Nasklee

Občas mám rada diskusie v komentároch s neznámymi ľuďmi. Dozviem sa veľa o nich, ale aj o sebe a často si niečo uvedomím. A ako som spomínala v podcaste s Momou, neraz sa stane, že ma tieto diskusie inšpirujú nielen k zamysleniu, ale aj k nejakému postu. A inak tomu nebolo ani teraz. 30 komentárová diskusia pod podcastom. Čítam si všetky komenty, na niektoré odpisujem, niekedy diskutujem. Koniec koncov, beriem to tak, že to patrí k mojej práci, rovnako ako čítanie a odpisovanie na správy. Nerozlišujem medzi pozitívnymi a negatívnymi komentármi, ak cítim potrebu odpísať, odpíšem. Jasné, že pri pozitívnych komentoch sa to nikam ďalej nerozvinie. Iné je to pri tých opačných. Ľudia (ja, aj komentujúci) sú tak presvedčení o svojej pravde, že sa z toho často vyvinie diskusia na dva, tri dni. Väčšinou ju musím ukončiť tým, že celý thread vymažem, lebo by to pokračovalo donekonečna. No ale poďme k pointe. Clashing point je vždy ten, keď sa dostaneme k tomu, či záleží na názore komentujúcich, alebo nie. Ja hovorím, not really. Komentujúci zväčša reaguje podráždene, šokovane .. a nechápe, ako si ja, internetový tvorca, môžem dovoliť povedať, že na jeho názore nezáleží .. Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)

Po veľmi, veľmi dlhej dobe na mňa prišla písacia múza. Teda, nie, že by nechodila pravidelne, ale nie na napísanie článku. Vždy sa to tak akurát zmestí do postu, niekedy sa to aj hodí k fotke, ktorú k tomu postujem. Alebo je to naopak niečo tak urgentné, že to nepočká ani do postu a rovno to musí ísť na storky. Väčšinou v záplave emócií .. pravdepodobne negatívnych. Niečo ma vytočí, niekto ma naserie. Lenže keď som včera premýšľala nad touto témou a snažila sa k nej sformulovať nejaký zmysluplný post, nešlo to. A čím viac som nad ňou premýšľala, tým jasnejšie mi bolo, že toto je na post, ktorý si zaslúži aj svoje vlastné miesto v Nasklee Hautnah podcastoch. Link na celý článok: https://www.nasklee.com/2020/12/zdrava-sebalaska-vs-sebectvo-toxicke.htmlSupport the show (https://www.patreon.com/nasklee)

Človek by si podľa niektorých mojich odpovedí na youtube mohol myslieť, že si svojich poslucháčov a sledovateľov nevážim. Ja si ich vážim, ale nie na toľko, aby som sa pre nich menila. Ponúkam im seba, svoj život, svoje skúsenosti, svoje rozhovory s ľuďmi, ktorých ja považujem za zaujímavých. Ale seba, aká som. Svoj život taký, aký je. Svoje skúsenosti s celým backgroundom, ktorý za nimi je. Svoje rozhovory také, ako ich ja chcem robiť a ako je mne prirozené. Nie iné. Nie inak postavené, nie s inými otázkami, nie s menej anglickými výrazmi a nie s menej hovorením o sebe a svojich názoroch. Viem, že veľa ľudí píše svoje komenty v domnienke, že píšu konštruktívnu kritiku. Ale keby som ich názor chcela počuť, spýtala by som sa naňho. Celý život som sa snažila prispôsobovať tomu a onomu a snažila som sa vyhovieť všetkým. To sa však prednedávnom zmenilo. Chcem vyhovieť jedinému človeku - sebe. Znie to možno namyslene a ako oni píšu, keby som počúvala kritiku, možno by som mala viac sledovateľov. A možno nie. Lebo to, čo robím a to, ako sa na kameru správam by bolo na rovnaké kopyto, ako to robí každý druhý, kto sa snaží nabrať čo najviac sledovateľov a osloviť čo najväčšiu masu. Lenže ja o to nemám záujem. Mám kompletne novú mentalitu. Take it or leave it. Ceň ma takú, aká som, alebo buď ticho. Ak nevieš byť ticho a máš stále potrebu hovoriť čo mám robiť tak a onak, tak ťa v mojom priestore proste nechcem. Akceptuj ma s mojím slovníkom, vyjadrovaním, správaním, ale nesnaž sa ma zmeniť - aj keď s dobrým úmyslom. To, čo robím ja, je môj splnený sen. A nebudem svoj sen prispôsobovať tomu, ako si niekto iný myslí, že by som ho mala robiť. Simple as that. Takže na záver takto. Ak ma sleduješ preto, aby si ma hejtoval, som ti nesympatická, vadím ti - nerob to. Nepomôžeš tým sebe, ani mne. Ak ma sleduješ, bavím ťa, ale nevyhovujem ti na 100%, buď to prekusni, vyrieš si sám so sebou, prečo ti to vadí, alebo ma prestaň sledovať. A pokiaľ patríš do tej skupiny, ktorá ma akceptuje takú aká som, nebodaj cení takú, aká som, do skupiny, ktorá si nájde čas na to, aby mi napísala nejakú pozitívnu správu, alebo zdieľala moje myšlienky ďalej, ďakujem ti. Vážim si ťa. Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)

Dnes to bude o vzťahoch a o tom, čo som si uvedomila len nedávno - že nie každý vzťah má byť effortless a že nie každý vzťah nás dokáže posunúť. Že niekedy potrebujeme práve ten náročnejší vzťah dvoch rozdielnych osôb na to, aby sme sa ako ľudia posunuli, naučili niečo nové .. Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)

V tejto časti som sa rozrozprávala o mojej (ne)láske z Berlína a o celom našom zvláštnom vzťahu. Mimochodom, slovo "zvláštny" sa v tomto podcaste naozaj veľakrát opakuje. Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)

Po dlhšej dobe som sa rozhodla vrátiť k môjmu seriálu o spolubývajúcom z pekla aka mojom spolubývajúcom menom Haki. Viac vám sem písať nebudem, pretože všetko sa dozviete priamo v podcaste. Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)

Mám mindráky z instagramu. Túto vetu som v poslednej dobe počula tak často. Tak isto ako vetu, že všetci na instagrame prezentujú len dokonalosť, bezchybné životy a podobne. Po prvé, nemyslím si, že je to pravda a po druhé, aj keby to tak bolo, čo je na tom zlé? Veľmi často som sa už stretla s tým, že spoločnosť vyčíta tvorcom, ktorí sa rozhodli na svojich profiloch ukazovať tú krajšiu časť svojich životov, že tak robia. A ja si nemyslím, že to je OK. Každý nech si postuje to, čo chce a pokiaľ chce zo svojho života ukázať len 10% a to práve tých krásnych, nech sa páči. Nie každý je stavaný na typ obsahu, ktorý postujem napríklad ja. Tiež nezdieľam 100% svojho života, ale to, čo zdieľam je úprimné, otvorené a veľmi raw. Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí nečítajú články, ani popisy pod fotkami a z fotiek usúdia, že mám dokonalý život, veľa peňazí a dokonalé manželstvo. A verte či neverte, aj z toho majú niektorí mindrák napriek tomu, že otvorene píšem o tom, aké máme problémy v manželstve, aké som mala psychické problémy a takisto je myslím si dosť očividné, že peniaze nám nepadajú z neba a makáme ako sa len dá, aby sme sa mali dobre. Osobne si myslím, že je na každom, čo a koho na instagrame sleduje. Či si vyberá na sledovanie profily, ktoré prezentujú dokonalosť, luxus a bezchybné manželstvá, alebo profily, ktoré zdieľajú to zlé, aj to dobré. Či sleduje dievčatá s chanel kabelkami, mercedesom, vždy dokonale namaľované, s nadpojenými vlasmi, gélovými nechtami, ktoré sú každý týždeň v inej krajine na dovolenke, alebo niekoho, kto sa nebojí ukázať aj odmalovaný, nemá problém ukázať neporiadok v byte a staršie auto, nákup zo sekáču, alebo donášku jedla za 3,50. Ja si myslím, že v celej tejto debate ide o hlbší problém, ktorý nesúvisí s tým, čo kto zdieľa, ale s tým, ako ľudia vnímajú seba, svet okolo seba, či závidia, alebo doprajú. Ja osobne sa nedokážem stotožniť s tým, že má niekto mindrák z toho, že niekto iný sa má dobre. Nehovorím, že som nikomu nikdy nič nezávidela, ale najmä posledné roky sa zo mňa závisť kompletne vytratila. Možno je to tým, že som so svojím životom spokojná, aj keď nie je dokonalý a možno tým, že som sa vnútorne prenastavila a vnímam veci inak. Každopádne, neviem si predstaviť, že by som niekomu inému závidela jeho život, kabelky, nadpojené vlasy, alebo nebodaj vzťah. Samozrejme, aj ja sledujem ľudí, pri ktorých si poviem: Wow, aj ja by som rada mala takú .. (postavu, spoluprácu, dovolenku, darček od manžela ..). No namiesto toho, aby som sa trápila kvôli tomu, že niekto iný má niečo, čo ja nemám, ma to motivuje. Motivuje zarábať viac, odkladať si peniaze, aby som si dajme tomu tú drahú dovolenku mohla jedného dňa kúpiť. Krásne postavy na instagrame ma motivujú so sebou niečo robiť, nejesť blbosti a chodiť do posilňovne. Úspechy iných blogeriek ma inšpirujú k tomu, aby som sa neustále zlepšovala a jedného dňa sa možno tešila tak, ako oni. A keď vidím, že má niekto spoluprácu, ktorú by som chcela aj ja, poteším sa. Znamená to predsa, že daná firma/spoločnosť spolupracuje s blogermi a možno raz budú aj so mnou! Jasné, že by som si mohla povedať: "Kurník šopa, ako to, že hentá stále cestuje? Určite jej to platí nejaký sugar daddy a ja chúďatko mám manžela a nemôžeme si taký výlet dovoliť.", alebo "Tamtá má určite kúpených followerov a tú spoluprácu si nezaslúži ona, zaslúžim si ju ja a prečo ju nemám?!" Ale na čo by to bolo prosím vás dobré? Čo by som mala z toho, že by som sa utápala v sebaľútosti z toho, že nie som taká pekná, nemám toľko lajkov, alebo nemám muža, ktorý mi každý večer prinesie domov 50 ruží? Absolútne nič. Myslím si, že ľudia, ktorí majú mindrák z instagramu by si mali uvedomiť predovšetkým to, že to, že má niekSupport the show (https://www.patreon.com/nasklee)

V dnešnej časti podcastu nasklee hautnah sa vraciam k typu tém, ktoré som pred rokom na mojom blogu riešila bežne a konkrétne sú to témy týkajúce sa psychológie. Keďže som na instagrame videla citát, ktorý ma oslovil a ktorý dosť vystihol aj to, čo v sebe posledné týždne a mesiace vnútorne riešim, napísala som k tomu aj úvahu na môj blog nasklee.com a nahrala som k nej aj tento podcast. Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)

Pokračovanie série o mojom živote v Nemecku, tentokrát konkrétne o mojej škole, štúdiu žurnalistiky. Odpovedala som aj na vaše otázky, ktoré ste mi dávali na instagrame a dúfam, že a vám tento diel bude páčiť :)Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)

Dnes začínam novú sériu podcastov, tentokrát o mojom živote a štúdiu v Nemecku, kam som sa presťahovala v čerstvých 18tich rokoch a takmer 3 roky som tam študovala. V dnešnej epizóde rozprávam o tom, prečo som tam chcela ísť, ako som tam išla, ako sme zháňali ubytovanie, aké boli prvé dni školy a ako som si našla kamarátov. Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)

V dnešnom nasklee hautnah som sa rozhodla, že vám porozprávam o tom, kedy som si uvedomila, že sa stanem matkou, kedy to bolo a aké to pre mňa bolo. Ako vždy, k tomuto podcastu patrí aj článok na mojom blogu nasklee.com Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)

V dnešnom podcaste sa venujem stravovaniu našej dcéry, keďže často sa ma na sociálnych sieťach ľudia pýtajú, ako je možné, že jej tak chutí a že tak pekne sedí. Verte či neverte, nebolo to tak vždy a celé to bol jeden dlhý proces pozorovanie, učenia sa a zisťovania, až sme sa dostali sem. Dúfam, že týmto podcastom niekomu pomôžem, že sa možno inšpirujete a že aj vaše dieťatko chytí chuť do jedla, ak to tak ešte nie je :)Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)

Ahojte. Rozhodla som sa, že niektoré z mojich článkov z blogu vám takto "podcastovo" nahovorím. Inšpirovala ma k tomu Nika Vujisic, ktorá už nejaký ten čas robí niečo podobné a zároveň moja túžba po tom, spraviť si vlastný podcast. Dúfam, že sa vám tento formát bude páčiť a tu je teda prvá časť :)Support the show (https://www.patreon.com/nasklee)