POPULARITY
Categories
V 97. epizóde JERGY Talks privítal Jergy Davida Gavalu, vizionára, podnikateľa a spolumajiteľa Cestovnej kancelárie DAKA. David, známy svojou dobrou náladou a radostným prístupom k životu, hovorí o tom, ako sa na problémy pozerá ako na príležitosti na riešenie, o svojich podnikateľských začiatkoch a neuveriteľnej transformácii jeho firmy, ktorá vznikla doslova na gauči v obývačke v malej obci pri Bratislave - v Kalinkove.Zistite, prečo je David odjakživa podnikavý, ako ustál krízy a prečo si myslí, že CK DAKA môže byť už do 10 rokov najväčšia cestovná kancelária v počte prepravených klientov.Kľúčové témy a časové značky:0:00:00 Úvod a Davidov entuziazmus: "Nefičím na ničom, len na čokoládke a dobrej nálade". Čo mu robí radosť.0:02:40 CK DAKA: Čo to je a ako vznikla. Cestovná kancelária, ktorá plní cestovateľské sny za dostupné ceny.0:04:15 Riziká podnikania v cestovnom ruchu a vplyv globálnych kríz.0:09:00 Rýchle zmeny a charakteristika Davida.0:12:00 Davidove podnikateľské začiatky v detstve.0:15:30 Predaj prvého projektu za 50 000 Sk0:16:30 Zoznámenie s manželkou Katkou.0:22:00 Vydávanie školského časopisu.0:25:30 Koľko je "Plus mínus autobus"? Ceny autobusov.0:28:40 Spracovanie nápadov a myšlienok + Biznis nápad, ktorý našťastie zrušili.0:35:00 Ako nájsť dôveru v manažment? 0:41:30 CK DAKA na trhu: Top 10 v obrate, TOP 5 v počte klientov (60 000 prepravených). Cieľ: Byť najväčšia cestovná kancelária v počte klientov do roku 2033.0:45:00 Vlastný bar ako najväčší "fail".0:49:00 Mystery shopping Davida Gavalu: "Utajený šéf" v autobuse.0:52:00 DNA firmy CK DAKA: Človečina a rodinná atmosféra.1:00:00 HOBBY: Amatérske divadlo a rola striptéra v komédii Donaha.1:07:30 Rada pre ostatných: Veriť v lepšie zajtrajšky a hľadať riešenia, nie problémy.1:08:40 Dôležitosť koučingu a sebareflexie.1:13:00 Lídérsky štýl.1:14:30 Implementácia systému do riadenia firmy.1:16:30 Budúcnosť v komunálnej politike.1:19:00 Sny a zodpovednosť voči 1 000 ľuďom závislých na CK DAKA.1:20:30 Záverečné posolstvo: Nebojte sa plniť si svoje sny.Vychutnajte si tento inšpiratívny rozhovor plný úprimnosti, motivácie a cenných rád pre osobný aj profesionálny život!
V týchto dňoch môžete na pultoch slovenských kníhkupectiev nájsť Ľudácky mozog: tak presne znie titul novej knihy historičky Michaely Lenčéšovej o hlavnom ľudáckom ideológovi Štefanovi Polakovičovi. Ako si môžeme prečítať v úvode, Polakovič bol „predstaviteľ jedného z dôležitých prúdov slovenského politického myslenia – slovenského politického katolicizmu – a to v jeho najtemnejšom a najkontroverznejšom období, počas druhej svetovej vojny.“ Prečo má dnes zmysel skúmať ľudácke myslenie? Do akej miery sa ľudáci inšpirovali fašizmom a nacizmom? A do akej miery boli, ako o sebe radi tvrdili, nikým a ničím neovplyvnení? A napokon sú ľudáci a ich myslenie súčasťou moderných dejín Slovenska? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Michaelou Lenčéšovou z Ústavu pre dejiny súčasnosti na Českej akadémii vied, historičkou a autorkou prelomovej monografie Ľudácky mozog, Štefan Polakovič a slovenský politický katolicizmus, ktorá vychádza vo vydavateľstve Paradigma. Michaela Lenčéšová sa vo svojom výskume zameriava na intelektuálne dejiny, katolicizmus, fašizmus, povojnový exil a dejiny európskej integrácie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. (Ef 6,12) Pavol hovorí, že bojujeme proti mocnostiam zla. Ako keby chcel povedať: „Ak chceš naozaj žiť podľa smerníc, ktoré som ti v tomto liste dal, musíš bojovať proti silám, ktoré […] Curt Westman
Ako bismo pokušali da zamislimo kako izgleda svet nakon trenutka u kom roditelj izgubi dete, vrlo brzo bismo shvatili da se pred tim bolom i vreme i logika jednostavno uruše. Jer u stvarnosti, tuga nije vest, nego stanje. A upravo tada postaje vidljivo koliko teško umemo da se nosimo sa tuđom tragedijom. I upravo je zato 3. maj 2023. ogledalo svih naših slabosti. Ninela Radičević, majka devojčice Ane Božović, multitalentovane učenice petog razreda koja je osmehom i plesom topila svet, a koja je tog 3. maja ubijena u OŠ “Vladislav Ribnikar”, u novoj epizodi Radar Foruma, kao gošća psihološkinje Ane Mirković, govori o svojoj ličnoj, ali i kolektivnoj tragediji, a svaka njena tiha reč udara u najtvrđi deo našeg društvenog samozavaravanja. Govori o vremenu koje je stalo, o institucijama koje su se raspale baš kad su najviše bile potrebne, i o društvu koje se pravilo da ide dalje, iako je sve pod njim pucalo.
Vyššie pokuty a tresty pre cestných pirátov. Väčšia ochrana chodcov na chodníkoch a prechodoch či meranie rýchlosti obecnými radarmi. Po Vážneho novele o maximálnej šesť kilometrovej rýchlosti na chodníkoch teraz ministerstvo vnútra poslalo do parlamentu veľkú novelu zákona o cestnej premávke.Čo všetko prináša? Ako sa menia pokuty za rýchlosť? Pri akej rýchlosti môžeme prísť o vodičák a ako budú trestaní vodiči recidivisti? Ako chce novela chrániť chodcov a čo to znamená pre kolobežky? Dokážu obce merať rýchlosť a nezneužijú vlastné radary na plnenie obecnej kasy? A bude vždy platiť pokutu majiteľ auta aj keď v ňom nesedel?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru plukovníkom Jurajom Tlacháčom a dopravným analytikom Jánom Bazovským.
Slovensko nie je len v hlbokom úpadku, my dnes padáme strmhlav do priepasti. Hovorí v Ráno Nahlas šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Tento pád nás bude veľmi bolieť. Nebude však bolieť tých, ktorí tu dlho parazitovali na verejných i EÚ zdrojoch, ale bude to bolieť nás - teda tých, ktorí odtiaľto nemajú kde a ani začo odísť, dodáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu. A prečo nám zdravotníctvo ukradli lobisti?Úrad na ochranu oznamovateľov končí, po zániku verejnoprávnej RTVS je scenár už evidentne úplne jasný. Priveľa nezávislosti v tomto štáte môže mať fatálne následky. Môžete byť síce nezávislou inštitúciou v zmysle zákona, no ak sa tejto vládnej moci znepáčite, proste vás vygumujú. Bude ďalším na rade i samotné NKÚ?Najvyšší kontrolný úrad totiž už pol roka nepokryte a veľmi hlasno hovorí, že naše verejné zdravotníctvo ovládli záujmy súkromných lobistických skupín. To zdravotníctvo, do ktorého síce smeruje 10 miliárd ročne, no napriek tomu sa v ňom na drahé lieky pre našich blížnych zbierame po rôznych internetových charitách. Na miliónové zisky majiteľov Zdravotných poisťovní však akosi peniaze vždy sú. A premiér? Ten mlčí, k zisteniam NKÚ sa nevyjadruje a naše zdravie i životy - ako premiérsku tému, verejne uchopiť nechce. Miliardy z eurofondov pritom dokáže Slovensko čerpať iba v žalostnej desatine toho, čo sa nám ponúka. Ako to čerpanie vyzerá v praxi, nám priam demonštratívne predviedla takzvaná penziónová výzva. Penzióny, ktoré penziónmi nikdy neboli a v ktorej sa z vyše 50. skontrolovaných penziónov našli pochybenia v deviatich z nich, pričom šesť už vyšetrujú aj OČTK. Minister pôdohospodárstva problém nevidí no a PPAčka - známa aj z kauzy Dobytkár, stále nedisponuje pečiatkou dôveryhodnej inštitúcie. K tomu môžeme pripočítať aj kauzy ministra Migaľa či dnes už bývalého vicepremiéra Kmeca, ktorý po odvolaní z vlády mieri do čela parlamentného výboru. Natíska sa preto zásadná otázka. Naozaj vieme, kam všetky tie zvyšujúce sa dane či odvody, ktoré od nás táto vláda žmýka už v treťom konsolidačnom kole, smerujú, čo s nimi vláda robí a ako to, že ich nevidieť v zlepšujúcich sa službách tohto čoraz viac kolabujúceho a rozpadajúceho sa štátu? A ak to nevidieť a ani necítiť, prečo máme tento "Potemkin" - oficiálne zvaný aj ako Slovensko, vlastne financovať? A prečo nevyvodzujeme zodpovednosť za chyby či hriechy politikov a štátnych manažérov? Témy a otázky pre šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ako ti se dešava da učiš pravila, a nemaš sigurnosti kako da ih upotrebiš, preslušaj ove savete. Preslušaj ovu epizodu. Ukoliko želiš da učiš engleski u English Lane školi sa Zoranom, pogledaj kako da se prijaviš ovde: https://englishlane.net/onlineskola/ Link ka ovoj epizodi podkasta na blogu: https://englishlane.net/onlineskola/197-sta-kada-naucis-pravila-a-ne-znas-da-ih-upotrebis/
V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Uhlík je v atmosfére bežný, prebytok jeho zlúčením nám však robí ťažkosti. Dal by si uhlík priamo odstrániť? Ako to dosiahnuť? A na čo by to bolo dobré? O tom všetkom diskutovali Jozef a Samuel na Malom knižnom festivale v Senici. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Samuelova nová kniha už je v predpredaji https://www.martinus.sk/3600333-limity-poznania/kniha Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5
Na udalosti Nežnej revolúcie sa zvykneme pozerať z pohľadu ich aktérov alebo protestných davov, ktoré napĺňali v novembrových a decembrových dňoch roku 1989 naše ulice a námestia. Koniec viac než 40-ročnej éry komunistického režimu bol však nielen príležitosťou k slobodnej budúcnosti, ale aj morálnym zadosťučinením pre tých, ktorí trpeli najviac – pre politických väzňov, ktorým komunisti vzali mladosť, zdravie, osobné vzťahy a vystavili ich utrpeniu. Ako práve títo ľudia prežívali svoj november '89? A dočkali sa aj právnej, finančnej či jednoducho ľudskej satisfakcie? S publicistkou Soňou Gyarfašovou a historikom Ľubomírom Morbacherom sa porozprávame práve o tých, ktorí na svojich pleciach niesli najväčšiu váhu totalitnej beštiality. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Na intersekciji podcasta Dopisi iz Diznilenda i ExKurs Podcast nalazi se Peder, Pop i Pravnik Podcast. Miljan (Peder) kao poveznica između Vukašina Milićevića (Pop) i Nemanje Paleksića (Pravnik). Sve teme iz oba podcasta i one kojima u njima nema mesta, ovde, na jednom mestu. Vidimo se (i čujemo), za sad, dvaput mesečno. Da li je Tramp zaista prvi LGBT predsednik Amerike, odnosno da li je to zapravo bio Klinton, ako je verovati mejlovima Epstinovog brata? S tim u vezi, šta je s poklanjanjem Generalštaba Trampovoj familiji? Šta se dešava s NIS? Zatim se dotičemo i dešavanja oko Dijane Hrke, Milomira Jaćimovića, a onda zapadamo u neke teške teme poput odbijanja vladajuće stranke da podrži zakon za roditelje-staratelje dece s teškim invaliditetom i zečija rupa nas vodi dalje do mučnih slučaja nebrige i nemara prema starima, deci i drugima koji ne mogu da se bore za sebe, ne samo u Srbiji, nego i u regionu. To nas naposletku dovodi do pitanja kako uopšte onda možemo da verujemo u Boga, ali na kraju uspevamo da udarimo brigu na veselje prigodnim pesmicama Mitropolita Fotija. Pratite nas na: https://www.youtube.com/@dopisiizdiznilenda www.facebook.com/DopisiizDiznilenda/ www.podcast.rs/autori/dopisi-iz-diznilenda/ Ako želite da nam pomognete u održavanju servera na soundcloudu, uplate rado primamo na PayPal: mtanic@gmail.com ili postanite naš patron na www.patreon.com/dopisi Miljan: fb: /mtanic, Twitter/Instagram: @mtanic YouTube: /Mtanic Nemanja: fb: /paleksic @diznilend iTunes: itunes.apple.com/us/podcast/id1223989792 Stitcher: https://www.stitcher.com/show/dopisi-iz-diznilenda-podcast Pocket Casts: pca.st/pT2h podcast.rs/show/dopisi-iz-diznilenda/ Spotify: https://open.spotify.com/show/4U3wm6QOkJ30QEbk1kvqZS?si=RM6QdrOlTuO0WUJzYBl7hA
Valí sa na nás náboženské tmárstvo. Kresťanstvo však nemôže byť obranou bieleho patriarchátu voči LGBTI komunite. Katolícka hierarchia trpí imperiálnym myslením a nevysporiadaným vzťahom k telesnosti, hovorí Tomáš Petráček. Mal Ježiš mocenské ambície a chcel presadiť evanjelium do zákonov? A prečo je katolícka cirkev tak posadnutá sexualitou? "Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno..."Pripomína doslova revolučný odkaz Magnificat, teda chválospevu Panny Márie, významný český teológ, cirkevný historik a kňaz Tomáš Petráček.Petrifikácia katolíckeho ideálu manželstva, novela Ústavy definujúca legálne pohlavia. Stigmatizácia liberálov či ostrakizácia LGBTI komunity, ale i strach z inakosti alebo akéhokoľvek progresu. Politizácia evanjeliového odkazu, obsedantná snaha riešiť sexualitu spoločnosti, účelová morálka, v ktorej cieľ svätí prostriedky a dokonca i konkubinát cirkevnej hierarchie s mocou. No a k tomu ešte aj moralizovanie bývalých komunistov, ktorí sa dnes oháňajú kresťanskými tradíciami a hodnotami bývalých ideových oponentov.Kde v tomto všetkom môžeme nájsť aspoň štipku posolstva Tesára z Nazaretu a ako celá táto snaha o politickú, mocenskú, ako i kultúrnu hegemóniu vôbec súvisí s evanjeliovým odkazom? Ježiš na púšti čelil trom diablovým pokušeniam. Pokušeniu tela - teda žiadostivosti, pokušeniu viery - teda pýchy a napokon, pokušeniu svetskej slávy a moci.Ako tie naše kresťanské cirkvi obstáli v tejto skúške viery i hodnôt, zvlášť ak centrálny pojem našej najdominantnejšej cirkvi - teda katolícky, znamená univerzalitu a všeobecnosť, ktorá nikoho - zvlášť pre jeho pôvod, postavenie či orientáciu nevylučuje? O čom vypovedá všetok ten strach časti cirkevnej hierarchie a čo hovoria jej imperiálne ambície? Prečo im teda nestačí byť tou biblickou "soľou zeme," ale chcú opäť moc a slávu sveta? No a napokon, ako by malo vyzerať kresťanstvo dnešných dní a kde v tomto čoraz neistejšom a nestabilnejšom svete hľadať pokoj v duši a Boha vo svete?Kresťanstvo nemôže byť o strachu, ale musí byť opäť avangardou. Nikde v evanjeliách sa nehovorí, že meno Boha je zvyk, pripomína beckettove slová Tomáš Petráček. O homosexualite - podľa toho, čo o nej dnes na základe vedy vieme, nevypovedá Biblia vôbec nič. No a z toho vyplývajú i veľké teologické otázky, dodáva.Ráno Nahlas s teológom, cirkevným historikom a kňazom Tomášom Petráčkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Herečka Petra Dubayová sa za ostatné roky stala jednou z najobľúbenejších tvárí slovenských obrazoviek. Diváci si ju zamilovali ako odvážnu Evu Dušekovú v dobovom seriáli Dunaj, k vašim službám. Len nedávno sa jej život obrátil naruby, keď sa stala mamou a miesto pred kamerami aj na doskách, ktoré znamejú svet, dočasne vymenila za materské povinnosti. Narodenie dcérky Vesny prinieslo do života rodáčky novú dynamiku. Ako sama priznáva, materstvo ju oslobodilo. „Je to hrozne dobré, že si dovolím nebyť na seba možno taká prísna, ako som bola predtým,“ prezradila s úsmevom usadená v kresle v našom štúdiu. Spolu s partnerom, hercom Jakubom Jablonským, tak denne prežívajú nielen výzvy rodičovstva, ale aj nároky života v umeleckej brandži, ktorá ich oboch paradoxne spojila, no zároveň vystavila tlaku verejnosti. V rozhovore pre reláciu Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa herečka dotkla aj veľmi osobných a znepokojivých tém. Jednou z nich bola odvrátená tvár slávy, na ktorú, ako hovorí, nebola pripravená. „Psychicky som na to nebola pripravená. V niečom by som bola radšej, keby ma tí ľudia nepoznali,“ priznala úprimne. Nerátala vari s tým, či nebodaj nesnívala o tom, že keď raz prerazí v umeleckom svete, dosiahne aj popularitu a slávu? Dubayovej odpoveď v našom rozhovore vyššie je odzbrojujúco úprimná. Málokto vie, že Petriným pôvodným snom nebolo herectvo, ale spev, ktorému sa venovala od detstva. Práve táto všestrannosť ju formuje. Dnes patrí k umelcom, ktorí hľadajú hĺbku v každej postave a prácu pred kamerou a na javisku vníma takmer ako dve odlišné profesie. „Podľa mňa sú to až akoby dve povolania,“ vysvetľuje svoj pohľad. Herectvo pre ňu nie je len prácou, ale aj cestou k sebapoznaniu. „Určite to pomáha v poznaní seba samého,“ dodáva. V rozhovore s Petrou Dubayovou otvorili aj ďalšie témy. Ako prežívala natáčanie svojej seriálovej smrti? Prečo považuje divadlo za svoju srdcovku, no filmárčinu za inú profesiu? Ako jej a Jakubovi Jablonskému pomáha spoločné povolanie zvládať tlak médií? Ako vníma spoločenský a politický vývoj v krajine a nad čím sa ako rodičia s partnerom zamýšľajú pri plánoch do budúcnosti. Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius zaujal výrokom o možno poslednom mierovom lete. Spravodajské služby a silové zložky viacerých západných spojencov totiž zhodne varujú, že Rusko sa pripravuje na vojenskú konfrontáciu s členskou krajinou NATO. Ako by to vyzeralo a ako by vyzerala naša odpoveď?Vojenský analytik Vladimír Bednár v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že ruský plán predpokladá útok na jednu z menších krajín, ktorú by rýchlo obsadili, a politici krajín NATO by potom stáli pred ťažkou dilemou, či pošlú vojakov zomierať pri náročnom oslobodzovaní napríklad Estónska alebo Litvy. Alebo v prípade pádu Ukrajiny aj Slovenska.Rozhovor nahrával Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľali aj Sára Smatanová a Adam Obšitník.
Slovenský futbalový tréner Adrián Guľa otvorene prehovoril o svojej prvej sezóne v lotyšskom tíme FC Riga, kde hneď v úvodnom ročníku doviedol klub po štyroch rokoch k vytúženému majstrovskému titulu. V exkluzívnom rozhovore v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk odhalil nielen detaily zo zákulisia úspešnej sezóny, ale aj momenty, keď musel zvažovať svoj odchod.Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius zaujal výrokom o možno poslednom mierovom lete. Spravodajské služby a silové zložky viacerých západných spojencov totiž zhodne varujú, že Rusko sa pripravuje na vojenskú konfrontáciu s členskou krajinou NATO. Ako by to vyzeralo a ako by vyzerala naša odpoveď?Vojenský analytik Vladimír Bednár v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že ruský plán predpokladá útok na jednu z menších krajín, ktorú by rýchlo obsadili, a politici krajín NATO by potom stáli pred ťažkou dilemou, či pošlú vojakov zomierať pri náročnom oslobodzovaní napríklad Estónska alebo Litvy. Alebo v prípade pádu Ukrajiny aj Slovenska.Rozhovor nahrával Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľali aj Sára Smatanová a Adam Obšitník.
Kvalifikácia o postup na MS vo futbale 2026 je na konci. Slovensko ju ukončilo výhrou so Severným Írskom a debaklom v Nemecku. Postúpilo tak do baráže, v ktorej sa stretne doma s Kosovom a ak postúpi, tak taktiež doma s lepším z dvojice Turecko - Rumunsko. Ako hodnotiť kvalifikáciu? Mali by sme hodiť prehru s Nemeckom za hlavu? Prečo v závere striedal Pekarík? Ako robí Calzona nomináciu? Aj to sa dozviete v podcaste Z redakcie od futbalových redaktorov ŠPORT.sk Erika Farkaša a Jána Jasenku.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sme (ne)zvládli zápasy so Severným Írskom a Nemeckomako by sme mali zobrať debakel z Nemeckaprečo v závere nastúpil Pekarík?prečo máme problém odohrať dva výborné zápasy za sebouako sa pozerať na Calzonove nominácie a čo by mohol robiť inakako dopadol žreb barážeako sa pozerať na Kosovoaká veľká výhoda bude domáce prostredie
Dosiaľ zverejnené dokumenty z vyšetrovania amerického sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina približujú jeho priateľstvá a väzby na mnohých prominentných ľudí a politikov doma i vo svete. Medzi inými aj poradcu slovenského premiéra Miroslava Lajčáka. Najočakávanejším odhalením sú pritom informácie o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý s ním bol v úzkom profesionálnom aj osobnom kontakte. Teraz Kongres Spojených štátov zaviazal ministerstvo spravodlivosti, aby zverejnilo všetky zverejniteľné dokumenty z vyšetrovania. Ako sa k tomu stavia Donald Trump a čo sa z nich môžeme, ale aj nemusíme dozvedieť? Nikola Šuliková Bajánová sa o tomto prelomovom bode pre americkú politiku aj republikánov rozpráva s redaktorom zahraničného oddelenia denníka SME Danielom Hoťkom. Zdroje zvukov: TA3, Markíza, YouTube/Times Now, DW News, New York Post Odporúčanie Leni Riefenstahlová bola dvornou filmárkou nacistického Nemecka. Jej najznámejším dielom je film s názvom Triumf vôle, zachytávajúci ríšsky zjazd NSDAP v Norimbergu v 1934. Po vojne sa všemožne snažila mať svoj obraz na verejnosti pod kontrolou a ľudí presviedčala o tom, že nebola nacistkou, ale len dokumentaristkou zachytávajúcou dianie na objednávku. Dokument Riefenstahl, ktorý sa dá aktuálne vidieť v kinách, tento obraz vďaka doteraz nevideným a nepočutým prameňom veľmi efektne konfrontuje a aj preto je mojím dnešným odporúčaním na záver. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Vojna na Ukrajine trvá už štvrtý rok. Ukrajinci sa stále statočne bránia a Rusom sa nedarí splniť žiadne zo svojich pôvodných cieľov. Darí sa im však ničiť Ukrajinu a vraždiť civilistov. Ukrajina ale zažíva aj obrovský korupčný škandál, po ktorom prišli o miesta ministri spravodlivosti a energetiky. Rusi medzitým podľa všetkého stupňujú svoje sabotáže a diverzné akcie v Poľsku. Naposledy mali útočiť na dôležitú železničnú trať.Čo to všetko znamená? Čo sa dnes deje na fronte a ako to vyzerá pri Pokrovsku? Ako po ruských útokoch fungujú ukrajinské elektrárne a energetické siete pred zimou? Čo znamenajú odkazy na tvrdú odpoveď z Poľska? Ako je na tom s obranou Slovensko? Dokážeme zladiť naše výdavky s požiadavkami NATO? A prečo minister vnútra rokuje o obrannej spolupráci v komunistickom Vietname?Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a predsedom mimoparlamentnej strany DS-ODS Pavlom Mackom.
Lenka Ježová patrí k tváram politickej publicistiky na Slovensku. Diváci ju poznajú ako nekompromisnú, no zároveň pokojnú moderátorku, ktorá sa nebojí klásť politikom aj nepríjemné otázky. Práca v neustálom napätí, ovplyvnená rýchlosťou sociálnych sietí, si však vyberá svoju daň. Ako sama s úsmevom priznáva, pocit, že jej deň by potreboval viac hodín, je jej dôverne známy. „Každý deň mám pocit, že 24 hodín mi nestačí,“ hovorí v úvode rozhovoru tvár relácie Politika 24. Dôvodom je podľa nej obrovské kvantum práce, ktoré dnes novinárom dávajú samotní politici, najmä vďaka sociálnym sieťam. „Kedysi nám stačilo ísť na tlačovú konferenciu, dnes musíme strážiť oveľa viac zdrojov. Práca je náročnejšia ako v minulosti,“ vysvetľuje zmenu v novinárskej profesii. Intenzita a neustály tlak vedú podľa nej k javu, ktorý je v brandži bežný. „Neexistuje novinár, ktorý by už aspoň trikrát nevyhorel,“ hovorí otvorene s tým, že psychohygiena je pre ňu kľúčová. V náročných diskusiách jej pomáha analytické myslenie a schopnosť nenechať sa vtiahnuť do politického boja. „My tam nie sme od toho, aby sme bojovali s politikom. Sme tam od toho, aby sme kládli otázky za ľudí,“ zdôrazňuje. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sme otvorili aj ďalšie témy. Ako sa postupne prepracovala od recenzií hardvéru a relácií o investovaní až k vrcholovej politike? V čom ju limitujú jej české korene a kedy jej v živom vysielaní „ujde“ čeština? Prečo je podľa nej najhoršie, keď novinár alebo politik uverí sám sebe? A aký odkaz má pre mladé ženy, ktoré o sebe pochybujú? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.
Miroslav Lajčák musí pre komunikáciu s Epsteinom skončiť, a po Petrovi Kmecovi by mal odísť aj minister Migaľ, hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdí, že Robert Kaliňák si kúpil vilu zo svojich peňazí, nie z manželkiných. Ako hodnotí Kaliňákove priznané 700-tisícové príjmy?V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:1:00 – Čo je reálny problém a čo prekrývanie – od kriedovej revolty po konsolidáciu.1:40 – Ako vníma kriedovú revoltu.2:30 – Ako Fico klame a zvoláva dôchodcov, kým slušní ľudia (študenti) sa sami a bez peňazí schádzajú v daždi vyjadriť názor.3:50 – Kauza Lajčák/Epstein: Či by mal Miroslav Lajčák odísť z funkcií.4:30 – Aký problém predstavuje komunikácia s Epsteinom a do akej miery by mal Lajčák vysvetliť svoje styky s ním.8:40 – Či nemohla byť náhoda, že najlepšie projekty pod Petrom Kmecom mali firmy blízke Hlasu.10:00 – Že Peter Kmec urobil to isté ako exminister Plavčan, iba horšie.11:30 – Že Veronike Remišovej sa vyhráža poslanec Bartek, ktorého asistent mal dostať dotácie.12:10 – Či by mal odísť aj minister Migaľ za netransparentný tender na IT projekty v hodnote 140 miliónov eur.14:30 – Či je Tomáš Drucker vhodný kandidát na vedenie rezortu eurofondov.17:20 – Či vieme, odkiaľ má Robert Kaliňák 700-tisícové príjmy.20:00 – Že koalícia chráni Pavla Gašpara pred kontrolou jeho majetku.23:00 – Že zákony sa nemenia pre ľudí, ale pre ministra Šutaja Eštoka.20:40 – Že kontrolu majetkových priznaní by nemal riešiť politicky zložený parlamentný výbor, kde má koalícia väčšinu, ale nezávislý úrad.
Miroslav Lajčák musí pre komunikáciu s Epsteinom skončiť, a po Petrovi Kmecovi by mal odísť aj minister Migaľ, hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdí, že Robert Kaliňák si kúpil vilu zo svojich peňazí, nie z manželkiných. Ako hodnotí Kaliňákove priznané 700-tisícové príjmy?V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:1:00 – Čo je reálny problém a čo prekrývanie – od kriedovej revolty po konsolidáciu.1:40 – Ako vníma kriedovú revoltu.2:30 – Ako Fico klame a zvoláva dôchodcov, kým slušní ľudia (študenti) sa sami a bez peňazí schádzajú v daždi vyjadriť názor.3:50 – Kauza Lajčák/Epstein: Či by mal Miroslav Lajčák odísť z funkcií.4:30 – Aký problém predstavuje komunikácia s Epsteinom a do akej miery by mal Lajčák vysvetliť svoje styky s ním.8:40 – Či nemohla byť náhoda, že najlepšie projekty pod Petrom Kmecom mali firmy blízke Hlasu.10:00 – Že Peter Kmec urobil to isté ako exminister Plavčan, iba horšie.11:30 – Že Veronike Remišovej sa vyhráža poslanec Bartek, ktorého asistent mal dostať dotácie.12:10 – Či by mal odísť aj minister Migaľ za netransparentný tender na IT projekty v hodnote 140 miliónov eur.14:30 – Či je Tomáš Drucker vhodný kandidát na vedenie rezortu eurofondov.17:20 – Či vieme, odkiaľ má Robert Kaliňák 700-tisícové príjmy.20:00 – Že koalícia chráni Pavla Gašpara pred kontrolou jeho majetku.23:00 – Že zákony sa nemenia pre ľudí, ale pre ministra Šutaja Eštoka.20:40 – Že kontrolu majetkových priznaní by nemal riešiť politicky zložený parlamentný výbor, kde má koalícia väčšinu, ale nezávislý úrad.
Čo znamená Päť kostí albatrosa? Ako sa robí rozhovor s držiteľmi Nobelovej ceny? Prečo Einstein tak dlho čakal s objavom všeobecnej relativity? Sú ženské krivky fyzikou? Hosť: Martin Mojžiš, .týždeň
Premiér sa dožaduje úcty, ktorú on sám občanom nepreukazuje. Rešpekt k funkcií premiéra ale neznamená rešpekt k osobe premiéra, hovorí expremiérka Iveta Radičová. "Môžete mať niekoho v úcte, kto na vás nemá jediné pekné slovo? To nejde," dodáva. Vládna garnitúra podľa nej gumuje hodnoty Novembra 89 i hodnoty demokracie. A krajina? Tá pod ich vedením upadá.Od pádu socializmu uplynulo už takmer toľko rokov, koľko celý tento zločinný režim vôbec trval. Je 36 rokov po Novembri 89 a jeho plných námestí žiadajúcich pád normalizačného režimu, no časy "Papierových hláv" a normalizačných praktík sa akoby plazivo vracali späť. Premiér vyháňa odbojných študentov bojovať na Ukrajinu, verejnoprávny Telerozhlas sa vracia k vládnej propagande, vládna moc útočí na kritické médiá i mimovládky, škandalizuje rodiny oponentov a priazeň voličov si kupuje doslova na miliardové dlhy.A naša krajina? Tá upadá priamo pred našimi očami. Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, zdravotníctvo, pri ktorom sa na smrteľne choré deti skladáme na charitatívnych portáloch no na zisky poisťovní nám nejaký ten miliónik predsa len vždy ostane. No a mládež - ktorá vtedy "Nežnú" odštartovala, dnes z krajiny v čoraz masovejších počtoch uteká. K tomu treba ešte pripočítať aj hlboko polarizovanú, silne zakonšpirovanú spoločnosť, v ktorej už nedôvera voči všetkému - a všetkým, presahuje akúkoľvek únosnú mieru.Je toto naozaj ten sen, za ktorý sme v zime a snehu novembrových námestí štrngali a kam sa vytratili hodnoty Novembra 89? Ako to, že nám dnes vládnu i takí, ktorí Novembru 89 nevedia prísť na meno no normalizačné praktiky a móresy papierových hláv spred Novembra im vôbec nie sú cudzie? No a prečo rastie nostalgia za bývalým režimom s totalitnými praktikami a ako to, že našej spoločnosti chýba nielen akákoľvek kontinuita, ale aj vízia toho, kto sme a kam smerujeme? Ráno Nahlas v bývalou premiérkou, sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
V 77. epizóde som sa rozprával s Tomášom Havrylukom, dlhoročným architektom rastu Alzy a dnes zakladateľom zdravotníckeho startupu Medevio. Tomáš patril roky k najdôležitejším ľuďom v Alze. Od doktoranda, ktorý hral Counter Strike a išiel „náhodou“ robiť IT koordinátora, až po človeka, ktorý spoluvytváral jej expanziu, systémy a každodenné fungovanie. V podcaste otvorene vysvetľuje, čo stálo za tým, že sa z malého obchodu s cédečkami stal e-commerce gigant, a prečo bola najväčšia výhoda Alzy v tom, že si vedela robiť väčšinu vecí sama – od vývoja vlastného systému až po online marketing.Detailne sme rozobrali, ako premýšľal o vývoji softvéru, procesoch a nástrojoch v takej veľkej firme. Tomáš vysvetľuje, prečo je dôležitejšie mať dobrý backoffice a metriku typu AZ index (pomer otázok k objednávkam), než naháňať ďalších marketérov. Hovorí o tom, prečo sa v Alze snažili všetko merať, ako si chránili programátorov pred nekonečnými požiadavkami biznisu a prečo je často problém, že IT aj biznis strana žijú vo vlastných bublinách. Zaujímavá bola aj debata o tom, ako komunikovať P&L, KPI a priority tak, aby tím nezačal „robiť všetko“ a nezasekol sa v enterprise byrokracii.Dotkli sme sa aj budúcnosti e-commerce a toho, či má zmysel budovať lokálny marketplace, keď nad Európou visí tieň Amazonu. Tomáš rozprával o tom, ako sa mení správanie zákazníkov, akú rolu majú marketplace platformy a kde ešte stále majú šancu menšie e-shopy. Pri AI sme prešli od dnešného používania nástrojov typu ChatGPT 1.0 až k predstave agentov, ktorí budú samostatne vybavovať časť úloh.V poslednej časti podcastu sme sa rozprávali o tlaku, strese a odchode z Alzy. Tomáš úprimne opisuje roky, počas ktorých ťahal 15-hodinové dni, myslel si, že je nezničiteľný, no potom ho dobehli psychosomatické problémy. Hovorí, čo by dnes urobil inak a ako mu pomohol šport, potápanie a úplné vypnutie po odchode z korporátu. Tento diel je plný veľmi konkrétnych lekcií pre manažérov, e-commerce firmy, ale aj startupy. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:19 – Od doktoranda k pravej ruke Alzy00:07:14 – Ako v Alze vznikal vlastný softvér00:18:41 – Tajomstvo úspechu Alzy00:25:31 – Manažér vs. šéf00:29:16 – Hrozba od Amazonu?00:34:23 – AI v Alze00:44:03 – Mladí ľudia v biznise00:50:36 – Stres, ktorý vás dobehne00:59:40 – Ako investuje Tomáš Havryluk01:01:09 – Čo odporúča Tomáš Havryluk01:04:44 – Zmysel život podľa Tomáša Havryluka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Uj---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban
Ako sme si v Klube pod lampou pripomenuli 17. november. Prečo Robert Fico opäť konšpiruje v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice?
Na Slovensku sa zhruba za mesiac stali tri vlakové nešťastia s desiatkami zranených a jednou obeťou. Podľa dopravného analytika Iva Drahotského z Dopravnej fakulty Univerzity Pardubice nie je takáto frekvencia obvyklá. Pred niekoľkými rokmi zaznamenali aj v Česku sériu vlakových nešťastí, ktorá však odštartovala rýchlejšiu inštaláciu bezpečnostného systému ETCS do koľajníc i vlakov, ktorá pomáha podobným nehodám predchádzať. Na Slovensku tento proces mešká a v kombinácii s vysokým investičným dlhom výrazne znižuje bezpečnosť železničnej dopravy. Ivo Drahotský potvrdzuje, že českí dopravcovia sa sťažujú na stav slovenských koľajníc a musia tomu prispôsobovať svoju jazdu. „Slovenské železnice nespĺňajú ich technické a bezpečnostné parametre a české vlaky tak musia jazdiť pomalšie ako je obvyklé.“ Minister dopravy Jozef Ráž teraz sľubuje rýchle opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, napríklad v podobe kamier inštalovaných v kabínach rušňovodičov. Podľa Drahotského to môže pomôcť eliminovať výskyt ľudských zlyhaní, ale Slovensko musí nevyhnutne pridať v investíciách do železničnej infraštruktúry. „Rýchle riešenia na zlepšenie bezpečnosti na železnici neexistujú,“ upozorňuje analytik. Okolité krajiny V4 už dlhšie investujú do železničnej infraštruktúry. Napríklad v Česku je aj vďaka dotáciám zavedený systém ETCS na dĺžke 1200 km tratí (12,5% siete), zatiaľ čo na Slovensku je to len na 204 kilometroch (7% siete). Rovnakým štandardom je vybavených aj 1803 vlakov Českých dráh, čo je realita len pre 89 rušňov slovenského dopravcu ZSSK. Napriek podfinancovaniu slovenských železníc štát uvoľnil dotáciu 5,2 milióna eur na leteckú linku Bratislava - Košice a naďalej platí zhruba 50 miliónov eur ročne dotáciu na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Vlaky zadarmo zvažovali v minulosti aj v Česku, ale túto myšlienku zavrhli. „Ak je niečo zadarmo, ľudia si to nevážia a ak je to pre všetkých zadarmo, tak riskujete, že sa ľudia budú prevážať aj zbytočne,“ hovorí Ivo Drahotský. V rozhovore približuje aj nové trendy vo vlakovej doprave, napríklad v podobe autonómnych vlakov, ktoré už v Česku jazdia, alebo vysokorýchlostnej železnice, o ktorej česká vláda uvažuje. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Aký zlý je technický stav slovenských železníc Ako funguje systém ETCS v Česku a na Slovensku Aký zmysel má dotovaná letecká linka Bratislava - Košice Prečo vlaky zadarmo nie sú dobrý nápad Kam smeruje budúcnosť železničnej dopravy a kde je Slovensko See omnystudio.com/listener for privacy information.
Premiér sa dožaduje úcty, ktorú on sám občanom nepreukazuje. Rešpekt k funkcií premiéra ale neznamená rešpekt k osobe premiéra, hovorí expremiérka Iveta Radičová. "Môžete mať niekoho v úcte, kto na vás nemá jediné pekné slovo? To nejde," dodáva. Vládna garnitúra podľa nej gumuje hodnoty Novembra 89 i hodnoty demokracie. A krajina? Tá pod ich vedením upadá.Od pádu socializmu uplynulo už takmer toľko rokov, koľko celý tento zločinný režim vôbec trval. Je 36 rokov po Novembri 89 a jeho plných námestí žiadajúcich pád normalizačného režimu, no časy "Papierových hláv" a normalizačných praktík sa akoby plazivo vracali späť. Premiér vyháňa odbojných študentov bojovať na Ukrajinu, verejnoprávny Telerozhlas sa vracia k vládnej propagande, vládna moc útočí na kritické médiá i mimovládky, škandalizuje rodiny oponentov a priazeň voličov si kupuje doslova na miliardové dlhy.A naša krajina? Tá upadá priamo pred našimi očami. Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, zdravotníctvo, pri ktorom sa na smrteľne choré deti skladáme na charitatívnych portáloch no na zisky poisťovní nám nejaký ten miliónik predsa len vždy ostane. No a mládež - ktorá vtedy "Nežnú" odštartovala, dnes z krajiny v čoraz masovejších počtoch uteká. K tomu treba ešte pripočítať aj hlboko polarizovanú, silne zakonšpirovanú spoločnosť, v ktorej už nedôvera voči všetkému - a všetkým, presahuje akúkoľvek únosnú mieru.Je toto naozaj ten sen, za ktorý sme v zime a snehu novembrových námestí štrngali a kam sa vytratili hodnoty Novembra 89? Ako to, že nám dnes vládnu i takí, ktorí Novembru 89 nevedia prísť na meno no normalizačné praktiky a móresy papierových hláv spred Novembra im vôbec nie sú cudzie? No a prečo rastie nostalgia za bývalým režimom s totalitnými praktikami a ako to, že našej spoločnosti chýba nielen akákoľvek kontinuita, ale aj vízia toho, kto sme a kam smerujeme? Ráno Nahlas v bývalou premiérkou, sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Pomôžte nám šíriť evanjelium na Slovensku a v Českej republike: https://godzone.sk/podpora/Do dnešnej epizódy podcastu Flešbeky si moderátor Ivan pozval českého hosťa, marketéra, moderátora, talentového kouča a otca rodiny Michaela Kocha. Michael opisuje svoju cestu kráčania s Ježišom od jej začiatkov až po dnešok, kedy vedie chvály v spoločenstve GIF v Prahe.Spomína na to, ako ho Boh ochránil pred vyhorením a naučil ho naplno prežívať emócie. Svedčí o mnohých zázrakoch a situáciách, kedy sa o neho Pán Boh nadprirodzene postaral a na záver opisuje vzťah českých veriacich ku slovenským chválovým piesňam.0:00 Úvod a predstavenie1:08 Miska otázok1:38 Ak by po celý rok malo byt iba jedno ročné obdobie, ktoré by si si vybral? 2:08 Sukulent alebo fikus?2:35 Aké sú tvoje 3 slabé a 3 silné stránky?5:05 Podpor celoročnú službu projektu Godzone! (https://godzone.sk/podpora/)5:52 Ako vyzeral začiatok Michaelovej cesty s Ježišom?10:42 Začiatky služby a kariéry v marketingu a biznise13:46 Čo sa zmenilo v Michaelovom živote po Godzone tour 2016 v Prahe?15:33 Boj s vyhorením24:42 Prežívanie viery v rodine29:05 Svedectvá Božej vernosti 35:52 Boh si váži vytrvalosť 39:44 Za čo sa aktuálne Michael modlí?44:27 Ako ľudia v Česku vnímajú slovenské chvály?49:28 Poďakovanie a záver
Protivládne kriedové nápisy na chodníkoch, študenti kritizujúci Roberta Fica, on s odpoveďou – choďte bojovať na Ukrajinu. A na pozadí spoločenských udalostí aj boje vo vnútri koalície o padajúce hlavy. Ako sa má krajina a ako sa má vláda? Je Robert Fico schopný vnímať nálady v krajine a potreby ľudí, ktorí z novembrových námestí odkazujú premiérovi, čo si myslia? V podcaste Dobré ráno diskutovala Jana Krescanko Dibáková s politológom Radoslavom Štefančíkom. Zdroje zvukov: Youtube/SME, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, Youtube/Markíza Odporúčanie Dnes mám pre vás odporúčanie z domácej dielne. Denník SME pre vás pripravil tri veľmi zaujímavé diskusie k novembrovým udalostiam. Nájdete ich na youtubovom kanáli denníka SME a počas týždňa aj v podcastoch, volajú sa Nežná. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Desiatky tisíc ľudí včera napriek dažďu a silnému vetru prišli na námestia po celom Slovensku. Napriek zrušenému dňu pracovného pokoja na sviatok boja za slobodu a demokraciu si našli čas. Premiér medzi tým šíril pod strechou štátneho Agrokomplexu konšpirácie o vražde Jána a Martiny a hovoril o zmene politického režimu. Emaily odsúdeného amerického finančníka a sexuálneho predátora Epsteina spojil s pádom svojej vlády, no to že si Epstein tie maily písal s jeho vtedajším ministrom a dnes poradcom Lajčákom už nespomenul.Ako teda vyzerali naše upršané námestia na sviatok slobody a demokracie? Môže zmeny vyvolať skôr kriedová revolúcia po výsluchu študenta za nápis na chodníku? Akú peknú akciu si zorganizoval Smer a aký spor to v koalícii graduje medzi Smeru a Hlasom, ktorému premiér odvoláva ďalšieho ministra a ponúka pomoc Šutajovi Eštokovi na ministerstve vnútra? A čo opozícia po spoločnom obede a predstavení tieňovej vlády Progresívneho Slovenska?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.
1. Ako sa chce Taraba zavďačiť Babišovi 2. Správa z Brazílie: Udržať otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa C sa nám už nepodarí 3. Aj malé firmy už vo veľkom využívajú AI
Ocenenia FéliX Business Award poznajú svojich víťazov. Hlavnú cenu v kategórii excelentný business príbeh si odniesla nitrianska spoločnosť Klimak, ktorá sa venuje vývoju a výrobe vzduchotechniky. Jej spolumajiteľ Marek Vaško v rozhovore vysvetľuje, že slovenské firmy môžu uspieť aj vo svetovej konkurencii, ak majú dostatočne kvalitný produkt a dokážu vystupovať ako rovnocenný hráč. „Slovenským firmám chýba väčšie sebavedomie. Potrebujeme zmeniť myslenie a neočakávať, že k nám príde nejaký veľký zahraničný investor a ukáže nám, čo robiť. My sami máme na to, aby sme boli svetoví. Treba sa cítiť v Európe ako rovnocenný hráč, nebáť sa byť aj tvrdý a konkurovať veľkým etablovaným značkám,“ hovorí Vaško. Rozvoju podnikania však nepomáha politika štátu, ktorá poškodzuje imidž krajiny v zahraničí, vytvára nepredvídateľné prostredie a nevie doručiť vymožiteľnosť práva. „Bolo by fajn, keby štát robil takú politiku, aby značka Slovensko bola rešpektovanejšia, aby tu mali chuť zahraničné spoločnosti rozvíjať svoje aktivity. Potom môžu reagovať aj slovenské firmy s ponukou svojich služieb a ekonomika napreduje.“ Marek Vaško v rozhovore približuje aj svoj pohľad na zelenú transformáciu, nedostatok pracovných síl a zodpovednosť firiem ozvať sa, keď krajina ide zlým smerom. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Ako sa posunúť z montážnej dielne na inovačnú spoločnosť Problém konkurencieschopnosti slovenských firiem je mentálny Ako zlepšiť imidž krajiny pre podnikanie Ako sa získavajú zákazky pre Teslu alebo Tik Tok Kedy nastáva radosť z platenia daní Ako vyriešiť nedostatok pracovnej sily Zelená transformácia je príležitosť Má byť firma aj spoločensky angažovaná? See omnystudio.com/listener for privacy information.
Jeden sa bál, že ho zavrú a slobodu pocítil až na konci roka 1989. Druhý bol zamestnancom Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a chcel meniť režim zvnútra. Prečo bol František Mikloško robotníkom? Ľudia si myslia, že pre tlak režimu, no v skutočnosti to bolo inak. Vedel Peter Weiss o uránových baniach a ďalších represiách a čo mohol robiť proti prenasledovaniu? A je podľa nich demokracia ohrozená aj dnes a to nielen u nás, ale všade? A čo hovorí František Mikloško na to, že silou antidemokracie sú väčšinou konzervatívci?V podcaste s Petrom Weissom a Františkom Mikloškom sa dozviete:od 1:30 – Ako sa žilo v režime spred roka 1989.po 2:50 – Ako bol Mikloško na zozname 76 ľudí, ktorých mala ŠTB zatknúť.po 3:40 – Peter Weiss o tom, ako vstúpil do komunistickej strany.od 4:40 – Ako sa na Ústave marxizmu-leninizmu dozvedel o zločinoch 50. rokov.po 5:20 – O nádeji, ktorú priniesla perestrojka Michaila Gorbačova.od 7:50 – Weiss o bežnom živote a zháňaní riflí v Tuzexe.po 9:20 – Ako sa Mikloško dostal na vysokú školu, keď nebol z komunistickej rodiny.od 10:20 – Mikloško vysvetľuje, že ho z SAV nevyhodili, ale odišiel dobrovoľne robiť kuriča.od 12:10 – Či komunista Weiss vnímal tajnú cirkev a jej prenasledovanie.po 12:50 – Weiss o 500-tisíc vylúčených členoch KSČ po roku 1968.od 16:00 – Weiss o tom, že Lenin bol terorista a vrah;po 18:00 – Mikloško o tom, prečo Sovietsky zväz nechal satelity padnúť.od 18:30 – Weiss: Gorbačov zrušil Brežnevovu doktrínu, čo umožnilo zmeny.po 19:30 – Ako 17. november oslobodil Slovensko aj od sovietskeho vplyvu a obnovil suverenitu.od 20:00 – Či sme si slobodu vybojovali sami, alebo bola revolúcia len dôsledkom diania v zahraničí.od 22:00 – Či bol Dubček autoritár, ktorý si nevedel predstaviť pluralitnú demokraciu.od 23:20 – Weiss: Režim by padol aj bez „kauzy Šmíd“, prognostici vedeli o ekonomickej neudržateľnosti.po 24:50 – Weiss: Revolúcia bola masová, ľudová, ale nie protisocialistická, bola proti „komunistickej šľachte“.od 25:15 – Mikloško: Komunisti vedeli o ekonomickom kolapse, ale nikto nečakal úplný pád režimu a pluralitu.po 27:00 – Že byty sa stavali aj inde, akurát u nás nekvalitné.od 29:30 – Či je demokracia ohrozená aj dnes.po 31:30 – Že 17. november má byť najväčší sviatok po SNP.od 30:20 – Weiss: Kritika novely ústavy – je nehumánna a vyväzuje nás z legislatívy EÚ.po 33:30 – Či nesmerujeme opäť do totality, keď vláda vyhadzuje ľudí za názor.od 37:00 – Či za dnešný vývoj môžu voliči, ktorí dali hlas Ficovi a Matovičovi.po 39:00 – Ako sme sa v roku 1998 zmobilizovali proti Mečiarovi, môžeme sa aj teraz.od 42:00 – Či sa konzervatívci nechali uniesť do antidemokracie.po 46:30 – Weiss: Obdiv niektorých konzervatívcov k autoritárskemu režimu Putina.od 47:20 – Že obviňovať EÚ z liberalizmu je nezmysel, lebo najväčšiu silu majú kresťanskí demokrati (Von der Leyenová).od 50:00 – Že ľudia nevedia, čo je to liberalizmus.po 51:00 – Weiss: Liberálna demokracia je systém bŕzd a protiváh; súčasná vláda ho dusí.od 50:00 – Ako Orbánov...
Jeden sa bál, že ho zavrú a slobodu pocítil až na konci roka 1989. Druhý bol zamestnancom Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a chcel meniť režim zvnútra. Prečo bol František Mikloško robotníkom? Ľudia si myslia, že pre tlak režimu, no v skutočnosti to bolo inak. Vedel Peter Weiss o uránových baniach a ďalších represiách a čo mohol robiť proti prenasledovaniu? A je podľa nich demokracia ohrozená aj dnes a to nielen u nás, ale všade? A čo hovorí František Mikloško na to, že silou antidemokracie sú väčšinou konzervatívci?V podcaste s Petrom Weissom a Františkom Mikloškom sa dozviete:od 1:30 – Ako sa žilo v režime spred roka 1989.po 2:50 – Ako bol Mikloško na zozname 76 ľudí, ktorých mala ŠTB zatknúť.po 3:40 – Peter Weiss o tom, ako vstúpil do komunistickej strany.od 4:40 – Ako sa na Ústave marxizmu-leninizmu dozvedel o zločinoch 50. rokov.po 5:20 – O nádeji, ktorú priniesla perestrojka Michaila Gorbačova.od 7:50 – Weiss o bežnom živote a zháňaní riflí v Tuzexe.po 9:20 – Ako sa Mikloško dostal na vysokú školu, keď nebol z komunistickej rodiny.od 10:20 – Mikloško vysvetľuje, že ho z SAV nevyhodili, ale odišiel dobrovoľne robiť kuriča.od 12:10 – Či komunista Weiss vnímal tajnú cirkev a jej prenasledovanie.po 12:50 – Weiss o 500-tisíc vylúčených členoch KSČ po roku 1968.od 16:00 – Weiss o tom, že Lenin bol terorista a vrah;po 18:00 – Mikloško o tom, prečo Sovietsky zväz nechal satelity padnúť.od 18:30 – Weiss: Gorbačov zrušil Brežnevovu doktrínu, čo umožnilo zmeny.po 19:30 – Ako 17. november oslobodil Slovensko aj od sovietskeho vplyvu a obnovil suverenitu.od 20:00 – Či sme si slobodu vybojovali sami, alebo bola revolúcia len dôsledkom diania v zahraničí.od 22:00 – Či bol Dubček autoritár, ktorý si nevedel predstaviť pluralitnú demokraciu.od 23:20 – Weiss: Režim by padol aj bez „kauzy Šmíd“, prognostici vedeli o ekonomickej neudržateľnosti.po 24:50 – Weiss: Revolúcia bola masová, ľudová, ale nie protisocialistická, bola proti „komunistickej šľachte“.od 25:15 – Mikloško: Komunisti vedeli o ekonomickom kolapse, ale nikto nečakal úplný pád režimu a pluralitu.po 27:00 – Že byty sa stavali aj inde, akurát u nás nekvalitné.od 29:30 – Či je demokracia ohrozená aj dnes.po 31:30 – Že 17. november má byť najväčší sviatok po SNP.od 30:20 – Weiss: Kritika novely ústavy – je nehumánna a vyväzuje nás z legislatívy EÚ.po 33:30 – Či nesmerujeme opäť do totality, keď vláda vyhadzuje ľudí za názor.od 37:00 – Či za dnešný vývoj môžu voliči, ktorí dali hlas Ficovi a Matovičovi.po 39:00 – Ako sme sa v roku 1998 zmobilizovali proti Mečiarovi, môžeme sa aj teraz.od 42:00 – Či sa konzervatívci nechali uniesť do antidemokracie.po 46:30 – Weiss: Obdiv niektorých konzervatívcov k autoritárskemu režimu Putina.od 47:20 – Že obviňovať EÚ z liberalizmu je nezmysel, lebo najväčšiu silu majú kresťanskí demokrati (Von der Leyenová).od 50:00 – Že ľudia nevedia, čo je to liberalizmus.po 51:00 – Weiss: Liberálna demokracia je systém bŕzd a protiváh; súčasná vláda ho dusí.od 50:00 – Ako Orbánov...
Herečka Natália Germáni patrí k najobsadzovanejším slovenským herečkám svojej generácie, jej život sa však už niekoľko rokov odohráva na dvoch kontinentoch. Medzi Slovenskom a Amerikou pendluje nielen kvôli rodine, ale aj novým pracovným výzvam, ktoré ju formujú ako umelkyňu aj ako človeka. Do nášho štúdia priletela priamo z New Yorku, aby predstavila svoj nový film Neporaziteľní a otvorene prehovorila nielen o profesionálnom, ale aj súkromnom živote a jeho smerovaní. Práve rola v novej českej dráme Neporaziteľní ju zasiahla hlbšie, ako čakala. „Po natáčaní som si veľa naplakala,“ priznáva herečka. Tento rok - krátko pred nástupom Donalda Trumpa do úradu - získala v USA pracovné víza. Podarilo sa jej hrať v predstavení na Broadway a natočiť jeden film. Život v Amerike však nie je len o úspechu. Je to aj o neustálom boji o rolu a každodennom dokazovaní svojich kvalít na jednom z najdrsnejších trhov sveta. „Amerika ma naučila povedať si o svoju cenu a nehanbiť sa pochváliť,“ vysvetľuje. Za rozhodnutím skúsiť šťastie za oceánom stál predovšetkým jej manžel. Natália s úsmevom priznáva, že bez jeho impulzu by pravdepodobne nikdy neopustila svoju komfortnú zónu. V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Ako zvláda výchovu dvoch dcér na dvoch kontinentoch? Aké je to natáčať film v ôsmom mesiaci tehotenstva? Ako vníma politickú situáciu v Amerike a či sa jej dotýka ako umelkyne? A prečo by svoje dcéry bez váhania podporila v umeleckej kariére, aj keby mali byť manikérky? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Ide o nás - Rozhovory so Zdenom Gáfrikom.
Do dôchodku vstupuje s dlhom 30 % Američanov a približne pätina Európanov. Ako je to na Slovensku? Aké sú možnosti, ale najmä riziká zadlžovania starších ľudí? V podcaste sa dozviete: Prečo sa v súčasnosti zadlžujú aj ľudia nad 50 rokov v súčasnosti? Aké sú možnosti a pravidlá natiahnuť si úver až do dôchodkového veku a na druhej strane dostať úver ako dôchodca? Ktoré typy úverov (hypotéky, spotrebné úvery, kreditné karty) predstavujú najväčšie riziko pre finančnú stabilitu tejto vekovej skupiny a prečo? Sú starší ľudia finančne disciplinovanejší? V akej miere môže klient 10 rokov pred odchodom do dôchodku realisticky odhadnúť svoju budúcu finančnú situáciu a schopnosť splácať? Čelí táto veková skupina reálne hrozbe tzv. "dvojitého šoku" – teda výrazného poklesu životnej úrovne pri prechode na dôchodok, ku ktorému sa pridáva nevyhnutnosť splácať záväzky? Ako sa na úvery v dôchodkovom veku pozerať z pohľadu zhoršovania zdravotného stavu a vyššej potreby peňazí na jeho riešenie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Pavel Škriniar z katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Fact-checking býva zvyčajne reaktívny – vyvracia dezinformácie, ktoré sa už šíria. Preto sa k ľuďom často dostáva až ako druhý v poradí. Ako sa však dá s dezinformáciami bojovať ešte predtým, než sa vôbec začnú šíriť? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne opäť rezonovali témy zdravia, vakcín a ruskej invázie na Ukrajinu. Najnovšie sa veľa pozornosti sústreďuje na boje o Pokrovsk, odkiaľ sa šíria videá vytvorené umelou inteligenciou, na ktorých sa údajne vzdáva veľký počet ukrajinských vojakov. „Nevieme presne, aká je tam situácia, keďže z oblasti prichádza málo nezávislých informácií. Musíme si však dávať pozor, aby sme nešírili nepravdivé videá vytvorené pomocou AI,“ dodáva Frankovská.Ďalšou veľkou témou je podľa Frankovskej digitálne euro, o ktorom sa v súčasnosti rokuje na európskej pôde. „Ľudia šíria obavy, že v budúcnosti nahradí hotovosť, alebo že hotovosť bude zakázaná, prípadne že niekto bude sledovať ich nákupy či uhlíkovú stopu. V skutočnosti je však digitálne euro len koncept, na základe ktorého by Európska centrálna banka vydávala digitálnu formu peňazí. Na rozdiel od súčasného systému, kde digitálne peniaze vytvárajú najmä komerčné banky, by tak išlo o oficiálnejšiu a nezávislejšiu formu,“ vysvetľuje Frankovská.Samotnou podstatou fact-checkingu je podľa Veroniky Frankovskej sledovanie, aké dezinformácie sa objavujú, a následná reakcia na ne. „Máme množstvo dát a výskumov, ktoré ukazujú, že k ľuďom sa často dostane len tá prvá správa. V kombinácii s tým, že nepravdivé – a najmä negatívne – správy sa šíria rýchlejšie a častejšie, to vedie k tomu, že veľa ľudí zachytí práve tú nepravdivú informáciu, ale už sa k nim neskôr nedostane jej oprava,“ vysvetľuje Frankovská.Dodáva, že čoraz viac sa presadzuje prístup, podľa ktorého je dôležité, aby sa k ľuďom ako prvé dostali pravdivé informácie. „V témach, kde sa očakáva, že sa budú šíriť dezinformácie, by si mali factcheckeri aj oficiálne inštitúcie dať pozor na to, aby v zrozumiteľnej forme komunikovali, aké nepravdivé tvrdenia sa môžu objaviť, ale predovšetkým poskytovali overené informácie, ktoré majú k dispozícii. Tento prístup sa nazýva prebunking,“ uzatvára.V druhej časti diskusie analytik Demagóg.sk Pavol Valík priblížil prebunkingový materiál o údajných nákupoch Volodymyra Zelenského. „Snažili sme sa zistiť, či sa niektoré dezinformácie šíria častejšie alebo s väčšou intenzitou. Jeden z výsledkov nášho výskumu ukázal, že sa naozaj objavujú pravidelne a veľmi často sa opakujú. Najviac sa vracajú v obdobiach, keď sa rozhoduje o pomoci Ukrajine,“ vysvetlil Valík.Valík zdôraznil, že nejde o náhodné dezinformácie, ktoré by boli vypustené bez cieľa, ale o systémovú operáciu, zameranú najmä na európskych a amerických občanov.
247 eur ročne na jedného občana bez detí. Rodine s dvomi deťmi stúpnu výdavky na budúci rok o 858 eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už zrátala dôsledky vládnej konsolidácie na ľudí.Prečo aj tretí konsolidačný balíček najviac zasahuje domácnosti pracujúcich rodín s deťmi? Prečo ju pocítia najviac tí, ktorí zarábajú najmenej? A ako dopadli dôchodcovia? Ktoré opatrenia za to môžu naviac? Ako to pocíti naša ekonomika, bude to už budúci rok lepšie, alebo nás čakajú ďalšie konsolidácie a uťahovania opaskov? A musí vláda pre vysoký dlh požiadať parlament o dôveru?Braňo Závodský sa rozprával s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.
Mesto, opozícia a nakoniec občianska iniciatíva. Zostavy, ktoré sa v hlavnom meste ujali organizácie verejných zhromaždení k 17. novembru. Všetky na jednom mieste – na Námestí slobody, ktoré ešte v historickom Novembri nieslo meno iného uzurpátora moci Klementa Gottwalda. Na jednom mieste, no s tromi rozličnými časmi začiatku. Prečo? Aj na to sa pozrieme s Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá stojí za organizáciou tretieho zhromaždenia – v réžii občianskej iniciatívy.„Z princípu sú občianske združenia a aktivisti oponentom či už vládnym alebo opozičným stranám. Zatiaľ sme stále slobodná krajina, hoci nám z toho ukrajujú. Keď nejde o život, mali by sme byť vyvažujúcim prvkom, kontrolou moci,“ vysvetľuje Lucia Štasselová. Už najbližší 17. november, ktorý nebude prvýkrát po 25-rokoch dňom pracovného pokoja, sa tak Námestia slobody organizačne a dramaturgicky zmocnia tri zostavy. Ako na to zareaguje námestie a krajina?„Tú rôznorodosť vítam. Približujeme sa tým napríklad Prahe. Tam idete od jedného podujatia k druhému. Slávi sa to na každom kroku,“ hovorí Štasselová.Pripomína tiež, že boj za slobodu a demokraciu nemôže nikdy skončiť. „Keď sa prestanete o slobodu a demokraciu starať, ona vám zdegraduje,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Hlavná európska prokurátorka bije na poplach. Slovensko sa stalo centrom európskeho zločinu. Až tretina všetkých podvodov s DPH v Únii nejako súvisí so Slovenskom. Prišli sme takto o pol miliardy eur.Ako sa to mohlo stať? Prečo sme si to na Slovensku nevšimli? Chýba nám NAKA či špeciálna prokuratúra? Potrebujeme nový trestný zákon? Aj na množiace sa krádeže a kriminalitu?Za korumpovanie v prospech mafie odsúdení ex špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je rozhodnutím ministra spravodlivosti už rok na slobode. Prečo a čo bude ďalej? Smer ponúkol pomoc ministrovi vnútra, ktorý musí pre svoju nečinnosť platiť odškodné odstaveným policajtom. Pomôže Smer takto každému? A prídu si po každého kto bude dávať odkazy premiérovi kriedou na chodník policajti, tak ako si prišli pre študenta v Poprade?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom spravodlivosti, nominantom strany Smer – SD Borisom Suskom.
Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. táto vláda určite nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Pôdohospodárska platobná agentúra známa ako z Penziónovej kauzy, tak i z kauzy Dobytkár systémovo, opakovane a masívne zlyháva. Kontroly ani audity tam nefungujú, korupčné kauzy pribúdajú. PPA treba zrušiť, tvrdí šéfka Pirátov Zuzana Šubová. A prečo podľa nej opozícia na poslaneckom prieskume v PPA zlyhala?Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som Pôdohospodársku agentúru otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia i prokurátori a mali by začať konať. Povedal nedávno v podcaste Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Polícia i prokuratúra kauzy spojené s PPA už rieši, no a aktuálne do PPA nabehli aj poslanci. Poslanecký prieskum, ktorý sa týkal preskúmania projektov na vidiecky turizmus - teda tú takzvanú penziónovú kauzu - však dopadol neslávne. Zatiaľ čo Pôdohospodárska platobná agentúra na svojej strane žiadne pochybenia nevidí a minister Takáč je s kontrolou spokojný, opozícia hovorí o nedostatku informácií, formálnej kontrole a alibizme ako PPAčky, tak i samotného ministra pôdohospodárstva.Faktom zostáva, že z vyše 50 skontrolovaných penziónov sa našli pochybenia v deviatich prípadoch, pričom šesť z nich už vyšetrujú aj orgány činné v trestnom konaní.Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, no pritom zjavný luxus na pohľadanie. A to všetko z peňazí EÚ. Deje sa to pritom v agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár. Navyše, PPA je predmetom opakovaných kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však stále nie je schopný agentúre udeliť certifikát spoľahlivej a dôveryhodnej inštitúcie.Ako je toto vôbec možné a o čom to vypovedá? Akú budúcnosť PPA pri tomto všetkom ešte môže mať, kto stojí v pozadí týchto káuz a prečo ich moc vlastne kryje? No a čo odhalil aktuálny poslanecký prieskum, prečo v ňom opozícia údajne zlyhala a ako sa budú vyvíjať kauzy sporných - a dnes už aj vyšetrovaných - penziónov?V Aktualitách Nahlas na to odpovie bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA a dnes predsedníčka Pirátov Zuzana Šubová. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
U ovoj epizodi Digitalk podcasta razgovarali smo sa Aleksandrom Tanaskovićem, stručnjakom za performance marketing, koji nam je podelio uvide iz sveta digitalnog oglašavanja. Saznajte šta je performance marketing, kako se meri njegov uspeh, koji su najveći izazovi i kako ih savladati, kao i šta kreativni sadržaji imaju zajedničko sa performansom. Aleksandar deli i konkretne primere i savete kako unaprediti vaše kampanje i bolje koristiti budžet. Ako želite da shvatite kako da vaše oglašavanje donosi realne rezultate i maksimalni povrat, ova epizoda je baš za vas! Aleksandar Tanasković, Senior performance marketing manager @ GrowMojo - https://www.linkedin.com/in/aleksandartanaskovic/ O čemu smo pričali: - Uvod i predstavljanje - Aleksandrov profesionalni put - Performance marketing: back to basics - Koje su odgovornosti performance marketara? - Problem atribucije - Izazovi u performance marketingu - Odnos kreative i performance marketinga - Razlike u pristupima na zapadnim tržištima i kod nas - Tips & Tricks za Black Friday - Poruka za kolege marketare Pratite Digitalk podkast za više tema iz digitalnog marketinga, advertajzinga i karijere u kreativnoj industriji: LN: https://www.linkedin.com/company/digitalkrs FB: https://www.facebook.com/Digitalk.rs IG: https://www.instagram.com/digitalk.rs/ Posetite naš sajt i prijavite se na našu mailing listu - https://www.digitalk.rs Prijavite se na naš YouTube kanal: https://bit.ly/3uWtLES Veliku zahvalnost dugujemo kompanijama koje su prepoznale kvalitet onoga što radimo i odlučile da nas podrže i daju nam vetar u leđa: Partneri podkasta: - Raiffeisen banka - https://www.raiffeisenbank.rs/ Digitalne usluge Raiffeisen banke koje preporučujemo za mala i srednja preduzeća: https://bit.ly/3Xo1iYE - Kompanija NIS - https://www.nis.rs/ - Ananas - https://ananas.rs/ - kompanija Idea - https://online.idea.rs/ Prijatelj podkasta: - BiVits ACTIVA vitamini i minerali - https://bivits.com/kategorija/bivits-paketi/ Puno obaveza, stres, prekovremeni rad... zvuči poznato? E, za to imamo pravo rešenje. To su BiVits ACTIVA vitamini i minerali. Sa njima ćete lako uzeti zdravlje u svoje ruke i više od toga. Preporučujemo vam NO STRESS paket – kombinacija tri suplementa koja pomažu da se bolje naspavate, smanjite napetost i podignete energiju. Na BiVits sajtu možete pronaći kombinaciju koja je baš za vas, a uz poseban kod DIGITALK ostvarujete i 25% popusta! Uzmite zdravlje u svoje ruke – uz BiVits ACTIVA vitamine i minerale! - Izdavačka kuća Finesa - https://www.finesa.edu.rs/ U ovoj epizodi podelićemo dve knjige "Ovo je strategija" izdavačke kuće Finesa onima koji budu najbrži i najkreativniji sa komentarima, a možete nam slobodno pisati i na info@digitalk.rs i direktno nam uputiti komentar, sugestiju ili primedbu. Takođe, svi oni koji na Finesinom websajtu poruče knjige i unesu promo kod digitalk dobiće 10% popusta na već snižene cene izdanja na sajtu: https://www.finesa.edu.rs/
Najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko už túto jeseň predstavila alternatívu k ekonomickej práci kabinetu Roberta Fica. Teraz prichádza s alternatívou ku kabinetu samotnému. V polčase volebného obdobia prichádza s tieňovou vládou, v ktorej ministrov a ministerky nazýva lídrami zmeny. Ako si túto zmenu predstavuje? Boli nominácie jednoznačné alebo si jednotlivé mená aj konkurovali? A načo je to vlastne dobré? Nikola Šuliková Bajánová sa pýta redaktora domácej redakcie denníka SME Michala Katušku. Zdroje zvukov: Rádio Express, TA3 Odporúčanie Teraz spravím veľmi nepodarený oslí mostík a odporučím vám seriál Say Nothing. Spomínali sme, že tieňové vlády majú tradíciu v zahraničí, pričom niekedy ide o reálny dopad na politiku – to je aj prípad Mo Mowlamovej, ktorá sa zúčastnila mierových rokovaní, ktoré ukončili tragické obdobie dejín Severného Írska známe ako Troubles, o ktorom je aj spomínaný seriál. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Pracovný trh ostatných plus-mínus päť rokov postupne zapĺňajú vysokoškolskí absolventi generácie Z. Vo všeobecnosti ide o mladých ľudí, ktorí sa narodili v rokoch 1997 až 2012, teda dnes majú 13 až 28 rokov. Veľa si o nich prečítate v médiách a internetových fórach. Napríklad aj to, ako sa na nich sťažuje oscarová herečka Jodie Foster, ktorá hovorí, že sa s nimi ťažko pracuje. Nie je jediná. Takisto sa dozviete, že sú skúsení v technológiách, sú neustále online a práca nie je ich identita. Nič to nemení na tom, že sa o generáciu Z musia skôr či neskôr usilovať celkom logicky všetky sektory hospodárstva. Jedným z nich je aj bankovníctvo. Dokáže mladým ponúknuť to, čo žiadajú a naopak, má gen Z to, čo potrebujú banky? Ako je to napríklad s flexibilitou práce, ktorá sa často spomína ako jedna zo štandardných požiadaviek mladých ľudí – je na ňu priestor v bankovom sektore? O tom, ako menia zoomeri pracovnú kultúru a ako dokáže mladé talenty prilákať práve bankovníctvo, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s HR riaditeľkou VÚB banky Draganou Smolović. Táto epizóda vznikla v spolupráci s VÚB bankou, členom skupiny Intesa Sanpaolo. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Fotovoltika je témou dňa, na strechách mnohých domoch vidíme panely. Ich efektivita je … fajn. Ako by sa dali robiť panely oveľa lepšie? Ako sa na túto úlohu pozeré chémia? A aké prekážky musí prekonať? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a Zdeněk Havlas. Máme novú knihu – Rozhovory o vesmíre https://www.martinus.sk/2901887-rozhovory-o-vesmire/kniha Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5
„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty'77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri'89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Opoziční lídri sa udobrovali na spoločnom obede. Michal Šimečka naň pozval šéfov SaS, Demokratov aj predsedu KDH. Bolo to ich prvé takéto stretnutie odvtedy, čo KDH spolu so Smerom zahlasovalo za dve pohlavia a národnú identitu do ústavu. Igor Matovič pozvánku nedostal.Premiérovi Ficovi a jeho vláde medzitým vyprší limit. Pre stav našich verejných financií musí podľa ústavy požiadať parlament o vyslovenie dôvery.Ako chce opozícia vymeniť vládu Roberta Fica, na čom sa na obede dohodli? Pôjde to aj bez Igora Matoviča? Akú tieňovú vládu predstaví Progresívne Slovensko? A ako môže dopadnúť hlasovanie o dôvere vláde? A dôverujú jej ľudia, keď nám do života zasahuje stúpajúca kriminalita a pre konsolidáciu si musíme stále viac uťahovať opasky?Braňo Závodský sa rozprával s opozičným lídrom a predsedom hnutia Progresívne Slovensko Michalom Šimečkom.
(0:00) Private games and the Chauncey Billups scandal(10:52) $5/$10 session(12:14) AKhh all-in preflop(13:00) 99 all-in preflop(15:38) AKo on K54r6ssQx(17:57) QhQx on AJ6hhxQx4hhh(20:01) QTcc on QT4hxhJx7hhh(21:41) JThh on AQ2hxxKx(23:25) AA on AQTr4ccJxYour correspondent discusses the Chauncey Billups scandal and Doug Polk's interview with Philip Wiszowaty and how, again, private games are the problem.FORUM DISCUSSION: CLICK HERE http://twitter.com/thirdwalkinghttp://crushlivepoker.com