Podcasts about Ako

NuroLab je spremio besplatan FOCUS SCORE QUIZ! Popuni i saznaj gde gubiš mentalnu energiju i koliko te to zapravo košta.

Vojna na Ukrajine sa zmenila na sofistikované „dronové safari“, kde je človek lovnou zverou a smrť je dennou rutinou. Na vojnu sa nedá zvyknúť a ak by sme to chápali, museli by sme zásadne zmeniť naše správanie sa, tvrdí dokumentaristka Viera Dubačová. Ako vnímajú svet deti, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou bežného dňa?Ukrajina v roku 2026 už dávno nie je tou Ukrajinou akou bola vo februári 2022, keď Vladimír Putin spustil svoju vražednú mašinériu. Štyri roky medzi ruinami a smrťou. Tisícky mŕtvych, tisícky zranených a tisícky a tisícky pozostalých či traumatizovaných obetí, úplne zničené mestá - ba dokonca celé regióny, no a koniec tohto krvavého pustošenia? Ten je stále kdesi v nedohľadne.Krajina, kde sa zvyk na smrť stane akousi každodennou rutinou, ale dá sa vôbec zvyknúť na vojnu? Ako vnímajú svet ľudia, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou rannej rutiny, kde berú silu a nádej v tom žiť a čo si vlastne oni sami želajú - pre seba i pre svoju krajinu? A vôbec, ako sa dá žiť v krajine vojny, najmä deťom a ženám?Vojna je to najodpornejšie a najkrutejšie ľudské zlo, ktoré človek človeku páchať a brániť sa tomu môžeme iba odvahou a zbavením sa strachu. Každý jeden z nás musí v tomto prekročiť svoj tieň, odkazuje nám Viera Dubačová.Dokumentaristka Viera Dubačová už celé štyri roky prináša obraz bojujúcej i krvácajúcej Ukrajiny, krajiny kde sa odhodlanie prežiť a zachrániť si domov - i blízkych, denno-denne bije s únavou i ľudským, ako aj materiálnym vyčerpaním.Dnes je to čoraz viac o stále sofistikovanejších spôsoboch ako zabíjať ľudí. Žiť tam je nesmierne ťažké, na vojnu sa proste zvyknúť nedá. Je až šialené, ako to tu my – na Západe, nedokážeme pochopiť, hovorí pre Aktuality Viera Dubačová.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s režisérkou a aktivistkou Vierou Dubačovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Ondrej Podstupka⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, Martin Hodás Discord diskusný server nájdete tu: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://discord.gg/eqeqBcw2V8⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Linky: NASA odkliknila steroid DART https://www.nasa.gov/missions/dart/nasas-dart-mission-changed-orbit-of-asteroid-didymos-around-sun/ Naklonovana vinna muska v simulovanom prostredi https://the-decoder.com/startup-claims-first-full-brain-emulation-of-a-fruit-fly-in-a-simulated-body/ Ľudské neuróny hrajú Doom https://www.pcgamer.com/hardware/a-petri-dish-of-human-neurons-has-learned-to-play-doom-the-cells-play-a-lot-like-a-beginner-whos-never-seen-a-computer-and-in-fairness-they-havent/ Microsoft má partnerstvo s Anhropicom https://venturebeat.com/orchestration/microsoft-announces-copilot-cowork-with-help-from-anthropic-a-cloud-powered AI prepisovač v Robloxe https://techcrunch.com/2026/03/05/roblox-launches-real-time-ai-chat-rephrasing-to-filter-out-banned-language/ Telekom a Starlink https://www.telekom.com/en/media/media-information/archive/telekom-and-starlink-satellite-to-mobile-for-europe-1103000 Dobrý podcast o DOW vs Anthropic https://open.spotify.com/episode/6obzprTBpR6MosWu5vsua5?nd=1&dlsi=e3cdbc9d4e7541a0 Ako zistiť, že médiá strácajú slobodu https://www.kcrw.com/shows/question-everything/stories/are-we-captured-yet-now-trumps-pals-are-taking-over-cnn Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠klik@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Kapitoly 00:00 Úvod01:48 NASA spomalila asteroid08:37 Virtuálny mozog funguje16:55 AI novinky (problémy OpenAI, AI prepisovač chatu)37:44 Starlink u slovneského operátora47:33 ZáverSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo je pri diskusiách o vojenskom zásahu proti Iránu potrebné poznať históriu a kultúru krajiny, a čo nám to prezradí o povahe jej súčasného režimu? Ako súvisí kultúra s politickým správaním ľudí a národov? Prečo je človek jediné zviera, ktoré robí politiku? Ako nám antropológia pomáha porozumieť politickému dianiu?

Ceny benzínov a nafty stúpajú. Aktuálne ich u nás tankujeme za približne euro a 53 centov na liter, v Rakúsku či Nemecku už to môže byť cez dve eurá. So svetovými trhmi s ropou otriasa Americko-izraelská vojna v Iráne. Dôvodom je kritický Hormuzský prieliv, ktorým sa pred vojnou prepravilo až 20 % celosvetovej produkcie ropy.Ako vážne ešte môže vojna v Iráne ovplyvniť ceny a prepravu ropy? Môže sa stať že Európa ostane bez ropy? Ako sa to ešte odrazí v cenách na čerpačkách a za koľko môžeme tankovať na budúci týždeň? Aké možnosti ovplyvniť cenu na čerpačkách má vláda? Mala by nejako zasiahnuť? Je možné ceny zastropovať? A aký vplyv budú mať drahšie palivá na naše rodinné rozpočty a ekonomiku štátu?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom a expertom na energetiku, šéfredaktorom portálu Energie-portal.sk Radovanom Potočárom s analytikom J&T Banky Stanislavom Pánisom.

Prekáža mi degradácia vzdelaných, nechcem žiť v takejto krajine. Dnes – 17. novembra odchádzam zo Slovenska“. Viera Žuborová, etablovaná politologička so skúsenosťou Oxfordu. Zakotvila v Berlíne. A je tam už piaty rok. Už tretí rok pritom pracuje v Corrective – neziskovej mediálnej organizácii pre investigatívnu žurnalistiku. A druhý rok v pozícii riaditeľky vedie sekciu Correctiv. Exile ako platformu na posilňovanie novinárov v exile.Ako Slovenka v zahraničí môže byť už onedlho konfrontovaná s faktom, že bude pripravená o voľbu voliť poštou, o čom hovorí vládny Smer a v parlamente to chce presadiť už v apríli.Ako sa jej po piatich rokoch pozerá na krajinu pod Tatrami, z ktorej na protest odišla, Berlínskou optikou?Pripravil Jaroslav Barborák.

Spojené štáty a Izrael dvanásty deň pokračujú v útokoch na Irán. Ich zásahy už zlikvidovali desiatky vysokých predstaviteľov režimu a tisíce vojenských cieľov.Po smrti Alího Chameneího vedie Irán jeho syn Mudžtaba a Iránske revolučné gardy útočia na ropné tankery v Hormuzskom prielive a na ciele v krajinách Perzského zálivu. Ceny ropy vyleteli a aj na Slovensku čakáme, ako sa to ukáže na cenách na čerpačkách.Viktor Orbán pred maďarskými voľbami vyhráža Ukrajine a ruská ropa neprúdi do Maďarska a na Slovensko už viac ako mesiac. Slovensko z Maďarskom blokujú sankcie na Rusko.Aké sú teda vlastne ciele americko-izraelskej vojny v Iráne? Ako dlho to celé môže trvať a dokedy dokáže Irán vzdorovať a čo môžu jeho útoky napáchať? A ako dopadne spor Slovenska a Maďarska s Ukrajinou pre ruskú ropu? Prečo Ukrajinci nechcú k ropovodu pustiť inšpekciu a čo robí aktuálne na Ukrajine maďarská delegácie, ktorej súčasťou je vraj aj Slovensko?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom a bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.

1. Ako je to s cenami palív a s ropou 2. Znova rastie riziko inflácie, ECB môže zdvihnúť sadzby, drahšie môžu byť aj hypotéky  3. „Mierový“ export slovenskej munície a zbraní už prekročil 2,5 miliardy eur 4. Otepľovanie sa zrýchľuje bez ohľadu na politiku populistov

Generálny prokurátor označuje stav boja proti korupcii na Slovensku za žalostný a katastrofálny. Vládne zmeny v trestnom zákone a policajnom zbore považuje za nevydarený experiment. Európska prokurátorka zas hovorí, že až tretina podvodov s DPH v Únii má nejaké väzby na Slovensko. Európska prokuratúra vyšetruje kauzy luxusných haciend oligarchov za európske peniaze. A vláda pre hrozbu zastavenia peňazí z Plánu obnovy radšej ruší zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov?Môžeme pre minuté milióny na súkromné haciendy prísť o peniaze z eurofondov? Ako vôbec celá kauza pokračuje ako na ňu reaguje Európsky parlament, ktorý na peniaze z rozpočtu únie dohliada? Aké sú podozrenia o zneužívaní eurofondov na Slovensku? A ako dopadne Slovensko v tohtoročnej správe Európskej komisie o stave právneho štátu?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom Európskeho parlamentu z KDÚ-ČSL a Európskej ľudovej strany Tomášom Zdechovským.

Prísne bezpečnostné opatrenia a dav fanúšikov Daniela Bombica vytvorili na včerajšom pojednávaní zvláštnu atmosféru, približuje v rozhovore redaktor Aktuality.sk Marek Biró. Na svojich podporovateľov žmurkal, no pred sudkyňou vystupoval racionálne, dokresľuje okolnosti procesu Biró.Súd uznal Daniela Bombica vinným vo všetkých bodoch obžaloby. Obvinenia sa týkali viacerých extrémistických trestných činov ako prejav sympatií k hnutiam potláčajúcim ľudské práva, rozširovanie extrémistického materiálu, podnecovanie nenávisti a nebezpečné elektronické obťažovanie. Ako reagoval Bombic na svoje obvinenia a aké argumenty mala obhajoba?Sudkyňa však Bombica za mreže neposlala, čo vzbudilo nevôľu prokurátora. Pôjde Daniel Bombic na slobodu?Aké sú v súčasnosti vzťahy medzi neprávoplatne odsúdeným extrémistom Bombicom a predstaviteľmi vlády? Dozviete sa v podcaste Aktuality Nahlas.Na príprave podcastu spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Dala by sa preletieť raketou cez plynného obora Jupiter? Čo sa v skutočnosti deje pod nožom korčule pri kontakte s ľadom? Prečo sa Zem za rok otočí o jedenkrát viac voči hviezdam než voči Slnku? Ako môže čierna diera „uväzniť“ svetlo, ak fotóny nemajú žiadnu hmotnosť? A je hnedá farba v skutočnosti len veľmi tmavá oranžová? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.   Podcast vzniká v spolupráci so SME.    Lístky na predpremiéru: https://www.cinemacity.sk/films/predpremiera-filmu-posledna-sanca-veda/8050s3r#/buy-tickets-by-film?in-cinema=bratislava&at=2026-03-12&for-movie=8050s3r&view-mode=list   Bonusové epizódy a extra obsah k podcastom nájdete na https://herohero.co/vedator Samuelova nová kniha už je v predaji https://www.martinus.sk/3600333-limity-poznania/kniha   Otázky nám môžete nahrávať tu https://www.speakpipe.com/vedator Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

Hosťom relácie Metropola bol Martin Winkler, kandidát na primátora Bratislavy, ktorý otvorene kritizoval fungovanie mesta aj prácu súčasného vedenia magistrátu. Tvrdí, že primátor je predovšetkým manažérska funkcia a podľa neho Bratislava dnes manažérsky zlyháva. Upozornil, že keď Matúš Vallo nastupoval do funkcie, nemal skúsenosti s riadením mesta, čo sa podľa Winklera dodnes prejavuje na výsledkoch. Bratislavčania podľa neho vidia, že sľuby sa napĺňajú len veľmi pomaly a v menšom rozsahu, než sa očakávalo. Ako jedno z riešení navrhuje znížiť počet zamestnancov na magistráte o približne 30 percent a ukončiť podľa jeho slov „kávičkovanie“ na úrade. Kritizoval aj prístup mesta k doprave, pričom tvrdí, že motoristi majú pocit, že v Bratislave nie sú vítaní a doprava sa úmyselne spomaľuje.

Žijeme už v novom svete? Koho môže Slovensko podporiť vo vojne v Iráne? Ako sa vieme vrátiť k slobodnému Západu? Hosť: Ivan Korčok, exminister zahraničných vecí, PS

Ostalo je još samo 5 mjesta za mentorski program Poduzetnija! Prijavi se ovdje: https://saraperanic.com/poduzetnija/Dugo sam promatrala svoje klijentice, redom sposobne i uspješne žene, i primijetila jednu stvar: većina njih plaća previsoku cijenu svojih rezultata, a da toga uopće nisu svjesne. Odlučila sam snimiti ovu epizodu kako bismo zajedno osvijetlile te duboke sabotaže koje prolaze 'ispod radara', a zapravo su jedini razlog zašto tvoj biznis još uvijek ne diše onako lako kako bi mogao. Ako te snažno frustrira kada se netko žali, a ništa ne poduzima, želim da provjeriš krije li se u pozadini tvoj unutarnji saboter koji ti brani pokazati vlastitu ranjivost. Primjećujem da mnoge uspješne poduzetnice vjeruju kako moraju biti isključivo snažne i brze, potiskujući umor i potrebu za predahom. Takav mindset dugoročno ti donosi kronične frustracije i sagorijevanje, jer svoje rezultate pokušavaš postići isključivo "gaženjem" preko vlastitih granica i kapaciteta.Želim ti pokazati kako da usporiš da bi zapravo ubrzala svoj napredak i objasniti ti zašto rad u skladu sa sobom, a ne protiv sebe, donosi najbolji profit. Razbijam mit o tome da veći poslovni rezultati nužno zahtijevaju više muke; tvoj pravi napredak dolazi iz stanja namirenosti i jasne strategije koja čuva tvoje zdravlje i odnose. Vrijeme je da tvoja ambicija prestane gaziti tvoje kapacitete, stoga te pozivam da zauzmeš jedno od posljednjih 5 mjesta za proljetni upis u moj mentorski program Poduzetnija. Ispuni prijavnicu u opisu epizode i kreni sa mnom u izgradnju poslovanja po svojoj mjeri: https://saraperanic.com/poduzetnija/U ovoj epizodi ćeš saznati:Što tvoji trigeri govore o tebi: Zašto te ekstremno živciraju ljudi koji se žale, a ništa ne poduzimaju i kakve to veze ima s tvojom potisnutom ranjivošću.Istina o "staklenom stropu": Zašto ne možeš dalje skalirati poslovanje samo dodatnim ubrzavanjem i kako tvoj mindset kreira nevidljive barijere rastu.Cijena rezultata: Kako prepoznati plaćaš li svoje uspjehe narušenim zdravljem, odnosima i kroničnim umorom te kako tu cijenu drastično smanjiti.Paradoks usporavanja: Na koji način strateško usporavanje i usklađivanje s vlastitim kapacitetima zapravo ubrzava tvoje poslovne rezultate.Strah od zaustavljanja: Zašto se poduzetnice boje da će sve propasti ako stanu i kako transformirati taj strah u motiviranu i fokusiranu akciju kroz mentorski program.

Ako už tradične s príchodom marca aj teraz sa straníci Smeru vydávajú na cesty do regiónov, aby oslávili Medzinárodný deň žien. Každý rok vidíme, ako najmä dôchodkyniam a ženám vo vyššom veku rozdávajú kvety a poklony za ich obetavosť, a ako ich rozosmievajú vtipmi z minulého storočia. V čele strany by ste pritom ženy hľadali len márne, čím sa zoznam nesúladu medzi oslavami v réžii Smeru a jeho činmi nekončí. Prečo ľudia na tieto oslavy chodia a ako vnímajú politickú situáciu na Slovensku? Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s reportérom denníka SME Marekom Moravčíkom a šéfkou domácej redakcie denníka SME Michaelou Terenzani. Odporúčanie How To Get To Heaven From Belfast alebo Ako sa dostať z Belfastu do neba je netflixový seriál od tvorkyne dnes už kultového Derry Girls. Lisa McGee však teraz siahla po čiernej krimikomédii s chaotickými hlavnými hrdinkami, ktoré riešia záhadu a svoj vlastný krk zároveň. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

U novoj epizodi razgovaramo o tome kako umjetna inteligencija mijenja način na koji gradimo digitalne proizvode i što to znači za product dizajnere, developere i product timove. S Dinom Balenom iz Infobipa analiziramo zašto klasični procesi razvoja softvera više ne funkcioniraju jednako kao prije i kako AI ubrzava razvoj proizvoda. U drugom dijelu epizode osvrćemo se i na odnos umjetne inteligencije i vojne industrije, ali i na šire tehnološke trendove koji oblikuju industriju.Epizodu je sponzorirao Infobip._______________0:00 Uvod1:59 Zašto stari način razvoja softvera više ne radi5:50 Problem s AI chat sučeljima7:30 Budućnost: sučelja koja se generiraju u trenutku13:00 Kako AI mijenja posao dizajnera20:40 Zašto product timovi postaju “svi rade sve”22:23 Ako svi imaju pristup istim alatima, što će onda odvojiti dobar tim i dobru firmu26:11 Što sve ovo znači da karijere dizajnera?30:10 Što se dogodi kada spojimo Pentagon i AI?TOP i FLOP36:00 Metini vanjski suradnici imaju pristup intimnim videima korisnika38:00 AI u ratu39:50 Robot pauk čisti dno oceana40:40 Što je Nikolina naučila na UNIT-ovom meetupu_______________

1 - Alaska - Tanz-Orchester Dajos Bela – 19272 – Thunder Over Paradise - The California Ramblers – 19353 - The Oregon Trail - Prairie Ramblers – 19354 - Gotas de Lluvia - Marino Alvarez con Rosalino Quintero y Su Conjunto5 - Chimborasso - Danse orkester Nicu Vlâdescu - 19226 - Las Muchachitas del Cha-Cha-Cha - Bienvenido Granda with La Sonora Matancera – 19517 - Iceland Hambo - Standard Scandinavians - 19458 - Purple Hills of Idaho - Harold Grant and his Orchestra with "The Good Fellows" – 19459 - Tokyo Serenade - Jane Itai and the Club Nisei Orchestra - 1950s10 - Tokyo Dontaku - Japanese Orchestra recorded by Yoshio Nakayama and Masao Koike – 196111 - Napulianata (Fair Maiden of Naples) - Tito Schipa - 192812 - New Mexico - Lawton Williams – 194613 – Ako'y Babalik - The Silos Sisters with Ray Alinsod and his Orchestra - 1950s14 - Zamboanga (Song of the Philippines) - Reinald Werrenrath – 192815 - Oi Kampuang - Orkes Gumarang - 1950s16 - Volcano – Count Basie and his Orchestra – 1939

CELÝ ROZHOVOR: herohero.co/piatocek/subscribe Je správne zrušiť dodávky elektriny na Ukrajinu? Ako vedeli konzervatívci počas pandémie vládnuť s Borisom Kollárom a Igorom Matovičom? A pomohla nová novela ústavy zlepšiť životy detí alebo škodí transrodovým ľuďom? Adam sa rozprával s Milanom Krajniakom, bývalým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny predsedom strany. Prvú časť rozhovoru práve počúvate. V druhej časti, ktorú nájdete na našom HeroHero, sa dozviete napríklad aj to, kto podľa Krajniaka na Slovensku začína kultúrne vojny, koľko pohlaví existuje, prečo chodil počas pandémie v maskáčoch a či je vakcína sloboda. - PODPOR NÁS NA: herohero.co/piatocek/subscribe - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.

Do najnovšej časti relácie Startitup s názvom Zo zákulisia politiky prijal pozvanie Václav Hřích, rešpektovaný sociológ a šéf prieskumnej agentúry AKO, ktorá patrí k najcitovanejším na slovenskom trhu. Zanalyzoval vplyv niekoľkých hlasov zo zahraničia, ktoré môžu pri tesnom súboji PS a Smeru rozhodnúť o zložení vlády. Diskutovali sme aj o tom, že záujem expatov o voľby rastie úmerne s narastajúcou polarizáciou slovenskej spoločnosti.Hřích tiež reagoval na model „odradenia vzdialenosťou“, pri ktorom opozícia hovorí, že nutnosť cestovať stovky kilometrov na ambasádu dramaticky zníži volebnú účasť. Šéf agentúry AKO naznačil, že snaha obmedziť voľbu poštou môže paradoxne zafungovať ako silný „mobilizačný bič“, rovnako však nemusí zmeniť vôbec nič.Akú motiváciu má koalícia rušiť korešpondenčnú voľbu zo zahraničia? Prečo sa tak veľmi usiluje o zmenu volebného systému? Je ešte predčasné hovoriť o tom, čo bude zástupnou témou volieb a kto z nich vzíde ako víťaz a kto ako porazený? To všetko sa dozviete v dnešnej časti Zo zákulisia politiky.

Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný. V diskusii s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa venoval najmä olympijskému hokejovému turnaju, jeho kvalite, tempu moderného hokeja, ale aj detailom, ktoré rozhodujú veľké zápasy.Úvod rozhovoru patril samotnému finále medzi Kanadou a Spojenými štátmi americkými, ktoré spoločne označujú za jeden z najlepších hokejových zápasov posledného desaťročia.Andrej Šťastný priznal, že duel ho mimoriadne bavil, no zároveň ho mrzelo, akým spôsobom sa rozhodol. „Ešte teraz mi chlpy stoja z toho, ako je možné, že takýto zápas sa môže rozhodnúť formátom troch na troch. To je pre mňa úplne mimo,“ priznal frustrovane bývalý útočník.Veľká pozornosť v diskusii sa venovala aj tempu moderného hokeja. Andrej Šťastný s uznaním zdôraznil, že keď človek sleduje najlepších hráčov sveta naživo, rozdiel oproti bežným ligovým zápasom je výrazný.Bývalý reprezentant sa počas podcastu vyjadril aj k téme veľkosti klzísk. Dlhodobo patrí medzi zástancov menších ihrísk, ktoré podľa neho robia hokej dynamickejším a atraktívnejším pre divákov. „Prezentujem sa ako bojovník za malé klziská všade, kde sa dá. Chalanom dohováram, aby si zúžili ihriská,“ vyhlásil.Ako príklad spomenul aj slovenskú najvyššiu súťaž, kde je podľa neho rozdiel medzi jednotlivými halami veľmi citeľný. Podľa neho by moderný hokej mal smerovať k rýchlosti, intenzite a väčšiemu tlaku na hráčov.Diskusia sa posunula aj k bezpečnosti hráčov. Pri prípadnom zmenšovaní klzísk by podľa neho mali byť samozrejmosťou moderné flexibilné mantinely, ktoré dokážu zmierniť nárazy.Reč prišla aj na výkony slovenskej reprezentácie, ktorá na olympijskom turnaji obsadila štvrté miesto. Podľa Andreja Šťastného predviedol tím viacero kvalitných zápasov a ukázal, že dokáže držať krok s najlepšími.V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk Andrej Šťastný ponúkol aj zaujímavý pohľad na MS v roku 2026. V podcaste naznačil, že formát turnaja nemusí slovenskému tímu vždy vyhovovať. Dlhá skupinová fáza so siedmimi zápasmi podľa neho zvyšuje pravdepodobnosť zaváhania proti papierovo slabším súperom, čo môže rozhodnúť o postupe.

Siedmy deň pokračuje izraelská a americká vojna proti Iránu. Americký republikáni ju nazvali špeciálnou operáciou. Zabitých bolo už približne 50 vysokých iránskych predstaviteľov vrátane ajatolláha Chameneího. USA a Izrael už podnikli stovky útokov na iránske ciele, vrátane jadrových zariadení, protivzdušnú obranu či odpaľovacie rampy. Irán odpálil stovky rakiet a tisíce dronov. Izrael medzi tým útočí na Hizballáh v libanonskom Bejrúte.Ako teda vyzerá situácia po siedmych dňoch vojny? Na aké ciele útočí Izrael a Spojené štáty a aké môžu byť ďalšie ciele? Darí sa Iránu odpovedať a aké má vlastne zásoby rakiet a munície? Ako to celé môže dopadnúť a ako dlho to môže trvať? Aké sú možné scenáre a nehrozí ďalší Irak?Braňo Závodský sa rozprával s bezpečnostným analytikom a odborníkom na obranné plánovanie Vladimírom Bednárom a s politológom FF UK BA Erikom Lášticom.

U novoj epizodi Jao Mile podcasta gost je Oliver Kostić, košarkaški trener i dugogodišnji prvi saradnik selektora Srbije Svetislav Pešić.Razgovarali smo o:njegovom trenerskom putusaradnji sa Pešićematmosferi u reprezentaciji Srbijeanegdotama sa velikih takmičenjakarakteru igrača i mentalitetu pobednikaKako izgleda rad u vrhunskom sistemu?Koliko je disciplina važna?I šta javnost nikada ne vidi iza kamera?Ako volite košarku i priče iza scene – ovo je epizoda koju ne smete propustiti.

Pitanje mesta obrazovanja u društvenom i ekonomskom sistemu jedno je od najvažnijih za opstanak nacije. Neposredan povod za razgovor u novoj epizodi Radar Foruma je nedavna izjava resornog ministra kojom je obrazovanje definisano kao „roba“ - uz poruku da oni kojima se državno školstvo ne dopada, mogu da pređu u privatno. Takav tržišni pristup otkriva destruktivan odnos vlasti prema znanju, koji je u poslednjih 16 meseci prerastao u otvoreni rat protiv obrazovnog sistema, podseća domaćin Ognjen Radonjić, profesor ekonomije na Filozofskom fakultetu, koji je o važnosti obrazovanja u novoj epizodi Radar Foruma razgovarao sa Radomirom N. Saičićem, profesorom Hemijskog fakulteta i redovnim članom SANU. „Ako je obrazovanje roba, onda su i ljudi roba. Pitanje je da li je za vas čovek uzvišena vrednost, 'luča mikrokozma' koju treba obrazovati da bi postigla svoj maksimum, ili on ima isključivu upotrebnu vrednost šrafa u proizvodnom mehanizmu. Svrha obrazovanja je da dete stekne intelektualne kapacitete za razumevanje sveta i fenomena egzistencije, ali je tu ključno i vaspitanje. Sama reč 'vaspitati' koren vuče iz staroslovenskog pitati - hraniti. Vaspitati znači hraniti nekoga duhovno i duševno kako bi se razvio u punoj meri svog genoma", kaže akademik Saičić.

Podsećamo vas da je počela sa radom i naša prodavnica na internetu:

Z Galanty odchádza juhokórejský Samsung a o prácu príde takmer 800 ľudí. Za posledné mesiace je to ďalší odchod alebo koniec veľkej fabriky na Slovensku. Posledné miesiace nám mierne rastie nezamestnanosť a odborníci hovoria o desiatkach tisíc ohrozených pracovných miest. Domácnosť s dvomi deťmi môže stáť vládna konsolidácia takmer 900 eur navyše ročne.Vláda medzi tým rozhodla že zastaví vojnou zmietanej Ukrajine dodávky núdzovej elektriny a nepáči sa jej ani voľba poštou zo zahraničia v ktorej posledné voľby vyhrávalo Progresívne Slovensko.Ako vláda pomôže prepusteným ľuďom z Galanty? Prečo jej konsolidácie nezaberajú a ľudí ohrozených chudobou na Slovensku stále pribúda? Čo znamenajú varovania, že sme na gréckej ceste a kedy vláda pre vysoký dlh požiada parlament o dôveru? Prečo je nutné rušiť voľbu poštou a prečo Slovensko zastavuje elektrinu Ukrajine? Kto vlastne zarába na lacnej ruskej rope ak tankujeme na Slovensku drahšie ako Česi?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podpredsedom strany Hlas – SD Erikom Tomášom.

Iránsky režim aj po takmer týždni od vypuknutia vojny vzdoruje americko-izraelskému útoku. To ukazuje, že americký prezident Donald Trump a jeho vláda podcenili stratégiu.„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.

Send a textReligija nije ono što govoriš. Niti ono čemu pripadaš po imenu.U ovoj epizodi pričam o razlici između religije i duhovnosti i svom ličnom putu od religioznosti ka traženju autentičnog odnosa sa Bogom. Kroz to iskustvo sam shvatila da religija nije nešto što se pokazuje kroz uvjerenja i riječi, nego kroz djela, kroz način na koji volimo, razumijemo i prihvatamo druge ljude.Ako te ova tema dotiče, ovaj video je poziv da prestaneš tražiti Boga u formi i da počneš graditi odnos koji te zaista mijenja iznutra.Upis na NLP Practitioner je u toku. Sve informacije: https://martinadjokic.com/edukacija/nlp-practitioner/

Za sledovanie obľúbených televíznych staníc si diváci čoskoro opäť priplatia. Jarné mesiace prinášajú na slovenský trh už tradične zlú správu – ďalšiu vlnu zdražovania. Obdobie, kedy sme za základné televízne balíčky platili euro či dve, je definitívne preč.Slovenskí televízni operátori opäť plošne zvyšujú ceny svojich služieb a viacerí už ohlásili veľké zmeny v cenníkoch. Napríklad operátor DSI Data zvyšuje od apríla cenu základného balíčka z 2,60 eura na 5,20 eura, čo predstavuje nárast o 100 %. Platforma Lepšia.TV plošne zvýšila poplatky o štyridsať centov už v priebehu februára.Za týmto prudkým rastom cien stojí tlak veľkých komerčných televízií, predovšetkým skupín Markíza a JOJ, ktoré každoročne žiadajú čoraz vyššie platby za šírenie svojho obsahu. Do hry navyše vstúpil aj Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA), ktorý od poskytovateľov požaduje vyššie poplatky za hudobné diela. O tom, prečo operátori nemôžu komerčné stanice jednoducho vyradiť a aké má divák v tejto situácii možnosti, sa v novej časti podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Veľké zdražovanie: Ktorí operátori prepisujú cenníky a prečo základné balíčky zdražejú aj o 100 %.Tlak televízií: Prečo sú Markíza a Joj na Slovensku skutočnými pánmi situácie a prečo ich operátori nemôžu vyradiť z ponuky.Vyššie poplatky pre autorov: Aké požiadavky má zväz SOZA a čo hovoria TV operátori.Koniec klasickej TV: Ako káblovka a satelit ustupujú sledovaniu cez internet a prečo sa operátori menia na poskytovateľov aplikácií.Sila streamingu: Ako služby Voyo, JOJ Play, Netflix či HBO Max menia trh a konkurujú tradičným poskytovateľom.Možnosti diváka: Ako sa brániť zdražovaniu a prečo je najlepšou obranou revízia vlastných výdavkov a osekávanie zbytočností.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Iránsky režim aj po takmer týždni od vypuknutia vojny vzdoruje americko-izraelskému útoku. To ukazuje, že americký prezident Donald Trump a jeho vláda podcenili stratégiu.„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.

Boli to síce len dva dni, ale aj tak to bolo dlho. Skúsili sme si chystanie do škôlky aj poškôlkové ihriskovanie. Nebolo sa kam ponáhľať, keďže nás doma nikto nečakal. Ako nám bolo bez tata a ako bolo Jankovi bez nás?

(0:00) Introduction(0:15) How the legal battle facing California's card rooms might impact poker in the state(11:45) $5/$10 NLHE session(13:47) ATo on AT8cxcTccc(16:41) QhQx on 554xhh7hhh6x(18:44) AKo on Q98xdd5xJx(21:54) JJ on 972r3hh7x(23:24) QJdd on 976hdhThhh(24:58) A9dd on JTTrAss(27:40) A7ss on A65xss2x9x(29:27) AJdd preflop spot(30:56) A4cc preflop spotYour correspondent discusses how a potential ban on blackjack-type games in California card rooms could impact poker. Then, he reviews a $5/$10 session that he made with this podcast in mind.FORUM DISCUSSION: CLICK HERE Episode notesLong Beach Press Telegram articleSan Jose Spotlight articleTwitterCrush Live Poker

„Nedá sa vylúčiť, že sa vrátime aj ku „covidovým“ cenám palív, ktoré atakovali dve eura“, hovorí o možných dopadoch vojny v Iráne Radovan Potočár z energie-portálu. „Úroveň 1,50 eura za liter sa už zdá neudržateľná a budeme sa hýbať vyššie. Podstatné je, že pohonné hmoty sú významný cenotvorný prvok vstupujúci do cien takmer všetkých tovarov a služieb cez dopravu či poľnohospodárstvo. Zdraženie pocítia Slováci v peňaženkách celkovo cez infláciu“, vysvetľuje.Trumpov vojenský úder na režim v Iráne už stihol zasiahnuť celý svet – nárastom cien plynu a ropy. Zdvihol ich okamžite, pričom cena plynu pre európsky trh vzrástla po útokoch o vyše 40 percent. Zdražela okamžite i ropa. Trhy hovoria o šoku. Obavy obchodníkov vyvoláva aj situácia v neuralgickom Hormuzskom prielive. Námornými tankermi sa cezeň do sveta dostáva pätina celosvetovej produkcie strategických surovín ropy a plynu.Ako sa to dotkne našich končín a Slovenska v nich?Téma pre energo-experta Radovana Potočára.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Očakával by som, že takémuto kroku bude predchádzať analýza. Od roku 2006, kedy sa voľba poštou použila prvýkrát, som nezaznamenal jediné podanie na Ústavný súd SR“, pripomínan Rasťo Kužel z Memo'98, mimovládnej organizácie, ktorá monitoruje voľby doma i v zahraničí. „Ak chceme niečo meniť, musíme mať dôvody. Ak tvrdia, že systém nefunguje kvôli obavám o tajnosť hlasovania či manipuláciu, musíme sa pozrieť, či sa niečo také v minulosti udialo. Vieme si odpovedať, že nie“, dodáva.Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V 84. epizóde som sa rozprával s Petrom Dosedlom, extrémnym cestovateľom, ktorý chodí do krajín, kam väčšina ľudí ani len nechce googliť letenky. Hneď na úvod sme to odpálili naplno a riešili sme, čo človek robí v situáciách, keď už nejde o komfort, ale o prežitie. Peter otvorene vysvetľuje, prečo v riziku nerozhoduje „hrdinstvo“, ale chladná hlava, dôkladná príprava a schopnosť čítať situácie skôr, než sa z nich stane problém.Veľká časť podcastu je o tom, ako sa dá vykľučkovať z nebezpečenstva bez potreby hrať sa na frajera. Bavili sme sa o ľuďoch, ktorí vás skúšajú, tlačia do rozhodnutí alebo sú jednoducho nevyspytateľní, no aj o tom, aké signály si všímať. Peter ide do detailov aj pri téme backup plánu a presne pomenúva, prečo je zásadné mať veci pripravené dopredu… No lebo v strese už nič múdre nevymyslíte. Spomína aj veľmi praktickú vec – kde to dáva zmysel, nosí si so sebou satelitný telefón, pretože v divočine niekedy nie je najväčší problém človek, ale to, že sa zraníte, príde monzún alebo sa zosunie cesta.V druhej polovici sme rozobrali, že nie je dôchodok ako dôchodok. Pozreli sme sa na zmysel cestovania, extrémne zážitky a aj na nepríjemné pravdy o ekológii, ako ich sám nazýva. Peter veľmi priamo pomenúva, kde majú podľa neho ľudia „správne reči“, ale realita je často úplne inde. Tento diel je pre každého, koho baví cestovanie mimo rezortov, kto chce byť mentálne odolnejší v krízových situáciách a pochopiť, ako sa rozhoduje človek, ktorý sa pravidelne pohybuje na hrane rizika. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 0:00:00 – Predstavenie hosťa00:00:29 – Sebadôvera v nebezpečenstve00:14:02 – Ako vykľučkovať z nebezpečenstva?00:18:42 – Ako rozpoznať zlého človeka?00:22:07 – Backup plán00:24:54 – Dosedlov cieľ v cestovaní00:32:46 – Prečo Peter Dosedla cestuje?00:42:25 – Kto je Peter Dosedla dnes?00:46:21 – Extrémne zážitky00:50:12 – Kde je pravda o ekológii?01:01:05 – Zmysel života podľa Petra Dosedlu---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Vw---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Podnikatelia majú už len pár dní na to, aby podali v riadnom termíne daňové priznanie za uplynulý rok. Čakajú ich viaceré novinky a zrejme aj vyššia daň. Ako zvládnuť zmeny v daňovom priznaní, ale aj v odpočte DPH na auto a aké sú možnosti znížiť svoju daň vysvetľuje v rozhovore Alica Orda Oravcová, daňová poradkyňa a prezidentka Daňového fóra Slovenska. Hoci sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšuje, bude sa rýchlejšie krátiť. Základ dane si daňovník môže znížiť o nezdaniteľné minimum, ktoré je za rok 2025 na úrovni 5753 eur. Táto suma sa začína postupne krátiť, ak základ dane prevýši hranicu 25 426 eur. Ak daňovník vykonáva činnosť, pri ktorej mu vznikajú relevantné náklady, môže zvážiť rôzne formy daňovej optimalizácie. "Niekedy je možné prerušiť odpisy motorového vozidla a uplatniť si ich v budúcich rokoch. Vždy je dobré zamyslieť sa nad daňovým základom už v decembri a prípadne požiadať odberateľov o úhradu faktúr až v januári," hovorí daňová expertka. Rodičia si všimnú aj nižší bonus na dieťa. Ak mesačný základ dane z príjmov je vyšší ako 2477 eur, tak sa daňovníkovi začína krátiť daňový bonus na dieťa. Pri základe 3477 mesačne úplne zaniká nárok na tento bonus. V porovnaní s rokom 2024 tak rodič pri jednom dieťati do 15 rokov dostanete o 480 eur menej.Pri dvoch malých dieťoch dostanete o 960 eur menej. "Odporúčame rodičom, aby si dobre spočítali svoje príjmy a ak je to pre nich výhodnejšie, môžu si daňový bonus medzi sebou prehodiť, ak by to jednému nevychádzalo ale druhému áno," hovorí Alica Orda Oravcová. V daňovom priznaní je možnosť uplatniť si aj daňový bonus na zaplatené úroky na hypotéke pre mladých ľudí do 35 rokov. Daňovník môže všetky informácie získať vo svojej banke. Časť svojej dane vo výške 6 % tiež môže darovať podľa vlastného výberu. Musí však zachovať pomer 2% pre neziskovku, 2% pre jedného rodiča a 2% pre druhého rodiča. Daňová expertka vysvetľuje, či je možné tieto percentná kombinovať a kedy je možné zvýšiť príspevok pre neziskovku až na 3%. Čo sa v rozhovore dozviete: Aké zmeny prináša daňové priznanie za rok 2025 Ako sa kráti daňový bonus na dieťa Kto si môže uplatniť daňový bonus na hypotéku Ako sa bude krátiť nezdaniteľné minimum Komu sa oplatí založiť sro Ako bude fungovať mikroodvod See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Nedá sa vylúčiť, že sa vrátime aj ku „covidovým“ cenám palív, ktoré atakovali dve eura“, hovorí o možných dopadoch vojny v Iráne Radovan Potočár z energie-portálu. „Úroveň 1,50 eura za liter sa už zdá neudržateľná a budeme sa hýbať vyššie. Podstatné je, že pohonné hmoty sú významný cenotvorný prvok vstupujúci do cien takmer všetkých tovarov a služieb cez dopravu či poľnohospodárstvo. Zdraženie pocítia Slováci v peňaženkách celkovo cez infláciu“, vysvetľuje.Trumpov vojenský úder na režim v Iráne už stihol zasiahnuť celý svet – nárastom cien plynu a ropy. Zdvihol ich okamžite, pričom cena plynu pre európsky trh vzrástla po útokoch o vyše 40 percent. Zdražela okamžite i ropa. Trhy hovoria o šoku. Obavy obchodníkov vyvoláva aj situácia v neuralgickom Hormuzskom prielive. Námornými tankermi sa cezeň do sveta dostáva pätina celosvetovej produkcie strategických surovín ropy a plynu.Ako sa to dotkne našich končín a Slovenska v nich?Téma pre energo-experta Radovana Potočára.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Očakával by som, že takémuto kroku bude predchádzať analýza. Od roku 2006, kedy sa voľba poštou použila prvýkrát, som nezaznamenal jediné podanie na Ústavný súd SR“, pripomínan Rasťo Kužel z Memo'98, mimovládnej organizácie, ktorá monitoruje voľby doma i v zahraničí. „Ak chceme niečo meniť, musíme mať dôvody. Ak tvrdia, že systém nefunguje kvôli obavám o tajnosť hlasovania či manipuláciu, musíme sa pozrieť, či sa niečo také v minulosti udialo. Vieme si odpovedať, že nie“, dodáva.Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

If you've spent any time in Australia, you've probably noticed how relaxed the style is. You might notice activewear, surf brands and casual clothes everywhere. But there's another side to Australian fashion. Aboriginal and Torres Strait Islander designers have been creating clothes and accessories for thousands of years — and that work is very much alive today. You'll see it on runways, in global fashion campaigns and in everyday clothing. Find out what makes First Nations fashion different, how it connects to the environment and what you should be aware of if you want to wear it. - Ako ste proveli neko vrijeme u Australiji, vjerovatno ste primijetili koliko je stil opušten. Svuda možete vidjeti sportsku odjeću, surf brendove i ležernu garderobu. Ali postoji i druga strana australske mode. Dizajneri Aboridžina i otočana Torresovog moreuza stvaraju odjeću i modne dodatke hiljadama godina — i ta tradicija je i danas itekako živa. Možete je vidjeti na modnim pistama, u globalnim modnim kampanjama i u svakodnevnoj odjeći. Saznajte šta modu Prvih naroda čini posebnom, kako je povezana s okolišem i na šta trebate obratiti pažnju ako je želite nositi.

Ďalší odchod veľkej fabriky zo Slovenska. Po 24 rokoch končí juhokórejský Samsung v Galante O prácu príde 800 ľudí. Nedávno ohlásil koniec výroby aj Považský cukor, už pred tým odišli obuvníci z Partizánskeho, Handlovej a z Martina, svoj podnik zatvorila aj celulózka Bukóza vo Vranove. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je pre konsolidáciu ohrozených 30 tisíc pracovných miest v najbližších rokoch.Prečo vlastne investori zo Slovenska odchádzajú? Prečo je problém s vysokými cenami energií a nákladov na zamestnancov? Čo sa s tým dá robiť? Nájdu si prepustení ľudia novú prácu ak minister práce hovorí, že pre všetkých je na Slovensku dosť práce? Je to skutočne tak? Ako na zamestnancov dopadá vládna konsolidácia? Čo na to hovoria odborári?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.

Najprv to bol vzťah ako koza k nožu, potom sa z toho stalo partnerstvo, vďak a rešpekt. Ako sa Robertovi Ficovi darí oprať oligarchickú Gorilu a naozaj sme v zdravotníctve rezignovali na verejný záujem? No a prečo sú tu smrteľne chorí odkázaní na charitu a nie štát?O údajnej kvalite slovenského zdravotníctva má vraj hovoriť fakt, že štát nalieva do tohto rezortu čoraz viac a viac miliárd. Aspoň tak to aktuálne hovorí premiér Fico. Naopak, šéf NKÚ hovorí o tom, že napriek rastúcemu prílevu peňazí sa kvalita, ale najmä dostupnosť, zdravotníckych služieb nijako nelepší. V čom je teda ten zásadný problém a kde všetky tie financie z našich daní a odvodov vlastne miznú?O zlom stave nášho zdravotného systému svedčí i neustále rastúci počet zbierok na internetových portáloch, v ktorých pacienti doslova žobrú o vlastný život, či aspoň o svoje holé zdravie. No a presne v tom istom čase si súkromné zdravotné poisťovne dokážu pokojne zaknihovať miliónové zisky z našich odvodov. Je to fér a v poriadku?Komu – kde, ako a kedy, v tom ešte niekto vidí solidárne zdravotné poistenie a verejný záujem štátu na zdraví a životoch pacientov, občanov? Prečo sa naši veľmi vážne - až smrteľne chorí spoluobčania, ocitli v pozíciií žobrákov a kde v tom celom zlyhal štát, ktorému platíme nemalé dane a zdravotné odvody?No a napokon, prečo sa ten náš verejne známy politický bojovník voči oligarchií a moci finančných skupín napokon rozhodol “oprať” už aj tú povestnú Gorilu a ospravedlniť moc a vplyv finančných žralokov v rezorte zdravotníctva? Pokoj, stabilita a spolupráca s tými, ktorí v sektore zdravotníctva rozdávajú prakticky všetky karty? Čo sa teda skrýva za týmto ideovo/mentálnym obratom Roberta Fica, je ešte slovenský premiér slobodný v téme zdravotníctva a kam povedie takéto pranie oligarchických “Goríl”?Klika SMERo – HlASu, spolu s finančnými skupinami, už dlho hrá skrytú hru o participáciu ziskov v zdravotníctve. Fico sa to dnes len rozhodol otvorene priznať. Faktom však je, že práve on - a jeho nominanti, slovenské zdravotníctvo zásadne zdevastoval,i, dodáva Stachura.Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najprv to bol vzťah ako koza k nožu, potom sa z toho stalo partnerstvo, vďak a rešpekt. Ako sa Robertovi Ficovi darí oprať oligarchickú Gorilu a naozaj sme v zdravotníctve rezignovali na verejný záujem? No a prečo sú tu smrteľne chorí odkázaní na charitu a nie štát?O údajnej kvalite slovenského zdravotníctva má vraj hovoriť fakt, že štát nalieva do tohto rezortu čoraz viac a viac miliárd. Aspoň tak to aktuálne hovorí premiér Fico. Naopak, šéf NKÚ hovorí o tom, že napriek rastúcemu prílevu peňazí sa kvalita, ale najmä dostupnosť, zdravotníckych služieb nijako nelepší. V čom je teda ten zásadný problém a kde všetky tie financie z našich daní a odvodov vlastne miznú?O zlom stave nášho zdravotného systému svedčí i neustále rastúci počet zbierok na internetových portáloch, v ktorých pacienti doslova žobrú o vlastný život, či aspoň o svoje holé zdravie. No a presne v tom istom čase si súkromné zdravotné poisťovne dokážu pokojne zaknihovať miliónové zisky z našich odvodov. Je to fér a v poriadku?Komu – kde, ako a kedy, v tom ešte niekto vidí solidárne zdravotné poistenie a verejný záujem štátu na zdraví a životoch pacientov, občanov? Prečo sa naši veľmi vážne - až smrteľne chorí spoluobčania, ocitli v pozíciií žobrákov a kde v tom celom zlyhal štát, ktorému platíme nemalé dane a zdravotné odvody?No a napokon, prečo sa ten náš verejne známy politický bojovník voči oligarchií a moci finančných skupín napokon rozhodol “oprať” už aj tú povestnú Gorilu a ospravedlniť moc a vplyv finančných žralokov v rezorte zdravotníctva? Pokoj, stabilita a spolupráca s tými, ktorí v sektore zdravotníctva rozdávajú prakticky všetky karty? Čo sa teda skrýva za týmto ideovo/mentálnym obratom Roberta Fica, je ešte slovenský premiér slobodný v téme zdravotníctva a kam povedie takéto pranie oligarchických “Goríl”?Klika SMERo – HlASu, spolu s finančnými skupinami, už dlho hrá skrytú hru o participáciu ziskov v zdravotníctve. Fico sa to dnes len rozhodol otvorene priznať. Faktom však je, že práve on - a jeho nominanti, slovenské zdravotníctvo zásadne zdevastoval,i, dodáva Stachura.Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V sobotu ráno zaútočili Spojené štáty a Izrael na Irán. Vojenské operácie pokračujú aj dnes. Potvrdilo sa už zabitie najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího spolu s desiatkami pohlavárov iránskeho režimu. Podľa Trumpa je cieľom iránsky jadrový program a zvrhnutie iránskeho režimu.Irán v reakcii spustil odvetu raketami a dronmi, ktoré mierili na Izrael, americké základne ale aj civilné ciele v regióne. Výsledkom je aj takmer zavretý Hormuzský prieliv, kadiaľ tankermi prúdi obrovské množstvo ropy.Ako to vyzerá v Iráne dnes a ako pokračujú americko-izraelské útoky? Aké škody narobila Iránska raketová a dronová odpoveď? Prečo vôbec Američania a Izrael začali tento útok, ak stále prebiehali rokovania? Aké sú ich skutočné ciele a nemal byť už iránsky jadrový program zničený, ako hovoril Trump po útoku minulý rok? Ako to celé teraz môže dopadnúť a aké sú riziká, že sa vojna rozšíri aj ďalej?Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a šéfom mimoparlamentnej DS-ODS Pavlom Mackom.

Ivan Miljković gost je Vladimira Stankovića u 203. epizodi podkasta Biznis priče.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

Sila katolíckej cirkvi počas stredoveku nabrala neskutočné rozmery. V mnohých prípadoch to začali jej predstavitelia zneužívať a čoraz viac začali k nej mať odmietavý postoj. Najvýraznejším aktivistom bol Martin Luther, ktorý reformoval katolícku cirkev spôsobom, akým sa to dovtedy nikomu nepodarilo. Ako to celé dopadlo s reformáciou a nasledujúcou rekatolizáciou, sa dozvieš v tomto podcaste. Kľúčové slová: dejepis, maturita, Schooltag, reformácia, Martin Luther, cirkev Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.

„Reportáže novinárov sú prvým náčrtom budúcich dejín.“ Tento výrok je pripisovaný reportérovi denníka The Washington Post Paulovi Grahamovi a pochádza z roku 1963. Reportáže boli a sú dôležitým zdrojom informácií obzvlášť vo vojnových zónach - v nedávnych dejinách, v 90. rokoch, prinášali reportéri informácie o osudoch civilistov v bývalej Juhoslávii, Rwande, Angole, Somálsku či v Náhornom Karabachu. Do Dejín prišla reportérka Sára Činčurová, ktorá momentálne pôsobí na Ukrajine a zaoberá sa dokumentovaním ruských vojnových zločinov vrátane mučenia a znásilňovania. So Sárou Činčurovou sme hovorili o tom, kto a ako tvorí prvý náčrt dejín ruskej útočnej vojny na Ukrajine, ktorá dnes trvá už štyri roky. Kto dokumentuje vojnové zločiny na Ukrajine? Ako sa reportéri a pozorovatelia dostávajú k civilistom v zónach aktívne prebiehajúceho boja? Ako komunikujú novinári s preživšími znásilnení a mučenia? A napokon, je nádej, že páchatelia týchto zločinov budú jedného dňa čeliť spravodlivosti? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s reportérkou Sárou Činčurovou, ktorá momentálne pôsobí v Ľvove v Inštitúte INDEX, Inštitúte pre dokumentáciu a výmenu informácií. Jej reportáže môžete nájsť v The New York Times, v britskom the Guardian, BBC či v nemeckom Der Spiegel. Na Ukrajinu sa vracia takmer každý mesiac ako reportérka na voľnej nohe, zažila vypuknutie plnoformátovej vojny v Charkove či oslobodenie Chersonu. Spolupracuje aj na výskumoch o žurnalistike v spolupráci s Kalifornskou univerzitou a aktuálne ju čaká výskumný pobyt v Univerzite v Toronte. Tento diel podcastu Dejiny vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej vzniku. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. Upozornenie: Rozhovor obsahuje opisy sexualizovaného násilia a mučenia. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ekonomický rast padá, nezamestnanosť začala rásť. Na ľudí tvrdo dopadli dôsledky tretieho kola vládnej konsolidácie, podnikatelia hovoria o potrebe zásadného obratu a volajú po širokej dohode na reformách. Zabíjame motor krajiny a ako z toho von? Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom.Tvrdá vládna konsolidácia, neustále rastúce daňovo-odvodové zaťaženie a nová transakčná daň vytvorili koktail, ktorý podnikateľom prináša namiesto stability skôr záťaž, neistotu a úvahy ako ďalej. Výsledkom je stagnácia ekonomického rastu,nárast nezamestnanosti ako i vlny prepúšťania, ktorá zasahuje regióny od Martina až po aktuálne Galantu.Čo dnes trápi slovenských podnikateľov a dokážeme v dnešnej Európe ešte vôbec konkurovať s modelom lacnej pracovnej sily, s ktorého sa pritom už stala verzia príliš drahého zamestnanca? Prečo sa z nárastu daní a odvodov stala pasca? Ako by mala vláda zmysluplne konsolidovať verejné financie, prečo štát nevie šetriť sám na sebe a o čom hovoria problémy slovenského pracovného trhu? Sledujete Ráno Nahlas, dnes s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Podsećamo vas da je počela sa radom i naša prodavnica na internetu:

Čo hovoria preferencie o našej politike? Zdá sa, že namiesto veľkých posunov vidíme skôr presuny medzi blokmi. Smer ja ako-tak stabilný, opozičný líder klesá, no rastú extrémisti aj Matovičovo hnutie. Do toho na Slovensku udrela ekonomická kríza, ktorú sa vláda snaží prekryť aj kauzou s faktúrami. Ako sa teda momentálne darí politickým stranám, prečo niektoré rastú a iné strácajú a aké to môže mať dôsledky? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta politického analytika Mikuláša Hanesa z NMS. Zdroj zvukov: TASR Odporúčanie Mojím dnešným odporúčaním je skvelý seriál Shrinking na Apple TV. Je to vtipné, je to smutné, je to láskavé a z celej tejto série o terapii, vzťahoch a prežívaní straty ide predovšetkým ľudskosť. Skúste. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko zastavilo dodávky núdzovej elektriny pre Ukrajinu. Po tom, čo Rusi zbombardovali časť ropovodu Družba na Ukrajine, nás vláda dva týždne neinformovala, že na Slovensko a do Maďarska neprúdi ruská ropa.Premiér Fico najskôr Ukrajine pohrozil, že ak sa dodávky neobnovia stopneme Ukrajine elektrinu. Na štvrté výročie ruskej invázie premiér svoje vyhrážky splnil a hovoril o nepriateľských aktoch prezidenta Zelenského.Čo to všetko znamená? Stoplo Slovensko dodávky elektrina na Ukrajinu? Je to vôbec technicky možné a aké sú riziká? Čo je to núdzová alebo havarijná elektrina? Čo je to blackout a kedy k nemu môže dôjsť? A čo to spôsobí Ukrajine, ktorej v najväčších mrazoch Rusi bombardujú elektrárne a zdroje tepla?Ako vôbec funguje európska elektrická sieť a ako je na tom Slovensko? Vieme vyrobiť viac elektriny ako spotrebujeme a čo to pre nás znamená? A prečo u nás platia firmy za elektrinu podstatne viac ako je priemer v Európskej únii?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy a exministrom hospodárstva Petrom Dovhunom.