Podcasts about Ako

Keby sme my dávali peniaze Albánsku, ako by sme reagovali, keby ich vláda prerozdelila na súkromné vily premiérových blízkych? Presne tak sa na nás teraz pozerajú Nemci, hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Tento týždeň spolu so Zuzanou Šubovou absolvovala híring v europarlamentnom výbore na kontrolu rozpočtu na tému slovenských haciend z eurofondov.Zakročí EÚ voči Slovensku? Smer tvrdí, že híringy nemajú žiadne účinky. Zuzana Petková ale tvrdí, že Nemcov zaujíma, keď sa ich peniaze na Slovensku. A hoci slovenské televízie túto tému ignorovali, tie nemecké na híringu boli.Haciendy sú dedičstvom smeráckeho exministra Ľubomíra Jahnátka. Na sporný penzión Fafokan navyše odišlo ďalších viac ako 800 tisíc eur. V Európe sú z toho v šoku, že na Slovensku neexistujú funkčné kontrolné mechanizmy, ktoré by tomu zabránili. Ako v Bruseli rezonuje policajný zásah voči Zuzane Šubovej?A ako máme čítať, že Jozef Kiss, za minulej vlády šéf PPA, je dnes smeráckym šéfom Finančnej správy?

Poslanci sa tento týždeň prvýkrát v roku zišli v parlamentných laviciach. Schôdza má viac než 190 bodov na prerokovanie. Ako prvým sa začali venovať zmenám v rokovacom poriadku, ktoré presadzuje koalícia. Argumentuje pri nich vypätým záverom decembrovej schôdze, keď v pléne Národnej rady padali urážky a došlo aj k potýčke. Aké zmeny to budú, čo nimi koalícia sleduje a dostanú sa na rad aj rok staré opozičné návrhy na odvolanie viacerých ministrov? To sú otázky na reportéra domácej redakcie denníka SME Michala Katušku, s ktorým sa o téme rozpráva Nikola Šuliková Bajánová. Zdroje zvukov: TA3, DEnník N, STVR Odporúčanie: Nedostali ste sa na piatočkárske vyhlasovanie ankety Tragéd roka? Nezúfajte, stále si môžete pozrieť jeho priebeh cez záznam a to na piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Miznúce jazerá a obrovské krátery v zemi. Ako vyzerá začiatok kolapsu a ako ho zvrátiť. Reportéri Denníka E každú stredu komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a počasí.

U novoj, rođendanskoj epizodi podcasta obeležavamo godinu dana rada analizom ključnih društvenih promena – od stanja na univerzitetu i pritisaka na kulturu, do važnih diplomatskih dešavanja i sistemskih problema. Ako ste mislili da su naše ocene o stanju u društvu preoštre, ova epizoda donosi spisak činjenica koje potvrđuju da su ovi procesi u punom jeku. U ovoj epizodi govorimo o: Autonomija univerziteta: Šta nam govori slučaj Jelene Kleut? Analiziramo aktuelne pritiske na akademsku zajednicu i poruku koja se šalje studentima i profesorima kroz pokušaje narušavanja integriteta univerziteta. Diplomatske aktivnosti u Beogradu: Dolazak delegacije EP i Tonino Picula. Razotkrivamo pozadinu dešavanja u Skupštini, sporne izložbe i ciljeve koji se kriju iza ovakvih narativa u javnosti. Promene u institucijama kulture: Kako se biraju vodeće figure u kulturi? Govorimo o reakcijama ansambla Narodnog pozorišta i Beogradske filharmonije na nova imenovanja i šta znači pokušaj preuzimanja kulturnih institucija. Bezbednost i društvena odgovornost: Povodom aktuelnih slučajeva prijavljenog neprofesionalnog ponašanja i ugrožavanja prava, pitamo se: Da li je moguće ozdravljenje društva i kako reagovati na probleme pre nego što postanu vest? „Peder, Pop i Pravnik“ – tri lika, nula političke korektnosti, jedan cilj: da stvari ipak imaju smisla. Hvala što nas pratite prvih godinu dana!

Ako sa dcéra viceadmirála vypracovala cez samovzdelávanie na rešpektovanú autoritu, ktorej knihy o prepojení fyzikálnych vied sa predávali lepšie ako diela Charlesa Darwina? Čo ju spájalo s priekopníčkou programovania Adou Lovelace a prečo sa rozhodla vyjadriť nesúhlas s otroctvom odmietaním cukru v čaji? Mala by vo svete moderného výskumu pribudnúť nová Nobelova cena za inžinierstvo, matematiku či informatiku? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Bonusové epizódy a extra obsah k podcastom nájdete na https://herohero.co/vedator Samuelova nová kniha už je v predaji https://www.martinus.sk/3600333-limity-poznania/kniha   Otázky nám môžete nahrávať tu https://www.speakpipe.com/vedator Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk   Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5 Zvláštna príťažlivosť chaosu Čas a miesto: Kácečko, Kamenné námestie 1/a 16. 2. 2026 o 19:00   Vstup sa otvára o 18:00, prednáška začína o 19:00 , trvanie akcie maximálne do 21:00. Lístky sa dajú kúpiť u nás na stránke.

Vládna konsolidácia škrtí náš ekonomický rast. Problémom sú neadresné vládne výdavky, napr. plošné 13. dôchodky či sociálne benefity i pre tých, ktorí ich vôbec nepotrebujú, tvrdí exguvernér NBS Šramko. Prečo by bol odchod z EÚ pre Slovensko katastrofou a hrozí nám reálny bankrot štátu?Prvý január 2009, deň, v ktorom Slovensko prijalo novú menu a pripojilo sa tak k elitnému euroklubu. Zavedenie eura sprevádzali polemiky ohľadom konverzného kurzu, ale dôvodmi pochybností boli aj možné menové špekulácie, ktoré otvorila návšteva vtedajšieho ministra financií na jachte spolumajiteľa jednej z finančných skupín, za ktorú si vyslúžil od premiéra “žltú kartu.” Jedným z otcov Eura na Slovensku bol aj vtedajší guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Ako dnes jeden z otcov slovenského eura hodnotí stav slovenskej ekonomiky a aké odporúčanie by dal našej vláde pri zatiaľ neúspešnej konsolidácií verejných financií? Ako vníma exguvernér NBS to, že i napriek trom masívnym konsolidačným kolám sa vláde nedarí skrotiť rozpočtový schodok? Čo podľa neho ohrozuje našu ekonomiku a hrozí Slovensku skutočne bankrot? Ak chceme mať slušnú životnú úroveň, tak jedinou možnosťou pre nás je byť členmi EÚ a mať euro, odkazuje Ivan Šramko.Ako ovplyvní nepredvídateľná a aj agresívna politika Donalda Trumpa svetovú a aj európsku ekonomiku? Obstojí Európa pod tlakom z východu i západu a nemala by byť EÚ voči USA oveľa viac asertívna? Prospelo by Únií viac federácie no a skutočne je dnes EÚ v stave ekonomického úpadku - či je to skôr propaganda neprajníkov Únie? Verejné financie sa stali obeťou krátkodobých politických záujmov, ale je to odrazom - ako i zodpovednosťou, kultúry celej našej spoločnosti, pripomína exguvernér Centrálnej banky.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s bývalým guvernérom NBS Ivanom Šramkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ruskí agresori sa nezastavia pred ničím. Uprostred treskúcich mrazov útočí na ukrajinské energetické zdroje, ľudia v zničených bytovkách mrznú bez elektriny a tepla. Túto zákernú ruskú taktiku už odsúdil aj náš šéf diplomacie Juraj Blanár. Ukrajinskí a ruskí vyjednávači sa medzitým stretli v Abú Dabí, vraj v konštruktívnom duchu. Prezident Zelenský kritizoval Európsku úniu, že je v závese Spojených štátov.Ako sa proti ruským útok na civilistov brániť? Čo má robiť svet, pomôže Ukrajine s protivzdušnou obranou? A ako môžu dopadnúť rokovania, ak ruská strana stála žiada od Ukrajiny celý Donbas? Dokázali by ho Rusi vôbec dobiť, ak len minulý týždeň stratili na Ukrajine takmer 8-tisíc vojakov? Ako to vôbec vyzerá na fronte, kde zúria najťažšie boje a ako zmení ukrajinskú stratégiu nový minister obrany?Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a predsedom mimoparlamentnej DS – ODS Pavlom Mackom.

"Bohúň by mohol pre naše dejiny znamenať omnoho viac, a to predovšetkým vďaka jeho neúnavnej snahe o budovanie hodnôt a integrovanie Slovákov a Sloveniek do širšieho kultúrneho spoločenstva. Ak sa aj štúrovské hnutie z času na čas, nie veľmi presvedčivo, vymedzilo voči dianiu „na Západe“, forma ich komunikácie, trvanie na vzdelanosti, nároky kladené na reprezentáciu a otvorenosť kritike do vlastných radov presahovali snívanie o slovanskej vzájomnosti a vypovedali skôr o hlbokom porozumení svetu budovaného Habsburgovcami." Toto sú slová kunsthistorika Júliusa Barzciho o tvorbe najvýznamnejšieho slovenského maliara 19. storočia Petra Michala Bohúňa. Ako súvisí umenie s dejinami? Prečo má zmysel pozerať sa na dejiny práve cez maľbu a vizuálne umenie? Čo Bohúňove portréty vypovedajú o ľuďoch druhej polovice 19. storočia? Ako sa v Bohúňovej tvorbe odrážajú hlavné prúdy súdobého európskeho umenia? Ako Bohúňa ovplyvnili revolučné roky 1848–1849 a ako sa do jeho tvorby premieta slovenské národné obrodenie? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kunsthistorikom Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA a spoluautorom najsledovanejšieho a napočúvanejšieho podcastu o umení, Predané. Tento podcast vznikol vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA a je prvým zo série dvanástich podcastov o ikonách výtvarného umenia na Slovensku, v rámci ktorej Vám každý mesiac prinesieme príbehy významných maliarov a maliarok, príbehy ich diel a kontext ich tvorby. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Premiér Robert Fico sa s americkým prezidentom zhodol, že Európska únia je v hlbokej kríze. Proti clám pre Grónsko na štáty Európskej únie ale premiér neprotestoval. Európsky parlament potvrdil pôžičku 90 miliárd pre Ukrajinu, ktorú ale Slovensko pred tým podporiť aj spolu s Viktorom Orbánom a Andrejom Babišom odmietlo. Rusi medzitým v najhorších mrazoch útočia na Ukrajinské mestá a ničia jej energetickú infraštruktúru, takže civilisti vrátane malých detí sa vystavení mrazom.Sú postoje premiéra skutočne suverénne? Ako by mala Európa presadzovať svoje záujmy aj vlastnú bezpečnostnú politiku? Čo na to všetko hovoria naši europoslanci? Je Únia stále na strane Ukrajiny, prečo s tým má Slovensko a náš premiér problém? A je Únia pre Slovensko stále životný priestor, alebo sa pre našu zahraničnú politiku ocitáme na jej okraji? Čo s tým?Braňo Závodský sa rozprával s poslankyňami Európskeho parlamentu Luciou Yar za hnutie Progresívne Slovensko a Katarínou Roth Neveďalovou za Smer – SD.

Už je to týždeň vo veľmi krutých podmienkach, ale sme v poriadku, povedala pred niekoľkými dňami agentúre AP jedna z obyvateliek Kyjeva. V ňom už ruské útoky dokázali aj naraz odstaviť od tepla, vody či svetla milión ľudí. Teploty tu klesajú aj na mínus 20 stupňov a prezident Volodymyr Zelenskyj neskrýva frustráciu z nedostatočnej obrany a opatrení na ochranu obyvateľstva. Ako ľudia na Ukrajine prežívajú útoky na energetickú infraštruktúru, ostáva im počkať si len na teplejšie počasie? A čo s vojnou na Ukrajine robí snaha Donalda Trumpa získať Grónsko? O tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva so Stanislavou Harkotovou, reportérkou Aktuality.sk, ktorá žije v Kyjeve. Zdroje zvukov: AP, Youtube/Zelenskyy_President Odporúčanie: Predpokladám, že Pasáž od švédskeho autora Simona Stålenhaga viacerí dobre poznáte. Mne sa ju podarilo prečítať až teraz a týmto dystopickým príbehom s prekrásnymi ilustráciami som doslova nadšená. Už sa neviem dočkať, kedy sa mi do rúk dostane ďalšie autorovo dielo. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Kauza haciendy pokračuje. Európski prokurátori ju stále vyšetrujú a pripomenula sa aj na Slovensku. Kukláči vtrhli do domu aktivistky a političky Zuzany Šubovej. Policajti si zobrali jej počítač aj mobil. Po sedemhodinovej prehliadke nie je z ničoho obvinená. Podozrivá má byť z nebezpečného prenasledovania jej bývalého šéfa, dnes prezidenta finančnej správy Jozefa Kissa, kde boli včera nahlásené bomby.Ako to súvisí to s kauzou haciendy, ktorú odhalila práve Zuzana Šubová ešte ako pracovníčka Pôdohospodárskej platobnej agentúry a o ktorej má ísť budúci týždeň vypovedať do Bruselu pred europoslancov? Čoho sa môže v súvislosti s haciendami obávať koalícia, a má nejaké obavy aj opozícia? Prečo sa Zuzany Šubovej zastali len Demokrati?Braňo Závodský sa rozprával s političkou, aktivistkou, odborníčkou na eurofondy a predsedníčkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou.

„Aliancia bola postavená na princípe ,všetci za jedného, jeden za všetkých', na spoločných hodnotách, demokracii a právnom štáte. A teraz Spojené štáty povedia, že si niečo zoberú aj vojenskou silou, ak partneri nebudú súhlasiť. To je rétorika Vladimíra Putina,“ hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko.Nie Ukrajina, Gaza, Irán, Venezuela či Rusko, Čína alebo Izrael. Reflektory sveta sú aktuálne upriamené na Grónsko. Pre Donalda Trumpa. Chce ho, lebo má podľa neho jeho Amerike a spojencom zabezpečiť bezpečnosť. Pred Ruskom a Čínou. A keďže ho jeho optikou nevie ochrániť materské Dánsko, urobí to on a jeho Amerika.Na návrhy, že by sa na jeho ochrane podieľali spojenci z NATO - z tej Aliancie, ktoré Dánsko pomáhalo zakladať - pôvodne reagoval, že by šlo o eskaláciu. Najnovšie z Davosu prichádzajú správy, že sa črtá dohoda – vytvorením „rámca budúcej dohody o Grónsku a celej oblasti Arktídy“.Riešenie, ktoré ak sa podľa Trumpa dotiahne do konca, „bude prínosom nielen pre Spojené štáty, ale pre všetkých spojencov NATO“. Signálom dohody má byť aj rušenie avizovaných ciel pre európske štáty, ktoré podporili Dánsko.Ako sa to skončí? Je koniec opciám medzi Grónskom a Alianciou? A koncom NATO?Čo môže byť za takýmto uvažovaním Donalda Trumpa? V čom spočíva strategickosť ľadového Grónska? A pre koho? Sú Trumpove mocenské chúťky minulosťou?Otázky pre Pavla Macka, generála vo výslužbe so skúsenosťou aktívnej služby v Aliančných jednotkách.„Nemôžete porušovať suverenitu, podrezať princíp kolektívnej bezpečnosti a robiť cirkus pre Rusko a Čínu. Putin sa teraz len smeje a prilieva olej do ohňa, lebo kým je Aliancia zamestnaná vnútornými konfliktmi, on má voľné pole pôsobnosti,“ hovorí Pavel Macko.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Premiér Róbert Fico navštívil prezidenta Donalda Trumpa v jeho luxusnom súkromnom sídle na Floride. V Trumpovej obývačke hovorili o tom, že Európska únia je v hlbokej kríze a Robert Fico Trumpa ubezpečil, že nie je bruselský papagáj. To všetko v čase chce Trump získať Grónsko, ktoré patrí členovi NATO Dánsku a Únii preto hrozí ďalšími clami.Ako sa Trumpovým tlakom vysporiada NATO a najmä Európska únia? Čo by znamenalo ak by sa Trump pokúsil získať Grónsko aj napriek ich nesúhlasu? Čo znamená, že viacero krajín Únie na najväčší ostrov sveta poslalo svojich vojakov? Ako sa mení svetový poriadok a aké miesto v ňom bude mať Slovensko a Európska únia, ak premiér hovorí, že ak má Európska únia skapať, tak nech skape?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým dvojnásobný premiérom aj exministrom zahraničných vecí a prezidentom Centra pre európske štúdiá Mikuláša Dzurindu.

„Sú byty, v ktorých teplota klesá na 17, 15 či 11 stupňov. To už je neznesiteľné. Hromadí sa vlhkosť a v takýchto podmienkach sa nedá dlhodobo fungovať,“ rozpráva o situácii na Ukrajine, ktorá čelí mrazivému počasiu a Putinovým útokom na energetickú infraštruktúru, Stanislava Harkotová. „Najväčšia nepríjemnosť je, keď teplota v domoch klesá k nule. Zachytila som aj prípady, kedy v noci namerali v bytoch mínusové teploty. To sú podmienky, v ktorých sa nedá bývať a Kyjevčania to riešia dodatočným ubytovaním u známych, priateľov, cez Airbnb alebo bývajú v hoteloch,“ vykresľuje situáciu reportérka Aktualít z Kyjeva.Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Komunita verzus masa. Alebo keď komunita so svojimi živými a osobnými vzťahmi lieči anonymitu beztvarej masy. Naviac – oblečená do krásy a naplnená umením, vôňou kávy či chuťou dobrôt. To všetko v kontexte fenoménu, akým je film a jeho „svätostánky“. Áno, mám na mysli kiná.Ako sa zmenili od toho prvého plateného premietania bratov Lumiérovcov v Paríži z roku 1895?Prešli si skromnými začiatkami, boomom 30-tych až 50-tych rokov, následnou krízou, súbojom s televíziou i miléniovými výzvami digitalizácie. A dnes v dobe multiplexov, či domáceho streamovania sa zas o život a pozornosť hlásia malé, komunitné, s vôňami – nielen spomínanej kávy či dobrôt, ale i človečiny.Na fenomén sa pozrieme s Dominikom Hroncom, ktorý stojí za čerstvým prírastkom v Bratislave.Nakoľko môže samotné filmové umenie prežívané komunitne pomôcť našej rozdelenej a rozhádanej spoločnosti?„Keď sa o sto rokov budú študovať dejiny umenia, toto bude kapitola čiernej diery. Z umelcov sa museli stať aktivisti, ktorí sa vo verejnom priestore museli postaviť za identitu krajiny, ktorú svojou prácou vytvárajú,“ hovorí Dominik Hronec, filmový distribútor. „Pomaly každá verejná inštitúcia je toxická, vysoko neprofesionálna a provinčná,“ hovorí o správe rezortu pod gesciou Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nakakarelate ka ba kay James Deakin pagdating sa traffic, enforcers, at bulok na sistema? Ako rin.

1. Trump sa možno podobá na Erdoğana, ale Amerika nie je Turecko 2. Spomeň Mečiara, uvidíš deväťdesiatky 3. Pilier konsolidácie nevynášal tak, ako mal 4. Ako je na tom cestovný ruch? Pozrite sa do Bratislavy a potom na Liptov 5. Krátko o úrokoch na hypotéky, situácii v priemysle, dohode medzi Google a Apple a raste cien zlata

Sme na prahu skutočnej všeobecnej umelej inteligencie, alebo nás čaká prasknutie technologickej bubliny? Ako môžu personalizované mRNA vakcíny a genetické testy zmeniť budúcnosť liečby rakoviny? A prečo sa mocnosti opäť pretekajú o Mesiac, zatiaľ čo nám na obežnej dráhe hrozí reťazová zrážka satelitov? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.   Podcast vzniká v spolupráci so SME. Samuelova nová kniha už je v predaji https://www.martinus.sk/3600333-limity-poznania/kniha Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk   Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

Slovenskí Maďari sa na Slovensku necítia ako plnoprávni občania. Sme tu iba ako akýsi hostia. Benešove dekréty boli snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva, tvrdí právnik János Fiala – Butora. Pojem Felvidék však nie je nič, čo by malo Slovákov urážať, uisťuje.Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku. No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Canciones que acortan el espacio entre el antiguo pueblo pesquero de Urayasu, Bristol, Ámsterdam, Madrid y Murcia, desdibujando fronteras y acercando paisajes y lenguas.mazamun, ICHIKO AOBA, Luminescent CreaturesHawaii Oslo, HANIA RANI, EsjaÍsjaki, SIGUR RÓS, KveikurRoads, PORTISHEAD, DummyProtection, MASSIVE ATTACK y TRACEY THORN, ProtectionHeaven Thunder, MINA TINDLE y SUFJAN STEVENS, Heaven ThunderLost in the Stars, RUFUS WAINWRIGHT y METROPOLE ORKEST, I'm a Stranger Here Myself - Wainwright Does WeillPELLIZCO, MARIA ARNAL, PELLIZCOLo importante, GUADA y MOCCHI, Lo importanteCome Again, Sweet Love Doth Now Invite, TARACEA, Akoé: Nuevas Músicas AntiguasEl olivo +Sinapsis, BANDA INAUDITA, SinapsisEscuchar audio

U 22. epizodi Peder, Pop i Pravnik Podcasta cepamo nekoliko „svetih krava“ odjednom. Prvo se bavimo intervjuom mitropolita bačkog u Pečatu i njegovom tvrdnjom da se „ne bavi politikom“ – a onda prolazimo kroz delove intervjua koji vrlo jasno ulaze u politički teren. Razlažemo šta znači kad crkveni vrh tvrdi da je van politike, dok istovremeno aktivno učestvuje u oblikovanju javnog mnjenja. Zatim ulazimo u priču o kalendarima: zašto se i dalje tvrdoglavo čuvamo julijanskog, iako je SPC zvanično prihvatila Milankovićev (a nikad ga zapravo nije primenila)? Kome je u interesu da se širi mit da su pravoslavni novokalendarci „na papinom“ kalendaru, i zašto se narodu nikad jasno ne ispriča priča o srpskom, Milankovićevom kalendaru – iako se trenutno poklapa sa gregorijanskim? Pričamo i o svakodnevnoj šizofreniji: kako „papin“ kalendar smeta za Božić, ali ne smeta za platu, kredit i godišnji odmor; zašto se pravi veštačka dihotomija između „običnog“ i „verskog“ života; i šta uopšte znače običaji u 21. veku, kad čovek iz velikog grada nema ni šumu da ode po badnjak, ali ima parking ispred tržnog centra. Dotaknemo se i simbolike badnjaka: ako badnjak u pesmici zovemo „ti naš dragi rođače“ i ako simbolizuje Hrista – zašto ga onda ritualno bacamo u vatru, i koliko se tu izgubio izvorni smisao, a koliko je ostao samo folklor, roštilj i petarde. Pitamо se i šta će biti za manje od 100 godina, kada razlika između julijanskog i gregorijanskog kalendara naraste na dodatni dan i Božić padne 8. januara. Da li će nastati novi raskol među onima koji ne razumeju pitanje kalendara i misle da je 7. januar neki „sveti datum“ (zašto uopšte izražavamo datume po „novom“ kalendaru)? I zašto se SPC već sada ne posveti tome da spreči budući raskol – ako Crkva tvrdi da se bavi večnošću, onda je manje od 100 godina u crkvenom smislu samo tren. Tu su i neke sveže anegdote iz života SPC, pa mali geopolitički skok do Venecuele i najnovijeg američkog upada – i kako se isti obrasci moći vide i u crkvenim, i u svetskim strukturama. Na kraju – posebno iznenađenje za ljubitelje poezije vladike Fotija, uz naš prepoznatljivi komentar. Ako vam se sviđa ovo što radimo, podržite nas na Patreonu: patreon.com/dopisi Lajk, subscribe, komentar – i podelite epizodu nekome ko se još svađa oko toga koji je kalendar „pravi“. #PPP #podcast #SPC #kalendar #Milanković #pravoslavlje #politika #religija #DopisiIzDiznilenda #Venecuela

Ako experiment LIGO zachytil chvenie menšie než hrúbka atómového jadra? Čo by nám o fyzike veľkého tresku mohli prezradiť primordiálne gravitačné vlny? A ako bude vesmírna anténa LISA v roku 2035 sledovať zrážky supermasívnych čiernych dier? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Samuelova nová kniha už je v predaji https://www.martinus.sk/3600333-limity-poznania/kniha Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk   Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

Rok 2025 bol náročný aj pre diplomaciu. Americký prezident Trump sa márne snažil presvedčiť Vladimíra Putina na mier na Ukrajine. Slovensko pokračovalo v zmätenej zahraničnej politike, a Robert Fico sa s Putinom stretol hneď niekoľkokrát. Čo dokáže diplomacia? Ako ochrániť demokraciu? Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po viac ako 60-tich rokoch sa mení Občiansky zákonník. Okrem už známych zmien v rozvodoch a dedičstve mení aj stovky ďalších vecí. Ako sa dotkne podnikateľského prostredia, platenia odškodného a bežných životných situácií? Advokát Michal Hulena upozorňuje, že po tomto zákone bude nutné prijať ďalšie nové zákony. Navyše, k novej norme je už teraz viac ako 3000 pripomienok.Ak idete uzatvárať akúkoľvek zmluvu, zabudnite na to, že si nájdete na internete. Všetky existujúce vzory zmlúv prestanú byť aktuálne. Menia sa totiž všetky zákony, na ktorých boli tieto zmluvy postavené.V Občianskom zákonníku budú po novom upravené aj pravidlá vzniku občianskych združení a firiem. Zásadné zmeny čakajú aj zmluvy. Čo sa stane, keď zaniknú také zákony ako Zákon o rodine alebo Obchodný zákonník? Čo znamená reforma záväzkov? Ako sa tieto kolosálne zmeny dotknú bežného občana, podnikateľov či právnikov?Rozhovor s advokátom Michalom Hulenom nahrával Peter Hanák.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Po viac ako 60-tich rokoch sa mení Občiansky zákonník. Okrem už známych zmien v rozvodoch a dedičstve mení aj stovky ďalších vecí. Ako sa dotkne podnikateľského prostredia, platenia odškodného a bežných životných situácií? Advokát Michal Hulena upozorňuje, že po tomto zákone bude nutné prijať ďalšie nové zákony. Navyše, k novej norme je už teraz viac ako 3000 pripomienok.Ak idete uzatvárať akúkoľvek zmluvu, zabudnite na to, že si nájdete na internete. Všetky existujúce vzory zmlúv prestanú byť aktuálne. Menia sa totiž všetky zákony, na ktorých boli tieto zmluvy postavené.V Občianskom zákonníku budú po novom upravené aj pravidlá vzniku občianskych združení a firiem. Zásadné zmeny čakajú aj zmluvy. Čo sa stane, keď zaniknú také zákony ako Zákon o rodine alebo Obchodný zákonník? Čo znamená reforma záväzkov? Ako sa tieto kolosálne zmeny dotknú bežného občana, podnikateľov či právnikov?Rozhovor s advokátom Michalom Hulenom nahrával Peter Hanák.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Špeciálny diel Godzone podcastu k roku 2026!Do dnešnej epizódy Flešbekov si Ivan zavolal Jula Slováka, riaditeľa projektu Godzone, a Jána Buca, katolíckeho kňaza a garanta projektu Godzone. Spoločne reflektujú uplynulý rok 2025 v službe Godzone a hovoria o tom, aký vplyv na ňu mal Jubilejný rok v Katolíckej cirkvi. Rozprávajú sa aj o zahraničných misiách projektu a spomínajú, ako pápež Lev XIV. v novembri uplynulého roku požehnal misiu Godzone. Zároveň sa pozerajú na budúcnosť Godzone Tour a hovoria o tom, čo by si želali zažiť v roku 2026.0:00 Úvod a predstavenie0:55 Miska otázok1:44 Preferuje Julo turistiku alebo posilňovňu?2:03 Má Julo čas starať sa sám o seba?2:32 Ktorú bankovku Julo najčastejšie používa?3:04 Čo chce Ján, aby sa hovorilo na jeho pohrebe?3:30 Kým by sa Ján chcel stať na jeden deň?4:23 Ako sa Ján najradšej modlí?6:36 Súťaž o knihu NAZERANIE: https://www.godzoneshop.sk/produkt/nazeranie-strahan-coleman/7:55 Baví Jula a Jana ešte slúžiť? Ako udržiavajú svoj oheň?13:06 Godzone a Jubilejný rok17:43 Čo ich tento rok v službe Godzone prekvapilo?25:34 Budúcnosť Godzone tour30:56 Generácie, ktorým ide o Božie kráľovstvo 33:09 Godzone u pápeža38:29 Služba v Belgicku41:34 Ako Godzone organizoval festival v Ríme44:21 Ako vyzerá budúcnosť Godzone v najbližších rokoch?49:32 Čo si želajú vidieť v roku 2026?56:47 Podpor celoročnú službu projektu Godzone! https://godzone.sk/podpora/57:19 Poďakovanie a záver

Celý rozhovor nájdeš na herohero.co/vyhonitdabla spolu s bonusovým obsahom a archívom podcastu

Ako ste kao mali, iz zabave pred publikom objašnjavali šta sve znate o Tutankamonu, bili ponos i dika svojih roditelja svirajući za prijatelje Betovena na klaviru ili za svaki uspeh u školi, peticu ili savršeno odigranu utakmicu dobijali pohvale i nagrade, stigli ste na pravo mesto. Da, bili ste u problemu, a ukoliko se i daje držite agende da samo socijalno visoko vrednovano provođenje vremena znači odmor ili kvalitetno utrošeno vreme, možda, ma ne možda, definitivno i danas jeste u problemu. Ambicija je jedna od onih reči koje zvuče moćno, gotovo obavezno poželjno. Ali, šta zapravo podrazumevamo kada kažemo da je neko ambiciozan? I gde je granica između zdrave ambicije i one koja nas polako troši, gura u hronično nezadovoljstvo ili stalni osećaj da nikada nismo dovoljni? Mi, sami, kao bića, nismo dovoljno dobri? Olivera i Roberto danas razgovaraju o ambiciji onako kako se ona zaista živi, a ne kako se prodaje u motivacionim parolama. Da li je svaka ambicija dobra? Šta stoji iza osećaja da moramo više i možemo bolje , i kako razlikovati unutrašnji poriv od nametnutih očekivanja okoline? Šta je sa preteranom ambicijom, onom koja se maskira kao disciplina i uspeh, a zapravo vodi u sagorevanje, anksioznost i gubitak kontakta sa sobom? Kada ambicija prestaje da bude pokretač, a postaje pritisak? I kako pronaći meru koja je lična, realna i održiva? Na kraju, vraćamo se jednostavnoj, ali često zaboravljenoj istini: promena je neizbežna. Kao voda koja uvek nađe svoj put, i mi možemo naučiti da se krećemo kroz život bez lomljenja, sa više poverenja u sopstveni ritam i želje, i možemo pronaći zdravi balans. Setimo se samo da ne moramo uvek da jurimo uzbrdo da bismo stigli tamo gde treba. Nekad je dovoljno da zastanemo, oslušnemo sebe i dozvolimo da se put sam pokaže.

Poznáte ten pocit, keď niekto hovorí len pár minút a je to, akoby vám hovoril z duše? A navyše je jeho prejav plný rýmov, prešpekulovaných vetných konštrukcií a silných emócií? Cítite, ako to vo vás vrie: radosť, hnev, slzy – všetko naraz. Ako je možné, že obyčajné slová majú takú silu? V 5. epizóde podcastovej série Čo skrýva umenie sa pozrieme na špeciálny typ poézie, ktorá vzniká pred živým publikom a reflektuje tisícky ľudských realít. Spýtame sa, kde sa končí „tradičná“ poézia na papieri, v čom sa od nej líši slam poetry a kam patrí umenie, ktoré dokáže vyburcovať obrovské davy. Je slam poetry len „umením dneška“ alebo dielom, ktoré obstojí v čase? A akú úlohu má literatúra v období spoločenského napätia? Bližšie sa pozrieme na umenie jednej z najzvučnejších slameriek dneška – na to, čo sa skrýva za jej sugestívnymi textami, kontrolovaným hnevom a hypnotickým prejavom. Podcast od autorky Kataríny Urban Richterovej vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a v spolupráci s denníkom SME.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na intersekciji podcasta Dopisi iz Diznilenda i ExKurs Podcast nalazi se Peder, Pop i Pravnik Podcast. Miljan (Peder) kao poveznica između Vukašina Milićevića (Pop) i Nemanje Paleksića (Pravnik). Sve teme iz oba podcasta i one kojima u njima nema mesta, ovde, na jednom mestu. Vidimo se (i čujemo), za sad, dvaput mesečno. Svi smo ponovo na okupu, i razgovaramo o snimcima Pavla Bihalija i njegovoj priči o Ćacilendu, potencijalnoj robiji, o beskrajnim spregama ove vlasti i kriminala, pa onda malo Izraela, geopolitike, Evrovizije (politike), napada na jevrejsku zajednicu u Australiji, pomalo teologije, svačega još i konačno ono što svi čekate na kraju epizode - pesmice našeg dragog mitropolita Fotija. Pratite nas na: https://www.youtube.com/@dopisiizdiznilenda www.facebook.com/DopisiizDiznilenda/ www.podcast.rs/autori/dopisi-iz-diznilenda/ Ako želite da nam pomognete u održavanju servera na soundcloudu, uplate rado primamo na PayPal: mtanic@gmail.com ili postanite naš patron na www.patreon.com/dopisi Miljan: fb: /mtanic, Twitter/Instagram: @mtanic YouTube: /Mtanic Nemanja: fb: /paleksic @diznilend iTunes: itunes.apple.com/us/podcast/id1223989792 Stitcher: https://www.stitcher.com/show/dopisi-iz-diznilenda-podcast Pocket Casts: pca.st/pT2h podcast.rs/show/dopisi-iz-diznilenda/ Spotify: https://open.spotify.com/show/4U3wm6QOkJ30QEbk1kvqZS?si=RM6QdrOlTuO0WUJzYBl7hA

Do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý hokejista a mládežnícky reprezentant Michal Mrázik. Kariéru musel ukončiť už vo veku 23 rokov zo zdravotných dôvodov, no dnes o tomto období dokáže hovoriť s nadhľadom. Najnovšie vydal knihu, v ktorej otvorene opisuje svoj život.Čo ho priviedlo k písaniu knihy? Ako sa vyrovnával s predčasným koncom hokejového sna? A čomu sa venuje dnes, keď je zrazu slobodnejší než kedykoľvek predtým?„Kniha už bola napísaná. Začal som ju písať asi 5 rokov dozadu. Po tom, ako som ukončil kariéru, som sa ju rozhodol vydať. Chcel som vedieť, či som ako človek schopný vydať knihu,” prezradil v podcaste na ŠPORT.sk rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý svoju knihu vyslal do sveta v slovenskej aj anglickej verzii.V rozhovore sa vrátil aj k rozhodnutiu ukončiť kariéru, ktoré síce neprišlo zo dňa na deň, no nieslo so sebou veľkú vnútornú ťarchu. Hovoril o bolestiach, zraneniach, psychickej neistote aj o tom, ako sa musel naučiť prijať fakt, že sen, ktorý si vysníval ako malé dieťa, sa nenaplní tradičnou cestou.Výraznou témou boli aj formujúce momenty jeho mladosti. Od odchodu do Švédska v mladom veku cez pôsobenie v zámorí až po tragickú smrť Borisa Sádeckého, pri ktorého kolapse bol priamo na ľade. Priznal, že práve tieto skúsenosti ho najviac posunuli po ľudskej stránke a dali mu nový pohľad na život.Na záver podcastu sa vrátil aj k samotnému posolstvu svojej knihy, ktorú nevníma cez čísla či predaje. Dôležitejší bol pre neho ľudský rozmer a osobná skúsenosť. „Pre mňa malo zmysel pomôcť aspoň jednému človeku. Keď sa mi jeden ozval, cítil som, že to celé malo význam,” priznal úprimne. Knihu vníma ako symbolické uzavretie jednej životnej kapitoly a dôstojnú bodku za kariérou.

175. podcast Autobazar.EU - 1. januára 2026 nadobúda účinnosť novela Zákona o cestnej premávke, ktorá sa dotkne desiatok tisícov vodičov na Slovensku, ale aj cyklistov či kolobežkárov.Bez kontextu by sme povedali, že sa mení sa doba platnosti vodičských preukazov vydaných do roku 2013, cyklisti dostali rýchlostný limit a nasledujúca novela prináša aj zelené brzdové svetlo. Tieto zmeny si v tejto epizóde prejdeme podrobnejšie, a ako to už býva, nie je to vôbec tak negatívne, ako sa môže na prvé počutie zdať.Rýchlosť chôdze definovaná zákonom Asi všetci ste počuli o tom, že zákonodarcovia do legislatívy zahrnuli aj maximálnu rýchlosť chôdze, a to 6 km/h.Konkrétne ide o novelizovaný § 2, ods. 2 písm. s) so znením, že rýchlosťou chôdze sa rozumie rýchlosť neprevyšujúca 6 km/h. Ide o takzvané vymedzenie základných pojmov.Internetom kolovali vtipy, ale aj oprávnené obavy, že policajné hliadky budú merať rýchlosť chodcov a prípadne im ukladať blokové pokuty. Ako medzičasom potvrdil samotný Policajný zbor SR, rýchlosť chodcov sa merať nebude, a je na to dobrý dôvod.Norma 6 km/h doteraz v zákone chýbala, a predsa sa na ňu odvolávali niektoré paragrafy v rovnakom zákone - spravidla išlo o dovolenú rýchlosť kolobežiek, bicyklov, skateboardov a iných nemotorových dopravných prostriedkov na chodníkoch.V nadväznosti na túto novinku sa preto upravujú aj § 52 ods. 5) a odseky 1 a 6 paragrafu 55. Týkajú sa osôb, ktoré sa po chodníku pohybujú na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skateboarde a na bicykli - tí po novom už zo zákona nesmú prekročiť rýchlosť 6 km/h.Svojím spôsobom tak skutočne dostali cyklisti maximálnu dovolenú rýchlosť, ale iba na chodníku. Na ceste platia pre cyklistov rovnaké predpisy ako pre autá.Naďalej pritom platí, že dospelý cyklista má využívať cestu, nie chodník. Bicykel na chodníku smú používať iba deti do 10 rokov a dospelí, ktorí jazdia na bicykli s dieťaťom alebo dieťa na bicykli sprevádzajú.Teraz si prejdime tie dôležitejšie zmeny, ktoré reálne zasiahnu desiatky tisíc slovenských motoristov.Lekárske prehliadky od vyššieho veku, počíta sa aj preventívka.Od 1.1.2026 platí, že na pravidelné lekárske prehliadky musia vodiči až od 70. roku života, a to raz za 5 rokov. Doteraz to bolo od 65. roku života.Novelizácia § 87 navyše zavádza aj novú výhodu, ktorá motoristom zjednoduší tento proces - za lekársku prehliadku sa môže považovať aj preventívna prehliadka u obvodného lekára. Táto preventívka však musí byť prevedená korektne, s ohľadom na potreby tohto zákona.Šoférom z povolania sa termíny kontrol nemenia Stríž v podcaste upozorňuje, že pre vodičov z povolania platia iné pravidlá. Tí musia absolvovať zodpovedajúce lekárske prehliadky každých 5 rokov bez ohľadu na vek, ale od 65. roku života už každé dva roky.Týka sa to ako vodičov z povolania, tak osoby vedúce vozidlá skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE.Znenie zákona od 1.1.2026:Pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky sú povinní podrobiť saa) vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE,b vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.Súvisiace zmeny vo vodičákoch (nielen) vydaných do roku 2013Spolu s lekárskymi prehliadkami od 70. roku života sa upravuje aj súvisiaci tretí a piaty odsek § 94.Platnosť bežných vodičákov na motocykle, osobné a ľahké úžitkové automobily a traktory je naďalej 15 rokov, najviac však do dovŕšenia veku 70 rokov (doteraz 65...

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.Nahrávala Katarína Runnová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.Nahrávala Katarína Runnová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

V úzkej bratislavskej uličke stojí stavba, ktorú mnohí prehliadnu. Zvonka pôsobí nepreniknuteľne, no keď ju začneme bližšie skúmať, prezradí o sebe, svojom autorovi, ale aj o jednej veľkej historickej epoche veľa. V 4. epizóde podcastovej série Čo skrýva umenie sa ponoríme do príbehu budovy, ktorá je moderná aj hlboko konzervatívna. Spýtame sa, ako fungujú synagógy a či ich vieme rozpoznať na prvý pohľad. Prečo sú synagógy také rozdielne, aké detaily ukrývajú a ako môže architektúra pôsobiť ako politické gesto? Spýtame sa aj na to, čo všetko vplýva na prácu umelca – architekta. Ako ďalej, keď mu do života vstúpi nie jedna, ale dve svetové vojny, a ako sa žije so špeciálnym požehnaním za vyhotovenie umeleckého diela, ktoré ochraňuje, no môže aj trestať? V tejto epizóde objavíme svet veľkých umeleckých diel, budov, ktoré nás dodnes obklopujú, v ktorých sa umenie prelína s históriou, identitou aj s reálnym životom. Podcast od autorky Kataríny Urban Richterovej vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a v spolupráci s denníkom SME. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rozášať darčeky po celom svete nie je med lízať. Ako rýchlo sa to dá stihnúť? Na čo si treba dať pri cestovaní komínom pozor? A ako nájsť optimálnu trasu? O tom všetkom naživo diskutovali Jozef a Samuel.  Podcast vzniká v spolupráci so SME. Samuelova nová kniha už je v predpredaji https://www.martinus.sk/3600333-limity-poznania/kniha Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk   Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

Ich zákonom je čestnosť, vernosť, užitočnosť, pomoc druhým, priateľskosť, zdvorilosť, ochrana prírody a cenných ľudských výtvorov, veselosť, hospodárnosť a čistota. Prvý skautský oddiel na území Slovenska vznikol v roku 1913 v Rožňave. Skauti prežili nacistické aj komunistické prenasledovanie. Dnes sú jednou z najstabilnejších organizácii občianskej spoločnosti a tešia sa rastúcej popularite. Aký je skautský recept na boj proti totalitám? Prečo bol skauting jedným z prvých cieľov nacistických a komunistických represií? Ako skauti obnovili svoju činnosť po páde komunizmu? A napokon, čo pre skautov konkrétne znamená poučiť sa z dejín? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s dlhoročnými skautmi: Petrom Janotom, nositeľom najvyššieho skautského vyznamenania Radu strieborného vlka, a zakladateľom Historickej komisie slovenského skautingu, a Evou Novotnou, riaditeľkou Ústredia slovenského skautingu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po roku sú tu opäť. Vianoce. Ak by sme šli len po slovenskom výraze - „vianoce“, na prvú by sme v ňom nenašli nič. Pozornejším možno neunikne odkaz na noc. Viac v sebe nesie nemecký ekvivalent Weihnachten – Sväté noci. Či talianske Natale. Je v nich odkaz na tú biblickú noc, keď sa kdesi v júdskom Betleheme práve v noci narodilo dieťa Ježiš. Sväté dieťa, lebo malo byť synom Boha. Aj tá noc sa odvtedy volá svätou – Weihe nacht, v slovenčine akosi skomolene vianočnou. Delia nás od nej už len hodiny. No na rozdiel od pokoja, s ktorým sa zvykne spájať noc, tu máme hektiku predvianočného zhonu. Lebo veď je treba všetko pripraviť. Ako sa pripravuje na tú NOC kapucín, kňaz, misionár milosrdenstva….. a pesničkár Félix Ján Tkáč alias Felice? A aké je to byť rehoľníkom – a teda zasväteným dôsledkom príbehu tej Svätej noci – v spoločnosti, keď vychádzajú zásadné texty, ktoré konštatujú, že Boh nikomu nechýba a aj bez neho dokážu ľudia žiť šťastný život?Pozývam vás do predvianočnej spoločnosti brata Félixa.

Na Slovensko práve dorazili tri ďalšie slovenské stíhačky F16. Spolu ich tak už budeme mať 10, a budeme čakať na posledné štyri kusy. Naši vojaci dostanú nové uniformy a minister podpísal rámcovú zmluvu na dodávky munície za 58 miliárd eur. Ministerstvo rieši aktívne zálohy a do ulíc už vyrážajú aj žandári.Ako pomôžu nové stíhačky a ako bude náš vzdušný priestor chránený ak nemáme dobudované letecké základne? Ako nákupy ministerstva pomôžu obranyschopnosti Slovenska ak má Rusko na hraniciach s NATO státisíce vojakov a jeho predstavitelia sa vyhrážajú Európe? Ako pomôže vojenský Schengen a využijeme naň duálne výdavky a patria k nimi aj opravy mostov či výstavba nemocníc?A ako je na to vládna koalícia po odvolaní vicepremiéra Kmeca a čo hovorí na to, že Ústavný súd pozastavil účinnosť koalíciou bleskového zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom vlády, ministrom obrany a členom predsedníctva strany Smer – Sociálna demokracia Robertom Kaliňákom.

(0:00) Intro(0:15) A frustrating day at $5/$5 and $5/$10(7:12) $5/$5 hand: 88 on 842hxh6ccAx(13:14) Poker as "founder training"(19:17) $5/$5 NLHE/standup game session(19:47) JJ all-in preflop(21:04) AKo all-in preflop(22:33) AA on A33ddx4x(23:32) AQo on A74hhxQhhh2hhhh(25:41) A8cc preflopYour correspondent discusses a frustrating day of poker, responds to Kelly Lucas' reaction to Erik Seidel's potential retirement in the wake of impending changes to taxation of gambling losses, and then finds respite in an out-of-town poker room that allows the standup game. FORUM DISCUSSION:CLICK HERE Episode NotesKelly Lucas' tweetThird Man Walking TwitterCrush Live Poker

Rok v parlamente sa skončil koaličnou expresnou 11. novelou Trestného zákona bleskovým zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov, vrátane prelomenie veta prezidenta. A krikom a hádkami. Slovensko rozdelila aj vládna energopomoc. Opozícia protestovala aj mimovládky protestujú v uliciach.Prečo opozícia označuje novelu trestného zákona za darček mafii a Tiborovi Gašparovi? Budú za diskusie o Benešových dekrétoch padať tresty? Prečo na seba v parlamente kričia a útočia a prečo sa musí protestovať v uliciach? Ako by pomáhali seniorom a domácnostiam progresívci ak energopomoc aj trináste dôchodky ostro kritizujú? A má opozícia nejaký spoločný plán a vie sa dohodnúť aj s Matovičom?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom Národnej rady SR za hnutie Progresívne Slovensko Martinom Dubécim.

Prosinac je mjesec u kojem svi glumimo da imamo sve pod kontrolom. U stvarnosti? Jurimo između obaveza, gužvi, školskih priredbi, posla, liste poklona i vlastitog umora. U novoj epizodi podcasta razgovaramo iskreno o tom osjećaju stalnog kašnjenja i pritiska da sve mora biti završeno baš sada, u dvanaestom mjesecu.Ništa ne smije ostati za siječanj. I uz to mora biti čarobno!Dotaknule smo se i roditeljskih dilema koje posebno isplivaju pred kraj godine: treba li djecu “nagrađivati” skupim putovanjima, skijanjem i velikim poklonima ako školska godina nije bila baš sjajna? Gdje je granica između motivacije i kupovanja mira? I što kada se osjećaj krivnje sudari s realnim umorom i financijama?Ova epizoda nije vodič za savršeni prosinac, nego prostor za normaliziranje kaosa, preispitivanje očekivanja i priznanje da je u redu ne stići sve. Ako i vi u prosincu balansirate između želja, obaveza i vlastitih granica — ova epizoda je za vas.p.s. - Ono što nećete naći u ovoj epizodi je recept za božićnu čaroliju, kolače bilo kakve vrste ili savršene dekoracije u skupim odjevnim kombinacijama. You have been warned.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vianočné darčeky pre naše ozbrojené sily. Do konca roka majú na Slovensko doraziť ďalšie americké stíhačky F16. Vojaci dostanú nové uniformy aj zbrane. Minister medzitým nakupuje protivzdušnú obranu a muníciu či stavia nemocnice. Čo všetko vlastne minister nakupuje a pomôžem jeho nákupná vlna obranyschopnosti Slovenska? Ako nám pomôže vojenský Schengen?Európsku úniu čaká ťažký summit. Na stole je rozhodnutie o zmrazených ruských aktívach a financiách pre Ukrajinu, ktorá sa už takmer 4 roky bráni ruskému agresorovi. Rokovanie o mieri sú však vraj bližšie k výsledku akoo predtým.Čo to znamená a ako môže vyzerať mier? Bude premiér Fico spoločné financovanie vojenských výdavkov pre Ukrajinu vetovať? A prečo premiér o Európskej únii hanlivo hovorí, že ak má skapať nech skape? Braňo Závodský sa rozprával s bezpečnostným analytikom a odborníkom na obranné plánovanie Vladimírom Bednárom.

1. Ako dopadla účasť nového rečníka, ktorý by ešte pred mesiacom neprišiel 2. Gašparova SIS podrazila Čechov a hrala za Rusov 3. Žilinka pripomenul Pellegrinimu jeho prezidentský sľub 

Krik, urážky, strkanie či hodená plastová fľaša. Posledná tohtoročná schôdza parlamentu sa skončila dramaticky. Koalícia bleskovo rušila Úrad na ochranu oznamovateľov a opäť, už po 11. krát menila trestný zákon. Nepomohla ani kritika prezidenta a generálneho prokurátora. Opozícia označuje novelu trestného zákona ako darček pre mafiu a Tibora Gašpara. Vzťahy v koalícii sú vyostrené, no väčšinu v parlamente si drží aj bez Jána Ferenčáka.Ako je na tom na konci roka vládna koalícia, bude mať aj ďalej v parlamente istotu väčšiny? Je možná aj rekonštrukcia vlády? Prečo vôbec musela koalícia tak rýchlo rušiť úrad na ochranu oznamovateľov a meniť trestný zákon na poslednú chvíľu pozmeňovacím návrhom Smeru? A čo prezident, ktorý vraj stratil podporu SNS aj Smeru do ďalších volieb? Ako to zvláda politická opozícia? A čo na to hovorí Európska únia? Čo znamená Ficova chystaná žaloba na Úniu pre stopku na ruský plyn a ropu?Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom Mariánom Leškom.

Netflix je potvrdio najveću akviziciju u svojoj povijesti. Za oko 72 milijarde dolara kupuje filmski i streaming dio Warner Bros. Discoveryja. Da, to znači Warner Bros studio, ali i cijelu HBO biblioteku i HBO Max.Ako vam brojka zvuči ogromno, priča je još veća kad se u obzir uzmu dugovi – ukupna vrijednost dogovora penje se na više od 82 milijarde dolara. Ovo je najveći poremećaj u Hollywoodu još od Disneyjeve kupnje Foxa 2017. Sada po prvi put Netflix postaje vlasnik “pravih”, klasičnih IP-eva kao što su Harry Potter, Igra prijestolja, DC universe, Gospodar prstenova. Ipak ostaje pitanje što će biti s HBO-om. Netflix tvrdi da poštuje snagu brenda, ali ne otkriva hoće li HBO ostati zasebna platforma ili se stopiti s Netflixom._______________0:00 Uvod0:40 Netflix želi kupiti Warner Brothers za 82 milijarde dolara4:45 Što ovo znači za nas gledatelje?9:30 Akvizicija će donijeti više problema nego prednosti11:40 Metaverse se polako gasi, a Zuckerberg prebacuje resurse u AITOP i FLOP20:05 Najčešća lozinka je 12345622:15 Reklam ni sadržaj na frižiderima potaknuo šizofreniju?23:20 Djeca više ne mogu pristupiti društvenim mrežama u Australiji24:50 Što je oduševilo Ivana u Varšavi?_______________

Matija je servis za izdavanje računa Solo započeo 2012. jer mu je trebalo takvo rješenje za vlastite potrebe - i nije bio jedini. Od početka je išao za tim da usluga bude maksimalno jednostavna i pristupačna, te danas ima blizu 30.000 klijenata. Aplikaciju, korisničku podršku i dokumentaciju radio je sam - praktički danonoćnim radom - što Matiju čini izuzetnim poznavateljem prakse poslovanja i onog čime se Solo bavi - izdavanjem računa. S Matijom smo razgovarali o tome kako ide provedba Fiskalizacije 2.0, te što je tu - kako se obilno vidi na forumima, Facebook grupama, i u interakciji s knjigovođama - pošlo krivo. Ako ste i dalje zbunjeni što se tu događa, ova epizoda podcasta će vam vjerojatno pomoći. Citat dana: You can't depend on your eyes when your imagination is out of focus.Mark Twain Tri načina kako slušati podcast Kako slušati podcast u autu koji nema Mp3 player Top lista najslušanijih epizoda

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Podporte Dezinfomaják Moderátori: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Ondrej Podstupka⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, Martin Hodás Discord diskusný server nájdete tu: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://discord.gg/eqeqBcw2V8⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Linky: Pokuta pre X https://www.sme.sk/domov/c/elon-musk-milan-mazurek-prejav Netflix chce kúpiť Warner Bros. https://www.techmeme.com/251207/p13#a251207p13 Austrália vykázala deti zo sciálnych sietí https://www.theguardian.com/media/2025/dec/10/social-media-ban-australia-explained-banned-apps-list-guide Ako fungujú jazykové modely https://thinkingnets.netlify.app/ Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠klik@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Kapitoly 00:00 Úvod01:08 Pokuta pre X41:13 Netflix kupuje Warner Bros58:10 Austrália vykázala deti zo sociálnych sietí1:07:58 ZáverSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Mal to byť len horalkový paragraf, ktorý vláda najskôr odmietala a potom sama navrhla schváliť v expresnom režime v ďalšej novele trestného zákona. Skončilo to novými trestnými činmi proti republike a spochybnením výpovedí kajúcnikov. Prezident síce bleskovo vetoval zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Koalícia ale jeho veto prelomila. Korupcia bývalého špeciálneho prokurátora sa ide riešiť od začiatku. Minister Susko uspel so svojím dovolaním pre Kováčika.Čo vlastne znamená ovplyvňovanie volieb v spojení s cudzou mocou alebo spochybňovanie povojnových pomerov? Ako sa mení postavenie kajúcnikov a ich výpovedí a prečo opozícia tvrdí, že je to darček pre mafiu a Tibora Gašpara? Prečo to všetko robí vláda, vrátane rušenia ÚOO v skrátenom konaní?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým zvoleným kandidátom na generálneho prokurátora a expertom na trestné právo, profesorom Jozefom Čentéšom.