Podcasts about Ako

Ako to vyzerá, keď umelca či umelkyňu zaskočí múza? A čo by ste spravili vy, ak by sa vám z duše nečakane „dralo“ von zlato? V 2. epizóde podcastovej série Čo skrýva umenie sa pozrieme do sveta umenia módy, ktorý nás nielen oblieka, ale aj ticho sprevádza naším každodenným životom. Nazrieme do módnych ateliérov a na módne móla, ale spýtame sa aj to, ako sa tvorí toto umenie, na čom móda stojí, čo v nej vieme prečítať, čo hovorila kedysi a dnes – alebo, inak povedané, čo sa skrýva za obyčajnou sukňou, farebnou šatkou či zlatým šperkom. A možno vás to zaskočí, ale niekedy sú to príbehy, ktoré vznikajú dlho – desiatky rokov či celé generácie. Okrem toho si tiež povieme, ako funguje „systém“ módy, prečo sa oplatí investovať do kvalitnejšieho oblečenia a že zero waste nie je nič nové, a pôvodne nemal nič spoločné s environmentálnym cítením. Podcast Kataríny Urban Richterovej vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a v spolupráci s denníkom SME. Odporúčanie: Kolegovia z podcastu Piatoček včera rozbehli 5. ročník vašej obľúbenej, ak nie aj najobľúbenejšej ankety. Tragéd roka 2025 je tu a vy môžete hlasovať za politika, ktorý si podľa vás túto anticenu zaslúži vyhrať najviac. Nominovaných je 10 ľudí. Hlasovať za svojho favorita môžete na stránke piatocek.com. Piatoček vyhodnotí anketu naživo v stredu 21. januára o 19.00 v bratislavskom klube Neptún, kde vás moderátor Adam Blaško spolu s hosťami prevedie všetkým, čo nominanti na tragéda za uplynulý rok urobili. Lístky si kúpite na piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Predstavte si svet bez inštitúcii. Je to svet, kde akoby sa rozplynuli hranice medzi krajinami a zostáva iba jedna nekonečná zem, ktorou križujú ľudia a hľadajú komunity, čo už neexistujú.“ Takto začína britský historik Keith Lowe svoje rozprávanie o Európe krátko po druhej svetovej vojne vo svojej už kultovej knihe Krutý kontinent. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to obraz, ktorý sa týka predovšetkým rozsiahlych oblastí zbombardovaného Nemecka. No v rozličnej miere opisuje každú krajinu a každé mesto, i u nás na Slovensku. Príkladom sú Nové Zámky, ktoré sa stali na konci vojny jedným z našich miest s najväčšou mierou deštrukcie. Deštrukcia sa však rovnako dotkla aj dovtedajších politických systémov a sociálnych vzťahov. Aj naša krajina si musela prejsť procesom okupácie, oslobodzovania a povojnovej obnovy. Ako tento proces vyzeral a je možné rok 1945 vnímať v istom zmysle ako bod nula, keď sa muselo začínať od začiatku? Na verejnej diskusii v rámci konferencie s názvom Na rozvalinách vojny, ktorú organizovalo Múzeum SNP, sme sa rozprávali s troma hosťami – historikom a germanistom Miloslavom Szabóom z Filozofickej fakulty UK, historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB a s publicistom a spisovateľom Marekom Hudecom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

V momente ak Ukrajina padne, sa môže stať, že proti nám nebude stáť jedna, ale rovno dve najlepšie vycvičené armády na svete: Ruská - a v jej radách aj časť ukrajinskej armády, varuje vojnový reportér Tomáš Forró. Ako vážne to myslíme s tým, že Európa je "našim miestom pre život," pýta sa. 1383 dní alebo 3 roky a vyše 9 mesiacov. Už toľko trvá vojna na území nášho východného suseda - Ukrajiny. S pôvodne Putinom ohlásenej krátkej Špeciálnej vojenskej operácie sa tak stala plnoformátová a nesmierne krvavá vojna, v ktorej Rusko deň čo deň nivočí ukrajinské domovy a zabíja ukrajinských občanov. Koniec tohto najničivejšieho konfliktu na európskom území je pritom stále v nedohľadne. Mierové pokusy z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa - či skôr z dielne jeho proruských vyjednávačov, sú pre Ukrajincov absolútne neprijateľné, no a Rusko o žiadny mier - aspoň taký, ktorý by nebol kapituláciou Ukrajiny, záujem nejaví.Namiesto ukončenia bojov tak pokračujú dennodenné nálety ruských rakiet a dronov na ukrajinské mestá ako i veľmi pomalý - a za cenu brutálnych obetí vykúpený, no i tak vytrvalý postup ruskej armády. Ukrajine pritom dochádzajú vojaci a jej morálku oslabil aj obrovský korupčný škandál, v ktorom figuruje najbližšie okolie samotného prezidenta Zelenského. Takzvaná mindičgate otriasla i odhodlaním európskych donorov, bez ktorých peňazí však Ukrajina nemá šancu prežiť. No a na dvere nám už klope zima, ktorá bude podľa všetkých predpovedí pre našich východných susedov asi najnáročnejšia od začiatku vojny. Ako tento krvavý konflikt skončí a môže skončíť v nejakej dohľadnej dobe? Ako vnímajú dnes vojnu samotní Ukrajinci a to aj tí priamo na frontovej línií? A ako otriasol korupčný škandál Zelenského blízkeho okolia ich morálkou a odhodlaním? No a prečo sa ruská agresia na Ukrajine bytostne týka aj nás, tu na Slovensku?Čas ukáže, ukáže či Ukrajina vyhrá alebo prehrá i to, či Európa - ako ju poznáme, ostane. No ak neostane, lebo ju Rusko napadne, tak potom dospejeme k tomu, že sme nemali právo hovoriť si, že toto je "naše miesto na život." Ak sme neboli ochotní ho brániť a ani platiť tých, ktorí bojujú za nás, tak to znamená, že sme to právo asi nemali, hovorí Tomáš Forró. Témy pre vojnového reportéra, ktorý situáciu na Ukrajine dobre pozná i priamo z vojnových zákopov Tomáša Forróa. Pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mladi nisu samo odgovorili na kriznu stvarnost, već su promenili pravila komunikacije i otvorili prostor za stvarnu participaciju. Iz ličnih trauma i sistemskih lomova izrasla je generacija koja odbija da ode i umesto toga zahteva da društvo konačno odraste. „Ako ti se ne sviđa, idi.“ Tako zvuči glas opresivnog autoriteta, glas strane koja je navikla da uništava i računa na tihi egzodus. Ali studenti su dali oštar, jednostavan i “preteći” odgovor: „Neka hvala, popraviću.“ Andrej Tanko, student Elektrotehničkog fakulteta u Beogradu, izgovorio je ove reči, a citirala ih je psihološkinja Ana Mirković u uvodu nove epizode Radar Foruma u kojoj ga je ugostila. Razgovarali su o brobi, odgovornosti, dijalogu, ograđivanju... više na radar.rs

Trvalo to síce dva mesiace, no zdá sa, že Česká republika sa konečne blíži k novej Babišovej vláde. Ako sa teda vyriešili Babišove konflikty záujmov či rôzne postavy a postavičky z SPD a Motoristov, naozaj budú ministrami a kam tento kabinet nasmeruje našich západných susedov? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktora českého denníka Právo Petra Šabatu. Zdroje zvukov: Česká televize, Facebook/Andrej Babiš, ČT24 Odporúčanie: Priznávam, mal som spočiatku predsudky. No dokumentárna miniséria na Netflixe Victoria Beckham je vlastne dobrá. Nevytvára pomníky, nie je karikatúrou: no Victoriu ukazuje ako relatívne krehkého človeka s veľkým módnym snom. Ak milujete módu alebo ste aspoň mali radi Spice Girls, odporúčam. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po náhlom odvolaní Petra Kmeca z postu vicepremiéra pre plán obnovy je v koalícii rušno. Hlas odmietol byť za handru, v kľúčových hlasovaniach však podporil Smer a nepodporil otvorenie opozičných schôdzí na odvolanie ministrov Ráža a Migaľa.Ak sa však Ján Ferenčák rozhodne odísť z klubu Hlasu, mohlo by byť na stole aj odvolanie ministra Migaľa? Prečo musel zastaviť svoje IT tendre za desiatky miliónov? Ako sa mu darí čerpať eurofondy a čo hovorí na takzvanú slayádu odvolaného Petra Kmeca, ktorý poslal 17 miliónov štátnych eur na kúpu schátraného nákupného centra, ktoré sa ešte nedávno predávalo za päť miliónov? Čo za kybernetický útok sa to udial na ministerstve hospodárstva? A ako by chcel minister pre kyberšikanou chrániť naše deti?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a nominantom strany Smer – SD Samuelom Migaľom.

Parlament rokuje v skrátenom konaní o návrhu ministra vnútra o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov a jeho zmene na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Návrh prišiel potom, čo ministerstvo vnútra dostalo od Úradu tri pokuty pre nezákonné zásahy voči policajtom okolo Jána Čurillu, ktorý majú štatút chráneného oznamovateľa. Minister je tiež v exekúcii po kontumačne prehratom súde s Čurillovcami.Aké sú skutočné dôvody zrušenia Úradu a jeho nahradenia novým? A čo sa všetko mení? Aké sú riziká pre aktuálnych oznamovateľov, ktorých úrad chráni? A kto sú to vlastne oznamovatelia? Pomôže zmena aj obetiam trestných činov? Ako je to s nezávislosťou našich nezávislých inštitúcií? Ktoré z nich sú ešte stále skutočne nezávislé a prečo je to pre nás tak veľmi dôležité?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľkou Nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou a riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.

Na intersekciji podcasta Dopisi iz Diznilenda i ExKurs Podcast nalazi se Peder, Pop i Pravnik Podcast. Miljan (Peder) kao poveznica između Vukašina Milićevića (Pop) i Nemanje Paleksića (Pravnik). Sve teme iz oba podcasta i one kojima u njima nema mesta, ovde, na jednom mestu. Vidimo se (i čujemo), za sad, dvaput mesečno. Pošto nam je Pravnik bolestan, Peder i Pop u malo skraćenom izdanju diskutuju u četiri oka - otkud Aca Lukas na slici sa bivšim telohraniteljem Slobodana Miloševića, Naserom Orićem i zašto je Orić jedina osoba koja na taj „skandal“ reaguje normalno? Šta se dešavalo na izborima u Mionici, Sečnju i Negotinu i hoćemo li se ikada iščupati iz ralja SNS, posebno kada vidimo koliko su uzurpirali sistem da je i policija deo njihovih izbornih krađa? Govorimo i o sukobima unutar studentskog pokreta i ograđivanjima koja su aktuelna ovih dana. Zatim naša večita tema - Ćacilend, te optužnica Arhiepiskopije beogradsko-karlovačke protiv Vukašina i Blagoja Pantelića. Osvrćemo se na neke detalje optužnice protiv Vukašina i dajemo neke komentare, a sve se srećom završava toplom očinskom ljubavlju našeg mitropolita Fotija kroz njegovu poeziju. Za to vreme, Pravnik nas blagosilja s prigodne ikone. Pratite nas na: https://www.youtube.com/@dopisiizdiznilenda www.facebook.com/DopisiizDiznilenda/ www.podcast.rs/autori/dopisi-iz-diznilenda/ Ako želite da nam pomognete u održavanju servera na soundcloudu, uplate rado primamo na PayPal: mtanic@gmail.com ili postanite naš patron na www.patreon.com/dopisi Miljan: fb: /mtanic, Twitter/Instagram: @mtanic YouTube: /Mtanic Nemanja: fb: /paleksic @diznilend iTunes: itunes.apple.com/us/podcast/id1223989792 Stitcher: https://www.stitcher.com/show/dopisi-iz-diznilenda-podcast Pocket Casts: pca.st/pT2h podcast.rs/show/dopisi-iz-diznilenda/ Spotify: https://open.spotify.com/show/4U3wm6QOkJ30QEbk1kvqZS?si=RM6QdrOlTuO0WUJzYBl7hA

Nemocnicou roka je v hodnotení INEKO opäť Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku. Najlepšiu strednú alebo malú nemocnicu majú pacienti v Košiciach-Šaci. Obe nemocnice kraľujú rebríčkom posledné roky.Ako dopadli ďalšie nemocnice? Ako sa vôbec nemocnica stane tou najlepšou? Aké sú kritériá hodnotenia? Je to lepšia starostlivosť o pacientov a ich spokojnosť? Lepšie výkony lekárov, či transparentnosť? A čo na tom zmenia nemocnice v Prešove, Martine či Banskej Bystrici, ktoré sa ešte len stavajú? A čo prinesie sedem kľúčových bodov zmien liekovej politiky? Ako je na tom zrušený záchrankový tender?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušanom Zacharom a Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martinom Vlachynským.

„Kombinácia starnutia zdola, že detí sa bude rodiť menej. Kombinácia toho, že ľudia budú žiť dlhšie. Kombinácia toho, že do dôchodkového veku sa dostanú spomínané generácie Husákových detí. To je vražedná kombinácia,“ hovorí demograf Branislav Bleha.Je nás o osemtisíc tristopätnásť menej v porovnaní so situáciou spred roka. Údaj, ktorý zaznamenal štatistický úrad. Slovensko má teda k tretiemu tohtoročnému kvartálu 5 miliónov 413-tisíc 191 obyvateľov. Úbytok pritom zaznamenávame už piaty rok za sebou. Zlomom bol covidový rok 2020/2021 – vtedy bola bilancia ešte dramatickejšia - mínus 25-tisíc.V kontraste k nášmu v úvodzovkách „vymieraniu“ a starnutiu sú globálne dáta: Zemeguľa prekročila v novembri pred tromi rokmi hranicu ôsmich miliárd a stále je nás viac.Ak teda v našich končinách ľudský druh starne a vymiera, prečo sa mu inde darí lepšie? A kde vlastne?Globálny juh – subsaharská Afrika či južná Ázia versus vyspelý sever, ktorého trendy sa zrkadlia aj u nás.Vyššia pôrodnosť, mladšia štruktúra a početnejšie rodiny versus nízka pôrodnosť, starnúca populácia, neskoršie zakladanie rodín a exodus mladých. S možnými dôsledkami v našich končinách: dramatický tlak na dôchodkový systém, nedostatok pracovnej sily, spomalenie ekonomiky a odumieranie regiónov.Sú však aj v našej hemisfére príklady hodné nasledovania – severské štáty či Francúzsko. S podporou prorodinných opatrení a otvorených rúk pre prisťahovalcov.Ako sme na tom s demografiou u nás doma a čo hovoria trendy v našom správaní? Téma pre Branislava Blehu, demografa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

The Beer BalaganSo much confusion in the air regarding the recent news about beer. Is it kosher? Does it need a hechsher? Is this relevant to everyone? Do I need to stock up on beer before January 1st, 2026? We interviewed Rabbi Sholem Fishbane - Kashrus Administrator at the Chicago Rabbinical Council, and Executive Director of AKO, to find out exactly what is going on with the beer. Let's listen in to this insightful conversation.View it in its entirety at: https://www.kashrusawareness.com/post/breaking-brewsJoin the Let's Talk Kashrus WhatsApp Community for educational content and kashrus updates https://chat.whatsapp.com/Hk3SHVsBfELEgJet4ZNYDR

Ľudmila Mandžárová je legendou slovenského dabingového sveta. Jej hlas si milióny divákov spájajú s hviezdami ako Meryl Streep či Susan Sarandon. Narodila sa na Silvestra, v rodine režiséra, no jej cesta k herectvu nebola priamočiara – vážne uvažovala o štúdiu fyziky. Osud to však zariadil inak, rovnako ako v prípade jej životnej lásky. S manželom, režisérom Štefanom Mandžárom, tvorili nerozlučný pár v súkromí aj v práci. Ich vzťah nezačal ako blesk z jasného neba, ale vyklíčil z hlbokého priateľstva. Herečka sa v našom rozhovore dotkla najboľavejšej témy svojho života. Obaja manželia skončili v nemocnici s ťažkým priebehom covidu, no z boja sa vrátila len ona. Návrat do života jej uľahčila práca, hoci v seriáli Dunaj stvárnila postavu, ktorá jej bola ľudsky vzdialená. Ako tvrdá a nepríjemná matka jednej z postav v sebe hľadať polohy, ktoré sú jej cudzie. Aktuálne ju však diváci môžu znovu aj počuť. Nahovorila totiž jednu z postavičiek v očakávanom pokračovaní animáku Zootropolis. Premieta sa v kinách od štvrtka. S nostalgiou spomína na éru, keď bol v dabingu čas postavu si naštudovať a prežiť. Dnešná realita je podľa nej uponáhľaná a technokratická. „Je to všetko ako na bežiacom páse. Veľmi obdivujem mladých ľudí, ktorí do toho skočili. Oni len chytajú synchróny, hovoria a hovoria. Je mi ľúto, že nemajú šancu na vývoj citovejšej polohy,“ hodnotí súčasný stav priemyslu, do ktorého sa pomaly tlačí aj umelá inteligencia. V novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa dozviete aj to, ako sa jej podarilo prežiť najťažšie mesiace po strate manžela vďaka technike „žitia v prítomnosti“, prečo si myslí, že sme ako spoločnosť prestali počúvať, a či by si trúfla dabovať Meryl Streep aj po anglicky. To aj mnoho ďalších tém sme s Ľudmilou Mandžárovou prebrali a vy si to môžete pozrieť alebo vypočuť v podobe podcastu.

Vianočné nákupy sú v plnom prúde a jedným z tohtoročných hitov sú hračky s umelou inteligenciou – bábiky či plyšáky, ktoré sa vďaka zabudovaným chatbotom s umelou inteligenciou dokážu s deťmi rozprávať. Čo však na prvý pohľad vyzerá ako nevinná zábava, môže skrývať vážne nebezpečenstvo. Výskumníci odhalili, že niektoré z týchto hračiek navádzali deti na nebezpečné správanie či dokonca poskytovali sexuálne rady.V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorkou Živé.sk Luciou Kobzovou o tom, ako tento trh vyzerá, aké konkrétne škandály sa s AI hračkami spájajú a prečo predstavujú riziko nielen pre bezpečnosť, ale aj pre psychický vývin detí.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú hračky s AI a aké modely využívajú.Šokujúce zistenia výskumníkov: Hračky radili deťom s ohňom aj nožmi.Psychologické riziká: Závislosť, strata kontaktu s realitou a nahrádzanie vzťahov.Prečo je problematické, keď AI simuluje empatiu a „rozumie“ dieťaťu lepšie ako rodič.Kyberbezpečnosť: Pri hračkách s AI je problémom aj možné nahrávanie konverzácií, únik dát a možnosť zneužitia hackermi.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Kombinácia starnutia zdola, že detí sa bude rodiť menej. Kombinácia toho, že ľudia budú žiť dlhšie. Kombinácia toho, že do dôchodkového veku sa dostanú spomínané generácie Husákových detí. To je vražedná kombinácia,“ hovorí demograf Branislav Bleha.Je nás o osemtisíc tristopätnásť menej v porovnaní so situáciou spred roka. Údaj, ktorý zaznamenal štatistický úrad. Slovensko má teda k tretiemu tohtoročnému kvartálu 5 miliónov 413-tisíc 191 obyvateľov. Úbytok pritom zaznamenávame už piaty rok za sebou. Zlomom bol covidový rok 2020/2021 – vtedy bola bilancia ešte dramatickejšia - mínus 25-tisíc.V kontraste k nášmu v úvodzovkách „vymieraniu“ a starnutiu sú globálne dáta: Zemeguľa prekročila v novembri pred tromi rokmi hranicu ôsmich miliárd a stále je nás viac.Ak teda v našich končinách ľudský druh starne a vymiera, prečo sa mu inde darí lepšie? A kde vlastne?Globálny juh – subsaharská Afrika či južná Ázia versus vyspelý sever, ktorého trendy sa zrkadlia aj u nás.Vyššia pôrodnosť, mladšia štruktúra a početnejšie rodiny versus nízka pôrodnosť, starnúca populácia, neskoršie zakladanie rodín a exodus mladých. S možnými dôsledkami v našich končinách: dramatický tlak na dôchodkový systém, nedostatok pracovnej sily, spomalenie ekonomiky a odumieranie regiónov.Sú však aj v našej hemisfére príklady hodné nasledovania – severské štáty či Francúzsko. S podporou prorodinných opatrení a otvorených rúk pre prisťahovalcov.Ako sme na tom s demografiou u nás doma a čo hovoria trendy v našom správaní? Téma pre Branislava Blehu, demografa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V 97. epizóde JERGY Talks privítal Jergy Davida Gavalu, vizionára, podnikateľa a spolumajiteľa Cestovnej kancelárie DAKA. David, známy svojou dobrou náladou a radostným prístupom k životu, hovorí o tom, ako sa na problémy pozerá ako na príležitosti na riešenie, o svojich podnikateľských začiatkoch a neuveriteľnej transformácii jeho firmy, ktorá vznikla doslova na gauči v obývačke v malej obci pri Bratislave - v Kalinkove.Zistite, prečo je David odjakživa podnikavý, ako ustál krízy a prečo si myslí, že CK DAKA môže byť už do 10 rokov najväčšia cestovná kancelária v počte prepravených klientov.Kľúčové témy a časové značky:0:00:00 Úvod a Davidov entuziazmus: "Nefičím na ničom, len na čokoládke a dobrej nálade". Čo mu robí radosť.0:02:40 CK DAKA: Čo to je a ako vznikla. Cestovná kancelária, ktorá plní cestovateľské sny za dostupné ceny.0:04:15 Riziká podnikania v cestovnom ruchu a vplyv globálnych kríz.0:09:00 Rýchle zmeny a charakteristika Davida.0:12:00 Davidove podnikateľské začiatky v detstve.0:15:30 Predaj prvého projektu za 50 000 Sk0:16:30 Zoznámenie s manželkou Katkou.0:22:00 Vydávanie školského časopisu.0:25:30 Koľko je "Plus mínus autobus"? Ceny autobusov.0:28:40 Spracovanie nápadov a myšlienok + Biznis nápad, ktorý našťastie zrušili.0:35:00 Ako nájsť dôveru v manažment? 0:41:30 CK DAKA na trhu: Top 10 v obrate, TOP 5 v počte klientov (60 000 prepravených). Cieľ: Byť najväčšia cestovná kancelária v počte klientov do roku 2033.0:45:00 Vlastný bar ako najväčší "fail".0:49:00 Mystery shopping Davida Gavalu: "Utajený šéf" v autobuse.0:52:00 DNA firmy CK DAKA: Človečina a rodinná atmosféra.1:00:00 HOBBY: Amatérske divadlo a rola striptéra v komédii Donaha.1:07:30 Rada pre ostatných: Veriť v lepšie zajtrajšky a hľadať riešenia, nie problémy.1:08:40 Dôležitosť koučingu a sebareflexie.1:13:00 Lídérsky štýl.1:14:30 Implementácia systému do riadenia firmy.1:16:30 Budúcnosť v komunálnej politike.1:19:00 Sny a zodpovednosť voči 1 000 ľuďom závislých na CK DAKA.1:20:30 Záverečné posolstvo: Nebojte sa plniť si svoje sny.Vychutnajte si tento inšpiratívny rozhovor plný úprimnosti, motivácie a cenných rád pre osobný aj profesionálny život!

V súvislosti so študentmi sa dlhé roky hovorilo najmä o ich úteku do zahraničia. Dnes však čoraz viac vidíme aj tých, ktorí nechcú odísť, ale chcú meniť Slovensko. Niektorí vyjadrujú svoj názor prostredníctvom kriedovej revolúcie, iní odchodom z diskusie so slovenským premiérom. Aká je nálada medzi mladými a aké dezinformácie sa o nich šíria? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a šéfom platformy Chcem tu zostať Erikom Klimentom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne bolo posledné dni najpopulárnejšie video Ľuboša Blahu zo strany Smer, v ktorom tvrdil, že Američania naplánovali pád vlády Roberta Fica v roku 2018. Ako dôkaz mala slúžiť e-mailová komunikácia Jeffreyho Epsteina. „Tento e-mail však posielal v deň, keď už Robert Fico oznámil demisiu, o ktorej sa hovorilo týždeň vopred,“ uviedla Frankovská.O diskusii medzi premiérom Robertom Ficom a popradskými študentmi sa šíri viacero nepravdivých alebo nepodložených informácií. „Takým leitmotívom bolo, že niekto tých študentov riadil, že si to nevymysleli sami od seba,“ to sa ale podľa Frankovskej nepotvrdilo.V druhej časti diskusie sa šéf platformy Chcem tu zostať Erik Kliment k sporu medzi premiérom a popradskými študentmi vyjadril, že „celý konflikt sa láme na základných hodnotách – na rešpekte voči študentom a na pochopení toho, že keď niekto vyjadrí svoj názor, nemôže byť za tento slušný názor, ako to urobili študenti na tom popradskom gymnáziu, verejne pranierovaný. Podľa mňa to neprospelo vôbec nikomu.“Kliment pokračuje: „Keď sa pozrieme na to, že 85 % mladých ľudí si myslí, že politici a političky sa o nich absolútne nezaujímajú, a človek, ktorý za nimi príde, nepríde diskutovať, ale iba presadzovať svoj názor a nepríde si ich vypočuť, je to neprijateľné.“Medzi mladými podľa neho panuje obrovská frustrácia.

V týchto dňoch môžete na pultoch slovenských kníhkupectiev nájsť Ľudácky mozog: tak presne znie titul novej knihy historičky Michaely Lenčéšovej o hlavnom ľudáckom ideológovi Štefanovi Polakovičovi. Ako si môžeme prečítať v úvode, Polakovič bol „predstaviteľ jedného z dôležitých prúdov slovenského politického myslenia – slovenského politického katolicizmu – a to v jeho najtemnejšom a najkontroverznejšom období, počas druhej svetovej vojny.“ Prečo má dnes zmysel skúmať ľudácke myslenie? Do akej miery sa ľudáci inšpirovali fašizmom a nacizmom? A do akej miery boli, ako o sebe radi tvrdili, nikým a ničím neovplyvnení? A napokon sú ľudáci a ich myslenie súčasťou moderných dejín Slovenska? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Michaelou Lenčéšovou z Ústavu pre dejiny súčasnosti na Českej akadémii vied, historičkou a autorkou prelomovej monografie Ľudácky mozog, Štefan Polakovič a slovenský politický katolicizmus, ktorá vychádza vo vydavateľstve Paradigma. Michaela Lenčéšová sa vo svojom výskume zameriava na intelektuálne dejiny, katolicizmus, fašizmus, povojnový exil a dejiny európskej integrácie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Michal Pečík pôsobí v záchrannej pozemnej aj v leteckej službe, je pilot, parašutista a človek, ktorý tvrdí, že najnebezpečnejšia časť jeho dňa je cesta autom na letisko. Dnes je hosťom StarTalks. V podcaste sa dozviete: Ktorá z jeho mnohých profesií ho najviac definuje? Ako zvládal skĺbiť štúdium medicíny popri záchrannej službe? Ako zvláda situáciu, keď na jeho rozhodnutia doslova niekto spolieha? Máva výčitky aj napriek tomu, že pre danú situáciu spravil maximum? Zažil situáciu, ktorá bola už za hranicami jeho možností a ako ju spracúva? Bojí sa lekár smrti, s ktorou sa bežne stretáva? Prečo začal s akrobatickým lietaním a parašutizmom? Prečo smerujú jeho kroky do vesmíru a ako blízko to má na dosah?

Ako bismo pokušali da zamislimo kako izgleda svet nakon trenutka u kom roditelj izgubi dete, vrlo brzo bismo shvatili da se pred tim bolom i vreme i logika jednostavno uruše. Jer u stvarnosti, tuga nije vest, nego stanje. A upravo tada postaje vidljivo koliko teško umemo da se nosimo sa tuđom tragedijom. I upravo je zato 3. maj 2023. ogledalo svih naših slabosti. Ninela Radičević, majka devojčice Ane Božović, multitalentovane učenice petog razreda koja je osmehom i plesom topila svet, a koja je tog 3. maja ubijena u OŠ “Vladislav Ribnikar”, u novoj epizodi Radar Foruma, kao gošća psihološkinje Ane Mirković, govori o svojoj ličnoj, ali i kolektivnoj tragediji, a svaka njena tiha reč udara u najtvrđi deo našeg društvenog samozavaravanja. Govori o vremenu koje je stalo, o institucijama koje su se raspale baš kad su najviše bile potrebne, i o društvu koje se pravilo da ide dalje, iako je sve pod njim pucalo.

Dá sa šťastie kúpiť? Ako súvisí s peniazmi a akú úlohu v tom hrá finančná sloboda? O tom hovorí kniha Koľko stojí vaše šťastie? Vo videu sa dozviete odpovede na kľúčové otázky, ktoré ovplyvňujú vaše financie: Koľko skutočne stojí vaše šťastie a dá sa kúpiť? Čo je najväčšie finančné tabu na Slovensku? Aký typ dlhu je skutočne toxický a čomu sa vyhnúť pri kreditných kartách? Prečo investovanie nie je len pre bohatých a ako začať? Aký je najčastejšie zanedbávaný krok k finančnej slobode? Prečo je kľúčové učiť finančným návykom už deti? Čo presne znamená finančná sloboda a kedy ju môžete dosiahnuť? Dobré rady v relácii Ide o peniaze prináša Ján Tonka, ktorý má v spoločnosti Finax na starosti rozvoj služby Finančný kouč a tiež zastrešuje témy osobných financií a finančného vzdelávania.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant, expert TV JOJ Šport a výkonný riaditeľ novovzniknutého klubu HK Malacky Michal Hudec.Ako spomína na svoje hokejové začiatky v Slovane? Čo mu dala medaila z juniorských majstrovstiev sveta 1999 či sezóna v USHL? A aké ambície má pri budovaní úplne nového projektu na Záhorí?V podcaste na ŠPORT.sk bývalý hokejový útočník priblížil, ako sa jeho hokejový príbeh začal už v detstve, keď ako 6-ročný prišiel domov s tým, že chce hrať hokej. V Slovane rýchlo rástol a v juniorke sa stal kapitánom. „Mojím snom bolo, že raz budem sedieť v strede tímovej fotky ako kapitán Slovana. Nesníval som o NHL,” priznal.Silným momentom jeho kariéry boli MS do 20 rokov v roku 1999. Michal Hudec sa na turnaj dostal ako náhradník po zranení Petra Fabuša, no napokon zažil nezabudnuteľný šampionát. „Dodnes ma mrzí semifinále s Rusmi, že sme nešli až do finále. Z 0:3 sme to stiahli na 2:3 a tretiu tretinu sme ich drvili,” zhodnotil.V období, keď pôsobil v Českých Budějoviciach, si zahral aj svoje jediné seniorské majstrovstvá sveta v Rige 2006. Na turnaj sa dostal ako trinásty útočník a neskôr sa dočkal aj gólu. „Bol som rád, že som tam bol aspoň raz,” dodal.Silnú stopu zanechal aj v Banskej Bystrici, kde bol kapitánom. Do klubu prišiel v čase, keď nemal žiadny angažmán a po problematickej sezóne v Česku. Po úspešnej sezóne sa vrátil do Slovana, no neprebojoval sa do zostavy KHL, a tak zamieril späť do Bystrice.Aktuálne je okrem iného aj výkonným riaditeľom nového hokejového klubu HK Malacky: „Je to veľká výzva. Chcem vytvoriť zdravé prostredie, kde budeme komunikovať a hovoriť pravdu. Chcem tomu dať iný level fungovania mládežníckeho klubu.”

Vyššie pokuty a tresty pre cestných pirátov. Väčšia ochrana chodcov na chodníkoch a prechodoch či meranie rýchlosti obecnými radarmi. Po Vážneho novele o maximálnej šesť kilometrovej rýchlosti na chodníkoch teraz ministerstvo vnútra poslalo do parlamentu veľkú novelu zákona o cestnej premávke.Čo všetko prináša? Ako sa menia pokuty za rýchlosť? Pri akej rýchlosti môžeme prísť o vodičák a ako budú trestaní vodiči recidivisti? Ako chce novela chrániť chodcov a čo to znamená pre kolobežky? Dokážu obce merať rýchlosť a nezneužijú vlastné radary na plnenie obecnej kasy? A bude vždy platiť pokutu majiteľ auta aj keď v ňom nesedel?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru plukovníkom Jurajom Tlacháčom a dopravným analytikom Jánom Bazovským.

Slovensko nie je len v hlbokom úpadku, my dnes padáme strmhlav do priepasti. Hovorí v Ráno Nahlas šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Tento pád nás bude veľmi bolieť. Nebude však bolieť tých, ktorí tu dlho parazitovali na verejných i EÚ zdrojoch, ale bude to bolieť nás - teda tých, ktorí odtiaľto nemajú kde a ani začo odísť, dodáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu. A prečo nám zdravotníctvo ukradli lobisti?Úrad na ochranu oznamovateľov končí, po zániku verejnoprávnej RTVS je scenár už evidentne úplne jasný. Priveľa nezávislosti v tomto štáte môže mať fatálne následky. Môžete byť síce nezávislou inštitúciou v zmysle zákona, no ak sa tejto vládnej moci znepáčite, proste vás vygumujú. Bude ďalším na rade i samotné NKÚ?Najvyšší kontrolný úrad totiž už pol roka nepokryte a veľmi hlasno hovorí, že naše verejné zdravotníctvo ovládli záujmy súkromných lobistických skupín. To zdravotníctvo, do ktorého síce smeruje 10 miliárd ročne, no napriek tomu sa v ňom na drahé lieky pre našich blížnych zbierame po rôznych internetových charitách. Na miliónové zisky majiteľov Zdravotných poisťovní však akosi peniaze vždy sú. A premiér? Ten mlčí, k zisteniam NKÚ sa nevyjadruje a naše zdravie i životy - ako premiérsku tému, verejne uchopiť nechce. Miliardy z eurofondov pritom dokáže Slovensko čerpať iba v žalostnej desatine toho, čo sa nám ponúka. Ako to čerpanie vyzerá v praxi, nám priam demonštratívne predviedla takzvaná penziónová výzva. Penzióny, ktoré penziónmi nikdy neboli a v ktorej sa z vyše 50. skontrolovaných penziónov našli pochybenia v deviatich z nich, pričom šesť už vyšetrujú aj OČTK. Minister pôdohospodárstva problém nevidí no a PPAčka - známa aj z kauzy Dobytkár, stále nedisponuje pečiatkou dôveryhodnej inštitúcie. K tomu môžeme pripočítať aj kauzy ministra Migaľa či dnes už bývalého vicepremiéra Kmeca, ktorý po odvolaní z vlády mieri do čela parlamentného výboru. Natíska sa preto zásadná otázka. Naozaj vieme, kam všetky tie zvyšujúce sa dane či odvody, ktoré od nás táto vláda žmýka už v treťom konsolidačnom kole, smerujú, čo s nimi vláda robí a ako to, že ich nevidieť v zlepšujúcich sa službách tohto čoraz viac kolabujúceho a rozpadajúceho sa štátu? A ak to nevidieť a ani necítiť, prečo máme tento "Potemkin" - oficiálne zvaný aj ako Slovensko, vlastne financovať? A prečo nevyvodzujeme zodpovednosť za chyby či hriechy politikov a štátnych manažérov? Témy a otázky pre šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Budovy v EÚ spotrebujú obrovské množstvo energie. Na Slovensku je situácia špecifická množstvom rodinných domov zo 60. až 80. rokov, ktoré často prešli len čiastočnou alebo žiadnou rekonštrukciou. Potenciál na úsporu je v týchto prípadoch obrovský a môže dosahovať stovky eur mesačne. Ako však zistiť, čo sa oplatí práve vám, bez zložitej technickej dokumentácie?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s Petrom Boledovičom, špecialistom VÚB banky na ESG. Predstavujú novú Kalkulačku zelenej rekonštrukcie – nástroj, ktorý na pár klikov odhadne vaše potenciálne úspory, náklady na rekonštrukciu aj možnosti financovania, vrátane prehľadu o dotáciách.Podcast prinášame v spolupráci s VÚB bankou.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo sú staršie rodinné domy najväčšou príležitosťou na šetrenie energií.Ako funguje online kalkulačka: Výpočet úspor bez potreby technických výkresov.Alchýmia dotácií: Ako nástroj zohľadňuje aktuálne, minulé aj budúce výzvy.Kľúčové zistenie: Kedy je mesačná splátka úveru na rekonštrukciu nižšia než suma, ktorú ušetríte na energiách.Prečo expert radí nečakať na štátne dotácie a začať s obnovou čo najskôr.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Umelá inteligencia nám sľubuje raj na zemi, no zatiaľ si vymýšľa fakty a desí teológov. V novej epizóde podcastu PočúvAI sme sa pozreli na nový model od Google, ktorý vám síce na jeden klik vyrobí prezentáciu, no bez zaváhania si vymyslí prepis súboru, ktorý ani nevidel.Zatiaľ čo v Bruseli chystajú veľkú dereguláciu pravidiel, v Silicon Valley sa debata posúva do sfér, ktoré by ste čakali skôr v kostole. Technologickí lídri vážne riešia, či AI urýchli druhý príchod Krista, alebo či ide o dielo Antikrista. Je bezpečné nechať si radiť v otázkach hriechu od stroja, ktorý „halucinuje“?V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste sa dozviete:Prečo si nový Gemini 3 vymyslel celý prepis súboru a fiktívnych hostí, keď ho nedokázal otvoriť.Ako dokáže Google na jeden klik vyrobiť celú prezentáciu, za ktorú by ste inak platili.Prečo EÚ otáča kormidlo a plánuje škrty v pravidlách, ktoré majú firmám ušetriť miliardy.Prečo už umelej inteligencii nestačia slová a začína sa učiť chápať fyziku a priestor.Ako chcú technologickí lídri pomocou AI urýchliť druhý príchod Krista.Prečo niektorí miliardári vidia Antikrista práve v ľuďoch, ktorí brzdia technologický pokrok.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Nový Gemini 3Antikrist a Peter ThielAI pre druhý príchod KristaObavy aktivistov o Omnibuse od EÚEsej: Analýza zosúladenia modelu Gemini 3Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovensko nie je len v hlbokom úpadku, my dnes padáme strmhlav do priepasti. Hovorí v Ráno Nahlas šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Tento pád nás bude veľmi bolieť. Nebude však bolieť tých, ktorí tu dlho parazitovali na verejných i EÚ zdrojoch, ale bude to bolieť nás - teda tých, ktorí odtiaľto nemajú kde a ani začo odísť, dodáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu. A prečo nám zdravotníctvo ukradli lobisti?Úrad na ochranu oznamovateľov končí, po zániku verejnoprávnej RTVS je scenár už evidentne úplne jasný. Priveľa nezávislosti v tomto štáte môže mať fatálne následky. Môžete byť síce nezávislou inštitúciou v zmysle zákona, no ak sa tejto vládnej moci znepáčite, proste vás vygumujú. Bude ďalším na rade i samotné NKÚ?Najvyšší kontrolný úrad totiž už pol roka nepokryte a veľmi hlasno hovorí, že naše verejné zdravotníctvo ovládli záujmy súkromných lobistických skupín. To zdravotníctvo, do ktorého síce smeruje 10 miliárd ročne, no napriek tomu sa v ňom na drahé lieky pre našich blížnych zbierame po rôznych internetových charitách. Na miliónové zisky majiteľov Zdravotných poisťovní však akosi peniaze vždy sú. A premiér? Ten mlčí, k zisteniam NKÚ sa nevyjadruje a naše zdravie i životy - ako premiérsku tému, verejne uchopiť nechce. Miliardy z eurofondov pritom dokáže Slovensko čerpať iba v žalostnej desatine toho, čo sa nám ponúka. Ako to čerpanie vyzerá v praxi, nám priam demonštratívne predviedla takzvaná penziónová výzva. Penzióny, ktoré penziónmi nikdy neboli a v ktorej sa z vyše 50. skontrolovaných penziónov našli pochybenia v deviatich z nich, pričom šesť už vyšetrujú aj OČTK. Minister pôdohospodárstva problém nevidí no a PPAčka - známa aj z kauzy Dobytkár, stále nedisponuje pečiatkou dôveryhodnej inštitúcie. K tomu môžeme pripočítať aj kauzy ministra Migaľa či dnes už bývalého vicepremiéra Kmeca, ktorý po odvolaní z vlády mieri do čela parlamentného výboru. Natíska sa preto zásadná otázka. Naozaj vieme, kam všetky tie zvyšujúce sa dane či odvody, ktoré od nás táto vláda žmýka už v treťom konsolidačnom kole, smerujú, čo s nimi vláda robí a ako to, že ich nevidieť v zlepšujúcich sa službách tohto čoraz viac kolabujúceho a rozpadajúceho sa štátu? A ak to nevidieť a ani necítiť, prečo máme tento "Potemkin" - oficiálne zvaný aj ako Slovensko, vlastne financovať? A prečo nevyvodzujeme zodpovednosť za chyby či hriechy politikov a štátnych manažérov? Témy a otázky pre šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Recenzia skvelého auta vyrobeného v Žiline, Kie EV4, a rozhovor s expertom na autopriemysel aj o tom, ako zasiahne konsolidácia verejných financií strednú triedu. Stredná vrstva si nové auto môže dovoliť čoraz menej. Expert na autopriemysel vidí dve cesty pre príjmovú skupinu do tritisíc eur: kúpu jazdeného auta alebo dlhodobý prenájom. Odpočty DPH sa museli zmeniť, na firmy si ľudia písali aj kabriolety a Porsche, hovorí Vladimír Orth v rozhovore. Koniec spaľovákov sa zrejme odkladáPlán Európskej únie zakázať nové registrácie benzínových a naftových áut od roku 2035 naráža na realitu.Svedčí o tom nielen vývoj v autopriemysle, ale aj silnejúci politický tlak. Paradoxne, práve v čase neistoty prichádzajú na trh elektromobily, ktoré sú lepšie než kedykoľvek predtým. Dôkazom je aj horúca novinka z Tepličky nad Váhom – Kia EV4, ktorú sme jazdili jeden týždeň.V dnešnej časti podcastu Autobazar.EU sme sa pozreli nielen na novú slovenskú Kiu, ale aj aktuálnu situáciu na trhu. Pozvanie do štúdia prijal Vladimír Orth, expert na autopriemysel. Prebrali sme aj tieto témy: Prečo je zníženie odpočtov DPH na nové autá takou výbušnou témou. Ako konsolidácia verejných financií dodatočne ovplyvní peňaženky majiteľov áut. Prečo sa v Európe začína prejavovať expanzia čínskych značiek, zatiaľ čo na Slovensku ani nie.TEST: Kia EV4 – Slovenská, luxusná a prekvapivo dospeláKia nám na týždenný test poskytla svoj novší prírastok, model EV4. Hoci ide technicky o hatchback, so svetlou výškou podvozka 14 cm ju môžeme zaradiť aj do kategórie nižších, dynamických crossoverov.Mali sme tú česť byť priamo pri spustení výroby v septembri v Tepličke nad Váhom, takže nami testovaný exemplár v nádhernej modrej farbe bol doslova "ešte horúci z výroby".Interiér: Luxus bez chémiePrvé, čo vás po nasadnutí zaujme – alebo skôr nezaujme – je absencia špecifickej arómy nových koncernových áut. V interiéri necítiť výpary lepidiel ani farieb. Je to zrejme dôsledok masívneho využívania recyklovaných a dlhodobo udržateľných materiálov. Napriek tomu pôsobí vnútro auta krásne, priam luxusne.Dojem čerstvosti potvrdzovali aj reakcie okolia, ľuďom sa nová Kia skutočne páčila. Vyzerá moderne, nadčasovo a úspešne sa vyhýba gýču. Nesnaží sa za každú cenu kričať "som elektromobil". Namiesto prvoplánových oblín tu vidíme ostro rezané línie a agresívny výraz, ktorý osloví aj konzervatívnejšieho zákazníka. Mnohí okoloidúci ani netipovali, že ide o čistý elektromobil.Baby EV6: Dosť miesta pre rodinuPokiaľ ide o priestor, EV4 pocitovo pripomína skôr väčší model EV6, než hierarchicky bližšie postavený model EV3. Cítiť to najmä na hodnotnom spracovaní interiéru a jazdnom komforte.Funkčne sú si tieto vozidlá veľmi blízke, rozdielna je najmä veľkosť. EV6 je podstatne dlhšia, ale priestor v prvom aj druhom rade je veľmi porovnateľný.Úžitková hodnota EV4 hatchback bez problémov pokrýva bežné rodinné potreby. Kufor má kapacitu 459 litrov, v interiéri je množstvo odkladacích priestorov, miesto pre zavesenie oblečenia, nechýba ani zadná stredová opierka. Praktickosť dopĺňa nosnosť strechy 80 kg a možnosť ťahať brzdený príves do 1 tony.Technologický náskok Kie v praxiV čom Kia skutočne exceluje, je technologická výbava. Asistenčné systémy sú spoľahlivé nielen na diaľnici, ale aj v meste. Udržiavanie v strede jazdného pruhu zvláda aj ostrejšie zákruty v hustej premávke nadštandardne dobre.Špeciálnu pochvalu si zaslúžia výkonné svetlomety. Podľa našich skúseností osvetľujú vozovku (najmä v noci na diaľnici) dokonca efektívnejšie než pri modeli EV6.Veľkým plusom je funkcia V2L (Vehicle-to-Load). Vďaka 230 V adaptéru na nabíjací konektor...

Today's episode is about Slovaks transition from the end of November to the Christmas celebration. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to ask “Are you going to the Christmas market? “in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue.Episode notesIn today's episode, I'm talking about Slovaks transition from the end of November to the Christmas celebration. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to ask “Are you going to the Christmas market? “in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue.Slovak lesson1.    tradícia (tradition)2.    sviatok (holiday / feast day)3.    zábava (celebration / party)4.    tancovačka (dance party)5.    dedina (village)6.    olovo (lead)7.    veštenie (fortune-telling)8.    vianočné trhy (Christmas markets)9.    punč (punch - warm festive drink)10. predstavenie (performance / play)11. výzdoba (decoration)12. prázdniny (holidays / school break)13. čaro (magic / charm)14. sviatočná nálada (festive mood)15. Idete / Ideš na vianočný trh? (Are you going to the Christmas market?)Od svätej Kataríny po vianočné trhy (Súhrn)Koncom novembra sa na Slovensku začína čarovné obdobie plné tradícií a sviatočnej atmosféry. V minulosti na Deň svätej Kataríny bola posledná tancovačka pred adventom a na Ondreja sa dievčatá snažili vyveštiť si budúceho manžela. Dnes sa tieto staré zvyky miešajú s modernými: adventné vence, vianočné trhy a kultúrne podujatia. November sa tak mení z pochmúrneho mesiaca na začiatok radostného, svetielkami rozžiareného obdobia.DialogueIgor: Marta, všimla si si tú vianočnú výzdobu v meste?Marta: Jasné! A už vonia punč aj medovník.Igor: No hej, je tu čas vianočných trhov! Moja babka hovorí, že v minulosti mali viac tradičných zábav ako dnes.Marta: Viem, na Katarínu bola vraj posledná zábava pred adventom. Ľudia tancovali, spievali… a potom už mali byť ticho.Igor: Ticho? Celý december? Nemožné!Marta: Presne! A potom prišiel Ondrej a dievčatá vraj veštili, kto bude ich budúci manžel.Igor: Fakt? Ako? (Really? How?)Marta: Roztápali olovo a liali ho do vody. Zo vzniknutého tvaru hádali, aký bude ich ženích. Igor: Haha, čudná zábava. Ale teraz vážne – čo plánuješ tento víkend?Marta: Idem s rodičmi na vianočné trhy. Dáme si punč a kúpime pár drobností. Ty?Igor: To isté! Možno sa tam stretneme. A keď sa rozsvieti stromček na námestí, bude to oficiálne – začala sa vianočná sezóna!Marta: Presne tak. November končí a začína najkrajšie obdobie roka. Timestamps00:36 Introduction to the episode02:33 About traditional and modern customs in Slovakia07:41 Fun fact09:18 Slovak lesson14:37 Summary of today's topic in Slovak16:18 Dialogue in Slovak18:09 Dialogue with the English translationIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Ako ti se dešava da učiš pravila, a nemaš sigurnosti kako da ih upotrebiš, preslušaj ove savete. Preslušaj ovu epizodu. Ukoliko želiš da učiš engleski u English Lane školi sa Zoranom, pogledaj kako da se prijaviš ovde: https://englishlane.net/onlineskola/ Link ka ovoj epizodi podkasta na blogu: https://englishlane.net/onlineskola/197-sta-kada-naucis-pravila-a-ne-znas-da-ih-upotrebis/

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Uplynulý týždeň priniesol hneď niekoľko dôležitých správ, ktoré ovplyvnia takmer každú slovenskú domácnosť sledujúcu televíziu. Prečo Česká televízia žiada poplatky od slovenských operátorov a ako sa to dotkne našich peňaženiek? Prečo televízia JOJ opúšťa pozemné vysielanie a aké alternatívy divákom zostávajú? A prečo legendárna značka MTV sťahuje svoje tematické kanály zo slovenského trhu?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o tom, čo tieto zmeny znamenajú pre bežného diváka, či hrozí zdražovanie televíznych balíčkov a aká je budúcnosť bezplatného televízneho príjmu na Slovensku.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo Česká televízia žiada poplatky za svoje šírenie na Slovensku.Ako operátori zareagujú na nové poplatky a či sa to premietne do cien pre zákazníkov.Dôvody odchodu televízie JOJ z bezplatného DVB-T vysielania.Aká je budúcnosť pozemného digitálneho vysielania na Slovensku.Prečo končia hudobné stanice MTV a aká náhrada prichádza na trh.Téme sa venujeme aj v týchto techtoch:https://zive.aktuality.sk/clanok/DtA92vN/ceska-televizia-bude-v-sr-platena-hrozi-koniec-jednej-stanice-operatori-hovoria-o-tlaku-na-zdrazovanie/https://zive.aktuality.sk/clanok/IZWhjn2/joj-konci-s-beznym-sirenim-zadarmo-uz-na-prelome-rokov-ako-sa-bude-dat-sledovat/https://zive.aktuality.sk/clanok/Z7UHX4x/hudobne-kanaly-mtv-coskoro-skoncia-na-slovensku-ich-mozu-nahradit-ine-stanice/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Uhlík je v atmosfére bežný, prebytok jeho zlúčením nám však robí ťažkosti. Dal by si uhlík priamo odstrániť? Ako to dosiahnuť? A na čo by to bolo dobré? O tom všetkom diskutovali Jozef a Samuel na Malom knižnom festivale v Senici. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Samuelova nová kniha už je v predpredaji https://www.martinus.sk/3600333-limity-poznania/kniha Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk   Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

Reč bude aj o ministrovi, ktorý prehral súdny spor.Ako sa Robert Fico vybral „školiť“ študentov a ako to dopadlo, zhrnul Ťažký týždeň.Epizóda je sponzorovaná.

Hosťom relácie Dírerov filter bol moderátor Matej „Sajfa“ Cifra. Vyštudoval slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Ako učiteľ pôsobil 5 rokov na bratislavskom gymnáziu. Moderátorskú kariéru začínal v rádiu B1, neskôr sa presunul do Fun rádia. Popri rádiu začal vysielať aj v televízii a má za sebou viacero úspešných televíznych projektov. Najnovšie sa stal kapitánom v obľúbenej show Milujem Slovensko. Je ženatý s poslankyňou Európskeho parlamentu za PS, Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou.V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- ako vyzerá deň Sajfu v Bruseli,- či bude vďaka Milujem Slovensko viac v Bratislave,- prečo doteraz nikdy nemoderoval úspešný televízny projekt,- či ho to ešte stále baví s Adelou,- prečo sa treba ozývať v aktuálnej politickej situácii,- či prichádza o ponuky pre manželstvo s europoslankyňou za PS.

Na udalosti Nežnej revolúcie sa zvykneme pozerať z pohľadu ich aktérov alebo protestných davov, ktoré napĺňali v novembrových a decembrových dňoch roku 1989 naše ulice a námestia. Koniec viac než 40-ročnej éry komunistického režimu bol však nielen príležitosťou k slobodnej budúcnosti, ale aj morálnym zadosťučinením pre tých, ktorí trpeli najviac – pre politických väzňov, ktorým komunisti vzali mladosť, zdravie, osobné vzťahy a vystavili ich utrpeniu. Ako práve títo ľudia prežívali svoj november '89? A dočkali sa aj právnej, finančnej či jednoducho ľudskej satisfakcie? S publicistkou Soňou Gyarfašovou a historikom Ľubomírom Morbacherom sa porozprávame práve o tých, ktorí na svojich pleciach niesli najväčšiu váhu totalitnej beštiality. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na intersekciji podcasta Dopisi iz Diznilenda i ExKurs Podcast nalazi se Peder, Pop i Pravnik Podcast. Miljan (Peder) kao poveznica između Vukašina Milićevića (Pop) i Nemanje Paleksića (Pravnik). Sve teme iz oba podcasta i one kojima u njima nema mesta, ovde, na jednom mestu. Vidimo se (i čujemo), za sad, dvaput mesečno. Da li je Tramp zaista prvi LGBT predsednik Amerike, odnosno da li je to zapravo bio Klinton, ako je verovati mejlovima Epstinovog brata? S tim u vezi, šta je s poklanjanjem Generalštaba Trampovoj familiji? Šta se dešava s NIS? Zatim se dotičemo i dešavanja oko Dijane Hrke, Milomira Jaćimovića, a onda zapadamo u neke teške teme poput odbijanja vladajuće stranke da podrži zakon za roditelje-staratelje dece s teškim invaliditetom i zečija rupa nas vodi dalje do mučnih slučaja nebrige i nemara prema starima, deci i drugima koji ne mogu da se bore za sebe, ne samo u Srbiji, nego i u regionu. To nas naposletku dovodi do pitanja kako uopšte onda možemo da verujemo u Boga, ali na kraju uspevamo da udarimo brigu na veselje prigodnim pesmicama Mitropolita Fotija. Pratite nas na: https://www.youtube.com/@dopisiizdiznilenda www.facebook.com/DopisiizDiznilenda/ www.podcast.rs/autori/dopisi-iz-diznilenda/ Ako želite da nam pomognete u održavanju servera na soundcloudu, uplate rado primamo na PayPal: mtanic@gmail.com ili postanite naš patron na www.patreon.com/dopisi Miljan: fb: /mtanic, Twitter/Instagram: @mtanic YouTube: /Mtanic Nemanja: fb: /paleksic @diznilend iTunes: itunes.apple.com/us/podcast/id1223989792 Stitcher: https://www.stitcher.com/show/dopisi-iz-diznilenda-podcast Pocket Casts: pca.st/pT2h podcast.rs/show/dopisi-iz-diznilenda/ Spotify: https://open.spotify.com/show/4U3wm6QOkJ30QEbk1kvqZS?si=RM6QdrOlTuO0WUJzYBl7hA

Valí sa na nás náboženské tmárstvo. Kresťanstvo však nemôže byť obranou bieleho patriarchátu voči LGBTI komunite. Katolícka hierarchia trpí imperiálnym myslením a nevysporiadaným vzťahom k telesnosti, hovorí Tomáš Petráček. Mal Ježiš mocenské ambície a chcel presadiť evanjelium do zákonov? A prečo je katolícka cirkev tak posadnutá sexualitou? "Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno..."Pripomína doslova revolučný odkaz Magnificat, teda chválospevu Panny Márie, významný český teológ, cirkevný historik a kňaz Tomáš Petráček.Petrifikácia katolíckeho ideálu manželstva, novela Ústavy definujúca legálne pohlavia. Stigmatizácia liberálov či ostrakizácia LGBTI komunity, ale i strach z inakosti alebo akéhokoľvek progresu. Politizácia evanjeliového odkazu, obsedantná snaha riešiť sexualitu spoločnosti, účelová morálka, v ktorej cieľ svätí prostriedky a dokonca i konkubinát cirkevnej hierarchie s mocou. No a k tomu ešte aj moralizovanie bývalých komunistov, ktorí sa dnes oháňajú kresťanskými tradíciami a hodnotami bývalých ideových oponentov.Kde v tomto všetkom môžeme nájsť aspoň štipku posolstva Tesára z Nazaretu a ako celá táto snaha o politickú, mocenskú, ako i kultúrnu hegemóniu vôbec súvisí s evanjeliovým odkazom? Ježiš na púšti čelil trom diablovým pokušeniam. Pokušeniu tela - teda žiadostivosti, pokušeniu viery - teda pýchy a napokon, pokušeniu svetskej slávy a moci.Ako tie naše kresťanské cirkvi obstáli v tejto skúške viery i hodnôt, zvlášť ak centrálny pojem našej najdominantnejšej cirkvi - teda katolícky, znamená univerzalitu a všeobecnosť, ktorá nikoho - zvlášť pre jeho pôvod, postavenie či orientáciu nevylučuje? O čom vypovedá všetok ten strach časti cirkevnej hierarchie a čo hovoria jej imperiálne ambície? Prečo im teda nestačí byť tou biblickou "soľou zeme," ale chcú opäť moc a slávu sveta? No a napokon, ako by malo vyzerať kresťanstvo dnešných dní a kde v tomto čoraz neistejšom a nestabilnejšom svete hľadať pokoj v duši a Boha vo svete?Kresťanstvo nemôže byť o strachu, ale musí byť opäť avangardou. Nikde v evanjeliách sa nehovorí, že meno Boha je zvyk, pripomína beckettove slová Tomáš Petráček. O homosexualite - podľa toho, čo o nej dnes na základe vedy vieme, nevypovedá Biblia vôbec nič. No a z toho vyplývajú i veľké teologické otázky, dodáva.Ráno Nahlas s teológom, cirkevným historikom a kňazom Tomášom Petráčkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Valí sa na nás náboženské tmárstvo. Kresťanstvo však nemôže byť obranou bieleho patriarchátu voči LGBTI komunite. Katolícka hierarchia trpí imperiálnym myslením a nevysporiadaným vzťahom k telesnosti, hovorí Tomáš Petráček. Mal Ježiš mocenské ambície a chcel presadiť evanjelium do zákonov? A prečo je katolícka cirkev tak posadnutá sexualitou? "Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno..."Pripomína doslova revolučný odkaz Magnificat, teda chválospevu Panny Márie, významný český teológ, cirkevný historik a kňaz Tomáš Petráček.Petrifikácia katolíckeho ideálu manželstva, novela Ústavy definujúca legálne pohlavia. Stigmatizácia liberálov či ostrakizácia LGBTI komunity, ale i strach z inakosti alebo akéhokoľvek progresu. Politizácia evanjeliového odkazu, obsedantná snaha riešiť sexualitu spoločnosti, účelová morálka, v ktorej cieľ svätí prostriedky a dokonca i konkubinát cirkevnej hierarchie s mocou. No a k tomu ešte aj moralizovanie bývalých komunistov, ktorí sa dnes oháňajú kresťanskými tradíciami a hodnotami bývalých ideových oponentov.Kde v tomto všetkom môžeme nájsť aspoň štipku posolstva Tesára z Nazaretu a ako celá táto snaha o politickú, mocenskú, ako i kultúrnu hegemóniu vôbec súvisí s evanjeliovým odkazom? Ježiš na púšti čelil trom diablovým pokušeniam. Pokušeniu tela - teda žiadostivosti, pokušeniu viery - teda pýchy a napokon, pokušeniu svetskej slávy a moci.Ako tie naše kresťanské cirkvi obstáli v tejto skúške viery i hodnôt, zvlášť ak centrálny pojem našej najdominantnejšej cirkvi - teda katolícky, znamená univerzalitu a všeobecnosť, ktorá nikoho - zvlášť pre jeho pôvod, postavenie či orientáciu nevylučuje? O čom vypovedá všetok ten strach časti cirkevnej hierarchie a čo hovoria jej imperiálne ambície? Prečo im teda nestačí byť tou biblickou "soľou zeme," ale chcú opäť moc a slávu sveta? No a napokon, ako by malo vyzerať kresťanstvo dnešných dní a kde v tomto čoraz neistejšom a nestabilnejšom svete hľadať pokoj v duši a Boha vo svete?Kresťanstvo nemôže byť o strachu, ale musí byť opäť avangardou. Nikde v evanjeliách sa nehovorí, že meno Boha je zvyk, pripomína beckettove slová Tomáš Petráček. O homosexualite - podľa toho, čo o nej dnes na základe vedy vieme, nevypovedá Biblia vôbec nič. No a z toho vyplývajú i veľké teologické otázky, dodáva.Ráno Nahlas s teológom, cirkevným historikom a kňazom Tomášom Petráčkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Herečka Petra Dubayová sa za ostatné roky stala jednou z najobľúbenejších tvárí slovenských obrazoviek. Diváci si ju zamilovali ako odvážnu Evu Dušekovú v dobovom seriáli Dunaj, k vašim službám. Len nedávno sa jej život obrátil naruby, keď sa stala mamou a miesto pred kamerami aj na doskách, ktoré znamejú svet, dočasne vymenila za materské povinnosti. Narodenie dcérky Vesny prinieslo do života rodáčky novú dynamiku. Ako sama priznáva, materstvo ju oslobodilo. „Je to hrozne dobré, že si dovolím nebyť na seba možno taká prísna, ako som bola predtým,“ prezradila s úsmevom usadená v kresle v našom štúdiu. Spolu s partnerom, hercom Jakubom Jablonským, tak denne prežívajú nielen výzvy rodičovstva, ale aj nároky života v umeleckej brandži, ktorá ich oboch paradoxne spojila, no zároveň vystavila tlaku verejnosti. V rozhovore pre reláciu Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa herečka dotkla aj veľmi osobných a znepokojivých tém. Jednou z nich bola odvrátená tvár slávy, na ktorú, ako hovorí, nebola pripravená. „Psychicky som na to nebola pripravená. V niečom by som bola radšej, keby ma tí ľudia nepoznali,“ priznala úprimne. Nerátala vari s tým, či nebodaj nesnívala o tom, že keď raz prerazí v umeleckom svete, dosiahne aj popularitu a slávu? Dubayovej odpoveď v našom rozhovore vyššie je odzbrojujúco úprimná.  Málokto vie, že Petriným pôvodným snom nebolo herectvo, ale spev, ktorému sa venovala od detstva. Práve táto všestrannosť  ju formuje. Dnes patrí k umelcom, ktorí hľadajú hĺbku v každej postave a prácu pred kamerou a na javisku vníma takmer ako dve odlišné profesie. „Podľa mňa sú to až akoby dve povolania,“ vysvetľuje svoj pohľad. Herectvo pre ňu nie je len prácou, ale aj cestou k sebapoznaniu. „Určite to pomáha v poznaní seba samého,“ dodáva. V rozhovore s Petrou Dubayovou otvorili aj ďalšie témy. Ako prežívala natáčanie svojej seriálovej smrti? Prečo považuje divadlo za svoju srdcovku, no filmárčinu za inú profesiu? Ako jej a Jakubovi Jablonskému pomáha spoločné povolanie zvládať tlak médií? Ako vníma spoločenský a politický vývoj v krajine a nad čím sa ako rodičia s partnerom zamýšľajú pri plánoch do budúcnosti. Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zaujal výrokom o možno poslednom mierovom lete. Spravodajské služby a silové zložky viacerých západných spojencov totiž zhodne varujú, že Rusko sa pripravuje na vojenskú konfrontáciu s členskou krajinou NATO. Ako by to vyzeralo a ako by vyzerala naša odpoveď?Vojenský analytik Vladimír Bednár v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že ruský plán predpokladá útok na jednu z menších krajín, ktorú by rýchlo obsadili, a politici krajín NATO by potom stáli pred ťažkou dilemou, či pošlú vojakov zomierať pri náročnom oslobodzovaní napríklad Estónska alebo Litvy. Alebo v prípade pádu Ukrajiny aj Slovenska.Rozhovor nahrával Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľali aj Sára Smatanová a Adam Obšitník.

Dosiaľ zverejnené dokumenty z vyšetrovania amerického sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina približujú jeho priateľstvá a väzby na mnohých prominentných ľudí a politikov doma i vo svete. Medzi inými aj poradcu slovenského premiéra Miroslava Lajčáka. Najočakávanejším odhalením sú pritom informácie o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý s ním bol v úzkom profesionálnom aj osobnom kontakte. Teraz Kongres Spojených štátov zaviazal ministerstvo spravodlivosti, aby zverejnilo všetky zverejniteľné dokumenty z vyšetrovania. Ako sa k tomu stavia Donald Trump a čo sa z nich môžeme, ale aj nemusíme dozvedieť? Nikola Šuliková Bajánová sa o tomto prelomovom bode pre americkú politiku aj republikánov rozpráva s redaktorom zahraničného oddelenia denníka SME Danielom Hoťkom. Zdroje zvukov: TA3, Markíza, YouTube/Times Now, DW News, New York Post Odporúčanie Leni Riefenstahlová bola dvornou filmárkou nacistického Nemecka. Jej najznámejším dielom je film s názvom Triumf vôle, zachytávajúci ríšsky zjazd NSDAP v Norimbergu v 1934. Po vojne sa všemožne snažila mať svoj obraz na verejnosti pod kontrolou a ľudí presviedčala o tom, že nebola nacistkou, ale len dokumentaristkou zachytávajúcou dianie na objednávku. Dokument Riefenstahl, ktorý sa dá aktuálne vidieť v kinách, tento obraz vďaka doteraz nevideným a nepočutým prameňom veľmi efektne konfrontuje a aj preto je mojím dnešným odporúčaním na záver. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vojna na Ukrajine trvá už štvrtý rok. Ukrajinci sa stále statočne bránia a Rusom sa nedarí splniť žiadne zo svojich pôvodných cieľov. Darí sa im však ničiť Ukrajinu a vraždiť civilistov. Ukrajina ale zažíva aj obrovský korupčný škandál, po ktorom prišli o miesta ministri spravodlivosti a energetiky. Rusi medzitým podľa všetkého stupňujú svoje sabotáže a diverzné akcie v Poľsku. Naposledy mali útočiť na dôležitú železničnú trať.Čo to všetko znamená? Čo sa dnes deje na fronte a ako to vyzerá pri Pokrovsku? Ako po ruských útokoch fungujú ukrajinské elektrárne a energetické siete pred zimou? Čo znamenajú odkazy na tvrdú odpoveď z Poľska? Ako je na tom s obranou Slovensko? Dokážeme zladiť naše výdavky s požiadavkami NATO? A prečo minister vnútra rokuje o obrannej spolupráci v komunistickom Vietname?Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a predsedom mimoparlamentnej strany DS-ODS Pavlom Mackom.

Lenka Ježová patrí k tváram politickej publicistiky na Slovensku. Diváci ju poznajú ako nekompromisnú, no zároveň pokojnú moderátorku, ktorá sa nebojí klásť politikom aj nepríjemné otázky. Práca v neustálom napätí, ovplyvnená rýchlosťou sociálnych sietí, si však vyberá svoju daň. Ako sama s úsmevom priznáva, pocit, že jej deň by potreboval viac hodín, je jej dôverne známy. „Každý deň mám pocit, že 24 hodín mi nestačí,“ hovorí v úvode rozhovoru tvár relácie Politika 24. Dôvodom je podľa nej obrovské kvantum práce, ktoré dnes novinárom dávajú samotní politici, najmä vďaka sociálnym sieťam. „Kedysi nám stačilo ísť na tlačovú konferenciu, dnes musíme strážiť oveľa viac zdrojov. Práca je náročnejšia ako v minulosti,“ vysvetľuje zmenu v novinárskej profesii. Intenzita a neustály tlak vedú podľa nej k javu, ktorý je v brandži bežný. „Neexistuje novinár, ktorý by už aspoň trikrát nevyhorel,“ hovorí otvorene s tým, že psychohygiena je pre ňu kľúčová. V náročných diskusiách jej pomáha analytické myslenie a schopnosť nenechať sa vtiahnuť do politického boja. „My tam nie sme od toho, aby sme bojovali s politikom. Sme tam od toho, aby sme kládli otázky za ľudí,“ zdôrazňuje. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sme otvorili aj ďalšie témy. Ako sa postupne prepracovala od recenzií hardvéru a relácií o investovaní až k vrcholovej politike? V čom ju limitujú jej české korene a kedy jej v živom vysielaní „ujde“ čeština? Prečo je podľa nej najhoršie, keď novinár alebo politik uverí sám sebe? A aký odkaz má pre mladé ženy, ktoré o sebe pochybujú? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Čo znamená Päť kostí albatrosa? Ako sa robí rozhovor s držiteľmi Nobelovej ceny? Prečo Einstein tak dlho čakal s objavom všeobecnej relativity? Sú ženské krivky fyzikou? Hosť: Martin Mojžiš, .týždeň

Premiér sa dožaduje úcty, ktorú on sám občanom nepreukazuje. Rešpekt k funkcií premiéra ale neznamená rešpekt k osobe premiéra, hovorí expremiérka Iveta Radičová. "Môžete mať niekoho v úcte, kto na vás nemá jediné pekné slovo? To nejde," dodáva. Vládna garnitúra podľa nej gumuje hodnoty Novembra 89 i hodnoty demokracie. A krajina? Tá pod ich vedením upadá.Od pádu socializmu uplynulo už takmer toľko rokov, koľko celý tento zločinný režim vôbec trval. Je 36 rokov po Novembri 89 a jeho plných námestí žiadajúcich pád normalizačného režimu, no časy "Papierových hláv" a normalizačných praktík sa akoby plazivo vracali späť. Premiér vyháňa odbojných študentov bojovať na Ukrajinu, verejnoprávny Telerozhlas sa vracia k vládnej propagande, vládna moc útočí na kritické médiá i mimovládky, škandalizuje rodiny oponentov a priazeň voličov si kupuje doslova na miliardové dlhy.A naša krajina? Tá upadá priamo pred našimi očami. Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, zdravotníctvo, pri ktorom sa na smrteľne choré deti skladáme na charitatívnych portáloch no na zisky poisťovní nám nejaký ten miliónik predsa len vždy ostane. No a mládež - ktorá vtedy "Nežnú" odštartovala, dnes z krajiny v čoraz masovejších počtoch uteká. K tomu treba ešte pripočítať aj hlboko polarizovanú, silne zakonšpirovanú spoločnosť, v ktorej už nedôvera voči všetkému - a všetkým, presahuje akúkoľvek únosnú mieru.Je toto naozaj ten sen, za ktorý sme v zime a snehu novembrových námestí štrngali a kam sa vytratili hodnoty Novembra 89? Ako to, že nám dnes vládnu i takí, ktorí Novembru 89 nevedia prísť na meno no normalizačné praktiky a móresy papierových hláv spred Novembra im vôbec nie sú cudzie? No a prečo rastie nostalgia za bývalým režimom s totalitnými praktikami a ako to, že našej spoločnosti chýba nielen akákoľvek kontinuita, ale aj vízia toho, kto sme a kam smerujeme? Ráno Nahlas v bývalou premiérkou, sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V 77. epizóde som sa rozprával s Tomášom Havrylukom, dlhoročným architektom rastu Alzy a dnes zakladateľom zdravotníckeho startupu Medevio. Tomáš patril roky k najdôležitejším ľuďom v Alze. Od doktoranda, ktorý hral Counter Strike a išiel „náhodou“ robiť IT koordinátora, až po človeka, ktorý spoluvytváral jej expanziu, systémy a každodenné fungovanie. V podcaste otvorene vysvetľuje, čo stálo za tým, že sa z malého obchodu s cédečkami stal e-commerce gigant, a prečo bola najväčšia výhoda Alzy v tom, že si vedela robiť väčšinu vecí sama – od vývoja vlastného systému až po online marketing.Detailne sme rozobrali, ako premýšľal o vývoji softvéru, procesoch a nástrojoch v takej veľkej firme. Tomáš vysvetľuje, prečo je dôležitejšie mať dobrý backoffice a metriku typu AZ index (pomer otázok k objednávkam), než naháňať ďalších marketérov. Hovorí o tom, prečo sa v Alze snažili všetko merať, ako si chránili programátorov pred nekonečnými požiadavkami biznisu a prečo je často problém, že IT aj biznis strana žijú vo vlastných bublinách. Zaujímavá bola aj debata o tom, ako komunikovať P&L, KPI a priority tak, aby tím nezačal „robiť všetko“ a nezasekol sa v enterprise byrokracii.Dotkli sme sa aj budúcnosti e-commerce a toho, či má zmysel budovať lokálny marketplace, keď nad Európou visí tieň Amazonu. Tomáš rozprával o tom, ako sa mení správanie zákazníkov, akú rolu majú marketplace platformy a kde ešte stále majú šancu menšie e-shopy. Pri AI sme prešli od dnešného používania nástrojov typu ChatGPT 1.0 až k predstave agentov, ktorí budú samostatne vybavovať časť úloh.V poslednej časti podcastu sme sa rozprávali o tlaku, strese a odchode z Alzy. Tomáš úprimne opisuje roky, počas ktorých ťahal 15-hodinové dni, myslel si, že je nezničiteľný, no potom ho dobehli psychosomatické problémy. Hovorí, čo by dnes urobil inak a ako mu pomohol šport, potápanie a úplné vypnutie po odchode z korporátu. Tento diel je plný veľmi konkrétnych lekcií pre manažérov, e-commerce firmy, ale aj startupy. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:19 – Od doktoranda k pravej ruke Alzy00:07:14 – Ako v Alze vznikal vlastný softvér00:18:41 – Tajomstvo úspechu Alzy00:25:31 – Manažér vs. šéf00:29:16 – Hrozba od Amazonu?00:34:23 – AI v Alze00:44:03 – Mladí ľudia v biznise00:50:36 – Stres, ktorý vás dobehne00:59:40 – Ako investuje Tomáš Havryluk01:01:09 – Čo odporúča Tomáš Havryluk01:04:44 – Zmysel život podľa Tomáša Havryluka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Uj---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Protivládne kriedové nápisy na chodníkoch, študenti kritizujúci Roberta Fica, on s odpoveďou – choďte bojovať na Ukrajinu. A na pozadí spoločenských udalostí aj boje vo vnútri koalície o padajúce hlavy. Ako sa má krajina a ako sa má vláda? Je Robert Fico schopný vnímať nálady v krajine a potreby ľudí, ktorí z novembrových námestí odkazujú premiérovi, čo si myslia? V podcaste Dobré ráno diskutovala Jana Krescanko Dibáková s politológom Radoslavom Štefančíkom. Zdroje zvukov: Youtube/SME, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, Youtube/Markíza Odporúčanie Dnes mám pre vás odporúčanie z domácej dielne. Denník SME pre vás pripravil tri veľmi zaujímavé diskusie k novembrovým udalostiam. Nájdete ich na youtubovom kanáli denníka SME a počas týždňa aj v podcastoch, volajú sa Nežná. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Desiatky tisíc ľudí včera napriek dažďu a silnému vetru prišli na námestia po celom Slovensku. Napriek zrušenému dňu pracovného pokoja na sviatok boja za slobodu a demokraciu si našli čas. Premiér medzi tým šíril pod strechou štátneho Agrokomplexu konšpirácie o vražde Jána a Martiny a hovoril o zmene politického režimu. Emaily odsúdeného amerického finančníka a sexuálneho predátora Epsteina spojil s pádom svojej vlády, no to že si Epstein tie maily písal s jeho vtedajším ministrom a dnes poradcom Lajčákom už nespomenul.Ako teda vyzerali naše upršané námestia na sviatok slobody a demokracie? Môže zmeny vyvolať skôr kriedová revolúcia po výsluchu študenta za nápis na chodníku? Akú peknú akciu si zorganizoval Smer a aký spor to v koalícii graduje medzi Smeru a Hlasom, ktorému premiér odvoláva ďalšieho ministra a ponúka pomoc Šutajovi Eštokovi na ministerstve vnútra? A čo opozícia po spoločnom obede a predstavení tieňovej vlády Progresívneho Slovenska?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.

1. Ako sa chce Taraba zavďačiť Babišovi  2. Správa z Brazílie: Udržať otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa C sa nám už nepodarí  3. Aj malé firmy už vo veľkom využívajú AI