POPULARITY
Categories
Medicína je jednou z oblastí, ktorú čaká vďaka umelej inteligencii najväčšia transformácia. Ako konkrétne nám AI pomôže v boji proti rakovine, pri liečbe ďalších civilizačných chorôb a aký vplyv to bude mať na dĺžku a kvalitu nášho života? Nejde pritom o vzdialené vízie, ale o technológie, ktoré sa už dnes začínajú uplatňovať v praxi.V novom dieli podcastu SHARE, ktorý je úryvkom rozhovoru z knihy Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť, sa redaktor Živé.sk Maroš Žofčin rozprával s docentom Štefanom Korcom, významným slovenským onkológom s viac ako 50-ročnou praxou.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako AI spresňuje diagnostiku v patológii až 10-násobne.Personalizovaná medicína: Návrh liekov na mieru pre konkrétny typ nádoru.Vízia budúcnosti: Prečo sa rakovina môže stať len chronickým ochorením.Využitie AI pri iných ochoreniach a pri identifikácii rizikových pacientov.Dlhovekosť vďaka AI: Ako sa môžeme bežne dožívať 100 rokov.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/6Euviv5/ai-nam-umozni-dozit-sa-viac-ako-100-rokov-hovori-lekar-stefan-korec-uryvok-z-knihy-o-ai/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Attila Végh v rozhodujúcom treťom zápase podľahol Karlosovi Vémolovi a z najväčšieho a najsledovanejšieho súboja v histórii česko-slovenskej scény MMA odchádza porazený. Kde sa stala chyba a bol to definitívne Véghov koniec v MMA? Nielen o tom hovoril v podcaste Staredown na ŠPORT.sk jeho tréner Ilja Škondrič.Čo sa dozviete v rozhovore?Kde spravil Végh osudnú chybu v trilógii?Súhlasí s tesnou prehrou na body?Ako to vyzeralo v šatni po prehratom zápase?Prečo je naklonený tomu, aby Végh pokračoval?Verí slovám Vémolu o konci kariéry?Majú Végh či Buchinger nástupcov?
Attila Végh v rozhodujúcom treťom zápase podľahol Karlosovi Vémolovi a z najväčšieho a najsledovanejšieho súboja v histórii česko-slovenskej scény MMA odchádza porazený. Kde sa stala chyba a bol to definitívne Véghov koniec v MMA? Nielen o tom hovoril v podcaste Staredown na ŠPORT.sk jeho tréner Ilja Škondrič.Čo sa dozviete v rozhovore?Kde spravil Végh osudnú chybu v trilógii?Súhlasí s tesnou prehrou na body?Ako to vyzeralo v šatni po prehratom zápase?Prečo je naklonený tomu, aby Végh pokračoval?Verí slovám Vémolu o konci kariéry?Majú Végh či Buchinger nástupcov?
Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Ako umelá inteligencia vplýva na svet práce, ktoré pozície sú najviac ohrozené a ako sa môžeme pripraviť na budúcnosť, v ktorej bude dominovať? O tom, či nás AI naozaj pripraví o prácu a ako sa nastaviť, aby sme sa tejto zmene nielen prispôsobili, ale dokázali z nej aj ťažiť, sme sa rozprávali v ďalšej z diskusií zo série „Pripravte sa na budúcnosť“.V novom dieli podcastu SHARE, ktorý je záznamom z diskusie, moderátor a spoluautor knihy Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť Maroš Žofčin privítal expertku na pracovný trh, koučku a bývalú šéfku portálu Profesia.sk, Ivanu Molnárovú.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako AI už dnes ohrozuje pracovné miesta, najmä juniorské pozície.Prečo je schopnosť adaptácie dôležitejšia ako konkrétne zručnosti.Zánik starých a vznik nových profesií: Čo nás čaká v budúcnosti?Ako by sa malo zmeniť školstvo, aby pripravilo deti na éru AI.Univerzálny príjem a hľadanie zmyslu v automatizovanom svete.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Snimanje ove epizode trajalo je duže nego što je Husein Bolt protrčao kroz naš glavni grad i za taj posao dobio dobru lovu. U prvom delu epizode, Marko Vidojković i Nenad Kulačin su pozdravili novonajavljeni studenstki protest u Beogradu za Vidovdan i zabeležili kuknjavu ćacija kojima se javilo da će ih studenti iseliti iz njihovog Ćacilenda. Upozorili su predsednika Ukrajine Volodimira Zelenskog da ne veruje mnogo Aleksandru Vučiću koji mu je obećao obnovu nekoliko gradova i jedne oblasti, imajući u vidu da je još 2019. godine, neposredno uoči Vidovdana, građanima Borče obećao kanalizaciju. Ako do te obnove dođe, autori DLZ su sigurni da će to biti najskuplja obnova u svetskog istoriji. A, onda su sa posebnim zadovoljstvom pozdravili formiranje ANUS-a - Asocijacije novinara u Srbiji, koje su najavili režimski novinari. Gost epizode Božo Prelević je takođe izneo svoja očekivanja uoči studenskog protesta u Beogradu, optužio predsednika Srbije da ne poštuje zakletvu koju je dao kada je stupio na dužnost, izneo svoja iskustva sa suđenja sa Andrejem Vučićem, kao i da li sebe u budućnosti vidi kao ministra. U Magarećem kutku videćete miks vežbanja, psovanja i jedenja sendviča. Da bi DLZ opstao pretplatite se na patreon.com/ucutatinecemo ili pošaljite donaciju na PayPal dlz.istern@gmail.com
Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov? Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Záznam z diskusie so zástupcami diplomatických misií na Fóre o integrácii. Ako ovplyvňuje nedostatočná systémová podpora, vzťahový hlad mladých ľudí a konšpiračné teórie nárast radikalizácie a extrémizmu? Prečo niektorí mladí reagujú na „ponuku“ rôznych alternatívnych skupín, čo v krajnom prípade vedie k útokom na školách alebo iných miestach? Na Fóre o integrácii, ktoré usporiadala Liga za ľudské práva, odborníci diskutovali o potrebe integrácie ľudí s cudzineckým pôvodom do spoločnosti. Zdôraznili, že ide o jednu z foriem prevencie týchto javov. Fórum o integrácii 2025 finančne podporilo Britské veľvyslanectvo na Slovensku a Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung. Hostia diskusie: Jakub Gajdoš, riaditeľ Protiteroristickej centrály Prezídia PZ Marek Madro, riaditeľ IPčka Zuzana Panczová, etnologička SAV Moderuje: Elena Gallo Kriglerová, riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré už 20 rokov podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku. čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne.
Attila Végh v rozhodujúcom treťom zápase podľahol Karlosovi Vémolovi a z najväčšieho a najsledovanejšieho súboja v histórii česko-slovenskej scény MMA odchádza porazený. Kde sa stala chyba a bol to definitívne Véghov koniec v MMA? Nielen o tom hovoril v podcaste Staredown na ŠPORT.sk jeho tréner Ilja Škondrič.Čo sa dozviete v rozhovore?Kde spravil Végh osudnú chybu v trilógii?Súhlasí s tesnou prehrou na body?Ako to vyzeralo v šatni po prehratom zápase?Prečo je naklonený tomu, aby Végh pokračoval?Verí slovám Vémolu o konci kariéry?Majú Végh či Buchinger nástupcov?
Súčasťou kybernetickej bezpečnosti nie je len samotná reakcia na útoky, ale aj všeobecné povedomie a analýza dát z verejne dostupných zdrojov, známa ako OSINT (Open Source Intelligence). Prečo je táto technika dôležitá, kde všade sa zbierajú dáta – od sociálnych sietí až po dark web – a ako v tom pomáha umelá inteligencia?V novom dieli špeciálnej série podcastu SHARE o kybernetickej bezpečnosti sa Maroš Žofčin rozpráva s Michalom Srncom, riaditeľom informačnej bezpečnosti v spoločnosti Aliter Technologies, o metódach, nástrojoch a praktickom využití OSINT analýzy. Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Aliter Technologies.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo je OSINT a ako sa analyzujú dáta z verejných zdrojov a sociálnych sietí.Ako firmy môžu využiť OSINT na vlastnú ochranu pohľadom útočníka.Úloha AI: Ako umelá inteligencia pomáha spracovať dáta a hľadať kontext.Atribúcia útokov: Odhaľovanie páchateľov kyberútokov pomocou verejných dát.Využitie OSINT v boji proti dezinformáciám a pri overovaní faktov.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Aliter Technologies.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov? Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Attila Végh v rozhodujúcom treťom zápase podľahol Karlosovi Vémolovi a z najväčšieho a najsledovanejšieho súboja v histórii česko-slovenskej scény MMA odchádza porazený. Kde sa stala chyba a bol to definitívne Véghov koniec v MMA? Nielen o tom hovoril v podcaste Staredown na ŠPORT.sk jeho tréner Ilja Škondrič.Čo sa dozviete v rozhovore?Kde spravil Végh osudnú chybu v trilógii?Súhlasí s tesnou prehrou na body?Ako to vyzeralo v šatni po prehratom zápase?Prečo je naklonený tomu, aby Végh pokračoval?Verí slovám Vémolu o konci kariéry?Majú Végh či Buchinger nástupcov?
V dnešnom dieli FIT POINTU sa pozrieme na tému chudnutia, ktorá je výsledkom jednoduchej rovnice, kedy prijímame menej energie než spotrebujeme.
Zatiaľ čo Putinove Rusko masakruje civilistov vrátane detí na Ukrajine, ďalšia vojna sa rozhorela na strednom východe. Teherán aj Tel Aviv sú pod paľbou rakiet. Ešte pred piatimi dňami udrel Izrael na Irán a ten vzápätí odpovedal masívnym útokom. Izrael sa snaží zničiť Iránsky jadrový program, cieľom Teheránu je dlhodobo vymazať celý Izrael a jeho občanov z mapy. Krajiny, medzi ktorými leží Jordánsko, Saudská Arábia či Irak na seba vypaľujú balistické rakety a drony na vzdialenosť viac ako tisíc kilometrov.Prečo sa to všetko deje práve teraz? Darí sa Tel Avivu ochromiť plány Teheránu na vlastnú jadrovú bombu? Pomohlo by to svetu? Na aké ciele a akými prostriedkami útočia? Ako a čím útočí iránsky režim ajatolláhov? Ako to celé môže dopadnúť? Krajiny G7 na summite v Kanade vyzvali na deeskaláciu, pridal sa aj Donald Trump. Hrozí na Strednom Východe skôr eskalácia, prípadne aj jadrová vojna?Braňo Závodský sa rozprával so zahraničnopolitickým komentátorom a bývalým šéfom zahraničného výboru NR SR Františkom Šebejom.
Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
V druhom zápase na EURO U21 2025 prehrali naši mladí futbalisti s Talianskom tesne 0:1 a stratili tak všetky šance na postup do štvrťfinále. Hoci výkon mužstva priniesol aj pozitívne momenty, inkasovaný gól zo 7. minúty určil v sobotu večer smerovanie celého stretnutia.V našom podcaste sme privítali bývalého asistenta reprezentačného trénera mužstva do 21 rokov Norberta Hrnčára, ktorý analyzoval, prečo sa nám nepodarilo skórovať napriek dominancii v držaní lopty a počte striel. Čo chýbalo našim mladíkom v poslednej tretine ihriska? Ako hodnotí výkon trénera Jaroslava Kentoša? A prečo sa nám nedarí vychovať kvalitného zakončovateľa?Norbert Hrnčár tiež porovnal súčasnú generáciu mladých hráčov s tou spred 25 rokov a vysvetlil, prečo napriek prítomnosti viacerých legionárov v zahraničných ligách nemáme na turnaji ani bod. Dozviete sa tiež, prečo sa nášmu mužstvu do 21 rokov darí vypredávať štadióny lepšie než seniorskej reprezentácii.Vypočujte si celý rozhovor a dozviete sa, aké šance dáva Norbert Hrnčár našim mladíkom v poslednom zápase proti Rumunsku a ktorí hráči by mohli byť budúcnosťou slovenského futbalu.
Po nedávnom testovacom lete rakety Starship Elon Musk detailnejšie predstavil svoj plán na kolonizáciu Marsu. Ako presne si predstavuje pristátie, vybudovanie základne a aké technologické prekážky musí ešte SpaceX prekonať? Kedy môžeme očakávať prvé lety a akú úlohu v tom zohrajú humanoidné roboty?V novom dieli podcastu SHARE Maroš Žofčin a astrofyzik Marek Jurčík z redakcie Živé.sk analyzujú najnovší testovací let rakety Starship a rozoberajú ambiciózny, no zároveň kontroverzný harmonogram spoločnosti SpaceX na dobytie červenej planéty. Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Zhodnotenie posledného testu rakety Starship: Čo sa podarilo a čo nie.Plán kolonizácie Marsu: Kedy poletia prvé lode a prečo ponesú robotov?Kľúčové prekážky cesty na Mars: Dotankovanie na obežnej dráhe a výroba paliva.Aké budú ďalšie generácie Starshipu a ako sa prispôsobia misii na Mars.Sú Muskové termíny reálne? Pohľad na časový harmonogram a technické výzvy.Téme sa venujeme aj tu:Novinky od SpaceX: Termín letu na Mars, nové verzie Starship aj tankovanie a orbite (otázky a odpovede)Musk predstavil nové generácie vesmírnej lode Starship. Na Mars majú letieť už budúci rokPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík?
V druhom zápase na EURO U21 2025 prehrali naši mladí futbalisti s Talianskom tesne 0:1 a stratili tak všetky šance na postup do štvrťfinále. Hoci výkon mužstva priniesol aj pozitívne momenty, inkasovaný gól zo 7. minúty určil v sobotu večer smerovanie celého stretnutia.V našom podcaste sme privítali bývalého asistenta reprezentačného trénera mužstva do 21 rokov Norberta Hrnčára, ktorý analyzoval, prečo sa nám nepodarilo skórovať napriek dominancii v držaní lopty a počte striel. Čo chýbalo našim mladíkom v poslednej tretine ihriska? Ako hodnotí výkon trénera Jaroslava Kentoša? A prečo sa nám nedarí vychovať kvalitného zakončovateľa?Norbert Hrnčár tiež porovnal súčasnú generáciu mladých hráčov s tou spred 25 rokov a vysvetlil, prečo napriek prítomnosti viacerých legionárov v zahraničných ligách nemáme na turnaji ani bod. Dozviete sa tiež, prečo sa nášmu mužstvu do 21 rokov darí vypredávať štadióny lepšie než seniorskej reprezentácii.Vypočujte si celý rozhovor a dozviete sa, aké šance dáva Norbert Hrnčár našim mladíkom v poslednom zápase proti Rumunsku a ktorí hráči by mohli byť budúcnosťou slovenského futbalu.
Dieťa už nebude v nemocnici samo. Od septembra má jeho rodič zákonné právo byť s ním 24 hodín. Už od júla to musí nemocnica umožniť aj kňazom a duchovným. Ambulancie hrozia vláde, že budú vyberať poplatky od pacientov aj pre transakčnú daň. Pacienti však už neprehľadné a vysoké poplatky do ambulancií platia už dnes.Ako je možné, že poplatky za objednanie sú zakázané, no pacienti ich aj tak platia a čo s tým chce ministerstvo zdravotníctva robiť? Bude poplatky legalizovať a regulovať? A čo ministerstvo hovorí na správu NKÚ podľa ktorej zdravotníctvu vládnu lobisti a veľké štátne nemocnice dostávajú od poisťovní za výkony menej peňazí ako tie súkromné? A ako je to vlastne s pandemickou dohodou, podporuje ju ministerstvo zdravotníctva a nepodporuje vláda a jej splnomocnenec? Čo to znamená?A má už Hlas pripravených 156 tisíc eur a ospravedlnenie pre ministra a svojho bývalého člena Samuela Migaľa? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva a členom predsedníctva strany Hlas – SD Kamilom Šaškom.
Ada Lovelace, rodená Augusta Ada Byron, je dnes považovaná za autorku prvého počítačového programu. Neboli by na tom nič zvláštne nebyť skutočnosti, že žila asi sto rokov pred objavením prvého počítaču. Aký mala život? Ako sa dostala k premýšlaniu o počítačoch? A vďaka čomu si ju pamätáme dodnes? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5
Jeho skúsenosti sú nesplneným snom každého muža. Vyskúšal azda všetky motorové stroje, od auta a traktora cez rušne až po tank T-72. Známy farmár Martin Bagar o netradičných zážitkoch s ťažkou technikou v podcaste portálu Autobazar.EU.Farmára Martina Bagara možno poznáte z obľúbenej šou Farma televízie Markíza. Je to skúsený farmár a odborník, ktorý súťažiacim ochotne pomáha vďaka svojim dlhoročným skúsenostiam s poľnohospodárstvom. Keď som ho oslovil, vynechal som tradičné otázky o bežných autách a namiesto toho sme sa porozprávali o ťažkej technike, ktorú využíva na svojej farme. Na úvod som sa chcel len uistiť, či má vodičský preukaz aj na iné vozidlá ako osobné auto.„Áno, ale s farmárčením to až tak nesúvisí,“ začal Martin. „Chodil som na strednú lesnícku školu, kde som si urobil vodičák na veľkú motorku, traktor aj auto. Ako branec som si potom spravil papiere aj na nákladné auto, takže mám všetko okrem autobusov. Na vojne som si dokonca urobil aj vodičák na prívesy.“Strojnícky preukaz a nezvyčajné zážitky „Keď sme sa rozprávali pred nahrávaním, spomenul si, že bager už dnes odišiel. Na takéto ťažké stroje teda papiere nemáš?“ pýtal som sa. „To nemám, tam treba strojnícky preukaz, ktorý si musíš pravidelne obnovovať,“ vysvetlil Martin. „No v mojom živote ma stretli všelijaké stroje a som mimoriadne pyšný na to, že som si niektoré mohol vyskúšať.“„Tak povedz, o čo išlo,“ vyzval som ho.„Asi najväčšia bomba bol parný rušeň Albatros, pretože som v ňom kúrila. Bol som členom posádky, ktorá ho obsluhovala, a ja som bol najatý kurič. Chceli, aby som sa ako hospodár z Farmy vozil na vláčiku, ale ja som si dal podmienku, že tam chcem kúriť, inak nejdem. Vyfasoval som montérky, lopatu a kúril som ako drak. Je faktom, že do tak veľkého rušňa sa nehádže všetko lopatou, ale tam sa prikladá parou. Keď už tam horí a poriadne to rozkúriš, tak takými parnými prieduchmi tam to uhlie strieľaš. Pod tlakom pary tam vrháš uhlie, ale vždy musíš niečo lopatou dohádzať ručne, takže celú cestu máš čo robiť. Namakáš sa ako kôň,“ dodal so smiechom.„Akú spotrebu má parný rušeň?“ zaujímalo ma.„Je to vykalkulované v hektolitroch vody a v tonách uhlia,“ objasnil.Od tanku po elektromobil na kolesách„Aký netradičný dopravný prostriedok si ešte šoféroval?“„Na vojne ma uchvátil tank T-72 a aj som ho šoféroval. Vodič tanku sedel vedľa mňa, dával mi inštrukcie a ja som ho obsluhoval a jazdil. A ešte som zažil jeden obrovský nakladač, ktorý mal riadiacu páku veľkú ako smerovka na Wartburgu, čiže bola veľmi malá. Pritom ten stroj bol taký obrovský, že keď sa prepravoval a nakladal sa na vagón, kabína sa musela dávať dole žeriavom. To bol najväčší kolesový nakladač v bývalom Československu. Bol poháňaný ako elektrická lokomotíva: motor vyrábal energiu, ktorá poháňala elektromotory, ktoré točili kolesami.“„Takže to bol akoby elektromobil?“„Áno, bol to elektromobil. Inak, naftové lokomotívy tak už roky fungujú, že majú trakčné motory. Agregáty, ktoré vyrábajú elektriku, a kolesá lokomotívy poháňajú elektrické motory,“ vysvetlil Martin.Netradičný prevoz husí a traktorové pneumatiky„Aké máš ty ako farmár skúsenosti s prevozom zvierat?“„Ja si, samozrejme, svoje zvieratá prevážam sám a najzaujímavejší je prevoz husí. Ten budí u náhodných okoloidúcich najväčší úspech, pretože ich vozím na vlečke, na ktorej mám kari sieť. Husi stoja na vlečke, krky s hlavou majú vonku cez oká tej siete a gágajú. Je to veľmi veselý transport. Keď zastavím na pumpe, sú na to veľmi pozitívne reakcie, hlavne od detí,“ s úsmevom dodal.„Ty jazdíš na traktore. Ako je to s pneumatikami? Na autách to vieme, ale na traktore asi nie sú letné a zimné pneumatiky, alebo áno?“„Nie je to tak ako na autách, to si dobre povedal, ale sú na jeden traktor rôzne typy kolies, podľa toho, čo s ním ideš robiť. Keď napríklad ideš orať a potrebuješ mať silnú trakciu, tak
Kakav je AI kao psihoterapeut? Sve više ljudi se obraća chatGPT-u sa zahtevima da im bude psihoterapeut, pa smo morali da napravimo analizu kakav je chatGPT u toj ulozi? Kako se snašao u ovoj ulozi, slušajte/gledajte u našoj najnovijoj epizodi. Roberto i Mihailo ulaze u jednu od najzanimljivijih i najprovokativnijih psiholoških dilema današnjice - može li veštačka inteligencija zameniti terapeuta od krvi i mesa? Da li nas AI može razumeti, podržati, pomoći nam da se promenimo i rastemo? I šta se zapravo dešava kada se mašina uključi u nešto toliko ljudsko kao što je psihoterapija? Promena je neizbežna i jedina konstanta - baš kao i ljudska težnja da budemo bolji, da pronađemo ravnotežu između privatnog i poslovnog, između stabilnosti i radoznalosti. Ako ste među onima koji ne beže od izazova, koji menjaju pogled, pravac ili pristup, ali ne gube sebe - ova epizoda je za vas. Jer, promena je u našoj prirodi. Prirodno je, menjamo se. Kao voda, koja uvek pronađe svoj put - možda je baš veštačka inteligencija neobičan, ali koristan alat na tom putu. Ili ipak nije?
Ako sa zmenil svet od odchodu Václava Havla? Sú dnešné výzvy svojou váhou porovnateľné s rokom 1989? Udrží sa spojenectvo Európy a Ameriky? Skončí Putin v histórii ako porazený? Prežije Európa svoju krízu posilnená? Hosť: - Michael Žantovský, diplomat, bývalý hovorca Václava Havla
Včera to bol presne rok, čo sa Peter Pellegrini ujal funkcie hlavy štátu. Bola to sobota 15. júna 2024, presne mesiac po pokuse o atentát na premiéra Fica. Aj preto bola prezidentská inaugurácia tak trochu v tieni premiérovej rekonvalescencie. Tá si dokonca našla miesto v jeho inauguračnej reči, ako krvavý prejav „múru rozdelenia“, ktorý sa tiahne naprieč slovenskou spoločnosťou. Odvtedy prešlo 365 dní, Peter Pellegrini má za sebou aj svoju prvú správu o stave republiky. Nevšimol si korupciu, rovnako tlak na mimovládky, zrušenú verejnoprávnosť, rozprášenú Naku, vládu Roberta Fica chválil za stavebný ruch, no pripomenul mu západný vektor diplomacie. Smer tak pri ročnom hodnotení konštatuje, že „prejav Pellegriniho zodpovedal skôr očakávaniam opozície“. A z opozičných lavíc zas zaznieva, že „slúži záujmom vládnej väčšiny“. On sám hovorí, že „chce byť oporou každého jedného občana“. Ako to vidí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Filip Jovanovič, známejší ako Jovinečko, patrí k najsledovanejším slovenským influencerom. Jeho videá pozerajú až milióny fanúšikov. Má vlastnú tepovaciu firmu, streetfood, značku čokolád... Čo všetko prezradil v StarTalks s Ninou? Prečo sa rozhodol začať s tepovaním a komu najznámejšiemu vyčistil gauč? Ako sa dostal od tepovania k nakrúcaniu videí? Ktoré video ho vystrelilo hore a kde má hranicu medzi humorom a trápnom? Vedel by si predstaviť, že by žil úplne offline a bez sociálnych sietí? Ako a kedy vznikol nápad, že si otvorí vlastné bistro? Nemyslí si, že sú jeho služby predražené? Jovitep, Jovipoint, Jovinečky.. V ktorých z týchto biznisov sa najviac vidí a ako by sa volali jeho firmy, keby robil so železom či drevom? Aký je Jovinečko šéf?
Ako sa vyrovnáme s tým, že už nemôžeme veriť ani vlastným očiam a ušiam? Technológia deepfake, ktorá kedysi patrila skôr do ríše vedeckej fantastiky, sa stáva realitou s hmatateľnými dopadmi. Ako táto technológia ovplyvní verejnú mienku, politiku, naše súkromie a v konečnom dôsledku aj našu schopnosť orientovať sa v realite?V novom dieli podcastu SHARE, ktorý je záznamom z diskusie v žilinskom Martinuse, sa redaktor Živé.sk a autor knihy Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť Ján Trangel rozpráva s Michalom Gregorom, výskumníkom v oblasti umelej inteligencie z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT), o fungovaní, vývoji, rizikách a obrane proti deepfakeom.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako sa vyvíjala technológia deepfake od prvých experimentov až po dnešné AI modely.Kde všade sa deepfake využíva: Od zábavného priemyslu po dezinformácie.Je možné odhaliť deepfake? O detektoroch, vodoznakoch a overovaní zdrojov.Prečo je ťažké zakázať AI generovanie tvárí a mali by existovať necenzurované modely?Ako sa ako bežný používateľ brániť a prečo je kritické myslenie kľúčové.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Včera to bol presne rok, čo sa Peter Pellegrini ujal funkcie hlavy štátu. Bola to sobota 15. júna 2024, presne mesiac po pokuse o atentát na premiéra Fica. Aj preto bola prezidentská inaugurácia tak trochu v tieni premiérovej rekonvalescencie. Tá si dokonca našla miesto v jeho inauguračnej reči, ako krvavý prejav „múru rozdelenia“, ktorý sa tiahne naprieč slovenskou spoločnosťou. Odvtedy prešlo 365 dní, Peter Pellegrini má za sebou aj svoju prvú správu o stave republiky. Nevšimol si korupciu, rovnako tlak na mimovládky, zrušenú verejnoprávnosť, rozprášenú Naku, vládu Roberta Fica chválil za stavebný ruch, no pripomenul mu západný vektor diplomacie. Smer tak pri ročnom hodnotení konštatuje, že „prejav Pellegriniho zodpovedal skôr očakávaniam opozície“. A z opozičných lavíc zas zaznieva, že „slúži záujmom vládnej väčšiny“. On sám hovorí, že „chce byť oporou každého jedného občana“. Ako to vidí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Jej pomoc vyhľadali zvučné mená slovenského šoubiznisu - od Eriky Judínyovej, Dominiky Navara Cibulkovej, cez Nelu Pociskovú a ďalšie, až po známe političky. Nám úprimne priblížila svoj inšpiratívny príbeh a otvorene priznala, že opatrovateľky detí nie sú len luxusom pre bohaté. Ako Petra, ktorá si kvôli svojej práci založila agentúru, tak aj Claudia, vyhľadali túto formu pomoci. Dnes aj vďaka tomu môžu pokračovať vo svojej dlhoročnej kariére a súčasne starostlivosti o deti. V podcaste Ženy ako my nám prezradili, ako na to...Izolovaná matka, ktorá všetko zvláda sama, je mýtus. Len v našej spoločnosti akosi chýba otvorená debata o tom, že žena nemusí zvládať naraz aj samotu, starostlivosť o deti, domácnosť, zarábať a popritom sa usmievať a užívať si celý tento kolotoč. Inšpiratívne dámy nám pootvorili dvere do svojich domácností a ukázali nám, ako sa to dá – s pomocou.V dnešnom podcaste Ženy ako my sme sa rozprávali s dvomi pracujúcimi ženami a matkami – Claudiou Alner, manažérkou v Globsecu a Crowdberry a Petrou Ficovou, známou fotografkou celebrít a spolumajiteľkou agentúry Bestnanny a portálu Domelia.sk.Materstvo a kariéra sa nevylučujú„Pre mňa ten kolotoč okolo plienok, bábätka a domácnosti bez možnosti pracovať nie je, nebola by som šťastná, potrebujem sa realizovať aj inak“, hovorí otvorene Claudia, ktorá pomoc opatrovateľky prvýkrát zvolila, keď mal jej syn štyri mesiace.„Ja som nechcela zastaviť svoju kariéru, ktorú som si budovala dvanásť, trinásť rokov. Na začiatku mi pomáhala mamina ,ale pokiaľ chce mať človek aj svoj život, nie je to udržateľné. A chcela som cudzojazyčnú opatrovateľku. Aby moje deti mohli prepínať vo viacerých jazykoch. No zistila som, že nič také tu nie je, objavila som dieru na trhu“, hovorí Petra, ktorá sa dnes okrem fotenia venuje aj svojej agentúre na hľadanie opatrovateliek. Deťom ideme príkladom. „Je dobré, ak deti vidia, že ak niečo chceme dosiahnuť, musíme pracovať. Učíš ich to na svojom príklade, dodáva Petra.Ako hviezdna fotografka má Petra vo svojom portfóliu zákazníčok aj mnohé známe tváre. Majú špeciálne požiadavky či opatrovateľky z ďalekých krajín?Luxus len pre bohaté? Dávno nieNiektoré ženy však nemajú finančné prostriedky na to, aby si zaplatili pomoc. Preto sme sa rozprávali o tom, akú formu pomoci môžu takéto mamičky zvoliť.„Moji rodičia sú z Vietnamu a ja mám vietnamské korene. Mnohé ženy z Vietnamu robia dvanásť-hodinovky, v nechtových štúdiách. Preto napríklad volia pomoc vyplývajúcu z komunitného bývania – jedna žena si zoberie viacero detí naraz. Alebo moja opatrovateľka si zoberie naraz viacero detí,“ Uvádza príklad Claudia, ako sa dajú náklady zdieľať.V podcaste sa okrem iného dozviete:Príbeh Petry, ktorá si ako fotografka známych po prvom pôrode sama hľadala opatrovateľku a napokon si preto založila agentúruPodľa čoho si opatrovateľku vyberala ona i Claudia a či sa viac spoliehali na referencie alebo intuíciuČi niekedy opatrovateľka prekročila ich hraniceAko okolie reagovalo na to, že neprestali pracovať a nechali svoje dieťa s de facto cudzou osobouČi mali niekedy výčitky, že priveľa pracujú a nevenujú sa v tom čase svojim deťomKtoré slovenské celebrity využívajú služby opatrovateliekKoľko taká opatrovateľka stojí a čo ženy, ktoré si to nemôžu dovoliťAko opatrovateľka obohacuje ich deti a celú rodinu
Do akej miery má rodič cítiť morálnu povinnosť našetriť dieťaťu do života štartovací balík peňazí? Aký veľký by ten balík mal byť na konci? Aký dlhý časový horizont zvoliť? 18 (dospelosť), 25 (promócia) alebo 30 (mama hotel) rokov? Kedy začať, aký produkt si vybrať a koľko mesačne odkladať, aby to stálo za to? Ako nastaviť sumy, ak do rodiny pribúdajú deti a rastú aj životné náklady? Kto rozhodne, kedy a koľko jednotlivé deti dostanú? Môžete to v dospelosti nechať aj na ne samotné? Ako to nastaviť spravodlivo, ak je medzi deťmi väčší vekový rozdiel a rovnaká suma nemá aj rovnakú hodnotu? Malo by sa na sporení podieľať aj dieťa, keď začne brigádovať, alebo pracovať? Odpovede prináša Pavel Škriniar zo spoločnosti Swiss Life Select.
Robert Fico lieta za agresorom Putinom do Moskvy a našich spojencov považuje za vojnových štváčov. Hrozí zablokovaním európskych sankcií proti Moskve. Chváli autoritatívne a komunistické režimy, a napriek tomu, že jeho vláda má len tesnú väčšinu v parlamente a za sebou polročnú vládnu krízu, chcel by meniť politický systém na Slovensku. Prekáža mu, že máme veľa politických strán a že v takej Číne či Vietname si tamojšie režimy veci môžu plánovať, no u nás musia byť každé štyri roky slobodné voľby, ktoré vraj prerušia kontinuitu.Čo chce premiér povedať ak hovorí, že liberálna demokracia zlyhala? Znamená jeho politika na všetky štyri svetové strany hlavne inšpiráciu totalitným východom? Čo sú to vlastne za režimy v Číne, Vietname či Uzbekistane, kam rád cestuje a ako fungujú? Ako môže Robert Fico zmeniť Slovensko a aké na to má nástroje? A čo na to Európska únia, ktorej sa teraz vyhráža, že nepodporí protiruské sankcie? A čo znamenali odkazy šéfky európskej diplomacie Kallas či nemeckého kancelára Merza pre premiéra a pre Slovensko?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Filozofickej fakulty UK profesorom Jozefom Bátorom.
Peter Pellegrini sa šmahom ruky zmenil na prezidenta vojny.Ako označiť europoslanca, ktorý prišiel skontrolovať míňanie európskych peňazí? Dozviete sa v Ťažkom týždni priamo od Roberta Fica.
Scenár 106. epizódy Vertiga je plný filmových a seriálových noviniek. V kinách na vás čakajú náročnejšie a skvelé európske drámy Bird a Potopa, ale aj pukancové žánrové kúsky Klaun v kukuričnom poli, či Láska neblázni. Zo streamov sme vybrali feel-good seriál Má to švih s Owenom Wilsonom, animovaného Predátora, ale aj ambicióznu sociálne-protirasistickú drámu Posledná kvapka. A v špeciálnej téme sa pozrieme na animované filmy, ktoré sa pretáčajú do hraných verzií, ako napríklad Ako si vycvičiť draka, či Lilo a Stitch. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: Bird Potopa / Le Deluge Klaun v kukuričnom poli / Clown in a Cornfield Láska neblázni / Délocalisés Téma: How to Train Your Dragon - Lilo & Stitch Má to švih / Stick (Apple TV+) Predator: Killer of Killers (Disney+) Posledná kvapka / Straw (Netflix) See omnystudio.com/listener for privacy information.
Rakúsko v utorok prežilo národnú tragédiu. Dvadsaťjeden ročný študent prišiel do svojej bývalej školy a zastrelil dokopy desať ľudí, ďalších jedenásť zranil. Neskôr sa sám zastrelil na školských toaletách. Nejde o ojedinelý prípad. Len pár mesiacov dozadu bývalý študent útočil aj v Spišskej Starej Vsi, kde o život pripravil študentku a zástupkyňu riaditeľa školy.Ako chápať to, že sa podobné útoky vôbec dejú, čo to, že sa ich dopúšťajú deti, respektíve mladí dospelí, vypovedá o nás, dospelých a ako s deťmi zo svojej pozície o podobných veciach, ale aj o zložitosti aktuálnej debaty rozprávať?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Márie Anyalaiovej, psychologičky, psychoterapeutky a expertky na krízovú intervenciu na školách.Zdroj zvukov: YouTube/tagesschauOdporúčanie:Dnes je mojím odporúčaním podcast Ľudskosť Barbory Marekovej, v ktorom sa Barbora so svojimi hosťami rozpráva o spoločnosti, aj o mentálnom zdraví. Jej hostkou bola v marci práve Mária Anyalaiová. Preto, ak by ste si na tému krízových situácií a toho, ako dôležité je naše správanie pre deti, chceli vypočuť aj niečo ďalšie, odporúčam práve časť z 13. marca.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Nielen Rakúskom otriasla streľba na tamojšom gymnáziu v Grazi, kde útočník zabil 10 ľudí, väčšinou detí, žiakov gymnázia. Aké ponaučenie si po tregédiách v školách vo Vrútkach a Spišskej Starej Vsi zobralo Slovensko? Ako sa cítia naši učitelia a naše deti?Platy v školstve porastú od septembra o sedem percent, od januára budúceho roka o ďalšie percentá. Učitelia a vedci môžu dostať aj odmeny nad rámec platov a príplatkov.Je to dostatočné zvýšenie a čo bude ďalej, prečo sa k tejto téme nehlási aj premiér? Čo na to hovoria odborári a učitelia, ktorý vláde ešte nedávno aj pre platy hrozili štrajkom? A budú teraz niektoré školy udeľovať na 17. novembra, ktorý už podľa Roberta Fica nemá byť dňom pracovného pokoja, sami študentom a učiteľom riaditeľské voľno? Vychovávajú školy žiakov a študentov s pevnými demokratickými hodnotami? A v akých podmienkach a školách pracujú, zlepšuje sa to, či nie?Braňo Závodský sa rozprával s viceprezidentkou Slovenskej komory učiteľov Soňou Puterkovou a predsedom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavlom Ondekom.
Už v sobotu sa v očakávanej trilógii raz a navždy rozhodne, či je lepší Karlos Vémola, alebo Attila Végh. Turnaj Oktagon 72 nesie príznačný podtitul Judgement Day. Promotér organizácie Pavol Neruda v podcaste Staredown na ŠPORT.sk rozobral zákulisie zápasov a sľubuje, že pražský Eden uvidí Super Bowl v MMA.Čo sa dozviete v rozhovore?V čom bude tohtoročný Eden lepší a väčší než vlani?Ako vznikla rivalita Végh vs. Vémola?Bude to pre oboch definitívne rozlúčka s MMA?Za akých okolností si vie predstaviť štvrtý zápas?Aká je budúcnosť MMA u nás bez Végha a Vémolu?Ktoré prospekty môžu dorásť ich veľkosť a popularitu?
Černákovci sa dopustili množstva vrážd a viacerí za ne spravodlivo sedia. Ale je tu aj prípad vraždy Petra Klešča, kde sa viacerí svedkovia z prostredia mafie, aj bývalí policajti či dokonca prokurátorka zhodujú, že došlo k justičnému omylu. Za túto vraždu bol odsúdený a 12 rokov zo svojho 15-ročného trestu si odsedel Černákov vodič Slavomír Surový. Ako k tomu došlo?Slavomíra Surového súd prepustil na podmienku, a tak je už na slobode. Dožaduje sa aj obnovy konania, aby mohol pred súdom preukázať svoju nevinu, no súd jeho žiadosť zatiaľ zamietol. Surový sa odvolal a vec tak pôjde na krajský súd.V dnešnej epizóde podcastu Mafiánsky štát sa dozviete nielen verziu Slavomíra Surového, ale aj názor experta na mafiu Jána Petroviča, celý príbeh tohto prípadu, a budete počuť aj stanovisko súdu, ktorý nepovolil obnovu konania.Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše - len na Aktualitách, alebo v spoplatnenej časti Apple podcastov.Nahrávali Peter Hanák a Ján Petrovič.
Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ešte pred pár týždňami sa spomínalo, že súčasťou konsolidácie bude aj zvyšovanie dane z nehnuteľností, dnes premiér Robert Fico hovorí, že tento prípadný úkon nechá na samotné mestá a obce. Richard Rybníček, primátor Trenčína a predseda Únie miest Slovenska, tvrdí, že prenechanie zodpovednosti nie je zlé, vláda by si však prípadné navyšovanie dane nemala zamieňať s konsolidáciou. „Tá je o robení reforiem, aj vážnych, ako napríklad reformy o daňovo odvodovom zaťažení. Inými slovami, znižovať dane tam, kde treba, aby ľuďom reálne ostalo viac peňazí v peňaženkách. Až potom by sme my v mestách mohli uvažovať o vyšších daniach z nehnuteľností,“ vysvetľuje. Na obce a mestá chce Fico nechať aj prípadný návrh, ako zreformovať samosprávu a jej financovanie. Opakovane sa totiž spomína, aké veľké množstvo obcí Slovensko má, žiaden politik za posledných približne dvadsať rokov s tým však nič neurobil. Podľa Rybníčka je však takéto prenášanie zodpovednosti absurdné. „Reálnu moc v štáte, možnosť prijímať zákony a mať k dispozícii obrovský aparát štátnych úradníkov, to má vláda, nie my,“ hovorí s tým, že Únia miest dokument, ktorý môže byť základom reformy už dávno pripravila, no premiér sa ňou zjavne neriadi. Namiesto toho sa podľa neho alibisticky zbavuje zodpovednosti. Ako by malo vyzerať prípadné navyšovanie dane z nehnuteľností, čo by mala zahŕňať komunálna reforma, ako zmeniť financovanie miest a obcí a robia politici na celoštátnej úrovni v tomto smere dosť? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Richard Rybníček, primátor Trenčína a predseda Únie miest Slovenska. V rozhovore sa dozviete: 4:28 Máme kapacitu na zvyšovanie dane z nehnuteľností? 9:37 Prečo vláda nerobí komplexné konsolidačné opatrenia? 14:01 Majú komunálnu reformu robiť samosprávy? 18:38 Kto všetko má riešiť komunálnu reformu. 21:52 Príklad krajín, kde prebehla komunálna reforma. 23:47 Kedy naposledy niekto samosprávu reformoval na Slovensku. 27:48 Čo centralizácia spôsobuje v praxi. 33:04 Ako centralizácia bráni čerpaniu eurofondov. 37:36 Nastavovanie eurofondov v regiónoch. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo vôbec nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ako môže aj malá firma využiť AI? Realita namiesto buzzwordov
Today's episode is about Fathers' Day in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from today's topic. You will also learn how to say “Just to be safe“ and “Happy Father's Day” in Slovak. At the end of this episode, you can find my short essay about Father's Day in Slovak.Episode notesIn today's episode, I'm talking about Fathers' Day in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from today's topic. You will also learn how to say “Just to be safe“ and “Happy Father's Day” in Slovak. At the end of this episode, you can find my short essay about Father's Day in Slovak.Slovak lesson1. Nepi toľko vody, ešte ťa roztrhne. (Don't drink so much water, it'll tear you up.)2. Zhasni svetlo, tu nie sme na Václaváku. (Turn off the light, we're not on Wenceslas Square.)3. Vypni vodu! Ešte stále za ňu platím ja! (Turn off the water! I'm still paying for it!)4. Kým si pod touto strechou… (While you're under this roof...) My house, my rules.5. Keď nevieš, návod je v šuflíku. (If you don't know, the instructions are in the drawer.)6. Ako to opravím? No šrubovák a silná vôľa! (How do I fix it? Well, a screwdriver and a strong will!)7. Načo kupovať nové, keď si to viem spraviť sám? (Why buy new ones when I can do it myself?)8. Inak nebudú mať správnu chuť. (Otherwise, they won't taste right.)9. To netrebalo … (There was no need for that...)10. Len tak pre istotu. (Just to be safe.)11. Šťastný Deň otcov! (Happy Father's Day!)Deň otcov na Slovensku (skrátené = abbreviated)Všimli ste si, že niektoré sviatky prídu s veľkou pompou a iné sa len tak ticho vplížia do kalendára? Taký je Deň otcov na Slovensku – sviatok, ktorý síce nevybuchol ako ohňostroj, ale pomaly si našiel miesto v našich srdciach.Počas socializmu sa Deň otcov veľmi neslávil. Populárny bol Deň žien a Deň detí, ale otcovia si museli počkať. Veď načo by potrebovali sviatok, však? Ako by povedal starý otec: „Otec? Veď to je ten, čo zarába a opravuje veci. “Po roku 1989 sa však pomaly začali objavovať „západné sviatky“– Halloween, Valentín, Deň matiek, ... a Deň otcov. Dnes ho oficiálne slávime na tretiu júnovú nedeľu – ako v USA..................... (continues)Deň otcov sa na Slovensku zatiaľ neoslavuje s takou pompou ako Deň matiek, ale rastie. Deti kreslia obrázky, školy občas urobia projekt, obchody ponúkajú „darčeky pre otecka“– no a niektorí otcovia dostanú pusu, pivo, ponožky… alebo pokoj na pozeranie Tour de France.A možno to tak stačí. Veď slovenskí otcovia sú skromní. Nepotrebujú fanfáry. Len vedieť, že si ich vážime.Timestamps00:33 Introduction02:26 About Fathers' Day06:21 Fun fact12:04 Slovak lesson23:07 Essay in Slovak i Slovak25:51 English Translation28:35 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC
Absolútnym víťazom EY podnikateľ roka 2024 sa stala firma Gevorkyan a.s. podnikateľa Artura Gevorkyana. Artur pochádza z Arménska a na Slovensko prišiel podnikať v roku 1996.“Slovensko vnímam ako veľmi kľudný a bezpečný štát, ktorý je čistý a pekný. Slováci sú veľmi milí ľudia a je nám tu dobre,” hovorí a spomína na to, ako ľudsky sa k jeho mame, ktorá má Parkinsona, správali zdravotníci počas covidu či policajti na cudzineckej polícii.Jeho firma je lídrom v oblasti práškovej metalurgie v rámci Európy a patrí k najinovatívnejším spoločnostiam v tomto odvetví celosvetovo. Ako hovorí, prášková metalurgia sa nevyužíva len v automobilovom priemysle, ale aj v kozmetike, medicíne, ropnom priemysle, záhradnej či stavebnej technike, šijacích strojoch a módnom priemysle.“Vyrastal som v Arménsku za socializmu, bývali sme s rodičmi celý život v garsónke a neustále sme sa sťahovali, pretože otec bol stále nespokojný s tým, ako je možné, že inžinier jeho úrovne nedokáže vo fabrikách zarobiť viac peňazí a nie je férovo ohodnotený,” hovorí Gevorkyan v podcaste.Na čo môžu byť Slováci hrdí a v čom sa naša kultúra líši od tej v Arménsku? Prečo vstúpil za socializmu do armády? Prečo prebiehajú procesy rýchlejšie so severskými krajinami ako s južanskými? V ktorých odvetviach sa využíva prášková metalurgia? Ako vyzeralo jeho detstvo v Arménsku a prečo sa rozhodol práve pre Slovensko?Aj to sa dozviete v podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže EY Podnikateľ roka. Podcast vychádza každú stredu a moderuje ho Adela Vinczeová.
Haciendy z eurofondov sa podozrivo koncentrujú okolo Nitry, upozorňuje expremiér a europoslanec za PS Ľudovít Ódor. Podľa neho Európa vidí, že sme doterajšie eurofondy rozkradli a utopili. Nehrozí však zastavenie eurofondov, ale čosi úplne iné a ešte horšie: Že nám európski daňoví poplatníci odmietnu posielať eurofondy na ďalších 7 rokov, prípadne nám výrazne znížia ich objem. Slovensko čakajú ďalšie konsolidácie. Ako by v budúcej vláde konsolidovalo PS a ktoré dane by zvýšilo?V podcaste sa dozviete:– od 1. minúty – že Andrej Danko má podľa neho výtlak ako malé pivo;– po 3:00 – ako nám dvojtvárna politika Roberta Fica spôsobuje hanbu;– po 4:00 – že keď ľudia musia viac pracovať, to nie je konsolidácia;– od 5:00 – ako jednoduchému človeku vysvetliť, prečo je transakčná daň hlúposť;– po 10:00 – že akékoľvek kontroly vníma pozitívne, aj tie z europarlamentu;– od 10:30 – že haciendy z eurofondov sa podozrivo koncentrujú okolo Nitry;– po 13:20 – či Slovensku naozaj hrozí stopnutie eurofondov;– od 14:00 – že dôležitejší bude európsky 7-ročný rozpočet, v ktorom nám už Nemci nebudú chcieť posielať peniaze na rozkrádanie;– po 16:30 – že Peter Kažimír nemá pokračovať vo funkcii guvernéra NBS;– od 17:00 – či predtým kolegu a šéfa Kažimíra považoval za bezúhonného odborníka, ktorého sa nedotkli kauzy Smeru;– po 19:00 – prečo ho nezaujímali Kažimírove domy v hodnote troch miliónov;– od 21:30 – že Slovensko čaká ďalšia a ďalšia konsolidácia;– po 23:30 – ako bude v budúcnosti konsolidovať Progresívne Slovensko;– od 25:00 – že konsolidovať sa musí aj v zdravotníctve;– po 28:00 – ktoré konkrétne dane by zvyšovalo PS;– po 31:00 – či je Peter Pellegrini prezidentom vojny;– od 32:00 – že na obranu by sa malo investovať duálne, ale do technológií;– po 34:00 – že kto chce mier, sa musí pripravovať na vojnu;– od 36:00 – či sa máme na hranicu s Maďarskom pozerať ako na rizikovú;– po 38:50 – že Ficove zmeny ústavy sú hry z hesla chlieb a hry;– od 41:00 – že oproti europarlamentu na Slovensku riešime blbosti;– po 43:00 – aká je ekonomická vízia PS do najbližšej budúcnosti;– od 46:00 – že nesmieme nechať odísť každého tretieho stredoškoláka.
Haciendy z eurofondov sa podozrivo koncentrujú okolo Nitry, upozorňuje expremiér a europoslanec za PS Ľudovít Ódor. Podľa neho Európa vidí, že sme doterajšie eurofondy rozkradli a utopili. Nehrozí však zastavenie eurofondov, ale čosi úplne iné a ešte horšie: Že nám európski daňoví poplatníci odmietnu posielať eurofondy na ďalších 7 rokov, prípadne nám výrazne znížia ich objem. Slovensko čakajú ďalšie konsolidácie. Ako by v budúcej vláde konsolidovalo PS a ktoré dane by zvýšilo?V podcaste sa dozviete:– od 1. minúty – že Andrej Danko má podľa neho výtlak ako malé pivo;– po 3:00 – ako nám dvojtvárna politika Roberta Fica spôsobuje hanbu;– po 4:00 – že keď ľudia musia viac pracovať, to nie je konsolidácia;– od 5:00 – ako jednoduchému človeku vysvetliť, prečo je transakčná daň hlúposť;– po 10:00 – že akékoľvek kontroly vníma pozitívne, aj tie z europarlamentu;– od 10:30 – že haciendy z eurofondov sa podozrivo koncentrujú okolo Nitry;– po 13:20 – či Slovensku naozaj hrozí stopnutie eurofondov;– od 14:00 – že dôležitejší bude európsky 7-ročný rozpočet, v ktorom nám už Nemci nebudú chcieť posielať peniaze na rozkrádanie;– po 16:30 – že Peter Kažimír nemá pokračovať vo funkcii guvernéra NBS;– od 17:00 – či predtým kolegu a šéfa Kažimíra považoval za bezúhonného odborníka, ktorého sa nedotkli kauzy Smeru;– po 19:00 – prečo ho nezaujímali Kažimírove domy v hodnote troch miliónov;– od 21:30 – že Slovensko čaká ďalšia a ďalšia konsolidácia;– po 23:30 – ako bude v budúcnosti konsolidovať Progresívne Slovensko;– od 25:00 – že konsolidovať sa musí aj v zdravotníctve;– po 28:00 – ktoré konkrétne dane by zvyšovalo PS;– po 31:00 – či je Peter Pellegrini prezidentom vojny;– od 32:00 – že na obranu by sa malo investovať duálne, ale do technológií;– po 34:00 – že kto chce mier, sa musí pripravovať na vojnu;– od 36:00 – či sa máme na hranicu s Maďarskom pozerať ako na rizikovú;– po 38:50 – že Ficove zmeny ústavy sú hry z hesla chlieb a hry;– od 41:00 – že oproti europarlamentu na Slovensku riešime blbosti;– po 43:00 – aká je ekonomická vízia PS do najbližšej budúcnosti;– od 46:00 – že nesmieme nechať odísť každého tretieho stredoškoláka.
Not Anymore!Introducing a revolutionary new app! A game changer for the industry of kashrus. Have you ever seen an unfamiliar kashrus symbol and werent sure if you can rely on it? With over 1500 kashrus agencies worldwide, it can be quite the task of finding out their reliability. Rabbi Sholem Fishbane - Kashrus Administrator at the Chicago Rabbinical Council, and Executive Director of AKO, introduces to us the all-new logo scanner feature in the new cRc Kosher app, available on the app store.https://apps.apple.com/us/app/crc-kosher/id397991421?platform=iphonehttps://play.google.com/store/apps/details?id=com.rocketouch.CRCKosher2013&hl=en_US&gl=US&pli=1View it in its entirety at: https://www.kashrusawareness.com/post/hechsher-in-a-haystackTo Sponsor An Episode: https://pay.banquest.com/kashrusawarenessJoin the Let's Talk Kashrus WhatsApp Community for educational content and kashrus updates https://chat.whatsapp.com/Hk3SHVsBfELEgJet4ZNYDR
Nevystačíme si na starom kontinente s Európskym preukazom zdravotného poistenia? Čo všetko sa skrýva pod pojmom liečebné náklady a zdravotná starostlivosť? Aké všetky riziká na cestách si vieme pokryť poistením a ktoré určite netreba vynechať? Do akej výšky sa dá poistiť? Postačia limity cestovného poistenia aj do tých najdrahších či exotických krajín? Je výhodnejšie sa poisťovať na každú cestu zvlášť alebo si kúpiť ročné cestovné poistenie? Ako postupovať, ak máme v zahraničí zdravotný problém a kryje to poisťovňa hneď, alebo prepláca až doma? Koľko dnes stojí cestovné poistenie jednotlivca, rodiny, na jeden deň a na rok? Hosťom relácie Ide o peniaze bol Vladimír Cvik zo spoločnosti Superpoistenie.sk.
Veda to má na Slovenskú ťažké. Okrem nedostatku peňazí musí bojovať s konšpiračnými teóriami. O Covide, guľatej zemi, o tom, že nákaza slintačky a krívačky bola trestom Bruselu, alebo že očkovanie mRNA vakcínami mení našu DNA a je nebezpečné.Slovenská akadémia teraz na žiadosť vlády analyzuje za státisíce vzorky mRNA vakcín, stovky lekárov a farmaceutov hovoria, že ich slová a skutky splnomocnenca hrubo urážajú.Čo to znamená pre Slovensko, pre našu vedu a budúcnosť? Čo ak začnú politici ničiť naše vedecké inštitúcie? Je slovenská veda našim vývozným artiklom, alebo to skôr znamená únik mozgov? Ako docieliť, aby sa sem vedci a vedkyne vracali a zahraničnými skúsenosťami pomáhali Slovensku? Aké zmeny prinesie do SAV jej nové vedenie?Braňo Závodský sa rozprával s novým predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom.
Dve európske delegácie kontrolovali Slovensko: jedna skúmala používania a zneužívanie európskych fondov, druhá sledovala stav právneho štátu.Europoslanci nám napokon odkázali, že sa uberáme smerom Maďarska, ešte predtým reagoval Robert Fico na ich zistenia podráždene.Ako nás teda vnímajú v Európe a čo eurokontrola zistila?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej.Zdroje zvukov: Youtube/Európsky parlament — Kancelária na Slovensku, TASR, Facebook/Robert Fico, Youtube/SME, EuronewsOdporúčanie:Je slnko naozaj najlepší lekárom? Zdá sa, že slnečné žiarenie by mohlo pomáhať aj pri niektorých autoimunitných ochoreniach, a lekári sa z tohto zistenia teraz snažia urobiť udržateľnú liečbu. Tejto snahe sa venuje magazín Scientific American v texte Môže slnko liečiť ochorenia, a tento článok je mojim dnešným odporúčaním.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing