Podcasts about Ako

U Srbiji nema nijedne forme života u kom nema nasilja. Ono je postalo stil življenja. Ako je nešto postradalo u poslednjih 30 godina, to je porodica i obrazovanje. Mi smo napredovali u nazadovanju. Kultura je zgažena, a ona je pretpostavka za sve, nema ništa bez nje. Odnos dece prema nastavnicima je posledica, uzroke lošeg ponašanja treba tražiti u obrascima koje pokazuju odrasli, a pripadnici vrha vlasti su glavni vinovnici koji su nas udaljili od demokratizacije društva. Sve je lažomanija i prevarologija. Transformacija porodice je globalan problem jer nikada nije bio veći raskorak između roditelja i dece. Decu danas obrazuju mediji i političari, a ne knjiga i roditelji. Vozeći se tramvajem od Voždovca do Slavije slušao sam razgovor dve devojčice u kom nije bilo nijedne rečenice bez psovke - to je pokazatelj dokle smo stigli. Srušila se tradicionalna porodica, nova nije formirana. Nikada nisam imao problem nediscipline sa studentima, jedino što me brinulo je, da će me student pitati za neku knjigu koju nisam pročitao iz oblasti koju ja pokrivam. Problem je i u autoritetu škole i profesora. Recept za kolege je: ne namećite deci svoju viziju sveta, slušajte mlade šta vam govore. Ovo što danas zovemo univerzitet, to je za mene čudesna atmosfera zamrlosti i potpune indiferentnosti o onome što se dešava u društvu. Gost: prof. Ratko Božović, sociolog

"Hlasovanie o rozpočte bude aj hlasovanie o dôvere vláde. Ukáže sa, kto vlastne túto vládu podporuje. Nech sa to definitívne ukáže, nech tí poslanci, ktorí sa len tvária, že sú v opozícii, ukážu, či podporujú alebo nepodporujú vládu. Vieme, že SaS tvrdí, že štátny rozpočet nepodporí, takže rozpočet môže prejsť len hlasmi ľudí, ktorí prišli do parlamentu na kandidátke ĽSNS," hovorí poslanec Hlasu Erik Tomáš. "Je to najčistejšie riešenie. Pokiaľ by rozpočet prešiel a niektorí v opozícii sa budú opäť vyhovárať, že podporili len rozpočet, ale neželajú si túto vládu, tak je najčistejšie podať návrh na odvolanie celej vlády. Potom sa ukáže, či je naozaj vláda menšinová, alebo s nimi niekto z opozície kolaboruje. Toto ľudia potrebujú vedieť. Myslím si, že sa to odohrá ešte na tejto schôdzi. Dôvodov na odvolanie Hegera je tisíc," dodáva Tomáš. Ako sa pozerá na zrušenie obvinenia Roberta Fica a Roberta Kaliňáka? Čo hovorí na prezidentkin prejav? A ku komu má teraz Hlas najbližšie? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom strany Hlas Erikom Tomášom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Hrozí nám, že politická kríza prerastie do vážnej krízy demokracie, uviedla pred plénom v parlamente prezidentka Zuzana Čaputová. V svojej už tretej správe o stave republiky ostro vystúpila voči vláde aj opozícii. Hovorila o ekonomickej kríze, upozornila na hybridnú vojnu a šírenie nenávisti a naznačila aj potrebu predčasných volieb. O detailoch prezidentkinho prejavu a o jeho posolstve sa budem rozprávať so zástupcom šéfredaktorky denníka SME Jakubom Filom. Zdroje zvukov: NR SR, RTVS, TASR Odporúčanie: Každý to pozná a každý sa s tým stretol - s nevyžiadanými komentármi o vzhľade. Ako veľmi ste pribrali, ako by ste vyzerali krajšie, keby ste schudli, ako by ste žili kvalitnejśí život, ak by ste neboli tuční. Lenže s takýmto prístupom sa ľudia stretávajú nielen vo svojom okolí, ale aj v zdravotníctve. Moja kolegyňa Michaela Žureková sa rozprávala s ľuďmi, ktorých lekári a lekárky ponižovali kvôli obezite. A asi to bude prekvapenie - ale naozaj takéto komentáre nikomu nepomôžu. Prečítajte si text - Načo ste sa vyžrali ako sviňa? Obézni ľudia na Slovensku počúvajú ponižujúce reči od lekárov. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ako si frustrirana jer ne dobijaš željene rezultate a ne znas gde grešiš ovo je epizoda za tebe. Hajde da zajedno otkrijemo u kom grmu leži zec :) P.S. Uskoro otvaram prijavu za januarski program Biznis Baza! Pratite email da dobijete detalje na vreme :)

Tento týždeň bude na pracoviskách Špecializovaného trestného súdu rušný a riešiť sa budú dôležité kauzy. V Pezinku sa pred senát podstaví Ján Kaľavský, bývalý policajt, šéf operatívcov v NAKA, ktorý podľa obžaloby z polície vynášal, a to vo veľkých kauzách. Protihodnotou mali byť peniaze, autá, ale aj okná na chalupu. V Banskej Bystrici zas pokračuje súd s jedným oligarchov z pozadia Smeru Jozefom Brhelom a spol v kauze Mýtnik, ktorá je o predražených IT službách. Všetko kauzy, ktoré hovoria o pokrivenom obraze krajiny so systémom „našich ľudí“. Téma pre kolegyňu z investigatívneho tímu Lauru Kellöovú.   Vojna v polícii a jej ústredný muž   Mal byť zdrojom informácií pre vyšetrovateľov Naka, informácie z polície však skôr vynášal a profitoval z toho. Príbeh Jána Kaľavského v jednej vete. Skončil s obžalobou z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, prípad je pre sudcom Špecializovaného trestného súdu.   Pochybnosti vzbudzoval už pre svoj „raketový“ postup v Národnej kriminálnej agentúre, kde sa pomerne rýchlo stal šéfom operatívcov. Stalo sa to „bez toho, aby mal skúsenosti v operatíve“, opisuje Laura Kellöová.   Zvláštny postup policajnej inšpekcie   „Ak človek vypovedá o trestnej činnosti druhých, ale i seba, nedá sa racionálne vysvetliť, prečo tieto priznania o korupcii neboli postúpené Špeciálnej prokuratúre, ktorá túto korupciu rieši?“, pýta sa investigatívna reportérka.   „Je to zvláštne a dúfam, že generálna prokuratúra to preveruje, prečo sa takto zachovala či už krajská prokuratúra v Bratislave alebo zložka policajnej inšpekcie – tím Oblúk, ktorý vyšetruje vyšetrovateľov Čurillu a spol. na Naka“.   Niekdajší „kráľ“ IT biznisu   Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici zas pokračuje hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. Je o predražených IT službách, pri ktorých mal štát podľa obžaloby prísť o vyše 40 miliónov eur.   Pozornosť vzbudzuje aj preto, že pred súdom stojí aj jeden z mecenášov a oligarchov z ekonomického pozadia Ficovho Smeru - Jozef Brhel.   Ako sa podpísali tieto kauzy pod stav krajiny? A vysporiadajú sa súdy s ľuďmi, ktorí ich organizovali?   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo dnes prežíva Roman Samotný? Ako vražda v Teplárni zmenila jeho pohľad na Slovensko? Čo môže urobiť väčšina, aby sa tu menšiny vrátane LGBT cítili doma? Čo popri registrovanom partnerstve očakáva? Otvorí znovu svoj podnik? hosť: Roman Samotný - Biela vrana a majiteľ Teplárne

Veľmi sa na neho hnevám, on nám veľmi ublížil, ale nechcem žiť nenávisťou, hovorí Dominika Kováčiková, ktorej manžela zabil pri nehode opitý šofér. V jedinom okamihu tak prišla o milovaného muža i otca ich dcéry Alžbetky no a dodnes si v sebe nesie následky tejto tragickej nehody. Podľa nej tresty za jazdu v opitosti treba sprísniť.   Bola nedeľa večer a oni, plní života, stáli na zastávke MHD. A pred sebou mali ešte prakticky celý život. Stačil však jeden jediný okamih a opitý šofér im vzal všetky nádeje, sny a dokonca aj ich životy. Tragická nehoda na bratislavskej Zochovej ulici otriasla zrejme celým Slovenskom. Takéto nehody však neberú životy a nádeje iba ich priamym obetiam.  Obeťami takýchto nehôd sú však nielen tí, ktorí v nich umreli, ale sú nimi aj ich rodiny a blízki. Aj im sa totiž v tom jednom jedinom okamihu zrúti celý ich doterajší svet ako aj ich sny a nádeje. Vinou opitého šoféra prišla o svojho milovaného manžela, a otca ich iba niekoľkomesačnej dcéry Alžbetky, aj Dominika Kováčiková. A s následkami tejto tragédie musí žiť dodnes.  Ako sa dá zmieriť s tragickou smrťou milovanej osoby, kde v takýchto chvíľach hľadať silu a dôvody ďalej žiť a dá sa odpustiť či aspoň zmieriť s vinníkom? A pomohli by vyššie tresty pre vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu či inak nerešpektujúcich pravidlá cestnej premávky?  Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ministra vnútra opäť odvoláva opozícia. Prvých 6 pokusov nevyšlo. Môže sa to opozícii podariť teraz? Za odvolanie ministra chce hlasovať Sulík s Gröhlingom či niektorí poslanci od Kollára. Ako to vyzerá na našich hraniciach s Maďarskom? Prečo tadiaľ prúdia tisíce migrantov cez Česko do Nemecka a nevieme si s tým poradiť, prečo hranice nezavrieme? Ako bola uzavretá samovražda Lučanského a prečo je guvernér Kažimír opäť obvinený z podplácania? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom vnútra, nominantom hnutia OĽANO Romanom Mikulcom.

Deje sa to hlavne takto pred zimou, že ľudia na ulici kradnú naschvál, aby sa na zimu dostali do väzenia pretože je to pre nich pravdepodobne najdostupnejšie miesto, kde majú zabezpečené teplo, stravu a zdravotnú starostlivosť, hovorí o ľuďoch bez domova šéfka organizácie Vagus Alexandra Kárová.  Znie to ako z Čapkových prvorepublikových románov, no deje sa to aj dnes a deje sa to tu, u nás. Nejeden človek bez domova sa na zimu radšej pred chladom života na ulici dobrovoľne “ukryje” do tepla väzenia. Áno, i to je Slovensko 21. storočia. Slovensko, ktoré doteraz nemá prijatú žiadnu celonárodnú koncepciu prevencie bezdomovectva a práce s ľudmi na ulici. Na ulici a bez domova sa však môžete ocitnúť veľmi ľahko, niekedy aj napriek tomu, že celý život poctivo pracujete. Na ulici a bez domova nájdete bývalých chovancov detských domovov, ale aj penzistov no a niekedy k pobytu na ulici stačí, že máte nejakú vážnejšiu zdravotnú diagnózu či hendikep. Medzi takzvanými “bezdomovcami” je totiž vysoké percento tých, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém alebo trpia nejakou duševnou chorobou. No a ak máte popritom aj dlh na zdravotnom poistení, máte smolu a štát sa o vás a vaše zdravotné problémy začne zaujímať až vtedy, keď skolabujete alebo je váš život v skutočnom ohrození. “Je to nekonečný bludný kruh”, opisuje túto nelogickú a beznádejnú pascu v poskytovaní ústavného práva na zdravotnú starostlivosť šéfka organizácie Vagus, ktorá sa o ľudí bez domova stará, Alexandra Kárová. Ako ovplyvnil súbeh krízy inflačnej, postpandemickej a energetickej, situáciu ľudí bez domova a ako sa odráža na činnosti organizácií, ktoré sa týmto ľuďom venujú? Aká je šanca dostať sa z ulice k sociálne dostupnému bývaniu a aká je šanca, že bez takéhoto bývania získate trvalejšiu prácu? A prečo štát nezaujíma zdravotný stav ľudí bez domova a akú to má ľudskú i ekonomickú logiku? Témy a otázky pre šéfku organizácia Vagus Alexandru Károvú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.  

Exstarosta bratislavského Starého mesta Rudolf Kusý bude stíhaný na slobode a nie vo väzbe. Najvyšší súd dnes rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora. Kusého obvinili z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku - podľa vyšetrovateľa si vypýtal od developera úplatok 150-tisíc eur za podpísanie územného rozhodnutia na stavbu bytového domu.  Napriek tomu, že Najvyšší súd Kusého nevzal do väzby obvinenie z korupcie považuje za opodstatnené. Ako to súd zdôvodnil? Čo má polícia v rukách proti Rudolfovi Kusému a čo ,naopak, tvrdí on? V podcaste o prípade povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Štrnásť členských štátov Únie malo v minulosti použiť sledovací softvér Pegasus. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Grécko a Španielsko ho aj údajne zneužívali na diskreditáciu demokratických síl. Európska únia sa kauzou Pegasus zaoberá v rámci vyšetrovacieho výboru PEGA. V súčasnosti už pracuje na príprave konkrétnych záverov vyšetrovaní v jednotlivých krajinách. Na sledovaciu kauzu sme sa pozreli s členom vyšetrovacieho výboru a europoslancom Vladimírom Bilčíkom (Spolu). Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Teória strún tvrdí, že všetky častice sú v skutočnosti malé vibrujúce struny. Ide buď o najvýznamnejšiu fyzikálnu teóriu ... alebo krok mimo. Čo nás teória strún učí o gravitácií? Ako sa podľa nej správa celý vesmír? A koľko by podľa nej mal mať priestor rozmerov? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

"Víťazom volieb v USA je téma. Ani republikáni, ani demokrati, ale téma, ktorá sa volá interrupcie. To je tá hlavná téma, ktorá dostala do volebných miestností demokratov a časť republikánov. Nie je to ani Donald Trump, ani Biden ani Santis, nikto nedostal voličov do miestností tak, ako táto téma. Lebo voliči - muži aj ženy - chceli toto právo ochrániť a chceli povedať, že tak to teda nie, my si budeme kontrolovať, koľko detí a kedy máme," hovorí novinárka českého Deníka N Jana Ciglerová o amerických voľbách. "Dobrá správa je, že veľká väčšina extrémistických kandidátov, za ktorými väčšinou stál Donald Trump, pohorela a neuspela. A to je dobrá správa z tohtoročných volieb," dodáva Ciglerová. Aká atmosféra je v USA? Môže ešte Trump vyhrať prezidentské voľby? A nie je Joe Biden už príliš starý na to, aby znova kandidoval? Ako veľmi rozdelená je spoločnosť? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s reportérkou českého Deníka N Janou Ciglerovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Najskôr Igor Matovič verejne oznámil, že on už s nejakými lekármi viac vyjednávať nebude. A o len pár hodín neskôr už hovoril premiér, že on a lekári sa dohodli. Hovoriť o čírej náhode by bolo azda až škodoradostné, no hromadné odchody lekárov nateraz nehrozia. Ako teda vyzerá dohoda, kto vlastne v tom spore mal nakoniec navrch, ale aj čo zdravotné sestry a sanitári? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Jána Krempaského. Zdroj zvukov: TV Markíza Odporúčanie: Dnes odporúčam čosi ľahšie, seriál, pri ktorom si dokážete dobre oddýchnuť. Ak, navyše, máte radi Rodinu Addamsovcov a Tim Burtona, vôbec neváhajte a pustite si Wednesday na Netflixe. Burton mal Addamsovcov režírovať už v začiatkom deväťdesiatych rokov, no vtedy mu do toho prišiel Batman, a tak tento rest dobehol. Iste, hlavnou cieľovkou seriálu sú stredoškoláci, ale nielen a Jenna Ortega je v úlohe Wednesday skrátka výborná. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

We're going to round this season off with a shock to your system! This week we are discussing  Static: Season One (the whole volume this time) with Marci and Ako of The Colored Pages Book Club! We were excited to finish this story arc, and it did not disappoint. Tune in to hear us talk about the reintroduction of Virgil Hawkins, the Dakotaverse, and Milestone Comics.Monte's theme this season is works by writer Vita Ayala.  Veronica's theme is a character study of Wonder Woman (with curation assistance by @AnneComics on Twitter, cohost of The Comics Collective).***Check out the inaugural crossover of the Hall of Pods, our new podcast network! We discuss Doctor Strange In the Multiverse of Madness with The Fandom Optimists, Cape Corner, and True Believers: a Comics PoDCast! Find all of our links here. We recently appeared on Ten Cent Takes to discuss three Star Trek/X-Men crossover properties from the 90's, give it a listen!Email us at sjwcomicspodcast@gmail.com, or check out our social media at:https://twitter.com/sjwcomicscasthttps://www.instagram.com/sjwcomicscast/

Čavkoo kamoši. Postup. Postup je o tom, robiť správne veci TU A TERAZ. Hneď. Netrápiť sa len A, nebyť posadnutí Z(vysledkom) ale riešiť celú abecedu v našom živote B-Y. Postup je hlas, ktorý po nás chce aby sme prevzali zodpovednosť a naozaj vzali vlastný problém za svoj. Avšak dokážeme to vôbec? Ako?:) : : : Super cover Lost on you (cover by VONCKEN)

Po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha na Zámockej ulici pred podnikom Tepláreň v Bratislave zostalo Slovensko v šoku. Chvíľu to vyzeralo, že ten šok nás inšpiruje urobiť viac pre LGBTI+ ľudí. Je to však ťažšie, lebo mnohí ľudia upadli znovu do nechuti niečo robiť, spoločnosť akoby zase ochabla a politici neprekročili svoj tieň. Naopak, mnohí sa proti LGBTI+ ľuďom vyhraňujú až neľudsky. Čo to o nás hovorí? Ako sme na tom v tolerancii v porovnaní so svetom? Čo nám pomôže byť ľudskejšími? A kto dostal tento rok Bielu Vranu a za čo? Braňo Závodský sa rozprával s Bielou vranou, majiteľom baru Tepláreň Romanom Samotným a Zuzanou Wienk z občianskeho združenia Bystriny, ktorá udeľovanie ocenenia Biela Vrana organizuje.

"Pri poslednej návšteve som videl napríklad otvorený masový hrob, cítil som zvyšky ľudských pozostatkov, bol som v mučiarňach, kde si ľudia značili čiarky, ako dlho tam sú zatvorení. Mal by to vidieť každý, kto spochybňuje ruskú agresiu na Ukrajine," opisuje novinár týždenníka Respekt Ondřej Kundra, ktorý sa práve vrátil zo šiestej cesty na Ukrajine, tentokrát bol v oslobodenej chersonskej oblasti. "Ukrajinci majú výhodu v tom, že na začiatku 90. rokov počas rozpadu Sovietskeho zväzu krajinu často postihovali blackouty. Energetická sieť sa rozdeľovala. Všade bol chaos, problémy a pomerne veľká zima. Ukrajinci si niečím podobným prešli napriek tomu, že vtedy tam nedopadali strely. Majú historickú skúsenosť. Tiež bude veľmi závisieť od toho, aké masívne blackouty budú. Rusi sa zatiaľ trafili do 40 percent ukrajinskej infraštruktúry, Ukrajincom sa pomerne darí zostreľovať ruské rakety a ľudia nám často hovorili, že sa snažia na situáciu pripraviť," opisuje Kundra výpadky elektriny. Ako je na tom oslobodená oblasť? Čo za sebou nechali Rusi? Aká zima čaká Ukrajinu? A ako vážny problém je korupcia? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s novinárom týždenníka Respekt Ondřejom Kundrom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Rusi naďalej cielia na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Napríklad v stredu večer bola časť Kyjeva po zásahu ruských rakiet bez vody a elektriny. Ako sa dokážu Ukrajinci pripraviť na takúto situáciu? Kam v tomto smere môže Rusko zájsť? A ako ovplyvní zima situáciu na fronte - čo sa týka terénu, presunu techniky či používania zbraní? Téma pre analytika Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky. Podľa neho ruské raketové útoky na energetickú infraštruktúru zásadnym spôsobom poznamenávajú bežné životy Ukrajincov. Niektoré ukrajinské mestá obmedzujú dodávky aj zámerne, aby šetrili. V podcaste opisuje, že Kyjev pôsobí ako temné miesto, kde sa nesvieti, nefungujú obchody, či benzínové stanice. „Je to každodenná realita, kedy Ukrajinci zvyknú po zatmení používať sviečky a presúvajú sa tak sa do pomyselného stredoveku v dôsledku ruskej agresie," hovorí Havlíček. Podľa analytika sa Rusi nebudú brániť tomu použiť akúkoľvek metódu. „Aby čo najviac zničili, ponížili a ochromili ukrajinskú spoločnosť a západnú podporu Ukrajine." Zima podľa neho okrem každodených životov Ukrajincov skomplikuje aj situáciu na fronte - a to logistiku, zásobovanie či presuny vojsk. Podľa neho tiež budeme skôr sledovať spomalenie bojov či preskupovanie síl. V podcaste tiež opisuje, ako zima oplyvní aj samotné vojenské operácie. „Je náročnejšia pre vojakov, pre spotrebu paliva, techniku. Všetko je zložité a viac sa kazí," opisuje. Počas čiastočnej mobilizácie si niektorí ruskí muži museli priniesť svoje vlastné uniformy, topánky a nedostali základné vybavenie, ktoré malo byť na skladoch, no bolo rozkradnuté - spomína tiež Havlíček v podcaste. Analytik tiež opisuje, že síce Putinova popularita klesá, ale nemožno hovoriť o jeho konci. „Nevypovedá to, že by chceli koniec Vladimira Putina, skôr je tu nejaká frustrácia z toho kam sa vojna bude uberať a rovnako aj celá krajina. Tam žiadne dobré východisko dnes neexistuje." Podľa Havlíčka v Rusku ešte dôjde k mobilizácii, ale nebude to už ako naposledy. Tá rozšírila kritiku vedenia operácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Hello Colorful Cast of Characters, its that dynamic duo bringing you your bi-weekly dose of fiction, fantasy, and magical realism, and what could be more magical than an honest understanding and reimagining of our relationship with each other, nature, and history. So join Ako and Marci as we finish and discuss the second half of Jessica Hernandez's non-fiction, indigenous centered, environmental science novel "Fresh Banana Leaves: Healing Indigenous Landscape Through Indigenous Science".    Shout-Out: 0:00 -2:15 Introduction: 2:21 -20:46 Summary: 21:06 - 42:24 Discussion: 42:39 - 1:06:23 Correction: In her culture context Ako incorrectly calls the 7 years war the 100 years war. I know that's 93 years too many. The 100 years war is a different war in European history!  Check out our podcasting friends SJW here or on their social media  Twitter: @sjwcomicscast Instagram: sjwcomicscast Email: sjwcomicspodcast@gmail.com   Also if you wanna stay afloat on all our latest episodes, you can find the links to our Twitter (@TheColoredPages), Instagram (@TheseColoredPages), and Website (thesecoloredpages.com) here: https://linktr.ee/thecoloredpages . You can also reach us directly by emailing us at thesecoloredpages@gmail.com . Come say hi!! 

Miljan je došao do genijalne ideje/uvida da mi zapravo snimamo digresije i samo digresije, tako da možda i prerastemo u "Dopise iz digresija" ili "Digresije iz Diznilenda". Uglavnom, pričamo o korisničkim podrškama koje dobijamo i pružamo, o tome jesmo li ksenofobi, o polaganjima za sertifikate poznavanja jezika, malo nešto o lokalnoj politici. Slabo šta preporučujemo, ne postizavamo. Dobro je da smo se i za ovu epizodu skupili, bilo je kritično. Pratite nas na: www.facebook.com/DopisiizDiznilenda/ www.podcast.rs/autori/dopisi-iz-diznilenda/ Ako želite da nam pomognete u održavanju servera na soundcloudu, uplate rado primamo na PayPal: mtanic@gmail.com ili postanite naš patron na www.patreon.com/dopisi Miljan: fb: /mtanic, Twitter/Instagram: @mtanic YouTube: /Mtanic Nemanja: fb: /paleksic @diznilend iTunes: itunes.apple.com/us/podcast/id1223989792 Stitcher: https://www.stitcher.com/show/dopisi-iz-diznilenda-podcast Pocket Casts: pca.st/pT2h podcast.rs/show/dopisi-iz-diznilenda/ Spotify: https://open.spotify.com/show/4U3wm6QOkJ30QEbk1kvqZS?si=RM6QdrOlTuO0WUJzYBl7hA

V Košiciach už cítia nárast počtu utečencov z Ukrajiny, ktorí utekajú pred zimou. Podľa štátu zatiaľ problém nemáme, no všetci sa už pripravujú na druhú utečeneckú vlnu. Budú opäť potrební dobrovoľníci? Milióny ľudí na Ukrajine žijú v provizórnych podmienkach a Rusko im likviduje možnosti ako si zakúriť. Ako sme tentoraz pripravení? Bude to opäť na pleciach samospráv a dobrovoľníkov, alebo má štát nejaký plán? A ako môžete Ukrajincom pomôcť aj vy? Pýtali sme sa mesta Košice, rezortu vnútra, poradcu premiéra a aj šéfa humanitárnej organizácie Adra. V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sa dozviete aj to, ako sa dá Ukrajincom najefektívnejšie pomôcť – má zmysel posielať im zimné bundy? A ako sa začlenili do spoločnosti ukrajinskí utečenci, ktorí k nám prišli už v marci? Nahrával Peter Hanák.

“Koalíciu si Rudolf Kusý tvoril sám. Nemám spoločné číslo, koľko stála kampaň Rudolfa Kusého. Bola to veľmi drahá kampaň a ukazuje sa, že to bola drahá kampaň s pochybným výsledkom,” hovorí predseda Dobrej voľby Tomáš Drucker o kandidatúre obvineného Rudolfa Kusého. “Od augusta som sa Mikulášom Dzurindom nehovoril. Má zmysel spájať strany, ktoré majú nejaké obsahové názorové jadro a vyznávajú demokratické hodnoty. Usilujme sa o to. Pokiaľ je Drucker prekážkou tohto, je to najmenší problém. Niekedy som mal pocit, že sa pozerá na Druckera, že to je minister z čias Smeru. Na toto som pripravený. Nepodarilo sa nám do dnešného dňa sa viac integrovať a je na mieste rozprávať sa, či niekto iný nemá prevziať líderstvo, či už Alojz Hlina alebo Rado Baťo. Takýchto menších hlasov, ktoré tu sú, je na scéne veľa a nemali by prepadnúť. A tu treba tie egá dávať bokom, ja som pripravený a hľadajme to, čo nás spája. Ale na to musíme byť viacerí,” hovorí Drucker o spájaní sa pod hlavičkou strany Mikuláša Dzurindu. Ako sa vysporiadala strana s ich obvineným kandidátom Rudolfom Kusým? Cíti zodpovednosť za stav zdravotníctva ako exminister? A prečo Slovensko nie je schopné urobiť veľkú reformu zdravotníctva? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom Dobrej voľby Tomášom Druckerom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Svet sa rúti do zlých časov a klimatické konferencie, na ktoré sa schádzajú stovkami lietadiel politici z celého sveta, zatiaľ tiež veľmi nepomáhajú. Prečo je pre mnohých výsledok summitu v Egypte sklamaním? Čo znamená vytvorenie nového Fondu na odškodnenie krajín zasiahnutých klimatickou krízou? Kto to všetko zaplatí? Ako sa to týka Slovenska? A prečo najväčší znečisťovatelia nedodržiavajú dohody? Prežije to naša planéta? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom životného prostredia, nominantom hnutia OĽANO Jánom Budajom a s poslancom Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko Michalom Wiezik.

Na jednej strane rekordné zdražovanie, dramatickosť ktorého dopĺňa reálne menej kúpnej sily; na druhej nekončiaci maratón lekárskovládnych rokovaní, kde má ku kompromisu chýbať „smiešnych“ 40 miliónov. Slovensko týchto hodín.   „Od tej dohody nás delí smiešnych štyridsať miliónov“, uviedol medzi rokovaniami Peter Visolajský z Lekárskeho odborového združenia.   Smiešnosť 40-ich miliónov kontextuje vyše sedem miliárd, s ktorými počíta pre zdravotníctvo budúcoročný štátnych rozpočet, ktorý však stále zostáva bez schválenia parlamentom.   A ak sa tlak nespokojných lekárov pretavil do vyše dvoch tisíc výpovedí, minister financií Igor Matovič tvrdí, že viac peňazí pre nich mu možnosti štátnej kasy nedovoľujú.   Verdikt však má priniesť až streda.   Zdražovanie verzus štále tenšie peňaženky   Zažívame rekordné zdražovanie. Potraviny, bývanie, energie. Ako ďakej ukáže aj cenový vývoj energií na svetových trhoch.   „Najviac zdraželi oleje a tuky, medziročný nárast je pri nich o vyše 50%. Potom je veľmi veľa položiek, ktoré zdraželi od 25 do 30%. V tejto skupine sú mliečne a mäsové výrobky, chlieb a pečivo, v podstate základ nákupného koša“, tvrdí analytička Wood&Company Eva Sadovská. S cenami šla hore aj zelenina, ovocie, ryby.   Drahé Vianoce   Výrazne zdraželi aj sladkosti – o takmer 20%. A s nimi súvisí aj ďalší fakt: už len z tohto jediného dôvodu budú výrazne drahšie aj nadchádzajúce Vianočné sviatky.   Ako vyzerajú z tohto pohľadu ceny „vianočných ingrediencií“?   „Rastlinný olej, rastlinné maslo alebo kryštálový cukor šli s cenou hore o vyše 70%“, konštatuje Sadovská.   Na potraviny dávajú slovenské domácnosti pätinu rozpočtu. Najvyššiu položku však predstavujú náklady na bývanie, naň ide štvrtina domáceho rozpočtu. Na energie ide okolo desať percent.   „Slovensko je špecifické tým, že podiel peňazí, ktoré míňame na energie, je najvyšší vrámci celej EÚ“, približuje analytička. Dopĺňa, že ak sme si už teraz za energie priplatili 19%, v tejto sume ešte nie sú zahrnuté výrazné pohyby na burzách a budúci rok môže byť z tohto pohľade ešte horší.   Aké sú pred nami vyhliadky?   Odpoveď v podcaste, ktorý pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Ako spoločnosť, máme totálne zdeformované chápanie solidarity, súcitu, pocitu empatie i vzájomnej dôvery. A na vrchole tohoto rozkladu spoločnosti sú politici, ktorí sa starajú iba o seba a majú pocit, že štát slúži len im. Slovenský štát je tak pre vlastných občanou akousi nepriateľskou entitou, hovorí publicista Michal Havran. Napriek tomu tvrdí, že našou povinnosťou je za túto krajinu zabojovať.  “Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,” napísal kedysi jeden kultový, no zároveň aj kontroverzný, slovenský básnik. Slovensko je domovom nás všetkých, ktorí sme sa tu narodili alebo tu žijeme. Čoraz častejšie sa však stretávame s jeho násilným privlastňovaním, raz jednou a potom zasa inou skupinou obyvateľov, či ich politických, ideových alebo náboženských predstaviteľov.  Komu teda patrí Slovensko a čo je to ten vysnívaný “Dorotkin” domov z Krajiny Oz? Prečo tu toľko ľudí necíti spolupatričnosť s krajinou, v ktorej sa narodili či v nej žijú a prečo majú pocit, že ich zrádza ich vlastná vlasť? A prečo sa v tomto štáte aj 33 rokov po Nežnej, mnoho z nás necíti byť suverénmi moci, teda tými, ktorým štát slúži, no neraz je to presne naopak, a my máme pocit, že sme v pozícii akýchsi sluhov štátu? A prečo štát umenšuje pocit vzájomnej solidarity a pocitu toho, kto do našej spoločnosti ešte patrí a zaslúži si našu spoločnú empatiu i starostlivosť? No a napokon, prečo, i napriek tomu všetkému, stojí za tento štát zabojovať? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

Ceny energií sú stále neisté, rovnako ako situácia na trhoch s ropou či elektrinou. Vláda navyšuje štátny rozpočet o miliardové rezervy. Akú pomoc odklepol pre firmy či samosprávy? Akú pomoc budú potrebovať od vlády domácnosti? Koľko bude stáť kúrenie či svietenie na budúci rok a čo s tým vedia urobiť ministri? Ako sme na tom so zásobami plynu a čo urobí s cenou ropy embargo na jej dovoz z Ruska? Kedy bude Európa nezávislá od ruských surovín? Čo získali a nezískali krajiny, ktoré sa spoľahli na Rusko (napríklad Maďarsko) v porovnaní s tými ostatnými? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom.

Sa Tadejom Bogatajem, suosnivačem Cartbossa, već smo pričali o korisnosti SMS podsjetnika za web trgovine . Kako smo već dobili nekoliko upita u što ima smisla investirati u zadnjih nekoliko (tje)dana prije Black Fridayja, činilo mi se da bismo upravo Tadeja mogli pitati ima li smisla testirati SMS kao kanal marketinške promocije.Podsjetimo, Cartboss je alat za "spašavanje" košarica putem SMS podsjetnika, a Tadej vrlo rado dijeli svoja i iskustva svojih korisnika za korištenje ovog marketinškog kanala u ecommerceu.Povodom Black Fridaya, u Cartbossu su se odlučili novim korisnicima koji dođu s Netokracije pokloniti 100 eura kredita za testiranje SMS-a kao marketinškog kanala, koje možete preuzeti registracijom putem sljedećeg linka. Zašto u SAD-u možete korisniku poslati samo jedan promotivni SMS dnevno, a u Europi više njih; Koliko dugo treba proći između SMS podsjetnika za napuštenu košaricu, posebno tijekom akcija, posebno tijekom Black Fridayja; Koji je najveći benefit korištenja SMS marketinga za Crni Petak? Najbolji i najgori komunikacijski kanali za marketing za Crni Petak? Savjeti za SMS marketing i kako ga testirati. Nakon što pogledate ili poslušate epizodu, registrirajte se na Cartboss i iskušajte SMS sa osiguranih 100 eura kredita za kampanju. Ako imate WooCommerce trgovinu, Cartboss ima i plugin za vas, dok druge platforme možete integrirati kroz API._______________

Včera sa začali historicky prvé majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa konajú počas zimy. Dôvodom je Katar - hostiteľská krajina, ktorá sa dostala k futbalovému šampionátu pochybných spôsobom a zanecháva za sebou množstvo kontroverzií. Od korupčných problémov futbalovej organizácie FIFA až po smrť tisíce pracovníkov, ktorí zahynuli pri stavbe štadiónov. Ako Francúzi pomohli Kataru stať sa hostiteľskou krajinou MS? V podcaste odpovie športový redaktor Ján Jasenka. Do možného odchodu lekárov z našich nemocníc ostáva 10 dní - o tom či vyše 2-tisíc lekárov odíde z nemocníc sa už od rána diskutuje na úrade vlády. V čom sa lekárske odborové združenie a vláda zatiaľ nevedia zhodnúť? V podcaste budete počuť reportérku Aktualít Janu Čunderlíkovú. Ako sa v tom má človek zorientovať a na koho strane je pravda? Je návrh vlády o zvyšovaní platov zdravotníkov dobrý? To v podcaste analyzujeme s analytikom z INEKO Dušanom Zacharom. Ten upozorňuje na to, že sa situácia rieši na poslednú chvíľu. „Je to hra s ohňom, je už aj päť minút po dvanástej. Riaditelia nemocníc musia dopredu vedieť, či môžu rátať s lekármi alebo majú odkladať plánované operácie," hovorí v podcaste. Čo presne a kedy nemocnice potrebujú vedieť vysvetlí riaditeľka Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

"Prinajlepšom sa ocitajú v pozícii šikovných asistentiek v predizbách moci." Tento komentár patrí nemeckej prekladateľke Angele Repka. Je rok 1993 a Repka frustrovane sleduje ako ženy, ktoré boli ešte pred pár rokmi aktívne zapojené do revolúcie 1989, sa v kolektívnej pamäti Novembra, najprv stávajú takpovediac obyčajnými asistentkami aby následne celkom zmizli z verejných spomienok na November. Niečo podobné sa deje naprieč celou Strednou Európou. Podobne miznú ženy zapojené v Charte 77, či aktivistky v poľskom opozičnom hnutí Solidarita. V posledných rokoch sa situácia začína meniť. Pred pár rokmi vznikla séria rozhovorov so ženami Novembra, Spomienky žien Novembra či študentský film Nežná. Ženy novembra a ich príbehy sa však začínajú objavovať len v hrubých obrysoch. Napokon, úprimne? Čo prvé nám napadne, keď sa povie November 89? Námestia, štrnganie kľúčmi a tribúni na tribúnach. Tváre a príbehy žien ešte stále nie sú súčasťou kolektívnej pamäte Novembra. Boli ženy skutočne len asistentkami revolúcie? Aká bola ich úloha a ako prispeli k politickej zmene? Ale tiež prečo sa pamäť Novembra vyvíjala bez žien? Čo táto neprítomnosť žien prezrádza o ich životoch po roku 89? A čo prezrádza o postavení žien v ponovembrovej demokracii na Slovensku? A napokon aké dôsledky má neviditeľnosť celej skupiny aktérov v obraze dôležitého momentu dejín modernej demokracie pre kvalitu demokracie samotnej? Agáta Šústová Drelová, sa rozprávala so Zuzanou Maďarovou výskumníčkou na Ústave európskych štúdii a medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a spolupracovníčkou vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt. Zuzana Maďarová je autorkou prvej publikácie, ktorá sa venuje výlučne téme žien v politickej pamäti Novembra 1989. Kniha vyšla pod názvom Ako odvrávať novembru 1989 (môžete si ju prečítať alebo stiahnuť na tomto odkaze). Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje výskumu politickej pamäti, politickej komunikácie a rodového usporiadania spoločnosti a politiky. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Kedy sa zrodila kvantová fyzika? Ako sa vyžaruje energia a čo je Planckova konštanta? Prečo je náš svet iný, ako svet atómov? Hosť: Martin Mojžiš

Za čo ste sa prezliekali na karneval, keď ste boli deti? Je toto terapeutická otázka? Skôr nás zaujíma, ktoré naše detské masky by sme vedeli preniesť do terajšieho sexlife. Muchotrávka

Investigatívne centrum Jána Kuciaka v spolupráci so skupinou zahraničných novinárov získalo informácie, ktoré ukazujú, že vrah zo Zámockej sa dlhé roky radikalizoval v prostredí Terrorgramu. Rovnakou radikalizáciou prešli minimálne dvaja ďalší Slováci, no podarilo sa ich odhaliť predtým, ako by spáchali teroristický čin - píšu tiež novinári v texte. Jedným z nástrojov propagandy Terrorgamu je vyhlasovanie bielych masových vrahov za „svätých“. Na ich propagovanie využívajú aj takzvaný „Kalendár svätých“ - kde každý mesiac zdieľajú historické násilné teroristické činy. Viac v podcaste povie autorka textu Karin Kőváry Solymos. „Kľúčovým zistením bolo, že vrah zo Zámockej sa radikalizoval dlhé roky práve v prostredí Terrorgramu," hovorí v podcaste Kőváry Solymos. Ide o uzavretú sieť, takže získanie informácií o aktivite a obsahu bolo podľa nej komplikované. Pomohli im experti, vďaka ktorým pochopili, ako tam prebieha proces radikalizácie. Kőváry Solymos opisuje, že na platforme sa šírí nenávisť voči Židom, príslušníkom LGBTI + komunite a mnohým ďalším. „Snažia sa inšpirovať jednotlivcov, aby uskutočnili útoky." Radikalizuje sa na Slovensku čoraz viac mladých ľudí? V podcaste odpovedá expert na extrémizmus Daniel Milo. „To, že sa za posledných niekoľko mesiacov vynorilo viacero prípadov svedčí o tom, že online radikalizácia a mód osamelých vlkov je čím ďalej tým viac výraznejší na Slovensku," tvrdí expert. Bezpečnostné zložky by sa tým mali podľa neho zaoberať, pretože podľa neho pôjde aj o trend do budúcnosti. Ako vyzerá taka normalizácia extremistického obsahu? Milo vysvetľuje, že veľakrát sa deje aj cez humor a satiru. Ide o to, aby potenciálni sympatizanti prekonali prvotný odpor. „Je to len vtip, nemyslíme to vážne. Postupne sa hranica posúva," hovorí. Ide tiež napríklad o zobrazovanie násilných fotiek a streamovanie násilnych trestných činov, ktoré majú otupiť citlivosť. No a čo ukazuje prípad nedávno odsúdeného extrémistu známeho pod prezývkou Slovakbro a má polícia páky, aby vedela zabrániť činom, ako na Zámockej? Podľa Mila by sme potrebovali armádu policajtov, aby sme dokázali zmonitorizovať všetky platformy. No a ako si môžu rodičia všimnúť, že ich dieťa prepadlo extrémistickým platformám? A prečo niekto prepadne takému obsahu? Odpovie psychológ Marek Madro. Podcast spracovala Denisa Hopková.

17. november, symbol boja proti totalite, výročie zamatovej revolúcie, sviatok študentstva. Dátum, ktorý po rokoch hnedých či červených diktatúr začal meniť našu históriu k lepšiemu. Akí sme dnes, 33 rokov odvtedy, čo sme začali žiť sami za seba a slobodne aj za našu vlasť a spoločenstvo? Prečo nám demokracia robí aj po takom čase problémy a mnohí z nás, čo totalitu zažili, ľutujú, že to nie je tak, ako predtým? Ako sa mení Slovensko? Braňo Závodský sa rozprával s lídrom Zamatovej revolúcie a zakladateľom Verejnosti proti násiliu Fedorom Gálom.

Auh, svega ima. Od bombe u Poljskoj, preko Crnog i Apatinskog pantera, do odlaska nas dvojice u različitim terminima na istu izložbu. Kosovo, najskuplja srpska riječ. Miljan vs City express. Prokrastinacija. Svjetsko prvenstvo. Gledali smo... Uglavnom, običan četvrtak. Pratite nas na: www.facebook.com/DopisiizDiznilenda/ www.podcast.rs/autori/dopisi-iz-diznilenda/ Ako želite da nam pomognete u održavanju servera na soundcloudu, uplate rado primamo na PayPal: mtanic@gmail.com ili postanite naš patron na www.patreon.com/dopisi Miljan: fb: /mtanic, Twitter/Instagram: @mtanic YouTube: /Mtanic Nemanja: fb: /paleksic @diznilend iTunes: itunes.apple.com/us/podcast/id1223989792 Stitcher: https://www.stitcher.com/show/dopisi-iz-diznilenda-podcast Pocket Casts: pca.st/pT2h podcast.rs/show/dopisi-iz-diznilenda/ Spotify: https://open.spotify.com/show/4U3wm6QOkJ30QEbk1kvqZS?si=RM6QdrOlTuO0WUJzYBl7hA

33 rokov od nežnej revolúcie a 30 rokov od rozdelenia Československa. Kam sa za toto obdobie Slovensko a Česká republika posunuli? Ako sa oba štáty po rozdelení formovali a ako sú s výsledkom spokojné? Naša kolegyňa Zuzana Kovačič Hanzelová spoločne s moderátorkou českého podcastu 5:59 Lenkou Kabrhelovou o tom diskutovali s československými hosťami - bývalým politikom Františkom Mikloškom, historikom Janom Rychlíkom, komentátorom Samom Marcom a publicistom Pavlom Kosatíkom. V podcaste Dobré ráno vám prinášame záznam tejto diskusie, ktorá sa konala včera 17. novembra v Prahe. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

"Som presvedčená, že sa stihne. Bol to veľmi náročný politický boj, som veľmi rada, že sa rozhodlo v prospech Martinskej nemocnice. A hovorím to najmä preto, že to bude nielen kvalitná nemocnica, ale hlavne vzdelávacie stredisko pre medikov,” vraví znovuzvolená županka Žilinského kraja Erika Jurinová ku kritike Mareka Krajčího z OĽaNO, že sa nemocnica nestihne postaviť. “Komunikačne to nezvládame dobre. Ja to svojim hovorím, dostáva sa to tam, kde sa to má dostávať. Ale neplatí to len pre naše hnutie, ale aj pre iné politické strany. Neviem, prečo sa rozhodli pre takúto formu komunikácie. Je mi to ľúto. Fakt neviem, čo mám k tomu iné povedať, nie je to môj spôsob komunikácie," odpovedá na otázku prečo hnutie OĽaNO tak vulgarizuje verejný diskurz. Ako sa pozerá na politiku Igora Matoviča? Vyčítali jej voliči značku OĽaNO? Prečo platí drahých právnikov na župe? Ako sú na tom s výpoveďami lekárov v kraji? A prečo niektorí členovia OĽaNO tak vulgarizujú verejný priestor? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so župankou Žilinského kraja Erikou Jurinovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Lekári zatiaľ svoje hromadné výpovede nesťahujú. Opozícii sa v parlamente podarilo presadiť uznesenie, aby sa vláda dohodla s lekármi a ukončila krízu v zdravotníctve. Odvolávanie Mikulca je odložené na budúci týždeň.  Musí sa vláda napokon s lekármi dohodnúť? Ako to vlastne vyzerá v našich nemocniciach a ako by to vyzeralo, ak by sa nedohodli? A prečo opozícia opäť odvoláva ministra vnútra? Čo urobí Smer, ak jeho referendum ostane neplatné? Braňo Závodský sa rozprával s poslancom strany Smer-SD Vladimírom Balážom a podpredsedom hnutia Progresívne Slovensko Tomášom Valášikom.

"Mnohí kolegovia majú poobede ďalšiu zmenu, lebo z platu by svoju rodinu neuživili. Nemôžu tam zostať do večera ako ja. A druhá vec je, že keď som šla so samými jednotkami na prírodné vedy, musela som robiť prijímačky a bála som sa ma, či ma zoberú. Dnes skúsia ľudia učiteľstvo niekde v štvrtom rade, keď sa nedostanú inam," hovorí víťazka ceny Dionýza Ilkoviča 2022 Mariana Straková, ktorá učí na gymnáziu biológiu a chémiu. "Keď preberáme lebku, bez Kubovčíka to nejde. Je to úžasné. Aj Mor ho spravil vo videách takým štýlom, že decká to žerú. Nejde ani tak o dielo, ale akým spôsobom je podané," hovorí učiteľka Straková o videách herca Michala Kubovčíka, ktoré na hodinách tiež používa. Ako zmeniť učiteľstvo? Ako menej memorovať a viac rozmýšľať? A prečo sú prírodné vedy u detí nepopulárne? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s víťazkou ceny Dionýza Ilkoviča 2022 Marianou Strakovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

V slovenskej spoločnosti už niekoľko týždňov rezonuje téma nelegálnej migrácie. Boli sme sa preto pozrieť do jediného utečeneckého stanového tábora v Kútoch. Ako to tam vyzerá? Informácie sme zisťovali aj priamo od utečencov. No a rozprávali sme sa aj s miestnymi, ktorí v obci žijú. Roman Mikulec čelí už siedmemu pokusu o odvolanie. Podľa opozície šéf rezortu vnútra odignoroval povinnosť strážiť vnútornú slovensko-maďarskú hranicu a nezvládol tak ochrániť slovenské hranice pred príchodom nelegálnych migrantov.  Minister vnútra Roman Mikulec v pléne uviedol, že migráciu na rezorte zvládajú. Budete počuť aj Roberta Fica. Jeho slová sme konfrontovali so šéfkou Ligy za ľudské práva Miroslavou Mittelmannovou.  No a pýtali sme sa jej aj na to, či Roman Mikulec zlyhal. Na to, či minister vnútra pochybil sme sa pýtali aj bývaleho ministra vnútra Ivana Šimka. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Nad Chersonom zaviala modro-žltá vlajka. Ukrajinci vyhnali ruských okupantov z Chersonu. Z jediného väčšieho mesta, ktoré Rusi od začiatku invázie dobili. A mesta, ktoré je už v ruskom anektovaných územiach. Čo to znamená pre Ukrajincov a čo pre Putina? Ako bude vojna pokračovať ďalej, a dokedy, ak jej koniec zatiaľ nevidia analytici, vojaci ani americký či ruský prezident? A ako to vôbec v Chersone po ruskej okupácii vyzerá? Ako to vyzerá na oslobodených miestach, kde Rusi mučili a zabíjali aj civilistov? Ako títo ľudia žijú a ako po ruských raketových útokoch na energetické zdroje prežijú blížiacu sa zimu? Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a šéfom mimoparlamentnej ODS Pavlom Mackom a režisérkou Vierou Dubačovou, ktorá je práve na ceste do oslobodeného Chersonu a na Ukrajine už od začiatku vojny nakrúca dokumentárnu sériu Tí, ktorí zostali.

Vraždu na Zámockej som čakala. Už dlho som varovala, že sa tu nad menšinami čoraz viac sťahujú mraky takže som čakala, že jedného dňa bude na rade aj teplá komunita a že to nie je otázka, či vôbec, ale kedy no a žiaľ, napokon sa to udialo. Hovorí na margo dvojnásobnej vraždy z nenávisti na Zámockej ulici dlhoročná LGBTI aktivistka Hana Fábry. A ako sa stal z Jána Čarnogurského “významný teplý aktivista”? Hana Fábry stála v prvej línii boja za práva teplej komunity už od začiatku 90. rokov kedy založila aj prvé lesbické združenie na Slovensku Museion. Kam sme sa teda za tých 30 rokov v zrovnoprávnení práv ľudí z LGBTI komunity vlastne posunuli a prečo žiadajú dnes aktivisti to isté, čo žiadali už pred vyše dvadsiatimi rokmi? Ako vyzeral život “teplej komunity” na začiatku divokých a násilníckych 90. rokov a majú to dnes mladí gejovia a lesby ľahšie ako vtedy? No a ako sa stal z predsedu KDH a ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského “teplý aktivista”? O vražde na Zámockej, následkoch z nej vyplývajúcich, ale najmä o živote “teplej komunity” ako aj o boji za ich práva za uplynulých 30 rokov s aktivistkou Hanou Fábry Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak sa nič nezmení, 2173 lekárov o pár dní odíde z nemocníc po hromadných výpovediach. Vládne memorandum odborári zatiaľ odmietli. V parlamente medzitým poslanci Sulíkovi odvolali šéfku zdravotníckeho výboru. Čo sa stane, ak sa vláda s lekárskymi odborármi nedohodne? Bude sa mať o nás kto v nemocniciach postarať? A prečo sa lekárom nepáčia návrhy vlády, ktorá hovorí, že im už zvýšila platy a do nemocníc investuje takmer miliardu z plánu obnovy? Ako to celé dopadne? Braňo Závodský sa rozprával s poslankyňou parlamentu, odvolanou šéfkou zdravotníckeho výboru parlamentu Janou Bittó Cigánikovou a s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.

„Škandálne výroky arcibiskupa Orosch spôsobili slovenskej cirkvi veľkú medzinárodnú hanbu“, tak reaguje na kauzu s „interným“ obežníkom trnavskéh arcibiskupa český teológ s medzinárodným renomé Tomáš Halík.   „Predpokladal som, že mons. Orosch si uloží nejakú formu pokánia už po extemporé pred prezidentskými voľbami, že sa zdrží komentovania spoločensko-politickej oblasti, no nestalo sa tak“, hovorí nositeľ prestížnej Tepletonovej ceny v exkluzívnom rozhovore pre podcast portálu Aktuality.sk Ráno Nahlas. Halík narážal na Oroschove vyjadrenia, že kto by dal svoj hlas Zuzane Čaputovej, dopustil by sa ťažkého hriechu. Tieto vyjadrenia označil český teológ za „priamy rozpor s učením cirkvi“.   Halík pripomína „nezvyčajne tvrdé slová“ pápeža Františka, ktoré adresoval kňazom a biskupom pred rokom v katedrále sv. Martina v Bratislave.   „Sebakastrácia slovenského katolíctva“   „Ak má mať cirkev v slovenskej verejnosti nejakú váhu, nutne by potrebovala niekoho, ako bol arcibiskup Bezák – človeka, ktorý by staval mosty medzi cirkvou a občianskou spoločnosťou“, tvrdí Halík. Že sa oň Slovensko pripravilo, označil za „sebakastráciu“ slovenského katolíctva.   „Katolíckosť bez kresťanstva“   Ako by na Oroschove slová z „interného“ obežníka reagoval podľa Tomáša Halíka Ježiš? „Zrejme by prišiel s pokarhaním a tým, čo diskreditujú církev, by povedal: Nerobte z božieho domu tržnicu so strachom, predsudkami a nenávisťou. Inak nesiete spoluzodpovednosť za desivé následky intolerancie - potom aj na vašich rukách bude krv, ktorú prelievajú fanatici.“   Teológ Halík hovorí o „katolíckosti bez kresťanstva“. Spočíva podľa neho v „nenávisti voči moslimom, Židom, homosexuálom, imigrantom, intelektuálom, liberálom, skrátka proti všetkým, ktorí sa nevojdú do ich úzkeho sveta strachu a nenávisti“. Z viery, lsáky a nádeje v duchu Ježišovho evanjelia tam „nezostalo nič“.   V podcaste sa dozviete aj o Halíkovom postoji k LGBTI+ ľuďom, o pohľade teológie na tému, či dokáže byť pre túto skupinu cirkev domovom, teda miestom prijatia.   „Každý, kto má s tými ľuďmi pastoračnú skúsenosť, vie, že (oficiálna náuka cirkvi) nemôže byť posledným slovom“, tvrdí. Odkazuje pritom na „jedinečnosť“ každého ľudského príbehu, ktorá sa má odrážať aj v prístupe k nim.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.   Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Legendu o Jurajovi Jánošíkovi poznáme všetci. Posledné tri storočia mal Jánošík publicitu ako málokto. Básne, ktoré romantizujú jeho život a smrť napísali Janko Kráľ či Pavol Országh Hviezdoslav. Likavský väzeň od Sama Chalupku je dodnes povinným čítaním. Jánošík je na maľbách Martina Benku, Ľudovíta Fullu, Kolomana Sokola a ďalších. Existuje minimálne sedem filmových spracovaní jeho života, vrátane filmu Jánošík- Pravdivá história od hviezdnej poľskej režisérky Agnieszky Holland. V tomto podcaste však nebudeme romantizovať. Jánošíka vrátime naspäť do 17. storočia a cez jeho život sa pozrieme na problematiku násilia a kriminality v živote bežných ľudí v ranom novoveku. Aké bolo 17. storočie na našom území? Ako veľmi prítomné bolo násilie a v akých podobách? O čom hovoríme ak hovoríme o kriminalite v 17. storočí? Aké boli najčastejšie delikty? A konkrétnejšie, ako fungovali zbojníci? Skutočne boli popri zbíjaní aj takpovediac pojazdnou charitou? Ako prebiehal Jánošíkov súd? A napokon, ako sa kedy vznikla legenda Jánošíka ľudového hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Dianou Duchoňovou, odborníčkou na historickú kriminológiu, šľachtu a každodenný život v období raného novoveku. Diana Duchoňová je autorkou monografie Palatín Mikuláš Esterházy (dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť) a spolu s Tunde Legyelovou tiež knihy Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku. Pravidelne spolupracuje ako odborná poradkyňa, nedávno aj pri tvorbe divadelnej inscenácie Jánošík, Príbeh vraha, ktorú ešte stále môžete vidieť v divadle Aréna. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Ako sa zmenilo zdravotníctvo od roku 1989? Čo je kľúčový problém dnes? Je zdravotníctvo stále biznisom vyvolených? Hosť: Štefan Korec, onkológ

"Rektor je dnes tak, ako každý iný štatutár v tejto krajine, krízový manažér. Pre krízového manažéra je kľúčové mať dáta a my ich nemáme. Situácia je neprehľadná, nepredvídateľná a mimoriadne nám komplikuje možnosti rozhodovania do budúcna," hovorí o neprehľadnej situácii s rozpočtom v parlamente a zastropovaním energií rektor Univerzity Komenského Marek Števček. "Nevieme dať nijaký seriózny investičný plán. Nevieme nič investovať do internátov, lebo nevieme, koľko ušetríme. Na to potrebujeme vedieť, aký balík budeme mať k dispozícii. Som si vedomý politickej situácie, ale keby som bol teraz veľmi zlý, tak poviem, že ma to nemá čo zaujímať. Pred verejnosťou som zodpovedný za chod inštitúcie a veľmi ťažko sa kreuje akýkoľvek plán, ak nemáte vstupné dáta. Tá nepredvídateľnosť je enormná," vysvetľuje Števček. Bude v januári univerzita kúriť a svietiť? Ako reagovala vláda na to, že Univerzita Komenského nemá dodávateľa na energie? Ako rieši univerzita bezpečie queer ľudí? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s rektorom Univerzity Komenského Marekom Števčekom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Takto nenaletíte na reklamné triky. Vysvetľuje expert, ktorý ich vymýšľa. Energie ešte nezdraželi a ľudia už boli presvedčení o opaku. Zľakli sme sa a začali sme šetriť, a to v panike často iracionálne. Matej Šucha je behaviorálny ekonóm. Radí napríklad obchodom, ako zlepšiť predaj. V podcaste Ráno Nahlas vysvetľuje, ako neskočiť na niektoré triky, ale aj ako sa dá najefektívnejšie ušetriť. Šetrenie v panike ublíži sektorom, ktoré trpeli aj počas pandémie – napríklad gastru či kultúre. Na alkohole alebo cigaretách naopak Slováci nešetria, hovorí Matej Šucha. Podľa neho aj chudobný človek vie ušetriť veľa peňazí. Ako na to? Receptov je hneď niekoľko – malé výdavky, ich lepšia revízia, či napríklad stopka impulzívnemu nakupovaniu. Pomôže nám počkať medzi výberom tovaru a jeho nákupom? Minieme viac, keď platíme kartou? A čo napríklad reklamné kupóny? Sú výhodné, alebo ide o spôsob, ako vás donútiť minúť viac peňazí? Matej Šucha hovorí, že štáty ako Fínsko majú oveľa lepšiu komunikáciu vlády s občanmi a dokázali svojich občanov lepšie motivovať k značným úsporám. Čo by teda mala robiť naša vláda? Podľa neho by na vidieku mohli ľuďom pomôcť ušetriť aj kňazi. Nahrával Peter Hanák.

Dnes sa treba pýtať či tento parlament má ešte záujem o aspoň zdanie demokratického systému a či spoločný hodnotový základ, na ktorom funguje nová parlamentná koalícia je v súlade s ústavnými princípmi štátu a či je ešte tento parlament vôbec legitímny. Čestným východiskom z toho sú len predčasné voľby, tvrdí publicista Arpád Soltész.  Je piatok a tak je tu čas na poohliadnutie sa za aktuálnymi udalosťami uplynulých dní s briskným komentátorom politického i spoločenského diania, spisobvateľom Arpádom Soltészom. Parlament je totiž po takzvanej káblovej prestávke opätovne plne funkčný a poslaci majú za sebou doslova maratón hlasovaní, v ktorých sa to hlasovalo i obštruovalo naprieč všetkými možnými stranami a vo všakovakých ad hoc koalíciách. Aký je teda odkaz takéhoto parlamentu občanom a platí stará známa poučka, že keď zasadá parlament, životy občanov, ich slobody ani majetky nie sú v bezpečí? No a ako sa stal Boris Kollár krstným otco parlamentu? Odpovede budeme v dnešných Aktualitách Nahlas hľadať s Arpádom Soltészom. V druhej téme podcastu sa pozrieme na tému nelegálnych migrantov. Slovensko a Česko ohlásili užšiu spoluprácu pri riešení tohto problému na našich spoločných hraniciach. Ako sa však zhodli, ide najmä o celoeurópsky problém.  Európska únia by preto podľa nich mala posliniť vonkajšie hranice schengenského priestoru.  Dalším problémom nelegálnej migrácie v prípade sýrčanov a afgáncov je prekážka v ich vyhostení. Problematiku nelegálnej migrácie a hraničných kontrol vysvetľujú policajný prezident Štefan Hamran, minister vnútra Roman Mikulec a riaditeľ úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký. Pekný deň a pokoj v duši želajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský                                

Slovensko vraj pomáha Rusku a naše firmy tam vyvážajú výrobky dvojakého určenia. To sú také, ktoré sa dajú použiť na svoj pôvodný účel, alebo aj vojenský. Záleží, ako výrobok alebo jeho časť, napríklad čip, použijete či upravíte. Prečo teda od nás môžu ísť do Ruska výrobky, ktoré Moskva vo svojich zbraniach a technike používa? Sú tak nahrubo nastavené sankcie, alebo na Slovensku niekto urobil chybu? Ako to kontrolujú a vyhodnocujú colníci? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom Finančnej správy Jiřím Žežulkom.

"Na zapadu ništa novo", aktuelni film na Netfliksu, povodom Dana primirja. Američki izbori 101 i 102 i ostali časovi. Atentati, atentatori, standardna zabava za moždane mase. Koliko Srpčića ste vi rodile? Nekretnine, kirije, majstori, vječne teme. Ali Mekbil vs Ezel. Pratite nas na: www.facebook.com/DopisiizDiznilenda/ www.podcast.rs/autori/dopisi-iz-diznilenda/ Ako želite da nam pomognete u održavanju servera na soundcloudu, uplate rado primamo na PayPal: mtanic@gmail.com ili postanite naš patron na www.patreon.com/dopisi Miljan: fb: /mtanic, Twitter/Instagram: @mtanic YouTube: /Mtanic Nemanja: fb: /paleksic @diznilend iTunes: itunes.apple.com/us/podcast/id1223989792 Stitcher: https://www.stitcher.com/show/dopisi-iz-diznilenda-podcast Pocket Casts: pca.st/pT2h podcast.rs/show/dopisi-iz-diznilenda/ Spotify: https://open.spotify.com/show/4U3wm6QOkJ30QEbk1kvqZS?si=RM6QdrOlTuO0WUJzYBl7hA