Podcasts about napriek

„Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.“ Marek 8:38 Dnešné sociálne médiá povzbudzujú ľudí, aby sa postavili a dali o sebe vedieť – aby bez výčitiek oznamovali a propagovali program, s ktorým sa chcú stotožniť. To, čo presne zastávajú, sa zdá byť druhoradé. Často ma udivuje, aké zvrátené, ba až desivé veci sú ľudia ochotní propagovať a brániť. Naopak, mnohí kresťania sa zdajú byť v rozpakoch z biblických právd, ktoré z nich robia kresťanov. Kristovým nasledovníkom bolo zverené posolstvo, ktoré mení životy – a mení svet. Napriek tomu sa mnohí hanbia za evanjelium. Neochotne šíria slová, ktoré od nich Ježiš chce, aby hovorili. Ale nastal čas, aby veriaci hovorili smelo, bez ohľadu na dôsledky. Aby sa postavili a boli považovaní za Kristových učeníkov – pre dobro sveta a pre svoje vlastné dobro. Ježiš povedal: „Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.“ (Mk 8:38) V prvom storočí nášho letopočtu bola myšlienka Ježišovej smrti na kríži pre židovský národ škandalózna. Gréci, ktorí boli hrdí na svoje kultúrne a intelektuálne úspechy, považovali príbeh o Ježišovom ukrižovaní za smiešny. Apoštol Pavol však napísal: „my však kážeme ukrižovaného Krista – Židom síce pohoršenie, pohanom bláznovstvo, ale povolaným, aj Židom aj Grékom Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť.“ (1Kor 1:23-24) V dnešnej kultúre mnohí kresťania zápasia s Ježišovými slovami v Jánovi 14:6: „Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Myšlienka, že Ježiš je jedinou cestou k Bohu, ich trápi. Presnejšie povedané, trápi ich myšlienka, že majú iným hovoriť, že Ježiš je jedinou cestou k Otcovi – a prostriedkom k večnému životu. Je bezpečnejšie byť inkluzívny a potvrdzovať pravdu všetkých vierovyznaní. Ale Ježiš svojim nasledovníkom túto možnosť nedáva. Hanbíš sa za jednoduché posolstvo evanjelia? Dúfam, že nie, pretože v ňom je zjavená Božia spravodlivosť. A to je dôležité. Všetci máme svoj vlastný zmysel pre spravodlivosť – svoje vlastné názory na to, čo je správne a čo je zlé. Ale Božia spravodlivosť sa líši od našej. Je dokonalá. A je nemožné naplniť jeho spravodlivosť bez Ježišovej obete na kríži. Takže prostredníctvom evanjelia, dobrej zvesti o Ježišovi, sa zjavuje Božia spravodlivosť. Ježišovým nasledovníkom bola zverená táto dobrá zvesť. A žiadne nepohodlie ani rozpaky by nás nemali odradiť od jej šírenia. Greg Laurie

V novej epizóde relácie Cashflow bol hosťom Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA), ktorý zhodnotil aktuálny stav a budúcnosť e-mobility u nás. Hoci slovenský trh s elektromobilmi neustále rastie, až 80 – 90 % z nich tvoria firemné vozidlá, zatiaľ čo bežní Slováci stále preferujú staršie autá s priemerným vekom 15 rokov. Križanský zdôraznil ekonomickú výhodnosť, keďže jazda elektromobilom môže stáť len 2 € na 100 km, no priznal, že značky ako Mercedes v minulosti výrazne prepálili svoje očakávania.Svetový trh sa zásadne zmenil s nástupom Číny, ktorá sa stala obrovským konkurentom a podľa hosťa „svet, ako bol, už nebude“. Našu pozíciu zhoršuje aj fakt, že dve čínske automobilky nás už odmietli, čím sa ukazuje, že Slovensko stráca aj status atraktívnej „montovne“. Jedinou zbraňou proti čínskej dominancii je podľa neho výrazne pridať v inováciách a zabezpečiť domácu výrobu batérií, ktoré dnes tvoria 30 – 40 % ceny vozidla. Cieľom Slovenska je do štyroch rokov narásť zo súčasných 25 000 elektromobilov o ďalších 100 000 kusov. Napriek tlaku z východu Križanský prízvukuje, že ak chceme v tomto súboji prežiť, musíme sa prispôsobiť novému tempu globálneho trhu.Tento diel ti prináša https://www.tazbakryptomeny.sk

Slovenský ligový futbal sa dlhodobo snaží zbaviť nálepky problémového prostredia, no cesta k modernému rodinnému zážitku je často plná prekážok. O tom, aká je reálna prax pri budovaní značky jedného z najtradičnejších domácich klubov, prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! z redakcie ŠPORT.sk porozprávať Ivan Bobošík.Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!

Čo s manželom, ktorý zapína smerovky aj na kruhovom objazde, ako zistiť majiteľa auta podľa evidenčného čísla a ako zabrániť vodičom, aby sa v zápche zipsovali cez druhý jazdný pruh. Aj toto sú vaše otázky, na ktoré odpovedáme v novej epizóde podcastu Autobazar.EU.Môj muž zapína smerovku v kruháči doprava, aj keď neodbočuje. Trvá na svojom a nechce si nechať poradiť. Čo s ním?Kruhové objazdy sú večnou témou slovenských motoristov aj napriek tomu, že mali dostatok času osvojiť si dopravné predpisy, ktoré sa v tomto kontexte nemenia.Váš pán manžel sa dopúšťa veľkej chyby, keď používa smerové svetlo aj v prípade, že pokračuje v jazde rovno. Dopravné predpisy definujú, že na okruhovom objazde sa smerové svetlo môže použiť iba pri výjazde z kruhového objazdu. Tým, že váš manžel ponecháva zapnuté pravé smerovky, dáva všetkým vodičom čakajúcim pred kruhovým objazdom zreteľný signál, že môžu do objazdu vojsť.Na okruhom objazde platia nasledovné dopravné predpisy podľa § 20, § 25 a § 30 a Zákona o cestnej premávke č. 8/2009: Ak je kruhový objazd označený dopravnou značkou „Kruhový objazd“ spolu s dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde!“, vodič v kruhovom objazde má prednosť (§ 20 ods. 5) Vodič nesmie zastaviť a stáť na kruhovom objazde (§ 25 ods. 1 písm. r) Znamenie o zmene smeru jazdy vodič nedáva pri vjazde do kruhového objazdu. Pri jazde po kruhovom objazde vodič dáva znamenie o zmene smeru jazdy, ak z takej križovatky vychádza (§ 30 ods. 5).Paradox: Kto bude vinníkom nehody?Kuriozitou je, že aj v prípade vzniku škodovej udalosti alebo dopravnej nehody nebude váš muž vinníkom, pretože bol na hlavnej ceste. A vodiči mieniaci vojsť do kruhového objazdu musia dávať vozidlám, ktoré sú už na kruhovom objazde. To, že tieto vozidlá mali alebo nemali zapnuté niektoré smerovky, prednosť v jazde nemení.Samozrejme, že nesprávnym použitím smerových svetiel sú ostatní vodiči účinne oklamaní, avšak ich povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám na hlavnej ceste sa tým neruší.Slušne čakám v zápche a obiehajú ma cez ľavý pruh. Ako im v tom mám legálne zabrániť?„Dobrý deň. Chcem sa spýtať jednu vec. Každý deň idem v kolóne v hlavnom meste na vjazde alebo výjazde z obchvatu, kde sú 2 pruhy. Poobede je tu všade zápcha a všetci čakajú, kým sa na nich dostane rad, tak ako to má byť. Niektorí ale idú aj cez ľavý pruh, všetkých vodičov predbehnú a na konci sa potom tlačia do kolóny. Počítajú s tým, že vybabrú so systémom. Ako im v tom LEGÁLNE zabrániť?“ pýtal sa náš čitateľ s prezývkou Dodi na Facebooku.Spočiatku nás otázka čitateľa do našej dopravnej poradne prekvapila, pretože poukázala na skutočnosť, že ako vodič nepozná alebo ignoruje pravidlo zipsovania a rovnomerného využívania všetkých dostupných jazdných pruhov v jednom smere jazdy. Neodpovedali sme, k otázke sa vraciame teraz - považujeme za správne napraviť našu chybu a upozorniť ostatných vodičov, ako reagovať správne, eticky a v súlade s dopravnými predpismi.Jednoznačná odpoveď je nie, nemôžeme ostatným vodičom brániť v zipsovaní preto, že využívajú na jazdu aj druhý jazdný pruh a skracujú tak kolónu či zápchu.Snaha o ich vytrestanie môže byť dokonca považované za trestný čin, ak by ste v dôsledku takéhoto absurdného konania spôsobili na inom vozidle škody alebo niekoho zranili - čo by sa veľkou pravdepodobnosťou stalo.V zmysle § 10 platí nasledovné: Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí pri súbežnej jazde, keď vodič idúci v pravom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla v ľavom jazdnom pruhu zaradenie sa do kolóny idúcich vozidiel, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Tam, kde sa jazdné pruhy v jednom smere jazdy zbiehajú, vodič idúci v priebežnom jazdnom pruhu je pri súbežnej jazde povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, ktorý sa zaraďuje do priebežného jazdného pruhu, preradenie do priebežného jazdného pruhu.Ako zistiť majiteľa podľa evidenčného čísla?Predstavte si situáciu, že pred vašou príjazdovou cestou parkuje cudzie vozidlo a zavadzia vám, prípadne ste niekomu poškodili auto pri parkovaní a chcete ho kontaktovať. Lenže, v aute a na aute nie sú žiadne indície, ako majiteľa kontaktovať. Ja napríklad aj pri parkovaní v meste či nákupných centrách dávam za čelné sklo malý papierik s mojím telefónnym číslom, práve pre tieto prípady a viackrát sa mi to už osvedčilo.Sme ale v situácii, že majiteľa nepoznáme, a tak ho prirodzene chceme zistiť podľa evidenčného čísla. Napriek tomu, že samotné evidenčné číslo vozidla nie je osobný údaj, a preto ho fakticky môžeme fotiť a zverejňovať na internete napríklad pre nesprávne parkovanie, tak údaj o majiteľovi už osobným údajom je. Preto ani reporty o histórii vozidla, povedzme od Cebie, neobsahujú údaje o konkrétnych majiteľoch vozidiel.Z tohto dôvodu nie je nikde verejne dostupný register majiteľov vozidiel podľa ich EČV, po starom ŠPZ. Keď niekomu poškodíte vozidlo a chcete ho kontaktovať, najlepšie je jednoducho na mieste vyčkať niekoľko minút. Prípadne, ak ste napríklad v nákupnom centre, vyhlásiť jeho evidenčné číslo do rozhlasu s tým, nech príde k autu. Dobrým zvykom je zanechať na seba kontakt a vysvetlenie za stieračom, hoci podľa zákona by ste to robiť nemali. Ak sa ten lístok znehodnotí alebo stratí, alebo ak narazíte na konfliktnú protistranu, môže byť váš odchod považovaný za odídenie z miesta škodovej udalosti.Zistiť majiteľa podľa EČV teda takto priamo nejde, a to ani cez občas zmieňovaný register Slovenskej kancelárie poisťovateľov - ten vám len prezradí, v akej poisťovni má vlastník vozidla uzatvorené PZP. Môžete do poisťovne zavolať a vec objasniť, že by vám ale poskytli priamy kontakt na vlastníka vozidla, nie je isté.Zdanlivo najhorším, ale na druhej strane predpisovo správnym postupom, je zavolať na políciu. V takomto prípade ale počítajte s účasťou polície, a teda aj s blokovou pokutou, ktorú vám budú mať právo policajti uložiť za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky od 50 do 150 eur.Zmienené články z našej poradne:Môj muž zapína smerovku v kruháči doprava, aj keď neodbočuje. Trvá na svojom a nechce si nechať poradiť. Čo s ním?https://magazin.autobazar.eu/otazka-citatelky-moj-muz-zapina-smerovku-v-kruhaci-doprava-aj-ked-neodbocuje-trva-na-svojom-a-nechce-si-nechat-poradit-co-s-nim-clanok9063.htmlSlušne čakám v zápche a obiehajú ma cez ľavý pruh. Ako im v tom mám legálne zabrániť?https://magazin.autobazar.eu/otazka-od-vas-slusne-cakam-v-zapche-a-obiehaju-ma-cez-lavy-pruh-ako-im-v-tom-mam-legalne-zabranit-clanok9550.html

Slovenský ligový futbal sa dlhodobo snaží zbaviť nálepky problémového prostredia, no cesta k modernému rodinnému zážitku je často plná prekážok. O tom, aká je reálna prax pri budovaní značky jedného z najtradičnejších domácich klubov, prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! z redakcie ŠPORT.sk porozprávať Ivan Bobošík.Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremeneom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V decembri vyšla analýza mRNA vakcín vypracovaná vedcami zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v rešpektovanom vedeckom časopise. Štúdia prešla štandardným recenzným konaním a jej závery neboli zo strany oponentov spochybnené. Napriek tomu ju vládny splnomocnenec Peter Kotlár dlhodobo verejne kritizuje.Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúdme v bludoch, v ktorom sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s biológom a virológom Borisom Klempom, spoluautorom štúdie SAV a vedcom pôsobiacim na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.Podcast sa zameriava na to, čo presne vedci analyzovali, k akým záverom dospeli a prečo ani publikované vedecké dáta zatiaľ diskusiu o bezpečnosti mRNA vakcín na Slovensku neuzavreli.Dezinformačný radar: Grónsko aj „Epstein files“V úvode podcastu sa Veronika Frankovská venovala aktuálnym trendom v dezinformačnom priestore. Podľa nej sa počas uplynulého týždňa výrazne šírilo napríklad tvrdenie, že Rusko prevzalo kontrolu nad Grónskom. „Neinformovali o tom médiá, napriek tomu to získalo na slovenskom Facebooku veľkú pozornosť,“ upozornila.Demagóg.sk sa musel zaoberať aj tvrdeniami, že bývalá prezidentka Zuzana Čaputová figuruje v takzvaných Epstein files. Frankovská vysvetlila, že meno exprezidentky sa v dokumentoch objavuje len okrajovo – v dvoch či troch vetách v konverzáciách Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom a Stevom Bannonom, a to ešte v období pred prvým kolom prezidentských volieb. Spomínané boli len verejne známe informácie.Napriek tomu sa táto téma šírila na sociálnych sieťach v kontexte, ktorý naznačoval vážnejšie prepojenia a vyvolával otázky, prečo sa jej médiá nevenujú.„Téma umrela, no v dezinformáciách je stále živá“Pri téme mRNA vakcín Frankovská upozornila na paradox: hoci širšia verejnosť sa už otázke bezpečnosti vakcín proti ochoreniu covid-19 nevenuje tak intenzívne ako v minulosti, v dezinformačnom priestore je stále veľmi prítomná.„Táto téma v bežnej verejnej debate akoby umrela, ale v dezinformáciách je stále veľmi živá. Opakuje sa, že vakcíny nie sú dostatočne testované. Máme pocit, že to už bolo mnohokrát vysvetlené a vyvrátené, no zjavne to ľudí stále trápi,“ uviedla.Ako prebiehala analýza SAVV druhej časti podcastu vysvetľoval detaily štúdie Boris Klempa. Podľa jeho slov vedci použili postupy, ktoré bežne využívajú vo svojej práci, hoci kontext bol výnimočný.Ak si neboli stopercentne istí niektorými otázkami, vyžiadali si stanoviská ďalších expertov z príslušných oblastí. „Bolo to tak poistené z viacerých strán,“ zaznelo.Zároveň upozornil, že nie je bežné, aby štát zadával takúto analýzu formou priamej zákazky, hoci podobná situácia nastala aj v minulosti počas diskusií o vakcíne Sputnik.Klempu znepokojuje najmä to, že sú podľa neho obchádzané autority, ktoré sú na kontrolu vakcín určené. „Rutinne sú jednotlivé šarže analyzované v špecializovaných laboratóriách a ich výsledky sú súčasťou schvaľovacieho procesu. Za normálnych okolností nemáme dôvod robiť takúto analýzu, pretože na to existujú určené pracoviská,“ vysvetlil.Limity DNA a prísne recenzné konanieV diskusii sa dotkli aj otázky limitov pre zvyškovú DNA vo vakcínach. Klempa zdôraznil, že ide o historicky stanovené limity, ktoré sa netýkajú len mRNA vakcín, ale liečiv všeobecne.Pôvodne boli nastavené najmä s ohľadom na riziká eukaryotickej DNA, teda DNA z buniek človeka alebo živočíchov. V prípade analyzovaných vakcín však ide o bakteriálnu, plazmidovú DNA, pričom podľa Klempu je riziko ešte nižšie. Navyše sa pri výrobe mRNA vakcín DNA degraduje – štiepi sa, čo podľa neho potvrdila aj samotná analýza SAV.Samotné recenzné konanie označil za mimoriadne prísne. Štúdiu posudzovalo až päť recenzentov, pričom bežným štandardom sú dvaja alebo traja. Všetky pripomienky boli podľa Klempu takzvané minor revisions, teda menšie úpravy týkajúce sa terminológie a formulácií. Experimentálna časť práce spochybnená nebola.Pre koho majú vedci hovoriťKlempa je presvedčený, že vedci by mali reagovať na dezinformácie, ak im to časové možnosti dovolia.„Mojím poslaním nie je presviedčať zarytých odporcov. Ide mi o tú neistú väčšinu. Ak sa dezinformácie valia zo všetkých strán, dokonca aj z najvyšších poschodí politiky, ľudia si môžu začať hovoriť, že na tom niečo bude. Práve pre nich musí existovať bezpečné miesto, kde nájdu overené informácie a vedecké fakty,“ uzavrel.Podcast tak otvára širšiu otázku: prečo ani publikované a recenzované vedecké dáta nedokážu ukončiť verejnú diskusiu a akú úlohu v nej zohrávajú politika a sociálne siete.

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremenom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vládny audit bol politickým zadaním no preukázal veľmi dobré výsledky občianského sektora. Reputačné škody ale budú obrovské, pre Aktuality to povedal Juraj Rizman z organizácie Post Bellum. Štát a jeho inštitúcie by boli veľmi radi, keby miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, dodáva. Ustojí Tretí sektor vládnu šikanu a prečo Juraj Rizman zažaloval Luboša Blahu?Ústavný súd iba nedávno vystavil zásadnú stopku vládnemu zákonu o mimovládkach,. Po snahe onálepkovať Trestí sektor ako agentov cudzej moci, tak legislatívne zlyhal aj koaličný pokus spraviť z mimovládneho sektora výlučných lobistov. Napriek verdiktu ústavných sudcov však politická a administratívna vojna vládnej koalície voči tretiemu sektoru ani zďaleka nekončí. Napokon, svedčia o tom aj slová i činy premiéra Fica, ktorý sa svojim nepriateľským postojom k občianskej spoločnosti už dlhodobo nijako netají a svoju vládu už pri nástupe označil aj za koniec éry vlády mimovládok.Za pravdu mu mal dať aj vládny audit vybraných subjektov. Ten odhalil účtovné a finančné pochybenia vo viacerých renomovaných organizáciách, či už ide o Post Bellum alebo projekty spojené s disidentkou Martou Šimečkovou. Aké reálne výsledky teda tento audit v skutočnosti priniesol? Potvrdil vládnu propagandu cieliacu na občiansku spoločnosť a demaskoval zásadné finančné pochybenia Tretieho sektora alebo je to práve naopak?Preverovalo sa niečo cez 40 miliónov, nedostatky a pochybenia sa našli vo výške cez 230 tisíc, takže miera pochybenia je - i podľa samotného ministerstva financií, približne vo výške 0,5 percenta celkovej sumy. To je veľmi dobrý výsledok pre celý občiansky sektor a štátne inštitúcie by boli veľmi radi, keď by miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, tvrdí Juraj Rizman.Aktuálne - napriek auditu - však vláda nariadila ďalšie širokospektrálne kontroly mimovládnych organizácií a to aj v oblastiach ako je BOZP či GDPR. Dá sa teda už hovoriť o šikane občianskej spoločnosti a ustojí tretí sektor pokračujúcu šikanu vlády Roberta Fica? Vydržali sme Mečiara, vydržíme aj Fica. Zatiaľ všetci, ktorí sa snažili zakázať či obmedziť občiansku spoločnosť - či už to boli fašisti, komunisti alebo to bol V. Mečiar, tak vždy prehrali. Žiaľ, takto neustále plytváme potenciálom tých najaktívnejších ľudí tejto krajiny, hovorí Juraj Rizman. Vládna šikana podľa neho bude pokračovať a tretí sektor sa pokúsia rozdeliť metódou “cukru a biča”. Časť sektora si budú chcieť kúpiť a ostatných zastrašiť alebo aspoň odradiť, dodáva.Ráno Nahlas. Tentoraz s Jurajom Rizmanom z občianskeho združenia Post Bellum. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Vládny audit bol politickým zadaním no preukázal veľmi dobré výsledky občianského sektora. Reputačné škody ale budú obrovské, pre Aktuality to povedal Juraj Rizman z organizácie Post Bellum. Štát a jeho inštitúcie by boli veľmi radi, keby miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, dodáva. Ustojí Tretí sektor vládnu šikanu a prečo Juraj Rizman zažaloval Luboša Blahu?Ústavný súd iba nedávno vystavil zásadnú stopku vládnemu zákonu o mimovládkach,. Po snahe onálepkovať Trestí sektor ako agentov cudzej moci, tak legislatívne zlyhal aj koaličný pokus spraviť z mimovládneho sektora výlučných lobistov. Napriek verdiktu ústavných sudcov však politická a administratívna vojna vládnej koalície voči tretiemu sektoru ani zďaleka nekončí. Napokon, svedčia o tom aj slová i činy premiéra Fica, ktorý sa svojim nepriateľským postojom k občianskej spoločnosti už dlhodobo nijako netají a svoju vládu už pri nástupe označil aj za koniec éry vlády mimovládok.Za pravdu mu mal dať aj vládny audit vybraných subjektov. Ten odhalil účtovné a finančné pochybenia vo viacerých renomovaných organizáciách, či už ide o Post Bellum alebo projekty spojené s disidentkou Martou Šimečkovou. Aké reálne výsledky teda tento audit v skutočnosti priniesol? Potvrdil vládnu propagandu cieliacu na občiansku spoločnosť a demaskoval zásadné finančné pochybenia Tretieho sektora alebo je to práve naopak?Preverovalo sa niečo cez 40 miliónov, nedostatky a pochybenia sa našli vo výške cez 230 tisíc, takže miera pochybenia je - i podľa samotného ministerstva financií, približne vo výške 0,5 percenta celkovej sumy. To je veľmi dobrý výsledok pre celý občiansky sektor a štátne inštitúcie by boli veľmi radi, keď by miera pochybenia pri ich vlastných projektoch bola iba pol percenta, tvrdí Juraj Rizman.Aktuálne - napriek auditu - však vláda nariadila ďalšie širokospektrálne kontroly mimovládnych organizácií a to aj v oblastiach ako je BOZP či GDPR. Dá sa teda už hovoriť o šikane občianskej spoločnosti a ustojí tretí sektor pokračujúcu šikanu vlády Roberta Fica? Vydržali sme Mečiara, vydržíme aj Fica. Zatiaľ všetci, ktorí sa snažili zakázať či obmedziť občiansku spoločnosť - či už to boli fašisti, komunisti alebo to bol V. Mečiar, tak vždy prehrali. Žiaľ, takto neustále plytváme potenciálom tých najaktívnejších ľudí tejto krajiny, hovorí Juraj Rizman. Vládna šikana podľa neho bude pokračovať a tretí sektor sa pokúsia rozdeliť metódou “cukru a biča”. Časť sektora si budú chcieť kúpiť a ostatných zastrašiť alebo aspoň odradiť, dodáva.Ráno Nahlas. Tentoraz s Jurajom Rizmanom z občianskeho združenia Post Bellum. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V novej epizóde relácie Cashflow privítal moderátor uznávaného motoristického novinára Maroša Čabáka, ktorý otvorene analyzoval aktuálny stav automobilového trhu. Expert v diskusii upozornil, že nové auto zo showroomu si kupuje iba pätina Slovákov, zatiaľ čo zvyšok sa spolieha na jazdené vozidlá. Šokujúcim zistením bol extrémny prepad hodnoty čínskych značiek, ktoré môžu stratiť až polovicu ceny hneď po odchode z predajne. Čabák sa netajil ani svojím skeptickým postojom k alternatívnym pohonom, pričom priznal, že by si osobne nikdy nekúpil plug-in hybrid. Rovnako striktný bol v otázke elektromobility, keď vyhlásil, že ak by mal vlastniť iba jedno jediné auto, elektromobil by to rozhodne nebol. Debata sa dotkla aj správania na cestách, kde hosť trefne pomenoval vrodenú agresivitu slovenských vodičov. Napriek tomu si myslí, že slovenské diaľnice sú pripravené na zvýšenie maximálnej povolenej rýchlosti až na 160 km/h.Tento diel ti prináša www.tazbakryptomeny.sk

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Dnes vás vezmeme do dejiska Zimných olympijských hier, ale na mimo turisticky vyhľadávané miesta Talianska, ochutnáme ich kuchyňu a pritom si dame rýchlokurz taliančiny. Nevynecháme tému Popolcová streda a to všetko s jedným hosťom. Ľubomír Švorca je teológ, odborník na Taliansko a aj učiteľ tohto jazyka. Minulý rok jeho meno zaradili medzi top 30 pedagogických osobností Slovenska. Napriek tomu, že sám turistov sprevádza, nemá rád turizmus. Ako teda cestuje on a ako sa z jazykového samouka stál profesionál? | Hosť RRZ: Ľubomír Švorca (teológ, pedagóg, italianista, odborník na Taliansko) | Moderuje: Miroslav Čief. | Tolkšou Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

16 000 kilometrov. 16 krajín. 352 dní. Russ Cook je prvým človekom, ktorý pozdĺžne prebehol celú Afriku. Od najjužnejšieho bodu kontinentu – mys Agulhas v Juhoafrickej republike, až po tuniský Ras Angela. Počas svojej dlhej cesty čelil púštnym búrkam, dažďovým pralesom, horským masívom, krutým horúčavám, ale najmä svojim vlastným fyzickým a psychickým limitom. Napriek pokusu o únos, ozbrojenému prepadnutiu a mnohým ďalším prekážkam, Russ ani raz reálne nepriznával možnosť, že by to vzdal. Keď prebehol cieľovou rovinkou v Tunisku, mal za sebou trasu zodpovedajúcu 386 maratónom a s úžasom ho sledoval už celý svet. Najtvrdší týpek: Myseľ silnejšia ako kilometre je inšpiratívnym príbehom plným odhodlania a neuveriteľnej vnútornej sily. Je tiež príbehom de facto obyčajného a možno trochu strateného mladého muža, Angličana, ktorý sa rozhodol prekonať svoje vlastné hranice a nájsť seba samého. Najťažšia cesta, ktorú musíš v živote prejsť, nie je na mape – je v tvojej hlave. Audiokniha: Najtvrdší týpek Autor: Russ Cook Interpret: Daniel Ratimorský Dĺžka: 8:25 h Vydavateľstvo: Publixing a .DOT Audiokniha Najtvrdší týpek na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Najtvrdší týpek na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Hostia: Martin Šuster (ekonóm z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť) a Branislav Žúdel (riaditeľ Odboru makroekonomických analýz a prognóz IFP). | Prognózy tempa budúceho rastu HDP postupne chladnú. Kým v septembri ešte ministerstvo financií avizovalo 1,3 %, v aktuálnej prognóze je to už len jedno percento. Odhad Rady pre rozpočtový zodpovednosť klesol z októbrových 1,3% dokonca pod percento. Ktoré faktory v danom období zhoršili výhľad vývoja ekonomiky? Je predpoklad ďalšieho spomaľovania? Napriek doterajšej snahe konsolidovať verejné financie nepominulo riziko rastu deficitu a bez ďalších opatrení by v budúcom roku opäť presiahlo päťpercentnú hranicu – varuje RRZ. Ukázali sa zavedené konsolidačné opatrenia ako účinné? Ktorým smerom pokračovať – premiér hovorí o potrebe prorastových opatrení, aké by to mohli byť? | Tempo rastu ekonomiky klesá. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mestom Fermoy, v grófstve Cork v Írsku, preteká na prvý pohľad pokojná rieka Blackwater. Obteká staré domy, mosty a lúky, akoby tu bola len kulisou každodenného života. Napriek tomu sa spája s jednou z najväčších záhad zmiznutia manželského páru, ktorý je viac ako 30-rokov nezvestný. Hoci polícia každý rok verejnosť vyzýva, aby poskytla akékoľvek informácie, doteraz neprišla k rozhodujúcemu – prelomovému momentu. Zmiznutie Conora a Sheily Dwyerovcov tak patrí medzi najväčšie neobjasnené prípady súčasnej ír­skej kriminalistiky.Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Jana CvikováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Juraj HrnčiríkPodcast produkcia: Simona Mičová

Hodnota zlata sa za posledné tri roky zvýšila o takmer 170 percent. To je rekordný rast, ktorý sa dá porovnať len s obdobiami ako bola ropná kríza koncom sedemdesiatych rokov, alebo globálna finančná kríza po roku 2008. Tieto obdobia však zároveň upozorňujú, že po prudkom raste často prichádza strmý pád. Ak niekto kúpil zlato v roku 1980, nasledoval prepad ceny a trvalo mu 27 rokov, kým sa jeho investícia dostala späť na úroveň nákupu. Ak nakupoval v roku 2010, investícia sa mu vrátila o desať rokov. Aktuálne v posledných týždňoch cena zlata mierne klesla asi o desať percent, ale stále zostáva na rekordnej úrovni okolo 5000 dolárov za trójsku uncu. Radoslav Kasík zo spoločnosti Finax vysvetľuje, že investície do zlata dnes hraničia skôr so psychózou a ľudia majú skreslené predstavy: "Pri investovaní nikdy nie je dobré reagovať na aktuálne dianie a naháňať trendy. Aj tak ľudia väčšinou zachytia až záver, po ktorom nasleduje prudká zmena." Zlato nie je ideálna investícia na zhodnotenie majetku, pretože jeho výkon z dlhodobého hľadiska nedosahuje zhodnotenie akcií. Môže však slúžiť na diverzifikáciu portfólia, ak v ňom človek nemá uložených viac ako desať - pätnásť percent svojho majetku. Ak už sa niekto rozhodne investovať do zlata, mal by dôkladne zvážiť, kde ho kúpi, za akú cenu a kde ho bude skladovať. Predajcovia majú totiž rôzne triky. "Často sľubujú predaj bez poplatku, ale ponúkajú zlato v eurách za gram," vysvetľuje Kasík. Zlato sa však celosvetovo predáva v amerických dolároch za trójsku uncu a preto je dôležité si ponúkanú cenu prepočítať. Pre investora je najlepšie navštíviť priamo výrobcu zlata, zvyčajne mincovňu. Kasík tiež hodnotí vývoj na akciovom trhu. Napriek clám a inflácii zatiaľ americká a svetová ekonomika nie sú v recesii, ale na trhu sa dejú nečakané zmeny. "Napríklad v minulom roku európske a ázijské indexy prekonali tie americké a zmenila sa aj pozícia technologických firiem," dodáva Radoslav Kasík z Finaxu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Oplatí sa dnes kupovať zlato? Bude hodnota zlata ešte rásť alebo príde pád? Na čo si dať pozor pri kúpe zlata Aké je historické zhodnotenie zlata a akcií Ako trhy reagujú na nepredvídateľnú politiku Donalda Trumpa Aký vývoj akciového trhu je možné očakávať See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nepopulárnu konsolidáciu Smeru neprekryje ani strašenie Šimečkovou mamou, tvrdí politológ Jozef Lenč (podcast)„Pokles preferencií Smeru nezastavuje ani strašenie Šimečkovou mamou“, tvrdí politológ Jozef Lenč. „PS bude musieť spozornieť až v momente, ak by sa kauza premietla do preferencií“, dodáva.Odvolávanie ministrov po vyše roku od podania návrhu. Napriek tomu aj nočné rokovanie. Rozprava o vyslovení nedôvery vláde skrátená. Bez stanoviska premiéra či ministrov. Aj bez diskusie s nimi. Rozprava k nespokojnosti s ministrami natiahnutá len cez invenčné použitie inštitútu interpelácií opozíciou. Parlamentná realita týchto hodín.Ak sa však vládnej väčšine nechce počúvať o nespokojnosti s výkonmi svojich ministrov, po piatku pokračovali v rozprave o pochybeniach matky Michala Šimečku. Zo štátneho auditu totiž vzišli nezrovnalosti pri čerpaní štátnych peňazí na jej projekt Fórum. Ak ale premiér hovorí aj o päťnásobnom preplácaní faktúr, audit upozornil na duplicitu či triplicitu. Nepotvrdil však jej obohacovanie.„Matka zlyhala, pochybenia sú očividné“ – dnes vystúpil líder opozície Michal Šimečka. Dodal však, že „tak očividné, ako neschopnosť a korupcia vlády, ktoré sa snažíte zakryť útokom na moju rodinu“ – obrátil sa v parlamente na vládnu väčšinu.Prípad však nemusí mať pre Michal Šimečku koniec. Skúsenému politickému hráčovi, akým je Robert Fico, môže poslúžiť v kritickom čase volieb. Raz sa mu to už podarilo pri Mikulášovi Dzurindovi.Na prípadný ničivý potenciál pochybenia Šimečkovej matky sa pozrieme s politológom Jozefom Lenčom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Pokles preferencií Smeru nezastavuje ani strašenie Šimečkovou mamou“, tvrdí politológ Jozef Lenč. „PS bude musieť spozornieť až v momente, ak by sa kauza premietla do preferencií“, dodáva.Odvolávanie ministrov po vyše roku od podania návrhu. Napriek tomu aj nočné rokovanie. Rozprava o vyslovení nedôvery vláde skrátená. Bez stanoviska premiéra či ministrov. Aj bez diskusie s nimi. Rozprava k nespokojnosti s ministrami natiahnutá len cez invenčné použitie inštitútu interpelácií opozíciou. Parlamentná realita týchto hodín.Ak sa však vládnej väčšine nechce počúvať o nespokojnosti s výkonmi svojich ministrov, po piatku pokračovali v rozprave o pochybeniach matky Michala Šimečku. Zo štátneho auditu totiž vzišli nezrovnalosti pri čerpaní štátnych peňazí na jej projekt Fórum. Ak ale premiér hovorí aj o päťnásobnom preplácaní faktúr, audit upozornil na duplicitu či triplicitu. Nepotvrdil však jej obohacovanie.„Matka zlyhala, pochybenia sú očividné“ – dnes vystúpil líder opozície Michal Šimečka. Dodal však, že „tak očividné, ako neschopnosť a korupcia vlády, ktoré sa snažíte zakryť útokom na moju rodinu“ – obrátil sa v parlamente na vládnu väčšinu.Prípad však nemusí mať pre Michal Šimečku koniec. Skúsenému politickému hráčovi, akým je Robert Fico, môže poslúžiť v kritickom čase volieb. Raz sa mu to už podarilo pri Mikulášovi Dzurindovi.Na prípadný ničivý potenciál pochybenia Šimečkovej matky sa pozrieme s politológom Jozefom Lenčom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zmenárnik. Je neviditeľný, ale chce aby ste o ňom vedeli. Zoberie vám z bytu drobnosť, zdanlivo nepodstatnú vec a zamení ju za figúrku bez tváre. Označil si vás. Je to hra o moc a ňou rastie aj jeho chuť na niečo viac… Detektívka Leonore Askerová má vedúce postavenie oddelenia pre závažnú trestnú činnosť polície v Malmö takmer na dosah. Avšak uprostred závažného prípadu zmiznutia mladej dvojice sa ju vedenie rozhodne „povýšiť“ na vedúcu takzvaného oddelenia stratených duší, útvaru pre vyšetrovanie nevyriešených prípadov, ktorý sa nachádza v suteréne policajnej stanice. Napriek tomu Askerová vedie vyšetrovanie sama na vlastnú päsť a vďaka svojmu trénovanému inštinktu nachádza čoraz viac indícií. Niekto umiestňuje malé figúrky do modelovej železničnej krajiny a ukáže sa, že jedna z nich zrejme stvárňuje hľadanú ženu. Leo čoskoro pochopí, že za zdanlivou banalitou sa skrýva nezvyčajný druh zla, ktoré sa snaží na seba upozorniť a vtiahnuť ju do útrob hory. Zmenárnik je 1. diel série Leo Askerová. Audiokniha: Zmenárnik Autor: Anders de la Motte Interpret: Lujza Garajová Schrameková Dĺžka: 13:42 h Vydavateľstvo: Publixing a .DOT Audiokniha Zmenárnik na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Zmenárnik na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Lucia Baranová sa venuje ochrane oceánov a žralokov. K moru mala blízko už od detstva – ako malej jej dokonca lekár predpísal pobyt pri mori ako pomoc pri kožných alergiách. Vzťah k oceánu sa postupne premenil na hlbokú vášeň pre podmorský svet a neskôr aj na potrebu aktívne sa podieľať na jeho ochrane. Luciu fascinujú najmä žraloky – ktoré sú kľúčové pre udržanie zdravých oceánov. Napriek tomu dnes stále čelia masívnemu výlovu. Aj preto sa Lucia rozhodla stať sa ich hlasom a obhajkyňou.V súčasnosti Lucia Baranová pôsobí najmä v Mexiku, v oblasti Baja {Bacha} California, kde založila organizáciu zameranú na ochranu žralokov. Dozvieme sa, v čom spočíva ich práca, ako do ochrany oceánov zapájajú mladú generáciu a ako ich prijala miesta komunita rybárov. Najprv Lucia vysvetlí, prečo sú žraloky dôležité pre nás všetkých.

Slovenská cyklistika má nový klenot, ktorý nielenže láme rekordy na tratiach, ale svojou bezprostrednosťou si podmanila aj svet športových fanúšikov. Hosťom najnovšieho vydania podcastu suSPEAK s moderátorskou dvojicou Marek Marušiak a Rasťo Konečný bola aktuálne najlepšia slovenská MTB pretekárka v disciplíne enduro Simona Kuchyňková.Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.

Slovenská cyklistika má nový klenot, ktorý nielenže láme rekordy na tratiach, ale svojou bezprostrednosťou si podmanila aj svet športových fanúšikov. Hosťom najnovšieho vydania podcastu suSPEAK s moderátorskou dvojicou Marek Marušiak a Rasťo Konečný bola aktuálne najlepšia slovenská MTB pretekárka v disciplíne enduro Simona Kuchyňková.Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.

Zrazu som sa vyhýbala foteniu, nechcela som sa vidieť. Aj fyzicky som mala som rôzne príznaky a netušila, čo sa deje, hovorí Lenka Šóošová o perimenopauzeVedeli ste, že priemerná žena strávi v perimenopauze a menopauze až tretinu svojho života? Napriek tomu o nej vieme menej než o puberte. Počúvajte spolu s nami najnovšiu časť Pre mamy s Babsy.Perimenopauza je prirodzené prechodné obdobie v živote ženy, ktoré môže začať aj niekoľko rokov pred menopauzou. Prejavuje sa hormonálnymi výkyvmi a rôznymi fyzickými aj psychickými príznakmi (hovorí sa dpokonca o viac ako 30-tich) , ktoré si ženy často nevedia hneď spojiť s týmto obdobím. Práve preto býva perimenopauza často nepochopená a zbytočne stresujúca.O svojej skúsenosti s perimenopauzou v poslednej dobe otvorene komunikuje aj moderátorka Lenka Šóošová, ktorá priznala, že dlho netušila, čo sa s jej telom deje. Zažívala zabúdanie, únavu, búšenie srdca či stratu istoty a mala pocit, že s ňou niečo vážne nie je v poriadku. Až postupne zistila, že ide o perimenopauzu, a rozhodla sa o tom hovoriť verejne, aby povzbudila aj iné ženy a pomohla búrať tabu okolo tejto témy, ktorú vám dnes prinášame aj v najnovšej časti Pre mamy s Babsy. V otvorenej diskusii privítame nielen Lenku Šóošovú, ale aj farmaceutku, odborníčku v oblasti ženského zdravia a členku Medzinárodnej menopauzálnej spoločnosti Leilu Zajac, dozviete sa: čo je perimenopauza a čo menopauza kedy môže žena pozorovať úplne prvé príznaky, a koľko perimenopauza trvá prečo by o tomto období mali vedieť aj mladé ženy, ešte pred 40-tkou čo všetko je dôležité začať si o svojom tele uvedomovať ešte skôr, než prídu prvé príznaky ako toto obdobie prežívala moderátorka Lenka Šoóšová v dobe, kedy ešte nevedela, čo sa s ňou deje ako to prežívala už naopak v čase, kedy o perinomenopauze vedela čo jej pomohlo prekonať aj nepríjemné chvíle ako to vnímala ako žena, ktorá nielen chodí do práce, ale je navyše dennodenne aj pred kamerami a v centre záujmu viac, než iné profesie ako jej pomohol jej manžel a ako sa má dnes aj čo Lenka ako vždy s úmevom a úprimne odkazuje všetkým ženám.V našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité, čo o ženskom zdraví (nielen) po 40-tke treba vedieť. Počúvať všetky doterajšie časti a prihlásiť sa aj na odber nových dielov podcastov Najmama.sk môžete cez iTunes, Google podcasty alebo

V dnešnom dieli podcastu Flešbeky Ivan privítal ako hosťa Mária Lazúra. Mário žil 38 rokov ako úplný ateista. Napriek tomu, že mu staré mamy doma rozprávali o Bohu, odmietal ho. Zlom nastal až vtedy, keď jeho malá dcérka začala prinášať vieru domov. V tejto epizóde sa dozviete celý príbeh o Máriovom obrátení a následnej horlivej službe v Gedeone, ktorá v súčasnosti presahuje hranice Slovenska a Českej republiky.00:15 Úvod a predstavenie01:00 Miska otázok 01:20 Aké sú tvoje 3 silné stránky?02:12 Ako sa najradšej modlíš?03:33 Na čo sa ešte tešíš v tomto roku?04:34 Súťaž o Záznam z Godzone Tour 2025 https://www.godzoneshop.sk/produkt/godzone-tour-2025-vitaj-v-slobode-digitalny-zaznam/05:20 Poďakovanie podporovateľom06:10 Máriova cesta k Ježišovi18:50 Dcéra ma priviedla k Bohu24:30 Prvýkrát som zažil dotyk Boha26:20 Celá rodina postupne prišla k Ježišovi26:55 Viera a profesia29:30 Svedectvo o uzdravení dcéry36:30 Svedectvo o udravení sestry39:15 Služba v Gedeone43:20 Ako udržiavaš oheň?45:30 Služba Gedeon sa rozrástla do sveta50:30 Rozdiely v službe na Slovensku a v krajinách východu53:26 Zdieľanie evanjelia v moslimských krajinách57:33 Poďakovanie a rozlúčenie

Tu päťtisíc, tam deväťtisíc, inokedy zase 20-tisíc a podobne. Napriek interným upozorneniam vykonalo ministerstvo zdravotníctva za ostatné dva roky aspoň 15 predražených verejných obstarávaní. Dozvedeli sme sa o tom vďaka zamestnancom, ktorí pre svoje podozrenia podali trestné oznámenie a prehovorili s denníkom SME. Ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi sa tak po dvojmiliardovom záchrankovom tendri rozširuje repertoár podozrivých obstarávaní v rezorte. Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s reportérom denníka SME Jánom Krempaským. Odporúčanie Týždeň začneme hudobným odporúčaním, konkrétne newyorskou kapelou Geese. Medzi inými získala titul prvej dobrej americkej rockovej kapely generácie Z a jej hudba poteší najmä milovníkov indie rocku, možno post punku. Mňa k nim priviedol album z minulého roka Getting Killed, no za vypočutie stojí samozrejme ich celá diskografia. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ozbrojenci kontrolujú ľudí, tých so zraneniami zabíjajú, je to znak účasti na protestoch, rozpráva Iránčanka, ktorá žije na Slovensku. Keď sa jej po týždni od začiatku protestov podarilo spojiť na dve minúty s príbuznými, prepukla do plaču. Počula to vytúžené: „Sme v poriadku“. Tisíce iných za svoj boj s teokratickým režimom zaplatili aj životom.Irán – ešte pred pár dňami krajina s celonárodnými protestami proti teokratickému režimu na čele s ajatolláhom Alím Chameneím. Tri týždne verejného odporu - v krajine, kde sa za odpor vešia. A to verejne. Napriek tomu vyšli do ulíc. Najprv nespokojní obchodníci, ku ktorým sa pridali mladí ľudia a študenti. Kritiku životnej úrovne a dražoby rozšírili o kritiku moci. V stovke miest po celej krajine.Reakcia? Armádna streľba do davov, zatýkanie, vyhrážky popravami. Následne informačný blackout. Vypnutý internet i telefonické linky.A Trumpov prísľub pomoci, „ktorá mala byť na ceste“. Po tom, ako Iráncov vyzýval k prevzatiu inštitúcií.Po inom prísľube – a síce, že režim prestane s popravami – americký prezident akoby na ten svoj prísľub zabudol.Bilancia? Irán bez protestov. Obete v tisícoch, vyše 20-tisíc zadržaných. A režim ajatolláhov naďalej pri moci.Čo na to samotní Iránci? Aj tí, čo sa na dianie doma pozerajú zo slobodného exilu?Z bezpečnostných dôvodov ich identitu nezverejňujeme.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ozbrojenci kontrolujú ľudí, tých so zraneniami zabíjajú, je to znak účasti na protestoch, rozpráva Iránčanka, ktorá žije na Slovensku. Keď sa jej po týždni od začiatku protestov podarilo spojiť na dve minúty s príbuznými, prepukla do plaču. Počula to vytúžené: „Sme v poriadku“. Tisíce iných za svoj boj s teokratickým režimom zaplatili aj životom.Irán – ešte pred pár dňami krajina s celonárodnými protestami proti teokratickému režimu na čele s ajatolláhom Alím Chameneím. Tri týždne verejného odporu - v krajine, kde sa za odpor vešia. A to verejne. Napriek tomu vyšli do ulíc. Najprv nespokojní obchodníci, ku ktorým sa pridali mladí ľudia a študenti. Kritiku životnej úrovne a dražoby rozšírili o kritiku moci. V stovke miest po celej krajine.Reakcia? Armádna streľba do davov, zatýkanie, vyhrážky popravami. Následne informačný blackout. Vypnutý internet i telefonické linky.A Trumpov prísľub pomoci, „ktorá mala byť na ceste“. Po tom, ako Iráncov vyzýval k prevzatiu inštitúcií.Po inom prísľube – a síce, že režim prestane s popravami – americký prezident akoby na ten svoj prísľub zabudol.Bilancia? Irán bez protestov. Obete v tisícoch, vyše 20-tisíc zadržaných. A režim ajatolláhov naďalej pri moci.Čo na to samotní Iránci? Aj tí, čo sa na dianie doma pozerajú zo slobodného exilu?Z bezpečnostných dôvodov ich identitu nezverejňujeme.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po jesennej časti sú priamo za majstrovským Slovanom Bratislava, na ktorý strácajú len bod, ale sú mimoriadne hladní po úspechu. Napriek tomu nechcú dávať zbytočne prehnané vyhlásenia. Prečo? Aj to prezradil v 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek.Po 18. kole Niké ligy sú priamo za jeho chrbtom a strácajú len jeden bod. Už po prvom jarnom kole sa môže tento stav zmeniť, pretože ŠK Slovan Bratislava sa v 19. kole – prvom jarnom – predstaví na pôde DAC 1904 Dunajská Streda a po tomto súboji môže mať liga nového lídra.Ako to však bude vyzerať v súboji o titul na jar? V 67. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatoval s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom a moderátorom Mariánom Lontošom tréner Dunajskej Stredy Branislav Fodrek, ktorý sa vyjadril k viacerým zaujímavým témam, ako aj k majstrovskej výzve. Podľa Branislava Fodreka nemožno zabúdať na dôležitý fakt. Viac už v tradičnom futbalovom podcaste na ŠPORT.sk.EPIZÓDA BOLA NAHRÁVANÁ vo štvrtok 15. januára 2026

Premiér Robert Fico sa musí postaviť pred parlament a požiadať poslancov, aby ešte raz vyslovili dôveru jeho vláde. Dôvodom je dlh verejných financií, ktorého výška sa pohybuje okolo hranice 60 percent.Napriek tomu sa tejto povinnosti vyhýba už 55 dní.Aké sankcie hrozia politikom, ak ich vláda stav verejných financií nezlepšuje a ako dlho sa im dá vyhýbať, odpovie v dnešnom videopodcaste člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.Podcast pripravila Kristína Braxatorová

Premiér Robert Fico sa musí postaviť pred parlament a požiadať poslancov, aby ešte raz vyslovili dôveru jeho vláde. Dôvodom je dlh verejných financií, ktorého výška sa pohybuje okolo hranice 60 percent.Napriek tomu sa tejto povinnosti vyhýba už 55 dní.Aké sankcie hrozia politikom, ak ich vláda stav verejných financií nezlepšuje a ako dlho sa im dá vyhýbať, odpovie v dnešnom videopodcaste člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.Podcast pripravila Kristína Braxatorová

Marec'94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec'98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Marec'94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec'98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Tak a je koniec. Zajtra ani pozajtra síce neprejdeme 20 kilometrov a každá sa vrátime do svojich životov. Ale tie dva týždne spolu – intenzívne spolu – nám budú rezonovať už navždy. Napriek tomu, že sme dcéra, mama, sestra, spoznali sme sa nanovo.“ Štyri vety z denníka pútnika do španielskej Compostelly. Starobylej pútnickej cesty, na ktorú sa ročne vydá okolo 400 tisíc pútnikov zo všetkých kútov sveta. Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska. A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka: „Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“. Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Tak a je koniec. Zajtra ani pozajtra síce neprejdeme 20 kilometrov a každá sa vrátime do svojich životov. Ale tie dva týždne spolu – intenzívne spolu – nám budú rezonovať už navždy. Napriek tomu, že sme dcéra, mama, sestra, spoznali sme sa nanovo.“ Štyri vety z denníka pútnika do španielskej Compostelly. Starobylej pútnickej cesty, na ktorú sa ročne vydá okolo 400 tisíc pútnikov zo všetkých kútov sveta. Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska. A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka: „Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“. Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Tak a je koniec. Zajtra ani pozajtra síce neprejdeme 20 kilometrov a každá sa vrátime do svojich životov. Ale tie dva týždne spolu – intenzívne spolu – nám budú rezonovať už navždy. Napriek tomu, že sme dcéra, mama, sestra, spoznali sme sa nanovo.“ Štyri vety z denníka pútnika do španielskej Compostelly. Starobylej pútnickej cesty, na ktorú sa ročne vydá okolo 400 tisíc pútnikov zo všetkých kútov sveta. Všetko sa to začalo pred vyše 1200 rokmi. Istý pustovník Pelayo objavil vo vtedajšej Galícii hrobku apoštola Jakuba. Na „poli hviezdy“ – Campus stellae, z čoho to dnešné Compostella. Po prvej vlne pútnikov sa v priebehu dvoch storočí z Camina stalo jedno z troch hlavných pútnických ciest. Popri Ríme a Jeruzaleme. Po tristoročnom rozkvete, ktorý za sebou zanechal sieť refúgií/resp. útulkov, a neskôr šestoročnom úpadku, sa po znovuobjavení relikvií apoštola Jakuba táto „svätojakubská cesta“ stala opäť populárnou. Až tak, že je od roku 1993 zapísaná v kultúrnom dedičstve Unesco. A dnes atakuje polmiliónovú armádu pútnikov ročne. Nevynímajúc tých zo Slovenska. A prečo? Odpoveďou môže byť opäť úryvok z pútnického denníka: „Nekomfort nám odkryl naše silné i slabé stránky. Camino môže mať veľa podôb. Cesta je ísť aj sám, v spoločnosti rodiny alebo kamošov. S ľahkým alebo ťažkým ruksakom. Spať v albergue alebo v hoteloch. Pomáhať si taxíkom alebo prejsť všetko po vlastných. Rýchlo či pomaly. Je to na konci dňa úplne jedno, keď na nej každý nájde to potrebné pre seba. Nezabúdajme stále tú našu cestu hľadať“. Záznamy, ktoré za sebou zanechalo putovanie sestier Gostíkových - Katky a Janky. Dnes budú hosťami RánoNahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podľa reportérok Denníka N, Márie Benedikovičovej a Veroniky Prušovej, rok 2025 charakterizovali intenzívne snahy vládnej koalície o oslabenie nezávislých inštitúcií a legislatívne zmeny, ktoré komplikujú vyšetrovanie korupcie a postavenie kľúčových svedkov. Napriek personálnemu rozkladu polície a pochybným štátnym zákazkám plnili nezastupiteľnú úlohu v systéme bŕzd a protiváh najmä Ústavný súd a čoraz aktívnejšia odborná verejnosť. Slovensko tak ostáva právnym štátom predovšetkým vďaka odolnosti súdnej moci, ktorá nateraz dokázala zastaviť najradikálnejšie mocenské zásahy.

S úspechmi reprezentuje Slovensko aj napriek tomu, že má iba osem rokov. O Matiasovi Balážovi s číslom 26 píšu slovenské médiá iba zopár rokov a zatiaľ jeho sa jeho kariéra vyvíja sľubne. Mladý talent dokazuje svoj talent a ochotu učiť sa na motoristických okruhoch, na ktorých jazdí na motocykli už od štyroch rokov. Príprava na sezónu je na Slovensku komplikovaná V štyroch rokoch začínal na malom pretekárskom motocykli PW-50, prvý raz pretekal v piatich a ako osemročný dnes jazdí na silnejšej Ohvale 110 s manuálnou prevodovkou. Mieni však prejsť na výkonnejšie stroje, čo nám Matias potvrdil vo svojom prvom štúdiovom rozhovore. Matiasova príprava na sezónu zahŕňa aj atletiku, futbal či bicyklovanie. Ale reálnu prípravu, teda jazdenie na motorke, na Slovensku v zimnom období značne komplikuje počasie. Zimné obdobie motoristickému športu vôbec nepraje, a preto musi otec, manažér a tréner Michal Balaž aktívne nachádzať finančné prostriedky na prípravu doma. Ročne ide o desiatky tisíc eur aj napriek tomu, že ide o juniorský motoristický šport.Pohľad do zákulisia tréningov Matiasov otec sprostredkováva prostredníctvom instagramového účtu matias_no.26 a tiež profilu na Facebooku Matias Baláž #26. Nehody? Stávajú sa, v Taliansku havaroval v 90 km/h.Nezainteresovaným sa môže zdať, že je to hazard so zdravím dieťaťa, avšak práve dôsledná profesionálna príprava je to, ako zraneniam predchádzať. Napriek tomu Matias aj Michal v rozhovore priznávajú, že k pádom v motoristickom športe dochádza, a tiež k menším zraneniam.Matias spomína na udalosť z talianskeho motoristického okruhu, keď spadol z motocykla v rýchlosti 90 km/h a značný čas si jeho pád nikto nevšimol. Napriek tejto skúsenosti, ktorej súčasťou bol aj prvotný šok, na pretekanie nezanevrel.Našli by sa pritom aj ďalšie dôvody na stratu motivácie, napríklad neoprávnenú diskvalifikáciu v maďarských pretekoch, ktorú napriek uznaniu autoritami nebolo možné anulovať. Ministerstvo športu, sponzori aj crowdfunding„Na ministerstvo športu sa zniesla kritika, ale pre nás športovcov má význam,“ konštatuje Michal Baláž po otázke moderátora Erika Stríza z Autobazar.EU o tom, ako získava financie na podporu mladého talentu. O zníženie časti nákladov sa doteraz staral tím Maco Racing Junior Team, však od neho sa Matias tento rok osamostatnil a našiel si novú „stajňu“. Prvý raz bude pod novým tímom jazdiť až v Taliansku budúci rok.Momentálne sa na prípravu Balážovci snažia získať prostriedky prostredníctvom kampane na crowdfundingovej platforme Donio, majú za cieľ vyzbierať 5 000 € na sústredenie v Španielsku.V rozhovore s Balážovcami sa moderátor pýta aj na to, či chlapec počas sezóny chodí do školy, či hráva pretekárske hry pod zámienkou trénovania a mladý športovec vskutku prekvapivými odpoveďami dokazuje svoju odhodlanosť a technickú zdatnosť. V podcaste zmienené odkazy: Kampaň na Donio: https://donio.sk/treningovy-kemp-pre-matiasa Viac o Matiasovi Balážovi: https://magazin.autobazar.eu/zrodil-sa-novy-sampion-motoriek-ohvale-110-8-rocny-matias-balaz-sa-teraz-pripravuje-na-prestizny-taliansky-civ-clanok9287.html Facebook profil Matiasa Baláža: https://www.facebook.com/matiasbalaz26/...

Dobrý deň, v Moskve sa tento týždeň nekonalo žiadne prekvapenie. Delegácia, ktorú do Kremľa vyslal Donald Trump, si najprv na Vladimira Putina počkala tri hodiny, a potom odišla bez toho, aby sa priblížila k dohode o ukončení vojny proti Ukrajine. Napriek tomu Trump po stretnutí rozprával, že Putin chce ukončiť vojnu. Zároveň povedal, že nevie, čo Kremeľ robí. Z týchto dvoch vyjadrení je pravdivé len to druhé a je hneď niekoľko signálov, že Rusko sa s Trumpom zahráva.

Koalícia na poslednú chvíľu mení stratégiu. Poslanci Hlasu predložili pozmeňujúci návrh, ktorým zo zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov vypúšťajú niektoré časti sporného zákona. Ide napríklad o možnosť zamestnávateľa každých šesť mesiacov preskúmavať ochranu oznamovateľa.Dôvodom je tlak z Bruselu. „Chcela by som požiadať o potlesk pre stranu Hlas, ktorá nás zachránila pred infringementom proti vlastnému návrhu zákona,“ reagovala v parlamente poslankyňa PS Zuzana Števulová.Napriek ústupkom podstata zákona zostáva: súčasný úrad sa ruší a predsedníčka Zuzana Dlugošová vo funkcii končí. Nového dočasného šéfa vyberie priamo predseda parlamentu Richard Raši. Podľa Števulovej tento manéver „obnažil na kosť“ skutočné úmysly koalície – zbaviť sa nepohodlného vedenia a ovládnuť inštitúciu.V dnešnom podcaste budete počuť reakciu poslanca Hlasu Michala Barteka aj rozhovor s poslankyňou Zuzanou Števulovou.

Koalícia na poslednú chvíľu mení stratégiu. Poslanci Hlasu predložili pozmeňujúci návrh, ktorým zo zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov vypúšťajú niektoré časti sporného zákona. Ide napríklad o možnosť zamestnávateľa každých šesť mesiacov preskúmavať ochranu oznamovateľa.Dôvodom je tlak z Bruselu. „Chcela by som požiadať o potlesk pre stranu Hlas, ktorá nás zachránila pred infringementom proti vlastnému návrhu zákona,“ reagovala v parlamente poslankyňa PS Zuzana Števulová.Napriek ústupkom podstata zákona zostáva: súčasný úrad sa ruší a predsedníčka Zuzana Dlugošová vo funkcii končí. Nového dočasného šéfa vyberie priamo predseda parlamentu Richard Raši. Podľa Števulovej tento manéver „obnažil na kosť“ skutočné úmysly koalície – zbaviť sa nepohodlného vedenia a ovládnuť inštitúciu.V dnešnom podcaste budete počuť reakciu poslanca Hlasu Michala Barteka aj rozhovor s poslankyňou Zuzanou Števulovou.

Na Slovensku sa zhruba za mesiac stali tri vlakové nešťastia s desiatkami zranených a jednou obeťou. Podľa dopravného analytika Iva Drahotského z Dopravnej fakulty Univerzity Pardubice nie je takáto frekvencia obvyklá. Pred niekoľkými rokmi zaznamenali aj v Česku sériu vlakových nešťastí, ktorá však odštartovala rýchlejšiu inštaláciu bezpečnostného systému ETCS do koľajníc i vlakov, ktorá pomáha podobným nehodám predchádzať. Na Slovensku tento proces mešká a v kombinácii s vysokým investičným dlhom výrazne znižuje bezpečnosť železničnej dopravy. Ivo Drahotský potvrdzuje, že českí dopravcovia sa sťažujú na stav slovenských koľajníc a musia tomu prispôsobovať svoju jazdu. „Slovenské železnice nespĺňajú ich technické a bezpečnostné parametre a české vlaky tak musia jazdiť pomalšie ako je obvyklé.“ Minister dopravy Jozef Ráž teraz sľubuje rýchle opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, napríklad v podobe kamier inštalovaných v kabínach rušňovodičov. Podľa Drahotského to môže pomôcť eliminovať výskyt ľudských zlyhaní, ale Slovensko musí nevyhnutne pridať v investíciách do železničnej infraštruktúry. „Rýchle riešenia na zlepšenie bezpečnosti na železnici neexistujú,“ upozorňuje analytik. Okolité krajiny V4 už dlhšie investujú do železničnej infraštruktúry. Napríklad v Česku je aj vďaka dotáciám zavedený systém ETCS na dĺžke 1200 km tratí (12,5% siete), zatiaľ čo na Slovensku je to len na 204 kilometroch (7% siete). Rovnakým štandardom je vybavených aj 1803 vlakov Českých dráh, čo je realita len pre 89 rušňov slovenského dopravcu ZSSK. Napriek podfinancovaniu slovenských železníc štát uvoľnil dotáciu 5,2 milióna eur na leteckú linku Bratislava - Košice a naďalej platí zhruba 50 miliónov eur ročne dotáciu na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Vlaky zadarmo zvažovali v minulosti aj v Česku, ale túto myšlienku zavrhli. „Ak je niečo zadarmo, ľudia si to nevážia a ak je to pre všetkých zadarmo, tak riskujete, že sa ľudia budú prevážať aj zbytočne,“ hovorí Ivo Drahotský. V rozhovore približuje aj nové trendy vo vlakovej doprave, napríklad v podobe autonómnych vlakov, ktoré už v Česku jazdia, alebo vysokorýchlostnej železnice, o ktorej česká vláda uvažuje. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Aký zlý je technický stav slovenských železníc Ako funguje systém ETCS v Česku a na Slovensku Aký zmysel má dotovaná letecká linka Bratislava - Košice Prečo vlaky zadarmo nie sú dobrý nápad Kam smeruje budúcnosť železničnej dopravy a kde je Slovensko See omnystudio.com/listener for privacy information.

Desiatky tisíc ľudí včera napriek dažďu a silnému vetru prišli na námestia po celom Slovensku. Napriek zrušenému dňu pracovného pokoja na sviatok boja za slobodu a demokraciu si našli čas. Premiér medzi tým šíril pod strechou štátneho Agrokomplexu konšpirácie o vražde Jána a Martiny a hovoril o zmene politického režimu. Emaily odsúdeného amerického finančníka a sexuálneho predátora Epsteina spojil s pádom svojej vlády, no to že si Epstein tie maily písal s jeho vtedajším ministrom a dnes poradcom Lajčákom už nespomenul.Ako teda vyzerali naše upršané námestia na sviatok slobody a demokracie? Môže zmeny vyvolať skôr kriedová revolúcia po výsluchu študenta za nápis na chodníku? Akú peknú akciu si zorganizoval Smer a aký spor to v koalícii graduje medzi Smeru a Hlasom, ktorému premiér odvoláva ďalšieho ministra a ponúka pomoc Šutajovi Eštokovi na ministerstve vnútra? A čo opozícia po spoločnom obede a predstavení tieňovej vlády Progresívneho Slovenska?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.

Opoziční lídri sa udobrovali na spoločnom obede. Michal Šimečka naň pozval šéfov SaS, Demokratov aj predsedu KDH. Bolo to ich prvé takéto stretnutie odvtedy, čo KDH spolu so Smerom zahlasovalo za dve pohlavia a národnú identitu do ústavu. Igor Matovič pozvánku nedostal.Premiérovi Ficovi a jeho vláde medzitým vyprší limit. Pre stav našich verejných financií musí podľa ústavy požiadať parlament o vyslovenie dôvery.Ako chce opozícia vymeniť vládu Roberta Fica, na čom sa na obede dohodli? Pôjde to aj bez Igora Matoviča? Akú tieňovú vládu predstaví Progresívne Slovensko? A ako môže dopadnúť hlasovanie o dôvere vláde? A dôverujú jej ľudia, keď nám do života zasahuje stúpajúca kriminalita a pre konsolidáciu si musíme stále viac uťahovať opasky?Braňo Závodský sa rozprával s opozičným lídrom a predsedom hnutia Progresívne Slovensko Michalom Šimečkom.

V spoločnosti Putina, Orbána, izraelskej armády či čínskej komunistickej strany. Práve do nej sa dostal slovenský premiér Robert Fico podľa kritérií medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. Zaradila ho do spoločnosti „predátorov“ slobody tlače, ktorí podľa nej v tomto roku útočili na novinárov a na právo na informácie. Tri desiatky predátorov podľa Reportérov bez hraníc spája nenávisť k slobode tlače. A hoci rozdielnymi metódami cieľom je „umlčať nezávislé médiá a pošliapať právo verejnosti na informácie“.Vraždy, väznenie, očierňovacie kampane, propaganda, armády trollov – to všetko sú podľa reportérov prostriedky, ktorými chcú predátori vynucovať mlčanie.Premiérov úrad vlády označil zoznam za „pseudorebríček“ a Reportérom bez hraníc vyčíta ich ticho z rokov 2020 až 2023.Čo je za zaradením Roberta Fica do zoznamu? Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom, riaditeľom novej pobočky Reportérov bez hraníc, ktorú organizácia pred pár dňami otvorila v Prahe.„Všetci - nejde len o politických lídrov – cítia nenávisť voči novinárom, voči slobode tlače a systematicky ju podrývajú,“ hovorí o zozname predátorov z dielne Reportérov bez hraníc. „Napriek tomu, že Robert Fico samozrejme nie je iránsky ajatolláh alebo šéf Talibanu, tak jednoducho systematicky oslabuje slobodu tlače, každý deň z nej kúsok odkrajuje ako z takej klobásy.“ Slovenský premiér nemá podľa Szalaia v európskom priestore obdobu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Napriek tomu, že vláda má pripravený kvalitný plán ako zvládnuť zavádzanie nových emisných povoleniek ETS2, politici radšej vykrikujú hoaxy o tritisíc eurách, hovorí v podcaste sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície.Nastaviť systém spravodlivo je ťažké a nedá sa z toho rýchlo vyťažiť politiciký kapitál. Keby politici rozmýšľali dlhodobo, konali by inak, hovorí odborníčka.

Podporte Dobré ráno na HeroHero: ⁠https://herohero.co/dobrerano/subscribe⁠Poplatky u lekárov sa stali bežnou súčasťou praxe a zdravotnú starostlivosť pre mnohých znemožňujú. Ročne nás to v priemere každého jedného a jednu stojí desiatky eur. Individuálne príbehy dokážu hovoriť o stovkách eur, ktoré nechávame v ambulanciách a iných zdravotníckych zariadeniach.Posvietil si na ne úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ombudsman, najvyšší kontrolný úrad či niekoľko auditov a prieskumov vykonaných viacerými ministrami zdravotníctva. Napriek tomu tu stále sú a keď príde opatrenie, nájdu pre ne okľuku.To, či sa dá fungovať bez nich, ako ich obhajujú lekári a čo to máme v zdravotníctve za situáciu, keď popri odvodoch znášame poplatky, a súkromná poisťovňa si vypláca miliónové dividendy, sa Nikola Šuliková Bajánová pýta Jána Krempaského, redaktora domácej redakcie denníka SME.Zdroje zvukov: STVR, TA3OdporúčanieUž to tak býva, že streamovacia služba Applu produkuje naozaj kvalitné seriály, no nevie si ich odpromovať. Vyčítalo sa jej to napríklad pri fenomenálnom Severance, ktorého prvú sériu videlo veľa ľudí až dávno po tom, čo bola na svete. Slow Horses je podobným prípadom, aj keď sa nedá porovnávať s dystopickým príbehom o oddelení, je to veľmi zábavné, napínavé, plné výborných hereckých výkonov a jednoducho celé také sympatické. Byť vami, dám tomu šancu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠

Bez tohto dokumentu možno len ťažko dobre poznať dejiny nášho územia v 13. storočí. Napriek tomu bol dlho slovenským čitateľom nedostupný. Varadínsky register dnes vychádza v slovenskom preklade, ktorý umožní skúmať obzvlášť dejiny práva v stredoveku z novej perspektívy. Prečo má dnes zmysel poznať právo a súdnictvo vo vzdialenom stredoveku? O čom hovoríme, keď hovoríme o práve v Uhorsku v 13. storočí? Aké má Varadínsky register miesto v uhorskom právnom systéme? Prečo dochádza k prekladu tohto diela až teraz? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s profesorom Miroslavom Lysým, vedúcim Katedry právnych dejín na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Miroslav Lysý sa vo svojom výskume zameriava na dejiny stredoveku, špecializuje sa na arpádovské obdobie Uhorska. Je autorom kníh Slovenské právne dejiny, Husitská revolúcia a Uhorsko. Najnovšie spolu s Vincentom Múcskom a Danielou Roškovou publikoval kritické vydanie Varadínskeho registra pod názvom Regestrum Varadinense seu/ Varadínsky register alebo obrad skúmania pravdy. Za túto publikáciu získali cenu Literárneho fondu. Táto epizóda Dejín vznikla aj vďaka podpore filmovej producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá stojí za oceňovanými a divácky obľúbenými filmami Vlny, Známi neznámi či Čiara. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.