Podcasts about napriek

„Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Záchranou pred ňou môže byť robot, ktorý sa nemení, nepodlieha tak ani opantaniu mocou“. Pohľad Martina Spana, počítačového vedca, na možný prínos umelej inteligencie aj do politiky.   Hrozba či príležitosť? Ešte pred časom téma skôr pre kruhy zasvätencov, aktuálne hit, ktorý zamestnáva ale aj baví masy. Znalí veci s ňou spájajú konkurencieschopnosť krajín, či naopak jej stratu. To v závislosti od toho, nakoľko sa pre politické reprezentácie stane prioritou hodnou finančných injekcií. Umelá inteligencia, a to aj ako „parný stroj“ súčasnosti. Čo dokáže, kde sa vzala a kam nás môže doviesť. Máme sa obávať, či tešiť? Téma pre počítačového vedca, ktorý hovorí, že „umelá inteligencia je jeho život“. Hosťom RánoNahlas je Martin Spano.   Fascinácia prišla s dielom 2001: Vesmírna odysea, čo bol na jednej strane prelomový film Stanleyho Kubricka podľa predlohy Arthura C. Clarkea. „Objavil som tam Hala. Fascinoval ma. Nie tým, že všetkých pozabíjal, ale že napriek tomu, že nebol človek, správal sa ako človek“, spomína Spano.   Rovnako seriál Knight Rider. „Auto s umelou inteligenciou v ňom pomáhalo chytať zlých ľudí. Bol som taký fascinovaný, netušiac že ide o scifi, že som povedal otcovi, aby sme si také auto kúpili“.   „Autonómne autá ešte potrebujú pár rokov, tak sa to môže nakoniec aj splniť“, hovorí s úsmevom odborník na umelú inteligenciu.   „Umelá inteligencia je použitie počítačov na úlohy, ktoré predpokladali ľudskú inteligenciu“ – Martin Spano približuje, čo je umelá inteligencia. Môžeme podľa neho hovoriť aj o autonómnom systéme, ktorý sa dokáže rovnako autonómne rozhodovať.   Príhodnejšie pomenovanie vidí vo výraze „kognitívne systémy“. Ide podľa neho o systémy, ktoré „pomáhajú zvyšovať naše vlastné kognitívne schopnosti. Systémy, ktoré vidia, počujú, komunikujú, spracovávajú tieto informácie a rozhodujú sa“.   „Radšej budem mať od chladnej ocele vynikajúcu odpoveď, ako od človeka odpoveď zlú“, hovorí o svojej skúsenosti s aktuálnym hitom ChatGPT. „Prišiel som na to, že mi radí fantasticky“.   Spano približuje, že napríklad samotný chatGPT dokázal „vstrebať“ vyše polovicu webu a „z toho sa natrénovalo“. Systém podľa neho však len odpovedá tým, čím ho naplnil človek.   „Ak čítame, že umelá inteligencia si myslí to a to, nie je to správna formulácia. Umelá inteligencia to len berie z názorov človeka“, vysvetľuje. Zatiaľ nie je podľa neho kreatívna.   „To je práve priestor pre človeka pre budúcnosť. Napriek zdaniu kreativity človek je ešte veľmi dôležitý, pretože umelá inteligencia sa učí z jeho diel, z jeho kreativity.“   Môže prísť moment, v ktorom sa stane autonómnou? „Predpovedať je zložité, zvlášť keď ide o budúcnosť“, Spano reaguje vetou klasika. Ale ilustruje to tým, že ešte pred piatimi rokmi väčšina ľudí o niečom ak chat GPT ani len netušila a o desať rokov tu budú veci, o ktorých netušíme dnes.   Autonómii umelej inteligencie dáva dvadsať rokov a to s pravdepodobnosťou 60 percent. „Som presvedčený, že raz to nastane“.   Umelá inteligencia „parný stroj“ súčasnosti   Ak vynález parného stroja Jamesom Watom spôsobil priemyselnú revolúciu, umelá inteligencia prinesie podľa Martina Spana bez pochyby novú. „Stačí sa pozrieť, že prišlo zatiaľ len pár vecí ako generátory obrázkov, textu či videa, a už rozprávame o tom, ako sa to dotkne polovicu zamestnaní. A to sme ešte nič nevideli“, tvrdí.   Umelá inteligencia kompatibilná s človekom Podľa Spana ľudstvo čaká veľmi pozitívna budúcnosť, ktorú budú vďaka novým technológiám charakterizovať obrovské prebytky. Je to však podmienené výzvou pripraviť umelú inteligenciu kompatibilnú s človekom.   „Nestačí, aby bola len inteligentná – aj zločinec je inteligentný. Len inteligentná umelá inteligencia tak dokáže dokonale zničiť svet. My ju musíme urobiť ľudsky kompatibilnú“, vystríha.   Ako na to? Spano hovorí o „scifi“ riešení: „musíme s ňou jednoducho splynúť“.   Politické presahy umelej inteligencie Nastavenie algoritmov sociálnych sietí, za ktorými sú tzv. „odporúčiace“ umelé inteligencie, v súčasnosti podľa Spana privádza k nevídanej polarizácii spoločnosti. Vedie k nej vytváranie bublín, v ktorých sa človek uisťuje vo svojom nastavení, a to práve vďaka algoritmom, ktoré ho sýtia napríklad na základe jeho predchádzajúcich vyhľadávaní na sieťach.   „V minulosti sme mali takúto polarizáciu len v prípade náboženstiev. Niekto bol zanietený pre jedno, iný pre druhé. Dnes máme už takmer pre každý názor až postoj zanietenia, pretože práve algoritmy umelej inteligencie na pozadí nás v tom zanietení podporujú“, vysvetľuje.   „Tieto algoritmy nás držia v slučkách“, tvrdí Martin Spano. Východiskom a záchranou pred nimi má byť „socializácia“ s inými, „networking“ – spájanie sa, komunikácia, otvorenosť iným názorom.   Predpokladá, že táto otvorenosť iným názoom a cesta k nej sa raz bude musieť stať obsahom učebných osnov, ako napríklad etika, či iné predmety.   Záchrana demokracie „vylepšením“ umelou inteligenciou?   „Ak chceme demokraciu poznačenú sebecstvom človeka zachrániť, musíme ju vylepšiť umelou inteligenciu“ – počítačový vedec Martin Spano prichádza s týmto návrhom.   Každý človek by podľa neho disponoval svojim vlastným AI (artificial inteligence) poslancom, čo by bol software, ktorý by „dokonale poznal politické názory“ človeka, ktorého zastupuje. Prijímal by za neho na základe takýchto znalostí aj politické rozhodnutia.   Spano to nazýva „demokraciou na steroidoch“. Nemali by sme podľa neho 150 poslancov, ale 5,5 milióna AI poslancov s „promptným“ rozhodovaním.   V podcaste sa dozviete aj o tom, nakoľko sa umelá inteligencia využíva v predvolebných kampaniach, čo dokáže ponúknúť a ako by sa ňou mohla inšpirovať aj vláda.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Ján Benčík v politike končí a už nebude kandidovať. Andrej Kiska ho sklamal. Kto sú podľa neho voliteľné strany v najbližších voľbách? Ján Benčík bol zvolený za Za ľudí, ale dnes je členom klubu SaS. Dlhodobo sa venuje extrémistom, a aj oni jemu – boli mu dokonca zvoniť na dvere v jeho bydlisku. Napriek tomu sa nebojí a chodí verejnou dopravou. Poslanec priznáva, že sa mu, rovnako ako tejto koalícii, na potláčaní extrémizmu od volieb nepodarilo veľa zmeniť. Čím to je? Prečo sa mu nepodarilo nič presadiť? Tvoria politici zlo a nenávisť, alebo len reagujú na objednávku ľudu, ktorý si zlo a nenávisť žiada? Kto sú vlastne extrémisti v slovenskej politike, a kto je krajná pravica? Môže byť človek fašistom len trošku, len v jednej téme? Rozhovor s Jánom Benčíkom v parlamentnej knižnici nahrával Peter Hanák.

Brutalita je súčasťou ruskej invázie na Ukrajine a priznávajú to aj samotní bojovníci a žoldnieri. Dvojica bývalých trestancov, ktorých na front naverboval šéf skupiny Wagner Jevgenij Prigožin, opisuje zabíjanie civilistov vrátane detí či hromadné popravy vlastných dezertérov. Napriek tomu sa wagnerovcom ani ruskej armáde zatiaľ nedarí dobyť celé mesto Bachmut na východe Ukrajiny. Osem mesiacov trvajúce boje si vyžiadali desaťtisíce obetí, Kyjev chce však napriek tomu mesto udržať vo svojich rukách. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

V dnešnej epizóde cestovateľského Všesvet podcastu sa opäť pôjdeme pozrieť na ostrov, ktorý vyzerá ako z krajiny Malého princa. Napriek nie úplne priaznivej politickej situácii v Jemene, jemenský ostrov Sokotra prekvitá možnosťami na cestovanie. Prevažne ho ovládajú emirátsko-saudské jednotky, ktoré dohliadajú aj na to, kto tam príde a cez akú cestovku - bez nej sa totiž na ostrov len veľmi ťažko dostanete. Turistickí sprievodcovia a dlhoroční cestovatelia Veronika Bednárová a Peťo Hliničan z Travelistanu sa zo Sokotry vrátili len nedávno, takže majú najčerstvejšie informácie o tom, kde hľadať malebné zátoky, snehobiele duny, obrovské jaskyne aj dračie stromy s liečivými i pofidérnymi účinkami. Sokotra je raj pre dobrodruhov, ktorí sa neboja spať v stanoch a objavovať zákutia, kde nie sú takmer žiadni iní ľudia.  Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.

Profesorka etnológie Marta Botiková sa zaoberá najmä skúmaním etnických minorít, historických a súčasných migrácií, problematikou rodu v kultúre a štúdiom rodiny. V minulom roku jej spolu so Zitou Deáky vyšla kniha Dievčatá, ženy na Slovensku a v Maďarsku (1955 – 1989), v ktorej podrobne porovnávajú rozličné aspekty života žien v socializme v Československu a v Maďarsku. Ako občania a občianky týchto dvoch krajín sme podľa Botikovej rozdielni, ale v zásade - človečensky a ľudsky - sme si veľmi podobní. Vychádzame totiž z veľmi podobných tradícií, aj zo spoločnej štátnosti. Napriek tomu sa Maďarky a Slovenky v niektorých veciach líšili. Azda trochu pikantne napríklad aj v tom, že Maďarky, na rozdiel od Sloveniek, mohli na ulici fajčiť a nenosiť podprsenku.  V kontexte osláv (nedávneho) Medzinárodného dňa žien politickou stranou Smer-SD v rozhovore hovoríme napríklad aj o tom, ako sa MDŽ oslavovalo kedysi a zamýšľame sa nad tým, čo oslovuje niektoré ženy na Slovensku tak, že to v nich vzbudzuje nostalgiu za minulosťou alebo vedie k určitej politickej voľbe.

„Nezaznela žiadna kritika“. Matej Šimalčík, riaditeľ Stredoerópskeho inštitútu ázijských štúdií, po ostro sledovanej návšteve Si Ťin-pchinga s Vladimírom Putinom.   S Vladimírom Putinom, ktorý je už vyše roka vo vojne s Ukrajinou; ktorý už skoro týždeň čelí hrozbe zatykača zo strany Medzinárodného trestného súdu.   A ak on chce stíhať naopak tento tribunál, čínsky vodca - na začiatku svojho tretieho mandátu - Putinovi želá podporu v budúcoročných prezidentských voľbách. A sú dôvodné podozrenia, že jeho krajina vojensky zásobuje Rusko. Na druhej strane je v kontakte s Volodymyrom Zelenským a svetu ponúka mierový plán. Akú hru to rozohráva Si Ťin-pching? Téma pre odborníka na Čínu – Mateja Šimalčíka.   „Drahý priateľu“, oslovenie, ktorým sa na seba obracali Si Ťin-pching s Vladimírom Putinom; bezprostredný kontakt, pričom ich delil len malý konferenčný stolík; naviac vyhradili si pre seba tri dni. Ak sa to dá do kontrastu Putinových stretnutí či už so svojimi spolupracovníkmi, či s inými lídrami, kde ich od seba delil viacmetrový stôl, či videohovor vyhradený pre Volodymyra Zelenského. Aj toto je obraz vzťahov Ruska a Číny. A ak nie hneď aj naplnený, tak aspoň vo vyjadrení, ako by mal vyzerať.   Matej Šimalčík upozorňuje, že „dôležitým“ faktom návštevy je skutočnosť, že k nej prišlo len hodiny po tom, ako Medzinárodný trestný súd vydal na Vladimíra Putina zatykač. „Je symbolické, že Si Ťin-pching bol vôbec prvý zahraničný líder, ktorý navštívil Moskvu po vydaní zatykača“. Naviac poukazuje na fakt, že ak sa dnes niekto s Putinom stýka, sú to skôr autokrati, akým je aj čínsky prezident.   Číne ide najmä o Čínu „Ak boli spolu tri dni, je to signál, že sa nestretli len pre vojnu, záujmov, ktoré ich spájajú majú podstatne viac“, tvrdí analytik.   „Čína síce zastáva proruské pozície, jej konanie je ale primárne pročínske“, opisuje Šimalčík. V jej záujme má byť aj želanie, aby Rusko vojnu neprehralo. „Nemusí vyhrať, neželá si ani tvrdú porážku Ruska, jej by vyhovovalo mierne oslabenie, dokázala by si ho tak k sebe ešte viac pripútať“, tvrdí analytik.   Čína Rusku „pomáha“ aj zabezpečením odbytu plynu, ropy a uhlia. Lídri podpísali miliardové kontrakty do roku 2030.   Napriek „mierovému plánu“ tak Peking podľa Šimalčíka Moskve pomáha aj vo vojne. „Ak je smerom na západ v izolácii, na východ môže obchodovať“. Vladimír Putin tak môže financovať svoju vojnu na Ukrajine.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ničivý požiar zasiahol minulú sobotu historické centrum Banskej Štiavnice. V jednej z historických budov vypukol požiar, ktorý sa postupne rozšíril a poškodil sedem objektov. Dá sa podobným udalostiam predchádzať? Odpovie v podcaste prezident Hasičského a záchranného zboru Pavol Mikulášek. Na mieste požiaru v Banskej Štiavnici sa v krátkom čase vytvorila ľudská reťaz z dobrovoľníkov, turistov, záchranných zložiek a zamestnancov múzea. Vďaka tomu sa podarilo evakuovať celú galériu s umeleckými a historickými zbierkovými predmetmi. V podcaste budete počuť pracovníčku Slovenského banského múzea Miriam Lenčovú, ktorá opíše aktuálnu situácia priamo z miesta po tragickom požiari.  Od tragédie pre bratislavskou Teplárňou pri ktorej boli zavraždení dvaja členovia LGBTI+ komunity o chvíľu uplynie už pol roka. Napriek otrasu spoločnosti i napriek sľubom politikov riešiť problémy ako i predsudky voči tejto komunite sa v realite nezmenilo prakticky vôbec nič. LGBTI+ komunita i naďalej patrí medzi najobľúbenejšie terče internetovej, politickej, ale čoraz častejšie už aj reálnej nenávisti. A jej členovia tak majú stále strach aj obavy. Tragédia pred Teplárňou totiž vôbec nemusí byť poslednou ani jedinou tragickou udalosťou voči tejto komunite. Ako teda túto situáciu vníma komunita LGBTI+? Na transrodovom festivale Svet podľa Gabriela oslovil majiteľa Teplárne Romana Samotného kolega Braňo Dobšinský Podcast pripravili Adam Oleš a Braňo Dobšinský.

Pellegrinimu neverím a Hlas by bol pre mňa poslednou voľbou v demokratickom spektre, ale keby som mal byť konfrontovaný s tým, že vznikne vláda SMERU, Republiky a Hlasu, tak je to pre mňa neprijateľné, hovorí  poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.  Matovič má podľa neho nulový koaličný potenciál. V diplomacii pôsobí už približne tridsať rokov, v politike je však absolútnym nováčikom. Napriek tomu dokázal  za veľmi krátky čas zmobilizovať voči sebe ako Igora Matoviča, tak popudiť aj Roberta Fica. Je jednou z kľúčových tvári slovenskej zahraničnej politiky, ale dnes už aj nového politického projektu Eduarda Hegera. Jeho názory v zahraničnej politike sú dobre známe, jeho politické názory na ekonomiku, sociálne veci, privatizáciu či interrupcie alebo potraty sú však známe už oveľa menej. Reč je o poverenom ministrovi zahraničných vecí a tvári Demokratov Rastislavovi Káčerovi. Aký je teda jeho politický kompas, ideové presvedčenie v iných ako zahraničnopolitických témach, kde sú jeho koaličné, ale aj ideové červené čiary, no a o čo mu v politike vlastne ide?   Slovensko podľa Rastislava Káčera stojí pred hrozbou akejsi demokratickej kontrarevolúcie vedenej Robertom Ficom. Na jeseň preto môžeme čeliť zlým, ešte horším, ale dokonca až katastrofálnym riešeniam. Aký návod na to Rastislav Káčer ponúka? A prečo strácajú strany obhajujúce súčasnú liberálnu demokraciu čoraz viac podporu občanov a nie je to legitímne vysvedčenie za to, ako sa tu v uplynulých rokoch vládlo? A prečo je také nepochopiteľné, ak za tento štát niektorí občania nechcú bojovať so zbraňou v ruke?  Pellegrinimu neverí,  Hlas však ako poslednú možnosť na spoluvládnutie zatiaľ vylúčiť nechce. Naopak, s Igorom Matovičom si sadnúť do jednej vlády predstaviť nevie. Ani Eduard Heger to nemusí mať v pozícií lídra Demokratov, podľa neho, tak úplne isté a obdobie po roku 2020 považuje za trestuhodne premrhanú šancu A ako dlho bude ešte trvať vojna na Ukrajine a kto v ňom zvíťazí? Možno žiadať mier výmenou za územie a je možné poraziť jadrovú veľmoc? A akú cenu na našej životnej úrovni za to všetko budeme musieť  zaplatiť? Ráno Nahlas s povereným ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

1. Demokratických voličov je dosť, ale politické strany ich potenciál premrhali. 2. Migy možno onedlho odídu na Ukrajinu, ale bude to búrka. 3. Písomnej maturite nepredchádza primerané vzdelávanie.

13. marec 2013 - deň, keď sa svetu predstavil nový pápež. Pontifik z „konca sveta“, ako sa označil hneď v prvom pozdrave po zvolení. Prvý jezuita na Petrovom stolci. Rovnako prvý latinoameričan. Ešte ako kardinál si sám varil a cestoval hromadnou dopravou. Domovom mu bola ulica. Pápež František. Mal byť odpoveďou na volanie po reforme. Odvtedy je to desať rokov. Naplnil ju, alebo aspoň začal? A prečo sa občas zdá, že mu viac rozumejú neveriaci, ako jeho vlastní v cirkvi? Téma pre Milana Lacha, rovnako jezuitu, ktorého František vymenoval za biskupa len mesiac po svojom zvolení. Biskupa, ktorý svojho času neváhal vystúpiť na pomyselné barikády pre podporu zdravotníkov; jezuitu, ktorý sa po päťročnici v Spojených štátoch opäť na želanie pápeža Františka vracia na Slovensko. Aký je jeho pohľad na Františka?   Reorganizoval kúriu, reformoval vatikánsku banku a ústredné vatikánske úrady. Otvoril ich aj laikom – teda nekňazom, dokonca ženám. A rovno na pozíciách, v ktorých sa aj rozhoduje. Františkova reforma, ktorá je podľa biskupa Lacha v plnom prúde.   „Ak kritizujú Františka, aj Ježiša kritizovali“   Pri tej inštitucionálnej však môže podľa neho pápeža diskvalifikovať fakt, že sám z kúrie nevzišiel. „Ak nemá okolo seba ľudí, ktorí sú presvedčení o rovnakom smerovaní reforiem, tam to môže narážať“, komentuje biskup Lach.   Väčší úspech má pri reforme obsahovej. Pápež František ponúka svoje videnie cirkvi, ktorá je podľa neho „milosrdná“, „otvorená pre „všetkých“, s dôrazom na „stratené ovce“. „Cirkev, ktorá sa hrá na tých, čo sú dnu a vonku, nie je koncept, s ktorým by sme sa stretávali v jej počiatkoch a ktorý by presadzoval Ježiš“, tvrdí biskup jezuita Milan Lach. „Cirkev nie je klub elity, ale je pre tých, ktorí prijali pozvanie Ježiša Krista“, dopĺňa.   Ilustruje to aj najbližším okolím Ježiša. Boli v ňom napríklad „zdierač daní“ Lévi, či prostitútka Mária Magdaléna. „A Ježiš ich prijímal. Čelil za to aj kritike, dnes by sme povedali kritike zvnútra. Napriek tomu bol jeho postup taký, on vedel čo robí“, vysvetľuje biskup Lach.   LGBTI+ ľuďom pomáham už dve desaťročia „Áno človeku, nie ideológii“ – Lachova skratka pri téme LGBTI+ ľudí. Tvrdí, že „inakosti“ sa venuje už dve desaťročia, čo je kňazom a medzi katolíckymi kňazmi nie je v tomto osamelý. Nezatvára si však oči pre tým, že na verejnosti sa slovenskí biskupi o téme LGBTI+ ľudí „musia učiť otvorene hovoriť“. V rozhodnutí synodálnej cesty z Nemecka, ktorá chce od roku 2026 „žehnať homosexuálnym zväzkom“ však vidí zárodky rozkolu.   Obete zneužívania duchovnými musia dostať svoj hlas „Je to chyba“ – tak reaguje biskup Lach na otázku, či nie je chybou neoznačiť jednoznačne za chybu postup kardinála Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II., smerom k prípadom kňazských sexuálnych predátorov, o ktorých „vedel“, no napriek tomu ich len presunul na ďalšie pôsobisko. „Musíme to jednoznačnej pomenovať“, opakuje.   Biskup Lach má s riešením podobných problémov osobnú skúsenosť zo svojho predchádzajúceho pôsobiska v štáte Ohia v Spojených štátoch. „Osobne som sa rozprával s obeťami takýchto zločinov“, spomína. Príbeh za príbehom akoby šiel podľa jedného scenára: „Tá obeť už nebola schopná založiť si rodinu, nikdy nebola schopná ísť do nejakého vzťahu, to sú hrozné následky na celý život.“   Zastal sa zdravotníkov, apeloval na finančné skupiny   Biskup Milan Lach je známy svojim aktívnym prístupom k veciam verejným. V roku 2016 sa verejne zastal zdravotných sestier. V otvorenom liste premiérovi Ficovi a ministrovi zdravotníctva kritizoval ich zastrašovanie.   Apeloval tiež na finančné skupiny, ktoré sa angažovali v sektore zdravotníctva. „V mene chudobných, utláčaných, okrádaných a vykorisťovaných vás naliehavo žiadam: prestaňte považovať občanov Slovenskej republiky len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku!“   Nevylučuje, že jeho hlas bude počuť aj po jeho návrate zo Spojených štátov. „Je našou povinnosťou a službou, aby sme boli hlasom ľudí“, tvrdí.   V podcaste sa tiež dozviete, nakoľko chcú biskupi vstúpiť do predvolebného času.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zaslúži si rektorka VŠVU pochvalu alebo kritiku? Na MDŽ sa ospravedlnila trom ženám, ktoré prehovorili o násilí profesora Ivana Csudaia. Ten roky šikanoval študentov, no najmä študentky svojho ateliéru. Prirovnával ich k hovnám, viaceré sexuálne obťažoval. Snahu rektorky treba pochváliť, no v roku 2023 sa ani s týmto nemôžeme uspokojiť. Trvalo to roky, bol to veľmi vágny proces a takto transparentnosť ani bezpečné prostredie pre študentov nevyzerá. Napriek tomu je VŠVU zatiaľ jediná, ktorá niečomu podobnému aspoň dokázala čeliť. Vitajte pri ďalšom vydaní newslettera ZKH píše. Som rada, že ho aj tento piatok čítate. Aktuálne vydanie newslettera ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23141712/zkh-pise-michalovski-policajti-vinia-zavrazdenu-obet-odbocila-na-zlu-ulicu.html – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Keď v piatok popoludní pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“. Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách.   „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu“, vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať“, opakuje.   Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič“, reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna“, dopĺňa.   Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne.   „Musím byť na strane obetí“   Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“.   Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorý tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?   „Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí“, odpovedá.   Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorý si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť.   „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí.   O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“.   Väčšina mlčí, lebo sa bojí   „Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho“, rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja“, opakuje.   Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať“, vysvetľuje Sedov.   Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.   Nie informovanie, ale otrasná propaganda   Od začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram“, hovorí mladý ruský protivojnový aktivista.   „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda“, rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole.   Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do Ruska   Keď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu napríklad západnú Ukrajinu ešte pred vojnou vykresľovali ako brloch neonacistov, v ktorej nenávidia Rusov a ak tam započujú ruštinu, hrozí za ňu rovno bitka, rozhodol sa vycestovať do oblasti Ľvova.   „Bol som zvedavý, ako to so mnou skončí, lebo sa rozprával len rusky! A žiadny problém. Všetci mi rozumeli, vedeli mi odpovedať. Rozprával som sa dokonca s policajtami, v kaviarňach, reštauráciách, na univerzite...A nikde som nemal žiadny problém s tým, že som Rus a hovorím po rusky.“   Sedov radí aj slovenským podporovateľom Putina a organizátorom tzv. mierových pochodov navštíviť Rusko. „Tu počúvajú o Rusku ako o vysnívanej krajine, nech to Rusko zažijú aspoň na týždeň. A nie Moskvu či Petrohrad. Vidiek. Nebudú to už pohľady ako z pohľadnice, ale chudoba. “   V rozprávaní tak vraciame do hry výraz „potemkinových dedín“, ktorý je podľa Filippa pre Rusko aj dnes aktuálny. „Rusko sa snaží vyzerať lepšie, aké v skutočnosti je“, tvrdí.   Rusko bez Putina   Na Slovensku chodí po školách rozprávať o skutočnom Rusku. „Napríklad hovorím svoj príbeh, ako som volil v prezidentských voľbách z roku 2018“, rozpráva Filipp. Opisuje, ako sa rozhodol ísť do volebnej miestnosti a kedže nesúhlasil s tým, ako vládne Vladimír Putin, na hlasovací lístok napísal: Rusko bez Putina. Rovno si to aj odfotil.   „O pár minút prišiel za mnou policajt, ktorý sa začal pýtať na môj pas. Keď som sa spýtal, na čo to potrebuje, on mi hovorí, že chce dať moje meno na zoznam teroristov a extrémistov“. Filipp zdôrazňuje, že tento policajný postup bol len preto, čo napísal.   Filipp verí vo víťazstvo Ukrajiny. Berie to ako „predpoklad toho, že diktátorský režim v Rusku padne“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Napriek odpáleným mostom, riziku obkľúčenia a nedostatku munície sa Ukrajina nechystá stiahnuť z mesta Bachmut. Sedem mesiacov trvajúce boje si pritom vyžiadali desaťtisíce životov nielen na strane Ruska, ale o tisícky vojakov prišla aj Ukrajina. Krvavé boje o Bachmut preto vyvolávajú debatu o tom, či má pre Ukrajinu zmysel naďalej držať menšie a úplne zničené mesto na Donbase. Kyjev popiera, že by v tejto otázke dochádzalo medzi vedením armády a prezidentom Zelenským ku konfliktu. Cieľom má byť vyčerpať a naviazať na mesto čo najviac ruských jednotiek. Ukrajinu v pondelok šokovalo tiež video, na ktorom neozbrojeného ukrajinského vojaka a zajatca po slovách „Sláva Ukrajine!“ zastrelia zrejme ruskí vojaci. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Napriek vyhrážkam smrťou, teroristickému útoku na LGBTI komunitu, napriek tomu, že tu bol zavraždený novinár so snúbenicou, napriek rozdelenej spoločnosti sa naši politici nevedia utíšiť. Najmä prekrikovanie a ostré reči sprevádzali rokovanie mediálneho výboru. Ten rokoval preto, pretože sa moderátorke RTVS niekto vyhráža smrťou a preto, pretože si niektorý politici myslia, že na nich všade všetci čakajú. Čo teda mediálny výbor napokon vyriešil? A ako bude vyzerať financovanie RTVS keď jej parlament na návrh SaS bez diskusie a ďalšieho plánu zrušil od polovice roka koncesionárske poplatky? Ako to pomôže RTVS a čo to prinesie občanom? Braňo Závodský sa rozprával s Michalom Luciakom, poslancom za SaS, Dušanom Jarjabkom zo Smeru a Kristiánom Čekovským, predsedom mediálneho výboru. 

Dnes je to presne 5 rokov od okamihu, v ktorom padli osudové výstrely, ktorými vrah popravil investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ako aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Slovensko si tak dnes pripomína piate výročie dvojnásobnej vraždy novinára a jeho partnerky. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla pred piatimi rokmi doslova celým Slovenskom. Napriek tomu, spravodlivosti ešte stále doteraz nebolo učinené zadosť. Vrah a jeho komplici síce už právoplatne odsúdení boli, objednávateľ vraždy sa však ešte pozemskej spravodlivosti nedočkal. Na Slovensku máme viacero násilných trestných činov, ktoré sa objasnili až po rokoch a rozsudky padli niekedy aj po desaťročiach čiže pre náš justičný systém tých 5 rokov stále nie je dlhá doba, ale pre nás a pre ľudí, ktorí sú s týmto prípadom spojení, tak sa nám to ako dlhá doba javí. Dúfam preto, že sa dočkáme dňa, kedy sa dočkáme právoplatného verdiktu, v ktorom justícia označí aj objednávateľa tohto zločinu, hovorí zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk Ján Petrovič. Ako hodnotí vyšetrovanie tohoto prípadu ako i súdny proces? Ako si spomína na svojho kolegu Jána Kuciaka, i na temné okamihy spred piatich rokov? No a v čom a prečo bola práca a články Jána Kuciaka tak prelomové a spoločensky dôležité? Jankov Kuciakov bude ešte treba v spoločnosti ako soľ, hovorí pre Aktuality Nahlas Ján Petrovič. Počúvate Ráno Nahlas, so zástupcom šéfredaktora Aktualít Jánom Petrovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Už skoro štyridsať tisíc potvrdených obetí, stovky tisíc zranených, ale napríklad aj po šiestich dňoch od zemetrasenia živí pod sutinami. Rovnako „deti bez mien“, lebo nedokážu pre šok prehovoriť a zostali bez rodín. Na druhej strane aj prípady rabovania a násilia. Aj z takéhoto Turecka sa len v horizonte hodín vrátila Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá z postihnutých oblastí informovala Slovensko. Čo videla a zažila – prerozpráva aj nám.   Spúšť. Katastrofa. Výrazy, ktoré spomína ako prvé, keď hovorí o svojej skúsenosti z Turecka po zemetrasení. Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá sa vrátila z Turecka postihnutého zemetrasením.   „Videli sme to v meste Antakija v provincii Hataj. To je hádam to najsilnejšie, čo si odtiaľ v pamäti odnášam. To mesto je prakticky zrovnané so zemou“, spomína reportérka, ktorá z postihnutej oblasti týždeň prinášala správy.   „Videla som tam ulice, ktoré už ulicami nie sú. Mapy tam už jednoducho nefungujú. Ulice, s ktorými sa v nich počíta, tam dnes jednoducho nie sú. To zemetrasenie tam prinieslo totálnu deštrukciu“.   „Videla som autá, ktoré skaza ponaťahovala do najrozličnejších smerov“, opisuje.   Až surreálne tam podľa reportérky Weissovej vyznievali momenty ticha. Boli potrebné na detekciu možného života pod sutinami. „V prostredí neustáleho zavíjania sirén boli momenty, keď všetko stíchlo, aby bolo možné započuť prípadné signály života spod zavalených domov“, spomína Soňa.   „A počuli sme ich. Ešte teraz mám z toho zimomriavky“, rozpráva rozhlasová reportérka len hodiny po návrate z epicentra nešťastia.   „Pred očami mám zakryté telo, ktoré záchranári vynášali zo sutín. Rovnako vidím motorku, ktorú sme prekračovali, lebo bola zasypaná.“   „Vidím tých ľudí, ktorí nám chceli rozpovedať svoje príbehy, napriek tomu, že boli vo veľkom žiali. A rovnako vidím tých, čo neboli schopní povedať vôbec nič, lebo boli v šoku.“   „Vidím aj tých, čo zostali a boja sa vrátiť do svojich domov, hoci aj po otrasoch stoja. Presunuli svoj život do áut, tam sedia celé dni a čakajú, čo sa stane“.   V takýchto podmienkach žijú aj rodiny s malými deťmi. „To je ešte oveľa komplikovanejšie. Videla som takto ženu s dvoma malými deťmi. Hovorila, že im zostali len prikrývky a hračky, nič iné“, rozpráva Soňa.   Všimla si tiež, že v postihnutej oblasti sú miesta, kde ešte stále nedorazila štátna pomoc. Aj ľudia sa sťažujú, že „sú ponechaní sami na seba“. „Niektorí experti kritizujú, že štátna pomoc sa distribuuje na základe podpory vláde“, hovorí reportérka Soňa Weissová.   „Nevidela som tam vôbec pomáhať vojakov. A to ide o druhú najväčšiu armádu v Nato. Armáda tam nezasahovala, armáda tam nepomáhala. Nevideli sme vôbec, že by tureckí vojaci rozdávali jedlo.“ Vysvetlenie pre to nemá.   Napriek tomu je podľa nej situácia v Turecku lepšia ako v Sýrii. „Stále myslím na to, že v prípade Turecka ide o región, kde sa pomoc – hoci aj choaticky – raz dostane. Ale je tu Sýria, kde pomoc miestny režim limituje, a tam tí ľudia ani to nemajú. A to je neskutočné!“ - opisuje Soňa Weissová.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Príbeh magnetófonovej pásky alebo aj „grilovanie socializmus“ v policajnej akcii „Páska“. Prichádza s ňou Ústav pamäti národa, ktorému sa podarilo zrekonštruovať a zanalyzovať už historickú nahrávku, ktorá vypovedá o živote a nespokojnosti so socialistickým režimom zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Čudný anonym v schránkach „Prosia nás, aby sme viac robili, no prosia nás tí, čo sami darebáčia“ – zaznieva mužský hlas z magnetofónového záznamu z januára 1983. Za darebákov pritom označuje „predsedov straníckych (komunistických) organizácií“.   „Zlé osvetlenie, nikde kúska zelene, kúska spríjemňujúceho prostredia. Iba na zožltnutých stenách plagát s nápisom: Brigády socialistickej práce – predné hliadky pokroku!“   Tento kritický obsah sa šíril na magnetofónových kotúčoch, ktoré si ľudia v rôznych častiach Slovenska našli začiatkom roka 1983 v poštových schránkach. Anonymne. Diverzná provokácia? K štátnym orgánom sa dostalo sedem kópii. Adresáti ich podľa Petra Mikleho, riaditeľa archívu ÚPN odovzdali polícii, „lebo nevedeli, či náhodou nejde o provokáciu“. Nahrávka sa podľa neho ocitla aj v schránke jedného príslušníka verejnej bezpečnosti, čo bol vtedajší názov polície.   „Súdruhovia, snažte sa, pracujte, lebo nebudú prémie. Najväčší darebák naháňa ľudí do roboty, hoci mu ide predovšetkým o jeho prémie (…) Budeme viac robiť, keď ich zosadíme z funkcií“. Aj toto zaznieva zo 79 minút zvukového záznamu. Vyšetrovanie bez úspechu Páska bola predmetom rozsiahleho vyšetrovania. Najprv sa ňou zaoberala komunistická verejná bezpečnosť. Keď však prišla na to, že objektom občianskej kritiky je samotný socializmus, jeho prejavy a tí, ktorí za ním stáli, prípad odovzdala tajnej štátnej bezpečnosti (Štb). Tá prípad po dvoch rokoch rozsiahleho no neúspešného vyšetrovania zaarchivovala. Nepomohla ani analýza jazykovedného ústavu.   Ústav pamäti národa sa k zvukovým páskam dostal po rokoch. „Po dvadsiatich rokoch spočívania vo vreciach sa nám podarilo spracovať príbeh tejto pásky, dokonca spárovať ju s vyšetrovacím spisom“, hovorí šéf archívu Peter Mikle. Napriek tomu konštatuje, že aj dnes o nej nevieme nič viac, ako by o nej napísala vtedajšia štátna bezpečnosť“.   Aj preto ÚPN vyzýva verejnosť, ak by sa na zázname niekto spoznal, alebo by identifikoval hlas s konkrétnou osobou, aby sa prihlásil. Ústav tiež vyzýva ľudí, ktorí by podobné záznamy mali doma, aby sa ohlásili. Môžu tak prispieť k objasneniu štyridsaťročnej „diverznej“ záhady.   Ilegálny podcast Peter Mikle prirovnáva analyzovanú magnetofónovú pásku zo začiatku osemdesiatych rokov k dnešným podcastom. „Tu však ide o akýsi ‚ilegálny podcast‘ o tom, čo trápilo obyvateľov Československa v období socializmu“, tvrdí. „Treba si ale uvedomiť, že na rozdiel od minulosti vás dnes policajný zbor ani tajné služby nebudú vyšetrovať za to, že ste povedali, že ráno musíte čakať hodinu a pol na mäso a teplá voda vám tečie iba raz týždenne“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Je to frustrujúce. Častokrát máme porozumenie a veľmi dobrú konštruktívnu diskusiu s vedením nemocnice aj s primármi a lekármi, ktorí rozumejú, čo to prináša a prečo je to potrebné. A čo sa týka tej istej nemocnice, tak politická obec od primátorov cez starostov až po županov s tým zásadne nesúhlasí a bojujú proti reforme. Napriek tomu, že tí lekári a riaditelia, ktorých sa to naozaj dotýka, sú s tým uzrozumení a máme s nimi konštruktívnu diskusiu," hovorí riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva Matej Mišík. "Sme v o niečo lepšej pozícii. Zákon už je schválený, máme odborne pripravenú vyhlášku, teraz sme v implementačnej fáze, nie vo fáze politického boja. Očakávame politický boj, neteším sa na neho. O to viac potrebujeme viac hovoriť s nemocnicami, primármi, primárkami a vysvetľovať čo tá reforma prináša občanovi, pacientovi, ale aj nemocniciam," dodáva Mišík. Ako sa budú kategorizovať nemocnice? Čo by povedal ľuďom, ktorí sa boja, že ich sanitka bude viesť s infarktom 50 minút to nemocnice? A budú z niektorých nemocníc doliečovacie ústavy? Ovplyvní reformu nemocníc to, že Slovensko čakajú predčasné voľby? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva Matejom Mišíkom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Jeden prišiel, kam pôvodne neplánoval – teda aspoň deklarovane, stiahol sa naopak z ulíc. Druhého zas brzdila choroba a najnovšie musí vyvracať správu o svojej smrti. Napriek tomu s percentuálnou prevahou. Verejný priestor poznačený efektom výkonného „hovnometu“, ktorý sa skloňuje už aj u nás na Slovensku.   Prezidentské voľby u našich bratov Čechov sú vo finále. Komu nakoniec dajú svoju dôveru a pošlú ho na starobylý pražský hrad, ktorý si pamätá nielen Karla IV., ale aj prezidentské legendy kalibru „tatíčka národa“ T. G. Masaryka, či svetoobčana Václava Havla? Ako vyriešia volebno-prezidentskú dilemu Babiš-Pavel? Téma pre Erika Taberyho, šéfredaktora týždenníka Respekt.   „S Petrom Pavlom by sme boli trocha nudnejšia krajina, o ktorej by ste u vás počuli podstatne menej. A to by bolo skvelé. S Andrejom Babišom by to bola permanentná zákopová vojna“, tvrdí Tabery. Hovorí o protiklade „pokoj verzus histéria“, k čomu by sa pridalo ešte ďalšie delenie spoločnosti.   „Bojové“ perspektívy v súvislosti s prezidentským kandidátom Babišom v prípade jeho zvolenia vidí Tabery v stálych konfliktoch s vládou a tou časťou spoločnosti, ktorá ho nevolila.   Tabery však v súvislosti s expremiérom hovorí ešte vážnejšie slová: „V prípade Babišovho víťazstva by som videl potenciálne riziko pre budúcnosť Českej republiky a pre podobu demokracie, ktorú dnes máme“. Tabery vysvetľuje, že Andrej Babiš by mal potenciál krajinu rovno vlastniť. „To by bolo nebezpečné pre ktorú koľvek krajinu, tobôž pre krajiny ako sú tie naše s krátkou demokratickou tradíciou“, dopĺňa.   Odhliadnuc od výsledku volieb šéfredaktor Tabery už teraz vidí aj posun, v akom sa viedla samotná predvolebná kampaň. „Babišovo presvedčenie, že sa dá klamať ľahko je až fascinujúce, no myslím si, že prvýkrát narazilo na limit“, hovorí. „Verejnosť i novinári sú omnoho pripravenejší naňho reagovať a nastaviť mu zrkadlo, že jednoducho nehovorí pravdu“, dopĺňa.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Už je to takmer desaťročie, čo našiel svoj nový domov na Slovensku – po tom, čo musel opustiť svoj rodný Karakoš pre vyčíňanie radikálov Islamského štátu. Jeden z mála, čo tu aj po tom čase zostal, našiel si slovenskú manželku, založil rodinu. A pred pár dňami mal možnosť prvýkrát opäť zhliadnuť svoj zbombardovaný rodný dom na severe Iraku. Asýrsky kresťan, utečenec - Morees Gaggi. Čo u nás našiel a ako vidí nás Slovákov, ktorí máme byť podľa prieskumov dosť negatívne naladení k utečencom – najnovšie tým z Ukrajiny?   „Radikáli dali irackým kresťanom tri možnosti: buď konvertovať na islam, alebo platiť likvidačné dane a treťou možnosťou bola smrť“, vysvetľuje dôvod, prečo s rodinou opustili rodný Irak.   Iračan Morees Gaggi spomína, že utekali nocou pred bombardovaním radikálov Islamského štátu. „Stihli sme si zobrať len doklady, nič iné. Navždy tam zostali naše rodinné albumy, čo naozaj bolí“, spomína Gaggi.   Slovensko ako nový domov si nevybrali sami, za rozhodnutím humanitárna organizácia, ktorá brala do úvahy obmedzený rozpočet k dispozícii.   „Keď sme vystúpili z lietadla v Košiciach, mnohí naši sa pýtali, či sme naozaj v Európe. Letisko v Erbile je totiž omnoho modernejšie, aj cesty sme mali lepšie. Mnohí boli v prvom momente sklamaní“, tvrdí Morees.   Napriek tomu „sme tu našli prijatie a slobodu“, čo je podľa Gaggiho pre tých, čo utekajú z diktatúry na „nezaplatenie“.   A čo hovorí iracký utečenec Morees Gaggi na obraz Slovákov, ktorý vychádza aj z nedávneho prieskumu Globsecu. Z krajín V4 sme vyšli v postoji k vojnovým utečencom z Ukrajiny najhoršie. Väčšina - 52% Slovákov – ich vníma negatívne.   „Myslím si, že je to iba tým, že nemali možnosť stretnúť sa s konkrétnym utečencom a rozprávať sa s ním priamo, nielen počúvať o nich z médií“, podáva svoj pohľad Gaggi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Referendum o zmene Ústavy je neplatné. Hlasovať prišlo tesne nad 27 % voličov. Napriek tomu to iniciátor Fico považuje ohromujúci úspech. Prečo je pre Smer úspech aj neplatné referendum? Čo bude v parlamente teraz? Odsúhlasia si strany zmenu ústavy samé a dohodnú sa aj na predčasných voľbách? Bude Smer súhlasiť so septembrom? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom Národnej rady a podpredsedom strany Smer - Sociálna demokracia Jurajom Blanárom.

K paralympijským športovcom sa často správajú tak, ako keby boli mentálne postihnutí. Správajú sa k nám, akoby sme boli hlúpi, hovorí naša zlatá medailistka z Pekingu Alexandra Rexová. Voči týmto športovcom nie je rešpekt. K tým, ktorí priniesli Slovensku medaily chýba úcta, dodáva zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France. V slovenskom paralympijskom športe teda zrejme panujú veľmi čudné až nezdravé pomery. Alexandra Rexová už ako 16 ročná priniesla Slovensku zlatú medailu, no a aby toho nebolo málo, táto zdravotne znevýhodnená lyžiarka, prišla z paralympiády v Pekingu aj s ďalšou bronzovou medailou. Rovnako tak zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France Slovensko obohatil o tri bronzové medaily z Majstrovstiev sveta. Dalo by sa povedať, že ich snahy, ale aj ich výsledky si zaslúžia úctu i rešpekt. Napriek tomu sú oni sami z pomerov v našom vrcholovom paralympijskom športe dnes doslova znechutení a demotivovaní. Hovoria o veľmi nevhodnom správaní sa voči športovcom,  parazitovaní funkcionárov, podceňovaní športovcov, ale ale aj o potrebe zásadnej systémovej zmeny, či už vo vedení paralympikov, ako aj zmeny vo financovaní zdravotne znevýhodnených športovcov. Čo sa to deje v našom vrcholovom paralympijskom športe a aké pomery tam vládnu? Téma pre Alexandru Rexovú a Martina Franceho. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mayka bola mladá a krásna Slovenka. Andy bol úspešný, zabezpečený a charizmatický Brit so slabosťou pre modelky či anjelsky krásne ženy. Napriek obrovskej prvotnej zamilovanosti sa ich vzťah skončil tromi výstrelmi. Dve guľky v honosnej španielskej vile pritom zasiahli práve Andyho hlavu. Španielska prokuratúra pre Mayku prvotne žiadala 25-ročný trest. Po 8 rokoch je však opäť na slobode a aj naďalej vyniká mladosťou a atraktívnosťou. Verejnosť nevychádza z úžasu. Naozaj vraždila žena, ktorej tvár pripomína anjela? Príbehom vás sprevádza herec Martin Kaprálik a psychologička Sylvia Dančiaková. Podcast špeciál "Keď vrahmi sú ženy" obsahuje násilné a sexuálne scény. Preto nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy.

Benedikt XVI. Pápež viacerých tvárí, respektíve obrazov. Podľa nemeckého Tagespostu pri ňom možno hovoriť o „dvoch pápežoch“. Na jednej strane je Benedikt ako milovaný a vážený „pápež veriacich“ so zástupmi z celého sveta pri jeho katafalku, na druhej ultrakonzervatívny a chladný až neľudský „pápež médií“, pri ktorom sa hovorí, že nemal na mysli nič iné, ako krížovú výpravu proti modernite. Odrážajú však tieto extrémne pozície jeho reálny obraz? Aký vlastne bol Jozef Ratzinger, teológ, mysliteľ, neskôr v rúchu Petrovho nástupcu a Kristovho námestníka? A čo z neho pretrvá? Téma pre Tomáša Petráčka, českého katolíckeho teológa a cirkevného historika.   „Osem rokov pontifikátu Benedikta XVI. považujem za akúsi slepú uličku, nie dôvod na hodnotenia typu najväčší pápež dejín“, tvrdí Tomáš Petráček.   Dôležité pozitvne prvky vidí napríklad v uznaní zdravej „laicity štátu“ – oddelenie štátu a cirkvi, dialóg s osvietenstvom v zmysle jeho prijatia ako dôležitého momentu vývoja európskych dejín, alebo dôraz na vedeckú racionalitu a jej hodnotu v čase, keď sa z mnohých strán spochybňuje.   „Na mieste sú však skôr kritické tóny“, poznamenáva český teológ a cirkevný historik. Záleží tu však na perspektíve, z ktorej sa na zomrelého pápeža pozeráme.   „Pre mňa, ako katolíckeho kňaza a cirkevného historika, ktorému záleží na osude kresťanstva a cirkvi, je najdôležitejšie kritérium to, akým spôsom pápež cirkev vedie, ako odpovedá na výzvy svojej doby a otvára jej cesty do budúcnosti, aby v nej mohla plniť svoje poslanie ohlasovať evanjelium. A tu si myslím, že v porovnaní s inými pápežmi a najmä s tým, čo je hlavným poslaním pápeža, pontifikát Benedikta XVI. cirkvi tú cestu moc neotváralo.“   Na potrebnú reformu samotného ústredia katolíckej cirkvi – rímskej kúrie – bol podľa Petráčka Benedikt XVI. „málo reformne odvážny“. Vidí za tým aj fakt, že bol sám dlho jej súčasťou.   Napriek prorockému obrazu „cirkvi budúcnosti“ ako malých komunít, ktoré žijú z osobného a autentického vzťahu s prameňom kresťanstva – Ježišom Kristom, ktoré sú okolnosťami doby oprostené od všetkého veľkého (majetky, veľké katedrály, okázalé liturgie) a ponorené do života v bežnej spoločnosti – o ktorej písal a hovoril Ratzinger na konci šesťdesiatych rokov, sa rokmi v pozícii kardinála „strážcu viery“ a neskôr pontifika prepracoval k „utužovanie tradičnej konfesijnej katolíckej mentality“, mentality „obkľúčenej pevnosti“, mentalita cirkvi ako „skanzenu utečencov pred modernou“. „Mentalita, ktorá nebola schopná objaviť, že spoločnosť tam vonku žije autenticky veľa kresťanských hodnôt“, ilustruje Petráček.   Teológ a cirkevný historik Matúš Petráček kritický vníma najmä zásahy či už kardinála Ratzingera alebo Benedikta XVI. voči „slobode“ teologického výskumu. Príkladom má byť rad „umlčaných“ teológov, ktorým takto zničil život.   „Je to škoda, lebo takýmto prístupom mnohým zahatal cestu aj k svojim cenným duchovným dielam“, konštatuje Petráček.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hoci to ešte v utorok predpoludním vyzeralo, že vláda Eduarda Hegera to má s istotou zrátané, v poslednej chvíli jej minimálne dva dni navyše darovali poslanci okolo nezaradeného Tomáša Tarabu z Kotlebovej kandidátky. Výmenou za to však chcú, aby si poslanci skrátili volebné obdobie a dohodli sa na termíne predčasných volieb. Ak Taraba hovorí o predčasných voľbách, iniciátor odvolávania Richard Sulík zo SaS opäť vyťahuje víziu rekonštrukcie vlády a najmä odchodu Igora Matoviča. Dohoda o predčasných voľbách je však asi jediné riešenie, ktoré politickým stranám zostáva na to, aby vykorčuľovali z tejto situácie, hovorí o hroziacom páde vlády politológ Pavol Baboš. V podcaste denníka Pravda si tiež vypočujte stručný sumár priebehu utorkového odvolávania vlády a najzaujímavejšie výroky jeho aktérov. #pocuvajtepravdu 

Po dvoch rokoch pandémie koronavírusu zažívame najhoršiu chrípkovú sezónu za posledných najmenej desať rokov. Navyše, lieky ku chrípke a respiračným ochoreniam v lekárňach často chýbajú. Napriek stúpajúcej chrípke a covidu by ale hlavná odborníčka rezortu pre pediatriu a lekárka z praxe Elena Prokopová plošné opatrenia v súčasnosti nezavádzala. Dokonca ani priamo nevyzýva na nosenie respirátorov, hoci ich odporúča. Za lekármi, najmä tými detskými, chodí v tomto období toľko pacientov, že časť z nich musia posielať domov. Niektorí rodičia sa preto na pediatrov sťažujú, dokonca, aj na ministerstve zdravotníctva. Ako to vníma lekárka Prokopová? Prečo je problém s nedostatkom liekov na respiračné ochorenia v lekárňach a ako ho pediatri riešia? Ako sa dá podľa príznakov rozpoznať chrípka, či iné respiračné ochorenie od covidu a ako správne ďalej postupovať? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

V polovici deväťdesiatych rokov sa v Našom Meste aktivizovalo podsvetie a chlapci z oddelenia vrážd mali plné ruky práce. No nie všetky vraždy z tohto obdobia súviseli s podsvetím. Našli sa aj také, ktoré na svoje vyriešenie čakali v Krauzovej skrini roky, a nakoniec sa dočkali. Po troch rokoch vyšetrovania sa detektívom podarilo chytiť vraha sedemnásťročnej prostitútky Ruženky Róžovej, dopichanej v tráve na kraji sídliska. Napriek sľubu šéfa Alexandra Mayora si Krauz a celá partia z kancelárie stoštyridsaťjeden neužijú zaslúžené oslavy ani pár dní voľna, lebo nový prípad sa už blíži ‒ nenápadne ako tajomný strelec maskovaný podvečerným šerom pustého lesa. Obeťou je bývalá športovkyňa, reprezentantka a zároveň modelka pôsobiaca na vychýrených mólach Paríža či Milána ‒ veľká dáma veľkého sveta. Lenže ako zistiť, kto je záhadný strelec, ktorý jej usiluje o život? Krauzovi nie je jasné ani to, či jej naozaj niekto usiluje o život, či to nebol len náhodný výstrel zákerného pytliaka. Detektívi z oddelenia vrážd majú pred sebou ďalší rébus, výsledok vyšetrovania môže priniesť prekvapujúce odpovede ako už mnohokrát predtým. Audiokniha: Dáma kontra strelec Autor: Dominik Dán Interpret: Martin Mňahončák Dĺžka: 13:27 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Dáma kontra strelec na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Dáma kontra strelec na webe Publixing (MP3 CD)

„Kde je komunita, tam sú vzťahy. A kde sú vzťahy, tam si ľudia chcú pomáhať“, hovorí Ján Košta. Napriek tomu, že je „charitatívny profesionál“ – pracuje v Slovenskej katolíckej charite - pomoc organizuje aj vo svojom voľnom čase.   So skupinou dobrovoľníkov založil farskú charitu pri najstaršej farnosti Petržalky, ktorá pracuje pri kostole sv. Kríža. „Všimli sme si, že máme medzi sebou ľudí, ktorí strádajú. Rodiny s jedným rodičom, osamelí dôchodcovia a viacpočetné rodiny“, opisuje.   Chudoba aj v bohatých regiónoch?   Problém chudoby povýšila na „prezidentskú tému“ aj Zuzana Čaputová vo svojej najnovšej správe o stave kraji.   „Chudoba tu ohrozuje 660tisíc ľudí. Pociťuje ju každá tretia domácnosť s jedným rodičom či osamelým seniorom, či každá tretia s tromi a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa“, upozornila v parlamente.   Šíriace pazúry chudoby paradoxne badať aj v hlavnom meste, ktoré patrí k najbohatším regiónom krajiny.   Chudoba potrebuje všímavosť   V petržalskej farnosti sv. Kríža pôsobí už dlhšie aj skupina mladých ľudí z Komunity sv. Egídia. Venujú sa bezdomovcom z blízkeho okolia. Dobrovoľníci z farnosti tak rozšírili aktivity aj o tzv. farskú charitu.   „Už teraz máme okolo 50 rodín, ktorým pomáhame s chlebom a pečivom. V rámci našej novej aktivity sme už dostali ďalších 20 adries“, dodáva Košta.   „Sú medzi nimi páry dôchodcov, osamelí ľudia, bezdomovec z podjazdu, onkologicky chorý človek a tiež rodiny“, opisuje.   Už teraz na nich čakajú pripravené trvanlivé potraviny a hygienické potreby, ktoré vyzbierali od obyvateľov Petržalky.   Nie sociálne siete, ale osobný kontakt   „Pomoc v núdzi je výsostne osobná záležitosť, aj preto šírime informácie o tejto našej aktivite nie cez sociálne siete, ale klasickými oznamami po bohoslužbách, ktoré si potom ľudia odovzdajú medzi sebou“, hovorí Košta.   „Charita nie je iba pomoc, je o vzťahu“, vysvetľuje. „Bez vzťahu je to sploštené, my chceme v rámci našej farskej charity tieto vzťahy budovať“, dopĺňa.   „Dobročinnosť mení už darcov samotných, pomáha nielen obdarovaným“, vysvetľuje Ján Košta.   V podcaste sa dozviete aj nových formách podpory núdznych a o charitatívnej pomoci, z ktorej majú za slovenské peniaze napríklad pitnú vodu v Iraku, či zdravotnú starostlivosť pre deti v africkej Ugande.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Kde je komunita, tam sú vzťahy. A kde sú vzťahy, tam si ľudia chcú pomáhať“, hovorí Ján Košta. Napriek tomu, že je „charitatívny profesionál“ – pracuje v Slovenskej katolíckej charite - pomoc organizuje aj vo svojom voľnom čase.   So skupinou dobrovoľníkov založil farskú charitu pri najstaršej farnosti Petržalky, ktorá pracuje pri kostole sv. Kríža. „Všimli sme si, že máme medzi sebou ľudí, ktorí strádajú. Rodiny s jedným rodičom, osamelí dôchodcovia a viacpočetné rodiny“, opisuje.   Chudoba aj v bohatých regiónoch?   Problém chudoby povýšila na „prezidentskú tému“ aj Zuzana Čaputová vo svojej najnovšej správe o stave kraji.   „Chudoba tu ohrozuje 660tisíc ľudí. Pociťuje ju každá tretia domácnosť s jedným rodičom či osamelým seniorom, či každá tretia s tromi a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa“, upozornila v parlamente.   Šíriace pazúry chudoby paradoxne badať aj v hlavnom meste, ktoré patrí k najbohatším regiónom krajiny.   Chudoba potrebuje všímavosť   V petržalskej farnosti sv. Kríža pôsobí už dlhšie aj skupina mladých ľudí z Komunity sv. Egídia. Venujú sa bezdomovcom z blízkeho okolia. Dobrovoľníci z farnosti tak rozšírili aktivity aj o tzv. farskú charitu.   „Už teraz máme okolo 50 rodín, ktorým pomáhame s chlebom a pečivom. V rámci našej novej aktivity sme už dostali ďalších 20 adries“, dodáva Košta.   „Sú medzi nimi páry dôchodcov, osamelí ľudia, bezdomovec z podjazdu, onkologicky chorý človek a tiež rodiny“, opisuje.   Už teraz na nich čakajú pripravené trvanlivé potraviny a hygienické potreby, ktoré vyzbierali od obyvateľov Petržalky.   Nie sociálne siete, ale osobný kontakt   „Pomoc v núdzi je výsostne osobná záležitosť, aj preto šírime informácie o tejto našej aktivite nie cez sociálne siete, ale klasickými oznamami po bohoslužbách, ktoré si potom ľudia odovzdajú medzi sebou“, hovorí Košta.   „Charita nie je iba pomoc, je o vzťahu“, vysvetľuje. „Bez vzťahu je to sploštené, my chceme v rámci našej farskej charity tieto vzťahy budovať“, dopĺňa.   „Dobročinnosť mení už darcov samotných, pomáha nielen obdarovaným“, vysvetľuje Ján Košta.   V podcaste sa dozviete aj nových formách podpory núdznych a o charitatívnej pomoci, z ktorej majú za slovenské peniaze napríklad pitnú vodu v Iraku, či zdravotnú starostlivosť pre deti v africkej Ugande.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravil Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán.

Záverečná séria Gyncastu sa zameriava na konkrétne, špecifické situácie z oblasti gynekológie a pôrodníctva. Napriek tomu, že sa s nimi, našťastie, nestretáva väčšina žien, je dôležité ponúknuť relevantné informácie aj k týmto témam. Aktuálne vydanie Gyncastu sa venuje tzv. život ohrozujúcemu krvácaniu. Ako sa pozerá súčasná medicína na stratu krvi pri pôrode? MUDr. Peter Kaščák, PhD., primár a prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN v Trenčíne, vysvetľuje: „Hovorilo sa, že je rozdiel, koľko krvi žena stratí pri vaginálnom pôrode a koľko pri cisárskom reze. Myslím si však, že čoskoro príde doba, kedy sa spôsob pôrodu nebude rozlišovať." Dozviete sa tiež, že ak je žena počas tehotnosti chudokrvná, mala by byť liečená. „Do tretieho semestra by mala vstupovať žena s relatívne normálnym krvným obrazom," tvrdí Peter Kaščák. Ako sa dá zistiť, že žena po pôrode krváca príliš? Z akých dôvodov môže vzniknúť nadmerné krvácanie? Kedy je žena kvôli nadmernému krvácaniu ohrozená stratou maternice? Sťahuje sa maternica po cisárskom reze inak ako po vaginálnom pôrode? „Preventívne podanie oxytocínu z dôvodu stiahnutia maternice po pôrode má svoje nespochybniteľné východy." O aké výhody ide? Sú ženy ohrozené nadmerným krvácaním aj v priebehu tehotnosti? Čo je to abrupcia placenty? A ako môže život ohrozujúce krvácanie skomplikovať pôrod doma? „Keby sme sa vrátili k pôrodom doma, stúpla by materská aj novorodenecká úmrtnosť, to je krutý fakt. Akútne stavy nie sú časté, ale sú nebezpečné a je dôležité konať okamžite," dopĺňa primár Kaščák. K domácim pôrodom vyjadruje jednoznačne: „Väčšina žien by úplne v pohode porodila doma. Ale neexistuje žiaden faktor, ktorý by nás dopredu vedel varovať, že je žena ohrozená život ohrozujúcim krvácaním. To riziko nie je veľké, ale je úplne zbytočné. Vykrvácanie je najčastejšia príčina úmrtia tehotných v súvislosti s pôrodom. Krvné straty sú niekedy veľmi rýchle a nadmerné. Vytvárajme radšej v pôrodniciach prostredie, v ktorých budú ženy chcieť rodiť." _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcasty – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Exstarosta bratislavského Starého mesta Rudolf Kusý bude stíhaný na slobode a nie vo väzbe. Najvyšší súd dnes rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora. Kusého obvinili z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku - podľa vyšetrovateľa si vypýtal od developera úplatok 150-tisíc eur za podpísanie územného rozhodnutia na stavbu bytového domu.  Napriek tomu, že Najvyšší súd Kusého nevzal do väzby obvinenie z korupcie považuje za opodstatnené. Ako to súd zdôvodnil? Čo má polícia v rukách proti Rudolfovi Kusému a čo ,naopak, tvrdí on? V podcaste o prípade povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Štrnásť členských štátov Únie malo v minulosti použiť sledovací softvér Pegasus. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Grécko a Španielsko ho aj údajne zneužívali na diskreditáciu demokratických síl. Európska únia sa kauzou Pegasus zaoberá v rámci vyšetrovacieho výboru PEGA. V súčasnosti už pracuje na príprave konkrétnych záverov vyšetrovaní v jednotlivých krajinách. Na sledovaciu kauzu sme sa pozreli s členom vyšetrovacieho výboru a europoslancom Vladimírom Bilčíkom (Spolu). Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Exstarosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý bude stíhaný na slobode a nie vo väzbe. Najvyšší súd dnes rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora. Kusého obvinili z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku - podľa vyšetrovateľa si vypýtal od developera úplatok 150-tisíc eur za podpísanie územného rozhodnutia na stavbu bytového domu.  Napriek tomu, že Najvyšší súd Kusého nevzal do väzby obvinenie z korupcie považuje za opodstatnené. Ako to súd zdôvodnil? Čo má polícia v rukách proti Rudolfovi Kusému a čo ,naopak, tvrdí on? V podcaste o prípade povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Štrnásť členských štátov Únie malo v minulosti použiť sledovací softvér Pegasus. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Grécko a Španielsko ho aj údajne zneužívali na diskreditáciu demokratických síl. Európska únia sa kauzou Pegasus zaoberá v rámci vyšetrovacieho výboru PEGA. V súčasnosti už pracuje na príprave konkrétnych záverov vyšetrovaní v jednotlivých krajinách. Na sledovaciu kauzu sme sa pozreli s členom vyšetrovacieho výboru a europoslancom Vladimírom Bilčíkom (Spolu). UPOZORNENIE: Vo zvukovej stope sme nesprávne uviedli, že Rudolf Kusý bol starostom Starého Mesta. Kusý šéfoval bratislavskému Novému Mestu. Za vzniknutú chybu sa ospravedlňujeme. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Hokejový klub Chicago Blackhawks slávnostne vyvesil pod strechu štadióna United Center dres Mariána Hossu. Prečo sa Mariánovi Hossovi dostalo tejto pocty? Odpoveď je jednoduchá. V drese „čiernych jastrabov” získal Stanleyho pohár za víťazstvo v NHL v rokoch 2010, 2013 a 2015. Ale nielen preto. Tejto udalosti sa budeme venovať v našom dnešnom podcaste.

Ako spoločnosť, máme totálne zdeformované chápanie solidarity, súcitu, pocitu empatie i vzájomnej dôvery. A na vrchole tohoto rozkladu spoločnosti sú politici, ktorí sa starajú iba o seba a majú pocit, že štát slúži len im. Slovenský štát je tak pre vlastných občanou akousi nepriateľskou entitou, hovorí publicista Michal Havran. Napriek tomu tvrdí, že našou povinnosťou je za túto krajinu zabojovať.  “Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,” napísal kedysi jeden kultový, no zároveň aj kontroverzný, slovenský básnik. Slovensko je domovom nás všetkých, ktorí sme sa tu narodili alebo tu žijeme. Čoraz častejšie sa však stretávame s jeho násilným privlastňovaním, raz jednou a potom zasa inou skupinou obyvateľov, či ich politických, ideových alebo náboženských predstaviteľov.  Komu teda patrí Slovensko a čo je to ten vysnívaný “Dorotkin” domov z Krajiny Oz? Prečo tu toľko ľudí necíti spolupatričnosť s krajinou, v ktorej sa narodili či v nej žijú a prečo majú pocit, že ich zrádza ich vlastná vlasť? A prečo sa v tomto štáte aj 33 rokov po Nežnej, mnoho z nás necíti byť suverénmi moci, teda tými, ktorým štát slúži, no neraz je to presne naopak, a my máme pocit, že sme v pozícii akýchsi sluhov štátu? A prečo štát umenšuje pocit vzájomnej solidarity a pocitu toho, kto do našej spoločnosti ešte patrí a zaslúži si našu spoločnú empatiu i starostlivosť? No a napokon, prečo, i napriek tomu všetkému, stojí za tento štát zabojovať? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

Ruské raketové útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračujú a výsledkom je 10 miliónov Ukrajincov bez dodávky elektriny. A to v období, keď na Ukrajine napadol prvý sneh a očakávajú sa mínusové teploty. Podľa generála Pavla Macka chcú Rusi s blížiacou sa zimou vymrznúť, vyhladovať a vystrašiť ukrajinské obyvateľstvo. A vyvolať masívnu utečenckú vlnu, ktorá bude destabilizovať situáciu v Európe.  Tohtoročný klimatický samit OSN COP 27 sa mal skončiť dnes, no zatiaľ sa krajiny nedohodli na záverečnej deklarácii. Problémom sú viaceré otázky. Napríklad postupné ukončenie tažby ropy či zemného plynu. Dohoda sa nenašla ani na finančnej kompenzácii klimatických škôd v chudobných krajinách.  Napriek tomu je tento samit pre Slovensko prelomový, hovorí v podcaste odborníčka na emisie a biopalivá Janka Szemesová. Podľa nej začíname novú éru v oblasti emisií. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Ruské raketové útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru pokračujú a výsledkom je 10 miliónov Ukrajincov bez dodávky elektriny. A to v období, keď na Ukrajine napadol prvý sneh a očakávajú sa mínusové teploty. Podľa generála Pavla Macka chcú Rusi s blížiacou sa zimou vymrznúť, vyhladovať a vystrašiť ukrajinské obyvateľstvo. A vyvolať masívnu utečenckú vlnu, ktorá bude destabilizovať situáciu v Európe.  Tohtoročný klimatický samit OSN COP 27 sa mal skončiť dnes, no zatiaľ sa krajiny nedohodli na záverečnej deklarácii. Problémom sú viaceré otázky. Napríklad postupné ukončenie tažby ropy či zemného plynu. Dohoda sa nenašla ani na finančnej kompenzácii klimatických škôd v chudobných krajinách.  Napriek tomu bol tento samit pre Slovensko prelomový, hovorí v podcaste odborníčka na emisie a biopalivá Janka Szemesová. Podľa nej začíname novú éru v oblasti emisií. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Priatelia, ste skvelí! Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je Blaha, Fico, Mazurek ani Chmelár. Slovensko ste vy!   Status vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca. Opäť sa vybral na Ukrajinu. Tentoraz však do mesta, ktoré jasá slobodou. Do Chersonu. Napriek tomu je mesto na pokraji humanitárnej katastrofy – zničené, bez kúrenie či elektriny. Pomocou však budú aj spacáky a sviečky, ktoré zo Slovenska do oblasti doručí vojnový dokumentarista. Prečo to robí a je rozdiel dokumentovať slobodu od dokumentovania tomu, čo jej predchádzalo – teda vojny? Odpovie Juraj Mravec.   „Som zvedavý, čo mi miestni povedia na život pod ruskou okupáciou. Človek sa až bojí domyslieť, čo za príšernosti tam boli“, hovorí Mravec.   Ne cestu sa vydal autom známeho, ktoré na spiatočnej ceste nechá ako dar ukrajinským ozbrojeným silám. A smeruje tam so zásielkou spacákov a sviečok, ktoré sú výsledkom ani nie trojhodinovej výzvy na sociálnej sieti.   „Bol som až dojatý, ako ľudia chodili. Tri hodiny som sa nezastavil. Mladí i starší nosili nové spacáky, stovky sviečok i nejaké baterky, čelovky a tiež zápalky.“   Z kapacitných dôvodov Juraj Mravec výzvu predčasne ukončil s poďakovaním: „Priatelia ste skvelí. Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je….   Keď ticho kričí   Vojnu na Ukrajine optikou vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca môžu ľudia zhliadnuť aj v Bratislave na výstave v Univerzitnej knižnici. Jeden z návštevníkov zareagoval na vystavené fotografie aj odkazom v knihe návštev: „a silent cry of humanity“. Fotoreportér Mravec hovorí, že „fotografia je naozaj tichým dokumentom o dejinách“. „Ak je autentická, má silu vzbudzovať v človeku najsilnejšie emócie“, hovorí o svojej skúsenosti Mravec.   V podcaste sa tiež dozviete, či je rozdiel medzi fotením bied vojny a radosti zo slobody, rovnako ako sa vysporiadava so strachom, alebo tiež to, že „fotografia si ma našla“, ako konštatuje Juraj Mravec.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čo sa pôvodne javilo ako možný ruský útok na Poľsko ako člena Aliancie sa s postupujúcim časom ukazuje ako vedľajší produkt snahy ukrajinskej armády zostreliť ruskú raketu. Napriek tomu pre incident spozornel celý svet. Kyjev volal po odvete, Washington nabádal k zdržanlivosti a Poliaci vyšetrujú. Moskva dáva od incidentu ruky preč. Premiér Heger však tvrdí, že vyviniť sa nemôže.   „Či už to bola alebo nebola jeho raketa, Rusko je agresor, ktorý už mesiace útočí na Ukrajinu“, tvrdí. Premiér však ubezpečuje, že Slovensko má bezprecedentne zabezpečený svoj vzdušný priestor.   Aké sú možné scenáre po incidente na poľskom území. V podcaste sa na to pozrieme s Pavlom Havlíčkom z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na míľnik, ktorým si prešiel svet. Je nás osem miliárd. Demografi však majú aj ďalšie zaujímavé dáta a ich interpretáciu. Rozoberieme ich s Branislavom Blehom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.  

Priatelia, ste skvelí! Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je Blaha, Fico, Mazurek ani Chmelár. Slovensko ste vy!   Status vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca. Opäť sa vybral na Ukrajinu. Tentoraz však do mesta, ktoré jasá slobodou. Do Chersonu. Napriek tomu je mesto na pokraji humanitárnej katastrofy – zničené, bez kúrenie či elektriny. Pomocou však budú aj spacáky a sviečky, ktoré zo Slovenska do oblasti doručí vojnový dokumentarista. Prečo to robí a je rozdiel dokumentovať slobodu od dokumentovania tomu, čo jej predchádzalo – teda vojny? Odpovie Juraj Mravec.   „Som zvedavý, čo mi miestni povedia na život pod ruskou okupáciou. Človek sa až bojí domyslieť, čo za príšernosti tam boli“, hovorí Mravec.   Ne cestu sa vydal autom známeho, ktoré na spiatočnej ceste nechá ako dar ukrajinským ozbrojeným silám. A smeruje tam so zásielkou spacákov a sviečok, ktoré sú výsledkom ani nie trojhodinovej výzvy na sociálnej sieti.   „Bol som až dojatý, ako ľudia chodili. Tri hodiny som sa nezastavil. Mladí i starší nosili nové spacáky, stovky sviečok i nejaké baterky, čelovky a tiež zápalky.“   Z kapacitných dôvodov Juraj Mravec výzvu predčasne ukončil s poďakovaním: „Priatelia ste skvelí. Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je….   Keď ticho kričí   Vojnu na Ukrajine optikou vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca môžu ľudia zhliadnuť aj v Bratislave na výstave v Univerzitnej knižnici. Jeden z návštevníkov zareagoval na vystavené fotografie aj odkazom v knihe návštev: „a silent cry of humanity“. Fotoreportér Mravec hovorí, že „fotografia je naozaj tichým dokumentom o dejinách“. „Ak je autentická, má silu vzbudzovať v človeku najsilnejšie emócie“, hovorí o svojej skúsenosti Mravec.   V podcaste sa tiež dozviete, či je rozdiel medzi fotením bied vojny a radosti zo slobody, rovnako ako sa vysporiadava so strachom, alebo tiež to, že „fotografia si ma našla“, ako konštatuje Juraj Mravec.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Napriek tomu, že o nej nepočujeme v hlavných správach a nedostáva milióny od veľkých sponzorov, trénuje, hrá a teší sa z každého zápasu. Neľutuje sa ani po pandémii, ktorá jej vyše roka nedovolila chytiť do rúk raketu. V piatok v Melbourne odohrala zápas, na ktorý nikdy nezabudne a ktorý ju nabil novou energiou.

Čo ukázali komunálne a župné voľby? Kto z nich vyšiel ako víťaz a kto ako porazený? Ako sa ich výsledky premietajú do „veľkej politiky“? Hoci majú poslanci v parlamente sklz a čaká ich niekoľkohodinový hlasovací maratón o vyše 70tich zákonoch, po voľbách si dopriali voľno. Po tom, čo parlament blokovala opozícia a na krátko sa rozbehol, totiž jeho činnosť prerušil zle zapojený kábel. Napriek tomu, že sa konkrétny vinník našiel s tým, že išlo o omyl, SaS vidí za prerušením schôdze úmysel, pretože v koalícii nie je dohoda na viacerých dôležitých zákonoch a niektorí politici po volebnom maratóne dovolenkujú. No a na Slovensku už neprejde týždeň, aby sa nestala nejaká tragédia spojená s mladými ľuďmi. Iba prvák na strednej škole zaútočil sekerou na svojich spolužiakov, tentokrát však našťastie útok zostal bez smrteľných následkov. Odborníci ale varujú, že podobných prípadov bude zrejme pribúdať. Viac v podcaste politicko-spoločenského prehľadu týždňa s komentátorom denníka Pravda Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Iba pred vyše dvomi týždňami policajti zabránili útoku sekerou v škole v Gelnickom okrese, no a vo štvrtok ráno v Novákoch útočil sekerou ďalší študent, ktorého však už žiaľ nikto nezastavil. Môžeme hovoriť iba o šťastí v nešťastí, že sa to neskončilo smrťou spolužiakov či učiteľov. Odborník na bezpečnosť v školách Libor Sladký sa obáva, že toto je zlom, keď takýchto útokov bude pribúdať. Napriek tomu, je proti zavádzaniu väčšej kontroly žiakov v podobe osobných prehliadok, detektorov kovov či všadeprítomných kamier. Účinnejšie je napríklad školiť učiteľov, aby vedeli problémových žiakov rozoznať a v kritických chvíľach reagovať.  V podcaste denníka Pravda sa tiež dozviete: - prečo je proti zavedeniu detektorov kovov a osobných prehliadok detí pri vstupe do školy, prečo ani kamery v školách nevníma ako primárne preventívny bezpečnostný nástroj - ako môžu v školách pomôcť „schránky dôvery“ a prečo je aj u detí odstrániť zaužívaný zvyk, že žalovať sa nepatrí - prečo je presvedčený, že útokov na školách bude pribúdať a čo s tým môžu školy a štát robiť s minimálnymi, alebo žiadnymi finančnými nákladmi navyše.  #pocuvajtepravdu

The Melbourne Cup is Australia's most famous horse race. While it has historically attracted huge crowds, it also raises questions over the ethics and practices of the racing industry, its treatment of animals and influence on problem gambling. - “Melbourne Cup” sú najslávnejšie dostihy Austrálie. Už viac ako 160 rokov priťahujú obrovské davy fanúšikov, ktorí obdivujú najlepšie kone a jazdcov sveta. Napriek sláve sa im však nevyhýba ani kontroverzia. Spochybňovaná je etická stránka dostihov, podmienky v chovoch, ako aj riziko spojené so stávkovaním.

Koniec tohto týždňa patrí historicky prvýkrát spojeným komunálnym a župným voľbám. Je to však aj sviatočný predĺžený víkend. Bude táto súhra pre výsledok prínosom, alebo budú mať pravdu kritici, ktorí hovoria o chaose a najhoršom možnom termíne. Medzitým musí ťarbavý parlament okrem rozpadnutej koalície a neustáleho presúvania bodov riešiť aj technické problémy. Najnovšie funkčnosť parlamentu zablokoval informačný systém. V záplave tém nám niektorí poslanci potichu pretláčajú zásadné zmeny, napríklad v dôchodkovom systéme.  Ani minimálna zmena k lepšiemu však nenastala v spoločnosti. Napriek dvom za sebou nasledujúcim ľudským tragédiám. Po nehode na Zochovej s následkom smrti piatich mladých ľudí si vodiči stále sadajú za volant v silno opitom stave a po teroristickom čine, vražde dvoch LGBTIplus mužov takmer denne pribúdajú ďalšie útoky na príslušníkov tejto menšiny. V politicko-spoločenskom prehľade týždňa Počúvajte Pravdu s komentátorom Mariánom Repom sa venujeme aj najnovšiemu vývoju v kauze Očistec. #pocuvajtepravdu

Slovensko čakajú prvýkrát v histórii spojené komunálne a župné voľby. Na to ako budú voľby prebiehať a ako majú voliči postupovať odpovie v podcaste šéfka odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra Eva Chmelová. Príprava na voľby bola podľa Chmelovej náročná, bolo treba zabezpečiť dostatočný počet členovej volebnej komisie či venovať väčšiu pozornosť školeniam- Vysvetľuje tiež, aké riziká vidí pri voľbách a prečo sa zatvoria volebné miestnosti už o 20:00. Napriek tomu, že ide o spojené voľby, účasť voličov na oboch voľbách nie je povinná. „Je na voličovi, či sa rozhodne voliť v obidvoch druhoch volieb, alebo sa nechá zapísať iba v jednom zozname voličov a bude voliť iba v jedných voľbách." Dôležité je, aby sa volič nepoplietol a vložil správne hlasovacie lístky do správnej obálky a schránky. Prečo sú tieto voľby dôležité a čo ukážu? Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy hovorí, že voľby môžu byť obrazom toho, čo si ľudia myslia o súčasnej politike. Môže sa ukázať, či Slovensko volí viac extrémistov alebo nezávislých kandidátov a či niektoré koaličné alebo opozičné strany získavajú alebo strácajú niektoré posty v krajských mestách. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Vojna na Ukrajine sa po ôsmich mesiacoch od jej začiatku opäť čoraz viac týka celej Ukrajiny ako len jej obmedzenej časti. Zásahy ruských dronov ochromili časť energetickej infraštruktúry a obyvatelia v Kyjeve aj vo Ľvove sa obávajú, že v zime zostanú bez prúdu a kúrenia. Napriek tomu Kyjev verí, že sa mu v najbližších mesiacoch podarí dobyť kľúčové časti v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. V Kremli zatiaľ silnejú rozdielne názory na to, ako má vojenská operácia na Ukrajine vlastne vyzerať. Kým časť politikov je ochotná hovoriť o mierových vyjednávaniach, najvernejší Putinovi spolupracovníci vyjadrujú nespokojnosť a sú ochotní pokračovať v invázii za každú cenu. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno a Ukrajinský spravodaj.

Vyše 2-tisíc lekárov podalo výpovede. Ako by sa prípadné odchody lekárov dotkli nemocníc a pacientov? Dokáže sa nájsť kompromis medzi odborármi a Lengvarským? A prečo ani po možnom zvýšení platov zdravotníkov nedokážeme prilákať späť tých, čo pracujú v zahraničí? V podcaste odpovedá zdravotnícky analytik Martin Smatana. Podľa bývalého šéfa zdravotníckych analytikov zdravotníctvo v súčasnosti nie je v kolapse - hroziť to ale môže, ak sa rezort zdravotníctva nedohodne s lekárskymi odborármi.  „Napriek tomu, že viacerí politici situáciu zľahčujú a vyjadrili sa, že čo je to ak odíde 2-tisíc lekárov, tak ja sa skôr prikláňam k tomu, že ak by výpovede dala čo i len polovica, kolaps by v priebehu pár dní pravdepodobne nastal,” hovorí v podcaste. Vysvetľuje aj ako by sa odchody lekárov mohli dotknúť nemocníc a samotných pacientov. „Ak chce ísť operovať chirurg, urológ, gynekológ, tak potrebuje anesteziológa. Ak vypadnú práve oni, tak sa veľká časť operatívy nebude dať realizovať,” tvrdí. Analytik Smatana si však myslí, že sa napokon obe strany dohodnú a k odchodom lekárov nedôjde.  V podcaste sme sa pozreli aj na návrh Lengvarského o zvyšovaní platov zdravotníkov. Podľa analytika navýšenie presvedčí čerstvých absolventov, aby ostali, ale nepomôže prilákať zdravotníkov zo zahraničia naspäť na Slovensko. Podcast pripravila Denisa Hopková.

1. Matovič chce zostať, tak útočí na každého. 2. Poslanec Stančík sa od starších kolegov učí rýchlo. 3. Napriek výpovediam je minister Lengvarský zatiaľ pokojný. 

"Asi viacerí budú takí, ktorých to vystraší. Ja myslím, že aj preto je dôležité prichádzať s číslami a vysvetlením, ktoré sú bez vážnejších emócií. Napriek tomu, že rok bude ťažký, prognóza nehovorí o kolapse. Beriem to tak, že budú nejaké vyjednávacie pozície a pre niektoré krajiny je to väčší problém ako pre iné. Z tohto titulu to beriem viac politicky ako ekonomicky," reaguje viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor na výroky premiéra Eduarda Hegera pre Financial times, že Slovensku hrozí kolaps, ak nedostane miliardy z EÚ. "Dosť často sa hovorí, že ani centrálne banky by nemali prezrádzať všetky informácie, aby nerobili paniky na trhoch a medzi ľuďmi. Ja myslím, že oveľa lepšie je skúsiť povedať a vyargumentovať pravdu, že čo bude, než strašiť ľudí. Lebo na druhej strane, keď strašíme, vždy sú v tom emócie a ľudia môžu začať paniku. A to nikto nechce. Dokonca to ešte zhorší situáciu. My sa snažíme byť realistickí. V tejto situácii dosť veľa záleží od krokov vlády. Čo by som čakal viac, je vecné zdôvodnenie plánov. Áno, toto ideme robiť, takto budú vyzerať ceny energií, týchto budeme kompenzovať, týchto nie. Nejaký plán, aby si firmy a ľudia vedeli predstaviť, čo nás čaká v ďalšom roku," dodáva Ódor. "Zatiaľ, aj vzhľadom na politické turbulencie, opäť nevidíme ani základné kroky v oblastiach školstva a zdravotníctva. Aj preto si myslím, že to, čo momentálne najviac potrebujeme, je viac slnka do rozhodovania, aby sme videli, čo sa deje. Viem si predstaviť, že aj premiér aj minister zdravotníctva myslia vážne niektoré opatrenia, ale nikto ich nevidel. A táto neistota zabíja náladu v spoločnosti. Nikto nevie, čo bude, nikto kompetentný sa nevyjadrí. Ak to myslia vážne, treba prísť aj s nejakými detailmi plánov. Len ubezpečovať, že všetko zvládneme, je fajn, ale potom zasa hovoriť, že príde kolaps? Veľmi ťažko sa vyznať v tom, čo sa deje," hovorí viceguvernér Ódor. Aká je prognóza pre Slovensko na budúci rok? Komu by mala vláda adresne pomôcť? Čo by pre nás znamenalo rozpočtové provizórium? A zvládneme blížiacu sa krízu v kombinácii s vysokou infláciou? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s viceguvernérom Národnej banky Slovenska Ľudovítom Ódorom. Vyplňte poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch: https://forms.office.com/r/dqyHjpfRkw – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.