Podcasts about napriek

„Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi…“ Evanjelium podľa Lukáša 15:29 Staršiemu synovi chýbala radosť. Vyzeralo to tak, že keby mal správne podmienky, tak by sa radoval. Patrilo mu všetko, čo mal otec. Pokiaľ šlo o neho, zdá sa, že to bol tvrdo pracujúci muž a mal zorganizovaný život. Napriek tomu nebol šťastný To platí aj pre mnohých kresťanov. Je to preto, že plné práva synov vystriedalo otroctvo. Ľahko skĺzneme do zákonníckeho vzťahu s Bohom. Dokážeme dlho diskutovať o tom, čo kresťan môže a čo nemôže robiť, ale nedávame mnoho priestoru pre rozhovor o Ježišovi a Jeho diele. Ježiš nenaplňuje srdce a myseľ, a preto Ním neprekypujú ani ústa. Chudák starší syn! Myslí si, že teľa by ho spravilo šťastným. Radosť sa pre neho spája s veselým večerom. Nerozmýšľa o tom, že čoskoro bude opäť pracovný deň. Cesta do kresťanskej radosti nie je žiadnou strhujúcou skúsenosťou. Mnohí si to mysleli, ale sami na sebe zistili, že prešlo pár týždňov a nič sa nezmenilo. No cesta k radosti je cestou k plným synovským právam. Pre mladšieho syna sa otcovo objatie stalo požehnaním. A práve to potrebuje aj starší syn. Kedy si sa naposledy vrhol do náručia svojho Spasiteľa? Kedy si naposledy videl Otca, ako ti beží v ústrety, roztvára náruč a bozkáva ťa? Skutočný a živý kresťan navždy zostane zo vzťahu k Bohu ako dieťa. Sám osebe vždy budeš stratený. Vždy budeš potrebovať milosť — nezaslúženú milosť. A nádherné je, že budeš šťastný, keď za nič dostaneš všetko. Musíš zabudnúť na všetko, čo si a čo si urobil. Potom sa môžeš pozrieť do tváre svojho Otca. Musíš nechať prúdiť Jeho lásku cez teba. Si Jeho milované dieťa. Hans Erik Nissen

„Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.“ (Pr 1:8) Farár Büchsel sa okolo polnoci vracal od zomierajúceho. Cesta ho viedla popri cintoríne a mocne ho tiahlo k hrobu jeho nedávno zomretého dieťaťa. Tu počul žalostné zastonanie a pri jasnom mesačnom svetle uvidel ženu, ktorá sa hodila na hrob svojho otca a srdcervúcim hlasom volala: „Ach, keby som bola počúvala svojho otca! Ako veľmi som ho zarmucovala!“ Napriek otcovmu napomínaniu sa vydala za mládenca, ktorý sa stal opilcom a teraz ju vyhnal. Počúvni, keď ti radia tí, ktorí chodia pred Božou tvárou. Kto zastane mi k boku, keď každý opustil? Na čiom sa zhrejem srdci, keď šťastie mráz spálil? V hodinách tvrdej skúšky na koho zavolám? Kto privinie ma k sebe? Môj ženích, Ježiš sám. PS 86, 2 MUDr. Viera Roháčková

Vyššie dane i odvody, nové dane ako i vyššie poplatky. To všetko za miliardy a napriek tomu je stav verejných financií stále v pásme vážneho ohrozenia. Napriek trom konsolidačným balíčkom ministra Kamenického sa vláde rozpočtový deficit krotiť nedarí a pred Gréckou cestou varuje už dokonca aj Národná banka Slovenska.Konsolidačné opatrenia nepriniesli očakávaný efekt. Z plánovaných príjmov sa podarilo vybrať len približne 80 % no napriek potrebe šetriť výdavky štátu ďalej rástli , píše vo svojej správe k Štátnemu záverečnému účtu Najvyšší kontrolný úrad.„Pre vládu bude nevyhnutné zamerať sa viac na efektívnosť výdavkov, transparentnosť a šetrenie na vlastnej prevádzke štátu,” odkazuje kabinetu Roberta Fica NKÚ. To je téma dnešných Aktualít Nahlas s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vyššie dane i odvody, nové dane ako i vyššie poplatky. To všetko za miliardy a napriek tomu je stav verejných financií stále v pásme vážneho ohrozenia. Napriek trom konsolidačným balíčkom ministra Kamenického sa vláde rozpočtový deficit krotiť nedarí a pred Gréckou cestou varuje už dokonca aj Národná banka Slovenska.Konsolidačné opatrenia nepriniesli očakávaný efekt. Z plánovaných príjmov sa podarilo vybrať len približne 80 % no napriek potrebe šetriť výdavky štátu ďalej rástli , píše vo svojej správe k Štátnemu záverečnému účtu Najvyšší kontrolný úrad.„Pre vládu bude nevyhnutné zamerať sa viac na efektívnosť výdavkov, transparentnosť a šetrenie na vlastnej prevádzke štátu,” odkazuje kabinetu Roberta Fica NKÚ. To je téma dnešných Aktualít Nahlas s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„A teraz, čo očakávať, Pane? K Tebe sa nesie moja nádej.“ (Ž 39:8) More udieralo na skaly veľkými, mohutnými vlnami. Blesky osvecovali oblohu, hromy burácali, fúkal silný vietor. Malý vtáčik však tuho spal uprostred trhliny v skalách s hlavou schovanou pohodlne pod svojim krídlom. Toto je pokoj − vedieť spať v búrke! V Kristovi môžeme žiť uvoľnení a v pokoji napriek nástrahám, zmätku a spletitosti života. I keď zúri búrka, naše srdcia môžu byť pokojné. Napriek okolnostiam nakoniec nachádzame pokoj. Modlitba dňa Ďakujem, drahý Pane, za nádej, ktorú mám v tvojej pretrvávajúcej láske, ktorá ma obklopuje. Billy Graham

1 Dnes je posledný deň, keď je vo funkcii európsky prokurátor Juraj Novocký. Napriek opakovaným urgenciám nebola Slovenská republika schopná zabezpečiť namiesto neho kvalitného náhradníka. Nie preto, že by sme nikoho takého nemali. Dôvodom je, že kandidátka Renáta Ontkovičová, ktorá mohla Novockého plnohodnotne nahradiť, nevyhovovala terajším vládnym poskokom.  2 Partnerka ministra vnútra Anna Benejová, ktorá zaplatila za dovolenku v Dubaji 12-tisíc eur v hotovosti, zrejme má sebavedomie, ale chýba jej znalosť zákona. Podľa zákona proti praniu špinavých peňazí je totiž politicky exponovanou osobou a polícia by mala jej majetok skúmať ešte viac ako pri bežných občanoch.  3 Stále je možné, že Smer postavil jednu z "hviezd" dezinfoscény a blízku spolupracovníčku Daniela Bombica do súboja len preto, aby v poslednej chvíli odstúpila a podporila Mazureka. Predsa len majú títo dvaja kandidáti k sebe mentálne bližšie a z hľadiska hodnôt medzi nimi nie je žiadny rozdiel. Toto jediné by v tejto chvíli dávalo politicky ešte ako-tak zmysel.

Ján 6,41-59 41Tu Židia reptali proti nemu, pretože povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ 42a namietali: „Vari to nie je Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako to, že teraz hovorí: ‚Zostúpil som z neba‘?“ 43Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! 44Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. 45U Prorokov je napísané: Všetci budú poučení od Boha. Každý, kto počul Otca a dal sa ním poučiť, prichádza ku mne. 46Nie že by niekto bol videl Otca; Otca videl iba ten, kto je od Boha. 47Amen, amen, hovorím vám: Kto verí, má večný život. 48Ja som chlieb života. 49Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli. 50Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. 51Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“52Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ 53Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. 54Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. 58Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ 59To povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume. „Chlieb života, ktorý zostupuje z neba“. Izraelci išli púšťou. Nevieme si to ani predstaviť! Mohli sa spoľahnúť jedine na to, že s novým ránom opäť nájdu mannu. Neboli to kráľovské hody, ale len to, čo práve potrebovali. Ježiš v tomto texte hovorí o niečom inom, ako o jedle alebo o materiálnom zabezpečení. Čo pre nás znamená dnes „chlieb života, ktorý zostupuje z neba“? V čom sa potrebujeme na Pána Boha spoliehať, keď obchody sú plné všetkého, čo potrebujeme? Je to výzva dnešnej doby. Máme plné obchody, aj chladničky, máme plné kalendáre stretnutí a povinností. Púšť je presným opakom, je to miesto prázdnoty. Náš svet je preplnený. Napriek tomu je význam chleba, ktorý zostupuje z neba, dnes oveľa podstatnejší, ako bol vtedy na púšti. Ježiš nehovorí o jedle, ale o naplnení srdca, o vzťahoch, o spolunažívaní. Náš svet je preplnený, a predsa v ňom môžeme zažívať prázdnotu – púšť. Ježiš je pre naše srdce pravým pokrmom. Môžeme sa na Neho spoľahnúť tak, ako Izraelci na nové ráno s mannou. Modlitba: Bože, ďakujeme Ti za Pána Ježiša, ktorý vie nasýtiť hlboký hlad v nás! Odpusť, že sa často plníme bezvýznamnými náhradami! Premieňaj naše mysle a city, aby sme sa rozhodovali stále pre Pána Ježiša a žili v Jeho pokoji a láske! Amen. Pieseň: ES 642 Autor: Ján Grexa Bohom sa chválime deň čo deň a Tvoje meno budeme chváliť naveky. Žalm 44,9 Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne, v srdci spievajte a oslavujte Pána. Efežanom 5,19 Matúš 5,33-37 •  Modlíme sa za: Veľké Leváre (BaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „Ježiš je pre naše srdce pravým pokrmom. Môžeme sa na Neho spoľahnúť tak, ako Izraelci na nové ráno s mannou“ — či som ochotný/á sa spoliehať na Pána Boha, keď obchody sú plné všetkého, čo potrebujeme, a naplňam hlboký hlad v nás s Ježišom, alebo som stále plný/á toho, že sa často plním bezvýznamnými náhradami bez toho, aby som sa rozhodol pre Pána Ježiša? Kde v mojom živote som ako Židia, ktorí „reptali proti nemu, pretože povedal: ‚Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba'“ — či som ochotný/á prijať, že Ježiš nie hovorí o jedle, ale o naplnení srdca, o vzťahoch, o spolunažívaní, alebo som stále plný/á toho, že nepochybujem, že Ježiš nie hovorí o jedle, ale o naplnení srdca? Ako dnes žijem z výzvou „Premieňaj naše mysle a city, aby sme sa rozhodovali stále pre Pána Ježiša a žili v Jeho pokoji a láske!“ — či som ochotný/á žiť v Jeho pokoji a láske, keď náš svet je preplnený, a predsa v ňom môžeme zažívať prázdnotu – púšť, alebo som stále plný/á toho, že mám plné obchody, aj chladničky, mám plné kalendáre stretnutí a povinností, ale ne žijem v Jeho pokoji a láske bez toho, aby som zažíval prázdnotu – púšť? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako tí, čo sa plnia bezvýznamnými náhradami (obchody sú plné všetkého, ale hlboký hlad v nás nie je nasýtený, preplnený svet, ale zažívajú prázdnotu – púšť). Napíšte si modlitbu: „Bože, ďakujeme Ti za Pána Ježiša, ktorý vie nasýtiť hlboký hlad v nás! Odpusť, že sa často plníme bezvýznamnými náhradami! Premieňaj naše mysle a city, aby sme sa rozhodovali stále pre Pána Ježiša a žili v Jeho pokoji a láske!“ Potom urobte jeden krok rozhodovania sa pre Pána Ježiša: naplňte hlboký hlad v nás s Ježišom, alebo žite v Jeho pokoji a láske, keď váš svet je preplnený. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Tiahni ma za sebou!“ Veľpieseň 1:4 „Aj tie najmenšie veci, čo ti prídu do cesty, ó, prines k Ježišovi, On ti pomôže!“ spieva sa v jednej piesni a je to pravda. So všetkým smieme prísť k Ježišovi. On musí viesť naše kroky a pomáhať nám na púti, ktorá je často ťažká a drsná. Napriek tomu je dôležité, aby v našom duchovnom živote bola rovnováha. Je nesprávne, ak sa modlitbou snažíme vtiahnuť Boha do nášho sveta. V prvom rade sa máme modliť, aby nás On viedol do svojho sveta. Tiahni ma za sebou! Ježiš má bolesť, o ktorú sa chce s tebou podeliť. Je to potrebné pre tých, čo žijú bez nádeje a bez Boha na svete. Rozlial svoju lásku v tvojom srdci, aby si miloval tých, ktorých miluje On. Byť Božím nástrojom je požehnaním a bohatstvom. Samozrejme, že táto služba môže byť náročná a plná ťažkostí. Nikto nemôže konať Božie dielo bez vytrvalosti. Ale keď sa obzrieš späť, nepochybuješ, že najbohatšie momenty života sa spájajú s poslaním, ktoré si dostal od samotného Hospodina. Tiahni ma za sebou! Táto modlitba je vlastne prosba o hlbšie poznanie Ježiša. Tvoje kresťanstvo je predovšetkým sám Ježiš. Tvoje myšlienky a túžby sa upierajú na Neho. On je Ten, koho miluješ. Preto Ho chceš uzrieť v Jeho sláve. Predstav si, že by si hlbšie porozumel, čo je to vykúpenie. Predstav si, že by si pochopil, koľko Boh musel zaplatiť za spásu. Žiadna ľudská myseľ to nedokáže pochopiť. Je to tajomstvo, ktoré Boh vyjavil vo svojom Slove prostredníctvom Ducha Svätého. Je to srdce, ktoré Boh osvieti. Nedokážeš slovami plne vyjadriť, čo ti Boh v hĺbke tvojho srdca vyjavil. Ak si však pochopil čo i len kúsok tohto tajomstva, posilní ťa to v modlitbe. Tiahni ma za sebou! Veď ma do svojich svätýň! Daj mi poznať svoje sväté myšlienky! Pomôž mi žasnúť nad Tvojou slávou, ktorá je plná milosti a pravdy! S touto modlitbou na perách máš žízniť po Bohu. On jediný dokáže uhasiť tento smäd. Urobí to svojou milosťou. Hans Erik Nissen

Ján 6,28-40 28Oni mu povedali: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ 29Ježiš im odpovedal: „Toto je Boží skutok, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.“ 30Na to mu povedali: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? 31Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.“ 32Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba, 33pretože Boží chlieb je ten, čo zostupuje z neba a dáva svetu život.“34Oni mu povedali: „Pane, vždy nám dávaj tento chlieb!“ 35Ježiš im odpovedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy. 36No povedal som vám, že hoci ste ma videli, neveríte. 37Všetci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne, a toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem. 38Veď som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 39A vôľou toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nikoho z tých, čo mi dal, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň. 40Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ „Čo robiť, aby sme konali skutky Božie?“ Vyzerá to tak, že zástup sa zaujíma o to, ako byť veriaci. Máme to hlboko v sebe zakorenené, že to chceme „mať vo svojich rukách“… Čo môžem urobiť ja, aby som konal skutky Božie? Ako to svojimi silami môžem zabezpečiť? Touto otázkou zástup prezrádza, že hľadá niečo iné, než Ježiš prináša. Ježiš Svojou odpoveďou otáča ich pohľad k podstatnému: „Veriť v Toho, ktorého On poslal“. Veriť nie je ľahké, je to riziko. Vložiť všetku nádej a spoľahnúť sa na jednu cestu životom je riziko. Aj pri investovaní každý odporúča diverzifikovať svoje vklady. Ježiš nás volá, aby sme verili v Neho napriek všetkému, bez toho, aby sme svoju nádej „rozkladali“ na iné veci. Keď veriť, tak „aké znamenie ukážeš, aby sme verili?“ Ako si môžeme byť istí? Pre nás len o pár riadkov vyššie, pre zástup len o jeden deň dozadu, Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí z piatich chlebov a dvoch rybičiek. Napriek tomu, že zástup hľadal znamenie, nevidel ho, aj keď Ježiš znamenie urobil pred ich očami. Potrebujeme vieru, aby sme videli to, čo hľadáme. Modlitba: Bože, ďakujeme Ti za Tvoje skutky, ktoré nám stačia! Ďakujeme Ti za vieru, ktorú nám dávaš. Odpusť, že sa snažíme držať v rukách aj Tvoje skutky! Veď nás cestou pokornej viery! Amen. Pieseň: ES 454 Autor: Ján Grexa Hospodinove oči hľadia na spravodlivých, Jeho uši počujú ich volanie o pomoc. Žalm 34,16 Keď Pilát sedel na súdnom stolci, odkázala mu jeho žena: „Nemaj nič s tým spravodlivým! Mnoho som dnes vo sne pre Neho vytrpela.“ Matúš 27,19 Matúš 7,7-12 •  Modlíme sa za: Veličná (LOS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „Boží skutok je, aby ste verili v toho, ktorého on poslal“ — či som ochotný/á veriť v Ježiša napriek všetkému, bez toho, aby som svoju nádej „rozkladal“ na iné veci, alebo som stále plný/á toho, že mám to hlboko v sebe zakorenené, že to chcem „mať vo svojich rukách“ (čo môžem urobiť ja, aby som konal skutky Božie, ako to svojimi silami môžem zabezpečiť)? Kde v mojom živote som ako zástup, ktorý „hľadá znamenie, nevidel ho, aj keď Ježiš znamenie urobil pred ich očami“ — či som ochotný/á potrebujem vieru, aby som videl to, čo hľadáme, alebo som stále plný/á toho, že hľadám znamenie bez toho, aby som měl vieru, aby som videl to, čo hľadám? Ako dnes žijem z výzvou „Veď nás cestou pokornej viery!“ — či som ochotný/á drobe sa držať v rukách aj Tvoje skutky, alebo som stále plný/á toho, že snažíme sa držať v rukách aj Tvoje skutky bez toho, aby sme chodili cestou pokornej viery? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako zástup, ktorý chce „mať vo svojich rukách“ (čo môžem urobiť ja, aby som konal skutky Božie, ako to svojimi silami môžem zabezpečiť, hľadám znamenie bez viery). Napíšte si modlitbu: „Bože, ďakujeme Ti za Tvoje skutky, ktoré nám stačia! Ďakujeme Ti za vieru, ktorú nám dávaš. Odpusť, že sa snažíme držať v rukách aj Tvoje skutky! Veď nás cestou pokornej viery!“ Potom urobte jeden krok pokornej viery: veriť v Ježiša napriek všetkému, bez toho, aby ste svoju nádej „rozkladali“ na iné veci, alebo potrebujte vieru, aby ste videli to, čo hľadáte. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Exkluzívny prieskum agentúry AKO pre Analýzy 24 ukázal, že takmer 60 percent občanov si myslí, že podpredseda parlamentu Tibor Gašpar by mal pre kauzu Očistec odstúpiť. Napriek tomu experti upozorňujú, že postoj voličov k obvineným politikom je na Slovensku dlhodobo komplikovaný a ovplyvnený viacerými faktormi. v relácii Analýzy 24 sa rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom a odborníčkou na politický marketing Simonou Bubánovou.

„A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“ Evanjelium podľa Jána 20:20 Radosť je jedným z ovocia Ducha Svätého, no je to iná radosť, než sme poznali ešte predtým, ako sme sa stali veriacimi. Nezmizne ani počas ťažkostí, utrpenia a zármutku. Aj uprostred zúfalstva má kresťan hlbokú a tichú radosť. Táto radosť je úzko spojená s vierou v Ježiša. Keď sa oči srdca obrátia k Nemu, radosť je nádherná. No keď sa hriešne veci zmocňujú ľudskej mysle, kresťanská radosť je zatlačená do úzadia. Po ukrižovaní Ježiša žili učeníci v obrovskom napätí. Nemohli vedieť, ako sa k nim zachovajú Ježišovi nepriatelia. Zamkli sa preto zo strachu pred svojimi krajanmi. Zdá sa, že ani Ježišov príchod to veľmi nezmenil. Ich bezpečnosť bola stále neistá. Napriek tomu sa všetko zmenilo. Videli Ho, preto sa radovali. Stretnutie so živým Spasiteľom zmenilo predmet ich rozhovoru. Predtým rozprávali o temnej, hrozivej budúcnosti; teraz si museli navzájom opakovať, že Ježiš žije. Nadchádzajúcim dňom a ťažkostiam mali čeliť po boku živého Spasiteľa! Samozrejme, mali prejsť utrpením, ale Ježiš mal byť s nimi v každej situácii. Ako len potrebujeme otvoriť oči a dívať sa na nášho vzkrieseného Pána a Spasiteľa! Neustály pohľad na bezmocnosť ľudí okolo nás i našu vlastnú nás vedie len k rastúcej beznádeji. Avšak ak viera v Ježiša dostane možnosť rásť, čelíme budúcnosti s dôverou, pretože Boh je s nami. Veľa kresťanov si myslí, že pochopili evanjelium Ježiša Krista. Pochopili, že Ježiš na tretí deň vstal z hrobu, ale neuvedomili si, že veľkonočné ráno musí zasiahnuť ich srdce. Keď sa to stane, vyjde ich slnko a srdce prekypuje radosťou. Nevieme, čo prinesie budúcnosť. Vieme však to najdôležitejšie. Nesmieme kráčať v ústrety nadchádzajúcim dňom sami. Musíme do nich vstúpiť s Ježišom. Ak máme čeliť veľkým ťažkostiam, stále si môžeme byť istí, že nikdy nebudú také, aby Ježiš nedokázal prejsť cez všetky ich zavreté dvere. Hans Erik Nissen

Európska únia reguluje, firmy sa sťažujú a európske financie si väčšinou zoberú Francúzi či Nemci. Právnik Filip Drnec vysvetľuje, prečo je to často naša vlastná chyba Slovensko a Česko sú priemyselné krajiny, ktoré z členstva v Európskej únii čerpajú viac, než do nej vkladajú. Napriek tomu majú naše firmy chronický pocit, že sa v Bruseli rozhoduje o nich bez nich. Regulácie pribúdajú, reportovacie povinnosti rastú a konkurencieschopnosť voči USA či Číne slabne. Kde je skutočný problém? Právnik Filip Drnec, ktorý sa profesionálne venuje zastupovaniu záujmov firiem v európskych inštitúciách, hovorí otvorene: chyba nie je iba v Bruseli. Viac si vypočujete v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Futbalový sviatok sledujú milióny fanúšikov pri televíznych obrazovkách a neopísateľné emócie prežívajú na diaľku. Úplne iný rozmer však turnaj naberá vo chvíli, keď do tohto kolotoča naskočíte priamo na mieste a zažijete ho na vlastnej koži. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Matej Očenáš, spoluzakladateľ slovenskej športovej cestovnej kancelárie FutbalTour.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie zámorského turnaja, priblížil astronomické ceny, no predovšetkým opísal nefalšovanú futbalovú eufóriu, ktorá na štadiónoch aj mimo nich momentálne spája národy z celého sveta.Vyraziť na futbal do USA, Mexika či Kanady znamená pre európskeho fanúšika mierny kultúrny šok. Moderné a obrovské arény síce neponúkajú tradičný európsky futbalový romantizmus starých štadiónov v zastavaných štvrtiach, no všetko plne kompenzujú dokonalým komfortom a neutíchajúcou šou.Obavy z bezpečnosti či konfliktov medzi tábormi sa podľa Mateja Očenáša na turnaji vôbec nenaplnili. Fanúšikovia jednotlivých krajín sú na tribúnach absolútne premiešaní a spoločne vytvárajú priateľskú atmosféru.Samotný výlet do dejiska turnaja však predstavuje obrovskú finančnú záťaž, ktorú ešte umocňujú ceny priamo na mieste. Pivo za takmer 20 dolárov či enormne drahé vstupenky, z ktorých oficiálneho ďalšieho predaja výrazne profituje samotná FIFA, však priaznivcov neodrádzajú.„Na zápas išla partia troch obyčajných škótskych chalanov, ktorých to stálo 15-tisíc libier na dva týždne. Jeden Škót predal auto a doma mal problémy,“ opísal s úžasom oddanosť niektorých návštevníkov MS.Úplne samostatnou kapitolou je vnímanie futbalu v Mexiku. Kým v kozmopolitnom New Yorku sa turnaj v bežnom ruchu veľkomesta trochu stráca, ulice mexickej metropoly ním dýchajú na každom kroku a dresy nosia prakticky všetci od detí až po čašníkov. Absolútnym vrcholom sú spontánne živelné oslavy po zápasoch, ktoré nemajú obdobu.„Po zápase prišla letná búrka, naozaj obrovský lejak. Napriek tomu išlo do mesta na nejaké námestie oslavovať 800-tisíc ľudí a boli tam do piatej do rána. Ľudia robili šmýkačky, kotrmelce, vyhadzovali sa do vzduchu,“ zhrnul šéf FutbalTouru svoje silné dojmy z mexického ošiaľu.Matej Očenáš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký plynulý bol v skutočnosti príchod a vízový proces do USA, ako vníma neustále rozširovanie a komercionalizáciu svetového šampionátu, ako jednoducho môžete na ulici stretnúť najväčšie futbalové hviezdy na bicykli, prečo by sa podľa neho mohlo vo finále zopakovať zloženie z posledných majstrovstiev sveta v Katare či kto má momentálne najväčšiu šancu odniesť si z turnaja korunu kráľa strelcov.

Futbalový sviatok sledujú milióny fanúšikov pri televíznych obrazovkách a neopísateľné emócie prežívajú na diaľku. Úplne iný rozmer však turnaj naberá vo chvíli, keď do tohto kolotoča naskočíte priamo na mieste a zažijete ho na vlastnej koži. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Matej Očenáš, spoluzakladateľ slovenskej športovej cestovnej kancelárie FutbalTour.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie zámorského turnaja, priblížil astronomické ceny, no predovšetkým opísal nefalšovanú futbalovú eufóriu, ktorá na štadiónoch aj mimo nich momentálne spája národy z celého sveta.Vyraziť na futbal do USA, Mexika či Kanady znamená pre európskeho fanúšika mierny kultúrny šok. Moderné a obrovské arény síce neponúkajú tradičný európsky futbalový romantizmus starých štadiónov v zastavaných štvrtiach, no všetko plne kompenzujú dokonalým komfortom a neutíchajúcou šou.Obavy z bezpečnosti či konfliktov medzi tábormi sa podľa Mateja Očenáša na turnaji vôbec nenaplnili. Fanúšikovia jednotlivých krajín sú na tribúnach absolútne premiešaní a spoločne vytvárajú priateľskú atmosféru.Samotný výlet do dejiska turnaja však predstavuje obrovskú finančnú záťaž, ktorú ešte umocňujú ceny priamo na mieste. Pivo za takmer 20 dolárov či enormne drahé vstupenky, z ktorých oficiálneho ďalšieho predaja výrazne profituje samotná FIFA, však priaznivcov neodrádzajú.„Na zápas išla partia troch obyčajných škótskych chalanov, ktorých to stálo 15-tisíc libier na dva týždne. Jeden Škót predal auto a doma mal problémy,“ opísal s úžasom oddanosť niektorých návštevníkov MS.Úplne samostatnou kapitolou je vnímanie futbalu v Mexiku. Kým v kozmopolitnom New Yorku sa turnaj v bežnom ruchu veľkomesta trochu stráca, ulice mexickej metropoly ním dýchajú na každom kroku a dresy nosia prakticky všetci od detí až po čašníkov. Absolútnym vrcholom sú spontánne živelné oslavy po zápasoch, ktoré nemajú obdobu.„Po zápase prišla letná búrka, naozaj obrovský lejak. Napriek tomu išlo do mesta na nejaké námestie oslavovať 800-tisíc ľudí a boli tam do piatej do rána. Ľudia robili šmýkačky, kotrmelce, vyhadzovali sa do vzduchu,“ zhrnul šéf FutbalTouru svoje silné dojmy z mexického ošiaľu.Matej Očenáš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký plynulý bol v skutočnosti príchod a vízový proces do USA, ako vníma neustále rozširovanie a komercionalizáciu svetového šampionátu, ako jednoducho môžete na ulici stretnúť najväčšie futbalové hviezdy na bicykli, prečo by sa podľa neho mohlo vo finále zopakovať zloženie z posledných majstrovstiev sveta v Katare či kto má momentálne najväčšiu šancu odniesť si z turnaja korunu kráľa strelcov.

Hex je už 36 sezón na cestách a stále prináša optimizmus aj silné melódie. Yxo odhaľuje humor v kapele, pracovnú disciplínu aj to, prečo ich fanúšikovia nikdy nesklamali.Legendárne hity a energia, ktorú im môže závidieť ktorákoľvek iná kapela. Hex zvládol divoké 90. roky, obrovské úspechy, ale aj ťažkú stratu. Napriek tomu hrá s obrovskou radosťou a ich pesničky pozná snáď každý.Ako sa dá takto dlho udržať na vrchole a nestratiť humor? Aj o tom porozprával Yxo z kapely Hex (vlastným menom Tomáš Dohňanský, pozn. red), ktorý je zároveň spoluzakladateľom festivalu Žákovic Open.V rozhovore sa dozviete:- Čo drží kapelu celé roky pokope a ako vznikajú nové hity ako Pomaranče z Kuby;- ako sa pozerá na rýchlu dobu, tlaky na ľudí, na výkon jednotlivca a mužov v spoločnosti;- kedy sa kapele začalo koncertné leto a ako vyzerá logistika presunov po celom Slovensku;- ako vníma, že v dobe, v ktorej žijeme, naša kultúra nie je až taká slobodná, voľná a podporovaná.

Po jednej sezóne sú znovu späť. Tradičná slovenská futbalová bašta sa po ročnej pauze vrátila späť do Niké ligy, kde je pripravená udomácniť sa na dlhšie a vyvarovať sa smutného osudu Tatrana Prešov. V 88. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to prezradil majiteľ MFK Dukla Banská Bystrica Peter Krnáč.Napriek tomu, že patria medzi kluby, ktoré sa môžu popýšiť stálou fanúšikovskou podporou, bohatou históriou a v prvom rade tradíciou na slovenskej futbalovej mape, po návrate do najvyššej súťaže v roku 2022 sa v nej nedokázali udomácniť natoľko, aby mohli mať pokojný spánok.V sezóne 2024/25 totiž prišiel trpký pád späť do II. ligy, ktorou však Dukla dokázala preletieť viac než ideálne a expresne rýchlo si zabezpečiť postupový lístok naspäť do Niké ligy. Teraz sú už „vojaci“ odhodlaní robiť veci inak a v najvyššej súťaži sa udomácniť na oveľa dlhšie, ba čo viac – vyvarovať sa smutného osudu Tatrana Prešov, ktorý sa v súťaži zdržal len jeden rok.V 88. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to uviedol majiteľ MFK Dukla Banská Bystrica Peter Krnáč, ktorý v debate s futbalovým redaktorom Jánom Jasenkom tiež prezradil, aké sú plány klubu s novým štadiónom, čo chystajú pre Slovan Bratislava s trénerom Yayom Tourém a na akého mladého hráča by sa mali v tejto sezóne tešiť fanúšikovia Niké ligy.

John je manažér reklamnej agentúry. Vystavený každodennému stresu sa rozhodne na pár dní vypnúť. Keď ho únavná cesta nehostinným krajom zavedie ku kaviarni, poteší sa. Zablúdil a chce si tu iba na chvíľu oddýchnuť a pokračovať v ceste. Na jedálnom lístku v ponuke dňa objaví tri otázky: Prečo si tu? Bojíš sa smrti? Vedieš naplnený život? Na otázky si má odpovedať sám, kým bude čakať na jedlo. Otázky o zmysle života Johna najprv znechutia, no potom sa na ne pokúsi nájsť odpoveď... Hlavným posolstvom tejto audioknihy je návod, ako vykročiť na cestu k plnohodnotnému životu. Človek by nemal snívať o dôchodku, keď si bude môcť všetko dopriať. Život sa nemá odkladať, ale žiť. Napriek presvedčeniu, že o zmysle nášho bytia už vieme všetko, nikdy sme o ňom hlbšie nepremýšľali. Živý a svojsky zábavný príbeh sa stal medzinárodným bestsellerom a bol preložený do 41 jazykov. Kaviareň na konci sveta prináša príbeh, na ktorý tak rýchlo nezabudnete. Je to jedna z audiokníh, ktoré neodložíte, kým ich nedopočúvate. Upozorní nás na najdôležitejšie veci života a dosiahne až na dno duše. Audiokniha: Kaviareň na konci sveta Autor: John Strelecky Interpret: Milo Kráľ Dĺžka: 2:33 hod Vydavateľstvo: Publixing a Tatran Audiokniha Kaviareň na konci sveta na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Kaviareň na konci sveta na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Spoločnosť edysea, nadväzujúca na viac ako tri desaťročia tradície v oblasti prepravy, stavia na kombinácii ľudského prístupu, flexibility a moderných logistických riešení. Edysea, ktorá vznikla rebrandingom logistickej firmy MJ SPED, pôsobiacej na trhu od roku 1993, patrí medzi úspešné príklady generačnej výmeny. Firma zabezpečuje cestnú, námornú, leteckú, železničnú aj intermodálnu prepravu zásielok a dnes ju vedie druhá generácia rodiny Jendekovcov. „Úspešnosť prechodu firmy z prvej na druhú generáciu je približne 30 percent. V tomto sme boli veľmi úspešní a celý proces prebehol hladko,“ hovorí CEO spoločnosti edysea Andrej Jendek, ktorý vedenie prevzal od svojej matky. Jednou z najvýraznejších zmien posledného obdobia bol rebranding firmy. Podľa A. Jendeka nešlo len o zmenu loga či názvu. „Náš rebranding nebol novou nálepkou na niečo staré. Bol pomenovaním toho, kým dnes sme,“ vysvetľuje. Nový názov vznikol z inšpirácie slovom odysea – cesta. Symbolicky tak odkazuje na podstatu podnikania v logistike, ale zároveň reflektuje aj cestu samotnej firmy. Výber ovplyvnili aj praktické dôvody, ako možnosť registrácie ochrannej známky a odlíšenie sa od tradičných technických názvov v odvetví. Hoci logistika patrí medzi odvetvia, ktoré čoraz viac využívajú automatizáciu a umelú inteligenciu, edysea si zachováva osobný prístup ku klientom. „Je to vedomá voľba. Verím, že práve ľudský kontakt bude v budúcnosti našou komparatívnou výhodou,“ zdôrazňuje A. Jendek. Firma síce využíva moderné technológie na zefektívňovanie procesov v pozadí, no komunikáciu so zákazníkmi ponecháva v rukách ľudí. Klienti tak vždy komunikujú s konkrétnym odborníkom a majú zabezpečenú zastupiteľnosť aj počas jeho neprítomnosti. Práve dôraz na individuálny prístup a detail stojí za označením „butikové služby“, ktoré spoločnosť používa pri opise svojho biznis modelu. „Nie sme pásová výroba. Poskytujeme detailné a individuálne služby pre každého klienta,“ vysvetľuje CEO. Logistický sektor patrí medzi odvetvia, ktoré veľmi citlivo reagujú na vývoj ekonomiky a geopolitické udalosti. Vojna na Ukrajine, narušené dodávateľské reťazce či kolísanie cien energií výrazne menia podmienky na trhu. Aj samotná edysea pocítila dôsledky konfliktu na Ukrajine. Firma totiž dlhodobo zabezpečovala prepravu do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. „V roku 2022 sme prišli približne o tretinu tržieb. Napriek tomu sa nám podarilo situáciu zvládnuť a minulý rok sme opäť rástli takmer o 40 percent,“ približuje A. Jendek. Viac si vypočujete v podcaste.

Vládny návrh prorastových opatrení narazil na búrku kritiky - tak zamestnávateľov, ako aj odborárov. Napriek tomu, že chradnúca slovenská ekonomika uviazla na plytčine, vláda ponúka namiesto zásadných riešení liečbu leukoplastom. Verejné financie sa napriek trom konsolidačným kolám prakticky vôbec nepodarilo ozdraviť no vláda už hádže konsolidačný uterák do ringu. Rating Slovenska je najhorší za posledné dve dekády, krajina potrebuje pridať v konsolidácií i konkurencieschopnosti, odkazuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Aký ozdravný plán ponúka opozičná SaS a budeme si musieť zásadne a systémovo utiahnuť opasky - inak nás čaká osud Grécka? Téma dnešného podcastu s poslancom SaS Mariánom Viskupičom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vládny návrh prorastových opatrení narazil na búrku kritiky - tak zamestnávateľov, ako aj odborárov. Napriek tomu, že chradnúca slovenská ekonomika uviazla na plytčine, vláda ponúka namiesto zásadných riešení liečbu leukoplastom. Verejné financie sa napriek trom konsolidačným kolám prakticky vôbec nepodarilo ozdraviť no vláda už hádže konsolidačný uterák do ringu. Rating Slovenska je najhorší za posledné dve dekády, krajina potrebuje pridať v konsolidácií i konkurencieschopnosti, odkazuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Aký ozdravný plán ponúka opozičná SaS a budeme si musieť zásadne a systémovo utiahnuť opasky - inak nás čaká osud Grécka? Téma dnešného podcastu s poslancom SaS Mariánom Viskupičom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zo znižovania daní a odvodov pre pracujúcich a firmy nie je zatiaľ nič. Vláda napokon predsa len predstavila svoj prorastový balík, no zásadné prorastové opatrenia v ňom chýbajú. Napriek tomu, že premiér vypúšťal myšlienky o znižovaní odvodov. Firmy zas čakali zrušenie transakčnej dane.Je teda predstavený balík opatrení vôbec prorastový? Čo v ňom ekonomike, firmám a ich zamestnancom pomôže? Čo v skutočnosti potrebujú naše podniky a v akom stave vôbec sú? Čo znamená, že sa naše hospodárstvo v ratingoch vrátilo o dvadsať rokov späť? Hrozia ďalšie prepúšťania a zatvárania fabrík? Alebo sa naopak máme dobre, ako nám to hovorí premiér Fico?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom.

Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných balíčkov, ktoré vôbec neriešia nespravodlivú distribúciu spoločného bohatstva, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Na ekonomické a konsolidačné tornádo vláda vytiahla gumipušku. I tak by sa dal hodnotiť dlho očakávaný vládny balíček prorastových opatrení, ktoré by mali rozhýbať našu chradnúcu ekonomiku.Ekonomickí analytici, opozícia, ale aj partneri z Tripartity však vládny balíček podrobili ostrej kritike. Jej dôvodom je najmä nekonkrétnosť a vágnosť mnohých opatrení, v ktorých sa kabinet zaväzuje iba k analyzovaniu či prehodnocovaniu a ďalšie zasa majú podľa kritikov prakticky nulový vplyv na ekonomický reštart.Predkladané opatrenia sú zamerané na znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podporu investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia. Tvrdí predkladateľka balíčka ministerka hospodárstva. Vláda pritom ani po troch konsolidačných balíčkoch nie je schopná naše verejné financie výraznejšie ozdraviť a podľa rozpočtovej rady už konsolidačné úsilie fakticky vzdáva.Výsledkom Kamenického balíčkov je však rekordne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, prakticky nulový ekonomický rast a stúpajúci podiel šedej ekonomiky, daňových únikov či odchod chytrých mozgov, ako aj firiem do zahraničia. Napriek dramatickej ekonomickej situácií však vláda míňa ako keby stratila kontakt s realitou a mnohí občania už uťahovanie opaskov zasa prestávajú zvládať.Zvláda vláda sociálne i ekonomicky udržateľnú konsolidáciu a vidí situáciu na Slovensku naozaj reálne? Prečo prorastové opatrenia nezaberú a sú viac o marketingu, než pomoci chradnúcej ekonomike a čo vláde ponúkajú odborári?Ako sa mení pracovný trh a ako naše mzdy i pracovné možnosti ovplyvňuje čoraz väčší podiel tzv. prekarizovanej práce - teda dohodári, agentúrni pracovníci či vynútené živnosti? A ako "dumpuje" naše mzdy prílev lacnej pracovnej sily zo zahraničia?Máme na Slovensku naozajstný sociálny štát a je Ficov "sociálny štát" ešte udržateľný? No a sú aj Odbory pripravené na zásadné škrty, ktoré by sa dotkli našej životnej úrovne?Sledujete Ráno Nahlas s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných balíčkov, ktoré vôbec neriešia nespravodlivú distribúciu spoločného bohatstva, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Na ekonomické a konsolidačné tornádo vláda vytiahla gumipušku. I tak by sa dal hodnotiť dlho očakávaný vládny balíček prorastových opatrení, ktoré by mali rozhýbať našu chradnúcu ekonomiku.Ekonomickí analytici, opozícia, ale aj partneri z Tripartity však vládny balíček podrobili ostrej kritike. Jej dôvodom je najmä nekonkrétnosť a vágnosť mnohých opatrení, v ktorých sa kabinet zaväzuje iba k analyzovaniu či prehodnocovaniu a ďalšie zasa majú podľa kritikov prakticky nulový vplyv na ekonomický reštart.Predkladané opatrenia sú zamerané na znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podporu investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia. Tvrdí predkladateľka balíčka ministerka hospodárstva. Vláda pritom ani po troch konsolidačných balíčkoch nie je schopná naše verejné financie výraznejšie ozdraviť a podľa rozpočtovej rady už konsolidačné úsilie fakticky vzdáva.Výsledkom Kamenického balíčkov je však rekordne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, prakticky nulový ekonomický rast a stúpajúci podiel šedej ekonomiky, daňových únikov či odchod chytrých mozgov, ako aj firiem do zahraničia. Napriek dramatickej ekonomickej situácií však vláda míňa ako keby stratila kontakt s realitou a mnohí občania už uťahovanie opaskov zasa prestávajú zvládať.Zvláda vláda sociálne i ekonomicky udržateľnú konsolidáciu a vidí situáciu na Slovensku naozaj reálne? Prečo prorastové opatrenia nezaberú a sú viac o marketingu, než pomoci chradnúcej ekonomike a čo vláde ponúkajú odborári?Ako sa mení pracovný trh a ako naše mzdy i pracovné možnosti ovplyvňuje čoraz väčší podiel tzv. prekarizovanej práce - teda dohodári, agentúrni pracovníci či vynútené živnosti? A ako "dumpuje" naše mzdy prílev lacnej pracovnej sily zo zahraničia?Máme na Slovensku naozajstný sociálny štát a je Ficov "sociálny štát" ešte udržateľný? No a sú aj Odbory pripravené na zásadné škrty, ktoré by sa dotkli našej životnej úrovne?Sledujete Ráno Nahlas s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Ako si to všetko sadlo v Spartaku Trnava po príchode mladého a perspektívneho španielskeho trénera Antonia Muňoza, na čom je potrebné popracovať pred novou sezónou a čo možno očakávať v rámci kádra „červeno-čiernych“? Aj o tom sme debatovali v 86. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Pre tradičný slovenský klub FC Spartak Trnava to bolo už šieste 3. miesto v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži v rade, avšak tentoraz bez zisku cennej trofeje, čo sa „andelom“ v posledných rokoch darilo pod vedením Michala Gašparíka.Napriek tomu, že predchádzajúci tréner pôsobil na lavičke Trnavy štyri a pol roka, tento trend bol hneď v prvej sezóne narušený častými zmenami. Na lavičke Spartaka sa totiž v sezóne 2025/26 vystriedali až tri mená, konkrétne Michal Ščasný, namiesto neho dočasne naskočil športový riaditeľ Martin Škrtel a od jari vedie mužstvo 36-ročný Španiel Antonio Muňoz.Pri všetkých troch zohrával, resp. zohráva dôležitú úlohu Patrik Durkáč, ktorý pôsobí na pozícii asistenta. Práve so 47-ročným rodákom z Prešova sa futbalový redaktor Ján Jasenka rozprával v 86. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, a to nielen o dianí v Spartaku Trnava. Patrik Durkáč hovoril aj o svojom štúdiu trénerskej UEFA PRO licencie, ako aj o vypadnutí jeho „materského“ Tatrana Prešov späť do II. ligy.

Naša ekonomika stagnuje. Aj preto mala ministerka hospodárstva do konca marca predstaviť prorastové opatrenia na pomoc občanom a firmám. Napriek rôznym návrhom, ktoré sa objavili na verejnosti, vláda svoje opatrenia dodnes neukázala. Ani dnes sa nekoná avizované rokovanie tripartity.Navyše, opatrenia typu nižších daní a odvodov či zrušenia transakčnej dane sa odkladajú na neurčito a z pôvodných približne 90tich návrhov sa dnes hovorí o 54och, ktoré štát nemajú nič stáť.Čo na to hovoria odborári? Ako vnímali nápady na skracovanie obednej prestávky pre zamestnancov na 15 minút, či predlžovanie skúšobnej doby z troch na šesť mesiacov? Čo by zamestnanci a zamestnávatelia od vlády skutočne potrebovali? Je to medzi opatreniami? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.

V poradí 33. ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy je už definitívne minulosťou, keďže poznáme už aj víťaza baráže o Niké ligu, ktorým sa stali futbalisti KFC Komárno. Zároveň poznáme kandidátov na nového trénera majstrovského Slovana Bratislava, ako aj prvú nomináciu trénera Vladimíra Weissa st. na reprezentačnej lavičke Slovenska. Nielen o tom sme sa rozprávali v 85. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Napriek tomu, že pozornosť športovej verejnosti Slovenska sa v tomto čase upiera predovšetkým do Švajčiarska, kde prebiehajú MS v hokeji 2026, tak ročník Niké ligy 2025/26 napísal svoju poslednú kapitou barážou medzi predposledným tímom ligy a druhým z II. ligy, ktorý sa skončil lepšie pre hráčov KFC Komárno.Okrem toho, krátko pred letnou prestávkou si dá svoj posledný zraz slovenská futbalová reprezentácia, ktorú už vedie staronový tréner „sokolov“ Vladimír Weiss st., a ktorý už zverejnil svoju premiérovú nomináciu po návrate. V nej sa nachádza až 8 hráčov z domácej súťaže.Aj to bolo témou 85. epizódy tradičného futbalového podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s trénerom, odborníkom a niedkajším futbalistom Vladimírom Goffom.

Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina? Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv. Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád. Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio. Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch? Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina? Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv. Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád. Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio. Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch? Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Komička Simona First sa v priebehu posledných rokov stihla vydať, prijať nové priezvisko a privítať na svet druhé dieťa – dcéru Amalu. Tieto udalosti vníma ako súčasť svojich životných päťročníc. V súčasnosti sa snaží nastaviť si zdravšiu hranicu medzi prácou a súkromím. V relácii Mimóza spomína napríklad relax pri natieraní plechoviek od umelého mlieka, ktoré využije ako kvetináče. S humorom sebe vlastným otvára aj vážnejšie témy týkajúce sa postavenia žien v spoločnosti a náboženskej výchovy. Rovnako hovorí o prekonávaní predsudkov voči menšinám a dodáva: „Snažím sa na to pozerať ľudsky a emocionálne, lebo už som si zažila, že som mala fakt nesprávny názor.“ Napriek tomu, že vo svojich stand-upoch často naráža na politiku, vníma, že Slováci sa dokážu smiať na rovnakých vtipoch v hlavnom meste i v regiónoch.V Mimóze so Simonou First sa (ne)dozviete:0:50 – odkiaľ pochádza jej priezvisko a ako sa správne vyslovuje;2:00 – prečo svoj život prirovnáva ku komunistickej republike;2:45 – čo robí každých päť rokov;4:10 – kto je zvyčajne problémom a prečo by vzťahom prospelo skúšobné obdobie;5:40 – či ženy musia byť viac v strehu ako muži;8:15 – ako vníma feminizmus a či muži stíhajú tempo ženskej emancipácie;9:30 – čo znamená, že sa rada hrabe v hline vzťahov;12:50 – či je viac poverčivá Simona alebo Teo;14:15 – čo znamenajú blikajúce žiarovky v kuchyni;15:00 – ako ju ovplyvnilo cirkevné gymnázium a pozeranie hororov;17:20 – čo jej povedal učiteľ na stretávke zo strednej školy;18:40 – aký má pohľad na vieru a čo považuje za škodlivé;19:35 – čo bol kľúčový moment pre zmenu názoru na homosexualitu;20:00 – kto zo Silných rečí s ňou viedol dlhé rozhovory;21:30 – v čom jej kniha Homo Deus otvorila oči;25:00 – či sa dajú humorom spájať aj rôzne názorové bubliny;29:45 – čomu sa aktuálne venuje a či sa jej darí oddeľovať prácu od osobného života;31:10 – kedy odštartuje vianočné turné Tichá noc;32:50 – čo by odkázala divákom.

Gabriela Wascheková má štrnásťročnú dcéru Agátku, ktorá má komplexné zdravotné znevýhodnenie. Jej diagnóza zahŕňa osem rôznych ochorení, od detskej mozgovej obrny, ADHD až po ťažkú epilepsiu s rizikom zastavenia srdca.Gabriela sa o dcéru stará sama a robí všetko pre to, aby sa Agátka aspoň čiastočne začlenila do spoločnosti, hoci systém im pod nohy hádže viac polien než pomoci. Nájsť školu či denné zariadenie pre dieťa s takouto diagnózou je na Slovensku takmer nesplniteľná misia.„Na papieri je to krásne, ale prax je iná. Ako rodičovi mi chýbala informovanosť. Nevedela som o centrách včasnej intervencie, a keď začali fungovať, my sme už boli starší. O podporné opatrenia sa človek musí doslova domáhať. Na úradoch nás často odbijú vetou, že na niečo nemáme nárok, hoci to nemusí byť pravda,“ vysvetľuje matka samoživiteľka Gabriela Wascheková.Život rodiny Waschekovcov je neustálym strategickým plánovaním. Gabriela úprimne hovorí o dramatickom pôrode, rozpade manželstva aj o každodennej neistote a strachu z budúcnosti. Napriek vyčerpaniu sa však snaží pre svoju dcéru vybudovať aspoň kúsok inkluzívneho sveta, v ktorom by Agátka nebola vnímaná len cez prizmu svojich diagnóz.O tom, ako sa žije matke s dieťaťom so špeciálnymi potrebami, o bariérach v našej spoločnosti, ale aj o hľadaní vnútornej sily a radosti, sa dozviete v dnešnom Ráne Nahlas.Moderuje Monika Vatrálová.

Gabriela Wascheková má štrnásťročnú dcéru Agátku, ktorá má komplexné zdravotné znevýhodnenie. Jej diagnóza zahŕňa osem rôznych ochorení, od detskej mozgovej obrny, ADHD až po ťažkú epilepsiu s rizikom zastavenia srdca.Gabriela sa o dcéru stará sama a robí všetko pre to, aby sa Agátka aspoň čiastočne začlenila do spoločnosti, hoci systém im pod nohy hádže viac polien než pomoci. Nájsť školu či denné zariadenie pre dieťa s takouto diagnózou je na Slovensku takmer nesplniteľná misia.„Na papieri je to krásne, ale prax je iná. Ako rodičovi mi chýbala informovanosť. Nevedela som o centrách včasnej intervencie, a keď začali fungovať, my sme už boli starší. O podporné opatrenia sa človek musí doslova domáhať. Na úradoch nás často odbijú vetou, že na niečo nemáme nárok, hoci to nemusí byť pravda,“ vysvetľuje matka samoživiteľka Gabriela Wascheková.Život rodiny Waschekovcov je neustálym strategickým plánovaním. Gabriela úprimne hovorí o dramatickom pôrode, rozpade manželstva aj o každodennej neistote a strachu z budúcnosti. Napriek vyčerpaniu sa však snaží pre svoju dcéru vybudovať aspoň kúsok inkluzívneho sveta, v ktorom by Agátka nebola vnímaná len cez prizmu svojich diagnóz.O tom, ako sa žije matke s dieťaťom so špeciálnymi potrebami, o bariérach v našej spoločnosti, ale aj o hľadaní vnútornej sily a radosti, sa dozviete v dnešnom Ráne Nahlas.Moderuje Monika Vatrálová.

Pre opozičnú alternatívu dnes tiká najvyšší čas. Ak chce vystriedať Fica, nemôže to byť o menách a koalíciách, ale musí ponúknuť spoločné odpovede na kľúčové problémy Slovenska. Toto tam však vôbec nevidieť. Hovorí jeden z kľúčových architektov Mečiarovej volebnej porážky a spoluautor SDK Ivan Šimko. Napriek tomu, prečo nie je dôvod sa mentálne opúšťať?Kedy, ak nie teraz a kto, ak nie my? Otázka reálnej zmeny Ficovej vlády čoraz viac súvisí aj s témou integrácie roztrieštených opozičných síl. Má však opozícia na to aby vystriedala unavenú vládnu moc?Jej líder - Progresívne Slovensko, síce dominuje prieskumom preferencií, viacero opozičných subjektov však bojuje s hrozbou prepadu ich voličských hlasov. Opozičným politikom sa však sily spájať veľmi nechce a často - namiesto spolupráce, voči sebe radšej bojujú. Neexistuje ani kedysi obľúbený formát tieňovej opozičnej vlády, ktorá by mohla spoločným opozičným hlasom voličom formulovať konkrétne alternatívy ďalšieho vývoja Slovenska.Porážku veľmi obľúbenému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a tým stopku jeho vláde, pritom uštedril práve takýto spoločný opozičný subjekt - Slovenská demokratická koalícia (SDK), v ktorej sa na jednej kandidátke stretlo až 6 politických subjektov. Je čas na podobné spájanie sa a dá sa dvakrát vstúpiť do tej istej rieky? Ako sa spájajú politicky veľmi rozdielne strany a kde sa stretá umenie kompromisu a integritou vlastnej tváre? No a prečo sa dnešná opozícia nevie zjednotiť ani na vecných riešeniach kľúčových problémov Slovenska?Na integráciu opozície je najvyšší čas. Ak to myslia vážne, musia začať s programovými otázkami - teda ponukou spoločného riešenia kľúčových problémov Slovenska, nie debatou o menách či formách spájania sa. Túto logiku tam však nevidím. Odkazuje opozičným lídrom Ivan Šimko, jeden z architektov SDK, ktoré integráciou opozičných síl dokázala odstaviť od moci populárneho premiéra Vladimíra Mečiara. Oni sa o tom, ako nájsť spoločné prieniky v riešení zásadných a aktuálnych problémov tejto krajiny vôbec nerozprávajú a ani to – ako spoločná alternatíva, neformulujú verejnosti. Opantal ich premiér Fico a jeho témy. Opozícia má pritom dnes na rukách silné karty, niet dôvodu sa opúšťať, dodáva Šimko.Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s jedným z architektov SDK a bývalým podpredsedom KDH Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre opozičnú alternatívu dnes tiká najvyšší čas. Ak chce vystriedať Fica, nemôže to byť o menách a koalíciách, ale musí ponúknuť spoločné odpovede na kľúčové problémy Slovenska. Toto tam však vôbec nevidieť. Hovorí jeden z kľúčových architektov Mečiarovej volebnej porážky a spoluautor SDK Ivan Šimko. Napriek tomu, prečo nie je dôvod sa mentálne opúšťať?Kedy, ak nie teraz a kto, ak nie my? Otázka reálnej zmeny Ficovej vlády čoraz viac súvisí aj s témou integrácie roztrieštených opozičných síl. Má však opozícia na to aby vystriedala unavenú vládnu moc?Jej líder - Progresívne Slovensko, síce dominuje prieskumom preferencií, viacero opozičných subjektov však bojuje s hrozbou prepadu ich voličských hlasov. Opozičným politikom sa však sily spájať veľmi nechce a často - namiesto spolupráce, voči sebe radšej bojujú. Neexistuje ani kedysi obľúbený formát tieňovej opozičnej vlády, ktorá by mohla spoločným opozičným hlasom voličom formulovať konkrétne alternatívy ďalšieho vývoja Slovenska.Porážku veľmi obľúbenému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a tým stopku jeho vláde, pritom uštedril práve takýto spoločný opozičný subjekt - Slovenská demokratická koalícia (SDK), v ktorej sa na jednej kandidátke stretlo až 6 politických subjektov. Je čas na podobné spájanie sa a dá sa dvakrát vstúpiť do tej istej rieky? Ako sa spájajú politicky veľmi rozdielne strany a kde sa stretá umenie kompromisu a integritou vlastnej tváre? No a prečo sa dnešná opozícia nevie zjednotiť ani na vecných riešeniach kľúčových problémov Slovenska?Na integráciu opozície je najvyšší čas. Ak to myslia vážne, musia začať s programovými otázkami - teda ponukou spoločného riešenia kľúčových problémov Slovenska, nie debatou o menách či formách spájania sa. Túto logiku tam však nevidím. Odkazuje opozičným lídrom Ivan Šimko, jeden z architektov SDK, ktoré integráciou opozičných síl dokázala odstaviť od moci populárneho premiéra Vladimíra Mečiara. Oni sa o tom, ako nájsť spoločné prieniky v riešení zásadných a aktuálnych problémov tejto krajiny vôbec nerozprávajú a ani to – ako spoločná alternatíva, neformulujú verejnosti. Opantal ich premiér Fico a jeho témy. Opozícia má pritom dnes na rukách silné karty, niet dôvodu sa opúšťať, dodáva Šimko.Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s jedným z architektov SDK a bývalým podpredsedom KDH Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Poplatky v našom zdravotníctve sú takmer zakázané. Napriek tomu pacienti zaplatia na poplatkoch ročne stámilióny eur. Štát tu dlhé roky zlyháva a pre neriadené a vysoké poplatky ľudia radšej ani nejdú k lekárovi. Ombudsman vyzýva vládu a parlament aby situáciu parlament vyzýva aby situáciu v ambulanciách riešil.Aké podnety dostáva od občanov verejný ochranca práv? Čo zistil jeho prieskum? Je skutočne možné že ľudia nejdú k lekárovi na preventívnu prehliadku, pretože si to nemôžu finančne dovoliť? Aké je to možné a čo vláde a poslancom odporúča ombudsman?A prečo podáva podnety na Ústavný súd pre porušenie rovnosti volebného práva vo volebných obvodoch v Bratislave a Košiciach? Čo hovorí na rušenie voľby poštou? A ako vníma verejný ochranca práv útoky vlády na nezávislé inštitúcie? Braňo Závodský sa rozprával verejným ochrannom práv Robertom Dobrovodským.

1. Aj tretia z veľkých agentúr znížila Slovensku rating 2. Nájomné bývanie sa predsa len rozbieha. Aj ako komerčný model 3. Drahšie palivo zatiaľ ceny dovoleniek nezdvihlo, riziko rastie s dĺžkou konfliktu 4. Krátko o pate na Blízkom východe, šikovnej ukrajinskej diplomacii a najnovšom veľkom pláne Elona Muska

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IPčka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IP čka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aké ponaučenia ponúka tragédia po 40 rokoch, vysvetlil odborník na jadrovú energetiku Andrej Žiarovský.Napriek tomu, že sme na konci energetických trás, posledné mesiace ukázali, že aj v strednej Európe dokážeme existovať bez ruských fosílnych palív, hovorí odborník na energetiku a člen opozičného KDH Andrej Žiarovský.Ukázalo sa, že to, čo roky nebolo možné otestovať, napokon nie je až taký problém, hovorí o alternatívnych dodávkach ropy cez ropovod Adria. Slovensko by malo ďalej pracovať na diverzifikácii, kľúčové je v tomto smere Česko.Či by mal štát zohrávať väčšiu úlohu v Slovenských elektrárňach a ako napreduje diverzifikácia paliva do jadrových elektrární?V druhej časti podcastu sa venujeme výročiu tragédie v Černobyle, od ktorej uplynulo 40 rokov. Dnes máme úplne inú „kultúru bezpečnosti,“ zdôrazňuje Žiarovský.

Aké ponaučenia ponúka tragédia po 40 rokoch, vysvetlil odborník na jadrovú energetiku Andrej Žiarovský.Napriek tomu, že sme na konci energetických trás, posledné mesiace ukázali, že aj v strednej Európe dokážeme existovať bez ruských fosílnych palív, hovorí odborník na energetiku a člen opozičného KDH Andrej Žiarovský.Ukázalo sa, že to, čo roky nebolo možné otestovať, napokon nie je až taký problém, hovorí o alternatívnych dodávkach ropy cez ropovod Adria. Slovensko by malo ďalej pracovať na diverzifikácii, kľúčové je v tomto smere Česko.Či by mal štát zohrávať väčšiu úlohu v Slovenských elektrárňach a ako napreduje diverzifikácia paliva do jadrových elektrární?V druhej časti podcastu sa venujeme výročiu tragédie v Černobyle, od ktorej uplynulo 40 rokov. Dnes máme úplne inú „kultúru bezpečnosti,“ zdôrazňuje Žiarovský.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívnu hostku, bývalú slovenskú reprezentantku Nikolu Kováčikovú. Hoci má sympatická rozohrávačka len 27 rokov, po minulej sezóne sa rozhodla ukončiť svoju profesionálnu športovú kariéru a plynule prešla do civilného zamestnania v televíznom a športovom mediálnom biznise.Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, aké náročné je pre vrcholového športovca spraviť toto dôležité životné rozhodnutie a adaptovať sa na nové podmienky. Samotná hráčka svoj aktuálny postoj k možnému návratu na profesionálne palubovky zhrnula veľmi úprimne: „Ja si nikdy tie dvierka úplne nezatváram, ale áno, momentálne som tak nastavená, že som skončila s basketbalom.“Rozhovor prináša detailný pohľad na jej bohatú kariéru, ktorá bola tak trochu predurčená už jej rodinným zázemím, keďže jej mama je medailistka z majstrovstiev Európy a otec bývalý tréner ženskej reprezentácie. Napriek tomu, že si v mladosti vyskúšala atletiku aj individuálny tenis, deravé koše v jej DNA nakoniec zvíťazili. „Basket bol asi číslo 1 od začiatku a všetky ostatné športy som videla ako výbornú prípravu pomedzi,“ vysvetľuje v podcaste.Značná časť epizódy sa venuje aj jej fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA. Vďaka flexibilite pravidiel vystriedala počas štúdia až tri rôzne školy od Pennsylvánie po Kaliforniu. Nikola Kováčiková detailne opisuje nielen obrovskú hráčsku konkurenciu a šialené finančné zázemie v zámorí, ale s presahom do reality zdôrazňuje dôležitosť akademického vzdelania pre život po kariére.Okrem amerického dobrodružstva Nikola Kováčiková spomína aj na svoje európske klubové angažmány v Španielsku či v českej Ostrave a nezabúda ani na vzácne chvíle v slovenskom národnom drese. Pre vtedy 18-ročnú hráčku bolo podľa jej slov obrovskou školou a zážitkom zdieľať šatňu s legendami formátu Zuzany Žirkovej či Anny Jurčenkovej. V rozhovore s rešpektom zdôraznila: „Hrať proti hráčkam takého kalibru je niečo naozaj úžasné.“Záver podcastu odhaľuje jej súčasný, vysoko dynamický pracovný štýl, v ktorom na diaľku manažuje vysielacie práva pre zahraničnú spoločnosť zastupujúcu globálne značky zo zámorskej NHL či NBA. Zároveň sa sľubne udomácňuje v novej pozícii televíznej basketbalovej expertky.Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových nadšencov, ale aj skvelým návodom pre mladých športovcov, ako sa systematicky pripraviť na úspešný prechod do civilného života.

V novej epizóde Let's Talk Business privítal Adam Sipos vizionára a zakladateľa svetoznámej značky barefoot obuvi Be Lenka, Juraja Fehervariho. Juraj vybudoval zo žilinskej firmy globálneho hráča, ktorého produkty dnes nosia ľudia po celom svete. Napriek úspechu v zahraničí však Be Lenka ostáva verná Slovensku. Dokedy je to však udržateľné?

Väčšina televíznych služieb v poslednom období zdražovala a mesačné poplatky za desiatky programov sa pre mnohé domácnosti stávajú luxusom. Napriek tomu stále existujú legálne spôsoby, ako sa dostať k bohatému obsahu bez toho, aby ste museli platiť vysoké sumy. Kľúčom je využívanie bezplatných archívov, správne taktizovanie s predplatným a sledovanie zliav na miestach, kde by ste ich vôbec nečakali.O tom, ako sledovať televíziu inteligentne a nepreplácať, sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:JOJ Play verzus Voyo: Ktoré slovenské stanice sledovať zadarmo a prečo Markíza v televízoroch bez platenia nefunguje.Sila antény: Ako vďaka digitálnemu vysielaniu zachytiť české či poľské stanice v HD kvalite úplne zadarmo.Matematika zdieľania: Prečo sa oplatí rozdeliť si náklady na OTT služby s priateľmi a ako na to reagujú operátori.Vykostené balíčky: Kde hľadať základnú programovú ponuku v cenách od 2 € do 4 € mesačne.Kupóny v potravinách: Prečo sa oplatí sledovať partnerské sekcie v aplikáciách diskontných predajní.Taktika predplatného: Prečo je výhodnejšie si streamovacie služby aktivovať nárazovo a kedy sa zrušenie účtu naopak nevyplatí.All-in-one riešenia: Ako ušetriť vďaka balíčkom, ktoré v sebe integrujú Apple TV+, HBO Max či iný prémiový obsah.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

To, čo malo byť „referendom o budúcnosti Maďarska“ či „testom demokracie“, sa premenilo na „kar pre demokraciu illiberálnu“, tú alla Orbán.Volebné Maďarsko zvalcovala víťazná vlna Pétera Magyara a jeho Tiszy. Napriek vedeniu analytici pred voľbami upozorňovali, že výsledok bude neistý. Mali o ňom rozhodnúť nerozhodnutí, prekreslené obvody v prospech Orbánovho Fideszu či špinavá predvolebná kampaň.Volebná nedeľa však bola mobilizáciou za zmenu. Jej výsledok je známy - ústavná väčšina pre reprezentantov zmeny.Voľby, ktoré sledoval svet, mali aj svoj medzinárodný dozor v podobe pozorovateľských misií. A v jednej z nich bol aj Slovák Rasťo Kužel z Memo'98. Už cestou do Maďarska hovoril o „kritickom teste dôvery verejnosti a integrity volebného procesu“. Dôvodom bola podľa neho „mimoriadne špinavá kampaň“, s taktikami, ktoré vedú až k obavám o kvalitu volebného prostredia. Dôležitý tak nemal byť len samotný deň volieb, ale aj obdobie po nich.Práve Rasťo Kužel je mojim dnešným hosťom.Pripravil Jaroslav Barborák.

Veľa každodenných procesov riešime dizajnovo, ale nevnímame to tak. Napriek tomu je dizajn v podnikaní i v bežnom živote všadeprítomný, a to z neho robí strategickú biznisovú disciplínu. „Dizajn je najlepší vtedy, keď si ho nevšímame. Vtedy máme pocit, že je to úplne samozrejmé, hoci niekto vynaložil veľa úsilia, aby to tak navrhol,“ hovorí v rozhovore Jakub Ptačin, dizajnér, podnikateľ a majiteľ Studia Echt. Kedy je správny okamih, aby značky zmenili svoj dizajn? „Čas na redizajn prichádza vtedy, keď chcú niečo nové povedať, keď nastala vo firme nejaká zmena – napríklad sú modernejší, ako vyzerajú, prišli s nejakou inováciou alebo prichádzajú na nový trh.“ V procese rebrandingu je často najťažšie, keď má firma identifikovať svoju unikátnosť a práve vtedy pomáha externý pohľad. Dizajnér zdôrazňuje, že značka môže byť príjemná, estetická, ale aj vizuálne agresívna až vtieravá a napriek tomu funguje. Dôležité je, aby vždy naplnila očakávania. „Ak spotrebiteľ zistí, že značka nenapĺňa to, čo sľubuje, alebo že produkt nie je dobrý, už sa nevráti a môžete mať akokoľvek pekný vizuál.“ Špecifickým problémom Slovenska je, že mu chýbajú veľké a silné značky, ktoré by boli známe aj mimo hraníc. Nie je to pritom problém malého trhu. „Stačí sa pozrieť na Slovinsko – tam je Krka, Gorenje či Elan. Nám také silné značky veľmi chýbajú, pretože práve tie sú zdrojom kapitálu v krajine,“ hovorí dizajnér. Dizajn ovplyvňuje aj nástup AI. Podľa Ptačina pomáha tvoriť veľké množstvo relatívne dobrých aj výborných výstupov, ale zároveň nás extrémne zavaľuje. „Zrazu sa môže stať, že ľudia budú hľadať niečo úplne iné, nedokonalé, možno roztrasené a nakrútené starou kamerou.“ Kam teda smeruje dizajn budúcnosti? Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: prečo je dizajn strategická biznisová disciplína, kedy by značky mali redizajnovať, aké finančné straty predstavuje slabý brand, aký brand má Slovensko ako krajina, prečo na Slovensku chýbajú veľké značky, ako AI mení dizajn značiek. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Marcové merania agentúr priniesli ochladenie pre opozičný tábor. Progresívne Slovensko sa v prieskumoch Focusu prepadlo o štyri percentuálne body oproti jeseni a klesajú aj menšie subjekty.Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.

Donald Trump už hovoril o víťazstve, hovoril o mierových rozhovoroch... ale zdá sa, že nič z toho v Iráne nie je. Napriek bombardovaniu režim neskolaboval, občianska vojna sa nerozpútala, akurát sa neplavia lode a kolabujú svetové trhy. Čo sa teda v Iráne deje, kam to celé smeruje a dokedy bude vojna pokračovať? Tomáš Prokopčák sa pýta zahraničného reportéra denníka SME Daniela Hoťku. Zdroj zvukov: CT24 Odporúčanie: A dnešné odporúčanie má pre vás Dano: sú ním série krátkych youtubových videí RANE Geographic Challenges, ktoré vysvetľujú základný zemepis najdôležitejších krajín i to, prečo Irán či Rusko sú takými, akými sú.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Táto vojna sa pre USA vôbec nevyvíja dobre. Irán nemusí prehrať a jeho režim sa môže udržať. Navyše, strategický Hormúzsky prieliv môže byť zablokovaný aj celé mesiace. Pre povesť USA - ako svetovej veľmoci, to môže mať zničujúce následky. Pre Aktuality Nahlas to povedal Andrej Žiarovsky.Plánovaný iránsky Blitzkrieg sa Donaldovi Trumpovi evidentne rozsýpa pod rukami. Napriek sérií masívnych raketových a leteckých úderov sa Irán vzdať odmieta a konflikt tak čoraz viac eskaluje. Úzkym hrdlom sa stáva Hormúzsky prieliv, ktorého dlhodobá blokáda je schopná poslať svetovú ekonomiku do globálnej recesie. Zatiaľčo Izrael si plní svoje dávne bezpečnostné sny, americký prezident vyžaruje čoraz väčšiu zmätenosť i bezradnosť. Kam sa vlastne uberá vojna o Irán, o čo ide Spojeným štátom a ako ju pocítime my - tu v Európe? Téma dnešného denného podcastu s Andrejom Žiarovským.Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s Andrejom Žiarovským, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.