Podcasts about napriek

Po dlhej letnej prestávke opäť rokuje parlament. Na stole je aj Ficova novela ústavy s dvomi pohlaviami, ktorú z opozície podporovalo aj KDH a dvaja poslanci z klubu Hnutia Slovensko. Napriek budovaniu svojich hrádzi už premiér pripúšťa, že novela nemusí prejsť a vraj to nebude tragédia. Premiér medzi tým rieši svoju zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany, stretáva s Putinom, vlastným telom bráni svojho splnomocnenca pre Covid, ktorý útočí aj na povinné očkovanie detí a najmä jeho vláda chystá ďalšiu dvojmiliardovú konsolidáciu.Ako sa hnutie Slovensko a KDH postavia k Ficovým dvom pohlaviam v ústave tento krát? Ako bude vláda škrtať v ďalšej konsolidácii a kto si to odnesie najviac? Ako by konsolidovala opozícia? A čo hovorí Hnutie Slovensko na výzvy PS na spoluprácu opozície, ktoré hnutie Slovensko obchádzajú? Vie si s PS, SaS či KDH predstaviť ďalšiu prípadnú koaličnú spoluprácu a spoločnú vládu?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Slovensko a poslancom Národnej rady Igorom Matovičom.

Napriek ohromnej katastrofe tú oblasť ľudia nikdy neopustili. Archeologické nálezy ukazujú, že antickí obyvatelia žili v Pompejách aj po erupcii Vezuvu. Stratené mesto bolo obývané aj po výbuchu sopky. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na život v Pompejách po výbuchu Vezuvu a spoznáme benefity očkovania proti pásovému oparu. Objavom týždňa je zistenie, ako do Európy prišli Slovania. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase pandémie Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Si Ťin-pchin, Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučič – spoločnosť, v ktorej je v týchto hodinách Robert Fico. Oslavuje koniec druhej svetovej vojny v Číne.A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Si Ťin-pchin, Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučič – spoločnosť, v ktorej je v týchto hodinách Robert Fico. Oslavuje koniec druhej svetovej vojny v Číne.A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Napriek možnostiam overovania histórie áut aj dnes ľudia kupujú jazdenky so zmanipulovaným odometrom. Manipulácia s odometrom je trestný čin, no doteraz zaň nebol nikto odsúdený. Špekulanti majú, zdá sa, voľné ruky. Preto je dobré poukazovať na výnimky - predajcov s nepriestrelnou povesťou. Nepochybne ste si všimli nedávnu kampaň inzertného portálu Autobazar.EU. Kreatívci z profesionálnej reklamnej a produkčnej agentúry vtipne upozornili na to, že aj nové autá od importérov napokon skončia na inzertnom portáli v ponuke jazdeniek. A nielen tie, pretože na portáli už dnes s veľkým úspechom predajcovia ponúkajú aj svoje celkom nové vozidlá skladom.Zámer inzertného portálu bol pripomenúť líderskú pozíciu na Slovensku a motivovať kupujúcich k tomu, aby sa nebáli vyhľadávať aj novšie autá. Videospoty a početné fotografie boli agentúrou vyprodukované v showroome spoločnosti Stella Car na Hodonínskej ulici v Bratislave. Výber tohto priestoru nebol prvoplánový, ale výsledok početných osobných aj virtuálnych prehliadok showroomov áut v hlavnom meste a okolí. Ten na Hodonínskej ulici splnil všetky náročné kritériá produkčného tímu. Ten sa zaujímal nielen o samotný priestor, ktorý mal byť vizuálny čistý, moderný, svetlý a primerane útulný, ale aj jeho okolie. Šéfredaktor portálu Autobazar.EU Erik Stríž si do štúdia zavolal Jozefa Mráza, výkonného riaditeľa Stella Car, aby sa porozprávali o tvorbe zmienenej kampane a showroome, ale aj o nie práve všednom príbehu tohto predajcu áut. Patrí medzi tie success story, ktoré motivujú začínajúcich podnikateľov, freelancerov a zakladateľov startupov. Stríž poukazuje na to, že slovenskí kupujúci sa boja podvodníkov oprávnene, a že tieto obavy pramenia z nespočetných skúseností. Mráz v rozhovore vysvetľuje, prečo sa autopredajcovi čestnosť vypláca viac ako špekulácie a že vybudovať veľký biznis možno aj z relatívnej malých pomerov.Ďakujeme, že počúvate naše podcasty od Autobazar.EU. Iba vďaka vám sme číslo 1 spomedzi slovenských auto-moto podcastov s každomesačným dosahom v stovkách tisíc divákov a poslucháčov.

Firmy, ktoré systematicky chránia svoje duševné vlastníctvo, dosahujú vyššie tržby, vyplácajú atraktívnejšie mzdy a sú pre investorov dôveryhodnejšie. Na Slovensku je však povedomie o tejto téme stále pomerne nízke. Podľa štúdie Európskeho patentového úradu z roku 2021 podniky vlastniace registrované práva duševného vlastníctva vykazujú v priemere o päťdesiatpäť percent vyšší obrat na zamestnanca a poskytujú o dvadsať percent vyššie mzdy. V prípade držiteľov európskych patentov ide dokonca o rozdiel viac ako sedemdesiat percent. Matej Michalec, advokát a partner skupiny V4 Group, sa dlhodobo špecializuje na právo duševného vlastníctva, najmä na ochranné známky a dizajny Európskej únie. Pôsobil aj na Európskom patentovom úrade vo Viedni a Mníchove. „Ekonomické výhody sa prejavujú vo viacerých rovinách – vyššia výkonnosť, atraktívnejšie mzdy, ľahší prístup k financovaniu a lepšie možnosti spolupráce,“ vysvetľuje v rozhovore M. Michalec. Napriek týmto faktom má v Európskej únii registrované práva menej ako desať percent malých a stredných podnikov. Tie, ktoré ich vlastnia, však generujú približne o sedemdesiat percent vyššie tržby než konkurenti bez ochrannej stratégie. Okrem tradičných ochranných známok alebo loga sa dnes registrujú aj multimediálne, zvukové či hologramové označenia. Významné je aj strategické riadenie portfólií, najmä pre spoločnosti pôsobiace globálne. V Číne sa často stáva, že miestny partner si prihlási európsku známku ešte pred vstupom zahraničnej firmy na trh. Viac informácií sa dozviete vo videopodcaste: https://www.trend.sk/biznis/ochrana-dusevneho-vlastnictva-zvysuje-hodnotu-firiem-laka-investorov?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

V dnešnej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sme privítali náš 16-ročný hokejový klenot Olivera Ozogányho, ktorý si hetrikom v zápase proti favorizovaným Američanom nedávno podmanil turnaj Hlinka Gretzky Cup. Tento mladý útočník z HOBA Bratislava rozprával o svojej ceste do zámoria, ambíciách pred draftom NHL 2027 a o každodennom tréningu, ktorý ho odlišuje od rovesníkov.Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.

V dnešnej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sme privítali náš 16-ročný hokejový klenot Olivera Ozogányho, ktorý si hetrikom v zápase proti favorizovaným Američanom nedávno podmanil turnaj Hlinka Gretzky Cup. Tento mladý útočník z HOBA Bratislava rozprával o svojej ceste do zámoria, ambíciách pred draftom NHL 2027 a o každodennom tréningu, ktorý ho odlišuje od rovesníkov.Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.

Green Deal je Európska zelená dohoda, ktorá cez rôzne regulácie zamerané predovšetkým na znižovanie emisií CO2 chce urobiť z Európy klimaticky neutrálnu ekonomiku do roku 2050. Cieľom je bojovať proti klimatickej zmene, ktorej škodlivé následky sa už dnes vyčísľujú v miliardách eur. Napriek všeobecne prospešnému cieľu má Green Deal veľa odporcov, ktorí namietajú, že EÚ takto neúmerne zaťažuje priemysel i bežných ľudí a vo výsledku poškodzuje svoju konkurencieschopnosť. Podobné názory presadzuje aj viacero predstaviteľov slovenskej vládnej koalície, napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba. Existujú však aj mnohé firmy, ktoré dokážu zo zelenej transformácie ťažiť a využívať ju vo svoj prospech. Potvrdzuje to aj Michaela Hletková Ploszeková zo Zväzu automobilového priemyslu, kde je zodpovedná za komunikáciu s vládou v oblasti environmentálnej legislatívy. Zároveň pracuje v jednej slovenskej automobilke ako vedúca oddelenia životného prostredia. Je presvedčená, že Slovensko potrebuje ako spoločnosť dospieť v otázkach zelenej transformácie a prijať ju ako nový ekonomický model. „Ak ju nechápeme a bojíme sa jej, tak nás prenasledujú zbytočné obavy,“ tvrdí, Hletková Ploszeková. Jej skúsenosti z praxe potvrdzujú, že schopnosť zavádzať zelené opatrenia do výroby prináša firmám úspory a konkurenčnú výhodu. Napriek tomu väčšina firiem na Slovensku vníma Green Deal ako hrozbu. Podľa prieskumu EIB 48% slovenských firiem vníma zelenú reguláciu ako riziko a len 10% ako príležitosť. Michaela Hletková Ploszeková v rozhovore uvádza príklady, ako je zelená transformácia pre krajinu prospešná a približuje dôvody, pre ktoré sa tento proces na Slovensku rozbieha pomaly. Odpovedá aj na otázky, keď bude Európa schopná recyklovať všetky batérie z elektromobilov a prečo sa netreba báť podnikov na spracovanie odpadu. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 2:54 Či ničí zelená transformácia konkurencieschopnosť slovenských firiem 11:24 Chcú automobilky ďalej predávať spaľovacie motory? 14:54 Koľko firiem na Slovensku vníma zelenú reguláciu ako riziko/príležitosť 22:05 Prečo je dnes problém recyklovať batérie a odpad 40:25 Aká je motivácia firiem byť uhlíkovo neutrálne – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hostia: Tibor Gašpar (podpredseda NR SR; Smer-SD) a Martin Dubéci (podpredseda NR SR; Progresívne Slovensko). | Koalícia vládnych strán predloží na prvú jesennú schôdzu parlamentu návrhy zmien v rokovacom poriadku. Obsahovať majú napríklad skrátenie rečníckeho času v rozprave, ale aj opätovné povolenie niektorých vizuálnych pomôcok či povinnosť premiéra odpovedať na otázky opozície. Príprave návrhu predchádzala diskusia naprieč politickým spektrom, napriek tomu zaznievajú výhrady. Smeruje novela k zefektívneniu parlamentnej diskusie a zamedzeniu obštrukcií, alebo k obmedzeniu práv opozície a „náhubkovým“ praktikám? Ako prebiehala diskusia k návrhom a do akej miery boli zapracované návrhy opozície? Napriek očakávaniam sa parlament zatiaľ nedočká etického kódexu. Prečo nebude predložený, ak aj predseda NR SR Richard Raši ho v minulosti označil za kľúčový? Má koalícia ambíciu riešiť aj témy ako napríklad požívanie alkoholu alebo lobing? Je v kontexte očakávanej konsolidácie čas na diskusiu aj o platov poslancov a iných ústavných činiteľov? – koaličná SNS cez leto kritizovala výšku platu prezidenta. Mala by sa NR SR podieľať na budúcej konsolidácii – sú také opatrenia predmetom rokovaní koaličnej rady, resp. čo vieme o jej priebehu a záveroch? | Zmena pravidiel parlamentnej diskusie. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Rokovania o zozname konsolidačných opatrení sa blížia do finále, aspoň to tvrdí minister financií Ladislav Kamenický. Skeptickí sú ale sociálni partneri. Napriek tomu, že vláda chce o nich rokovať najneskôr budúci týždeň, žiadne konkrétne opatrenie zatiaľ nevideli. Naopak posielajú vláde vlastný návrh. Práve o tejto téme sa v dnešných Ekonomických Analýzach 24 rozprával moderátor Lukáš Dzivý s viceprezidentom Republikovej únie zamestnávateľov Jozefom Špirkom a výkonným riaditeľom Klubu 500 Tiborom Gregorom.

Je tvárou na obrazovkách, ktorú si diváci všímajú čoraz viac. Herec Ladislav Bédi je označovaný za vychádzajúcu hviezdu, no v sľubne sa rozbiehajúcej kariére razí cestu, ktorá je v dnešnej dobe takmer raritou. Ako priznal v novej epizóde relácie Ide o nás, rozhodol sa ísť proti prúdu, pretože odmieta, aby jeho hodnotu určoval online svet. Vo svete, kde počet sledovateľov na sociálnych sieťach často ovplyvňuje aj herecké obsadenie, urobil radikálny krok – zrušil si Instagram. Jeho cesta k herectvu bola rovnako netradičná ako jeho postoj k sláve. Až do svojich šestnástich rokov sa venoval profesionálne futbalu a o hereckej dráhe ani nesníval. Všetko zmenil jeden zdanlivo obyčajný rozhovor. „Jedného dňa som sa stretol so spolužiakom zo základnej školy, ktorý mi povedal, že chodí na dramatický krúžok. A vo mne v tom momente niečo bliklo,“ spomína na kľúčový moment, ktorý ho nasmeroval na dosky, ktoré znamenajú svet. Napriek opatrným reakciám okolia si povedal, že nemá čo stratiť a šiel na prijímačky. Zvyšok je už história. Najväčšou oporou a inšpiráciou je pre neho manželka, herečka Emília Bédi. Ich vzťah je pre neho nielen osobným, ale aj profesionálnym motorom. Bez jej podpory by podľa vlastných slov nezvládol ani náročné natáčanie nového kriminálneho seriálu Neuer, ktorý príde na obrazovky TV JOJ v septembri. „Ja mám najlepšiu manželku na svete a poviem to naozaj tak, ako to je,“ hovorí s neskrývanou láskou. „Bez jej opory, podpory a bez jej lásky by to nešlo,“ komentoval a prezradil tiež, ako (veľmi netradične) sa zoznámili a či akú veľkú časť ich vzťahu zaberá práca. Prečo je pre Bédiho dôležité trápiť sa a vychádzať z komfortnej zóny? Ako funguje manželstvo dvoch hercov, ktorí si navzájom analyzujú postavy aj pri varení? A aký je jeho najväčší životný sen, ktorý sa mu už vlastne splnil? Viac už v novej epizóde relácie Ide o nás, ktorú si môžete pozrieť ako video.

1. Firmy v eurozóne sú v auguste prekvapivo optimistické

Baltimore alebo aj „Americký Rím“ bol v 60. rokoch srdcom katolicizmu v Spojených štátoch amerických. Sídlila tam najstaršia a najvýznamnejšia arcidiecéza v celej krajine. Napriek tomu išlo o metropolu s vysokou kriminalitou, ktorá neobchádzala ani cirkevné rady. Jedným z doteraz neobjasnených prípadov, ktorý súvisi s cirkvou, je smrť Catherine Cesnikovej, katolíckej rehoľnej sestry a učiteľky. Cesniková učila na Archbishop Keough High School v Baltimore. Pred smrťou sa údajne snažila pomôcť študentom, ktorí boli zneužívaní katolíckymi kňazmi. Vypočujte si 3-dielnu letnú miniséri s názvom Trinásta komnata Vatikánu, ktorá vám priblíži príbeh nielen Catherine Cesnikovej. Túto sériu Kriminálnych spisov vám prináša DoubleStar - www.doublestar.skCREDITS: Námet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Martin KaprálikZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona MičováPodcast Kriminálne spisy obsahuje násilné a sexuálne scény. Preto nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy.*Nasledujúci príbeh vychádza z verejne dostupných informácií a oficiálnych zdrojov, ktoré sú spracované do beletrizovanej podoby, a preto okrem faktických informácií obsahuje aj tvorivé prvky dotvárajúce celkový príbeh.

Slovensko sa prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti, klesá zamestnanosť, aj kúpyschopnosť obyvateľov a vládnu obavy, čo so slovenskou ekonomikou urobí americké 15 percentné clo. Pre ekonomiku, ktorá je stále zaseknutá v 20. storočí a nedokázala sa vymaniť zo zastaraného modelu priemyselnej produkcie, sú to zlé správy. Ak by však Slovensko dokázalo naštartovať výskum a inovácie, bolo by nielen bohatšie ale aj odolnejšie voči globálnym výzvam ako sú obchodné vojny s USA a Čínou, či nástup nových prevratných technológií. Potvrdzuje to Michaela Kršková, bývala Chief Innovation Officer slovenskej vlady a dnes členka poradnej rady Európskej inovačnej rady (EIC), teda 10 miliardového nástroja Európskej komisie na financovanie vysoko inovatívnych firiem z EU. M. Kršková pôsobila v rokoch 2021 - 2024 na Úrade vlády SR, kde v rámci Plánu obnovy so svojím tímom naštartovala mnohé dôležité súčasti reformy podpory vedy a výskumu na Slovensku. Dnes však tvrdí, že Slovensko nedodržiava jeden zo svojich sľubov, ku ktorým sa v rámci Plánu obnovy zaviazalo. „V rámci Plánu obnovy sme mali zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev vrátane účasti zahraničných hodnotiteľov v komisiách. Napriek najlepšej snahe sa nám to nepodarilo,“ hovorí bývalá šéfka inovácií. Dodáva, že zahraničné hodnotenie bolo zavedené len v rámci Plánu obnovy, ale „bolo dokonale odignorované ostatnými orgánmi štátnej správy.“ To znamená, že väčšinu výziev zo štrukturálnych fondov naďalej posudzujú komisie zložené čisto zo slovenských hodnotiteľov. „My sme v niečom EÚ podviedli, pretože sme získali peniaze z Plánu obnovy za nedokončenú reformu. Niekto si to vysvetľuje tak, že to malo byť zavedené len na projekty z Plánu obnovy, ale to je veľká dezinterpretácia toho, čo od nás Európska komisia očakávala. Je to totálna sabotáž tejto reformy,“ hovorí Kršková. Takýto stav prispieva k zloženiu komisií, ktoré nie vždy dokážu vyberať projekty podľa skutočnej kvality a jedným z výsledkov sú aj európske zdroje prideľované na penzióny, ktoré neslúžia cestovnému ruchu, ale ako súkromné haciendy vyvolených. Michaela Kršková hovorí aj o tom, ako Slovensko stále dopláca na ekonomiku založenú na privatizácii 90-tych rokov a vysokú koncentráciu zahraničných investorov, ktorí však nemajú ambíciu podporovať na Slovensku vývoj, výskum a rizikový kapitál. Chýba silná vrstva domácich firiem, ktoré by boli schopné prísť s inovatívnymi riešeniami a stať sa lídrami vo svojich segmentoch. Dôvodom je aj odliv mozgov, ktorý je v prípade Slovenska jeden z najväčších v EÚ. Talentovaní ľudia radšej odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia, najmä do Českej republiky. „Máme o polovicu menej doktorandov ako je európsky priemer a to najmä v technických odboroch a prírodných vedách. To sú ľudia, ktorí sú potom nositeľmi inovácií a patentov, ktoré sa dajú ďalej komercionalizovať,“ hovorí Kršková. Hovorí aj o tom, prečo Slovensko „trestá“ investovanie do imania domácich firiem a ako by mal vyzerať ideálny ekonomický mix a inovačný ekosystém v krajine. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: 1:54 Aké to je snažiť sa presadzovať inovácie v zastaranom štátnom aparáte 3:20 Prečo Slovensko už 25 rokov hovorí o znalostnej ekonomike, ale stále ju nemá 5:47 Ako malo Slovensko zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev 7:37 V čom Slovensko podviedlo Európsku komisiu 9:50 Prečo mrháme európskymi zdrojmi na stavbu penziónov pre vyvolených 11:33 Prečo je Slovensko najzraniteľnejšou krajinou EÚ v obchodnej vojne s USA 13:21 Ako nás zahraničné investície uspali a dodnes sme sa nezobudili 21:32 Prečo sú zahraniční investori slabinou Slovenska 31:29 Aký je rozdiel v mentalite Američanov a Európanov v biznise 41:08 Ako bude fungovať nový Fond pre konkurencieschopnosť v EÚ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Reportér Tomáš Forró sa pred úradom vlády rozprával s veliteľom Gruzínskej légie, ktorého Ficova vláda obviňovala z prípravy prevratu a tvrdila, že mu zablokuje vstup na Slovensko. Napriek tomu všetko prebehlo hladko. V podcaste vysvetľuje okolnosti jeho návštevy, prečo sa z nás stal zlý spojenec a varuje pred strategickým prelomením na ukrajinskom fronte.

Počas uplynulého víkendu sme boli vo futbalovej Niké lige svedkami len štyroch zápasov z celkovo šiestich, ale nikto sa rozhodne nemohol sťažovať na nudu. Práve naopak. O všetkom podstatnom sme sa porozprávali v 46. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Jedno stretnutie odložené pre vírusové ochorenie v MFK Ružomberok a druhé kvôli plánovanému postupu v pohárovej Európe, ku ktorému, žiaľ, neprišlo. FC Košice síce cez bieloruský klub Neman Grodno neprešiel, no víkendový zápas s Dunajskou Stredou sa aj tak neodohral.Napriek tomu sme cez víkend videli štyri stretnutia, ktoré toho ponúkli až-až. Predovšetkým súboj majstrovského Slovana Bratislava s Podbrezovou priniesol množstvo zaujímavého aj po konečnom hvizde. V hlavnej úlohe bol tréner „belasých” Vladimír Weiss st.O všetkom podstatnom v 2. kole Niké ligy sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s futbalovým trénerom a odborníkom Pavlom Farkašom v 46. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Počas uplynulého víkendu sme boli vo futbalovej Niké lige svedkami len štyroch zápasov z celkovo šiestich, ale nikto sa rozhodne nemohol sťažovať na nudu. Práve naopak. O všetkom podstatnom sme sa porozprávali v 46. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Jedno stretnutie odložené pre vírusové ochorenie v MFK Ružomberok a druhé kvôli plánovanému postupu v pohárovej Európe, ku ktorému, žiaľ, neprišlo. FC Košice síce cez bieloruský klub Neman Grodno neprešiel, no víkendový zápas s Dunajskou Stredou sa aj tak neodohral.Napriek tomu sme cez víkend videli štyri stretnutia, ktoré toho ponúkli až-až. Predovšetkým súboj majstrovského Slovana Bratislava s Podbrezovou priniesol množstvo zaujímavého aj po konečnom hvizde. V hlavnej úlohe bol tréner „belasých” Vladimír Weiss st.O všetkom podstatnom v 2. kole Niké ligy sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s futbalovým trénerom a odborníkom Pavlom Farkašom v 46. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.

Chceli by ste sa zviesť na Ferrari, Porsche, BMW či Praga Boheme alebo len zažiť VIP atmosféru KOSCOM EisKing Race Day? Svoje jazdy na 1.9. na Autodrome v Brne si môžete rezervovať tu: https://eisking.tv/akce-a-vstupenky/2340a745-dacb-4f31-a27d-d08a0859a1b1Hungaroring opäť nádherne spojil celú ČeskoSlovenskú formulovú rodinu. Len škoda, že akcia na trati nevyrovnala atmosféru na tribúnach. Napriek tomu sme boli opäť svedkami kontroverzných situácii, ktoré si potrebujeme podrobne rozobrať:​Sú problémy Ferrari vôbec riešiteľné?​Kto "vyhral" hitparádu frustrácie: Leclerc, Piastri, Verstappen, Hamilton?​Ako zvládne McLaren manažovať stratégie svojich pilotov?​Ako komisári napokon vyhodnotili incident Verstappena s Hamiltonom?​Ako budú vyzerať formulové prázdniny?​Aké novinky sme si pre vás pripravili na akciu v Brne?Príjemné sledovanie želajú Števo & Pepa :) S mesačným členstvom MECHANIK môžeš sledovať debriefingy v predpremiére, vrátane bonusovej časti. Ako bonus na teba v archíve čakájú špeciálne epizódy TECH EXTRA či rozhovor s Emersonom Fittipaldim. Viac na: https://eisking.tv/clenstviVstupenky alias paddock passy na KOSCOM EisKing Track Day nájdeš tu:https://eisking.tv/akce-a-vstupenky/acf63ef6-3c5b-4ddb-9909-ff3c06266cd5Profi produkciu debriefingu zabezpečuje: proesport.cz

Dlhé roky viedol jednu z najvýznamnejších developerských firiem na Slovensku, počas ktorých si vybudoval povesť úspešného lídra. Napriek tomu v priebehu tohto roka oznámil odchod nielen z vedenia, ale aj zo spoločnosti ako takej. Juraj Nevolník, bývalý country managing director v Penta Real Estate, výrazne prispel k rastu firmy na jedného z najväčších hráčov v biznise s projektmi, ktoré menia podobu hlavného mesta. V najnovšej Metropole prezradil, ako vidí svoju ďalšiu budúcnosť a priniesol svoj pohľad na rozvoj Bratislavy.

V dnešnej epizóde sa pozrieme na hydratáciu, ktorá patrí medzi základné piliere zdravého životného štýlu. ☺️ Napriek tomu však mnohí z nás hydratáciu zanedbávajú a pritom voda je niečo, bez čoho by sme neprežili viac ako pár dní. Tvorí väčšinu nášho tela a zohráva kľúčovú rolu vo fungovaní nášho organizmu. Aj preto je hydratácia viac než len pitie vody. Ide o premyslenú stratégiu, o ktorej už povie bližšie naše video.

V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk privítali moderátori Marek Marušiak a Rasťo Konečný jednu z najväčších streleckých osobností slovenskej extraligy Romana Tománka. Takmer 40-ročný rodák z malebného Milochova v Považskej Bystrici sa otvorene rozhovoril o svojej bohatej kariére aj prešľapoch, ktoré ju ovplyvnili.Charizmatický útočník, ktorý bol v roku 2004 draftovaný Phoenixom Coyotes v rovnakom ročníku ako Alexander Ovečkin či Jevgenij Malkin, sa v rozhovore vrátil k hokejovým začiatkom. Ako chlapec, ktorého hokej bavil nielen na štadióne, ale aj mimo neho - či už pri vytváraní hokejok z čísel autobusov, alebo zo zemiakových vriec.Roman Tománek bol najlepším strelcom majstrovstiev sveta do 18 rokov, o prvenstvo sa delil s Philom Kesselom. Napriek talentu však v rozhovore priznáva, že vtedy ani nevedel, čo draft znamená.V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk sa dozviete detaily aj o premiére Romana Tománka v kempe Phoenixu, kde neveril vlastným očiam, keď ho trénoval Wayne Gretzky. Rovnako úprimne porozprával aj o svojom pôsobení v zahraničí - od divokých zážitkov v Kazachstane, kde zažil cestu po púšti a aj ulomené koleso, až po nemeckú precíznosť v Rostocku.Fanúšikovia slovenského hokeja si určite vychutnajú spomienky na pôsobenie v Nitre, kde vytvoril obávané ofenzívne duo s Jozefom Stümpelom. Hovoril aj o tom, že v jednej sezóne mal po desiatom zápase 0+0, no nakoniec skončili s vyše 70 bodmi. Roman Tománek má na konte viac ako 40-gólovú sezónu v extralige a patrí k hokejistom, ktorým chýba vo vitríne len slovenský titul. Dvakrát sa dostal do finále - najprv s Nitrou, potom s Banskou Bystricou, vždy však ťahal za kratší koniec.V rozhovore si zaspomína na „staré časy” aj Rasťo Konečný, ktorý s Romanom Tománkom zdieľal spoločný ľad, a prezradil, ako vyzerali ich spoločné rozcvičky: „‚Gejzo' si zobral puk, ‚prešmotlal' a vystrelil. A my dvaja mu hovoríme, že by sme si mohli ten puk ešte vymeniť. A Gejzo: ‚Sorry, chalani. Ja si skúšam'.”Skúsený útočník, ktorý síce dnes stále hrá, ale zároveň už aj trénuje mládež v Považskej Bystrici, sa zamyslel aj nad pokračovaním svojej aktívnej kariéry: „V mojom veku je to v tomto smere už také, že ak to nebude mať význam, ani hlavu, ani pätu, tak to jednoducho ukončím.”Rozhovor uzatvoril úprimným odkazom mladým hokejistom, v ktorom upozornil, že jeho príbeh je príkladom toho, ako môžu byť blízko k rozprávkovej kariére, ale zároveň od nej aj ďaleko. Zdôraznil, že talent nestačí, dôležitá je drina a schopnosť požiadať v ťažkých chvíľach o pomoc.

Moderátor Ďuro Sabo objasňuje nový generálny pardon pre majiteľov autovrakov a venuje sa aj inovatívnej metóde monitorovania ciest. V rozhovore zameranom na autá a dopravu sa rozpráva s hercom a dabingovým velikánom Ivanom Šándorom.Generálny pardon pre autovrakyOd 15. júla tohto roka do 14. januára 2026 bude prebiehať generálny pardon pre majiteľov vrakov a nepojazdných áut. Cieľom tohto opatrenia je vyriešiť problém mnohých automobilov, ktoré sú na Slovensku stále evidované, hoci už dávno nejazdia, sú odstavené ako vraky alebo rozobraté na súčiastky. Štát od týchto vozidiel stále môže vyžadovať povinné poistenie alebo účasť na STK, keďže sú v evidencii. Vďaka generálnemu pardonu bude poplatok za vyradenie vozidla z evidencie znížený z pôvodných 500 € na iba 50 €. Ušetrené peniaze motoristov a presnejšia evidencia vozidiel sú hlavnými prínosmi tohto kroku. Poplatok 50 € poputuje do environmentálneho fondu na podporu projektov zameraných na ochranu životného prostredia. Monitorovanie ciest z pneumatík sa stáva skutočnosťou Moderátor v podcaste ďalej predstavuje pokrokovú technológiu monitorovania kvality ciest, ktorá už nie je len sci-fi, ale takmer realitou. Nové pneumatiky obsahujú množstvo senzorov, ktoré zbierajú dáta o kvalite cesty, drsnosti vozovky a nerovnostiach, diagnostické kamery na vozidlách zasa sledujú stav vozovky a dopravné značenie.Ivan Šándor pre Autobazar.EU: Ivan Šándor, známy dabingový herec, ktorý prepožičal hlas Bradovi Pittovi, Mattovi Damonovi a Joeymu Tribbianimu, a tiež hral v seriáli "Dunaj, k vašim službám", sa podelil o svoj pohľad na autá. Napriek tomu, že by ho moderátor tipoval na pedantného vodiča, opak je pravdou.Šándor sa považuje za „bežného užívateľa, skôr ešte menej ako bežného užívateľa“, keďže autám síce rozumie, ale nie sú pre neho sociálnym statusom. Priznáva, že by nevedel vymeniť žiarovku ani naliať olej, a sústredí sa iba na výber správneho paliva. Aj úkony ako dolievanie vody do ostrekovačov sú pre neho náročné. Napriek tomu je na auto odkázaný, najmä kvôli rozvozu detí a svojej práci, ktorá ho denne zavedie na viacero miest. Oceňoval by lepšiu infraštruktúru pre MHD alebo cyklistiku, ale v súčasnom uponáhľanom svete to nie je reálne.Vypočujete celý rozhovor v podcaste na Autobazar.EU a dozviete sa aj: Či by bol bez auta úplne stratený a či by využíval MHD, alebo jazdil taxíkom. Ako reaguje, keď sedí na sedadle spolujazdca. Čo si ako rodina pripravujú do auta na dlhú cestu a akú najdlhšiu jazdu v živote už absolvoval.

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Martine nestačilo, že ju vypískali vo Východnej, tak o tom ešte začala šíriť bludy na internetoch. Bludy šíril aj Fico, a zase raz za naše. Na Devíne zorganizoval oslavy Cyrila a Metoda, ktoré mali všetko - epický dym, prepečeného vola, svetelnú šou, Romanu Tabak, desivú žena na obrovskej LED obrazovke, konšpirácie aj Oskara Rózsu. Napriek tomu existujú ešte väčší tragédi jak on, napríklad v Nemocnici sv. Michala, ktorí sa rozhodli vyplachovať pacientom črevá formaldehydom. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Fond na podporu umenia opäť úradoval, tentoraz sa obeťou rozhodnutí politických nominantov Rady Fondu stali vydavatelia pôvodnej slovenskej literatúry. Napriek kladným stanoviskám odborných komisií - po politickom zásahu Šimkovičovej nominantov a bez vecného odôvodnenia, s nulovou podporou odišli známe vydavateľstva BRAK či Artfórum. No a dlhoročný nestor v oblasti vydávania slovenskej literatúry a objaviteľ mnohých našich literárnych talentov Koloman Kertész Bagala odišiel s desatinou toho, čo žiadal. Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Fond na podporu umenia opäť úradoval, tentoraz sa obeťou rozhodnutí politických nominantov Rady Fondu stali vydavatelia pôvodnej slovenskej literatúry. Napriek kladným stanoviskám odborných komisií - po politickom zásahu Šimkovičovej nominantov a bez vecného odôvodnenia, s nulovou podporou odišli známe vydavateľstva BRAK či Artfórum. No a dlhoročný nestor v oblasti vydávania slovenskej literatúry a objaviteľ mnohých našich literárnych talentov Koloman Kertész Bagala odišiel s desatinou toho, čo žiadal. Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Fond na podporu umenia opäť úradoval, tentoraz sa obeťou rozhodnutí politických nominantov Rady Fondu stali vydavatelia pôvodnej slovenskej literatúry. Napriek kladným stanoviskám odborných komisií - po politickom zásahu Šimkovičovej nominantov a bez vecného odôvodnenia, s nulovou podporou odišli známe vydavateľstva BRAK či Artfórum. No a dlhoročný nestor v oblasti vydávania slovenskej literatúry a objaviteľ mnohých našich literárnych talentov Koloman Kertész Bagala odišiel s desatinou toho, čo žiadal. Paradoxom pritom je, že rezort vedený Martinou Šimkovičovou sa síce navonok riadi heslom „kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“, no v praxi sa Fond do podpory vydávania pôvodnej slovenskej literatúry - a žiadnej inej, už akosi veľmi nehrnie.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s dlhoročným vydavateľom pôvodnej slovenskej literatúry, ktorý má na konte už približne 500 kníh z našej domácej produkcie, a stojí aj za etablovanou súťažou Poviedka, Kolomanom Kertészom Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učitieliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učiteliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hosťom relácie Dírerov filter bol Filipp Sedov, ktorý pochádza z ruského Jaroslavľa. Vyštudoval politické vedy a v rámci projektu Erasmus prišiel na Slovensko, kde aj zostal žiť. Filipp Sedov sa po vypuknutí celoplošnej operácie verejne postavil na stranu Ukrajiny a o svojej rodnej krajine nehovorí s hrdosťou. Keď počas prezidentských volieb v roku 2018 napísal na volebný lístok „Rusko bez Putina“, hrozilo mu zatknutie a trest za terorizmus. Filipp Sedov sa verejne angažuje. Okrem iného robí prednášky na školách „S Rusom o Rusku“, v ktorých vysvetľuje, akou krajinou Rusko v skutočnosti je. Po voľbách na Slovensku eviduje problémy s organizovaním prednášok pre možné konzekvencie pre riaditeľov škôl zo strany niektorých politických strán či vlády.

„Dlho sa niesli na pleciach Spojených štátov“, či na nich dokonca „parazitovali“ – nie je to tak dávno, čo takto na adresu európskych spojencov hovorili Donald Trump a jeho vice J. D. Vance.Kritizovali tak európske výdavky na obranu. A ak sa tie mali po Putinovej agresii voči Ukrajine a samite vo Vilniuse navýšiť na tri a pol percenta výkonu ekonomík členských štátov Aliancie, staronový prvý muž Ameriky Donald Trump zatlačil na päť percent. A dostal ich, (hoci špekulatívne). A aj so súkromným odkazom šéfa Aliancie Marca Rutteho – ešte pred Haagskym samitom: „Európa zaplatí svoje a bude to tvoj úspech. Dosiahneš, čo sa žiadnemu americkému prezidentovi nepodarilo celé desaťročia.“A ak je Donald Trump spokojný, nohu do dverí nekladie ani Slovensko – v Haagu reprezentované prezidentom Pellegrinim. Robert Fico pritom opakuje, že na obranu nedá ani o cent viac. Napriek tomu je Peter Pellegrini na skupinovej fotografii Haagskeho samitu hneď v prvom rade. Úspech slovenskej diplomacie či naopak diplomacia Aliančná? Téma pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa slovenskej diplomacie, dnes výskumníka Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Dlho sa niesli na pleciach Spojených štátov“, či na nich dokonca „parazitovali“ – nie je to tak dávno, čo takto na adresu európskych spojencov hovorili Donald Trump a jeho vice J. D. Vance.Kritizovali tak európske výdavky na obranu. A ak sa tie mali po Putinovej agresii voči Ukrajine a samite vo Vilniuse navýšiť na tri a pol percenta výkonu ekonomík členských štátov Aliancie, staronový prvý muž Ameriky Donald Trump zatlačil na päť percent. A dostal ich, (hoci špekulatívne). A aj so súkromným odkazom šéfa Aliancie Marca Rutteho – ešte pred Haagskym samitom: „Európa zaplatí svoje a bude to tvoj úspech. Dosiahneš, čo sa žiadnemu americkému prezidentovi nepodarilo celé desaťročia.“A ak je Donald Trump spokojný, nohu do dverí nekladie ani Slovensko – v Haagu reprezentované prezidentom Pellegrinim. Robert Fico pritom opakuje, že na obranu nedá ani o cent viac. Napriek tomu je Peter Pellegrini na skupinovej fotografii Haagskeho samitu hneď v prvom rade. Úspech slovenskej diplomacie či naopak diplomacia Aliančná? Téma pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa slovenskej diplomacie, dnes výskumníka Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Viac ako cvičením pri chudnutí dosiahnete stravou. Napriek tomu cvičiť musíte – ak chcete žiť zdravo a bez bolesti. Cvičiť doma podľa videí na internete je riziko, lebo ak vás neskontroluje kvalifikovaný tréner, môžete si ublížiť. Tvrdí to rehabilitačná lekárka Helena Šingliarová. Podľa nej sú sociálne siete plné videí z fitka, kde ľudia cvičia zle.Všetci si ubližujeme mobilmi – stále sa pozeráme dole s predsunutým krkom. Ako to riešiť?O tom všetkom sa dozviete v pokračovaní rozhovoru s primárkou rehabilitačného oddelenia ružinovskej nemocnice Helenou Šingliarovou. Podcast TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše.

Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Noc z trinásteho na štrnásteho júna spred týždňa – Izrael širokospektrálnym, no zároveň „chirurgickým“ útokom napadol iránske jadrové zariadenia, zneškodnil generalitu a zabil mozgy jadrového programu. Vážne poškodil iránske radary a raketové základne. Teherán odvtedy posiela jeho smerom rakety a drony, najnovšie dokonca na nemocnicu. A ak americký prezident Trump volá po „nepodmienečnej kapitulácii“, najvyšší iránsky vodca Ali Khamenei reaguje tým – „nevzdáme sa nikdy“. A ak by sa Amerika do vojny zapojila, vystríha ju pred „nenapraviteľnými škodami“.Napriek tomu sú tu informácie, že Donald Trump už odobril americký útok na Irán, no vyčkáva na kroky Teheránu. Či sa vzdá ďalšieho obohacovania uránu a svojho jadrového programu. Podľa Izraela bol v kritickom štádiu, keď sa mohol preklopiť do štádia, ktoré by ho priviedlo k jadrovej bombe. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však tvrdí, že nemá dôkazy o „systematickom úsilí Iránu vyvíjať jadrovú zbraň“.Ako je to s jadrovým programom Teheránu? A čo by znamenalo zapojenie Spojených štátov do tohto konfliktu? Téma pre Tomáša Nagya, experta na jadrové doktríny a obranného analytika Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jej pomoc vyhľadali zvučné mená slovenského šoubiznisu - od Eriky Judínyovej, Dominiky Navara Cibulkovej, cez Nelu Pociskovú a ďalšie, až po známe političky. Nám úprimne priblížila svoj inšpiratívny príbeh a otvorene priznala, že opatrovateľky detí nie sú len luxusom pre bohaté. Ako Petra, ktorá si kvôli svojej práci založila agentúru, tak aj Claudia, vyhľadali túto formu pomoci. Dnes aj vďaka tomu môžu pokračovať vo svojej dlhoročnej kariére a súčasne starostlivosti o deti. V podcaste Ženy ako my nám prezradili, ako na to...Izolovaná matka, ktorá všetko zvláda sama, je mýtus. Len v našej spoločnosti akosi chýba otvorená debata o tom, že žena nemusí zvládať naraz aj samotu, starostlivosť o deti, domácnosť, zarábať a popritom sa usmievať a užívať si celý tento kolotoč. Inšpiratívne dámy nám pootvorili dvere do svojich domácností a ukázali nám, ako sa to dá – s pomocou.V dnešnom podcaste Ženy ako my sme sa rozprávali s dvomi pracujúcimi ženami a matkami – Claudiou Alner, manažérkou v Globsecu a Crowdberry a Petrou Ficovou, známou fotografkou celebrít a spolumajiteľkou agentúry Bestnanny a portálu Domelia.sk.Materstvo a kariéra sa nevylučujú„Pre mňa ten kolotoč okolo plienok, bábätka a domácnosti bez možnosti pracovať nie je, nebola by som šťastná, potrebujem sa realizovať aj inak“, hovorí otvorene Claudia, ktorá pomoc opatrovateľky prvýkrát zvolila, keď mal jej syn štyri mesiace.„Ja som nechcela zastaviť svoju kariéru, ktorú som si budovala dvanásť, trinásť rokov. Na začiatku mi pomáhala mamina ,ale pokiaľ chce mať človek aj svoj život, nie je to udržateľné. A chcela som cudzojazyčnú opatrovateľku. Aby moje deti mohli prepínať vo viacerých jazykoch. No zistila som, že nič také tu nie je, objavila som dieru na trhu“, hovorí Petra, ktorá sa dnes okrem fotenia venuje aj svojej agentúre na hľadanie opatrovateliek. Deťom ideme príkladom. „Je dobré, ak deti vidia, že ak niečo chceme dosiahnuť, musíme pracovať. Učíš ich to na svojom príklade, dodáva Petra.Ako hviezdna fotografka má Petra vo svojom portfóliu zákazníčok aj mnohé známe tváre. Majú špeciálne požiadavky či opatrovateľky z ďalekých krajín?Luxus len pre bohaté? Dávno nieNiektoré ženy však nemajú finančné prostriedky na to, aby si zaplatili pomoc. Preto sme sa rozprávali o tom, akú formu pomoci môžu takéto mamičky zvoliť.„Moji rodičia sú z Vietnamu a ja mám vietnamské korene. Mnohé ženy z Vietnamu robia dvanásť-hodinovky, v nechtových štúdiách. Preto napríklad volia pomoc vyplývajúcu z komunitného bývania – jedna žena si zoberie viacero detí naraz. Alebo moja opatrovateľka si zoberie naraz viacero detí,“ Uvádza príklad Claudia, ako sa dajú náklady zdieľať.V podcaste sa okrem iného dozviete:Príbeh Petry, ktorá si ako fotografka známych po prvom pôrode sama hľadala opatrovateľku a napokon si preto založila agentúruPodľa čoho si opatrovateľku vyberala ona i Claudia a či sa viac spoliehali na referencie alebo intuíciuČi niekedy opatrovateľka prekročila ich hraniceAko okolie reagovalo na to, že neprestali pracovať a nechali svoje dieťa s de facto cudzou osobouČi mali niekedy výčitky, že priveľa pracujú a nevenujú sa v tom čase svojim deťomKtoré slovenské celebrity využívajú služby opatrovateliekKoľko taká opatrovateľka stojí a čo ženy, ktoré si to nemôžu dovoliťAko opatrovateľka obohacuje ich deti a celú rodinu

Jadrový fyzik Martin Venhart sa stal v júni novým predsedom Slovenskej akadémie vied. Do úradu nastupuje v čase, keď veda čelí narastajúcemu tlaku dezinformácií a konšpiračných teórií. Napriek tomu si myslí, že za 15 rokov od jeho návratu na Slovensko sa veľa vecí zmenilo k lepšiemu. "Keď som nastúpil na SAV, tak som nemal ani normálnu stoličku. V kancelárii bola iba taká polorozpadnutá z päťdesiatych rokov. A tak som na ďalšie Vianoce dostal od manželky stoličku, na ktorej sedím dodnes," spomína na časy, keď Agentúra na podporu vedy a výskumu (APVV) nevypisovala výzvy a letenku do CERN-u musel platiť zo svojich.

Dnes do Startitupu prijal pozvanie člen mimoparlamentnej strany Demokrati. Napriek tomu nie je verejnosti známy ako politik, ale skôr ako muž s valaškou. Vládni predstavitelia bývalého starostu z Oravy kritizujú za jeho výroky z protestov, kedy hovoril o poslednom klinci do Ficovej rakvy. Aj keď bol za to obvinený, napokon bolo jeho obvinenie v plnom rozsahu zrušené.Pár dní dozadu bol sám terčom vyhrážok smrťou, ktoré mu prišli domov do schránky na adresu, ktorá nikde nebola zverejnená. Hovorí, že sa mu vyhrážajú prívrženci Roberta Fica. Hosťom relácie Zo zákulisia politiky je Peter Laťák.

Stali sme sa síce plnoprávnou súčasťou a štátotvorným prvkom Československej republiky, neprestali sme však myslieť po starom, po uhorsky. Slovenské politické myslenie naďalej zotrváva v zajatí hungarizmu, čoho najlepším príkladom bolo ľudácke autonomistické hnutie. Zhruba takto by sme mohli zhrnúť azda najzásadnejšiu kritiku slovenského sociálneho demokrata a celoživotného stúpenca myšlienky československej jednoty Ivana Dérera na adresu slovenského politického života. Jeho úvahy, politické pamäti a analýzy sa dostávajú k širšej verejnosti len teraz, po dlhých desaťročiach. Napriek veľkému časovému odstupu sú však pozoruhodne aktuálne. A to až do tej miery, že to u človeka vyvoláva dojem, akoby sa za celý ten čas vôbec nič nezmenilo. Stále máme možnosť sledovať separatizmus v jeho najrôznejších podobách, až zarážajúcu odolnosť voči každému spoločenskému pokroku a silný nacionalizmus, vychádzajúci zo starej a často mimoriadnej skorumpovanej politickej „kultúry“, či skôr nekultúry. Politický odkaz Ivana Dérera sa však napriek tomu, či práve preto dnes čoraz viac dostáva do popredia. Príkladom sú dve publikácie, ktoré nedávno vyšli a ktoré sa venujú práve tomuto sociálnodemokratickému politikovi. Prvou z nich je kniha profesora Milana Katuninca – Posledný Čechoslovák. Potulky dejinami s Ivanom Dérerom. Druhou je kniha, ktorá vyšla v českom preklade Ivan Dérer. Poslední obhájce československé národní jednoty. A práve s jej autorom Tomášom Jaholkom z Katedry politológie FF Trnavskej univerzity sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zákaz krížového vlastníctva ani zrušenie odvodov nič v zdravotníctve nevyriešia, tvrdí šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan. Zisk súkromných poisťovní je podľa neho úplne legitímny a dokonca ho prirovnáva k platom lekárov, sestričiek či ziskom lekárnikov. A jeho riešenie? Prakticky úplná privatizácia zdravotníctva.Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, vyhlásil v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho rezort zdravotníctva podlieha lobistickým tlakom, štát na verejný záujem rezignoval a pacient ho vôbec nezaujíma. Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, potvrdzuje kritiku šéfa NKÚ bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás trápia a hoci do zdravotníctva každoročne dávame čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia. Navyše, systém nás núti k všakovakým poplatkom a dokonca i verejným zbierkam na modernú liečbu či inovatívne lieky. No a to všetko v systéme, ktorý umožňuje finančný skupinám generovať zisky z našich odvodov. Pacient dopláca na neférové financovanie a záujmové skupiny v zdravotníctve. Štát zlyháva, hovorí po opakovaných a hĺbkových kontrolách šéf NKÚ.Šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan považuje kritiku predsedu NKÚ za spolitizovanú, hovorí o všeobecných floskulách a pýta sa, kto sú teda tí Ľubomírom Andrassym spomínaní lobisti. Spomínané témy bagatelizuje a hovorí, že cestou je ďalšia privatizácia zdravotníctva - ako VšZP, tak i štátnych nemocníc.Dozrel čas na zásadnú zmenu ako je napríklad transformácia zdravotných odvodov na dane či zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve? Sú zdravotné poisťovne vôbec poisťovňami, načo ich máme a čo robí zisk v systéme štátom vynucovaného zdravotného poistenia kde nie každý pacient dostane to, čo by dostať mal i mohol? No a napokon, aké sú vlastne prepojenia medzi Pentou a štátom a kto v skutočnosti ovláda naše zdravotníctvo?Ráno Nahlas s generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zákaz krížového vlastníctva ani zrušenie odvodov nič v zdravotníctve nevyriešia, tvrdí šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan. Zisk súkromných poisťovní je podľa neho úplne legitímny a dokonca ho prirovnáva k platom lekárov, sestričiek či ziskom lekárnikov. A jeho riešenie? Prakticky úplná privatizácia zdravotníctva.Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, vyhlásil v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho rezort zdravotníctva podlieha lobistickým tlakom, štát na verejný záujem rezignoval a pacient ho vôbec nezaujíma. Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, potvrdzuje kritiku šéfa NKÚ bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás trápia a hoci do zdravotníctva každoročne dávame čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia. Navyše, systém nás núti k všakovakým poplatkom a dokonca i verejným zbierkam na modernú liečbu či inovatívne lieky. No a to všetko v systéme, ktorý umožňuje finančný skupinám generovať zisky z našich odvodov. Pacient dopláca na neférové financovanie a záujmové skupiny v zdravotníctve. Štát zlyháva, hovorí po opakovaných a hĺbkových kontrolách šéf NKÚ.Šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan považuje kritiku predsedu NKÚ za spolitizovanú, hovorí o všeobecných floskulách a pýta sa, kto sú teda tí Ľubomírom Andrassym spomínaní lobisti. Spomínané témy bagatelizuje a hovorí, že cestou je ďalšia privatizácia zdravotníctva - ako VšZP, tak i štátnych nemocníc.Dozrel čas na zásadnú zmenu ako je napríklad transformácia zdravotných odvodov na dane či zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve? Sú zdravotné poisťovne vôbec poisťovňami, načo ich máme a čo robí zisk v systéme štátom vynucovaného zdravotného poistenia kde nie každý pacient dostane to, čo by dostať mal i mohol? No a napokon, aké sú vlastne prepojenia medzi Pentou a štátom a kto v skutočnosti ovláda naše zdravotníctvo?Ráno Nahlas s generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejší, vedia viac a sú aj aktívnejší i smelší. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas,, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Odborníci a pacienti bijú na poplach. Ministerstvo zdravotníctva chce podľa nich šetriť na liekoch pre ľudí. A to Slovensko už teraz patrí medzi najhoršie krajiny v dostupnosti liečby a moderných liekov, predbehli nás už aj Bulhari. A môže to byť ešte horšie. Napriek tomu minister zdravotníctva hovorí, že sa ľudia báť nemusia a že o svoju liečbu neprídu.Prečo potom najskôr navrhol vyhlášku podľa ktorej by bolo liekov menej a popri tom hovorí, že je u neho pacient vždy na prvom mieste? Je nákladová efektívnosť skutočne najdôležitejším kritériom pri liečbe a hrozí, že čoraz väčšia časť pacientov bude ponechaná bez účinnej pomoci? Prečo sme od nového roka kategorizovali len dva lieky? Prečo odborníci hovoria, že moderné lieky nemáme, že u nás ľudia zomierajú skôr ako v Európskej únii? Akými liekmi teda vlastne na Slovensku liečime, ako sú kategorizované a kto ich platí? Ako to vyzerá v našich nemocniciach, na onkológiách, kde práve moderné lieky zachraňujú viac životov?Pobavíme sa s riaditeľkou Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Ivetou Pálešovou a prednostom onkologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave Marianom Streškom.

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až príliš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu? Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva neliavame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkrormných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký. P.S.Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas víkendu vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na osobné stretnutie v Istanbule. „Je otázne, do akej miery majú obaja aktéri záujem o to, aby mier uzavreli tento týždeň,“ hovorí na margo nového návrhu na mierové rokovania odborník na medzinárodné vzťahy Jozef Hrabina.Rusko uplynulý rok bojovalo intenzívne a je možné, že mu dochádza para. No stále hovorí aj o veľkej letnej ofenzíve. Je ťažké povedať, čo je skutočný zámer a čo psychologická operácia, hovorí Hrabina. Ukrajincom sa zas zlepšuje morálka.Podľa Hrabinu súperenie veľmocí ešte nie je na konci. Napriek pozitívnym správam z oblasti geopolitiky, ktoré priniesli uplynulé hodiny a dni, sa medzinárodný systém štiepi, vznikajú viaceré mocenské centrá. Tie budú spolu zápasiť, čo v uplynulých storočiach prinieslo tie najväčšie ozbrojené konflikty aké sme v histórii videli.Nahrával Vladimír Amrich.

V brunejskom sultanáte, kde neplatia žiadne civilizované pravidlá, by sa to azda dalo, ale tu - v európskej krajine, je to čistý Potemkin, kritizuje vládny zámer výstavby nemocnice v Bratislave poslanec KDH Peter Stachura. A ako sa dokázala ficova vláda vyrovnať s neobvykle ostrou kritikou zdravotníctva z dielne NKÚ?Zdravotníctvo, to je téma, ktorá i podľa opakovaných prieskumov trápi Slovákov asi najviac zo všetkého. Niet divu. Napriek tomu, že do systému nalievame čoraz viac miliárd, jeho úroveň sa prakticky vôbec nezlepšuje, ba práve naopak. Asi najvýstižnejšie - a na základe hĺbkových kontrol, to pomenoval šéf NKÚ. Podľa neho ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti súkromných finančných skupín a štát rezignoval na verejný záujem i záujmy nás - pacientov. No a premiér - namiesto toho, aby si zo zdravia občanov spravil kľúčovú agendu svojho vládnutia, vsadil na podporu konšpiračných teórií vládneho splnomocnenca Petra Kotlára.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o slovenskom zdravotníctve. Hovoriť budeme o výstavbe koncovej nemocnice v hlavnom meste Slovenska - Bratislave. Tá sa síce začala už za bývalého socialistického režimu, no ani za takmer 40 rokov "slovenského" kapitalizmu, nemocnica stále nijako neexistuje.No a ako si má verejnosť preložiť slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý - v Aktualitách, na základe hĺbkových kontrol, hovorí o absolútnom rozklade systému solidárneho zdravotníctva na Slovensku a jeho ovládnutí parazitujúcimi lobistickými záujmami?Čo s tým a dá sa táto chobotnica ozaj veľkých peňazí a čisto privátnych záujmov vôbec rozpliesť? No a prečo premiér namiesto boja s lobistami radšej podporuje taženie antivaxerov? Téma pre poslanca KDH a lekára Petra Stachuru. Vypočujete si však aj slová šéfa LOZ Petra Visolajského a predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.