POPULARITY
Vládny návrh prorastových opatrení narazil na búrku kritiky - tak zamestnávateľov, ako aj odborárov. Napriek tomu, že chradnúca slovenská ekonomika uviazla na plytčine, vláda ponúka namiesto zásadných riešení liečbu leukoplastom. Verejné financie sa napriek trom konsolidačným kolám prakticky vôbec nepodarilo ozdraviť no vláda už hádže konsolidačný uterák do ringu. Rating Slovenska je najhorší za posledné dve dekády, krajina potrebuje pridať v konsolidácií i konkurencieschopnosti, odkazuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Aký ozdravný plán ponúka opozičná SaS a budeme si musieť zásadne a systémovo utiahnuť opasky - inak nás čaká osud Grécka? Téma dnešného podcastu s poslancom SaS Mariánom Viskupičom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Vládny návrh prorastových opatrení narazil na búrku kritiky - tak zamestnávateľov, ako aj odborárov. Napriek tomu, že chradnúca slovenská ekonomika uviazla na plytčine, vláda ponúka namiesto zásadných riešení liečbu leukoplastom. Verejné financie sa napriek trom konsolidačným kolám prakticky vôbec nepodarilo ozdraviť no vláda už hádže konsolidačný uterák do ringu. Rating Slovenska je najhorší za posledné dve dekády, krajina potrebuje pridať v konsolidácií i konkurencieschopnosti, odkazuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Aký ozdravný plán ponúka opozičná SaS a budeme si musieť zásadne a systémovo utiahnuť opasky - inak nás čaká osud Grécka? Téma dnešného podcastu s poslancom SaS Mariánom Viskupičom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Zo znižovania daní a odvodov pre pracujúcich a firmy nie je zatiaľ nič. Vláda napokon predsa len predstavila svoj prorastový balík, no zásadné prorastové opatrenia v ňom chýbajú. Napriek tomu, že premiér vypúšťal myšlienky o znižovaní odvodov. Firmy zas čakali zrušenie transakčnej dane.Je teda predstavený balík opatrení vôbec prorastový? Čo v ňom ekonomike, firmám a ich zamestnancom pomôže? Čo v skutočnosti potrebujú naše podniky a v akom stave vôbec sú? Čo znamená, že sa naše hospodárstvo v ratingoch vrátilo o dvadsať rokov späť? Hrozia ďalšie prepúšťania a zatvárania fabrík? Alebo sa naopak máme dobre, ako nám to hovorí premiér Fico?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom.
Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných balíčkov, ktoré vôbec neriešia nespravodlivú distribúciu spoločného bohatstva, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Na ekonomické a konsolidačné tornádo vláda vytiahla gumipušku. I tak by sa dal hodnotiť dlho očakávaný vládny balíček prorastových opatrení, ktoré by mali rozhýbať našu chradnúcu ekonomiku.Ekonomickí analytici, opozícia, ale aj partneri z Tripartity však vládny balíček podrobili ostrej kritike. Jej dôvodom je najmä nekonkrétnosť a vágnosť mnohých opatrení, v ktorých sa kabinet zaväzuje iba k analyzovaniu či prehodnocovaniu a ďalšie zasa majú podľa kritikov prakticky nulový vplyv na ekonomický reštart.Predkladané opatrenia sú zamerané na znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podporu investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia. Tvrdí predkladateľka balíčka ministerka hospodárstva. Vláda pritom ani po troch konsolidačných balíčkoch nie je schopná naše verejné financie výraznejšie ozdraviť a podľa rozpočtovej rady už konsolidačné úsilie fakticky vzdáva.Výsledkom Kamenického balíčkov je však rekordne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, prakticky nulový ekonomický rast a stúpajúci podiel šedej ekonomiky, daňových únikov či odchod chytrých mozgov, ako aj firiem do zahraničia. Napriek dramatickej ekonomickej situácií však vláda míňa ako keby stratila kontakt s realitou a mnohí občania už uťahovanie opaskov zasa prestávajú zvládať.Zvláda vláda sociálne i ekonomicky udržateľnú konsolidáciu a vidí situáciu na Slovensku naozaj reálne? Prečo prorastové opatrenia nezaberú a sú viac o marketingu, než pomoci chradnúcej ekonomike a čo vláde ponúkajú odborári?Ako sa mení pracovný trh a ako naše mzdy i pracovné možnosti ovplyvňuje čoraz väčší podiel tzv. prekarizovanej práce - teda dohodári, agentúrni pracovníci či vynútené živnosti? A ako "dumpuje" naše mzdy prílev lacnej pracovnej sily zo zahraničia?Máme na Slovensku naozajstný sociálny štát a je Ficov "sociálny štát" ešte udržateľný? No a sú aj Odbory pripravené na zásadné škrty, ktoré by sa dotkli našej životnej úrovne?Sledujete Ráno Nahlas s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných balíčkov, ktoré vôbec neriešia nespravodlivú distribúciu spoločného bohatstva, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Na ekonomické a konsolidačné tornádo vláda vytiahla gumipušku. I tak by sa dal hodnotiť dlho očakávaný vládny balíček prorastových opatrení, ktoré by mali rozhýbať našu chradnúcu ekonomiku.Ekonomickí analytici, opozícia, ale aj partneri z Tripartity však vládny balíček podrobili ostrej kritike. Jej dôvodom je najmä nekonkrétnosť a vágnosť mnohých opatrení, v ktorých sa kabinet zaväzuje iba k analyzovaniu či prehodnocovaniu a ďalšie zasa majú podľa kritikov prakticky nulový vplyv na ekonomický reštart.Predkladané opatrenia sú zamerané na znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podporu investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia. Tvrdí predkladateľka balíčka ministerka hospodárstva. Vláda pritom ani po troch konsolidačných balíčkoch nie je schopná naše verejné financie výraznejšie ozdraviť a podľa rozpočtovej rady už konsolidačné úsilie fakticky vzdáva.Výsledkom Kamenického balíčkov je však rekordne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, prakticky nulový ekonomický rast a stúpajúci podiel šedej ekonomiky, daňových únikov či odchod chytrých mozgov, ako aj firiem do zahraničia. Napriek dramatickej ekonomickej situácií však vláda míňa ako keby stratila kontakt s realitou a mnohí občania už uťahovanie opaskov zasa prestávajú zvládať.Zvláda vláda sociálne i ekonomicky udržateľnú konsolidáciu a vidí situáciu na Slovensku naozaj reálne? Prečo prorastové opatrenia nezaberú a sú viac o marketingu, než pomoci chradnúcej ekonomike a čo vláde ponúkajú odborári?Ako sa mení pracovný trh a ako naše mzdy i pracovné možnosti ovplyvňuje čoraz väčší podiel tzv. prekarizovanej práce - teda dohodári, agentúrni pracovníci či vynútené živnosti? A ako "dumpuje" naše mzdy prílev lacnej pracovnej sily zo zahraničia?Máme na Slovensku naozajstný sociálny štát a je Ficov "sociálny štát" ešte udržateľný? No a sú aj Odbory pripravené na zásadné škrty, ktoré by sa dotkli našej životnej úrovne?Sledujete Ráno Nahlas s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.
Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.
Ako si to všetko sadlo v Spartaku Trnava po príchode mladého a perspektívneho španielskeho trénera Antonia Muňoza, na čom je potrebné popracovať pred novou sezónou a čo možno očakávať v rámci kádra „červeno-čiernych“? Aj o tom sme debatovali v 86. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Pre tradičný slovenský klub FC Spartak Trnava to bolo už šieste 3. miesto v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži v rade, avšak tentoraz bez zisku cennej trofeje, čo sa „andelom“ v posledných rokoch darilo pod vedením Michala Gašparíka.Napriek tomu, že predchádzajúci tréner pôsobil na lavičke Trnavy štyri a pol roka, tento trend bol hneď v prvej sezóne narušený častými zmenami. Na lavičke Spartaka sa totiž v sezóne 2025/26 vystriedali až tri mená, konkrétne Michal Ščasný, namiesto neho dočasne naskočil športový riaditeľ Martin Škrtel a od jari vedie mužstvo 36-ročný Španiel Antonio Muňoz.Pri všetkých troch zohrával, resp. zohráva dôležitú úlohu Patrik Durkáč, ktorý pôsobí na pozícii asistenta. Práve so 47-ročným rodákom z Prešova sa futbalový redaktor Ján Jasenka rozprával v 86. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, a to nielen o dianí v Spartaku Trnava. Patrik Durkáč hovoril aj o svojom štúdiu trénerskej UEFA PRO licencie, ako aj o vypadnutí jeho „materského“ Tatrana Prešov späť do II. ligy.
Ako si to všetko sadlo v Spartaku Trnava po príchode mladého a perspektívneho španielskeho trénera Antonia Muňoza, na čom je potrebné popracovať pred novou sezónou a čo možno očakávať v rámci kádra „červeno-čiernych“? Aj o tom sme debatovali v 86. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Pre tradičný slovenský klub FC Spartak Trnava to bolo už šieste 3. miesto v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži v rade, avšak tentoraz bez zisku cennej trofeje, čo sa „andelom“ v posledných rokoch darilo pod vedením Michala Gašparíka.Napriek tomu, že predchádzajúci tréner pôsobil na lavičke Trnavy štyri a pol roka, tento trend bol hneď v prvej sezóne narušený častými zmenami. Na lavičke Spartaka sa totiž v sezóne 2025/26 vystriedali až tri mená, konkrétne Michal Ščasný, namiesto neho dočasne naskočil športový riaditeľ Martin Škrtel a od jari vedie mužstvo 36-ročný Španiel Antonio Muňoz.Pri všetkých troch zohrával, resp. zohráva dôležitú úlohu Patrik Durkáč, ktorý pôsobí na pozícii asistenta. Práve so 47-ročným rodákom z Prešova sa futbalový redaktor Ján Jasenka rozprával v 86. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, a to nielen o dianí v Spartaku Trnava. Patrik Durkáč hovoril aj o svojom štúdiu trénerskej UEFA PRO licencie, ako aj o vypadnutí jeho „materského“ Tatrana Prešov späť do II. ligy.
Nádej na skoré otvorenie Hormuzského prielivu stále visí na vlásku. Spojené štáty a Irán nedokážu nájsť dohodu na mieri. Analytici už dokonca upozorňujú, že dodávky ropy cez Perzský záliv sa už nemusia vrátiť na predvojnovú úroveň. Aj o tejto téme v relácii Ekonomické Analýzy 24 diskutoval moderátor Lukáš Dzivý s analytikmi Stanislavom Pánisom z J&T Banky a Jánom Beňákom z Asset Management Slovenskej sporiteľne.
„Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ Evanjelium podľa Marka 6:4 Predstav si, že si nevlastný brat Ježiša. Nikdy by si mu nemohol nič vyčítať. Zamysli sa nad tým. Komu by Mária a Jozef uverili – tebe alebo jedinému bezhriešnemu človeku, aký kedy žil? Predstav si, že sa snažíš súťažiť o pozornosť svojich rodičov s dlho očakávaným Mesiášom, Synom Božím, Spasiteľom tvojho národa. Taký bol osud Jakuba, autora knihy Novej zmluvy, ktorá nesie jeho meno. Je pozoruhodné, že ani Jakub, ani žiadny z ostatných Ježišových nevlastných bratov neverili v Ježiša pred Jeho zmŕtvychvstaním. V skutočnosti v jednom momente prišla Ježišova rodina, aby Ho vzala domov, pričom sa domnievala, že prišiel o rozum. Evanjelium podľa Jána 7:5 jasne hovorí: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“ Napriek tomu Jakub začína svoj list tým, že sa predstavuje ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jk 1:1). Nepredstavuje sa ako „Jakub, brat Pána“ ani ako „Jakub, nevlastný brat Ježiša“. Namiesto toho píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista.“ Napriek tomu sa zdá ťažké uveriť, že Jakub spoznal pravdu o Ježišovi až tak neskoro v živote. Veď Ježiš žil bezchybný život. Nikdy neklamal, nekradol ani nestrácal trpezlivosť. Nikdy ani vnútorne nezhrešil. A predsa, ako povedal sám Ježiš: „Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ To len dokazuje, že ani dokonalý život nemusí stačiť na to, aby sme niekoho presvedčili o pravde o Ježišovi. A pre veriacich, ktorí sa snažia túto pravdu šíriť, je to ešte ťažšie, pretože všetci sme občas zlyhali v tom, aby sme žili tak, ako by sme mali. Pre mnohých kresťanov je najťažšie osloviť práve tých, ktorí sú nám najbližší, najmä v našich vlastných rodinách. Mnohí z nás vyrastali v nekresťanských rodinách. Vieme, aké ťažké a nepriateľské prostredie to môže byť. Bolo potrebné vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, aby sa konečne podarilo jeho bratov osloviť. Vtedy všetci uverili. Bolo potrebné pôsobenie sily evanjelia. Osloviť rodinu posolstvom evanjelia je stále výzvou. Ale je to výzva, ktorej sa musíme postaviť. Otázky, ktoré kladie apoštol Pavol v Liste Rímskym 10:14 – 15, stále platia. „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť ľuďom, ktorí sú ti najbližší, pochopiť dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie
Naša ekonomika stagnuje. Aj preto mala ministerka hospodárstva do konca marca predstaviť prorastové opatrenia na pomoc občanom a firmám. Napriek rôznym návrhom, ktoré sa objavili na verejnosti, vláda svoje opatrenia dodnes neukázala. Ani dnes sa nekoná avizované rokovanie tripartity.Navyše, opatrenia typu nižších daní a odvodov či zrušenia transakčnej dane sa odkladajú na neurčito a z pôvodných približne 90tich návrhov sa dnes hovorí o 54och, ktoré štát nemajú nič stáť.Čo na to hovoria odborári? Ako vnímali nápady na skracovanie obednej prestávky pre zamestnancov na 15 minút, či predlžovanie skúšobnej doby z troch na šesť mesiacov? Čo by zamestnanci a zamestnávatelia od vlády skutočne potrebovali? Je to medzi opatreniami? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.
V poradí 33. ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy je už definitívne minulosťou, keďže poznáme už aj víťaza baráže o Niké ligu, ktorým sa stali futbalisti KFC Komárno. Zároveň poznáme kandidátov na nového trénera majstrovského Slovana Bratislava, ako aj prvú nomináciu trénera Vladimíra Weissa st. na reprezentačnej lavičke Slovenska. Nielen o tom sme sa rozprávali v 85. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Napriek tomu, že pozornosť športovej verejnosti Slovenska sa v tomto čase upiera predovšetkým do Švajčiarska, kde prebiehajú MS v hokeji 2026, tak ročník Niké ligy 2025/26 napísal svoju poslednú kapitou barážou medzi predposledným tímom ligy a druhým z II. ligy, ktorý sa skončil lepšie pre hráčov KFC Komárno.Okrem toho, krátko pred letnou prestávkou si dá svoj posledný zraz slovenská futbalová reprezentácia, ktorú už vedie staronový tréner „sokolov“ Vladimír Weiss st., a ktorý už zverejnil svoju premiérovú nomináciu po návrate. V nej sa nachádza až 8 hráčov z domácej súťaže.Aj to bolo témou 85. epizódy tradičného futbalového podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s trénerom, odborníkom a niedkajším futbalistom Vladimírom Goffom.
V poradí 33. ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy je už definitívne minulosťou, keďže poznáme už aj víťaza baráže o Niké ligu, ktorým sa stali futbalisti KFC Komárno. Zároveň poznáme kandidátov na nového trénera majstrovského Slovana Bratislava, ako aj prvú nomináciu trénera Vladimíra Weissa st. na reprezentačnej lavičke Slovenska. Nielen o tom sme sa rozprávali v 85. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Napriek tomu, že pozornosť športovej verejnosti Slovenska sa v tomto čase upiera predovšetkým do Švajčiarska, kde prebiehajú MS v hokeji 2026, tak ročník Niké ligy 2025/26 napísal svoju poslednú kapitou barážou medzi predposledným tímom ligy a druhým z II. ligy, ktorý sa skončil lepšie pre hráčov KFC Komárno.Okrem toho, krátko pred letnou prestávkou si dá svoj posledný zraz slovenská futbalová reprezentácia, ktorú už vedie staronový tréner „sokolov“ Vladimír Weiss st., a ktorý už zverejnil svoju premiérovú nomináciu po návrate. V nej sa nachádza až 8 hráčov z domácej súťaže.Aj to bolo témou 85. epizódy tradičného futbalového podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s trénerom, odborníkom a niedkajším futbalistom Vladimírom Goffom.
Víkendové správy o možnej dohode s Iránom a odblokovaní Hormuzského prielivu okamžite stlačili cenu ropy pod 100 dolárov. Napriek tomuto opatrnému optimizmu však výnosy kľúčových štátnych dlhopisov zostávajú na dlhoročných maximách. Ako sa bude ďalej posúvať svetová ekonomika? O tom sa v relácii Ekonomické Analýzy 24 rozprával moderátor Lukáš Dzivý s analytikom Slovenskej sporiteľne Mariánom Kočišom a analytikom IAD Investments Michalom Ďuricom.
Hosť: Viktória Čabanová (zoologička so zameraním na parazitológiu a vírusy, vedecká pracovníčka vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV). | Nahrávka: likvidácia komárov v rakúskom Grazi. | Nielen že vedia byť neskutočné otravné, ale dokonca zabíjajú viac ľudí než ktorýkoľvek iný živočíšny druh. Napriek tomu - zoologička Viktória Čabanová ich má rada... Prečo? Čím sú zaujímavé a čo by stalo, keby tu vôbec neboli? Dnešné Kontakty venujeme komárom... Najmä pre zmenu klímy k nám migrujú stále nové a nebezpečnejšie druhy. Vieme sa brániť? Počúvajte Kotakty s Evou Gergelyovou. | Nebezpečné komáre. | Moderuje: Eva Gergelyová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.
Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
„Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé.“ Evanjelium podľa Marka 14:38 Už sa ti niekedy stalo, že ťa pristihli pri niečom, čo si nemal robiť? Jedného dňa som našiel svojho syna, ako hrá hru na počítači, čo mu nebolo dovolené, kým nedokončí domáce úlohy. S výrazom výčitky na tvári sa na mňa pozrel a povedal: „Nemohol som odolať.“ To je správny pohľad na pokušenie. Keď podľahneme pokušeniu, radi obviňujeme druhých. Spomeňte si, ako bol Adam pristihnutý pri čine v raji. Pán sa spýtal: „Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“ A Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som.“ (pozri 1M 3:8 – 12) A potom je tu Áron, ktorý ponúkol klasický príklad zlej výhovorky za to, že podľahol pokušeniu. Keď Mojžiš vystúpil na horu, aby prijal Božie prikázania, zveril ľud svojmu bratovi Áronovi. Keď sa Mojžiš vrátil, videl ľudí, ako tancujú nahí okolo zlatého teľaťa. Áron to vysvetlil takto: „Proste sme hodili zlato do ohňa a vyšlo z toho toto teľa.“ Pravda bola taká, že Áron povedal ľuďom, aby priniesli svoje zlaté šperky. Z nich vyrobil teľa. A potom ich povzbudil, aby ho uctievali (pozri 2M 32:22 – 24). List Jakuba 1:14 nenecháva veľa priestoru na zlé výhovorky. „Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza.“ Každý človek zohráva kľúčovú úlohu v okamihu, keď podľahne pokušeniu. Diabol ťa môže pokúšať. Niekto sa ťa môže pokúsiť nachytať. Ale nepodarí sa im to, pokiaľ tomu nepodľahneš. Biblia jasne hovorí, že žiadne pokušenie nie je neodolateľné. „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť. Keď budeš pokúšaný, ukáže ti východisko, aby si to dokázal vydržať“ (1K 10:13). „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi – a utečie od vás.“ (Jk 4:7) Napriek týmto uisteniam je prekvapivo ľahké podľahnúť pokušeniu. Ale to ti asi netreba hovoriť. Možno je v tvojom živote hriech, ktorý ťa dohnal. Možno uvažuješ nad tým, že sa zapletieš do hriešneho vzťahu. Možno ťa kvôli tvojmu hriechu premáha pocit viny. Ak áno, je tu niečo, čo by si mal vedieť: Boh dáva druhú šancu. Prvý list Jána 1:9 hovorí: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ A Dávid, ktorý vedel niečo o podliehaní pokušeniu a hľadaní Božieho odpustenia, napísal: „Nenakladá s nami podľa našich hriechov a neodpláca nám podľa našich vín. Veď ako nebo vysoko je nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše prestúpenia. Ako sa zmilováva otec nad synmi, tak sa Hospodin zmilováva nad tými, čo sa Ho boja. Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach.“ (Ž 103:10 – 14) Otázka na zamyslenie: Aká je tvoja najúčinnejšia stratégia ako sa vyhnúť pokušeniu alebo mu odolať? Greg Laurie
Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina? Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv. Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád. Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio. Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch? Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina? Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv. Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád. Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio. Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch? Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Komička Simona First sa v priebehu posledných rokov stihla vydať, prijať nové priezvisko a privítať na svet druhé dieťa – dcéru Amalu. Tieto udalosti vníma ako súčasť svojich životných päťročníc. V súčasnosti sa snaží nastaviť si zdravšiu hranicu medzi prácou a súkromím. V relácii Mimóza spomína napríklad relax pri natieraní plechoviek od umelého mlieka, ktoré využije ako kvetináče. S humorom sebe vlastným otvára aj vážnejšie témy týkajúce sa postavenia žien v spoločnosti a náboženskej výchovy. Rovnako hovorí o prekonávaní predsudkov voči menšinám a dodáva: „Snažím sa na to pozerať ľudsky a emocionálne, lebo už som si zažila, že som mala fakt nesprávny názor.“ Napriek tomu, že vo svojich stand-upoch často naráža na politiku, vníma, že Slováci sa dokážu smiať na rovnakých vtipoch v hlavnom meste i v regiónoch.V Mimóze so Simonou First sa (ne)dozviete:0:50 – odkiaľ pochádza jej priezvisko a ako sa správne vyslovuje;2:00 – prečo svoj život prirovnáva ku komunistickej republike;2:45 – čo robí každých päť rokov;4:10 – kto je zvyčajne problémom a prečo by vzťahom prospelo skúšobné obdobie;5:40 – či ženy musia byť viac v strehu ako muži;8:15 – ako vníma feminizmus a či muži stíhajú tempo ženskej emancipácie;9:30 – čo znamená, že sa rada hrabe v hline vzťahov;12:50 – či je viac poverčivá Simona alebo Teo;14:15 – čo znamenajú blikajúce žiarovky v kuchyni;15:00 – ako ju ovplyvnilo cirkevné gymnázium a pozeranie hororov;17:20 – čo jej povedal učiteľ na stretávke zo strednej školy;18:40 – aký má pohľad na vieru a čo považuje za škodlivé;19:35 – čo bol kľúčový moment pre zmenu názoru na homosexualitu;20:00 – kto zo Silných rečí s ňou viedol dlhé rozhovory;21:30 – v čom jej kniha Homo Deus otvorila oči;25:00 – či sa dajú humorom spájať aj rôzne názorové bubliny;29:45 – čomu sa aktuálne venuje a či sa jej darí oddeľovať prácu od osobného života;31:10 – kedy odštartuje vianočné turné Tichá noc;32:50 – čo by odkázala divákom.
Gabriela Wascheková má štrnásťročnú dcéru Agátku, ktorá má komplexné zdravotné znevýhodnenie. Jej diagnóza zahŕňa osem rôznych ochorení, od detskej mozgovej obrny, ADHD až po ťažkú epilepsiu s rizikom zastavenia srdca.Gabriela sa o dcéru stará sama a robí všetko pre to, aby sa Agátka aspoň čiastočne začlenila do spoločnosti, hoci systém im pod nohy hádže viac polien než pomoci. Nájsť školu či denné zariadenie pre dieťa s takouto diagnózou je na Slovensku takmer nesplniteľná misia.„Na papieri je to krásne, ale prax je iná. Ako rodičovi mi chýbala informovanosť. Nevedela som o centrách včasnej intervencie, a keď začali fungovať, my sme už boli starší. O podporné opatrenia sa človek musí doslova domáhať. Na úradoch nás často odbijú vetou, že na niečo nemáme nárok, hoci to nemusí byť pravda,“ vysvetľuje matka samoživiteľka Gabriela Wascheková.Život rodiny Waschekovcov je neustálym strategickým plánovaním. Gabriela úprimne hovorí o dramatickom pôrode, rozpade manželstva aj o každodennej neistote a strachu z budúcnosti. Napriek vyčerpaniu sa však snaží pre svoju dcéru vybudovať aspoň kúsok inkluzívneho sveta, v ktorom by Agátka nebola vnímaná len cez prizmu svojich diagnóz.O tom, ako sa žije matke s dieťaťom so špeciálnymi potrebami, o bariérach v našej spoločnosti, ale aj o hľadaní vnútornej sily a radosti, sa dozviete v dnešnom Ráne Nahlas.Moderuje Monika Vatrálová.
Gabriela Wascheková má štrnásťročnú dcéru Agátku, ktorá má komplexné zdravotné znevýhodnenie. Jej diagnóza zahŕňa osem rôznych ochorení, od detskej mozgovej obrny, ADHD až po ťažkú epilepsiu s rizikom zastavenia srdca.Gabriela sa o dcéru stará sama a robí všetko pre to, aby sa Agátka aspoň čiastočne začlenila do spoločnosti, hoci systém im pod nohy hádže viac polien než pomoci. Nájsť školu či denné zariadenie pre dieťa s takouto diagnózou je na Slovensku takmer nesplniteľná misia.„Na papieri je to krásne, ale prax je iná. Ako rodičovi mi chýbala informovanosť. Nevedela som o centrách včasnej intervencie, a keď začali fungovať, my sme už boli starší. O podporné opatrenia sa človek musí doslova domáhať. Na úradoch nás často odbijú vetou, že na niečo nemáme nárok, hoci to nemusí byť pravda,“ vysvetľuje matka samoživiteľka Gabriela Wascheková.Život rodiny Waschekovcov je neustálym strategickým plánovaním. Gabriela úprimne hovorí o dramatickom pôrode, rozpade manželstva aj o každodennej neistote a strachu z budúcnosti. Napriek vyčerpaniu sa však snaží pre svoju dcéru vybudovať aspoň kúsok inkluzívneho sveta, v ktorom by Agátka nebola vnímaná len cez prizmu svojich diagnóz.O tom, ako sa žije matke s dieťaťom so špeciálnymi potrebami, o bariérach v našej spoločnosti, ale aj o hľadaní vnútornej sily a radosti, sa dozviete v dnešnom Ráne Nahlas.Moderuje Monika Vatrálová.
Ďalší diel nášho podcastu sme venovali 89. svetovému šampionátu vo Švajčiarsku. Nielen o našom výbere, jeho kvalite a skladbe, ale aj o prenosoch na JOJ ŠPORT sme hovorili s televíznym komentátorom Richardom Weinfortnerom. Zamysleli sme sa aj nad silou našich konkurentov v skupinových bojoch. Kávičková debata sa niesla pod taktovkou Nikolety Kováčovej a Pavla Rajtara. Hokejportal Podcast nájdete na väčšine podcastových služieb vrátane Spotify, Apple podcast, Soundcloud alebo Podbean. Prajeme vám príjemné počúvanie.
„A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.“ Marek 16:9–11 „A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.“ (Mk 16:9–11) Zo všetkých ľudí, ktorým sa Ježiš mohol po svojom vzkriesení ako prvý zjaviť, sa zjavil Márii Magdaléne. Mária však bola jednou z dlhého radu nepravdepodobných ľudí, ktorým Pán zveril dôležité úlohy. Zamysli sa nad tým. Jákob bol oportunista, ktorý podviedol svojho brata aj otca, aby dosiahol to, čo chcel (pozri 1M 27:1–40). Mojžiš bol vrah, ktorý nemal dôveru vo svoje rečnícke schopnosti, nieto ešte vo svoju schopnosť vyviesť celý národ z otroctva (pozri 2M 3:1–4:17). Rachab bola prostitútka žijúca na nepriateľskom území (pozri Józue 2:1–24). Gideon odpovedal na Božie volanie týmito slovami: „ Ach, Pane, čím mám vyslobodiť Izrael? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Menaššem a ja som najmladší v dome môjho otca.“ (Sudcovia 6:15) Dávid bol tak nepravdepodobným kandidátom na pomazanie za kráľa, že jeho vlastný otec túto možnosť nebral do úvahy (pozri 1 Sam 16:1–13). Ester bola mladá židovská dievčina, ktorá sa stala perzskou kráľovnou po tom, čo vyhrala súťaž krásy (pozri Ester 2:1–20). „Sieň slávy viery“ v Liste Hebrejom 11 je plná osobností, ktoré by sa pravdepodobne nedostali do výberu, keby ich rovesníci boli členmi výberovej komisie. Ale ako Boh vysvetlil Samuelovi: „…lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ (1 Sam 16:7) Pán neprehliadne nikoho, kto má srdce naladené na neho. Ženy, ktoré nasledovali Ježiša a podporovali jeho službu, to určite pochopili. Povedať, že ženy neboli v Izraeli v prvom storočí veľmi vážené je príliš slabé vyjadrenie. Mnohí rabíni učili, že je lepšie spáliť slová Zákona, ako aby ich vyslovila žena. Napriek tomu si Ježiš vybral ženu, aby bola prvou hlásateľkou Jeho zmŕtvychvstania. Stojí za zmienku, že ženy boli posledné pri kríži a prvé pri hrobe. Mária Magdaléna mala odvahu, ktorú mnohí muži postrádali, keď bol Ježiš ukrižovaný. Stála pri ňom počas celého procesu. Biblia nám v skutočnosti hovorí, že po tom, čo bol ukrižovaný, Mária videla, kde bolo položené Ježišovo telo (Mk 15:47). Sledovala, ako zložili Jeho telo z kríža, zabalili ho a uložili do hrobu, ktorý patril Jozefovi z Arimatie. A Mária spolu s inými ženami prišla k hrobu veľmi skoro v nedeľu ráno, aby pomazala Ježišovo telo voňavými olejmi (pozri Mk 16:1–2). Máriina vernosť bola odmenená kľúčovou úlohou v dejinách. Pán hovorí: „Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom,“ (Jer 29:13). Boh odmeňuje tých, ktorí sú usilovní. Zjaví svoje pravdy tým, ktorí si vo svojom dni vyhradia čas na hľadanie Pána, ktorí uprednostňujú jeho slovo a čakajú na neho. Otázka na zamyslenie: Ako vyzerá duchovná usilovnosť v tvojom živote? Greg Laurie
O sexuálnom obťažovaní na pracovisku sa v spoločnosti hovorí čoraz viac. Napriek tomu ho mnohé ženy stále prežívajú v tichosti. Kedy ide ešte o „nevinný“ komentár a kde sa už začína hranica neprípustného správania? Aj na túto otázku odpovedá projekt SOS – Speak Out Safely občianskeho združenia Ženský algoritmus. V dnešnej epizóde sme sa rozprávali so Simonou Šimovičovou z OZ Ženský algortimus
Pre opozičnú alternatívu dnes tiká najvyšší čas. Ak chce vystriedať Fica, nemôže to byť o menách a koalíciách, ale musí ponúknuť spoločné odpovede na kľúčové problémy Slovenska. Toto tam však vôbec nevidieť. Hovorí jeden z kľúčových architektov Mečiarovej volebnej porážky a spoluautor SDK Ivan Šimko. Napriek tomu, prečo nie je dôvod sa mentálne opúšťať?Kedy, ak nie teraz a kto, ak nie my? Otázka reálnej zmeny Ficovej vlády čoraz viac súvisí aj s témou integrácie roztrieštených opozičných síl. Má však opozícia na to aby vystriedala unavenú vládnu moc?Jej líder - Progresívne Slovensko, síce dominuje prieskumom preferencií, viacero opozičných subjektov však bojuje s hrozbou prepadu ich voličských hlasov. Opozičným politikom sa však sily spájať veľmi nechce a často - namiesto spolupráce, voči sebe radšej bojujú. Neexistuje ani kedysi obľúbený formát tieňovej opozičnej vlády, ktorá by mohla spoločným opozičným hlasom voličom formulovať konkrétne alternatívy ďalšieho vývoja Slovenska.Porážku veľmi obľúbenému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a tým stopku jeho vláde, pritom uštedril práve takýto spoločný opozičný subjekt - Slovenská demokratická koalícia (SDK), v ktorej sa na jednej kandidátke stretlo až 6 politických subjektov. Je čas na podobné spájanie sa a dá sa dvakrát vstúpiť do tej istej rieky? Ako sa spájajú politicky veľmi rozdielne strany a kde sa stretá umenie kompromisu a integritou vlastnej tváre? No a prečo sa dnešná opozícia nevie zjednotiť ani na vecných riešeniach kľúčových problémov Slovenska?Na integráciu opozície je najvyšší čas. Ak to myslia vážne, musia začať s programovými otázkami - teda ponukou spoločného riešenia kľúčových problémov Slovenska, nie debatou o menách či formách spájania sa. Túto logiku tam však nevidím. Odkazuje opozičným lídrom Ivan Šimko, jeden z architektov SDK, ktoré integráciou opozičných síl dokázala odstaviť od moci populárneho premiéra Vladimíra Mečiara. Oni sa o tom, ako nájsť spoločné prieniky v riešení zásadných a aktuálnych problémov tejto krajiny vôbec nerozprávajú a ani to – ako spoločná alternatíva, neformulujú verejnosti. Opantal ich premiér Fico a jeho témy. Opozícia má pritom dnes na rukách silné karty, niet dôvodu sa opúšťať, dodáva Šimko.Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s jedným z architektov SDK a bývalým podpredsedom KDH Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Pre opozičnú alternatívu dnes tiká najvyšší čas. Ak chce vystriedať Fica, nemôže to byť o menách a koalíciách, ale musí ponúknuť spoločné odpovede na kľúčové problémy Slovenska. Toto tam však vôbec nevidieť. Hovorí jeden z kľúčových architektov Mečiarovej volebnej porážky a spoluautor SDK Ivan Šimko. Napriek tomu, prečo nie je dôvod sa mentálne opúšťať?Kedy, ak nie teraz a kto, ak nie my? Otázka reálnej zmeny Ficovej vlády čoraz viac súvisí aj s témou integrácie roztrieštených opozičných síl. Má však opozícia na to aby vystriedala unavenú vládnu moc?Jej líder - Progresívne Slovensko, síce dominuje prieskumom preferencií, viacero opozičných subjektov však bojuje s hrozbou prepadu ich voličských hlasov. Opozičným politikom sa však sily spájať veľmi nechce a často - namiesto spolupráce, voči sebe radšej bojujú. Neexistuje ani kedysi obľúbený formát tieňovej opozičnej vlády, ktorá by mohla spoločným opozičným hlasom voličom formulovať konkrétne alternatívy ďalšieho vývoja Slovenska.Porážku veľmi obľúbenému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a tým stopku jeho vláde, pritom uštedril práve takýto spoločný opozičný subjekt - Slovenská demokratická koalícia (SDK), v ktorej sa na jednej kandidátke stretlo až 6 politických subjektov. Je čas na podobné spájanie sa a dá sa dvakrát vstúpiť do tej istej rieky? Ako sa spájajú politicky veľmi rozdielne strany a kde sa stretá umenie kompromisu a integritou vlastnej tváre? No a prečo sa dnešná opozícia nevie zjednotiť ani na vecných riešeniach kľúčových problémov Slovenska?Na integráciu opozície je najvyšší čas. Ak to myslia vážne, musia začať s programovými otázkami - teda ponukou spoločného riešenia kľúčových problémov Slovenska, nie debatou o menách či formách spájania sa. Túto logiku tam však nevidím. Odkazuje opozičným lídrom Ivan Šimko, jeden z architektov SDK, ktoré integráciou opozičných síl dokázala odstaviť od moci populárneho premiéra Vladimíra Mečiara. Oni sa o tom, ako nájsť spoločné prieniky v riešení zásadných a aktuálnych problémov tejto krajiny vôbec nerozprávajú a ani to – ako spoločná alternatíva, neformulujú verejnosti. Opantal ich premiér Fico a jeho témy. Opozícia má pritom dnes na rukách silné karty, niet dôvodu sa opúšťať, dodáva Šimko.Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s jedným z architektov SDK a bývalým podpredsedom KDH Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Poplatky v našom zdravotníctve sú takmer zakázané. Napriek tomu pacienti zaplatia na poplatkoch ročne stámilióny eur. Štát tu dlhé roky zlyháva a pre neriadené a vysoké poplatky ľudia radšej ani nejdú k lekárovi. Ombudsman vyzýva vládu a parlament aby situáciu parlament vyzýva aby situáciu v ambulanciách riešil.Aké podnety dostáva od občanov verejný ochranca práv? Čo zistil jeho prieskum? Je skutočne možné že ľudia nejdú k lekárovi na preventívnu prehliadku, pretože si to nemôžu finančne dovoliť? Aké je to možné a čo vláde a poslancom odporúča ombudsman?A prečo podáva podnety na Ústavný súd pre porušenie rovnosti volebného práva vo volebných obvodoch v Bratislave a Košiciach? Čo hovorí na rušenie voľby poštou? A ako vníma verejný ochranca práv útoky vlády na nezávislé inštitúcie? Braňo Závodský sa rozprával verejným ochrannom práv Robertom Dobrovodským.
1. Aj tretia z veľkých agentúr znížila Slovensku rating 2. Nájomné bývanie sa predsa len rozbieha. Aj ako komerčný model 3. Drahšie palivo zatiaľ ceny dovoleniek nezdvihlo, riziko rastie s dĺžkou konfliktu 4. Krátko o pate na Blízkom východe, šikovnej ukrajinskej diplomacii a najnovšom veľkom pláne Elona Muska
Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IPčka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Sociálne siete primárne „nie problémom, ale odpoveďou na potrebu kontaktu, spolupatričnosti a záujmu“. Tak ich vidia mladí.Na ich pohľady sa pýtalo IPčko v spolupráci s agentúrou Focus v kontexte prípravy zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore.„Pocit, že niekomu na nich záleží, je pre nich často dôležitejší než samotný obsah, ktorý na sociálnych sieťach konzumujú“ – aj to o sebe prezradili.Vedia aj o nástrahách, napriek tomu je im digitálny svet životným prostredím, nie doplnkom života. Trávia v ňom denne od dvoch do šiestich hodín, napriek tomu tvrdia, že to „nie je príliš veľa“.Regulácii obsahu sa nebránia, prípadné vekové obmedzenia sú však pripravení aj obchádzať.A pri rodičoch „pochybujú o ich digitálnych zručnostiach“ – sú v tom podľa nich slabší trojkári. Napriek tomu ich označili za dôležitejších ako školy. Tie sú pri vzdelávaní o sociálnych sieťach „zastarané a nesystémové“ – hovoria závery prieskumu.Ako naložiť s týmito závermi? Pozrieme sa na to s Marekom Madrom z IP čka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Aké ponaučenia ponúka tragédia po 40 rokoch, vysvetlil odborník na jadrovú energetiku Andrej Žiarovský.Napriek tomu, že sme na konci energetických trás, posledné mesiace ukázali, že aj v strednej Európe dokážeme existovať bez ruských fosílnych palív, hovorí odborník na energetiku a člen opozičného KDH Andrej Žiarovský.Ukázalo sa, že to, čo roky nebolo možné otestovať, napokon nie je až taký problém, hovorí o alternatívnych dodávkach ropy cez ropovod Adria. Slovensko by malo ďalej pracovať na diverzifikácii, kľúčové je v tomto smere Česko.Či by mal štát zohrávať väčšiu úlohu v Slovenských elektrárňach a ako napreduje diverzifikácia paliva do jadrových elektrární?V druhej časti podcastu sa venujeme výročiu tragédie v Černobyle, od ktorej uplynulo 40 rokov. Dnes máme úplne inú „kultúru bezpečnosti,“ zdôrazňuje Žiarovský.
Aké ponaučenia ponúka tragédia po 40 rokoch, vysvetlil odborník na jadrovú energetiku Andrej Žiarovský.Napriek tomu, že sme na konci energetických trás, posledné mesiace ukázali, že aj v strednej Európe dokážeme existovať bez ruských fosílnych palív, hovorí odborník na energetiku a člen opozičného KDH Andrej Žiarovský.Ukázalo sa, že to, čo roky nebolo možné otestovať, napokon nie je až taký problém, hovorí o alternatívnych dodávkach ropy cez ropovod Adria. Slovensko by malo ďalej pracovať na diverzifikácii, kľúčové je v tomto smere Česko.Či by mal štát zohrávať väčšiu úlohu v Slovenských elektrárňach a ako napreduje diverzifikácia paliva do jadrových elektrární?V druhej časti podcastu sa venujeme výročiu tragédie v Černobyle, od ktorej uplynulo 40 rokov. Dnes máme úplne inú „kultúru bezpečnosti,“ zdôrazňuje Žiarovský.
V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívnu hostku, bývalú slovenskú reprezentantku Nikolu Kováčikovú. Hoci má sympatická rozohrávačka len 27 rokov, po minulej sezóne sa rozhodla ukončiť svoju profesionálnu športovú kariéru a plynule prešla do civilného zamestnania v televíznom a športovom mediálnom biznise.Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, aké náročné je pre vrcholového športovca spraviť toto dôležité životné rozhodnutie a adaptovať sa na nové podmienky. Samotná hráčka svoj aktuálny postoj k možnému návratu na profesionálne palubovky zhrnula veľmi úprimne: „Ja si nikdy tie dvierka úplne nezatváram, ale áno, momentálne som tak nastavená, že som skončila s basketbalom.“Rozhovor prináša detailný pohľad na jej bohatú kariéru, ktorá bola tak trochu predurčená už jej rodinným zázemím, keďže jej mama je medailistka z majstrovstiev Európy a otec bývalý tréner ženskej reprezentácie. Napriek tomu, že si v mladosti vyskúšala atletiku aj individuálny tenis, deravé koše v jej DNA nakoniec zvíťazili. „Basket bol asi číslo 1 od začiatku a všetky ostatné športy som videla ako výbornú prípravu pomedzi,“ vysvetľuje v podcaste.Značná časť epizódy sa venuje aj jej fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA. Vďaka flexibilite pravidiel vystriedala počas štúdia až tri rôzne školy od Pennsylvánie po Kaliforniu. Nikola Kováčiková detailne opisuje nielen obrovskú hráčsku konkurenciu a šialené finančné zázemie v zámorí, ale s presahom do reality zdôrazňuje dôležitosť akademického vzdelania pre život po kariére.Okrem amerického dobrodružstva Nikola Kováčiková spomína aj na svoje európske klubové angažmány v Španielsku či v českej Ostrave a nezabúda ani na vzácne chvíle v slovenskom národnom drese. Pre vtedy 18-ročnú hráčku bolo podľa jej slov obrovskou školou a zážitkom zdieľať šatňu s legendami formátu Zuzany Žirkovej či Anny Jurčenkovej. V rozhovore s rešpektom zdôraznila: „Hrať proti hráčkam takého kalibru je niečo naozaj úžasné.“Záver podcastu odhaľuje jej súčasný, vysoko dynamický pracovný štýl, v ktorom na diaľku manažuje vysielacie práva pre zahraničnú spoločnosť zastupujúcu globálne značky zo zámorskej NHL či NBA. Zároveň sa sľubne udomácňuje v novej pozícii televíznej basketbalovej expertky.Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových nadšencov, ale aj skvelým návodom pre mladých športovcov, ako sa systematicky pripraviť na úspešný prechod do civilného života.
V novej epizóde Let's Talk Business privítal Adam Sipos vizionára a zakladateľa svetoznámej značky barefoot obuvi Be Lenka, Juraja Fehervariho. Juraj vybudoval zo žilinskej firmy globálneho hráča, ktorého produkty dnes nosia ľudia po celom svete. Napriek úspechu v zahraničí však Be Lenka ostáva verná Slovensku. Dokedy je to však udržateľné?
Väčšina televíznych služieb v poslednom období zdražovala a mesačné poplatky za desiatky programov sa pre mnohé domácnosti stávajú luxusom. Napriek tomu stále existujú legálne spôsoby, ako sa dostať k bohatému obsahu bez toho, aby ste museli platiť vysoké sumy. Kľúčom je využívanie bezplatných archívov, správne taktizovanie s predplatným a sledovanie zliav na miestach, kde by ste ich vôbec nečakali.O tom, ako sledovať televíziu inteligentne a nepreplácať, sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:JOJ Play verzus Voyo: Ktoré slovenské stanice sledovať zadarmo a prečo Markíza v televízoroch bez platenia nefunguje.Sila antény: Ako vďaka digitálnemu vysielaniu zachytiť české či poľské stanice v HD kvalite úplne zadarmo.Matematika zdieľania: Prečo sa oplatí rozdeliť si náklady na OTT služby s priateľmi a ako na to reagujú operátori.Vykostené balíčky: Kde hľadať základnú programovú ponuku v cenách od 2 € do 4 € mesačne.Kupóny v potravinách: Prečo sa oplatí sledovať partnerské sekcie v aplikáciách diskontných predajní.Taktika predplatného: Prečo je výhodnejšie si streamovacie služby aktivovať nárazovo a kedy sa zrušenie účtu naopak nevyplatí.All-in-one riešenia: Ako ušetriť vďaka balíčkom, ktoré v sebe integrujú Apple TV+, HBO Max či iný prémiový obsah.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
To, čo malo byť „referendom o budúcnosti Maďarska“ či „testom demokracie“, sa premenilo na „kar pre demokraciu illiberálnu“, tú alla Orbán.Volebné Maďarsko zvalcovala víťazná vlna Pétera Magyara a jeho Tiszy. Napriek vedeniu analytici pred voľbami upozorňovali, že výsledok bude neistý. Mali o ňom rozhodnúť nerozhodnutí, prekreslené obvody v prospech Orbánovho Fideszu či špinavá predvolebná kampaň.Volebná nedeľa však bola mobilizáciou za zmenu. Jej výsledok je známy - ústavná väčšina pre reprezentantov zmeny.Voľby, ktoré sledoval svet, mali aj svoj medzinárodný dozor v podobe pozorovateľských misií. A v jednej z nich bol aj Slovák Rasťo Kužel z Memo'98. Už cestou do Maďarska hovoril o „kritickom teste dôvery verejnosti a integrity volebného procesu“. Dôvodom bola podľa neho „mimoriadne špinavá kampaň“, s taktikami, ktoré vedú až k obavám o kvalitu volebného prostredia. Dôležitý tak nemal byť len samotný deň volieb, ale aj obdobie po nich.Práve Rasťo Kužel je mojim dnešným hosťom.Pripravil Jaroslav Barborák.
To, čo malo byť „referendom o budúcnosti Maďarska“ či „testom demokracie“, sa premenilo na „kar pre demokraciu illiberálnu“, tú alla Orbán.Volebné Maďarsko zvalcovala víťazná vlna Pétera Magyara a jeho Tiszy. Napriek vedeniu analytici pred voľbami upozorňovali, že výsledok bude neistý. Mali o ňom rozhodnúť nerozhodnutí, prekreslené obvody v prospech Orbánovho Fideszu či špinavá predvolebná kampaň.Volebná nedeľa však bola mobilizáciou za zmenu. Jej výsledok je známy - ústavná väčšina pre reprezentantov zmeny.Voľby, ktoré sledoval svet, mali aj svoj medzinárodný dozor v podobe pozorovateľských misií. A v jednej z nich bol aj Slovák Rasťo Kužel z Memo'98. Už cestou do Maďarska hovoril o „kritickom teste dôvery verejnosti a integrity volebného procesu“. Dôvodom bola podľa neho „mimoriadne špinavá kampaň“, s taktikami, ktoré vedú až k obavám o kvalitu volebného prostredia. Dôležitý tak nemal byť len samotný deň volieb, ale aj obdobie po nich.Práve Rasťo Kužel je mojim dnešným hosťom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Vôňa čerstvo upečenej klobásy, rázne pokriky z tribúny, kde sa mieša taktika s ľudovou slovesnosťou. Nefalšovaná vášeň, ktorú často nevidíte ani v najvyšších profesionálnych ligách. Presne o tomto je náš regionálny futbal. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Striedame! privítali moderátori Julo a Muťo hosťa, ktorý má slovenský amatérsky futbal v malíčku.Do štúdia prijal pozvanie futbalový redaktor ŠPORT.sk a aktívny hráč tímu Hajskala Ráztočno Ivan Mriška. Ten hneď v úvode mimoriadne trefne zhrnul podstatu tohto športu na našich dedinách: „Typická nedeľa na dedine je kostol, krčma, futbal a zase krčma.“ Podľa Ivana Mrišku je futbal vo viacerých obciach jedinou formou socializácie a plní nesmierne dôležitú kultúrnu funkciu. Zároveň však dvíha varovný prst a upozorňuje na to, že tradičných klubov postupne ubúda.Rozhovor sa však veľmi rýchlo presunul od dedinskej romantiky k tvrdej realite a pálčivým problémom, akým je napríklad financovanie amatérskych tímov. Skúsený novinár otvorene hovorí o takzvaných „dobrodruhoch“, ktorí do regionálneho futbalu investujú vlastné peniaze, hoci ide o čisto stratovú záležitosť.S tým je spojený aj kontroverzný fenomén platenia hráčov v najnižších súťažiach. Z rozprávania určite prekvapí fakt, že niektorí lokálni manažéri sú schopní dať hráčovi za jeden jediný zápas v ôsmej lige aj dvesto či tristo eur, pričom dotyčný sa ani len nemusí ukázať na tréningoch.Tieto praktiky podľa Ivana Mrišku nenávratne rozbíjajú kabínu a ničia futbalovú kultúru v obciach, zatiaľ čo iné dediny sa snažia nedostatok peňazí a úbytok dorastu riešiť napríklad zlúčením s okolitými obcami pod spoločnou hlavičkou.Okrem napätých financií podcast ponúka aj úsmevné, ba až priam neuveriteľné historky z dedinských trávnikov, aké dokáže napísať len sám život. Ivan Mriška napríklad spomína na fascinujúci rozhovor s brankárom, ktorý sa do brány postavil v neskutočných 72 rokoch.Osobitnou kapitolou sú rozhodcovia, ktorí sa na dedinách často ocitajú pod obrovským tlakom emócií z tribún. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sa arbitri musia po vyhrotenom zápase doslova zamknúť v kabíne, prosiť o pomoc a čakať, kým dorazí polícia a bezpečne ich vyprevadí von. Dlhoročný redaktor dokonca spomenul aj extrémny incident, pri ktorom sa situácia vyhrotila natoľko, že divák vytiahol na zápase atrapu revolvera.Amatérsky futbal tak podľa Ivana Mrišku balansuje medzi vášňou, tradíciou a tvrdou realitou. Napriek problémom si však zachováva svoje jedinečné čaro, ktoré na profesionálnej úrovni často chýba. Ako vyzerá zákulisie regionálnych súťaží, prečo kluby zanikajú a čo všetko sa môže stať na dedinskom ihrisku? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
Veľa každodenných procesov riešime dizajnovo, ale nevnímame to tak. Napriek tomu je dizajn v podnikaní i v bežnom živote všadeprítomný, a to z neho robí strategickú biznisovú disciplínu. „Dizajn je najlepší vtedy, keď si ho nevšímame. Vtedy máme pocit, že je to úplne samozrejmé, hoci niekto vynaložil veľa úsilia, aby to tak navrhol,“ hovorí v rozhovore Jakub Ptačin, dizajnér, podnikateľ a majiteľ Studia Echt. Kedy je správny okamih, aby značky zmenili svoj dizajn? „Čas na redizajn prichádza vtedy, keď chcú niečo nové povedať, keď nastala vo firme nejaká zmena – napríklad sú modernejší, ako vyzerajú, prišli s nejakou inováciou alebo prichádzajú na nový trh.“ V procese rebrandingu je často najťažšie, keď má firma identifikovať svoju unikátnosť a práve vtedy pomáha externý pohľad. Dizajnér zdôrazňuje, že značka môže byť príjemná, estetická, ale aj vizuálne agresívna až vtieravá a napriek tomu funguje. Dôležité je, aby vždy naplnila očakávania. „Ak spotrebiteľ zistí, že značka nenapĺňa to, čo sľubuje, alebo že produkt nie je dobrý, už sa nevráti a môžete mať akokoľvek pekný vizuál.“ Špecifickým problémom Slovenska je, že mu chýbajú veľké a silné značky, ktoré by boli známe aj mimo hraníc. Nie je to pritom problém malého trhu. „Stačí sa pozrieť na Slovinsko – tam je Krka, Gorenje či Elan. Nám také silné značky veľmi chýbajú, pretože práve tie sú zdrojom kapitálu v krajine,“ hovorí dizajnér. Dizajn ovplyvňuje aj nástup AI. Podľa Ptačina pomáha tvoriť veľké množstvo relatívne dobrých aj výborných výstupov, ale zároveň nás extrémne zavaľuje. „Zrazu sa môže stať, že ľudia budú hľadať niečo úplne iné, nedokonalé, možno roztrasené a nakrútené starou kamerou.“ Kam teda smeruje dizajn budúcnosti? Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: prečo je dizajn strategická biznisová disciplína, kedy by značky mali redizajnovať, aké finančné straty predstavuje slabý brand, aký brand má Slovensko ako krajina, prečo na Slovensku chýbajú veľké značky, ako AI mení dizajn značiek. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Majitelia športových klubov sa roky sťažujú, že investovanie do hokeja na Slovensku je len „čierna diera“ na peniaze. Napriek tomu svoje kluby nepredávajú. Je hokej drahým koníčkom alebo môže fungovať ako zdravý biznisový model? Kde končí nadšenie fanúšika a začína chladná ekonomická kalkulácia pri riadení špičkového športového klubu? Viac sa dozviete v rozhovore s majiteľom hokejového klubu Vlci Žilina Rastislavom Chovancom.
Marcové merania agentúr priniesli ochladenie pre opozičný tábor. Progresívne Slovensko sa v prieskumoch Focusu prepadlo o štyri percentuálne body oproti jeseni a klesajú aj menšie subjekty.Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.
Marcové merania agentúr priniesli ochladenie pre opozičný tábor. Progresívne Slovensko sa v prieskumoch Focusu prepadlo o štyri percentuálne body oproti jeseni a klesajú aj menšie subjekty.Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.
Aj keď sa o autizme či o deťoch s inakosťou hovorí otvorenejšie a viac, než inokedy predtým v našej minulosti, aj tak je to stále málo a nestačí to na to, aby sa rodičia a samotné takéto deti cítili v dnešnej spoločnosti prijato. V najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy preto prinášame diskusiu dvoch mám, ktorých dcérky Tamia a Matilda majú potvrdený autizmus. Počúvajte dnes s nami ich diskusiu o tom, aká bola cesta k diagnóze a čo vás život s autistickými deťmi dokáže naučiť.Na začiatku stálo len tiché podozrenie, ktoré s pribúdajúcimi mesiacmi, rokmi a problémami, ktoré videli u svojich dcérok, rástlo. A napriek tomu, že v oboch ich prípadoch najskôr pediatri diagnózu autizmus zo stola zmietli a rodičov chlácholili, že to všetko sa poddá, inštinkt mamy napokon nesklamal. Dnes majú ich dcérky potvrdený autizmus a ony ako mamy si za tie roky prešli aj radosťou z úľavy, pretkanú so strachom a krutou realitou často plnou sĺz až po vďaku, ktorú cítia za to, že ich osud obdaril tak čistými dušami, akými tieto deti dokážu byť.V dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy si môžete vypočuť rozprávanie o deťoch, ktoré vidia svet inak ako my ostatní. V ich svete môžu zvuky bolieť, ticho v ňom rozpráva vlastný príbeh a očný kontakt v ňom nie je jedinou cestou k srdcu. Pozvanie Babsy Jagušák prijali dve silné a inšpiratívne ženy, mamy autistických dievčatiek. Prvou je mama Tamie - spoluautorka projektu Tamitos Nina Bakalová a druhou je mama Matildy - fotografka Veronika Štabrila. V ich spoločnej diskusii sa dozviete:- kedy spozorovali prvé príznaky, že s ich deťmi nie je niečo v poriadku- prečo v oboch prípadoch pediatri pôvodne o autizme ako diagnóze nepremýšľali a radili vyčkať- spoločné príznaky autizmu už pri tých najmenších deťoch, ktoré z praxe obe hostky popísali a aj to, že sa niektoré úplne odlišovali- kedy napokon prišla konečná a potvrdená diagnóza a aké pocity si ako mamy v tie chvíle prežili- či sa s tým dá časom vyrovnať, najmä so strachom z budúcnosti, ktorý rodičmi (nielen) autistických detí lomcuje- s akými reakciami sa stretávajú v rámci našej spoločnosti a či sa dá držať si nadhľad nad kritikou a odsúdením, ktoré sa im často dostávajú- ako veľmi dokáže byť oporou najližšie okolie a rodina, pokiaľ prijmú deti s inakosťou a vedú k tomu aj ostatné deti- do akej miery ovplyvní súdržnosť partnerov diagnóza autizmus- aký je vzťah súrodencov k autistickým deťom a naopak, a prečo je to pre rodičov náročné napriek tomu, že súrodenci sú pre autistické deti jedinečnou oporou- v čom dokáže byť autistické dieťa darom a v čom naopak výzvou- a ako veľmi vás život s takýmto dieťaťom, tzv. čistou dušou naučí spomaliť a vážiť si i tešiť sa z tých najmenších maličkostí, ktoré inak zvyčajne berieme ako samozrejmosť. Počúvajte dnešnú časť podcastu Pre mamy s Babsy na Najmama.sk
Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant Juraj Kucka. V otvorenej diskusii s Julom a Muťom sa venoval návratu do rodnej Prievidze, rozdielom medzi svetovým futbalom a treťou ligou, ale aj téme bolesti, s ktorou dnes musí pravidelne nastupovať na ihrisko.Slovenský futbalový svet pozná Juraja Kucku ako nekompromisného bojovníka, ktorý pôsobil v talianskej Serie A či v anglickej Premier League. Dnes ho však fanúšikovia vídajú na oveľa skromnejších štadiónoch. Ako sám priznáva, návrat domov nie je len o emóciách, ale aj o každodennom súboji s vlastným telom.V podcaste opisuje svoju aktuálnu situáciu poznačenú zraneniami. „Cítim, že to koleno proste zanechalo svoju daň a každý jeden tréning aj zápas idem cez bolesť,“ hovorí úprimne o stave, ktorý mu nedovoľuje fungovať na sto percent. Napriek tomu zostáva lídrom v kabíne a prirodzenou autoritou pre mladších spoluhráčov.Rozhovor ponúka aj zaujímavý pohľad na rozdiely medzi vrcholovým futbalom a nižšími súťažami. Bývalý slovenský reprezentant priznáva, že prispôsobiť sa pomalšiemu tempu hry je pre neho niekedy náročnejšie, ako kedysi zvládať rýchle kombinácie na najvyššej úrovni.Príjemná debata sa dotkla aj fungovania kabíny v nižších ligách. Skúsený stredopoliar s úsmevom prezradil, že jeho „zápisné“ bolo prekvapivo skromné. Spoluhráčom priniesol niekoľko fliaš Kucovice. Aj takéto momenty podľa neho dokazujú, že futbal si treba predovšetkým užívať.Diskutovanou témou bola aj jeho životospráva a prístup k regenerácii. Juraj Kucka porovnal začiatky kariéry v Ružomberku s profesionálnym prostredím v AC Miláno. „V Miláne skúšali rôzne veci. Boli to samé extrémne dávky. To boli všelijaké toastové chleby s Nutellou a strašne veľa. Ale niekomu to vyhovovalo,“ spomína s humorom na netradičné praktiky z Talianska.V rozhovore sa nevyhol ani psychickej stránke futbalu. Juraj Kucka otvorene hovoril o kritike fanúšikov po návrate na Slovensko či o dôležitosti mentálneho koučingu, ktorý mu pomohol lepšie zvládať tlak a negatívne reakcie.Niekdajší hráč Slovana či AC Miláno dnes ukazuje, že futbal nie je len o veľkých štadiónoch a prestížnych súťažiach. Ako vníma svoj návrat domov, čo ho stále motivuje pokračovať a aké rozdiely vidí medzi svetovým a slovenským futbalom? To všetko a ešte viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
Donald Trump už hovoril o víťazstve, hovoril o mierových rozhovoroch... ale zdá sa, že nič z toho v Iráne nie je. Napriek bombardovaniu režim neskolaboval, občianska vojna sa nerozpútala, akurát sa neplavia lode a kolabujú svetové trhy. Čo sa teda v Iráne deje, kam to celé smeruje a dokedy bude vojna pokračovať? Tomáš Prokopčák sa pýta zahraničného reportéra denníka SME Daniela Hoťku. Zdroj zvukov: CT24 Odporúčanie: A dnešné odporúčanie má pre vás Dano: sú ním série krátkych youtubových videí RANE Geographic Challenges, ktoré vysvetľujú základný zemepis najdôležitejších krajín i to, prečo Irán či Rusko sú takými, akými sú.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Táto vojna sa pre USA vôbec nevyvíja dobre. Irán nemusí prehrať a jeho režim sa môže udržať. Navyše, strategický Hormúzsky prieliv môže byť zablokovaný aj celé mesiace. Pre povesť USA - ako svetovej veľmoci, to môže mať zničujúce následky. Pre Aktuality Nahlas to povedal Andrej Žiarovsky.Plánovaný iránsky Blitzkrieg sa Donaldovi Trumpovi evidentne rozsýpa pod rukami. Napriek sérií masívnych raketových a leteckých úderov sa Irán vzdať odmieta a konflikt tak čoraz viac eskaluje. Úzkym hrdlom sa stáva Hormúzsky prieliv, ktorého dlhodobá blokáda je schopná poslať svetovú ekonomiku do globálnej recesie. Zatiaľčo Izrael si plní svoje dávne bezpečnostné sny, americký prezident vyžaruje čoraz väčšiu zmätenosť i bezradnosť. Kam sa vlastne uberá vojna o Irán, o čo ide Spojeným štátom a ako ju pocítime my - tu v Európe? Téma dnešného denného podcastu s Andrejom Žiarovským.Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s Andrejom Žiarovským, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Priemerný tínedžer dnes vidí za hodinu viac nahých tiel a sexu, ako generácie jeho predkov za celé svoje životy. Napriek tomu sexuálna aktivita mladých ľudí rapídne klesá. Čo sa deje s naším mozgom? V tejto epizóde s Denisom z podcastu Mozgová Atletika preberáme, ako sociálne siete a porno hackli náš dopamínový systém. Evolúcia nás naprogramovala tak, aby bolo rozmnožovanie naším hlavným motorom. Dnes však čelíme ultradopamínovým stimulom bez akejkoľvek námahy. Výsledok? Strata libida, neschopnosť udržať pozornosť a potreba vyhľadávať stále extrémnejšie veci na dosiahnutie uspokojenia. Zistite, prečo vás reálny partner už nebaví a ako tento dopamínový prepad zastaviť. Kamoši ďakujeme vám, že ste s nami aj v roku 2026! Aj vďaka vám môžeme tvoriť obsah, ktorý otvára dôležité témy a rozhovory. Vaša podpora nás posúva ďalej a veľmi si ceníme každého z vás ❤️ Merch nájdeš na našom webe spolu s našou hrou 69 sekúnd či seksy printami! - https://sexualnavychova.com/obchod/ Chceš viac, než čo sa zmestí do epizód?