Podcasts about svoje

Na Slovensku je lepšie byť zdravý než tu žiť s nejakým typom zdravotného hendikepu, hovorí Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. “Áno, ja sama by som mala obavu z toho, ako sa mi tu bude žiť so zdravotným postihnutím. Tá predstava je dosť hrozivá, dodáva. A prečo sú mnohí zdravotne postihnutí doslova “na vojnovej nohe” s našimi poisťovňami?  Sú tu, medzi nami. Sedia v invalidných kreslách, majú biele palice či vodiacich psov pre nevidomých, majú autizmus či Downov syndróm alebo trpia trvalými zdravotnými následkami po infarkte, porážke či dopravnej nehode. Či sú jednoducho už veľmi starí a zápasia s neduhmi vysokého veku. Sú tu, všade naokolo, ľudia s nejakým typom zdravotného postihu. Od osudu majú toho na svojich bedrách naložené viac ako dosť, náš štát im však často nielenže nevie dostatočne rýchlo a účinne pomôcť, ale neraz im stavia do života ďalšie bariéry a doslova im hádže polená priamo pod nohy. Svoje by o tom vedeli povedať aj ich blizki, ktorí často obetujú vlastné kariéry, prácu či dokonca i vzťahy, len aby sa o nich mohli postarať. No ani oni to tu vôbec nemajú ľahké. A stať sa to pritom môže komukoľvek z nás, nevieš dňa ani hodiny. A postoj štátu? Zrejme je to veľakrát aj cieľ i metodika úradov, odradiť uchádzačov o štátnu podporu a sťažiť im prístup k pomoci, na ktorú majú nárok. Obávam sa, že je to aj akýsi “tichý metodický postup” pretože to má dopady na štátny rozpočet, domnieva sa Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská Ako sa tu teda žije ľuďom so zdravotným postihom a prečo je pre nich často sociálna či zdravotné poisťovne doslova nepriateľmi? Berieme problémy ľudí s psychickými problémami vážne? A sme dostatočne empatickí k deťom, ktoré nie sú dokonale zdravé a umožňujeme im dosiahnuť najvyššie dosiahnuteľnú úroveň fyzického a mentálneho zdravia a k tomu aj príslušného vzdelania? No a napokon, ako sme na tom s tou už celé dlhé roky presadzovanou bezbariérovosťou? Témy a otázky pre Komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzanu Stavrovskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje  Braňo Dobšinský.      

  Jarná protiofenzíva ukrajinskej armády, či prelomová bitka moderných dejín. Výrazy, ktorých výskyt vo verejnom priestore v posledných dňoch dramaticky rastie. A posilňujú ich správy o ukrajinskej vojenskej prítomnosti na východnom brehu Dnepra, teda na území, ktoré držia Rusi. Sme na prahu novej etapy vojny? Možno rozhodujúcej? A ak sa čakalo na vhodné počasie a čerstvé posily – je ten čas tu? Naviac ak slovná podpora zaznieva rovno z úst šéfa Nato a ten hovorí o „dobrej pripravenosti“ Ukrajincov vziať si späť viac zabratého územia v nadchádzajúcej ofenzíve? Téma pre vojenského analytika Mateja Kandríka.   Nie frontálny útok, no zvrat možný   „Nečakajme nejaký epický frontálny útok na ruské pozície“, tvrdí analytik vojenského think-tanku Adapt Institute. Hovorí o potrebe prenastavenia očakávaní. „Čakajme skôr postupné metodické ničenie komunikačných a infraštruktúrnych uzlov. Ziska predpolia, na ktorom sa dá rozvinúť ďalšia ofenzíva. Hľadanie slabín v ruskej obrane na rôznych častiach frontu“, tvrdí.   Kandrík očakáva nenápadný rozbeh ukrajinskej ofenzívy.   Možno zaň považovať už aktuálnu prítomnosť ukrajinskej armády na východnom brehu Dnepra v oblasti oproti Chersonu? „To nie je také dôležité v celkovom obraze konfliktu“, tvrdí. „Vojnová línia má okolo tisíc kilometrov a aktuálne operácie Ukrajincov na východnom brehu Dnepra, ktorý je pod ruskou kontrolou, je len malou časťou frontu“, vysvetľuje.   Krym – strategický pre Moskvu i Kyjev   Záporožie je podľa neho najčastejšie diskutovaný smer pripravovaného útoku, ktorý by mal smerovať k rozdeleniu územia na dve časti. S cieľom odrezať zásobovacie trasy po pobreží Azovského mora smerom Krym. Na Krym, ktorý je pre Vladimíra Putina strategický.   „Krym by tak zostal veľmi zraniteľný. Zásobovanie by bolo možné len cez Kerčský most a pred Moskvou by vyvstala otázka, či je to udržateľné“, vysvetľuje vojenský analytik.   Začiatok očakávanej jarnej ofenzívy ukrajinskej armády očakáva do polovice mája. Nepredpokladá však, že pôjde o rozhodujúcu bitku v zmysle konečného ťaženia k víťazstvu. Podľa Mateja Kandríka môže byť zlomová, no v zmysle, že dá smerovanie ďalšiemu vývoju vojny. „Môže byť zlomom, kedy sa Ukrajine podarí otočiť“, vysvetľuje.   Prigožin: Tretia svetová je blízko   „Ak nám Rusko hovorí, že v prípade útoku na Krym je pripravené použiť jadrové zbrane a Kyjev deklaruje, že Krym chce naspäť, bude to znamenať, že západ stiahne svoju podporu?“, pýta sa Kandrík. Pripomína pritom, že aj v prípade výrokov šéfa Wagnerovcov Jevgenija Prigožina ide o „zastrašovanie“.   Poukazuje na fakt, že podľa ruskej „jadrovej doktríny“ Moskva už dnes má zámienku použiť jadrové zbrane. „V ich jadrovej doktríne sa hovorí, že aj konvenčný útok zásadným spôsobom ohrozujúci ruskú štátnosť a ruské územie môže byť dôvodom na nukleárnu odpoveď“, tvrdí.   „Formálne anektované územia Luhanska, Donecka a Záporožskej oblasti boli pod ukrajinskou kontrolou, a tá (jadrová) odpoveď neprišla. Ak by som mal byť diablov advokát, pýtal by som sa, či chceme skutočne Kremľu veriť jeho jadrové vyhrážky“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jaroslava Rezníka dobieha minulosť. Denník N opísal absurdný prípad, ako obžalovaný podnikateľ platil jeho dcéram 200-tisíc eur. Rezník to nielenže nevie vysvetliť, vymyslel si príbeh, ktorý znie ako keď deti povedia, že nemajú domácu úlohu, lebo im ju zožral pes. Nie je to však všetko. Otáznych transakcií visí nad Rezníkom viac. Na jednu z nich si zaspomínam v dnešnom newsletteri. Som rada, že nás stále čítate. Aktuálne vydanie newslettra ZKH píše: ⁠https://komentare.sme.sk/c/23157233/zkh-pise-reznik-nevie-vysvetlit-viac-nez-len-peniaze-pre-svoje-dcery.html  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠SME.sk⁠⁠ na ⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH a ZKH píše.

Vojna na Ukrajine sa naozaj podobá na Druhá svetovú vojnu. Pozeral som film “Na Západe nič nové”  a ono to tam takto skutočne je, akurát je to posunuté do 21. storočia. Vraciame sa v čase. Hovorí vojnový fotograf Ján Husár. Podľa neho ide o jeden z najpodstatnejších konfliktov lebo má silu preliať sa aj sem, k nám a ako taký by sa mal zachytávať nie tak, aby ľudí unavoval, ale aby ich informoval. Hovorí sa, že jedna dobrá fotografia povie viac než milión slov. Zvlášť to platí o fotografiách vypovedajúcich o existenciálnych situáciách nášho bytia: O smrti, boji o život, utrpení, o bolesti či strate, ale vypovedá aj o našej odvahe a hrdinstve zoči voči najväčšiemu nebezpečenstvu. Niet divu, veď fotografia cieli priamo na naše srdce i dušu. Svoje by o tom vedeli povedať autori azda najslávnejšich fotografii z druhej svetovej vojny: Robert Capa či Jevgenij Chaldej. Aj brutálny a krvavý konflikt na susednej Ukrajine už vyše roka môžeme sledovať - a to  prakticky dennodenne, najmä prostredníctvom sily obrazu a sily fotografie. No a jedným z tých, ktorí nám takto umožňujú doslova spoluprežívať všetok ten zmar, hrôzu, ale aj odvahu a nádej, ktorá sa už vyše roka deje na Ukrajine a ktorí túto vojnu sledujú priamo na mieste je i známy vojnový fotograf, ale aj humanitárny pracovník Ján Husár. Ako hovorí: “Pôvodní Američania verili, že fotografia dokáže ukradnúť dušu, ale nevedeli to, že ju vie brať aj fotografovi. Pochopil som, že vojnoví fotografi sú vlastne protivojnovými fotografmi. Chcem ukazovať na základe čoho vzniká taká nenávisť, že toto ľudia dokážu robiť.  Aká je teda tvár ukrajinskej vojny očami fotografa Jána Husára a dá sa vôbec svetu priblížiť všetko to  utrpenie, zmar, ale aj hrdinstvo a vôľa žiť za nám nepredstaviteľných podmienok? Čo by malo byť pointou dobrej vojnovej fotografie, kde má tento typ žurnalistiky svoje limity a čo do nej už nepatrí? A aké vysvetlenie na to, kto sme a akí sme, má človek, čo sa opakovane pozeral do tváre bolesti nevinných od Gazy cez Irak až po Ukrajinu? Počúvate Ráno Nahlas, s vojnovým fotografom Jánom Husárom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Kromě divadla si zkusila i moderování pořadu o proměnách lidí, kteří nebyli spokojeni se svým vzhledem. „Bylo mi to blízké a soucítila jsem s nimi. Byli přesvědčeni, že změna fyzická jim změní i duši,“ uvádí herečka. Jaké byly začátky v seriálu Ordinace v růžové zahradě? Trpí fobiemi? Byl těžký přechod z jednoho televizního seriálu do druhého? Hraje ráda v komediích? Vyzkoušela hodně diet?Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ilse Koch vstúpila do histórie ako jedna z najkrutejších a najbrutálnejších žien vôbec. Svoje sadistické túžby ukájala v koncentračnom tábore Buchenwald, ktorý bol postavený, aby v ňom takzvaní vyvolení masovo zabíjali nevinných ľudí len za to, že sa vôbec narodili. NEXT? PREKLIATIE ROPY Z PERZIE  https://open.spotify.com/episode/5LzRp3L3PQqn1Cv4UrCGDw?si=sPxzHk1wSn6-AYS85jhi_g  Viac o príbehu Vratka Štupľa na  https://vratkostupel.sk/  VRAŽEDNÉ PSYCHÉ a MOZGOVÁ ATLETIKA v Banskej Bystrici NAŽIVO! V piatok 7.4. o 19:00 v Aule SZU.  Vstupenky na  www.zapotour.sk  Autorom námetu @vrazedne_psyche je moderátor Richard Mažonas, príbeh vraha do literárnej podoby preniesol spisovateľ Dušan Budzak, konanie vraha analyzujeme s dlhoročným súdnym znalcom z oblasti psychiatrie, MUDr. Svetozárom Drobom. V každej epizóde tejto série si priblížime konkrétny prípad z histórie nielen slovenskej kriminalistiky. Zverejnené informácie pochádzajú z voľne dostupných zdrojov a účelom umeleckého diela nie je zásah do osobnostných práv dotknutých osôb.  https://linktr.ee/vrazednepsyche  PRODUKCIA by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  Daj nám follow na IG a TikToku @zapoofficial  Všetky podcasty a mnoho obsahu navyše nájdeš v aplikácii TOLDO  toldo.app  

Niekdajšia miss – kráľovná krásy slovenských stredoškoláčiek - s rozbehnutou kariérou sveta, ktorý sa točí okolo modelingu, nakoniec sa upísala medicíne. A nie hocakej: tej v tropickej Afrike. A ak na jej prvej súťaži krásy porota ocenila aj jej kreativitu, v improvizovaných podmienkach čierneho kontinentu akoby ju našla. V dnešnom RánoNahlas sa pozrieme na príbeh „lekárky v divočine“, ktorá svoje africké skúsenosti naplno využila aj doma na Slovensku na covidových oddeleniach. Lekárka Monika Paločková.     Modeling ako dobrá príprava na africkú improvizáciu   Najprv Taliansko, Španielsko a Francúzsko, destinácie, kam ju zaviedol modeling, neskôr Afrika. To už v pozícii začínajúcej lekárky s diplomom z Karlovej univerzity.   „Medicínu som vybrala preto, lebo sa dá robiť kdekoľvek na svete“, tvrdí. „Či už v rozvojových krajiných, alebo tých rozvinutých. Mojim snom bolo pomáhať tam, kde by sa inak nepomáhalo“, rozpráva.   Ešte predtým si však „odskočila“ do sveta módy. Jej dvere jej širšie pootvoril titul „miss stredných škôl“. „Si vysoká, skús to s modelingom“, počúvla na začiatku radu svojho okolia. Začala tak dekádu, ktorá ju uviedla do sveta módnych mól, cestovania. „Ostrieľala som sa, naučila jazyky a samostatnosti“, spomína Monika. Prišla však na to, že modeling „využil tak desať percent môjho potenciálu“.   V podcaste sa dozviete aj odpoved'na otázku, či by do sveta modelingu pustila svoje dieťa.   Oslovila ju vtedy práca charizmatického Vladimíra Krčméryho a jeho rozvojové projekty v Afrike.   Nemocnica na banánovom poli   Prvou africkou štáciou bola „neplánovaná“ zastávka v Burundi. Po prílete musela istý čas čakať na víza do svojej destinácie vo Rwande. „Bola to krásna nemocnica, postavená na banánovom poli. Fungovala dobre, až na to, že nemala aktuálne lekárov“, opisuje svoje africké začiatky Monika.   „Bola som tam jediný lekár. Mojim šťastím bolo, že som mala „po ruke“ 250 kilometrov vzdialeného atestovaného infektológa, ktorý bol vždy k mojej dispozícii na telefóne“.   Africké lekárske začiatky tak Monika Paločková prežila najmä na virtuálnych konzíliách. V praxi to podľa jej rozprávania vyzeralo tak, že keď si s niečim nevedela rady, zapla smart telefón a postupovala podľa rád kolegov expertov. „Chirurgovi som teda cez videohovor ukázala ranu, s tým, že čo s ňou, čo robiť“, vysvetľuje.   Šťastím jej afrických začiatkov bolo, ako spomína Monika Paločková, že väčšina diagnóz boli infekcie a prakticky sa opakovali.   Keď deti zachraňujú deti   „Spomínam si na prípad asi päťročného chlapčeka, ktorý mi v náručí doniesol svojho dvojročného bračeka. Položil mi ho na posteľ, že je chorý a potrebuje pomoc“, pokračuje v rozprávaní Monika. Šlo pritom o komatický stav z mozgovej malárie. „Bol to moment, na ktorý si spomínam doteraz“, dopĺňa.   „V Burundi som mala aj prípad osemročného chlapca s prestrelenou rukou a nohou“, pokračuje v spomienkach. Šlo o obeť muža, ktorý si chcel vyriešiť účty s jeho otcom, keďže ho však nenašiel, svoj hnev si vyvŕšil na dieťati. „Predo mnou sa ocitol postrieľaný malý chlapec a ani nezaplakal. Bol ticho, kamenná tvár...Sú to silní ľudia“, hovorí Monika.   Afrika naučila mladú lekárku so skúsenosťou sveta modelingu zahodiť ustráchanosť, aspoň tak o tom hovorí. „Veci beriem tak, ako prídu“, hovorí. „Afričania sú pre mňa príkladom bezprostrednosti. Nesťažovali sa na to, čo nemajú. Tešili sa naopak z toho, čo majú. To ich robilo šťastnými“, hovorí Monika. „Toto by som si chcela zobrať do môjho života v Európe a zostať pri tom čo najdlhšie. Je to veľmi dobrá prevencia vyhorenia a životnej skepsy“.   Pandémia ako ťažké vytriezvenie z Afriky   Na Slovensko sa vrátila do situácie, keď nemocnice kolabovali pod náporom covidových pacientov. „Zaskočilo ma, že som tu zažívala smrť častejšie, ako v Afrike“, hovorí. „Bolo to frustrujúce, že v zdravotníctve, ktoré je vyspelejšie a vybavenejšie, pacienti umierali častejšie“, spomína. Zaradila sa vtedy vrámci tretej vlny medzi kolegov na jedno z covidových oddelení.   Hovorí, že nášmu zdravotníctvu by pomohlo už „nasadenie a spolupráca“ zainteresovaných, na čo bola zvyknutá v rozvojových projektoch. „V nich sa využíva potenciál a kreativita našich pracovníkov a rovnako potenciál miestnych. Výsledkom je podnetné prostredie miestnych zariadení napriek okliešteným podmienkam“.   Najväčšia výzva - materstvo „Zo všetkých doterajších životných rolí, ktoré som doteraz skúsila, je materstvo jednou z najťažších. V spoločnosti je však málo oceňované, vzhľadom k jeho náročnosti. A hovorím to po tom, čo som absolvovala medicínu na Karolovej univerzite a dva roky v Afrike! Mám to s čím porovnať.“   Monika Paločková je čerstvá matka. Aj celý podcastový rozhovor vznikol s jej spiacim dieťaťom v náručí. Svoje materstvo pritom vníma ako „najväčšiu výzvu“, paradoxne v spoločnosti, ktorá ju berie ako samozrejmosť.   „Rola matky sa berie ako samozrejmosť. Veľmi málo sa vidí sa, čo všetko je za tým“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V špeciálnom živom nahrávaní genetické špeciálu sa Samuel rozprával s Filipom Uhrinom, ktorý pôsobí ako genetik v spoločnosti DNA ERA. Rozprávali sme sa o tom, ako sa vlastne genetická informácia číta, či je dobre čitateľná a ako dokáže to, čo z nej vyčítame, zmeniť naše životy. Zašli však aj do filozofických aspektov a prediskutovali aj to, aké gény by mohli mať mimozemšťania. Toto živé nahrávanie prebehlo 16. februára v podniku Bite & Byte, video si môžete pozrieť tu. Ďalšie živé nahrávanie bude na tom istom mieste 31. marca, tešíme sa na vás. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5            

Egzotična putovanja, dizajnerska odeća, vredna umetnička dela nisu nešto što u Srbiji mogu da priušte samo najbogatiji, a to je samo jedna od predrasuda koje nas koče da živimo kako želimo i koju u podcastu "Život na srpskom" razbija Monika Husar. Monika Husar se nedavno vratila s Maldiva, gde je išla u sopstvenom aranžmanu i prošla mnogo bolje nego da je uplatila egzotičan zimski odmor u nekoj turističkoj agenciji. Na njoj uvek svi primete interesantne modne komade, neretko poznatih dizajnera - nalazi ih na buvljaku. Svoje snove iz detinjstva ostvaruje kao direktorka male agencije za odnose s javnošću u oblasti kulture, a u podcastu "Život na srpskom" otkriva šta sve stoji iza i kako živeti sa stilom u Srbiji bez neke astronomske plate. Autorka podcasta "Život na srpskom" je Ana Kalaba.

Nova epizoda podkasta ŠBB KBB - "Šta bi bilo kad bi bilo" je masterklas iz maštanja Damira Sertića, planetarno priznatog masteršefa i jednog od najboljih svetskih kuvara. Radni naslov epizode je "Lajanje na Mišelinove zvezdice" s obzirom da nam Damir iz prve ruke otkriva šta treba da znamo o sjaju i prokletstvu Mišelinovih zvezdica. Svoje kulinarsko putovanje Damir je započeo tragajući za savršenim receptom za picu. Tako je poečlo, a danas je član udruženja ‘World Master Chef Society‘. Veliki je poznavalac grafičkog dizajna što mu pomaže pri kreiranju velemajstorija na tanjiru. Pričamo o njegovom razvojnom putu, ali i o tome koliko je taj posao stresan i opasan. Saznaćemo i šta je osnova molekularne gastronomije, kao i da li je smisleno da postoje veganski ćevapčići i šta mu je zajedničko sa Lejdi Gagom i Severinom. Damir kreira vrhunske specijalitete i kombinuje na prvi pogled nemoguće. Piše jelovnike poput najuzbudljivijih trilera. Edukuje mlade ljude i talente i vazda je u potrazi za astronautima u kuhinji. U novoj epizodi "Šta bi bilo kad bi bilo" otkriva nam kako kesten može da se kombinuje sa jastogom, šta mu je izazov od rečnih nemani za spremiti, kojim danima se u Beogradu jede suši, ali i koje reči iz beogradskog slenga rado koristi, a koje prepoznaje da su stigli iz zagrebačkog i odomaćili se kod nas. Damir je često na putovanjima, u pokretu, vodi nekoliko hotelskih kuhinja, majstor je i ‘fine dining‘-a u privatnim avionima. Na pitanje kada ima slobodni dan - uzvraća pitanjem - "Šta je slobodan dan?". Dobrodošli na njegov ŠBB KBB masterklas u nedelju u 18h. Slušamo se i gledamo na sajtu Nova.rs, YouTube kanalu Nova S, kao i na svim podkast platformama. Dobra priča sledi.

Jestli toužíte po něčem svém, ale netušíte, co by to mělo být, nebo si myslíte, že neumíte nic extra a nejste ničím zvláštní a nemáte na nic extra nadání, tak tohle je díl přesně pro vás!V tomhle dílu podcastu vás provedu systémem, který úspěšně používám se svými klientkami, které se cítí se svým projektem “zaseknuté” jen proto, že pořád ještě nenašly svoje “niche” [nyš]. A jestli potřebujete pomocnou ruku (nebo spíš ucho a kus šedé kůry mozkové), nabízím vám svou. Stačí si objednat jednorázovou hodinovou konzultaci a určitě na to společně přijdeme: https://www.skolastylu.cz/konzultaceČím začít, když chcete rozjet svůj online byznys: https://www.skolastylu.cz/tyden/Tohle potřebujete, jestli chcete začít (nebo zvýšit) prodeje v online (a vlastně i v offline) světě: https://www.skolastylu.cz/obsah 

V dnešní epizodě podcastu Stopáž se kromě klasického přehledu těch nejzajímavějších technologických zpráv věnujeme dalšímu pokusu naší vlády o boj s dezinformacemi. S novinářem iRozhlasu Janem Cibulkou probíráme co všechno (ne)obsahuje strategický dokument, který stát úzkostlivě tají. Celý rozhovor si poslechněte v přehrávači, a nebo ve vaší oblíbené podcastové aplikaci.Co je v dokumentu pozitivního? Jak se stát chystá jednat se sociálními sítěmi? Kdo je vlastně vládní zmocněnec pro boj s dezinformacemi? A jak by měl stát dezinformace řešit? Pusťte si celý rozhovor v dnešní epizodě Stopáže.

Združene države so sledile Nemčiji in napovedale dobavo svojih tankov Ukrajini. V Kremlju so do odločitev Zahoda pričakovano zelo kritični, v Kijevu pa so novico pozdravili. Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je ob tem kot ključ do uspeha izpostavil nujnost hitre dobave tankov. Iz Washingtona prihajajo opozorila, da bodo njihovi tanki do Ukrajine potovali več mesecev. Druge teme: - Vlada o finančnem dodatku sodnim funkcionarjem - Svet UKC Ljubljana za generalnega direktorja imenoval dosedanjega vršilca dolžnosti Marka Juga - Obnovo hitre ceste v Vrtojbi zavira tudi pomanjkanje delovne sile

Autorka podkasta Danasa Nina Čolić ugostila je An Mari Ćurčić, novinarku i jednu od idejnih tvoraca sajta “Za Tebe #VAŽNOJE”. U ovonedeljnom podkastu razgovarali smo o medijima i njihovom uticaju na mentalno zdravlje svojih čitalaca, slušalaca i gledalaca, kao i na same kreatore medijskih sadržaja, ali i o načinima na koje je moguće poboljšati izveštavanje o osetljivim temama. Novu epizodu podkasta možete da gledate i na Jutjubu. Ako Vam se dopala ova epizoda, pratite nas i želite da nas podržite, možete to učiniti članstvom u Klubu čitalaca Danasa na ovom linku: https://klub.danas.rs/ Kao članovima našeg Kluba svako veče ćemo vam na mejl adresu slati PDF izdanje Danasa, pre nego što se taj broj pojavi na kioscima. A ako Vam je papir ipak draži, možete se pretplatiti i na naše štampano izdanje: https://www.danas.rs/pretplata/ Hvala što pratite naš rad. Vaš Danas

Ameer Ghareeb je Iračan z Trnavy. V podcaste rozpráva aj o tom, kde sa cíti doma a prečo by si podľa neho mali Slováci viac veriť.  Čo zažíva človek pochádzajúci z Blízkeho východu, keď sa chce začleniť do slovenskej spoločnosti? Ako sa k nemu správajú našinci? Aké prekážky musel prekonať, aby si u nás vytvoril zázemie? Aj na tieto otázky odpovedá Ameer Ghareeb, ktorý v roku 2006 ušiel z Iraku a usadil sa na Slovensku.  V podcaste Migračný kompas rozpráva svoj príbeh a vysvetľuje, prečo má Slovákov rád aj napriek tomu, že tu neraz čelil predsudkom a šikane. Prezrádza aj to, ako vníma naše Vianoce a ako bude tráviť tohtoročné sviatky. Ameer Mayyahi Ghareeb spolu s otcom opustil Irak, v Trnave vyštudoval aplikovanú informatiku a automatizáciu v priemysle. Momentálne podniká a študuje na univerzite v Banskej Bystrici, kde chce v dizertačnej práci zhrnúť svoje skúsenosti a poznatky z integrácie.  Moderuje: Sofia Martinková, členka mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami Čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku.  Čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne. Táto epizóda podcastu vznikla v rámci projektu, ktorý je podporený z prostriedkov Európskej únie, v rámci programu Práva, Rovnosť a Občianstvo (2014 – 2020).

Vianoce. Obdobie, kedy sa čas na chvíľku spomalí, sme v kruhu našich najbližśích v teple domova. No nie každý má také šťastie. Vojna na Ukrajine neutícha ani v tieto sviatočné dni. Putinova agresia vyhnala státisíce ľudí za hranice a tohtoročné Vianoce budú sláviť mimo svojej krajiny ďaleko od svojich rodín. Svoje tradície si tak pripomínajú len v rámci komunity, ktorá si našla dočasný domov niekde inde. Aj v Bratislave si Ukrajinky s deťmi urobili malé provizórne Vianoce pri varení varenykov, jedného z národných ukrajinských jedál, ktoré majú svoje miesto aj na vianočnom stole. A my s podcastom Dobré ráno, sme boli pri tom. Reportáž pripravila Jana Maťková. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

1. Kollár chce predčasné voľby. 2. Matovičovo dedičstvo. 3. Sulík dosiahol to, o čom sníval Danko.

Ľudovítovi Makoóvi sa podarilo ako kajúcnikovi odhaliť veľa trestnej činnosti, ale to neznamená, že mu treba veriť každé slovo a je veľmi pravdepodobné, že ešte skrýva veľa temných tajomstiev, hovorí o hlavnej postave svojej knihy “Kajúcnik” investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Kto je Ľudovít Makó a akým je človekom, kajúcnikom či hriešnikom? No a čomu dnes čelia Ukrajinci a ako prepojiť ich potreby a naše možnosti? Kajúcnik, tak sa volá najnovšia kniha môjho kolegu, investigatívneho reportéra Aktualít Martina Tučeka. Kniha opisuje osud asi najznámejšieho kajúcnika na Slovensku. Pripomeňme, že Ľudovít Makó bol za Roberta Fica roky riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správa a z funkcie ho odvolal až minister financií Eduard Heger. Následne ho pre závažne podozrenia zatkla polície a tak sa z neho stal jeden z najdôležitejších a najznámejších spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikoch. A práve o ňom s Martinom Turčekom bude nasledujúce minúty Rána Nahlas. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa pozrieme na Ukrajinu. Kde, ešte aj po vyše deviatich mesiacoch krvavej a brutálnej ruskej agresie berú Ukrajinci odvahu a silu sa brániť? Čomu veria, čo potrebujú a aký má zmysel im materiálne i finančne pomáhať? Téma pre Martina Poliačika, tentoraz v úlohe zástupcu riaditeľky ukrajinskej kancelárie Globsecu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Saša Drábek našla svoju slobodu v hudbe. Už ako malá si jej pomocou vytvárala svet do ktorého mohla patriť. Ku svojej hudobnej kariére sa dostala ako jej idoly hudobníčky Sophie a Arca a to hraním pre malé publikum v underground kluboch. O to väčším prekvapením pre ňu bola ponuka zahrať na koncerte pre Slovenskú tepláreň na Zámockej ulici. O rok si budete môcť vypočuť na festivale Pohoda. Saša sa tak stáva inšpiráciou pre ďalších queer ľudí. Pozitívnym príkladom aký nemala, keď vyrastala. Spomína si na nedostatok idolov a zlú reprezentáciu trans ľudí v médiách a je vďačná že dnes je tomu inak. Lepšiu budúcnosť pre trans ľudí vidí vo vzdelaní, ktoré chýba v školskom systéme na Slovensku. Cíti sa na Slovensku bezpečne a vie si tu predstaviť svoj život? O tom a mnohom ďalšom v novej epizóde Teplej vlny.  Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec a Liberty Blake Simon.

Ľudovítovi Makoóvi sa podarilo ako kajúcnikovi odhaliť veľa trestnej činnosti, ale to neznamená, že mu treba veriť každé slovo a je veľmi pravdepodobné, že ešte skrýva veľa temných tajomstiev, hovorí o hlavnej postave svojej knihy “Kajúcnik” investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Kto je Ľudovít Makó a akým je človekom, kajúcnikom či hriešnikom? No a čomu dnes čelia Ukrajinci a ako prepojiť ich potreby a naše možnosti? Kajúcnik, tak sa volá najnovšia kniha môjho kolegu, investigatívneho reportéra Aktualít Martina Tučeka. Kniha opisuje osud asi najznámejšieho kajúcnika na Slovensku. Pripomeňme, že Ľudovít Makó bol za Roberta Fica roky riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správa a z funkcie ho odvolal až minister financií Eduard Heger. Následne ho pre závažne podozrenia zatkla polície a tak sa z neho stal jeden z najdôležitejších a najznámejších spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikoch. A práve o ňom s Martinom Turčekom bude nasledujúce minúty Rána Nahlas. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa pozrieme na Ukrajinu. Kde, ešte aj po vyše deviatich mesiacoch krvavej a brutálnej ruskej agresie berú Ukrajinci odvahu a silu sa brániť? Čomu veria, čo potrebujú a aký má zmysel im materiálne i finančne pomáhať? Téma pre Martina Poliačika, tentoraz v úlohe zástupcu riaditeľky ukrajinskej kancelárie Globsecu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Chceli by ste hrať lepšie basketbal, viacej variť či hovoriť to taliansky? Nezúfajte, možno existuje vesmíre, v ktorom to zvláda vaša iné ja. Prečo fyzika naznačuje existenciu možných paralelných svetov?  Aké sú hlavné kritiky tejto myšlienky? A ako by sa dala testovať? O tom všetkom diskutujú, v tomto vesmíre, Jozef a Samuel. Svoje krátke nahrávky s pozdravmi pre ostatných poslucháčov posielajte na vedator.svk@gmail.com  Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5  

Odchádzam zo Slovenska, dávam si od neho sabatikal – pred rokom takto oznámila svoje rozhodnutie opustiť krajinu verejnosti známa, medzi politológmi etablovaná, s obzorom skúsenosti vzdelávania v Oxforde - Viera Žúborová. Prekážala jej najmä „degradácia vzdelaných“. Odišla do Berlína. Čo tam našla? A ako vidí „malú krajinku“ – ako píše o Slovensku – z perspektívy svetovej metropoly a zažitej demokracie?   „Berlín nie je Nemecko, Nemecko nie je Berlín. Je to metropola, ktorá je takou ‚špongiou‘ multikultúrnosti, inakosti. Našla som tu rôznorodosť, rôznych ľudí, spoločenstvá a komunity a zároveň jeden celok, ktorý otvára témy, po ktorých sa mi cnelo už v Bratislave“, opisuje svoj rok v dobrovoľnom exile za hranicami Slovenska.   Klimatické výzvy, rovnosť príležitostí, postavenie LGBTI+ ľudí, ďalšie smerovanie cirkvi v Nemecku a jej otváranie sa modernej spoločnosti. To sú podľa Viery Žúborovej témy, ktoré hýbu nemeckou spoločnosťou.   „Ak máte profesné pozadie spoločenského vedca, nachádzate ich v každom bare, v každom diskusnom fóre“, vysvetľuje.   V Berlíne pomáha v neziskovke, ktorá sa stará o špecifickú skupinu prisťahovalcov – pomáhajú utečencom z queer komunity. „Rozdiel medzi nami vidím už v tom, že téma LGBTI+ ľudí neabsentuje vo veľkých štátnych médiách a v rôznych polohách, od satiry až k vážnym diskusiám“, opisuje.   Nemci nám môžu byť podľa Viery Žúborovej príkladom v prístupe k separovaniu odpadu.   Negatívom je podľa nej ale prístup k cudzincom. „Stereotipizácia pohľadu na Ausländer sa vás dotkne už pri priezvisku, keď si hľadáte bývanie. Ak znie slovansky, automaticky sa dostávate na predposledné miesto v rebríčku žiadaných. Za vami sú už len Arabi“, tvrdí. Ukazuje sa však podľa nej paradox, že Nemecko dnes bez cudzincov nemôže fungovať.   Na druhej strane je však nemecká spoločnosť spoločnosťou, v ktorej platia pravidlá. „V tomto nachádzam bezpečie.“   Sociálny vedec v službách startupov   „Sedím momentálna na troch stoličkách. V Bratislava policy Institut som stále výskumníčka, v Berlíne som vhupla do úplne novej sféry globálnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá témou kryptomien. Svoje rozmer sociálnej vedkyne tak prepájam s témou ich sociálnych dosahov, čo je pre túto oblasť a pre kolegov úplnou novotou“, rozpráva Žúborová.   Treťou stoličkou je už spomínané dobrovoľníctvo v neziskovke, ktorá sa venuje queer prisťahovalcom.   Sulík „politický živočích“ Podľa politologičky Viery Žúborovej aktuálne snahy Richarda Sulíka položiť vládu, v ktorej ešte pred pár mesiacmi bol, by sa dali klasifikovať ako klasická stratégia „politického živočícha“ prežiť a vyťažiť z danej situácie maximum. „Bola by to klasická politická stratégia prežitia. Bolo by to v poriadku, keby...A to keby je dôležité: keby dáta neukazovali, že slovenská spoločnosť sa láme, či sa vydať na cestu demokracie, alebo si zvoliť modely Poľska, Maďarska, nedajbože Ruska.“   Podľa Žúborovej ide o príklady politických riešení postavených na silnom lídrovi a odklone od demokratických hodnôt. „Aktuálna politická reprezentácia hazarduje s našou demokratickou budúcnosťou“, vystríha politologička.   Podľa Viery Žúborovej demokracia potrebuje, aby sa jej spoločnosť učila a vzdelávala sa v nej.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Odchádzam zo Slovenska, dávam si od neho sabatikal – pred rokom takto oznámila svoje rozhodnutie opustiť krajinu verejnosti známa, medzi politológmi etablovaná, s obzorom skúsenosti univerzitnej „Mekky“ – Oxfordu - Viera Žúborová. Prekážala jej najmä „degradácia vzdelaných“. Odišla do Berlína. Čo tam našla? A ako vidí „malú krajinku“ – ako píše o Slovensku – z perspektívy svetovej metropoly a zažitej demokracie?   „Berlín nie je Nemecko, Nemecko nie je Berlín. Je to metropola, ktorá je takou ‚špongiou‘ multikultúrnosti, inakosti. Našla som tu rôznorodosť, rôznych ľudí, spoločenstvá a komunity a zároveň jeden celok, ktorý otvára témy, po ktorých sa mi cnelo už v Bratislave“, opisuje svoj rok v dobrovoľnom exile za hranicami Slovenska.   Klimatické výzvy, rovnosť príležitostí, postavenie LGBTI+ ľudí, ďalšie smerovanie cirkvi v Nemecku a jej otváranie sa modernej spoločnosti. To sú podľa Viery Žúborovej témy, ktoré hýbu nemeckou spoločnosťou.   „Ak máte profesné pozadie spoločenského vedca, nachádzate ich v každom bare, v každom diskusnom fóre“, vysvetľuje.   V Berlíne pomáha v neziskovke, ktorá sa stará o špecifickú skupinu prisťahovalcov – pomáhajú utečencom z queer komunity. „Rozdiel medzi nami vidím už v tom, že téma LGBTI+ ľudí neabsentuje vo veľkých štátnych médiách a v rôznych polohách, od satiry až k vážnym diskusiám“, opisuje.   Nemci nám môžu byť podľa Viery Žúborovej príkladom v prístupe k separovaniu odpadu.   Negatívom je podľa nej ale prístup k cudzincom. „Stereotipizácia pohľadu na Ausländer sa vás dotkne už pri priezvisku, keď si hľadáte bývanie. Ak znie slovansky, automaticky sa dostávate na predposledné miesto v rebríčku žiadaných. Za vami sú už len Arabi“, tvrdí. Ukazuje sa však podľa nej paradox, že Nemecko dnes bez cudzincov nemôže fungovať.   Na druhej strane je však nemecká spoločnosť spoločnosťou, v ktorej platia pravidlá. „V tomto nachádzam bezpečie.“   Sociálny vedec v službách startupov   „Sedím momentálna na troch stoličkách. V Bratislava policy Institut som stále výskumníčka, v Berlíne som vhupla do úplne novej sféry globálnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá témou kryptomien. Svoje rozmer sociálnej vedkyne tak prepájam s témou ich sociálnych dosahov, čo je pre túto oblasť a pre kolegov úplnou novotou“, rozpráva Žúborová.   Treťou stoličkou je už spomínané dobrovoľníctvo v neziskovke, ktorá sa venuje queer prisťahovalcom.   Sulík „politický živočích“ Podľa politologičky Viery Žúborovej aktuálne snahy Richarda Sulíka položiť vládu, v ktorej ešte pred pár mesiacmi bol, by sa dali klasifikovať ako klasická stratégia „politického živočícha“ prežiť a vyťažiť z danej situácie maximum. „Bola by to klasická politická stratégia prežitia. Bolo by to v poriadku, keby...A to keby je dôležité: keby dáta neukazovali, že slovenská spoločnosť sa láme, či sa vydať na cestu demokracie, alebo si zvoliť modely Poľska, Maďarska, nedajbože Ruska.“   Podľa Žúborovej ide o príklady politických riešení postavených na silnom lídrovi a odklone od demokratických hodnôt. „Aktuálna politická reprezentácia hazarduje s našou demokratickou budúcnosťou“, vystríha politologička.   Podľa Viery Žúborovej demokracia potrebuje, aby sa jej spoločnosť učila a vzdelávala sa v nej.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Danasnja tema je jedan zanimljiv koncept, koji vam moze pomoci da mnogo brze dodjete od tacke A do tacke B u biznisu. Nadam se da cete ove ideje koje danas cujete i primeniti jer ce onda zaista dati rezultate.

Rusi pokračujú vo vraždení Ukrajincov, ničení ich krajiny, vo svojej nezmyselnej vojne. Čo má robiť Európa a NATO aby sme odolali? Prečo Maďari stále otáľajú s odobrením vstupu Fínov a Švédov do NATO? Prečo to robia Turci? Má to súvis s tým, že im chce únia zablokovať miliardy z eurofondov? A ako vyriešime migrantov putujúcich cez naše územie ďalej na západ? Ako to všetko môže skomplikovať odvolanie Hegerovej vlády, o ktoré sa dnes pokúsi opozícia na čele s SaS a Hlasom? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom.

Vypočujte si novú epizódu podcastu Ženy ako my  s fotografkou a podnikateľkou Alexandrou Rymšinovou. Alexandra Rymšinová je talentovaná slovenská fotografka, ktorej fotografie ste mohli vidieť na obálkach slovenských magazínov, no fotila aj za hranicami Slovenska a spolupracuje aj so slovenskými influencermi. V rozhovore poodkryla proces tvorby obsahu na sociálnych sieťach a priblížila, že práca dobrého influencera je ako každá iná práca. Influencer totiž musí splniť zadanie klienta, čo je spojené s vymýšľaním kampane, realizácie a efektívnej komunikácie s verejnosťou a teda so svojimi followermi.  „Marketing je už nadobro zmenený. Aj keď slovo influencer si bohužiaľ ešte stále hľadá svoje pevné miesto je za tým podľa mňa veľa práce a častokrát je to nedocenené hlavne názorom širokej verejnosti, ktorá to stále akoby neuznáva ako povolanie a myslí si, že sú to len samoľúbi ľudia nonstop na telefónoch so selfie mode-om.“ Ako správne pózovať, aby vaše fotky vyzerali dobre? Ako začať s podnikaním? Ako vyzerá proces tvorby instagramovej fotky influenceriek? Počúvajte spolu s nami.

Našiel ju na internete ako 13 ročnú a predstieral, že je kamarát. Urobil to naschvál, nevedela som sa ubrániť. Gynekológ povedal, že už je neskoro. Svoje dieťa milujem, jeho chcem zbaviť rodičovských práv. Je v base za iné prípady sexuálneho zneužívania a detskej pornografie. * Neumlčaní - odhalili korupciu a dostali výpoveď  https://open.spotify.com/show/3WYCSVaoRbN5kIMG2JEvFX?si=872e248dec3a4ad0  NEXT? MORD NASLEPO  https://open.spotify.com/episode/0qri0No8Kvs32lyZ1jHq7K?si=-vrreRrDRrmdFk8WxyQ8Zw  Hard produkcia by ZAPO. Daj nám follow na IG a TikToku @zapoofficial      

Hovorí o sebe, že rozumie reči koní. Popredná jazdkyňa a trénerka prezradila zázračnú metódu, ako naučiť koňa vyhrávať V rýchlej jazde na koni patrí medzi špičku. Je vyhľadávaná trénerka koní a jazdcov v Európe i za oceánom. Aký je jej recept na úspech? Kedysi sa v zahraničí učila od najlepších tak, že pre nich pracovala len za nocľah a stravu. Nič jej nedali zadarmo, bola to čertovsky tvrdá drina. Ale - vyplatila sa. Dnes si ju najímajú majitelia tých najvzácnejších koní. Alexandra Kučerová je žiadaná profesionálna trénerka koní i vrcholových športovcov a tiež špičková westernová jazdkyňa. Na kone zázračne funguje jej netradičná metóda na úspech v súťažiach. Hoci dlho nechcela, nakoniec nám ju v rozhovore prezradila. Prečo pracovala v špičkových stajniach v Taliansku od rána do noci zadarmo? Aké to bolo, keď dostala prvú výplatu? Skúsenosti zbierala aj v USA, ale rýchlo sa vrátila domov. Čo sa jej v kolíske westernu nepáčilo? Prečo pomohla odštartovať westernové jazdenie na španielskom ostrove Malorka? Trénuje krásne a vzácne kone. Svoje poznatky by chcela využiť aj pri popularizácii slovenského hucula v zahraničí. Ako to chce urobiť? A prečo si myslí, že o našich huculoch by mal vedieť svet? Aké sú to rozmaznané kone a prečo ich odmieta trénovať?

V rýchlom podcaste SHARE_now hovoríme aj o tom, aké sú výhody a nevýhody decentralizovanej siete Mastodon. Spokojní používatelia Twitteru hľadajú alternatívnu náhradu za čerstvo kúpenú sociálnu sieť, ktorú za 44 miliárd amerických dolárov získal miliardár Elon Musk. Mnohí z nich si to namierili priamo na decentralizovanú open-source platformu Mastodon. Tá v má súčasnosti vyše 1,8 miliónov aktívnych používateľov mesačne. Prečo je takým veľkým lákadlom, ako funguje Mastodon a aké má výhody či nevýhody nám v rýchlom podcaste SHARE_now vysvetlila redaktorka magazínu Živé.sk Mária Dolniaková. Rozpráva sa s ňou Maroš Žofčin. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/mkNkocv/nespokojni-pouzivatelia-twitteru-sa-presuvaju-na-mastodon-co-to-je-a-ako-funguje/ V aktuálnej časti podcastu SHARE_now sa dozviete: Ako funguje decentralizovaný systém na Mastodone. V čom spočívajú jeho výhody. Aký význam má federatívna sieť a Fediverse. Ako prebieha financovanie. V čom spočívajú nevýhody platformy. Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Pestra volilna jesen je ta teden v znamenju drugega kroga predsedniških volitev; danes so se odprla volišča za vse, ki bi radi že pred nedeljo oddali svoj glas, čas je še do četrtka. Druge teme: - Ameriške vmesne volitve bi lahko prinesle prevlado republikancev v kongresu - Golob: Podpis pogodbe za alžirski plin prihodnji teden ob obisku v Alžiriji - Zaradi varčevanja z električno energijo DARS z novembrom ugasnil velik del razsvetljave ob avtocestah

Pozorišnu predstavu koja se izvodi u Sydneyu igraju tinejdžeri izbjeglice koji govore o svojim teškim životnim iskustvima. Oni su pobjegli iz ratnih zona širom svijeta, pronašli sigurnost u Australiji, a kroz rad na drami, zbližili se i postali jedna velika familija i prijatelji.

Ústavný súd rozhodol, že sporná referendová otázka týkajúca sa bezodkladnej demisii vlády je v rozpore s ústavou. Na tlačovej konferencii to oznámil predseda ÚS SR Ivan Fiačan. V podcaste budete počuť aj reakciu predsedu Smeru-SD Roberta Fica a šéfa poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša na rozhodnutie Ústavného súdu. Čo bude nasledovať po tom, keď prezidentka vyhlási referendum? Ak by aj referendum bolo platné, ešte by to neviedlo k predčasným voľbám, hovorí ústavný právnik Vincent Bujňák. Budete tieť počuť, prečo existujú v Európe len dve krajiny, ktoré umožňujú rozpustiť parlament ľudovým hlasovaním. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Hopková.

Jen málokdo má takový přehled o české politické scéně jako komentátor a autor Šťastného pondělí Jindřich Šídlo. Jeho pořad slaví už šest let a Jindřich Šídlo dokonce padesát. Na co ze své novinářské kariéry nejraději vzpomíná?Hostem Ptám se já byl komentátor Seznam Zpráv a spoluautor Šťastného pondělí Jindřich Šídlo.Jeden z nejoblíbenějších satirických pořadů na české scéně by už mohl vesele vyrazit do školy - Šťastné pondělí slaví šest let a s ním i jeho moderátor Jindřich Šídlo, který v pátek 21. října oslavil padesátiny.„V týmu Šťastného pondělí vedeme samozřejmě souboj ‚starých a mladých‘. Starý jsem tam já a mladí jsou všichni ostatní. A já jim v mnoha věcech už nerozumím a proto se schovávám za masku takového dobrotivého bručouna,“ popisuje v rozhovoru s Marií Bastlovou dynamiku v týmu Šťastného pondělí Šídlo.Málokdo si o pozadí české politické scény pamatuje tolik, jako on. Možná i proto sám sebe připodobňuje ke sněmovnímu matadorovi Markovi Bendovi z ODS. Ne vždycky přitom byla Šídlův denní chleba jenom politika. Třeba v době, kdy ještě pracoval v týdeníku Respekt: „Tehdy jsem musel napsat článek, proč je normální jaro. Tenkrát bylo moc teplo a skončilo to tak, že to jaro je nenormální tím, že je normální.“Ačkoliv se může zdát, že je Šídlo odborník na velké spektrum témat, v rozhovoru přiznal, že v některých oblastech má co pilovat: „Nerozumím ekonomice, zdravotnictví rozumím jako pacient. Mám jisté mezery v krasobruslení, ale tam jsem se za poslední roky zlepšit,“ dodal.Jaký je kolega a kdo stojí ve Šťastném pondělí za těmi nejlepšími vtipy? A neuvažoval někdy, že sám vstoupí do politiky?---Ptám se já. Podcast Seznam Zpráv. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Spotify, v Apple Podcasts a dalších podcastových aplikacích nebo na Podcasty.cz.Archiv všech dílů najdete tady, ostatní podcasty Seznam Zpráv tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail audio@sz.cz.

Odbita do bita tokrat z odbito zgodbo o domači izdelavi profesionalne mehanske tipkovnice. Tomaž Zaman je uspešno podjetje in kariero programerja obesil na klin in se posvetil raziskovanju in izdelovanju tipkovnic. Zakaj je računalniška oprema prav tako pomembna kot računalnik, kako je rasla skupnost ljubiteljev tipkovnic in kako se odločiti za pravi kos opreme? Zapiski: Tomaževa tipkovnica CHERRY MX BROWN - Ideal Keyswitches for precise typing. Fusion 360 battlestations - Reddit Kviz! Zanimivosti iz tehnološkega sveta pošiljava tudi v elektronske nabiralnike. Naročilnica na Odbito pismo je tukaj. Razpravi o odbitih temah se lahko pridružite na Twitterju. Dosegljiva sva tudi na naslovu: odbita@rtvslo.si.  Podkast Odbita do bita je brezplačno na voljo v vseh aplikacijah za podkaste. Naročite se in podkast ocenite. 

Odbita do bita tokrat z odbito zgodbo o domači izdelavi profesionalne mehanske tipkovnice. Tomaž Zaman je uspešno podjetje in kariero programerja obesil na klin in se posvetil raziskovanju in izdelovanju tipkovnic. Zakaj je računalniška oprema prav tako pomembna kot računalnik, kako je rasla skupnost ljubiteljev tipkovnic in kako se odločiti za pravi kos opreme?

Otto Vašák je šéfkuchár zážitkovej reštaurácie Essens v juhomoravskom Hlohovci, ktorú majú Bratislavčania hodinu a dačo autom. Špecializuje sa nielen na lokálnosť surovín, kopec z nich si sám pestuje a vyrába priamo v Essensi a využiť ich dokáže takmer do posledného zvyšku, takže medzi jeho kreáciami nájdete napríklad aj zmrzlinu zo zemiakových šupiek.

Korupcia nie je jediný kanál, akým sa verejné zdroje vysávajú zo systému a potom chýbajú v školstve, zdravotníctve či sociálnych službách. Neuvážené a nehospodárne “atomovky” môžu mať pre našu spoločnú peňaženku úplne rovnaký efekt. Hovoríme o rádovo desiatkach miliónov eur, tvrdí dnes už bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Ministerstva financií Tomáš Hellebrandt. Svoj odchod z ministerstva odôvodňuje praktikami Igora Matoviča. Tomáš Hellebrand pracoval ako analytik Útvaru za peniaze. Ten patrí pod rezort financií a poskytuje vládnym politikom, predovšetkým ministrovi financií,  kvalifikované a odborne podložené prepočty ekonomických dopadov a finančných dosahov pripravovaných alebo už prijatých politických rozhodnutí, ako aj analýzy toho, čo nás to ktoré politické rozhodnutie bude, ako daňovníkov, stáť a či sa ho teda vôbec oplatí prijímať, v takej podobe, akej ju politici presadzujú. Nie všetkým politikom sa preto takéto takpovediac “kibicovanie” do ich nápadov páči.    “Ja som cítil, že odkedy prišiel na ministerstvo financií Igor Matovič, tak, aspoň v tých veciach, ktoré on vnímal ako svoje srdcovky, tak jednoducho nemal záujem komunikovať s Útvarom hodnoty za peniaze. Taká bola moja skúsenosť,” tvrdí dnes už bývalý analytik UHP Tomáš Hellebrandt. A prečo bývalý? Dal totiž výpoveď. A dôvod?  Igor Matovič a jeho spôsob vedenia ministerstva ako i jeho neschopnosť prijímať fundované, no kritické hlasy.  Aké to teda bolo pracovať pre Igora Matoviča a aký je vlastne Igor Matovič ako minister financií? To už povie v dnešnom Ráne Nahlas bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Tomáš Hellebrandt. Pekný deň a pokoj v duši vám pri jeho počúvaní želá Braňo Dobšinský.    

Korupcia nie je jediný kanál, akým sa verejné zdroje vysávajú zo systému a potom chýbajú v školstve, zdravotníctve či sociálnych službách. Neuvážené a nehospodárne “atomovky” môžu mať pre našu spoločnú peňaženku úplne rovnaký efekt. Hovoríme o desiatkach miliónov, tvrdí dnes už bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Ministerstva financií Tomáš Hellebrandt. Svoj odchod z UHP odôvodňuje praktikami ministra Matoviča. Tomáš Hellebrand pracoval ako analytik Útvaru za peniaze. Ten patrí pod rezort financií a poskytuje vládnym politikom, predovšetkým ministrovi financií,  kvalifikované a odborne podložené prepočty ekonomických dopadov a finančných dosahov pripravovaných alebo už prijatých politických rozhodnutí, ako aj analýzy toho, čo nás to ktoré politické rozhodnutie bude, ako daňovníkov, stáť a či sa ho teda vôbec oplatí prijímať, v takej podobe, akej ju politici presadzujú. Nie všetkým politikom sa preto takéto takpovediac “kibicovanie” do ich nápadov páči.    “Ja som cítil, že odkedy prišiel na ministerstvo financií Igor Matovič, tak, aspoň v tých veciach, ktoré on vnímal ako svoje srdcovky, tak jednoducho nemal záujem komunikovať s Útvarom hodnoty za peniaze. Taká bola moja skúsenosť,” tvrdí dnes už bývalý analytik UHP Tomáš Hellebrandt. A prečo bývalý? Dal totiž výpoveď. A dôvod?  Igor Matovič a jeho spôsob vedenia ministerstva ako i jeho neschopnosť prijímať fundované, no kritické hlasy. Aké to teda bolo pracovať pre Igora Matoviča a aký je vlastne Igor Matovič ako minister financií? To už povie v dnešnom Ráne Nahlas bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Tomáš Hellebrandt. Pekný deň a pokoj v duši vám pri jeho počúvaní želá Braňo Dobšinský.

Cvičenie v období menopauzy, pred a po päťdesiatke, aké sú jeho špecifiká a prečo je tak nesmierne dôležité. Kde nájsť motiváciu, ako nám prospieva, ktorý druh tréningu je najvhodnejší? Toto všetko sa dozviete v ďalšom z rozhovorou s trénerkou Maggie. Poznáte ju z Fitshaker videí, je odborníčkou na formovanie brucha. Maximum svojej pracovnej energie, vedomostí a skúseností venuje práci so svojimi klientami, v snahe pomáhať im pri zdokonaľovaní ich postáv, udržiavaní či zlepšovaní fyzickej kondície, postúry a celkového zdravotného stavu i duševnej pohody. Venuje sa manuálnym technikám ako je osteodynamika, dornova metóda, spinal touch, či reflexológia.

(V nasledujúcom texte boli použité aj informácie z knihy „Zmazaný/í“, ktorá je protijedom proti vírusu, chaosu, strachu a rezignácii.) Slovenskí novinári objavili svoju dôstojnosť a práva! Takmer všetky slovenské médiá priniesli 30. septembra spoločné „Vyhlásenie šéfredaktorov: Novinári odmietajú Matovičove útoky“ Podpísaní sú šéfredaktori väčšiny tzv. mienkotvorných slovenských médií, napríklad Beata Balogová (šéfredaktorka Denníka SME), Matúš Kostolný (šéfredaktor Denníka N), Peter Bárdy (šéfredaktor Aktuality.sk), Henrich Krejča (riaditeľ spravodajstva a publicistiky TV Markíza), Zuzana Janíková (šéfredaktorka Startitup), Matúš Baňovič (šéfredaktor Refresher) a ďalší. Odsudzujú verejné útoky ministra financií Igora Matoviča a upozorňujú, že z novinárov robí terče. V závere svojho vyhlásenie napísali: „Matovič robí z novinárov opäť terče len preto, že si robia svoju prácu. Nebudeme mlčať. Neboli sme ticho, keď na nás útočili Mečiar a Fico, nebudeme ticho, ani keď to opakuje Matovič.“ Zaiste, útoky politikov na novinárov sú neprípustné. A útoky politikov na slobodných občanov?

Rekordno zvišanje obrestnih mer v državah z evrom je občutno podražilo zadolževanje gospodinjstev, podjetij in tudi držav. Koliko časa bo Evropska centralna banka še zviševala obresti? Kje je točka preloma, ki bo ohladila vrtoglavo inflacijo ter kako bo to vplivalo na gospodarsko dejavnost in nova vlaganja? Svoje poglede in argumente Banke Slovenije v pogovoru z voditeljico Urško Jereb predstavlja guverner Boštjan Vasle. Komentira tudi aktualne razmere v slovenskih bankah ter najnovejšo razsodbo Sodišča Evropske unije v zvezi z bančnimi razlaščenci.

"Same routine, same superstitions" u Lazarevcu (1:5) i protiv Lučana na JNA (6:0). On the Road u Uherskom Hradištu i odjeci početka Partizanove LK kampanje. (Pr)ocene prvih kontrolnih nastupa košarkaša (ima li razloga za brigu?), mini turneja u Španiji, spektakl u Fuenlabradi. Svako ima svoje predgrađe. Snimili Lemmy, Gazza, Crk i kapetan Ercegović (na suvom). Trajanje: 130 min. Pokrenuli smo PATREON, pa ko želi sada može da časti za neko pivo, dodatne sadržaje i/ili tehničke popravke na podcastu: www.patreon.com/pfchisterical A ima i: paypal.me/partizanhisterical HISTI RADIO MIX br. 70: Pesma za Češko & Slovačko youtube.com/playlist?list=PLwhK…GPEytCuDCgmnIcUi-kc Twitter: www.twitter.com/pfchisterical Instagram: www.instagram.com/pfchisterical/ Youtube: www.youtube.com/c/PartizanHistericalP... podcast.rs/show/histerical/ podcasts.apple.com/us/podcast/part…al/id1494766516 open.spotify.com/show/0HKmzzodsui…013451d2f4814212 NAPRED PARTIZAN! NAPOMENA: Ovo je "uradi sam" podkast u kome navijači Partizana razgovaraju o zbivanjima u svom voljenom klubu. Izneta mišljenja i stavovi su lični, kafanski, i ne predstavljaju stavove bilo koje navijačke grupe, frakcije, dela uprave, radne ili druge organizacije. Nismo insajderi, eksperti, sportski radnici. Apsolutna vernost, ne apsolutna istina. Trudimo se da jezik koji koristimo bude fin književni - možete ga čuti na svakom stadionu i u svakoj sportskoj hali. Cover foto: Carplus Fuenlabrada Majstor zvuka: Crk Realizacija: Slavko Tatić, Rihard MeCrk, Generali i Histerikal

1. Status mesiáša je aktuálny Matovičov plán. 2. Nová doba, fašisti oslavujú SNP! 3. Aj hokejisti v KHL majú právo na svoje šťastie, ale na reprezentáciu nie.

Nočné mory nemusia byť len otravné, zlé sny. Zdá sa, že by mohli fungovať aj ako akýsi signál, predzvesť, že sa čosi deje v našich mozgoch. A výsledkom toho čosi môže byť nástup Parkinsonovej choroby. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako môžu nočné mory súvisieť s Parkinsonovou chorobou, ako to naozaj bolo s našou toleranciou na laktózu a dozvieme sa, že hypotéza o jednej z príčin depresie je možno celá chybná. Krátke správy z vedy: Vedci popísali zrejme najhustejšiu známu neutrónovu hviezdu. Pulzar PSR J0952-0607 sa otáča 707-krát za sekundu a je viac ako dvakrát hmotnejší ako naše Slnko. Svoje extrémne vlastnosti získal tak, že roztrhal a takmer zhltol svojho hviezdneho sprievodcu. Vedci geneticky upravili ryžu tak, že jej výnosy môžu byť o 40 percent vyššie. Do rastlín vložili kópiu istého génu, čo následne viedlo k vyššej úrode. Modifikovaná ryža by tak mohlo pomôcť s rastúcim dopytom po potravinách. Sex je výhodný. Nový výskum naznačuje, že druhy, ktoré sa rozmnožujú asexuálne, majú vyššie riziko nebezpečných genetických mutácií. Vedci skúmali partenogenézu u istého druhu jašteríc a zistil, že u tých, ktoré sa rozmnožovali asexuálne, sa mutácie v mitochondriách hromadili rýchlejšie. Nový výskum sa pozrel na vzdialené časti našej oblohy v infračervenom spektre a porovnal dvojicu takýchto skúmaní s odstupom dvoch desaťročí. Astronómovia pátrali po stopách, ktoré by mohli viesť k objavu takzvanej Deviatej planéty. Bohužiaľ, žiadne stopy po neznámej planéte v ďalekých končinách našej slnečnej sústavy nenašli. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Pravda je brza, ali dostižna, barem za mene, reče Siniša Mali i skoči u bazen sa vodootpornim telefonom, putem kojeg će razgaliti Gospodara.

Podržite nas donacijom na www.manifestiranje.com/donacija

Pravda je brza, ali dostižna, barem za mene, reče Siniša Mali i skoči u bazen sa vodootpornim telefonom, putem kojeg će razgaliti Gospodara.

Nasledovať srdce je krásna rada, ale je naozaj aj dobrá? Ak sa ti páči obsah, ktorý tvoríme, chceš našu snahu oceniť a pomôcť tomuto projektu napredovať, tvojmu daru budeme vďační na: SK0283605207004206569938