POPULARITY
Categories
V Portorožu je na sporedu 28. Festivala slovenskega filma tudi novi celovečerni dokumentarec Damjana Kozoleta. OHO film, pred tem prikazan med drugim že na Sarajevskem filmskem festivalu, je portret skupine OHO in celovito predstavi eno najpomembnejših umetniških gibanj našega prostora, ki je zagovarjalo neideološki, igriv, šaljiv pogled na svet in na človeka v njem. V ospredje je postavljalo odkrivanje poetike življenja in prevpraševalo antropocentrični pogled nanj. Kozole je v film vključil tudi videe in posnetke performansov, ki javnosti dolgo niso bili dostopni. Foto: Posnetek zaslona OHO filma
Kaja Travnik nam razloži, kako preprosto je bolje skrbeti zase v 5 trikih, ki imajo seveda biohackersko osnovo. Kaja je namreč ena izmed slovenskih biohackerk, ki verjamejo v biohacking načela, ki so v osnovi povezana s naravo in njenimi cikli.Kako pravilno spati, da bo regeneracija resnično optimalna Zakaj uporabljati panel za fotobiomodulacijo? Kako preprosto je prizemljevanje z energijami našega planeta?
Kako jih obdržati doma, predvsem mlade? Drugi poudarki: - V mesecu duševnega zdravja tudi v Ljubljani poudarjajo pomen preventive. Na voljo je tudi posebna telefonska številka, ki deluje 24 ur. - Boljše pogoje v prizadevanjih za varstvo kulturne dediščine bo v Kopru zagotovila selitev Zavoda v stavbo nekdanje luške kapitanije; selitev januarja. - Skrb za naravo na Goričkem ni prazna beseda - s kar 12-imi projekti, med njimi je tudi Povezani, skrbijo za izboljšanje stanja ogroženih rastlinskih in živalskih vrst.
Rok co rok jsou v Plzni na plese zvaném Andělský slet oceňováni lidé, kteří se starají o druhé v sociálních službách města. Nejvyšší cenu Zlatý Anděl si letos odnesl ředitel Salesiánského střediska mládeže Plzeň Martin Bohata.
Rok co rok jsou v Plzni na plese zvaném Andělský slet oceňováni lidé, kteří se starají o druhé v sociálních službách města. Nejvyšší cenu Zlatý Anděl si letos odnesl ředitel Salesiánského střediska mládeže Plzeň Martin Bohata.
Slovensko manjšino na avstrijskem Koroškem še vedno močno razburja policijska racija na protifašističnem taboru pri Peršmanu. Koroški Slovenci so v zadnjih letih menili, da se je razpoloženje na avstrijskem Koroškem izboljšalo, zdaj pa se številni sprašujejo, ali je res tako. Kako danes živijo v dvojezičnih občinah? Še vedno doživljajo pritiske in ponemčevanje?
Rok co rok jsou v Plzni na plese zvaném Andělský slet oceňováni lidé, kteří se starají o druhé v sociálních službách města. Nejvyšší cenu Zlatý Anděl si letos odnesl ředitel Salesiánského střediska mládeže Plzeň Martin Bohata.Všechny díly podcastu Náš host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
S priljubljenostjo športnega plezanja narašča tudi vpliv plezalk in plezalcev na okolje oziroma na naravna plezališča. Z vse večjim obiskom rastejo tudi potrebe po vzdrževanju in preopremljanju plezališč ter nadgradnji dela opremljevalcev športnoplezalnih smeri. Pred nekaj leti je s tem namenom in namenom zagotovitve trajnostnega razvoja plezališč nastal projekt Opremimo slovenska plezališča ali na kratko projekt OSP, ki ga predstavljamo v tokratni Nedeljski reportaži. Oddajo je pripravil Aleš Ogrin.
NAŠE DRUŠTVENE MREŽE. PRIDRUŽITE NAM SE I VAN YOUTUBE-A
Do programu Dobré ráno, Slovensko! prišla nová moderátorská dvojica večerných televíznych správ Veronika Meszárosová a Jozef Kubánek, ktorí priblížia, ako celý proces príprav správ v televízii prebieha. Svoje skúsenosti z televízneho prostredia, ale aj z rozhlasového vysielania, má a zúročí Jozef Dodo Kuriľák v prúdovom vysielaní spravodajského okruhu :24. Čo o svojom návrate prezradil? Pekár Stanko, teda Stanislav Šarvajc, hovorí, ako sa mu pieklo v televíznej pekárskej šou Pečie celé Slovensko, a rozpráva aj o svojich veterníkoch, cestovaní i folklóre, ktorým žije. Tréner pretláčania rukou Tomáš Vongrej a medailista v armwrestlingu Ondrej Filo prezradia, či sú na Slovensku silnejší muži alebo ženy. Ako prebieha výcvik psov a ktoré plemena sú vhodné na „vodiace povolanie?“ odpovie cvičiteľka a vychovávateľka vodiacich psov Lucia Kadvoltová. Ktorý šport je najrizikovejší pre chrbát? To Gabike Angibaud povie fyzioterapeutka Iveta Holešová, podľa ktorej je spánok dôležitou regeneráciou aj pre chrbticu. Richardovi Dedekovi textár Martin Sarvaš predstavil svoje „nové dieťa“- muzikál z bratislavskej Novej scény Pánska jazda, pre ktorý napísal texty piesní. V čom je iné textovanie pre muzikál oproti autorskej tvorbe pre konkrétneho interpreta? Aj to sa dozviete v tomto vydaní podcastu. | Hostia: Veronika Meszárosová, Jozef Kubánek, Jozef Dodo Kuriľák, Stanislav Stanko Šarvajc, Tomáš Vongrej, Ondrej Filo, Lucia Kadvoltová, Iveta Holešová a Martin Sarvaš. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Lani največ kršitev na področju družinske medicine, pediatrije in psihiatrije. Marsikdo se znajde v labirintu slovenskega zdravstvenega sistema. Kadar ustrezne rešitve svojega problema ne najde, se po pomoč lahko obrne na enega od dvanajstih zastopnikov pacientovih pravic. Svoje pisarne imajo v Murski Soboti, Mariboru in Celju, v Ljubljani, Novem mestu in Kranju, v Kopru in v Novi Gorici. V Ravnah na Koroškem pa izbor zastopnika ravnokar poteka. Zastopnik pacientovih pravic za območje Ljubljane Marjan Sušelj je v svojem poročilu za leto 2024 zapisal, da je bilo lani največ kršitev na področju družinske medicine; sledita pediatrija in psihiatrija. Mnogi so mu poročali tudi o zapletenih in počasnih postopkih pri ugotavljanju invalidnosti, o zapletih pri uveljavljanju napotnic, o težavah s (pre)hitrim odpustom v domačo oskrbo. Ali imate tudi vi težave z zdravstvenimi storitvami?
Več tisoč zaradi vojne razseljenih Palestincev se z juga Gaze vrača proti svojim soseskam, potem ko je bil dosežen dogovor o premirju in se je izraelska vojska umaknila iz središča mest Gaza in Han Junis. V opustošeno enklavo še ni prispela nujno potrebna humanitarna pomoč. V izraelskih zaporih se medtem pripravljajo na izmenjavo palestinskih zapornikov za izraelske talce. Ameriški predsednik Donald Trump, ki si pripisuje največ zaslug za končanje spopadov v Gazi, prihaja v regijo jutri, obiskal bo Izrael in Egipt. Prvi ameriški vojaki, ki naj bi nadzorovali premirje, so medtem že prispeli v Izrael. Da ameriških vojakov ne bodo napotili v Gazo, je dejal vodja ameriškega centralnega poveljstva Brad Cooper.
„A Hospodin bude kráľom nad celou zemou…“ (Zach 14:9) Luther rozprával, že biskup z Mainzu mal lekára protestanta, ktorého nemal rád. Lekárovi to bolo nepríjemné, a pretože bol lakomý a ctibažný sveták, zaprel vieru a obrátil sa ku katolíckej cirkvi. Svojim priateľom povedal: „Postavím Ježiša Krista do kúta len dovtedy, kým nezbohatnem a potom Ho […] MUDr. Viera Roháčková
Žonglování se slovy „cenzura“ nebo „svoboda médií“ je v současnosti všudypřítomné, i když žádná státní cenzura, která by nařizovala, o čem se smí psát nebo vysílat, neexistuje. Lidé žijící v komunistickém Československu ale cenzuru a sdělovací prostředky řízené KSČ zažili na vlastní kůži.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Vždy vedela, že chce byť moderátorkou. Začínala v rádiu, neskôr pokračovala v Markíze. Stala sa najmladšou moderátorkou správ na Slovensku. Svoje pôsobenie sa rozhodla ukončiť spolu s odchodom moderátora Viktora Vinczeho, s ktorým tvorila dvojicu. Aktuálne študuje psychológiu, kde je v treťom ročníku.
Vprašali smo se, ali je življenje nekaj, kar imamo, ali nekaj, kar smo? O vlogi hvaležnosti, sprejemanja in duhovne drže v življenju smo govorili na godovni dan zavetnika stvarstva Sv. Frančiška Asiškega. Z nami je bil frančiškan in klinični psiholog p. dr. Christian Gostečnik. Svoje vprašanje zanj lahko pošljete za.zivljenje@ognjisce.si!
V pogovoru z Juretom Novakom, direktorjem Cankarjevega doma, preverjamo, kako leto dni po nastopu mandata gleda na položaj, izzive in naloge naše osrednje kulturne institucijeKoncerti klasične in popularne glasbe, likovne razstave in filmske projekcije, gledališke in plesne predstave, pogovori s pisatelji in filozofi pa še in še bi lahko naštevali. Ja, takole – presenetljivo in vznemirljivo, predvsem pa raznoliko – so videti večeri v Cankarjevem domu v Ljubljani. In slovenski odjemalke in odjemalci kulturno-umetnostnih vsebin smo se, priznajmo, od Cankarjevega doma tudi že navadili pričakovati tako pestro ponudbo. A kako natanko ljudem, ki to kulturno vele-institucijo poganjajo zdaj že 43 let, uspeva iz dneva v dan, iz sezone v sezono pripravljati program, ki nam pomaga ostajati v stiku z domačimi in tujimi umetnostnimi presežki? – To je vprašanje, ki nas je zaposlovalo v tokratnem Kulturnem fokusu, ko smo pred mikrofonom gostili gledališkega režiserja, od lanske zgodnje jeseni pa tudi direktorja Cankarjevega doma, Jureta Novaka. Foto: Jure Novak (Goran Dekleva)
Hosťom relácie Dírerov filter bol technologický podnikateľ Matej Ftáčnik. Vyštudoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Svoje skúsenosti s business developmentom získal v Silicon Valley, kde pomáhal pri expandovaní slovenských startupov do USA. Je zakladateľom Spotu - prvého slovenského kreatívneho priestoru. Vďaka organizovaniu Startup Weekends na Slovensku vyhral v roku 2011 Startup Award. Bol spoluzakladateľom Startup Campov na Slovensku aj v Česku. V roku 2019 získal ocenenie technologický podnikateľ roka. Ftáčnik tiež založil prvú LGBTQ+ bankovej služby v USA. V súčasnosti je spoločník a riaditeľ softvérovej firmy Vacuumlabs. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- prečo sa odsťahoval zo Slovenska do Česka- či sa v Prahe nestretáva s homofóbnymi prejavmi- či spolu s ním odišiel zo Slovenska aj úspešný biznis- prečo sa v Česku firmám podniká lepšie ako na Slovensku- či Slováci opäť „stavajú“ Prahu ako v minulosti- či sa niekedy vráti na Slovensko
V životním příběhu každého z nás je toho spousta, co si Bůh chce použít pro další lidi - abychom jim pomohli, posloužili, posvítili. Jana Ježková z Křesťanského společenství Cheb uzavírá zářijovou sérii v Mozaice.
Magazín: Pikniková bohoslužba; sbírka básní Až vítr prodá všechny svoje koně. Hovoří: Tomáš Kolman, Vít Dan Kolinger.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz
Choosing to legally change your name is a significant life decision that reflects your personal circumstances. Each year, tens of thousands of Australians lodge an application through the Registry of Births, Deaths & Marriages. If you're considering a change of name, this episode takes you through the process. - Službena promjena imena nije mala stvar – to je važna odluka koja često dolazi iz osobnih razloga. Možda će vas iznenaditi činjenica da svake godine deseci tisuća Australaca mijenjaju ime putem Državne matice rođenih, vjenčanih i umrlih. Ako razmišljate o promjeni svog imena ili prezimena, ovotjedna epizoda Vodiča za useljenike vas vodi kroz cijeli postupak.
Co kdyby modlitba nebyla až poslední možnost, ale naše první reakce? Máme pro vás modlitební tahák inspirovaný mužem, který se přimlouval za svoje město a svůj národ.
Viktória Lisáková // Sk 8, 26 - 40
Hoci je Alexandria pre väčšinu z nás len vzdialeným pojmom, predsa toto mesto na egyptskom pobreží Stredozemného mora poznáme, takpovediac automaticky. Svoje meno nesie po svojom zakladateľovi a azda najslávnejšom dobyvateľovi staroveku Alexandrovi Veľkom. Po tri storočia bola hlavným mestom ptolemaiovskej ríše, stála tu najväčšia a najslávnejšia staroveká knižnica a nad jej prístavom sa vypínal Alexandrijský maják na ostrove Faros, známy ako siedmy div sveta. Ešte zaujímavejšie než už stratené stavebné ikony sú dejiny Alexandrie. Toto mesto svojím rozsahom, počtom obyvateľov i politickým významom neraz konkurovalo samotnému Rímu. Neraz sa stalo kulisou udalostí, v ktorých sa rozhodovalo o osudoch Rímskej ríše. Práve tu sa odohráva posledné dejstvo občianskej vojny medzi Octavianom a Marcusom Antoniom, ale tiež náboženské nepokoje na sklonku rímskeho impéria. Nová epizóda podcastu Dejiny bude stále ešte cestovateľská – nielen v priestore, ale i v čase. Sprevádzať nás bude historik Adam Rada. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Šimon Čižmár sa narodil v Michalovciach. V Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vyštudoval učiteľstvo histórie a slovenského jazyka a literatúry. Venoval sa umeleckému prednesu a neprofesionálnemu divadlu. Svoje básne doteraz publikoval v časopisoch Fraktál a Romboid, úspešne sa zúčastnil viacerých literárnych súťaží, napr. Akademický Prešov či Medziriadky. Pravidelne sa svojimi textami podieľal na zábavno-umeleckom večeri Literárne soirée. Momentálne je doktorandom na Ústave slovenskej literatúry SAV, kde sa výskumne zameriava na súčasnú slovenskú poéziu. V OZ Medziriadky vedie Knižný klub a má na starosti oblasť vzdelávania.
Nezdravě se přizpůsobovat svému okolí, nebo si držet povýšený odstup? Existuje třetí cesta - milovat svoje město, obětavě mu sloužit a přinést změnu k lepšímu.
Dnes sa začína filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Prináša viacero nových filmov, o ktorých sa bude veľa hovoriť. Otvára ho nový slovenský film Otec v hlavnej úlohe v Milanom Ondríkom. Ide o jeho životnú úlohu?Jedným z najvýraznejších filmov je Veľký vlastenecký výlet, v ktorom českí tvorcovia zobrali na Ukrajinu skupinu ľudí, ktorí sami seba nazývajú „dezolátmi“, aby im ukázali, že vojna je naozaj realita. Slovenskú premiéru bude mať aj film Radšej zošalieť v divočine, ktorý nedávno vyhral filmový festival v Karlových Varoch, čo sa ešte doteraz žiadnemu slovenskému dokumentu nepodarilo. Ukazuje dvojicu bratov, ktorí žijú na samote so zvieratami, veľmi alternatívnym spôsobom života.Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný hovorí, že polovica z festivalových filmov sa vôbec nedostane do kín a dajú sa vidieť iba teraz v Piešťanoch. Naopak hitom zrejme bude film Sirat o hľadaní strateného človeka na technopárty v marockej púšti. Originálny je aj nemecký film Pohľad do slnka, kde sa filmom prelínajú rôzne časové pásma v jednom dome. Ide o výber toho najlepšieho zo svetových filmových festivalov najvyššej úrovne. Svoje nové filmy navyše predstavia aj známi slovenskí tvorcovia ako Zuzana Piussi, Pavol Barabáš a Dušan Trančík.V akom stave je slovenský film a môže ho zničiť súčasný útok na kultúru?Rozhovor s Petrom Konečným nahrával Peter Hanák.
Dnes sa začína filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Prináša viacero nových filmov, o ktorých sa bude veľa hovoriť. Otvára ho nový slovenský film Otec v hlavnej úlohe v Milanom Ondríkom. Ide o jeho životnú úlohu?Jedným z najvýraznejších filmov je Veľký vlastenecký výlet, v ktorom českí tvorcovia zobrali na Ukrajinu skupinu ľudí, ktorí sami seba nazývajú „dezolátmi“, aby im ukázali, že vojna je naozaj realita. Slovenskú premiéru bude mať aj film Radšej zošalieť v divočine, ktorý nedávno vyhral filmový festival v Karlových Varoch, čo sa ešte doteraz žiadnemu slovenskému dokumentu nepodarilo. Ukazuje dvojicu bratov, ktorí žijú na samote so zvieratami, veľmi alternatívnym spôsobom života.Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný hovorí, že polovica z festivalových filmov sa vôbec nedostane do kín a dajú sa vidieť iba teraz v Piešťanoch. Naopak hitom zrejme bude film Sirat o hľadaní strateného človeka na technopárty v marockej púšti. Originálny je aj nemecký film Pohľad do slnka, kde sa filmom prelínajú rôzne časové pásma v jednom dome. Ide o výber toho najlepšieho zo svetových filmových festivalov najvyššej úrovne. Svoje nové filmy navyše predstavia aj známi slovenskí tvorcovia ako Zuzana Piussi, Pavol Barabáš a Dušan Trančík.V akom stave je slovenský film a môže ho zničiť súčasný útok na kultúru?Rozhovor s Petrom Konečným nahrával Peter Hanák.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Poučenia púštnych otcov – Evergetinos - https://www.filokalia.sk/evergetinos/
Na Bledu se je sklenil jubilejni, 20-i strateški forum, na katerem je sodelovalo več kot 2 tisoč 300 udeležencev iz 94-ih držav ter 180 razpravljavcev iz 48-ih držav. Gostiteljica, zunanja ministrica Tanja Fajon, je kot ključno sporočilo letošnjega foruma poudarila poziv voditeljem, naj se zavedajo odgovornosti in temeljnih vrednot, na katerih svojo politiko gradi tudi naša država. V oddaji tudi o tem: - Putin pred vojaško parado v Pekingu Zahodu očital, da si skuša prek Nata prilastiti postsovjetski prostor - Ob pustošenju bolezni modrikastega jezika dogovor o obveznem cepljenju, težave celo pri odvozu trupel - Občine solastnice družbe Farmadent podpisale pogodbo o prodaji farmacevtskemu veleprodajalcu Salus
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Kaj – poleg geografskega označevalca – so nam ti ljudje še zapustili? Kakšen jezik so govorili, s kakšnimi gospodarskimi dejavnostmi so se ubadali, kakšna verovanja so gojili in kaj se je z njimi navsezadnje zgodilo?Poletje gre počasi sicer h koncu, a v tokratnem Kulturnem fokusu smo se vseeno odpravili proti morju, v Istro. Se pa nismo napotili v katerega izmed tamkajšnjih letoviških mestec, ki jih dandanes tako radi obiskujemo, ampak smo odpotovali v preteklost, precej oddaljeno preteklost pravzaprav, saj smo se namenili v Istro, kakršna je bila sredi prvega tisočletja pred našim štetjem. In zakaj smo si izbrali prav v to obdobje? – Ker je to bil čas, ko so tam živeli Histri, ljudstvo, po katerem je polotok dobil svoje današnje ime. Pa so nam poleg geografskega označevalca ti ljudje zapustili še kaj? Kaj sploh vemo o njih? Kakšen jezik so govorili, s kakšnimi gospodarskimi dejavnostmi so se ubadali, kakšna verovanja so gojili, kaj se je z njimi navsezadnje zgodilo in kje si zdaj lahko ogledamo najbolj zanimive ostaline njihove materialne kulture? – To je le nekaj vprašanj, ki so nas zaposlovala v pogovoru z arheologinjo, predavateljico na Fakulteti za humanistične študije Univerze na Primorskem, dr. Martino Blečić Kavur, ki je pred nedavnim objavila intrigantno, s slikovnim gradivom bogato opremljeno monografijo Herojska doba Histrov, v kateri je strnila naše današnje védenje o najstarejših znanih prebivalcih Istre. Foto: delno ohranjena koščena figurica jezdeca na konju, odkrita v eni izmed grobnic v Nezakciju (Herojska doba Histrov)
Běžecký pás, Netflix a osobní barman aka jak vylepšit český fitka podle Natky. Proč kolínka prostě chutnají jinak? A jak pije mlíko Vašek? To možná nechceš vědět. Středa s WAKE UP SHOW.
Pred dvanástimi rokmi predával na jarmokoch na opačnej strane zemegule píšťalky. Dnes jeho topánky, ktoré simulujú chôdzu naboso, nosia ľudia od Tokia po Toronto. Juraj Fehervari je podnikateľ a filantrop, známy aj ako investor z televíznej šou Jama levova. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy o pomáhaní a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Keď Juraj Fehervari prišiel v Sydney o prácu v reštaurácii, získal licenciu na predaj špeciálnych píšťaliek pre Nový Južný Wales a obiehal s nimi jarmoky. Úspech prišiel paradoxne po návrate domov, vďaka barefootovej obuvi, ktorá sa predáva v 70 krajinách. Juraj založil Be Lenka Foundation, podporuje ekologické iniciatívy aj vzdelávanie mladých, pomáha nemocniciam aj staniciam na záchranu zvierat. Prednášky či workshopy na komerčných akciách si necháva zaplatiť a peniaze posiela na účet Be Lenka Foundation. „Vypýtať si na Slovensku alebo v Čechách honorár nie je úplne sexi téma. Nepotrebujem na tom zarábať, ľuďom hovorím – pozrite sa, kam to posielate.“ V podcaste sa dozviete: ako pomáha spojenie barefoot obuvi s Guinnessovým rekordom, čo Juraj urobil pre nemocnicu po synovej liečbe, koľko krokov chôdze naboso prinesie duševnú pohodu, čo pre neho znamená karma-free biznis, a budete počuť aj špeciálnu píšťalku z Austrálie. Kto je Juraj Fehervari Zakladateľ a CEO značiek Be Lenka a Barebarics získal v roku 2022 titul EY Podnikateľ roka. Diváci ho poznajú ako jedného z investorov v televíznej šou Jama levova. Svoje skúsenosti zdieľa prostredníctvom konzultácií a mentoringu so zameraním na biznis. Be Lenka Foundation organizuje osvetové kampane, podporuje startupy a vzdelávanie. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.
Težav in poti do rešitev je toliko kot ljudi. Svoje zgodbe in izkušnje pripovedujejo invalidi, odvisniki, starši otrok s posebnimi potrebami in tisti, ki so se morali spoprijeti s hudo boleznijo. V oddaji se pogovarjamo tudi o težavah v partnerski zvezi, pri vzgoji otrok in komunikaciji med ljudmi. Med štirimi stenami ob ponedeljkih ob 10.10 na Prvem.
Srpen je dobou žní, tedy sklizně obilí. V nejsevernějším americkém státu Aljašce se obilí nedaří, přesto i tam na území pokrytém polovinu roku sněhem farmáři využívají krátkého léta k pěstování zeleniny, drobného ovoce a také k celoročnímu chovu domácích zvířat. Svoje úspěchy a výpěstky pak předvádějí na jakýchsi „dožínkách“, tedy farmářské výstavě ve městě Palmer založeném osadníky z amerického středozápadu v roce 1935.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Jména jako Vanderbilt, Rockefeller nebo Carnegie vám jsou určitě povědomý. Jsou to tři z těch nejbohatších "new money" mužů, kteří pohádkově zbohatli během industrializace Ameriky a vládli jako oligarchové celé zemi. Na druhé straně byly miliony chudých lidí, kteří bydleli ve slumech a neměli co jíst. Zlatý věk přinesl Americe status velmoci a technologický pokrok a nakonec taky nějaká práva a narovnání příležitostí.
Snom každého dospeláka je mať miesto, kde popri každodenných povinnostiach môže na chvíľu vypnúť hlavu. Jedným z takých miest je aj škola bicích. Možno to nie je masáž a možno to nie je jóga... Je to ale naozaj účinné. Povinnosti z práce a domácnosti vraj zmiznú z hlavy po niekoľkých úderoch paličkami. Bubeníci a lektori Marek Gregor a Daniel Buzinkay potvrdzujú, že pracujú aj s mnohými dospelými žiakmi, ktorí si tento druh oddychu veľmi pochvaľujú. Porozprávali o tom v Nedeľnej talkshow so Šarkanom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Súčasťou kybernetickej bezpečnosti nie je len samotná reakcia na útoky, ale aj všeobecné povedomie a analýza dát z verejne dostupných zdrojov, známa ako OSINT (Open Source Intelligence). Prečo je táto technika dôležitá, kde všade sa zbierajú dáta – od sociálnych sietí až po dark web – a ako v tom pomáha umelá inteligencia?V novom dieli špeciálnej série podcastu SHARE o kybernetickej bezpečnosti sa Maroš Žofčin rozpráva s Michalom Srncom, riaditeľom informačnej bezpečnosti v spoločnosti Aliter Technologies, o metódach, nástrojoch a praktickom využití OSINT analýzy. Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Aliter Technologies.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo je OSINT a ako sa analyzujú dáta z verejných zdrojov a sociálnych sietí.Ako firmy môžu využiť OSINT na vlastnú ochranu pohľadom útočníka.Úloha AI: Ako umelá inteligencia pomáha spracovať dáta a hľadať kontext.Atribúcia útokov: Odhaľovanie páchateľov kyberútokov pomocou verejných dát.Využitie OSINT v boji proti dezinformáciám a pri overovaní faktov.Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Aliter Technologies.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Ste developer, stavebná firma, realitná kancelária, dizajnéri či advokáti? Aj vy môžete odprezentovať svoje služby na Veľtrhu bývania a nehnuteľností v bratislavskej Inchebe 16. až 18. októbra 2025. Aké príležitosti a benefity vám to prinesie a kde sa dá zaregistrovať? O veľtrhu sme sa rozprávali s organizátorkou Ivetou Peťovskou v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.V podcaste sa dozviete:čo je cieľom a prečo vznikol Veľtrhu bývania a nehnuteľností,prečo sa oplatí vystavovať na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 v bratislavskej Inchebe,čo všetko má vystavovateľ k dispozícii v rámci svojho stánku na Veľtrhu,ako sa dá stať partnerom podujatia a byť súčasťou programu prednášok na Veľtrhu, ako sa cenovo pohybujú jednotlivé stánky pre vystavovateľov.Unikátne podujatie o bývaní pre širokú verejnosťNa Slovensku dlho neexistovala konferencia alebo veľtrh s témou bývania pre širokú verejnosť. Väčšinou boli tieto podujatia určené pre profesionálov. Inšpiráciou boli pre organizátorku Ivetu Peťovskú zahraničné veľtrhy, ktorých atmosféru a príležitosti chcela priniesť na Slovensko, čo sa jej podarilo a tento rok organizuje už druhý ročník tohto Veľtrhu. „Cieľom je spájať a podporiť networking medzi profesionálmi a klientmi. Čiže spojiť developerov, realitných maklérov, finančných poradcov, architektov, dizajnérov s klientmi, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky ohľadom bývania. Či chcú kúpiť, predať, rekonštruovať alebo investovať. Vytvoriť priestor na nadviazanie obchodných kontaktov, budovať komunitu, kde v takej ľudskej príjemnej atmosfére si klienti môžu nájsť odpovede priamo zo zdroja, nie na internetových fórach.” Návštevníci sa tak priamo môžu pýtať odborníkov na rady ohľadom bývania či investovania.Kto môže na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 vystavovať?Prvý ročník Veľtrhu bývania a nehnuteľností navštívilo počas troch dní takmer 5 tisíc návštevníkov. „Samotní vystavovatelia ocenili príjemnú atmosféru, dobrú organizáciu, zmysluplných návštevníkov aj reálne dopyty. Odišli s množstvom nových kontaktov, z ktorých vznikli aj reálne obchody a mnohí z nich sú prihlásení aj do aktuálneho ročníka,” povedala o pozitívnych referenciách v podcaste Iveta Peťovská. Svoje služby a produkty na Veľtrhu môže odprezentovať ktokoľvek v súvislosti s nehnuteľnosťami a bývaním. „Sú to realitné kancelárie, developeri, architekti, nábytkárske firmy, osvetlenie, investičné spoločnosti. Ďalej firmy s ponukou alternatívneho bývania, právnici, odborníci na legislatívu či banky a poisťovne. Čiže v skratke každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom vie zapojiť do procesu hľadania bývania alebo investičnej príležitosti.” Stánok na Veľtrh bývania a nehnuteľností 2025 si môžete zarezervovať do konca augusta na www.veltrhnehnutelnosti.skCelý rozhovor o Veľtrhu bývania a nehnuteľností s organizátorkou podujatia Ivetou Peťovskou si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.PR článok
Zuzana a Ivana se konečně dočkaly a do studia dostaly hasiče Pavla Hoška, kterému hašení proudí v žilách již desítky let. Bavily se s ním o tom, co se děje, když hasič přijde do práce a proč jezdí do akce po tyčích a nejdou po svých.Všechny díly podcastu Buchty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
V piatok sme boli svedkami prvých priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Namiesto minimálne 30-dňového okamžitého prímeria z nich však vzišla dohoda na výmene väzňov a akési pripustenie budúceho stretnutia medzi Volodymyrom Zelenskym a Vladimirom Putinom.Práve Putin pritom priame rokovania navrhol, no keď ich ukrajinský prezident akceptoval a povedal mu, nech príde do Istanbulu, Putin poslal za seba náhradu. Svoju prítomnosť si preto rozmyslel aj Donald Trump, no priamo s Putinom sa zase už v pondelok spojil telefonicky.Čo sa nám to v rokovaniach vlastne deje, hýbeme sa smerom k mieru a aká je dnes pozícia Ameriky a samotného Trumpa? Čo bude ďalej?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s bývalým veľvyslancom Slovenska vo Veľkej Británii Róbertom Ondrejcsákom.Zdroje zvukov: Reuters, CBS News, CGTN Europe, MSNBCOdporúčanie:Dnes je mojím odporúčaním seriál This is us. Nejde o žiadnu novinku, poslednú sériu dotočili v roku 2022, no ja som sa k nemu vrátila po istom čase. Baví ma hlavne kvôli tomu, akým iným spôsobom zachytáva problémy bežných rodín, vzájomné vzťahy medzi súrodencami, rodičmi, či v rámci komunity. Vyskúšajte!–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Ina Poteko je mlada raziskovalka na Oddelku za slovenistiko ljubljanske Filozofske fakultete, ki raziskuje jezik na družbenih omrežjih in v zasebni komunikaciji. V tokratnem Jezikanju se z njo pogovarjamo predvsem o naši zasebni komunikaciji. Kaj vse vpliva nanjo, koliko je v njej angleščine ter kako vpliva na knjižno slovenščino.
Da kupiš ponudu od 97eur pošalji mejl na: jovana@jovanamiljanovic.comPopuni prijavu za Biznis bazu ovde:https://forms.gle/RQywvhn1c3E3GKK26Zaprati besplatni Substack blog i njuzleter: https://jovanamiljanovic.substack.com
Nikola Jeftic je svoju košarkašku priču krenuo iz Mladenovca a stigao je nastupiti u Urugvaju, Argentini, Jordanu, Iranu, Finskoj i na kraju sveta u Rusiji. Swish Talent Combine 12-13 April
Pravni stručnjaci podnijeli su žalbu Ujedinjenim nacijama, optužujući australijsku vladu za kršenje obaveza prema djeci Prvih naroda koja se nalaze u pritvoru, u skladu sa međunarodnim zakonima o ljudskim pravima. Zagovornici ističu da zakoni u australijskim državama i teritorijama koji se odnose na kriminal i pravdu za mlade, krše međunarodne obaveze zemlje, ozbiljno utičući na djecu Aboridžina i otočana moreuza Torres. "Najgori ishod koji sada vidimo je da djeca Aboridžina oduzimaju sebi život zbog okrutnih i nehumanih praksi kojima su izložena dok su zatvorena", ističe dr Hannah McGlade.