POPULARITY
15 episodes with nemecko
7 episodes with nemecko
7 episodes with nemecko
6 episodes with nemecko
6 episodes with nemecko
6 episodes with nemecko
5 episodes with nemecko
4 episodes with nemecko
3 episodes with nemecko
3 episodes with nemecko
3 episodes with nemecko
2 episodes with nemecko
2 episodes with nemecko
5 episodes with nemecko
2 episodes with nemecko
2 episodes with nemecko
2 episodes with nemecko
13 episodes with nemecko
9 episodes with nemecko
9 episodes with nemecko
9 episodes with nemecko
5 episodes with nemecko
5 episodes with nemecko
4 episodes with nemecko
4 episodes with nemecko
4 episodes with nemecko
2 episodes with nemecko
1. Pellegrini sa nezmenil, len Fico sa utrhol 2. Danko hovorí o odchode z EÚ 3. Nemecko sa cíti dotknuté
Robert Fico reálne ubližuje slovenským záujmom v zahraničí, naznačuje Ivan Korčok z PS. Podľa neho sa premiér nestretáva s premiérmi dôležitých európskych krajín ako Nemecko. Poliaci sa vraj dokonca začali pozerať na našu hranicu s bezpečnostnými obavami. Podľa neho nám takáto politika nepomôže vyrokovať vôbec nič z toho, čo potrebujeme dosiahnuť v EÚ, napríklad v otázke energií. Čím je podľa neho spolupráca s Čínou iná ako spolupráca s Ruskom?V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– od 1. minúty – či vôbec budú avizované mierové rokovania o Ukrajine;– po 2:00 – že ak Vladimir Putin hovorí o príčinách vojny, zahŕňa to aj nás;– od 2:30 – že Putin nechce prímerie a ani koniec vojny;– po 3:50 – v čom je slabosť Západu;– od 5:00 – či by Nemecko malo dodať Ukrajine rakety dlhého doletu;– po 6:00 – či Európa dodáva zbrane pomaly preto, že ich jedného dňa môže potrebovať;– od 7:30 – do akej miery ma pápež vplyv na mier a či majú jeho výzvy praktický zmysel;– po 10:00 – či je vôbec možná súkromná alebo stranícka cesta premiéra;– od 11:00 – aká veľká hanba je Ficova cesta do Moskvy;– po 11:30 – či to bude mať aj praktické následky na slovenské záujmy;– od 13:00 – že Poliaci sa zrazu pozerajú na južnú hranicu s nami s obavou;– po 15:00 – že reči o nákupe húfnic po stretnutiach s brazílskym a vietnamským lídrom sú reči pre jednoduchých;– od 16:00 – kedy sa premiér stretne s nemeckým kancelárom a lídrami Poľska, Británie a Francúzska;– po 19:00 – ako sa prejaví vplyv a úspešnosť Ficovej zahraničnej politiky;– od 19:50 – že Európska únia sa nenechá vydierať a Robert Fico nič nepresadí;– po 21:00 – či má pravdu šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas alebo Robert Fico;– od 23:30 – čo by sa stalo, keby Ficovu politiku robili Nemci;– po 24:00 – či sa dajú prijať sankcie voči Robertovi Ficovi, alebo si to vždy odnesie celé Slovensko;– po 28:00 – prečo Rusko nie je spoľahlivý dodávateľ energií;– od 32:30 – ako Blaha, Lašáková a Kaliňák nepôjdu lobovať v Európskom parlamente za slovenské záujmy v energetike;– po 33:30 – čím je iná spolupráca s Čínou ako s Ruskom;– od 38:00 – čo hovorí na výkon prezidenta Pellegriniho, ktorý nepodpísal niektoré vládne zákony;– po 40:30 – ako máme rozumieť konfliktu medzi Indiou a Pakistanom;– od 44:50 – či má PS dve krídla – proizraelské a propalestínske.
Robert Fico reálne ubližuje slovenským záujmom v zahraničí, naznačuje Ivan Korčok z PS. Podľa neho sa premiér nestretáva s premiérmi dôležitých európskych krajín ako Nemecko. Poliaci sa vraj dokonca začali pozerať na našu hranicu s bezpečnostnými obavami. Podľa neho nám takáto politika nepomôže vyrokovať vôbec nič z toho, čo potrebujeme dosiahnuť v EÚ, napríklad v otázke energií. Čím je podľa neho spolupráca s Čínou iná ako spolupráca s Ruskom?V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– od 1. minúty – či vôbec budú avizované mierové rokovania o Ukrajine;– po 2:00 – že ak Vladimir Putin hovorí o príčinách vojny, zahŕňa to aj nás;– od 2:30 – že Putin nechce prímerie a ani koniec vojny;– po 3:50 – v čom je slabosť Západu;– od 5:00 – či by Nemecko malo dodať Ukrajine rakety dlhého doletu;– po 6:00 – či Európa dodáva zbrane pomaly preto, že ich jedného dňa môže potrebovať;– od 7:30 – do akej miery ma pápež vplyv na mier a či majú jeho výzvy praktický zmysel;– po 10:00 – či je vôbec možná súkromná alebo stranícka cesta premiéra;– od 11:00 – aká veľká hanba je Ficova cesta do Moskvy;– po 11:30 – či to bude mať aj praktické následky na slovenské záujmy;– od 13:00 – že Poliaci sa zrazu pozerajú na južnú hranicu s nami s obavou;– po 15:00 – že reči o nákupe húfnic po stretnutiach s brazílskym a vietnamským lídrom sú reči pre jednoduchých;– od 16:00 – kedy sa premiér stretne s nemeckým kancelárom a lídrami Poľska, Británie a Francúzska;– po 19:00 – ako sa prejaví vplyv a úspešnosť Ficovej zahraničnej politiky;– od 19:50 – že Európska únia sa nenechá vydierať a Robert Fico nič nepresadí;– po 21:00 – či má pravdu šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas alebo Robert Fico;– od 23:30 – čo by sa stalo, keby Ficovu politiku robili Nemci;– po 24:00 – či sa dajú prijať sankcie voči Robertovi Ficovi, alebo si to vždy odnesie celé Slovensko;– po 28:00 – prečo Rusko nie je spoľahlivý dodávateľ energií;– od 32:30 – ako Blaha, Lašáková a Kaliňák nepôjdu lobovať v Európskom parlamente za slovenské záujmy v energetike;– po 33:30 – čím je iná spolupráca s Čínou ako s Ruskom;– od 38:00 – čo hovorí na výkon prezidenta Pellegriniho, ktorý nepodpísal niektoré vládne zákony;– po 40:30 – ako máme rozumieť konfliktu medzi Indiou a Pakistanom;– od 44:50 – či má PS dve krídla – proizraelské a propalestínske.
Florida, Washington a odtiaľ smer Uzbekistan, Nemecko, Japonsko, Taliansko, Švajčiarsko a späť do Ameriky. V týchto krajinách mal či bude mať v priebehu roka výstavu výtvarník Luka Brase, náš dnešný hosť, ktorý o sebe hovorí, že žije a pracuje po celej Európe. Počas rozprávania a cestovania si urobíme prestávku v Holandsku, zistíme, čím je táto krajina preňho výnimočná, zájdeme si - a to vlakom - na aktuálnu výstavu v Bratislave, kde vystavuje jeho mama a on spolu s ňou, no a podebatujeme aj o galériách. Počas dvoch rokov otvoril tri a hovorí, že chce, aby bolo umenie bližšie k ľuďom. Zhovára sa s ním Hana Rapantová.
Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík rozoberajú posledný vývoj okolo rusko-ukrajinskej vojny. Výsledkom telefonátu prezidentov Trumpa a Putina malo byť 30-dňové čiastočné prímerie, v rámci ktorého by prestali vzájomné útoky na energetickú infraštruktúru. Zatiaľ však vzájomné útoky na energetickú infraštruktúru pokračujú. Zaznelo tiež, že Trump by mal záujem o ukrajinské atómové elektrárne. Ako by ich prevzatie Američanmi mohlo vyzerať? A išlo by konečne o hmatateľnú záruku ukrajinskej bezpečnosti? Nemecko i Európska únia si vytvárajú priestor na zbrojenie. Zatiaľ tak, aby starý kontinent nebol už viac závislý od zbrojných dodávok zo Spojených štátov. Prebudila sa konečne Európa? Portugalsko zrušilo nákup amerických stíhačiek F-35. Môžu Američania zbrane, odpredané spojencom, vypnúť v prípade potreby diaľkovo? A čo Rusko? Uvítal by Putin nejaké ukončenie vojny, ktoré by mu umožnilo zachovať si tvár? Alebo si jeho režim naopak vypestoval závislosť na pokračovaní vojny?
Kontinent zažil najdôležitejší týždeň za posledné dekády. Nemecké dlhopisy v historickom prepade, no domáce akcie bijú americké a euro rekordne raste
Friedrich Merz. Tak zrejme bude znieť meno nového nemeckého kancelára. K moci sa opäť dostáva únia CDÚ-CSU. Kresťanskí demokrati, ktorých pri vláde 16 rokov držala Angela Merkelová, no na krátke 4 roky prepožičali vládu nad Nemeckom sociálnym demokratom.Najdôležitejšou správou z Nemecka ale je, že extrémisti z AfD - napriek vysokej podpore, nesiahnu po moci. Nemecko o vlások uniklo riziku, že do vlády sa dostane strana s extrémistickými prvkami. Víťazstvo CDÚ-CSÚ zastavilo AfD ráznym odmietnutím spolupráce.Do histórie však zrejme odchádza aj kancelár Olaf Scholtz, ktorý určoval chod nemeckej politiky posledné rok. Európskou protiváhou Donaldovi Trumpovi tak zrejme bude muž menom Friedrich Merz.Na budúcnosť krajiny, ale aj Európy s nastupujúcim silným politickým menom, sa v podcaste Dobré ráno pýtala Jana Krescanko Dibáková vedúceho zahraničnej redakcie denníka SME Lukáša Onderčanina.Zdroje zvukov: RTVS, TA3, Associated PressOdporúčanie:Akokoľvek sa nám nechce hrabať v špinavých zákutiach našich politických dejín, musíme sa raz za čas vrátiť k tomu, čo sa stalo. Jednoducho, aby sme nezabudli a neopakovali chyby. Investigatívne centrum Jána Kuciaka prichádza s knihou Tomáša Madleňáka s názvom Tajomstvá Kočnerovej knižnice, ktorá nám pripomína nejedno meno, ktoré sa chce vynoriť z temnej minulosti.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Svet sa mení. V Bezpečnostnej rade OSN spolu hlasujú USA s Ruskom proti Ukrajine, Valné zhromaždenie ale Rusko označí za agresora. V Nemecku vyhrali voľby Kresťanskí demokrati, no do poslednej chvíle panovali obavy ako dopadne krajná pravica, ktorú pred voľbami podporoval aj Elon Musk či americký viceprezident JD Vance.Krajná pravica však lámala svoje rekordy, čo to znamená pre budúcnosť Nemecka a Európy? Čo znamená víťazstvo kresťanských demokratov? Zostavia opäť veľkú koalíciu so socialistami? A čo to znamená pre Slovensko, ak je Nemecko náš najväčší obchodný partner a líder Európskej únie? Čo to znamená pre Úniu, ak náš premiér hovorí o konci súčasného svetové poriadku? Prerátal sa pri nemeckých voľbách?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Filozofickej fakulty UK profesorom Jozefom Bátorom a výskumníkom Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy v Berlíne Milanom Ničom.
Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen by sa Ukrajina mohla stať súčasťou Európskej únie do roku 2030. Je koniec vojny za rohom? Víťazom nemeckých volieb sú konzervatívci, krajná pravica na druhom a súčasný kancelár na treťom mieste. Ako sa zmení Nemecko a Európa? Opýtali sme sa poslanca NR SR Romana Michelka (SNS) a poslanca NR SR Ondreja Dostála (SaS).
„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Martin Leidenfrost a Christian Heitmann diskutujú o tom, prečo je dnes Nemecko v hlbokej kríze a či a ako sa z nej môže dostať.
Naše školstvo žije ešte v dobách Márie Terézie. Polovicu učiteľov treba prepustiť a tým ostatným dvojnásobne zvýšiť platy, aby to bolo atraktívne povolanie. Reformu vzdelávania treba začať v Materských škôlkach, tvrdí Michal Ukropec. Ako opätovne naštartovať príbeh Slovenska a kde je problém našich startupov a odlivu mozgov?Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec. On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu. Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhladky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov? Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Naše školstvo žije ešte v dobách Márie Terézie. Polovicu učiteľov treba prepustiť a tým ostatným dvojnásobne zvýšiť platy, aby to bolo atraktívne povolanie. Reformu vzdelávania treba začať v Materských škôlkach, tvrdí Michal Ukropec. Ako opätovne naštartovať príbeh Slovenska a kde je problém našich startupov a odlivu mozgov?Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec. On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu. Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhliadky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov? Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o aktuálnych udalostiach i dejinách kozmonautiky. V úvode spomenú asteroid 2024 YR4, ktorý by sa mohol v roku 2032 zraziť so Zemou. Dotknú sa tiež posledných problémov spoločnosti Blue Origin Jeffa Bezosa. Historická téma sa týka dvoch otcov modernej sovietskej a americkej raketovej technológie. Sergej Koroľov staval pre Sovietsky zväz rakety, aj keď sa za Stalina dostal do pracovného tábora. Wernher von Braun naopak politických väzňov využíval, keď staval rakety pre nacistické Nemecko. Po vojne sa dostal do USA, kde staval rakety pre Američanov. Tieňa svojej vojnovej minulosti sa však nikdy celkom nezbavil.
Nemecká agresia a túžba po pomste za Prvú svetovú vojnu vyústila do najväčšieho a najkrvavejšieho konfliktu v histórii ľudstva. Vyše 60 miliónov obetí, genocída, koncentračné tábory a zdevastovaná Európa sú vrcholom ľadovca toho, čo sa počas týchto šiestich rokov udialo. Ako celý konflikt prebiehal, sa dozvieš v dnešnej epizóde Schooltagu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, druhá svetová vojna, Nemecko, nacizmus, Adolf Hitler, Josif Stalin Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. 0:36 - Fico v nových nahrávkach z poľovníckej chaty hrubo a homofóbne nadáva Petrovi Pellegrinimu (VIDEO) https://www.startitup.sk/fico-v-novych-nahravkach-z-polovnickej-chaty-hrubo-a-homofobne-nadava-petrovi-pellegrinimu-video/ 1:52 - Riziko tretej svetovej vojny sa podľa Putina zvyšuje. Provokatívne varuje pred „duelom 21. storočia“ https://www.startitup.sk/riziko-tretej-svetovej-vojny-sa-podla-putina-zvysuje-provokativne-varuje-pred-duelom-21-storocia/ 3:12 - Slováci dostanú od januára až o 120 eur viac. Štát po 18 rokoch nečakane mení pravidlá https://www.startitup.sk/slovaci-dostanu-od-januara-az-o-120-eur-viac-stat-po-18-rokoch-necakane-meni-pravidla/ 4:32 - Slovensko čelí energetickej dileme: Prechod na neruský plyn nás bude stáť stovky miliónov eur, tvrdia odborníci https://www.startitup.sk/slovensko-celi-energetickej-dileme-prechod-na-nerusky-plyn-nas-bude-stat-stovky-milionov-eur-tvrdia-odbornici/ 5:44 - Nemecko pre zachovanie dobrých „susedských vzťahov“ ruší prirážku za plyn https://www.startitup.sk/nemecko-pre-zachovanie-dobrych-susedskych-vztahov-rusi-prirazku-za-plyn/ 6:56 - Motoristov znova čaká zdražovanie. Zmeny pocítia všetci majitelia vozidiel https://www.startitup.sk/motoristov-znova-caka-zdrazovanie-zmeny-pocitia-vsetci-majitelia-vozidiel/ 8:14 - Slováci objavili v roku 2024 skrytý klenot. Táto destinácia hlási 410-percentný nárast turistov (PREHĽAD) https://www.startitup.sk/slovaci-objavili-v-roku-2024-skryty-klenot-tato-destinacia-hlasi-410-percentny-narast-turistov-prehlad/ 9:27 - Pohoda Festival 2025 hlási vianočného headlinera. Na Slovensku vystúpi kultová kapela https://www.startitup.sk/pohoda-festival-2025-hlasi-vianocneho-headlinera-na-slovensku-vystupi-kultova-kapela/ 10:43 - Zakladatelia Travelistanu v nezhodách: Navrátil dostal od spoločníka šokujúci vianočný darček https://www.startitup.sk/portal-travelistan-ma-problemy-navratil-dostal-od-spolocnika-sokujuci-vianocny-darcek/ 12:23 - Nevhodný vianočný darček: Vieme, ako sa dá vrátiť dar, ktorý nechceš. Pozor na výnimky https://www.startitup.sk/nevhodny-vianocny-darcek-vieme-ako-sa-da-vratit-dar-ktory-nechces-pozor-na-vynimky/ 13:34 - Sme na prahu histórie: Sonda Parker od NASA na Štedrý deň „pobozkala Slnko“, bola mu rekordne blízko https://www.startitup.sk/sme-na-prahu-historie-sonda-parker-od-nasa-na-stedry-den-pobozkala-slnko-bola-mu-rekordne-blizko/ 15:00 - Nenechaj si ujsť jedinečné vesmírne divadlo: Mars sa čoskoro ukáže vo svojej najväčšej kráse https://www.startitup.sk/nenechaj-si-ujst-jedinecne-vesmirne-divadlo-mars-sa-coskoro-ukaze-vo-svojej-najvacsej-krase/ 16:20 - Procedúry, o akých snívajú aj ľudia. Daniela a Dominika vytvorili na Slovensku špičkový psí salón https://www.startitup.sk/procedury-o-akych-snivaju-aj-ludia-daniela-a-dominika-vytvorili-na-slovensku-spickovy-psi-salon/
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. 0:33 - Fico kritizuje Zelenského: Podľa slovenského premiéra nám Ukrajina spôsobí plynovú krízu https://www.startitup.sk/fico-kritizuje-zelenskeho-podla-slovenskeho-premiera-nam-ukrajina-sposobi-plynovu-krizu/ 1:44 - „Možno sa Huliak stal nebinárnym,“ udrela Tabaková. Tvrdí, že poslanec „podporuje šialencov“ https://www.startitup.sk/mozno-sa-huliak-stal-nebinarnym-udrela-tabakova-tvrdi-ze-poslanec-podporuje-sialencov/ 2:52 - Škoda za 1 000 000 eur: Požiar v prevádzke známeho reťazca spôsobil závratné škody. Polícia začala trestné stíhanie https://www.startitup.sk/skoda-za-1-000-000-eur-poziar-v-prevadzke-znameho-retazca-sposobil-zavratne-skody-policia-zacala-trestne-stihanie/ 3:59 - Útok na vianočných trhoch v Magdeburgu: Tragédia rozdelila Nemecko v čase vážnej politickej krízy https://www.startitup.sk/utok-na-vianocnych-trhoch-v-magdeburgu-tragedia-rozdelila-nemecko-v-case-vaznej-politickej-krizy/ 5:19 - Rusi používajú novú taktiku, ktorou chcú prekabátiť Ukrajincov. Veľmi im to ale nevychádza https://www.startitup.sk/rusi-pouzivaju-novu-taktiku-ktorou-chcu-prekabatit-ukrajincov-velmi-im-to-ale-nevychadza/ 6:25 - Rusko plánuje zničiť medzinárodnú vesmírnu stanicu. Prezradili, ktorý rok bude jej posledný https://www.startitup.sk/rusko-planuje-znicit-medzinarodnu-vesmirnu-stanicu-prezradili-ktory-rok-bude-jej-posledny/ 7:48 - Trump požaduje masívne zvýšenie výdavkov NATO takmer o dvojnásobok. Zároveň prisľúbil podporu Ukrajine https://www.startitup.sk/trump-pozaduje-masivne-zvysenie-vydavkov-nato-takmer-o-dvojnasobok-zaroven-prislubil-podporu-ukrajine/ 9:03 - Dôchodcom klesnú príjmy, tvrdí analytik. Inflácia stúpne: Cenový rast zasiahne všetky skupiny obyvateľstva https://www.startitup.sk/dochodcom-klesnu-prijmy-tvrdi-analytik-inflacia-stupne-cenovy-rast-zasiahne-vsetky-skupiny-obyvatelstva/ 10:26 - Ježiško si tento rok musí utiahnuť opasok. Vieme, koľko minú Slováci na darčeky, oproti Čechom sú skromnejší https://www.startitup.sk/jezisko-si-tento-rok-musi-utiahnut-opasok-vieme-kolko-minu-slovaci-na-darceky-oproti-cechom-su-skromnejsi/ 11:53 - Majitelia nových áut netušia o skrytých nákladoch. Údržba tohto systému ťa pripraví o stovky eur https://www.startitup.sk/majitelia-novych-aut-netusia-o-skrytych-nakladoch-udrzba-tohto-systemu-ta-pripravi-o-stovky-eur/ 13:10 - Milióny dronov vytvoria najväčšiu umelú ľadovú plochu v histórii. Britský startup rozbieha záchranu Arktídy https://www.startitup.sk/miliony-dronov-vytvoria-najvacsiu-umelu-ladovu-plochu-v-historii-britsky-startup-rozbieha-zachranu-arktidy/ 14:31 - Nový level športových podujatí: Slovenský štadión má svetovú vychytávku. Používajú ju aj v NHL (FOTO) https://www.startitup.sk/novy-level-sportovych-podujati-slovensky-stadion-ma-svetovu-vychytavku-pouzivaju-ju-aj-v-nhl-foto/ 15:46 - Navštívili sme „Rokfort“ Harryho Pottera v slovenských horách. Toto ubytovanie si zamiluješ https://www.startitup.sk/navstivili-sme-rokfort-harryho-pottera-v-slovenskych-horach-toto-ubytovanie-si-zamilujes/
Budovanie a predaj firmy. V najnovšom diele môjho podcastu som privítal Erika Hudáka, spoluzakladateľa úspešného slovenského startupu Billdu. V úvode sme sa venovali vzniku Billdu, ktoré začalo ako mobilná fakturačná aplikácia pod názvom miniFAKTÚRA, no postupne sa transformovalo na globálnu platformu s viac ako 200-tisíc používateľmi, a to najmä v krajinách ako USA, Austrália, Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko. Erik sa podelil o stratégie získavania nových zákazníkov a vysvetlil význam optimalizácie pre obchody s aplikáciami (ASO), ktorá zohrala kľúčovú úlohu v raste Billdu. Erik tiež otvorene hovoril o dôvodoch, ktoré ho viedli k predaju firmy európskemu gigantov. Prebrali sme cely proces predaja a ako ho spraviť tak, aby ste co najviac zvýšili hodnotu svojej firmy. V závere sme sa zamerali na osobné aspekty podnikateľského života po exite. Erik opísal svoje pocity po predaji firmy, ako naložil s finančnými prostriedkami, aké má plány do budúcnosti a koľko vo svojej firme ešte zotrvá. Tento diel ponúka hlboký pohľad do budovania startupu, rozhodnutí spojených s predajom firmy a života po úspešnom exite. Užívajte! --------------------------------------------------------------------------- Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:02:10 – Ako vzniklo Billdu? 00:08:12 – Ako nájsť nových zákazníkov? 00:14:06 – Čo je to ASO a ako funguje? 00:23:19 – Top pics by Apple 00:25:12 – Prečo nie je Billdu číslo 1? 00:28:34 – Prečo predať firmu? 00:38:30 – Akú cenu má moja firma? 00:42:17 – Spôsob predaja firmy 00:49:16 – Ako prijať predaj vlastnej firmy? 00:56:30 – Pocity po predaji 01:01:18 – Čo s balíkom peňazí? 01:07:36 – Život po exite 01:11:56 – Čo odporúča Erik Hudák? 01:14:55 – Zmysel života podľa Erika Hudáka --------------------------------------------------------------------------- Viac z podcastov nájdete na: https://www.truban.sk/podcast/ --------------------------------------------------------------------------- Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu: https://wp.me/p5NJVg-Qh --------------------------------------------------------------------------- Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách: ● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F --------------------------------------------------------------------------- ● Najlepšie z podcastu na Instagrame ● https://www.instagram.com/truban.podcast/ ● Truban.sk ● https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ● https://www.instagram.com/truban/ ● Facebook ● https://www.facebook.com/miso.truban ● LinkedIn ● https://sk.linkedin.com/in/truban
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. 0:31 - AKTUÁLNE: Kancelárovi Olafovi Scholzovi vyjadrili poslanci nedôveru. Nemecko čakajú predčasné voľby https://www.startitup.sk/aktualne-kancelarovi-olafovi-scholzovi-vyjadrili-poslanci-nedoveru-nemecko-cakaju-predcasne-volby/ 1:36 - Rusko sa podľa expertov pripravuje na vojnu s NATO. Najviac hrozené sú tieto krajiny https://www.startitup.sk/rusko-sa-podla-expertov-pripravuje-na-vojnu-s-nato-najviac-hrozene-su-tieto-krajiny/ 2:28 - Ničivá reakcia na Putinov Oreshnik: Američania úspešne otestovali svoju novú hypersonickú raketu https://www.startitup.sk/niciva-reakcia-na-putinov-oreshnik-americania-uspesne-otestovali-svoju-novu-hypersonicku-raketu/ 3:27 - Pokuta až do 50-tisíc eur a odňatie licencie za nesplnenie povinnosti. Nové pravidlá pre taxikárov začnú platiť už čoskoro https://www.startitup.sk/pokuta-az-do-50-tisic-eur-a-odnatie-licencie-za-nesplnenie-povinnosti-nove-pravidla-pre-taxikarov-zacnu-platit-uz-coskoro/ 4:23 - Poľský gigant mení svoje plány: Biedronka odkladá otvorenie predajní na Slovensku https://www.startitup.sk/polsky-gigant-meni-svoje-plany-biedronka-odklada-otvorenie-predajni-na-slovensku/ 5:26 - VEĽKÝ PREHĽAD: Obchodné reťazce menia otváracie hodiny počas sviatkov. Zákazníci musia počítať s obmedzeniami https://www.startitup.sk/velky-prehlad-obchodne-retazce-menia-otvaracie-hodiny-pocas-sviatkov-zakaznici-musia-pocitat-s-obmedzeniami/ 6:37 - Skupina Slovákov príde o stovky eur mesačne. Dôchodkový systém zlyháva, bijú na poplach odborníci https://www.startitup.sk/skupina-slovakov-pride-o-stovky-eur-mesacne-dochodkovy-system-zlyhava-biju-na-poplach-odbornici/ 7:56 - AKTUÁLNE: Stovky lekárov podali výpovede v Bratislave a Košiciach, hrozí kolaps zdravotníctva https://www.startitup.sk/aktualne-stovky-lekarov-podali-vypovede-v-bratislave-a-kosiciach-hrozi-kolaps-zdravotnictva/ 9:07 - Cena Bitcoinu dosiahla 106-tisíc dolárov. Trump chystá „kryptomenovú rezervu“ https://www.startitup.sk/cena-bitcoinu-dosiahla-106-tisic-dolarov-trump-chysta-kryptomenovu-rezervu/ 10:23- NASA dosiahla prelomový úspech vo vesmírnej komunikácii. Video mačky sa dostalo až za Mars a späť https://www.startitup.sk/nasa-dosiahla-prelomovy-uspech-vo-vesmirnej-komunikacii-video-macky-sa-dostalo-az-za-mars-a-spat/ 11:26 - Superjachty čelia rastúcim hrozbám zo strany dronov. Boháči si zamilovali novú luxusnú bezpečnosť https://www.startitup.sk/superjachty-celia-rastucim-hrozbam-zo-strany-dronov-bohaci-si-zamilovali-novu-luxusnu-bezpecnost/ 12:32 - Fico odmieta predražený plyn zo Západu. Riešenia hľadá cez Ukrajinu, rokovať chce aj cez sviatky https://www.startitup.sk/fico-odmieta-predrazeny-plyn-zo-zapadu-riesenia-hlada-cez-ukrajinu-rokovat-chce-aj-cez-sviatky/ 13:29 - Megaobchod storočia: Český miliardár získal kráľovskú poštu. Zaplatil za ňu viac ako 6 miliárd eur https://www.startitup.sk/megaobchod-storocia-cesky-miliardar-ziskal-kralovsku-postu-zaplatil-za-nu-viac-ako-6-miliard-eur/
IAD Talks - týždenné spravodajstvo. Nemecko, motor európskeho hospodárstva, dnes čelí vážnym výzvam. Najväčší exportér EÚ s dominantným podielom automobilov a strojov zažíva pokles globálneho dopytu. Vypočujte si tohto týždňový komentár, ktorý pre vás pripravili Michal Ďurica, portfólio manažér IAD Investments a Adam Záhorský. . . IAD TALKS, týždenník, IAD Investments, správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 9.12.2024, 58/2024, EV 139/23/EPP . . *UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia
Ruská federácia je jediný štát, ktorý vojenskou silou posúva svoje hranice na územia iných štátov. Partizán Otto Šimko dobre pochopil, kto je agresor a kto sa bráni, a je jedno, či to bolo svojho času nacistické Nemecko alebo je to dnes Putinovo Rusko, hovorí historik Stanislav Mičev. Bolo oslobodzovanie Červenou armádou predzvesťou okupácie Československa červenou totalitou?Slovenský premiér sa chystá na návštevu Moskvy. Podľa jeho vlastných slov si tým chce „na mieste činu“ uctiť víťazstvo nad nemeckým nacizmom v druhej svetovej vojne. Kritiku, že tým legitimizuje dnešný ruský imperializmus, ktorý krvavo ničí suverénnu Ukrajinu, a dokonca sa vyhráža zničením aj nás - teda Európskej únie - však už Robert Fico prehliada.„Máme tu hlásateľov proruskej politiky, ktorí tvrdia, že Rusko by na Ukrajinu nevstúpilo, nebyť toho, že Ukrajinci vraždia (na Ukrajine) ruské obyvateľstvo. Ja sa ale pýtam, prečo potom neprotestovali, keď ruská armáda v dvoch vojnách vyvraždila desaťtisíce Čečencov? Preto, lebo to asi bolo na území Ruska? No a teraz, ak sú separatisti (ktorí sa snažia bojovať proti ukrajinskému štátu) na území Ukrajiny, tak sa Ukrajina nemá brániť? To sme kam dospeli? A treba si dať dohromady aj chronológiu udalostí, pretože najprv bol Krym a až potom sa objavili separatisti na Donbase či v Luhansku,“ hovorí Mičev a pripomína, že návrhy „územie za mier“ nefungujú tak, ako to napokon ukázal už Mníchov 1938, keď po okupácii Sudet a južného Slovenska neprišiel mier, ale 1. 9. 1939 prišla vojna.Je historickou pravdou, že nás Sovietsky zväz za cenu nesmiernych obetí zbavil počas druhej svetovej vojny fašizmu - toho nemeckého, ale i toho nášho, slovenského. Stále viac sa však vo verejnom priestore vynára legitímna otázka, či toto oslobodenie nebolo iba predpolím novej okupácie, tentoraz sovietskej, a či jednu totalitu - tú nacisticky hnedú, nenahradila totalita nová - tentoraz boľševicky červená.„Obdobie od konca vojny do februára 1948 tu bola demokracia a na Slovensku komunisti voľby prehrali, no ani v rámci Československa nemali ani zďaleka víťazstvo vo vrecku. Fatálne to začalo byť vtedy, keď ČSR nakoniec odmietla ísť na parížsku konferenciu, kde sa malo rokovať o Marshallovom pláne. To bola posledná možnosť, ako to celé zvrátiť.“Bol teda príchod vojsk Sovietskeho zväzu oslobodením alebo to bola predzvesť novej okupácie, tento raz v „tábore mieru“ vedenom, údajne večným, Sovietskym zväzom? A nemaže aktuálna ruská agresia na Ukrajine všetky tie obrovské zásluhy ZSSR na porážke fašizmu v druhej svetovej vojne?„40 rokov som sa venoval tomu, aby som obhájil osloboditeľskú misiu Červenej armády na území Československa a Putin mi to v okamihu zbúral, keď jeho vojská vpadli na Ukrajinu, a teraz sa veľmi ťažko obhajuje to, že Červená armáda je osloboditeľ a nie okupant.“Témy pre bývalého šéfa Múzea SNP, historika Stanislava Mičeva. Je nutné dodať, že rozhovor sme nahrávali v čase, keď snaha premiéra ísť do Moskvy nebola verejne známa, a preto otázka na túto tému padnúť nemohla. Na aktuálnosti rozhovoru to však - vzhľadom na tému - nič nemení.Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ako je na tom nemecká ekonomika? Aký je vplyv rozhodnutí v oblasti energetiky na jej výkonnosť a ktoré ďalšie faktory ju ovplyvňujú? Má Slovenská ekonomika ešte nejaké výhody? Čo robiť s dlhodobou nezamestnanosťou? Pomohli by migranti? Zaujímavý zdroj informácii: https://app.electricitymaps.com/map/24h
Ruská federácia je jediný štát, ktorý vojenskou silou posúva svoje hranice na územia iných štátov. Partizán Otto Šimko dobre pochopil, kto je agresor a kto sa bráni, a je jedno, či to bolo svojho času nacistické Nemecko alebo je to dnes Putinovo Rusko, hovorí historik Stanislav Mičev. Bolo oslobodzovanie Červenou armádou predzvesťou okupácie Československa červenou totalitou?Slovenský premiér sa chystá na návštevu Moskvy. Podľa jeho vlastných slov si tým chce „na mieste činu“ uctiť víťazstvo nad nemeckým nacizmom v druhej svetovej vojne. Kritiku, že tým legitimizuje dnešný ruský imperializmus, ktorý krvavo ničí suverénnu Ukrajinu, a dokonca sa vyhráža zničením aj nás - teda Európskej únie - však už Robert Fico prehliada.„Máme tu hlásateľov proruskej politiky, ktorí tvrdia, že Rusko by na Ukrajinu nevstúpilo, nebyť toho, že Ukrajinci vraždia (na Ukrajine) ruské obyvateľstvo. Ja sa ale pýtam, prečo potom neprotestovali, keď ruská armáda v dvoch vojnách vyvraždila desaťtisíce Čečencov? Preto, lebo to asi bolo na území Ruska? No a teraz, ak sú separatisti (ktorí sa snažia bojovať proti ukrajinskému štátu) na území Ukrajiny, tak sa Ukrajina nemá brániť? To sme kam dospeli? A treba si dať dohromady aj chronológiu udalostí, pretože najprv bol Krym a až potom sa objavili separatisti na Donbase či v Luhansku,“ hovorí Mičev a pripomína, že návrhy „územie za mier“ nefungujú tak, ako to napokon ukázal už Mníchov 1938, keď po okupácii Sudet a južného Slovenska neprišiel mier, ale 1. 9. 1939 prišla vojna.Je historickou pravdou, že nás Sovietsky zväz za cenu nesmiernych obetí zbavil počas druhej svetovej vojny fašizmu - toho nemeckého, ale i toho nášho, slovenského. Stále viac sa však vo verejnom priestore vynára legitímna otázka, či toto oslobodenie nebolo iba predpolím novej okupácie, tentoraz sovietskej, a či jednu totalitu - tú nacisticky hnedú, nenahradila totalita nová - tentoraz boľševicky červená.„Obdobie od konca vojny do februára 1948 tu bola demokracia a na Slovensku komunisti voľby prehrali, no ani v rámci Československa nemali ani zďaleka víťazstvo vo vrecku. Fatálne to začalo byť vtedy, keď ČSR nakoniec odmietla ísť na parížsku konferenciu, kde sa malo rokovať o Marshallovom pláne. To bola posledná možnosť, ako to celé zvrátiť.“Bol teda príchod vojsk Sovietskeho zväzu oslobodením alebo to bola predzvesť novej okupácie, tento raz v „tábore mieru“ vedenom, údajne večným, Sovietskym zväzom? A nemaže aktuálna ruská agresia na Ukrajine všetky tie obrovské zásluhy ZSSR na porážke fašizmu v druhej svetovej vojne?„40 rokov som sa venoval tomu, aby som obhájil osloboditeľskú misiu Červenej armády na území Československa a Putin mi to v okamihu zbúral, keď jeho vojská vpadli na Ukrajinu, a teraz sa veľmi ťažko obhajuje to, že Červená armáda je osloboditeľ a nie okupant.“Témy pre bývalého šéfa Múzea SNP, historika Stanislava Mičeva. Je nutné dodať, že rozhovor sme nahrávali v čase, keď snaha premiéra ísť do Moskvy nebola verejne známa, a preto otázka na túto tému padnúť nemohla. Na aktuálnosti rozhovoru to však - vzhľadom na tému - nič nemení.Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Oscar Berger. Prišiel na svet v prešovskej židovskej rodine. V roku 1923 sa ako jeden z mála novinárov smel zúčastniť v Mníchove na procese s Hitlerom, ktorému sa vtedy ešte puč nevydaril. O desať rokov neskôr sa však Hitler už dostal k moci a Berger, vzhľadom na svoj židovský pôvod, musel Nemecko opustiť. Napokon sa z neho stal uznávaný novinár, americký politický karikaturista a uznávaný karikaturista slávnych umelcov a hviezd šoubiznisu. Oskar Berger mal talent, akých nebýva veľa. Hlavy štátov, panovníkov aj filmové hviezdy videl svojou optikou a vďaka tomu dokázal stvoriť úžasné karikatúry. Zvečnil také osobnosti ako prezident J. F. Kennedy, Albert Einstein, Winston Churchill, baseballová hviezda a dočasný manžel Marilyn Monroe – Joe Dimaggio, Greta Garbo, Charlie Chaplin, prezident Nixon, či pápež Ján Pavol II. O Oscarovi Bergerovi sa s Michalom Havranom bude zhovárať historička Andrea Sivaničová, jedna z najznámejších sprievodkýň v meste Prešov. Hana Ponická, slovenská prozaička, prekladateľka, publicistka a autorka literatúry pre deti a mládež, disidentka, bývalá manželka spisovateľa Štefana Žáryho, básnika Jána Kostru a vojenského historika Jaroslava Šolca. Aktívne sa zapojila do Slovenského národného povstania. V rokoch 1948 až 1950 žila v Ríme, kde pôsobil jej manžel, spisovateľ Štefan Žáry v tom čase ako dopisovateľ Československej tlačovej kancelárie. Hana Ponická nebola iba poprednou slovenskou prozaičkou, prekladateľkou a publicistkou, ale aj aktívnou bojovníčkou proti totalite a signatárkou Charty 77. Za odpor proti praktikám komunistického režimu bola 14. augusta 1989 spolu s členmi tzv. bratislavskej päťky - s Jánom Čarnogurským, Miroslavom Kusým, Vladimírom Maňákom a Antonom Seleckým - zatknutá a súdená. Disidentka a spisovateľka Hana Ponická, nositeľka Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2002), zomrela 21. augusta 2007 v Banskej Bystrici vo veku 85 rokov, pochovaná je v rodnej obci. O Hane Ponickej sa Michal Havran bude zhovárať s profesorkou v odbore teória literatúry Martou Součkovou.
Nemecká pestrá koalícia socialistov nedotiahla vládu do úspešného konca. Olaf Scholz nebol populárnym premiérom a jeho koniec nevítajú len Nemci, ale aj politickí partneri najväčšej ekonomiky eurozóny. V čom zlyhal a akým problémom čelí Nemecko? Kto nahradí vládu SPD vo februárových parlamentných voľbách? Prečo potenciálny víťaz predstavuje iskierku nádeje? Aká by mohla byť nová vláda a čo bude jej politická agenda? Aj na tieto otázky odpovedali Ján Jursa a Ján Tonka. Radoslav Kasík, Ján Jursa a Ján Tonka Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite https://finax.eu/sk ❗S investovaním je spojené riziko. V tomto podcaste odzneli marketingové informácie o produktoch Finaxu. APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://twitter.com/FinaxInvesting
Donald Trump sa po štyroch rokoch vracia do Bieleho domu. V histórii Spojených štátov je len druhým prezidentom, ktorému sa mandát podarilo obhájiť so štvorročnou prestávkou. Veľkou témou predvolebnej kampane bola práve ekonomika, ktorú Američania považujú za jeden z najväčších problémov, pričom vinu za jej vývoj pripisujú aktuálnej administratíve Joea Bidena. Trump vidí riešenie hlavne v protekcionizme. Sľubuje totiž 10-percentné clo na výrobky zo zahraničia, dokonca 60-percentné v prípade Číny. „Je to pomýlené vnímanie, pretože práve clá sú bariérou v medzinárodnom obchode. Ak ich zvýšime, časť obchodu zmizne, pretože sa neoplatí, a časť sa premietne do vyšších cien,“ hovorí makroekonomický analytik Všeobecnej úverovej banky Michal Lehuta. Európa môže podľa neho dôsledky Trumpovho protekcionizmu zvrátiť, ak bude schopná ukrojiť si z koláča čínskych exportov do Spojených štátov dostatočne veľký kus. Avšak krajinám ako Slovensko či Nemecko, ktoré sú značne závislé na automobilovom priemysle a na jeho exporte do USA, nemusí pomôcť ani to. „Vidíme, že už teraz Volkswagen zatvára tri fabriky v Nemecku. Ak sa naši producenti neprispôsobia zmenou štruktúry produkcie či klientov, môže to byť naozaj problém,“ dodáva Lehuta. Čo teda s ekonomikou USA, ale ajs tou európskou urobí Donald Trump na poste prezidenta, ako na jeho zvolenie reagujú trhy, a čo bude s košickým U. S. Steelom, ktorý Trump odmietal predať Japoncom? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Všeobecnej úverovej banky Michal Lehuta. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Politika „hrubých čiar" bola chybou, na ktorú dodnes doplácame, tvrdí jedna z kľúčových postáv Novembra 89 Martin Bútora. K odkazu novembrových námestí sa však podľa neho najautentickejšie prihlásime tým, že to s touto krajinou nevzdáme. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu," odkazuje Bútora.O pár dní si pripomenieme 35. výročie Novembra 89. V ostatnej dobe sa však táto krajina akoby vydala cestou popierania jeho odkazu.„Vzhľadom k tomu, o čo sa usiloval November 89, čo ponúkal a čo priniesol, tak dnes je to presne na opačnom póle. Ak to bola Nežná revolúcia, tak toto je rétoricky veľmi tvrdá kontrarevolúcia a to kontrarevolúcia, ktorá sa vo viacerých oblastiach prejavuje veľmi konkrétnymi krokmi na potlačenie slobody, kompetentnosti, demokracie a ktorá vedie až k ohrozeniu fungovania štátu," hovorí jedna z kľúčových postáv slovenského Novembra 89 Martin Bútora.Z mimovládok, kritických médií a dokonca i z angažovaných občanov sa stávajú nepriatelia vlády. Vláda sa začína identifikovať so štátom a pre iné – než provládne hodnoty, akoby už v spoločnosti prestávalo byť miesto. Napokon, slová premiéra o hrádzi voči myšlienkam, ktoré vyznávajú desiatky tisíc občanov tejto krajiny hovoria samé za seba. Slovník voči opozičným postojom skĺzava do vulgárneho normalizačného škandalizovania, no a boj voči niektorým menšinám začína až nápadne pripomínať inkvizičné praktiky.Aký je teda dnešný pohľad spoluzakladateľa VPN a poradcu Václava Havla na politiku „hrubých čiar," ktorú zvolila aj garnitúra, ktorá sa dostala k moci v Novembri 89?„To považujem za chybu a nedostatočnú zodpovednosť voči vyrovnaniu sa s minulosťou a zločinmi napríklad stalinizmu či normalizácie. Nemecko sa s tým nejakým spôsobom vyrovnalo, my sme sa s tým vyrovnať nestihli. Nepodarilo sa to a na to doplácame,“ tvrdí Bútora.Vek 35 rokov je pritom v živote človeka vekom zrelosti, v živote krajiny je to však iba krátky okamih. Bol teda November 89 len štastným oknom našich dejín, nie pevným základom našej cesty k slobode a demokracií? Vraciame sa späť v čase a ako sa postaviť – tu a teraz, za hodnoty novembrových námestí?„Teraz sme v takom období, že proti tomu všetkému, čo sa teraz deje, je možné, nutné a zmysluplné aby rôzne poprepájané politické, občianske, expertné, vzdelávacie a ďalšie komunity si dali ako svoje heslo: My sme tí, ktorí sme tu ostali a ktorí sa nebudeme vzdávať, pretože my s touto krajinou ešte stále chceme niečo urobiť," hovorí o aktuálnom odkaze Novembra 89 jeden z mužov Nežnej revolúcie Martin Bútora. „Ak sa nebudeme starať my, prenecháme starosť o krajinu tým, ktorí nemusia byť priatelia demokracie a krajina bude vyzerať podľa ich predstáv,“ dodáva. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu tam, kde má človek presvedčenie, že sa pokúsi ostať v svojej inštitúcií pretože tam ešte môže niečo prospešné urobiť. Tam treba vydržať a postaviť sa na odpor. No a tam kde to nie je možné, treba proste odisť, ale treba dávať najavo svoj vzdor. Tých prostredí je veľa a budú pribúdať. No a treba si všímať a starať sa aj o druhých, ktorí sa o niečo také pokúšajú. No a napokon, ak ide o generáciu, ktorá už má deti, tak sa treba viac snažiť o to, aby nemali tie hlboké diery v pamäti," uzatvára Martin Bútora.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Politika „hrubých čiar" bola chybou, na ktorú dodnes doplácame, tvrdí jedna z kľúčových postáv Novembra 89 Martin Bútora. K odkazu novembrových námestí sa však podľa neho najautentickejšie prihlásime tým, že to s touto krajinou nevzdáme. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu," odkazuje Bútora.O pár dní si pripomenieme 35. výročie Novembra 89. V ostatnej dobe sa však táto krajina akoby vydala cestou popierania jeho odkazu.„Vzhľadom k tomu, o čo sa usiloval November 89, čo ponúkal a čo priniesol, tak dnes je to presne na opačnom póle. Ak to bola Nežná revolúcia, tak toto je rétoricky veľmi tvrdá kontrarevolúcia a to kontrarevolúcia, ktorá sa vo viacerých oblastiach prejavuje veľmi konkrétnymi krokmi na potlačenie slobody, kompetentnosti, demokracie a ktorá vedie až k ohrozeniu fungovania štátu," hovorí jedna z kľúčových postáv slovenského Novembra 89 Martin Bútora.Z mimovládok, kritických médií a dokonca i z angažovaných občanov sa stávajú nepriatelia vlády. Vláda sa začína identifikovať so štátom a pre iné – než provládne hodnoty, akoby už v spoločnosti prestávalo byť miesto. Napokon, slová premiéra o hrádzi voči myšlienkam, ktoré vyznávajú desiatky tisíc občanov tejto krajiny hovoria samé za seba. Slovník voči opozičným postojom skĺzava do vulgárneho normalizačného škandalizovania, no a boj voči niektorým menšinám začína až nápadne pripomínať inkvizičné praktiky.Aký je teda dnešný pohľad spoluzakladateľa VPN a poradcu Václava Havla na politiku „hrubých čiar," ktorú zvolila aj garnitúra, ktorá sa dostala k moci v Novembri 89?„To považujem za chybu a nedostatočnú zodpovednosť voči vyrovnaniu sa s minulosťou a zločinmi napríklad stalinizmu či normalizácie. Nemecko sa s tým nejakým spôsobom vyrovnalo, my sme sa s tým vyrovnať nestihli. Nepodarilo sa to a na to doplácame,“ tvrdí Bútora.Vek 35 rokov je pritom v živote človeka vekom zrelosti, v živote krajiny je to však iba krátky okamih. Bol teda November 89 len štastným oknom našich dejín, nie pevným základom našej cesty k slobode a demokracií? Vraciame sa späť v čase a ako sa postaviť – tu a teraz, za hodnoty novembrových námestí?„Teraz sme v takom období, že proti tomu všetkému, čo sa teraz deje, je možné, nutné a zmysluplné aby rôzne poprepájané politické, občianske, expertné, vzdelávacie a ďalšie komunity si dali ako svoje heslo: My sme tí, ktorí sme tu ostali a ktorí sa nebudeme vzdávať, pretože my s touto krajinou ešte stále chceme niečo urobiť," hovorí o aktuálnom odkaze Novembra 89 jeden z mužov Nežnej revolúcie Martin Bútora. „Ak sa nebudeme starať my, prenecháme starosť o krajinu tým, ktorí nemusia byť priatelia demokracie a krajina bude vyzerať podľa ich predstáv,“ dodáva. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu tam, kde má človek presvedčenie, že sa pokúsi ostať v svojej inštitúcií pretože tam ešte môže niečo prospešné urobiť. Tam treba vydržať a postaviť sa na odpor. No a tam kde to nie je možné, treba proste odisť, ale treba dávať najavo svoj vzdor. Tých prostredí je veľa a budú pribúdať. No a treba si všímať a starať sa aj o druhých, ktorí sa o niečo také pokúšajú. No a napokon, ak ide o generáciu, ktorá už má deti, tak sa treba viac snažiť o to, aby nemali tie hlboké diery v pamäti," uzatvára Martin Bútora.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ľuboš Blaha sa potrebuje neustále zviditeľňovať a tak si urobil cestu do Moskvy. Jeho cesta nemá žiadny význam, hovorí bývalá politička, diplomatka a herečka Magdaléna Vášáryová v relácii Na rovinu.V podcaste s Magdalénou Vášáryovou sa dozviete:01:00 – ako sa pozerať na cestu Ľuboša Blaha do Ruska;02:00 – prečo si myslí, že Smer posiela do europarlamentu nepotrebných;05:00 – ako vníma ministerstvo zahraničia a Juraja Blanára;14:30 – či Juraj Blanár „popreháňal staré kapre“ v rybníku diplomatov;16:00 – ako vnímajú súčasnú politiku slovenskí diplomati;18:30 – prečo je nebezpečná atmosféra spochyňovania EÚ a NATO;21:00 – ako si Nemecko kedysi spravilo tajnú analýzu o Slovensku;24:10 – či je Slovensko medzinárodne izolované;26:20 – prečo budeme musieť založiť novú republiku;29:00 – prečo sa naozaj stretávajú premiéri Slovenska a Ukrajiny;30:40 – či Slovensko môže prísť o eurofondy;32:00 – ako sa EÚ poučila z Maďarska;38:00 – čo si myslí o situácii na ministerstve kultúry;42:00 – prečo nestráca nádej.
Ľuboš Blaha sa potrebuje neustále zviditeľňovať a tak si urobil cestu do Moskvy. Jeho cesta nemá žiadny význam, hovorí bývalá politička, diplomatka a herečka Magdaléna Vášáryová v relácii Na rovinu.V podcaste s Magdalénou Vášáryovou sa dozviete:01:00 – ako sa pozerať na cestu Ľuboša Blaha do Ruska;02:00 – prečo si myslí, že Smer posiela do europarlamentu nepotrebných;05:00 – ako vníma ministerstvo zahraničia a Juraja Blanára;14:30 – či Juraj Blanár „popreháňal staré kapre“ v rybníku diplomatov;16:00 – ako vnímajú súčasnú politiku slovenskí diplomati;18:30 – prečo je nebezpečná atmosféra spochyňovania EÚ a NATO;21:00 – ako si Nemecko kedysi spravilo tajnú analýzu o Slovensku;24:10 – či je Slovensko medzinárodne izolované;26:20 – prečo budeme musieť založiť novú republiku;29:00 – prečo sa naozaj stretávajú premiéri Slovenska a Ukrajiny;30:40 – či Slovensko môže prísť o eurofondy;32:00 – ako sa EÚ poučila z Maďarska;38:00 – čo si myslí o situácii na ministerstve kultúry;42:00 – prečo nestráca nádej.
Diskusia pri príležitosti spomienky na 134. výročie narodenia. generála Rudolfa Viesta. Rudolf Michal Viest (* 24. september 1890, Revúca – † 1945, Flossenbürg, Nemecko) bol slovenský divízny generál, veliteľ povstaleckej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania a jediný slovenský generál počas predvojnovej ČSR. Generál Rudolf Viest iste patrí medzi tých aktivistov a účastníkov odboja, ktorí budú natrvalo vpísaní do stránok povstaleckej histórie zlatými písmenami. Tak dlho očakávanej slobody v roku 1945 sa, žiaľ, nedožil. Hostia: – Matej Medvecký, Vojenský historický ústav – Branislav Tvarožek, veterán SNP – Dana Viestová, autorka Moderuje: Soňa Gyarfašová
„Deň po…“, alebo ako sa krajina dostáva z blata. Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a… Slovensko. Krajiny, ktoré spojila vysoká voda. Vytrvalý a výdatný dážď len v priebehu hodín dostal z korýt potoky, ktoré sa miestami zmenili na neovládateľné živly. A z veľkých riek – ako Morava a Dunaj – sa u nás stali aj zdroje obáv z najhoršieho. Len v okolí hlavného mesta načas zmenili aj tvár krajiny. Známa silueta hradu sa z rakúskej strany načas zrkadlila aj vo veľkom jazere rozliateho toku Dunaja. Nehovoriac o starostiach tých, ktorým domy zostali pod vodou, či načas ich vysoká voda doslova odstrihla od sveta. Týždeň po povodniach – to je aj boj s všadeprítomným blatom, špinou, vlhkosťou. A otázky, ako ďalej. V dnešnom RáneNahlas sa pozrieme, ako sa s vysokou vodou vysporiadali vodáci, ktorí len pred pár dňami oslavovali storočnicu klubu Dunajčík. S Vladimírom Miššíkom. A tiež nadšenci histórie združení okolo unikátneho Múzea petržalského opevnenia. Tí majú za sebou aj nepretržité odčerpávanie vody z jedného z bunkrov. S Martinom Kubalom. „Podpora verejnosti počas týchto dní nás napĺňa obrovskou zodpovednosťou to nevzdať. Potešilo ma, že aj keď človek v bežnom živote má pocit, že s našou spoločnosťou to ide dole, práve takéto chvíle mu ukážu, že to tak vôbec nie. Že je tu stále väčšina ľudí, ktorá je vo svojom vnútri dobrá, chce pomôcť vybudovať lepší svet a spolu sa nám v tom bude dariť lepšie“, formuluje poučenie z nedávnych povodní Martin Kubala. „V našom prípade je voda tým menším problémom. Sú to skôr nánosy, ktoré s ňou prídu. Voda odtiekla sama, na tom nemáme zásluhu. Na nás je teraz očistiť to tu celé od blata“, rozpráva Vladimír Mišík, ktorý je aj prezidentom Asociácie vodáckych klubov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Deň po…“, alebo ako sa krajina dostáva z blata. Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a… Slovensko. Krajiny, ktoré spojila vysoká voda. Vytrvalý a výdatný dážď len v priebehu hodín dostal z korýt potoky, ktoré sa miestami zmenili na neovládateľné živly. A z veľkých riek – ako Morava a Dunaj – sa u nás stali aj zdroje obáv z najhoršieho. Len v okolí hlavného mesta načas zmenili aj tvár krajiny. Známa silueta hradu sa z rakúskej strany načas zrkadlila aj vo veľkom jazere rozliateho toku Dunaja. Nehovoriac o starostiach tých, ktorým domy zostali pod vodou, či načas ich vysoká voda doslova odstrihla od sveta. Týždeň po povodniach – to je aj boj s všadeprítomným blatom, špinou, vlhkosťou. A otázky, ako ďalej. V dnešnom RáneNahlas sa pozrieme, ako sa s vysokou vodou vysporiadali vodáci, ktorí len pred pár dňami oslavovali storočnicu klubu Dunajčík. S Vladimírom Miššíkom. A tiež nadšenci histórie združení okolo unikátneho Múzea petržalského opevnenia. Tí majú za sebou aj nepretržité odčerpávanie vody z jedného z bunkrov. S Martinom Kubalom. „Podpora verejnosti počas týchto dní nás napĺňa obrovskou zodpovednosťou to nevzdať. Potešilo ma, že aj keď človek v bežnom živote má pocit, že s našou spoločnosťou to ide dole, práve takéto chvíle mu ukážu, že to tak vôbec nie. Že je tu stále väčšina ľudí, ktorá je vo svojom vnútri dobrá, chce pomôcť vybudovať lepší svet a spolu sa nám v tom bude dariť lepšie“, formuluje poučenie z nedávnych povodní Martin Kubala. „V našom prípade je voda tým menším problémom. Sú to skôr nánosy, ktoré s ňou prídu. Voda odtiekla sama, na tom nemáme zásluhu. Na nás je teraz očistiť to tu celé od blata“, rozpráva Vladimír Mišík, ktorý je aj prezidentom Asociácie vodáckych klubov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Nemecko bolo vždy lokomotívou európskeho priemyslu, no tá sa teraz zadýchava,“ hovorí energetický expert Pavel Janeček. Nemeckého ministra hospodárstva označuje za ministra „nepriemyslu a klimatickej agendy“. Nemecko si totiž už nemôže zatvárať oči pred tým, čo sa deje a hoci oficiálne razí cestu znižovania emisií, v konečnom dôsledku predlžuje životnosť uhoľným elektrárňam a priemysel pripravuje na regulačné stupne. P. Janeček kritizuje aj systém emisných povoleniek. Tvrdí, že Európa by mala problémy s konkurencieschopnosťou aj bez krokov, ktoré dnes robí. No teraz deindustrializáciu ešte viac urýchľuje. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu:
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. Keď 20. júla 1944 mladý nemecký dôstojník Claus von Stauffenberg vstupoval cez tri kontrolné stanovištia do Wolfsschanze, hlavného vojenského štábu Adolfa Hitlera vo východnom Prusku ukrytého v hlbokých lesoch, bol nadmieru nervózny. V kufríku mal plastickú trhavinu. O atentát na vodcu tretej ríše sa už so svojimi spoločníkmi pokúšali niekoľkokrát. Žiaľ, zakaždým zišlo z pôvodných plánov a museli napokon rezignovať aj z predstavy, že by sa podarilo naraz zabiť okrem Hitlera, aj jeho zástupcu Hermanna Göringa či ríšskeho ministra vnútra a šéfa SS Heinricha Himmlera. Pre realizáciu operácie Valkýra musel stačiť len jeden, hoci ten najdôležitejší cieľ. Keď sa z konferenčnej miestnosti, v ktorej sa Hitler nachádzal spolu s ďalšími 23 ľuďmi, ozval približne o tri štvrte na jednu výbuch, Stauffenberg bol už na ceste preč a nadobudol presvedčenie, že sa všetko konečne podarilo a Nemecko bude možno uchránené od najhoršieho. No už o niekoľko hodín, krátko po polnoci bol spolu s ďalšími sprisahancami zastrelení. O čo vlastne Stauffenbergovi a ďalším sprisahancom išlo? Malo vôbec nacistické Nemecko v lete roku 1944 ešte nejaké alternatívy, okrem definitívnej a úplnej porážky? A prečo sa napokon atentát na Hitlera nepodaril? Aká náhoda, okolnosť, či ako hovoril sám Hitler, „prozreteľnosť“ rozhodla? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Jakubom Drábikom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex. V nedeľu nás čaká finále Majstrovstiev Európy vo futbale, ktoré sa tento rok odohrávajú v Nemecku. Turnaj, ktorý trvá už takmer mesiac, má organizátorovi UEFA priniesť takmer dvojmiliardový zisk. Časť prostriedkov asociácia získala aj od samotného Nemecka, ktoré ju navyše oslobodilo od potreby zaplatiť zo zisku patričné dane. Krajina na tom však vzhľadom na príjmy z turizmu a gastra neprerobí, čo môže pomôcť aj ekonomike ako takej, ktorá sa minulý rok nachádzala v recesii. „Vplyv na rast hrubého domáceho by mal byť pol percentný,“ hovorí športový marketér Roman Krajniak. Druhá vec je, či sa EURO, respektíve akýkoľvek veľký turnaj oplatí každej krajine. „Mnohé závisí od toho, v akom stave je infraštruktúra, či samotné štadióny. Nemecko ich aj vďaka Bundeslige malo v skvelom stave, zatiaľ čo Katar pred majstrovstvami sveta vo futbale investoval týmto smerom dvesto miliárd eur. To je úplne uletené,“ dodáva Krajniak. Na čom stojí ekonomika veľkých turnajov, oplatí sa vôbec krajinám hostiť nielen EURO, ale aj olympiádu, ktorá sa o niekoľko dní rozbehne vo Francúzsku a zmení sa na tom niečo do budúcna vzhľadom na socio-ekonomické dopady, ktoré v krajinách pred turnajom pozorujeme? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá športový marketér Roman Krajniak. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
So Stankom, ktorý bol v Nemecku dlhšie ako my, o tom, prečo sme "Team Calzona" a čo hovori Matúš na "neruku" pre Nemecko. @futbalovy_var ti prináša FORTUNA https://www.ifortuna.sk/ Viac VAR-u nájdeš v aplikácii Toldo. NEXT? NA POKRAJI SMRTI https://open.spotify.com/episode/5UeLmhGYp0hsGdYlmTyIKx?si=3cq83Wj1RiamIOGGf77K-A https://slov-matic.sk/ - kde zábava nekončí. Len pre hráčov od 18 rokov Vražedné psyché LIVE, pod holým nebom na Zemplínskej Šírave! 19. júla o 18ej zažijete naživo jedinečnú atmosféru true crime príbehu na Moteli Kamenec. Vstupenky na www.zapotour.sk ZAPO BEZ REKLAMY! Iba do konca augusta len za 3,33 € a to NAVŽDY! Na TOLDO https://toldo.app/ Podcasty by ZAPO môžeš sledovať aj na Youtube a nezabudni nám dať odber https://www.youtube.com/@ZAPOTV Produkcia @futbalovy_var by ZAPO @zapoofficial See omnystudio.com/listener for privacy information.
Today's episode is about Bratislava Forest Park in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn Locative case of Slovak neuter nouns in singular. You will also learn how to ask “Have you been to Slovakia?“ in Slovak. Episode notesIn today's episode, I'm talking about Bratislava Forest Park in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn Locative case of Slovak neuter nouns in singular. You will also learn how to ask “Have you been to Slovakia?“ in Slovak. Slovak lesson1. auto / v aute (car / in the car)2. okno / pri okne (window / by the window)3. mesto / o meste (city / about the city)4. lietadlo / na lietadle (plane / on the plane)5. vajce / o vajci (egg / about the egg)6. ovocie / na ovoci (fruit / on fruit)7. srdce / v srdci (heart / in the heart)8. vysvedčenie / na vysvedčení (report card / on the report card)9. dieťa / o dieťati (child / about the child)10. dievča / pri dievčati (girl / with the girl)11. zviera / o zvierati (animal / about the animal)12. mača / o mačati (little cat / about a little cat)13. vtáča / o vtáčati (little bird / about a little bird)Exceptions:14. oko / v oku (eye / in the eye)15. ucho / na uchu (ear / on the ear)16. brucho / v bruchu (abdomen / in the abdomen)17. Chicago / v Chicagu (Chicago / in Chicago)18. Kongo / pri Kongu (Congo / near Congo)19. letisko / na letisku (airport / at the airport)20. Slovensko / na Slovensku (Slovakia / in Slovakia)21. Nemecko / v Nemecku (Germany / in Germany22. rádio / v rádiu (radio / on the radio)23. Tokio / v Tokiu (Tokyo / in Tokyo)24. Bilbao / pri Bilbau (Bilbao / near Bilbao)25. video / na videu (video / on video)26. štúdium / o štúdiu (study / about the study)27. múzeum / v múzeu (museum / in the museum)28. gymnázium / na gymnáziu (at the gymnasium)29. laboratórium / pri laboratóriu (laboratory / at the laboratory)Short sentences:1. V aute bolo veľmi horúco. (It was very hot in the car.)2. Vlado má hudbu v srdci. (Vlado has music in his heart.)3. Na vysvedčení budú samé jednotky. (There will be all As on the report card.)4. Chlapec bol celý deň pri svojom dievčati. (The boy was with his girl all day.)5. Mám niečo v oku. (I have something in my eye.)6. Na Slovensku rozprávame po slovensky. (In Slovakia, we speak Slovak.)7. V rádiu je zaujímavá relácia. (There is an interesting show on the radio.)8. Študoval som na gymnáziu. (I studied at the gymnasium high school.)9. Boli ste na Slovensku? (Have you been to Slovakia?)Timestamps00:34 Introduction to the episode03:27 Fun fact 104:30 Fun fact 207:36 Slovak lesson23:55 Short sentences30:10 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny Ôsmy máj je Dňom víťazstva nad fašizmom - v tento deň v roku 1945 sa skončila druhá svetová vojna a s kapituláciou Nemecka aj vláda nacizmu vo väčšine Európy. Ôsmy máj je pevnou a viac-menej jednoznačnou súčasťou oficiálnej pamäti jednotlivých európskych štátov. O niečo komplexnejšie to je s miestom vlády samotných nacistov v národných dejinách a kolektívnej pamäti jednotlivých európskych krajín. Dnes ponecháme bokom prípad vojnového slovenského štátu, príbeh štátu, ktorý s nacistami kolaboroval, a budeme hovoriť o krajine, ktorá bola nacistickým Nemeckom okupovaná- o Protektoráte Čechy a Morava. A pozrieme sa priamo na najnovší výskum. Vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity v týchto dňoch vychádza kniha českej historičky Radky Šustrovej pod titulom Nations Apart, Czech Nationalism and Authoritarian Welfare under Nazi Rule (Oddelené národy, Český nacionalizmus a autoritárske sociálne politiky pod nacistickou vládou). Autorka tejto výnimočnej knihy prijala pozvanie do dnešného podcastu Dejiny. Ako naznačuje názov knihy, v nasledujúcich minútach sa pozrieme na dejiny protektorátu z novej perspektívy. Pozrieme sa na takpovediac mäkké spôsoby ovládania českej spoločnosti. Aké okupačné stratégie používalo nacistické Nemecko v Protektoráte Čechy a Morava? Akú úlohu zohrávala sociálna politika a sociálna starostlivosť? Ako na tieto stratégie reagovala česká spoločnosť a akú úlohu zohral český nacionalizmus? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Radkou Šustrovou z Viedenskej univerzity. Dr. Šustrová sa venuje výskumu dejín sociálneho štátu, rodinnej a sociálnej politiky, pracovných práv, ženského aktivizmu a nacionalizmu v Európe 20. storočia. Na viedenskej univerzite sa aktuálne venuje výskumu dejín sociálnej spravodlivosti. Prvá verzia knihy Oddelené národy vyšla pod názvom Zastřené počátky sociálního státu: nacionalismus a sociální politika v Protektoráte Čechy a Morava- a jej súčasný anglický preklad vznikal počas nedávneho pôsobenia Dr. Šustrovej na univerzite v Cambridgei vo Veľkej Británii. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha. Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho. Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru. „Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo. „Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave. „Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu. V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha. Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho. Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru. „Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo. „Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave. „Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu. V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Pripojte sa k tomuto kanálu ako členovia a získajte prístup k výhodám: https://www.youtube.com/channel/UCzWSDB3npVUkYFFYH6K8gIA/join Partnerom dnešného podcastu je cLOVEčina. čLOVEčina: Oživí vzťahy aj rozhovory novým rozmerom záujmu, blízkosti a spojenia. www.clovecinahra.sk Zľava 15%: NAGAUCI15 Prijatie do môjho podcastu prijal ešte koncom minulého roka Ivan Korčok, aktuálne kandidát na prezidenta. Prečo som sa ho rozhodla pozvať, je asi jasné. Zaujíma ma ako kandidát, zaujíma ma teda aj ako človek - a ak môžem svojou troškou prispieť k tomu, aby ste ho aj vy spoznali lepšie a zvážili voľbu, why not? Myslím, že sa nám v rozhovore podarilo ísť ako do vážnych, tak aj do zábavných tém a ja osobne som rada, že som mohla pána Korčoka spoznať tentokrát v úplne inej polohe. 00:00:00 Úvod 00:00:50 Najradostnejšie a najprínosnejšie obdobie života (čLOVEčina) 00:02:35 V akých oblastiach sa zvykneš porovnávať s druhými? (čLVOEčina! 00:05:16 Berlín 00:14:43 Vzťah k histórii Nemecko vs Slovensko, zodpovednosť politikov 00:22:44 Detstvo Ivana Korčoka 00:24:50 Stredoškolák Ivan Korčok 00:30:00 Cesta športovca zo zdravotníckej rodiny k diplomacii 00:33:44 Spomienkovému optimizmu na socializmus nerozumiem 00:37:00 Najobľúbenejšie miesta na Slovensku, v Nemecku, v USA 00:48:00 Bol by Ivan Korčok slovenský Howard Stern 00:58:00 Išiel by Ivan Korčok k psychológovi? 01:00:00 Téma s**uálneho násilia 01:02:05 Šport & zdravá strava
Prihláste sa na odber Index newslettra a každý piatok vám v e-maile pristane súhrn toho najzaujímavejšieho z ekonomiky a biznisu. – Solídne platy, pre ktoré sa na východ vrátia aj ľudia zo zahraničia či zo západu Slovenska. Aj také boli sľuby exministra hospodárstva Richarda Sulíka, keď oznamoval, že v Záborskom kúsok od Prešova postaví nemecký Bosch fabriku na výrobu elektromotorov do bicyklov. Prešiel rok a pol, nič z toho sa však nekoná. Bosch oznámil, že fabriku na Slovensku ani neotvorí a prepúšťa aj ľudí, ktorých dočasne zamestnával v prenajatých priestoroch. Bývalí premiéri Matovič s Hegerom začali z neúspešnej investície obviňovať Sulíka, ale aj súčasnú koalíciu. Aký je ale skutočný dôvod, ktorý stojí za rozhodnutím Boschu, ako je to so snahami dotiahnuť na východ solídnu investíciu a do akej miery môže Slovensko pocítiť recesiu, ktorá trápi Nemecko a jeho firmy? Eva Frantová sa v novom diele podcastu Index rozprávala s redaktorom ekonomickej redakcie denníka SME a magazínu Index Jozefom Tvardzíkom. Viac o ekonomickej recesii v Nemecku sa dozviete v článku „Ekonomický model Nemecka je „kaput“. Ako to zasiahne Slovensko?“. Zdroj zvukov: Aktuality.sk _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
Čakať môžete niekoľko hodín a môže zavážiť váš výraz, oblečenie, to, či ste veľa pili alebo ste sa pozreli na telefón. Ak chcete vstúpiť do najslávnejšieho klubu s elektronickou hudbou v Berlíne – Berghain – o vašom osude zrejme rozhodne to, či sa pozdávate vyhadzovačovi. Berlín však dnes už nie je len hlavným mestom techna, ale aj alternatívnou, politickou, otvorenou a súčasne ošarpanou metropolou Európy. V najnovšej časti Všesvet podcastu sa o svoje tipy na známe aj menej známe miesta v Berlíne podelila Zuzana Babiaková, ktorá tam už šesť rokov žije. „V Berlíne sa nudíš len vtedy, keď chceš. Berlín je výnimočný, intelektuálne stimulujúci, športový, politický, so silnou občianskou spoločnosťou, inšpirujúci, alternatívny a veľmi otvorený,“ vraví. Viaceré bývalé industriálne či logistické miesta dnes slúžia inej funkcii – napríklad bývalé letisko Tempelhof sa zmenilo na verejný park s rozlohou Central Parku, kde sa na pristávacích dráhach preháňajú korčuliari aj s vlečnými šarkanmi a kde ľudia chodia na víkendový piknik. V nedeľu, keď sú zase zatvorené obchody, sa viaceré ulice menia na blšie trhy alebo food markety. „Jedna z mylných predstáv o Nemecku je, že sa tu stále jedia curry wursty, pečené kolená a knedle, ale Nemecko má najviac vegetariánov v Európe,“ vraví Zuzana. Najmä v štvrtiach Kreuzberg a Neukölln nájdete reštaurácie a podniky, ktoré ponúkajú gastronómiu z celého sveta. „Ak to nenájdete v Berlíne, tak to neexistuje, hovorieva moja známa. To platí o jedle aj aktivitách,“ dodáva. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.
„K teroristom nemôžeme byť tolerantní. Áno, som smutný, že zomierajú Palestínčania v Gaze. Nik nemôže mať radosť z toho, že zomierajú obyčajní ľudia. Problém je však v tom, že Hamas stále existuje a z civilov si robí živé štíty. Musí byť zničený.“ Pohľad na súčasný konflikt medzi Izraelom a radikálmi Hamasu optikou židovského rabína Mišu Kapustina. Nožom dobodaná Židovka, na dverách jej bytu hákový kríž – Francúzsko; grafity Dávidovej hviezdy na domoch a podnikoch, kde žijú a pracujú Židia – Nemecko; odmietnutá rezervácia židovskej školy na nafukovací hrad – s poznámkou podnikateľa: nemôžem prijať sionistickú objednávku, nechcem krvavé peniaze – slobodu Palestíne – to je zas prípad z Austrálie. Vo svete narastá vlna antisemitizmu po Izraelskej vojenskej odvete na masaker radikálov Hamasu. „Radikáli programovo zasievajú strach. Sú presvedčení, že pravdu majú len oni a všetko ostatné je zlé. Preto chcú všetko ostatné zničiť“, rozpráva rabín Kapustin. „Slovo kompromis ani nie je v ich slovníku. Oni chcú všetko“, dodáva.Konflikt sa začal koordinovaným útokom radikálov Hamasu na ciele v Izraeli v sobotu 7. októbra a ich „besnením“. Zabili pritom vyše 1400 Izraelčanov, ďalšie dve stovky zobrali do zajatia. „Izraelom sa to neskončí. Všetci to majú pochopiť. Svoj radikalizmus a fanatizmus chcú rozšíriť aj do Európy, Ameriky. Do všetkých krajín“, rozpráva rabín. „Antisemitizmus je tu odpradávna. Je to choroba. Zatiaľ na ňu neexistuje účinný liek a pravdepodobne ho ani nikdy mať nebudeme“, dodáva.Každý jednotlivec stojí podľa neho denne pred voľbou medzi dobrom a zlom. „Antisemitizmus je voľbou pre zlo“, tvrdí rabín Kapustin. Tvrdí, že na Slovensku sa cíti bezpečne, a to aj po vražde zo Zámockej v Bratislave, keď sa v manifeste útočníka našli aj slová o „nenávisti k Židom“, ktorí mali byť tiež obeťami útoku. „Nie je možné zakázať nenávidieť. Je to právo každého. Môžeme milovať alebo nenávidieť. Odporúčam však radšej prejavovať lásku tým, ktorých milujeme, na nenávisť nám potom ani nezostane čas“, uzatvára rabín Kapustin. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Nemecká agresia a túžba po pomste za Prvú svetovú vojnu vyústila do najväčšieho a najkrvavejšieho konfliktu v histórii ľudstva. Vyše 60 miliónov obetí, genocída, koncentračné tábory a zdevastovaná Európa sú vrcholom ľadovca toho, čo sa počas týchto šiestich rokov udialo. Ako celý konflikt prebiehal, sa dozvieš v dnešnej epizóde Schooltagu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, druhá svetová vojna, Nemecko, nacizmus, Adolf Hitler, Josif Stalin
Prehra centrálnych mocností Nemecka a Rakúsko-Uhorska výrazne zmenila mapu Európy a pomery v nej. Víťazné krajiny sa snažili urobiť všetko pre to, aby podobnému konfliktu zabránili. V medzivojnovom období však prišli dve hospodárske krízy, napriek ktorým Nemecko opäť začalo naberať na sile. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, prvá svetová vojna, situácia po prvej svetovej vojne
© 2020-2025 Ivy Podcast Discovery LLC
