Podcasts about svoj

Zamýšľali ste sa niekedy, akú emóciu vám prináša sychravé počasie? Nie vždy to je len na zakutranie sa doma pod paplón, najmä ak žijete v krajine, kde prší a fúka absolútnu väčšinu roka. Svoj vzťah k dažďu, päťdesiatim odtieňom zelenej, ale najmä k Škótsku v novej epizóde porozprával hudobník a spevák Matej Smutný. Toho po dvojročnej pauze spovedala spoluzakladateľka Všesvet podcastu Naďa Hubočan. Rozprávali sa aj o tom ktoré cesty sú najlepšie na auto-trip, aká je šanca, že vás na jazere Loch Ness zhodí z loďky príšera, aj kde nájdete slávny vlakový most z Harryho Pottera. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.

U ovoj epizodi zajedno stavljamo prst na čelo, tražimo misli koje su se podvukle u kopiju kao detektivi na misiji da identifikuju strano telo :) A onda ih pronalazimo, odstranjujemo i biramo nove koje govore samo sa našim idealnim klijentima. Uživajte u slušanju i pridružite nam se u nedelju u 13h na Biznis bazi https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdHP_gLpks0MysemGbW8cXOrEGUS3RrFF0kW22jq8-q8UAPwg/viewform

Na Ukrajine naďalej pokračujú ťažké boje o mesto Bachmut. Wagnerovci informovali, že sa im mesto podarilo dobyť. Kyjev ale tieto informácie poprel. Ruská strana rovnako informovala, že ich taktické jadrové zbrane budú v Bielorusku umiestnené v blízkosti hraníc krajín NATO. Čo to znamená pre Európu a ako vyzerajú boje o mesto Bachmut? Téma pre generála Pavla Macka. V druhej téme podcastu sa pozrieme na návrh ministra spravodlivosti Viliama Karasa, ktorým chce vyriešiť majetkové práva LGBTI+ ľudí. Svoj majetok by si podľa neho mali spravovať cez súkromné nadácie. LGBTI´+ komunita aj neziskový sektor v návrhu vidia viacero problémov. V podcaste budete počuť Martina Macka z Inakosti či Zuzanu Petkovú z nadácie Zastavme korupciu. „Pán minister je z advokátskeho prostredia, vieme, že bol predsedom Slovenskej advokátskej komory. Ja za tým vidím aj silný lobing advokátskych kancelárií, ktorých bohatí klienti už dlho volajú po takejto úprave," myslí si o návrhu ministerstva Zuzana Petková z nádacie Zastavme korupciu. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

„Na prvý pohľad zlý vtip, druhá metafora, ktorá sa ponúka, je cap záhradníkom“. „Prvoaprílový žart, ktorý však nie je žartom, je to skôr vážne.“   Tomáš Valášek a Peter Pčolinský. Poslanci, z ktorých prvý bol aj stálym zástupcom Slovenska pri Nato, druhý je podpredseda parlamentu. Reagujú na fakt, že Rusko sa prvého apríla – teda od zajtrajšej soboty stane predsedajúcou krajinou v Bezpečnostnej rade OSN. V orgáne, ktorý má dohliadať na mier.   Ruskom napadnutá Ukrajina protestuje a žiada západ o zásah. Časť expertov reaguje, že ide o rutinnú záležitosť vrámci rotujúceho machanizmu predsedníctva. Analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček tvrdí, že je čas na reformu samotnej Bezpečnostnej rady.   „Krajina, ktorá porušuje všetky normy medzinárodného práva, všetky základné piliery architektúry OSN, by sa nemala stať predsedajúcim štátom Bezpečnostnej rady OSN“, tvrdí.   Jediná cesta, ako sa s tým vysporiadať, je podľa Pavla Havlíčka „držať Rusko na uzde a diplomaticky ho izolovať“.   Tomáš Valášek však neočakáva nejaký zásadný zvrat v pozíciách bezpečnostnej rady, ktorej bude na mesiac predsedať Rusko. „Nečakám nejaký zvrat v pozícii Bezpečnostnej rady. Ako bola paralyzovaná doteraz, tak bude aj naďalej“, hovorí Valášek. Jej akcieschopnosť totiž brzdia vetá dua Rusko-Čína.   Ukrajina si v predvečer ruského predsedníctva paradoxne pripomína obete ruských zverstiev voči civilnému obyvateľstvu v Buči. Bol tam aj slovenský premiér Eduard Heger. "Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú Ukrajinci zaplatili," vyhlásil. Ocenil prezidenta Volodymyra Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Na Ukrajine ide podľa neho o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu. Svoj príhovor v angličtine zakončil Heger pozdravom v ukrajinčine: "Sláva Ukrajine!"   V slovenskej delegácii bol aj minister obrany Jaroslav Naď navštívila Ukrajinu. Na oficiálnom rokovaní s prezidentom Zelenskym  rozoberali doterajšiu či budúcu pomoc Ukrajine. „Okrem tých štyroch migov, ktoré išli vzduchom, ďalšie migy prichádzajú po zemi na Ukrajinu. Potvrdzujem tiež, že časť systému Kub aj s raketami je už na územi Ukrajiny," povedal minister obrany Jaroslav Naď, no dodal, že naša pomoc nie je nekonečná.  „V čom môžeme zohrať kľúčovú rolu je možnosť produkcie munície."    Slovensko Ukrajine prisľúbilo pomoc pri integrácii do EÚ a pri povojnovej obnove.   Budete počuť aj reportéra Aktualít Mareka Bira priamo z Kyjeva.    Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Hajime Fujii sa venoval výchove a výcviku pilotov Kamikaze. Svoj osud mu však umožnila naplniť svojim činom až jeho manželka. NEXT? Poslední ”zos nas” / LAST OF US  https://open.spotify.com/episode/5gjhWbOgKV0iYZIOKT49QU?si=exFozNOOTYWErcB_REueZg  VRAŽEDNÉ PSYCHÉ a MOZGOVÁ ATLETIKA v Banskej Bystrici NAŽIVO! V piatok 7.4. o 19:00 v Aule SZU.  Vstupenky na  www.zapotour.sk  Autorom námetu @vrazedne_psyche je moderátor Richard Mažonas, príbeh vraha do literárnej podoby preniesol spisovateľ Dušan Budzak, konanie vraha analyzujeme s dlhoročným súdnym znalcom z oblasti psychiatrie, MUDr. Svetozárom Drobom. V každej epizóde tejto série si priblížime konkrétny prípad z histórie nielen slovenskej kriminalistiky. Zverejnené informácie pochádzajú z voľne dostupných zdrojov a účelom umeleckého diela nie je zásah do osobnostných práv dotknutých osôb.  https://linktr.ee/vrazednepsyche  PRODUKCIA by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  Daj nám follow na IG a TikToku @zapoofficial  Všetky podcasty a mnoho obsahu navyše nájdeš v aplikácii TOLDO  toldo.app  

„Přicházím s mladým duchem naší republiky, mladou hudbou. Nejsem ten, který se dívá dozadu, nýbrž ten, který raději hledí dopředu. Vím, že musíme růst, a nespatřuji ten růst v bolesti, ve vzpomínkách na utrpení a utlačování. Shoďme to ze sebe. Jsme národ, který má ve světě něco znamenat. Jsme srdce Evropy. To srdce musí být v té Evropě cítit!“ To sú slová českého hudobného velikána Leoša Janáčka, ktoré predniesol v roku 1926, teda až na samom sklonku svojho života. A v mnohom je práve tento výrok pre Leoša Janáčka charakteristický. V medzivojnovej hudobnej avantgarde sa práve Janáček ocitol akoby nečakane, azda aj trochu bizarne, ako sedemdesiatročný dôchodca medzi mladíkmi, a predsa bola to práve jeho hudba, ktorá vo výraznej miere zmenila predovšetkým opernú tvorbu a priniesla do nej nový dramatický a psychologizujúci prvok. Na svoj úspech Janáček musel pritom dlho čakať a je pozoruhodným faktom, že väčšinu svojich najznámejších diel napísal až v závere života. Mal pritom povesť podivína, ktorý si v krátkych útržkoch do notového zápisu zaznamenával rečové prejavy najobyčajnejších ľudí, tzv. nápěvy mluvy – teda spôsob a intonáciu hlasu, z pozadia ktorého sa na umelca díval strach, úzkosť, hnev, radosť či odhodlanie. A rovnako i v jeho hudobnej tvorbe zrazu pred nami stojí človek z mäsa a kostí, ktorý nás berie za ruku a vťahuje do kolobehu života. Ako sa vôbec stalo, že Janáčkova tvorba s prvkami moravskej ľudovej hudby dnes obsadzuje najvýznamnejšie koncertné pódiá po celom svete a prečo stojí za našu pozornosť? A ako sa do nej premietol skladateľov vlastný život? Skrátka, kto bol Leoš Janáček? Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno ja Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s muzikológom Jiřím Zahrádkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Srđan Zirojević je specijalista za performanse i autor knjige "Iza kiše". Povod našeg razgovora je upravo bio izlazak njegove prve knjige i priča o životu, porodici, otpornosti i mentalnoj snazi.

Poverený premiér Eduard Heger dnes predstavil novú stranu Demokrati. Svoj koniec v hnutí OĽaNO oznamil v pondelok pol hodinu pred polnocou  statusom na Facebooku. Strana by mala podla jej lídra spojiť stredopravé strany a ľudí s blízkymi hodnotami.  Vedľa Hegera dnes stáli aj štyria ministri jeho súčasnej vlády - a to Jaroslav Naď, Karel Hirman, Rastislav Káčer či Ján Budaj, ale aj napríklad Kristián Čekovský či Andrej Stančík. Budete počuť aj ich reakcie. Majú Demokrati šancu? Na akého voliča budú cieliť a komu budú konkurovať? V podcaste odpovie sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Slosiarik očakáva, že Eduard Heger bude iniciátorom spájania v tejto časti politického spektra. „Ten samotný projekt, ak to budú len Demokrati, sa zaradí do radu ďalších strán, ktoré sa budú pohybovať niekde v jednotkách percent. Bez toho, aby bola snaha po širšom spájaní by osamote projekt nemal zmysel." Strana môže konkuratovať KDH, ale aj OľaNO. „Bude zaujímavé vidieť, do akej miery sú voliči naviazaní na Igora Matoviča, značku Oľano a či časť z nich, možno aj malá, sa môže presunúť za Hegerom, čo by pre OľaNO znamenalo pokles na hranicu zvoliteľnosti, “opisuje tiež Slosiarik. Aký potenciál má Eduard Heger - ako líder spájania strán? „Neexistuje medzi ľudmi väčšinová predstava o lídrovi tohto spájania. Skôr by som povedal, že Eduard Heger bude musieť presvedčiť," tvrdí tiež šéf agentúry Focus. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.  

Martin Navrátil je cestovateľ, ktorého mnohí poznajú pod značkou Travelistan, alebo z podcastu Choď do... Aj tentokrát som sa však hosťa pýtal veci, ktoré istotne nezaznievajú v bežných rozhovoroch. Ak sa ti páči obsah, ktorý tvoríme, chceš našu snahu oceniť a pomôcť tomuto projektu napredovať, tvojmu daru budeme vďační na: SK0283605207004206569938

"Ženský pohľad na svet je veľmi dôležitý. Ženy si však musia zvyknúť, že na to, aby ho do spoločnosti mohli priniesť, musia občas vystúpiť zo svojej komfortnej zóny," tvrdí psychiatrička, sexuologička a súdna znalkyňa Dana Šedivá. Na Slovensku podľa nej stále existujú tradície a kultúrne stereotypy, ktoré na pleciach žien ponechávajú väčšinu starostlivosti o domácnosť a rodinu. Dlhotrvajúci stres a vysoké nároky dnešnej doby však mnohým ženám spôsobujú úzkostné poruchy a vyhorenie. V rozhovore hovoríme o stigme duševných porúch, predsudkoch voči súvisiacej medikamentóznej liečbe, o spoločenských očakávaniach voči ženám a mladým matkám, a tiež o feminizme a jeho potenciálnom prínose pre slovenskú spoločnosť.

Parlament by mal tento týždeň schváliť zmenu ústavy a aj predčasné voľby, ktoré by podľa dohody bývalých koaličných partnerov mali byť. 30. septembra. V podcaste budete počuť Máriu Kolíkovu, ktorá vysvetľuje o čom presne je kompromisný návrh bývalých koaličných partnerov, ktorý dovolí poslancom skrátiť si volebné obdobie uznesením. Návrh kritizuje opozícia. Žiadali totiž, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie aj úspešným referendom. Pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej však toto neobsahuje. Budete počuť šéfa Smeru-SD Roberta Fica a predsedu Hlasu Petra Pellegriniho.  Svoj pozmeňujúci návrh má aj strana Za ľudí, v ktorom navrhujú ústavnú ochranu Špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratrúy. Viac priblíži poslanec Juraj Šeliga. V druhej časti podcastu vysvetlí ústavný právnik Vincent Bujňák zmeny, ktoré plánujú do ústavy dosadiť bývalé strany koalície. Jednou z nich je aj prípadná zmena volebného systému, na ktorú by bolo po zmene ústavy potrebných 90 hlasov. S iniciatívou prišiel začiatkom roka šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič, podľa ktorého opozícia plánuje súčasný volebný systém zmeniť.   „Systém pomerného zastúpenia v kombinácii s jedným volebným obvodom nahráva k tomu, že politické strany si nemusia budovať štruktúry. Nahráva to stranám jedného muža,“ tvrdí ústavný právnik Vincent Bujňák, podľa ktorého by si zmena volebného systému zaslúžila dlhšiu diskusiu.  Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Gošća: https://www.instagram.com/vesna.bilic... Vesna Bilić, Mindfulness & Life Coach za buduće poduzetnice koje žele izgraditi podržavajuću sliku o sebi prije nego krenu graditi biznis. Link za besplatno predavanje koje ću održati 12.12. u 19h, na temu ''Iduća verzija tebe'', šaljem putem newsletter-a. Prijaviti se možeš putem : https://saraperanic.com/#newsletter/

Vypočuj si pätnásty diel podcastu Život na MAXIMUM, ktorým Ťa sprevádzajú autorka knižných bestsellerov, mentorka a inšpirátorka Daniela Rau a NLP Master kouč, mentor a marketér Jerguš Holéczy.  "Čo je pre mňa v živote naozaj dôležité?"  To je základná otázka, na ktorú by sme mali každý sám za seba poznať odpoveď. A takisto vedieť, kde som a kam chcem v živote ísť.  Lebo ak sa chceme dostať do konkrétneho cieľa, najprv potrebujeme vedieť, kde sa nachádzame - z akej životnej pozície vychádzame. Pozrime sa preto realite do očí a povedzme si, ktoré z oblastí nášho života sú na tom dobre, a ktoré by naopak potrebovali zlepšiť. A skúsme prísť na to, ako to vieme urobiť. Raz za čas by sme sa mali pozrieť na svoj život a zvedomiť si, čo všetko sme dokázali. Poďakovať sami sebe za všetko, čo sa nám v živote podarilo a kam sme sa posunuli. Vedieť sa pozrieť aj na to, či smerujeme tam, kam chceme ísť. Alebo svoje smerovanie chceme upraviť. Nie je čas strácať čas. Uchop svoj život do vlastných rúk a buď človekom, akým sa chceš stať! V podcaste sa tiež dozvieš: ▶️ prečo je dôležité uvedomiť si, akým spôsobom si napĺňame svoje hodnoty ▶️ čo ti pomôže rozhodovať sa jednoducho a správne ▶️ prečo by sme si mali kúskovať svoje veľké ciele na menšie čiastkové ▶️ ako vedia každodenné rozhodnutia významne ovplyvniť náš život ▶️ prečo by sme nemali zabúdať na pravidelné vyhodnocovanie pokroku ▶️ ako nájsť svoje životné poslanie Život Na MAXIMUM Ti prináša Daniela Rau, Jerguš Holéczy a PODCAST_house v spolupráci s Panta Rhei a aktuality.sk 

Životné poslanie je v každom z nás. Väčšina z nás žije životom chaosu a väčšina z nás žije na škrečkovom kolese života, čo nás odvádza od našich vášní a celkom úprimne nás vyčerpáva, ak nie priam totálne ničí. Preto v tejto epizóde ti chcem ukázať, ako nenechať peniaze ovládať svoj život a nasledovať svoju vášeň. PRIDAJ SA K PROGRAMU RESET MYSLENIA: http://resetmyslenia.sk/ Pokiaľ si sa niekedy cítil zaseknutý v živote – pozoroval si ľudí okolo seba, ako preplávajú životom, darí sa im v práci, zakladajú rodiny a skrátka si len užívajú, čo im život prináša… … zatiaľ čo ty sa nemôžeš pohnúť z miesta a vyčerpáva ťa už len to, že ráno vstaneš… Čo je to, čo druhí majú a ty nie? Pripoj sa do Resetu Myslenia a získaj odpoveď. Ukážem ti, čo presne ti doteraz bránilo žiť presne taký život, aký chceš. REGISTRUJ SA TU: http://resetmyslenia.sk/

Kamoši predvianočná Nedeľná Omša je tu a s ňou aj otázka - naškatulkovávate sa do situácií, ktoré sa vám diali? Myslíte si, že inak to už nebude? Definujete sa svojimi problémami a vlastne...aj keď možno viete svoje PREČO neviete KTO? Ste tu správne:)

Svetová kráľovná medovníkov je zo Slovenska. Prezradila svoj tajný recept na víťazné cesto i zdobenie Jej majstrovstvo obdivuje celý svet. Medovníky Márie Murárikovej zbierajú medaily pre Slovensko na prestížnych súťažiach doma, ale najmä v cudzine. Najviac je zlatých - jedenásť - a keby neprišla pandémia covidu, bolo ich ešte viac. Jej medovníky mali úspech v Nemecku, Luxembursku, Taliansku, Česku a ďalších krajinách. Tento rok pred Vianocami poslala najväčšie kolekcie medovníkov do Švajčiarska, USA a Číny. Zákazníci z Holandska si po jej medovníky do Trenčianskej Turnej dokonca prídu radšej osobne. Tak sa ich nevedia dočkať. * Správny recept na medovníky hľadala takmer 40 rokov. Dnes všetko pečie podľa jediného. Čo je jeho tajomstvo? * Vianočný medovník musí senzačne voňať, chutiť aj vyzerať. Ako to dosiahnuť? * Čím porazila na súťažiach najlepších pernikárov z českých Pardubíc a chýrnych šéfcukrárov z celej Európy? * Za aký medovník získala zlatú medailu na olympiáde pekárov v nemeckom Erfurte? * Ako ozdobiť medovníky jemnou paličkovanou čipkou z bielkov a cukru, aby bola na nerozoznanie od tej ozajstnej? * Škola najlepších medovníkov: Ako sa vyhnúť všetkým nástrahám pečenia a zdobenia medovníkov?

Nova nedelja, novi NBA podkast! Nakon ABA pauze, odrađena je i NBA, i sada opet možemo da pričamo o vašim omiljenim temama! Prvi na tapetu su Boston Seltiksi, koji zaista igraju fantastično na istoku. Letošnja kriza sa šefom struke Ime Udokom je sada definitivno u retrovizoru – Džo Mazula je prestrojio trupe i navijači „Kelta“ uživaju u jednom od najboljih startova svojih ljubimaca u poslednje vreme. Pogotovo raduje odlična forma Džejsona Tejtuma, koji je imao tih momenata da sporije startuje. Ove sezone to nije slučaj, i Boston sa njime prosto leti! Iza Bostona, stvari su manje-više stabilne. Imali smo reči hvale za Klivlend, koji je ponovo vezao neke dobre utakmice, ali i za Atlantu i pogotovo Indijanu. Pejsersi ubiru plodove trejda za Tajrisa Haliburtona, koji je idealnog partnera u bekovskoj liniji našao u rukiju Benediktu Maturinu. Nešto je bolje stanje i u Bruklinu, gde se malo probudio Ben Simons, tek da pomogne Durentu da ne radi sve sam. U donjem domu istoka, malo fokusa na Njujork kojima ne ide, ne ide pa stane. Čikago je i dalje opterećen povredama i sve se više čini da će bidi „prodavac“ u februar, slično je i u Detroitu, a Šarlot i Orlando su baš sumorni ove sezone za gledanje... Na zapadu, vrh i dalje pripada Sansima koje predvodi maestralni Devin Buker. Svoju ulogu je konačno našao i Diandre Ejton, pa Sansi sad imaju dovoljno „podloge“ u slučaju da Kris Pol padne u formi...što se možda i desi, uzevši u obzir optužbe posrnulog rep mogula Kanje Vesta. Znate na šta mislimo. Fokusirali smo se i na Denver, naravno i na Sakramento, a imamo određene sumnje u to kako će Portland izgurati sezonu nakon jakog starta. Nešto više sumnjamo u Minesotu, u kojoj se izgleda taj eksperiment „dvoglave aždaje“ na centru brzo izjalovio. A i nije da nije izgledao čudno od samog starta. Svoj beg sa dna počeli su Los Anđeles Lejkersi, a sa njima i aktuelni šampion Golden Stejt. I dok u Voriorsima sve ide po starom (čitaj – Kari pogađa, ostali prate), u Lejkersima se konačno pojavio Entoni Dejvis kakvog pamtimo iz Nju Orleansa i „babla“ u Orlandu. Dejvis svojom odličnom formom dopušta Lebronu malo „odmora“, i ako ostane na ovom nivou obrtaja, možda Lejkersi stignu i da iznenade nekoga...ako stignu dotle tj. Sve ovo i malo više od toga imate u današnjem podkastu...pa uživajte u slušanju do sledeće nedelje!

Program BUDDY na Slovensku funguje už viac ako 16 rokov. Za tento čas už pomohol takmer 180 deťom, ktoré vyrastajú v centrách pre deti a rodiny – bývalých detských domovoch. Ako priateľstvo a pomoc deťom funguje v praxi sme sa porozprávali priamo s BUDDY dobrovoľníkom. Viac info nájdete na tvojbuddy.sk

„Ivan Motyka je lehce arogantní lékař, kterému se negativní vlastnosti rychle vymstí,“ představuje svoje alter ego zdravotní klaun Lukáš Houdek. Svojí nelehké profesi se věnuje už 21 let. Jak se ke své práci dostal a co studoval? Měl sám strach z nemocnic? V čem je jeho profese tvůrčí? Z čeho jsou klaunské nosy? Umí odfiltrovat negativní emoce? Jak klauni pečují o svojí psychiku?

Podržite nas preko Patreona i PayPala: Patreon - http://patreon.com/radioaktivni_komarac PayPal - http://paypal.me/radioaktivnikomarac Poslovni žiro račun : 265-6630310000410-75 Radioaktivni Komarac Beograd Izašla je 83. epizoda podkasta Ubod kulture, moja gošća je psiholog Marija Tepurić Ivošević, žena koja se već 25 godina bavi psihoterapijom. Primetio sam da psiholozi u emisijama i podkastima pričaju univerzalno, neke uobičajne fraze, a ne kažu nikakav konkretan savet niti svoj stav. To ovde nije bio slučaj. Razlog toga je njena prva knjiga gde se potpuno ogolila-a zove se Dekoder (Porodičnih odnosa)-priručnik za neshvaćene i za one koji ne shvataju. Naime čitava knjiga se zasniva na tome da je kod nekih ljudi dominantna leva, a kod drugih ljudi desna hemisfera mozga. Ona je prema primerima iz svog života dala uvid kako reaguju jedni a kako drugi. Nazvali ih je dešnjaH i levaH. Sledeća njena knjiga će biti verovatno o alkoholizmu. Pored toga pričali smo o narcisima, musko-ženskim odnosima, o lajfkoučevima i zašto su za neke osobe oni potpuno pogubni, kako se nositi sa čestim promenama raspoloženja partnera, o tome da li se neka osećanja mogu pobediti, o licemerima, o alkoholizmu, kako prevazići bes i drugim stvarima. Voditelj - Bojan Uzelac (Radioaktivni Komarac) Animacija - Vojin Ubiparip (Duna Solution) https://www.dunasolution.com/ Muzika - Nedeljko Stojković (Mono Putnik) https://cutt.ly/TbH3kor Ton, kamera, montaža- Dajana Ikonić-Veljković

„Ivan Motyka je lehce arogantní lékař, kterému se negativní vlastnosti rychle vymstí,“ představuje svoje alter ego zdravotní klaun Lukáš Houdek. Svojí nelehké profesi se věnuje už 21 let. Jak se ke své práci dostal a co studoval? Měl sám strach z nemocnic? V čem je jeho profese tvůrčí? Z čeho jsou klaunské nosy? Umí odfiltrovat negativní emoce? Jak klauni pečují o svojí psychiku?Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Žilinská univerzita v Žiline vedie projekt zameraný na rozmiestňovanie rôznych druhov senzorov a zber dát v mestskom prostredí. Svoj systém testuje v meste Žilina, no môže pomôcť aj ďalším slovenským mestám, aby rozhodovanie o svojom ďalšom rozvoji robili na základe dát. O tom, prečo je to dôležité, v rýchlom podcaste SHARE_now hovorí koordinátor projektu Karol Hrudkay. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE_now sa dozviete: Aké druhy dát výskumníci zbierajú. Ako fungujú dopravné či parkovacie senzory. Prečo zbierajú súčasne dáta o doprave a klíme. Aké zmeny by sa na základe týchto údajov v mestách mali urobiť. Ktoré mestá v zahraničí tento systém už dnes využívajú. Či prejavili záujem aj ďalšie mestá na Slovensku. Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Ich životy začali počas druhej svetovej vojny. A napriek tomu, že boli príliš malí a malé na to, aby vojnu vnímali, svetová vojna vplývala na ich životy aj dávno po svojom skončení. Reč je o deťoch narodených z vojny. O deťoch narodených v dôsledku vojny. Ich príbehy boli verejnosti dlho neznáme a historický výskum ich prehliadal. V najnovšej epizóde podcastu sa pozrieme na príbehy detí, ktoré sa narodili českým a slovenským matkám, pričom ich biologickými otcami boli americkí a sovietski vojaci. Ako prežívali tieto deti povojnové roky? Aké bolo postavenie detí amerických vojakov v komunistickom Československu, ktoré sa ostro vymedzovalo proti západným krajinám? Ako vnímali tieto deti domáci obyvatelia? Odlišovalo sa ich detstvo od detstva bežných detí v Československu? A ako sa napokon s vojnovou vo svojom životnom príbehu vyrovnali? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Korhelom z Inštitútu Slavistiky Poľskej Akadémie Vied a doktorandom univerzít v Augsburgu a Ústi nad Labem. Michal Korhel sa dlhodobo venuje dejinam detstva, deťom narodeným v dôsledku vojny a nemeckej menšine v strednej Európe. Popri výskume sa tiež venuje popularizácii histórie, je autorom putovnej výstavy Deti nepriateľov(?) o česko-nemeckých deťoch v povojnovom Československu. Tieto dejiny sú dejinami mnohých ľudí v Čechách ale aj na Slovensku. Ak sa Vás táto história osobne týka, prípadne poznáte niekoho kto by bol ochotný povedať svoj príbeh a pomôcť s výskumom, tento oznam je pre Vás. Historici Michal Korheľ a Denisa Nešťáková hľadajú pamätníkov sexuálneho násilia počas postupu Červenej armády územím Slovenska a zároveň aj deti narodené zo vzťahov miestnych žien a sovietskych vojakov. Kontakty: Denisa Nešťáková: denisa.nestakova@gmail.com; Michal Korhel: 0049 172 3957254, mkorhel@gmail.com Zdroj zvuku: Youtube/Vladimír Mišík - Brothers – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Po roce se podcast Stopáž opět dostává ke kauze XIXOIO. Stejně jako Policie ČR, která tento týden zasahovala u členů jejího představenstva. Co přesně se semlelo, v rozhovoru popisuje Dan Novák, který kauzu dlouhodobě sleduje. V dnešní epizodě navíc rozebíráme i novou službu Seznam.cz - Seznam MédiumPokud někdo slyší o projektu XIXOIO poprvé, pojďme mu to v rychlosti shrnout a vysvětlit. Když se člověk podívá na web Richarda Watzkeho, uvidí spoustu motivačních citátů, jak pan Watzke chápe finanční svět, protože „když člověk chce, dokáže všechno“. Kdo to ve skutečnosti je?Richard Watzke je zajímavá osobnost. V první řadě o sobě říká, že v devadesátých letech vydělával v marketingu. Potom se nějaký čas věnoval prodeji luxusních nemovitostí a zhruba kolem roku 2014-2015 se objevil poblíž finanční společnosti Moneypolo, která se věnuje mezinárodním transferům peněz. Tam se dal dohromady s šéfem Moneypola Nikolaje Rožokem, který Watzka uvedl do světa tokenů, kryptoměn a všeho co s tím souvisí. Společně potom někdy kolem roku 2016-2017 založili společnost XIXOIO. Ale ještě abych se vrátil k Watzkemu. Pro jeho charakteristiku je asi důležité poznamenat, že je to člověk, který má vždy velké ambice odpovídající jeho velkému egu. Ilustrací toho je například časopis, který vydával v době, kdy obchodoval s luxusními nemovitostmi. Časopis nesl název Richard Watzke. A poslední ilustrací budiž, že pan Watzke je držitelem ochranné známky „Richard Watzke since 1971“, což je rok, kdy se narodil.Na jakém principu měla jeho firma XIXOIO fungovat?XIXOIO je fintechový startup, jehož ambicí je vytvořit něco na způsob digitální burzy, digitální platformy, ekosystému, kam si firmy budou chodit pro kapitál. Podobně jako když jdou na burzu, akorát s tím rozdílem, že nebudou vydávat akcie, ale digitální tokeny. To je v tomto případě obdoba jakýchsi digitálních dluhopisů, nebo chcete-li digitálních akcií. A ty pak mohou firmy hledající kapitál využít pro svůj další rozvoj. XIXOIO má v ideálním případě vydělávat právě na poplatcích za tokenizaci a na podílech, které bude získávat na tokenech takto tokenizovaných firem.Podařilo se zjistit, kolik lidí Watzkemu uvěřilo a do toho projektu poslalo svoje opravdové peníze?Jsou to stovky lidí. A stovky milónů korun. Podle informací, které teď v souvislosti s událostmi okolo XIXOIA přinesl Deník N, policie odhaduje škodů na zhruba půl miliardy korun.A co se tedy stalo tento týden?V úterý Národní centrála proti organizovanému zločinu uskutečnila řadu domovních prohlídek, řadu dlouhých výslechů představitelů XIXOIO a jejich akcionářů i partnerů. Richard Watzke a předseda představenstva firmy Henry Ertner dokonce skončili v cele přeběžnho zadržení. Ovšem nebyla to vazba, jak se mylně šířilo po internetu. Podle informací, které máme k dispozici, už byli propuštěni a nikomu zatím nebylo sděleno žádné obvinění. Policie vyšetřuje XIXOIO a jeho představitele z podezření na podvod a praní špinavých peněz.Když někam vběhne NCOZ, tak to asi není vyšetřování ukradené Felicie. Je policie sdílná v tom, proč se na XIXOIO zaměřuje?Policie tu věc prakticky nekomentovala. Na dotazy sdělila jenom to, že podniká úkony v trestním řízení. A to je všechno.Pokračování rozhovoru si můžete poslechnout v dnešní epizodě pořadu Stopáž. 

Ako spoločnosť, máme totálne zdeformované chápanie solidarity, súcitu, pocitu empatie i vzájomnej dôvery. A na vrchole tohoto rozkladu spoločnosti sú politici, ktorí sa starajú iba o seba a majú pocit, že štát slúži len im. Slovenský štát je tak pre vlastných občanou akousi nepriateľskou entitou, hovorí publicista Michal Havran. Napriek tomu tvrdí, že našou povinnosťou je za túto krajinu zabojovať.  “Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,” napísal kedysi jeden kultový, no zároveň aj kontroverzný, slovenský básnik. Slovensko je domovom nás všetkých, ktorí sme sa tu narodili alebo tu žijeme. Čoraz častejšie sa však stretávame s jeho násilným privlastňovaním, raz jednou a potom zasa inou skupinou obyvateľov, či ich politických, ideových alebo náboženských predstaviteľov.  Komu teda patrí Slovensko a čo je to ten vysnívaný “Dorotkin” domov z Krajiny Oz? Prečo tu toľko ľudí necíti spolupatričnosť s krajinou, v ktorej sa narodili či v nej žijú a prečo majú pocit, že ich zrádza ich vlastná vlasť? A prečo sa v tomto štáte aj 33 rokov po Nežnej, mnoho z nás necíti byť suverénmi moci, teda tými, ktorým štát slúži, no neraz je to presne naopak, a my máme pocit, že sme v pozícii akýchsi sluhov štátu? A prečo štát umenšuje pocit vzájomnej solidarity a pocitu toho, kto do našej spoločnosti ešte patrí a zaslúži si našu spoločnú empatiu i starostlivosť? No a napokon, prečo, i napriek tomu všetkému, stojí za tento štát zabojovať? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

1. Sme rodina nemá na pád vlády dôvod. 2. S pomocou Fica vyzvali sami seba, aby sa venovali svojej práci a pomohli vyriešiť situáciu v nemocniciach. 3. Nie je dôvod plakať za Zuzanou, Ukrajine treba pomáhať ďalej

Slovenija je, kot rečeno, izvolila prvo predsednico republike. 23-ega decembra bo Boruta Pahorja v predsedniški palači nasledila Nataša Pic Musar. Po preštetih 99,99 odstotka glasovnic je dobila nekaj manj kot 54 odstotkov glasov. Anžeta Logarja je podprlo dobrih 46 odstotkov vseh, ki so prišli na volišča. Svoj glas je v drugem krogu volitev oddalo nekaj več kot 898 tisoč volivcev oziroma 53 odstotkov vseh upravičencev, kar pomeni, da je bila udeležba višja kot v prvem krogu. Druge teme oddaje: - Logar priznal poraz in napovedal začetek nečesa velikega - Pred poslanci se bo danes zagovarjala še notranja ministrica Tatjana Bobnar - V obdobju velikih napetosti med Washingtonom in Pekingom prvo srečanje Bidna in Šija

Česká režisérka a scenáristka Alice Nellis má na svojom konte už niekoľko filmov. Svoj prvý film s názvom Ene Bene nakrútila už počas začiatku štúdia na vysokej škole. Aj napriek jeho úspechu medzi širokou verejnosťou, slávu Aliciných profesorov nezožal. Nenechala sa vykoľajiť a v tvorbe pokračovala. Opäť sa vrátila do slovenských kín s novinkou Buko. V rozhovore sa dozviete: - ako sa dostala k filmu a prečo odišla z vysokej školy (6:31) - prečo pri nakrúcaní filmu Mamas & Papas nepovedala hercom o čom film bude (15:57) - prečo sa pri svojich filmoch snaží o slovenskú koproduckia (21:38) - o čom je jej nový film Buko (28:21) 

Už zajtra si zvolíme nových županov, primátorov a starostov a spolu s nimi aj tisíce nových poslancov našich obecných, mestských či krajských parlamentov. Čakajú nás spojené voľby 2022. Ako je všetko pripravené? Ako budeme voliť a čo všetko nájdeme vo volebnej miestnosti? Ako správne krúžkovať, aby sme si nepokazili volebné lístky? Kto môže voliť a kto môže byť volený? V čom sú tieto voľby iné, ako boli tie posledné, či ako sa volí v Bratislave a Košiciach? Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľkou odboru volieb, referenda a politických strán na ministerstve vnútra Evou Chmelovou.

Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil v roku 1828 v šľachtickej rodine a umrel v roku 1910 ako 82-ročný. Ako bolo v tej dobe zvykom, mal francúzsku výchovu. Mať francúzsku guvernantku a vedieť po francúzsky bolo totiž veľmi módne. Mal veľmi komplikované a turbulentné manželstvo, túžil žiť ako obyčajný roľník – čo sa odrazilo na postave Konstantina v Anne Kareninovej – často premýšľal nad tým, že rodinu opustí, aby tento svoj sen mohol splniť. Tolstoj považoval organizované náboženstvo za skorumpované a skazené. Tieto a podobné myšlienky nakoniec viedli k tomu, že bol v roku 1901 exkomunikovaný z ruskej ortodoxnej Cirkvi. Svoj názor mal aj na násilie – veril tomu, že sa mu nedá odporovať ďalším násilím, preto sa ním neskôr inšpirovali aj mnohí pacifisti, napríklad Maháthma Gándhí. Poďme sa spoločne pozrieť na neveru a intrigy v jeho najznámejšom románe Anna Kareninová. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Nova epizoda podkasta Snaga uma je pred vama. Gost Miljane Nešković ovog ponedeljka je Dragan Đilas koji je iz ugla preduzetnika govorio o tome kako se ozbiljni ljudi ponašaju u vremenima finansijske krize, ali i zašto je mnogima prvo i glavno rešenje da puste da krizu na svojim leđima iznesu zaposleni - bilo da će to biti kroz otkaz, ili kroz smanjenja ili kašnjenja plata. Osećaj sigurnosti na poslu je vrlo važan faktor za sve nas, čak i kad nije kriza. Nesigurnost poslovnog mesta, neizvesnost plate, male plate, selektivno nagrađivanje onih koji se trude, loši radni uslovi... Sve ovo su samo neki od simptoma lošeg vođenja biznisa. Kako je objasnio Đilas, direktori dovode svoje poslovanje u takvu situaciju zato što sve uzimaju za sebe.

Po chladnokrvnej poprave Jána a Martiny, ktorých zavraždili vo svojom obydlí, v zdanlivom bezpečí domova, sa musíme vysporiadať s podobnou chladnokrvnou vraždou ďalších mladých ľudí, Matúša a Juraja, ktorí zomreli pred klubom Tepláreň. Jedným z mála miest na Slovensku, kde sa cítili ako doma a zdanlivo v bezpečí. Touto popravou sa u nás, žiaľ, prelomilo aj ďalšie tabu, pretože teroristický čin na základe nenávisti k menšinám sa tu ešte nestal. Vlažné reakcie politikov tomu však nenasvedčujú. Oni sami nám zatiaľ dokazujú svoju neschopnosť spravovať krajinu a namiesto prijímania opatrení na záchranu ľudí a ekonomiky, sme svedkami zablokovaného parlamentu. Prejavy sústrasti vládnych politikov boli pokrytecké, najmä zo strany Borisa Kollára, ktorý mal na adresu homosexuálov, popri Igorovi Matovičovi, azda najviac znevažujúce a urážlivé vyjadrenia. U ostatných to prešlo zlovestným mlčaním. „Naši politici sú mentálne ďaleko pozadu. Celá krajina zostala v tomto zaseknutá pred 30 až 40 rokmi,“ hovorí v podcaste Počúvajte Pravdu komentátor Marián Repa. Ako sa k tragédii správne postaviť ukázala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá upozorňuje na to, že v oblasti zrovnoprávnenia a zlepšenia postavenia LGBTI ľudí na Slovensku už treba prejsť od slov k činom. Medzičasom však znechutení a zastrašení mladí šíkovní ľudia odchádzajú za naše hranice. Tam, kde sa budú cítiť viac prijatí ako doma. Kde v našej spoločnosti pramení a prečo zotrváva viac či menej skrytá homofóbia? Prečo nám to škodí a čo sa s tým dá urobiť? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Dobrodošla na inbed podcast- ja po dolgem premoru spet začenjamo z novimi epizodami. Tokrat gostujem Karin Velikonjo, ustanoviteljico podjetja in metode Glowinface. Karin je uspešna podjetnica in je dosegla uspehe na mednarodni ravni. Poleg svojega spletnega studia je predkratkim odprla tudi studio v Ljubljani in jo lahko obiščeš tudi v živo. Pogovor o obrazni jogi naju zanese tudi v poslovne vode, v njen zakaj in njeno zgodbo. Najbolj je meni osebno ostal v spominu njen mindset, ki ga goji do postavljanja cen, samozavesti v svoje delo in nasploh viziji, ki jo ima za svoje podjetje in ljudi, ki jim pomaga. Karin najdeš na instagramu in pa njeni spletki. ___ Inbed studio pa je v času "odsotnosti" na podcast platformi tudi odprl vrata za vadbe v živo:) Ja, končno se lahko tudi v živo gibamo skupaj. Svoj termin lahko rezerviraš TUKAJ. Ali pa se pridružiš inbed vadbam kar iz udobja svojega doma. Kjerkoli in kadarkoli. Več o spletnem studiu pa najdeš TUKAJ. @inbedwithklara @inbedstudio Za vse tiste, ki pa bi rade izboljšale svoj odnos do hrane, našle lahkotnost in svobodo prehranjevanja. Za vse tiste, ki hrano ločujete na dobro in slabo in s tem tudi svoje dneve. Za vse tiste, ki se soočate s prenajedanjem in bi rade prekinile ta začaran krog in spet zaživele. Dobrodošla na inbed coaching in Svobodo Prehranjevanja:) ___ Tukaj vam polinkam še vse svoje najljubše produkte od EkoŠkrnicla, ki jih uporabljam kot DODATEK in res tista pika na i za boljšo kvaliteto počutja:) Koda KLARAEKO pa ti prinese 10% popusta:) Liquid Curcumin (zelo zelo močen naravni antioksidant za boljšo odpornost) Vitamin D3+ K2 (v kombinaciji obeh vitaminov je absorbcija veliko boljša. Prav tako je to najmočnejši vit. d3 na trgu) Ashwagandha (pomiritev in fokus) PAKET Zdrava Sečila (za vse s pogostimi vnetji mehurja. Upam, da se vam končno nehajo. Meni zelo pomaga!) PAKET Antistres in dobro spanje PAKET Lepa koža Objem, Klara

Korupcia nie je jediný kanál, akým sa verejné zdroje vysávajú zo systému a potom chýbajú v školstve, zdravotníctve či sociálnych službách. Neuvážené a nehospodárne “atomovky” môžu mať pre našu spoločnú peňaženku úplne rovnaký efekt. Hovoríme o desiatkach miliónov, tvrdí dnes už bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Ministerstva financií Tomáš Hellebrandt. Svoj odchod z UHP odôvodňuje praktikami ministra Matoviča. Tomáš Hellebrand pracoval ako analytik Útvaru za peniaze. Ten patrí pod rezort financií a poskytuje vládnym politikom, predovšetkým ministrovi financií,  kvalifikované a odborne podložené prepočty ekonomických dopadov a finančných dosahov pripravovaných alebo už prijatých politických rozhodnutí, ako aj analýzy toho, čo nás to ktoré politické rozhodnutie bude, ako daňovníkov, stáť a či sa ho teda vôbec oplatí prijímať, v takej podobe, akej ju politici presadzujú. Nie všetkým politikom sa preto takéto takpovediac “kibicovanie” do ich nápadov páči.    “Ja som cítil, že odkedy prišiel na ministerstvo financií Igor Matovič, tak, aspoň v tých veciach, ktoré on vnímal ako svoje srdcovky, tak jednoducho nemal záujem komunikovať s Útvarom hodnoty za peniaze. Taká bola moja skúsenosť,” tvrdí dnes už bývalý analytik UHP Tomáš Hellebrandt. A prečo bývalý? Dal totiž výpoveď. A dôvod?  Igor Matovič a jeho spôsob vedenia ministerstva ako i jeho neschopnosť prijímať fundované, no kritické hlasy. Aké to teda bolo pracovať pre Igora Matoviča a aký je vlastne Igor Matovič ako minister financií? To už povie v dnešnom Ráne Nahlas bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Tomáš Hellebrandt. Pekný deň a pokoj v duši vám pri jeho počúvaní želá Braňo Dobšinský.

Korupcia nie je jediný kanál, akým sa verejné zdroje vysávajú zo systému a potom chýbajú v školstve, zdravotníctve či sociálnych službách. Neuvážené a nehospodárne “atomovky” môžu mať pre našu spoločnú peňaženku úplne rovnaký efekt. Hovoríme o rádovo desiatkach miliónov eur, tvrdí dnes už bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Ministerstva financií Tomáš Hellebrandt. Svoj odchod z ministerstva odôvodňuje praktikami Igora Matoviča. Tomáš Hellebrand pracoval ako analytik Útvaru za peniaze. Ten patrí pod rezort financií a poskytuje vládnym politikom, predovšetkým ministrovi financií,  kvalifikované a odborne podložené prepočty ekonomických dopadov a finančných dosahov pripravovaných alebo už prijatých politických rozhodnutí, ako aj analýzy toho, čo nás to ktoré politické rozhodnutie bude, ako daňovníkov, stáť a či sa ho teda vôbec oplatí prijímať, v takej podobe, akej ju politici presadzujú. Nie všetkým politikom sa preto takéto takpovediac “kibicovanie” do ich nápadov páči.    “Ja som cítil, že odkedy prišiel na ministerstvo financií Igor Matovič, tak, aspoň v tých veciach, ktoré on vnímal ako svoje srdcovky, tak jednoducho nemal záujem komunikovať s Útvarom hodnoty za peniaze. Taká bola moja skúsenosť,” tvrdí dnes už bývalý analytik UHP Tomáš Hellebrandt. A prečo bývalý? Dal totiž výpoveď. A dôvod?  Igor Matovič a jeho spôsob vedenia ministerstva ako i jeho neschopnosť prijímať fundované, no kritické hlasy.  Aké to teda bolo pracovať pre Igora Matoviča a aký je vlastne Igor Matovič ako minister financií? To už povie v dnešnom Ráne Nahlas bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Tomáš Hellebrandt. Pekný deň a pokoj v duši vám pri jeho počúvaní želá Braňo Dobšinský.    

Lucija Ivšič odnedavno poznata i pod umjetničkim imenom ŽIVA je hrvatska multimedijalna umjetnica i interdisciplinarna znanstvenica podrijetlom iz Vinkovaca. Ivšić trenutačno živi u Melbourneu gdje radi na svom praktičnom doktoratu u SensiLabu, laboratoriju Sveučilišta Monash. Ivšić otkriva kako joj je Australija omogućila spajanje znanosti s umjetnošću. Osim toga, govori i o svojoj dugogodišnjoj i uspješnoj glazbenoj karijeri u Hrvatskoj koju je ostavila za sobom 2019. godine kada se preselila u Australiju.

Leila Zajac je dvojnásobnou mamou, vyštudovala farmáciu a posledné roky pracovala v medzinárodnej farmaceutickej firme. Ako sama hovorí, z bludného kruhu korporátneho sveta sa rozhodla odísť a začala sa intenzívne venovať štúdiu ženského zdravia. Táto téma ju veľmi fascinuje, rovnako ako jej celá história, pretože ženské prejavy nepohody sú ešte stále a zanedbané a považované za hystériu. Momentálne študuje integrovanú a funkčnú medicínu pre ženy. Ide o profesionálny edukačný program zameraný na riešenie špecifických zdravotných problémov žien. V rozhovore sa dozviete viac o menopauze.   - prečo sa o nej ešte stále tak málo rozpráva - aké sú jej fyzické, psychické a emocionálne prejavy - kedy nastupuje a ako sa na ňu môžu pripraviť aj mladšie ženy -  ako a mení náš hormonálny systém, vzťahy, libido, sexuálny život -  ako je možné ovplyvniť jej prejavy stravou, cvičením a dobrým nastavením mysle

V podcaste SHARE zhŕňame, čo doposiaľ vieme o misii GRBBeta. Druhá slovenská družica GRBAlpha, ktorá na obežnej dráhe „loví“ záblesky gama žiarenia, funguje spoľahlivo a potvrdila funkčnosť použitého technického konceptu. Výsledkom je, že sa dočká nasledovníka – nanosatelitu GRBBeta, ktorého úlohou bude získať dodatočné dáta a urobiť ďalší krok k možnému vybudovaniu celej flotily podobných družíc. Veľkou novinkou je, že kľúčovým partnerom sa tentoraz stane štát. Téme sa podrobne venujeme tu: Slovensko bude mať ďalšiu vesmírnu družicu. Tentoraz ju zaplatí štát Ako si počínali prvé dve slovenské družice, čo bude úlohou tretej a čomu vďačíme za to, že tentokrát jej vznik podporil priamo štát sme sa pýtali redaktora Živé.sk Martina Hodása, ktorý sa rozprával o spolutvorcom celej myšlienky Norbertom Wernerom z Masarykovej univerzity v Brne. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Čomu sa venovali predošlé slovenské družice. Akou sumou štát podporil nový projekt. Prečo sa štát rozhodol práve pre pokračovanie misie GRBAlpha. Ako má vyzerať zamýšľaná flotila satelitov. Či je reálne očakávať, že ju Slovensko naozaj vybuduje. Podcast spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Andělskou výstavu v černošínském muzeu připravila Michaela Němcová ze Svojšína. Jsou prý v dnešní době opravdu potřeba, mají nosit lásku, štěstí, naději a uklidnění.

Podržite me na Patreonu: https://www.patreon.com/agelast Jednokratne donacije kanalu: https://www.paypal.me/agelastpodcast Kripto donacije: BTC: 1BdrToPVPRbMtzPkdX8z3wviTHZZyzqD7w ETH: 0xe189975f215102DD2e2442B060D00b524a608167 FB: https://www.facebook.com/galebnikacevic Instagram: https://www.instagram.com/agelast_/ Twitter: https://twitter.com/GalebNikacevic A1: https://a1.rs/privatni Legend WW: https://www.legend.rs/ Gost je Igor Šćepanović je programer i jedan od vlasnika izdavačke kuće Glitch Records koji celoga života vozi bicikl. Svoj hobi i entuzijazam je, sasvim spontano, počeo da pretvara u veoma zabavan serijal dokumentovanja svojih avantura preko društvenih mreža. U moru influensera, autentičan glas, živopisan karakter i jasna posvećenost onome što radi se veoma, veoma retko sreće, a Šćepa je jedan od njih. Svojim solo avanturama na bicikli, kao i humor kojim je svojio simpatije internet publike, pretočio je u novu verziju „vertikalnog dokumentarnog filma”, koji je, zapravo, inovacija novih video formata u odnosu na ono što nam dolazi iz tradicionalnih medija. U ovoj epizodi, govorićemo o njegovim avanturama na Islandu, u Maroku, na Alpima, u Grčkoj, ali i po našim teritorijama i kako izgleda provoditi hladne noći sam u nepoznatim predelima. Show lessAudio: Marko Ignjatović Instagram: Galeb Nikačević Hasci-Jare: https://www.instagram.com/agelast_/ Sandra Planojević: https://www.instagram.com/run_lola_run_7/ Marko Ignjatović: nema instagram.

Deviata časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Krajem juna Bronwyn je ušla u svijet književnosti romanom u kojem je sažeto njeno bosansko iskustvo, u vremenu kada je živjela u Sarajevu predajući engleski jezik. U razgovoru se ističe njeno duboko razumijevanje složenosti bosanskog društva, kao i srdačan odnos prema Bosancima i Hercegovcima.

Bol rok pred vypuknutím 2. svetovej vojny, a on ako dieťa so židovským pôvodom, sa dostal do veľmi zložitej situácie, na konci ktorej si musel aj s rodičmi doslova zachraňovať holý život sedemmesačným pobytom v bunkri v lese. Ivan Kamenec je prvý historik, ktorý sa u nás začal venovať téme holokaustu.

Tomáš Eichler hovorí, že meditácia je naša prirodzená, vrodená schopnosť, Treba ju len v sebe objaviť. „Nemusíme vedieť ako funguje meditácia, nemusíme poznať jej účinky, aby sme meditovali. Každý človek by mal meditovať ako vedec a skeptik. To znamená neveriť všetkému bez preverovania. Meditácia je experimentálna, to znamená, že človek by si mal sám vyskúšať, čo pri nej zažíva, aby vedel ako tento zážitok nemyslenia prežíva. Ten je oveľa dôležitejší ako čítanie a rozprávanie o nej.“ Svoj pohľad na svet si Tomáš tvorí prepájaním vedy a meditácie. Z oboch prameňov čerpá vo výskume, v osobnom rozvoji, ale tiež pri koučingu. Mentálne ticho mu pomohlo počas jeho života v čase vyhorenia, choroby, ale aj intenzívnom pracovnom nasadení, kedy sa dostal na osobné dno. V rozhovore sa dozviete viac o jeho príbehu, ale reč bude tiež o: - meditácii z vedeckého hľadiska - čo sa pri nej deje v našom mozgu - čo nám môže pomôcť k navodeniu si tohto stavu - ako sa nám vďaka nej dokáže zlepšiť spánok či vyriešiť si traumy - prečo je meditácia opakom potláčania seba a svojich pocitov

Banky nám často ponúkajú mnoho produktov – či už rôzne sporenia alebo životné poistenia. Ako sa v nich ale vyznať? Oplatí sa nám sporiť aj na dôchodok alebo sa stačí spoliehať v tejto oblasti na štát? A ako si môžeme lepšie zhodnotiť naše financie alebo sa čo najrýchlejšie zbaviť hypotéky? Na všetky tieto otázky dostanete odpovede v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk s generálnym riaditeľom spoločnosti Finax Jurajom Hrbatým.

19. februára 1982 priletelo do Zürichu vo večerných hodinách lietadlo spoločnosti Swissair z Londýna, o deň neskôr i z New Yorku. Na palubách oboch lietadiel sa nachádzalo viac než 18 ton československého menového zlata. Za prísnych bezpečnostných opatrení nasledovala jeho kontrola zástupcami Štátnej banky Československej, švajčiarskej banky a tzv. tripartitnej komisie. Naložené lietadlá opustili Zürich ešte v ten istý deň. Ako píše historik Slavomír Michálek vo vôbec prvej knihe, ktorá sa komplexne venuje tejto problematike, vrátením tohto pokladu sa skončilo jeho viac ako štyridsať ročné blúdenie; blúdenie, ktoré ilustruje dôležité momenty československých, slovenských ale do istej miery aj povojnových globálnych dejín. Na začiatku tohto dlhého príbehu bolo rozbitie Československa a okupácia českých krajín nacistickým Nemeckom. Jej výsledkom bolo aj násilné ukoristenie a odvezenie československého menového zlata. Na konci vojny ho v soľných baniach Merkers pri Aachene objavila americká okupačná armáda a takmer okamžite sa stalo súčasťou zložitých americko-československých hospodárskych a diplomatických vzťahov. Na pozadí tohto príbehu sa pritom odrážali aj jednotlivé kapitoly studenej vojny. Akým spôsobom a prečo vzniklo československé menové zlato? Ako do jeho príbehu zasiahla nacistická okupácia? Čo sa so zlatom dialo po ukončení druhej svetovej vojny? A prečo rokovania medzi v tom čase už komunistickým Československom a zástupcami západných krajín, najmä Spojených štátov, trvali tak dlho? Moderátori Dejín Jaro Valent a Agáta Šústová Drelová sa rozprávali sa Slavomírom Michálekom, riaditeľom Historického ústav SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Oglašamo se iz hrvaškega Motovuna, kjer se je začel izjemno priljubljeni mednarodni filmski festival. Tam se mudi tudi islandski režiser Gu?mundur Arnar Gu?mundsson s svojim filmom Čudovita bitja. Svoj program je razkrila beneška Mostra, ki jo bo konec avgusta odprl film Beli šum Noaha Baumbacha. Na festivalu Slovenija sicer sodeluje z manjšinsko koprodukcijo Najsrečnejši človek na svetu režiserke Teone Strugar Mitevske. Izpustili ne bomo niti filmov z domačega kinosporeda: Tajni agent 117: Iz Afrike z ljubeznijo, Za vedno skupaj in Dobri šef. Vabljeni k poslušanju!

Pavol Siman z Ústavu vied o Zemi SAV hovorí, ako sa Zem popasovala s vysokými teplotami či hladinami oxidu uhličitého v minulosti, do akej miery sme súčasťou šiesteho vymierania druhov a čo musíme zmeniť, aby sme ho prežili.

Už 20 let moderuje na Radiožurnálu a práce je to náročná. V soukromí má ale velkou oporu v podobě přítele Martina. „Jsme spolu 13 let a je to pro mě stabilní kotva. Svojí povahou je jiný než já a dokáže mě uklidnit. On je sluníčko.“ Musí být moderátor pořád tzv. v obraze? Jak probíhá příprava? Poslouchá se rád? Proč už nechodí do fitka? Co by chtěl vzkázat posluchačům? Proč se stal dárcem kostní dřeně? Jak relaxuje? Poslechněte si v audiu.Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.