Podcasts about nemecku

Osemnásťročná bežkyňa z Trnavy fantastickým spôsobom vylepšila vlastný slovenský juniorský rekord. Na pretekoch v Nemecku prvýkrát prekonala métu 53 sekúnd a potvrdila svoju vynikajúcu formu. Vyspovedali sme ju v Trnavskom rádiu.

ozhovor s Milanom Policianom, spolumajiteľom firmy TJ Legal - https://tj-legal.com/ ktorý na základe vlastných skúseností z Nemecka pomáha Slovákom zorientovať sa v komplikovaných zahraničných zákonoch. Vysvetľuje, ako môžu zamestnanci, živnostníci či kamionisti získať od cudzích úradov tisíce eur na vrátených daniach a prídavkoch, a na čo si dať pozor, aby nedostali likvidačné pokuty. O čom bolo video: Príbeh šéfa firmy: Milan Polician začal v Nemecku makať rukami od nuly. Nevedel dobre jazyk, no vypracoval sa na manažéra a po 12 rokoch sa vrátil domov. Ako vyrástla TJ Legal: Firmu založili dvaja kamoši zo strednej školy u seba v obývačke. Dnes majú 65 zamestnancov a pomáhajú ľuďom v rôznych krajinách. Slováci zbytočne prichádzajú o peniaze: Mnoho ľudí prerába na daniach a prídavkoch len preto, že nepoznajú zákony. Peniaze späť aj pre obyčajných robotníkov: V Nemecku či Rakúsku vám štát vráti peniaze za cestu do práce, ubytovanie, stravu alebo montérky. Netreba na to živnosť, no musíte o to sami požiadať. Prípad z praxe: Jeden klient kvôli chybám úradom doplácal. Keď mu v TJ Legal prerobili papiere, štát mu spätne vyplatil 27 000 €. Veľké riziko pre živnostníkov: Ak robíte na jednom mieste v zahraničí viac ako rok, zahraničný daňový úrad si na vás posvieti. Môžu vám spätne napariť obrovské dane a pokuty. Pasca na kamionistov: Vodiči kamiónov často dostávajú menšie diéty, než na aké majú právo. Rada na záver: Ak chcete úspešne podnikať a nezblázniť sa z toho, musíte mať poriadok v hlave. Milan Polician: Web: https://tj-legal.com/ Linkedin: https://www.linkedin.com/in/milan-pol... Stanislav Ličko: Linkedin: / stanislav-li%c4%8dko-95a806121 Instagram: / stanislavlicko Facebook: / stanislavlickopodcast Chcete byť hosťom v mojom podcaste a budovať svoju značku, autoritu a získavať povedomie a nových klientov? Pozrite si možnosti na: https://www.vzdymasnavyber.sk/podcast/ alebo napíšte na podcast@vzdymasnavyber.sk a spojíme sa ohľadne možností spolupráce. Najnovšia kniha Mapa k bohatstvu, ako vybudovať slobodný a bohatý život objednajte s poštovným zdarma tu: https://stanislavlicko.com/ Prinášam rozhovory so zaujímavými hosťami, ktorí majú cenné skúsenosti a viem, že vás to inšpiruje. Nezabudnite dať Odber a zapnúť Upozornenia.

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Zakladateľ Finax Juraj Hrbatý hovorí o investovaní často ako o nástroji pokoja. Nie náhodou firma používa slogan „Invest and Relax“. V rozhovore pre podcast „Prečo práve oni?“ však nehovoril len o financiách, ale aj o rakovine, hodnotách, rodine či potrebe meniť podnikateľské prostredie na Slovensku. Finax vznikol s cieľom sprístupniť investovanie aj ľuďom, ktorí sa vo financiách neorientujú. Podľa Hrbatého nemusí byť investovanie komplikované ani určené len pre bohatých klientov.„Chceme ľuďom ukázať, že investovanie môže byť bežnou súčasťou života,“ hovorí. Klienti podľa neho prejdú jednoduchým dotazníkom, na základe ktorého firma nastaví vhodnú investičnú stratégiu a následne sa o portfólio stará automaticky.Dnes Finax spravuje približne 1,6 miliardy eur a má viac ako 100-tisíc klientov. Pôsobí nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku, Chorvátsku či Nemecku.Finax sa dlhodobo venuje aj finančnému vzdelávaniu. Hrbatý s kolegami napísal knihu „Koľko stojí vaše šťastie?“, ktorá sa snaží meniť pohľad ľudí na peniaze.Podľa neho totiž peniaze samy o sebe šťastie neprinášajú, no dokážu výrazne znížiť stres a priniesť väčší pokoj do života. „Peniaze sú podľa štatistík jeden z najväčších stresorov v živote ľudí,“ hovorí.Za dôležitejšie než luxus považuje možnosť mať čas na rodinu a pokoj. Jednou z tém, ktorú Hrbatý dlhodobo otvára, je slabá finančná gramotnosť na Slovensku. Finax preto pripravuje aj učebnice finančnej gramotnosti pre školy, hoci priznáva, že projekt napreduje pomalšie, než očakával.Zároveň upozorňuje, že Slovensku chýba rozvinutý kapitálový trh a domáce firmy, do ktorých by mohli Slováci investovať.„Naši klienti by chceli investovať aj do slovenských firiem. To potom vytvára pracovné miesta a kvalitnú budúcnosť pre ich deti,“ hovorí.Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  ⁠⁠spoločnosť EY⁠⁠. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  ⁠⁠tomto odkaze⁠⁠. 

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Slováci v Nemecku: Štefan Lukáč je lekár, zaoberá sa výskumom rakoviny prsníka a endometriózou; Za svoje vedecké počiny získal v roku 2023 dve významné ocenenia od nemeckého Ministerstva zdravotníctva; Slováci v Maďarsku: Červený mramor z Tardoša, o aktivitách jednej zo slovenských obcí hovorí Anna Crnečka; Slováci v Chorvátsku: Slovenské kultúrne centrum, sídli v Našiciach, zaoberá sa výskumnou a vedeckou činnosťou, aktivity centra približuje riaditeľka Sandra Kralj Vukšič;.

Nemecký kancelár Friedrich Merz má za sebou prvý rok vo funkcii. Na začiatku svojho mandátu sľuboval, že bude vládnuť tak dobre, že strana AfD, považovaná za extrémistickú, bude oslabovať. Opak je však pravdou. Nemecko stagnuje, podarí sa mu spraviť z neho opäť hybnú silu v Európe? Viac si už povedala moderátorka JOJ 24 Mária Ölvedyová s diplomatom, bývalým veľvyslancom v Nemecku a expertom na zahraničnú politiku Pavlom Hamžíkom a odborníkom na Nemecko Vladimírom Handlom z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej.

Putin oslavuje koniec ruskej vlasteneckej vojny a premiér Fico je v Moskve opäť pritom. Na vojenskej prehliadke sa zúčastniť neplánuje a pred Moskvou bol v Nemecku, kde sa poklonil pamiatke umučených v bývalom koncentračnom tábore v Dachau.Situácia v Iráne je medzi tým neprehľadná a vyzerá to na krehké prímerie. Stredobodom pozornosti je Hormuzský preliv, ktorým pred vojnou prúdilo 20 % svetovej produkcie ropy a plynu. Prezident Trump poslal Iránu svoju mierovú dohodu, no tvrdí, že Irán riadia blázni a varuje pred ďalšími útokmi.Čo znamená premiérova návšteva Putina, ktorú niektoré štáty únie považujú za podporu agresora pre Slovensko? Čo z toho, že náš premiér chodí do Moskvy vlastne máme?A ako to vyzerá v Iráne? Je možná mierová dohoda, alebo bude vojna, ktorá má potenciál uvrhnúť svet do recesie, pokračovať ďalej? Aké sú možné scenáre? Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a predsedom DS-ODS Pavlom Mackom.

Vitaj pri počúvaní novej epizódy podcastu Rozhovory MD. Táto epizóda je trochu špeciálna. Po prvýkrát ťa ňou sprevádza nová moderátorská dvojica – a rovno si pozvala hostí z 2. ročníka Inkubátora. Spoločne sa rozprávame o tom, čo sa stane, keď sa stretne 25 lekárov po náročnom týždni…a napriek únave sa začne diať niečo, čo sami nazývajú „magic“.

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od redaktora Pavla Hudáka. V aktuálnom súhrne sa dozviete: -že Sudety sú pre nás „laboratóriom“, -ako veľmi klesá počet zasvätených v Nemecku, -koľko podnetov zo zneužívania registrovala cirkev na Slovensku.

Štátne nemocnice dlžia svojim dodávateľom stovky miliónov eur. Že s tým treba niečo robiť, sa hovorí už dlho. Problém je, že to „niečo“ si veľa aktérov predstavuje veľmi rôzne a ani jednej vláde sa doposiaľ nepodarilo nastaviť smerovanie zdravotníctva tak, aby fungovalo dobre pre pacienta a nevytváralo sekeru v rozpočte. Či tento dlhový syndróm dokáže opraviť vláda Roberta Fica a či do toho zapojí finančné skupiny ako napríklad Penta, sa Nikola Šuliková Bajánová pýta reportéra denníka SME Jána Krempaského. Odporúčanie: Ak by ste sa chceli na tému pozrieť zo širšieho geografického uhla, tak pripájam reportáž od stanice Deutsche Welle, ktorá rozoberá, ako je možné, že sú zadlžené nemocnice v Nemecku. Problémy s dlhom tam má nadpolovičná väčšina zariadení, a to sa Nemecko často ukazuje ako príklad verejného zdravotníctva. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ryan Gosling si spraví výlet do vesmíru, mladík v nacistickom Nemecku sa stane súčasťou odboja a z Čiech prichádza štýlová krimi-komédia. Čo z toho sa oplatí vidieť? Pustite si nový diel .týždňa vo filme a možno sa dozviete.

Ceny benzínov a nafty stúpajú. Aktuálne ich u nás tankujeme za približne euro a 53 centov na liter, v Rakúsku či Nemecku už to môže byť cez dve eurá. So svetovými trhmi s ropou otriasa Americko-izraelská vojna v Iráne. Dôvodom je kritický Hormuzský prieliv, ktorým sa pred vojnou prepravilo až 20 % celosvetovej produkcie ropy.Ako vážne ešte môže vojna v Iráne ovplyvniť ceny a prepravu ropy? Môže sa stať že Európa ostane bez ropy? Ako sa to ešte odrazí v cenách na čerpačkách a za koľko môžeme tankovať na budúci týždeň? Aké možnosti ovplyvniť cenu na čerpačkách má vláda? Mala by nejako zasiahnuť? Je možné ceny zastropovať? A aký vplyv budú mať drahšie palivá na naše rodinné rozpočty a ekonomiku štátu?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom a expertom na energetiku, šéfredaktorom portálu Energie-portal.sk Radovanom Potočárom s analytikom J&T Banky Stanislavom Pánisom.

Hosťom Panorámy Rádia Regina Západ je v tejto epizóde generálny sekretár SZĽH Miroslav Lažo. Ako hokejista brázdil ľady na Slovensku, Česku, Nemecku, Rusku aj Švédsku. S Mirom Čiefom debatujú o jeho pestrej hráčskej kariére, v ktorej bol srdciarom, no aj jedným z najvylučovanejších hráčov, ale aj o tom, ako si zvykol na funkcionársky život a aké má čerstvé zážitky zo zimnej olympiády. | Hosť Panorámy: Miroslav Lažo (generálny sekretár SZĽH). | Moderuje: Miro Čief. | V Rádiu Regina Západ každú sobotu o 10. hod. Talkshow Hosť Panorámy Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

„Očakával by som, že takémuto kroku bude predchádzať analýza. Od roku 2006, kedy sa voľba poštou použila prvýkrát, som nezaznamenal jediné podanie na Ústavný súd SR“, pripomínan Rasťo Kužel z Memo'98, mimovládnej organizácie, ktorá monitoruje voľby doma i v zahraničí. „Ak chceme niečo meniť, musíme mať dôvody. Ak tvrdia, že systém nefunguje kvôli obavám o tajnosť hlasovania či manipuláciu, musíme sa pozrieť, či sa niečo také v minulosti udialo. Vieme si odpovedať, že nie“, dodáva.Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Očakával by som, že takémuto kroku bude predchádzať analýza. Od roku 2006, kedy sa voľba poštou použila prvýkrát, som nezaznamenal jediné podanie na Ústavný súd SR“, pripomínan Rasťo Kužel z Memo'98, mimovládnej organizácie, ktorá monitoruje voľby doma i v zahraničí. „Ak chceme niečo meniť, musíme mať dôvody. Ak tvrdia, že systém nefunguje kvôli obavám o tajnosť hlasovania či manipuláciu, musíme sa pozrieť, či sa niečo také v minulosti udialo. Vieme si odpovedať, že nie“, dodáva.Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Reprezentáciu slovenských kadetiek priviedol k výnimočnému úspechu v dejinách hádzanej - prvému miestu na Majstrovstvách Európy. Pavol Streicher roky pôsobil a žil i v Nemecku. Sandre Vychlopenovej porozpráva o detailoch trénerskej činnosti, aj prečo a kde mu najviac chutil život i jedlo. Ako vidí budúcnosť tohto športu u nás a kto tvorí zázemie, ktoré mu v trénerskej profesii najviac pomáha, aj o tom viac v tejto epizóde NP. | Hosť: Pavol Streicher (tréner hádzanej mládežníckých reprezentácií doma, aj v Nemecku a Švajčiarsku). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Prof. RNDr. Juraj Hromkovič, DrSc. je informatik a vysokoškolský pedagóg pôsobiaci ako profesor na ETH v Zürichu vo Švajčiarsku (posledných 20 rokov). Je autorom viacerých kníh a vedeckých publikácií najmä v oblasti algoritmiky, výpočtovej zložitosti, pravdepodobnostných algoritmov a didaktiky informatiky. Zaoberá sa tiež teóriou grafov, patrí na EHT medzi popredných odborníkov v oblasti počítačových vied a matematiky. Hlavné ťažisko jeho práce predstavuje vzdelávanie učiteľov informatiky a zavádzanie výučby do základných škôl. Okrem iného pôsobí ako poradca švajčiarskej vlády pre vzdelávanie. Momentálne pripravuje vzdelávanie pre slovenských učiteľov, prináša nové metódy výučby informatiky a svoje publikácie, ktoré boli vydané vo Švajčiarsku, Rakúsku, Nemecku a iné, pripravuje pre slovenské školy. | Hosť: Juraj Hromkovič (informatik a vysokoškolský pedagóg pôsobiaci Zürichu). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

„Nemeckí výrobcovia si svoje výrobné kapacity nezrušili, ale iba zakonzervovali. V kombinácii s lacnejšou energiou to môže viesť k presunu výroby späť do Nemecka, a to aj s využitím pracovnej sily zo Slovenska. Zároveň sa v Nemecku v tichosti diskutuje o návrate troch odstavených jadrových elektrární,“ hovorí Július Kostolný, podpredseda SOPK, ktorý bol hosťom relácie Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Európska únia sa podľa podnikateľov v posledných rokoch vzdialila svojej hospodárskej podstate. Rozhodnutia v oblasti energetiky, klímy a regulácie výrazne zhoršujú podmienky pre priemysel, upozorňuje Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Ako jeden z najvýraznejších príkladov uvádza Lisabonskú stratégiu z roku 2000, ktorá mala z Európy urobiť najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta. „Už po piatich rokoch sa ukázalo, že tento cieľ je nereálny a stratégia musela byť korigovaná,“ pripomína J. Kostolný. Viac podrobností sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=5e70tFHyoNE&t=6s

Slováci v Nemecku: Vladimír Šepelák, úspešne ukončil štúdium na Ruskej akadémii vied v Novosibirsku a na technickej univerzite v nemeckom Braunschweigu. Už sedemnásť rokov žije v Karlsruhe, kde pracuje v tamojšom prestížnom Technologickom inštitúte, ktorého hlavným pilierom je ústav nanotechnológií; Slovenské lektoráty vo svete: Slovenčina v Kolíne nad Rýnom: Samuel Koruniak – mladý jazykovedec z Petrovca, ktorý šíri slovenčinu v Nemecku; je jedným z mála zahraničných Slovákov, ktorí vyučujú slovenský jazyk a kultúru v zahraničí; 3. časť 6- dielného cyklu; Hsľový virtuóz Dalibor Karvay: Koncertuje na všetkých kontinentoch, je pedagógom na prestížnych univerzitách. Najdôležitejšia pre neho je však jeho rodina;

Vonku je -10 stupňov, auto je pod vrstvou ľadu a vy uvažujete, či ho nechať naštartované na parkovisku, kým sa aspoň trochu rozmrazí. Je to však pre motor naozaj dobré, alebo mu tým skôr škodíte?

Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje reťazce ako Tesco, Billa či Kaufland Martin Krajčovičom v rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí o krádežiach a agresívnych útokoch na predavačov, ale aj zákazníkov. Hovorí o vysokých cenách potravín, aj o tom, prečo v Nemecku vedia vyrobiť lacnejšie maslo ako na Slovensku, ale aj o tom, že bojkot samoobslužných pokladníc sa deje len na sociálnych sieťach.

Aj na Slovensku máme odborníkov na more. More síce nemáme, ale Adam Tomašových je paleobiológ z Ústavu vied o Zemi SAV a venuje sa skúmaniu a histórii morského dna. Doktor Adam Tomašových patrí medzi vedcov, ktorí dokážu čítať dejiny života zo skamenelín a geologických záznamov. Ako paleobiológ a evolučný ekológ skúma vývoj morských ekosystémov a hľadá odpovede na otázku, ako sa život vyrovnáva s prudkými zmenami prostredia spôsobenými prirodzenými procesmi, ako aj antropogénnymi aktivitami. Zaoberá sa témami, ako makroekológia a ekológia spoločenstiev s morskými bezstavovcami; evolučná ekológia, či zánik života na Zemi... Študoval na UK v Bratislave, doktorandské štúdium v Nemecku a v USA na University of Chicago, z ktorej vedeckými kolegami aj naďalej často spolupracuje. Finalista ocenenia Vedecká osobnosť ESET Science Award, držiteľ ceny SAV za špičkovú časopiseckú publikáciu. Vyrastal v Pezinku, od malička mal blízko k literatúre, keďže rodičia pracovali v knižniciach. Žije s partnerkou v Banskej Bystrici, vo voľnom čase, ktorého má málo, rád spí, sleduje šport, počúva hudbu, zájde si na koncert, či do prírody. | Hosť: Adam Tomašových (vedecký pracovník, vedúci Oddelenia paleobiológie a evolúcie organizmov SAV, predseda vedeckej rady). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Krajanský záver roka – posledný deń roka očami Slovákov žijúcich v Nemecku, Srbsku, Anglicku, Rakúsku, USA a Bulharsku. Malý exkurz od ľudových zabávačov až po stand-upistov Želania do roku 2026 od redaktorov RSI

Slováci v Nemecku: Lívia Ludhová, slovenská vedkyńa už niekoľko rokov žijúca a pracujúca v Nemecku; Jej odbornou doménou je výskum elementárnych častíc – neutrín; Slováci vo Veľkej Británii: Viazanie adventných vencov - v anglickom meste Bristol sa uskutočnil 11. ročník viazania adventných vencov; podujatie organizujú tamojšie Slovenky; zúčastńujú sa na nóm aj Češky, Poľky a Angličanky; obyvatelia tohto mesta nepoznajú tradíciu adventného venca; rozhovor a Luciou Húskovou, organizátorkou podujatia; Slováci v USA: Vilček Fundation oslavuje 25 rokov od svojho vzniku – sídli v New Yorku, založili ju Marica a Ján Vilček, manželia pochádzajúci zo Slovenska; Nadácia oceńuje výnimočných vedcov a umelcov z radov prisťahovalcov do USA;

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.Nahrával Vladimír Amrich.

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.Nahrával Vladimír Amrich.

Kvalifikácia o postup na MS vo futbale 2026 je na konci. Slovensko ju ukončilo výhrou so Severným Írskom a debaklom v Nemecku. Postúpilo tak do baráže, v ktorej sa stretne doma s Kosovom a ak postúpi, tak taktiež doma s lepším z dvojice Turecko - Rumunsko. Ako hodnotiť kvalifikáciu? Mali by sme hodiť prehru s Nemeckom za hlavu? Prečo v závere striedal Pekarík? Ako robí Calzona nomináciu? Aj to sa dozviete v podcaste Z redakcie od futbalových redaktorov ŠPORT.sk Erika Farkaša a Jána Jasenku.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sme (ne)zvládli zápasy so Severným Írskom a Nemeckomako by sme mali zobrať debakel z Nemeckaprečo v závere nastúpil Pekarík?prečo máme problém odohrať dva výborné zápasy za sebouako sa pozerať na Calzonove nominácie a čo by mohol robiť inakako dopadol žreb barážeako sa pozerať na Kosovoaká veľká výhoda bude domáce prostredie

Po vstupe do EÚ Slovensko stratilo príbeh. Vákuum, ktoré začali vypĺňať falošní proroci, tak to je zlyhanie našich elít. Chýba nám zjednocujúci sen, v ktorom by sme videli spoločnú budúcnosť. Nikto iný to za nás neurobí, hovorí ekonóm Martin Kahanec. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a prečo sa už nezaobídeme bez ekonomických migrantov?„Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych," to sú slová profesora ekonómie Martina Kahanca, ktorý sa venuje problematike pracovného trhu ako i dôstojných miezd. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a čo to vlastne tá dôstojná mzda znamená? Ako dnes vyzerá náš pracovný trh, kde sú jeho achilovky a kto z nás patrí medzi zraniteľné skupiny, ktoré majú problém si nájsť prácu? Prečo prakticky všetky ponovembrové vlády rezignovali na tému dostupného bývania a čo to robí s nízkou sociálnou mobilitou ako i značnými regionálnymi rozdielmi?Čo s naozaj veľkým problémom depopulácie Slovenska a prečo napokon budeme odkázaní na pracovných migrantov? Ako zastaviť únik mladých mozgov a prečo to nezvrátia finančné stimuly? No a napokon, ako ubližuje vládna konsolidácia prakticky celému Slovensku a prečo je tak dôležité - napriek tomu všetkému - nestrácať nádej a snažiť sa nájsť náš nový úspešný príbeh?Slovensko žije extrémne úspešný príbeh, ale toto čo teraz žijeme nie je cesta. Máme celkom dobré karty, ale hráme s nimi veľmi zle. No, nikto iný to za nás neurobí, hovorí Martin Kahanec a dodáva, že úlohou úlohou elít je dnes naštartovať pozitívnu špirálu dôvery, tvrdí Martin Kahanec..Ráno Nahlas s profesorom ekonómie, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martinom Kahancom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po vstupe do EÚ Slovensko stratilo príbeh. Vákuum, ktoré začali vypĺňať falošní proroci, tak to je zlyhanie našich elít. Chýba nám zjednocujúci sen, v ktorom by sme videli spoločnú budúcnosť. Nikto iný to za nás neurobí, hovorí ekonóm Martin Kahanec. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a prečo sa už nezaobídeme bez ekonomických migrantov?„Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych," to sú slová profesora ekonómie Martina Kahanca, ktorý sa venuje problematike pracovného trhu ako i dôstojných miezd. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a čo to vlastne tá dôstojná mzda znamená? Ako dnes vyzerá náš pracovný trh, kde sú jeho achilovky a kto z nás patrí medzi zraniteľné skupiny, ktoré majú problém si nájsť prácu? Prečo prakticky všetky ponovembrové vlády rezignovali na tému dostupného bývania a čo to robí s nízkou sociálnou mobilitou ako i značnými regionálnymi rozdielmi?Čo s naozaj veľkým problémom depopulácie Slovenska a prečo napokon budeme odkázaní na pracovných migrantov? Ako zastaviť únik mladých mozgov a prečo to nezvrátia finančné stimuly? No a napokon, ako ubližuje vládna konsolidácia prakticky celému Slovensku a prečo je tak dôležité - napriek tomu všetkému - nestrácať nádej a snažiť sa nájsť náš nový úspešný príbeh?Slovensko žije extrémne úspešný príbeh, ale toto čo teraz žijeme nie je cesta. Máme celkom dobré karty, ale hráme s nimi veľmi zle. No, nikto iný to za nás neurobí, hovorí Martin Kahanec a dodáva, že úlohou úlohou elít je dnes naštartovať pozitívnu špirálu dôvery, tvrdí Martin Kahanec.Ráno Nahlas s profesorom ekonómie, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martinom Kahancom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Nemecký „spiaci agent“, ktorý už roky žije v Anglicku, odhalí tajné plány spojeneckej armády, týkajúce sa vylodenia vo Francúzsku koncom druhej svetovej vojny. V Británii používa viacero mien, no v Nemecku je v okruhu Hitlerových dôverníkov známy pod prezývkou Die Nadel, Ihla. Je to nemilosrdný profesionálny zabijak, ktorý za sebou odstraňuje stopy tenkou dýkou, ukrytou v rukáve. Ostávajú za ním mŕtvoly, ktoré si polícia a najmä kontrašpionáž až neskôr začne spájať s jeho osobou. Vznikne podozrenie, že odhalil kamufláž maskujúcu skutočné miesto vylodenia Spojencov. Britské tajné služby pracujú dňom i nocou, aby ho chytili a zabránili mu vyviezť životne dôležité informácie do Nemecka. Plány na všetko odhodlaného agenta však nečakane zamieša príroda. Na mori ho zastihne prudká búrka a on stroskotá na maličkom ostrove pri pobreží Škótska, kde žijú len štyria ľudia. Podarí sa starému pastierovi, invalidovi na vozíku a krehkej žene s dieťaťom vyhrať na malom kúsku zeme zápas o život s nemilosrdným vrahom? "Špionážny román najvyššej úrovne." — The Baltimore Sun "Absolútne úžasný thriller, taký napínavý, taký dômyselný v zápletke a tak desivo realistický, že jednoducho nemôžete prestať čítať." — Publishers Weekly Audiokniha: Oko ihly Autor: Ken Follett Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 12:30 h Vydavateľstvo: Publixing a Tatran Audiokniha Oko ihly na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Oko ihly na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sa moderátori Julo a Muťo porozprávali s mediálnou manažérkou slovenskej futbalovej reprezentácie Monikou Jurigovou, ktorá poodhalila zákulisie svojej práce a každodenný život pri národnom tíme.Monika Jurigová, ktorá prišla do sveta futbalu vďaka svojmu otcovi a niekdajšiemu trénerovi Dušanovi Radolskému, dnes koordinuje všetky mediálne aktivity slovenských reprezentácií - od mužského A-tímu až po mládežnícke výbery. V rozhovore otvorene hovorila o tom, aké náročné je manažovať mediálne povinnosti hráčov, koordinovať rozhovory pre televízie a organizovať tlačové konferencie.Dozviete sa, ako vyzerá príprava hráčov na rozhovory a kto je podľa nej najlepší v komunikácii s médiami. Spomenula Stanislava Lobotku, Milana Škriniara, ale aj príbeh, ako sa v priebehu rokov vyprofiloval Tomáš Suslov, ktorý prišiel do reprezentácie ako 17-ročný a dnes je jednou z jej najvýraznejších osobností.Monika Jurigová prezradila aj to, čo sa deje v mixzóne bezprostredne po zápasoch, keď sú hráči plní emócií. „Niekto vie, že nerád rozpráva, tak povie: ‚Monika, tu by som nechcel ísť, nevieš ma prešupnúť? Pôjdem radšej robiť niečo iné,'” opísala situácie, keď sa snaží nájsť rovnováhu medzi požiadavkami médií, resp. partnerov a komfortom hráčov.Zaujímavý je aj pohľad na to, ako sa mediálna práca líšila počas covidového Eura a minuloročného šampionátu v Nemecku. „Na covidovom Eure boli tlačovky v podstate online. Ja som tam niekedy sedela len s trénerom a odpovedali sme cez monitory. Bolo to veľmi neosobné,” spomína.Monika Jurigová tiež vysvetlila, ako sa vyberajú hráči na oficiálne tlačové konferencie a čo znamená, keď sa na nej objaví konkrétny futbalista. „Nemôžete priniesť hráča, ktorý nebude v základnej zostave,” prezrádza jedno z pravidiel UEFA.V závere rozhovoru sa moderátori s Monikou Jurigovou venovali aj téme podpory slovenských fanúšikov. „Mňa to mrzí za chalanov. Dúfam, že ľudia prídu a pomôžu nám. Keď sa bavíme s hovorcami z menších krajín, tak v momente, keď prišli fanúšikovia a začali držať palce, tak sa im začalo dariť,” apeluje na fanúšikov pred blížiacimi sa kvalifikačnými zápasmi.Najnovšia epizóda podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prináša jedinečný pohľad na fungovanie slovenskej reprezentácie a život v jej zákulisí očami človeka, ktorý sprevádza našich futbalistov na každom kroku a pozná ich aj z inej stránky než tej, ktorú môžeme vidieť na ihrisku.

„Ak nič neskúsiš, nič nepokazíš. Ale ani nič nezískaš,“ hovorí Martin Guniš, konateľ spoločnosti GreenPharm a finalista EY Podnikateľ roka 2024.Hoci GreenPharm odštartoval predajom kolagénu, dnes má v portfóliu širokú škálu produktov – vitamíny, extrakty. Ale produkty sú len časť príbehu. Guniš v podcaste hovorí aj o dôležitosti správnych ľudí vo firme. "Chcem, aby ľudia u nás nerobili len preto, že majú výplatu. Chcem, aby rozumeli, prečo niečo robíme. Aby to dávalo zmysel im aj zákazníkom."Aj to sa dozviete v podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže ⁠⁠⁠⁠⁠⁠EY Podnikateľ roka⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Podcast vychádza každú stredu a moderuje ho Adela Vinczeová.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Priemysel na Slovensku čelí rekordným cenám energií, ktoré patria k najvyšším v celej Európskej únii. Po roku 2027 navyše hrozí výrazné zdraženie palív aj vykurovania pre domácnosti, upozorňuje analytik Radovan Potočár Kým domácnosti na Slovensku v súčasnosti ťažia z regulovaných cien a politiky štátu, firmy platia za elektrinu aj plyn násobne viac než ich konkurencia v zahraničí. Dôvodom sú vysoké burzové ceny v stredoeurópskom regióne, poplatky stanovené štátom aj konzervatívne nákupné stratégie odberateľov. V nasledujúcich rokoch dôjde k ďalšiemu zlomovému bodu – od roku 2027 sa rozšíri systém obchodovania s emisnými kvótami ETS2 aj na domácnosti. Týkať sa bude cien benzínu, nafty či plynu, čo výraznejšie predraží dopravu a vykurovanie. O dôsledkoch energetickej politiky, napojení na vývoj v Nemecku, potrebe flexibilných zdrojov a výzvach nového jadrového zdroja sme hovorili s analytikom Radovanom Potočárom.

1. Slovensko sa správa ako grobian v opere. 2. Koalícia chce potichu obmedziť našu integráciu s Európou a KDH je zatiaľ za. 3. Univerzita Petra Kotlára dobýja vedecký svet.

“U babky to vždy krásne voňalo, a keď som prišiel domov a povedal mame, že u babky to vonia viac, vysvetlila mi, že preto, lebo babka používa veľa aviváže a plytvá ňou. O roky neskôr, keď sa ku mne dostal koncept parfumovaného oleja, ktorého stačí dať do prania len malý vrchnáčik a vonia to krásne, povedal som si, že to je super,” hovorí 29-ročný Martin Švenk, EY začínajúci podnikateľ roka 2025, ktorý vymyslel, založil a vedie firmu s vôňami do prania Puella.Puella je na trhu 5 rokov a má 130 zamestnancov. Začali s olejmi do prania, postupne však sortiment rozšírili - dnes majú v ponuke aj parfumy, pásiky na pranie, prací gél, voňavé visačky, vonné sviečky, difuzéry, krémy či peny do kúpeľa.Dnes vyvážajú svoje produkty aj na trhy v zahraničí. Začali Slovenskom, krátko na to dovážali aj do Česka a Maďarska a dnes sú aj na trhu v Nemecku, Rumunsku, Rakúsku, Poľsku, Taliansku, Chorvátsku či Slovinsku.Ako prebieha proces výberu vôní? Aký je rozdiel medzi tým, čo vonia ľuďom u nás a v Nemecku? Čo ho naučila práca taxikára? Ako sa sám naučil podnikanie, marketing a prácu s ľuďmi?Aj to sa dozviete v podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže ⁠⁠⁠⁠EY Podnikateľ roka⁠⁠⁠⁠. Podcast vychádza každú stredu a moderuje ho Adela Vinczeová.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčasťou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.Zajtra, 8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Vojna však viedla i k spusteniu Železnej opony a uvrhnutiu strednej a východnej Európy pod nadvládu totalitného Sovietskeho zväzu. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem označujúci tie najzvhlejšie ideologické predstavy? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? "Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na tpo Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napríklad Tibor Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá bola živá v 20. rokoch v Taliansku, Španielsku, Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s bývalým poslancom SMERu, jedným z obnoviteľov sociálnej demokracie po Novembri 89 a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčastou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? Tak"Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na to Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napr. T. Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá tu bola živá v 20. rokoch v Taliansku či Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s exposlancom SMERu, jedným z jeho zakladateľov a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Štyria hrdinovia, tri divadlá a jedna kruto aktuálna divadelná hra Negatívy snehu. S režisérom Dávidom Pašekom sa v Divadle Jána Palárika v Trnave rozprávame o troch osudoch bojovníkov proti fašizmu, ktoré sa v jeho predstavení prelínajú.   Herec Štefan Lux mieri v roku 1936 do Ženevy, aby vyjadril svoj protest proti nacistickému Nemecku. Poľská fotografka Faye Schulman sa pridáva k partizánom a zakopáva v roku 1943 cenné negatívy. Trnavský rodák a spisovateľ Alfréd Wetzler s Rudolfom Vrbom utekajú v roku 1944 z koncentračného tábora, aby o ňom podali správu.

Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ako chutí hokejový život medzi sviatkami a čo by zmenil vo svojej bohatej kariére, ktorá sa blíži k magickej tisícke zápasov? Obranca Michaloviec Adam Drgoň v suSPEAKu prezradil, že ako malý chlapec miloval futbal. Hovoril aj o dvoch rokoch v Nemecku, o niekdajšom kapitánovi michalovského tímu a lotyšskej hviezde Kasparsovi Daugavinšovi či o trénerovi, ktorý mu najviac vyhovoval. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúci podcast nie je vhodný pre divákov mladších ako 18 rokov.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Osvietenstvo je myšlienkový smer 18. – 19. storočia a najviac sa rozvíja v Nemecku a Francúzsku. Kladie dôraz na vzdelanie a kritické myslenie a dochádza aj k vzburám proti autoritám. A teraz si vymenujeme niekoľko dôležitých filozofov. Obrovský vplyv na francúzsku osvietenskú filozofiu mal Voltaire. Odporúčal Francúzom, aby si napríklad osvojili Lockov empirizmus, deizmus a boli tolerantní vo všetkých oblastiach života. Charles Montesquieu poukazoval na odlišnosť kultúr. Ak chceš vedieť viac, vypočuj si náš podcast. Kľúčové slová: Filozofia, Schooltag, maturita, Občianska náuka Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky.

„Som rád, že november'89 bol, nenechajme teraz zo seba spraviť ďalšiu guberniu východu“, tvrdí lekár Vladimír Ferianec„Slovensko malo štastie na zahranično-politické smerovanie. A aktuálne ho ešte stále má, kým ho niekto nezavlečie ako ďalšiu guberniu na východ“. Obava, ktorú vyjadruje lekárska osobnosť roka 2024 Vladimír Ferianec. Svojho času „revolučne“ organizoval v Bratislave medikov. November 2024: Gynekológ a pôrodník. Unikátny operáciami detí ešte pred pôrodom v tele matky. S ružinovským tímom robí svetovú vedu bez svetových podmienok, ich vedecké články citujú vo svete. Zástupca stavu, ktorý je aktuálne v revolte voči vládnej moci porušujúcej dohody.Strih. November 1989: Piatak na medicíne, ktorý nestál bokom a rovno animoval adeptov lekárstva k revolte voči komunistickej moci a jej chápadlám, ktoré siahali všade, aj na univerzitnú pôdu. Lekár a pedagóg Vladimír Ferianec. Aký bol November spred 35ich rokov? Aká bola „revolúcia medikov“, za ktorou stál? A čo hovorí na ten 35-ročný dejinný oblúk, ktorý dnes privádza jeho kolegov až k „revolte“ podávania výpovedí? „Som rád, že November'89 bol“, opakuje Vladimír Ferianec. V rozprávaní sa totiž vracia aj k „zásadným formujúcim udalostiam“, ktoré ovplyvnili jeho pohľad na čas pred Novembrom'89. „Skončil som na ústave súdneho lékarstva, kde som robil pitevného zriadenca. To znamená pítevného sanitára. Mal som čersto 18 rokov a vtedy som sa dostal do konfrontácie s ľudským bytím a nebytím.Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom v Petržalke je pomník istému Hartmutovi, ktorého roztrhali na hranici psi československých pohraničiarov. Vy hovoríte, že ste ho mali na pitevnom stole?Áno, bohužiaľ, bola to jedna zo zásadných formujúcich skutočností v mojom živote a významný príklad obludnosti komunistického režimu a jeho reprezentantov. Mladý východný Nemec, 19-ročný Hartmut Tauz, sa zo zúfalstva, pretože mu vo východnom Nemecku neumožnili študovať hudbu, pokúsil prekročiť hranice v Petržalke. Tam ho dobehla svorka, respektíve dvojica, tzv. samostatne útočiacich psov (supy). Spôsobili mu tak vážne zranenia, že hoci ešte žil, keď ho pohraničiari dotiahli na strážnu stanicu, tam mu neposkytli žiadnu pomoc a ešte sa k nemu správali brutálne. Následkom toho zomrel. Jeho telo sa potom ocitlo na Ústave súdneho lekárstva. Samozrejme, o takýchto veciach sa nehovorilo, tak ako o mnohých iných, s ktorými som bol, ako 18-ročný, konfrontovaný. Skonal a bol obeťou svojho sna?Proste položil život za slobodu. Inak to nemôžeme nazvať. Aj to je obraz doby pred Novembrom bezpochyby. Ale takýchto osudov bolo strašne veľa, len sa o nich nevedelo.Mali ste ďalšie také prípady na pitevom stole?Nie. Ale boli to iné situácie zúfalých ľudí, zúfalé situácie, ktoré boli priamo alebo nepriamo aj režimom spôsobené.(..)Som rád, že November'89 sa uskutočnil. A nielen v mojom živote, ale vôbec pre všetkých občanov tohto štátu. Aj tých, ktorí ho zatracujú, znevažujú a majú snahu ho dezinterpretovať. Aj pre tých, ktorí si ho nevšimli alebo v tom čase kachličkovali kúpeľne či vykonávali podobné záležitosti. Alebo ako dobrí a oddaní súdruhovia mali vtedy ambície ho zvrátiť. Vďaka nemu vyprofitovali. A vďaka nemu sa v súčasnosti majú tak, ako sa majú.A napriek tomu hovoríte, že ste rád, že sa udial?Áno, som rád, že sa udial. Na druhej strane si nemyslím, že ľudia by mali ďalej žiť v bublinách. Vytvárať si svoje mikrosvety, pretože voľby nedopadli tak, ako si predstavovali. Taktiež si nemyslím, že dobrá cesta je, že každý si bude robiť, čo chce. To proste neprichádza do úvahy. Každý musí mať svoje miesto a...

„Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality. Synoda je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda.Ako byť živým spoločenstvom, ktoré dáva chuť spoločnostiam aj v 21. storočí? Ako prinavrátiť dôveru, ktorú strhla pliaga sexuálneho zneužívania rovno kňazmi? Ako premeniť štruktúry, aby stáli nohami pevne na zemi a stali sa prístupné nielen laikom, ale i ženám? Ako zahodiť triumfalizmus a vymeniť ho za službu posledným? Ako byť znamením Neznámeho s veľkým N, ktorý má dať zmysel rovno dejinám? Vo Vatikáne sa po troch rokoch skončil Františkov synodálny proces, či inak hľadanie odpovede na otázku: Ako ďalej? Po tom, ako sa nad ňou od októbra 2021 zamýšľali jednotlivé spoločenstvá najprv na miestnej, neskôr národnej, potom na kontinentálnej úrovni. Ako neskôr poslali svoje vízie a pripomienky do vatikánskeho ústredia a rozdebatovali ich kardináli a biskupi celého sveta na jeseň 2023. Október 2024 vo Vatikáne bol časopriestorom, aby ich dotiahli do programu, ako na to. A pri tom už boli okrem duchovných aj laici i ženy. Z vôle pápeža Františka. Aké úlohy teda stoja pred vyše miliardovým spoločenstvom katolíkov, ktorých je v Európe stále menej? Čo môže priniesť dôraz na väčšiu decentralizáciu? Prečo sa odložila otázka diakonie žien? A čo so sebou nesie Františkovo odporúčanie – „nebojte sa zašpiniť si ruky v službe“?Téma pre cirkevného analytika Imricha Gazdu z portálu Postoj. „Synoda o synodalite je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek. Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality“, vysvetľuje Gazda.Pripomienky zo Slovenska pritom tú odtrhnutosť pomenovali ako „nedostupnosť biskupov“ či ich „jednosmernú komunikáciu“. Nemáme tu podľa nich rovnako dostatočne rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu; „je tu nechuť počúvať“, „neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku“, nedostatok „kritického myslenia“. Ale i fakt, že slovenskí katolíci nevedia „formulovať svoje túžby“. Prekvapivo aj zo slovenského prostredia smerovala do Vatikánu požiadavka, či by službu diakona (čo je prvý stupeň služobného kňazstva) nemali zastávať aj ženy. „Túto tému máme spojenú skôr so západom, ako požiadavku skôr liberálnejších miestnych cirkví vo Francúzsku či Nemecku“, reaguje Gazda, no poukazuje, že je obsahom i pripomienok zo Slovenska. Aktuálna synoda nechala tému „diakonátu žien“ bez záveru s odkazom na ďalšie štúdium problému. Záverečný dokument však konštatuje, že „neexistujú dôvody, ktoré by bránili ženám zastávať vedúce úlohy v cirkvi“. Imrich Gazda konštatuje, že „slovenská cirkev ja na ženách závislá“. Sú podľa neho neraz jej motorom. „V prvom rade ženy potrebujú byť v cirkvi docenené“, hovorí. Upozorňuje, že v horizonte dvoch až troch dekád môžeme byť aj na Slovensku svedkami toho, že katolíci budú vo farnostiach odkázaní nie na slovenských, či poľských kňazov, ale na duchovných z Afriky či Ázie. Napovedajú to trendy záujmu o kňazskú službu v jednotlivých krajinách i fakt, že Európa podľa štatistík na rozdiel od iných svetadielov „kresťansky“ stagnuje a početne sa zmenšuje. Františkovým dedičstvom bude podľa Imricha Gazdu aj ťah na decentralizáciu či deklerikalizáciu. „Klerikalizácia je podľa Františka najväčšia choroba cirkvi. Hovorí dokonca, že je väčším hriechom ako zhýralí renesanční pápeži“. Je táto synoda úspechom či nevyužitou šancou? „Je dôležité, že sa o problémoch začalo otvorene rozprávať, to vidím ako úspech. Za čiastočný neúspech považujem fakt, že samotný koncept synodality zostáva pre mnohých vzdialený, nezrozumiteľný, neznámy“, hodnotí Imrich Gazda. Dodáva pritom, že neúspechom by bolo, keby závery synody zostali len na...