Podcasts about nemecku

Súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru. V aktuálnom súhrne sa dozviete: -aké veci sa diali v cirkvi v Nemecku počas sede vacante, -kto je prvým biskupom, ktorého vymenoval pápež Lev XIV. - a nad akým pápežským menom uvažoval nový Svätý Otec?

Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčasťou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.Zajtra, 8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Vojna však viedla i k spusteniu Železnej opony a uvrhnutiu strednej a východnej Európy pod nadvládu totalitného Sovietskeho zväzu. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem označujúci tie najzvhlejšie ideologické predstavy? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? "Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na tpo Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napríklad Tibor Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá bola živá v 20. rokoch v Taliansku, Španielsku, Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s bývalým poslancom SMERu, jedným z obnoviteľov sociálnej demokracie po Novembri 89 a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčastou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? Tak"Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na to Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napr. T. Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá tu bola živá v 20. rokoch v Taliansku či Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s exposlancom SMERu, jedným z jeho zakladateľov a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Štyria hrdinovia, tri divadlá a jedna kruto aktuálna divadelná hra Negatívy snehu. S režisérom Dávidom Pašekom sa v Divadle Jána Palárika v Trnave rozprávame o troch osudoch bojovníkov proti fašizmu, ktoré sa v jeho predstavení prelínajú.   Herec Štefan Lux mieri v roku 1936 do Ženevy, aby vyjadril svoj protest proti nacistickému Nemecku. Poľská fotografka Faye Schulman sa pridáva k partizánom a zakopáva v roku 1943 cenné negatívy. Trnavský rodák a spisovateľ Alfréd Wetzler s Rudolfom Vrbom utekajú v roku 1944 z koncentračného tábora, aby o ňom podali správu.

Minulý týždeň prišiel do kín dokumentárny film Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Rozpráva príbeh Aleny Horváthovej, ktorá pochádza z osady na východe Slovneska a mama ju ešte ako bábätko dala do detského domova. Dnes je to mladé, tridsaťročné dievča, ktoré žije a pracuje v Nemecku a užíva si život rovnako ako iné jej rovesníčky. Aký by však bol jej život, keby zostala žiť v osade a nestretla by manželov z Nemecka, ktorí si ju chceli adoptovať? Aký život prežila bez rodiny a prečo vôbec jej životný príbeh oslovil filmárov? Darine Mikolášovej povedal režisér Daniel Dluhý, pre ktorého je spomínaný film debutom.

Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ako chutí hokejový život medzi sviatkami a čo by zmenil vo svojej bohatej kariére, ktorá sa blíži k magickej tisícke zápasov? Obranca Michaloviec Adam Drgoň v suSPEAKu prezradil, že ako malý chlapec miloval futbal. Hovoril aj o dvoch rokoch v Nemecku, o niekdajšom kapitánovi michalovského tímu a lotyšskej hviezde Kasparsovi Daugavinšovi či o trénerovi, ktorý mu najviac vyhovoval. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúci podcast nie je vhodný pre divákov mladších ako 18 rokov.

Ako chutí hokejový život medzi sviatkami a čo by zmenil vo svojej bohatej kariére, ktorá sa blíži k magickej tisícke zápasov? Obranca Michaloviec Adam Drgoň v suSPEAKu prezradil, že ako malý chlapec miloval futbal. Hovoril aj o dvoch rokoch v Nemecku, o niekdajšom kapitánovi michalovského tímu a lotyšskej hviezde Kasparsovi Daugavinšovi či o trénerovi, ktorý mu najviac vyhovoval. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.

Hostia: Martin Šuster (člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť), Erik Láštic (amerikanista, politológ Univerzita Komenského) a Tibor Macák (spravodajca Slovenského rozhlasu, Rádia Slovensko, v Nemecku). Okruhy tém: Politické aspekty (administratíva D. Trumpa, predvídateľnosť krokov, politické pozadie zavádzaných opatrení, dosah na domácu americkú politiku, smerovanie Spojených štátov smerom do zahraničia, vzťahy nielen s okolitými krajinami, reakcie EÚ, Kanady a podobne). Ekonomické rozmery (dosah na Európu, automobilový priemysel u nás, v Nemecku – ako veľmi ho môžu clá zasiahnuť? Ohlasy v Nemecku, ako reagujú politici, ekonomické dosahy na Slovensko, vplyv nemeckej ekonomiky na ďalšie krajiny – Česká republika, Slovensko a podobne). | Zavádzanie ciel v Spojených štátoch. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Osvietenstvo je myšlienkový smer 18. – 19. storočia a najviac sa rozvíja v Nemecku a Francúzsku. Kladie dôraz na vzdelanie a kritické myslenie a dochádza aj k vzburám proti autoritám. A teraz si vymenujeme niekoľko dôležitých filozofov. Obrovský vplyv na francúzsku osvietenskú filozofiu mal Voltaire. Odporúčal Francúzom, aby si napríklad osvojili Lockov empirizmus, deizmus a boli tolerantní vo všetkých oblastiach života. Charles Montesquieu poukazoval na odlišnosť kultúr. Ak chceš vedieť viac, vypočuj si náš podcast. Kľúčové slová: Filozofia, Schooltag, maturita, Občianska náuka Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky.

Grafik, rodák z Bratislavy, ktorý umenie študoval v Prahe. Čarovná realita jeho obrazov široko oslovuje ľudí. Má rád mýty, rozprávky, gagy, grotesky a rád si vymýšľa. Vystavoval u nás aj v cudzine, vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku aj inde. Jeho brat je tiež známy maliar a spolupracoval aj na populárnej knihe básní Kamila Peteraja so svojimi ilustráciami. | Hosť: Andrej Augustín (výtvarník). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ženská hokejová reprezentácia má pred sebou výzvu sezóny. V Nemecku pôjde proti Maďarkám, Rakúšankám a Nemkám o olympijskú miestenku. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s útočníčkou Luciou Haluškovou a trénerom Miroslavom Mosnárom. Hokejportal Podcast nájdete na väčšine podcastových služieb vrátane Spotify, Apple podcast, Soundcloud alebo Podbean. Prajeme vám príjemné počúvanie.

Pred 60 rokmi zomrel Winston Churchill, jeden z najvýznamnejších štátnikov 20. storočia a muž, ktorého si v Spojenom kráľovstve v ankete zvolili ľudia ako „najväčšieho Brita“. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o živote tohto výnimočného lídra. Ako ho rodinné pozadie a séria politických neúspechov pripravili na jeho historickú rolu. A odkiaľ čerpal silu pokračovať aj po páde Francúzska v roku 1940, keď celý rok Británia kládla hitlerovskému Nemecku odpor prakticky sama. Toto video vzniklo v spolupráci s Veľvyslanectvom Veľkej Británie a Severného Írska v SR.

„Nástup Trumpa a dianie v Rakúsku, Česku či Nemecku dáva Ficovi nový vietor,“ hovoria Martin Hanus a Jozef Majchrák.

Slováci v Španielsku: Adrián Demoč, hudobný skladateľ; Jeho hudobné diela sú uvádzané v zahraničí poprednými orchestrami, sólistami a súbormi, a to napríklad vo Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku, Estónsku, Česku; Je držiteľom viacerých ocenení, za všetky spomeňme Cenu Jána Levoslava Bellu, či Cenu Českej filharmónie; Slováci v Česku: Bonafide, slovenská organizácia pôsobiac v Prahe, o jej aktivitách hovorí Viera Kučerová; Slováci v Maďarsku: Slovenská vzdelanosť v Békešskej Čabe, o úlohe predmetu hovorí riaditeľka gymnázia Edita Pečeńová;

Facebook oznámil, že ruší, factchecking na svojich sociálnych sieťach, majiteľ siete X Elon Musk sa stal súčasťou prichádzajúcej americkej administratívy a otvorene zasahuje do politiky v Nemecku či Veľkej Británii, EU naznačuje, že by mohla zmierniť svoj postoj v sporoch s veľkými technologickými spoločnosťami. O tom, ako sa mení dynamika vzťahu sociálnych sietí a politiky sa s Jakubom Godom rozprával Braňo Bezák.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  0:36 - Hlasnejší spev a rýchlejšie tempo. Rózsa vypočul Slovákov a vydal úplne novú verziu hymny  https://www.startitup.sk/hlasnejsi-zbor-a-rychlejsie-tempo-rozsa-vypocul-slovakov-a-vydal-uplne-novu-verziu-hymny/?fbclid=IwY2xjawHoy75leHRuA2FlbQIxMQABHdbwIo4c-fedWLyqFusBKbMl2l6bfd20bog3zE0ffJn6y70EZtQ39NlT-A_aem_T3SCG_8dm41MEODDWaj93Q   1:38 - Danko chce Slovákom „otvoriť oči“ a obnoviť vzťahy s Ruskom. Vysvetlil jeho cieľ cesty do Moskvy  https://www.startitup.sk/danko-chce-slovakom-otvorit-oci-a-obnovit-vztahy-s-ruskom-vysvetlil-jeho-ciel-cesty-do-moskvy/   2:43 - „Nečakajte na Putinove želania.“ Zelenskyj je ochotný rokovať o mieri, má podmienky a plán  https://www.startitup.sk/necakajte-na-putinove-zelania-zelenskyj-je-ochotny-rokovat-o-mieri-ma-podmienky-a-plan/   3:55 - Rok 2025 bude prelomovým: Prezident Zelenskyj verí, že Trump zostane na strane Ukrajiny  https://www.startitup.sk/prezident-zelenskyj-veri-ze-trump-zostane-na-strane-ukrajiny-prelomovym-ma-byt-rok-2025/   5:04 - Chcú zrušiť príkaz. U.S. Steel a japonský Nippon napadli Bidenovo zablokovanie fúzie na súde  https://www.startitup.sk/chcu-zrusit-prikaz-u-s-steel-a-japonsky-nippon-napadli-bidenovo-zablokovanie-fuzie-na-sude/?fbclid=IwY2xjawHo2ZZleHRuA2FlbQIxMQABHcI70nYGL4FW8Zxa08NfLM7UHsAE1maqsG2-5_If_bXaDZd0VmCWBDTAtw_aem_cyd4MZSkNdRNQbosiQfXwA   6:20 - Musk plánuje livestream s líderkou radikálnej strany: Scholz odkazuje, že voľby sa neriadia názormi miliardárov  https://www.startitup.sk/musk-planuje-livestream-s-liderkou-radikalnej-strany-scholz-odkazuje-ze-volby-sa-neriadia-nazormi-miliardarov/   7:47 - Nová reforma v Nemecku núti poberateľov dávok pracovať. 502 eur mesačne už nedostanú len tak  https://www.startitup.sk/nova-reforma-v-nemecku-nuti-poberatelov-davok-pracovat-502-eur-mesacne-uz-nedostanu-len-tak/      8:58 - Nové odvody 2025: Slovensko zasiahnu najväčšie zmeny za poslednú dekádu (KOMPLETNÝ PREHĽAD)  https://www.startitup.sk/nove-odvody-2025-slovensko-zasiahnu-najvacsie-zmeny-za-poslednu-dekadu-kompletny-prehlad/   10:11 - Štát predáva prebytočný majetok: Za „pár stoviek“ získaš osvedčený sedan so skvelým bonusom  https://www.startitup.sk/stat-predava-prebytocny-majetok-za-par-stoviek-ziskas-osvedceny-sedan-so-skvelym-bonusom/   11:12 - Kryptomeny v roku 2025: Začali silným rastom, na obzore sú náročné výzvy  https://www.startitup.sk/kryptomeny-zacali-rok-2025-silnymi-rastami-cakaju-ich-viacere-vyzvy/  12:13 - Túto sumu už nepresiahne. Analytici predikujú, kde a prečo sa zastaví rast Bitcoinu  https://www.startitup.sk/tuto-sumu-uz-nepresiahne-analytici-predikuju-kde-a-preco-sa-zastavi-rast-bitcoinu/   13:09 - Musk chce zvýhodniť elektromobily. Platiť majú viac tí, ktorí tankujú naftu či benzín  https://www.startitup.sk/musk-chce-zvyhodnit-elektromobily-platit-maju-viac-ti-ktori-tankuju-naftu-ci-benzin/   14:03 - Za 10 rokov som sa stala milionárkou. 36-ročná finančná koučka pomáha tisíckam žien vybudovať bohatstvo   https://www.startitup.sk/za-10-rokov-som-sa-stala-milionarkou-36-rocna-financna-koucka-odhaluje-ako-si-vybudovat-bohatstvo/   

Kňaz, salezián a pedagóg Tibor Reimer sa narodil sa Slovensku, vyrastal v Nemecku, študoval v Taliansku. Vyskúšal si náročnú prácu s problematickou mládežou, bol pri založení najväčšieho mládežníckeho futbalového klubu u nás. Sandre Vychlopenovej porozpráva o svojom koníčku jachtingu, obľúbených prechádzkach, a zistíme, ako to nielen na Vianoce funguje v saleziánskej komunite. Vypočujte si túto epizódu NP. | Hosť: Tibor Reimer (katolícky kňaz, salezián). | Moderuje: Sadnra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovenské hokejistky zvládli prvý krok, keď v decembri jednoznačne ovládli predfinálovú skupinu olympijskej kvalifikácie. Teraz ich čaká posledný a oveľa náročnejší krok, vo februári budú bojovať o postup vo finále kvalifikácie proti Nemecku. Kým v Piešťanoch nemala naša brankárka Andrea Rišianová veľa práce, v Nemecku bude mimoriadne dôležitou hráčkou.Na Andreu Rišianovú išlo v Piešťanoch od Kazachstanu, Islandu a Slovinska menej striel ako dali jej spoluhráčky gólov. V Nemecku to tak ale určite nebude. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu hovorila o skončenej, no aj prichádzajúcej kvalifikácii.Dozviete sa, aké je to stáť v bránke, keď na vás za celú tretinu nejde ani jedna strela a na čo brankárka v takých momentoch myslí. Taktiež sa dozviete viac zo sveta ženského hokeja a napríklad aj to, či v šatni fungujú rovnako ako muži.

Slovenské hokejistky zvládli prvý krok, keď v decembri jednoznačne ovládli predfinálovú skupinu olympijskej kvalifikácie. Teraz ich čaká posledný a oveľa náročnejší krok, vo februári budú bojovať o postup vo finále kvalifikácie proti Nemecku. Kým v Piešťanoch nemala naša brankárka Andrea Rišianová veľa práce, v Nemecku bude mimoriadne dôležitou hráčkou.Na Andreu Rišianovú išlo v Piešťanoch od Kazachstanu, Islandu a Slovinska menej striel ako dali jej spoluhráčky gólov. V Nemecku to tak ale určite nebude. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu hovorila o skončenej, no aj prichádzajúcej kvalifikácii.Dozviete sa, aké je to stáť v bránke, keď na vás za celú tretinu nejde ani jedna strela a na čo brankárka v takých momentoch myslí. Taktiež sa dozviete viac zo sveta ženského hokeja a napríklad aj to, či v šatni fungujú rovnako ako muži.

Miriam Lapuníková je riaditeľka Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde po pokuse o atentát liečili Roberta Fica. Výpovede podala takmer polovica jej lekárov. Tvrdí, že niektoré požiadavky LOZ sú oprávnené. Nemocnica chystá plán B aj plán C pre prípad mimoriadnej situácie, ak by v januári nenastúpili do práce. Vláda by ich za nenastúpenie do práce chcela trestať - môžu to vyriešiť tak, že si navzájom vypíšu PNky?V podcaste s Miriam Lapuníkovou sa dozviete:– od 1. minúty – čím to je, že sa Robert Fico z pokusu o atentát vyliečil tak rýchlo;– od 2:00 – či jej ponúkli ministerské kreslo;– po 3:00 – čo hovorí na požiadavky lekárskych odborárov;– od 4:30 – či sú požiadavky lekárov vôbec splniteľné do konca roka;– po 7:00 – čo sa stane v Rooseveltovej nemocnici, keď polovica lekárov nenastúpi do práce;– po 8:00 – s akým problémom vás na urgente ošetria a s akým nie;– od 9:00 – že sa v prípade krízy budú rušiť operácie žlčníka, na urológii aj gynekológii;– po 11:00 – či lekári môžu obísť trest tak, že pôjdu na normálnu legálnu dovolenku, OČR alebo PNku;– od 14:30 – že najväčší problém zdravotníctva je paradoxne úplne inde;– po 16:30 – kde sa v slovenskom zdravotníctve neefektívne prerozdeľujú zdroje;– od 19:40 – či si pacienti dávajú zbytočne vŕtať kolená, lebo je to pre niekoho ziskové;– po 22:00 – že máme nadvyšetrenia, ktoré sa ľuďom robia zbytočne;– od 23:40 – či sa tieto vyšetrenie predpisujú len pre zisk;– po 24:45 – komu vyhovuje držať človek v nemocnici dlhšie ako je potrebné;– od 26:00 – či sa podobne ako v Nemecku zbytočne robia amputácie;– po 26:30 – prečo stále nemáme centrálny nákup liekov;– od 28:00 – či je pri centrálnom obstarávaní liekov vyššie riziko korupcie;– po 29:30 – aký má názor na protiočkovaciu kampaň splnomocnenca Petra Kotlára.

Miriam Lapuníková je riaditeľka Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, kde po pokuse o atentát liečili Roberta Fica. Výpovede podala takmer polovica jej lekárov. Tvrdí, že niektoré požiadavky LOZ sú oprávnené. Nemocnica chystá plán B aj plán C pre prípad mimoriadnej situácie, ak by v januári nenastúpili do práce. Vláda by ich za nenastúpenie do práce chcela trestať - môžu to vyriešiť tak, že si navzájom vypíšu PNky?V podcaste s Miriam Lapuníkovou sa dozviete:– od 1. minúty – čím to je, že sa Robert Fico z pokusu o atentát vyliečil tak rýchlo;– od 2:00 – či jej ponúkli ministerské kreslo;– po 3:00 – čo hovorí na požiadavky lekárskych odborárov;– od 4:30 – či sú požiadavky lekárov vôbec splniteľné do konca roka;– po 7:00 – čo sa stane v Rooseveltovej nemocnici, keď polovica lekárov nenastúpi do práce;– po 8:00 – s akým problémom vás na urgente ošetria a s akým nie;– od 9:00 – že sa v prípade krízy budú rušiť operácie žlčníka, na urológii aj gynekológii;– po 11:00 – či lekári môžu obísť trest tak, že pôjdu na normálnu legálnu dovolenku, OČR alebo PNku;– od 14:30 – že najväčší problém zdravotníctva je paradoxne úplne inde;– po 16:30 – kde sa v slovenskom zdravotníctve neefektívne prerozdeľujú zdroje;– od 19:40 – či si pacienti dávajú zbytočne vŕtať kolená, lebo je to pre niekoho ziskové;– po 22:00 – že máme nadvyšetrenia, ktoré sa ľuďom robia zbytočne;– od 23:40 – či sa tieto vyšetrenie predpisujú len pre zisk;– po 24:45 – komu vyhovuje držať človek v nemocnici dlhšie ako je potrebné;– od 26:00 – či sa podobne ako v Nemecku zbytočne robia amputácie;– po 26:30 – prečo stále nemáme centrálny nákup liekov;– od 28:00 – či je pri centrálnom obstarávaní liekov vyššie riziko korupcie;– po 29:30 – aký má názor na protiočkovaciu kampaň splnomocnenca Petra Kotlára.

Nemecká pestrá koalícia socialistov nedotiahla vládu do úspešného konca. Olaf Scholz nebol populárnym premiérom a jeho koniec nevítajú len Nemci, ale aj politickí partneri najväčšej ekonomiky eurozóny. V čom zlyhal a akým problémom čelí Nemecko? Kto nahradí vládu SPD vo februárových parlamentných voľbách? Prečo potenciálny víťaz predstavuje iskierku nádeje? Aká by mohla byť nová vláda a čo bude jej politická agenda? Aj na tieto otázky odpovedali Ján Jursa a Ján Tonka.   Radoslav Kasík, Ján Jursa a Ján Tonka   Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite  https://finax.eu/sk   ❗S investovaním je spojené riziko. V tomto podcaste odzneli marketingové informácie o produktoch Finaxu.   APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android   BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog   SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://twitter.com/FinaxInvesting 

Lacnejšie potraviny nakúpim v Poľsku, Maďarsku, aj v Čechách. Tento pocit a často aj osobnú skúsenosť majú mnohí a v posledných mesiacoch sa v nej po návšteve obchodu iba utvrdzujú. „Len maslo u nás v septembri zdraželo o 35 percent. Horšie je na tom iba Česko. Naopak, priemer únie je niekde okolo štrnásť percent,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomir Koršňák. Ide pritom podľa neho o regionálnu vec spôsobenú nedostatkom mlieka a rozhodnutím výrobcov orientovať sa na ziskoveješie produkty ako syry. Avšak zistiť, prečo takmer všetky potraviny na Slovensku kupujeme za rovnaké ceny alebo dokonca drahšie ako v Nemecku či Rakúsku, je už zložitejšie. Nevidíme totiž do obchodných vzťahov medzi výrobcami a predajcami. Podľa Koršňáka však ceny do značnej miery dvíha nízka konkurencia medzi obchodnými reťazcami a veľkosť krajiny. „Najdrahšie potraviny v rámci únie majú tak malé krajiny ako Luxembursko, Malta, Estónsko, Írsko, či Dánsko,“ vyratúva analytik s tým, že takto malý trh nedáva obchodníkom veľa možností. Čo presne to znamená, či nás v súvislosti s vtáčou chrípkou čaká ďalšie zdražovanie a ako ceny ovplyvnia nové dane vrátane tej transakčnej? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Donald Trump sa po štyroch rokoch vracia do Bieleho domu. V histórii Spojených štátov je len druhým prezidentom, ktorému sa mandát podarilo obhájiť so štvorročnou prestávkou. Veľkou témou predvolebnej kampane bola práve ekonomika, ktorú Američania považujú za jeden z najväčších problémov, pričom vinu za jej vývoj pripisujú aktuálnej administratíve Joea Bidena. Trump vidí riešenie hlavne v protekcionizme. Sľubuje totiž 10-percentné clo na výrobky zo zahraničia, dokonca 60-percentné v prípade Číny. „Je to pomýlené vnímanie, pretože práve clá sú bariérou v medzinárodnom obchode. Ak ich zvýšime, časť obchodu zmizne, pretože sa neoplatí, a časť sa premietne do vyšších cien,“ hovorí makroekonomický analytik Všeobecnej úverovej banky Michal Lehuta. Európa môže podľa neho dôsledky Trumpovho protekcionizmu zvrátiť, ak bude schopná ukrojiť si z koláča čínskych exportov do Spojených štátov dostatočne veľký kus. Avšak krajinám ako Slovensko či Nemecko, ktoré sú značne závislé na automobilovom priemysle a na jeho exporte do USA, nemusí pomôcť ani to. „Vidíme, že už teraz Volkswagen zatvára tri fabriky v Nemecku. Ak sa naši producenti neprispôsobia zmenou štruktúry produkcie či klientov, môže to byť naozaj problém,“ dodáva Lehuta. Čo teda s ekonomikou USA, ale ajs tou európskou urobí Donald Trump na poste prezidenta, ako na jeho zvolenie reagujú trhy, a čo bude s košickým U. S. Steelom, ktorý Trump odmietal predať Japoncom? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik Všeobecnej úverovej banky Michal Lehuta. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Futbalista Ivan Schranz je po zranení opäť pripravený strieľať góly aj v drese slovenskej reprezentácie. Držiteľ Zlatej kopačky pre najlepšieho strelca EURO 2024 v Nemecku pauzoval v uplynulých zápasoch v národnom tíme, no nejaký čas sa už dáva dokopy aj kondične. Naša, tentoraz netradičná moderátorská úderka Muťo a Majo ho tak pozvala do najnovšej epizódy podcastu Striedame!V sobotňajšom stretnutí Ligy národov vo Švédsku je Ivan Schranz pripravený odohrať celých 90 minút. V debate si zaspomínal nielen na úspešné letné mesiace, ale vrátil sa aj k nešťastnému vypadnutiu Slavie Praha z Ligy majstrov, prehovoril o nálade v klube i národnom mužstve, okrem iného ponúkol aj svoj pohľad na najbližších súperov Slovenska v Lige národov a nevynechal ani nezrealizovaný životný prestup, ktorý mu po európskom šampionáte predpovedali viacerí odborníci.„Počítal som aj s touto možnosťou a beriem to úplne v pohode. Všetko je tak, ako má byť, a uvidíme, čo bude v budúcnosti,“ vysvetlil Ivan Schranz v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

„Som rád, že november'89 bol, nenechajme teraz zo seba spraviť ďalšiu guberniu východu“, tvrdí lekár Vladimír Ferianec„Slovensko malo štastie na zahranično-politické smerovanie. A aktuálne ho ešte stále má, kým ho niekto nezavlečie ako ďalšiu guberniu na východ“. Obava, ktorú vyjadruje lekárska osobnosť roka 2024 Vladimír Ferianec. Svojho času „revolučne“ organizoval v Bratislave medikov. November 2024: Gynekológ a pôrodník. Unikátny operáciami detí ešte pred pôrodom v tele matky. S ružinovským tímom robí svetovú vedu bez svetových podmienok, ich vedecké články citujú vo svete. Zástupca stavu, ktorý je aktuálne v revolte voči vládnej moci porušujúcej dohody.Strih. November 1989: Piatak na medicíne, ktorý nestál bokom a rovno animoval adeptov lekárstva k revolte voči komunistickej moci a jej chápadlám, ktoré siahali všade, aj na univerzitnú pôdu. Lekár a pedagóg Vladimír Ferianec. Aký bol November spred 35ich rokov? Aká bola „revolúcia medikov“, za ktorou stál? A čo hovorí na ten 35-ročný dejinný oblúk, ktorý dnes privádza jeho kolegov až k „revolte“ podávania výpovedí? „Som rád, že November'89 bol“, opakuje Vladimír Ferianec. V rozprávaní sa totiž vracia aj k „zásadným formujúcim udalostiam“, ktoré ovplyvnili jeho pohľad na čas pred Novembrom'89. „Skončil som na ústave súdneho lékarstva, kde som robil pitevného zriadenca. To znamená pítevného sanitára. Mal som čersto 18 rokov a vtedy som sa dostal do konfrontácie s ľudským bytím a nebytím.Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom v Petržalke je pomník istému Hartmutovi, ktorého roztrhali na hranici psi československých pohraničiarov. Vy hovoríte, že ste ho mali na pitevnom stole?Áno, bohužiaľ, bola to jedna zo zásadných formujúcich skutočností v mojom živote a významný príklad obludnosti komunistického režimu a jeho reprezentantov. Mladý východný Nemec, 19-ročný Hartmut Tauz, sa zo zúfalstva, pretože mu vo východnom Nemecku neumožnili študovať hudbu, pokúsil prekročiť hranice v Petržalke. Tam ho dobehla svorka, respektíve dvojica, tzv. samostatne útočiacich psov (supy). Spôsobili mu tak vážne zranenia, že hoci ešte žil, keď ho pohraničiari dotiahli na strážnu stanicu, tam mu neposkytli žiadnu pomoc a ešte sa k nemu správali brutálne. Následkom toho zomrel. Jeho telo sa potom ocitlo na Ústave súdneho lekárstva. Samozrejme, o takýchto veciach sa nehovorilo, tak ako o mnohých iných, s ktorými som bol, ako 18-ročný, konfrontovaný. Skonal a bol obeťou svojho sna?Proste položil život za slobodu. Inak to nemôžeme nazvať. Aj to je obraz doby pred Novembrom bezpochyby. Ale takýchto osudov bolo strašne veľa, len sa o nich nevedelo.Mali ste ďalšie také prípady na pitevom stole?Nie. Ale boli to iné situácie zúfalých ľudí, zúfalé situácie, ktoré boli priamo alebo nepriamo aj režimom spôsobené.(..)Som rád, že November'89 sa uskutočnil. A nielen v mojom živote, ale vôbec pre všetkých občanov tohto štátu. Aj tých, ktorí ho zatracujú, znevažujú a majú snahu ho dezinterpretovať. Aj pre tých, ktorí si ho nevšimli alebo v tom čase kachličkovali kúpeľne či vykonávali podobné záležitosti. Alebo ako dobrí a oddaní súdruhovia mali vtedy ambície ho zvrátiť. Vďaka nemu vyprofitovali. A vďaka nemu sa v súčasnosti majú tak, ako sa majú.A napriek tomu hovoríte, že ste rád, že sa udial?Áno, som rád, že sa udial. Na druhej strane si nemyslím, že ľudia by mali ďalej žiť v bublinách. Vytvárať si svoje mikrosvety, pretože voľby nedopadli tak, ako si predstavovali. Taktiež si nemyslím, že dobrá cesta je, že každý si bude robiť, čo chce. To proste neprichádza do úvahy. Každý musí mať svoje miesto a...

„Som rád, že November'89 bol, nenechajme teraz zo seba spraviť ďalšiu guberniu východu“, tvrdí lekár Vladimír Ferianec„Slovensko malo štastie na zahranično-politické smerovanie. A aktuálne ho ešte stále má, kým ho niekto nezavlečie ako ďalšiu guberniu na východ“. Obava, ktorú vyjadruje lekárska osobnosť roka 2024 Vladimír Ferianec. Svojho času „revolučne“ organizoval v Bratislave medikov. November 2024: Gynekológ a pôrodník. Unikátny operáciami detí ešte pred pôrodom v tele matky. S ružinovským tímom robí svetovú vedu bez svetových podmienok, ich vedecké články citujú vo svete. Zástupca stavu, ktorý je aktuálne v revolte voči vládnej moci porušujúcej dohody.Strih. November 1989: Piatak na medicíne, ktorý nestál bokom a rovno animoval adeptov lekárstva k revolte voči komunistickej moci a jej chápadlám, ktoré siahali všade, aj na univerzitnú pôdu. Lekár a pedagóg Vladimír Ferianec. Aký bol November spred 35ich rokov? Aká bola „revolúcia medikov“, za ktorou stál? A čo hovorí na ten 35-ročný dejinný oblúk, ktorý dnes privádza jeho kolegov až k „revolte“ podávania výpovedí? „Som rád, že November'89 bol“, opakuje Vladimír Ferianec. V rozprávaní sa totiž vracia aj k „zásadným formujúcim udalostiam“, ktoré ovplyvnili jeho pohľad na čas pred Novembrom'89. „Skončil som na ústave súdneho lékarstva, kde som robil pitevného zriadenca. To znamená pítevného sanitára. Mal som čersto 18 rokov a vtedy som sa dostal do konfrontácie s ľudským bytím a nebytím.Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom v Petržalke je pomník istému Hartmutovi, ktorého roztrhali na hranici psi československých pohraničiarov. Vy hovoríte, že ste ho mali na pitevnom stole?Áno, bohužiaľ, bola to jedna zo zásadných formujúcich skutočností v mojom živote a významný príklad obludnosti komunistického režimu a jeho reprezentantov. Mladý východný Nemec, 19-ročný Hartmut Tauz, sa zo zúfalstva, pretože mu vo východnom Nemecku neumožnili študovať hudbu, pokúsil prekročiť hranice v Petržalke. Tam ho dobehla svorka, respektíve dvojica, tzv. samostatne útočiacich psov (supy). Spôsobili mu tak vážne zranenia, že hoci ešte žil, keď ho pohraničiari dotiahli na strážnu stanicu, tam mu neposkytli žiadnu pomoc a ešte sa k nemu správali brutálne. Následkom toho zomrel. Jeho telo sa potom ocitlo na Ústave súdneho lekárstva. Samozrejme, o takýchto veciach sa nehovorilo, tak ako o mnohých iných, s ktorými som bol, ako 18-ročný, konfrontovaný. Skonal a bol obeťou svojho sna?Proste položil život za slobodu. Inak to nemôžeme nazvať. Aj to je obraz doby pred Novembrom bezpochyby. Ale takýchto osudov bolo strašne veľa, len sa o nich nevedelo.Mali ste ďalšie také prípady na pitevom stole?Nie. Ale boli to iné situácie zúfalých ľudí, zúfalé situácie, ktoré boli priamo alebo nepriamo aj režimom spôsobené.(..)Som rád, že November'89 sa uskutočnil. A nielen v mojom živote, ale vôbec pre všetkých občanov tohto štátu. Aj tých, ktorí ho zatracujú, znevažujú a majú snahu ho dezinterpretovať. Aj pre tých, ktorí si ho nevšimli alebo v tom čase kachličkovali kúpeľne či vykonávali podobné záležitosti. Alebo ako dobrí a oddaní súdruhovia mali vtedy ambície ho zvrátiť. Vďaka nemu vyprofitovali. A vďaka nemu sa v súčasnosti majú tak, ako sa majú.A napriek tomu hovoríte, že ste rád, že sa udial?Áno, som rád, že sa udial. Na druhej strane si nemyslím, že ľudia by mali ďalej žiť v bublinách. Vytvárať si svoje mikrosvety, pretože voľby nedopadli tak, ako si predstavovali. Taktiež si nemyslím, že dobrá cesta je, že každý si bude robiť, čo chce. To proste neprichádza do úvahy. Každý musí mať svoje miesto a...

Je 8. augusta, osem hodín a osem minút večer. Prenasleduje vás 80 miliónov nepriateľov. Prežijete osmičkovú noc? Predstavte si, že existuje lotéria smrti. Ktokoľvek môže na webstránke lotérie za malý poplatok vyplniť meno človeka, ktorého nenávidí. Dňa 8. augusta organizátori vylosujú jedno meno, zverejnia ho online a tento vybraný jedinec sa tak na jednu noc podľa pravidiel lotérie stane vydedencom postaveným mimo zákona. Bude lovnou zverou a hocikto v Nemecku ho vraj môže beztrestne zabiť. A nie len to. Táto zvrátená „hra“ ponúka aj lákavú finančnú odmenu. Úspešný lovec získa desať miliónov dolárov. Koľko ľudí dokáže uveriť tejto odpornej lotérií a pristúpiť na hru? Kto všetko sa s vidinou výhry balíka peňazí dá na lov? Lotéria OsemNoc mala byť celospoločenský psychologický experiment, ktorý sa však postupne vymkol spod kontroly... Ben Rühmann sa priam topí v problémoch. Jeho dcéra zostala po nehode, ktorú spôsobil na invalidnom vozíku a teraz leží v kóme, pretože sa pravdepodobne pokúsila o samovraždu. Benov sen o hudobnej kariére sa mu tiež rozsypáva pred očami, opustila ho manželka a finančne na tom tiež nie je najlepšie. Svoje neutíchajúce pocity životného stroskotanca často utápa v alkohole. A v tom Ben zistí, že práve jeho meno vyžrebovali v lotérii smrti. Prekvapivo v tom nie je sám. Objavili sa až dve mená. Tým druhým je Arezu, študentka psychológie, ktorá zjavne trpí anorexiou a sebapoškodzovaním. O ôsmej hodine a ôsmej minúte večer sa ich mizerné životy menia na boj o prežitie. Lov sa začal. Sociálne siete a médiá sa plnia ich fotografiami, osobnými údajmi, hromadia sa konšpirácie, teórie o tom, či je to, čo sa deje vôbec reálne. Kopia sa dôvody, prečo si týto dvaja vlastne zaslúžia smrť. Osemnoc sa šíri ako vírus. Hordy lovcov túžiacich po výhre tiahnu ulicami a hľadajú Bena a Arezu. Veď kto by nechcel získať desať miliónov... Ako sa skončí toto šialenstvo? "Amorálne? Absolútne. Vzrušujúce? A ako!" –Free Press Audiokniha: Osemnoc Autor: Sebastian Fitzek Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 9:52 h Vydavateľstvo: Publixing a Tatran Audiokniha Osemnoc na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Osemnoc na webe Publixing (MP3 CD)

Od roku 1941 sa zaúčal v pneuservise v Martine, kde si partizáni nechávali opravovať autá. Už 28. augusta 1944 po vyhlásení všeobecnej mobilizácie sa so všetkými členmi dielne pridal k armáde na stranu SNP. Viackrát bojoval v horách s Nemcami. Dostal sa do zajatia v Nemecku v tábore Altengrabow, Stalag 11 A a vo Weidenbergu.

„Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality. Synoda je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda.Ako byť živým spoločenstvom, ktoré dáva chuť spoločnostiam aj v 21. storočí? Ako prinavrátiť dôveru, ktorú strhla pliaga sexuálneho zneužívania rovno kňazmi? Ako premeniť štruktúry, aby stáli nohami pevne na zemi a stali sa prístupné nielen laikom, ale i ženám? Ako zahodiť triumfalizmus a vymeniť ho za službu posledným? Ako byť znamením Neznámeho s veľkým N, ktorý má dať zmysel rovno dejinám? Vo Vatikáne sa po troch rokoch skončil Františkov synodálny proces, či inak hľadanie odpovede na otázku: Ako ďalej? Po tom, ako sa nad ňou od októbra 2021 zamýšľali jednotlivé spoločenstvá najprv na miestnej, neskôr národnej, potom na kontinentálnej úrovni. Ako neskôr poslali svoje vízie a pripomienky do vatikánskeho ústredia a rozdebatovali ich kardináli a biskupi celého sveta na jeseň 2023. Október 2024 vo Vatikáne bol časopriestorom, aby ich dotiahli do programu, ako na to. A pri tom už boli okrem duchovných aj laici i ženy. Z vôle pápeža Františka. Aké úlohy teda stoja pred vyše miliardovým spoločenstvom katolíkov, ktorých je v Európe stále menej? Čo môže priniesť dôraz na väčšiu decentralizáciu? Prečo sa odložila otázka diakonie žien? A čo so sebou nesie Františkovo odporúčanie – „nebojte sa zašpiniť si ruky v službe“?Téma pre cirkevného analytika Imricha Gazdu z portálu Postoj. „Synoda o synodalite je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek. Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality“, vysvetľuje Gazda.Pripomienky zo Slovenska pritom tú odtrhnutosť pomenovali ako „nedostupnosť biskupov“ či ich „jednosmernú komunikáciu“. Nemáme tu podľa nich rovnako dostatočne rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu; „je tu nechuť počúvať“, „neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku“, nedostatok „kritického myslenia“. Ale i fakt, že slovenskí katolíci nevedia „formulovať svoje túžby“. Prekvapivo aj zo slovenského prostredia smerovala do Vatikánu požiadavka, či by službu diakona (čo je prvý stupeň služobného kňazstva) nemali zastávať aj ženy. „Túto tému máme spojenú skôr so západom, ako požiadavku skôr liberálnejších miestnych cirkví vo Francúzsku či Nemecku“, reaguje Gazda, no poukazuje, že je obsahom i pripomienok zo Slovenska. Aktuálna synoda nechala tému „diakonátu žien“ bez záveru s odkazom na ďalšie štúdium problému. Záverečný dokument však konštatuje, že „neexistujú dôvody, ktoré by bránili ženám zastávať vedúce úlohy v cirkvi“. Imrich Gazda konštatuje, že „slovenská cirkev ja na ženách závislá“. Sú podľa neho neraz jej motorom. „V prvom rade ženy potrebujú byť v cirkvi docenené“, hovorí. Upozorňuje, že v horizonte dvoch až troch dekád môžeme byť aj na Slovensku svedkami toho, že katolíci budú vo farnostiach odkázaní nie na slovenských, či poľských kňazov, ale na duchovných z Afriky či Ázie. Napovedajú to trendy záujmu o kňazskú službu v jednotlivých krajinách i fakt, že Európa podľa štatistík na rozdiel od iných svetadielov „kresťansky“ stagnuje a početne sa zmenšuje. Františkovým dedičstvom bude podľa Imricha Gazdu aj ťah na decentralizáciu či deklerikalizáciu. „Klerikalizácia je podľa Františka najväčšia choroba cirkvi. Hovorí dokonca, že je väčším hriechom ako zhýralí renesanční pápeži“. Je táto synoda úspechom či nevyužitou šancou? „Je dôležité, že sa o problémoch začalo otvorene rozprávať, to vidím ako úspech. Za čiastočný neúspech považujem fakt, že samotný koncept synodality zostáva pre mnohých vzdialený, nezrozumiteľný, neznámy“, hodnotí Imrich Gazda. Dodáva pritom, že neúspechom by bolo, keby závery synody zostali len na...

„Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality. Synoda je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda.Ako byť živým spoločenstvom, ktoré dáva chuť spoločnostiam aj v 21. storočí? Ako prinavrátiť dôveru, ktorú strhla pliaga sexuálneho zneužívania rovno kňazmi? Ako premeniť štruktúry, aby stáli nohami pevne na zemi a stali sa prístupné nielen laikom, ale i ženám? Ako zahodiť triumfalizmus a vymeniť ho za službu posledným? Ako byť znamením Neznámeho s veľkým N, ktorý má dať zmysel rovno dejinám? Vo Vatikáne sa po troch rokoch skončil Františkov synodálny proces, či inak hľadanie odpovede na otázku: Ako ďalej? Po tom, ako sa nad ňou od októbra 2021 zamýšľali jednotlivé spoločenstvá najprv na miestnej, neskôr národnej, potom na kontinentálnej úrovni. Ako neskôr poslali svoje vízie a pripomienky do vatikánskeho ústredia a rozdebatovali ich kardináli a biskupi celého sveta na jeseň 2023. Október 2024 vo Vatikáne bol časopriestorom, aby ich dotiahli do programu, ako na to. A pri tom už boli okrem duchovných aj laici i ženy. Z vôle pápeža Františka. Aké úlohy teda stoja pred vyše miliardovým spoločenstvom katolíkov, ktorých je v Európe stále menej? Čo môže priniesť dôraz na väčšiu decentralizáciu? Prečo sa odložila otázka diakonie žien? A čo so sebou nesie Františkovo odporúčanie – „nebojte sa zašpiniť si ruky v službe“?Téma pre cirkevného analytika Imricha Gazdu z portálu Postoj. „Synoda o synodalite je ďalšou časťou cesty, ako cirkev čo najviac priblížiť k tomu, čím žije človek. Aby nežila uzavretá vo svojej bubline, odtrhnutá od reality“, vysvetľuje Gazda.Pripomienky zo Slovenska pritom tú odtrhnutosť pomenovali ako „nedostupnosť biskupov“ či ich „jednosmernú komunikáciu“. Nemáme tu podľa nich rovnako dostatočne rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu; „je tu nechuť počúvať“, „neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku“, nedostatok „kritického myslenia“. Ale i fakt, že slovenskí katolíci nevedia „formulovať svoje túžby“. Prekvapivo aj zo slovenského prostredia smerovala do Vatikánu požiadavka, či by službu diakona (čo je prvý stupeň služobného kňazstva) nemali zastávať aj ženy. „Túto tému máme spojenú skôr so západom, ako požiadavku skôr liberálnejších miestnych cirkví vo Francúzsku či Nemecku“, reaguje Gazda, no poukazuje, že je obsahom i pripomienok zo Slovenska. Aktuálna synoda nechala tému „diakonátu žien“ bez záveru s odkazom na ďalšie štúdium problému. Záverečný dokument však konštatuje, že „neexistujú dôvody, ktoré by bránili ženám zastávať vedúce úlohy v cirkvi“. Imrich Gazda konštatuje, že „slovenská cirkev ja na ženách závislá“. Sú podľa neho neraz jej motorom. „V prvom rade ženy potrebujú byť v cirkvi docenené“, hovorí. Upozorňuje, že v horizonte dvoch až troch dekád môžeme byť aj na Slovensku svedkami toho, že katolíci budú vo farnostiach odkázaní nie na slovenských, či poľských kňazov, ale na duchovných z Afriky či Ázie. Napovedajú to trendy záujmu o kňazskú službu v jednotlivých krajinách i fakt, že Európa podľa štatistík na rozdiel od iných svetadielov „kresťansky“ stagnuje a početne sa zmenšuje. Františkovým dedičstvom bude podľa Imricha Gazdu aj ťah na decentralizáciu či deklerikalizáciu. „Klerikalizácia je podľa Františka najväčšia choroba cirkvi. Hovorí dokonca, že je väčším hriechom ako zhýralí renesanční pápeži“. Je táto synoda úspechom či nevyužitou šancou? „Je dôležité, že sa o problémoch začalo otvorene rozprávať, to vidím ako úspech. Za čiastočný neúspech považujem fakt, že samotný koncept synodality zostáva pre mnohých vzdialený, nezrozumiteľný, neznámy“, hodnotí Imrich Gazda. Dodáva pritom, že neúspechom by bolo, keby závery synody zostali len na...

Stredopoliara Róberta Maka možno považovať za futbalového svetobežníka. Okrem pôsobenia v Nemecku, Grécku, Rusku i Turecku si zahral aj v Maďarsku a dokonca i v ďalej Austrálii. Vo veku 33 rokov už pomaličky začína rozmýšľať aj nad koncom futbalovej kariéry, a tak v lete prikývol na ponuku bratislavského Slovana. V tej chvíli ani on sám neveril, že si na jeseň zahrá skupinovú fázu Ligu majstrov.V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk naša futbalová úderka Julo a Muťo vyčerpávajúco vyspovedala stredopoliara bratislavského Slovana Róberta Maka.Okrem iného opísal, ako prežíval postup do skupinovej fázy Ligy majstrov s „belasými”, zaspomínal si, ako sa dostal do akadémie Manchestru City, rozobral svoje pôsobenia v gréckom PAOK-u, ruskom Zenite Petrohrad, tureckom Konyaspore a austrálskom Sydney.Julo s Muťom nevynechali ani kontroverzný koniec Róberta Maka v slovenskom národnom tíme a jeho slovnú prestrelku v médiách s trénerom Francescom Calzonom. „Keď odohráš v reprezentácii 90 zápasov a si štvrtý najlepší strelec, tak aj tréner by mal mať voči hráčovi istý rešpekt. Viete si predstaviť, že by sa to stalo Jurajovi Kuckovi alebo niekomu ďalšiemu?” ponúkol svoj pohľad na vec Róbert Mak.To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Vitajte pri 24. vydaní Index newslettra. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.Koniec augusta priniesol zmeny v oblasti hypoték, keď sa s úrokmi pod symbolickú hranicu štyroch percent vrátila prvá banka. V Index newslettri sa dočítate, čo to znamená pre celý trh, a priblížime si aj to, ako nedeľné voľby v dvoch nemeckých spolkových krajinách ovplyvnia politickú, ale aj ekonomickú stabilitu krajiny a celej Európy. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, zakliknete si jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. Ešte predtým, ako sa pustíme do zaujímavostí tohto týždňa, krátky oznam. Najbližšie dva týždne Index newsletter vzhľadom na moju dovolenku nevyjde. Stále sa však môžete tešiť na video podcast Index, ktorý pokračuje bez prestávky. Najbližší newsletter pre vás pripravím v piatok 20. septembra. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na ⁠⁠sme.sk/extraindex⁠⁠. V nedeľu nás čaká finále Majstrovstiev Európy vo futbale, ktoré sa tento rok odohrávajú v Nemecku. Turnaj, ktorý trvá už takmer mesiac, má organizátorovi UEFA priniesť takmer dvojmiliardový zisk. Časť prostriedkov asociácia získala aj od samotného Nemecka, ktoré ju navyše oslobodilo od potreby zaplatiť zo zisku patričné dane. Krajina na tom však vzhľadom na príjmy z turizmu a gastra neprerobí, čo môže pomôcť aj ekonomike ako takej, ktorá sa minulý rok nachádzala v recesii. „Vplyv na rast hrubého domáceho by mal byť pol percentný,“ hovorí športový marketér Roman Krajniak. Druhá vec je, či sa EURO, respektíve akýkoľvek veľký turnaj oplatí každej krajine. „Mnohé závisí od toho, v akom stave je infraštruktúra, či samotné štadióny. Nemecko ich aj vďaka Bundeslige malo v skvelom stave, zatiaľ čo Katar pred majstrovstvami sveta vo futbale investoval týmto smerom dvesto miliárd eur. To je úplne uletené,“ dodáva Krajniak. Na čom stojí ekonomika veľkých turnajov, oplatí sa vôbec krajinám hostiť nielen EURO, ale aj olympiádu, ktorá sa o niekoľko dní rozbehne vo Francúzsku a zmení sa na tom niečo do budúcna vzhľadom na socio-ekonomické dopady, ktoré v krajinách pred turnajom pozorujeme? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá športový marketér Roman Krajniak. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

So Stankom, ktorý bol v Nemecku dlhšie ako my, o tom, prečo sme "Team Calzona" a čo hovori Matúš na "neruku" pre Nemecko. @futbalovy_var ti prináša FORTUNA  https://www.ifortuna.sk/  Viac VAR-u nájdeš v aplikácii Toldo. NEXT? NA POKRAJI SMRTI  https://open.spotify.com/episode/5UeLmhGYp0hsGdYlmTyIKx?si=3cq83Wj1RiamIOGGf77K-A  https://slov-matic.sk/  - kde zábava nekončí. Len pre hráčov od 18 rokov Vražedné psyché LIVE, pod holým nebom na Zemplínskej Šírave! 19. júla o 18ej zažijete naživo jedinečnú atmosféru true crime príbehu na Moteli Kamenec. Vstupenky na  www.zapotour.sk   ZAPO BEZ REKLAMY! Iba do konca augusta len za 3,33 € a to NAVŽDY! Na TOLDO  https://toldo.app/  Podcasty by ZAPO môžeš sledovať aj na Youtube a nezabudni nám dať odber  https://www.youtube.com/@ZAPOTV   Produkcia @futbalovy_var by ZAPO @zapoofficial See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je august, rok 1939. V Rakúsku a v Sudetách sa pomaly rozpína vlna takzvaného "nového poriadku". Jeho hlavným cieľom je dosiahnutie čistého národa, čistej rasy. Táto historická ohavnosť je dnes známa ako Program T4, ktorý bol súčasťou nacistického režimu počas druhej svetovej vojny v Nemecku. Jeho cieľom bolo masové zabíjanie ľudí s fyzickými a mentálnymi postihnutiami, ktorých nacisti považovali za „nežiaducich“. Program T4 bol implementovaný pod vedením SS a gestapa a viedol k smrti státisícov ľudí, vrátane detí. T4 je tiež známy tým, že bol prvým systematickým programom hromadného vraždenia počas holokaustu, ktorý potom poslúžil ako model pre neskoršie vyhladzovacie tábory ako Auschwitz-Birkenau a ďalšie. Takéto neľudské zverstvá sa odohrávali aj v Hadamare, v ktorej bola zavraždená aj hlavná protagonistka nášho príbehu – Emília. Jej rodina ju nedokázala zachrániť a zo strachu o budúcnosť ďalších generácií sa rozhodla mlčať. Pravdu o tragickom konci jej života na svetlo priniesol až jej pravnuk Ben.CREDITS - Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Martin Kaprálik | Psychologička: Sylvia Dančiaková | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová*Nasledujúci príbeh je literárnym spracovaním podľa skutočných udalostí. Mená a priezviská niektorých aktérov boli zmenené.

Slovenský futbalista Lukáš Haraslín má za sebou jednu z najlepších sezón v kariére, vďaka čomu prišiel na EURO 2024 v skvelej forme. Sieť našich súperov zatiaľ síce nerozvlnil, ale v predchádzajúcom zápase s Ukrajinou si pripísal na konto asistenciu.V najnovšej epizóde relácie Striedame! sa s ním naša turnajová dvojica moderátorov Jaso a Lonti porozprávala priamo v Nemecku o všetko možnom i nemožnom.Neobišli naše zápasy proti Belgicku i Ukrajine a nechýbali ani otázky smerom k stredajšiemu rozhodujúcemu duelu s Rumunskom.A 28-ročný ofenzívny hráč sa nevyhol ani otázkam o budúcnosti v pražskej Sparte, s ktorou prednedávnom predĺžil zmluvu.

Pri pondelkovom historickom triumfe Slovenska nad Belgickom (1:0) bol priamo na ihrisku. Síce začínal na lavičke, ale v priebehu zápasu ho Francesco Calzona poslal do akcie, aby pomohol udržať naše najtesnejšie víťazstvo. Po turbulentnom období tak prežíva Tomáš Suslov opäť krásne futbalové obdobie.Stále iba 22-ročný ofenzívny stredopoliar Tomáš Suslov vletel na slovenskú futbalovú scénu ako víchor. Jeho meno sa spočiatku spájalo so superlatívnymi. V holandskej lige debutoval ako 17-ročný; bol druhý najmladší hráč v histórii Groningenu, ktorý strelil gól jednému z trojice gigantov Ajax, PSV a Feyenoord; neskôr sa stal aj najmladším hráčom v novodobej histórii slovenskej reprezentácie.Lenže následne sa jeho meno začalo „prepierať” v súvislosti s problémami, ktoré prerástli až do jeho odchodu z holandského Groningenu a prestupu do talianskej Verony.„Nepáčilo sa mi, ako ma vykreslili niektorí ľudia z klubu,” uviedol Tomáš Suslov v najnovšej epizóde relácie Striedame!Naša moderátorská dvojica Julo a Muťo ho vyspovedali priamo v Nemecku, na základni našej futbalovej reprezentácie.

Ale ak máte peniaze, nie je problém. Dnes si povieme aj to, ako môžu malé mestá zarábať na autách, pozrieme sa na snehovú rely tam, kde by ste ju nečakali a koľko nepredaných elektroáut je v Nemecku? Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Po ostatných eurovoľbách sa Slovensko svojou účasťou prvýkrát neocitlo na chvoste Európskej únie. Znamená to, že si ľudia viac uvedomujú dôležitosť europarlamentu a toho, akých zástupcov do neho pošlú? Smer interpretoval výsledok volieb ako víťazstvo národných a konzervatívnych síl, uchádzať sa však chce o členstvo v európskej frakcii socialistov, odkiaľ ich aj s Hlasom vylúčili kvôli vláde s SNS. Má šancu uspieť? Krajná pravica a euroskeptickí, radikálni politici vyšli z týchto volieb, najmä pre úspech vo Francúzsku, Rakúsku, Holandsku či Nemecku posilnení. Podľa analytikov to však stále neznamená, že bude europarlament krajne pravicovými silami paralyzovaný. Čo však môže Európskou úniou zamávať viac je riskantný podnik francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v reakcii na svoju porážku v eurovoľbách rozpustil svoj národný parlament a vypísal na koniec mesiaca nové voľby. Vyjde mu tento vabank?  Aká budúcnosť teda čaká úniu po eurovoľbách? Možno očakávať zásadné zmeny v nastavených politikách ohľadom zelenej transformácie, či podpore Ukrajiny? Vypočujte si podcast so šéfredaktorkou Euractiv Zuzanou Gabrižovou a zahranično-politickým redaktorom Pravdy Andrejom Matišákom. #pocuvajtepravdu

Ubehlo pár dní od európskych volieb. Je dnes jasnejšie, ako môže vyzerať nová podoba europarlamentu? Môžu euroskeptické a krajne pravicové strany paralyzovať europarlament napríklad v otázke pomoci napadnutej Ukrajine ?A čo znamená pre Európsku úniu, že lídri dvoch najväčších krajín Únie - Emmanuel Macron a Olaf Scholz - v eurovoľbách pohoreli? V podcaste odpovedá šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová.„Nedá sa čakať, že by bol europarlament paralyzovaný krajne pravicovými silami, lebo taká matematika nie je," vysvetľuje Gabrižová v podcaste. Dodáva však, že kým doteraz bola krajná pravica v europarlamente bez ambícií, tentokrát bude viac sebavedomá s chuťou vstupovať do tvorby európskych politík.Pred Európskou úniou je aj iná výzva. Blížiace sa americké voľby, ktoré by mohli víťazstvom Donalda Trumpa priniesť viaceré otázky ohľadom budúcnosti NATO, či vojenskej pomoci Ukrajine. No a najnovšie budú dôležité aj voľby vo Francúzsku, ktoré prichádzajú po neúspechu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v eurovoľbách. Má Európa pred sebou náročné mesiace? „Je perspektíva, že sa zleje viac vecí. Marine Le Penová vyhrá voľby, Donald Trump sa stane novým prezidentom. Je to niečo, čo mení všetko. Najmä v otázke bezpečnosti," vysvetľuje odborníčka na európsku politiku.Témou podcastu je aj slovenské zastúpenie v europarlamentu. Aký hlas bude mať Slovensko po eurovoľbách? Gabrižová hovorí o tom, že Progresívne Slovensko aj v dôsledku neúspechu liberálnych strán vo Francúzsku a Nemecku posilní svoju pozíciu vo frakcii Obnovme Európu. Nie je teda vylúčené, že by im opäť patrila stolička podpredsedu parlamentu.K tomu, že by európski socialisti obnovili členstvo Smeru je skeptická. „Predstavitelia Smeru hovoria, že sa chcú pokúšať obnoviť členstvo v socialistoch a demokratoch, ale zároveň hovoria B - pri rešpektovaní ich programu. Osobne to nevidím veľmi realisticky. Zdá sa mi, že by bolo veľmi ťažké pre socialistov a demokratov vysvetliť, prečo je v poriadku prijať stranu Smer-SD s tými programovými tézami, ktoré momentálne razí a s ktorými kandidovala do eurovolieb," uzatvára Zuzana Gabrižová.Moderuje Denisa Hopková.

Ubehlo pár dní od európskych volieb. Je dnes jasnejšie, ako môže vyzerať nová podoba europarlamentu? Môžu euroskeptické a krajne pravicové strany paralyzovať europarlament napríklad v otázke pomoci napadnutej Ukrajine ?A čo znamená pre Európsku úniu, že lídri dvoch najväčších krajín Únie - Emmanuel Macron a Olaf Scholz - v eurovoľbách pohoreli? V podcaste odpovedá šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová.„Nedá sa čakať, že by bol europarlament paralyzovaný krajne pravicovými silami, lebo taká matematika nie je," vysvetľuje Gabrižová v podcaste. Dodáva však, že kým doteraz bola krajná pravica v europarlamente bez ambícií, tentokrát bude viac sebavedomá s chuťou vstupovať do tvorby európskych politík.Pred Európskou úniou je aj iná výzva. Blížiace sa americké voľby, ktoré by mohli víťazstvom Donalda Trumpa priniesť viaceré otázky ohľadom budúcnosti NATO, či vojenskej pomoci Ukrajine. No a najnovšie budú dôležité aj voľby vo Francúzsku, ktoré prichádzajú po neúspechu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v eurovoľbách. Má Európa pred sebou náročné mesiace? „Je perspektíva, že sa zleje viac vecí. Marine Le Penová vyhrá voľby, Donald Trump sa stane novým prezidentom. Je to niečo, čo mení všetko. Najmä v otázke bezpečnosti," vysvetľuje odborníčka na európsku politiku.Témou podcastu je aj slovenské zastúpenie v europarlamentu. Aký hlas bude mať Slovensko po eurovoľbách? Gabrižová hovorí o tom, že Progresívne Slovensko aj v dôsledku neúspechu liberálnych strán vo Francúzsku a Nemecku posilní svoju pozíciu vo frakcii Obnovme Európu. Nie je teda vylúčené, že by im opäť patrila stolička podpredsedu parlamentu.K tomu, že by európski socialisti obnovili členstvo Smeru je skeptická. „Predstavitelia Smeru hovoria, že sa chcú pokúšať obnoviť členstvo v socialistoch a demokratoch, ale zároveň hovoria B - pri rešpektovaní ich programu. Osobne to nevidím veľmi realisticky. Zdá sa mi, že by bolo veľmi ťažké pre socialistov a demokratov vysvetliť, prečo je v poriadku prijať stranu Smer-SD s tými programovými tézami, ktoré momentálne razí a s ktorými kandidovala do eurovolieb," uzatvára Zuzana Gabrižová.Moderuje Denisa Hopková.

Eurovoľby na Slovensku vyhralo Progresívne Slovensko. Jeho poslanci obsadia šesť kresiel v europarlamente. Druhý Smer má päť poslancov a tretia Republika dvoch. Po jednom europoslancovi získali Hlas a KDH. Vládna SNS prepadla, volilo ju menej ako dve percentá voličov. V Európskom parlamente budú najsilnejší ľudovci, socialisti a liberáli.Ako to teda bude vyzerať v novom Europarlamente? Ostanú najsilnejší ľudovci, socialisti a liberáli? Dokážu vytvoriť vlastnú frakciu aj radikálne sily, ktoré po Európe získavali? A prečo pre voľby rozpustil parlament Francúzsky prezident a čo sa deje v Nemecku či Škandinávii? Aká bude Európska únia najbližších päť rokov a aký vplyv na to budú mať aj slovenskí novozvolení europoslanci?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Jozefom Bátora.

Slovensko čakajú prezidentské voľby. Už túto sobotu si v prvom kole vyberáme jedenástich kandidátov. Pôjde o v poradí šiestu priamu voľbu prezidenta. Kto v prezidentskom paláci vystrieda Zuzanu Čaputovú? Ako kandidáti vidia dnešné Slovensko a svet a ako našu budúcnosť?Bývalý minister aj štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, ex veľvyslanec v Spojených štátoch, Nemecku či v Európskej únii, kariérny diplomat. Braňo Závodský sa rozprával s občianskym kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky Ivanom Korčokom.Rádio Expres pozýva do prezidentského týždňa na Exprese troch kandidátov s najvyššími preferenciami podľa posledných prieskumov agentúr AKO a FOCUS. Postupne budú diskutovať Štefan Harabin, Ivan Korčok a Peter Pellegrini. Projekt schválila Rada pre mediálne služby.

Státisíce protestujúcich ľudí na námestiach v Berlíne, Frankfurte či v Postupime. Tak vyzerá nemecká realita posledných týždňov. Davy do ulíc vytiahlo tajné stretnutie predstaviteľov krajne pravicovej politickej strany Alternative für Deutschland (AfD), na ktorom rozoberali otázku masovej remigrácie. Nemcom tento incident, ale aj popularita AfD až hrozivo pripomína 30. roky minulého storočia. Čo sa v Nemecku aktuálne deje, prečo sa krajná pravica teší z takej veľkej podpory nielen tam, ale aj v iných európskych krajinách a čo to môže spôsobiť? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta odborníka na extrémizmus Daniela Mila. Zdroje zvukov: Odporúčanie: Ak vás bližšie zaujíma druhá svetová vojna, konkrétne jej úplný koniec, odporúčam knihu A Woman in Berlin. Ide o osobné zápisky anonymnej nemeckej novinárky z posledných dní vojny, ktoré strávila v Berlíne. Opisuje, čo sa v meste dialo po tom, ako ho dobyla sovietska armáda, ako sa vojaci správali k civilnému obyvateľstvu, ale aj to, ako vyzerali prvé dni mieru. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Čakať môžete niekoľko hodín a môže zavážiť váš výraz, oblečenie, to, či ste veľa pili alebo ste sa pozreli na telefón. Ak chcete vstúpiť do najslávnejšieho klubu s elektronickou hudbou v Berlíne – Berghain – o vašom osude zrejme rozhodne to, či sa pozdávate vyhadzovačovi. Berlín však dnes už nie je len hlavným mestom techna, ale aj alternatívnou, politickou, otvorenou a súčasne ošarpanou metropolou Európy. V najnovšej časti Všesvet podcastu sa o svoje tipy na známe aj menej známe miesta v Berlíne podelila Zuzana Babiaková, ktorá tam už šesť rokov žije. „V Berlíne sa nudíš len vtedy, keď chceš. Berlín je výnimočný, intelektuálne stimulujúci, športový, politický, so silnou občianskou spoločnosťou, inšpirujúci, alternatívny a veľmi otvorený,“ vraví. Viaceré bývalé industriálne či logistické miesta dnes slúžia inej funkcii – napríklad bývalé letisko Tempelhof sa zmenilo na verejný park s rozlohou Central Parku, kde sa na pristávacích dráhach preháňajú korčuliari aj s vlečnými šarkanmi a kde ľudia chodia na víkendový piknik. V nedeľu, keď sú zase zatvorené obchody, sa viaceré ulice menia na blšie trhy alebo food markety. „Jedna z mylných predstáv o Nemecku je, že sa tu stále jedia curry wursty, pečené kolená a knedle, ale Nemecko má najviac vegetariánov v Európe,“ vraví Zuzana. Najmä v štvrtiach Kreuzberg a Neukölln nájdete reštaurácie a podniky, ktoré ponúkajú gastronómiu z celého sveta. „Ak to nenájdete v Berlíne, tak to neexistuje, hovorieva moja známa. To platí o jedle aj aktivitách,“ dodáva. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.