Podcasts about nemecku

„Smer a vládna koalícia sa dostali do časovej tiesne a sú v panike, pretože niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv. Jediná cesta, ak to nejde cez zmenu legislatívy, je zvoliť si generálneho prokurátora na svoj obraz“ – odchádzajúci týždeň hodnotí politológ Radoslav Štefančík.V tomto rozhovore sa dozviete:Prečo podľa politológa Radoslava Štefančíka vládny Smer spustil ostrý útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku.Aké sú hlavné príčiny volebného víťazstva pravicových extrémistov v Nemecku a prečo zlyhal koncept občianskeho vzdelávania.Prečo považuje nápad prezidenta Petra Pellegriniho na vznik širokej koalície za najmúdrejší, aký doteraz vyslovil.Čo sa v skutočnosti skrýva za náhlym koncom Lukáša Machalu na ministerstve kultúry.Ako politológ hodnotí nákupy miliónových nehnuteľností Ľuboša Blahu či Juraja Gedru a rozpor s ich politickou rétorikou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Smer a vládna koalícia sa dostali do časovej tiesne a sú v panike, pretože niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv. Jediná cesta, ak to nejde cez zmenu legislatívy, je zvoliť si generálneho prokurátora na svoj obraz“ – odchádzajúci týždeň hodnotí politológ Radoslav Štefančík.V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo podľa politológa Radoslava Štefančíka vládny Smer spustil ostrý útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Aké sú hlavné príčiny volebného víťazstva pravicových extrémistov v Nemecku a prečo zlyhal koncept občianskeho vzdelávania. Prečo považuje nápad prezidenta Petra Pellegriniho na vznik širokej koalície za najmúdrejší, aký doteraz vyslovil. Čo sa v skutočnosti skrýva za náhlym koncom Lukáša Machalu na ministerstve kultúry. Ako politológ hodnotí nákupy miliónových nehnuteľností Ľuboša Blahu či Juraja Gedru a rozpor s ich politickou rétorikou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Život v karavane v sebe spája bývanie aj pohyb, voľnosť aj dobrodružstvo, komunitu kamarátov aj nové vzťahy. Leto sa už síce končí, ale sezóna karavanov pokračuje. Michal Herceg sa o tom presvedčil v termálnom areáli v Dunajskej Strede s jeho riaditeľom Gabrielom Somogyim. Ten sa len nedávno vrátil z veľkej medzinárodnej výstavy v Nemecku, kde videl aj rôzne luxusné karavany.

Robert Fico musí zistiť, že nie je Kim Čong Un, aby diktoval generálnemu prokurátorovi, hovorí podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová. Aký má PS recept na extrémizmus, šíriaci sa nielen u nás, ale už aj v Nemecku? Problém dneška je podľa nej v tom, že mocní sa prispôsobujú hlúpym.V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako číta koniec Lukáša Machalu na ministerstve kultúry;– po 4:00 – že pri údajnom porušovaní práv v rokoch 2020 až 2023 sú zase všetci čudáci, len Robert Fico lietadlo;– od 5:20 – ako si Robert Fico musí uvedomiť, že nie je Kim Čong Un a nemôže diktovať generálnemu prokurátorovi;– po 8:00 – či by nebola potrebná reforma prokuratúry, a či by nepriniesla jej politické podriadenie;– od 12:00 – že aj Žilinka konštatoval, že zmeny trestného práva sú v prospech páchateľov a preto nám chýbajú peniaze v rozpočte a musí byť transakčná daň;– po 15:00 – že účet za Fica zrejme zaplatia budúce vlády;– od 20:00 – čo robí PS zle;– po 22:00 – prečo nie je Ivan Korčok normálnym zamestnancom PS;– od 27:00 – či je výhra nemeckej AfD v jednom zo štátov ako keď sa u nás stal županom Kotleba;– po 30:00 – že AfD sľubuje niečo, čo nemôže dodržať;– od 33:00 – že ak sa politici prispôsobujú extrémistom, tí ich skôr či neskôr porazia;– po 34:00 – že demokracia je vám nanič, ak nemáte základné istoty;– od 38:00 – čo si myslí o obviňovaní elít;– po 43:00 – že to, čo sa kedysi šepkalo v neonacistických činkárňach, dnes hovorí premiér;– od 47:00 – ako do európskych extrémistických debát zapadajú slovenskí Rómovia;– po 52:00 – že mocní sa prispôsobujú hlúpym.

Robert Fico musí zistiť, že nie je Kim Čong Un, aby diktoval generálnemu prokurátorovi, hovorí podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová. Aký má PS recept na extrémizmus, šíriaci sa nielen u nás, ale už aj v Nemecku? Problém dneška je podľa nej v tom, že mocní sa prispôsobujú hlúpym.V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako číta koniec Lukáša Machalu na ministerstve kultúry;– po 4:00 – že pri údajnom porušovaní práv v rokoch 2020 až 2023 sú zase všetci čudáci, len Robert Fico lietadlo;– od 5:20 – ako si Robert Fico musí uvedomiť, že nie je Kim Čong Un a nemôže diktovať generálnemu prokurátorovi;– po 8:00 – či by nebola potrebná reforma prokuratúry, a či by nepriniesla jej politické podriadenie;– od 12:00 – že aj Žilinka konštatoval, že zmeny trestného práva sú v prospech páchateľov a preto nám chýbajú peniaze v rozpočte a musí byť transakčná daň;– po 15:00 – že účet za Fica zrejme zaplatia budúce vlády;– od 20:00 – čo robí PS zle;– po 22:00 – prečo nie je Ivan Korčok normálnym zamestnancom PS;– od 27:00 – či je výhra nemeckej AfD v jednom zo štátov ako keď sa u nás stal županom Kotleba;– po 30:00 – že AfD sľubuje niečo, čo nemôže dodržať;– od 33:00 – že ak sa politici prispôsobujú extrémistom, tí ich skôr či neskôr porazia;– po 34:00 – že demokracia je vám nanič, ak nemáte základné istoty;– od 38:00 – čo si myslí o obviňovaní elít;– po 43:00 – že to, čo sa kedysi šepkalo v neonacistických činkárňach, dnes hovorí premiér;– od 47:00 – ako do európskych extrémistických debát zapadajú slovenskí Rómovia;– po 52:00 – že mocní sa prispôsobujú hlúpym.

Richard Sulík a Boris Kollár pôjdu do volieb spoločne na kandidátke s názvom Sme rodina a Sulíkovci. Bývalý predseda SaS na nej obsadí každé párne miesto, s výnimkou Jany Bittó Cigánikovej ale neprezrádza, kým. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom hovorí, akú formu bude mať ich spolupráca, či sú s Kollárom programovo a politicky kombatibilní, ale aj ako vníma úspech AfD v Nemecku a koho by chcel za premiéra.

AfD už nie je iba stranou východného Nemecka. Po historickom výsledku v Sasku-Anhaltsku jej podpora rastie aj v západnej časti krajiny a v celoštátnych prieskumoch je najsilnejšou politickou stranou. Politológ a publicista Petr Robejšek v debate s Ninou Lexovou v relácii Pravda vo svete jej úspech interpretuje bez obalu: časť občanov má pocit, že je na druhom mieste, a už neverí, že medzi etablovanými stranami existuje skutočná politická alternatíva. AfD preto považuje za legitímnu voľbu – zároveň však upozorňuje, že ani ona nemusí byť imúnna voči tomu, čo dnes kritizuje – „vírusu sebestrednosti“.  Petr Robejšek je český politológ, ekonóm a publicista, ktorý po emigrácii v roku 1975 dlhé desaťročia žil a pôsobil v Nemecku. V Hamburgu vyštudoval ekonómiu a habilitoval sa v politických vedách. Viac než dve desaťročia pôsobil v tamojšom Medzinárodnom inštitúte pre politiku a hospodárstvo Haus Rissen, ktorý v rokoch 1998 až 2007 viedol.

Ešte pred pár rokmi by zisk 40 percent pre extrémistickú stranu Alternatíva pre Nemecko vyznieval ako nonsens. Dnes je to v rámci spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko nová realita a dokonca sa vynárajú obavy, že by strana mohla získať absolútnu väčšinu, vládnuť sama a presadiť to, čo hlása na verejných mítingoch či deklaruje vo svojom politickom programe. Ako to, že v Nemecku práve strana ako AfD, bojujúca proti inklúzii a obhajujúca menej Hitlera v učebniciach dejepisu, získava politické body, s akými témami oslovuje voličov a do akej miery využíva strach Nemcov z migrácie či sociálnej nerovnosti? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta reportérky Českej televízie v Berlíne Heleny Truchlej. Zdroje zvukov: ČT24, Der Spiegel, Instagram/Helena Truchlá Odporúčanie: Dnes odporúčam knihu Prípitok na predkov od Wojciecha Góreckého, ktorá rozpráva príbeh Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska. Kaukaz je pre mňa osobne komplikovaný a z hľadiska histórie ťažko pochopiteľný región, Wojciech ale veľmi šikovne prepletá rozhovory s trochou minulosti a kniha má preto skvelý priebeh. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme ho ako bývalého ministra školstva, no aktuálne pôsobí ako konzultant a politický komentátor. Juraj Draxler študoval v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska i v Nemecku, pracoval ako tlmočník, výskumník v Centre pre európske politické štúdie v Bruseli, ale tiež ako novinár v agentúre Reuters. Ako chlapec bol členom Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. V tejto epizóde Nočnej pyramídy sa s ním rozpráva Kata Martinková. | Hosť: Juraj Draxler (konzultant, komentátor, bývalý minister školstva). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Dlhé roky patril k najvýraznejším postavám a najobávanejším strelcom našej najvyššej domácej súťaže. Svoje najúspešnejšie obdobie zažil ako ofenzívny líder MFK Dukla Banská Bystrica a po legionárskej anabáze v maďarskom MTK Budapešť sa toto leto opäť vrátil domov pod Urpín. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie slovenský útočník Róbert Polievka.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátorom Muťom poodhalil nielen náročný vstup Banskej Bystrice do novej sezóny, ale aj svoje hlboké vnútorné prežívanie reprezentačných zápasov. Špeciálnou témou bol aj jeho neuskutočnený prestup do bratislavského Slovana či úsmevná príhoda o tom, ako sa z nevinnej kabínovej narážky stal virálny fenomén na celom Slovensku.Návrat domov si skúsený zakončovateľ predstavoval inak. Mužstvo v úvode ročníka doplácalo na rozbitú letnú prípravu plnú zranení, čo vyústilo do série prehier a predčasného konca hlavného trénera. Ako banskobystrický patriot a cenná posila cíti obrovskú zodpovednosť, no zároveň otvorene hovorí, že futbalový život na Slovensku je veľkou drinou. Fanúšikovia totiž na tribúnach často vidia len platy hráčov, no nevidia už celoživotné obety a neistoty, ktoré so sebou tento šport prináša.Atmosféru v tíme navyše nedávno zbytočne narušil únik internej komunikácie, keď kapitán adresoval obrancom uštipačnú, no vyslovene žartovnú poznámku. „Snažili sme sa len odľahčiť situáciu, tak som nášmu stopérovi Ľubovi povedal, že keby udržali vzadu nulu tak ako my vpredu, máme dva body a nikto nám nič nepovie,“ vysvetlil incident, na ktorý sa ho následne prekvapivo pýtali aj cudzí ľudia na čerpacej stanici.Značná časť debaty sa točila aj okolo jeho kariérnych krokov. Klenot domácej súťaže priznal, že ostro sledovaný a napokon neuskutočnený prestup do Slovana Bratislava s odstupom času neľutuje, pričom chápe, že banskobystrický majiteľ potreboval z transferu peniaze ihneď a nie v dlhoročných splátkach. Témou, ktorá ho však vnútorne stále najviac hryzie, je pôsobenie v národnom tíme. Napriek obrovskej drine a dôležitej čiernej práci na hrote útoku totiž nedokázal v najcennejšom drese streliť vytúžený gól.Hoci za Slovensko nastupoval v dôležitých dueloch a čelil aj hviezdam na čele s Cristianom Ronaldom, strelecká smola ho napokon pripravila o účasť na majstrovstvách Európy v Nemecku. „Pred každým jedným zrazom som si hovoril, že to už musím konečne zlomiť, lebo ak to nezlomím, pôjde to so mnou ďalej. Úprimne ma to stále veľmi mrzí, pretože hoci som tam odrobil penzum práce, na hrotového útočníka sa bude vždy pozerať len cez góly,“ priznal úprimne čerstvý tridsiatnik.Róbert Polievka v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal okrem iného aj na to, aké to bolo vymeniť si dres s hviezdnym Joaom Cancelom po ťažkom zápase proti Portugalsku, prečo by v prípade lukratívnej ponuky z exotiky neváhal ani sekundu, ako sa vyrovnával so zahodenou stopercentnou šancou proti Žiline, či z akého dôvodu ho momentálne neteší dianie v jeho obľúbenom anglickom Liverpoole.

Dlhé roky patril k najvýraznejším postavám a najobávanejším strelcom našej najvyššej domácej súťaže. Svoje najúspešnejšie obdobie zažil ako ofenzívny líder MFK Dukla Banská Bystrica a po legionárskej anabáze v maďarskom MTK Budapešť sa toto leto opäť vrátil domov pod Urpín. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie slovenský útočník Róbert Polievka.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátorom Muťom poodhalil nielen náročný vstup Banskej Bystrice do novej sezóny, ale aj svoje hlboké vnútorné prežívanie reprezentačných zápasov. Špeciálnou témou bol aj jeho neuskutočnený prestup do bratislavského Slovana či úsmevná príhoda o tom, ako sa z nevinnej kabínovej narážky stal virálny fenomén na celom Slovensku.Návrat domov si skúsený zakončovateľ predstavoval inak. Mužstvo v úvode ročníka doplácalo na rozbitú letnú prípravu plnú zranení, čo vyústilo do série prehier a predčasného konca hlavného trénera. Ako banskobystrický patriot a cenná posila cíti obrovskú zodpovednosť, no zároveň otvorene hovorí, že futbalový život na Slovensku je veľkou drinou. Fanúšikovia totiž na tribúnach často vidia len platy hráčov, no nevidia už celoživotné obety a neistoty, ktoré so sebou tento šport prináša.Atmosféru v tíme navyše nedávno zbytočne narušil únik internej komunikácie, keď kapitán adresoval obrancom uštipačnú, no vyslovene žartovnú poznámku. „Snažili sme sa len odľahčiť situáciu, tak som nášmu stopérovi Ľubovi povedal, že keby udržali vzadu nulu tak ako my vpredu, máme dva body a nikto nám nič nepovie,“ vysvetlil incident, na ktorý sa ho následne prekvapivo pýtali aj cudzí ľudia na čerpacej stanici.Značná časť debaty sa točila aj okolo jeho kariérnych krokov. Klenot domácej súťaže priznal, že ostro sledovaný a napokon neuskutočnený prestup do Slovana Bratislava s odstupom času neľutuje, pričom chápe, že banskobystrický majiteľ potreboval z transferu peniaze ihneď a nie v dlhoročných splátkach. Témou, ktorá ho však vnútorne stále najviac hryzie, je pôsobenie v národnom tíme. Napriek obrovskej drine a dôležitej čiernej práci na hrote útoku totiž nedokázal v najcennejšom drese streliť vytúžený gól.Hoci za Slovensko nastupoval v dôležitých dueloch a čelil aj hviezdam na čele s Cristianom Ronaldom, strelecká smola ho napokon pripravila o účasť na majstrovstvách Európy v Nemecku. „Pred každým jedným zrazom som si hovoril, že to už musím konečne zlomiť, lebo ak to nezlomím, pôjde to so mnou ďalej. Úprimne ma to stále veľmi mrzí, pretože hoci som tam odrobil penzum práce, na hrotového útočníka sa bude vždy pozerať len cez góly,“ priznal úprimne čerstvý tridsiatnik.Róbert Polievka v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal okrem iného aj na to, aké to bolo vymeniť si dres s hviezdnym Joaom Cancelom po ťažkom zápase proti Portugalsku, prečo by v prípade lukratívnej ponuky z exotiky neváhal ani sekundu, ako sa vyrovnával so zahodenou stopercentnou šancou proti Žiline, či z akého dôvodu ho momentálne neteší dianie v jeho obľúbenom anglickom Liverpoole.

1. Doterajšia konsolidácia zlyháva, vláda hospodári nezodpovedne, hovorí predseda rozpočtovej rady 2. Mladí sú finančne zodpovední, ale hypotéky ich tlačia k zemi 3. V Glovise hrozí štrajk. Problém môže zasiahnuť aj Kiu 4. Krátko o vládnom splnomocnencovi pre jadro, nálade v Nemecku a blamáži Energetiky Slovensko 

Oveľa dôležitejšie než týždeň dovolenky je to, ako si nastavíme svoje každodenné aktivity. Ak sme dlhodobo v strese, jeden týždeň dovolenky nás nezachráni. S tlakom, ktorý na nás pôsobí, je potrebné pracovať priebežne počas našich bežných dní. Koľko oddychu vlastne potrebujeme? Odpoveď, ktorú v novej epizóde podcastu Veda na dosah ponúka MUDr. Igor Riečanský, vedúci oddelenia behaviorálnej neurovedy Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Centra experimentálnej medicíny SAV, je jednoduchá aj náročná zároveň – všetko je veľmi individuálne. Kým niekomu na regeneráciu stačí jeden deň, iný potrebuje tri týždne. Kľúčom nie je univerzálny recept, ale sebapoznanie.V rozhovore Igor Riečanský vysvetľuje, prečo je dlhodobá záťaž nebezpečnejšia, než sa na prvý pohľad zdá, a ako sa dokáže podpísať nielen na psychike, ale aj na fyzickom zdraví. Vždy je však potrebné pozerať sa na konkrétneho človeka a jeho individuálny problém. V rozhovore sa výskumník kriticky pozerá aj na populárne rady a návody, ktoré na nás valia médiá a spoločnosť, teda na presvedčenia o tom, akí by sme mali byť produktívni, odolní či disciplinovaní. Paradoxne práve tieto rady sa môžu stať ďalšou záťažou. Ako sa im nepodriaďovať? Odpoveďou je opäť sebapoznanie, vedieť, v akom sme psychickom aj fyzickom stave, dokázať identifikovať vlastné pocity a emócie. Práve s týmto má podľa neho veľa ľudí problém.Ak človek sám sebe rozumie, ľahšie rozpozná, či práve teraz potrebuje oddych alebo nie. Mnohí ľudia sa však podľa Riečanského nevedia zastaviť a byť sami so sebou. Chýba im schopnosť sebareflexie. V podcaste zaznie vysvetlenie pojmu neuroplasticita, ktorý si možno v zjednodušenej podobe predstaviť ako akékoľvek učenie sa. V rozhovore sa pozrieme na to, ako by mal vyzerať zdravý vzťah k práci: keď sa do nej človek teší, nemá problém sa do nej vracať, prichádza s novými nápadmi a entuziazmom. Otázka Prečo sa takto cítim? je podľa neho jednou z najužitočnejších, akú si môžeme položiť, pretože dokáže veľmi veľa vysvetliť.Reč príde na dopamín, pojem, ktorý sa dnes v bežnej reči používa často zjednodušene, zľudovene a neodborne, no v skutočnosti je jeho úloha v mozgu oveľa komplexnejšia. Igor Riečanský priblíži aj svoju prácu na čele oddelenia behaviorálnej neurovedy a potvrdí, že slovenská veda je na veľmi dobrej medzinárodnej úrovni. V rozhovore prídeme na to, prečo neexistuje jeden návod pre všetkých, a povieme si, že najlepším kompasom v starostlivosti o seba je schopnosť naozaj sa počúvať.MUDr. Igor Riečanský, DrSc., je vedúci oddelenia behaviorálnej neurovedy ÚNPF CEM SAV. Zaoberá sa výskumom mozgu – nervových základov psychických funkcií a ich porúch. Študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia absolvoval semestrálne štipendijné pobyty na lekárskych fakultách v Neapole a vo Viedni. Doktorandské štúdium v neurovede absolvoval na International Graduate School of Neuroscience v Bochume v Nemecku. Má lekársku klinickú špecializáciu v psychiatrii. Viacero rokov pôsobil ako vedec a pedagóg na Fakulte psychológie Viedenskej univerzity. V súčasnosti je pedagogicky aktívny na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity a Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Na krajanských vlnách: Slovenská mozaika - vysielanie o Slovákoch a pre Slovákov žijúcich v Českej republike; prvýkrát zaznela v éteri Českého rozhlasu v roku 2009, dnes sa šíri výlučne sociálnymi sieťami; o programe, krajanoch, výhodách a úskaliach vysielania cez sociálne siete hovorí Viera Kučerová; Slovenské lektoráty vo svete: Slovenčina v Kolíne nad Rýnom: Samuel Koruniak – mladý jazykovedec z Petrovca, ktorý šíri slovenčinu v Nemecku; je jedným z mála zahraničných Slovákov, ktorí vyučujú slovenský jazyk a kultúru v zahraničí; Letná hudobná kapitolka - letné hudobné hity zaspievajú Eva Kostolányiová, Pavol Hammel, Imt Smile a Kali.

Väčšina z nás začne riešiť plodnosť až vo chvíli, keď sa počať nedarí. Lenže vtedy už často bojujeme s časom aj s mýtmi, ktoré nám roky nikto neuviedol na pravú mieru. Jeden z najrozšírenejších hovorí, že neplodnosť je ženská záležitosť. Pravda je iná a v tejto epizóde si vysvetlíme, prečo.Spolu s gynekologičkou a špecialistkou na reprodukčnú medicínu z Gyncare MUDr. Denisou Mišurdovou sa pozrieme na to, ako sa o svoju plodnosť starať už dnes, aj keď dieťa práve neplánujete, a kedy nastáva správny čas prestať čakať a začať konať.

Súhrn diania v kresťanskom svete od redaktora Pavla Hudáka. V aktuálnom súhrne sa dozviete: -prečo Vatikán nedovolil kázať laikom v Nemecku, -prečo sme sa venovali prípadom sexuálneho zneužívania -a aká škoda zostala po útoku dronom na ukrajinský kláštor.

Osemnásťročná bežkyňa z Trnavy fantastickým spôsobom vylepšila vlastný slovenský juniorský rekord. Na pretekoch v Nemecku prvýkrát prekonala métu 53 sekúnd a potvrdila svoju vynikajúcu formu. Vyspovedali sme ju v Trnavskom rádiu.

ozhovor s Milanom Policianom, spolumajiteľom firmy TJ Legal - https://tj-legal.com/ ktorý na základe vlastných skúseností z Nemecka pomáha Slovákom zorientovať sa v komplikovaných zahraničných zákonoch. Vysvetľuje, ako môžu zamestnanci, živnostníci či kamionisti získať od cudzích úradov tisíce eur na vrátených daniach a prídavkoch, a na čo si dať pozor, aby nedostali likvidačné pokuty. O čom bolo video: Príbeh šéfa firmy: Milan Polician začal v Nemecku makať rukami od nuly. Nevedel dobre jazyk, no vypracoval sa na manažéra a po 12 rokoch sa vrátil domov. Ako vyrástla TJ Legal: Firmu založili dvaja kamoši zo strednej školy u seba v obývačke. Dnes majú 65 zamestnancov a pomáhajú ľuďom v rôznych krajinách. Slováci zbytočne prichádzajú o peniaze: Mnoho ľudí prerába na daniach a prídavkoch len preto, že nepoznajú zákony. Peniaze späť aj pre obyčajných robotníkov: V Nemecku či Rakúsku vám štát vráti peniaze za cestu do práce, ubytovanie, stravu alebo montérky. Netreba na to živnosť, no musíte o to sami požiadať. Prípad z praxe: Jeden klient kvôli chybám úradom doplácal. Keď mu v TJ Legal prerobili papiere, štát mu spätne vyplatil 27 000 €. Veľké riziko pre živnostníkov: Ak robíte na jednom mieste v zahraničí viac ako rok, zahraničný daňový úrad si na vás posvieti. Môžu vám spätne napariť obrovské dane a pokuty. Pasca na kamionistov: Vodiči kamiónov často dostávajú menšie diéty, než na aké majú právo. Rada na záver: Ak chcete úspešne podnikať a nezblázniť sa z toho, musíte mať poriadok v hlave. Milan Polician: Web: https://tj-legal.com/ Linkedin: https://www.linkedin.com/in/milan-pol... Stanislav Ličko: Linkedin: / stanislav-li%c4%8dko-95a806121 Instagram: / stanislavlicko Facebook: / stanislavlickopodcast Chcete byť hosťom v mojom podcaste a budovať svoju značku, autoritu a získavať povedomie a nových klientov? Pozrite si možnosti na: https://www.vzdymasnavyber.sk/podcast/ alebo napíšte na podcast@vzdymasnavyber.sk a spojíme sa ohľadne možností spolupráce. Najnovšia kniha Mapa k bohatstvu, ako vybudovať slobodný a bohatý život objednajte s poštovným zdarma tu: https://stanislavlicko.com/ Prinášam rozhovory so zaujímavými hosťami, ktorí majú cenné skúsenosti a viem, že vás to inšpiruje. Nezabudnite dať Odber a zapnúť Upozornenia.

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Zakladateľ Finax Juraj Hrbatý hovorí o investovaní často ako o nástroji pokoja. Nie náhodou firma používa slogan „Invest and Relax“. V rozhovore pre podcast „Prečo práve oni?“ však nehovoril len o financiách, ale aj o rakovine, hodnotách, rodine či potrebe meniť podnikateľské prostredie na Slovensku. Finax vznikol s cieľom sprístupniť investovanie aj ľuďom, ktorí sa vo financiách neorientujú. Podľa Hrbatého nemusí byť investovanie komplikované ani určené len pre bohatých klientov.„Chceme ľuďom ukázať, že investovanie môže byť bežnou súčasťou života,“ hovorí. Klienti podľa neho prejdú jednoduchým dotazníkom, na základe ktorého firma nastaví vhodnú investičnú stratégiu a následne sa o portfólio stará automaticky.Dnes Finax spravuje približne 1,6 miliardy eur a má viac ako 100-tisíc klientov. Pôsobí nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku, Chorvátsku či Nemecku.Finax sa dlhodobo venuje aj finančnému vzdelávaniu. Hrbatý s kolegami napísal knihu „Koľko stojí vaše šťastie?“, ktorá sa snaží meniť pohľad ľudí na peniaze.Podľa neho totiž peniaze samy o sebe šťastie neprinášajú, no dokážu výrazne znížiť stres a priniesť väčší pokoj do života. „Peniaze sú podľa štatistík jeden z najväčších stresorov v živote ľudí,“ hovorí.Za dôležitejšie než luxus považuje možnosť mať čas na rodinu a pokoj. Jednou z tém, ktorú Hrbatý dlhodobo otvára, je slabá finančná gramotnosť na Slovensku. Finax preto pripravuje aj učebnice finančnej gramotnosti pre školy, hoci priznáva, že projekt napreduje pomalšie, než očakával.Zároveň upozorňuje, že Slovensku chýba rozvinutý kapitálový trh a domáce firmy, do ktorých by mohli Slováci investovať.„Naši klienti by chceli investovať aj do slovenských firiem. To potom vytvára pracovné miesta a kvalitnú budúcnosť pre ich deti,“ hovorí.Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  ⁠⁠spoločnosť EY⁠⁠. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  ⁠⁠tomto odkaze⁠⁠. 

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Slováci v Nemecku: Štefan Lukáč je lekár, zaoberá sa výskumom rakoviny prsníka a endometriózou; Za svoje vedecké počiny získal v roku 2023 dve významné ocenenia od nemeckého Ministerstva zdravotníctva; Slováci v Maďarsku: Červený mramor z Tardoša, o aktivitách jednej zo slovenských obcí hovorí Anna Crnečka; Slováci v Chorvátsku: Slovenské kultúrne centrum, sídli v Našiciach, zaoberá sa výskumnou a vedeckou činnosťou, aktivity centra približuje riaditeľka Sandra Kralj Vukšič;.

Nemecký kancelár Friedrich Merz má za sebou prvý rok vo funkcii. Na začiatku svojho mandátu sľuboval, že bude vládnuť tak dobre, že strana AfD, považovaná za extrémistickú, bude oslabovať. Opak je však pravdou. Nemecko stagnuje, podarí sa mu spraviť z neho opäť hybnú silu v Európe? Viac si už povedala moderátorka JOJ 24 Mária Ölvedyová s diplomatom, bývalým veľvyslancom v Nemecku a expertom na zahraničnú politiku Pavlom Hamžíkom a odborníkom na Nemecko Vladimírom Handlom z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej.

Putin oslavuje koniec ruskej vlasteneckej vojny a premiér Fico je v Moskve opäť pritom. Na vojenskej prehliadke sa zúčastniť neplánuje a pred Moskvou bol v Nemecku, kde sa poklonil pamiatke umučených v bývalom koncentračnom tábore v Dachau.Situácia v Iráne je medzi tým neprehľadná a vyzerá to na krehké prímerie. Stredobodom pozornosti je Hormuzský preliv, ktorým pred vojnou prúdilo 20 % svetovej produkcie ropy a plynu. Prezident Trump poslal Iránu svoju mierovú dohodu, no tvrdí, že Irán riadia blázni a varuje pred ďalšími útokmi.Čo znamená premiérova návšteva Putina, ktorú niektoré štáty únie považujú za podporu agresora pre Slovensko? Čo z toho, že náš premiér chodí do Moskvy vlastne máme?A ako to vyzerá v Iráne? Je možná mierová dohoda, alebo bude vojna, ktorá má potenciál uvrhnúť svet do recesie, pokračovať ďalej? Aké sú možné scenáre? Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a predsedom DS-ODS Pavlom Mackom.

Vitaj pri počúvaní novej epizódy podcastu Rozhovory MD. Táto epizóda je trochu špeciálna. Po prvýkrát ťa ňou sprevádza nová moderátorská dvojica – a rovno si pozvala hostí z 2. ročníka Inkubátora. Spoločne sa rozprávame o tom, čo sa stane, keď sa stretne 25 lekárov po náročnom týždni…a napriek únave sa začne diať niečo, čo sami nazývajú „magic“.

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od redaktora Pavla Hudáka. V aktuálnom súhrne sa dozviete: -že Sudety sú pre nás „laboratóriom“, -ako veľmi klesá počet zasvätených v Nemecku, -koľko podnetov zo zneužívania registrovala cirkev na Slovensku.

Štátne nemocnice dlžia svojim dodávateľom stovky miliónov eur. Že s tým treba niečo robiť, sa hovorí už dlho. Problém je, že to „niečo“ si veľa aktérov predstavuje veľmi rôzne a ani jednej vláde sa doposiaľ nepodarilo nastaviť smerovanie zdravotníctva tak, aby fungovalo dobre pre pacienta a nevytváralo sekeru v rozpočte. Či tento dlhový syndróm dokáže opraviť vláda Roberta Fica a či do toho zapojí finančné skupiny ako napríklad Penta, sa Nikola Šuliková Bajánová pýta reportéra denníka SME Jána Krempaského. Odporúčanie: Ak by ste sa chceli na tému pozrieť zo širšieho geografického uhla, tak pripájam reportáž od stanice Deutsche Welle, ktorá rozoberá, ako je možné, že sú zadlžené nemocnice v Nemecku. Problémy s dlhom tam má nadpolovičná väčšina zariadení, a to sa Nemecko často ukazuje ako príklad verejného zdravotníctva. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ryan Gosling si spraví výlet do vesmíru, mladík v nacistickom Nemecku sa stane súčasťou odboja a z Čiech prichádza štýlová krimi-komédia. Čo z toho sa oplatí vidieť? Pustite si nový diel .týždňa vo filme a možno sa dozviete.

Ceny benzínov a nafty stúpajú. Aktuálne ich u nás tankujeme za približne euro a 53 centov na liter, v Rakúsku či Nemecku už to môže byť cez dve eurá. So svetovými trhmi s ropou otriasa Americko-izraelská vojna v Iráne. Dôvodom je kritický Hormuzský prieliv, ktorým sa pred vojnou prepravilo až 20 % celosvetovej produkcie ropy.Ako vážne ešte môže vojna v Iráne ovplyvniť ceny a prepravu ropy? Môže sa stať že Európa ostane bez ropy? Ako sa to ešte odrazí v cenách na čerpačkách a za koľko môžeme tankovať na budúci týždeň? Aké možnosti ovplyvniť cenu na čerpačkách má vláda? Mala by nejako zasiahnuť? Je možné ceny zastropovať? A aký vplyv budú mať drahšie palivá na naše rodinné rozpočty a ekonomiku štátu?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom a expertom na energetiku, šéfredaktorom portálu Energie-portal.sk Radovanom Potočárom s analytikom J&T Banky Stanislavom Pánisom.

Hosťom Panorámy Rádia Regina Západ je v tejto epizóde generálny sekretár SZĽH Miroslav Lažo. Ako hokejista brázdil ľady na Slovensku, Česku, Nemecku, Rusku aj Švédsku. S Mirom Čiefom debatujú o jeho pestrej hráčskej kariére, v ktorej bol srdciarom, no aj jedným z najvylučovanejších hráčov, ale aj o tom, ako si zvykol na funkcionársky život a aké má čerstvé zážitky zo zimnej olympiády. | Hosť Panorámy: Miroslav Lažo (generálny sekretár SZĽH). | Moderuje: Miro Čief. | V Rádiu Regina Západ každú sobotu o 10. hod. Talkshow Hosť Panorámy Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

„Očakával by som, že takémuto kroku bude predchádzať analýza. Od roku 2006, kedy sa voľba poštou použila prvýkrát, som nezaznamenal jediné podanie na Ústavný súd SR“, pripomínan Rasťo Kužel z Memo'98, mimovládnej organizácie, ktorá monitoruje voľby doma i v zahraničí. „Ak chceme niečo meniť, musíme mať dôvody. Ak tvrdia, že systém nefunguje kvôli obavám o tajnosť hlasovania či manipuláciu, musíme sa pozrieť, či sa niečo také v minulosti udialo. Vieme si odpovedať, že nie“, dodáva.Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Očakával by som, že takémuto kroku bude predchádzať analýza. Od roku 2006, kedy sa voľba poštou použila prvýkrát, som nezaznamenal jediné podanie na Ústavný súd SR“, pripomínan Rasťo Kužel z Memo'98, mimovládnej organizácie, ktorá monitoruje voľby doma i v zahraničí. „Ak chceme niečo meniť, musíme mať dôvody. Ak tvrdia, že systém nefunguje kvôli obavám o tajnosť hlasovania či manipuláciu, musíme sa pozrieť, či sa niečo také v minulosti udialo. Vieme si odpovedať, že nie“, dodáva.Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Reprezentáciu slovenských kadetiek priviedol k výnimočnému úspechu v dejinách hádzanej - prvému miestu na Majstrovstvách Európy. Pavol Streicher roky pôsobil a žil i v Nemecku. Sandre Vychlopenovej porozpráva o detailoch trénerskej činnosti, aj prečo a kde mu najviac chutil život i jedlo. Ako vidí budúcnosť tohto športu u nás a kto tvorí zázemie, ktoré mu v trénerskej profesii najviac pomáha, aj o tom viac v tejto epizóde NP. | Hosť: Pavol Streicher (tréner hádzanej mládežníckých reprezentácií doma, aj v Nemecku a Švajčiarsku). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

„Nemeckí výrobcovia si svoje výrobné kapacity nezrušili, ale iba zakonzervovali. V kombinácii s lacnejšou energiou to môže viesť k presunu výroby späť do Nemecka, a to aj s využitím pracovnej sily zo Slovenska. Zároveň sa v Nemecku v tichosti diskutuje o návrate troch odstavených jadrových elektrární,“ hovorí Július Kostolný, podpredseda SOPK, ktorý bol hosťom relácie Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Európska únia sa podľa podnikateľov v posledných rokoch vzdialila svojej hospodárskej podstate. Rozhodnutia v oblasti energetiky, klímy a regulácie výrazne zhoršujú podmienky pre priemysel, upozorňuje Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Ako jeden z najvýraznejších príkladov uvádza Lisabonskú stratégiu z roku 2000, ktorá mala z Európy urobiť najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta. „Už po piatich rokoch sa ukázalo, že tento cieľ je nereálny a stratégia musela byť korigovaná,“ pripomína J. Kostolný. Viac podrobností sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=5e70tFHyoNE&t=6s

Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje reťazce ako Tesco, Billa či Kaufland Martin Krajčovičom v rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí o krádežiach a agresívnych útokoch na predavačov, ale aj zákazníkov. Hovorí o vysokých cenách potravín, aj o tom, prečo v Nemecku vedia vyrobiť lacnejšie maslo ako na Slovensku, ale aj o tom, že bojkot samoobslužných pokladníc sa deje len na sociálnych sieťach.

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.Nahrával Vladimír Amrich.

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.Nahrával Vladimír Amrich.

Kvalifikácia o postup na MS vo futbale 2026 je na konci. Slovensko ju ukončilo výhrou so Severným Írskom a debaklom v Nemecku. Postúpilo tak do baráže, v ktorej sa stretne doma s Kosovom a ak postúpi, tak taktiež doma s lepším z dvojice Turecko - Rumunsko. Ako hodnotiť kvalifikáciu? Mali by sme hodiť prehru s Nemeckom za hlavu? Prečo v závere striedal Pekarík? Ako robí Calzona nomináciu? Aj to sa dozviete v podcaste Z redakcie od futbalových redaktorov ŠPORT.sk Erika Farkaša a Jána Jasenku.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sme (ne)zvládli zápasy so Severným Írskom a Nemeckomako by sme mali zobrať debakel z Nemeckaprečo v závere nastúpil Pekarík?prečo máme problém odohrať dva výborné zápasy za sebouako sa pozerať na Calzonove nominácie a čo by mohol robiť inakako dopadol žreb barážeako sa pozerať na Kosovoaká veľká výhoda bude domáce prostredie

Po vstupe do EÚ Slovensko stratilo príbeh. Vákuum, ktoré začali vypĺňať falošní proroci, tak to je zlyhanie našich elít. Chýba nám zjednocujúci sen, v ktorom by sme videli spoločnú budúcnosť. Nikto iný to za nás neurobí, hovorí ekonóm Martin Kahanec. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a prečo sa už nezaobídeme bez ekonomických migrantov?„Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych," to sú slová profesora ekonómie Martina Kahanca, ktorý sa venuje problematike pracovného trhu ako i dôstojných miezd. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a čo to vlastne tá dôstojná mzda znamená? Ako dnes vyzerá náš pracovný trh, kde sú jeho achilovky a kto z nás patrí medzi zraniteľné skupiny, ktoré majú problém si nájsť prácu? Prečo prakticky všetky ponovembrové vlády rezignovali na tému dostupného bývania a čo to robí s nízkou sociálnou mobilitou ako i značnými regionálnymi rozdielmi?Čo s naozaj veľkým problémom depopulácie Slovenska a prečo napokon budeme odkázaní na pracovných migrantov? Ako zastaviť únik mladých mozgov a prečo to nezvrátia finančné stimuly? No a napokon, ako ubližuje vládna konsolidácia prakticky celému Slovensku a prečo je tak dôležité - napriek tomu všetkému - nestrácať nádej a snažiť sa nájsť náš nový úspešný príbeh?Slovensko žije extrémne úspešný príbeh, ale toto čo teraz žijeme nie je cesta. Máme celkom dobré karty, ale hráme s nimi veľmi zle. No, nikto iný to za nás neurobí, hovorí Martin Kahanec a dodáva, že úlohou úlohou elít je dnes naštartovať pozitívnu špirálu dôvery, tvrdí Martin Kahanec..Ráno Nahlas s profesorom ekonómie, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martinom Kahancom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po vstupe do EÚ Slovensko stratilo príbeh. Vákuum, ktoré začali vypĺňať falošní proroci, tak to je zlyhanie našich elít. Chýba nám zjednocujúci sen, v ktorom by sme videli spoločnú budúcnosť. Nikto iný to za nás neurobí, hovorí ekonóm Martin Kahanec. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a prečo sa už nezaobídeme bez ekonomických migrantov?„Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych," to sú slová profesora ekonómie Martina Kahanca, ktorý sa venuje problematike pracovného trhu ako i dôstojných miezd. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a čo to vlastne tá dôstojná mzda znamená? Ako dnes vyzerá náš pracovný trh, kde sú jeho achilovky a kto z nás patrí medzi zraniteľné skupiny, ktoré majú problém si nájsť prácu? Prečo prakticky všetky ponovembrové vlády rezignovali na tému dostupného bývania a čo to robí s nízkou sociálnou mobilitou ako i značnými regionálnymi rozdielmi?Čo s naozaj veľkým problémom depopulácie Slovenska a prečo napokon budeme odkázaní na pracovných migrantov? Ako zastaviť únik mladých mozgov a prečo to nezvrátia finančné stimuly? No a napokon, ako ubližuje vládna konsolidácia prakticky celému Slovensku a prečo je tak dôležité - napriek tomu všetkému - nestrácať nádej a snažiť sa nájsť náš nový úspešný príbeh?Slovensko žije extrémne úspešný príbeh, ale toto čo teraz žijeme nie je cesta. Máme celkom dobré karty, ale hráme s nimi veľmi zle. No, nikto iný to za nás neurobí, hovorí Martin Kahanec a dodáva, že úlohou úlohou elít je dnes naštartovať pozitívnu špirálu dôvery, tvrdí Martin Kahanec.Ráno Nahlas s profesorom ekonómie, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martinom Kahancom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Nemecký „spiaci agent“, ktorý už roky žije v Anglicku, odhalí tajné plány spojeneckej armády, týkajúce sa vylodenia vo Francúzsku koncom druhej svetovej vojny. V Británii používa viacero mien, no v Nemecku je v okruhu Hitlerových dôverníkov známy pod prezývkou Die Nadel, Ihla. Je to nemilosrdný profesionálny zabijak, ktorý za sebou odstraňuje stopy tenkou dýkou, ukrytou v rukáve. Ostávajú za ním mŕtvoly, ktoré si polícia a najmä kontrašpionáž až neskôr začne spájať s jeho osobou. Vznikne podozrenie, že odhalil kamufláž maskujúcu skutočné miesto vylodenia Spojencov. Britské tajné služby pracujú dňom i nocou, aby ho chytili a zabránili mu vyviezť životne dôležité informácie do Nemecka. Plány na všetko odhodlaného agenta však nečakane zamieša príroda. Na mori ho zastihne prudká búrka a on stroskotá na maličkom ostrove pri pobreží Škótska, kde žijú len štyria ľudia. Podarí sa starému pastierovi, invalidovi na vozíku a krehkej žene s dieťaťom vyhrať na malom kúsku zeme zápas o život s nemilosrdným vrahom? "Špionážny román najvyššej úrovne." — The Baltimore Sun "Absolútne úžasný thriller, taký napínavý, taký dômyselný v zápletke a tak desivo realistický, že jednoducho nemôžete prestať čítať." — Publishers Weekly Audiokniha: Oko ihly Autor: Ken Follett Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 12:30 h Vydavateľstvo: Publixing a Tatran Audiokniha Oko ihly na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Oko ihly na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sa moderátori Julo a Muťo porozprávali s mediálnou manažérkou slovenskej futbalovej reprezentácie Monikou Jurigovou, ktorá poodhalila zákulisie svojej práce a každodenný život pri národnom tíme.Monika Jurigová, ktorá prišla do sveta futbalu vďaka svojmu otcovi a niekdajšiemu trénerovi Dušanovi Radolskému, dnes koordinuje všetky mediálne aktivity slovenských reprezentácií - od mužského A-tímu až po mládežnícke výbery. V rozhovore otvorene hovorila o tom, aké náročné je manažovať mediálne povinnosti hráčov, koordinovať rozhovory pre televízie a organizovať tlačové konferencie.Dozviete sa, ako vyzerá príprava hráčov na rozhovory a kto je podľa nej najlepší v komunikácii s médiami. Spomenula Stanislava Lobotku, Milana Škriniara, ale aj príbeh, ako sa v priebehu rokov vyprofiloval Tomáš Suslov, ktorý prišiel do reprezentácie ako 17-ročný a dnes je jednou z jej najvýraznejších osobností.Monika Jurigová prezradila aj to, čo sa deje v mixzóne bezprostredne po zápasoch, keď sú hráči plní emócií. „Niekto vie, že nerád rozpráva, tak povie: ‚Monika, tu by som nechcel ísť, nevieš ma prešupnúť? Pôjdem radšej robiť niečo iné,'” opísala situácie, keď sa snaží nájsť rovnováhu medzi požiadavkami médií, resp. partnerov a komfortom hráčov.Zaujímavý je aj pohľad na to, ako sa mediálna práca líšila počas covidového Eura a minuloročného šampionátu v Nemecku. „Na covidovom Eure boli tlačovky v podstate online. Ja som tam niekedy sedela len s trénerom a odpovedali sme cez monitory. Bolo to veľmi neosobné,” spomína.Monika Jurigová tiež vysvetlila, ako sa vyberajú hráči na oficiálne tlačové konferencie a čo znamená, keď sa na nej objaví konkrétny futbalista. „Nemôžete priniesť hráča, ktorý nebude v základnej zostave,” prezrádza jedno z pravidiel UEFA.V závere rozhovoru sa moderátori s Monikou Jurigovou venovali aj téme podpory slovenských fanúšikov. „Mňa to mrzí za chalanov. Dúfam, že ľudia prídu a pomôžu nám. Keď sa bavíme s hovorcami z menších krajín, tak v momente, keď prišli fanúšikovia a začali držať palce, tak sa im začalo dariť,” apeluje na fanúšikov pred blížiacimi sa kvalifikačnými zápasmi.Najnovšia epizóda podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prináša jedinečný pohľad na fungovanie slovenskej reprezentácie a život v jej zákulisí očami človeka, ktorý sprevádza našich futbalistov na každom kroku a pozná ich aj z inej stránky než tej, ktorú môžeme vidieť na ihrisku.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

1. Slovensko sa správa ako grobian v opere. 2. Koalícia chce potichu obmedziť našu integráciu s Európou a KDH je zatiaľ za. 3. Univerzita Petra Kotlára dobýja vedecký svet.

Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčasťou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.Zajtra, 8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Vojna však viedla i k spusteniu Železnej opony a uvrhnutiu strednej a východnej Európy pod nadvládu totalitného Sovietskeho zväzu. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem označujúci tie najzvhlejšie ideologické predstavy? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? "Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na tpo Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napríklad Tibor Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá bola živá v 20. rokoch v Taliansku, Španielsku, Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s bývalým poslancom SMERu, jedným z obnoviteľov sociálnej demokracie po Novembri 89 a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Štyria hrdinovia, tri divadlá a jedna kruto aktuálna divadelná hra Negatívy snehu. S režisérom Dávidom Pašekom sa v Divadle Jána Palárika v Trnave rozprávame o troch osudoch bojovníkov proti fašizmu, ktoré sa v jeho predstavení prelínajú.   Herec Štefan Lux mieri v roku 1936 do Ženevy, aby vyjadril svoj protest proti nacistickému Nemecku. Poľská fotografka Faye Schulman sa pridáva k partizánom a zakopáva v roku 1943 cenné negatívy. Trnavský rodák a spisovateľ Alfréd Wetzler s Rudolfom Vrbom utekajú v roku 1944 z koncentračného tábora, aby o ňom podali správu.

Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.