POPULARITY
Evanjelium podľa Jána 20:30-21:14 káže Šimon Evin Ján Píše svoje evanjelium, aby nás uistil, že vierou v Ježiša máme večný život. Ježišovo vzkriesenie to garantuje a vedie nás k radikálnemu životu nasledovania Ježiša.
List Hebrejom 5:11-6:20 káže Ján Verčimák Varovanie pred nebezpečenstvom lenivosti počúvať Božie slovo a povzbudenie k dôvere k Božiemu.
Prvý list Korinťanom 1:1-18 káže Ján Henžel Cirkev v reálnom svete je privilegovana spoločnosť, ale aj nedokonalá spoločnosť.
Evanjelium podľa Lukáša 16:1-14 káže Miroslav Balala Čo znamená byť múdrym správcom v dnešnom svete? Na čom skutočne záleží, keď sa pozrieme za hranice tohto života? Ježišovo podobenstvo o nepoctivom správcovi prináša náročné, ale dôležité otázky o našich prioritách, o tom, čo milujeme, a o večnosti.
Evanjelium podľa Lukáša 15:1-32 káže Marek Tomašovič O kom je príbeh o tzv. "Márnotratnom synovi"? V skutočnosti je o jeho staršom bratovi. Ten, namiesto záchrany, mlčí, zostáva vonku a zatvrdzuje sa. Tento príbeh nie je len o ňom – je aj o nás, o Cirkvi, a o tom, čo znamená poznať Otca, ale nepoznať jeho srdce. A predovšetkým o tom, že všetci potrebujeme skutočného staršieho brata, akého sme nikdy nemali, ale vždy potrebovali – ktorý pôjde za nami, nájde nás, zachráni a privedie späť domov k Otcovi.
Evanjelium podľa Lukáša 15:11-24 káže Marek Tomašovič Hovoríme „prepáč“ – ale niekedy to nestačí. Čo teda skutočne uzdravuje rozbité vzťahy? Ježišov príbeh márnotratného syna nám odhaľuje viac než len cestu domov. Je to pozvanie k premene, ktorá začína hlboko v srdci a vedie k skutočnej obnove.
Evanjelium podľa Lukáša 7:1-10 káže Dominik Svitel Veľkú dôveru si vyžaduje situácia, keď sa musíte spoliehať na slová niekoho, koho ste ešte nestretli. A to najmä, ak ide o život vášho blížneho. V tomto príbehu uvidíme, prečo je viera stotníka taká prekvapujúca a ako jeho spoľahnutie sa len na Ježišove slová prináša uzdravenie, ktoré je príkladom pre všetkých.
Evanjelium podľa Lukáša 15:11-32:0 káže Marek Tomašovič Rodiny sa rozpadajú – tie okolo nás, aj tie naše, aj tie zborové. Ako môžu vydržať pokope? V známom podobenstve o márnotratnom synovi často prehliadame jednu postavu, ktorá plytvá najviac: otca. Plytvá svojou láskou, odpustením, dokonca vlastným životom. Jeho ruky ostávajú otvorené, aj keď prázdne, stále čakajúce. Čo to znamená pre naše vzťahy, rodiny, náš zbor, pre našu vieru? A čo ak tým skutočne márnotratným v príbehu vôbec nie je ten syn?
Rút 4:13-22 káže Milan Mitana Noemi odchádzala do Moábu plná, no vrátila sa do Betlehema prázdna. No takto to nezostalo. V podobe milujúcej nevesty Rút, zaopatrenia od Boáza, a narodenia vnuka Obéda sa jej znovu vrátila plnosť. Boh neskončil ani s nami, ani s našimi pochovanými nádejami. Na konci knihy však zisťujeme, že to nie je len príbeh o Noemi, ale o Bohu, o nádeji Izraela, o nádeji v Kristovi, o nádeji vo večnosti.
Evanjelium podľa Marka 4:35-41 káže Dominik Svitel Môže sa ti zdať že ak robíš všetko to čo ti Ježiš hovorí budeš mať kľudný život. Ale práve z tohto textu sa dozvedáme, že ak robíme to čo nám Ježiš hovorí, tak budeme mať život plný výziev pri ktorých budeme môcť poznávať kým Ježiš vlastne je. A čím viac ho poznáme tým viac mu dôverujeme.
Evanjelium podľa Jána 1:1-14 káže Marek Tomašovič Čo je tvojou najväčšou túžbou pre tvoje dieťa? V našej tradičnej slovenskej spoločnosti by to bolo asi nasledovné: aby boli zdravé. Nejedna dobre mienená rada znie: „to je to hlavné.“ Ale je to tak? Je kariérny úspech, zbieranie zážitkov a bezstarostnosť života to najhlavnejšie?
Joel 4:1-21 káže Marek Tomašovič Čo sa stane, keď raz skončí vojna? Vojna totiž nekončí iba tým, že sa prestane bojovať. To samo o sebe nenastolí spravodlivosť. Ako to bude vyzerať, keď jedného dňa nastane Božia konečná spravodlivosť? Keď ten dlho očakávaný Deň Hospodina nakoniec príde? Nad tým sa dnes budeme zamýšľať. Nad koncom nielen Joela, ale všetkého.
Joel 3:1-5 káže Marek Tomašovič Uprostred knihy plnej Božieho hroziaceho súdu nachádzame azda jedno z najkrásnejších Božích zasľúbení.
Joel 2:18-27 káže Marek Tomašovič Pokánie otvára dvere k obnove, ktorá zasahuje nielen svet okolo nás, ale aj náš život a vzťah s Bohom. Boh nás cez Joela pozýva zamyslieť sa nad tým, ako jeho milosť dokáže obnoviť vyprahnutú pustatinu nielen okolo nás, ale aj tú v nás.
Evanjelium podľa Jána 11:28-37 káže Dominik Svitel Niekedy sa pýtame, či záleží Bohu na našom utrpení. V našom živote máme mnohé utrpenia a pnutia. A na to aby sme to zvládli, prirodzene hľadáme rôzne riešenia a odpovede. V príbehu o Lazárovi kde sa ľudia chcú vysporiadať s jeho smrťou, môžme vidieť nádej. Nádej v utrpení pre Lazára, jeho známych ale aj pre teba, bez ohľadu čím prechádzaš.
List Rimanom 7:7-25 káže Dávid Spodniak Boží zákon je svätý, ale jeho stret s naším hriešnym srdcom odhaľuje hlbokú realitu ľudského boja. Kázeň z Listu Rimanom 7 ukazuje, ako je zákon bez Božej milosti neschopný zmeniť srdce. Apoštol Pavol nás vedie k pochopeniu, že jediným skutočným riešením tohto vnútorného zápasu je Kristova milosť, ktorá nás nielen oslobodzuje, ale aj motivuje k poslušnosti z lásky.
Evanjelium podľa Lukáša 2:22-40 káže Marek Tomašovič Táto adventná kázeň nás pozýva do chrámu, kde Simeon a Anna s radosťou vítajú príchod zasľúbeného Spasiteľa. Príbeh ich očakávania a stretnutia odhaľuje hĺbku ľudskej túžby po úteche, nádeji a vykúpení. Ježišov príchod však nie je len potešením, ale aj výzvou, ktorá nás konfrontuje s otázkou: Ako na neho odpovieme my?
Evanjelium podľa Lukáša 1:57-80 káže Marek Tomašovič Adventné obdobie nás pozýva očakávať Božie navštívenie – príchod Záchrancu, ktorý prináša spásu a slobodu. Zachariášova pieseň v Lukášovi 1 nám pripomína, že skutočná záchrana začína v obnovení nášho vzťahu s Bohom. Hlboké Božie milosrdenstvo siaha do temnoty nášho života, aby nás priviedlo na cestu pokoja. Vianočný zázrak nie je len o udalostiach dávnej minulosti, ale o Božom svetle, ktoré dnes môže zažiariť aj v tých najtemnejších kútoch nášho srdca.
Evanjelium podľa Lukáša 1:46-56 káže Marek Tomašovič Keď nám na niečom záleží, spievame. Slovensko spievalo "Nech Bože dá", keď sme v 2002 bojovali o zlato. Dnes zase našou krajinou hýbe kontroverzia spojená s novým zhudobnením slovenskej štátnej hymny. Naše piesne zachytávajú náš príbeh, našu cestu a opisujú naše predstavy a nádeje pre budúcnosť. Tieto piesne si uchovávame v pamäti, učíme sa ich, formujú nás. Aj Biblia je plná spevu. A pri príchode Božieho Mesiáša, ľudia prepuknú do oslavných piesní. Dnes sa pozrieme na prvú z nich, na pieseň Márie, matky Ježiša.
Joel 2:12-17 káže Miroslav Balala Deň Hospodina pre jedných deň veľkej záchrany, pre druhých deň veľkej záhuby. Ako možno obstáť v tento deň? Prorok Joel vyzýva k pokániu a obráteniu sa k Bohu. Naša nádej totiž spočíva v hĺbke Božieho milosrdenstva a nemennosti jeho charakteru.
Joel 2:1-11 káže Marek Tomašovič Deň Hospodina prichádza — a je bližšie, ako si myslíme! Jeho príchod je neodvrátiteľný, jeho páľava je neznesiteľná. Kto ho môže zniesť?
Joel 1:1-20 káže Marek Tomašovič Boh posiela svojho proroka ku svojmu ľudu, aby mu otvoril oči a volal ho späť ku sebe. Deň Hospodina, ten hrozný deň skazy, sa tak môže pre nich stať radostným dňom záchrany.
Správy. Téma dňa. Panónsky háj. E. Kostolányová. Šport.
Prvý list Korinťanom 7 káže Martin Kaščák V rozdelený svet nám predáva rodinu a manželstvo ako to pravé naplnenie života, a na druhú stranu tak veľmi túži po naplnenom slobodnom single živote. Všetci ale vieme, že takýto život je úzkostilivý. Čo keď si nikoho nenájdem? Čo ak ma opustí člen rodiny? Len v Ježišovom kráľovstve a venovaní sa jemu nachádzame spokojnosť a radosť v akomkoľvek stave sme.
Malachiáš 3:19-24 káže Ján Henžel Deň Hospodinov bude definitívnym vyslobodením zo všetkého zlého pre tých, ktorí sa ho boja a pamätajú na jeho Zákon, ale dňom záhuby pre svojvoľníkov.
Žalmy 23 káže Ján Verčimák Vo svete v ktorom každému niekto, alebo niečo chýba, kde mame milión dôvodov na úzkosť, môže cirkev vyznávať že jej nič nechýba nech sa deje čokoľvek, pretože Hospodin je jej pastierom.
Evanjelium podľa Matúša 24:45-51 káže Dominik Svitel Ježiš hovorí v podobenstvách aby opísal čo sa ide onedlho stať. Ježiš odíde a vráti sa. A keď sa vráti tak jeho učeníci potrebujú bdieť. Alebo inak povedané majú duchovne "nezaspať na vavrínoch". Ježiš sa nevyhráža, že príde späť. On povzbudzuje, že príde späť. Ako nás nájde?
Žalmy 63 káže Marek Tomašovič Nemusíme ísť na skutočnú púšť, aby sme poznali púšť. Nemusíme mať vyprahnuto v ústach, aby sme vedeli, aké to je byť vyprahnutý vo vnútri. Je to však práve tu, na púšti, kde Boh kráľa Dávida učí a premieňa. A nielen jeho, ale aj nás – lebo aj nás Boh z času na čas berie na púšť. No nie preto, aby sa nás tam zbavil, ale aby náš hlad a smäď po Bohu mohol vyjsť na povrch, zosilnieť a priviesť nás späť ku nemu. Aby premenil tento náš púštny život na oázu radosti.
Žalmy 62 káže Marek Tomašovič Čo absorbuje, alebo pohlcuje tvoju úzkosť? K čomu sa obrátiš, keď sa na teba valí život a dolieha na teba jeho ťažoba? Keď pozoruješ dianie v našej krajine alebo celkovo na svete?; alebo keď cítiš tlaky v rodine alebo v manželstve alebo v blízkych vzťahoch?; keď to nedávaš v škole alebo v práci? Čo robíš s tým nepríjemným pocitom, že život ťa dusí, je toho zovšadiaľ priveľa a už jednoducho nevládzeš? V Žalme 62 dnes uvidíme Boha, ktorý dokáže absorbovať a uniesť nielen všetky trápenia nášho života, ale aj nás samých.
Evanjelium podľa Matúša 11:28-30 káže Marek Tomašovič AKÝ JE JEŽIŠ? — Aký obraz sa ti vykreslí v mysli, aký pocit ti prejde srdcom, keď začuješ jeho meno, keď si predstavíš ako sa pozerá na teba? Nepochybujem, že TEOLOGICKY by sme dali tú „správnu“ odpoveď – láskavý a zhovievavý, dobrý a trpezlivý, odpúšťajúci a milosrdný. O takom Ježišovi hovoríme naším spolužiakom, kolegom, súrodencom, susedom. Ale o akom Ježišovi hovoríme samým sebe? Čo prežívame vo vlastnom srdci?
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. V najnovšom podcaste Dejiny budeme hovoriť o neviditeľných dejinách, o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území, no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy ich vzniku, ale tiež príbehy ich zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, regionálnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné. Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary (Kostol Panny Márie), o chráme (Kalinkovo) ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zvyšky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bol neraz odchod alebo lepšie povedané nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z dnešným hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska. Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavný aktéri? Platí, že za zánikom kostolov 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo? Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským. Štefan Podolinský vyštudoval históriu a politológiu a od roku 2008 prevádzkuje spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk). Stál pri zrode dejepisnej olympiády a stále je členom autorského kolektívu pre základné školy. Je autorom troch vedecko-popularizačných kníh o románskych a gotických kostoloch na Slovensku, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Spolu s manželkou pred dvomi rokmi vydal svoju zatiaľ najnovšiu knihu: Kostoly a ich pohnuté osudy (Dajama 2022). – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Evanjelium podľa Matúša 7:24-29 káže Miroslav Balala Kto z nás už staval dom? Dnes si všetci nasadíme prilby a vydáme sa na stavbu. Prehliadneme si dva domy, ktoré stavajú muži v závere kázne na hore. Nebude to však nové bývanie s Vladom Voštinárom, pretože Ježiš nás vedie na oveľa detailnejšiu prehliadku. Každý dom sa totiž dá nastylovať dobre pre oko kupujúceho. Avšak to, ako sa v takom dome žije a aký je odolný, sa odhalí až časom. S Ježišom si teda prehliadneme tieto domy podrobne – ich základy, skúšky statiky a odolnosť. Poďme teda na stavby.
Evanjelium podľa Matúša 6:9-19 káže Štefan Evin Modlitbu Pánovu poznáme tak dobre, až nám hrozí, že ju nevieme počúvať. A predsa nám dáva možnosť prísť kedykoľvek k Otcovi a Pánovi vesmíru, vyliať si pred ním srdce, uistiť sa, že nás počuje a stará sa o nás. Radi a často ju hovoríme doslova. Ale ona je kostrou, podľa ktorej môžeme vyjadrovať naše vlastné modlitby našimi vlastnými slovami. Modlitbu Otče náš vieme povedať za pár sekúnd. Ale je dobré mať čas, dosť času, a pomaly si prejsť jej slovami. Premýšľať, čo znamenajú, čo vyjadrujú a reagovať v rozhovore s Bohom. Modliť sa pomalú Modlitbu Pánovu.
Evanjelium podľa Matúša 7:12-23 káže Marek Tomašovič Ježiš toho už povedal veľa, otázkou však je, čo s tým spravíme my. Ako zareagujeme na jeho slová? Keď zostúpime dole z vrchu, na ktorom sme počuli túto jeho kázeň, čelíme otázke: ktorým smerom sa vydáme?
Evanjelium podľa Matúša 7:7-11 káže Marek Tomašovič Predstav si, že by Aladinova čarovná lampa bola skutočná – pošúchaš ju a džin ti splní akékoľvek tvoje prianie. O čokoľvek ho poprosíš, to dostaneš. Ako by vyzeral tvoj život? Aké by to bolo, keby sa ti všetko splnilo? Na prvý pohľad sa môže zdať, že také niečo hovorí aj Ježiš svojim učeníkom: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám.“ Žiadne podmienky, žiadne pravidlá. Na prvé počutie to znie lákavo, ale aj falošne. Vieme však, že svet tak nefunguje. Tak ako to teda Ježiš myslel s vytrvalosťou v modlitbe?
Evanjelium podľa Matúša 7:1-6 káže Dominik Svitel A keď sa súdime navzájom tak si potrebujeme uvedomiť že my tiež budeme súdení. Nemôžem kázať vodu a piť víno to nikto nepríjme. Ale ak chcem pomôcť druhému, potrebujem nechať Ježiša aby on mne najprv pomohol.
Evanjelium podľa Matúša 6:19-34 káže Marek Tomašovič Či sme finančne zahojení, alebo trieme núdzu, nikto z nás nie je v bezpečí pred peniazmi. Ako ich nadbytok, tak aj ich nedostatok, môžu byť ohrozením pre naše srdce.
Evanjelium podľa Matúša 6:9-15 káže Marek Tomašovič Ako sa modlia nasledovníci Ježiša? So zdvihnutou hlavou ku svojmu nebeskému Otcovi a s otvorenými rukami ku svojmu núdznemu blížnemu.
Evanjelium podľa Lukáša 20:1-19 káže Ján Henžel Židovskí učitelia spochybňovali Ježišovu autoritu. On ju odôvodnil podobenstvom o nájomných vinohradníkoch. Ani my nie sme vlastníkmi, ale nájomníkmi, a preto sa budeme zodpovedať Vlastníkovi.
Evanjelium podľa Matúša 6:1-18 káže Miroslav Balala O akú slávu nám ide? Ježiš v tejto časti kázni na vrchu hovorí o spravodlivých činoch: dávaní, modlitbe a pôste a ide pri nich až do hĺbky srdca svojich poslucháčov. Skúmajme teda, prečo a ako môžeme žiariť vo svete bez očakávania ľudskej pochvaly, ale s túžbou, aby bol oslávený náš nebeský Otec.
Evanjelium podľa Matúša 5:38-48 káže Graham Baynon Splývate s okolím, alebo vyzeráte inak? Ježiš nás vyzýva, aby sme "vytŕčali", aby sme boli svetlom sveta. Ľudia budú priťahovaní, uvidia niečo iné. Možno to nepochopia. Možno si budú myslieť, že ste čudní. To by bolo dobré. Pretože ste ako Ježiš.
Evanjelium podľa Matúša 5:33-37 káže Marek Tomašovič Predstav si, keby všetci ľudia na svete jeden deň hovorili pravdu. Ako by vyzerala predvolebná diskusia bez klamstiev, kde kandidáti hovoria pravdu a či si naozaj myslia. Ako by vyzeralo randenie bez faloše a pretvárok? Alebo poistné podmienky bez skrytých "háčikov" a prekvapení? Nebol by život v takom svete lepší? Jednoduchší? Vo svojej najznámejšej kázni Ježiš opisuje obyvateľov nebeského kráľovstva a konkrétne to, ako majú byť známi svojou pravdivou a spoľahlivou rečou, a aj takto reprezentovať a odzrkadľovať svojho veľkého Kráľa.
Izaiáš 25:1-10 káže Marek Tomašovič Nie je nič horšie, ako prísť na hostinu najedený. Na hostine je hlad taký zvláštny pomocník, bez ktorého si asi sotva užijeme aj to najlepšie jedlo, ktoré nám predostrú. Hlad musí predchádzať hostine. To platí aj o tom našom duchovnom hlade a o veľkonočnej hostine, ktorú Boh pred nás predostiera. V knihe proroka Izaiáša počujeme slová o budúcej záchrane, ktorá príde cez hostinu spolu sa tak dnes pozrieme, ako Boh aj cez túto Veľkú noc môže nasýtiť hlad nášho života.
Evanjelium podľa Matúša 21:1-10 káže Marek Tomašovič Palmová, alebo tiež aj Kvetná, nedeľa. Nedeľa pred Veľkou nocou, počas ktorej Ježiš slávnostne vstúpil do Jeruzalema, a dal tak do pohybu sled udalostí, ktoré viedli ku krížu Veľkého Piatku. Ježiš však nebol prvým kráľom, ktorý prišiel do Jeruzalema na oslici. Naopak, Ježiš tu napodobňuje – a napokon prevyšuje – odveké očakávania prorokov a Božieho ľudu.
Evanjelium podľa Matúša 5:27-32 káže Marek Tomašovič Najlepšia cirkev je taká, ktorá je plná bezočivých ľudí, čo majú ľavé ruky. Kiež by práve taký bol náš zbor: celý ľavý. A bezočivý. Lebo tak nejak si Ježiš predstavuje svojich verných nasledovníkov: ľudí, ktorým chýbajú pravé ruky a jedno oko. Pretože to sú ľudia, ktorí berú čistotu a vernosť smrteľne vážne.
Evanjelium podľa Matúša 5:21-26 káže Dominik Svitel S Ježišovým príchodom sa priblížilo aj jeho kráľovstvo. Ježiš hovorí že keď ho chceme uctievať a zažívať jeho kráľovstvo, potrebujeme byť zmierení nielen s Bohom ale aj s bratom.
Evanjelium podľa Matúša 5:17-20 káže Marek Tomašovič Akým zákonom sa vo svojom živote riadiš? V dnešnej kázni budeme hovoriť o zákone, podľa ktorého sa žije v kráľovstve, ktoré Ježiš ohlasoval a priniesol. Uvidíme, podľa akého vnútorného zákona funguje toto kráľovstvo.
Evanjelium podľa Matúša 5:13-16 káže Marek Tomašovič Dobré jedlo musí dobre chutiť, aj dobre vyzerať. Jedno bez druhého nestačí. Jedno bez druhého je vlastne celkom zbytočné! Keď sa Ježiš snažil svojim nasledovníkom vysvetliť, ako má vyzerať jeho kráľovstvo, ktoré prišiel ohlasovať, a ktoré prinášal – tak ho opísal cez naše zmysly: cez chuť a zrak. Dnes v Matúšom evanjeliu uvidíme to, ako má chutiť a vyzerať život, ktorý odráža túto dobrú správu, toto evanjelium, o kráľovstve, ktoré Ježiš ohlasuje.
Evanjelium podľa Matúša 5:3-12 káže Marek Tomašovič Hneď v úvode Ježišovho manifestu o nebeskom kráľovstve čítame o tom, pre koho je toto kráľovstvo – kto môže byť jeho občanom, kto je pozvaný doň vstúpiť? Vidíme, že to nie sú žiadni uhladení ľudia, z ktorých srší sebavedomie. Akoby Ježiš vlastne hovoril, že táto nová spoločnosť nie je pre tých najlepších, pre smotánku, najvyššie kruhy spoločnosti, ale pre tých najslabších, pre niktošov, pre tých na samom spodku spoločnosti. A to je dobrá správa pre teba aj mňa – pretože to znamená, že snáď je v Ježišovom kráľovstve miesto aj pre nás.