POPULARITY
Prvý list Korinťanom 10:23-33 káže Štefan Evin
Prvý Petrov list 5:8-14 káže Marek Tomašovič
Prvý Petrov list 5:1-7 káže Štefan Evin
Prvý Petrov list 4:12-19 káže Miroslav Balala
Vôňa čerstvo upečenej klobásy, rázne pokriky z tribúny, kde sa mieša taktika s ľudovou slovesnosťou. Nefalšovaná vášeň, ktorú často nevidíte ani v najvyšších profesionálnych ligách. Presne o tomto je náš regionálny futbal. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Striedame! privítali moderátori Julo a Muťo hosťa, ktorý má slovenský amatérsky futbal v malíčku.Do štúdia prijal pozvanie futbalový redaktor ŠPORT.sk a aktívny hráč tímu Hajskala Ráztočno Ivan Mriška. Ten hneď v úvode mimoriadne trefne zhrnul podstatu tohto športu na našich dedinách: „Typická nedeľa na dedine je kostol, krčma, futbal a zase krčma.“ Podľa Ivana Mrišku je futbal vo viacerých obciach jedinou formou socializácie a plní nesmierne dôležitú kultúrnu funkciu. Zároveň však dvíha varovný prst a upozorňuje na to, že tradičných klubov postupne ubúda.Rozhovor sa však veľmi rýchlo presunul od dedinskej romantiky k tvrdej realite a pálčivým problémom, akým je napríklad financovanie amatérskych tímov. Skúsený novinár otvorene hovorí o takzvaných „dobrodruhoch“, ktorí do regionálneho futbalu investujú vlastné peniaze, hoci ide o čisto stratovú záležitosť.S tým je spojený aj kontroverzný fenomén platenia hráčov v najnižších súťažiach. Z rozprávania určite prekvapí fakt, že niektorí lokálni manažéri sú schopní dať hráčovi za jeden jediný zápas v ôsmej lige aj dvesto či tristo eur, pričom dotyčný sa ani len nemusí ukázať na tréningoch.Tieto praktiky podľa Ivana Mrišku nenávratne rozbíjajú kabínu a ničia futbalovú kultúru v obciach, zatiaľ čo iné dediny sa snažia nedostatok peňazí a úbytok dorastu riešiť napríklad zlúčením s okolitými obcami pod spoločnou hlavičkou.Okrem napätých financií podcast ponúka aj úsmevné, ba až priam neuveriteľné historky z dedinských trávnikov, aké dokáže napísať len sám život. Ivan Mriška napríklad spomína na fascinujúci rozhovor s brankárom, ktorý sa do brány postavil v neskutočných 72 rokoch.Osobitnou kapitolou sú rozhodcovia, ktorí sa na dedinách často ocitajú pod obrovským tlakom emócií z tribún. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sa arbitri musia po vyhrotenom zápase doslova zamknúť v kabíne, prosiť o pomoc a čakať, kým dorazí polícia a bezpečne ich vyprevadí von. Dlhoročný redaktor dokonca spomenul aj extrémny incident, pri ktorom sa situácia vyhrotila natoľko, že divák vytiahol na zápase atrapu revolvera.Amatérsky futbal tak podľa Ivana Mrišku balansuje medzi vášňou, tradíciou a tvrdou realitou. Napriek problémom si však zachováva svoje jedinečné čaro, ktoré na profesionálnej úrovni často chýba. Ako vyzerá zákulisie regionálnych súťaží, prečo kluby zanikajú a čo všetko sa môže stať na dedinskom ihrisku? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
Vôňa čerstvo upečenej klobásy, rázne pokriky z tribúny, kde sa mieša taktika s ľudovou slovesnosťou. Nefalšovaná vášeň, ktorú často nevidíte ani v najvyšších profesionálnych ligách. Presne o tomto je náš regionálny futbal. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Striedame! privítali moderátori Julo a Muťo hosťa, ktorý má slovenský amatérsky futbal v malíčku.Do štúdia prijal pozvanie futbalový redaktor ŠPORT.sk a aktívny hráč tímu Hajskala Ráztočno Ivan Mriška. Ten hneď v úvode mimoriadne trefne zhrnul podstatu tohto športu na našich dedinách: „Typická nedeľa na dedine je kostol, krčma, futbal a zase krčma.“ Podľa Ivana Mrišku je futbal vo viacerých obciach jedinou formou socializácie a plní nesmierne dôležitú kultúrnu funkciu. Zároveň však dvíha varovný prst a upozorňuje na to, že tradičných klubov postupne ubúda.Rozhovor sa však veľmi rýchlo presunul od dedinskej romantiky k tvrdej realite a pálčivým problémom, akým je napríklad financovanie amatérskych tímov. Skúsený novinár otvorene hovorí o takzvaných „dobrodruhoch“, ktorí do regionálneho futbalu investujú vlastné peniaze, hoci ide o čisto stratovú záležitosť.S tým je spojený aj kontroverzný fenomén platenia hráčov v najnižších súťažiach. Z rozprávania určite prekvapí fakt, že niektorí lokálni manažéri sú schopní dať hráčovi za jeden jediný zápas v ôsmej lige aj dvesto či tristo eur, pričom dotyčný sa ani len nemusí ukázať na tréningoch.Tieto praktiky podľa Ivana Mrišku nenávratne rozbíjajú kabínu a ničia futbalovú kultúru v obciach, zatiaľ čo iné dediny sa snažia nedostatok peňazí a úbytok dorastu riešiť napríklad zlúčením s okolitými obcami pod spoločnou hlavičkou.Okrem napätých financií podcast ponúka aj úsmevné, ba až priam neuveriteľné historky z dedinských trávnikov, aké dokáže napísať len sám život. Ivan Mriška napríklad spomína na fascinujúci rozhovor s brankárom, ktorý sa do brány postavil v neskutočných 72 rokoch.Osobitnou kapitolou sú rozhodcovia, ktorí sa na dedinách často ocitajú pod obrovským tlakom emócií z tribún. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sa arbitri musia po vyhrotenom zápase doslova zamknúť v kabíne, prosiť o pomoc a čakať, kým dorazí polícia a bezpečne ich vyprevadí von. Dlhoročný redaktor dokonca spomenul aj extrémny incident, pri ktorom sa situácia vyhrotila natoľko, že divák vytiahol na zápase atrapu revolvera.Amatérsky futbal tak podľa Ivana Mrišku balansuje medzi vášňou, tradíciou a tvrdou realitou. Napriek problémom si však zachováva svoje jedinečné čaro, ktoré na profesionálnej úrovni často chýba. Ako vyzerá zákulisie regionálnych súťaží, prečo kluby zanikajú a čo všetko sa môže stať na dedinskom ihrisku? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.
Prvý list Korinťanom 15:12-22 káže Marek Tomašovič Je dôležité, či Ježiš naozaj vstal z mŕtvych? Nie je jedno, či sa Veľkonočná nedeľa naozaj stala, keď máme Veľký piatok? Veď ak „Je dokonané!“ (Ján 19:30), načo potrebujeme Veľkonočnú nedeľu a vzkriesenie? Apoštol Pavol práve na toto odpovedá v liste, ktorý napísal do zboru v meste Korint. Niektorí tam pochybovali o tom, či vôbec vzkriesenie existuje. Nebolo to tak, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ metaforicky, akože v našich srdciach? Pavlovi to nestačí. Hovorí, že ak neexistuje vzkriesenie, tak ani Kristus nebol vzkriesený a to vedie ku trom márnostiam.
Prvý Petrov list 4:7-11 káže Marek Tomašovič
Prvý Petrov list 4:1-6 káže Marek Tomašovič
Prvý Petrov list 3:8-22 káže Miroslav Balala
Prvý Petrov list 3:1-7 káže Štefan Evin
Jakubov list 4:1 káže Ján Máhrik
Prvý Petrov list 1-2 káže Marek Tomašovič
Evanjelium podľa Jána 4:27-41 káže Marek Tomašovič
Evanjelium podľa Jána 4:19-26 káže Marek Tomašovič
Evanjelium podľa Jána 4:11-18 káže Marek Tomašovič
Evanjelium podľa Jána 4:1-17 káže Marek Tomašovič
Evanjelium podľa Jána 8:29 káže Štefan Evin
Genezis 4 káže Dominik Svitel
Evanjelium podľa Lukáša 1:26-45 káže Marek Tomašovič
Druhá Samuelova kniha 11:1-12:7 káže Marek Tomašovič Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audio záznamu.
Genezis 38 káže Marek Tomašovič
Prvý Petrov list 2:11-23 káže Marek Tomašovič
Prvý Petrov list 2:1-10 káže Marek Tomašovič
Prvý Petrov list 1:13-25 káže Štefan Evin
Prvý Petrov list 1:10-12 káže Marek Tomašovič
Žalmy 84 káže Adam Sinnett
List Efezanom 2 káže Saša
Prvý Petrov list 1:3-9 káže Marek Tomašovič
Prvý Petrov list 1:1-2 káže Marek Tomašovič
Žalmy 119:65-80 káže Tomáš Henžel
Žalmy 119:17-32 káže Dávid Spodniak
List Efezanom 4:1-6 káže Milan Mitana
Žalmy 119:129-144 káže Miroslav Balala
káže Ján Henžel
Žalmy 119:1-16 káže Marek Tomašovič Aké miesto má dnes v našom živote Božie slovo?Žalm 119 sa môže zdať len ako nejaký dlhý text plný prikázaní. Keď sa však naň lepšie pozrieme, uvidíme, že je v skutočnosti pozvaním vydať sa na cestu života. Prvá kázeň letnej série nás volá spomaliť, opäť objaviť krásu Písma, a možno — znovu sa do neho zamilovať. Zastav sa a nechaj sa osloviť tým, čo môže zmeniť nielen tvoje zvyky, ale aj tvoje srdce.
Evanjelium podľa Jána 20:30-21:14 káže Šimon Evin Ján Píše svoje evanjelium, aby nás uistil, že vierou v Ježiša máme večný život. Ježišovo vzkriesenie to garantuje a vedie nás k radikálnemu životu nasledovania Ježiša.
List Hebrejom 5:11-6:20 káže Ján Verčimák Varovanie pred nebezpečenstvom lenivosti počúvať Božie slovo a povzbudenie k dôvere k Božiemu.
Prvý list Korinťanom 1:1-18 káže Ján Henžel Cirkev v reálnom svete je privilegovana spoločnosť, ale aj nedokonalá spoločnosť.
Evanjelium podľa Lukáša 16:1-14 káže Miroslav Balala Čo znamená byť múdrym správcom v dnešnom svete? Na čom skutočne záleží, keď sa pozrieme za hranice tohto života? Ježišovo podobenstvo o nepoctivom správcovi prináša náročné, ale dôležité otázky o našich prioritách, o tom, čo milujeme, a o večnosti.
Evanjelium podľa Lukáša 15:1-32 káže Marek Tomašovič O kom je príbeh o tzv. "Márnotratnom synovi"? V skutočnosti je o jeho staršom bratovi. Ten, namiesto záchrany, mlčí, zostáva vonku a zatvrdzuje sa. Tento príbeh nie je len o ňom – je aj o nás, o Cirkvi, a o tom, čo znamená poznať Otca, ale nepoznať jeho srdce. A predovšetkým o tom, že všetci potrebujeme skutočného staršieho brata, akého sme nikdy nemali, ale vždy potrebovali – ktorý pôjde za nami, nájde nás, zachráni a privedie späť domov k Otcovi.
Evanjelium podľa Lukáša 15:11-24 káže Marek Tomašovič Hovoríme „prepáč“ – ale niekedy to nestačí. Čo teda skutočne uzdravuje rozbité vzťahy? Ježišov príbeh márnotratného syna nám odhaľuje viac než len cestu domov. Je to pozvanie k premene, ktorá začína hlboko v srdci a vedie k skutočnej obnove.
Evanjelium podľa Lukáša 7:1-10 káže Dominik Svitel Veľkú dôveru si vyžaduje situácia, keď sa musíte spoliehať na slová niekoho, koho ste ešte nestretli. A to najmä, ak ide o život vášho blížneho. V tomto príbehu uvidíme, prečo je viera stotníka taká prekvapujúca a ako jeho spoľahnutie sa len na Ježišove slová prináša uzdravenie, ktoré je príkladom pre všetkých.
Evanjelium podľa Lukáša 15:11-32:0 káže Marek Tomašovič Rodiny sa rozpadajú – tie okolo nás, aj tie naše, aj tie zborové. Ako môžu vydržať pokope? V známom podobenstve o márnotratnom synovi často prehliadame jednu postavu, ktorá plytvá najviac: otca. Plytvá svojou láskou, odpustením, dokonca vlastným životom. Jeho ruky ostávajú otvorené, aj keď prázdne, stále čakajúce. Čo to znamená pre naše vzťahy, rodiny, náš zbor, pre našu vieru? A čo ak tým skutočne márnotratným v príbehu vôbec nie je ten syn?
Rút 4:13-22 káže Milan Mitana Noemi odchádzala do Moábu plná, no vrátila sa do Betlehema prázdna. No takto to nezostalo. V podobe milujúcej nevesty Rút, zaopatrenia od Boáza, a narodenia vnuka Obéda sa jej znovu vrátila plnosť. Boh neskončil ani s nami, ani s našimi pochovanými nádejami. Na konci knihy však zisťujeme, že to nie je len príbeh o Noemi, ale o Bohu, o nádeji Izraela, o nádeji v Kristovi, o nádeji vo večnosti.
Evanjelium podľa Marka 4:35-41 káže Dominik Svitel Môže sa ti zdať že ak robíš všetko to čo ti Ježiš hovorí budeš mať kľudný život. Ale práve z tohto textu sa dozvedáme, že ak robíme to čo nám Ježiš hovorí, tak budeme mať život plný výziev pri ktorých budeme môcť poznávať kým Ježiš vlastne je. A čím viac ho poznáme tým viac mu dôverujeme.
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. V najnovšom podcaste Dejiny budeme hovoriť o neviditeľných dejinách, o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území, no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy ich vzniku, ale tiež príbehy ich zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, regionálnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné. Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary (Kostol Panny Márie), o chráme (Kalinkovo) ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zvyšky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bol neraz odchod alebo lepšie povedané nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z dnešným hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska. Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavný aktéri? Platí, že za zánikom kostolov 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo? Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským. Štefan Podolinský vyštudoval históriu a politológiu a od roku 2008 prevádzkuje spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk). Stál pri zrode dejepisnej olympiády a stále je členom autorského kolektívu pre základné školy. Je autorom troch vedecko-popularizačných kníh o románskych a gotických kostoloch na Slovensku, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Spolu s manželkou pred dvomi rokmi vydal svoju zatiaľ najnovšiu knihu: Kostoly a ich pohnuté osudy (Dajama 2022). – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.