Podcasts about hovor

Herečka Petra Dubayová sa za ostatné roky stala jednou z najobľúbenejších tvárí slovenských obrazoviek. Diváci si ju zamilovali ako odvážnu Evu Dušekovú v dobovom seriáli Dunaj, k vašim službám. Len nedávno sa jej život obrátil naruby, keď sa stala mamou a miesto pred kamerami aj na doskách, ktoré znamejú svet, dočasne vymenila za materské povinnosti. Narodenie dcérky Vesny prinieslo do života rodáčky novú dynamiku. Ako sama priznáva, materstvo ju oslobodilo. „Je to hrozne dobré, že si dovolím nebyť na seba možno taká prísna, ako som bola predtým,“ prezradila s úsmevom usadená v kresle v našom štúdiu. Spolu s partnerom, hercom Jakubom Jablonským, tak denne prežívajú nielen výzvy rodičovstva, ale aj nároky života v umeleckej brandži, ktorá ich oboch paradoxne spojila, no zároveň vystavila tlaku verejnosti. V rozhovore pre reláciu Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa herečka dotkla aj veľmi osobných a znepokojivých tém. Jednou z nich bola odvrátená tvár slávy, na ktorú, ako hovorí, nebola pripravená. „Psychicky som na to nebola pripravená. V niečom by som bola radšej, keby ma tí ľudia nepoznali,“ priznala úprimne. Nerátala vari s tým, či nebodaj nesnívala o tom, že keď raz prerazí v umeleckom svete, dosiahne aj popularitu a slávu? Dubayovej odpoveď v našom rozhovore vyššie je odzbrojujúco úprimná.  Málokto vie, že Petriným pôvodným snom nebolo herectvo, ale spev, ktorému sa venovala od detstva. Práve táto všestrannosť  ju formuje. Dnes patrí k umelcom, ktorí hľadajú hĺbku v každej postave a prácu pred kamerou a na javisku vníma takmer ako dve odlišné profesie. „Podľa mňa sú to až akoby dve povolania,“ vysvetľuje svoj pohľad. Herectvo pre ňu nie je len prácou, ale aj cestou k sebapoznaniu. „Určite to pomáha v poznaní seba samého,“ dodáva. V rozhovore s Petrou Dubayovou otvorili aj ďalšie témy. Ako prežívala natáčanie svojej seriálovej smrti? Prečo považuje divadlo za svoju srdcovku, no filmárčinu za inú profesiu? Ako jej a Jakubovi Jablonskému pomáha spoločné povolanie zvládať tlak médií? Ako vníma spoločenský a politický vývoj v krajine a nad čím sa ako rodičia s partnerom zamýšľajú pri plánoch do budúcnosti. Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

V tejto špeciálnej epizóde LTB prinášame otvorený pohľad dvoch lídrov Dedolesu, Jána Cifru a Jaroslava Chrapka, na situáciu firmy, dôvody neúspešnej reštrukturalizácie a plány, ktoré pripravujú. Dozviete sa, prečo sa rozhodli vstúpiť na platformu Temu a čo od toho očakávajú. Hovoríme o najväčších ponaučeniach z náročného obdobia aj o tom, akú rolu má CEO v Dedolese dnes. Všetko podrobne v novej epizóde LTB.Tento diel ti prináša nová Mazda 6e.

Lenka Ježová patrí k tváram politickej publicistiky na Slovensku. Diváci ju poznajú ako nekompromisnú, no zároveň pokojnú moderátorku, ktorá sa nebojí klásť politikom aj nepríjemné otázky. Práca v neustálom napätí, ovplyvnená rýchlosťou sociálnych sietí, si však vyberá svoju daň. Ako sama s úsmevom priznáva, pocit, že jej deň by potreboval viac hodín, je jej dôverne známy. „Každý deň mám pocit, že 24 hodín mi nestačí,“ hovorí v úvode rozhovoru tvár relácie Politika 24. Dôvodom je podľa nej obrovské kvantum práce, ktoré dnes novinárom dávajú samotní politici, najmä vďaka sociálnym sieťam. „Kedysi nám stačilo ísť na tlačovú konferenciu, dnes musíme strážiť oveľa viac zdrojov. Práca je náročnejšia ako v minulosti,“ vysvetľuje zmenu v novinárskej profesii. Intenzita a neustály tlak vedú podľa nej k javu, ktorý je v brandži bežný. „Neexistuje novinár, ktorý by už aspoň trikrát nevyhorel,“ hovorí otvorene s tým, že psychohygiena je pre ňu kľúčová. V náročných diskusiách jej pomáha analytické myslenie a schopnosť nenechať sa vtiahnuť do politického boja. „My tam nie sme od toho, aby sme bojovali s politikom. Sme tam od toho, aby sme kládli otázky za ľudí,“ zdôrazňuje. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sme otvorili aj ďalšie témy. Ako sa postupne prepracovala od recenzií hardvéru a relácií o investovaní až k vrcholovej politike? V čom ju limitujú jej české korene a kedy jej v živom vysielaní „ujde“ čeština? Prečo je podľa nej najhoršie, keď novinár alebo politik uverí sám sebe? A aký odkaz má pre mladé ženy, ktoré o sebe pochybujú? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Miroslav Lajčák musí pre komunikáciu s Epsteinom skončiť, a po Petrovi Kmecovi by mal odísť aj minister Migaľ, hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdí, že Robert Kaliňák si kúpil vilu zo svojich peňazí, nie z manželkiných. Ako hodnotí Kaliňákove priznané 700-tisícové príjmy?V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:1:00 – Čo je reálny problém a čo prekrývanie – od kriedovej revolty po konsolidáciu.1:40 – Ako vníma kriedovú revoltu.2:30 – Ako Fico klame a zvoláva dôchodcov, kým slušní ľudia (študenti) sa sami a bez peňazí schádzajú v daždi vyjadriť názor.3:50 – Kauza Lajčák/Epstein: Či by mal Miroslav Lajčák odísť z funkcií.4:30 – Aký problém predstavuje komunikácia s Epsteinom a do akej miery by mal Lajčák vysvetliť svoje styky s ním.8:40 – Či nemohla byť náhoda, že najlepšie projekty pod Petrom Kmecom mali firmy blízke Hlasu.10:00 – Že Peter Kmec urobil to isté ako exminister Plavčan, iba horšie.11:30 – Že Veronike Remišovej sa vyhráža poslanec Bartek, ktorého asistent mal dostať dotácie.12:10 – Či by mal odísť aj minister Migaľ za netransparentný tender na IT projekty v hodnote 140 miliónov eur.14:30 – Či je Tomáš Drucker vhodný kandidát na vedenie rezortu eurofondov.17:20 – Či vieme, odkiaľ má Robert Kaliňák 700-tisícové príjmy.20:00 – Že koalícia chráni Pavla Gašpara pred kontrolou jeho majetku.23:00 – Že zákony sa nemenia pre ľudí, ale pre ministra Šutaja Eštoka.20:40 – Že kontrolu majetkových priznaní by nemal riešiť politicky zložený parlamentný výbor, kde má koalícia väčšinu, ale nezávislý úrad.

Miroslav Lajčák musí pre komunikáciu s Epsteinom skončiť, a po Petrovi Kmecovi by mal odísť aj minister Migaľ, hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdí, že Robert Kaliňák si kúpil vilu zo svojich peňazí, nie z manželkiných. Ako hodnotí Kaliňákove priznané 700-tisícové príjmy?V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:1:00 – Čo je reálny problém a čo prekrývanie – od kriedovej revolty po konsolidáciu.1:40 – Ako vníma kriedovú revoltu.2:30 – Ako Fico klame a zvoláva dôchodcov, kým slušní ľudia (študenti) sa sami a bez peňazí schádzajú v daždi vyjadriť názor.3:50 – Kauza Lajčák/Epstein: Či by mal Miroslav Lajčák odísť z funkcií.4:30 – Aký problém predstavuje komunikácia s Epsteinom a do akej miery by mal Lajčák vysvetliť svoje styky s ním.8:40 – Či nemohla byť náhoda, že najlepšie projekty pod Petrom Kmecom mali firmy blízke Hlasu.10:00 – Že Peter Kmec urobil to isté ako exminister Plavčan, iba horšie.11:30 – Že Veronike Remišovej sa vyhráža poslanec Bartek, ktorého asistent mal dostať dotácie.12:10 – Či by mal odísť aj minister Migaľ za netransparentný tender na IT projekty v hodnote 140 miliónov eur.14:30 – Či je Tomáš Drucker vhodný kandidát na vedenie rezortu eurofondov.17:20 – Či vieme, odkiaľ má Robert Kaliňák 700-tisícové príjmy.20:00 – Že koalícia chráni Pavla Gašpara pred kontrolou jeho majetku.23:00 – Že zákony sa nemenia pre ľudí, ale pre ministra Šutaja Eštoka.20:40 – Že kontrolu majetkových priznaní by nemal riešiť politicky zložený parlamentný výbor, kde má koalícia väčšinu, ale nezávislý úrad.

V 77. epizóde som sa rozprával s Tomášom Havrylukom, dlhoročným architektom rastu Alzy a dnes zakladateľom zdravotníckeho startupu Medevio. Tomáš patril roky k najdôležitejším ľuďom v Alze. Od doktoranda, ktorý hral Counter Strike a išiel „náhodou“ robiť IT koordinátora, až po človeka, ktorý spoluvytváral jej expanziu, systémy a každodenné fungovanie. V podcaste otvorene vysvetľuje, čo stálo za tým, že sa z malého obchodu s cédečkami stal e-commerce gigant, a prečo bola najväčšia výhoda Alzy v tom, že si vedela robiť väčšinu vecí sama – od vývoja vlastného systému až po online marketing.Detailne sme rozobrali, ako premýšľal o vývoji softvéru, procesoch a nástrojoch v takej veľkej firme. Tomáš vysvetľuje, prečo je dôležitejšie mať dobrý backoffice a metriku typu AZ index (pomer otázok k objednávkam), než naháňať ďalších marketérov. Hovorí o tom, prečo sa v Alze snažili všetko merať, ako si chránili programátorov pred nekonečnými požiadavkami biznisu a prečo je často problém, že IT aj biznis strana žijú vo vlastných bublinách. Zaujímavá bola aj debata o tom, ako komunikovať P&L, KPI a priority tak, aby tím nezačal „robiť všetko“ a nezasekol sa v enterprise byrokracii.Dotkli sme sa aj budúcnosti e-commerce a toho, či má zmysel budovať lokálny marketplace, keď nad Európou visí tieň Amazonu. Tomáš rozprával o tom, ako sa mení správanie zákazníkov, akú rolu majú marketplace platformy a kde ešte stále majú šancu menšie e-shopy. Pri AI sme prešli od dnešného používania nástrojov typu ChatGPT 1.0 až k predstave agentov, ktorí budú samostatne vybavovať časť úloh.V poslednej časti podcastu sme sa rozprávali o tlaku, strese a odchode z Alzy. Tomáš úprimne opisuje roky, počas ktorých ťahal 15-hodinové dni, myslel si, že je nezničiteľný, no potom ho dobehli psychosomatické problémy. Hovorí, čo by dnes urobil inak a ako mu pomohol šport, potápanie a úplné vypnutie po odchode z korporátu. Tento diel je plný veľmi konkrétnych lekcií pre manažérov, e-commerce firmy, ale aj startupy. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:19 – Od doktoranda k pravej ruke Alzy00:07:14 – Ako v Alze vznikal vlastný softvér00:18:41 – Tajomstvo úspechu Alzy00:25:31 – Manažér vs. šéf00:29:16 – Hrozba od Amazonu?00:34:23 – AI v Alze00:44:03 – Mladí ľudia v biznise00:50:36 – Stres, ktorý vás dobehne00:59:40 – Ako investuje Tomáš Havryluk01:01:09 – Čo odporúča Tomáš Havryluk01:04:44 – Zmysel život podľa Tomáša Havryluka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Uj---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

O čom bol November, ktorým nám všetkým zmenil životy a kde sme sa to dnes dostali? Má zmysel diskutovať ozaj s každým? Vypočujte si diskusiu Aktualít o Novembri 89 a jeho paralelách s dneškom. Pozreli sa ľudia ako Fico niekedy do zrkadla a zamysleli sa, aká stopa tu po nich ostane?" pýta sa líder Novembra 89 Fedor Gál. Dá sa ale nájsť pravda bez diskusie, kontruje Marek Janiga"Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou," Tak znelo jedno z kľúčových hesiel Novembra 1989. Uplynulo 36 rokov, zvíťazila teda pravda a láska alebo naopak, víťazí dnes skôr lož a nenávisť? No a kde, v čom hľadať na dnešnom Slovensku odkaz Novembra a jeho hodnôt? Keď už bolo jasné, že sa režim definitívne zmenil a je vyhrané, začali sa hlásiť hajzli. Prví mutanti komunizmu po Novembri boli nacionalisti. To bola vstupenka medzi nové elity. Tam sme dostali na frak. A desí ma, že sa dnes všetci z nich naučili čítať a písať, jediné, čo chýba je obsah, pripomína Gál.Počúvate Ráno Nahlas, v dnešnom podcaste Vám prinášame záznam diskusie Aktualít k novembrovým udalostiam - a to tak novembra roku 1989, ako aj novembra 2025. Diskusiu sme poňali ako medzigeneračný dialóg - medzi tým, kto November 89 spoluvytváral a zástupcom generácie dnešných študentov - teda tých, ktorí pred 36. rokmi pád totalitného režimu odštartovali. Ráno Nahlas s Fedorom Gálom a Marekom Janigom. Pravda a láska bol sen a my máme dnes poslanie za tým snom kráčať, hovorí Fedor Gál. A ako dodáva: Za komunizmu sme sa naučili žiť v zoologickej záhrade a obľúbili sme si to. Nie sme deti slobody a ochoty riskovať. Sme deti socialistickej zoologickej záhrady.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

O čom bol November, ktorým nám všetkým zmenil životy a kde sme sa to dnes dostali? Má zmysel diskutovať ozaj s každým? Vypočujte si diskusiu Aktualít o Novembri 89 a jeho paralelách s dneškom. Pozreli sa ľudia ako Fico niekedy do zrkadla a zamysleli sa, aká stopa tu po nich ostane?" pýta sa líder Novembra 89 Fedor Gál. Dá sa ale nájsť pravda bez diskusie, kontruje Marek Janiga."Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou," Tak znelo jedno z kľúčových hesiel Novembra 1989. Uplynulo 36 rokov, zvíťazila teda pravda a láska alebo naopak, víťazí dnes skôr lož a nenávisť? No a kde, v čom hľadať na dnešnom Slovensku odkaz Novembra a jeho hodnôt? Keď už bolo jasné, že sa režim definitívne zmenil a je vyhrané, začali sa hlásiť hajzli. Prví mutanti komunizmu po Novembri boli nacionalisti. To bola vstupenka medzi nové elity. Tam sme dostali na frak. A desí ma, že sa dnes všetci z nich naučili čítať a písať, jediné, čo chýba je obsah, pripomína Gál.Počúvate Ráno Nahlas, v dnešnom podcaste Vám prinášame záznam diskusie Aktualít k novembrovým udalostiam - a to tak novembra roku 1989, ako aj novembra 2025. Diskusiu sme poňali ako medzigeneračný dialóg - medzi tým, kto November 89 spoluvytváral a zástupcom generácie dnešných študentov - teda tých, ktorí pred 36. rokmi pád totalitného režimu odštartovali. Ráno Nahlas s Fedorom Gálom a Marekom Janigom. Pravda a láska bol sen a my máme dnes poslanie za tým snom kráčať, hovorí Fedor Gál. A ako dodáva: Za komunizmu sme sa naučili žiť v zoologickej záhrade a obľúbili sme si to. Nie sme deti slobody a ochoty riskovať. Sme deti socialistickej zoologickej záhrady.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský..

Herečka Natália Germáni patrí k najobsadzovanejším slovenským herečkám svojej generácie, jej život sa však už niekoľko rokov odohráva na dvoch kontinentoch. Medzi Slovenskom a Amerikou pendluje nielen kvôli rodine, ale aj novým pracovným výzvam, ktoré ju formujú ako umelkyňu aj ako človeka.  Do nášho štúdia priletela priamo z New Yorku, aby predstavila svoj nový film Neporaziteľní a otvorene prehovorila nielen o profesionálnom, ale aj súkromnom živote a jeho smerovaní. Práve rola v novej českej dráme Neporaziteľní ju zasiahla hlbšie, ako čakala. „Po natáčaní som si veľa naplakala,“ priznáva herečka.  Tento rok - krátko pred nástupom Donalda Trumpa do úradu - získala v USA pracovné víza. Podarilo sa jej hrať v predstavení na Broadway a natočiť jeden film. Život v Amerike však nie je len o úspechu. Je to aj o neustálom boji o rolu a každodennom dokazovaní svojich kvalít na jednom z najdrsnejších trhov sveta. „Amerika ma naučila povedať si o svoju cenu a nehanbiť sa pochváliť,“ vysvetľuje. Za rozhodnutím skúsiť šťastie za oceánom stál predovšetkým jej manžel. Natália s úsmevom priznáva, že bez jeho impulzu by pravdepodobne nikdy neopustila svoju komfortnú zónu. V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Ako zvláda výchovu dvoch dcér na dvoch kontinentoch? Aké je to natáčať film v ôsmom mesiaci tehotenstva? Ako vníma politickú situáciu v Amerike a či sa jej dotýka ako umelkyne? A prečo by svoje dcéry bez váhania podporila v umeleckej kariére, aj keby mali byť manikérky? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Ide o nás - Rozhovory so Zdenom Gáfrikom.

Síce Petra Vlhová v Levi štartovať nebude, slovenskí priaznivci lyžovania budú mať svoje želiezko v ohni. Premiéru vo Svetovom pohári si odkrúti rodák z Levoče ADAM NOVÁČEK. Hovorí, že už ako malý sedával pri televízii a s obdivom sledoval najväčšie hviezdy svetového slalomu. „Je to pre mňa splnený sen, pretože od mala ich sledujem v priamych prenosoch a teraz sa s nimi môžem porovnávať,“ povedal v rozhovore pre Sportnet. Vypočujte si celý rozhovor od Nikoly Černákovej. Textovú formu nájdete tu: Rozhovor s Adamom NováčkomSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Mesto, opozícia a nakoniec občianska iniciatíva. Zostavy, ktoré sa v hlavnom meste ujali organizácie verejných zhromaždení k 17. novembru. Všetky na jednom mieste – na Námestí slobody, ktoré ešte v historickom Novembri nieslo meno iného uzurpátora moci Klementa Gottwalda. Na jednom mieste, no s tromi rozličnými časmi začiatku. Prečo? Aj na to sa pozrieme s Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá stojí za organizáciou tretieho zhromaždenia – v réžii občianskej iniciatívy.„Z princípu sú občianske združenia a aktivisti oponentom či už vládnym alebo opozičným stranám. Zatiaľ sme stále slobodná krajina, hoci nám z toho ukrajujú. Keď nejde o život, mali by sme byť vyvažujúcim prvkom, kontrolou moci,“ vysvetľuje Lucia Štasselová. Už najbližší 17. november, ktorý nebude prvýkrát po 25-rokoch dňom pracovného pokoja, sa tak Námestia slobody organizačne a dramaturgicky zmocnia tri zostavy. Ako na to zareaguje námestie a krajina?„Tú rôznorodosť vítam. Približujeme sa tým napríklad Prahe. Tam idete od jedného podujatia k druhému. Slávi sa to na každom kroku,“ hovorí Štasselová.Pripomína tiež, že boj za slobodu a demokraciu nemôže nikdy skončiť. „Keď sa prestanete o slobodu a demokraciu starať, ona vám zdegraduje,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mesto, opozícia a nakoniec občianska iniciatíva. Zostavy, ktoré sa v hlavnom meste ujali organizácie verejných zhromaždení k 17. novembru. Všetky na jednom mieste – na Námestí slobody, ktoré ešte v historickom Novembri nieslo meno iného uzurpátora moci Klementa Gottwalda. Na jednom mieste, no s tromi rozličnými časmi začiatku. Prečo? Aj na to sa pozrieme s Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá stojí za organizáciou tretieho zhromaždenia – v réžii občianskej iniciatívy.„Z princípu sú občianske združenia a aktivisti oponentom či už vládnym alebo opozičným stranám. Zatiaľ sme stále slobodná krajina, hoci nám z toho ukrajujú. Keď nejde o život, mali by sme byť vyvažujúcim prvkom, kontrolou moci,“ vysvetľuje Lucia Štasselová. Už najbližší 17. november, ktorý nebude prvýkrát po 25-rokoch dňom pracovného pokoja, sa tak Námestia slobody organizačne a dramaturgicky zmocnia tri zostavy. Ako na to zareaguje námestie a krajina?„Tú rôznorodosť vítam. Približujeme sa tým napríklad Prahe. Tam idete od jedného podujatia k druhému. Slávi sa to na každom kroku,“ hovorí Štasselová.Pripomína tiež, že boj za slobodu a demokraciu nemôže nikdy skončiť. „Keď sa prestanete o slobodu a demokraciu starať, ona vám zdegraduje,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hosť podcastu: PETRA TÓTHOVÁ, cukrárka a porotkyňa Aké rezy a recepty nájdete v novej knihe známej porotkyne Pečie celé Slovensko? Zvládnu ich aj príležitostní pekári? O čom je 6 uletených a 6 prémiových receptov? Hovoríme o samotných receptoch, ich detailnom popise, grafickej úprave, krásnych fotkách Dušana Křísteka. Petra odporúča svoje obľúbené, ktoré by ste určite mali vyskúšať. Rezy z cukrárne Petry Tóthovej aj s jej podpisom: https://www.bux.sk/knihy/819832-rezy-z-cukrarne-petry-tothovej-kniha-s-podpisom.html 

Vulgárne nápisy ani kriedou na verejnosť nepatria. Ale aby si pre načmárané odkazy pre premiéra Fica prišla pre študenta polícia priamo do školy v Poprade, to už je iná otázka. Prišli by si policajti aj pre študenta, ktorý by písal odkazy lídrovi opozície?Minister športu Rudolf Huliak poslal do Slovenského futbalovému zväzu kontrolu a teraz sa obáva toho najhoršieho. Futbalistom v našom štúdiu pohrozil odobratím akreditácie na poberanie štátnych peňazí.Je náš futbalový zväz skutočne nenažratý a má osem miliónovú sekeru, ako to vyhlasuje minister? Budú teraz padať žaloby? Prečo bežia kontroly na SFZ, aké sú, kto ich vykonáva a kedy sa dozvieme ich výsledky? Ak by mali mestá a obce pre športovú infraštruktúru také financie ako SFZ, nedokázali by za tie peniaze urobiť viac? A dostanú sa naši reprezentanti na Majstrovstvá sveta? Bude to z prvého miesta v skupine, alebo pôjdeme cez baráž?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Jánom Kováčikom.

Hosťom podcastu bol realitný expert a CEO spoločnosti Equilibrio Syntra a spoluzakladateľ projektu Môjkaštieľ.sk Richard Gál.V podcaste sa dozviete:• ako sa stať akcionárom historického kaštieľa Dezasse,• čím je výnimočný kaštieľ Dezasse,• prečo bude kaštieľ psychologicko - pobytové zariadenie,• ako sa budú v kaštieli prepájať biznisové komunity,• aký výnos z investovania do kaštieľa Dezasse môžete očakávať,• koľko investorov sa môže zapojiť a aké benefity ich čakajú.Môj kaštieľ je unikátna forma investovania na Slovensku. Ako sa môžem stať investorom? Investorom sa môžeš stať veľmi jednoducho. Ideš na stránku Môjkaštieľ.sk. Tam si vyplníš registračné údaje, môžeš podpísať na diaľku zmluvu, odošleš túto zmluvu, no a potom urobíš investičný vklad. Takže procesne je to veľmi jednoduché. Tá cesta je naozaj veľmi jednoduchá. Až neuveriteľná, že takto jednoducho sa dá prísť ku kaštieľu. Aká je minimálna suma, ktorú musím zainvestovať?Minimálna suma, od ktorej už môžeš rozmýšľať o investícii, je suma 4800 eur. To je 40 akcií, z ktorých každá akcia stojí 120 eur. Takže od tejto sumy už potom v násobku 120 eur môžeš investovať. No a môžeš sa stať spoluvlastníčkou alebo parciálnou vlastníčkou tohto kaštieľa.Čím je výnimočný historický kaštieľ Dezasse?Je to kaštieľ, ktorý bol postavený v 18. storočí. Našťastie nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Hovorím to preto, pretože tam nie sú nejaké obštrukcie zo strany Pamiatkového úradu. Tento kaštieľ bol zrekonštruovaný naposledy na prelome okolo roku 2000, kedy tam bola pristavaná aj wellness zóna, a pred štyrmi rokmi takisto prešiel celkovou rekonštrukciou. Úplne sa obnovill interiér a dostal sa tam aj najväčší garden partystan na Slovensku.Tento kaštieľ sa má stať psychologicko - pobytovým zariadením. Prečo ste sa rozhodli ísť týmto smerom?Veríme tomu, že je potrebné, aby sme vytvorili udržateľné projekty. A všimli sme si aj z rozhovorov s viacerými psychológmi, aj takisto je to spoločenský trend, že je tu množstvo ľudí, ktorí potrebujú takúto pomoc, nakoľko možno trpia nejakými ľahkými závislosťami. Sú to napríklad alkoholici alebo sa stávajú závislými od mobilu. A je to už niečo, kde už im nestačí klasická ambulantná liečba, ale je treba, aby títo klienti boli v špeciálnom zariadení. Aby tam boli niekoľko týždňov, dokonca možno niekoľko mesiacov, aby nakoniec po tejto liečebnej kúre sa mohli znova stať plnohodnotnými členmi spoločnosti.Tak preto sme si povedali, že tento kaštieľ vzhľadom aj na jeho lokalitu, aj na to, ako je koncepčne usporiadaný, tak bude ideálnym miestom, aby klienti dostali takúto pomoc. Je tam veľmi pekné prostredie. Kaštieľ nádherne zrekoštruovali a môžu si tam naplno užívať pobyt.Historický kaštieľ Dezasse má slúžiť aj na prepájanie ľudí z biznisu na tzv. networking. Zapojené sú tam aj viaceré komunity, ako napríklad Forbes Grow Club alebo Bez cyklenia. Prečo sa tieto komunity zapojili do tohto projektu?Na pozemku sa nachádza najväčší garden párty stan na Slovensku. My sme tam napríklad mali jeden event, na ktorom bolo 270 investorov. Tento stan má kapacitu až okolo 500 až 600 ľudí. Tak vznikla myšlienka, aby sme priamo v rámci tohto konceptu realizovali dva podnikateľské zámery.A jeden z týchto zámerov by práve bolo vytváranie takýchto networkingových stretnutí, kde by nešlo o prepájanie ľudí v rámci komunity, ale dokonca o prepájanie komunít. Takže preto aj Forbes

„I když nám tělo hází klacky pod nohy, duše může létat vysoko,” říká žena, která dokazuje, že ani vážná nemoc nemusí být překážkou v plnění snů. Takže třeba zdolala Mount Everest. Dobrodružka, spisovatelka a, jak sama říká, princezna se zlatým špuntem v zadku a obyčejná holka z Moravy Monika Benešová je hostem Hovorů Českého rozhlasu Plus.Všechny díly podcastu Hovory můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Barborka vyrástla v pekle. Nikdy sa nebála strašidiel pod posteľou, pretože vedela, že skutočné príšery sa ukrývajú v ľuďoch. Pozná hlad, zimu aj strach. Nikomu neverí a riadi sa teóriou prežitia z ríše zvierat – prežijú len tí najsilnejší. Jediným svetlým bodom v jej živote sú jej malí bratia, o ktorých sa od narodenia stará a ochraňuje ich. Matej vyrástol v milujúcej rodine, v bezpečnom a podporujúcom prostredí. Nikdy nebol hladný. Nikdy mu nič nechýbalo. Jeho život je plný svetlých bodov. Ich svety by nemohli byť odlišnejšie, no napriek tomu dve mladé srdcia zahoria vášňou i zakázanými citmi. V objatí prvej lásky Barborka sníva o lepšej budúcnosti. Na chvíľu si dovolí mať nádej. Ale naozaj len na chvíľu... Hovorí sa, že v láske a vo vojne je dovolené všetko. Nikto ju však nevaroval, ako ľahko sa môže láska zmeniť na vojnu. Audiokniha: Otvorené nebo Autor: Michala Ries Interpret: Dominika Žiaranová a Marek Koleno Dĺžka: 12:09 h Vydavateľstvo: Publixing a Slovenský spisovateľ Audiokniha Otvorené nebo na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Otvorené nebo na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Herečka Aniko Vargová je jednou z najvýraznejších tvárí súčasnej televíznej tvorby. Diváci si ju zamilovali ako Helenku v dobovom seriáli Sľub, no jej herecký register je oveľa širší.  Život Anikó Vargovej sa odohráva na trase medzi Košicami, kde má rodinné zázemie, a Bratislavou, kde ju čaká práca. Neustále cestovanie je pre ňu prirodzenou súčasťou života, no ako priznáva, srdce ju vždy ťahá domov, za manželom a rodinou. "Vždy cestou do Bratislavy navštívim aj mamu v dedinke neďaleko Rimavskej Soboty. Stihla som to aj dnes," prezradila s úsmevom usadená v kresle v našom štúdiu. Jej manželom je vedec Jozef Kačmarčík a takáto kombinácia možno na prvý pohľad vytvára kontrast medzi svetom exaktných čísel a svetom umenia. Aniko Vargová však stereotyp s úsmevom búra. „Je to umelecká duša. Má rád divadlo, dokonca amatérsky hral,“ prezradila. Dodala, že aj jeho kolegovia vedci sú často „veľkí bohémovia“, ktorí milujú kultúru. Manžel je jej veľkou oporou a s humorom sleduje, ako sa jej aktuálne roly premietajú do bežného života. „Niekedy mi s láskavým tónom povie, že či by som nemohla hrať také pozitívnejšie postavy,“ smeje sa herečka. V rozhovore pre reláciu Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa herečka dotkla aj veľmi osobných a citlivých tém. Jednou z nich bola skutočnosť, že s manželom nemajú deti. Priznala, že dlho to vnímala ako hendikep a spoločenský tlak ju ovplyvňoval. Zlom nastal, keď si uvedomila, čo je v živote skutočne dôležité. „Povedala som si, že je dôležité, že keď som stretla taký úžasný vzťah, tak nebudem ho ničiť práve tým, že budem nešťastná z toho, čo nemáme,“ vysvetlila svoj postoj. Naučila sa „variť z toho, čo jej chladnička ponúkne“ – teda tešiť sa z toho, čo má, a menej sa zaoberať tým, čo jej v živote chýba. Diváci si ju zamilovali v Sestričkách, Tajných životoch či seriáli 1890. Anikó sa venuje intenzívne aj divadlu a vlastným projektom. Cesta k úspechu však nebola priamočiara. Na VŠMU sa dostala až na štvrtý pokus. Aby sa uživila, neváhala si privyrobiť na brigádach, hoci aj v pekárni na nočnej smene. „Najhoršia práca v pekárni je, keď vám idú rožky na páse osem hodín a vy ich oddeľujete,“ spomína s humorom na obdobie, keď sa jej spolužiaci čudovali, čo tam robí budúca herečka. Práve táto húževnatosť a schopnosť nevzdať sa ju formovali. Dnes patrí k umelcom, ktoré si svoje postavy nielen osvoja, ale ich aj neustále formujú a dávajú im životnosť. „Sloboda prichádza s vedomosťami a skúsenosťami. Považujem ju za zodpovednosť,“ vysvetľuje svoj herecký prístup. Aj preto sa nebojí do svojich postáv vkladať časť seba a hľadať nové polohy, ktoré neboli v scenári.  V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Kde sa cíti naozaj doma? Ako sa menila jej postava Helenky v seriáli Sľub a čo na to hovorí jej herecký kolega Gregor Hološka? Prečo si myslí, že pre herectvo je dôležité vedieť sa dotknúť cesta? A čo jej v herectve pomáha viac – slovenčina alebo maďarčina? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

V tejto epizóde otvárame zásadnú debatu o prioritách ľudstva. Mali by sme sa konečne spojiť a spoločne riešiť globálne problémy, alebo budeme aj naďalej sledovať len krátkodobý individuálny zisk?Ponoríme sa do pálčivej otázky, prečo je svet rozdelený na tých, ktorí "majú všetko", a tých, ktorým chýbajú aj tie najzákladnejšie potreby. Hovoríme o paradoxe, kedy všetci vidíme túto obrovskú nerovnosť, no spoločnosť si volí nasadiť klapky na oči. Je to preto, že "kým sa ma to netýka, nie je to môj problém"?Pripravte sa na podnetnú úvahu o tom, ako by vyzeral svet, keby sme na chvíľu odsunuli maximalizáciu profitu a nahradili ju skutočnou solidaritou a spoločnou zodpovednosťou. Zmeňme perspektívu a začnime uvažovať o svete ako o jednom celku.

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Policajtov by poslal riešiť krádeže, a nie merať rýchlosť na výjadze z diaľnice. Bývalý policajný prezident a dnes poslanec za PS Jaroslav Spišiak tvrdí, že rastú aj vlámačky a lúpeže. Keď sa vykrádajú autá, je to podľa neho zárodok organizovaného zločinu. Vraciame sa teda do 90. rokov mafie? Poslanec Spišiak nedokáže pochopiť, ako mohlo 160-tisíc ľudí krúžkovať obžalovaného Tibora Gašpara, a ako môže do politiky vstupovať právoplatne odsúdený Zoroslav Kollár, ktorý sa sám priznal ku korupcii.V podcaste s Jaroslavom Spišiakom sa dozviete:0:34 – prečo verí viac primátorom a občanom ako vláde, že kriminalita rastie;1:17 – čo je hlavný dôvod nárastu: zrušenie priestupkovej recidívy (amnestie);2:44 – že v skutočnosti stúpa takmer každá kriminalita, vrátane vlámaní a lúpeží;3:34 – o štatistikách priestupkov: Stúpli o 10 % za pol roka platnosti novely;4:47 – že vo veste „Kradol som“ môžu ísť ľudia znovu kradnúť a nič sa im nestane;5:40 – prečo je nebezpečné tvrdiť, že reťazce majú veľké zisky a krádeže im neublížia;7:27 – ako sa štartuje reťaz: od drobnej krádeže cez záložne až k organizovanému zločinu;8:30 – aký je rozdiel medzi 90. rokmi a dneškom ak vtedy chýbali zákony a dnes sa rušia;9:10 – že novela trestného zákona vychýlila váhy v prospech páchateľov na úkor polície;10:20 – ako vláda znížila tresty za daňové úniky, hoci chce vybrať viac daní;11:39 – či má polícia dosť ľudí na zvládnutie zmien;13:35 – či treba dopravných policajtov poslať strážiť horalky;20:30 – že niektorí policajti namiesto terénu len čakajú na zmeny vlády a funkcie;21:05 – či majú protesty proti Pavlovi Gašparovi zmysel;22:20 – ako môže obžalovaný Tibor Gašpar riadiť parlament;25:15 – o protestoch 17. novembra a či sa PS spojí s Igorom Matovičom;26:30 – ako zažil prechod z komunizmu do demokracie ako hliadkový policajt;29:15 – o zmiznutí novinára Rýpala: prečo si nemyslí, že to boli šátorovci;31:00 – o čurillovcoch: „Policajti, ktorí riešia vážne veci, vždy čelia obrovskej lavíne.“31:48 – o troch skupinách v polícii: čestní, zaplatení zločinom a masa, ktorej je to jedno;33:20 – ako by bolo treba povolať čurillovcov v boji proti kriminalite;36:00 – o Zoroslavovi Kollárovi v politike: „Preto som povedal, že sme mafiánsky štát."36:46 – prečo voličom Smeru vyhovuje systém „vybavovania“ a korupcie.

Policajtov by poslal riešiť krádeže, a nie merať rýchlosť na výjadze z diaľnice. Bývalý policajný prezident a dnes poslanec za PS Jaroslav Spišiak tvrdí, že rastú aj vlámačky a lúpeže. Keď sa vykrádajú autá, je to podľa neho zárodok organizovaného zločinu. Vraciame sa teda do 90. rokov mafie? Poslanec Spišiak nedokáže pochopiť, ako mohlo 160-tisíc ľudí krúžkovať obžalovaného Tibora Gašpara, a ako môže do politiky vstupovať právoplatne odsúdený Zoroslav Kollár, ktorý sa sám priznal ku korupcii.V podcaste s Jaroslavom Spišiakom sa dozviete:0:34 – prečo verí viac primátorom a občanom ako vláde, že kriminalita rastie;1:17 – čo je hlavný dôvod nárastu: zrušenie priestupkovej recidívy (amnestie);2:44 – že v skutočnosti stúpa takmer každá kriminalita, vrátane vlámaní a lúpeží;3:34 – o štatistikách priestupkov: Stúpli o 10 % za pol roka platnosti novely;4:47 – že vo veste „Kradol som“ môžu ísť ľudia znovu kradnúť a nič sa im nestane;5:40 – prečo je nebezpečné tvrdiť, že reťazce majú veľké zisky a krádeže im neublížia;7:27 – ako sa štartuje reťaz: od drobnej krádeže cez záložne až k organizovanému zločinu;8:30 – aký je rozdiel medzi 90. rokmi a dneškom ak vtedy chýbali zákony a dnes sa rušia;9:10 – že novela trestného zákona vychýlila váhy v prospech páchateľov na úkor polície;10:20 – ako vláda znížila tresty za daňové úniky, hoci chce vybrať viac daní;11:39 – či má polícia dosť ľudí na zvládnutie zmien;13:35 – či treba dopravných policajtov poslať strážiť horalky;20:30 – že niektorí policajti namiesto terénu len čakajú na zmeny vlády a funkcie;21:05 – či majú protesty proti Pavlovi Gašparovi zmysel;22:20 – ako môže obžalovaný Tibor Gašpar riadiť parlament;25:15 – o protestoch 17. novembra a či sa PS spojí s Igorom Matovičom;26:30 – ako zažil prechod z komunizmu do demokracie ako hliadkový policajt;29:15 – o zmiznutí novinára Rýpala: prečo si nemyslí, že to boli šátorovci;31:00 – o čurillovcoch: „Policajti, ktorí riešia vážne veci, vždy čelia obrovskej lavíne.“31:48 – o troch skupinách v polícii: čestní, zaplatení zločinom a masa, ktorej je to jedno;33:20 – ako by bolo treba povolať čurillovcov v boji proti kriminalite;36:00 – o Zoroslavovi Kollárovi v politike: „Preto som povedal, že sme mafiánsky štát."36:46 – prečo voličom Smeru vyhovuje systém „vybavovania“ a korupcie.

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Hovorí sa, koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Aký to má ale vplyv napr. na malé deti a vývoj ich reči? O tom by vedela hovoriť logopedička Svetlana Kapalková. A aj bude, pretože je našou dnešnou hostkou. Venuje sa však aj vývinovým jazykových poruchám a ranej intervencií. Je spoluautorkou viacerých odborných publikácií a autorkou kníh pre deti a vysokoškolskou pedagogičkou. O rozprávaní sa s ňou porozprávala Darina Mikolášová.

Snaha ministra Huliaka vyliečiť chorľavý štátny rozpočet príjmami zo štátneho hazardu sa stretol s veľkou kritikou samospráv i odborníkov. Slovensko totiž už dnes zápasí s epidémiou závislostí, medzi ktoré nepochybne patrí aj gambling. Je teda naozaj dobrý nápad vyrábať z Detvy akési slovenské Las Vegas a ako na tom vlastne Slovensko je v oblasti závislostí?Riziká hazardu, teda patologickej závislosti na hraní, sú obrovské a dnes už aj veľmi dobre známe. Ide o chorobnú závislosť, ktorá patrí medzi duševné poruchy, svoje obete dokáže finančne úplne zruinovať, dohnať ich k nesplatiteľným dlhom, kriminálnej činnosti, ťažkým psychickým problémom, ako i rozvratu ich sociálnych väzieb. Okrem gamblerov tak môžu trpieť aj ich rodiny či dokonca i vlastné deti.Stoja teda potenciálne zisky zo štátneho hazardu za všetky tieto ľudské obete i nemalé ekonomické straty? Ako na tom vlastne táto spoločnosť je v oblasti závislostí - od tabaku, cez alkohol, gambling až po nelátkové závislosti ako sú internet, sociálne siete či dokonca porno? Je poctivé na jednej strane horovať za tradičné kresťanské hodnoty a na strane druhej bohatnúť na hazarde a utrpení rodín patologických gamblerov? Čomu aktuálne v tejto oblasti čelia deti a majú to dnes ťažšie, než sme to mali my - ich rodičia? No a napokon, nakoľko sme v tomto - ako spoločnosť - sami voči sebe úprimní a poctiví a naozaj chceme tieto problémy riešiť a nie pred nimi utekať alebo ich dokonca spoločensky normalizovať?To sú témy dnešného podcastu s adiktológom - teda odborníkom na závislosti - Rastislavom Žemličkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

v dnešnom podcaste si vypočujete aj: - Prečo sa oplatí bojovať za lepšie Slovensko - Prečo je táto vládna koalícia a jej štýl spravovania vecí verejných odsúdená na porážku - Donald Trump utrpel prvú porážku

Snaha ministra Huliaka vyliečiť chorľavý štátny rozpočet príjmami zo štátneho hazardu sa stretol s veľkou kritikou samospráv i odborníkov. Slovensko totiž už dnes zápasí s epidémiou závislostí, medzi ktoré nepochybne patrí aj gambling. Je teda naozaj dobrý nápad vyrábať z Detvy akési slovenské Las Vegas a ako na tom vlastne Slovensko je v oblasti závislostí?Riziká hazardu, teda patologickej závislosti na hraní, sú obrovské a dnes už aj veľmi dobre známe. Ide o chorobnú závislosť, ktorá patrí medzi duševné poruchy, svoje obete dokáže finančne úplne zruinovať, dohnať ich k nesplatiteľným dlhom, kriminálnej činnosti, ťažkým psychickým problémom, ako i rozvratu ich sociálnych väzieb. Okrem gamblerov tak môžu trpieť aj ich rodiny či dokonca i vlastné deti.Stoja teda potenciálne zisky zo štátneho hazardu za všetky tieto ľudské obete i nemalé ekonomické straty? Ako na tom vlastne táto spoločnosť je v oblasti závislostí - od tabaku, cez alkohol, gambling až po nelátkové závislosti ako sú internet, sociálne siete či dokonca porno? Je poctivé na jednej strane horovať za tradičné kresťanské hodnoty a na strane druhej bohatnúť na hazarde a utrpení rodín patologických gamblerov? Čomu aktuálne v tejto oblasti čelia deti a majú to dnes ťažšie, než sme to mali my - ich rodičia? No a napokon, nakoľko sme v tomto - ako spoločnosť - sami voči sebe úprimní a poctiví a naozaj chceme tieto problémy riešiť a nie pred nimi utekať alebo ich dokonca spoločensky normalizovať?To sú témy dnešného podcastu s adiktológom - teda odborníkom na závislosti - Rastislavom Žemličkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nie každý vie presne, čo sa za ňou skrýva. Hovoríme o cirkulárnej ekonomike. Prečo je taká dôležitá? Čo to znamená pre našu planétu, ale aj našu peňaženku? praktické rady, ktoré môžete začať používať hneď po dopozeraní, prináša Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Jak vypadá zákulisí ocenění Global Teacher Prize?Co všechno může vyučujícím přinést nominace (a proč byste měli nominovat skvělé učitelky a učitele)?Proč se jedná o cenu a ne o soutěž?Poslouchejte speciál Hovorů z kabinetu s Hankou Matoušů, ředitelkou ceny Global Teacher Prize CZ (a nominujte učitelky a učitele ve svém okolí).Nominace a další informace o ceně najdete na https://www.gtpcz.cz ,Partnerem a podporovatelem podcastu je Řízení školy, mentor pro vaši ředitelnu.Kromě webové aplikace a časopisu Řízení školy vydávají také Učitelský měsíčník a dalšíperiodika. Kompletní přehled jejich nabídky pro školy najdete na www.rizeniskoly.cz

Vyhadzov pre dramaturgičku Štátnej opery v Banskej Bystrici Alžbetu Lukáčovú je len vrchol ľadovca. Ľudia v kultúre prichádzajú o prácu a celé inštitúcie sú ohrozené, a to najmä v regiónoch. Na politickú objednávku vedenia rezortu kultúry doplácajú bežné knihovníčky a ľudia v malých mestách. Mal Separ nasprejovať v Himalájach radšej protest proti ministerke?Podľa Michaely Hučko Paštékovej ľudia už teraz šetria na kultúre – vplyvom konsolidácie nejdú na podujatie 3 až 4-krát do mesiaca, ale len raz. Vo Fonde na podporu umenia sa podľa nej odohráva pomsta, ktorá je neraz až osobná. Je to pritom inštitúcia, ktorú nám kedysi v zahraničí závideli a jej politické ovládnutie znamená, že ľudia prídu o kultúru.Nahrával Peter Hanák

Vyhadzov pre dramaturgičku Štátnej opery v Banskej Bystrici Alžbetu Lukáčovú je len vrchol ľadovca. Ľudia v kultúre prichádzajú o prácu a celé inštitúcie sú ohrozené, a to najmä v regiónoch. Na politickú objednávku vedenia rezortu kultúry doplácajú bežné knihovníčky a ľudia v malých mestách. Mal Separ nasprejovať v Himalájach radšej protest proti ministerke?Podľa Michaely Hučko Paštékovej ľudia už teraz šetria na kultúre – vplyvom konsolidácie nejdú na podujatie 3 až 4-krát do mesiaca, ale len raz. Vo Fonde na podporu umenia sa podľa nej odohráva pomsta, ktorá je neraz až osobná. Je to pritom inštitúcia, ktorú nám kedysi v zahraničí závideli a jej politické ovládnutie znamená, že ľudia prídu o kultúru.Nahrával Peter Hanák

Today's episode is about how Slovaks celebrate the spirit of Halloween. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “We are lost“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my Halloween dialogue.Episode notesIn today's episode, I'm talking about how Slovaks celebrate the spirit of Halloween. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “We are lost“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my Halloween dialogue.Slovak lessonulica (street)brána (gate)hrob (grave)sviečka (candle)vietor (wind)tieň (shadow)strach (fear)zvon (bell)strašidlo (scary creature)šepot (whisper)tma (darkness)smiech (laughter)duch (spirit / ghost)stratiť sa (to get lost)My sme sa stratili! (We are lost!)DIALOGUE: Katka: Jonáš, kam to vlastne ideme? Myslela som, že poznáš cestu späť na Hlavnú stanicu.Jonáš: No… poznal som ju, kým sme neodbočili pri tej soche svätého Michala. Teraz som trochu… dezorientovaný.Katka: Trochu? My sme sa stratili! Pozri, ani netuším, kde sme. A ten vietor… počul si to?Jonáš: Počul. Znie to ako kroky… alebo len vietor medzi domami. Vieš, Staré Mesto má ozvenu.Katka: Ozvenu, jasné. A čo tá brána? Tam nikdy nebola žiadna brána!Jonáš: To musí byť nejaký starý dvor. Poďme skratkou, možno sa napojíme na Michalskú ulicu.Katka: Zbláznil si sa? Tam je tma ako v hrobe!Jonáš: No a čo? Veď sme boli na Halloween párty, nie? Aspoň to bude tematické!Katka: Jonáš… prisahám, niečo sa tam pohlo!Jonáš: Mačka. Určite mačka. Alebo turistický duch, čo hľadá najbližší kebab.Katka: Veľmi vtipné. Počkaj… tamto je svetlo. Vidíš? Za rohom. Možno je tam nejaký bar, ešte stale otvorený.Jonáš: Alebo je to niekoho sviečka. V Starom Meste vraj kedysi žila biela pani Lucia. Hovorí sa, že sa zjavuje pri krčme, kde zomrela…Katka: Prosím ťa, prestaň hovoriť také veci.Jonáš: Neboj sa, sú to len legendy.Katka: Jonáš… niekto volal moje meno. Počul si to?Jonáš: Nie. Ale asi by sme… mali ísť.Katka: To nie je možné! Chodili sme v kruhu!Jonáš: Alebo… nás niečo nechce pustiť.Katka: To bolo… čo to bolo?!Jonáš: Asi Halloween tu nekonči o polnoci…Katka: Dobre. Teraz ideme rovno domov. Žiadne skratky a žiadne príbehy o bielych paničkách, rozumieš?Jonáš: Rozumiem. Ale… prisahám, že ten tieň tam pred chvíľou nebol.Katka: Jonáš! Prestaň!Timestamps00:35 Intro02:26 About Halloween activities in Slovakia07:39 Fun fact about Orava castle10:08 Slovak lesson14:17 Slovak dialogue18:03 Dialogue with the English translation25:24 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Jeho pseudonym Neuer je dnes názvom úspešného kriminálneho seriálu, ktorý vznikol na motívy jeho bestsellerov. Nie každý vie, že autor Václav Neuer, vlastným menom Kincl, nie je len spisovateľom s bujnou fantáziou. Príbehy, ktoré dnes s napätím čítajú tisíce ľudí, kedysi sám vyšetroval ako elitný kriminalista na oddelení vrážd. Autentické skúsenosti z divokých 90. rokov sú základom úspechu jeho kníh. O drsnej realite boja s mafiou, ktorá bola vtedy na vrchole moci, prehovoril otvorene v relácii Ide o nás. Psychický nápor a hrôzy, ktoré videl na miestach činu, sa naučil zvládať absolútnym sústredením na prácu. Dnes tieto zážitky premieňa na napínavé príbehy, v ktorých však, na rozdiel od reality, vždy zvíťazí spravodlivosť. „Moje knihy sú tak trochu rozprávky pre dospelých. V nich je zlo vždy potrestané. V skutočnosti to tak, žiaľ, nebolo,“ dodáva s tým, že jeho cieľom je predovšetkým baviť čitateľa. Cesta od policajta k spisovateľovi bola pre neho prirodzeným naplnením snov. „Mal som obrovské šťastie, že som celý život robil to, čo ma baví, a že sa mi sny plnili tak nejako postupne a nenásilne. Som za to nesmierne vďačný,“ pokračoval autor, ktorého predlohu vzali aj tvorcovia jojkárskeho seriálu Neuer. Prvé oslovanie prišlo už pred troma rokmi a reakcia Václava Neuera bola prekvapivá. Myslel si, že si z neho robia žarty. Nerobili. Na obrazovkách je aktuálne miniséria, v ktorej hrá hlavnú rolu Marián Miezga a sekundujú mu herci ako Marko Igonda, Jana Kvantíková či Ladislav Bédi. Aj o nakrúcaní či rozhovoroch s hercami prehovoril Václav Neuer v našom štúdiu. Dozviete sa tiež, či si spomína ešte na prvú vraždu, ktorú vyšetroval, či má vo vlastnom zozname nevyriešený prípad alebo ako bojoval s pohľadom na krutosť a čo bolo pre neho najdôležitejšie pri práci vyšetrovateľa. Viac si pozrite v relácii Ide o nás.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Už o pár dní sa predstaví slovenským divákom ako slovenský športovec 20. storočia - krasokorčuliar Ondrej Nepela. Český herec Josef Trojan niekdajšieho olympionika zo ZOH v Sapore pred nakrúcaním nepoznal. "Je to vlastne smutné a poukazuje, že jeho odkaz bol vo vtedajšom komunistickom Československu, po jeho odchode do západného Nemecka, takmer úplne potlačený a odsunutý na vedľajšiu koľaj. Veľmi málo sa o ňom potom písalo. Jeho hviezda teda nepokračovala v žiarení, skôr zhasínala. Aj to je dôležitý dôvod, prečo točiť filmy o podobných osudoch a pripomínať si ich," uviedol v relácii Ide o nás potomok zo slávnej hereckej rodiny. Pre úlohu Nepelu sa Josef Trojan snažil vycibriť si slovenčinu a, samozrejme, nechýbali ani tréningy na ľade. Najradšej vraj rozpráva príhodu, že keď sa na ľade ocitol so svojím dablérom - slovenským krasokorčuliarom Adamom Hagarom - štáb si pri nakrúcaní scén mýlil. "Bolo fajn zistenie, že som sa v základných prvkoch dokázal pohybovať s takou samozrejmosťou, až to mohlo niekoho pomýliť," vysvetlil spokojne Trojan. Slovo spokojnosť však v jeho profesionálnom slovníku nie je časté. A dokonalosť tiež nie - vraj sa o ňu ani nesnaží, chce sa však príbližiť tomu, aby stvárnil každú postavu čo najlepšie. V relácii sme sa pozreli na obety, ktoré si pýtala rola Nepelu, ale aj motivácie a zručnosti, ktoré si Josef Trojan zobral z predchádzajúcich projektov.  Nehovorili sme však len o príprave na nakrúcanie. Témou sa stali aj jeho názory na politiku a občianske postoje. Hovorili sme o rodine, keďže jeho otcom je herec Ivan Trojan a mamou herečka Klára Pollertová. A nevyhli sme sa ani téme duševných problémov, ktoré musel v minulosti riešiť. Hovoriť o nich sa nehanbí a pre ľudí, ktorí zľahčujú mentálne problémy, má jasný odkaz. Aký? Pozrite si v novej epizóde Ide o nás.

Bývalý futbalový reprezentant Ján Ďurica má za sebou úspešnú kariéru, počas ktorej si zahral na Majstrovstvách sveta v Afrike aj na Majstrovstvách Európy vo Francúzsku. Koniec profesionálneho športového života však pre neho nebol jednoduchý. V relácii Ide o nás po prvýkrát otvorene prehovoril o strate identity, psychických pádoch aj o tom, ako v sebe našiel silu začať odznova a pomáhať iným. Napríklad najnovšie aj ako ambasádor kampane o.z. Divé maky Pomôžte talentom. Podcast sme nahrávali 9. októbra 2025. V rozhovore s bývalým futbalistom Jánom Ďuricom sa dozviete: - ako prežíval koniec profesionálnej kariéry a prečo hovorí o „páde úplne na dno“. - prečo mal pocit, že stratil samého seba a svoju identitu. - o najťažších momentoch, keď bojoval s psychikou a mal aj tie najčiernejšie myšlienky - ako vníma tlak verejnosti na výkony futbalistov - myslí si, že existuje dostatočná psychologická podpora v slovenskom športe - čo si myslí o neúčasti Dávida Hancka a Dominika Greifa na zápasoch v Severnom Írsku - prečo je pre neho reprezentácia cťou a nie prácou za peniaze - ego jednotlivca verzus tím v športe - ako mu skúsenosti z detstva, keď prespával na štadióne, pomohli prekonať najťažšie obdobie - prečo podporil rómskych chlapcov v projekte Pomôžte talentom - o tom, ako sa ako jediný Slovák v maďarskom tíme postavil za spoluhráčov a prečo je dôležité búrať predsudky. - ako vedie vlastnú dcéru a čo tvorí základy jeho výchovy - o jeho novej ceste mentora a kouča mladých športovcov - čo by dnes odkázal svojmu mladšiemu ja

Poslanec za SaS Marián Viskupič tvrdí, že neexistuje šanca, aby vláda dodržala schválený rozpočet. To znamená, že v rozpočte bude diera a vysoké deficity budeme musieť riešiť ešte aj v budúcnosti. Vláda podľa neho rozpočtom klame rovnako ako klamalo Grécko na svojej ceste k bankrotu. Ako bude šetriť SaS v prípadnej budúcej vláde?V podcaste s Mariánom Viskupičom sa dozviete:– od 0:00:28 – Prečo je rozpočet podľa Viskupiča nereálny a plný klamstiev.– od 0:01:20 – Prečo je plánovaný 1,3 % rast ekonomiky podľa neho nemožný.– od 0:02:10 – Či je minister Kamenický nekompetentný, alebo klame úmyselne.– od 0:03:00 – Ako vláda podľa SaS klame o výške deficitu, s ktorým krajinu preberala.– od 0:04:15 – Kam idú peniaze z vyšších daní, ak sa nemíňajú na konsolidáciu.– od 0:04:40 – Že na úrokoch z dlhu zaplatíme 2 miliardy eur.– od 0:06:03 – Či nie je strašenie gréckou cestou prehnané.– od 0:07:05 – Prečo kráčame po gréckej ceste, aj keď nemáme taký dlh.– od 0:07:20 – Že očakáva skoré zníženie ratingu Slovenska.– od 0:08:20 – Čo by robila SaS inak a kde by škrtala.– od 0:09:55 – Že SaS by prepustila 10 % zamestnancov verejného sektora.– od 11:30 – Ktoré dve ministerstvá by SaS okamžite zrušila.– od 15:45 – Či súhlasí s Ivanom Miklošom, že lepšie bude až v roku 2030.– od 19:00 – Prečo SaS ako pravicová strana vyzýva na generálny štrajk.– od 24:00 – Ako vláda nerobí reformy, a Slovensko zostane montovňou.– po 25:00 – Prečo je nízka nezamestnanosť zavádzajúca– od 27:30 – Ako vníma spor Jany Bittó Cigánikovej s vedením strany.– po 28:00 – Čo hovorí na odchod Richarda Sulíka z politiky.– od 29:00 – Či sa do SaS vrátia odídenci ako Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Poslanec za SaS Marián Viskupič tvrdí, že neexistuje šanca, aby vláda dodržala schválený rozpočet. To znamená, že v rozpočte bude diera a vysoké deficity budeme musieť riešiť ešte aj v budúcnosti. Vláda podľa neho rozpočtom klame rovnako ako klamalo Grécko na svojej ceste k bankrotu. Ako bude šetriť SaS v prípadnej budúcej vláde?V podcaste s Mariánom Viskupičom sa dozviete:– od 0:00:28 – Prečo je rozpočet podľa Viskupiča nereálny a plný klamstiev.– od 0:01:20 – Prečo je plánovaný 1,3 % rast ekonomiky podľa neho nemožný.– od 0:02:10 – Či je minister Kamenický nekompetentný, alebo klame úmyselne.– od 0:03:00 – Ako vláda podľa SaS klame o výške deficitu, s ktorým krajinu preberala.– od 0:04:15 – Kam idú peniaze z vyšších daní, ak sa nemíňajú na konsolidáciu.– od 0:04:40 – Že na úrokoch z dlhu zaplatíme 2 miliardy eur.– od 0:06:03 – Či nie je strašenie gréckou cestou prehnané.– od 0:07:05 – Prečo kráčame po gréckej ceste, aj keď nemáme taký dlh.– od 0:07:20 – Že očakáva skoré zníženie ratingu Slovenska.– od 0:08:20 – Čo by robila SaS inak a kde by škrtala.– od 0:09:55 – Že SaS by prepustila 10 % zamestnancov verejného sektora.– od 11:30 – Ktoré dve ministerstvá by SaS okamžite zrušila.– od 15:45 – Či súhlasí s Ivanom Miklošom, že lepšie bude až v roku 2030.– od 19:00 – Prečo SaS ako pravicová strana vyzýva na generálny štrajk.– od 24:00 – Ako vláda nerobí reformy, a Slovensko zostane montovňou.– po 25:00 – Prečo je nízka nezamestnanosť zavádzajúca– od 27:30 – Ako vníma spor Jany Bittó Cigánikovej s vedením strany.– po 28:00 – Čo hovorí na odchod Richarda Sulíka z politiky.– od 29:00 – Či sa do SaS vrátia odídenci ako Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

Filip Turek – muž, ktorý už vyše dva týždne ovládol verejný diskurz v povolebnej Českej republike. Na jednej strane „ikonický a dôstojný človek“, „skvelého vzhľadu“, „líder s veľkým L“ – optikou svojho sekundanta Petra Macinku z nádejnej koaličnej strany Motoristé.Na druhej je optika Erika Taberyho z Respektu. Hovorí o „probléme“, ktorý „za normálnych okolností riešia rodičia“. Tým problémom sú Turkove facebookové statusy, na prvom mieste ten o „poľahčujúcej okolnosti“, ktorou má byť „popálenie cigánčaťa“, či velebenie Hitlera alebo uznanie pre masového vraha Breivika.A ak sa Andrej Babiš snažil povolebný dohadovací rytmus dostávať do obrátok a vládu chcel mať hotovú do týždňa, na druhej strane je prezident Pavel, a ten akoby tlačil na brzdu a volal po demokratických princípoch.Kde sú Česi po vyše dvoch týždňoch od volieb a čo o nich hlasovanie vypovedalo?Téma pre Mariána Sekeráka, slovenského politológa pôsobiaceho práve na českých vysokých školách.„Chceli zmeniť smerovanie, ktoré reprezentovala vláda pod vedením Petra Fialu. Opäť chcú vyskúšať model Andreja Babiša, ktorý už premiérom bol. Zdá sa, že smer, ktorý Česká republika naberá, je dominantne národno-konzervatívny,“ hovorí Marián Sekerák.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Filip Turek – muž, ktorý už vyše dva týždne ovládol verejný diskurz v povolebnej Českej republike. Na jednej strane „ikonický a dôstojný človek“, „skvelého vzhľadu“, „líder s veľkým L“ – optikou svojho sekundanta Petra Macinku z nádejnej koaličnej strany Motoristé.Na druhej je optika Erika Taberyho z Respektu. Hovorí o „probléme“, ktorý „za normálnych okolností riešia rodičia“. Tým problémom sú Turkove facebookové statusy, na prvom mieste ten o „poľahčujúcej okolnosti“, ktorou má byť „popálenie cigánčaťa“, či velebenie Hitlera alebo uznanie pre masového vraha Breivika.A ak sa Andrej Babiš snažil povolebný dohadovací rytmus dostávať do obrátok a vládu chcel mať hotovú do týždňa, na druhej strane je prezident Pavel, a ten akoby tlačil na brzdu a volal po demokratických princípoch.Kde sú Česi po vyše dvoch týždňoch od volieb a čo o nich hlasovanie vypovedalo?Téma pre Mariána Sekeráka, slovenského politológa pôsobiaceho práve na českých vysokých školách.„Chceli zmeniť smerovanie, ktoré reprezentovala vláda pod vedením Petra Fialu. Opäť chcú vyskúšať model Andreja Babiša, ktorý už premiérom bol. Zdá sa, že smer, ktorý Česká republika naberá, je dominantne národno-konzervatívny,“ hovorí Marián Sekerák.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V relácii Let's Talk Business sme privítali Petra Kyselu, spolumajiteľa Atrios. V rozhovore vysvetľuje, prečo sa dnes oplatí investovať do kancelárií viac než do bytov, a čo stojí za týmto trendom. Hovoríme aj o tom, ako homeoffice zmenil pohľad na pracovné priestory a čo odlišuje skutočne kvalitné kancelárie od priemerných. Pozrite si novú epizódu LTB a zistite, prečo sa biznis s kanceláriami stáva čoraz zaujímavejším.

„Keď uvidíte v posilňovni obézneho človeka, povzbuďte ho, veľmi to pomáha," dodáva k svojmu príbehu a posiela všetkým dôležitý odkaz z vlastnej skúsenosti.Na začiatku mala vyše sto kíl a samu ju prekvapilo, ako sa mohla dostať do takého stavu. Dodnes sa cíti hrozne, keď si spomenie, kam to až nechala zájsť. „Prekonala som rakovinu štítnej žľazy, neskôr mi zlyhalo srdce a musela som sa vzdať milovaného bicyklovania. Vtedy som sa uzavrela do seba a trikrát denne jedla chlieb vo vajci, riadne vysmažený v oleji. Keď ma totiž nemohol robiť šťastnou šport, chcela som, aby ma urobilo šťastnou aspoň jedlo.“V dnešnom podcaste Ženy ako my sme sa rozprávali s Vanesou Kupčovou, ktorá v markizáckych Extrémnych premenách schudla 50 kilogramov.mpulz na zmenu prišiel na vysokej škole, keď odpozorovala dievčatá, ktoré boli skutočne spokojné vo svojom tele. Uvedomila si, že doteraz samu seba klamala, že šťastná je. Pritom sa za seba tak hanbila, že ľuďom ani nedovolila, aby ju objali. Aby si nevšimli, aká je veľká, keď ju obopnú celými rukami. Prihlásila sa preto do reality šou a tá jej radikálne zmenila život.Raz som prišla na rande a chlap mi povedal, že biela ma rozširuje a nech sa prezlečiemV minulosti si prešla nielen vnútorným bojom, ale aj partnerskými boliestkami. „Keď ma partner poslal prezliecť sa počas večere na dovolenke, šokovalo ma to. Každý má vlastný vkus, ale keď som sa mu už vtedy nepáčila, nechápem, prečo ma pozval von.“Dnes nedá dopustiť na šaty a sukne, ktoré nosí, až kým vonku nezačne mrznúť. „Predtým sa mi totiž šúchali o seba stehná a to bolo bolestivé. Po schudnutí si užívam, že si môžem obliecť čo chcem.“Milovala pocit prázdneho brucha„Úmyselne som si uberala z kalórií a moje telo nemalo energiu. Začala som milovať pocit prázdneho brucha“, priznáva otvorene, aký návykový je pocit chudnutia a následná chvála okolia.„Dodnes sa však niekedy potrebujem ubezpečovať o tom, že chudnem. Výčitky mám aj z keksíka, ktorý si dám ku káve“, dodáva. V takýchto chvíľach jej najviac pomáhajú rozhovory s blízkymi.Z obezity má strach dodnes„Keď som v hektickom období života zdravotnej sestry na onkologickom oddelení pribrala štyri kilá, lebo veď sestričkám nosia čokolády, preplakala som štyri dni,“ priznáva dôvod, prečo zmenila systém svojej práce a prestala robiť nočné.„Dokonca mám teraz o kilo menej, ako na gala večere Extrémnych premien“, teší sa. V rozhovore prezradila aj to, ako sa udržiava vo forme aj čo by odkázala dievčatám, ktoré sa vysmievajú obéznym ľuďom vo fitness centrách.„Prídu tam dievčatá, ktoré majú viac mejkapu ako svalov a okato sa medzi sebou šťúchajú a vysmievajú sa obéznym ľuďom. Vtedy si hovorím, choďte preč, nevšímajte si ma.“Jedným dychom však dodáva, že naopak povzbudenie takému človeku dodá veľkú odvahu a motiváciu cvičiť a chudnúť.V podcaste sa okrem iného dozviete:-Ako dopadol vzťah s chlapom, ktorý ju po príchode na rande poslal sa prezliecť do niečoho, čo ju tak nerozširuje-Prečo milovala pocit prázdneho brucha-Či aj prejedanie sa je porucha príjmu potravy-Akú estetickú operáciu musela podstúpiť po rapídnom schudnutí-Ako jej telo odpovedalo na to, keď cvičila aj cez teploty a tlaku popri končení vysokej školy-Ako bojuje so svojimi vnútornými kritikmi, ktorí jej hovoria, že aj tak zasa priberie?-Darí sa jej udržiavať si svoju hmotnosť aj po premene?-Ako rieši výčitky po každej sladkosti, ktorú si dá-Čo podľa Vanesy znamená sebaláska a ako ju žije v praxi-Čo by poradila ženám, ktoré sa necítia vo svojom tele dobre-Aké má plány do budúcna

Po neúspechu augustovej Aljašky zmena v októbrovej Budapešti? Donald Trump avizuje nové stretnutie s Vladimírom Putinom. S cieľom ukončiť – ako podotýka - „neslávnu“ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po neúspechu augustovej Aljašky zmena v októbrovej Budapešti? Donald Trump avizuje nové stretnutie s Vladimírom Putinom. S cieľom ukončiť – ako podotýka - „neslávnu“ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

124. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Kiná zastúpia očakávané filmy Obvinení, noví Websterovci, divácky rébus Exit 8, ale aj návrat Dogmy z roku 1999, či otvárací film festivalu Jeden svet s názvom 2000 metrov do Andrivky. Zo streamov toho bude opäť veľmi veľa... drsná čierna komédia Stolička, netradičný ponor do vojenskej služby v USA – Zobáci, akčný triler Najkrajnejšia hranica, kvalitný francúzsky seriál Stratené dievčatá z Perpignanu, či výborný dokument Ticho v triede. Obvinení / After the Hunt Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne Exit 8 / 8-ban deguchi Dogma: Resurrected! A 25th Anniversary Celebration 2 000 metrov do Andrivky / 2000 Meters to Andriivka Neboj, som v pohode / TKT / T'inquiète Stolička / The Chair Company (HBO Max) Čižmy / Zobáci / Boots (Netflix) Žena z kajuty č. 10 / The Woman in Cabin 10 (Netflix) Najkrajnejšia hranica / The Last Frontier (AppleTV+) Stratené dievčatá z Perpignanu / Les disparues de la gare (Disney+) Ticho v triede / Quiet in Class (HBO Max) See omnystudio.com/listener for privacy information.

Film Nepela je o socialistickom Československu, v ktorom ani olympijský víťaz nemohol byť sám sebou. Uvažuje o emigrácii – podobne ako mnohí v dnešnej dobe. Zároveň je vo filme množstvo krasokorčuľovania. Český herec Josef Trojan sa musel naučiť nielen korčuľovať, ale aj po slovensky. Tvrdí, že nie je spokojný s výsledkom českých volieb, a Česi dúfajú, že ich vláda sa nebude správať tak ako tá Ficova.Budú aj Česi po voľbách, keď Andrej Babiš skladá vládu s extrémistami, uvažovať o emigrácii? Zbaliť sa a odísť nie je ako kedysi, upozorňuje český herec Josef Trojan, ktorý hrá hlavnú postavu v novom filme Nepela. Hovorí to v rozhovore pre podcast Ráno Nahlas.Nahrával Peter Hanák.

Zvykol písať o mafii aj stratených ľuďoch. A nakoniec sám zmizol. Novinár, ktorý mal v hľadáčiku rozpor s pravidlami, potieranie zákona v jeho najhrubšej verzii, ktoré vtedy – pred takmer dvoma desaťročiami – predstavoval organizovaný zločin alias mafia. Pavol či Paľo Rýpal.Od apríla 2008 je nezvestný. Po 17-tich rokoch – tohtoročné leto - sa však objavili nové informácie. Prišiel s nimi obžalovaný Norbert Kosťov. Hovorí o novinárovom únose. A o vražde. Za 10-tisíc korún! Na objednávku mafie. S parťákom.Toho pred časom konfrontoval aj kolega a šéf investigatívy v Aktualitách Ján Petrovič, ktorý rovnako píše o mafii. Na konte má aj bestseller o dejinách podsvetia Slovenská mafia, s príznačným podtitulom Príbehy písané krvou.Sme pred definitívnym rozuzlením „prípadu Rýpal“? Nie je 17 rokov nevedomia o osude investigatívca, ktorý sa snažil očisťovať krajinu od nezákonnosti, pridlho? A nie je to nespravodlivé vzhľadom na jeho službu tejto spoločnosti?Otázky, na ktoré sa pozrieme s tými, čo Paľa Rýpala poznali. So spomínaným Jánom Petrovičom a Petrom Bárdym.„Po sedemnástich rokoch sa dejú veci. A kým sme doteraz pri Paľovi Rýpalovi hovorili o verziách, kde polícia pátrala po ňom „len“ ako osobe nezvestnej, teda bez dôrazu, že tomu mohla predchádzať udalosť, ktorá bola trestným činom, tak vlastne teraz je to prvýkrát, že celá táto aktivita polície je vyvolaná podozrením, že on bol obeťou vraždy,“ hovorí Petrovič.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.