Podcasts about hovor

Exkluzívny rozhovor s Danom Brownom, autorom bestsellerov Da Vinciho kód, Anjeli a démoni, Stratený symbol, Inferno, Pôvod a najnovšie Posledné tajomstvo. Nahrávali sme priamo uňho doma v New Hamsphire neďaleko Bostonu.  Hovoríme o knihe, postavách, o Prahe, kde sa príbeh odohráva. Prečo oživil Golema? Ako sa mu páčila nádherná knižnica Klementinum v Prahe? Inšpirujú ho tajné chodby v jeho dome pri písaní? Čo je to syndróm učenca, ktorý sa objavuje v príbehu? A ako funguje aviváž reality? Z Posledného tajomstva bude aj seriál na Netfixe - čo na to Dan hovorí? Rozhovor pripravil literárny publicista Milan Buno. 

Po viac než dvoch rokoch sa podcast BAGNIARI RADIO vraciaV tejto epizóde úprimne rozprávam o tom, prečo som si musela dať pauzu, čo sa dialo počas tých dvoch rokov a ako som znovu našla energiu a nadšenie pokračovať. Hovorím aj o tom, čo sa zmení, čo môžete očakávať a prečo verím, že teraz bude tento projekt ešte autentickejší a prínosnejší.

Generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Silvia Pastoreková v rozhovore s Veronikou Folentovou vysvetľuje analýzu mRNA vakcín. Hovorí, ako zvládala ona a jej kolegovia politické tlaky a útoky, ale aj to, ako vníma Petra Kotlára a to, že prirovnal očkovaných ku kukurici. Poznámka: Citovaný prieskum o konšpiráciách robil Sociologický ústav SAV, nie Ústav experimentálnej psychológie, ako odznie v rozhovore. Za chybu sa ospravedlňujeme.

„Definitívne vyriešenie“. Čaká naň druhý dôchodkový pilier. Aspoň podľa avíza ministra práce Erika Tomáša. A hoci sa ho nemá dotknúť štátna konsolidácia, témou sa stáva práve v čase, keď sa toto štátne naháňanie úspor deje. Minister počíta s pracovnou komisiou, v ktorej chce vidieť opozíciu i správcovské spoločnosti. Hovorí na jednej strane o ústavnej hrádzi pre minimálny odvod, ale i o konci pre automatický vstup mladých do systému a tiež o možnosti vyviesť z neho tých, pre ktorých má byť nevýhodný. Hovorí dokonca o „uväznených“ druhého piliera. Pripomína tiež možnosť investovať miliardy zo súkromných dôchodkových účtov do domácich projektov.Ako sa k takémuto „definitívnemu vyriešeniu“ stavajú dôchodkoví správcovia? Zdieľajú pohľad ministra a jeho ľudí o tom, že pôjde o definitívne riešenie? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý sa len pred tromi mesiacmi obával apetítu politikov, ktorí v dôchodkových úsporách vidia „nízko rastúce“ a teda na zber veľmi jednoduché ovocie.„Nemám dôvod neveriť slovám ministrov i premiéra, že sa aktuálna konsolidácia druhého piliera nedotkne,“ hovorí Kotov. Ústavnú ochranu minimálneho dôchodkového odvodu označuje za „dobrú správu“, no dodáva, že stabilitu prinesie až jeho postupné zvyšovanie.„Všetky štúdie v zahraničí ukazujú, že dôchodkové systémy, ktoré sú pod tlakom demografie, sú tým stabilnejšie, čím majú silnejšiu kapitalizačnú a teda úsporovú časť,“ vysvetľuje.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Definitívne vyriešenie“. Čaká naň druhý dôchodkový pilier. Aspoň podľa avíza ministra práce Erika Tomáša. A hoci sa ho nemá dotknúť štátna konsolidácia, témou sa stáva práve v čase, keď sa toto štátne naháňanie úspor deje. Minister počíta s pracovnou komisiou, v ktorej chce vidieť opozíciu i správcovské spoločnosti. Hovorí na jednej strane o ústavnej hrádzi pre minimálny odvod, ale i o konci pre automatický vstup mladých do systému a tiež o možnosti vyviesť z neho tých, pre ktorých má byť nevýhodný. Hovorí dokonca o „uväznených“ druhého piliera. Pripomína tiež možnosť investovať miliardy zo súkromných dôchodkových účtov do domácich projektov.Ako sa k takémuto „definitívnemu vyriešeniu“ stavajú dôchodkoví správcovia? Zdieľajú pohľad ministra a jeho ľudí o tom, že pôjde o definitívne riešenie? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý sa len pred tromi mesiacmi obával apetítu politikov, ktorí v dôchodkových úsporách vidia „nízko rastúce“ a teda na zber veľmi jednoduché ovocie.„Nemám dôvod neveriť slovám ministrov i premiéra, že sa aktuálna konsolidácia druhého piliera nedotkne,“ hovorí Kotov. Ústavnú ochranu minimálneho dôchodkového odvodu označuje za „dobrú správu“, no dodáva, že stabilitu prinesie až jeho postupné zvyšovanie.„Všetky štúdie v zahraničí ukazujú, že dôchodkové systémy, ktoré sú pod tlakom demografie, sú tým stabilnejšie, čím majú silnejšiu kapitalizačnú a teda úsporovú časť,“ vysvetľuje.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Diváci ju poznajú z televíznych obrazoviek, filmov, ale aj divadelných dosiek. Herečka Eva Mores sa otvorila v úprimnom rozhovore v najnovšej epizóde relácie Ide o nás. V seriáli Sľub aktuálne stvárňuje postavu sudkyne Ivany Sklenárovej, ktorú považuje za vrchol svojej doterajšej práce. "Je to najkrajšia rola, akú som kedy hrala," uviedla bez zaváhania. Herečka sa však netají ani skúsenosťami, ktoré ju viedli urobiť odvážne kariére rozhodnutie. Pred časom odišla zo seriálu Nemocnica. Dočasne.  Ako priznala v relácii Ide o nás, jej odchod zo seriálu Nemocnica nebol rozmarom, ale principiálnym postojom. Kvalita scenárov a nelogický vývoj postáv klesli pod úroveň, ktorú bola ochotná akceptovať. „Bola som veľmi nahnevaná a a odišla som. Nešlo len o moju postavu, ale koncept samotný. V scenároch sa nedržali charaktery, v každom dieli bola moja postava iný človek. Ja si divákov vážim a cítim voči nim zodpovednosť. Myslím si, že slovenský divák si zaslúži viac," uviedla tiež v relácii. Do projektu sa neskôr vrátila - stalo sa tak so zmenou na poste hlavnej scenáristky. Kormidlo prevzala Hana Lasicová a podľa Moresovej sa aj kvalita opäť výrazne zdvihla. Rovnakú úprimnosť ako pri konverzácii o práci však 32-ročná rodáčka zo Žiliny prejavuje aj pri témach zo súkromia. Jedným z najdiskutovanejších aspektov jej života je rozhodnutie nemať vlastné deti, ktoré, ako priznáva, zásadne ovplyvnilo jej partnerské vzťahy. „Už som zažila, že som niekoho naozaj milovala a vedela som, že sa s ním musím rozísť, lebo on sa so mnou nikdy nerozíde. Ale ja mu tie deti proste nedám a viem, že on si zaslúži tdeti mať - proste už len preto, že to chce,“ odhalila otvorene osobnú spomienku. Práve táto životná filozofia a prežité skúsenosti formujú jej jedinečný pohľad na svet a empatiu voči ostatným. Pre Evu Mores nie je svet čierno-biely a snaží sa vyhýbať rýchlym súdom. V našom rozhovore sa dozviete aj prečo hrdinka populárnych televíznych projektov ako Sľub, Vina či Nemocnica neznáša leto? Ako jej práca v seriáloch pomáha zvládať vlastné emócie a prečo je pre ňu súcit jednou z najdôležitejších hodnôt? A dokáže odovzdať absolútnu dôveru do rúk režiséra? To všetko a omnoho viac v novej epizóde relácie Ide o nás.

Na koncertných pódiách či pri rôznych slávnostných príležitostiach - pôsobia v uniformách impozantne, pričom v poslucháčoch dokáže ich hudba, vyvolať obrovskú škálu emócií - hrdosť, radosť, dojatie, ba i smútok, dokonca pri poslednej rozlúčke - precítiť aj plynutie času ... Hovorím o „Hudbe ministerstva vnútra Slovenskej republiky“. Janka Bleyová sa o hudobníkoch - policajtoch, rozhodla zistiť viac. Vybrala sa preto do Devínskej Novej Vsi, do časti pod názvom Mláka, v ktorej majú sídlo.

„Konečne som pochopila, čo to vlastne robíš,“ povedala manželka nášmu hosťovi, keď si vypočula túto epizódu podcastu NA PLNÝ PRÚD. A presne o to nám v SEVA a aj v tomto podcaste ide: zrozumiteľne vysvetľovať zložité témy, evanjelizovať, presviedčať faktami a prinášať odpovede na ťažké otázky tak, aby im rozumel každý.

Poslankyňa Martina Bajo Holečková z klubu SaS hovorí, že čoskoro vstúpi do strany. V rozhovore s Veronikou Folentovou vysvetľuje, že za rozhodnutím o tom, že Richard Sulík nebude na kandidátke nie je len to, že sa nevyhranil voči svojmu synovi. Hovorí aj o nenávistných správach, ktoré ako mama malého dieťaťa dostáva.v

Los Emil zaujal verejnosť svojou cestou z Poľska cez Česko na Slovensko. Migrácia zvierat je pritom komplexný a rozsiahly jav, ktorý živočíchy absolvujú úplne prirodzene.V našom podcaste EKOcaste sme sa vydali na veľmi zaujímavú cestu. Bližšie si rozoberieme príbeh losa Emila, ktorý sa stal mediálnou hviezdou pri svojom putovaní z Poľska až na Slovensko, ale aj to, prečo je jeho migrácia dôležitá. Čo – to si povieme o migračných koridoroch aj o tom, ako sa zvieratá prispôsobujú modernému svetu a čo pre ne môžeme urobiť, aby sme im pomohli prežiť.Z terénu sa nám prihlásil Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia VLK.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Príbeh Emila sa týka jedného jedinca, no migrácia zvierat je rozsiahly a bežný jav. Ktoré druhy zvierat migrujú na Slovensku a ako je naša krajina pre ne dôležitá? Jedným z riešení sú ekodukty. Na Slovensku ich máme zatiaľ len tri, čo je veľmi málo… Čo presne ekodukty pre zvieratá predstavujú a prečo sú pre zachovanie migračných koridorov tak dôležité? V poslednom čase sa na Slovensku objavili aj netradičné druhy, ktoré sa k nám dostali pravdepodobne vďaka migrácii, napríklad také čajky na Štrbskom Plese… Aké sú ďalšie druhy a ako ich prítomnosť ovplyvňuje pôvodné ekosystémy?

Hoci ho fanúšikovia poznajú vďaka energickým koncertom a úspešným hitom, jeho cesta nebola vždy jednoduchá. Raper a influencer Michael „Majself“ Švehla v novej epizóde relácie Ide o nás odhalil nielen pozadie svojej kariéry, ale aj hlboko osobný príbeh o boji s chorobou, ktorá mu paradoxne zmenila život k lepšiemu. Hovorili sme o jeho rodine, manželke Júlii, ktorá ho podržala v najťažších chvíľach, ale aj o synovi, tvorbe videí pre sociálne siete či hudobné premeny. To všetko v novom rozhovore v relácii Ide o nás.  V rozhovore sa dozviete: - Majself hovorí o koncerte Drake v Manchestri - prezradil, v ktorom tíme je dnes - Kendrick Lamar alebo Drake? - akú rolu hrá hudba v Majselfovej rodine - prečo je manželka Júlia človekom číslo jeden a za čo jej bude vďačný celý život - ako prežíval pochybnosti o tom, či rapová hudba je správna cesta - žiaden raketový úspech, prezradil v rozhovore Majself. Všetko som si musel zaslúžiť - dnes žijeme luxusný život, opisuje raper. Čo to pre neho znamená - čo je podľa Majselfa základom dobrého vzťahu dvoch partnerov - ako vychovávajú svojho syna a čo ho sa snažia naučiť - ako sa zmenil Majselfovi život, keď mu diagnostikovali Crohnovu chorobu - ako vníma prístup lekárov k pacientom s Crohnovou chorobou - dá sa potlačiť stres pri profesii rapera a hudobníka? - skončil nadobro s rapovou hudbou a hip-hopom? - najväčší sen? Mám a verím, že si ho splním, uzatvára Majself

Hovorí sa, že muži sa v určitom veku dostanú do fázy druhej puberty. U nás mám druhú pubertu ja. Janko ju so mnou (zatiaľ ochotne) zdieľa. A ako to vyzerá? Chodíme na diskotéky. A na party. O tom čo sa to deje sme sa rozprávali aj s psychologičkou Romankou Mrázovou.

Slovensko sa prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti, klesá zamestnanosť, aj kúpyschopnosť obyvateľov a vládnu obavy, čo so slovenskou ekonomikou urobí americké 15 percentné clo. Pre ekonomiku, ktorá je stále zaseknutá v 20. storočí a nedokázala sa vymaniť zo zastaraného modelu priemyselnej produkcie, sú to zlé správy. Ak by však Slovensko dokázalo naštartovať výskum a inovácie, bolo by nielen bohatšie ale aj odolnejšie voči globálnym výzvam ako sú obchodné vojny s USA a Čínou, či nástup nových prevratných technológií. Potvrdzuje to Michaela Kršková, bývala Chief Innovation Officer slovenskej vlady a dnes členka poradnej rady Európskej inovačnej rady (EIC), teda 10 miliardového nástroja Európskej komisie na financovanie vysoko inovatívnych firiem z EU. M. Kršková pôsobila v rokoch 2021 - 2024 na Úrade vlády SR, kde v rámci Plánu obnovy so svojím tímom naštartovala mnohé dôležité súčasti reformy podpory vedy a výskumu na Slovensku. Dnes však tvrdí, že Slovensko nedodržiava jeden zo svojich sľubov, ku ktorým sa v rámci Plánu obnovy zaviazalo. „V rámci Plánu obnovy sme mali zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev vrátane účasti zahraničných hodnotiteľov v komisiách. Napriek najlepšej snahe sa nám to nepodarilo,“ hovorí bývalá šéfka inovácií. Dodáva, že zahraničné hodnotenie bolo zavedené len v rámci Plánu obnovy, ale „bolo dokonale odignorované ostatnými orgánmi štátnej správy.“ To znamená, že väčšinu výziev zo štrukturálnych fondov naďalej posudzujú komisie zložené čisto zo slovenských hodnotiteľov. „My sme v niečom EÚ podviedli, pretože sme získali peniaze z Plánu obnovy za nedokončenú reformu. Niekto si to vysvetľuje tak, že to malo byť zavedené len na projekty z Plánu obnovy, ale to je veľká dezinterpretácia toho, čo od nás Európska komisia očakávala. Je to totálna sabotáž tejto reformy,“ hovorí Kršková. Takýto stav prispieva k zloženiu komisií, ktoré nie vždy dokážu vyberať projekty podľa skutočnej kvality a jedným z výsledkov sú aj európske zdroje prideľované na penzióny, ktoré neslúžia cestovnému ruchu, ale ako súkromné haciendy vyvolených. Michaela Kršková hovorí aj o tom, ako Slovensko stále dopláca na ekonomiku založenú na privatizácii 90-tych rokov a vysokú koncentráciu zahraničných investorov, ktorí však nemajú ambíciu podporovať na Slovensku vývoj, výskum a rizikový kapitál. Chýba silná vrstva domácich firiem, ktoré by boli schopné prísť s inovatívnymi riešeniami a stať sa lídrami vo svojich segmentoch. Dôvodom je aj odliv mozgov, ktorý je v prípade Slovenska jeden z najväčších v EÚ. Talentovaní ľudia radšej odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia, najmä do Českej republiky. „Máme o polovicu menej doktorandov ako je európsky priemer a to najmä v technických odboroch a prírodných vedách. To sú ľudia, ktorí sú potom nositeľmi inovácií a patentov, ktoré sa dajú ďalej komercionalizovať,“ hovorí Kršková. Hovorí aj o tom, prečo Slovensko „trestá“ investovanie do imania domácich firiem a ako by mal vyzerať ideálny ekonomický mix a inovačný ekosystém v krajine. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: 1:54 Aké to je snažiť sa presadzovať inovácie v zastaranom štátnom aparáte 3:20 Prečo Slovensko už 25 rokov hovorí o znalostnej ekonomike, ale stále ju nemá 5:47 Ako malo Slovensko zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev 7:37 V čom Slovensko podviedlo Európsku komisiu 9:50 Prečo mrháme európskymi zdrojmi na stavbu penziónov pre vyvolených 11:33 Prečo je Slovensko najzraniteľnejšou krajinou EÚ v obchodnej vojne s USA 13:21 Ako nás zahraničné investície uspali a dodnes sme sa nezobudili 21:32 Prečo sú zahraniční investori slabinou Slovenska 31:29 Aký je rozdiel v mentalite Američanov a Európanov v biznise 41:08 Ako bude fungovať nový Fond pre konkurencieschopnosť v EÚ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.

V piatok by sa mali stretnúť Vladimir Putin a Donald Trump a mali by sa rozprávať o osude Ukrajiny.Prvé správy pritom naznačujú, že Rusko vlastne nechce mier, ale skôr získať územia bez boja a dostať čas na oddych a prezbrojenie.Čo sa teda deje, či USA zradili Ukrajinu, čo na to Európa a aká nás čaká budúcnosť?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku.Krátky prehľad správRobert Fico odkázal, že je po záchrankovom tendri. Zároveň však zaútočil na koaličného partnera a strane Hlas vyčítal, že svojou komunikačnou nešikovnosťou v prípade dvojmiliardového tendra pomáhala prekryť takzvaný britský škandál.Najvyšší správny súd potvrdil nezákonnosť názvu ulice pomenovanej po Jozefovi Tisovi vo Varíne. Obec musí ulicu premenovať. Podľa prokuratúry názvom ulice obec porušovala zákon o obecnom zriadení, zároveň tým urážala náboženské alebo národnostné cítenie, a ešte išlo aj o jazykovo nesprávny názov.Slovensko sa ocitlo na varovnom zozname a situácia je horšia ako za Mečiara. Naša spoločnosť bola zároveň podobne rozdelená a napätá naposledy v 90. rokoch. Vyplýva to zo správy projektu V-Dem za rok 2025, ktorý funguje na švédskej Univerzite v Goteborgu.Zásoby krvných skupín 0, A, B a AB s negatívnym Rh faktorom sú hraničné, Národná transfúzna služby vyzýva ľudí, aby prišli darovať krv. Hovorí tiež, že ak sa situácia nezlepší, môže byť ohrozené plynulé zásobovanie nemocníc.Rusko sa snaží rozvrátiť vzťahy medzi Kyjevom a Varšavou. Povedal to poľský premiér Donald Tusk. Podľa neho sú protipoľské gestá zo strany Ukrajincov aj podnecovanie protiukrajinských nálad v Poľsku súčasťou scenára Vladimira Putina. Dodal tiež, že takéto kroky organizujú zahraniční agenti a „domáci idioti“.Odporúčanie:Na Netflix sa s druhou sériou vrátila Wednesday a je ešte zábavnejšia, temnejšia a tajomnejšia. Ak ste mali radi prvú sériu alebo milujete Tima Burtona, ktorý si tentoraz neodpustil množstvo odkazov na iné svoje diela, odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠ SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Spisovateľka a scenáristka Hana Lasicová patrí k najvyťaženejším autorkám na slovenskej televíznej scéne. Podpísaná je pod úspešnými seriálmi ako Oteckovia a aktuálne vedie scenáristický tím populárnej Nemocnice na TV JOJ. Práve práca v komerčnom prostredí jej, možno prekvapivo, prináša veľkú mieru slobody. „Našťastie tam je tá miera tej slobody veľmi veľká, čo si veľmi cením,“ hovorí v relácii Ide o nás. Okrem toho prezradila aj detaily o novom komediálnom seriáli z prostredia východného Slovenska, ktorý je už natočený a diváci sa naň môžu tešiť. Ako sa tvorí seriál z nemocničného prostredia, keď ste hypochonder? Prečo je jej najobľúbenejším projektom formát ako Rodinné prípady a prečo je zábavné písať „hovoriace hlavy“? Scenáristka sa však nevyhla ani veľmi osobným témam. V súčasnosti pracuje na scenári k dokumentárnemu filmu o svojom otcovi Milanovi Lasicovi. Natáčanie je pre ňu často emotívne. „Sama som bola prekvapená, ako emotívne to na mňa celé pôsobilo. Rozprávali sme sa s otcovou sestrou a zatiaľ čo ona vôbec neplakala, ja som celý čas plakala,“ priznala otvorene. V relácii Ide o nás sa dozviete aj to, prečo bolo obdobie práce na seriáli Oteckovia tým najkrajším v jej kariére, aké je to naskočiť do rozbehnutého projektu a či v sebe vidí viac z glosátorského otca alebo angažovanej mamy. A prečo v poslednom čase čoraz viac uvažuje o návrate do Viedne, kde vyrastala? Viac sa dozviete v epizóde relácie Ide o nás.

Hudobník Igor Kmeťo ml. patrí k známym tváram slovenskej hudobnej scény. Hoci ho diváci poznajú z dlhoročného pôsobenia v kapele Kmeťoband po boku otca, už viac ako desať rokov úspešne buduje sólovú kariéru. Iba nedávno vydal nový temperamentný singel s Tinou s názvom „Av Ke Mande“ a zároveň pendluje medzi Slovenskom a Španielskom, ktoré sa stalo jeho druhým domovom a zdrojom inšpirácie. Práve tam nachádza pokoj a uvoľnenie, ktoré sa pretavuje aj do jeho tvorby. „Keď dôjdem tam, vystúpim z lietadla, už cítim ten vzduch, tak normálne to všetko zo mňa opadne,“ opisuje v relácii Ide o nás. Ako vznikla takmer telepatická spolupráca s Tinou a prečo musel na novú „kmeťovicu“ čakať niekoľko rokov? Prečo bol odchod z rodinnej kapely taký náročný a otvorený aj pre samotného Igora Kmeťa staršieho? „Nebolo to ľahké ani pre mňa, ani pre neho. Lebo povedzme si na rovinu, boli tam peniaze,“ priznáva otvorene. V rozhovore odhaľuje aj svoj jasný postoj k využívaniu umelej inteligencie v hudbe či k dnešnej rýchlej dobe, v ktorej sa podľa neho vytráca kvalita. V relácii Ide o nás sa dozviete aj to, prečo nechal réžiu svojho videoklipu k pesničke V sebe máme úplne v rukách svojej dcéry Rebeky, ako ho ovplyvňujú balkánske korene z maminej strany a prečo si myslí, že najdôležitejšou vlastnosťou v dnešnom svete je tolerantnosť. Viac sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás.

Lebo naše dievčatá sú. Mám podozrenie, že nemajú v poriadku sluch

Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

Transrodová modelka Charlotte Urban, za slobodna Srnčík, mala pred pár týždňami svadbu. V rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí, prečo je pre ňu svadba dôležitá, ako sa zmenil jej život, ale aj to, či to zmierilo rodinu, ktorá ju sčasti neprijímala. Hovorí aj o tom, prečo skončila byť aktivistkou, ale aj o tom, ako sa jej na Slovensku žije.

Umelá inteligencia a jazykové modely, ktoré ju využívajú, sa rýchlo zlepšujú a konverzácia s nimi je stále plynulejšia. „Ony sú nastavené tak, aby s nami súhlasili a aby nás poľutovali. To je, samozrejme, niekedy fajn, ale nie vždy to prináša riešenie reálneho problému,“ hovorí Vladimír Šucha, ktorý pôsobí na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii, kde sa venuje vplyvu umelej inteligencie na spoločnosť.

Slavomír Surový bol vodičom a ochrankárom Mikuláša Černáka a v istom období dokonca černákovcom rozdeľoval výplaty, videl aj vraždy. Čomu sa bystrický boss venoval celý deň? A z čoho mala jeho skupina miliónové príjmy? V podcaste Mafiánsky štát – po prihlásení sa do vám prinášame rozhovor s členom černákovcov, ktorý si odsedel svoj trest, za skutok, ktorý zrejme nespáchal.Dnes vám prinášame prvú časť rozhovoru so Slavomírom Surovým. Opisuje v nej, koľko zarobil ako člen černákovskej skupiny za mesiac, ako o aký násobok priemernej mzdy išlo.Ako fungovalo vymáhanie dlhov?Rozhovor viedol Peter Hanák.Vypočujte si aj minulú epizódu – o prípade, v ktorom bol Slavomír Surový odsúdený. O dva týždne vám prinesieme druhú polovicu tohto rozhovoru.

Politici sa strácajú vo vysvetleniach, prečo strana nezverejnila informáciu o peniazoch v zákonnej lehote, ale až s výrazným oneskorením vo výročnej správe.Chaos okolo financovania prezidentskej kampane Petra Pellegriniho pokračuje. Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok odvolal svoje slová o pôžičke od prezidentovej sestry. Ministerka hospodárstva a podpredsedníčka strany Denisa Saková zase poplietla fakty. Ako reagovali politici na zistenie Aktualít, že si Hlas požičal peniaze od firmy prezidentovej sestry Evy? A v čom si jednotlivé tvrdenia odporujú? V dnešnom podcaste budete počuť politického redaktora Tomáša Kyseľa, ktorý otvoril tému dlho zamlčiavanej pôžičky Hlasu.

Politici sa strácajú vo vysvetleniach, prečo strana nezverejnila informáciu o peniazoch v zákonnej lehote, ale až s výrazným oneskorením vo výročnej správe.Chaos okolo financovania prezidentskej kampane Petra Pellegriniho pokračuje. Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok odvolal svoje slová o pôžičke od prezidentovej sestry. Ministerka hospodárstva a podpredsedníčka strany Denisa Saková zase poplietla fakty. Ako reagovali politici na zistenie Aktualít, že si Hlas požičal peniaze od firmy prezidentovej sestry Evy? A v čom si jednotlivé tvrdenia odporujú? V dnešnom podcaste budete počuť politického redaktora Tomáša Kyseľa, ktorý otvoril tému dlho zamlčiavanej pôžičky Hlasu.

„Spoznávanie dejín krajiny, do ktorej som vyslaný, je nedeliteľnou súčasťou zžívania sa s krajinou ako takou,“ hovorí britský veľvyslanec na Slovensku a vyštudovaný historik Nigel Baker. V rozhovore pre podcast Dejiny s historičkou Agátou Šústovou Drelovou tiež priblížil, aké miesto majú dejiny v diplomacii, ako môžu krajiny spolu komunikovať o náročných či tragických kapitolách svojich dejín; ale tiež ktoré momenty slovenských dejín môžu byť obohacujúce pre Britov a naopak, ktoré momenty britských dejín nám môžu pomôcť lepšie spoznať tie naše. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Lukáš Hrošovský má vzácnu chorobu, na ktorú potrebuje liek za 354 tisíc eur ročne. Poisťovňa mu ho odmietla zaplatiť, a tak vyzbieral peniaze na internete - zatiaľ na rok kvalitného života. Hovoril aj s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, ktorý mu povedal, že pre neho zle spáva, no zatiaľ mu nepomohol. Naopak, navrhol o polovicu škrtnúť sumu, ktorú je štát ochotný investovať do záchrany života.V podcaste s Lukášom Hrošovským sa dozviete:– od 1. minúty – že ak nebude mať drahé lieky, zomrie zrejme vo veku 37 rokov;– po 2:00 – ako vyzbieral viac ako 300 tisíc eur;– od 3:00 – ako mu VŠZP odôvodnila, že mu nepreplatia liek;– po 4:00 – čo hovorí na argument, že financovanie jeho lieku ohrozuje systém;– od 6:00 – že minister Šaško navrhol o polovicu znížiť sumu, ktorú štát platí za pridaný rok života;– pred 7:00 – prečo na Slovensko nebudú prichádzať nové lieky, a to ani na rakovinu;– po 8:30 – že ak by sme vystúpili z EÚ, tie lieky by sme nemali vôbec;– od 11:20 – že minister pripravil šetrenie na pacientoch;– po 12:00 – o čom hovoril s ministrom Šaškom a čo splnil z toho, čo sľúbil;– od 14:10 – že kým politici sľubujú, jemu plynie čas;– po 16:30 – že liek, na ktorý sa mu vyzbierali ľudia, ho postavil z vozíka bez chodítka;– od 18:20 – ako by mu peniaze z osláv na Devíne zachránili život na 2 roky;– po 19:30 – či nechcel zmeniť zdravotnú poisťovňu, keď mu VŠZP opakovane neschvália liečbu;– od 20:30 – že lekári niekedy vopred vedia, že výnimkový liek poisťovňa zamietne;– po 22:30 – že ak by bol občanom Nemecka, liek by mal už od minulého roka a jeho stav by bol lepší;– od 23:50 – že jeho prípad hovorí o tom, ako na Slovensku ide politikom iba o peniaze;– po 25:00 – čo ho motivuje nahrávať na siete kritické a vtipné videá;– od 29:00 – či slovenskí vozíčkari sedia uväznení doma v byte, lebo nič nie je bezbariérové;– po 29:40 – že niektorí čakajú na schválenie zdravotníckych pomôcok až do smrti;– od 30:50 – ako sú na tom služby pre ľudí so znevýhodnením;– po 31:20 – že úradníčka riešila, čo postuje na sociálne siete;– od 32:00 – ako ani úradníci na to určení nemajú pochopenie voči odkázaným ľuďom;– po 33:00 – že človek, ktorý si ide vybaviť vozík, sa ani nedostane na úrad, lebo nie je bezbariérový;– po 33:40 – či ešte zbiera peniaze na liek, a ako mu môžete pomôcť.

Lukáš Hrošovský má vzácnu chorobu, na ktorú potrebuje liek za 354 tisíc eur ročne. Poisťovňa mu ho odmietla zaplatiť, a tak vyzbieral peniaze na internete - zatiaľ na rok kvalitného života. Hovoril aj s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, ktorý mu povedal, že pre neho zle spáva, no zatiaľ mu nepomohol. Naopak, navrhol o polovicu škrtnúť sumu, ktorú je štát ochotný investovať do záchrany života.V podcaste s Lukášom Hrošovským sa dozviete:– od 1. minúty – že ak nebude mať drahé lieky, zomrie zrejme vo veku 37 rokov;– po 2:00 – ako vyzbieral viac ako 300 tisíc eur;– od 3:00 – ako mu VŠZP odôvodnila, že mu nepreplatia liek;– po 4:00 – čo hovorí na argument, že financovanie jeho lieku ohrozuje systém;– od 6:00 – že minister Šaško navrhol o polovicu znížiť sumu, ktorú štát platí za pridaný rok života;– pred 7:00 – prečo na Slovensko nebudú prichádzať nové lieky, a to ani na rakovinu;– po 8:30 – že ak by sme vystúpili z EÚ, tie lieky by sme nemali vôbec;– od 11:20 – že minister pripravil šetrenie na pacientoch;– po 12:00 – o čom hovoril s ministrom Šaškom a čo splnil z toho, čo sľúbil;– od 14:10 – že kým politici sľubujú, jemu plynie čas;– po 16:30 – že liek, na ktorý sa mu vyzbierali ľudia, ho postavil z vozíka bez chodítka;– od 18:20 – ako by mu peniaze z osláv na Devíne zachránili život na 2 roky;– po 19:30 – či nechcel zmeniť zdravotnú poisťovňu, keď mu VŠZP opakovane neschvália liečbu;– od 20:30 – že lekári niekedy vopred vedia, že výnimkový liek poisťovňa zamietne;– po 22:30 – že ak by bol občanom Nemecka, liek by mal už od minulého roka a jeho stav by bol lepší;– od 23:50 – že jeho prípad hovorí o tom, ako na Slovensku ide politikom iba o peniaze;– po 25:00 – čo ho motivuje nahrávať na siete kritické a vtipné videá;– od 29:00 – či slovenskí vozíčkari sedia uväznení doma v byte, lebo nič nie je bezbariérové;– po 29:40 – že niektorí čakajú na schválenie zdravotníckych pomôcok až do smrti;– od 30:50 – ako sú na tom služby pre ľudí so znevýhodnením;– po 31:20 – že úradníčka riešila, čo postuje na sociálne siete;– od 32:00 – ako ani úradníci na to určení nemajú pochopenie voči odkázaným ľuďom;– po 33:00 – že človek, ktorý si ide vybaviť vozík, sa ani nedostane na úrad, lebo nie je bezbariérový;– po 33:40 – či ešte zbiera peniaze na liek, a ako mu môžete pomôcť.

Jeho piesne poznajú viaceré generácie, charizma a talent Karola Duchoňa sú aj takmer 40 rokov po jeho smrti nezabudnuteľné. O tom, aký bol v súkromí, o spomienkach, ale aj o novom filme, ktorý o ňom vznikol, prišla do štúdia Pravdy porozprávať jeho dcéra Dana Miklášová (Duchoňová). Štúdio navštívila deň po svetovej premiére snímky Duchoň v Karlových Varoch.  Dcéra legendárneho speváka sa aj s mamou na jeho príprave podieľali formou konzultácií, no priznáva, že finálnu verziu ešte nevidela a má z nej aj isté obavy. „Nechám sa prekvapiť,“ povedala v relácii Ide o nás s tým, že je pripravená aj na možnosť, že sa jej výsledok páčiť nebude. „Môže sa to stať,“ zhodnotila úprimne. Jednou z tém, ktorej sa film nevyhne, je aj vzťah Karola Duchoňa k alkoholu. Práve táto téma sa jeho dcéry dotýka najviac. „Nemám ju rada,“ priznala otvorene.  O otca prišla, keď mala len 13 rokov. V rozhovore odhalila aj veľmi osobné a dojemné spomienky. Hoci jeho smrť v prvých momentoch vnímala skôr ako ďalší z jeho dlhých výjazdov, dnes jej chýba čoraz viac. „Vždy si tak poviem, že Bože, keby si tu bol, že možno by bol život iný, ľahší... vždy mi to tak dôjde ľúto,“ prezradila so smútkom v hlase. Duchoňove piesne v rádiu počuje vždy rada - existuje jedna, pri ktorej jej vždy vyhŕknu slzy do očí. Najradšej si však spomína na veselé historky. Čo po ňom zdedila? Ako by Karol Duchoň vnímal dnešnú hudobnú scénu? Stal by sa z neho kult ako z Karla Gotta? A akú jedinú vec by mu jeho dcéra Dana povedala, keby ho mohla ešte na chvíľu stretnúť? Viac si pozrite a vypočujte v novej epizóde relácie Ide o nás.

Herec Marek Rozkoš bol ďalším z hostí v relácii Ide o nás. Hoci plán na stretnutie sa začal odvíjať už vo februári, nabitý pracovný kalendár, účinkovanie v dennom seriáli aj tanečnej šou a kombinovanie práce s rodinnými povinnosťami ho oddialilo. Aj to bola teda jedna z tém rozhovoru, v ktorom Rozkoš prezradil, že hoci často padajú otázky, kedy sa už presťahuje do Bratislavy, s manželkou Katkou nad tým zatiaľ neuvažujú. "Stojí mi za to vždy po natáčaní večer ešte šoférovať naspäť do Zvolena," uviedol herec Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorý si cení, že ho Zvolenčania prijali za svojho. Na živote v menšom meste na strednom Slovensku rodákovi z Prešova vyhovuje kontakt s prírodou, komunitnosť, ale aj pokoj pre výchovu detí.  Rozkoš má s manželkou - tiež herečkou Katarínou Rozkošovou - dve. Opakovane jej dáva kredit za to, ako zvláda manažovanie domácnosti a priznáva, že väčšina povinností ohľadom detí je na jej pleciach. Dokázal by si predstaviť vymeniť si to a ísť na otcovskú dovolenku? "Áno, dokázal," vyhlásil bez váhania. Dôvodom je nepochybne aj fakt, že v poslednom čase mal Rozkoš toľko aktivít spojených s prácou, že by mu chvíľkové odstrihnutie sa od hrania asi neprekážalo. Ale naozaj len chvíľkové. "Dlho by som to nevydržal. Bez hrania, bez učenia - myslím, že by sme sa museli doma nejako dohodnúť," uviedol v Ide o nás.  V rozhovore sme prebrali aj témy, ktoré nie sú možno divákom a čitateľom známe. Aké bolo jeho detstvo so štyrmi súrodencami a otcom, ktorý je grécko-katolícky kňaz? Dokáže byť voči cirkvi Marek Rozkoš kritický a prečo považuje otca za otvoreného a chápavého človeka? Aké spomienky sa zdieľajú v rodine Rozkošovcov na časy socializmu? Dozviete sa tiež, prečo nad pôvodným snom stať sa policajtom napokon zvíťazilo herectvo a mnoho ďalšieho. Viac v relácii Ide o nás.  

Novú sezónu 2025/26 začal prvý slovenský tím. Futbalisti Spartaka Trnava prehrali vo štvrtok na domácej pôde s Häckenom 0:1. O úvodnom súboji 1. predkola Európskej ligy i slovenských ďalších účastníkoch pohárovej Európy sme v relácii Fair Play debatovali s bývalým futbalistom Ladislavom Peckom.

Na trenčianskom letisku sa začína tohtoročná Pohoda. Pred svojou tridsiatkou vlastne už kultový hudobný festival, ktorý však nekončí len pri hudbe. Vytvára priestor aj pre slobodnú diskusiu, kritické myslenie a stretnutia – a áno aj generácií. Veď jeho 29 ročníkov znamená, že účastníci tých prvých už vychovali ďalšiu generáciu návštevníkov.Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na trenčianskom letisku sa začína tohtoročná Pohoda. Pred svojou tridsiatkou vlastne už kultový hudobný festival, ktorý však nekončí len pri hudbe. Vytvára priestor aj pre slobodnú diskusiu, kritické myslenie a stretnutia – a áno aj generácií. Veď jeho 29 ročníkov znamená, že účastníci tých prvých už vychovali ďalšiu generáciu návštevníkov.Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na trenčianskom letisku sa začína tohtoročná Pohoda. Pred svojou tridsiatkou vlastne už kultový hudobný festival, ktorý však nekončí len pri hudbe. Vytvára priestor aj pre slobodnú diskusiu, kritické myslenie a stretnutia – a áno aj generácií. Veď jeho 29 ročníkov znamená, že účastníci tých prvých už vychovali ďalšiu generáciu návštevníkov.Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aktivizmus je dobrá vec, ktorú chceme a potrebujeme na udržanie slobody, hovorí organizátor Pohody Michal Kaščák.V podcaste s organizátorom Pohody Michalom Kaščákom sa dozviete:– od 1. minúty – kto sú headlineri tohtoročnej Pohody;– po 2:30 – či budú tento rok vypredaní;– od 3:00 – prečo v roku 2023 bolo málo známych mien;– po 3:30 – ako je na tom festival ekonomicky;– od 5:30 – že kultúra má obrovský problém;– po 6:30 – prečo Pohoda nežiada o peniaze z Fondu na podporu umenia ako iné festivaly;– od 9:30 – prečo je Pohoda drahý festival;– po 14:00 – ako zlepšili bezpečnosť;– od 16:30 – či znova budú mať plachtové stany, ktoré po minulé roky padali;– po 18:30 – čo hovorí na prívlastok od Ľ. Blahu, že Pohoda je festival politickej piesne;– od 20:30 – že aktivizmus je dobrá vec, ktorú chceme a potrebujeme;– po 23:00 – či platí pravidlo, že na Pohode nerečnia politici, pokiaľ im to Michal Kaščák osobne nedovolí;– od 23:45 – či by na bráne neotočili Uhríka s Mazurekom, ak by mali lístok;– po 24:45 – prečo by uvažoval o tom, či by na Pohodu mohol prísť prezident Pellegrini;– od 26:00 – či vidí posun Petra Pellegriniho v pozícii prezidenta;– po 28:30 – čo je najdôležitejší boj dneška.

Aktivizmus je dobrá vec, ktorú chceme a potrebujeme na udržanie slobody, hovorí organizátor Pohody Michal Kaščák.V podcaste s organizátorom Pohody Michalom Kaščákom sa dozviete:– od 1. minúty – kto sú headlineri tohtoročnej Pohody;– po 2:30 – či budú tento rok vypredaní;– od 3:00 – prečo v roku 2023 bolo málo známych mien;– po 3:30 – ako je na tom festival ekonomicky;– od 5:30 – že kultúra má obrovský problém;– po 6:30 – prečo Pohoda nežiada o peniaze z Fondu na podporu umenia ako iné festivaly;– od 9:30 – prečo je Pohoda drahý festival;– po 14:00 – ako zlepšili bezpečnosť;– od 16:30 – či znova budú mať plachtové stany, ktoré po minulé roky padali;– po 18:30 – čo hovorí na prívlastok od Ľ. Blahu, že Pohoda je festival politickej piesne;– od 20:30 – že aktivizmus je dobrá vec, ktorú chceme a potrebujeme;– po 23:00 – či platí pravidlo, že na Pohode nerečnia politici, pokiaľ im to Michal Kaščák osobne nedovolí;– od 23:45 – či by na bráne neotočili Uhríka s Mazurekom, ak by mali lístok;– po 24:45 – prečo by uvažoval o tom, či by na Pohodu mohol prísť prezident Pellegrini;– od 26:00 – či vidí posun Petra Pellegriniho v pozícii prezidenta;– po 28:30 – čo je najdôležitejší boj dneška.

V najnovšej epizóde relácie Cashflow sme privítali Zdenka Štefanidesa, hlavného ekonóma VÚB banky. V rozhovore rozoberáme starnutie slovenskej populácie a jeho vplyvy na budúcnosť dôchodkového systému. Hovoríme o tom, prečo sa musíme pripraviť na nižšie dôchodky, ako sa môže v najbližších rokoch meniť sociálny systém, a tiež, prečo môže byť v niektorých regiónoch realitou predaj nehnuteľností za symbolické jedno euro.V spolupráci s

1. Nová alternatíva. 2. Lacný ruský plyn a žiadny iný. 3. Krok za krokom k veľkému spájaniu.

Stále horúcejšie letá zvyšujú aj hospitalizácie pre močové kamene. „Čím viac máte v roku tropických dní, tým viac sa zhoršuje prístup ľudí k pitnej vode a aj ľudia, ktorí tento prístup majú, sa jednoducho častejšie pozabudnú a pijú málo,“ hovorí urológ Ján Švihra, ktorý na štúdii o klíme a urolitiáze – teda prítomnosti kameňov v obličkách a močových cestách – spolupracoval so Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Na to, ako si ľahko a rýchlo overiť, či pijeme dosť, má jednoduché riešenie. „Keď je moč svetložltý, je to dobré, keď je číry, pijeme veľa, a keď je tmavý, pijeme málo.“

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učitieliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Brusel a európska dvadsaťsedmička zažili slovensko-maďarskú blokádu. Robert Fico dal nohy do dverí pri novom balíku protiruských sankcií, Viktor Orbán zas pri prijímaní Ukrajiny do Európskej únie.Únia čelí nejednote. A okrem sankcií voči Rusku či pri únijných ambíciách Ukrajiny aj pri postoji k Izraelu a jeho prípadnému trestaniu za prístup ku Gaze.Čo je za tým? A čo robí prístup Roberta Fica s reputáciou krajiny? Témy pre Pavla Štrbu, zahraničnopolitického redaktora Aktualít.„Je to reputačný problém a rozprávajú o tom lídri EÚ, aj v minulosti. Hovorí sa o modeli, ktorý nazývajú Európska únia mínus dva, pričom tou dvojkou sú Slovensko a Maďarsko“, vysvetľuje Štrba.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som PPA otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia a prokurátori a mali by začať konať. Toto by bolo riešenie zodpovedných politikov, hovorí na margo podozrení okolo PPA - známej aj z tzv. Penziónovej kauzy, šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Prečo podľa neho vláda volí radšej cestu škandalizovania kritikov a popierania reality? Slovensko nemá ucelenú dlhodobú stratégiu zameranú na investičný rozvoj s jasne definovanými cieľmi a ich stabilným, viaczdrojovým financovaním. Navyše, Slovensko je - i napriek vládnej konsolidácií, jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa ocitla v pásme vysokého rizika v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií.I toto zaznelo v Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za minulý rok, ktorú šéf kontrolórov prezentoval plénu Národnej rady. Správa sa však stretla iba s veľmi vlažným prijatím vládnej koialície no a premiér na šéfa kontrolórov dokonca verbálne zaútočil. NKÚ pritom pripomína i žalostne nízke čerpanie eurofondov a tvrdí, že napriek 25 miliardám, ktoré Slovensko z EÚ ziskalo, sme tam, kde sme boli. V čom pri čerpaní eurofondov systémovo zlyhávame a ako Najvyšší kontrolný úrad vníma tzv. penziónovú kauzu, v ktorej figurujú i vážne podozrenia z korupcie a klientelizmu? Ako je vôbec možné, že sa napriek opakujúcim kontrolám nadarí urobiť z Pôdohospodárskej platobnej agentúry - známej i z kauzy Dobytkár, dôveryhodnú inštitúciu a prečo vládni lídri namiesto snahy prešetriť vážne podozrenia volia radšej cestu škandalizácie kritikov a popierania reality? "Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zopovednosti," tvrdí šéf NKÚ. Ráno Nahlas, dnes opäť s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym. V rozhovore sa vrátime aj ku kritike pomerov v zdravotníctve, ale i reakciám jednej z finančných skupín pôsobiacich v tomto sektore.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

1. Budú peniaze pre biznis krídlo a rok 2035 je ďaleko. 2. Slovo predsedu Smeru už neplatí a samosprávam sa to vôbec nepáči. 3. Slovensko a Maďarsko budú postupovať spoločne, ale ešte nevieme ako.

Čo nového u Kresťanských demokratov a v Smere? Sú teraz dôležitejšou témou Slovenska dve pohlavia v ústave a kultúrno-etické vojny ako naše zdravie a peňaženky?Novela ústavy Roberta Fica s dvomi pohlaviami a národnou identitou sa odkladá na september. Svoju podporu si okrem Františka Mikloška z KDH rozmyslel aj jeho kolega František Majerský a poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Ústavná koalícia Smeru, Hlasu, SNS a KDH tak 90 poslancov nenašla. Po ústave má teraz Robert Fico novú tému, hovorí, že by Slovensku svedčala neutralita.Čo bude teraz a ako to v KDH strávia? Ak chceli národnú identitu nad právo európskej únie, budú chcieť aj Ficovu nejasnú neutralitu? Dve pohlavia v ústave sú jedna vec, no prečo musia ľudia na Slovensku v časoch uťahovania opaskov a konsolidácii platiť povinné z zdravotné odvody a potom sa za drahé peniaze objednávať do ambulancií, ak zákon poplatky za objednanie na vyšetrenia zakazuje?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu za KDH a členom zdravotníckeho výboru parlamentu Františkom Majerským.

Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nie som žiadny Bin Ládin, to je lož vlády, ktorá sa ma snaží politicky zastrašiť. Hovorí aktivista známy z videa, v ktorom hovorí o politickom konci Ficovej vlády. Výsledkom je ako politické, tak aj trestnoprávne prenasledovanie. Nikam pred nimi neodídem, my to tu predsa nesmieme vzdať, tvrdí aktivista Peter Laťák. Slovensko horí, varuje.Preslávilo ho 18 sekundové video, v ktorom s valaškou v ruke verejne veští politický koniec premiéra Roberta Fica. Po tejto svojráznej veštbe z protivládneho mítingu sa však stal terčom nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj čelných exponentov vládnej moci. No a zatiaľ čo polícia hovorila o priestupku a nebezpečnom vyhrážaní sa, lídri Smeru či Hlasu začali z oravského aktivistu - v drese Demokratov, vyrábať potenciálneho atentátnika a nebezpečného ozbrojeného radikála. Peter Laťák sa tak o novom obvinení - tentoraz z podnecovania, dozvedel priamo zo statusu ministra vnútra, ktoré prišlo v čase prvého výročia atentátu na premiéra. Šéf rezortu vnútra to označil za prejav "nulovej tolerancie voči nenávistným prejavom," samotný aktivista to ale vníma ako politickú šikanu, zastrašovanie a hovorí dokonca i o obavách z možného fyzického útoku.Ráno Nahlas s mužom s valaškou, aktivistom Petrom Laťákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Izrael zaútočil na Irán. Tvrdí, že útočil na iránsky jadrový program, sklady zbraní, laboratóriá aj iránskych generálov. Môže to znamenať otvorenú vojnu.Premiér Robert Fico už niekoľký týždeň reční o autokratických a diktátorských režimoch s obdivom. Hovorí, že chce radikálne znížiť počet politických strán.Hlasovať sa má aj o ústave - KDH koketuje so Smerom, a chce hlasovať za niekoľko bodov, medzi nimi aj o tom, že Slovensko uznáva len dve pohlavia.A minister spravodlivosti Boris Susko podal dovolanie v prípade dvoch známych mien - Zoroslava Kollára a Michala Suchobu. Chce ním zvrátiť právoplatný rozsudok.A strana Republika je podľa najnovších prieskumov treťou najsilnejšou stranou. A prezident Peter Pellegrini má výročie - tento víkend je presne rok vo funkcii.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Jadrový fyzik Martin Venhart sa stal v júni novým predsedom Slovenskej akadémie vied. Do úradu nastupuje v čase, keď veda čelí narastajúcemu tlaku dezinformácií a konšpiračných teórií. Napriek tomu si myslí, že za 15 rokov od jeho návratu na Slovensko sa veľa vecí zmenilo k lepšiemu. "Keď som nastúpil na SAV, tak som nemal ani normálnu stoličku. V kancelárii bola iba taká polorozpadnutá z päťdesiatych rokov. A tak som na ďalšie Vianoce dostal od manželky stoličku, na ktorej sedím dodnes," spomína na časy, keď Agentúra na podporu vedy a výskumu (APVV) nevypisovala výzvy a letenku do CERN-u musel platiť zo svojich.

Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda v mene konsolidácie a tentokrát aj pre výpadok kvôli zmenám v transakčnej dani, ruší ďalší deň pracovného pokoja. Ešte minulý rok padol za obeť 1. september, tento rok sa k nemu pridá 17. november a na ten budúci ešte jeden štátny sviatok. Ktorý konkrétne, to ešte nie je isté.Či je rušenie sviatkov naozaj cesta, ako konsolidovať, aký dopad to má na produktivitu práce v krajine a aké iné riešenia sa ponúkajú?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta prezidentky Konfederácie odborových zväzov Moniky Uhlerovej.Zdroje zvukov: STVR, YouTube/SMER-SDOdporúčanie:Dnes vám odporúčam knižku od poľskej spisovateľky Weroniky Gogola Ufo nad Bratislavou. Hovorí v nej o Slovensku, ktoré od malička vnímala a neskôr sa stalo jej domovom. Dozviete sa, ako je videné Slovensko poľskými očami - s humorom, záujmom aj ponaučením.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠