POPULARITY
Categories
V našej rubrike pokračujeme vo vysvetľovaní rôznych zaujímavostí. Tentokrát sa pozrieme na prácu novinárov. Zaujímalo vás niekedy, prečo sa neoverným správam hovorí "novinárska kačica"? Viete kedy tento pojem vznikol? Viaže sa k tomu zaujímavý príbeh, tak počúvajte novú časť.
Hosť podcastu: PAVOL DEMEŠ, politický analytik a exminister medzinárodných vzťahov SR Zhovárame sa o knihe Briana Klaasa Moc – kto je autor a prečo by sme si knihu mali prečítať? Naozaj platí, že moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne? Máme už v génoch túžbu po moci? Ako funguje systém občianskych zhromaždení v praxi? Výborne to ide v Írsku...osvedčilo by sa to aj na Slovensku? Prečo tak prehliadame konanie mocných, ktorí nami manipulujú, využívajú nás? Ako to napraviť? Prečo je na Slovensku taká nízka dôvera k autoritám, k politikom, vláde? Spomíname aj tandem Trump – Musk, stretnutie s V. Zelenským. Ako posmeľovať ženy, aby sa viac uchádzali o riadiace funkcie? Otázka za milión: Ako zabezpečiť, aby sa o moc uchádzali lepší ľudia?
Roky bola v centre pozornosti ako modelka, no skutočným snom Adriany Novakov bolo odjakživa herectvo. Svoj sen konečne žije. V seriáli Sľub, jednom z najsledovanejších projektov obrazoviek, dostala rolu, ktorá rozhodne nezostala nepovšimnutá - skôr naopak. Adriana stvárnila lekárku, ktorá prekvapila počas niekoľkých týždňov vysielania denného seriálu vývojom charakteru, aký mnohí diváci ani nečakali. "Bože, ja vás tak nemám rada, taká ste v tom seriáli nesympatická..." Aj to sú vety, ktorými ju vraj už počastovali napríklad počas nákupov v supermarkete. Berie ich s úsmevom aj nadhľadom, lebo si nepochybne uvedomuje, že to je aj dôkaz jej hereckého talentu. Adriana Novakov síce nie je študovaná herečka, no medzi profesionálnych kolegov zapadla veľmi dobre. Nikdy sa vraj nestretla s dešpektom, len rešpektom. "Vždy sa snažím byť pripravená, dokonale ovládať dialógy, moje repliky. Nepodceňujem prípravu," vysvetľuje kráska, ktorej vraj výrazne pomohli aj kurzy herectva. V minulosti strávila Adriana niekoľko rokov ako modelka v Amerike, predvádzala sa na mólach svetoznámych návrhárov a jej tvár (a krivky) môžu poznať ženy aj muži z reklám mnohých známych značiek - medzi nimi napríklad aj Agent Provocateur alebo Lejaby - či fotoeditoriálov. Život modelky v mladom veku bol pre ňu veľkou skúškou. Adriana priznala, že napríklad v USA nedokázala zapadnúť. Nebola na to stvorená. Ale odolala aj nástrahám, ktoré tento svet podľa nej prináša - drogy, nekonečné párty, v minulosti aj tlak na to, aby modelky boli čo najštíhlejšie. Čo jej pomohlo? Ako to prežila? Aké sú jej skúsenosti z tohto obdobia? V čom vníma rozdiel medzi módou dnes a kedysi? Ako vychováva svoju dcéru a čo všetko ju naučil Sľub? Záplavy otázok sa Adriana Novakov nezľakla a vy na ne tiež nájdete odpovede, ak si pustíte novú epizódu relácie Ide o nás. Viac vo videu vyššie.
Stále sa z toho spamätávam. Predstavte si, tvor, ktorý potuloval po Zemi pred desiatimi tisícročiami, duch doby ľadovej, teraz... žije. Hovorím o neuveriteľnom, takmer neuveriteľnom, vzkriesení druhu vlka, ktorý bol preč pred 10 000 rokmi. Hovoríme o skladaní starovekej DNA, posúvaní hraníc genetického inžinierstva a riešení etických otázok, ktoré mi nedali spať. Prevediem vás celým procesom, od prvých krehkých buniek až po živých, dýchajúcich vlkov, ktorí teraz chodia po Zemi. Ponorím sa aj do potenciálnych dominových efektov – čo to znamená pre naše chápanie vymierania? Pre úsilie o ochranu prírody? A pre našu samotnú úlohu pri formovaní budúcnosti planéty? Pripravte sa na zmenu perspektívy.
Aliancia pôjde do koalície s tým, kto splní viac jej požiadaviek, hovorí nový predseda strany Lázsló Gubík. Zatiaľ nemá slovenské štátne občianstvo, lebo po zákaze dvojitého občianstva požiadal o to maďarské a následne kandidoval v eurovoľbách za Fidesz. Teraz o občianstvo opäť požiadal, lebo bez neho nemôže kandidovať na Slovensku. Pri otázke, kde býva, najprv tvrdil, že v Komárne, aby potom priznal, že v skutočnosti býva v Komárome za maďarskou hranicou. Nechce budovať slovenský Fidesz, ale spájať Maďarov. Prezident Peter Pellegrini však podľa neho maďarskej menšine zatiaľ nesplnil, čo im sľúbil výmenou za podporu vo voľbách.V podcaste s Lázslóom Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na zatváranie hraníc s Maďarskom v rámci opatrení proti slintačke;– po 2:00 – či je za likvidáciu chovov alebo stojí na strane protestujúcich poľnohospodárov z juhu Slovenska;– po 4:00 – či by si rozumel viac s koalíciou alebo opozíciou;– po 5:00 – či je mu bližší Robert Fico alebo Michal Šimečka;– od 8:00 – s ktorými opozičnými politikmi sa pozná;– po 11:00 – ako Peter Pellegrini zatiaľ nedodržal sľuby dané Maďarom výmenou za podporu vo voľbách;– od 13:00 – prečo nemá slovenské štátne občianstvo;– po 14:00 – prečo kandidoval za Fidesz;– od 15:00 – či žije na Slovensku alebo v Maďarsku;– po 17:00 – že strana Maďarská Aliancia je partnerom maďarskej vlády, nie strany Fidesz;– od 19:00 – že nechce budovať slovenský Fidesz, a spolupracoval by aj s inou maďarskou vládou;– po 25:00 – prečo by liberálnejší slovenskí Maďari nemali voliť radšej Ódora alebo Hamrana;– od 28:00 – že je žiakom Miklósa Duraya a ako sa stavia k autonómii;– po 31:00 – čo hovorí o Trianone;– od 33:45 – čo myslel tým, že sa jeho predchodca Forró dostane na Ukrajinu bez pasu;– po 35:00 – odkiaľ by sa mali Rusi vrátiť a čo si myslí o Ukrajine;– od 36:00 – čo pre neho znamená pomenovanie Felvidék, keď organizoval majstrovstvá Felvidéku vo futbale;– po 39:00 – čo hovorí na šál Viktora Orbána s veľkým Uhorskom;– po 41:00 – či by mal Orbán myslieť na Maďarov za hranicami.
Aliancia pôjde do koalície s tým, kto splní viac jej požiadaviek, hovorí nový predseda strany Lázsló Gubík. Zatiaľ nemá slovenské štátne občianstvo, lebo po zákaze dvojitého občianstva požiadal o to maďarské a následne kandidoval v eurovoľbách za Fidesz. Teraz o občianstvo opäť požiadal, lebo bez neho nemôže kandidovať na Slovensku. Pri otázke, kde býva, najprv tvrdil, že v Komárne, aby potom priznal, že v skutočnosti býva v Komárome za maďarskou hranicou. Nechce budovať slovenský Fidesz, ale spájať Maďarov. Prezident Peter Pellegrini však podľa neho maďarskej menšine zatiaľ nesplnil, čo im sľúbil výmenou za podporu vo voľbách.V podcaste s Lázslóom Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na zatváranie hraníc s Maďarskom v rámci opatrení proti slintačke;– po 2:00 – či je za likvidáciu chovov alebo stojí na strane protestujúcich poľnohospodárov z juhu Slovenska;– po 4:00 – či by si rozumel viac s koalíciou alebo opozíciou;– po 5:00 – či je mu bližší Robert Fico alebo Michal Šimečka;– od 8:00 – s ktorými opozičnými politikmi sa pozná;– po 11:00 – ako Peter Pellegrini zatiaľ nedodržal sľuby dané Maďarom výmenou za podporu vo voľbách;– od 13:00 – prečo nemá slovenské štátne občianstvo;– po 14:00 – prečo kandidoval za Fidesz;– od 15:00 – či žije na Slovensku alebo v Maďarsku;– po 17:00 – že strana Maďarská Aliancia je partnerom maďarskej vlády, nie strany Fidesz;– od 19:00 – že nechce budovať slovenský Fidesz, a spolupracoval by aj s inou maďarskou vládou;– po 25:00 – prečo by liberálnejší slovenskí Maďari nemali voliť radšej Ódora alebo Hamrana;– od 28:00 – že je žiakom Miklósa Duraya a ako sa stavia k autonómii;– po 31:00 – čo hovorí o Trianone;– od 33:45 – čo myslel tým, že sa jeho predchodca Forró dostane na Ukrajinu bez pasu;– po 35:00 – odkiaľ by sa mali Rusi vrátiť a čo si myslí o Ukrajine;– od 36:00 – čo pre neho znamená pomenovanie Felvidék, keď organizoval majstrovstvá Felvidéku vo futbale;– po 39:00 – čo hovorí na šál Viktora Orbána s veľkým Uhorskom;– po 41:00 – či by mal Orbán myslieť na Maďarov za hranicami.
Víno sa rodí vo vinohrade, ale čo máte robiť, keď osem týždňov nepadne ani kvapka dažďa? Hosťom relácie Pravda o klíme je uznávaný slovenský vinár a vinohradník Martin Pomfy.
Janku Žampachovú poznajú ľudia na sociálnych sieťach skôr pod prezývkou Jančučik. Jej videá nájdete na Instagrame aj Youtube, ale k najúspešnejším slovenským influencorom patrí na TikToku. Ako vznikla prezývka Jančučik a prečo sa rozhodla vystupovať na sociálnych sieťach? Čo považuje za svoj najväčší úspech v online svete a akými prekážkami musela prejsť? Prečo začala organizovať vlastné letné tábory a prečo sa rozhodla zdieľať svoje súkromné veci o duševnom zdraví verejne na sociálnych sieťach? Kedy si prvýkrát uvedomila, že anorexia ovplyvňuje jej život a ako sa s tým vyrovnávala? Ako si následne vybudovala pozitívnejší vzťah k jedeniu? Čo by poradila ľudom, ktorí sú pod tlakom vyzerať lepšie kvôli sociálnym sieťam?
Nová verzia chatGPT vie vytvárať dokonalejšie obrázky. To sa minulý týždeň prejavilo na sociálnych sieťach záplavou fotografií prerobených podľa estetiky japonského štúdia Ghibli. Milé obrázky, ktoré vyzerajú ako z kreslených filmov Cesta do fantázie či Môj sused Totoro, však opäť otvorili otázky, kde je hranica medzi inšpiráciou a krádežou duševného vlastníctva, či sa dá jeho ochrana vôbec dosiahnuť a z čoho by sa mala umelá inteligencia vlastne učiť. "Samotný autorský štýl nie je chránený autorským právom. Obmedzila by sa tým totiž sloboda tvorby, keďže je veľmi ťažké zadefinovať, čo tým štýlom vlastne je," hovorí právnik a výskumník Matúš Mesarčík.
Po najnovšom smrteľnom útoku medveďa na muža na Podpoľaní minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) zavádza plošný odstrel medveďov na Slovensku. Hovoríme o počte 350. Vláda vyhlásila aj mimoriadnu situáciu, čo umožní jednoduchší odstrel tejto šelmy. Hosťami relácie boli člen Výboru NR SR pre životné prostredie Rastislav Krátky (SLOVENSKO) a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).
Po výrokoch o geneticky modifikovanej kukurici sa splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Covidu Peter Kotlár postaral o ďalšie vzrušenie. Na parlamentnom výbore pre kontrolu činnosti SIS sa v jednom bode rôzne dopytoval, či sa tajní zaujímajú, odkiaľ k nám prišlo ochorenie SLAK, ale aj Covid-19.
Po výrokoch o geneticky modifikovanej kukurici sa splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Covidu Peter Kotlár postaral o ďalšie vzrušenie. Na parlamentnom výbore pre kontrolu činnosti SIS sa v jednom bode rôzne dopytoval, či sa tajní zaujímajú, odkiaľ k nám prišlo ochorenie SLAK, ale aj Covid-19.
Územné plánovanie na Slovensku sa donedávna riadilo legislatívou, ktorej základ pochádzal z roku 1976. Nevedeli sme tak budovať príjemné mestá s vysokou kvalitou života, ako sa o to snažia vyspelé štáty.Teraz však prišiel nový zákon. V plánovaní slovenských miest a obcí sľubuje revolúciu. Či to tak naozaj bude, prezradí Milota Sidorová, bývalá podpredsedníčka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.Pre viac zaujímavých videí z prostredia architektúry a developmentu sleduj reláciu Metropola.
„Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra, necítim sa kompetentný verejne kritizovať vládu“, hovorí spišský biskup František Trstenský. Len pred pár dňami ale verejne „odprosoval“ za „niekedy nekritickú spoluprácu“ s mocnými“, skutočnosť, ktorú v odprosení označil „zahanbením“.Ležal na podlahe chladného chrámu, s bosými nohami, hlavou k zemi, vyzlečený zo slávnostného rúcha. Pred krížom, no i pred krajinou. Aby odprosoval, žiadal o odpustenie a robil tak cestu uzdraveniu vzťahov. Spišský biskup František Trstenský. Hovorí, že sa inšpiroval veľkým a bezprecedentným „mea culpa“ Jána Pavla II. spred štvrťstoročia. Ak to vtedy bolo aj za inkvizíciu, rozdelenia a schizmy, za zlyhania voči Židom či nespravodlivosť smerom k ženám, alebo zneužívanie moci, o čom bolo to aktuálne „mea culpa“ spod Tatier?Čo mal na mysli biskup Trstenský, keď odprosoval za „režimy“; za „pohŕdanie“ veriacimi? Ale rovnako, keď prosil, aby bol on i jeho kňazi schopní priznať si zlyhania? A nie je nepriznaným zlyhaním to dnešné ticho pred mocnými, ktorí unášajú krajinu smerom k agresorovi z Moskvy a z právneho štátu robia slúžku vlastných záujmov? „Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra. Necítim sa kompetentný kritizovať vládu“, reaguje biskup Trstenský. „Korupcia je korupciou, ako agresor agresorom“, hovorí. Odmieta pritom, že by biskupi boli voči krokom vlády nekritickí ako výmenu za zachovanie štátneho modelu financovania cirkví.
„Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra, necítim sa kompetentný verejne kritizovať vládu“, hovorí spišský biskup František Trstenský. Len pred pár dňami ale verejne „odprosoval“ za „niekedy nekritickú spoluprácu“ s mocnými“, skutočnosť, ktorú v odprosení označil „zahanbením“.Ležal na podlahe chladného chrámu, s bosými nohami, hlavou k zemi, vyzlečený zo slávnostného rúcha. Pred krížom, no i pred krajinou. Aby odprosoval, žiadal o odpustenie a robil tak cestu uzdraveniu vzťahov. Spišský biskup František Trstenský. Hovorí, že sa inšpiroval veľkým a bezprecedentným „mea culpa“ Jána Pavla II. spred štvrťstoročia. Ak to vtedy bolo aj za inkvizíciu, rozdelenia a schizmy, za zlyhania voči Židom či nespravodlivosť smerom k ženám, alebo zneužívanie moci, o čom bolo to aktuálne „mea culpa“ spod Tatier?Čo mal na mysli biskup Trstenský, keď odprosoval za „režimy“; za „pohŕdanie“ veriacimi? Ale rovnako, keď prosil, aby bol on i jeho kňazi schopní priznať si zlyhania? A nie je nepriznaným zlyhaním to dnešné ticho pred mocnými, ktorí unášajú krajinu smerom k agresorovi z Moskvy a z právneho štátu robia slúžku vlastných záujmov? „Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra. Necítim sa kompetentný kritizovať vládu“, reaguje biskup Trstenský. „Korupcia je korupciou, ako agresor agresorom“, hovorí. Odmieta pritom, že by biskupi boli voči krokom vlády nekritickí ako výmenu za zachovanie štátneho modelu financovania cirkví.
Hovorí o návrate spravodlivosti, o záchrane Ameriky a amerických pracovných miest, o žiarivej budúcnosti.Donald Trump sa najnovšie vrhol do colnej vojny aj s Európu, plánuje totiž 25-percentné clá na zahraničné automobily. To je však problém špeciálne pre Slovensko, kde automotive zamestnáva státisíce ľudí.Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva o Trumpových clách na autá s reportérom Indexu Jozefom Tvardzíkom.Zdroj zvukov: Fox News, CBC News, Youtube/Smer-SDOdporúčanie:Zmeniť niečí názor býva občas tá najťažšia vec na svete. No jestvujú aspoň základné pravidlá, ktoré by pri tomto úsilí mohli pomôcť. Tieto konverzačné techniky opisuje BBC v texte Jednoduchý trik, ako zmeniť niekoho názor, tak odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Je to dramaturg Slovenskej filharmónie, ktorý na tomto mieste pracuje už viac rokov. Má po 40. Je veľmi dobrý rečník, či o hudbe, alebo o iných témach. On vlastne zostavuje programy jednotlivých koncertných sezón, pozýva hostí a dirigentov, ktorí v sezóne vystupujú. Dáva dokopy symfonické koncerty a koncerty Slovenského komorného orchestra. Pravidelne moderuje a vedie besedy so šéfdirigentom pred jeho vybranými koncertmi počas sezón. Je aj vo festivalovom výbore Bratislavských hudobných slávností. Veľmi dobre sa orientuje v súčasnej slovenskej a vôbec v slovenskej hudbe. Hovorí viacerými jazykmi. Vyštudoval Hudobné vedy na Filozofickej fakulte v Bratislave, bol na študijnom pobyte vo Viedni a roky bol členom zboru Lúčnica. Má 4 deti. Samozrejme jeho tri dcéry a syn sú stálymi návštevníkmi Rodinných koncertov SF. Chodí s nimi pravidelne a s dievčatami už niekedy prídu aj na večerný koncert. | Hosť: Juraj Bubnáš (dramaturg Slovenskej Filharmónie). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Netrestáme politikov, ktorí zlyhali. Robia si čo chcú a nerešpektujú nič a nikoho. Hovorí šéf NKÚ. Nevyvodzujeme dôsledky za chyby politikov. Je tu kopu manažérov - či politikov, ktorí zlyhali, no za to, čo robia, nečelia následkom. To, čo žijeme, je horšie ako Potemkinova dedina. Toto je anarchia, tvrdí Ľubomír Andrássy.Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu na celom Slovensku, dôvodom je výskyt vysokonákazlivej slintačky a krívačky. Premiér tvrdí, že momentálne nie je možné odhadnúť škody, no podľa neho sa môžu šplhať do astronomických výšok a hovorí dokonca i o ohrození národnoštátnych záujmov. Berie však vláda a príslušné inštiúcie a túto epidémckú a skutočne vážne a neuprednostnili ministri oslavy MDŽ pred rýchlou a ráznou protiepidemickou reakciou? Poučil sa vláda zo zlého manažovania pandémie Covidu, na kritike ktorej sám SMER výrazne volebne vyrástol a prečo vlastne tento štát opakovane zlyháva pri riešení vážnejších kríz? Pôdohospodárska platobná agentúra zostáva i naďalej pod kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu. V čom je probém a prečo táto inštitúcia - známa aj z kauzy Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za "za mega stroj korupcie a prania špinavých peňazí,“ už celé roky nedokáže presvedčiť kontrolórov a zreformovať sa na dôveryhodnú inštitúciu? Nastupuje tu absolútna anarchia, Ľudia neveria štátu, ani systému, hovorí šéf NKÚ "Proste, dnes v týchto otázkach, sme na úrovni - a nechcem to preháňať, ale je to na základe výsledkov našich kontrol, naozaj niekde na úrovni krajín, ktoré sa nachádzajú niekde na africkom kontinente." To sú slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu na margo toho, ako je tento štát pripravený čeliť vážnym krízovým či mimoriadnym situáciám. Máme tu vraj absolútnu anarchiu, nezvládame zásadne krízové situácie - ako štát, a aj ako spoločnosť. Kde je predseda vlády a prečo to nerieši? Kde je je premiér Fico a čo vlastne dnes robí predseda vlády? Problém Slovenska je, že nevyvodzujeme dôsledky za zlyhania manažérov vo verejných funkciách.Témy pre pravidelný rozhovor so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Netrestáme politikov, ktorí zlyhali. Robia si čo chcú a nerešpektujú nič a nikoho. Hovorí šéf NKÚ. Nevyvodzujeme dôsledky za chyby politikov. Je tu kopu manažérov - či politikov, ktorí zlyhali, no za to, čo robia, nečelia následkom. To, čo žijeme, je horšie ako Potemkinova dedina. Toto je anarchia, tvrdí Ľubomír Andrássy.Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu na celom Slovensku, dôvodom je výskyt vysokonákazlivej slintačky a krívačky. Premiér tvrdí, že momentálne nie je možné odhadnúť škody, no podľa neho sa môžu šplhať do astronomických výšok a hovorí dokonca i o ohrození národnoštátnych záujmov. Berie však vláda a príslušné inštiúcie a túto epidémckú a skutočne vážne a neuprednostnili ministri oslavy MDŽ pred rýchlou a ráznou protiepidemickou reakciou? Poučil sa vláda zo zlého manažovania pandémie Covidu, na kritike ktorej sám SMER výrazne volebne vyrástol a prečo vlastne tento štát opakovane zlyháva pri riešení vážnejších kríz? Pôdohospodárska platobná agentúra zostáva i naďalej pod kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu. V čom je probém a prečo táto inštitúcia - známa aj z kauzy Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za "za mega stroj korupcie a prania špinavých peňazí,“ už celé roky nedokáže presvedčiť kontrolórov a zreformovať sa na dôveryhodnú inštitúciu? Nastupuje tu absolútna anarchia, Ľudia neveria štátu, ani systému, hovorí šéf NKÚ "Proste, dnes v týchto otázkach, sme na úrovni - a nechcem to preháňať, ale je to na základe výsledkov našich kontrol, naozaj niekde na úrovni krajín, ktoré sa nachádzajú niekde na africkom kontinente." To sú slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu na margo toho, ako je tento štát pripravený čeliť vážnym krízovým či mimoriadnym situáciám. Máme tu vraj absolútnu anarchiu, nezvládame zásadne krízové situácie - ako štát, a aj ako spoločnosť. Kde je predseda vlády a prečo to nerieši? Kde je je premiér Fico a čo vlastne dnes robí predseda vlády? Problém Slovenska je, že nevyvodzujeme dôsledky za zlyhania manažérov vo verejných funkciách.Témy pre pravidelný rozhovor so šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ultrabežkyňa Eva Mareková patrí medzi popredné slovenské trailové bežkyne a minulý rok úspešne dokončila legendárny Ultra-Trail du Mont Blanc – 175 km dlhé preteky s ohromným prevýšením 10-tisíc metrov. V podcaste sa s ňou rozprávame o jej bežeckých začiatkoch, tréningoch, strave aj mentálnej sile, ktorá je pri ultrabehu kľúčová. Priblíži nám atmosféru UTMB, výbavu, s akou beháva, ale aj zaujímavé zážitky z dlhých behov v prírode.
Spolumajiteľom FK Kozmos sa môže stať každý. Na Slovensku je to rarita, hovorí Viliam Chabaľ, brankár a člen Futbalovej Komunity Kozmos.
Tomáš Tarr (31) je slovenský podnikateľ a influencer. Pochádza zo Štúrova, žije v Bangkoku. Slovensko ho spoznalo vďaka účinkovaniu v reality šou Ruža pre nevestu, dnes je hosťom StarTalks s Ninou. Prečo sa Tomáš rozhodol pre život v Bangkoku a čo ho tam baví najviac? Išiel do Ruže pre nevestu kvôli láske, sláve, alebo peniazom? Prečo si vybral Petranu, bol do nej zamilovaný a na čom stroskotal ich vzťah? Aké najväčšie klamstvo o sebe počul po skončení šou? Sleduje aj tohtoročnú ružu a čo by poradil Rasťovi? Užíval nejaké podporné látky na to, aby sa dostal dostal do formy v akej je dnes? Píšu mu ženy dennodenne a je momentálne single?
Zdá sa, že sme vo finále koaličnej krízy. Robert Fico podpísal dohodu s rebelujúcimi poslancami - bývalý novinár Samuel Migaľ preberá po Richardovi Rašim ministerstvo investícií, Radomír Šalitroš sa stane jeho prvým štátnym tajomníkom. Prezident Pellegrini síce bez reptania vymenoval za ministra Huliaka, no pri Migaľovi zabudol, že chcel byť nadstranníckym prezidentom, a vybavoval si s ním strannícke účty. Skritizoval ho, že je členom vlády len na základe politických dohôd a nie mandátu od občanov. V Bruseli sa opäť rokovalo o pomoci Ukrajine, Robert Fico, vďakabohu, opäť konzistentne hlasoval s európskymi partnermi a podporil pomoc Ukrajine. Narozdiel od Maďarska, ktoré konzistentne sabotuje jednotu EU.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TA3, RTVS, TASR, 360tka–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Keď povie biogeochemička Hana Juríková, že sa „zrazu oteplilo“, väčšinou myslí desiatky miliónov rokov. Vedkyňa zo skamenelín zisťuje, ako sa menili v histórii Zeme hladiny oxidu uhličitého a ako sa v súvislosti s tým menila klíma aj život. Obrovský skok CO2 spôsobil napríklad permské vymieranie, počas ktorého život na Zemi takmer zmizol. „Keby ste žili počas permského vymierania, tak si to ani neuvedomíte, lebo trvalo tisíce až desaťtisíce rokov. Dnes hovoríme o rýchlych zmenách nárastu oxidu uhličitého len od čias priemyselnej revolúcie,“ hovorí vedkyňa.
Dá se mluvit o příměří v Pásmu Gazy i po obnovených vzdušných útocích Izraele? Co čeká český ministr zahraničí od dnešního telefonátu amerického a ruského prezidenta? A proč je v Česku stále nedostatek pěstounských rodin, především dlouhodobých pěstounů?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Michal Baláž je PR manažér motoristického klubu Maco Racing Team a otec motocyklového pretekára Matiasa Baláža. Matias má iba 8 rokov a na motorke jazdí už od piatich. V podcaste portálu Autobazar.EU Baláž odhaľuje zákulisie juniorského motoristického športu na Slovensku, aké sú náklady na výchovu budúcich reprezentantov Slovenska a či sa od štátu dostáva športovcom dostatok podpory.Keď sa povie motošport, preteky na motocykloch, väčšina verejnosti si predstaví dospelých mužov na silných motorkách vo farebných kombinézach. Avšak, existuje celá medzinárodná komunita, ktorá si pod týmto pojmom predstavuje detských pretekárov na motocykloch.Juniorské kategórie v motoristickom športe nie sú žiadnou novinkou, napriek tomu sa o nej často nedozvedáme z médií. A rovnako tak ani o úspešných mladých - či skôr malých - Slovákoch, ktorí žnú na poli motoristického športu úspechy. Príkladom sú chalani ako Samuel Odrobina, Roman Masár, Mattia Pátek, Michal Ronec, Lucian a Lukáš Véghovci, Matias Baláž a mnohí ďalší. Matias aj spolu s ďalšími patria do tímu MACO Racing Junior Team.Michal Baláž prijal pozvanie do nášho podcastového štúdia, aby sme sa porozprávali o juniorskom športe, jeho výzvach, ale aj financovaní a tiež o bezpečností detí.Rozhovorom sprevádza Erik Stríž, šéfredaktor Magazínu portálu Autobazar.EU.
Mohl by být Vladimir Putin vstřícnější k uzavření příměří po tom, co se Ukrajinci podle médií stáhli z města Sudža v ruské Kurské oblasti? Jak důležitým zdrojem informací je Rádio Svobodná Evropa pro posluchače v Rusku? Co je podle strojvůdců nutné udělat, aby se neopakoval výpadek evropského zabezpečovacího systému, jako byl ten sobotní? A čím si získalo ostravské Divadlo Petra Bezruče divadelní kritiky?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Viesť akékoľvek rozhovory s Donaldom Trumpom asi nie je jednoduché, no zdá sa, že USA a Ukrajina sa dohodli na podmienkach prípadného prímeria.Amerika následne Ukrajine obnovila pomoc, čaká sa teda, ako zareaguje Rusko.O prípadnom mieri na Ukrajine a o tom, čo by v skutočnosti znamenal, sa Tomáš Prokopčák rozpráva s Matúšom Halásom z českého Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.Zdroj zvukov: Associated Press, Forbes, CBS News, BBCOdporúčanie:Tímea je redaktorkou nášho magazínu Closer a zároveň už rok moderuje podcast o kráse s názvom Rutina. Hovorí v ňom o starostlivosti o seba a kozmetike tak, ako nebýva zvykom: do hĺbky a bez snahy niečo iba predať. V podcaste sa dozviete napríklad, ako sa naozaj správne starať o vlasy, prečo sa vám lámu nechty alebo prečo niektoré kozmetické produkty stoja stovky eur. Takže blahoželám k narodeninám a ak podcast Rutina nepoznáte, skúste.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
V tejto časti som pokecal s Petrom Szabóom, zakladateľom a majiteľom slovenskej pražiarne kávy Coffeein. Najskôr to bol iba bežný e-shop, ktorý predával obyčajnú taliansku káv no Peťo kávu vôbec nepil. Úprimne, firma sa nikam nehýbala. Totálny zlom prišiel až po pozretí filmu Apocalypto. Zo stagnujúcej malej firmy rozbehol miliónovú pražiareň a predajňu káv – a až tá zmenila slovenský trh. Pokecali sme o tom, prečo sa rozhodol venovať práve káve, ale Peťo mi hovoril aj o ďalších možnostiach, nad ktorými rozmýšľal.Peťo tiež spomínal zlomové momenty vo svojom biznise. A ako sa mu podarilo pozicionovať Coffeein na trhu? To vám sem určite nenapíšem, treba si to vypočuť. Mega zaujímavý je aj jeho tím. Hovorí im „tím švajčiarskych nožíkov" – každý člen ovláda viacero skillov, ktoré pomáhajú firme byť flexibilnejšou a efektívnejšou. Prebrali sme aj expanziu značky Coffeein do zahraničia. Zaujímavý point bol Peťov totálny zápal pre kávu, vďaka ktorému je jeho firma tam, kde teraz je.V praktickej časti dal Peťo tipy na prípravu kvalitnej kávy doma. Ako kávový guru nezabudol vypichnúť význam kávového vzdelania pre zákazníkov aj profesionálov. Prezradil na seba, prečo sa rozhodol prestať s alkoholom a ako mu to ovplyvnilo život a biznis. S tým súvisí aj Peťova osobná cesta k sebazlepšovaniu. Na konci podcastu sme prebrali jeho pohľad na zmysel života. Fakt sa oplatí vypočuť si ho. Táto časť je mega silnou motiváciou pre všetkých podnikateľov. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:02:14 – Ako vznikol Coffeein?00:05:55 – Prečo práve káva?00:11:11 – Zlom v podnikaní00:16:13 – Pozicioning značky Coffeein00:22:14 – Tím švajčiarskych nožíkov00:29:48 – Expanzia do zahraničia00:35:45 – Totálny zápal pre vec00:44:25 – Ako si pripraviť kávu doma?00:47:56 – Kávové vzdelanie00:55:36 – Ako byť lepší?01:02:46 – Zmysel života podľa Petra Szabóa---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Qw---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban
Zubná klinika, ktorú založil otec Petra Džupu, nedávno oslávila 30 rokov. Rodinná firma si okrúhle jubileum pripomenula nezvyčajným spôsobom. Pre Kysučanov pripravili celodenný Festival zdravia s odborníkmi, prednáškami o zdraví a prevencii, cvičením aj zábavou pre deti i dospelých.O rok túto akciu zopakovali a na leto chystajú tretí ročník. „Rozhodli sme sa spraviť niečo pre komunitu. Tu sme vyrástli, v tejto komunite pracujeme a podnikáme, tu sú naši klienti, pacienti, kolegovia aj bývalí kolegovia,“ vysvetľuje Peter Džupa motiváciu aj dôvody, prečo založili občianske združenie Zdravé Kysuce a budujú tradíciu festivalu.V podcaste sa dozviete:· ako podľa Petra Džupu súvisí pomáhanie so Spidermanom,· čím ho inšpiruje japonská firemná kultúra,· prečo sa mu páči film Pošli to ďalej,· kto má v rodinnej firme konečné slovo pri rozhodovaní o pomoci,· ako sa filantropia na Kysuciach prejavuje v biznise.Dlhoročná spolupráca kliniky s pobočkou Diecéznej charity v Čadci je založená na dôvere. Klienti charity v zložitých životných situáciách zvyčajne nemajú peniaze na zubné ošetrenie. „Keď nám zavolajú, nepýtam sa, či to ten človek potrebuje. Viem, že je to naozaj treba,“ vraví spolumajiteľ kliniky.Ani po zorganizovaní Festivalu zdravia sa nezamýšľal nad tým, či práve toto je filantropia. Hovorí skôr o zodpovednosti: „Nie sme veľká firma, ale máme vplyv na životy ľudí, ktorí u nás pracujú, tým pádom máme vplyv na životy ich rodín a aj na komunitu. Nevieme ovplyvniť celú spoločnosť, ale keď sa budeme snažiť 30 až 40 rokov, možno vieme spraviť v našom meste aspoň malú zmenu.“Generačná výmena prináša iné pohľadyZakladateľ kliniky, Peter Džupa st., sa stiahol z vedenia firmy a viac sa venuje vzdelávaniu študentov na strednej a vysokej škole. Medzi podnikateľskými príbehmi otca a syna sú, prirodzene, rozdiely. Prvá generácia začínala podnikať v 90. rokoch v úplne iných podmienkach ako dnes.„Druhá generácia prichádza s tým, že niečo je už vybudované a zároveň si uvedomuje, že len budovať majetok nestačí, keď nemáme napríklad fungujúce školstvo alebo ľudia nemajú kam ísť za kultúrou,“ hovorí P. Džupa. Ako správny vizionár vie, že od toho, ako sú ľudia vzdelaní a rozhľadení, závisí kvalita života v komunitách a v konečnom dôsledku aj ich podnikanie.Aj preto má ďalšie plány. Osvetu a vzdelávanie v oblasti zdravia chce v Čadci rozšíriť o komunitnú kaviareň, kde by vznikol aj priestor na besedy či prednášky o rôznych témach. „Môže to ľuďom rozšíriť obzory, dokáže ich to prepájať. A práve spájanie rôznych komunít je niečo, čo dnes na Slovensku chýba,“ dodáva.Kto je Peter ĎžupaPo štúdiu na lekárskej fakulte nastúpil do zubnej kliniky Petramed v Čadci. Viac než päť rokov ju viedol ako výkonný riaditeľ. V súčasnosti sa ako stratég venuje najmä jej rozvoju. Okrem toho organizuje kurzy pre zubných lekárov s vlastnou praxou, ktoré sú zamerané na manažment, financie, legislatívu. S otcom založili občianske združenie Zdravé Kysuce, ktoré v Čadci organizuje Festival zdravia pre verejnosť.Impact TalksV podcaste Impact Talks vám už tretí rok predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s...
Je reálne, že príde k zastaveniu paľby. Som presvedčený, že Rusi majú dôvody, prečo budú za, hovorí v rozhovore Alexander Duleba. Podľa odborníka na Rusko a Ukrajinu to vyplýva z ekonomickej situácie Moskvy, pre ktorú je tento rok kritický, ale aj z pomerov na fronte. Hovorí, že Vladimir Putin potrebuje pauzu.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – ako rozumieť rétorike Donalda Trumpa voči Volodymyrovi Zelenskému a Vladimirovi Putinovi;– 3:45 – v čom je dohoda USA a Ukrajiny o spoločnej ťažbe vzácnych nerastov dobrá;– 8:28 – ako môže dohoda o ťažbe vzácnych nerastov viesť k ukončeniu vojny;– 9:49 – v čom Zelenskyj predbehol Putina;– 10:48 – prečo už nebude Trump nazývať ukrajinského prezidenta diktátorom;– 12:01 – ako môže ovplyvniť Čína vývoj vojny;– 16:10 – prečo si myslí, že môže prísť čoskoro k zastaveniu paľby;– 17:02 – a či bude Rusko za zastavenie paľby;– 26:41– či bude Európa schopná dať bezpečnostné záruky Ukrajine;– 37:00 – v čom bude pre EÚ rozhodujúci 6. marec;– 41:42 – ako Slovensko zasiahne uvalenie ciel na Úniu;– 45:00 – či nám môžu pomôcť dobré vzťahy s USA.
Je reálne, že príde k zastaveniu paľby. Som presvedčený, že Rusi majú dôvody, prečo budú za, hovorí v rozhovore Alexander Duleba. Podľa odborníka na Rusko a Ukrajinu to vyplýva z ekonomickej situácie Moskvy, pre ktorú je tento rok kritický, ale aj z pomerov na fronte. Hovorí, že Vladimir Putin potrebuje pauzu.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – ako rozumieť rétorike Donalda Trumpa voči Volodymyrovi Zelenskému a Vladimirovi Putinovi;– 3:45 – v čom je dohoda USA a Ukrajiny o spoločnej ťažbe vzácnych nerastov dobrá;– 8:28 – ako môže dohoda o ťažbe vzácnych nerastov viesť k ukončeniu vojny;– 9:49 – v čom Zelenskyj predbehol Putina;– 10:48 – prečo už nebude Trump nazývať ukrajinského prezidenta diktátorom;– 12:01 – ako môže ovplyvniť Čína vývoj vojny;– 16:10 – prečo si myslí, že môže prísť čoskoro k zastaveniu paľby;– 17:02 – a či bude Rusko za zastavenie paľby;– 26:41– či bude Európa schopná dať bezpečnostné záruky Ukrajine;– 37:00 – v čom bude pre EÚ rozhodujúci 6. marec;– 41:42 – ako Slovensko zasiahne uvalenie ciel na Úniu;– 45:00 – či nám môžu pomôcť dobré vzťahy s USA.
Neistote sa po amerických prezidentských voľbách nevyhla ani vesmírna agentúrna NASA. Vo februári sa na poslednú chvíľu vyhla plánu znížiť počet zamestnancov o desať percent a generácia mladých vedcov stále nevie, či nedostane zo dňa na deň výpoveď. Elon Musk, ktorý má zoštíhlenie štátnej správy na starosti, dnes hovorí o predčasnom ukončení prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, uráža bývalých astronautov, no zároveň tvrdí, že čochvíľa budeme lietať na Mars. „Už v roku 2016 som na konferencii počula Muskove sľuby o tom, že na Mars pôjdeme myslím v roku 2024. Ako vedcom nám bolo jasné, že to nie je realistická vízia,“ hovorí astrobiologička Michaela Musilová, ktorá s NASA roky spolupracuje a pre agentúru viedla niekoľko simulovaných marťanských a mesačných misií.
Európa sa musí postaviť na vlastné nohy a začať zvyšovať výdavky na obranu. Hovorí o tom NATO aj Nemci. Poliaci či pobaltské krajiny ak už robia.Ako je na tom Slovensko, ak sú pre nás problém už 2% HDP a chýba nám protiletecká obrana? Koľko reálne investujeme do našej bezpečnosti a o prečo minister obrany Kaliňák po rokovaniach so svojim poľským kolegom naznačoval, že brániť sa pred nepriateľom nie je správne a že vpád agresora treba len prečkať? Znamená to že ak by nás niekto napadol, budeme len čakať, kým neodíde?Prečo pri testovaní húfnice Zuzana2 na Záhorí došlo k výbuchu a zraneniam dvoch technikov, čo sa stalo, sú naše húfnice bezpečné? A pomáha Slovensko Ukrajine, ktorá proti Ruskej agresii bráni nielen seba, ale je nárazníkom aj pre celú Európu, alebo vojenskú pomoc odmietame? Bude Únia súčasťou mierových rokovaní o Ukrajine, ak zatiaľ hovorí len Trump s Putinom? A čo na to naša opozícia?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým ministrom obrany a predsedom strany Demokrati Jaroslavom Naďom. Do relácie sme oslovili aj poslancov branno-bezpečnostného výboru za strany Smer a Hlas, aj ministerstvo obrany, možnosť diskutovať nevyužili.
1. Premiér spustil hnojomety. 2. Je to potvrdené, Kaliňák, Šutaj Eštok i Gašpar šírili bludy o atentáte. 3. Máme 79, dohodnutá je 76 a do 25. marca bude jasno.
Friedrich Merz. Tak zrejme bude znieť meno nového nemeckého kancelára. K moci sa opäť dostáva únia CDÚ-CSU. Kresťanskí demokrati, ktorých pri vláde 16 rokov držala Angela Merkelová, no na krátke 4 roky prepožičali vládu nad Nemeckom sociálnym demokratom.Najdôležitejšou správou z Nemecka ale je, že extrémisti z AfD - napriek vysokej podpore, nesiahnu po moci. Nemecko o vlások uniklo riziku, že do vlády sa dostane strana s extrémistickými prvkami. Víťazstvo CDÚ-CSÚ zastavilo AfD ráznym odmietnutím spolupráce.Do histórie však zrejme odchádza aj kancelár Olaf Scholtz, ktorý určoval chod nemeckej politiky posledné rok. Európskou protiváhou Donaldovi Trumpovi tak zrejme bude muž menom Friedrich Merz.Na budúcnosť krajiny, ale aj Európy s nastupujúcim silným politickým menom, sa v podcaste Dobré ráno pýtala Jana Krescanko Dibáková vedúceho zahraničnej redakcie denníka SME Lukáša Onderčanina.Zdroje zvukov: RTVS, TA3, Associated PressOdporúčanie:Akokoľvek sa nám nechce hrabať v špinavých zákutiach našich politických dejín, musíme sa raz za čas vrátiť k tomu, čo sa stalo. Jednoducho, aby sme nezabudli a neopakovali chyby. Investigatívne centrum Jána Kuciaka prichádza s knihou Tomáša Madleňáka s názvom Tajomstvá Kočnerovej knižnice, ktorá nám pripomína nejedno meno, ktoré sa chce vynoriť z temnej minulosti.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš, neprežiješ“,...
„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš,...
USA a Rusko začali rokovania o vzájomných vzťahoch a aj o vojne na Ukrajine. V Saudskej Arábii sa stretli ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a americký šéf diplomacie Marco Rubio. Rokovania trvali viac ako 4 hodiny a konalo sa bez prítomnosti zástupcov z Ukrajiny. Aký signál vysiela dnešné stretnutie Ukrajine a európskym spojencom? Téma pre českého odborníka na Ukrajinu Michala Lebdušku.„Tá rétorika naznačuje a môžeme sa určitým spôsobom obávať, že by Spojené štáty mohli hodiť Ukrajinu cez palubu, ale na druhú stranu primárne záleží na tom, čo bude diať na bojisku," hovorí v podcaste.Spojené štáty a Rusko stretnutí uviedli, že sa dohodli napríklad na vymenovaní tímov na vysokej úrovni pre rozhovory s Ukrajinou. Americký minister Marco Rubio tiež tvrdí, že s riešením konca vojny na Ukrajine musia súhlasiť všetky zúčastnené strany. Podľa analytika Lebdušku toto vyjadrenie znie vyvážene. Otázka znie, aké ústupky by malo urobiť Rusko a či je na ne pripravené. To teraz na bojisku relatívne vyhráva," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.
Naše školstvo žije ešte v dobách Márie Terézie. Polovicu učiteľov treba prepustiť a tým ostatným dvojnásobne zvýšiť platy, aby to bolo atraktívne povolanie. Reformu vzdelávania treba začať v Materských škôlkach, tvrdí Michal Ukropec. Ako opätovne naštartovať príbeh Slovenska a kde je problém našich startupov a odlivu mozgov?Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec. On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu. Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhladky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov? Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Textilný dizajnér Juraj Straka navrhol látky pre značky ako Schiaparelli, Dries van Noten či Jason Wu. Objavili sa v nich aj slávne ženy Lady Gaga, Madonna, Cate Blanchett či Anna Wintour. Nehovorili sme však len o triumfoch či práci textilného dizajnéra, ale aj o tom, aká bola Jurajova cesta za úspechom a vlastným štúdiom, ktoré má v Antverpách. Prebrali sme jeho najobľúbenejšie techniky, ale aj prácu s počítačom tému či nástup technológií a umelej inteligencie do oblasti odevného dizajnu. Juraj s humorom hovoril aj o tom, že ho profesionálna deformácia vedie k tomu hodnotiť vzory na ľuďoch na ulici či pred televízorom doma v obývačke. Čo si myslí o odlive mozgov a kariére v zahraničí? Ako vníma zmeny v umení a kultúre na Slovensku a čo podľa neho môžu priniesť? A aká je budúcnosť odevného dizajnu? To všetko sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás.
Sme na začiatku týždňa, v ktorom si pripomín ame zlom v dejinách tejto krajiny – pred siedmimi rokmi zavraždili Jána a Martinu. Investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Len preto, že si robil svoju prácu – poodkryl záves, za ktorým si nažíval biznis, organizovaný zločin a najvyššie poschodia politiky. Vražda otriasla nielen spoločnosťou, ale aj vtedajšou vládou. Ak Robert Fico najprv v priamom prenose núkal milión za informácie, ktoré by vraždu ozrejmili a utíšili celospoločenský otras, námestia sa nakoniec striasli jeho. A z výslnia najsilnejšieho muža krajiny sa prepadol na politické dno, keď od neho utekali dovtedy najbližší. A ak sa vtedy zdalo, že je to jeho koniec, s odstupom piatich rokov opäť zostavoval vládu. A odstup siedmich rokov – siedmich po Jánovej vražde - však aj do jeho uší opäť prináša ozveny námestí. Rovnaké ako vtedy: pád vlády a predčasné voľby. A on, štvornásobný premiér? Chodí za Putinom, stretáva sa s Orbánom, kritizuje Brusel. A Zelenského… A ukazuje na Trumpa, že veď robí to isté.Kde sme po siedmich rokoch od vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice – Jána a Martiny? Pozrieme sa na to s jeho šéfredaktorom Petrom Bárdym, ktorý finišuje s pokračovaním politického profilu premiéra Fica. Ak ten prvý bol o jeho posadnutosti mocou, tento má byť o posadnutosti pomstou.Prečo o ňom píše ďalšiu knihu? „Lebo ovplyvňuje životy ľudí“, reaguje. „Je chybou, že ľudia nevnímajú politiku ako bežnú súčasť života. Sú v tom, že je to o víkendových politických diskusiách. Ale to je najmemnší dosah politiky“, vysvetľuje svoju motiváciu venovať sa analyticky Robertovi Ficovi. „Najväčší dosah politiky je život, ktorý žijeme. Čiže zdravotníctvo, školstvo, dane, ceny atď. To všetko je dôsledkom politiky. A Robert Fico to ovplyvňuje najviac“, hovorí šéfredaktor Bárdy. Problémom je podľa Bárdyho fakt, že Roberta Fica už tá klasická denno denná politika nebaví. „Jeho to už otravuje riadiť štát“, hovorí. „Skôr by ho bavilo chodiť po konferenciách, podávať si ruku s Putinom, robiť šokujúce či pekné gestá… On by vlastne chcel byť prezident“, vysvetľuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Abstinujúci gambler Ján Pjentek v podcaste s Janou Sedlákovou hovorí o tom, ako vzdeláva na školách deti o problematike nelátkových závislostí. Hovorí príhody, kde deti nevedeli, čo je realita a čo fikcia, ale hovorí aj o svojom osobnom príbehu, ako sa stal gamblerom.
„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa exminister hospodárstva Karel Hirman.„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva. Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne. Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva. Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu. „Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva. „Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“. Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele. Kde je premiér? Ide tu o krajinuSituácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest. V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica. „Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman. „Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“. „Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
v podcaste si vypočujete aj: - Kto pozval ruského veľvyslanca na zasadnutie vlády - Dankov list Ficovi presne popisuje stav vládnej koalície - Nie sme bezmocní meniť veci, ktoré sa tu dejú
„Tradícia našich kritických no pokojných protestov je veľmi cenná“, hovorí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. „Je dôležité je mať odvahu postaviť sa za občianske práva“, hovorí. Možnosť vystúpiť na tribúne pred bratislavským štyridstať tisícovým zástupom brala ako „občiansku česť“, zároveň cítila potrebu „poďakovať sa, že tam prišli, lebo je to veľká vec“.Pobúrenie, ohradenie sa pociťované ako povinnosť a sedemnásobná výzva. Kroky premiéra Fica a jeho ľudí vyprovokovali ďalšiu otvorenú iniciatívu. Po stovkách psychológov a psychiatrov, po akademickej obci, pedagogických a odborných zamestnancoch v školstve, po skautoch, či cirkvách a desiatkach tisícov občanov na námestiach sa ozýva aj napádaný mimovládny sektor. Pod jeho otvorený list sa už podpísala päťstovka mimovládnych organizácii. Platforma pre demokraciu v ňom sformulovala pobúrenie nad správou vecí verejných a z príklonu k Putinovmu Rusku. Ale aj výhradu voči krokom vlády, ktoré idú proti samotným princípom demokracie. Minister obrany Robert Kaliňák už stihol cez víkend odkomunikovať, že vláda chystá mimovládkam finančný audit.Aká je cesta práva pre Slovensko? Via iuris pre krajinu, z ktorej sa ozýva záplava otvorených listov ? Téma pre Katarínu Batkovú, výkonnú riaditeľku rovnomennej mimovládky. „Demokracia si vyžaduje aktívneho občana, ktorý kontroluje výkon moci. My vláde moc len prepožičiavame. Nachvíľu, na tie štyri roky. My sme tí, ktorí by sme ich mali kontrolovať a rovnako vyvodzovať zodpovednosť, ak sa nám nepáči, ako spravujú krajinu“, hovorí.„Táto krajina nepatrí politikom, patrí ľuďom. Je nefér od politikov, keď hovoria, že jediným spôsobom ako môžeme ovplyvňovať veci verejné, je odkaz na to, že si máme založiť politickú stranu. Nie. Každý občan má právo zapájať sa do správy veci verejných. Vyplýva mu to priamo z ústavy. A ústava nám dáva celý diapazón možností, ako to využívať“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.