Podcasts about hovor

Oceňovaná ilustrátorka Daniela Olejníková v rozhovore s Janou Močkovou vysvetľuje, prečo ilustrátori bojkotujú aktuálny ročník Bienále ilustrácií Bratislava (BIB). Hovorí, prečo bienále stratilo svoju slávu a kde inde môžu ľudia podporiť slovenskú ilustrátorskú tvorbu.

Jej kariérna cesta viedla od novinárčiny cez prácu pre energetický koncern až do prestížneho aukčného domu Christie's v Londýne. Dnes sprievodkyňa svetom umenia Barbora Půlpánová búra mýty a ukazuje, že zbieranie umenia nie je len výsadou bohatých. Je zakladateľkou programu Edu Art Experience, v rámci ktorého nadšencom a milovníkom umenia ukazuje spôsob,ako sa ním obklopiť, ako ho poznať, nakupovať a dokonca aj zhodnotiť. Najsilnejšie základy na ceste k tejto profesii skĺbenej vášňou jej ponúkol život v Londýne, kde pôsobila v slávnom aukčnom dome Christie's. Práve tam zažila atmosféru najväčších svetových dražieb. „Asi ten najväčší highlight bola dražba pozostalosti Rockefellerovcov. To sa dá prirovnať k turné rockovej hviezdy,“ spomína na prácu pre londýnsky aukčný dom. Najlepšou školou však bola možnosť pozrieť sa priamo do jeho depozitárov a tiež absolvovať niekoľko programov, ktoré zavŕšili medzinárodné certifikáty. "Keďže som pôsobila v oddelení Christie´s Education, absolvovala som všetky programy, ktoré ponúkali. Preberali sme jednotlivé aspekty umenia, čo veľmi pomôže aj v tom umeniu rozumieť. Najviac vás však naučí samotná prax," skonštatovala pre Pravdu Půlpánová. Práve skúsenosti zo zahraničia ju priviedli k založeniu vlastného programu, v ktorom učí, ako investovať do umenia a ako mu porozumieť. „Umenie je len pre bohatých? Túto bariéru máme často len v hlave,“ priznala sprievodkyňa svetom umenia, ktorá však vzápätí dodala, že začať sa dá aj s menším rozpočtom a netreba sa nechať odradiť mýtami. S Barborou Půlpánovou sme sa rozprávali aj o tom, či umenie podlieha trendom, ako naň vplýva spoločenská situácia alebo aký je začiatočný rozpočet pre nového zberateľa. Prezradila tiež, prečo je umenie ako terapia a ako nás dokáže zmeniť. Viac už sa dozviete v relácii Ide o nás.

Hovorí sa, že keď je somárovi dobre, ide sa na ľad šmýkat. Ako dobre sa majú Česi - možno vôbec najúspešnejší postkomunistický národ - ukazujú mnohé štatistiky.Českí bratia očividne zatúžili, aby si na vlastnej koži odskúšali slovenský marazmus a podľa toho aj vyzerá, koho zrejme pošlú do vlády.Tento diel Ťažkého týždňa je sponzorovaný.

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

Do dnešnej epizódy podcastu Flešbeky si moderátor Ivan pozval Jána „Honzíka“ Goroľa, herca a lídra kapely GPS, ktorý je aktívne zapojený do gréckokatolíckej rómskej misie. Ján opisuje, ako sa z vyrastania v takmer neveriacej rodine v rómskej osade dostal k živej viere v Ježiša, a spomína moment, keď ako malý chlapec takmer prišiel o život. Hovorí aj o svojej ceste k profesionálnemu herectvu a o hudobných začiatkoch kapely GPS, v ktorej pôsobí ako spevák. V podcaste sa dotýka aj tém gréckokatolíckej misie, spomína zážitok zo spevu pred pápežom Františkom na Luníku XI. a rozpráva o svojom hudobnom pôsobení na Godzone tour.0:00 Úvod a predstavenie2:06 Miska otázok2:37 Čo by si odkázal svojmu mladšiemu ja?3:13 Aký film alebo seriál by najvernejšie opísal tvoj minulý týždeň?3:55 Aká maličkosť ti naposledy spravila radosť?4:32 Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo?5:56 Súťaž o knihu Prežívať Otcovo objatie: https://www.godzoneshop.sk/produkt/prezivat-otcovo-objatie-nove-vydanie-jack-frost/6:28 Úryvok z knihy Prežívať Otcovo objatie8:30 Honzíkov príbeh obrátenia17:47 10 minút mŕtvy?! 22:53 Divadelná kariéra30:12 Honzíkova cesta k hudbe a vznik kapely GPS 34:49 Čím sú výnimočné rómske chvály?37:40 Ako prebieha evanjelizácia v rómskych osadách?41:19 Ako funguje Gréckokatolícka rómska misia?45:36 Spev pred pápežom Františkom na Luníku IX. 48:54 Prvá skúsenosť s Godzone tour52:16 Služba na turné58:11 Poďakovanie a rozlúčenie

Veľké finále príbehu o prípade prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V ľudovom prostredí o jeho vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.Scenár: Júlia OreskáNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýPodcast produkcia: Simona Mičová

Spása a život viery s Bohom nie sú len o tom, že treba uveriť v Krista, ale aj o tom, že každý deň máme žiť podľa Ducha. Kráčať pred Božou tvárou a nechať sa napĺňať Duchom. A neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom. (Ef 5,18) Hovorím však: Žite podľa Ducha […] Curt Westman

V průběhu září a října si majitelé kotlů objednávají kominíky na čištění komínů a spalinových cest před zahájením topné sezóny. Pod jejich kontrolu spadají i požární hlásiče.

Izrael by mali vylúčiť zo súťaží podobne ako Rusko, vraví španielsky premiér. Otvorene hovorí o genocíde v Gaze.

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.Scenár: Júlia OreskáNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýPodcast produkcia: Simona Mičová

V špeciálnej epizóde podcastu prinášame rozhovor s Milanom Kňažkom – hercom, lídrom Novembra '89 a hosťom výstavy Jozef Srna: Aby bolo viac svetla. Hovoríme o tichom, no naliehavom umení, o slobode, ktorá sa musí znova a znova brániť, aj o tom, čo nám odkazuje Srnova tvorba dnes.

Killer pack, teda zabijácky balíček, tak označil aktuálne kolo vládneho ozdravovania verejných financií poslanec SaS Marián Viskupič. Podľa neho ide o znôšku zlých a škodlivých opatrení, ktoré udusia ekonomiku a povedú k ožobráčeniu celých segmentov obyvateľstva. Keď pôjdeme tam, kam nás vedie táto vláda, čaká nás grécka cesta, tvrdí Viskupič.Zvýšenie zdravotných odvodov, nárast sociálnych odvodov pre živnostníkov, nárast progresivity zdanenia práce, ale aj škrty v oblasti sociálnej podpory či zrušenie niektorých štátnych sviatkov - vo finále tak budeme chodiť do práce viac no za menej na výplatných páskach.Tak vyzerá už tretie kolo vládnej konsolidácie v ktorom štát plánuje získať takmer 3 miliardy potrebné na ozdravenie verejných financií. Na potrebe konsolidácie sa síce zhoduje prakticky celá politická scéna, vládny spôsob však opozícia - ako i mnohí analytici - ostro kritizujú. Na jednej strane totiž vláda občanom uťahuje opasky, na strane druhej ona sama míňa - ako sa na Slovensku kedysi zvyklo hovoriť "ako po nebohom", No a najmä: Nie je vidieť prakticky žiadne výsledky. Konsolidujeme a konsolidujeme, ale cieľ v podobe nižších deficitov prakticky vôbec vidieť nie je. No a to povestné vládne šetrenie? Číselne a vecne nešpecifikované a preto hmlisté a tajomné ako povestná Columbova žena.Tak, ako sa im rozsypali predchádzajúce konsolidácie - keď šetrenie z hľadiska výšky deficitu nebolo žiadne a to, čo sa ľudia skladali sa prosto roztopilo vo vládnych výdavkoch - toto isté sa im stane aj teraz. Bude ešte horšie, hovorí pre aktuality poslanec SaS Marián Viskupič.. Čo nás teda v tomto kole konsolidácie reálne čaká a podarí sa vláde ustáť kamenického balíček alebo si ho poslanci v procese parlamentného lobingu rozoberú do podoby, ktorú nespozná ani sám autor? Kde sú najväčšie slabiny takejto konsolidácie a má opozícia dnes na stole reálnu a zmysluplnú alternatívu? No a napokon, ukonsolidujeme sa takýmto spôsobom nebodaj až k finančnej smrti alebo nás reálne čaká grécka cesta a teda drastická redukčná kúra pre všetkých? Prestalo byť slovo štátny bankrot Slovenska už tabu a stáva sa reálnou hrozbou? Už americký prezident Reagan hovoril, že problém socializmu je, že mu raz dôjdu peniaze iných no a Ficova vláda sa k tomuto populizmu nezadržateľne blíži. A áno, my po voľbách (ak budeme mať moc) budeme musieť ľuďom hovoriť aj ťažké a zlé veci. Základným pilierom musí byť rast ekonomiky spojené so šetrením. Sociálne štandardy, ktoré sú dnes nastavené sú neudržateľné, to je fakt. Vlaky zadarmo, obedy zadarmo, to sú veci, ktoré si dnes Slovensko dovoliť nemôže. My sa opäť musíme dostať na zmysluplnú ekonomickú realitu. Jediná cesta ako poraziť aktuálnu vládu je prísť s nejakou spoločnou a uveriteľnou alternatívou. S tým ako opozícia musíme prísť a som presvedčený, že aj prídeme, hovorí poslanec Viskupič.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V 74. epizóde som sa rozprával s Michalom Bažalíkom, vinárom zo Svätého Jura, ktorý sa k vínu nedostal cez rodinnú tradíciu, ale cez zvedavosť a štúdium. V úvode opisuje, ako si s partiou splnil dávny sľub a strávil takmer dva mesiace úplne offline, bez e-mailov a telefónu. Hovorí o tom, čo mu tento „reset“ urobil s hlavou, ako sa s návratom popasoval hneď na začiatku vinobrannej sezóny a prečo je občasné úplné odpojenie liekom na zahltenie.Michal vysvetľuje, ako sa z maturanta zvažujúceho štúdium architektúry stal vinár na plný úväzok. Rozoberá tri rozmery vína, ktoré ho držia pri remesle: kontakt s pôdou a prírodou; „alchýmia“ v pivnici, kde veci nemá úplne v rukách; a ľudia okolo vína – spoločné stolovanie a komunita. V podcaste hovorí o tom, ako začal na malom pozemku, prečo ho bavia experimenty a prečo stále hľadá, čo je „to jeho“, namiesto naháňania sa za rýchlym rastom.V podcaste sa dotýkame aj praktických vecí. Michal navštevuje medzinárodné festivaly a učí sa prostredníctvom výmen fliaš, vrátane tých menej vydarených. Neustále zlepšuje prácu s ročníkom a surovinou, a to práve pre spomínané hľadanie toho pravého. Michal otvorene hovorí o tom, ako rozmýšľa nad hranicou „kedy je dosť“ a prečo je víno viac zážitkom než marketingom. Vo víne vidí kultúrny zážitok a spôsob, ako dokážeme objavovať nové chute bez toho, aby sme alkoholu holdovali neprimeranou mierou. Tento diel je mimoriadne inšpiratívny pre všetkých, ktorí sa snažia vo svojom remesle či práci nájsť viac ako len spôsob obživy. Užite si (prítomnosť)!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:43 – Offline mesiac00:11:48 – Z architekta vinár00:17:07 – Nie je víno ako víno00:22:47 – Vinár na plný úväzok00:28:46 – Aký je endgame pre vinára?00:36:59 – Príbeh (ne)predá zlé víno00:38:51 – Vinárstvo na Slovensku a jeho budúcnosť00:52:22 – Čo odporúča Michal Bažalík00:56:04 – Zmysel života podľa Michala Bažalíka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-R4---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Killer pack, teda zabijácky balíček, tak označil aktuálne kolo vládneho ozdravovania verejných financií poslanec SaS Marián Viskupič. Podľa neho ide o znôšku zlých a škodlivých opatrení, ktoré udusia ekonomiku a povedú k ožobráčeniu celých segmentov obyvateľstva. Keď pôjdeme tam, kam nás vedie táto vláda, čaká nás grécka cesta, tvrdí Viskupič.Zvýšenie zdravotných odvodov, nárast sociálnych odvodov pre živnostníkov, nárast progresivity zdanenia práce, ale aj škrty v oblasti sociálnej podpory či zrušenie niektorých štátnych sviatkov - vo finále tak budeme chodiť do práce viac no za menej na výplatných páskach.Tak vyzerá už tretie kolo vládnej konsolidácie v ktorom štát plánuje získať takmer 3 miliardy potrebné na ozdravenie verejných financií. Na potrebe konsolidácie sa síce zhoduje prakticky celá politická scéna, vládny spôsob však opozícia - ako i mnohí analytici - ostro kritizujú. Na jednej strane totiž vláda občanom uťahuje opasky, na strane druhej ona sama míňa - ako sa na Slovensku kedysi zvyklo hovoriť "ako po nebohom", No a najmä: Nie je vidieť prakticky žiadne výsledky. Konsolidujeme a konsolidujeme, ale cieľ v podobe nižších deficitov prakticky vôbec vidieť nie je. No a to povestné vládne šetrenie? Číselne a vecne nešpecifikované a preto hmlisté a tajomné ako povestná Columbova žena.Tak, ako sa im rozsypali predchádzajúce konsolidácie - keď šetrenie z hľadiska výšky deficitu nebolo žiadne a to, čo sa ľudia skladali sa prosto roztopilo vo vládnych výdavkoch - toto isté sa im stane aj teraz. Bude ešte horšie, hovorí pre aktuality poslanec SaS Marián Viskupič.. Čo nás teda v tomto kole konsolidácie reálne čaká a podarí sa vláde ustáť kamenického balíček alebo si ho poslanci v procese parlamentného lobingu rozoberú do podoby, ktorú nespozná ani sám autor? Kde sú najväčšie slabiny takejto konsolidácie a má opozícia dnes na stole reálnu a zmysluplnú alternatívu? No a napokon, ukonsolidujeme sa takýmto spôsobom nebodaj až k finančnej smrti alebo nás reálne čaká grécka cesta a teda drastická redukčná kúra pre všetkých? Prestalo byť slovo štátny bankrot Slovenska už tabu a stáva sa reálnou hrozbou? Už americký prezident Reagan hovoril, že problém socializmu je, že mu raz dôjdu peniaze iných no a Ficova vláda sa k tomuto populizmu nezadržateľne blíži. A áno, my po voľbách (ak budeme mať moc) budeme musieť ľuďom hovoriť aj ťažké a zlé veci. Základným pilierom musí byť rast ekonomiky spojené so šetrením. Sociálne štandardy, ktoré sú dnes nastavené sú neudržateľné, to je fakt. Vlaky zadarmo, obedy zadarmo, to sú veci, ktoré si dnes Slovensko dovoliť nemôže. My sa opäť musíme dostať na zmysluplnú ekonomickú realitu. Jediná cesta ako poraziť aktuálnu vládu je prísť s nejakou spoločnou a uveriteľnou alternatívou. S tým ako opozícia musíme prísť a som presvedčený, že aj prídeme, hovorí poslanec Viskupič.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Oliver Rehák a Pavol Hubinák v rozhovore o filme Otec, o jeho presahoch do našich životov, aj o tom, prečo je dôležité rozprávať sa o tragédiách. Nechýbajú ani kultúrne tipy medzi ktorými nájdete i novú knihu o kapele The Beatles.

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ján Tóth je predseda štátnej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Minister financií podľa neho predstavil nekompletnú konsolidáciu bez vyčíslenia toho, kde chce štát šetriť sám na sebe. Má teda Ladislav Kamenický v konsolidácii miliardovú dieru? Šetrenie najviac pocítia zamestnanci, ktorým sa zníži čistá mzda, a živnostníkov, ktorí zaplatia vyššie odvody. Je to škodlivý spôsob konsolidácie a takýmto spôsobom bude musieť šetriť ešte aj budúca vláda.V podcaste so šéfom rozpočtovej rady Jánom Tóthom sa dozviete:– od 1. minúty – že ministrovi v konsolidácii chýba miliarda;– po 1:50 – že najviac na to doplatia zamestnanci, ktorým sa zníži čistá mesačná výplata– od 3:00 – že spolu so zvýšením odvodov pre živnostníkov ide o škodlivú záťaž pre pracujúcich;– po 6:30 – že najbohatších ľudí sa konsolidácia prakticky nedotkne;– od 7:30 – prečo zrušenie dvoch sviatkov zrejme vláde prinesie menej peňazí ako očakáva;– po 12:30 – že miliardová diera v konsolidácii je len na strane šetrenia výdavkov;– od 13:30 – ako sa štátu nechce šetriť na sebe;– po 17:00 – že prípadné spojenie kontrolných úradov môže štát stáť viac peňazí ako sa tým ušetrí;– okolo 19:00 – či budú musieť starostovia šetriť na službách obcí občanom;– od 22:00 – ako dotovanie energopomoci z eurofondov pôjde na úkor takých vecí ako kanalizácia;– po 26:00 – že konsolidácie sa majú podľa medzinárodných odporúčaní podstatne viac robiť na výdavkovej strane;– od 30:30 – že štát bude vyberať doteraz najviac peňazí od ľudí a aj tak budeme mať nízky rast a vysoký deficit;– po 32:00 – prečo táto konsolidácia škodí rastu;– od 34:00 – že budeme musieť konsolidovať aj v budúcnosti;– po 37:00 – že šetriť bude musieť ešte aj budúca vláda, a to možno až trikrát.

„K Hlasu ako strane pekných sme doplnili aj výraz bohatých, lebo to preukazujú dáta z našho projektu Knižnica darcov. Z 1,7 milióna eur darov, ktoré Hlas vyzbieral za štyri roky svojej existencie, až tri štvrtiny pochádzajú len od 47 ľudí, ktorí darovali minimálne desaťtisíc eur,“ hovorí Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.Financovanie politických strán je jednou z kľúčových tém, ktoré rozhodujú o kvalite demokracie. Peniaze ovplyvňujú, kto sa dostane do politiky, aké kampane môže viesť a komu bude po voľbách zaviazaný.Na Slovensku pritom vidíme, že každé voľby sa nesú aj v znamení otázok, kto koho financuje a aký to má vplyv na rozhodnutia politikov.Transparency International Slovensko dlhodobo sleduje tok peňazí do straníckych pokladníc a poukazuje na riziká netransparentnosti či oligarchických väzieb.Kľúčová otázka preto znie: je politika u nás skutočne predovšetkým „dobrý biznis“? Pozrieme sa na to s Michalom Piškom, riaditeľom Transparency International Slovensko.„Je to skôr investícia,“ reaguje Piško.Transparency najnovšie aktualizovala svoju databázu darcov politických strán – tzv. knižnicu darcov.V TOP5 strán s najväčšími privátnymi darmi sa popri Hlase ocitlo KDH, Demokrati, PS a menej známa strana Volt.Zaujímavé dáta ponúka rebríček TOP 10 darcov. Na jeho čele je Miroslav Suja z Republiky (predtým ĽSNS) – pri ňom svieti suma 305-tisíc eur. Kto ďalší je v tejto Topke? A z čoho žije vládny Smer?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ján Tóth je predseda štátnej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Minister financií podľa neho predstavil nekompletnú konsolidáciu bez vyčíslenia toho, kde chce štát šetriť sám na sebe. Má teda Ladislav Kamenický v konsolidácii miliardovú dieru? Šetrenie najviac pocítia zamestnanci, ktorým sa zníži čistá mzda, a živnostníkov, ktorí zaplatia vyššie odvody. Je to škodlivý spôsob konsolidácie a takýmto spôsobom bude musieť šetriť ešte aj budúca vláda.V podcaste so šéfom rozpočtovej rady Jánom Tóthom sa dozviete:– od 1. minúty – že ministrovi v konsolidácii chýba miliarda;– po 1:50 – že najviac na to doplatia zamestnanci, ktorým sa zníži čistá mesačná výplata;– od 3:00 – že spolu so zvýšením odvodov pre živnostníkov ide o škodlivú záťaž pre pracujúcich;– po 6:30 – že najbohatších ľudí sa konsolidácia prakticky nedotkne;– od 7:30 – prečo zrušenie dvoch sviatkov zrejme vláde prinesie menej peňazí ako očakáva;– po 12:30 – že miliardová diera v konsolidácii je len na strane šetrenia výdavkov;– od 13:30 – ako sa štátu nechce šetriť na sebe;– po 17:00 – že prípadné spojenie kontrolných úradov môže štát stáť viac peňazí ako sa tým ušetrí;– okolo 19:00 – či budú musieť starostovia šetriť na službách obcí občanom;– od 22:00 – ako dotovanie energopomoci z eurofondov pôjde na úkor takých vecí ako kanalizácia;– po 26:00 – že konsolidácie sa majú podľa medzinárodných odporúčaní podstatne viac robiť na výdavkovej strane;– od 30:30 – že štát bude vyberať doteraz najviac peňazí od ľudí a aj tak budeme mať nízky rast a vysoký deficit;– po 32:00 – prečo táto konsolidácia škodí rastu;– od 34:00 – že budeme musieť konsolidovať aj v budúcnosti;– po 37:00 – že šetriť bude musieť ešte aj budúca vláda, a to možno až trikrát.

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.Scenár: Júlia OreskáNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýPodcast produkcia: Simona Mičová

Exkluzívny rozhovor s Danom Brownom, autorom bestsellerov Da Vinciho kód, Anjeli a démoni, Stratený symbol, Inferno, Pôvod a najnovšie Posledné tajomstvo. Nahrávali sme priamo uňho doma v New Hamsphire neďaleko Bostonu.  Hovoríme o knihe, postavách, o Prahe, kde sa príbeh odohráva. Prečo oživil Golema? Ako sa mu páčila nádherná knižnica Klementinum v Prahe? Inšpirujú ho tajné chodby v jeho dome pri písaní? Čo je to syndróm učenca, ktorý sa objavuje v príbehu? A ako funguje aviváž reality? Z Posledného tajomstva bude aj seriál na Netfixe - čo na to Dan hovorí? Rozhovor pripravil literárny publicista Milan Buno. 

Po viac než dvoch rokoch sa podcast BAGNIARI RADIO vraciaV tejto epizóde úprimne rozprávam o tom, prečo som si musela dať pauzu, čo sa dialo počas tých dvoch rokov a ako som znovu našla energiu a nadšenie pokračovať. Hovorím aj o tom, čo sa zmení, čo môžete očakávať a prečo verím, že teraz bude tento projekt ešte autentickejší a prínosnejší.

Štefan Gabčan // Jer 1, 4 - 10

Generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Silvia Pastoreková v rozhovore s Veronikou Folentovou vysvetľuje analýzu mRNA vakcín. Hovorí, ako zvládala ona a jej kolegovia politické tlaky a útoky, ale aj to, ako vníma Petra Kotlára a to, že prirovnal očkovaných ku kukurici. Poznámka: Citovaný prieskum o konšpiráciách robil Sociologický ústav SAV, nie Ústav experimentálnej psychológie, ako odznie v rozhovore. Za chybu sa ospravedlňujeme.

„Definitívne vyriešenie“. Čaká naň druhý dôchodkový pilier. Aspoň podľa avíza ministra práce Erika Tomáša. A hoci sa ho nemá dotknúť štátna konsolidácia, témou sa stáva práve v čase, keď sa toto štátne naháňanie úspor deje. Minister počíta s pracovnou komisiou, v ktorej chce vidieť opozíciu i správcovské spoločnosti. Hovorí na jednej strane o ústavnej hrádzi pre minimálny odvod, ale i o konci pre automatický vstup mladých do systému a tiež o možnosti vyviesť z neho tých, pre ktorých má byť nevýhodný. Hovorí dokonca o „uväznených“ druhého piliera. Pripomína tiež možnosť investovať miliardy zo súkromných dôchodkových účtov do domácich projektov.Ako sa k takémuto „definitívnemu vyriešeniu“ stavajú dôchodkoví správcovia? Zdieľajú pohľad ministra a jeho ľudí o tom, že pôjde o definitívne riešenie? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý sa len pred tromi mesiacmi obával apetítu politikov, ktorí v dôchodkových úsporách vidia „nízko rastúce“ a teda na zber veľmi jednoduché ovocie.„Nemám dôvod neveriť slovám ministrov i premiéra, že sa aktuálna konsolidácia druhého piliera nedotkne,“ hovorí Kotov. Ústavnú ochranu minimálneho dôchodkového odvodu označuje za „dobrú správu“, no dodáva, že stabilitu prinesie až jeho postupné zvyšovanie.„Všetky štúdie v zahraničí ukazujú, že dôchodkové systémy, ktoré sú pod tlakom demografie, sú tým stabilnejšie, čím majú silnejšiu kapitalizačnú a teda úsporovú časť,“ vysvetľuje.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Definitívne vyriešenie“. Čaká naň druhý dôchodkový pilier. Aspoň podľa avíza ministra práce Erika Tomáša. A hoci sa ho nemá dotknúť štátna konsolidácia, témou sa stáva práve v čase, keď sa toto štátne naháňanie úspor deje. Minister počíta s pracovnou komisiou, v ktorej chce vidieť opozíciu i správcovské spoločnosti. Hovorí na jednej strane o ústavnej hrádzi pre minimálny odvod, ale i o konci pre automatický vstup mladých do systému a tiež o možnosti vyviesť z neho tých, pre ktorých má byť nevýhodný. Hovorí dokonca o „uväznených“ druhého piliera. Pripomína tiež možnosť investovať miliardy zo súkromných dôchodkových účtov do domácich projektov.Ako sa k takémuto „definitívnemu vyriešeniu“ stavajú dôchodkoví správcovia? Zdieľajú pohľad ministra a jeho ľudí o tom, že pôjde o definitívne riešenie? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý sa len pred tromi mesiacmi obával apetítu politikov, ktorí v dôchodkových úsporách vidia „nízko rastúce“ a teda na zber veľmi jednoduché ovocie.„Nemám dôvod neveriť slovám ministrov i premiéra, že sa aktuálna konsolidácia druhého piliera nedotkne,“ hovorí Kotov. Ústavnú ochranu minimálneho dôchodkového odvodu označuje za „dobrú správu“, no dodáva, že stabilitu prinesie až jeho postupné zvyšovanie.„Všetky štúdie v zahraničí ukazujú, že dôchodkové systémy, ktoré sú pod tlakom demografie, sú tým stabilnejšie, čím majú silnejšiu kapitalizačnú a teda úsporovú časť,“ vysvetľuje.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Diváci ju poznajú z televíznych obrazoviek, filmov, ale aj divadelných dosiek. Herečka Eva Mores sa otvorila v úprimnom rozhovore v najnovšej epizóde relácie Ide o nás. V seriáli Sľub aktuálne stvárňuje postavu sudkyne Ivany Sklenárovej, ktorú považuje za vrchol svojej doterajšej práce. "Je to najkrajšia rola, akú som kedy hrala," uviedla bez zaváhania. Herečka sa však netají ani skúsenosťami, ktoré ju viedli urobiť odvážne kariére rozhodnutie. Pred časom odišla zo seriálu Nemocnica. Dočasne.  Ako priznala v relácii Ide o nás, jej odchod zo seriálu Nemocnica nebol rozmarom, ale principiálnym postojom. Kvalita scenárov a nelogický vývoj postáv klesli pod úroveň, ktorú bola ochotná akceptovať. „Bola som veľmi nahnevaná a a odišla som. Nešlo len o moju postavu, ale koncept samotný. V scenároch sa nedržali charaktery, v každom dieli bola moja postava iný človek. Ja si divákov vážim a cítim voči nim zodpovednosť. Myslím si, že slovenský divák si zaslúži viac," uviedla tiež v relácii. Do projektu sa neskôr vrátila - stalo sa tak so zmenou na poste hlavnej scenáristky. Kormidlo prevzala Hana Lasicová a podľa Moresovej sa aj kvalita opäť výrazne zdvihla. Rovnakú úprimnosť ako pri konverzácii o práci však 32-ročná rodáčka zo Žiliny prejavuje aj pri témach zo súkromia. Jedným z najdiskutovanejších aspektov jej života je rozhodnutie nemať vlastné deti, ktoré, ako priznáva, zásadne ovplyvnilo jej partnerské vzťahy. „Už som zažila, že som niekoho naozaj milovala a vedela som, že sa s ním musím rozísť, lebo on sa so mnou nikdy nerozíde. Ale ja mu tie deti proste nedám a viem, že on si zaslúži tdeti mať - proste už len preto, že to chce,“ odhalila otvorene osobnú spomienku. Práve táto životná filozofia a prežité skúsenosti formujú jej jedinečný pohľad na svet a empatiu voči ostatným. Pre Evu Mores nie je svet čierno-biely a snaží sa vyhýbať rýchlym súdom. V našom rozhovore sa dozviete aj prečo hrdinka populárnych televíznych projektov ako Sľub, Vina či Nemocnica neznáša leto? Ako jej práca v seriáloch pomáha zvládať vlastné emócie a prečo je pre ňu súcit jednou z najdôležitejších hodnôt? A dokáže odovzdať absolútnu dôveru do rúk režiséra? To všetko a omnoho viac v novej epizóde relácie Ide o nás.

Poslankyňa Martina Bajo Holečková z klubu SaS hovorí, že čoskoro vstúpi do strany. V rozhovore s Veronikou Folentovou vysvetľuje, že za rozhodnutím o tom, že Richard Sulík nebude na kandidátke nie je len to, že sa nevyhranil voči svojmu synovi. Hovorí aj o nenávistných správach, ktoré ako mama malého dieťaťa dostáva.v

Los Emil zaujal verejnosť svojou cestou z Poľska cez Česko na Slovensko. Migrácia zvierat je pritom komplexný a rozsiahly jav, ktorý živočíchy absolvujú úplne prirodzene.V našom podcaste EKOcaste sme sa vydali na veľmi zaujímavú cestu. Bližšie si rozoberieme príbeh losa Emila, ktorý sa stal mediálnou hviezdou pri svojom putovaní z Poľska až na Slovensko, ale aj to, prečo je jeho migrácia dôležitá. Čo – to si povieme o migračných koridoroch aj o tom, ako sa zvieratá prispôsobujú modernému svetu a čo pre ne môžeme urobiť, aby sme im pomohli prežiť.Z terénu sa nám prihlásil Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia VLK.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Príbeh Emila sa týka jedného jedinca, no migrácia zvierat je rozsiahly a bežný jav. Ktoré druhy zvierat migrujú na Slovensku a ako je naša krajina pre ne dôležitá? Jedným z riešení sú ekodukty. Na Slovensku ich máme zatiaľ len tri, čo je veľmi málo… Čo presne ekodukty pre zvieratá predstavujú a prečo sú pre zachovanie migračných koridorov tak dôležité? V poslednom čase sa na Slovensku objavili aj netradičné druhy, ktoré sa k nám dostali pravdepodobne vďaka migrácii, napríklad také čajky na Štrbskom Plese… Aké sú ďalšie druhy a ako ich prítomnosť ovplyvňuje pôvodné ekosystémy?

Hoci ho fanúšikovia poznajú vďaka energickým koncertom a úspešným hitom, jeho cesta nebola vždy jednoduchá. Raper a influencer Michael „Majself“ Švehla v novej epizóde relácie Ide o nás odhalil nielen pozadie svojej kariéry, ale aj hlboko osobný príbeh o boji s chorobou, ktorá mu paradoxne zmenila život k lepšiemu. Hovorili sme o jeho rodine, manželke Júlii, ktorá ho podržala v najťažších chvíľach, ale aj o synovi, tvorbe videí pre sociálne siete či hudobné premeny. To všetko v novom rozhovore v relácii Ide o nás.  V rozhovore sa dozviete: - Majself hovorí o koncerte Drake v Manchestri - prezradil, v ktorom tíme je dnes - Kendrick Lamar alebo Drake? - akú rolu hrá hudba v Majselfovej rodine - prečo je manželka Júlia človekom číslo jeden a za čo jej bude vďačný celý život - ako prežíval pochybnosti o tom, či rapová hudba je správna cesta - žiaden raketový úspech, prezradil v rozhovore Majself. Všetko som si musel zaslúžiť - dnes žijeme luxusný život, opisuje raper. Čo to pre neho znamená - čo je podľa Majselfa základom dobrého vzťahu dvoch partnerov - ako vychovávajú svojho syna a čo ho sa snažia naučiť - ako sa zmenil Majselfovi život, keď mu diagnostikovali Crohnovu chorobu - ako vníma prístup lekárov k pacientom s Crohnovou chorobou - dá sa potlačiť stres pri profesii rapera a hudobníka? - skončil nadobro s rapovou hudbou a hip-hopom? - najväčší sen? Mám a verím, že si ho splním, uzatvára Majself

Hovorí sa, že muži sa v určitom veku dostanú do fázy druhej puberty. U nás mám druhú pubertu ja. Janko ju so mnou (zatiaľ ochotne) zdieľa. A ako to vyzerá? Chodíme na diskotéky. A na party. O tom čo sa to deje sme sa rozprávali aj s psychologičkou Romankou Mrázovou.

Slovensko sa prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti, klesá zamestnanosť, aj kúpyschopnosť obyvateľov a vládnu obavy, čo so slovenskou ekonomikou urobí americké 15 percentné clo. Pre ekonomiku, ktorá je stále zaseknutá v 20. storočí a nedokázala sa vymaniť zo zastaraného modelu priemyselnej produkcie, sú to zlé správy. Ak by však Slovensko dokázalo naštartovať výskum a inovácie, bolo by nielen bohatšie ale aj odolnejšie voči globálnym výzvam ako sú obchodné vojny s USA a Čínou, či nástup nových prevratných technológií. Potvrdzuje to Michaela Kršková, bývala Chief Innovation Officer slovenskej vlady a dnes členka poradnej rady Európskej inovačnej rady (EIC), teda 10 miliardového nástroja Európskej komisie na financovanie vysoko inovatívnych firiem z EU. M. Kršková pôsobila v rokoch 2021 - 2024 na Úrade vlády SR, kde v rámci Plánu obnovy so svojím tímom naštartovala mnohé dôležité súčasti reformy podpory vedy a výskumu na Slovensku. Dnes však tvrdí, že Slovensko nedodržiava jeden zo svojich sľubov, ku ktorým sa v rámci Plánu obnovy zaviazalo. „V rámci Plánu obnovy sme mali zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev vrátane účasti zahraničných hodnotiteľov v komisiách. Napriek najlepšej snahe sa nám to nepodarilo,“ hovorí bývalá šéfka inovácií. Dodáva, že zahraničné hodnotenie bolo zavedené len v rámci Plánu obnovy, ale „bolo dokonale odignorované ostatnými orgánmi štátnej správy.“ To znamená, že väčšinu výziev zo štrukturálnych fondov naďalej posudzujú komisie zložené čisto zo slovenských hodnotiteľov. „My sme v niečom EÚ podviedli, pretože sme získali peniaze z Plánu obnovy za nedokončenú reformu. Niekto si to vysvetľuje tak, že to malo byť zavedené len na projekty z Plánu obnovy, ale to je veľká dezinterpretácia toho, čo od nás Európska komisia očakávala. Je to totálna sabotáž tejto reformy,“ hovorí Kršková. Takýto stav prispieva k zloženiu komisií, ktoré nie vždy dokážu vyberať projekty podľa skutočnej kvality a jedným z výsledkov sú aj európske zdroje prideľované na penzióny, ktoré neslúžia cestovnému ruchu, ale ako súkromné haciendy vyvolených. Michaela Kršková hovorí aj o tom, ako Slovensko stále dopláca na ekonomiku založenú na privatizácii 90-tych rokov a vysokú koncentráciu zahraničných investorov, ktorí však nemajú ambíciu podporovať na Slovensku vývoj, výskum a rizikový kapitál. Chýba silná vrstva domácich firiem, ktoré by boli schopné prísť s inovatívnymi riešeniami a stať sa lídrami vo svojich segmentoch. Dôvodom je aj odliv mozgov, ktorý je v prípade Slovenska jeden z najväčších v EÚ. Talentovaní ľudia radšej odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia, najmä do Českej republiky. „Máme o polovicu menej doktorandov ako je európsky priemer a to najmä v technických odboroch a prírodných vedách. To sú ľudia, ktorí sú potom nositeľmi inovácií a patentov, ktoré sa dajú ďalej komercionalizovať,“ hovorí Kršková. Hovorí aj o tom, prečo Slovensko „trestá“ investovanie do imania domácich firiem a ako by mal vyzerať ideálny ekonomický mix a inovačný ekosystém v krajine. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: 1:54 Aké to je snažiť sa presadzovať inovácie v zastaranom štátnom aparáte 3:20 Prečo Slovensko už 25 rokov hovorí o znalostnej ekonomike, ale stále ju nemá 5:47 Ako malo Slovensko zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev 7:37 V čom Slovensko podviedlo Európsku komisiu 9:50 Prečo mrháme európskymi zdrojmi na stavbu penziónov pre vyvolených 11:33 Prečo je Slovensko najzraniteľnejšou krajinou EÚ v obchodnej vojne s USA 13:21 Ako nás zahraničné investície uspali a dodnes sme sa nezobudili 21:32 Prečo sú zahraniční investori slabinou Slovenska 31:29 Aký je rozdiel v mentalite Američanov a Európanov v biznise 41:08 Ako bude fungovať nový Fond pre konkurencieschopnosť v EÚ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.

V piatok by sa mali stretnúť Vladimir Putin a Donald Trump a mali by sa rozprávať o osude Ukrajiny.Prvé správy pritom naznačujú, že Rusko vlastne nechce mier, ale skôr získať územia bez boja a dostať čas na oddych a prezbrojenie.Čo sa teda deje, či USA zradili Ukrajinu, čo na to Európa a aká nás čaká budúcnosť?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku.Krátky prehľad správRobert Fico odkázal, že je po záchrankovom tendri. Zároveň však zaútočil na koaličného partnera a strane Hlas vyčítal, že svojou komunikačnou nešikovnosťou v prípade dvojmiliardového tendra pomáhala prekryť takzvaný britský škandál.Najvyšší správny súd potvrdil nezákonnosť názvu ulice pomenovanej po Jozefovi Tisovi vo Varíne. Obec musí ulicu premenovať. Podľa prokuratúry názvom ulice obec porušovala zákon o obecnom zriadení, zároveň tým urážala náboženské alebo národnostné cítenie, a ešte išlo aj o jazykovo nesprávny názov.Slovensko sa ocitlo na varovnom zozname a situácia je horšia ako za Mečiara. Naša spoločnosť bola zároveň podobne rozdelená a napätá naposledy v 90. rokoch. Vyplýva to zo správy projektu V-Dem za rok 2025, ktorý funguje na švédskej Univerzite v Goteborgu.Zásoby krvných skupín 0, A, B a AB s negatívnym Rh faktorom sú hraničné, Národná transfúzna služby vyzýva ľudí, aby prišli darovať krv. Hovorí tiež, že ak sa situácia nezlepší, môže byť ohrozené plynulé zásobovanie nemocníc.Rusko sa snaží rozvrátiť vzťahy medzi Kyjevom a Varšavou. Povedal to poľský premiér Donald Tusk. Podľa neho sú protipoľské gestá zo strany Ukrajincov aj podnecovanie protiukrajinských nálad v Poľsku súčasťou scenára Vladimira Putina. Dodal tiež, že takéto kroky organizujú zahraniční agenti a „domáci idioti“.Odporúčanie:Na Netflix sa s druhou sériou vrátila Wednesday a je ešte zábavnejšia, temnejšia a tajomnejšia. Ak ste mali radi prvú sériu alebo milujete Tima Burtona, ktorý si tentoraz neodpustil množstvo odkazov na iné svoje diela, odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠ SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Spisovateľka a scenáristka Hana Lasicová patrí k najvyťaženejším autorkám na slovenskej televíznej scéne. Podpísaná je pod úspešnými seriálmi ako Oteckovia a aktuálne vedie scenáristický tím populárnej Nemocnice na TV JOJ. Práve práca v komerčnom prostredí jej, možno prekvapivo, prináša veľkú mieru slobody. „Našťastie tam je tá miera tej slobody veľmi veľká, čo si veľmi cením,“ hovorí v relácii Ide o nás. Okrem toho prezradila aj detaily o novom komediálnom seriáli z prostredia východného Slovenska, ktorý je už natočený a diváci sa naň môžu tešiť. Ako sa tvorí seriál z nemocničného prostredia, keď ste hypochonder? Prečo je jej najobľúbenejším projektom formát ako Rodinné prípady a prečo je zábavné písať „hovoriace hlavy“? Scenáristka sa však nevyhla ani veľmi osobným témam. V súčasnosti pracuje na scenári k dokumentárnemu filmu o svojom otcovi Milanovi Lasicovi. Natáčanie je pre ňu často emotívne. „Sama som bola prekvapená, ako emotívne to na mňa celé pôsobilo. Rozprávali sme sa s otcovou sestrou a zatiaľ čo ona vôbec neplakala, ja som celý čas plakala,“ priznala otvorene. V relácii Ide o nás sa dozviete aj to, prečo bolo obdobie práce na seriáli Oteckovia tým najkrajším v jej kariére, aké je to naskočiť do rozbehnutého projektu a či v sebe vidí viac z glosátorského otca alebo angažovanej mamy. A prečo v poslednom čase čoraz viac uvažuje o návrate do Viedne, kde vyrastala? Viac sa dozviete v epizóde relácie Ide o nás.

Hudobník Igor Kmeťo ml. patrí k známym tváram slovenskej hudobnej scény. Hoci ho diváci poznajú z dlhoročného pôsobenia v kapele Kmeťoband po boku otca, už viac ako desať rokov úspešne buduje sólovú kariéru. Iba nedávno vydal nový temperamentný singel s Tinou s názvom „Av Ke Mande“ a zároveň pendluje medzi Slovenskom a Španielskom, ktoré sa stalo jeho druhým domovom a zdrojom inšpirácie. Práve tam nachádza pokoj a uvoľnenie, ktoré sa pretavuje aj do jeho tvorby. „Keď dôjdem tam, vystúpim z lietadla, už cítim ten vzduch, tak normálne to všetko zo mňa opadne,“ opisuje v relácii Ide o nás. Ako vznikla takmer telepatická spolupráca s Tinou a prečo musel na novú „kmeťovicu“ čakať niekoľko rokov? Prečo bol odchod z rodinnej kapely taký náročný a otvorený aj pre samotného Igora Kmeťa staršieho? „Nebolo to ľahké ani pre mňa, ani pre neho. Lebo povedzme si na rovinu, boli tam peniaze,“ priznáva otvorene. V rozhovore odhaľuje aj svoj jasný postoj k využívaniu umelej inteligencie v hudbe či k dnešnej rýchlej dobe, v ktorej sa podľa neho vytráca kvalita. V relácii Ide o nás sa dozviete aj to, prečo nechal réžiu svojho videoklipu k pesničke V sebe máme úplne v rukách svojej dcéry Rebeky, ako ho ovplyvňujú balkánske korene z maminej strany a prečo si myslí, že najdôležitejšou vlastnosťou v dnešnom svete je tolerantnosť. Viac sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás.

Lebo naše dievčatá sú. Mám podozrenie, že nemajú v poriadku sluch

Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

Umelá inteligencia a jazykové modely, ktoré ju využívajú, sa rýchlo zlepšujú a konverzácia s nimi je stále plynulejšia. „Ony sú nastavené tak, aby s nami súhlasili a aby nás poľutovali. To je, samozrejme, niekedy fajn, ale nie vždy to prináša riešenie reálneho problému,“ hovorí Vladimír Šucha, ktorý pôsobí na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii, kde sa venuje vplyvu umelej inteligencie na spoločnosť.

Slavomír Surový bol vodičom a ochrankárom Mikuláša Černáka a v istom období dokonca černákovcom rozdeľoval výplaty, videl aj vraždy. Čomu sa bystrický boss venoval celý deň? A z čoho mala jeho skupina miliónové príjmy? V podcaste Mafiánsky štát – po prihlásení sa do vám prinášame rozhovor s členom černákovcov, ktorý si odsedel svoj trest, za skutok, ktorý zrejme nespáchal.Dnes vám prinášame prvú časť rozhovoru so Slavomírom Surovým. Opisuje v nej, koľko zarobil ako člen černákovskej skupiny za mesiac, ako o aký násobok priemernej mzdy išlo.Ako fungovalo vymáhanie dlhov?Rozhovor viedol Peter Hanák.Vypočujte si aj minulú epizódu – o prípade, v ktorom bol Slavomír Surový odsúdený. O dva týždne vám prinesieme druhú polovicu tohto rozhovoru.

Politici sa strácajú vo vysvetleniach, prečo strana nezverejnila informáciu o peniazoch v zákonnej lehote, ale až s výrazným oneskorením vo výročnej správe.Chaos okolo financovania prezidentskej kampane Petra Pellegriniho pokračuje. Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok odvolal svoje slová o pôžičke od prezidentovej sestry. Ministerka hospodárstva a podpredsedníčka strany Denisa Saková zase poplietla fakty. Ako reagovali politici na zistenie Aktualít, že si Hlas požičal peniaze od firmy prezidentovej sestry Evy? A v čom si jednotlivé tvrdenia odporujú? V dnešnom podcaste budete počuť politického redaktora Tomáša Kyseľa, ktorý otvoril tému dlho zamlčiavanej pôžičky Hlasu.

„Spoznávanie dejín krajiny, do ktorej som vyslaný, je nedeliteľnou súčasťou zžívania sa s krajinou ako takou,“ hovorí britský veľvyslanec na Slovensku a vyštudovaný historik Nigel Baker. V rozhovore pre podcast Dejiny s historičkou Agátou Šústovou Drelovou tiež priblížil, aké miesto majú dejiny v diplomacii, ako môžu krajiny spolu komunikovať o náročných či tragických kapitolách svojich dejín; ale tiež ktoré momenty slovenských dejín môžu byť obohacujúce pre Britov a naopak, ktoré momenty britských dejín nám môžu pomôcť lepšie spoznať tie naše. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jeho piesne poznajú viaceré generácie, charizma a talent Karola Duchoňa sú aj takmer 40 rokov po jeho smrti nezabudnuteľné. O tom, aký bol v súkromí, o spomienkach, ale aj o novom filme, ktorý o ňom vznikol, prišla do štúdia Pravdy porozprávať jeho dcéra Dana Miklášová (Duchoňová). Štúdio navštívila deň po svetovej premiére snímky Duchoň v Karlových Varoch.  Dcéra legendárneho speváka sa aj s mamou na jeho príprave podieľali formou konzultácií, no priznáva, že finálnu verziu ešte nevidela a má z nej aj isté obavy. „Nechám sa prekvapiť,“ povedala v relácii Ide o nás s tým, že je pripravená aj na možnosť, že sa jej výsledok páčiť nebude. „Môže sa to stať,“ zhodnotila úprimne. Jednou z tém, ktorej sa film nevyhne, je aj vzťah Karola Duchoňa k alkoholu. Práve táto téma sa jeho dcéry dotýka najviac. „Nemám ju rada,“ priznala otvorene.  O otca prišla, keď mala len 13 rokov. V rozhovore odhalila aj veľmi osobné a dojemné spomienky. Hoci jeho smrť v prvých momentoch vnímala skôr ako ďalší z jeho dlhých výjazdov, dnes jej chýba čoraz viac. „Vždy si tak poviem, že Bože, keby si tu bol, že možno by bol život iný, ľahší... vždy mi to tak dôjde ľúto,“ prezradila so smútkom v hlase. Duchoňove piesne v rádiu počuje vždy rada - existuje jedna, pri ktorej jej vždy vyhŕknu slzy do očí. Najradšej si však spomína na veselé historky. Čo po ňom zdedila? Ako by Karol Duchoň vnímal dnešnú hudobnú scénu? Stal by sa z neho kult ako z Karla Gotta? A akú jedinú vec by mu jeho dcéra Dana povedala, keby ho mohla ešte na chvíľu stretnúť? Viac si pozrite a vypočujte v novej epizóde relácie Ide o nás.

Novú sezónu 2025/26 začal prvý slovenský tím. Futbalisti Spartaka Trnava prehrali vo štvrtok na domácej pôde s Häckenom 0:1. O úvodnom súboji 1. predkola Európskej ligy i slovenských ďalších účastníkoch pohárovej Európy sme v relácii Fair Play debatovali s bývalým futbalistom Ladislavom Peckom.

Herec Marek Rozkoš bol ďalším z hostí v relácii Ide o nás. Hoci plán na stretnutie sa začal odvíjať už vo februári, nabitý pracovný kalendár, účinkovanie v dennom seriáli aj tanečnej šou a kombinovanie práce s rodinnými povinnosťami ho oddialilo. Aj to bola teda jedna z tém rozhovoru, v ktorom Rozkoš prezradil, že hoci často padajú otázky, kedy sa už presťahuje do Bratislavy, s manželkou Katkou nad tým zatiaľ neuvažujú. "Stojí mi za to vždy po natáčaní večer ešte šoférovať naspäť do Zvolena," uviedol herec Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorý si cení, že ho Zvolenčania prijali za svojho. Na živote v menšom meste na strednom Slovensku rodákovi z Prešova vyhovuje kontakt s prírodou, komunitnosť, ale aj pokoj pre výchovu detí.  Rozkoš má s manželkou - tiež herečkou Katarínou Rozkošovou - dve. Opakovane jej dáva kredit za to, ako zvláda manažovanie domácnosti a priznáva, že väčšina povinností ohľadom detí je na jej pleciach. Dokázal by si predstaviť vymeniť si to a ísť na otcovskú dovolenku? "Áno, dokázal," vyhlásil bez váhania. Dôvodom je nepochybne aj fakt, že v poslednom čase mal Rozkoš toľko aktivít spojených s prácou, že by mu chvíľkové odstrihnutie sa od hrania asi neprekážalo. Ale naozaj len chvíľkové. "Dlho by som to nevydržal. Bez hrania, bez učenia - myslím, že by sme sa museli doma nejako dohodnúť," uviedol v Ide o nás.  V rozhovore sme prebrali aj témy, ktoré nie sú možno divákom a čitateľom známe. Aké bolo jeho detstvo so štyrmi súrodencami a otcom, ktorý je grécko-katolícky kňaz? Dokáže byť voči cirkvi Marek Rozkoš kritický a prečo považuje otca za otvoreného a chápavého človeka? Aké spomienky sa zdieľajú v rodine Rozkošovcov na časy socializmu? Dozviete sa tiež, prečo nad pôvodným snom stať sa policajtom napokon zvíťazilo herectvo a mnoho ďalšieho. Viac v relácii Ide o nás.  

Na trenčianskom letisku sa začína tohtoročná Pohoda. Pred svojou tridsiatkou vlastne už kultový hudobný festival, ktorý však nekončí len pri hudbe. Vytvára priestor aj pre slobodnú diskusiu, kritické myslenie a stretnutia – a áno aj generácií. Veď jeho 29 ročníkov znamená, že účastníci tých prvých už vychovali ďalšiu generáciu návštevníkov.Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na trenčianskom letisku sa začína tohtoročná Pohoda. Pred svojou tridsiatkou vlastne už kultový hudobný festival, ktorý však nekončí len pri hudbe. Vytvára priestor aj pre slobodnú diskusiu, kritické myslenie a stretnutia – a áno aj generácií. Veď jeho 29 ročníkov znamená, že účastníci tých prvých už vychovali ďalšiu generáciu návštevníkov.Ani tohtoročná Pohoda sa nezaobíde bez Aktualít a ich diskusií. Ponúkneme debaty o konfliktoch v Gaze, Ukrajine, o spravodlivosti na slovenský spôsob, sociálnych médiách a ich impakte na krajinu, o umelej inteligencii, ale i o tom, čo robí muža mužom. A tiež živé nahrávanie populárneho podcastu Bárdy & Káčer.Čo môžete vo festivalovom „pohodovom“ Trenčíne od Aktualít očakávať? Na to sa pozrieme s Petrom Bárdym, ktorý šéfredaktorsky zastrešuje nielen Aktuality, ale aj ich „Pohodový“ tím.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Nová alternatíva. 2. Lacný ruský plyn a žiadny iný. 3. Krok za krokom k veľkému spájaniu.