Podcasts about hovor

1. Katastrofálny výkon strany Hlas pokračuje okamžite od začiatku roka. 2. Neexistuje iné vysvetlenie ako to, že miesto v Košiciach držia pre Fica. 3. Záleská nechce pojednávať, ale Bödör by zrazu veľmi rád.

1. januára si pripomíname vznik SR, príhovor prezidenta P. Pellegriniho, príhovor intendantky Radio Slovakia International J. Mikleovej, pozdrav od arcibiskupa metropolitu Košickej arcidiecézy, predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera, kresťanský rozmer Novoročného dňa, oslavu Panny Márie Bohorodičky priblíži rímsko-katolícky kňaz M. Červený a novoročné zvyky predkov predstaví etnologička Katarína Nádaská.

Najväčším problémom Európy nie sú clá ani Čína, sú to drahé energie, hovorí Radek Špicar, viceprezident Zväzu priemyslu a dopravy ČR v relácii PRAVDA VO SVETE.

Daniš, Bukovský a Sulík. DOhola na horúce témy! (Linky pre vás: Prof. Horáková

Ján 1,1-5 1 Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. 2 Ono bolo na počiatku u Boha. 3 Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje. 4 V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5 A to svetlo v tme svieti, ale tma ho nepohltila. Svetlo viery a tma nevery. Hovorí sa, že tma neexistuje, že je to len absencia svetla. Môžeme o tomto výroku polemizovať, realita je ale taká, že ak sme trochu citliví na Ducha Svätého, tak musíme vnímať skutočnú moc temna, ktorá naberá na obrátkach a stále viac a agresívnejšie pohlcuje tento svet. Človek je už ale od narodenia otvorený pre túto moc zla a celá jeho DNA je presiaknutá vírusom hriechu nevery. Za tým všetkým stojí knieža temnoty a otec lži – satan. „Moc temna“ je duchovná skutočnosť, ale vďaka Božej milosti nás náš nebeský Otec „vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva Svojho milovaného Syna“ (Kol 1,13). Aby ale tma bola porazená, musíme žiť pri zdroji svetla – neustále v prítomnosti Pána Ježiša Krista. Potrebujeme si naplno uvedomovať, že každý náš nádych a výdych, každý náš krok je možný len preto, že Slovo nás udržuje pri živote (Sk 17,28). Preto majme v našom každodennom živote v srdci a mysli slová dnešného textu: „V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila“ (J 1,4-5). Napojme sa vierou na toto zasľúbenie a staneme sa výpovedným „svetlom sveta“ pre hynúci svet – tak svieť naše svetlo pred ľuďmi, aby videli naše dobré skutky… Modlime sa, aby nám Boh zlomil srdce pre tento (do zatratenia sa rútiaci) svet, aby aj vďaka nášmu svedectvu mnohí mohli byť „vytrhnutí z moci tmy“. Modlitba: Pane Ježišu Kriste, použi si nás ako Svoje nástroje milosti – plné Ducha Svätého, aby sme mohli niesť evanjelium všade, kam nás pošleš. Nech Ťa nasledujeme celým srdcom, verne a v poslušnosti na česť a slávu Tvojho mena. Amen. Pieseň: ES 287 Autor: Stanislav Kocka Prichádzať budem s chválou mocných skutkov Pána, Hospodina. Pripomínať budem Tvoju, len Tvoju spravodlivosť. Žalm 71,16 Hlásame Krista ukrižovaného – pre povolaných, tak Židov, ako aj Grékov, Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. 1.Korinťanom 1,24 Ján 21,20-24 • Modlíme sa za: Chmeľovec (ŠZS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam Slovo ako svoj zdroj života a svetla v tmách mojich okolností? Čo pre mňa znamená žiť v prítomnosti Krista, aby tma Ho nepohltila v mojom srdci? Ako môžem vierou svietiť ako svetlo pre iných, aby boli vytrhnutí z moci temnoty? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&utm_source=youtube. Ďakujeme. Jubilejný rok 2025 sa v katolíckej cirkvi končí. Sekretár Komisie pre prípravu Jubilea na Slovensku Ján Buc preto tento rok hodnotí. Hovorí, ako pokračovať v odkaze tohto roka, keď sa zatvoria sväté brány a tiež poukazuje, že každý kresťan je tiež povolaní k misii, aby prinášal nádej. Vníma, že tí, ktorí pripravovali jubileum prorocky vybrali motto pútnici nádeje. ⏱️ Spomínané témy:⏱️ 00:00 Úvod 01:20 Bolo Jubileum rokom nádeje? 04:55 Aktivity Jubilea 11:45 Bol rok 2025 rokom nádeje? 17:30 Ako prinášať nádej 26:30 Príprava na rok 2033 32:49 Ako kňaz prežíva Vianoce

V tejto epizóde podcastu Auto Bild sa venujeme dlhodobému testu Renaultu 5 E-Tech

1. Veľké problémy s energopomocou už vidí aj bývalý minister hospodárstva z Hlasu 2. Migaľ zrušil na ministerstve odborné komisie, zbavujú sa oponentov, tvrdí Hargaš 3. Slovensko patrí k najviac zasiahnutým krajinám EÚ americkými clami 4. Nový Občiansky zákonník má posilniť vôľu poručiteľa

Nielen v decembri je pre obyvateľov Slovenska kľúčovou témou budúcnosť našej energetiky. Hovoríme o energetickej nezávislosti, úsporách a spravodlivej pomoci. S koncom štátnych dotácií na ceny energií stojí Slovensko pred otázkou: Ako zabezpečiť ľuďom lacné energie dlhodobo? Odpoveďou môže byť investícia do obnoviteľných zdrojov a systém, ktorý je pre mnohých stále neznámy – energetické spoločenstvá.Štúdia Greenpeace a Technickej univerzity v Košiciach ukázala, že obyvatelia panelákov môžu vďaka solárnym panelom a batériám ročne ušetriť tisícky eur a návratnosť investície je prekvapivo krátka. Prečo o tomto riešení nevie väčšina Slovákov a prečo napriek miliardám v eurofondoch nefunguje jeho podpora?Hostkou podcastu Ekocast, v ktorom sme sa o tejto téme porozprávali, bola Dorota Osvaldová, kampanierka z Greenpeace Slovensko.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Hoci sú eurofondy z Programu Slovensko k dispozícii, energetické spoločenstvá sú často vylúčené z dotačných programov, napríklad zo Zelenej domácnostiam. Ako je to možné a čo sa s tým dá robiť? V roku 2024 čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu takmer milión Slovákov. Ako môže práve rozvoj energetických komunít prispieť k tlmeniu energetickej chudoby a stabilizácii nízkych príjmov? Sú energetické spoločenstvá cestou, ako spojiť požiadavku ľudí na nízku cenu a zároveň ich preferenciu pre zelený zdroj energie?

Barbershop nevyhral preto, že bol trend. Vyhral preto, že vyriešil problém, o ktorom trh nevedel, že ho má. Maroš Ignat, spoluzakladateľ MMG Barbers, rozpráva o vzniku novej kategórie, práci s nepomenovanou zákazníckou potrebou a o tom, prečo silná značka vzniká skôr v hlave než v interiéri prevádzky. Hovorí o tom, ako marketing predbehol produkt, prečo je komunita silnejšia než reklama, ako sa buduje retenčný biznis a prečo systém vždy porazí individuálnu kvalitu. Otvára aj tému rastu siete, strategických chýb a momentu, keď sa z barbera musí stať CEO. Moderátor Tomáš Török je spoluzakladateľ firmy BizBuilders, kde s tímom skúsených ľudí z marketingu tvorí biznis-marketingové stratégie vychádzajúc z dát a trendov, orientované na ambíciu, konkrétne ciele a výsledky.

O otvorených vzťahoch sa na Slovensku mlčí, to však ale neznamená, že tu nie sú. A hoci žiť v polyamornom vzťahu môže byť extrémne náročné, v kríze to pre niekoho môže byť naozaj jedným z možných riešení, myslí si odborníčka. O tom, aké tu ale platia pravidlá a tiež o tom, čo túto generáciu v manželstve dnes najviac trápi a s čím zápasia dvojice oproti generácii našich rodičov, sa rozprávame v Pre mamy s Babsy.Nie je žiadnym tajomstvom, že zhruba polovica manželstiev alebo partnerských vzťahov na Slovensku končí rozvodom a rozchodom. Aké dôvody by sme za rozpadom vzťahov mali hľadať? Neveru, odcudzenie, rôzne názory na výchovu detí alebo „únavu materiálu“?Dnes sa v relácii Pre mamy s Babsy budeme naozaj otvorene rozprávať práve na túto tému, v diskusii Babsy privítala dokumentaristku a režisérku Dianu Fabianovú a vzťahovú terapeutku a life koučku Inku Groholovú. Dozviete sa: že až polovica manželstiev na Slovensku sa rozpadá a podľa odborníčky sa aj polovica detí u nás rodí do vzťahov mimo manželstva prečo je to tak a prečo napríklad mali naši rodičia vo vzťahoch viac intimity, ako my dnes ako práve aj narodenie dieťaťa a zmena, ktorá s tým prichádza, môže byť tým, čo spustí krízu vo vťahu kedy a prečo muži odchádzajú čo o Slovákoch vypovedá to, že pôvodne film Hranice vernosti vôbec nemal byť o autorke ako funguje jej otvorené manželstvo či sa dá zmieriť a nebáť sa, ak do života jej partnera vstúpi niekto, kto naozaj môže ohroziť ich vzťah (mladšia a krajšia?) a samozrejme aj naopak - ako to môže vnímať jej manžel, keď sa ona stretáva s takým mužom kedy v polyamórnom vzťahu s manželom obaja využili právo veta na toho, s kým sa ich partner bude stretávať či je monogamia naozaj jediná správna cesta, alebo prečo si to aspoň väčšina z nás myslí a ešte omnoho viac

Hlas sa nevenuje reálnym problémom ľudí, ale dva roky rieši zástupné témy, ako napríklad čurillovcov. Hovorí to Ján Ferenčák, ktorý je stále členom strany, no myslí si, že ho vylúčia. Pripomína, že pred voľbami sľubovali slušnosť, no bijú sa, sľubovali zlepšenie života bežných ľudí, ktoré sa nekoná. O čom hovoril s Robertom Ficom, aká je situácia v Hlase a akým problém čelí ako primátor v Kežmarku?V podcaste s poslancom Jánom Ferenčákom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vníma roztržku v parlamente;– od 2:00 – či boli jeho kolegovia z Hlasu opití a či sa obvykle v NRSR pije;– po 4:30 – prečo bolo na schôdzi napätie;– po 6:00 – čo sú problémy v koalícii;– od 8:30 – že komunikuje len Robert Fico;– po 9:00 – či je stále koaličným poslancom;– od 13:00 – čo bude chcieť presadiť na oplátku, ak bude koalícia potrebovať jeho hlas;– po 14:30 – o čom sa rozprával a o čom sa ešte len bude rozprávať s Robertom Ficom;– od 16:30 – že keby chcel byť ministrom, už je, ale nechcel byť pod Smerom;– po 18:30 – ako sa Hlas veľmi rýchlo vzdal svojej údajnej priority o európskom ukotvení;– od 19:30 – že Petra Kmeca nezvolili do funkcie, lebo je okolo jeho dotácii priveľa otáznikov;– od 21:30 – že koalícia hovorí o rešpekte voči inému názoru a pritom všetky iné názory postihujú;– od 23:00 – či sa ide pokúsil zmeniť v Hlase predsedu;– po 24:00 – čo bude robiť, keď ho vylúčia zo strany;– od 25:00 – či Pellegriniho veto bol zdvihnutý prst predsedovi Šutajovi Eštokovi;– po 25:35 – že Hlas rieši zástupné témy, nepomáha ľuďom a nemá výsledky;– od 27:00 – že predseda Matúš Šutaj Eštok by sa mal obhájiť pred radovými členmi strany;– po 28:30 – či sa vie Šutaj Eštok zmeniť, či je herec a či je čestný chlap;– od 30:00 – že žiada demokratizáciu Hlasu, kde rozhoduje len úzka skupina;– po 31:00 – či má predseda vyzývateľa a prečo ho netreba vymeniť až pred voľbami;– od 33:00 – či niektorí Hlasáci skončia naspäť v Smere;– po 36:00 – do akej miery nám pre zrušenie úradu hrozí strata európskych peňazí;– od 37:00 – prečo ako primátor Kežmarku chce stavať domov dôchodcov proti vôli zastupiteľstva;– po 41:00 – prečo v Kežmarku vyhráva zákazky firma Milanko, ktorej výstavba sa pravidelne nakoniec predraží;– od 45:00 – či to neskončí tak, že domov dôchodcov sa nepostaví, lebo mu chýbajú peniaze, ktoré mu zastupiteľstvo neschválilo.

Hlas sa nevenuje reálnym problémom ľudí, ale dva roky rieši zástupné témy, ako napríklad čurillovcov. Hovorí to Ján Ferenčák, ktorý je stále členom strany, no myslí si, že ho vylúčia. Pripomína, že pred voľbami sľubovali slušnosť, no bijú sa, sľubovali zlepšenie života bežných ľudí, ktoré sa nekoná. O čom hovoril s Robertom Ficom, aká je situácia v Hlase a akým problém čelí ako primátor v Kežmarku?V podcaste s poslancom Jánom Ferenčákom sa dozviete:– od 1. minúty – ako vníma roztržku v parlamente;– od 2:00 – či boli jeho kolegovia z Hlasu opití a či sa obvykle v NRSR pije;– po 4:30 – prečo bolo na schôdzi napätie;– po 6:00 – čo sú problémy v koalícii;– od 8:30 – že komunikuje len Robert Fico;– po 9:00 – či je stále koaličným poslancom;– od 13:00 – čo bude chcieť presadiť na oplátku, ak bude koalícia potrebovať jeho hlas;– po 14:30 – o čom sa rozprával a o čom sa ešte len bude rozprávať s Robertom Ficom;– od 16:30 – že keby chcel byť ministrom, už je, ale nechcel byť pod Smerom;– po 18:30 – ako sa Hlas veľmi rýchlo vzdal svojej údajnej priority o európskom ukotvení;– od 19:30 – že Petra Kmeca nezvolili do funkcie, lebo je okolo jeho dotácii priveľa otáznikov;– od 21:30 – že koalícia hovorí o rešpekte voči inému názoru a pritom všetky iné názory postihujú;– od 23:00 – či sa ide pokúsil zmeniť v Hlase predsedu;– po 24:00 – čo bude robiť, keď ho vylúčia zo strany;– od 25:00 – či Pellegriniho veto bol zdvihnutý prst predsedovi Šutajovi Eštokovi;– po 25:35 – že Hlas rieši zástupné témy, nepomáha ľuďom a nemá výsledky;– od 27:00 – že predseda Matúš Šutaj Eštok by sa mal obhájiť pred radovými členmi strany;– po 28:30 – či sa vie Šutaj Eštok zmeniť, či je herec a či je čestný chlap;– od 30:00 – že žiada demokratizáciu Hlasu, kde rozhoduje len úzka skupina;– po 31:00 – či má predseda vyzývateľa a prečo ho netreba vymeniť až pred voľbami;– od 33:00 – či niektorí Hlasáci skončia naspäť v Smere;– po 36:00 – do akej miery nám pre zrušenie úradu hrozí strata európskych peňazí;– od 37:00 – prečo ako primátor Kežmarku chce stavať domov dôchodcov proti vôli zastupiteľstva;– po 41:00 – prečo v Kežmarku vyhráva zákazky firma Milanko, ktorej výstavba sa pravidelne nakoniec predraží;– od 45:00 – či to neskončí tak, že domov dôchodcov sa nepostaví, lebo mu chýbajú peniaze, ktoré mu zastupiteľstvo neschválilo.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

V 79. epizóde som sa rozprával s Ivanom Miklošom, bývalým ministrom financií a jednou z kľúčových postáv ekonomickej transformácie Slovenska po roku 1989. V úvode otvorene hovorí o tom, prečo dnes žijeme v dobe veľkej paradigmatickej zmeny, ktorú prirovnáva k pádu komunizmu či nástupu internetu. Rozoberáme, čo s nami spraví AI, demografia a zmena svetového poriadku. Čo môže a nemôže ovplyvniť malá otvorená ekonomika, akú má Slovensko?Prešli sme aj k veľmi konkrétnej otázke – ako rozhýbať slovenskú ekonomiku? Ivan vysvetľuje, prečo sme len malou loďkou v oceáne globálnych trendov, ale zároveň tvrdí, že veľká časť nášho zaostávania je čisto „domáca úloha“. Porovnáva nás s Poľskom, Estónskom či Rakúskom. Hovorí tiež o tom, prečo sú efektívnejší, no pomenúva tiež štyri kľúčové oblasti, ktoré musíme riešiť. Otvorene kritizuje to, v čom sme zlyhali pri reformách, prečo nevieme poriadne míňať eurofondy a ako by mala vyzerať realistická stratégia Slovenska na najbližších 10 až 20 rokov.V rozhovore sa dotýkame aj praktických politických otázok. Čo by mala robiť vláda, ktorá chce krajinu posunúť dopredu? Ako sa rozprávať s voličmi v krajine s dlhodobým úpadkom? A prečo sú jednoduché populárne riešenia často cestou do pekla? Na ľahšej vlne preberieme aj to, ako Ivan pracoval so stresom počas rokov v politike, akú úlohu v jeho živote hrá šport a aké odporúčania má pre ľudí, ktorí chcú lepšie rozumieť ekonomike a svetu okolo seba.Tento diel je plný jasne pomenovaných problémov, ale aj veľmi konkrétnych návrhov, čo môžeme na Slovensku zmeniť. Či už ste podnikateľ, manažér, študent alebo vás jednoducho zaujíma budúcnosť tejto krajiny, tento diel je povinnou jazdou. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:04 – Veľká svetová zmena00:13:00 – Ako rozhýbať slovenskú ekonomiku?00:17:18 – Positioning Slovenska00:22:56 – Prečo sme neefektívna krajina?00:30:16 – Poľsko rastie rýchlejšie ako my00:37:11 – Akú politiku potrebujeme?00:43:47 – Ivan Mikloš a šport00:47:06 – Čo odporúča Ivan Mikloš?00:50:49 – Zmysel života podľa Ivana Mikloša---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-UG---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Európska únia hľadá spôsob, ako dlhodobo financovať Ukrajinu bez ďalšieho zadlžovania členských štátov. Najhorúcejším riešením je využitie zmrazených ruských aktív, ktoré sú uložené najmä v Belgicku. Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku Europeum Martina Vokálka je využitie zmrazených ruských aktív najférovším a najudržateľnejším riešením – a zároveň výrazne lepším než všetky ostatné alternatívy, hovorí v relácii PRAVDA VO SVETE.

Napätie medzi USA a Venezuelou rastie, no dopady neostávajú len v Latinskej Amerike. Odborník na región Martin Rey v relácii PRAVDA VO SVETE vysvetľuje, prečo môže konflikt ovplyvniť ceny ropy či bezpečnostné záujmy Európy a prečo sa samotný režim Nicolása Madura môže zosypať skôr zvnútra než pod tlakom Washingtonu.

Ako si zachovať poriadok mysle vo svete plnom zmätkov? Ako si udržať slobodu v dobe rastúcej túžby zástupov zbaviť sa jej? Čo možno a nemožno očakávať od nových technológií? Aké miesto má v politike etika a prečo musia dobrí ľudia navzájom komunikovať? Hovoríme v ďalšom diele .konfrontácií.

"Ukrajinské víťazstvo" v tejto fázy vojny nebude spravodlivé, ale stabilizačné, hovorí analytik Michal Smetana v relácii PRAVDA VO SVETE.

Kauza Jeffreyho Epsteina ani po jeho smrti neutícha. Tisíce strán spisov môžu priniesť nové informácie o kontaktoch, vplyvných menách aj politických súvislostiach. Novinárka a analytička amerického diania Jana Ciglerová v relácii PRAVDA VO SVETE hovorí o tom, prečo sa téma vracia a kam až môžu siahať jej dôsledky.

V novej epizóde What the Fakt sme sa rozprávali s pilotkou Vandou, ktorá otvorene vysvetľuje, ako vyzerá skutočný život v kokpite. Prezradila, že pre pilotov nie je najväčším stresom turbulentné počasie, ale samotní cestujúci a ich nepredvídateľné reakcie. Vanda detailne opisuje, prečo je pristátie najnáročnejšou fázou celého letu a aké rozhodnutia musí urobiť v priebehu sekúnd. Vyvracia tiež mýtus o tom, že piloti počas letu spia — vysvetľuje, ako fungujú prestávky, dohľad v kokpite a bezpečnostné opatrenia. V rozhovore približuje situácie, v ktorých musí pilot zasiahnuť rýchlejšie, než si cestujúci uvedomia. Hovorí aj o tom, ako sa vyrovnáva so stresom, rutinnými kontrolami a zodpovednosťou za stovky životov.

V akom štádiu je mierový plán po návšteve americkej delegácie u Vladimíra Putina? V utorok s ním rokovali poradcovia Donalda Trumpa – Steve Witkoff a Jared Kushner. Dnes sa majú stretnúť s Volodymyrom Zelenskym. Predmetom rokovaní mal byť upravený mierový plán, ktorý sprevádzala polemika o jeho rusko-americkom pôvode.Ukrajinský prezident sa v súvislosti s moskovskými rokovaniami vyjadril, že „koniec vojny je bližšie než kedykoľvek predtým, no stále zostávajú nedoriešené otázky“. Francúzsky Emanuel Macron však nevidí „žiadne známky ukončenia agresie“ zo strany Kremľa.Podľa špeciálneho poradcu Vladimíra Putina Juri Ušakova im americká delegácia odovzdala 27-bodový plán a iné 4 dokumenty – „ktoré prešli“. „Našli sme akceptovateľné časti“, no je toho ešte „veľa na práci“, uviedol po päť hodinových rokovaniach. „Pozície Moskvy a Washingtonu sa nezblížili (…) „nenašli sme nijakú dohodu o územiach, ktoré by mala Ukrajina prepustiť Moskve,“ uviedol po stretnutí.Medzitým pokračujú ruské smrteľné útoky na ukrajinské ciele. Nájde sa prienik medzi požiadavkami Kyjeva o zachovaní suverenity územia a zaistení silných bezpečnostných záruk s nárokmi Moskvy? Naviac ak tá opakuje, že musia byť „vyriešené základné príčiny“ invázie?Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Putin a jeho okolie hrajú o čas. Chcú ukázať Ukrajinu ako nekonštruktívneho hráča. Chcú ju ponížiť. Chcú, aby bola zatlačená do kúta. Veľmi im vyhovuje americký tlak, ktorý dnes na Ukrajinu existuje. Myslím si, že toto je dynamika, ktorá sa nevyvíja dobrým smerom,“ hovorí Havlíček.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti." Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce. O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss. Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V akom štádiu je mierový plán po návšteve americkej delegácie u Vladimíra Putina? V utorok s ním rokovali poradcovia Donalda Trumpa – Steve Witkoff a Jared Kushner. Dnes sa majú stretnúť s Volodymyrom Zelenskym. Predmetom rokovaní mal byť upravený mierový plán, ktorý sprevádzala polemika o jeho rusko-americkom pôvode.Ukrajinský prezident sa v súvislosti s moskovskými rokovaniami vyjadril, že „koniec vojny je bližšie než kedykoľvek predtým, no stále zostávajú nedoriešené otázky“. Francúzsky Emanuel Macron však nevidí „žiadne známky ukončenia agresie“ zo strany Kremľa.Podľa špeciálneho poradcu Vladimíra Putina Juri Ušakova im americká delegácia odovzdala 27-bodový plán a iné 4 dokumenty – „ktoré prešli“. „Našli sme akceptovateľné časti“, no je toho ešte „veľa na práci“, uviedol po päť hodinových rokovaniach. „Pozície Moskvy a Washingtonu sa nezblížili (…) „nenašli sme nijakú dohodu o územiach, ktoré by mala Ukrajina prepustiť Moskve,“ uviedol po stretnutí.Medzitým pokračujú ruské smrteľné útoky na ukrajinské ciele. Nájde sa prienik medzi požiadavkami Kyjeva o zachovaní suverenity územia a zaistení silných bezpečnostných záruk s nárokmi Moskvy? Naviac ak tá opakuje, že musia byť „vyriešené základné príčiny“ invázie?Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Putin a jeho okolie hrajú o čas. Chcú ukázať Ukrajinu ako nekonštruktívneho hráča. Chcú ju ponížiť. Chcú, aby bola zatlačená do kúta. Veľmi im vyhovuje americký tlak, ktorý dnes na Ukrajinu existuje. Myslím si, že toto je dynamika, ktorá sa nevyvíja dobrým smerom,“ hovorí Havlíček.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti." Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce. O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss. Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vojna na Ukrajine má svoje veľké i malé dejiny. A rovnako veľké i malé príbehy v nich. Ak tým veľkým aktuálne dominuje tzv. mierový plán a diplomatická horúčka telefonátov (i tých uniknutých), stretnutí či rozhovorov na najvyššej úrovni, malé dejiny tejto vojny sa zdanlivo paradoxne píšu aj na Slovensku:- sanitkami, ktoré posielame na front,- kamiónmi materiálnej pomoci,- i dodávkami dobrovoľníkov, ktorí pravidelne otáčajú tisíce kilometrov, aby sa podelili s postihnutými Putinovou agresiou.Jednou z kapitol tých malých dejín vojny je aj dobročinná zbierka Vianočná krabička pre ukrajinské deti, ktorá premieňa použité topánkové krabice na obaly radosti pre malých Ukrajincov. Zo Slovenska odchádzajú už v týchto hodinách, aby svojich adresátov zastihli ešte do Vianoc.Stojí za ňou aj bývalý spravodajský fotoreportér so skúsenosťou z Iraku či Kurdistanu Anton Frič, v spolupráci s dobrovoľníkmi zo združenia Vaša charita.Má ešte zmysel pomáhať Ukrajincom, ak aj v čase vojny dávajú priestor korupcii? A v akých podmienkach sa žije v blízkosti frontu? Nie je nebezpečné ísť tam hoc s darčekmi, keď taký šahíd ich nerozozná?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna na Ukrajine má svoje veľké i malé dejiny. A rovnako veľké i malé príbehy v nich. Ak tým veľkým aktuálne dominuje tzv. mierový plán a diplomatická horúčka telefonátov (i tých uniknutých), stretnutí či rozhovorov na najvyššej úrovni, malé dejiny tejto vojny sa zdanlivo paradoxne píšu aj na Slovensku:- sanitkami, ktoré posielame na front,- kamiónmi materiálnej pomoci,- i dodávkami dobrovoľníkov, ktorí pravidelne otáčajú tisíce kilometrov, aby sa podelili s postihnutými Putinovou agresiou.Jednou z kapitol tých malých dejín vojny je aj dobročinná zbierka Vianočná krabička pre ukrajinské deti, ktorá premieňa použité topánkové krabice na obaly radosti pre malých Ukrajincov. Zo Slovenska odchádzajú už v týchto hodinách, aby svojich adresátov zastihli ešte do Vianoc.Stojí za ňou aj bývalý spravodajský fotoreportér so skúsenosťou z Iraku či Kurdistanu Anton Frič, v spolupráci s dobrovoľníkmi zo združenia Vaša charita.Má ešte zmysel pomáhať Ukrajincom, ak aj v čase vojny dávajú priestor korupcii? A v akých podmienkach sa žije v blízkosti frontu? Nie je nebezpečné ísť tam hoc s darčekmi, keď taký šahíd ich nerozozná?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Klienti nechcú počúvať o tom, čo všetko vaša firma dokáže. Zaujíma ich, či rozumiete ich problémom. CEO Creative Sites, Ivo Cingel, hovorí o rokoch, keď technológiou prehlušovali to podstatné, o tom, ako dlho môže trvať prelomiť vlastnú bublinu a prečo je zvedavosť cennejšia než akýkoľvek feature. Vysvetľuje tiež, prečo sa firmám neoplatí byť „pre všetkých“, čo spôsobí zanedbaný brand a ako sa mení firma, keď začne hovoriť jazykom svojich klientov. Moderátor Tomáš Török je spoluzakladateľ firmy BizBuilders, kde s tímom skúsených ľudí z marketingu tvorí biznis-marketingové stratégie vychádzajúc z dát a trendov, orientované na ambíciu, konkrétne ciele a výsledky.

Slovensko nie je len v hlbokom úpadku, my dnes padáme strmhlav do priepasti. Hovorí v Ráno Nahlas šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Tento pád nás bude veľmi bolieť. Nebude však bolieť tých, ktorí tu dlho parazitovali na verejných i EÚ zdrojoch, ale bude to bolieť nás - teda tých, ktorí odtiaľto nemajú kde a ani začo odísť, dodáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu. A prečo nám zdravotníctvo ukradli lobisti?Úrad na ochranu oznamovateľov končí, po zániku verejnoprávnej RTVS je scenár už evidentne úplne jasný. Priveľa nezávislosti v tomto štáte môže mať fatálne následky. Môžete byť síce nezávislou inštitúciou v zmysle zákona, no ak sa tejto vládnej moci znepáčite, proste vás vygumujú. Bude ďalším na rade i samotné NKÚ?Najvyšší kontrolný úrad totiž už pol roka nepokryte a veľmi hlasno hovorí, že naše verejné zdravotníctvo ovládli záujmy súkromných lobistických skupín. To zdravotníctvo, do ktorého síce smeruje 10 miliárd ročne, no napriek tomu sa v ňom na drahé lieky pre našich blížnych zbierame po rôznych internetových charitách. Na miliónové zisky majiteľov Zdravotných poisťovní však akosi peniaze vždy sú. A premiér? Ten mlčí, k zisteniam NKÚ sa nevyjadruje a naše zdravie i životy - ako premiérsku tému, verejne uchopiť nechce. Miliardy z eurofondov pritom dokáže Slovensko čerpať iba v žalostnej desatine toho, čo sa nám ponúka. Ako to čerpanie vyzerá v praxi, nám priam demonštratívne predviedla takzvaná penziónová výzva. Penzióny, ktoré penziónmi nikdy neboli a v ktorej sa z vyše 50. skontrolovaných penziónov našli pochybenia v deviatich z nich, pričom šesť už vyšetrujú aj OČTK. Minister pôdohospodárstva problém nevidí no a PPAčka - známa aj z kauzy Dobytkár, stále nedisponuje pečiatkou dôveryhodnej inštitúcie. K tomu môžeme pripočítať aj kauzy ministra Migaľa či dnes už bývalého vicepremiéra Kmeca, ktorý po odvolaní z vlády mieri do čela parlamentného výboru. Natíska sa preto zásadná otázka. Naozaj vieme, kam všetky tie zvyšujúce sa dane či odvody, ktoré od nás táto vláda žmýka už v treťom konsolidačnom kole, smerujú, čo s nimi vláda robí a ako to, že ich nevidieť v zlepšujúcich sa službách tohto čoraz viac kolabujúceho a rozpadajúceho sa štátu? A ak to nevidieť a ani necítiť, prečo máme tento "Potemkin" - oficiálne zvaný aj ako Slovensko, vlastne financovať? A prečo nevyvodzujeme zodpovednosť za chyby či hriechy politikov a štátnych manažérov? Témy a otázky pre šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko nie je len v hlbokom úpadku, my dnes padáme strmhlav do priepasti. Hovorí v Ráno Nahlas šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Tento pád nás bude veľmi bolieť. Nebude však bolieť tých, ktorí tu dlho parazitovali na verejných i EÚ zdrojoch, ale bude to bolieť nás - teda tých, ktorí odtiaľto nemajú kde a ani začo odísť, dodáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu. A prečo nám zdravotníctvo ukradli lobisti?Úrad na ochranu oznamovateľov končí, po zániku verejnoprávnej RTVS je scenár už evidentne úplne jasný. Priveľa nezávislosti v tomto štáte môže mať fatálne následky. Môžete byť síce nezávislou inštitúciou v zmysle zákona, no ak sa tejto vládnej moci znepáčite, proste vás vygumujú. Bude ďalším na rade i samotné NKÚ?Najvyšší kontrolný úrad totiž už pol roka nepokryte a veľmi hlasno hovorí, že naše verejné zdravotníctvo ovládli záujmy súkromných lobistických skupín. To zdravotníctvo, do ktorého síce smeruje 10 miliárd ročne, no napriek tomu sa v ňom na drahé lieky pre našich blížnych zbierame po rôznych internetových charitách. Na miliónové zisky majiteľov Zdravotných poisťovní však akosi peniaze vždy sú. A premiér? Ten mlčí, k zisteniam NKÚ sa nevyjadruje a naše zdravie i životy - ako premiérsku tému, verejne uchopiť nechce. Miliardy z eurofondov pritom dokáže Slovensko čerpať iba v žalostnej desatine toho, čo sa nám ponúka. Ako to čerpanie vyzerá v praxi, nám priam demonštratívne predviedla takzvaná penziónová výzva. Penzióny, ktoré penziónmi nikdy neboli a v ktorej sa z vyše 50. skontrolovaných penziónov našli pochybenia v deviatich z nich, pričom šesť už vyšetrujú aj OČTK. Minister pôdohospodárstva problém nevidí no a PPAčka - známa aj z kauzy Dobytkár, stále nedisponuje pečiatkou dôveryhodnej inštitúcie. K tomu môžeme pripočítať aj kauzy ministra Migaľa či dnes už bývalého vicepremiéra Kmeca, ktorý po odvolaní z vlády mieri do čela parlamentného výboru. Natíska sa preto zásadná otázka. Naozaj vieme, kam všetky tie zvyšujúce sa dane či odvody, ktoré od nás táto vláda žmýka už v treťom konsolidačnom kole, smerujú, čo s nimi vláda robí a ako to, že ich nevidieť v zlepšujúcich sa službách tohto čoraz viac kolabujúceho a rozpadajúceho sa štátu? A ak to nevidieť a ani necítiť, prečo máme tento "Potemkin" - oficiálne zvaný aj ako Slovensko, vlastne financovať? A prečo nevyvodzujeme zodpovednosť za chyby či hriechy politikov a štátnych manažérov? Témy a otázky pre šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

v dnešnom podcaste si vypočujete aj: - Ukrajina neprehráva​ - Európa ukázala svoju dobrú tvár, dospieva k dospelosti

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Bez podpory kolegov by som to nedala,“ spomína Klára Hudáková, ktorá má za sebou skúsenosť hromadnej výpovede v Slovenskej národnej galérii po tom, ako do nej ministerka Šimkovičová dosadila svoje vedenie. „Som hrdá, že sme boli schopní ukázať takúto silu a odvahu,“ dopĺňa. „Je na to potrebná vnútorná sila, vnútorná integrita, s ktorou žijete každý deň a ktorá sa potom prejaví práve v ťažkých krízových situáciách, keď stojíte pred náročným rozhodnutím.“Výpoveď – a to hromadná – ako výkrik o kolapse jednej inštitúcie. Slovensko ju zažilo koncom januára. Stovka zamestnancov Slovenskej národnej galérie vtedy predstúpila pred verejnosť a povedala svoje „nie“ účasti na jej kolapse. Na kolapse, za ktorým boli nominácie ministerky Šimkovičovej.Odvolanú Alexandru Kusú, ktorá stála za zaodením galérie do nového krásneho šatu, v priebehu pol roka vystriedali z rozhodnutia ministerky hneď traja štatutári. Ich spoločným menovateľom však bola nekompetentnosť – o ktorej vydala svedectvo hromadná výpoveď zamestnancov galérie. Za verejný tlak a trištvrte ročnú obranu inštitúcie pred rozkladom teraz dostali ocenenie Biela vrana.Lebo silné a sebavedomé inštitúcie sú predpokladom zdravej demokratickej spoločnosti. Ich obrana je tak obranou demokracie.Výpoveď z protestu však má aj iné tváre: obavy z budúcnosti a boj s démonmi neistôt, či najobyčajnejšie hľadanie novej práce.Koľko odvahy je na to potrebné? Otázka a témy pre Bielu vranu Kláru Hudákovú, niekdajšiu hovorkyňu galérie, ktorá ju našla v potrebnej miere.„Občiansky odpor tu potrebuje injekcie podpory, odvahy a energie, inštitúcie si musíme brániť,“ hovorí Hudáková.Hovorí, že ju napĺňa radosťou, že krok odporu v SNG si niekto všimol. „Môže to byť aj nejaká satisfakcia pre kolegov za to, čo urobili a zároveň to môže povzbudiť, alebo inšpirovať ľudí v iných inštitúciách, v iných prostrediach, ktorí si nie sú istí, či sa môžu ozvať, majú ozvať, čo majú robiť,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Bez podpory kolegov by som to nedala,“ spomína Klára Hudáková, ktorá má za sebou skúsenosť hromadnej výpovede v Slovenskej národnej galérii po tom, ako do nej ministerka Šimkovičová dosadila svoje vedenie. „Som hrdá, že sme boli schopní ukázať takúto silu a odvahu,“ dopĺňa. „Je na to potrebná vnútorná sila, vnútorná integrita, s ktorou žijete každý deň a ktorá sa potom prejaví práve v ťažkých krízových situáciách, keď stojíte pred náročným rozhodnutím.“Výpoveď – a to hromadná – ako výkrik o kolapse jednej inštitúcie. Slovensko ju zažilo koncom januára. Stovka zamestnancov Slovenskej národnej galérie vtedy predstúpila pred verejnosť a povedala svoje „nie“ účasti na jej kolapse. Na kolapse, za ktorým boli nominácie ministerky Šimkovičovej.Odvolanú Alexandru Kusú, ktorá stála za zaodením galérie do nového krásneho šatu, v priebehu pol roka vystriedali z rozhodnutia ministerky hneď traja štatutári. Ich spoločným menovateľom však bola nekompetentnosť – o ktorej vydala svedectvo hromadná výpoveď zamestnancov galérie. Za verejný tlak a trištvrte ročnú obranu inštitúcie pred rozkladom teraz dostali ocenenie Biela vrana.Lebo silné a sebavedomé inštitúcie sú predpokladom zdravej demokratickej spoločnosti. Ich obrana je tak obranou demokracie.Výpoveď z protestu však má aj iné tváre: obavy z budúcnosti a boj s démonmi neistôt, či najobyčajnejšie hľadanie novej práce.Koľko odvahy je na to potrebné? Otázka a témy pre Bielu vranu Kláru Hudákovú, niekdajšiu hovorkyňu galérie, ktorá ju našla v potrebnej miere.„Občiansky odpor tu potrebuje injekcie podpory, odvahy a energie, inštitúcie si musíme brániť,“ hovorí Hudáková.Hovorí, že ju napĺňa radosťou, že krok odporu v SNG si niekto všimol. „Môže to byť aj nejaká satisfakcia pre kolegov za to, čo urobili a zároveň to môže povzbudiť, alebo inšpirovať ľudí v iných inštitúciách, v iných prostrediach, ktorí si nie sú istí, či sa môžu ozvať, majú ozvať, čo majú robiť,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pritom športové výkony Dominiky, Mariána aj Mareka sú na porovnateľnej úrovni - vyhrať WTA, ktoré Dominika vyhrala, znamená vyhrať finále ženskej svetovej elity. Má teda naša jediná top slovenská tenistka tohto rangu menšie právo na luxus ako chalani – lebo je žena? Prečo teda luxus pri mužoch „nevadi“, ale pri žene áno?A úprimne... nevyžila jedna rodina (alebo aj viac) z Marekovho Ferrari dlhšie než štyri mesiace? (Mareka máme radi, len dávame veci do kontrastu). O tom, ako Dominika vníma rodovú rovnosť, mediálny tlak, lásku a jej podoby, a aj o tom, kedy je čas zo vzťahu odísť, sme sa rozprávali v najnovšej časti podcastu Ženy ako my z dielne Diva.sk.Vo svete vám úspech doprajú, na Slovensku naňho rýchlo zabúdajúDominika vyhrala osem turnajov kategórie WTA a dva turnaje kategórie ITF. Dosiahla na finále na Australian Open v roku 2014 a víťazstvo na WTA Finals v Singapure v roku 2016. Stala sa prvou Slovenkou, ktorá dosiahla majstrovské kolo Grandslamu. V novembri 2019 ohlásila koniec kariéry.Vydala sa, má dve deti, rada sa pekne oblieka, dopraje si a niečo z toho zdieľa aj na Instagrame. Bulvár to však často interpretuje ako vystatovanie sa.„Ja to nečítam, ale som človek z mäsa a kostí, niekedy sa ma to dotkne,“ priznáva Dominika a porovnáva to so svojimi kolegyňami zo zahraničia.„Keď ich kritizovali, tak za ich úspechy. Napríklad Talianka Flavia Pennetta je tvárou značky Giorgo Armani a všade chodí v ich kúskoch. Lieta si private jetom, ale nikto ju za to neohovára, že je to príliš. Tá mentalita je u nás iná.“Musela som vyrásť rýchlejšie ako moje rovesníčky ale rúhala by som sa, keby som tvrdila, že som nemala detstvo„Bola to jediná cesta, ktorou som musela ísť, nebolo žiadne doprava alebo doľava,“ neľutuje svoje detstvo Dominika.Makala na sebe odmalička a ako sama priznáva, za tie úspechy okrem disciplíny vďačí aj ľuďom okolo seba. Hoci peniaze jej dávajú slobodu, nikdy neboli motiváciou. Tie prvé zarobené dokonca ani nečakala.„Prekvapilo ma, že mi za to budú ešte aj platiť. Hoci som musela vyrásť rýchlejšie, bez tenisu by nebola Dominika Cibulková. Nemala som síce stužkovú, ale vynahrádzam si to teraz.“A má jasno, či deti pôjdu v jej šľapajach. Po tenisovej kariére prišlo materstvo: na prvom mieste bol Jakubko a nie Dominika. Materstvo ju prekvapilo svojou intenzitou a tým, ako veľmi a stále chcela byť s tým malým človiečikom. Netají sa ani tým, že pri druhom dieťati to už bolo jednoduchšie.Naspäť do formy sa dostávala takmer 2 roky. Vysvetľuje aj špekulácie o OzempicuDisciplína športovkyne, strava a režim pri chudnutí u zdravého človeka prinesú výsledky. Dominike to trvalo mesiace, svoju cestu zdieľala na Instagrame. Inšpirovala mnohé ženy, no nevyhla sa ani špekuláciám o Ozempicu. V podcaste nám vysvetlila, ako to bolo.S Michalom sme neskutočne zohratí. S manželom Michalom Navarom fungujú ako skvelý tandem. Bol jej manažérom počas športovej kariéry, dnes sú rodičia, partneri a majú biznis. Vo vzduchu však visí téma manželskej krízy, ktorá plní bulvárne plátky. Pred domom aj škôlkou, kam chodí Jakubko, stepujú paparazzi. V podcaste sa okrem iného...

Herečka Petra Dubayová sa za ostatné roky stala jednou z najobľúbenejších tvárí slovenských obrazoviek. Diváci si ju zamilovali ako odvážnu Evu Dušekovú v dobovom seriáli Dunaj, k vašim službám. Len nedávno sa jej život obrátil naruby, keď sa stala mamou a miesto pred kamerami aj na doskách, ktoré znamejú svet, dočasne vymenila za materské povinnosti. Narodenie dcérky Vesny prinieslo do života rodáčky novú dynamiku. Ako sama priznáva, materstvo ju oslobodilo. „Je to hrozne dobré, že si dovolím nebyť na seba možno taká prísna, ako som bola predtým,“ prezradila s úsmevom usadená v kresle v našom štúdiu. Spolu s partnerom, hercom Jakubom Jablonským, tak denne prežívajú nielen výzvy rodičovstva, ale aj nároky života v umeleckej brandži, ktorá ich oboch paradoxne spojila, no zároveň vystavila tlaku verejnosti. V rozhovore pre reláciu Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa herečka dotkla aj veľmi osobných a znepokojivých tém. Jednou z nich bola odvrátená tvár slávy, na ktorú, ako hovorí, nebola pripravená. „Psychicky som na to nebola pripravená. V niečom by som bola radšej, keby ma tí ľudia nepoznali,“ priznala úprimne. Nerátala vari s tým, či nebodaj nesnívala o tom, že keď raz prerazí v umeleckom svete, dosiahne aj popularitu a slávu? Dubayovej odpoveď v našom rozhovore vyššie je odzbrojujúco úprimná.  Málokto vie, že Petriným pôvodným snom nebolo herectvo, ale spev, ktorému sa venovala od detstva. Práve táto všestrannosť  ju formuje. Dnes patrí k umelcom, ktorí hľadajú hĺbku v každej postave a prácu pred kamerou a na javisku vníma takmer ako dve odlišné profesie. „Podľa mňa sú to až akoby dve povolania,“ vysvetľuje svoj pohľad. Herectvo pre ňu nie je len prácou, ale aj cestou k sebapoznaniu. „Určite to pomáha v poznaní seba samého,“ dodáva. V rozhovore s Petrou Dubayovou otvorili aj ďalšie témy. Ako prežívala natáčanie svojej seriálovej smrti? Prečo považuje divadlo za svoju srdcovku, no filmárčinu za inú profesiu? Ako jej a Jakubovi Jablonskému pomáha spoločné povolanie zvládať tlak médií? Ako vníma spoločenský a politický vývoj v krajine a nad čím sa ako rodičia s partnerom zamýšľajú pri plánoch do budúcnosti. Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

V tejto špeciálnej epizóde LTB prinášame otvorený pohľad dvoch lídrov Dedolesu, Jána Cifru a Jaroslava Chrapka, na situáciu firmy, dôvody neúspešnej reštrukturalizácie a plány, ktoré pripravujú. Dozviete sa, prečo sa rozhodli vstúpiť na platformu Temu a čo od toho očakávajú. Hovoríme o najväčších ponaučeniach z náročného obdobia aj o tom, akú rolu má CEO v Dedolese dnes. Všetko podrobne v novej epizóde LTB.Tento diel ti prináša nová Mazda 6e.

Lenka Ježová patrí k tváram politickej publicistiky na Slovensku. Diváci ju poznajú ako nekompromisnú, no zároveň pokojnú moderátorku, ktorá sa nebojí klásť politikom aj nepríjemné otázky. Práca v neustálom napätí, ovplyvnená rýchlosťou sociálnych sietí, si však vyberá svoju daň. Ako sama s úsmevom priznáva, pocit, že jej deň by potreboval viac hodín, je jej dôverne známy. „Každý deň mám pocit, že 24 hodín mi nestačí,“ hovorí v úvode rozhovoru tvár relácie Politika 24. Dôvodom je podľa nej obrovské kvantum práce, ktoré dnes novinárom dávajú samotní politici, najmä vďaka sociálnym sieťam. „Kedysi nám stačilo ísť na tlačovú konferenciu, dnes musíme strážiť oveľa viac zdrojov. Práca je náročnejšia ako v minulosti,“ vysvetľuje zmenu v novinárskej profesii. Intenzita a neustály tlak vedú podľa nej k javu, ktorý je v brandži bežný. „Neexistuje novinár, ktorý by už aspoň trikrát nevyhorel,“ hovorí otvorene s tým, že psychohygiena je pre ňu kľúčová. V náročných diskusiách jej pomáha analytické myslenie a schopnosť nenechať sa vtiahnuť do politického boja. „My tam nie sme od toho, aby sme bojovali s politikom. Sme tam od toho, aby sme kládli otázky za ľudí,“ zdôrazňuje. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sme otvorili aj ďalšie témy. Ako sa postupne prepracovala od recenzií hardvéru a relácií o investovaní až k vrcholovej politike? V čom ju limitujú jej české korene a kedy jej v živom vysielaní „ujde“ čeština? Prečo je podľa nej najhoršie, keď novinár alebo politik uverí sám sebe? A aký odkaz má pre mladé ženy, ktoré o sebe pochybujú? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Miroslav Lajčák musí pre komunikáciu s Epsteinom skončiť, a po Petrovi Kmecovi by mal odísť aj minister Migaľ, hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdí, že Robert Kaliňák si kúpil vilu zo svojich peňazí, nie z manželkiných. Ako hodnotí Kaliňákove priznané 700-tisícové príjmy?V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:1:00 – Čo je reálny problém a čo prekrývanie – od kriedovej revolty po konsolidáciu.1:40 – Ako vníma kriedovú revoltu.2:30 – Ako Fico klame a zvoláva dôchodcov, kým slušní ľudia (študenti) sa sami a bez peňazí schádzajú v daždi vyjadriť názor.3:50 – Kauza Lajčák/Epstein: Či by mal Miroslav Lajčák odísť z funkcií.4:30 – Aký problém predstavuje komunikácia s Epsteinom a do akej miery by mal Lajčák vysvetliť svoje styky s ním.8:40 – Či nemohla byť náhoda, že najlepšie projekty pod Petrom Kmecom mali firmy blízke Hlasu.10:00 – Že Peter Kmec urobil to isté ako exminister Plavčan, iba horšie.11:30 – Že Veronike Remišovej sa vyhráža poslanec Bartek, ktorého asistent mal dostať dotácie.12:10 – Či by mal odísť aj minister Migaľ za netransparentný tender na IT projekty v hodnote 140 miliónov eur.14:30 – Či je Tomáš Drucker vhodný kandidát na vedenie rezortu eurofondov.17:20 – Či vieme, odkiaľ má Robert Kaliňák 700-tisícové príjmy.20:00 – Že koalícia chráni Pavla Gašpara pred kontrolou jeho majetku.23:00 – Že zákony sa nemenia pre ľudí, ale pre ministra Šutaja Eštoka.20:40 – Že kontrolu majetkových priznaní by nemal riešiť politicky zložený parlamentný výbor, kde má koalícia väčšinu, ale nezávislý úrad.

Miroslav Lajčák musí pre komunikáciu s Epsteinom skončiť, a po Petrovi Kmecovi by mal odísť aj minister Migaľ, hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tvrdí, že Robert Kaliňák si kúpil vilu zo svojich peňazí, nie z manželkiných. Ako hodnotí Kaliňákove priznané 700-tisícové príjmy?V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete:1:00 – Čo je reálny problém a čo prekrývanie – od kriedovej revolty po konsolidáciu.1:40 – Ako vníma kriedovú revoltu.2:30 – Ako Fico klame a zvoláva dôchodcov, kým slušní ľudia (študenti) sa sami a bez peňazí schádzajú v daždi vyjadriť názor.3:50 – Kauza Lajčák/Epstein: Či by mal Miroslav Lajčák odísť z funkcií.4:30 – Aký problém predstavuje komunikácia s Epsteinom a do akej miery by mal Lajčák vysvetliť svoje styky s ním.8:40 – Či nemohla byť náhoda, že najlepšie projekty pod Petrom Kmecom mali firmy blízke Hlasu.10:00 – Že Peter Kmec urobil to isté ako exminister Plavčan, iba horšie.11:30 – Že Veronike Remišovej sa vyhráža poslanec Bartek, ktorého asistent mal dostať dotácie.12:10 – Či by mal odísť aj minister Migaľ za netransparentný tender na IT projekty v hodnote 140 miliónov eur.14:30 – Či je Tomáš Drucker vhodný kandidát na vedenie rezortu eurofondov.17:20 – Či vieme, odkiaľ má Robert Kaliňák 700-tisícové príjmy.20:00 – Že koalícia chráni Pavla Gašpara pred kontrolou jeho majetku.23:00 – Že zákony sa nemenia pre ľudí, ale pre ministra Šutaja Eštoka.20:40 – Že kontrolu majetkových priznaní by nemal riešiť politicky zložený parlamentný výbor, kde má koalícia väčšinu, ale nezávislý úrad.

V 77. epizóde som sa rozprával s Tomášom Havrylukom, dlhoročným architektom rastu Alzy a dnes zakladateľom zdravotníckeho startupu Medevio. Tomáš patril roky k najdôležitejším ľuďom v Alze. Od doktoranda, ktorý hral Counter Strike a išiel „náhodou“ robiť IT koordinátora, až po človeka, ktorý spoluvytváral jej expanziu, systémy a každodenné fungovanie. V podcaste otvorene vysvetľuje, čo stálo za tým, že sa z malého obchodu s cédečkami stal e-commerce gigant, a prečo bola najväčšia výhoda Alzy v tom, že si vedela robiť väčšinu vecí sama – od vývoja vlastného systému až po online marketing.Detailne sme rozobrali, ako premýšľal o vývoji softvéru, procesoch a nástrojoch v takej veľkej firme. Tomáš vysvetľuje, prečo je dôležitejšie mať dobrý backoffice a metriku typu AZ index (pomer otázok k objednávkam), než naháňať ďalších marketérov. Hovorí o tom, prečo sa v Alze snažili všetko merať, ako si chránili programátorov pred nekonečnými požiadavkami biznisu a prečo je často problém, že IT aj biznis strana žijú vo vlastných bublinách. Zaujímavá bola aj debata o tom, ako komunikovať P&L, KPI a priority tak, aby tím nezačal „robiť všetko“ a nezasekol sa v enterprise byrokracii.Dotkli sme sa aj budúcnosti e-commerce a toho, či má zmysel budovať lokálny marketplace, keď nad Európou visí tieň Amazonu. Tomáš rozprával o tom, ako sa mení správanie zákazníkov, akú rolu majú marketplace platformy a kde ešte stále majú šancu menšie e-shopy. Pri AI sme prešli od dnešného používania nástrojov typu ChatGPT 1.0 až k predstave agentov, ktorí budú samostatne vybavovať časť úloh.V poslednej časti podcastu sme sa rozprávali o tlaku, strese a odchode z Alzy. Tomáš úprimne opisuje roky, počas ktorých ťahal 15-hodinové dni, myslel si, že je nezničiteľný, no potom ho dobehli psychosomatické problémy. Hovorí, čo by dnes urobil inak a ako mu pomohol šport, potápanie a úplné vypnutie po odchode z korporátu. Tento diel je plný veľmi konkrétnych lekcií pre manažérov, e-commerce firmy, ale aj startupy. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:19 – Od doktoranda k pravej ruke Alzy00:07:14 – Ako v Alze vznikal vlastný softvér00:18:41 – Tajomstvo úspechu Alzy00:25:31 – Manažér vs. šéf00:29:16 – Hrozba od Amazonu?00:34:23 – AI v Alze00:44:03 – Mladí ľudia v biznise00:50:36 – Stres, ktorý vás dobehne00:59:40 – Ako investuje Tomáš Havryluk01:01:09 – Čo odporúča Tomáš Havryluk01:04:44 – Zmysel život podľa Tomáša Havryluka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Uj---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

O čom bol November, ktorým nám všetkým zmenil životy a kde sme sa to dnes dostali? Má zmysel diskutovať ozaj s každým? Vypočujte si diskusiu Aktualít o Novembri 89 a jeho paralelách s dneškom. Pozreli sa ľudia ako Fico niekedy do zrkadla a zamysleli sa, aká stopa tu po nich ostane?" pýta sa líder Novembra 89 Fedor Gál. Dá sa ale nájsť pravda bez diskusie, kontruje Marek Janiga"Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou," Tak znelo jedno z kľúčových hesiel Novembra 1989. Uplynulo 36 rokov, zvíťazila teda pravda a láska alebo naopak, víťazí dnes skôr lož a nenávisť? No a kde, v čom hľadať na dnešnom Slovensku odkaz Novembra a jeho hodnôt? Keď už bolo jasné, že sa režim definitívne zmenil a je vyhrané, začali sa hlásiť hajzli. Prví mutanti komunizmu po Novembri boli nacionalisti. To bola vstupenka medzi nové elity. Tam sme dostali na frak. A desí ma, že sa dnes všetci z nich naučili čítať a písať, jediné, čo chýba je obsah, pripomína Gál.Počúvate Ráno Nahlas, v dnešnom podcaste Vám prinášame záznam diskusie Aktualít k novembrovým udalostiam - a to tak novembra roku 1989, ako aj novembra 2025. Diskusiu sme poňali ako medzigeneračný dialóg - medzi tým, kto November 89 spoluvytváral a zástupcom generácie dnešných študentov - teda tých, ktorí pred 36. rokmi pád totalitného režimu odštartovali. Ráno Nahlas s Fedorom Gálom a Marekom Janigom. Pravda a láska bol sen a my máme dnes poslanie za tým snom kráčať, hovorí Fedor Gál. A ako dodáva: Za komunizmu sme sa naučili žiť v zoologickej záhrade a obľúbili sme si to. Nie sme deti slobody a ochoty riskovať. Sme deti socialistickej zoologickej záhrady.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

O čom bol November, ktorým nám všetkým zmenil životy a kde sme sa to dnes dostali? Má zmysel diskutovať ozaj s každým? Vypočujte si diskusiu Aktualít o Novembri 89 a jeho paralelách s dneškom. Pozreli sa ľudia ako Fico niekedy do zrkadla a zamysleli sa, aká stopa tu po nich ostane?" pýta sa líder Novembra 89 Fedor Gál. Dá sa ale nájsť pravda bez diskusie, kontruje Marek Janiga."Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou," Tak znelo jedno z kľúčových hesiel Novembra 1989. Uplynulo 36 rokov, zvíťazila teda pravda a láska alebo naopak, víťazí dnes skôr lož a nenávisť? No a kde, v čom hľadať na dnešnom Slovensku odkaz Novembra a jeho hodnôt? Keď už bolo jasné, že sa režim definitívne zmenil a je vyhrané, začali sa hlásiť hajzli. Prví mutanti komunizmu po Novembri boli nacionalisti. To bola vstupenka medzi nové elity. Tam sme dostali na frak. A desí ma, že sa dnes všetci z nich naučili čítať a písať, jediné, čo chýba je obsah, pripomína Gál.Počúvate Ráno Nahlas, v dnešnom podcaste Vám prinášame záznam diskusie Aktualít k novembrovým udalostiam - a to tak novembra roku 1989, ako aj novembra 2025. Diskusiu sme poňali ako medzigeneračný dialóg - medzi tým, kto November 89 spoluvytváral a zástupcom generácie dnešných študentov - teda tých, ktorí pred 36. rokmi pád totalitného režimu odštartovali. Ráno Nahlas s Fedorom Gálom a Marekom Janigom. Pravda a láska bol sen a my máme dnes poslanie za tým snom kráčať, hovorí Fedor Gál. A ako dodáva: Za komunizmu sme sa naučili žiť v zoologickej záhrade a obľúbili sme si to. Nie sme deti slobody a ochoty riskovať. Sme deti socialistickej zoologickej záhrady.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský..

Herečka Natália Germáni patrí k najobsadzovanejším slovenským herečkám svojej generácie, jej život sa však už niekoľko rokov odohráva na dvoch kontinentoch. Medzi Slovenskom a Amerikou pendluje nielen kvôli rodine, ale aj novým pracovným výzvam, ktoré ju formujú ako umelkyňu aj ako človeka.  Do nášho štúdia priletela priamo z New Yorku, aby predstavila svoj nový film Neporaziteľní a otvorene prehovorila nielen o profesionálnom, ale aj súkromnom živote a jeho smerovaní. Práve rola v novej českej dráme Neporaziteľní ju zasiahla hlbšie, ako čakala. „Po natáčaní som si veľa naplakala,“ priznáva herečka.  Tento rok - krátko pred nástupom Donalda Trumpa do úradu - získala v USA pracovné víza. Podarilo sa jej hrať v predstavení na Broadway a natočiť jeden film. Život v Amerike však nie je len o úspechu. Je to aj o neustálom boji o rolu a každodennom dokazovaní svojich kvalít na jednom z najdrsnejších trhov sveta. „Amerika ma naučila povedať si o svoju cenu a nehanbiť sa pochváliť,“ vysvetľuje. Za rozhodnutím skúsiť šťastie za oceánom stál predovšetkým jej manžel. Natália s úsmevom priznáva, že bez jeho impulzu by pravdepodobne nikdy neopustila svoju komfortnú zónu. V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Ako zvláda výchovu dvoch dcér na dvoch kontinentoch? Aké je to natáčať film v ôsmom mesiaci tehotenstva? Ako vníma politickú situáciu v Amerike a či sa jej dotýka ako umelkyne? A prečo by svoje dcéry bez váhania podporila v umeleckej kariére, aj keby mali byť manikérky? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Ide o nás - Rozhovory so Zdenom Gáfrikom.

Mesto, opozícia a nakoniec občianska iniciatíva. Zostavy, ktoré sa v hlavnom meste ujali organizácie verejných zhromaždení k 17. novembru. Všetky na jednom mieste – na Námestí slobody, ktoré ešte v historickom Novembri nieslo meno iného uzurpátora moci Klementa Gottwalda. Na jednom mieste, no s tromi rozličnými časmi začiatku. Prečo? Aj na to sa pozrieme s Luciou Štasselovou z iniciatívy Mier Ukrajine, ktorá stojí za organizáciou tretieho zhromaždenia – v réžii občianskej iniciatívy.„Z princípu sú občianske združenia a aktivisti oponentom či už vládnym alebo opozičným stranám. Zatiaľ sme stále slobodná krajina, hoci nám z toho ukrajujú. Keď nejde o život, mali by sme byť vyvažujúcim prvkom, kontrolou moci,“ vysvetľuje Lucia Štasselová. Už najbližší 17. november, ktorý nebude prvýkrát po 25-rokoch dňom pracovného pokoja, sa tak Námestia slobody organizačne a dramaturgicky zmocnia tri zostavy. Ako na to zareaguje námestie a krajina?„Tú rôznorodosť vítam. Približujeme sa tým napríklad Prahe. Tam idete od jedného podujatia k druhému. Slávi sa to na každom kroku,“ hovorí Štasselová.Pripomína tiež, že boj za slobodu a demokraciu nemôže nikdy skončiť. „Keď sa prestanete o slobodu a demokraciu starať, ona vám zdegraduje,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vulgárne nápisy ani kriedou na verejnosť nepatria. Ale aby si pre načmárané odkazy pre premiéra Fica prišla pre študenta polícia priamo do školy v Poprade, to už je iná otázka. Prišli by si policajti aj pre študenta, ktorý by písal odkazy lídrovi opozície?Minister športu Rudolf Huliak poslal do Slovenského futbalovému zväzu kontrolu a teraz sa obáva toho najhoršieho. Futbalistom v našom štúdiu pohrozil odobratím akreditácie na poberanie štátnych peňazí.Je náš futbalový zväz skutočne nenažratý a má osem miliónovú sekeru, ako to vyhlasuje minister? Budú teraz padať žaloby? Prečo bežia kontroly na SFZ, aké sú, kto ich vykonáva a kedy sa dozvieme ich výsledky? Ak by mali mestá a obce pre športovú infraštruktúru také financie ako SFZ, nedokázali by za tie peniaze urobiť viac? A dostanú sa naši reprezentanti na Majstrovstvá sveta? Bude to z prvého miesta v skupine, alebo pôjdeme cez baráž?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Jánom Kováčikom.

Herečka Aniko Vargová je jednou z najvýraznejších tvárí súčasnej televíznej tvorby. Diváci si ju zamilovali ako Helenku v dobovom seriáli Sľub, no jej herecký register je oveľa širší.  Život Anikó Vargovej sa odohráva na trase medzi Košicami, kde má rodinné zázemie, a Bratislavou, kde ju čaká práca. Neustále cestovanie je pre ňu prirodzenou súčasťou života, no ako priznáva, srdce ju vždy ťahá domov, za manželom a rodinou. "Vždy cestou do Bratislavy navštívim aj mamu v dedinke neďaleko Rimavskej Soboty. Stihla som to aj dnes," prezradila s úsmevom usadená v kresle v našom štúdiu. Jej manželom je vedec Jozef Kačmarčík a takáto kombinácia možno na prvý pohľad vytvára kontrast medzi svetom exaktných čísel a svetom umenia. Aniko Vargová však stereotyp s úsmevom búra. „Je to umelecká duša. Má rád divadlo, dokonca amatérsky hral,“ prezradila. Dodala, že aj jeho kolegovia vedci sú často „veľkí bohémovia“, ktorí milujú kultúru. Manžel je jej veľkou oporou a s humorom sleduje, ako sa jej aktuálne roly premietajú do bežného života. „Niekedy mi s láskavým tónom povie, že či by som nemohla hrať také pozitívnejšie postavy,“ smeje sa herečka. V rozhovore pre reláciu Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa herečka dotkla aj veľmi osobných a citlivých tém. Jednou z nich bola skutočnosť, že s manželom nemajú deti. Priznala, že dlho to vnímala ako hendikep a spoločenský tlak ju ovplyvňoval. Zlom nastal, keď si uvedomila, čo je v živote skutočne dôležité. „Povedala som si, že je dôležité, že keď som stretla taký úžasný vzťah, tak nebudem ho ničiť práve tým, že budem nešťastná z toho, čo nemáme,“ vysvetlila svoj postoj. Naučila sa „variť z toho, čo jej chladnička ponúkne“ – teda tešiť sa z toho, čo má, a menej sa zaoberať tým, čo jej v živote chýba. Diváci si ju zamilovali v Sestričkách, Tajných životoch či seriáli 1890. Anikó sa venuje intenzívne aj divadlu a vlastným projektom. Cesta k úspechu však nebola priamočiara. Na VŠMU sa dostala až na štvrtý pokus. Aby sa uživila, neváhala si privyrobiť na brigádach, hoci aj v pekárni na nočnej smene. „Najhoršia práca v pekárni je, keď vám idú rožky na páse osem hodín a vy ich oddeľujete,“ spomína s humorom na obdobie, keď sa jej spolužiaci čudovali, čo tam robí budúca herečka. Práve táto húževnatosť a schopnosť nevzdať sa ju formovali. Dnes patrí k umelcom, ktoré si svoje postavy nielen osvoja, ale ich aj neustále formujú a dávajú im životnosť. „Sloboda prichádza s vedomosťami a skúsenosťami. Považujem ju za zodpovednosť,“ vysvetľuje svoj herecký prístup. Aj preto sa nebojí do svojich postáv vkladať časť seba a hľadať nové polohy, ktoré neboli v scenári.  V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Kde sa cíti naozaj doma? Ako sa menila jej postava Helenky v seriáli Sľub a čo na to hovorí jej herecký kolega Gregor Hološka? Prečo si myslí, že pre herectvo je dôležité vedieť sa dotknúť cesta? A čo jej v herectve pomáha viac – slovenčina alebo maďarčina? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Snaha ministra Huliaka vyliečiť chorľavý štátny rozpočet príjmami zo štátneho hazardu sa stretol s veľkou kritikou samospráv i odborníkov. Slovensko totiž už dnes zápasí s epidémiou závislostí, medzi ktoré nepochybne patrí aj gambling. Je teda naozaj dobrý nápad vyrábať z Detvy akési slovenské Las Vegas a ako na tom vlastne Slovensko je v oblasti závislostí?Riziká hazardu, teda patologickej závislosti na hraní, sú obrovské a dnes už aj veľmi dobre známe. Ide o chorobnú závislosť, ktorá patrí medzi duševné poruchy, svoje obete dokáže finančne úplne zruinovať, dohnať ich k nesplatiteľným dlhom, kriminálnej činnosti, ťažkým psychickým problémom, ako i rozvratu ich sociálnych väzieb. Okrem gamblerov tak môžu trpieť aj ich rodiny či dokonca i vlastné deti.Stoja teda potenciálne zisky zo štátneho hazardu za všetky tieto ľudské obete i nemalé ekonomické straty? Ako na tom vlastne táto spoločnosť je v oblasti závislostí - od tabaku, cez alkohol, gambling až po nelátkové závislosti ako sú internet, sociálne siete či dokonca porno? Je poctivé na jednej strane horovať za tradičné kresťanské hodnoty a na strane druhej bohatnúť na hazarde a utrpení rodín patologických gamblerov? Čomu aktuálne v tejto oblasti čelia deti a majú to dnes ťažšie, než sme to mali my - ich rodičia? No a napokon, nakoľko sme v tomto - ako spoločnosť - sami voči sebe úprimní a poctiví a naozaj chceme tieto problémy riešiť a nie pred nimi utekať alebo ich dokonca spoločensky normalizovať?To sú témy dnešného podcastu s adiktológom - teda odborníkom na závislosti - Rastislavom Žemličkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.