Podcasts about histori

Dnes sa pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa, ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivára a historika, získame veľmi zaujímavý pohľad do dejín spoločnosti na našom území v ranom novoveku. Ako sa pestovalo víno v tomto období? Kedy začína vinárska tradícia v Bratislave a jej okolí? Ako sa vinohradníctvo premietalo do fungovania miest, v hospodárskej ale aj politickej oblasti? Kto pracoval vo viniciach? Od čoho závisela kvalita vína konkrétne z malokarpatskej oblasti? A napokon, aký bol vplyv dostupného alkoholu na ľudí – ako súviselo v ranom novoveku víno s kriminalitou? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s archivárom a historikom Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Michal Duchoň sa vo svojom výskume venuje problematike mestských dejín raného novoveku, historickej kriminológii a dejinám každodenného života. Na svojom konte má niekoľko publikácií vrátane kníh Zločin v meste, kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku; Modra v premenách stáročí; Bernolákovo 1209-2009: Dejiny obce, a je tiež spoluatorom Dejín Svätého Jura. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na cestách po Slovensku, ktoré sú menej viditeľné, či dokonca skryté – no ich dejiny sú minimálne rovnako zaujímavé. Mnohí z nás trávia prázdniny na cestách- niekedy to znamená rýchle presuny z miesta na miesto bez možnosti zastavenia, navnímania miest, ktoré sme navštívili. Ak sa nám však predsalen podarí na chvíľu zastaviť- možno budeme maž priestor objaviť úlomky malých aj veľkých dejín, ktoré sú na prvý pohľad doslova neviditeľné a často opradené záhadou. Prinášame Vám staršiu epizódu podcastu Dejiny, v ktorej sme hovorili o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy vzniku a zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné. Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary, o chráme ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zbytky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bola neraz nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska. Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavní aktéri? Platí, že za zánikom kostolov v 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským, ktorý spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou tvorí webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk), na ktorej môžete nájsť množstvo tipov na výlety ku stredovekým klenotom naprieč Slovenskom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Według prof. Konrada Białeckiego z IPN protest robotników w Poznaniu miał wpływ nie tylko na sytuację w Polsce, ale też stał się inspiracją dla węgierskiego zrywu w Budapeszcie.Czerwiec 1956 roku. Poznań staje się miejscem pierwszego masowego buntu przeciwko reżimowi komunistycznemu w Polsce. W rozmowie z Katarzyną Adamiak prof. Konrad Białecki, naczelnik oddziału IPN w Poznaniu, wskazuje, że ten protest wykracza poza granice kraju.Poznański Czerwiec był nie tylko lokalnym zrywem. Węgrzy uważnie obserwowali wydarzenia w Polsce. W Budapeszcie mówiono o politycznym Poznaniu, nawiązując do Koła Petefiego – grupy młodych opozycjonistów– wyjaśnia.Impulsem do strajku były pogarszające się warunki pracy i życia, ale reakcja władz – krwawe stłumienie protestu – tylko wzmogła społeczne niezadowolenie.Zamiast wyciszyć emocje, aparat władzy rozpalił iskrę. Ludzie zaczęli wysyłać listy z hasłem ‘Zrobimy wam drugi Poznań– dodaje Konrad Białecki.W październiku 1956 roku do władzy w Polsce powraca Gomułka, co zostaje odczytane na Węgrzech jako znak możliwej odwilży. Węgierski bunt rozpala się już kilka dni później.Na ulicach Budapesztu pojawiały się hasła wspierające Polaków. To był prawdziwy zryw solidarności– mówi historyk.Choć represje w Polsce były brutalne, to w porównaniu z Węgrami – znacznie mniej dotkliwe. Tam po rewolucji aresztowano 24 tys. osób, a 230 stracono. W Polsce żadnego uczestnika protestów nie skazano na śmierć.Dziś pamięć o wspólnych doświadczeniach łączy oba narody. IPN i węgierski NEB organizują wystawy, publikacje i działania edukacyjne.Historię trzeba przypominać, bo jest wspólnym dziedzictwem wolności. A Poznań i Budapeszt to jej filary – podsumowuje prof. Konrad Białecki.

Za dva měsíce se otevře kus historie. 19. září 2025 v 10:00 v přímém přenosu vysílání Českého rozhlasu se rozpečetí obálka s posledními slovy Tomáše Garrigua Masaryka. Otevře ji prezident Petr Pavel a text dopisu, zaznamenaný Janem Masarykem, přečte Dagmar Hájková, historička z Masarykova ústavu a Archivu AV ČR. Podrobný příběh lze sledovat na webu Tajemná obálka.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Za dva měsíce se otevře kus historie. 19. září 2025 v 10:00 v přímém přenosu vysílání Českého rozhlasu se rozpečetí obálka s posledními slovy Tomáše Garrigua Masaryka. Otevře ji prezident Petr Pavel a text dopisu, zaznamenaný Janem Masarykem, přečte Dagmar Hájková, historička z Masarykova ústavu a Archivu AV ČR. Podrobný příběh lze sledovat na webu Tajemná obálka.

To historia o zdradzie, krótkowzroczności elit, wielkiej geopolityce i narodzie, który utracił swoją państwowość nie od razu - lecz kawałek po kawałku. W XVIII wieku Polska nie upadła nagle. Nie było jednej decydującej bitwy, jednego momentu klęski. Był za to długi proces osłabienia, w którym decyzje – albo ich brak – podejmowano przez dekady. To opowieść o kraju, który gasł powoli, stając się najpierw pionkiem, a potem łupem w rękach sąsiadów. W prologu przypomnimy losy Polski – od czasów Słowian aż po Sejm Niemy z 1717 roku – by pokazać, jak długa i złożona była droga ku upadkowi. W pierwszej części skupimy się na kontekście międzynarodowym. Zobaczycie, jak Rosja, Prusy i Austria – początkowo bez planu rozbiorów – zaczęły postrzegać Polskę jako strefę wpływów, a następnie jako wspólny problem do rozwiązania. Prześledzimy ich strategie, ambicje i motywacje. Opowiemy o podwójnej elekcji z 1733 roku, kiedy jednocześnie wybrano dwóch królów - Leszczyńskiego i Augusta III - i o wojnie o sukcesję polską. Zajrzymy do konfederacji dzikowskiej i poznamy konsekwencje tych wydarzeń dla suwerenności państwa. Omówimy rządy Augusta III Sasa - króla nieobecnego, którego panowanie upłynęło pod znakiem zrywanych sejmów, paraliżu instytucji i dominacji magnaterii. Zrozumiecie mechanizmy działania liberum veto i dowiecie się, jak wyglądała rywalizacja stronnictw magnackich: Familii Czartoryskich i obozu Potockich. W kolejnej części przeniesiemy się do czasów ostatniego monarchy - Stanisława Augusta Poniatowskiego. Prześledzimy drogę, która wyniosła go na tron: od misji dyplomatycznej w Petersburgu, przez romans z Katarzyną II, po elekcję z 1764 roku - przeprowadzoną w atmosferze presji militarnej i politycznej ze strony Rosji. Opowiemy o reformach Poniatowskiego: Komisji Skarbowej, Szkole Rycerskiej, wsparciu dla oświecenia i kultury. Ale także o przeszkodach, które spotkał - rosyjskiej ingerencji, oporze konserwatywnej szlachty, presji ze strony mocarstw. Prześledzimy sejm repninowski, porwania senatorów, konfederację barską i wydarzenia prowadzące do I rozbioru w 1772 roku. Zobaczymy też ostatnie próby ratowania państwa: Sejm Czteroletni, uchwalenie Konstytucji 3 Maja, II rozbiór, Insurekcję Kościuszkowską i ostateczny - III rozbiór Polski w 1795 roku. I wreszcie - zadamy sobie pytanie, które wraca zawsze, gdy kończy się jakaś epoka: czy ten koniec naprawdę był nieunikniony? Dobrego słuchania! Rafał Timeline: 0:00 Intro 3:10 Patroni 4:18 Prolog – podsumowanie losów Polski, od Słowian do Sejmu Niemego 1717 r. 9:25 Rozdział I : Przeddzień; Stanisław Leszczyński i August III Sas; 12:00 Rosja, Prusy, Austria – trzech adwersarzy 22:21 August II i Stanisław Leszczyński 28:45 August III Sas 1733-1763 34:56 Dalsze rządy Augusta III. Wołanie o reformy, podsumowanie. 36:42 Rozdział II: Ostatni Król – Stanisław August Poniatowski 41:45 Stanisław August Poniatowski – kim był? 49:51 1764 r. Elekcja nowego króla – Poniatowskiego 52:22 Poniatowski – Rządy 1:01:02 Przeddzień I Rozbioru Polski 1:02:38 Rozdział III: Dramat w Trzech Aktach. I-szy Rozbiór Polski 1772 r. 1:11:18 Po I-szym Rozbiorze Polski 1:15:50 Sejm Rozbiorowy 1773-1775 r. 1:20:08 Rok 1775 i kolejne lata po I-szym Rozbiorze Polski 1:24:41 Sejm Wielki (Czteroletni) – 1788 r. 1:26:52 Konstytucja 3 Maja – 1791 r. 1:29:15 Po Sejmie Wielkim. Zalążek Buntu. 1:31:48 Konfederacja Targowicka – 18/19 Maja 1792 r. 1:40:29 II-gi Rozbiór Polski 1793 r. 1:45:28 Tadeusz Kościuszko 1:48:11 Insurekcja Kościuszkowska 1794 r. 1:50:21 Bitwa pod Racławicami 4 kwietnia 1794 r. 1:55:47 III-ci rozbiór Polski – 1795 r. 1:59:55 Epilog: Koniec Państwa, Początek Narodu 2:02:07 Outro 2:04:34 Ciekawostka Źródła: https://pastebin.com/W09aUS2S TT: https://twitter.com/sadowski_rafal IG: https://www.instagram.com/rafal_sadowskii Patroni: https://pastebin.com/kaVRXaFx Dziękuję, że towarzyszycie mi na pokładzie tego statku podczas podróży przez fale historii! ✨ Zostań Patronem na https://patronite.pl/podcasthistoryczny

Rozmowy o historii calcio z kibicowskiej perspektywy. Dziś o epizodach z przeszłości calcio, które chcielibyśmy zmienić, tak, by historia obrała inny kierunek. Do rozmowy zapraszają: Marcin Nowomiejski i Hubert Czemierowski

„Ženy tvořily stejně dobře jako muži. Teď už to víme, ale ve středověku, v renesanci, baroku, anebo i v 19. století to vůbec samozřejmé nebylo,“ říká historička umění Olga Kotková, ředitelka sbírky Starého umění v Národní galerii Praha a hlavní autorka výstavy Ženy, mistryně, umělkyně 1300–1900.Všechny díly podcastu Hovory můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Anna Urszula Kucharska zaprasza słuchaczy Radia Wnet do zaprzyjaźnienia się z muzyką dawną i uczestniczenia w wydarzeniach organizowanych w ramach 17. edycji Julliet EM Festival w Białymstoku. W programie: koncerty, recitale i słuchowiska muzyczne! Wydarzenie trwa od 13 lipca do 19 października.W Małopolsce króluje Mrożek!  Agnieszka Sabak red. ds. Wydawnictw Biblioteki Kraków, zachęca do obejrzenia wystawy Mrożek ilustrowany przygotowanej przez Pracownie Projektowania Książki ASP w Krakowie. Jak widzą Mrożka młodzi artyści? Aby się dowiedzieć, wystarczy odwiedzić Bibliotekę Główną (ul. Powroźnicza 2).Już od kilkunastu lat w wakacje Wrocław przeobraża się w stolicę kina. W piątek 18 lipca rozpoczyna się Międzynarodowy Festiwal Filmowy BNP Paribas Nowe Horyzonty. Historię wydarzenia oraz tegoroczny program przedstawia Stanisław Abramik z Kina Nowe Horyzonty.Kierujemy się też do Warszawy, gdzie na deski teatralne powraca Seminarium diabła. O wydarzeniu mówią Jacek Pluta i Łukasz Matecki, aktorzy oraz twórcy spektaklu. Nasi goście szczególnie zachęcają do nabywania wejściówek z wyprzedzeniem! W sprzedaży dostępne są jeszcze bilety na pokazy 17 i 18 sierpnia. Na koniec propozycja z Bydgoszczy: Paweł Wenderski zaprasza na koncert Biesiadne lato w wykonaniu jego oraz wokalistki Steffi Mal. Wybrzmią stare piosenki ludowe, rozrywkowe i przede wszystkim biesiadne! Start w piątek 18 lipca o 18:00 w „Otwartej Przestrzeni” Fundacji Światłownia.

Podkasti solli menyrat e ndryshme per te joshur dike ne klub. Po ju cfare strategjie ndiqni per te joshur dike ne klub, pikerisht ne vendin më armiqesor ndaj bisedave domethenese. Hoxha i podkastit tregoi nje histori ku profeti uaralehu shpertheu ne lot. E dinit ju qe Olta Gixhari bullizohej kur ishte ne shkolle sepse kishte superbythe? Histori me te trishte nuk kishte. Na reshkiten dy pika lot. Ne fund u tha nje barcaleter pa r.Ti vetem degjo podcastin dhe na mbeshtet ne Patreon sepse parate shkojne per vajzat me super byth qe bullizohen kaq shume neper shkollat shqiptare

Emisioni më i kërkuar nga të gjithë fanatikët e sportit. Glent Nallbani, Edi Manushi, Redi Jupi, Lorenc Jemini dhe Gëzim Sinemati mendojnë për të gjithë ju dashamirës të futbollit duke sjellë “Pasó”, emisionin që do t'ju ndjekë çdo të premte në frekuencën e radios tuaj të preferuar, vetëm në Top Albania Radio. Një program sportiv prej 120 minutash i rikthehet informacionit dedikuar sportit çdo javë. Konceptuar si një emision info-argëtues, informohuni mbi faktet, njihuni me protagonistët dhe qëndrimet e tyre.

"Dziedzictwo i historia tutaj się przenikają, są fundamentem naszej tożsamości" - mówi Tomasz Gromala, wójt gminy Lipnica Murowana.

[AUTOPROMOCJA]   Pełnej wersji podcastu posłuchasz w aplikacji Onet Audio. W najnowszym odcinku "O serialach" Bartosz Węglarczyk i Piotr Markiewicz rozmawiają między innymi o serialach, które zostały skasowane i o tych, które choć miały się skończyć, pewnie zostaną z nami na dłużej. Poza tym redaktor naczelny próbuje wyjaśnić fabułę "Grzeszników", którzy właśnie pojawili się w streamingu, a Piotr Markiewicz to, dlaczego Polska widziana oczami Evana McGregora wygląda inaczej niż ta, której doświadczamy na co dzień.

Rok 1923, Niemcy pogrążają się w chaosie hiperinflacji. Miliony marek za bochenek chleba, bilionowe nominały na banknotach. Gdy gospodarka Rzeszy chyli się ku upadkowi, do Berlina przybywa tajemniczy człowiek, by zrealizować plan, który może odmienić los kraju.Czy jego radykalne metody rzeczywiście mogą powstrzymać gospodarczą katastrofę? Czy ma on związek z serią tajemniczych pożarów, które wybuchają w mieście?“Zamachowiec” autorstwa dr Rafała Janika to fascynujący kryminał ekonomiczny, łączący wartką akcję z rzeczywistym obrazem Niemiec okresu Republiki Weimarskiej. Historia oparta na prawdziwych wydarzeniach nie tylko wciąga, lecz także barwnie ilustruje mechanizmy inflacji i kryzysu gospodarczego. To idealna pozycja dla miłośników historii i ekonomii.Jeśli spodoba Ci się to nagranie, pełną wersję książki znajdziesz na stroniewww.maklerska.pl.Tu nas znajdziesz:Księgarnia - https://maklerska.plFacebook - https://www.facebook.com/Maklerska/Instagram - https://www.instagram.com/maklerska.pl/YouTube - https://www.youtube.com/c/maklerskaTV #maklerska #wolnośćfinansowa #inwestowanie #giełda #oszczędzanie #budżet #niezależność #akcje #obligacje #motywacja #inspiracja #książki #literatura #rozwójosobisty #finanseosobiste  #rozwójosobisty #finanseosobiste #gospodarka #gpw #dywidendy #pasywny #big20

Je paradoxní, že Češi jako vysoce sekularizovaný národ slaví jako jednoho z největších Čechů katolického kněze, který usiloval o reformu církve. Ovšem svátky – stejně jako pomníky – více vypovídají o nás, než o minulosti. Stavíme pomník sobě, lépe řečeno svým hodnotám a hledáme pro ně účelové opory v minulosti, abychom jim dodali větší váhu. V Janu Husovi proto oslavujeme nikoli katolického flanďáka, ale pokrokového revolucionáře, který jako Čech bojoval s Němci za ideály svobody a humanismu. Takto totiž začali vykreslovat Husa obrozenci, později i František Palacký a Alois Jirásek. Ovšem největšího českého bojovníka za demokracii z Husa udělal T.G. Masaryk. Události II. světové války pak ve vzpomínání posílily Husovu osobní statečnost a oběť pro velkou myšlenku. Komunisté měli s Husem problém, protože těžko mohli nechat ožít tradiční obraz mučedníka, askety, pasivní oběti, náboženského trpitele a mystika. Ale Zdeněk Nejedlý chytře navázal na Masarykovu interpretaci Husa, posílil jeho sociální cítění a udělal z něho prvního proletáře. Vše pak završila ústava z roku 1948, která se na husitství přímo odkazuje: panská šlechta zosobňuje dnešní nacistický imperialismus a husité prapory myšlenky svobody mínění, lidovlády a sociální spravedlnosti.Ovšem po pravdě řečeno, naše společnost takové historické mýty potřebuje, protože dokáží mít obrovský ospravedlňující i mobilizační potenciál. Současný stav společnosti vypadá ve světle takových příběhů jako logické vyústění dějin. Právě historické mýty národu jednoduše říkají, kým je a kam směřuje.

Národná rada Slovenskej republiky schválila Deň pamiatky obetí komunistického režimu zákonom s deklarovaným cieľom uctiť si vyše 71 000 politicky odsúdených, väznených a státisíce perzekvovaných totalitným režimom. Ako sme na tom s pripomínaním si obetí komunistického režimu dnes? Ako sa o túto pamiatku stará štát a aké iniciatívy vznikli v rámci Ústavu pamäti národa a širšie občianskej spoločnosti? V týchto dňoch vychádza kniha Traja na hranici. Kniha o jednom z posledných politických procesov v komunistickom Československu, o procese, v ktorom boli odsúdení traja mladí muži na dlhé tresty odňatia slobody za prenos v Československu zakázanej literatúry cez hranice z Poľska. Aj o nich bude reč v najnovšom podcaste. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom a publicistom z Ústavu pamäti národa, a tiež zakladateľom OZ Nenápadní hrdinovia, Františkom Neupauerom, ktorý je autorom kníh Socializmus: Realita namiesto mýtov, Silvo Krčméry, Odvaha so sviečkou v ruke, a tiež publikácie Za komunizmu nám bolo lepšie... – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nie trzeba zrywać z przeszłością, by stworzyć coś radykalnie nowego. Wystarczy ją przetrawić – z odwagą, świadomością i wyobraźnią. Tak zrobiła brazylijska artystka Tarsila do Amaral, malując swój kraj, jakiego wcześniej nie było. Autor: Michał Borowik Artykuł przeczytasz pod linkiem: https://www.vogue.pl/a/vogue-polska-x-bmw-art-academy-malarka-tarsila-do-amaral

W audycji: podsumowanie wizyty prezydenta Andrzeja Dudy w Malezji i Singapurze. Paryż stał się na kilka dni światową stolicą innowacyjności. We francuskiej stolicy trwają targi Viva Tech - jedno z najważniejszych na świecie wydarzeń poświęconych startupom i firmom technologicznym. W Spotkaniach z Polonią – "ŁĄCZY NAS MAPA" - wydarzenie, które odbyło się w Szkocji, na terenie Wielkiej Polskiej Mapy Szkocji w Eddleston, niedaleko Edynburga. Naszym gościem jest Patrycja Adamowicz z Wilna, która zdobyła główną nagrodę w konkursie fotograficznym „Złoty Kadr". Jest to jedna z najważniejszych nagród fotograficznych na Litwie, przyznawana corocznie przez Litewskie Stowarzyszenie Fotoreporterów. Zapraszamy do słuchania!

Rádio_FM a jeho ranný program s hosťami, rubrikami, súťažami a koncertmi. Moderátori Dominika Jašková a Martin Staňo s vami vstávajú každé pracovné ráno od 6:00 do 10:00. Vypočujte si profilové rozhovory s hosťami z Rána na eFeMku.

Zbog čega je došlo do zastoja u izgradnji autoputa Sarajevo-Beograd? Kako se u Srbiji integriše ruska zajednica? Mještani podnožja brda Spas u Budvi strahuju od pojave klizišta.

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

V roku 1783 vychádza prvý slovenský román, román Jozefa Ignáca Bajzu: René mládenca príhody a skúsenosti. Ako tí z Vás, ktorí túto knihu čítali budú určite vedieť nejde o obyčajný príbeh. To napokon nebolo ani autorovým cieľom. J. I. Bajza nechcel byť obyčajným „rozprávačom príbehov.“ Výsledkom rokov práce bol román, ktorý ponúkol unikátny vhľad do uhorskej a európskej spoločnosti na prelome 18. a 19. storočia. Román, ktorý je autenticky stredoeurópskou reakciou na Osvietenstvo. V týchto mesiacoch vychádza Bajzov René prvýkrát aj v anglickom preklade Davida Shorta v rámci série Štúdie Osvietenstva Oxfordskej Univerzity (Oxford University Studies in Enlightment). Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s odborníčkami, ktoré sa editorsky podieľali na príprave anglického vydania, docentkou Dobrotou Pucherovou z Ústavu svetovej literatúry SAV a z Viedenskej univerzity, docentkou Erikou Brtáňovou, z Ústavu slovenskej literatúry SAV a Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej Fakulty Univerzity Komenského a napokon s docentku Anikó Dušíkovú z Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Przysypiałeś na lekcjach historii? Historia to nuda? Usiądź wygodnie w fotelu, zapnij pasy i włącz „Historię bez cenzury” – ogłaszają na swoim kanale twórcy. Na kanapie w Mellinie – Wojciech Drewniak i Tomasz Okoń. „Historia bez cenzury” pojawiła się w 2013 zgromadziła blisko 2 mln subów i ponad 570 mln wyświetleń. Posłuchajcie o upodobaniach łóżkowych naszych władców, których tematów nie podejmą się twórcy i dlaczego Wołyń, Powstanie Warszawskie, Żołnierze Wyklęci to tematy trudne. Posłuchaj!

Historička umění a módy a také odborná publicistka Konstantina Hlaváčková působí jako kurátorka sbírky textilu a módy Uměleckoprůmyslového muzea v Praze. V současné době připravila výstavu Kde ty všechny kytky jsou, která se věnuje textilnímu tisku, oděvům a šátkům z let 1920 až 1990. „I přes všechny možnosti je opravdu český vkus konzervativní. Ale s tím se nedá nic dělat, takoví prostě jsme,“ říká Hlaváčková v pořadu Host Radiožurnálu.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Obilježavajući 50 godina SBS-a i slaveći ovaj veliki jubilej donosimo posebne razgovore s ljudima iz bh zajednice koji su svojim radom i zalaganjem doprinijeli njenoj izgradnji i afirmaciji u australijskom društvu. Posebno mjesto svakako zaslužuje historičar dr Džavid Haverić, član akademije Kulin ban u BiH, ne samo zbog svog naučnog istraživanja i radova u oblasti povijesti muslamana u Australiji, ili historijata bosanskohercegovačke zajednice, istraživanja zabilježenih u 12 knjiga, već i zbog toga što je dr Haverić bio jedan od prvih dopisnika SBS-a na bosanskom iz Melbournea, i što je dao značajan doprinos u prvim godinama emitovanja našeg programa.

„Zlepšovanie životnej úrovne, budovanie škôl, administratívnych bu­dov, kúpalísk či modernizácia infraštruktúry neboli od genocídy izo­lované. Naopak, tieto procesy tvorili jednu líniu národného projektu, v ktorom sa marginalizované skupiny násilne vytláčali zo spoločného priestoru v mene „pokroku“. Tento citát pochádza z knihy historičky Hany Kubátovej, „Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity a aktuálne je už dostupná aj v slovenčine. Vo vydavateľstve Denníka N vyšla pod zdanlivo poetickým názvom Kde líšky dávajú dobrú noc. Témy a udalosti, ktorými sa však kniha zaoberá, sú skôr prozaické, často tragicky prozaické. V dnešnom podcaste budeme hovoriť o fungovaní režimu vojnového slovenského štátu na lokálnej úrovni, na úrovni miest a obcí na východe Slovenska. Ako vyzerá režim slovenského štátu, keď sa naň pozrieme z regiónov, ktoré boli v tom čase považované za perifériu? Akí aktéri boli kľúčoví v budovaní štátu a národa na miestnej úrovni? V čom boli špecifické tamojšie etnické čistky? A napokon, ako prebiehalo povojnové zúčtovanie a vyrovnávanie sa s vojnovým režimom na miestnej úrovni? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Kubátovou, historičkou z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. Hana Kubátová sa vo svojom výskume zameriava na analýzu ideológií, kto a ako ich šíri, zakoreňuje a transformuje na miestnej úrovni. Výsledkom tohto inovatívneho prístupu je celý rad štúdií vo viacerých jazykoch a najnovšie spomínaná kniha Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Historička Milena Lenderová přichází s historickou perspektivou na vývoj ženy od středověku až po dvacáté století. Knihu Česká žena přišla do podcastu Lit popsat publicistka Aneta Martínková.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

Národní přírodní památka Třesín, která leží v Litovelském Pomoraví v Olomouckém kraji, je ideálním místem pro jarní výlet. Nabízí krásnou přírodu, historické památky i klidná zákoutí bez davů turistů. A právě tam se nachází i jedny z nejzajímavějších krasových vývěrů na Moravě, tak zvané Řimické vyvěračky.

Národní přírodní památka Třesín, která leží v Litovelském Pomoraví v Olomouckém kraji, je ideálním místem pro jarní výlet. Nabízí krásnou přírodu, historické památky i klidná zákoutí bez davů turistů. A právě tam se nachází i jedny z nejzajímavějších krasových vývěrů na Moravě, tak zvané Řimické vyvěračky.

O prostitúcii toho nevieme veľa: vo všeobecnosti ju často vnímame ako tému, ktorá nepatrí na verejnosť. Z pohľadu historičiek a historikov však prostitúcia a prístup spoločnosti k prostitúcii napovedá mnohé o meniacej sa morálke, postavení žien či vzťahu mužov a žien. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na prostitúciu z veľmi intímneho pohľadu: z pohľadu žien, ktoré prostitúciu vykonávali dobrovoľne ale často aj z donútenia. Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici pri výskume prostitúcie? Kedy a prečo sa ženy stávali prostitútkami? Ako sa menil pohľad spoločnosti na prostitúciu? Aký je súvis medzi patriarchálnym usporiadaním spoločnosti a prostitúciou? A napokon čo napovedá postoj k prostitúcii o celkovom prístupe k vzťahu mužov a žien naprieč dejinami? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dominikou Bakoš Kleinovou, historičkou najnovších dejín. Dr. Kleinová získala doktorát z historických vied na Univerzite v Pardubiciach a momentálne sa podieľa na projekte „Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách.“ Prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Najnovšie jej vo vydavateľstve Marenčin PT vychádza kniha Prostitúcia na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

História menšiny v menšine. Smutná a tragická história židovského ghetta a nacistického koncentračného tábora v českom Terezíne. No perspektívou ešte aj medzi samotnými židmi stigmatizovanej sexuálnej menšiny queer ľudí. Tých „iných, čudných, neobvyklých“. Napriek tomu s rovnakou perspektívou „definitívneho riešenia“ Hitlerových plynových komôr. Systematicky ju odkrýva česko-britská historička Anna Hájková z univerzity Warwick v Anglicku. A hovorí pri nich o skupine, ktorej hrozí to, čo v sebe nesie titul jej poslednej knižnej výpravy za osudmi queer ľudí v koncentračných táboroch: Ľudia bez dejín sú prach. Bez dejín, lebo ich príbehy mizli ešte aj z archívov! Čo to je za kapitolu? A ako sa z nej môžeme poučiť? Anna Hájková zdôrazňuje dôležitosť zachovania pamäti queer obetí holokaustu a poukazuje na potrebu inkluzívnejšieho prístupu k histórii.V rozhovore neobídeme ani ich aktuálnu situáciu v geopriestore Strednej Európy optikou historičky, ktorá žije a pracuje vo Veľkej Británii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

História menšiny v menšine. Smutná a tragická história židovského ghetta a nacistického koncentračného tábora v českom Terezíne. No perspektívou ešte aj medzi samotnými židmi stigmatizovanej sexuálnej menšiny queer ľudí. Tých „iných, čudných, neobvyklých“. Napriek tomu s rovnakou perspektívou „definitívneho riešenia“ Hitlerových plynových komôr. Systematicky ju odkrýva česko-britská historička Anna Hájková z univerzity Warwick v Anglicku. A hovorí pri nich o skupine, ktorej hrozí to, čo v sebe nesie titul jej poslednej knižnej výpravy za osudmi queer ľudí v koncentračných táboroch: Ľudia bez dejín sú prach. Bez dejín, lebo ich príbehy mizli ešte aj z archívov! Čo to je za kapitolu? A ako sa z nej môžeme poučiť? Anna Hájková zdôrazňuje dôležitosť zachovania pamäti queer obetí holokaustu a poukazuje na potrebu inkluzívnejšieho prístupu k histórii.V rozhovore neobídeme ani ich aktuálnu situáciu v geopriestore Strednej Európy optikou historičky, ktorá žije a pracuje vo Veľkej Británii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

So vznikom medzivojnového Československa vstupujú ženy do politiky. Získavajú volebné právo a možnosť kandidovať vo voľbách. Na papieri tieto možnosti vyzerajú dobre: aká je však realita? Ako prebieha proces vstupovania žien na politickú scénu? S akými predsudkami sa stretávajú? Aké majú ciele a darí sa im ich dosiahnuť? A napokon čo ich čaká po nástupe dvoch totalít, najprv nacistickej a neskôr komunistickej? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s profesorkou Danou Musilovou, českou historičkou a profesorkou Historického ústavu Filozofické fakulty Univerzity v Hradci Králové. Profesorka Musilová sa vo svojom výskume špecializuje na históriu 20. storočia, genderovú históriu a gender studies. Spolupracuje s Českou televíziou (napr. Historie cs.) a Českým rozhlasom (napr. cyklus Ženy a válka). Je autorkou viacerých kníh a štúdií v niekoľkých jazykoch. V aktuálnom podcaste Dejiny bude reč najmä o monografii: Z ženského pohledu: poslankyně a senátorky Národního shromáždění Československé republiky 1918 - 1939. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jedným z ústredných argumentov obhajcov Jozefa Tisa sú tzv. prezidentské výnimky, ktoré podľa nich prezident slovenského štátu neúnavne a v tisíckach udeľovať židovským obyvateľom a tak ich chránil pred diskrimináciou a deportáciami. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme nielen na to, aká bola pravda, koľko výnimiek a komu prezident udelil. Pozornosť obrátime na tých, ktorí o tieto výnimky boli donútení žiadať, ale tiež na tých, ktorí chceli z protižidovskej legislatívy a opatrení profitovať. Komu, ako a prečo boli udeľované výnimky? Akú úlohu zohrávali výnimky v Tisovom projekte budovania slovenskej štátnosti? Čo tieto listy odkrývajú o formách diskriminácie počas slovenského štátu a čo napovedajú o postojoch Slovákov k Židom? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s výskumníčkou Madeline Vadkerty autorkou knihy Slovutný pán prezident (Listy Jozefovi Tisovi). Za túto knihu získala vyznamenanie v súťaži Panta Rhei Awards – Cenu literárnej akadémie a tiež prémiu Klubu nezávislých spisovateľov. Najnovšie bude na základe tejto knihy uvedená v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave hra Hitlerov prezident. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Gościem tego odcinka jest Andrzej Starmach – jeden z najważniejszych polskich marszandów i kolekcjonerów, założyciel Galerii Starmach w Krakowie. Wraz z żoną Teresą Starmach zostali odznaczeni Nagrodą im. prof. Aleksandra Gieysztora przyznawaną przez Fundację im. Leopolda Kronenberga. za szczególne zasługi w zakresie ochrony polskiego dziedzictwa kulturowego. Ten odcinek poświęcony jest kolekcjonowaniu, ale także misji jaką sztuka może pełnić w przestrzeni publicznej. Pan Andrzej dzieli się swoim wieloletnim doświadczeniem kolekcjonerskim, a także wieloma anegdotami, które wydarzyły się przy okazji jest różnych działań związanych z budowaniem kolekcji oraz prowadzeniem galerii sztuki.• ​kontakt •Instagram: https://www.instagram.com/pozaramami/Strona: https://pozaramami.com/ Newsletter: ⁠http://bitly.pl/YALmV⁠Mail: ⁠kontakt@pozaramami.com⁠• montaż •Eugeniusz Karlov

Historičkám a historikom sa výnimočne stane, že mimo oficiálnych archívov narazia na mimoriadne vzácny osobný archív, ktorý prinesie celkom nové poznatky a neraz aj novú perspektívu na celé historické obdobie. Najnovší rozhovor v Dejinách bude o takomto objave. Nepôjde však o nález denníkov diktátora či známeho štátnika. Hovoriť budeme o rozsiahlej pozostalosti mladej ženy, ktorá bola súčasťou spoločenskej elity v medzivojnovej Bratislave. Keďže ide o prebiehajúci výskum, jej meno nateraz musíme ponechať v anonymite. Napriek tomu sa prostredníctvom jej denníkov a listov budeme môcť pozrieť na medzivojnové Československo, jeho vzostup, nútený zánik a nasledujúce roky vojnového slovenského štátu z perspektívy mladého človeka. Aký bol život detí a mladých ľudí v medzivojnovom Československu a počas druhej svetovej vojny? Do akej miery si uvedomovali širší politický a geopolitický kontext? A ako tento kontext vnímali zo svojej pozície? Boli skúsenosti a reflexie mladých žien v niečom špecifické? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre všeobecných dejín Univerzity Komenského v Bratislave a autorkou viacerých kníh a štúdií na tému dejín žien v 20. storočí vrátane monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je najnovším podcastom v rámci série o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí, série, ktorá sa začala pred viac ako dvoma rokmi práve rozhovorom s Evou Škorvánkovou. Tento výskum bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia v roku 2024. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Válečnou kořistí se stávají i děti. A bohužel to není jen uzavřená kapitola dějin druhé světové války. Tehdy šlo o germanizaci, tedy aby Třetí říše měla dostatek budoucích občanů splňujících jejich zločinná rasová kritéria. Traumata dětí i jejich rodin přetrvávala další desetiletí. „Děti hodné poněmčení byly vybírány na základě zdravotních prohlídek. O jejich účelu nevěděli ani představitelé protektorátní správy,“ upozorňuje pro Český rozhlas Plus historička Pavla Plachá.

Válečnou kořistí se stávají i děti. A bohužel to není jen uzavřená kapitola dějin druhé světové války. Tehdy šlo o germanizaci, tedy aby Třetí říše měla dostatek budoucích občanů splňujících jejich zločinná rasová kritéria. Traumata dětí i jejich rodin přetrvávala další desetiletí. „Děti hodné poněmčení byly vybírány na základě zdravotních prohlídek. O jejich účelu nevěděli ani představitelé protektorátní správy,“ upozorňuje pro Český rozhlas Plus historička Pavla Plachá.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

O týždeň nás čaká tretie výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu: 24. februára 2022 v skorých ranných hodinách prekročila ruská armáda ukrajinské hranice a začala najrozsiahlejšiu vojenskú agresiu proti suverénnemu štátu od konca druhej svetovej vojny. V tom istom čase sa Slovensko prechodným či stálym útočiskom pre takmer 300-tisíc ľudí, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy na Ukrajine. Celkovo ich od začiatku ruskej agresie Ukrajinu opustilo viac ako šesť miliónov. Toto sú čísla - čísla, ktoré neraz rozpúšťajú ľudské osudy, v hoci hrozivej, ale zároveň neosobnej štatistike. V dnešnom podcaste sa pokúsime dať priestor príbehom ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko. Väčšina z nich je vďačná za našu pomoc - a zároveň túži po návrate domov. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s dokumentárnou fotografkou Janou Rajcovou, ktorá sa rozhodla zachytávať príbehy a tváre ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na naše územie. Pre pár dňami sa skončila v galérii na Bratislavskom hrade výstava jej fotografií Exodus Report - výstava však predstavovala len zlomok portrétov a príbehov, ktoré Jana Rajcová vytvorila a ktoré môžete nájsť na webstránke exodus.report. Portréty ľudí, o ktorých budeme dnes hovoriť, budete mať možnosť vidieť aj vo videoverzii tohto podcastu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Czy małe, pozornie przypadkowe wydarzenia mogą wywołać ogromne fale zmian w historii? W tym odcinku eksplorujemy niesamowite zbiegi okoliczności i momenty, które na zawsze zmieniły bieg świata

Jedna země, jeden panovník. Takto jednoduše to mělo platit v rámci nedělitelnosti také pro země Koruny české. Dvakrát ale nastala situaci, kdy se do čela státu postavili hned dva králové, i když to bylo právně nemožné. Poprvé se střetli Jindřich Korutanský a Anna Přemyslovna s Rudolfem Habsburským a Eliškou Rejčkou. Podruhé proti sobě stáli Jiří z Poděbrad, Matyáš Korvín a pak ještě Vladislav Jagellonský. „Česká šlechta tehdy nebyla jednotná,“ říká historička Eva Doležalová.

Jedna země, jeden panovník. Takto jednoduše to mělo platit v rámci nedělitelnosti také pro země Koruny české. Dvakrát ale nastala situaci, kdy se do čela státu postavili hned dva králové, i když to bylo právně nemožné. Poprvé se střetli Jindřich Korutanský a Anna Přemyslovna s Rudolfem Habsburským a Eliškou Rejčkou. Podruhé proti sobě stáli Jiří z Poděbrad, Matyáš Korvín a pak ještě Vladislav Jagellonský. „Česká šlechta tehdy nebyla jednotná,“ říká historička Eva Doležalová.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrnou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ Toto sú slová Hany Gregorovej. Podľa kurátorov výstavy Hana, ktorú až do 31. Augusta 2025 nájdete v Múzeu Mesta Bratislavy, bola Hana Gregorová spisovateľka, intelektuálka, feministka, organizátorka kultúrneho života, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka či funkcionárka, ale aj manželka spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Výstava Hana sa koná pri príležitosti 140. výročia narodenia Hany Gregorovej a dnešné Dejiny sú neskrývanou pozvánkou na túto výstavu. Ale tiež príležitosťou ponoriť sa do života jednej z najvýraznejších postáv moderných slovenských dejín. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so spolutvorcami výstavy Hana, Janou Jablonickou Zezulovou, kurátorkou a historičkou v Múzeu mesta Bratislavy, ktorá sa venuje výskumu súčasných dejín, histórii žien a kvír menšiny v stredoeurópskom kontexte, a Danielom Hupkom, historikom, kurátorom a vedúcim odborného oddelenia Múzea mesta Bratislavy. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poroučení větru, dešti nebyla jen nadsázka z minulého století z éry komunistického státu, to bylo politické zadání. Příroda se tak stala dalším objektem „nových pořádků“, jakkoliv se nám to dnes může stát absurdní nebo komické. „Dnes investujeme obrovské prostředky, abychom se alespoň částečně vrátili k původnímu přístupu k přírodě a zemědělství vůbec,“ upozorňuje historička Doubravka Olšáková.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jaká je v Česku kulinární kultura? „Všude na světě je to stejné. Závisí na tom, jestli lidé rádi jedí, mají na to čas a prostředky, ale také na tradicích,“ říká v pořadu Hovory Českého rozhlasu Plus specialistka na dějiny raného novověku a na jídlo našich předků Irena Korbelářová ze Slezské univerzity v Opavě. A vysvětluje, jak se proměňovaly stravovací návyky či jak chutnala minulost.

Každý totalitní režim se bojí slova. Nejinak tomu bylo i v období nacistické okupace. Cenzura a propaganda jela na plné obrátky a jakýkoliv pokus o sdělování pravdivých informací byl tvrdě postihován. Nacisté dokázali vytvořit atmosféru strachu i získat na svou stranu nejen extremisty, kteří s nimi sympatizovali, ale také oportunisty. Ti prý jen poslouchali pokyny. Zcela zvláštní kategorií v oblasti tisku byli takzvaní aktivisté.

„Chcel som veriť, že išlo o dobu gentlemanov a noblesy, dobu kedy väčšina obyvateľov žila vo výstavných vilách navrhnutých architektami.“ Priznáva náš dnešný hosť Dušan Mikušovič v závere svojej najnovšej knihy Neprišli sme vraždiť s podtitulom Skutočný príbeh z roku 1927 o najkrvavejšej bankovej lúpeži v slovenských dejinách. Ako naznačuje názov knihy, realita života počas prvej republiky bola oveľa zložitejšia, republika zápasila s obrovskými sociálnymi problémami, zločinnosťou a nepokojmi. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na každodenný život v medzivojnovom Československu práve cez príbehy protagonistov tejto knihy: menších či väčších zlodejov, bankových lupičov, detektívov, žandárov, sudcov, ale tiež napríklad oficiálneho kata československej republiky. V akých spoločenských a ekonomických pomeroch dochádza k bankovej lúpeži vo Veľkej Bytči? Kto sú páchatelia? Aké sú následky prepadnutia malej filiálky Považskej agrárnej a priemyselnej banky? Ako prebieha pátranie a dolapenie zločincov? A napokon - ako a s akým konečným verdiktom prebehne súd? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárom Dušanom Mikušovičom, absolventom politológie na Masarykovej univerzite v Brne, momentálne už dlhoročným reportérom v Denníku N a najnovšie tiež autorom už spomínanej knihy Neprišli sme vraždiť, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Denníka N. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.