Podcasts about histori

Rádio_FM a jeho ranný program s hosťami, rubrikami, súťažami a koncertmi. Moderátori Dominika Jašková a Martin Staňo s vami vstávajú každé pracovné ráno od 6:00 do 10:00. Vypočujte si profilové rozhovory s hosťami z Rána na eFeMku.

Zbog čega je došlo do zastoja u izgradnji autoputa Sarajevo-Beograd? Kako se u Srbiji integriše ruska zajednica? Mještani podnožja brda Spas u Budvi strahuju od pojave klizišta.

Historička odievania Eva Hasalová pracuje v Slovenskom národnom múzeu - Historickom múzeu. Okrem toho učí scénografov na VŠMU, píše knihy, tvorí výstavy. Bola žiačkou kostýmového výtvarníka Milana Čorbu. | Hostka: Eva Hasalová (historička odievania, SNM - Historické múzeum). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

V roku 1783 vychádza prvý slovenský román, román Jozefa Ignáca Bajzu: René mládenca príhody a skúsenosti. Ako tí z Vás, ktorí túto knihu čítali budú určite vedieť nejde o obyčajný príbeh. To napokon nebolo ani autorovým cieľom. J. I. Bajza nechcel byť obyčajným „rozprávačom príbehov.“ Výsledkom rokov práce bol román, ktorý ponúkol unikátny vhľad do uhorskej a európskej spoločnosti na prelome 18. a 19. storočia. Román, ktorý je autenticky stredoeurópskou reakciou na Osvietenstvo. V týchto mesiacoch vychádza Bajzov René prvýkrát aj v anglickom preklade Davida Shorta v rámci série Štúdie Osvietenstva Oxfordskej Univerzity (Oxford University Studies in Enlightment). Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s odborníčkami, ktoré sa editorsky podieľali na príprave anglického vydania, docentkou Dobrotou Pucherovou z Ústavu svetovej literatúry SAV a z Viedenskej univerzity, docentkou Erikou Brtáňovou, z Ústavu slovenskej literatúry SAV a Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej Fakulty Univerzity Komenského a napokon s docentku Anikó Dušíkovú z Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jannis Moras si povídal s honorárním konzulem Tomášem Kapičkou a tajemníkem úřadu Aristidem Francem o prvním honorárním konzulátu Řecké republiky v Brně, který začal fungovat 1. dubna. Goranka Oljača se zajímala o osud malířky Nady Blaževič, která do Prahy přišla z Bosny a Hercegoviny. Moderuje: Ilona Zasidkovyčová Připravila: Tajana MančalováVšechny díly podcastu Mezi námi můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Przysypiałeś na lekcjach historii? Historia to nuda? Usiądź wygodnie w fotelu, zapnij pasy i włącz „Historię bez cenzury” – ogłaszają na swoim kanale twórcy. Na kanapie w Mellinie – Wojciech Drewniak i Tomasz Okoń. „Historia bez cenzury” pojawiła się w 2013 zgromadziła blisko 2 mln subów i ponad 570 mln wyświetleń. Posłuchajcie o upodobaniach łóżkowych naszych władców, których tematów nie podejmą się twórcy i dlaczego Wołyń, Powstanie Warszawskie, Żołnierze Wyklęci to tematy trudne. Posłuchaj!

Historička Jana Kasíková tématu věnovala knihu Ať mohou přijeti s podtitulem Organizace poválečné repatriace a návratů. Připravila Milena Štráfeldová.Všechny díly podcastu Ex libris můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jednou z nepřehlédnutelných dominant Pavlovských vrchů na jižní Moravě je zřícenina hradu Děvičky. Do dnešní doby se dochovalo několik mohutných zdí a prakticky celé sklepení. Památka je volně přístupná. Vstupné, které slouží na její opravy a údržbu, je možné uhradit i pomocí QR kódů. Odměnou jsou návštěvníkům i krásné výhledy na značnou část jižní Moravy.

Jednou z nepřehlédnutelných dominant Pavlovských vrchů na jižní Moravě je zřícenina hradu Děvičky. Do dnešní doby se dochovalo několik mohutných zdí a prakticky celé sklepení. Památka je volně přístupná. Vstupné, které slouží na její opravy a údržbu, je možné uhradit i pomocí QR kódů. Odměnou jsou návštěvníkům i krásné výhledy na značnou část jižní Moravy.

Jednou z nepřehlédnutelných dominant Pavlovských vrchů na jižní Moravě je zřícenina hradu Děvičky. Do dnešní doby se dochovalo několik mohutných zdí a prakticky celé sklepení. Památka je volně přístupná. Vstupné, které slouží na její opravy a údržbu, je možné uhradit i pomocí QR kódů. Odměnou jsou návštěvníkům i krásné výhledy na značnou část jižní Moravy.

Jednou z nepřehlédnutelných dominant Pavlovských vrchů na jižní Moravě je zřícenina hradu Děvičky. Do dnešní doby se dochovalo několik mohutných zdí a prakticky celé sklepení. Památka je volně přístupná. Vstupné, které slouží na její opravy a údržbu, je možné uhradit i pomocí QR kódů. Odměnou jsou návštěvníkům i krásné výhledy na značnou část jižní Moravy.

Jednou z nepřehlédnutelných dominant Pavlovských vrchů na jižní Moravě je zřícenina hradu Děvičky. Do dnešní doby se dochovalo několik mohutných zdí a prakticky celé sklepení. Památka je volně přístupná. Vstupné, které slouží na její opravy a údržbu, je možné uhradit i pomocí QR kódů. Odměnou jsou návštěvníkům i krásné výhledy na značnou část jižní Moravy.

Jednou z nepřehlédnutelných dominant Pavlovských vrchů na jižní Moravě je zřícenina hradu Děvičky. Do dnešní doby se dochovalo několik mohutných zdí a prakticky celé sklepení. Památka je volně přístupná. Vstupné, které slouží na její opravy a údržbu, je možné uhradit i pomocí QR kódů. Odměnou jsou návštěvníkům i krásné výhledy na značnou část jižní Moravy.Všechny díly podcastu Výlety můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jednou z nepřehlédnutelných dominant Pavlovských vrchů na jižní Moravě je zřícenina hradu Děvičky. Do dnešní doby se dochovalo několik mohutných zdí a prakticky celé sklepení. Památka je volně přístupná. Vstupné, které slouží na její opravy a údržbu, je možné uhradit i pomocí QR kódů. Odměnou jsou návštěvníkům i krásné výhledy na značnou část jižní Moravy.

Historička umění a módy a také odborná publicistka Konstantina Hlaváčková působí jako kurátorka sbírky textilu a módy Uměleckoprůmyslového muzea v Praze. V současné době připravila výstavu Kde ty všechny kytky jsou, která se věnuje textilnímu tisku, oděvům a šátkům z let 1920 až 1990. „I přes všechny možnosti je opravdu český vkus konzervativní. Ale s tím se nedá nic dělat, takoví prostě jsme,“ říká Hlaváčková v pořadu Host Radiožurnálu.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Obilježavajući 50 godina SBS-a i slaveći ovaj veliki jubilej donosimo posebne razgovore s ljudima iz bh zajednice koji su svojim radom i zalaganjem doprinijeli njenoj izgradnji i afirmaciji u australijskom društvu. Posebno mjesto svakako zaslužuje historičar dr Džavid Haverić, član akademije Kulin ban u BiH, ne samo zbog svog naučnog istraživanja i radova u oblasti povijesti muslamana u Australiji, ili historijata bosanskohercegovačke zajednice, istraživanja zabilježenih u 12 knjiga, već i zbog toga što je dr Haverić bio jedan od prvih dopisnika SBS-a na bosanskom iz Melbournea, i što je dao značajan doprinos u prvim godinama emitovanja našeg programa.

„Zlepšovanie životnej úrovne, budovanie škôl, administratívnych bu­dov, kúpalísk či modernizácia infraštruktúry neboli od genocídy izo­lované. Naopak, tieto procesy tvorili jednu líniu národného projektu, v ktorom sa marginalizované skupiny násilne vytláčali zo spoločného priestoru v mene „pokroku“. Tento citát pochádza z knihy historičky Hany Kubátovej, „Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity a aktuálne je už dostupná aj v slovenčine. Vo vydavateľstve Denníka N vyšla pod zdanlivo poetickým názvom Kde líšky dávajú dobrú noc. Témy a udalosti, ktorými sa však kniha zaoberá, sú skôr prozaické, často tragicky prozaické. V dnešnom podcaste budeme hovoriť o fungovaní režimu vojnového slovenského štátu na lokálnej úrovni, na úrovni miest a obcí na východe Slovenska. Ako vyzerá režim slovenského štátu, keď sa naň pozrieme z regiónov, ktoré boli v tom čase považované za perifériu? Akí aktéri boli kľúčoví v budovaní štátu a národa na miestnej úrovni? V čom boli špecifické tamojšie etnické čistky? A napokon, ako prebiehalo povojnové zúčtovanie a vyrovnávanie sa s vojnovým režimom na miestnej úrovni? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Kubátovou, historičkou z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. Hana Kubátová sa vo svojom výskume zameriava na analýzu ideológií, kto a ako ich šíri, zakoreňuje a transformuje na miestnej úrovni. Výsledkom tohto inovatívneho prístupu je celý rad štúdií vo viacerých jazykoch a najnovšie spomínaná kniha Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Historička Milena Lenderová přichází s historickou perspektivou na vývoj ženy od středověku až po dvacáté století. Knihu Česká žena přišla do podcastu Lit popsat publicistka Aneta Martínková.

9 maja 1502 r. Krzysztof Kolumb rozpoczyna swoją czwartą i ostatnią podróż do Nowego Świata.Kolumb wyruszył na czele floty złożonej z czterech okrętów, a celem było odnalezienie szybszej i bezpieczniejszej drogi do Indii, którą niedawno odkrył Vasco da Gama wokół kontynentu afrykańskiego.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

V prvním květnovém vydání Sousedů jsme se vydali na Plzeňsko, do areálu pivovaru v obci Chříč, který funguje na bázi sociálního podniku. Pivovarský areál, kde je mimo jiné také muzeum každodennosti, spravuje sdružení Propolis, jenž také provozuje školu.

Czasy Konstantyna (306-337) to jeden z momentów naprawdę niekwestionowanego przełomu w biegu dziejów. To wówczas chrześcijaństwo w przeciągu kilkunastu lat awansowało z religii prześladowanej do rangi wyznania dworu cesarskiego, otwarcie przezeń popieranego. Otworzyło to nowy etap jego rozwoju — instytucjonalnego, intelektualnego i duchowego. Po raz pierwszy w taki sposób władza polityczna została wpisana w ramy chrześcijańskiego imaginarium, pozytywnie powiązana z ideą boskiego porządku. Dla Euzebiusza rządy Konstantyna na ziemi odbijały harmonię niebios — był on widzialnym znakiem działania Boga w historii. Nie bez przyczyny jednak wielu z zadowoleniem kwitowało w XX wieku „koniec ery konstantyńskiej” w dziejach Kościoła.A jak na ten czas patrzą dziś historycy? Jakie są granice naszej wiedzy o tych przełomowych dekadach? Jakie konsekwencje miały dla chrześcijaństwa dynamiczne przemiany, których doświadczało, jaki był nowy porządek religii i polityki pod rządami Konstantyna? Na te pytania odpowiada w pierwszym odcinku podcastu „Dialogi epok” prof. Robert Wiśniewski z Wydziału Historii UW.__________________Historia to nie tylko przytłaczający datami i nazwiskami gąszcz dawnych wydarzeń, badanie „niegdysiejszych śniegów”, które znuży nawet najwytrwalszych fascynatów przeszłości, czy przestrzeń manipulowania faktami dla doraźnych celów. To też próba zrozumienia, jak rodziły się idee, które formują dzisiejszy świat, jak kształtowały się granice – nie tylko te geograficzne, ale duchowe czy mentalne, jak ludzie w różnych epokach myśleli o relacji jednostki, wspólnoty i Boga. Jakie wydarzenia, postaci, dzieła – zmieniały sposób postrzegania władzy, religii czy wojny? W podcaście „Dialogi epok” wybierzemy się na poszukiwania momentów przełomu w dziejach Europy i Polski, przyjrzymy się ciągłości i przeobrażeniom idei o ponadepokowym znaczeniu, miejscu religii w porządku politycznym i kulturowym.  Jak cesarz Konstantyn zmienił historię chrześcijaństwa i imperium rzymskiego? Na czym polegało wielkie starcie idei – uniwersalizmu i suwerenności – uosabianych przez średniowiecznych papieży, cesarzy i królów? Z jakich źródeł możemy poznać XVII wiek, stulecie wojen, srebrny wiek Rzeczypospolitej, odmalowany w fascynujący sposób na kartach Trylogii Henryka Sienkiewicza i w ekranizacjach jego powieści? Tym tematom już w pierwszych odcinkach Dialogów Epok Adam Talarowski przyjrzy się z zaproszonymi gośćmi, wybitnymi specjalistami w swych dziedzinach.Obserwuj nas na: ⁠⁠⁠YouTube⁠⁠⁠, ⁠⁠⁠Spotify⁠⁠⁠ i na wielu innych ⁠⁠⁠platformach⁠⁠⁠.Podobają Ci się podcasty Teologii Politycznej?⁠⁠⁠Serdecznie zachęcamy do wsparcia naszych nagrań.

Ten budynek znajduje się w najstarszej części Tychów, niedaleko kościoła św. Marii Magdaleny. Swoim wyglądem przyciąga wzrok przechodniów. Starsi Tyszanie mówią, że to willa Drabika, a o tym jak dostała się w jego ręce krążą różne opowieści. W ramach kolejnego odcinka "Tajemnic Kamienic" jesteśmy dzisiaj w Tychach przy ulicy Damrota 41. Historię tego miejsca Dorocie Stabik opowiada Agnieszka Ociepa-Weiss z Archiwum Państwowego w Katowicach. Muzycznie audycję zrealizował Jacek Kurkowski.

Národní přírodní památka Třesín, která leží v Litovelském Pomoraví v Olomouckém kraji, je ideálním místem pro jarní výlet. Nabízí krásnou přírodu, historické památky i klidná zákoutí bez davů turistů. A právě tam se nachází i jedny z nejzajímavějších krasových vývěrů na Moravě, tak zvané Řimické vyvěračky.

Národní přírodní památka Třesín, která leží v Litovelském Pomoraví v Olomouckém kraji, je ideálním místem pro jarní výlet. Nabízí krásnou přírodu, historické památky i klidná zákoutí bez davů turistů. A právě tam se nachází i jedny z nejzajímavějších krasových vývěrů na Moravě, tak zvané Řimické vyvěračky.

O prostitúcii toho nevieme veľa: vo všeobecnosti ju často vnímame ako tému, ktorá nepatrí na verejnosť. Z pohľadu historičiek a historikov však prostitúcia a prístup spoločnosti k prostitúcii napovedá mnohé o meniacej sa morálke, postavení žien či vzťahu mužov a žien. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na prostitúciu z veľmi intímneho pohľadu: z pohľadu žien, ktoré prostitúciu vykonávali dobrovoľne ale často aj z donútenia. Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici pri výskume prostitúcie? Kedy a prečo sa ženy stávali prostitútkami? Ako sa menil pohľad spoločnosti na prostitúciu? Aký je súvis medzi patriarchálnym usporiadaním spoločnosti a prostitúciou? A napokon čo napovedá postoj k prostitúcii o celkovom prístupe k vzťahu mužov a žien naprieč dejinami? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dominikou Bakoš Kleinovou, historičkou najnovších dejín. Dr. Kleinová získala doktorát z historických vied na Univerzite v Pardubiciach a momentálne sa podieľa na projekte „Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách.“ Prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Najnovšie jej vo vydavateľstve Marenčin PT vychádza kniha Prostitúcia na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

História menšiny v menšine. Smutná a tragická história židovského ghetta a nacistického koncentračného tábora v českom Terezíne. No perspektívou ešte aj medzi samotnými židmi stigmatizovanej sexuálnej menšiny queer ľudí. Tých „iných, čudných, neobvyklých“. Napriek tomu s rovnakou perspektívou „definitívneho riešenia“ Hitlerových plynových komôr. Systematicky ju odkrýva česko-britská historička Anna Hájková z univerzity Warwick v Anglicku. A hovorí pri nich o skupine, ktorej hrozí to, čo v sebe nesie titul jej poslednej knižnej výpravy za osudmi queer ľudí v koncentračných táboroch: Ľudia bez dejín sú prach. Bez dejín, lebo ich príbehy mizli ešte aj z archívov! Čo to je za kapitolu? A ako sa z nej môžeme poučiť? Anna Hájková zdôrazňuje dôležitosť zachovania pamäti queer obetí holokaustu a poukazuje na potrebu inkluzívnejšieho prístupu k histórii.V rozhovore neobídeme ani ich aktuálnu situáciu v geopriestore Strednej Európy optikou historičky, ktorá žije a pracuje vo Veľkej Británii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

História menšiny v menšine. Smutná a tragická história židovského ghetta a nacistického koncentračného tábora v českom Terezíne. No perspektívou ešte aj medzi samotnými židmi stigmatizovanej sexuálnej menšiny queer ľudí. Tých „iných, čudných, neobvyklých“. Napriek tomu s rovnakou perspektívou „definitívneho riešenia“ Hitlerových plynových komôr. Systematicky ju odkrýva česko-britská historička Anna Hájková z univerzity Warwick v Anglicku. A hovorí pri nich o skupine, ktorej hrozí to, čo v sebe nesie titul jej poslednej knižnej výpravy za osudmi queer ľudí v koncentračných táboroch: Ľudia bez dejín sú prach. Bez dejín, lebo ich príbehy mizli ešte aj z archívov! Čo to je za kapitolu? A ako sa z nej môžeme poučiť? Anna Hájková zdôrazňuje dôležitosť zachovania pamäti queer obetí holokaustu a poukazuje na potrebu inkluzívnejšieho prístupu k histórii.V rozhovore neobídeme ani ich aktuálnu situáciu v geopriestore Strednej Európy optikou historičky, ktorá žije a pracuje vo Veľkej Británii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

So vznikom medzivojnového Československa vstupujú ženy do politiky. Získavajú volebné právo a možnosť kandidovať vo voľbách. Na papieri tieto možnosti vyzerajú dobre: aká je však realita? Ako prebieha proces vstupovania žien na politickú scénu? S akými predsudkami sa stretávajú? Aké majú ciele a darí sa im ich dosiahnuť? A napokon čo ich čaká po nástupe dvoch totalít, najprv nacistickej a neskôr komunistickej? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s profesorkou Danou Musilovou, českou historičkou a profesorkou Historického ústavu Filozofické fakulty Univerzity v Hradci Králové. Profesorka Musilová sa vo svojom výskume špecializuje na históriu 20. storočia, genderovú históriu a gender studies. Spolupracuje s Českou televíziou (napr. Historie cs.) a Českým rozhlasom (napr. cyklus Ženy a válka). Je autorkou viacerých kníh a štúdií v niekoľkých jazykoch. V aktuálnom podcaste Dejiny bude reč najmä o monografii: Z ženského pohledu: poslankyně a senátorky Národního shromáždění Československé republiky 1918 - 1939. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jak się w sobie zakochali? Czy jej udało się wreszcie zapomnieć o Justinie Bieberze? Dlaczego są sobie pisani? Narzeczeni Selena Gomez i Benny Blanco poświęcili cały album „I Said I Love You First”, by opowiedzieć historię swojej miłości.  Autorka: Anna KonieczyńskaArtykuł przeczytasz pod linkiem: https://www.vogue.pl/a/selena-gomez-i-benny-blanco-na-nowej-plycie-i-said-i-love-you-first-opowiadaja-historie-swojej-milosci

Jedným z ústredných argumentov obhajcov Jozefa Tisa sú tzv. prezidentské výnimky, ktoré podľa nich prezident slovenského štátu neúnavne a v tisíckach udeľovať židovským obyvateľom a tak ich chránil pred diskrimináciou a deportáciami. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme nielen na to, aká bola pravda, koľko výnimiek a komu prezident udelil. Pozornosť obrátime na tých, ktorí o tieto výnimky boli donútení žiadať, ale tiež na tých, ktorí chceli z protižidovskej legislatívy a opatrení profitovať. Komu, ako a prečo boli udeľované výnimky? Akú úlohu zohrávali výnimky v Tisovom projekte budovania slovenskej štátnosti? Čo tieto listy odkrývajú o formách diskriminácie počas slovenského štátu a čo napovedajú o postojoch Slovákov k Židom? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s výskumníčkou Madeline Vadkerty autorkou knihy Slovutný pán prezident (Listy Jozefovi Tisovi). Za túto knihu získala vyznamenanie v súťaži Panta Rhei Awards – Cenu literárnej akadémie a tiež prémiu Klubu nezávislých spisovateľov. Najnovšie bude na základe tejto knihy uvedená v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave hra Hitlerov prezident. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Gościem tego odcinka jest Andrzej Starmach – jeden z najważniejszych polskich marszandów i kolekcjonerów, założyciel Galerii Starmach w Krakowie. Wraz z żoną Teresą Starmach zostali odznaczeni Nagrodą im. prof. Aleksandra Gieysztora przyznawaną przez Fundację im. Leopolda Kronenberga. za szczególne zasługi w zakresie ochrony polskiego dziedzictwa kulturowego. Ten odcinek poświęcony jest kolekcjonowaniu, ale także misji jaką sztuka może pełnić w przestrzeni publicznej. Pan Andrzej dzieli się swoim wieloletnim doświadczeniem kolekcjonerskim, a także wieloma anegdotami, które wydarzyły się przy okazji jest różnych działań związanych z budowaniem kolekcji oraz prowadzeniem galerii sztuki.• ​kontakt •Instagram: https://www.instagram.com/pozaramami/Strona: https://pozaramami.com/ Newsletter: ⁠http://bitly.pl/YALmV⁠Mail: ⁠kontakt@pozaramami.com⁠• montaż •Eugeniusz Karlov

Historičkám a historikom sa výnimočne stane, že mimo oficiálnych archívov narazia na mimoriadne vzácny osobný archív, ktorý prinesie celkom nové poznatky a neraz aj novú perspektívu na celé historické obdobie. Najnovší rozhovor v Dejinách bude o takomto objave. Nepôjde však o nález denníkov diktátora či známeho štátnika. Hovoriť budeme o rozsiahlej pozostalosti mladej ženy, ktorá bola súčasťou spoločenskej elity v medzivojnovej Bratislave. Keďže ide o prebiehajúci výskum, jej meno nateraz musíme ponechať v anonymite. Napriek tomu sa prostredníctvom jej denníkov a listov budeme môcť pozrieť na medzivojnové Československo, jeho vzostup, nútený zánik a nasledujúce roky vojnového slovenského štátu z perspektívy mladého človeka. Aký bol život detí a mladých ľudí v medzivojnovom Československu a počas druhej svetovej vojny? Do akej miery si uvedomovali širší politický a geopolitický kontext? A ako tento kontext vnímali zo svojej pozície? Boli skúsenosti a reflexie mladých žien v niečom špecifické? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre všeobecných dejín Univerzity Komenského v Bratislave a autorkou viacerých kníh a štúdií na tému dejín žien v 20. storočí vrátane monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je najnovším podcastom v rámci série o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí, série, ktorá sa začala pred viac ako dvoma rokmi práve rozhovorom s Evou Škorvánkovou. Tento výskum bol podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia v roku 2024. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Válečnou kořistí se stávají i děti. A bohužel to není jen uzavřená kapitola dějin druhé světové války. Tehdy šlo o germanizaci, tedy aby Třetí říše měla dostatek budoucích občanů splňujících jejich zločinná rasová kritéria. Traumata dětí i jejich rodin přetrvávala další desetiletí. „Děti hodné poněmčení byly vybírány na základě zdravotních prohlídek. O jejich účelu nevěděli ani představitelé protektorátní správy,“ upozorňuje pro Český rozhlas Plus historička Pavla Plachá.

Válečnou kořistí se stávají i děti. A bohužel to není jen uzavřená kapitola dějin druhé světové války. Tehdy šlo o germanizaci, tedy aby Třetí říše měla dostatek budoucích občanů splňujících jejich zločinná rasová kritéria. Traumata dětí i jejich rodin přetrvávala další desetiletí. „Děti hodné poněmčení byly vybírány na základě zdravotních prohlídek. O jejich účelu nevěděli ani představitelé protektorátní správy,“ upozorňuje pro Český rozhlas Plus historička Pavla Plachá.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

O týždeň nás čaká tretie výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu: 24. februára 2022 v skorých ranných hodinách prekročila ruská armáda ukrajinské hranice a začala najrozsiahlejšiu vojenskú agresiu proti suverénnemu štátu od konca druhej svetovej vojny. V tom istom čase sa Slovensko prechodným či stálym útočiskom pre takmer 300-tisíc ľudí, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy na Ukrajine. Celkovo ich od začiatku ruskej agresie Ukrajinu opustilo viac ako šesť miliónov. Toto sú čísla - čísla, ktoré neraz rozpúšťajú ľudské osudy, v hoci hrozivej, ale zároveň neosobnej štatistike. V dnešnom podcaste sa pokúsime dať priestor príbehom ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko. Väčšina z nich je vďačná za našu pomoc - a zároveň túži po návrate domov. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s dokumentárnou fotografkou Janou Rajcovou, ktorá sa rozhodla zachytávať príbehy a tváre ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na naše územie. Pre pár dňami sa skončila v galérii na Bratislavskom hrade výstava jej fotografií Exodus Report - výstava však predstavovala len zlomok portrétov a príbehov, ktoré Jana Rajcová vytvorila a ktoré môžete nájsť na webstránke exodus.report. Portréty ľudí, o ktorých budeme dnes hovoriť, budete mať možnosť vidieť aj vo videoverzii tohto podcastu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Czy małe, pozornie przypadkowe wydarzenia mogą wywołać ogromne fale zmian w historii? W tym odcinku eksplorujemy niesamowite zbiegi okoliczności i momenty, które na zawsze zmieniły bieg świata

Jedna země, jeden panovník. Takto jednoduše to mělo platit v rámci nedělitelnosti také pro země Koruny české. Dvakrát ale nastala situaci, kdy se do čela státu postavili hned dva králové, i když to bylo právně nemožné. Poprvé se střetli Jindřich Korutanský a Anna Přemyslovna s Rudolfem Habsburským a Eliškou Rejčkou. Podruhé proti sobě stáli Jiří z Poděbrad, Matyáš Korvín a pak ještě Vladislav Jagellonský. „Česká šlechta tehdy nebyla jednotná,“ říká historička Eva Doležalová.

„Dnes už máme možnosť akademicky študovať, koľko úsilia to stálo. Vzdelaná žena je povinná pracovať kultúrne a verejne v záujme druhých. Má bojovať o lepšie sociálne pomery. Má kultúrnou, sociálnou činorodosťou a umením napĺňať formu života.“ Toto sú slová Hany Gregorovej. Podľa kurátorov výstavy Hana, ktorú až do 31. Augusta 2025 nájdete v Múzeu Mesta Bratislavy, bola Hana Gregorová spisovateľka, intelektuálka, feministka, organizátorka kultúrneho života, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka či funkcionárka, ale aj manželka spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Výstava Hana sa koná pri príležitosti 140. výročia narodenia Hany Gregorovej a dnešné Dejiny sú neskrývanou pozvánkou na túto výstavu. Ale tiež príležitosťou ponoriť sa do života jednej z najvýraznejších postáv moderných slovenských dejín. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so spolutvorcami výstavy Hana, Janou Jablonickou Zezulovou, kurátorkou a historičkou v Múzeu mesta Bratislavy, ktorá sa venuje výskumu súčasných dejín, histórii žien a kvír menšiny v stredoeurópskom kontexte, a Danielom Hupkom, historikom, kurátorom a vedúcim odborného oddelenia Múzea mesta Bratislavy. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.