Podcasts about chceli

Jeho skúsenosti sú nesplneným snom každého muža. Vyskúšal azda všetky motorové stroje, od auta a traktora cez rušne až po tank T-72. Známy farmár Martin Bagar o netradičných zážitkoch s ťažkou technikou v podcaste portálu Autobazar.EU.Farmára Martina Bagara možno poznáte z obľúbenej šou Farma televízie Markíza. Je to skúsený farmár a odborník, ktorý súťažiacim ochotne pomáha vďaka svojim dlhoročným skúsenostiam s poľnohospodárstvom. Keď som ho oslovil, vynechal som tradičné otázky o bežných autách a namiesto toho sme sa porozprávali o ťažkej technike, ktorú využíva na svojej farme. Na úvod som sa chcel len uistiť, či má vodičský preukaz aj na iné vozidlá ako osobné auto.„Áno, ale s farmárčením to až tak nesúvisí,“ začal Martin. „Chodil som na strednú lesnícku školu, kde som si urobil vodičák na veľkú motorku, traktor aj auto. Ako branec som si potom spravil papiere aj na nákladné auto, takže mám všetko okrem autobusov. Na vojne som si dokonca urobil aj vodičák na prívesy.“Strojnícky preukaz a nezvyčajné zážitky „Keď sme sa rozprávali pred nahrávaním, spomenul si, že bager už dnes odišiel. Na takéto ťažké stroje teda papiere nemáš?“ pýtal som sa. „To nemám, tam treba strojnícky preukaz, ktorý si musíš pravidelne obnovovať,“ vysvetlil Martin. „No v mojom živote ma stretli všelijaké stroje a som mimoriadne pyšný na to, že som si niektoré mohol vyskúšať.“„Tak povedz, o čo išlo,“ vyzval som ho.„Asi najväčšia bomba bol parný rušeň Albatros, pretože som v ňom kúrila. Bol som členom posádky, ktorá ho obsluhovala, a ja som bol najatý kurič. Chceli, aby som sa ako hospodár z Farmy vozil na vláčiku, ale ja som si dal podmienku, že tam chcem kúriť, inak nejdem. Vyfasoval som montérky, lopatu a kúril som ako drak. Je faktom, že do tak veľkého rušňa sa nehádže všetko lopatou, ale tam sa prikladá parou. Keď už tam horí a poriadne to rozkúriš, tak takými parnými prieduchmi tam to uhlie strieľaš. Pod tlakom pary tam vrháš uhlie, ale vždy musíš niečo lopatou dohádzať ručne, takže celú cestu máš čo robiť. Namakáš sa ako kôň,“ dodal so smiechom.„Akú spotrebu má parný rušeň?“ zaujímalo ma.„Je to vykalkulované v hektolitroch vody a v tonách uhlia,“ objasnil.Od tanku po elektromobil na kolesách„Aký netradičný dopravný prostriedok si ešte šoféroval?“„Na vojne ma uchvátil tank T-72 a aj som ho šoféroval. Vodič tanku sedel vedľa mňa, dával mi inštrukcie a ja som ho obsluhoval a jazdil. A ešte som zažil jeden obrovský nakladač, ktorý mal riadiacu páku veľkú ako smerovka na Wartburgu, čiže bola veľmi malá. Pritom ten stroj bol taký obrovský, že keď sa prepravoval a nakladal sa na vagón, kabína sa musela dávať dole žeriavom. To bol najväčší kolesový nakladač v bývalom Československu. Bol poháňaný ako elektrická lokomotíva: motor vyrábal energiu, ktorá poháňala elektromotory, ktoré točili kolesami.“„Takže to bol akoby elektromobil?“„Áno, bol to elektromobil. Inak, naftové lokomotívy tak už roky fungujú, že majú trakčné motory. Agregáty, ktoré vyrábajú elektriku, a kolesá lokomotívy poháňajú elektrické motory,“ vysvetlil Martin.Netradičný prevoz husí a traktorové pneumatiky„Aké máš ty ako farmár skúsenosti s prevozom zvierat?“„Ja si, samozrejme, svoje zvieratá prevážam sám a najzaujímavejší je prevoz husí. Ten budí u náhodných okoloidúcich najväčší úspech, pretože ich vozím na vlečke, na ktorej mám kari sieť. Husi stoja na vlečke, krky s hlavou majú vonku cez oká tej siete a gágajú. Je to veľmi veselý transport. Keď zastavím na pumpe, sú na to veľmi pozitívne reakcie, hlavne od detí,“ s úsmevom dodal.„Ty jazdíš na traktore. Ako je to s pneumatikami? Na autách to vieme, ale na traktore asi nie sú letné a zimné pneumatiky, alebo áno?“„Nie je to tak ako na autách, to si dobre povedal, ale sú na jeden traktor rôzne typy kolies, podľa toho, čo s ním ideš robiť. Keď napríklad ideš orať a potrebuješ mať silnú trakciu, tak

Robert Fico by chcel spolu s KDH meniť našu ústavu. Chceli by v nej mať len dve pohlavia a nadradenú národnú identitu. Ústavný právnici hovoria o bezprecedentnom zásahu do nášho právneho systému. Robert Fico medzi tým navštevuje a chváli autoritatívnych politikov a ich režimy a avizuje, že možno nepodporí 18. balík sankcií proti ruským agresorom, stále zabíjajúcim nevinných ľudí na Ukrajine.Parlament popritom nezabudol aspoň na učiteľské platy, no obmedzenie transakčnej dane odsunul až na jeseň. Európska únia nás upozorňuje, že sme prešustrovali eurofondy a strácame právny štát.Prečo má Slovensko problémy s právnym štátom a čo s tým chce robiť opozícia? Čo hovorí SaS na spoluprácu Smeru a KDH? A cítia vinu za to, že nezastavili uznesenie parlamentu proti sankciám? Neprehlušili hádky o pohlaviach či kňazoch v nemocniciach tému demokracie a životnej úrovne na Slovensku? A podporia v opozícií zvyšovanie našich výdavkov na obranu, ktoré ohlasuje prezident?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom Národnej rady Branislavom Gröhlingom.

V tejto epizóde Auto Bild Podcastu

Nemam ništa – chorvátske „Nemám nič“. Aktualitám a konkrétne Martinovi Turčekovi to povedal Željan Bego. Chorvátsky podnikateľ v stavebníctve a rybolove. Práve on mal stáť za vilou, s ktorou chorvátske médiá spájali slovenského premiéra. Robert Fico si tam neskôr – „aby každého šľak trafil“ – ako napísal na svojom blogu – mal dohodnúť letnú dovolenku. Práve vo vile, ktorá mala byť pôvodne jeho, no majiteľom mal byť práve tento Željan Bego.Ten teraz hovorí: „Nemam ništa“ – nemám nič. Čo to znamená pre kauzu Ficovej údajnej vily na Jadrane?Pozrieme sa na to s Martinom Turčekom z investigatívneho tímu Aktualít.S Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos tiež rozoberieme najnovší volebný model, ktorý zachytil výrazný pokles voličskej podpory pre vládne strany.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nemam ništa – chorvátske „Nemám nič“. Aktualitám a konkrétne Martinovi Turčekovi to povedal Željan Bego. Chorvátsky podnikateľ v stavebníctve a rybolove. Práve on mal stáť za vilou, s ktorou chorvátske médiá spájali slovenského premiéra. Robert Fico si tam neskôr – „aby každého šľak trafil“ – ako napísal na svojom blogu – mal dohodnúť letnú dovolenku. Práve vo vile, ktorá mala byť pôvodne jeho, no majiteľom mal byť práve tento Željan Bego.Ten teraz hovorí: „Nemam ništa“ – nemám nič. Čo to znamená pre kauzu Ficovej údajnej vily na Jadrane?Pozrieme sa na to s Martinom Turčekom z investigatívneho tímu Aktualít.S Romanom Pudmarčíkom z agentúry Ipsos tiež rozoberieme najnovší volebný model, ktorý zachytil výrazný pokles voličskej podpory pre vládne strany.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Grónsko je najväčší ostrov na svete, ktorý však kvôli svojmu podnebiu a polohe bol po väčšinu dejín skôr na okraji záujmu. No má aj zaujímavé kapitoly vo svojej histórii. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o dejinách Grónska od Vikingov po Donalda Trumpa, ktorý prejavil záujem ostrov kúpiť od Dánska. Neobídu pritom ani obdobie druhej svetovej vojny, keď sa Grónsko stalo okrajovým bojiskom. Dôležité bolo z hľadiska predpovedania počasia nad Európou. Nový význam nadobudlo Grónsko počas Studenej vojny.

My ženy dokážeme po rozchode vymyslieť hocičo - ale že chlapi sú v tomto ešte tisíckrát "kreatívnejší", sme netušili. 14 rôznych zablokovaných čísel, letenky do Dánska aj vysvätenie za kňaza...

Dnes oslavujeme. Počúvate 100. epizódu filmového podcastu Vertigo. Náš podcast je pomenovaný po slávnom titule Alfreda Hitchcocka z roku 1958. V roku 2012 tento film preskočil Občana Kanea (1941) v ankete kritikov časopisu Sight & Sound o najlepší film všetkých čias. Dnešný scenár bude totiž venovaný otázkam, ktoré sme od vás dostali a zároveň, ktoré sme si na seba vymysleli. Dozviete sa napríklad, kedy sme sa stretli prvýkrát, ktoré filmy sa už bojíme pozerať, ktorých filmárov a filmárky sledujeme veľmi podrobne, aké máme obľúbené filmové adaptácie, a akú tému by sme radi nakrútili sami, ak by sme to vedeli. Dozviete sa, aj čo filmové by sme si dali, alebo určite nedali vytetovať, predstavíme si tituly ktoré považujeme za zásadné, ale aj také, ktoré sú podľa nás mimoriadne preceňované. Možno prezradíme aj to, za čo sa v súvislosti s filmami hanbíme. _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

V epizóde s Igorom Mozolákom sa dozviete: ako si získať dôveru v učiteľskom kolektíve, ako nadchnúť a pozitívne motivovať študentov, prečo je dôležité prepájať teoretické vedomosti s praxou a ako môže zo zaprášeného priestoru vzniknúť študentská "Bádateľňa". Igor Mozolák pôsobí ako zástupca riaditeľa Duálnej akadémie a zároveň študentom sprostredkoval súťaž FIRST Global. Viac o špičkovej robotickej súťaži tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/podcast-first-global-sutaz-ktora-spaja-studentov-z-celeho-sveta/

Chceli by ste vedieť ako niekomu urobiť najlepší blowjob v ich živote?

Chceli by ste prejsť na elektromobil bez zbytočných stresov, s garanciou finančných úspor a vo vlastnej réžii vyrábať energiu?

Moderátorka Hana v našom štúdiu privítala herečku Ráchel Šoltésovú, na ktorú sa môžeme tešiť už v najnovšej sérii Lets dance. ✨Čo všetko o sebe v rozhovore prezradila?

Keď hokejistom Spišskej Novej Vsi odovzdávali Pohár Dušana Pašeka, zahraničným spoluhráčom ukazoval, aby sa cennej trofeje nedotýkali. Chcú totiž vyhrať tú ešte prestížnejšiu. Obranca Adam Žiak v novej epizóde podcastu ŠPORT.sk Góly z bufetu s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril nielen o aktuálnej, zatiaľ veľmi úspešnej sezóne Spišiakov v Tipos extralige.Aktuálnu jazdu Spišiakov vníma aj ako zadosťučinenie pre bratov Rapáčovcov, ktorí pozdvihli hokej v Spišskej Novej Vsi na úroveň, na ktorej dosiaľ nikdy nebol. Extraligu v metropole Spiša si však pamätá ako malý chlapec. „Vtedy som sa snažil dostať na každý zápas, tí hráči boli pre nás ako vzory, hoci na tie najvyššie priečky v extralige klub nesiahal,” povedal.V podcaste sa dotkol aj svojej minulosti, veľmi mu v kariére pomohlo pôsobenie v Škandinávii. „Najväčší rozdiel som videl v tom, že vo Fínsku učia mladých hokejistov hrať s pukom, vymyslieť niečo konštruktívne pre spoluhráčov. U nás to bolo o tom, aby hlavne neurobili chybu, pokojne to pošli preč o mantinel,” spomínal na svoje časy medzi mládežníkmi vo fínskom meste Turku obranca Adam Žiak.Okrem toho sa vrátil aj k juniorským šampionátom do 18 či 20 rokov, na vypadnutie vo štvrťfinále s Rusmi, ktorým vtedy kvalitná generácia Slovákov na MS 2019 chcela vrátiť smoliarske vyradenie na domácom šampionáte tímov do 18 rokov. Prehovoril aj o zraneniach, ktoré ho trápili počas kariéry a pre ktoré až teraz zažíva úspešné sezóny.

Keď hokejistom Spišskej Novej Vsi odovzdávali Pohár Dušana Pašeka, zahraničným spoluhráčom ukazoval, aby sa cennej trofeje nedotýkali. Chcú totiž vyhrať tú ešte prestížnejšiu. Obranca Adam Žiak v novej epizóde podcastu ŠPORT.sk Góly z bufetu s moderátormi Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom hovoril nielen o aktuálnej, zatiaľ veľmi úspešnej sezóne Spišiakov v Tipos extralige.Aktuálnu jazdu Spišiakov vníma aj ako zadosťučinenie pre bratov Rapáčovcov, ktorí pozdvihli hokej v Spišskej Novej Vsi na úroveň, na ktorej dosiaľ nikdy nebol. Extraligu v metropole Spiša si však pamätá ako malý chlapec. „Vtedy som sa snažil dostať na každý zápas, tí hráči boli pre nás ako vzory, hoci na tie najvyššie priečky v extralige klub nesiahal,” povedal.V podcaste sa dotkol aj svojej minulosti, veľmi mu v kariére pomohlo pôsobenie v Škandinávii. „Najväčší rozdiel som videl v tom, že vo Fínsku učia mladých hokejistov hrať s pukom, vymyslieť niečo konštruktívne pre spoluhráčov. U nás to bolo o tom, aby hlavne neurobili chybu, pokojne to pošli preč o mantinel,” spomínal na svoje časy medzi mládežníkmi vo fínskom meste Turku obranca Adam Žiak.Okrem toho sa vrátil aj k juniorským šampionátom do 18 či 20 rokov, na vypadnutie vo štvrťfinále s Rusmi, ktorým vtedy kvalitná generácia Slovákov na MS 2019 chcela vrátiť smoliarske vyradenie na domácom šampionáte tímov do 18 rokov. Prehovoril aj o zraneniach, ktoré ho trápili počas kariéry a pre ktoré až teraz zažíva úspešné sezóny.

Filozofia vznikla v Grécku v 6. - 5. storočí pre naším letopočtom. Ľudia, chceli poznať odpovede na otázky prečo a ako. Vďaka dobrej kultúrnej a ekonomickej situácii vznikla vrstva obyvateľstva, ktorá mohla venovať viac času mentálnej práci a začali sa pozerať na svet okolo nás inak, ako ľudia predtým - nie mytologickým, ale filozofickým pohľadom. Jednoducho, začali filozofovať. Chceli vedieť odpovede na otázky prečo a ako. Všetky podrobnejšie informácie a dôležité fakty sa dozvieš vo videu! Kľúčové slová: Filozofia, Schooltag, maturita, Občianska náuka Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky.

Chceli by ste nahliadnuť do mysle jedného z najznámejších podnikateľov súčasnosti a moderátora najpočúvanejšieho európskeho podcastu? Steven Bartlett vo svojom podcaste viedol v uplynulých rokoch obrovské množstvo rozhovorov s najväčšími svetovými lídrami, kreatívcami, športovcami a vedcami. Informácie získané od týchto inšpiratívnych ľudí dokázal zužitkovať na vlastnej ceste k osobnému rozvoju a úspechu. V tejto knihe spísal 33 najdôležitejších zákonov pre život a podnikanie, ktoré sú výsledkom najmä jeho vlastných skúseností s riadením spoločností. Tieto zákony sú univerzálne a nadčasové. Sú zakorenené v psychológii a behaviorálnej vede a sú navrhnuté tak, aby pomohli poslucháčom dosiahnuť výnimočnosť v akejkoľvek oblasti. Audiokniha ponúka konkrétne nástroje a stratégie, ktoré vám pomôžu zlepšiť sa v rôznych oblastiach života, od osobného rozvoja až po efektívne vedenie tímu. The Diary of a CEO je viac než len kniha o podnikaní. Je to manuál pre život. "Steven prepája najnovší výskum, svoje vlastné skúsenosti a pútavé príbehy, aby čitateľov inšpiroval prehodnotiť úspech a naplno využiť svoj potenciál. Toto je povinné čítanie pre každého, kto sníva o tom, že urobí niečo odvážne." – Jay Shetty, autor bestsellerov New York Times a ocenený moderátor podcastu On Purpose__ "Sledoval som cestu Stevena Bartletta od samého začiatku a vždy som vedel, že v sebe má ten surový, ohnivý náboj. Vidieť, ako ho dokázal skrotiť a uspieť, vo mne vyvoláva čistú, nefalšovanú hrdosť. Stojím na okraji, fandím mu, pretože tento chlap ztelesňuje ducha podnikateľa." – Gary Vaynerchuck, motivačný rečník a priekopník v oblasti digitálneho marketingu "Steven Bartlett prekonal zdanlivo neprekonateľné prekážky a stal sa mimoriadne úspešným sériovým podnikateľom. Počas svojej cesty získal cenné poznatky o dôležitosti nasledovania odlišnej a nekonvenčnej cesty k úspechu. Svoje skúsenosti pretavil do praktických princípov, ktoré budú pre vás výzvou a sprievodcom v drsnom konkurenčnom svete, v ktorom žijeme." – Robert Greene, autor knihy Mistrovství Audiokniha: The Diary of a CEO Autor: Steven Bartlett Interpret: Přemysl Boublík Dĺžka: 9:15 h Vydavateľstvo: Publixing a DOT. Audiokniha The Diary of a CEO na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha The Diary of a CEO na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Kým prezident hovorí, že nikdy nebude spochybňovať právo občanov na štrajk či protesty, Robert Fico blúzni o štátnom prevrate a ohrození ústavnosti nejakou organizovanou skupinou, zatiahol do toho dokonca zahraničných agentov a... no, tentoraz chýbajú len dlažbové kocky. Čo sa teda deje, prečo tu máme bezpečnostné rady, čo sa dnes bude diať na námestiach a čo sa deje s vládou aj s krajinou? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Beaty Balogovej. Zdroj zvukov: TA3,Denník N, TASR Odporúčanie: Dnes odporúčam vypočuť si nejakú dobrú, novú, slovenskú muziku... keďže už nám začalo to hlasovanie v Rádiohlavách. Mňa čaká tak ešte asi tridsať slovenských albumov, no ak máte nejaký obľúbený vy, pokojne sa oň s nami podeľte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Chceli by ste mliečny penis? Kde sa dajú kupiť mikroplasty? Upratujete pred upratovaním? Budú sa  byty rozdeľovať ako v stoličkovom tanci? Kto sú mlčiči? Nie sú oslavy gólov málo?  Znalosť ktorého leporela stačí na získanie postu ministra vnútra?             

Slováci vo Francúzsku O vianočných zvykoch v rodnom Lendaku a v Paríži hovorí Betka dela Bouvrie; Slováci v Luxembursku: Adriana Boysová prežíva sviatky v hlavnom meste krajiny kde žije dvadsať rokov, vianočné oblátky sa naučila piecť až po odchode zo Slovenska; Slováci vo Rakúsku: Chceli žiť v zahraničí, ale zároveń v blízkosti svojich rodín a tak sa rozhodli pre nový domov v neďalekej Viedni; Lenka Kmeťová z Popradu, Jana Žufová z Oravy, Peter Škerlík z Mojmíroviec pri Nitre a Katarína Kytková od Trenčína si aj do nového domova priniesli slovenské vianočné zvyky; Slováci v Bolívii: Misionár páter Ondrej Pešta si aj počas sviatočných dní tisícky kilometrov od Slovenska pripomína naše zvyky;

  Šťastné a veselé priatelia. Náš darček pre vás je vianočný podcast a k nemu extrapoint.Chceli sme byť stručný, ale zase sme sa rozroprávali. Veríme, že vás to bude baviť.Ďakujeme vám za priazeň a užite si. Najskôr o kaproch, potom prehľad celého kola (2:02), potom trojica zápasov Dolphins vs 49ers, Ravens vs Steelers a Vikings vs Seahawks. (20:12) Následne trojica zápasov Chiefs vs Texans, Bronocs vs Chargers a Bucs vs Cowboys (53:52). Pochopiteľne príde na rad aj prvé kolo playoff v NCAA a MVP kola. (1:37:48)

Sú plány, ktoré si pripravíš a odmietaš možnosť, že by nevyšli. A ono to naozaj nevyjde. Ako sa čo najrýchlejšie dostať z Liptovského Mikuláša do Bratislavy? Chceli sme do toho zapojiť nášho šéfa, pilota, niekoho z vás, ale celé to skončilo ako jeden smutný príbeh.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Šimkovičovej audit v SNG odhalil 5 závažných nedostatkov: Sporných je viac ako 5,5 milióna eur https://www.startitup.sk/simkovicovej-audit-v-sng-odhalil-5-zavaznych-nedostatkov-spornych-je-viac-ako-55-miliona-eur/ VIDEO: Diplomatický prešľap v Brazílii. Viceprezident označil Fica za premiéra Juhoslávie https://www.startitup.sk/video-diplomaticky-preslap-v-brazilii-viceprezident-oznacil-fica-za-premiera-juhoslavie/ Zisťovali sme, koľko stoja lístky na preteky F1. Výlet Šutaj Eštoka mohol vyjsť výrazne nižšie, ako tvrdí opozícia (PREHĽAD CIEN) https://www.startitup.sk/zistovali-sme-kolko-stoja-listky-na-preteky-f1-vylet-sutaj-estoka-mohol-vyjst-vyrazne-nizsie-ako-tvrdi-opozicia-prehlad-cien/ AKTUÁLNE: Bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze čelí obžalobe v kauze Mýtnik https://www.startitup.sk/aktualne-byvaly-prezident-financnej-spravy-frantisek-imrecze-celi-obzalobe-v-kauze-mytnik/ Poslanci rozhodli o kontroverznom zdravotníckom zákone https://www.startitup.sk/aktualne-poslanci-rozhodli-o-kontroverznom-zdravotnickom-zakone/ Zákazy, vysoké pokuty a 15-ročné väzenské tresty. „Neposlušné“ ženy bude vyšetrovať špeciálna jednotka „Ambasádori láskavosti“ Z futbalistu sa stal náboženský vodca: Orbánov syn založil vlastnú sektu https://www.startitup.sk/z-futbalistu-sa-stal-nabozensky-vodca-orbanov-syn-zalozil-vlastnu-sektu/ Náborový bonus až 5 000 eur a 6 týždňov dovolenky ročne. Bezpečnostné zložky štátu hľadajú posily (KRITÉRIÁ) https://www.startitup.sk/naborovy-bonus-az-5-000-eur-a-6-tyzdnov-dovolenky-rocne-bezpecnostne-zlozky-statu-hladaju-posily-kriteria/ Mnohí Slováci zabúdajú na túto dávku počas prázdnin. Majú nárok na takmer 50 eur denne Prelomové výsledky: Google vyvinul nový čip Willow, prvýkrát prekonal hranicu bežných superpočítačov https://www.startitup.sk/prelomove-vysledky-google-vyvinul-novy-cip-willow-prvykrat-prekonal-hranicu-beznych-superpocitacov/ Z malej firmy sa stal svetový gigant: Čínska automobilka búra rekordy. V Európe už porazila Ford aj Hondu Známa influencerka Lula otvorila nový stánok za 35 000 eur. „Chceli sme vytvoriť najkrajší kiosk na Slovensku“ https://www.startitup.sk/znama-influencerka-lula-otvorila-novy-stanok-za-35-000-eur-chceli-sme-vytvorit-najkrajsi-kiosk-na-slovensku/ V týchto podnikoch si dáš skvelé jedlo a kávu po náročnej lyžovačke. Jeden založil brat Vlhovej, ďalší ťa prenesie do Ameriky https://www.startitup.sk/v-tychto-podnikoch-si-das-skvele-jedlo-a-kavu-po-narocnej-lyzovacke-jeden-zalozil-brat-vlhovej-dalsi-ta-prenesie-do-ameriky/

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1, Premiér Fico telefonoval s Trumpom: „Oboch nás chceli dostať do väzenia a fyzicky zlikvidovať“  https://www.startitup.sk/premier-fico-telefonoval-s-trumpom-oboch-nas-chceli-dostat-do-vazenia-a-fyzicky-zlikvidovat/  2. Hasiči varujú Šutaja Eštoka: Záchranný systém smeruje ku kolapsu, zo služby odchádzajú predčasne  https://www.startitup.sk/hasici-varuju-sutaja-estoka-zachranny-system-smeruje-ku-kolapsu-zo-sluzby-odchadzaju-predcasne/  3. Vláda zavádza spravodlivejšie podmienky pre skupinu Slovákov. Reforma prinesie dvojnásobnú podporu  4. Bratislavu čaká radikálna premena. Zimný prístav premenia na nové moderné centrum mesta  https://www.startitup.sk/bratislavu-caka-radikalna-premena-v-zimnom-pristave-vznikne-nove-moderne-centrum-mesta/  5. Najstarší slovenský výrobca bicyklov po 33 rokoch končí. Neustál ťažké časy, presúva sa pod konkurenciu  https://www.startitup.sk/najstarsi-slovensky-vyrobca-bicyklov-po-33-rokoch-konci-neustal-tazke-casy-presuva-sa-pod-konkurenciu/  6. Jaguar v problémoch: Pozor, ak vlastníš tento model. Pri jeho používaní hrozí riziko požiaru  https://www.startitup.sk/znama-znacka-automobilov-v-problemoch-ak-vlastnis-tento-model-spozornej-pri-jeho-pouzivani-hrozi-riziko-poziaru/  7. Trump môže Slovensko zmeniť na „Detroit Európy“. Prominentný americký portál vydal varovanie  8. „Nová“ mapa Ukrajiny: Putin má kontroverzný tajný plán, ktorý chce ponúknuť Trumpovi  9. Revolučný pomocník od OpenAI: Takzvaný „agent“ za teba vykoná úlohy do pár minút  10. Hyperion nadchne každého vesmírneho fanúšika: Vesmírna loď pre 1000 cestujúcich všetkých generácií  11. Andrea v centre Milána predáva slovenské dobroty: Káva u mňa stojí menej ako v Krtíši  https://www.startitup.sk/andrea-v-centre-milana-predava-slovenske-dobroty-kava-u-mna-stoji-menej-ako-v-krtisi/ 

Today's episode is about November 17 and the Velvet Revolution in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some new words from my dialogue. You will also learn how to say ”That's enough!” and “The Gentle revolution was important“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue talking about this peaceful revolution. Episode notesIn today's episode, I'm talking about November 17 and the Velvet Revolution in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some new words from my dialogue. You will also learn how to say ”That's enough!” and “The Gentle revolution was important“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue talking about this peaceful revolution. Slovak lesson1.    Nežná revolúcia (Gentle Revolution)2.    pokojná zmena (peaceful change)3.    komunistický režim (communist regime)4.    búriť sa (to riot)5.    trestať (to punish)6.    stretnúť sa (to meet)7.    protestovať (to protest)8.    napadnúť (to attack)9.    hnevať nahnevať (to get angry)10.  dosiahnúť (to achieve)11.  Stačilo! (That's enough!)12. Nežná revolúcia bola dôležitá. (The Gentle revolution was important.)DIALOGUE:Učiteľka: Dobre deti, dnes sa porozprávame o 17. novembri 1989. Viete, čo sa vtedy stalo?Žiačka 1: Nie, pani učiteľka. Čo sa stalo?Učiteľka: Bol to dôležitý deň pre našu krajinu. Vtedy začala takzvaná Nežná revolúcia. Viete, čo to znamená?Žiak 1: Revolúcia znamená zmena, však?Učiteľka: Presne tak. Nežná revolúcia bola pokojná zmena. Ľudia chceli viac slobody. Pred rokom 1989 sme žili v komunistickom režime. Komunisti kontrolovali všetko. Ľudia nemohli povedať, čo si myslia, a nemohli cestovať, kam chceli.Žiačka 2: Prečo sa ľudia nebúrili skôr? (Why didn't people riot earlier?)Učiteľka: Mnohí sa báli. Komunisti mali silu a trestali tých, ktorí nesúhlasili. Ale 17. novembra 1989 to všetko začalo. V Prahe sa študenti stretli, aby protestovali. Boli však napadnutí políciou. To nahnevalo ľudí.Žiak 2: A čo sa potom stalo?Učiteľka: Po tomto incidente začali masové protesty po celej krajine, aj na Slovensku. Ľudia už viac nemlčali. Chceli slobodu a demokraciu. Nakoniec komunisti ustúpili a odstúpili od moci.Žiačka 1: Bolo to bez násilia?Učiteľka: Áno, preto sa tomu hovorí Nežná revolúcia. Nebola to krvavá revolúcia, ako v iných krajinách. Ľudia dosiahli zmenu pokojne.Žiak 3: A čo sa zmenilo?Učiteľka: Po revolúcii sme mohli slobodne voliť, cestovať, a hovoriť, čo si myslíme. Slovensko sa stalo slobodnou krajinou. Každý rok si 17. november pripomíname ako Deň boja za slobodu a demokraciu.Žiačka 3: A to, že teraz môžeme ísť kam chceme, je vďaka tej revolúcii?Učiteľka: Áno. Vďaka ľuďom, ktorí vtedy stáli na námestiach, máme dnes slobodu. Bez nich by život vyzeral úplne inak.Žiak 1: Takže to bolo veľmi dôležité, že?Učiteľka: Presne tak. 17. november 1989 bol jedným z najdôležitejších dní v našej histórii.Timestamps00:35 Introduction02:34 About November 17, 198911:05 Why the Gentle Revolution matter13:07 Slovak lesson18:23 Dialogue21:57 Dialogue with the English translation28:13 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Má za sebou prvú olympiádu. Bežkyňa Viktória Forster sa v Paríži predstavila v disciplínach na 100 metrov aj 100 metrov prekážky, v oboch je i držiteľkou slovenského rekordu. Forster prijala pozvanie do nášho Olympijského videocastu, kde hovorila na viacero tém a prehovorila aj o tom, ako vníma, keď jej niekto hovorí Forsterová.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako spätne hodnotí olympiáduprečo má málokedy dobrú rozcvičkuaké prekvapenie mala priamo v Parížiako prehrala svoje olympijské čísloako bola skoro biatlonistka a prečo prešla na atletikuako vníma, keď ju nevolajú Forster, ale Forsterováčo od nej odpozorovali mladšie a prečo si musela vymyslieť niečo inébez čoho neodíde z izbyako vníma svoje emóciekvôli čomu sa nemôže až tak opustiťprečo nemá rituályaký sen si splnila

Má za sebou prvú olympiádu. Bežkyňa Viktória Forster sa v Paríži predstavila v disciplínach na 100 metrov aj 100 metrov prekážky, v oboch je i držiteľkou slovenského rekordu. Forster prijala pozvanie do nášho Olympijského videocastu, kde hovorila na viacero tém a prehovorila aj o tom, ako vníma, keď jej niekto hovorí Forsterová.Videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako spätne hodnotí olympiáduprečo má málokedy dobrú rozcvičkuaké prekvapenie mala priamo v Parížiako prehrala svoje olympijské čísloako bola skoro biatlonistka a prečo prešla na atletikuako vníma, keď ju nevolajú Forster, ale Forsterováčo od nej odpozorovali mladšie a prečo si musela vymyslieť niečo inébez čoho neodíde z izbyako vníma svoje emóciekvôli čomu sa nemôže až tak opustiťprečo nemá rituályaký sen si splnila

1. Čím je horšie, tým je horšie. 2. Nepadá len jeden most. 3. Chceli to ovládnuť, ale všetko len zničili.

Zbohatli rýchlo a v podstate nepozorovane. Raz im pomohla privatizácia, inokedy kamarátske linky či pochybné kroky, ktorými balansovali na hrane zákona. Audiokniha Oligarchovia mapuje príbehy dvadsiatich vplyvných slovenských podnikateľov, približuje ich kauzy a spája súvislosti, ktoré im pomohli v ceste nahor. Odkiaľ sa vzali? Ako zbohatli? Haščák, Bödörovci, Brhel či Kvietik plnia stránky médií, ale na ich minulosť sa pomaly zabúda. Niektorí oligarchovia si dokonca najali tímy špecialistov, aby vylepšili ich meno a spoločenský status. Aby z nich už boli „iba“ úspešní podnikatelia bez prívlastku kontroverzní. Minulosť sa však vymazať nedá. Za ich strmým vzostupom nie sú len schopnosti či povestný kusisko šťastia. Majetok im nestačil. Chceli zasahovať aj do iných oblastí života a rozširovať svoj vplyv. Až si napokon prisvojili krajinu. Autorom audioknihy je novinár Tomáš Vašuta, ktorý sa dlhodobo venuje slovenským oligarchom. Audiokniha: Oligarchovia Autor: Tomáš Vašuta Interpret: Milo Kráľ Dĺžka: 8:18 h Vydavateľstvo: Publixing a Petit Press Audiokniha Oligarchovia na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Oligarchovia na webe Publixing (MP3 CD)

V Číne pripravujú takúto zaujímavú službu. V dnešnom podcaste si povieme, ktoré športové auto nesmiete naštartovať a len tak po chvíli vypnúť motor, koľko nových áut sa u nás zaregistrovalo v prvom polroku a v ktorých mestách vo svete a v Európe sa najhoršie jazdí. Tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. V najnovšom podcaste Dejiny budeme hovoriť o neviditeľných dejinách, o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území, no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy ich vzniku, ale tiež príbehy ich zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, regionálnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné. Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary (Kostol Panny Márie), o chráme (Kalinkovo) ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zvyšky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bol neraz odchod alebo lepšie povedané nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z dnešným hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska. Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavný aktéri? Platí, že za zánikom kostolov 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo? Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským. Štefan Podolinský vyštudoval históriu a politológiu a od roku 2008 prevádzkuje spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk). Stál pri zrode dejepisnej olympiády a stále je členom autorského kolektívu pre základné školy. Je autorom troch vedecko-popularizačných kníh o románskych a gotických kostoloch na Slovensku, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Spolu s manželkou pred dvomi rokmi vydal svoju zatiaľ najnovšiu knihu: Kostoly a ich pohnuté osudy (Dajama 2022). – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ktorá automobilka vám ich ponúka? Britskí aktivisti chceli zvýšiť rýchlosť na diaľniciach. Akú odpoveď im dala vláda? Chceli by ste súkromnú čerpaciu stanicu na svojej záhrade? Nielen tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Ako si vyjednať lepšiu cenu za nové bývanie? A dá sa to vôbec? Dokáže si laik vyjednať lepšiu cenu za byt či dom, keď stojí oproti skúsenému realitnému maklérovi a developerovi? Skúsený profesionálny vyjednávač a konzultant Viktor Kostický tvrdí, že áno. V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk poradí, ako na to.Netreba sa báť vyjednávať o cene nehnuteľnostiKúpa nehnuteľnosti je pre mnohých najväčšia investícia v živote. Aj napriek tomu majú mnohí ľudia strach z vyjednávania o znížení ceny nehnuteľnosti. „Deje sa to, tiež som to zažil, keď som predával s manželkou byt pred mnohými rokmi. Chceli sme nejakú sumu a kupujúci povedali dobre. A urobili obrovskú chybu. Inými slovami, čo chcem povedať je, že získanie lepšej ceny, získanie zľavy pri takejto veľkej životnej investícii, je zásadná vec,“ hovorí profesionálny vyjednávač a konzultant obchodu Viktor Kostický. Bežne v živote vyjednávame, bez toho, aby sme si to uvedomovali, pri oveľa menej závažných rozhodnutiach o kúpe nejakého produktu či služby. „Ak to neurobíte pri takto zásadných veciach ako je pozemok či byt, tak si veľmi škodíte. Ale veľmi. Napríklad nehnuteľnosť stojí 250 000 eur. Povedzme, že by šlo len o neúspešné vyjednávanie, v ktorom by ste získali len 3% zľavu, čo je 7 500 eur. Vedeli by ste využiť tieto peniaze na niečo iné, ako na to, že ich darujete druhej strane?“ Aj takýmto spôsobom objasňuje dôležitosť vyjednávania o cene nového bývania v podcaste Nehnuteľnosti.sk Viktor Kostický.Odpoveď NIE neznamená definitívne odmietnutieJednou z chýb, ktorá sa robí pri snahe o vyjednávanie, je to, že prvotnú negatívnu odpoveď považujeme za koniec vyjednávania. „Keď prvýkrát počujem odmietavú odpoveď, tak mám pocit, že ide o definitívu. Ale nie je to tak, skoro nikdy. Je psychologicky úplne normálne pre každého človeka na prvýkrát povedať nie, nedá sa, bol tu iný záujemca, atď. Moje uši to počujú. Bolo to prvé nie a v tomto momente to pre mňa len začína. Ideme na druhý pokus, na tretí pokus, na štvrtý a uvidíme ako sa situácia vyvinie. To je zásadná vec.“ Kostický vidí za touto bežnou reakciou cúvnutia ľudí strach z odmietnutia. Odmietnutie totiž spôsobuje nielen psychickú, ale až fyzickú bolesť, preto sa jej snažíme vyhnúť. Ďalšou chybou pri vyjednávaní o cene nehnuteľnosti môže byť, keď žiadame o neracionálnu zľavu a na vyjednávanie sa vopred nepripravíme. V podcaste sa dozviete aj:- aké ďalšie chyby robíme pri vyjednávaní- ako sa pripraviť na vyjednávanie o cene nehnuteľnosti- kedy je ten správny čas začať s vyjednávaním- ako nás emócie ovplyvňujú pri vyjednávaní- ako klásť kľúčové otázky pri obhliadke nehnuteľnosti- aké techniky vyjednávania môžeme použiť, keď chceme zľavu na nehnuteľnosť- či všetky argumenty, ktoré používa druhá strana, sú vždy pravdivéS profesionálnym vyjednávačom a konzultantom obchodu Viktorom Kostickým sa rozprávala redaktorka Zuzana Majerčíková.

Lucia a Šimon Šickovci založili najúspešnejšie slovenské štúdio Pixel Federation. V jeho začiatkoch znelo slovo gaming takmer ako nadávka, no dnes ukazujú, že počítačové hry nie sú iba na zábavu. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Počítačové hry s logom ich firmy dnes hrajú milióny ľudí po celom svete. Manželov spája nielen úspešný globálny biznis či vášeň pre šport, ale tiež filantropické a verejnoprospešné aktivity. Počas pandémie stáli za iniciatívou Kto pomôže Slovensku, podporujú inovatívne vzdelávanie aj zelené témy. Ukazujú, že počítačové hry dokážu zlepšovať životné prostredie aj v reálnom svete. Pekným príkladom bolo pred dvomi rokmi zalesňovanie, keď sa vďaka hráčom z celého sveta podarilo vysadiť v Afrike vyše 86-tisíc stromov.Pomáhanie im vštepovali doma od malička. „Pochádzam z rodiny, kde pomoc iným bola v podstate bežnou súčasťou. Častokrát mi stará mama hovorila, že môj starý otec sa vrátil v zime bez kabáta. Lebo niekto iný ho potreboval,“ hovorí Šimon Šicko. Svoj čas aj financie dnes venujú desiatkam užitočných projektov vrátane pomoci deťom z detských domovov a okraja spoločnosti.V podcaste sa dozviete:· prečo Šickovci zbierali peniaze na studňu v Mozambiku, · ako berú výčitky, že pomáhať treba najprv doma,· prečo založili vzdelávaciu organizáciu EduFactory,· v čom býva pomáhanie čiastočne egoistické,· komu posielajú peniaze ich deti,· ako bude vyzerať kalkulačka pre firmy na podporu mestskej zelene.Kto sú Lucia a Šimon Šicko?Lucia Šicková študovala ekonómiu, má certifikáty z Harvardu aj Pensylvánskej univerzity. Tie získala najmä v oblasti psychológie, mentoringu a coachingu, ktorému sa venuje popri práci v Pixel Federation. Dlhodobo podporuje a mentoruje viaceré vzdelávacie a na multirezortné prepájacie iniciatívy, neziskové organizácie a projekty.Šimon Šicko sa pôvodne venoval architektúre, no napokon sa zamestnal v nemeckom štúdiu, kde istý čas pracoval aj s Luciou. Od založenia Pixel Federation pôsobí v spoločnosti, v roku 2022 sa po vyše ročnej prestávke vrátil do jej vedenia. Počas pandémie venoval väčšinu svojho času projektu Kto pomôže Slovensku.Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Po odmlke je tu pre Vás ďalšia epizóda nášho podcastu Štartovacia čiara. Tentokrát sme vyspovedali manželskú dvojicu, výborných bežcov Vandu a Mariána Koniarovcov, ktorí za nami pricestovali cez víkend do Bratislavy z Horehronia, kde aktuálne žijú a derú bežecké tenisky. Našim cieľom bolo pozrieť sa na to, ako spolu doma nažívajú dvaja bežci, ktorí možno nie sú super profíci, ale na druhej strane ich výkonnosť ani náhodou už nepatrí do kategórie hobíkov. Chceli sme sa dozvedieť, ako doma varia, kto je líder v tréningu, ako plánujú tréningy a fungovanie doma, či a ako chodia na preteky spolu a aké majú plány do budúcnosti. Ako zvyčajne, v Štartovacej čiare nehráme o senzácie, prinášame vám ďalší príjemný rozhovor s bežnými obyvateľmi planéty Zem, ktorých vzájomné spolužitie prepája aj - avšak nie len - ich obľúbený beh. Prajeme príjemné počúvanie! 

Do UFC vletel ako víchor, Shana Younga knokautoval high kickom po 76 sekundách. Po následných dvoch prehrách pocítil hnev a sklamanie organizácie. Chceli ho vyhodiť, manažér mu vybojoval poslednú šancu.Ľudovít Klein (21-4-1, v UFC 5-2-1) zmenil váhu, stabilizoval tím a odvtedy päťkrát po sebe nenašiel premožiteľa. Dnes je jednu výhru od TOP 15 v ľahkej váhe. Dvadsaťdeväťročný Novozámčan až tri roky po prvej prehre v UFC s Michaelom Trizanom priznal v rozhovore pre ŠPORT.sk vážne komplikácie, ktoré ju sprevádzali.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako si pred prvou prehrou v UFC privodil otras mozgu?Ako ho to ovplyvnilo v zápase?Prechádzal po dvoch prehrách v UFC temným obdobím?Čo si odniesol zo sobotňajšieho zápasu vo Vegas?Čo plánoval s bonusom 50-tisíc dolárov?Kedy a proti komu ideálne najbližší zápas?Ako reálne vidí titul UFC? Ako vznikla prezývka Lajoš?

Spochybňovanie Ústavného súdu, hádka o znásilneniach, aj osobné útoky. Na jednej veci sa však Tibor Gašpar s Máriou Kolíkovou zhodli. "Za konaním prezidentky vidím skrytú dohodu s Ústavným súdom," tvrdí Gašpar. "Koalícia nechce umožniť súdu zachrániť spravodlivosť," reaguje Kolíková. Tibor Gašpar v diskusii tiež povedal: je za to, aby sa pri znásilneniach neposudzovalo len to, či sa žena fyzicky bránila, ale aj či nesúhlasila (doplnenie definície trestného činu znásilnenia o nielen vynútený, ale aj nesúhlasný čin) budú sa otvárať dohody s tzv. kajúcnikmi, niektorí sudcovia by mali čeliť disciplinárnym konaniam koalícia má právo obštruovať v súvislosti s Ústavným súdom, pretože prezidentka zákon nevetovala, hoci s ním nesúhlasí nevie s istotou povedať, že Ústavný súd rozhodne v prípade novely spravodlivo jeho syn Pavol je ďaleko viac kvalifikovaný a nestranný na pozíciu šéfa SIS ako doterajší riaditelia  Mária Kolíková v diskusii tiež povedala: nie je v demokracii v poriadku, že koalícia chce z rozhodovania vylúčiť Ústavný súd prečo ženy nenahlasujú znásilnenie a ako im chcela pomôcť, keď bola ministerkou ako vládne zmeny v trestnom procese sťažia potrestanie kriminálnikov prečo zmeny v Trestnom zákone a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry ohrozuje čerpanie eurofondov že sa neobáva prípadných vyšetrovaní a stíhaní proti jej osobe, ktoré podľa nej naznačujú Gašparovci má vážne pochybnosti, že Pavol Gašpar by v pozícii šéfa SIS dodržiaval zákon #pocuvajtepravdu  

Chceli zabezpečiť cenovo dostupné lieky pre pacientov a znížiť náklady pre štát. Dosiahli nedostatok liekov a v konečnom dôsledku stojí liečba pacientov aj štát viac. V poslednom období, po pandémii a zdražovaní, začína byť politika regulovaných lacných liekov neúnosná. Ako bude reagovať nová vláda?  Ako by sme si mohli zabezpečiť relatívne lacné a zároveň aj dostupné lieky? Prečo v tejto súvislosti odborníci vyzývajú seniorov na očkovanie voči covidu a chrípke?  Vypočujte si podcast s Miroslavou Snopkovou zo Slovenskej lekárnickej komory, Dominikom Tomekom z Asociácie na ochranu práv pacienta a Tomáša Tesařa z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. #pocuvajtepravdu

Chceme, aby vzniklo veľmi tenké ministerstvo, preberieme si ľudí z ministerstiev školstva a dopravy, hovorí šéf SNS Andrej Danko v relácii Ide o pravdu o novom rezorte pre cestovný ruch a šport, ktorý má vzniknúť od 1. januára 2024. Malo by mať dvoch štátnych tajomníkov. SNS chce dostať do cestovného ruchu veľa peňazí a urobiť pasportizáciu športovísk.

Rudolf Huliak sa mal stať novým ministrom životného prostredia, tak sme sa rozhodli ho trochu potrolliť. Ako sa dalo čakať, nepochopil to a opustil sa na Facebooku, pričom nám začali vyvolávať jeho naštvaní fanúšikovia, ktorí si neuvedomili, že sú vlastne tým pádom naštvaní na neho. Novou tvárou vo vláde má byť aj Martina Šimkovičová, ktorá o sebe tvrdí, že je konzistentná v názoroch. Tak sme sa pozreli na to, že to vôbec, ale že vôbec nie je pravda. Tragédom týždňa sa po dlhej dobe stáva Robert Fico, ktorý najnovšie bojuje proti mimovládkam. - Piatoček v obraze: ⁠⁠⁠https://www.youtube.com/watch?v=_WdD1-3Nz60⁠⁠⁠ - Ešte stále nás môžete podporiť (ak chcete) aj na:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ patreon.com/piatocek⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - A najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ instagram.com/piatocek_podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠

Radi sa spolu hráte? Chceli by ste to vyskúšať? Táto epizóda je pre vás.

Kedysi by ste museli človeka rozrezať. Ak ste chceli pochopiť, ako ľudské telo funguje a ako fungujú procesy v ňom... lenže, viete ako to s takým rezaním chodí, nie je to práve príjemné. A niekedy pri tom prídete o človeka. Nástup moderných technológií však umožnil pozrieť sa na veci skryté a na veci v procesoch. Moderné zobrazovacie metódy tak nepomáhajú len lekárom, ale učia nás o nás nové veci. Ladislav Valkovič sa špecializuje práve na takýto vývoj neinvazívnych metód merania metabolizmu tkanív. Pôsobí na Ústave merania Slovenskej akadémie vied, a zároveň v Oxfordskom centre pre výskum klinickej magnetickej rezonancie na Oxfordskej univerzite. V podcaste Zoom plus sa s ním o svete technológií a moderného sledovania ľudských orgánov rozprával Tomáš Prokopčák. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Slováci budú môcť hypotéky splácať flexibilnejšie ako doteraz. Predčasné splácanie hypotéky bude možné bezplatne každý mesiac. Ide zrejme o posledný zákon, ktorý poslanci schválili vo svojom funkčnom období. Bol z dielne „Demokratov“ Miroslava Kollára a Juraja Šeligu. Ak zákon podpíše prezidentka, mal by byť platný už od júla. Zmena má podľa autorov zákona pomôcť ľuďom s úverom na bývanie, uniknúť pred enormným nárastom úrokov. Je to dobrý a účinný spôsob? Prečo ich odborník neodporúča ani tým, ktorí si to môžu dovoliť? Ako budú musieť tisícky ľudí riešiť hrozbu dvoj či trojnásobných splátok v realite? A ako sa vôbec bude vyvíjať situácia s hypotekárnymi úvermi a úrokmi na nich? Vypočujte si podcast denníka Pravda s analytikom Matejom Dobišom z Finančného kompasu. #pocuvajtepravdu

Chceli sme ísť na Ladies night, nakoniec je z toho Ladies Cup a Pawel aj tak nemôže...   

1. Tu ide o strany, nie o celok. 2. Chceli pomôcť hotovosti, ale len ju diskreditujú. 3. Pellegrini vystupuje z komfortnej zóny. 

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa.  Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny? Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Chceli by sme obedy zadarmo, nižšie poplatky na úradoch, peniaze za ohlásenie korupcie, päť stoviek do vrecka za volebný hlas? Alebo radšej zakázať nedeľný predaj a interrupcie? Čokoľvek to bude, zákonodarcom to isto napadne a navrhnú to. Aj keď to bude stáť miliardy eur, ktoré nemáme. Bude to ale dobre vyzerať. Toto sú už tie jatky populizmu, pred ktorými varoval Matovič? Prejde jeho 500 eur za volebný hlas? Braňo Závodský sa rozprával s expremiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou.

Ide o najväčšiu teroristickú organizáciu, ktorá počas uplynulých rokov fungovala vo vodách krajnej pravice, povedal regionálny minister vnútra Bavorska po zadržaní 25-tich členov hnutia Ríšski občania. Skupina odmieta súčasnú podobu Nemecka a jeho demokratické princípy. Plánovala napadnúť parlament a nastoliť nový systém riadenia. Za hnutím stoja konšpirátori, extrémisti, no aj bývalí armádni príslušníci. O detailoch organizácie, ich zámeroch aj o tom, či si na takéto pokusy o prevraty máme zvykať, sa Jana Maťková v podcaste Dobré ráno rozprávala so šéfom zahraničnej redakcie denníka SME Matúšom Krčmárikom Zdroje zvukov: DW, The New York Times, Youtube/Monarchist Music, The Guardian, The New Yorker, Worldwebforum Odporúčanie: Asi ste už o tom počuli - vo viedenskom Albertina Museu je výstava amerického umelca Basquiata. Bol ikonou 80. rokov 20. storočia, priatelil sa s Andym Warholom, istý čas s ním aj spolupracoval. Bol prvým výtvarníkom afroamerického a karibského pôvodu, ktorý sa preslávil po celom svete. Jeho kresby sú živelné, expresívne, často odkazujú na grafity alebo pripomínajú čarbanice z okraja zošita. Výstavu jeho tvorby môžete vo Viedni vidieť do 8. januára. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Katolícky hodnostár uráža obete teroristického činu a ich blízkych. Parlament je takmer dva týždne zablokovaný. Slovensko vyváža do Ruska súčiastky, ktoré potom Moskva používa vo vojne proti Ukrajine. Prezidentka vyhlásila Ficove referendum. Čo robí menšinová vládna koalícia? Ako chce prijať rozpočet, ak nemá dosť hlasov ani na normálne fungovanie parlamentu? Na čo potrebuje Matovič miliardy eur navyše? A prečo by vlastne ľudia nemali ísť k ďalšiemu Ficovmu referendu? Braňo Závodský sa rozprával s predsedníčkou strany Za ľudí, vicepremiérkou a ministerkou investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronikou Remišovou.