Podcasts about slov

Slovenské Vánoce se od těch českých příliš neliší. Ozdobený stromeček, cukroví, kapr… Přesto se najde jedna věc, kterou Češi na své štědrovečerní tabuli nemají a Slováci na ni naopak nedají dopustit – vánoční oplatky s medem. Kulaté oplatky z křehkého těsta známe my Češi prakticky jen z lázní. Na Slovensku ale patří hlavně k Vánocům. Tenké křupavé placky se potírají medem a štědrovečerní večeři si bez nich umí představit jen málokdo.

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.Nahrávala Katarína Runnová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.Nahrávala Katarína Runnová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Klinická psychologička Zuzana Kamendy vysvetľuje, ako spoznať moment, keď strácate kontrolu nad pitím, a prečo je veta „daj si aspoň jeden“ nebezpečnou manipuláciou.Vianoce a Silvester máme v našej kultúre neodmysliteľne spojené s hojnosťou, radosťou a oslavami. Pod pozlátkom kolied a svetielok však číha aj odvrátená strana reality.Pre tisíce Slovákov totiž Vianoce nie sú o darčekoch a pohode, ale o obrovskej sebakontrole a úzkosti z toho, aby nesklamali sami seba a dokázali odmietnuť tlak rodiny a známych, ktorí si myslia, že príležitostný sviatočný pohárik im predsa neuškodí.Prečo sa práve najkrajšie sviatky roka menia na rizikové obdobie z hľadiska závislostí? Ako prežiť Silvestra s čistou hlavou a ako pomôcť blízkym, ak vidíme, že to s alkoholom preháňajú? A ako si vytvoriť vlastné tradície, ktoré nemusia byť neodmysliteľne spojené s alkoholom?O spúšťačoch, recidíve či o vnucovaní alkoholu počas návštev sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budeme rozprávať s klinickou psychologičkou z Centra pre liečbu drogových závislostí Zuzanou Kamendy.Nahrávala Katarína Runnová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Nielen v decembri je pre obyvateľov Slovenska kľúčovou témou budúcnosť našej energetiky. Hovoríme o energetickej nezávislosti, úsporách a spravodlivej pomoci. S koncom štátnych dotácií na ceny energií stojí Slovensko pred otázkou: Ako zabezpečiť ľuďom lacné energie dlhodobo? Odpoveďou môže byť investícia do obnoviteľných zdrojov a systém, ktorý je pre mnohých stále neznámy – energetické spoločenstvá.Štúdia Greenpeace a Technickej univerzity v Košiciach ukázala, že obyvatelia panelákov môžu vďaka solárnym panelom a batériám ročne ušetriť tisícky eur a návratnosť investície je prekvapivo krátka. Prečo o tomto riešení nevie väčšina Slovákov a prečo napriek miliardám v eurofondoch nefunguje jeho podpora?Hostkou podcastu Ekocast, v ktorom sme sa o tejto téme porozprávali, bola Dorota Osvaldová, kampanierka z Greenpeace Slovensko.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Hoci sú eurofondy z Programu Slovensko k dispozícii, energetické spoločenstvá sú často vylúčené z dotačných programov, napríklad zo Zelenej domácnostiam. Ako je to možné a čo sa s tým dá robiť? V roku 2024 čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu takmer milión Slovákov. Ako môže práve rozvoj energetických komunít prispieť k tlmeniu energetickej chudoby a stabilizácii nízkych príjmov? Sú energetické spoločenstvá cestou, ako spojiť požiadavku ľudí na nízku cenu a zároveň ich preferenciu pre zelený zdroj energie?

Věděli jste, že na kvalitu spánku má vliv také vaše noční poloha? Každý člověk preferuje jinou polohu spánku, která odráží většinou zravotní stav člověka. Někdy si však nevědomostí sami způsobíme potíže. Poslechněte si základní informace, jak o ergonomii spánku přemýšlet a proč není zdravé spát na břiše. www.helou.cz

O otvorených vzťahoch sa na Slovensku mlčí, to však ale neznamená, že tu nie sú. A hoci žiť v polyamornom vzťahu môže byť extrémne náročné, v kríze to pre niekoho môže byť naozaj jedným z možných riešení, myslí si odborníčka. O tom, aké tu ale platia pravidlá a tiež o tom, čo túto generáciu v manželstve dnes najviac trápi a s čím zápasia dvojice oproti generácii našich rodičov, sa rozprávame v Pre mamy s Babsy.Nie je žiadnym tajomstvom, že zhruba polovica manželstiev alebo partnerských vzťahov na Slovensku končí rozvodom a rozchodom. Aké dôvody by sme za rozpadom vzťahov mali hľadať? Neveru, odcudzenie, rôzne názory na výchovu detí alebo „únavu materiálu“?Dnes sa v relácii Pre mamy s Babsy budeme naozaj otvorene rozprávať práve na túto tému, v diskusii Babsy privítala dokumentaristku a režisérku Dianu Fabianovú a vzťahovú terapeutku a life koučku Inku Groholovú. Dozviete sa: že až polovica manželstiev na Slovensku sa rozpadá a podľa odborníčky sa aj polovica detí u nás rodí do vzťahov mimo manželstva prečo je to tak a prečo napríklad mali naši rodičia vo vzťahoch viac intimity, ako my dnes ako práve aj narodenie dieťaťa a zmena, ktorá s tým prichádza, môže byť tým, čo spustí krízu vo vťahu kedy a prečo muži odchádzajú čo o Slovákoch vypovedá to, že pôvodne film Hranice vernosti vôbec nemal byť o autorke ako funguje jej otvorené manželstvo či sa dá zmieriť a nebáť sa, ak do života jej partnera vstúpi niekto, kto naozaj môže ohroziť ich vzťah (mladšia a krajšia?) a samozrejme aj naopak - ako to môže vnímať jej manžel, keď sa ona stretáva s takým mužom kedy v polyamórnom vzťahu s manželom obaja využili právo veta na toho, s kým sa ich partner bude stretávať či je monogamia naozaj jediná správna cesta, alebo prečo si to aspoň väčšina z nás myslí a ešte omnoho viac

251216_politika_Rasi Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Ochladenie politických vzťahov českej a slovenskej vlády v marci 2024 bolo nepremyslené a v rozpore s dlhodobo dobrou spoluprácou Slovákov a Čechov na ostatných úrovniach spoločnosti. Symbolická prvá cesta novozvoleného predsedu českej Poslaneckej snemovne Tomia Okamuru na Slovensko 2. decembra preto prišla v pravý čas a môže byť začiatkom reštartu vzťahov oboch republík aj na najvyššej politickej úrovni. V TASR TV to povedal predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD). . Pripomenul, že kabinet českého expremiéra Petra Fialu v roku 2024 odôvodnil prerušenie spoločných rokovaní českej a slovenskej vlády nesúhlasom so slovenskou politikou voči Ukrajine. Slovensko má pritom podobné medzivládne konzultácie aj s ukrajinskou stranou a pokračuje v nich dodnes. „Keby bol problém Ukrajina, tak by sa asi Ukrajina s nami na spoločných vládach nestretávala. Slovensko je v pomere k svojmu HDP jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny, ale podporujeme ju humanitárne, nedávame tam zadarmo zbrane,“ konštatoval Raši...

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Karol Wimmer, najúspešnejší mládežnícky tréner slovenského basketbalu posledných rokov, sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o práci s talentmi, problémových rodičoch aj o tom, prečo projekt NextGen nedozrel. Rozhovor prináša otvorený pohľad do zákulisia výchovy basketbalových hviezd.Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school' prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

Perpetum mobile? Išiel za svojim snom.. celý život. ( ❤INFO: Podujatia - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK - https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Neuveriteľný príbeh Slováka, ktorý ide od detstva za svojim snom vytvoriť perpetum mobile... Pavol NEMEŠ vyvinul zariadenie, ktoré už má patentované. Ešte to nie je perpetum mobile.. ale nemá to ďaleko... Pozrite si rozhovor. Pavla a jeho knihu nájdete tu: https://www.nemesyscoin.com/produkt/rovnica-sveta/Ďakujem, že ste tu a podporujete tvorbu podcastu. Aj vďaka vám sa to deje!****************************************************Ďakujem, že ma podporujete na Herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o. z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach ... ( ❤INFO: Podujatia - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK - https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Buďte zdraví Martina Valachová

Slováci v USA: Vońavé vianoce v New Yorku – Slovenky žijúce v New Yorku pečú vianočné pečivo podľa tradičných receptov, suroviny nakupujú v slovenských obchodoch v meste; montáž rozhovorov; Slováci v Srbsku: Adventné podujatia v Pivnici – predvianočné aktivity na základnej škole s vyučovacím jazykom slovenským; rozhovor s riaditeľom školy Milošom Krstovským a učiteľkou Vesnou Kamáńovou; Slováci vo Veľkej Británii: Československá škola v Bristole, vianočné aktivity slovenskej sekcie; rozhovor s riaditeľkou Zuzanou Barvínek;

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Karol Wimmer, najúspešnejší mládežnícky tréner slovenského basketbalu posledných rokov, sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o práci s talentmi, problémových rodičoch aj o tom, prečo projekt NextGen nedozrel. Rozhovor prináša otvorený pohľad do zákulisia výchovy basketbalových hviezd.Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school' prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

Odkaz na video s prezentací: https://youtu.be/zPaz20F5f74Chcete se učit anglicky zábavně? Naučte se angličtinu s Harrym Potterem! V tomto videu se podíváme na nejdůležitější slovíčka z kouzelnického světa – wizard, spell, cloak a další. Díky známému příběhu si vše spojíte s konkrétními situacemi a zapamatujete si novou slovní zásobu přirozeně.V této lekci „Learn English with Harry Potter“ získáte praktické vocabulary a výslovnostní tipy pro lepší speaking a listening skills. Perfektní pro všechny, kdo chtějí zlepšit angličtinu a užít si to přitom naplno.Nezapomeňte se přihlásit k odběru a zapnout

1. Ústavný súd stopol zákon o Úrade na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti 2. Vláda dala predbežne zelenú veľkému PPP projektu na opravu mostov 3. Muskova xAI nasadí kontroverzného chatbota do 5000 salvádorských škôl  4. Krátko o začiatku výstavby nemocnice vo Vajnoroch, poklese objednávok v priemysle a netradičnom riešení tendra na úsek D1 Turany – Hubová

1. PS chce oživiť spojenectvo demokratických Slovákov a Maďarov, už teraz to bolí 2. Pomáhate mafii, prestaňte s tým! 3. Koaličný manažment ľudských zdrojov zlyháva

Všichni lidé světa nějakým způsobem tancují. Je to pravá kulturní univerzálie, rej pohybu, radost a vyjadřování emocí a pocitů. Co všechno nám tanec dokáže říct a předat, prozradí autoři Martin Soukup a Martin Rychlík spolu se svým hostem - tanečníkem Janem Révaiem.

Hostia: Marian Hudcovský (ekonóm z Ekonomickej Univerzity v Bratislave) a Anton Marcinčin (ekonóm). | Uplynulý kalendárny rok: Šetrenie na strane štátu, nový konsolidačný balík, čo priniesol, koľko sa nám podarilo reálne ušetriť? Aký zásadný dosah to malo na tempo rastu slovenskej ekonomiky, ratingy agentúr? Aký je momentálny stav slovenských verejných financií? Rok 2026: Ďalšia konsolidácia, premiér hovorí o naštartovaní ekonomického rastu, ako ho nastaviť? Očakávania, vplyv na životnú úroveň Slovákov v budúcom roku, ceny energií, potravinová inflácia, pretrvávajúce vojnové konflikty a podobne. | Ekonomický rok 2025. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Aktualitātes pasaulē analizē Latvijas Ārpolitikas institūta pētnieks un Latvijas transatlantiskās organizācijas valdes loceklis Sandis Šrāders un atvaļināts vēstnieks, ārlietu eksperts Andris Teikmanis. Par notikušo Austrālijā uzklausām Olgu Nemirovsku, kura jau 30 gadus dzīvo Bondai pludmales tuvumā. Asinsdzīres pludmalē Sidnejas Bondai pludmale ir viena no iecienītākajām Austrālijas atpūtas vietām un arī tūristu apmeklēts objekts. Apkārtējos rajonos dzīvo daudzi Sidnejas ebreju kopienas locekļi, un Bondai pludmale ir vieta, kur ik gadus decembrī astoņas dienas norit Hanukas, tradicionālo ebreju svētku, svinēšana. Šogad svētku sākums iekrita 14. decembra pievakarē, un tobrīd Bondai pludmalē bija pulcējušies apmēram tūkstotis cilvēku. Ar automašīnu, kuru rotāja t.s. Islāma kalifāta karogs, pie pludmales ieradās tēvs un dēls Akrami – piecdesmit gadus vecais Sādžids, ieceļojis no Indijas 1998. gadā, un viņa Austrālijā dzimušais atvase Navīds, 24 gadus vecs. Abi bija bruņoti līdz zobiem – viņiem līdzi bija pavisam seši šaujamieroči, visi Akrama vecākā legāli iegādāti. Automašīnā vēlāk tika atrasti arī vairāki pašdarināti spridzekļi. Izkāpjot no mašīnas, abus pamanīja gados vecāks ebreju pāris – Sofija un Boriss Gurmani. Mēģinot aizturēt bruņotos vīrus, laulātie draugi tika nošauti. Viņi kļuva par pirmajiem 14. decembra terorakta upuriem. Tad, izvietojušies uz viena no gājēju tiltiņiem pie promenādes, tēvs un dēls sāka šaut uz Hanukas svētku dalībniekiem. Pēc brīža Sādžids Akrams devās tuvāk pludmalei, un te viņam ar kailām rokām uzbruka augļu tirgotavas īpašnieks Ahmeds al Ahmeds, starp citu, 2006. gadā Austrālijā ieceļojis islāmticīgs sīrietis. Viņam izdevās atņemt šāvējam ieroci, taču Akrams vecākais atgriezās uz tiltiņa, kur paķēra nākamo šaujamo un līdz ar dēlu turpināja savu asisnsdarbu. Ahmeds al Ahmeds tika sašauts rokā, savukārt Reuvens Morisons, kurš mēģināja kavēt teroristus, metot uz viņiem akmeņus, – nošauts. Līdz brīdim, kad notikuma vietā ieradās policija un neitralizēja šāvējus, tēvu Sādžidu nogalinot uz vietas un dēlu Navīdu smagi ievainojot, abiem izdevās nogalināt pavisam 50 cilvēkus, tai skaitā 10 gadus vecu meitenīti un 87 gadus veco holokaustā izdzīvojušo Ukrainas ebreju Aleksandru Kleitmanu, un vēl 39 ievainot. Nozieguma motīvi ir nepārprotami – antisemītisms un islāma radikālisms, kuru, iespējams, uzkurinājusi pašreizējā Izraēlas un Gazas konflikta rezultātā pieaugusī spriedze Austrālijas ebreju un musulmaņu kopienu starpā. Kā tagad atklājies, 2019. gadā Navīds Akrams nonācis Austrālijas izlūkdienesta uzmanības lokā, taču toreiz secināts, ka viņš nav sabiedrībai bīstams. Sādžids Akrams līdz šim nav radījis nekādas aizdomas nedz varasiestādēm, nedz apkārtējiem līdzpilsoņiem. Gandrīz visu novembri tēvs un dēls pavadījuši Mindanao salā, kas ir Filipīnu musulmaņu kopienas mājvieta un kur ar t.s. Islāma kalifātu saistīti kaujinieki 2017. gadā vairākus mēnešus pretojās valdības karaspēkam. Dancis pa trim Berlīnē Pagājušajā svētdienā un pirmdienā (14. un 15. decembrī) Vācijas galvaspilsētā risinājās kārtējais sarunu raunds, kur galda vienā pusē bija jau ierastie prezidenta Trampa īpašie pārstāvji Stīvs Vitkofs un Džareds Kušners, bet otrā – Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis, Ukrainas galvenais sarunvedējs Rustems Umerovs un arī Vācijas kanclers Frīdrihs Mercs. Sarunu otrajā kārtā minētajiem pievienojās visai reprezentatīvs Eiropas politisko līderu loks, tā uzskatāmi demonstrējot Eiropas apņēmību arī turpmāk stingri balstīt Ukrainu tās pretstāvē impēriskajam agresoram austrumos. Noslēguma paziņojumu pirmdien Berlīnē parakstīja Vācijas, Dānijas, Francijas, Itālijas, Nīderlandes, Norvēģijas, Polijas, Zviedrijas un Lielbritānijas valdību vadītāji, kā arī Eiropas Komisijas prezidente un Eiropadomes prezidents. Dokuments ir atvērts arī citu valstu apstiprināšanai. Publiskotā informācija liecina, ka Berlīnē panākts vienots redzējums starp amerikāņiem un eiropiešiem par drošības garantiju modeli Ukrainai. Tas paredz, ka miera laikā Ukrainas bruņoto spēku lielums ir 800 000 militārpersonu, un Eiropa turpina sniegt Kijivai visa veida militāro, drošības, kā arī diplomātisko atbalstu. Pie tam paredzēts, ka starptautiski militārie spēki, kuru kodolu veidotu t.s. „Gribas koalīcijas” valstis, kā drošības garants tiktu izvietoti Ukrainas teritorijā. Savienoto Valstu primārā funkcija būtu uguns pārtraukšanas kontrole un, kā tas definēts, „miera atjaunošana” karadarbības atsākšanās gadījumā. Gluži lieki piebilst, ka šāds modelis diezin vai gūs atsaucību Maskavā, kas līdz šim kategoriski iebildusi pret jebkādu NATO valstu militāro klātbūtni Ukrainā. Un, protams, joprojām neizkustināts ir agresorvalsts sarunu procesā ieripinātais klupšanas akmens – prasība bez cīņas atdot tai daļu Ukrainas teritorijas. Pirmdienas Eiropas līderu paziņojumā pausts, ka vienīgais subjekts, kas var lemt Ukrainas teritorijas likteni, ir Ukrainas tauta brīdī, kad ir iedarbinātas reālas drošības garantijas, kā arī, ka starptautiski atzītas robežas nav maināmas ar spēku. Ne mazāk komplicēts ir jautājums par turpmāko finanšu atbalstu Ukrainai. Berlīne stingri aizstāv ideju, ka Kijivai piešķirams vairāk nekā 200 miljardu eiro aizdevums, izmantojot garantijai Eiropā iesaldētos Krievijas Centrālās bankas līdzekļus. Uz tiem, kā zināms, metis acis arī Donalds Tramps, vēloties vismaz daļu no tiem ieguldīt īpašā Ukrainas atjaunošanas fondā, kura darbībā izšķiroša loma būtu Vašingtonai. Kanclers Mercs jau kritiski izteicies par šādu iespēju, bet Baltais nams, kā izdevumam „Politico” paudis kāds vārdā nenosaukts augsta ranga Eiropas amatvīrs, liekot lietā pamatīgu spiedienu uz vairākām Eiropas valdībām. Līdz ar Beļģiju, kura kā iesaldēto līdzekļu galvenā glabātāja līdz šim iebildusi vispamanāmāk, kā arī Kremļa ierastajiem „sapratējiem” Ungāriju un Slovākiju, iebildes šobrīd paudušas arī Itālija, Bulgārija un Malta. Savukārt jaunais Čehijas premjerministrs Babišs paziņojis, ka viņa valsts neuzņemsies nekādas saistības šai sakarā. Izšķirošā Eiropadomes sēda Briselē paredzēta rīt, 18. decembrī. Pretmetu cīņas iznākums Čīlē Svētdien, 14. decembrī, notikušo Čīles prezidenta vēlēšanu otro kārtu var nodēvēt par pretmetu cīņu. Vēlētājiem tika piedāvāta izvēle starp ultrakonservatīvu katoli un neoliberālas ekonomikas piekritēju Hozē Antonio Kastu un Čīles Komunistiskās partijas pārstāvi Žanetu Haru. Tūdaļ gan jāsaka, ka Žaneta Hara pārstāv plašu kreisi centrisku koalīciju „Vienotība Čīlei”, kurā bez komunistiem ietilpst vesela virkne citu politisko spēku, sākot ar kreisi centriskajiem sociālistiem un liberāļiem, beidzot ar izteikti centriskajiem kristīgajiem demokrātiem. Arī viņas platformā nebija nekā radikāli kreisa, orientējoties uz sociālo garantiju, valsts veselības apdrošināšanas sistēmas un nodarbinātības veicināšanas attīstību. Tomēr, kā izrādījās, vairākumam čīliešu uzrunājoša bija labējā kandidāta Kasta programma ar akcentu uz nelegālās imigrācijas un noziedzības apkarošanu. „Čīlei vajag kārtību!” bija viens no jaunievēlētā valsts galvas pamatlozungiem. Jaunajā Čīles līderī nav grūti saskatīt vēl vienu „mazo Trampu”, līdz pat tādām detaļām kā aizsargbarjeras būvniecība pie ziemeļu robežām. Vēl viens Žanetas Haras zaudējuma iemesls ir tas, ka viņa asociējas ar iepriekšējo – diezgan nepopulāro prezidenta Gabriela Boriča kreiso valdību, kurā viņa ieņēma darba ministres posteni. Lai arī Boriča sociālā programma tika daļēji īstenota, viņa politiskās ambīcijas cieta vairākas nozīmīgas neveiksmes, vēlētājiem referendumā neatbalstot jauno konstitūcijas projektu un valdībai nespējot politiski atrisināt konfliktu ar iedzimto mapuču cilšu kopienām valsts dienvidos, galu galā ķeroties pie militāra spēka. Jaunievēlētais prezidents Kasts, savukārt, ir pazīstams kā liels pagājušajā gadsimtā valdījušā Čīles militārā diktatora Augusto Pinočeta piekritējs; kura valdībā Kasta vecākais brālis bija ministrs. Jaunais valsts galva gan nosodījis Pinočeta laikā notikušos cilvēktiesību pārkāpumus, taču slavējis tā laika ekonomisko politiku. Var piebilst, ka monolīta atbalsta likumdevējā Hozē Antonio Kasta valdībai gan nebūs, jo parlamenta apakšpalātā viņa labējo frakcijai „Pārmaiņas Čīlei” ir tikai otra lielākā frakcija aiz pieminētā kreiso bloka, un nāksies meklēt citu spēku – mērenāk centriskā bloka „Dižā un vienotā Čīle” un populistiskās Tautas partijas atbalstu. Vēl izteiktāks spēku līdzsvars starp labējiem un kreisajiem ir parlamenta augšpalātā Senātā. Sagatavoja Eduards Liniņš.      

So sociológom Dominikom Želinským sme sa rozprávali o mýtoch národnej výnimočnosti a komplexoch národnej menejcennosti, ktorým Slováci radi veria.

Závěrečné kapitoly knihy Přísloví mluví mimo jiného vztahu k vládcům. Ve starověku byl král despota, který měnil zákony jak chtěl. Biblické přísloví ale připomíná, že to, co se od vládců očekává, je spravedlnost.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Slováci v Nemecku: Lívia Ludhová, slovenská vedkyńa už niekoľko rokov žijúca a pracujúca v Nemecku; Jej odbornou doménou je výskum elementárnych častíc – neutrín; Slováci vo Veľkej Británii: Viazanie adventných vencov - v anglickom meste Bristol sa uskutočnil 11. ročník viazania adventných vencov; podujatie organizujú tamojšie Slovenky; zúčastńujú sa na nóm aj Češky, Poľky a Angličanky; obyvatelia tohto mesta nepoznajú tradíciu adventného venca; rozhovor a Luciou Húskovou, organizátorkou podujatia; Slováci v USA: Vilček Fundation oslavuje 25 rokov od svojho vzniku – sídli v New Yorku, založili ju Marica a Ján Vilček, manželia pochádzajúci zo Slovenska; Nadácia oceńuje výnimočných vedcov a umelcov z radov prisťahovalcov do USA;

Martin Buday bol po Ľudovítovi Kleinovi iba druhým Slovákom v UFC. V najprestížnejšej MMA organizácii dosiahol impozantnú bilanciu 7 víťazstiev a 1 prehra. Odišiel ako dvanástka rebríčka v ťažkej váhe. UFC s ním nepredĺžilo zmluvu, pretože víťazil na body a chýbali mu ukončenia pred limitom.Rozhodnutie organizácie kritizovali popredné svetové médiá, experti i bojovníci. Ich oči budú teraz upriamené na prvý Budayov krok po konci v UFC. Už 28. decembra ho na turnaji Oktagon 81 v pražskej O2 Aréne čaká súboj o titul v ťažkej váhe proti úradujúcemu šampiónovi Írovi Willovi Fleurymu.Tridsaťštyriročný ťažkotonážnik z Nitry cieli na dominantné víťazstvo, ktorým potvrdí, že patrí medzi svetovú špičku. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril aj o tom, za akých podmienok si vie a naopak nevie predstaviť návrat do UFC.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako spracoval koniec v UFC?Čo všetko skúšal, aby dostal novú zmluvu?Sklamal ho prístup UFC?Ako vnímal kritiku od slovenských fanúšikov?Proti exšampiónovi UFC nastúpil pár dní po smrti otca...Čo ho motivuje a čo chce ešte dosiahnuť v MMA?Bude Will Fleury jeho doposiaľ najťažší súper?Ako sa stavia k prípadnému návratu do UFC?

Martin Buday bol po Ľudovítovi Kleinovi iba druhým Slovákom v UFC. V najprestížnejšej MMA organizácii dosiahol impozantnú bilanciu 7 víťazstiev a 1 prehra. Odišiel ako dvanástka rebríčka v ťažkej váhe. UFC s ním nepredĺžilo zmluvu, pretože víťazil na body a chýbali mu ukončenia pred limitom.Rozhodnutie organizácie kritizovali popredné svetové médiá, experti i bojovníci. Ich oči budú teraz upriamené na prvý Budayov krok po konci v UFC. Už 28. decembra ho na turnaji Oktagon 81 v pražskej O2 Aréne čaká súboj o titul v ťažkej váhe proti úradujúcemu šampiónovi Írovi Willovi Fleurymu.Tridsaťštyriročný ťažkotonážnik z Nitry cieli na dominantné víťazstvo, ktorým potvrdí, že patrí medzi svetovú špičku. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril aj o tom, za akých podmienok si vie a naopak nevie predstaviť návrat do UFC.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako spracoval koniec v UFC?Čo všetko skúšal, aby dostal novú zmluvu?Sklamal ho prístup UFC?Ako vnímal kritiku od slovenských fanúšikov?Proti exšampiónovi UFC nastúpil pár dní po smrti otca...Čo ho motivuje a čo chce ešte dosiahnuť v MMA?Bude Will Fleury jeho doposiaľ najťažší súper?Ako sa stavia k prípadnému návratu do UFC?

Když bereme do rukou Bibli, většinou v ní hledáme pravdu a konkrétní radu. Ale kupodivu se někdy dočteme úplně protichůdná tvrzení - někdy radu mlč! - a jindy mluv! Je to proto, že i Bible zohledňuje okolnosti.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Rozjíždím svojí SSS - Super slovenskou sérii. Jsou to naši bratia, ale co o nich vlastně víme? Co víme o jejich historii a motivacích jejich vůdců? V téhle epizodě vyprávím o tom, jak to na Slovensku vypadalo během války, kdy se k moci dostala Hlinkova strana. V bonusech se potom dozvíte o šílenosti s názvem Židovský kodex, v rámci kterého Slováci dokonce platili nacistům 500 marek za každého Žida, kterého si Němci "vezmou."Bonusy zde:forendors.cz/pandikralovnaherohero.co/podcastpribehy

Každý člověk má jiné vnitřní hodiny. Někdo je sova, někdo skřivan. Své individuální hodiny je vhodné rozeznat a moudře využít v pracovním i osobním životě. Hladina hormonů se proměňuje a naše energie nese potenciál pracovat lépe. V této epizodě se Markéta Kopčilová věnuje tipům pro vyšší výkon bez zátěže. www.helou.cz

“Nenič se honbou za bohatstvím, měj rozum a rychle přestaň s tím. Jen je zahlédneš, bohatství už tu není, roztáhne křídla jako orel, k nebi uletí!” To je jedna z velmi praktických rad knihy Přísloví, kterou aktuálně procházíme v cyklu Bible Guide. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Dôchodkový systém a jeho zmeny sa dotýkajú súčasných, ale aj budúcich dôchodcov. Rok 2026 prináša celú sériu kľúčových zmien - prinášame kompletný prehľad. V podcaste sa dozviete: Ako presne valorizácia o 3,7 % zvýši váš dôchodok a aký vplyv má na výpočet priemerného a minimálneho dôchodku? Aký je hlavný a praktický rozdiel medzi pôvodným rodičovským dôchodkom a novou asignáciou 2 % podielu zaplatenej dane. Kedy túto dávku rodičia dostanú? Aká je garantovaná a fixná suma 13. dôchodku a dokedy sa nebude meniť? Čo znamená naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života pre generáciu narodenú po roku 1967? Aké kľúčové informácie o budúcich dávkach obsahuje individuálna dôchodková prognóza, ako a kedy ju Sociálna poisťovňa poistencom doručí? O koľko stúpol minimálny vymeriavací základ pre SZČO v roku 2026 a ako to ovplyvní ich budúci dôchodok? Aký je rozdiel medzi elektronickým účtom poistenca a novou mobilnou aplikáciou Sociálnej poisťovne? Ako si aplikáciu bezpečne nastaviť? Odpovede na najdôležitejšie otázky o dôchodkoch pre rok 2026 nám prezradil hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=ziarovsky&utm_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík rozoberajú novú americkú Národnú bezpečnostnú stratégiu, ktorá pobúrila mnohých Európanov. Môžeme sa ešte spoliehať na USA ako spojenca? A je prebiehajúce dozbrojovanie európskych štátov dostatočné, aby odstrašilo prípadnú agresiu zo strany Putinovho Ruska? Dotkneme sa aj toho, či je realistický cieľ Donalda Trumpa uzavrieť mier medzi Ukrajinou a Ruskom do Vianoc. Kameňom úrazu je najmä otázka bezpečnostných garancií pre Kyjev. A na záver sa povenujeme aj novému prieskumu verejnej mienky, v ktorom Slováci vyjadrovali svoje názory o ruských provokáciách voči Poľsku a Estónsku.

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo skúseného komentátora a dlhoročného televízneho novinára Miroslava Michalecha. Otvorene hovoril o svojich začiatkoch v televízii, fenoméne relácie Tango či o tom, ako sa za 3 dekády v médiách zmenil športový svet.Miroslav Michalech prezradil, že do televízie vstúpil ešte pred rokom 1989, keď sa venoval dokumentaristike. „Bol som tam pätnáste koleso na voze a keďže som vedel, že cez tie vtedajšie ikony sa nikam nedostanem, v podstate som robil dokumentaristiku,” spomína. Komentovať začal až po revolúcii a neskôr zakotvil v spravodajstve v TA3, kde pôsobí už dve desaťročia.Osobitne sa vrátil k reláciám Šport Extra a Tango, ktoré označil za vrchol svojej tvorivej kariéry. Na Tango spomína ako na fenomén, s ktorým „zaspával aj vstával”. Pripomenul obrovský záujem divákov, sponzorov aj tisíce korešpondenčných lístkov, ktoré v redakcii ručne spracúvali.Za najväčšie osobnosti slovenského futbalu 90. rokov označil trojicu Dušan Tittel, Ladislav Molnár a Marek Mintál, pričom vyzdvihol aj strelecké kvality Pavla Diňu. Podotkol, že hoci bolo toto obdobie často označované za „divoké deväťdesiatky”, realita podľa neho nebola až taká prehnaná, ako si ju dnes mnohí idealizujú.Silné spomienky má aj na cestovanie s reprezentáciou, najmä na unikátne turné v Južnej Amerike, ktoré by sa podľa neho dnes už nedalo logisticky zopakovať. S úsmevom vypichol, že v lietadlách sa vtedy ešte fajčilo.Osobnou srdcovkou zostávajú pre skúseného novinára majstrovstvá sveta 1994 v USA. V podcaste okrem iného opísal staré štadióny, improvizované podmienky aj nečakanú reakciu rádia Hlas Ameriky, ktoré ho pochválilo za jeho otvorenú kritiku. Pridal aj pár bizarných zážitkov, ako napr. stretnutie Slováka v Bostone, ktorý odkopíroval lístok na zápas až 6-krát.

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Saková chcela energopomoc zobrať poslancom, narazila na Smer  2. O kyberútoku na ministerstvo hospodárstva zatiaľ veľa nevieme  3. Obchodnú vojnu cítiť vo vývoze do USA a Číny, exportérov drží EÚ  4. Slováci využívajú umelú inteligenciu, aby farmárom pomáhali efektívnejšie hnojiť a siať

V dnešním díle KUDY BĚŽÍ ZAJÍC se rozjíždí pořádný fotbalový peklo

Gada inflācija novembrī Latvijā sarukusi līdz 3,8%. Par spīti nemitīgajiem brīdinājumiem, pagājušajā nedēļā dažādu manipulatīvu zvanu rezultātā noziedznieki ieguvuši vienu no lielākajām summām pēdējā laikā - vairāk nekā pusotru miljonu eiro. Zemniekus satrauc autoceļu lietošanas nodevas pieaugums komercautomašīnām. Lietuvas valdība lems par ārkārtas stāvokļa izsludināšanu kontrabandas balonu dēļ. Ukrainas Augstākā Rada izslēgusi krievu valodu no to valodu saraksta, kurām Ukrainā nepieciešama īpaša aizsardzība. Latvijas hokeja izlasei pirmais treniņš pirms pārbaudes turnīra Slovākijā, kas sāksies 11.decembrī.

Kto je Thorleif Larssen?? Možno by ste to nepovedali, ale je to Slovák. Poznáte ho asi viac pod menom Juraj Červenák.V Jurajových príbehoch nájdete skoro vždy jaskyňu, jeho prvý spisovateľský honorár bol stokorunový poukaz na nákup v martinskom obchodnom centre a vie dobre zmiešať detektívku s gotickým hororom a štipkou westernu. Presne túto zmesku žánrov stelesňuje jeho knižná séria Šarkanove poklady, do ktorej nedávno pribudlo druhé pokračovanie. O ňom, ale aj o tom, aké to je byť spisovateľom, povedal Šarkanovi viac spisovateľ Juraj Červenák.

Séisme à l'Eurovision : alors que l'UER confirme le maintien d'Israël pour 2026, quatre pays historiques — Espagne, Pays-Bas, Irlande et Slovénie — annoncent leur retrait immédiat. Une décision qui marque la plus grave fracture du concours depuis sa création et révèle un profond malaise institutionnel.Dans cet épisode spécial de 12 Minutes, Thomas, Quentin et Fabien reviennent à chaud sur un vote controversé, présenté comme démocratique mais construit pour éviter toute décision explicite sur la participation d'Israël. Entre manœuvres procédurales, accusations d'ingérence, communication verrouillée et déni persistant, l'UER semble perdre le contrôle de son propre concours.Nos analystes décryptent les tensions croissantes entre diffuseurs, les risques pour les futurs artistes, l'opacité du financement, le silence incompréhensible de la délégation française et le tournant politique que le concours refuse encore de nommer.L'Eurovision s'enfonce dans une zone grise, où la réalité rattrape enfin une institution qui pensait pouvoir rester hors du monde.Un épisode où l'éditorial s'impose : l'Eurovision vit un moment de vérité. Et nous prenons position.Hébergé par Ausha. Visitez ausha.co/politique-de-confidentialite pour plus d'informations.

Mohli bychom o tom mluvit týdny, ale stejně se nejspíš nedopídíme k jednoznačné odpovědi: proč fotbalový videosystém VAR chybuje, ačkoli má prakticky všechny předpoklady k tomu, aby byl dokonalý?Brunátný sparťan Matěj Ryneš se přiřítí k pardubickému soupeři Krobotovi, který nestoudně provokuje a vysmívá se padlému favoritovi i jeho fanouškům. Ano, bylo to od pardubického vůdce stupidní gesto, možná zralé na žlutou kartu za nesportovní chování, ale podstatné je, že Ryneš za svůj útok nedostal červenou. Ne, nevyloučili ho za facku do tváře.„Chyba!“ zdůraznila komise rozhodčích, která dohlíží na ošemetné momenty v ligových zápasech.Druhý incident nastal v zápase Slavie se Slováckem, kdy se útočník Tomáš Chorý skácel k zemi a červenobílí následně z penalty vstřelili gól. Pokutový kop neměl podle komise nastat.I kvůli tomu jsou výkony rozhodčích znovu pod palbou. Proč nejmodernější technika, kterou rozhodčí využívají, neumí napravit lidská selhání? Straní se snad ve fotbalové lize silnějším? Také o tom se diskutuje v nejnovějším díle podcastu MVP, který zdaleka neřeší jen rozhodčí. Soudí třeba, jestli je pyrotechnika na fotbale zločin (protože Ajaxu kvůli nebezpečné ohnivé show v nizozemské lize odložili zápas) nebo jak slávistickému kouči Jindřichu Trpišovskému sekne nová módní kolekce, kterou v charitativním projektu představil záložník Lukáš Provod.---Fotbal ze všech možných i nemožných úhlů pohledu. MVP jsou bývalí fotbaloví profesionálové Karel Tvaroh, Antonín Rosa, Tomáš Kučera a zkušený novinář Jan Palička, šéf sportovní rubriky Seznam Zpráv. Společně s námi hledejte nejdůležitější hráče, trenéry, přestupy, akce, problémy. Do hloubky a s humorem. I vy můžete být MVP. Každé úterý na webu Seznam Zpráv.Odebírejte na Podcasty.cz, Apple Podcasts nebo Spotify.Sledujte nás na Stream.cz nebo YouTube.Máte návrh, jak podcast vylepšit? Nebo nás chcete pochválit? Pište na audio@sz.cz.

Na Slovensku se rozjíždí třetí kolo konsolidace, tedy další úsporná opatření. Zvyšují se některé daně i odvody pro živnostníky. Státní aparát se na druhou stranu utěšeně rozrůstá a jeho provoz se prodražuje. Jak dopadá další vlna konsolidace na životy Slováků? Jak vypadají slovenské silnice, železnice nebo veřejné zdravotnictví? Zahraniční reportér Seznam Zpráv Filip Harzer vyrazil v posledním dílu série Směr Fico na východ, do Košic.Článek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Další čtení a poslechPoslechněte si první díl série Směr Fico: Návrat o cestě zpět z politického vyhnanstvíJak se do slovenské politiky dostali největší konspirátoři? Směr Fico: DezinfosvětKam míří kompas slovenské zahraniční politiky popisuje Směr Fico: AzimutyPřečtěte si, jak se na Slovensku vrací podnikatelé k platbě v hotovostiCo se ví o snaze Roberta Fica posunout datum volebSledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítala dvojica Julo a Muťo Júliusa Sauera, otca slovenských reprezentantov Lea a Maria Sauerovcov. Otvorene hovoril o tom, aký je pocit vychovať dvoch hráčov, ktorí si plnia svoj futbalový sen. V rodine sa športu venovali prirodzene, obaja rodičia študovali na FTVŠ a futbal bol súčasťou ich detstva.Július Sauer priznal, že reprezentácia bola pre chlapcov ešte v roku 2016 „sen v plienkach”, no postupne sa z neho stala realita. Za dôležitý moment považuje rozhodnutie odísť zo Slovana do Žiliny v takom mladom veku. Hoci to v tom čase pôsobilo netradične, dnes je presvedčený, že to bol správny krok.Chlapci sa rýchlo osamostatnili, cestovali sami, bývali na internáte a získali podľa neho „školu života”, ktorá im neskôr uľahčila aj zahraničné pôsobenie. „Bolo to náročné, ale spätne vidím, že im to strašne pomohlo,” dodal.Keď sa objavila ponuka Feyenoordu pre Lea, odlúčenie už neriešili tak dramaticky. Zvyk z akadémie im pomohol a prestup prebehol hladko. Július Sauer priblížil, že záujem klubu vznikol na mládežníckych majstrovstvách Európy v Eindhovene, kde Leo zaujal šéftrénera skautov.Prestup sa dotiahol po niekoľkých mesiacoch a výrazne mu pomohol aj príchod Dávida Hancka. „Keď sa Leo dostal prvýkrát do ‚áčka', tak už tam Dávid bol a vtedy mu obrovsky pomohol,” vysvetlil.Július Sauer podrobnejšie opísal aj prestup Maria do Toulouse. Podľa jeho slov išlo o dlhé a náročné rokovania, no francúzsky klub vidí v mladom Slovákovi veľký potenciál. Mesto aj prostredie ho milo prekvapili a pozitívne hodnotí aj dôveru, ktorú Mario dostal v úvodných zápasoch.Július Sauer sa v rozhovore okrem iného vyjadril aj k domácej najvyššej futbalovej súťaži, kde za najväčší problém označil návštevnosť. Podľa neho máme množstvo talentov, no prázdne tribúny brzdia výkony aj atmosféru ligy.

Hosťom relácie Dírerov filter bol expert na energetiku a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman. Vyštudoval ťažbu ropy a plynu na Moskovskej univerzite a na Technickej univerzite v Košiciach. Pracoval ako korešpondent ČTK a reportér týždenníka Trend. Pôsobil ako manažér vo viacerých energetických podnikoch, neskôr ako poradca pre energetiku bývalej premiérky I. Radičovej a bývalého šéfa diplomacie M. Lajčáka. Vo vláde E. Hegera bol ministrom hospodárstva. Venuje sa energetike a otázkam medzinárodnej bezpečnosti.V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- či sa nám od nového roka zvýšia účty za elektrinu,- prečo vláda a ministerstvo hospodárstva zatiaľ mlčia,- prečo energopomoc reálne nepomáha všetkým Slovákom,- či zvládneme popri konsolidácii platiť aj účty za elektrinu.

Možná se to týká i vás... Těchto 10 anglických slovíček totiž spousta Čechů vyslovuje vždycky špatně. A co vy?

Česká repre vyhraje 6:0, ale největší téma není fotbal - je to děkovačka v Olomouci.