Podcasts about slov

Mohli bychom o tom mluvit týdny, ale stejně se nejspíš nedopídíme k jednoznačné odpovědi: proč fotbalový videosystém VAR chybuje, ačkoli má prakticky všechny předpoklady k tomu, aby byl dokonalý?Brunátný sparťan Matěj Ryneš se přiřítí k pardubickému soupeři Krobotovi, který nestoudně provokuje a vysmívá se padlému favoritovi i jeho fanouškům. Ano, bylo to od pardubického vůdce stupidní gesto, možná zralé na žlutou kartu za nesportovní chování, ale podstatné je, že Ryneš za svůj útok nedostal červenou. Ne, nevyloučili ho za facku do tváře.„Chyba!“ zdůraznila komise rozhodčích, která dohlíží na ošemetné momenty v ligových zápasech.Druhý incident nastal v zápase Slavie se Slováckem, kdy se útočník Tomáš Chorý skácel k zemi a červenobílí následně z penalty vstřelili gól. Pokutový kop neměl podle komise nastat.I kvůli tomu jsou výkony rozhodčích znovu pod palbou. Proč nejmodernější technika, kterou rozhodčí využívají, neumí napravit lidská selhání? Straní se snad ve fotbalové lize silnějším? Také o tom se diskutuje v nejnovějším díle podcastu MVP, který zdaleka neřeší jen rozhodčí. Soudí třeba, jestli je pyrotechnika na fotbale zločin (protože Ajaxu kvůli nebezpečné ohnivé show v nizozemské lize odložili zápas) nebo jak slávistickému kouči Jindřichu Trpišovskému sekne nová módní kolekce, kterou v charitativním projektu představil záložník Lukáš Provod.---Fotbal ze všech možných i nemožných úhlů pohledu. MVP jsou bývalí fotbaloví profesionálové Karel Tvaroh, Antonín Rosa, Tomáš Kučera a zkušený novinář Jan Palička, šéf sportovní rubriky Seznam Zpráv. Společně s námi hledejte nejdůležitější hráče, trenéry, přestupy, akce, problémy. Do hloubky a s humorem. I vy můžete být MVP. Každé úterý na webu Seznam Zpráv.Odebírejte na Podcasty.cz, Apple Podcasts nebo Spotify.Sledujte nás na Stream.cz nebo YouTube.Máte návrh, jak podcast vylepšit? Nebo nás chcete pochválit? Pište na audio@sz.cz.

Moudrost je velké téma celé Bible a zejména knihy Přísloví. Jak lze moudrost (tu shůry) získat? Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Záznam z diskusie o novej knihe Martina Horičku, ktorá mapuje obdobie rokov 1945 - 1948. Knihu pokrstil Roman Holec, moderuje Eva Škorvánková.   Autor sa v tomto diele zameriava na 4 roky, ktoré na ďalšie desaťročia určili smerovanie Československa. Na základe historických prameňov objasňuje, ako sa demokratická, prozápadne orientovaná republika stala po 2. svetovej vojne satelitom Sovietskeho zväzu a prečo sa Česi a Slováci na vyše 40 rokov ocitli uväznení za železnou oponou.   Svoju pozornosť nevenuje len zahraničnej politike, ale aj spôsobu, akým si Sovieti podriadili domáce elity, hospodárstvo a kultúru. Geopolitické dilemy, pred ktorými stálo Československo na začiatku studenej vojny, sú aktuálne aj dnes. My však máme jednu veľkú výhodu - minulosť pre nás môže byť varovaním.

Průvodce Biblí tentokrát nabízí náhled na biblickou knihu Přísloví, ve které je mnoho důležitých životních témat - a mezi nimi i téma moudrosti. Moudrost tu ale není vysvětlena jako nějaká intelektuální schopnost teoretizování, ale schopnost dělat správná rozhodnutí, která jsou v souladu s Boží vůlí. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Závěrečný duel 17. kola Chance ligy přinesl velké překvapení. Fotbalisté Pardubic totiž vyloupili Letnou a zvítězili 4:2. Čím dokázal východočeský celek předčít favorita? „Fotbal Sparty je v současnosti otravný. V šatně se musí něco změnit. Pardubice si v Praze zasloužily vyhrát, protože Priskeho tým měl v první půli hrůzostrašný přístup,“ říká fotbalový expert Radiožurnálu Sport Pavel Horváth. Jaké sporné situace nabídlo utkání Slavie se Slováckem? Poslechněte si v Desítce.

Investovanie už dávno nie je len pre bohatých. Ako sa v investičných fondoch darí Slovákom? V Ekonomických Analýzach moderátor JOJ 24 Lukáš Dzivý privítal výkonného riaditeľa Slovenskej asociácie správcovských spoločností Romana Vlčka a generálneho riaditeľa Partners Investments Maroša Ovčarika.

Epizóda 6 zo série 44 v ktorej José a Janči sa rozprávajú o tom, akí sú Slováci a ich kultúra. Prihláste sa na odber a zdieľajte so svojimi priateľmi.   Tento podcast môžete podporiť na: Zabudnuté Cesty - Patreon

Děkujeme, že jsi se k nám připojil. Pokud ses modlil/a poprvé, nebo by jsi jen chtěl/a na nás kontakt, můžeš nás kontaktovat na Facebooku nebo Instagramu pod jménem @szjihlava.Zůstaň s námi v kontaktu:Instagram: https://www.instagram.com/szjihlava/Facebook: https://www.facebook.com/szjihlava/YouTube: https://www.youtube.com/@szjihlavaSlovo Života Jihlava

Na Slovensku se rozjíždí třetí kolo konsolidace, tedy další úsporná opatření. Zvyšují se některé daně i odvody pro živnostníky. Státní aparát se na druhou stranu utěšeně rozrůstá a jeho provoz se prodražuje. Jak dopadá další vlna konsolidace na životy Slováků? Jak vypadají slovenské silnice, železnice nebo veřejné zdravotnictví? Zahraniční reportér Seznam Zpráv Filip Harzer vyrazil v posledním dílu série Směr Fico na východ, do Košic.Článek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Další čtení a poslechPoslechněte si první díl série Směr Fico: Návrat o cestě zpět z politického vyhnanstvíJak se do slovenské politiky dostali největší konspirátoři? Směr Fico: DezinfosvětKam míří kompas slovenské zahraniční politiky popisuje Směr Fico: AzimutyPřečtěte si, jak se na Slovensku vrací podnikatelé k platbě v hotovostiCo se ví o snaze Roberta Fica posunout datum volebSledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítala dvojica Julo a Muťo Júliusa Sauera, otca slovenských reprezentantov Lea a Maria Sauerovcov. Otvorene hovoril o tom, aký je pocit vychovať dvoch hráčov, ktorí si plnia svoj futbalový sen. V rodine sa športu venovali prirodzene, obaja rodičia študovali na FTVŠ a futbal bol súčasťou ich detstva.Július Sauer priznal, že reprezentácia bola pre chlapcov ešte v roku 2016 „sen v plienkach”, no postupne sa z neho stala realita. Za dôležitý moment považuje rozhodnutie odísť zo Slovana do Žiliny v takom mladom veku. Hoci to v tom čase pôsobilo netradične, dnes je presvedčený, že to bol správny krok.Chlapci sa rýchlo osamostatnili, cestovali sami, bývali na internáte a získali podľa neho „školu života”, ktorá im neskôr uľahčila aj zahraničné pôsobenie. „Bolo to náročné, ale spätne vidím, že im to strašne pomohlo,” dodal.Keď sa objavila ponuka Feyenoordu pre Lea, odlúčenie už neriešili tak dramaticky. Zvyk z akadémie im pomohol a prestup prebehol hladko. Július Sauer priblížil, že záujem klubu vznikol na mládežníckych majstrovstvách Európy v Eindhovene, kde Leo zaujal šéftrénera skautov.Prestup sa dotiahol po niekoľkých mesiacoch a výrazne mu pomohol aj príchod Dávida Hancka. „Keď sa Leo dostal prvýkrát do ‚áčka', tak už tam Dávid bol a vtedy mu obrovsky pomohol,” vysvetlil.Július Sauer podrobnejšie opísal aj prestup Maria do Toulouse. Podľa jeho slov išlo o dlhé a náročné rokovania, no francúzsky klub vidí v mladom Slovákovi veľký potenciál. Mesto aj prostredie ho milo prekvapili a pozitívne hodnotí aj dôveru, ktorú Mario dostal v úvodných zápasoch.Július Sauer sa v rozhovore okrem iného vyjadril aj k domácej najvyššej futbalovej súťaži, kde za najväčší problém označil návštevnosť. Podľa neho máme množstvo talentov, no prázdne tribúny brzdia výkony aj atmosféru ligy.

Hosťom relácie Dírerov filter bol expert na energetiku a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman. Vyštudoval ťažbu ropy a plynu na Moskovskej univerzite a na Technickej univerzite v Košiciach. Pracoval ako korešpondent ČTK a reportér týždenníka Trend. Pôsobil ako manažér vo viacerých energetických podnikoch, neskôr ako poradca pre energetiku bývalej premiérky I. Radičovej a bývalého šéfa diplomacie M. Lajčáka. Vo vláde E. Hegera bol ministrom hospodárstva. Venuje sa energetike a otázkam medzinárodnej bezpečnosti.V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- či sa nám od nového roka zvýšia účty za elektrinu,- prečo vláda a ministerstvo hospodárstva zatiaľ mlčia,- prečo energopomoc reálne nepomáha všetkým Slovákom,- či zvládneme popri konsolidácii platiť aj účty za elektrinu.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítala dvojica Julo a Muťo Júliusa Sauera, otca slovenských reprezentantov Lea a Maria Sauerovcov. Otvorene hovoril o tom, aký je pocit vychovať dvoch hráčov, ktorí si plnia svoj futbalový sen. V rodine sa športu venovali prirodzene, obaja rodičia študovali na FTVŠ a futbal bol súčasťou ich detstva.Július Sauer priznal, že reprezentácia bola pre chlapcov ešte v roku 2016 „sen v plienkach”, no postupne sa z neho stala realita. Za dôležitý moment považuje rozhodnutie odísť zo Slovana do Žiliny v takom mladom veku. Hoci to v tom čase pôsobilo netradične, dnes je presvedčený, že to bol správny krok.Chlapci sa rýchlo osamostatnili, cestovali sami, bývali na internáte a získali podľa neho „školu života”, ktorá im neskôr uľahčila aj zahraničné pôsobenie. „Bolo to náročné, ale spätne vidím, že im to strašne pomohlo,” dodal.Keď sa objavila ponuka Feyenoordu pre Lea, odlúčenie už neriešili tak dramaticky. Zvyk z akadémie im pomohol a prestup prebehol hladko. Július Sauer priblížil, že záujem klubu vznikol na mládežníckych majstrovstvách Európy v Eindhovene, kde Leo zaujal šéftrénera skautov.Prestup sa dotiahol po niekoľkých mesiacoch a výrazne mu pomohol aj príchod Dávida Hancka. „Keď sa Leo dostal prvýkrát do ‚áčka', tak už tam Dávid bol a vtedy mu obrovsky pomohol,” vysvetlil.Július Sauer podrobnejšie opísal aj prestup Maria do Toulouse. Podľa jeho slov išlo o dlhé a náročné rokovania, no francúzsky klub vidí v mladom Slovákovi veľký potenciál. Mesto aj prostredie ho milo prekvapili a pozitívne hodnotí aj dôveru, ktorú Mario dostal v úvodných zápasoch.Július Sauer sa v rozhovore okrem iného vyjadril aj k domácej najvyššej futbalovej súťaži, kde za najväčší problém označil návštevnosť. Podľa neho máme množstvo talentov, no prázdne tribúny brzdia výkony aj atmosféru ligy.

Patril k najvýznamnejším zakladateľom prvého spoločného štátu Slovákov a Čechov. Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Rodák z Hodonína, vynikajúci študent, filozof, politik. Aké boli jeho postoje, názory, za akých okolností sa rodilo Československo? Aj o mýtoch, ktoré sú s ním spojené budeme hovoriť v historickej Nočnej pyramíde. | Historická NP: 90 rokov od abdikácie prezidenta T. G. Masaryka; | Hosť: Róbert Letz (historik). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slováci v Česku: „Pätnásť rôčkov máme“ – medailón slovenského folklórneho súboru Fogaš z Ostravy; (rozhovory s členmi a ukážky zo slávnostného galaprogramu)

Možná se to týká i vás... Těchto 10 anglických slovíček totiž spousta Čechů vyslovuje vždycky špatně. A co vy?

Zdá sa, že koaličná strana Hlas mala len prestávku pred druhou sériou. Premiér odvolal podpredsedu vlády cez Facebook. Hlas sa búri, odmieta byť handrou a vyzerá to, že tentoraz nezostane len pri slovách. Podarí sa opozícii na oplátku viac roztrieštiť koalíciu odvolaním ministra Ráža? A netreba zabúdať ani na Rudolfa Huliaka, ktorý má ťažké srdce na partnerov pre nepodporu novely o hazarde. Dopustí premiér, aby spor vyvrcholil až do šarvátok na spôsob Sulíka a Matoviča? A neoslabuje boj s Hlasom nakoniec celú koalíciu? V Téme dňa diskutovali politológ, Katedra politológie FiF UK Zsolt Gál a odborník na marketing a komunikáciu Róbert Slovák.   Sledujte nás: Web: https://www.ta3.com/ Facebook:   / televiziata3   Instagram:   / televiziata3  

Slováci v Ćesku: Slovenská Ostrava – banícke mesto prijalo za bývalého Československa tisíce Slovákov, uplatnenie našli v baniach, ale aj neďalekých železiarńach; zakladali tu rodiny, vznikali tu slovenské školy; ich potomkovia žijú v meste dodnes a organizujú podujatia podporujúce slovensko-české vzťahy; Ostrava však láka mladých Slovákov aj v súčasnosti; o aktivitách tamojšej slovenskej komunity hovorí Zlatica Mojžíšková, predsedníčka Obce Slovákov; Slováci v Rumunsku: Takto tkali naše starké - unikátna výstava ručných tkanín slovenských žien žijúcich v rumunskom Nadlaku; prehliadka remesla, ktoré si v minulosti priniesli so Slovenska; niektoré exponáty vznikli pred viac ako 100 rokmi; výstavu ako odkaz predkov pre súčasnú mladú generáciu pripravila Anna Karolína Dováľová Hrdličková; Slováci vo Veľkej Británii: Slovenská katolícka misia – o aktivitách misie, ktorá združuje Slovákov v Londýne hovorí Tibor Borovský;

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Kúpa jazdeného auta môže byť malá detektívka.

Ľudskosť lídra nie je len teória. Je to schopnosť vcítiť sa do druhého človeka a nastaviť pravidlá tak, aby práca fungovala bez zbytočného stresu. Len 3% Slovákov robia na skrátený úväzok. O tom, ako k téme pristupujú v 365 banke a akú úlohu v tom hrajú seniori a mamičky sa rozprávala Jana Sliacka rs Vierkou Michňovou a Jankou Matejíčkovou z 365 banky. Epizóda sa nahrávala v spolupráci s Akčnými ženami pri príležitosti Equal Pay Day Slovakia. Dozviete sa aj:• Ako sa ľudskosť, jednoduchosť a férové zaobchádzanie dostali ako hodnoty z papiera do života firmy.• Prečo matka po materskej dovolenke je najlepší manažér svojho času.• Prečo je dôvera prvoradá pri akomkoľvek type flexibility, vrátane home office.• Ako sa lídri môžu naučiť zvládať konflikty, prečo je lepšie vyspať sa na problém a nereagovať impulzívne.• Aký prínos majú seniori, ktorí sú „archívom firmy“ a ako s nimi pracovať v rámci interného mentoringu.„Ja stále hovorím, že ja každé ráno chcem vstávať s tým, že sa do tej práce teším,“ odkazuje na záver Vierka MichňováPríjemné počúvanie

Today's episode is about what Slovaks eat every day. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “What do Slovaks eat?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short article about what Slovaks eat every day.Episode notesIn today's episode, I'm talking about what Slovaks eat every day. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “What do Slovaks eat?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short summary of what Slovaks eat every day.Slovak lesson1.    edlo (food, meal)2.    raňajky (breakfast)3.    obed (lunch)4.    večera (dinner)5.    chlieb (bread)6.    maslo (butter)7.    šunka (ham)8.    syr (cheese)9.    káva (coffee)10. kakao (hot cocoa)11. polievka (soup)12. vývar (broth)13. fazuľová polievka (beans soup)14. rezeň (schnitzel)15. zemiaky (potatoes)16. guláš (goulash)17. paštéka / paštéta (pâté)18. nátierka (spread)19. koláč (pastry)20. chutné (tasty)21. Čo jedia Slováci? (What do Slovaks Eat?)SUMMARYČo jedia Slováci každý deňSlováci milujú jednoduché a chutné jedlo. Ráno väčšina ľudí raňajkuje rýchlo – chlieb s maslom, syrom alebo šunkou a šálka čaju alebo kávy. Deti majú rady sladšie raňajky – kakao, koláč alebo chlieb s Nutellou.Na obed je vždy teplé jedlo. Začína sa polievkou – napríklad kurací vývar alebo fazuľová polievka. Potom nasleduje hlavné jedlo, ako rezeň so zemiakmi alebo segedínsky guláš. V školách majú deti podobné obedy, len trošku jednoduchšie.Večera býva ľahšia. Ľudia si dajú chlieb s nátierkou, syrom alebo paštékou. Cez víkend sa však varí viac. Nedeľný obed s polievkou, pečeným mäsom a koláčom je pre mnohé rodiny tradícia.Timestamps00:33 Introduction to the episode02:28 Slovak traditional meals06:42 Fun fact11:44 Slovak lesson17:50 Summary of what Slovaks eat every day in Slovak.19:18 Translation in English21:54 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Slováci v USA: Diana Egenberg, módna dizajnérka, žije medzi New Yorkom a New Orleans; Oblečenie vníma ako médium, ktoré dokáže sprostredkovať spoločenské postoje, politické názory, ale aj ekologickú výpoveď; Slováci vo Švajčiarsku: Jakub Mačina patrí k uznávaným odborníkom v oblasti informatiky; po absolvovaní štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odišiel do švajčiarskeho Zurichu, kde už niekoľko rokov pôsobí na prestížnej technickej univerzite známej pod skratkou ETH; v tamojšom Centre pre umelú inteligenciu sa zaoberá jej využívaním vo vzdelávaní; Sováci v Srbsku: Spomienka na Andreja Hadíka, maršála Márie Terézie; za odmenu dostal panstvo vo Futogu, obci na severe Srbska, kde žijú Slováci aj v súčasnosti; jeho život pripomínajú vo Futogu relikvie v kostole, ale aj jeho kaštieľ v ktorom sa nachádza stredná poľnohodpodárska škola;

Česká repre vyhraje 6:0, ale největší téma není fotbal - je to děkovačka v Olomouci.

CELÝ ROZHOVOR: herohero.co/piatocek/subscribe Možno ste si všimli, že dnes je 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu. Preto sme si zavolali na rozhovor Milana Kňažka, ktorý bol jednou z tvárí Nežnej revolúcie. Adam sa s ním rozprával o tom, či Slováci dostali to, za čo v novembri 1989 štrngali na námestiach, čo sa vlastne pokazilo a či sa dá robiť politika na štyri svetové strany. Dozviete sa aj, či sú v skutočnosti protislovenské prostitútky novinári alebo je to sám Fico a či existuje niečo ako bývalý komunista. Prvú časť rozhovoru práve počúvate, v tej druhej, ktorú nájdete na Hero Hero, sa dozviete, či je Fico diktátor, či sme naozaj holubičí národ alebo je to mýtus, a či je ľudstvo schopné poučiť sa z minulých chýb. - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/ - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Dubaj si získava investorov vďaka stabilnej ekonomike a jasným pravidlám hry. Slovenskí kupujúci objavujú možnosti, ktoré ponúkajú nové developerské projekty aj dlhodobé výnosy Podľa S. Slámovej je zhodnotenie investícií v Dubaji stabilné a predvídateľné. „Výnosy z prenájmov sa momentálne pohybujú na úrovni šesť až osem percent ročne pri dlhodobom prenájme a deväť až dvanásť percent pri krátkodobom,“ približuje. Záujem o kúpu nehnuteľností rastie nielen medzi veľkými investormi, ale aj medzi Slovákmi, ktorí hľadajú nové možnosti diverzifikácie svojho portfólia. Viac si vypočujete v podcaste.

Počet krádeží v obchodoch neustále narastá a na problém už poukazujú nielen obchodníci, ale aj samosprávy. Najväčší problém je agresivita a drzosť zlodejov, ktorí sa vracajú opakovane. „Počet krádeží narastá už od roku 2022, ale teraz to nadobúda nové rozmery,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Niektorí recidivisti sa cítia takí nedotknuteľní, že nemajú problém pri krádeži za pár desiatok eur vytiahnuť nôž. „Včera v Bratislave jeden páchateľ prišiel „nakupovať“ so sekerou,“ hovorí Krajčovič. Vláda pod tlakom sľubuje zmenu zákona. Podľa Krajčoviča je nutné nájsť spôsob, ako efektívne trestať recidivistov, ktorí kradnú opakovane. „Nie je možné, aby obchody plnili funkciu sociálnych predajní, kam si isté skupiny ľudí chodia brať tovar zadarmo.“ Podľa štatistiky ministerstva vnútra za mesiace júl a august 2025 polícia zaznamenala takmer 4 500 prípadov krádeží kvalifikovaných ako priestupok. Celková škoda dosiahla 233-tisíc eur, priemerná výška blokovej pokuty bola 130 eur a priemerná škoda 52 eur. „Krádeží je určite viac, pretože nie všetky sa nahlasujú a nie všetkých zlodejov dokážeme odhaliť,“ hovorí Krajčovič. Dodáva, že sa určite zvýšila hodnota kradnutých vecí a recidíva tých istých zlodejov. Zároveň sa ukazuje, že zlodeji kradnú programovo na objednávku konkrétne druhy potravín, napríklad maslo, kávu alebo hovädziu sviečkovicu. Obchodníkov to stojí nemalé peniaze. „V roku 2024 sme ako obchodné reťazce investovali do zabezpečenia našich prevádzok viac peňazí, ako platíme na transakčnej dani. Sú to milióny eur,“ približuje Krajčovič. V rozhovore vysvetľuje aj reálnu a pocitovú infláciu cien potravín na Slovensku: „Najväčší problém na Slovensku nie sú vysoké ceny. Tie sú porovnateľné s okolitými krajinami. Slováci však majú nízku kúpyschopnosť, to znamená, že za svoje platy si nemôžu dovoliť nakúpiť toľko, ako obyvatelia iných krajín.“ Výsledkom je, že spotrebitelia oveľa viac siahajú po zahraničnom tovare, privátnych značkách a diskonte. Snažia sa ušetriť nielen na kvalite, ale už aj na kvantite. Bravčové mäso dokážu obchodníci nakúpiť v zahraničí o takmer tretinu lacnejšie. Martin Krajčovič tiež približuje, ako bude vyzerať situácia v slovenských obchodoch na budúci rok. Moderuje Eva Mihočková.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Finančná gramotnosť Slovákov patrí podľa prieskumov Európskej centrálnej banky k najnižším v Európe – dosahuje len 48 percent. Najviac zaostávajú mladí ľudia, ženy a ľudia s nižším vzdelaním.Zároveň však práve ženy často preukazujú väčšiu finančnú disciplínu a zodpovednosť pri spravovaní peňazí.O rozdieloch medzi ženami a mužmi v sporení, investovaní a finančnom plánovaní, ale aj o tom, ako sa postupne znižuje mzdová priepasť, tzv. paygap porozprávala Darina Kmeťová, finančná riaditeľka VÚB banky.

Slavia rozstřílela Plzeň 5:3 v nejšílenějším zápase podzimu!

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hlavním tématem rozhovoru byly vlivy českých politických dějin na současnou politiku. Jak se devatenácté století, které Vít Vlnas nazývá stoletím českého vzestupu, projevuje v současné české politice? Jaký vliv na dnešní český politický národ měla první republika a zkušenost s jejím koncem? Proč u nás pořád existuje slovanský sentiment a kam vlastně Češi politicky patří?Vít Vlnas také tvrdí, že utváření české politiky v devatenáctém století pod vlivem klasického liberalismu je patrné v celém období po roce 1989 a že Češi nikdy nebyli žádní velcí konzervativci. Shodli jsme se na společné alergii na Česko jako most mezi Východem a Západem a na tom, že Češi mají mnohem více společného s Bavory než se Slováky.Mluvili jsme taky o jeho žíravě ironických a velmi vtipných příspěvcích na síti X a o reakcích politiků na ně.

Bratři Kristián a Honza žijí v dětském domově v Novém Strašecí zhruba tři roky a jsou za něj vděční. Jednu dobu s rodiči neměli kde bydlet a co jíst. Dvanáctiletý Honza je teď nově ve sportovní třídě, Kristián se zase s fotbalem podíval do Německa. V časosběrném seriálu Radiožurnálu Bydliště: Dětský domov sourozenci rozebírají i hru na pokuty za sprostá slova.

Pagājušajā reizē raidījumā Divas puslodes runājām par Savienoto Valstu prezidenta Donalda Trampa turneju pa Āzijas valstīm, piebilstot, ka priekšā ir gaidītākā tikšanās ar Ķīnas prezidentu Sji Dziņpinu. Kādi ir šīs tikšanās rezultāti un ko tas nozīmē pārējai pasaulei un mums visiem? Cita vērā ņemama ziņa saistās ar Nīderlandi. Tur notika ārkārtas parlamenta vēlēšanas, un to rezultāti ir citādi nekā vēl pirms gada. Labējai Brīvības partijai, kuras rīcība izprovocēja šo notikumu, vēlētāju izvēli ir likusi vilties. Iespējams, ka ārkārtas vēlēšanas būs arī Serbijā. Tur pēc ļoti plašiem protestiem prezidents Aleksandars Vučičs meklē iespējas mazināt sabiedrības neapmierinātību. Serbijā šajās dienās pieminēja traģēdijas gadadienu, kad Novisadas pilsētā sabruka dzelzceļa nojume, nogalinot 16 cilvēkus. Notikumus komentē Latvijas Transatlantiskās organizācijas ģenerālsekretāre, Latvijas Universitātes pasniedzēja Sigita Struberga, Latvijas Universitātes pasniedzējs politologs Andis Kudors un Latvijas Ārpolitikas institūta pētniece Una Aleksandra Bērziņa-Čerenkova. Un vēl viens temats. Savienotajās Valstīs 4.novembrī vairākos štatos, arī Ņujorkā, cilvēki devās pie vēlēšanu urnām. Rezultāti nav Donaldam Trampam labvēlīgi. Ko tas liecina par noskaņojumu Amerikā? „Lielo zēnu” skaidrošanās Pagājušajā ceturtdienā, 30. oktobrī, pienāca globāli sengaidīts notikums – prezidentu Donalda Trampa un Sji Dziņpina tikšanās, pirmā Savienoto Valstu līdera otrās kadences laikā. Aizvadītie mēneši, kas pagājuši abu superlielvaru tirdzniecības kara apstākļos, padara šo samitu nozīmīgu ne tikai Vašingtonai un Pekinai, ciktāl šī cīkstēšanās ekonomiski iespaido visu pasauli. Abu šīs pasaules vareno samits notika Dienvidkorejas pilsētā Pusanā un noslēdza Baltā nama saimnieka iespaidīgo piecu dienu Austrumāzijas tūri. Tās laikā viņš apmeklēja Malaiziju, kur piedalījās ASEAN organizācijas samitā, pēc tam viesojās Japānā un Dienvidkorejā. Kas attiecas uz Trampa un Sji tikšanos, eksperti atzīmē, ka tā bijusi pat pārsteidzoši īsa – vien stunda un četrdesmit minūtes; un tas, visdrīzāk, liecinot, ka runāts tikai par to, par ko jau iepriekš panāktas principiālas vienošanās. Kopumā sarunu rezultāts tiek raksturots kā „pamiers” tirdzniecības karā ar termiņu uz vienu gadu. Savienotās valstis piekritušas samazināt uz pusi to tarifa daļu importam no Ķīnas, kas tika noteikta kā sankcija par Ķīnā ražotās narkotiskās vielas fentanila kontrabandu uz Savienotajām Valstīm. Savukārt Pekina apņēmusies aktīvāk apkarot šo kontrabandu. Kopējais tarifs Ķīnas ražojumu importam tādējādi samazināsies no 57 uz 47 procentiem. Ķīnas tarifs amerikāņu preču importam 32 procentu apmērā paliks nemainīgs. Pekina piekritusi neieviest ierobežojumus piecu retzemju elementu eksportam uz ASV, kamēr ierobežojumi septiņām citām šīs kategorijas izejvielām, kas noteikti jau iepriekš, paliek spēkā. Tāpat Ķīna apņēmusies atsākt amerikāņu sojas pupiņu importu. Savukārt no prezidenta Trampa puses esot saņemti Pekinai cerīgi signāli, ka iespējama ierobežojumu mīkstināšana mākslīgā intelekta attīstībai svarīgo jaunākās paaudzes mikroshēmu eksportam uz Ķīnu; šos ierobežojumus noteica prezidenta Baidena administrācija. Protams, ne mazāka interese kā par tirdzniecības karu aizvadītās tikšanās sakarā ir interese par karu tiešā nozīmē – kā jau notiekošu, tā iespējamu. Kas attiecas uz iespējamu Ķīnas iebrukumu Taivānā, tas, kā pēc tikšanās apgalvoja Donalds Tramps, sarunās neesot pat pieminēts. Par Krievijas agresiju pret Ukrainu gan esot runāts, pie tam Ķīnas līderis solījis sastrādāties ar Vašingtonu, lai vairotu miera iespējamību. Grūti gan spriest, kā tas varētu izpausties. Tiek lēsts, ka gandrīz visas abu karojošo pušu kaujas lidrobotiem izmantotās mikroshēmas un optiskais kabelis ir ražots Ķīnā, Pekina patiešām varētu būt vienīgais spēks šai pasaulē, kas varētu reāli pieslāpēt karadarbību, pārtraucot šo sastāvdaļu piegādi karojošajām pusēm. Nekas gan neliecina, ka tā varētu notikt. Vēlēšanu rezultāti Nīderlandē Kārtējām parlamenta vēlēšanām Nīderlandē bija jānotiek 2028. gadā, taču premjerministra Dika Shofa vadītās koalīcijas valdības izjukšana šī gada jūnijā un citas koalīcijas izveides neiespējamība noteica to, ka nīderlandiešu elektorātam jau otro reizi pēc kārtas bija jābalso ārkārtas vēlēšanās. Demisionējušo kabinetu bezpartejiskā premjera Shofa vadībā izdevās izveidot gandrīz astoņus mēnešus pēc iepriekšējām vēlēšanām, kurās izcilus panākumus guva radikāli labējā, populistiskā „Partija brīvībai” ar Gērtu Vildersu priekšgalā. Koalīciju ar šiem radikāļiem piekrita veidot konservatīvi liberālā „Tautas partija brīvībai un demokrātijai”, lauku labējo populistu partija „Zemnieku pilsoņu kustība” un kristīgi demokrātiskā partija „Jaunais sociālais līgums”. Tomēr mērenāko koalīcijas partneru nostādnes izrādījās grūti savienojamas ar Vildersa partijas pieeju imigrācijas jautājumos, kas paģērēja pilnīgu moratoriju patvēruma meklētāju uzņemšanai. Šajās vēlēšanās labējo radikāļu cerības nepiepildījās – vairāk nekā ceturtdaļa vēlētāju balsu un, attiecīgi, 11 no 37 deputātu mandātiem „Partija brīvībai” gājuši zudībā. Vietu skaita ziņā Vildersa partiju panākusi kreisi centriskā, sociālliberālā partija „Demokrāti 66”. Ļoti nozīmīgi savas pozīcijas parlamentā uzlabojusi arī konservatīvā partija „Kristīgi demokrātiskais aicinājums”, un divas galēji labējās partijas – „JA21” (saīsinājums no nosaukuma „Pareizā atbilde – 21”) un „Forums demokrātijai”. Daļu mandātu zaudējot, tomēr lielāko partiju pirmajā četriniekā joprojām ir „Tautas partija brīvībai un demokrātijai” un agrākā eirokomisāra Fransa Timmermansa vadītā „Zaļo kreiso” un „Darba partijas” alianse, nozīmīgākais kreisais spēks parlamentā. Tā kā Nīderlandes vēlēšanu sistēma neparedz balsu skaita slieksni iekļūšanai parlamentā, tur ir vēl astoņas mazākas partijas ar mandātu skaitu no viena līdz četriem. Visloģiskākais koalīcijas modelis būtu plaša ap centru veidota kombinācija, kurā centriskie „Demokrāti 66” vienotos ar labējākajām partijām Kristīgi demokrātiskais aicinājums un Tautas partija brīvībai un demokrātijai no vienas, un kreiso Darba partijas un Zaļo kreiso aliansi no otras puses. Tomēr savilkt kopā šī politiski visai plašā spektra daļas nebūt nav vienkāršs uzdevums, tāpēc valdības izveide atkal var prasīt vairākus mēnešus. Eiropas Savienības paplašināšanās „telesamits” 4. novembrī Briselē risinājās savdabīgs notikums – telekanāls „EuroNews” bija pulcinājis uz samitu telekameru priekšā sešu Eiropas Savienības kandidātvalstu vadītājus, kā arī Eiropadomes priekšsēdētāju Antoniu Koštu un eirokomisāri paplašināšanās jautājumos, Slovēnijas pārstāvi Martu Kosu. Kandidātvalstis klātienē pārstāvēja Moldovas prezidente Maija Sandu, Serbijas prezidents Aleksandars Vučičs, Ziemeļmaķedonijas premjerministrs Hristijans Mickoskis un Melnkalnes ārlietu un Eiropas lietu vicepremjers Filips Ivanovičs, savukārt Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis un Albānijas premjerministrs Edi Rama pieslēdzās samitam tiešsaistē. Notikums bija salāgots ar Eiropas Komisijas ziņojuma par kandidātvalstu iestāšanās procesa virzību publiskošanu, un tajā telekameru fokusā nonāca kandidātvalstu specifiskās problēmas, kuras citādi grūti izlobāmas no politisko dokumentu sausajām rindām. Protams, ar citiem nesalīdzināmas tās ir Ukrainai, kuras vēlme pievienoties Eiropas Savienībai bija galvenais iemesls Krievijas agresijai, kuru Ukraina izmisīgi atvaira jau divpadsmito gadu. Prezidents Zelenskis uzrunāja samita dalībniekus tiešsaistē no kādas nekonkretizētas vietas frontes tuvumā un veltīja nīgrus vārdus Ungārijas premjeram Viktoram Orbanam, kurš deklarējis, ka bloķēs Ukrainas iestāšanās centienus. Kremļa tieksmes taranēt iestāšanās procesu sajūt arī Moldova, kuru Krievija cenšas visiem līdzekļiem iekšēji destabilizēt un panākt sev draudzīgu spēku nākšanu pie varas. Par netīkamu ārējo ietekmi samitā runāja arī Ziemeļmaķedonijas premjers Mickoskis, kurai iestāšanas procesā apšaubāmas prasības izvirza tās savienībā jau esošā kaimiņvalsts Bulgārija. Tomēr vislielāko ievērību samitā izpelnījās par tā „melno avi” dēvētais Serbijas līderis Aleksandars Vučičs. Viņam nācās atbildēt uz daudziem neērtiem jautājumiem, sākot ar Serbijas īpašajām attiecībām ar Maskavu, beidzot ar protestiem, kuri viņa valstī nenorimst nu jau gadu. Protestu galvenā tēma ir korupcija, taču arī autoritārisma iezīmes pastāvošajā varā. Attiecīgi tiek pieprasīta ne vien korumpantu saukšana pie atbildības, bet arī ārkārtas parlamenta vēlēšanas un, tā kā starp protestētājiem ir īpaši daudz studentu, finansējuma palielināšana augstākajai izglītībai. Prezidents Vučičs šai situācijā turpina manipulēt, gan aizvācot no amatiem dažus korupcijā vainotos, gan sūtot pret demonstrantiem policiju un ar dažādiem sitamajiem bruņotus huligānus, kas, savukārt, izraisa protestētāju pretreakciju. Pēdējais vardarbības uzliesmojums bija augustā, kad sadursmēs un policistu brutālos uzbrukumos cieta vairāki desmiti cilvēku un demonstranti izdemolēja un aizdedzināja prezidenta Vučiča vadītās Serbijas progresīvās partijas, citu varas partiju un valsts institūciju birojus.

Today's episode is about effective savings in the kitchen. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “I'm trying to save a little.“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my dialogue.Episode notesIn today's episode, I'm talking about how to effectively save some money in the kitchen. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “I'm trying to save a little.“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my dialogue.Slovak lesson1.    výplata (paycheck)2.    pokladňa (checkout/register)3.    účet (bill)4.    zľava/akcia (discount/sale)5.    leták (flyer)6.    varenie (cooking)7.    prežiť (to survive)8.    obchod (store/shop)9.    lacný (cheap)10. drahý (expensive)11. zdražieť (to get more expensive)12. úspora (saving)13. usporiť (to save)14. Snažím sa trochu usporiť. (I'm trying to save a little.)DialogueDarina: Počúvaj, Beáta, v poslednej dobe sa mi zdá, že sa ceny v obchodoch úplne zbláznili.Beáta: Neboj sa, nie si v tom sama. Včera som v Lidli nechala polovicu výplaty a pritom som tam šla len po mlieko a chlieb.Darina: Presne! A ešte ten šok pri pokladni, keď si myslíš, že to bude stáť pár eur, a zrazu ti suma vystrelí ako raketa na Mars.Beáta: Vieš čo je najhoršie? Že aj veci v akcii sú ešte stále drahé.Darina: A elektrina, to je ďalšia kapitola. Bojím sa variť dlhšie ako desať minút, aby mi neprišiel účet, pri ktorom skolabujem.Beáta: No hej. Aj ja sa snažím trochu usporiť.Darina: Vieš čo robím ja? Nakupujem podľa obchodných letákov. Cítim sa ako finančný stratég, len bez toho luxusného platu.Beáta: A ja som zase začala variť doma viac. Tie ceny v reštauráciách sú nehorázne.Darina: Tak, ale varenie doma má aj svoje výhody. Vieš, čo je v jedle, a keď sa dobre vydarí, máš dôvod na mini oslavu.Beáta: A keď sa nevydarí, aspoň sa na tom zasmejeme.Darina: Pravda! Lebo keď sa nad tým nezasmieš, tak už len plač ostáva. Ale my sme Slováci a humor je nám bližší ako plač.Timestamps00:33 Introduction to the episode02:25 About rising prices in Slovakia05:46 10 Tips for effective savings in the kitchen11:11 Slovak lesson15:39 Dialogue in Slovak17:33 Dialogue with the English translation21:15 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

V špeciálnom vydaní relácie Let's Talk Business sa tentoraz pozrieme na Slovensko očami tých, ktorí veľa cestujú, ochutnávajú a porovnávajú. Hostia Strýco Filip a Milan Bez Mapy hovoria o tom, prečo má Slovensko obrovský potenciál, no stále ho brzdia zlé cesty, slabá infraštruktúra a nedostatok odvahy robiť veci poriadne. Diskusia sa dotýka aj gastra, turizmu a mentalitu Slovákov, ktorí radi cestujú do sveta, ale vlastnú krajinu často podceňujú. Obaja hostia prinášajú vtipné, ale triezve postrehy z ciest po Slovensku aj zo zahraničia. Tento diel je výberom toho najlepšieho z rozhovorov o cestovaní, biznise a tom, ako sa dá aj z chaosu urobiť zážitok.Tento diel ti prináša nová Mazda 6e.

Měly to být první demokratické volby v poválečném Československu. Bohužel možnosti hlasování byly omezené. Voleb se v roce 1946 mohly zúčastnit pouze strany Národní fronty, nepočítalo se se vznikem opozice a hlasovat mohli převážně jen Češi a Slováci. Zcela zlikvidována byla pravicová část politického spektra. V Historii Plus rozebírají volby, na které Češi a Slováci čekali 11 let, historici Jaroslav Rokoský a Marek Syrný. (Repríza, premiéru jste mohli slyšet v roce 2022.)

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Maďari sú najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku – s dlhými dejinami, živou kultúrou a silným miestom v našej spoločnosti. Aké sú dnes ich výzvy, skúsenosti a vzťahy so Slovákmi? Diskutujú: Zuzana Kumanová a Michal Oláh so svojimi hosťami Voda Zsófia a Mózes Szabolcs​. Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Bývalý futbalový reprezentant Ján Ďurica má za sebou úspešnú kariéru, počas ktorej si zahral na Majstrovstvách sveta v Afrike aj na Majstrovstvách Európy vo Francúzsku. Koniec profesionálneho športového života však pre neho nebol jednoduchý. V relácii Ide o nás po prvýkrát otvorene prehovoril o strate identity, psychických pádoch aj o tom, ako v sebe našiel silu začať odznova a pomáhať iným. Napríklad najnovšie aj ako ambasádor kampane o.z. Divé maky Pomôžte talentom. Podcast sme nahrávali 9. októbra 2025. V rozhovore s bývalým futbalistom Jánom Ďuricom sa dozviete: - ako prežíval koniec profesionálnej kariéry a prečo hovorí o „páde úplne na dno“. - prečo mal pocit, že stratil samého seba a svoju identitu. - o najťažších momentoch, keď bojoval s psychikou a mal aj tie najčiernejšie myšlienky - ako vníma tlak verejnosti na výkony futbalistov - myslí si, že existuje dostatočná psychologická podpora v slovenskom športe - čo si myslí o neúčasti Dávida Hancka a Dominika Greifa na zápasoch v Severnom Írsku - prečo je pre neho reprezentácia cťou a nie prácou za peniaze - ego jednotlivca verzus tím v športe - ako mu skúsenosti z detstva, keď prespával na štadióne, pomohli prekonať najťažšie obdobie - prečo podporil rómskych chlapcov v projekte Pomôžte talentom - o tom, ako sa ako jediný Slovák v maďarskom tíme postavil za spoluhráčov a prečo je dôležité búrať predsudky. - ako vedie vlastnú dcéru a čo tvorí základy jeho výchovy - o jeho novej ceste mentora a kouča mladých športovcov - čo by dnes odkázal svojmu mladšiemu ja

durée : 00:15:32 - Journal de 8 h - La suspension de la réforme des retraites était une promesse du Premier ministre, Sébastien Lecornu, pour éviter la censure du PS. Mais depuis la Slovénie, le président de la République a semé le doute.

C dans l'air l'invitée du 21 octobre 2025 avec Isabelle Lasserre, correspondante diplomatique au Figaro, qui publie "Les Fantômes de Munich, l'Europe face aux défis du monde contemporain", aux éditions de l'Observatoire.Dans cet ouvrage, elle décrit une Europe engluée dans un monde de "Bisounours", incapable de comprendre le basculement du monde. L'Ukraine et le Proche-Orient, les deux grands conflits qui font rage aux portes de l'Europe, ont eu des effets stratégiques d'éviction sur la scène géopolitique, faisant glisser la planète vers une organisation organisation dominée par la force. La faible capacité de réaction des pays occidentaux a poussé sur la scène internationale des acteurs de plus en plus désinhibés vis-à-vis de l'emploi de la force, qui, contrairement à la diplomatie, produit des effets immédiats.Isabelle Lasserre, correspondante diplomatique au Figaro, est notre invitée. Dans un contexte où le président Donald Trump chercherait à convaincre Volodymyr Zelensky de faire des concessions territoriales, elle analysera avec nous le rôle que devraient jouer les Européens. "C'est à l'Ukraine de décider pour elle-même et son territoire et aux Européens de décider pour eux-mêmes et leur sécurité", a déclaré aujourd'hui le président Macron depuis Ljubjana, en Slovénie.

C dans l'air du 22 octobre 2025 : Retraites, impôts, santé : avis de tempêteAlors que les discussions sur le projet de budget 2026 ont débuté lundi en commission des Finances de l'Assemblée nationale et qu'une menace de censure du gouvernement plane, Emmanuel Macron est remonté au front sur la réforme des retraites, expliquant mardi depuis la Slovénie que le Premier ministre « a fait un choix pour apaiser le débat actuel » : celui de proposer le « décalage d'une échéance », celle « des 63 ans au 1er janvier 2027, qu'il a décalée au 1er janvier 2028, avec un financement par des économies ».« Ce n'est ni l'abrogation, ni la suspension, c'est un décalage », a-t-il souligné, semant le doute sur les intentions du gouvernement.La déclaration a d'ailleurs valu à Sébastien Lecornu une clarification, quelques heures plus tard, lors de la séance des questions au gouvernement. Interrogé successivement par les présidents de groupe du Rassemblement national (RN), Marine Le Pen, et Boris Vallaud, pour le Parti socialiste (PS), le Premier ministre a rappelé avoir bien annoncé la « suspension » tant du décalage de l'âge que de l'augmentation du nombre de trimestres de cotisation, sans laquelle la première mesure ne « serait rien ». Il a également indiqué qu'un Conseil des ministres serait réuni jeudi 23 octobre pour ajouter la suspension de la réforme des retraites au projet de budget de la Sécurité sociale, via une « lettre rectificative ». Une procédure visant à rassurer les socialistes. Car le gouvernement de Sébastien Lecornu ne doit sa survie qu'à la non-censure du Parti socialiste la semaine dernière... mais cela ne durera peut-être pas.Au lendemain du rejet de la taxe Zucman en commission des Finances de l'Assemblée nationale, le premier secrétaire du PS a mis en garde l'exécutif : « Si la copie n'est pas corrigée pour protéger les Français de ce qui est en train de se produire — le choix des milliardaires contre les gens ordinaires — nous serions amenés à avoir un jugement extrêmement sévère », a affirmé Olivier Faure sur RTL. « La censure, elle est possible à tout moment », a-t-il prévenu.Au grand dam de la gauche, la taxe Zucman, sur le patrimoine des ultra-riches, a été rejetée lundi soir. Le camp gouvernemental et le RN ont voté contre. Elle n'est toutefois pas définitivement abandonnée, car, comme toutes les autres mesures examinées cette semaine en commission, elle sera rediscutée à partir de vendredi dans l'hémicycle de l'Assemblée nationale, où les députés repartiront de la copie initiale du texte du gouvernement.La bataille budgétaire s'annonce rude, sur la question fiscale mais également sur celle du budget alloué à la Sécurité sociale. Le texte, marqué par une rigueur budgétaire inédite, prévoit un gel des prestations sociales et des retraites, la suspension promise de la réforme des retraites, et 7 milliards d'euros d'économies en santé.Un sujet qui est devenu, au fil des ans, prioritaire pour les Français. Ainsi, 88 % des Français interrogés par l'Ifop pour le baromètre de l'action sociale placent la santé en tête de leurs préoccupations. Éloignement, temps d'attente, offre de soins incomplète… 87 % du territoire est désormais classé en désert médical et 6 millions de Français n'ont pas de médecin traitant.Les maires tentent, à leur niveau, d'y remédier en créant des maisons de santé pour attirer des médecins. Nous avons rencontré l'un d'entre eux.LES EXPERTS :- Christophe BARBIER - Éditorialiste politique et conseiller de la rédaction de Franc-Tireur - Caroline MICHEL-AGUIRRE - Grand reporter au Nouvel Obs, autrice du livre Le grand détournement co-écrit avec Matthieu Aron est publié aux Allary Editions- Gaëlle MACKE - Directrice déléguée de la rédaction du magazine Challenges - Benjamin MOREL - Constitutionnaliste, maître de conférences en droit public à l'université Paris 2 Panthéon-Assas, auteur de "Le nouveau régime ou l'impossible parlementarisme", publié aux éditions Passés composés

durée : 00:15:32 - Journal de 8 h - La suspension de la réforme des retraites était une promesse du Premier ministre, Sébastien Lecornu, pour éviter la censure du PS. Mais depuis la Slovénie, le président de la République a semé le doute.

durée : 00:15:32 - Journal de 8 h - La suspension de la réforme des retraites était une promesse du Premier ministre, Sébastien Lecornu, pour éviter la censure du PS. Mais depuis la Slovénie, le président de la République a semé le doute.

C dans l'air du 21 octobre 2025 : Un président en prisonC'est une première pour un ancien président sous la Ve République. Nicolas Sarkozy a été incarcéré ce mardi 21 octobre à la prison de la Santé, dans le 14e arrondissement de Paris. L'ancien chef de l'Etat a été écroué près d'un mois après sa condamnation pour association de malfaiteurs dans le cadre de l'affaire du financement libyen de sa campagne présidentielle de 2007.Bien qu'il ait fait appel de cette condamnation, la peine – cinq ans d'emprisonnement assortie d'une exécution provisoire – l'a conduit en détention. Il a été placé dans une cellule du quartier d'isolement. Immédiatement après son incarcération, ses avocats ont déposé une demande de mise en liberté. Celle-ci sera examinée dans un délai d'environ un mois, a précisé son conseil, Me Christophe Ingrain.Quelques heures avant son incarcération, Nicolas Sarkozy a publié un message sur les réseaux sociaux : « Mais que le prix à payer aura été écrasant. » L'ex-chef de l'État a également reçu, ce matin, le soutien d'une centaine de fidèles, rassemblés près de son domicile. Parmi eux, son fils Louis Sarkozy, organisateur du rassemblement, le sénateur LR Roger Karoutchi, mais aucun des ténors du parti Les Républicains n'était présent : ni Bruno Retailleau, ni Laurent Wauquiez.Le ministre de la Justice, Gérald Darmanin, proche de Nicolas Sarkozy, a lui fait savoir, lundi, qu'il irait le « voir en prison ». Un choix qui fait vivement réagir les magistrats, à commencer par le premier d'entre eux. Le procureur général près la Cour de cassation a estimé ce lundi que la justice doit pouvoir travailler dans la sérénité, en particulier les juges de la cour d'appel de Paris, qui se pencheront dans les prochaines semaines sur la demande de mise en liberté de Nicolas Sarkozy et sur son procès en appel l'année prochaine. « Il y a un risque qu'une telle visite soit ressentie par les magistrats et perçue par l'opinion comme une sorte d'obstacle à cette sérénité recherchée. Il faut préserver de toute influence l'intervention des magistrats dans un dossier aussi sensible », a déclaré Rémy Heitz.Dans la foulée, Gérald Darmanin lui a répondu via un message publié sur X : « S'assurer de la sécurité d'un ancien président de la République en prison, fait sans précédent, n'atteint en rien à l'indépendance des magistrats, mais relève du devoir de vigilance du chef d'administration que je suis, responsable devant le Parlement selon l'article 20 de la Constitution », a-t-il écrit.Le président de la République, Emmanuel Macron, qui a reçu Nicolas Sarkozy vendredi dernier à l'Élysée, a jugé « légitime » le débat sur l'exécution provisoire, en marge d'un déplacement en Slovénie : « Parce que tout le monde souhaite qu'il puisse y avoir des voies d'appel et de recours. Mais c'est un débat qui doit être mené dans le calme et indépendamment des cas spécifiques pour que notre justice puisse se faire et puisse évoluer dans la sérénité qui convient », a-t-il expliqué.En France, 86 % des peines de deux ans de prison et plus sont mises à exécution immédiatement à l'audience.Alors, quelles sont les conditions de détention de Nicolas Sarkozy ? Combien de temps l'ex-président de la République peut-il rester en prison ? Faut-il ouvrir un débat sur l'exécution provisoire des peines ? Et quel avenir pour Les Républicains, fragilisés par cette affaire et traversés par de profondes divisions internes depuis des mois ?LES EXPERTS :- Ludovic VIGOGNE - Journaliste politique - La Tribune Dimanche - Audrey GOUTARD - Grand reporter - France Télévisions, spécialiste des faits de société- Vanessa SCHNEIDER - Grand reporter - Le Monde - Anne-Charlène BEZZINA - Constitutionnaliste et politologue - Maître de conférences en droit public - Université de Rouen et Sciences Po

durée : 00:19:56 - Journal de 18h - Une lettre rectificative a été envoyée au Conseil d'État pour l'incorporer au projet de loi de finances de la Sécurité sociale. Une précision faite par Sébastien Lecornu aux députés au moment même où Emmanuel Macron contestait le terme de "suspension" depuis la Slovénie.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová