Podcasts about slov

Športový fanúšik vidí na obrazovke predovšetkým výkony hráčov, no za každým veľkým prenosom sa skrýva obrovský boj o vysielacie práva, tvrdé vyjednávania a miliónové investície. O to viac fascinuje pohľad do zákulisia televízneho biznisu, ktorý určuje, čo a kde budeme v nasledujúcich rokoch sledovať. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! prijal pozvanie šéf televízie JOJ Šport Roman Neuschl.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil fungovanie trhu so športovými právami, pozadie získania historickej licencie na futbalové MS, ale aj dlhodobú stratégiu a budovanie športovej televízie od samotných základov.Získať vysielacie práva na najsledovanejší športový turnaj planéty nie je vôbec jednoduché a predchádzajú tomu mimoriadne náročné tendre. Roman Neuschl v diskusii neskrýval, že moderný televízny trh sa po pandémii zásadne zmenil a s ním aj prístup k nákupu prémiového obsahu. Sledovanie zápasov sa pre neho samotného už dávno spája s hlbšou analýzou, nielen s čistou fanúšikovskou vášňou.„Odkedy riadim JOJ Šport, tak hovorím, že nechodím sa pozerať na šport, ale chodím ho vnímať, aby som vedel, čo sa deje. Veľa športových prenosov pozerám tak, že mám otvorený Excel,“ opísal s úsmevom svoj pohľad na vec.Zároveň veľmi detailne zhodnotil obrovský logistický aj finančný skok, ktorý so sebou prinášajú tohtoročné majstrovstvá sveta v zámorí. Turnaj s rozšíreným počtom tímov a masívnou porciou 104 zápasov v rôznych časových pásmach je pre televíziu extrémnou výzvou. Preto prišlo k logickému kroku a strategickému spojeniu s verejnoprávnym vysielateľom, vďaka čomu slovenský divák nepríde o jediný duel.Vo podcaste nechýbalo ani rozprávanie o tom, prečo do podobných projektov nevstupujú len z krátkodobého hľadiska, ale s víziou presahujúcou aktuálne desaťročie. Televízia cielene získava práva na mládežnícke kategórie a menšie podujatia, aby postupne pomáhala vychovávať novú generáciu športovcov, ktorí by o pár rokov mohli žiariť na svetovej scéne.„Pokiaľ by sme to dnes robili tak, ako sa to robievalo v minulosti, že si kúpime iba to, kde sú Slováci, na tom vyťažíme ‚ryžu' a potom nám je jedno, ako to bude fungovať ďalej, tak by sme sa dostali do toho, že vytvoríme ďalšiu dieru,“ zhrnul šéf JOJ Športu ústrednú filozofiu ich dlhodobého televízneho projektu.Reč prišla aj na konkrétne tváre, ktoré budú počas turnaja dotvárať televízny zážitok v pozícii expertov. Šéf športovej stanice prezradil, že do štúdií si sadnú zvučné mená ako Marek Hamšík, Martin Škrtel či Juraj Kucka. Cieľom je priniesť divákom odborné postrehy priamo zvnútra kabíny a od ľudí, ktorí sú s moderným futbalom neustále v úzkom a každodennom kontakte.Roman Neuschl v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, ako veľmi by pomohlo, keby na turnaj postúpila slovenská reprezentácia, prečo by sa podľa neho mohlo zrodiť na aktuálnych MS množstvo nečakaných prekvapení a prečo si pri spomienke na majstrovstvá sveta aj tí najväčší televízni profíci takmer ihneď spomenú na speváčku Shakiru.

Le 14e épisode de la saison 5 (#94) de La Bande à D+, présenté par Nicolas Fréret, est une émission spéciale enregistrée en grande partie en Slovénie dans le cadre des championnats d'Europe de trail et de course en montagne, à Kamnik avec 22 membres de l'équipe de France.Distances+ a couvert l'intégralité de la compétition, soit 9 courses en 3 jours, en s'intéressant tout particulièrement aux performances exceptionnelles des Bleus.Sur le terrain, Chloé Rebaudo et Nicolas Fréret ont travaillé avec la collaboration de la chaîne de télévision 8 Mont-Blanc, qui assurait la retransmission en direct de ces championnats d'Europe dans les Alpes slovènes.Chaque jour, Distances+ a co-animé avec Fred Bousseau le grand débrief de ces championnats d'Europe, à savoir la montée sèche, le trail de 52 km et la montée-descente. Dans cette émission, vous allez revivre ces trois debriefs enregistrés à chaud en compagnie, au total, de 22 athlètes de l'équipe de France ou membre du staff des Bleus.L'équipe de France est repartie de Slovénie avec 17 médailles, dont 8 en or, 5 en argent et 4 en bronze et a terminé première nation devant la Suisse et l'Allemagne.Retrouvez les grands moments des championnats d'Europe en vidéo sur le compte Instagram de Distances+.Également au sommaire :

Športový fanúšik vidí na obrazovke predovšetkým výkony hráčov, no za každým veľkým prenosom sa skrýva obrovský boj o vysielacie práva, tvrdé vyjednávania a miliónové investície. O to viac fascinuje pohľad do zákulisia televízneho biznisu, ktorý určuje, čo a kde budeme v nasledujúcich rokoch sledovať. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! prijal pozvanie šéf televízie JOJ Šport Roman Neuschl.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil fungovanie trhu so športovými právami, pozadie získania historickej licencie na futbalové MS, ale aj dlhodobú stratégiu a budovanie športovej televízie od samotných základov.Získať vysielacie práva na najsledovanejší športový turnaj planéty nie je vôbec jednoduché a predchádzajú tomu mimoriadne náročné tendre. Roman Neuschl v diskusii neskrýval, že moderný televízny trh sa po pandémii zásadne zmenil a s ním aj prístup k nákupu prémiového obsahu. Sledovanie zápasov sa pre neho samotného už dávno spája s hlbšou analýzou, nielen s čistou fanúšikovskou vášňou.„Odkedy riadim JOJ Šport, tak hovorím, že nechodím sa pozerať na šport, ale chodím ho vnímať, aby som vedel, čo sa deje. Veľa športových prenosov pozerám tak, že mám otvorený Excel,“ opísal s úsmevom svoj pohľad na vec.Zároveň veľmi detailne zhodnotil obrovský logistický aj finančný skok, ktorý so sebou prinášajú tohtoročné majstrovstvá sveta v zámorí. Turnaj s rozšíreným počtom tímov a masívnou porciou 104 zápasov v rôznych časových pásmach je pre televíziu extrémnou výzvou. Preto prišlo k logickému kroku a strategickému spojeniu s verejnoprávnym vysielateľom, vďaka čomu slovenský divák nepríde o jediný duel.Vo podcaste nechýbalo ani rozprávanie o tom, prečo do podobných projektov nevstupujú len z krátkodobého hľadiska, ale s víziou presahujúcou aktuálne desaťročie. Televízia cielene získava práva na mládežnícke kategórie a menšie podujatia, aby postupne pomáhala vychovávať novú generáciu športovcov, ktorí by o pár rokov mohli žiariť na svetovej scéne.„Pokiaľ by sme to dnes robili tak, ako sa to robievalo v minulosti, že si kúpime iba to, kde sú Slováci, na tom vyťažíme ‚ryžu' a potom nám je jedno, ako to bude fungovať ďalej, tak by sme sa dostali do toho, že vytvoríme ďalšiu dieru,“ zhrnul šéf JOJ Športu ústrednú filozofiu ich dlhodobého televízneho projektu.Reč prišla aj na konkrétne tváre, ktoré budú počas turnaja dotvárať televízny zážitok v pozícii expertov. Šéf športovej stanice prezradil, že do štúdií si sadnú zvučné mená ako Marek Hamšík, Martin Škrtel či Juraj Kucka. Cieľom je priniesť divákom odborné postrehy priamo zvnútra kabíny a od ľudí, ktorí sú s moderným futbalom neustále v úzkom a každodennom kontakte.Roman Neuschl v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, ako veľmi by pomohlo, keby na turnaj postúpila slovenská reprezentácia, prečo by sa podľa neho mohlo zrodiť na aktuálnych MS množstvo nečakaných prekvapení a prečo si pri spomienke na majstrovstvá sveta aj tí najväčší televízni profíci takmer ihneď spomenú na speváčku Shakiru.

Slováci na Novom Zélande: Adriána Múdra Filková, chemická inžinierka; žila v Škótku, teraz na Novom Zélande; v Aucklende organizuje kurzy pečenia, na ktorých prepája vedu a gastronómiu spôsobom, ktorý zaujíma širokú verejnosť; založila svoju značku „Sladká alchýmia“ - tradičnú slovenskú cukráreń, čo je na Novom Zélande novinka; Slováci v Chorvátsku: Pozvánka do Markovca- rozhovor s Brankou Baksou; Hudobná novinka: Beáta Dubasová

ozhovor s Milanom Policianom, spolumajiteľom firmy TJ Legal - https://tj-legal.com/ ktorý na základe vlastných skúseností z Nemecka pomáha Slovákom zorientovať sa v komplikovaných zahraničných zákonoch. Vysvetľuje, ako môžu zamestnanci, živnostníci či kamionisti získať od cudzích úradov tisíce eur na vrátených daniach a prídavkoch, a na čo si dať pozor, aby nedostali likvidačné pokuty. O čom bolo video: Príbeh šéfa firmy: Milan Polician začal v Nemecku makať rukami od nuly. Nevedel dobre jazyk, no vypracoval sa na manažéra a po 12 rokoch sa vrátil domov. Ako vyrástla TJ Legal: Firmu založili dvaja kamoši zo strednej školy u seba v obývačke. Dnes majú 65 zamestnancov a pomáhajú ľuďom v rôznych krajinách. Slováci zbytočne prichádzajú o peniaze: Mnoho ľudí prerába na daniach a prídavkoch len preto, že nepoznajú zákony. Peniaze späť aj pre obyčajných robotníkov: V Nemecku či Rakúsku vám štát vráti peniaze za cestu do práce, ubytovanie, stravu alebo montérky. Netreba na to živnosť, no musíte o to sami požiadať. Prípad z praxe: Jeden klient kvôli chybám úradom doplácal. Keď mu v TJ Legal prerobili papiere, štát mu spätne vyplatil 27 000 €. Veľké riziko pre živnostníkov: Ak robíte na jednom mieste v zahraničí viac ako rok, zahraničný daňový úrad si na vás posvieti. Môžu vám spätne napariť obrovské dane a pokuty. Pasca na kamionistov: Vodiči kamiónov často dostávajú menšie diéty, než na aké majú právo. Rada na záver: Ak chcete úspešne podnikať a nezblázniť sa z toho, musíte mať poriadok v hlave. Milan Polician: Web: https://tj-legal.com/ Linkedin: https://www.linkedin.com/in/milan-pol... Stanislav Ličko: Linkedin: / stanislav-li%c4%8dko-95a806121 Instagram: / stanislavlicko Facebook: / stanislavlickopodcast Chcete byť hosťom v mojom podcaste a budovať svoju značku, autoritu a získavať povedomie a nových klientov? Pozrite si možnosti na: https://www.vzdymasnavyber.sk/podcast/ alebo napíšte na podcast@vzdymasnavyber.sk a spojíme sa ohľadne možností spolupráce. Najnovšia kniha Mapa k bohatstvu, ako vybudovať slobodný a bohatý život objednajte s poštovným zdarma tu: https://stanislavlicko.com/ Prinášam rozhovory so zaujímavými hosťami, ktorí majú cenné skúsenosti a viem, že vás to inšpiruje. Nezabudnite dať Odber a zapnúť Upozornenia.

Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny licenčný režim MiCA, USA za Trumpa otvorili dvere kryptu dokorán. Päťsto firiem sa zmenilo na šesť licencovaných. To je v skratke to, čo európska regulácia kryptomien MiCA urobila so slovenským kryptotrhom od začiatku tohto roka. „Investujte maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť, upozorňuje Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie z oddelenia kryptoaktív a inovácií Národnej banky Slovenska. V rozhovore viac o tom, že s kryptoaktívami má priamu skúsenosť viac ako desať percent dospelých Slovákov a vysvetľuje podrobnosti, čo prináša európska regulácia na domáci finančný trh. Napríklad Poľsko dodnes nemá schválený implementačný zákon a tamojší podnikatelia žiadajú o licencie v iných členských štátoch, vrátane Slovenska. Ponúka aj širší pohľad na vývoj kryptoaktív vo svete a čo nová éra prináša v praxi. Podrobnosti si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=fIm2f93UnQU&t=43s

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 62 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Láska jsou malé, drobné, konkrétní skutky,“ říká kněz Marek Orko Vácha na živém natáčení podcastu Čestmír Live, kde se spolu s herečkou Marthou Issovou potkal před publikem v rozhovoru o tom, jak hledat radost ne ve velkých gestech, ale v obyčejných chvílích, slovech a rozhodnutích, která děláme každý den. Issová mluví o odpoledni s dcerou, při kterém si uvědomila, jak je vděčná za to, že může zažívat takovýhle věci, i o tom, že rodičovství je pro ni zdroj obrovské vděčnosti i bolesti. Právě děti ji podle jejích slov přivedly k tomu, aby se na chvíli zastavila. „Byla bych velice nerada, kdyby mi to jen tak proteklo mezi prsty,“ říká o společných chvílích, které chtěla opravdu prožít. A dodává, že někdy člověk potřebuje „ticho a klid“, aby se mohl ponořit do sebe nebo jen poslouchat, kam ho život vede. Vácha na to navazuje úvahou o kontemplaci jako schopnosti vidět obyčejné věci tak, že před nimi člověk „padá do extáze“. I proto podle něj záleží na tom, co říkáme druhým i sami sobě. Slova podle něj nejenom informují, ale taky performují a když člověk u druhého pojmenuje dobrou vlastnost, může ho tím „rozsvítit“. Stejně důležité je podle něj hlídat si, „co si fasujeme do hlavy“ - zvlášť v době válek, zahlcení, sociálních sítí a nenávistných komentářů. „Radost není emoce, to je defaultní tovární nastavení člověka,“ říká a varuje před závistí, křivdami i myšlenkami, které člověka stahují dolů. Issová přiznává, že komentáře dřív četla, ale přestala, protože jí nedělaly dobře. „Došla jsem k tomu, že to není obraz můj, ale obraz toho člověka, který to píše,“ říká. Stejná zkušenost ji vede i k opatrnějšímu přemýšlení o vlastním veřejném hlasu. V rozhovoru se vrací k době Přemluv bábu i k tomu, proč dnes necítí stejnou potřebu někam si stoupnout a něco říkat. „Teď momentálně tuhle potřebu nějak nemám,“ říká, přestože dění ve společnosti podle svých slov obrovsky prožívá. „Miluju to tady a přeju si, aby ta země byla na dobrý cestě,“ říká. Vácha k tomu přidává otázku, co bychom chtěli zanechat jako svoje závěrečné poselství, kdybychom měli možnost napsat ho dětem nebo vnoučatům. A když přijde řeč na odpočinek, obrací běžnou představu naruby. „Nežiju proto, abych pracoval, ale pracuju proto, abych žil,“ říká. Proč je podle Váchy odpuštění jako otočit kohoutkem? Proč Issová raději naslouchá, než aby znovu veřejně burcovala? A jak se dá v dnešním světě chránit radost, aniž by člověk před realitou zavíral oči? Poslechněte si celý rozhovor.

1. Čo presne znamená, že viac mladých môže dostať až 90-percentnú hypotéku 2. Superpočítač Perun sa najviac využíva v materiálovej chémii. Vedci oň musia súťažiť 3. Dovolenku mimo domova si odopiera 30 percent Slovákov 4. Dáta, ktoré ukázali slabší rast eurozóny, skreslila írska anomália

Špecializovaná AI na vyhľadávanie chýb v programoch je podľa expertov natoľko výkonná, že v rukách útočníkov by mohla napáchať mimoriadne škody.Zabudnite na AI chatbotov či dokonca programovacích agentov. Na scénu nastupuje nová kategória umelej inteligencie – technológia taká nebezpečná, že firma, ktorá za ňou stojí, robí všetko preto, aby sa k verejnosť vôbec nedostala.Reč je o široko medializovanom modeli Claude Mythos od spoločnosti Anthropic. Vývojári ho navrhli s jasným cieľom: analyzovať milióny riadkov zdrojového kódu a nachádzať v ňom kritické zraniteľnosti, ktoré ľudskí kontrolóri – ale aj útočníci – prehliadali celé roky. A výsledok predčil očakávania.Aby sa nástroj nedostal do nepovolaných rúk, Anthropic prístup k nemu poskytol len úzkemu okruhu vybraných technologických firiem, a i to len v obmedzenom režime a za prísnych bezpečnostných podmienok.V tomto programe je aj spoločnosť Fortinet. Jej vybraní inžinieri sú jedni z prvých expertov, ktorí s touto prelomovou technológiou pracujú v praxi. Peter Kočík a Juraj Belko z Fortinetu redakcii Živé.sk prezradili, ako sa ich kolegom pracuje s najobávanejšou umelou inteligenciou dneška.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Fortinet.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Prečo Claude Mythos dostal nálepku superzbrane.Ako prebieha utajovaný program, do ktorého majú prístup len vybraní jednotlivci.Že nával aktualizácií od Apple či Microsoftu súvisí práve s touto technológiou.Čo je „mitigačné okno“ a prečo experti varujú pred príchodom novej vlny kyberútokov.Ako chrániť software v továrňach, kde systémy nemožno len tak aktualizovať.Prečo slovenské firmy ignorujú opravy aj tri roky a prečo je to v ére autonómnej AI likvidačné.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

CE PODCAST EST PRÉSENTÉ PAR CIMALP, une marque française qui développe des équipements de montagne, de trail, de randonnée ou encore d'alpinisme (plus d'infos ci-dessous

Budúcnosť slovenských diaľnic je elektrická, no biznis v pozadí nabíjacích staníc so sebou nesie obrovské výzvy. Prečo sa ľudia stále boja elektromobility a dá sa reálne prejsť trasa Bratislava - Vranov nad Topľou bez zbytočného stresu z nabíjania?V novej epizóde Let's Talk Business sa moderátor Adam Šipoš rozprával s Michalom Čaplákom. Spoločne sa pozreli na to, koľko stojí vybudovanie infraštruktúry pre elektromobily, ako inteligentný softvér prerozdeľuje výkon medzi nabíjačkami a prečo sú Slováci v tejto oblasti nečakane veľkí vizionári. Elektromobil musíte zažiť na vlastnej koži. Sme pripravení na kompletnú zmenu mobility, alebo nás čaká ešte dlhá cesta? Dozviete sa v rozhovore!

Priatelia! V tejto epizóde sme privítali Martina Hatalu, s ktorým sme sa porozprávali aj o jeho debutovom stand-up špeciáli.O čom svedčí vysvetľovanie vtipu? Akú cestovateľskú mapu by mal dostať Gulo? Čo skúsil Haťo vynechať vo svojom špeciáli? Toto a mnoho ďalšieho sa dozviete v našom podcaste.Akú vetu o Samovi Trnkovi ste ešte nepočuli, aký je stav vašej body battery, či čo je váš tréning profesionality, nám posielajte na podhumorom@gmail.com 20 000 míľ pod humorom naživo (11. 9. Košice)https://kespolu.rezervace.online/sk/terms Raz ten Slovák odídehttps://silnereci.sk/Gulikspecial Comedy slovníkhttp://downloads.bbc.co.uk/learning/comedyclassroom/Secondary_Glossary.pdf Lístky na naše vystúpenia https://silnereci.sk/vystupenia Geekfellazhttps://open.spotify.com/show/0FcuMBjnCWgSojjhbH1hsl?si=1cxAWZQKTY2TcJNrKDbZ3A Nate Bargatze | This Past Weekend w/ Theo Von #660https://youtu.be/xQ2UheBJgME?is=wQwa1kQJRd0PFYWK

Letní teploty přináší některým lidem problémy s varixy. Markéta Kopčilová v této epizodě podcastu připomíná, jak závažný problém to je a jak pečovat o první křečové žíly preventivně už na počátku problému. 

Poslechněte si zamyšlení Markéty Hejkalové o změně významu některých slov v čase.

Poznáš rozdiel medzi borrow a lend?Alebo medzi bring a take, hear a listen, či look, see a watch?Všetky tieto slová sú jednoduché.Väčšina študentov ich pozná.Problém vzniká až vtedy, keď ich treba použiť v reálnej vete.V tejto epizóde sa pozrieme na 5 skupín slov, ktoré si študenti angličtiny často mýlia — nie preto, že by boli komplikované, ale preto, že pri nich nestačí poznať slovenský preklad.V epizóde sa dozvieš:✔️ kto borrows a kto lends✔️ prečo raz použijeme bring a inokedy take✔️ ktoré spojenia patria k make a ktoré k do✔️ rozdiel medzi hear a listen✔️ kedy použiť look, see alebo watchVšetko si ukážeme na prirodzených príkladoch, slovenských prekladoch a situáciách z bežného života.Cieľom nie je naučiť sa ďalšie pravidlá naspamäť.Cieľom je pochopiť, z akej perspektívy angličtina danú situáciu opisuje.

Slováci v USA: Diana Egenberg, módna dizajnérka, žije medzi New Yorkom a New Orleans; Oblečenie vníma ako médium, ktoré dokáže sprostredkovať spoločenské postoje, politické názory, ale aj ekologickú výpoveď; Slováci vo Švajčiarsku: Jakub Mačina patrí k uznávaným odborníkom v oblasti informatiky; po absolvovaní štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odišiel do švajčiarskeho Zurichu, kde už niekoľko rokov pôsobí na prestížnej technickej univerzite známej pod skratkou ETH; v tamojšom Centre pre umelú inteligenciu sa zaoberá jej využívaním vo vzdelávaní; Sováci v Srbsku: Spomienka na Andreja Hadíka, maršála Márie Terézie; za odmenu dostal panstvo vo Futogu, obci na severe Srbska, kde žijú Slováci aj v súčasnosti; jeho život pripomínajú vo Futogu relikvie v kostole, ale aj jeho kaštieľ v ktorom sa nachádza stredná poľnohodpodárska škola;

První dva české mučedníky komunistického režimu čeká tento víkend blahořečení. Na Slovensku už jich mají pět, mezi nimi třeba Titus Zeman, Zdenka Schelingová nebo Ján Havlík. „Ztělesňuje nejhlubší a nejvážnější charisma Slovenska, a to je ochota trpět za hodnoty,“ charakterizuje Havlíka bývalý křesťanský aktivista František Mikloško. Nejvíc novodobých mučedníků se na Slovensku podařilo blahořečit za papeže Jana Pavla II. Jak proces probíhá? Poslechněte si reportáž.

Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.See omnystudio.com/listener for privacy information.

První dva české mučedníky komunistického režimu čeká tento víkend blahořečení. Na Slovensku už jich mají pět, mezi nimi třeba Titus Zeman, Zdenka Schelingová nebo Ján Havlík. „Ztělesňuje nejhlubší a nejvážnější charisma Slovenska, a to je ochota trpět za hodnoty,“ charakterizuje Havlíka bývalý křesťanský aktivista František Mikloško. Nejvíc novodobých mučedníků se na Slovensku podařilo blahořečit za papeže Jana Pavla II. Jak proces probíhá? Poslechněte si reportáž.Všechny díly podcastu Seriál Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Čo ukázala kauza Fórum o komunikácii Progresívcov? Aké ďalšie chyby robí opozícia v tejto oblasti? Komunikujú premiéri Fico a Babiš lepšie? Sú lož, populizmus a nízkosť predajnejšie? Čo musia demokraticky orientovaní lídri zmeniť? Hosť: Róbert Slovák, exprezident Klubu reklamných agentúr SR, iniciátor Výzvy k ľudskosti

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Zakladateľ Finax Juraj Hrbatý hovorí o investovaní často ako o nástroji pokoja. Nie náhodou firma používa slogan „Invest and Relax“. V rozhovore pre podcast „Prečo práve oni?“ však nehovoril len o financiách, ale aj o rakovine, hodnotách, rodine či potrebe meniť podnikateľské prostredie na Slovensku. Finax vznikol s cieľom sprístupniť investovanie aj ľuďom, ktorí sa vo financiách neorientujú. Podľa Hrbatého nemusí byť investovanie komplikované ani určené len pre bohatých klientov.„Chceme ľuďom ukázať, že investovanie môže byť bežnou súčasťou života,“ hovorí. Klienti podľa neho prejdú jednoduchým dotazníkom, na základe ktorého firma nastaví vhodnú investičnú stratégiu a následne sa o portfólio stará automaticky.Dnes Finax spravuje približne 1,6 miliardy eur a má viac ako 100-tisíc klientov. Pôsobí nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku, Chorvátsku či Nemecku.Finax sa dlhodobo venuje aj finančnému vzdelávaniu. Hrbatý s kolegami napísal knihu „Koľko stojí vaše šťastie?“, ktorá sa snaží meniť pohľad ľudí na peniaze.Podľa neho totiž peniaze samy o sebe šťastie neprinášajú, no dokážu výrazne znížiť stres a priniesť väčší pokoj do života. „Peniaze sú podľa štatistík jeden z najväčších stresorov v živote ľudí,“ hovorí.Za dôležitejšie než luxus považuje možnosť mať čas na rodinu a pokoj. Jednou z tém, ktorú Hrbatý dlhodobo otvára, je slabá finančná gramotnosť na Slovensku. Finax preto pripravuje aj učebnice finančnej gramotnosti pre školy, hoci priznáva, že projekt napreduje pomalšie, než očakával.Zároveň upozorňuje, že Slovensku chýba rozvinutý kapitálový trh a domáce firmy, do ktorých by mohli Slováci investovať.„Naši klienti by chceli investovať aj do slovenských firiem. To potom vytvára pracovné miesta a kvalitnú budúcnosť pre ich deti,“ hovorí.Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  ⁠⁠spoločnosť EY⁠⁠. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  ⁠⁠tomto odkaze⁠⁠. 

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Slováci v Austrálii: Ekonóm Martin Berka - pôsobil na univerzitách v Kanade a Novom Zélande; v súčasnosti pôsobí na Obchodnej fakulte Griffithskej univerzity v austrálskom Brisbane, kde aj žije; Hudobné momentky: Štefan Krasňanský už viac ako dvadsať rokov vyváža slovenskú hudbu do Veľkej Británie; 19. septembra 2026 organizuje v Londýne už rekordný, pätnásty koncert skupiny IMT Smile;

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Cestovanie je privilégium, nie samozrejmosť. Milan Bardún reálne hovorí o očkovaní, geopolitike aj exotike.Kedysi o tom sníval, no dnes si užíva životný štýl, ktorý inšpiruje statisíce Slovákov. Milan Bardún, alias Milan Bez Mapy, dokazuje, že ak chcete vidieť svet, nepotrebujete vyhrať v lotérii, ale treba vedieť, ako na to. Zároveň búra mýty o drahom cestovaní aj strach z neznáma.

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 54 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Neumím moc hovořit ve frázích,“ říká spisovatelka a moderátorka Halina Pawlowská, když mluví o tom, proč se z jejích bonmotů, knih, časopisů i televizních pořadů stal fenomén, který lidem zůstává v hlavě i po letech. Sama říká, že v jejích textech není „vata“, protože se k věcem dostává přes příhody, názor a pointu. A právě pointy podle ní stály i za slavnými radami z Banánových rybiček. „Nejtěžší v té radě je si říct ideově, co chci říct. A pak už hledám slova,“ vysvětluje. V rozhovoru se vrací k začátkům, k FAMU, k televizi i k tomu, že věci v jejím životě podle ní často vznikaly přirozeně. „Mě nic nehnalo,“ říká. „Dost mi to všechno šlo,“ dodává se smíchem, když mluví o práci, která se postupně rozrostla do 42 knih, televize, rozhlasu i časopisů. Mluví ale i o dětství, ve kterém ji matka nikdy nechválila. „Ona mě vždycky kritizovala a pochybovala o mě,“ říká Pawlowská a dodává, že doma se vlastně nechválí dodnes. Silně do rozhovoru vstupuje i její ukrajinská rodinná historie. „U nás byla hlavní téma svoboda Ukrajiny,“ říká a popisuje, že otec v Rusku vždy viděl obrovské nebezpečí. Když dnes slyší, jak část společnosti mluví o Ukrajincích, bolí ji to. „Někdy se stydím za to, co slyším,“ říká. Pawlowská mluví také o vážných zdravotních problémech, po kterých si musela připomenout, že má zvládnout žít. Popisuje, jak měla plicní kolaps a od té doby si život víc dávkuje, i když přiznává, že pořád nerada říká ne. „Teď je to pomaloučku, polehoučku,“ shrnuje svůj současný režim. Do rozhovoru ale výrazně vstupuje i smrt. Pawlowská říká, že v životě viděla tři své blízké lidi umírat - rodiče a manžela. Otec zemřel doma, manžel také, s maminkou byla hospitalizovaná na pokoji v nemocnici. „Byla jsem překvapená z toho, jak je ta smrt jednoduchá,“ říká. I proto dnes má ze samoty a umírání obavy. Na otázku, jestli vztah s manželem vydržel díky práci, ale odpovídá jednoduše: „Já myslím, že jsme spolu vydrželi, protože to byla láska.“ A mluví také o sexismu, který dřív neuměla pojmenovat. „Sundejte si kabát, ať vidíme, jaký máte talent,“ cituje větu, která se jí zaryla do paměti a dodává, že zpětně ji štve, co všechno musela vydržet. Přesto se i z bolestných situací často staly příběhy. „Potom jsem z toho většinou napsala nějakou povídku,“ říká. Proč se Halina Pawlowská bojí samoty víc než popularity? Jak se z ponížení, strachu a smutku stává humor? Co jí nemoc změnila v pohledu na život a proč by dnes byla podle svých slov mnohem větší feministka? Poslechněte si celý rozhovor.

Vlasto Čepo ako tretí Slovák v UFC, ženský Zápas storočia v Oktagone či návraty Conora McGregora a Karlosa Vémolu. Aj to sú témy najnovšieho Staredownu na ŠPORT.sk s krstným otcom slovenského MMA Iljom Škondričom a bývalým šampiónom Oktagonu Ronaldom Paradeiserom.Témy diskusieKedy a proti komu sa vráti do klietky Vémola?Nemal už McGregor zostať radšej na dôchodku?Čo čakať od jeho návratu?Ako sa Vlasto Čepo dostal do UFC?Má tam šancu atakovať top 15?Szabová ako jasná favoritka ženského Zápasu storočia?Aké ťažké výzvy čakajú Paradeisera, Pukača a Budaya?

Na Slovensku stále prežíva mýtus, že investovanie nie je pre každého. No kým my váhame, naše úspory strácajú hodnotu.Matej Darovec, vedúci oddelenia akvizícií a depozitných produktov fyzických osôb v Tatra banke, nám v podcaste porozprával viac nielen o investovaní, ale aj o tom, ako sa z každého Slováka môže stať sebavedomý investor.

Dnešným hosťom relácie Zo zákulisia politiky bol opäť hlavný analytik SCIO Martin Klus. Hovorili sme spoločne o prieskume, ktorý sme si dali vypracovať a pýtali sme sa na dve témy, ktoré polarizujú spoločnosť - rušenie voľby poštou zo zahraničia a navozenie migrantov na slovenské hranice pred voľbami v roku 2023.Ktorí voliči najmenej dôverujú výroku o navození migrantov Viktorom Orbánom na Slovensko? Ovplyvnili podľa Slovákov Maďari slovenské parlamentné voľby? Bude opäť migrácia volebnou témou? Je témou aj stavanie plotov na hraniciach po vzore Donalda Trumpa? Je voľba poštou zo zahraničia nedostatočne tajná? Sú Slováci za jej zrušenie. Toto všetko a omnoho viac sa už dozvieš v epizóde s Martinom Klusom.

Slováci čoraz viac investujú cez aplikácie a sociálne siete. Podľa Františka Michalovicha z ARTS Asset Management však mnohí podceňujú riziko a nie sú pripravení na väčší prepad trhov Slováci stále prechádzajú „investičnou evolúciou“. Pribúda síce počet ľudí, ktorí investujú samostatne cez mobilné aplikácie či online platformy, no často im chýbajú základné skúsenosti aj pochopenie rizika. „Sme v období, keď si veľa ľudí myslí, že investovaniu už rozumejú, pretože trhy dlhodobo rastú. Skutočný problém nastane až vtedy, keď príde dlhší prepad a investor uvidí na účte mínus tridsať alebo mínus päťdesiat percent,“ hovorí František Michalovich, Head of Sales pre Česko a Slovensko zo spoločnosti ARTS Asset Management. Podľa neho mladšia generácia investorov nezažila skutočnú finančnú krízu na vlastných peniazoch. Výkyvy posledných rokov sa síce prejavili nervozitou na trhoch, no poklesy boli krátkodobé a nasledovalo rýchle zotavenie. Aj preto sú investori ochotnejší podstupovať vyššie riziko, najmä v technologických akciách či kryptomenách. Mnohí investori robia chybu už pri samotnom nastavení portfólia. „Ľudia si myslia, že investujú do široko diverzifikovaného indexu, no v skutočnosti dávajú veľkú časť peňazí do jedného sektora. To už nie je diverzifikácia, ale koncentrované riziko,“ upozorňuje F. Michalovich. Za najväčší problém považuje absenciu finančných rezerv. Mnohí podľa neho preskakujú základnú finančnú gramotnosť a okamžite vstupujú do rizikových investícií. „Rezerva je štartovacia pozícia. Bez nej by človek ani nemal začať investovať. Keď príde nečakaný výdavok alebo strata práce, investor je nútený vyberať peniaze v nevhodnom čase.“ Kritický je aj voči ilúzii jednoduchého a rýchleho zbohatnutia, ktorú podporujú sociálne siete. Podľa neho mnohí nfluenceri často ponúkajú univerzálne návody bez ohľadu na individuálnu situáciu investorov. „Každý má inú toleranciu rizika, iný horizont a inú sumu peňazí. To, čo funguje jednému človeku, nemusí fungovať druhému.“ Za dôležitý faktor považuje aj reguláciu finančného trhu. Investor by si podľa neho mal vždy overiť, či platforma alebo produkt podlieha dohľadu regulátora. „Ak mi niekto sľubuje garantované výnosy alebo neprimerane vysoké zhodnotenie, je to veľký varovný signál.“ F. Michalovich zároveň tvrdí, že Slováci často prechádzajú z jedného extrému do druhého. Na jednej strane držia úspory iba na účtoch, na druhej strane investujú všetko do kryptomien alebo špekulatívnych titulov. Inšpiráciu vidí v Rakúsku, kde sú investori konzervatívnejší a investujú dlhodobo. „Rakúšanovi stačí päť či šesť percent ročne, pretože investuje pokojne šesťdesiat rokov. U nás sa za dlhodobého investora považuje človek, ktorý investuje dvadsať rokov. Potom prirodzene rastie tlak na rýchle a rizikové výnosy,“ vysvetľuje. Viac sa dozviete v podcaste.

„Strašenie islamom slúži politikom na zakrytie problémov“, tvrdí arabista Attila Kováč. Politici podľa neho zneužívajú predsudky a stereotypy voči moslimskej komunite, hoci ide o jednu z najmenších menšín v krajine. Zdôrazňuje, že nenávisť voči neznámemu pramení z nedostatku osobnej skúsenosti a slúži ako populistický nástroj na odpútanie pozornosti od reálnych spoločenských problémov.Z témy prísnej registrácie cirkví sa na Slovensku opäť stal strašiak mešitami. Rezonuje tu téma islamu, hoci moslimská komunita u nás patrí medzi najmenšie v Európe.Ombudsman napadol na Ústavnom súde podmienku 50-tisíc veriacich potrebných na registráciu novej cirkvi a časť politikov okamžite začala hovoriť o hrozbe islamizácie či výstavby mešít.Naviac, samotný ombudsman sa stal terčom nevyberaných útokov, pre ktoré požiadal o policajnú ochranu a aj svoj úrad musel zatvoriť pred verejnosťou.Sú obavy z islamizácie Slovenska založené na realite, alebo skôr na predstavách a stereotypoch? Prečo sa práve islam stal v slovenskej politike takým silným symbolom, hoci väčšina Slovákov osobne žiadneho moslima nepozná?O islame, moslimoch, strachu z neznámeho aj o tom, čo táto debata vypovedá o nás samých, sa budeme rozprávať s arabistom Attilom Kovácsom.Podcast Jaroslav Barborák.

„Strašenie islamom slúži politikom na zakrytie problémov“, tvrdí arabista Attila Kováč. Politici podľa neho zneužívajú predsudky a stereotypy voči moslimskej komunite, hoci ide o jednu z najmenších menšín v krajine. Zdôrazňuje, že nenávisť voči neznámemu pramení z nedostatku osobnej skúsenosti a slúži ako populistický nástroj na odpútanie pozornosti od reálnych spoločenských problémov.Z témy prísnej registrácie cirkví sa na Slovensku opäť stal strašiak mešitami. Rezonuje tu téma islamu, hoci moslimská komunita u nás patrí medzi najmenšie v Európe.Ombudsman napadol na Ústavnom súde podmienku 50-tisíc veriacich potrebných na registráciu novej cirkvi a časť politikov okamžite začala hovoriť o hrozbe islamizácie či výstavby mešít.Naviac, samotný ombudsman sa stal terčom nevyberaných útokov, pre ktoré požiadal o policajnú ochranu a aj svoj úrad musel zatvoriť pred verejnosťou.Sú obavy z islamizácie Slovenska založené na realite, alebo skôr na predstavách a stereotypoch? Prečo sa práve islam stal v slovenskej politike takým silným symbolom, hoci väčšina Slovákov osobne žiadneho moslima nepozná?O islame, moslimoch, strachu z neznámeho aj o tom, čo táto debata vypovedá o nás samých, sa budeme rozprávať s arabistom Attilom Kovácsom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

durée : 00:03:05 - Debout la Terre - par : Camille Crosnier - Alors qu'une statue était inaugurée samedi 23 mai pour les 30 ans de la première introduction d'ours slovènes dans les Pyrénées, l'avenir des plantigrades n'est pas assuré, entre contestation toujours vive des éleveurs et problèmes de consanguinité. Vous aimez ce podcast ? Pour écouter tous les épisodes sans limite, rendez-vous sur Radio France

„Pro Čínu je ztráta území nepřijatelná, nepochopitelná. To můžeme vždycky testovat na rozpadu Československa – oni to úplně nechápou. Představují si občanskou válku, jakousi prohru země, která přišla o území, a teď si s tím neví rady, jak to tedy je, že si Slováci vzali třetinu a Češi dvě třetiny,“ říká sinolog Vít Vojta v rozhovoru pro pořad Kupředu do minulosti. 2. díl, 24.05.2026, www.RadioUniversum.cz

Prvé štyri zápasy, na konte 11 bodov a strata len jedného v zápase so Slovinskom. Slováci môžu byť na MS v hokeji mimoriadne spokojní, no pravá skúška prichádza až teraz. Doterajší aj budúci priebeh šampionátu prebrali v novej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista a expert televízie JOJ Šport Dominik Graňák.

1. Fico sa dopátral k číslam, podľa ktorých sa Slováci majú dobre 2. Vláda zaviedla firmám tvrdé pokuty, teraz ich ide zjemňovať 3. Nvidia zdvojnásobila tržby, novou geopolitickou zbraňou je volfrám 4. Z vykurovania spoločných priestorov vznikol právny rébus

Verejnoprávne médiá sú na Slovensku bité všetkými vládami. V Česku sa ich nezávislosť doteraz podarilo ubrániť. To je vysvetlenie, prečo sú u susedov protesty za zachovanie koncesionárskych poplatkov a proti politickým zásahom do Českej televízie a Českého rozhlasu. Hovorí pre podcast RánoNahlas Marína Urbaníková, sociologička médií, ktorá pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne aj na Karlovej univerzite v Prahe.Viaceré české mestá zažili minulý týždeň protesty tisícov ľudí proti návrhu zrušiť koncesionárske poplatky. U nás ich zrušila vláda súčasnej opozície, pretože to dlhodobo presadzoval niekdajší predseda SaS Richard Sulík. Prečo sa Slováci za svoje verejnoprávne médiá nebili, a Česi to robia?Politici chcú skrotiť médiá, lebo si nechcú zvykať na kritiku. Riešenia sú, a spočívajú napríklad v druhej komore parlamentu, rozložení nominácií do mediálnych rád medzi rôznych aktérov, v garancii nezávislého financovania, ale aj v ľuďoch, hovorí expertka Marína Urbaníková, autorka knihy o verejnoprávnych médiách.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Verejnoprávne médiá sú na Slovensku bité všetkými vládami. V Česku sa ich nezávislosť doteraz podarilo ubrániť. To je vysvetlenie, prečo sú u susedov protesty za zachovanie koncesionárskych poplatkov a proti politickým zásahom do Českej televízie a Českého rozhlasu. Hovorí pre podcast RánoNahlas Marína Urbaníková, sociologička médií, ktorá pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne aj na Karlovej univerzite v Prahe.Viaceré české mestá zažili minulý týždeň protesty tisícov ľudí proti návrhu zrušiť koncesionárske poplatky. U nás ich zrušila vláda súčasnej opozície, pretože to dlhodobo presadzoval niekdajší predseda SaS Richard Sulík. Prečo sa Slováci za svoje verejnoprávne médiá nebili, a Česi to robia?Politici chcú skrotiť médiá, lebo si nechcú zvykať na kritiku. Riešenia sú, a spočívajú napríklad v druhej komore parlamentu, rozložení nominácií do mediálnych rád medzi rôznych aktérov, v garancii nezávislého financovania, ale aj v ľuďoch, hovorí expertka Marína Urbaníková, autorka knihy o verejnoprávnych médiách.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Robert Fico sa smeje Hlasu, necháva ho kúpať sa v problémoch a čaká, kedy padne, hovorí podpredseda KDH Viliam Karas. Súhlasí s Richardom Sulíkom v prípade rovnosti žien. haciendy sú podľa neho najmenší problém, aký Slovensko v oblasti eurofondov má. Konštatuje, že koalícia oslabila schopnosť štátu bojovať proti kriminalite, lebo rozpustila všetky elitné policajné tímy. Bude Slovensko platiť sankcie za zmenu ústavy, ktorú presadil spolu so Smerom?V podcaste s Viliamom Karasom z KDH sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má Slovensko naozaj problém s právnym štátom, tak ako hovorí rezolúcia Európskeho parlamentu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo všetko u nás funguje správne a čo nie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že haciendy sú náš najmenší problém;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Slovensko rozpustilo všetky elitné policajné tímy a nefunguje KUFS;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v PPA sú ľudia prepojení na žiadateľov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je možné podmieňovať eurofondy do budúcna;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či naozaj nedotiahol reformu trestného procesu a či je následkom toho zdržanie kauzy Očistec;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako si trestný poriadok vyžaduje zásadné prepracovanie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude vôbec možné odsúdiť Gašpara s Bodorom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že koaličná tresntá novela uberá súdom možnosť voľnej úvahy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 39:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ akú má víziu pre KDH a či chce byť predsedom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 45:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo podľa neho robila Angela Merkelová zle;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 48:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že politicky riešená rodová rovnosť je podľa neho des;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 57:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako mu chýba kolega Hajko, ktorý odišiel z parlamentu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 59:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Ficova vláda je slabá, nekompetentná a najviac to vidno pri neexistujúcich tzv. prorastových opatreniach;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:04:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Fico sa smeje Hlasu, necháva ich kúpať sa v problémoch a čaká, kedy padnú;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:07:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či Slovensko príde o peniaze pre jeho zmenu ústavy v konaní o infringemente;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:10:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či chcel zmenou ústavy oslabiť vplyv Európskeho súdu pre ľudské práva na ochranu ľudských práv Slovákov.

Robert Fico sa smeje Hlasu, necháva ho kúpať sa v problémoch a čaká, kedy padne, hovorí podpredseda KDH Viliam Karas. Súhlasí s Richardom Sulíkom v prípade rovnosti žien. haciendy sú podľa neho najmenší problém, aký Slovensko v oblasti eurofondov má. Konštatuje, že koalícia oslabila schopnosť štátu bojovať proti kriminalite, lebo rozpustila všetky elitné policajné tímy. Bude Slovensko platiť sankcie za zmenu ústavy, ktorú presadil spolu so Smerom?V podcaste s Viliamom Karasom z KDH sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má Slovensko naozaj problém s právnym štátom, tak ako hovorí rezolúcia Európskeho parlamentu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo všetko u nás funguje správne a čo nie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 6:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že haciendy sú náš najmenší problém;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Slovensko rozpustilo všetky elitné policajné tímy a nefunguje KUFS;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v PPA sú ľudia prepojení na žiadateľov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je možné podmieňovať eurofondy do budúcna;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či naozaj nedotiahol reformu trestného procesu a či je následkom toho zdržanie kauzy Očistec;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako si trestný poriadok vyžaduje zásadné prepracovanie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 31:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude vôbec možné odsúdiť Gašpara s Bodorom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že koaličná tresntá novela uberá súdom možnosť voľnej úvahy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 39:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ akú má víziu pre KDH a či chce byť predsedom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 45:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo podľa neho robila Angela Merkelová zle;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 48:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že politicky riešená rodová rovnosť je podľa neho des;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 57:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako mu chýba kolega Hajko, ktorý odišiel z parlamentu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 59:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Ficova vláda je slabá, nekompetentná a najviac to vidno pri neexistujúcich tzv. prorastových opatreniach;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:04:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Fico sa smeje Hlasu, necháva ich kúpať sa v problémoch a čaká, kedy padnú;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:07:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či Slovensko príde o peniaze pre jeho zmenu ústavy v konaní o infringemente;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:10:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či chcel zmenou ústavy oslabiť vplyv Európskeho súdu pre ľudské práva na ochranu ľudských práv Slovákov.

Le cycliste lyonnais Paul Seixas, 19 ans, va participer cet été à son premier Tour de France. Il est considéré comme un prodige et un futur grand champion, au niveau du Slovène, Tadej Pogačar. Pour les spécialistes, Paul Seixas a tout ce qu'il faut pour devenir le premier français vainqueur du Tour de France, depuis Bernard Hinault en 1985. Qui est Paul Seixas ? Pourquoi fait-il autant rêver les amateurs de cyclisme ? Réponses avec Christophe Bérard, du service des sports du Parisien, spécialiste du cyclisme… Il l'a interviewé à plusieurs reprises. Écoutez Code source sur toutes les plates-formes audio : Apple Podcast (iPhone, iPad), Amazon Music, Podcast Addict ou Castbox, Deezer, Spotify.Crédits. Direction de la rédaction : Pierre Chausse - Rédacteur en chef : Jules Lavie - Reporter : Judith Perret - Production : Barbara Gouy et Clara Garnier-Amouroux - Réalisation et mixage : Pierre Chaffanjon - Photo : Belga / Icon Sport - Musiques : François Clos, Audio Network. Hébergé par Acast. Visitez acast.com/privacy pour plus d'informations.

Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slováci sú po prvých dvoch zápasoch na MS v hokeji stopercentní, zdolali Nórsko aj Taliansko a majú 6 bodov. Čo stojí za plným počtom bodov a v čom tím Vladimíra Országha ukazuje svoje silné stránky? To prebrali v novej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík.

Väčšina Slovákov si myslí, že vie chrániť svoje financie v digitálnom svete. No realita hovorí niečo iné Prieskum agentúry Focus pre mBank priniesol znepokojivé zistenia. Hoci väčšina Slovákov verí vo vlastnú digitálnu bezpečnosť, často zlyháva pri heslách a nedokáže včas odhaliť podvodné správanie. „Ľudia si zľahčujú prácu – nechce sa im vymýšľať zložité heslá, takže zvolia radšej nejaké jednoduchšie, ktoré si dobre zapamätajú a rýchlo zadajú. A tam môže dochádzať k rozporu," vysvetľuje Tomáš Mika, etický hacker a expert na kybernetickú bezpečnosť mBank. Podrobnejšie vysvetlil, aká môže byť cena za pohodlnosť. Heslo so šiestimi znakmi, aj keď obsahuje malé a veľké písmená, číslice a špeciálne znaky, prelomil na bežnom počítači za sekundy. Pri sedemznakovom to už trvalo desiatky minút. A pri jedenástich znakoch sa odhadovaný čas prelomenia vyšplhal dokonca na stovky rokov. Viac informácií sa dozviete v podcaste.

Peter so svojou manželkou založili v Brne, ako správni Slováci , Foodtruck Būcheck | Brno a Sladké to-go Dezertína. Z foodtruckera sa stáva Enterpreneur a vy môžete spolu s nami sledovať jeho cestu.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 24 minút dlhšia) je na:

Derby Slavia vs Sparta přineslo totální chaos

► http://www.krestanekurim.cz► http://www.krestanekurim.cz/youtube► http://www.krestanekurim.cz/spotify► https://www.facebook.com/krestanekurim

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Odišli hľadať šťastie a lepší život na opačný koniec sveta. Azda takto by sme mohli zhrnúť základný motív českých a slovenských emigrantov v ďalekej Austrálii, ktorý stál za ich rozhodnutím opustiť svoju domovskú krajinu. Bolo by však až príliš veľkým zjednodušením, ak by sme zostali len pri tomto konštatovaní. Rodné Československo totiž často opúšťali nedobrovoľne, neodchádzali len za lepším životom, ale aj za slobodou a perspektívou, že už viac nebudú musieť čeliť politickým perzekúciám. To je naopak motív vlastný Čechom a Slovákom, ktorí zo svojej vlasti utekali po roku 1948 či po roku 1968. Mnohí z nich svoje miesto a novú životnú perspektívu napokon našli práve v Austrálii. Dejinám československej emigrácii sa dnes už venujú viacerí historici a je predmetom odborného spracovania. Ľudský rozmer tejto kapitoly našich dejín sa však rozhodla zmapovať publicistka Soňa Gyarfašová vo svojom dokumentačnom cykle Po stopách pamäti: Príbehy z opačného konca sveta. Mnohí z týchto emigrantov totiž ešte žijú a môžu nám porozprávať svoj vlastný príbeh. Cesta za týmto rozprávaním zaviedla dnešnú hostku podcastu Dejiny práve do krajiny našich protinožcov. Ako sama hovorí, splnila si tým svoj cestovateľský sen, ale i svoju dokumentačnú ambíciu. So Soňou Gyarfašovou sa preto rozprávame o tejto jej ceste, ale predovšetkým o ceste a životnom osude ľudí, ktorí ani v ďalekej Austrálii nezabudli na svoju vlasť. Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.