Podcasts about slov

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=knihomol&utm_source=youtube. Ďakujeme. Redaktor Postoja Lukáš Krivošík predstavuje vo videorelácii Knihomoľov zápisník tento raz knihu Ľubomíra Jančoka SAVOIR-VIVRE s podtitulom "Etiketa a umenie žiť" (vyd. MarenčinPT, 2025). Autor v nej ponúka náhľad do životného štýlu a neformálnych pravidiel francúzskych spoločenských, politických a biznisových elít.

Hlavním tématem rozhovoru byly vlivy českých politických dějin na současnou politiku. Jak se devatenácté století, které Vít Vlnas nazývá stoletím českého vzestupu, projevuje v současné české politice? Jaký vliv na dnešní český politický národ měla první republika a zkušenost s jejím koncem? Proč u nás pořád existuje slovanský sentiment a kam vlastně Češi politicky patří?Vít Vlnas také tvrdí, že utváření české politiky v devatenáctém století pod vlivem klasického liberalismu je patrné v celém období po roce 1989 a že Češi nikdy nebyli žádní velcí konzervativci. Shodli jsme se na společné alergii na Česko jako most mezi Východem a Západem a na tom, že Češi mají mnohem více společného s Bavory než se Slováky.Mluvili jsme taky o jeho žíravě ironických a velmi vtipných příspěvcích na síti X a o reakcích politiků na ně.

Bratři Kristián a Honza žijí v dětském domově v Novém Strašecí zhruba tři roky a jsou za něj vděční. Jednu dobu s rodiči neměli kde bydlet a co jíst. Dvanáctiletý Honza je teď nově ve sportovní třídě, Kristián se zase s fotbalem podíval do Německa. V časosběrném seriálu Radiožurnálu Bydliště: Dětský domov sourozenci rozebírají i hru na pokuty za sprostá slova.

Bratři Kristián a Honza žijí v dětském domově v Novém Strašecí zhruba tři roky a jsou za něj vděční. Jednu dobu s rodiči neměli kde bydlet a co jíst. Dvanáctiletý Honza je teď nově ve sportovní třídě, Kristián se zase s fotbalem podíval do Německa. V časosběrném seriálu Radiožurnálu Bydliště: Dětský domov sourozenci rozebírají i hru na pokuty za sprostá slova.Všechny díly podcastu Seriál Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hostem čtvrteční Desítky Pavla Horvátha byl borec, který během kariéry prošel Spartou i Slavií. Jak Ladislav Volešák vzpomíná na zápasy v Lize mistrů nebo dlouholeté působení na Slovácku? Jaký vztah má nyní s Tomášem Řepkou, se kterým měl kdysi konflikt? Jak si v současnosti užívá fotbal v osmé lize? Jak se učil řídit bagr a čím se nyní živí? Neláká ho trénování? Poslechněte si fotbalistu, který vynikal především skvělou kopací technikou.

Pagājušajā reizē raidījumā Divas puslodes runājām par Savienoto Valstu prezidenta Donalda Trampa turneju pa Āzijas valstīm, piebilstot, ka priekšā ir gaidītākā tikšanās ar Ķīnas prezidentu Sji Dziņpinu. Kādi ir šīs tikšanās rezultāti un ko tas nozīmē pārējai pasaulei un mums visiem? Cita vērā ņemama ziņa saistās ar Nīderlandi. Tur notika ārkārtas parlamenta vēlēšanas, un to rezultāti ir citādi nekā vēl pirms gada. Labējai Brīvības partijai, kuras rīcība izprovocēja šo notikumu, vēlētāju izvēli ir likusi vilties. Iespējams, ka ārkārtas vēlēšanas būs arī Serbijā. Tur pēc ļoti plašiem protestiem prezidents Aleksandars Vučičs meklē iespējas mazināt sabiedrības neapmierinātību. Serbijā šajās dienās pieminēja traģēdijas gadadienu, kad Novisadas pilsētā sabruka dzelzceļa nojume, nogalinot 16 cilvēkus. Notikumus komentē Latvijas Transatlantiskās organizācijas ģenerālsekretāre, Latvijas Universitātes pasniedzēja Sigita Struberga, Latvijas Universitātes pasniedzējs politologs Andis Kudors un Latvijas Ārpolitikas institūta pētniece Una Aleksandra Bērziņa-Čerenkova. Un vēl viens temats. Savienotajās Valstīs 4.novembrī vairākos štatos, arī Ņujorkā, cilvēki devās pie vēlēšanu urnām. Rezultāti nav Donaldam Trampam labvēlīgi. Ko tas liecina par noskaņojumu Amerikā? „Lielo zēnu” skaidrošanās Pagājušajā ceturtdienā, 30. oktobrī, pienāca globāli sengaidīts notikums – prezidentu Donalda Trampa un Sji Dziņpina tikšanās, pirmā Savienoto Valstu līdera otrās kadences laikā. Aizvadītie mēneši, kas pagājuši abu superlielvaru tirdzniecības kara apstākļos, padara šo samitu nozīmīgu ne tikai Vašingtonai un Pekinai, ciktāl šī cīkstēšanās ekonomiski iespaido visu pasauli. Abu šīs pasaules vareno samits notika Dienvidkorejas pilsētā Pusanā un noslēdza Baltā nama saimnieka iespaidīgo piecu dienu Austrumāzijas tūri. Tās laikā viņš apmeklēja Malaiziju, kur piedalījās ASEAN organizācijas samitā, pēc tam viesojās Japānā un Dienvidkorejā. Kas attiecas uz Trampa un Sji tikšanos, eksperti atzīmē, ka tā bijusi pat pārsteidzoši īsa – vien stunda un četrdesmit minūtes; un tas, visdrīzāk, liecinot, ka runāts tikai par to, par ko jau iepriekš panāktas principiālas vienošanās. Kopumā sarunu rezultāts tiek raksturots kā „pamiers” tirdzniecības karā ar termiņu uz vienu gadu. Savienotās valstis piekritušas samazināt uz pusi to tarifa daļu importam no Ķīnas, kas tika noteikta kā sankcija par Ķīnā ražotās narkotiskās vielas fentanila kontrabandu uz Savienotajām Valstīm. Savukārt Pekina apņēmusies aktīvāk apkarot šo kontrabandu. Kopējais tarifs Ķīnas ražojumu importam tādējādi samazināsies no 57 uz 47 procentiem. Ķīnas tarifs amerikāņu preču importam 32 procentu apmērā paliks nemainīgs. Pekina piekritusi neieviest ierobežojumus piecu retzemju elementu eksportam uz ASV, kamēr ierobežojumi septiņām citām šīs kategorijas izejvielām, kas noteikti jau iepriekš, paliek spēkā. Tāpat Ķīna apņēmusies atsākt amerikāņu sojas pupiņu importu. Savukārt no prezidenta Trampa puses esot saņemti Pekinai cerīgi signāli, ka iespējama ierobežojumu mīkstināšana mākslīgā intelekta attīstībai svarīgo jaunākās paaudzes mikroshēmu eksportam uz Ķīnu; šos ierobežojumus noteica prezidenta Baidena administrācija. Protams, ne mazāka interese kā par tirdzniecības karu aizvadītās tikšanās sakarā ir interese par karu tiešā nozīmē – kā jau notiekošu, tā iespējamu. Kas attiecas uz iespējamu Ķīnas iebrukumu Taivānā, tas, kā pēc tikšanās apgalvoja Donalds Tramps, sarunās neesot pat pieminēts. Par Krievijas agresiju pret Ukrainu gan esot runāts, pie tam Ķīnas līderis solījis sastrādāties ar Vašingtonu, lai vairotu miera iespējamību. Grūti gan spriest, kā tas varētu izpausties. Tiek lēsts, ka gandrīz visas abu karojošo pušu kaujas lidrobotiem izmantotās mikroshēmas un optiskais kabelis ir ražots Ķīnā, Pekina patiešām varētu būt vienīgais spēks šai pasaulē, kas varētu reāli pieslāpēt karadarbību, pārtraucot šo sastāvdaļu piegādi karojošajām pusēm. Nekas gan neliecina, ka tā varētu notikt. Vēlēšanu rezultāti Nīderlandē Kārtējām parlamenta vēlēšanām Nīderlandē bija jānotiek 2028. gadā, taču premjerministra Dika Shofa vadītās koalīcijas valdības izjukšana šī gada jūnijā un citas koalīcijas izveides neiespējamība noteica to, ka nīderlandiešu elektorātam jau otro reizi pēc kārtas bija jābalso ārkārtas vēlēšanās. Demisionējušo kabinetu bezpartejiskā premjera Shofa vadībā izdevās izveidot gandrīz astoņus mēnešus pēc iepriekšējām vēlēšanām, kurās izcilus panākumus guva radikāli labējā, populistiskā „Partija brīvībai” ar Gērtu Vildersu priekšgalā. Koalīciju ar šiem radikāļiem piekrita veidot konservatīvi liberālā „Tautas partija brīvībai un demokrātijai”, lauku labējo populistu partija „Zemnieku pilsoņu kustība” un kristīgi demokrātiskā partija „Jaunais sociālais līgums”. Tomēr mērenāko koalīcijas partneru nostādnes izrādījās grūti savienojamas ar Vildersa partijas pieeju imigrācijas jautājumos, kas paģērēja pilnīgu moratoriju patvēruma meklētāju uzņemšanai. Šajās vēlēšanās labējo radikāļu cerības nepiepildījās – vairāk nekā ceturtdaļa vēlētāju balsu un, attiecīgi, 11 no 37 deputātu mandātiem „Partija brīvībai” gājuši zudībā. Vietu skaita ziņā Vildersa partiju panākusi kreisi centriskā, sociālliberālā partija „Demokrāti 66”. Ļoti nozīmīgi savas pozīcijas parlamentā uzlabojusi arī konservatīvā partija „Kristīgi demokrātiskais aicinājums”, un divas galēji labējās partijas – „JA21” (saīsinājums no nosaukuma „Pareizā atbilde – 21”) un „Forums demokrātijai”. Daļu mandātu zaudējot, tomēr lielāko partiju pirmajā četriniekā joprojām ir „Tautas partija brīvībai un demokrātijai” un agrākā eirokomisāra Fransa Timmermansa vadītā „Zaļo kreiso” un „Darba partijas” alianse, nozīmīgākais kreisais spēks parlamentā. Tā kā Nīderlandes vēlēšanu sistēma neparedz balsu skaita slieksni iekļūšanai parlamentā, tur ir vēl astoņas mazākas partijas ar mandātu skaitu no viena līdz četriem. Visloģiskākais koalīcijas modelis būtu plaša ap centru veidota kombinācija, kurā centriskie „Demokrāti 66” vienotos ar labējākajām partijām Kristīgi demokrātiskais aicinājums un Tautas partija brīvībai un demokrātijai no vienas, un kreiso Darba partijas un Zaļo kreiso aliansi no otras puses. Tomēr savilkt kopā šī politiski visai plašā spektra daļas nebūt nav vienkāršs uzdevums, tāpēc valdības izveide atkal var prasīt vairākus mēnešus. Eiropas Savienības paplašināšanās „telesamits” 4. novembrī Briselē risinājās savdabīgs notikums – telekanāls „EuroNews” bija pulcinājis uz samitu telekameru priekšā sešu Eiropas Savienības kandidātvalstu vadītājus, kā arī Eiropadomes priekšsēdētāju Antoniu Koštu un eirokomisāri paplašināšanās jautājumos, Slovēnijas pārstāvi Martu Kosu. Kandidātvalstis klātienē pārstāvēja Moldovas prezidente Maija Sandu, Serbijas prezidents Aleksandars Vučičs, Ziemeļmaķedonijas premjerministrs Hristijans Mickoskis un Melnkalnes ārlietu un Eiropas lietu vicepremjers Filips Ivanovičs, savukārt Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis un Albānijas premjerministrs Edi Rama pieslēdzās samitam tiešsaistē. Notikums bija salāgots ar Eiropas Komisijas ziņojuma par kandidātvalstu iestāšanās procesa virzību publiskošanu, un tajā telekameru fokusā nonāca kandidātvalstu specifiskās problēmas, kuras citādi grūti izlobāmas no politisko dokumentu sausajām rindām. Protams, ar citiem nesalīdzināmas tās ir Ukrainai, kuras vēlme pievienoties Eiropas Savienībai bija galvenais iemesls Krievijas agresijai, kuru Ukraina izmisīgi atvaira jau divpadsmito gadu. Prezidents Zelenskis uzrunāja samita dalībniekus tiešsaistē no kādas nekonkretizētas vietas frontes tuvumā un veltīja nīgrus vārdus Ungārijas premjeram Viktoram Orbanam, kurš deklarējis, ka bloķēs Ukrainas iestāšanās centienus. Kremļa tieksmes taranēt iestāšanās procesu sajūt arī Moldova, kuru Krievija cenšas visiem līdzekļiem iekšēji destabilizēt un panākt sev draudzīgu spēku nākšanu pie varas. Par netīkamu ārējo ietekmi samitā runāja arī Ziemeļmaķedonijas premjers Mickoskis, kurai iestāšanas procesā apšaubāmas prasības izvirza tās savienībā jau esošā kaimiņvalsts Bulgārija. Tomēr vislielāko ievērību samitā izpelnījās par tā „melno avi” dēvētais Serbijas līderis Aleksandars Vučičs. Viņam nācās atbildēt uz daudziem neērtiem jautājumiem, sākot ar Serbijas īpašajām attiecībām ar Maskavu, beidzot ar protestiem, kuri viņa valstī nenorimst nu jau gadu. Protestu galvenā tēma ir korupcija, taču arī autoritārisma iezīmes pastāvošajā varā. Attiecīgi tiek pieprasīta ne vien korumpantu saukšana pie atbildības, bet arī ārkārtas parlamenta vēlēšanas un, tā kā starp protestētājiem ir īpaši daudz studentu, finansējuma palielināšana augstākajai izglītībai. Prezidents Vučičs šai situācijā turpina manipulēt, gan aizvācot no amatiem dažus korupcijā vainotos, gan sūtot pret demonstrantiem policiju un ar dažādiem sitamajiem bruņotus huligānus, kas, savukārt, izraisa protestētāju pretreakciju. Pēdējais vardarbības uzliesmojums bija augustā, kad sadursmēs un policistu brutālos uzbrukumos cieta vairāki desmiti cilvēku un demonstranti izdemolēja un aizdedzināja prezidenta Vučiča vadītās Serbijas progresīvās partijas, citu varas partiju un valsts institūciju birojus.

Today's episode is about effective savings in the kitchen. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “I'm trying to save a little.“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my dialogue.Episode notesIn today's episode, I'm talking about how to effectively save some money in the kitchen. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “I'm trying to save a little.“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my dialogue.Slovak lesson1.    výplata (paycheck)2.    pokladňa (checkout/register)3.    účet (bill)4.    zľava/akcia (discount/sale)5.    leták (flyer)6.    varenie (cooking)7.    prežiť (to survive)8.    obchod (store/shop)9.    lacný (cheap)10. drahý (expensive)11. zdražieť (to get more expensive)12. úspora (saving)13. usporiť (to save)14. Snažím sa trochu usporiť. (I'm trying to save a little.)DialogueDarina: Počúvaj, Beáta, v poslednej dobe sa mi zdá, že sa ceny v obchodoch úplne zbláznili.Beáta: Neboj sa, nie si v tom sama. Včera som v Lidli nechala polovicu výplaty a pritom som tam šla len po mlieko a chlieb.Darina: Presne! A ešte ten šok pri pokladni, keď si myslíš, že to bude stáť pár eur, a zrazu ti suma vystrelí ako raketa na Mars.Beáta: Vieš čo je najhoršie? Že aj veci v akcii sú ešte stále drahé.Darina: A elektrina, to je ďalšia kapitola. Bojím sa variť dlhšie ako desať minút, aby mi neprišiel účet, pri ktorom skolabujem.Beáta: No hej. Aj ja sa snažím trochu usporiť.Darina: Vieš čo robím ja? Nakupujem podľa obchodných letákov. Cítim sa ako finančný stratég, len bez toho luxusného platu.Beáta: A ja som zase začala variť doma viac. Tie ceny v reštauráciách sú nehorázne.Darina: Tak, ale varenie doma má aj svoje výhody. Vieš, čo je v jedle, a keď sa dobre vydarí, máš dôvod na mini oslavu.Beáta: A keď sa nevydarí, aspoň sa na tom zasmejeme.Darina: Pravda! Lebo keď sa nad tým nezasmieš, tak už len plač ostáva. Ale my sme Slováci a humor je nám bližší ako plač.Timestamps00:33 Introduction to the episode02:25 About rising prices in Slovakia05:46 10 Tips for effective savings in the kitchen11:11 Slovak lesson15:39 Dialogue in Slovak17:33 Dialogue with the English translation21:15 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Slováci v Srbsku: Na návšteve v ateliéri Jána Glózika - je predstaviteľom kovačickej insity, toto umenie bolo v závere minulého roka zapísané do zoznamu UNESCO. Na obrazoch zobrazuje dedinský život, roľnícku prácu, ľudové tradície a historické témy. Je známy veľkorozmernými obrazmi. K maľovaniu ho inšpirovala Zuzana Chalupová, ktorá patrí k zakladateľom tohto umenia a v tomto roku si Kovačičania pripomínajú 100 rokov od jej narodenia; Slováci v USA a Kanade: Oltár slovenského vysťahovalectva - záchrana vitráži zo slovenských kostolov ktoré sa v minulosti nachádzali na území USA a Kanady; na tomto území sa nachádzalo 709 kostolov z ktorých sa podarilo historikovi Martinovi Javorovi zachrániť 12 vitráži; našiel ich na americkom inzertnom portáli a chce z nich vyrobiť Oltár slovenského vysťahovalectva; 4 vitráže sú už na Slovensku, 8 sa plaví cez oceán; vitráže boli vyrobené pred viac ako 100 rokmi a dali ich zhotoviť Slováci, ale aj Rusíni žijúci v štátoch Conecticat a Pensylvánia; pochádzali z Kežmarku, Veľkého Šariša, Michaloviec a pracovali najmä v amerických baniach; Avízo súťaže Mysteriózne Slovensko;

Od novembra máme oficiálne v Ústave ukotvené len dve pohlavia. Pre niekoho zástupná téma, pre iného dôležitá. A práve to ako tieto zmeny vnímajú ľudia zisťovala agentúra AKO v exkluzívnom prieskume, ktorého výsledky si v relácii Analýzy 24 rozobrala moderátorka Lenka Ježová s riaditeľom agentúry Václavom Hříchom.

První listopadový víkend nabídl v nejvyšší domácí fotbalové soutěži duely 14. kola. Výprask Slovácka od Liberce zlomil vaz trenérovi Kameníkovi. „Dát jenom šest gólů za čtrnáct zápasů je naprosto šílené. Konec trenérů na Slovácku je logickým krokem,“ hodnotí změny v klubu z Uherského Hradiště Pavel Horváth. A co stojí za krizí fotbalové Mladé Boleslavi? Co se dělo v závěru duelu v Teplicích? Proč Sparta nebodovala v Karviné? Poslechněte si oblíbenou pondělní talkshow.

Epizóda 3 zo série 44 v ktorej José a Janči sa rozprávajú o tom, akí sú Slováci a ich kultúra. Prihláste sa na odber a zdieľajte so svojimi priateľmi.   Tento podcast môžete podporiť na: Zabudnuté Cesty - Patreon

V špeciálnom vydaní relácie Let's Talk Business sa tentoraz pozrieme na Slovensko očami tých, ktorí veľa cestujú, ochutnávajú a porovnávajú. Hostia Strýco Filip a Milan Bez Mapy hovoria o tom, prečo má Slovensko obrovský potenciál, no stále ho brzdia zlé cesty, slabá infraštruktúra a nedostatok odvahy robiť veci poriadne. Diskusia sa dotýka aj gastra, turizmu a mentalitu Slovákov, ktorí radi cestujú do sveta, ale vlastnú krajinu často podceňujú. Obaja hostia prinášajú vtipné, ale triezve postrehy z ciest po Slovensku aj zo zahraničia. Tento diel je výberom toho najlepšieho z rozhovorov o cestovaní, biznise a tom, ako sa dá aj z chaosu urobiť zážitok.Tento diel ti prináša nová Mazda 6e.

Noční směny jsou ničitelem lidského zdraví. Bohužel jsou v mnoha profesích nutné. Jak noční směny ovlivňují naše zdraví, jaké důsledky nesou a co radí odborníci? Poslechněte si tuto epizodu. 

Měly to být první demokratické volby v poválečném Československu. Bohužel možnosti hlasování byly omezené. Voleb se v roce 1946 mohly zúčastnit pouze strany Národní fronty, nepočítalo se se vznikem opozice a hlasovat mohli převážně jen Češi a Slováci. Zcela zlikvidována byla pravicová část politického spektra. V Historii Plus rozebírají volby, na které Češi a Slováci čekali 11 let, historici Jaroslav Rokoský a Marek Syrný. (Repríza, premiéru jste mohli slyšet v roce 2022.)

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Pekárka Gabi, teda Gabriela Mavrodieva, pred Vianocami rada pečie pre veľké množstvo známych len tak, pretože ju to skrátka baví a tak, keď skončila v pekárskej šou, priznala Richardovi, že na to bude mať aspoň viac času. Džudista Márius Fízeľ sa stal prvým Slovákom, ktorý bojoval vo finále prestížnej Grand Prix, ale nielen o tom hovorí s Gabikou. Geofyzik Pavol Zahorec, rozpráva o mieste, kde je gravitácia na Slovensku najnižšia a vysvetľuje, prečo to nie je Gerlach... Spisovateľka Katarína Kuniková zbiera príbehy už desiatky rokov, a v rozhovore priblíži aj svoj život v Iráne. Úspešný producent a DJ Mark Dann získal za svoju tvorbu mnohé ocenenia. V našom štúdiu hovoril aj o tom, aké je to koncertovať pred tisíckami ľudí. | Hostia DRS: Gabriela Gabi Mavrodieva, Márius Fízeľ, Pavol Zahorec, Katarína Kuniková, Mark Dann | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Téměř čtyřicet poslanců může po letošních volbách děkovat za svůj mandát kroužkům. Mezi nimi i mladý právník z Luhačovic Štěpán Slovák, který na Zlínsku přeskočil zasloužilé straníky koalice Spolu. Dokáží mladí proměnit politiku? A táhne ODS ke dnu „strejcokracie“?Hostem Ptám se já je nový poslanec za ODS, mladý právník Štěpán Slovák.Politika je pro druhého nejmladšího poslance za ODS vášeň. Věnoval se jí  už na gymnáziu, přihlášku do ODS si pak podal hned po 18. narozeninách. A kandidovat ve volbách začal v podstatě okamžitě, kdy mohl. A letos to poprvé vyšlo.Díky intenzivní kontaktní kampani, ve které objel všechny obce na Zlínsku, přeskočil i lídra kandidátky koalice SPOLU, už bývalého poslance a mnohaletého starostu Uherského Hradiště Stanislava Blahu, pro kterého ve Sněmovně jako asistent dřív pracoval.Ve Sněmovně ho čeká po prohře Spolu práce v opozice. Tam ODS podle něj potřebuje nabrat v opozici síly, do příští Sněmovny by měla kandidovat samostatně, tedy bez koalice Spolu a ve vedení potřebuje i nové tváře a zástupce mladých. Uslyšíme v politice více hlas mladých? Kdo by měl být novým předsedou ODS? A proč by měla skončit koalice Spolu?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Čo je to Nerudacast?Za posledné roky som stretol množstvo zaujímavých a šikových ľudí, ktorí ma obohatili svojimi názormi, postojmi, alebo skúsenosťami. Rád zachádzam do tém, ktoré sú nevšedné. Támy, ktoré možno mnohí v sebe skrývame, no málokedy o nich hovoríme. Práve toto je mojim cieľom v tomto podcaste. Otvoriť témy, ktoré majú potenciál byť pre nás všetkých obohatením. Štúdio PODCASTER na prenájom aj pre Váš podcast: http://www.podcaster.sk/

Slováci na Islande: Iveta Lichá, do Reykjavíku sa prisťahovala pôvodne ako au-pair, po roku začala učiť klavír v hudobnej škole. K tomu sa pridalo učenie anglického jazyka a neskôr pôsobenie v niekoľkých speváckych a hudobných projektoch, najskôr ako korepetítorka a neskôr ako dirigentka. Založila aj komorný učiteľský spevácky zbor; Slováci vo Veľkej Británii: Anna Pazdurová o aktivitách slovenskej komunity v meste Manchester, o pôsobení tamojšej slovenskej školy a o založení slovenského divadla v meste; Mysteriózne Slovensko: Avízo 9. časti, ktorá je venovaná Dómu svätej Alžbety v Košiciach;

Maďari sú najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku – s dlhými dejinami, živou kultúrou a silným miestom v našej spoločnosti. Aké sú dnes ich výzvy, skúsenosti a vzťahy so Slovákmi? Diskutujú: Zuzana Kumanová a Michal Oláh so svojimi hosťami Voda Zsófia a Mózes Szabolcs​. Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Bývalý futbalový reprezentant Ján Ďurica má za sebou úspešnú kariéru, počas ktorej si zahral na Majstrovstvách sveta v Afrike aj na Majstrovstvách Európy vo Francúzsku. Koniec profesionálneho športového života však pre neho nebol jednoduchý. V relácii Ide o nás po prvýkrát otvorene prehovoril o strate identity, psychických pádoch aj o tom, ako v sebe našiel silu začať odznova a pomáhať iným. Napríklad najnovšie aj ako ambasádor kampane o.z. Divé maky Pomôžte talentom. Podcast sme nahrávali 9. októbra 2025. V rozhovore s bývalým futbalistom Jánom Ďuricom sa dozviete: - ako prežíval koniec profesionálnej kariéry a prečo hovorí o „páde úplne na dno“. - prečo mal pocit, že stratil samého seba a svoju identitu. - o najťažších momentoch, keď bojoval s psychikou a mal aj tie najčiernejšie myšlienky - ako vníma tlak verejnosti na výkony futbalistov - myslí si, že existuje dostatočná psychologická podpora v slovenskom športe - čo si myslí o neúčasti Dávida Hancka a Dominika Greifa na zápasoch v Severnom Írsku - prečo je pre neho reprezentácia cťou a nie prácou za peniaze - ego jednotlivca verzus tím v športe - ako mu skúsenosti z detstva, keď prespával na štadióne, pomohli prekonať najťažšie obdobie - prečo podporil rómskych chlapcov v projekte Pomôžte talentom - o tom, ako sa ako jediný Slovák v maďarskom tíme postavil za spoluhráčov a prečo je dôležité búrať predsudky. - ako vedie vlastnú dcéru a čo tvorí základy jeho výchovy - o jeho novej ceste mentora a kouča mladých športovcov - čo by dnes odkázal svojmu mladšiemu ja

Až 8 z 10 Slovákov uprednostňuje digitálne platby, čo ovplyvňuje obchodné tržby. Program Slovensko platí kartou ponúka obchodníkom výhody v podobe bezplatných terminálov.Platobné návyky Slovákov sa menia závratnou rýchlosťou. Z najnovšieho prieskumu spoločnosti Visa a agentúry Ipsos vyplýva jasný trend: až 8 z 10 Slovákov preferuje platby kartou, mobilom či smart hodinkami v kamenných obchodoch aj na internete. Čoraz viac zákazníkov považuje nemožnosť zaplatiť digitálne za prekážku. 4 z 10 opýtaných to vnímajú ako problém.Spoločnosť Visa preto vylepšuje svoj program Slovensko platí kartou,vďaka ktorému môžu podnikatelia získať terminál bez paušálnych poplatkov až na 9 mesiacov.Martin Hainzl, senior account manažér spoločnosti Visa, v podcaste Na tému zodpovedal otázky a detaily tohto programu a vysvetlil, prečo je digitálna platba dnes už nielen výhodou, ale prejavom profesionality.

durée : 00:15:32 - Journal de 8 h - La suspension de la réforme des retraites était une promesse du Premier ministre, Sébastien Lecornu, pour éviter la censure du PS. Mais depuis la Slovénie, le président de la République a semé le doute.

C dans l'air l'invitée du 21 octobre 2025 avec Isabelle Lasserre, correspondante diplomatique au Figaro, qui publie "Les Fantômes de Munich, l'Europe face aux défis du monde contemporain", aux éditions de l'Observatoire.Dans cet ouvrage, elle décrit une Europe engluée dans un monde de "Bisounours", incapable de comprendre le basculement du monde. L'Ukraine et le Proche-Orient, les deux grands conflits qui font rage aux portes de l'Europe, ont eu des effets stratégiques d'éviction sur la scène géopolitique, faisant glisser la planète vers une organisation organisation dominée par la force. La faible capacité de réaction des pays occidentaux a poussé sur la scène internationale des acteurs de plus en plus désinhibés vis-à-vis de l'emploi de la force, qui, contrairement à la diplomatie, produit des effets immédiats.Isabelle Lasserre, correspondante diplomatique au Figaro, est notre invitée. Dans un contexte où le président Donald Trump chercherait à convaincre Volodymyr Zelensky de faire des concessions territoriales, elle analysera avec nous le rôle que devraient jouer les Européens. "C'est à l'Ukraine de décider pour elle-même et son territoire et aux Européens de décider pour eux-mêmes et leur sécurité", a déclaré aujourd'hui le président Macron depuis Ljubjana, en Slovénie.

C dans l'air du 22 octobre 2025 : Retraites, impôts, santé : avis de tempêteAlors que les discussions sur le projet de budget 2026 ont débuté lundi en commission des Finances de l'Assemblée nationale et qu'une menace de censure du gouvernement plane, Emmanuel Macron est remonté au front sur la réforme des retraites, expliquant mardi depuis la Slovénie que le Premier ministre « a fait un choix pour apaiser le débat actuel » : celui de proposer le « décalage d'une échéance », celle « des 63 ans au 1er janvier 2027, qu'il a décalée au 1er janvier 2028, avec un financement par des économies ».« Ce n'est ni l'abrogation, ni la suspension, c'est un décalage », a-t-il souligné, semant le doute sur les intentions du gouvernement.La déclaration a d'ailleurs valu à Sébastien Lecornu une clarification, quelques heures plus tard, lors de la séance des questions au gouvernement. Interrogé successivement par les présidents de groupe du Rassemblement national (RN), Marine Le Pen, et Boris Vallaud, pour le Parti socialiste (PS), le Premier ministre a rappelé avoir bien annoncé la « suspension » tant du décalage de l'âge que de l'augmentation du nombre de trimestres de cotisation, sans laquelle la première mesure ne « serait rien ». Il a également indiqué qu'un Conseil des ministres serait réuni jeudi 23 octobre pour ajouter la suspension de la réforme des retraites au projet de budget de la Sécurité sociale, via une « lettre rectificative ». Une procédure visant à rassurer les socialistes. Car le gouvernement de Sébastien Lecornu ne doit sa survie qu'à la non-censure du Parti socialiste la semaine dernière... mais cela ne durera peut-être pas.Au lendemain du rejet de la taxe Zucman en commission des Finances de l'Assemblée nationale, le premier secrétaire du PS a mis en garde l'exécutif : « Si la copie n'est pas corrigée pour protéger les Français de ce qui est en train de se produire — le choix des milliardaires contre les gens ordinaires — nous serions amenés à avoir un jugement extrêmement sévère », a affirmé Olivier Faure sur RTL. « La censure, elle est possible à tout moment », a-t-il prévenu.Au grand dam de la gauche, la taxe Zucman, sur le patrimoine des ultra-riches, a été rejetée lundi soir. Le camp gouvernemental et le RN ont voté contre. Elle n'est toutefois pas définitivement abandonnée, car, comme toutes les autres mesures examinées cette semaine en commission, elle sera rediscutée à partir de vendredi dans l'hémicycle de l'Assemblée nationale, où les députés repartiront de la copie initiale du texte du gouvernement.La bataille budgétaire s'annonce rude, sur la question fiscale mais également sur celle du budget alloué à la Sécurité sociale. Le texte, marqué par une rigueur budgétaire inédite, prévoit un gel des prestations sociales et des retraites, la suspension promise de la réforme des retraites, et 7 milliards d'euros d'économies en santé.Un sujet qui est devenu, au fil des ans, prioritaire pour les Français. Ainsi, 88 % des Français interrogés par l'Ifop pour le baromètre de l'action sociale placent la santé en tête de leurs préoccupations. Éloignement, temps d'attente, offre de soins incomplète… 87 % du territoire est désormais classé en désert médical et 6 millions de Français n'ont pas de médecin traitant.Les maires tentent, à leur niveau, d'y remédier en créant des maisons de santé pour attirer des médecins. Nous avons rencontré l'un d'entre eux.LES EXPERTS :- Christophe BARBIER - Éditorialiste politique et conseiller de la rédaction de Franc-Tireur - Caroline MICHEL-AGUIRRE - Grand reporter au Nouvel Obs, autrice du livre Le grand détournement co-écrit avec Matthieu Aron est publié aux Allary Editions- Gaëlle MACKE - Directrice déléguée de la rédaction du magazine Challenges - Benjamin MOREL - Constitutionnaliste, maître de conférences en droit public à l'université Paris 2 Panthéon-Assas, auteur de "Le nouveau régime ou l'impossible parlementarisme", publié aux éditions Passés composés

durée : 00:15:32 - Journal de 8 h - La suspension de la réforme des retraites était une promesse du Premier ministre, Sébastien Lecornu, pour éviter la censure du PS. Mais depuis la Slovénie, le président de la République a semé le doute.

durée : 00:15:32 - Journal de 8 h - La suspension de la réforme des retraites était une promesse du Premier ministre, Sébastien Lecornu, pour éviter la censure du PS. Mais depuis la Slovénie, le président de la République a semé le doute.

Crise historique : l'Eurovision au bord de l'implosionDepuis 1956, l'Eurovision a résisté aux crises. Mais en 2026, la participation d'Israël — alors que le pays est accusé de crimes de guerre à Gaza — plonge l'UER (Union Européenne de Radio-Télévision) dans une tempête morale, politique et médiatique. Public divisé, diffuseurs menaçant de se retirer, système de vote contesté : jusqu'où le concours peut-il tenir sans se renier ?Dans cet épisode spécial, Thomas (hôte), Fabien (journaliste médias), Quentin (spécialiste politique) et Vincent (artiste, chroniqueur) passent le concours au crible, sans langue de bois :Partie 1 — L'UER au pied du mur : retour sur l'annulation du vote de novembre, la “neutralité” devenue intenable, et les fractures entre diffuseurs (menaces de boycotts vs. soutien à Israël).Partie 2 — Géopolitique d'un concours : l'Eurovision comme outil de soft power ; trêve fragile qui ne change pas la perception ; double standard Russie/Israël ; quand l'UER déporte la parole morale vers fans, artistes et médias.Partie 3 — La musique sous pression : de October Rain (2024) à New Day Will Rise (2025), lignes rouges franchies ; cas Bachar Mourad ; vers une contagion des “chansons-manifeste” où jurys et publics votent aussi une position.Partie 4 — Quel futur ? Trois scénarios, tous coûteux :Israël reste → retraits en chaîne (Espagne, Pays-Bas, Irlande, Slovénie…) et perte de crédibilité ;Israël se retire de son plein gré → apaisement temporaire mais problème non résolu ;Israël est exclu (tôt = crise financière, tard = crise morale).Dans tous les cas, une réforme de fond devient inévitable : charte éthique, transparence, règles de vote repensées, procédure claire en contexte de guerre.Entre analyse, contradictions de l'UER, satire (la chronique de Vincent) et amour sincère du concours, 12 Points pose la question qui fâche : la musique peut-elle encore réunir quand la scène devient un champ de bataille symbolique ?

Today's episode is about one of Slovakia's greatest legends - Ľudovít Štúr. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my short article. You will also learn how to ask “Do you speak standard Slovak?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find a few short sentences about Ľudovít Štúr and one of his quotes.Episode notesIn today's episode, I'm talking about one of Slovakia's greatest legends - Ľudovít Štúr. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my short article. You will also learn how to ask “Do you speak standard Slovak?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find a few short sentences about Ľudovít Štúr and one of his quotes.Slovak lesson1.    spisovateľ (writer)2.    politik (politician)3.    jazykovedec (linguist)4.    prínos (asset)5.    kodifikovanie (codification)6.    spisovná slovenčina (literary / standard Slovak language)7.    práva (rights)8.    národné hnutie (national movement)9.    filozof (philosopher)10. básnik (poet)11. lov (hunting)12. úraz (injury / accident)13. lovecky úraz (hunting accident)14. hrdina (hero)15. Rozprávate spisovnou slovenčinou? (Do you speak standard Slovak?)About Ľudovít Štúr1.    Ľudovít Štúr sa narodil v roku 1815 v Uhrovci. (Ľudovít Štúr was born in 1815 in Uhrovec.)2.    Bol významný slovenský spisovateľ, politik a jazykovedec. (He was an important Slovak writer, politician, and linguist.)3.    Jeho najväčším prínosom bolo kodifikovanie spisovnej slovenčiny v roku 1843. (His greatest contribution was codifying the Slovak literary language in 1843.)4.    Založil prvé slovenské politické noviny Slovenskje národňje novini. (He founded the first Slovak political newspaper, Slovenskje národňje novini.)5.    V Uhorskom sneme bojoval za práva Slovákov. (In the Hungarian Parliament, he fought for Slovak rights.)6.    Bol vodcom slovenského národného hnutia v 19. storočí. (He was the leader of the Slovak national revival in the 19th century.)7.    Počas revolúcie v roku 1848 sa podieľal na organizovaní povstania. (During the 1848 revolution, he helped organize the uprising.)8.    Bol aj filozofom, básnikom a učiteľom. (He was also a philosopher, poet, and teacher.)9.    Zomrel tragicky v Modre v roku 1856 po loveckom úraze. (He died tragically in Modra in 1856 after a hunting accident.)Je považovaný za jedného z najväčších národných hrdinov Slovenska. (He is considered one of Slovakia's greatest national heroes.)Timestamps02:34 Introduction to the episode02:32 Ľudovít Štúr a national icon06:27 Fun fact10:59 Slovak lesson16:56 About Ľudovít Štúr in Slovak18:27 English translation21:11 A quote by Ľudovít Štúr22:43 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Avec : Jacques Legros et Carine Galli, journalistes. Et Frédéric Hermel, journaliste RMC. - Accompagné de Victor Pourcher et sa bande, Charles Magnien s'invite à la table des français pour traiter des sujets qui font leur quotidien. Société, conso, actualité, débats, coup de gueule, coups de cœurs… En simultané sur RMC Story.

C dans l'air du 21 octobre 2025 : Un président en prisonC'est une première pour un ancien président sous la Ve République. Nicolas Sarkozy a été incarcéré ce mardi 21 octobre à la prison de la Santé, dans le 14e arrondissement de Paris. L'ancien chef de l'Etat a été écroué près d'un mois après sa condamnation pour association de malfaiteurs dans le cadre de l'affaire du financement libyen de sa campagne présidentielle de 2007.Bien qu'il ait fait appel de cette condamnation, la peine – cinq ans d'emprisonnement assortie d'une exécution provisoire – l'a conduit en détention. Il a été placé dans une cellule du quartier d'isolement. Immédiatement après son incarcération, ses avocats ont déposé une demande de mise en liberté. Celle-ci sera examinée dans un délai d'environ un mois, a précisé son conseil, Me Christophe Ingrain.Quelques heures avant son incarcération, Nicolas Sarkozy a publié un message sur les réseaux sociaux : « Mais que le prix à payer aura été écrasant. » L'ex-chef de l'État a également reçu, ce matin, le soutien d'une centaine de fidèles, rassemblés près de son domicile. Parmi eux, son fils Louis Sarkozy, organisateur du rassemblement, le sénateur LR Roger Karoutchi, mais aucun des ténors du parti Les Républicains n'était présent : ni Bruno Retailleau, ni Laurent Wauquiez.Le ministre de la Justice, Gérald Darmanin, proche de Nicolas Sarkozy, a lui fait savoir, lundi, qu'il irait le « voir en prison ». Un choix qui fait vivement réagir les magistrats, à commencer par le premier d'entre eux. Le procureur général près la Cour de cassation a estimé ce lundi que la justice doit pouvoir travailler dans la sérénité, en particulier les juges de la cour d'appel de Paris, qui se pencheront dans les prochaines semaines sur la demande de mise en liberté de Nicolas Sarkozy et sur son procès en appel l'année prochaine. « Il y a un risque qu'une telle visite soit ressentie par les magistrats et perçue par l'opinion comme une sorte d'obstacle à cette sérénité recherchée. Il faut préserver de toute influence l'intervention des magistrats dans un dossier aussi sensible », a déclaré Rémy Heitz.Dans la foulée, Gérald Darmanin lui a répondu via un message publié sur X : « S'assurer de la sécurité d'un ancien président de la République en prison, fait sans précédent, n'atteint en rien à l'indépendance des magistrats, mais relève du devoir de vigilance du chef d'administration que je suis, responsable devant le Parlement selon l'article 20 de la Constitution », a-t-il écrit.Le président de la République, Emmanuel Macron, qui a reçu Nicolas Sarkozy vendredi dernier à l'Élysée, a jugé « légitime » le débat sur l'exécution provisoire, en marge d'un déplacement en Slovénie : « Parce que tout le monde souhaite qu'il puisse y avoir des voies d'appel et de recours. Mais c'est un débat qui doit être mené dans le calme et indépendamment des cas spécifiques pour que notre justice puisse se faire et puisse évoluer dans la sérénité qui convient », a-t-il expliqué.En France, 86 % des peines de deux ans de prison et plus sont mises à exécution immédiatement à l'audience.Alors, quelles sont les conditions de détention de Nicolas Sarkozy ? Combien de temps l'ex-président de la République peut-il rester en prison ? Faut-il ouvrir un débat sur l'exécution provisoire des peines ? Et quel avenir pour Les Républicains, fragilisés par cette affaire et traversés par de profondes divisions internes depuis des mois ?LES EXPERTS :- Ludovic VIGOGNE - Journaliste politique - La Tribune Dimanche - Audrey GOUTARD - Grand reporter - France Télévisions, spécialiste des faits de société- Vanessa SCHNEIDER - Grand reporter - Le Monde - Anne-Charlène BEZZINA - Constitutionnaliste et politologue - Maître de conférences en droit public - Université de Rouen et Sciences Po

durée : 00:19:56 - Journal de 18h - Une lettre rectificative a été envoyée au Conseil d'État pour l'incorporer au projet de loi de finances de la Sécurité sociale. Une précision faite par Sébastien Lecornu aux députés au moment même où Emmanuel Macron contestait le terme de "suspension" depuis la Slovénie.

durée : 00:19:56 - Journal de 18h - Une lettre rectificative a été envoyée au Conseil d'État pour l'incorporer au projet de loi de finances de la Sécurité sociale. Une précision faite par Sébastien Lecornu aux députés au moment même où Emmanuel Macron contestait le terme de "suspension" depuis la Slovénie.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

Slovníky sú veľmi dôležité a nielen tie bilingválne, ktoré vám asi prídu na um ako prvé. Existuje mnoho typov slovníkov a majú dokonca vlastnú vedu – volá sa lexikografia a zaoberá sa zostavovaním slovníkov. Pretože zostaviť akýkoľvek slovník, to nie je len tak. Prvý slovenský tlačený slovník bol od Antona Bernoláka – pamätáte si jeho meno? Je to dobre známy Slowár Slowenskí-Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Od tých čias sa už ale slovenčina, pochopiteľne, zmenila a dnes máme kopec iných slovníkov. Poďme si predstaviť nielen niektoré druhy slovníkov, ale aj spôsoby obohacovania slovnej zásoby, vďaka čomu sa zoznam slov v slovníku z roka na rok rozširuje. Kľúčové slová: Slovenský jazyk, Gramatika, maturita, slovenčina, slovníky, tvorenie slov Tento podcast ti prináša Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Slovenský štatistický úrad predkladá Európskej komisii oficiálne výsledky o hospodárení štátu pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň. Aktuálne zverejnil spresnené údaje o hospodárení Slovenska za rok 2024. Táto revízia ukázala, že naše verejné financie sú ešte v horšom stave, než sme si mysleli. Deficit verejnej správy dosiahol vlani skoro 7,2 miliardy eur, čo je o 600 miliónov eur viac než pred rokom. Nafúkol sa aj náš celkový dlh, a to o takmer 8,8 miliardy. Priblížil sa tak k hodnote 60 percent HDP. Inými slovami, stúpame do najvyššieho pásma dlhovej brzdy.Ako máme chápať najnovšie dáta? Čo znamenajú pre ekonomické smerovanie Slovenska? Majú sa Slováci pripraviť na ďalšie uťahovanie opaskov? O tom sme sa rozprávali s analytikom ČSOB banky Marekom Gábrišom a členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.Nahrávala Katarína Runnová

Rodinné podniky sú pilierom slovenskej ekonomiky, no bez jasne nastavených pravidiel môžu rýchlo skončiť v ohni konfliktov a generačných rozdielov Advokát a spoločník CCS Premium Trust a Portos Jakub Hollmann hovorí, prečo čoraz viac slovenských podnikateľov presúva svoj majetok do zahraničných štruktúr - napríklad v Lichtenštajnsku či Česku – a ako tým chránia rodinné dedičstvo aj vlastné vzťahy. „Aj tá najlepšie fungujúca rodina môže zlyhať, ak nemá podnikanie právne ošetrené. To nie je pesimizmus, to je realita,“ uvádza J. Hollmann. Podľa neho netreba čakať, kým príde kríza alebo generačný konflikt. Práve naopak – pravidlá, zodpovednosti aj vízia ďalšieho smerovania firmy by mali byť jasne nastavené od začiatku. Zaujímavý je aj postoj mladej generácie. „Mnohí mladí vnímajú majetok ako bremeno. Vidia, koľko obetí stál ich rodičov, a nechcú ísť rovnakou cestou. Aj preto je dôležité ich zapojiť postupne – nie silou, ale motiváciou,“ dodáva. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Peňaženky pod tlakom a ceny naďalej vzdorujú poklesu. Ako sa skutočne vyvíja a kam smeruje cena potravín na Slovensku? Čaká nás ďalšie zdražovanie a čoho najviac? Vo videu sa dozviete: Koľko percent zo svojho príjmu prejedáme? Ktoré potraviny lámu rekordy v raste a ktoré naopak zlacňujú? Akú rolu hrajú konsolidačné opatrenia vlády a nové dane v cenách na pultoch? Oplatí sa Slovákom ešte stále 'nákupná turistika' v Poľsku či Maďarsku? Ktorým obľúbeným produktom hrozí skokové zdraženie kvôli konsolidácii? Bude tohtoročné vianočné hodovanie drahšie ako vlani? Aká je najdôležitejšia rada, ako udržať výdavky na potraviny pod kontrolou? Skutočný vývoj a budúcnosť cien potravín na Slovensku rozoberá Matej Bajzík, finančný analytik spoločnosti XTB.

Európska únia a jej inštitúcie sú dlhodobo terčom dezinformátorov. S čím to súvisí a čo je najčastejším cieľom dezinformácií, o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s politologičkou Anetou Világi z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že naposledy v Demagóg.sk overovali pomerne kurióznu dezinformáciu – šírilo sa tvrdenie, že Európska únia v rámci agendy „Zelenejšia lyžica“ zakáže od roku 2026 polievkové taniere s priemerom väčším ako 21 centimetrov. Malo to byť údajne v záujme zníženia plytvania jedlom. Frankovská upozornila, že ide o úplne nepravdivé tvrdenie. „Táto správa vznikla na portáli Medium.cz, ktorý patrí pod Seznam, a publikovali ju v rámci sekcie Švejkoviny ako čistý vtip a satiru. Takúto agendu Európska únia vôbec nepresadzuje,“ vysvetlila.Podľa Frankovskej sa šíri veľké množstvo dezinformácií o EÚ, pričom mnohé z nich súvisia s klimatickou krízou a s politikami Únie, ktoré sa ju snažia zmierniť alebo jej predchádzať. „Tieto naratívy vyvolávajú nedôveru v to, že ľudia a emisie oxidu uhličitého spôsobujú globálne otepľovanie a klimatickú krízu,“ uviedla Frankovská. Dodala, že podobné tvrdenia šíria aj niektorí slovenskí politici, napríklad Rudolf Huliak.V druhej časti diskusie politologička Aneta Világi upozornila, že dnes máme v porovnaní s obdobím pred referendom o vstupe Slovenska do EÚ (v roku 2003) omnoho viac politických strán, ktoré sú voči Únii kritické. „Ak by v tom čase existovali strany, ktoré by vyzývali ľudí, aby sa referenda nezúčastnili, mohlo by to ohroziť jeho účasť a tým aj platnosť,“ vysvetlila.Podľa Világi názor Slovákov na Európsku úniu paradoxne najviac ovplyvňujú politické elity. „Je to paradox, pretože keď sa pýtate ľudí, ako dôverujú politickým inštitúciám a politikom na Slovensku, výsledky sú katastrofálne. V kvalitatívnych výskumoch sa často objavuje postoj: všetci sú rovnakí, skorumpovaní, zlí. No keď ide o názor na tak zložitú tému, ako je nadnárodné vládnutie a Európska únia, jednotlivci nemajú dostatok informácií, na ktorých by mohli svoj názor postaviť. Preto často preberajú postoje a interpretácie práve od politikov,“ vysvetlila Világi.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Les plus grandes puissances mondiales -qu'elles soient chinoise ou américaine- dominent l'espace cyberinformationnel du haut de leurs grandes plateformes Tik Tok, Meta, X et autres YouTube. Elles se trouvent donc en position de force face à l'Union européenne, unique organisation à tenter de réguler leurs activités, afin d'en limiter les abus, en termes de respect des droits fondamentaux. Les textes sont adoptés, mais la mise en œuvre ne suit pas. Comment sortir de l'impasse ? Cette semaine, cap sur la Slovénie qui accueillait la conférence annuelle #Disinfo2025 organisée par EU disinfo Lab, une organisation à l'échelle européenne pour contrer la menace informationnelle sous toutes ses formes, tout particulièrement celles qui visent les fondements de la Démocratie, notamment les processus électoraux.  Que fait le régulateur européen ? Nous évoquerons le règlement sur les services numériques (RSN) et autres textes que les grandes plateformes bafouent quotidiennement. Pourquoi aujourd'hui les infox, les manipulations de l'information les plus flagrantes, continuent de circuler allègrement, en violation des textes déjà adoptés ? Alexandre Alaphilippe, directeur exécutif de EU Disinfo Lab, nous donne un aperçu du contexte dans lequel s'organise la riposte contre ce fléau de la désinformation Joe Mc Namee, senior policy expert de EU Disinfo Lab, nous livre son analyse sur les textes adoptés par l'Union européenne. «On a fait le travail, les textes sont là, maintenant il n'y a plus qu'à les mettre en œuvre» dit-il, sans quoi, affirme-t-il, c'est la destruction de la Démocratie qui est en jeu, à travers la destruction de son espace public Guillaume Kuster, co-fondateur et PDG de la société Check First, présente l'initiative RADAR, pour Regulatory Assessment for Digital Services Act Risks, dans le but de faciliter la mise en œuvre du règlement sur les services numériques. 

Daliboru Cicmanovi patří v žebříčku nejbohatších Slováků pětatřicátá příčka. V seznamu, který sestavil magazín Forbes, se letos objevil poprvé. Muž, který stojí za fitness firmou GymBeam považuje umístění za čest a odměnu za svou práci. Značka GymBeam nevznikla z náhlého nápadu ani z osobní frustrace z chybějícího produktu na trhu. Na začátku byla analýza. „Když jsem firmu zakládal, jednoduše jsem si otevřel Excel a počítal,“ vzpomíná Cicman. „Zajímalo mě, která kategorie má ekonomický smysl. Zjistil jsem, že se zvyšuje životní úroveň a že lidé začínají více investovat do zdraví. To byl moment, kdy jsem se rozhodl.“ Jak se firmě podniká v rodném Slovensku a jak se jí daří obstát v konkurenčním boji? Proč založil Dalibor Cicman vlastní nadaci? Jak do byznysu zapojuje AI? A jak se podnikání promítlo do jeho vlastního zdraví? Nejen o tom je další díl Forbes byznys podcastu.

Arrivé à Los Angeles en février en échange de l'intérieur Anthony Davis, Luka Doncic a cet été signé un nouveau contrat de 3 ans pour un montant de 165 millions de dollars. A 26 ans, le Slovène fait sans aucun doute partie des meilleurs joueurs de la Ligue et pourtant, il n'a toujours pas remporté de bague. Et il va être très attendu pour porter son équipe en l'absence d'un certain... LeBron James, qui va manquer les premiers matches de la saison régulière en raison d'une sciatique. Alors, Luka Doncic va-t-il surmonter la pression ? Va-t-il devoir s'adapter pour passer un nouveau step ? Réussira-t-il à remporter un titre avant la fin de sa carrière ? Qu'attendre de lui cette saison ? 

Focus sur les Lakers et sur celui qui aura une grande partie de la pression sur ses épaules cette saison : Luka Doncic. Arrivé à Los Angeles en février en échange de l'intérieur Anthony Davis, Luka Doncic a cet été signé un nouveau contrat de 3 ans pour un montant de 165 millions de dollars. A 26 ans, le Slovène fait sans aucun doute partie des meilleurs joueurs de la Ligue et pourtant, il n'a toujours pas remporté de bague. Et il va être très attendu pour porter son équipe en l'absence d'un certain... LeBron James, qui va manquer les premiers matches de la saison régulière en raison d'une sciatique. Alors, Luka Doncic va-t-il surmonter la pression ? Va-t-il devoir s'adapter pour passer un nouveau step ? Réussira-t-il à remporter un titre avant la fin de sa carrière ? Qu'attendre de lui cette saison ? Après une saison en forme de montagnes russes et une élimination au premier tour des Playoffs face aux Wolves, les Lakers visent mieux cette saison. A une semaine de la reprise de la NBA : Qu'espérer pour les Lakers cette saison ? Peuvent-ils vraiment faire mieux que la saison dernière ? L'arrivée de DeAndre Ayton au poste 5 va-t-elle tout changer ? Dans la partie historique : Muggsy Bogues ? Larry Bird ? Steve Nash ? Quels joueurs au physique atypique ont réussi en NBA ? Et enfin, le quizz de Basket Time, spécial Luka DoncicAvec Pierre Dorian, Stephen Brun, Fred Weis et Félix GaboryProduction : Killian VeroveRéalisation : Kevin Paugam

Väčšina Slovákov a Sloveniek má ľavicovú politickú orientáciu, neznamená to však, že sú za otvorené hranice voči migrantom alebo že by schvaľovali manželstvá párov rovnakého pohlavia.Veľkej časti sa nepáči ani miera európskej integrácie. Hodnotovo je naša spoločnosť ukotvená najmä konzervatívne a chce, aby štát do ekonomiky zasahoval výrazne.Vyplýva to z prieskumu a následnej analýzy agentúry NMS Market Research, ktoré mapujú ideologické a programové pozície politických strán v Európe. Ako na túto orientáciu ľudí na Slovensku reagujú strany? Kopírujú svojimi programami to, čo ľudia žiadajú alebo sa voliči prispôsobujú ponuke strán?Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva so spoluautorom analýzy a politickým analytikom Mikulášom Hanesom z agentúry NMS Market Research.Zdroj zvukov: Youtube/ SMER - Sociálna Demokracia, Facebook/ Matúš Šutaj Eštok, STVROdporúčanie:Je október, mesiac pozerania hororových filmov a čítania hororových kníh, a tak mám pre vás tip na filmy, ktoré podľa mňa stoja za to – napríklad Oddity, Weapons, Bring Her Back alebo Late Night With The Devil.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠

Pro naše severní a zároveň jižní sousedy byl rok 1990 snad ještě důležitější než pro Čechy a Slováky. Rok zázraků, jak to pojmenoval britský novinář Timothy Garton Ash, přinesl naprosto novou realitu takzvaným západním i takzvaným východním Němcům.