POPULARITY
Poznáme ju ako prvý horúci konflikt studenej vojny či ako tzv. zástupnú vojnu veľmocí bipolárneho sveta. Hoci pre väčšinu bežnej verejnosti sa spája skôr s populárnym a už klasickým americkým seriálom M.A.S.H. Tak či onak, kórejská vojna, ktorá sa začala pred 75 rokmi, okamžite spustila tie najhoršie obavy. A zároveň nastolila nové závažné otázky – ako viesť moderný konflikt tak, aby neeskaloval do omnoho väčšej, globálnej a už rovno nukleárnej vojny? A je ešte možné zjednotiť krajinu, ktorá zostala rozdelená medzi dve mocenské a geopolitické súkolia? A čo vlastne znamená vojna s nasadením najmodernejších technických prostriedkov – prúdového letectva, ťažkej techniky vrátane sovietskych tankov T-34 a amerických Pershingov a teda s priamou či nepriamou účasťou kľúčových svetových hráčov? Počas troch rokov sa Kórejský polostrov stal laboratóriom, testovacou strelnicou a miestom obrovskej ľudskej tragédie. A to všetko bez výsledku, ktorý by nakoniec vychýlil patovú situáciu k víťazstvu jednej či druhej strany. Dosah na ľudské životy a osud celej krajiny je dodnes jasne badateľný. Kým južná časť polostrova patrí medzi najvyspelejšie demokratické krajiny sveta, jeho severnú časť už viac než sedem desaťročí ovláda totalitný komunistický režim, na ktorého čele stojí vládnuca dynastia Kimovcov. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s koreanistom Milošom Procházkom z Katedry východoázijských štúdií UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
V zborniku The Resilience of History – se pravi: Odpornost zgodovine – mednarodna skupina raziskovalk in raziskovalcev premišljuje o vojnah ob razpadu Jugoslavije, kakor se nam kažejo skozi prizmo umetnostiUmetnost – pa naj gre za glasbo, za slikarstvo, za gledališče, film, strip ali literaturo – se je v teku stoletij izkazala kot tista dejavnost, v kontekstu katere lahko ljudje zelo dobro, tehtno in poglobljeno govorimo o sila široki paleti naših ključnih bivanjskih izkustev – pa naj gre za bolečino neuslišane ljubezni, za tesnoben strah pred boleznijo in smrtjo, za negotovo iskanje bivanjskega smisla sredi absurdnega sveta, za vznesenost ob pogledu na lepote neokrnjene narave, za predelovanje kompleksne dinamike odnosov znotraj družine ali za vselej budno erotično poželenje. Ko pa umetniki in umetnice skušajo vzeti v precep vojno in travme, ki jo vojno nasilje pusti v preživelih, no, tedaj se pogosto zdi, da je to problem, ki presega človeške kreativne zmožnosti, da, drugače rečeno, preprosto manjka besed, da manjka not, kadrov, gibov in barvnih odtenkov, s katerimi bi lahko kdorkoli adekvatno izrekel tovrstno grozo, tovrstno brezno. Pa vendar umetniki in umetnice ne odnehajo; in če pomislimo na slike Francisca Goye, v katerih je upodobil nasilje, ki je pretresalo Španijo med napoleonskimi vojnami, če pomislimo na Vasilija Grosmana in njegov veliki roman o drugi svetovni vojni Življenje in usoda ali če pomislimo na film Bitka za Alžir, v katerem Gilo Pontecorvo govori o alžirskem boju zoper francosko kolonialno nadoblast, tedaj je treba priznati, da umetnost le ni brez moči pred obličjem vojne. A kaj natanko umetnost naredi z vojno, kadar je na ravni svoje nelahke naloge? Nas potolaži? Mar najde smisel v nesmiselnem ubijanju, mučenju, posilstvih in stradežu? Ali pa brezno, pred katerim stojimo, pravzaprav samo še poglobi? – To je vprašanje, ki si ga je zastavila mednarodna skupina razpravljavk in razpravljavcev, ko so pisali prispevke za intriganten zbornik The Resilience of History : The Yugoslav Wars through Art (se pravi: Odpornost zgodovine : jugoslovanske vojne skozi prizmo umetnosti), ki je pred nedavnim izšel pod založniškim okvirom Zavoda Maska. Do kakšnih zaključkov so se ti razpravljavci in razpravljavke navsezadnje dokopali, smo preverjali v tokratnem Kulturnem fokusu, ko smo pred mikrofonom gostili filozofa dr. Gregorja Modra in literarnega zgodovinarja dr. Blaža Kavška, ki sta nad omenjenim zbornikom bdela po uredniški plati. Foto: prizor iz obleganega Sarajeva leta 1992 – Vedran Smailović igra violončelo sredi ruševin poslopja Narodne in univerzitetne knjižnice Bosne in Hercegovine, ki so jo enote vojske Republike Srbske v noči s 25. na 26. avgust 1992 obstreljevale in tako povzročile požar, v katerem je zgorelo več kot milijon in pol knjig (Mikhail Evstafiev / Wikipedija)
Pridruži se AKADEMIJI LIVE do 02.06. na LINKU: https://www.radimposvom.com.hr/akademija/Što ako ti kažem da vrhunsko korisničko iskustvo ne počinje onog trenutka kad klijent plati - nego puno prije toga? Da upravo oni mali, često podcijenjeni detalji čine najveću razliku u preporukama, lojalnosti i prodaji?U ovoj epizodi razgovaram s Vojnom Cepernić - mentoricom i konzultanticom u turizmu i biznisu - koja pomaže agencijama i pružateljima smještaja da svoju uslugu podignu na premium razinu. S bogatim iskustvom u upravljanju luksuznim objektima u Hrvatskoj i Sevilli, Vojna zna kako običnu uslugu pretvoriti u iskustvo koje se pamti - i klijenta u ambasadora brenda.Bez obzira djeluješ li u turizmu, edukaciji, coachingu, ili vodiš online biznis - korisničko iskustvo je tvoja najveća neiskorištena prednost na zasićenom tržištu. Ova epizoda donosi ti konkretne uvide kako ga učiniti nezaboravnim.Zaprati Vojnu:Web: https://vojnacepernic.comInstagram: https://www.instagram.com/premium.rent.experience/Podcast: Tourism on HeelsSmještaj u Sevilli: https://www.instagram.com/gandesacasapalacioOstani u toku:Prijavi se na newsletter: https://www.radimposvom.com.hr/newsletter/Piši mi na Instagramu: https://www.instagram.com/teazavacki
v podcaste si vypočujete aj: - Kto tu šíri nenávisť, pán Fico? - Vojna na Ukrajine pokračuje. Putin nechce ani mier a ani prímerie. Prečo? - Aký bude pápež Lev XIV.?
Ob Dnevu Evrope in osemdesetletnici konca druge svetovne vojne so v Parku vojaške zgodovine odprli razstavo o zaključnih bojih na reško-tržaškem območju. Predstavil jo je direktor omenjenega muzeja mag. Janko Boštjančič. Slišali smo tudi spomin go. Marije, priče dogodka.
Vse se laže preboli kot krivico. Odpustiti povzročeno zlo pomeni spravo, odpuščanje. To svetopisemsko stališče je prastaro, a težko uresničljivo. Tudi nam povzroča težave. Meni omenjanje sprave v zaporedju vrine v spomin tri dogodke. Vojna. Vsak večer zagrnjena okna. Strel v gluho noč. Zjutraj leži v sadovnjaku mrtev človek. Partizan, ki se je bil vračal od tam, kamor je bil poslan kot »terenska zveza«. Ni padel pod okupatorjevim strelom, kar daje misliti. Francetov France ga je na hitro pokopal ob jablano. Ni se razvedelo. Pokojnik ima svoje spominsko obeležje. Na njem je zapisan kot Nace, a da je bilo njegovo pravo partizansko ime Cene. Čudna pomota. Še ista vojna. Blizu hiše straži nemški vojak. Zelo mlad človek. K sebi vabi kodrolasega dečka: Komm her, Pöblein. Komm! (= deček, pridi sem; pridi!). Otrok zbeži k hišnim vratom. Vojak povesi glavo. Ta človek zagotovo ni moril. Vzet je bil družini in poslan na bojni ples. S kom naj se spravi, če še živi? Po vojni. Nenadoma zmanjka nekaj ljudi. Včeraj je mizar Jože še bil, naslednji dan ni prišel v delavnico. Ni ga bilo nikoli nikamor več. »Pa tak funkcionar je njegov brat,« so se nekateri čudili, drugi pa namigovali. Na nobeni spominski plošči ni njegovega imena. Trije dogodki iz zgodovinskega časa, ki se dotikajo moje kože. Kaj pa vsi drugi, zdaj že znani, in vsi neznani na obeh straneh ideološke črte! Sprava. Ta je doma na sredi srca, sicer je prevečkrat le bolj ali manj bobneča beseda. Spravni spomeniki pa so opomniki. Eden je komaj dovolj. »Pa se ne moreta spravit,« so kdaj modrovali starejši ljudje na račun sovaščanov, ki sta se bodla zaradi drevesa, posekanega na meji, in jih »tud sodnija ne more poglihat«, so rekli. Stara zaveza pozna spravne darove, navadno živali. A ne samo teh; modri Sirah pravi: »Gospodu po volji je odstopiti od hudobije, sprava je odstopiti od krivice.« Nobenega zaklanega vola, ampak - odpuščanje. Pa pravimo: tudi če bi odpustil, ne bi mogel pozabiti. Saj ravno spominjati se je treba, da ne bi ponavljali znanih grozot. Svet se razpenja čez Vzhod in Zahod, Sever in Jug. Kar niso le strani neba, so pomenljiv obraz današnjega sveta.
Slovenský právnik a politológ Daniel Šmihula napísal knihu s názvom "Vojenská služba, politické práva a občianstvo" o tom ako od antiky do súčasnosti technológia a taktika ovplyvňovali veľkosť armád a to zase vplývalo na demokratizáciu (alebo oligarchizáciu) politického života. V situácii, keď sa po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny v Európe diskutuje o nejakej forme opätovného zavedenia základnej vojenskej služby, je jeho kniha zaujímavým príspevkom do debaty. Redaktor Lukáš Krivošík knihu recenzoval tu: https://www.postoj.sk/173725/vojak-ako-obcan-v-uniforme-a-obcan-ako-vojak-v-zalohe
Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčasťou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.Zajtra, 8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Vojna však viedla i k spusteniu Železnej opony a uvrhnutiu strednej a východnej Európy pod nadvládu totalitného Sovietskeho zväzu. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem označujúci tie najzvhlejšie ideologické predstavy? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? "Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na tpo Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napríklad Tibor Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá bola živá v 20. rokoch v Taliansku, Španielsku, Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s bývalým poslancom SMERu, jedným z obnoviteľov sociálnej demokracie po Novembri 89 a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Koniec druhej svetovej vojny bude mať vo štvrtok okrúhle výročie. Zdá sa, že sa chýli k novej vlne dezinterpretácií. Čo z výsledkov tejto vojny je naďalej s nami? Aké poučenie môžeme z jej histórie čerpať? Kto má aký podiel na porážke nepriateľa a kto bol skutočným víťazom? Vyhneme sa novému svetovému konfliktu?
Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčastou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? Tak"Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na to Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napr. T. Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá tu bola živá v 20. rokoch v Taliansku či Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s exposlancom SMERu, jedným z jeho zakladateľov a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Osemdeset let po koncu druge svetovne vojne se v Nemčiji spominjajo nacionalsocialističnega režima, iz raziskave v raziskavo pa je več tistih, ki menijo, da bi morali pod spominom na nacistične grozote potegniti črto. Kultura spomina vedno bolj bledi. Nemčija letos tudi ne načrtuje vsedržavnega javnega zaznamovanja obletnice. Pripravljenost na soočenje z nacistično preteklostjo je bila v Nemčiji vedno obotavljiva. Molk pa se po več desetletjih preobraža v pozabo in obujanje nostalgije po časih diktature.
Grožnja vojne je vsaj tiho prisotna, če se že ne najavlja glasno - tudi v miru, saj le redko preskoči življenje človeka, ki doživi pozno starost. Tako pogosto se je vsaj doslej nasilno vsiljevala v naših krajih in bližnji okolici. Vse naslednje načrtovane ali nepričakovane, nenajavljene obiske lahko dokončno odpove, kjer pa trenutno nepovabljeno gostuje, ustrahuje in mori, naj pritisne na gumb samoukinitve! Tako se v togoti srdito jezimo ljudje, ki se zavedamo svoje nemoči. Tudi v dneh osvoboditve, maja 1945, ko je nacistična Nemčija priznala poraz, so ljudje, ki so zaradi nje trpeli in umirali, narodi, celine in države, mislili, da so se je za večno znebili, pa je vseeno vse prevečkrat doslej premagala mir in prihuljeno napadla, kot bi čakala v nekakšni zasedi. V Ljubljani je imela vojna takrat, ko je morija drugič v stoletju pretresala svet, kar dve botrici uničevanja, najprej italijansko okupacijsko silo, po njeni kapitulaciji pa je pokrajina postala nemško interesno območje; njuni poskusi fašizacije in ponemčevanja so vključevali scenarije brisanja slovenstva. Vojna je od 11. aprila 1941, ko so mir v Ljubljani preglasile italijanske motorizirane enote, vztrajala kar 1495 dni. To, da jo bo pobralo prej, so mislili tudi drugod po Dravski banovini (enote nemške vojske so Ljubljansko pokrajino z več drugimi združile v operacijsko cono Jadransko primorje) in upali po vseh pokrajinah in deželah, kjer je pustošila v svetovnih razsežnostih. Druga svetovna vojna, ki je pri nas, zlasti v Ljubljani in na Dolenjskem, pustila pečat krvave bratomorne vojne, saj je bila zaznamovana tako s partizanskim bojem, ilegalnim delovanjem, kot s kolaboracijo, se je pred 80. leti - tako, kot drugod na evropskih tleh - končala tudi v mestu, obdanem z žico. Ostale so nezaceljene rane in nikoli končani politično - ideološki spopadi. Zato, da se ti časi množičnega strahu, trpljenja in pomanjkanja ter pobijanja v današnjem vse bolj poblaznelem oboroževanju, prekupčevanju z vojno in obdobju razraščanja popolnega brezčutja, ne bi potisnili v pozabo, so v Mestnem muzeju Ljubljana dogodek osvoboditve in medvojnih izkušenj, obeležili z razstavo: 1495 DNI, Ljubljana med 2. svetovno vojno. Gost: avtor razstave, dr. Blaž Vurnik, kustos za novejšo zgodovino v Mestnem muzeju Ljubljana foto: Vojne njive v parku Zvezda, 2. maj 1942, foto: Miran Pavlin, hrani: Mestni muzej Ljubljana
Vojna, ktorú chcel Donald Trump ukončiť za prvých dvadsaťštyri hodín od nástupu do funkcie prezidenta, stále trvá a zatiaľ, čo jeho vyslanec chodí do Kremľa rokovať pomaly každý týždeň, ruské rakety stále dopadajú na ukrajinské mestá.Putin pritom opakovane hovorí, ako mu ide o zastavenie bojov, no na stôl dáva podmienky, ktoré by pre žiaden suverénny štát neboli prijateľné. V posledných dňoch sa však objavil aj mierový plán samotnej Ameriky, ktorý sa od toho ruského až tak veľmi nelíši.Čo teda navrhuje Trump Moskve a Kyjevu, prečo tlačí hlavne na Ukrajinu, aká bude budúcnosť Krymu a nakoľko sa vôbec pohli celé mierové rokovania?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s politológom, univerzitným profesorom a analytikom Alexandrom Dulebom.Zdroje zvukov: The Wall Street Journal, The TelegraphOdporúčanie:Už som ho raz odporúčala, ale dnes mi to vzhľadom na tému opäť nedá. Ak sa chcete o Trumpovej politike dozvedieť viac, zapnite si podcast Sky News Trump 100. Reportéri v ňom sledujú prvých sto dní Trumpovej administratívy. Pre mňa je to každodenná dávka absolútneho bizáru spojená s insightmi priamo z Bieleho domu. Navyše, práve dnes je to presne sto dní, čo je Trump v úrade a podcast bude pokračovať aj ďalej. Skúste ho!–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Te dni, ko je vse v znamenju pomladi, dela in konca druge svetovne vojne, mora imeti človek železne živce, da se ga kaj od naštetega ne dotakne. Če pa ima srečo ali smolo, da je recimo druga svetovna vojna vplival nanj tudi s premoženjsko ali kakšno drugačno škodo, bo po zakonu, ki ga je koalicija vložila v proceduro, dobil 8000 evrov. Škoda je bila, rajtamo, sicer storjena hipno, kot se za vojno spodobi, izplačilo pa bo po obrokih. Junaški koalicijski poslanci so razložili, da se s tem dejanjem druga svetovna vojna pri nas simbolično končuje. S simboličnim koncem druge svetovne vojne ima razmišljujoči težavo, ker je simbolični konec očitno premalo za dejanski konec. Simbolično drugo svetovno vojno končujemo že trideset let, pa ni videti, da bi bili koncu kaj bližje, kot smo bili leta 1945. Vse tiste lipe, govori, novinarski članki in spravne slovesnosti so bile namenjene simboličnemu koncu druge svetovne vojne, ki pa danes – takoj ko odpremo katerega internetnih forumov ali pa podpremo katerega predmestnih šankov – še vedno traja. Ker so se očitno simbolični prvoborci iz devetdesetih izpeli, se je nova generacija simbolistov zatekla k edinemu, kar zna. Za simbol, ki bo končal drugo svetovno vojno, je izbrala keš. Če simbolično niso znali končati vojne pozivi k spravi in religiozni koncept odpuščanja, ali pa gerontološki fenomen pozabljanja, jo bodo končala nakazila. Sicer v obrokih, a kljub temu. Vojna škoda je bila od nekdaj zanimiva tema, reparacije tudi, a vse te zadeve so urejene in urejane z zakoni, tako da čudi, od kot zdaj takšna vnema po povrnitvi vojne škode. In ko gremo nekoliko bolj v globino novice o vloženem zakonu, uvidimo, da je poteza koalicije vsaj malo cinična. Je pa res absolutno simbolična. Kot pravijo predlagatelji, bodo izplačila dobili upravičenci, ki imajo status žrtve vojnega nasilja. Se pravi izgnanci, interniranci, taboriščniki in ukradeni otroci. Zdaj pa ciničen, ali pač butasti del zakona. Očitno ni koalicijskim poslancem nihče povedal, da praznujemo osemdeset let od končanja vojne in da žrtev vojnega nasilja ni več. Ker bi bili danes stari nekje od sto do sto dvajset let. Žrtve vojnega nasilja so večinoma že pomrle. In ker tako odškodnin, pa čeprav v obrokih, zakon ne bo mogel izplačati, ker jih nima komu, imajo poslanci v skrajni konsekvenci prav. Ker bo izplačilo, ki ga ne bo – simbolično, se bo tudi vojna, ki je ni – simbolično končala. Ampak se ne bo. Za to pa bodo, kot za toliko stvari v naših življenjih, poskrbele srednješolske učiteljice slovenščine in mojstri, ki urejajo slovensko maturo. Za letošnji maturitetni esej so slovenisti v svoji brezkrajni modrosti izbrali vojno tematiko. Ker je toliko vojn okoli nas in ker eno menda pričakujemo zdaj zdaj tudi na naših tleh, je dobro, da osemnajstletniki o njih malo razmišljajo. In so maturanti fasali Jančarja in Kocbeka. Z uravnotežnega stališča bi človek, ki ni komparativist, zapisal, da tema ni zgledno ideološko uravnotežena in da partizani na maturi simbolično izgubljajo vojno, ampak kdo smo mi, da dvomimo v srednješolsko slovenistično pamet. Menimo pa, da slovenisti in slovenistke z nenehnim obnavljanjem medvojne travme – s katero otroci, rojeni nekje leta 2008, nimajo popolnoma nič – skrbijo, da plamen druge svetovne vojne in slovenskega razkola vsaj na simbolni ravni nikoli ne ugasne. Večji del teh zaslug si seveda pripisujemo mediji, ampak tudi šolstvo ob politiki nima čistih rok. Če se človek nad tem priduša, mu šolniki nemudoma očitajo sindrom Trnuljčice. Češ, kako naivno je gledanje, da vojn ne bi bilo, če se o njih ne bi pogovarjali. Najbrž imajo prav, in človeška bestialnost je inštalirana sui generis, ampak vseeno se zdi vojna na maturi pretirana tema. Sicer pa je res, da slovenisti in primerjalni knjižničarji menijo, da je visoka literatura le tista, ki vsebuje travmo. Večja je travma, kakovostnejše je pisanje. Tako so pred desetletjem ob Alamutu maturantom naložili razmišljanje o samomoru; tudi letošnja tema, ko partizani, Nemci in domači izdajalci mrejo v snopih, ni daleč od ultimativne zateženosti. Ker če že otroci morajo razmišljati o vojni in če jih mora v meditativno stanje spraviti literatura … kaj pa, če bi jim dali brati Švejka? Gre za ultimativno protivojno knjigo. Ali pa Kavelj 22, prav tako. Ali pa Zbogom orožje. Ali pa Mladi levi. Razmišljujoči se ne more znebiti vtisa, da sta Jančar in Kocbek zapovedana izključno zaradi tega, da se nalaga nove generacije na kres narodovega razkola in je teza o mladini, ki si bo z razmišljanjem o vojni primerno trasirala pot v odraslost, približno tako manipulativna in dnevnopolitično motivirana, kot je izplačilo osmih jurjev desetim stoletnikom.
Kje maturanti na eseju največkrat izgubljate točke, kako se lahko izognete napakam in kaj za vas predstavlja največji izziv? O pisanju eseja, razlikah med razpravljalnim in razlagalnim esejem, o tem, kaj vse se ocenujuje in kako so točke zarporejene, smo izvedeli od profesoric slovenščine z gimnazij v Novem mestu, Kranju in Ljutomeru, ki so vam dale tudi konkretne napotke o tem, kako dobro pisati esej. Naši sogovorniki so bili tudi dijaki s teh šol, ki so z nami deleli svoje izkušnje pisanja eseja in ključn razmišljanja o obveznih čtivih. Tanja Bigec, profesorica slovenščine na Gimnaziji Franca Miklošiča Ljutomer, navaja tudi najpogostejše napake, zaradi česar se izgubljajo točke: Uvod ne sme biti predolg. »Popuščanje«: preveč časa in prostora kandidati namenijo prvim postavkam v eseju in jim za končne zmanjka časa ali pozornosti (na primer za aktualizacijo). Točk dijaki ne dobijo, če je preveč obnove; zavede jih podajanje zgodbe ali naštevanje dejstev, pozabijo pa na razlago. Nasvet: uporabljajo se lahko vzročno-posledične povezave, torej vezniki ker, zato, kajti, saj, sicer, ki že sami od sebe pisca potegnejo v razlago. Pri primerjavi se lahko zgodi, da na začetku ni teze, da primerjava ni dovolj poglobljena ali da gre zgolj za naštevanje lastnosti enega in nato drugega lika, niso pa izpostavljene skupne značilnosti ali razlike. Mladi včasih spregledajo navodila, kot so: opredelite se, ovrednotite. Pri eseju ne izpostavimo le literarnega dejstva, temveč ga moramo tudi pretehtati. Površna ali presplošna aktualizacija: treba je biti konkreten, izpostaviti konkretne pojme, poimenovanja, razložiti na primerih (primer presplošne trditve: Vojna je huda stvar.) Pri jeziku je največji krivec za manj točk pravopis. Pri slogu mladi izgubljajo točke zaradi ponavljanja besed, imen, stavčnih struktur. Na ta del se lahko pripravijo tako, da si poiščejo sopomenke, nadpomenke in parafraze, ki jih lahko izmenično uporabljajo v eseju. V zaključku se ne odgovarja na zadnjo postavko, temveč povzema ugotovitve.
V svetu se krepijo strahovi pred recesijo. Borze so ob skoku vrednosti delnic - potem ko so ZDA za 90 dni preložile uvedbo carin za uvoz blaga - spet previdnejše. Vlagatelje skrbi predvsem vse globlja trgovinska vojna med Združenimi državami in Kitajsko. Medtem ameriški finančni minister Scott Bessent poudarja, da so pripravljeni prisluhniti vsaki državi, ki se želi pogajati. Drugi poudarki oddaje: - V Srbiji se začenjajo množični shodi v podporo vladi, nadaljujejo se tudi študentski protesti. - Najvišje priznanje v likovni umetnosti - nagrada Riharda Jakopiča - slikarju in grafiku Črtomirju Frelihu. - Celjski nogometaši na prvi tekmi četrtfinala konferenčne lige prikazali dobro igro, a izgubili proti favorizirani Fiorentini.
Aké dôsledky budú mať prijaté zmeny v druhom pilieri? Pomôže to štátu alebo to spôsobí neistotu? A ako sa Slovensko zachová v obchodnej vojne? O týchto, ale aj ďalších témach diskutovali v relácii Analýzy 24 s moderátortkou Lenkou Ježovou poslanci NR SR Michal Stuška (Smer-SD) a Jozef Hajko (KDH).
Americká spisovateľka Annie Jacobsen v knihe Jadrová vojna podrobne prevedie čitateľov fiktívnym svetom, ktorý vznikne vypustením prvej jadrovej hlavice a skončí sa nukleárnou zimou.
Európa je na nohách. Donald Trump opäť pritvrdzuje obchodnú politiku, a jeho najnovší krok, zavedenie tzv. recipročných ciel zasiahne aj Slovensko.Môžeme sa pripraviť na drahšie výrobky v obchodoch, pokles ekonomického rastu, či dokonca prepúšťanie zamestnancov? Je toto len ďalší Trumpov blaf pred vyjednávaním, alebo začiatok novej éry svetového obchodu, kde pravidlá určuje silnejší? Ako sa nová realita dotkne peňaženiek nás všetkých a čo môže Slovensko urobiť, aby tento náraz zmiernilo?V dnešnom podcaste budete počuť makroekonomického experta slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša.
Európa je na nohách. Donald Trump opäť pritvrdzuje obchodnú politiku, a jeho najnovší krok, zavedenie tzv. recipročných ciel zasiahne aj Slovensko.Môžeme sa pripraviť na drahšie výrobky v obchodoch, pokles ekonomického rastu, či dokonca prepúšťanie zamestnancov? Je toto len ďalší Trumpov blaf pred vyjednávaním, alebo začiatok novej éry svetového obchodu, kde pravidlá určuje silnejší? Ako sa nová realita dotkne peňaženiek nás všetkých a čo môže Slovensko urobiť, aby tento náraz zmiernilo?V dnešnom podcaste budete počuť makroekonomického experta slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša.
Povinnou vojenskou službu už v Evropě zavedly Švédsko, Norsko, Litva či Lotyšsko. Polsko, Británie nebo Německo o tom vážně uvažují. Mělo by vojnu znovu zavést také Česko? „Mnozí mladí muži tam pochopí, co je život,“ chválí v Pro a Proti senátor Jiří Čunek (KDU-ČSL). „Není na to absolutně vybudovaná struktura, které jsme se zbavili,“ upozorňuje předseda sněmovního výboru pro obranu a bývalý ministr obrany Lubomír Metnar (ANO).
Povinnou vojenskou službu už v Evropě zavedly Švédsko, Norsko, Litva či Lotyšsko. Polsko, Británie nebo Německo o tom vážně uvažují. Mělo by vojnu znovu zavést také Česko? „Mnozí mladí muži tam pochopí, co je život,“ chválí v Pro a Proti senátor Jiří Čunek (KDU-ČSL). „Není na to absolutně vybudovaná struktura, které jsme se zbavili,“ upozorňuje předseda sněmovního výboru pro obranu a bývalý ministr obrany Lubomír Metnar (ANO).Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Slovensko čelí novému bezpečnostnému prostrediu. Vojna na Ukrajine pokračuje, Spojené štáty balansujú na hrane odchodu zo záruk NATO a európske krajiny začínajú hovoriť o posilnení vlastnej obranyschopnosti. Prvýkrát od nášho vstupu do Aliancie sa tak v plnej vážnosti otvára otázka: sme pripravení na svet bez americkej ochrany? O tom všetkom sa bude rozprávať moderátorka JOJ 24 Lenka Ježová s bývalým veľvyslancom pri NATO, bezpečnostným analytikom a expertom Progresívneho Slovenska Petrom Bátorom.
Ako nás menia sociálne siete a Instagram? Dá sa proti hlúpym myšlienkam bojovať výsmechom? Ktoré knihy po čase klesli v našich očiach? Počúvajte náš podcast! Knihy mesiaca: No filter (Sarah Frier) Parazitická myseľ (Gad Saad) Spomíname aj: Benátsky kupec (William Shakespeare) Les prízrakov (Juraj Červenák) Vojna a trest (Michail Zygar) Tess z d´Urbervillů (Thomas Hardy) Velká kniha Zeměmoří (Ursula K. LeGuin) ČITATEĽSKÝ DENNÍK mudrovanie o knihách, komiksoch a preplnených poličkách. (15. 3. 2025) Diskutujú: Šimon Evin & Jakub Lenart Zvučka & mix: Jakub Lenart Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk
Voditelji Unije bodo na vrhu razpravljali o podpori Ukrajini. Ukrajinski predsednik Zelenski je bil po včerajšnjem telefonskem pogovoru z ameriškim kolegom Trumpom optimističen, da bi se vojna lahko končala še letos. V Kot je dejal, bi premirje lahko dosegli kmalu, kar bi pomenilo priložnosti za dogovor o trajnem miru. V oddaji tudi o tem: - Izrael sprožil kopenske operacije v Gazi - Državni zbor o oskrbi s pitno vodo - Na festivalu dokumentarnega filma slavila "Edina zemlja"
„V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí ukrajinská študentka architektúry Nadiezhda Ratskova. Pre Putinovou vojnou musela utiecť z Buče. Na jednej strane návrh „okamžitého prímeria“, na druhej prístup „áno, ale…“. Na tej prvej Trum a Zelenskyj (a svet), na druhej Vladimír Putin. A ak je v hre ukončenie hroznej vojny so stovkami tisíc mŕtvych a miliónmi utečencov, druhá strana stola je aj o sýtení dobyvačnosti obyvateľa Kremľa, ktorý napriek tomu, že prímerie slovne víta, vojnovú mašinériu naďalej nevypína z pohybu. Táto diplomacia vojny a mieru však nemá len svojich vonkajších a nezainteresovaných pozorovateľov. Ale aj tých, ktorých vyhnala z domovov, potrhala rodiny, vzťahy...urobila z nich vyhnancov či utečencov v cudzom svete. Ako sa im pozerá na Putinovu nechuť po mieri? Či na produkciu koaličných lídrov: Andrej Danko sa napríklad teší z „faciek“ Donalda Trumpa „zelenému mužíčkovi“ Volodymyrovi Zelenskému; či čerstvý a opakovaný „ani cent“ na vojenskú pomoc Ukrajine z úst premiéra Fica. Pýtať sa budem Nadiezhdy Ratskovej, študentky architektúry, ktorá pred agresiou Putinovej vojny utiekla z pekla ukrajinskej Buče. „V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí Nadiezhda. „Chcem veriť, že obeť, ktorú prinášajú ľudia na Ukrajine – či už v podobe utrpenia, bojov, strádania, ušlého detstva – prinesie ovocie. Že skôr či neskôr budeme žiť v slobode“, dodáva. Nadiezhda rozpráva, že vojna mení priority v hodnotách človeka. „Vnímaš ich úplne inak“, tvrdí. „Uvedomuješ si, že život vôbec nie je samozrejmosťou a je veľmi neistou hodnotou“, dodáva. Do popredia sa dostávajú vzťahy. „Jediné, na čo sa vieš spoľahnúť, sú tí druhí“, rozpráva. A hovorí pritom o úlohe ukrajinských vojakov, ktorí dávajú krajine nádej. „To sú obyčajní ľudia, ktorí robia zázraky každý deň“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí ukrajinská študentka architektúry Nadiezhda Ratskova. Pre Putinovou vojnou musela utiecť z Buče. Na jednej strane návrh „okamžitého prímeria“, na druhej prístup „áno, ale…“. Na tej prvej Trum a Zelenskyj (a svet), na druhej Vladimír Putin. A ak je v hre ukončenie hroznej vojny so stovkami tisíc mŕtvych a miliónmi utečencov, druhá strana stola je aj o sýtení dobyvačnosti obyvateľa Kremľa, ktorý napriek tomu, že prímerie slovne víta, vojnovú mašinériu naďalej nevypína z pohybu. Táto diplomacia vojny a mieru však nemá len svojich vonkajších a nezainteresovaných pozorovateľov. Ale aj tých, ktorých vyhnala z domovov, potrhala rodiny, vzťahy...urobila z nich vyhnancov či utečencov v cudzom svete. Ako sa im pozerá na Putinovu nechuť po mieri? Či na produkciu koaličných lídrov: Andrej Danko sa napríklad teší z „faciek“ Donalda Trumpa „zelenému mužíčkovi“ Volodymyrovi Zelenskému; či čerstvý a opakovaný „ani cent“ na vojenskú pomoc Ukrajine z úst premiéra Fica. Pýtať sa budem Nadiezhdy Ratskovej, študentky architektúry, ktorá pred agresiou Putinovej vojny utiekla z pekla ukrajinskej Buče. „V tejto vojne dospeli už deti, ktoré majú šesť či desať rokov. Vojna v tebe zničí to dieťa. Oberie ťa o ľahkosť vnímania“, tvrdí Nadiezhda. „Chcem veriť, že obeť, ktorú prinášajú ľudia na Ukrajine – či už v podobe utrpenia, bojov, strádania, ušlého detstva – prinesie ovocie. Že skôr či neskôr budeme žiť v slobode“, dodáva. Nadiezhda rozpráva, že vojna mení priority v hodnotách človeka. „Vnímaš ich úplne inak“, tvrdí. „Uvedomuješ si, že život vôbec nie je samozrejmosťou a je veľmi neistou hodnotou“, dodáva. Do popredia sa dostávajú vzťahy. „Jediné, na čo sa vieš spoľahnúť, sú tí druhí“, rozpráva. A hovorí pritom o úlohe ukrajinských vojakov, ktorí dávajú krajine nádej. „To sú obyčajní ľudia, ktorí robia zázraky každý deň“, tvrdí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Účinkujú Marína Galisová, Martin Mojžiš, Juraj Petrovič, Štefan Hríb a Tomáš Zálešák. Moderuje Eugen Korda. V podcaste si vypočujete aj: - Prečo bude cesta k prímeriu dlhá a cesta k mieru ešte dlhšia? - Prečo musí Európa prevziať svoj osud do vlastných rúk a ako to urobiť? - Robert Fico ukázal pravú podstatu svojej politiky.
Součástí kampaně před volbami do Poslanecké sněmovny budou s ohledem na zahraničněpolitickou situaci bezpečnostní témata. Jedním z nich může být i znovuzavedení povinné vojenské služby, jak již nadnesli neparlamentní Motoristé. Jak moc je obnovení branné povinnosti reálné? A o jakých variantách se zatím uvažuje? Politolog Petr Just ještě zhodnotí dva roky Petra Pavla ve funkci a přiblíží záměr koalice zpřísnit azylovou politiku.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
»Vojna spada v muzeje« je duhovit napis v enem izmed evropskih vojnih muzejev. Čeprav stari Heleni muze za vojno niso poznali, so vojaški muzeji razširjeni po vsem svetu in, to je nenavadno, izjemno priljubljeni pri obiskovalcih. Ker gre za zanimiv pojav, je zanimiva tudi struktura teh ustanov in mnogi izmed vojaških muzejev so v zasebni lasti. Ob državnih ustanovah tako sledimo zgodbi neštetih zbirk, muzejev in muzejčkov, ki so jih ustanovili in jih vodijo navdušeni zbiralci. Slovenija pri tem ni nobena izjema, ravno nasprotno. Na prepihu zgodovine je njeno ozemlje gostilo kar nekaj vojsk, spopadov in vojn. Ostanki so našli svojo pot tako v javne ustanove kot v premnoge zasebne zbirke. V življenje zadnjih nam bo del zastora, ki jih zakriva, odškrnil Marko Radmilovič.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Ko je oni dan med kozlovsko sodbo v Beli hiši Trump omenil tretjo svetovno vojno in če poznamo vznesene izjave vplivnega ruskega politika Dmitrija Medvedjeva, ki mu je tretja svetovna vojna tudi pri srcu in pogosto na jeziku, je tudi nam kot okorelim pacifistom prišlo na misel, da se bo počasi treba pripraviti na kataklizmo. Ker nekaj kataklizmičnega nas v prihodnosti čaka in globalnemu uničenju ne ubežimo ... Med katastrofama podnebnih sprememb in naslednjih slovenskih parlamentarnih volitev se zdi tretja svetovna vojna še najmanj uničujoča možnost. Danes torej nekaj pavšalnih odgovorov na vprašanja o tretji svetovni vojni, ki si jih v resnih medijih nikoli ne zastavljajo, še manj pa nanje odgovarjajo.Prvo vprašanje je očitno in hkrati enigmatično; predvsem pa je zanimivo, da si ga do dneva današnjega še nihče ni zastavil …Namreč; katere države se bodo v tretji svetovni vojni borile in katera se bo borila proti kateri? Klasična konstelacija, ki smo ji zaupali desetletja, je bila: Vzhod proti Zahodu, Rusi z zavezniki proti Američanom z zavezniki, v nekaterih primerih pa se bo tretjesvetovna vojna bíla med Zemljani in zavojevalci iz vesolja. A po novem te delitve in nekdanji nasprotniki ne veljajo več; in ko Trump žuga Zelenskemu, naj se ne igra s tretjo svetovno vojno, je jasno samo nekaj; da bosta na eni strani Amerika in Rusija proti Ukrajini. Nobenega indica namreč nimamo, da bi si bili Američani inRusi te dni v laseh, tako da je jedrski spopad med obema velesilama nerealen; je pa jasno, da gre obema na jetra Ukrajina. V nadaljevanju sklepamo, da se bodo Rusom in Američanom pridružili Kitajci, ker skupaj smo močnejši, ob njih pa bodo sile osi sestavljali še Belorusi, Madžari in Severni Korejci. Na drugi strani bomo vsi ostali. Pa ne čisto vsi. Srbi se bodo težko odločili, Vučić pravi, da bi bili dopoldne za ene in popoldne za druge … Veliko težavo, za koga se boriti v tretji svetovni vojni, pa imajo tudi v SDS. So iskreno navdušeni nad Trumpom, hkrati pa je ljubljeni vodja med prvimi prišel izreči podporo Ukrajini – in to z rednim potniškim vlakom. Na srečo poznajo vojne institut pete kolone, ki presečne množice lepo razporedi po loku sovraštva in nasilja. Je pa ameriška administracija predlagala, da se za tretjo svetovno vojno izdajalci, saboterji in dezerterji imenujejo ali migranti ali pa tretjekolonaši; samo zaradi preglednosti. Uporabno navodilo za primer tretje svetovne vojne je, kako se za dogodek primerno obleči. Naivno in na prvo žogo bi dejali, da je logična izbira nekaj lažjega, ker bo tako ali drugače zelo vroče; a po drugi strani prihaja nekaj ur za spopadom jedrska zima, med katero se bo veljalo obleči topleje in zaradi katere bodo tudi nižje ležeča smučišča dobila debelejšo snežno odejo. Tiste ki menijo, da je razprava o konfekciji med svetovno kataklizmo neprimerna, naj le opomnimo: na samem začetku civilizacije, se je vojna začela zaradi izborno oblečene lepotice; zatem smo za pokole našli najrazličnejše razloge, od religije, do naravnih virov, danes pa smo od časov Lepe Helene po nekaj tisočletjih naredili popolni krog. Tretja svetovna vojna se bo začela zaradi tega, ker se je puli zapodil med dvodelne obleke. Da lahko nekoga z neprimerno obleko užališ do ravni, ko začne naokoli mahati z vojno, priča o izjemnem vplivu mode in modne industrije na postmodernega človeka. Če skrajšamo; na eni strani se bodo v tretji svetovni vojni borile urejene čete s torbicami Prada in s tradicionalno vojaško linijo Huga Bossa, na drugi strani pa jim bodo stale besneče množice oblečene v majice, jeans in krokse. Tretji in zadnji poudarek današnje analize o sladkostih in težavah tretje svetovne vojne pa je vprašanje, kdo se bo v njej boril. Ko ruski in ameriški mogočneži pred domačim občinstvom mahajo z raketami, se ne vprašajo, ali smo res vsi tako zelo zagreti … Kot pričajo prvipomladanski dnevi in posledično polne terase lokalov, množice niso preveč bojaželjne. Ob tem je tukaj še nejasnost s povečanjem sredstev za obrambo na dva odstotka BDP … Kaj nam ta denar prinaša? Nam jamči, da bomo v tretji svetovni vojni zmagali, ali pa vse te milijardepomenijo samo kotizacijo, oziroma vstopnino na bojišče? Kakorkoli; elitam bo treba dopovedati, da tretja svetovna vojna ni enaka prvi, ko se je brez vprašanj umiralo za kronane glave; ne drugi, ko je bilo treba utišati sociopata. Danes se za kronane glave kvečjemu kupi posebna priloga sobotnega časnika ob kronanju, za ustavitisociopata, oziroma vojsko sociopatov, pa je dovolj zapreti račun na Twitterju. Če nas hočejo prepričati v tretjo svetovno vojno, nam morajo ponuditi nekaj več … »Redke zemlje« se tako ali drugače sliši zanimivo.
Po zjednotení Nemecka a Talianska obe krajiny začali hospodársky prosperovať. Atentát na rakúskeho nástupcu trónu Nemci využili ako zámienku na vyvolanie jedného z najväčších konfliktov v histórii ľudstva. Slováci ho pre zmenu využili na vymanenie sa spod nadvlády Uhorska a založili Prvú československú republiku. Ešte predtým sa ale stal rad udalostí, o ktorých si povieme v dnešnej časti Schooltagu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, 1. svetová vojna, Prvá svetová vojna, Trojspolok, Trojdohoda, Dohoda, Centrálne mocnosti, Gavrilo Princip Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky.
Nemecká agresia a túžba po pomste za Prvú svetovú vojnu vyústila do najväčšieho a najkrvavejšieho konfliktu v histórii ľudstva. Vyše 60 miliónov obetí, genocída, koncentračné tábory a zdevastovaná Európa sú vrcholom ľadovca toho, čo sa počas týchto šiestich rokov udialo. Ako celý konflikt prebiehal, sa dozvieš v dnešnej epizóde Schooltagu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, druhá svetová vojna, Nemecko, nacizmus, Adolf Hitler, Josif Stalin Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky.
V Bruslju so se odzvali na napoved uvedbe 25-odstotnih carin na jeklo in aluminij, ki jih je za vse države razglasil ameriški predsednik Donald Trump. V Evropski komisiji so uvedbo carin, ki naj bi začele veljati 12-tega marca, obžalovali, predsednica komisije Ursula von der Leyen pa je napovedala evropske protiukrepe. Kako bo to vplivalo na slovenska podjetja? V oddaji tudi: - Krhko premirje v Gazi zatresla napoved Hamasa, da v soboto ne bo izpustil nove skupine talcev. - Časnik Večer v vnovično odpuščanje. Novinarji opozarjajo: finančne težave podjetja rešujejo na plečih zaposlenih. - Ob povečanem širjenju respiratornih obolenj gneča na ljubljanski pediatrični kliniki.
Vitajte pri 43. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Tento týždeň americký prezident Donald Trump začal svoju obchodnú hru uvalením prvých ciel. V Index newslettri sa preto pozrieme na to, na ktoré štáty ich už stihol uvaliť a čo plánuje ďalej. A priblížime si aj to, ako by štát mohol ušetriť napríklad cez výber dane z hazardu. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Slovensko podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu SAV zasiahnu Trumpove clá najviac zo všetkých krajín Európskej únie kvôli nášmu automobilovému priemyslu. Hovorí, že niektoré podniky to nepocítia vôbec, pre iné to však môže byť devastačné. Bežní ľudia by to najviac pocítili na vyšších cenách benzínu, nafty a plynu. Niektorých by zavedenie ciel mohlo stáť aj pracovné miesto, uviedol v relácii Ide o pravdu.
„Politikou, ktorú dnes Fico robí, si nikdy žiadnych spojencov v rámci EÚ nenájde – okrem čiernych oviec, ktoré sa snažia jednotu Únie rozbiť či ochromiť. Odsúva Slovensko na úplný okraj a berie nám aj tie nástroje, ktoré ešte máme na presadzovanie našich záujmov.“ Tvrdí bývalý europoslanec za stranu SMER Boris Zala. Podľa neho v týchto časoch potrebujeme presný opak – zintenzívniť integráciu EÚ. V záujme Slovenska je totiž silná EÚ.Už o pár dní sa ujme úradu najmocnejšieho muža planéty Donald Trump. Zo svojich predvolebných sľubov, vyriešiť vojnu na Ukrajine, Trump už začal cúvať, no k nestabilite sveta i tak stihol prispieť verbálnymi hrozbami voči Kanade, Grónsku či Paname. Vojna na Ukrajine nemá konca, a hoci krvavá ruská agresia stále pokračuje, slovenský premiér sa namiesto do Kyjeva vybral k jej pôvodcovi – prezidentovi Putinovi. A s obeťou vojny, prezidentom Zelenským, sa dostal do ostrého konfliktu.Stabilita sveta sa pritom otriasa čoraz viac, no nejednotná a vojensky slabá Európska únia sa ocitá pod dvojitým tlakom ruskej agresie z východu a transakčnej a nátlakovej politiky USA.Ako v takomto svete môže obstáť slovenská zahraničná politika na „všetky štyri svetové strany“? A prečo premiérove kroky nielenže neposilňujú, ale naopak oslabujú našu suverenitu a poškodzujú slovenské národné záujmy? A o čo vlastne išlo na stretnutí Fica s Putinom?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým europoslancom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
„Politikou, ktorú dnes Fico robí, si nikdy žiadnych spojencov v rámci EÚ nenájde – okrem čiernych oviec, ktoré sa snažia jednotu Únie rozbiť či ochromiť. Odsúva Slovensko na úplný okraj a berie nám aj tie nástroje, ktoré ešte máme na presadzovanie našich záujmov.“ Tvrdí bývalý europoslanec za stranu SMER Boris Zala. Podľa neho v týchto časoch potrebujeme presný opak – zintenzívniť integráciu EÚ. V záujme Slovenska je totiž silná EÚ.Už o pár dní sa ujme úradu najmocnejšieho muža planéty Donald Trump. Zo svojich predvolebných sľubov, vyriešiť vojnu na Ukrajine, Trump už začal cúvať, no k nestabilite sveta i tak stihol prispieť verbálnymi hrozbami voči Kanade, Grónsku či Paname. Vojna na Ukrajine nemá konca, a hoci krvavá ruská agresia stále pokračuje, slovenský premiér sa namiesto do Kyjeva vybral k jej pôvodcovi – prezidentovi Putinovi. A s obeťou vojny, prezidentom Zelenským, sa dostal do ostrého konfliktu.Stabilita sveta sa pritom otriasa čoraz viac, no nejednotná a vojensky slabá Európska únia sa ocitá pod dvojitým tlakom ruskej agresie z východu a transakčnej a nátlakovej politiky USA.Ako v takomto svete môže obstáť slovenská zahraničná politika na „všetky štyri svetové strany“? A prečo premiérove kroky nielenže neposilňujú, ale naopak oslabujú našu suverenitu a poškodzujú slovenské národné záujmy? A o čo vlastne išlo na stretnutí Fica s Putinom?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalým europoslancom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Gradbeni inšpektor je prepovedal uporabo še enega objekta, v katerem bivajo ljudje z duševnimi ali telesnimi ovirami. Po tistem v Solkanu je odločba doletela še eno stanovanjsko stavbo na Goriškem, in sicer pri Renčah. Druge teme: - Vojna v Ukrajini sprla vzhodnoevropske države - Na slovesnosti na Osankarici opozorila, da se je treba še naprej bojevati proti fašističnim ideologijam - Na veleslalomu v Kranjski Gori Neja Dvornik med deseterico, zmagala Švedinja Sara Hector
Vojna v Gazi in spremljajoče zaostrovanje na Bližnjem vzhodu, nadaljevanje vojne v Ukrajini ter zmaga Donalda Trumpa na ameriških predsedniških volitvah so glavni poudarki leta na globalni ravni. V strnjenem pregledu pa pregledamo še nekatere druge teme, ki so zaznamovale leto, na primer evropske volitve in vojno v Sudanu, ki neupravičeno ostaja spregledana.
„Vojna v polícii stále trvá. Vidím tam pomstu zo strany vládnych predstaviteľov voči čurillovcom," hovorí bývalý riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Róbert Miko. Dnes vyšetruje priestupky na okresnom úrade. Po trestnej novele sú vraj zlodeji smelší. Pribúdajú internetoví podvodníci, ktorých však na okresných úradoch nevedia poriadne preveriť. Chýbajú im totiž zákonné právomoci.V rozhovore s Róbertom Mikom sa dozviete:– prečo sa z policajného dôchodku vrátil k vyšetrovaniu;– čo si myslí o najnovších obvineniach policajtov z bývalej NAKA;– či sa nebojí vlastného obvinenia;– v čom vidí pomstu súčasnej vlády;– či verí riaditeľovi inšpekcie Branislavovi Zurianovi;– čo si myslí o opätovnom vyšetrovaní samovraždy Milana Lučanského;– ako pribudli prípady drobných krádeží do 700 eur;– prečo je problém vyšetrovať internetových podvodníkov;– ako sa policajti zbavujú spisov a posielajú ich na okresné úrady;– čo bude s rozpadajúcim sa policajným zborom.
„Vojna v polícii stále trvá. Vidím tam pomstu zo strany vládnych predstaviteľov voči čurillovcom," hovorí bývalý riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Róbert Miko. Dnes vyšetruje priestupky na okresnom úrade. Po trestnej novele sú vraj zlodeji smelší. Pribúdajú internetoví podvodníci, ktorých však na okresných úradoch nevedia poriadne preveriť. Chýbajú im totiž zákonné právomoci.V rozhovore s Róbertom Mikom sa dozviete:– prečo sa z policajného dôchodku vrátil k vyšetrovaniu;– čo si myslí o najnovších obvineniach policajtov z bývalej NAKA;– či sa nebojí vlastného obvinenia;– v čom vidí pomstu súčasnej vlády;– či verí riaditeľovi inšpekcie Branislavovi Zurianovi;– čo si myslí o opätovnom vyšetrovaní samovraždy Milana Lučanského;– ako pribudli prípady drobných krádeží do 700 eur;– prečo je problém vyšetrovať internetových podvodníkov;– ako sa policajti zbavujú spisov a posielajú ich na okresné úrady;– čo bude s rozpadajúcim sa policajným zborom.
„Aténčan Thukydides opísal vojnu medzi Peloponézanmi a Aténčanmi, tak ako ju spolu viedli, a začal hneď pri jej vypuknutí, pretože predvídal, že bude veľká, zo všetkých dovtedajších najdôležitejšia. Usudzoval tak z toho, že vojnové prípravy oboch strán dosiahli v každom ohľade vrchol, a videl, ako sa ostatný grécky svet pridáva k jedným či druhým, niektorí okamžite, iní to mali v úmysle. Je to vskutku najväčší otras, aký zažili Gréci a časť barbarov, ba takmer by sa dalo povedať väčšina ľudstva.“ To sú úvodné slová klasického literárneho diela Dejiny peloponézskej vojny z pera gréckeho historika Thukydida. Ten začína svoje rozprávanie naozaj impozantne. Čitateľ môže chvíľami nadobudnúť pocit, že sa schyľuje naozaj k veľkému, priam svetovému konfliktu. Už tento krátky úryvok totiž sľubuje všetko, čo aj moderný človek od vojny vedome či podvedome očakáva – dlhodobé prípravy, vytváranie spojeneckých aliancií, voľbu konkrétnej stratégie, ale i politiku zastrašovania, propagandu a obratnú diplomaciu. Aj preto sa natíska otázka – vedeli už starí Gréci o vojne všetko? A vnímali ju rovnako ako o viac než 2200 rokov neskôr pruský generál Carl von Clausewitz, ktorý označil vojnu za pokračovanie politiky inými prostriedkami? Alebo je aj naše chápanie vojny ako fenoménu skrz-naskrz grécke? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Michalom Habajom. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Vojna v slovenskej polícii - alebo tak sme to aspoň nazývali - vstupuje zrejme do svojej poslednej časti. Včera totiž bratislavská prokuratúra povedala, že súhlasí s väzbou pre bývalých operatívcov NAKA Branislava Dunčka a Róberta Magulu. Vraj by na slobode mohli ovplyvňovať svedkov. Kto sú, ako sú na tom takzvaní čurillovci dnes a vlastne o čo v celom tomto prípade ide? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Burčíka. Zdroj zvukov: TA3, TASR, TV Markíza Odporúčanie Ak tiež milujete hry a videohry a ak sa ich desaťročia podobne ako ja hrávate, môj dnešný tip je pre vás: odporúčam totiž knihu Život v počítačových hrách od Sida Meiera. Spomína v nej na vývoj tých najväčších klasík, od Civilizácie po prvé simulátory. A je to zaujímavá cesta dejinami počítačových hier. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Ruská federácia je jediný štát, ktorý vojenskou silou posúva svoje hranice na územia iných štátov. Partizán Otto Šimko dobre pochopil, kto je agresor a kto sa bráni, a je jedno, či to bolo svojho času nacistické Nemecko alebo je to dnes Putinovo Rusko, hovorí historik Stanislav Mičev. Bolo oslobodzovanie Červenou armádou predzvesťou okupácie Československa červenou totalitou?Slovenský premiér sa chystá na návštevu Moskvy. Podľa jeho vlastných slov si tým chce „na mieste činu“ uctiť víťazstvo nad nemeckým nacizmom v druhej svetovej vojne. Kritiku, že tým legitimizuje dnešný ruský imperializmus, ktorý krvavo ničí suverénnu Ukrajinu, a dokonca sa vyhráža zničením aj nás - teda Európskej únie - však už Robert Fico prehliada.„Máme tu hlásateľov proruskej politiky, ktorí tvrdia, že Rusko by na Ukrajinu nevstúpilo, nebyť toho, že Ukrajinci vraždia (na Ukrajine) ruské obyvateľstvo. Ja sa ale pýtam, prečo potom neprotestovali, keď ruská armáda v dvoch vojnách vyvraždila desaťtisíce Čečencov? Preto, lebo to asi bolo na území Ruska? No a teraz, ak sú separatisti (ktorí sa snažia bojovať proti ukrajinskému štátu) na území Ukrajiny, tak sa Ukrajina nemá brániť? To sme kam dospeli? A treba si dať dohromady aj chronológiu udalostí, pretože najprv bol Krym a až potom sa objavili separatisti na Donbase či v Luhansku,“ hovorí Mičev a pripomína, že návrhy „územie za mier“ nefungujú tak, ako to napokon ukázal už Mníchov 1938, keď po okupácii Sudet a južného Slovenska neprišiel mier, ale 1. 9. 1939 prišla vojna.Je historickou pravdou, že nás Sovietsky zväz za cenu nesmiernych obetí zbavil počas druhej svetovej vojny fašizmu - toho nemeckého, ale i toho nášho, slovenského. Stále viac sa však vo verejnom priestore vynára legitímna otázka, či toto oslobodenie nebolo iba predpolím novej okupácie, tentoraz sovietskej, a či jednu totalitu - tú nacisticky hnedú, nenahradila totalita nová - tentoraz boľševicky červená.„Obdobie od konca vojny do februára 1948 tu bola demokracia a na Slovensku komunisti voľby prehrali, no ani v rámci Československa nemali ani zďaleka víťazstvo vo vrecku. Fatálne to začalo byť vtedy, keď ČSR nakoniec odmietla ísť na parížsku konferenciu, kde sa malo rokovať o Marshallovom pláne. To bola posledná možnosť, ako to celé zvrátiť.“Bol teda príchod vojsk Sovietskeho zväzu oslobodením alebo to bola predzvesť novej okupácie, tento raz v „tábore mieru“ vedenom, údajne večným, Sovietskym zväzom? A nemaže aktuálna ruská agresia na Ukrajine všetky tie obrovské zásluhy ZSSR na porážke fašizmu v druhej svetovej vojne?„40 rokov som sa venoval tomu, aby som obhájil osloboditeľskú misiu Červenej armády na území Československa a Putin mi to v okamihu zbúral, keď jeho vojská vpadli na Ukrajinu, a teraz sa veľmi ťažko obhajuje to, že Červená armáda je osloboditeľ a nie okupant.“Témy pre bývalého šéfa Múzea SNP, historika Stanislava Mičeva. Je nutné dodať, že rozhovor sme nahrávali v čase, keď snaha premiéra ísť do Moskvy nebola verejne známa, a preto otázka na túto tému padnúť nemohla. Na aktuálnosti rozhovoru to však - vzhľadom na tému - nič nemení.Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Vojna na Ukrajine zasahuje aj našu spoločnosť. Núti nás klásť si základné otázky o našej národnej bezpečnosti. Konfrontuje nás s potrebou okamžitej pomoci postihnutým, a núti nás uvažovať aj o asistencii pri povojnovej obnove Ukrajiny. Zvládame tieto výzvy? Ako to delí a profiluje našu politickú scénu? Akú úlohu tu môže zohrať občianska spoločnosť a mimovládne organizácie? Hovorí Grigorij Mesežnikov, politický analytik, spoluzakladateľ a prezident Inštitútu pre verejné otázky.
Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.