POPULARITY
Napadi na Bližnjem vzhodu ne pojenjajo. "Vojna bo trajala, dokler bo treba," je vnovič zatrdil ameriški predsednik Trump. Sporočil je, da so ameriške sile uničile vojaške tarče na otoku Karg, ki je znan kot kronski dragulj iranske naftne industrije. Druge teme: - Razbremenitev plač med možnimi ukrepi za okrepitev gospodarske konkurenčnosti. - Glavkom učinkovito upočasnimo s preventivo, pravi stroka. - Po državi bodo tradicionalne čistilne akcije.
Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&utm_source=youtube. Ďakujeme.
Vojna v Iráne pokračuje, do svojho diania priamo aj nepriamo zaťahuje viaceré štáty a neistotou okolo vývozu ropy zasahuje celý svet. Kríza prebiehajúca na Blízkom východe od roku 2023 sa tak prehlbuje a nezdá sa, že by ktokoľvek poznal odpoveď na otázku, ako situáciu upokojiť. S novým duchovným lídrom, ktorý sa nepozdáva prezidentovi Donaldovi Trumpovi, či mínami v Hormuzskom prielive sa výsledok zdá ešte menej jasný. O tom, ako vojna proti Iránu pokračuje a čo spôsobuje vo svete, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s bývalým ministrom zahraničných vecí a aktuálne analytikom think tanku Globsec Miroslavom Wlachovským. Zdroje zvukov: BBC, ČT Odporúčanie: V téme tak trochu zostaneme aj pri dnešnom odporúčaní. Ava Rasti je iránska hudobníčka a vizuálna umelkyňa z Teheránu. Ešte ako tínedžerka založila ženskú post-punkovú kapelu v iránskej metropole. Niekoľko rokov už pôsobí ako sólová umelkyňa, ktorá skúma prepojenia ambientu, modernej klasiky a dronu. Tieto slová som si požičala z informácií o koncerte, ktorý má Ava Rasti dnes v bratislavskej Novej Cvernovke. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
1. Opozícia vyzýva vládu na pomoc s cenami benzínu 2. Vojna by mohla spôsobiť aj potravinovú krízu 3. Čo hovoria zamestnanci Samsungu o zatvorení fabriky v Galante 4. Krátko o odhalení veľkého káblového kartelu, januárovom oživení priemyslu a korupčnom škandále Strnadovej zbrojovky
1. Opozícia volá po zásahu proti cenám benzínu. Dávajte si pozor, čo si želáte 2. Ukrajinky a Ukrajinci slovenskej ekonomike pomohli 3. Umelú inteligenciu a zbrane zatiaľ nevieme zavrieť na Mesiac 4. Krátko o stavebnej produkcii, modernizácii električkovej trate a sankciách proti Rusku
Vojna v Iranu in motnje v dobavi surove nafte so cene črnega zlata pognale v nebo, kar se že odraža v maloprodajnih cenah skoraj povsod po svetu. Tudi pri nas so se opolnoči zvišale, vlada pa je z znižanjem trošarin ublažila podražitev. Liter bencina je tako od polnoči dražji za tri cente, dizelskega goriva za 6,3 centa in kurilnega olja za 8,8 centa. Brez posega države bi voznik za 50 litrov bencina plačal 5,5 evra več, za enako količino dizla pa 8,7 evra več. Preostali poudarki oddaje: Vojna proti Iranu je skoraj končana, ocenil ameriški predsednik Trump, a napovedal njeno zaostritev, če bo Teheran oviral tranzit nafte Na Hrvaškem prvi naborniki začeli obvezno dvomesečno vojaško usposabljanje Za raziskovanje vloge rek pri onesnaževanju morja spustili v Sočo dva sledilnika za spremljanje poti odpadkov
Na Bližnjem vzhodu spopadi ne pojenjajo. Izraelska vojska je sinoči napadla iranske državne zaloge nafte v Teheranu. Kljub opravičilu iranskega predsednika Masuda Pezeškjana zalivskim državam, iz Kuvajta, Katarja, Savdske Arabije in Združenih arabskih emiratov zopet poročajo o prestreženih iranskih raketah in brezpilotnih letalnikih. Ameriški predsednik Donald Trump je medtem ponovil, da se Združene države ne bodo pogajale z Islamsko republiko. Druge teme: - Ob 8. marcu pozivi k večji enakopravnosti žensk. - Na nemških deželnih volitvah v Baden-Württembergu se obeta tesen izid. - V Krajski Gori vse pripravljeno za še zadnje dejanje 65-ega pokala Vitranc.
Vojna na Bližnjem vzhodu ne pojenja. Izrael je sporočil, da je sprožil nov val zračnih napadov na iransko prestolnico Teheran. O eksplozijah poročajo z enega od tamkajšnjih osrednjih komercialnih letališč Mehrabad. Na posnetkih, ki so zaokrožili po družbenih omrežjih, je viden dim, ki se vije z območja, zagorelo naj bi najmanj eno letalo. Sile judovske države so medtem davi izdale opozorilo zaradi bližajočih se raket, ki jih je po njihovih navedbah izstrelil Iran. Druge teme: - Slovenski državljani danes iz zalivskih držav še s štirimi evakuacijskimi leti. - Pohodniki že 32-tič po Jurčičevi poti od Višnje Gore do Muljave. - V Veroni odprli 14. zimske paraolimpijske igre.
Bez hádok, bez urážok, s nadhľadom skúseného politického matadora. Béla Bugár v relácii O tom potom zhodnotil aktuálne dianie v politike.
1. Vojna na Blízkom východe neutícha, eurozóne hrozí ešte pomalší hospodársky rast 2. Ďalšou zatvorenou fabrikou môže byť martinská tlačiareň Neografia 3. Tržby obchodov sa prepadli tretí mesiac po sebe 4. ChatGPT čelí bojkotu pre väzby na Donalda Trumpa 5. Krátko o novom podnikateľovi roka, ekonomických cieľoch čínskej vlády a pripravovanej rýchlotrati
1. Kríza okolo Perzského zálivu zdvihne ceny palív 2. Fico a spol. si idú svoje, Družba je vraj príležitosť pre celú Európu 3. Podpora konkurencieschopnosti európskych firiem môže byť impulzom aj pre Slovensko 4. Krátko o paralelnom tendri na diaľnicu Turany – Hubová, spore o výklad staregickej investície Slovensko.sk, rušení protikorupčného úradu a perspektívach AI
Vojna na Bližnjem vzhodu se nadaljuje. Iran je napovedal 19-i val napadov na Izrael in ameriške baze v regiji, iz Teherana poročajo o novih eksplozijah. Na brniškem letališču so medtem od sinoči pristala tri letala s slovenskimi potniki, za danes je predviden prihpd še enega. V oddaji tudi o tem: - Začenja se trženje individualnih naložbenih računov - Za prebivalce Letuša izvedli žreb šestih nadomestnih parcel po katastrofalnih poplavah - Prvič obeležujemo nacionalni dan branja
Iránsky režim aj po takmer týždni od vypuknutia vojny vzdoruje americko-izraelskému útoku. To ukazuje, že americký prezident Donald Trump a jeho vláda podcenili stratégiu.„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.
Iránsky režim aj po takmer týždni od vypuknutia vojny vzdoruje americko-izraelskému útoku. To ukazuje, že americký prezident Donald Trump a jeho vláda podcenili stratégiu.„Moderné dejiny nám ukazujú, že bez nasadenia pozemných jednotiek sa zmena režimu nedá dosiahnuť. K tomu však zrejme nedôjde.“ Doterajší vývoj ofenzívy v Iráne hodnotí odborník na bezpečnostné otázky a Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity.Pred desiatimi rokmi panoval v otázke iránskeho jadrového programu veľký optimizmus. Vtedajšiemu prezidentovi Barackovi Obamovi sa podarilo dosiahnuť funkčnú dohodu, ktorú sa darilo vymáhať. Tú však zrušil jeho nástupca a súčasný šéf Bieleho domu Trump.Má teraz Teherán vôbec dôvod sadnúť si za rokovací stôl a dosiahnuť novú dohodu? Kto krajinu teraz vedie? Ako sa krajina môže vyvíjať po skončení vojny?Kraus si myslí, že intenzita konfliktu bude v najbližšom čase pravdepodobne klesať s tým, ako sa budú bojujúcim stranám míňať zásoby munície a vojenského materiálu. Odborník tiež dodáva, že Európa by mohla zohrať dôležitú úlohu pri ukončovaní konfliktu.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Adam Obšitník, Štefan Kurrila a Norbert Marci.
Hostia: Stanislav Pánis (analytik trhov z J&T Banky) a Martin Jirušek (odborník na energetickú geopolitiku z Masarykovej univerzity v Brne). | Nahrávka: Andrej Dávid (expert na lodnú dopravu zo Žilinskej univerzity). | Iránske Revolučné gardy vyhlásili kontrolu nad Hormuzským prielivom a hrozia útokmi na obchodné lode. Hlavnou tepnou námorného exportu ropy a zemného plynu z krajín Perzského zálivu prúdi pätina svetovej produkcie. Reakciou na ukotvenie tankerov je prudký nárast cien na komoditných trhoch. Aké dosahy má zastavenie exportu ropy a zemného plynu z vojnou postihnutého regiónu? Komu blokáda prielivu vyhovuje, kto je z nej nervózny a ako dlho môže trvať? Je možné obnovenie plavby vynútiť? Ako reálne vyzerá situácia na mori pri iránskom pobreží? Ako trhy reagujú na aktuálnu situáciu v Iráne? Čo znamená zastavenie exportu ropy a zemného plynu – ktoré trhy ním najviac utrpia? Existujú alternatívne spôsoby prepravy? Ako rýchlo sa vie globálny trh adaptovať na výpadok časti exportu z Perzského zálivu – nahradením ťažby v iných regiónoch? Ako rýchlo a v akej miere sa nárast cien prejaví na čerpacích staniciach? Dokážu USA garantovať bezpečnosť plavby kritickým úsekom? Ako vyzerá blokáda v praxi – čo sa deje na mori? Stalo sa už v minulosti, že bola lodná doprava cez Hormuz alebo iné dôležité námorné úžiny výrazne obmedzená? Aké rozhodovanie prebieha u lodnej spoločnosti, keď zváži, či loď cez rizikovú oblasť pustí – koho všetkého sa pýta a čo hovoria poisťovne, kapitán a posádka? | Vojna zablokovala Perzský záliv. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Vojna na Blízkom východe pokračuje. Spojené štáty a Izrael podnikli sériu útokov na ciele v Iráne, ktoré mali oslabiť jeho vojenské kapacity. Teherán reaguje odvetnými útokmi raketami a dronmi nielen proti Izraelu, ale aj proti americkým základniam a cieľom v širšom regióne. Do konfliktu sa nepriamo zapájajú aj ďalšie krajiny Blízkeho východu a napätie ovplyvňuje aj strategické oblasti obchodu a priemyslu. Kam to môže celé smerovať a hrozí, že sa vojnový konflikt rozšíri aj mimo regiónu Blízkeho východu? Aj o tom sme hovorili s bývalým generálom Pavlom Mackom a Petrom Pelikánom, orientalistom, ktorý dlhodobo sleduje vývoj v Iráne.
Napad na Iran je bil tvegana stava, ki lahko prinese dobre in slabe posledice. V svojem omejenem pogledu ne vidimo vseh motivov zanj, nekaj jih bo razkril čas, nekaj jih bo ostalo skritih.
Ob nadaljevanju ameriško-izraelskih napadov na Iran tudi Islamska republika še naprej napada cilje v regiji. Iz Katarja poročajo, da so tik pred zdajci razsterlili iranska bombnika, ki sta ciljala ameriško bazo. Zalivske države svarijo tudi pred državljansko vojno v Iranu, o čemer so obvestile Evropsko unijo, zunanji ministri povezave pa razpravljajo o podpori omenjenim državam. Druge teme: - Na Brniku pričakujejo še četrto letalo s Slovenci, ki so obtičačali na Bližnjem vzhodu. - Gasilci napovedali stavko od 18. do 22. marca. - V Bohinju se začenja prvi turnosmučarski festival pri nas.
1. Žiadna inštitúcia nevie o zastavených dodávkach elektriny pre Ukrajinu 2. Vojna v Iráne vyvoláva obavy z plynového šoku 3. Hrubé mzdy napriek konsolidácii predbehli infláciu 4. Krátko o dlhopisoch pre ľudí, zlom stave verejných financií a dôsledkoch zatvorenia Samsungu
Plyn vyskočil až o 70 percent, ropa zdražela o desatinu. Slovensko má zatiaľ zásoby, no ak sa situácia nezlepší, môže prísť ďalšia vlna zdražovania. Ministerka hospodárstva Denisa Saková v relácii Politická debata hovorí aj o možnej pomoci z Bruselu.
Energetický šok z Iránu môže zasiahnuť Európu tvrdšie než ropné krízy
Konflikt na Bližnjem vzhodu dobiva vse širše razsežnosti. Vsak napad na ozemlje neodvisne države je kršitev mednarodnega prava, pravi strokovnjak s tega področja Danilo Türk, a dodaja, da Iran s kršitvami odgovarja na kršitve, to pa ponavadi vodi v širjenje vojne. Medtem iz bližnjevzhodnih držav proti ljubljanskemu letališču že letita dve letali s slovenskimi državljani, še dve naj bi proti Sloveniji vzleteli zvečer oziroma ponoči. Druge teme: - Kosovu brez izbire novega predsednika države grozijo vnovične parlamentarne volitve. - Po uspešnem letu Evropske prestolnice kulture župana Goric obiskala papeža. - Na Mariborskem želijo z novim projektom približati šport invalidom.
1. Najskôr zisťovali, kedy bude Šúrek v práci, potom mal Fico tlačovku, na ktorej „podal trestné oznámenie“. 2. S elektrinou pre Ukrajinu neurobil nič okrem toho, že z nás spravil vyvrheľov. 3. Vojna v Iráne pokračuje, ceny ropy a plynu stúpajú.
Blízky východ zachvátili vojnové plamene. Aký plán má prezident Spojených štátov, ktoré spolu s Izraelom udreli na Irán a má Donald Trump vôbec nejaký plán? Masívne údery zatiaľ k pádu brutálneho teokratického režimu nevedú no a Trump už pripúšťa aj nasadenie pozemných síl pričom americká verejnosť sa k opakovaniu scenárov z Iraku či Afganistanu stavia veľmi vlažne až nepriateľsky. Prerastie tento konflikt do dlhotrvajúcej regionálnej vojny a povedú bomby a rakety k zániku islamskej demokracie či skôr k občianskej vojne a destabilizácií celého regiónu? A čo my, tu v Európe? Budeme čeliť ďalšej masovej migračnej vlne a globálnej ekonomickej recesií? Témy pre experta na zbrane a dejiny Andreja Žiarovského. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Blízky východ zachvátili vojnové plamene. Aký plán má prezident Spojených štátov, ktoré spolu s Izraelom udreli na Irán a má Donald Trump vôbec nejaký plán? Masívne údery zatiaľ k pádu brutálneho teokratického režimu nevedú no a Trump už pripúšťa aj nasadenie pozemných síl pričom americká verejnosť sa k opakovaniu scenárov z Iraku či Afganistanu stavia veľmi vlažne až nepriateľsky. Prerastie tento konflikt do dlhotrvajúcej regionálnej vojny a povedú bomby a rakety k zániku islamskej demokracie či skôr k občianskej vojne a destabilizácií celého regiónu? A čo my, tu v Európe? Budeme čeliť ďalšej masovej migračnej vlne a globálnej ekonomickej recesií? Témy pre experta na zbrane a dejiny Andreja Žiarovského. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Zatiaľ čo svetové médiá zaplavili správy o vojnovom stave v Dubaji, producent Jaro Slávik sedel priamo v centre diania na večeri a sledoval nočnú oblohu. V novej epizóde Za hranicou otvorene kritizuje „fňukanie“ vystrašených turistov a mediálnu hystériu, ktorá podľa neho absolútne nezodpovedala realite na mieste. Slávik detailne opisuje, ako nekompromisná protivzdušná obrana eliminovala hrozbu a prečo je hovoriť o celoplošnej panike v najbohatšom meste sveta čistý nezmysel. Rozhovor však zachádza aj do temnejšej histórie iránskeho režimu, ktorého súčasné zúfalstvo Jaro prirovnáva k brutálnym masakrom vlastných občanov.
Vojna, ki jo Izrael in Združene države vodijo proti Iranu, naj bi zahtevala že 787 smrtnih žrtev in nič ne kaže, da bi se lahko kmalu končala. Po izbruhu spopadov, ko so številni potniki zaradi zaprtja zračnega prostora ostali ujeti na letališčih, se razmere postopno umirjajo. Zračni prostor se delno odpira, prvi letala so že poletela, slovenske oblasti pa nadaljujejo pripravo evakuacijskih postopkov. Predvidoma danes naj bi sicer iz Omana proti Sloveniji poletelo prvo posebno letalo, za jutri pa sta načrtovana še dva poleta. Prednost pri vračanju bodo imele družine z otroki. V oddaji tudi o tem: - Slovenija ni odgovorna za prenesene devizne vloge varčevalcev Ljubljanske banke v Bosni in Hercegovini - Bolnišnica Valdoltra lani izvedla rekordno število posegov, presežek prihodkov namenja razvojnim projektom - V Bovcu drevi predstavitev projekta za oživitev smučišča Kanin
Izrael spoločne so Spojenými štátmi cez víkend napadol Irán. Spôsobilo to reťazovú reakciu, Irán teraz útočí na Saudskú Arábiu, Katar či metropoly ako je Dubaj alebo Abú Zabí.Izrael medzitým spustil masívne nálety na Libanon a hrozí pozemnou inváziou.Sme na začiatku tretej svetovej vojny? Budeme ešte môcť navštevovať krajiny na Blízkom východe?Situáciu nám priblíži šéf zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.
Objavenie Ameriky v roku 1492 odštartovalo boje o nové územie, v ktorých sa európski kolonizátori pokúšali nadobudnúť ešte väčšie bohatstvo. Angličania sa usadili na území severnej Ameriky. Trvalo necelé tri storočia, kým sa miestnym osadám podarilo vyhlásiť nezávislosť USA. Ešte ani zďaleka ale nemali vyhraté. Rozdielnosť názorov na vykorisťovanie afrických otrokov vyústil v občiansku vojnu. O všetkých týchto udalostiach sa bližšie dozvieš v tomto podcaste. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, novovek, USA, vznik USA, Občianska vojna, Sever proti Juhu Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.
Izrael spoločne so Spojenými štátmi cez víkend napadol Irán. Spôsobilo to reťazovú reakciu, Irán teraz útočí na Saudskú Arábiu, Katar či metropoly ako je Dubaj alebo Abú Zabí.Izrael medzitým spustil masívne nálety na Libanon a hrozí pozemnou inváziou.Sme na začiatku tretej svetovej vojny? Budeme ešte môcť navštevovať krajiny na Blízkom východe?Situáciu nám priblíži šéf zahraničného oddelenia Aktuality.sk Pavol Štrba.
Konflikt Izrael – Spojené štáty – Irán pokračuje tretí deň. Krajiny nešetria útokmi. Irán útočí aj na susedné štáty. Donald Trump chce zvrhnúť iránsky režim. Vojna podľa neho potrvá štyri týždne. Do konfliktu hovorí už aj Európa. No a aj o tom, že koalícia chce zrušiť voľbu poštou zo zahraničia. Hovorí o obave z manipulácie volieb, opozícia zas o strachu z voličov. Viac sme si povedali s Eduardom Chmelárom, politickým analytikom a historikom.
1. Rozpútala sa ďalšia vojna. 2. Nedeľný oddych pri tlačovke. 3. Opitý ropou.
Ani sa to nechce veriť. Vojnový konflit na Ukrajine trvá už štyri roky. Hneď potom, ako vojská Ruskej federácie zaútočili na územie nášho suseda, spustila sa veľká utečenecká vlna. Odhaduje sa, že na Slovensku žije asi 130000 ľudí z Ukrajiny. Ako sa im žije zisťoval Michal Herceg.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Uplynuli štyri roky do Ruskej invázie na Ukrajinu a osem rokov od vraždy Jána Kuciaka a slovenská politika čelí kríze dôvery. Kam sa Slovensko za ten čas posunulo? O tomto v relácií Analýzy 24 diskutovali poslanci NR SR Ján Ferenčák a Veronika Remišová spolu s moderátorkou JOJ 24 Lenkou Ježovou.
Kam patrí Slovensko v aktuálne sa meniacom svete? Silné krajiny sa spájajú a Únia stráca jednotu. Prináša politika na všetky svetové strany úspechy a máme jasnú stratégiu, ktorá naozaj funguje? Vojna na Ukrajine trvá štyri roky. Skončí vojnu diplomacia a príde Ukrajina o svoje územia? O tom sme sa rozprávali s historikom a politickým analytikom Eduardom Chmelárom.
Ruská špeciálna vojenská operácia, ktorá mala trvať tri dni, je na Ukrajine už štyri roky. Vojna nezmenila život len u našich východných susedov, ale rozpútala dianie aj vo svete. Otázka znie, kto je po štyroch rokoch ekonomicky slabší a kto silnejší? V relácií Ekonomické Analýzy 24 o tejto téme diskutoval moderátor Lukáš Dzivý s Vladimírom Vaňom, analytikom Wealth Effect Management a s analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martinom Vlachynským.
Dnes je to o tom, kto v tejto vojne dlhšie vydrží a preto má podpora Ukrajiny zmysel. Pre Európu je najvýhodnejšie pomôcť Ukrajine a udržať tým ruského agresora čo najďalej od našich hraníc, hovorí pri príležitosti 4. výročia ruskej agresie analytik Andrej Žiarovský. Ako sa zmenila tvár vojny, ako zmenila nás samotných a máme sa báť i jadrového zúčtovania? „Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, súčasťou celku. Smrť každého človeka umenšuje mňa, lebo som súčasťou ľudstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“Tieto známe slová alžbetínskeho básnika Johna Donna v predvečer štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajine, nadobúdajú dnes desivo hmatateľný a až neuveriteľne krvavý rozmer.Od chvíle, kedy prvé ruské rakety dopadli na spiace ukrajinské mestá, uplynuli presne 4 roky. Je to 208 týždňov, 1 461 dní alebo viac ako 35 000 hodín. Počas každej jednej z nich sa náš svet postupne - kúsok po kúsku, život po živote, zmenšoval o obete, ktoré umreli v troskách Mariupola, v pivniciach Buče či v uliciach Irpiňa.Za každou jednou minútou tohto času je nejaká konkrétne ľudská tragédia - nevinných detí, bezbranných žien či nevládnych starcov ak stareniek, ktorých osudy - či dokonca i umieranie, sledujeme v až hrozivo chladne presnom HD rozlíšení. Deň čo deň, už po celé štyri roky. Sme svedkami konfliktu, ktorý sa nás bytostne dotýka - a to nielen jeho až bezprostrednou blízkosťou, ale aj tým, ako radikálne predefinoval samotné metódy i stratégie vojny.Tradičné mohutné tankové bitky či hrozivé roje bombardovacích zväzov - alebo zvuky delestreleckej bubnovej paľby vystriedali počítačové algoritmy, autonómne drony s umelou inteligenciou ako i neviditeľný elektronický boj, ktorý paralyzuje celé mestá či regióny. Vojna sa tak presunula zo zákopov priamo na naše obrazovky, kde sa krvavé a kruté zabíjanie stalo interaktívnym a všadeprítomným obsahom sociálnych sietí. Smrť, krv, krutosť, bolesť i zabíjanie tak môžeme sledovať priamo z pohodlia našich bezpečných obývačiek. Akoby to nebolo o nás.Na Ukrajine sme sa akoby vrátili k zákopom prvej svetovej vojny, vojna sa transformovala na opotrebovávací konflikt, kde rozhoduje ako ekonomika, tak i vôľa k víťazstvu. Na rozdiel od zákopov Verdunu však tento krvavý konflikt dnes môžeme sledovať doslova v priamom prenose. Ukrajinský konflikt sa zmenil na opotrebovávajúcu vojnu, zvíťazí silnejšia ekonomika, ale najmä to, kto bude mať silnejšiu vôľu, hovorí analytik Andrej Žiarovský.O tom, ako sa v celom tomto digitálnom pekle zmenila tvár moderného boja, čo to spravilo s našim vnímaním vojny, ale aj o tom, ako zásadne sa posunul vývoj moderných zbraní - ako aj taktík a stratégií vedenia vojny, budeme hovoriť s analytikom Andrejom Žiarovským. Stal sa dron kráľom bojiska a máme sa báť jadrovej “mŕtvej ruky”?Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Dnes je to o tom, kto v tejto vojne dlhšie vydrží a preto má podpora Ukrajiny zmysel. Pre Európu je najvýhodnejšie pomôcť Ukrajine a udržať tým ruského agresora čo najďalej od našich hraníc, hovorí pri príležitosti 4. výročia ruskej agresie analytik Andrej Žiarovský. Ako sa zmenila tvár vojny, ako zmenila nás samotných a máme sa báť i jadrového zúčtovania? „Nikto nie je ostrovom samým pre seba, každý je kusom pevniny, súčasťou celku. Smrť každého človeka umenšuje mňa, lebo som súčasťou ľudstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“Tieto známe slová alžbetínskeho básnika Johna Donna v predvečer štvrtého výročia ruskej agresie na Ukrajine, nadobúdajú dnes desivo hmatateľný a až neuveriteľne krvavý rozmer.Od chvíle, kedy prvé ruské rakety dopadli na spiace ukrajinské mestá, uplynuli presne 4 roky. Je to 208 týždňov, 1 461 dní alebo viac ako 35 000 hodín. Počas každej jednej z nich sa náš svet postupne - kúsok po kúsku, život po živote, zmenšoval o obete, ktoré umreli v troskách Mariupola, v pivniciach Buče či v uliciach Irpiňa.Za každou jednou minútou tohto času je nejaká konkrétne ľudská tragédia - nevinných detí, bezbranných žien či nevládnych starcov ak stareniek, ktorých osudy - či dokonca i umieranie, sledujeme v až hrozivo chladne presnom HD rozlíšení. Deň čo deň, už po celé štyri roky. Sme svedkami konfliktu, ktorý sa nás bytostne dotýka - a to nielen jeho až bezprostrednou blízkosťou, ale aj tým, ako radikálne predefinoval samotné metódy i stratégie vojny.Tradičné mohutné tankové bitky či hrozivé roje bombardovacích zväzov - alebo zvuky delestreleckej bubnovej paľby vystriedali počítačové algoritmy, autonómne drony s umelou inteligenciou ako i neviditeľný elektronický boj, ktorý paralyzuje celé mestá či regióny. Vojna sa tak presunula zo zákopov priamo na naše obrazovky, kde sa krvavé a kruté zabíjanie stalo interaktívnym a všadeprítomným obsahom sociálnych sietí. Smrť, krv, krutosť, bolesť i zabíjanie tak môžeme sledovať priamo z pohodlia našich bezpečných obývačiek. Akoby to nebolo o nás.Na Ukrajine sme sa akoby vrátili k zákopom prvej svetovej vojny, vojna sa transformovala na opotrebovávací konflikt, kde rozhoduje ako ekonomika, tak i vôľa k víťazstvu. Na rozdiel od zákopov Verdunu však tento krvavý konflikt dnes môžeme sledovať doslova v priamom prenose. Ukrajinský konflikt sa zmenil na opotrebovávajúcu vojnu, zvíťazí silnejšia ekonomika, ale najmä to, kto bude mať silnejšiu vôľu, hovorí analytik Andrej Žiarovský.O tom, ako sa v celom tomto digitálnom pekle zmenila tvár moderného boja, čo to spravilo s našim vnímaním vojny, ale aj o tom, ako zásadne sa posunul vývoj moderných zbraní - ako aj taktík a stratégií vedenia vojny, budeme hovoriť s analytikom Andrejom Žiarovským. Stal sa dron kráľom bojiska a máme sa báť jadrovej “mŕtvej ruky”?Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Obnovia sa zajtra dodávky ropy cez ropovod Družba? Sľubuje to ukrajinská strana, hoci podobné uistenia sme počuli aj v uplynulých dňoch. Ide o technický problém, alebo sledujeme politický odkaz smerom k Slovensku a Maďarsku? Vojna na Ukrajine trvá už štyri roky. Front sa nehýbe, diplomacia sa neposúva. Ide Donaldovi Trumpovi iba o Nobelovu cenu? Viac nám povedali poslanci NR SR Karol Janas (Hlas-SD) a Jozef Hajko (KDH).
Vojna na Ukrajine sa blíži k štvrtému roku a otázka mieru je na stole v Ženeve. Trump hovorí o ambícii ukončiť konflikt už do júna a naznačuje, že Kyjev bude musieť urobiť kompromisy. Zelenskyj však opakovane odmieta územné ústupky a situácia na fronte zostáva patová. Je Ukrajina okrem mieru bližšie aj k prezidentským voľbám? Hosťami relácie boli štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher (Smer-SD) a člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (SaS).
Zábery z amerického Minneapolisu pripomínali až vojnovú zónu: špeciálne po tom, ako federálne antiimigračné komando zabilo ďalšieho človeka. Do toho americká administratíva, ktorá situáciu ďalej vyhrocovala – aj keď v posledných hodinách sa zdá, že Trump sa trochu stiahol. Smerujú teda USA k násiliu či nebodaj k občianskej vojne a diktatúre, čo sa v krajine slobody deje a ako to celé dopadne? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Branislava Ondrášika. Zdroj zvukov: ČT, New York Post Odporúčanie Prednedávnom som na tomto mieste odporúčal Uspávanky od Koščovej a Husovských a pýtal som sa na vaše tipy: nuž tak jeden ďalší mám hneď – nádherné inštrumentálne Uspávanky od Jožka Luptáka a jeho priateľov. A v tomto prípade naozaj odporúčam kúpiť si fyzický nosič aj s obrázkami Daniely Olejníkovej. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
V dnešnej epizode privítame dvoch hostí naraz. Ivan a Šimon sú kamaráti a kolegovia komici.UžívajteAk sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 21 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na patreon.com/luzifcakAlebo na herohero.co/luzifcakVideo môžete sledovať aj na našom Youtube youtu.be/YTlW_cP4dHEPrípadne nás môžete pozvať na kávu nabuymeacoffee.com/luzifcakMôžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►Luzifcak.comVšetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►luzifcak.bio.linkNaši dnešní hostia súinstagram.com/ferstl_simon/instagram.com/ivan_kostra/UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova, alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Nový rok je tradične spojený s novými plánmi, predsavzatiami a očakávaniami. V Startitup sme preto politikom položili otázky v rámci novoročnej ankety, v ktorej hodnotia uplynulé obdobie a naznačujú, akým smerom by sa podľa nich malo Slovensko uberať v nasledujúcom rokuV parlamente sme zisťovali, čo politici prajú Slovákom do nového roku, ktoré rozhodnutie z uplynulého roka by dnes urobili inak, ale aj čo by si želali, aby sa v slovenskej spoločnosti v novom roku zlepšilo najviac.
Koroški Slovenec in eden izmed najpomembnejših srednjeevropskih likovnikov našega časa Valentin Oman je dopolnil 90 let. Življenje je posvetil umetnosti slikanja, v kateri je z grafičnimi postopki in z inovativnimi likovnimi intervencijami razvil izviren slog. Pomembno je sooblikoval sodobno avstrijsko slikarstvo. Pustil je globok pečat na premnogih sakralnih objektih, pa tudi na posvetnih stavbah. Omanov osrednji motiv je že od nekdaj človek. Njegove fragmentirane podobe človeških figur so nedoločljive, nejasne in večplastne, tako pa namerno puščajo prostor gledalčevi domišljiji. Njegova praksa je usmerjena v postopek sam, pri katerem upošteva lastnosti materialov in se z njimi poigrava. Zanj so značilni plastenje, večkratno obdelovanje, odtiskovanje in uporaba medijskih podob ali umetnostnozgodovinskih referenc. Ob umetniškem ustvarjanju je tudi politično angažiran - poznan je kot borec za pravice koroških Slovencev in človek dejanj. V svojem najnovejšem delu dvojezične krajevne napise, simbol borbe koroških Slovencev za svoje pravice, uliva v bronaste stebre, ki so in še bodo postavljeni v javni prostor na avstrijskem Koroškem. Za to delo sam pravi, da je nekaj najboljšega, kar je naredil kot umetnik do zdaj. Z Valentinom Omanom se je pred dnevi, ob odprtju nove razstave Križev pot: Ukrajina / Bližnji vzhod v Koroški galeriji likovnih umetnosti v Slovenj Gradcu pogovarjala Urška Savič. Gre za zadnjo razstavo v ciklu Omanovo leto, s katerim so se muzejske ustanove v Sloveniji, Avstriji in na Slovaškem poklonile umetniku ob njegovem jubileju. Foto: Dobran Laznik
Podrobný rozbor vývoja vojny na Ukrajine v roku 2025. Taktika. Technické a strategické inovácie na strane Ruska a Ukrajiny.
O chvíľu to budú už štyri roky krvavej vojny Ruska proti Ukrajine. Vojny, ktorú chcel mať Putin ako špeciálnu vojenskú operáciu vybavenú za tri dni. A ktorú chcel do 24 hodín ukončiť Trump. Aká je dnes šanca na mier?Trumpov mierový plán sa snažia napraviť európski lídri. Trump obviňuje Zelenského že návrh ani nečítal. A Putin za žiadnu cenu neustupuje a na Ukrajine ďalej ničí mestá a vraždí jej civilných obyvateľov aj ďaleko za frontovou líniou.Ako je na tom Ukrajina, ktorá sa stále hrdinsky bráni? Akú podporu má po korupčnej kauze Zelenský? A je Trumpov mierový plán a jeho nová bezpečnostná stratégia v prospech Ruska, no proti Ukrajine a Európe? Stoja európski lídri stále za Kyjevom? A čo naša vláda, ktorá chce pre stopku na ruský plyn a ropu žalovať Úniu?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.
Vojna na Ukrajine má svoje veľké i malé dejiny. A rovnako veľké i malé príbehy v nich. Ak tým veľkým aktuálne dominuje tzv. mierový plán a diplomatická horúčka telefonátov (i tých uniknutých), stretnutí či rozhovorov na najvyššej úrovni, malé dejiny tejto vojny sa zdanlivo paradoxne píšu aj na Slovensku:- sanitkami, ktoré posielame na front,- kamiónmi materiálnej pomoci,- i dodávkami dobrovoľníkov, ktorí pravidelne otáčajú tisíce kilometrov, aby sa podelili s postihnutými Putinovou agresiou.Jednou z kapitol tých malých dejín vojny je aj dobročinná zbierka Vianočná krabička pre ukrajinské deti, ktorá premieňa použité topánkové krabice na obaly radosti pre malých Ukrajincov. Zo Slovenska odchádzajú už v týchto hodinách, aby svojich adresátov zastihli ešte do Vianoc.Stojí za ňou aj bývalý spravodajský fotoreportér so skúsenosťou z Iraku či Kurdistanu Anton Frič, v spolupráci s dobrovoľníkmi zo združenia Vaša charita.Má ešte zmysel pomáhať Ukrajincom, ak aj v čase vojny dávajú priestor korupcii? A v akých podmienkach sa žije v blízkosti frontu? Nie je nebezpečné ísť tam hoc s darčekmi, keď taký šahíd ich nerozozná?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Vojna na Ukrajine trvá už štvrtý rok. Ukrajinci sa stále statočne bránia a Rusom sa nedarí splniť žiadne zo svojich pôvodných cieľov. Darí sa im však ničiť Ukrajinu a vraždiť civilistov. Ukrajina ale zažíva aj obrovský korupčný škandál, po ktorom prišli o miesta ministri spravodlivosti a energetiky. Rusi medzitým podľa všetkého stupňujú svoje sabotáže a diverzné akcie v Poľsku. Naposledy mali útočiť na dôležitú železničnú trať.Čo to všetko znamená? Čo sa dnes deje na fronte a ako to vyzerá pri Pokrovsku? Ako po ruských útokoch fungujú ukrajinské elektrárne a energetické siete pred zimou? Čo znamenajú odkazy na tvrdú odpoveď z Poľska? Ako je na tom s obranou Slovensko? Dokážeme zladiť naše výdavky s požiadavkami NATO? A prečo minister vnútra rokuje o obrannej spolupráci v komunistickom Vietname?Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a predsedom mimoparlamentnej strany DS-ODS Pavlom Mackom.