Podcasts about vojna

Vlada bo obravnavala potek pogajanj o plačnem sistemu v javnem sektorju in simulacijo finančnih učinkov rešitev. Predstavila jih bo pristojna ministrica Sanja Ajanović Hovnik, ki pričakuje mandat za nadaljnje delo. Sindikati pravijo, da je žogica na vladni strani, sindikalist Jakob Počivavšek sejo ocenjuje za prelomno. Drugi poudarki oddaje: - Za razrešitev devetih programskih svetnikov RTV Slovenija, ki jo predlagajo koalicijske stranke, ni pravne podlage, je prepričan predsednik programskega sveta RTV Peter Gregorčič. Prvak SDS Janez Janša je potezo označil kot zadosten razlog za ustavno obtožbo. - Vojna v Ukrajini, ki bo osrednja tema vrha Sveta Evrope, ne pojenja. Ukrajinsko prestolnico so davi pretresli novi obsežni zračni napadi ruske vojske. V Kijevu sicer pričakujejo visok kitajski obisk v okviru prizadevanj za začetek mirovnih pogajanj. - Kakšna družbena ureditev bi spodbujala mir in kakšen je odnos literature do resnice, sta osrednji temi 55-ga mednarodnega srečanja pisateljev, ki ga organizira slovenski center Pen. - Ob vnovičnem dežju opozorila pred plazovi, poplavami in burjo.

Posledné týždne sa ma ľudia neustále pýtajú, čo bude hlavnou témou volieb. A hoci sa pôvodne zdalo, že to bude vojna, ja som dnes viac-menej presvedčená, že témou bude chudoba, zdražovanie a sociálna situácia. A keď sa budete nabudúce čudovať nad prieskumami, spomeňte si aj na tento komentár, ktorý dnes opisuje situáciu mnohých rodín na Slovensku. A že nie je ružová, to vám asi nemusím hovoriť. Vitajte pri ďalšom newsletteri ZKH píše, víkend už je na dosah. Aktuálne vydanie newslettra ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23152452/zkh-pise-ani-vojna-ani-pravny-stat-hlavnou-temou-volieb-bude-zdrazovanie.html  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠SME.sk⁠ na ⁠sme.sk/podcast⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vojna na Ukrajine sa naozaj podobá na Druhá svetovú vojnu. Pozeral som film “Na Západe nič nové”  a ono to tam takto skutočne je, akurát je to posunuté do 21. storočia. Vraciame sa v čase. Hovorí vojnový fotograf Ján Husár. Podľa neho ide o jeden z najpodstatnejších konfliktov lebo má silu preliať sa aj sem, k nám a ako taký by sa mal zachytávať nie tak, aby ľudí unavoval, ale aby ich informoval. Hovorí sa, že jedna dobrá fotografia povie viac než milión slov. Zvlášť to platí o fotografiách vypovedajúcich o existenciálnych situáciách nášho bytia: O smrti, boji o život, utrpení, o bolesti či strate, ale vypovedá aj o našej odvahe a hrdinstve zoči voči najväčšiemu nebezpečenstvu. Niet divu, veď fotografia cieli priamo na naše srdce i dušu. Svoje by o tom vedeli povedať autori azda najslávnejšich fotografii z druhej svetovej vojny: Robert Capa či Jevgenij Chaldej. Aj brutálny a krvavý konflikt na susednej Ukrajine už vyše roka môžeme sledovať - a to  prakticky dennodenne, najmä prostredníctvom sily obrazu a sily fotografie. No a jedným z tých, ktorí nám takto umožňujú doslova spoluprežívať všetok ten zmar, hrôzu, ale aj odvahu a nádej, ktorá sa už vyše roka deje na Ukrajine a ktorí túto vojnu sledujú priamo na mieste je i známy vojnový fotograf, ale aj humanitárny pracovník Ján Husár. Ako hovorí: “Pôvodní Američania verili, že fotografia dokáže ukradnúť dušu, ale nevedeli to, že ju vie brať aj fotografovi. Pochopil som, že vojnoví fotografi sú vlastne protivojnovými fotografmi. Chcem ukazovať na základe čoho vzniká taká nenávisť, že toto ľudia dokážu robiť.  Aká je teda tvár ukrajinskej vojny očami fotografa Jána Husára a dá sa vôbec svetu priblížiť všetko to  utrpenie, zmar, ale aj hrdinstvo a vôľa žiť za nám nepredstaviteľných podmienok? Čo by malo byť pointou dobrej vojnovej fotografie, kde má tento typ žurnalistiky svoje limity a čo do nej už nepatrí? A aké vysvetlenie na to, kto sme a akí sme, má človek, čo sa opakovane pozeral do tváre bolesti nevinných od Gazy cez Irak až po Ukrajinu? Počúvate Ráno Nahlas, s vojnovým fotografom Jánom Husárom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Bola to vojna Grékov proti Grékom, či možno bratovražedná vojna, alebo ako sa niektorí historici odvažujú povedať „antická svetová vojna“. Nech už pomenujeme peloponézske vojny z rokov 431 až 404 pred n. l. akokoľvek, isté je, že v jej dôsledku sa postupne zrútila grécka dominancia vo východnom Stredomorí a samotní Gréci zoslabli a schudobneli. Z učebníc dejepisu si pamätáme, že celý konflikt vyvolala vzájomná podozrievavosť a napokon i nepriateľstvo dvoch gréckych mocností – Sparty a Atén. A hoci boli peloponézske vojny súbojom dvoch omnoho komplexnejších mocenských paktov – Peloponézskeho spolku a Aténskeho námorného spolku – už automaticky tušíme, že to bolo práve nepriateľstvo spomínaných dvoch gréckych obcí, ktoré rozpútalo dlhú a zničujúcu vojnu. Už menej tušíme, že celý tento obraz je vlastne správou o udalostiach z pera jedného muža a zároveň jedného z klasikov histórie – Thukydida. Do akej miery sú naše vedomosti o tomto úseku antických dejín práve jeho dielom, či skôr jeho interpretáciou? A prečo sa jeho Dejiny peloponézskej vojny stali literárnou klasikou a po dlhé obdobie i povinným kánonom pre historickú vedu? Odpoveď by mohla znieť asi takto – Thukydidove Dejiny peloponézskej vojny ponúkajú už všetko to, čo poznáme i dnes – búrlivý politický život, pakty a vojenské aliancie, štátne prevraty, vojnovú propagandu, sféry vplyvu a ekonomické záujmy, ktoré vplývajú na najdôležitejšie politické rozhodnutia. Skrátka akoby sa svetová politika, tak ako ju dôverne poznáme dnes, zrodila práve v znesvárenom Grécku pred viac než 2400 rokmi. Thukydides a peloponézske vojny však ponúkajú omnoho viac otázok. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom, spoluautorom knihy Vojna o Grécko: Sparťania proti Aténčanom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Na tnalu odbora za zunanjo politiko bo SDS-ov predlog resolucije o uvrstitvi Rusije med države, ki podpirajo terorizem. V parlamentarni pravni službi menijo, da se takšna splošna stališča izražajo z deklaracijo. Druge teme: - Vojna v Ukrajini je članice Nata spodbudila h krepitvi obrambnih proračunov, to namerava storiti tudi naša država. A resolucija o opremljenosti slovenske vojske je tarča kritik tako dela opozicije kot stroke. - Predsednica Evropske komisije Ursula von der Leyen z obiskom Kanade začenja severnoameriško turnejo. Glavne teme bodo gospodarstvo, zeleni prehod in nadaljnja pomoč Ukrajini. - Slovenščini grozi, da bo v obdobju hitre digitalizacije jezikov zaspala, saj na tem področju nimamo strategije. Triletni projekt se je končal prejšnji teden, novih načrtov ni.

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.   Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.   Stala sa súčasťou vznikajúcej sekcie pre humanitárnu pomoc a integráciu. „Mala som vyhliadnuté štyri organizácie, no po pohovore na Charite som už na ďalšie ani nešla“, spomína.   Nielen z chleba žije človek „Pre utekajúcich z Ukrajiny sme vybavili milióny eur, spravujeme 24 asistenčných centier a už rok sme sa nezastavili“, hovorí. Keď hovorí o svojej práci, hovorí o nej ako o misii – poslaní. A vidí ju v tom, že „mnohým sme reálne zmenili život, môžem povedať, že životy aj zachraňujeme“.   Len pred týždňom sme si pripomenuli smutné prvé výročie Putinovej agresie proti Ukrajine. Okrem desiatok tisíc obetí a zranených – či už vojakov alebo civilov tento nezmyselný konflikt počíta na milióny tých, čo preň museli opustiť svoje domovy. Len hranice Slovenska prekročilo do konca tohto januára vyše milión 130-tisíc ukrajinských utečencov. A to nehovoríme o Poľsku a ďalších susedných krajinách. Všade tam utečenci pred vojnou nachádzajú pomoc, prijatie – dočasný domov. Na Slovensku im významných podielom pomáha práve Slovenská katolícka charita.   Pomáhame riešiť traumy „Aj po roku prichádzajú ukrajinskí odídenci do našich centier pre humanitárnu pomoc, pre potraviny, hygienické potreby“, vysvetľuje Mruk Papaianopol. Dodáva však, že veľká časť týchto ľudí potrebuje pomoc psychológov. Charita im ju ponúka, no je konfrontovaná s tým, že má málo ľudí, ktorí by odídencom ponúkli psychologickú asistenciu. „Potrebovali by sme raz toľko odborníkov“, tvrdí.   „Riešia zvyčajne veľmi, veľmi ťažké traumy“, konštatuje. Dramatickosť situácie ilustruje faktom, že túto pomoc nepotrebujú len dospelí, ale mnoho detí a mladých ľudí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Optikou jedného „špeciálna operácia“, z druhej strany reálna okupácia suverénnej krajiny. Faktom bez optiky zafarbenejjednou či druhou stranou sú však desaťtisíce mŕtvych vojakov i civilov na oboch stranách, viac miliónový exodus napadnutých Ukrajincov, rovnako menší exodus tých, ktorí utekajú pred mobilizáciou – tiež na oboch stranách. A svet v pozore a strachu z konfliktu, ktorému nemusia stačiť hranice jednej krajiny. Vladimír Putin s expanznými ambíciami Petra Veľkého, Volodymir Zelenskyj, ktorý takpovediac z noci na ráno vyrástol z malého na Veľkého muža. Stojí pri národe a mobilizuje pomoc mocností. Vojna na Ukrajine, či Putinova agresia pod rúškom „specoperacje“ má rok. Aké vyhliadky stoja pred stranami konfliktu a pred svetom? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   „Dnes je rozhodujúca robustná vojenská podpora Ukrajiny“, tvrdí analytik. „Práve ona môže urýchliť víťazný postup Kyjeva“, dodáva.   Konflikt má podľa neho štyri scenáre. Ideálny počíta s víťazstvom Ukrajiny. Vylúčiť nemožno ani „čierny scenár“, a to v zmysle aspoň mentálnej prípravy naň, aby nikoho nezaskočil. Počíta s víťazstom Putinovho Ruska. „Nie je pravdepodné, nepočíta sa s ním, no mosíme s ním pracovať“, hovorí Havlíček. Za najpravdepodobnejší scenár považuje, že konflikt sa zasekne „niekde medzi“. „Bude to konflikt malej intenzity, také to prešliapavanie, akého sme boli svedkami po roku 2014“, vysvetľuje Havlíček. Štvrtý scenár počíta s tým, že konflikt bude ďalej veľmi masívne eskalovať. „Bude pritom ohrozovať Ukrajinu aj Rusko. Bude sa pritom prelievať z jednej na druhú stranu“, približuje Pavel Halvíček. Už dnes pri prvom výročí konfliktu však hovorí, že očakáva aj „druhé výročie“. „Rád by som sa však v tomto mýlil“, dodáva.   V podcaste sa obzrieme za rokom konfliktu, za postavením Vladimíra Putina a tiež Volodymira Zelenského; o alianciách smerom na západ i východ a rovnako budete počuť aj odpoveď na otázku, čo by vojnu ukončilo.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak vynecháme prezidentku, najdôveryhodnejšími politikmi na Slovensku sú Peter Pellegrini, Robert Fico, Boris Kollár, Milan Uhrík a... neuveríte, ale a Andrej Danko. Pred piatimi rokmi pritom protestovali desaťtisíce ľudí na námestiach slovenských miest a chceli lepšie a slušnejšie Slovensko. Čo z tohto étosu zostalo a čo sa nám stalo, že najpopulárnejšími politikmi v krajine sú extrémisti a populisti? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej. Zdroj zvukov: TV JOJ, TV Markíza, TA3, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, Igor Matovič Odporúčanie: Vojna je odporná, konanie Ruska na Ukrajine o to odpornejšie. No vojna, tá ma okrem okamžitých obetí a bezprostredných následkov aj následky skryté: na Ukrajine vyrastá generácia bez poriadneho kontinuálneho vzdelávania, časť populácie sa domov nikdy nevráti. A krajina, tá bude znášať dlhodobé znečistenie. Napríklad pôda, boje zanechávajú za sebou toxické spálenisko, ktoré bude ohrozovať ľudské životy ešte roky. Mojim dnešným odporúčaním je preto text Toxické dedičstvo vojny na Ukrajine, ktorý nájdete na BBC Future. https://www.bbc.com/future/article/20230221-the-toxic-legacy-of-the-ukraine-war _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Tik pred odločitvijo o nadaljnji izobraževalni poti je nova generacija mladih. Tisti, ki še nimajo vseh odgovorov, jih bodo lahko danes in jutri dobili na informativnih dnevih srednjih šol in fakultet. Druge teme: - Vojna v Ukrajini ter napetosti med Združenimi državami in Kitajsko v ospredju muenchenske varnostne konference - Mineva 15 let od razglasitve neodvisnosti Kosova - Nagrada Franceta Štiglica za življenjsko delo režiserju kultnih televizijskih oglasov Jaki Judniču

Voľby budú na konci septembra. Akú legitimitu má dočasne poverená Hegerova vláda ďalej spravovať štát? Prečo by to už malo Kollárovi, Matovičovi a Remišovej fungovať, ak im to nešlo ani doteraz? Aké voľby a s akou ponukou nás to čakajú? Matovič v ústave zabetónoval jeden volebný obvod, dedičstvo po Vladimírovi Mečiarovi. Od teraz sa dá meniť už len deväťdesiatimi hlasmi poslancov. Prečo to vôbec Matovič navrhol a v čom je problém? Treba Mečiarov jeden volebný obvod skôr politikom, alebo voličom, ako to politici hovoria? Braňo Závodský sa rozprával s politológom a rektorom BISLA Samuelom Abrahámom.

Životné partnerstvá pre všetkých, vrátane osvojenia detí, to je jedným z cieľov Progresívneho Slovenska v prípade, ak by sme vládli, tvrdí šéf PS Michal Šimečka Vojna na Ukrajine je podľa neho aj našou vojnou a zatiahol do nej nás Putin. Kľúčovou témou volebnej kampane tak bude geopolitika, tvrdí Šimečka.  Sú v opozícií, ale ich hlas rozhodne nemožno prehliadnuť. Majú prezidentku a majú aj bratislavského primátora, no nevládnu a ani sa nepovažujú za liberálnu kaviareň. Matovič aj Fico ich označujú za akési Progresívne zlo, no oni chcú dať hlas aj tým, ktorí ho tu doteraz nemali. V prieskumoch sa pravidelne umiestňujú pomerne dosť vysoko, no otázkou je, s kým by dokázali, a aj cheli vládnuť. A otázkou je i to, kto by chcel vládnuť s nimi. Čo ponúkajú Slovensku, ako plánujú osloviť voličov a s kým by vedeli spoluvládnuť a s kým určite nie? Ani Fico, ani Pellegrini, a čo Sulík? Toho sa nebojím, tvrdí šéf PS Michal Šimečka. Kto je PS a kam smeruje? Témy a otázky pre šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Už od svých 14 let navštěvoval zpěvák Michal Hrůza vojenskou školu. „Život v tomto věku je pro člověka moc důležitý, protože zjišťuje věci, o kterých netušil, že existují,“ myslí si. Mluví ve své nové knize s názvem Nebudu ti lhát opravdu jen pravdu? Proč pro ni zvolil podtitul Jediná autorizovaná kniha na trhu? O čem vypráví jeho nová píseň Sebestředná? Plánuje koncerty?Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

320 dní utrpenia a zomierania. Už takmer rok Rusko zabíja ľudí, ničí a pustoší Ukrajinu. Ruský diktátor sa nehodlá zastaviť, no Ukrajinci sa ďalej statočne bránia. Na začiatku sa Ukrajincom podarilo odraziť útok na Kyjev, po ktorom Putin sníval o bábkovej vláde a bleskovom ovládnutí celej krajiny. Vojna je však pomalá a smrteľná. Rusi ostreľujú civilistov a energetickú infraštruktúru Ukrajiny raketami. Čo všetko sa minulý rok na Ukrajine stalo? Ako to na fronte vyzerá dnes? Aké sú vyhliadky? Dokáže sa nakoniec Ukrajina ubrániť? Vieme aj my čo všetko je v stávke a je pomoc západu dostatočná? Ozve sa niekedy proti vojne aj ruská verejnosť? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku aj poradcom dočasne povereného premiéra Hegera pre Ukrajinu a Rusko Alexandrom Dulebom.

My sa tu radi “národovecky” búchame do pŕs, ale na Ukrajine prázdne reči vykrikovať nemožu. Na Ukrajine musia konať a oni aj konajú a bránia svoju zem. Hovorí režisérka Viera Dubačová, ktorá už celé mesiace chodí na Ukrajinu dokumentovať príbehy ľudí, ktorým ruská agresia prevrátila ich životy celkom naruby. Aká je teda tá jej tvár vojny, s celým tým jej zmarom, utrpením, ale aj ukrajinským hrdinstvom a nezlomnosťou zoči voči brutálnej agresii? No a my? Sme porobený národ a takú máme aj morálku, morálku sluhov. Na Ukrajine už takme rok zúri brutálna a krvavá vojna. Vojna, ktorú rozpútalo putinovo Rusko. Vojna plná zverských zločinov, ale aj hrdinského odporu. Ako sa teda žije v krajine, kde pre ženy, starcov a dokonca ani pre malé nevinné deti, nie je zaručené čo i len to “pokojné nebo nad hlavou”?  Aké je to, čeliť tvárou v tvár smrti a kde berú všetky tie ženy, ktorým zmasakrovali ich deti či vnukov, silu žiť ďalej? No a kto sú vlastne tí, ktorí dokážu vražidiť aj malé deti lebo majú uniformu a zbraň? Ukrajinci chcú iba normálne žiť, a aj napriek vojne, život tam víťazí. A zvíťazí. Ale, doneste nám zbrane, aby sme sa mohli brániť. Odkazuje pre Aktuality režisérka Viera Dubačová. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V ďalšej epizóde Mimózy bol hosťom Lenky Libjakovej a Jany Kovalčíkovej herec Richard STANKE.   V Mimóze sa dozviete: — čo si praje v roku 2023; — prečo nechodí na plesy a bály; — aký prístup majú ku kultúre politici a verejnosť na Slovensku; — ako sa naučil nahlas čítať; — čo má vo svojej práci najradšej; — prečo si myslí, že rozhlas je pre deti lepší ako rozprávka či film; — čo všetko môže byť kultúra; — aké mesto vo svete má najradšej. 

Vianoce. Obdobie, kedy sa čas na chvíľku spomalí, sme v kruhu našich najbližśích v teple domova. No nie každý má také šťastie. Vojna na Ukrajine neutícha ani v tieto sviatočné dni. Putinova agresia vyhnala státisíce ľudí za hranice a tohtoročné Vianoce budú sláviť mimo svojej krajiny ďaleko od svojich rodín. Svoje tradície si tak pripomínajú len v rámci komunity, ktorá si našla dočasný domov niekde inde. Aj v Bratislave si Ukrajinky s deťmi urobili malé provizórne Vianoce pri varení varenykov, jedného z národných ukrajinských jedál, ktoré majú svoje miesto aj na vianočnom stole. A my s podcastom Dobré ráno, sme boli pri tom. Reportáž pripravila Jana Maťková. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho tristo druhého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť.   Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich.   Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami?   Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna na Ukrajine vstúpila do svojho 302hého dňa. Na oboch stranách si doteraz vyžiadala desiatky tisíc obetí a zranených, zostávajú po nej zničené mestá, viac miliónový exodus tých, čo boli krajinu schopní opustiť. Na jednej strane pritom stojí až nepochopiteľný Putin, na druhej Volodymir Zelenskyj, ktorý mobilizuje a posilňuje svojich. Aktuálne sa vydal prvýkrát za hranice svojej okupovanej krajiny – a rovno do Spojených štátov. Čo môže priniesť táto jeho misia a ako ovplyvní tiahnúci sa konflikt za našimi hranicami? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna na Ukrajine trvá už tristo dní. Od februára si vyžiadala zrejme desaťtisíce civilných obetí a len samotné Rusko prišlo podľa odhadov západných tajných služieb o vyše 100-tisíc vojakov, ktorí sú mŕtvi, zranení alebo dezertovali. Podobné čísla sa však týkajú aj ukrajinskej armády. Ukrajina teraz musí čeliť neustávajúcim útokom na kritickú infraštruktúru aj hrozbe invázie zo strany Bieloruska. Vláda sa tiež obáva, že bombardovanie elektrární či teplární bude znamenať oveľa vyšší účet za vojnu, ako je Západ ochotný Ukrajine poskytnúť. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. Medzi sviatkami bude mať spravodaj krátku pauzu, počujeme sa opäť 10. januára. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Vojna na Ukrajine predstavuje pre Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR veľkú výzvu. Vďaka komunikácii s domácimi aj zahraničnými partnermi však vedelo ministerstvo na ruskú vojenskú agresiu adekvátne reagovať. Usilovalo najmä o jasné pomenovanie agresora, popísanie udalostí a prezentáciu postoja Slovenska vo vzťahu ku konfliktu. Aké sú predpoklady na úspešnú strategickú komunikáciu? Aké kanály ministerstvo využíva na šírenie komunikačných posolstiev v súvislosti s vojnou na Ukrajine? Aké konkrétne činy komunikujú postoj Slovenska ku konfliktu? Čo zaručuje efektívnu a autentickú strategickú komunikáciu rezortu diplomacie a na akých hodnotách stojí? Existujú rozdiely medzi komunikáciou voči domácej verejnosti a zahraničnému publiku? Aké sú priority ministerstva pri komunikácii kľúčových tém? Ako bojuje Oddelenie strategickej komunikácie s dezinformačnými naratívmi o vojne na Ukrajine? Aké kapacity má v tomto ohľade ministerstvo a aké techniky využíva? Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcim Oddelenia strategickej komunikácie na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Petrom Kölesom.

Vojna na Ukrajine aj inflácia sa odrazili aj v knižnom biznise. V knižnom vydavateľstve Dennika N v roku 2022 napriek tomu narástol počet vydaných titulov. O tých najúspešnejších aj o tých neprávom prehliadaných sa s ľuďmi s vydavateľstva Denníka N rozprával Braňo Bezák.

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu nezažilo útoky tak hlboko v ich vlastnom území ako v pondelok. Aj keď Ukrajina sa oficiálne k zasiahnutiu dvoch leteckých základní pri Riazani a Saratove nepriznala, doteraz došlo k útokom skôr v ukrajinskom pohraničí. Tento krok je podľa analytikov nielen potupou pre Kremeľ, no ukazuje aj slabosť ruskej protivzdušnej obrany. Všimli si to aj ruskí vojnoví blogeri, ktorí kritizujú neschopnosť brániť sa. Vojna na Ukrajine trvá už deväť mesiacov, no Rusko od jej začiatku stratilo už polovicu územia, ktoré pôvodne ich armáda obsadila. Americké tajné služby teraz očakávajú, že boje sa v zimných mesiacoch spomalia a posuny na fronte si Rusko bude kompenzovať ďalšími raketovými útokmi. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, prehľad toho najdôležitejšieho, čo sa stalo za posledný týždeň vo vojne na Ukrajine. Text napísal Lukáš Onderčanin, načítala Jana Maťková. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno a Ukrajinský spravodaj.

Tento týždeň bude na pracoviskách Špecializovaného trestného súdu rušný a riešiť sa budú dôležité kauzy. V Pezinku sa pred senát podstaví Ján Kaľavský, bývalý policajt, šéf operatívcov v NAKA, ktorý podľa obžaloby z polície vynášal, a to vo veľkých kauzách. Protihodnotou mali byť peniaze, autá, ale aj okná na chalupu. V Banskej Bystrici zas pokračuje súd s jedným oligarchov z pozadia Smeru Jozefom Brhelom a spol v kauze Mýtnik, ktorá je o predražených IT službách. Všetko kauzy, ktoré hovoria o pokrivenom obraze krajiny so systémom „našich ľudí“. Téma pre kolegyňu z investigatívneho tímu Lauru Kellöovú.   Vojna v polícii a jej ústredný muž   Mal byť zdrojom informácií pre vyšetrovateľov Naka, informácie z polície však skôr vynášal a profitoval z toho. Príbeh Jána Kaľavského v jednej vete. Skončil s obžalobou z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, prípad je pre sudcom Špecializovaného trestného súdu.   Pochybnosti vzbudzoval už pre svoj „raketový“ postup v Národnej kriminálnej agentúre, kde sa pomerne rýchlo stal šéfom operatívcov. Stalo sa to „bez toho, aby mal skúsenosti v operatíve“, opisuje Laura Kellöová.   Zvláštny postup policajnej inšpekcie   „Ak človek vypovedá o trestnej činnosti druhých, ale i seba, nedá sa racionálne vysvetliť, prečo tieto priznania o korupcii neboli postúpené Špeciálnej prokuratúre, ktorá túto korupciu rieši?“, pýta sa investigatívna reportérka.   „Je to zvláštne a dúfam, že generálna prokuratúra to preveruje, prečo sa takto zachovala či už krajská prokuratúra v Bratislave alebo zložka policajnej inšpekcie – tím Oblúk, ktorý vyšetruje vyšetrovateľov Čurillu a spol. na Naka“.   Niekdajší „kráľ“ IT biznisu   Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici zas pokračuje hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. Je o predražených IT službách, pri ktorých mal štát podľa obžaloby prísť o vyše 40 miliónov eur.   Pozornosť vzbudzuje aj preto, že pred súdom stojí aj jeden z mecenášov a oligarchov z ekonomického pozadia Ficovho Smeru - Jozef Brhel.   Ako sa podpísali tieto kauzy pod stav krajiny? A vysporiadajú sa súdy s ľuďmi, ktorí ich organizovali?   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tento týždeň bude na pracoviskách Špecializovaného trestného súdu rušný a riešiť sa budú dôležité kauzy. V Pezinku sa pred senát podstaví Ján Kaľavský, bývalý policajt, šéf operatívcov v NAKA, ktorý podľa obžaloby z polície vynášal, a to vo veľkých kauzách. Protihodnotou mali byť peniaze, autá, ale aj okná na chalupu. V Banskej Bystrici zas pokračuje súd s jedným oligarchov z pozadia Smeru Jozefom Brhelom a spol v kauze Mýtnik, ktorá je o predražených IT službách. Všetko kauzy, ktoré hovoria o pokrivenom obraze krajiny so systémom „našich ľudí“. Téma pre kolegyňu z investigatívneho tímu Lauru Kellöovú.   Vojna v polícii a jej ústredný muž   Mal byť zdrojom informácií pre vyšetrovateľov Naka, informácie z polície však skôr vynášal a profitoval z toho. Príbeh Jána Kaľavského v jednej vete. Skončil s obžalobou z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, prípad je pre sudcom Špecializovaného trestného súdu.   Pochybnosti vzbudzoval už pre svoj „raketový“ postup v Národnej kriminálnej agentúre, kde sa pomerne rýchlo stal šéfom operatívcov. Stalo sa to „bez toho, aby mal skúsenosti v operatíve“, opisuje Laura Kellöová.   Zvláštny postup policajnej inšpekcie   „Ak človek vypovedá o trestnej činnosti druhých, ale i seba, nedá sa racionálne vysvetliť, prečo tieto priznania o korupcii neboli postúpené Špeciálnej prokuratúre, ktorá túto korupciu rieši?“, pýta sa investigatívna reportérka.   „Je to zvláštne a dúfam, že generálna prokuratúra to preveruje, prečo sa takto zachovala či už krajská prokuratúra v Bratislave alebo zložka policajnej inšpekcie – tím Oblúk, ktorý vyšetruje vyšetrovateľov Čurillu a spol. na Naka“.   Niekdajší „kráľ“ IT biznisu   Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici zas pokračuje hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. Je o predražených IT službách, pri ktorých mal štát podľa obžaloby prísť o vyše 40 miliónov eur.   Pozornosť vzbudzuje aj preto, že pred súdom stojí aj jeden z mecenášov a oligarchov z ekonomického pozadia Ficovho Smeru - Jozef Brhel.   Ako sa podpísali tieto kauzy pod stav krajiny? A vysporiadajú sa súdy s ľuďmi, ktorí ich organizovali?   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Evropska unija bo to zimo energetsko bolj ali manj varna, več negotovosti pa je za prihodnje leto, poudarjajo gospodarstveniki. Za podjetja je dobro, da razpršijo energetske vire in znižajo porabo, pravi Matevž Fazarinc iz Steklarne Hrastnik. Evropske države medtem še vedno niso našle soglasja glede mehanizma za omejevanje visokih cen plina - do najnovejšega predloga Evropske komisije je izjemno kritičnih 15 članic, tudi Slovenija. Druge teme: - Vojna v Ukrajini traja že devet mesecev; država po obsežnih ruskih napadih vzpostavlja energetsko infrastrukturo - Svet Združenih narodov za človekove pravice znova pozval Iran k prenehanju nasilja nad protestniki - Vlada bo globe, izrečene za sporne prekrške med epidemijo, vrnila samodejno

Komentátor Roman Pataj od začiatku vojny pripravuje rubriku Vývoj bojov, v ktorej každý pracovný deň ponúkame zhrnutie situácie na ukrajinskom bojisku. O deviatich mesiacoch ruskej agresie na Ukrajine sa s ním rozprával Braňo Bezák.

Vojna na Ukrajine trvá už osem mesiacov. Kam sa pohli udalosti v Rusku? Je režim Vladimíra Putina aj po ohlásenej čiastočnej mobilizácii naďalej stabilný? Aké signály prichádzajú z Kremľa a čo ďalej od Putina čakať? No a zapojí sa do vojny aj Bielorusko na čele s Alexandrom Lukašenkom? Téma pre reportérku a znalkyňu postsovietskeho priestoru Petru Procházkovú, ktorá od roku 1992 do roku 2014 pracovala ako spravodajkyňa v Moskve. Podľa reportérky Petry Procházkovej je režim Vladimíra Putina aj po ohlásenej mobilizácii naďalej stabilný. „Vidíme, že režim ustál mobilizáciu, pred ktorou varovali Putina a aj on sám si uvedomoval, že je to riskantný krok. No učinil to s vierou, že to režim vydrží a skutočne zatiaľ vydržal." Podľa nej existujú viaceré možnosti, ako sa Rusko vyrovná s nepriaznivým vývojom na ukrajinskom fronte - napríklad, že Putina odstránia zo scény a začnú vyjednávať so Západom. Myslí si, že v určitých ruských kruhoch sa vedú rozhovory o tom, či nahradiť Putina a kým. „Ale keďže neexistuje vo veľkej časti ruskej politickej elity konsenzus, ako situáciu riešiť, tak nie sme svedkami puču, prevratu, pokusu o odstránenie Putina,” tvrdí. Vidí aj rôzne možnosti vývoja v prípade, že by ruský prezident ostal pri moci - napríklad, že bude krajina používať voči Ukrajine brutálnejšie metódy alebo si počká na vývoj situácie v Európe, ktorú podrobne sleduje. „Putin sa spolieha na rozmaznanosť európskeho obyvateľstva a predpokladá, že keď nám v obývačke klesne teplota o dva-tri stupne, budeme ochotní komfort vymeniť za podporu Ukrajinu." No a môže sa Bielorusko zapojiť do vojny napriek tomu, že to Alexander Lukašenko nechce? Podľa novinárky sa zatiaľ bieloruskému prezidentovi darí presviedčať Putina, no to sa môže zmeniť. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Vojna na Ukrajine sa po ôsmich mesiacoch od jej začiatku opäť čoraz viac týka celej Ukrajiny ako len jej obmedzenej časti. Zásahy ruských dronov ochromili časť energetickej infraštruktúry a obyvatelia v Kyjeve aj vo Ľvove sa obávajú, že v zime zostanú bez prúdu a kúrenia. Napriek tomu Kyjev verí, že sa mu v najbližších mesiacoch podarí dobyť kľúčové časti v Chersonskej oblasti na juhu krajiny. V Kremli zatiaľ silnejú rozdielne názory na to, ako má vojenská operácia na Ukrajine vlastne vyzerať. Kým časť politikov je ochotná hovoriť o mierových vyjednávaniach, najvernejší Putinovi spolupracovníci vyjadrujú nespokojnosť a sú ochotní pokračovať v invázii za každú cenu. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno a Ukrajinský spravodaj.

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: Dávid Tvrdoň, Ondrej Podstupka -- Spotify playlist: https://open.spotify.com/playlist/45MdNjGD0cr95uCiHMbCiN?si=48b6b7f58a874672 Apple Music playlist: https://music.apple.com/sk/playlist/klik-playlist/pl.u-3Y5EHPvEgvg?l=sk -- Discord diskusný server nájdete tu: https://discord.gg/eqeqBcw2V8 Twitter komunitu nájdete tu: https://twitter.com/i/communities/1493265237084155911 -- >> KLIK NEWSLETTER: https://sme.sk/klikmail + >> HERNÝ UPDATE: https://hernyupdate.substack.com + >> DÁVIDOV TECH NEWSLETTER: https://fwiw.substack.com/welcome -- Viac info nájdete na https://podcasty.sme.sk/c/23039664/klik-cipova-kriza-konci-zacina-cipova-studena-vojna.html Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na klik@sme.sk, prípadne do skupiny na Facebooku. -- Predplatné SME.sk: https://predplatne.sme.sk/premiove-predplatne -- Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty -- Ďakujeme, že počúvate podcast Klik.

Kako blizu prepada so vojna in z njo energetska in vsesplošna draginja potisnile Evropsko unijo? Negotovost je velika, pesimisti napovedujejo val nezadovoljstva in proteste po vsej Evropi. Optimisti rešitve pričakujejo že na tokratnem rednem zasedanju voditeljev Unije v Bruslju. O izzivih in rešitvah voditelj Luka Robida in gostje v studiu. Gostje: dr. Jerneja Jug Jerše, vodja Predstavništva Evropske komisije v Sloveniji dr. Jure Požgan, profesor na Fakulteti za družbene vede; dr. Rok Spruk, profesor na Ekonomski fakulteti v Ljubljani; Marko Štucin, državni sekretar za evropske zadeve, mednarodno pravo in zaščito interesov na Ministrstvu za zunanje zadeve.

Padali osobné urážky, ale aj racionálne argumenty. V najnovšom Startitup Diskusnom klube musel moderátor Šimon Žďárský ustáť náročný duel. Boj o Bratislavu je v plnom prúde, kampaň vrcholí a už o dva týždne budú Bratislavčania vedieť, kto bude hlavné mesto viesť najbližšie štyri roky. Súčasný primátor Matúš Vallo sa v napätom dueli stretol s Rudolfom Kusým. Kandidáti na primátorské kreslo hovorili o peniazoch na kampaň a vzájomne si tiež vyčítali praktiky použité v kampani. Pýtali sme sa na víziu do budúcnosti z pohľadu oboch kandidátov, na dopravu v hlavnom meste, ale aj na pôvod peňazí použitých v kampani. Toto všetko a oveľa viac môžeš vidieť v najnovšej časti Startitup Diskusného klubu.

Konflikt v Ukrajini se je po silovitih ruskih povračilnih napadih še zaostril. O tem so znova razpravljali v Združenih narodih. Vojna, ki se, kot kaže, ne bo kmalu končala, močno ogroža evropsko energetsko varnost, kar terja skupno reguliranje cen energentov. Tu je najtrši oreh kapica na ceno plina, ki bo v ospredju zasedanja ministrov za energijo v Pragi. Unija pripravlja rešitev za evropska podjetja, ki jih duši energetska draginja. Kako bo Unija pomagala podjetjem - številna že zmanjšujejo proizvodnjo in odpuščajo - naj bi bilo znano prihodnji teden. V oddaji tudi o tem, da so občinski svetniki na Polzeli sinoči dobili nekaj pojasnil ukrepov zaradi onesnaženja vode z norovirusom. Prekuhavanje vode še velja, pa tudi dodatna previdnost. Ali je voda še onesnažena, bodo pokazale analize dodatnih vzorcev, rezultati naj bi bili znani v petih dneh. Sinoči so podelili nagrado mira, ki jo podeljujejo slovenske literatke. Dobila jo je Darinka Kozinc za rušenje stereotipov o aleksandrinkah.

Vojna v Ukraijini in njene posledice pomembno posegajo v življenje v Evropi. Med drugim je v številnih državah v luči energetske krize zamaknila začetek kurilne sezone, na Češkem je protest proti slabemu ukrepanju države zoper draginjo na ulicah znova izrazlo več tisoč ljudi, vojna pa je tudi ena od osrednjih tem predvolilnih kampanj. Tako v Avstriji, kjer danes izbirajo predsednika države, kot v Nemčiji; v tamkajšnji zvezni deželi Spodnja Saška bodo potekale deželne volitve. Medtem vojna v Ukrajini ne pojenja: - V Zaporožju v nočnem obstreljavanju ubitih najmanj 17 ljudi - Tanja Fajon zanesljivo ostaja na čelu Socialnih demokratov - V Tržaškem zalivu vse pripravljeno za največjo regato na svetu Barcolano

Talianske voľby priniesli drvivé víťazstvo krajnej pravice. Aké následky to bude mať pre Európsku úniu a bude nová talianska vláda brzdou aktuálnej Únijnej jednoty voči Ukrajine? A prišiel čas na predčasné voľby aj tu u nás, na Slovensku? Vojna na Ukrajine, protiruské sankcie ako aj energetická kríza. To sú aktuálne zrejme tie najpálčivejšie problémy, ktorým dnes čelí Európska únia. No a ich následky si už vyberajú aj svoju politickú daň. Výsledok talianskych volieb, v ktorých zvíťazila krajne pravicová trojkoalícia totiž môže byť ďalším ohrozením stability a jednoty Únie. Strana Bratia Talianska spolu s Ligou Mattea Salviniho a Vpred Taliansko Silvia Berlusconiho totiž v predčasných voľbách získali vyše 40 percent a už teraz možno cítiť zo strany Európskej únie istú nervozitu z faktu, že ku kormidlu jednej z najväčších európskych krajín sa dostalo tak krajne pravicové zoskupenie, akými sú Bratia Talianska. Čo všetko spôsobilo volebný úspech ultrapravice v Taliansku? A ako môžu Taliani ohroziť jednotu a stabilitu Únie? Odpovie analytička portálu EurActiv Barbara Zmušková. No a v druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na slovenské reflexie rastu popularity európskej krajnej pravice naprieč Európou, ako aj na aktuálne politické dianie tu u nás, na Slovensku, očami šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský  

Talianske voľby priniesli drvivé víťazstvo krajnej pravice. Aké následky to bude mať pre Európsku úniu a bude nová talianska vláda brzdou aktuálnej Únijnej jednoty voči Ukrajine? A prišiel čas na predčasné voľby aj tu u nás, na Slovensku? Vojna na Ukrajine, protiruské sankcie ako aj energetická kríza. To sú aktuálne zrejme tie najpálčivejšie problémy, ktorým dnes čelí Európska únia. No a ich následky si už vyberajú aj svoju politickú daň. Výsledok talianskych volieb, v ktorých zvíťazila krajne pravicová trojkoalícia totiž môže byť ďalším ohrozením stability a jednoty Únie. Strana Bratia Talianska spolu s Ligou Mattea Salviniho a Vpred Taliansko Silvia Berlusconiho totiž v predčasných voľbách získali vyše 40 percent a už teraz možno cítiť zo strany Európskej únie istú nervozitu z faktu, že ku kormidlu jednej z najväčších európskych krajín sa dostalo tak krajne pravicové zoskupenie, akými sú Bratia Talianska. Čo všetko spôsobilo volebný úspech ultrapravice v Taliansku? A ako môžu Taliani ohroziť jednotu a stabilitu Únie? Odpovie analytička portálu EurActiv Barbara Zmušková. No a v druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na slovenské reflexie rastu popularity európskej krajnej pravice naprieč Európou, ako aj na aktuálne politické dianie tu u nás, na Slovensku, očami šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský  

Vojna, energetická kríza, zmeny klímy, ale aj vyšetrovania zločineckých skupín, štrajk lekárov, či odchod najšikovnejších študentov z krajiny. Slovensko čelí bezprecedentným krízam a to všetko, kým sa rozpadla vláda a premiér Heger nemá v parlamente väčšinu. Rútime sa do krízy v najhoršej možnej konštelácii? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno pýtala Jakuba Fila, zástupcu šéfredaktorky Denníka SME. Zdroje zvukov: Aktuality, The Guardian, CT24 Odporúčanie: Miroslav Beblavý napísal pre SME komentár, v ktorom píše, že Slovensko by malo prestať čakať na dobrú vládu. Zmena podľa neho musí prísť zdola. Jeho komentár je môj zaujímavý tip na záver. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Tisíce kilometrov štvorcových vlastného územia. Utekajúci Rusi z bojiska, po ktorých zostávajú opustené tanky. Kremeľ pod paľbou kritiky vlastných nacionalistov. Ruská krvavá vojna na Ukrajine už trvá cez dvesto dní. Ukrajina však posledné dni na bojisku nad Ruskom vyhráva. Znamená postup Kyjeva zásadný prelom, alebo len dôležitý vojenský úspech? Aké sú teraz možnosti a scenáre? Čo sa deje v Moskve? Pomáha západ Ukrajine stále a dodatočne? Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.

Náš európsky geopriestor si pripomenul Deň židovskej kultúry. Verejnosti sa tak otvorili synagógy, cintoríny, pamätihodnosti, rovnako posvätné knihy...To všetko ako životná stopa konkrétnych ľudí na konkrétnych miestach v konkrétnom čase. A s konkrétnym – veľmi bolestným priesečníkom, ktorý rozdeľuje epochy PRED a PO. Pred holokaustom a po ňom. Len u nás stál život vyše 70-tisíc židov. Napriek tejto nepredstaviteľnej obeti – židia a ich kultúra je u nás stále živá. Aká je ich dnešná ponuka spoločnosti, v ktorej sú takmer zanedbateľnou menšinou? Téma pre rabína Mišu Kapustina.   „Rabín sa neodlišuje od iných židov, jedinou jeho zvláštnosťou je, že mal viac času na štúdium“, tvrdí hlavný židovský rabín na Slovensku.   „V judaizme má vzdelanie veľkú úlohu. Ľudia rabínovi prejavujú rešpekt už pre čas, ktorý venoval štúdiu. Určite by sa rabín mohol venovať aj iným veciam, možno by sa mal aj lepšie, no on venoval život judaizmu, možnosti učiť a učiť sa“, vysvetľuje Miša Kapustin, rodák z ruského Orenburgu. Čas strávil s rodičmi v Gruzínsku, odtiaľ však museli utiecť pred prenasledovaním a na čas sa jeho domovom stal ukrajinský Krym.   Pôsobil tam aj po svojich štúdiách v Anglicku a Izraeli ako hlavný rabín Krymu, až kým ho musel o ruskej okupácii opustiť. „Veľmi si vážim slobodu, proti Putinovej agresii som sa vtedy otvorene postavil a skončil som nakoniec v Bratislave“, vysvetľuje.   Deň začína ako každý vyznavač tradície praotcov Abraháma, Izáka a Jakuba slovami vďaky za to, že „Boh mi daroval ešte jeden deň, že sa mi dovoli zobudiť“.   Nehnevá sa na Boha Izraela za vojnu na Ukrajine? „Bolo by to len stratou času. Čo je naozaj dôležité, to je odpovedať si na otázku, ako môžem pomôcť zo svojej pozície“.   Jeho odpoveďou je konkrétna pomoc konkrétnym ľuďom, zasiahnutým vojnou. V prípade Krymu i Charkova ide o jeho bývalé židovské komunity, ktorým slúžil ako rabín.   „Vojna je výberom zla. No ako je človek schopný voliť si aj dobro, som presvedčený, že práve ono zvíťazí, lebo dobro vždy zvíťazí“, tvrdí rabín Kapustin. Odkazuje pritom na trojtisícročnú písomnú tradíciu, ktorú zachytáva židovská biblická tradícia.   V podcaste sa dozviete, čo si myslí o Putinovej agresii, ale tiež o konkrétnej pomoci Ukrajine. Rovnako o stave židovskej komunity na Slovensku.   „Žid by mal byť človekom skutkov. Až oni sú prejavom viery“, tvrdí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.   Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

#103 Silný výber – PRVÝ SÚHRNNÝ DIEL! Tak priatelia, to jsou paradoxy, ako by povedala postava z hry Václava Havla Zahradní slavnost: máme za sebou horúce politické (nielen:-) leto, aj napriek tomu, že medzi SaS a OĽaNO vrcholila studená vojna. Ktorá medzičasom prerástla do vojny temer vriacej. Tak sa tešme, lebo toto je jediné extra teplo zdarma, čo nás túto vykurovaciu sezónu čaká… Ničmenej: keďže ste isto celú letnú dovolenku v zahraničí, tak ako sme radili, viac hľadali voľné pracovné miesta, ako sa zaujímali o našu prepytujeme politiku, zaslúžite si súhrn. Aby vás nerozboleli vaše očičká-sedmikrásky a hlavičky-makovičky. Silný výber. Kudy teče, tudy léčí. Pripíjame a pripomíname: In memoriam Michail Sergejevič Gorbačov. In memoriam Alžbeta II. Vivat čerstvý 50tnik Tomáš Karpel! Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pred 83 rokmi sa začala 2. svetová vojna Pred 194 rokmi sa narodil prozaik a dramatik Lev Nikolajevič Tolstoj, autor románov ako Vojna a mier, pardon Špeciálna vojenská operácia a mier. 518 rokov od odhalenia sochy Dávida od Michelangela. 61 rokov oslavuje Richard Müller. Pred 22 rokmi vydal súd medzinárodný zatykač na Ivana Lexu. Uplynuli 4 roky od smrti Petra„Ďuďa“ Dudáka z Hexu. Podporiť nás môžete aj takto:  https://www.paypal.com/paypalme/volebnanoc  https://www.paypal.com/paypalme/slavomirolsovsky?country.x=LU&locale.x=en_US  Endorse:  https://ako.sk/    Vypočujte si aj naše ďalšie podcasty: Kunstkamera:  https://kunstfilter.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/   Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  Dorota Nvotová – Ten https://www.youtube.com/watch?v=VESurrHM4YA  Marhule – Loď, do **** choď Linky k obsahu: Pripili sme si s:    https://www.messmer.de/brennnessel-mischung-10052804 

"Economic MOAT" — business's ability to maintain a competitive edge over its competitors. Andrej P. Škraba, Alen Faljic, Jaša Andrenšek, Luka Dremelj in Klemen Selakovič se enkrat na mesec (remote / na daljavo) pogovarjamo o trenutno aktualnih tematikah iz sveta tehnologije, podjetništva, ekonomije in politike. ============================= Teme RE:moata #5: Jutranja rutina 4 dnevni delovnik, produktivnost sveta Inflacija vs deflacija Inflacija in zgodovina, Ray Dalio Politično dogajanje med Kitajsko in Taiwanom Zakaj je Taiwan tako pomemben? Politična in energetska in državna neodvisnost Proizvodnja čipov, Lam research Decentralizacija Savdska Arabija Tretja svetovna vojna v naslednjih petih letih Jedrsko orožje in propaganda Sistem Kitajske Hipotetičen potek 3. svetovne vojne ============================= Če finančno zmoreš, se pridruži kot podpornik kanala AIDEA

Vojna v Ukrajini, ki močno zaznamuje današnji čas, je znova pokazala na veliko ranljivost naše civilizacije na številnih področjih. V ospredju je seveda varnost v najbolj neposrednem pomenu, Toda ob poskusih naslavljanja prehranske in energetske krize države poslabšujejo razmere ba področju podnebne krize, s katero se soočamo že vrsto let in vse bolj kaže svoje posledice. Na to nas opozarja tudi katastrofalna sezona poletnih gozdnih požarov. Soočanje z veliko negotovostjo današnjega časa je tudi rdeča nit razprav na Blejskem strateškem forumu in pogovora voditeljice Špele Novak z gosti Studia ob 17.00 v Ljubljani in na Bledu. Gostje: dr. Lučka Kajfež Bogataj, klimatologinja, profesorica na Biotehniški fakulteti v Ljubljani; dr. Janez Potočnik, sopredsednik mednarodnega foruma za vire UNEP, nekdanji minister in evropski komisar; dr. Marko Lovec, profesor na fakulteti za družbene vede v Ljubljani.

Vojna na Ukrajine je v štádiu bodu zlomu, keď postupne získava prevahu náš východný sused, konštatuje vojenský analytik Lukáš Visingr. Podľa neho je evidentné, že sa Ukrajinci pripravujú na protiofenzívu, ktorá príde pravdepodobne do niekoľkých týždňov a bude na juhu krajiny, keďže ten je pre ňu vojensky, ekonomicky aj politicky strategický. Vojenské neúspechy, ktoré by sa už tak ľahko nedali poprieť a ignorovať, by podľa analytika výrazne naštrbili silnú pozíciu režimu Vladimíra Putina, ktorá sa dosiaľ zdala neotrasiteľnou. Odborník však neočakáva prevrat vedený „ulicou“, skôr palácový puč mocnými mužmi v Putinovom okolí. Napriek tomu, že napadnutie ďalšej krajiny Ruskom je v tejto situácii veľmi nepravdepodobné, začína Poľsko s masívnym rozširovaním svojej armády, ktorá má ambíciu byť najväčšou a najsilnejšou v Európe. Keďže Poliaci sú našimi spojencami, je to pre nás dobrá správa, ale môžu byť v budúcnosti aj hrozbou? Českého analytika Lukáša Visingra si vypočujte v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Vojna v Ukrajini in napetosti okoli Tajvana so pozornost javnosti nekoliko odvrnile od pogajanj stalnih članic varnostnega sveta Združenih narodov, Evropske unije in Nemčije o iranskem jedrskem programu. V Teheranu že dlje časa zagotavljajo, da ne nameravajo zgraditi jedrske bombe, čeprav bi jo lahko. Vse je odvisno od tega, ali bodo ključne zahodne države popustile pri nekaterih zahtevah. Pogajajo se na Dunaju v času, ko tematika jedrskega orožja spet postaja aktualna, ko vse več takšnih in drugačnih režimov trka na vrata jedrskega kluba in ko je vse večja možnost napak, ki bi lahko imele usodne posledice. O tem s strokovnjaki Jeleno Juvan, Primožem Šterbencem, Miroslavom Gregoričem in dopisnico Karmen Švegl. Oddajo vodi Marjan Vešligaj.

Vojna na Ukrajine už trvá takmer pol roka a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa mohla skoro skončiť. K ohlasovanému veľkému protiútoku ukrajinskej armády a oslobodeniu východu krajiny zatiaľ neprichádza, ale ani ruskému agresorovi sa nedarí tak, ako by si prial. Je to aj pre dodávky presnejších a ničivejších zbraní na Ukrajinu zo západu. S neodvratným príchodom zimy a s čoraz väčšími dôsledkami ekonomických sankcií je však stále reálnejšia obava z únavy z vojny a s tým súvisiacej menšej ochoty západu Ukrajine pomôcť. Do toho sa Rusi začali aktívnejšie zbližovať napríklad so Severnou Kóreou a na bližšiu spoluprácu vyzývajú aj krajiny Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky. Je to ďalším krokom ku vzniku novej „osi zla“ a veľkej vojny v 21. storočí? V podcaste denníka Pravda situáciu komentuje generál vo výslužbe Pavel Macko. #pocuvajtepravdu

V lete 1914, bezprostredne po začiatku prvej svetovej vojny, sa na území dnešného Slovenska rozbehla vojenská mobilizácia. Do rakúsko-uhorskej armády bolo postupne povolaných približne 400 000 vojakov vo veku 17 až 50 rokov. Takmer 70 000 z nich sa už domov nikdy nevrátilo, pričom okolo 60 000 sa vrátilo s trvalými následkami. Dobové štatistiky nezaznamenávajú počty tých, ktorých vojna pripravila o zdravie psychické. Svetová aj slovenská historiografia už niekoľko desaťročí intenzívne skúma osudy týchto mužov. Začiatok vojny a jej priebeh tak máme možnosť sledovať nielen cez rokovania politických elít v bezpečí salónov, ale cez optiku vojakov v zákopoch, v lazaretoch či v zajatí. História prvej svetovej vojny sa tak píše nielen zhora ale tiež zdola. Historička Gabriela Dudeková Kováčová vo svojej knihe Človek vo vojne, (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku) skúma príbehy bežných vojakov, ktorí do prvej svetovej vojny narukovali z územia dnešného Slovenska, vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Ako sa z bežného muža stáva vojak? Aký bol každodenný život vojakov na fronte? Na akých miestach a v akých podmienkach boli držaní v zajatí? Čo sa dialo ak vojak padol v boji? A napokon ako prebiehal ich návrat domov po mesiacoch a neraz rokoch strávených na bojiskách prvej svetovej vojny? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou doktorkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou, pôsobiacou na Historickou Ústave SAV a autorkou knihy Človek vo vojne (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku). Zdroje zvukov: ĽH Jaroslava Hazlingera – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Od začiatku vojny na Ukrajine uplynulo v piatok presne sto dní a Rusko odkazuje, že s bojmi skončí až vtedy, keď dosiahne všetky svoje ciele. Od februárových cieľov, keď Rusko chcelo dobyť Kyjev, Charkov aj Odesu, však svoje ambície zásadne okresalo. Vojna si vyžiadala doposiaľ desaťtisíce ľudských životov, škody za viac ako 600 miliárd dolárov aj útek vyše siedmich miliónov Ukrajincov do zahraničia. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najdôležitejšie z diania na Ukrajine z piatku 3. júna. Načítala Jana Maťková a text pripravil Lukáš Onderčanin. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Hovoria, že sa začala nová fáza vojny na Ukrajine, že posuny už budú relatívne malé a že teraz to bude vyzerať ako opotrebúvací konflikt: a rozhodujúce bude, kto vydrží dlhšie. Vojna trvá už tri mesiace a zrejme sa tak rýchlo neskončí. Ako sa tento konflikt zmenil, čo Rusi dosiahli a čo je ich cieľom, ale aj kto momentálne vyhráva a prečo? Tomáš Prokopčák sa pýta Matúša Krčmárika. Zdroj zvukov: Sky News Odporúčanie: Dnes odporúčam skvelú hudbu. Je to hanba, iste, ale len nedávno som pre seba objavil úžasný ukrajinský elektrofolkový projekt Onuka. Predstavte si to, ako keď sa moderný mestský klub stretne s folkom, Jevhen Filatov a Nata Žyžčenko však tento silne subbasový zvuk kombinujú s ľudovými nástrojmi ako bandura či sopilka a výsledkom je čosi úžasné, miestami pripomínajúce až islandskú hudbu. Filatov a Žyžčenko na začiatku vojny utiekli z Kyjeva pred bombami do bezpečnejšieho Ľvova, no len nedávno sa vrátili naspäť domov, ešte v čase, keď sa s ročným synom po nociach museli skrývať v krytoch. Ak chcete začať s ich strhujúcou eklektickou muzikou, odporúčam milnuloročný album Kolir, dávno som nepočul nič podobne zaujímavé. https://open.spotify.com/album/5g2VoLcAYrIdz1SDDBgmle?si=g4vdHARQRxuzGokCi_xZPQ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.