Podcasts about Tento

Tento týždeň vám opäť pripomenieme 5 pozitívnych noviniek z Trnavského kraja. Povieme si o "zázraku", ktorý sa stal v nemocnici v Hlohovci, ale aj o peknom projekte, ktorý pomáha obyvateľom Zavara. Pôjdeme sa pozrieť tiež do Skalice a Trnavy, tak si to nenechajte ujsť.

CELÝ DÍL NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION Společný úder americké a izraelské armády na Írán vyvolává otázku, kdo teď převezme moc po mrtvém nejvyšším vůdci země Alím Chameneím a zda Donald Trump domyslel důsledky války. „Od začátku se vědělo, že rychlá akce v Íránu není možná,“ říká ve Studiu N reportérka Dominika Píhová, která situaci sleduje na Blízkém východě. „Trump svým voličům sliboval, že Spojené státy nebude zatahovat do dalších válek. Tento slib během své druhé éry v Bílém domě docela solidně porušuje,“ tvrdí. Do centra pozornosti se podle ní dostává varianta, že cílem útoku nebyla změna režimu, ale pouze jeho posun. „Mohlo jít jen o přeskupení a výměnu Chameneího za někoho jiného,“ říká reportérka. Snaží se Donald Trump útokem na Írán odklonit pozornost od Epsteinových spisů a dalších domácích problémů? Zhroutí se íránský režim? A dokáže íránská společnost převzít moc nad svou zemí? Poslechněte si celý rozhovor na herohero.co/studion

Celý ten nález je nejaký zvláštny. Hrob bol primalý na taký počet tiel, tie telá neboli veľmi príbuzné a zdá sa, že obeťami boli najmä ženy a deti. A samotný hrob vykazoval znaky niečoho, čo pripomínalo pamätné miesto. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do srbskej Gomolavy za zvláštnym masovým hrobom a dozvieme sa niečo o víruse, ktorý by mohol súvisieť s rakovinou hrubého čreva. Objavom týždňa je špekulácia, či písmo nie je náhodou o desaťtisíce rokov staršie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V 84. epizóde som sa rozprával s Petrom Dosedlom, extrémnym cestovateľom, ktorý chodí do krajín, kam väčšina ľudí ani len nechce googliť letenky. Hneď na úvod sme to odpálili naplno a riešili sme, čo človek robí v situáciách, keď už nejde o komfort, ale o prežitie. Peter otvorene vysvetľuje, prečo v riziku nerozhoduje „hrdinstvo“, ale chladná hlava, dôkladná príprava a schopnosť čítať situácie skôr, než sa z nich stane problém.Veľká časť podcastu je o tom, ako sa dá vykľučkovať z nebezpečenstva bez potreby hrať sa na frajera. Bavili sme sa o ľuďoch, ktorí vás skúšajú, tlačia do rozhodnutí alebo sú jednoducho nevyspytateľní, no aj o tom, aké signály si všímať. Peter ide do detailov aj pri téme backup plánu a presne pomenúva, prečo je zásadné mať veci pripravené dopredu… No lebo v strese už nič múdre nevymyslíte. Spomína aj veľmi praktickú vec – kde to dáva zmysel, nosí si so sebou satelitný telefón, pretože v divočine niekedy nie je najväčší problém človek, ale to, že sa zraníte, príde monzún alebo sa zosunie cesta.V druhej polovici sme rozobrali, že nie je dôchodok ako dôchodok. Pozreli sme sa na zmysel cestovania, extrémne zážitky a aj na nepríjemné pravdy o ekológii, ako ich sám nazýva. Peter veľmi priamo pomenúva, kde majú podľa neho ľudia „správne reči“, ale realita je často úplne inde. Tento diel je pre každého, koho baví cestovanie mimo rezortov, kto chce byť mentálne odolnejší v krízových situáciách a pochopiť, ako sa rozhoduje človek, ktorý sa pravidelne pohybuje na hrane rizika. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 0:00:00 – Predstavenie hosťa00:00:29 – Sebadôvera v nebezpečenstve00:14:02 – Ako vykľučkovať z nebezpečenstva?00:18:42 – Ako rozpoznať zlého človeka?00:22:07 – Backup plán00:24:54 – Dosedlov cieľ v cestovaní00:32:46 – Prečo Peter Dosedla cestuje?00:42:25 – Kto je Peter Dosedla dnes?00:46:21 – Extrémne zážitky00:50:12 – Kde je pravda o ekológii?01:01:05 – Zmysel života podľa Petra Dosedlu---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Vw---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

V čem se za poslední dvě dekády proměnil obor hostingových služeb a jak ho ovlivňuje AI? Jak se budou vyvíjet ceny hardwaru, který v poslední době prudce podražil? Nejen o těchto tématech hovořil Damir Špoljarič ze společnosti VSHosting.Tento díl podcastu Na vlně podnikání moderuje Martin Petříček, zástupce šéfredaktora týdeníku Ekonom.

V novej epizóde relácie Cashflow bol hosťom Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA), ktorý zhodnotil aktuálny stav a budúcnosť e-mobility u nás. Hoci slovenský trh s elektromobilmi neustále rastie, až 80 – 90 % z nich tvoria firemné vozidlá, zatiaľ čo bežní Slováci stále preferujú staršie autá s priemerným vekom 15 rokov. Križanský zdôraznil ekonomickú výhodnosť, keďže jazda elektromobilom môže stáť len 2 € na 100 km, no priznal, že značky ako Mercedes v minulosti výrazne prepálili svoje očakávania.Svetový trh sa zásadne zmenil s nástupom Číny, ktorá sa stala obrovským konkurentom a podľa hosťa „svet, ako bol, už nebude“. Našu pozíciu zhoršuje aj fakt, že dve čínske automobilky nás už odmietli, čím sa ukazuje, že Slovensko stráca aj status atraktívnej „montovne“. Jedinou zbraňou proti čínskej dominancii je podľa neho výrazne pridať v inováciách a zabezpečiť domácu výrobu batérií, ktoré dnes tvoria 30 – 40 % ceny vozidla. Cieľom Slovenska je do štyroch rokov narásť zo súčasných 25 000 elektromobilov o ďalších 100 000 kusov. Napriek tlaku z východu Križanský prízvukuje, že ak chceme v tomto súboji prežiť, musíme sa prispôsobiť novému tempu globálneho trhu.Tento diel ti prináša https://www.tazbakryptomeny.sk

Zaslíbení Božího Ducha i naplnění všech proroctví přináší slova proroka Izaiáše, která zkoumáme v cyklu Bible Guide.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Něco nedostat, a navíc přece jen něco obdržet - i to je milost a milosrdenství. O obojím a ještě mnohém dalším bude řeč v březnových Klikách na téma Role dobrých skutků. I v prvním díle nazvaném Dobré skutky a milost bude řeč nejen o krásných, dobrých a jednoduchých věcech, ale i o těch těžkých a náročných.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

O plusech i minusech používání technologií můžete konverzovat v angličtině s pomocí další lekce lektorky Ailsy v pořadu Life.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Život v pravdě, tak by se dal zarámovat příběh evangelického faráře Pavla Klineckého, ať už šlo o jeho občanský život v době totality nebo vztah k Pánu Bohu. Jak se u něj projevila "drzá pokora", zní v první části rozhovoru s Danou Kenningovou. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Má mládež ve vašem společenství rozměr komunity? Je otevřená, misijní nebo dokonce vycházející? Nad čtyřmi rozměry fungování mládeže přemýšlíme společně s pracovníkem regionální podpory vedoucích pod Křesťanskou akademií mladých Michalem Soukupem.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Noříme se do dramatické situace, kdy apoštol Jan nenechává bez odezvy lidskou ctižádost a pomluvy, ale chystá se osobně zasáhnout a uvést věci do světla pravdy. Kristův učedník tu vystupuje jako pastýř, který nese odpovědnost a nebojí se konfrontace, když jde o zdraví celého společenství.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Biblická úvaha: Zázračný rybolov. Autor, čte: Pavel Mošner.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

„Pouze jednoho z deseti migrantů z migračně rizikových zemí se podaří vrátit zpátky. Tento problém spočívá v lidskoprávním systému, který už dorostl tak obludných rozměrů, že vlastně evropským státům znemožňuje deportace provádět,“ říká Robert Kotzian v rozhovoru pro pořad Kupředu do minulosti. 3. díl, 03.03.2026, www.RadioUniversum.cz

Jak snadno si můžeme první církev idealizovat, jako společenství bez napětí, bez sporů, bez lidských ambicí. Třetí list apoštola Jana však odhaluje mnohem realističtější obraz. Nahlížíme do situace, kde vedle obětavé služby stojí i touha po vlivu a uznání, kde se vedle otevřeného srdce objevuje také tvrdohlavost a odpor vůči autoritě. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.

Čím to je, že tak často platí rčení „člověk člověku vlkem“? Asi nikoho není potřeba přesvědčovat o tom, že zlo ve světě je reálné. Složitější bývá shodnout se na tom, kde má zlo svůj původ.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Otázky vlastních limitů nebývají příjemné. Ostatní dokážou víc než já, jsem proto horší? Lidé kolem mě dávají víc, odvádějí víc práce, jsou užitečnější. Co to znamená pro mne? Mám přidat? Co když už nemohu? O těchto a podobných problémech uvažuje na základě jednoho starozákonního obřadního nařízení tento podcast.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.Všechny díly podcastu Perný den můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Soukromí se snažíme na veřejnosti přirozeně chránit, ale v dnešní digitální době je velmi těžké ochránit citlivé údaje o nás nebo našich blízkých. Existují způsoby, které dokáží ztížit přístup k naši datům, ale stojí to úsilí, finance a znalosti. O tom, jak důležité je zkoumat informace a nepodléhat panice ze světa umělé inteligence, hovoří v Průsečících Petr Matoušek s Mariánem Možuchou.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Odpouštím - ale nikdy ti to nezapomenu! Jak dobře tohle všichni známe... Naštěstí Bůh není jako člověk a jeho odpuštění platí bezezbytku. Víc o Božím charakteru zaslechnete v cyklu Bible Guide při zkoumání další části Izaiášova proroctví.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Hostia: Radovan Slávik (Oddelenie integrovanej osobnej dopravy Min. dopravy SR). | Nahrávky: Púchov, Banskobystrický samosprávny kraj, Liberecký kraj. | Tento autobus svoju trasu prispôsobuje potrebám cestujúcich. Nemá presný grafikon, reaguje na aktuálnu požiadavku klienta. Niečo ako taxík – ale berie viac ľudí naraz. Volá sa to komunitný autobus... Tzv. dopytová zdieľaná verejná doprava funguje a je škoda, že u nás sa využíva len v Púchove. Toto vydanie Kontaktov s Petrou Strižkovou je o netradičných, ale pritom veľmi účinných, efektívnych modeloch verejnej dopravy. | Verejná doprava netradične. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Biblická úvaha: Světlo na cestu. Autor, čte: Pavel Procházka.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Ve 13. epizodě série Anna v New Yorku sledujeme Annu při návštěvě lékárny. Probouzí se s bolestí hlavy, škrábáním v krku a ucpaným nosem, a tak se rozhodne koupit si léky. Brzy ale narazí na nové pojmy jako over-the-counter, prescription nebo dosage. Není si jistá, co potřebuje a zda musí k lékaři, ale díky ochotné lékárnici postupně všemu porozumí. Na konci odchází nejen s léky, ale i s větší jistotou. Epizoda ukazuje, že i když jste nemocní a unavení, můžete zvládnout komunikaci v angličtině – stačí se ptát.V této epizodě potrénujete: – zjednodušený anglický poslech na úrovni A2–B1 – porozumění příběhu díky otázkám před i po poslechu – 10 praktických slovíček z oblasti zdraví a léků – 7 užitečných frází pro komunikaci v lékárně – schopnost ověřit si informace a zeptat se na bezpečnost užívání lékůTento formát vám pomůže lépe rozumět angličtině v běžných situacích, jako je návštěva lékárny. Díky příběhu a kontextu si přirozeně osvojujete slovní zásobu, která se vám může hodit při cestování nebo životě v zahraničí. Učíte se krok za krokem – stejně jako Anna.____

Magazín: The Chosen Net; kniha Do všeho co přichází. Hovoří: Helena Bromková, Tomáš Drobík.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Žádný učený z nebe nestane, ale musí projít cestou plnou chyb a drobných posunů. Jak se zapojit, když nemám zkušenosti, a kde je sehnat, když nikde nesloužím? Do role vedoucích, kteří zmocňují druhé se vžijeme v pořadu 3D Talk s Vojtou a Tylerem Pattym.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Krátký dopis odkrývá radost duchovního pastýře nad člověkem, jehož život obstál ve zkoušce. Gaius není hrdinou velkých činů na veřejných shromážděních, ale mužem, který dokázal rozlišovat a jednat věrně v každodenních situacích. Opět se zaměřujeme na sledování jednání a charakteru tohoto Janova učedníka.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.Všechny díly podcastu Perný den můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rozhovor Toma a Milana Michalkových nabízí přemýšlení nad krátkým biblickým úsekem, který obsahuje jedno dochucovadlo a viditelnou část elektromagnetického záření.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Magazín: Ukrajina dnes: Rehabilitační pobyty pro matky s dětmi; dokument Víra v obležení. Hovoří: Jana Kudělková, Jan Perout.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Jaký je Bůh? Tahle jednoduchá otázka by mohla vykrýt celoživotní studium. Odpověď je jednoduchá i složitá, protože o Bohu nestačí jen mluvit, je důležité - a možné - poznat ho osobně. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.

Biblická úvaha: Nekomplikovaná modlitba. Autor, čte: Karel Fridrich.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Biblické příběhy napsal Anne de Vries, načetla Jitka Vyležíková.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

„Reportáže novinárov sú prvým náčrtom budúcich dejín.“ Tento výrok je pripisovaný reportérovi denníka The Washington Post Paulovi Grahamovi a pochádza z roku 1963. Reportáže boli a sú dôležitým zdrojom informácií obzvlášť vo vojnových zónach - v nedávnych dejinách, v 90. rokoch, prinášali reportéri informácie o osudoch civilistov v bývalej Juhoslávii, Rwande, Angole, Somálsku či v Náhornom Karabachu. Do Dejín prišla reportérka Sára Činčurová, ktorá momentálne pôsobí na Ukrajine a zaoberá sa dokumentovaním ruských vojnových zločinov vrátane mučenia a znásilňovania. So Sárou Činčurovou sme hovorili o tom, kto a ako tvorí prvý náčrt dejín ruskej útočnej vojny na Ukrajine, ktorá dnes trvá už štyri roky. Kto dokumentuje vojnové zločiny na Ukrajine? Ako sa reportéri a pozorovatelia dostávajú k civilistom v zónach aktívne prebiehajúceho boja? Ako komunikujú novinári s preživšími znásilnení a mučenia? A napokon, je nádej, že páchatelia týchto zločinov budú jedného dňa čeliť spravodlivosti? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s reportérkou Sárou Činčurovou, ktorá momentálne pôsobí v Ľvove v Inštitúte INDEX, Inštitúte pre dokumentáciu a výmenu informácií. Jej reportáže môžete nájsť v The New York Times, v britskom the Guardian, BBC či v nemeckom Der Spiegel. Na Ukrajinu sa vracia takmer každý mesiac ako reportérka na voľnej nohe, zažila vypuknutie plnoformátovej vojny v Charkove či oslobodenie Chersonu. Spolupracuje aj na výskumoch o žurnalistike v spolupráci s Kalifornskou univerzitou a aktuálne ju čaká výskumný pobyt v Univerzite v Toronte. Tento diel podcastu Dejiny vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej vzniku. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. Upozornenie: Rozhovor obsahuje opisy sexualizovaného násilia a mučenia. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenský ligový futbal sa dlhodobo snaží zbaviť nálepky problémového prostredia, no cesta k modernému rodinnému zážitku je často plná prekážok. O tom, aká je reálna prax pri budovaní značky jedného z najtradičnejších domácich klubov, prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! z redakcie ŠPORT.sk porozprávať Ivan Bobošík.Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremeneom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremenom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mal by pomáhať so spánkom, špeciálne so spánkom bábätiek. No zdá sa, že takzvaný ružový šum spánku skôr škodí, a výrazne zhoršuje jeho kvalitu. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na spánok a vyberieme sa za tmavými vlnami v oceánoch. Objavom týždňa je zistenie, ako sociálne siete manipulujú našimi názormi. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko bude mať opäť jeden z najhorších deficitov spomedzi štátov Európskej únie. Môže za to aj chyba, ktorú spravili v Bruseli. Vláda ju mohla opraviť, no neurobila to.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste Aktuality Nahlas hovorí, prečo konsolidácia trvá tak dlho. Potrebujeme skonsolidovať aspoň ďalšie 2,7 miliardy, aby sme sa dostali na takú úroveň deficitu, akú vláda sľubuje. To je podobný balíček, aký pociťujeme v tomto roku. Avšak ani tento cieľ nebude stačiť na ozdravenie verejných financií. Čím viac vláda konsolidáciu naťahuje a odkladá dosiahnutie cieľov, tým viac to bude bolieť naše peňaženky.Tóth ďalej pripomína, že vláda stále nesplnila požiadavku, ktorá vyplýva z ústavného zákona, a nepožiadala Národnú radu o dôveru. Bude potrebné prekopať ústavné pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.

Sociológia je vysoko interdisciplinárna, čo znamená, že súvisí s mnohými inými vedami, napríklad so psychológiou, politológiou, či históriou. Sociológia sa venuje sociálnym a sociologickým problémom: sociálny problém je taký, ktorý vníma konkrétna spoločnosť a sociologický súvisí už skôr so samotnou disciplínou. Spoločnosť skúma s viacerých hľadísk. Ide o demografické hľadisko, psychologické hľadisko, kolektívne, štruktúrne, kultúrne, a dynamické. Tento výskum prebieha na mikroskopickej, alebo makroskopickej úrovni. Mikroskopická úroveň sa zaoberá jednotlivcami a makroskopická zase skúma celospoločenské javy. Kľúčové slová: psychológia, Schooltag, maturita, Občianska náuka Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.

Slovensko bude mať opäť jeden z najhorších deficitov spomedzi štátov Európskej únie. Môže za to aj chyba, ktorú spravili v Bruseli. Vláda ju mohla opraviť, no neurobila to.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste Aktuality Nahlas hovorí, prečo konsolidácia trvá tak dlho. Potrebujeme skonsolidovať aspoň ďalšie 2,7 miliardy, aby sme sa dostali na takú úroveň deficitu, akú vláda sľubuje. To je podobný balíček, aký pociťujeme v tomto roku. Avšak ani tento cieľ nebude stačiť na ozdravenie verejných financií. Čím viac vláda konsolidáciu naťahuje a odkladá dosiahnutie cieľov, tým viac to bude bolieť naše peňaženky.Tóth ďalej pripomína, že vláda stále nesplnila požiadavku, ktorá vyplýva z ústavného zákona, a nepožiadala Národnú radu o dôveru. Bude potrebné prekopať ústavné pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.

Státní zemědělský intervenční fond (SZIF) stále nezačal zpětně vymáhat dotace vyplácené firmám holdingu Agrofert. Tento týden ho k tomu vyzvala i dozorčí rada fondu. Jde o miliardy korun, které získávaly firmy kvůli střetu zájmů Andreje Babiše (ANO) neoprávněně. „Ještě ve funkci jsem byl informován ředitelem Petrem Dlouhým, že bude zahájeno správní řízení o vrácení dotací. K tomu dodnes nedošlo,“ říká pro Český rozhlas Plus exministr zemědělství Marek Výborný (KDU-ČSL).Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V čem veterinární péče zaostává za tou lidskou? Proč lékaři tráví noci psaním zpráv a jak jim může AI uvolnit ruce pro samotnou léčbu? Co odhalil průzkum mezi tisícovkou majitelů psů a koček o zdravotní dokumentaci jejich mazlíčků? Jak konkrétně Vetstor pomáhá s prevencí a výběrem správného krmiva? Na čem platforma vydělává? Čím projekt přesvědčil Simonu Kijonkovou, aby se stala investorkou? A co se skrývá za trendem humanizace zvířat? Nejen o těchto tématech hovořila Lucie Brabcová ze společnosti Vetstor.Tento díl podcastu Na vlně podnikání moderuje Martin Petříček, zástupce šéfredaktora týdeníku Ekonom.

V novej epizóde relácie Cashflow privítal moderátor uznávaného motoristického novinára Maroša Čabáka, ktorý otvorene analyzoval aktuálny stav automobilového trhu. Expert v diskusii upozornil, že nové auto zo showroomu si kupuje iba pätina Slovákov, zatiaľ čo zvyšok sa spolieha na jazdené vozidlá. Šokujúcim zistením bol extrémny prepad hodnoty čínskych značiek, ktoré môžu stratiť až polovicu ceny hneď po odchode z predajne. Čabák sa netajil ani svojím skeptickým postojom k alternatívnym pohonom, pričom priznal, že by si osobne nikdy nekúpil plug-in hybrid. Rovnako striktný bol v otázke elektromobility, keď vyhlásil, že ak by mal vlastniť iba jedno jediné auto, elektromobil by to rozhodne nebol. Debata sa dotkla aj správania na cestách, kde hosť trefne pomenoval vrodenú agresivitu slovenských vodičov. Napriek tomu si myslí, že slovenské diaľnice sú pripravené na zvýšenie maximálnej povolenej rýchlosti až na 160 km/h.Tento diel ti prináša www.tazbakryptomeny.sk

Vláda se chystá vymazat z legislativy trestný čin neoprávněné činnosti pro cizí moc. Senátorka Daniela Kovářová (nez.) v Pro a proti Českého rozhlasu Plus tvrdí, že paragraf je kontroverzní, zbytečný a zneužitelný. Navzdory rozhodnutí Ústavního soudu ho označuje za přílepek. „Tento zákon postihuje činnost vysoce nebezpečnou pro Česko, která dosud nebyla trestně postižitelná. Zažili jsme to i na případech cizích agentů,“ namítá senátor Václav Láska (SEN 21).

„Robert Fico otvorene hovorí o vydieraní Európskej únie – ak sa nepritlačí na Ukrajinu, on bude blokovať sankcie alebo pomoc. Tento rozkol nahráva Rusku. Je to hanebné“, hovorí generál Pavel Macko. „Je to hanebné najmä preto, že Slovensko profituje z ruskej ropy, ktorú spracúva rafinéria Slovnaft (vlastnená maďarským MOL-om). Fico hrozí vypnutím elektriny pre Ukrajincov v čase najväčších mrazov, čo je de facto napomáhanie agresii a konanie proti ženevským konvenciám, ktoré zakazujú zvyšovať utrpenie civilného obyvateľstva“, dopĺňa.Mal to byť Putinov „blitzkrieg“, namiesto toho má jeho agresia voči Ukrajine už 1461 dní, čo sú štyri roky od toho rána 24. februára 2022. Z plánovaného bleskového úderu na Kyjev sa stala vyčerpávajúca a opotrebovávacia vojna.Postupuje sa rádovo v stovkách metrov. K dronom a raketám sa po novom na zbraň premenil aj mráz, ktorý má demoralizovať Ukrajincov. Počty mŕtvych, zranených či zajatých sa podľa západných zdrojov na ruskej strane blížia k miliónu tristotisíc, na ukrajinskej sa zastavili na polovičných hodnotách.A ak sa Ukrajincom podarilo ubrániť Kyjev, Charkov či Cherson, približne pätina ich územia zostáva okupovaná Putinovými jednotkami. V čase, keď si Vladimír Putin robí z mierových rokovaní „stroj na čas“ a jeho blízki - premiéri Orbán či Fico – dávajú nohy do dverí pri sankciách Moskve, či posielajú ultimáta Kyjevu!Ako sa to skončí? Je čas začať sa zaoberať otázkami našej „odolnosti“ a na Ukrajinu sa pozerať ako na jej laboratórium?Témy pre generála Pavla Macka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Robert Fico otvorene hovorí o vydieraní Európskej únie – ak sa nepritlačí na Ukrajinu, on bude blokovať sankcie alebo pomoc. Tento rozkol nahráva Rusku. Je to hanebné“, hovorí generál Pavel Macko. „Je to hanebné najmä preto, že Slovensko profituje z ruskej ropy, ktorú spracúva rafinéria Slovnaft (vlastnená maďarským MOL-om). Fico hrozí vypnutím elektriny pre Ukrajincov v čase najväčších mrazov, čo je de facto napomáhanie agresii a konanie proti ženevským konvenciám, ktoré zakazujú zvyšovať utrpenie civilného obyvateľstva“, dopĺňa.Mal to byť Putinov „blitzkrieg“, namiesto toho má jeho agresia voči Ukrajine už 1461 dní, čo sú štyri roky od toho rána 24. februára 2022. Z plánovaného bleskového úderu na Kyjev sa stala vyčerpávajúca a opotrebovávacia vojna.Postupuje sa rádovo v stovkách metrov. K dronom a raketám sa po novom na zbraň premenil aj mráz, ktorý má demoralizovať Ukrajincov. Počty mŕtvych, zranených či zajatých sa podľa západných zdrojov na ruskej strane blížia k miliónu tristotisíc, na ukrajinskej sa zastavili na polovičných hodnotách.A ak sa Ukrajincom podarilo ubrániť Kyjev, Charkov či Cherson, približne pätina ich územia zostáva okupovaná Putinovými jednotkami. V čase, keď si Vladimír Putin robí z mierových rokovaní „stroj na čas“ a jeho blízki - premiéri Orbán či Fico – dávajú nohy do dverí pri sankciách Moskve, či posielajú ultimáta Kyjevu!Ako sa to skončí? Je čas začať sa zaoberať otázkami našej „odolnosti“ a na Ukrajinu sa pozerať ako na jej laboratórium?Témy pre generála Pavla Macka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vláda se chystá vymazat z legislativy trestný čin neoprávněné činnosti pro cizí moc. Senátorka Daniela Kovářová (nez.) v Pro a proti Českého rozhlasu Plus tvrdí, že paragraf je kontroverzní, zbytečný a zneužitelný. Navzdory rozhodnutí Ústavního soudu ho označuje za přílepek. „Tento zákon postihuje činnost vysoce nebezpečnou pro Česko, která dosud nebyla trestně postižitelná. Zažili jsme to i na případech cizích agentů,“ namítá senátor Václav Láska (SEN 21).Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Prvú epizódu zo série Ikony výtvarného umenia na Slovensku, venovanú Petrovi Michalovi Bohúňovi, sme začali diskusiou o tom, ako nám na Slovensku chýba priestor, inštitúcia formátu antverpského Kráľovského múzea výtvarného umenia (KMSKA) či viedenského Kunsthistorisches Museum. Dejiny týchto inštitúcií siahajú do 19. storočia a ich základom sú bohaté aristokratické a súkromné zbierky. Slovenská národná galéria vznikla až po nastolení komunistického režimu: bola založená zákonom Slovenskej národnej rady z júla 1948. Prvé výstavy nevyhnutne odzrkadľovali ideologické smerovanie nového režimu a k dejinám výtvarného umenia pristupovali selektívne. Súčasťou prvej výstavy bol aj obraz zobrazujúci robotníka v medených hámroch v Banskej Bystrici od maliara Dominika Skuteczkého. Tento obraz však zachytáva len jednu z tém širokého tvorivého záberu jedného z našich najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia. V tejto epizóde Dejín sa na dielo Dominika Skuteczkého pozrieme bez selekcie a v historickom kontexte: aké sú inšpirácie a záber diela Skuteczkého? Do akej miery sa inšpiroval európskymi trendmi? A čo nám jeho dielo napovedá o živote spoločnosti na Slovensku na prelome 19. a 20 storočia? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kunsthistorikom a riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je tvorcom najsledovanejšieho a napočúvanejšieho podcastu o umení – Predané. Tento podcast vznikol vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA a je druhým zo série dvanástich podcastov „Ikony výtvarného umenia na Slovensku“, v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.