POPULARITY
Categories
Zdá sa, že morskí ježkovia vymierajú. Konkrétne pri Kanárskych ostrovoch, no aj na viacerých miestach už od roku 2021 miznú. A celá táto pandémia aj jej príčiny sú záhadou. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za vymieraním morských ježkov a pozrieme sa na konzervanty, ktoré môžu viesť k rakovine. Objavom týždňa je nový medzičlánok v histórii človeka. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána má po téměř 16 letech u moci vážného vyzyvatele v hnutí TISZA Petera Magyara, o němž současná maďarská vláda prohlašuje, že je duševně nemocný. „Už delší dobu to probíhá v podobném duchu, především ze strany Fideszu. Tento výrok zazněl v reakci na to, že Magyar mluvil o možném ústavním puči a falšování voleb,“ přibližuje v Interview Plus bývalý maďarský diplomat György Varga.
Slovenskí Maďari sa na Slovensku necítia ako plnoprávni občania. Sme tu iba ako akýsi hostia. Benešove dekréty boli snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva, tvrdí právnik János Fiala – Butora. Pojem Felvidék však nie je nič, čo by malo Slovákov urážať, uisťuje.Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku. No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Biblická úvaha: O novoročním čase. Autor, čte: Miroslav Kubíček.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz
Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.
Pokračujeme v cestě proroka Jonáše do města Ninive. Dozvíme se, jak dlouhá a náročná byla jeho mise, proč město potřebovalo slyšet hrozbu Božího soudu a jak Ninivané reagovali na Boží poselství. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz
Každý den je dar - to připomíná ve svém Svátečním slově Karel Káňa, pastor Apoštolské církve. A dar má vždy hodnotu, protože je za ním konkrétní dárce, v tomto případě dokonce Dárce s velkým D.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz
Nový rok často otevírá otázky: co mě letos čeká, jakého „obra“ budu mít před sebou a kde vezmu odvahu? Kazatel Nick Lica z BJB Karlovy Vary se v novoroční bohoslužbě vrací k biblickému příběhu o Davidovi a Goliášovi a ukazuje, jak se víra v živého Boha může stát odpovědí na strach, tlak okolností i naše vlastní limity. Zveme vás k poslechu slova, které povzbuzuje vstoupit do nového roku ne ve vlastní síle, ale s důvěrou v Boha, který je větší než jakýkoli obr. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz
Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.Všechny díly podcastu Perný den můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Sledujeme pobyt proroka Jonáše v útrobách obří ryby, jeho modlitby a proměnu srdce. To všechno mu umožnilo přijmout druhou šanci od Hospodina. Poslouchejme hluboké biblické postřehy, které nám mohou přinést naději a důvěru v Boží milosrdenství.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz
Lze Boha vidět? Lze se ho dotknout? Bible říká, že ano - a jak konkrétně, říká ve Svátečním slově Libor Osouch.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz
Biblická úvaha: Průvodce na cestě. Autor, hovoří: Matouš Čep.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz
Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.
Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.Všechny díly podcastu Perný den můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Tento díl minutovek patří Janu Sušánkovi. Po letech budování předal roli CEO Lukášovi Krchňákovi a firma Sušánka & partneři vstupuje do nové fáze svého vývoje.
Je další konec roku. V podcastu Kecy a politika je to už třetí rok po sobě spojeno s vyhlašováním nominací na politický bizár. Pečlivě jsme shromažďovali výroky, činy a uřeknutí českých politiků a všechno seřadili do 11 nominací. O vítězích rozhodnete vy sami svým hlasováním na www.kecyapolitika.cz.Nabízíme vám více než třicet politických počinů, které by člověk na jednu stranu raději vytlačil z mysli. Na druhou stranu je před Silvestrem, takže proč bychom se netěšili… Tento podcast bude takový malý nominační večer. Navrhneme a okomentujeme jednotlivé počiny a vy si s tím už na naší webové stránce dělejte, co chcete.Doufáme, že vás to pobaví. Je to hra, ale jako většina her i tato by měla mít své vítěze. Sami jsme zvědaví na to, koho, co a proč si vyberete. A když se nebudete moci rozhodnout, vezměte si k ruce siderické kyvadélko. Stejně jeho ovládání bude dříve nebo později zavedeno do škol. Nebo o tom alespoň takhle mluvil Petr Cibulka.Hodně štěstí v novém roce.
Na Slovensku žije viac ako 70 000 ľudí bez domova, ďalších približne 890 000 ľudí žije na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Prehlbujúca sa chudoba je vážny problém, ktorý je nutné riešiť systémovými opatreniami. Je to ťažká a náročná téma, ktorá často neprináša politické body a tak sa o ňu zaujímajú politici len málo. Tento diel Dobrého rána sobota vznikol v spolupráci s Vagusom naživo na akcii Noc vonku, kde si každý mohol vyskúšať aké je to prespať v mraze jednu noc. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Máme tu čas Vianoc a koniec roka. Obdobie bilancovania, pohody, ale aj čas, keď sa internetom šíria tie najbizarnejšie dezinformácie. Ktoré z nich nás tento rok najviac prekvapili – a ako je to vlastne so sobom Rudolfom a jeho svietiacim nosom? Aj týmto témam sa venoval vianočno-silvestrovský špeciál fact-checkerov. Veronika Jursová Prachárová v ňom diskutovala so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikmi Demagóg.sk Palom Lackom a Palom Valíkom.Veronika Frankovská pri bilancovaní roka pripomenula, že na Slovensku prebehli masové protesty, ktoré premiér Robert Fico spájal s údajnou organizáciou zo strany Gruzínskej národnej légie na čele s Mamukom Mamulašvilim. „Neskôr sa však ukázalo, že tieto obavy neboli ničím podložené. Neexistovali žiadne vyšetrovania, ktoré by ich potvrdzovali, a pán Mamulašvili nemal ani žiadne sankcie, napríklad zákaz vstupu do schengenského priestoru,“ doplnila Frankovská.Analytika Pala Lacka znovu prekvapilo, že sa Demagóg.sk musí venovať témam, ktoré sú z hľadiska vedeckého poznania dávno vyriešené. „Napríklad otázkam, či žijeme klimatickú krízu – čo je dnes úplne zrejmé – alebo či je očkovanie bezpečné a účinné. Vieme, že nespôsobuje autizmus a pomohlo odstrániť alebo výrazne obmedziť množstvo civilizačných chorôb. Aj tak si niekedy kladiem otázku, prečo sa stále vraciame k týmto témam, namiesto toho, aby sme sa venovali niečomu inému,“ uviedol.Analytik Palo Valík zas za najbizarnejšie považuje dezinformácie, ktoré sa pravidelne týkajú Európskej únie a hovoria o vymyslených zákazoch či príkazoch. „Objavila sa napríklad dezinformácia, že Európska únia chce zakázať toaletný papier alebo prinútiť deti piť takzvané švábie mlieko. Tento rok sme sa stretli aj s tvrdením, že EÚ chce v rámci Zelenej agendy obmedziť veľkosť tanierov na 21 centimetrov – aj toto sa nám podarilo vyvrátiť,“ dodal Valík.
Krýzovy jesličky, zapsané i v Guinnessově knize rekordů, najdeme v Jindřichově Hradci. Tento největší lidový mechanický betlém nejen u nás, ale i na světě, zabírá plochu téměř 60 metrů čtverečních a je v něm bezmála 1400 figurek, z nichž 133 je pohyblivých.
Krýzovy jesličky, zapsané i v Guinnessově knize rekordů, najdeme v Jindřichově Hradci. Tento největší lidový mechanický betlém nejen u nás, ale i na světě, zabírá plochu téměř 60 metrů čtverečních a je v něm bezmála 1400 figurek, z nichž 133 je pohyblivých.
Tento rozhovor jsme plánovali docela dlouho, protože bylo třeba najít mezeru v časovém plánu slavného neurochirurga tak, abychom si ani jeden nemuseli vyčítat, že neplýtváme časem, který by jinak mohl posloužit pacientům k léčbě. Nakonec se to povedlo a věřím, že využitý čas našeho natáčení bude přínosný i pro vás!To je pro dnešek na veřejných platformách všechno - kompletní znění najdete jako odběratelé na http://herohero.co/petrhorky . Díky za každou podporu, díky které může Hausbot Petra Horkého fungovat a růst!00:00 Život chirurga.05:16 Práce s pacientem při vědomí.08:19 Co nás bolí?10:26 Ovládání člověka skrz mozek.19:31 Průběh operace.27:31 Inovace, které změnily způsob léčby.Support the show
Do nášho štúdia sa Adela Vinczeová vrátila po takmer dvoch rokoch a medzitým vo svojom živote stihla urobiť poriadny prievan. Otvorene hovorí o definitívnom odchode z televízie Markíza, o tom, prečo relácia Trochu inak končí na obrazovkách STVR či dynamike manželstva s Viktorom Vinczem. Moderátorka v rozhovore nechala nazrieť aj do súkromia a výchovy trojročného syna Maxa. Priznáva, že sa snaží vyvarovať automatickým vzorcom správania z minulosti a kladie dôraz na vlastnú psychickú pohodu. „Základom pre mňa je, že ak chcem byť dobrým rodičom, musím byť v pohode sama so sebou. Človek, ktorý by potreboval terapiu, nemôže úplne v pohode a bez následkov vychovávať dieťa,“ hovorí Adela a dodáva, že syna vníma ako parťáka, s ktorým sa už dá viesť plnohodnotný dialóg. Detské knihy o tom, „ako ide kravička na výlet“, radšej vymenila za tituly, ktoré bavia aj ju, prezradila. V novej epizóde sa dozviete aj to, či sa nebála o svoju kariéru, keď sa rozhodla presunúť svoj kľúčový projekt Trochu inak do online priestoru, a ako vníma svoj vzťah so Sajfom, s ktorým sa už čoskoro vráti na obrazovky v šou Milujem Slovensko na TV JOJ. Prečo si myslí, že veľa vecí na Slovensku robíme zo strachu a čo by zapriala krajine do roku 2026? To a omnoho viac si môžete pozrieť v priloženom videu alebo vypočuť v podobe podcastu.
Děkujeme za podporu na Hero: https://herohero.co/fightandtalk Silný rozhovor, který by si měl každý rodič poslechnout. S Vojtou Veselým jsme se bavili o těch nejzávažnějších trestných činech páchaných na dětech - zejména sexuální násilí. Které případy řeší nejčastěji? Kde na vás dnes číhá nebezpečí? O čem jako rodič přemýšlet? Je důležitější důvěra nebo autorita? Tento díl vás nemá vystrašit! Cílem je otevřít rodičům (i těm budoucím) oči. Doba se změnila a dnešní rodiče by se jí výchovou měli přizpůsobit.
Bola to určite jedna z najzásadnejších inovácií v dejinách ľudstva: keď sme sa naučili založiť oheň, zrazu sa zmenil svet, v ktorom sme žili. A teraz sa zdá, že túto schopnosť mali naši predkovia o státisíce rokov skôr ako sme si dosiaľ mysleli. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, že oheň sme sa naučili založiť oveľa skôr a že ľudský mozog prechádza niekoľkými kľúčovými fázami starnutia. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.
V 79. epizóde som sa rozprával s Ivanom Miklošom, bývalým ministrom financií a jednou z kľúčových postáv ekonomickej transformácie Slovenska po roku 1989. V úvode otvorene hovorí o tom, prečo dnes žijeme v dobe veľkej paradigmatickej zmeny, ktorú prirovnáva k pádu komunizmu či nástupu internetu. Rozoberáme, čo s nami spraví AI, demografia a zmena svetového poriadku. Čo môže a nemôže ovplyvniť malá otvorená ekonomika, akú má Slovensko?Prešli sme aj k veľmi konkrétnej otázke – ako rozhýbať slovenskú ekonomiku? Ivan vysvetľuje, prečo sme len malou loďkou v oceáne globálnych trendov, ale zároveň tvrdí, že veľká časť nášho zaostávania je čisto „domáca úloha“. Porovnáva nás s Poľskom, Estónskom či Rakúskom. Hovorí tiež o tom, prečo sú efektívnejší, no pomenúva tiež štyri kľúčové oblasti, ktoré musíme riešiť. Otvorene kritizuje to, v čom sme zlyhali pri reformách, prečo nevieme poriadne míňať eurofondy a ako by mala vyzerať realistická stratégia Slovenska na najbližších 10 až 20 rokov.V rozhovore sa dotýkame aj praktických politických otázok. Čo by mala robiť vláda, ktorá chce krajinu posunúť dopredu? Ako sa rozprávať s voličmi v krajine s dlhodobým úpadkom? A prečo sú jednoduché populárne riešenia často cestou do pekla? Na ľahšej vlne preberieme aj to, ako Ivan pracoval so stresom počas rokov v politike, akú úlohu v jeho živote hrá šport a aké odporúčania má pre ľudí, ktorí chcú lepšie rozumieť ekonomike a svetu okolo seba.Tento diel je plný jasne pomenovaných problémov, ale aj veľmi konkrétnych návrhov, čo môžeme na Slovensku zmeniť. Či už ste podnikateľ, manažér, študent alebo vás jednoducho zaujíma budúcnosť tejto krajiny, tento diel je povinnou jazdou. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:04 – Veľká svetová zmena00:13:00 – Ako rozhýbať slovenskú ekonomiku?00:17:18 – Positioning Slovenska00:22:56 – Prečo sme neefektívna krajina?00:30:16 – Poľsko rastie rýchlejšie ako my00:37:11 – Akú politiku potrebujeme?00:43:47 – Ivan Mikloš a šport00:47:06 – Čo odporúča Ivan Mikloš?00:50:49 – Zmysel života podľa Ivana Mikloša---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-UG---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban
Jak vznikl nápad vyrábět kombuchu Loklok? Jak se vyvíjí český trh? Proč běžná kombucha přirozeně obsahuje alkohol a jak se jeho množství může zvyšovat v čase? Povídali jsme si s výrobcem kombuchy Loklok Michalem Ďuriníkem.Tento díl podcastu Na vlně podnikání moderuje Martin Petříček, zástupce šéfredaktora týdeníku Ekonom.
Cestovanie vlakom na Slovensku je opäť lotéria. Vlani cestujúci mrzli v pokazených súpravách alebo čakali na trati pre horiace rušne. Tento rok Železničná spoločnosť Slovensko čelí inému problému. Vlaky má, ale nemá ich kto šoférovať. V novembri museli odrieknuť stovky spojov. A dôvodom už nie je stará technika, ale kritický nedostatok rušňovodičov.Prečo štátny dopravca vymenil jednu krízu za druhú? Ako je možné, že v jeden deň vypadnú takmer dve percentá všetkých vlakov?V dnešnom podcaste budete počuť najprv redaktorku Michaelu Paulovič, ktorá povie viac o celkovom stave vlakovej dopravy a najnovšie čísla nám neskôr predstaví šéf ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martin Odkladal. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.
Cestovanie vlakom na Slovensku je opäť lotéria. Vlani cestujúci mrzli v pokazených súpravách alebo čakali na trati pre horiace rušne. Tento rok Železničná spoločnosť Slovensko čelí inému problému. Vlaky má, ale nemá ich kto šoférovať. V novembri museli odrieknuť stovky spojov. A dôvodom už nie je stará technika, ale kritický nedostatok rušňovodičov.Prečo štátny dopravca vymenil jednu krízu za druhú? Ako je možné, že v jeden deň vypadnú takmer dve percentá všetkých vlakov?V dnešnom podcaste budete počuť najprv redaktorku Michaelu Paulovič, ktorá povie viac o celkovom stave vlakovej dopravy a najnovšie čísla nám neskôr predstaví šéf ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martin Odkladal. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
Našu dnešnú hosťku nemusíme špeciálne predstavovať. Je ňou Jana Kirschner. Speváčka, tvorkyňa hudby a textov, mama, aktivistka, ktorá žije jednou nohou tu a druhou v Londýne. Tento rozhovor je iný ako všetky ostatné. Nazriete v ňom do Janinho detstva, do formatívnych zážitkov, vďaka ktorým sa ako čerstvo dospelá dostala na výslnie hudobnej brandže. Rozprávali sme sa o sláve aj jej temnej strane. O talente a tvrdej práci. Prebrali sme Janinu cestu k materstvu aj jej zážitky z pôrodov. Bavili sme sa o tom, aká je mama a prečo jej stále záleží na Slovensku. Tento rozhovor vás rozosmeje, inšpiruje, možno aj dojme. A hlavne - dodá vám odvahu robiť veci po svojom.
Predstavte si, že stojíte pred veľkou fotografiou, na ktorej sú usmievavé deti ázijského pôvodu a medzi nimi jeden vysoký Európan. A pod fotografiou, na podlahe, veľké biele vajíčka. Môžete sa letmo pozrieť a ísť ďalej, ale ak zostanete a prizriete sa bližšie, objavíte veľký príbeh. V 3. epizóde podcastovej série „Čo skrýva umenie“ sa ponoríme do sveta umeleckej fotografie. Spýtame sa, čo všetko skrýva malá či veľká fotografia, prečo a ako sa môžu dostať staré fotky na steny moderných výstav a prečo si niekedy práca umelca pýta roky výskumu, schopnosti detektíva a pevné nervy. V epizóde sa spýtame aj na to, ako prezentovať komplexné a niekedy aj komplikované súčasné fotografické umenie, aby sme mu porozumeli, a či fotografia musí byť krásna, aby bola umením. Vyzistíme aj, prečo idylický západ slnka, ktorý si nafotíme na mobil, nie je umením, a kedy a ako sa ním môže stať. Objavíme aj punktum a fakt, že nejde o medicínsky zákrok, a utvrdíme sa v tom, že nepochopiť umeleckej fotografii na prvú dobrú je úplne v poriadku. Podcast od autorky Kataríny Urban Richterovej vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a v spolupráci s denníkom SME. Odporúčanie Kniha Maslo od Asako Yuzuki je veľmi zaujímavým skĺbením tém ako jedlo, ženy, mizogýnia a séria úmrtí, z ktorých je podozrivá nesympatická postava. Dej sa odohráva v Tokiu a číta sa veľmi ľahko a rýchlo. Tento japonský bestseller inšpirovaný skutočnými udalosťami by mohol byť čitateľským spestrením vašich napríklad vianočných sviatkov. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
❌ Partnerem epizody je investiční platforma XTB: https://akcie.xtb.com/akcie-zdarma a kód UKS
Tento díl je věnovaný prvnímu ceremoniálu průvodce Michelin v České republice, kterého jsme měli tu čest se zúčastnit. Jaká tam byla atmosféra? Kdo byl šťastný a kdo nešťastný? A co si o udělených hvězdách myslíme? Poslouchejte, všechno se dozvíte!
Poradí si Európa bez NATO? Tento štát definitívne ovládli zločinci. Epizóda 143, účinkujú: gen. Pavel Macko, Eugen Korda
Kratom se smí přesně měsíc prodávat jen za přísných podmínek. Brněnská síť prodejen se smrskla do pár legálních obchodů. Reportéři Brněnské jedenáctky skrytým mikrofonem odhalili podnik v centru města, kde si kratom celkem bez potíží koupí kdekdo. Tento díl podcastu také vypráví, jak dopadli rebelové z hnutí ANO, kdo dostal michelinskou hvězdu a co Michal Kašpárek upekl ze syrových dat o brněnských meníčkách. A pojedeme i do Liverpoolu!
Tento víkend vás zveme třeba na vánoční trh do Jízdárny Světce, na hrad Rabí nebo na zámek Mlázovy. Podívejte se na naše tipy a pozvánky.
O Češích se někdy říká, že jsou ve vztahu k penězům maniodepresivní. Tento termín hodně zpopularizoval ekonom České spořitelny David Navrátil, který tím poukázal na to, že v dobrých časech hodně utrácíme a v těch špatných zase hodně šetříme. A jako bychom se kvůli tomu pohybovali na houpačce.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Jak se dokáže česká advokátní kancelář rozrůst do devíti zemí Evropy včetně Ukrajiny? A jaký mají špičkoví advokáti work life balance? Povídali jsme si s ředitelkou advokátní kanceláře Peterka Partners v České republice Adélou Krbcovou.Tento díl podcastu Na vlně podnikání moderuje Petr Kain, šéfredaktor týdeníku Ekonom.
Předposlední díl série Wolfcastu „Vývoj her a peníze“ odhaluje zásadní proměnu herního průmyslu v éře online a live service her.Hry už nejsou jen „jednorázové“ produkty, ale živé organismy vyžadující neustálou podporu, obsah, komunitní management a technickou péči. Více než polovina nákladů tak často směřuje na provoz, aktualizace a získávání hráčů, což klade vysoké nároky na udržení rovnováhy mezi náklady a příjmy za uživatele.Podcast také představuje přehled klíčových metrik, které určují úspěch online her, a vysvětluje, jak fungují ekonomické modely jako ARPU a CAC. Navíc přináší úvod do světa Web3 her, které slibují decentralizované vlastnictví, obchodovatelnost aktiv a nové způsoby monetizace, i když zatím zůstávají spíše v experimentální fázi s mnohými riziky. Tento díl tak nabízí komplexní pohled na současné i budoucí výzvy v dynamickém světě herního průmyslu.Podcasty a další obsah RetroNation.cz můžeme natáčet kvůli podpoře od komunity na Patreonu. Děkujeme vám za ni! Jakékoliv dotazy a připomínky pište na email retronationrulez@gmail.com.
Libanonský národní světec se jmenuje svatý Šarbel a uctívají ho lidé bez rozdílu náboženství. Tento týden se u jeho svatyně poprvé v historii pomodlil i papež Lev XIV. Ten navštívil Libanon během své první zahraniční cesty a slíbil přinést zemi poselství míru. Svatý Šarbel by mu měl být pravou rukou.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Bolo to obrovské, komplexné, dávne mesto. No toto staroveké mesto sa nenachádzalo v Európe, pravdepodobne kozmopolitné Š'-mao sa nachádzalo v dávnej Číne. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za históriou a dozvieme sa, prečo môže byť tohtoročná chrípková sezóna horšia ako tá minulá. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.
V 78. epizóde som sa rozprával s Natáliou Selvekovou, zakladateľkou siete kliník ENVY a značky ENVY Therapy, ktorá patrí medzi najznámejšie mená v estetickej medicíne na Slovensku. Natália otvorene hovorí o tom, ako pred osemnástimi rokmi začínala s prvou klinikou v Košiciach, prečo trh vtedy vôbec nebol saturovaný a ako sa z jednej kliniky stala sieť pobočiek od Prešova až po Prahu. Vysvetľuje aj, prečo sa Klinika ENVY pretransformovala na franšízový model a ako sa z lekárov stali spolumajitelia pobočiek, ktorí nesú zodpovednosť za výkon a aj kvalitu služieb.Veľkú časť podcastu sme venovali tomu, ako sa v dnešnom chaose „zázračných“ terapií a produktov nenechať oklamať. Natália vysvetľuje, prečo sú pre ňu podozrivé 50 % zľavy a akcie typu 1+1 zadarmo, no tiež ako si bežný človek vie skontrolovať, či je produkt alebo terapia naozaj schválená. Na konkrétnych príkladoch riešime NAD+ infúzie a ďalšie longevity trendy, ktoré sa síce ospevujú v zahraničí, no u nás ešte nie sú schválené.Rozprávali sme sa aj o tom, čo reálne funguje pri chudnutí. Natália jasne pomenúva rozdiel medzi liposukciou a liečbou obezity. Pri liekoch a ďalších moderných preparátoch vysvetľuje, že ide o vážnu liečbu obezity, nie o skratku ku kockám na bruchu. Ak sa použijú pod dohľadom lekára a spolu so zmenou životného štýlu, vedia robiť zázraky.Dotkli sme sa aj témy, ako sa majú o seba muži a ženy reálne starať. Natália hovorí, prečo jej prekáža, keď sa muž o seba vôbec nestará, ale zároveň nechce, aby mal doma osemnásť produktov. Preberali sme, prečo čoraz viac žien prichádza na kliniku dať si vybrať staré implantáty a prečo sa ideál krásy vracia k prirodzenosti. Tento diel je plný veľmi konkrétnych rád pre všetkých, ktorí chcú lepšie rozumieť estetickej medicíne, trendom dlhovekosti, ale aj budovaniu značky v náročnom segmente. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:24 – Boom estetických kliník 00:09:42 – Expanzia Kliniky ENVY00:15:55 – Budovanie osobnej značky00:19:36 – Ako zdravo bojovať s konkurenciou?00:26:52 – Čo by mali robiť muži, aby vyzerali lepšie?00:30:52 – Lieky na chudnutie00:33:00 – Trendy v estetickej medicíne00:36:23 – Ako sa o seba stará Natália Selveková?00:40:23 – Ako viesť a škálovať úspešnú kliniku?00:44:54 – AI v estetickej medicíne00:49:52 – Budúcnosť Natálie Selvekovej00:53:07 – Ako investuje Natália Selveková?00:54:38 – Podnikanie popri dieťati01:01:19 – Čo odporúča Natália Selveková?01:02:08 – Zmysel života podľa Natálie Selvekovej---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Ux---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban
Koaličné zmeny vo fungovaní mimovládok dopadli na neziskový sektor v tvrdej miere a odnesú si to najmä tí, čo pomáhajú v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania. Tvrdí to šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Dopady sprísnenia tak smerujú práve do tých oblastí, kde si služby mimovládok objednal samotný štát.Povinné zverejňovanie - neraz už i tak zverejnených zmlúv v Centrálnom registri zmlúv - sprísnené vykazovanie darcov, sprístupňovanie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, ale najmä vnímanie mimovládok ako raz zahraničných agentov a potom zasa ako akýchsi nekalých lobistov. Tlak vládnej koalície na mimovládny sektor - ako i aktívnu občiansku spoločnosť - už začína prinášať svoje ovocie. Pre neziskovky, ktoré neraz suplujú povinnosti štátu pri starostlivosti o seniorov, umierajúcich, chudobných, marginalizované komunity či ľudí bez domova alebo pri vzdelávaní našich detí či starostlivosti o ich duševné zdravie, sú však plody koaličnej práce veľmi trpké a otvorene povedané aj dosť drahé. Drahé na úkor potenciálu občianskej spoločnosti, ako i možností mimovládneho sektora v rámci služieb vo verejnom záujme.Novelizáciu Zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS prijal parlament s účinnosťou od prvého júna tohto roka. Je december, uplynulo pol roka a je teda čas zbilancovať plody práce našej vládnej koalície v oblasti mimovládneho sektora - teda tých, ktorí neraz suplujú zlyhávajúci štát pri starostlivosti o našich umierajúcich rodičov či naše deti, naše komunity či ľudí na okraji spoločnosti. Teda presne tam, kde na svoje služby i povinnosti neraz rezignoval i tento náš štát.No a kam sa to vytratila ambícia vlády nasadiť divokému slovenskému lobingu konečne nejaké zákonné a transparentné pravidlá? Mimovládky svoje princípy už predstavili, štát sa však akosi odmlčal. Viac prezradí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
„My s panem prezidentem máme jasnou dohodu o tom, jakým způsobem já oznámím ten střet zájmů, který samozřejmě žádný nemám.“Tímto vnitřně rozporným prohlášením odstartoval Andrej Babiš svou řeč během mimořádné schůze Poslanecké sněmovny k jeho střetu zájmů.O poslanecký projev nešlo, spíš o starozákonní lamentace, zvláštní žánr nářků, bědování, naříkání a stěžování si na média a svět, který mu křivdí. Jeden z nejbohatších a rozhodně nejvlivnějších mužů v Česku se pokusil ve svém stominutovém projevu vytvořit dojem, že mu svět systematicky křivdí.V novém díle podcastu procházíme hlavní body jeho projevu – od vzniku Agrofertu přes dotace až po únos syna na Krym – a pokoušíme se vysvětlit, proč vystupuje, jak vystupuje.Jedním z řečnických triků, které Babiš využívá, je rozdělení jeho postojů. Často o sobě mluví ve třetí osobě, aby zase přecházel do osobní výpovědi. Vyvolává to vzpomínku na profesora Pavla Koláře a jeho teorii, že existují dva Babišové – jeden se jmenuje Ba a druhý Biš.Ten první je bojovník za morální hodnoty, nezištný ochránce slabých a nemocných. Naopak ten druhý se nebojí lhát a v byznysu používá predátorské postupy. Tento model rozdvojení skvěle popsal spisovatel Stevenson v románu o doktoru Jekyllovi a panu Hydovi. Jeden je vzorný měšťan, druhý naopak zrůda, která po nocích páchá zločiny.Kdo je ten pravý? Ba, nebo Biš? Jekyll, nebo Hyde?To se dozvíte v posledním podcastu.
Tento díl měl být jako obvykle průlet od české politiky, přes Ukrajinu a zprávičky z Reichu až k AI bublině, ale trochu jsme se "zakecali" právě u Ukrajiny a další témata odložili na příště.Doslova na poslední chvíli jsme si totiž pozvali hosta, respektive zahraničního zpravodaje Adama Syberu, analytika a novináře z ukrajinského média Kyiv Independent , který na Ukrajině dlouhodobě žije.Probrali jsme jak korupční aféru, která zasáhla i nejbližší okolí prezidenta Zelenského, tak i 28 bodový plán, který je v médiích nesprávně označován za mírový. Rusáci si ho totiž doslova napsali sami.Celé epizody na https://www.herohero.co/kanarcivsiti . A nebo si kupte naše trička na https://www.neverenough.shop/kanarci . Podcast pro Vás připravují @alexalvarova a @holyj . Hudba a sound engineering: PsyekTwitter Spaces moderuje @jiribulan .Najdete nás na www.kanarci.online
Slovensko nie je len v hlbokom úpadku, my dnes padáme strmhlav do priepasti. Hovorí v Ráno Nahlas šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Tento pád nás bude veľmi bolieť. Nebude však bolieť tých, ktorí tu dlho parazitovali na verejných i EÚ zdrojoch, ale bude to bolieť nás - teda tých, ktorí odtiaľto nemajú kde a ani začo odísť, dodáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu. A prečo nám zdravotníctvo ukradli lobisti?Úrad na ochranu oznamovateľov končí, po zániku verejnoprávnej RTVS je scenár už evidentne úplne jasný. Priveľa nezávislosti v tomto štáte môže mať fatálne následky. Môžete byť síce nezávislou inštitúciou v zmysle zákona, no ak sa tejto vládnej moci znepáčite, proste vás vygumujú. Bude ďalším na rade i samotné NKÚ?Najvyšší kontrolný úrad totiž už pol roka nepokryte a veľmi hlasno hovorí, že naše verejné zdravotníctvo ovládli záujmy súkromných lobistických skupín. To zdravotníctvo, do ktorého síce smeruje 10 miliárd ročne, no napriek tomu sa v ňom na drahé lieky pre našich blížnych zbierame po rôznych internetových charitách. Na miliónové zisky majiteľov Zdravotných poisťovní však akosi peniaze vždy sú. A premiér? Ten mlčí, k zisteniam NKÚ sa nevyjadruje a naše zdravie i životy - ako premiérsku tému, verejne uchopiť nechce. Miliardy z eurofondov pritom dokáže Slovensko čerpať iba v žalostnej desatine toho, čo sa nám ponúka. Ako to čerpanie vyzerá v praxi, nám priam demonštratívne predviedla takzvaná penziónová výzva. Penzióny, ktoré penziónmi nikdy neboli a v ktorej sa z vyše 50. skontrolovaných penziónov našli pochybenia v deviatich z nich, pričom šesť už vyšetrujú aj OČTK. Minister pôdohospodárstva problém nevidí no a PPAčka - známa aj z kauzy Dobytkár, stále nedisponuje pečiatkou dôveryhodnej inštitúcie. K tomu môžeme pripočítať aj kauzy ministra Migaľa či dnes už bývalého vicepremiéra Kmeca, ktorý po odvolaní z vlády mieri do čela parlamentného výboru. Natíska sa preto zásadná otázka. Naozaj vieme, kam všetky tie zvyšujúce sa dane či odvody, ktoré od nás táto vláda žmýka už v treťom konsolidačnom kole, smerujú, čo s nimi vláda robí a ako to, že ich nevidieť v zlepšujúcich sa službách tohto čoraz viac kolabujúceho a rozpadajúceho sa štátu? A ak to nevidieť a ani necítiť, prečo máme tento "Potemkin" - oficiálne zvaný aj ako Slovensko, vlastne financovať? A prečo nevyvodzujeme zodpovednosť za chyby či hriechy politikov a štátnych manažérov? Témy a otázky pre šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Kedy sme sa prvý raz pobozkali? Nuž, bolo to dávno – a to veľmi dávno. Dokonca tak dávno, že sme vtedy ešte ani neboli ľuďmi. Vedci teraz opísali históriu tohto zvyku a tá siaha milióny rokov do minulosti. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za dejinami bozkávania a dozvieme sa, ako kosatky lovia žralokov. Objavom týždňa je možné používanie nástrojov kanadskými vlkmi. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Americké médiá minulý týždeň postupne zverejňovali uniknuté informácie o takzvanom mierovom pláne, ktorého hlavným cieľom má byť ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine. Tento 28-bodový plán potajme pripravovala administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v spolupráci s Moskvou. Nebolo preto prekvapením, že dokument bol výrazne naklonený Rusku a nevýhodný pre Ukrajinu. Slovenský premiér Robert Fico plán v pôvodnom znení vítal a otvorene sa hlásil k jeho podpore. Naopak, ďalší európski lídri vyjadrili znepokojenie a vyhliadky na jeho prijatie označili za veľmi nebezpečné. Tri európske krajiny preto spojili sily a vypracovali protinávrh so zmenami, ktoré Ukrajinu stavajú do výhodnejšej pozície. O procese tvorby mierového plánu, ale aj o ďalšom vývoji v tejto veci, sa v dnešnom podcaste porozprávame s našou reportérkou Stanislavou Harkotovou, ktorá tému rusko-ukrajinskej vojny pokrýva už desať rokov a od roku 2023 pôsobí ako korešpondentka Aktuality.sk v Kyjeve.Nahrávala Katarína Runnová
„Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu,“ hovorí Ladislav Snopko, osobnosť Novembra'89.Dážď, chlad a vietor novembrových námestí a napriek tomu desaťtisíce naprieč vekovým spektrom. Teplo a pohodlné sedenie nitrianskej haly a podľa experta poldruha tisíca zväčša starších dôchodcov. A ak prví šli do nepohody slovenských miest po vlastných, tých druhých si do Nitry zviezol Ficov Smer. Naviac, niektorých v domnení, že idú za kultúrou.A ak desaťtisíce zmrznutých po celej krajine kričali „dosť bolo Fica“, v Nitra – on premiér – pozýval na hity Karola Duchoňa. A že Slovensko normálne žilo a tvorilo aj pred Novembrom'89, že tu máme priveľa politických strán alebo že je potrebné otvoriť vyšetrovanie Kuciakovej vraždy - pre Epsteinovu komunikáciu s „Mirom“.A Ficova stranícka dvojka – Tibor Gašpar – sa z Nitry virtuálne pýtal námestí, proti čomu protestujú, ak aktuálna vládna väčšina vzišla z demokratických volieb.Z mrazu a dažďa bratislavského Námestia slobody však prišla virtuálna odpoveď: „proti ficovskej lúzokracii“, ktorá chcela ešte aj sviatok - symbol - obrať o jeho sviatočnosť. Jej autorom je jeden z mužov Novembra spred 36-ich rokov Ladislav Snopko. Tohtoročný 17. november označuje za tretí najdôležitejší v dejinách. Budem sa pýtať, prečo?„To, čo sa začína diať na Slovensku, smeruje k tomu, voči čomu bojovali sedemnáste novembre rokov 1939 a 1989,“ hovorí Snopko. „Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu. Žiaden fašista nespochybňoval guľatosť Zeme. Ja ho deklarujem ako boj proti úpadku vzdelanosti,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Nárast kriminality v uliciach pripúšťa už aj vláda. Obavy, ktoré zaznievali po vlaňajších zmenách trestného zákona, ministri aj koaliční poslanci najskôr zhadzovali. Keď upozornenia obchodníkov, ľudí a samospráv na zhoršenú bezpečnostnú situáciu silneli, stále to označovali za dezinformácie, pocit, opozičnú kampaň či – slovami predsedu vlády – totálny nezmysel. Tento víkend premiér otočil a naznačil, že na decembrovej schôdzi zákon v skrátenom konaní opravia. V hlavnom meste sa o bezpečnosť starajú aj stovky mestských policajtov a policajtiek. Denne sa viackrát stretnú s následkami akejkoľvek právnej úpravy a z prvej ruky vidia, ako na tom s kriminalitou sme. No a o tom, ako vyzerá ich práca a čo nám to o aktuálnej situácii hovorí, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s Petronelou Hodossy, zástupkyňou veliteľa Útvaru zásahovej jednotky a Kynológie Mestskej polície Bratislava. Zdroje zvukov: Markíza, TA3, STVR Odporúčanie Dnes je svetový deň dobrosrdečnosti a tak využijem priestor a navrhnem, aby ste v rámci tejto krásnej ľudskej vlastnosti podporili hocaký projekt alebo mimovládku, ktoré sa podieľajú na zlepšovaní nášho života a priestoru, v ktorom žijeme. Ja si napríklad vyberiem občianske združenie, ktoré sa stará o ľudí na okraji spoločnosti, presne tak, aby prevencia predchádzala represii. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.