Podcasts about Tento

Pondelky sú peklo. Teda neviem, ako to máte vy, ale návraty do práce po víkende nebývajú vždy práve najjednoduchšie. A nie je to len náš subjektívny pocit, tejto téme sa venujú aj vedci. Teraz prišli sa odporúčaniami, ako si pondelky zlepšiť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pokúsime vylepšiť naše pondelky, pozrieme sa na kmeň covidu, ktorý sa objavil na poľských norkových farmách a dozvieme sa, čo má senná nádcha spoločné s naším črevným mikrobiómom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

V recenzní části se mimo jiné podíváme na knihu Čistý, skromný život od Viktora Špačka, který za ni aktuálně získal Magnesii Literu za prózu. A na řadu přijde i pravidelná soutěž. Moderuje Karolína Koubová.

Tento týždeň sa mi podarilo preniknúť hlbšie do spoločenstiev, ktoré sú zrejme už sektami. Bohužiaľ, obeťami ich vymývania mozgov, sa stali mnohí ľudia a aj známe osobnosti. Herečka Mária Bartalos je len jedna z mnohých. V dnešnom newsletteri sa dozviete viac o spoločenstvách, ako sú Živá viera a Milosť. Vitajte pri ďalšom vydaní Newslettera ZKH píše. Aktuálne vydanie newslettra ZKH píše: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/c/23162499/zkh-pise-herecka-bartalos-je-obet-sekty-upozornuje-na-nich-aj-sis.html  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH a ZKH píše.

  Prvý máj – tento rok to nebude len sviatok práce, ale aj čas na zmeny v súkromných dôchodkoch, ktoré sú výsledkom práce. Tzv. predvolená investičná stratégia pre lepšie zhodnotenie úspor. Dôchodkový expert Ján Šebo v nej vidí potenciál. „Má potenciál priniesť raz takú hodnotu úspor, resp. výšku dôchodku, ako keby si sporil výlučne v dlhopisovom fonde“, tvrdí.   Druhou májovou zmenou je automatický vstup do druhého piliera pre všetkých nových účastníkov sporenia. Podľa Lucie Haraštovej zo Sociálnej poisťovne sa bude týkať „prvopoistencov, teda tých, čo vstúpili prvýkrát do systému sociálneho zabezpečenia“. Do dvoch rokov budú môcť ale vystúpiť.   Čo treba o týchto zmenách vedieť? Dozviete sa práve v dnešnom podcaste. Poradné hlasy rozšíri ešte Miroslav Kotov z asociácie dôchodkových správcov.   Ešte predtým krátky prehľad správ:   Pri banskom nešťastí v Novákoch začala polícia trestné stíhanie vo veci všeobecného ohrozenia. Výbuch metánu zranil deväť baníkov, štyria sú pritom s rozsiahlymi popáleninami v kritickom stave pod dohľadom lekárskych tímov.   Kauza Fatima, v ktorej je obžalovaná bývalá štátna tajomníčka Smeru Monika Jankovská, sa sťahuje už na tretí súd. Tento raz do Žiliny. Rozhodol o tom Najvyšší súd a prípad odňal okresnému súdu v Trenčíne.   Na portáli Aktuality.sk si možete prečítať aj rozhovor so šéfom kampane Sulíkovcov. Vyzul saskárov a zmenil im značku. Prečo? Odpovie Marek Prchal.   Investigatívny novinár Martin Turček zas poodhaľuje zaujímavé pozadie vyše 500miliónovej výstavby bytov v Bratislave, za ktorým stojí brat poslanca Borguľu.   Májovým dôchodkovým zmenám predchádzali januárové. Zmenili poplatky, zrušili akceptačné listy pri zmene správcovskej spoločnosti, či stanovili novú výšku príspevkov do druhého piliera. Aktuálne predstavujú 5,5 percenta hrubej mzdy.   V júli sa zas začne presun úspor podľa spomínanej predvolenej investičnej stratégie. Cieľom je ich vyššie zhodnotenie.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vrátil jsem se z mé devítidenní poutě kolem dokola ostrova Menorka. Bylo to - očisťující. Proč jsem se na takovou cestu vydal a co mi to dalo? | Tento díl podcastu bude veřejný ve středu, pro předplatitele přednostně již v úterý večer. | Líbí se ti můj podcast? Podpoř mou práci příspěvkem 24 korun měsíčně tím, že se staneš předplatitelem zde: https://podcasters.spotify.com/pod/show/slysimese/subscribe

Robíme to všetci. Pohodlne si sadneme, trošku sa zahmýrime a prekrížime si nohy. Ak to urobíte raz za čas, nič sa nedeje. No ak sedíte s prekríženými nohami pravidelne a často, môže to mať vážne zdravotné následky. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme mali sedávať s prekríženými nohami, dozvieme sa, či je výhodné mať pri malých deťoch psov a mačky a preskúmame aj to, čo hovoria vedecké štúdie o čaji matča. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Slovensko segreguje rómske deti na školách a Brusel nás na to upozorňuje už osem rokov. Posielali nám listy, upozornenia, a všetkým bolo jasné, ako sa to skončí. Tento týždeň sme dostali jasnú odpoveď - žalobu na súdny dvor. Ak si myslíte, že ide o nejaké maličkosti, vedzte, že to tak nie je. Na Slovensku sú školy, ktoré majú dokonca rozdelené vchody - jeden pre biele deti, druhý pre rómske. A hoci to ľudia nechcú počuť, jednoducho to treba povedať - sme rasisti a nevieme čo s tým. Vitajte pri ďalšom vydaní newslettera ZKH píše, som rada, že nás stále čítate a počúvate. Aktuálne vydanie newslettra ZKH píše: ⁠⁠https://komentare.sme.sk/c/23159773/zkh-pise-ako-slovensko-segreguje-romske-deti-uz-dlhe-roky.html  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH a ZKH píše.

Vztah k jídlu zrcadlí to, jak vnímáme sebe samé. Jde ruku v ruce se vztahem k sobě samým. Nejen proto jsem se rozhodla vyzpovídat Kamilu Černou, nutriční koučku a podcasterku, na téma vztahu k jídlu. Kromě témat jako emoční jedení, diety, intuitivní stravování, cykličnost ve vztahu k jídlu, si s Kamilou povídáme o její změně vztahu k sobě skrze životní zkušenost role maminky, kterou se loni stala. Povídáme si také o tématu rodinného a vědomého stravování, protože přátelé, co si budeme, jídlo umí lidi přivést k jednomu stolu, propojit je, zpomalit a přimět být teď a tady. Jak k němu ale přistupovat vědomě právě třeba v rámci rodiny?  To se dozvíte v tomto díle podcastu.  Přeji příjemný poslech. :) Kamila Černá https://www.healthybycerna.com/ Podcast Healthy By Cerna https://www.healthybycerna.com/podcast  Nastav dUŠI partnerským vztahům 28. 4. 2023, 18:00, Sněmovní 7 https://www.nastavdusi.online/nastav-dusi-partnerskym-vztahum/ #nastavdUŠInaživo  Kamila Černá: Intuitivní stravování a vědomé jedení Tento obsah nalezneš na platformě komunityhttps://www.nastavdusi.online/komunita/ Proč jsou vztahy tak důležité?https://www.nastavdusi.online/nastav-dusi-vztahum-proc-jsou-tak-dulezite/  IG @wearerisingasonehttps://www.instagram.com/wearerisingasone/ DOPORUČ HOSTA PODCASTU https://www.nastavdusi.online/doporucuji-hosta/  DOPORUČ TÉMA PODCASTU https://www.nastavdusi.online/doporucuji-tema/  --- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/nastavdusi/message

Tlačenica okolo piatich percent, zaľudia ako mŕtvy projekt, rastúci fašisti aj fašizujúci sa Smer. Sme zhruba päť mesiacov pred voľbami, volebné kampane sa začali a my môžeme sledovať, kto sa do koho pustí. Do toho chceli progresívci mítingovať na podporu prezidentky a ak je vám toho gýča málo, SaS je najnovšie Saskou. A možno to aj funguje. Na politické hmýrenie na demokratickej strane a na štart predvolebnej kampane sa v podcaste Dobré ráno Tomáš Prokopčák pozrie spolu s komentátorom SME Petrom Tkačenkom. Zdroj zvukov: TA3, Hospodárske noviny Odporúčanie: Dnes odporúčam minisériu Fleischman Is in Trouble na Disney+. Nie je to úplne oddych na prvú, skôr taká tá katarzia: pretože si spolu s postavami prežijete ich medziľudské problémy aj všetky veľké a malé katastrofy stredného veku. Tento seriál je výborný, a výborný je práve preto, že mu nielenže uveríte. No, ak už máte po tridsiatke, čosi podobné ste vy či vaši kamaráti zažili alebo práve prežívate. K tomu dostanete uveriteľné herectvo a skvelo napísané scény. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Máme taký predsudok: mrazené či konzervované je zle, najmä ak sa to týka ovocia. No nemusí to tak byť vždy, zdá sa totiž, že niektoré druhy sú konzervované či mrazené z pohľadu vitamínov lepšie. Skrátka, môžu ich mať viac. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či sa ovocie a zeleninu oplatí uchovávať, dozvieme sa, čo sledovať pri klamstve aj to, prečo by ste nemali hádzať vlhčené utierky do záchoda. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Kofeín je stimulant, ktorý pôsobí tak, že blokuje receptory pre adenozín, neurotransmiter, ktorý spôsobuje pocit únavy. Tento efekt ďalej spôsobuje zvýšenie krvného tlaku a srdcovej frekvencie, ako aj hladiny stresových hormónov. Ako ale vplýva kofeín na naše hormonálne zdravie a menštruačné cykly? To sa dozvieš v tejto epizóde.

Možno je čas, aby sme nanovo otvorili otázku našej identity a toho, kto sme a kam smerujeme. Možno je načase napísať novú Ústavu. Hovorí právnička a kandidátka za OKS (na kandidátke SaS) Slavomíra Henčeková. Definícia manželstva podľa nej do Ústavy vôbec nepatrí a na diskusiu je aj preambula s Cyrilometodským duchovným dedičstvom, ktoré ani nemá žiadnu právnu váhu. Právnym štátom sme dnes len do určitej miery. Rovnako tak sme spravodlivým štátom len do určitej miery. Hovorí po vyše tridsiatich rokoch budovania právneho štátu právnička, asistentka poslanca Benčíka a dnes už aj kandidátka OKS (na kandidátke SaS) do parlamentných volieb Slavomíra Henčeková. Najväčšou poistkou ľudských práv je, podľa nej, dnes na Slovensku najmä naše členstvo v EÚ. Tento štát pred viac ako tridsiatimi rokmi založil právnik Vladimír Mečiar a to v spolupráci s ďalším právnikom Ivanom Gašparovičom. Najväčším oponentom mu bol šéf KDH a právnik Ján Čarnogurský. No a aby toho nebolo málo, najdlhšie slúžiacim premiérom bol opäť právnik Robert Fico a to v úzkej kooperácií s ďalším právnikom Róbertom Kaliňákom. Čo to vypovedá o práve a o tom, kto ho z pozície moci u nás môže aplikovať?  Ako štát sme na ceste, a možno úplne presne nevieme kam. Nemáme širokú spoločenskú zhodu na tom, kto sme. Hovorí právnička a kandidátka do parlamentných volieb za OKS (na kandidátke SaS) Slavomíra Henčeková. Preto je podľa nej načase otvoriť diskusiu o celkom novej Ústave, ktorá by zadefinovala kto sme, čo chceme a kam smerujeme. Ako vníma právny štát v jeho slovenských variáciách a kam sa v našej podkarpatskej aplikácií práva stratila spravodlivosť? No a čo ju dnes láka na tej našej politike?  Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Dnes už vieme, že rastliny komunikujú... akurát že tá komunikácia je chemická. A zdá sa, že dokonca aj vydávajú zvuky, aj keď ich ľudia nedokážu počuť. Naznačuje to nový výskum, v ktorom sa vedci vybrali počúvať paradajky a tabak. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, že v ríši rastlín sa ukrýva ešte plno prekvapení, pozrieme sa na nový protirakovinový objav aj slovenských vedcov a spoločne zistíme, prečo nám tak chutí čokoláda. – Všetky podcasty denníka SME si môžete ⁠vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk⁠. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠podcasty@sme.sk⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné ⁠SME.sk⁠ na ⁠sme.sk/podcast⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

  Zastrelení žiaci a pedagógovia – čerstvý prípad spred pár dní zo Spojených štátov. Strieľala pritom bývalá žiačka! Podobný inicident máme aj zo Slovenska - z Vrútok spred troch rokov. Bývalý žiak zabíjal nožom. Zostali po ňom dvaja mŕtvi päť zranených. A vídeí s násilným obsahom, na ktorých deti ponižujú deti, je v online priestore neúrekom! Čo sa to deje a kto za to môže? Deti, či ich rodičia?   Za túto bolestnú a citlivú oponu nahliadneme s Tomášom Gerbocom, jedným z nemnohých školských kaplánov na Slovensku. Ako vidí deti on a čo hýbe ich svetom?   Upratovaním k spoločenstvu Pôvodne historik, ktorý v sebe zacítil volanie k službe ľuďom v misijnej spoločnosti verbistov. Pôsobí na jednej z cirkevných škôl Bratislavy ako školský kaplán. Deti a študentov pritom nielen vyučuje, ale zdieľa s nimi aj čas pri zábave a povinnostiach.   Pravidelne ho možno stretnúť napríklad pri upratovaní kostola v obklopení mladých. A nerobí to z lásky k upratovaniu. „Vôbec ho nemám rád, z detstva mám až akúsi traumu, ktorá sa mi s ním spája“, hovorí s úsmevom. Prečo teda upratuje s mladými ľuďmi? „Keď niekoho pozývame k službe spoločenstvu, niekedy je potrebné aj ukázať, že sme ju ochotní robiť spolu s nimi“, vysvetľuje. „Nechcem byť ten, kto len hovorí, čo je potrebné urobiť, ale chcem byť ten, kto tú prácu s nimi aj rád urobí“.   Dôležitým rozmerom spoločnej práce je podľa Tomáša Gerboca vytváranie spoločenstva. „To nie je len o tom, že drhneme podlahu, alebo vysávame. Aj sa zasmejeme, spolu si urobíme kávu, čaj, alebo si vybehneme niečo zajesť. Tak sa buduje spoločenstvo, ktoré je pripravené robiť aj väčšie veci“.   Jedna nevydarená písomka, koniec všetkého? „Jednou nevydarenou písomkou, alebo pokazenou známkou akoby sa končil celý život a všetko strácalo zmysel“. Jeden z obrazov dnešných mladých ľudí optikou školského kaplána Gerboca.   Nie je podľa neho vôbec výnimkou, že žiaci či študenti dokážu pred vyučujúcimi „buchnúť do stola“ či „tresknúť dverami“, ale i „hodiť stoličkou“.   Čo je za takýmto až skratovým správaním? „Neraz príklad rodičov či iných dospelých ľudí“, hľadá odpovede Gerboc. „Stačí si všimnúť, aká vulgárna je dnešná spoločnosť. Čo si ľudia dovolia povedať, ako reagovať, či vysloviť smerom k druhému. Dokonca v momentoch, keď sa tvária, že sú v slušnej spoločnosti!“   Keď právo na niečo je viac ako povinnosť Zlým príkladom pre svoje deti sú podľa Tomáša Gerboca niekedy aj samotní rodičia. „Verim, že sa to nikoho nedotke, ale môže ísť o príklad rodičov, ktorí poukazujú na to, že človek má na všetko právo, všetko môže a tohto svojho práva sa aj musí dožadovať.“ Gerboc upozorňuje, že práve vtedy zabúdame na povinnosti.   Odhadnúť svoje sily, záujmy, sklony Problém vidí aj v „prehnane stanových cieľoch“. „Je dobré mať ciele, je dobré mať sny, no je potrebné aj reálne zhodnotiť, na čo vlasne mám“. A takýto pravdivý pohľad na seba prináša podľa Tomáša Gerboca aj poznanie, že niektoré sny sú jednoducho nedosiahnuteľné, alebo pre ich naplnenie je potrebná vytvrvalosť a rovnako trpezlivosť so sebou samým.   Študenti a žiaci riešia svojich rodičov S čím chodia žiaci a študenti na školským kaplánom? „Často riešia vzťahy s rodičmi. Nenaplnenie v týchto vzťahoch často vedie k tomu, že dieťa, ktoré navonok vyzerá ako veľmi silné, je v skutočnosti strašne zranené a dobité“, odpovedá. „Agresivita sa neraz prevteľuje do sklamania, opustenosti, nenaplnenia“, vysvetľuje školský kaplán Tomáš Gerboc.   Pre neprestajný tok informácií vytláčaní mimo realitu   24 hodinový spravodajský rytmus, ktorý so sebou prináša nové informácie prakticky v reálnom čase je podľa Gerboca je výzvou nielen pre schopnosť zachytiť, ale aj pre schopnosť kriticky spracovať informácie. „To všetko, čo nám zamestnáva oči a uši, nie sme prakticky schopní spracovať. Mozog premýšľa nad tým, čo som videl pred hodinou, pol hodinou, pred pätnástimi minútami. To všetko spracováva a v tom danom momente sa absolútne nevie sústrediť. Tých informácií je v porovnaní s minulosťou také množstvo, že sa nedokážeme sústrediť na daný moment a danú realitu“, konštatuje.   Dôsledkom sú aj najbanálnejšie veci typu „nie sme schopní pochopiť jednoduchú otázku a dať na ňu jednoduchú odpoveď“.   „Ako pedagóg som konfrontovaný so stavom, že ak do piatich minút neviem ponúknuť nový podnet, morálka v triede sa mi roztečie na stojatú vodu jazera a ja nemám šancu triedu do konca hodiny prebrať“, hovorí o svojej skúsenosti Gerboc. Pomoc nachádza v „dialogickom“ vedení hodín.   Existuje niečo mimo instagram, facebook či tik-tok? Tvrdí, že často je konfrontovaný s vlastnou otázkou, či pre dnešných mladých ľudí „existuje svet aj mimo instagramu, facebooku, tik-toku“. „Nechcem tým povedať, že dnešní mladí sú zlí, oni len žijú to, čo im tento svet prináša. Tento svet pritom tvoríme my, dospelí“, konštatuje.   Vnášať do takejto mentálnej výbavy dnešných žiakov a študentov koncepty ako „služba“ či „zodpovednosť“ alebo „zorientovanie sa v reáliach sveta“ sa potom podľa školského kaplána Tomáša Gerboca stáva ťažké.   „Sú zorientovaní vo virtuálnom svete, chýba im však kompas pre ten reálny“, dodáva. A tam vidí miesto „oživovania vzťahov“. V rodinách, v miestnych komunitách… „Inak nám hrozí generácia aj štyridsiatnikov závislých od svojich rodičov“, vystríha.   Pomocou má byť „investícia do vzťahov“, konkrétne do vzťahov medzi rodičmi a deťmi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Co nás vztahy učí o sobě samých? Proč vznikají konflikty a jak s nimi pracovat? Co jsou to projekce? Terapeut Pavel Špatenka, tvůrce osobitého pohledu na sebepoznávací proces a sebeuvědomění v psychoterapii a v životě člověka vůbec, sdílí hlubší pohled na vztahy jako takové. Povídáme si o procesu vztahování, co nás ve vztazích nejvíce omezuje, proč si někteří z nás staví hranice snadno, jiní „NE“ nejsou schopni vyslovit vůbec, a jak kultivace citu hraje obrovskou roli v našich životech a především vztazích.  Přeji příjemný poslech!  Pavel Špatenka jogasebepoznani.cz Pavel Špatenka na YouTube https://www.youtube.com/@pavelspatenka432  Nastav dUŠI partnerským vztahům 28. 4. 2023, Sněmovní 7 https://www.nastavdusi.online/nastav-dusi-partnerskym-vztahum/ Pavel Špatenka: Jak se opravdu sebepoznat a propojit se s vlastním vnitřním vedením? Tento obsah nalezneš na platformě komunityhttps://www.nastavdusi.online/komunita/ Proč jsou vztahy tak důležité?https://www.nastavdusi.online/nastav-dusi-vztahum-proc-jsou-tak-dulezite/  IG @wearerisingasonehttps://www.instagram.com/wearerisingasone/ DOPORUČ HOSTA PODCASTU https://www.nastavdusi.online/doporucuji-hosta/  DOPORUČ TÉMA PODCASTU https://www.nastavdusi.online/doporucuji-tema/  --- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/nastavdusi/message

Proč je zhoubná ideologie "našizmu"? Proč má smysl Ukrajinu maximálně podporovat a proč by výhra Ruska byl zásadní problém pro naši budoucnost? A jaké příběhy si z návštěvy míst bojů Mikuláš přivezl? Mikuláš Minář se společně s neziskovou organizací Post Bellum účastnil předání 4 polních sanitek pro převoz bojovníků z frontové linie na Ukrajině. Ve velmi silném rozhovoru pár dní po návratu řešíme první dojmy, emoce a to, jak lépe současnou situaci chápat... Mikuláš byl v Deep Talks již počtvrté. Tento rozhovor si určitě nenechte ujít, řešíme v něm mnoho důležitých témat pro současné Česko i svět. A pokud vás rozhovor zaujme, budeme velmi rádi, pokud budete jeho myšlenky dále šířit sdílením. Děkujeme.  Odkazy: Partnerem dílu je vydavatelství Jan Melvil Publishing, s kódem PETR20 platí sleva na všechny jejich knihy (platí do 13.4.2023): https://www.melvil.cz Další zdroje: Deník N: Dějiny Ukrajiny: https://denikn.cz/890874/issova-cte-koubskeho-dejiny-ukrajiny-dil-1/?ref=list Deník N: Dějinu Ruska: https://denikn.cz/904065/plodkova-cte-koubskeho-dejiny-ruska-dil-1/?ref=list Podcast The New York Times o Putinovi: https://www.nytimes.com/2022/03/11/podcasts/the-daily/fiona-hill-ukraine-russia-ezra-klein.html Článek The New York Times proč ruská invaze selhala: https://www.nytimes.com/interactive/2022/12/16/world/europe/russia-putin-war-failures-ukraine.html  

Zdá sa, že vo výške sa žije zdravšie. Teda, najskôr sa musíte prispôsobiť, zvyknúť si a udýchať to... no vedci zrejme teraz zistili, prečo ľudia žijúci vo vyšších nadmorských výškach majú menej metabolických ochorení. Aj keď náznaky prichádzajú od pokusných myší. Tento týždeň sa v podcaste Zoom spoločne vyberieme do vysokých nadmorských výšok, dozvieme sa, ako požiare poškodzujú ozónovú vrstvu a zistíme, či by prechladnutie mohlo vytvárať deťom prirodzenú imunitu pred covidom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Kde by ste mali tankovať, ak nechcete kupovať ruské ropné produkty a tým sa spolupodieľať na financovaní ruského zabíjania na Ukrajine? Niektoré značky sa od ruskej ropy dištancujú. Vedia však zaručiť, že si ju u nich nenatankujete? Odpoveď na túto otázku je podstatne zložitejšia. Navyše, niektoré menšie siete sú zase spojené s daňovými podvodníkmi alebo oligarchami. Špeciálny prípad je novinka na našom trhu – poľský Orlen je podozrivý z toho, že vyrobil oligarchu blízkeho vládnucej strane, ktorá cez štátnu ropnú spoločnosť ovládla časť médií. To je obrovské riziko pre demokraciu. Koľko majú ruskej ropy, a je alternatíva – Saudská Arábia – etickejšie riešenie? Odpovede na etické otázky o tankovaní nám v dnešnom podcaste Ráno Nahlas poskytnú expert na Rusko Alexander Duleba, analytik portálu Energie pre vás Jozef Badida, minister životného prostredia Ján Budaj, Ivana Poláčková z OZ Živica a náš investigatívny novinár Martin Turček, ktorý sa zaoberal daňovými podvodmi s naftou. Oslovili sme aj siete čerpacích staníc, do uzávierky odpovedala len OMV. Tento podcast nie je reklamou na žiadnu zo značiek a nie je žiadnou z nich sponzorovaný. Podcast nahral Peter Hanák. Spolupracovali Matej Príbelský, Adam Oleš a Zorislav Poljak.

Spíte dobre? Ak nie, mali by ste sa o to aspoň pokúsiť. Ukazuje sa totiž, že spánok je úplne kľúčový, a to nielen na oddych, ale aj aby ste podali čo najlepší športový výkon. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo je spánok taký dôležitý pri aktívnom športovaní, vyberieme sa za medzihviezdnym telesom Oumuamua a dozvieme sa, ako stredomorská strava znižuje riziko demencie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Čoraz viac sa hovorí o tom, že obrancovia Bachmutu nemajú dostatok materiálu - munície. Môže to mať vplyv na pripravovanu ukrajinskú protiofenzívu, o ktorej sa čoraz viac hovorí? V podcaste odpovedá vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na univerzite obrany v Brne.   Podľa neho Ukrajina určite má zásoby a otázka je, akým spôsobom budú využité. „Je možné, že vojenskí plánovači vyhradili časť materiálu pre nadchádzajúcu ofenzívu a možno preto ukrajinské jednotky v Bachmute nie sú tak dobre zásobované a šetrí sa dostupný materiál.” Tento týždeň sa tiež objavili správy o tom, ako Rusko zo skladov vyťahuje staré sovietské tanky. „Ruskej strane najmodernejšie tanky došli. Spotreba bola veľká - straty pomerne značné. Rusko teraz siaha do svojich rezerv, kde bola technika stará niekoľko desiatok rokov,” opisuje vojenský expert. Richard Stojar tiež v podcaste hovorí nakoľko sú ukrajinské jednotky vycvičené na západnú techniku a ako to môže vyzerať na fronte, ak sa tam stretnú staré sovietske tanky s technikou, ktorú Ukrajinci dostali od Západu. V druhej téme podcastu sa pozrieme na akciu Karma, ktorá súvisí s vraždou študenta Daniela Tupého. Polícia včera vo večerných hodinách informovala na sociálnej sieti, že vyšetrovatelia NAKA vzniesli obvinenie pre trestný čin vraždy Daniela Tupého. Obvineným je bratislavský advokát JUDr. Adam P. O koho ide a ako chápať kroky polície v tomto prípade? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal v podcaste šéf investigatívneho tímu Aktualít Ján Petrovič. 

Tento týden vyšla pravidelná zpráva OSN o stavu světového klimatu. Vědci ze 196 zemí se shodují, že lidstvo nedělá dost ve snaze snížit množství skleníkových plynů v atmosféře. Jak může vypadat Česká republika v roce 2040 a dál, v rozhovoru popisuje Radim Tolasz, Český zástupce v mezinárodním vědeckém panelu IPCC.

Tento týždeň píšem opäť o téme, ktorá ma veľmi trápi. Polarizácia, hejt a ľudia tváriaci sa, že diskutujú, no v podstate len vykrikujú nadávky. Ak sa nezapoja aspoň elity do toho, aby sa naučili normálne rozprávať, sme odsúdení na problémy. Vitajte pri ďalšom vydaní newslettera ZKH píše, dnes o diskusii, polarizácii, ale aj o hrdinskom nepopulárnom názore Martina Smatanu. Som rada, že nás stále čítate. Aktuálne vydanie newslettera ZKH píše: ⁠https://komentare.sme.sk/c/23147477/zkh-pise-poslanci-sa-vykaslali-na-deti-v-nemocniciach-zostanu-same.html⁠ – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠https://komentare.sme.sk/c/23149960/zkh-pise-o-diskusii-hrdinskych-odbornikoch-aj-alexovi-jonesovi.html – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠podcasty@sme.sk⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠SME.sk⁠ na ⁠sme.sk/podcast⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Dnešný newsletter bude aj trocha osobný. Poslanci totiž hlasovali tento týždeň v parlamente o niečom, čo som sama ako dieťa zažila. To, že nie sme schopní za roky vyriešiť, aby malé deti mohli byť v nemocnici s blízkou osobou, je škandál, a neuveriteľné spreneverenie sa verejnej službe. V krajine, kde sa každý oháňa právami detí a tradičnou rodinou, nedokázali odhlasovať ani to, čo všetky okolité štáty majú už roky. Hanba, nič iné sa na to tento týždeň povedať nedá. Vitajte pri ďalšom vydaní newslettera ZKH píše. Tento týždeň najmä, no nielen o zdravotníctve. Aktuálne vydanie newslettera ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23147477/zkh-pise-poslanci-sa-vykaslali-na-deti-v-nemocniciach-zostanu-same.html – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Aspoň ja si tak predstavujem žijúcu nočnú moru. Vyhlásia vás za mŕtveho, pošlú na pitvu či pochovajú... akurát, že ktosi sa pomýlil, a vy nie ste vôbec mŕtvym. Bohužiaľ, ono sa to výnimočne naozaj stáva a takéto prípady nepatria len do trilerov či detektívok. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa niekto môže zdať mŕtvym, aj keď nie je, preskúmame skrytú dutinu v Chufuovej pyramíde a dozvieme sa, prečo by ste sa mali občas ozvať kamarátom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Tento diel sme nahrávali naživo pred publikom v bratislavskom kníhkupectve Martinus. Ak si chcete pozrieť video z debaty, nájdete ho tu. https://www.youtube.com/watch?v=bJmR7BBPIiM Moderátori: Dávid Tvrdoň, Ondrej Podstupka -- Discord diskusný server nájdete tu: https://discord.gg/eqeqBcw2V8 -- Twitter komunitu nájdete tu: https://twitter.com/i/communities/1493265237084155911 -- >> KLIK NEWSLETTER: https://sme.sk/klikmail + >> HERNÝ UPDATE: https://hernyupdate.substack.com + >> DÁVIDOV TECH NEWSLETTER: https://fwiw.substack.com/welcome -- Viac info nájdete na https://podcasty.sme.sk/c/23145382/klik-255-podlahlo-aj-spotify-dostane-feed-ako-tiktok.html -- Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na klik@sme.sk, prípadne do skupiny na Facebooku. -- Predplatné SME.sk: https://predplatne.sme.sk/podcasty -- Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty -- Ďakujeme, že počúvate podcast Klik.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba poriadne funguje ešte iba relatívne krátky čas a už vidí veci, ktoré by vlastne ani vidieť nemal. Dokonca sa teda hovorí, že nová revolúcia vo fyzike by mohla aj vďaka nemu prísť práve z kozmu. Tentoraz sa totiž zdá, že v rannom vesmíre už boli galaxie, ktoré tam nemajú čo robiť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu krátko po veľkom tresku, zistíme, ako by ste mali cvičiť po štyridsiatke, aby ste neskončili v nemocnici a dozvieme sa, ako funguje zázvor na našu imunitu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ľudstvo sa za posledných 100 až 150 rokov v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami zmenilo tak zásadne, ako nikdy v predtým. Pokrok, ktorý sme za túto relatívne krátku historickú dobu dosiahli, zmenil nielen kvalitu ľudského života, ale aj naše premýšľanie a hodnoty. "V Európe v staroveku a stredoveku zomieralo päťdesiat percent ľudí skôr než dosiahli vek 10 rokov," vysvetľuje medievalistka a latinčinárka Evina Stein. Tento fakt mal podľa nej podstatný vplyv na uvažovanie dobového človeka o sebe samom, na jeho vnímanie zmyslu a hodnoty ľudského života, ale aj smrti. Ľudia sa v kontexte tohto faktu inak rozhodovali, inak plánovali rodinu, počet detí a celý svoj život. Napríklad aj vďaka tomu, že sa za posledných 100 rokov podarilo znížiť úmrtnosť žien pri pôrode, zmenilo sa spoločenské postavenie žien, ale tiež to, ako dnes ženy uvažujú o tom, kým sú a aké majú možnosti prežiť svoj život.

Veľké spájanie stredo-pravých strán nejde podľa plánov. Namiesto spájania sme skôr svedkami rozkolov, ktoré voličov už unavujú a berú im akúkoľvek nádej.  Podľa všetkého to vyzerá tak, že lídrom pravice bude nakoniec dočasne poverený premiér Eduard Heger. Či je to správna voľba, a prečo nakoniec nie je tým lídrom Mikuláš Dzurinda a ako vnímať konflikt medzi Petrom Pellegrinim a Robertom Ficom? V podcaste povie viac politológ Pavol Baboš. V druhej téme podcastu sa pozrieme na vplyv ekonomických sankcií proti Rusku. Po roku ruskej invázie na ukrajinské územie prijala Európska únia desiaty sankčný balík. V europarlamente sa ani nie týždeň po ňom začalo hovoriť už o jedenástom balíku reštrikcií. Kedy začne vplyvom sankcií kolabovať ruská ekonomika? „Tie negatívne efekty na ruskú ekonomiku, ktoré sa očakávali už skôr a ktoré sa prejavia aj v každodennom živote Rusov - v znížení ich životnej, sociálnej a ekonomickej úrovne, by mohli nastať už v priebehu druhej polovice tohto roka. To môže mať vážne dôsledky pre Putina a jeho popularitu," hovorí exminister financií Ivan Mikloš v podcaste.  Putinov režim v ohrození Podľa exministra šéfovi Kremľa výrazne klesli príjmy a stúpli výdavky. Tento deficit v rozpočte zatiaľ Putin financuje z fondu národného blahobytu. „Rusko už v decembri a januári dosahuje obrovské deficity verejných financií, nedostatok peňazí, ktorý zatiaľ vykrýva z národného fondu blahobytu. Oni si ho vytvorili v minulosti, keď ceny ropy a plynu boli vysoké. Fond mal asi 140 miliárd dolárov a už teraz je polovica peňazí fuč." Rusko však podľa bývalého ministra financií bude musieť čoskoro znižovať výdavky, časť z nich ide aj na vojnu, alebo inflačne tlačiť peniaze. Obe možnosti znížia životnú úroveň Rusov a tým aj popularitu Putinovho režimu.

Prostredie nás ovplyvňuje. To nie je metafora, znečistené prostredie a smog majú priamy vplyv aj na naše kognitívne schopnosti: na naše premýšľanie i rozhodovanie sa. Teraz to vedci dokázali u šachistov, keď ukázali, ako znečistenie ovplyvňuje ich šachový výkon. Tento týždeň v podcaste Zoom ukážeme, aké ma znečistené prostredie vplyv na naše rozhodovanie, zistíme, prečo zanikla ríša Chetitov a dozvieme sa, prečo je pre nás slnečné žiarenie také dôležité. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

1. Len podmienečný trest pre ruského agenta je neobhájiteľný. 2. Dzurindov comeback je v troskách. 3. Majú podozrivého z vyhrážania novinárke.

Co mají společného dobře fungující pracovní týmy a dobře fungující manželství? Kromě tolerance je to také číslo 3:1. Tento záhadný poměr vychází z výzkumu matematika Marcela Losady.

Obrátili sa nám občianske cnosti, za hrdinov považujeme tých, čo sa bijú v pomyselných politických klietkach. Čím viac ste neokrôchaný, tým väčším kultúrnym hrdinom sa stávate. Navyše, žijeme v akomsi hypnotickom fatalizme, v ktorom si myslíme, že tak ako to je, tak to aj má byť. No, netreba to vzdávať pretože Slovensko má historickú príležitosť stať sa výkladnou skriňou, ale nesmieme sa nechať rušiť politickými pasákmi. Tvrdí publicista Michal Havran. Fico je podľa neho bezpečnostná hrozba. Stojíme pred osudovými voľbami a stojíme pred nimi  opäť. Stojíme pred nimi, tak ako v roku 1990 či v roku 1998 alebo 1992. Prečo sa teda zas a znova vraciame v čase a opäť riešime dilemy, ktoré sme už “vyriešili” či sme ich mali mať dávno vyriešené? Čo nás tak máta, že sa musíme vracať v čase a znova riešiť to, čo sme už mali mať dávno vyriešené? Čo je tou našou osudovosťou, ktorej sa odmietame poctivo pozrieť rovno do tváre a čeliť tomu, kým a čím sme? O čo  budeme hrať v septembrových predčasných voľbách a kto sú vlastne tí naši “píštalkári” vedúci nás do nových politických, ale dnes už aj aj geostrategických úsvitov? A znova a zas to budú tie isté dilemy ako v rokoch 1990 či 1998? A prečo zas a znova tie isté dilemy? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana. Podľa Havrana na Slovensku pripisujeme politike príliš veľkú moc a necháme ju vnikať aj do intimity a vzťahov, kde nemá vôbec čo robiť. Výsledkom je akýsi magicky sadizmus politických pseudokazateľov a večné, no nikdy nenaplnené, rozprávky potulných politických zápasníkov. Bojíme sa konfrontovať s vlastnými problémami, hovorí Havran. V zahraničí ani nemôžeme hovoriť, že nevieme dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc.  Tento štát sa k vlastným občanom správa nepriateľsky a šikanózne, dodáva. Ako to, že sme si nechali vnútiť predstavu politiky ako bulváru a cirkusového zápasu v klietkach? Prečo neriešime reálne politické problémy a necháme sa opantávať a niekedy až doslova šikanovať falošnými témami? Aké je to naše slovenské kresťanstvo aj v jeho dilemách odmietajúcich akúkoľvek inakosť? Čo považujeme za politiku a prečo od nej už neočakávame riešenie našich skutočne reálnych problémov, ako je nedostavaná cestná infraštruktúra či zlyhávajúce vzdelávanie alebo zdravotníctvo?  No a prečo tak značnú časť našej verejnosti fascinuje agresívne putinovo Rusko, ako aj jeho model autoritatívneho vládnutia? “Rusko je akousi predfreudiánskou spoločnosťou, ktorá samú seba odmieta analyzovať a nepripúšťa si žiadne zlyhania. Na politickej úrovni neexistuje žiadny akt pokánia ani žiadne ospravedlnenie sa za chyby, ktoré Rusko v dejinách urobilo a to mnohým môže imponovať. Imponuje im to ako predstava života, v ktorom sa aj za vážne a ťažké chyby nemusíte nikdy nikomu ospravedlňovať a nemusíte skladať žiadne účty pretože vaše zlyhania sú pilierom politického systému, hovorí o príchylnosti značnej časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku publicista Michal Havran. Ráno Nahlas s publicistom Michalom Havranom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Tento týždeň uplynie päť rokov od vraždy investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Aj po rokoch sme svedkami útokov na novinárov, ktoré neubúdajú a skôr vidíme nárasty útokov. Podľa najnovšieho výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka až dve tretiny slovenských novinárov zažilo za posledných dvanásť mesiacov vyhrážky alebo útoky. Momentálna situácia nenasvedčuje tomu, že budeme svedkami výraznej zmeny. „Čaká nás veľmi ostrá predvolebná kampaň. Som presvedčený, že sa budú zneužívať útoky aj voči novinárom,“ hovorí v podcaste šéf investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko.    Čo sa zmenilo a nezmenilo pre novinárov po piatich rokoch od vraždy Jána Kuciaka? Prečo je Slovensko v rebríčku slobody tlače na 27. mieste? A ako môže vyzerať mediálne prostredie po najbližších parlamentných voľbách? V druhej téme podcastu odpovie Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

Štyri zemetrasenia, jedno tsunami. Turecko a Indonézia. Živly, ktoré ho zblížili so záchranárskymi psami a vyzbrojili životnou skúsenosťou, ktorá samovoľne prerastá do múdrosti. Reportér Juraj Mravec. O tom, čo zažil a videl dokáže rozprávať, ako málokto. Tento zážitok dnes ponúkame aj vám v prvej časti podcastu.   „Turci, keď videli, ako im tí psi pomáhajú napĺňať ich nádej, jednoducho si pokľakli, priniesli im v spojených dlaniach vodu. A teraz si predstav tú šialenú atmosféru: je noc, zaprášenú tmu párajú lúče žltých reflektorov, agregáty hučia, tam sú tie zaprášené psy od ruín; a teraz zaprášení pozostalí, alebo tí, čo prežili, čakali na svojich blízkych a nosili im v spojených dlaniach vodu a dávali im ju piť. A vraveli: psi sú pre nich poslovia Alaha, oni im prišli pomôcť“. A vypointovanie epizódy? „Ja som vtedy začal milovať psov“, uzatvára Juraj Mravec.   Nezmysel, ktorému neverí ani Matovič? Demokracia za poldruhej miliardy, či nezmysel, ktorému nemôže veriť samotný autor. Aj takéto reakcie vzbudil návrh expremiéra a exministra financií Igora Matoviča platiť za hlas v najbližších voľbách rovno päťstoeuroukou. Prichádza s ním aj po tom, ako parlament už skôr odmietol návrh jeho OľaNO dať zľavu z poplatkov pre štát tým, ktorí chodia aktívne voliť. Ešte koncom januára pritom odmietal obedy zadarmo s argumentáciou, že by mohli zásadne ublížiť verejným financiám. Teraz prichádza s návrhom, ktorý je asi štrnásťkrát drahší. „Keď dochádzajú polické argumenty, prichádzajú zvyčajne „kaskadérske kúsky“ – hodnotí Peter Bárdy.   Dobytkár na súde   Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračuje hlavné pojednávanie v jednej z najväčších korupčných káuz Dobytkár. Na súde výpovedajú bývalí zamestnanci Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ako fungoval systém hodnotenia jednotlivých žiadostí a ako ho bolo možné ovplyvňovať? Dianie v pojednávacej miestnosti sleduje novinárka portálu Aktuality.sk Ivana Zigová.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

"Sľúbila som svojej starkej pred smrťou, že urobím všetko preto, aby ľudia vedeli, že aj Rómovia boli v odboji a neboli len obeťami vojny. Prekvapilo ma, že pradedo ušiel z pracovného tábora, neskôr to bol koncentračný tábor. Bolo to v Dubnici nad Váhom. To, že odtiaľ ušiel, bolo pre mňa prekvapujúce. Ušiel odtiaľ až dvakrát, ale bohužiaľ ho vždy chytili," opisuje režisérka Vera Lacková, ako vznikol nápad skúmať, koľko Rómov bojovalo v SNP počas druhej svetovej vojny. Tento mesiac vyhrala Cenu Nadácie Tatra banky ako mladá tvorkyňa. "Bola by som rada, ak by politici zmenili svoju rétoriku. Robí to veľa, ľudia sú ovplyvniteľní, dôverujú politikom. Vždy, keď idú voľby a politici sa chcú zapáčiť, vytiahnu rómsku kartu," dodáva rómska režisérka Lacková. "Máme vojnu na Ukrajine, klope nám na dvere. Ubehlo už viac ako 75 rokov od konca druhej svetovej vojny, hrozí nám to tu znova. Dúfam, že to neprepukne do niečoho horšieho," vraví. Aký je príbeh jej pradeda? Ako sa cíti, keď jej ľudia v obci Turček tvrdia, že jej pradedovi nacisti nevyvraždili rodinu, hoci sú o tom dochované historické dokumenty? Čo hovorí kamarátom, ktorí volia extrémistov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s režisérkou, scenáristkou a producentkou Verou Lackovu. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vesmír je plný zvláštnych vecí. Napríklad taká voda: nielenže sa nachádza v kozme v rôznych skupenstvách, tieto skupenstvá totiž ešte aj môžu vyzerať inak ako sme zvyknutí zo Zeme. Vedci teraz totiž vytvorili ľad, ktorý sa možno nachádza len vo vnútri iných mesiacov... ak vôbec. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do vesmíru za novým druhom ľadu, zistíme, či sa pri liečbe tak trochu nekrivdilo psychedelikám a dozvieme sa, ako pomôcť deťom s priestorovým myslením. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Radi hovorievame, že príroda si nejako poradí. Ale ono je to alibistické, pretože nás to zbavuje zodpovednosti, navyše to málokedy rieši celý problém. Teraz, napríklad, vedci objavili baktérie, ktoré sa naučili tráviť plast. Akurát to nie je ani zďaleka riešením našej plastovej krízy. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do sveta mikróbov, dozvieme sa, ako súvisia ADHD a depresia a zistíme, či má celibát nejaký evolučný zmysel. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Tento týden by mohlo být jasné, zda hnutí ANO udělá po prohraných prezidentských volbách zásadní změny ve své struktuře. Ve středu bude volební kampaň hodnotit předsednictvo hnutí. Minulý týden oznámila odchod šéfka volební kampaně Tünde Bartha i další výrazní členové marketingového týmu Andreje Babiše. Svou funkci dal k dispozici i jeden z hlavních Babišových kritiků moravskoslezský hejtman a místopředseda hnutí ANO Ivo Vondrák.

Príbeh magnetófonovej pásky alebo aj „grilovanie socializmus“ v policajnej akcii „Páska“. Prichádza s ňou Ústav pamäti národa, ktorému sa podarilo zrekonštruovať a zanalyzovať už historickú nahrávku, ktorá vypovedá o živote a nespokojnosti so socialistickým režimom zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Čudný anonym v schránkach „Prosia nás, aby sme viac robili, no prosia nás tí, čo sami darebáčia“ – zaznieva mužský hlas z magnetofónového záznamu z januára 1983. Za darebákov pritom označuje „predsedov straníckych (komunistických) organizácií“.   „Zlé osvetlenie, nikde kúska zelene, kúska spríjemňujúceho prostredia. Iba na zožltnutých stenách plagát s nápisom: Brigády socialistickej práce – predné hliadky pokroku!“   Tento kritický obsah sa šíril na magnetofónových kotúčoch, ktoré si ľudia v rôznych častiach Slovenska našli začiatkom roka 1983 v poštových schránkach. Anonymne. Diverzná provokácia? K štátnym orgánom sa dostalo sedem kópii. Adresáti ich podľa Petra Mikleho, riaditeľa archívu ÚPN odovzdali polícii, „lebo nevedeli, či náhodou nejde o provokáciu“. Nahrávka sa podľa neho ocitla aj v schránke jedného príslušníka verejnej bezpečnosti, čo bol vtedajší názov polície.   „Súdruhovia, snažte sa, pracujte, lebo nebudú prémie. Najväčší darebák naháňa ľudí do roboty, hoci mu ide predovšetkým o jeho prémie (…) Budeme viac robiť, keď ich zosadíme z funkcií“. Aj toto zaznieva zo 79 minút zvukového záznamu. Vyšetrovanie bez úspechu Páska bola predmetom rozsiahleho vyšetrovania. Najprv sa ňou zaoberala komunistická verejná bezpečnosť. Keď však prišla na to, že objektom občianskej kritiky je samotný socializmus, jeho prejavy a tí, ktorí za ním stáli, prípad odovzdala tajnej štátnej bezpečnosti (Štb). Tá prípad po dvoch rokoch rozsiahleho no neúspešného vyšetrovania zaarchivovala. Nepomohla ani analýza jazykovedného ústavu.   Ústav pamäti národa sa k zvukovým páskam dostal po rokoch. „Po dvadsiatich rokoch spočívania vo vreciach sa nám podarilo spracovať príbeh tejto pásky, dokonca spárovať ju s vyšetrovacím spisom“, hovorí šéf archívu Peter Mikle. Napriek tomu konštatuje, že aj dnes o nej nevieme nič viac, ako by o nej napísala vtedajšia štátna bezpečnosť“.   Aj preto ÚPN vyzýva verejnosť, ak by sa na zázname niekto spoznal, alebo by identifikoval hlas s konkrétnou osobou, aby sa prihlásil. Ústav tiež vyzýva ľudí, ktorí by podobné záznamy mali doma, aby sa ohlásili. Môžu tak prispieť k objasneniu štyridsaťročnej „diverznej“ záhady.   Ilegálny podcast Peter Mikle prirovnáva analyzovanú magnetofónovú pásku zo začiatku osemdesiatych rokov k dnešným podcastom. „Tu však ide o akýsi ‚ilegálny podcast‘ o tom, čo trápilo obyvateľov Československa v období socializmu“, tvrdí. „Treba si ale uvedomiť, že na rozdiel od minulosti vás dnes policajný zbor ani tajné služby nebudú vyšetrovať za to, že ste povedali, že ráno musíte čakať hodinu a pol na mäso a teplá voda vám tečie iba raz týždenne“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pod nohami máme obrovský mechanizmus, vďaka ktorému vlastne existujeme. Teraz sa však zdá, že zemské jadro sa možno prestalo otáčať... a napriek našej intuícii to vôbec nemusí byť katastrofická správa. Pretože jadro iba mení svoj smer. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme na výlet do hlbín našej planéty, dozvieme sa, čo robí s našou imunitou pitie, stres či nesprávna strava a zistíme, čí parazitická huba podobná tej z The Last of Us naozaj nejestvuje. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Komunikace je občas tak spletitá věc, že je jí těžko rozumět. A přesto je to stále ta jediná věc, kterou spolu jako lidé sdílíme. Komunikace nám umožňuje nahlédnout zkušenost druhých, jejich perspektivu a také společně tvořit nové věci. Ale ať už je to vztah, veřejné vystupování, politika nebo upřímnost k sobě samotným, komunikace je často plná nedorozumění a bordelu kolem. Jak se takových nechtěných kazítek vyvarovat? Jak se dostat k jádru komunikace? Jak komunikovat signál, který má být pochopen? Jak rozpoznat šum, který je často jen takovou omáčkou kolem a působí nejedno nedorozumění? Jak to využít ve vztahu k sobě a k budování vztahu s druhými? To rozebíráme ve dnešním dílu podcastu! Tento model komunikace nám vylepšil nejednu oblast života, a tak to i nadále touto formou sdílíme se světem. Jako vždy.. budeme rádi za vaši zpětnou vazbu - Líbí se vám podobná témata? Měli bychom do podcastu zahrnout více podobných diskuzí a praktické filosofie? Napište nám. A nyní už přejeme příjemný poslech. Parťáci dnešního dílu jsou: KusKakaa - www.kuskakaa.cz Přináší totiž do Česka čistá ceremoniální kakaa. A proč si takové kakao dopřát? Ukazuje se, že přináší celou řadu benefitů a má velký obsah flavonoidů a polyfenolů. Tak jdi na www.kuskakaa.cz a zkus jedno z jejich kvalitních kakaí! Doporučujeme to z Kostariky, nebo Guatemaly. Navštiv UpLife.cz pro naše doplňky stravy! https://www.uplife.cz/brain-we-are/ Děkujeme, že čtete a posloucháte Brain We Are. Moc si toho vážíme! A právě teď ovlivňujete i naši další tvorbu. Chcete-li nás podpořit: Jednorázově (paypal): http://bit.ly/369xovA Sdílením! Sledujte Brain We Are na sociálních sítích: Instagram - http://bit.ly/2FQugtO Facebook - https://www.facebook.com/Brainya01 Minutáž: 3:00 - Design Konverzace - Zrod nových myšlenek 6:00 - individuální zkušenost a unikátnost každého člověka 8:30 - dogmata, populismus a budování vlastní perspektivy 10:00 - důležitost konfrontace názoru 11:30 - Jádro komunikace, signál vs. Šum 14:40 - Signál vs Šum : shrnutí 18:15 - Zranitelnost v komunikaci 21:20 - Zranitelnost ve vztahu sám k sobě 27:00 - Komunikace ve vztahu 33:00 - Upřímnost a výstup z komfortní zóny 34:30 - dogmata a tlak, který na sebe vyvíjíme 37:00 - nuda a její hodnota + určování priorit 42:00 - Jak z nic nedělání vznikl náš podcast 41:45 - Cykly odpočinku a energie 43:30 - Nastavování udržitelnosti 48:00 - Zlepšení subjektivní zkušenosti

Na používanie sociálnych sietí sa možno raz budeme pozerať podobne, ako na fajčenie. Dnes už tušíme, že pomáhajú šíriť nezmysly, škodia spoločnostiam a zrejme aj zdraviu jednotlivcov. Teraz o tom začali vychádzať prvé vedecké štúdie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo robia sociálne siete s našimi mozgami, zistíme, ako funguje staroveký rímsky betón a vyberieme sa aj za hlukom, ktorý nás neustále obklopuje. Krátky prehľad správ Muži sa stávajú otcami vo vyššom veku ako ženy matkami a platilo aj v dávnej minulosti. Vedci sa na základe mutácii v DNA pozreli, kedy sa ľudia za posledných 250-tisíc rokov stávali rodičmi. Muži bývali v priemere o sedem rokov starší ako ženy. Organizácia spojených národov potvrdila, že rok 2022 bol jeden z ôsmich najteplejších v histórií meraní. Minulý rok bola zároveň priemerná teplota o 1,15 stupňa vyššia ako teplota pred priemyselnou revolúciou. Najteplejším rokom bol zatiaľ rekordný rok 2018. Vedci narazili na prekvapujúcu magmatickú komoru, ktorá rastie v Stredozemnom mori. Nové technológie odhalili, že sa nachádza pod aktívnym podmorským vulkánom Kolumbu neďaleko Santorini. Prítomnosť takejto komory zvyšuje pravdepodobnosť, že sopka v budúcnosti vybuchne. NASA ukázala svoje plány na nový teleskop, ktorý by mohol hľadať život na mimozemských svetoch. Prvé návrhy hovoria o teleskope veľkom asi ako je ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý by mohol pátrať po exoplanétach podobných Zemi. Ak by projekt prešiel, do kozmu by sa teleskop mohol dostať v štyridsiatych rokoch. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Prestali sme dobiehať životnú úroveň Európskej únie a za posledných 10 rokov prešlapujeme na mieste. Za túto dobu nás v životnej úrovni začali dobiehať a predbiehať naši susedia z Česka či Poľska, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Kľúčom k lepšej spoločnosti je vzdelanie, tvrdí. “Veľké ekonomické reformy sa u nás robili do roku 2005 a po zavedení eura v roku 2009 sme žiadnu poriadnu ekonomickú reformu už neurobili. Ako krajina už celé roky nerobíme skoro nič. Stagnujeme. Dostali sme sa na nejakú životnú úroveň a uspokojili sme sa s tým. Nemyslíme na to, kde budeme o 20 rokov, tvrdí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výsledkom našej stagnácie a reformnej letargie je, že Slovensko vo viacerých parametroch začína atakovať spodné priečky rebríčkov krajín Európskej únie a v životnej úrovni nielenže prestávame dobiehať Západ, ale naopak, naši susedia dobiehajú a predbiehajú Slovensko. Jednou z našich spoločných vízíí po Novembri 89 pritom bol pritom sen o tom, ako časom dobehneme v životnej úrovni staré členské štáty EÚ, vtedy u nás lapidárne nazývané ako tzv. Západ. Tento sen však časom postupne uviazol na reformnej plytčine a naše dobiehanie Západu sa tak zastavilo. Kam zmizol ten náš bájny tatranský tiger a ako si ho opäť osedlať? Akú pravdu o nás nám odhalili nedávna kovidová či aktuálna energetická kríza a ako by sme sa z nich mali poučiť? Kde máme ako krajina rezervy a prečo je tých rezerv, či dokonca dier v podpalubí, čoraz viac a viac? Prečo už nestačí ďalšia automobilka a prečo je to dnes už viac o vzdelaní a vede? Máme ako krajina nejakú zmysluplnú víziu na ďalšie desaťročia? No a čo je kľúčom opätovného naštartovania ekonomického rastu a tým aj rastu našej životnej úrovne? Ale aj o tom, či je zmysluplné aby sa centrálna vláda snažila o vyrovnávanie regionálnych rozdielov a prečo nevieme či nechceme pracovať s dátami. Témy a otázky pre ekonóma Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Říkali jsme si, že na debaty se nedá koukat a chtěli jsme se zabývat jen tím, co prezident skutečně dělá. Takže jsme pozvali generála Pavla a tým, s kterým by chtěl spolupracovat na Hradě a jeli bod po bodu. Tento díl je tedy taková porada možné budoucí kanceláře prezidenta. PODPOŘIT NÁS MŮŽETE NA PATREONU.Blok 1 – PP a profesor ústavního práva Jan Kysela Jmenoval by trestně stíhaného premiéra? Kdy by měl mít prezident právo odmítnout jmenování ministra? Jak bude vybírat ústavní soudce? Hodnocení Pavla Rychetského. Milosti a jak by k nim PP přistupoval? Blok 2 – PP a bývalý diplomat Michael Žantovský Jak by přistupoval k zahraniční politice? Kdo by měl být velvyslancem? Jaké země chce navštívit jako první? Ekonomická diplomacie vs. lidská práva? Návštěva Číny? Dalajláma? A co pozice v Evropě? Bude respektovat zahraniční politiku vlády? Blok 3 – PP a ekonom David MarekHodnocení ČNB a Aleše Michla. Co chce dělat PP s inflací? Jak by vybíral radní? Prodlouží mandát Tomáše Holuba? Rozpočet Hradu, audit a odměny za vlády MZ. Kdy přijmout Euro?Blok 4 – PP a tisková mluvčí Markéta Řeháková Kdo je nový Ovčáček? Změny na Hradě (vizuální, architektonické i symbolické). Komunikace s novináři. Cesty do krajů. Nahrávání trvalo téměř 3 hodiny a došlo i na Andreje Babiše. Jak se Petr Pavel cítí, potom co začala ostrá kampaň, prozradil hned v úvodu. Sledujte nás: 

Věta, že Čína je nejlidnatější stát na zeměkouli, platí tak dlouho, že si snad nikdo nedokázal představit, že by tomu mohlo být jinak. Dnes už však neplatí, anebo vbrzku platit přestane, protože demografický primát někdejší Říše středu co do počtu obyvatel přebírá Indie. Tento posun je příznakem zásadní proměny Číny.

Maďarský premiér Viktor Orbán byl vždy dobrý řečník, který dokázal svými projevy zaujmout. Někdy v pozitivním, často negativním slova smyslu, ale zaujmout dokázal. Před Vánocemi pronesl Orbán jeden ze svých dalších projevů. A to na zasedání Nadace Kálmána Szélla, pojmenované, jak už je v orbánovském Maďarsku zvykem, po jednom z uherských politiků. Tento konkrétní byl ministerským předsedou na přelomu 19. a 20. století.

Ľudské práva sa za posledné tri desiatky rokov stali bežnou, takmer klišéovitou, súčasťou spoločenského slovníka. Avšak v kontexte udalostí posledných dní, tých globálnych ale aj lokálnych, asi nikomu z nás netreba pripomínať, že to nie vždy tak je, že to nie vždy tak bolo. Aj ľudské práva majú svoj príbeh, aj ľudské práva majú svoje dejiny. V dnešnom podcaste hovoríme o dôležitom momente tohto príbehu, o ktorom dnes vieme už len veľmi málo. O konci 70. rokov 20. storočia. Ľudské práva, sa totiž v tomto čase stávajú globálnou témou, globálnym záujmom. Keď sa v 1975 stretnú v Helsinkách zástupcovia sovietskych satelitov so zástupcami západných krajín, aby sa pokúsili nájsť spoločnú reč, nevyhnú sa ani téme ľudských práv: v záverečnom akte sa napokon obe strany zaviažu k ich dodržiavaniu. Jedným zo signatárov tohto aktu je aj Československo. Tento moment v dejinách ľudských práv je tak dôležitý nielen globálne ale aj lokálne. Medzinárodná debata o ľudských právach sa veľmi konkrétne začína týkať aj komunistického Československa, ktoré len pred pár rokmi s pomocou tankov varšavskej zmluvy potlačilo posledný pokus o demokratizáciu. V 70. rokoch sa však zdá, že medzinárodný záväzok dodržiavať ľudské práva u nás doma takmer nič nezmenil. Československo si ide svoju normalizačnú pesničku a s pomocou polície a tajnej polície drží pod kontrolou a tvrdo potláča akékoľvek nezávislé iniciatívy. V 1975 sa uskutoční súd s pražskou kapelou Plastic People of Universe a jej členovia sú odsúdení na roky väzenia. Avšak napriek tejto evidentnej snahe pokračovať v represii je nereálne aby Československo zostalo mimo. Je nereálne aby porušovanie ľudských práv v Československu prešlo nepovšimnuté za jeho hranicami. A čo je rovnako dôležité - v Československu vzniká občianska iniciatíva Charta 77, ktorej cieľom je monitorovať dodržiavanie týchto záväzkov. Príbeh Charty 77 nám bude v dnešnom podcaste slúžiť ako blízky sprievodca v širších a zložitých dejinách ľudských práv posledných desaťročí. S našim dnešným hosťom budeme mať výnimočnú príležitosť pozrieť sa priamo na najnovší výskum. Do akej miery je teda príbeh Charty súčasťou globálních dejín ľudských práv? Je príbeh Charty aj slovenským príbehom? Bola Charta v spojení s bežnými ľuďmi a ich problémami alebo išlo o elitný klub? Čo riskovali signatári Charty 77? A napokon ako si Chartu pamätáme dnes a čo tieto naše spomienky alebo ich absencia robia s našou predstavou o ľudských právach jako takých? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Kopečkom z Ústavu Soudobých dejin Českej Akadémie Vied. Michal Kopeček bol tiež hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cambridge a riaditeľom Imre Kertész Kolégia na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Vo svojom výskume sa venuje intelektuálnym dejinám politického myslenia a okrem desiatok štúdií vo viacerých jazykoch je tiež spoluautorom dvojdielnej Histórie moderného politického myslenia v stredovýchodnej Európe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.