Podcasts about Tento

Tento týden se v Paříži konala konference, která má šanci vejít do dějin jaderné energetiky. Ze summitu o budoucnosti jádra proniklo na veřejnost hlavně to, že tam předsedkyně Evropské komise Ursula von der Leyenová nazvala odklon od jaderné energetiky, o níž se v Bruselu ještě donedávna mluvilo spíš s despektem anebo vůbec, „strategickou chybou“.

Zdá sa, že sa nám postupne mení krv. Dáva to zmysel, keďže sa mení vzduch, ktorý vdychujeme. A súvisí to s klimatickou zmenou. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na našu krv a zistíme, prečo niektoré nádory miznú a iné rastú. Objavom týždňa je zvláštny pračlovek, ktorý však nepochádza z Afriky, ale z Európy. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spásu jako Boží svrchované dílo a návrat do Boží melodie, kterou lidé ztratili, představuje Ingrid Hrubá.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Biblická úvaha: Izákovy studny aneb evangelium všedního dne. Autor, čte: Petr Plaňanský, verše čte: Jitka Vyležíková.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Dobrý vedoucí dokáže zmocnit druhé do služby a ve správný čas uvolnit své místo dalším. Je to ale náročná disciplína, protože nám brání například naše propojení s danou službou. Je třeba budovat charakter, pak zmocnit a vyslat.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

K Bohu se někdy chováme značně neuctivě. Třeba když chceme, aby nás chránil, ale taky aby nám nemluvil do života. Aby vyslýchal naše modlitby, ale nechtěl po nás poslušnost. Aby... Dosaďte si, co chceme. Mít vztah znamená vzdát se nezávislosti. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Zabrousíme do druhé a třetí kapitoly knihy proroka Nahuma. Uslyšíme obrazné a působivé popisy bojů, povodní a zkázy města Ninive. Slova proroctví tak ožívají od dramatických vojenských scén až po zaslíbení pokoje těm, kdo patří Pánu Bohu. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

A autora, diretora e atriz brasileira Viviane Dias vem despertando o interesse dos estudantes da Universidade Paris 8 com um curso acadêmico dedicado ao teatro brasileiro. A partir de figuras do teatro nacional, das ressonâncias modernistas e de referenciais decoloniais, ela apresenta a inventividade da cena paulista a alunos que pouco conhecem da riqueza cultural do país. Em sua segunda edição, a formação voltou a lotar rapidamente as 40 vagas disponíveis e deve permanecer na grade universitária no próximo ano letivo, fortalecendo o intercâmbio artístico entre o Brasil e a Europa. O curso integra o Departamento de Artes, Filosofia e Estética da Universidade Paris 8 e reúne estudantes de teatro, cinema, artes plásticas e filosofia. Para Viviane Dias, a iniciativa surgiu do desejo de apresentar aos jovens franceses outras referências para além do repertório europeu tradicional.  “A gente fala das invenções do Teatro de São Paulo, das invenções de linguagem”, explica. “Fazemos um caminho que começa desde o modernismo, nesse primeiro momento em que se buscou uma arte emancipada da Europa. Em que foram formuladas questões mais próprias da cultura brasileira. Seguimos até o momento em que essas ideias acabaram se materializando na cena por meio do José Celso e do Teatro Oficina, que é uma grande referência, e que oferecem uma cena completamente diferente do que eles estão habituados a ver.”  Segundo a professora, muitos alunos buscam o curso justamente porque sentem “saturação” de referências tradicionais e precisam de novos estímulos. “Normalmente, eles vêm de formações muito logocêntricas. Tento deslocar um pouquinho essa percepção”, conta.  Perspectiva decolonial e o ensino do Sul Global  A professora ressalta que compreender melhor a produção do Sul Global é fundamental para jovens que, no futuro, atuarão em novas cenas culturais da Europa. Nesse sentido, autores como o contemporâneo Ailton Krenak, o modernista Oswald de Andrade e artistas como Tarsila do Amaral têm gerado grande interesse entre os estudantes. “Eles têm poucas referências sobre o Brasil, e quando têm, é muito raso, às vezes o clichê do Brasil, do carnaval”, afirma. “É importante falar do Brasil e mostrar que a gente é ótimo para fazer festa, mas a gente também é excelente em fazer teatro, cinema e artes visuais.  Além disso, a gente produz pensamento, que é muito interessante e pode nos ajudar a pensar melhor o século 21”, afirma Viviane Dias. Alunos veem o curso como abertura de horizontes  Entre os inscritos está Kayij Baku‑Carlos, de 18 anos, estudante de Cinema e francês de origem angolana. Ele considera essencial compreender outras tradições artísticas para construir sua identidade profissional. “Aqui na França, muitas vezes, quando aprendemos História na escola recebemos, inevitavelmente, um ponto de vista mais eurocêntrico e francocêntrico”, diz.  “Na universidade, somos expostos a diferentes percursos culturais ligados à arte de vários países. Preciso ampliar meu olhar e entender como esse trabalho é feito em outros lugares. Como sou angolano por parte de pai, pensei que o curso poderia me ajudar a compreender melhor uma parte da minha cultura e da minha herança lusófona, de um país PALOP”, conclui o jovem.  Para Ryod Caldas, de 19 anos, estudante de Teatro, o impacto é semelhante: “Quase nunca vemos o que acontece fora do nosso próprio país. Geralmente ouvimos falar de Shakespeare e dramaturgos europeus. Explorar outras referências amplia nossa visão e nossas inspirações”.  A única brasileira da turma, Mayara Marçal, de 25 anos, destaca a importância de mostrar à universidade que há interesse por temas ligados ao Brasil e a outros continentes.  “Aqui a gente costuma estudar muito autores franceses. Quando vi que tinha um curso na grade curricular ministrado por uma professora brasileira, um curso de descolonização do teatro, eu achei incrível! É uma forma de mostrar para a universidade que a gente se interessa por professores de outros países, por aulas que falem sobre arte de outros continentes, não só da França”. Um curso em Paris e São Paulo ao mesmo tempo  O alcance do trabalho fez com que a formação chamasse a atenção da pós-graduação em Artes Cênicas da USP. Com isso, o curso será oferecido simultaneamente na Universidade Paris 8 e na ECA‑USP, em parceria com o professor Ferdinando Martins – algo inédito, segundo Viviane.  “É a primeira vez que um curso dedicado às invenções cênicas brasileiras contemporâneas é oferecido ao mesmo tempo em uma universidade parisiense e na USP”, afirma.  Para ela, essa articulação reflete um espírito do século 21 de ampliação de caminhos possíveis e inovadores para a educação. “Vivemos entre mundos e espaços, mas ainda somos muito caretas na nossa maneira de pensar processos pedagógicos. Espero que eu possa fazer mais pontes entre as coisas do Brasil e daqui. Eu também faço uma pesquisa de criação. Eu sou uma artista e pesquisadora. As duas coisas são importantes e andam juntas na minha vida”, conclui Viviane Dias.

Biblická úvaha: Modlitba, víra a dary. Autor, čte: Ondřej Macek, čte: Marcela Dürrová.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Podcast Bible Guide pomáhá porozumět poselství Bible - kapitolu po kapitole v krátkých zastaveních přibližuje její obsah. už několik týdnů jsme tak v textu nejdelší biblické knihy - Izaiášova proroctví.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

V životě si někdy můžeme připadat jako v oddělení ztrát a nálezů. Jaké citelné ztráty a nečekané nálezy zažila Aneta Galda na své životní pouti k Bohu? Čeho se v jejím případě týká označení Bio a neBio, když ne potravin? A co znamená její výrok, že "s Bohem člověk zažije nepředstavitelné"?Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Dnes se necháme oslovit příběhem Marie, Ježíšovy matky, která musela stejně tak jako dnes my objevit Jeho podobu.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Magazín: .Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Momentky: Momentky s Anet. Moderuje: Aneta Galda.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

IAD Talks - týždenné spravodajstvo. Uzavretie Hormuzského prielivu po útokoch na Irán otriaslo svetovými trhmi a okamžite zdvihlo ceny ropy aj plynu. O tom, ako môže konflikt na Blízkom východe ovplyvniť ekonomiku, burzy a naše peňaženky, píše vo svojom pravidelnom týždennom komentári z finančných trhov Adam Záhorský...IAD TALKS, týždenník, IAD Investments,správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 09.03.2026, 13/2026, EV 139/23/EPP..*UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia

Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.

Před nedávnem se stal virálním článek „Je už dnes trapné mít přítele?“ v britském Vogue. Výstižně zachytil překvapivý posun současnosti. Zvláště ženy se podle něj začínají stahovat ze vztahů a oslavují samotu jako opojný zdroj tvořivosti i radosti ze života. Jestliže ve filmu Vše o mé matce z roku 1999 může jedna z hrdinek říct: „Ženy udělají vše, aby nebyly samy“, dnes jako by stále častěji platilo – a nejen pro ženy: „Dobře si rozmysli, co ti partnerství vezme.“ Tento posun zároveň mění pohled na často skloňované téma porodnosti, v jehož souvislosti se obvykle zmiňují finanční těžkosti mladých párů. Možná je však problém základnější: partnerství vůbec nevznikají.Má to také kulturní důvody. Americký sociolog Eric Klinenberg si už v knize Going Solo z roku 2012 všímá, že vzniká nový typ člověka, který nikoho nepotřebuje. Tento trend přitom spojuje i s vlivem filosofů, kteří v kultuře posilovali ideál svépomoci a svébytnosti. Henry David Thoreau například odchází do lesa, aby během dvouletého experimentu zjistil, co všechno od druhých nepotřebuje a na co může rezignovat, aby se stal sám sebou. Jenže Thoreauovi jde především o nalezení hranic: dobře ví, že přítomnost druhých člověku ledacos podstatného dává a uzavřít se do vlastní mysli je cesta k provinčnosti. Proto po dvou letech opouští svůj poustevnický experiment, vstupuje zpět do společnosti a stává se jedním z nejvlivnějších politických myslitelů své doby.Mnozí v současné společnosti jako by zůstali stát ve fázi „odchodu do lesa“. Není divu. Samota je pohodlná, efektivní a svobodná. Americká publicistka Freya India si všímá, že zvláštní náklonnost k domácímu životu se rozšířila zejména mezi mladými lidmi. Heslo fear of missing out – strach z toho, že nám něco unikne – se proměnilo v joy of missing out: radost z toho, že něco odřekneme. Na TikToku jsou velmi populární videa, která radí, jak se elegantně vymluvit a nikam nevyrazit.Zde se také objevuje paradox. Podstatou „samotářské doby“ možná není to, že jsme se naučili být sami, ale že jsme zapomněli na jinou, dospělou podobu závislosti. Té dětské a dětinské závislosti, třeba na přílišné uznání od druhých, musíme odrůst, ale lidský život se neobejde bez závislosti nové: dobrovolné a vědomé. Právě ona je zdrojem dobrého života. Právě tam, kde je člověk na druhém závislý, se také učí. Čemu? Třeba trpělivosti, pokoře i schopnosti měnit perspektivu. Vztah, ať už láska, přátelství nebo rodičovství, vyžaduje něco, co je možná stále méně samozřejmé: schopnost přijmout závislost na druhém člověku a opustit rutinu sebestřednosti.KapitolyI. Být sám novým mainstreamem [úvod až 17:25]II. Samota pro pokročilé [17:25 až 40:10]III. Masová výroba jedinečnosti [40:10 až 51:10]IV. Óda na samotu – jen nový konformismus? [51:10 až konec]

Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.Všechny díly podcastu Perný den můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Bolo veľké nedorozumenie, keď sa brojilo proti žene nespokojnej len s vareškou. Keď sa predpokladalo, že bude nevernou rodine, nebude obetavou matkou, stratí dobré mravy atď. Boli to kruté časy pre ženu vymykajúcu sa z úzkoprsého chápania poslania. Jej nespokojnosť bola podmienená vrodenou schopnosťou mať význam i za hranice rodiny.“ Tento prejav predniesla Hana Gregorová na zakladajúcom valnom zhromaždení Zväzu slovenských žien v roku 1945. Je súčasťou knihy, „Chcela som viac“ (Daniel Hupko, Jana Jablonická Zezulová a kol.) ktorá vyšla nedávno v Mestskom múzeu Bratislava pri príležitosti výstavy o Hane Gregorovej, spisovateľke, intelektuálke, feministke, organizátorke kultúrneho života, matke, patriotke, novinárke a publicistke. Tento prejav je plný typicky povojnového optimizmu. Možno ohlasuje koniec dejín - máme vyhraté, prvá fáza dejín boja za rovnosť žien je na konci. Dnes 80 rokov po tomto prejave vieme, že konce dejín sa veľmi nekonajú. Nekoná sa konečný mier, všeobecné rešpektovanie medzinárodného práva, konečná výhra liberálnej demokracie, či rovnosť žien. O toto všetko treba neustále bojovať. A tak sa vraciame k príbehom a hľadáme inšpiráciu u žien, ktoré nám základné práva vybojovali. Ktoré myšlienky Hany Gregorovej rezonujú aj dnes? Aká bola reakcia verejnosti na výstavu o Hane Gregorovej? A čo by Hana Gregorová odkázala malým chlapcov s veľkými egami obývajúcim dnešnú manosféru? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Danielom Hupkom, historikom, kurátorom a vedúcim odborného oddelenia Múzea mesta Bratislavy. Tento diel Dejín vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.Všechny díly podcastu Perný den můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Musíme umět slyšet Božíma ušima, abychom dokázali hovořit Boží Slovem." píše Dietrich Bonhoeffer v knize Život v obecenství. Podle něj služba ve společenství zahrnuje službu naslouchání, praktické pomoci, nesení se navzájem a zvěstování Božího Slova. O službě je devátý díl série inspirované této knihou V Modlitbách podle Bible. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.

„Tento je z roku 1872 a postavil ho Amadeus Hanyš z Rychnova nad Kněžnou. Zadní část neexistovala, to se muselo všechno doplnit,“ popisuje zachránce nástroje Radek Hanuš.

Michal Apetauer z církve CityHouse v Brně se věnuje tématu Být s Bohem. Ne jako duchovnímu ideálu, ale jako něčemu konkrétnímu, co se dá žít. Dotýká se rozdílu mezi tím, když o Bohu jen víme, a když s ním opravdu jsme: v tichu, v rozhodování i ve všednosti. Pojmenovává typické překážky, které nás od blízkosti odtahují - rozptýlení, tlak na výkon, vina nebo vnitřní chaos a nabízí jednoduché kroky, jak se znovu ukotvit. Kázání míří k tomu, aby víra nesla ovoce. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

S manželi Petrem a Markétou Šanderovými se setkáváme na husitské faře v Kuřimi. Prostor dostává kniha Exodus, Žalm 95, Janovo evangelium a Pavlův dopis Římanům.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Václav Rouček je muzikant, hráč hokeje a taky moderátor podcastu Pochlap se... Inspirativní rozhovory dávají nahlédnout pod pokličku mužství, a možná mnohdy prozrazují mnohé i o hostiteli rozhovoru. Na druhé straně mikrofonu se ocitne v setkání s Lucií Endlicherovou v Zákoutí. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

V Bibli najdeme mnoho záznamů, kdy Bůh hovořil k lidem přímo. Možná si přejeme, aby to tak bylo i v našem případě. Ale Boží hlas může být srozumitelný každému z nás, i když zrovna nebude takový, jako v případě biblických postav. Dokonce to v mnohém závisí na nás.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Rodičovství je těžká disciplína. U jedináčka je vám všechno jasné, u druhého dítěte zjistíte, že věci jsou jinak a každé další dítě či životní fáze to už jen zesiluje. Jak být dobrým rodičem? O co vlastně ve výchově jde? Existují vůbec nějaká jasná vodítka nebo se musí každý zorientovat sám? Mnoho otázek, které zazní v Klíčovém slově; pozvání Kateřiny Hodecové přijala Mariana Navrátilová, překladatelka a nakladatelka a také maminka tří dětí. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Studna slova: 1. Korintským (62/150): Je svobodný život lepší než manželský? Autor, čte: Jiří Hurta, scénář: Lucie Endlicherová. Moderuje: Jitka Vyležíková.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Poklady z archivu: Strach a bázeň Boží. Připravil: Petr Raus.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Akademie: Duchovní profil Karla Kryla. Hovoří: Pavel Hošek.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Světlo postavené na vyvýšeném místě dobře osvětluje okolí. Podobenství o světle či hořčičném zrnu prochází Petr Vaďura a Jáchym Gondáš.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Biblická úvaha: Naplnění modliteb. Autor, čte: Karel Fridrich.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.Všechny díly podcastu Perný den můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Tento týždeň vám opäť pripomenieme 5 pozitívnych noviniek z Trnavského kraja. Povieme si o "zázraku", ktorý sa stal v nemocnici v Hlohovci, ale aj o peknom projekte, ktorý pomáha obyvateľom Zavara. Pôjdeme sa pozrieť tiež do Skalice a Trnavy, tak si to nenechajte ujsť.

Pořad Perný den můžete poslouchat i na audioportálu Českého rozhlasu www.mujrozhlas.cz.

CELÝ DÍL NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION Společný úder americké a izraelské armády na Írán vyvolává otázku, kdo teď převezme moc po mrtvém nejvyšším vůdci země Alím Chameneím a zda Donald Trump domyslel důsledky války. „Od začátku se vědělo, že rychlá akce v Íránu není možná,“ říká ve Studiu N reportérka Dominika Píhová, která situaci sleduje na Blízkém východě. „Trump svým voličům sliboval, že Spojené státy nebude zatahovat do dalších válek. Tento slib během své druhé éry v Bílém domě docela solidně porušuje,“ tvrdí. Do centra pozornosti se podle ní dostává varianta, že cílem útoku nebyla změna režimu, ale pouze jeho posun. „Mohlo jít jen o přeskupení a výměnu Chameneího za někoho jiného,“ říká reportérka. Snaží se Donald Trump útokem na Írán odklonit pozornost od Epsteinových spisů a dalších domácích problémů? Zhroutí se íránský režim? A dokáže íránská společnost převzít moc nad svou zemí? Poslechněte si celý rozhovor na herohero.co/studion

Celý ten nález je nejaký zvláštny. Hrob bol primalý na taký počet tiel, tie telá neboli veľmi príbuzné a zdá sa, že obeťami boli najmä ženy a deti. A samotný hrob vykazoval znaky niečoho, čo pripomínalo pamätné miesto. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do srbskej Gomolavy za zvláštnym masovým hrobom a dozvieme sa niečo o víruse, ktorý by mohol súvisieť s rakovinou hrubého čreva. Objavom týždňa je špekulácia, či písmo nie je náhodou o desaťtisíce rokov staršie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V 84. epizóde som sa rozprával s Petrom Dosedlom, extrémnym cestovateľom, ktorý chodí do krajín, kam väčšina ľudí ani len nechce googliť letenky. Hneď na úvod sme to odpálili naplno a riešili sme, čo človek robí v situáciách, keď už nejde o komfort, ale o prežitie. Peter otvorene vysvetľuje, prečo v riziku nerozhoduje „hrdinstvo“, ale chladná hlava, dôkladná príprava a schopnosť čítať situácie skôr, než sa z nich stane problém.Veľká časť podcastu je o tom, ako sa dá vykľučkovať z nebezpečenstva bez potreby hrať sa na frajera. Bavili sme sa o ľuďoch, ktorí vás skúšajú, tlačia do rozhodnutí alebo sú jednoducho nevyspytateľní, no aj o tom, aké signály si všímať. Peter ide do detailov aj pri téme backup plánu a presne pomenúva, prečo je zásadné mať veci pripravené dopredu… No lebo v strese už nič múdre nevymyslíte. Spomína aj veľmi praktickú vec – kde to dáva zmysel, nosí si so sebou satelitný telefón, pretože v divočine niekedy nie je najväčší problém človek, ale to, že sa zraníte, príde monzún alebo sa zosunie cesta.V druhej polovici sme rozobrali, že nie je dôchodok ako dôchodok. Pozreli sme sa na zmysel cestovania, extrémne zážitky a aj na nepríjemné pravdy o ekológii, ako ich sám nazýva. Peter veľmi priamo pomenúva, kde majú podľa neho ľudia „správne reči“, ale realita je často úplne inde. Tento diel je pre každého, koho baví cestovanie mimo rezortov, kto chce byť mentálne odolnejší v krízových situáciách a pochopiť, ako sa rozhoduje človek, ktorý sa pravidelne pohybuje na hrane rizika. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 0:00:00 – Predstavenie hosťa00:00:29 – Sebadôvera v nebezpečenstve00:14:02 – Ako vykľučkovať z nebezpečenstva?00:18:42 – Ako rozpoznať zlého človeka?00:22:07 – Backup plán00:24:54 – Dosedlov cieľ v cestovaní00:32:46 – Prečo Peter Dosedla cestuje?00:42:25 – Kto je Peter Dosedla dnes?00:46:21 – Extrémne zážitky00:50:12 – Kde je pravda o ekológii?01:01:05 – Zmysel života podľa Petra Dosedlu---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Vw---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

V čem se za poslední dvě dekády proměnil obor hostingových služeb a jak ho ovlivňuje AI? Jak se budou vyvíjet ceny hardwaru, který v poslední době prudce podražil? Nejen o těchto tématech hovořil Damir Špoljarič ze společnosti VSHosting.Tento díl podcastu Na vlně podnikání moderuje Martin Petříček, zástupce šéfredaktora týdeníku Ekonom.

V novej epizóde relácie Cashflow bol hosťom Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA), ktorý zhodnotil aktuálny stav a budúcnosť e-mobility u nás. Hoci slovenský trh s elektromobilmi neustále rastie, až 80 – 90 % z nich tvoria firemné vozidlá, zatiaľ čo bežní Slováci stále preferujú staršie autá s priemerným vekom 15 rokov. Križanský zdôraznil ekonomickú výhodnosť, keďže jazda elektromobilom môže stáť len 2 € na 100 km, no priznal, že značky ako Mercedes v minulosti výrazne prepálili svoje očakávania.Svetový trh sa zásadne zmenil s nástupom Číny, ktorá sa stala obrovským konkurentom a podľa hosťa „svet, ako bol, už nebude“. Našu pozíciu zhoršuje aj fakt, že dve čínske automobilky nás už odmietli, čím sa ukazuje, že Slovensko stráca aj status atraktívnej „montovne“. Jedinou zbraňou proti čínskej dominancii je podľa neho výrazne pridať v inováciách a zabezpečiť domácu výrobu batérií, ktoré dnes tvoria 30 – 40 % ceny vozidla. Cieľom Slovenska je do štyroch rokov narásť zo súčasných 25 000 elektromobilov o ďalších 100 000 kusov. Napriek tlaku z východu Križanský prízvukuje, že ak chceme v tomto súboji prežiť, musíme sa prispôsobiť novému tempu globálneho trhu.Tento diel ti prináša https://www.tazbakryptomeny.sk

„Pouze jednoho z deseti migrantů z migračně rizikových zemí se podaří vrátit zpátky. Tento problém spočívá v lidskoprávním systému, který už dorostl tak obludných rozměrů, že vlastně evropským státům znemožňuje deportace provádět,“ říká Robert Kotzian v rozhovoru pro pořad Kupředu do minulosti. 3. díl, 03.03.2026, www.RadioUniversum.cz

„Reportáže novinárov sú prvým náčrtom budúcich dejín.“ Tento výrok je pripisovaný reportérovi denníka The Washington Post Paulovi Grahamovi a pochádza z roku 1963. Reportáže boli a sú dôležitým zdrojom informácií obzvlášť vo vojnových zónach - v nedávnych dejinách, v 90. rokoch, prinášali reportéri informácie o osudoch civilistov v bývalej Juhoslávii, Rwande, Angole, Somálsku či v Náhornom Karabachu. Do Dejín prišla reportérka Sára Činčurová, ktorá momentálne pôsobí na Ukrajine a zaoberá sa dokumentovaním ruských vojnových zločinov vrátane mučenia a znásilňovania. So Sárou Činčurovou sme hovorili o tom, kto a ako tvorí prvý náčrt dejín ruskej útočnej vojny na Ukrajine, ktorá dnes trvá už štyri roky. Kto dokumentuje vojnové zločiny na Ukrajine? Ako sa reportéri a pozorovatelia dostávajú k civilistom v zónach aktívne prebiehajúceho boja? Ako komunikujú novinári s preživšími znásilnení a mučenia? A napokon, je nádej, že páchatelia týchto zločinov budú jedného dňa čeliť spravodlivosti? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s reportérkou Sárou Činčurovou, ktorá momentálne pôsobí v Ľvove v Inštitúte INDEX, Inštitúte pre dokumentáciu a výmenu informácií. Jej reportáže môžete nájsť v The New York Times, v britskom the Guardian, BBC či v nemeckom Der Spiegel. Na Ukrajinu sa vracia takmer každý mesiac ako reportérka na voľnej nohe, zažila vypuknutie plnoformátovej vojny v Charkove či oslobodenie Chersonu. Spolupracuje aj na výskumoch o žurnalistike v spolupráci s Kalifornskou univerzitou a aktuálne ju čaká výskumný pobyt v Univerzite v Toronte. Tento diel podcastu Dejiny vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej vzniku. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. Upozornenie: Rozhovor obsahuje opisy sexualizovaného násilia a mučenia. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenský ligový futbal sa dlhodobo snaží zbaviť nálepky problémového prostredia, no cesta k modernému rodinnému zážitku je často plná prekážok. O tom, aká je reálna prax pri budovaní značky jedného z najtradičnejších domácich klubov, prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! z redakcie ŠPORT.sk porozprávať Ivan Bobošík.Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremeneom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mal by pomáhať so spánkom, špeciálne so spánkom bábätiek. No zdá sa, že takzvaný ružový šum spánku skôr škodí, a výrazne zhoršuje jeho kvalitu. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na spánok a vyberieme sa za tmavými vlnami v oceánoch. Objavom týždňa je zistenie, ako sociálne siete manipulujú našimi názormi. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko bude mať opäť jeden z najhorších deficitov spomedzi štátov Európskej únie. Môže za to aj chyba, ktorú spravili v Bruseli. Vláda ju mohla opraviť, no neurobila to.Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v podcaste Aktuality Nahlas hovorí, prečo konsolidácia trvá tak dlho. Potrebujeme skonsolidovať aspoň ďalšie 2,7 miliardy, aby sme sa dostali na takú úroveň deficitu, akú vláda sľubuje. To je podobný balíček, aký pociťujeme v tomto roku. Avšak ani tento cieľ nebude stačiť na ozdravenie verejných financií. Čím viac vláda konsolidáciu naťahuje a odkladá dosiahnutie cieľov, tým viac to bude bolieť naše peňaženky.Tóth ďalej pripomína, že vláda stále nesplnila požiadavku, ktorá vyplýva z ústavného zákona, a nepožiadala Národnú radu o dôveru. Bude potrebné prekopať ústavné pravidlá o rozpočtovej zodpovednosti.

Sociológia je vysoko interdisciplinárna, čo znamená, že súvisí s mnohými inými vedami, napríklad so psychológiou, politológiou, či históriou. Sociológia sa venuje sociálnym a sociologickým problémom: sociálny problém je taký, ktorý vníma konkrétna spoločnosť a sociologický súvisí už skôr so samotnou disciplínou. Spoločnosť skúma s viacerých hľadísk. Ide o demografické hľadisko, psychologické hľadisko, kolektívne, štruktúrne, kultúrne, a dynamické. Tento výskum prebieha na mikroskopickej, alebo makroskopickej úrovni. Mikroskopická úroveň sa zaoberá jednotlivcami a makroskopická zase skúma celospoločenské javy. Kľúčové slová: psychológia, Schooltag, maturita, Občianska náuka Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.

Vláda se chystá vymazat z legislativy trestný čin neoprávněné činnosti pro cizí moc. Senátorka Daniela Kovářová (nez.) v Pro a proti Českého rozhlasu Plus tvrdí, že paragraf je kontroverzní, zbytečný a zneužitelný. Navzdory rozhodnutí Ústavního soudu ho označuje za přílepek. „Tento zákon postihuje činnost vysoce nebezpečnou pro Česko, která dosud nebyla trestně postižitelná. Zažili jsme to i na případech cizích agentů,“ namítá senátor Václav Láska (SEN 21).

Prvú epizódu zo série Ikony výtvarného umenia na Slovensku, venovanú Petrovi Michalovi Bohúňovi, sme začali diskusiou o tom, ako nám na Slovensku chýba priestor, inštitúcia formátu antverpského Kráľovského múzea výtvarného umenia (KMSKA) či viedenského Kunsthistorisches Museum. Dejiny týchto inštitúcií siahajú do 19. storočia a ich základom sú bohaté aristokratické a súkromné zbierky. Slovenská národná galéria vznikla až po nastolení komunistického režimu: bola založená zákonom Slovenskej národnej rady z júla 1948. Prvé výstavy nevyhnutne odzrkadľovali ideologické smerovanie nového režimu a k dejinám výtvarného umenia pristupovali selektívne. Súčasťou prvej výstavy bol aj obraz zobrazujúci robotníka v medených hámroch v Banskej Bystrici od maliara Dominika Skuteczkého. Tento obraz však zachytáva len jednu z tém širokého tvorivého záberu jedného z našich najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia. V tejto epizóde Dejín sa na dielo Dominika Skuteczkého pozrieme bez selekcie a v historickom kontexte: aké sú inšpirácie a záber diela Skuteczkého? Do akej miery sa inšpiroval európskymi trendmi? A čo nám jeho dielo napovedá o živote spoločnosti na Slovensku na prelome 19. a 20 storočia? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kunsthistorikom a riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je tvorcom najsledovanejšieho a napočúvanejšieho podcastu o umení – Predané. Tento podcast vznikol vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA a je druhým zo série dvanástich podcastov „Ikony výtvarného umenia na Slovensku“, v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.