Podcasts about slovenska

Při své první oficiální návštěvě Slovenska přijal prezident Petr Pavel pozvání do debaty se slovenskou hlavou státu Zuzanou Čaputovou. Ve Slovenském národním divadle diskutovali o pomoci Ukrajině, síle populistů i V4. Poslechněte si záznam ve Studiu N. Moderují šéfredaktor českého Deníku N Pavel Tomášek a šéfredaktor slovenského Denníku N Matúš Kostolný.

Novozvolený český prezident na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu prišiel na Slovensko - ako je to už roky zvykom. S našou prezidentkou Zuzanou Čaputovou diskutovali o ruskej agresii a aj o výzvach, ktoré krajiny čakajú. Hlavy štátu sa tiež dohodli na častejších zahraničných cestách, ktoré by absolvovali spoločne.  Ako vyzerali vzťahy Slovenska a Česka za Miloša Zemana a čo môže byť teraz inak? A možno očakávať príchodom nového českého prezidenta Petra Pavla intezívnejšiu spoluprácu medzi Českom a Slovenskom? „Otázka vysporiadania sa s dezinformáciami nebola konzultovaná ešte na takej vysokej úrovni ako teraz. To je nóvum, prínos," hovorí v podcaste riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay Spolupráca Petra Pavla a Zuzany Čaputovej sa môže prejaviť vo V4. „Doteraz bol osamotený hlas Slovenska v tom, že sme ju podporovali, ale len dovtedy, kým nezačne ísť voči záujmom Európskej únie," hovorí v podcaste komentátor Zolo Mikeš. „Tým, že pôjde o spojenectvo dvoch politikov, ktorí sú rovnako hodnotovo názorovo orientovaní sa vzťah posunie o úroveň vyššie," porovnáva Zolo Mikeš vzťah Zuzany Čaputovej s Petrom Pavlom a Milošom Zemanom. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Kompletní epizodu i s bonusem najdeš jen v komunitě HeroHero.co/jakubmichna

Naše zdravotníctvo je ťažkom stave a stále mu hrozí kolaps. Jeden minister odišiel, jeho náhrada je ešte na dovolenke. Plán obnovy, z ktorého sa majú stavať nemocnice za stámilióny mešká. Stále sa čaká aj na novú kategorizáciu nemocníc. A pritom ich šéfom bude hroziť basa za chýbajúci personál. Kedy a ku ktorým nemocniciam sa teda dostanú peniaze na stavby a rekonštrukcie? Odkiaľ zoberú lekárov a sestry, alebo budú zatvárať oddelenia? A ako tomu všetkému má pomôcť nová kolekcia uniforiem pre zdravotné sestry, ktorú si objednal štát? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom Asociácie nemocníc Slovenska a riaditeľom Nemocnice s poliklinikou v Bardejove Mariánom Petkom a riaditeľom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Dušanom Zacharom.

Jeseni lani je v Sloveniji odmeval prvi primer, ko je delovna inšpekcija z denarno kaznijo oglobila vplivneža zaradi nezakonitega dela otrok. Odprl je številna vprašanja o razumevanju spletnega sveta in ureditvi pravil za platforme, ki niso več nove. Oglaševalski modeli se v digitalnem okolju bliskovito hitro spreminjajo, težava je, ker regulacija za njimi caplja prepočasi. Jaka Repanšek je predsednik Oglaševalskega razsodišča, strokovnjak na področju medijskega in internetnega prava, prava oglaševanja in prava informacijskih tehnologij. Zapiski: Zaradi nezakonitega dela otrok inšpekcija oglobila “vplivneža” - RTV SLO Oglaševalsko razsodišče | Slovenska oglaševalska zbornica Odbiti kviz Zanimivosti iz tehnološkega sveta pošiljava tudi v elektronske nabiralnike. Naročilnica na Odbito pismo je tukaj. Razpravi o odbitih temah se lahko pridružite na Mastodonu (Maruša, Anže) in Twitterju Dosegljiva sva tudi na naslovu: odbita@rtvslo.si Podkast Odbita do bita je brezplačno na voljo v vseh aplikacijah za podkaste. Naročite se in podkast ocenite.

Premiérova nová strana Demokrati chce spájať, no nebude to mať jednoduché. Chcel by koalíciu s KDH, no predseda kresťanských demokratov Milan Majerský označuje Demokratov za liberálnych.   Oslovili sme aj ďalších kandidátov na spájanie – Zsolta Simona z Maďarského fóra a bývalého šéfa KDH Alojza Hlinu, dnes v platforme Umiernení.   Druhou témou dnešného podcastu je dnešný Medzinárodný deň žien. Pýtali sme sa, čo sú najaktuálnejšie problémy rodovej rovnosti a práv žien. Budete počuť političky: Luciu Plavákovú z Progresívneho Slovenska, Romanu Tabak zo Sme rodina či Vladimíru Marcinkovú z SaS.   Dnešný podcast nahrali Peter Hanák a Adam Oleš.

"Čím viac Smer bude robiť takúto politiku, tým viac sa odkláňa od toho, aby s ním niekto po voľbách mohol spolupracovať. Maďarská politika voči Ukrajine k ničomu nevedie, len do izolácie," hovorí podpredseda Sme rodina a minister práce Milan Krajniak o tom, či budú vysvetľovať voličom, že žiadna mobilizácia, ako straší Smer, nebude. "Ľudia si budú musieť vybrať, či budú chcieť voliť politikov, ktorí prehlbujú konflikt, napätie a agresivitu, alebo skôr politikov, ktorí tieto veci dokážu tlmiť. S Hlasom si to viem predstaviť. S Progresívnym Slovenskom veľmi nerád, ale nehovorím ultimátne nie," vymenováva Milan Krajniak, s kým by Sme rodina vedela spolupracovať. Ospravedlní sa prezidentke za to, že ju obviňoval z liberálneho puču? Prečo hovorí, že Progresívne Slovensko sú extrémisti? Aké zakotvenie Slovenska chce Sme rodina? A s kým si vedia predstaviť spoluprácu? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s podpredsedom Sme rodina a povereným ministrom práce Milanom Krajniakom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Mal to byť výstavný projekt Slovenska. Chválili sme sa ním na medzinárodných stretnutiach, pri aeromobile sa radi fotili politici. Slovenský letecký zázrak budúcnosti sa však napokon zmenil na investičnú bublinu, utopil milióny a skrachoval. Čo sa za dvadsať rokov stalo s projektom lietajúceho auta? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Tomáša Vašutu. Zdroj zvukov: CNN, TV JOJ, TV Markíza Odporúčanie: Aj náš podcast Klika oslavuje päť rokov a pri tejto príležitosti plánuje svoje narodeniny osláviť živým nahrávaním. Mojim dnešný odporúčaním je tak spomínanie Ondreja a Dávida na svoje podcastové začiatky, ktoré môžete zažiť naživo už tento štvrtok o 18:00 v bratislavskom Martinuse na Obchodnej ulici. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Svetovno prvenstvo v nordijskem smučanju v Planici se je za slovensko skakalno reprezentanco končalo sanjsko. Če v prvem delu marsikaj ni šlo po željah in napovedih pa sta zadnja tekmovalna dneva na Bloudkovi velikanki prinesla dve zlati medalji. Včeraj je bil najboljši tudi kvartet naših skakalcev na moštveni tekmi. Druge teme: - Odziv na brezplačno številko za pomoč pacientov nad pričakovanji. - V Pekingu začetek letnega zasedanja kitajskega ljudskega kongresa. - Zaradi spremenjenih pogojev za vpis dijakom s poklicno maturo zaprta pot na nekatere študijske programe.

Bolo nám veľkou cťou porozprávať sa s mnohonásobnou majsterkou Slovenska a ženou ktorá nás reprezentovala na olympiádach viac krát ako si dokážete predstaviť. Dámy a páni: Janka Keseg Števková! Celé video môžete vidieť na https://youtu.be/elUnzIWBO70 Shareujte, lajkujte, podporte nás na patreone. Zaslúžime si to. Teda ak chcete. ❤️▶▶▶ https://www.patreon.com/luzifcak Pripadne nás môžete pozvať na kávu na https://www.buymeacoffee.com/luzifcak Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►► https://Luzifcak.com Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►► https://luzifcak.bio.link Náš dnešný hosť je https://www.instagram.com/jankakesegstevkova/ UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Starostovia a primátori vyrazili protestovať pred parlament. Po zhasínaní verejného osvetlenie vraj môže prísť zatváranie škôlok. Vláde odkazujú, že mestá a obce nie sú ich bankomat, ani šklbaná hus. V čom je problém, ak štát vyčlenil na pomoc samosprávam s energiami ďalších 200 miliónov eur? Budú teraz mestá a obce zatvárať svoje kultúrne domy, športoviská, či škôlky? Ako potom zvládnu povinnú škôlku pre deti už od štyroch či troch rokov? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Komory miest Združenia miest a obcí Slovenska a primátorom Partizánskeho Jozefom Božíkom, Prezidentom Únie miest Slovenska Richardom Rybníčkom a predsedom hospodárskeho výboru parlamentu za OĽaNO Petrom Kremským.

Už to bude rok vojny Ruska proti Ukrajine. Desiatky tisíc mŕtvych, zavraždených, úplne zničené dediny, mestá, cesty a mosty. Rusi stále útočia a Ukrajinci sa už takmer rok statočne bránia. Čo bude ďalej? Spojenci v NATO rokovali o stíhačkách, tankoch či systémoch protivzdušnej ochrany, ktoré by Ukrajincom poslali. Na čom sa dohodli? A čo so stíhačkami, ktoré Heger prakticky prisľúbil Zelenskému? Braňo Závodský sa rosprával s s veľvyslancom Slovenska pri NATO Petrom Bátorom.

Toto určite nie je to Slovensko za aké sme v Novembri 89 štrngali. Po Nežnej revolúcii sme asi urobili chybu v tom, že sme boli príliš benevolentní voči tým, ktorí v minulom režime najviac škodili , či už to boli vysokí funkcionári ŠTB alebo vysokí funkcionári Komunistickej strany, hovorí herečka Eva Pavlíková. Podľa nej komunistická mentalita, ako i systém “našich ľudí”, pretrval v nás až dodnes. Nerozumiem ako môže vzniknúť nenávisť na základe sexuálnej orientácie, viery či farby pleti. Mne to príde odporné pretože všetci sme predsa ľudia a každý človek by mal mať rovnaké práva. V tomto sme úplne zaostalá krajina a vždy to pred nejakými voľbami nejaký politik otočí na tie veci, čo sa dejú v spálni a snaží obrátiť národ proti inak orientovaným ľuďom. Je smutné, že tu nie sú povolené registrované partnerstvá či sobáše pre všetkých. Však sami vieme, aké to bolo, keď sa tu nenávideli Židia a prišiel Holokaust. Hovorí v rozhovore pre Ráno Nahlas známa a obľúbená herečka Eva Pavlíková. Tisa preto považuje za súčasť našich dejín, ale iba ako varovné memento a časť histórie, za ktorú by sme sa mali hanbiť. Aké je teda dnešné Slovensko očami Evy Pavlíkovej? Kam zmizla empatia a súcit voči slabším - ako aj akokoľvek iným, tohoto nášho vraj kresťanského Slovenska? Prečo sa tak radi zas a znova nechávame opantávať populistami a prečo si politici väčšinou nájdu čas na divadlo iba tesne pred voľbami? Chodia politici vôbec do divadla a je podľa nej kultura na chvoste záujmu politiky? Ako vníma ministerku kultúry a prečo sa podľa nej o tento post nestrhne pri zostavovaní vlády bitka medzi stranami? No a napokon, mení sa aj divadelný divák a jeho vkus? Sme ešte pripravení vnímať a absorbovať hlbšie, ba až katarzné, umelecké zážitky a čo je katarziou pre Evu Pavlíkovú? Ráno Nahlas s herečkou Divadla Andreja Bagara Evou Pavlíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Je veľa vecí, ktoré zanikli vo virvare posledných rokov. Jedným z tých dôležitejších je aj to, že od júla minulého roka Slovensko predsedá Vyšehradskej štvorke, regionálnemu zoskupeniu Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. V4 vznikla krátko po páde komunizmu a zohrala zásadnú úlohu pri našom návrate do Európy. Dnes sa o tomto priestore začína hovoriť ako o možnej budúcej nárazníkovej zóne či obrannom vale Európy. V tejto epizóde sa vzdialime od vysokej politiky a pozrieme sa na vzájomnú spoluprácu občanov V4. Naše rozprávanie budeme viesť cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci dennodennej spolupráce medzi občanmi V4, príbehy ktoré naši hostia poznajú z prvej ruky. Pochádzajú totiž z Vyšehradského fondu, ktorý za viac ako 20 rokov svojej existencie pracoval so stovkami menších aj väčších projektov, ktoré vytvorili práve občania Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska ale tiež naši východní a juhovýchodní susedia. Cez mikropríbehy Stredoeurópanov tak budeme hľadať odpovede na otázky o dejinách strednej Európy. Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného Vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou bývalou zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu. Petr Mareš pôsobil ako český veľvyslanec v Holandsku a následne ako veľvyslanec EÚ so zvláštnym poverením pre Východné partnerstvo, ktorého cieľom je bližšia spolupráca Európskej Únie so šiestimi štátmi východnej Európy a Kaukazu, vrátane Bieloruska, Ukrajiny či Moldavska. Je tiež autorom odborných a populárno-náučných kníh o histórii. Ako spoluautor sa podieľal na knihe Dejiny zemí Koruny českej ako aj na knihe Dejiny a NATO. Marianna Neupauerová je diplomatka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, kde sa venuje oblasti ľudských práv a rozvojovej spolupráci, so skúsenosťami aj zo zastúpenia Európskej komisie a Slovenskej komisie pre UNESCO. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Rusi chystajú na Ukrajine ďalšie veľké útoky. Ďalšie ničenie miest a zabíjanie ľudí. Ukrajinci sa stále bránia, no musia svet žiadať o pomoc. Prezident Zelenský rokoval v Londýne, rečnil v Európskom parlamente a stretol sa aj s premiérom Hegerom. Dostane napokon to čo potrebuje? Pošleme mu naše uzemnené Migy? Na Slovensku sa medzitým rozbieha predvolebná kampaň. Politici sa predbiehajú s populistickými návrhmi. Strany sa vyhraňujú, vznikajú, alebo sa chcú spájať. Ako v tom obstojí Progresívne Slovensko, ktoré naposledy tesne, ale neuspelo? Braňo Závodský sa rozprával s veľvyslancom Slovenska pri NATO Petrom Bátorom a podpredsedom Európskeho parlamentu a predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom.

"Ja osobne nepovažujem v takejto funkcii, či už je to štátny tajomník alebo minister, za nevyhnutnosť mať previerku. Nie je to, že by som si ju nechcel spraviť. Zhodou okolností práve v ten deň, keď mi pani ministerka oznámila, že ma bude odvolávať, som zasielal podklady na previerku príslušnému odboru u nás na ministerstve. Pričom nejaký interný deadline sme mali do konca januára. Čiže ja nemám problém si podať žiadosť o previerku. Počas mojej funkcie som sa nestretol so žiadnou situáciou, keď by bolo potrebné alebo nevyhnutné, aby ja som previerku mal," obhajuje sa bývalý štátny tajomník Ján Hargaš, ktorého tento týždeň na žiadosť ministerky Veroniky Remišovej odvolala vláda. "Ultimátne, politickú zodpovednosť nesie ten, kto viedol informatizáciu. Pred nástupom tejto vlády to bol pán Raši, respektíve pán Pellegrini, predtým informatizácia sedela na ministerstve financií, čiže to bol pán minister Kažimír. Je to politická zodpovednosť a pokiaľ ide o vecnú alebo technickú zodpovednosť, informatizácia predtým nemala štátneho tajomníka, čiže to bol generálny riaditeľ sekcie informatizácie. A to sú tí ľudia, ktorí nesú zodpovednosť za aktuálny stav. Určite chcem ďalej byť aktívny v tejto téme, či to bude na strane štátu alebo v treťom sektore, to je ešte otázka. Ale určite som nezanevrel na tému štátneho IT a verejných služieb," dodáva Hargaš. Aké boli dôvody jeho odvolania? Aké má plány v najbližšej dobe? S ktorou stranou zvažuje vstúpiť do politiky? Ako vníma pokles Slovenska v európskom indexe minulý rok? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s nedávno odvolaným štátnym tajomníkom Jánom Hargašom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Dnes na Špecializovanom trestnom súde si vypočul bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze verdikt. Sudkyňa Pamela Záleská rozhodla, že v rámci dohody o vine a treste dostane za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Rovnako historicky najvyšší peňažný trest uložený v Slovenskej republike 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia trest vo výške troch rokov.    „Spokojný by som bol, keby sa to tu nedialo. Keby som sa v minulosti správal tak, aby som toto nemusel absolvovať,“ hovorí po súde Imrecze, ktorý chce podľa svojich vyjadrení odčiniť svoje kroky z minulosti. O výslednom verdikte sme sa v podcaste rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou.   Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes stretla s dočasne povereným ministrom práce Milanom Krajniakom a expertmi, aby riešili tému chudoby a dopad zdražovania na občanov Slovenska. Počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození u nás totiž narástol.    „Počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou u nás narástol približne o 45-tisíc. A celkovo doň spadá už okolo vyše 600-tisíc občanov. Za minulý rok narástol prvýkrát narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch na Slovensku,” uviedla po stretnutí. V druhej téme podcastu budete počuť aj dočasne povereného ministra práce Milana Krajniaka a Ľudmilu Ivančíkovú zo Štatistického úradu, ktorá priblíži pri akej skupiny ľudí sa zvyšuje miera rizika chudoby. No a Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť priblížil ako by mohlo vyzerať systematické riešenie.

"S reformou nemocníc sa to celé zamotalo. To, čo prezentovali, a kam sa to dnes dostalo... Som z toho v rozpakoch. Utopilo sa to v byrokracii čísel a tabuliek, a nezvládli tú politickú časť. Tieto témy komunikujú analytici, nie politici. Opatrne dávam Lunterovi za pravdu, že asi treba urobiť poriadok v ambulanciách. Ale aj ambulancie aj nemocnice sú nad schopnosti tohto ministerstva," hovorí lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay. "Neverím, že Rázsochy budú niekedy stáť. Rázsochy ako nemocnica. Možno tam raz bude doliečovací ústav, ale koncová plnohodnotná nemocnica? Nie. Ukážte mi, akú nemocnicu štát za 30 rokov Slovenska postavil. Trvá to viac ako jeden volebný cyklus, len Bory sa stavali osem rokov. A najväčšia železná guľa, ktorú tieto projekty majú, sa volá verejné obstarávanie," dodáva Szalay. Ako sa pozerá na reformu nemocníc? Kde robí ministerstvo zdravotníctva najväčšie chyby? Čo hovorí na to, že ministerstvo zastavilo rezidentský program pediatrov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s lekárom Bratislavského samosprávneho kraja Tomášom Szalayom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Príbeh magnetófonovej pásky alebo aj „grilovanie socializmus“ v policajnej akcii „Páska“. Prichádza s ňou Ústav pamäti národa, ktorému sa podarilo zrekonštruovať a zanalyzovať už historickú nahrávku, ktorá vypovedá o živote a nespokojnosti so socialistickým režimom zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Čudný anonym v schránkach „Prosia nás, aby sme viac robili, no prosia nás tí, čo sami darebáčia“ – zaznieva mužský hlas z magnetofónového záznamu z januára 1983. Za darebákov pritom označuje „predsedov straníckych (komunistických) organizácií“.   „Zlé osvetlenie, nikde kúska zelene, kúska spríjemňujúceho prostredia. Iba na zožltnutých stenách plagát s nápisom: Brigády socialistickej práce – predné hliadky pokroku!“   Tento kritický obsah sa šíril na magnetofónových kotúčoch, ktoré si ľudia v rôznych častiach Slovenska našli začiatkom roka 1983 v poštových schránkach. Anonymne. Diverzná provokácia? K štátnym orgánom sa dostalo sedem kópii. Adresáti ich podľa Petra Mikleho, riaditeľa archívu ÚPN odovzdali polícii, „lebo nevedeli, či náhodou nejde o provokáciu“. Nahrávka sa podľa neho ocitla aj v schránke jedného príslušníka verejnej bezpečnosti, čo bol vtedajší názov polície.   „Súdruhovia, snažte sa, pracujte, lebo nebudú prémie. Najväčší darebák naháňa ľudí do roboty, hoci mu ide predovšetkým o jeho prémie (…) Budeme viac robiť, keď ich zosadíme z funkcií“. Aj toto zaznieva zo 79 minút zvukového záznamu. Vyšetrovanie bez úspechu Páska bola predmetom rozsiahleho vyšetrovania. Najprv sa ňou zaoberala komunistická verejná bezpečnosť. Keď však prišla na to, že objektom občianskej kritiky je samotný socializmus, jeho prejavy a tí, ktorí za ním stáli, prípad odovzdala tajnej štátnej bezpečnosti (Štb). Tá prípad po dvoch rokoch rozsiahleho no neúspešného vyšetrovania zaarchivovala. Nepomohla ani analýza jazykovedného ústavu.   Ústav pamäti národa sa k zvukovým páskam dostal po rokoch. „Po dvadsiatich rokoch spočívania vo vreciach sa nám podarilo spracovať príbeh tejto pásky, dokonca spárovať ju s vyšetrovacím spisom“, hovorí šéf archívu Peter Mikle. Napriek tomu konštatuje, že aj dnes o nej nevieme nič viac, ako by o nej napísala vtedajšia štátna bezpečnosť“.   Aj preto ÚPN vyzýva verejnosť, ak by sa na zázname niekto spoznal, alebo by identifikoval hlas s konkrétnou osobou, aby sa prihlásil. Ústav tiež vyzýva ľudí, ktorí by podobné záznamy mali doma, aby sa ohlásili. Môžu tak prispieť k objasneniu štyridsaťročnej „diverznej“ záhady.   Ilegálny podcast Peter Mikle prirovnáva analyzovanú magnetofónovú pásku zo začiatku osemdesiatych rokov k dnešným podcastom. „Tu však ide o akýsi ‚ilegálny podcast‘ o tom, čo trápilo obyvateľov Československa v období socializmu“, tvrdí. „Treba si ale uvedomiť, že na rozdiel od minulosti vás dnes policajný zbor ani tajné služby nebudú vyšetrovať za to, že ste povedali, že ráno musíte čakať hodinu a pol na mäso a teplá voda vám tečie iba raz týždenne“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prvými obeťami zlej ekonomickej situácie v samosprávach má byť kultúra a šport, ohrozené sú aj škôlky a domovy sociálnych služieb. Po proteste s dočasným vypnutím verejného osvetlenia s tým prichádzajú primátori a starostovia Združenia miest a obcí Slovenska.   Slovensko – alebo aspoň jeho časť – včera na polhodinu zhaslo. Ide o formu „samosprávnej“ nespokojnosti. Hovoria, že sa cítia zanedbané. Štátom a vládou. Problémom sú – ako inak – peniaze. Symbolická tmá má byť o „zhasínajúcej nádeji“ a tá dochádza pre problémy s nárastom cien za energie. Minister hospodárstva Karel Hirman mestá a obce odkázal na kompenzačnú schému zastropovaných energií. Bude to stačiť? Téma pre Michal Kaliňáka z ich združenia.   „Vypneme to, na čo nemáme reálne peniaze“, avizuje Kaliňák. „Ddrvivá väčšina samospráv preukázateľne nemá peniaze, alebo jej dochádzajú, na zaplatenia záloh z januára a februára, potom tu sú samosprávy, ktoré majú problém dofinancovať školstvo v originálnej pôsobnosti, napríklad materské školy“.   Už tento týždeň plánuje ZMOS predstaviť zoznam obcí a miest, ktoré „dajú oznamovaciu vetu: končíme, nemáme z čoho“.   Michal Kaliňák predpokladá, že jednotlivé samosprávy budú v prvom kroku nútené k „ráznym škrtom“ v oblasti kultúry a športu. Môže to kľudne znamenať odklad niektorých športových líg či zatváraním plavární. Očakáva „hitparádu“ nepríjemných rozhodnutí.   Otázny má byť tiež podľa Kaliňáka rozsah pôsobnosti mestkých a obecných polícií a rovnako možné prepúšťanie v samosprávach.   Medzi starostami to údajne vrie a sú tri návrhy možných protestných akcií: zahatať niektoré z dôležitých dopravných tepien krajiny, verejné ozrejmovanie dôvodov na zatváranie škôl a posledná skupina starostov a primátorov je za veľký štrajk, „aby nás bolo vidieť a počuť pred parlamentom“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenské mestá a obce zhasli. Vypnutím verejného osvetlenie včera o 19:00 upozornili, že pre vysoké ceny energií a vládne opatrenia nemajú peniaze. Vyššie poplatky za psa, nehnuteľnosti, za škôlky či školské kluby, odpady, vyššie vstupné na mestskú plaváreň. Menej peňazí na osvetlenie, opravy a napríklad aj zimné čistenie ciest a chodníkov. Čo sa s tým dá robiť? Čo samosprávy očakávajú od štátu? Čo to bude znamenať pre nás? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Únie miest Slovenska a primátorom mesta Trenčín Richardom Rybníčkom a riaditeľom kancelárie ZMOS Michalom Kaliňákom.

"Sama pochádzam z východu Slovenska a myslím, že sme boli mierumilovní voči realite, ktorá sa odohráva v každom menšom meste na Slovensku. Nemyslím si, že sme až tak kruto vykreslili Východné Slovensko. Áno, ten Trebišov je nejaký činiteľ začiatku seriálu. Viacero situácií v seriáli je obrazom celého Slovenska," hovorí herečka Alžbeta Ferencová, ktorá hrá hlavnú postavu rómskeho dievčaťa v novom seriáli Iveta. "Ja som sama seba nikdy nevnímala, že som rozdielna. Potom som si pred týždňom sadla a uvedomila som si, že je pravda, že nikdy v seriáli nebola hlavná rómska postava. Vždy to bola vedľajšia rola upratovačky alebo zlodejky. Dúfam, že tí Rómovia to vidia, hlavne baby. Že si možno z toho vezmú, nech sa nevzdávajú. Že sa to dá," hovorí Ferencová, ktorá vystupuje aj pod umeleckým menom Zea. Ako si spomína na svoju prababku Elenu Lackovú, ktorá bola prvá rómska spisovateľka na Slovensku? Čo hovorí na to, že niektorých Trebišovčanov sa seriál Iveta dotkol? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Alžbetou "Zeou" Ferencovou, herečkou, speváčkou a tanečníčkou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Životné partnerstvá pre všetkých, vrátane osvojenia detí, to je jedným z cieľov Progresívneho Slovenska v prípade, ak by sme vládli, tvrdí šéf PS Michal Šimečka Vojna na Ukrajine je podľa neho aj našou vojnou a zatiahol do nej nás Putin. Kľúčovou témou volebnej kampane tak bude geopolitika, tvrdí Šimečka.  Sú v opozícií, ale ich hlas rozhodne nemožno prehliadnuť. Majú prezidentku a majú aj bratislavského primátora, no nevládnu a ani sa nepovažujú za liberálnu kaviareň. Matovič aj Fico ich označujú za akési Progresívne zlo, no oni chcú dať hlas aj tým, ktorí ho tu doteraz nemali. V prieskumoch sa pravidelne umiestňujú pomerne dosť vysoko, no otázkou je, s kým by dokázali, a aj cheli vládnuť. A otázkou je i to, kto by chcel vládnuť s nimi. Čo ponúkajú Slovensku, ako plánujú osloviť voličov a s kým by vedeli spoluvládnuť a s kým určite nie? Ani Fico, ani Pellegrini, a čo Sulík? Toho sa nebojím, tvrdí šéf PS Michal Šimečka. Kto je PS a kam smeruje? Témy a otázky pre šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Pozornosť ľudí, ktorí podrobne sledujú dianie v ukrajinskej vojne, sa v poslednom týždni upínala viac na Nemecko ako na samotnú Ukrajinu. Tam sa v piatok stretli zástupcovia asi 50tich štátov vrátane Slovenska, ktorí sľúbili obrovskú vojenskú pomoc Ukrajine, a v Berlíne prebieha politický spor o to, či vláda umožní iným štátom poslať nemecké tanky Leopard ukrajinskej armáde. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Matúš Krčmárik, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

"Vždy, keď správy prinesú informáciu o bombardovaní alebo okupovaní konkrétneho ukrajinského mesta, vybavia sa mi obrazy toho istého mesta z čias druhej svetovej vojny," píše historička umenia Bohunka Koklesová, ktorá v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kijiva, či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľviv – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Zaporižžia – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska. Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi. Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou umenia Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

"Demokracia funguje. Chodíme k voľbám a slobodne si vyberáme. Čiže, keď si slobodne vyberáme, tak je to v poriadku. To, že našej liberálno-intelektuálnej bubline sa nepáči, ako volí väčšia časť Slovenska, to je náš problém. Asi nevieme komunikovať dostatočne zrozumiteľne obsahy, ktoré si myslíme, že sú dôležité, respektíve nie sú také dôležité pre ľudí, ktorí žijú bežné životy," hovorí vydavateľ a zakladateľ denníka SME Alexej Fulmek. "Najväčší problém je vytvorenie si škatuľkovitého modelu, kto je dobrý, kto je zlý. Nechcem to zase banalizovať. V zásade novinársky mozog automaticky funguje tak, že sa snaží zbierať negatívne informácie na tých ľudí, ktorí sú zlí. Čo inak nehovorím, že z médií, ale je to aj súčasť práce politikov, čo je tiež katastrofa. Že sa zbierajú kompromitujúce materiály na jednotlivých ľudí, aby boli vydierateľní. Toto všetko tvorí taký stredoeurópsky mix, ktorý asi nie je úplne v poriadku," dodáva Fulmek. Ako vníma a vnímal odchod novinárov do Denníka N pred ôsmimi rokmi? Ako sú na tom slovenské médiá dnes? Čo považuje za najväčšie chyby, ktoré za 30 rokov v denníku SME urobil? A naopak, čo sa podľa neho za 30 rokov Slovensku podarilo? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s vydavateľom a zakladateľom denníka SME Alexejom Fulmekom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Rok, keď covidovú krízu vystriedali nové krízy. Rok rozpadnutej a rozhádanej vlády a parlamentu. Rok Igora Matoviča, bývalého premiér a bývalého ministra. Rok vysokých cien a rok Ruskej vojny. Čo si berieme zo sebou z roku 2022 a čo by sme tam najradšej nechali? Čo teraz potrebuje Slovensko? Novú vládu, nové predčasné voľby, nového lídra? Dokedy bude ďalej Putin a Rusi zabíjať ľudí na Ukrajine? Ako to celé v roku 2023 celé dopadne? Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom, šéfredaktorom časopisu .týždeň Štefanom Hríbom.

Je bývalou členkou Sloboda a Solidarita, no dnes pôsobí už iba ako poslankyňa v europarlamente. Stále sa aktívne venuje aj slovenskej politike, ku ktorej sa vyjadruje pravidelne a väčšinou kriticky. Jej meno sa však v posledných mesiacoch čoraz viac skloňuje s novou politickou stranou, ktorá by mala vzniknúť a bola spájaná aj s návratom bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Do novej časti relácie Startitup Diskusný Klub prijala pozvanie Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá s naším moderátorom Šimonom Žďárským reagovala na celkové spoločensko politické dianie, ale najmä na slovenskú politiku a aktuálny pád vlády. „V PS ma nechceli, mohla by som zatieniť progresívne dievčatá. V Bruseli mám lukratívne ponuky, ani moja rodina nechce späť na Slovensko.” Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.

Slovenska smučišča so bila po dveh pandemičnih letih v pričakovanju običajne sezone, a jim to onemogočata draga elektrika in odjuga. Normalno obratuje le Kanin in - kot potrto ugotavljajo v Združenju žičničarjev - se bodo morali navaditi na zelene zime. Nekaj drugih poudarkov oddaje: - Franci Matoz in še trije nadzorniki Luke Koper bodo po neuradnih informacijah predčasno odpoklicani - Ukrajina in zahodne države ob ruski napovedi 36-urnega božičnega premirja Kremelj pozivajo k umiku z zasedenih ozemelj - Druga obletnica napada na ameriški kongres tudi v znamenju neuspešnega republikanskega potrjevanja predsednika predstavniškega doma

Slovenská profesorka Edita Révay je spoluautorka unikátneho patentu, ktorý môže znížiť výskyt smrtiacej choroby až o tretinu. * Venovala sa výskumu rakoviny prsníka, ale už 16 rokov bojuje najmä proti komárom a malárii. Ako s tým súvisí chuť na sladké? * Ako prišla na unikátnu metódu, ktorá by mohla znížiť výskyt malárie až o 30 percent?  * Prečo si tento nápad obľúbil Bill Gates a volá ho "naše bejby"? * Má v Afrike strach z komárov? Ako sa proti nim chráni v tábore bez vody a elektriny? * Zo Slovenska odišla najskôr do Izraela. Ako sa jej tam podarilo presadiť a vychovať dve deti? Prečo viedla pitevňu? A prečo si neskôr vzala za manžela Nemca? * Dnes svoj život a prácu delí medzi Izrael, Nemecko, Mali a USA. Návštevu Slovenska a rodných Bojníc si však nikdy nedá ujsť. Čo ju tam stále ťahá? Čo jej stiahne hrdlo? * Miluje adrenalín, rýchlu jazdu autom, najnovšie sa stala pilotkou, ale rada aj varí. Čo znamená, keď pripraví jedla ako pre armádu?

Vstupovať do nového roka s priemernou infláciou vo výške 12 percent neteší zrejme nikoho. Ak sa k tomu pridá neistota z toho, ako sa vyvinú veci vo svetovej, ale aj domácej politike, predpovedať, čo sa stane najbližších 12 mesiacov, nie je vôbec jednoduché. Premenných je totiž veľa – od priebehu vojnového konfliktu na Ukrajine až po výmenu vlády a schválenie dôležitých zákonov. Čo teda na ekonomickom poli čakať v roku 2023? Zdražejú potraviny a energie ešte viac alebo si konečne vydýchneme? A čo mzdy? Pristúpia firmy k zvyšovaniu platov a aké to môže mať dôsledky? Aj na tieto otázky v prvej tohtoročnej časti podcastu Index odpovedá viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Moderuje Eva Frantová. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Novo leto bo prineslo tudi nova ministrstva. Še ta teden se bo začela reorganizacija vlade, po kateri bo v njen 20 ministric in ministrov, kot si je koalicijski trojček zamislil ob prevzemu oblasti. Drugi poudarki oddaje: - Vlada pripravlja pokojninsko reformo, z njo naj bi dosegli 70-odstotno nadomestitveno stopnjo. - Slovenska diplomacija bo naslednjega pol leta iskala podporo pri kandidaturi naše države za nestalno članico Varnostnega sveta. - Napovedi za največje evropsko gospodarstvo mešane; težava Nemčije so predvsem visoki stroški energije.

"Keď každého označujete za fašistu, tak nakoniec fašistom nie je zdanlivo nikto. Keď sa pokúšate niektoré pojmy ako mafia aplikovať neustále na všetkých svojich nepriateľov, ktorí vás kritizujú, tak to stratí svoj skutočný význam. Je to veľký problém dnešného sveta. Akoby to obrovské hromadenie informácií, ktoré neustále zažívame, ľudí miatlo. Máme čoraz rozvinutejšie technológie, ale naša psychika zostáva prakticky na úrovni lovcov a zberačov. Naše inštitúcie a cirkvi sú skoro ako v stredoveku. V spoločnosti vzniká nezdravý rozpor medzi tým, aké technológie máme a akí sme my ako ľudia," hovorí spisovateľ Michal Hvorecký. "Nenaučili sme sa za tých 30 rokov samostatného Slovenska tolerovať iný názor a vnímať to, že niekto môže mať úplne iný životný štýl ako my a napriek tomu je plnohodnotným členom našej spoločnosti. Alebo že sme rozdielni, hádame sa, ale napriek tomu to môže byť pre niečo prospešné. Podľa mňa je to základ toho, aby sme spolu vedeli debatovať, riešiť konflikty a posúvať sa dopredu. Naozaj môžeme začať od literatúry až po parlament. Takže pestrosť, ktorú máme, by nemala byť vnímaná negatívne. Mala by to byť veľká výhoda našej spoločnosti," dodáva Hvorecký. Akú literatúru teraz číta? A akú ukrajinskú literatúru objavil? Máme krízu hodnôt? A ako si spomína na rozdelenie Československa? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so spisovateľom Michalom Hvoreckým. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Dark web registruje dnes už takmer každý človek, ktorý sa pohybuje po internete. Avšak málokto z nás o ňom aj vie bližšie detaily a ešte menej ľudí pozná niekoho, kto sa na ňom pohybuje a vie s ním robiť. Preto je najnovším hosťom v relácii Startitup Diskusný Klub Dominik Stroukal, ktorý nám prišiel povedať detaily o tejto mysterióznej časti virtuálneho sveta. Aká je pravda o kupovaní vrážd a drog na dark webe? Aké zvrátené videá a materiály sa tam dajú nájsť? A prečo je dark web výhodnejší pre čierny biznis ako klasická ulica? To všetko a mnoho viac sa dozvieš, keď si pozrieš tento rozhovor. „Bitcoin a dark web boli v podstate jedna a tá istá vec, to trochu preháňam, ale jedno by bez druhého neexistovalo.“ Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.

Klesá vekom tolerancia na kravské mlieko? Koľko mäsa by sme mali zjesť za deň? Je potrebný klystír kvôli usadeninám v črevách a máme v nich vôbec takéto usadeniny? A ako veľmi vplýva naša psychika na tráviaci trakt? Na tieto zaujímavé otázky, ale aj mnoho ďalšieho nám odpovedal najpovolanejší človek, gastroentrológ Slavomír Černok. S naším moderátorom Šimonom Žďárským dopodrobna a odborne prebrali správne fungovanie tráviaceho traktu človeka a čo robiť pre to, aby sme žili zdravo a prirodzene. Ak ťa zaujíma pohľad odborníka na ľudské trávenie, tak si nenechaj ujsť tento rozhovor. "Stres a zlá strava sú základné piliere chorôb. Za veľa ochorení tráviaceho traktu môže naša psychika." Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.

"Spoločnosť je voči sudcom vysadená, vníma ich ako nedôveryhodných. V tomto období chápem zdržanlivosť sudcov aj to, že nechcú vystupovať na verejnosti. Všade, kde má justícia vysoký stupeň dôveryhodnosti a veľmi dobrú povesť, by takýto prípad nevzbudil osobitné emócie. Zobrali by to ako fakt. Tiež by tam sudca nevysvetľoval svoje rozhodnutie, pretože verejnosť by to od neho nevyžadovala. U nás to kvôli vysokému stupňu nedôvery otvára nové otázky. Sudca však musí zohľadniť len dve veci, ústavu a zákony," hovorí predseda súdnej rady Ján Mazák. "Nesúhlasím s tým z jednoduchého dôvodu. Rozpätie medzi dolnou a hornou hranicou trestov je obrovsky otvorené. Sudca má možnosť ukladať veľmi nízke tresty, aj za dosť závažnú ekonomickú trestnú činnosť. Je na ňom ako to podľa jednotlivých odsekov zvolí. Netreba tlačiť na úpravu trestných sadzieb, hoci sa môžu analyzovať, ale treba analyzovať súdnu prax, ktorá by mala byť jednotná," hovorí o znižovaní trestných sadzieb Mazák. Aká je spravodlivosť v Bratislave verzus na zvyšku Slovenska? Ako sa pozerá na nápad Borisa Kollára znižovať trestné sadzby za korupciu? Aká je teraz atmosféra v súdnictve? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom súdnej rady Jánom Mazákom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

12. október 2022 je jeden z najtragickejších dní v histórii Slovenska. Juraja a Matúša na terase podniku Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave chladnokrvne zavraždil zradikalizovaný muž. Obeťou streľby bola aj Radka, ktorú postrelil do nohy. Nasledovala vlna solidarity, protesty a aj snaha presadiť rovnaké práva pre lgbti+ ľudí, ktorá ale narazila na nevôľu v parlamente. Postupne prvotný šok z tohto teroristického útoku opadol. Zostali opäť queer ľudia v boji za svoju bezpečnosť viac-menej sami? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýtala queer aktivistov psychológa Andreja Kuruca a publicistu Mareka Hudeca, ktorí sú zároveň autormi podcastu Teplá vlna, ktorý nájdete aj na stránke sme.sk. Zdroje zvukov: TA3, Twitter/Filip Titlbach, Hospodárske noviny, TV JOJ, TV Markíza _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Nejvyšší hora Bílých Karpat Velká Javořina s 970 metry nad mořem je zároveň nejvyšším bodem okresu Uherské Hradiště ve Zlínském kraji. Na vrchol vede sedm turistických tras - čtyři ze Slovenska a tři z českého území. Hodně využívaná je snazší pozvolná trasa Cesta hrdinů slovenského národního povstání, která vede po červené turistické značce z Kamenné boudy. U té je možné zaparkovat auto.

Slovensko má za sebou ještě obtížnější rok než Česko, a přesto o něm známý komentátor Arpád Soltész provokativně napsal: 2022 byl možná posledním rokem zlatého věku Slovenska. Záleží na úhlu pohledu.

Pred nami je zadnji dan v letu, ki po dveh letih, zaznamovanih z epidemijo, znova prinaša silvestrovanja na prostem. V številnih slovenskih mestih pripravljajo praznovanja in koncerte, prebivalci prestolnice pa bodo opolnoči morda videli tudi ekološki ognjemet. Pirotehniki so se v več krajih sicer odpovedali in se odločili za bolj okolju in živalim prijazne učinke. Slovenska policija ob tem poziva k varni rabi pirotehnike. Drugi poudarki: - Praznične dni spremlja povečano število vlomov in tatvin - Vlada je omejila cene elektrike tudi za mikro, mala in srednje velika podjetja - Ukrajinski begunci po letu, zaznamovanem z vojno, pozdravljajo solidarnost Evrope

Na leden 2023 připadá 30. výročí rozdělení Československa. Historik a spoluautor podcastu Přepište dějiny Michal Stehlík v pořadu Jak to vidí… na Dvojce popisuje, jak se tehdy obě strany navzájem vnímaly, proč neslavíme 1. leden jako vznik republiky anebo jak došlo k rozdělení státních symbolů. V audiozáznamu se zamýšlí i nad směřováním politik obou států v průběhu 30 let nebo nad pozitivním vztahem Slovenska k Rusku nebo Polska k Ukrajině.

''Mečiar bol populista, nie racionalista. Keď zistil, že sa jeho voličom páči, keď v Prahe hrá úlohu Jánošíka, hral ho do roztrhania tela. To ale ešte neznamenalo, že to naozaj chcel. Mal veľké obavy, aby na rozdelenie Slovensko ekonomicky nedoplatilo. Pri tom svojom historiánstve bol akýmsi spôsobom aj zodpovedný,'' opisuje rozdelenie Československa český historik Pavel Kosatík. "Je ťažké si v jednej alebo jeden a pol generácii zvyknúť na samostatnosť. Sú ľudia, ktorí to dokážu, a tí stoja väčšinou na čele štátu alebo na vrcholnejších pozíciách," hovorí Kosatík. Ako vníma rozdelenie Československa? Za čo môžeme byť vďační Československu? Čo je hybnou silou pri rozdeľovaní štátov? A ako sa pozerá na dnešnú demokraciu v Česku a na Slovensku? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s českým historikom Pavlom Kosatíkom o vzniku samostatného Slovenska. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Očista Slovenska pokračovala aj v roku 2022. Korupčné kauzy sa síce vyšetrujú, no také jednoduché to ani tento rok nebolo. Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik si síce vypočul právoplatný trest, no kauza Súmrak a Očistec zastali na bode mrazu. Ako je na tom kauza Gorila? A dá sa hovoriť o spravodlivosti po viac ako desiatich rokoch? Zápasí stále spravodlivosť s temnými silami? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala so šéfom domáceho spravodajstva Denníka SME Matúšom Burčíkom. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Parlament dnes schválil štátny rozpočet na rok 2023, ktorý podporilo 93 poslancov. Slovensko sa tak vyhne rozpočtové provizóriu. K schváleniu návrhu dopomohli hlasy poslancov zo strany SaS, ktorí naoplátku žiadali odchod Igora Matoviča z postu ministra financií a rovnako aj zavedenie výdavkových limitov, zvýšenie aj zníženie niektorých daní.  Štát bude mať na budúci rok k dispozícii vyše 35 miliárd eur. Deficit zároveň dosiahne 8,3 miliardy eur. "Je to jeden z najvyšších deficitov v histórii Slovenska. V budúcom roku to bude najvyšší deficit v Európskej únii," hovorí v podcaste ekonómom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.

Zdajšnji sistem trgovanja z električno energijo in zemeljskim plinom ne deluje za nikogar, razen za špekulantske trgovce. Evropska unija članicam dovoljuje začasne krizne ukrepe v podporo gospodinjstvom in gospodarstvu za omilitev energetske draginje. Slovenska vlada in državni zbor sta uvedla evropske ukrepe tudi v naš sistem. Kljub temu pa podjetja, ki se jim izteka čas za zakupe, v zadnjih dneh niso bila deležna sprejemljivih cen energentov. Dobavitelji so jim ponujali sklepanje pogodb z visokimi cenami. Se stiska rešuje na evropski ravni z uvedbo kapice na plin? Kakšne pomoči so zdaj na voljo podjetjem? Kako so oblikovane ponudbe energetskih dobaviteljev in zakaj v gospodarstvu svarijo, da ob trenutnih stroških ne bodo zdržali dolgo časa? O tem voditeljica Maja Derčar s sogovorniki.Gosti:Bojan Kumer, minister za infrastrukturo;Matevž Frangež, državni sekretar na Ministrstvu za gospodarstvo;Vesna Nahtigal, generalna direktorica Gospodarske zbornice Slovenije;Vito Panič, vodja službe za prodajo ključnim kupcem v GEN-I.

COP27 in glavna slovenska podnebna pogajalka Tina Kobilšek. ARSO na Twitterju, Facebooku in Instagramu. Komentarje, predloge, pohvale in kritike nam lahko pošljete na elektronski naslov: podcast.arso@gov.si Zapiski: Vremenska napoved Obeti 5 do 10 dni Arhiv vremenskih podatkov Aktualni vremenski podatki Vremenska slika

Hegerova vláda skončila. No o jej páde sa hovorilo už dlho predtým. Hlas to považuje za najlepší darček pre nás, občanov Slovenska. A už aj vie, že ak vyhrá voľby určite odstráni špeciálneho prokurátora. Čo nás čaká ale ešte pred tým? Dokáže OĽANO a SaS dohodnúť rekonštrukciu vlády a získať pre ňu podporu Kollára? Ale sa skôr dohodne v parlamente 90 poslancov na zmene ústavy a predčasných voľbách? A čo bude s pomocou pre ľudí a podniky? Nezabudnú na ne pri všetkých svojich vlastných podmienkach politici? Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu a predsedom strany Hlas – Sociálna demokracia Petrom Pellegrinim.

78 poslancov a poslankýň položili vládu Eduarda Hegera, je to v poradí tretí pád vlády vôbec v histórii Slovenska. Eduard Heger sa do posledných chvíľ snažil vyrokovať s SaS, aby za vyslovenie nedôvery nehlasovali, za to im ponúkol demisiu ministra financií. Igor Matovič však tieto snahy prekazil. Prišiel do prezidentského paláca odovzdať svoju demisiu, no nakoniec si to rozmyslel a vytrhol podpísaný dokument z rúk pracovníka kancelárie. Celý včerajší absurdný deň si Jana Maťková v podcaste Dobré ráno zrekapitulovala s redaktorom denníka SME Michalom Katuškom. Zdroje zvukov: NR SR, TASR, TA3, Youtube/Braňo Závodský Naživo, Facebok/Richard Sulík, SME Odporúčanie: Vlastne to tak pri aktuálnej politicko-spoločenskej situácii nevyzerá, ale Vianoce sú tu už o týždeň. A čo vás môže viac naladiť ako vianočné skladby. Ešte pred dvomi rokmi sme s kolegyňami a kolegami vytvorili playlist na Spotify s názvom Vianoce s podcastom Dobré ráno. Nájdete tam tradičné staršie kúsky, aj moderné skladby, či prerábky klasiky. No proste všetko, čo vám vytvorí vianočnú náladu. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Parlamentná dráma pokračuje. Vláde hrozí odvolanie a taktiež aj neschválenie rozpočtu. Presne toho, do ktorého pribúdajú výdavky rýchlosťou svetla. Bonus na deti, pomoc s energiami, DPH pre vlekárov a reštaurácie, na české platy lekárov.  Aj posledný darček od Smeru na zvýšenie nadčasových príplatkov. Prejde teda parlamentom rozpočet? Ustojí Heger hlasovanie o nedôvere? A pre koho vlastne budú Kollárove nájomné byty? Braňo Závodský sa rozprával s exministrom financií a podpredsedom Smeru-SD Ladislavom Kamenickým a bývalým šéfom Útvaru hodnota za peniaze, dnes členom Progresívneho Slovenska Štefanom Kiššom.

Ich životy začali počas druhej svetovej vojny. A napriek tomu, že boli príliš malí a malé na to, aby vojnu vnímali, svetová vojna vplývala na ich životy aj dávno po svojom skončení. Reč je o deťoch narodených z vojny. O deťoch narodených v dôsledku vojny. Ich príbehy boli verejnosti dlho neznáme a historický výskum ich prehliadal. V najnovšej epizóde podcastu sa pozrieme na príbehy detí, ktoré sa narodili českým a slovenským matkám, pričom ich biologickými otcami boli americkí a sovietski vojaci. Ako prežívali tieto deti povojnové roky? Aké bolo postavenie detí amerických vojakov v komunistickom Československu, ktoré sa ostro vymedzovalo proti západným krajinám? Ako vnímali tieto deti domáci obyvatelia? Odlišovalo sa ich detstvo od detstva bežných detí v Československu? A ako sa napokon s vojnovou vo svojom životnom príbehu vyrovnali? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Korhelom z Inštitútu Slavistiky Poľskej Akadémie Vied a doktorandom univerzít v Augsburgu a Ústi nad Labem. Michal Korhel sa dlhodobo venuje dejinam detstva, deťom narodeným v dôsledku vojny a nemeckej menšine v strednej Európe. Popri výskume sa tiež venuje popularizácii histórie, je autorom putovnej výstavy Deti nepriateľov(?) o česko-nemeckých deťoch v povojnovom Československu. Tieto dejiny sú dejinami mnohých ľudí v Čechách ale aj na Slovensku. Ak sa Vás táto história osobne týka, prípadne poznáte niekoho kto by bol ochotný povedať svoj príbeh a pomôcť s výskumom, tento oznam je pre Vás. Historici Michal Korheľ a Denisa Nešťáková hľadajú pamätníkov sexuálneho násilia počas postupu Červenej armády územím Slovenska a zároveň aj deti narodené zo vzťahov miestnych žien a sovietskych vojakov. Kontakty: Denisa Nešťáková: denisa.nestakova@gmail.com; Michal Korhel: 0049 172 3957254, mkorhel@gmail.com Zdroj zvuku: Youtube/Vladimír Mišík - Brothers – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.