Podcasts about slovenska

Slovenska atletska reprezentanca je pred domačim občinstvom v Mariboru začela boje za napredovanje v prvo ligo kraljice športa, dvakratna olimpijska zmagovalka Janja Garnbret pa je nastopila prvič v letošnji sezoni. Svetovna zvezdnica športnega plezanja se je z mednarodno elito pomerila na balvanih na tekmi svetovnega pokala v Innsbrucku. V oddaji se posvetimo še državnemu prvenstvu v kolesarstvu. Tekmovalci se za državne naslove ta konec tedna merijo v Celju.

Hostia: Michal Stuška (poslanec a podpredseda Výboru pre európske záležitosti NR SR za Smer-SD) a Lucia Yar (poslankyňa Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko). | Prezidenti a premiéri krajín dvadsaťsedmičky rokujú o vojne na Ukrajine a na Blízkom východe, európskej obrane a bezpečnosti, aj o témach konkurencieschopnosti a migrácie. Témou je aj 18. balík sankcií proti Rusku, ktorého cieľom je obmedziť príjmy z bankového sektora, vojenského priemyslu a energetiky. Aká bude pozícia Slovenska? Zaväzuje premiéra v hlasovaní uznesenie NR SR o odmietnutí sankcií? Akým spôsobom by v navrhovanej podobe poškodili Slovensko? Je z hľadiska účinnosti sankcií významný prípadný nesúhlas Slovenska a Maďarska? Súvisí z pohľadu Slovenska a balíkom sanckií aj iniciatíva Repower EU zameraná na odstrihnutie členov od závislosti na ruských energosurovinách? Celá 27 sa zrejme nepostaví ani za podporu Ukrajine, pokiaľ ide o jej pokrok v procese vstupu do EÚ a potrebu ďalšieho napredovania. Nesúhlas s touto časťou dokumentu vyjadruje Maďarsko. | Témy samitu Európskej rady rozdeľujú lídrov. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni dominoval v ovzduší na území Slovenska peľ tráv z čeľade lipnicovitých. Pretrvávajúca občasná búrková činnosť lokálne prispievala k nižším koncentráciám peľu a spór v ovzduší, čím napomáhala k zníženiu záťaže alergikov. Denné koncentrácie peľu tráv v závislosti od počasia stúpali miestami aj do vyšších denných hladín. Neustále výkyvy počasia spôsobovali regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší, pričom najnižšie celkové denné hladiny peľu opakovane hlásila monitorovacia stanica v Košiciach. Najvyššie koncentrácie peľu tráv z čeľade lipnicovitých zachytili monitorovacie stanice v Nitre a v Bratislave. Peľ pŕhľavovitých dosiahol najvyššie denné koncentrácie v Bratislave a v Banskej Bystrici. Peľové spektrum dopĺňal ešte peľ drevín z čeľade borovicovitých, peľ gaštanu, pajaseňa, agátu, bazy, lipy, astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, skorocelu a štiavu. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium, ktorých denné koncentrácie oproti predchádzajúcemu týždňu mierne stúpli.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 27. týždňa.V ovzduší bude dominovať peľ tráv z čeľade lipnicovitých – najsilnejšieho alergénu skorého leta. Denné hladiny peľu drevín majú klesajúcu tendenciu. Peľ tráv a bylín postupne nadobúda dominanciu. Trávy prechádzajú druhým kvitnutím a je predpoklad, že na väčšine územia stúpnu denné hladiny peľu tráv, peľu pŕhľavovitých a ostatných bylín. Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti budú značné regionálne rozdiely najmä v kvantite peľu a spór v ovzduší.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni dominoval v ovzduší na území Slovenska peľ tráv z čeľade lipnicovitých. Pretrvávajúca občasná búrková činnosť lokálne prispievala k nižším koncentráciám peľu a spór v ovzduší, čím napomáhala k zníženiu záťaže alergikov. Denné koncentrácie peľu tráv v závislosti od počasia stúpali miestami aj do vyšších denných hladín. Neustále výkyvy počasia spôsobovali regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší, pričom najnižšie celkové denné hladiny peľu opakovane hlásila monitorovacia stanica v Košiciach. Najvyššie koncentrácie peľu tráv z čeľade lipnicovitých zachytili monitorovacie stanice v Nitre a v Bratislave. Peľ pŕhľavovitých dosiahol najvyššie denné koncentrácie v Bratislave a v Banskej Bystrici. Peľové spektrum dopĺňal ešte peľ drevín z čeľade borovicovitých, peľ gaštanu, pajaseňa, agátu, bazy, lipy, astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, skorocelu a štiavu. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium, ktorých denné koncentrácie oproti predchádzajúcemu týždňu mierne stúpli.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 27. týždňa.V ovzduší bude dominovať peľ tráv z čeľade lipnicovitých – najsilnejšieho alergénu skorého leta. Denné hladiny peľu drevín majú klesajúcu tendenciu. Peľ tráv a bylín postupne nadobúda dominanciu. Trávy prechádzajú druhým kvitnutím a je predpoklad, že na väčšine územia stúpnu denné hladiny peľu tráv, peľu pŕhľavovitých a ostatných bylín. Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti budú značné regionálne rozdiely najmä v kvantite peľu a spór v ovzduší.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

Slovenska matica in Teološka fakulteta Univerze v Ljubljani sta sredi meseca junija pripravili mednarodno konferenco z naslovom: »Religijsko izkustvo v kontekstu digitalne kulture«. Njeni udeleženci so poskusili odgovoriti na vprašanja, kaj digitalizacija pomeni za delovanje verskih ustanov, kako vpliva na podajanje verskih vsebin? Kje je tu vloga t. i. umetne inteligence? O tem sta spregovorila profesorja s TEOF: dr. Bojan Žalec in dr. Janez Vodičar.

Ekonomist Matej Lahovnik o Petrolu: Če bi vlada želela pomagati državljanom, bi znižala dajatve.Slovenska policija praznuje dan spomina na spopad med policisti in jugoslovansko armado leta 1991 na mejnem prehodu Holmec.Kaj bo predsednik vlade Robert Golob zaradi Nata pojasnil koalicijskim partnerjem? Vreme: Jutri bo precej jasno, ponekod bo pihal veter vzhodnih smeri. Najvišje dnevne temeprature bodo okoli 30, na Primorskem do 34 °C.

Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Izseljensko društvo Slovenija v svetu pripravlja 31. Tabor Slovencev po svetu. Generalni tajnik Boštjan Kocmur je povedal, da se bodo lotili 80-letnice povojnega begunstva. Sveto mašo za Slovence doma in po svetu bo daroval škof Anton Jamnik, pri okrogli mizi z naslovom 80 let zvestobe in ustvarjalnosti bodo sodelovali dr. Zdravko Inzko, Jernej Dobovšek in Martin Brecelj. V kulturnem programu bodo sodelovali maturantje iz Argentine Rast 54, Gledališka skupina Slovenska vas in Folklorna skupina Pristava iz Argentine. Tabor bo potekal to nedeljo popoldne v Zavodu sv. Stanislava v Ljubljani.

Hostia: Pavol Demeš (bývalý minister medzinárodných vzťahov SR) a Lubomír Zaorálek (bývalý minister zahraničných vecí ČR). | Navýšenie výdavkov na obranu členských štátov - deklaráciu o navýšení na 5 % HDP členovia podporili, názory na tempo a spôsob vynakladania prostriedkov sa líšia. Sú to realistické výdavky na obranu, ak mnohí členovia zápasili aj s doterajšími 2 %? Má zbrojný priemysel kapacity na využitie takýchto investícií, resp. je súčasťou plánu aj jeho rozšírenie? Je vyššie financovanie dostatočným nástrojom zvýšenia obranyschopnosti, alebo sú namieste úvahy aj o ďalších reformách aliancie? Má tento krok podporu verejnosti v členských štátoch – čo tieto výdavky môžu priniesť ľuďom – napr. v kontexte investícií do infraštruktúry a výskumu? Politické aspekty dohody: Zrodila sa dohoda pod tlakom externých hrozieb (napr. Rusko, Čína) alebo USA a Donalda Trumpa? Je namieste hovoriť o výnimkách a individuálnych plánoch – napr. v kontexte pozícií Španielska alebo aj Slovenska? Je zbrojenie zárukou dlhodobého udržania mieru v Európe? Akú záväznosť má dohoda - je potenciál kontinuity, alebo ju môžu narušiť politické výmeny v budúcnosti? Aká je v súčasnosti a ako sa mení váha a pozícia jednotlivých členov aliancie – napr. v kontexte vysokého tempa zbrojenia Nemecka, Poľska a nových členov Fínska, Švédska? Ukrajina – Volodymyr Zelenskyj sa zúčastnil na večeri lídrov, očakáva sa stretnutie s Donaldom Trumpom. Aké signály a indície o budúcej podpore si zo samitu odnáša? Sú realistické výhľady na vstup Ukrajiny do NATO? | Členovia NATO zvýšia obranné výdavky. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Slovenska akademija znanosti in umetnosti v Ljubljani je predstavila zbornik Na obeh straneh Alp, ki obravnava slovensko-avstrijsko zgodovino. Uredniki so med drugim zapisali, da delitev in nasprotij med Slovenci in Avstrijci, ki so v vzhodnoalpskem prostoru stoletja živeli skupaj in oblikovali svojevrstno jezikovno in kulturno pokrajino, v predmodernih in prednacionalnih obdobjih ni bilo. V Črneči vasi nad Kostanjevico na Krki pa so v prenovljeni stavbi nekdanje osnovne šole odprli razstavo Črnétjani in Črnétja vas: skupaj držijo kakor veriga o šoli in kraju. Ta je zanimiv tudi zaradi posebne govorice prebivalcev, ki jo ohranjajo kot potomci Uskokov. Na stalni razstavi, ki so jo pripravili s Posavskim muzejem Brežice, so predstavili posebnosti iz življenja svojih prednikov.

Lídri krajín NATO sa dnes na kľúčovom summite v holandskom Haagu dohodli na postupnom zvýšení obranných výdavkov Severoatlantickej aliancie - a to až na 5 % HDP do roku 2035. Všetci - vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa zároveň zaviazali dodržiavať zásadný - piaty článok Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Slovensko však išlo na tento dôležitý samit bez jasného a jednoznačného politického stanoviska. Navyše, iba nedávno premiér Fico verejne a opakovane hovoril o zbytočnosti zbrojenia či dokonca otvoril i otázku možnej neutrality Slovenska. No a líder vládnej SNS zasa volá po prípadnom referende o vystúpení z NATO.Aká je teda skutočná geopolitická orientácia Slovenska pod štvrtou vládou Roberta Fica? Nehrozí nám, že postupným preberaním naratívov o vystúpení z NATO a neutralite krajiny sa tieto marketingové - ako i politicky účelové motívy stanú aj možnou budúcou realitou? A ak áno, akú strategickú alternatívu nám táto vláda vlastne ponúka?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenija s praznovanjem dneva državnosti zaznamuje 34 let samostojnosti. Predsednica republike Nataša Pirc Musar je v nagovoru na sinočnji osrednji državni proslavi v Ljubljani poudarila odgovornost za razvoj naše države in za njen ugled. Med drugim je pozvala tudi k odgovornosti za dostojen pokop vseh - s tem bo Slovenija dozorela kot država in skupnost, je še poudarila. Drugi poudarki oddaje: - Slovenija potrebuje nov razvojni model, ključne bodo tudi skupne vrednote, poudarjajo pristojni. - Krhko premirje med Iranom in Izraelom, kot kaže, drži. - Na vrhu Nata v Haagu pričakovati potrditev dviga obrambnih izdatkov.

Samo je profesionálny hokejista, odchovanec HK Poprad, Olympijský medailista, reprezentant Slovenska a súčasný hráč HC Slovan.Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 22minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠Alebo na Toldo ⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtubehttps://youtu.be/7NT4fwkBr3gNáš dnešný hosť je ⁠https://www.instagram.com/samuell49Prípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor anemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Hostia: Karol Galek (poslanec NR SR za SaS) a Igor Šimko (poslanec NR SR za Hlas-SD). | Vláda má ambíciu získať pre Slovensko pokročilé modulárne reaktory IV. generácie, ktorých cieľom je spracovať už použité jadrové palivo. JAVYS a spoločnosť newcleo majú na príprave projektu spolupracovať. Nový blok v Jaslovských Bohuniciach by mala stavať americká spoločnosť Westinghouse. Američania tvrdia, že dokážu nahradiť ruské jadrové palivo, ktoré sa v súčasnosti používa v slovenských reaktoroch. Aká by mala byť pozícia jadra v slovenskom energetickom mixe v porovnaní s ďalšími zdrojmi? Je posilnenie tohto zdroja energie strategicky výhodné? V akom horizonte reálne oslobodiť sa v energetike od závislosti na ruskom importe? Aké ďalšie výzvy a príležitosti rozvoj jadra prináša? Pristupuje vláda k výberu partnerov transparentne a zodpovedne – napr. v prípade Westinghouse bez tendra? Môže si Slovensko v čase konsolidácie dovoliť takúto rozsiahlu investíciu? Má potenciál na seba zarobiť? | Posilnenie jadra v energetickom mixe Slovenska. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Adéla Chlapcová má podľa toho čo robí – energie na rozdávanie. Rokenrol je totiž dynamický a veľmi energický športový tanec. Ona sa mu naplno venuje v rôznych podobách, či už ako trénerka, tanečníčka, alebo rozhodkyňa. Je 2. vicemajsterka sveta v kategórii dievčenských formácií a majsterka Slovenska v kategórii Couple Dance Show a Duo Ladies. V súčasnosti pôsobí na Katedra gymnastiky, tancov, fitnes a úpolov Fakulty telesnej výchovy a športu UK v BA, kde je hlavnou trénerkou súťažnej skupiny akrobatického rokenrolu, ale má bohaté skúsenosti aj s trénovaním detí. O všetkom sa porozprávala s Miroslavom Čiefom.

Lídri tridsiatich dvoch členských krajín NATO sa dnes a zajtra stretávajú v holandskom Haagu, aby prerokovali potenciálne navýšenie výdavkov na obranu. Mnohí odborníci hovoria o historickom stretnutí, ktorého výsledok zarámcuje postoj Európy v obranných otázkach.Slovensko bude zastupovať prezident Peter Pellegrini, ktorý je za navýšenie výdavkov na obranu. Zabezpečiť bezpečnosť pre občanov by podľa neho malo byť pre Slovensko prioritou z vlastnej vôle a bez ohľadu na to, či ho o to niekto požiada alebo mu to nariadi. Vláda mu však mandát na podobný postoj nedala.Čo sa teda ide v Haagu diať, prečo je navyšovanie výdavkov témou a čo môžu odmietavý postoj Slovenska či Ficove reči o neutralite pre Slovensko znamenať?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s analytikom Inšitútu Martina Filka a bývalým diplomatom na Stálej delegácii Slovenska pri NATO Michalom Adamom.Zdroj zvukov: TASR, STVROdporúčanie:Viete o tom, že v susednom Česku majú záhadné podzemné labyrinty, dažďový prales či sklenenú záhradu? Kde nájdete najkrajšie hrady, zámky a zoologické záhrady? Odpovede nájdete v špeciálnom magazíne s tipmi na výlety po Českej republike, ktorý je dnešnou súčasťou denníkov SME a Korzár.Lístky na Dobré ráno sobota naživo si kúpite cez tento odkaz.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Zuzana Labašová je psychologička a lektorka v oblasti kritického myslenia a globálneho vzdelávania. Viac ako 20 rokov je programová manažérka Komenského inštitútu a lektorka kritického myslenia a globálneho vzdelávania. Vedie program, ktorý pomáha učiteľom lepšie učiť. Pred nedávnom získala ocenenie Lektorka roka 2024. Hoci je Petržalčanka z učiteľskej rodiny, osem rokov prežila na malom ostrove v strede mora a do školy prvýkrát plnohodnotne nastúpila až po revolúcii v 6. triede základnej školy. Vysokú školu študovala v New Yorku, žila v San Franciscu a posledných 15 rokov na lazoch stredného Slovenska. Jej dcéra študuje medicínu, a hoci sa narodila na Slovensku, je polovičná Indka. Práve toto jej ukázalo, ako na Slovensku reagujeme na ľudí inej farby pleti. Zuzana Labašová je autorkou, či spoluatorkou zaujímavých publikácií, v ktorých sa okrem iného, zaoberá environmentálnymi a spoločenskými témami súčasnej spoločnosti, predsudkami a stereotypmi... Jej koníčkom je záhrada, kôň, čítane a aj psychológia, konkrétne hlbinná imaginácia. V tejto epizóde Nočnej pyramídy sa s hostkou porozpráva Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Zuzana Labašová (psychologička a lektorka v oblasti kritického myslenia a globálneho vzdelávania, vedie program Komenského inštitútu, pomáha učiteľom lepšie vyučovať). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Skupino Rhine River Ramblers, ki te dni nastopa po Sloveniji, sestavljajo nadarjeni pihalci in energični bobnar. Izvajajo živahne, ritmične skladbe iz posebnega obdobja ameriške zgodovine. V začetku 20. stoletja so bile Združene države Amerike talilni lonec različnih kultur in narodnosti, še posebej v New Orleansu. Iz te edinstvene kulturne mešanice sta se razvili dve izmed najbolj vznemirljivih glasbenih zvrsti: jazz in blues. Skupina Rhine River Ramblers mojstrsko zajame duh teh glasbenih slogov in nas popelje v najzgodnejše dni jazza in bluesa.

Strana Hlas má staronové predsedníctvo, z ktorého vypadol Ján Ferenčák a naopak pribudol bratranec prezidenta Lukáš Pellegrini. Zatiaľ čo premiér reční o neutralite Slovenska, Hlas hovorí, že je garantom nášho členstva v EÚ a NATO. Strana však čelí dlhodobému prepadu svojich preferencií.Prečo je Hlas v prieskumoch čoraz nižšie? Ako reaguje na premiérove reči o neutralite a jeho obdivu ku komunistickým režimom v Ázii? A aké zvýšenie obranných výdavkov má vlastne presadzovať prezident na summite NATO? Komu všetkému pomohla novela trestného zákona a aké dáta dnes majú o trestnej činnosti policajti? Čo robí minister s policajným násilím voči našim občanom, ktoré ombudsman označuje, nie za zlyhanie jednotlivcov ale za systémové problém?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Hlas – SD a ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.

Nie sme vo vojne, no nie sme ani v mieri. Konštatovanie Aliancie, ktorá sa schádza na dôležitom a dlho pripravovanom samite v Haagu. V kontexte Putinovej vojny na Ukrajine a čerstvo po americkom útoku na iránsky jadrový program. Spojencov čaká odobrenie navýšenia obranných výdavkov – z dnešných dvoch percent na päť. Aj preto, aby európska časť Aliancie nemusela opakovane počúvať americké a zvlášť Trumpove variácie o tom, že sa vezie na účet Spojených štátov.Nájde NATO hrádzu na Putinove chúťky vyjadrené jeho opätovnou pripomienkou známej vety, že kde vstúpia nohy ruského vojaka, to je naše – čo v podaní ruského prezidenta znamená to ruské?A ako pôsobia rozporuplné signály zo Slovenska, ktoré ústami svojho premiéra Fica hovorí o neutralite, podpredseda parlamentu Andrej Danko zas o vystupovaní z NATO, a prezident, ktorý na samit aj pôjde, že Slovensko nebude klásť nohu do dverí navyšovania prostriedkov?Témy pre Pavla Macka, generála vo výslužbe s Aliančnou skúsenosťou. To všetko aj v kontexte čakania na to, ako Irán odpovie na americko-izraelský útok.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mineva desetletje od izida študije o ohranjenih rudniških poročilih lastniku rudnikov in fužin na Gorenjskem Žigi (Sigismondu) Zoisu (1747–1819) v tedanjem slovenskem jeziku – po takratnih merilih kranjščini – od leta 1788 pa do leta 1816. Poročila od tedaj pa do njegove smrti l. 1819 so izgubljena. Avtor l. 2015 pri zbirki Thesaurus Memoriae oziroma podzbirki Fontes pri Založbi ZRC SAZU izšle knjige z naslovom "Slovenska rudarska poročila iz rudišča Belščica v Karavankah s preloma 18. in 19. stoletja za Sigismonda (Žiga) Zoisa" dr. Goran Schmidt je za oddajo junija 2015 osvetlil zgodovinsko ozadje in razloge, da se je takratni najbogatejši Kranjec in mecen razsvetljenskega kroga Kranjcev, od Valentina Vodnika, Jerneja Kopitarja, Antona Tomaža Linharta, Blaža Kumerdeja, Marka Pohlina, Jurija Vege, Jurija Japlja in Antona Janše, ob novici o francoski revoluciji zbal za morebitno ponovitev revolucije pri nas in med drugim začel blažje obravnavati podložnike na svojem gradu Brdo in v rudnikih. Takrat je ukazal dvema jeseniškima domačinoma, rudniškima nadzornikoma Lukasu in Vincencu Polcu, da morata rudniška poročila pisati v domačem, danes vemo, da v slovenskem jeziku. Ta poslovna rudarska poročila so obsežen korpus 483 rokopisnih listov in so v tej knjigi prvič obravnavana v izboru 116 poročil iz rudišča Belščica od maja 1797 do avgusta 1805, in sicer zato, ker opisujejo rudnik Žirovnica pri Jesenicah na Gorenjskem od odprtja do dokončnega zaprtja. Od Zoisove smrti l. 1819 pa do spomladi l. 1945 na Slovenskem do zdaj ni bilo mogoče najti niti enega rudniškega poročila v našem jeziku, temveč le v jezikih lastnikov rudnikov iz sosednjih in drugih evropskih držav. Delo vsebuje diplomatični in kritični prepis, interpretacijo v sodobni slovenščini in komentar omenjenih poročil o delovanju rudnika Žirovnica v navedenem obdobju. Gre za monografsko zasnovano, interdisciplinarno in znanstveno jezikovno-zgodovinsko-geološko-montanistično obravnavo teh poročil. Paradoks tematike je, da ta v arhivih ohranjena poročila v našem jeziku tako naravoslovcem kot humanistom niso bila neznana, le nobenemu se niso zdela vredna strokovne obravnave. Ta mesec je avtor dr. Goran Schmidt, sicer teatrolog, pred leti pa tudi ljubiteljski jamar in raziskovalec mineralov v jamah in opuščenih rudnikih, dopolnil 75 let. FOTO: Podoba Zoisove fužine v Bohinju VIR: https://razsvetljenstvo.splet.arnes.si/fuzinarstvo/

Živahno dogajanje v okviru srečanja Dobrodošli doma v Novi Gorici in Gorici je bilo tudi v znamenju kulturnega in gospodarskega povezovanja. Formalno je bila nadgrajena Slovenska globalna poslovna povezava. Komu je namenjena? Spoznamo mlade rojake z avstrijske Koroške, s Tržaškega in iz Porabja, nagrajence Urada za Slovencev v zamejstvu in po svetu za magistrska in diplomska dela. Ustavimo se v državnem zboru, kjer je potekalo tradicionalno vseslovensko srečanje in je s svojim razmišljanjem o negovanju slovenske identitete navdušil še en up porabskih Slovencev Mate Labritz. Goran Gorše, ki je pred 15 let ustanovil danes zelo uspešno in uveljavljeno tolkalno zasedbo Sudar Percussion, pa pripoveduje o praznovanju jubileja, povezovanju in tudi političnem delovanju Slovencev na Hrvaškem. Prisluhnite!   Foto (Rok Rakun): Na osrednji prireditvi Dobrodošli doma nastopil tudi Tonč Feinig kvartet

Robert Fico pred samitom NATO začal ďalšiu škandalóznu tému - hovorí o neutralite Slovenska a vystúpení z NATO. Predseda vlády hovorí, že NATO je golfový klub, v ktorom ak si chcete zahrať, musíte platiť členský príspevok. Síce hovorí o tretej svetovej vojne, no neutralita by Slovensko stála násobne viac peňazí. Prezident Pellegrini hovorí, že Fico zahlcuje priestor provokáciami, o ktorých sa potom dva týždne rozpráva a prejde sa na ďalšiu tému.A KDH zaznamenalo veľkú prehru, novelu ústavy o dvoch pohlaviach preložili na september - za odmietli zahlasovať poslanci Mikloško a Majerský, proti bol aj Ferenčák. Ten sa môže najnovšie rozlúčiť s podpredsedníckou stoličkou v Hlase.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TA3, TASR, Denník N, Facebook/Matúš Šutaj Eštok, Robert Fico, Peter Pellegrini, SMER-SD, Mária Kolíková, Ľudovít Ódor–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Progresívne Slovensko má opäť podpredsedu parlamentu. Po tom čo koalícia pred takmer rokom odvolala Michala Šimečku, teraz pomohla zvoliť Martina Dubéciho. Tibor Gašpar ho hneď obvinil, že pre Procházkovu Sieť nosil peniaze v igelitkách.Stálo to progresívcom za to? Prečo ustúpili Smeru a namiesto svojho predsedu nominovali Dubéciho? A čo hovoria na Gašparove obvinenia? Máme stále funkčný parlament, ak takmer nezasadá a koalícia opozícii nedovolí ani len pokusy o odvolávanie jej ministrov?Prezident sa chystá na summit NATO. Hovoril, že Slovensko nebude kaziť konsenzus s navyšovaním výdavkov na obranu až na 5% hrubého domáceho produktu, no vláda mu na to mandát neschválila. Robert Fico hovorí, že sa asi nato bude pýtať ľudí a Andrej Danko je ostro proti.Čo na to opozícia, ktorá ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi štedré výdavky priklepnúť nechcela? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom hnutia Progresívne Slovensko, poslancom parlamentu a bývalým veľvyslancom Slovenska pri NATO Tomášom Valáškom.

Vojnové lode, navigačné systémy či súčiastky do bojových lietadiel. To je len časť z produktov ruského konglomerátu, ktorému šéfuje politik Putinovej strany Ivan Jegorov. Stopy jeho podnikania však vedú až sem, do Nitry.Jegorov je pritom zrejme iba špička ľadovca a Slovensko sa pre takýchto ľudí postupne môže stať aj akousi prestupnou stanicou v rámci EÚ. Aká je reakcia slovenských štátnych orgánov a čo to celé hovorí o našej bezpečnosti, ale aj o mieste Slovenska v Európskej únií? Tak to je téma dnešného denného podcastu.V závere vám ponúkneme aj pohľad skúseného pedagóga na snahu vládnej koalície - spolu s KDH, dopísať do slovenskej ústavy definície muža, ženy, ale aj posilniť práva rodičov pri výchove a vzdelávaní detí. Slovensko má dnes naozaj úplne iné problémy a toto nám pri vzdelávaní a výchove našich detí v ničom nepomôže, tvrdí Juraj Hipš.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Máme sa reálne obávať o budúcnosť Slovenska, toho, že chce Robert Fico vystúpenie SR z NATO? Môžeme byť reálne neutrálni, alebo to ohrozí našu vnútornú bezpečnosť, nezávislosť a štátnosť? A aká je naša armáda?Toto a aj ďalšie témy rozoberajú v aktuálnom diele podcastu Bárdy&Káčer.

Počet podnetov na zneužívanie eurofondov sa od kontroly znásobil. Najnovšie zistenia sa netýkajú len predražených detských preliezok, ale aj systémového kradnutia, podvodov, či dokonca vydierania starostov, ktorí chcú eurofondy na kanalizáciu vo svojej obci. Tí čelia žiadostiam o úplatky vo výške 5 - 20 percent z dotácie. Podľa europoslanca za EPP Tomáša Zdechovského na to kontrolný výbor upozorňujú aj starostovia alebo zastupitelia za Smer či Hlas. Europoslanec Mazurek je podľa neho v Bruseli neviditeľný: "Do včerajška som nevedel, kto je Mazurek a že je v europarlamente," hovorí Tomáš Zdechovský.V podcaste s českým europoslancom za KDÚ-ČSL Tomášom Zdechovským sa dozviete:– od 1. minúty – že kontrolnému výboru europarlamentu prišlo 15-tisíc strán dokumentov upozorňujúcich na zneužívanie eurofondov;– po 3:00 – že našli vydieranie a žiadosti o úplatky v prípade eurofondov na kanalizácie;– po 4:00 – prečo požiadal komisiu, aby sa pozrela na dianie v PPA a prípadne jej opäť odobrala akreditáciu;– od 6:00 – že kontrolnému výboru sa sťažujú stovky bežných Slovákov, vrátane starostov za Smer a Hlas;– po 7:30 – za aký čas dokázali Taliani odsúdiť podobnú kauzu ako Dobytkár a prečo to u nás nejde;– od 8:30 – že nefunguje kontrola európskych dotácií v PPA;– po 9:30 – že v PPA sú ako kontrolóri nasadení ľudia blízki oligarchom;– od 10:30 – či po zisteniach europoslancov skončia niektorí ľudia vo väzení;– po 10:30 – do akej miery hrozí pozastavenie preplácania eurofondov;– od 12:30 – že jeho rodine sa ľudia vyhrážajú smrťou;– po 13:30 – že aj minister Migaľ prišiel na systematické kradnutie;– od 14:45 – že argumenty Miroslava Lajčáka sú na úrovni žiaka druhej triedy základnej školy;– po 15:00 – ako teraz idú kontrolovať aj Ukrajinu a Česko;– od 17:30 – že aj Bulharsko malo problém s dotáciami na súkromné penzióny, ale aspoň to riešilo;– po 20:00 – že Slovensko je srdce Európy, ktoré potrebuje bypass, lebo je choré;– od 21:30 – na ktorých výrokoch Petra Kotlára sa smeje aj jeho dvanásťročný syn;– po 23:00 – že do včerajška nevedel, kto je Milan Mazurek a ani že je europoslancom;– od 26:20 – ako paradoxne slovenskou europoslankyňou s najlepším kreditom bola donedávna Monika Beňová;– po 28:30 – ktorí súčasní slovenskí europoslanci sú známi kvalitnou prácou;– od 29:45 – či fungujú protiruské sankcie;– po 31:00 – že ďalšie sankcie nám nepredražia energie;– od 33:00 – ako si Viktor Orbán myslí niečo iné ako hovorí, a ešte úplne inak hlasuje;– po 33:30 – že Robert Fico by v sebe mohol objaviť trochu cti a že Viktor Orbán sa drží pri moci vďaka Rusku;– od 35:00 – ako sa pozerá na trestné stíhanie Jaroslava Naďa;– po 37:00 – že Andrej Danko priamo poškodzuje ekonomické záujmy Slovenska a prípadným vystúpením z EÚ by našla životná úroveň klesla o tretinu;– od 39:00 – ako jeho dedo bojoval na Slovensku proti maďarským vojskám;– po 41:00 – nech sa idú ľudia pozrieť na kolóny a kontroly na hraniciach EÚ s Britániou;– od 41:30 – o čom je EÚ, ak nie je iba o peniazoch.

Vojnové lode, navigačné systémy či súčiastky do bojových lietadiel. To je len časť z produktov ruského konglomerátu, ktorému šéfuje politik Putinovej strany Ivan Jegorov. Stopy jeho podnikania však vedú až sem, do Nitry.Jegorov je pritom zrejme iba špička ľadovca a Slovensko sa pre takýchto ľudí postupne môže stať aj akousi prestupnou stanicou v rámci EÚ. Aká je reakcia slovenských štátnych orgánov a čo to celé hovorí o našej bezpečnosti, ale aj o mieste Slovenska v Európskej únií? Tak to je téma dnešného denného podcastu.V závere vám ponúkneme aj pohľad skúseného pedagóga na snahu vládnej koalície - spolu s KDH, dopísať do slovenskej ústavy definície muža, ženy, ale aj posilniť práva rodičov pri výchove a vzdelávaní detí. Slovensko má dnes naozaj úplne iné problémy a toto nám pri vzdelávaní a výchove našich detí v ničom nepomôže, tvrdí Juraj Hipš.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Počet podnetov na zneužívanie eurofondov sa od kontroly znásobil. Najnovšie zistenia sa netýkajú len predražených detských preliezok, ale aj systémového kradnutia, podvodov, či dokonca vydierania starostov, ktorí chcú eurofondy na kanalizáciu vo svojej obci. Tí čelia žiadostiam o úplatky vo výške 5 - 20 percent z dotácie. Podľa europoslanca za EPP Tomáša Zdechovského na to kontrolný výbor upozorňujú aj starostovia alebo zastupitelia za Smer či Hlas. Europoslanec Mazurek je podľa neho v Bruseli neviditeľný: "Do včerajška som nevedel, kto je Mazurek a že je v europarlamente," hovorí Tomáš Zdechovský.V podcaste s českým europoslancom za KDÚ-ČSL Tomášom Zdechovským sa dozviete:– od 1. minúty – že kontrolnému výboru europarlamentu prišlo 15-tisíc strán dokumentov upozorňujúcich na zneužívanie eurofondov;– po 3:00 – že našli vydieranie a žiadosti o úplatky v prípade eurofondov na kanalizácie;– po 4:00 – prečo požiadal komisiu, aby sa pozrela na dianie v PPA a prípadne jej opäť odobrala akreditáciu;– od 6:00 – že kontrolnému výboru sa sťažujú stovky bežných Slovákov, vrátane starostov za Smer a Hlas;– po 7:30 – za aký čas dokázali Taliani odsúdiť podobnú kauzu ako Dobytkár a prečo to u nás nejde;– od 8:30 – že nefunguje kontrola európskych dotácií v PPA;– po 9:30 – že v PPA sú ako kontrolóri nasadení ľudia blízki oligarchom;– od 10:30 – či po zisteniach europoslancov skončia niektorí ľudia vo väzení;– po 10:30 – do akej miery hrozí pozastavenie preplácania eurofondov;– od 12:30 – že jeho rodine sa ľudia vyhrážajú smrťou;– po 13:30 – že aj minister Migaľ prišiel na systematické kradnutie;– od 14:45 – že argumenty Miroslava Lajčáka sú na úrovni žiaka druhej triedy základnej školy;– po 15:00 – ako teraz idú kontrolovať aj Ukrajinu a Česko;– od 17:30 – že aj Bulharsko malo problém s dotáciami na súkromné penzióny, ale aspoň to riešilo;– po 20:00 – že Slovensko je srdce Európy, ktoré potrebuje bypass, lebo je choré;– od 21:30 – na ktorých výrokoch Petra Kotlára sa smeje aj jeho dvanásťročný syn;– po 23:00 – že do včerajška nevedel, kto je Milan Mazurek a ani že je europoslancom;– od 26:20 – ako paradoxne slovenskou europoslankyňou s najlepším kreditom bola donedávna Monika Beňová;– po 28:30 – ktorí súčasní slovenskí europoslanci sú známi kvalitnou prácou;– od 29:45 – či fungujú protiruské sankcie;– po 31:00 – že ďalšie sankcie nám nepredražia energie;– od 33:00 – ako si Viktor Orbán myslí niečo iné ako hovorí, a ešte úplne inak hlasuje;– po 33:30 – že Robert Fico by v sebe mohol objaviť trochu cti a že Viktor Orbán sa drží pri moci vďaka Rusku;– od 35:00 – ako sa pozerá na trestné stíhanie Jaroslava Naďa;– po 37:00 – že Andrej Danko priamo poškodzuje ekonomické záujmy Slovenska a prípadným vystúpením z EÚ by našla životná úroveň klesla o tretinu;– od 39:00 – ako jeho dedo bojoval na Slovensku proti maďarským vojskám;– po 41:00 – nech sa idú ľudia pozrieť na kolóny a kontroly na hraniciach EÚ s Britániou;– od 41:30 – o čom je EÚ, ak nie je iba o peniazoch.

Čo nového u Kresťanských demokratov a v Smere? Sú teraz dôležitejšou témou Slovenska dve pohlavia v ústave a kultúrno-etické vojny ako naše zdravie a peňaženky?Novela ústavy Roberta Fica s dvomi pohlaviami a národnou identitou sa odkladá na september. Svoju podporu si okrem Františka Mikloška z KDH rozmyslel aj jeho kolega František Majerský a poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Ústavná koalícia Smeru, Hlasu, SNS a KDH tak 90 poslancov nenašla. Po ústave má teraz Robert Fico novú tému, hovorí, že by Slovensku svedčala neutralita.Čo bude teraz a ako to v KDH strávia? Ak chceli národnú identitu nad právo európskej únie, budú chcieť aj Ficovu nejasnú neutralitu? Dve pohlavia v ústave sú jedna vec, no prečo musia ľudia na Slovensku v časoch uťahovania opaskov a konsolidácii platiť povinné z zdravotné odvody a potom sa za drahé peniaze objednávať do ambulancií, ak zákon poplatky za objednanie na vyšetrenia zakazuje?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu za KDH a členom zdravotníckeho výboru parlamentu Františkom Majerským.

Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík?

Proti zmenám ústavy sa podpísali aj konzervatívni právnici, vrátane bývalých ústavných sudcov a bývalých kolegov Viliama Karasa. Ústavná právnička Lucia Berdisová a šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdia, že novela ústavy oslabí ochranu ľudských práv bežných Slovákov. Aj keby ste vyhrali súd v Štrasburgu, znižuje sa šanca, že sa na základe toho domôžete svojich práv na Slovensku. Podobné zákony majú podľa nich len Maďari a Rusi, a v oboch krajinách sa zneužívajú.V podcaste s Luciou Berdisovou a Radom Slobodom sa dozviete:– od 1:30 – čo je hlavný problém autorov dvoch rôznych petícií proti novele ústavy;– okolo 3:00 – že ústava by v prípade schválenia umožnila nelojalitu voči EÚ;– po 5:00 – že ústava zavádza výhradu v dodržiavaní európskeho práva;– od 6:00 – že sa znižuje miera ochrany Slovákov zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;– po 7:00 – ako sa znižuje šanca, že štrasburský rozsudok vymôžete na Slovensku;– od 9:00 – že dnes ESĽP chráni obete policajného násilia;– od 13:00 – že vás čaká niekoľko rokov súdenia sa, kým vám možno dá za pravdu Ústavný súd SR;– po 16:00 - že takýto zákon majú len Maďarsko a Rusko, a aj tam je to miernejšie;– od 18:00 – ako sa na Slovensku už teraz obrancom ľudských práv zle pracuje a bude to len horšie;– po 19:00 – že sa zhorší ochrana žien, detí a nepohodlných úradníkov;– od 22:00 – že táto novela ústavy priamo ublíži občanom Slovenska;– po 24:00 – ako podľa Petra Weissa ide o presadzovanie krajne pravicovej a náboženskej ideológie do ústavy, čo je v priamom rozpore s jej prvým článkom;– po 26:00 – či bude môcť proti tejto zmene zasiahnuť prezident alebo Ústavný súd SR;– od 32:00 – prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že nás zachráni Ústavný súd SR;– o 33:00 – že ide o bezprecedentné otočenie Slovenska vo vzťahu k medzinárodnému právu;– po 34:00 – čo prinášajú pozmeňujúce návrhy KDH;– od 35:00 – či poslanci KDH skúšajú zakázať už zakázané a čo sa teda mení;– po 38:00 – či surogátne materstvo nie je zneužívanie chudoby;– od 39:00 – že o bioetike sa má diskutovať roky a nie dni;– po 41:00 – že sa zavedie diskriminácia neplodných žien oproti neplodným mužom;– po 42:00 – či je dôležité, ako sa v ústave používa pojem pohlavie a nie rod;– od 43:00 – že ústava a rozhodnutie ESĽP sú pre úradníka slabší argument ako email od nadriadeného;– po 44:30 – že bývalí kolegovia Viliama Karasa z fakulty tvrdia úplný opak ako on a podpisujú sa proti jeho návrhom;– od 45:20 – že aj konzervatívni bývalí ústavní sudcovia sa podpísali proti tejto zmene ústavy;– po 47:00 – či treba viac chrániť ústavu samotnú pred politickými zmenami;– od 48:00 – že tento návrh je útokom na ústavu;– od 50:00 – že právo sa musí skúmať v kontexte toho, čo sa deje, a podľa toho táto zmena nie je dobromyseľná.

Proti zmenám ústavy sa podpísali aj konzervatívni právnici, vrátane bývalých ústavných sudcov a bývalých kolegov Viliama Karasa. Ústavná právnička Lucia Berdisová a šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdia, že novela ústavy oslabí ochranu ľudských práv bežných Slovákov. Aj keby ste vyhrali súd v Štrasburgu, znižuje sa šanca, že sa na základe toho domôžete svojich práv na Slovensku. Podobné zákony majú podľa nich len Maďari a Rusi, a v oboch krajinách sa zneužívajú.V podcaste s Luciou Berdisovou a Radom Slobodom sa dozviete:– od 1:30 – čo je hlavný problém autorov dvoch rôznych petícií proti novele ústavy;– okolo 3:00 – že ústava by v prípade schválenia umožnila nelojalitu voči EÚ;– po 5:00 – že ústava zavádza výhradu v dodržiavaní európskeho práva;– od 6:00 – že sa znižuje miera ochrany Slovákov zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;– po 7:00 – ako sa znižuje šanca, že štrasburský rozsudok vymôžete na Slovensku;– od 9:00 – že dnes ESĽP chráni obete policajného násilia;– od 13:00 – že vás čaká niekoľko rokov súdenia sa, kým vám možno dá za pravdu Ústavný súd SR;– po 16:00 - že takýto zákon majú len Maďarsko a Rusko, a aj tam je to miernejšie;– od 18:00 – ako sa na Slovensku už teraz obrancom ľudských práv zle pracuje a bude to len horšie;– po 19:00 – že sa zhorší ochrana žien, detí a nepohodlných úradníkov;– od 22:00 – že táto novela ústavy priamo ublíži občanom Slovenska;– po 24:00 – ako podľa Petra Weissa ide o presadzovanie krajne pravicovej a náboženskej ideológie do ústavy, čo je v priamom rozpore s jej prvým článkom;– po 26:00 – či bude môcť proti tejto zmene zasiahnuť prezident alebo Ústavný súd SR;– od 32:00 – prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že nás zachráni Ústavný súd SR;– o 33:00 – že ide o bezprecedentné otočenie Slovenska vo vzťahu k medzinárodnému právu;– po 34:00 – čo prinášajú pozmeňujúce návrhy KDH;– od 35:00 – či poslanci KDH skúšajú zakázať už zakázané a čo sa teda mení;– po 38:00 – či surogátne materstvo nie je zneužívanie chudoby;– od 39:00 – že o bioetike sa má diskutovať roky a nie dni;– po 41:00 – že sa zavedie diskriminácia neplodných žien oproti neplodným mužom;– po 42:00 – či je dôležité, ako sa v ústave používa pojem pohlavie a nie rod;– od 43:00 – že ústava a rozhodnutie ESĽP sú pre úradníka slabší argument ako email od nadriadeného;– po 44:30 – že bývalí kolegovia Viliama Karasa z fakulty tvrdia úplný opak ako on a podpisujú sa proti jeho návrhom;– od 45:20 – že aj konzervatívni bývalí ústavní sudcovia sa podpísali proti tejto zmene ústavy;– po 47:00 – či treba viac chrániť ústavu samotnú pred politickými zmenami;– od 48:00 – že tento návrh je útokom na ústavu;– od 50:00 – že právo sa musí skúmať v kontexte toho, čo sa deje, a podľa toho táto zmena nie je dobromyseľná.

Hosťom relácie Dírerov filter bol ekonóm a prezident nezávislého think tanku M.E.S.A. 10 Ivan Mikloš. Študoval na Ekonomickej univerzite a London School of Economics. Bol podpredsedom vlády pre ekonomiku a viacnásobným ministrom financií. Ivan Mikloš bol jednou z vedúcich osobností ekonomickej transformácie na Slovensku. Vďaka jeho reformám a ich pozitívnym dôsledkom na domácu ekonomiku v rokoch 2002 – 2007 si Slovensko vyslúžilo v zahraničí pomenovanie „Tatranský tiger“. Počas jeho pôsobenia vo vládach Slovensko zaznamenalo viacero medzinárodných úspechov, medzi ktoré sa radí najmä vstup do OECD, NATO a Európskej únie. Ivan Mikloš pôsobil 5 rokov aj ako poradca ukrajinskej vlády. 

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Zadnja leta se predvsem na območju Skupnosti Julijskih Alp, kjer so turisti lani ustvarili 4,3 milijona prenočitev, srečujejo z velikim turističnim pritiskom. Med gosti je tudi veliko obiskovalcev gora. Slovenska turistična organizacija se z drugimi sodelujočimi povezuje v Partnerstvu za obisk gora, s katerim želijo okrepiti varnost obiskovalcev ter jih opremiti z verodostojnimi in poenotenimi informacijami. Pomemben izziv je tudi urejanje in umirjanje prometa v najbolj obiskanih krajih ter ohranjanje in varovanje narave nasploh, še posebej pa v Triglavskem narodnem parku. Gorske občine so še vedno prva izbira tujih turistov. Voditeljica oddaje je Aljana Jocif.

Může bitcoinová kauza narušit důvěru v soudy? Jak přispěje k uklidnění situace nová ministryně spravedlnosti? Jak vážně eskaluje protesty v kalifornském Los Angeles vyslání jednotek námořní pěchoty? A nastalo uklidnění ve vztazích mezi Prahou a Bratislavou, jak při návštěvě Slovenska ujišťuje šéf české diplomacie?

Robert Fico by chcel mať zo Slovenska Vietnam alebo Čínu, páči sa mu aj režim v Uzbekistane, kde rečnil o zmene politického systému na Slovensku. A rád by sa dostal aj do Afganistanu. Robert Fico chce v parlamente meniť našu ústavu a zrušiť sviatok 17. novembra, boja za slobodu a demokraciu ako deň pracovného pokoja. A chce menej politických strán.Skutočne chcú občania a občianky Slovenska žiť ako v Uzbekistane a naším vzorom majú byť nedemokratické režimy ako v Číne či Vietname? A čo vlastne znamená, že chce Robert Fico v ústave nadradenosť nášho práva nad naše medzinárodné záväzky? Čo je podľa Roberta Fica národná identita? Prečo hovoria ústavný právnici a sudcovia o bezprecedentnom zásahu do fungovania právneho štátu a mimovládky zas, že ide o pokus zmeniť charakter nášho krajiny? Kto na to dal premiérovi mandát a ako ešte môže meniť našu Ústavu? Hrozí nám návrat k totalite? A prečo si to doteraz nevšimlo KDH, ktoré chce Fica a jeho ústavné zmeniť podporiť?Braňo Závodský sa rozprával s ústavným právnikom z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincentom Bujňákom.

Zmena ústavy, ktorú Robert Fico pred rokom predstavil ako hrádzu proti progresivizmu, neprinesie len zavedenie dvoch pohlaví do základného dokumentu štátu, ale otvára dvere na zmenu smerovania Slovenska. Odborníci z oblasti práva adresovali vláde list, v ktorom upozorňujú, že takto naformulovaná zmena ústavy by Slovensko vzdialila od európskych hodnôt. Desiatky rešpektovaných osobností upozorňujú, že vlády- táto aj budúce- by svojvoľne mohli určovať, čo znamená národná identita, zhoršilo by sa dodržiavanie ľudských práv či uplatňovanie rozhodnutí medzinárodných súdov. Pridal sa k ním aj verejný ochranca práv Robert Dobrovodský. Ombudsman upozorňuje, že ľudské práva a ich dosiahnutý štandard nie sú podľa Dobrovodského na európskom kontinente ani tak výsledkom legislatívnej činnosti národných parlamentov, ale v podstatnej miere medzinárodných organizácií, ktoré reflektovali utrpenia miliónov jednotlivcov v zaobchádzaní s nimi zo strany suverénnych štátov počas druhej svetovej vojny a v stredoeurópskom kontexte aj zo strany nasledujúcej komunistickej diktatúry. Hlasovať o návrhu by sa mohlo už budúci týždeň, pokiaľ nedôjde k dohode v koalícii, viacerí pripúšťajú, že trojkoalícia zmenu ústavy presunie až na september.

Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský. Ani druhé kolo Rusko Ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi. Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stali sme sa síce plnoprávnou súčasťou a štátotvorným prvkom Československej republiky, neprestali sme však myslieť po starom, po uhorsky. Slovenské politické myslenie naďalej zotrváva v zajatí hungarizmu, čoho najlepším príkladom bolo ľudácke autonomistické hnutie. Zhruba takto by sme mohli zhrnúť azda najzásadnejšiu kritiku slovenského sociálneho demokrata a celoživotného stúpenca myšlienky československej jednoty Ivana Dérera na adresu slovenského politického života. Jeho úvahy, politické pamäti a analýzy sa dostávajú k širšej verejnosti len teraz, po dlhých desaťročiach. Napriek veľkému časovému odstupu sú však pozoruhodne aktuálne. A to až do tej miery, že to u človeka vyvoláva dojem, akoby sa za celý ten čas vôbec nič nezmenilo. Stále máme možnosť sledovať separatizmus v jeho najrôznejších podobách, až zarážajúcu odolnosť voči každému spoločenskému pokroku a silný nacionalizmus, vychádzajúci zo starej a často mimoriadnej skorumpovanej politickej „kultúry“, či skôr nekultúry. Politický odkaz Ivana Dérera sa však napriek tomu, či práve preto dnes čoraz viac dostáva do popredia. Príkladom sú dve publikácie, ktoré nedávno vyšli a ktoré sa venujú práve tomuto sociálnodemokratickému politikovi. Prvou z nich je kniha profesora Milana Katuninca – Posledný Čechoslovák. Potulky dejinami s Ivanom Dérerom. Druhou je kniha, ktorá vyšla v českom preklade Ivan Dérer. Poslední obhájce československé národní jednoty. A práve s jej autorom Tomášom Jaholkom z Katedry politológie FF Trnavskej univerzity sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.