Podcasts about slovenska

Najskôr takmer konsolidácia, teraz rozpočet. Vláda predložila do parlamentu zákon roka skôr. Už o mesiac by totiž podľa ústavného zákona o dlhovej brzde musela totiž predkladať vyrovnaný rozpočet.Návrh ráta so sekerou takmer šesť miliárd eur. Príjmy štátu majú byť takmer 28 miliárd no výdavky vlády až 33 a pol miliardy eur. Náš verejný dlh narastie na vyše 80 miliárd eur. Každý občan Slovenska vrátane novorodencov teda dlží cez 15 tisíc eur.Čo tieto čísla znamenajú pre naše peňaženky? Čo znamenajú pre naše hospodárstvo a ekonomiku, pre naše podniky? A čo vypovedajú o manažovaní našich verejných financií vládou? Prečo viac nepomohli už tri konsolidačné balíčky, naplánované za viac ako sedem miliárd eur a prečo si musíme aj ďalej uťahovať opasky? Čo nás teraz čaká, ak bude musieť vláda na budúci rok pripraviť aj štvrtú konsolidáciu a opäť za miliardy? A čo ak ju nepripraví? A čo znamená únava s konsolidácie? Môže nás zastihnúť?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóthom.

Gospodarska zbornica oceno Mednarodnega denarnega sklada, ki je Sloveniji znižal napoved gospodarske rasti, ocenjuje kot spodbudno. Kot pravi prvi mož GZS-ja Bojan Ivanc je sklad v nasprotju s preostalimi institucijami napoved za letos ohranil nad enim odstotkom. Za prihodnje leto nam sklad napoveduje gospodarsko okrevanje in 2,3-odstotno gospodarsko rast. Drugi poudarki oddaje: - Obrambni ministri članic zveze Nato in Unije bodo danes ločeno razpravljali o krepitvi obrambe. Nemčija, največje evropsko gospodarstvo, vojaško industrijo že postavlja v ospredje. Podjetje Rheinmetall proizvodnjo avtomobilskih delov preusmerja v orožarski posel. - Delo slepim in slabovidnim prinaša več kot le finančno varnost, ob dnevu bele palice poudarja stroka. - Društvo slovenskih skladateljev je 80-letnico delovanja zaznamovalo s koncertom v Slovenski filharmoniji in podelitvijo Lipovškovih nagrad. Prejela sta jo Slovenska filharmonija in Simfonični orkester RTV Slovenija.

Po troch konsolidačných vlnách sme tam, kde sme boli. Rozpočet je nerealistický a čaká nás ďalšie viac miliardové uťahovanie opaskov, hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Kam zmizli všetky tie skonsolidované miliardy, v čom všetkom si žijeme na privysokej nohe a prečo je hrozba bankrotu Slovenska čoraz reálnejšia? Opäť vyššie odvody a zasa vyššie dane. Vláda pre nás prichystala ďalší konsolidačný balíček, tentoraz za takmer 3 miliardy. Ide už o tretie kolo uťahovania opaskov, problém však je, že ani po ňom rozpočtový deficit zásadne neklesne a vláda svoj cieľ ako ozdraviť verejné financie zjavne nenaplní. Svedčí o tom aj vládou schválený štátny rozpočet, v ktorom Ficov kabinet akosi prestal vnímať surovú realitu tvrdých čísiel. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vládny rozpočet nerealistický.My si žijeme extrémne nad pomery. Tento štát každoročne minie o 6 až 8 miliárd viac, než zarobí, hovorí ekonóm Martin Šuster. Z nahromadených dlhov pritom už nevyrastieme iba šliapajúcou ekonomikou, tak komu ešte v tejto krajine brať - a dá sa to vôbec, keď naše daňovo-odvodové zaťaženie atakuje európske rekordy? Pomohlo by zdanenie miliardárov či nehnuteľnosti? Prečo vláda dusí ekonomický rast a ako to, že štát nedokáže šetriť sám na sebe? No a napokon, kam zmizli všetky tie vládou skonsolidované miliardy z našich daní, odvodov či poplatkov? Zvaliť potrebu konsolidácie výlučne na roky 2020 - 2023 je nepravdivé, k zlému stavu verejných financií prispeli prakticky všetky vlády a najväčšie zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií bolo v čase 2015 - 2019, pripomína Martin Šuster.V čom všetkom si tu - od penzií až po sociálne dávky, žijeme na privysokej nohe no a stáva sa tým hrozba štátneho bankrotu už príliš blízka a aj reálna?Ráno Nahlas a ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Všetci sa hrnú vpred a všade vonia minulosť,“ touto myšlienkou americkej poetky, esejistky a laureátky Nobelovej ceny za literatúru Luise Glückovej sa začína nová kniha oceňovanej slovenskej spisovateľky Aleny Sabuchovej, Volajte ma Mandy. Volajte ma Mandy je román o 20. storočí v súradniciach Československa, Slovenska a Európy. Román v ktorom sú neraz ťaživé dejiny uplynulého storočia prítomné v hudbe, vo vôni a v pre autorku typických magicko-realistických obrazoch. Ústrednou postavou je žena, ktorá je v mnohom odlišná od klasických rozprávačov dejín. A aj o tom bude reč v aktuálnej epizóde podcastu Dejiny. Ako vyzerajú dejiny 20. storočia z pohľadu mladého dievčaťa z malého mesta? A ako z pohľadu seniorov, ktorí prežili viaceré zmeny režimov? Ako sa píše román o 20. storočí? A prečo má význam, aby o dejinách písali aj nehistorici? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Alenou Sabuchovou, oceňovanou spisovateľkou a scenáristkou. Alena Sabuchová je autorkou zbierky poviedok Zadné izby, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska, románu Šeptuchy, s ktorým získala cenu Anasoft litera. Alena Sabuchová taktiež dlhodobo spolupracovala ako scenáristka na populárnom seriáli Dunaj. Táto epizóda Dejín vznikla aj vďaka podpore filmovej producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá stojí za oceňovanými a divácky obľúbenými filmami Vlny, Známi neznámi či Čiara. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Minister Kamenický predstavil svoj ďalší rozpočet uťahovania opaskov. Deficit by chcel znížiť k štyrom percentám a v rozpočte má aj 350-miliónovú rezervu, cez 500 miliónov majú šetriť ministerstvá. Vláda ešte musí domyslieť, ako zaplatí sľubovanú energopomoc. Za eurofondy to totiž nepôjde. Opozícia návrh rozpočtu ostro kritizuje. Vidia ho ako rozpočet bankrotu Slovenska, rozpočet chudoby a recesie či ako finančnú katastrofu. Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí že konsolidácia zničí samosprávy.Čo na rozpočet a konsolidáciu hovorí opozícia a ako by to robila sama? Ako dopadne na naše peňaženky a naše mestá a obce? Ako vláda zaplatí energopomoc a prečo Národná banka konsolidácii neverí? A prečo nás po troch konsolidáciách za sedem miliárd eur čaká na budúci rok ďalšia?Minister financií ani predstavitelia Hlasu pozvánku nevyužili. Braňo Závodský sa rozprával s poslancami výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a poslancami parlamentu Júliusom Jakabom za Hnutie Slovensko, Mariánom Viskupičom z SaS šéfom Združenia miest a obcí Slovenska Jozefom Božikom.

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Andrej Babiš oslavuje, proruskí českí komunisti asi smútia a všetci čakajú, kto s kým a ako to nakoniec vyskladá. České víkendové voľby priniesli niekoľko prekvapení, niekoľko poučení a niekoľko otáznikov.Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno na ne pýta šéfredaktora českého denníka Právo Petra Šabatu.Zdroj zvukov: CT24Odporúčanie:Aj keď sme sa dnes rozprávali o Česku, ak chcete vedieť, kde sa nachádzame ako Slovensko, odporúčam knihu Čierna skrinka Slovenska. Jej editor Pavel Sibyla poskladal zbierku esejí, v ktorých nechal múdrych ľudí uvažovať o našej krajine: o politike, zdravotníctve, ekonomike, ale aj o tom, kam sa Slovensko uberá.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠

Víťazom českých volieb je jednoznačne Andrej Babiš a jeho hnutie ANO. Babiša krúžkovalo najviac voličov a v novej snemovni získa 80 poslaneckých mandátov. Na jednofarebnú vládu, ako to chcel Babiš, to ale nestačí. ANO bude o budúcej vláde rokovať s ďalšími stranami. Najbližšie sú mu nacionalisti z SPD a strana Motoristi. Premiér Fiala s koalíciou Spolu, Starostami a Pirátmi putuje takmer určite do opozície.Koho si teda Andrej Babiš vyberie? Čo budú za svoju podporu žiadať Motoristi a Okamurovo extrémistické SPD, ktoré razí vystúpenie Česka z EÚ a NATO? Aké bude Česko so staronovým premiérom a aké budú jeho vzťahy z Európskou úniou? Obnoví Babiš nadštandardné vzťahy so Slovenskom? Spojí sa s Orbánom a Ficom?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým veľvyslancom Slovenska v Maďarsku aj v Českej Republike Petrom Weissom a s českým politológom Jiřím Pehem.

Umožní zmena ústavy nerešpektovať európske pravidlá? Išlo o ideológiu, alebo o skrytý biznis? Je ešte Slovensko súčasťou slobodného sveta? Kto reálne stojí proti dnešným únoscom štátu? Čo je teraz nevyhnutné pre obnovu európskeho Slovenska? Hosť: Roman Kvasnica, advokát, spolumajiteľ .týždňa

Lisica obdolži zajčka, da je polizal med … Pripoveduje: Boris Juh. Slovenska ljudska pravljica. Posneto v studiih Radiotelevizije Ljubljana 1974.

Rovnou 90-tkou hlasou, najtesnejšou možnou ústavnou väčšinou, prijal parlament ústavný zákon. Do ústavy zakotvil dve pohlavia a suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Smer oslavuje a opozícia je rozhádaná. Občianskej organizácie spustili petíciu a varujú, že novela negatívne zasiahne do životov ľudí a oslabí demokraciu na Slovensku.Bolo to naozaj nutné? Prečo sa odborníci a ústavný právnici obávajú že sa pre novelu Slovensko dostane do konfliktu s našimi medzinárodnými záväzkami? Mohlo by to viesť až k nášmu vystúpeniu z EÚ? Ako si s novelou poradí Ústavný súd a aké dopady bude mať ústava na životy ľudí, adopcie detí, či postavenie transrodových ľudí? Vniká kategória občanov druhej kategórie? Nepoučili sme sa s histórie?Braňo Závodský sa rozprával s ústavným právnikom, vedúcim katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Mariánom Gibom.

Slovenská futbalová Niké liga má za sebou 9. kolo, ktoré poriadne premiešalo hornou časťou tabuľky. Na prvé miesto sa po novom vyšvihol majstrovský ŠK Slovan Bratislava, ktorý si triumf nad Trenčínom zabezpečil aj zásluhou dvoch presných zásahov Nina Marcelliho.Prvá tretina sezóny tak začína dostávať jasnejšie kontúry - Slovan sa opäť tlačí na špicu, konkurencia sa snaží držať krok a Košice zatiaľ balansujú na hrane. Klub, ktorý sa pred sezónou netajil ambíciami na hornú polovicu, sa zatiaľ trápi a fanúšikovia na východe Slovenska nemajú dôvod na spokojnosť.O dianí v 9. kole slovenskej najvyššej súťaže sa v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk podebatoval moderátor Marián Lontoš so svojím hosťom, futbalovým expertom a analytikom, Petrom Ďurišom.

Dáša Cingálková je odborníčkou na vytváranie bezpečného rešpektujúceho prostredia pre deti. Aktuálne sa tejto téme venuje v Rade mládeže Slovenska, kde podporuje mládežnícké organizácie pri tvorbe štandardov. Pre nás rodičov a deti zas vydáva krásne knižky o rešpekte a inklúzii vo svojom vydavateľstve Excalibook.Rozprávali sme sa s ňou o tom, čo si všímať, keď vyberáme krúžky pre naše deti. Ako komunikovať s vedúcimi krúžkov a trénermi a aj ako riešiť situácie, keď sa na krúžku deje niečo, čo nie je v poriadku. Dotkli sme sa aj tém telesných hraníc, objímania detí a vytvárania digitálnej stopy. Dáška nám prináša pohľad z bežnej reality krúžkov na Slovensku a obohacuje ho dobrou praxou zo zahraničia.

Jaké praktické dopady bude mít změna slovenské ústavy, kterou v pátek schválil tamní parlament? Jak velká část obyvatel Slovenska podporuje uzákonění dvou pohlaví nebo svrchovanost Slovenska ve věcech národní identity? Jak se podařilo Robertu Ficovi přesvědčit část opozice, aby spornou novelu podpořila? A jak páteční hlasování naruší vztahy mezi opozičními stranami na Slovensku? Tomáš Pancíř se ptal Michala Vašečky, sociologa z Bratislava Policy Institutu.

Jaké praktické dopady bude mít změna slovenské ústavy, kterou v pátek schválil tamní parlament? Jak velká část obyvatel Slovenska podporuje uzákonění dvou pohlaví nebo svrchovanost Slovenska ve věcech národní identity? Jak se podařilo Robertu Ficovi přesvědčit část opozice, aby spornou novelu podpořila? A jak páteční hlasování naruší vztahy mezi opozičními stranami na Slovensku? Tomáš Pancíř se ptal Michala Vašečky, sociologa z Bratislava Policy Institutu.

Jaké praktické dopady bude mít změna slovenské ústavy, kterou v pátek schválil tamní parlament? Jak velká část obyvatel Slovenska podporuje uzákonění dvou pohlaví nebo svrchovanost Slovenska ve věcech národní identity? Jak se podařilo Robertu Ficovi přesvědčit část opozice, aby spornou novelu podpořila? A jak páteční hlasování naruší vztahy mezi opozičními stranami na Slovensku? Tomáš Pancíř se ptal Michala Vašečky, sociologa z Bratislava Policy Institutu.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Bienále ilustrácií Bratislava bude tento rok bez špičkových ilustrátorov z Česka a Slovenska. Slovenskí vizuálni umelci žiadajú stiahnutie svojich diel z aktuálnej výstavy v SNG. O tom, ako to vyzerá na bojisku vojny, ktorú vedie Ministerstvo kultúry s umeleckou obcou, sa s kultúrnou redaktorkou Denníka N, Janou Močkovou, rozprával Braňo Bezák.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Vládna konsolidácia je v parlamente vybavená. Národná banka Slovenska jej ale neverí a hovorí o prepadoch, nezamestnanosti či nulovým rastom našich platov. Adresnú energopomoc má dostať 90 % domácností. Vláda si ju napísala do konsolidácie a dotácie na ruský plyn pre domácnosti chce zaplatiť z eurofondov. Európska únia sa chce ale do dvoch rokov zbaviť ruského plynu a ropy a Slovensko na to vyzýva aj americký prezident.Je to skutočná adresná energopomoc? Má vôbec vláda dotovať ceny energií? A prečo strana Demokrati hovorí že nám SPP predáva drahší plyn ako v Česku a že je to vraj veľká plynová lúpež? A prečo demokrati varujú, že sa na nás aj pre vládnu konsolidáciu rúti vlna nezamestnanosti? A čo chcú dokázať vyhláseniami o generálnom štrajku?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým ministrom hospodárstva a členom predsedníctva strany Demokrati Karlom Hirmanom.

Veľké finále príbehu o prípade prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V ľudovom prostredí o jeho vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.Scenár: Júlia OreskáNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýPodcast produkcia: Simona Mičová

Jeden neoverený e-mail, nepozornosť zamestnanca či zle nastavené cloudové služby môžu firmu stáť milióny. O tom, ako sa bezpečnostné riešenia prispôsobujú rôznym segmentom, akú úlohu v tom hrá distribútor a prečo je koncept „zero trust“ novým štandardom, hovorí Róbert Trunkvalter, generálny manažér spoločnosti Exclusive Networks Slovakia. „Dáta sú dnes to najcennejšie, čo firmy majú,“ hovorí R. Trunkvalter. Upozorňuje na to, že kybernetická bezpečnosť nie je univerzálnym riešením. Každé odvetvie, od výrobných podnikov cez štátne inštitúcie až po bankový sektor, má úplne iné nároky. Práve preto sa pri návrhu bezpečnostných riešení kladie dôraz na to, kde sú dáta uložené, kto k nim má prístup a či môžu opustiť územie Slovenska. Okrem samotnej technológie hrá kľúčovú úlohu aj edukácia. Exclusive Networks je zároveň certifikovaným školiacim centrom a ponúka školenia pre partnerov aj koncových zákazníkov – od predajcov až po IT technikov. „Umelá inteligencia je ako oheň – dobrý sluha, ale zlý pán,“ upozorňuje R. Trunkvalter. Vďaka AI je dnes možné v milisekundách vyhodnotiť, či napríklad IT administrátor, ktorý má nahlásenú dovolenku, sa podozrivo prihlásil do systému, alebo či e-mail prišiel účtovníčke skutočne od reálneho obchodného partnera. Viac si vypočujete v podcaste.

Ak chce štát zvyšovať svoje príjmy cez opatrenia v daniach, najprv by sa mal zamerať na lepšie vymáhanie daní a kontrolu, hovorí auditorka a daňová poradkyňa Renáta Bláhová zo spoločnosti BMB Partners. V rokoch 2021 - 2024 pôsobila ako predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Výber daní nezlepšíte daňovou amnestiou, ani hrozbami a znížením odpočtu DPH na firemné autá. Riešením je komplex opatrení, ktoré treba robiť dlhodobo,“ upozorňuje Blahová a dodáva, že na Slovensku klesá počet daňových kontrol aj dorubenej dane. Zatiaľ čo v roku 2019 vykonali daniari zhruba 10-tisíc kontrol, v roku 2024 to bolo už len približne 7-tisíc. Aj nález z týchto kontrol bol v minulom roku o viac ako polovicu nižší v porovnaní s obdobím pred šiestimi rokmi. Klesol aj objem dorubenej dane z približne 250-tisíc eur v roku 2019 na zhruba 170 miliónov minulý rok. „Netvrdím, že štát sa má nejako šialene sústreďovať na doruby. Ale toto nesvedčí o veľmi efektívnom výbere daní,“ hovorí daňová poradkyňa. Vysvetľuje, že problémom je nielen nízky počet kontrol, ale aj fakt, že väčšina sa sústreďuje len na DPH a daň z príjmov tvorí len malú časť pracovnej vyťaženosti kontrolórov. „Na finančnej správe nastali dramatické zmeny. Odrazilo sa to aj na kontrolách a daniari nemajú kapacity. Lepší výber daní môže štát dosiahnuť hlavne trpezlivou mravenčou prácou, ktorá tu chýba,“ dodáva Bláhová. Kritizuje aj pasivitu štátu vo vzťahu ku schránkovým offshore firmám, cez ktoré si stále vedia skutočne bohatí ľudia agresívne znižovať svoje daňové zaťaženie: „To sú milióny eur, ktoré odtekajú ktoviekam a znižujú daňové príjmy Slovenska. Ale nevidela som, že by to niekto kontroloval.“ Namiesto zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov by sa vláda podľa Bláhovej mohla pozrieť napríklad na možnosti zaviesť špeciálnu daň pre ultra bohatých milionárov. Upozorňuje, že majú majetok rozložený v rôznych daňových rajoch a jeho hodnota stále narastá. Progresívna daň z príjmu sa ich nedotkne a vláda neplánuje zvýšiť ani majetkové dane. „Sociálno-demokratické vlády rôznych krajín diskutujú na úrovni EÚ o zavedení špeciálnej dane pre ultra bohatých ľudí. Tam sa bavíme o majetku nad sto miliónov eur, na ktorý by bola uvalená táto extra daň. Nie je jednoduché to urobiť, ale ak je vôľa a expertíza, tak sa to dá. Na Slovensku nevidím vôľu ísť touto cestou, hoci máme sociálno-demokratickú vládu,“ hovorí poradkyňa Renáta Bláhová. Vysvetľuje aj to, ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá používané na súkromné účely a prečo je platenie daní z príjmu na Slovensku v podstate dobrovoľné, čo je svetový unikát. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:47 Ako zlepšiť výber daní na Slovensku 06:09 Ako klesá počet daňových kontrol 08:09 Ako stúpa počet schránkových firiem na Cypre 10:18 Aké dane platia slovenskí miliardári 14:07 Ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá 20:16 Jazda šéfa SIS Pavla Gašpara na firemnom aute 27:56 Ako bude fungovať daňová amnestia See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spolu s Martinom Mlýnekom sme sa pozreli na tretiu fázu údajnej konsolidácie verejných financií v podaní štvrtej vlády Roberta Fica. Minister, ktorý si za bonmoty pri jej predstavení už vyslúžil prezývku Lacko Lekvár, prská na všetky strany a obviňuje všetkých naokolo, že môžu za to, že on, chudák, musí konsolidovať. Čo teda presne obsahuje tretia fáza „konsolidácie“ a aké bude mať dopady na slovenských podnikateľov, živnostníkov a zamestnancov? V druhej časti podcastu sa venujeme dokumentu Progresívneho Slovenska s názvom Veľký tresk. Je to naozaj Big Bang, ktorý zachráni Slovensko pred ekonomickým kolapsom?

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  Partner tohoto podcastu je

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

V najnovšej epizóde hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk sa za mikrofónom stretli Marek Marušiak, Rastislav Konečný a ich špeciálny hosť - jedna z najvýraznejších postáv slovenského hokejového komentátorstva Pavol Gašpar.Ako sa dostal charizmatický hlas z časopisu Vrútočan k športovému komentovaniu? Čím si prešiel na svojej ceste od mladého eléva až po ikonického komentátora RTVS? A aké sú jeho najintenzívnejšie spomienky z bronzových medailí Slovenska na MS v hokeji 2003 či ZOH 2022?Pavol Gašpar v rozhovore odhalil zákulisné momenty svojej kariéry, ktorá sa začala v roku 2003 komentovaním extraligových zápasov vo Zvolene. Zaspomínal si na nezabudnuteľné zážitky z olympiády vo Vancouveri 2010, kde sa Slovensko takmer postaralo o senzáciu v semifinále proti domácej Kanade.„Kanada doma a bála sa o výsledok, to je niečo, čo... Neviem si to teraz predstaviť,” spomína Pavol Gašpar na jeden z najemotívnejších momentov svojej kariéry.V odľahčenom tóne prezradil aj trápne chvíle za mikrofónom, vrátane toho, ako sa po MS v hokeji 2002 dostalo do živého vysielania niečo, čo tam určite nemalo byť.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk ponúka fascinujúci pohľad do zákulisia športového komentátorstva, zmien, ktorými si táto profesia prešla v digitálnej ére a očakávaní pred blížiacou sa zimnou olympiádou v Miláne a Cortine d'Ampezzo.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Avgusta smo bili priča raciji na antifašističnem taboru na Peršmanovi domačiji, ki velja za simbol narodnoosvobodilnega boja na avstrijskem Koroškem. To seveda ni edini primer pritiska na slovensko manjšino, a je dejanje, ki spominja na temne čase, v katerih so bili koroški Slovenci tarče raznarodovalnih teženj. Slovenska manjšina na avstrijskem Koroškem ima namreč dolgo zgodovino boja za lastni obstoj, ki sega najmanj do začetka 19. stoletja, ko je na tem območju živelo več kot 130 tisoč Slovencev. Večinska kultura v deželi Koroški je bila nemška, pripadniki nemške etnične skupnosti pa so manjšino razumeli kot nevarnost, kar je prispevalo k porastu sovražnosti. Položaj slovenske manjšine na avstrijskem Koroškem so nam predstavili dr. Božo Repe z Oddelka za zgodovino na Filozofski fakulteti Univerze v Ljubljani, dr. Teodor Domej, slovenski zgodovinar na avstrijskem Koroškem, in dr. Marjan Linasi, muzejski svetnik v Koroškem pokrajinskem muzeju. Zaradi teh pritiskov in ekonomske ter politične nemoči so se koroški Slovenci znašli v zelo kritičnem položaju. Dogodki, kot so na primer koroški plebiscit, priključitev Avstrije k Nemčiji in porast nacizma, so skupnost močno prizadeli. Tudi sistem, ki ni spoštoval pravic manjšin ali je celo aktivno spodbujal asimilacijo slovenskega prebivalstva, je prispeval k hudemu krčenju skupnosti. Kompleksno dogajanje so nam pomagali bolje razumeti gosti tokratnih Sledi časa: dr. Božo Repe z Oddelka za zgodovino na Filozofski fakulteti v Ljubljani, dr. Teodor Domej, slovenski zgodovinar na avstrijskem Koroškem, in dr. Marjan Linasi, muzejski svetnik v Koroškem pokrajinskem muzeju. Foto: nemški propagandni plakat ob plebiscitu, vir:Wikipedia

Konsolidácia sa podľa odborníkov najviac dotkne živnostníkov. Budú rušiť živnosti, prechádzať na eseročky, alebo presunú podnikanie za hranice Slovenska? V podcaste sa dozviete: Ako zaťažia, a nielen živnostníkov, vyššie zdravotné odvody? Ako na tom štát ušetrí? Čo spôsobí zmena vymeriavacieho základu?  Ako sa zmení celkové odvodové zaťaženie pre živnostníka s ročnými tržbami 12, 15 a 30-tisíc eur? V príjmových pásmach budú živnostníci zasiahnutí najviac? Naozaj povedú vyššie odvody k vyšším dôchodkom? Je táto argumentácia štátu reálna?  Ako by mal štát namiesto zvyšovania minimálnych odvodov podporiť dlhodobé investovanie a sporenie na dôchodok?  Prečo je zrušenie takzvaných "prázdnin" pre začínajúcich živnostníkov považované za najväčší "KO úder"? Komu môže dať zmysel prechod na s.r.o.? Má zmysel prejsť so živnosťou do zahraničia? Na čo by sa mali živnostníci zamerať najviac, aby dopad konsolidácie pocítili čo najmenej? Tému konsolidácia a živnosť rozoberáme s Mariánom Búlikom z OVB Allfinanz Slovensko.

Budeme stupňovať verejný tlak ďalšími protestami, 17. november ako symbolický kľúčový dátum v našich dejinách je podľa mňa ten moment, keď musíme ukázať silu, uviedol šéf Progresívneho Slovenska a poslanec Michal Šimečka v relácii Ide o pravdu. O tom, akou formou to budeme robiť, budeme mať ďalej diskusiu nielen s politickými stranami, ale aj s ďalšími aktérmi, vyhlásil.

Kotlár žiada, vyhráža sa, a hlavne tára. Najväčšia plynová krádež v dejinách Slovenska.

V Španiji se začenja filmski festival v San Sebastianu, kjer je v glavnem tekmovalnem programu tudi film slovenskega režiserja, ki ustvarja na Češkem, Olma Omerzuja. Predstavljamo tudi serijo VOS Franceta Štiglica iz leta 1965, ki je bila preteklo sredo prikazana v Slovenski kinoteki in napovedujemo Festival migrantskega filma, ki se začenja v ponedeljek, ocenjujemo pa tudi filma Poletne počitnice Petre Seliškar in Fiume o morte! Igorja Bezinovića.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Štvrtá vláda Roberta Fica otočila zahraničnopolitický kurz Slovenska. Premiér hovorí o suverénnej zahraničnej politike orientovanej na všetky štyri svetové strany. Čo Slovensku premiérova nová zahraničná politika priniesla? Prečo naši exministri zahraničných vecí a diplomati hovoria, že nás to izoluje a ničí vzťahy s našimi spojencami?Minister zahraničných vecí protestuje proti účasti českého vicepremiéra na opozičnom proteste a Európski socialisti sa vraj definitívne chystajú vylúčiť Smer zo svojich radov. Rusi medzitým stále zabíjajú na Ukrajine civilistov, vrátane detí, desaťtisíce ich uniesli do Ruska a najnovšie sa ruské drony už objavili aj nad Poľskom či Rumunskom.Prečo si teda náš premiér stále podáva ruku s ruským prezidentom a Slovensko sa odmieta zbaviť ruského plynu a ropy aj keď nás už na to vyzýva aj americký prezident Trump? A ako dopadli rokovania premiéra s Ukrajinským prezidentom? V ako stave je spolupráca vo V4?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí a podpredsedom strany Smer – SD Jurajom Blanárom.

Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v okolí Zvolena, Detvy a Slatiny údajne odohrala séria záhadných úmrtí a vrážd, ktoré neboli nikdy úplne objasnené. Išlo najmä o prípady, kedy boli nájdené zmárnené mladé sedliačky, často v lesoch medzi Zvolenom a Vígľašom. Niektorí lokálni historici a folkloristi tvrdia, že za vraždami mohol stáť osamelý zbojník, dezertér alebo psychicky narušený jedinec, ktorý sa práve v tých časoch pohyboval po zrúcaninách Pustého hradu. V skutočnosti ide o prípad prvého zdokumentovaného sériového vraha z územia dnešného Slovenska. V ľudovom prostredí o tomto vyčíňaní vznikla povesť o Čiernom jazdcovi. Hovorí sa, že dodnes blúdi krajom a trestá každého, kto je sám alebo má hriešnu minulosť.Scenár: Júlia OreskáNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýPodcast produkcia: Simona Mičová

Killer pack, teda zabijácky balíček, tak označil aktuálne kolo vládneho ozdravovania verejných financií poslanec SaS Marián Viskupič. Podľa neho ide o znôšku zlých a škodlivých opatrení, ktoré udusia ekonomiku a povedú k ožobráčeniu celých segmentov obyvateľstva. Keď pôjdeme tam, kam nás vedie táto vláda, čaká nás grécka cesta, tvrdí Viskupič.Zvýšenie zdravotných odvodov, nárast sociálnych odvodov pre živnostníkov, nárast progresivity zdanenia práce, ale aj škrty v oblasti sociálnej podpory či zrušenie niektorých štátnych sviatkov - vo finále tak budeme chodiť do práce viac no za menej na výplatných páskach.Tak vyzerá už tretie kolo vládnej konsolidácie v ktorom štát plánuje získať takmer 3 miliardy potrebné na ozdravenie verejných financií. Na potrebe konsolidácie sa síce zhoduje prakticky celá politická scéna, vládny spôsob však opozícia - ako i mnohí analytici - ostro kritizujú. Na jednej strane totiž vláda občanom uťahuje opasky, na strane druhej ona sama míňa - ako sa na Slovensku kedysi zvyklo hovoriť "ako po nebohom", No a najmä: Nie je vidieť prakticky žiadne výsledky. Konsolidujeme a konsolidujeme, ale cieľ v podobe nižších deficitov prakticky vôbec vidieť nie je. No a to povestné vládne šetrenie? Číselne a vecne nešpecifikované a preto hmlisté a tajomné ako povestná Columbova žena.Tak, ako sa im rozsypali predchádzajúce konsolidácie - keď šetrenie z hľadiska výšky deficitu nebolo žiadne a to, čo sa ľudia skladali sa prosto roztopilo vo vládnych výdavkoch - toto isté sa im stane aj teraz. Bude ešte horšie, hovorí pre aktuality poslanec SaS Marián Viskupič.. Čo nás teda v tomto kole konsolidácie reálne čaká a podarí sa vláde ustáť kamenického balíček alebo si ho poslanci v procese parlamentného lobingu rozoberú do podoby, ktorú nespozná ani sám autor? Kde sú najväčšie slabiny takejto konsolidácie a má opozícia dnes na stole reálnu a zmysluplnú alternatívu? No a napokon, ukonsolidujeme sa takýmto spôsobom nebodaj až k finančnej smrti alebo nás reálne čaká grécka cesta a teda drastická redukčná kúra pre všetkých? Prestalo byť slovo štátny bankrot Slovenska už tabu a stáva sa reálnou hrozbou? Už americký prezident Reagan hovoril, že problém socializmu je, že mu raz dôjdu peniaze iných no a Ficova vláda sa k tomuto populizmu nezadržateľne blíži. A áno, my po voľbách (ak budeme mať moc) budeme musieť ľuďom hovoriť aj ťažké a zlé veci. Základným pilierom musí byť rast ekonomiky spojené so šetrením. Sociálne štandardy, ktoré sú dnes nastavené sú neudržateľné, to je fakt. Vlaky zadarmo, obedy zadarmo, to sú veci, ktoré si dnes Slovensko dovoliť nemôže. My sa opäť musíme dostať na zmysluplnú ekonomickú realitu. Jediná cesta ako poraziť aktuálnu vládu je prísť s nejakou spoločnou a uveriteľnou alternatívou. S tým ako opozícia musíme prísť a som presvedčený, že aj prídeme, hovorí poslanec Viskupič.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Killer pack, teda zabijácky balíček, tak označil aktuálne kolo vládneho ozdravovania verejných financií poslanec SaS Marián Viskupič. Podľa neho ide o znôšku zlých a škodlivých opatrení, ktoré udusia ekonomiku a povedú k ožobráčeniu celých segmentov obyvateľstva. Keď pôjdeme tam, kam nás vedie táto vláda, čaká nás grécka cesta, tvrdí Viskupič.Zvýšenie zdravotných odvodov, nárast sociálnych odvodov pre živnostníkov, nárast progresivity zdanenia práce, ale aj škrty v oblasti sociálnej podpory či zrušenie niektorých štátnych sviatkov - vo finále tak budeme chodiť do práce viac no za menej na výplatných páskach.Tak vyzerá už tretie kolo vládnej konsolidácie v ktorom štát plánuje získať takmer 3 miliardy potrebné na ozdravenie verejných financií. Na potrebe konsolidácie sa síce zhoduje prakticky celá politická scéna, vládny spôsob však opozícia - ako i mnohí analytici - ostro kritizujú. Na jednej strane totiž vláda občanom uťahuje opasky, na strane druhej ona sama míňa - ako sa na Slovensku kedysi zvyklo hovoriť "ako po nebohom", No a najmä: Nie je vidieť prakticky žiadne výsledky. Konsolidujeme a konsolidujeme, ale cieľ v podobe nižších deficitov prakticky vôbec vidieť nie je. No a to povestné vládne šetrenie? Číselne a vecne nešpecifikované a preto hmlisté a tajomné ako povestná Columbova žena.Tak, ako sa im rozsypali predchádzajúce konsolidácie - keď šetrenie z hľadiska výšky deficitu nebolo žiadne a to, čo sa ľudia skladali sa prosto roztopilo vo vládnych výdavkoch - toto isté sa im stane aj teraz. Bude ešte horšie, hovorí pre aktuality poslanec SaS Marián Viskupič.. Čo nás teda v tomto kole konsolidácie reálne čaká a podarí sa vláde ustáť kamenického balíček alebo si ho poslanci v procese parlamentného lobingu rozoberú do podoby, ktorú nespozná ani sám autor? Kde sú najväčšie slabiny takejto konsolidácie a má opozícia dnes na stole reálnu a zmysluplnú alternatívu? No a napokon, ukonsolidujeme sa takýmto spôsobom nebodaj až k finančnej smrti alebo nás reálne čaká grécka cesta a teda drastická redukčná kúra pre všetkých? Prestalo byť slovo štátny bankrot Slovenska už tabu a stáva sa reálnou hrozbou? Už americký prezident Reagan hovoril, že problém socializmu je, že mu raz dôjdu peniaze iných no a Ficova vláda sa k tomuto populizmu nezadržateľne blíži. A áno, my po voľbách (ak budeme mať moc) budeme musieť ľuďom hovoriť aj ťažké a zlé veci. Základným pilierom musí byť rast ekonomiky spojené so šetrením. Sociálne štandardy, ktoré sú dnes nastavené sú neudržateľné, to je fakt. Vlaky zadarmo, obedy zadarmo, to sú veci, ktoré si dnes Slovensko dovoliť nemôže. My sa opäť musíme dostať na zmysluplnú ekonomickú realitu. Jediná cesta ako poraziť aktuálnu vládu je prísť s nejakou spoločnou a uveriteľnou alternatívou. S tým ako opozícia musíme prísť a som presvedčený, že aj prídeme, hovorí poslanec Viskupič.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Na Slovensku se v úterý konaly protivládní protesty, které svolala nejsilnější opoziční strana Progresivní Slovensko. V Bratislavě se podle organizátorů sešlo kolem osmnácti tisíc lidí, další tisíce protestujících byly v jiných městech napříč sousední zemí. Důvodem byl návrh nového konsolidačního balíčku, který má dopadnout hlavně na živnostníky a zaměstnance. Kritice však vláda Roberta Fica čelí z více stran. Kvůli sblížení Slovenska s Ruskem i Čínou, ale také kvůli tlaku na instituce a omezování svobody médií, bude jeho Smer vyhozen ze Strany evropských socialistů, která chce v říjnu definitivně ukončit členství nejsilnější slovenské vládní strany. Jak ve Výtahu Respektu upozorňuje Magdaléna Fajtová, pro Slovensko oslabení v Evropském parlamentu není dobrou zprávou. Co ale vyhazov znamená pro Smer? Proč se kvůli slovenské vládě přeli europoslanci a europoslankyně na plenárním zasedání ve Štrasburku? A hrozí sousední zemi nějaký postih ze strany EU?

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

„Fico se chová jako nejméně suverénní premiér v moderních dějinách Slovenska. To, jak se podřizuje Vladimiru Putinovi, je bezprecedentní. Je to na hraně vlastizrady,“ říká šéfredaktor slovenského Denníku N Matúš Kostolný. Sám Fico přitom ve svých vystoupeních často používá pojem suverenita. „Jaká suverenita? To je lokajství. Podřízenost. Předklon,“ tvrdí Kostolný. Bývalá zpravodajka Českého rozhlasu v Bratislavě Pavlína Nečásková by ještě před pěti lety označila Slovensko za zemi v ohrožení. „Dnes říkám, že už je v průšvihu,“ poznamenala ve Studiu N live natáčeném na Letní žurnalistické škole v Havlíčkově Brodě. Za největší riziko Kostolný považuje, že se Ficovi podaří Slovensko civilizačně vytlačit z Evropy. „Donekonečna opakuje, že je Rusko důležitý partner a měli bychom dělat politiku na všechny čtyři světové strany. Jenže jim to vždycky vychází tak, že jdou pouze na východ,“ podotýká. Slovenský premiér podle něj uvěřil, že ve společnosti jsou jen dva typy lidí: ti, kteří jsou s ním, a ti, kteří jsou proti němu. „On si myslí, že ti druzí ho chtějí zlikvidovat. Útočí na každého, kdo si dovolí říct, že dělá nebezpečné, zvrhlé a zvrácené věci. Součástí katastrofy je, že jsme si na to zvykli. Už mi nepřijde nic divného na tom, že na mě a mé kolegy Fico osobně útočí – přitom to není a nemělo by být normální,“ míní šéfredaktor Denníku N. „Nepříjemné je, že už se to přenáší do běžného dne. V posledních dvou letech se mi začalo stávat, že na mě někdo pokřikuje na ulici. To, že mi lidi píšou hnusné maily a odporné zprávy, se dá nějakým způsobem selektovat, zablokovat – dá se na to nějakým způsobem zvyknout. Teď někdo vylepil na ulici plakát, který útočí na Denník N, a lidi na mě pokřikují. Pro část společnosti se to stává normou,“ popisuje. K tomu, aby se země změnila, už podle novinářky Českého rozhlasu Pavlíny Nečáskové nestačí jen volby. „Celý systém je propojený, nemluvíme jen o politické scéně, ale i justici nebo policii. V tomto ohledu je Česká republika někde jinde, byť už je možná také v ohrožení,“ tvrdí. Ve vzduchu visí otázka, zda čeští politici po sněmovních volbách nenastoupí podobnou cestu, jakou zvolila Ficova vláda – například omezování nezávislosti veřejnoprávních médií. Řada stran a hnutí se například netají tím, že by rády zestátnily a sloučily Českou televizi a Český rozhlas. „Samozřejmě že se bojíme. Obáváme se toho. Ale co s tím? Je pravda, že mi slovenští kolegové často říkají: první, co pozorujte, je, jak se začne nová vláda chovat k veřejnoprávním médiím. To je první ukazatel toho, že se začínají dít věci,“ říká Nečásková. „Pořád zbývá naděje, že to nenastane. Doufáme, že budeme mít u veřejnosti zastání. Víc k tomu říct z pozice veřejnoprávní novinářky říct nemůžu.“ „Jestli věřím v lidstvo?“ zamýšlí se Kostolný. „To je otázka… Protože taková kolektivní psychóza a debilita, kterou lidstvo momentálně prochází, se jen tak nevidí.“ Podle Nečáskové prochází demokracie v celém západním světě zátěžovým testem. „Zatím ta čísla nevycházejí moc dobře, ale pořád se může změnit spousta věcí,“ doplňuje. V jaké fázi rozpadu demokratického státu se Slovensko ocitá? Bude Česko po volbách následovat podobný scénář? A co by mohlo v Evropské unii způsobit trio Fico–Orbán–Babiš? Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.  

Našim hosťom v relácii Zo zákulisia politiky bol Fero Joke, vlastným menom František Košarišťan. Aktuálne patrí medzi najvýraznejších komikov a satirikov na Slovensku a teší sa podpore státisícov fanúšikov na sociálnych sieťach.Do povedomia verejnosti sa dostal práve krátkymi videami, na ktorých paroduje známe typy postáv zo slovenského prostredia – od úradníčok až po politikov ako Martina Šimkovičová.Postupne sa však jeho tvorba posunula od čistej zábavy k reflexii spoločenských problémov, vrátane extrémizmu, zdravotníctva či práv LGBT+ komunity.Okrem online obsahu vystupuje aj v divadle, natáča rozhovory a pravidelne sa vyjadruje k aktuálnym témam verejného života. Jeho humor je ostrý, no zároveň prístupný. Hovorili sme spolu nielen o politike a súčasnej satire, ale aj o tom ako vníma súčasnú situáciu na Slovensku.#startitup #politika #ferojoke #zzp #šimkovičová

Aký dopad mal prvý konsolidačný balík na domácnosti a kde to pocítili najviac? Ako reagovali domácnosti na konsolidáciu? Kde najviac šetrili? Aká najčastejšie chyby robia ľudia, ak chcú upraviť, zreálniť, zlepšiť rozpočet domácnosti? Keď to, zhrnieme, ako si teda obyvatelia Slovenska podľa prieskumu, ktorý ste robili, poradili s prvou Akú emóciu vyvoláva v ľuďoch slovo konsolidácia? Ako zasiahne bežných ľudí nový konsolidačný balík v čom ho najviac pocítia? Ako premeniť nepriaznivú situáciu na príležitosť? Majú ľudia napríklad šancu investovať aj v čase rastúcich nákladov? V relácii Ide o peniaze odpovedá Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ spoločnosti Partners Investments.

Kvôli konsolidácii utrpí šport a kultúra v mestách, no hrozí aj prepúšťanie. Samosprávy budú musieť hľadať úspory, hoci im vlády dlhodobo siahajú na príjmy. Ako sa to prejaví v bežnom živote sme sa rozprávali so zástupcami miest a krajov.Prísľuby o stabilizácii príjmov krajov, miest a obcí, ktoré dali politici pred voľbami, zostanú zrejme len na papieri. Zásahmi do daňového systému sa postupne okresal hlavný zdroj príjmov miest a vyšších územných celkov.Ako sa konsolidácia na úrovni samospráv dotkne bežného života obyvateľov Slovenska vysvetľujú v podcaste Aktuality Nahlas predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik a predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič.Nahrával Vladimír Amrich

„Putin testuje NATO, jeho režim ohrozuje celú Európu“ či „Poľsko je najbližšie k ozbrojenému konfliktu od druhej svetovej vojny“. Titulky, ktoré zachytávali stredajší incident s ruskými dronmi na poľskom území. A teda na území NATO a Európskej únie. Stále nie je jasné, či išlo o náhodný incident, za ktorým bolo zlyhanie techniky, alebo o vedomú provokáciu zo strany Ruska.Pre samotné Poľsko a Alianciu však bude zásadné, ako tento prípad vyhodnotia – a či vôbec dokážu nájsť jednotnú odpoveď.Incident však naplno obnažil fakt, že mier je krehký aj za hranicami napadnutej Ukrajiny a ostrý konflikt nemusí zostať len v ich zovretí. Šéf OSN António Guterres hovorí dokonca o „reálnej hrozbe expanzie tohto ničivého konfliktu“.Čo to znamená pre budúcnosť európskej bezpečnosti? Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Musíme ďaleko viac investovať do našej vlastnej obrany v kľúčovom a vypätom regióne východného krídla NATO a Európskej únie. Pretože tam sa budú diať veci. My sa na ne musíme čo najviac zamerať a venovať im ďaleko väčšiu pozornosť a zdroje. A týka sa to nielen Poľska, ale aj vášho Slovenska a susedov na juh: Maďarska, Rumunska a Bulharska,“ tvrdí analytik Havlíček.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Agresívni ruskí okupanti útočili dvomi desiatkami dronov na Poľsko. Zobudili sme sa tak dnes do nového sveta? Možno až dvadsiatku dronov vyslali Ruskí agresori na Poľsko, nášho blízkeho spojenca, priateľa a najmä člena Európskej únie a NATO. Podľa všetkého nešlo o ďalší omyl ale cielený ruský útok. Jeden z dronov alebo jeho trosky zničili rodinný dom na východe Poľska.Môžeme sa vôbec dnes cítiť pre ruské a Putinove chúťky v bezpečí? Ako na to reaguje naša vláda, a náš premiér, ktorý si s úsmevom podáva ruku s Putinom a žiada pre neho akési bezpečnostné záruky? Aké vôbec máme možnosti sa brániť? Čo má robiť Slovensko a čo Európska únia a NATO? Je Slovensko v medzinárodnej izolácii a kto nás bude brániť, keď premiér reční o tom, že by nám svedčala neutralita?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom bývalý štátnym tajomníkom ministerstva obrany a ešte donedávna aj veľvyslancom Slovenska v Spojenom kráľovstve Róbertom Ondrejcsákom.

Ruské drony v noci z utorka na stredu zaútočili na Poľsko. Náš severný sused hovorí o bezprecedentnom akte agresie a poľská vláda spolu s prezidentom Karlom Nawrockim rozhodla o podaní návrhu na spustenie konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy.Ten umožňuje členským štátom Aliancie spoločné konzultácie, ak je ohrozená územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek z nich. Incident bol súčasťou masívneho ruského útoku 415-tich dronov a desiatok rakiet proti Ukrajine.Čo dopad dronov na poľské územie znamená a aká bude reakcia? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá reportér Peter Sabo a bývalý veľvyslanec Slovenska pri NATO Peter Bátor.

Robert Fico nereprezentuje celé Slovensko. List s týmto obsahom sa dostal až k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Práve v deň, keď sa s ním prvýkrát z očí do očí rozprával na ukrajinskej pôde premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi ho odovzdalo občianske združenie Mier Ukrajine.Rovno v Užhorode. Tam, kde slovenský premiér nenašiel kritického slova k ruskej agresii; tam, kde si popri svojej produkcii o „suverénnej politike“ a o ochrane hospodárskych záujmov Slovenska vypočul, že za Putinovu vojnu Ukrajinci platia životmi! Nie obyvatelia zvyšku Európy.Zvláštnosťou odkazu zo Slovenska pre ukrajinského prezidenta bol počet podpisov. Nie premiérovej politike voči Ukrajine už vyjadrilo bezmála 26-tisíc obyvateľov svojim menom a priezviskom.Aké boli reakcie Kyjeva? A ako sa táto podpora vojnou zmietanej krajiny odmietnutím jej prehliadania zo strany Roberta Fica a jeho vlády pretavila až do ďalšieho avizovaného protestu? Téma pre Mariána Kulicha z občianskeho združenia Mier Ukrajine.„Robert Fico nereprezentuje názory Slovenska. Aj stretnutím v Číne dal najavo signál, že stojí v inej konštelácii. Že chce, aby bolo Slovensko akýmsi kolaborantom tej osi zla, ktorá sa vytvára združením krajín ako sú Rusko, Čína a ďalšie,“ hovorí aktivista Marián Kulich. „Ide o krajiny s imperialistickými ambíciami zrušiť náš svet, ako ho poznáme teraz. Ukazuje sa to na východnej Ukrajine. Robert Fico akoby prestal reprezentovať záujmy demokratického sveta, akoby presadzoval záujmy Ruska,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V ten večer, keď nás oslobodili ruskí vojaci, sme boli nadšené. Priniesli nám jedlo ... preukázali nám láskavosť. Boli sme veľmi vďačné. Ale čo sa stalo s týmito láskavými ruskými vojakmi, ktorí nám pomohli, keď sme odišli v noci spať? Zrazu sme počuli krik... mnohé z našich spoluväzenkýň boli znásilňované presne týmito vojakmi. Krásnym mladým dievčatám, ktoré mali ešte večer toľko nádeje, sa stala hrozná vec: „boli oslobodené“. Toto sú spomienky Jany Gotshall, mladej židovskej ženy zo Slovenska, na oslobodzovanie Auschwitzu sovietskou armádou. Tieto spomienky jasne odhaľujú, čo všetko znamenalo oslobodzovanie Červenou armádou nielen pre ženy vo všeobecnosti, ale tiež pre obzvlášť zraniteľné ženy, ktoré sotva prežili hrôzy holokaustu. V najnovšej epizóde podcastu Dejiny sme hovorili o týchto udalostiach vychádzajúc najmä z perspektívy a spomienok týchto žien. Akú úlohu zohrávalo sexuálne násilie pri „oslobodzovaní“ sovietmi? Ako ženy, ktoré prežili holokaust, vnímali oslobodenie a ako sa vyrovnávali so sexuálnym násilím desiatky rokov po skončení druhej svetovej vojny? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s docentkou Ninou Paulovičovou, historičkou v Centre pre humanitné vedy na Univerzite v Atabaske v Kanade. Nina Paulovičová publikovala monografiu s názvom Slovenská židovská komunita v dejinách Hlohovca (1938 – 1945): Príbeh cez tmu a najnovšie je tiež spoluautorkou publikácie Shattered Liberation: Sexualized Violence Against Holocaust Survivors, 1943 – 1946, Roztrieštené oslobodenie: Sexualizované násilie na preživších holokaustu, 1943 – 1946 ktorá onedlho vyjde vo vydavateľstve americkej univerzity v Purdue. No a práve o výskume z tejto publikácie bude v najnovšej epizóde reč. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Robert Fico, Vladimír Putin, na úvod otázka, ako sa máte a kritika Ukrajiny. Z úst ruského prezidenta dokonca zaznela rada vypnúť Ukrajine energetické zálohy, ak bude útočiť na ruskú energetickú infraštruktúru. Z Európy zaznelo oficiálne – no comment.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková rozpráva so zástupcom šéfredaktorky Jakubom Filom o stretnutí slovenského premiéra s ruským prezidentom.O pohnútkach premiéra, reputačných rizikách a o obraze Slovenska v očiach európskych predstaviteľov, ktorí Vladimíra Putina označili za najväčšieho vojnového zločinca súčasnosti. Realizoval Robert Fico skutočne suverénnu politiku v dialógu s Putinom a v prítomnosti autoritárskych lídrov?Zdroje zvukov: TASR, TA3–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

„Premiérovu cestu do Číny vnímam ako vztýčený prostredník lídrom EÚ. Premiérove reči o mieri sa ukázali ako prázdne kecy. Prezentovať priamo pred Putinom výzvu na zastavenie paľby na to Robert Fico odvahu nenašiel,“ pripomína bývalý diplomat Peter Weiss. Čo premiér návštevou Číny sleduje a aký bude mať dopad na dôveryhodnosť Slovenska v EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o Ficovej suverénnej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Tej sa totiž v ostatnom čase akosi zasekol kompas na prísne východnom vektore. Po nedávnej návšteve Moskvy totiž premiér Fico zamieril ešte východnejšie, tentoraz do Číny. Tam - obklopený autokratmi sveta skritizoval jeho slovami „žabí horizont“ Európskej únie a po rokovaní s ruským prezidentom Putinom si pohovoril aj s čínskym lídrom Si Ting-pchingom, predstaviteľom Vietnamu, no a našiel si čas prehodiť pár slov aj s Alexandrom Lukašenkom. Proste Créme de la Créme svetovej demokracie a ľudských práv. „To, čo povedal o tej žabe z úzkym horizontom, tak to je výpoveď o ňom samom. Je nepochopiteľné ako Robert Fico špiní do vlastného životného priestoru, ktorým je pre Slovensko Európska únia. Je to sabotáž našej spoločnej únijnej politiky,“ hovorí Peter Weiss.Prečo to premiér robí, aké to bude mať dôsledky na obraz a postavenie Slovenska v EÚ a čo vlastne od ľudí ako Putin či Si Ting-pching Robert Fico očakáva? Premiérovu zahraničnú politiku už nemožno oddeliť od jeho snahy uniknúť domácim témam a od pokusu uloviť krajne pravicového extrémistického voliča, upozorňuje bývalý predseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Peter Weiss. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.