Podcasts about slovenska

Ještě loni se chemik Daniel Kortus o politiku nezajímal. Pak ale slyšel Motoristu Filipa Turka a nepravdy, které říká o klimatu. Začal je vyvracet a dnes je hvězdou Instagramu. „Asi je sexy dělat z Motoristů hlupáky,“ říká. „Původně jsem politiku nesledoval, chtěl jsem jen víc do hloubky vysvětlovat věci kolem klimatu. Ale pak mi sestra řekla: ‚Dane, slyšel jsi toho Filipa Turka?‘ A já: Turek, vždyť je to ten co má rád auta, proč mluví o klimatu?‘ No a pak jsem si ho poslechl a řekl si: ‚Tak to je průšvih.‘ A tak to začalo,“ popisuje vznik svého projektu vědec Daniel Kortus, který byl hostem živého natáčení podcastu Mediální cirkus na Letní podcastové scéně v pražské Troji. Profil Klimatomluva odstartoval před necelým rokem a slaví na sociálních sítích velký úspěch. Kortus ve videích vtipně glosuje politická vystoupení na téma klimatu a vyvrací nepravdy, které politici říkají ve veřejném prostoru. Jeho terčem jsou zejména Motoristé. Od října nabral na Instagramu téměř 160 tisíc sledujících. „Přišlo mi neuvěřitelné, že v rozhovorech říkají takové nesmysly a není nikdo, kdo by jim oponoval. Ani nikdo z vědecké scény. Tak jsem na ně začal reagovat na sítích a mělo to obrovský úspěch,“ líčí Kortus, který se zařadil mezi takzvané greenfluencery. Ve svých videích stříhá ukázky z rozhovorů a politiky konfrontuje buď s fakty nebo s jejich vlastními výroky, kde si často protiřečí. Nejvíc sleduje Filipa Turka, Petra Macinku a Motoristy, kteří nově přišli na ministerstvo životního prostředí. „Všechno, co říkají, je logicky tak strašně špatně, že tam stačilo jenom, aby se do toho někdo pustil, a byl to zaručený úspěch,“ vypráví Kortus a pokračuje: „Třeba bývalý náměstek, dnes ředitel sloučené sekce ochrany klimatu a životního prostředí Jaromír Wasserbauer toho o klimatu ví snad ještě méně než Filip Turek. Je to chemik, takže si ho můžu vychutnávat z toho pohledu, že jsem taky chemik,“ popisuje Kortus. Sám Kortus vystudoval Vysokou školu chemicko-technologickou v Praze. Dnes tam působí jako vědecký pracovník. Zabývá se výzkumem zlepšení molekulárních systémů pro ukládání vodíku či oxidu uhličitého. Kromě toho je také spoluzakladatel vzdělávací platformy Edufix, která se věnuje doučování a výuce chemie pro studenty. Dezinformací a nesmyslů o klimatu je podle něj ve veřejném prostoru obrovské množství. „Je těžké si vybrat jeden největší bizár, protože ze začátku mi to přišlo bizarní úplně všechno. Seděl jsem u obrazovky, pouštěl si ty věci třeba pětkrát a tlemil se smíchy. Teď už jsem ale otrkaný a snesu mnohem víc,“ říká Kortus s tím, že mu navíc neustále nové a nové nesmysly z veřejného prostoru posílají jeho fanoušci. A to i ze Slovenska. „Největší zásobárna je ale Filip Turek a jeho naprosto suverénní přednes. To je studnice neomezených možností, roh hojnosti,“ žertuje Kortus. Mladý chemik je přesvědčený, že nepravdy o klimatu šíří politici mnohdy schválně. „Nejdřív jsem si myslel, že tomu fakt nerozumí, ale pak, když posloucháte ty rozhovory pořád dokola a slyšíte, jak opakují ty samé nesmysly, tak zjistíte, že to dělají záměrně,“ říká už s vážnou tváří. Dezinformace o klimatické změně jsou podle něj v Česku časté. Ostatně se zpochybňováním teze o globálním oteplování přišel už v devadesátých letech Václav Klaus. Ten, byť ekonom, napsal o klimatu dokonce pár knih. Nejslavnější má název Modrá, nikoli zelená planeta. „Česko je takový fosilní stát kvůli uhlí. A v těchto státech se tyto dezinformace šíří obecně líp, protože fosilní průmysl tam má větší moc. Hodně vysoko ale nastavil laťku Donald Trump. A já myslím, že Motoristé si v tu chvíli tak trochu řekli: ‚Ty jo, dobře, on! Pojďme ho zkusit napodobit,‘“ přemýšlí Kortus. Podle něj na to ukazuje například to, že v momentě, kdy Trump přišel se škrty v klimatologickém a v meteorologickém výzkumu v USA, tak Motoristé najednou také začali brát peníze, a to třeba i Českému hydrometeorologickému ústavu. Jaké dezinformace o klimatu Filip Turek šíří? Jak vybudovat za pár měsíců z nuly tak silné účty na sociálních sítích? A budeme o klimatu mluvit i na podzim, až odezní sucho? -- Mediální cirkus, podcast Marie Bastlové o dění na mediální scéně. Zajímá ji pohled do redakcí, za kulisy novinářské práce – s předními novináři i mediálními hráči. Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.

Slovenska župnija Marije Vnebovzete v Clevelandu v ZDA je praznovala ta konec tedna. Včeraj je vabila na vsakoletni poletni piknik na Slovensko Pristavo, ki se tradicionalno začenja s sveto mašo in nadaljuje s kosilom, ki ga pripravijo starši Slovenske šole. Sveti maši so imeli tudi v župnijski cerkvi, in sicer v petek zvečer, na vigilijo praznika in v soboto zjutraj. Letos so se pri bogoslužjih zahvalili za 120-letnico župnije in prosili za blagoslov za naslednja leta in desetletja. V nedeljo pa bodo slovenski rojaki iz Clevelanda tradicionalno poromali v svetišče Žalostne matere Božje v kraj Bellevue. Avtobus bo pobiral potnike v obeh župnijah, pri Mariji Vnebovzeti in pri Svetem Vidu, sveto mašo bo daroval John Kumše, po kosilu bosta križev pot in pete litanije Matere Božje z blagoslovom z Najsvetejšim.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

V oddaji smo slišali, da Slovenska karitas že vrsto let podpira prebivalce afriških držav predvsem preko programov Za srce Afrike in Z delom do dostojnega življenja, priljubljena akcija slovenskih družin je tudi Kupim kozo. Sadove omenjenih programov je v oddaji Karitas predstavila Jana Lampe.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

Umrla je slovenska gledališka in filmska igralka Milena Zupančič. Najbolj znana je po vlogi v kultni klasiki Cvetje v jeseni, v svoji zjemno bogati več kot 50-letni karieri je ustvarila več kot 200 vlog. Oblikovala je generacije in se globoko zasidrala v slovensko kulturno zgodovino. V oddaji tudi o tem: - Požara na Dugem otoku in pri Omišu pod nadzorom. Ognjeni zublji pustošijo tudi drugod po Evropi - Ljubljanski nadškof Zore na Brezjah govoril tudi o umiranju otrok v vojnah in splavu - Vinogradniki zaradi suše in vročine rekordno zgodaj začeli trgatev, izpad letine bo precejšen

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

Na območju Omiša na hrvaški obali so se gasilci vso noč bojevali z velikim požarom, ki se je ponoči zelo hitro razširil do samega mesta. Več sto ljudi so evakuirali, poškodovanih je najmanj 36. Od teh jih je 14 v bolnišnici, 7 v smrtni nevarnosti, enega pa pogrešajo. Zgorelo je več hiš in avtomobilov, jadranska magistrala je na kraju požara zaprta. Dopoldne so se razmere umirile. Gori pa tudi na polotoku Pelješac. V oddaji boste slišali še: - Slovenska gospodarska rast v drugem četrtletju močno pospešila in je najvišja v Uniji - Kmetje iščejo sezonske delavce za obiranje sadja, zanimanja vsako leto manj - V Črni na Koroškem že 70-ič pripravili Koroški turistični teden

Kopališča v slovenski Istri so letos nekoliko bolj dostopna za gibalno ovirane. Glavna novost sta sedeža Seatrack na centralni plaži v Portorožu oziroma na plaži Riviera v Piranu, tudi drugod na naši obali se dostopnost za gibalno ovirane izboljšuje. Predstavniki invalisdskih organizacij in društev sicer opozarjajo, da ureditev zgolj dostopa do morja ni dovolj - ampak je treba ob tem misliti širše, med drugim na prilagojen prevoz, parkirišča, ustrezen prehod do plaže (mimo peska), prilagojene sanitarije in podobno. Velika težava so tudi namestitve za težje gibalno ovirane.

Anton Trstenjak je v časih, ko se je poštenost »krojila« v smislu Orwellovih »novorekov«, še govoril o poštenih Slovencih. Poštenost kot krščansko vrlino so kmalu začele nadomeščati nove, na glavo postavljene nasilne uredbe lažnega in nasilnega družbenega reda ...Komentar je pripravil akademik in profesor. dr. Janez Juhant.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

Když se řekne světově proslulý alkohol, většině lidí se vybaví francouzské víno nebo skotská whisky. Jen málokoho by napadla medovina. A ještě ze Slovenska. Přitom právě pod Malými Karpaty vznikají medoviny, které několikrát získaly titul nejlepší na světě.

Když se řekne světově proslulý alkohol, většině lidí se vybaví francouzské víno nebo skotská whisky. Jen málokoho by napadla medovina. A ještě ze Slovenska. Přitom právě pod Malými Karpaty vznikají medoviny, které několikrát získaly titul nejlepší na světě.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

Nogometaši Celja lovijo uvrstitev v ligo prvakov. Zvečer bodo na povratni tekmi 3. kroga kvalifikacij za uvrstitev v najelitnejše klubsko tekmovanje gostili nogometaše Ararata-Armenie. Gostje imajo s prve tekme zadetek prednosti. Slovenska košarkarska reprezentanca pa je v nepopolni zasedbi in brez svojega prvega zvezdnika Luke Dončića začela priprave za drugi del kvalifikacija za svetovno prvenstvo 2027 v Katarju.

Bývalý veľvyslanec pri NATO a politik Progresívneho Slovenska v podcaste s Mirom Kernom vysvetľuje, prečo by bolo zavedenie ruských dopravných kamier pre štát obrovským rizikom.

„Všetci sa hrnú vpred a všade vonia minulosť,“ touto myšlienkou americkej poetky, esejistky a laureátky Nobelovej ceny za literatúru Luise Glückovej sa začína kniha oceňovanej slovenskej spisovateľky Aleny Sabuchovej, Volajte ma Mandy. Volajte ma Mandy je román o 20. storočí v súradniciach Československa, Slovenska a Európy. Román, v ktorom sú neraz ťaživé dejiny uplynulého storočia prítomné v hudbe, vo vôni a v pre autorku typických magicko-realistických obrazoch. Ústrednou postavou je žena, ktorá je v mnohom odlišná od klasických rozprávačov dejín. Aj o tom bude reč v repríze epizódy Dejín o tomto románe. Ako vyzerajú dejiny 20. storočia z pohľadu mladého dievčaťa z malého mesta? A ako z pohľadu seniorov, ktorí prežili viaceré zmeny režimov? Ako sa píše román o 20. storočí? A prečo má význam, aby o dejinách písali aj nehistorici? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Alenou Sabuchovou, oceňovanou spisovateľkou a scenáristkou. Alena Sabuchová je autorkou zbierky poviedok Zadné izby, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska, románu Šeptuchy, s ktorým získala cenu Anasoft litera. Alena Sabuchová taktiež dlhodobo spolupracovala ako scenáristka na populárnom seriáli Dunaj. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenský šípkar žijúci v Olomouci, ktorý sa nezľakol ani veľkého pódia, Juraj Holub, v najnovšom Olympijskom videocaste poodhaľuje zákulisie športu, ktorý na Slovensku momentálne zažíva nevídaný vzostup. V rozhovore vysvetľuje, ako funguje ľudská myseľ pod tlakom tisícok divákov, prečo je 20 minút sústredeného tréningu viac ako hodiny bezhlavého hádzania a aká náročná je cesta za ziskom profesionálnej karty v Q-School. Nebudú však chýbať ani úsmevné momenty a predzápasová panika v taxíku.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?kto je Juraj Holub a prečo, hoci žije v Olomouci, reprezentuje klub z Nových Zámkovako vplýva mentálne nastavenie a tlak zaplnenej haly na výkon v zápase proti hviezdam, ako je Rob Crossprečo je 20 minút intenzívneho a sústredeného tréningu cennejších ako hodiny bezhlavého hádzaniaako funguje Q-School, aké sú náklady a čo všetko obnáša cesta za ziskom profesionálnej kartydozviete sa vtipnú historku o tom, ako mu na majstrovstvách Slovenska zakázali hrať v žabkách a musel si u Vietnamca kúpiť tesilkyže šípky zažívajú na Slovensku veľký boom a v čom sa tento prístup líši od klasickej krčmovej zábavy v Českuprečo si v zákulisí veľkého turnaja pripadal ako Alica v krajine zázrakov a aké to bolo stáť zrazu tvárou v tvár svetovým hviezdamprečo je podľa neho len otázkou niekoľkých rokov, kedy Slovensko vychová elitného šípkara s profesionálnou kartou

Rusko stupňuje raketové útoky, Európa čelí čoraz odvážnejším hybridným operáciám a Blízky východ balansuje medzi diplomaciou a ďalšou eskaláciou. Generál Pavel Macko v najnovšom Bezpečnostnom radare vysvetľuje, čo tieto udalosti znamenajú pre bezpečnosť Európy, NATO aj Slovenska.

Vladimír Mečiar sa v niektorých kruhoch teší politickej rehabilitácii a akejsi revitalizácii. Znovuzrodenie s oslovením otec národa robí z Mečiara minimálne politicky bytostne spájaného s privatizáciou, označením Slovenska za čiernu dieru, ale hlavne s únosom prezidentovho syna či vraždou Róberta Remiáša. O čo ide Úradu vlády, ktorý do debát s Mečiarom posiela mladé kádre Smeru? O Vladimírovi Mečiarovi a vývoji vzťahu s Robertom Ficom sa v podcaste Dobré ráno rozpráva moderátorka Jana Krescanko Dibáková s politológom GRIGORIJOM MESEŽNIKOVOM. Zdroje zvukov: STVR, TV Markíza, TV JOJ Odporúčanie Ak ste už videli film Odysea od Christophera Nolana – alebo sa naň ešte len chystáte – siahnite aj po Homérovej Odysei. Alebo si prečítajte overenú klasiku Staré grécke báje a povesti, je to zároveň akási škola antiky. Príbeh o Odyseovi, ktorý vznikol pred takmer tromi tisíckami rokov, je stále aktuálny, hovorí o túžbe po návrate domov, moci, vernosti a ľudskej vytrvalosti, ktoré z Odysey robia jedno z najväčších literárnych diel. Ale aj o zániku sveta, kde platia pravidlá a systém hodnôt. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ukázali sme, že tá “blbá nálada” sa dá prekonať a za vhodných podmienok, pri dobrej moderácií diskusie a s úprimným i dôverným prístupom k sebe samým, sa dokážeme rozprávať aj o zložitých či kontroverzných témach, hovorí o výsledkoch projektu Fórum Slovensko šéf občianskeho združenia DEMDIS Michal Horský. Podľa neho je polarizovanosť slovenskej spoločnosti neraz umelo živená no nie je to finálny stav, na ktorý sme osudovo odsúdení a s ktorým sa nedá nič robiť. Sme opraviteľná krajiny, dodáva Horský.Otvoríte si sociálne siete a máte pocit, že na Slovensku vypukla minimálne občianska vojna. Každý na každého kričí alebo nadáva, nik nepočúva a lži sa na nás valia ako z pretrhnutej priehrady. Politici verejnosť bičujú zástupmi vykonštruovaných a celkom nezmyselných kultúrno hodnotových vojen, vyrábajú stále nových nepriateľov Slovenska či rovno celého ľudstva no a do toho všetkého si permanentne vymýšľajú. Niet divu, že sa cítime frustrovaní, neraz vydesení alebo apatický a máme pocit, že našim kľúčovým problémom nie sú problémy samotné ale - je to vraj samotná polarizácia.Lenže, čo ak je to len ilúzia a neustále vnucovaná snaha zmanipulovať tú skutočnú - a možno oveľa prívetivejšiu realitu? Môj dnešný hosť tvrdí, že pod nánosom hnevu sa Slováci v skutočnosti zhodujú oveľa viac, než si myslíme. Veď, predstavte si, že posadíte do jednej miestnosti päťdesiatich náhodných ľudí – od voličov radikálneho extrému až po mestských liberálov, no a namiesto zúrivej hádky z toho vzniknú dohody a návrhy s ktorými je väčšina spokojná. Znie to ako sci-fi? Michal Horský a jeho občianske združenie Demdis však presne toto urobili. Ako teda vyzerá snaha o participatívnu demokraciu a ako sa hľadá konsenzus a dohoda na racionálnych riešeniach i v prípade tých najpálčivejších a najkontroverznejších problémov? A ako napraviť ten náš pokrivený politicky svet, ktorý sa už celkom odtrhol od reality a vtiahnuť do neho opäť nás, občanov a voličov? A ako vybudovať odolnú spoločnosť s dôverou v štát, jeho inštitúcie tak, aby sme boli pripravení na krízy, nach už prídu odkiaľkoľvek? To sú témy dnešných Aktualít Nahlas. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ukázali sme, že tá “blbá nálada” sa dá prekonať a za vhodných podmienok, pri dobrej moderácií diskusie a s úprimným i dôverným prístupom k sebe samým, sa dokážeme rozprávať aj o zložitých či kontroverzných témach, hovorí o výsledkoch projektu Fórum Slovensko šéf občianskeho združenia DEMDIS Michal Horský. Podľa neho je polarizovanosť slovenskej spoločnosti neraz umelo živená no nie je to finálny stav, na ktorý sme osudovo odsúdení a s ktorým sa nedá nič robiť. Sme opraviteľná krajiny, dodáva Horský.Otvoríte si sociálne siete a máte pocit, že na Slovensku vypukla minimálne občianska vojna. Každý na každého kričí alebo nadáva, nik nepočúva a lži sa na nás valia ako z pretrhnutej priehrady. Politici verejnosť bičujú zástupmi vykonštruovaných a celkom nezmyselných kultúrno hodnotových vojen, vyrábajú stále nových nepriateľov Slovenska či rovno celého ľudstva no a do toho všetkého si permanentne vymýšľajú. Niet divu, že sa cítime frustrovaní, neraz vydesení alebo apatický a máme pocit, že našim kľúčovým problémom nie sú problémy samotné ale - je to vraj samotná polarizácia.Lenže, čo ak je to len ilúzia a neustále vnucovaná snaha zmanipulovať tú skutočnú - a možno oveľa prívetivejšiu realitu? Môj dnešný hosť tvrdí, že pod nánosom hnevu sa Slováci v skutočnosti zhodujú oveľa viac, než si myslíme. Veď, predstavte si, že posadíte do jednej miestnosti päťdesiatich náhodných ľudí – od voličov radikálneho extrému až po mestských liberálov, no a namiesto zúrivej hádky z toho vzniknú dohody a návrhy s ktorými je väčšina spokojná. Znie to ako sci-fi? Michal Horský a jeho občianske združenie Demdis však presne toto urobili. Ako teda vyzerá snaha o participatívnu demokraciu a ako sa hľadá konsenzus a dohoda na racionálnych riešeniach i v prípade tých najpálčivejších a najkontroverznejších problémov? A ako napraviť ten náš pokrivený politicky svet, ktorý sa už celkom odtrhol od reality a vtiahnuť do neho opäť nás, občanov a voličov? A ako vybudovať odolnú spoločnosť s dôverou v štát, jeho inštitúcie tak, aby sme boli pripravení na krízy, nach už prídu odkiaľkoľvek? To sú témy dnešných Aktualít Nahlas. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V dnešnom podcaste si vypočujete aj: - Čo naozaj chýba tejto krajine? - Je Vladimír Mečiar otec vlasti? Ktorej? - Prečo je Zuzana Čaputová najviac a Andrej Kiska najmenej populárna hlava štátu? - Aký je Trump odhadca?

Vyššie dane i odvody, nové dane ako i vyššie poplatky. To všetko za miliardy a napriek tomu je stav verejných financií stále v pásme vážneho ohrozenia. Napriek trom konsolidačným balíčkom ministra Kamenického sa vláde rozpočtový deficit krotiť nedarí a pred Gréckou cestou varuje už dokonca aj Národná banka Slovenska.Konsolidačné opatrenia nepriniesli očakávaný efekt. Z plánovaných príjmov sa podarilo vybrať len približne 80 % no napriek potrebe šetriť výdavky štátu ďalej rástli , píše vo svojej správe k Štátnemu záverečnému účtu Najvyšší kontrolný úrad.„Pre vládu bude nevyhnutné zamerať sa viac na efektívnosť výdavkov, transparentnosť a šetrenie na vlastnej prevádzke štátu,” odkazuje kabinetu Roberta Fica NKÚ. To je téma dnešných Aktualít Nahlas s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vyššie dane i odvody, nové dane ako i vyššie poplatky. To všetko za miliardy a napriek tomu je stav verejných financií stále v pásme vážneho ohrozenia. Napriek trom konsolidačným balíčkom ministra Kamenického sa vláde rozpočtový deficit krotiť nedarí a pred Gréckou cestou varuje už dokonca aj Národná banka Slovenska.Konsolidačné opatrenia nepriniesli očakávaný efekt. Z plánovaných príjmov sa podarilo vybrať len približne 80 % no napriek potrebe šetriť výdavky štátu ďalej rástli , píše vo svojej správe k Štátnemu záverečnému účtu Najvyšší kontrolný úrad.„Pre vládu bude nevyhnutné zamerať sa viac na efektívnosť výdavkov, transparentnosť a šetrenie na vlastnej prevádzke štátu,” odkazuje kabinetu Roberta Fica NKÚ. To je téma dnešných Aktualít Nahlas s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Každý dvadsiaty zamestnanec na Slovensku je cudzinec. Na daniach a odvodoch zaplatia miliardu ročne, čo vykrylo napríklad celé trináste dôchodky, hovorí ekonóm z SAV Vladimír Baláž. Slovensko podľa neho demograficky nevymrie, no konkrétne regióny sa vyľudnia. Už teraz v nich klesajú ceny nehnuteľností. Budú v Bratislave ceny bytov do nekonečna rásť? Majú politici sľubovať stavanie bytov? Starnutie populácie má aj výhody.V podcaste s ekonómom Vladimírom Balážom sa dozviete:– od 1. minúty – že na nehnuteľnostiach sa dá prerobiť, ak je vysoká inflácia;– po 6:00 – že pánom na trhu je momentálne zamestnanec, ktorý si môže vypýtať viac;– od 10:30 – prečo si u nás budú aj v budúcnosti ľudia kupovať nehnuteľnosti;– po 12:00 – či do budúcna klesnú ceny nehnuteľností alebo nie;– od 13:00 – ktoré regióny Slovenska sa budú vyľudňovať;– po 14:30 – či treba stavať byty a či je to správny politický sľub;– od 15:00 – že Bratislava je v podstate prázdna a málo zastavaná;– po 16:50 – či je sľub stavať byty realistický;– od 18:00 – či treba progresívne zdaniť investičné byty boháčov, ktorí umelo zvyšujú ceny nehnuteľností;– po 19:30 – či v tejto oblasti existuje dobré riešenie;– od 21:00 – čo nám prinesie demografická zmena;– po 21:40 – že sa u nás znásobil počet migrantov za prácou;– od 22:30 – že cudzinci pracujúci na Slovensku nám platia ekvivalent trinástych dôchodkov;– po 25:00 – či je migrácia ekonomicky nevyhnutná a prečo cielene dovážame ľudí zo Srí Lanky a Filipín;– od 26:45 – aké výhody nám prinesie starnutie populácie;– od 29:00 – čo je ekonomický problém Slovenska;– po 32:00 – podľa akých bodov alebo riešení vo volebnom programe rozoznáme, či sú politici kvalifikovaní;– od 34:00 – že treba zvýšiť dane z nehnuteľností a urobiť nepopulárne a dlhodobé opatrenia.

Každý dvadsiaty zamestnanec na Slovensku je cudzinec. Na daniach a odvodoch zaplatia miliardu ročne, čo vykrylo napríklad celé trináste dôchodky, hovorí ekonóm z SAV Vladimír Baláž. Slovensko podľa neho demograficky nevymrie, no konkrétne regióny sa vyľudnia. Už teraz v nich klesajú ceny nehnuteľností. Budú v Bratislave ceny bytov do nekonečna rásť? Majú politici sľubovať stavanie bytov? Starnutie populácie má aj výhody.V podcaste s ekonómom Vladimírom Balážom sa dozviete:– od 1. minúty – že na nehnuteľnostiach sa dá prerobiť, ak je vysoká inflácia;– po 6:00 – že pánom na trhu je momentálne zamestnanec, ktorý si môže vypýtať viac;– od 10:30 – prečo si u nás budú aj v budúcnosti ľudia kupovať nehnuteľnosti;– po 12:00 – či do budúcna klesnú ceny nehnuteľností alebo nie;– od 13:00 – ktoré regióny Slovenska sa budú vyľudňovať;– po 14:30 – či treba stavať byty a či je to správny politický sľub;– od 15:00 – že Bratislava je v podstate prázdna a málo zastavaná;– po 16:50 – či je sľub stavať byty realistický;– od 18:00 – či treba progresívne zdaniť investičné byty boháčov, ktorí umelo zvyšujú ceny nehnuteľností;– po 19:30 – či v tejto oblasti existuje dobré riešenie;– od 21:00 – čo nám prinesie demografická zmena;– po 21:40 – že sa u nás znásobil počet migrantov za prácou;– od 22:30 – že cudzinci pracujúci na Slovensku nám platia ekvivalent trinástych dôchodkov;– po 25:00 – či je migrácia ekonomicky nevyhnutná a prečo cielene dovážame ľudí zo Srí Lanky a Filipín;– od 26:45 – aké výhody nám prinesie starnutie populácie;– od 29:00 – čo je ekonomický problém Slovenska;– po 32:00 – podľa akých bodov alebo riešení vo volebnom programe rozoznáme, či sú politici kvalifikovaní;– od 34:00 – že treba zvýšiť dane z nehnuteľností a urobiť nepopulárne a dlhodobé opatrenia.

Potrebuje alebo nepotrebuje Bratislava ďalšiu spaľovňu? Aj keď minister životného prostredia ešte pred rokom hovoril novému projektu spoločnosti Slovnaft nie, len pred pár týždňami jeho rezort vydal k celej veci kladné stanovisko. Podľa environmentálneho experta Ladislava Hegyiho, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, minister Taraba robí presný opak toho, čo sľuboval ešte donedávna - že zo Slovenska nedovolí urobiť odpadkový kôš Európy. „Krátko po tom, ako prišiel do funkcie, podpísal súhlasné stanovisko na výstavbu spaľovne pri obci Drieňov, len tridsať kilometrov od košickej spaľovne, ktorá svoju kapacitu ešte ani dnes nemá plne využitú. A teraz dovolil ďalšiu podobnú vec v prípade Slovnaftu,“ vysvetľuje. Proti spaľovni sa pritom búria aj mestské časti, ktorých sa projekt dotkne, ale aj magistrát mesta ako taký a aj obyčajní ľudia. Vyše 18-tisíc ich totiž podpísalo petíciu na zastavenie projektu. Prekáža im viacero vecí vrátane dosahov na stav ovzdušia v Bratislave, vzdialenosť od zastavaných oblastí, ale aj fakt, že Slovnaft plánuje do spaľovne zvážať odpad zo spádových oblastí, čo podľa Hegyiho nedáva ekonomický ani environmentálny význam. „Spaľovňa bude úplne mimo územia, odkiaľ by sa mali do nej zvážať odpady. Predstavte si, že smetiarske autá budú musieť prejsť desiatky kilometrov. Niektoré mestá sú totiž vzdialené 170 až 190 kilometrov a Slovnaft ich ani nemá nijako podchytené,“ dodáva Hegyi. V rozhovore sa dozviete: Aký veľký nesúlad je medzi tým, čo tvrdil Tomáš Taraba a čo reálne robí, prečo nedáva zmysel stavať spaľovňu len niekoľko metrov od už existujúcej, prečo zvážanie odpadu zo spádovej oblasti nie je domyslené, aké dosahy môže mať spaľovňa na už aj tak znečistené ovzdušie v Bratislave, na čo by sme sa ako krajina mali v prípade odpadu sústrediť radšej. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ponujeno bogastvo ne odtehta dečkovega domotožja … Pripovedovalec: Matej Puc. Glasbenik: Lenart Krečič, saksofon. Slovenska ljudska pravljica, zapisal: Andrej Šavli. Urednica oddaje Lahko noč, otroci!: Alja Verbole. Premierna izvedba v živo z Novega trga v Ljubljani, radijske noči v Stari Ljubljani, 24.8.2017.

Sme alebo nie sme súčasťou koalície ochotných? Premiér aj minister zahraničných vecí tvrdia, že nie a ani nikdy nebudeme. Francúzske veľvyslanectvo to však ešte minulý piatok, keď sa ho na členstvo Slovenska pýtala kolegyňa z euBriefu Natália Silenská, videlo inak. Slovensko sa vraj ku koalícii pripojilo a považuje sa za jej člena. Ako to teda je, prečo vláda nechce verejne členstvo potvrdiť, nakoľko je pre nás účasť v koalícii dôležitá a ako za normálnych okolností funguje rozhodovanie o zahraničnej politike štátu? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s diplomatom a bývalým ministrom zahraničných vecí v úradníckej vláde Miroslavom Wlachovským. Zdroje zvukov: Robert Fico (FB), TA3 Odporúčanie: Európska centrálna banka dala von návrhy nových eurobankoviek, ktoré sa dostali do užšieho výberu. Je ich desať s motívmi známych osobností, respektíve vtákov a niektoré dokonca vertikálne. Ak chcete, na stránke ECB môžete hlasovať za tie, ktoré sa vám pozdávajú najviac! – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Vlastné bývanie zostáva snom mnohých mladých ľudí, no vysoké ceny nehnuteľností, prísnejšie podmienky bánk a rastúce náklady robia cestu k prvému bytu čoraz náročnejšou. Môže nový návrh Národnej banky Slovenska na úpravu pravidiel LTV skutočne pomôcť mladým získať hypotéku, alebo ide len o čiastočné riešenie oveľa väčšieho problému?O tom, kam smeruje hypotekárny trh, čo ovplyvňuje dostupnosť bývania a ako sa majú domácnosti rozhodovať pri kúpe vlastnej nehnuteľnosti, sme sa rozprávali s finančným analytikom Mariánom Búlikom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Marián Pavúk je ultravytrvalostný bežec. Nedávno na bežeckom festivale K6 pokoril slovenský rekord v behu na 6 dní, keď zabehol neuveriteľných 725 kilometrov. Je majster Slovenska v behu na 100 km, vlani aj tretí na majstrovstvách Slovenska v behu na 50 km, má za sebou viac ako 100 maratónov a 60 ultrabehov. Ako organizátor aktuálne pripravuje významné športové podujatie Slovak man triatlon. S Katou Martinkovou hovorí aj o jeho povolaní manažéra v softvérovej firme, o rodinnej výrobe šperkov, ktorej sa venoval 15 rokov, o tom, kde sa na Slovensku najlepšie behá, i o tom, ako správne behať, aby sme si nezničili telo. | Hosť: Marián Pavúk (ultravytrvalostný bežec). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Do novej epizódy relácie Za hranicou zavítal špeciálny hosť. Bol ním britský veľvyslanec Bilal Zahid. V rozhovore sme prebrali viacero tém, začali sme novým britským premiérom Andym Burnhamom, venovali sme sa Ukrajine, kde Jeho Excelencia priamo v Kyjeve aj pôsobil. Hovorili sme však aj o platení influencerov na Slovensku a na ich list, ktorý si vypýtala naša vláda. Reč tiež bola o rozdielnych vzťahoch Slovenska s Ukrajinou a Ruskom oproti Británii. Venovali sme sa Brexitu, Severoatlantickej aliancii a aj cieľom, ktoré veľvyslanec Zahid chce počas svojho pôsobenia dosiahnuť.

Tento diel podcastu Krimi archív sa venuje príbehu Ondreja Žembu, známeho ako nekorunovaný Pán Tatier, ktorý patril k najvplyvnejším figurám slovenského podsvetia deväťdesiatych rokov. Významným bodom príbehu je udalosť z augusta 2017, keď médiá zaplavili správy o jeho konflikte s miestnym obyvateľom na chorvátskom ostrove Brač. Osobná návšteva Žembovej luxusnej vily v Chorvátsku priniesla exkluzívnu konfrontáciu a pohľad na to, ako žije obávaný mafiánsky bos na dôchodku. Žemba v rozhovore vysvetľuje banálne pozadie sporu s kotviacou bojkou a razantne odmieta správy o vyhrážaní sa nožom. Epizóda sa vracia k jeho začiatkom v tatranských posilňovniach, vytvoreniu bezpečnostnej služby a prevzatiu kontroly nad celým Popradom po úteku Milana Reichla. Detailne mapuje aj temnejšie pozadie jeho fungovania, vrátane obvinení zo strany Mikuláša Černáka z objednávky vraždy košického bosa Róberta Holuba. Pozornosť je venovaná aj Žembovmu ovládnutiu Mäsokombinátu Prešov a strategického železničného podniku Tatravagónka Poprad po smrti jej predošlých majiteľov. Celá epizóda ponúka unikanú výpoveď muža, ktorý sa sám označoval len za chlapca z posilňovne, no ktorého meno je navždy spojené s najtemnejšou érou Slovenska.#startitup #krimiarchiv #OndrejŽemba #Černák #mafia

Nekompromisný obranca počas svojej bohatej kariéry prešiel desiatkami klubov, jeho životný príbeh je však ešte pestrejší. Lukáš Kozák je nielen skúseným hokejistom s blížiacou sa métou 700 zápasov v extralige, ale aj mládežníckym majstrom Slovenska v džude a úspešným podnikateľom. Teraz prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi úprimne porozprával o realite domáceho hokeja či budovaní biznisu na Jadrane.Málokto o rodákovi z Martina vie, že kým sa definitívne zasvätil najrýchlejšej kolektívnej hre na svete, patril medzi obrovské talenty na tatami. Džudu sa venoval do 15 rokov a z tohto obdobia si odniesol nielen majstrovské tituly, ale predovšetkým výbornú obratnosť a flexibilitu, z ktorých fyzicky čerpal počas celej hokejovej kariéry. V uvoľnenej debate priznáva, že na ľad ho pôvodne vôbec neťahalo a prvé tréningy absolvoval len vďaka susedovi, no napokon mu vôňa kabíny prirástla k srdcu.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k náročným témam a fungovaniu profesionálneho hokeja na Slovensku. Skúsený obranca, ktorý pôsobil v Slovane Bratislava, Skalici, Prešove či naposledy v Liptovskom Mikuláši, kriticky zhodnotil najmä prístup vedenia a trénerov k mladým hráčom, pričom poukázal na absurdné vyhrážky v šatniach a chýbajúci elementárny rešpekt.„Vždy sa pri problémoch vrátime iba k financiám, ale to najmenej, čo by sa mohlo ihneď zlepšiť a nestojí to vôbec nič, sú medziľudské vzťahy v kluboch,“ zamýšľa sa nad toxickým prostredím, ktoré často dehonestuje začínajúcich hokejistov.Keďže v minulosti tvoril pár so známou influencerkou Nelou Slovákovou, nevyhol sa ani enormnému tlaku bulvárnych médií, ktoré pravidelne rozoberali jeho súkromie. Túto životnú kapitolu dnes vníma ako cennú, no veľmi nepríjemnú lekciu. Otvorene opisuje, že neustále vysvetľovanie skreslených titulkov ho naučilo prísne si chrániť svoj osobný život, pričom sociálne siete už vníma vyslovene len ako nutný pracovný nástroj, od ktorého si rád drží zdravý odstup.Dôležitý presah mimo športu ponúka jeho podnikateľský príbeh z chorvátskej Rogoznice, kde vybudoval a spravuje úspešný komplex apartmánov. K nehnuteľnostiam prišiel počas pandemickej krízy a vďaka skúsenostiam z rodinnej stavebnej firmy sa sám pustil do rozsiahlej rekonštrukcie bezprostredne po vypadnutí z play-off. „Urobili sme to od piky, že tam pomaly ostali stáť len oporné múry, no pri prácach som sa toho neskutočne veľa naučil,“ približuje moderátorom zrod svojho letného biznisu, ktorý dnes funguje už celoročne.Hoci má hokejovú kariéru stále aktívne rozbehnutú, život po jej definitívnom ukončení si vie predstaviť práve na slnečnom pobreží Jadranu, ktoré vníma ako mimoriadne bezpečné a ideálne miesto pre výchovu detí. Divákom detailne opisuje aj to, ako do apartmánového biznisu reálne zasiahlo prijatie eura či nové dane, no zároveň vyvracia mýty o extrémnej drahote, pokiaľ človek pozná lokálne pomery a vyhne sa najexponovanejším turistickým pasciam.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá dokazuje, že slovenský hokejista vie nielen tvrdo pracovať na ľade, ale dokáže aj úspešne a s prehľadom riadiť vlastný biznis.

Ukrajina bez klasického námorníctva úspešne oslabuje ruskú logistiku v Azovskom mori, zatiaľ čo ruské útoky devastujú prístavy pri Odese. Generál Pavel Macko analyzuje aj novú eskaláciu medzi USA a Iránom, vznik európskej protibalistickej koalície a politické otrasy v Kyjeve, ktoré môžu ovplyvniť ďalší priebeh vojny. V 171. epizóde Bezpečnostného radaru generála Pavla Macka rozoberáme najdôležitejšie bezpečnostné udalosti uplynulého týždňa. Pozrieme sa na vývoj bojov na Ukrajine, ukrajinské údery na ruskú logistiku v Azovskom mori aj ničivé útoky na prístavy v okolí Odesy. Venujeme sa eskalácii konfliktu medzi USA a Iránom, rizikám pre svetové energetické trhy, vzniku európskej protibalistickej koalície, rekonštrukcii ukrajinskej vlády aj ambícii Slovenska stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.

Veronika Remenárová patrí medzi najskúsenejšie slovenské basketbalistky, no v podcaste Pod košom ukazuje, že jej príbeh ďaleko presahuje hranice palubovky. V úprimnom rozhovore s Tomášom Kotlárikom rozpráva o profesionálnom živote v jednej z najsilnejších európskych súťaží, o tom, prečo sa rozhodla pokračovať v Španielsku, ale aj o chvíľach, keď basketbal nebol zdrojom radosti, ale najväčšou životnou skúškou.Aký je rozdiel medzi pokojným španielskym životným štýlom a nekompromisným profesionálnym športom? Čím si ju získal klub, v ktorom cíti podporu aj po prehrách? A aké náročné je obstáť proti euroligovým hráčkam? „V tom živote sú naozaj takí spomalení a pokojní, ale v basketbale sú extrémne profesionálni a vyžadujú od nás veľa. Je to fakt veľký kontrast,“ opisuje Veronika Remenárová prostredie, v ktorom dnes pôsobí.Rozhovor však nie je len o basketbale. Slovenská reprezentantka prezradí, prečo voľný čas trávi radšej na horách ako na gauči, ako organizovala svadbu priateľom na pobreží v Peru, čo jej dali cesty po Indii či Gruzínsku a prečo ju fascinuje objavovanie nových krajín. „Tie miesta ti neskutočne otvoria oči, dajú ti perspektívu do života a naučia ťa vážiť si to, čo máš,“ hovorí o svojich cestovateľských zážitkoch.Silnou témou podcastu sú aj zranenia a psychické zdravie športovcov. Veronika Remenárová otvorene opisuje obdobie, keď sa po komplikovaných zdravotných problémoch prestala tešiť zo života, a vysvetľuje, čo jej pomohlo postaviť sa opäť na nohy. Jej odkaz môže osloviť nielen športovcov, ale každého, kto si prechádza náročným obdobím. „Najdôležitejšie je nebyť na to sám. Podpora od blízkych je podľa mňa číslo jeden,“ priznáva bez prikrášľovania.Reč príde aj na začiatky v Ružomberku, trénera Juraja Suju, nastupujúcu generáciu slovenských basketbalistiek, ale aj na netradičné hobby, ktorým prekvapila nejednu reprezentačnú spoluhráčku. V podcaste prezradí, ako sa dostala k tetovaniu, aké motívy najčastejšie vytvára a prečo si z reprezentačných zrazov spoluhráčky neodnášajú len basketbalové zážitky.V závere sa zamýšľa nad tým, čo ju čaká po skončení kariéry. Eventový manažment, práca pri basketbale alebo úplne iná cesta? Jedno je isté – Veronika Remenárová sa neženie za rekordmi ani štatistikami. „Moja méta je cítiť sa dobre, byť zdravá a užívať si basketbalový život. To je pre mňa viac ako akékoľvek čísla,“ uzatvára rozhovor, ktorý ponúka pohľad na športovkyňu nielen ako reprezentantku Slovenska, ale predovšetkým ako inšpiratívnu osobnosť s nadhľadom, humorom a životnou filozofiou, ktorá stojí za vypočutie.

Roman Kvasnica zastupuje Kuciakovcov aj Zlaticu Kušnírovú ako poškodených v prípade vraždy ich detí. Je tretie kolo súdu na vyššej úrovni a bude rozsudok konečne nespochybniteľný? Sú svedkovia Peter Tóth a Zoltán Andruskó dôveryhodní? Roman Kvasnica očakáva od opozície návrh novej trestnej politiky štátu aj reštartu Slovenska.V podcaste s advokátom Romanom Kvasnicom sa dozviete:– od 1. minúty – čo je nové vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej;– po 3:00 – či sú rodiny obetí pripravené na akékoľvek rozhodnutie;– od 5:00 – ako skúmali, či sa Peter Tóth vedome podieľal na vražde alebo nie;– po 8:00 – čo presvedčilo Tótha, že Kočner je namočený vo vražde;– od 14:00 – že Kočner písal, že Kuciak dostane;– po 18:00 – ako polícia v tomto prípade odviedla výbornú prácu;– od 19:00 – ako premiér Fico spochybňuje zákonné výsledky OČTK;– po 21:00 – že Fico by si mal pozrieť paragraf trestného činu nadržovania;– od 22:00 – že Threemu nikto nemanipuloval a sú na to dôkazy;– po 27:00 – či príbeh o vyhrážkach od Gašpara kompromituje Andruskóa alebo nie;– od 28:30 – či je Andruskó konzistentný;– po 31:30 – že Slovensko treba reštartovať;– od 34:00 – že musíme obnoviť spoluprácu s Europolom;– po 35:00 – či treba do trestného zákona definovať spoluprácu s ruskou rozviedkou;– od 37:00 – že opozícia musí povedať, ako má vyzerať trestná politika SR;– po 40:00 – či potrebujeme novú ústavu a ako sa o nej dá diskutovať s voličmi Smeru;– po 42:00 – na čom sa dá zhodnúť s voličmi Smeru.

V novom podcaste si vypočujete aj: Čo nám hrozí, ak podľahneme dezinformáciám a prečo potrebujeme diskusiu Je potrebná regulácia veľkých sociálnych sietí? Ako Trumpova rodina zarába na Trumpových vyhláseniach

V 92. epizóde som sa rozprával s Líviou Vašákovou, vicepremiérkou pre Plán obnovy a odolnosti a dlhoročnou expertkou na európske fondy, konkurencieschopnosť a strategické investície. Lívia sa po rokoch práce v Európskej komisii vrátila na Slovensko, aby pomohla riadiť miliardy eur z Plánu obnovy a eurofondov. V podcaste veľmi otvorene vysvetľuje, prečo Slovensko zaostáva za okolitými krajinami a čo musíme urobiť, aby sme boli konkurencieschopní aj o desať rokov.Rozprávali sme sa o tom, aké odvetvia budú v najbližších rokoch rásť, kam sa bude uberať Európa a aké príležitosti by mali sledovať podnikatelia aj startupy. Lívia vysvetľuje, prečo dnes nestačí hovoriť o digitalizácii alebo AI, ale je potrebné investovať do oblastí s vysokou pridanou hodnotou. Veľkou témou boli aj eurofondy. Rozobrali sme, prečo ich Slovensko dlhodobo nevie efektívne čerpať, aké systémové chyby robíme a prečo nie je problém v nedostatku peňazí, ale v spôsobe ich riadenia a prioritizácie.Veľmi zaujímavá bola aj diskusia o umelej inteligencii. Rozprávali sme sa o tom, ako môže AI pomôcť štátu pri riadení projektov, eurofondov či verejných služieb a prečo bude schopnosť pracovať s dátami jednou z najväčších konkurenčných výhod krajín aj firiem. Dotkli sme sa aj rozdielov medzi štátnym a súkromným manažmentom, práce s politikmi a toho, prečo je niekedy najťažšou úlohou presadiť správne rozhodnutie aj vtedy, keď sú všetci presvedčení, že robia správnu vec.Na záver sme sa rozprávali o zvládaní stresu, osobných odporúčaniach a o tom, čo Líviu motivuje pokračovať aj po rokoch vo verejnom sektore v práci na témach, ktoré môžu ovplyvniť budúcnosť celej krajiny. Tento diel je plný praktických pohľadov na ekonomiku, konkurencieschopnosť, eurofondy a budúcnosť Slovenska. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:09 – Trendy budúcnosti00:03:28 – Európska a slovenská konkurencieschopnosť00:06:24 – Čo so Slovenskom?00:14:15 – Prečo nevieme čerpať eurofondy?00:22:38 – Prioritizácia investícií00:26:16 – AI a eurofondy00:34:24 – Riadenie a distribúcia eurofondov00:37:26 – Štátny vs. súkromný manažment00:42:37 – Práca s politikmi00:49:09 – Ako sa vysporiadať so stresom?00:49:56 – Čo odporúča Lívia Vašáková?00:51:25 – Zmysel života podľa Lívie Vašákovej---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Y4---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Masívne ruské a ukrajinské letecké údery pokračujú, situácia okolo Iránu opäť zvyšuje napätie na Blízkom východe a samit NATO priniesol dôležité rozhodnutia pre budúcnosť Aliancie aj Ukrajiny. Generál Pavel Macko analyzuje najvýznamnejšie bezpečnostné udalosti uplynulých dní a ich možné dôsledky.

Braňo Závodský a Iveta Radičová Naživo! Toto leto idú opäť za vami. V Banskej Bystrici diskutovali o stave Slovenska, politickej kultúre aj zahraničnej politike. Ich hosťom je jadrový fyzik Martin Venhart, s ktorým hovoria o slovenskej vede, špičkovom výskume, umelej inteligencii aj o tom, prečo má Slovensko väčší potenciál, než si často myslíme.

1. Prímerie v Perzskom zálive sa skončilo, cena ropy stúpa 2. Čínske autá sa presadzujú už aj na Slovensku 3. V kauze Istrochem sa proti Babišovým záujmom postavil už aj okresný úrad 4. OpenAI spúšťa svoj najpokročilejší model. Americká vláda predtým skúmala bezpečnostné riziká 5. Tesco zvažuje odchod zo Slovenska

Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eorofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k “odlievaniu” eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou - no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne - je to ešte vláda alebo i jej vládnurôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo vypovedá vražda v Gelnici o Slovensku? Vláda sa vybrala na samit NATO, o postojoch Slovenska sa pravdepodobne dozvieme až po ich návrate. Zašiel Európsky parlament s inšpekciou strany ESN priďaleko?

Zuzanin muž bol vo väzbe preto, že na ňu útočil a vyhrážal sa jej. Nemal pritom voči nej žiadne súdom nariadené obmedzenia. Nedostal elektrický náramok a nemal ani zakázané chodiť domov. A to aj napriek tomu, že o ne žiadala v inom, civilnom konaní. Prípad učiteľky z Gelnice nie je v slovenských reáliách ojedinelý. Na výzvu Denníka SME napísali do redakcie desiatky žien, ktoré pociťujú alebo pociťovali strach o život a zdravie zo strany partnera, expartnera či iného blízkeho muža. Ženy z celého Slovenska sa denno denne ocitajú v podobnej situácii, no reakcia polície, ale aj ďalších štátnych orgánov je podľa odborníkov dlhodobo nedostatočná. Čím si ženy prechádzajú, prečo sa často radšej neobrátia na políciu a ako by to vyzeralo, keby sa podobné prípady riešili tak, ako sa majú? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s redaktorkou denníka SME Miou Žurekovou, ktorá sa dlhodobo venuje témam ľudských práv, feminizmu, rodinným vzťahom a psychológii. Zdroje zvukov: STVR, TV Markíza, TASR Odporúčanie Ak by ste sa s tvorcami podcastov SME a ZAPO chceli vidieť naživo, zájdite za nimi na festival Pohoda. Piatoček privíta v diskusii Jakuba Lužinu a Sama Marca, a to už v piatok o deviatej ráno, nahrávanie Dobrého rána Sobota si zase môžete vychutnať o 11:30. V sobotu o deviatej sa na vás teší Tina Hamárová, Dominika Pišťanská a Juraj Jeleň pri nahrávání podcastu Tak bolo a filmový kvíz podcastu Vertigo na vás čaká večer 19:00. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Banská Bystrica hlási problémy s vodou, Nitra je pred vyhlásením mimoriadnej situácie 2. Kosák s kladivom je extrémistický symbol 3. Náprava nespravodlivosti bolí