Podcasts about slovenska

1. Čo hovoria o nezamestnanosti politici a čo čísla 2. Vlastníctvo bytov robí zo Slovenska najrovnostárskejšiu krajinu OECD 3. Zomrel Alan Greenspan 4. Odstúpil britský premiér, ktorý mal aj nemal väčšinu 5. Krátko o odpadovej zákazke a odoberaní prídavkov na deti

1. Čoraz lacnejšie batérie menia energetiku 2. Británia po brexite neskolabovala, viac ako polovica Britov by sa však vrátila do EÚ 3. Klimatizácie sú už lacnejšie, tichšie a často aj kúria. Nie sú však jediným riešením v horúčavách 4. Stručne o najnovšom ratingu Slovenska, dokončení diaľničnej križovatky pri Bratislave a kríze v Perzskom zálive

Na prekvapivé komplikácie v HoReCa segmente upozorňuje šéf hotelierov. Slovenský cestovný ruch sa po pandémii postupne vracia do formy. Hotely hlásia rast záujmu zahraničných návštevníkov, pripravujú sa na zavedenie jednotnej európskej klasifikácie a vítajú vznik registra krátkodobých prenájmov. Podľa hotelierov je však čoraz ťažšie nájsť kvalifikovaných zamestnancov, mladí ľudia prichádzajú na trh práce s horšou jazykovou vybavenosťou a zamestnávateľov zaťažujú vysoké odvody aj rastúce náklady na pracovnú silu. „Kuchárov hľadáme mesiace, problémom sú aj odvody,“ hovorí Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska. v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Celý rozhovor si vypočujete v podcaste.

Slovenska manjšina v Avstriji letos obeležuje 50. obletnico zakona o narodnih skupnostih. Prizadeva si za modernizacijo zakona, vendar te kljub številnim obljubam vlade, še ni. Spremembe zakona bi poskrbele za reforme na področju dvojezičnega šolstva in uporabe slovenščine kot uradnega jezika. Premiki pa se vendarle kažejo na področju sodstva. Mineva tudi 71. let od podpisa avstrijske državne pogodbe. Koroški Slovenci si želijo, da bi se lahko otroci slovenščino učili od jasli do univerze. Dober primer dvojezičnega izobraževanja je slovenska gimnazija v Celovcu, vrzeli pa nastajajo predvsem na področju dvojezičnega predšolskega varstva in po dvojezični ljudski šoli.

Slovensko sa tejto vlády musí zbaviť čo najskôr. Vedenie SMERu zrástlo s oligarchiou a vstúpil do toho i Robert Fico. Premiéra pravidlá demokracie vyrušujú, ministri sú údržbári a budúcnosť štátu je im úplne ukradnutá. Takto to hodnotí po 20. rokoch od prvého vládnutia SMERU jeden zo zakladateľov Boris Zala. Ako sa z tejto “tretej cesty” stal stroj obsluhujúci záujmy vlastných ľudí či oligarchie?Práve pred 20 rokmi po prvá raz zasadol do premiérskeho kresla Robert Fico. Z kedysi ambiciózneho politika tzv. Tretej cesty sa však postupom času stal unavený patrón klientelistického štátu no a Slovensko sa pod jeho vedením mení na čoraz viac sa rozpadajúci Potemkin. Ako sa zo strany protestu voči Mečiarovi i Dzurindovi stal už len unavený stroj obsluhujúci výlučne záujmy “našich ľudí,” ktorý úplne rezignoval na moderný sociálny štát? A je Robert Fico dnes už iba bábkou v rukách oligarchie a straníckej partokracie? Vo veľmi otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas na to odpovie jeden zo zakladateľov SMERu a bývalý predseda Sociálnych demokratov Boris Zala.V týchto dňoch, práve pred dvadsiatimi rokmi po prvý raz triumfoval Smer vo voľbách a jeho predseda Robert Fico po prvý raz zasadol do kresla premiéra. Vtedy ešte s víziou modernej tretej cesty, kde novopečený premiér deklaroval ambíciu vytvoriť zo Slovenska silný sociálny štát, ktorý bude garantovať dôstojný život pre každého občana.Dnes však médiá - namiesto dôstojnosti nás všetkých, riešia dôstojnosť života príbuzných či blízkych Roberta Fica - ako i ďalších vplyvných straníkov, pričom na Slovensku žije podľa oficiálnych štatistík takmer milión ľudí pod hranicou príjmovej chudoby a sociálnej vylúčenosti.Po dvoch dekádach jeho takmer nepretržitého vládnutia sa tak pôvodný sen o slovenskej sociálnej demokracii rozplynul v realite nacionálneho populizmu, systémového klientelizmu ako i čoraz viac upadajúceho štátu. Dve desaťročia dominancie jednej strany zanechali na Slovensku hlbokú stopu, no namiesto skutočného sociálneho štátu dnes čelíme rekordnému zadlžovaniu, sociálne necitlivej konsolidácií a prejedaniu vlastnej budúcnosti. Vládna moc si cez plošné rozdávačské balíčky už celé roky opakovane kupuje voličské hlasy, zatiaľ čo kľúčové systémy štátu ako zdravotníctvo či školstvo zlyhávajú a pomoc ľudia namiesto štátu hľadajú v internetovej charite.Od “SMERom k ľuďom,” ako znelo prvé predvolebné heslo Smeru sa tak táto strana prepracovala k realite smerovania k "našim ľuďom". Hanákove Papierové hlavy sa vrátili.Je toto ešte stále autentická ľavica, alebo sa slovami Roberta Kaliňáka “transformovala” do sofistikovaného klientského štátu, ktorý namiesto pravidiel a výkonu odmieňa slepú stranícku lojalitu? Kam sa za tých 20 rokov posunul samotný Robert Fico a prečo namiesto moderného európskeho štátu vybudoval systém politických trafík, hľadania nepriateľov, vyvolávania konfliktov a koketovania s extremizmom?Ráno Nahlas s bývalým poslancom, europoslancom a jedným zo zakladateľov SMERu Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

Na pamet mi je padlo nekaj idej, kako lahko praznujem letos: Lahko si pogledam državno proslavo; poslušal bom podkast o slovenski zgodovini; lahko pa npr. zapojem kakšno domoljubno, v veseli družbi ob kozarcu vina.Vse zveni smiselno, ampak mogoče bi si moral postavit še bolj specifično vprašanje:Kako bom letos dan državnosti praznoval kot kristjan?Komentar je pripravil Nejc Podobnik, glasbenik in pedagog.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

V Bruslju zbrani evropski voditelji so v razpravi o večletnem proračunu Evropske unije izrazili različna mnenja. Slovenija se je medtem skupaj s še 18-imi članicami Unije zavzela za pospešitev izvajanja uredbe o vračanju migrantov v tretje države. Druge teme: - Kljub začetku premirja med Izraelom in libanonskim Hezbolahom se napadi nadaljujejo. - Slovenska obrambna industrija si od predstavitve v Parizu obeta nove priložnosti na mednarodnih trgih. - Po državi se odpirajo letna kopališča, za obisk Mariborskega otoka bo treba letos odšteti nekoliko več kot lani.

Hostia: Martin Hudcovský (ekonóm zo Slovenskej akadémie vied) a Tomáš Majerčák (ústavný právnik z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach). | Verejný dlh Slovenska prekročil hranicu, pri ktorej musela vláda po prvý raz v histórii požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Spustil to posun v desatinách percenta — Eurostat vlani v októbri vykázal slovenský dlh na úrovni 59,7 % HDP a krajina sa tým ocitla v najtvrdšom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, schválený pred štrnástimi rokmi naprieč politickým spektrom, však musel najskôr vykladať aj Ústavný súd. Je dlhová brzda skutočnou poistkou proti zadlžovaniu, alebo len ústavnou formalitou, keď tá istá koaličná väčšina hlasuje o dôvere sebe samej? Aké konsolidačné kroky by museli prísť, aby sa Slovensko vrátilo pod sankčný prah? A čo dnešné hlasovanie reálne mení na trajektórii verejných financií z pohľadu Bruselu, ratingových agentúr či voličov? | Vláda musela pre vysoký dlh žiadať o dôveru. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

V Češích prý koluje trochu keltské krve. Na území Česka a Slovenska žily kmeny Bójů a Kotýnů. Za keltskými památkami se ale lidé nejčastěji vydávají do Bretaně nebo do Irska. I nedaleko srbské metropole Bělehradu se ale dá narazit na stopy Keltů. Uchovávají je tady v novodobé keltské vesnici u města Indžija, kde se mohou návštěvníci seznámit s tím, jak na území nedaleko Dunaje Keltové před mnoha staletími žili.

V Češích prý koluje trochu keltské krve. Na území Česka a Slovenska žily kmeny Bójů a Kotýnů. Za keltskými památkami se ale lidé nejčastěji vydávají do Bretaně nebo do Irska. I nedaleko srbské metropole Bělehradu se ale dá narazit na stopy Keltů. Uchovávají je tady v novodobé keltské vesnici u města Indžija, kde se mohou návštěvníci seznámit s tím, jak na území nedaleko Dunaje Keltové před mnoha staletími žili.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

Máte doma vlastnoručne vyrobenú vtáčiu búdku? Ešte stále ju môžete prihlásiť do súťaže Naj búdka Slovenska 2026 a tie najzaujímavejšie si môžu nájsť miesto na Búdkovom chodníku lásky, či pri Pamätníku búdkového stromu Slovenska. Jej autorom a manažérom je Ján Šranko. Kedysi chcel byť ornitológom, dnes vtáky fotografuje a pomáha pre ne budovať nové príbytky. Jeho vášeň k foteniu prerástla Slovensko a je aj organizátorom medzinárodných fotografických súťaží. Povedal nám o fotografovaní, vtáctve, búdkových kuriéroch, ale aj o tom, ako môže jedna vlastnoručne vyrobená búdka pomôcť prírode. | Hosť: Ján Šranko. | Moderuje: Michal Herceg. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Jak zásadní je pro uplatnění unijního migračního paktu návratové nařízení, které schválil Evropský parlament? Jak se podle nové studie vyvíjí v letošním roce realitní a hypoteční trh? A jak se bývalý generální ředitel Rozhlasu a televize Slovenska ohlíží za protestními akcemi proti vládním zásahům do systému veřejnoprávních médií?

Lídři G7 se podle ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na summitu shodli, že Rusko válku nevyhrává a musí co nejdříve uzavřít dohodu. „Už samotný fakt, že Rusko nevyhrává, je začátkem jeho porážky,“ tvrdí v pořadu Pro a proti analytik Asociace pro mezinárodní otázky Pavel Havlíček. „Strategicky Rusko už válku prohrálo, ale bez silného tlaku Západu bude konflikt pokračovat,“ míní bývalý nejvyšší zástupce Slovenska ve strukturách NATO generálporučík Pavel Macko.

Jak zásadní je pro uplatnění unijního migračního paktu návratové nařízení, které schválil Evropský parlament? Jak se podle nové studie vyvíjí v letošním roce realitní a hypoteční trh? A jak se bývalý generální ředitel Rozhlasu a televize Slovenska ohlíží za protestními akcemi proti vládním zásahům do systému veřejnoprávních médií?

Lídři G7 se podle ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na summitu shodli, že Rusko válku nevyhrává a musí co nejdříve uzavřít dohodu. „Už samotný fakt, že Rusko nevyhrává, je začátkem jeho porážky,“ tvrdí v pořadu Pro a proti analytik Asociace pro mezinárodní otázky Pavel Havlíček. „Strategicky Rusko už válku prohrálo, ale bez silného tlaku Západu bude konflikt pokračovat,“ míní bývalý nejvyšší zástupce Slovenska ve strukturách NATO generálporučík Pavel Macko.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jak zásadní je pro uplatnění unijního migračního paktu návratové nařízení, které schválil Evropský parlament? Jak se podle nové studie vyvíjí v letošním roce realitní a hypoteční trh? A jak se bývalý generální ředitel Rozhlasu a televize Slovenska ohlíží za protestními akcemi proti vládním zásahům do systému veřejnoprávních médií?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rubriko pripravlja slovensko uredništvo Radia Vatikan.

Tudi v popoldanskih športnih minutah je ena od osrednjih tem povezana s kolesarstvom. Z današnjo etapo se je začela dirka po Švici, na kateri nastopata oba slovenska zvezdnika, Tadej Pogačar in Primož Roglič. Prireditelji v Ljubljani pa so predstavili podrobnosti, povezane z domačim turnirjem lige narodov v odbojki. Slovenska reprezentanca se bo konec meseca v Stožicah pomerila tudi z velesilama Brazilijo in Italijo, aktualno svetovno prvakinjo.

Politici vnímajú, že nejdeme dobrým smerom, ale sledujú už iba svoje stranícke záujmy. Ich horizontom je opätovné zvolenie a voličov naučili na nárokovú mentalitu, tvrdí šéf AZZZ Rastislav Machunka. Zrušenie 13. dôchodku i energopomoci. Redukcia sociálneho štátu, ale aj zníženie daňového bremena pre podnikateľov. To sú riešenia zamestnávateľov, ktoré by mali priniesť reštart ekonomiky a bez ktorých nás čaká neslávne známa “grécka cesta.”Slovenská ekonomika prešľapuje na mieste a namiesto reálnych reforiem čelí toxickému kokteilu zvyšujúcich sa daní či odvodov. Vláda napriek rastúcemu štátnemu dlhu vôbec na sebe nešetrí a namiesto reálnych riešení ponúka pompézne zabalené nič. Súčasné prorastové opatrenia vlády sú totiž tak podľa odborárov, ako aj zamestnávateľských zväzov len slabou náplasťou na dlhodobo chradnúce podnikateľské prostredie.Hoci ministerstvo financií hlási mierne lepšie čísla za vlaňajší deficit, prvé mesiace tohto roka ukazujú, že prepad výberu daní ako aj rastúce vládne výdavky pokračujú. Zamestnávatelia preto prichádzajú s vlastným zoznamom riešení kde dominuje zrušenie transakčnej dane, ale témou sa stáva i zlý demografický vývoj, nízka produktivita práce ako i odchod mladých mozgov, kapitálu i firiem do zahraničia.Podľa AZZZ sa politici napriek zlej situácií nedokážu vzdať svojho populizmu, štát rezignoval na efektivitu verejnej správy a bremeno prenáša výhradne na plecia pracujúcich a firiem. V hre o Slovenska sa tak podľa národnej banky reálne ocitá už aj negatívne povestná “grécka cesta.”Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Našou politikou dnes hýbu rodinné kauzy predsedov Smeru a Progresívneho Slovenska. Robert Fico a Michal Šimečka navzájom označujú svoje rodiny za príživnícke. Koalícia sa medzi tým v parlamente zasekla pri návrhu Smeru na rušenie voľby poštou, SNS čaká do septembra kým neodíde jej minister Taraba a v parlamente je ďalšia trestná novela Smeru, ktorá rieši kajúcnikov. Prezident Pellegrini má dnes za sebou druhý rok svojho mandátu v prezidentskom paláci.Aké sú argumenty premiéra Fica a predsedu PS Šimečku pri vzájomných obvineniach s príživníctva ich rodiny? Aká je situácia vo vládnej koalícii a ako bude vyzerať jej posledný rok vlády? Aké boli prvé dva roky Petra Pellegriniho v úrade prezidenta a ako to všetko komentujú občania v prieskumoch verejnej mienky?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslavom Štefančíkom a s riaditeľom agentúry FOCUS sociológom Martinom Slosiarikom.

„Smyslem akce je setkat se, vytvořit společenství, společně se pomodlit a říct si, jak se máme, a být společně radostní,“ říká organizátorka poutě.

Čo je podstatou Slovenska? Kam historicky patrí? Sme stále súčasťou Západu? Prečo sa vracajú mýty o mostoch či Slovanstve? Môže Slovensko vypadnúť zo slobodného sveta? Hostia: - Peter Zajac, spoluautor zborníka o Slovensku - František Mikloško, spoluautor zborníka o Slovensku

Úradnícka vláda sa stále stretáva a mnohí z nej sú pripravení znova pomôcť štátu, aj existujúcim politickým stranám, hovorí expremiér Ľudovít Ódor. Že sú niektoré funkcie v štáte neobsadené, podľa neho nie je tragédia, keďže prázdna stolička aspoň nerobí blbosti. Modus operandi Smeru, že odrádza oponentov očierňovaním, podľa neho treba konečne zlomiť a preto musí Michal Šimečka vydržať tlak. Prorastové opatrenia bez vplyvu na rast sú vtip a za 20 rokov od nástupu Roberta Fica sme sa dostali na koniec rebríčkov.V podcaste s Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na presun štátnych peňazí cez stranu a firmu do vrecka Michala Fica;– po 3:30 – či v EÚ vnímajú kauzu Očistec a obžalovaného Gašpara;– od 4:20 – prečo Slovensko nikdy nebolo bližšie k zrazeniu eurofondov ako je teraz;– po 7:00 – že o veľa by sme aj tak neprišli, keďže nevieme čerpať eurofondy;– od 9:45 – že ak si je niekto istý nevinou, nejde meniť trestný zákon;– po 10:00 – ako korupcia odrazu zmizla zo Slovenska;– od 14:00 – kam sa stratilo 30 miliárd z eurofondov, ktoré Slovensko už dostalo;– po 15:00 – ako bude vyzerať 28. právny režim pre podnikateľov, ktorý pripravuje EÚ;– od 21:30 – že prorastové opatrenia sú vtip, lebo nemajú žiadny vplyv na rast;– po 22:30 – ako je symbolom prorastových opatrení odstránenie papierika;– od 24:00 – prečo nemajú v Tresku čísla;– po 26:00 – že niektoré opatrenia vlády sú dobré, ale štvrtoradé a ani vláda od nich nič nečaká;– od 27:30 – že 20 rokov Fica Slovensku prinieslo len pokles v rebríčkoch;– po 29:30 – prečo neobsadenie niektorých funkcií v štáte nie je problém;– od 32:00 – že Ódorova vláda sa ďalej stretáva a či ide o budovanie kádrov pre PS;– po 38:00 – že Michal Šimečka musí vydržať tlak a neodísť tak ako Kiska a Čaputová.

Úradnícka vláda sa stále stretáva a mnohí z nej sú pripravení znova pomôcť štátu, aj existujúcim politickým stranám, hovorí expremiér Ľudovít Ódor. Že sú niektoré funkcie v štáte neobsadené, podľa neho nie je tragédia, keďže prázdna stolička aspoň nerobí blbosti. Modus operandi Smeru, že odrádza oponentov očierňovaním, podľa neho treba konečne zlomiť a preto musí Michal Šimečka vydržať tlak. Prorastové opatrenia bez vplyvu na rast sú vtip a za 20 rokov od nástupu Roberta Fica sme sa dostali na koniec rebríčkov.V podcaste s Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na presun štátnych peňazí cez stranu a firmu do vrecka Michala Fica;– po 3:30 – či v EÚ vnímajú kauzu Očistec a obžalovaného Gašpara;– od 4:20 – prečo Slovensko nikdy nebolo bližšie k zrazeniu eurofondov ako je teraz;– po 7:00 – že o veľa by sme aj tak neprišli, keďže nevieme čerpať eurofondy;– od 9:45 – že ak si je niekto istý nevinou, nejde meniť trestný zákon;– po 10:00 – ako korupcia odrazu zmizla zo Slovenska;– od 14:00 – kam sa stratilo 30 miliárd z eurofondov, ktoré Slovensko už dostalo;– po 15:00 – ako bude vyzerať 28. právny režim pre podnikateľov, ktorý pripravuje EÚ;– od 21:30 – že prorastové opatrenia sú vtip, lebo nemajú žiadny vplyv na rast;– po 22:30 – ako je symbolom prorastových opatrení odstránenie papierika;– od 24:00 – prečo nemajú v Tresku čísla;– po 26:00 – že niektoré opatrenia vlády sú dobré, ale štvrtoradé a ani vláda od nich nič nečaká;– od 27:30 – že 20 rokov Fica Slovensku prinieslo len pokles v rebríčkoch;– po 29:30 – prečo neobsadenie niektorých funkcií v štáte nie je problém;– od 32:00 – že Ódorova vláda sa ďalej stretáva a či ide o budovanie kádrov pre PS;– po 38:00 – že Michal Šimečka musí vydržať tlak a neodísť tak ako Kiska a Čaputová.

Opozícia sa v parlamente pokúšala odvolať ministrov školstva a pôdohospodárstva a pre kauzu Očistec aj podpredsedu parlamentu za Smer, obžalovaného Tibora Gašpara. Neúspešne. Smer naopak pohrozil progresívcom, že ak to urobia znovu, odvolajú im po Michalovi Šimečkovi z postup podpredsedu aj Martina Dubéciho. Hnutie Slovensko si na adresu Dubéciho neodpustilo štipľavé poznámky a hovoria, že PS Dubéciho nikdy nominovať nemala.Čo to znamená, mal by podľa Igora Matoviča Martin Dubéci odstúpiť sám? Prečo ho nazýva milovníkom parlamentného bavoráku? Je spolupráca hnutia Slovensko a Progresívneho Slovenska bod bodom mrazu? A s kým by vlastne Matovičovci spolupracovať chceli?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Slovensko a poslancom Národnej rady Igorom Matovičom.

Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá no a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc konšpirácií a akú víziu pre Slovensko ponúka Slovenská akadémia vied? Nemyslím si, že naše deti sa musia mať horšie. Chce to odvahu, nie zotrvačnosť. Hovorí šéf SAVŠpičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied dokázali bezpečnosť vakcín, ich štúdia prešla najprísnejším medzinárodným sitom, no zo sociálnych sietí sa na nás valia bludy o nebezpečnej krvi zaočkovaných, neoverených experimentálnych vakcínach meniacich našu DNA či o údajnej hrozbe chemtrails a plochej zemi. V susednom Česku pritom už zaznamenali fatálny následok antivaxerských konšpirácií, keď na záškrt zomrelo trojročné neočkované dieťa.Spoločenskí vedci hovoria o dobe postpravdy, v ktorej už fakty prestávajú hrať prakticky akúkoľvek rolu a varujú pred anómiou, teda rozkladom spoločnosti, ktorá sa nebude vedieť dohodnúť nielen na tom, kam ideme a čo chceme, ale nedokáže sa už zhodnúť ani na realite, v ktorej tu my všetci spolu žijeme.Nový šéf SAV upozorňuje, že ak štát neprestane tolerovať stredoveké bludy a nezačne vedu brať ako strategickú prioritu Slovenska, odchod mozgov z krajiny sa zmení na nezvratný exodus. Veda nemôže byť apolitická, hlas vedcov tu musí zaznieť oveľa silnejšie, tvrdí Martin Venhart. Akadémia momentálne pracuje i na komplexnej vízii pre Slovensko, otázkou však zostáva, či jej bude mať ešte kto načúvať.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s predsedom SAV Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc konšpirácií a akú víziu pre Slovensko ponúka Slovenská akadémia vied? Nemyslím si, že naše deti sa musia mať horšie. Chce to odvahu, nie zotrvačnosť. Hovorí šéf SAVŠpičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied dokázali bezpečnosť vakcín, ich štúdia prešla najprísnejším medzinárodným sitom, no zo sociálnych sietí sa na nás valia bludy o nebezpečnej krvi zaočkovaných, neoverených experimentálnych vakcínach meniacich našu DNA či o údajnej hrozbe chemtrails a plochej zemi. V susednom Česku pritom už zaznamenali fatálny následok antivaxerských konšpirácií, keď na záškrt zomrelo trojročné neočkované dieťa.Spoločenskí vedci hovoria o dobe postpravdy, v ktorej už fakty prestávajú hrať prakticky akúkoľvek rolu a varujú pred anómiou, teda rozkladom spoločnosti, ktorá sa nebude vedieť dohodnúť nielen na tom, kam ideme a čo chceme, ale nedokáže sa už zhodnúť ani na realite, v ktorej tu my všetci spolu žijeme.Nový šéf SAV upozorňuje, že ak štát neprestane tolerovať stredoveké bludy a nezačne vedu brať ako strategickú prioritu Slovenska, odchod mozgov z krajiny sa zmení na nezvratný exodus. Veda nemôže byť apolitická, hlas vedcov tu musí zaznieť oveľa silnejšie, tvrdí Martin Venhart. Akadémia momentálne pracuje i na komplexnej vízii pre Slovensko, otázkou však zostáva, či jej bude mať ešte kto načúvať.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s predsedom SAV Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia”, tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. “Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom“, dodáva.Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? - témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.Pripravil Jaroslav Barborák.

„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia”, tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. “Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom“, dodáva.Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? - témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.Pripravil Jaroslav Barborák.

Podnikatelia zostávajú podľa odborníkov jedným zo základných pilierov fungujúcej ekonomiky. Aj preto patrí ich podpora dlhodobo medzi priority Slovenskej sporiteľne a EY. V podcaste Prečo práve oni? hovorili zástupcovia oboch firiem nielen o stave podnikateľského prostredia na Slovensku, ale aj o tom, prečo je dnes dôležité podporovať startupy, kvalitných founderov a firmy postavené na hodnotách.Člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne Marek Sásik označil podnikanie za „chrbtovú kosť ekonomiky“. Podľa neho práve podnikatelia prinášajú nápady a premieňajú ich na produkty či služby, ktoré vytvárajú hodnoty pre krajinu.Aj EY podľa vedúceho partnera na Slovensku Mariána Bíža dlhodobo vníma podnikateľov ako kľúčovú súčasť rozvoja krajiny a prostredníctvom súťaže EY Podnikateľ roka aktívne podporuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Práve preto firma už roky stojí za touto iniciatívou, ktorá podľa neho vytvorila silnú komunitu podnikateľov ochotných zdieľať skúsenosti a inšpirovať sa navzájom.Obaja hostia sa zhodli, že slovenské firmy sú dnes výrazne profesionálnejšie než pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Lepšie finančne riadia svoje podniky, rastie kvalita manažmentu aj dôraz na firemnú kultúru.Zároveň však upozorňujú, že aktuálne podnikateľské prostredie firmy nevnímajú ako veľmi priaznivé. Podľa Mariana Bíža je citeľný vyšší počet podnikateľov, ktorí odkladajú investície, spomaľujú expanziu alebo zvažujú presun aktivít mimo Slovenska.Podľa Mareka Sásika slovenské firmy za posledné roky opakovane ukázali schopnosť adaptovať sa aj v náročných obdobiach - od covidu cez infláciu až po geopolitické zmeny. A práve odolnosť podnikateľov považuje za jednu z najväčších inšpirácií.Rozhovor tak nebol len o číslach či ekonomike, ale aj o tom, že podnikanie na Slovensku stojí čoraz viac na komunite, hodnotách a schopnosti vydržať aj v menej priaznivých časoch.Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  ⁠⁠⁠spoločnosť EY⁠⁠⁠. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  ⁠⁠⁠tomto odkaze⁠⁠⁠. 

V slovenskom futbalovom klube AS Trenčín majú konečne po dlhšom čase väčší dôvod na úsmev. Sú za tým lepšie ekonomické výsledky, ako aj potvrdený príchod nového investora. V 87. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk to potvrdil generálny manažér klubu Róbert Rybníček.Silnejší záver uplynulého ligového ročníka, dva výrazné prestupy z klubu, z toho jeden za rekordnú sumu, a k tomu možný vstup nového investora do klubu, ktorý by dokázal dvojnásobného majstra Slovenska z Trenčína opäť posunúť a predovšetkým finančne stabilizovať.Klub spod hradu Matúša Čáka prechádzal v posledných rokoch výrazne turbulentným obdobím, keďže len prednedávnom čelil aj konkurznému konaniu, ale všetko nasvedčuje tomu, že z toho najhoršieho by už Trenčania mali byť konečne vonku.Na štadióne na Sihoti sa navyše znovu môžu popýšiť aj viacerými ďalšími zaujímavými hráčmi, z ktorých najnovšie na seba výrazne upútal pozornosť čerstvo 21-ročný slovenský reprezentant Hugo Pavek, ktorý už údajne má na stole viaceré zaujímavé ponuky. Týka sa to aj ďalších hráčov.Nielen o tom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 87. epizóde podcastu Kam si to kopol? s generálnym manažérom AS Trenčín Róbertom Rybníčkom, ktorý takisto prezradil, ako je to s možným vstupom nového investora do klubu.

Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny licenčný režim MiCA, USA za Trumpa otvorili dvere kryptu dokorán. Päťsto firiem sa zmenilo na šesť licencovaných. To je v skratke to, čo európska regulácia kryptomien MiCA urobila so slovenským kryptotrhom od začiatku tohto roka. „Investujte maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť, upozorňuje Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie z oddelenia kryptoaktív a inovácií Národnej banky Slovenska. V rozhovore viac o tom, že s kryptoaktívami má priamu skúsenosť viac ako desať percent dospelých Slovákov a vysvetľuje podrobnosti, čo prináša európska regulácia na domáci finančný trh. Napríklad Poľsko dodnes nemá schválený implementačný zákon a tamojší podnikatelia žiadajú o licencie v iných členských štátoch, vrátane Slovenska. Ponúka aj širší pohľad na vývoj kryptoaktív vo svete a čo nová éra prináša v praxi. Podrobnosti si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=fIm2f93UnQU&t=43s

Migaľ chce škandalózne minúť 93 miliónov na Slovensko.sk bez súťaže a časť zmlúv chce utajiť. Z prorastového balíčka zákonov, ktoré majú pomôcť ekonomike, je niekoľko bezzubých zákonov, ktoré odbúravajú byrokraciu, a v parlamente sa stále rieši funkcia obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Smer sa najnovšie vyhráža, že ak ho bude opozícia odvolávať, odvolá koalícia Martina Dubéciho z Progresívneho Slovenska. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s hosťom Miroslavom Beblavým. Zdroj zvukov: SME, TASR, TA3, JOJ24, STVR, Denník N, YouTube/SMER SD, Tomáš Drucker – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

V 90. rokoch stál dvojizbový byt v Bratislave toľko ako Favorit. Za socializmu sa stavalo 30-tisíc bytov ročne. Dnes sotva 10-tisíc. A desať percent bytového fondu stojí prázdnych, kým mladí nemajú kde bývať. Šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, ako staršia generácia postavila systém, ktorý fungoval — kým fungoval. A prečo jeho účet dopadne na plecia tých, ktorých je najmenej a ktorí si to najmenej zaslúžili. V podcaste sa dozviete: — prečo je priebežný dôchodkový systém pyramídová hra — čo znamená pomer 1,8 pracujúceho na jedného dôchodcu — prečo finančné príspevky na deti nepomáhajú, keď byt stojí pol milióna — čo ukázali Japonsko a Južná Kórea — a prečo sa z toho Slovensko neučí — čo sa stane s populáciou Slovenska, ak pôrodnosť ostane tam, kde je dnes

Opoziční demokrati ostro kritizujú ministra obrany za údajný predaj protilietadlového raketového systému KUB zo sovietskych čias. Minister kritiku odmieta a hovorí, že systém je nefunkčný a o vývoze nevie. Demokratom sa nepáči ani státisícová podpora vlády pre Jednotu dôchodcov Slovenska. A Slovensko sa nedočkalo prorastových opatrení v podobe nižších daní či odvodov. Horúcou témou má byť aj spolupráca či spájanie sa Demokratov s Progresívnym Slovenskom.V čom teda má byť problém okolo starších protivzdušných systémov KUB a nových Barakov, ktoré nakupujeme od Izraela? Prečo majú byť problém dotácie pre Jednotu dôchodcov a ako vlastne dopadne možné spájania sa Demokratov s Progresívnym Slovenskom?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Demokrati a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

První dva české mučedníky komunistického režimu čeká tento víkend blahořečení. Na Slovensku už jich mají pět, mezi nimi třeba Titus Zeman, Zdenka Schelingová nebo Ján Havlík. „Ztělesňuje nejhlubší a nejvážnější charisma Slovenska, a to je ochota trpět za hodnoty,“ charakterizuje Havlíka bývalý křesťanský aktivista František Mikloško. Nejvíc novodobých mučedníků se na Slovensku podařilo blahořečit za papeže Jana Pavla II. Jak proces probíhá? Poslechněte si reportáž.

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky sa rozprávame o tom, aké to je, keď do tvojich veľkých životných plánov a hudobnej kariéry radikálne zasiahne Ježiš. Naša dnešná hosťka Evka Kovalčíková, zasvätená sestra z Koinonie Jána Krstiteľa vo Vyšnom Klatove, otvorene zdieľa svoj neuveriteľný príbeh. Ako 15-ročná odišla z východu študovať gitaru na konzervatórium do Bratislavy, kde čelila tlaku svetského života a túžbe zapadnúť medzi rovesníkov.Dozviete sa, ako vyzerá proces zasväteného života, od prvých sľubov až po trvalé záväzky, a čo to prakticky znamená žiť v komunite 14 ľudí so spoločnou kasou a sľubom chudoby. Evka svedčí o momente, kedy odovzdala Bohu to najdrahšie – svoju milovanú gitaru – a ako jej Boh túto obetu vrátil v úplne inom leveli skrze chvály. Tento rozhovor je silným pozvaním k tomu, aby sme si nenechali ukradiť osobnú modlitbu a pochopili, že v živote s Bohom je najdôležitejšie najprv s ním iba byť, a až potom preňho niečo robiť.#viera #povolanie #komunita #svedectvo #zasvatenyzivot #godzone #worshipV tomto podcaste sa dozviete:Sila Božieho slova: Ako stačila jedna prorocká veta od maminy v kuchyni, aby Evka neprestala spievať na Božiu slávu.Život na dvoch stoličkách: O dospievaní na internáte v Bratislave, tajných hriešikoch a odvahe objednať si v bare kofolu namiesto piva.Zvádzal si ma a nechal som sa zviesť: Ako Evka deväť mesiacov bojovala s tichým vábením do zasväteného života.Prebúdzanie v jazykoch: Ako vyzerá bežný utorok vo Vyšnom Klatove a čo je to hodinové poobedné "Ripózo".Generačný festival Žijem: Pozvánka na rodinný festival na východe Slovenska, kde zažijete spoločenstvo bez pretvárky.Súťaž o knihu: Napíš komentár pod video a vyhraj knihu z Godzone shopu "Nadprirodzený život svätých"!Ak vás naše podcasty povzbudzujú vo viere, staňte sa naším pravidelným podporovateľom: https://podpora.godzone.sk/

Národní kontrolóri zistili, že 14 obcí a miest na východom Slovensku predávali svoje akcie vo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti pod cenu. Vodárne sa bránia, že tak rozhodli samotní akcionári, teda obce a mestá. Podľa kontrolného úradu si tak samosprávy jediným rozhodnutím znížili svoje majetky o dvanásť a pol milióna eur.Prečo teda mestá a obce predávali svoje akcie výmenou za dlhopisy vodárenskej spoločnosti a čo to pre nich znamená? Prečo Najvyšší kontrolný úrad hovorí, že sa tak pripravujú o majetok a vplyv vo vodárňach? Čo to znamená pre ľudí na východe a prečo ich vodné a stočné patrí k najvyšším na Slovensku? A ako to komentuje Združenie miest a obcí Slovenska?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym a predsedom Združenia miest a obcí Slovenska Jozefom Božikom.

Čo robiť, keď sa nedostanete na vysokú školu a ponuka z úradu práce vám doslova vyrazí dych? Odskočíte si s kamošom na konkurz do rádia, a po sérii pitoreskných udalostí začnete robiť v médiách bez toho, aby ste na to niekedy čo i len pomysleli. Žiaden splnený sen, iba zhoda náhod a z núdze cnosť. Taký bol v skratke začiatok novinárskeho príbehu Petra Bárdyho, ktorý vám namiesto klasického prológu otvorí pomyselné dvere do audioknihy s príznačným názvom Na východ od zdravého rozumu. Prostredníctvom zbierky 22 esejí vstúpite do krajiny Dubčekových rožkov, rekreačných poukazov a bryndze, Tisovej vily s archívmi komunistickej tajnej služby či predvolebných, maďarských a iných gulášov. Autor skladá obraz Slovenska a tiež ten svoj vlastný. Smutný aj smiešny. Vážny aj vtipný. Láskavý aj (seba)ironický. Osobný aj celkom odosobnený. Nebuduje mýtus o národe, ktorého DNA nosí hlboko v sebe, ani o svojej krajine, z ktorej nechce odísť, hoci to chvíľu zvažoval. Vrství na seba príhody o mostoch, z ktorých sa v detstve zhadzuje munícia z druhej svetovej vojny a ktoré sa v dospelosti menia na pseudomosty medzi Východom a Západom, ktoré rozdeľujú. On však nezostáva ani na jednom brehu: nie je proti ani za, nie je s „našimi“ ani „vašimi“ ľuďmi. Snaží sa postaviť most, po ktorom môžu chodiť všetci, a cez autentické a istým spôsobom univerzálne príbehy presahujúce hranice osobného zážitku nájsť reč. Nie spoločnú, jednoducho iba reč. Veď kto niekedy z mosta nepustil na cestu aspoň slinu či neprešiel v zamyslení na červenú? Peter Bárdy nie je iba Petrom Bárdym, ktorého poznáte. Autorom politických bestsellerov o Zuzane Čaputovej, Robertovi Ficovi či Igorovi Matovičovi. Šéfredaktorom Aktuality.sk a politickým komentátorom. Je aj chalanom z robotníckej rodiny, ktorý sa síce stal novinárom náhodou, no je ním už takmer tri dekády. A vďaka tomu zažil na vlastnej koži mocenské hry „otcov zakladateľov“ na čele so svojho času neohrozeným Muftim aj moment, keď najväčší národovec Ján Slota spoznal internet. Keď sociálny demokrat Robert Fico vrátil do hry Mečiara aj Slotu. Keď Igor Matovič neporazil mafiánsky štát a otvoril bránu úradu vlády i dvere Národnej rady „našim ľuďom“. Audiokniha: Na východ od zdravého rozumu Autor: Peter Bárdy Interpret: Mário Zeumer Dĺžka: 6:27 hod Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Na východ od zdravého rozumu na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Na východ od zdravého rozumu na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

„Strašenie islamom slúži politikom na zakrytie problémov“, tvrdí arabista Attila Kováč. Politici podľa neho zneužívajú predsudky a stereotypy voči moslimskej komunite, hoci ide o jednu z najmenších menšín v krajine. Zdôrazňuje, že nenávisť voči neznámemu pramení z nedostatku osobnej skúsenosti a slúži ako populistický nástroj na odpútanie pozornosti od reálnych spoločenských problémov.Z témy prísnej registrácie cirkví sa na Slovensku opäť stal strašiak mešitami. Rezonuje tu téma islamu, hoci moslimská komunita u nás patrí medzi najmenšie v Európe.Ombudsman napadol na Ústavnom súde podmienku 50-tisíc veriacich potrebných na registráciu novej cirkvi a časť politikov okamžite začala hovoriť o hrozbe islamizácie či výstavby mešít.Naviac, samotný ombudsman sa stal terčom nevyberaných útokov, pre ktoré požiadal o policajnú ochranu a aj svoj úrad musel zatvoriť pred verejnosťou.Sú obavy z islamizácie Slovenska založené na realite, alebo skôr na predstavách a stereotypoch? Prečo sa práve islam stal v slovenskej politike takým silným symbolom, hoci väčšina Slovákov osobne žiadneho moslima nepozná?O islame, moslimoch, strachu z neznámeho aj o tom, čo táto debata vypovedá o nás samých, sa budeme rozprávať s arabistom Attilom Kovácsom.Podcast Jaroslav Barborák.

1. Pre väčšinu ľudí inflácia znamená zdražovanie potravín 2. Štvrtý blok Mochoviec pokročil, hotovo ešte nie je 3. Andrej Babiš kontra zástanca Miltona Friedmana 4. Ako sa vlani darilo cestovkám a kde obyvatelia Slovenska najviac dovolenkovali

Päť riešení, ktoré môžu spomaliť vysychanie Slovenska. Reportéri Denníka E každú stredu komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a počasí.

Šéfa Progresívneho Slovenska zaneprázdňuje kauza jeho matky a jej Projektu Fórum, ktoré malo podvádzať pri dotáciách a platiť z nich aj jeho mobil.Slovensko zas dlhé mesiace čaká, aké prorastové a konsolidačné opatrenia ponúkne vládna koalícia. Tá sa tiež pokúša otvárať ústavu a zaviesť do nej ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu. Robert Fico síce navštívil Putina v Moskve, no ním ohlasovaná návšteva nemeckého kancelára na Slovensku nebude.Ako sa teda predseda Progresívneho Slovenska a jeho hnutie ocitlo v kauze jeho mamy? Sú v PS presvedčení, že zvolili správnu komunikačnú stratégiu ak hovoria o spravodajskej hre riadenie premiérom Ficom cez médiá? A aké prorastové opatrenia by navrhli ak by boli vo vláde? A čo s ľudovým hlasovaním na odvolanie parlamentu, ktoré navrhuje vláda?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dvadsiateho šiesteho apríla sme si pripomenuli 40. výročie havárie v Černobyli. Výbuch v tamojšej atómovej elektrárni a najmä dlhé ticho, ktoré nasledovalo v oficiálnych médiách neprieč východným blokom, otriasol už aj tak krehkou dôverou v tzv. reálny socializmus. Spolu s rádioaktívnym mrakom sa nad východnou Európou rozšírili aj otázky o tom, aký je skutočný stav životného prostredia. Černobyľ pritom nebol ani zďaleka jediným dôvodom na rastúcu nedôveru. V tejto epizóde Dejín budeme hovoriť o príbehu obce Brekov na východnom Slovensku. Obyvatelia Brekova dlhodobo zápasili s priemyselným znečisťovaním ovzdušia, vody a pôdy z neďalekých závodov Chemlon, Chemko a Bukóza. Ich pohár trpezlivosti však začal pretekať v momente, keď k závodom mala pribudnúť aj skládka odpadov. Ako sa z bežnej nespokojnosti stal organizovaný odpor? Čo presne odštartovalo protesty? A napokon bolo už v tomto čase, v roku 1986, v malej obci na východe Slovenska cítiť, že režim stráca na sile? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Emíliou Sičákovou Beblavou, profesorkou na Ústave verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, spisovateľkou a bývalou šéfkou Transparency International. Vo svojom výskume sa venuje fungovaniu moci, spoločnosti a občianskej participácie. Protest obyvateľov Brekova proti plánovanej skládke spracovala v analýze a v románe Smetisko. Tento diel Dejín vyšiel vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.