Podcasts about slovensku

Prieskum: ⁠Prieskum poslucháčov podcastu Dobré ráno (office.com)⁠ Na Slovensku nevieme pomáhať obetiam znásilnenia, nevieme vyšetriť takéto trestné činy a ak čosi podobné zažijete, musíte mať ešte aj šťastie na policajta, prokurátori či sudcu, inak to môže celé dopadnúť aj podmienkou. Denník SME zisťoval, ako na Slovensku vyšetrujeme sexuálne trestné činy a zistil, že v tom systémovo zlyhávame. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva o téme so Zuzanou Kovačič Hanzelovou a Martinom Vančom. Odporúčanie: Ak ešte na 14. júna nemáte program, dnes odporúčam našu konferenciu Rodinný biznis. Bude budúcu stredu, pre záujemcov zadarmo a dozviete sa na nej, ako pritiahnuť deti do firmy, ako následne zvládnuť generačnú výmenu aj ako udržať rodinný majetok pokope. Viac sa dozviete na adrese smekonferencie.sk 

Prieskum: Prieskum poslucháčov podcastu Dobré ráno (office.com) Nemocnica v Malackách chcela zatvoriť svoj urgentný príjem. Situácia v okolí Bratislavy a na západnom Slovensku je pritom zložitá, dnes je bežné, že ako pacient si na urgente – ak nie ste v ohrození života – počkáte hodiny, pokojne aj pol dňa. Tomáš Prokopčák sa Jána Krempaského v podcaste Dobré ráno pýta, ako táto situácia nastala, či sa môže vôbec zmeniť a aký je vlastne rozdiel medzi urgentom a pohotovosťou. Zdroj zvukov: TV Markíza, RTVS, TA3 Odporúčanie: Položili ste si niekedy otázku, čo sa deje v múzeu či v galérii, keď odíde posledný turista či návštevník? A čo sa odohráva, napríklad, v takej Sixtínskej kaplnke? Nuž, magazín The Atlantic to zažil a text Moja noc v Sixtínskej kaplnke je mojím dnešným odporúčaním.

Predstavitelia Smeru v kampani strašia naratívom o zmanipulovaných septembrových voľbách, no sami teraz čelia obvineniu, že Rusko lobuje v ich prospech. Prezidentka, premiér aj predseda parlamentu mali podľa bývalého ministra Jaroslava Naďa dostať spravodajskú informáciu. V relácii Na telo povedal, že Rusko chce na Slovensku manipulovať voľby a aj Smer je jeho trójsky kôň. Robert Kaliňák to označil za bláboly. Nech už to bolo akokoľvek, Rusko naozaj má záujem ovplyvňovať verejné dianie v západných demokraciách aj prostredníctvom manipulácie volieb. Prečo a akým spôsobom to robí sa Jana Maťková v podcaste Dobré ráno rozprávala s Dominikou Hajdu, riaditeľkou centra pre demokraciu a odolnosť organizácie Globsec. Zdroj zvukov: TV Markíza Odporúčanie: Pri sociálnych sieťach a digitálnej dobe ešte zostaneme, ale v inom kontexte. Deti, náš poklad je najnovšia kniha od Delphine de Vigan, ktorá opisuje príbeh matky influencerky a jej detí, ktoré sú súčasťou jej biznisu. Ich klamlivé rodinné šťastie je denne zaznámenávané, zdieľané so svetom a, samozrejme, ponúkané spolu s promovaním rôznych produktov a značiek. Ide o sofistikovane vybudovaný virtuálny svet, ktorý sa zrúti v momente, keď jedno z detí záhadne zmizne. Je to mimoriadne mrazivý príbeh, ktorý veľmi presne odzrkadľuje dnešnú dobu.

V únii ju nemá len Chorvátsko, Poľsko a Malta. Interrupčná tabletka je najbezpečnejší spôsob interrupcie. A hoci ju u nás máme, chýba jeden podpis ministra zdravotníctva, aby ju ženy mohli využívať. Namiesto toho ich traumatizujeme a ohrozujeme operačným zákrokom v celkovej anestéze. Podarí sa úradníckej vláde konečne po rokoch dostať Slovensko medzi civilizované krajiny a povoliť interrupčnú tabletku? Zuzana Kovačič Hanzelová sa pýtala prednostu gynekologicko-pôrodníckej kliniky Univerzitnej nemocnice v Ružinove. Zdroje zvukov: SME, TA3 Odporúčanie: Interrupciám, aj interrupčnej tabletke sa venovali kolegyne Barbora Mareková a Lenka Stanková v dokumente Televízia Markíza s názvom Interrupcie na Slovensku. Nájdete ho na Voyo. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Slovenské súdnictvo aj trestné kódexy prechádzajú zmenami. Nová súdna mapa, nový trestný zákon či nekonečný boj o zmenu paragrafu 363, ktorý dáva krídla generálnemu prokurátorovi. Ale aj zvrat vo vyšetrovaní vraždy Daniela Tupého a posledný rozsudok sudcov Špecializovaného trestného súdu, ktorý oslobodili Kočnera a odsúdil Zsuzsovú. Aká je to správa o stave nášho súdnictva či prokuratúry? Je to správa o systémových chybách a problémoch? O čom vypovedá konanie generálneho prokurátora a reforma tajných služieb? Na čo všetko si ešte môže trúfnuť vláda odborníkov? Ako to pomôže ľuďom na Slovensku? Braňo Závodský sa rozprával s ministerkou spravodlivosti Janou Dubovcovou.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám v každý deň šampionátu prinášame rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravila ho Jana Sedláková, prečítal Ladislav Urbán.

Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská. Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta Vassa.   Globsec 18 ročný „Globsec sme zakladali pred osemnástimi rokmi s cieľom, aby sme priniesli svet do Bratislavy“, spomína Robert Vass na začiatky. Hovorí rovnako o ambícii „dať Slovensku hlas v medzinárodnej diskusii“. „Slovensko je síce malá krajina, no môže prispieť zásadným spôsobom do globálneho diskurzu“, hovorí.   Bezpečnosť zoširoka „Bezpečnosť my definujeme široko, hovoríme o kybernetickej, energetickej, hospodárskej bezpečnosti. Dokonca počas pandémie sme zaviedli nový program verejného zdravia. Videli sme totiž ako jedna globálna padnémia môže zásadne ovplyvňovať fungovanie spoločnosti“.   Ako na bezprecedentnú nestabilitu? Tohtoročné tématické zamerania konferencie Globsec sa sústredí na prekonanie nestability, akú sme tu podľa Vassa dávno nemali. „Nikdy tá nestabilita či krehkosť nebola väčšia ako teraz“, hovorí. Zásadný narušením rovnaváhy bola Putinova agresia voči Ukrajine.   Ak mier tak len spravodlivý Tohtoročná konferencia Globsecu bude hostiť francúzskeho prezidenta Emanueala Macrona, či šéfku európskej komisie Ursulu von der Leyen. Do Bratislavy príde aj generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin. Práve s ním bude na Globsecu diskusia o vojnových zločinoch. „Mier nikdy nebude spravodlivý bez potrestania vojných zločinov“, tvrdí Vass. „Ak by sa tak nestalo, bol by to zlý signál pre všetkých budúcich agresorov“.   Dnes sa podľa Vassa aj na Ukrajine bojuje za odmietnutie princípu politiky sfér vplyvu.   Slovensko na chvoste podpory Ukrajine Globsce pravidelne mapuje vývoj trendov v postoji k vážnym globálnym trednom. Aktuálne sú to postoje k vojne na Ukrajine či dôvere k inštitúciám.   Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa prieskumu Globscecu pripisuje Risku 40 percent ľudí. Je to najmenej z krajín strednej a váchodnej Európy. 34 peccent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina.   „Toto je tiež dôsledok politických hádok a chaosu v krajine“, vysvetľuje Vass.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hostem 60. dílu našeho podcastu je šéfredaktor webu Aktuality.sk Peter Bárdy. Proč se na Slovensku pravidelně vrací k moci populisté? Čeká Roberta Fica další comeback? Co přinesla vláda politického eléva Igora Matoviče? A proč volby většinou rozhodne poslední silná emoce?

Veronika Remišová rokuje s OĽaNO, Alojz Hlina pôjde na kandidátke SaS, Dobrá voľba sa zlúči s Hlasom. SNS sa dohaduje s komunistami a tarabovcami, Hegerovi Demokrati sa zase nedohodli s KDH, a vlastne ani s Mikulášom Dzurindom a Mostom, ktorý je však iným Mostom ako tie zvyšky, ktoré ešte zostali v Aliancii. Ak sa v tom tiež trochu strácate, nuž, určite v tom nie ste sami... a určite to ešte do volieb nebude všetko. O hmýrení medzi politickými stranami sa Tomáš Prokopčák rozpráva v podcaste Dobré ráno s politickým komentátorom denníka SME Petrom Tkačenkom. Zdroj zvukov: Hospodárske Noviny, TA3, TV Markíza, Topky Odporúčanie: Podcasty nie sú rádio. Ale, napríklad na Slovensku, s prvými podcastami prišiel rozhlas... dávno pred revolúciou, ktorú sme neskromne spustili my s Dobrým ránom. No audio končiace podcastami má svoju dlhú históriu, nedávno oslavovalo svoju československú storočnicu. Dnes teda odporúčam epizódu podcastu Vinohradská 12 o tejto histórii s názvom 100 let rozhlasu: Vzdor okupacím a dlouhá cesta od Masaryka k podcastům. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravil ho Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Babiš měl projev na konferenci CPAC v Budapešti a my jsme si ho poslechli, takže Vy nemusíte. Vyzdvihl tam Václava Klause, jakožto zakladatele skutečné konzervativní strany.Probereme populismus jak u nás, tak na Slovensku a také, jak lze AI použít k analýze dezinformací.Jezdec apokalypsy informačního prostoru Elon Musk ukázal, že je antisemita, že jde na ruku autoritářům a také jmenoval novou CEO, která je z okruhu Donalda Trumpa. A k tomu všemu se na Twitter přesouvá Tucker Carlson.A na závěr projdeme několik esejí o AI.

Nejsledovanější soudní proces na Slovensku. A jeho nová kapitola. Kočner znovu nevinný, Zsuzsová - 25 let vězení. Jak takovému rozsudku v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové rozumět? Téma pro novinářku serveru Aktuality.sk Lauru Kellöovou, která byla přímo v soudní síni.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

"V klinickom výskume a jeho organizácii sa denne ukazuje obrovský prínos žien a ich vynikajúcich manažérskych zručností," hovorí epidemiologička Beata Čečetková, medicínska riaditeľka národného uzla pre podporu akademických klinických štúdií SLOVACRIN. Ten pod vedením Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prepája nemocnice, univerzity a vedecké inštitúcie zapojené do akademického klinického výskumu po celom Slovensku. "V klinickom hodnotení liečiv pracuje obrovské množstvo veľmi šikovných, sofistikovaných, detailne zameraných a efektívnych žien, ktoré úžasne zvládajú veľmi nepredvídateľnú prácu, pretože vo výskume sa skutočne môže stať všeličo. Navyše, tieto ženy nemusia byť lekárky, farmaceutky alebo mať prírodovedné vzdelanie, aby v klinickom výskume pracovali - a uspeli," dodáva Beata Čečetková. V rozhovore vysvetľuje spôsob, priebeh aj význam klinického hodnotenia liečiv pre jednotlivcov a zdravie celej spoločnosti.

Každý druhý študent zvažuje odchod do zahraničia. Dá sa zastaviť odliv najšikovnejších študentov zo Slovenska? Ako pomôcť slovenským univerzitám? Nový premiér má pred sebou mnohé výzvy a obmedzený čas. Ako chce pomôcť vyviesť Slovensko z krízy? Je slovenská ekonomika už zdochýňajúci tiger? A máme na Slovensku krízu hodnôt? Denník SME pre vás v spolupráci s Univerzitou Komenského pripravil diskusiu s novovymenovaným premiérom úradníckej vlády Ľudovítom Ódorom.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Slovensko má tretieho premiéra za posledné tri roky. Vláda Ľudovíta Ódora má Slovensko priviesť do septembrových volieb a čaká ju prvých tridsať dní aj s plnými kompetenciami. S čim sa postaví pred poslancov parlamentu, aby získala ich dôveru? Čo ak sa to nepodarí? Ktoré priority a rezorty sú pre nového premiéra kľúčové? Ako chce pomôcť Slovensku? Začne stavať nemocnicu v Martine? Kúpi americké vrtuľníky? Vymení šéfa tajnej služby? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom vlády Slovenskej republiky, vlády odborníkov Ľudovítom Ódorom.

Rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom stále narastá. Len donedávna spolu vládli, no dnes sme svedkami ich každodenných slovných výmien, ktoré majú stúpajúcu tendenciu. Jaroslav Naď očakával spoločne s Eduardom Hegerom útoky od Igora Matoviča potom, ako sa rozhodli opustiť hnutie OĽaNO. Matovič podľa neho nemá ľudský rád, keď od neho ľudia odchádzajú. Naopak podľa Igora Matoviča sa s Hegerom muselo niečo stať a naďalej mu vyčíta, že kryl klientelizmus pri kauze Samuela Vlčana. Konfliktu dvoch donedávna kolegov a kamarátov nerozumie Mária Šofranko z OľaNO. Podľa nej by si mali spoločne sadnúť a vykomunikovať veci, ktorými zaťažujú verejnosť. Poslankyňa zároveň vyhlásila, že Igora Matoviča už viackrát kritizovala za jeho vyhlásia. Ďalším problémom Eduarda Hegera je neochota predsedu KDH Milana Majerského zlúčiť sa s Demokratmi a ísť do predčasných volieb spoločne. Juraj Šeliga stále verí, že KDH nad tým ešte bude ďalej premýšľať, keďže Slovensku hrozí po voľbách veľké riziko. Podľa Jaroslava Naďa je prístup KDH nezodpovedný a je presvedčený, že konzervatívci sa do parlamentu ani nedostanú. 

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes vymenovala novú vládu odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom. Na tlačovej besede prvýkrát predstavili to, akým smerom chcú viesť Slovensko nadchádzajúce mesiace. Úradnícka vláda by sa podľa nového premiéra mala riadiť piatimi princípmi. Prvým z nich je pokoj. Podľa politológa Radoslava Štefančíka by sme nemali mať od novej vlády veľmi veľké očakávania. Dôvodom je, že odborníci nebudú mať podporu v parlamente. Zároveň väčšina pozornosti nebude podľa Štefančíka smerovať na členov vlády ale na politikov v parlamente, ktorí už začali s predvolebnou kampaňou.    „Ak sa vám podarí komunikovať a spolupracovať korektne a so vzájomným rešpektom, bude to presvedčivá ukážka, alebo skôr povzbudivý príklad, že máme šancu to dokázať aj my ostatní. Bude to dôkaz, že výkon verejnej služby môže byť predovšetkým profesionálnou prácou a rozdielnosti môžu slúžiť na hľadanie najlepších riešení, nie na deštrukciu,“ vyhlásil prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom príhovore k vymenovaniu úradníckej vlády.    Nový predseda vlády Ľudovít Ódor je pripravený upokojiť situáciu na Slovensku. „Ľudia na Slovensku, ale aj po celom svete, si za posledné roky zažili veľmi veľa kríz, neistoty a obáv. Hádky a nestabilita na politickej scéne situáciu len zhoršili. Našou spoločnou ambíciou je priniesť pokoj, stabilitu, toleranciu a v neposlednom rade kultivovanú diskusiu.“

Po nejakom čase znovu nazrieme do života MMA zápasníka a dotkneme sa aj začiatkov, keď MMA nebolo na Slovensku používané slovné spojenie. Ak sa ti páči obsah, ktorý tvoríme, chceš našu snahu oceniť a pomôcť tomuto projektu napredovať, tvojmu daru budeme vďační na: SK0283605207004206569938

Brat a priateľ – slová ktoré o ňom vyslovil pápež František. Obsahom ich však naplnil ešte v čase, keď nestál v čele vyše miliardy katolíkov. To „brat a priateľ“ ale neadresoval katolíkovi. Obracia sa ním na bratovi vo viere, ktorá tú kresťanskú ešte predchádza. K židovskému rabínovi z jeho Buenos Aires, ktorý si prišiel na Slovensko prevziať čestný doktorát. A opäť: nie niektorej zo židovských univerzít, ale univerzitnej ustanovizne, ktorú zakladali ešte spolubratia pápeža Františka – jezuiti v Trnave.   Hosťom RánoNahlas je Františkov spolurodák s poľskými koreňmi - rabín Abraham Skorka.   Rabín Abraham Skorka v súčasnosti pôsobí na prestížnej Georgetownskej univerzite v Spojených štátoch ako hlavný výskumník pre židovské štúdiá a medzináboženské vzťahy.   Počas predchádzajúceho pôsobenia v Latinskej Amerike sa venoval aj židovskému právu a bol riaditeľom rabínskej školy. V rokoch 1996-2008 a 2010-2017 pôsobil ako rektor a tiež ako profesor židovského a rabínskeho práva v Latinsko-americkom rabínskom seminári.   Prítomnosť rabína Skorku na Slovensku si všimol aj jeho vatikánsky priateľ pápež František. Na slávnosť odovzdania čestného doktorátu na Trnavskej univerzite mu poslal pozrav v podobe listu. František si v ňom spomína aj na svoju návštevu Bratislavy a osobitne na stretnutie so židovskou komunitou na Rybnom námestí. Priateľstvo s rabínom Skorkom označuje za dar.

Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe Homelands (Osobná história Európy), uvažuje o miere poznania našej spoločnej európskej minulosti, v celej jej komplexnosti, ako o základnej jednotke civilizovanosti. Ako píše: Spomienky na udalosti, ktoré sme osobne videli alebo počuli, z ktorých sme sa tešili alebo naopak, ktoré sme ledva prežili, majú neporovnateľnú motivačnú silu. Avšak priama osobná spomienka je len jeden zo spôsobov, ktorým sa šíri poznanie o minulosti. Je tu tiež práca historikov, románopiscov, novinárov, či filmárov, ktorí, ako píše Garton Ash, sa vo svojich dielach snažia „oživiť mŕtvych pre dobro živých.“ Elie Wiesel, známy prozaik a laureát Nobelovej ceny, ktorý prežil Auschwitz, označuje tento proces ako pamäťovú transfúziu. V skratke, privilégiom civilizácie je, že sa môžeme „poučiť z minulosti bez toho, aby sme si to všetko museli sami prechádzať znova“. Vo svetle udalostí posledných rokov, však nikomu z nás netreba pripomínať, že, ako pripomína Ash, táto možnosť v sebe zároveň nesie obrovské riziko, riziko straty pamäte. Aktuálny podcast Dejiny sa pozerá na výsledky najnovšieho komparatívneho výskumu o aktuálnom stave poznania udalostí druhej svetovej vojny na Slovensku, ktorý iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti. Čo vieme o období druhej svetovej vojny? Čo vieme o deportáciách, arizáciách, o samotnej ľudáckej Slovenskej republike rokov 1938-1945? Kto podľa výskumov nesie zodpovednosť a kto nie? V čom sa zmenil náš postoj k vojnovým udalostiam za 30 rokov? A ako sú na tom znalosti najmladšej generácie, mladých dospelých? Poznámka na okraj, s mladými to nie je ani zďaleka také zlé ako si zvykneme myslieť. Skôr naopak. Viac o tom, už v podcaste. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a publicistkou Oľgou Gyarfášovou ktorá pôsobí na Fakulte Sociálnych a Ekonomických Vied na Univerzite Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá politickou sociológiou, politickou kultúrou, volebným správaním ale tiež populizmom. Je autorkou desiatok odborných publikácii vo viacerých jazykoch, aktuálne napríklad štúdie o tzv. Personalizovanej politike, v Čechách a na Slovensku, ale tiež o populizme vo voľbách naprieč Višegrádskou štvorkou. Je tiež zostavovateľkou správy z výskumu Ľudácka Slovenská republika rokov 1939 – 1945 a Holokaust v historickej pamäti slovenskej spoločnosti, ktorej spoluautormi sú aj Monika Vrzgulová, Fedor Blaščák a Ján Hlavinka. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Už na budúci týždeň spoznáme rozsudok nad Mariánom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou v prípade objednávky vraždy Jána a Martiny. Prokurátori pre nich žiadajú doživotie a prepadnutie majetku. Obžalovaní stále trvajú na svojej nevine. Dočkajú sa teda päť rokov po vražde rodiny Jána a Martiny spravodlivosti? Pokračuje medzi tým na Slovensku vojna v polícii? Ako dopadne kauza stále obvinených vyšetrovateľov Čurillovcov, ktorý riešia najvážnejšie politické kauzy? Braňo Závodský sa rozprával s advokátom rodičov Jána Kuciaka a tiež vyšetrovateľov okolo Čurillu Petrom Kubinom.

Šermovanie Sorosom je už tak za hranicou vkusu aj racia, že slušní ľudia sa musia ozvať. Slovenskí politici dokázali roky humpľovať krajinu a žiadneho Sorosa ani USA sme na to nepotrebovali. Robíme si to bez pomoci, sami a na Slovensku. Vitajte pri ďalšom vydaní newslettera ZKH píše. Dnes o lžiach a klamstvách. Aktuálne vydanie newslettra ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23167507/zkh-pise-politici-zvladali-roky-humplovat-slovensko-aj-bez-americkej-ambasady.html  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH a ZKH píše.

“Hrubne komunikácia. Máme inde nastavenú latku a súvisí to s internetom. Zotiera sa súkromné a verejné. Politici si nevšímajú, kedy hovoria súkromne a kedy verejne, a myslím, že by si mali ten rozdiel uvedomovať,” hovorí jazykovedkyňa Slovenskej akadémie vied Lucia Molnár Satinská o jazyku a prejavoch politikov v dnešnej dobe. “Nárečie by mi na pánovi Matovičovi prekážalo najmenej. Má nenávistné výroky voči niektorým menšinám, a to je neakceptovateľné. Nárečie je vyjadrenie identity. Kým tam nie je ohrozená zrozumiteľnosť, je absolútne akceptovateľné aj vo verejnom priestore, aby sa hovorilo nárečím,” dodáva Molnár Satinská. “Napríklad sa rieši krstné meno Ľudovíta Ódora a jeho podoba. V bulvári vyšiel článok, že záhada jeho krstného mena. Scudzuje sa to a robí sa z toho nejaká obrovská vec. V maďarskej komunite na Slovensku je úplne bežná prax používať dve mená. To nie je žiadna záhada, nie je to nič bombastické, je to bežná prax viacjazyčných ľudí. Je normálny Maďar zo Slovenska. Keďže sledujem maďarskú komunitu, pre mňa je zlomový moment, že sa stal premiérom,” komentuje Molnár Satinská debatu o tom, prečo premiér Ódor používa Lajos aj Ľudovít. Ako používať správne generické maskulínum? Ako byť citlivejší v jazyku? A nepokazíme tým Slovenčinu? Nie sme príliš prísni na vplyvy iných jazykov v Slovenčine? A kedy bude spisovné slovo kľud? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vleklá politická krize na Slovensku vedla prezidentku Zuzanu Čaputovou k rozhodnutí jmenovat úřednickou vládu. Premiérem bude ekonom Ĺudovít Ódor, který slibuje, že zemi dovede k zářijovým předčasným volbám. Jak těžkou bude mít misi? A proč ho bývalý premiér Robert Fico označuje za Sorosova člověka? Moderuje Jan Bumba.

Hegerova dočasne poverená vláda končí, Ódorova vláda odborníkov nastupuje. Môže Slovensku vláda odborníkov pomôcť? Môže skutočne pomôcť upokojiť atmosféru v spoločnosti a viesť vecnú verejnú debatu? Má šancu získať podporu v parlamente, ktorý sa správa, akoby bol odtrhnutý z reťaze? Prejde tam Tarabov návrh na ešte silnejší paragraf 363 pre Žilinku, ak najnovšie schvaľujú zákony Fico s Kollárom, tak, ako stavebné zákony, čo nerátajú s verejnosťou? Môže s tým niečo robiť úradnícka vláda či prezidentka? Prečo u nás vlády tak často padajú a končia hádkami a chaosom? Braňo Závodský sa rozprával s politológom a rektorom BISLA Samuelom Abrahámom.

Eduard Heger vrátil prezidentke Zuzane Čaputovej dočasné poverenie na vedenie vlády a Slovensko bude mať úradníckú vládu, ktorú povedie ekonóm Ľudovít Ódor. Získa ale nová úradnícka vláda v parlamente dôveru? Boli sme sa pýtať poslancov. Budete počuť Miroslava Kollára (Demokrati), Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko), Juraja Blanára (Smer-SD), Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) a Michala Šipoša (OĽaNO). O fungovaní úradníckej vlády - ak by aj nezískala dôveru parlamentu - sa rozprávame s ústavným právnikom z právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincentom Bujňákom. „Úradnícka vláda je skôr žurnalistický alebo politický názov, ale ústavnoprávne nie je rozdiel medzi vládou zloženou z politikova a zloženou z úradníkov, priblližuje. Dalo sa očakávať, že vláda povereného Hegera skončí? Kto nesie zodpovednosť? Úradnícka vláda ako konkurencia? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík. „Ústavná väčšina sa nedá len tak rozobrať behom niekoľkých týždnov a mesiacov. Vidíme ale že čo je nemožné v iných demokraciách je možné na Slovensku," komentuje vládnutie vlády za posledné roky politológ. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Přišel čas prezidentky Čaputové. Vzniká první úřednický kabinet na Slovensku. To už byla vláda tak rozdrobená, že to dál nešlo? I když jsou za rohem předčasné volby? A kdo Slovákům skutečně vládne? Otázky pro zpravodaje Českého rozhlasu na Slovensku Ladislava Nováka.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Záchranou pred ňou môže byť robot, ktorý sa nemení, nepodlieha tak ani opantaniu mocou“. Pohľad Martina Spana, počítačového vedca, na možný prínos umelej inteligencie aj do politiky.   Hrozba či príležitosť? Ešte pred časom téma skôr pre kruhy zasvätencov, aktuálne hit, ktorý zamestnáva ale aj baví masy. Znalí veci s ňou spájajú konkurencieschopnosť krajín, či naopak jej stratu. To v závislosti od toho, nakoľko sa pre politické reprezentácie stane prioritou hodnou finančných injekcií. Umelá inteligencia, a to aj ako „parný stroj“ súčasnosti. Čo dokáže, kde sa vzala a kam nás môže doviesť. Máme sa obávať, či tešiť? Téma pre počítačového vedca, ktorý hovorí, že „umelá inteligencia je jeho život“. Hosťom RánoNahlas je Martin Spano.   Fascinácia prišla s dielom 2001: Vesmírna odysea, čo bol na jednej strane prelomový film Stanleyho Kubricka podľa predlohy Arthura C. Clarkea. „Objavil som tam Hala. Fascinoval ma. Nie tým, že všetkých pozabíjal, ale že napriek tomu, že nebol človek, správal sa ako človek“, spomína Spano.   Rovnako seriál Knight Rider. „Auto s umelou inteligenciou v ňom pomáhalo chytať zlých ľudí. Bol som taký fascinovaný, netušiac že ide o scifi, že som povedal otcovi, aby sme si také auto kúpili“.   „Autonómne autá ešte potrebujú pár rokov, tak sa to môže nakoniec aj splniť“, hovorí s úsmevom odborník na umelú inteligenciu.   „Umelá inteligencia je použitie počítačov na úlohy, ktoré predpokladali ľudskú inteligenciu“ – Martin Spano približuje, čo je umelá inteligencia. Môžeme podľa neho hovoriť aj o autonómnom systéme, ktorý sa dokáže rovnako autonómne rozhodovať.   Príhodnejšie pomenovanie vidí vo výraze „kognitívne systémy“. Ide podľa neho o systémy, ktoré „pomáhajú zvyšovať naše vlastné kognitívne schopnosti. Systémy, ktoré vidia, počujú, komunikujú, spracovávajú tieto informácie a rozhodujú sa“.   „Radšej budem mať od chladnej ocele vynikajúcu odpoveď, ako od človeka odpoveď zlú“, hovorí o svojej skúsenosti s aktuálnym hitom ChatGPT. „Prišiel som na to, že mi radí fantasticky“.   Spano približuje, že napríklad samotný chatGPT dokázal „vstrebať“ vyše polovicu webu a „z toho sa natrénovalo“. Systém podľa neho však len odpovedá tým, čím ho naplnil človek.   „Ak čítame, že umelá inteligencia si myslí to a to, nie je to správna formulácia. Umelá inteligencia to len berie z názorov človeka“, vysvetľuje. Zatiaľ nie je podľa neho kreatívna.   „To je práve priestor pre človeka pre budúcnosť. Napriek zdaniu kreativity človek je ešte veľmi dôležitý, pretože umelá inteligencia sa učí z jeho diel, z jeho kreativity.“   Môže prísť moment, v ktorom sa stane autonómnou? „Predpovedať je zložité, zvlášť keď ide o budúcnosť“, Spano reaguje vetou klasika. Ale ilustruje to tým, že ešte pred piatimi rokmi väčšina ľudí o niečom ak chat GPT ani len netušila a o desať rokov tu budú veci, o ktorých netušíme dnes.   Autonómii umelej inteligencie dáva dvadsať rokov a to s pravdepodobnosťou 60 percent. „Som presvedčený, že raz to nastane“.   Umelá inteligencia „parný stroj“ súčasnosti   Ak vynález parného stroja Jamesom Watom spôsobil priemyselnú revolúciu, umelá inteligencia prinesie podľa Martina Spana bez pochyby novú. „Stačí sa pozrieť, že prišlo zatiaľ len pár vecí ako generátory obrázkov, textu či videa, a už rozprávame o tom, ako sa to dotkne polovicu zamestnaní. A to sme ešte nič nevideli“, tvrdí.   Umelá inteligencia kompatibilná s človekom Podľa Spana ľudstvo čaká veľmi pozitívna budúcnosť, ktorú budú vďaka novým technológiám charakterizovať obrovské prebytky. Je to však podmienené výzvou pripraviť umelú inteligenciu kompatibilnú s človekom.   „Nestačí, aby bola len inteligentná – aj zločinec je inteligentný. Len inteligentná umelá inteligencia tak dokáže dokonale zničiť svet. My ju musíme urobiť ľudsky kompatibilnú“, vystríha.   Ako na to? Spano hovorí o „scifi“ riešení: „musíme s ňou jednoducho splynúť“.   Politické presahy umelej inteligencie Nastavenie algoritmov sociálnych sietí, za ktorými sú tzv. „odporúčiace“ umelé inteligencie, v súčasnosti podľa Spana privádza k nevídanej polarizácii spoločnosti. Vedie k nej vytváranie bublín, v ktorých sa človek uisťuje vo svojom nastavení, a to práve vďaka algoritmom, ktoré ho sýtia napríklad na základe jeho predchádzajúcich vyhľadávaní na sieťach.   „V minulosti sme mali takúto polarizáciu len v prípade náboženstiev. Niekto bol zanietený pre jedno, iný pre druhé. Dnes máme už takmer pre každý názor až postoj zanietenia, pretože práve algoritmy umelej inteligencie na pozadí nás v tom zanietení podporujú“, vysvetľuje.   „Tieto algoritmy nás držia v slučkách“, tvrdí Martin Spano. Východiskom a záchranou pred nimi má byť „socializácia“ s inými, „networking“ – spájanie sa, komunikácia, otvorenosť iným názorom.   Predpokladá, že táto otvorenosť iným názoom a cesta k nej sa raz bude musieť stať obsahom učebných osnov, ako napríklad etika, či iné predmety.   Záchrana demokracie „vylepšením“ umelou inteligenciou?   „Ak chceme demokraciu poznačenú sebecstvom človeka zachrániť, musíme ju vylepšiť umelou inteligenciu“ – počítačový vedec Martin Spano prichádza s týmto návrhom.   Každý človek by podľa neho disponoval svojim vlastným AI (artificial inteligence) poslancom, čo by bol software, ktorý by „dokonale poznal politické názory“ človeka, ktorého zastupuje. Prijímal by za neho na základe takýchto znalostí aj politické rozhodnutia.   Spano to nazýva „demokraciou na steroidoch“. Nemali by sme podľa neho 150 poslancov, ale 5,5 milióna AI poslancov s „promptným“ rozhodovaním.   V podcaste sa dozviete aj o tom, nakoľko sa umelá inteligencia využíva v predvolebných kampaniach, čo dokáže ponúknúť a ako by sa ňou mohla inšpirovať aj vláda.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Přišel čas prezidentky Čaputové. Vzniká první úřednický kabinet na Slovensku. To už byla vláda tak rozdrobená, že to dál nešlo? I když jsou za rohem předčasné volby? A kdo Slovákům skutečně vládne? Otázky pro zpravodaje Českého rozhlasu na Slovensku Ladislava Nováka.

Grigorij Mesežnikov sa narodil v Rusku, sleduje pozorne, čo sa tam deje a je jeden z mála expertov, ktorí tvrdili, že Vladimir Putin je schopný rozpútať vojnu a že tak aj urobí. Je ale niečo, čo ho za viac ako rok vojny prekvapilo? Politológ v podcaste menuje dve veci, a to odvahu Ukrajincov a postoj ruského obyvateľstva. Vysvetľuje, že koncom 90. rokov bol režim na križovatke, no ubral sa zlým smerom. Dal prednosť najrepresívnejšej sile v spoločnosti. „Tá napokon Rusko zaviedla do obrovskej čiernej diery,“ hovorí. Grigorij Mesežnikov tiež v podcaste vysvetľuje, prečo neverí tomu, čo tvrdí Kremeľ – a teda, že Ukrajina sa pomocou dronov pokúšala spáchať atentár na ruského prezidenta Vladimira Putina. Naopak, myslí si, že je za tým samotný ruský režim. „Spochybňuje to viac vecí. Smer letu, časový rozdiel medzitým, kedy sa to udialo a kedy videá zverejnili. Moja hypotéza je, že v tom čase vypracovali plán, ktorého zmyslom bolo zvýšiť mobilizáciu ruskej spoločnosti na podporu režimu," tvrdí. Rusko potrebuje mobilizovať ľudí pre blížiacu sa ukrajinskú protiofenzívu a práve toto môže podľa politológa pomôcť. Môže ísť podľa neho o symbolický význam, že Ukrajina Rusko už poráža priamo v centre štátu, v srdci ruského režimu. „Má to psychologický rozmer. Časť mladých sa môže chytiť na to, že Ukrajinci stratili zmysel pre realitu a zaútočili na Kremeľ. A že základy ruského štátu sú ohrozené a chcú im zabiť prezidenta," približuje s tým, že to môže zasiahnuť menej informovaných Rusov s imperialistickými predstavami. Politológ tiež v podcaste opisuje, v čom sa ruský prezident zmenil a v čom ostal rovnaký – napríklad je podľa neho rovnako autoritársky, či rovnako neempatický, no zároveň viac podozrievavejší a diktátorskejší. No a je aj nebezpečnejší? „Putin ešte nevyčerpal zoznam darebáctiev, ktoré by mohol spáchať. Dúfam, že k tomu nedôjde,“ hovorí Mesežnikov a aj ich v podcaste približuje. Slovensko patrí popri Bulharsku dlhodobo k najviac proruským krajinám v EÚ. Mesežnikov v podcaste približuje, čo všetko to spôsobilo. Zároveň približuje aj najväčšiu obavu proruských politikov na Slovensku – a to víťazstvo alebo aspoň čiastočné vojenské úspechy Ukrajiny do našich parlamentých volieb. „Bude to pre nich znamenať krach. Toho sa boja najviac." Zmení sa zahraničné smerovanie Slovenska po voľbách? Podľa známeho politológa sa za päť mesiacov môže udiať hocičo, no ostáva optimista. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Slovensko má vraj dostatok plynu aj na ďalšiu zimu. Ako teda riešime dovoz a ako sa zbavujeme závislosti na ruskom plyne? A aký vplyv to má na ceny pre odberateľov? Čo znamená nové memorandum o cenách elektriny pre domácnosti? Koľko budeme platiť najbližšie roky? Domácnosti aj firmy zaujímajú ceny aj pomoc od štátu. Čo dostanú? Pomôžu Slovensku nové zahraničné investície? Kto k nám príde po Volve? A ako vyzerá vyšetrovanie vyhorenia metánu v Bani Nováky? Braňo Závodský sa rozprával sa s dočasne povereným ministrom hospodárstva SR a členom predsedníctva strany Demokrati Karlom Hirmanom.

Slovensko sa po rokoch opäť vrátilo v rebríčku slobody tlače do prvej svetovej dvadsiatky. Spomedzi 180 krajín patrí Slovensku 17 miesto. Oproti minulému roku sme sa tak posunuli o 10 miest.  Ako vnímajú politici posun Slovenska v rebríčku slobody tlače a sú podľa nich útoky niektorých poslancov na médiá už za hranou? V podcaste odpovedia poslanci Milan Kuriak z hnutia OĽaNO, Marián Kéry zo Smeru a nezaradení Martin Klus a György Gyimesi. Na prvom mieste sa už siedmy rok po sebe umiestnilo Nórsko. Na druhom mieste sa nadchádza Írsko a za ním nasleduje Dánsko, ktoré pokleslo o jedno miesto. Na samom chvoste rebríčka sa nachádza Severná Kórea a Čína, ktorá je najväčším väzniteľom novinárov na svete. Podcast pripravil Adam Oleš.

"Vedia občania Slovenska, čo sú to interrupcie? By ste sa čudovali," hovorí poslanec Martin Čepček na otázku, v koho záujme predkladá zákaz interrupcií, keď v prieskumoch vychádza, že ľudia zákaz interrupcií nechcú. "Akékoľvek tranzície ovplyvnia náš život na Slovensku a našich detí. Ak si dieťa prečíta, že si môže zmeniť meno, lebo sa cíti ako žena a pritom je muž. Toto je len krôčik k tomu, aby sa to dalo. My spravíme jednu legislatívnu zmenu, postupne spravíme ďalšiu a za pár rokov tu máme, čo sme nechceli. Že sa bude vo veľkom meniť pohlavie," hovorí o zákaze zmeny pohlavia a rodného čísla v občianskom preukaze konzervatívny poslanec Martin Čepček. "Ja si Juraja Jakubiska vážim, to musím povedať. Ale narážal som na to, že my deti vystavujeme problému nahoty. Nemáme na to presne stanovené pravidlá. Bátoryčka nie je vhodná pre deti. Mohli by to zhodnotiť rodičia, ale prečo by mal byť vysielaný pred dvadsiatou druhou?" hovorí Čepček o návrhu obmedzovať porno v televízii. Ako sa pozerá na konflikt na Ukrajine? Prečo je proti vojenskej pomoci Ukrajine? Aký má zmysel dokola predkladať zákaz interrupcií, keď ľudia zákaz nechcú? Ako ľudí ovplyvní, ak by si niekto zmenil pohlavie v občianskom? Koho záujmy v parlamente vlastne háji? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom Martinom Čepčekom.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠SME.sk⁠ na ⁠sme.sk/podcast⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

"Mám pocit, že som viac politická téma ako človek, a je to veľmi smutné. Snažím sa nepripúšťať si to," hovorí trans žena a influencerka Charlotte Srnčík. "Pamätám si na skúsenosť, keď som šla na očkovanie proti covidu. Slečna, ktorej som ukazovala občiansky preukaz, namiesto toho, aby riešila, či nemám nejaké choroby, či vôbec môžem byť zaočkovaná, 15 minút riešila moju identitu," vysvetľuje svoje skúsenosti ako trans žena s dokladmi na úradoch Charlotte Srnčík. "Podala som druhú žiadosť už počas platnosti usmernenia, doteraz som nedostala žiadnu odpoveď. Pritom ubehlo už 30 dní. Nevieme, čo sa deje. Čo sa týka ľudí na matrike v Spišskej, sú to ľudia bez štipky empatie, a ani nevedeli, že nejaké usmernenie platí. Pani, ktorá to so mnou riešila, ma hneď chcela odpinkať. Ja som jej povedala, že som občan ako každý, sadla som si na chodbu a kým neobvolala ľudí, neodišla som," opisuje svoje skúsenosti s prepisom mena a rodného čísla na matrike Charlotte Srnčík. "Na Slovensku máme matriky, ktoré rodné čísla zapisujú, a niektoré nie. Napríklad viem o matrikách, ktoré rodné čísla zmenili - v Martine, v Banskej Bystrici, alebo v Bratislave v Ružinove. Každá matrika si robí, čo chce. Ja si myslím, že matrikárky čakajú, že sa to usmernenie zruší," dodáva Srnčík. Ako sa žije trans ženám na Slovensku? Ako vyzerajú praktické problémy trans ľudí s dokladmi? A čo sa stane, ak prejde Záborskej návrh o prepise rodných čísel? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s trans ženou a influencerkou Charlotte Srnčík.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vymýšľame tu koleso, robíme to systémom “pokus omyl”, ale nejdeme ani tak ďaleko, že by sme boli ochotní sa pozrieť na to, či nám to koleso funguje a či sa krúti. Sme v štádiu, že to robíme už iba ako akýsi kozmetický newspeak, hovorí o tom, ako na Slovensku riešime témy diskriminácie právnička z organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová. Tým aktuálnym prípadom je žaloba EK kvôli rasovej segregácii rómskych detí. Diskriminácia začína už v jazyku. Je už v tom, že delíme ľudí na my a oni a tým, čo nie sú takí, ako my, upierame práva, ktoré si nárokujeme my sami. Lebo sú skrátka iní a tým pádom sú akosi “menej”. Slovensko je príkladov diskriminácie plné. Od susedov, ktorí nedožičili zdravotne hendykepovanému schodiskovú plošinu, ktorá by mu umožnila kontakt s okolitým svetom, cez sexuálne obťažovanie mentálne znevýhodnených detí a mládeže po šikanu na školách, “ageizmus”, teda diskrimináciu seniorov pre ich vyšší vek k diskriminačnému správaniu pri pôrodoch až napokon po upieranie práve LGBTI komunite či rasovú segregáciu rómskych detí na školách. V tomto prípade nás, teda Slovensko, aktuálne už na európskom Súdnom dvore dokonca žaluje aj Európska komisia pretože to vyzerá tak, že už celé roky riešenie tohto vážneho problému skôr predstierame než ho skutočne a účinne riešime. No a výsledkom sú tak mnohé, dnes už zrejme nezvratne, poškodené detské osudy a možnosti ich ďalšieho uplatnenia sa v živote. O téme diskriminácie sa budem v dnešnom podcaste zhovárať s právničkou a lektorkou z organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť Jankou Debrecéniovou.   Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Výjimečně silná polární záře byla vidět dokonce až z jižních hranic Česka, ze Šumavy. Špičky vládní koalice jednaly hodiny o tom, jak uspořit v rozpočtu 70 miliard, výsledek je zatím neznámý. Eurostat oznámil, že pro české spotřebitele se v druhém pololetí loňského roku výjimečně zvedla cena plynu, nejvíce z celé Evropské unie, a to zvýšení bylo asi třináctkrát větší než na sousedním Slovensku – tam se cena plynu zvedla o necelou pětinu, zatímco u nás na víc jak trojnásobek.

Osemdesiatročný americký prezident Joe Biden sa bude znovu uchádzať o úrad prezidenta Spojených štátov. Svetové médiá komentujú, či je to aj vzhľadom na jeho vek správne rozhodnutie. Treba od istého veku "vycúvať" z verejného života a prenechať miesto mladším? Kedy je vlastne človek skutočne starý? Aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí? Sociologička Zora Bútorová, psychiatrička Elena Žigová a psychologička Elena Ondrušková v rozhovore na tému búrania predsudkov voči seniorom hovoria aj o tom, ako je u nás na Slovensku vnímaná hodnota života a spoločenský prínos staršieho človeka a kedy vlastne starších ľudí prestávame okolo nás vnímať. Ich osobné výpovede sú hodnotnou inšpiráciou, povzbudením aj faktami na zamyslenie v procese uvažovania o našom vlastnom starnutí.  Diskusia vznikla pod odbornou garanciou Ligy za duševné zdravie. 

"Sme málo sebavedomí. Dúfam, že platia sľuby vlády, že dostaneme kompenzáciu z Plánu obnovy vo výške ERC grantu. Ale áno, chýba nám sebavedomie. Nikdy by mi nenapadlo, že mám vôbec šancu žiadať o ERC grant. Snažím sa aj kolegom hovoriť, že žiadajte, a možno motyka vystrelí," hovorí Katarína Mikušová z katedry biochémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. "Česi a Maďari sú úspešnejší, lebo je tam schéma, že ak sa uchádzači dostanú do druhého kola a na híring ERC grantu, a potom už neboli úspešní, dostanú od vlastných vlád financovanie v polovičke toho grantu. Dá im šancu rozbehnúť vlastný výskum a tým pádom sa im po pár rokoch dramaticky zvýši šanca, aby uspeli v ERC grantoch. Toto je spôsob, ako podporiť, aby aj Slováci podávali tieto granty," vysvetľuje Ján Tkáč z chemického ústavu akadémie vied, prečo je Slovensko na chvoste v úspešnosti o prestížny európsky grant ERC. Obaja vedci sú laureáti ocenenia ESET Science Award, ktoré každý rok získavajú významné vedecké osobnosti na Slovensku. V tomto roku je možné posielať prihlášky do 10. mája 2023. Ako sa má slovenská veda? Čo by jej pomohlo? A prečo je na okraji záujmu? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s dvomi úspešnými slovenskými vedcami Katarínou Mikušovou a Jánom Tkáčom.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Ďalšie banské nešťastie v Novákoch. Je to tam pre človeka a prírodu ešte bezpečné? Ministerstvo životného prostredia schválilo povolenie pre stavbu ďalšieho hotela v Národnom parku v Demänovskej doline. Obyvatelia aj aktivisti sú proti, kto má pravdu? Za jediný deň sa vyčerpal limit žiadostí na štátnu pomoc s obnovou rodinných domov, kde je chyba? A chceme na Slovensku energiu aj z veterných turbín? Prečo Nemci od jadra upustili aj my ho využívame ešte viac? A čo je nové s Demokratmi, spoja sa s KDH? Braňo Závodský sa rozprával s dočasne povereným ministrom životného prostredia a členom predsedníctva mimoparlamentnej strany Demokrati Jánom Budajom.

"Keď ste z majority a pohybujete sa v majorite, máte dojem, že na Slovensku je všetko úplne v poriadku. Že sme úžasná otvorená a priateľská krajina, a že tu nie je žiadny problém," hovorí Zuzana Labašová, vyštudovaná psychologička, ktorá sa venuje globálnemu vzdelávaniu v Komenského inštitúte. "Akonáhle však kráčate vedľa niekoho, kto je iný a všímate si, ako naňho naša spoločnosť reaguje, zrazu objavíte úplne iný svet," rozpráva o svojej skúsenosti matky dcéry, ktorá je polovičná Indka.  V rozhovore hovoríme napríklad aj o tom, že extrémistické názory mávajú často ľudia, ktorí sa dlhodobo cítia bezmocne, frustrovane a bez nádeje. Labašová tvrdí, že ak chceme ich zmýšľanie zmeniť, nesmieme počúvať vlastný hnev, ktorý v nás ich slová môžu vyvolať a hádať sa s nimi, prečo nemajú pravdu. Mali by sme sa skôr pokúsiť zistiť, prečo dospeli k tomu, čo si myslia a čo im ich názor emočne dáva.

Predvolebná kampaň už je v plnom prúde. Strany a ich lídri sa predvádzajú v parlamente sa predbiehajú s megalomanskými návrhmi. Ako sa v tom vyznať? Strana Hlas-SD vystrašila ľudí na Slovensku, že každé ráno raňajkujú kontaminovaný chlieb z ukrajinskej pšenice a že to trvá už rok. Naozaj? Ako je možné že na to doteraz prišila len Pellegriniho strana? Kde je problém? A prečo si Hlas myslí, že regulácie cien v obchodoch, či 5 % DPH pomôže nižším cenám viac ako lacné produkty z Ukrajiny? Prečo po videu mladej Smeráčky odstrelili známeho diplomata? Je to preto, lebo Ficov Smer rastie zrazu rýchlejšie ako Hlas? Bojí sa Hlas Smeru alebo by s ním radšej spolupracoval? A čo hovorí na neprávoplatné odsúdenie Kažimíra za podplácanie? Braňo Závodský sa rozprával s expremiérom, poslancom parlamentu a šéfom strany Hlas Sociálna demokracia Petrom Pellegrinim.

Médiá posledné dni zaplavili informácie o kontaminovanom ukrajinskom obilí. Mlyn Kolárovo tak musí zlikvidovať 1500 ton pšenice, ktorá je ale podľa najnovších testov v súlade z normami Európskej únie. Samotné výrobky zo spomínaného obilia sa podľa člena predstavenstva Mlynu z Kolárova ale nedostali na pulty obchodov. Čo teda z ukrajinským obilím, ktoré na Slovensku máme? Podľa dočasne povereného ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana nie je žiadna múka na pultoch obchodov zdravotne nebezpečná. V posledných dňoch mali dokonca odobrať 150 vzoriek druhov múk od rôznych výrobcov. 

Sexuálne zneužívanie zdravotne znevýhodnených deti sa deje aj na Slovensku. V tomto prípade ide o sexuálne zneužívanie intelektuálne a mentálne znevýhodnených deti. Ráno Nahlas o tom informovalo už minulý týždeň no a pointu tejto témy nám aktuálne potvrdila aj Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. Môže sa teda k týmto deťom u nás dostať aj tzv. “milý sociopat” a čo mu zabráni ich zneužívať? Podľa Komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím je treba zmeniť systém ochrany ľudí so zdravotným postihnutím pretože jeho súčasné nastavenie predátorom  páchanie ich činnosti až príliš uľahčuje. Témou by tak mali byť aj psychologické posudky pre osoby pracujúce v tomto systéme. A takisto aj lepšie zosieťovanie systému tak, aby (aj potenciálni) páchatelia nemohli príliš ľahko unikať dôsledkom svojich činov. Sú to tí najzraniteľnejší z najzraniteľnejších, sú to deti s intelektuálnym či mentálnym znevýhodnením. No i tak sa im to deje, sú totiž sexuálne zneužívaní.    Informovali sme vás o tom už minulý týždeň. Tému otvorila Národná šéfka Špeciálnych olympiád Eva Gažová Vranková a tentoraz nám to potvrdzuje už aj Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. Podľa nej, tak, ako je dnes nastavený systém, zneužívanie až príliš ľahko umožňuje no a spoločnosť to prakticky vôbec nezaujíma. Jednou z tém by tak mohlo byť lepšia, a aj hlbšia, kontrola tých, ktorí sa o ľudí so zdravotným znevýhodnením profesionálne starajú. Napríklad psychologickými posudkami ako predpokladom pre tých, ktorí v tomto systéme pracujú, ale aj lepším sieťovaním celého systému.  Ako je vlastne toto možné, kto to pácha, ako sa tomu obete môžu brániť a kde nájdu obete zneužívania zastanie a ochranu? A prečo potrebujú deti s intelektuálnym či mentálnym znevýhodnením sexuálnu výchovu? No a čo my, ako spoločnosť, s tým vieme urobiť aby sa to zmenilo? Témy pre Komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzanu Stavrovskú. V podcaste vystupuje aj Lenka Bodnárová z Úradu Komisárky. A na záver ešte jedno odporúčanie. Hranica - Príbehy zo slovensko-ukrajinského pohraničia. Nová kniha Stanislavy Harkotovej práve v predaji na: https://obchod.aktuality.sk/hranica Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duší praje Braňo Dobšinský.

1. Poslanci dostali druhú šancu správať sa zodpovedne, ale asi ju nevyužijú. 2. Ukrajinská pšenica je ideálna téma pre ruský svet na Slovensku. 3. Zdá sa, že viac ako o spravodlivosť ide Pčolinskému o zruinovanie Vagoviča.

Karcinóm prsníka patrí k najčastejším onkologickým ochoreniam žien. Každoročne ho diagnostikujú viac než trom tisíckam žien na Slovensku. Tretina z nich sa nikdy nevylieči. "Ako ženy sme sa zmenili, ale nie dosť na to, aby sme si uvedomili, že sa musíme postaviť samy za seba. My sme prvoradé, až potom prichádzajú na rad deti, rodičia alebo manžel," hovorí onkologička Národného onkologického ústavu Miroslava Malejčíková v súvislosti s prípadmi, kedy k nej pacientky prichádzajú neskoro. Prevencia v podobe samovyšetrenia prsníkov a predovšetkým mamografie, ako aj priebežná starostlivosť o vlastné zdravie, sú podľa nej kľúčovým predpokladom toho, aby žena zachytila toto ochorenie včas. Rakovina prsníka totiž vie byť nielen liečiteľným, ale aj úplne vyliečiteľným ochorením. 

Možno je čas, aby sme nanovo otvorili otázku našej identity a toho, kto sme a kam smerujeme. Možno je načase napísať novú Ústavu. Hovorí právnička a kandidátka za OKS (na kandidátke SaS) Slavomíra Henčeková. Definícia manželstva podľa nej do Ústavy vôbec nepatrí a na diskusiu je aj preambula s Cyrilometodským duchovným dedičstvom, ktoré ani nemá žiadnu právnu váhu. Právnym štátom sme dnes len do určitej miery. Rovnako tak sme spravodlivým štátom len do určitej miery. Hovorí po vyše tridsiatich rokoch budovania právneho štátu právnička, asistentka poslanca Benčíka a dnes už aj kandidátka OKS (na kandidátke SaS) do parlamentných volieb Slavomíra Henčeková. Najväčšou poistkou ľudských práv je, podľa nej, dnes na Slovensku najmä naše členstvo v EÚ. Tento štát pred viac ako tridsiatimi rokmi založil právnik Vladimír Mečiar a to v spolupráci s ďalším právnikom Ivanom Gašparovičom. Najväčším oponentom mu bol šéf KDH a právnik Ján Čarnogurský. No a aby toho nebolo málo, najdlhšie slúžiacim premiérom bol opäť právnik Robert Fico a to v úzkej kooperácií s ďalším právnikom Róbertom Kaliňákom. Čo to vypovedá o práve a o tom, kto ho z pozície moci u nás môže aplikovať?  Ako štát sme na ceste, a možno úplne presne nevieme kam. Nemáme širokú spoločenskú zhodu na tom, kto sme. Hovorí právnička a kandidátka do parlamentných volieb za OKS (na kandidátke SaS) Slavomíra Henčeková. Preto je podľa nej načase otvoriť diskusiu o celkom novej Ústave, ktorá by zadefinovala kto sme, čo chceme a kam smerujeme. Ako vníma právny štát v jeho slovenských variáciách a kam sa v našej podkarpatskej aplikácií práva stratila spravodlivosť? No a čo ju dnes láka na tej našej politike?  Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Násilie na ženách. Problém, ktorý trápi celé Slovensko. Každá piata žena zažila násilie od svojho súčasného alebo bývalého partnera. Podobnou traumatizujúcou skúsenosťou, ako mnoho žien na Slovensku, si prešla aj Nina Závodská, ktorú jej bývalý priateľ psychicky a fyzický týral. „Myslela, že ma zabije," spomína na incident, ktorý riešila aj polícia.  Muži zákona sa zbitej Niny najprv pýtali, či požila alkohol a omamné látky. „Nepýtali sa ani na jeho meno. Bola som krvavá a fialová, no zaujímala som ich viac, ako páchateľ," opisuje policajný postup. Rozlúčili sa so slovami: „Nabudúce si lepšie vyberajte frajerov, slečna!"Obete násilia zažívajú často po tom, ako začnú rozprávať o svojom utrpení spochybňovanie a kladú sa im za vinu veci, za ktoré nemôžu. Prečo ženy ostávajú v takýchto vzťahoch, čo majú robiť a ako máme reagovať, ak sa nám zdôveri osoba, ktorá zažíva násilie? Na otázky v podcaste odpovie výskumníčka Michaela Ujhazyová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. O guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi si sudca špecializovaného súdu myslí, že je vinný z podplácania. Začiatkom apríla vydal trestný rozkaz, v ktorom ho uznal za vinného. Rozhodnutie súdu však nie je právoplatné. Odpor voči nemu podala špeciálna prokuratúra. Tému viac v podcaste vysvetlí Laura Kelöová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

"18,5 percenta detí sa nikdy nezapojilo do dištančného vyučovania. Prevažne preto, že nemali na čom. Aj keď sa pokúsite pripojiť cez mobil, nie je to reálne vyučovanie. Je to malé, nevidíte obsah, neviete sa zapojiť. Potrebujete počítač alebo tablet s klávesnicou," hovorí Mário Lelovský, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. "Na Slovensku je 845 stredných škôl, kde je 200-tisíc žiakov. Tak veľa malých škôl nie je nikde na svete, len na Slovensku. Keby sme dostavali diaľnicu do Košíc, každých 633 metrov bude stredná škola. Na takú malú krajinu máme toľko veľa stredných škôl. Musíme s tým niečo urobiť, bezpodmienečne musíme zreformovať sieť škôl. Pospájať malé stredné školy do väčších celkov," dodáva Lelovský ku kurikulárnej reforme, ktorú by doplnil aj o reformu siete škôl. "Odkedy máme internet a umelú inteligenciu, to je radikálna zmena. Doteraz bola hodnota, či niekto má alebo nemá vedomosť či informáciu. Dnes každý jeden človek na svete, ktorý má prístup k internetu, informácie získa v priebehu sekundy. Všetci majú prístup k informácii v rovnakej rýchlosti a kvalite. Dôležité je vedieť sa dobre spýtať. Zabudnite na to, že mať encyklopedické vedomosti je hodnotné. Nie je. Hodnotné je získať správne informácie a vytvoriť z nich novú hodnotu. To je dôležité," hovorí Lelovský o radikálnych zmenách v spoločnosti. Čo prinesie kurikulárna reforma? Čo učíme dnes deti na informatike na školách? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s viceprezidentom Republikovej únie zamestnávateľov Máriom Lelovským.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Jezuitský kněz, který se v letech 2. světové války rozhodl jít do stalinského Sovětského svazu a hlásat tam křesťanství. To je jen malý střípek ze života Tomislava Kolakoviče, který zasáhl i do osudů katolíků na Slovensku a v Čechách. Rodák (1906) z města Podgorač v Chorvatsku ve skutečnosti jmenoval Stjepan Tomislav Poglajen. V šestnácti letech vstoupil k jezuitům, maturoval na gymnáziu v Travniku a následovala další studia. Pořad Pavla Hlavatého vysíláme v repríze.