POPULARITY
Categories
999 episodes with slovensku
300 episodes with slovensku
291 episodes with slovensku
437 episodes with slovensku
203 episodes with slovensku
216 episodes with slovensku
147 episodes with slovensku
209 episodes with slovensku
178 episodes with slovensku
138 episodes with slovensku
101 episodes with slovensku
67 episodes with slovensku
101 episodes with slovensku
60 episodes with slovensku
84 episodes with slovensku
79 episodes with slovensku
50 episodes with slovensku
34 episodes with slovensku
68 episodes with slovensku
67 episodes with slovensku
38 episodes with slovensku
30 episodes with slovensku
50 episodes with slovensku
24 episodes with slovensku
37 episodes with slovensku
36 episodes with slovensku
36 episodes with slovensku
27 episodes with slovensku
20 episodes with slovensku
32 episodes with slovensku
24 episodes with slovensku
31 episodes with slovensku
34 episodes with slovensku
29 episodes with slovensku
287 episodes with slovensku
15 episodes with slovensku
27 episodes with slovensku
38 episodes with slovensku
31 episodes with slovensku
22 episodes with slovensku
16 episodes with slovensku
16 episodes with slovensku
25 episodes with slovensku
206 episodes with slovensku
205 episodes with slovensku
20 episodes with slovensku
28 episodes with slovensku
11 episodes with slovensku
27 episodes with slovensku
18 episodes with slovensku
27 episodes with slovensku
21 episodes with slovensku
16 episodes with slovensku
10 episodes with slovensku
16 episodes with slovensku
16 episodes with slovensku
18 episodes with slovensku
154 episodes with slovensku
15 episodes with slovensku
15 episodes with slovensku
152 episodes with slovensku
146 episodes with slovensku
14 episodes with slovensku
16 episodes with slovensku
13 episodes with slovensku
25 episodes with slovensku
8 episodes with slovensku
12 episodes with slovensku
10 episodes with slovensku
9 episodes with slovensku
8 episodes with slovensku
11 episodes with slovensku
14 episodes with slovensku
7 episodes with slovensku
12 episodes with slovensku
10 episodes with slovensku
6 episodes with slovensku
6 episodes with slovensku
9 episodes with slovensku
95 episodes with slovensku
7 episodes with slovensku
5 episodes with slovensku
18 episodes with slovensku
92 episodes with slovensku
6 episodes with slovensku
9 episodes with slovensku
9 episodes with slovensku
12 episodes with slovensku
8 episodes with slovensku
8 episodes with slovensku
8 episodes with slovensku
8 episodes with slovensku
8 episodes with slovensku
5 episodes with slovensku
5 episodes with slovensku
76 episodes with slovensku
5 episodes with slovensku
7 episodes with slovensku
71 episodes with slovensku
6 episodes with slovensku
7 episodes with slovensku
7 episodes with slovensku
66 episodes with slovensku
9 episodes with slovensku
9 episodes with slovensku
65 episodes with slovensku
5 episodes with slovensku
9 episodes with slovensku
6 episodes with slovensku
6 episodes with slovensku
4 episodes with slovensku
8 episodes with slovensku
8 episodes with slovensku
11 episodes with slovensku
4 episodes with slovensku
55 episodes with slovensku
55 episodes with slovensku
54 episodes with slovensku
7 episodes with slovensku
3 episodes with slovensku
10 episodes with slovensku
51 episodes with slovensku
3 episodes with slovensku
5 episodes with slovensku
7 episodes with slovensku
5 episodes with slovensku
3 episodes with slovensku
3 episodes with slovensku
3 episodes with slovensku
3 episodes with slovensku
42 episodes with slovensku
8 episodes with slovensku
7 episodes with slovensku
41 episodes with slovensku
4 episodes with slovensku
4 episodes with slovensku
3 episodes with slovensku
40 episodes with slovensku
39 episodes with slovensku
39 episodes with slovensku
3 episodes with slovensku
4 episodes with slovensku
3 episodes with slovensku
38 episodes with slovensku
37 episodes with slovensku
7 episodes with slovensku
36 episodes with slovensku
![DEEP TALKS [CZE]](https://ivyfm.s3.amazonaws.com/i320/240430.jpg)
2 episodes with slovensku
33 episodes with slovensku
32 episodes with slovensku
32 episodes with slovensku
31 episodes with slovensku
31 episodes with slovensku
Addy sa tancu venuje od detstva. Prešiel viacerými štýlmi od ľudových tancov až po Hip-Hop. Od roku 1995 pôsobil vo Fredy's Dance Group a neskôr v Different Colors. V Modre založil ADT Crew a svoje tanečné vzdelanie rozvíjal na workshopoch doma aj v zahraničí. V súčasnosti sa špecializuje na Waacking, ktorému sa venuje ako jeden z jeho výrazných predstaviteľov na Slovensku. Učil sa od svetových lektorov a ako jediný slovenský tanečník sa stal členom IHOW (Imperial House Of Waacking). Titul mu udelil legendárny Tyron Proctor. Waacking učí od základov s dôrazom na techniku, pohyb aj históriu štýlu. Je zakladateľom komunity The Slovak Waackers, organizátorom Slovak Waacking & Hip-Hop Battle a porotcom i víťazom viacerých tanečných battlov a súťaží. | Hosť: Andrej Addy Teslík. | Moderuje: Eva Viteková. | V Rádiu Regina Západ každú sobotu po 10. hod. Talkshow Hosť Panorámy Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.
Tesco vraj uvažuje o odchode z českého a slovenského trhu. Reťazec, ktorý na Slovensko prišiel okolo roku 2000, už niekoľkokrát zvažoval odchod, respektíve sa o ňom aspoň pošuškávalo. Teraz však už spoločnosť má mať v tejto veci najatých bankárov a spoločne s nimi riešiť, čo s trhmi v strednej Európe. Podľa Filipa Kužmu, riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, to dáva zmysel hlavne vzhľadom na to, ako bezvýznamný je stredoeurópsky trh pre samotné Tesco. „Slovensko tvorí len dve percentá tržieb skupiny Tesco, v prípade celej strednej Európy hovoríme o tržbách okolo šesť percent a upravenom očistenom prevádzkovom zisku niekde nad tromi percentami,“ vysvetľuje Kužma. Problémom však je aj tlak na obchodníkov, ktorý spôsobuje niekoľkoročná konsolidácia a fakt, že sa mení nákupné správanie ľudí. Hlavne čo sa týka nakupovania v hypermarketoch, ktoré má Tesco vo svojom portfóliu. „Hypermarkety v prípade tržieb oslabujú. Posledné údaje z júna ukazujú už tretí pokles za sebou pri pohľade na medziročnú zmenu v stálych cenách,“ dodáva Kužma s tým, že v segmente oblečenia, elektroniky či domácich potrieb sa tešia popularite hlavne zahraničné platformy vrátane ázijských a čínskych e-shopov. Kto môže byť potenciálnym kupcom predajní Tesco, zatiaľ jasné nie je. Podľa Kužmu to môžu byť aj etablovaní hráči na slovenskom trhu, ale aj finančné skupiny. „Koluje informácia, že by Tesco chcelo svoje prevádzky predať v dvoch balíkoch. Slovenský a český trh dokopy a maďarský zvlášť,“ vysvetľuje. Problémom však podľa neho môže byť nájsť reťazec, ktorý je ochotný odkúpiť všetko vzhľadom na široké portfólio Tesca. V rozhovore sa dozviete: Prečo môže Tesco uvažovať nad odchodom zo strednej Európy, do akej miery sťažuje situáciu retailu konsolidácia, ako sa zmenilo nákupné správanie ľudí na Slovensku, kto by mohol mať záujem Tesco kúpiť, či je Slovensko ešte atraktívnym trhom pre retail vzhľadom na množstvo konkurencie. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Sú alebo nie sú radary, ktoré v skúšobnom nastavení používa na cestách ministerstvo vnútra, ruskou technológiou, ktorá by pre Slovensko bola bezpečnostným rizikom? Po prvých sebavedomých odpovediach už váha aj ministerstvo vnútra a čaká sa na odpoveď Národného bezpečnostného úradu. Pochybnosti narastajú. Ak boli radarové systémy skutočne vyrobené v Rusku, ide v čase vojny na Ukrajine o mimoriadne vysoké bezpečnostné riziko. Indície zatiaľ smerujú k podozreniam, že ministerstvo vnútra situáciu mohlo podceniť. Aké intenzívne prepojenia na Rusko sa podarilo zdokumentovať a aké riziká hrozia Slovensku, analyzuje v podcaste Dobré ráno s reportérom domácej redakcie MARTINOM VANČOM moderátorka Jana Krescanko Dibáková. (Pozn.: Krátko po skončení nahrávania podcastu Ministerstvo vnútra SR vyzvalo dodávateľa na odstránenie radarov, keďže ich pôvod nebol dostatočne preukázaný.) Zdroje zvukov: STVR, JOJ, TA3, Markíza Odporúčanie Keď už sa nám znovu pojednáva v kauze Očistec, odporúčam knihu Petra Šlosera. Za týmto autorom sa skrýva bývalý vyšetrovateľ Peter Chudý a vo viacerých knihách opisuje, ako v polícii fungovali "kriví" policajti. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Na začiatku 60. rokov sa v hlave len päťročného dievčatka, Silvie Fishbaum, dcéry preživších holokaust, zrodil sen, že chce ísť do Ameriky. Bolo to kvôli žuvačke, ktorá vtedy na Slovensku ešte neexistovala a ktorú dostala od tety z Ameriky. Už ako dieťa bola terčom urážok a posmeškov zo strany rovesníkov pre svoj židovský pôvod a vnímala ich traumu z holokaustu. Po prvom neúspešnom pokuse opustiť Slovensko sa jej v roku 1979 podarilo natrvalo presťahovať do Ameriky.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Prečo je izraelská armáda po Gaze aj v Libanone, teda na území iného štátu? Nakoľko je to prejav obrany, a nakoľko snaha časti vedenia štátu rozširovať jeho hranice? Koľko je civilných obetí vojny s teroristickým Hizballáhom? Nestráca Izrael kvôli postupu v Libanone už aj podporu Ameriky? Hosť: Jacob Zvi Yanovsky, veľvyslanec Izraela na Slovensku
Slovenský šípkar žijúci v Olomouci, ktorý sa nezľakol ani veľkého pódia, Juraj Holub, v najnovšom Olympijskom videocaste poodhaľuje zákulisie športu, ktorý na Slovensku momentálne zažíva nevídaný vzostup. V rozhovore vysvetľuje, ako funguje ľudská myseľ pod tlakom tisícok divákov, prečo je 20 minút sústredeného tréningu viac ako hodiny bezhlavého hádzania a aká náročná je cesta za ziskom profesionálnej karty v Q-School. Nebudú však chýbať ani úsmevné momenty a predzápasová panika v taxíku.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?kto je Juraj Holub a prečo, hoci žije v Olomouci, reprezentuje klub z Nových Zámkovako vplýva mentálne nastavenie a tlak zaplnenej haly na výkon v zápase proti hviezdam, ako je Rob Crossprečo je 20 minút intenzívneho a sústredeného tréningu cennejších ako hodiny bezhlavého hádzaniaako funguje Q-School, aké sú náklady a čo všetko obnáša cesta za ziskom profesionálnej kartydozviete sa vtipnú historku o tom, ako mu na majstrovstvách Slovenska zakázali hrať v žabkách a musel si u Vietnamca kúpiť tesilkyže šípky zažívajú na Slovensku veľký boom a v čom sa tento prístup líši od klasickej krčmovej zábavy v Českuprečo si v zákulisí veľkého turnaja pripadal ako Alica v krajine zázrakov a aké to bolo stáť zrazu tvárou v tvár svetovým hviezdamprečo je podľa neho len otázkou niekoľkých rokov, kedy Slovensko vychová elitného šípkara s profesionálnou kartou
CELÝ DÍL NAJDETE NA https://herohero.co/studion A V RÁMCI KLUBOVÉHO PŘEDPLATNÉHO DENÍKU N https://denikn.cz/podcast-studio-n/ Film Pramen otevírá jednu z nejtemnějších kapitol československého zdravotnictví. Ve Studiu N live debatovali režisér Ivan Ostrochovský a bývalá ombudsmanka Anna Šabatová o nucených sterilizacích romských žen, odpovědnosti lékařů i o tom, proč je důležité podobné příběhy připomínat právě dnes. „Když se schováte za zákony, byrokracii, tak to těm lidem umožňuje být nemorální. Dokážete si pak zdůvodnit, že jen vykonáváte pořádek, který je nastolený,“ říká Ivan Ostrochovský. Někdy lékaři přesvědčovali ženy ke sterilizaci přímo na operačním stole během císařského řezu. „Byly případy, že žena leží rozpáraná na stole a lékař se ji snaží přesvědčit, ať se nechá sterilizovat,“ popisuje režisér. „A ještě jim například říkali, že zemřou, pokud to neudělají,“ připomíná Anna Šabatová argumentaci lékařů, která byla často založená na strachu. Ostrochovského během rešerší ale překvapilo něco jiného: „Šokovalo mě, že většina lékařů, se kterými jsme anonymně mluvili, si to dodnes dokázala racionálně zdůvodnit. Byli přesvědčení, že tím ženám zachraňovali životy,“ říká ve Studiu N. Podle bývalé ombudsmanky hrály vedle rasových předsudků zásadní roli také mocenské vztahy mezi lékaři a pacientkami. „Představa byla, že doktor ví lépe než člověk sám, co je pro jeho dobro. Neobtěžovali se tím, aby to vysvětlili a nabídli alternativy.“ Mnoho žen tehdy vůbec nevědělo, o jaký zákrok se jedná. „Některé se i domnívaly, že sterilizace je vratný zákrok,“ říká Šabatová. Na kancelář veřejného ochránce práv se dokonce obrátila žena, která vůbec netušila, že byla sterilizována. Dozvěděla se to až po letech při návštěvě gynekologa, když se snažila znovu otěhotnět. Právě první svědectví žen odstartovala jedno z nejzásadnějších šetření kanceláře ombudsmana. „Byla velká odvaha prvních deseti žen, které poskytly svůj příběh. Během týdne přišlo dalších asi osmdesát stížností,“ vzpomíná Šabatová. Jak se rodila zpráva ombudsmana, která změnila pohled na celou kauzu? Jaké zákony v českém právním řádu stále chybí? Proč je situace na Slovensku o tolik horší než v Česku? Kdy se z poslušnosti vůči systému stává spoluvina? A co nám praxe nucených sterilizací říká o moci státu nad lidským tělem? Podívejte se na celou epizodu natáčenou v pražském kině Světozor. Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či na YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.
Kaliňákova Kukurica, falošné múry i namaľované živé ploty. Odposluchy na FPU, eurofondové mafie a zastrašovanie akejkoľvek kritiky. “Povedali si, že Slovensko je ich eseročka a štátny rozpočet je ich pokladnička. Fico je pohrobok socializmu, ktorý si stotožnil štát so sebou samým, hovorí o vládnej moci šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Odtrhla sa moc už úplne od reality, prečo jej to tolerujeme a kde spí alternatíva? „Do normálu sa vrátime ihneď, ako si stanovíme, čo je vlastne normálne,“ napísal svojho času autor Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglas Adams. Galaxiu tej naše - slovenskej normálnosti, kde sa nenormálnosť stáva prakticky novým dennodenným normálom tak trafil celkom presne. Na dnešnom Slovensku sa stáva normálom, že zatiaľ čo sa pacienti varia v neklimatizovanch nemocniciach, Róbert Kaliňák sa chváli miliónovým luxusom v ikonickej Kukurici. Normálom je i to, že sa premiér Fico chváli výstavbou nemocníc, ktoré z Plánu obnovy vybavili predchádzajúce vlády, ktoré však on sám dnes nazýva opozičnými deckami či bláznami. Znormalizoval sa i prerod bývalého bojovníka proti finančným skupinám na nemého pozorovateľa monopolizácie na trhu zdravotného poistenia a jeho - na všetky štyri svetové strany rozkročená, vláda chce aby závlahy pre našich poľnohospodárov stavali cez PPP projekty arabskí šejkovia. No a tento nový normál už zrejme nevyruší ani šokujúce vyhlásenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého sa na Slovensku usídlili eurofondové mafie. No je účtovnícka alchýmia, ktorú pre Ivana Korčoka - a jeho peňaženku, pripravilo Progresívne Slovensko skutočne tou dôveryhodnou a zmysluplnou alternatívou, ktorá túto ťažko skúšanú krajinu opäť vráti do skutočného a reálneho normálu? Témy dnešného podcastu so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Kaliňákova Kukurica, falošné múry i namaľované živé ploty. Odposluchy na FPU, eurofondové mafie a zastrašovanie akejkoľvek kritiky. “Povedali si, že Slovensko je ich eseročka a štátny rozpočet je ich pokladnička. Fico je pohrobok socializmu, ktorý si stotožnil štát so sebou samým, hovorí o vládnej moci šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Odtrhla sa moc už úplne od reality, prečo jej to tolerujeme a kde spí alternatíva? „Do normálu sa vrátime ihneď, ako si stanovíme, čo je vlastne normálne,“ napísal svojho času autor Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglas Adams. Galaxiu tej naše - slovenskej normálnosti, kde sa nenormálnosť stáva prakticky novým dennodenným normálom tak trafil celkom presne. Na dnešnom Slovensku sa stáva normálom, že zatiaľ čo sa pacienti varia v neklimatizovanch nemocniciach, Róbert Kaliňák sa chváli miliónovým luxusom v ikonickej Kukurici. Normálom je i to, že sa premiér Fico chváli výstavbou nemocníc, ktoré z Plánu obnovy vybavili predchádzajúce vlády, ktoré však on sám dnes nazýva opozičnými deckami či bláznami. Znormalizoval sa i prerod bývalého bojovníka proti finančným skupinám na nemého pozorovateľa monopolizácie na trhu zdravotného poistenia a jeho - na všetky štyri svetové strany rozkročená, vláda chce aby závlahy pre našich poľnohospodárov stavali cez PPP projekty arabskí šejkovia. No a tento nový normál už zrejme nevyruší ani šokujúce vyhlásenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého sa na Slovensku usídlili eurofondové mafie. No je účtovnícka alchýmia, ktorú pre Ivana Korčoka - a jeho peňaženku, pripravilo Progresívne Slovensko skutočne tou dôveryhodnou a zmysluplnou alternatívou, ktorá túto ťažko skúšanú krajinu opäť vráti do skutočného a reálneho normálu? Témy dnešného podcastu so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ukázali sme, že tá “blbá nálada” sa dá prekonať a za vhodných podmienok, pri dobrej moderácií diskusie a s úprimným i dôverným prístupom k sebe samým, sa dokážeme rozprávať aj o zložitých či kontroverzných témach, hovorí o výsledkoch projektu Fórum Slovensko šéf občianskeho združenia DEMDIS Michal Horský. Podľa neho je polarizovanosť slovenskej spoločnosti neraz umelo živená no nie je to finálny stav, na ktorý sme osudovo odsúdení a s ktorým sa nedá nič robiť. Sme opraviteľná krajiny, dodáva Horský.Otvoríte si sociálne siete a máte pocit, že na Slovensku vypukla minimálne občianska vojna. Každý na každého kričí alebo nadáva, nik nepočúva a lži sa na nás valia ako z pretrhnutej priehrady. Politici verejnosť bičujú zástupmi vykonštruovaných a celkom nezmyselných kultúrno hodnotových vojen, vyrábajú stále nových nepriateľov Slovenska či rovno celého ľudstva no a do toho všetkého si permanentne vymýšľajú. Niet divu, že sa cítime frustrovaní, neraz vydesení alebo apatický a máme pocit, že našim kľúčovým problémom nie sú problémy samotné ale - je to vraj samotná polarizácia.Lenže, čo ak je to len ilúzia a neustále vnucovaná snaha zmanipulovať tú skutočnú - a možno oveľa prívetivejšiu realitu? Môj dnešný hosť tvrdí, že pod nánosom hnevu sa Slováci v skutočnosti zhodujú oveľa viac, než si myslíme. Veď, predstavte si, že posadíte do jednej miestnosti päťdesiatich náhodných ľudí – od voličov radikálneho extrému až po mestských liberálov, no a namiesto zúrivej hádky z toho vzniknú dohody a návrhy s ktorými je väčšina spokojná. Znie to ako sci-fi? Michal Horský a jeho občianske združenie Demdis však presne toto urobili. Ako teda vyzerá snaha o participatívnu demokraciu a ako sa hľadá konsenzus a dohoda na racionálnych riešeniach i v prípade tých najpálčivejších a najkontroverznejších problémov? A ako napraviť ten náš pokrivený politicky svet, ktorý sa už celkom odtrhol od reality a vtiahnuť do neho opäť nás, občanov a voličov? A ako vybudovať odolnú spoločnosť s dôverou v štát, jeho inštitúcie tak, aby sme boli pripravení na krízy, nach už prídu odkiaľkoľvek? To sú témy dnešných Aktualít Nahlas. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Rušenie NAKA, špeciálnej prokuratúry, ale aj snahy o koniec Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny v Trestnom zákone. Európska únia už dlhšie pozoruje všetko, čo sa na Slovensku deje, a pýta sa, nakoľko sme vôbec schopní v týchto nových podmienkach chrániť napríklad aj jej peniaze. Eurofondy totiž získavame v miliardách, platia ich v značnej miere najmä krajiny na západe Európy a Slovensku vo veľkej miere sanujú bežné štátne investície. Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola hostkou video relácie Index s Evou Frantovou, tvrdí, že Slovensko podľa vzoru Maďarska môže prísť až o päť miliárd eur. „Najviac by boli zasiahnuté infraštruktúrne projekty, ktoré smerujú do regiónov, zelené technológie a inovácie. Druhou veľkou oblasťou sú zase zdroje pre poľnohospodárstvo, ktoré sú skutočne kritické pre Slovensko,“ vysvetľuje. Problémom však je, že nezrealizované investície brzdia ekonomiku aj do budúcna - chýbajúca infraštruktúra znamená horšie podmienky na pritiahnutie investora, ktorého strata zase znamená negatívne dosahy na pracovný trh. „Keď sa to stalo Maďarom, ich ekonomika prakticky prestala rásť. Ak by zmrazenie eurofondov postihlo aj Slovensko, na každé tri stratené eurá by sme prišlo o ďalšie euro navyše. V prípade súkromných investícií tak hovoríme o viac ako štyroch miliardách eur, o ktoré by sme ako krajina prišli,“ dodáva Múčka. V rozhovore sa dozviete: čo pre Maďarsko znamenalo zmrazenie miliárd z eurofondov, aké dosahy má takéto niečo na krajinu do budúcna, aké zmrazenie eurofondov hrozí Slovensku, ako sa tento efekt pretaví do ekonomiky a do pracovného trhu, čo by sa stalo, ak by sa Slovensku v tejto súvislosti aj zhoršil celkový rating. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ukázali sme, že tá “blbá nálada” sa dá prekonať a za vhodných podmienok, pri dobrej moderácií diskusie a s úprimným i dôverným prístupom k sebe samým, sa dokážeme rozprávať aj o zložitých či kontroverzných témach, hovorí o výsledkoch projektu Fórum Slovensko šéf občianskeho združenia DEMDIS Michal Horský. Podľa neho je polarizovanosť slovenskej spoločnosti neraz umelo živená no nie je to finálny stav, na ktorý sme osudovo odsúdení a s ktorým sa nedá nič robiť. Sme opraviteľná krajiny, dodáva Horský.Otvoríte si sociálne siete a máte pocit, že na Slovensku vypukla minimálne občianska vojna. Každý na každého kričí alebo nadáva, nik nepočúva a lži sa na nás valia ako z pretrhnutej priehrady. Politici verejnosť bičujú zástupmi vykonštruovaných a celkom nezmyselných kultúrno hodnotových vojen, vyrábajú stále nových nepriateľov Slovenska či rovno celého ľudstva no a do toho všetkého si permanentne vymýšľajú. Niet divu, že sa cítime frustrovaní, neraz vydesení alebo apatický a máme pocit, že našim kľúčovým problémom nie sú problémy samotné ale - je to vraj samotná polarizácia.Lenže, čo ak je to len ilúzia a neustále vnucovaná snaha zmanipulovať tú skutočnú - a možno oveľa prívetivejšiu realitu? Môj dnešný hosť tvrdí, že pod nánosom hnevu sa Slováci v skutočnosti zhodujú oveľa viac, než si myslíme. Veď, predstavte si, že posadíte do jednej miestnosti päťdesiatich náhodných ľudí – od voličov radikálneho extrému až po mestských liberálov, no a namiesto zúrivej hádky z toho vzniknú dohody a návrhy s ktorými je väčšina spokojná. Znie to ako sci-fi? Michal Horský a jeho občianske združenie Demdis však presne toto urobili. Ako teda vyzerá snaha o participatívnu demokraciu a ako sa hľadá konsenzus a dohoda na racionálnych riešeniach i v prípade tých najpálčivejších a najkontroverznejších problémov? A ako napraviť ten náš pokrivený politicky svet, ktorý sa už celkom odtrhol od reality a vtiahnuť do neho opäť nás, občanov a voličov? A ako vybudovať odolnú spoločnosť s dôverou v štát, jeho inštitúcie tak, aby sme boli pripravení na krízy, nach už prídu odkiaľkoľvek? To sú témy dnešných Aktualít Nahlas. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Pracovníci digitálnych služieb, akými sú taxikári či doručovatelia jedál, by mali dostať nové práva a dokonca aj právo na odbory. Ich pracovný deň dnes riadi aj algoritmus, čo prináša obrovskú efektivitu pre firmy, no pre pracovníkov často aj neférové situácie.Slovensko spolu s ďalšími štátmi EÚ do svojich zákonov prijme úpravu na ochranu takzvaných platformových pracovníkov. Novinka by na Slovensku mala platiť od decembra 2026. O tom, aké problémy prináša riadenie práce umelou inteligenciou a čo všetko sa zmení, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s Matúšom Mesarčíkom, špecialistom pre etiku a právo v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií a docentom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.V podcaste a článku sa dozviete aj o týchto témach:Algoritmy digitálnych platforiem dnes priamo a netransparentne riadia prácu mnohých ľudí.Európska smernica prinesie zásadné zmeny pre ľudí, ktorí pre tieto platformy pracujú.Aplikácie už nebudú môcť o svojich pracovníkoch zbierať citlivé dáta.Každé závažné rozhodnutie algoritmu bude musieť podliehať skutočnému a odbornému ľudskému dohľadu.Kuriéri si po novom bez problémov prenesú svoje získané digitálne hodnotenia.Nová slovenská legislatíva by mala definitívne vstúpiť do platnosti v decembri 2026.Dohľad nad novými pravidlami si u nás zrejme rozdelia dva odlišné úrady.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Kuciak otevřel dveře svého domu ve Veľké Mači a vrah vystřelil. Pro peníze si dojel k muži, který ho práskl policii. Ohavný případ z února 2018 dodnes hýbe děním na Slovensku. Přinášíme čtvrtou epizodu četby o vraždě Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové. Autorkou knihy Vražda Jána a Martiny: Vyšetřování (Ringier Slovakia Media, 2024), ze které výňatky pocházejí, je slovenská novinářka Laura Kellö Kalinská (Aktuality.sk). Díl IV.: Přiznání vraha. Čte Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Prečo sú slnko a mesiac na oblohe takmer rovnako veľké? Naozaj dokázal Tales predpovedať zatmenie už v staroveku? Ako pozorovanie zatmenia potvrdilo teóriu relativity? Kedy nastane najbližšie úplné zatmenie slnka na Slovensku? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Bonusové epizódy a extra obsah k podcastom nájdete na https://herohero.co/vedator Samuelova nová kniha už je v predaji https://www.martinus.sk/3600333-limity-poznania/kniha Otázky nám môžete nahrávať tu https://www.speakpipe.com/vedator Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5
Kuciak otevřel dveře svého domu ve Veľké Mači a vrah vystřelil. Pro peníze si dojel k muži, který ho práskl policii. Ohavný případ z února 2018 dodnes hýbe děním na Slovensku. Přinášíme čtvrtou epizodu četby o vraždě Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové. Autorkou knihy Vražda Jána a Martiny: Vyšetřování (Ringier Slovakia Media, 2024), ze které výňatky pocházejí, je slovenská novinářka Laura Kellö Kalinská (Aktuality.sk). Díl IV.: Přiznání vraha. Čte Matěj Skalický.
Ivana Korčoka platí Progresívne Slovensko. To Slováci vedeli a nebol dôvod to skrývať. Prečo však bývalý minister potrebuje dostávať peniaze za svoju činnosť cez manželkinu eseročku, z ktorej nedávno vystúpil? Na stole je otázka transparentnosti financovania príjmov zo straníckych peňazí – alebo ako hovoria v Smere v prípade Michala Fica – transformácie štátnych peňazí. O manželkách, partnerkách a rodinných príslušníkoch, za ktorých sa skrývajú politici, a o netransparentnom vyplácaní peňazí pre Ivana Korčoka sa s moderátorkou podcastu Dobré ráno Janou Krescanko Dibákovou rozprávala spolupracovníčka Nadácie Zastavme korupciu Xénia Makarová. Zdroje zvukov: Youtube/Denník N, Youtube/Progresívne Slovensko, Markíza, Facebook/Ján Mažgút Odporúčanie: Každý víkend sa na Slovensku hrajú stovky futbalových zápasov. Viete, kedy a kde nastúpi mužstvo z vášho mesta či dediny? Špeciálna príloha s kompletným vyžrebovaním jesennej časti futbalových súťaží. Od Niké ligy po šiestu ligu. Už dnes v denníkoch SME a Korzár. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Odhalily je kamery ve Veľké Mači a zapomenutý telefon. Pomohl i nečekaný svědek. Víme, jak policisté přišli na vrahy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové. Dozvíte se to ve třetím díle četby o vyšetřování případu, který na Slovensku dodnes vyvolává otázky. Autorkou knihy Vražda Jána a Martiny: Vyšetřování (Ringier Slovakia Media, 2024), ze které výňatky pocházejí, je slovenská novinářka Laura Kellö Kalinská (Aktuality.sk). Díl III.: Vrah na kameře. Čte Matěj Skalický.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Slovenská politika už akoby celkom rezignovala na spravovanie štátu. Namiesto riešenia bazálneho metabolizmu krajiny – teda rozpadávajúceho sa zdravotníctva, nefunkčného školstva či chýbajúcej a hlboko podfinancovanej infraštruktúry, vláda ponúka občanom iba donekonečna sa opakujúci kolovrátok zástupných tém, lacné cirkusové vystúpenia do seba zahľadených politikov a permanentné živenie strachu a neustále hrotenie okamžitých emócií.Štát sa tak zmenil na fabriku na nepriateľov, kde sa namiesto reálnych výsledkov predávajú emócia, viralita a politika „na prvú signálnu“. No a azda jedným z najväčších terčov politickej nomenklatúry sa stávajú tí, ktorí celý tento aparát držia nad vodou – ľudia, ktorí poctivo pracujú a tvoria hodnoty. „Sme v studenej vojne s vlastnou krajinou – a ona s nami. Tí, čo skutočne tvoria a makajú, to robia nie vďaka, ale napriek vlastnému štátu.“ hovorí Imrich Kovaľ.Podnikanie na Slovensku sa podľa neho zmenilo na festival ľudí tancujúcich na samej hrane prežitia alebo tých, ktorí zo štátu luxusne žijú. Na jednej strane vidíme absurdné likvidačné pokuty za chýbajúce mäkčene na pokladničných blokoch či chýbajúce klimatizácie v rozhorúčených nemocniciach, na strane druhej nemožno nevidieť až cynicko-bezohľadný papalášizmus, luxus a aroganciu moci.Štát nevníma podnikateľov ako partnerov a živiteľov, ale ako podozrivých, ktorých treba neustále kontrolovať, šikanovať a žmýkať. Pokiaľ sa vládne prostredníctvom biznis modelu poháňaného nenávisťou, niet sa čo diviť, že najschopnejší ľudia balia firmy, odchádzajú za hranice a rezignujú na veci verejné, myslí si šéf firmy Merineo.Keď viete, že zajtrajšok bude ťažký tak si dnešok chcete užiť. Politika sa tak stala únikom pred realitou a formou zábavy. Žijeme dobu "hrotu," teda hrotíme to, emócie, prežívanie. A rezignovali sme na riešenie bazálneho metabolizmu krajiny.Vraciame sa k mentalite pánov a poddaných, ku generačne overeným modelom ešte z komunizmu, ale komunisti - na rozdiel od týchto tu, aspoň mali rozum a vedeli, že nemôžu naštvať. svojich poddaných, z ktorých žili, dodáva Kovaľ.Podľa neho to však nie je primárne iba o samotnej politike, ale predovšetkým je to o našej neochote chcieť od štátu viac a verejne sa preto i angažovať. Preto je potrebná zmena objednávky, teda toho, čo od politiky my - ako občania, vlastne očakávame.„Všetci riešia veľkú politiku, ale nikto neotvára novú objednávku od voličov. Vo svete nekonečných možností si generačne opakovane vyberáme vodcov so silnou rukou. Našou achilovkou je poddanská mentalita a potreba silnej ruky.“Slovensko však nie je stratená krajina a nie je ani krajinou “beyond repair,” teda neopraviteľnou krajinou. Našou obrovskou devízou je naša až neuveriteľná schopnosť adaptability. Ide teraz o to, ako ju využijeme, prízvukuje Kovaľ a odkazuje, že práve teraz žijeme osudový zápas o budúcnosť tejto krajiny.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovenská politika už akoby celkom rezignovala na spravovanie štátu. Namiesto riešenia bazálneho metabolizmu krajiny – teda rozpadávajúceho sa zdravotníctva, nefunkčného školstva či chýbajúcej a hlboko podfinancovanej infraštruktúry, vláda ponúka občanom iba donekonečna sa opakujúci kolovrátok zástupných tém, lacné cirkusové vystúpenia do seba zahľadených politikov a permanentné živenie strachu a neustále hrotenie okamžitých emócií.Štát sa tak zmenil na fabriku na nepriateľov, kde sa namiesto reálnych výsledkov predávajú emócia, viralita a politika „na prvú signálnu“. No a azda jedným z najväčších terčov politickej nomenklatúry sa stávajú tí, ktorí celý tento aparát držia nad vodou – ľudia, ktorí poctivo pracujú a tvoria hodnoty. „Sme v studenej vojne s vlastnou krajinou – a ona s nami. Tí, čo skutočne tvoria a makajú, to robia nie vďaka, ale napriek vlastnému štátu.“ hovorí Imrich Kovaľ.Podnikanie na Slovensku sa podľa neho zmenilo na festival ľudí tancujúcich na samej hrane prežitia alebo tých, ktorí zo štátu luxusne žijú. Na jednej strane vidíme absurdné likvidačné pokuty za chýbajúce mäkčene na pokladničných blokoch či chýbajúce klimatizácie v rozhorúčených nemocniciach, na strane druhej nemožno nevidieť až cynicko-bezohľadný papalášizmus, luxus a aroganciu moci.Štát nevníma podnikateľov ako partnerov a živiteľov, ale ako podozrivých, ktorých treba neustále kontrolovať, šikanovať a žmýkať. Pokiaľ sa vládne prostredníctvom biznis modelu poháňaného nenávisťou, niet sa čo diviť, že najschopnejší ľudia balia firmy, odchádzajú za hranice a rezignujú na veci verejné, myslí si šéf firmy Merineo.Keď viete, že zajtrajšok bude ťažký tak si dnešok chcete užiť. Politika sa tak stala únikom pred realitou a formou zábavy. Žijeme dobu "hrotu," teda hrotíme to, emócie, prežívanie. A rezignovali sme na riešenie bazálneho metabolizmu krajiny.Vraciame sa k mentalite pánov a poddaných, ku generačne overeným modelom ešte z komunizmu, ale komunisti - na rozdiel od týchto tu, aspoň mali rozum a vedeli, že nemôžu naštvať. svojich poddaných, z ktorých žili, dodáva Kovaľ.Podľa neho to však nie je primárne iba o samotnej politike, ale predovšetkým je to o našej neochote chcieť od štátu viac a verejne sa preto i angažovať. Preto je potrebná zmena objednávky, teda toho, čo od politiky my - ako občania, vlastne očakávame.„Všetci riešia veľkú politiku, ale nikto neotvára novú objednávku od voličov. Vo svete nekonečných možností si generačne opakovane vyberáme vodcov so silnou rukou. Našou achilovkou je poddanská mentalita a potreba silnej ruky.“Slovensko však nie je stratená krajina a nie je ani krajinou “beyond repair,” teda neopraviteľnou krajinou. Našou obrovskou devízou je naša až neuveriteľná schopnosť adaptability. Ide teraz o to, ako ju využijeme, prízvukuje Kovaľ a odkazuje, že práve teraz žijeme osudový zápas o budúcnosť tejto krajiny.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovenský ženský hokej zažíva obrovský progres a ona patrí k našim najžiarivejším klenotom. Hokejistka roka 2024 Lucia Halušková momentálne oblieka dres elitného švajčiarskeho klubu HC Davos. Úspešná reprezentantka prijala pozvanie do videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom porozprávala o tvrdých začiatkoch medzi chlapcami, švajčiarskej profesionalite i bláznivých posezónnych oslavách.Málokto o talentovanej útočníčke vie, že hokejovo vyrastala v Púchove výlučne v chlapčenskom kolektíve, kde pôsobila až do svojich tínedžerských rokov. V uvoľnenej debate priznáva, že hoci si musela úvodný rešpekt vybojovať a na štadióne sa delila o malú šatňu bez okien, chlapci ju nakoniec brali ako seberovnú a na ľade si ju ochranársky strážili.Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu pod Alpami. Prestížna švajčiarska liga priniesla nečakaný skok v profesionalite, od moderných analytických senzorov až po stretnutia s legendárnym Andresom Ambühlom. Samotný začiatok vo vysokej nadmorskej výške však nebol vôbec jednoduchý.„Prišla som tam, kondičná trénerka mi dala senzor a hneď som mala hodinu a pol v červenej zóne. Hovorila som si, že toto v živote absolútne nedám,“ spomína na kruté bežecké tréningy popri davoskej lanovke.Presah mimo športu ponúka diskusia o fungovaní mesta počas známeho Svetového ekonomického fóra. Extrémne bezpečnostné opatrenia zasahujú aj do bežného života hráčok, ktoré sa kvôli lukratívnym prenájmom musia na určitý čas zbaliť a dočasne vysťahovať zo svojich bytov.Zaujímavosťou je aj to, že domáce švajčiarske hokejistky vraj nie sú príliš zvyknuté na bujaré oslavy, čo im slovenská reprezentantka po konci sezóny rýchlo vysvetlila pri tanci na stoloch do štvrtej rána.Hoci vo Švajčiarsku našla špičkové zázemie, v kútiku duše už poškuľuje po najlepšej súťaži na svete. Novovzniknutá ženská obdoba zámorskej profiligy PWHL láka aj slovenskú reprezentantku. „Chcela by som tam ísť, uvidím, ako mi vyjde táto sezóna. Je to taký môj cieľ,“ potvrdila odhodlanie zabojovať o miestenku v PWHL.Najnovšia epizóda videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta ženského hokeja, o ktorom ste doteraz vedeli možno len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku fantastické meno v zahraničí, a dozviete sa aj to, ako aktuálne vyzerá jej tvrdá letná príprava so slovenskými hokejistami.
Zuzana Suchová je fundraisingová odborníčka a jedna z tvárí Donia na Slovensku. Vysvetľuje, ako vzniká a overuje sa zbierka, z čoho Donio financuje prevádzku a čo sa deje s peniazmi medzi darcom a príjemcom. Prečo pribúdajú zdravotné výzvy? Nestačí iba zverejniť link? Ako fungujú dve percentá, firemné nadácie a odmenový crowdfunding? Rozoberáme aj pomoc Ukrajine, psychickú záťaž ľudí, ktorí denne čítajú ťažké príbehy, podvody, veľké dary a pravidlá politického fundraisingu.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 22 minút dlhšia) je na:
Tri hodiny, päťdesiat minút vo štvrtok nadránom. Východopoľské mesto Ľublin budí sirénami obyvateľov a na územie ľublinského vojvodstva, našťastie, neobývané Poliakmi, dopadá raketa. Nestalo sa to prvý raz, na poľskom území sa už objavili aj ruské drony. Odkazy z Moskvy sa však dostali na územie NATO. Hrozba z oblohy je len jedna. Tou druhou je pre Poľsko rastúca nevraživosť a násilnosti proti Ukrajincom, ktorí sa stávajú náhodnými obeťami agresívnych jedincov. V podcaste Dobré ráno sa o útokoch s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou rozprával vedúci zahraničnej redakcie denníka SME LUKÁŠ ONDERČANIN. Zdroje zvukov: STVR, YouTube/Sky News, Associated Press Odporúčanie: V rôznych mestách sú tento víkend festivaly a slávnosti, škoda ostať doma. Ak však budete v okolí Spiša, skúste sa ísť pozrieť do Spišskej Novej Vsi, bude tam každoročne úspešný festival Živé sochy. A ak sa dá, vybehnite si na vežu kostola v centre mesta, je z nej krásny výhľad, lebo je najvyššia na Slovensku. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Každý dvadsiaty zamestnanec na Slovensku je cudzinec. Na daniach a odvodoch zaplatia miliardu ročne, čo vykrylo napríklad celé trináste dôchodky, hovorí ekonóm z SAV Vladimír Baláž. Slovensko podľa neho demograficky nevymrie, no konkrétne regióny sa vyľudnia. Už teraz v nich klesajú ceny nehnuteľností. Budú v Bratislave ceny bytov do nekonečna rásť? Majú politici sľubovať stavanie bytov? Starnutie populácie má aj výhody.V podcaste s ekonómom Vladimírom Balážom sa dozviete:– od 1. minúty – že na nehnuteľnostiach sa dá prerobiť, ak je vysoká inflácia;– po 6:00 – že pánom na trhu je momentálne zamestnanec, ktorý si môže vypýtať viac;– od 10:30 – prečo si u nás budú aj v budúcnosti ľudia kupovať nehnuteľnosti;– po 12:00 – či do budúcna klesnú ceny nehnuteľností alebo nie;– od 13:00 – ktoré regióny Slovenska sa budú vyľudňovať;– po 14:30 – či treba stavať byty a či je to správny politický sľub;– od 15:00 – že Bratislava je v podstate prázdna a málo zastavaná;– po 16:50 – či je sľub stavať byty realistický;– od 18:00 – či treba progresívne zdaniť investičné byty boháčov, ktorí umelo zvyšujú ceny nehnuteľností;– po 19:30 – či v tejto oblasti existuje dobré riešenie;– od 21:00 – čo nám prinesie demografická zmena;– po 21:40 – že sa u nás znásobil počet migrantov za prácou;– od 22:30 – že cudzinci pracujúci na Slovensku nám platia ekvivalent trinástych dôchodkov;– po 25:00 – či je migrácia ekonomicky nevyhnutná a prečo cielene dovážame ľudí zo Srí Lanky a Filipín;– od 26:45 – aké výhody nám prinesie starnutie populácie;– od 29:00 – čo je ekonomický problém Slovenska;– po 32:00 – podľa akých bodov alebo riešení vo volebnom programe rozoznáme, či sú politici kvalifikovaní;– od 34:00 – že treba zvýšiť dane z nehnuteľností a urobiť nepopulárne a dlhodobé opatrenia.
Začínal s futbalom v domácom Bardejove, vyskúšal si akadémiu anglického tímu Bristol City, no napokon svoje uplatnenie našiel pod strechou haly. Do najnovšej epizódy videopodcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie súčasný šéf slovenského futsalu Norbert Sališ.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil aktuálny stav tohto dynamického športu na Slovensku. Okrem ambícií národného tímu a úspechov klubovej scény však neváhal otvoriť aj takzvané „Pandorine skrinky“, ktoré dlhodobo rezonujú v športových kuloároch a o ktorých sa často hovorí len pošepky.Hoci je futsal na Slovensku často v tieni klasického futbalu, jeho úroveň sa podľa Sališa podarilo po funkcionárskej aj finančnej stránke stabilizovať. Národný tím má smelé plány zabojovať o miestenku na svetovom šampionáte, zatiaľ čo na klubovej úrovni robí fantastickú reklamu Lučenec. Ten dokáže s minimálnym rozpočtom konkurovať v Lige majstrov aj takým gigantom, akým je slávna Barcelona, čím dokazuje, že za relatívne málo peňazí sa dá robiť mimoriadne kvalitný šport a prestížna šou.Témou rozsiahlej diskusie bol aj vzťah futsalu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), pod ktorého hlavičku hnutie patrí. Sališ otvorene priznal, že spolupráca v minulosti vôbec nefungovala a halový šport bol dlhodobo na vedľajšej koľaji. „Každý z futbalu sa dvadsať rokov, pekne povedané, vykašľal na futsal. Prístup bol v štýle: ‚Tu buďte, robte si vo svojej kancelárii ten futsal a buďte radi, že vám niečo vyhodíme, len nás neotravujte,‘“ opísal historickú frustráciu z ignorovania zo strany futbalových štruktúr.Emočne ostrá debata sa však rozprúdila aj pri porovnávaní futsalu s populárnym malým futbalom. Sališ zdôraznil priepastný rozdiel medzi týmito dvoma odvetviami. Kým futsal je podľa neho prísne výkonnostný šport s dlhodobými desaťmesačnými súťažami, prísnou infraštruktúrou a kategóriami, malý futbal vníma skôr ako voľnočasovú aktivitu zameranú na krátkodobé turnaje pre partičky kamarátov.Práve v boji o hráčov a pri prezentácii športu verejnosti dochádza medzi týmito tábormi k výrazným trecím plochám. „Ak niekto príde do haly, zoberie si futsalovú loptu, hrajú štyria na jedného podľa futsalových pravidiel a povie, že hráme malý futbal, s tým sa ja osobne veľmi nestotožňujem,“ vyjadril sa kriticky.
Každý dvadsiaty zamestnanec na Slovensku je cudzinec. Na daniach a odvodoch zaplatia miliardu ročne, čo vykrylo napríklad celé trináste dôchodky, hovorí ekonóm z SAV Vladimír Baláž. Slovensko podľa neho demograficky nevymrie, no konkrétne regióny sa vyľudnia. Už teraz v nich klesajú ceny nehnuteľností. Budú v Bratislave ceny bytov do nekonečna rásť? Majú politici sľubovať stavanie bytov? Starnutie populácie má aj výhody.V podcaste s ekonómom Vladimírom Balážom sa dozviete:– od 1. minúty – že na nehnuteľnostiach sa dá prerobiť, ak je vysoká inflácia;– po 6:00 – že pánom na trhu je momentálne zamestnanec, ktorý si môže vypýtať viac;– od 10:30 – prečo si u nás budú aj v budúcnosti ľudia kupovať nehnuteľnosti;– po 12:00 – či do budúcna klesnú ceny nehnuteľností alebo nie;– od 13:00 – ktoré regióny Slovenska sa budú vyľudňovať;– po 14:30 – či treba stavať byty a či je to správny politický sľub;– od 15:00 – že Bratislava je v podstate prázdna a málo zastavaná;– po 16:50 – či je sľub stavať byty realistický;– od 18:00 – či treba progresívne zdaniť investičné byty boháčov, ktorí umelo zvyšujú ceny nehnuteľností;– po 19:30 – či v tejto oblasti existuje dobré riešenie;– od 21:00 – čo nám prinesie demografická zmena;– po 21:40 – že sa u nás znásobil počet migrantov za prácou;– od 22:30 – že cudzinci pracujúci na Slovensku nám platia ekvivalent trinástych dôchodkov;– po 25:00 – či je migrácia ekonomicky nevyhnutná a prečo cielene dovážame ľudí zo Srí Lanky a Filipín;– od 26:45 – aké výhody nám prinesie starnutie populácie;– od 29:00 – čo je ekonomický problém Slovenska;– po 32:00 – podľa akých bodov alebo riešení vo volebnom programe rozoznáme, či sú politici kvalifikovaní;– od 34:00 – že treba zvýšiť dane z nehnuteľností a urobiť nepopulárne a dlhodobé opatrenia.
Obehol staveniská, nešetril chválou na progres a stihol dodať, že tri rozostavané nemocnice sú najvýznamnejšie projekty, ktoré sú spojené aj so súčasnou vládou. Robert Fico od pondelka cestuje po Slovensku, aby navštívil rozostavané nemocnice v Martine, Banskej Bystrici aj v Prešove a utvrdil svojich voličov v tom, že minimálne posledná menovaná bude zvonka hotová do najbližších parlamentných volieb. Ako to je so zásluhou tejto vlády na spomínaných projektoch, nájdu sa peniaze v rozpočte na dostavbu a čo iné by sa malo v zdravotníctve riešiť, ak je to naozaj premiérska téma? Eva Frantová sa v Dobrom ráne pýta Jany Ježíkovej, zdravotníckej analytičky, ktorá v minulosti pôsobila ako štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva. Zdroje zvukov: Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, Youtube/Lekárske odborové združenie Odporúčanie: Ak ste ešte nevideli film Once, v ktorom hrá zosnulý spevák Glen Hansard, pozrite si ho. Nielenže v ňom zaznie spomínaná oscarová pieseň Falling Slowly, ale skvelý je aj samotný príbeh o dvoch muzikantoch, ktorí sa náhodou stretnú a zistia, že ich spoločné vystúpenie je úplne neobyčajné. Je v tom trochu nostalgie, ale aj feel good pocitu, čiže odporúčam všetkými desiatimi. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
CELÝ DÍL NAJDETE NA https://herohero.co/studion A V RÁMCI KLUBOVÉHO PŘEDPLATNÉHO DENÍKU N https://denikn.cz/podcast-studio-n/ Národní galerie vstupuje do svého 230. roku existence ve složité situaci. Po odvolání bývalé ředitelky má provizorní vedení, ministr kultury Oto Klempíř zrušil už vypsané výběrové řízení na nového šéfa a odbory varují před chronickým podfinancováním i chaosem kolem řízení instituce. „Pracujeme, jako kdyby žádný chaos nebyl. Snažím se na svůj tým přenášet klid,“ říká ve Studiu N dočasně jmenovaná ředitelka Olga Kotková. Dočasné vedení galerie přijala podle svých slov i proto, aby zabránila další nejistotě. Někteří kolegové ji prý varovali před scénářem, který by připomínal vývoj kulturních institucí na Slovensku. „Nejrůznější kolegyně a kolegové mi říkali: Běž do toho, abys zabránila slovenské cestě,“ tvrdí. Nové vedení Národní galerie má vzejít z výběrového řízení, které ministr kultury Oto Klempíř nejprve vypsal a následně zrušil. Kotková přiznává, že samotné téma konkurzu, do kterého se sama hlásila, je pro ni po posledních měsících citlivé. „Když se přede mnou řekne výběrko, není to slovo, které bych teď chtěla slyšet. Musíme se s tím vyrovnat,“ říká. Období střídání ve vedení instituce podle ní vyvolává v týmu nervozitu. „Pro zaměstnance a zaměstnankyně je to určitý stres. Nevědí, co bude, jaká bude koncepce, kdo přijde,“ říká historička umění. „Pro galerii v žádném období není dobré, když se tam ti ředitelé střídají jako apoštolové na orloji. To je špatně,“ dodává. Stabilita je podle jejích slov důležitá nejen pro lidi uvnitř galerie, ale i pro její fungování v zahraničí. „Galerie potřebuje mít stabilitu, aby byla předvídatelným partnerem. Je to důležité i pro mezinárodní projekty. Naši partneři potřebují vědět, že spolupráce bude kontinuálně pokračovat, že nepřijde radikální krok, který by je zastavil,“ popisuje. Ve Studiu N také odmítá vyjádření ministra Klempíře, že by pražská Národní galerie nepatřila mezi přední evropské instituce. Kotková zároveň upozorňuje, že problémy galerie nejsou jen otázkou vedení, ale i dlouhodobého nedostatku peněz. Národní galerie podle ní funguje s výrazně menšími prostředky než srovnatelné zahraniční instituce. „Peníze, které mají ve Vídni na vitrínu, máme my na celou expozici,“ říká. Nedostatek peněz se podle ní promítá i do pracovních podmínek zaměstnanců: „Platy tam nejsou velké. Máme štěstí, že většina zaměstnanců a zaměstnankyň jsou lidé, kteří mají svoji práci rádi. Jsou to srdcaři. Jsou ochotni pracovat o víkendech zadarmo, protože věří v to, že pracují pro kulturu. Cítíme se jako dělníci kultury.“ Kotková popisuje i stav některých budov, které Národní galerie spravuje. „První klika, za kterou jsem vzala, mi zůstala v ruce. Vypovídá to symbolicky o tom, v jakém je Veletržní palác stavu,“ popisuje v podcastu. Proč ministr Klempíř zrušil výběrové řízení, které sám vypsal? Může být veřejná kulturní instituce apolitická? A proč z loga Národní galerie u vstupu do Veletržního paláce zmizela ukrajinská vlajka na podporu napadené země? Podívejte se na celou epizodu. Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či na YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.
V časoch pred pandémiou, keď sa slovenskej ekonomike darilo, hľadali na našom trhu práce uplatnenie najmä Ukrajinci. Tí aj naďalej tvoria zhruba tretinu všetkých zamestnancov zo zahraničia. Za posledné dva či tri roky sa k nim však približujú ďalšie dve skupiny ľudí: pracovníci z juhovýchodnej Ázie a z bývalých sovietskych štátov.Aký vplyv má príliv pracovníkov z cudziny na našu životnú úroveň, priblíži vo videopodcaste Aktuality Nahlas Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti. „Štatistiky ukazujú, že vysokoškolsky vzdelaných ľudí prichádza minimum,“ hovorí odborník. Väčšinou sú to muži so stredoškolským vzdelaním, ktorí si prídu na pár rokov zarobiť.„Až na niekoľko tínedžerov v Bratislave pracovní migranti obvykle nekonkurujú domácim pracovníkom,“ myslí si odborník. Cestu k trvalému pobytu majú ľudia z ďalekých krajín omnoho viac zarúbanú ako napríklad v Česku.„Čo by lákalo človeka z Indie zostať na Slovensku, keď tu nemáme ani jedno kriketové ihrisko?“ pýta sa Páleník.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.
V 93. epizóde som sa rozprával s Mišom Králom známym ako Eshopový kráľ. Už roky sa venuje e-commerce konzultingu, budovaniu online obchodov a prepájaniu slovenskej e-commerce komunity. V podcaste otvorene hovorí o tom, prečo je vybudovanie úspešného e-shopu dnes oveľa náročnejšie než pred pár rokmi, a prečo už nestačí spustiť Shopify, zapnúť reklamy a čakať na objednávky. Veľká časť rozhovoru je o tom, čo dnes odlišuje úspešné e-shopy od tých priemerných. Mišo vysvetľuje, že problémom už nie je obrat, ale ziskovosť. Na konkrétnych príkladoch rozoberá firmy ako GymBeam, Martinus či Be Lenka a ukazuje, prečo aj veľké e-commerce firmy fungujú s relatívne nízkymi maržami, no tiež prečo je rozhodujúci opakovaný nákup, kvalitný produkt a dlhodobá hodnota zákazníka. Rozprávali sme sa aj o tom, kedy má zmysel hľadať investora a prečo sa e-commerce podnikatelia tejto téme často zbytočne vyhýbajú.Samostatnou témou bol marketing. Mišo vysvetľuje, že e-commerce je dnes extrémne komplexný biznis a úspech už nie je len o Meta reklamách alebo Google Ads. Rozoberáme význam osobného brandu founderov, PR, podcastov, LinkedInu aj employer brandingu. Hovorí, že silný founder dokáže firme otvoriť dvere k lepším ľuďom, médiám aj partnerom, a že práve konzistentná práca so značkou je dnes jednou z najväčších konkurenčných výhod.Rozprávali sme sa aj o expanzii do zahraničia, o tom, prečo slovenský e-commerce potrebuje myslieť globálnejšie a čo by musela spraviť nová firma, aby raz dokázala prerásť aj veľkých hráčov ako je GymBeam. Tento diel je plný veľmi praktických rád pre každého, kto buduje e-shop, premýšľa nad expanziou alebo chce lepšie pochopiť, kam sa e-commerce v najbližších rokoch posunie. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:05 – Prečo e-shop v roku 2026? 00:02:55 – Úspech e-commerce 00:11:55 – E-commerce na Slovensku 00:14:36 – Ako vybudovať e-shop? 00:17:47 – Zaujímavé podnikateľské príbehy 00:23:32 – E-commerce marketing 00:30:16 – Najväčší problém e-commerce 00:36:43 – Ako expandovať s e-shopom? 00:44:55 – Ako byť väčší než GymBeam? 00:52:29 – Čo odporúča Mišo Král? 01:01:22 – Zmysel života podľa Miša Krála---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Yn---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban
Korene má v africkej Guinei-Bissau, no už viac ako dve desaťročia považuje za svoj skutočný domov slovenský Spiš. Zanietený mládežnícky basketbalový tréner António da Cruz zavítal do najnovšej epizódy videopodcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, porozprávať nielen o svojom neuveriteľnom životnom príbehu, ale aj o úskaliach práce s deťmi a aktuálnom stave súčasného basketbalu.V úprimnom rozhovore spomína na svoje začiatky v bývalom Československu, kam pôvodne pricestoval ako mladík s cieľom vyštudovať architektúru. Poslucháčom priblíži prvé náročné momenty v bratislavskej jazykovej škole i úsmevnú náhodu na hodine telesnej výchovy, vďaka ktorej sa opäť dostal k milovanej basketbalovej lopte.Hoci ho to v minulosti zavialo aj do profesionálneho mužského basketbalu na lavičku Prievidze, toto prostredie ho pre chýbajúcu dlhodobú koncepciu rýchlo znechutilo a rozhodol sa radšej naplno venovať mládeži.Postupom rokov a na základe skúseností výrazne zmenil aj svoj trénerský prístup. Priznáva, že kým pri chlapcoch býval v minulosti veľmi impulzívny, pri dievčatách musel zvoliť úplne inú, oveľa trpezlivejšiu cestu komunikácie. „Môžem kričať do nemoty, keď nevie, ako to má urobiť, tak radšej sa desaťkrát pýtajme a potom to robme tak, aby vedeli, prečo to robia,“ približuje António da Cruz svoju súčasnú filozofiu.Vo videopodcaste sa hlbšie zamýšľa aj nad rozdielnou mentalitou medzi európskymi a africkými športovcami. Kým na starom kontinente majú deti obrovské množstvo možností a pri prvom neúspechu často strácajú záujem, v Afrike vnímajú šport ako jedinečnú šancu na lepší život a idú do tréningov naplno s obrovskou túžbou. Dotkne sa aj citlivej témy rodičov, s ktorými je v mládežníckom športe nevyhnutné neustále pracovať a trpezlivo im vysvetľovať zmysel nastaveného procesu.Svoje bohaté skúsenosti pritom neodovzdáva len v klube, ale už 13 rokov organizuje pohybové aktivity pre tisícky detí v predškolskom veku. Pri najmenších nehľadá okamžitý basketbalový talent, ale zameriava sa na úplne iné parametre. „Chcem vidieť tú pohybovú aktivitu, či vie behať, ako dvíha nohy, obratnosť, to je ten prvý predpoklad, že z toho môžeme niečo urobiť,“ prízvukuje charizmatický tréner.Reč príde aj na jeho rodinu pochádzajúcu z 11 detí, ktoré sú dnes roztrúsené po celom svete, či na to, ako vníma rozvíjajúcu sa kariéru svojej dcéry Carloty, ktorá je slovenskou mládežníckou reprezentantkou. V samotnom závere poodhalí, aké rozhodnutie z mladosti spojené so slávnym FC Porto by dnes urobil inak a prečo si na Slovensku zamiloval prírodu a termálne kúpaliská. Ak chcete spoznať človeka, ktorý obetoval basketbalovej mládeži svoje srdce, nenechajte si ujsť túto inšpiratívnu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.
Ligový kolotoč sa definitívne roztočil a najvyššia futbalová súťaž na Slovensku má za sebou 1. kolo, ktoré prinieslo niekoľko veľkých okamihov, či už pozitívnych, alebo aj negatívnejších. O tom najpodstatnejšom sme debatovali v 94. epizóde relácie Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.V poradí 34. ročník elitnej slovenskej futbalovej ligy má čerstvo odohraté úvodné kolo, v ktorom padlo až 20 gólov, no zároveň so sebou prinieslo viacero zaujímavostí.Napríklad ako tvrdé slová trénera AS Trenčín Ricarda Moniza na svojho zverenca Huga Páveka, ďalší konflikt medzi útočníkom Podbrezovej Radkom Šilerom a trénerom Michaloviec Antonom Šoltisom, tvrdá premiéra pre nováčika z Banskej Bystrice proti Slovanu Bratislava hviezdneho Yayu Tourého alebo osemgólová šialená prestrelka pod Dubňom.O tom najdôležitejšom sa v 94. epizóde relácie Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprávali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s bývalým ligovým zakončovateľom Tomášom Majtánom.
V časoch pred pandémiou, keď sa slovenskej ekonomike darilo, hľadali na našom trhu práce uplatnenie najmä Ukrajinci. Tí aj naďalej tvoria zhruba tretinu všetkých zamestnancov zo zahraničia. Za posledné dva či tri roky sa k nim však približujú ďalšie dve skupiny ľudí: pracovníci z juhovýchodnej Ázie a z bývalých sovietskych štátov. Aký vplyv má príliv pracovníkov z cudziny na našu životnú úroveň, priblíži vo videopodcaste Aktuality Nahlas Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti.„Štatistiky ukazujú, že vysokoškolsky vzdelaných ľudí prichádza minimum,“ hovorí odborník. Väčšinou sú to muži so stredoškolským vzdelaním, ktorí si prídu na pár rokov zarobiť.„Až na niekoľko tínedžerov v Bratislave pracovní migranti obvykle nekonkurujú domácim pracovníkom,“ myslí si odborník. Cestu k trvalému pobytu majú ľudia z ďalekých krajín omnoho viac zarúbanú ako napríklad v Česku.„Čo by lákalo človeka z Indie zostať na Slovensku, keď tu nemáme ani jedno kriketové ihrisko?“ pýta sa Páleník.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.
1 Dnes je posledný deň, keď je vo funkcii európsky prokurátor Juraj Novocký. Napriek opakovaným urgenciám nebola Slovenská republika schopná zabezpečiť namiesto neho kvalitného náhradníka. Nie preto, že by sme nikoho takého nemali. Dôvodom je, že kandidátka Renáta Ontkovičová, ktorá mohla Novockého plnohodnotne nahradiť, nevyhovovala terajším vládnym poskokom. 2 Partnerka ministra vnútra Anna Benejová, ktorá zaplatila za dovolenku v Dubaji 12-tisíc eur v hotovosti, zrejme má sebavedomie, ale chýba jej znalosť zákona. Podľa zákona proti praniu špinavých peňazí je totiž politicky exponovanou osobou a polícia by mala jej majetok skúmať ešte viac ako pri bežných občanoch. 3 Stále je možné, že Smer postavil jednu z "hviezd" dezinfoscény a blízku spolupracovníčku Daniela Bombica do súboja len preto, aby v poslednej chvíli odstúpila a podporila Mazureka. Predsa len majú títo dvaja kandidáti k sebe mentálne bližšie a z hľadiska hodnôt medzi nimi nie je žiadny rozdiel. Toto jediné by v tejto chvíli dávalo politicky ešte ako-tak zmysel.
V pondelkových letných epizódach ranného podcastu denníka SME predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili a zanechávajú výraznú stopu v českej spoločnosti. Dnešným hosťom je vedec a chemik Milan Vrábel, ktorý v Ústave organickej chémie a biochémie Českej akadémie vied v Prahe vedie vlastnú výskumnú skupinu. Patrí k najúspešnejším vedcom pôsobiacim v Česku. Dvakrát uspel v prestížnych grantových súťažiach Európskej výskumnej rady – v roku 2015 získal ERC Starting Grant a v roku 2022 aj ERC Proof of Concept, ktorého cieľom je posunúť výsledky prelomového výskumu bližšie k praktickému využitiu a overiť ich inovačný potenciál. Stal sa tak jedným z prvých dvoch vedcov Akadémie vied ČR, ktorým sa podarilo tento grant získať. Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, na doktorandské štúdium odišiel do Prahy a následne päť rokov pôsobil na Ludwig-Maximilians-Universität München. Po návrate sa rozhodol zostať v Prahe, kde podľa vlastných slov nachádzajú vedci výrazne lepšie podmienky na výskum ako na Slovensku. Jednou z hlavných oblastí jeho práce je rakovinová imunoterapia. Jeho výskumný tím vyvíja metódu chemickej úpravy imunitných buniek, ktorá by im umožnila účinnejšie rozpoznávať a ničiť rakovinové bunky. V rozhovore sa dozviete: aké možnosti a privilégiá prináša vedcom prestížny grant Európskej výskumnej rady, ako náhoda neraz otvára nové smery vedeckého výskumu, prečo sa mu zatiaľ nepodarilo nájsť investora a založiť startup, ktorý by jeho objavy posunul bližšie k pacientom, kedy vážne uvažoval o tom, že opustí akademickú vedu a naplno sa bude venovať podnikaniu, čo podľa neho v Česku chýba, aby sa výsledky špičkového základného výskumu jednoduchšie dostávali do praxe, v čom vedenie vlastnej výskumnej skupiny pripomína starostlivosť o trinásť detí, a prečo sa po viac ako desiatich rokoch na čele vlastného laboratória cíti skôr ako úradník než ako vedec. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Šesť bytov v okolí Banskej Bystrice a najnovšie luxusná vila v Bulharsku. Takto vyzerá majetok šéfa Ľudovej strany Naše Slovensko a bývalého poslanca Mariana Kotlebu. Aktuality.sk zistili, že Kotleba má v prímorskom rezorte utajenú nehnuteľnosť.Oficiálne za vilu s bazénom zaplatil 35-tisíc eur, hoci trhové ceny v tomto rezorte presahujú sumu 200-tisíc eur. Keď ku bulharskej vile pripočítame ešte šesť ďalších bytov na Slovensku, Marian Kotleba dnes vlastní majetok v hodnote približne 1 milión eur.Odkiaľ vzal bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja toľko peňazí? A mohol si vôbec na nehnuteľnosti sám zarobiť? Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktuality.sk Tomášom Kyseľom.
Šesť bytov v okolí Banskej Bystrice a najnovšie luxusná vila v Bulharsku. Takto vyzerá majetok šéfa Ľudovej strany Naše Slovensko a bývalého poslanca Mariana Kotlebu. Aktuality.sk zistili, že Kotleba má v prímorskom rezorte utajenú nehnuteľnosť.Oficiálne za vilu s bazénom zaplatil 35-tisíc eur, hoci trhové ceny v tomto rezorte presahujú sumu 200-tisíc eur. Keď ku bulharskej vile pripočítame ešte šesť ďalších bytov na Slovensku, Marian Kotleba dnes vlastní majetok v hodnote približne 1 milión eur.Odkiaľ vzal bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja toľko peňazí? A mohol si vôbec na nehnuteľnosti sám zarobiť? Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktuality.sk Tomášom Kyseľom.
„Našim cieľom je šíriť lásku ku krásnym veciam medzi našimi bratmi a sestrami“ – to je výrok starý už 150 rokov a je pripisovaný britskej sociálnej reformátorke a filantropke Octavii Hillovej. V istom zmysle sa tieto slová stali aj mottom širšieho hnutia britských aktivistov, ktorých úsilie sa napokon pretavilo do založenia organizácie National Trust for Places of Historic Interest or Natural Beauty v roku 1895. Pod jednoduchým označeným Národný Trust poznáme tento typ verejnoprospešných aktivít a organizácií dodnes a tvoria už medzinárodnú sieť, ktorej cieľom je ochrana, obnova a udržateľné využívanie kultúrneho a prírodného dedičstva. Inými slovami, do centra pozornosti sa tu dostáva starostlivosť o „krásne veci“ a to po celom svete. Národný Trust máme aj tu na Slovensku. Azda jej najviditeľnejšou aktivitou je každoročné podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad. Táto nezisková organizácia ma u nás za sebou už pomerne výrazný 30 ročný príbeh, ktorý nám zároveň môže prezradiť niečo o nás. O tom ako pristupujeme k vlastnému kultúrnemu dedičstvu a životnému prostrediu, čo sa možno zmenilo za posledné desaťročia a čo naopak potrebujeme zmeniť. Nielen o historických parkoch a záhradách sa rozprávame s riaditeľkou Národného Trustu na Slovensku Michaelou Kubíkovou. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Opozičné strany sa počas leta roztrúsili po celom Slovensku a presviečajú voličov, prečo nevoliť Roberta Fica. Niektorí voličom rozdávajú trička, iní dokonca aj peniaze, ani iní zase ukazujú luxusné majetky politikov vo svete. Ktorá kampaň bude účinná? Čo bude s predvolebným spájaním? A aká téma vyhrá voľby? Politologička Aneta Világi a marketér Michal Ruttkay debatujú o súčasnej politickej situácii s Hanou Kostelníkovou v relácii Politická debata.
Bernard Slobodník tri dni pred súdom - a podľa obžaloby pred kumpánmi z polície - opisuje, ako sa vyberali a kam putovali úplatky od podnikateľov. Teda tých, ktorých nechránili, ale vypaľovali. Alebo ako sa zneužívala moc proti Andrejovi Kiskovi či Igorovi Matovičovi alebo iným politikom. Ak sa súd uzná Slobodníkove slová za pravdivé, pre Smer bude zase ťažšie chrániť svojho podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Tomu sa zatiaľ podarilo ustáť obžalobu pred očami voličov. Aká silná je jeho pozícia a čo môže nastať analyzovala v podcaste Dobré ráno s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou hlavná komentátorka denníka SME BEATA BALOGOVÁ. Zdroje zvukov: JOJ 24, 360tka, STVR, SME Odporúčanie: Ak ešte nemáte program na víkend a ste doma na Slovensku, ešte lepšie - v okolí Rimavskej Soboty – možno vás bude baviť festival Fraj. Bude tam pestrý program plný umenia, koncertov a diskusií. A keďže nepochybne máte radi náš Piatoček, tak vedzte, že kolegovia tam budú mať živý piatočkársky kvíz Nie alebo áno. V Bratislave zase budú korunovačné slávnosti. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
1. Podnikanie v eseročke bude výrazne drahšie a zložitejšie 2. Pri Novákoch vybudovali najväčšie batériové úložisko na Slovensku 3. Podvodníci už posielajú kuriérov, zneužívajú QR kódy aj umelú inteligenciu 4. Čínske AI modely sa rýchlo (a lacno!) doťahujú na americkú špičku 5. Ešte tri dôležité správy jednou vetou
Vláda minulý rok umožnila, aby sa časť úspor z druhého piliera mohla investovať aj do štátom podporovaného nájomného bývania. Len pred pár týždňami sa toto rozhodnutie už aj pretavilo do reality. Podľa Maroša Ovčarika, riaditeľa pre rozvoj investícií v spoločnosti Brokeria, ktorý bol hosťom videorelácie Index s Evou Frantovou, to nie je a priori zlý nápad. Musí však platiť, že dôchodcovské správcovské spoločnosti o presune prostriedkov klientov rozhodnú samy. „Ony sa totiž zodpovedajú svojim sporiteľom a zároveň práve ony majú k dispozícii kvalitné tímy ľudí, ktoré vedia vyhodnotiť, či dané projekty sú vhodné na investovanie, alebo nie,“ vysvetľuje. Vyjadrenie ministra práce Erika Tomáša o tom, že táto zmena konečne zabezpečí, že peniaze z II. piliera budú pomáhať slovenským občanom, však podľa neho nedáva zmysel. „Občanovi je jedno, či sú peniaze v zahraničí, alebo na Slovensku, dôležité sú výnos, stabilita a kvalita projektu. Ak to minister myslel tak, že peniaze ostanú na Slovensku, pomôžu domácej ekonomike a tým aj občanom, potom je kľúčové, aby dané projekty boli konkurencieschopné a výnosnosťou aj rizikom porovnateľné so zahraničím,“ dodáva. Dôležité však podľa neho je nespoliehať sa len na štátom vyplácaný dôchodok, ale čo najskôr si začať sporiť samostatne mimo akýchkoľvek pilierov. Výška dôchodkov sa totiž bude aj naďalej znižovať a ak dnes po nástupe do dôchodku klesne príjem človeka v priemere o polovicu, v budúcnosti to podľa Ovčarika bude len horšie. „Ak sa napríklad pozrieme na dvadsaťpäťročných ľudí, ich príprava do dôchodku by mala byť zo štyridsiatich percent tvorená prvým pilierom, z tridsiatich percent druhým a tretím a zvyšok vlastným investovaním mimo,“ približuje expert s tým, že prvý pilier bude fungovať aj o tridsať či štyridsať rokov, spoliehať sa však na to, že v ňom bude dosť prostriedkov na pohodlnú penziu pre každého, je nemysliteľné. V rozhovore sa dozviete: aké riziká či výhody so sebou prináša investovanie peňazí z II. piliera do fondov rozvoja nájomného bývania, o akú investíciu ide v porovnaní s alternatívami, aké ďalšie zmeny v II. pilieri pripravuje rezort práce a či sa treba mať na pozore, ako sa rozumne pripraviť na dôchodok a koľko si odkladať mimo štátnych pilierov, prečo sa nebáť finančných trhov a o koľko sú bohatšie národy, ktoré na nich dlhodobo investujú. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Slovensku hrozí hospodársky teplotný šok, varujú ekonómovia. Vláda k tomi ani raz nezasadala. Reportéri Denníka E vyberajú a komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a počasí. MP3
1. Mochovce 4 konečne štartujú. Elektrárne získajú miliardový zdroj zisku, no dlh ich drží pri zemi 2. Európska komisia vidí na Slovensku úpadok boja proti korupcii 3. Sucho ničí Slovensko, problémom sú aj obrovské straty vody v potrubiach 4. Stručne o nespokojnosti zamestnancov Kauflandu, novom biznis pláne prezidenta USA a vývoji na slovenskom trhu krátkodobých prenájmov
„Slovenské ovzdušie je melancholické, spevné a trochu hranaté. Pretvoriť to do výtvarníckej reči je úlohou slovenského umelca.“ Je to jeden z množstva výrokov Mikuláša Galandu, ktorý nám do istej miery približuje umelecký prístup, prácu a svojím spôsobom i život tohto ikonického predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny. Kým Martin Benka prináša do dejín slovenského umenia veľkorysú štylizáciu národného života, ktorá sa nám azda najčastejšie spája s výjavom figurálnych kompozícií v obkľúčení pôsobivých horských scenérií, Mikuláš Galanda pôsobí znateľne intímnejšie, utiahnutejšie a melancholicky. Navyše ani motívy, ktoré si vyberá, zďaleka nevedú k idealizácii slovenského života (aspoň na prvý pohľad). A nie sú to len sociálne ladené výjavy ako V krčme, Chudobná rodina, Na ulici, Vysťahovalec či Žobraví speváci. Ešte aj zbojníci a hôrni chlapci pôsobia u Galandu skôr posmutnelo a zádumčivo. Akoby celú Galandovu tvorbu sprevádzala akási obava, ktorá sa dokonca zračí aj v najznámejších a najnežnejších výjavoch matky s dieťaťom v jeho tzv. ružovom období. S istou dávkou zveličovania a fatalizmu by sme mohli povedať, že to bola možno predtucha predčasnej smrti. Mikuláš Galanda totiž zomrel prakticky na vrchole svojich tvorivých síl vo veku len 43 rokov a zďaleka nevypovedal všetko, čo chcel a mohol. Jeho podpis bol však natoľko výrazný a prelomový, že sa výtvarné umenie na Slovensku k jeho odkazu neraz vracalo a prepožičalo meno výtvarnej skupine galandovcov. V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku v rámci podcastu Dejiny pokračujeme Mikulášom Galandom. Jaro Valent sa rozpráva s Ninou Gažovičovou - kunsthistoričkou, konateľkou a licitátorkou aukčnej spoločnosti Soga. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Slovensko je najpolarizovanejšou krajinou v EÚ, hneď po Maďarsku. Žilinka odvolal vedenie prokuratúry v Spišskej novej vsi pre pochybenia pri prípade Zuzany z Gelnice, ktorú zavraždil jej manžel, zamestnanci Fondu na podporu umenia si v kancelárii našli odpočúvacie zariadenie, a skupina Penta kupuje poisťovňu dôvera, čo znamená, že na Slovensku zostanú už len dvaja hráči - štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa a poisťovňa Dôvera. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: STVR, TA3, SME, YouTube/SMER-SD Zbierku na podporu Niny s deťmi, ktorá odišla od tyrana a sama bojuje s rakovinou nájdete tu: https://www.ludialudom.sk/vyzvy/17816 – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Masové prepúšťanie, snaha o zabezpečenie konkurencieschopnosti aj reči o tom, že sa nejaká časť výorby presunie naspäť do Nemecka. Automobilka Volkswagen v posledných týždňoch informuje o nie práve optimistických plánoch do budúcna, ktoré rezonujú aj na Slovensku. Automobilový priemysel totiž u nás priamo či nepriamo zamestnáva takmer 200-tisíc ľudí, tvorí viac ako desať percent našej ekonomiky a takmer polovicu všetkého exportu. To nie sú vôbec malé čísla. Čo sa teda deje vo Volkswagene, končí sa éra silných európskych automobiliek a kde v tom celom stojí Slovensko? Eva Frantová sa v Dobrom ráne pýta makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša. Zdroje zvukov: STVR, TV Markíza Odporúčanie A keďže dnes máme viac ekonomiky ako bežne, odporúčam moju obľúbenú knihu Ilúzia rastu od Davida Pillinga, ktorá vysvetľuje, prečo ekonomické ukazovatele naznačujú, že sme nikdy neboli bohatší ani šťastnejší, no v skutočnosti sa tak necítime. David tvrdí, že veľká časť toho, čo je dôležité pre náš blahobyt - od bezpečných ulíc až po duševné zdravie -, sa nachádza mimo záberu štatistík, a že naša oddanosť rastu vedie k pomýleným politikám. Mne ju odporučil profesor politickej ekonómie a minimálne ma tak prinútil premýšľať nad vecami inak. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
1. Rast stavebnej produkcie sa spomaľuje 2. Čo všetko dokáže umelá inteligencia a prečo filozofka nie je pesimistická 3. Leo Express zrejme dostal za dopravu do Komárna viac peňazí, než mal 4. Krátko o národných parkoch a pláne obnovy, Hormuzskom prielive a vývoji cestovného ruchu na Slovensku
© 2020-2026 Ivy Podcast Discovery LLC
