POPULARITY
Categories
V podcaste sa dozviete: Ako platiť kartou v zahraničí a kedy radšej zvoliť hotovosť? Za ktoré zbytočnosti nemusíme míňať peniaze a robíme to? Ako spoznať nevýhodné cestovné poistenie? Čo bude hitom leta? Kde môžeme zažiť dobrú a lacnú dovolenku? Ak trávite leto doma - čo by ste určite mali vidieť na Slovensku? Hosťom relácie Ide o peniaze je cestovateľ a bloger Milan Bardún.
"Je to príbeh človeka, ktorý sa mohol stať európskou hviezdou, keby nežil v dobe, v ktorej žil a tak, ako žil," hovorí o Karolovi Duchoňovi režisér filmu Duchoň, Peter Bebjak. Ten patrí nielen na Slovensku, ale aj v Čechách medzi režisérsku špičku. Film Duchoň bude v kinách od 31. júla, dovtedy ho môžeš vidieť aj na špeciálnej letnej roadshow po Slovensku.
Slovensko, stále krajina Európskej únie a NATO. Štvornásobný premiér Robert Fico hovorí o neutralite, zmene politického systému a chváli komunistické režimy. Životná úroveň na Slovensku sa medzitým prepadáva a Slovensko je takmer najchudobnejšou krajinou v Európskej únii a vo V4 sme úplne najchudobnejší. Naši občania v priemere zomierajú skôr ako ľudia v iných krajinách únie a naše zdravotníctvo zaostáva.Ako sa má Slovensko? Po čom túžime a čo považujeme za dôležité? Zhoduje sa to s tým o čom hovorí premiér a s krokmi, ktoré robí vláda? Ako a načo míňajú čas, ktorý od nás dostali vo voľbách? Nutne sme potrebovali zmeny v trestných zákonoch či dve pohlavia v ústave? A bude mať ďalej naša ekonomika peniaze a podporu nášho sociálneho systému, dotácií, ktoré platia aj chudobnejší pre bohatších? Kde bude šetriť ďalšia vládna konsolidácia?Braňo Závodský sa rozprával so sociologičkou a bývalou premiérkou, profesorkou Ivetou Radičovou.
Brusel a európska dvadsaťsedmička zažili slovensko-maďarskú blokádu. Robert Fico dal nohy do dverí pri novom balíku protiruských sankcií, Viktor Orbán zas pri prijímaní Ukrajiny do Európskej únie.Únia čelí nejednote. A okrem sankcií voči Rusku či pri únijných ambíciách Ukrajiny aj pri postoji k Izraelu a jeho prípadnému trestaniu za prístup ku Gaze.Čo je za tým? A čo robí prístup Roberta Fica s reputáciou krajiny? Témy pre Pavla Štrbu, zahraničnopolitického redaktora Aktualít.„Je to reputačný problém a rozprávajú o tom lídri EÚ, aj v minulosti. Hovorí sa o modeli, ktorý nazývajú Európska únia mínus dva, pričom tou dvojkou sú Slovensko a Maďarsko“, vysvetľuje Štrba.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni dominoval v ovzduší na území Slovenska peľ tráv z čeľade lipnicovitých. Pretrvávajúca občasná búrková činnosť lokálne prispievala k nižším koncentráciám peľu a spór v ovzduší, čím napomáhala k zníženiu záťaže alergikov. Denné koncentrácie peľu tráv v závislosti od počasia stúpali miestami aj do vyšších denných hladín. Neustále výkyvy počasia spôsobovali regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší, pričom najnižšie celkové denné hladiny peľu opakovane hlásila monitorovacia stanica v Košiciach. Najvyššie koncentrácie peľu tráv z čeľade lipnicovitých zachytili monitorovacie stanice v Nitre a v Bratislave. Peľ pŕhľavovitých dosiahol najvyššie denné koncentrácie v Bratislave a v Banskej Bystrici. Peľové spektrum dopĺňal ešte peľ drevín z čeľade borovicovitých, peľ gaštanu, pajaseňa, agátu, bazy, lipy, astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, skorocelu a štiavu. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium, ktorých denné koncentrácie oproti predchádzajúcemu týždňu mierne stúpli.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 27. týždňa.V ovzduší bude dominovať peľ tráv z čeľade lipnicovitých – najsilnejšieho alergénu skorého leta. Denné hladiny peľu drevín majú klesajúcu tendenciu. Peľ tráv a bylín postupne nadobúda dominanciu. Trávy prechádzajú druhým kvitnutím a je predpoklad, že na väčšine územia stúpnu denné hladiny peľu tráv, peľu pŕhľavovitých a ostatných bylín. Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti budú značné regionálne rozdiely najmä v kvantite peľu a spór v ovzduší.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.
www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni dominoval v ovzduší na území Slovenska peľ tráv z čeľade lipnicovitých. Pretrvávajúca občasná búrková činnosť lokálne prispievala k nižším koncentráciám peľu a spór v ovzduší, čím napomáhala k zníženiu záťaže alergikov. Denné koncentrácie peľu tráv v závislosti od počasia stúpali miestami aj do vyšších denných hladín. Neustále výkyvy počasia spôsobovali regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší, pričom najnižšie celkové denné hladiny peľu opakovane hlásila monitorovacia stanica v Košiciach. Najvyššie koncentrácie peľu tráv z čeľade lipnicovitých zachytili monitorovacie stanice v Nitre a v Bratislave. Peľ pŕhľavovitých dosiahol najvyššie denné koncentrácie v Bratislave a v Banskej Bystrici. Peľové spektrum dopĺňal ešte peľ drevín z čeľade borovicovitých, peľ gaštanu, pajaseňa, agátu, bazy, lipy, astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, skorocelu a štiavu. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium, ktorých denné koncentrácie oproti predchádzajúcemu týždňu mierne stúpli.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 27. týždňa.V ovzduší bude dominovať peľ tráv z čeľade lipnicovitých – najsilnejšieho alergénu skorého leta. Denné hladiny peľu drevín majú klesajúcu tendenciu. Peľ tráv a bylín postupne nadobúda dominanciu. Trávy prechádzajú druhým kvitnutím a je predpoklad, že na väčšine územia stúpnu denné hladiny peľu tráv, peľu pŕhľavovitých a ostatných bylín. Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti budú značné regionálne rozdiely najmä v kvantite peľu a spór v ovzduší.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.
Slovensko na summite NATO podporilo záväzok zvýšiť naše výdavky na obranu na 5% HDP do roku 2035. Premiér Robert Fico ale vážne a oficiálne hovorí o tom, že by Slovensku svedčala neutralita a že by rád zmenil náš politický systém. Ako teda dopadol ostro sledovaný summit NATO v Haagu? Na čo sa vlastne lídri dohodli a akú rolu zohral americký prezident, ktorý si summit užil aj v holandskom kráľovskom paláci? Prečo NATO nerokovalo aj s Ukrajinou a čo to znamená? Čo musí urobiť Európska únia aby sa dokázala brániť pred Putinovým režimom a globálnymi krízami?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom, bývalým veľvyslancom v Spojenom kráľovstve a v Dánsku a našim bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.
Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Antivirová společnost Avast upozornila na to, že Česko patří k zemím, na které se vykutálení kyberšmejdi zaměřují nejčastěji. Ještě horší je ale situace na Slovensku. Naši východní sousedé totiž celému žebříčku vévodí.
V tomto vydaní podcastu Dotyk budeme hovoriť o tom, ako Microsoft 365 zásadne mení fungovanie základných a stredných škôl na Slovensku. Hosťom v štúdiu bol Ivan Bilička zo spoločnosti Aricoma, ktorý vysvetľuje, čo všetko Microsoft 365 prináša do školského prostredia – od moderných cloudových služieb, bezpečnostných štandardov až po ochranu pred kyberšikanou. Dozviete sa, ako prebiehala implementácia, aké digitálne nástroje majú žiaci a učitelia k dispozícii, ako sa rieši bezpečnosť a vzdialený prístup a ako Aricoma v implementácii dokáže pomôcť. Podcast je určený pre učiteľov, IT správcov, rodičov aj všetkých, ktorých zaujíma digitalizácia školstva na Slovensku. Viac o vzdelávaní píšeme aj na www.touchit.sk
Rada České televize ve středu zvolila nového ředitele. Jak bude vypadat spolupráce Hynka Chudárka s Českým rozhlasem? A měla by se obě veřejnoprávní média spojit v jednu instituci, jak tvrdí například předseda hnutí ANO Andrej Babiš? „Úspory to nepřineslo ani na Slovensku, ani v Maďarsku. Zničilo by to řadu rozhlasových žánrů a práci, kterou děláme,“ upozorňuje v pořadu Dvacet minut Radiožurnálu generální ředitel Českého rozhlasu René Zavoral.
Kruhové objazdy – poznáme ich všetci, no jazdíte po nich správne? Niektoré chyby vodiči neustále opakujú.
Hostem této letní epizody rodičovského podcastu Fotroviny je Zuzana Remišová, podle nás nejcestovanější máma v Česku a na Slovensku. Má najeto tisíce kilometrů s dětmi – a přesně ví, co funguje a co rozhodně ne.
V Téme dňa sme diskutovali s ex-poradcom Roberta Fica, politickým komentátorom a historikom Eduardom Chmelárom o Slovensku na samite NATO, ale aj o konflikte na Blízkom východe.
Zuzana Labašová je psychologička a lektorka v oblasti kritického myslenia a globálneho vzdelávania. Viac ako 20 rokov je programová manažérka Komenského inštitútu a lektorka kritického myslenia a globálneho vzdelávania. Vedie program, ktorý pomáha učiteľom lepšie učiť. Pred nedávnom získala ocenenie Lektorka roka 2024. Hoci je Petržalčanka z učiteľskej rodiny, osem rokov prežila na malom ostrove v strede mora a do školy prvýkrát plnohodnotne nastúpila až po revolúcii v 6. triede základnej školy. Vysokú školu študovala v New Yorku, žila v San Franciscu a posledných 15 rokov na lazoch stredného Slovenska. Jej dcéra študuje medicínu, a hoci sa narodila na Slovensku, je polovičná Indka. Práve toto jej ukázalo, ako na Slovensku reagujeme na ľudí inej farby pleti. Zuzana Labašová je autorkou, či spoluatorkou zaujímavých publikácií, v ktorých sa okrem iného, zaoberá environmentálnymi a spoločenskými témami súčasnej spoločnosti, predsudkami a stereotypmi... Jej koníčkom je záhrada, kôň, čítane a aj psychológia, konkrétne hlbinná imaginácia. V tejto epizóde Nočnej pyramídy sa s hostkou porozpráva Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Zuzana Labašová (psychologička a lektorka v oblasti kritického myslenia a globálneho vzdelávania, vedie program Komenského inštitútu, pomáha učiteľom lepšie vyučovať). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Pomohli by predčasné voľby upokojiť situáciu na Slovensku? Čo si o tom myslia Slováci, zlepšila by sa? Odpoveď sa dozviete v exkluzívnom prieskume agentúry AKO. O výsledkoch prieskumu sa rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom a politologičkou Anetou Világi.
Začala sa letná festivalová sezóna, najväčšími témami sa stali dve akcie, no na Slovensku sú aj iné, hovorí v rozhovore s Pavlom Hubinákom editor Oliver Rehák. Okrem festivalových tipov ponúka aj niekoľko tipov na dovolenkové čítanie.
V tejto epizóde podcastu Dotyk sa Tomáš a Ondrej rozprávajú o hybridných a plug-in hybridných autách – jednoducho, zrozumiteľne a bez zbytočnej technickej omáčky. Zistíte, aký je rozdiel medzi hybridom a plug-in hybridom, pre koho sa oplatí investovať do týchto technológií, aké sú reálne prevádzkové náklady, ekologické výhody a aké sú úskalia nabíjania na Slovensku. Ondrej sa podelí o čerstvé skúsenosti z testovania najnovších hybridov Renault, vysvetlí, prečo je infraštruktúra kľúčová, a prečo ešte nie sme pripravení na čisto elektrickú budúcnosť. Ak premýšľate nad novým autom alebo vás len zaujíma, kam smeruje automobilový svet, táto epizóda je pre vás. Viac o technológiách v autách píšeme aj na našom webe www.touchit.sk.
Historicky je na Slovensku prípad chlapca, ktorého zabila slzovnička zhubná, úplne prvý. V relácii Ide o pravdu to povedal parazitológ profesor František Ondriska. Vysvetlil, že panika je preto neopodstatnená.
1. Buď nerobia, alebo robia zle. 2. Leto sa len začína a v Tornali už obmedzili používanie pitnej vody. 3. V noci bombardujú Ukrajinu, cez deň majú firmy na Slovensku.
Počet podnetov na zneužívanie eurofondov sa od kontroly znásobil. Najnovšie zistenia sa netýkajú len predražených detských preliezok, ale aj systémového kradnutia, podvodov, či dokonca vydierania starostov, ktorí chcú eurofondy na kanalizáciu vo svojej obci. Tí čelia žiadostiam o úplatky vo výške 5 - 20 percent z dotácie. Podľa europoslanca za EPP Tomáša Zdechovského na to kontrolný výbor upozorňujú aj starostovia alebo zastupitelia za Smer či Hlas. Europoslanec Mazurek je podľa neho v Bruseli neviditeľný: "Do včerajška som nevedel, kto je Mazurek a že je v europarlamente," hovorí Tomáš Zdechovský.V podcaste s českým europoslancom za KDÚ-ČSL Tomášom Zdechovským sa dozviete:– od 1. minúty – že kontrolnému výboru europarlamentu prišlo 15-tisíc strán dokumentov upozorňujúcich na zneužívanie eurofondov;– po 3:00 – že našli vydieranie a žiadosti o úplatky v prípade eurofondov na kanalizácie;– po 4:00 – prečo požiadal komisiu, aby sa pozrela na dianie v PPA a prípadne jej opäť odobrala akreditáciu;– od 6:00 – že kontrolnému výboru sa sťažujú stovky bežných Slovákov, vrátane starostov za Smer a Hlas;– po 7:30 – za aký čas dokázali Taliani odsúdiť podobnú kauzu ako Dobytkár a prečo to u nás nejde;– od 8:30 – že nefunguje kontrola európskych dotácií v PPA;– po 9:30 – že v PPA sú ako kontrolóri nasadení ľudia blízki oligarchom;– od 10:30 – či po zisteniach europoslancov skončia niektorí ľudia vo väzení;– po 10:30 – do akej miery hrozí pozastavenie preplácania eurofondov;– od 12:30 – že jeho rodine sa ľudia vyhrážajú smrťou;– po 13:30 – že aj minister Migaľ prišiel na systematické kradnutie;– od 14:45 – že argumenty Miroslava Lajčáka sú na úrovni žiaka druhej triedy základnej školy;– po 15:00 – ako teraz idú kontrolovať aj Ukrajinu a Česko;– od 17:30 – že aj Bulharsko malo problém s dotáciami na súkromné penzióny, ale aspoň to riešilo;– po 20:00 – že Slovensko je srdce Európy, ktoré potrebuje bypass, lebo je choré;– od 21:30 – na ktorých výrokoch Petra Kotlára sa smeje aj jeho dvanásťročný syn;– po 23:00 – že do včerajška nevedel, kto je Milan Mazurek a ani že je europoslancom;– od 26:20 – ako paradoxne slovenskou europoslankyňou s najlepším kreditom bola donedávna Monika Beňová;– po 28:30 – ktorí súčasní slovenskí europoslanci sú známi kvalitnou prácou;– od 29:45 – či fungujú protiruské sankcie;– po 31:00 – že ďalšie sankcie nám nepredražia energie;– od 33:00 – ako si Viktor Orbán myslí niečo iné ako hovorí, a ešte úplne inak hlasuje;– po 33:30 – že Robert Fico by v sebe mohol objaviť trochu cti a že Viktor Orbán sa drží pri moci vďaka Rusku;– od 35:00 – ako sa pozerá na trestné stíhanie Jaroslava Naďa;– po 37:00 – že Andrej Danko priamo poškodzuje ekonomické záujmy Slovenska a prípadným vystúpením z EÚ by našla životná úroveň klesla o tretinu;– od 39:00 – ako jeho dedo bojoval na Slovensku proti maďarským vojskám;– po 41:00 – nech sa idú ľudia pozrieť na kolóny a kontroly na hraniciach EÚ s Britániou;– od 41:30 – o čom je EÚ, ak nie je iba o peniazoch.
Počet podnetov na zneužívanie eurofondov sa od kontroly znásobil. Najnovšie zistenia sa netýkajú len predražených detských preliezok, ale aj systémového kradnutia, podvodov, či dokonca vydierania starostov, ktorí chcú eurofondy na kanalizáciu vo svojej obci. Tí čelia žiadostiam o úplatky vo výške 5 - 20 percent z dotácie. Podľa europoslanca za EPP Tomáša Zdechovského na to kontrolný výbor upozorňujú aj starostovia alebo zastupitelia za Smer či Hlas. Europoslanec Mazurek je podľa neho v Bruseli neviditeľný: "Do včerajška som nevedel, kto je Mazurek a že je v europarlamente," hovorí Tomáš Zdechovský.V podcaste s českým europoslancom za KDÚ-ČSL Tomášom Zdechovským sa dozviete:– od 1. minúty – že kontrolnému výboru europarlamentu prišlo 15-tisíc strán dokumentov upozorňujúcich na zneužívanie eurofondov;– po 3:00 – že našli vydieranie a žiadosti o úplatky v prípade eurofondov na kanalizácie;– po 4:00 – prečo požiadal komisiu, aby sa pozrela na dianie v PPA a prípadne jej opäť odobrala akreditáciu;– od 6:00 – že kontrolnému výboru sa sťažujú stovky bežných Slovákov, vrátane starostov za Smer a Hlas;– po 7:30 – za aký čas dokázali Taliani odsúdiť podobnú kauzu ako Dobytkár a prečo to u nás nejde;– od 8:30 – že nefunguje kontrola európskych dotácií v PPA;– po 9:30 – že v PPA sú ako kontrolóri nasadení ľudia blízki oligarchom;– od 10:30 – či po zisteniach europoslancov skončia niektorí ľudia vo väzení;– po 10:30 – do akej miery hrozí pozastavenie preplácania eurofondov;– od 12:30 – že jeho rodine sa ľudia vyhrážajú smrťou;– po 13:30 – že aj minister Migaľ prišiel na systematické kradnutie;– od 14:45 – že argumenty Miroslava Lajčáka sú na úrovni žiaka druhej triedy základnej školy;– po 15:00 – ako teraz idú kontrolovať aj Ukrajinu a Česko;– od 17:30 – že aj Bulharsko malo problém s dotáciami na súkromné penzióny, ale aspoň to riešilo;– po 20:00 – že Slovensko je srdce Európy, ktoré potrebuje bypass, lebo je choré;– od 21:30 – na ktorých výrokoch Petra Kotlára sa smeje aj jeho dvanásťročný syn;– po 23:00 – že do včerajška nevedel, kto je Milan Mazurek a ani že je europoslancom;– od 26:20 – ako paradoxne slovenskou europoslankyňou s najlepším kreditom bola donedávna Monika Beňová;– po 28:30 – ktorí súčasní slovenskí europoslanci sú známi kvalitnou prácou;– od 29:45 – či fungujú protiruské sankcie;– po 31:00 – že ďalšie sankcie nám nepredražia energie;– od 33:00 – ako si Viktor Orbán myslí niečo iné ako hovorí, a ešte úplne inak hlasuje;– po 33:30 – že Robert Fico by v sebe mohol objaviť trochu cti a že Viktor Orbán sa drží pri moci vďaka Rusku;– od 35:00 – ako sa pozerá na trestné stíhanie Jaroslava Naďa;– po 37:00 – že Andrej Danko priamo poškodzuje ekonomické záujmy Slovenska a prípadným vystúpením z EÚ by našla životná úroveň klesla o tretinu;– od 39:00 – ako jeho dedo bojoval na Slovensku proti maďarským vojskám;– po 41:00 – nech sa idú ľudia pozrieť na kolóny a kontroly na hraniciach EÚ s Britániou;– od 41:30 – o čom je EÚ, ak nie je iba o peniazoch.
Jaroslav Naď, Alexander Gurský, Peter Kozák, Pavol Líška, Marek Banas. To sú len niektoré z mien ľudí, ktorých v stredu zadržala polícia, respektíve sa o to aspoň pokúsila.V prípade bývalého ministra obrany sa tak malo stať ráno okolo šiestej v čase, keď bol so synom v Kanade, čo opakovane dokumentoval aj na sociálnych sieťach.Čo sa to vlastne v stredu stalo, prečo polícia vôbec zatýkala a čo s tým celým má európska prokuratúra?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Burčíka z domácej redakcie denníka SME.Zdroje zvukov: TA3, STVR, Markíza, AktualityOdporúčanie:Oplatí sa ozvať? Má zmysel protestovať? A kedy bude kultúra na Slovensku tak zdevastovaná, že sa z toho už nespamätá? Aj o týchto otázkach bude hovoriť Zuzana Kovačič Hanzelová a zástupca šéfredaktorky denníka SME Jakub Filo v špeciálnej verejnej nahrávke podcastu Dobré ráno sobota. Ich hostkou bude herečka, autorka a občianska aktivistka Kristína Tormová. Príďte si vypočuť otvorenú diskusiu 24. júna o 19:00 na terasu Kácečka v Bratislave.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Čo nového u Kresťanských demokratov a v Smere? Sú teraz dôležitejšou témou Slovenska dve pohlavia v ústave a kultúrno-etické vojny ako naše zdravie a peňaženky?Novela ústavy Roberta Fica s dvomi pohlaviami a národnou identitou sa odkladá na september. Svoju podporu si okrem Františka Mikloška z KDH rozmyslel aj jeho kolega František Majerský a poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Ústavná koalícia Smeru, Hlasu, SNS a KDH tak 90 poslancov nenašla. Po ústave má teraz Robert Fico novú tému, hovorí, že by Slovensku svedčala neutralita.Čo bude teraz a ako to v KDH strávia? Ak chceli národnú identitu nad právo európskej únie, budú chcieť aj Ficovu nejasnú neutralitu? Dve pohlavia v ústave sú jedna vec, no prečo musia ľudia na Slovensku v časoch uťahovania opaskov a konsolidácii platiť povinné z zdravotné odvody a potom sa za drahé peniaze objednávať do ambulancií, ak zákon poplatky za objednanie na vyšetrenia zakazuje?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu za KDH a členom zdravotníckeho výboru parlamentu Františkom Majerským.
Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov? Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Záznam z diskusie so zástupcami diplomatických misií na Fóre o integrácii. Ako ovplyvňuje nedostatočná systémová podpora, vzťahový hlad mladých ľudí a konšpiračné teórie nárast radikalizácie a extrémizmu? Prečo niektorí mladí reagujú na „ponuku“ rôznych alternatívnych skupín, čo v krajnom prípade vedie k útokom na školách alebo iných miestach? Na Fóre o integrácii, ktoré usporiadala Liga za ľudské práva, odborníci diskutovali o potrebe integrácie ľudí s cudzineckým pôvodom do spoločnosti. Zdôraznili, že ide o jednu z foriem prevencie týchto javov. Fórum o integrácii 2025 finančne podporilo Britské veľvyslanectvo na Slovensku a Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung. Hostia diskusie: Jakub Gajdoš, riaditeľ Protiteroristickej centrály Prezídia PZ Marek Madro, riaditeľ IPčka Zuzana Panczová, etnologička SAV Moderuje: Elena Gallo Kriglerová, riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré už 20 rokov podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku. čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne.
Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov? Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ideme do mimoriadne ťažkej doby, aspoň na Slovensku sa dohodnime na tom, že existuje len muž a žena. Aj toto sú slová, ktorými premiér Robert Fico obhajoval svoj návrh zmien v ústave, o ktorých parlament rokoval celý pondelok a hlasovať o nich má práve dnes.Otázka je, či spoločne s koalíciou zahlasuje aj KDH a Kresťanská únia, ktoré do návrhu Smeru dostali svoje pozmeňujúce návrhy.Čo zmeny naozaj znamenajú, či sú vôbec relevantné a mala by sa vôbec ústava meniť tak často a tak rýchlo?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s vedúcim Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Mariánom Gibom.Zdroje zvukov: TA3, TASROdporúčanie:Dnes odporúčam dejepisný podcast Tak bolo z dielne historika a učiteľa dejepisu Juraja Jeleňa, našej kolegyne Tiny Paholík Hamárovej a Dominiky Pišťanskej. Konkrétne časť o vzniku Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, ktoré môžeme nazývať aj predchodcom Európskeho hospodárskeho spoločenstva, a teda aj samotnej Európskej únie. To ako sa už v roku 1951 krajiny vedeli dohodnúť na spolupráci s cieľom technologického a hospodárskeho rastu je podľa mňa niečo, čo stojí za to pripomenúť si práve dnes.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Proti zmenám ústavy sa podpísali aj konzervatívni právnici, vrátane bývalých ústavných sudcov a bývalých kolegov Viliama Karasa. Ústavná právnička Lucia Berdisová a šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdia, že novela ústavy oslabí ochranu ľudských práv bežných Slovákov. Aj keby ste vyhrali súd v Štrasburgu, znižuje sa šanca, že sa na základe toho domôžete svojich práv na Slovensku. Podobné zákony majú podľa nich len Maďari a Rusi, a v oboch krajinách sa zneužívajú.V podcaste s Luciou Berdisovou a Radom Slobodom sa dozviete:– od 1:30 – čo je hlavný problém autorov dvoch rôznych petícií proti novele ústavy;– okolo 3:00 – že ústava by v prípade schválenia umožnila nelojalitu voči EÚ;– po 5:00 – že ústava zavádza výhradu v dodržiavaní európskeho práva;– od 6:00 – že sa znižuje miera ochrany Slovákov zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;– po 7:00 – ako sa znižuje šanca, že štrasburský rozsudok vymôžete na Slovensku;– od 9:00 – že dnes ESĽP chráni obete policajného násilia;– od 13:00 – že vás čaká niekoľko rokov súdenia sa, kým vám možno dá za pravdu Ústavný súd SR;– po 16:00 - že takýto zákon majú len Maďarsko a Rusko, a aj tam je to miernejšie;– od 18:00 – ako sa na Slovensku už teraz obrancom ľudských práv zle pracuje a bude to len horšie;– po 19:00 – že sa zhorší ochrana žien, detí a nepohodlných úradníkov;– od 22:00 – že táto novela ústavy priamo ublíži občanom Slovenska;– po 24:00 – ako podľa Petra Weissa ide o presadzovanie krajne pravicovej a náboženskej ideológie do ústavy, čo je v priamom rozpore s jej prvým článkom;– po 26:00 – či bude môcť proti tejto zmene zasiahnuť prezident alebo Ústavný súd SR;– od 32:00 – prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že nás zachráni Ústavný súd SR;– o 33:00 – že ide o bezprecedentné otočenie Slovenska vo vzťahu k medzinárodnému právu;– po 34:00 – čo prinášajú pozmeňujúce návrhy KDH;– od 35:00 – či poslanci KDH skúšajú zakázať už zakázané a čo sa teda mení;– po 38:00 – či surogátne materstvo nie je zneužívanie chudoby;– od 39:00 – že o bioetike sa má diskutovať roky a nie dni;– po 41:00 – že sa zavedie diskriminácia neplodných žien oproti neplodným mužom;– po 42:00 – či je dôležité, ako sa v ústave používa pojem pohlavie a nie rod;– od 43:00 – že ústava a rozhodnutie ESĽP sú pre úradníka slabší argument ako email od nadriadeného;– po 44:30 – že bývalí kolegovia Viliama Karasa z fakulty tvrdia úplný opak ako on a podpisujú sa proti jeho návrhom;– od 45:20 – že aj konzervatívni bývalí ústavní sudcovia sa podpísali proti tejto zmene ústavy;– po 47:00 – či treba viac chrániť ústavu samotnú pred politickými zmenami;– od 48:00 – že tento návrh je útokom na ústavu;– od 50:00 – že právo sa musí skúmať v kontexte toho, čo sa deje, a podľa toho táto zmena nie je dobromyseľná.
„Český fotbal dlouhodobě stagnuje,“ říká Jaroslav Hřebík, někdejší trenér Sparty i Slavie, odborník na moderní fotbalové trendy. Výkony a výsledky reprezentace v Chorvatsku i „lvíčat“ na ME „21“ na Slovensku mu dávají za pravdu.Řada fanoušků, ale i lidí uvnitř českého fotbalu mu dodnes nemůže přijít na jméno. Jaroslav Hřebík totiž vždycky veřejně říkal věci, které se mnohým nelíbily, obvykle proto, že je nechápali. A byly jim nepříjemné, takříkajíc proti srsti. Měli za to, že svým „vědátorským“ přístupem doslova ničí fotbal. Stejně jako když prosazoval taktiku vysunutého presinku - dnes základního prvku moderní fotbalové abecedy, na kterou přísahají všichni Kloppové, Guardiolové a další. Vysvětlit ale před 20 lety hvězdám Sparty, včetně Karla Poborského, že se po ztrátě míče mají hned pokusit ho zase získat, byl tehdy prostě problém. I proto, že si vznětlivý Hřebík nebral nikdy servítky. Nicméně vývoj mu dal prakticky ve všem, co kdy hlásal, jasně za pravdu. Ať se tomu pohodlné české fotbalové prostředí vzpíralo sebevíc.V aktuální epizodě Nosičů vody mluví Jaroslav Hřebík s typickou přímočarostí o slabých výkonech české reprezentace i jednadvacítky v Chorvatsku a na Slovensku, o tom, v čem podle něj čeští hráči zaostávají za zahraničními kolegy i jak to napravit. Vrací se k dávným roztržkám s Patrikem Schickem nebo k tomu, čím ho už při prvních setkáních zaujali Coufal a Souček.---Nosiči vodyFotbalový podcast Seznam Zpráv. Jaromír Bosák, Luděk Mádl a Karel Tvaroh každý týden o českém a světovém fotbalu. Příběhy, aféry, důležité postavy na hřišti i v zákulisí.Odebírejte na Podcasty.cz, Apple Podcasts nebo Spotify.Sledujte nás na Twitteru! Najdete nás tam jako @Nosicivody.Máte návrh, jak podcast vylepšit? Nebo nás chcete pochválit? Pište na audio@sz.cz.
Proti zmenám ústavy sa podpísali aj konzervatívni právnici, vrátane bývalých ústavných sudcov a bývalých kolegov Viliama Karasa. Ústavná právnička Lucia Berdisová a šéf Amnesty International Slovensko Rado Sloboda tvrdia, že novela ústavy oslabí ochranu ľudských práv bežných Slovákov. Aj keby ste vyhrali súd v Štrasburgu, znižuje sa šanca, že sa na základe toho domôžete svojich práv na Slovensku. Podobné zákony majú podľa nich len Maďari a Rusi, a v oboch krajinách sa zneužívajú.V podcaste s Luciou Berdisovou a Radom Slobodom sa dozviete:– od 1:30 – čo je hlavný problém autorov dvoch rôznych petícií proti novele ústavy;– okolo 3:00 – že ústava by v prípade schválenia umožnila nelojalitu voči EÚ;– po 5:00 – že ústava zavádza výhradu v dodržiavaní európskeho práva;– od 6:00 – že sa znižuje miera ochrany Slovákov zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;– po 7:00 – ako sa znižuje šanca, že štrasburský rozsudok vymôžete na Slovensku;– od 9:00 – že dnes ESĽP chráni obete policajného násilia;– od 13:00 – že vás čaká niekoľko rokov súdenia sa, kým vám možno dá za pravdu Ústavný súd SR;– po 16:00 - že takýto zákon majú len Maďarsko a Rusko, a aj tam je to miernejšie;– od 18:00 – ako sa na Slovensku už teraz obrancom ľudských práv zle pracuje a bude to len horšie;– po 19:00 – že sa zhorší ochrana žien, detí a nepohodlných úradníkov;– od 22:00 – že táto novela ústavy priamo ublíži občanom Slovenska;– po 24:00 – ako podľa Petra Weissa ide o presadzovanie krajne pravicovej a náboženskej ideológie do ústavy, čo je v priamom rozpore s jej prvým článkom;– po 26:00 – či bude môcť proti tejto zmene zasiahnuť prezident alebo Ústavný súd SR;– od 32:00 – prečo sa nemôžeme spoľahnúť, že nás zachráni Ústavný súd SR;– o 33:00 – že ide o bezprecedentné otočenie Slovenska vo vzťahu k medzinárodnému právu;– po 34:00 – čo prinášajú pozmeňujúce návrhy KDH;– od 35:00 – či poslanci KDH skúšajú zakázať už zakázané a čo sa teda mení;– po 38:00 – či surogátne materstvo nie je zneužívanie chudoby;– od 39:00 – že o bioetike sa má diskutovať roky a nie dni;– po 41:00 – že sa zavedie diskriminácia neplodných žien oproti neplodným mužom;– po 42:00 – či je dôležité, ako sa v ústave používa pojem pohlavie a nie rod;– od 43:00 – že ústava a rozhodnutie ESĽP sú pre úradníka slabší argument ako email od nadriadeného;– po 44:30 – že bývalí kolegovia Viliama Karasa z fakulty tvrdia úplný opak ako on a podpisujú sa proti jeho návrhom;– od 45:20 – že aj konzervatívni bývalí ústavní sudcovia sa podpísali proti tejto zmene ústavy;– po 47:00 – či treba viac chrániť ústavu samotnú pred politickými zmenami;– od 48:00 – že tento návrh je útokom na ústavu;– od 50:00 – že právo sa musí skúmať v kontexte toho, čo sa deje, a podľa toho táto zmena nie je dobromyseľná.
Polské nadšení z ukrajinských úspěchů na frontě vystřídaly napjaté vztahy. „Ukrajinci velmi záhy pochopili, že Polsko mají na sto procent a za každých okolností na své straně. A tím pádem, v souladu s bohužel tvrdou diplomatickou logikou, se o Poláky nemusí až tolik starat,“ poukazuje ve vysílání Českého rozhlasu Plus Maciej Ruczaj, politolog z Centra transatlantických vztahů Univerzity CERVO a bývalý velvyslanec Polska na Slovensku.
Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann nedávno prezradila aká je taktika kresťanských demokratov pri novele ústavy. Ich cieľom nie je len pretlačiť ich hodnotové témy do Ústavy, ale aj „vykostiť“ Smer. Podľa šéfa agentúry AKO Václava Hřícha sa im to však nemusí podariť. Práve naopak, ak sa Progresívne Slovensko a SaS rozhodnú, môžu KDH ublížiť a zobrať im percentá, ktoré chcelo KDH získať. „Dá sa predpokladať, že súčasné opozičné strany to nenechajú len tak vo vzťahu len z KDH. Takže oni budú argumentovať nejasným nastavením vzťahov voči opozícii a vládnych strán a tak sa budú snažiť brať KDH hlasy,“ povedal Hřích s tým, že Robertovi Ficovi sa opäť podarilo nadiktovať Slovensku tému a zatieniť iné problémy vlády. Rozhovor nahrával Marek Biró.
Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann nedávno prezradila aká je taktika kresťanských demokratov pri novele ústavy. Ich cieľom nie je len pretlačiť ich hodnotové témy do Ústavy, ale aj „vykostiť“ Smer. Podľa šéfa agentúry AKO Václava Hřícha sa im to však nemusí podariť. Práve naopak, ak sa Progresívne Slovensko a SaS rozhodnú, môžu KDH ublížiť a zobrať im percentá, ktoré chcelo KDH získať. „Dá sa predpokladať, že súčasné opozičné strany to nenechajú len tak vo vzťahu len z KDH. Takže oni budú argumentovať nejasným nastavením vzťahov voči opozícii a vládnych strán a tak sa budú snažiť brať KDH hlasy,“ povedal Hřích s tým, že Robertovi Ficovi sa opäť podarilo nadiktovať Slovensku tému a zatieniť iné problémy vlády. Rozhovor nahrával Marek Biró.
Polské nadšení z ukrajinských úspěchů na frontě vystřídaly napjaté vztahy. „Ukrajinci velmi záhy pochopili, že Polsko mají na sto procent a za každých okolností na své straně. A tím pádem, v souladu s bohužel tvrdou diplomatickou logikou, se o Poláky nemusí až tolik starat,“ poukazuje ve vysílání Českého rozhlasu Plus Maciej Ruczaj, politolog z Centra transatlantických vztahů Univerzity CERVO a bývalý velvyslanec Polska na Slovensku.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Hosťom relácie Dírerov filter bol ekonóm a prezident nezávislého think tanku M.E.S.A. 10 Ivan Mikloš. Študoval na Ekonomickej univerzite a London School of Economics. Bol podpredsedom vlády pre ekonomiku a viacnásobným ministrom financií. Ivan Mikloš bol jednou z vedúcich osobností ekonomickej transformácie na Slovensku. Vďaka jeho reformám a ich pozitívnym dôsledkom na domácu ekonomiku v rokoch 2002 – 2007 si Slovensko vyslúžilo v zahraničí pomenovanie „Tatranský tiger“. Počas jeho pôsobenia vo vládach Slovensko zaznamenalo viacero medzinárodných úspechov, medzi ktoré sa radí najmä vstup do OECD, NATO a Európskej únie. Ivan Mikloš pôsobil 5 rokov aj ako poradca ukrajinskej vlády.
Je veľmi pravdepodobné, že ste v posledných týždňoch zaznamenali búrlivú diskusiu o dostupnosti či skôr nedostupnosti niektorých liekov na Slovensku. Odborníci a pacientske organizácie dlhodobo upozorňujú, že máme slabú dostupnosť obzvlášť moderných liekov na liečbu rakoviny. K ním patria aj lieky podávané v rámci imunoterapie, ktorá patrí k prelomovým formám protinádorovej liečby. Dnešný podcast budeme venovať moderným dejinám liečby rakoviny, pričom sa zameriame najmä na dejiny imunoterapie, ktorá pre mnohých predstavuje veľkú nádej. Aký je rozdiel medzi imunoterapiou a chemoterapiou? Kedy a za akých okolností dochádza k objaveniu imunoterapie? V čom spočíva jej prelomovosť? Dostáva sa tento výskum a forma terapie aj do Československa a neskôr na Slovensko? A aká je budúcnost liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV, kde sa zaoberá dejinami stredovekých miest. Voľný čas venuje portálu onkoinfo, ktorý prináša dôveryhodné medicínske informácie pre onkologických pacientov. Podcast vychádza v spolupráci s portálom www.onkoinfo.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
MS v hokeji 2025 na Slovensku ešte doznievajú, no popritom sa už začína hovoriť aj o novej sezóne extraligy. Tomáš Surový bol na šampionáte v pozícii televízneho experta, no teraz už naplno pracuje ako asistent trénera v bratislavskom Slovane. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa vrátil k majstrovstvám, no rozprával aj o minulej a budúcej sezóne v hlavnom meste.Pri svetovom šampionáte si podľa neho dávame niekedy až nereálne očakávania a stále akoby sme žili v nádeji, že to bude ako za starých čias: „Staviame si trochu nereálne vzdušné zámky. Ťažko sa nám ustúpilo z pozícii, na ktorých sme boli, keď sme mali viacerých top hráčov v NHL.” Zaujímavé je porovnanie Slovákov so Švajčiarmi, ktorí nás momentálne predbehli. Čo za to môže? Podľa Tomáša Surového aj kvalita ich ligy a fakt, že si dokážu udržať domácich hráčov.Obísť nemohol ani Slovan Bratislava. Veď uplynulú sezónu dotrénoval ako jeho hlavný kouč. Nepostúpil s tímom do play-off, ale nepozerá sa na to katastroficky. „Z dlhodobého hľadiska bolo lepšie, že sme vypadli, ako sme vypadli. Keď si vyzlečený do naha a vieš, kde si urobil všetky chyby, môžeš sa odraziť od dna,” vyhlásil Tomáš Surový, podľa ktorého však fanúšikov „belasých” čaká už iná sezóna.V čom bude Slovan iný? „V hráčskej disciplíne, prístupe a v tom, po čom legitímne a správne volali fanúšikovia, v slovanistickom srdci.”
Priemysel na Slovensku čelí rekordným cenám energií, ktoré patria k najvyšším v celej Európskej únii. Po roku 2027 navyše hrozí výrazné zdraženie palív aj vykurovania pre domácnosti, upozorňuje analytik Radovan Potočár Kým domácnosti na Slovensku v súčasnosti ťažia z regulovaných cien a politiky štátu, firmy platia za elektrinu aj plyn násobne viac než ich konkurencia v zahraničí. Dôvodom sú vysoké burzové ceny v stredoeurópskom regióne, poplatky stanovené štátom aj konzervatívne nákupné stratégie odberateľov. V nasledujúcich rokoch dôjde k ďalšiemu zlomovému bodu – od roku 2027 sa rozšíri systém obchodovania s emisnými kvótami ETS2 aj na domácnosti. Týkať sa bude cien benzínu, nafty či plynu, čo výraznejšie predraží dopravu a vykurovanie. O dôsledkoch energetickej politiky, napojení na vývoj v Nemecku, potrebe flexibilných zdrojov a výzvach nového jadrového zdroja sme hovorili s analytikom Radovanom Potočárom.
Robert Fico lieta za agresorom Putinom do Moskvy a našich spojencov považuje za vojnových štváčov. Hrozí zablokovaním európskych sankcií proti Moskve. Chváli autoritatívne a komunistické režimy, a napriek tomu, že jeho vláda má len tesnú väčšinu v parlamente a za sebou polročnú vládnu krízu, chcel by meniť politický systém na Slovensku. Prekáža mu, že máme veľa politických strán a že v takej Číne či Vietname si tamojšie režimy veci môžu plánovať, no u nás musia byť každé štyri roky slobodné voľby, ktoré vraj prerušia kontinuitu.Čo chce premiér povedať ak hovorí, že liberálna demokracia zlyhala? Znamená jeho politika na všetky štyri svetové strany hlavne inšpiráciu totalitným východom? Čo sú to vlastne za režimy v Číne, Vietname či Uzbekistane, kam rád cestuje a ako fungujú? Ako môže Robert Fico zmeniť Slovensko a aké na to má nástroje? A čo na to Európska únia, ktorej sa teraz vyhráža, že nepodporí protiruské sankcie? A čo znamenali odkazy šéfky európskej diplomacie Kallas či nemeckého kancelára Merza pre premiéra a pre Slovensko?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Filozofickej fakulty UK profesorom Jozefom Bátorom.
Oleg Fedorchenko, ruský podnikateľ s väzbami na sankcionovaný chemický gigant Shchekinoazot, roky pôsobil na Slovensku cez firmu Nitro Trading. Kým ho Poľsko v roku 2023 zaradilo na sankčný zoznam, Slovensko jeho aktivity nesledovalo. Prípad odhaľuje, ako sankcionovaní podnikatelia využívajú rozdiely v implementácii európskych sankcií a ako sa Slovensko stáva bezpečným prístavom pre problematické ruské biznisy. Diskutujeme o obchádzaní sankcií , rozdielnom prístupe krajín V4 a systémových slabinách slovenskej kontroly sankcionovaných subjektov.
Slovenská „dvadsaťjednotka” zažila na domácom šampionáte EURO U21 2025 dramatický vstup proti favorizovanému Španielsku. Po rýchlom manku 0:2 dokázali naši mladíci vyrovnať na 2:2, no v samotnom závere inkasovali rozhodujúci gól a prehrali tesne 2:3.O tom, čo rozhodlo v kľúčových momentoch zápasu, prečo sa Slováci dokázali vrátiť do hry a aký význam má tento výsledok pre zostávajúce zápasy v skupine, diskutoval bývalý reprezentačný asistent Oto Brunegraf s naším moderátorom Mariánom Lontošom.V podcaste sa dozviete:prečo Španieli vstúpili do zápasu tak presvedčivo a aká bola príčina rýchlych gólovčo sa zmenilo cez prestávku a ako sa podarilo Slovensku vyrovnaťprečo padol rozhodujúci gól v 90. minúte a či sa mu dalo zabrániťktorí hráči najviac zaujali a aký potenciál majú pre prestupové oknoako vidí Oto Brunegraf šance proti Taliansku a čo bude kľúčové pre postup zo skupinyAtmosféra na vypredanom Tehelnom poli, výkony mladých talentov ako Nino Marcelli či Ľubomír Belko, ale aj otázky okolo taktických rozhodnutí - to všetko nájdete v podrobnej analýze skúseného futbalového odborníka, ktorý neobišiel ani kontroverzné momenty záverečných minút.Vypočujte si celý rozhovor a zistite, či má Slovensko naozaj šancu na postup zo skupiny na domácom šampionáte EURO U21 2025.
Šéf hnutí ANO Andrej Babiš dobře ví, že se nezadržitelně řítí k triumfu v říjnových volbách do Poslanecké sněmovny. A čím jsou volby blíž, tím víc se musí obávat. Slavit očekávanou výhru tak bude asi jen bezprostředně po vyhlášení výsledků. Den nato už ho nejspíš bude bolet hlava při prvních jednáních o formování vlády.Při pohledu na průzkumy mapující nálady a volební modely se musí Babiš děsit všech případných partnerů, kteří se mu nabízejí.„Musí se obávat, aby nedopadnul jako Fico na Slovensku, jehož vláda je závislá na šílených politicích, jimž musí vycházet vstříc,“ říká v podcastu Vlevo dole politická reportérka Lucie Stuchlíková.„Skoro bych si tipnul, že si Babiš tluče hlavou o zeď a lituje, že během své vlády nezměnil volební systém tak, aby tady dnes mohl vládnout sám pohodlně jako Orbán, jeho maďarský vzor,“ domnívá se Václav Dolejší.Jaké varianty uspořádání příštího kabinetu se ANO nabízejí? Mohl by Andrej Babiš být premiérem a zároveň jediným členem vlády? Měli jste řízek na jeho benzínce? A jak vám chutnal? Poslechněte si čerstvou epizodu Vlevo dole!----Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne.Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv.Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci.Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram.Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.
Robert Fico by chcel spolu s KDH meniť našu ústavu. Chceli by v nej mať len dve pohlavia a nadradenú národnú identitu. Ústavný právnici hovoria o bezprecedentnom zásahu do nášho právneho systému. Robert Fico medzi tým navštevuje a chváli autoritatívnych politikov a ich režimy a avizuje, že možno nepodporí 18. balík sankcií proti ruským agresorom, stále zabíjajúcim nevinných ľudí na Ukrajine.Parlament popritom nezabudol aspoň na učiteľské platy, no obmedzenie transakčnej dane odsunul až na jeseň. Európska únia nás upozorňuje, že sme prešustrovali eurofondy a strácame právny štát.Prečo má Slovensko problémy s právnym štátom a čo s tým chce robiť opozícia? Čo hovorí SaS na spoluprácu Smeru a KDH? A cítia vinu za to, že nezastavili uznesenie parlamentu proti sankciám? Neprehlušili hádky o pohlaviach či kňazoch v nemocniciach tému demokracie a životnej úrovne na Slovensku? A podporia v opozícií zvyšovanie našich výdavkov na obranu, ktoré ohlasuje prezident?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom Národnej rady Branislavom Gröhlingom.
Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ešte pred pár týždňami sa spomínalo, že súčasťou konsolidácie bude aj zvyšovanie dane z nehnuteľností, dnes premiér Robert Fico hovorí, že tento prípadný úkon nechá na samotné mestá a obce. Richard Rybníček, primátor Trenčína a predseda Únie miest Slovenska, tvrdí, že prenechanie zodpovednosti nie je zlé, vláda by si však prípadné navyšovanie dane nemala zamieňať s konsolidáciou. „Tá je o robení reforiem, aj vážnych, ako napríklad reformy o daňovo odvodovom zaťažení. Inými slovami, znižovať dane tam, kde treba, aby ľuďom reálne ostalo viac peňazí v peňaženkách. Až potom by sme my v mestách mohli uvažovať o vyšších daniach z nehnuteľností,“ vysvetľuje. Na obce a mestá chce Fico nechať aj prípadný návrh, ako zreformovať samosprávu a jej financovanie. Opakovane sa totiž spomína, aké veľké množstvo obcí Slovensko má, žiaden politik za posledných približne dvadsať rokov s tým však nič neurobil. Podľa Rybníčka je však takéto prenášanie zodpovednosti absurdné. „Reálnu moc v štáte, možnosť prijímať zákony a mať k dispozícii obrovský aparát štátnych úradníkov, to má vláda, nie my,“ hovorí s tým, že Únia miest dokument, ktorý môže byť základom reformy už dávno pripravila, no premiér sa ňou zjavne neriadi. Namiesto toho sa podľa neho alibisticky zbavuje zodpovednosti. Ako by malo vyzerať prípadné navyšovanie dane z nehnuteľností, čo by mala zahŕňať komunálna reforma, ako zmeniť financovanie miest a obcí a robia politici na celoštátnej úrovni v tomto smere dosť? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Richard Rybníček, primátor Trenčína a predseda Únie miest Slovenska. V rozhovore sa dozviete: 4:28 Máme kapacitu na zvyšovanie dane z nehnuteľností? 9:37 Prečo vláda nerobí komplexné konsolidačné opatrenia? 14:01 Majú komunálnu reformu robiť samosprávy? 18:38 Kto všetko má riešiť komunálnu reformu. 21:52 Príklad krajín, kde prebehla komunálna reforma. 23:47 Kedy naposledy niekto samosprávu reformoval na Slovensku. 27:48 Čo centralizácia spôsobuje v praxi. 33:04 Ako centralizácia bráni čerpaniu eurofondov. 37:36 Nastavovanie eurofondov v regiónoch. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Najbohatší muž a najmocnejší muž sa pochytili a v priamom prenose to sledoval celý svet. Elon Musk a Donald Trump, ešte pred pár dňami nerozlučný tím, si pomaly nevedia prísť na meno a to, čo začal ako nevinný komentár pre novinárov skončil ako roztržka cez sociálne siete obsahujúca aj závažné obvinenia.Čo sa to vlastne medzi Trumpom a Muskom stalo, či Musk definitívne odchádza a čo vlastne za svoje 130-denné pôsobenie v Trumpovej administratíve urobil?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorkou zahraničného oddelenia denníka SME Andreou Drínovou.Zdroje zvukov: CBS, Bloomberg TelevisionOdporúčanie:Ak si kúpite dnešné vydanie denníkov SME alebo Korzár, nájdete v ňom špeciálnu prílohu k majstrovstvám Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. V prílohe sa dozviete, ktoré budúce hviezdy sa predstavia na Slovensku, informácie zo zákulisia našej reprezentácie a nájdete v nej aj prehľadný hrací plán celého turnaja.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Robert Fico by chcel mať zo Slovenska Vietnam alebo Čínu, páči sa mu aj režim v Uzbekistane, kde rečnil o zmene politického systému na Slovensku. A rád by sa dostal aj do Afganistanu. Robert Fico chce v parlamente meniť našu ústavu a zrušiť sviatok 17. novembra, boja za slobodu a demokraciu ako deň pracovného pokoja. A chce menej politických strán.Skutočne chcú občania a občianky Slovenska žiť ako v Uzbekistane a naším vzorom majú byť nedemokratické režimy ako v Číne či Vietname? A čo vlastne znamená, že chce Robert Fico v ústave nadradenosť nášho práva nad naše medzinárodné záväzky? Čo je podľa Roberta Fica národná identita? Prečo hovoria ústavný právnici a sudcovia o bezprecedentnom zásahu do fungovania právneho štátu a mimovládky zas, že ide o pokus zmeniť charakter nášho krajiny? Kto na to dal premiérovi mandát a ako ešte môže meniť našu Ústavu? Hrozí nám návrat k totalite? A prečo si to doteraz nevšimlo KDH, ktoré chce Fica a jeho ústavné zmeniť podporiť?Braňo Závodský sa rozprával s ústavným právnikom z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincentom Bujňákom.
Vláda v mene konsolidácie a tentokrát aj pre výpadok kvôli zmenám v transakčnej dani, ruší ďalší deň pracovného pokoja. Ešte minulý rok padol za obeť 1. september, tento rok sa k nemu pridá 17. november a na ten budúci ešte jeden štátny sviatok. Ktorý konkrétne, to ešte nie je isté.Či je rušenie sviatkov naozaj cesta, ako konsolidovať, aký dopad to má na produktivitu práce v krajine a aké iné riešenia sa ponúkajú?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta prezidentky Konfederácie odborových zväzov Moniky Uhlerovej.Zdroje zvukov: STVR, YouTube/SMER-SDOdporúčanie:Dnes vám odporúčam knižku od poľskej spisovateľky Weroniky Gogola Ufo nad Bratislavou. Hovorí v nej o Slovensku, ktoré od malička vnímala a neskôr sa stalo jej domovom. Dozviete sa, ako je videné Slovensko poľskými očami - s humorom, záujmom aj ponaučením.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský. Ani druhé kolo Rusko Ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi. Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.