Podcasts about slovensku

Partizán Otto Šimko, psychológ Anton Heretik či bývalé pracovníčky Slovenskej národnej galérie Veronika Němcová, Bohdana Hromádková a Klára Hudáková. Toto sú Biele vrany 2025. Ľudia ktorí prejavili občiansku statočnosť a snahu o lepšie Slovensko.Otto Šimko je už 101-ročný aktívny účastník Slovenského národné povstania. So zbraňou v ruke bojoval proti nacizmu a neskôr bol kritikom komunistického režimu. Aj dnes podporuje napadnutú Ukrajinu. Profesor Anton Heretik výrazná osobnosť slovenskej psychológie. Je jedným z autorov otvoreného listu premiérovi Ficovi, tak ako bol pred rokmi jedným z autorov listu Vladimírovi Mečiarovi. A galeristky Veronika Němcová spolu s Bohdanou Hromádkovou a Klárou Hudákovou získali Bielu vranu ako zástupkyne ľudí z Národnej galérie aj občianskych iniciatív Otvorená kultúra, Umenie nebude ticho a Slobodná národná galéria.Prečo to všetci títo ľudia robia a aké majú motivácie? Ak odmenou za občiansku statočnosť a angažovanie sa v prospech nás všetkých bývajú na Slovensku častokrát skôr problémy v pracovnom či osobnom živote a ich aktivity niekedy pripomínajú boj s veternými mlynmi?Braňo Závodský sa rozprával s psychológom Antonom Heretikom, účastníkom Slovenského národného povstania Ottom Šimkom a bývalou zamestnankyňou SNG Veronikou Němcovou.

Desiatky tisíc ľudí včera napriek dažďu a silnému vetru prišli na námestia po celom Slovensku. Napriek zrušenému dňu pracovného pokoja na sviatok boja za slobodu a demokraciu si našli čas. Premiér medzi tým šíril pod strechou štátneho Agrokomplexu konšpirácie o vražde Jána a Martiny a hovoril o zmene politického režimu. Emaily odsúdeného amerického finančníka a sexuálneho predátora Epsteina spojil s pádom svojej vlády, no to že si Epstein tie maily písal s jeho vtedajším ministrom a dnes poradcom Lajčákom už nespomenul.Ako teda vyzerali naše upršané námestia na sviatok slobody a demokracie? Môže zmeny vyvolať skôr kriedová revolúcia po výsluchu študenta za nápis na chodníku? Akú peknú akciu si zorganizoval Smer a aký spor to v koalícii graduje medzi Smeru a Hlasom, ktorému premiér odvoláva ďalšieho ministra a ponúka pomoc Šutajovi Eštokovi na ministerstve vnútra? A čo opozícia po spoločnom obede a predstavení tieňovej vlády Progresívneho Slovenska?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.

O čom bol November, ktorým nám všetkým zmenil životy a kde sme sa to dnes dostali? Má zmysel diskutovať ozaj s každým? Vypočujte si diskusiu Aktualít o Novembri 89 a jeho paralelách s dneškom. Pozreli sa ľudia ako Fico niekedy do zrkadla a zamysleli sa, aká stopa tu po nich ostane?" pýta sa líder Novembra 89 Fedor Gál. Dá sa ale nájsť pravda bez diskusie, kontruje Marek Janiga"Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou," Tak znelo jedno z kľúčových hesiel Novembra 1989. Uplynulo 36 rokov, zvíťazila teda pravda a láska alebo naopak, víťazí dnes skôr lož a nenávisť? No a kde, v čom hľadať na dnešnom Slovensku odkaz Novembra a jeho hodnôt? Keď už bolo jasné, že sa režim definitívne zmenil a je vyhrané, začali sa hlásiť hajzli. Prví mutanti komunizmu po Novembri boli nacionalisti. To bola vstupenka medzi nové elity. Tam sme dostali na frak. A desí ma, že sa dnes všetci z nich naučili čítať a písať, jediné, čo chýba je obsah, pripomína Gál.Počúvate Ráno Nahlas, v dnešnom podcaste Vám prinášame záznam diskusie Aktualít k novembrovým udalostiam - a to tak novembra roku 1989, ako aj novembra 2025. Diskusiu sme poňali ako medzigeneračný dialóg - medzi tým, kto November 89 spoluvytváral a zástupcom generácie dnešných študentov - teda tých, ktorí pred 36. rokmi pád totalitného režimu odštartovali. Ráno Nahlas s Fedorom Gálom a Marekom Janigom. Pravda a láska bol sen a my máme dnes poslanie za tým snom kráčať, hovorí Fedor Gál. A ako dodáva: Za komunizmu sme sa naučili žiť v zoologickej záhrade a obľúbili sme si to. Nie sme deti slobody a ochoty riskovať. Sme deti socialistickej zoologickej záhrady.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

O čom bol November, ktorým nám všetkým zmenil životy a kde sme sa to dnes dostali? Má zmysel diskutovať ozaj s každým? Vypočujte si diskusiu Aktualít o Novembri 89 a jeho paralelách s dneškom. Pozreli sa ľudia ako Fico niekedy do zrkadla a zamysleli sa, aká stopa tu po nich ostane?" pýta sa líder Novembra 89 Fedor Gál. Dá sa ale nájsť pravda bez diskusie, kontruje Marek Janiga."Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou," Tak znelo jedno z kľúčových hesiel Novembra 1989. Uplynulo 36 rokov, zvíťazila teda pravda a láska alebo naopak, víťazí dnes skôr lož a nenávisť? No a kde, v čom hľadať na dnešnom Slovensku odkaz Novembra a jeho hodnôt? Keď už bolo jasné, že sa režim definitívne zmenil a je vyhrané, začali sa hlásiť hajzli. Prví mutanti komunizmu po Novembri boli nacionalisti. To bola vstupenka medzi nové elity. Tam sme dostali na frak. A desí ma, že sa dnes všetci z nich naučili čítať a písať, jediné, čo chýba je obsah, pripomína Gál.Počúvate Ráno Nahlas, v dnešnom podcaste Vám prinášame záznam diskusie Aktualít k novembrovým udalostiam - a to tak novembra roku 1989, ako aj novembra 2025. Diskusiu sme poňali ako medzigeneračný dialóg - medzi tým, kto November 89 spoluvytváral a zástupcom generácie dnešných študentov - teda tých, ktorí pred 36. rokmi pád totalitného režimu odštartovali. Ráno Nahlas s Fedorom Gálom a Marekom Janigom. Pravda a láska bol sen a my máme dnes poslanie za tým snom kráčať, hovorí Fedor Gál. A ako dodáva: Za komunizmu sme sa naučili žiť v zoologickej záhrade a obľúbili sme si to. Nie sme deti slobody a ochoty riskovať. Sme deti socialistickej zoologickej záhrady.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský..

Od Nežnej revolúcie sa na Slovensku zmenilo takmer všetko – to ako pracujeme, ako bývame, koľko zarábame aj koľko míňame. Za 36 rokov sme sa presunuli z centrálne riadenej ekonomiky do modernej Európy. Podarilo sa nám dobehnúť Západ alebo stále zaostávame? V relácií Ekonomické Analýzy 24 o tejto téme diskutovali riaditeľ odboru prierezových iniciatív Národnej banky Slovenska Branislav Reľovský a ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Pálenik.

Hostka novej epizódy podcastu Mimóza, herečka Petra Dubayová, otvorene hovorila o záťažovom období, v ktorom musela skĺbiť rôzne pracovné projekty, vysokoškolské štúdium a neskôr aj tehotenstvo. V rozhovore taktiež opísala, ako sa jej život zmenil pod vplyvom materstva, a či si stále nájde čas na dobrú knihu. Petra priznáva, že ju niekedy prenasledujú temné myšlienky spojené s dianím na Slovensku, pričom sa zamýšľa nad tým, ako môže prispieť k svetlejšej budúcnosti svojej dcéry. V závere hovorí aj o súčasnom stave kultúry a o tom, ako vníma občiansku iniciatívu v podobe „kriedovej revolúcie“.V Mimóze s Petrou Dubayovou sa (ne)dozviete:2:30 – aké pocity prežívala tesne po pôrode;3:40 – či pôrod prebiehal tak, ako si predstavovala, a či sa naň môže žena stopercentne pripraviť;9:45 – ako zvládal celý pôrod jej partner Jakub Jablonský;11:50 – v čom boli posledné roky, keď musela skĺbiť štúdium aj pracovné projekty, najnáročnejšie;14:00 – ako sa jej pracovný aj súkromný život zmenil pod vplyvom materstva;17:30 – ako reaguje na otázky týkajúce sa jej opätovného nástupu do práce;21:00 – čo si myslí o používaní anglicizmov a výrazov ako „šesť sedem“ alebo „skibidi“;24:40 – či má stále čas na čítanie;26:25 – ako vníma tzv. „kriedovú revolúciu“ a či majú ľudia na Slovensku nadhľad;28:05 – čo by odporučila poslucháčom v rámci čítania;30:00 – ktoré knihy práve čítajú Janka a Lenka;36:20 – čo Janku rozosmutnelo;39:20 – či sa jej pohľad na Slovensko a jeho budúcnosť po príchode dcéry Vesny zmenil.

Už dva roky kultúrnu politiku na Slovensku určujú Martina Šimkovičová a Lukáš Machala. Jana Močková a Oliver Rehák z kultúrneho oddelenia Denníka N urobili v rozhovore s Braňom Bezákom odpočet ich činnosti aj toho, ako sa kultúrna obec bráni.

V tejto epizóde Rozhovory MD sa rozprávame s Ing. Michalom Štofkom, PhD., štátnym tajomníkom Ministerstva zdravotníctva SR.Michal sa podieľa na riadení agendy na úrovni vedenia ministerstva a na príprave a koordinácii kľúčových procesov a zmien v rezorte. Má ekonomické vzdelanie a skúsenosti z analytickej práce v zdravotníctve. Spoločne sa pozrieme na to, ako ministerstvo funguje zvnútra, čo všetko má v kompetencii a aké zmeny sa aktuálne chystajú.V tejto epizóde sa dozvieš:- ako vyzerá každodenné fungovanie MZ SR a aké má kľúčové úlohy- prečo je kontinuita procesov v zdravotníctve taká náročná- ako ministerstvo pracuje s ľudskými zdrojmi – od vzdelávania až po motiváciu zostať pracovať na Slovensku- čo sa v posledných mesiacoch podarilo posunúť a kde narážajú na limity- ako vzniká rozpočet pre zdravotníctvo a aké priority dnes zohrávajú rolu- a kde sa stretávajú očakávania zdravotníkov a ministerstva — čo jeden potrebuje od druhého, aby veci fungovali

Do dôchodku vstupuje s dlhom 30 % Američanov a približne pätina Európanov. Ako je to na Slovensku? Aké sú možnosti, ale najmä riziká zadlžovania starších ľudí? V podcaste sa dozviete: Prečo sa v súčasnosti zadlžujú aj ľudia nad 50 rokov v súčasnosti?  Aké sú možnosti a pravidlá natiahnuť si úver až do dôchodkového veku a na druhej strane dostať úver ako dôchodca? Ktoré typy úverov (hypotéky, spotrebné úvery, kreditné karty) predstavujú najväčšie riziko pre finančnú stabilitu tejto vekovej skupiny a prečo? Sú starší ľudia finančne disciplinovanejší?  V akej miere môže klient 10 rokov pred odchodom do dôchodku realisticky odhadnúť svoju budúcu finančnú situáciu a schopnosť splácať? Čelí táto veková skupina reálne hrozbe tzv. "dvojitého šoku" – teda výrazného poklesu životnej úrovne pri prechode na dôchodok, ku ktorému sa pridáva nevyhnutnosť splácať záväzky? Ako sa na úvery v dôchodkovom veku pozerať z pohľadu zhoršovania zdravotného stavu a vyššej potreby peňazí na jeho riešenie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Pavel Škriniar z katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Každý týždeň prinášame novinky z Trnavského kraja a na pozitívne veci sme nezabudli ani tentoraz. Povieme si o tom, ako v Skalici pomáhajú čerstvým mamičkám, o brigáde v Smoleniciach a tiež o tom, že v Trnave vznikne vznikne najlepší univerzitný areál na Slovensku.

251113_34_TYZDEN_1 Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Generálny štrajk na Slovensku 17. novembra nebude, táto téma bola iba politickou rétorikou. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. . Generálny štrajk by podľa neho v tomto čase nedokázala na Slovensku organizovať žiadna politická strana. „Ak by to nazvali inak ako generálny štrajk, napríklad generálny protest, alebo národný protest, dokázali by z toho vyťažiť viac,“ poznamenal. „Bolo to iba politikárčenie z ich strany. Myslím si, že už sami vedia, že to nie je možné,“ dodal na margo jesennej iniciatívy SaS....

Rok 2009, Košice, dve deti. Rok 2012, Huncovce, žena a jej dve deti. Tri roky neskôr, Malcov, 97 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. 2016, Košice, Mašličkovo, jedno dieťa. Rok 2021, Sabinov, dvaja dospelí. Marec 2025, Veľký Šariš, päť detí a žena. A napokon 10. november 2025, Košice, Mašličkovo, dve deti. Je to len časť tragédií, ktoré opakovane zasahujú extrémne chudobných ľudí z osád na Slovensku. Tí s klesajúcou teplotou stoja pred dilemou, či si zakúria a riskujú požiar, alebo zmrznú. Dá sa s tým spraviť niečo dostatočne rýchlo na to, aby sme o podobných nešťastiach viac nepočuli? O téme sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s moderátorkou a redaktorkou denníka SME Zuzanou Kovačič Hanzelovou. Zdroj zvukov: STVR Odporúčanie Už túto nedeľu – 16. novembra sa vo viacerých slovenských mestách uskutoční festival Nežná. Hodnoty, ktoré pred 36 rokmi vybojovali odvážni jedinci, môžete osláviť aj v spoločnosti denníka SME. V Bratislave sa na Námestí slobody budú v rámci festivalu konať hneď tri verejné nahrávania našich podcastov. O 11. hodine sa v Dejinách moderátor Jaro Valent bude rozprávať s publicistkou Soňou Gyarfášovou a historikom Ľubomírom Morbacherom o tom, ako november ’89 prežívali politickí väzni a či sa dočkali právnej, finančnej alebo aspoň ľudskej satisfakcie. V Aréne Naživo sa zase Jana Krescanko Dibáková stretne s hercom a bývalým ministrom kultúry Milanom Kňažkom a herečkou Kristínou Tormovou. Diskusia o angažovaní sa za slobodu sa bude konať medzi 14. a 15. hodinou. A napokon sa o 17. hodine môžete pozrieť na nahrávanie Dobrého rána sobota so Zuzanou Kovačič Hanzelovou a Jakubom Filom, ktorí sa s herečkou Zuzanou Fialovou a hudobníkom a riaditeľom festivalu Pohoda Michalom Kaščákom zamyslia nad tým, akou krízou si demokracia prechádza dnes a či o ňu nebudeme musieť bojovať znovu. Vstup na všetky diskusie je voľný, nájdete nás v Stane slobody, na Námestí slobody v Bratislave, už túto nedeľu 16. novembra. Tešíme sa na vás! A to nie ešte nie je všetko, ak hľadáte program na dnešný večer, tak Piatoček dnes o 19.30 robí v Kácečku vedomostnú súťaž Nie alebo áno, v ktorej si môžete overiť svoje vedomosti z bizarností politiky fyzicky na mieste, ale aj online doma. Lístky nájdete na www.piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred 36 rokmi sa začala slobodná cesta Československa – kam sme dospeli a čo z nej ostalo? Je dnešok na Slovensku a už aj v Česku krátkodobým odklonom od slobody, alebo je to vážnejšie? V čom je dnes 17. november inšpiráciou? Hostia: Peter Zajac, VPN František Mikloško, VPN, KDH

V druhém díle podcastové série Směr Fico se zahraniční reportér Seznam zpráv Filip Harzer zabývá dezinformační scénou na Slovensku. Její přední tváře vystupující dřív především na sociální síti Telegram a jiných platformách se totiž za poslední dva roky dostaly do politiky a to i té vrcholné. Jak si ve svých funkcích vedou? Na co všechno všechno mají vliv? A co ve veřejném prostoru hlásají?Článek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy Další čtení a poslech:Poslechněte si první díl podcastové série Směr Fico o premiérově návratu k mociPřečtěte si, reportáž z obce Očová u Zvolena, kde je starostou národovec Rudolf HuliakProhlédněte si, jak vypadá protest umělců proti ministryni kultury a hvězdě dezinformační scény Martině ŠimkovičovéPřečtěte si, jak se slovenským zmocněncem pro přezkum pandemie Petrem Kotlárem spolupracuje česká vědkyně spojená s dezinfoscénou Soňa PekováSledujte nás na sociálních sítích Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.czPokud se v pondělí chystáte na oslavy 17. listopadu na pražskou Národní třídu, zastavte se od 16 hodin v divadle X 10, kde budeme živě natáčet epizodu o studentských protestech v současném Srbsku.

Aký zmysel majú protesty, ak po nich zrejme nepadne vláda? Frustrovaní voliči od vládnej koalície odchádzajú k hnutiu Republika. Podľa politológa Pavla Hardoša už ale vládu krajnej pravice máme. O čo horšia by teda bola vláda Milana Uhríka? Sledujeme po celom svete veľkú konzervatívnu alebo dokonca krajne pravicovú revolúciu? Smerujeme teda opäť do nedemokracie, alebo tam už sme? Podľa Pavla Hardoša sa treba pozrieť na to, aké knihy pálili nacisti – napríklad prvé výskumy o transrodovosti.V podcaste s politológom Pavlom Hardošom sa dozviete:od 0:30 – Či majú zmysel protesty a prípadný generálny štrajk na 17. novembra.po 1:00 – Na čo v skutočnosti slúžia protesty, ak nie na pád vlády.od 4:00 – Či sa podarí presvedčiť tetu Helenu a uja Štefana, ktorí rozhodujú voľby.po 5:00 – Prečo voliči Smeru prechádzajú k Republike (o spojených nádobách).od 9:00 – Čo si myslí o tzv. kriedovej revolte študentov v Poprade.po 11:30 – Čo sú skutočné zdroje frustrácie ľudí.od 16:00 – Prečo potom vláda rieši trestný zákon a tranzície.od 20:00 – Že nacisti pálili knihy o transrodovosti.od 22:00 – Že ľudia ako Lukáš Machala sa pretrollovali do funkcií.po 26:30 – Či zažívame konzervatívnu, alebo skôr krajne pravicovú revolúciu.od 27:30 – Čo definuje krajnú pravicu.od 30:00 – Čo je normalizácia krajnej pravice a ako sa má demokracia brániť.od 33:00 – Čo by bolo horšie, ak by vládla Republika namiesto Smeru.od 35:20 – Či smerujeme k nedemokracii alebo tam už sme.po 39:20 – Prečo sa politikom oplatí správať sa na sociálnych sieťach primitívne.od 40:30 – Prečo idú do politiky ľudia ako odsúdený Zorosláv Kollár a či je to znak úpadku.od 43:00 – O fenoméne Donalda Trumpa a úlohe médií pri jeho vzostupe.od 44:30 – Že existujú konzervatívni „sorosovia“ a platili aj Charlieho Kirka.od 46:30 – Aký je teda rozdiel medzi Sorosom a pochybnými webmi na Slovensku.po 49:00 – Či sa dá pred týmto globálnym trendom krajnej pravice a autokratizácie ešte niekam utiecť, ak sa to deje aj v Prahe či USA.od 50:00 – Prečo nie je riešením útek, ale hľadanie príčin frustrácie a štrukturálnych problémov.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Aký zmysel majú protesty, ak po nich zrejme nepadne vláda? Frustrovaní voliči od vládnej koalície odchádzajú k hnutiu Republika. Podľa politológa Pavla Hardoša už ale vládu krajnej pravice máme. O čo horšia by teda bola vláda Milana Uhríka? Sledujeme po celom svete veľkú konzervatívnu alebo dokonca krajne pravicovú revolúciu? Smerujeme teda opäť do nedemokracie, alebo tam už sme? Podľa Pavla Hardoša sa treba pozrieť na to, aké knihy pálili nacisti – napríklad prvé výskumy o transrodovosti.V podcaste s politológom Pavlom Hardošom sa dozviete:od 0:30 – Či majú zmysel protesty a prípadný generálny štrajk na 17. novembra.po 1:00 – Na čo v skutočnosti slúžia protesty, ak nie na pád vlády.od 4:00 – Či sa podarí presvedčiť tetu Helenu a uja Štefana, ktorí rozhodujú voľby.po 5:00 – Prečo voliči Smeru prechádzajú k Republike (o spojených nádobách).od 9:00 – Čo si myslí o tzv. kriedovej revolte študentov v Poprade.po 11:30 – Čo sú skutočné zdroje frustrácie ľudí.od 16:00 – Prečo potom vláda rieši trestný zákon a tranzície.od 20:00 – Že nacisti pálili knihy o transrodovosti.od 22:00 – Že ľudia ako Lukáš Machala sa pretrollovali do funkcií.po 26:30 – Či zažívame konzervatívnu, alebo skôr krajne pravicovú revolúciu.od 27:30 – Čo definuje krajnú pravicu.od 30:00 – Čo je normalizácia krajnej pravice a ako sa má demokracia brániť.od 33:00 – Čo by bolo horšie, ak by vládla Republika namiesto Smeru.od 35:20 – Či smerujeme k nedemokracii alebo tam už sme.po 39:20 – Prečo sa politikom oplatí správať sa na sociálnych sieťach primitívne.od 40:30 – Prečo idú do politiky ľudia ako odsúdený Zorosláv Kollár a či je to znak úpadku.od 43:00 – O fenoméne Donalda Trumpa a úlohe médií pri jeho vzostupe.od 44:30 – Že existujú konzervatívni „sorosovia“ a platili aj Charlieho Kirka.od 46:30 – Aký je teda rozdiel medzi Sorosom a pochybnými webmi na Slovensku.po 49:00 – Či sa dá pred týmto globálnym trendom krajnej pravice a autokratizácie ešte niekam utiecť, ak sa to deje aj v Prahe či USA.od 50:00 – Prečo nie je riešením útek, ale hľadanie príčin frustrácie a štrukturálnych problémov.

Hlavná európska prokurátorka bije na poplach. Slovensko sa stalo centrom európskeho zločinu. Až tretina všetkých podvodov s DPH v Únii nejako súvisí so Slovenskom. Prišli sme takto o pol miliardy eur.Ako sa to mohlo stať? Prečo sme si to na Slovensku nevšimli? Chýba nám NAKA či špeciálna prokuratúra? Potrebujeme nový trestný zákon? Aj na množiace sa krádeže a kriminalitu?Za korumpovanie v prospech mafie odsúdení ex špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je rozhodnutím ministra spravodlivosti už rok na slobode. Prečo a čo bude ďalej? Smer ponúkol pomoc ministrovi vnútra, ktorý musí pre svoju nečinnosť platiť odškodné odstaveným policajtom. Pomôže Smer takto každému? A prídu si po každého kto bude dávať odkazy premiérovi kriedou na chodník policajti, tak ako si prišli pre študenta v Poprade?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom spravodlivosti, nominantom strany Smer – SD Borisom Suskom.

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 66 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Nekladu si otázku, jestli moje děti mají vzít úzlík a prchnout před Babišem. Spíš si říkám, jestli poznáme tu míru, kdy už to překročilo nějakou mez,“ říká režisér Jan Hřebejk, když přemýšlí o tom, jak snadno se může proměnit společnost, kterou považujeme za samozřejmou. V poslední době natáčí často na Slovensku a říká, že právě tam vidí, jak ubývá svobody a jak to vypadá, když nejsou u vlády lidé, které jste si přáli. Mluví o voličích, o politicích, kteří podle něj ohýbají pravidla, i o tom, jak snadno se z veřejného prostoru vytratí elementární slušnost. „To, co reprezentují v politice, je politický sajrajt,“ říká bez okolků, když mluví o zástupcích SPD a Motoristů. I když očekává na svá slova kritiku, hájí se s odkazem na Filipa Turka, že přece nelze vážně mluvit o lidech, kteří hajlují. A dokonce si myslí, že budoucí premiér Andrej Babiš v soukromí mluví o svých koaličních partnerech mnohem ostřeji, než on sám. Do rozhovoru promlouvají i jeho obavy a zkušenost člověka, který ve filmech desítky let hledá hranici mezi odvahou a selháním. „Strach dokáže úplně rozložit charakter,“ říká k tomu, jak obavy mění všechno. V debatách o Palestině a Izraeli zůstává Hřebejk nekompromisní, ale chápe, proč mladí lidé vidí svět jinak. „Mají čerstvé mozky, ale někdy neprokouknou, jakou hru s nimi kdo hraje,“ říká o kauze vyvěšení palestinské vlajky na FAMU a dodává, že celý konflikt vnímá jako neřešitelný. Důležité podle něj ale je, aby i v rozdělené společnosti zůstal prostor pro humor. A to nejen jako únik, ale i ventil, který člověka drží při zemi. „Humor tě brzdí, aby sis nezačal moc myslet,“ říká režisér. Hřebejk mluví také o tom, že víru jako katolík ztratil, ale naději ne. „Kdybych nevěřil v dobro, tak se zabiju,“ říká jasně. A zdůrazňuje, že věří, že žijeme ve vlídné zemi, kterou stojí za to chránit. Co je dnes odvaha a co jen póza? Jak poznat, že už jsme překročili hranici, kterou jsme si slíbili nikdy nepřekročit? Proč některé politiky vidí jako „spodinu“? A proč by Hřebejk čím dál tím raději točil hlavně filmy, v nichž je humor? I to se dozvíte v rozhovoru.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Počet krádeží v obchodoch neustále narastá a na problém už poukazujú nielen obchodníci, ale aj samosprávy. Najväčší problém je agresivita a drzosť zlodejov, ktorí sa vracajú opakovane. „Počet krádeží narastá už od roku 2022, ale teraz to nadobúda nové rozmery,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Niektorí recidivisti sa cítia takí nedotknuteľní, že nemajú problém pri krádeži za pár desiatok eur vytiahnuť nôž. „Včera v Bratislave jeden páchateľ prišiel „nakupovať“ so sekerou,“ hovorí Krajčovič. Vláda pod tlakom sľubuje zmenu zákona. Podľa Krajčoviča je nutné nájsť spôsob, ako efektívne trestať recidivistov, ktorí kradnú opakovane. „Nie je možné, aby obchody plnili funkciu sociálnych predajní, kam si isté skupiny ľudí chodia brať tovar zadarmo.“ Podľa štatistiky ministerstva vnútra za mesiace júl a august 2025 polícia zaznamenala takmer 4 500 prípadov krádeží kvalifikovaných ako priestupok. Celková škoda dosiahla 233-tisíc eur, priemerná výška blokovej pokuty bola 130 eur a priemerná škoda 52 eur. „Krádeží je určite viac, pretože nie všetky sa nahlasujú a nie všetkých zlodejov dokážeme odhaliť,“ hovorí Krajčovič. Dodáva, že sa určite zvýšila hodnota kradnutých vecí a recidíva tých istých zlodejov. Zároveň sa ukazuje, že zlodeji kradnú programovo na objednávku konkrétne druhy potravín, napríklad maslo, kávu alebo hovädziu sviečkovicu. Obchodníkov to stojí nemalé peniaze. „V roku 2024 sme ako obchodné reťazce investovali do zabezpečenia našich prevádzok viac peňazí, ako platíme na transakčnej dani. Sú to milióny eur,“ približuje Krajčovič. V rozhovore vysvetľuje aj reálnu a pocitovú infláciu cien potravín na Slovensku: „Najväčší problém na Slovensku nie sú vysoké ceny. Tie sú porovnateľné s okolitými krajinami. Slováci však majú nízku kúpyschopnosť, to znamená, že za svoje platy si nemôžu dovoliť nakúpiť toľko, ako obyvatelia iných krajín.“ Výsledkom je, že spotrebitelia oveľa viac siahajú po zahraničnom tovare, privátnych značkách a diskonte. Snažia sa ušetriť nielen na kvalite, ale už aj na kvantite. Bravčové mäso dokážu obchodníci nakúpiť v zahraničí o takmer tretinu lacnejšie. Martin Krajčovič tiež približuje, ako bude vyzerať situácia v slovenských obchodoch na budúci rok. Moderuje Eva Mihočková.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hosťom relácie Dírerov filter bol študent popradského gymnázia Michal, známy ako Muro. Hladinu verejnej mienky rozvíril kriedovým nápisom, ktorým vyjadril nesúhlas s návštevou premiéra Roberta Fica a diskusiou na svojom gymnáziu.Svojou aktivitou spustil vlnu kriedových odkazov Ficovi, ktoré sa objavili po celom Slovensku. Mladí v nich kritizujú proruský postoj vlády, vyjadrujú solidaritu s Ukrajinou, nespokojnosť s ekonomickou situáciou na Slovensku, ako aj s nedostatočnou podporou mladých a ich núteným odchádzaním z krajiny.V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- či by dokázal premiérovi Ficovi povedať svoj názor aj priamo do očí,- či by to isté urobil aj pri prednáške opozičných politikov,- či v reakciách prevládajú hejty alebo podpora,- ako sa zmenil jeho život od „kriedovej vlny“,- prečo nesúhlasí s diskusiami politikov na školách,- a či mladí môžu slobodne vyjadrovať svoj názor.

Today's episode is about living costs in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from today's topic. You will also learn how to ask “What are the typical expenses? “ in Slovak. At the end of this episode, you can find my overview of typical expenses for residents in Slovakia.Episode notesIn today's episode, I'm talking about living costs in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from today's topic. You will also learn how to ask “What are the typical expenses? “ in Slovak. At the end of this episode, you can find my overview of typical expenses for residents in Slovakia.Slovak lesson1.   výdavky (expenses)2.   obyvateľ (resident)3.   náklady na život (cost of living)4.   životný štýl (lifestyle)5.   ubytovanie (accommodation)6.   nájomné (rent)7.   energie (utilities)8.   elektrina (electricity)9.   kúrenie (heating)10. chladenie (cooling)11. voda (water)12. odpad (waste)13. potraviny (groceries)14. doprava (transportation)15. verejná doprava (public transport)16. benzín (gasoline)17. Aké sú typické výdavky? (What are the typical expenses?)Typical expenses for residents in Slovakia:1. Ubytovanie • Nájomné (jednoizbový byt v centre mesta): 400–700 USD mesačne • Nájomné (jednoizbový byt mimo centra): 300–500 USD mesačne • Poplatky za energie (elektrina, kúrenie, chladenie, voda, odvoz odpadu): 150–250 USD mesačne • Internet: 20–30 USD mesačne2. Potraviny a stravovanie • Mesačné potraviny (na osobu): 150–250 USD • Jedlo v lacnejšej reštaurácii: 6–10 USD • Trojchodové menu pre dvoch v reštaurácii strednej triedy: 30–50 USD3. Doprava • Mesačný lístok na verejnú dopravu: 30–40 USD • Taxi (za míľu): 1–2 USD • Benzín (za galón): 5–6 USD4. Ostatné výdavky • Členstvo vo fitnes klube: 30–50 USD mesačne • Vstupenka do kina: 7–10 USD • Súkromná starostlivosť o dieťa (mesačne): 300–500 USDZhrnutiePriemerne môže jednotlivec očakávať mesačné výdavky v rozmedzí od 800 do 1 200 USD na pohodlný život na Slovensku, bez započítania nájomného. Páry a rodiny budú potrebovať viac, v závislosti od svojich potrieb a životného štýlu. Náklady bývajú vyššie vo väčších mestách, ako je Bratislava, a nižšie v menších mestách a obciach. Timestamps00:33 Introduction to the episode02:27 About living costs in Slovakia07:23 Fun fact 107:39 Fun fact 210:26 Slovak lesson16:04 Typical expenses in US dollars in Slovak18:48 Typical expenses in US dollars in English21:04 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Mestá regulujú parkovanie v rezidenčných zónach, no doplácajú na to lokálne prevádzky. Podnikatelia žiadajú férovejšie riešenie pre všetkých. Parkovacia politika sa na Slovensku stala jednou z najdiskutovanejších tém mestského života. Realita podľa konateľa spoločnosti Global Rent Olivera Arpáša ukazuje, že plošné a drastické uplatňovanie týchto pravidiel má aj vedľajšie efekty – najmä na lokálny maloobchod. „Parkovacia politika mi pripomína kobercový nálet, pri ktorom sa popri cieľoch zasiahnu aj nevinné ciele,“ hovorí O. Arpáš. Upozorňuje, že mestá pri regulácii často nerozlišujú medzi parkovacími miestami určenými pre rezidentov a tými, ktoré patria k prevádzkam, školám či zdravotníckym zariadeniam. Viac si vypočujete v podcaste.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. táto vláda určite nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. Táto vláda nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Začalo sa predvianočné obdobie a s ním aj marketingová masáž v podobe Black Friday výpredajov. Sú však tieto zľavy naozaj také výhodné, ako sa tvária? Ako sa zmenila legislatíva a prečo už predajcovia nemôžu tak ľahko zavádzať pri porovnávaní cien? A ako si dať pozor na psychologické triky, falošné odpočítavanie a pochybné e-shopy?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Lukášom Koškárom o tom, aký je rozdiel medzi americkým a slovenským Black Friday, ako fungujú cenové porovnávače, prečo je dobierka pri podvodných e-shopoch pasca a aké sú najlepšie stratégie na nákup vianočných darčekov.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aký je rozdiel medzi Black Friday v USA a na Slovensku.Nová legislatíva: Ako musia e-shopy správne uvádzať zľavy.Triky obchodníkov: Falošné odpočítavanie a zľavy „až do 80 %“.Ako odhaliť podvodný e-shop a prečo je dobierka niekedy rizikom.Praktické tipy: Kedy sa oplatí nakupovať a ako naozaj ušetriť. Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk

Martina Bednár vstúpila do manželstva so svojou manželkou ešte pred tranzíciou, teda zmenou rodu. So svojimi dvoma deťmi žijú v Hainburgu. V rozhovore so Šimonou Tomkovou vysvetľuje, že keby si nezmenila občianstvo na rakúske, podľa navrhovanej novely ministra spravodlivosti Borisa Suska, by ich manželstvo na Slovensku zrušili proti ich vôli.

Slovenskom otriasla ďalšia vážna nehoda vlakov. V nedeľu večer sa pri Pezinku zrazili rýchlik Tatran smerujúci z Košíc a vlak REX z Nitry, pričom jeden z nich išiel rýchlosťou vyše 100 kilometrov za hodinu. V nemocniciach skončilo celkovo 79 ľudí, dvaja z nich utrpeli ťažké zranenia.Nehoda sa stala na jednej z najmodernejších a najvyťaženejších tratí na Slovensku. Príčinou bol pravdepodobne vlak REX, ktorý prešiel návestidlo na „červenú“. Okamžite sa tak vynorila otázka, prečo moderný európsky systém riadenia (ETCS), ktorým je trať vybavená, zrážke nezabránil – hoci rýchlik idúci zozadu ho mal, vlak, ktorý pochybil, zrejme nie.Bol na vine ľudský faktor, zlyhanie techniky alebo paradox, že na moderné trate púšťame súpravy, ktoré s nimi nedokážu „hovoriť“? A prečo premiér Robert Fico okamžite vyzval na odvolanie vedenia ZSSK, hoci vyšetrovanie sa ešte len začalo?V dnešnom podcaste budete počuť výkonného riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Patrika Benku a tiež reakcie premiéra Roberta Fica a ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Slovenskom otriasla ďalšia vážna nehoda vlakov. V nedeľu večer sa pri Pezinku zrazili rýchlik Tatran smerujúci z Košíc a vlak REX z Nitry, pričom jeden z nich išiel rýchlosťou vyše 100 kilometrov za hodinu. V nemocniciach skončilo celkovo 79 ľudí, dvaja z nich utrpeli ťažké zranenia.Nehoda sa stala na jednej z najmodernejších a najvyťaženejších tratí na Slovensku. Príčinou bol pravdepodobne vlak REX, ktorý prešiel návestidlo na „červenú“. Okamžite sa tak vynorila otázka, prečo moderný európsky systém riadenia (ETCS), ktorým je trať vybavená, zrážke nezabránil – hoci rýchlik idúci zozadu ho mal, vlak, ktorý pochybil, zrejme nie.Bol na vine ľudský faktor, zlyhanie techniky alebo paradox, že na moderné trate púšťame súpravy, ktoré s nimi nedokážu „hovoriť“? A prečo premiér Robert Fico okamžite vyzval na odvolanie vedenia ZSSK, hoci vyšetrovanie sa ešte len začalo?V dnešnom podcaste budete počuť výkonného riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Patrika Benku a tiež reakcie premiéra Roberta Fica a ministra zdravotníctva Kamila Šaška.

Hosťom podcastu bol realitný expert a CEO spoločnosti Equilibrio Syntra a spoluzakladateľ projektu Môjkaštieľ.sk Richard Gál.V podcaste sa dozviete:• ako sa stať akcionárom historického kaštieľa Dezasse,• čím je výnimočný kaštieľ Dezasse,• prečo bude kaštieľ psychologicko - pobytové zariadenie,• ako sa budú v kaštieli prepájať biznisové komunity,• aký výnos z investovania do kaštieľa Dezasse môžete očakávať,• koľko investorov sa môže zapojiť a aké benefity ich čakajú.Môj kaštieľ je unikátna forma investovania na Slovensku. Ako sa môžem stať investorom? Investorom sa môžeš stať veľmi jednoducho. Ideš na stránku Môjkaštieľ.sk. Tam si vyplníš registračné údaje, môžeš podpísať na diaľku zmluvu, odošleš túto zmluvu, no a potom urobíš investičný vklad. Takže procesne je to veľmi jednoduché. Tá cesta je naozaj veľmi jednoduchá. Až neuveriteľná, že takto jednoducho sa dá prísť ku kaštieľu. Aká je minimálna suma, ktorú musím zainvestovať?Minimálna suma, od ktorej už môžeš rozmýšľať o investícii, je suma 4800 eur. To je 40 akcií, z ktorých každá akcia stojí 120 eur. Takže od tejto sumy už potom v násobku 120 eur môžeš investovať. No a môžeš sa stať spoluvlastníčkou alebo parciálnou vlastníčkou tohto kaštieľa.Čím je výnimočný historický kaštieľ Dezasse?Je to kaštieľ, ktorý bol postavený v 18. storočí. Našťastie nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Hovorím to preto, pretože tam nie sú nejaké obštrukcie zo strany Pamiatkového úradu. Tento kaštieľ bol zrekonštruovaný naposledy na prelome okolo roku 2000, kedy tam bola pristavaná aj wellness zóna, a pred štyrmi rokmi takisto prešiel celkovou rekonštrukciou. Úplne sa obnovill interiér a dostal sa tam aj najväčší garden partystan na Slovensku.Tento kaštieľ sa má stať psychologicko - pobytovým zariadením. Prečo ste sa rozhodli ísť týmto smerom?Veríme tomu, že je potrebné, aby sme vytvorili udržateľné projekty. A všimli sme si aj z rozhovorov s viacerými psychológmi, aj takisto je to spoločenský trend, že je tu množstvo ľudí, ktorí potrebujú takúto pomoc, nakoľko možno trpia nejakými ľahkými závislosťami. Sú to napríklad alkoholici alebo sa stávajú závislými od mobilu. A je to už niečo, kde už im nestačí klasická ambulantná liečba, ale je treba, aby títo klienti boli v špeciálnom zariadení. Aby tam boli niekoľko týždňov, dokonca možno niekoľko mesiacov, aby nakoniec po tejto liečebnej kúre sa mohli znova stať plnohodnotnými členmi spoločnosti.Tak preto sme si povedali, že tento kaštieľ vzhľadom aj na jeho lokalitu, aj na to, ako je koncepčne usporiadaný, tak bude ideálnym miestom, aby klienti dostali takúto pomoc. Je tam veľmi pekné prostredie. Kaštieľ nádherne zrekoštruovali a môžu si tam naplno užívať pobyt.Historický kaštieľ Dezasse má slúžiť aj na prepájanie ľudí z biznisu na tzv. networking. Zapojené sú tam aj viaceré komunity, ako napríklad Forbes Grow Club alebo Bez cyklenia. Prečo sa tieto komunity zapojili do tohto projektu?Na pozemku sa nachádza najväčší garden párty stan na Slovensku. My sme tam napríklad mali jeden event, na ktorom bolo 270 investorov. Tento stan má kapacitu až okolo 500 až 600 ľudí. Tak vznikla myšlienka, aby sme priamo v rámci tohto konceptu realizovali dva podnikateľské zámery.A jeden z týchto zámerov by práve bolo vytváranie takýchto networkingových stretnutí, kde by nešlo o prepájanie ľudí v rámci komunity, ale dokonca o prepájanie komunít. Takže preto aj Forbes

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Politici sa v minulosti rozhodli, že vlaková doprava na Slovensku bude lacná alebo zadarmo, o vyššej kvalite nehovorili, zhodli sa riaditeľ online Denníka N Konštantín Čikovský a reportér Vladimír Šnídl. V podcaste V redakcii s Ninou Janešíkovou vysvetľujú, čo sa stalo pri zrážke vlakov v Pezinku, aký je stav slovenských železníc a kto je zodpovedný za zlý stav vlakovej dopravy.

1. Spoločný obed. 2. Študent s kriedou v ruke. 3. Premiér dostal upozornenie, že škodí Slovensku.

V posledných mesiacoch sa aj na nás a aj na odborníkov obracajú ženy o niečo častejšie, pretože sa nevedia zorientovať v zmenách v prevencii rakoviny prsníka. Pýtajú sa, ako je to teraz s ultrazvukom, s mamografiou alebo čo majú robiť, ak si niečo nahmatajú - potvrdila to aj výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine. Preto sme sa spolu s ňou ako aj s hlavnou odborníčkou MZ SR pre rádiológiu rozprávali o všetkom dôležitom, čo o tejto téme musí každá z nás vedieť. Budeme sa rozprávať o téme, ktorá sa týka každej ženy. Možno ste zachytili, že mesiac október je každý rok symbolicky venovaný boju proti rakovine prsníka. A hoci je Pinktober, alebo Ružový október, už za nami, my ženy by sme mali na zdravie svojich prsníkov myslieť po celý rok.Rakovina prsníka na Slovenku. Mamografia je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie na skoré odhalenie ochoreniaNa Slovensku totiž neustále pribúdajú prípady rakoviny prsníka. Hoci pravidelné preventívne prehliadky u gynekológa a včasná diagnostika dokážu zachrániť život, veľká časť žien ich podceňuje, alebo na ne zabúda, prípadne ich odkladá. Skríningovú mamografiu podstúpi menej než 35 % žien, ktoré na ňu majú nárok, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie.Dnes si preto v relácii Pre mamy s Babsy, priblížime, ako sa správne starať o zdravie prsníkov, aké zmeny v prevencii rakoviny prsníka nastali na Slovensku a ako sa v nich zorientovať. Hostkami Babsy Jagušák je lekárka, profesorka Viera Lehotská – hlavná odborníčka MZ SR pre rádiológiu, ktorá sa venuje diagnostike a včasnému záchytu onkologických ochorení a patrí medzi popredné slovenské odborníčky v oblasti skríningu rakoviny. A spolu s ňou diskutuje na túto tému aj Eva Kováčová – výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Liga proti rakovine, ktorá už viac ako tridsaťpäť rokov pomáha onkologickým pacientom a ich rodinám, šíri povedomie o dôležitosti prevencie a včasnej diagnostiky.Dozviete sa:- viac o benefitoch aj prípadných rizikách mamografie, ktorá je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie skorého zachytenia ochorenia rakoviny prsníka;- informácie o presných zmenách, ktoré na Slovensku v rámci prevencie nastali a prečo sa tak stalo;- aké vyšetrenia do prevencie naopak boli pridané a na čo máte u lekárov nárok, a v ktorom veku;- aj to, ako by malo prebiehať samovyšerenie a aké príznaky hľadať či si všímať, a tiež konkrétne príklady a príbehy z praxe;- kde hľadať pomoc a prečo a tiež si povieme viac aj o preventívnej hysterektómii;- a že nie každá hrčka znamená ihneď rakovinu. V našom podcaste dnes nájdete naozaj kompletne všetko dôležité, čo o zdraví prsníkov a prevencii rakoviny prsníka treba vedieť

Jadrová energia je často nepochopená a kontroverzná téma, no zároveň tvorí viac ako 60 % energetického mixu Slovenska. Je jadro skutočne zelená energia? Ako je to s rádioaktívnym odpadom a našou závislosťou od ruského paliva? A aká je budúcnosť v podobe malých modulárnych reaktorov či reaktorov 4. generácie, ktoré dokážu spaľovať vyhoreté palivo?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk a astrofyzikom Marekom Jurčíkom o všetkých dôležitých aspektoch jadrovej energetiky, od jej ekologickej stopy až po najmodernejšie technológie, na ktorých vývoji sa podieľa aj Slovensko.Podcast bol podporený zo Science Plus.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je jadrová energia podľa emisií CO2 ekologickejšia ako solárna.Ako je to so závislosťou Slovenska od ruského jadrového paliva a aké sú alternatívy.Čo sa deje s jadrovým odpadom na Slovensku a kde sa skladuje.Budúcnosť jadra: Reaktory 4. generácie, ktoré dokážu opakovane využiť vyhoreté palivo.Malé modulárne reaktory (SMR) a ich potenciál nahradiť uhoľné elektrárne.Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:https://zive.aktuality.sk/clanok/rKUzf8u/jadrova-pasca-preco-aj-s-americkym-palivom-budeme-velmi-dlhy-cas-zavisli-od-moskvy/https://zive.aktuality.sk/clanok/NF5LcbR/oblubena-loz-o-jadrovej-energii-nie-je-spinava-pre-klimu-je-cistejsia-ako-solarne-panely/https://zive.aktuality.sk/clanok/OKOHhZ2/kviz-jadro-nie-je-retro-otestujte-sa-ci-rozumiete-najviac-nepochopenej-energii-sveta/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Shrey Kadam je indický šéfkuchár, ktorý už 14 rokov žije na Slovensku. V jeho reštaurácii sa podávajú výlučne indické jedlá, o ktorých tvrdí, že sú zároveň aj liekom a súčasťou zdravého životného štýlu. Indická kuchyňa je podľa neho mimoriadne rozmanitá. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o knihe Chute mojej Indie, v ktorej čitateľom ponúka recepty a pohľad na fungovanie indického stravovania, o koreniach, ktoré tvoria základ indickej kuchyne, o Indii ako krajine, o tom, čo má rád na Slovensku i o slovenských kapelách, na ktorých koncert rád zájde. | Hosť: Shrey Kadam (indický šéfkuchár). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Intoxikovaní pacienti blokujú 5 z 8 lôžok na urgentnom príjme. Takto opisuje bežnú realitu zdravotná sestra v bratislavskej nemocnici v Ružinove. Zdravotníci denne prijímajú opitých či zdrogovaných pacientov, ktorí blokujú miesta — a ostatní ľudia s bolesťami preto musia čakať v čakárni.Nemocnice namiesto záchrany životov slúžia ako záchytky, ktoré na Slovensku už 20 rokov neexistujú.Veľakrát je intoxikovaný pacient navyše po vytriezvení agresívny. Slovne i fyzicky. Zdravotníci opisujú, že týchto ľudí je náročné v nemocnici udržať. Mnohí sa tiež po vytriezvení hnevajú, že im okoloidúci zavolali záchranku.Je riešením návrat záchytiek, po ktorých volajú nemocnice i mestá? Podporí tento nápad ministerstvo zdravotníctva?V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku Aktualít Michaelu Paulovič.Moderovala Frederika Lodová

Ukrajinci asi budú musieť Pokrovsk opustiť. Ruské rafinérie a iné strategické zariadenia sa Ukrajincom darí ničiť. Bezpečnostná situácia na Slovensku sa zhoršuje.

Intoxikovaní pacienti blokujú 5 z 8 lôžok na urgentnom príjme. Takto opisuje bežnú realitu zdravotná sestra v bratislavskej nemocnici v Ružinove. Zdravotníci denne prijímajú opitých či zdrogovaných pacientov, ktorí blokujú miesta — a ostatní ľudia s bolesťami preto musia čakať v čakárni.Nemocnice namiesto záchrany životov slúžia ako záchytky, ktoré na Slovensku už 20 rokov neexistujú.Veľakrát je intoxikovaný pacient navyše po vytriezvení agresívny. Slovne i fyzicky. Zdravotníci opisujú, že týchto ľudí je náročné v nemocnici udržať. Mnohí sa tiež po vytriezvení hnevajú, že im okoloidúci zavolali záchranku.Je riešením návrat záchytiek, po ktorých volajú nemocnice i mestá? Podporí tento nápad ministerstvo zdravotníctva?V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku Aktualít Michaelu Paulovič.Moderovala Frederika Lodová

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Riešiť krádeže iba alternatívnymi trestami nestačí, hovorí profesor trestného práva, odborník na kriminológiu a restoratívnu justíciu Tomáš Strémy v relácii Na rovinu. Iba peňažné sankcie pre chudobných, ani verejnoprospešné práce pre cudzincov podľa neho fungovať nebudú. Keď akademikom v zahraničí hovoril o slovenských trestoch za krádež, nestačili sa čudovať. V susednom Rakúsku pritom sudcovia riešia aj centové škody, nepoučiteľným zlodejom hrozí riadne väzenie.V podcaste s Tomášom Strémym sa dozviete:0:35 – či sa oplatí kradnúť;1:05 – či sa cíti v Bratislave bezpečne;2:45 – prečo páchatelia nenahrádzajú škodu;4:30 – o zmenách trestnej politiky bez vedeckých podkladov;7:00 – že na Slovensku nemáme skutočnú restoratívnu justíciu;9:10 – ako na Slovensku umelo znižujeme kriminalitu;10:10 – ako vznikol problém s tzv. horalkovými krádežami;11:00 – prečo policajti nemajú zlodejov v prepojenej databáze;12:20 – či stačia sankcie alebo verejnoprospešné práce pre kriminálnikov;13:30 – že 700 eur je príliš vysoká suma na priestupok;14:50 – prečo je v Rakúsku aj krádež 1-centovej veci trestná;16:40 – ako sa šéf zlodejského gangu vyhrážal obchodníkovi;18:20 – či za množiace sa krádeže môžu médiá a opozícia;18:55 – že ak človek spácha škodu 350-tisíc, nemusí vrátiť peniaze a aj tak dostane podmienku;19:45 – prečo v Taliansku nevyšiel systém verejnoprospešných prác;21:40 – čo motivuje zlodejov kradnúť;22:20 – koľko krádeží by mohol zlodej oľutovať bez hroziaceho väzenia;22:45 – ako by sme mohli zaviesť účinnú ľútosť pri krádežiach;24:00 – či Tibor Gašpar hovorí pravdu, ak tvrdí, že v niektorých štátoch sa drobné krádeže vôbec neriešia;28:50 – prečo by mali krádeže posudzovať súdy individuálne;30:50 – čo hovorí na nápad Richarda Glücka o bundách pre páchateľov;32:30 – či by koalícia mala zrušiť Špecializovaný trestný súd;33:45 – v roku 2029 by Slovensko mohlo hostiť Eurocrim, tzv. majstrovstvá Európy v trestnom práve;38:00 – či sa na Slovensku dočkáme odomknutých bicyklov ako v Rakúsku.

Kačka, lokše a červená kapusta. Opoziční lídri si dali na pozvanie Michala Šimečku spoločný obed. Vraj si vymenili pohľady na aktuálnu a spoločenskú situáciu, Igor Matovič pozvaný nebol.Bol to dobrý obed? A pomohlo to k niečomu, o čom vlastne hovorili? Udobrili sa už aj s KDH, ktoré so Smerom zmenilo našu ústavu? Prečo na obed nepozvali aj Igora Matoviča? Vytvárajú tieňovú vládu len v Progresívnom Slovensku alebo by to mohol byť aj spoločný opozičný projekt? Budú sa opäť rozprávať o spájaní? Bude sa o tom opäť len rozprávať? Akú úlohu v tom zohrávajú Demokrati, ktorý síce v prieskumoch mierne rastú, no stále sú len na hrane zvoliteľnosti do parlamentu? A prečo neboli na protestoch SaS za odvolanie šéf SIS Pavla Gašpara?Braňo Závodský sa rozprával s exministrom obrany a predsedom strany Demokrati Jaroslavom Naďom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Po vstupe do EÚ Slovensko stratilo príbeh. Vákuum, ktoré začali vypĺňať falošní proroci, tak to je zlyhanie našich elít. Chýba nám zjednocujúci sen, v ktorom by sme videli spoločnú budúcnosť. Nikto iný to za nás neurobí, hovorí ekonóm Martin Kahanec. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a prečo sa už nezaobídeme bez ekonomických migrantov?„Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych," to sú slová profesora ekonómie Martina Kahanca, ktorý sa venuje problematike pracovného trhu ako i dôstojných miezd. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a čo to vlastne tá dôstojná mzda znamená? Ako dnes vyzerá náš pracovný trh, kde sú jeho achilovky a kto z nás patrí medzi zraniteľné skupiny, ktoré majú problém si nájsť prácu? Prečo prakticky všetky ponovembrové vlády rezignovali na tému dostupného bývania a čo to robí s nízkou sociálnou mobilitou ako i značnými regionálnymi rozdielmi?Čo s naozaj veľkým problémom depopulácie Slovenska a prečo napokon budeme odkázaní na pracovných migrantov? Ako zastaviť únik mladých mozgov a prečo to nezvrátia finančné stimuly? No a napokon, ako ubližuje vládna konsolidácia prakticky celému Slovensku a prečo je tak dôležité - napriek tomu všetkému - nestrácať nádej a snažiť sa nájsť náš nový úspešný príbeh?Slovensko žije extrémne úspešný príbeh, ale toto čo teraz žijeme nie je cesta. Máme celkom dobré karty, ale hráme s nimi veľmi zle. No, nikto iný to za nás neurobí, hovorí Martin Kahanec a dodáva, že úlohou úlohou elít je dnes naštartovať pozitívnu špirálu dôvery, tvrdí Martin Kahanec..Ráno Nahlas s profesorom ekonómie, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martinom Kahancom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

„Kyjevu je potrebné stále pomáhať, musí zvíťaziť. Ak Ukrajina nezvíťazí, tá vojna sa bude týkať každého jedného z nás,“ tvrdí Marián Kulich z iniciatívy Mier Ukrajine.Po miliónoch pre Ukrajinu napadnutú Putinovou ozbrojenou mašinériou a po protestných zhromaždeniach proti premiérovej návšteve Moskvy a jeho podávaniu si rúk s agresorom sa iniciatíva Mier Ukrajine ozýva opäť. Volá po preverení najnovších aktivít prokremeľskej skupiny Brat za brata, ktorá avizovala budovanie akejsi paralelnej informačnej služby. S cieľom: „zbierať informácie na všetkých, ktorí poškodzujú Slovensko“. Mier Ukrajine sa obrátila na štátne orgány.Naďalej však pokračuje v pomoci napadnutej Ukrajine – zvlášť teraz pred zimou, ktorá sa aj vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na energetickú infraštruktúru ukazuje ako riziková. Naviac v čase, keď náš južný sused Viktor Orbán avizuje akúsi protiukrajinskú alianciu, v ktorej vidí aj Slovensko.Na Ukrajinu a jej potreby a tiež na možné stopy Kremľa u nás sa pozrieme s Mariánom Kulichom práve z iniciatívy Mier Ukrajine.„Tvária sa (Brat za brata), že presadzujú národné záujmy, no keď sa na ne pozrieme bližšie, vidíme, že nie sú v súlade so záujmami Slovenska, ale sú v súlade so záujmami ruskej vojny a Ruska na Slovensku,“ hovorí Kulich.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vznikající trojkoalice poslala na Hrad programové prohlášení. Co se do něho podařilo prosadit Motoristům a SPD? Pomůže omezení rychlosti pohybu na chodnících na Slovensku ochránit chodce před elektrokoloběžkami? A kdo je nově zvolený rektor Univerzity Karlovy Jiří Zima?