Podcasts about slovensku

Práca aj po šesťdesiatke a po boku robotov či umelej inteligencie. Menej fabrík, viac príležitostí v službách. Taký bude trh práce o niekoľko desaťročí.Životná úroveň na Slovensku bude stagnovať, zhodujú sa ekonómovia. Rast ekonomiky aktuálne brzdí konsolidácia ale aj problémy v zahraničí. Popri tom sú tu aj dlhodobé výzvy, na ktoré sa musí slovenský trh práce pripraviť.S ekonómom Michalom Lehutom sme sa rozprávali aj o globálnych megatrendoch. Migrácia, starnutie, umelá inteligencia a automatizácia ale napríklad aj boj s klimatickou zmenou budú v najbližších dekádach formovať naše pracovné životy.Ako bude vyzerať pracovný trh v budúcnosti, a ktorí pracovníci budú prosperovať?

Päť kľúčových zistení o stave slovenskej prírody. Reportéri Denníka E každú stredu komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a počasí.

V najnovšej časti relácie What the fakt sme privítali psieho kouča Juraja Ferka, ktorý má za sebou dlhoročné skúsenosti s tréningom štvornohých miláčikov. Ako sám hovorí, „rukami mi prešlo 10-tisíce psov“, takže dobre vie, aké plemená sú vhodné pre rôznych ľudí a aké problémy môžu nastať. Vysvetlil, že napríklad francúzsky buldog je podľa neho pes, „ktorý nemá existovať“, pretože trpí mnohými zdravotnými komplikáciami. Podobne pomenoval aj mopslíka, ktorý je podľa neho „zdegenerované plemeno“ vyšľachtené na úkor zdravia. Otvorene hovoril aj o množiarňach, ktoré označil za „najsadistickejšie, čo sa deje na Slovensku“. Diváci sa dozvedia, prečo je jedlo pred venčením pre psa nebezpečné a môže ho dokonca stáť život. Ferko priblížil aj to, čo robia majitelia najčastejšie zle pri výchove psa a ako tieto chyby odstrániť. Hosť tiež zdôraznil, že kľúčom k spokojnosti psa aj človeka je správny výber plemena podľa životného štýlu majiteľa.

Today's episode is about World Animal Day in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from todays topic. You will also learn how to ask “Do you like pets?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find 10 interesting facts about animals.Episode notesIn today's episode, I'm talking about World Animal Day in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from todays topic. You will also learn how to ask “Do you like pets?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find 10 interesting facts about animals.Slovak lesson1.    kohút (rooster)2.    medveď (bear)3.    netopier (bat)4.    ovca (sheep)5.    veverička (squirrel)6.    motýľ (butterfly)7.    slimák (snail)8.    včela (bee)9.    behať (to run)10. skákať (to jump)11. lietať (to fly)12. čuchať / ňuchať (to sniff)13. cucať (to suck)14. kikiríkať (to cluck cock-doodle-doo)15. Máte radi domáce zvieratá? Máš rád/rada domáce zvieratá? (Do you like pets?)10 zábavných faktov o zvieratách na Slovensku1.    Majstrom spánku nie je mačka, ale slimák. Niektoré slimáky dokážu spať nepretržite až tri roky. Predstavte si, že sa zobudíte a zistíte, že ste prespali tretinu základnej školy.2.    Veveričky vidia svet v spomalenom zábere. Ich mozog spracováva pohyb inak, čo im pomáha vyhnúť sa predátorom a skákať zo stromu na strom bez problémov.3.    Psy na Slovensku – aj všade inde – majú superčuch. Ich čuch je až 100 000-krát silnejší ako náš. Keď varíte guláš, pes necíti len guláš, ale každú ingredienciu zvlášť.4.    Netopiere sú jediní cicavci, ktorí naozaj lietajú. Zabudnite na kravy preskakujúce mesiac alebo lietajúce prasiatka – netopiere sú skutoční akrobati oblohy.5.    Mačky sú olympijskí majstri lenivosti. Prespia približne 70 % svojho života – to je 13 až 16 hodín denne. Niet divu, že slovenské mačky vyzerajú vždy také elegantné. Sú jednoducho vyspaté.6.    Medvede možno vyzerajú ako plyšáky, ale sú rýchlejšie než si myslíte. Hnedý medveď na Slovensku dokáže bežať rýchlosťou 40–48 km/h. To je rýchlejšie než Usain Bolt. Rada? Nesúťažte s medveďom.7.    Včely sú najpracovitejšími farmármi. Na výrobu jednej polievkovej lyžice medu musí včela navštíviť približne 4000 kvetov. To je poriadna makačka na vašu rannú čajovú lyžičku.8.    Ovce sú múdrejšie, než vyzerajú. Výskumy ukázali, že dokážu rozoznať tváre – ovčie aj ľudské. Takže áno, ovca na slovenskej lúke si možno pamätá, či ste sa smiali jej zostrihu.9.    Kohúty majú šikovný trik na ochranu sluchu. Keď kikiríkajú, naklonia hlavu a čiastočne si zatvoria zvukovody, aby neohluchli.10.   Motýle ochutnávajú nohami. Nemajú ústa ako my; namiesto toho majú na chodidlách chuťové senzory. Keď stúpia na kvet a je chutný, vytiahnu dlhý sosák – niečo ako slamku – a vycucajú nektár.Timestamps00:33 Introduction to the episode02:25 About World animal day09:57 Slovak lesson14:49 Fun facts18:05 Translation of fun facts21:24 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Rovnou 90-tkou hlasou, najtesnejšou možnou ústavnou väčšinou, prijal parlament ústavný zákon. Do ústavy zakotvil dve pohlavia a suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Smer oslavuje a opozícia je rozhádaná. Občianskej organizácie spustili petíciu a varujú, že novela negatívne zasiahne do životov ľudí a oslabí demokraciu na Slovensku.Bolo to naozaj nutné? Prečo sa odborníci a ústavný právnici obávajú že sa pre novelu Slovensko dostane do konfliktu s našimi medzinárodnými záväzkami? Mohlo by to viesť až k nášmu vystúpeniu z EÚ? Ako si s novelou poradí Ústavný súd a aké dopady bude mať ústava na životy ľudí, adopcie detí, či postavenie transrodových ľudí? Vniká kategória občanov druhej kategórie? Nepoučili sme sa s histórie?Braňo Závodský sa rozprával s ústavným právnikom, vedúcim katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Mariánom Gibom.

Nová epizóda podcastu nie je o autách, ale o ľuďoch, ktorí o nich píšu. O motoristických tituloch na Slovensku, SEO, distribúcii obsahu a financovaní médií sme sa rozprávali Pavlom Galkom, ktorý má slovenské auto-moto médiá pod drobnohľadom aj vďaka umelej inteligencii.Slovenské motoristické médiá sa stali sa v uplynulom období výrazne zbulvarizovali. Je to prirodzený jav, ktorý reflektuje zmenu čitateľského správania pri spravodajstve, hovorí Erik Stríž z Autobazar.EU v novej epizóde auto-moto podcastu. Pri recenziách a poradňových článkoch už taká konkurencia nie je, tvrdí s tým, že pri nich médiá oslavujú iného čitateľa.S hosťom Pavlom Galkom z obsahového agregátora AutoOlymp.sk preberajú aj technickú stránku vydávania online motoristických médií na Slovensku, poukazujú na silné konkurenčné prostredie a nutnosť zaujať čitateľa už v prvej sekunde. Ak je obsah King, tak distribúcia je King Kong, cituje Galko známu frázu z online marketingu. Tvoriť dobrý kvalitný kontent už dnes nestačí.Stríž s Galkom venujú pozornosť tomu, ako prebieha tvorba obsahu motoristických médií, ako je to s ich financovaním a nezávislosťou, koľko zarobia na Google reklame, a prečo sa ako kľúčové ukazuje robiť spolu s textom aj videá, hoci len krátke.Odkazy zmienené v podcaste: • Magazín portálu Autobazar EU: magazin.autobazar.eu • Obsahový agregátor AutoOlymp.sk • Všetky podcasty od Autobazar.EU na Aktualitách: aktuality.sk/podcasty/autobazar-eu/

Dáša Cingálková je odborníčkou na vytváranie bezpečného rešpektujúceho prostredia pre deti. Aktuálne sa tejto téme venuje v Rade mládeže Slovenska, kde podporuje mládežnícké organizácie pri tvorbe štandardov. Pre nás rodičov a deti zas vydáva krásne knižky o rešpekte a inklúzii vo svojom vydavateľstve Excalibook.Rozprávali sme sa s ňou o tom, čo si všímať, keď vyberáme krúžky pre naše deti. Ako komunikovať s vedúcimi krúžkov a trénermi a aj ako riešiť situácie, keď sa na krúžku deje niečo, čo nie je v poriadku. Dotkli sme sa aj tém telesných hraníc, objímania detí a vytvárania digitálnej stopy. Dáška nám prináša pohľad z bežnej reality krúžkov na Slovensku a obohacuje ho dobrou praxou zo zahraničia.

Hostia: Vincent Bujňák (ústavný právnik z Univerzity Komenského v Bratislave) a Eva Kovačechová (advokátka združenia Via Iuris). Aké praktické dopady bude mať schválená zmena Ústavy SR? Okliešťuje nejakým spôsobom práva ľudí alebo skupín žijúcich na Slovensku, alebo naopak? Čo v praxi znamená mať ústavne definované pohlavia? V akých prípadoch bude možné nové časti ústavy uplatniť v praxi – napr. rovnosť v odmeňovaní, zákaz surogátneho materstva, rodičovské práva a pod.? Aký je vzťah medzi schválenými zmenami a medzinárodným právom? Čo znamená zvrchovanosť v kontexte pojmov ako národná identita, kultúrno-etické otázky, verejná morálka atď.? Je úprava zrozumiteľná? Môže byť novela ústavy v rozpore s európskym právom? Kto to bude posudzovať a čo môže byť dôsledkom? Prečo novelu nemôže venovať prezident a v akých prípadoch môže ústavné zákony posudzovať Ústavný súd SR? | Praktické dopady zmeny Ústavy SR. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

 Slovák Ivan Olle je profesionálnym fotografom F1 a doteraz bol už na vyše 100 Veľkých cenách. V Športcaste ta3 porozprával o zážitkoch aj neuveriteľných momentoch, ktoré zažil na trati aj v zákulisí.   Témy, ktoré nájdete v Športcaste: - Kedy sa dostal prvýkrát na Veľkú cenu? - Ako sa dostal k princovi Albertovi? - Kam by nikdy nešiel na preteky F1? - Prečo zažil svadobnú cestu na Veľkej cene? - Aká bola F1 počas pandémie koronavírusu? - Koľko fotografií urobí počas víkendu? - Dá sa touto prácou uživiť na Slovensku?

Hostka: MVDr. Daniela Antolová, DrSc. (Parazitologický ústav SAV). | V nahrávke: MUDr. Róbert Rosoľanka (Univerzitná nemocnica Martin, klinika infektológie a cestovnej medicíny). | Je to parazit, ktorého v tele naozaj nechcete mať - spôsobuje vážne poškodenie pečene a často sa vyskytuje aj na Slovensku. Už 25 rokov totiž u nás pobehujú líšky nakazené „pásomnicou líščou“ - patríme medzi krajiny s najväčším výskytom v Európe. Parazit môže v ľudskom organizme vyvolať vážne ochorenie pečene, ktoré sa správa ako rakovina. Netreba šíriť paniku ale treba byť obozretní – najmä pri konzumácií lesných plodov. Ako zatočiť s pásomnicou líščou? - dnešné Kontakty s Petrou Strižkovou. | Nebezpečná pásomnica líščia. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Je dlhoročnou tvárou športovej gymnastiky na Slovensku a na svetovej scéne patrí k najskúsenejším pretekárkam, o čom svedčí tohtoročná 13. účasť na majstrovstvách Európy. V relácii TASR TV Šport Tu a Teraz hovorila reprezentantka Slovenska v športovej gymnastike Barbora Kundrát, za slobodna Mokošová o tom, prečo si dala pauza od pretekania, ako je v súčasnosti nastavená a čo jej dáva trénerstvo.

Jaké praktické dopady bude mít změna slovenské ústavy, kterou v pátek schválil tamní parlament? Jak velká část obyvatel Slovenska podporuje uzákonění dvou pohlaví nebo svrchovanost Slovenska ve věcech národní identity? Jak se podařilo Robertu Ficovi přesvědčit část opozice, aby spornou novelu podpořila? A jak páteční hlasování naruší vztahy mezi opozičními stranami na Slovensku? Tomáš Pancíř se ptal Michala Vašečky, sociologa z Bratislava Policy Institutu.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jaké praktické dopady bude mít změna slovenské ústavy, kterou v pátek schválil tamní parlament? Jak velká část obyvatel Slovenska podporuje uzákonění dvou pohlaví nebo svrchovanost Slovenska ve věcech národní identity? Jak se podařilo Robertu Ficovi přesvědčit část opozice, aby spornou novelu podpořila? A jak páteční hlasování naruší vztahy mezi opozičními stranami na Slovensku? Tomáš Pancíř se ptal Michala Vašečky, sociologa z Bratislava Policy Institutu.

Jaké praktické dopady bude mít změna slovenské ústavy, kterou v pátek schválil tamní parlament? Jak velká část obyvatel Slovenska podporuje uzákonění dvou pohlaví nebo svrchovanost Slovenska ve věcech národní identity? Jak se podařilo Robertu Ficovi přesvědčit část opozice, aby spornou novelu podpořila? A jak páteční hlasování naruší vztahy mezi opozičními stranami na Slovensku? Tomáš Pancíř se ptal Michala Vašečky, sociologa z Bratislava Policy Institutu.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je slovenský influencer, tvorca videí a youtuber. Mateja Zrebného diváci poznajú z jeho vtipných skečov, kreatívneho obsahu a paródií. Jeho humor si získal tisíce fanúšikov a patrí medzi najobľúbenejších tvorcov na Slovensku. Ako prebiehalo zasnúbenie s jeho partnerkou a ako reagovala? Ako sa začalo jeho pôsobenie na sociálnych sieťach a odkiaľ čerpá inšpiráciu? Čo je recept na virálne video a ktoré mu zmenilo kariéru? O čom je jeho nová talkshow a čo od nej ľudia môžu očakávať? Ktorá známa osobnosť, s ktorou nakrúcal, ho najviac prekvapila a v čom? Čo by robil, keby nebol tvorca a chýbali by mu viac peniaze, sláva, alebo samotné videá? Ovplyvnila ho sláva v súkromí?

Jak změna ústavy na Slovensku ovlivní životy lidí a tamní politickou scénu? Vyplní Turecko žádost Donalda Trumpa a přestane kupovat z Ruska ropu? A co a koho představí letošní filmový festival Finále Plzeň?

Jak změna ústavy na Slovensku ovlivní životy lidí a tamní politickou scénu? Vyplní Turecko žádost Donalda Trumpa a přestane kupovat z Ruska ropu? A co a koho představí letošní filmový festival Finále Plzeň?

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

Boris Balog je šéfom právnikov u prezidenta Petra Pellegriniho a vyučuje ústavné právo na Univerzite Komenského. Tvrdí, že ústavné zmeny, vrátane pohlaví či nadradenosti slovenského práva nad európskym, sú potrebné. Ak by zmeny v parlamente prešli, prezidentovi poradí neposlať ich na Ústavný súd SR. Boris Balog napísal knihu o materiálnom jadre ústavy a je aj autorom návrhu na ústavnú ochranu minerálnej vody v ústave, ktorú v minulosti presadil Smer.(Rozhovor sme nahrávali 24. septembra 2025, hlasovanie o ústave poslanci zrejme posunú.)V podcaste so šéfom právnikov v Kancelárii prezidenta SR Borisom Balogom sa dozviete:– od 1. minúty – či má ústava nedotknuteľné jadro;– po 2:30 – či by Ústavný súd SR musel zasiahnuť, keby sa mal Robert Fico stať diktátorom;– od 4:00 – že priestor na zásah súdu proti ústavnému zákonu je len v extrémnej situácii;– po 6:00 – či odporučí prezidentovi prípadné ústavné zmeny poslať na Ústavný súd SR;– od 6:30 – či aktuálny návrh novely ústavy odporuje materiálnemu jadru ústavy alebo nie;– od 8:00 – že nadradenosť európskeho práva slovenskému nie je v materiálnom jadre;– po 10:30 – ako ďalšia generácia si môže inak vyložiť, čo je národná identita;– od 12:00 – prečo podľa neho treba zmeniť ústavu a zaviesť do nej národnú identitu;– po 14:00 – či by takáto úprava ústavy znamenala oslabenie jedinej nezávislej inštitúcie, ktorá nás môže chrániť pred šikanou štátu;– od 18:00 – čo je to národná identita a kto ju určuje, keď sa nevieme zhodnúť na základných faktoch;– po 20:40 – či má národnú identitu určovať väčšina v parlamente alebo Ústavný súd SR;– od 23:00 – či je národnou identitou Jánošík, halušky a kresťanstvo;– po 24:00 – čo ak národnú identitu ovplyvňujú mýty;– od 25:30 – čo majú pohlavia s národom;– po 28:30 – či by malo byť ťažšie meniť ústavu;– od 30:00 – že ochranu minerálky a potrubí do ústavy napísal on;– po 33:00 – či máme na Slovensku najmenej chránenú ústavu v EÚ a či máme zvýšiť kvórum na 100 hlasov;– od 35:30 – ako dodnes chodí po súdoch preto, že sa o ňom hovorilo v Gorile pri privatizácii Slovenských elektrární;– po 37:00 – prečo Gorila stále nie je vyšetrená.

Jak změna ústavy na Slovensku ovlivní životy lidí a tamní politickou scénu? Vyplní Turecko žádost Donalda Trumpa a přestane kupovat z Ruska ropu? A co a koho představí letošní filmový festival Finále Plzeň? Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ak chce štát zvyšovať svoje príjmy cez opatrenia v daniach, najprv by sa mal zamerať na lepšie vymáhanie daní a kontrolu, hovorí auditorka a daňová poradkyňa Renáta Bláhová zo spoločnosti BMB Partners. V rokoch 2021 - 2024 pôsobila ako predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Výber daní nezlepšíte daňovou amnestiou, ani hrozbami a znížením odpočtu DPH na firemné autá. Riešením je komplex opatrení, ktoré treba robiť dlhodobo,“ upozorňuje Blahová a dodáva, že na Slovensku klesá počet daňových kontrol aj dorubenej dane. Zatiaľ čo v roku 2019 vykonali daniari zhruba 10-tisíc kontrol, v roku 2024 to bolo už len približne 7-tisíc. Aj nález z týchto kontrol bol v minulom roku o viac ako polovicu nižší v porovnaní s obdobím pred šiestimi rokmi. Klesol aj objem dorubenej dane z približne 250-tisíc eur v roku 2019 na zhruba 170 miliónov minulý rok. „Netvrdím, že štát sa má nejako šialene sústreďovať na doruby. Ale toto nesvedčí o veľmi efektívnom výbere daní,“ hovorí daňová poradkyňa. Vysvetľuje, že problémom je nielen nízky počet kontrol, ale aj fakt, že väčšina sa sústreďuje len na DPH a daň z príjmov tvorí len malú časť pracovnej vyťaženosti kontrolórov. „Na finančnej správe nastali dramatické zmeny. Odrazilo sa to aj na kontrolách a daniari nemajú kapacity. Lepší výber daní môže štát dosiahnuť hlavne trpezlivou mravenčou prácou, ktorá tu chýba,“ dodáva Bláhová. Kritizuje aj pasivitu štátu vo vzťahu ku schránkovým offshore firmám, cez ktoré si stále vedia skutočne bohatí ľudia agresívne znižovať svoje daňové zaťaženie: „To sú milióny eur, ktoré odtekajú ktoviekam a znižujú daňové príjmy Slovenska. Ale nevidela som, že by to niekto kontroloval.“ Namiesto zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov by sa vláda podľa Bláhovej mohla pozrieť napríklad na možnosti zaviesť špeciálnu daň pre ultra bohatých milionárov. Upozorňuje, že majú majetok rozložený v rôznych daňových rajoch a jeho hodnota stále narastá. Progresívna daň z príjmu sa ich nedotkne a vláda neplánuje zvýšiť ani majetkové dane. „Sociálno-demokratické vlády rôznych krajín diskutujú na úrovni EÚ o zavedení špeciálnej dane pre ultra bohatých ľudí. Tam sa bavíme o majetku nad sto miliónov eur, na ktorý by bola uvalená táto extra daň. Nie je jednoduché to urobiť, ale ak je vôľa a expertíza, tak sa to dá. Na Slovensku nevidím vôľu ísť touto cestou, hoci máme sociálno-demokratickú vládu,“ hovorí poradkyňa Renáta Bláhová. Vysvetľuje aj to, ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá používané na súkromné účely a prečo je platenie daní z príjmu na Slovensku v podstate dobrovoľné, čo je svetový unikát. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:47 Ako zlepšiť výber daní na Slovensku 06:09 Ako klesá počet daňových kontrol 08:09 Ako stúpa počet schránkových firiem na Cypre 10:18 Aké dane platia slovenskí miliardári 14:07 Ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá 20:16 Jazda šéfa SIS Pavla Gašpara na firemnom aute 27:56 Ako bude fungovať daňová amnestia See omnystudio.com/listener for privacy information.

Od októbra 2025 prichádzajú na Slovensku do platnosti dve dôležité novinky, ktoré ovplyvnia každodenné posielanie peňazí. Všetky banky budú musieť povinne podporovať odosielanie okamžitých platieb a pri zadávaní prevodu cez IBAN pribudne nový overovací údaj – meno príjemcu. Čo presne to znamená pre bežných ľudí a firmy a ako to ovplyvní boj proti podvodom?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o tom, prečo niektoré banky s okamžitými platbami stále meškajú, ako bude v praxi fungovať nová kontrola mena pri IBANe a či nás v budúcnosti čaká masívne rozšírenie platieb cez QR kódy.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Povinné okamžité platby: Ktoré banky ich musia spustiť a prečo meškali.Novinka pri platbách: Ako bude fungovať kontrola mena príjemcu.Prečo môže nová kontrola spôsobovať nedorozumenia pri platbách firmám.Ako tieto zmeny ovplyvnia boj proti podvodom a chybným platbám.Budúcnosť platenia v obchodoch: Nahradia QR kódy platobné karty?Odkazy na témy, o ktorých sme v podcaste hovorili:https://zive.aktuality.sk/clanok/l68ude1/od-oktobra-pride-velka-zmena-v-bankach-pri-posielani-penazi-pribudne-novy-udaj/https://zive.aktuality.sk/clanok/FihowGp/velka-zmena-pride-uz-o-20-dni-platby-zacnu-fungovat-inak-vo-vsetkych-bankach/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Už len majstrovský ŠK Slovan Bratislava ostal jediný neporazený z ligového pelotónu a veľký šok nastal v nedeľu v Trnave. Aj o týchto témach 8. kola Niké ligy sme debatovali v 52. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Prvá štvrtina najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku sezóny 2025/26 je za nami a priebežná tabuľka Niké ligy už naznačuje, akým smerom by sa mala uberať. Na jej čele tróni až trojica klubov, ktoré rozdeľuje len rozdielne skóre a na opačnom konci sedí nateraz najväčšie negatívum ročníka - FC Košice.Aj 8. kolo slovenskej elitnej futbalovej súťaže ponúklo viacero odpovedí a predovšetkým dôležitých momentov. V poradí 52. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk o všetkom podstatnom podebatovali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s niekdajším skvelým zakončovateľom a dnes aj spolukomentátorom Tomášom Majtánom.

Technológia nestačí. Outsourcing ako ďalší krok v IT bezpečnosti Ako zvýšiť schopnosť firmy rýchlo reagovať na útoky Outsourcing kybernetickej bezpečnosti je na Slovensku skôr výnimkou než štandardom. Firmy si často zakúpia technológie, no samotné služby, ktoré by im dali reálny prínos, ostávajú bokom. „Jednou z hlavných výhod je, že vieme firmu pripraviť na kybernetické útoky rýchlejšie. Namiesto mesiacov budovania interného tímu to môže byť otázka týždňov,“ uvádza Michal Srnec, odborník na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Aliter Technologies. Vybudovanie vlastného tímu je časovo a finančne náročné – kvalitného človeka vo firmách zvyčajne hľadajú aj pol roka. Dovtedy však útočník čakať nebude. Outsourcing však nie je bez rizík. „Ak partner nie je spoľahlivý, môže byť práve on tým slabým miestom – uniknú dáta, nenaplnia sa sľuby, alebo nezvládne incident. Výber partnera je preto kľúčový moment,“ zdôrazňuje M. Srnec. Firmám odporúča začať pri sebe: „Najprv si definujte, čo vlastne od služby očakávate – či ide o incident response, manažovanie služieb, alebo len konkrétnu časť. A až potom hľadajte dodávateľa.“ Viac informácií sa dozviete v podcaste.

Kritika Bruselu, Ukrajinci, Rómovia, ekonomický rast, sociálne istoty ale aj takzvaná slovenská cesta. Česko žije voľbami do českej poslaneckej snemovne, ktoré sa uskutočnia už o niekoľko dní – 3. a 4. októbra.Vládnuca koalícia SPOLU to má nahnuté a prieskumy jasne favorizujú ANO Andrea Babiša. Ako tento siedmy najbohatší Čech oslovuje voličov rečami o silnom Česku a ako do kampane ako téma vstupuje Slovensko?Nikola Šuliková Bajánová sa pýta šéfa zahraničného oddelenia denníka SME Lukáša Onderčanina.Zdroj zvukov: FB- Andrej Babiš, CNN Prima News, FB- Petr FialaOdporúčanieS príchodom jesene sa oplatí poobzerať sa po okolí po voľne dostupných dozrievajúcich plodoch. Mapa ovocia s názvom Na ovoce je česká platforma, vďaka ktorej to budete mať ľahšie. Od jabloní, cez gaštany, lieskovce, až po mišpule a bylinky na nej nájdete nielen konkrétne stromy, kríky, sady a zákony, ale aj obdobie dozrievania, prípadne interaktívne hodnotenia. Áno, aj na Slovensku. Nie je to novinka, ale práve teraz sa ju oplatí pripomenúť aj v dnešnom odporúčaní.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠

Ďurica aj o tom, prečo bol v autoškole lajdák a prečo má v aute matrac. Ďalej sa dozviete, čo všetko za tri roky služby stihlo české policajné Ferrari 458 Italia, ako zvládnuť aquaplaning a určite vás prekvapí jedna z požiadaviek štrajkujúcich zamestnancov v známej automobilke. Vypočujte si ďalšiu časť auto-moto podcastu inzertného portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom.Tento rok Adam Ďurica oslávi 20 rokov na scéne. Hoci s pesničkou „Mandolína“ vstúpil do slovenskej pop music už pred dvadsiatimi rokmi a na koncertoch má stále plno, vek ho už posúva do kategórie veteránov. Adam je skvelý skladateľ, textár a hudobník, a vďaka svojej práci dôverne pozná aj slovenské cesty. Na úvod nášho rozhovoru ma zaujímalo, či skúšky na vodičský preukaz urobil na prvýkrát.„Myslím, že áno. Viem, že tie skúšobné testy mi veľmi nešli. Vyzeralo to, akoby som sa flákal, pretože som neustále chodil na koncerty. Keď sme písali test, často som prichádzal neskôr a skutočne som vyzeral ako jeden veľký lajdák. Skúšky som však zvládol bez zaváhania na plný počet bodov,“ odpovedal s úsmevom.Najväčší vodičský strašiak? Križovatka do kopcaČo ti ako vodičovi začiatočníkovi robilo najväčšie problémy?„Vtedy ešte nebola éra automatických prevodoviek. Najväčšou nočnou morou pre začiatočníkov je križovatka do kopca, keď chceš odbočiť doľava. To je aj dnes najhoršia kombinácia, hoci sa už nemusíš starať o ručnú brzdu a načasovanie spojky tak, aby nezasmradla a aby si sa v aute nezadusil.“Teraz už máš auto s automatom?„Už áno a veľmi to preferujem. Nie všetky autá máme s automatom, napríklad náš technický tím má dodávku s manuálnou prevodovkou. Ale aj to sa už zmenilo. Už to nie je tá stará doba, kde sa musíš o všetko starať. Dnes už máš napríklad ,hill holder´, funkciu, ktorá v kopci auto pribrzdí a odbrzdí. Už to nie je také ,predpotopné´.“Si manuálne zručný? Zvládneš výmenu kolesa alebo opravu defektu?„Možno by som to dokázal, keby to bolo treba, ale zatiaľ som nič podobné riešiť nemusel. Na túto otázku ti teda neviem odpovedať, pretože som v takej krízovej situácii ešte nebol.“Máš skúsenosti s nasadzovaním snehových reťazí?„To sme už dávali! Nás ako kapelu môžu zavolať hocikam. Hráme na suchom vybetónovanom areáli, v zablatenom lese aj v lyžiarskom stredisku. Máme za sebou rôzne cesty a všetky možné typy terénu. V našich dodávkach si reťaze vozíme so sebou.“S deťmi za volantomKeď vozíš deti v aute, dávaš si pozor na to, aby si v nejakej krízovej situácii nezahrešil?„Snažím sa na to dávať pozor. Ja už toho na cestách zažívam toľko, že ma len tak ľahko nič nevytočí. Muselo by sa stať niečo výnimočné. Keď som s deťmi v aute, väčšinou jazdím a šoférujem v Trnave, a to nie je Bratislava, ani New York, ani Dillí. U nás sa toho až toľko neudeje. Hoci sa vždy nájde niekto, kto ti na ceste ,zavarí´, ja som už zvyknutý. Máme krížom-krážom prejazdené Česko a Slovensko.“Keď už sme pri deťoch, si rodič-taxikár, alebo nie?„Väčšinu toho vozí manželka. Napríklad aj dnes som deti zaviezol do školy, ale už som hneď odišiel. Mám na starosti len zhruba polovicu týchto jázd. Ak sa stihnem vrátiť, samozrejme ich rád vezmem zo školy, ale inak je pripravená manželka. Ona deti vozí častejšie.“Akú hudbu počúva v aute Adam Ďurica?„Momentálne počúvam náš nový singel. Aj keď na ňom už nič nezmením, už je vonku, je to skvelá pesnička. Teším sa, že so Zuzanou Smatanovou sme urobili opäť niečo a neostali sme len pri jednom duete. Počúvam to, všade o tom rozprávam, všade to hráme, tak si to aj v aute užívam.“Ktorú cestu na Slovensku by konečne mali opraviť?„Mali by konečne prepojiť tie rozostavané diaľničné úseky. Je to nonsens, že stále nemáme dokončenú diaľnicu. Viem, že už...

Bude to bolet, ale nebude to léčit. Všechno špatně. Tak komentoval jeden ekonom konsolidační balíček, který minulý týden schválila slovenská vláda Roberta Fica. Se způsobem, jak dát do pořádku veřejné finance, nesouhlasí opozice, demonstrovaly proti němu desítky tisíc lidí po celém Slovensku, nad jednotlivými opatřeními kroutí hlavou ekonomové.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rovnosť v práci, rovnosť v podmienkach a možnostiach a rovnosť aj vo výplate za rovnakú prácu. Takisto rovnosť v rovnováhe medzi pracovným a osobným životom. Práve mamy riešia túto tému o niečo viac, ako iní a žiaľ, je to aj štatisticky podložené, že v tomto ťahajú za kratší koniec. Prečo? A čo s tým? Je to téma, ktorú pozná každý, no pre každého človeka to znamená niečo iné - ako zvládnuť prácu, rodinu aj čas len pre seba? Často máme pocit, že deň má na to priveľmi málo hodín. Aj preto sa dnes čoraz viac hovorí o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, o férových podmienkach v práci a o tom, aké zručnosti nám môžu otvárať dvere k lepším pracovným príležitostiam. Čo v tomto smere robí Európska únia a ako sa tieto zmeny dotýkajú ľudí na Slovensku?Aj o tom sme sa rozprávali v najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy. Naša moderátorka Babsy Jagušák si pozvala tie najpovolanejšie hosťky, ktorými sú Katarína Touquet Jaremová, hovorkyňa za Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR.Dozviete sa: či je u nás zhoda medzi zamestnankyňami, zamestnancami a zamestnávateľmi ohľadom work-life-balance prečo je zosúladenie rodinného a pracovného života pascou najmä pre ženy, a do akej miery až je štatisticky dokázané, že ťarcha starostlivosti o rodinu a domácnosť je najmä na matkách ako je na tom Slovensko s nočnou prácou a prácou v neštadandardných hodinách bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu že každý má mať spravodlivo rozdelený deň tak, aby sa mohol venovať sám sebe, duševnému rozvoju, regenerácii - a nielen práci aký výzvam v tomto smere čelia najmä ženy u nás najčastejšie ako nám dokáže sťažiť zosúladenie práce, rodiny a súkromia napríklad aj nedostatok infraštruktúry, alebo nedostatok infraštruktúry predškolskej starostlivosti, alebo napríklad aj nedostatok spojov v rámci verejnej dopravy do akej miery je prospešná, alebo neprospešná naša trojročná materská a následne rodičovská dovolenka z pohľadu pracovného trhu a spoločnosti - aj na európskej úrovni na čo všetko majú matky právo pri svojom nástupe do práce po materskej a rodičovskej dovolenke na akom sme mieste v rámci EÚ v súvislosti s tým, že ženy u nás majú za rovnakú prácu stále nižší plat ako muži napriek tomu, že legislatívne máme podmienku rovnej mzdy podchytenú aj v Ústave SR aj v zákonoch aké majú u nás (nielen) ženy možnosti aktívne sa podieľať a navrhovať lepšie podmienky pre zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života – viac o tom, aké iniciatívy v tejto oblasti prináša Európska únia, nájdete na social-rights.campaign.europa.eu dozviete sa aj o tom, že sa pripravuje smernica EÚ o rovnom odmeňovaní žien i mužov a čo prinesie, ale aj mnohé ďalšie zaujímavé informácie a podnety

Drahoslava Kresanová pôsobí ako certifikovaná sprievodkyňa pre takmer celé Taliansko. Jej srdcovou záležitosťou je Rím, v ktorom roky žije. O jeho pamiatkach a histórii má hlboké vedomosti a jej cieľom je turistom o nich čo najviac povedať. Turistov sprevádza aj vo Florencii a jej výklad je pútavý, plný zaujímavostí a informácií, ktorých sa nedá len tak ľahko dopátrať. Vyniká komunikačnými schopnosťami i organizačným talentom. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o rímskom Panteóne, ktorý patrí k jej najobľúbenejším pamiatkam, o rodnej Krupine, do ktorej sa rada vracia i o vnučkách, ktoré má na Slovensku, či o viniči, o ktorý sa s láskou stará. | Hostka: Drahoslava Kresanová (turistická sprievodkyňa). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Patrí k priekopníkom bojových umení na Slovensku. Vychoval Attilu Végha, Ivana Buchingera či Tomáša Deáka. V klietke alebo ringu čelil i bývalej jednotke UFC v ťažkej váhe Sergejovi Pavlovičovi či 150-kilovému zápasníkovi sumo. Pocítil dopady vojen v Juhoslávii, zažil divoké deväťdesiatky v Petržalke, ako pracovníka ochranky ho pobodali na diskotéke. V 45 rokoch sa po osemročnej pauze vracia do profesionálneho MMA. Hosťom podcastu Staredown na ŠPORT.sk bol Ilja Škondrič.

V diskusii Denníka N o zdravotníctve sa stretli experti dvoch najsilnejších strán. Za Smer prišiel Vladimír Baláž a za Progresívne Slovensko Oskar Dvořák. Hovorili o vyšších odvodoch, poplatkoch u lekárov, ale ak o splnomocnencovi Kotlárovi a stave nemocníc na Slovensku. Diskusiu moderovala Veronika Folentová.

Štvrtá vláda Roberta Fica otočila zahraničnopolitický kurz Slovenska. Premiér hovorí o suverénnej zahraničnej politike orientovanej na všetky štyri svetové strany. Čo Slovensku premiérova nová zahraničná politika priniesla? Prečo naši exministri zahraničných vecí a diplomati hovoria, že nás to izoluje a ničí vzťahy s našimi spojencami?Minister zahraničných vecí protestuje proti účasti českého vicepremiéra na opozičnom proteste a Európski socialisti sa vraj definitívne chystajú vylúčiť Smer zo svojich radov. Rusi medzitým stále zabíjajú na Ukrajine civilistov, vrátane detí, desaťtisíce ich uniesli do Ruska a najnovšie sa ruské drony už objavili aj nad Poľskom či Rumunskom.Prečo si teda náš premiér stále podáva ruku s ruským prezidentom a Slovensko sa odmieta zbaviť ruského plynu a ropy aj keď nás už na to vyzýva aj americký prezident Trump? A ako dopadli rokovania premiéra s Ukrajinským prezidentom? V ako stave je spolupráca vo V4?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí a podpredsedom strany Smer – SD Jurajom Blanárom.

CELÝ ROZHOVOR NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION „Myslel jsem si, že slovo zestátnění v roce 2025 ve slovníku politiků neuslyším,“ připouští ve Studiu N generální ředitel Českého rozhlasu René Zavoral. Řada politiků přišla před volbami s plánem zrušit koncesionářské poplatky a sloučit Český rozhlas s Českou televizí. „Pan Babiš říkal, že se inspiroval na Slovensku. Této inspirace bych se velmi obával,“ říká v rozhovoru Zavoral. Místo koncesionářských poplatků navrhuje například nejsilnější hnutí ANO financovat obě instituce ze státního rozpočtu. „V takovém případě by byla nezávislost Českého rozhlasu velmi výrazně ohrožena. Vidíme to na Slovensku. V momentě, kdy navážete financování na státní rozpočet, jste velmi zranitelní,“ upozorňuje Zavoral s tím, že se politikům pokusí smysl poplatků vysvětlit. Se slovenskou veřejnoprávní STVR loni Český rozhlas přerušil na neurčito dlouhodobou spolupráci. Obával se totiž, že po politických zásazích a změně vedení nebude nezávislé. „Teď jsem obdržel dopis s prosbou o schůzku, jejímž cílem by mělo být znovuobnovení spolupráce. Nemám důvod se s paní generální ředitelkou nepotkat – budu se ale ptát, proč skončil pořad Overovňa (pořad se věnoval vysvětlování dezinformací a konspiračních teorií, pozn. red.) a proč zrušili oblíbený satirický pořad Skúška sirén,“ říká Zavoral. Důvody k obavám podle něj zatím zůstávají. Kriticky se staví také k návrhům na sloučení Českého rozhlasu s Českou televizí. „Bavit se o slučování v momentě, kdy Český rozhlas coby instituce oslavil stoleté výročí, považuji za barbarský počin,“ tvrdí. „Sloučení by znamenalo zadupání a marginalizaci rozhlasu jako media typu. Zažil jsem Slovenský rozhlas jako silnou instituci, ze které se v momentě, kdy zfúzovala s ekonomicky problematickou Slovenskou televizí, stala úplná nicka uvnitř celé organizace. Ze Slovenského rozhlasu se stal otloukánek,“ připomíná generální ředitel. Česká televize jako větší instituce by podle něj Český rozhlas jednoznačně pohltila. „Byl by to konec rozhlasu v té podobě, jak ho dnes známe,“ říká. Zavoral tvrdí, že od posluchačů podobné názory neslýchá. „Už rok a půl objíždím republiku, jezdím po vyloučených lokalitách a s tím názorem, že bychom se měli sloučit, jsem se nesetkal vůbec nikde. Vidím to v těch sálech. Zástupci hnutí ANO by se asi divili, kolik jejich voličů sedí v sále, kde tleskají mým slovům, že chceme uchovat rozhlas samostatný. Stejně tak nám unisono říkají: 55 korun za rozhlas nás neruinuje,“ říká. Přijal by nabídku vést sloučený Český rozhlas s Českou televizí? Počítá s tím, že se veřejnoprávních médií zastane veřejnost? Proč se účastnil Krameriových cen, ve kterých zasedli dezinformátoři a konspirátoři? Proč chtěl do čela zpravodajství angažovat Jitku Obzinovou? A mají zaměstnanci rozhlasu mizerné platy? Podívejte se na celou epizodu na herohero.co/studion

Smer onedlho skončí v Strane európskych socialistov. Nie dobrovoľne. Už dnes má pre vytvorenie koalície s Dankovou SNS dva roky pozastavené členstvo.Zahraničná politika Roberta Fica, oslabovanie právneho štátu na Slovensku, ako aj útoky na novinárov a novinárky sú ďalšie dôvody, pre ktoré chce táto európska rodina podľa informácií portálu Euractiv vylúčiť Smer nadobro.Pohne to vôbec Robertom Ficom? Aj to sa Nikola Šuliková Bajánová pýta bývalého politika a filozofa Borisa Zalu.Zdroje zvukov: TA3, Facebook/Robert Fico, SMER-SDOdporúčanie:Včera vyšla správa o tom, že Česi sú šťastnejší ako Slováci a že najviac k šťastiu prispieva finančná stabilita. Nehovorím, že peniaze nie sú v otázke šťastia dôležité, ale že sa to dá aj inak, ukazuje napríklad podcastová séria magazínu The Atlantic s názvom How To Build A Happy Life.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

Killer pack, teda zabijácky balíček, tak označil aktuálne kolo vládneho ozdravovania verejných financií poslanec SaS Marián Viskupič. Podľa neho ide o znôšku zlých a škodlivých opatrení, ktoré udusia ekonomiku a povedú k ožobráčeniu celých segmentov obyvateľstva. Keď pôjdeme tam, kam nás vedie táto vláda, čaká nás grécka cesta, tvrdí Viskupič.Zvýšenie zdravotných odvodov, nárast sociálnych odvodov pre živnostníkov, nárast progresivity zdanenia práce, ale aj škrty v oblasti sociálnej podpory či zrušenie niektorých štátnych sviatkov - vo finále tak budeme chodiť do práce viac no za menej na výplatných páskach.Tak vyzerá už tretie kolo vládnej konsolidácie v ktorom štát plánuje získať takmer 3 miliardy potrebné na ozdravenie verejných financií. Na potrebe konsolidácie sa síce zhoduje prakticky celá politická scéna, vládny spôsob však opozícia - ako i mnohí analytici - ostro kritizujú. Na jednej strane totiž vláda občanom uťahuje opasky, na strane druhej ona sama míňa - ako sa na Slovensku kedysi zvyklo hovoriť "ako po nebohom", No a najmä: Nie je vidieť prakticky žiadne výsledky. Konsolidujeme a konsolidujeme, ale cieľ v podobe nižších deficitov prakticky vôbec vidieť nie je. No a to povestné vládne šetrenie? Číselne a vecne nešpecifikované a preto hmlisté a tajomné ako povestná Columbova žena.Tak, ako sa im rozsypali predchádzajúce konsolidácie - keď šetrenie z hľadiska výšky deficitu nebolo žiadne a to, čo sa ľudia skladali sa prosto roztopilo vo vládnych výdavkoch - toto isté sa im stane aj teraz. Bude ešte horšie, hovorí pre aktuality poslanec SaS Marián Viskupič.. Čo nás teda v tomto kole konsolidácie reálne čaká a podarí sa vláde ustáť kamenického balíček alebo si ho poslanci v procese parlamentného lobingu rozoberú do podoby, ktorú nespozná ani sám autor? Kde sú najväčšie slabiny takejto konsolidácie a má opozícia dnes na stole reálnu a zmysluplnú alternatívu? No a napokon, ukonsolidujeme sa takýmto spôsobom nebodaj až k finančnej smrti alebo nás reálne čaká grécka cesta a teda drastická redukčná kúra pre všetkých? Prestalo byť slovo štátny bankrot Slovenska už tabu a stáva sa reálnou hrozbou? Už americký prezident Reagan hovoril, že problém socializmu je, že mu raz dôjdu peniaze iných no a Ficova vláda sa k tomuto populizmu nezadržateľne blíži. A áno, my po voľbách (ak budeme mať moc) budeme musieť ľuďom hovoriť aj ťažké a zlé veci. Základným pilierom musí byť rast ekonomiky spojené so šetrením. Sociálne štandardy, ktoré sú dnes nastavené sú neudržateľné, to je fakt. Vlaky zadarmo, obedy zadarmo, to sú veci, ktoré si dnes Slovensko dovoliť nemôže. My sa opäť musíme dostať na zmysluplnú ekonomickú realitu. Jediná cesta ako poraziť aktuálnu vládu je prísť s nejakou spoločnou a uveriteľnou alternatívou. S tým ako opozícia musíme prísť a som presvedčený, že aj prídeme, hovorí poslanec Viskupič.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V 74. epizóde som sa rozprával s Michalom Bažalíkom, vinárom zo Svätého Jura, ktorý sa k vínu nedostal cez rodinnú tradíciu, ale cez zvedavosť a štúdium. V úvode opisuje, ako si s partiou splnil dávny sľub a strávil takmer dva mesiace úplne offline, bez e-mailov a telefónu. Hovorí o tom, čo mu tento „reset“ urobil s hlavou, ako sa s návratom popasoval hneď na začiatku vinobrannej sezóny a prečo je občasné úplné odpojenie liekom na zahltenie.Michal vysvetľuje, ako sa z maturanta zvažujúceho štúdium architektúry stal vinár na plný úväzok. Rozoberá tri rozmery vína, ktoré ho držia pri remesle: kontakt s pôdou a prírodou; „alchýmia“ v pivnici, kde veci nemá úplne v rukách; a ľudia okolo vína – spoločné stolovanie a komunita. V podcaste hovorí o tom, ako začal na malom pozemku, prečo ho bavia experimenty a prečo stále hľadá, čo je „to jeho“, namiesto naháňania sa za rýchlym rastom.V podcaste sa dotýkame aj praktických vecí. Michal navštevuje medzinárodné festivaly a učí sa prostredníctvom výmen fliaš, vrátane tých menej vydarených. Neustále zlepšuje prácu s ročníkom a surovinou, a to práve pre spomínané hľadanie toho pravého. Michal otvorene hovorí o tom, ako rozmýšľa nad hranicou „kedy je dosť“ a prečo je víno viac zážitkom než marketingom. Vo víne vidí kultúrny zážitok a spôsob, ako dokážeme objavovať nové chute bez toho, aby sme alkoholu holdovali neprimeranou mierou. Tento diel je mimoriadne inšpiratívny pre všetkých, ktorí sa snažia vo svojom remesle či práci nájsť viac ako len spôsob obživy. Užite si (prítomnosť)!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:43 – Offline mesiac00:11:48 – Z architekta vinár00:17:07 – Nie je víno ako víno00:22:47 – Vinár na plný úväzok00:28:46 – Aký je endgame pre vinára?00:36:59 – Príbeh (ne)predá zlé víno00:38:51 – Vinárstvo na Slovensku a jeho budúcnosť00:52:22 – Čo odporúča Michal Bažalík00:56:04 – Zmysel života podľa Michala Bažalíka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-R4---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Akčná novinka nakrúcaná na Slovensku, komédia o dvoch pároch skúšajúcich otvorené vzťahy a poetická road-movie o túžbe žiť naplno. Čo z toho sa oplatí vidieť? Pustite si nový diel .týždňa vo filme.

Slovensko konsoliduje a šetrí kde sa dá, ale dôchodkov sa opatrenia takmer nedotknú. Vláda nemá záujem zaviesť adresnosť do systému 13. dôchodkov, hoci táto dávka v súčasnej podobe nemá iné ako politické zdôvodnenie. Sociálna poisťovňa je v hlbokom deficite a štát ju každoročne dotuje miliardami eur. Minulý rok to bolo približne 2,7 miliardy eur. Pavel Škriniar, pedagóg a finančný analytik Swiss Life Select vysvetľuje, že súčasný dôchodkový systém na Slovensku nie je dlhodobo udržateľný a ľudia v produktívnom veku sa musia aj samostatne finančne pripravovať na starobu. „Najväčší mýtus o dôchodkoch je presvedčenie, že niekto sa o mňa v starobe postará a ja pre to nemusím urobiť vôbec nič,“ hovorí Škriniar. Najdostupnejším spôsobom, ako sa finančne pripravovať na dôchodok a nespoliehať sa len na štát je sporiť si v druhom pilieri. Minister práce Erik Tomáš však nedávno spochybnil význam tohto systému s tým, že 95 percent poberateľov dôchodku z prvého i druhého piliera dostáva v priemere o päťdesiat eur menšiu penziu, než akú by poberali, ak by peniaze dostávali len od Sociálnej poisťovne. Zvyšných päť percent ľudí má mať podľa ministra Tomáša v priemere len o 14 eur mesačne viac. Preto ministerstvo navrhuje, aby ľudia mohli dobrovoľne opustiť druhý pilier, ak je to pre nich výhodné. Pavel Škriniar takýto krok neodporúča: „Dnes vám nikto s istotou nepovie, aký dôchodok budete mať o desať, dvadsať, tridsať rokov a tak sa ani nedá povedať, komu sa dnes oplatí odísť z druhého piliera. Výpočet teoretického dôchodku závisí od viacerých faktorov a mení sa v čase.“ Upozorňuje tiež, že nízke dôchodky čerstvých penzistov sú spôsobené aj tým, že väčšina z nich sa rozhodla pre programový výber nasporenej sumy v druhom pilieri namiesto toho, aby si nechali vyplácať doživotný dôchodok. Získaný balík peňazí potom mnohí z nich použili na nákupy, či už elektroniky, auta, alebo dovolenky. „Druhý pilier je určený na zabezpečenie príjmov v čase staroby a nie na často jednorázovú spotrebu pri programovom výbere na konci doby sporenia,“ dodáva analytik. Ako sa aktuálna konsolidácia dotkne druhého piliera a ako Pavel Škriniar hodnotí avizované zmeny v tomto systéme? Sledujte Index, ktorý moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 02:00 Ako by mala vyzerať dobrá konsolidácia 3:40 Prečo sú 13. dôchodky nezmysel 8:45 Konsolidácia predsa len ovplyvní aj druhý pilier 13:01 Ako dnes funguje II. pilier a oplatí sa vystúpiť? 17:33 Oplatí sa programový výber z druhého piliera? 23:13 Kam sa podeli švajčiarske dôchodky? 33:41 Aké zmeny by sa mali udiať v druhom pilieri See omnystudio.com/listener for privacy information.

Killer pack, teda zabijácky balíček, tak označil aktuálne kolo vládneho ozdravovania verejných financií poslanec SaS Marián Viskupič. Podľa neho ide o znôšku zlých a škodlivých opatrení, ktoré udusia ekonomiku a povedú k ožobráčeniu celých segmentov obyvateľstva. Keď pôjdeme tam, kam nás vedie táto vláda, čaká nás grécka cesta, tvrdí Viskupič.Zvýšenie zdravotných odvodov, nárast sociálnych odvodov pre živnostníkov, nárast progresivity zdanenia práce, ale aj škrty v oblasti sociálnej podpory či zrušenie niektorých štátnych sviatkov - vo finále tak budeme chodiť do práce viac no za menej na výplatných páskach.Tak vyzerá už tretie kolo vládnej konsolidácie v ktorom štát plánuje získať takmer 3 miliardy potrebné na ozdravenie verejných financií. Na potrebe konsolidácie sa síce zhoduje prakticky celá politická scéna, vládny spôsob však opozícia - ako i mnohí analytici - ostro kritizujú. Na jednej strane totiž vláda občanom uťahuje opasky, na strane druhej ona sama míňa - ako sa na Slovensku kedysi zvyklo hovoriť "ako po nebohom", No a najmä: Nie je vidieť prakticky žiadne výsledky. Konsolidujeme a konsolidujeme, ale cieľ v podobe nižších deficitov prakticky vôbec vidieť nie je. No a to povestné vládne šetrenie? Číselne a vecne nešpecifikované a preto hmlisté a tajomné ako povestná Columbova žena.Tak, ako sa im rozsypali predchádzajúce konsolidácie - keď šetrenie z hľadiska výšky deficitu nebolo žiadne a to, čo sa ľudia skladali sa prosto roztopilo vo vládnych výdavkoch - toto isté sa im stane aj teraz. Bude ešte horšie, hovorí pre aktuality poslanec SaS Marián Viskupič.. Čo nás teda v tomto kole konsolidácie reálne čaká a podarí sa vláde ustáť kamenického balíček alebo si ho poslanci v procese parlamentného lobingu rozoberú do podoby, ktorú nespozná ani sám autor? Kde sú najväčšie slabiny takejto konsolidácie a má opozícia dnes na stole reálnu a zmysluplnú alternatívu? No a napokon, ukonsolidujeme sa takýmto spôsobom nebodaj až k finančnej smrti alebo nás reálne čaká grécka cesta a teda drastická redukčná kúra pre všetkých? Prestalo byť slovo štátny bankrot Slovenska už tabu a stáva sa reálnou hrozbou? Už americký prezident Reagan hovoril, že problém socializmu je, že mu raz dôjdu peniaze iných no a Ficova vláda sa k tomuto populizmu nezadržateľne blíži. A áno, my po voľbách (ak budeme mať moc) budeme musieť ľuďom hovoriť aj ťažké a zlé veci. Základným pilierom musí byť rast ekonomiky spojené so šetrením. Sociálne štandardy, ktoré sú dnes nastavené sú neudržateľné, to je fakt. Vlaky zadarmo, obedy zadarmo, to sú veci, ktoré si dnes Slovensko dovoliť nemôže. My sa opäť musíme dostať na zmysluplnú ekonomickú realitu. Jediná cesta ako poraziť aktuálnu vládu je prísť s nejakou spoločnou a uveriteľnou alternatívou. S tým ako opozícia musíme prísť a som presvedčený, že aj prídeme, hovorí poslanec Viskupič.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Žijeme dobu, keď sú fakty a zistenia vedy spochybňované. Jedným z posledných príkladov na Slovensku bolo odmietnutie výsledkov analýzy mRNA vakcín Slovenskej akadémie vied (SAV) Petrom Kotlárom. O tom, aké nepravdy a zavádzania sa v tejto súvislosti šíria, diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom.Veronika Frankovská v úvode podcastu uviedla, že dezinformačná scéna od začiatku spochybňovala zadanie SAV vypracovať analýzu mRNA vakcín. „Hneď hovorili, že oni sú vedci z druhej strany a že SAV bude len opakovať mainstreamovú pravdu. Čiže už vopred bolo naznačené, že takéto výsledky nebudú rešpektovať – a tak sa aj stalo po ich zverejnení,“ vysvetlila. Podľa nej Peter Kotlár napríklad tvrdil, že SAV nie je certifikované laboratórium, čo nie je celkom pravda. Frankovská upozornila aj na útoky na vedcov a SAV zo strany Ľuboša Blahu či portálu Bádateľ.Portál eReport zvolil iný prístup a tvrdil, že analýza SAV potvrdila Kotlárove tvrdenia, keďže vakcíny obsahujú určitý podiel mRNA. „Ale to je predsa fakt, ktorý sme poznali od začiatku,“ doplnila Frankovská.V druhej časti diskusie Samuel Kováčik uviedol, že si nepamätá dobu, kedy by veda a fakty neboli spochybňované. „Mám pocit, že je to večný súboj, no od pandémie sa to výrazne zhoršilo. Dúfal som, že ľudia budú nadšení z toho, čo veda priniesla, ale namiesto toho sa téma spolitizovala – a vedci boli vtiahnutí do politického boja,“ povedal.Podľa neho mnohí ľudia zneužívajú vedecké štúdie: „Mám názor, zadám ho do Googlu, dopíšem slovo ‘study' a zoberiem prvý odkaz, ktorý mi potvrdí moje presvedčenie. Správny postup je však iný – ak sa chcem zorientovať, musím si prečítať viacero štúdií alebo zistiť, aký je vedecký konsenzus. To je síce časovo náročné, ale práve preto majú veľký význam odborníci, ktorí sa problematike dlhodobo venujú a dokážu ju verejnosti zrozumiteľne priblížiť.“Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

„Fico se chová jako nejméně suverénní premiér v moderních dějinách Slovenska. To, jak se podřizuje Vladimiru Putinovi, je bezprecedentní. Je to na hraně vlastizrady,“ říká šéfredaktor slovenského Denníku N Matúš Kostolný. Sám Fico přitom ve svých vystoupeních často používá pojem suverenita. „Jaká suverenita? To je lokajství. Podřízenost. Předklon,“ tvrdí Kostolný. Bývalá zpravodajka Českého rozhlasu v Bratislavě Pavlína Nečásková by ještě před pěti lety označila Slovensko za zemi v ohrožení. „Dnes říkám, že už je v průšvihu,“ poznamenala ve Studiu N live natáčeném na Letní žurnalistické škole v Havlíčkově Brodě. Za největší riziko Kostolný považuje, že se Ficovi podaří Slovensko civilizačně vytlačit z Evropy. „Donekonečna opakuje, že je Rusko důležitý partner a měli bychom dělat politiku na všechny čtyři světové strany. Jenže jim to vždycky vychází tak, že jdou pouze na východ,“ podotýká. Slovenský premiér podle něj uvěřil, že ve společnosti jsou jen dva typy lidí: ti, kteří jsou s ním, a ti, kteří jsou proti němu. „On si myslí, že ti druzí ho chtějí zlikvidovat. Útočí na každého, kdo si dovolí říct, že dělá nebezpečné, zvrhlé a zvrácené věci. Součástí katastrofy je, že jsme si na to zvykli. Už mi nepřijde nic divného na tom, že na mě a mé kolegy Fico osobně útočí – přitom to není a nemělo by být normální,“ míní šéfredaktor Denníku N. „Nepříjemné je, že už se to přenáší do běžného dne. V posledních dvou letech se mi začalo stávat, že na mě někdo pokřikuje na ulici. To, že mi lidi píšou hnusné maily a odporné zprávy, se dá nějakým způsobem selektovat, zablokovat – dá se na to nějakým způsobem zvyknout. Teď někdo vylepil na ulici plakát, který útočí na Denník N, a lidi na mě pokřikují. Pro část společnosti se to stává normou,“ popisuje. K tomu, aby se země změnila, už podle novinářky Českého rozhlasu Pavlíny Nečáskové nestačí jen volby. „Celý systém je propojený, nemluvíme jen o politické scéně, ale i justici nebo policii. V tomto ohledu je Česká republika někde jinde, byť už je možná také v ohrožení,“ tvrdí. Ve vzduchu visí otázka, zda čeští politici po sněmovních volbách nenastoupí podobnou cestu, jakou zvolila Ficova vláda – například omezování nezávislosti veřejnoprávních médií. Řada stran a hnutí se například netají tím, že by rády zestátnily a sloučily Českou televizi a Český rozhlas. „Samozřejmě že se bojíme. Obáváme se toho. Ale co s tím? Je pravda, že mi slovenští kolegové často říkají: první, co pozorujte, je, jak se začne nová vláda chovat k veřejnoprávním médiím. To je první ukazatel toho, že se začínají dít věci,“ říká Nečásková. „Pořád zbývá naděje, že to nenastane. Doufáme, že budeme mít u veřejnosti zastání. Víc k tomu říct z pozice veřejnoprávní novinářky říct nemůžu.“ „Jestli věřím v lidstvo?“ zamýšlí se Kostolný. „To je otázka… Protože taková kolektivní psychóza a debilita, kterou lidstvo momentálně prochází, se jen tak nevidí.“ Podle Nečáskové prochází demokracie v celém západním světě zátěžovým testem. „Zatím ta čísla nevycházejí moc dobře, ale pořád se může změnit spousta věcí,“ doplňuje. V jaké fázi rozpadu demokratického státu se Slovensko ocitá? Bude Česko po volbách následovat podobný scénář? A co by mohlo v Evropské unii způsobit trio Fico–Orbán–Babiš? Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.  

Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Minimálne od začiatku roka vysielala vláda signály o tom, že bude potrebný aj tretí konsolidačný balíček. Jeho predstavenie sa očakávalo preto už pred letom, tak, aby stihol prejsť pripomienkovaním a spoločenskou diskusiou.Nič z toho sa neudialo a minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru ho ukázal tento týždeň doslova v hodine dvanástej.Čo je však takisto veľmi podstatné, neukázal ho celý. Stále totiž nevieme, ako chcú konsolidovať jednotlivé ministerstvá.Čo teda vláda navrhuje, koho sa opatrenia dotknú a ako tento takmer trojmiliardový balík ovplyvní ekonomickú situáciu na Slovensku? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s redaktorkou denníka SME Michaelou Štalmachovou.Zdroj zvukov: TA3, Markíza, YouTube/SME-SDOdporúčanie:Konkrétne prepočty toho, na koľko jednotlivé skupiny konsolidácia vyjde, ako aj ďalšie informácie o tom, čo nás čaká, nájdete v článkoch kolegov a kolegýň z Indexu a denníka SME.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

Varšava je prý nejblíž otevřenému konfliktu od druhé světové války. Kvůli náletu ruských dronů musely zasahovat stíhačky Severoatlantické aliance. Jaká bude reakce? Téma pro Macieje Ruczaje z Centra transatlantických vztahů při CEVRO Univerzitě, který byl velvyslancem Polska na Slovensku. Ptá se Matěj Skalický.

Varšava je prý nejblíž otevřenému konfliktu od druhé světové války. Kvůli náletu ruských dronů musely zasahovat stíhačky Severoatlantické aliance. Jaká bude reakce? Téma pro Macieje Ruczaje z Centra transatlantických vztahů při CEVRO Univerzitě, který byl velvyslancem Polska na Slovensku. Ptá se Matěj Skalický.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Spor o vakcíny na Slovensku pokračuje. Vládní zmocněnec tvrdí, že lidem škodí. Jestli se plete, roztrhá prý diplom. Akademie věd teď bludy vyvrací a postavil se za ni i prezident. Pomůže to k uklidnění situace? Téma pro Veroniku Folentovou, redaktorku Denníku N, která se specializuje na zdravotnictví. Ptá se Matěj Skalický.

Spor o vakcíny na Slovensku pokračuje. Vládní zmocněnec tvrdí, že lidem škodí. Jestli se plete, roztrhá prý diplom. Akademie věd teď bludy vyvrací a postavil se za ni i prezident. Pomůže to k uklidnění situace? Téma pro Veroniku Folentovou, redaktorku Denníku N, která se specializuje na zdravotnictví. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.