Podcasts about slovensku

Komu spláca Robert Fico dlh tým, že blokuje sankcie? Slovenská polícia úmyselne zatajila, že muž, ktorý sa vyhrážal bombami školám v ČR a na Slovensku, bol pravdepodobne platený z Ruska.

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni zachytili monitorovacie stanice v ovzduší na území Slovenska celkovo nižšie koncentrácie peľu. Dominoval peľ pŕhľavovitých a peľ tráv z čeľade lipnicovitých. Vplyvom ochladenia a zrážkovej činnosti ich peľ zväčša nedosahoval alergiologicky významné denné koncentrácie, čo prinieslo úľavu alergikom. Monitorovacie stanice v Nitre a v Banskej Bystrici zachytili prvý peľ paliny, ďaľšieho silného alergénu leta. Výkyvy počasia opakovane spôsobovali značné regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší. Najvyššie koncentrácie peľu tráv zachytili monitorovacie stanice v Žiline a v Banskej Bystrici. Peľ pŕhľavovitých dosiahol najvyššie denné koncentrácie v Žiline a v Banskej Bystrici. Peľové spektrum dopĺňal vo veľmi nízkych koncentráciách peľ drevín z čeľade borovicovitých, peľ gaštanu, pajaseňa, bazy a lipy. Z bylín to bol peľ astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, skorocelu a štiavu. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium, mierne stúpli aj denné koncentrácie Alternárie.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 30. týždňa.V ovzduší bude naďalej dominovať peľ tráv z čeľade lipnicovitých spolu s peľom slabšie alergizujúcej pŕhľavy. Peľ paliny, silného alergénu leta postupne pribudne aj na ďalších lokalitách. Denné hladiny peľu drevín dosiahnu už len veľmi nízke denné hladiny. Dominovať bude peľ tráv a bylín. Vzhľadom na predpovedané počasie predpokladáme, že na väčšine územia budú denné koncetrácie peľu maximálne v stredných hladinách a zvýšia sa denné koncentrácie spór húb (plesní). Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti očakávame značné regionálne rozdiely v kvantite peľu a spór v ovzduší.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

www.alergia.skwww.pelovespravodajstvo.skV aktuálnom týždni zachytili monitorovacie stanice v ovzduší na území Slovenska celkovo nižšie koncentrácie peľu. Dominoval peľ pŕhľavovitých a peľ tráv z čeľade lipnicovitých. Vplyvom ochladenia a zrážkovej činnosti ich peľ zväčša nedosahoval alergiologicky významné denné koncentrácie, čo prinieslo úľavu alergikom. Monitorovacie stanice v Nitre a v Banskej Bystrici zachytili prvý peľ paliny, ďaľšieho silného alergénu leta. Výkyvy počasia opakovane spôsobovali značné regionálne rozdiely v množstve peľu v ovzduší. Najvyššie koncentrácie peľu tráv zachytili monitorovacie stanice v Žiline a v Banskej Bystrici. Peľ pŕhľavovitých dosiahol najvyššie denné koncentrácie v Žiline a v Banskej Bystrici. Peľové spektrum dopĺňal vo veľmi nízkych koncentráciách peľ drevín z čeľade borovicovitých, peľ gaštanu, pajaseňa, bazy a lipy. Z bylín to bol peľ astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, skorocelu a štiavu. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium, mierne stúpli aj denné koncentrácie Alternárie.Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 30. týždňa.V ovzduší bude naďalej dominovať peľ tráv z čeľade lipnicovitých spolu s peľom slabšie alergizujúcej pŕhľavy. Peľ paliny, silného alergénu leta postupne pribudne aj na ďalších lokalitách. Denné hladiny peľu drevín dosiahnu už len veľmi nízke denné hladiny. Dominovať bude peľ tráv a bylín. Vzhľadom na predpovedané počasie predpokladáme, že na väčšine územia budú denné koncetrácie peľu maximálne v stredných hladinách a zvýšia sa denné koncentrácie spór húb (plesní). Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti očakávame značné regionálne rozdiely v kvantite peľu a spór v ovzduší.Podrobnejšie informácie nájdete na www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia - Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov ZDRAVIE. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.sk. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia – Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii. 

Soňa Chovanová Supeková, pedagogička, šéfka poľovníčok na Slovensku

Analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster hovorí, že dôvodov je hneď niekoľko. „Nemecká ekonomika stagnuje, možno bude aj v recesii. Zároveň sa ani našim ostatným zahraničným partnerom nedarí tak, ako sme čakali ešte pred niekoľkými mesiacmi,“ vysvetľuje. Problémom je aj predpoklad nižšieho výberu spotrebných daní, najmä pokiaľ ide o transakčnú daň. Podľa Šustra nie je vhodná pre ekonomiku nášho typu a zároveň má stále výrazné nedostatky. „V kombinácii s vyššou DPH takisto vedie k tomu, že zdaňovanie výroby a predaja je na Slovensku extrémne vysoké,“ objasňuje analytik. Koalícia však aj napriek tomu hovorí o zvyšovaní trinástych dôchodkov a o vyšších platoch pre učiteľov. Naopak, debaty o škrtoch na strane výdavkov tento rok či do budúcna nepočuť vôbec. Len samotný dôchodkový systém je podľa Šustra neudržateľný. „Treba ho dotovať zo štátneho rozpočtu tromi miliardami ročne a bude to ďalej stúpať. Iba trináste dôchodky vyjdú tento rok na deväťsto miliónov eur a máme tu ďalšie sociálne dávky, ktoré pribudli za posledných desať rokov,“ približuje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho vytvára už takmer polovicu zo skoro sedemmiliardového deficitu. Čo je teda pravdy na tom, že na budúci rok bude treba šetriť ešte viac, než sa plánovalo, čo dávky ako trináste dôchodky spôsobujú dnes a do budúcna, či štát siahne na II. pilier, alebo na niektoré zo sociálnych dávok a čo sa stane, ak sa dlh nepodarí stlačiť dolu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. (Oprava: Vo videu zaznie, že podľa odhadu RRZ ekonomika tento rok porastie o 3 až 4 percentuálne body menej než sa očakávalo v októbri 2024. Správne má byť o 0,3 až 0,4 percentuálne body.) *Časť je reprízou z 27. februára 2025. ​V rozhovore sa dozviete: 1:11 Prečo štát vyberie na daniach menej. 5:30 Kedy uvidíme, koľko štát vybral na DPH. 10:57 Prečo neplníme plány vlády na šetrenie. 14:52 Dosahy vyšších trinástych dôchodkov. 21:34 Ako sa dôchodky zvyšujú.​​​ 24:12 Správne nastavenie dôchodkov. 30:34 Ako sa pripraviť na dôchodok. 33:07 Aké veľké šetrenie nás o rok čaká. 39:30 Kde vláda bude šetriť. 45:34 Siahne vláda na II. pilier? 48:49 II. pilier a štátne investičné projekty 52:09 Čo ak štát nezačne šetriť? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Lukáš Hrošovský má vzácnu chorobu, na ktorú potrebuje liek za 354 tisíc eur ročne. Poisťovňa mu ho odmietla zaplatiť, a tak vyzbieral peniaze na internete - zatiaľ na rok kvalitného života. Hovoril aj s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, ktorý mu povedal, že pre neho zle spáva, no zatiaľ mu nepomohol. Naopak, navrhol o polovicu škrtnúť sumu, ktorú je štát ochotný investovať do záchrany života.V podcaste s Lukášom Hrošovským sa dozviete:– od 1. minúty – že ak nebude mať drahé lieky, zomrie zrejme vo veku 37 rokov;– po 2:00 – ako vyzbieral viac ako 300 tisíc eur;– od 3:00 – ako mu VŠZP odôvodnila, že mu nepreplatia liek;– po 4:00 – čo hovorí na argument, že financovanie jeho lieku ohrozuje systém;– od 6:00 – že minister Šaško navrhol o polovicu znížiť sumu, ktorú štát platí za pridaný rok života;– pred 7:00 – prečo na Slovensko nebudú prichádzať nové lieky, a to ani na rakovinu;– po 8:30 – že ak by sme vystúpili z EÚ, tie lieky by sme nemali vôbec;– od 11:20 – že minister pripravil šetrenie na pacientoch;– po 12:00 – o čom hovoril s ministrom Šaškom a čo splnil z toho, čo sľúbil;– od 14:10 – že kým politici sľubujú, jemu plynie čas;– po 16:30 – že liek, na ktorý sa mu vyzbierali ľudia, ho postavil z vozíka bez chodítka;– od 18:20 – ako by mu peniaze z osláv na Devíne zachránili život na 2 roky;– po 19:30 – či nechcel zmeniť zdravotnú poisťovňu, keď mu VŠZP opakovane neschvália liečbu;– od 20:30 – že lekári niekedy vopred vedia, že výnimkový liek poisťovňa zamietne;– po 22:30 – že ak by bol občanom Nemecka, liek by mal už od minulého roka a jeho stav by bol lepší;– od 23:50 – že jeho prípad hovorí o tom, ako na Slovensku ide politikom iba o peniaze;– po 25:00 – čo ho motivuje nahrávať na siete kritické a vtipné videá;– od 29:00 – či slovenskí vozíčkari sedia uväznení doma v byte, lebo nič nie je bezbariérové;– po 29:40 – že niektorí čakajú na schválenie zdravotníckych pomôcok až do smrti;– od 30:50 – ako sú na tom služby pre ľudí so znevýhodnením;– po 31:20 – že úradníčka riešila, čo postuje na sociálne siete;– od 32:00 – ako ani úradníci na to určení nemajú pochopenie voči odkázaným ľuďom;– po 33:00 – že človek, ktorý si ide vybaviť vozík, sa ani nedostane na úrad, lebo nie je bezbariérový;– po 33:40 – či ešte zbiera peniaze na liek, a ako mu môžete pomôcť.

Lukáš Hrošovský má vzácnu chorobu, na ktorú potrebuje liek za 354 tisíc eur ročne. Poisťovňa mu ho odmietla zaplatiť, a tak vyzbieral peniaze na internete - zatiaľ na rok kvalitného života. Hovoril aj s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, ktorý mu povedal, že pre neho zle spáva, no zatiaľ mu nepomohol. Naopak, navrhol o polovicu škrtnúť sumu, ktorú je štát ochotný investovať do záchrany života.V podcaste s Lukášom Hrošovským sa dozviete:– od 1. minúty – že ak nebude mať drahé lieky, zomrie zrejme vo veku 37 rokov;– po 2:00 – ako vyzbieral viac ako 300 tisíc eur;– od 3:00 – ako mu VŠZP odôvodnila, že mu nepreplatia liek;– po 4:00 – čo hovorí na argument, že financovanie jeho lieku ohrozuje systém;– od 6:00 – že minister Šaško navrhol o polovicu znížiť sumu, ktorú štát platí za pridaný rok života;– pred 7:00 – prečo na Slovensko nebudú prichádzať nové lieky, a to ani na rakovinu;– po 8:30 – že ak by sme vystúpili z EÚ, tie lieky by sme nemali vôbec;– od 11:20 – že minister pripravil šetrenie na pacientoch;– po 12:00 – o čom hovoril s ministrom Šaškom a čo splnil z toho, čo sľúbil;– od 14:10 – že kým politici sľubujú, jemu plynie čas;– po 16:30 – že liek, na ktorý sa mu vyzbierali ľudia, ho postavil z vozíka bez chodítka;– od 18:20 – ako by mu peniaze z osláv na Devíne zachránili život na 2 roky;– po 19:30 – či nechcel zmeniť zdravotnú poisťovňu, keď mu VŠZP opakovane neschvália liečbu;– od 20:30 – že lekári niekedy vopred vedia, že výnimkový liek poisťovňa zamietne;– po 22:30 – že ak by bol občanom Nemecka, liek by mal už od minulého roka a jeho stav by bol lepší;– od 23:50 – že jeho prípad hovorí o tom, ako na Slovensku ide politikom iba o peniaze;– po 25:00 – čo ho motivuje nahrávať na siete kritické a vtipné videá;– od 29:00 – či slovenskí vozíčkari sedia uväznení doma v byte, lebo nič nie je bezbariérové;– po 29:40 – že niektorí čakajú na schválenie zdravotníckych pomôcok až do smrti;– od 30:50 – ako sú na tom služby pre ľudí so znevýhodnením;– po 31:20 – že úradníčka riešila, čo postuje na sociálne siete;– od 32:00 – ako ani úradníci na to určení nemajú pochopenie voči odkázaným ľuďom;– po 33:00 – že človek, ktorý si ide vybaviť vozík, sa ani nedostane na úrad, lebo nie je bezbariérový;– po 33:40 – či ešte zbiera peniaze na liek, a ako mu môžete pomôcť.

Vlasta Okoličányová, promovaná knihovníčka, špecialistka na historické knihy a život a dielo historických osobností evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. | Moderuje: Kata Martinková. | Repríza z 08.04.2025. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

250715_politika_Gubik Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Aktuálne zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov prinieslo historickú šancu na vyriešenie dlhoročného sporu ohľadom sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a treba držať palce obom stranám, aby našli dohodu. V TASR TV to povedal predseda Magyar Szövetség - Maďarskej aliancie László Gubík. . Dodal, že z menšinového uhlu pohľadu na Slovensku stále existujú nevyriešené problémy, napríklad v oblasti podpory kultúry národnostných menšín. Ale medzinárodné vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú lepšie, ako boli v posledných desaťročiach. „Keby sa teraz prinieslo nejaké dobré riešenie v takto strategickej a citlivej téme, bol by to ďalší krok dopredu,“ povedal...

Je možné zamilovať sa do umelej inteligencie? A čo sa stane, keď takýto vzťah skončí? Láska k chatbotom sa z futuristickej predstavy stáva realitou, ktorú už riešia aj psychológovia na Slovensku. Tento fenomén so sebou prináša nielen útechu pre osamelých, ale aj obrovské riziká – od prehĺbenia izolácie až po neschopnosť nadviazať reálny vzťah.V novej epizóde podcastu SHARE sa s riaditeľom psychologickej poradne IPčko Marekom Madrom rozprávame o tom, prečo sa vieme zamilovať do algoritmu, prečo bolí rozchod s AI viac ako ten reálny a s akými šokujúcimi prípadmi, vrátane ilúzie tehotenstva, sa stretávajú v praxi. Vypočujte si rozhovor o jednej z najväčších psychologických výziev digitálnej doby.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je náš mozog taký náchylný uveriť láske k stroju?Ako vyzerá rozchod s AI a prečo je často bolestivejší ako ten reálny?S akými extrémnymi prípadmi sa psychológovia na Slovensku už stretli?Môže byť AI terapeutom, alebo je to len ďalšie riziko?Aké sú praktické kroky, ako z tejto závislosti von?Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/6F3kWdF/psychologovia-na-slovensku-biju-na-poplach-laska-k-ai-je-pasca-z-ktorej-je-tazka-cesta-von-rozhovor/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Robert Fico včera odpověděl na nedělní dopis českého premiéra – požádal ho, aby respektoval slovenský státní zájem a spolu s dalšími evropskými státy poskytl Slovensku záruky o dodávkách plynu i po lednu 2028. „Fascinuje mě, jak se ti dva míjejí,“ říká publicista Pavel Kosatík. Dále okomentuje letošní ročník karlovarského filmového festivalu, vítězný snímek Raději zešílet v divočině, výročí nálezu Věstonické venuše nebo útoky na novinářku Apolenu Rychlíkovou.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Robert Fico včera odpověděl na nedělní dopis českého premiéra – požádal ho, aby respektoval slovenský státní zájem a spolu s dalšími evropskými státy poskytl Slovensku záruky o dodávkách plynu i po lednu 2028. „Fascinuje mě, jak se ti dva míjejí,“ říká publicista Pavel Kosatík. Dále okomentuje letošní ročník karlovarského filmového festivalu, vítězný snímek Raději zešílet v divočině, výročí nálezu Věstonické venuše nebo útoky na novinářku Apolenu Rychlíkovou.

Moderátor Ďuro Sabo objasňuje nový generálny pardon pre majiteľov autovrakov a venuje sa aj inovatívnej metóde monitorovania ciest. V rozhovore zameranom na autá a dopravu sa rozpráva s hercom a dabingovým velikánom Ivanom Šándorom.Generálny pardon pre autovrakyOd 15. júla tohto roka do 14. januára 2026 bude prebiehať generálny pardon pre majiteľov vrakov a nepojazdných áut. Cieľom tohto opatrenia je vyriešiť problém mnohých automobilov, ktoré sú na Slovensku stále evidované, hoci už dávno nejazdia, sú odstavené ako vraky alebo rozobraté na súčiastky. Štát od týchto vozidiel stále môže vyžadovať povinné poistenie alebo účasť na STK, keďže sú v evidencii. Vďaka generálnemu pardonu bude poplatok za vyradenie vozidla z evidencie znížený z pôvodných 500 € na iba 50 €. Ušetrené peniaze motoristov a presnejšia evidencia vozidiel sú hlavnými prínosmi tohto kroku. Poplatok 50 € poputuje do environmentálneho fondu na podporu projektov zameraných na ochranu životného prostredia. Monitorovanie ciest z pneumatík sa stáva skutočnosťou Moderátor v podcaste ďalej predstavuje pokrokovú technológiu monitorovania kvality ciest, ktorá už nie je len sci-fi, ale takmer realitou. Nové pneumatiky obsahujú množstvo senzorov, ktoré zbierajú dáta o kvalite cesty, drsnosti vozovky a nerovnostiach, diagnostické kamery na vozidlách zasa sledujú stav vozovky a dopravné značenie.Ivan Šándor pre Autobazar.EU: Ivan Šándor, známy dabingový herec, ktorý prepožičal hlas Bradovi Pittovi, Mattovi Damonovi a Joeymu Tribbianimu, a tiež hral v seriáli "Dunaj, k vašim službám", sa podelil o svoj pohľad na autá. Napriek tomu, že by ho moderátor tipoval na pedantného vodiča, opak je pravdou.Šándor sa považuje za „bežného užívateľa, skôr ešte menej ako bežného užívateľa“, keďže autám síce rozumie, ale nie sú pre neho sociálnym statusom. Priznáva, že by nevedel vymeniť žiarovku ani naliať olej, a sústredí sa iba na výber správneho paliva. Aj úkony ako dolievanie vody do ostrekovačov sú pre neho náročné. Napriek tomu je na auto odkázaný, najmä kvôli rozvozu detí a svojej práci, ktorá ho denne zavedie na viacero miest. Oceňoval by lepšiu infraštruktúru pre MHD alebo cyklistiku, ale v súčasnom uponáhľanom svete to nie je reálne.Vypočujete celý rozhovor v podcaste na Autobazar.EU a dozviete sa aj: Či by bol bez auta úplne stratený a či by využíval MHD, alebo jazdil taxíkom. Ako reaguje, keď sedí na sedadle spolujazdca. Čo si ako rodina pripravujú do auta na dlhú cestu a akú najdlhšiu jazdu v živote už absolvoval.

Úmrtnosť na rakovinu prsníka patrí na Slovensku k najvyšším v Európskej únii. Biochemik Pavol Čekan vidí jeden z problémov v nedostatku národných klinických štúdií. „Vo vyspelom svete je úplne bežné, že pri určitom type rakoviny býva aj tretina až polovica pacientov liečená práve cez ne,“ hovorí zakladateľ firmy Multiplex DX, ktorá vyvíja diagnostické testy na onkologické ochorenia.

Keď je človek smutný z vlastnej krajiny, kam sa má pozrieť? Kam sa dnes najčastejšie utiekame? Je nejaký nový trend cestovania? Ako mať radosť na súčasnom Slovensku?

Toto je ukážka z letného Extrapointu, ktorý si pre vás v júli pripravili Honza a Maťo. Vybrali 4 mužstvá, ktoré mali veľmi ťažké obdobie od roku 2000 až doteraz.  Je to vlastne váš obľúbený history podcast s kvapkou nádeje do budúcnosti. Postupne sa dostane na Raiders, Jets, Browns a Jaguars.    Sme na HeroHero, kde za päťku mesačne dostanete kopu bonusového materiálu a pocit, že zásadne pomáhate komunite amerického futbalu na Slovensku a v Čechách. 

Bratislava 13. júla (TASR) – Améby, nazývané aj meňavky, neprežijú vo vode, ktorá je adekvátne chlórovaná a pri jej čistení sú dodržiavané hygienické štandardy. V súvislosti s úmrtím chlapca v dôsledku nakazenia sa nebezpečnou amébou Naegleria fowleri to v TASR TV konštatovala lekárka Etela Janeková. . Upozornila, že kúpaliská musia hygienické štandardy dodržiavať a sú pravidelne kontrolované. Na kúpalisku v Štúrove sa napokon výskyt tejto améby nepotvrdil a preto by podľa Janekovej bolo vhodné dohľadať epidemiologickú cestu pacienta, ako sa k infekcii dostal. „Na Slovensku bolo ochorenie spôsobené touto meňavkou diagnostikované prvýkrát a je veľmi dôležité, aby sa zistilo, ako k tej infekcii došlo. Aby sme vedeli, čoho sa vystríhať, kde sa táto infekcia mohla vyskytnúť a či sa vôbec vyskytla na Slovensku,“ konštatovala s tým, že k infekcii pacienta mohlo prísť aj inde.

Slovenský scénář – jak se odvíjí, z čeho pramení a do jaké míry hrozí jeho obdoba i u nás? K rozhovoru do festivalových Ohlasů naživo jsme pozvali spisovatele, publicistu, scenáristu a také boskovického rodáka Pavla Kosatíka, který se situaci na Slovensku dlouhodobě věnuje. Ve druhé části rozhovoru jsme se ptali na boskovická témata a osobnosti, kterými se ve své práci zabývá.

„Dokonalá bytosť z princa vyrástla bez toho, aby mu niekto venoval pozornosť a až v zrelom veku vyšlo najavo, akým je velikánom,“ – vyhlásil o princovi Eugenovi Savojskom jeden z jeho súčasníkov. Je to azda klasický príklad idealizovania, zveličovania či rovno apoteózy tejto významnej postavy stredoeurópskych dejín. Ale človeku sa pri výpočte jeho zásluh na vojenskom a politickom poli, ale i vo sfére staviteľských a umenie podporujúcich aktivít, ktorými oplýval po celý život, jednoducho chce preháňať. Princ Eugen Savojský sa v našich zemepisných šírkach objavuje vo chvíli nanajvýš kritickej, počas legendárnej bitky o Viedeň v septembri roku 1683. V tom čase ani nie 20-ročný mladík, potomok vládnucej dynastie v Savojsku, vraj prišiel chudobný ako kostolná myš, navyše po tom, ako dostal košom od francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., keď sa u neho neúspešne uchádzal o vojenskú službu. Tento malý a drzý „vrabčiak“ ako ho počastoval štipľavými poznámkami veľký kráľ Slnko, v nasledujúcich rokoch urobil hviezdnu vojenskú kariéru. Z nevýznamného ordonančného dôstojníka, ktorého mimoriadne schopnosti si povšimol aj habsburský panovník Leopold I., sa počas nasledujúcich troch desaťročí vypracoval na hlavného veliteľa cisárskych vojsk a stal sa tým, kto dokázal z uhorských území definitívne vyhnať Osmanov. Princ Eugen bol však mužom mnohých tvárí. Oproti neohrozenému vojenskému hrdinovi je tu predsa aj muž s vyberaným vkusom, hospodárskym talentom a obrovským bohatstvom, ktoré neváhal investovať do veľkolepých stavebných projektov. Ak poznáte zámky Belvedere či z pohľadu Bratislavčana naozaj neďaleký Schloss Hof, poznáte aspoň letmo aj princa Eugena, ktorý je tak vlastne prvým, kto víta slovenského návštevníka v susednom Rakúsku. A možno pri jednej takejto návšteve si aj našinec začne uvedomovať akou významnou postavou Eugen Savojský vlastne bol - aj pre nás. Poznáme ho vôbec na Slovensku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkou Annou Fundárkovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Dávám zpětnou vazbu, ať už je to k interiéru, k servisu nebo k jídlu. A ty podniky s tím neumějí většinou pracovat. Sedm z deseti s tím neumí pracovat, urazí se. “ říká herec, moderátor a food bloger Lukáš Hejlík v dalším díle Mediálního cirkusu. Podle něj u nás chybí kritická gastro novinařina. Lukáš Hejlík je muž mnoha profesí a zájmů. Vedle herectví se nejvíc proslavil jako autor scénického čtení Listování a zejména projektu Gastromapa. V rámci něj už více než jedenáct let projíždí Českou republiku a upozorňuje na podniky, ve kterých mu chutnalo nebo ho nějak zaujaly. O svých zážitcích napsal několik knih a vášeň pro gastronomii promítá i do svého podcastu. Zájem Čechů o dobré jídlo a pití podle něj stále roste. Přispěly k tomu i tipy, které sdílí ve své Gastromapě a na sociálních sítích? „Věřím, že třeba můžu za počet kaváren, které v Česku jsou. A že se z Česka stala doslova světová velmoc,“ říká Hejlík s úsměvem a hned dodává: „Ale určitě k tomu přispěly i různé televizní pořady a kuchařské show. A také to často přisuzuji tomu, že my v tomto ohledu nemáme takový historický nános, jako mají země jako třeba Rakousko nebo Itálie, kde máte tu tradici nepřerušenou. Vidíte to na celém středoevropském bloku, ta revoluce se děje i v Polsku nebo na Slovensku.“Tím spíše ho překvapuje, že z tradičních médií v posledních letech téměř vymizela rubrika gastronomických recenzí. „Je strašná škoda, že gastronomie byla pokrytá médii v době, kdy nebyla takovým tématem, jako je dnes. Po covidu se to zase strašně rozjelo. Vidíte, jak to stále turbulentně stoupá. Teď nemyslím, že se otevírají nové podniky, ale jakým je to tématem. Dřív to byla otázka pro pár snobů, ale najednou gastronomie takzvaně odhodila bílé rukavičky a hrozně se otevřela a měla pokérované ruce.“Práci gastro novinářů dnes přebírají hlavně influenceři, kteří se podle Hejlíka soustředí spíše na pozitivní obsah: „Influenceři vám neřeknou, že to bylo špatné. Je tady obrovský prostor pro influencery, novináře, který budou kritičtí. I třeba pro podcast, který by šel a pomlouval, že to bylo špatné, že to bylo třeba rozvařené. Prostě negativní věci, ale opodstatněné,“ říká. Psala mi maminka provozovatele v slzáchSám autor Gastromapy uznává, že ve svém hodnocení restaurací a kaváren většinou zmiňuje také hlavně to pozitivní. Zda se do kritiky pustí, prý v současnosti hodně zvažuje. „Víte, kdy jsem o tom nepřemýšlel? Když to četlo dvacet lidí, to mi to bylo úplně jedno, to jsem to kosil, byl jsem tvrdý. Ale místo na to tady v mediálním prostoru rozhodně je. Ať přijde někdo, kdo bude tvrdý a kdo si to obhájí!“ I on ale musí být někdy kritický. Což podle něj podniky nenesou dobře. „Dávám zpětnou vazbu k interiéru, k servisu nebo k jídlu a ty podniky s tím neumějí většinou pracovat. Kdybych to měl říct procentuálně, tak sedm z deseti s tím neumí pracovat, urazí se. Celá ta scéna je pořád velmi mladá, je to velmi křehké. Hospodských u nás si vážím, obdivuji je. Ale oni to často staví jako: ‚Co mi tady bude kdo vykládat? Já vím moc dobře, jak to dělat,‘“ myslí si food bloger.„Měl jsem takovou kauzu, kdy jsem byl na jednom malém městě v burgrárně, kde jeden burger byl úplně super a druhý nafutrovaný kupovanými věcmi. Říkám: ‚Tak proč jich má na meníčku dvacet, proč jich nedělá šest?‘ Také to tam smrdělo, prostě burgárna. Tak jsem podotknul, že tam bylo tísnivě, jinak ale super. A hrozná smršť. Napsala mi maminka toho provozovatele v slzách, že budou muset zavřít,“ popisuje Hejlík. Jeho připomínky ale ve výsledku restauraci pomohly: „Za tři týdny zkrátili menu, vymalovali a nějak se s tím popasovali. A lidi psali: ‚Tyjo, konečně to někdo řekl nahlas!‘“Nezamknout to moc brzoVedle gastronomie a herectví je Lukáš Hejlík také nadšený fanoušek podcastů. Točí svůj vlastní audiopořad, vedle toho stíhá poslouchat velkou část podcastů, které česká scéna napříč žánry nabízí, a v posledních letech zároveň moderuje vyhlášení ankety Podcast roku. Původně okrajový formát si v Česku získává stále větší oblibu - a podcastů každý rok také přibývá. „Loni to bylo 700 nových, letos 800. Samozřejmě jich taky spousta končí. To si pojďme říct,“ podotýká Hejlík. Roste u nás stále i počet posluchačů podcastů? Měli by takový obsah vytvářet také veřejnoprávní média? A proč je podle Lukáše Hejlíka podcast jako rozečtená knížka? --Mediální cirkus. Podcast Marie Bastlové o dění na mediální scéně. Zajímá ji pohled do redakcí, za kulisy novinářské práce – s předními novináři i mediálními hráči.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #medialnicirkus nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Herec Marek Rozkoš bol ďalším z hostí v relácii Ide o nás. Hoci plán na stretnutie sa začal odvíjať už vo februári, nabitý pracovný kalendár, účinkovanie v dennom seriáli aj tanečnej šou a kombinovanie práce s rodinnými povinnosťami ho oddialilo. Aj to bola teda jedna z tém rozhovoru, v ktorom Rozkoš prezradil, že hoci často padajú otázky, kedy sa už presťahuje do Bratislavy, s manželkou Katkou nad tým zatiaľ neuvažujú. "Stojí mi za to vždy po natáčaní večer ešte šoférovať naspäť do Zvolena," uviedol herec Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorý si cení, že ho Zvolenčania prijali za svojho. Na živote v menšom meste na strednom Slovensku rodákovi z Prešova vyhovuje kontakt s prírodou, komunitnosť, ale aj pokoj pre výchovu detí.  Rozkoš má s manželkou - tiež herečkou Katarínou Rozkošovou - dve. Opakovane jej dáva kredit za to, ako zvláda manažovanie domácnosti a priznáva, že väčšina povinností ohľadom detí je na jej pleciach. Dokázal by si predstaviť vymeniť si to a ísť na otcovskú dovolenku? "Áno, dokázal," vyhlásil bez váhania. Dôvodom je nepochybne aj fakt, že v poslednom čase mal Rozkoš toľko aktivít spojených s prácou, že by mu chvíľkové odstrihnutie sa od hrania asi neprekážalo. Ale naozaj len chvíľkové. "Dlho by som to nevydržal. Bez hrania, bez učenia - myslím, že by sme sa museli doma nejako dohodnúť," uviedol v Ide o nás.  V rozhovore sme prebrali aj témy, ktoré nie sú možno divákom a čitateľom známe. Aké bolo jeho detstvo so štyrmi súrodencami a otcom, ktorý je grécko-katolícky kňaz? Dokáže byť voči cirkvi Marek Rozkoš kritický a prečo považuje otca za otvoreného a chápavého človeka? Aké spomienky sa zdieľajú v rodine Rozkošovcov na časy socializmu? Dozviete sa tiež, prečo nad pôvodným snom stať sa policajtom napokon zvíťazilo herectvo a mnoho ďalšieho. Viac v relácii Ide o nás.  

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Prázdniny sú v plnom prúde a sobotné Vertigo sme sa rozhodli venovať očakávaným letným filmom v rôznych žánrových pásmach. Kinosály a hlavne amfiteátre, ktorých máme na Slovensku skoro 50 sa už nevedia dočkať diváčok a divákov. Aby sme boli presní, vybrali sme z ponuky letných premiér dvanásť pozoruhodných titulov. Ešte jedna zaujímavosť - Podiel letných kín na celkovej návštevnosti bol v roku 2024 - 3,4 %, priemerná návštevnosť na predstavenie bola 117 divákov. Najnavštevovanejším letným kinom v roku 2024 bol amfiteáter v Košiciach. Uvidíme, či si aj toto leto udrží prvenstvo. Zoznam filmov z epizódy: Zbormajster Do neznáma / To a Land Unknown Fantastická 4: Prvé kroky / The Fantastic Four: First Steps Strelený piatok / Freakier Friday Bláznivá strela / The Naked Gun Perla Džob Sorry, Baby Dokonalá zhoda / Materialists Nikto 2 / Nobody 2 Roseovci / The Roses Zbaľ sa a uteč / Caught Stealing See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bývalá premiérka Iveta Radičová v podcaste s Mirom Kernom opisuje kam sa pohla krajina za Fica, aké robí chyby pri konsolidácii, v zahraničnej politike, aj ako reagovala ona, keď na východnom Slovensku vyčíňal živel. Lovte slová v novej hre Denníka N. Zahrajte si Slovosleď: www.dennikn.sk/slovosled

Dvesto miliónov eur. Presne toľko peňazí z eurofondov určených priamo pre samosprávy je aktuálne zmrazených. Situácia rozpútala konflikt medzi zástupcami obcí a miest a vládou, konkrétne rezortom investícií na čele so Samuelom Migaľom. K zmrazeniu pritom došlo preto, že Slovensko, ako už tradične, nevie peniaze čerpať a vyše miliarda eur aktuálne podlieha revízii od Európskej komisie, ktorej výsledkom má byť ich presun na iné projekty. Súčasťou sú aj spomínané dve stovky z balíka priamo pre samosprávy. Podľa analytičky portálu Euractiv Slovakia Barbary Zmuškovej je bizarné hlavne to, ako nik z vlády nechce priznať, kto vlastne o odobratí čiastky z balíka pre regióny rozhodol. „Nepamätám si, že by sa niečo podobné dialo pri tak vážnej veci. Migaľ napríklad hovorí, že on na vládu šiel s tým, že samosprávam sa nebude nič brať a samotné odobratie mal navrhnúť Drucker. Aktuálne zase hovorí, že už to mal iniciovať Taraba,“ vyratúva Zmušková s tým, že to podľa nej súvisí hlavne s politickou krízou v strane Hlas. Samostatná kapitola sú pritom podľa nej aj návrhy, na čo chce vláda peniaze použiť. „Spomínajú sa kompenzácie za plyn, čo je úplný eurofondový nezmysel. Ďalším nápadom je, aby nám komisia zarátala, že sme peniaze minuli na dostavbu diaľnice D3, ktorá ešte nie je hotová a ani do konca roka nebude,“ dodáva. Navyše problémy vykazuje aj plán obnovy, kde Slovensku ostáva iba jeden rok na to, aby dokázalo využiť všetkých šesť miliárd eur, ktoré cezeň získalo. „Viacero z opatrení je na hrane a to aj napriek revízii, ktorú si dala vypracovať súčasná vláda koncom minulého roka,“ dodáva analytička. Čo sa teda deje v oblasti eurofondov a plánu obnovy, ktoré rezorty si neplnia svoje povinnosti, aké reformy a investície sme zanedbali a ako je to v skutočnosti so zamrznutými peniazmi? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytička portálu Euractiv Slovakia Barbara Zmušková. ​V rozhovore sa dozviete: 1:01 O čo v spore o 200 miliónov ide. 3:17 Ako majú eurofondy priamo v regiónoch fungovať. 4:50 Prečo sa regionálne eurofondy nečerpajú. 8:55 Prečo stále fungujú výzvy a nie vyzvania. 11:54 Prečo sa nečerpajú ani bežné eurofondy. 16:00 Kto rozhodol o tom, že peniaze sa zoberú aj samosprávam. 18:11 Načo chce vláda zrevidované peniaze použiť. 24:01 Stíhajú sa eurofondy dočerpať? 25:18 Ako sme na tom pri pláne obnovy? 28:19 Čo z Plánu obnovy vypadlo? 30:11 Prečo nebudú nové psychotesty? 33:31 Koľko času máme na čerpanie Plánu obnovy? 35:34 Ako sa komisia stavia ku kontrole míľnikov? 38:12 Čo z budúcich míľnikov môže robiť problém? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hokejová sezóna je momentálne vo svojej uhorkovej fáze. V podcaste Trefné strieľanie je tak priestor rozoberať dôležité témy, na ktoré počas sezóny nie je veľa priestoru. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si zavolali hokejistu Tomáša Záborského a spoločne rozoberali, ako sa pristupuje k otrasom mozgu na Slovensku. Dozviete sa, ako to u nás (ne)funguje a ako sa táto dôležitá vec podceňuje.

Kanye West na Slovensku. Bude, nebo nebude? Kde se vzala jeho adorace Hitlera? Proč se omlouvá za něco, co stejně opakovaně dělá? A věří tomu vůbec? Poví Karel Veselý, kulturní redaktor Alarmu a autor knihy Hudba ohně: Radikální černá hudba od jazzu po hip hop a dále. Ptá se Matěj Skalický. *** EDIT 8. 7.: Kvůli chybě jsme z původního dílu vymazali část rozhovoru o severoirské kapele Kneecap.***

Kanye West na Slovensku. Bude, nebo nebude? Kde se vzala jeho adorace Hitlera? Proč se omlouvá za něco, co stejně opakovaně dělá? A věří tomu vůbec? Poví Karel Veselý, kulturní redaktor Alarmu a autor knihy Hudba ohně: Radikální černá hudba od jazzu po hip hop a dále. Ptá se Matěj Skalický. *** EDIT 8. 7.: Kvůli chybě jsme z původního dílu vymazali část rozhovoru o severoirské kapele Kneecap.*** Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na festivale Východná publikum vypískalo ministerku kultúry Šimkovičovú, a hoci sľubovala, že zostane do konca, napokon ju v areáli nebolo vidieť. Reportérka Denníka N, Nina Janešíková, ktorá je pravidelnou návštevníčkou Východnej, hovorí, že folklór oveľa viac spája, ako rozdeľuje, a bolo to cítiť aj na tomto ročníku najväčšieho folklórneho festivalu na Slovensku. Rozprával sa s ňou Braňo Bezák. Lovte slová v novej hre Denníka N. Zahrajte si Slovosleď: www.dennikn.sk/slovosled

Významná slovenská herečka Ida Rapaičová nedávno dvakrát zabodovala v prestížnej ankete Slovenka roka. Stala sa víťazkou v kategórii Umenie a kultúra a získala aj Mimoriadnu cenu za celoživotné dielo a mimoriadny prínos kultúre na Slovensku. Za svoj život stvárnila nespočetné množstvo úloh v divadle, filme i televízii. Jej celoživotným záujmom je aj štúdium a prednes poézie, recituje zásadne z pamäti a aj po starosloviensky. Do Rádia Slovensko zavítala vo sviatočný deň slovanských vierozvestcov – sv. Cyrila a sv. Metoda a tento sviatok si sama ctí. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej živote herečky, o tom, ako nás neľahké životné situácie môžu veľa naučiť, o ručných prácach, ktorým sa venuje i o slovenskej dramatickej klasike. | Hosť: Ida Rapaičová (herečka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Pakt o migrácii a azyle vstúpi do platnosti v júni budúceho roku. Súčasťou zmien v migračnej a azylovej politike na Slovensku bude aj nový zákon o medzinárodnej ochrane. Na Fóre o integrácii sa právnička Ligy za ľudské práva rozprávala s odborníčkou a odborníkmi z praxe aj o tom, ako bude zabezpečená ochrana práv ľudí v migračnej situácii, ktorých sa tieto zmeny týkajú najviac. Diskusia o európskej reforme obsahuje viacero technických detailov. Je určená najmä ľuďom pracujúcim v tejto oblasti, ale užitočné informácie v nej nájde aj širšia verejnosť. Fórum o integrácii 2025 finančne podporilo Britské veľvyslanectvo na Slovensku a Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung. hostia diskusie: Pavol Dinga, riaditeľ odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce na Migračnom úrade MV SR Jana Juričková, zástupkyňa riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície P PZ Roman Lysina, riaditeľ odboru ochrany základných ľudských práv a slobôd a politických práv v Kancelárii verejného ochrancu práv moderuje: Michaela Dojčinovičová, právnička Ligy za ľudské práva

Z garážového startupu sa spoločnosť Hour za tri dekády prepracovala medzi lídrov na trhu HR technológií Kľúčový zlom nastal, keď sa firma rozhodla ísť cestou cloudu, ktorý dnes vníma ako technologický základ aj pre malé a stredné podniky. „Náš príbeh sa začal v roku 1993 ako garážová eseročka. Dnes sme rešpektovaný dodávateľ komplexných HR riešení,“ hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti Hour Branislav Horeháj. Za dôležitý míľnik považuje už rok 1989, keď spoločenské zmeny umožnili slobodne podnikať a rozvíjať sa. V roku 1994 získali zákazníka Slovenské liečebné kúpele Piešťany. Práve tam vznikla myšlienka softvéru pre mzdy, dochádzku a ďalšie personálne agendy. Rozhodujúcim strategickým krokom bol vstup do sveta cloudových riešení, ktoré dnes považujú za esenciálne. „Z cloudovej služby sa stal spôsob, ako vieme doručiť pridanú hodnotu zákazníkovi. Stačí pripojenie na internet a funkčnosť je dostupná odkiaľkoľvek,“ dopĺňa riaditeľka rozvoja produktov Janka Michalíková. Systémy od Hour dnes spracúvajú každú šiestu výplatu na Slovensku, čo je zhruba 400-tisíc výplat mesačne. „Z jedného človeka sme narástli na 110 kolegov. Naše služby dnes využíva približne 2 500 spoločností,“ uvádza B. Horeháj. Viac si vypočujete v podcaste.

Vyrobit slovenskou valašku, folklorní klobouk nebo opasek vyžaduje poctivou ruční práci. Staří mistři folklorních řemesel si ale své umění často žárlivě střežili a pozorovat je při práci bylo téměř nemožné. Mladší generace tak na Slovensku musela po tradičních postupech a speciálních fíglech mnohdy dlouze pátrat. Jak ale říká mistr Stefan Hukeľ, co lidé vymysleli, to člověk vyrobí. Díky němu se na Podpolaní na středním Slovensku podařilo obnovit výrobu tradičních klobouků.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Telekomunikačný operátor Orange reaguje na meniace sa potreby zákazníkov, najmä v biznis sfére. Predstavuje nové digitálne nástroje pre jednoduchšiu správu služieb, ako prvý na Slovensku spúšťa komerčnú prevádzku samostatnej 5G siete. Rozvíja tiež riešenia pre internet vecí (IoT).V novom dieli podcastu SHARE sa o týchto novinkách, ale aj o budúcich trendoch v telekomunikáciách rozpráva marketingový manažér spoločnosti Orange, Lukáš Urbanovský.V podcaste hovoríme o týchto témach:Nové online nástroje Orange pre firmy: Multisim e-shop a B2B portál.Internet vecí (IoT): Využitie, bezpečnosť a blížiaci sa koniec 2G.Samostatná 5G sieť (5G SA): Výhody a vytváranie sietí na mieru (network slicing).Praktické využitie 5G SA: Priemysel, zdravotníctvo a logistika.Zmeny v správaní zákazníkov: Dôraz na online, personalizáciu a cloud.Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou Orange.Viac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/jYz5Iga/orange-spusta-pre-firmy-samostatne-5g-osobitny-eshop-a-velku-novinku-podcast/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Třetí ročník hudebního festivalu Rubicon na sebe strhnul pozornost nejen středoevropské kulturní obce. Už na začátku dubna se začalo mluvit o tom, že největší jméno v line-upu by tentokrát mohl být Kanye West vystupující pod nickem Ye. Zvěsti se vyplnily a hra s pozorností hudebního světa vstupuje do další fáze. Co všechno by znamenalo vystoupení Ye na Slovensku?

Today's episode is about the folk festival Východná in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some words from today's topic. You will also learn how to say "Happy anniversary” in Slovak. At the end of this episode, you can find my dialogue about the festival in Východná. Episode notesIn today's episode, I'm talking about the folk festival Východná in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some words from today's topic. You will also learn how to say "Happy anniversary” in Slovak. At the end of this episode, you can find my dialogue about the festival in Východná. Slovak lesson1.    folklórny festival (folk festival)2.    ľudové kroje (folk costumes)3.    krútiace sa sukne (twirling skirts)4.    dupot čižiem (the stomp of boots)5.    ručne vyrobené výrobky (handmade products)6.    rôzne remeslá (various crafts)7.    regióny Slovenska (regions of Slovakia)8.    autentické spevy (authentic songs)9.    tance folklórnych umelcov (dances by folk artists)10. tradičné svadobné ukážky (traditional wedding performances)11. pastierske tance (shepherd dances)12. farebné sprievody (colorful processions)13. večerná zábava (evening party / evening entertainment)14. Všetko najlepšie k výročiu! (Happy anniversary)DIALOGUE:Petra: Samo, bol si už niekedy na festivale vo Východnej?Samo: Nie. Nikdy. Počul som o tom. Nie je to akože veľké folklórne podujatie v krojoch?Petra: Veľké? Samo, to je najväčší folklórny festival na Slovensku! A tento rok je 70. výročie!Samo: Sedemdesiat? Fíha! Festival je starší ako moja stará mama.Petra: Presne tak! Ale nenechaj sa tým oklamať. Nie je to nijaká staromódna udalosť s nudnou hudbou. Je to živé. Je to farebné. Predstav si: krútiace sa sukne, dupot čižiem, gajdy, husle a okamihy na celý život.Samo: Hmm... znie to celkom zábavne. Sú tam nejaké medovníky alebo pagáče?Petra: Oh, veľa medovníkov a pagáčov. Tiež ručne vyrobené výrobky a rôzne remeslá.Samo: Aký je program? Čo uvidím na pódiu?Petra: Všetky možné tance z mnohých regiónov Slovenska, ale aj zo zahraničia.Samo: Zaujímavé!Petra: Hej. A je toho viac, ako autentické spevy a tance folklórnych umelcov, tradičné svadobné ukážky, rekonštrukcie, pastierske tance s valaškami a pestrofarebné sprievody s väčším počtom vyšívaných viest, ako môžeš uvidieť na kráľovskej svadbe.Samo: Takže ľudia majú folklór naozaj radi?Petra: Radi? Žijú ním. Je tam dokonca aj stan pre večernú zábavu. Ktokoľvek sa môže pridať so spievaním, tancovaním, tlieskaním, dupaním alebo hraním na hudobný nástroj – čokoľvek. Je to magické. Uvidíš!Samo: Dobre, som presvedčený. Ale len ak mi sľúbiš uvoľnenú atmosféru a žiaden tlak.Petra: Sľubujem. Hor sa na to! Ideme do Východnej!Timestamps00:35 Introduction to the episode02:28 Announcement03:23 Festival Vychodna05:21 Fun fact 105:52 Fun fact 208:36 Fun fact 312:40 Slovak lesson19:13 Dialogue (in Slovak)22:08 Dialogue (with the English translation)27:01 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

 Majstrovstvá Európy do 21 rokov spravili Slovensku skvelú futbalovú reklamu. O dva dni však na ne vrhol tieň zo Žitného ostrova. DAC Dunajská Streda bol vylúčený z Konferenčnej ligy. O oboch témach sme sa bavili s futbalovým trénerom a expertom Vladimírom Goffom.

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učitieliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Zvolenskom zámku, ktorý je vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie, zničili veľkorozmerné dielo a vyhodili ho do kontajnera. Európska komisia už dostala informácie o 330 možných zneužitiach eurofondov na Slovensku. Kaliňákovu nemocnicu v Prešove má stavať Orbánov oligarcha.A zasa sme niečo iné hovorili doma a niečo iné robili v zahraničí - teda nie my, ale premiér - Slovensko schválilo na samite v Haagu zvýšenie výdavkov na obranu a v Bruseli Robert Fico nesabotoval, ale bol v zhode s európskymi partnermi.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: 360tka, TA3, Markíza, Facebook/HLAS-SD, Peter Pellegrini, Úrad vlády Slovenskej republiky–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

V podcaste sa dozviete: Ako platiť kartou v zahraničí a kedy radšej zvoliť hotovosť? Za ktoré zbytočnosti nemusíme míňať peniaze a robíme to? Ako spoznať nevýhodné cestovné poistenie? Čo bude hitom leta? Kde môžeme zažiť dobrú a lacnú dovolenku? Ak trávite leto doma - čo by ste určite mali vidieť na Slovensku? Hosťom relácie Ide o peniaze je cestovateľ a bloger Milan Bardún.

Slovensko, stále krajina Európskej únie a NATO. Štvornásobný premiér Robert Fico hovorí o neutralite, zmene politického systému a chváli komunistické režimy. Životná úroveň na Slovensku sa medzitým prepadáva a Slovensko je takmer najchudobnejšou krajinou v Európskej únii a vo V4 sme úplne najchudobnejší. Naši občania v priemere zomierajú skôr ako ľudia v iných krajinách únie a naše zdravotníctvo zaostáva.Ako sa má Slovensko? Po čom túžime a čo považujeme za dôležité? Zhoduje sa to s tým o čom hovorí premiér a s krokmi, ktoré robí vláda? Ako a načo míňajú čas, ktorý od nás dostali vo voľbách? Nutne sme potrebovali zmeny v trestných zákonoch či dve pohlavia v ústave? A bude mať ďalej naša ekonomika peniaze a podporu nášho sociálneho systému, dotácií, ktoré platia aj chudobnejší pre bohatších? Kde bude šetriť ďalšia vládna konsolidácia?Braňo Závodský sa rozprával so sociologičkou a bývalou premiérkou, profesorkou Ivetou Radičovou.

Brusel a európska dvadsaťsedmička zažili slovensko-maďarskú blokádu. Robert Fico dal nohy do dverí pri novom balíku protiruských sankcií, Viktor Orbán zas pri prijímaní Ukrajiny do Európskej únie.Únia čelí nejednote. A okrem sankcií voči Rusku či pri únijných ambíciách Ukrajiny aj pri postoji k Izraelu a jeho prípadnému trestaniu za prístup ku Gaze.Čo je za tým? A čo robí prístup Roberta Fica s reputáciou krajiny? Témy pre Pavla Štrbu, zahraničnopolitického redaktora Aktualít.„Je to reputačný problém a rozprávajú o tom lídri EÚ, aj v minulosti. Hovorí sa o modeli, ktorý nazývajú Európska únia mínus dva, pričom tou dvojkou sú Slovensko a Maďarsko“, vysvetľuje Štrba.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko na summite NATO podporilo záväzok zvýšiť naše výdavky na obranu na 5% HDP do roku 2035. Premiér Robert Fico ale vážne a oficiálne hovorí o tom, že by Slovensku svedčala neutralita a že by rád zmenil náš politický systém. Ako teda dopadol ostro sledovaný summit NATO v Haagu? Na čo sa vlastne lídri dohodli a akú rolu zohral americký prezident, ktorý si summit užil aj v holandskom kráľovskom paláci? Prečo NATO nerokovalo aj s Ukrajinou a čo to znamená? Čo musí urobiť Európska únia aby sa dokázala brániť pred Putinovým režimom a globálnymi krízami?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom, bývalým veľvyslancom v Spojenom kráľovstve a v Dánsku a našim bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.

Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rada České televize ve středu zvolila nového ředitele. Jak bude vypadat spolupráce Hynka Chudárka s Českým rozhlasem? A měla by se obě veřejnoprávní média spojit v jednu instituci, jak tvrdí například předseda hnutí ANO Andrej Babiš? „Úspory to nepřineslo ani na Slovensku, ani v Maďarsku. Zničilo by to řadu rozhlasových žánrů a práci, kterou děláme,“ upozorňuje v pořadu Dvacet minut Radiožurnálu generální ředitel Českého rozhlasu René Zavoral.