Podcasts about slovensku

Na základnej škole v Staškove došlo k útoku. Žiak nožom dobodal svoju spolužiačku a dve učiteľky. Jedna z nich, Božena Mariaková, ktorá bola zároveň aj bývalou riaditeľkou, zraneniam podľahla. Zvyšné dve previezli do nemocnice s tým, že dievča, jeho spolužiačka, bola v čase nahrávania v kritickom stave. Toto nie je prvý takýto útok na Slovensku. Len pred takmer dvoma rokmi útočil nožom na škole v Spišskej Starej Vsi Samuel S., o ktorom aktuálne rozhodoval Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Ako chápať to, čo sa stalo, vedia učitelia či rodičia predvídať, že dieťa chce spáchať takýto skutok, a sú dnes školy bezpečnejšie než pred dvoma rokmi? Eve Frantovej v podcaste Dobré ráno odpovedá Mária Anyalaiová, klinická psychologička, psychoterapeutka a expertka na krízovú intervenciu na školách. Zdroje zvukov: TA3, TVJOJ, TVMarkíza – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Ekonomiku čakajú lepšie časy až v budúcom roku 2. Keď ich nemôžete poraziť, spojte sa 3. Anthropic pred vstupom na burzu hovorí o existenčnom riziku 4. Krátko o maržiach predajcov palív, zatvorení výroby Baťu v strednej Európe a využívaní AI na Slovensku

Slovensko ako automobilová veľmoc stojí na rázcestí. Kým montáž vozidiel naráža na limity, prechod k elektromobilite a autonómnemu riadeniu prináša historickú šancu prejsť od skrutkovačov k návrhu špičkových čipov a výkonovej elektroniky.Nadväzuje tradícia niekdajšej Tesly Piešťany na dnešný globálny úspech slovenských inžinierov? Prečo sa Slovensku viac oplatí výrobky navrhovať než stavať obrovské továrne?O budúcnosti polovodičov na Slovensku v novom dieli podcastu SHARE rozprával generálny riaditeľ slovenského onsemi Andrej Tomášik a technický riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra a výskumník v Ústave elektroniky a fotoniky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave Juraj Marek.Podcast bol pripravený v spolupráci so Slovenským čipovým kompetenčným centrom.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako historická tradícia mikroelektroniky formuje dnešný vývoj čipov a systémových riešení na Slovensku.Prečo moderný elektromobil s karbidom kremíka úplne mení požiadavky na výkonovú elektroniku.Ako Just-in-Time logistika zlyhala kvôli čipom za pár centov a prečo je problémom ázijské puzdrenie.Prečo pre Slovensko nemá význam stavať kremíkové megatovárne, ale oplatí sa investovať do dizajnu.Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

K tragickému útoku na základnej škole v Staškove sa pre našu reláciu vyjadril bývalý minister vnútra Roman Mikulec. Pri útoku 13-ročného žiaka nožom zomrela učiteľka, ďalší ľudia utrpeli zranenia. Mikulec vyjadril sústrasť pozostalým a zraneným poprial skoré uzdravenie.Podľa Mikulca nejde o prvý podobný prípad na Slovensku. Pripomenul útok v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom bola zavraždená učiteľka, ale aj predchádzajúci incident v Martine. Zároveň upozornil, že opatrenia avizované po predchádzajúcich tragédiách podľa jeho slov nie sú v plnej miere zavedené alebo dotiahnuté.Jedno opatrenie nestačí Mikulec zdôraznil, že podobným útokom sa podľa neho nedá zabrániť jediným opatrením. Bezpečnosť škôl si podľa neho vyžaduje kombináciu viacerých krokov a širšiu spoločenskú spoluprácu. „Takýmto útokom sa ťažko zamedzí nejakým jedným opatrením. Musí to byť súbor opatrení,“ uviedol Mikulec. Za dôležité považuje aj riešenie prostredia, v ktorom deti vyrastajú, a vplyv rodiny, školy či sociálnych sietí. Samotné kamery podľa Mikulca nestačiaReagoval aj na kamerové systémy na školách, ktoré v minulosti avizoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Mikulec uviedol, že kamerový systém môže byť jednou zo súčastí bezpečnostných opatrení, nepovažuje ho však za systémové riešenie.„Samotný kamerový systém nezabráni tomu útočníkovi, aby ten útok urobil,“ povedal. Podľa neho môžu kamery v určitých prípadoch pôsobiť preventívne, no ak sa človek rozhodne útok uskutočniť, samotná prítomnosť kamier ho nemusí zastaviť.

(29.9.2026) Už minuloročné dve striebra Viktórie Chladoňovej v Kigali boli famóznym výsledkom, ale slovenská reprezentantka si tento rok posunula latku ešte vyššie. V individuálnej časovke to tesne necinklo, ale v pretekoch s hromadným štartom žien do 23 rokov sa na Slovensku po rokoch opäť oslavovala zlatá majstrovská medaila. Dramatické zápletky sme ďalej mohli sledovať aj v pretekoch žien v elite kategórii a vrcholom montrealskej kinematografie boli preteky mužov. Dúhový dres ostáva naďalej v moci tímu UAE, a tak si Američan Brandon McNulty môže prísť vyzdvihnúť dúhový šatník na známu adresu do Monaka. Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Ak sa vám náš podcast páči a chcete podporiť jeho ďalšiu tvorbu, môžete tak urobiť kliknutím TU. Ďakujeme!❤️ Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Turistické značky na stromoch a skalkách berieme pri prechádzkach prírodou ako samozrejmosť. Za tisíckami kilometrov vyznačených chodníkov na Slovensku sa však skrýva mravenčia práca dobrovoľníkov so štetcom a farbou v ruke. Predseda Trnavského regiónu Klubu slovenských turistov a značkár špecialista Michal Fiala v štúdiu Trnavského rádia prezradil, čo všetko obnáša táto netradičná záľuba.

Do Paríža prišla bez znalosti francúzštiny. Dnes tam i na Slovensku učí, čo znamená elegancia. Lucia Sandrin Breznayová je mamou troch detí a profesionálne sa venuje etikete a spoločenskému správaniu. Je Paríž naozaj školou elegancie? Vychovávajú Francúzi deti inak než my? A čo dnes znamená dobré správanie – správne položený príbor, alebo skôr vedieť, kedy odložiť mobil? | Hosť:Lucia Sandrin Breznayová. | Moderuje: Eva Viteková. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

V Ráne na eFeMku bol hudobník Andreas Imrich. Poznáte ho z kapely Talkshow, ale tiež ako veľkého fanúšika kapely Oasis. V utorok ráno hovoril o návrate Oasis, o ich hudbe, aj o ich novom dokumentárnom filme. Ako manažér Artist Village na festivale Pohoda naživo stretol Liama Gallaghera, ale aj Damona Albarna. Andreas spomenul viaceré zážitky zo zákulisia rôznych podujatí, na ktorých pracoval. Porozprával aj o príprave návštevy pápeža na Slovensku.

Góly-body-sekundy verejnoprávnej televízie patria k večerným klasikám a ona je ich stabilnou tvárou. Bývalá profesionálna tenistka a moderátorka Kristína Kucianová prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom porozprávala o svojej ceste pred kamery, nepredvídateľnom živom vysielaní, dedinskom futbale, ale aj o skrytých tetovaniach a tvrdom boxe.Málokto o usmievavej Banskobystričanke vie, že predtým, ako sa udomácnila v televíznom štúdiu, strávila roky driny na kurtoch. Pôvodne ju to pritom ťahalo ku gymnastike, no v rodine napokon zvíťazila pragmatickosť a vybrala sa cestou tenisu.Neskôr sa po štúdiu v zahraničí zhodou vtipných náhod ocitla na kastingu do reality šou, kam prišla s mylnou predstavou, že sa hľadá moderátorka. Hoci miesto vtedy nezískala, producent v nej videl potenciál a poradil jej začať od piky. To ju priviedlo do regionálnej TV Hronka, kde si prešla kompletnou redaktorskou prácou od komunálnej politiky až po tvorbu vlastných historických dokumentov.„Vtedy do toho vstúpil môj ocino a povedal, že gymnastiku robiť nebudem, lebo si zničím telo a nič nezarobím,“ spomína s pobavením na zlomový moment z detstva, ktorý definitívne odštartoval jej dlhoročnú tenisovú dráhu.Do širšieho povedomia športových fanúšikov sa však zapísala najmä vďaka mimoriadne úspešnému projektu Iná liga. Viac ako päť rokov brázdila dedinské štadióny po celom Slovensku a mapovala nezameniteľnú atmosféru nižších súťaží. V uvoľnenej debate spomína na množstvo neštandardných zážitkov, podgurážených divákov nekontrolovane pobehujúcich po hracej ploche či milé stretnutia s lokálnymi pamätníkmi, ktorí jej prácu dodnes s úsmevom pripomínajú.Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu v STVR, kam sa presunula po úspešnom kastingu s Pavlom Gašparom. Prechod do celoštátneho živého vysielania so sebou priniesol obrovskú zodpovednosť, krkolomné brbty pri čítaní zložitých mien zahraničných hokejistov, no najmä náročné cestovanie. Týždenne strávi za volantom medzi domovom a Bratislavou dlhé hodiny, no napriek strate časti súkromia a fyzickej únave ju práca v redakcii nesmierne napĺňa a prípadnú kritiku či vtipné komentáre od divákov na sociálnych sieťach sa naučila brať s veľkým nadhľadom.Keď si potrebuje vyčistiť hlavu od mediálneho tlaku, navlieka si rukavice a trénuje box pod vedením bývalého zápasníka. Rovnako otvorená je aj v otázke svojich početných tetovaní, ktoré vníma ako istú formu psychoterapie, pričom ich pred zrakmi konzervatívnejších televíznych divákov dokáže vďaka vhodne zvolenému oblečeniu pred kamerami strategicky skrývať.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a humorný pohľad do sveta športovej žurnalistiky, o ktorom bežný fanúšik pred obrazovkou tuší len zriedka. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá prešla od dedinských ihrísk až do hlavného vysielacieho času na STVR.

Góly-body-sekundy verejnoprávnej televízie patria k večerným klasikám a ona je ich stabilnou tvárou. Bývalá profesionálna tenistka a moderátorka Kristína Kucianová prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom porozprávala o svojej ceste pred kamery, nepredvídateľnom živom vysielaní, dedinskom futbale, ale aj o skrytých tetovaniach a tvrdom boxe.Málokto o usmievavej Banskobystričanke vie, že predtým, ako sa udomácnila v televíznom štúdiu, strávila roky driny na kurtoch. Pôvodne ju to pritom ťahalo ku gymnastike, no v rodine napokon zvíťazila pragmatickosť a vybrala sa cestou tenisu.Neskôr sa po štúdiu v zahraničí zhodou vtipných náhod ocitla na kastingu do reality šou, kam prišla s mylnou predstavou, že sa hľadá moderátorka. Hoci miesto vtedy nezískala, producent v nej videl potenciál a poradil jej začať od piky. To ju priviedlo do regionálnej TV Hronka, kde si prešla kompletnou redaktorskou prácou od komunálnej politiky až po tvorbu vlastných historických dokumentov.„Vtedy do toho vstúpil môj ocino a povedal, že gymnastiku robiť nebudem, lebo si zničím telo a nič nezarobím,“ spomína s pobavením na zlomový moment z detstva, ktorý definitívne odštartoval jej dlhoročnú tenisovú dráhu.Do širšieho povedomia športových fanúšikov sa však zapísala najmä vďaka mimoriadne úspešnému projektu Iná liga. Viac ako päť rokov brázdila dedinské štadióny po celom Slovensku a mapovala nezameniteľnú atmosféru nižších súťaží. V uvoľnenej debate spomína na množstvo neštandardných zážitkov, podgurážených divákov nekontrolovane pobehujúcich po hracej ploche či milé stretnutia s lokálnymi pamätníkmi, ktorí jej prácu dodnes s úsmevom pripomínajú.Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu v STVR, kam sa presunula po úspešnom kastingu s Pavlom Gašparom. Prechod do celoštátneho živého vysielania so sebou priniesol obrovskú zodpovednosť, krkolomné brbty pri čítaní zložitých mien zahraničných hokejistov, no najmä náročné cestovanie. Týždenne strávi za volantom medzi domovom a Bratislavou dlhé hodiny, no napriek strate časti súkromia a fyzickej únave ju práca v redakcii nesmierne napĺňa a prípadnú kritiku či vtipné komentáre od divákov na sociálnych sieťach sa naučila brať s veľkým nadhľadom.Keď si potrebuje vyčistiť hlavu od mediálneho tlaku, navlieka si rukavice a trénuje box pod vedením bývalého zápasníka. Rovnako otvorená je aj v otázke svojich početných tetovaní, ktoré vníma ako istú formu psychoterapie, pričom ich pred zrakmi konzervatívnejších televíznych divákov dokáže vďaka vhodne zvolenému oblečeniu pred kamerami strategicky skrývať.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a humorný pohľad do sveta športovej žurnalistiky, o ktorom bežný fanúšik pred obrazovkou tuší len zriedka. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá prešla od dedinských ihrísk až do hlavného vysielacieho času na STVR.

Kým dnes drvivá väčšina Slovákov býva vo vlastnej nehnuteľnosti, rastúce ceny bytov, drahšie financovanie a meniace sa preferencie mladšej generácie otvárajú priestor pre nový realitný biznis Developer Lucron stavia v bratislavskom Neste viac ako 300 zariadených nájomných štúdií. Ak sa model osvedčí, môže byť jedným z prvých signálov, že slovenský realitný trh sa začína približovať západnej Európe. Pre developera však nájomné bývanie znamená úplne inú ekonomiku ako klasický predaj bytov. Pri tradičnom modeli developer projekt postaví, byty predá a v priebehu niekoľkých rokov inkasuje späť vložený kapitál. Pri nájomnom modeli musí nehnuteľnosť dlhšie vlastniť alebo prevádzkovať, budovať obsadenosť a až následne môže aktívum predať investorovi. Slovensko navyše zatiaľ nemá dostatočne rozvinutú sieť veľkých inštitucionálnych investorov ani profesionálnych operátorov, ktorí sú v západnej Európe prirodzenou súčasťou tohto trhu. Projekt Nesto je najväčším projektom Lucronu v Bratislave. Na 47 hektároch v Petržalke má počas najbližších 15 až 20 rokov vyrásť nová mestská štvrť. Už dnes v nej žije približne 400 ľudí. Nájomný sektor sa začal stavať v marci 2026. Developer ho chce stavebne dokončiť v roku 2028 a prvých nájomníkov privítať ideálne už v septembri toho istého roka. Projekt má byť zároveň testom, či je profesionálne nájomné bývanie životaschopné aj na slovenskom trhu. „Je to pre nás laboratórium, ako sa táto biznisová línia v rámci developmentu osvedčí. Keď to funguje v zahraničí a vykazuje to dobré čísla, prečo by to nemohlo fungovať na Slovensku?“ hovorí Slavomír Habánik, development director spoločnosti Lucron. Viac si vypočujete v podcaste.

V tejto epizóde sa pozrieme na najnovší globálny konflikt, ktorý opäť vyháňaceny ropy do neba v Amerike aj v Anglicku — a preberieme si, aký dopad to budemať u nás na Slovensku. Nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka.Pripomínam aj kľúčové myšlienky projektov Terran a Nekonečný Vlak.Situácia je jasná: na nedostatok ropy sa musíme začať pripravovať už dnes.Jediným udržateľným riešením je masívny a rýchly prechod na elektriku.Ak to neurobíme čo najskôr my sami, prídu tí druhí, prevezmú nad nami plnúkontrolu a my zostaneme len ako pešiaci na šachovnici — odkázaní platiť doslovazlatom za každý kúsok energie. Nenechajme si ujsť čas!

50% zľava na lístok na vlak, 30% na prímestskú dopravu. Strop maržiam na pumpách na 10 centov na liter. A dohoda so Slovnaftom, aby sa Slovensko držalo v lacnejšej polovici krajín Únie.Takéto opatrenia predstavila vláda na pomoc ľuďom s drahými palivami na čerpačkách. Priemerná cena litra bežnej nafty na Slovensku stúpla na eur 95 centov, cez benzínu 95, na euro 85 centov na liter.Sú opatrenia vlády správne a pomôžu? Prečo ich opozícia kritizuje? S akými nápadmi prichádza sama a z čoho to všetko zaplatíme? Prečo sú zrazu ceny palív tak vysoko a kde je príčina? A ako to celé môže pokračovať ďalej, budeme za palivá platiť viac ako dve eurá na liter?Oslovili sme zástupcov koaličných strán, ktoré buď odmietli alebo nevyužili pozvanie. Čo na to ale hovorí opozícia? Braňo Závodský sa rozprával poslancom parlamentu a podpredsedom hospodárskeho výboru parlamentu za KDH Rastislavom Krátkym a s členom predsedníctva strany Demokrati a exministrom hospodárstva Karlom Hirmanom.

Podnikatelia netušia, ako budú vyzerať zákony od januára, a tak si nevedia naplánovať ani zamestnávanie či zvyšovanie miezd. Príkladom je transakčná daň, ktorú Robert Fico sľúbil zrušiť, ale nakoniec to neurobí, no zmení ju zatiaľ neznámym spôsobom. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov vysvetľuje, prečo na Slovensku nemáme vyššie platy, čo bude musieť presadzovať budúca vláda, aby naštartovala ekonomiku, aj prečo Slovensko potrebuje migrantov.V podcaste s Martinom Hoštákom sa dozviete:– od 1. minúty – že transakčnú daň platíte aj vy, tým, že je všetko drahšie;– po 4:00 – že niektorí podnikatelia sa rozhodli neinvestovať na Slovensku alebo vôbec nepodnikať pod vplyvom transakčnej dane;– od 6:00 – že Slovensko má protipodnikateľské zákony;– po 9:00 – že zamestnávatelia aj odbory navrhovali realistický konsolidačný balíček;– od 10:00 – ako štát môže ušetriť na množstve úradníkov, ktoré sa radikálne zvýšilo;– po 15:00 – že vláda nekomunikuje s tripartitou o rozpočte a obvykle len na poslednú chvíľu pošle uzatvorenú verziu;– od 18:00 – ako zamestnávatelia vyzývajú vládu na nové prorastové opatrenia, ale vláda nekomunikuje;– po 20:00 – že Slovensko neprimerane zaťažuje odvodmi chudobných živnostníkov;– od 22:30 – či vôbec slovenská vláda má moc naštartovať ekonomiku, alebo majú väčšiu moc globálne korporácie;– po 24:30 – že budúca vláda zložená z opozície bude musieť zjednotiť sadzby daní a znížiť odvodové zaťaženie práce;– po 25:00 – čo presne má byť v programe politických strán, ktoré chcú naštartovať ekonomiku na Slovensku;– od 30:00 – prečo máme nižšie platy ako Rakúšania;– po 35:00 – že naša ekonomika potrebuje migrantov a kto tvrdí opak, škodí Slovensku;– od 37:00 – či zlyháva štát alebo zlyhávajú zamestnávatelia, ak si nevedia vyškoliť pracovníkov na voľné miesta a nevedia ich zaplatiť.

Podnikatelia netušia, ako budú vyzerať zákony od januára, a tak si nevedia naplánovať ani zamestnávanie či zvyšovanie miezd. Príkladom je transakčná daň, ktorú Robert Fico sľúbil zrušiť, ale nakoniec to neurobí, no zmení ju zatiaľ neznámym spôsobom. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov vysvetľuje, prečo na Slovensku nemáme vyššie platy, čo bude musieť presadzovať budúca vláda, aby naštartovala ekonomiku, aj prečo Slovensko potrebuje migrantov.V podcaste s Martinom Hoštákom sa dozviete:– od 1. minúty – že transakčnú daň platíte aj vy, tým, že je všetko drahšie;– po 4:00 – že niektorí podnikatelia sa rozhodli neinvestovať na Slovensku alebo vôbec nepodnikať pod vplyvom transakčnej dane;– od 6:00 – že Slovensko má protipodnikateľské zákony;– po 9:00 – že zamestnávatelia aj odbory navrhovali realistický konsolidačný balíček;– od 10:00 – ako štát môže ušetriť na množstve úradníkov, ktoré sa radikálne zvýšilo;– po 15:00 – že vláda nekomunikuje s tripartitou o rozpočte a obvykle len na poslednú chvíľu pošle uzatvorenú verziu;– od 18:00 – ako zamestnávatelia vyzývajú vládu na nové prorastové opatrenia, ale vláda nekomunikuje;– po 20:00 – že Slovensko neprimerane zaťažuje odvodmi chudobných živnostníkov;– od 22:30 – či vôbec slovenská vláda má moc naštartovať ekonomiku, alebo majú väčšiu moc globálne korporácie;– po 24:30 – že budúca vláda zložená z opozície bude musieť zjednotiť sadzby daní a znížiť odvodové zaťaženie práce;– po 25:00 – čo presne má byť v programe politických strán, ktoré chcú naštartovať ekonomiku na Slovensku;– od 30:00 – prečo máme nižšie platy ako Rakúšania;– po 35:00 – že naša ekonomika potrebuje migrantov a kto tvrdí opak, škodí Slovensku;– od 37:00 – či zlyháva štát alebo zlyhávajú zamestnávatelia, ak si nevedia vyškoliť pracovníkov na voľné miesta a nevedia ich zaplatiť.

V novej špeciálnej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD diskutujú riaditeľ SEVA Patrik Križanský a Boris Bukovský o tom, kam sa slovenská elektromobilita zatiaľ posunula v roku 2026 – od rastúceho počtu elektromobilov a výkonnejšej nabíjacej siete až po smart charging, V2G a autonómnu mobilitu.⚡ Technológie už nie sú hlavnou brzdou. Autá sú dostupné, nabíjacia sieť rastie a do hry čoraz výraznejšie vstupujú ekonomika, energetika a pravidlá.V epizóde sa dozviete:

Speciální díl MoneyPenny zve studenty do Investománie, největší investiční soutěže pro mladé investory v Česku a na Slovensku. Oliver Groman z J&T investiční společnosti a Anna Píchová z EMUN vysvětlují, proč investování není honba za další Nvidií, proč nestačí přijít s jednou dobrou akcií a co znamená přemýšlet jako portfolio manažer. Řeč je i o tom, co si soutěžící odnesou, i když nevyhrají: zpětnou vazbu od lidí z trhu, zkušenost s obhajobou investiční strategie a kontakty do finanční praxe. Přihlásit do soutěže se můžete zde: https://investomanie.the-econet.com/

Speciální díl MoneyPenny zve studenty do Investománie, největší investiční soutěže pro mladé investory v Česku a na Slovensku. Oliver Groman z J&T investiční společnosti a Anna Píchová z EMUN vysvětlují, proč investování není honba za další Nvidií, proč nestačí přijít s jednou dobrou akcií a co znamená přemýšlet jako portfolio manažer. Řeč je i o tom, co si soutěžící odnesou, i když nevyhrají: zpětnou vazbu od lidí z trhu, zkušenost s obhajobou investiční strategie a kontakty do finanční praxe. Přihlásit do soutěže se můžete zde: https://investomanie.the-econet.com/

Automobilový priemysel je ťahúňom slovenskej ekonomiky, no neprežíva najjednoduchšie obdobie. Na jednej strane tu máme geopolitiku, boj o clá, konkurenciu z Číny, prechod na eletromobilitu a na strane druhej domácu politiku, šetrenie, ktoré padá hlavne na hlavy podnikateľov, a snahu získať nové výrobné modely na ďalšie roky. Podľa Alexandra Matušeka, prezidenta Zväzu automobilového priemyslu, sa však každá automobilka pri rozhodovaní, či v nejakej krajine postaví fabriku, respektíve, či do nej presunie výrobu nových modelov, rozhoduje podľa viacerých atribútov naraz. „Nevyhnutnou podmienkou je napríklad právny štát, geopolitická orientácia a bezpečnosť investície, keďže fabrika sa nestavia na jeden rok. A tiež predvídateľnosť prostredia a ekologická udržateľnosť výroby,“ hovorí Matušek. Slovensko pritom podľa neho vychádza najhoršie z V4 v prípade odvodov a geopoliticky zase zanedbáva Európu, odkiaľ ide najviac investícií. To, čo podnikatelia, vrátane automobiliek, potrebujú, sa vláde snažia odkomunikovať opakovane, no bez úspechu. „Prorastové opatrenia máme jasne nadefinované aj s odbormi a na nižších stupňoch ministerstiev sú prijímané pozitívne, chýba však politické rozhodnutie a vôľa do toho ísť,“ dodáva Matušek. Z dlhu sa podľa neho dá vyrásť, to však musí šľapať ekonomika a štát musí šetriť aj na sebe, nielen žiadať šetrenie od podnikateľov a firiem. „Kým susedné krajiny ako Česko, Poľsko a Maďarsko rastú rýchlejšie a majú vyššie čisté mzdy, u nás opatrenia rast zastavili. Pri rovnakom hrubom plate v Česku zarobí človek v čistom o jeden mesačný plat ročne viac než na Slovensku,“ dodáva. V rozhovore sa dozviete: Čo je dôležité pre automobilky pri rozhodovaní, kde stavať novú fabriku, či prebieha spolupráca medzi podnikateľmi a vládou na prorastových opatreniach, ako konsolidácia brzdí ekonomický rast a kde sme v porovnaní s V4, ako je to s clami na automobily zo strany USA či Európa dokáže konkurovať Číne v otázke elektromobilov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Tradície žijú dovtedy, kým ich spievame, tancujeme, učíme deti a dokážeme ich preniesť aj do dnešného sveta. Festival tRadovania spojí aj tento rok hudbu, tanec, remeslá, rodinné dielne a aj rozhovory o tom, čo z nášho kultúrneho dedičstva má zmysel odovzdávať ďalej. Tento rok navyše otvorí jubilejnú - 25. sezónu Tanečného domu, pripomenie 100 rokov od narodenia režiséra Martina Ťapáka a aj 20 rokov od ratifikácie Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Čo vlastne znamená tradovať? Nie iba uchovávať minulosť, ale dať jej nový život v prítomnosti. | Hosť: Barbora Morongová - členka občianskeho združenia Dragúni a Ján Ťapák – akademický sochár a výtvarník. | Moderuje: Juraj Turis. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

1. Investori žiadajú za pôžičky Slovensku viac 2. Kde Volvo začína, iní končia 3. Jeden príbeh o AI na povzbudenie 4. Krátko o slovenskom blokovaní sankcií, cenách ropy a spore o riziká umelej inteligencie

1. Európa sedí na biliónoch a neivestuje 2. Rusko dnes nemá kapacitu na veľkú vojnu s NATO, no najväčšia hrozba môže prísť po vojne na Ukrajine 3. Obranná výnimka v EÚ zatiaľ neprináša očakávaný efekt 4. Krátko o konci výroby šumivých vín na Slovensku, Tarabovom odkaze koalícii a urovnaní krízy okolo Grónska

Keď sa spomalí Nemecko, Slovensko to pocíti veľmi rýchlo. Naša ekonomika je s nemeckým priemyslom prepojená výraznejšie než ekonomiky mnohých iných európskych krajín a kľúčovú úlohu v tom zohráva automobilový sektor. Čo pre nás znamenajú problémy nemeckých automobiliek, tlak čínskej konkurencie či náročný prechod na elektromobilitu? A môže sa zo silného prepojenia, ktoré Slovensku roky pomáhalo rásť, stať naopak jeho slabina? V novom Cashflow sme sa o závislosti Slovenska od nemeckej ekonomiky, rizikách pre pracovné miesta aj o budúcnosti nášho automobilového priemyslu rozprávali s analytikom Slovenskej sporiteľne Maximilianom Weberom.

Diana Mašlejová píše knihy pre deti, je spoluautorkou učebníc Slovenského jazyka a rôznych vzdelávacích publikácií. Je aj autorkou viacerých vzdelávacích projektov na rozvoj čitateľskej gramotností detí a pozitívneho vzťahu ku knihám a k čítaniu. Vyštudovala žurnalistiku na UK v Bratislave, viac ako desať rokov pôsobila v Rádiu Devín. Spolupracuje s literárnymi časopismi, detskými časopismi, knižnicami a školami a v rámci čitateľských besied a projektov každoročne navštevuje deti po celom Slovensku. Má však rada aj poéziu a začínala dvoma knižkami s krátkymi prozaicko-poetickými útvarmi Aj o vetre a Maják. A aj to je dôvod, prečo som ju pozvala do Nedeľnej chvíľky poézie_FM.

Prezident mal správu o stave republiky, no stav republiky si akosi nevšimol. Hovoril o zmieri a počas rozkladu inštitúcií a právneho štátu kritizoval opozíciu. Zastavme korupciu našlo v predstavenstve Energetika Slovensko okrem kozmetičky najnovšie aj roľníka, a minister Kaliňák s konfliktom záujmov s firmou zbrojára Strnada vysvetľoval novinárom, že neúctivo útočia na firmu, ktorá na Slovensku platí dane. Dobrým ránom sobota vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Dnešný diel je nahrávka živej diskusie aj s komičkou Simonou First. – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vypočujte si výber z relácie Braňo Závodský Naživo (14.9. - 18.9.)Hostia & témy:00:15 Pavol Macko, generál vo výslužbe a predseda mimoparlamentnej DS-ODS | Aktuálna situácia na Ukrajine10:17 Erik Tomáš, MPSVR SR a podpredseda strany Hlas – Sociálna demokracia | Aktuálna politická situácia na Slovensku18:49 Tomáš Drucker, minister MŠVVaŠ | Reakcia na správu o stave republiky23:36 Radoslav Štefančík, politológ a dekan Fakulty aplikovaných jazykov na Ekonomickej univerzite v Bratislave | Reakcia na správu o stave republiky30:49 Ján Ferenčák, nezaradený poslanec parlamentu, bývalý člen Hlasu – SD | Aktuálna situácia na Slovensku

Do najnovšej časti Olympijského videocastu prijala pozvanie slovenská reprezentantka v netradičnom športe - jazdeckej lukostreľbe. Karolína Sitárová v rozhovore vysvetľuje, ako sa dostala na Svetové hry nomádov do Kirgizska, aké zvláštne stredoázijské športy tam videla a prečo ju ako koniarku zasiahol tamojší prístup k zvieratám. Nebudú však chýbať ani momenty o dráme pri žrebovaní súťažných zvierat či o tom, ako rýchlosť koňa ovplyvňuje jej výsledok.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sa dostala k jazdeckej lukostreľbe a prečo je tento šport na Slovensku zatiaľ neobjavenýčo zahŕňa účasť na Svetových hrách nomádov v Kirgizsku a aké bizarné disciplíny ako lámanie kostí či preťahovanie sa o tyčku tam videlaako vníma tvrdý stredoázijský šport kokboru (súboj o mŕtvu kozu) a prečo ju ako koniarku zasiahol ich prístup k zvieratámako sa strhla dráma pri žrebovaní súťažných koní, ktorá vyústila až do potýčky pre štartovacie číslaprečo dokáže rýchlosť koňa úplne zmeniť streleckú taktikuako si vďaka citlivému prístupu poradila s náročným koňom, ktorého sa iní súťažiaci báli a odmietli na ňom jazdiťaké má plány do budúcna a ako chce v spolupráci so zahraničnými školami rozbehnúť jazdeckú lukostreľbu priamo na Slovensku

Je roľník, no dozorovať pološtátny energetický kolos s tržbami 1,4 miliardy eur mu vraj nerobí problém. Reč je o Jaroslavovi Breznenovi, ktorého Nadácia Zastavme korupciu našla na zozname členov dozornej rady Energetika Slovensko. A to len niekoľko týždňov po tom, ako sa prevalil prípad Marcely Martonovej, kozmetičky, ktorá mala rade predsedať. Kto je Jaroslav Breznen, ako on sám vníma svoju nomináciu, čo na to Sakovej rezort a aké peniaze dostávajú takto dosadení ľudia, ktorí majú vo svojej kompetencii kontrolu najväčšieho dodávateľa elektriny na Slovensku? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Evy Mihočkovej z Nadácie Zastavme korupciu, ktorá prípad Breznena odhalila. Zdroje zvukov: 360tka, YouTube/ Nadácia Zastavme korupciu Odporúčanie: Už zajtra bude v bratislavskom Edison Parku podcastový festival Magnesia Recfest! A hneď ráno o desiatej tam budem nahrávať Dobré ráno naživo o možnom rozpade Británie. Neviem, či ste totiž zachytili, že nacionalistické strany v Škótsku, Walese a v Severnom Írsku sa dohodli na spoločnom postupe v snahe o nezávislosť. Mojimi hosťami budú bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský a Anton Spišák, ktorý žije v Londýne, pracuje v Centre pre Európsku reformu a roky sa venuje vzťahom medzi EÚ a Britániou po brexite. Príďte, budem rada, ak len tak pokecáme a s niektorými z vás sa aj osobne stretnem! – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Japonci chcú z Košíc spraviť európske centrum výroby ocele 2. Zlacňovanie potravín zrejme ukončia drahé energie 3. Kamenický by sa nemal toľko tešiť z vysvedčení agentúr 4. Japonsko posiela Slovensku správu z budúcnosti

Rubín nemusí být jen drahý kámen. Ve Skalici na Slovensku se tak už přes sto let říká i místnímu červenému vínu. Má přesně dané složení, vznikat může jen v okolí zmíněného města a jeho jméno chrání Evropská unie. Každý rok tam navíc vybírají ten nejlepší rubín. Čím je Skalický rubín výjimečný a jak poznat ten opravdu povedený? Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

13 dokonaných samovrážd , viac ako 160 pokusov a vyše 15-tisíc volaní o pomoc za jeden jediný rok. I to je realita v ktorej žijú naše deti. Štát pomoc nezvláda, systém záchrany je fragmentovaný, pomoc je prakticky nedostupná a dokonca nemáme ani reálne dáta. Absolútne podcenená téma, hľadáme vinníkov, nie riešenia, tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Prečo si na život siahajú už aj deti a aké zrkadlo nám tým nastavujú?„Existuje len jeden naozaj závažný filozofický problém, a tým problémom je samovražda,“ napísal Albert Camus. Pre tisíce mladých vôkol nás však táto otázka nie je žiadnou abstraktnou úvahou, ale doslova žitou realitou s hrozbou prepadu cez útes samotného života.O tom, že vôbec nejde o teoretickú úvahy svedčia aj tvrdé dáta. Len za uplynulý rok stúpol na Slovensku počet dokonaných samovrážd na 509 a celkovo lekári evidovali viac ako 1 300 suicidálnych pokusov. Za každým z týchto čísel je pritom konkrétny osud a konkrétny človek s povestnou otázkou “Byť či nebyť?”Kým štátne kapacity pod náporom prípadov kolabujú, v prvej línii ich musia suplovať mimovládky. Opäť dáta. V internetovej poradni pre mladých IPčko len za prvý polrok tohto roka riešili viac ako 8 tisíc kontaktov s myšlienkami na ukončenie života a takmer 1300 pokusov o samovraždu. Za uplynulý rok to bolo až 15 000 takýchto kontaktov a vyše 2 300 pokusov o samovraždu. Desivé čísla - o našich vlastných deťoch, však? Tak, to je téma dnešného podcastu so šéfom IPčka a psychológom Marekom Madrom.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

13 dokonaných samovrážd , viac ako 160 pokusov a vyše 15-tisíc volaní o pomoc za jeden jediný rok. I to je realita v ktorej žijú naše deti. Štát pomoc nezvláda, systém záchrany je fragmentovaný, pomoc je prakticky nedostupná a dokonca nemáme ani reálne dáta. Absolútne podcenená téma, hľadáme vinníkov, nie riešenia, tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Prečo si na život siahajú už aj deti a aké zrkadlo nám tým nastavujú?„Existuje len jeden naozaj závažný filozofický problém, a tým problémom je samovražda,“ napísal Albert Camus. Pre tisíce mladých vôkol nás však táto otázka nie je žiadnou abstraktnou úvahou, ale doslova žitou realitou s hrozbou prepadu cez útes samotného života.O tom, že vôbec nejde o teoretickú úvahy svedčia aj tvrdé dáta. Len za uplynulý rok stúpol na Slovensku počet dokonaných samovrážd na 509 a celkovo lekári evidovali viac ako 1 300 suicidálnych pokusov. Za každým z týchto čísel je pritom konkrétny osud a konkrétny človek s povestnou otázkou “Byť či nebyť?”Kým štátne kapacity pod náporom prípadov kolabujú, v prvej línii ich musia suplovať mimovládky. Opäť dáta. V internetovej poradni pre mladých IPčko len za prvý polrok tohto roka riešili viac ako 8 tisíc kontaktov s myšlienkami na ukončenie života a takmer 1300 pokusov o samovraždu. Za uplynulý rok to bolo až 15 000 takýchto kontaktov a vyše 2 300 pokusov o samovraždu. Desivé čísla - o našich vlastných deťoch, však? Tak, to je téma dnešného podcastu so šéfom IPčka a psychológom Marekom Madrom.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na ihrisku bol známy výbornou technikou a výnimočným prehľadom. Najvýraznejšiu stopu zanechal v najvyššej domácej súťaži, kde získal majstrovské tituly v dresoch oboch odvekých rivalov – Slovana Bratislava aj Spartaka Trnava. Po ukončení hráčskej kariéry sa vrhol na trénerskú dráhu. Bývalý slovenský stredopoliar Erik Grendel prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.V mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil zákulisie svojho aktuálneho pôsobenia pri rezerve bratislavského Slovana, prechod z hráčskej do trénerskej pozície, no nevyhýbal sa ani spomienkam na svoje hráčske časy u „belasých” či angažmán u odvekého rivala v Trnave.K trénerskému remeslu „pričuchol“ ako asistent v Pohroní, odkiaľ ho do juniorky bratislavského Slovana nečakane zlanáril bývalý tréner B-tímu Samuel Slovák. Ako sám Erik Grendel hovorí, táto ponuka ho milo prekvapila a prácu s mladými nádejami „belasých” si v druhej lige pochvaľuje, hoci pre mnohých chlapcov z akadémie je táto súťaž zatiaľ obrovským výkonnostným skokom.Súčasťou jeho práce je aj úzka spolupráca s A-tímom. Od príchodu nového hlavného trénera Yayu Tourého cíti Erik Grendel veľkú podporu a otvorenosť. „Predstavil mi svoju filozofiu, dali sme si hodinové sedenie a bol úžasne otvorený a priateľský. My tréneri na Slovensku sme občas uzatvorení a myslíme si, že sme vymysleli futbal, ale on má napriek obrovským úspechom obrovskú pokoru,“ pochvaľuje si kooperáciu so koučom Slovana.Diskutovanou témou bola aj účasť mladých slovanistov v mládežníckej Lige majstrov. Hoci tím povedie tréner „devätnástky” Michal Demeter, Erik Grendel s ním úzko spolupracuje na výbere hráčov z juniorky. Cieľom pre mladíkov podľa neho nie sú prioritne len výsledky v podobe vysokých výhier na úkor veľkoklubov, ale predovšetkým vzorná reprezentácia značky Slovana a získavanie neoceniteľných európskych skúseností.Erik Grendel otvorene prízvukuje, že najväčším úskalím pre mladíkov je udržať si pokoru, keď po pár dobrých zápasoch nadobudnú pocit, že už sú hotovými futbalistami. Ako sám spomína, v mladosti mal aj on obdobia, keď neudržal nervy na uzde a jeho impulzívnosť ho neraz mrzela.„Zopár červených kariet som dostal. Pamätám si jednu v Lige majstrov, keď som zbytočne fauloval zozadu pri rohovej zástavke. Ďalšiu som dostal, keď ma práve odnášali na nosidlách,“ zaspomínal si s úsmevom na kuriózny moment zo svojej hráčskej minulosti, ktorý mu dnes slúži ako výstraha pri výchove zverencov.Erik Grendel v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aké to bolo prísť ako 18-ročný chlapec do kabíny Slovana plnej skúsených legiend, ako ho takmer zhltli noviny po jednom z jeho prvých pozápasových rozhovorov, prečo dodnes neľutuje prestup do trnavského Spartaka, aký je jeho osobný trénerský cieľ do najbližších rokov a prečo občas musel chlapcom v kabíne rázne prehovoriť do duše ohľadom ich tréningovej morálky.

Hosťom relácie Dírerov filter bol predseda Maďarskej Aliancie László Gubík. Vyštudoval práo na univerzite v Budapešti. Poltickú kariéru začínal v mládežníckej organizácii SMK. Prijal maďarské občianstvo, čo znamenalo stratu slovenského. V 2014 kandidoval za Fidesz do europarlamentu. Neskôr sa k politiskej kariére vrátil na Slovensku, bol zvolený za predsedu Aliancie, znovu prijal slovenskéh štátne občianstvo. Aliancia rokuje s opozičnými stranami o prípadnej povolebnej spolupráci. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:či je Robert Fico pre Alianciu definitívne za červenou čiarouči sa Aliancia spojí na kandidátke s PSčo Robert Fico otvorí pred voľbami maďarskú kartuči sa Maďari mýlili vo Viktorovi Orbánovi

Hnutie Slovensko a jeho líder cestujú po Slovensku, ostro kritizujú Roberta Fica a jeho vládu a ľuďom rozdávajú po dvesto eur na nákupy potravín. Premiér medzitým útočí na generálneho prokurátora a žiada jeho bezpodmienečné odstúpenie. Slovensko čaká na nový rozpočet a nové konsolidačné vládne opatrenia. Opozícia na seba útočí, ale hovorí, že chce po voľbách Roberta Fica vymeniť.Je letná kampaň hnutia Slovensko transparentná? Koľko ich to bude celé stáť, ak to celé platí zo štátnych príspevkov? Je hnutie partnerom pre zvyšok opozície alebo naopak prekážkou pri prípadnej výmene vlády Roberta Fica? A prečo chce hnutie v parlamente opäť odvolávať ministra vnútra Šutaja Eštoka a ministerku hospodárstva Sakovú? A ako by konsolidovali naše verejné financie u Matoviča?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Slovensko a poslancom NR SR Igorom Matovičom.

Vláda chce zvyšovat výdaje, nezvyšovat daně a zároveň postupně snižovat rozpočtové schodky. „To je kulatý čtverec,“ míní šéfredaktor deníku Právo Petr Šabata. Proč plánovaný deficit 389 miliard podle něj nemůže zachránit ekonomický růst? V rozhovoru zazní také hodnocení aktuálního dění na Slovensku i knihy Trojúhelník moci finského prezidenta Alexandera Stubba.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V profesionálnom MMA debutoval až v 31 rokoch. Na druhý deň po zápase ako člen špecializovaného policajného útvaru dohliadal na bezpečnosť pápeža Františka na Slovensku. Uplynulo päť rokov a Štefan „Mutant“ Vojčák je so skóre 10-2 momentálne 46. najlepšou ťažkou váhou sveta. Už 19. septembra sa môže stať prvým Slovákom alebo Čechom, ktorý získa prestížny titul poľskej organizácie KSW. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk prehovoril aj o tom, prečo sa nehrnie do slávneho UFC.

Už zajtra sa začína najväčší slovenský filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Otváracím filmom bude Generál Golian - o takmer zabudnutom hrdinovi našich dejín. O film je obrovský záujem, nestačí ani najväčšia kinosála na Slovensku a tak bude mať premiéru v dvoch kinách naraz. Je to slovenský film roka a zmení pohľad na naše dejiny? V ťažkých časoch pre slovenskú kultúru vznikli viaceré nové slovenské filmy. Na Cinematiku bude mať premiéru aj film Láska od známeho filmára Marka Škopa, v hlavnej úlohe s Janou Kovalčíkovou, ktorá si za túto postavu odnesie špeciálne ocenenie. Festival zároveň predstaví niekoľko noviniek od debutujúcich slovenských režisérov, ktoré bodovali napríklad na Karlových Varoch. Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas hovorí, že ide o pestrý mix žánrov, tém a spôsobov spracovania. V Piešťanoch bude možné vidieť aj to najlepšie z najväčších svetových festivalov - filmy ocenené v Cannes, Berlíne alebo Sundance.Festival Cinematik každým rokom rastie a jeho organizátori majú veľké ambície stať sa veľkým festivalom, podobným tomu karlovarskému. Majú na to zabezpečené financovanie? A bude to vyzerať tak, ako na veľkých festivaloch, že bude ťažké dostať sa do kinosály? Nahrával Peter Hanák.

Už zajtra sa začína najväčší slovenský filmový festival Cinematik v Piešťanoch. Otváracím filmom bude Generál Golian - o takmer zabudnutom hrdinovi našich dejín. O film je obrovský záujem, nestačí ani najväčšia kinosála na Slovensku a tak bude mať premiéru v dvoch kinách naraz. Je to slovenský film roka a zmení pohľad na naše dejiny? V ťažkých časoch pre slovenskú kultúru vznikli viaceré nové slovenské filmy. Na Cinematiku bude mať premiéru aj film Láska od známeho filmára Marka Škopa, v hlavnej úlohe s Janou Kovalčíkovou, ktorá si za túto postavu odnesie špeciálne ocenenie. Festival zároveň predstaví niekoľko noviniek od debutujúcich slovenských režisérov, ktoré bodovali napríklad na Karlových Varoch. Spoluorganizátor festivalu Peter Konečný v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas hovorí, že ide o pestrý mix žánrov, tém a spôsobov spracovania. V Piešťanoch bude možné vidieť aj to najlepšie z najväčších svetových festivalov - filmy ocenené v Cannes, Berlíne alebo Sundance.Festival Cinematik každým rokom rastie a jeho organizátori majú veľké ambície stať sa veľkým festivalom, podobným tomu karlovarskému. Majú na to zabezpečené financovanie? A bude to vyzerať tak, ako na veľkých festivaloch, že bude ťažké dostať sa do kinosály? Nahrával Peter Hanák.

V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku, ktorú vám v Dejinách prinášame každý mesiac, sa pozeráme na známe aj menej známe osobnosti výtvarných dejín bez zjednodušení, ktoré sa diali pod tlakom ideológií či v snahe budovať číry národný kánon. V prípade Ľudovíta Fullu je táto situácia zaujímavo komplikovaná. V istom zmysle podobne ako pri Martinovi Benkovi. Fulla je dnes takmer synonymom slovenského moderného maliarstva – zakladateľská postava, národný umelec, „maliar radosti a jasných dní“. Sám Fulla o sebe raz povedal: „Myslím, že som taký ako tie obrazy... môj svet je farebný a plný života.“ Ako však môže toto dávať zmysel naprieč zložitými a neraz tragickými dejinami dlhého 20. storočia? V tej epizóde Dejín budeme preto hľadať odpovede na otázky: ako si Fulla vytvoril takúto jednoznačnú pozíciu v národnom kánone, či presnejšie kým a ako bola táto pozícia vytváraná? Budeme skúmať aj to, čo z Fullu, jeho života a tvorby sa práve pre túto pozíciu stráca, stáva neviditeľným. V skratke, aký bol Fulla ako umelec a ako človek, ktorý tvoril v troch odlišných politických režimoch? Do akej miery Fullov sebaobraz zodpovedá realite jeho života a diela? Čo znamenalo byť „národným umelcom“ v Československu druhej polovice 20. storočia? A do akej miery je dnešný Fulla – vystavovaný, milovaný, nespochybňovaný – ešte tým istým umelcom, akým bol v skutočnosti? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliusom Barczim, historikom a teoretikom umenia a tiež riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Rast nemeckej ekonomiky sa mierne zrýchľuje vďaka štátnym investíciám 2. Európe hrozí v zime ďalšie zvýšenie cien plynu 3. Kúpu podielu v pripravovanej jadrovej elektrárni posúdi po EY aj KPMG 4. Slovenská vláda podľa zahraničných novinárov znova v EÚ lobuje za ruských oligarchov 5. Dáta o výstavbe bytoch sú v rozpore s mýtom o rozostavanom Slovensku

„Pribúdajú politické útoky, ktoré hrozby motivujú. Mnohí politici s autoritárskymi tendenciami prijímajú opatrenia, ktoré umlčujú médiá a ich slobodu. Dnes by som povedal, že skôr sa snažia títo nepriatelia novinárov zabiť médiá ako novinárov. Napriek tomu fyzické hrozby existujú a nie je, žiaľ, vylúčené, že by v Európe zabili opäť novinára alebo novinárku“ – Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.Studená sprcha pre slobodu slova a blízkych zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej. Deväť rokov po bombovom útoku, pri ktorom prišla o život, odišiel muž obvinený z objednávky vraždy zo súdu ako slobodný človek. Magnát Yorgen Fenech. Daphne pritom odkrývala vzťahy medzi mafiou a maltskou politikou. Krátko pred atentátom sa chystala publikovať text o príbuznom tohto miliardára.Tento verdikt otvára aj starú ranu u nás na Slovensku, kde spravodlivosť v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rovnako naráža na stenu pri otázke hlavného objednávateľa. Keď si k tomu prirátame čerstvý prípad europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý v reakcii na investigatívny článok zverejnil súkromné adresy novinárov a spravil z nich terče, vynára sa mrazivá otázka: Stávajú sa z Európy opäť lovné revíry na novinárov?Pozrime sa na to s Pavolom Szalaiom z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.

„Pribúdajú politické útoky, ktoré hrozby motivujú. Mnohí politici s autoritárskymi tendenciami prijímajú opatrenia, ktoré umlčujú médiá a ich slobodu. Dnes by som povedal, že skôr sa snažia títo nepriatelia novinárov zabiť médiá ako novinárov. Napriek tomu fyzické hrozby existujú a nie je, žiaľ, vylúčené, že by v Európe zabili opäť novinára alebo novinárku“ – Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.Studená sprcha pre slobodu slova a blízkych zavraždenej maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej. Deväť rokov po bombovom útoku, pri ktorom prišla o život, odišiel muž obvinený z objednávky vraždy zo súdu ako slobodný človek. Magnát Yorgen Fenech. Daphne pritom odkrývala vzťahy medzi mafiou a maltskou politikou. Krátko pred atentátom sa chystala publikovať text o príbuznom tohto miliardára.Tento verdikt otvára aj starú ranu u nás na Slovensku, kde spravodlivosť v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej rovnako naráža na stenu pri otázke hlavného objednávateľa. Keď si k tomu prirátame čerstvý prípad europoslanca Ľuboša Blahu, ktorý v reakcii na investigatívny článok zverejnil súkromné adresy novinárov a spravil z nich terče, vynára sa mrazivá otázka: Stávajú sa z Európy opäť lovné revíry na novinárov?Pozrime sa na to s Pavolom Szalaiom z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc.

Celý rozhovor (1 hod 20 min) a další bonusy najdeš na https://herohero.co/protiprouduMísto, kde rozhovory nekončí. Dostaneš je celé, bez reklam a jako první — k tomu ti pomůžu, převést to, co v nich zazní, do tvého života. Zamkni si navždy zaváděcí cenu - 1. října zdražujeme!Sexuoložka Laura Janáčková o tom, proč to po letech "už není ono" a co s tím jde dělat. Laura Janáčková je psycholožka a sexuoložka, docentka klinické psychologie a prorektorka VŠAPs. Vztahům a sexu se věnuje šestatřicet let, od rubriky v Bravíčku po vlastní ordinaci a psychoonkologii. V Proti Proudu byla naposledy před osmi lety a některé své názory od té doby přehodnotila.Bavíme se o tom, proč sex v dlouhém vztahu vyšumí a jestli je to nevyhnutelnost. Proč si muži a ženy pod jedním slovem představují každý něco jiného. Jestli nevěra znamená, že vztah nefungoval. A co porno dělá s představou mladých kluků o tom, co je normál.Partneři podcastu jsouRaynet - české CRM, které tě zbaví tabulek, papírků a rozházených poznámek a udrží klientská i obchodní data na jednom místě. Je jednoduché natolik, že ho tvůj tým fakt bude používat, a když se něco zadrhne, na podpoře ti zvedne telefon člověk. Vyzkoušej na raynet.czfinskasauna.cz - nejlepší místo, kde řešit saunu na míru. Postavili přes 7000 saun v Česku a na Slovensku. Poradí ti s celým procesem a postaví ji na klíč, ať už chceš klasickou finskou, unikátní zrcadlovou nebo jiný designový skvost. Showroomy má v Praze, Brně a Českých Budějovicích, víc na finskasauna.czDej

Budúci rok sa opäť zvýši minimálna mzda, a to na 972 eur v hrubom. Vláda to prezentuje ako skvelú vec, a že na konci volebného obdobia už presiahne tisíc eur. Zamestnávatelia však poukazujú na iný paradox - nie na minimálnu mzdu, ale na výšku tej priemernej, ktorá dosahuje len niečo nad 1600 eur. Podľa Andreja Lasza z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, sa niet čo čudovať, keď na firmy tlačí obrovské daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré im jednak bráni zvyšovať mzdy a zároveň ich odrádza od investície na Slovensku. „Naše daňovo-odvodové zaťaženie dosahuje tridsať deväť percent, priemer únie je tridsať štyri percent, v Poľsku tridsať dva, v Česku tridsať štyri. Zároveň vidíme, že poľská ekonomika sa rozvíja tempom štyri percentá ročne a naša zhasína,“ hovorí Lasz. V prípade zahraničných koncernov takéto náklady na prácu znamenajú, že sa investor s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne postaviť fabriku mimo Slovenska, v niektorej zo susedných krajín. Pre slovenských podnikateľov zase takéto prostredie znamená veľmi vysokú konkurenciu zo zahraničia, ktorej nevie vždy odporovať. Navyše, dane a odvody do istej miery platia aj tí, ktorí poberajú iba minimálnu mzdu. Z platu im podľa Lasza vezme približne dvesto eur. Odvody a dane však podľa neho môžu aj za odchody kvalifikovanej pracovnej sily. „Po zrušení horných stropov na odvody do zdravotného a sociálneho systému platia vysokopríjmoví zamestnanci masívne sumy, čo tých najschopnejších vyháňa z krajiny,“ dodáva Lasz. V rozhovore sa dozviete: či je výška minimálnej mzdy adekvátna k vývoju ekonomiky, ako prebiehajú rokovania o jej výške, či sám štát dodržiava jej zvyšovanie, ako firmy trpia v systéme, kde riešime minimálnu mzdu v hrubom, ale už nie v čistom, ako nepredvídateľnosť vládneho prostredia škodí Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index – Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V 95. epizóde som sa rozprával so Samom Marcom, publicistom, komentátorom a prekladateľom, ktorý napísal knihu s názvom Sociálne siete musia byť zničené. Samo si sociálne siete dvakrát úplne vypol. Prvýkrát po utečeneckej kríze, keď mu denne prialo smrť celé jeho okolie, druhýkrát počas korony na celé dva roky. Hovorí, že to malo jedno negatívum: ľudia na vás zabudnú a prestanú vás volať do podcastov. Zato sa ako človek máte oveľa lepšie.Veľká časť rozhovoru je o osobnej rovine, teda o tom, kde má človek najväčšiu kontrolu. Rozoberáme, koľko času na sieťach je ešte v poriadku, prečo posunutie Instagramu na tretiu obrazovku nefunguje a či sa dajú sociálne siete používať s mierou podobne, ako aj alkohol. Samo otvorene priznáva, že keď mu vypadol telefón v aute, cítil nervozitu, hoci ho na nič nepotreboval. Zhodli sme sa aj na tom, čo nás na celej veci hnevá najviac. Je to ten kognitívny úpadok, keď sa zrazu neviete zahĺbiť ani do toho, čo si kúpite na večeru.Potom sme prešli k regulácii. Samo vysvetľuje, že regulácia je len iné slovo pre pravidlá – a že pravidlá máme dnes skoro na všetko, okrem sociálnych sietí. Používa analógiu s cigaretami (ktoré kedysi odporúčali lekári) a s autami. Predstavte si dopravu bez rýchlostných limitov a bez prednosti v jazde. Presne tam sme dnes. Rozobrali sme konkrétne kroky: zákaz nekonečného scrollovania, zosekanie najhorších desiatich percent obsahu, notifikácie, vekové obmedzenia a tiež to, prečo je vekový limit pre deti len polovicou riešenia, ak im namiesto toho nemáme čo ponúknuť.Druhá polovica epizódy patrí umelej inteligencii a knihám. Samo hovorí, prečo má zatiaľ väčšie obavy zo sociálnych sietí než z AI, ako AI reálne používa pri prekladoch a prečo sa preklad na 98 percent nedá použiť, ak ho potrebujete na 100 percent. Dostali sme sa aj k AI knihám a k tomu, či ich treba označovať. Veľmi konkrétna je časť o biznise za knihami: koľko naozaj zostane autorovi z predajnej ceny, čo znamená bestseller na Slovensku a prečo sa tým dá uživiť len s pravidelnou produkciou.Tento diel je pre každého, kto cíti, že mu sociálne siete berú pozornosť a chce s tým niečo robiť, ale aj pre tých, ktorých zaujíma politika, technológie a knižný biznis. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:20 – Prečo vypol Samo Marec sociálne siete?00:03:47 – Prečo sa na siete vrátil?00:06:22 – Dajú sa sociálne siete používať s mierou?00:12:05 – Kognitívny úpadok a stratená pozornosť00:16:33 – Prečo sa najlepšie šíri hnev?00:18:49 – Ako by vyzerali zdravé sociálne siete?00:21:30 – Pravidlá, vekové limity a nekonečný scrolling00:26:49 – AI verzus sociálne siete00:33:48 – Zoberie AI prácu prekladateľom?00:41:21 – Knihy vygenerované AI00:43:30 – Koľko zarobí autor na knihe?00:50:16 – Moc technologických miliardárov00:55:30 – Kto dokáže zastaviť sociálne siete?01:00:47 – Čo odporúča Samo Marec?01:05:13 – Zmysel života podľa Sama Marca---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-YS---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Čo dnes na Slovensku ohrozuje demokraciu a bezpečnosť? Čo pre nás znamená sloboda? Koľko energie budeme v budúcnosti potrebovať a odkiaľ ju vezmeme? Kedy by sme na Slovensku mohli spustiť prvý modulárny jadrový reaktor? Čo s vodou, klimatickou zmenou a akú budúcnosť u nás majú veterné elektrárne? Čo bude pri rozhodovaní o budúcnosti Slovenska rozhodovať viac – dáta a realita, alebo politické slogany?Diskusia Ivety Radičovej, Martina Venharta a Branislava Strýčeka o tom, kam smeruje Slovensko – a na čom bude závisieť jeho budúcnosť.

Bol raz jeden kráľ, ktorý sa vzoprel fašizmu. Tak by sme dnes mohli začať svoje rozprávanie. Nejde však o fikciu či prehnanú fabuláciu, ale reč bude o monarchovi, ktorý sa v rozhodujúcej chvíli postavil na správnu stranu dejín. Rumunský kráľ Michal I. stál v lete roku 1944 pred hrozivou situáciou. Buď ponechá krajinu v rukách premiéra a Hitlerovho kolaboranta gen. Iona Antonesca, alebo sa spojí s domácim odbojom a podnikne riskantnú politickú i vojenskú akciu, vo výsledku ktorej sa Rumunsko pripojí k antihitlerovskej koalícii. Rozhodol sa pre druhú možnosť a aj vďaka tomu Slovensko na konci vojny oslobodzovali i rumunskí vojaci. Je preto až zarážajúce, ako málo o tomto mužovi na Slovensku vieme. Prinášame staršiu epizódu podcastu Dejiny, v ktorej sme sa rozprávali s historikom Antonom Hruboňom. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Viktor Hlavatovič a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Daj si Ozempic ako všetci ostatní. Aj vy ste pozerali v poslednom čase film či seriál a zaznela tam podobná hláška, ak sa jednej z hlavných postáv nedarilo schudnúť? Lieky, ktoré poznáme pod názvami Ozempic, Saksenda či Wegovy, sa v súvislosti s úbytkom hmotnosti spomínajú čoraz viac. V Spojených štátoch reklamy s nimi vidno takmer všade, na Slovensku zase stačí zablúdiť na internetové fóra. Čo za lieky to vlastne sú, pre koho sú určené a pre koho, naopak, nie, prečo si dávať pozor v prípade neoverených alternatív a naozaj predstavujú revolúciu v liečbe obezity, ktorá postihuje dve miliardy ľudí na svete? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Adely Penesovej, lekárky, vedkyne a odborníčky na obezitu. Zdroje zvukov: TA3, Markíza, BBC, Sky News, YouTube/Business Insider Odporúčanie: Aby sme ostali v téme, odporúčam vám ísť sa prejsť, či už za nejakým cieľom, alebo len tak. Naše telo miluje pohyb, preto by bola škoda mu ho nedopriať. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.