Podcasts about slovensku

Česko-slovenské vztahy se jen tak nezlepší, i když po vzniku vlády Andreje Babiše to vypadalo nadějně. Jenže právě končící rok ukázal, že cokoliv příznivého v partnerství obou zemí je ohroženo vývojem na Slovensku.

Sviatky nemusia byť len časom domácej pohody a pokoja. Pre mnohých z nás predstavujú najťažšie obdobie v roku. Rodiny trávia viac času spolu doma. V domácnostiach, kde sa vyskytuje domáce násilie, to však znamená, že ľudia sú dlhodobo uzavretí v jednom priestore s agresorom. Podobne ako počas pandémie, aj počas sviatkov môže byť hľadanie pomoci a východiska výrazne náročnejšie.Čo si všímať vo svojom okolí a ako pomôcť osobe, ktorá zažíva domáce násilie?„Počas Vianoc, keď sa rodiny a priatelia navštevujú, je dôležité všímať si varovné signály. Práve zásah zvonka je kľúčovým faktorom pri naštartovaní pomoci. Dôležité je, aby sa dotyčná osoba necítila sama,“ hovorí sociálna poradkyňa a terapeutka Ivana Klimentová, ktorá sa špecializuje na krízovú intervenciu a násilné či toxické vzťahy. Pracuje pre organizáciu Možnosť voľby. Vysvetľuje, že nie všetci ľudia na Slovensku majú rovnaké možnosti požiadať o pomoc pri odchode z násilného vzťahu.Moderovala Kristína Braxatorová.Ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto zažíva domáce násilie, obrátiť sa môžete, napríklad, na tieto linky a organizácie na Slovensku: Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – 0800 212 212, IPčko – 0800 500 333, Linka pomoci obetiam násilia – 0850 111 321, Aliancia žien Slovenska – 0903 519 550. V prípade bezprostredného ohrozenia volajte 112 alebo 158.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/ Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sviatky nemusia byť len časom domácej pohody a pokoja. Pre mnohých z nás predstavujú najťažšie obdobie v roku. Rodiny trávia viac času spolu doma. V domácnostiach, kde sa vyskytuje domáce násilie, to však znamená, že ľudia sú dlhodobo uzavretí v jednom priestore s agresorom. Podobne ako počas pandémie, aj počas sviatkov môže byť hľadanie pomoci a východiska výrazne náročnejšie.Čo si všímať vo svojom okolí a ako pomôcť osobe, ktorá zažíva domáce násilie?„Počas Vianoc, keď sa rodiny a priatelia navštevujú, je dôležité všímať si varovné signály. Práve zásah zvonka je kľúčovým faktorom pri naštartovaní pomoci. Dôležité je, aby sa dotyčná osoba necítila sama,“ hovorí sociálna poradkyňa a terapeutka Ivana Klimentová, ktorá sa špecializuje na krízovú intervenciu a násilné či toxické vzťahy. Pracuje pre organizáciu Možnosť voľby. Vysvetľuje, že nie všetci ľudia na Slovensku majú rovnaké možnosti požiadať o pomoc pri odchode z násilného vzťahu.Moderovala Kristína Braxatorová.Ak poznáte niekoho vo svojom okolí, kto zažíva domáce násilie, obrátiť sa môžete, napríklad, na tieto linky a organizácie na Slovensku: Národná linka pre ženy zažívajúce násilie – 0800 212 212, IPčko – 0800 500 333, Linka pomoci obetiam násilia – 0850 111 321, Aliancia žien Slovenska – 0903 519 550. V prípade bezprostredného ohrozenia volajte 112 alebo 158.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Nemožno sa ubrániť túžbe, ktorú vám v očiach vyčarujú bublinky perliace sa v pohári a štekliace chute na podnebí. Je to totiž ušľachtilé, tekuté zlato s čarovnou žiarou...“ takýto opis sa v roku 1907 objavil v dobovej tlači, aby priblížil výsledok už vtedy dlhovekej a solídnej tradície, tradície výroby šumivého vína v Bratislave - známeho pod značkou Hubert. Jeho originalitu ocenil aj sám cisár František Jozef, keď po ochutnaní vraj zvolal „Dieser Champagner ist vorzüglich!“, teda „Toto šampanské je vynikajúce“. A práve tento šumivý unikát oslavuje svoje dve storočia. Jeho história sa začala písať v roku 1825, keď sa dvojica dvoch bratislavských mešťanov Johann Fischer a dr. Michal Schönbauer odvážne pustili do výroby šumivých vín, prvej v Európe mimo vlastného Francúzska, ktoré je považované za kolísku šampanského. Dnešným slovníkom by sme ich priekopnícky podnik nazvali úspešným startupovým príbehom, veď napokon už v 30. rokoch sa ich vína pod označením Fischer-Schönbauer ocitali na stoloch najváženejších rodín nielen v starom Prešporku, ale aj vo Viedni a v Pešti. Ešte väčšmi sa pod tento podnikateľský úspech podpísalo meno Pavlíny Hubertovej a jej syna Henrika Huberta, ktorí bratislavský klenot doviedli azda k najväčšej sláve, korunovanej celým radom prestížnych ocenení. Aj napriek turbulenciám, ktoré prinieslo do histórie tejto firmy dramatické 20. storočie, tradícia, chvalabohu, pretrvala a bez Huberta si hádam ani nevieme predstaviť silvestrovské oslavy či dôležité životné jubileá. Skrátka, s bublinkami radi spojíme i našu radosť a náš úspech. O dvestoročnej histórií šumivého vína na Slovensku sa rozprávame s historikom Štefan Hrivňákom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sviatočným hosťom Mimózy bol diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore sa podelil o to, ako prežíva vianočné sviatky, zaspomínal si na kúzlo Vianoc z detských čias a prezradil, že jeho posledným nesplneným životným snom bolo stať sa mužom v domácnosti. Hovoril aj o tom, aká dôležitá je podľa neho autenticita tradícií.V Mimóze s Rastislavom Káčerom sa (ne)dozviete:1:35 – ako prežíval Vianoce počas detstva;3:00 – ako sa cítil, keď zistil, že stromček a darčeky nenosí Ježiško;6:00 – v ktorom štáte bude tráviť tohtoročné Vianoce a prečo;11:35 – či má rád turistiku a hory;14:45 – ktorý sen si v nedávnom čase splnil;18:25 – aký najatypickejší vianočný pokrm jedol;22:40 – ktoré škótske jedlo je jeho obľúbené;26:00 – či si myslí, že na Slovensku dbáme o tradície;31:00 – v čom je pre neho koncept tradície problematický;35:00 – akú dišputu viedol s Karlom Schwarzenbergom;41:30 – či je „zvídavý“ človek a akými spôsobmi sa vzdeláva.

Kultúrny rok 2025 sa na Slovensku niesol v znamení hlbokého rozporu medzi krokmi ministerstva kultúry a reakciou umeleckej obce. Jana Močková a Oliver Rehák z kultúrnej redakcie Denníka N hovoria, že zatiaľ čo kultúrne inštitúcie čelili personálnym čistkám a finančnej neistote spojenej s ochromením Fondu na podporu umenia, nezávislá scéna prešla do ofenzívy. Vznikli nové projekty, ako napríklad súkromné divadlo v Poprade či „tieňová“ Slobodná národná galéria, ktoré ukazujú životaschopnosť kultúry aj bez štátnej podpory. Mimoriadne úspešný rok zaznamenal slovenský film, ktorý bodoval v kinách aj na medzinárodných festivaloch.

175. podcast Autobazar.EU - 1. januára 2026 nadobúda účinnosť novela Zákona o cestnej premávke, ktorá sa dotkne desiatok tisícov vodičov na Slovensku, ale aj cyklistov či kolobežkárov.Bez kontextu by sme povedali, že sa mení sa doba platnosti vodičských preukazov vydaných do roku 2013, cyklisti dostali rýchlostný limit a nasledujúca novela prináša aj zelené brzdové svetlo. Tieto zmeny si v tejto epizóde prejdeme podrobnejšie, a ako to už býva, nie je to vôbec tak negatívne, ako sa môže na prvé počutie zdať.Rýchlosť chôdze definovaná zákonom Asi všetci ste počuli o tom, že zákonodarcovia do legislatívy zahrnuli aj maximálnu rýchlosť chôdze, a to 6 km/h.Konkrétne ide o novelizovaný § 2, ods. 2 písm. s) so znením, že rýchlosťou chôdze sa rozumie rýchlosť neprevyšujúca 6 km/h. Ide o takzvané vymedzenie základných pojmov.Internetom kolovali vtipy, ale aj oprávnené obavy, že policajné hliadky budú merať rýchlosť chodcov a prípadne im ukladať blokové pokuty. Ako medzičasom potvrdil samotný Policajný zbor SR, rýchlosť chodcov sa merať nebude, a je na to dobrý dôvod.Norma 6 km/h doteraz v zákone chýbala, a predsa sa na ňu odvolávali niektoré paragrafy v rovnakom zákone - spravidla išlo o dovolenú rýchlosť kolobežiek, bicyklov, skateboardov a iných nemotorových dopravných prostriedkov na chodníkoch.V nadväznosti na túto novinku sa preto upravujú aj § 52 ods. 5) a odseky 1 a 6 paragrafu 55. Týkajú sa osôb, ktoré sa po chodníku pohybujú na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skateboarde a na bicykli - tí po novom už zo zákona nesmú prekročiť rýchlosť 6 km/h.Svojím spôsobom tak skutočne dostali cyklisti maximálnu dovolenú rýchlosť, ale iba na chodníku. Na ceste platia pre cyklistov rovnaké predpisy ako pre autá.Naďalej pritom platí, že dospelý cyklista má využívať cestu, nie chodník. Bicykel na chodníku smú používať iba deti do 10 rokov a dospelí, ktorí jazdia na bicykli s dieťaťom alebo dieťa na bicykli sprevádzajú.Teraz si prejdime tie dôležitejšie zmeny, ktoré reálne zasiahnu desiatky tisíc slovenských motoristov.Lekárske prehliadky od vyššieho veku, počíta sa aj preventívka.Od 1.1.2026 platí, že na pravidelné lekárske prehliadky musia vodiči až od 70. roku života, a to raz za 5 rokov. Doteraz to bolo od 65. roku života.Novelizácia § 87 navyše zavádza aj novú výhodu, ktorá motoristom zjednoduší tento proces - za lekársku prehliadku sa môže považovať aj preventívna prehliadka u obvodného lekára. Táto preventívka však musí byť prevedená korektne, s ohľadom na potreby tohto zákona.Šoférom z povolania sa termíny kontrol nemenia Stríž v podcaste upozorňuje, že pre vodičov z povolania platia iné pravidlá. Tí musia absolvovať zodpovedajúce lekárske prehliadky každých 5 rokov bez ohľadu na vek, ale od 65. roku života už každé dva roky.Týka sa to ako vodičov z povolania, tak osoby vedúce vozidlá skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE.Znenie zákona od 1.1.2026:Pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky sú povinní podrobiť saa) vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE,b vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.Súvisiace zmeny vo vodičákoch (nielen) vydaných do roku 2013Spolu s lekárskymi prehliadkami od 70. roku života sa upravuje aj súvisiaci tretí a piaty odsek § 94.Platnosť bežných vodičákov na motocykle, osobné a ľahké úžitkové automobily a traktory je naďalej 15 rokov, najviac však do dovŕšenia veku 70 rokov (doteraz 65...

Zabudnite na investorov, ktorí hľadajú len percentá v grafoch. Zabudnite na banky, ktoré vám dovolia stavať, len ak im upíšete dušu. V novej epizóde Dristov do Vetru predstavujem koncept TERRAN TOWER – vertikálnu pevnosť, ktorú nepostavia fondy z Wall Street, ale ľudia, ktorí pochopili, že skutočná hodnota nie je v peniazoch, ale v nezávislosti.V tejto epizóde rozoberáme, prečo systém zlyháva:Koniec diktatúry zisku: Prečo nepotrebujeme „veľkých hráčov“, aby sme vyriešili bývanie a energiu. Ich cieľom je, aby ste platili navždy. Naším cieľom je, aby ste neplatili nikdy viac.Sila úprimnosti: Terran Tower nie je naleštený developerský projekt. Je to technológia, ktorá nesľubuje luxusný mramor, ale energetickú sebestačnosť. Budova ako živý organizmus, ktorý si energiu vyrobí, spracuje a ochráni.Spolupráca bez prostredníkov: Ako by to vyzeralo, keby sa spojili ľudia s jedným jasným cieľom – mať strechu nad hlavou, ktorá je zároveň elektrárňou. Žiadne provízie pre akcionárov, len priama cesta k slobode.TERRAN TOWER je manifestom decentralizácie. Predstavte si 4 760 týchto monolitov rozosiatych po Slovensku. Nepotrebujeme k tomu povolenia od tých, ktorých chceme nahradiť. Potrebujeme technológiu, odvahu priznať si, že súčasný systém je nefunkčný, a odhodlanie vybudovať si vlastné energetické ostrovy.Je čas prestať dristat o tom, čo by urobil štát, keby mal peniaze. Je čas začať stavať to, čo potrebujeme my, aby sme zostali ľuďmi a nie len položkami v databáze dodávateľa elektriny. Toto je projekt, kde hlavným stavebným kameňom nie je betón, ale úprimný úmysel a spoločná vízia.

Máme tu čas Vianoc a koniec roka. Obdobie bilancovania, pohody, ale aj čas, keď sa internetom šíria tie najbizarnejšie dezinformácie. Ktoré z nich nás tento rok najviac prekvapili – a ako je to vlastne so sobom Rudolfom a jeho svietiacim nosom? Aj týmto témam sa venoval vianočno-silvestrovský špeciál fact-checkerov. Veronika Jursová Prachárová v ňom diskutovala so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikmi Demagóg.sk Palom Lackom a Palom Valíkom.Veronika Frankovská pri bilancovaní roka pripomenula, že na Slovensku prebehli masové protesty, ktoré premiér Robert Fico spájal s údajnou organizáciou zo strany Gruzínskej národnej légie na čele s Mamukom Mamulašvilim. „Neskôr sa však ukázalo, že tieto obavy neboli ničím podložené. Neexistovali žiadne vyšetrovania, ktoré by ich potvrdzovali, a pán Mamulašvili nemal ani žiadne sankcie, napríklad zákaz vstupu do schengenského priestoru,“ doplnila Frankovská.Analytika Pala Lacka znovu prekvapilo, že sa Demagóg.sk musí venovať témam, ktoré sú z hľadiska vedeckého poznania dávno vyriešené. „Napríklad otázkam, či žijeme klimatickú krízu – čo je dnes úplne zrejmé – alebo či je očkovanie bezpečné a účinné. Vieme, že nespôsobuje autizmus a pomohlo odstrániť alebo výrazne obmedziť množstvo civilizačných chorôb. Aj tak si niekedy kladiem otázku, prečo sa stále vraciame k týmto témam, namiesto toho, aby sme sa venovali niečomu inému,“ uviedol.Analytik Palo Valík zas za najbizarnejšie považuje dezinformácie, ktoré sa pravidelne týkajú Európskej únie a hovoria o vymyslených zákazoch či príkazoch. „Objavila sa napríklad dezinformácia, že Európska únia chce zakázať toaletný papier alebo prinútiť deti piť takzvané švábie mlieko. Tento rok sme sa stretli aj s tvrdením, že EÚ chce v rámci Zelenej agendy obmedziť veľkosť tanierov na 21 centimetrov – aj toto sa nám podarilo vyvrátiť,“ dodal Valík.

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Je jednou z nejoceňovanějších hereček, doma má několik Cen Thálie. Narodila se v Praze, ale dodržuje slovenské vánoční zvyky. „Moje kořeny jsou na Slovensku. Maminka i tatínek jsou Slováci.“ Jak vypadají Vánoce u Taťjany Medvecké a jaké druhy cukroví dělá?

Patrí medzi futbalistov, ktorí zanechali v najvyššej futbalovej súťaži na Slovensku svoj odkaz a rozhodne má na čo spomínať. V 65. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa pozhovárali s niekdajším ofenzívnym záložníkom Blažejom Vaščákom, s ktorým sme si pospomínali aj na slávne časy Petržalky z Ligy majstrov.Práve s mužstvom spoza Starého mosta totiž zažil jazdu, na ktorú sa spomína dodnes a Petržalka, v tom čase ešte FC Artmedia, ostáva aj naďalej jediným slovenským tímom, ktorému sa podarilo v hlavnej fáze Ligy majstrov vybojovať aspoň nejaké body.„Bielo-čierni” nielenže získali body, ale dokonca sa postarali o senzáciu, keď otočili zápas na pôde úradujúceho víťaza Ligy majstrov FC Porto zo stavu 0:2 a šokovali tým Európu. Nakoniec bola Artmedia len pár centimetrov od vyraďovacej fázy tejto prestížnej súťaže.Dnes 42-ročný bývalý futbalista si zaspomínal na svoje slávne časy, no vyjadril sa aj k súčasnému dianiu v Niké lige, k tomu, kto má podľa neho šancu obrať ŠK Slovan Bratislava o majstrovský titul, či má tréner Vladimír Weiss st. stále rovnaký „drive” ako za jeho čias v Petržalke a čo sa podľa neho slovenská futbalová reprezentácia má šancu prebojovať na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku.Viac sa už dozviete v poslednej tohtoročnej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s Blažejom Vaščákom.

Dlhodobo upriamuje pozornosť na témy generačnej chudoby a bezdomovectva. Je v správnej rade neziskovky, na pomáhanie využíva aj svoj instagramový profil, kde má desaťtisíce fanúšikov. Človek nemusí byť megainfluencer, aby zmenil svoje okolie, tvrdí Zuzana Kovačič Hanzelová. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom búrame tabu spojené so slovom filantropia. Vo svojej novinárskej práci si Zuzana Kovačič Hanzelová vybrala okrem politiky dve silné témy – ľudí bez domova a vylúčené komunity. V rovnakých oblastiach podporuje viaceré užitočné projekty, na pomáhanie a informovanie využíva aj sociálne siete. „Mám pocit, že dôležitejšie ako konkrétne zbierky je poľudšťovanie týchto tém. Každému z nás sa môže stať, že skončí na ulici. Tie príbehy sú často dosť bežné – rozvod, dlhy, žiadna záchytná sieť rodiny,“ upozorňuje známa slovenská novinárka. V podcaste sa dozviete:· s akými predsudkami prišla prvýkrát do osady,· v čom robila chyby ako televízna reportérka,· čo ju vyrušuje pri slovenských raperoch,· ako zmysluplne pomáhať cez sociálne siete,· prečo na Slovensku nemáme viac filantropov.Kto je Zuzana Kovačič Hanzelová?Študovala žurnalistiku, profesionálne sa venuje najmä politike a témam chudoby. Pracovala ako televízna reportérka, po odchode z verejnoprávnej televízie nastúpila do redakcie SME, kde moderuje reláciu Rozhovory ZKH a pripravuje podcast Dobré ráno, sobota. V roku 2017 bola nominovaná na ocenenie Roma Spirit.Bod k dobruV podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

O otvorených vzťahoch sa na Slovensku mlčí, to však ale neznamená, že tu nie sú. A hoci žiť v polyamornom vzťahu môže byť extrémne náročné, v kríze to pre niekoho môže byť naozaj jedným z možných riešení, myslí si odborníčka. O tom, aké tu ale platia pravidlá a tiež o tom, čo túto generáciu v manželstve dnes najviac trápi a s čím zápasia dvojice oproti generácii našich rodičov, sa rozprávame v Pre mamy s Babsy.Nie je žiadnym tajomstvom, že zhruba polovica manželstiev alebo partnerských vzťahov na Slovensku končí rozvodom a rozchodom. Aké dôvody by sme za rozpadom vzťahov mali hľadať? Neveru, odcudzenie, rôzne názory na výchovu detí alebo „únavu materiálu“?Dnes sa v relácii Pre mamy s Babsy budeme naozaj otvorene rozprávať práve na túto tému, v diskusii Babsy privítala dokumentaristku a režisérku Dianu Fabianovú a vzťahovú terapeutku a life koučku Inku Groholovú. Dozviete sa: že až polovica manželstiev na Slovensku sa rozpadá a podľa odborníčky sa aj polovica detí u nás rodí do vzťahov mimo manželstva prečo je to tak a prečo napríklad mali naši rodičia vo vzťahoch viac intimity, ako my dnes ako práve aj narodenie dieťaťa a zmena, ktorá s tým prichádza, môže byť tým, čo spustí krízu vo vťahu kedy a prečo muži odchádzajú čo o Slovákoch vypovedá to, že pôvodne film Hranice vernosti vôbec nemal byť o autorke ako funguje jej otvorené manželstvo či sa dá zmieriť a nebáť sa, ak do života jej partnera vstúpi niekto, kto naozaj môže ohroziť ich vzťah (mladšia a krajšia?) a samozrejme aj naopak - ako to môže vnímať jej manžel, keď sa ona stretáva s takým mužom kedy v polyamórnom vzťahu s manželom obaja využili právo veta na toho, s kým sa ich partner bude stretávať či je monogamia naozaj jediná správna cesta, alebo prečo si to aspoň väčšina z nás myslí a ešte omnoho viac

V Česku vanilkové rohlíčky, perníčky, to Španělé o vánocích jedí mantecados, na Slovensku patří k vánočnímu stolu oplatka s medem. Nejen o tom uslyšíte v Reportážích zahraničních zpravodajů s Lubicou Bergmanovou.

Do nášho štúdia sa Adela Vinczeová vrátila po takmer dvoch rokoch a medzitým vo svojom živote stihla urobiť poriadny prievan. Otvorene hovorí o definitívnom odchode z televízie Markíza, o tom, prečo relácia Trochu inak končí na obrazovkách STVR či dynamike manželstva s Viktorom Vinczem. Moderátorka v rozhovore nechala nazrieť aj do súkromia a výchovy trojročného syna Maxa. Priznáva, že sa snaží vyvarovať automatickým vzorcom správania z minulosti a kladie dôraz na vlastnú psychickú pohodu. „Základom pre mňa je, že ak chcem byť dobrým rodičom, musím byť v pohode sama so sebou. Človek, ktorý by potreboval terapiu, nemôže úplne v pohode a bez následkov vychovávať dieťa,“ hovorí Adela a dodáva, že syna vníma ako parťáka, s ktorým sa už dá viesť plnohodnotný dialóg. Detské knihy o tom, „ako ide kravička na výlet“, radšej vymenila za tituly, ktoré bavia aj ju, prezradila. V novej epizóde sa dozviete aj to,  či sa nebála o svoju kariéru, keď sa rozhodla presunúť svoj kľúčový projekt Trochu inak do online priestoru, a ako vníma svoj vzťah so Sajfom, s ktorým sa už čoskoro vráti na obrazovky v šou Milujem Slovensko na TV JOJ. Prečo si myslí, že veľa vecí na Slovensku robíme zo strachu a čo by zapriala krajine do roku 2026? To a omnoho viac si môžete pozrieť v priloženom videu alebo vypočuť v podobe podcastu.

Koniec roka 2025 sa na Slovensku nesie v znamení napätia, neistoty a rastúcej nespokojnosti, hodnotia ekonóm Viliam Páleník a sociológ Bohumil Búzik v relácii Ide o pravdu.

Janka a Marek Majeskí sú manželmi dvadsať rokov a patria medzi najznámejších slovenských hercov. Janka hviezdi v mimoriadne populárnom seriáli Dunaj, kde hrá "Schatzi", Marek je zase jednou z hlavných postáv seriálu Nemocnica. Okrem toho sú súčasťou divadla 13. opona, kde spolu hrajú profesionálni herci a ochotníci. Začiatkom budúceho roka ich čakajú predstavenia po celom Slovensku.

Česko má za sebou michelinské ocenenia, my na Slovensku na tie svoje ešte čakáme. V oboch krajinách sa však hádame, či vlastne podobné ocenenia sú na čosi dobré a či ešte odzrkadľujú, kam sa kulinárstvo uberá. Dnes sa teda už v trochu sviatočnej epizóde vyberieme za jedlom a varením. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva so šéfkuchárom Michalom Kordošom, ktorý sám v michelinkách varil. Zdroje zvukov: Česká televize, Instagram/CNN Prima News, Youtube/DVTV Odporúčanie A moje dnešné odporúčanie už bude vianočné: ak si chcete urobiť náladu, pustite si napríklad Zuzanin playlist Vianoce s Hektorom na Spotify. A ak hľadáte filmy alebo seriály, odporúčam sériu Hjem til Jul alebo teda Vianoce u našich na Netflixe a z filmov môj obľúbený animák Klaus. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Rok 2025 bol rokom ďalšej vládnej koalície. Bol to rok transakčnej dane, zvýšenej dépéháčky a slabého ekonomického rastu s dlžobami takmer 80 miliárd eur. A rok, keď chudobe a sociálnemu vylúčeniu čelilo na Slovensku takmer milión ľudí. Bol to aj rok protestov a rok kedy vládne strany strácali svojich voličov a opozičné zas v prieskumoch silneli.Bol to aj rok, v ktorom sa Robert Fico stretával s Putinom, rečnil o nutnosti zmeny politického systému na Slovensku a Európskej únii odkazoval, že ak má skapať, tak nech skape. Popritom stihla vláda spolu s KDH a Hnutie Slovensko dostať do našej ústave dve pohlavia a národnú identitu. Nie všetko sa vláde podarilo. Na konci roka jej ústavný súd zrušil novelu o mimovládkach a k tomu pozastavil účinnosť zákona, ktorým bleskovo rušila Úrad na ochranu oznamovateľov.Čo nám rok 2025 dal a čo nám zobral? A aký bude rok 2026? Braňo Závodský sa rozprával s bývalou premiérkou a sociologičkou profesorkou Ivetou Radičovou.

Pravými vlastencami a skutočnými konzervatívcami sú dnes liberáli. Práve liberáli sú teraz tí, ktorí obhajujú tradičné poriadky a liberáli tu bránia našu vlasť pre nás všetkých, hovorí antropológ Juraj Buzalka. A ktože sú to tí pornokresťania? Rozoberanie inštitúcií - od verejnoprávneho Telerozhlasu, cez NAKU či Špeciálnu prokuratúru až po aktuálne Úrad na ochranu oznamovateľov. Permanentné útoky na médiá, novinárov, občianskych aktivistov či mimovládny sektor - a to ako sa aktuálne ukázalo i protiústavnou legislatívou. Oslabovanie dôvery v štát, jeho inštitúcie, ale aj dôvery medzi občanmi samotnými. Neustála polarizácia, šírenie lží a demagógie a živenie strachu - dokonca i voči niečomu takému, ako je veda či progres. No a do toho postupný, no čoraz viditeľnejší úpadok štátu a všetkého toho, čo tento štát môže a aj má pre občanov robiť.Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, charitatívne zbierky na život zachraňujúce lieky, zhoršujúce sa výsledky školákov, čoraz masovejší útek mladých mozgov do zahraničia, zdravotnícke služby za stále viac narastajúce poplatky, rozklad ochrany prírody i kultúrnej sféry.No a do toho všetkého čoraz vyššie dane, odvody a tri mnohomiliardové vládne konsolidácie bez prakticky akéhokoľvek zmysluplného výsledku ako i prepad našej krajiny prakticky vo všetkých merateľných parametroch na samých chvost Európskej únie.I tak vyzerá obraz Slovenska na sklonku roka 2025. Štátu postavenom na parlamentnej demokracií. Je však toto ešte demokracia alebo sa to už skôr blíži k tomu, čomu sa hovorí ochlokracia či dokonca kakistokracia, teda vláda toho najhoršieho? Vládne tu ešte rozum alebo nás už opanovali vášne, klanová mentalita a bezohľadné sebectvo na úkor spoločenstva, v ktorom žijeme?Aký príbeh si teda dnes Slovensko vlastne píše? Vieme si to vôbec zadefinovať a chceme aby tento malý kúsok zeme, ktorý voláme našim domovom, mal aj nejakú vyššiu ideu a zmysel?Sedliak je od slova sedieť, teda je to o tom, vysedieť problém, nevšímať si ho, prikrčiť sa a azda ho i nejako prežiť. V tom je základ našej DNA, hovorí autor kultovej knihy Postsedliaci Juraj Buzalka a ako dodáva" "Tak, ako vždy v minulosti závisí od agilnosti a schopností tej malej menšiny, ktorá to môže zmeniť. Nemôžeme čakať, že väčšina sa postaví a bude konať dobro a sama si vyberie tú správnu cestu. To je otázka, na tú elitu, ktorá tu na Slovensku vždy bola elitou, práve na nich sa dnes treba obracať."Témy pre sociálneho antropológa Juraja Buzalku. Počúvate Ráno Nahlas.

Pravými vlastencami a skutočnými konzervatívcami sú dnes liberáli. Práve liberáli sú teraz tí, ktorí obhajujú tradičné poriadky a liberáli tu bránia našu vlasť pre nás všetkých, hovorí antropológ Juraj Buzalka. A ktože sú to tí pornokresťania? Rozoberanie inštitúcií - od verejnoprávneho Telerozhlasu, cez NAKU či Špeciálnu prokuratúru až po aktuálne Úrad na ochranu oznamovateľov. Permanentné útoky na médiá, novinárov, občianskych aktivistov či mimovládny sektor - a to ako sa aktuálne ukázalo i protiústavnou legislatívou. Oslabovanie dôvery v štát, jeho inštitúcie, ale aj dôvery medzi občanmi samotnými. Neustála polarizácia, šírenie lží a demagógie a živenie strachu - dokonca i voči niečomu takému, ako je veda či progres. No a do toho postupný, no čoraz viditeľnejší úpadok štátu a všetkého toho, čo tento štát môže a aj má pre občanov robiť.Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, charitatívne zbierky na život zachraňujúce lieky, zhoršujúce sa výsledky školákov, čoraz masovejší útek mladých mozgov do zahraničia, zdravotnícke služby za stále viac narastajúce poplatky, rozklad ochrany prírody i kultúrnej sféry.No a do toho všetkého čoraz vyššie dane, odvody a tri mnohomiliardové vládne konsolidácie bez prakticky akéhokoľvek zmysluplného výsledku ako i prepad našej krajiny prakticky vo všetkých merateľných parametroch na samých chvost Európskej únie.I tak vyzerá obraz Slovenska na sklonku roka 2025. Štátu postavenom na parlamentnej demokracií. Je však toto ešte demokracia alebo sa to už skôr blíži k tomu, čomu sa hovorí ochlokracia či dokonca kakistokracia, teda vláda toho najhoršieho? Vládne tu ešte rozum alebo nás už opanovali vášne, klanová mentalita a bezohľadné sebectvo na úkor spoločenstva, v ktorom žijeme?Aký príbeh si teda dnes Slovensko vlastne píše? Vieme si to vôbec zadefinovať a chceme aby tento malý kúsok zeme, ktorý voláme našim domovom, mal aj nejakú vyššiu ideu a zmysel?Sedliak je od slova sedieť, teda je to o tom, vysedieť problém, nevšímať si ho, prikrčiť sa a azda ho i nejako prežiť. V tom je základ našej DNA, hovorí autor kultovej knihy Postsedliaci Juraj Buzalka a ako dodáva" "Tak, ako vždy v minulosti závisí od agilnosti a schopností tej malej menšiny, ktorá to môže zmeniť. Nemôžeme čakať, že väčšina sa postaví a bude konať dobro a sama si vyberie tú správnu cestu. To je otázka, na tú elitu, ktorá tu na Slovensku vždy bola elitou, práve na nich sa dnes treba obracať."Témy pre sociálneho antropológa Juraja Buzalku. Počúvate Ráno Nahlas.

Lístky na Godzone ženskú konferenciu nájdeš tu: https://nesputana.godzone.sk/V dnešnej epizóde Flešbekov privítal Ivan členky organizačného tímu Godzone Ženskej konferencie 2026 – Terezu Kmotorkovú, Marušku Grexovú a Evu Dohnálovú. Okrem toho, že rozprávajú svoje príbehy o tom, ako spoznali Ježiša, približujú aj zákulisie príprav Ženskej konferencie a hovoria o tom, čo ňou chcú prinášať ženám na Slovensku a v Českej republike. Takisto svedčia o zázrakoch, ktoré Pán Boh vykonal počas minulých ročníkov konferencie, a na záver sa zamýšľajú nad tým, čo by mala počuť každá žena a čo naopak ony potrebujú počuť od mužov.0:00 Úvod a predstavenie1:27 Miska otázok1:55 Chcela by Evka radšej dovolenku v Mexiku alebo na Aljaške?2:15 Maruška: Turistika alebo posilňovňa?2:26 Ako si človek získa Terezu?2:50 Má Tereza čas starať sa sama o seba?3:30 Aká je Maruškina obľúbená rozprávka z detstva?3:59 Ak by si Evka mohla zmeniť meno, aké by to bolo?5:35 Súťaž o knihu OTEC: https://www.godzoneshop.sk/produkt/otec-mark-mary-ames/7:38 Ako sa Maruška, Evka a Tereza dostali k Pánovi?16:53 Prečo je Ženská konferencia taký fenomén medzi ženami?20:50 Autentickosť na Ženskej konferencii26:35 Čo túžia, aby ženy na konferencii zažili?28:17 Svedectvá z konferencie 33:02 Ako Ivan vníma ženskú konferenciu?36:56 Téma konferencie: “…,ale Boh”42:56 Ako bude konferencia vyzerať prakticky?45:36 Budú na konferencii aj muži?47:58 Za čo sa Maruška, Evka a Tereza v tomto období modlia? 54:22 Čo by chceli, aby každá žena na Slovensku a v Českej republike? 55:30 Čo potrebujú počuť od muža? 58:32 Poďakovanie a záver

Filip Turek domluvil, podle tvrzení Petra Macinky, kdo bude zastupovat Českou republiku na jednání ministrů životního prostředí Evropské unie. Stihnul to jako poslanec při oficiální návštěvě sněmovní delegace na Slovensku.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V 79. epizóde som sa rozprával s Ivanom Miklošom, bývalým ministrom financií a jednou z kľúčových postáv ekonomickej transformácie Slovenska po roku 1989. V úvode otvorene hovorí o tom, prečo dnes žijeme v dobe veľkej paradigmatickej zmeny, ktorú prirovnáva k pádu komunizmu či nástupu internetu. Rozoberáme, čo s nami spraví AI, demografia a zmena svetového poriadku. Čo môže a nemôže ovplyvniť malá otvorená ekonomika, akú má Slovensko?Prešli sme aj k veľmi konkrétnej otázke – ako rozhýbať slovenskú ekonomiku? Ivan vysvetľuje, prečo sme len malou loďkou v oceáne globálnych trendov, ale zároveň tvrdí, že veľká časť nášho zaostávania je čisto „domáca úloha“. Porovnáva nás s Poľskom, Estónskom či Rakúskom. Hovorí tiež o tom, prečo sú efektívnejší, no pomenúva tiež štyri kľúčové oblasti, ktoré musíme riešiť. Otvorene kritizuje to, v čom sme zlyhali pri reformách, prečo nevieme poriadne míňať eurofondy a ako by mala vyzerať realistická stratégia Slovenska na najbližších 10 až 20 rokov.V rozhovore sa dotýkame aj praktických politických otázok. Čo by mala robiť vláda, ktorá chce krajinu posunúť dopredu? Ako sa rozprávať s voličmi v krajine s dlhodobým úpadkom? A prečo sú jednoduché populárne riešenia často cestou do pekla? Na ľahšej vlne preberieme aj to, ako Ivan pracoval so stresom počas rokov v politike, akú úlohu v jeho živote hrá šport a aké odporúčania má pre ľudí, ktorí chcú lepšie rozumieť ekonomike a svetu okolo seba.Tento diel je plný jasne pomenovaných problémov, ale aj veľmi konkrétnych návrhov, čo môžeme na Slovensku zmeniť. Či už ste podnikateľ, manažér, študent alebo vás jednoducho zaujíma budúcnosť tejto krajiny, tento diel je povinnou jazdou. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:04 – Veľká svetová zmena00:13:00 – Ako rozhýbať slovenskú ekonomiku?00:17:18 – Positioning Slovenska00:22:56 – Prečo sme neefektívna krajina?00:30:16 – Poľsko rastie rýchlejšie ako my00:37:11 – Akú politiku potrebujeme?00:43:47 – Ivan Mikloš a šport00:47:06 – Čo odporúča Ivan Mikloš?00:50:49 – Zmysel života podľa Ivana Mikloša---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-UG---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V dnešním podcastu si budete moci poslechnout rovnou 3 zajímavé hosty. Povídat si budeme o zajímavém nápadu dvou mladých podnikatelů Karla Kováče a Bruna Dvorského, kteří podle svých slov upgradují parfémový trh. Na svém e-shopu MrRizz.cz prodávají parfémy známých značek, ale i jejich testery, takže si jako zákazník můžete objednat jako první malou lahvičku a parfém nejdříve otestovat. Jejich nápad si za rok existence získal 5000 zákazníků a přesáhl obrat k říjnu 1,8 milionu korun. Prodávají nejen v Česku, ale i na Slovensku a chystají i Polsko. Jejich nápad zaujal i Komerční banku, v jejíž soutěži Nastartujte se pro začínající podnikatele Mr.Rizz vyhrál první místo. Nejdříve si ale budu povídat s Ondřejem Suchanem z Komerční banky, a potom se samotnými zakladateli Mr.Rizze. Vše najdete v jednom videu. Tato epizoda je součástí podcastu, který pro vás od roku 2015 připravuje Jiří Rostecký. Videa k podcastům najdete na jeho webu: www.rostecky.cz (Sponzorováno) Veškerá doporučení, informace, data, služby, reklamy nebo jakékoliv jiné sdělení zveřejněné na našich stránkách je pouze nezávazného charakteru a nejedná se o odborné rady nebo doporučení z naší strany. Podrobnosti na odkazu https://rostecky.cz/upozorneni.

Cestovanie vlakom na Slovensku je opäť lotéria. Vlani cestujúci mrzli v pokazených súpravách alebo čakali na trati pre horiace rušne. Tento rok Železničná spoločnosť Slovensko čelí inému problému. Vlaky má, ale nemá ich kto šoférovať. V novembri museli odrieknuť stovky spojov. A dôvodom už nie je stará technika, ale kritický nedostatok rušňovodičov.Prečo štátny dopravca vymenil jednu krízu za druhú? Ako je možné, že v jeden deň vypadnú takmer dve percentá všetkých vlakov?V dnešnom podcaste budete počuť najprv redaktorku Michaelu Paulovič, ktorá povie viac o celkovom stave vlakovej dopravy a najnovšie čísla nám neskôr predstaví šéf ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martin Odkladal. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Cestovanie vlakom na Slovensku je opäť lotéria. Vlani cestujúci mrzli v pokazených súpravách alebo čakali na trati pre horiace rušne. Tento rok Železničná spoločnosť Slovensko čelí inému problému. Vlaky má, ale nemá ich kto šoférovať. V novembri museli odrieknuť stovky spojov. A dôvodom už nie je stará technika, ale kritický nedostatok rušňovodičov.Prečo štátny dopravca vymenil jednu krízu za druhú? Ako je možné, že v jeden deň vypadnú takmer dve percentá všetkých vlakov?V dnešnom podcaste budete počuť najprv redaktorku Michaelu Paulovič, ktorá povie viac o celkovom stave vlakovej dopravy a najnovšie čísla nám neskôr predstaví šéf ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martin Odkladal. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Aký bude rok 2026 na Slovensku z pohľadu technológií? Čaká nás možné spojenie dvoch mobilných sietí, povinné bezhotovostné platby u obchodníkov aj novinky v roamingu.Telekom a O2 úspešne dokončili zdieľanie sietí takmer na celom území Slovenska. Pozornosť sa teraz obracia na zostávajúcich dvoch hráčov – 4ku a Orange. Prečo sú títo operátori na seba takpovediac odkázaní, aké prekážky stoja v ceste ich spojeniu a čo by takáto dohoda priniesla obom stranám?Druhou veľkou témou sú bezhotovostné platby, ktoré budú musieť obchodníci povinne prijímať. Znamená to definitívny koniec nutnosti nosiť hotovosť aj v malých prevádzkach a ohrozia napríklad platby cez QR kódy dominanciu platobných kariet?Na záver rozoberáme pozitívnu zmenu v roamingu – do zóny s domácimi cenami pribudnú dve krajiny mimo EÚ.O tom, čo nás čaká, sa rozpráva moderátor Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako funguje zdieľaná sieť Telekomu a O2 a prečo z nej vynechali dve mestá.Prečo je možné spojenie sietí 4ky a Orangeu a čo tým obaja získajú.Problém s čínskym hardvérom v sieti 4ky.Povinné bezhotovostné platby a možný koniec výhovoriek obchodníkov.Môžu platby cez QR kódy v budúcnosti nahradiť platby kartou či mobilom?Nové krajiny v regulovanom roamingu: Ukrajina a Moldavsko.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V poslední epizodě Československého podcastu roku 2025 debatují šéfredaktor Respektu Erik Tabery a šéfredaktor slovenského Denníku N Matúš Kostolný nejen o tom, jak se svojí rolí naložil během sestavování nové české vlády prezident Petr Pavel nebo jaké riziko představují Filip Turek či Petr Macinka z Motoristů, ale také o tom, proč slovenský parlament schválil návrh vlády na zrušení úřadu na ochranu oznamovatelů protispolečenské činnosti a podpořil vytvoření nové instituce, během čehož došlo ke slovním i fyzickým potyčkám mezi politiky a političkami, jak do toho zasáhl prezident Peter Pellegrini, a v neposlední řadě i o tom, kam obě země směřují a v čem se vzájemně přibližují. Moderuje Zuzana Machálková.

Našu dnešnú hosťku nemusíme špeciálne predstavovať. Je ňou Jana Kirschner. Speváčka, tvorkyňa hudby a textov, mama, aktivistka, ktorá žije jednou nohou tu a druhou v Londýne. Tento rozhovor je iný ako všetky ostatné. Nazriete v ňom do Janinho detstva, do formatívnych zážitkov, vďaka ktorým sa ako čerstvo dospelá dostala na výslnie hudobnej brandže. Rozprávali sme sa o sláve aj jej temnej strane. O talente a tvrdej práci. Prebrali sme Janinu cestu k materstvu aj jej zážitky z pôrodov. Bavili sme sa o tom, aká je mama a prečo jej stále záleží na Slovensku. Tento rozhovor vás rozosmeje, inšpiruje, možno aj dojme. A hlavne - dodá vám odvahu robiť veci po svojom.

Rozjíždím svojí SSS - Super slovenskou sérii. Jsou to naši bratia, ale co o nich vlastně víme? Co víme o jejich historii a motivacích jejich vůdců? V téhle epizodě vyprávím o tom, jak to na Slovensku vypadalo během války, kdy se k moci dostala Hlinkova strana. V bonusech se potom dozvíte o šílenosti s názvem Židovský kodex, v rámci kterého Slováci dokonce platili nacistům 500 marek za každého Žida, kterého si Němci "vezmou."Bonusy zde:forendors.cz/pandikralovnaherohero.co/podcastpribehy

Vláda ešte ani nezačala rozdávať energopomoc a už musí opravovať chyby. Podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar s platom cez sedem tisíc eur pokladá túto pomoc za svoje ústavné právo, no ťažko skúšané domácnosti na severe a východe Slovenska, ktoré kúria drevom, nedostanú zatiaľ nič. Minister práce pochválil že 13. dôchodky seniorom prídu a stále máme aj vlaky zadarmo.Slovensku sa ale medzi tým vôbec nedarí. Ekonomicky upadá a naše rodinné rozpočty čaká po poslednej konsolidácii ťažký rok. Naša ekonomika padla v rebríčku výkonnosti krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj až na posledné miesto.Čo to pre nás znamená? Aký rok nás to vlastne čaká? Budeme mať dosť peňazí na všetky naplánované výdavky? Budú svoje účty stíhať platiť domácnosti? Aké vôbec máme možnosti? Braňo Závodský sa rozprával s ekonómom a bývalým ministrom financií Ivanom Miklošom.

1. Po týždni je tu prvá korekcia energopomoci 2. Slovensku sa podľa Economistu darilo najhoršie spomedzi všetkých vyspelých štátov 3. O dôchodkovú aplikáciu Sociálnej poisťovne je veľký záujem 4. Slovensko-americký startup CulturePulse sa dostal do prestížneho programu NATO 5. Krátko o pokračovaní Kmecových výziev, odklade ETS2 a ďalšom trápení veriteľov Arcy

Čo ukázal veľký prieskum o dopravnej chudobe na Slovensku. Reportéri Denníka E každú stredu komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a počasí.

Trump pochováva NATO. Článok 5 je v stave klinickej smrti. Európa sa ocitla medzi mlynskými kameňmi dvoch smrteľných hrozieb a zostali sme na to úplne sami. To sú slová bývalého ministra zahraničia Rastislava Káčera. Nedokážem pochopiť, že si živíme vládu, ktorá beží priamo v ústrety svetu, ktorý je pre nás smrteľne nebezpečný, hovorí Káčer.Počúvate špeciálne vydanie (dostupné aj vo video verzii) podcastu Aktuality Nahlas. Dnes o novej bezpečnostnej stratégii USA. Hrozí Európe a teda i Slovensku vojna?Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Predstavte si svet bez inštitúcii. Je to svet, kde akoby sa rozplynuli hranice medzi krajinami a zostáva iba jedna nekonečná zem, ktorou križujú ľudia a hľadajú komunity, čo už neexistujú.“ Takto začína britský historik Keith Lowe svoje rozprávanie o Európe krátko po druhej svetovej vojne vo svojej už kultovej knihe Krutý kontinent. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to obraz, ktorý sa týka predovšetkým rozsiahlych oblastí zbombardovaného Nemecka. No v rozličnej miere opisuje každú krajinu a každé mesto, i u nás na Slovensku. Príkladom sú Nové Zámky, ktoré sa stali na konci vojny jedným z našich miest s najväčšou mierou deštrukcie. Deštrukcia sa však rovnako dotkla aj dovtedajších politických systémov a sociálnych vzťahov. Aj naša krajina si musela prejsť procesom okupácie, oslobodzovania a povojnovej obnovy. Ako tento proces vyzeral a je možné rok 1945 vnímať v istom zmysle ako bod nula, keď sa muselo začínať od začiatku? Na verejnej diskusii v rámci konferencie s názvom Na rozvalinách vojny, ktorú organizovalo Múzeum SNP, sme sa rozprávali s troma hosťami – historikom a germanistom Miloslavom Szabóom z Filozofickej fakulty UK, historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB a s publicistom a spisovateľom Marekom Hudecom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.