POPULARITY
Categories
„Fico se chová jako nejméně suverénní premiér v moderních dějinách Slovenska. To, jak se podřizuje Vladimiru Putinovi, je bezprecedentní. Je to na hraně vlastizrady,“ říká šéfredaktor slovenského Denníku N Matúš Kostolný. Sám Fico přitom ve svých vystoupeních často používá pojem suverenita. „Jaká suverenita? To je lokajství. Podřízenost. Předklon,“ tvrdí Kostolný. Bývalá zpravodajka Českého rozhlasu v Bratislavě Pavlína Nečásková by ještě před pěti lety označila Slovensko za zemi v ohrožení. „Dnes říkám, že už je v průšvihu,“ poznamenala ve Studiu N live natáčeném na Letní žurnalistické škole v Havlíčkově Brodě. Za největší riziko Kostolný považuje, že se Ficovi podaří Slovensko civilizačně vytlačit z Evropy. „Donekonečna opakuje, že je Rusko důležitý partner a měli bychom dělat politiku na všechny čtyři světové strany. Jenže jim to vždycky vychází tak, že jdou pouze na východ,“ podotýká. Slovenský premiér podle něj uvěřil, že ve společnosti jsou jen dva typy lidí: ti, kteří jsou s ním, a ti, kteří jsou proti němu. „On si myslí, že ti druzí ho chtějí zlikvidovat. Útočí na každého, kdo si dovolí říct, že dělá nebezpečné, zvrhlé a zvrácené věci. Součástí katastrofy je, že jsme si na to zvykli. Už mi nepřijde nic divného na tom, že na mě a mé kolegy Fico osobně útočí – přitom to není a nemělo by být normální,“ míní šéfredaktor Denníku N. „Nepříjemné je, že už se to přenáší do běžného dne. V posledních dvou letech se mi začalo stávat, že na mě někdo pokřikuje na ulici. To, že mi lidi píšou hnusné maily a odporné zprávy, se dá nějakým způsobem selektovat, zablokovat – dá se na to nějakým způsobem zvyknout. Teď někdo vylepil na ulici plakát, který útočí na Denník N, a lidi na mě pokřikují. Pro část společnosti se to stává normou,“ popisuje. K tomu, aby se země změnila, už podle novinářky Českého rozhlasu Pavlíny Nečáskové nestačí jen volby. „Celý systém je propojený, nemluvíme jen o politické scéně, ale i justici nebo policii. V tomto ohledu je Česká republika někde jinde, byť už je možná také v ohrožení,“ tvrdí. Ve vzduchu visí otázka, zda čeští politici po sněmovních volbách nenastoupí podobnou cestu, jakou zvolila Ficova vláda – například omezování nezávislosti veřejnoprávních médií. Řada stran a hnutí se například netají tím, že by rády zestátnily a sloučily Českou televizi a Český rozhlas. „Samozřejmě že se bojíme. Obáváme se toho. Ale co s tím? Je pravda, že mi slovenští kolegové často říkají: první, co pozorujte, je, jak se začne nová vláda chovat k veřejnoprávním médiím. To je první ukazatel toho, že se začínají dít věci,“ říká Nečásková. „Pořád zbývá naděje, že to nenastane. Doufáme, že budeme mít u veřejnosti zastání. Víc k tomu říct z pozice veřejnoprávní novinářky říct nemůžu.“ „Jestli věřím v lidstvo?“ zamýšlí se Kostolný. „To je otázka… Protože taková kolektivní psychóza a debilita, kterou lidstvo momentálně prochází, se jen tak nevidí.“ Podle Nečáskové prochází demokracie v celém západním světě zátěžovým testem. „Zatím ta čísla nevycházejí moc dobře, ale pořád se může změnit spousta věcí,“ doplňuje. V jaké fázi rozpadu demokratického státu se Slovensko ocitá? Bude Česko po volbách následovat podobný scénář? A co by mohlo v Evropské unii způsobit trio Fico–Orbán–Babiš? Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.
Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Minimálne od začiatku roka vysielala vláda signály o tom, že bude potrebný aj tretí konsolidačný balíček. Jeho predstavenie sa očakávalo preto už pred letom, tak, aby stihol prejsť pripomienkovaním a spoločenskou diskusiou.Nič z toho sa neudialo a minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru ho ukázal tento týždeň doslova v hodine dvanástej.Čo je však takisto veľmi podstatné, neukázal ho celý. Stále totiž nevieme, ako chcú konsolidovať jednotlivé ministerstvá.Čo teda vláda navrhuje, koho sa opatrenia dotknú a ako tento takmer trojmiliardový balík ovplyvní ekonomickú situáciu na Slovensku? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s redaktorkou denníka SME Michaelou Štalmachovou.Zdroj zvukov: TA3, Markíza, YouTube/SME-SDOdporúčanie:Konkrétne prepočty toho, na koľko jednotlivé skupiny konsolidácia vyjde, ako aj ďalšie informácie o tom, čo nás čaká, nájdete v článkoch kolegov a kolegýň z Indexu a denníka SME.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
V dnešnej epizóde podcastu Flešbeky privítal Ivan katolíckeho kňaza Michala Zamkovského z rehole redemptoristov, ktorý pôsobí ako ľudový misionár na Slovensku aj v zahraničí. Michal rozpráva o svojej tajnej kňazskej vysviacke počas komunizmu, ako aj o tom, ako objavil a spolu so svojou malou skupinou rozvíjal charizmatické prežívanie viery. Spomína aj Podolínec – miesto svojho pôsobenia – a delí sa o silné príbehy ľudí, v ktorých životoch Pán Boh vykonal veľké veci. V závere podcastu hovorí o svojom pohľade na sviatosť zmierenia ako na miesto otcovského objatia a návratu domov.0:00 Úvod a predstavenie 0:45 Miska otázok1:11 Akú radu by si dal svojmu mladšiemu ja?2:12 Z ktorej maličkosti si sa naposledy radoval?3:43 Aký seriál alebo film najvernejšie vystihuje váš minulý týždeň?4:26 Športové začiatky5:50 Súťaž o knihu Dosýta6:32 Ako Michal spoznal Pána počas komunizmu9:38 Čo nasledovalo? 12:02 Prvé skupinky s mladými a rozhodnutie stať sa kňazom16:44 Spiritualita rádu redemptoristov a ich misie 21:38 Ako vstúpiť do života s Ježišom naplno?24:22 Podolínec - Kalvária Slovenska25:47 Svedectvá zo služby v Podolínci 31:41 Prežívanie viery na Slovensku vs. vo svete35:30 Prinesie Slovensko prebudenie do Európy? 40:12 Sú chvály založené iba na emóciách?44:02 Je Božie milosrdenstvo až príliš dobré?46:32 Milosrdenstvo v praxi52:37 Záver a poďakovanie
Varšava je prý nejblíž otevřenému konfliktu od druhé světové války. Kvůli náletu ruských dronů musely zasahovat stíhačky Severoatlantické aliance. Jaká bude reakce? Téma pro Macieje Ruczaje z Centra transatlantických vztahů při CEVRO Univerzitě, který byl velvyslancem Polska na Slovensku. Ptá se Matěj Skalický.
Varšava je prý nejblíž otevřenému konfliktu od druhé světové války. Kvůli náletu ruských dronů musely zasahovat stíhačky Severoatlantické aliance. Jaká bude reakce? Téma pro Macieje Ruczaje z Centra transatlantických vztahů při CEVRO Univerzitě, který byl velvyslancem Polska na Slovensku. Ptá se Matěj Skalický.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Masové a systémové sexuálne násilie spojené i s mučením je jednou z definícií tejto vojny, hovorí o pôsobení ruských vojsk na Ukrajine novinárka Sára Činčurová. Venuje sa dokumentovaniu tohto násilia a zaznamenala aj viaceré svedectvá priamych obetí. Systémovým sexuálnym násilím sa Rusko snaží Ukrajincov zlomiť, tvrdí. Znásilňovania žien, a to bez ohľadu na ich vek - teda i detí či senioriek, skupinové či opakované znásilnenia neraz spojené i s brutálnym násilím voči obetiam. Znásilňovania mužov, ale aj systematické a masové používanie sexuálneho násilia či mučenia spojeného so sexuálnym násilím. Elektrický prúd do genitálií a iných citlivých častí tela, znásilňovanie predmetmi či dokonca zbraňami, nútená nahota a vedomé ponižovanie či dehumanizácia obetí a to všetko už nielen priamo na fronte, ale v ruských detenčných centrách. To všetko patrí do arzenálu ruskej agresie na Ukrajine. Tento fenomén zaznamenala aj Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, ktorá zdokumentovala množstvo konkrétnych prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci na Ukrajine dopustili. OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie proti Ukrajincom, civilistom aj vojnovým zajatcom, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní. A týmto praktikám ani zďaleka nie je koniec. Čo nasvedčuje tomu, že to nie sú len ojedinelé zlyhania jednotlivcov, ale naopak, ide o systém? Prečo to ruská armáda robí a čo tým vlastne sleduje? Kto tieto zverstvá pácha a ide o nejaké špeciálne komandá alebo sa takýchto činov dokážu dopúšťať aj takpovediac bežní vojaci a príslušníci iných represívnych zložiek? Aké dopady majú tieto prežité hrôzy na obeta, kto sa im venuje a domôžu sa niekedy spravodlivosti?Prečo sú tieto témy - napriek ich dôležitosti, stále tak trochu na okraji záujmu a verejnosť o nich nechce veľmi vedieť, vidieť ani počuť? No a napokon, ako vníma to, ako sa tu Slovensku stavia stavia časť verejnosti k vojne na Ukrajine, pred ktorou si -napriek takýmto zločinom, zatvára nielen oči a uši, ale aj srdcia? Prísť na Slovensko z Ukrajiny je ako dostať obrovskú facku. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si tu ľudia pred tým zatvárajú oči, nechcú o tom počuť a spochybňujú to. Je to niečo, na čo sa o 50 - 80 rokov budeme pozerať ako na vlastnú zaostalosť, hovorí Sára Činčurová.Ráno Nahlas s novinárkou Sárou Činčurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
v dnešnom podcaste si vypočujete aj o: - Rusko zaútočilo na Poľsko. Čo to znamená - Izrael je rozhodnutý Hamas vyhladiť zo zemského povrchu - Ficova konsolidácia nie je nič, čo Slovensku pomôže
Varšava je prý nejblíž otevřenému konfliktu od druhé světové války. Kvůli náletu ruských dronů musely zasahovat stíhačky Severoatlantické aliance. Jaká bude reakce? Téma pro Macieje Ruczaje z Centra transatlantických vztahů při CEVRO Univerzitě, který byl velvyslancem Polska na Slovensku. Ptá se Matěj Skalický.
Spor o vakcíny na Slovensku pokračuje. Vládní zmocněnec tvrdí, že lidem škodí. Jestli se plete, roztrhá prý diplom. Akademie věd teď bludy vyvrací a postavil se za ni i prezident. Pomůže to k uklidnění situace? Téma pro Veroniku Folentovou, redaktorku Denníku N, která se specializuje na zdravotnictví. Ptá se Matěj Skalický.
Spor o vakcíny na Slovensku pokračuje. Vládní zmocněnec tvrdí, že lidem škodí. Jestli se plete, roztrhá prý diplom. Akademie věd teď bludy vyvrací a postavil se za ni i prezident. Pomůže to k uklidnění situace? Téma pro Veroniku Folentovou, redaktorku Denníku N, která se specializuje na zdravotnictví. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Už je známe, aké uťahovanie opaskov sa očakáva na Slovensku budúci rok.Dlhé mesiace sa o tom len hovorilo, no po dnešnku konečne poznáme konkrétne kroky vlády, ktorými chce budúci rok ušetri 2,7 miliardy eur. Konsolidačný balík zahŕňa nielen úsporné opatrenia v štátnej správe. Minister prišiel aj so zmenami, ktoré pocíti každý z nás. Podľa opozície celú ťarchu konsolidácie ponesú bežní ľudia. O tom, aké konkrétne opatrenia dnes minister financií predstavil sme sa rozprávali s ekonomickým redaktorom portálu Aktuality.sk Vladimírom Amrichom.
Spor o vakcíny na Slovensku pokračuje. Vládní zmocněnec tvrdí, že lidem škodí. Jestli se plete, roztrhá prý diplom. Akademie věd teď bludy vyvrací a postavil se za ni i prezident. Pomůže to k uklidnění situace? Téma pro Veroniku Folentovou, redaktorku Denníku N, která se specializuje na zdravotnictví. Ptá se Matěj Skalický.
„Ak by sme sa spolu rozprávali, zistili by sme, že nám vadí úplne to isté. Nešťastnou devízou mnohých politikov však je, že sa im darí v ľuďoch prebúdzať pocit, že sú rozdelení na rôzne tábory,“ hovorí v novom diele Mimózy Samuel Kováčik, vo verejnom priestore známy najmä ako Vedátor. Autor obľúbeného Vedátorského podcastu sa dlhodobo venuje popularizácii vedy a rôznym osvetovým aktivitám, i na sociálnych sieťach. V Mimóze hovoril aj o tom, prečo sú ľudia náchylní veriť dezinformáciám, a taktiež o vplyve sociálnych sietí na kvalitu života človeka. Dozviete sa však aj to, čo má z talianskej kuchyne najradšej, a aký bol jeho najdlhší beh.V Mimóze so Samuelom Kováčikom sa (ne)dozviete:3:45 – ako trávil leto, a čo má najradšej na Liptove;7:40 – ktoré talianske jedno varí najradšej;13:12 – čo ho v poslednom čase zaujalo na Slovensku;15:20 – ako sa dostal k behaniu;25:40 – čo ho v poslednom čase zaujalo na ľuďoch;27:20 – ako sa stavia k ľuďom, ktorí spochybňujú fakty;29:40 – či sa dá efektívne bojovať so spochybňovaním odborníkov zo strany politikov;30:25 – ako môže bežný človek prispieť v boji proti nezmyslom;33:50 – s ktorou dezinformáciou sa často stretáva;35:55 – z akých dôvodom ľudia veria dezinformáciám;40:00 – či je skrátenie pozornosti u ľudí problém, a aký má dopad na život človeka.
Hoci žijeme v dobe online marketingu, sociálnych sietí a umelej inteligencie, osobný kontakt a budovanie dôvery tvárou v tvár majú pre zákazníkov stále obrovskú silu. Presne o tom je Veľtrh bývania a nehnuteľností, ktorý bude 16. až 18. októbra 2025 v Incheba Expo Bratislava. Aké investičné príležitosti môžete získať hovorí CEO spoločnosti EQUILIBRIO syntra Richard Gál v podcaste Nehnuteľnosti.skV podcaste sa dozviete:• aké investičné príležitosti získal Richard Gál účasťou na veľtrhu,• ako sa cez veľtrh budovať dôvera osobnou skúsenosťou,• s koľkými ľuďmi sa dokážu vystavovatelia stretnúť počas veľtrhu,• aká je návratnosť investície do veľtrhu v porovnaní s online marketingom,• aké sú 3 dôvody, prečo sa naozaj oplatí ísť na Veľtrh bývania a nehnuteľností.Richard, minulý rok si bol na veľtrhu vystavovateľom a tento rok ste generálnym partnerom. Čo sa za ten rok zmenilo, že si sa tak rozhodol?Minulý rok to bolo naozaj dobré. Keď sme sa rozprávali s organizátorkami, rozhodli sme sa ísť do toho opäť a vo väčšej miere. Získali sme výraznú znalosť na bratislavskom trhu, čo bol náš cieľ. Klienti si nás pamätajú, aj keď sa po roku vrátia. Dokonca si spomínajú na našu korytnačku, ktorá bola dobrým poznávacím znakom a priťahovala pozornosť. Reálne nám to prinieslo úspešné obchody.Zaujímajú ma tie úspešné obchody. Vedel by si ich aj vyčísliť?Získali sme mnoho obchodných príležitostí a investorov do našich projektov. Napríklad, na pódiu som každý deň prednášal o investovaní na Slovensku, o flipových obchodoch či investíciách na Cypre. Mnoho ľudí, ktorí si nás neskôr vyhľadali a kontaktovali, sa po stretnutí a vybudovaní dôvery rozhodli investovať. Boli to investície rádovo v 100 000 eurách.Ďalším príkladom je slečna, ktorá prišla na veľtrh s cieľom stať sa realitnou maklérkou. Navštívila viacero kancelárií, ale nakoniec si vybrala Equilibrio Real. Po doštudovaní strednej školy sa nám ozvala, dnes už u nás prechádza zaškolením v Košiciach a čoskoro sa sťahuje do Bratislavy, aby s nami spolupracovala.Narazili ste aj na klientov, ktorí mali záujem o investície alebo predaj nehnuteľností?Áno, na veľtrhu som sa zoznámil s majiteľom jedného kaštieľa, ktorého predaj aktuálne zabezpečujeme formou kolektívneho podnikania cez webovú stránku Mojkastiel.sk. Táto obchodná príležitosť vznikla práve vďaka účasti na veľtrhu. Ak by som tam nebol, s najväčšou pravdepodobnosťou by som o ňu prišiel.
Už je známe, aké uťahovanie opaskov sa očakáva na Slovensku budúci rok.Dlhé mesiace sa o tom len hovorilo, no po dnešnku konečne poznáme konkrétne kroky vlády, ktorými chce budúci rok ušetri 2,7 miliardy eur. Konsolidačný balík zahŕňa nielen úsporné opatrenia v štátnej správe. Minister prišiel aj so zmenami, ktoré pocíti každý z nás. Podľa opozície celú ťarchu konsolidácie ponesú bežní ľudia. O tom, aké konkrétne opatrenia dnes minister financií predstavil sme sa rozprávali s ekonomickým redaktorom portálu Aktuality.sk Vladimírom Amrichom.
Zdravotnú poisťovňu je možné na Slovensku zmeniť raz ročne – do 30. septembra. Rozhodujúcu úlohu pri výbere poisťovne zohrávajú benefity, ktoré môžu zásadne ovplyvniť kvalitu zdravotnej starostlivosti. Hostia zo zdravotnej poisťovne Dôvera – Slavomíra Kováčová, manažérka obchodu a akvizície, a Branislav Jendroľ, riaditeľ úseku služieb poistencom v rozhovore predstavili konkrétne služby a digitálne riešenia, ktoré znižujú tlak na zdravotnícky systém a šetria čas aj energiu poistencom. Zdravotná poisťovňa Dôvera pristupuje k tvorbe benefitov systematicky a s dôrazom na zlepšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. „Našou filozofiou je lepší a bezpečnejší prístup ku zdraviu. Preto benefity tvoríme tak, aby boli ľahko dostupné, zrozumiteľné a reálne využiteľné pre čo najväčší počet poistencov,“ uviedla S. Kováčová. Dôvera sa opiera o konkrétne dáta – napríklad v prípade benefitov na doplatky za lieky či dietetické potraviny evidovala viac ako 330-tisíc žiadostí len za minulý rok. Výrazný záujem zaznamenal aj takzvaný očný benefit - príspevky na okuliarové rámy pre deti, ktorý využilo vyše 18-tisíc poistencov. Veľkým míľnikom sa stal projekt lekár na diaľku. Ide o službu, ktorá umožňuje kontaktovať všeobecného lekára či špecialistu 24 hodín denne. Poistenci sa môžu spojiť cez telefón, chat alebo videohovor, a dostať odborné rady. „Odozva od lekára prichádza do troch minút. V prípade potreby predpíše liek na diaľku – pacient si ho môže vyzdvihnúť v lekárni prakticky okamžite,“ uviedol B. Jendroľ, riaditeľ úseku služieb poistencom. Viac informácií sa dozviete v podcaste.
To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase pandémie Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Alena Rapčan Štrompová je Učiteľskou osobnosťou roka 2024. Toto ocenenie sa na Slovensku udeľuje každý rok, pričom odborná porota vždy vyberá z učiteľov z celého Slovenska, ktorých môže nominovať ktokoľvek. Alena učí na základnej škole Ľudovíta Fullu v Košiciach, druhý stupeň.
Češi jsou pokládáni za jeden z nejvíce ateistických národů Evropy. Současný premiér Petr Fiala ještě jako univerzitní profesor vydal v roce 2007 knihu nazvanou Laboratoř sekularizace, ve které – na konzervativního politika poněkud překvapivě - hrdě líčil ateistické Čechy jako jakýsi intelektuální předvoj Evropy. Naši sousedé - Slováci, Poláci, Rakušané, Němci i Moravané – jsou opravdu výrazně zbožnější než Češi. První, co člověka napadne, je, že jde o dědictví čtyřicetileté vlády komunistů, ale není tomu tak. Nakonec v Polsku nebo na Slovensku vládli komunisté stejně dlouho. Český odpor k náboženství má hlubší kořeny, které se nacházejí hlavně v 19. století. Naši národní buditelé v čele s Františkem Palackým potřebovali vymyslet nějaký smysl českých dějin a pro vzrůstající český nacionalismus se protestanství naroubované na Jana Husa a jeho věrnost pravdě velice hodilo. Vymezení se proti katolictví zapadalo do odporu vůči habsburské monarchii, historicky spjaté s katolickou církví. A Tomáš Garrigue Masaryk, ačkoli byl sám hluboce věřící člověk, katolickou církev upřímně nesnášel
Dá sa na Slovensku vyžiť z platu? Dve tretiny ľudí s tým má problém. Kto najviac? V podcaste sa dozviete: Keď sa na platy pozrieme regionálne, vyjde nám klasický vzorec bohatšia Bratislava a chudobnejší východ? Ktoré druhy povolaní majú najväčší problém s tým, aby z výplaty uhradili všetky pravidelné nevyhnutné výdavky? Do akej miery súvisí s našou témou vzdelanie? Ako sú na tom učitelia, najmä tí, čo začínajú? Sú na tom lepšie muži alebo ženy? Koľko percent slovenských pracujúcich nemá na nepredvídaný výdavok, ktorého priemerná hodnota je 540 eur?? Ako sú riešenia jednak na nepredvídané výdavky, ale aj na zvýšenie príjmu? Na problematiku nízkych platov sme sa pozreli s Ľubicou Melcerovou z portálu Profesia.sk.
Vakcíny nie sú škodlivé a nebudeme po nich ako modifikované kukurice. Neškodnosť vakcín dokazuje analýza Slovenskej akadémie vied, ktorú si od nej objednala za 350-tisíc vláda. Vláda, ktorej splnomocnenec očkovaných ľudí prirovnáva ku modifikovanej kukurici, ten splnomocnenec, ktorého premiér odvolá len cez jeho mŕtvolu a ktorému fandí. A ktorý dodal, že ak sa ukáže, že nemal pravdu, roztrhá svoj lekársky diplom.Aké sú teda výsledky analýzy našich špičkových vedcov? Ako analýza vznikala, aké metódy pri nej vedci používali a aký je výsledok? Čo všetko by mohla akadémia za tých 350-tisíc eur urobiť? Čo hovoria na nevyberané útoky politikov, či na odkazy že sú šarlatáni a skúmali len nejaké vodičky? V akom stave je veda na Slovensku a ako je pripravená odolávať útokom dezinformátorov a propagandistov? Čo by potrebovala od štátu a akú má podporu?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom.
Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Od únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. uplynulo presne 30 rokov a vinníci sú stále nepotrestaní. "Únos štátu pokračuje. Existuje tu nejaké dno a dá sa tomuto štátu veriť?" Pýta sa novinárka Ľuba Lesná. Aké sú dôkazy o účasti premiéra Mečiara na únose?Najprv uniesli štát, potom aj syna prezidenta. Únos Michala Kováča mladšieho, z ktorého je dôvodne podozrivá Mečiarova tajná služba, naplno obnažil aroganciu moci voči svojim vlastným občanom.30 rokov, ktoré od Kováčovho únosu uplynulo, preukázalo, že tento štát nie je schopný - a zjavne ani ochotný, vyvodiť za tento akt brachiálneho násilia a doslova štátneho terorizmu žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Namiesto toho aby vinníci čelili súdu, dočkali sa zatiaľ len opakovaných amnestii z rúk toho, ktorý mohol byť do únosu sám zapletený - teda vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. No a pozemská spravodlivosť Tak tá je pre páchateľov stále v nedohľadne.Únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. je tak jedna z našich ďalších "hrubých čiar", ktoré si zamieňajú roly vinníkov a obetí, relativizujú hodnoty právneho štátu a zásadne oslabujú našu dôveru k tomu, čo sa tu nazýva štátom - a ktoré si tu v mene vlastného pohodlia, už celé dlhé desaťročia tak radi hromadne pestujeme. Principiálna otázka pritom znie: Ak tu tento štat nie je pre obete únosu občana štátnym orgánom, tak pre koho vlastne takýto štát je a prečo mu vôbec máme veriť? Ak neboli potrestaní páchatelia, ktorých obžaloba identifikovala ako príslušníkov tajnej služby, kde máme záruku, že sa k násiliu a hrubej nezákonnosti neuchýli naša tajná služba aj dnes -zas a znova? Ako teda veriť SIS s jej takto dlhými a najmä temnými tieňmi jej vlastnej minulosti a akú hodnotu tu má občan - a jeho ľudské práva? Stál za únosom vtedajší premiér Mečiar a čo ho k tomu mohlo viesť? Má SIS, ktorá je dôvodne podozrivá zo štátneho terorizmu ešte nejakú zmysluplnú budúcnosť alebo sa jej máme báť i dnes? Kam nás zavedie politika "hrubých čiar" a ako sa z nej vymaniť? No a napokon, čo o Slovensku táto 30 ročná kauza vlastne vypovedá? Tu sa to hrá na občiansku rezignáciu. Zneisťujú sa autority ako SAV či kultúrna obec alebo ombudsman a mimovládky. Vidíme postupný, ale cieľavedomý rozklad spoločnosti. Akoby tu bol plán rozložiť spoločnosť. Neviem si predstaviť, kde sa to skončí. Nemôžeme mať dôveru v takýto štát, varuje novinárka Ľuba Lesná. Podľa nej je teraz jedinou možnou odpoveďou vzbura občianskej spoločnosti voči týmto praktikám.Témy pre dlhoročnú novinárku a autorku kníh "Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby" či "Únos demokracie. Zo zákulisia slovenskej tajnej služby," Ľubu Lesnú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Režisérka Tereza Nvotová je podpísaná pod troma celovečernými filmami. S tým posledným - snímkou Otec - sa len pred pár dňami predstavila na filmovom festivale v Benátkach. Vracia sa k príbehu jednej tragédie - skutočnému prípadu otca, ktorý zabudol svoju dcérku v aute. Nechce súdiť, bagatelizovať, ani ospravedlňovať. "Najprv som sama v sebe odmietla, keď prišli za mnou s návrhom na tento film," priznala sa v Ide o nás Nvotová. "Hovorila som si: to sa ani nedá natočiť. Nevedela som si príbeh predstaviť vo filme. Lenže myšlienka mi nechcela odísť z hlavy. Nemyslela som na knihu, skôr na samotnú udalosť a na deň, keď sa to stalo. Deň, ktorý je vlastne veľmi banálny. Deň, aké prežívame opakovane a nie sú vlastne ničím výnimočné - a potom v jednej sekunde sa všetko zmení. Nielenže život sa obráti naruby, ale aj vy prestávate existovať ako osoba, o ktorej ste si mysleli, že ste," pokračovala v rozhovore o snímke, prvé reakcie na ktorú sú veľmi pozitívne. Režisérka sa pokúša vo filme, v ktorom hlavné úlohy stvárnil Milan Ondrík a Dominika Morávková, otvárať hlboké otázky o tom, kto sme, čo máme pod kontrolou a čo znamená byť dobrý človek, keď sa nám môžu stať také strašné veci, ktoré sami spôsobíme. "Pýtala som sa samej seba: Ako sa to môže stať? Čo sa v tej chvíli udeje v mozgu? Uvedomila som si, že nemusím natočiť klasický film, ktorý by bol len ťažký, depresívny a smutný. Že môžem natočiť film, ktorý bude, naopak, klásť tieto otázky a navedie diváka, aby si ich kládol tiež," uviedla v relácii, ktorá vznikla len pár dní po premiére filmu v Benátkach. V rozhovore sme otvorili aj ďalšie témy. Ako pracovala s príbehom, ktorý sa "skutočne niekomu stal", aby zachovala citlivý prístup voči pozostalým? Prečo máme tendenciu okamžite súdiť a vyrieknuť verdikty? Dokážeme sa zmeniť? Tereza odpovedala aj na otázku, ako vidí budúcnosť filmov (a kultúry, ktorá potrebuje podporu) na Slovensku či na to, či si stále musí obhajovať svoju pozíciu. Dozviete sa ešte omnoho viac - v novej epizóde Ide o nás.
Od únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. uplynulo presne 30 rokov a vinníci sú stále nepotrestaní. "Únos štátu pokračuje. Existuje tu nejaké dno a dá sa tomuto štátu veriť?" Pýta sa novinárka Ľuba Lesná. Aké sú dôkazy o účasti premiéra Mečiara na únose?Najprv uniesli štát, potom aj syna prezidenta. Únos Michala Kováča mladšieho, z ktorého je dôvodne podozrivá Mečiarova tajná služba, naplno obnažil aroganciu moci voči svojim vlastným občanom.30 rokov, ktoré od Kováčovho únosu uplynulo, preukázalo, že tento štát nie je schopný - a zjavne ani ochotný, vyvodiť za tento akt brachiálneho násilia a doslova štátneho terorizmu žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Namiesto toho aby vinníci čelili súdu, dočkali sa zatiaľ len opakovaných amnestii z rúk toho, ktorý mohol byť do únosu sám zapletený - teda vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. No a pozemská spravodlivosť Tak tá je pre páchateľov stále v nedohľadne.Únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. je tak jedna z našich ďalších "hrubých čiar", ktoré si zamieňajú roly vinníkov a obetí, relativizujú hodnoty právneho štátu a zásadne oslabujú našu dôveru k tomu, čo sa tu nazýva štátom - a ktoré si tu v mene vlastného pohodlia, už celé dlhé desaťročia tak radi hromadne pestujeme. Principiálna otázka pritom znie: Ak tu tento štat nie je pre obete únosu občana štátnym orgánom, tak pre koho vlastne takýto štát je a prečo mu vôbec máme veriť? Ak neboli potrestaní páchatelia, ktorých obžaloba identifikovala ako príslušníkov tajnej služby, kde máme záruku, že sa k násiliu a hrubej nezákonnosti neuchýli naša tajná služba aj dnes -zas a znova? Ako teda veriť SIS s jej takto dlhými a najmä temnými tieňmi jej vlastnej minulosti a akú hodnotu tu má občan - a jeho ľudské práva? Stál za únosom vtedajší premiér Mečiar a čo ho k tomu mohlo viesť? Má SIS, ktorá je dôvodne podozrivá zo štátneho terorizmu ešte nejakú zmysluplnú budúcnosť alebo sa jej máme báť i dnes? Kam nás zavedie politika "hrubých čiar" a ako sa z nej vymaniť? No a napokon, čo o Slovensku táto 30 ročná kauza vlastne vypovedá? Tu sa to hrá na občiansku rezignáciu. Zneisťujú sa autority ako SAV či kultúrna obec alebo ombudsman a mimovládky. Vidíme postupný, ale cieľavedomý rozklad spoločnosti. Akoby tu bol plán rozložiť spoločnosť. Neviem si predstaviť, kde sa to skončí. Nemôžeme mať dôveru v takýto štát, varuje novinárka Ľuba Lesná. Podľa nej je teraz jedinou možnou odpoveďou vzbura občianskej spoločnosti voči týmto praktikám.Témy pre dlhoročnú novinárku a autorku kníh "Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby" či "Únos demokracie. Zo zákulisia slovenskej tajnej služby," Ľubu Lesnú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
V najnovšej epizóde Cashflow sme privítali investičného experta Slovenskej sporiteľne Jakuba Kábrta. Diskutovali sme o aktuálnej podnikateľskej klíme na Slovensku, o tom, aké je to dnes u nás podnikať, s akými prekážkami sa podnikatelia stretávajú, ale aj o tom, prečo má stále zmysel začať vlastný biznis či investovať práve na Slovensku.Rozobrali sme aj osobnejšiu tému: Aké boli Jakubove pocity, keď sa dozvedel, že Separ sa stane porotcom v šou Jama levova. Prezradil, aký má na umelca názor, prečo ho v show vníma ako „chodiacu encyklopédiu“ a čím ho dokáže inšpirovať. To všetko a ešte viac sa dozviete v novej epizóde Cashflow.Ak ťa zaujíma svet podnikania a investícií, od 3.9. sleduj každú stredu o 22:15 show Jama levova. Reláciu plnú zaujímavých nápadov a príbehov šikovných Slovákov a Sloveniek uvidíš iba na Markíze.V spolupráci s
Robert Fico lieta do Číny, zatiaľ čo Slovensko stále nemá návrh nového rozpočtu a verejnosť ani nepozná nové dvojmiliardové konsolidačné opatrenia vlády. Ich predstavenie ohlásili a hneď aj odložili už niekoľkokrát. Podľa všetkého koalícia stále nemá dohodu. Premiér tak zatiaľ len ohlasuje pomoc s cenami energií. Má byť cielená a má ju vraj dostať 90% všetkých domácností.Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ale medzi tým posiela do parlamentu správu a konštatuje, že vláda pri manažovaní našich peňazí porušila ústavný zákon, nedodržiava sankcie dlhovej brzdy a smeruje Slovensko k ďalšiemu rastu našich dlžôb. Ak chce vláda splniť svoje sľuby, opatrenia na ozdravenie našej ekonomiky nás podľa Rady nebudú stáť dve, ale takmer tri miliardy eur.Čo to teda znamená? Ako vláda porušila ústavný zákon a čo mala vlastne robiť? Čo sa stane ak ďalšia multimilardová konsolidácia nebude úspešná? Čo hrozí našej ekonomike a našim vlastným peňaženkám? A prečo kým v eurozóne nezamestnanosť klesá, na Slovensku mierne stúpla? Ako z toho celého von? Braňo Závodský sa rozprával s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šusterom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Ministerstvo spravodlivosti síce naďalej popiera, že narástol počet drobných krádeží a že dôvodom je novela, ktorá z toho urobila priestupky.Zároveň však minister Susko chystá protiopatrenia vrátane verejnoprospešných prác.Či sa teda na Slovensku kradne viac, či to vidíme aj na štatistikách, čo je dôvodom a čo s tým vlastne chce vláda robiť?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta reportéra denníka SME Petra Kováča.Zdroje zvukov: TA3, JOJ24, Markíza, Youtube/Aktuality.skOdporúčanie:V hernom svete sa stala nevídaná vec, spoločnosti Sony a Microsoft si vymenili hry, a tak si dnes môžete Gears of War zahrať na Playstatione a Helldivers 2 na Xboxe. Dnes teda odporúčam vyskúšať, ak vás takýto strieľačkový žáner baví.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Napriek možnostiam overovania histórie áut aj dnes ľudia kupujú jazdenky so zmanipulovaným odometrom. Manipulácia s odometrom je trestný čin, no doteraz zaň nebol nikto odsúdený. Špekulanti majú, zdá sa, voľné ruky. Preto je dobré poukazovať na výnimky - predajcov s nepriestrelnou povesťou. Nepochybne ste si všimli nedávnu kampaň inzertného portálu Autobazar.EU. Kreatívci z profesionálnej reklamnej a produkčnej agentúry vtipne upozornili na to, že aj nové autá od importérov napokon skončia na inzertnom portáli v ponuke jazdeniek. A nielen tie, pretože na portáli už dnes s veľkým úspechom predajcovia ponúkajú aj svoje celkom nové vozidlá skladom.Zámer inzertného portálu bol pripomenúť líderskú pozíciu na Slovensku a motivovať kupujúcich k tomu, aby sa nebáli vyhľadávať aj novšie autá. Videospoty a početné fotografie boli agentúrou vyprodukované v showroome spoločnosti Stella Car na Hodonínskej ulici v Bratislave. Výber tohto priestoru nebol prvoplánový, ale výsledok početných osobných aj virtuálnych prehliadok showroomov áut v hlavnom meste a okolí. Ten na Hodonínskej ulici splnil všetky náročné kritériá produkčného tímu. Ten sa zaujímal nielen o samotný priestor, ktorý mal byť vizuálny čistý, moderný, svetlý a primerane útulný, ale aj jeho okolie. Šéfredaktor portálu Autobazar.EU Erik Stríž si do štúdia zavolal Jozefa Mráza, výkonného riaditeľa Stella Car, aby sa porozprávali o tvorbe zmienenej kampane a showroome, ale aj o nie práve všednom príbehu tohto predajcu áut. Patrí medzi tie success story, ktoré motivujú začínajúcich podnikateľov, freelancerov a zakladateľov startupov. Stríž poukazuje na to, že slovenskí kupujúci sa boja podvodníkov oprávnene, a že tieto obavy pramenia z nespočetných skúseností. Mráz v rozhovore vysvetľuje, prečo sa autopredajcovi čestnosť vypláca viac ako špekulácie a že vybudovať veľký biznis možno aj z relatívnej malých pomerov.Ďakujeme, že počúvate naše podcasty od Autobazar.EU. Iba vďaka vám sme číslo 1 spomedzi slovenských auto-moto podcastov s každomesačným dosahom v stovkách tisíc divákov a poslucháčov.
Asi není příliš přehnané tvrzení, že zpráva vědců ze Slovenské akademie věd, kteří měli posoudit mRNA vakcíny proti covidu, byla nejočekávanějším dokumentem letošního léta na Slovensku. Expertízu si u Biomedicínského centra akademie věd objednal ministr zdravotnictví Kamil Šaško. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Letošní připomínka okupace Československa (některými) vojsky Varšavské smlouvy měla výrazné předvolební podtóny. Jakýkoliv politik se k 57. výročí národního ponížení vyjádřil, mluvil o dnešku. Nelze ve třetím roce ruské agrese na Ukrajinu nespojovat obě dějinotvorné události. Nalomená páteř ovlivnila 20, možná 55 let formování občanské společnosti v Česku a na Slovensku.
Letošní připomínka okupace Československa (některými) vojsky Varšavské smlouvy měla výrazné předvolební podtóny. Jakýkoliv politik se k 57. výročí národního ponížení vyjádřil, mluvil o dnešku. Nelze ve třetím roce ruské agrese na Ukrajině nespojovat obě dějinotvorné události. Nalomená páteř ovlivnila 20, možná 55 let formování občanské společnosti v Česku a na Slovensku. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Green Deal je Európska zelená dohoda, ktorá cez rôzne regulácie zamerané predovšetkým na znižovanie emisií CO2 chce urobiť z Európy klimaticky neutrálnu ekonomiku do roku 2050. Cieľom je bojovať proti klimatickej zmene, ktorej škodlivé následky sa už dnes vyčísľujú v miliardách eur. Napriek všeobecne prospešnému cieľu má Green Deal veľa odporcov, ktorí namietajú, že EÚ takto neúmerne zaťažuje priemysel i bežných ľudí a vo výsledku poškodzuje svoju konkurencieschopnosť. Podobné názory presadzuje aj viacero predstaviteľov slovenskej vládnej koalície, napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba. Existujú však aj mnohé firmy, ktoré dokážu zo zelenej transformácie ťažiť a využívať ju vo svoj prospech. Potvrdzuje to aj Michaela Hletková Ploszeková zo Zväzu automobilového priemyslu, kde je zodpovedná za komunikáciu s vládou v oblasti environmentálnej legislatívy. Zároveň pracuje v jednej slovenskej automobilke ako vedúca oddelenia životného prostredia. Je presvedčená, že Slovensko potrebuje ako spoločnosť dospieť v otázkach zelenej transformácie a prijať ju ako nový ekonomický model. „Ak ju nechápeme a bojíme sa jej, tak nás prenasledujú zbytočné obavy,“ tvrdí, Hletková Ploszeková. Jej skúsenosti z praxe potvrdzujú, že schopnosť zavádzať zelené opatrenia do výroby prináša firmám úspory a konkurenčnú výhodu. Napriek tomu väčšina firiem na Slovensku vníma Green Deal ako hrozbu. Podľa prieskumu EIB 48% slovenských firiem vníma zelenú reguláciu ako riziko a len 10% ako príležitosť. Michaela Hletková Ploszeková v rozhovore uvádza príklady, ako je zelená transformácia pre krajinu prospešná a približuje dôvody, pre ktoré sa tento proces na Slovensku rozbieha pomaly. Odpovedá aj na otázky, keď bude Európa schopná recyklovať všetky batérie z elektromobilov a prečo sa netreba báť podnikov na spracovanie odpadu. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 2:54 Či ničí zelená transformácia konkurencieschopnosť slovenských firiem 11:24 Chcú automobilky ďalej predávať spaľovacie motory? 14:54 Koľko firiem na Slovensku vníma zelenú reguláciu ako riziko/príležitosť 22:05 Prečo je dnes problém recyklovať batérie a odpad 40:25 Aká je motivácia firiem byť uhlíkovo neutrálne – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Today's episode is about the history of Banská Bystrica in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn about the accusative case of Slovak personal pronouns. You will also learn how to ask “Who are you waiting for?“ in Slovak. At the end of this episode is my short overview of the history of Banská Bystrica in Slovak.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the history of Banská Bystrica in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn about the accusative case of Slovak personal pronouns. You will also learn how to ask “Who are you waiting for?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short overview of the history of Banská Bystrica.Slovak lesson1. Čakáš na mňa? (Are you waiting for me?) 2. Áno, na teba. (Yes, for you.)3. A na moju sestru? Počkaš aj na ňu? (And my sister? Will you wait for her too?)4. Na ňu nečakám. (I don't wait for her.) Ona na nás nikdy nečaká. (She never waits for us.)5. Ale včera ona čakala na mňa. (But yesterday, she waited for me.)6. Nevidím ju. Poďme. (I don't see her. Let's go.)7. Prosím, počkajme na ňu. A na môjho malého brata. (Please, let's wait for her. And for my little brother.)8. Naňho určite nečakám. (I'm definitely not waiting for him.) Nemám čas ani trpezlivosť pre neho. (I don't have the time or patience for him.)9. Počkajme na nich, iba tentokrát. (Let's wait for them, just this once.) Urob to pre mňa, prosím. (Please do it for me.)10. No dobre, ale iba dnes na nich čakám, a iba päť minút. (Okay, but I'm only waiting for them today, and only for five minutes.)11. Na koho čakáš? (Who are you waiting for?)Stručný prehľad histórie Banskej BystriceBanská Bystrica, ktorá sa nachádza na strednom Slovensku pri rieke Hron, má bohatú a pestrú históriu. Obklopená Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou a Kremnickými vrchmi, pôvodne vznikla ako banícka osada. V blízkosti sa ťažila meď už v roku 2000 pred Kristom a oblasť neskôr obývali Kelti, Nemci a Slovania. V roku 1255 ju kráľ Belo IV. vyhlásil za slobodné kráľovské mesto, čo podporilo obchod a banícke aktivity.Nemeckí baníci a podnikatelia, ako napríklad spoločnosť Thurzo-Fugger, ju v 15. a 16. storočí premenili na významné hospodárske centrum. Mesto prekvitalo, v roku 1589 postavilo opevnenia a kultúrne a ekonomicky rástlo, a to aj po úpadku baníctva.V 19. storočí sa Banská Bystrica vyvinula na regionálne a kultúrne centrum s nemocnicou, divadlom, múzeom a železničným spojením. Kľúčovým momentom v jej modernej histórii bol rok 1944, keď sa stala srdcom Slovenského národného povstania proti nacistom.Banská Bystrica dnes spája históriu s moderným životom – ponúka univerzity, festivaly a horské dobrodružstvá, to všetko je sústredené okolo krásneho historického námestia.Timestamps00:32 Introduction to the lesson02:28 History of Banská Bystrica09:44 Fun fact10:07 Slovak lesson13:27 Short sentences20:16 Overview of the history in Slovak22:17 English translation of the overview23:01 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC
Jeden tréner nad priepasťou, druhý si opäť neudržal nervy a explodoval. Víkendové 5. kolo slovenskej futbalovej Niké ligy prinieslo opäť množstvo zaujímavého vrátane veľkého konca ligovej legendy v Michalovciach. Viac sa dozviete v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Najvyššia futbalová liga na Slovensku mala počas víkendu na programe kompletné víkendové 5. kolo, ktoré fanúšikom prinieslo množstvo zaujímavostí. Pozitívnych, ale aj tých negatívnych. Či už to bolo domáce prostredie Spartaka Trnava v Zlatých Moravciach, výborná forma Michala Faška z MŠK Žilina, krásne góly v Dunajskej Strede, alebo futbalový sviatok v Michalovciach.Ale ani v tomto kole sme sa nedočkali prvých bodov pre KFC Komárno a MFK Ružomberok, kde už český tréner Ondřej Smetana balansuje nad priepasťou. Naopak, jeho kolega z majstrovského Slovana Bratislava Vladimír Weiss st. videl červenú kartu po zápase v pohárovej Európe aj na domácej scéne.Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s odborníkom a niekdajším asistentom v slovenskej futbalovej reprezentácii Otom Brunegrafom v 49. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.
Pred dvanástimi rokmi predával na jarmokoch na opačnej strane zemegule píšťalky. Dnes jeho topánky, ktoré simulujú chôdzu naboso, nosia ľudia od Tokia po Toronto. Juraj Fehervari je podnikateľ a filantrop, známy aj ako investor z televíznej šou Jama levova. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy o pomáhaní a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Keď Juraj Fehervari prišiel v Sydney o prácu v reštaurácii, získal licenciu na predaj špeciálnych píšťaliek pre Nový Južný Wales a obiehal s nimi jarmoky. Úspech prišiel paradoxne po návrate domov, vďaka barefootovej obuvi, ktorá sa predáva v 70 krajinách. Juraj založil Be Lenka Foundation, podporuje ekologické iniciatívy aj vzdelávanie mladých, pomáha nemocniciam aj staniciam na záchranu zvierat. Prednášky či workshopy na komerčných akciách si necháva zaplatiť a peniaze posiela na účet Be Lenka Foundation. „Vypýtať si na Slovensku alebo v Čechách honorár nie je úplne sexi téma. Nepotrebujem na tom zarábať, ľuďom hovorím – pozrite sa, kam to posielate.“ V podcaste sa dozviete: ako pomáha spojenie barefoot obuvi s Guinnessovým rekordom, čo Juraj urobil pre nemocnicu po synovej liečbe, koľko krokov chôdze naboso prinesie duševnú pohodu, čo pre neho znamená karma-free biznis, a budete počuť aj špeciálnu píšťalku z Austrálie. Kto je Juraj Fehervari Zakladateľ a CEO značiek Be Lenka a Barebarics získal v roku 2022 titul EY Podnikateľ roka. Diváci ho poznajú ako jedného z investorov v televíznej šou Jama levova. Svoje skúsenosti zdieľa prostredníctvom konzultácií a mentoringu so zameraním na biznis. Be Lenka Foundation organizuje osvetové kampane, podporuje startupy a vzdelávanie. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.
1. Slovensko - maďarská družba navždy a nikdy inak! 2. Haló? Tu je poškodený Fico. 3. Kotlára potrebujú. Nech to stojí, čo to stojí
Los Emil zaujal verejnosť svojou cestou z Poľska cez Česko na Slovensko. Migrácia zvierat je pritom komplexný a rozsiahly jav, ktorý živočíchy absolvujú úplne prirodzene.V našom podcaste EKOcaste sme sa vydali na veľmi zaujímavú cestu. Bližšie si rozoberieme príbeh losa Emila, ktorý sa stal mediálnou hviezdou pri svojom putovaní z Poľska až na Slovensko, ale aj to, prečo je jeho migrácia dôležitá. Čo – to si povieme o migračných koridoroch aj o tom, ako sa zvieratá prispôsobujú modernému svetu a čo pre ne môžeme urobiť, aby sme im pomohli prežiť.Z terénu sa nám prihlásil Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia VLK.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Príbeh Emila sa týka jedného jedinca, no migrácia zvierat je rozsiahly a bežný jav. Ktoré druhy zvierat migrujú na Slovensku a ako je naša krajina pre ne dôležitá? Jedným z riešení sú ekodukty. Na Slovensku ich máme zatiaľ len tri, čo je veľmi málo… Čo presne ekodukty pre zvieratá predstavujú a prečo sú pre zachovanie migračných koridorov tak dôležité? V poslednom čase sa na Slovensku objavili aj netradičné druhy, ktoré sa k nám dostali pravdepodobne vďaka migrácii, napríklad také čajky na Štrbskom Plese… Aké sú ďalšie druhy a ako ich prítomnosť ovplyvňuje pôvodné ekosystémy?
Vláda pripravuje konsolidáciu v tajnosti, odmieta komunikovať so sociálnymi partnermi. Zamestnávatelia a zamestnanci pritom tvoria kľúčovú časť hospodárstva. Ich zástupcovia preto volajú po odbornom dialógu.Konfederácia odborových zväzov a Republiková únia preto vláde poslali návrh škrtov za dve miliardy eur. Tvrdia, že takto by sa verejné financie dali ozdraviť bez negatívnych dopadov na životnú úroveň na Slovensku.Čo sa sociálni partneri dozvedeli o budúcoročnom rozpočte a kde by vláda mohla nájsť ďalšie peniaze na konsolidáciu v podcaste hovorí šéfka odborárov Monika Uhlerová.
Vláda pripravuje konsolidáciu v tajnosti, odmieta komunikovať so sociálnymi partnermi. Zamestnávatelia a zamestnanci pritom tvoria kľúčovú časť hospodárstva. Ich zástupcovia preto volajú po odbornom dialógu.Konfederácia odborových zväzov a Republiková únia preto vláde poslali návrh škrtov za dve miliardy eur. Tvrdia, že takto by sa verejné financie dali ozdraviť bez negatívnych dopadov na životnú úroveň na Slovensku.Čo sa sociálni partneri dozvedeli o budúcoročnom rozpočte a kde by vláda mohla nájsť ďalšie peniaze na konsolidáciu v podcaste hovorí šéfka odborárov Monika Uhlerová.
Nepovažuje se za aktivistu, ale za „normálního občana, kterého rozzlobilo, co se děje v našich lesích. Juraj Lukáč, vystudovaný elektrotechnik, založil před více než třiceti lety lesoochranářské sdružení VLK a stal se jedním z nejvýznamnějších ochránců lesa na Slovensku. Co jsou to studničky, jak holoseče poškozují les i jeho obyvatele? Jak poznat, že pro les skutečně děláme to nejlepší, a jak mu v dobré víře spíše neuškodit než pomoci? Juraj Lukáč v záznamu z loňského roku Inspiračního fóra popisuje, které chyby v začátcích svého působení při péči o les dělal, a proč je vůbec nejlepší nechat les na pokoji. Uslyšíte také, jak se profilace Juraje Lukáče, kybernetika a řízení složitých systému, promítá i do lesoochranářství. Co má společného les s internetem? A proč je les natolik složitý systém, že i kdybychom jej studovali od začátku lidstva, tak bychom mu zcela nedokázali porozumět? Podcast o ochraně lesa i o tom, jak může kdokoliv z nás ovlivnit lesnickou politiku uvádí neurovědkyně a vědecká novinářka Pavla Hubálková.Tímto dílem se s vámi loučí šestá řada podcastu Inspiračního fóra Screenshot. Předešlé díly můžete poslouchat na webu inspiracniforum.cz/podcast, podcastových platformách Apple Podcast, Spotify a Deníku Referendum. Děkujeme, že jste poslouchali.
Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko si doteraz posielali odkazy cez médiá aj o tom, ako blízko je Hlas k Progresívnemu Slovensku, osobne sa na koaličnej rade nestretli od začiatku leta. Premiéra tlačí konsolidačný balík, Andrej Danko chce zo záchrankového systému vytlačiť súkromníkov a Matúša Šutaja Eštoka sa týkajú podozrenia okolo straníckych väzieb na víťazov tendra.V Dobrom ráne sa o koaličných sporoch rozpráva Jana Krescanko Dibáková s redaktorom domáceho spravodajstva Michalom Katuškom. Rokovania sa odohrávajú v čase, keď preferencie najnovšieho prieskumu odrážajú zhoršenie nálad koaličných voličov a krátko pred tým, ako vládu čaká prvé rokovanie o ďalšom zozname konsolidačných opatrení.Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD, Andrej Danko, Facebook/Matúš Šutaj EštokOdporúčanie:Dnes mám pre vás odporúčanie z domácej dielne. Hoci možno máte radšej podcasty, zablúďte aj na našu videosekciu. Nájdete tam tlačovky, videá, relácie a možno si nájdete to, čo vás bude baviť. A veľmi odporúčam Historickú revue, ideálnu ako letné čítanie.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Na cestách po Slovensku, ktoré sú menej viditeľné, či dokonca skryté – no ich dejiny sú minimálne rovnako zaujímavé. Mnohí z nás trávia prázdniny na cestách- niekedy to znamená rýchle presuny z miesta na miesto bez možnosti zastavenia, navnímania miest, ktoré sme navštívili. Ak sa nám však predsalen podarí na chvíľu zastaviť- možno budeme maž priestor objaviť úlomky malých aj veľkých dejín, ktoré sú na prvý pohľad doslova neviditeľné a často opradené záhadou. Prinášame Vám staršiu epizódu podcastu Dejiny, v ktorej sme hovorili o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy vzniku a zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné. Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary, o chráme ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zbytky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bola neraz nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska. Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavní aktéri? Platí, že za zánikom kostolov v 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským, ktorý spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou tvorí webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk), na ktorej môžete nájsť množstvo tipov na výlety ku stredovekým klenotom naprieč Slovenskom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Tender na záchranky po podozreniach a škandáloch možno zrušia. Po tlaku minister zdravotníctva Kamil Šaško prišiel z dovolenky a vysvetľoval prepojenia víťazov tendra na stranu Hlas. Tender na záchranky môže stáť ministra zdravotníctva Šaška aj kreslo. Dvojmiliardová súťaž o licencie na prevádzku záchraniek po celom Slovensku nezvládol - nie sú jasné kritériá na hodnotenie, ani výberová komisia. Denník SME má k dispozícii aj neoficiálne výsledky tendra - darilo sa Agelu aj firme napojenej na Hlas.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: Nadácia Zastavme korupciu, TA3, Denník N, Facebook/Tomáš Forró, Rudolf Huliak, MZSR, Igor Matovič–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Kinohit tohto leta sa volá Duchoň a počet divákov, ktorí ho videli, už presiahol 100-tisíc. Prečo film boduje, ale zároveň vyvoláva kontroverzné reakcie? V podcaste Dobré ráno o tom diskutuje Jana Krescanko Dibáková s redaktorkou kultúry denníka SME Kristínou Kúdelovou a filmovým kritikom, šéfredaktorom portálu Kinema Petrom Konečným.Alkohol a poddajnosť vo vzťahu k režimu je to, čo najnovšie dielo režiséra Petra Bebjaka definuje. Životopisná snímka speváka z normalizačných čias – Karola Duchoňa – ukazuje život dobovej hviezdy poznačený zásahmi do tvorby, ktorú torpédovali komunisti, ale aj rodinné prostredie s násilníckym otcom a manželkou znášajúcou excesy.Zdroje zvukov: Youtube/Continental film, Televízia Turiec, StartitupOdporúčanie:S dnešným odporúčaním ostanem v téme. Choďte na Duchoňa – aj so známymi. Viete prečo? Lebo si krátko pred výročím vstupu okupačných vojsk opäť pripomeniete, prečo je dôležité žiť v slobodnom svete, kde vám nikto neškrtá slová v pesničkách. A ak sa dá, podporte aj iné slovenské filmy. Nech sa na Slovensku nakrúca v časoch tvorivej pohody i nepohody.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing