Podcasts about slovensku

„Predstavte si svet bez inštitúcii. Je to svet, kde akoby sa rozplynuli hranice medzi krajinami a zostáva iba jedna nekonečná zem, ktorou križujú ľudia a hľadajú komunity, čo už neexistujú.“ Takto začína britský historik Keith Lowe svoje rozprávanie o Európe krátko po druhej svetovej vojne vo svojej už kultovej knihe Krutý kontinent. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to obraz, ktorý sa týka predovšetkým rozsiahlych oblastí zbombardovaného Nemecka. No v rozličnej miere opisuje každú krajinu a každé mesto, i u nás na Slovensku. Príkladom sú Nové Zámky, ktoré sa stali na konci vojny jedným z našich miest s najväčšou mierou deštrukcie. Deštrukcia sa však rovnako dotkla aj dovtedajších politických systémov a sociálnych vzťahov. Aj naša krajina si musela prejsť procesom okupácie, oslobodzovania a povojnovej obnovy. Ako tento proces vyzeral a je možné rok 1945 vnímať v istom zmysle ako bod nula, keď sa muselo začínať od začiatku? Na verejnej diskusii v rámci konferencie s názvom Na rozvalinách vojny, ktorú organizovalo Múzeum SNP, sme sa rozprávali s troma hosťami – historikom a germanistom Miloslavom Szabóom z Filozofickej fakulty UK, historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB a s publicistom a spisovateľom Marekom Hudecom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

V momente ak Ukrajina padne, sa môže stať, že proti nám nebude stáť jedna, ale rovno dve najlepšie vycvičené armády na svete: Ruská - a v jej radách aj časť ukrajinskej armády, varuje vojnový reportér Tomáš Forró. Ako vážne to myslíme s tým, že Európa je "našim miestom pre život," pýta sa. 1383 dní alebo 3 roky a vyše 9 mesiacov. Už toľko trvá vojna na území nášho východného suseda - Ukrajiny. S pôvodne Putinom ohlásenej krátkej Špeciálnej vojenskej operácie sa tak stala plnoformátová a nesmierne krvavá vojna, v ktorej Rusko deň čo deň nivočí ukrajinské domovy a zabíja ukrajinských občanov. Koniec tohto najničivejšieho konfliktu na európskom území je pritom stále v nedohľadne. Mierové pokusy z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa - či skôr z dielne jeho proruských vyjednávačov, sú pre Ukrajincov absolútne neprijateľné, no a Rusko o žiadny mier - aspoň taký, ktorý by nebol kapituláciou Ukrajiny, záujem nejaví.Namiesto ukončenia bojov tak pokračujú dennodenné nálety ruských rakiet a dronov na ukrajinské mestá ako i veľmi pomalý - a za cenu brutálnych obetí vykúpený, no i tak vytrvalý postup ruskej armády. Ukrajine pritom dochádzajú vojaci a jej morálku oslabil aj obrovský korupčný škandál, v ktorom figuruje najbližšie okolie samotného prezidenta Zelenského. Takzvaná mindičgate otriasla i odhodlaním európskych donorov, bez ktorých peňazí však Ukrajina nemá šancu prežiť. No a na dvere nám už klope zima, ktorá bude podľa všetkých predpovedí pre našich východných susedov asi najnáročnejšia od začiatku vojny. Ako tento krvavý konflikt skončí a môže skončíť v nejakej dohľadnej dobe? Ako vnímajú dnes vojnu samotní Ukrajinci a to aj tí priamo na frontovej línií? A ako otriasol korupčný škandál Zelenského blízkeho okolia ich morálkou a odhodlaním? No a prečo sa ruská agresia na Ukrajine bytostne týka aj nás, tu na Slovensku?Čas ukáže, ukáže či Ukrajina vyhrá alebo prehrá i to, či Európa - ako ju poznáme, ostane. No ak neostane, lebo ju Rusko napadne, tak potom dospejeme k tomu, že sme nemali právo hovoriť si, že toto je "naše miesto na život." Ak sme neboli ochotní ho brániť a ani platiť tých, ktorí bojujú za nás, tak to znamená, že sme to právo asi nemali, hovorí Tomáš Forró. Témy pre vojnového reportéra, ktorý situáciu na Ukrajine dobre pozná i priamo z vojnových zákopov Tomáša Forróa. Pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Restart vztahů mezi Českem a Slovenskem – tak označil předseda slovenské Národní rady Richard Raši návštěvu svého českého kolegy Tomia Okamury (SPD). „Atmosféra na Slovensku byla opravdu mimořádně plná očekávání,“ popisuje z Bratislavy Radek Vondráček (ANO). „Uvidíme, jak dlouho radostné opojení vydrží,“ namítá skepticky poslanec ODS Pavel Žáček v pořadu Pro a proti.

CELÝ DÍL NAJDETE NA https://herohero.co/studion A V RÁMCI KLUBOVÉHO PŘEDPLATNÉHO DENÍKU N https://denikn.cz/podcast-studio-n/ „Pro některé své mladé kolegy jsem trochu úkaz, protože před padesáti lety nebyli na světě ani jejich rodiče. Pro mě je to potvrzení, jak rychle život utíká,“ říká ve Studiu N herečka Taťjana Medvecká, která oslavila půlstoletí v Národním divadle. „Uvnitř si připadám jako ta holka, která přišla před padesáti lety, jen jsem hodně jetá a mám vnoučata,“ směje se. Ve Studiu N otevírá také téma, o kterém jinak nerada mluví. „Je to moje třináctá komnata, kterou jsem otevřela jednou jedinkrát. Byla jsem za minulého režimu ve straně. Na škole mi nabídli členství a já jsem prostě byla strašnej srab. Tak moc jsem se vyděsila, že jsem neměla odvahu říct ne. Beru to jako selhání, protože mi nikdo nestál s kvérem u hlavy,“ říká otevřeně. „V okamžiku, kdy se mě na to paní profesorka zeptala, bylo to jako zásah bleskem – a já jsem věděla hned v ten moment, že tu sílu mít nebudu. Byli i tací, co tu odvahu měli, já ne,“ vzpomíná. V rozhovoru říká, že je pro ni důležité, aby byla v rovnováze sama se sebou a se svým svědomím. „Nejsem ze sebe nadšená, protože jsem tomu napomáhala. Neměla jsem odvahu říct: Proboha, proč máme hrát Kremelský orloj? Umění bylo a svým způsobem je i dnes služkou mocných. Dříve to byly tlaky ideologické, dnes jsou to tlaky ekonomické,“ tvrdí. Co říká na budoucího ministra kultury Oto Klempíře? Jak hodnotí společenskou situaci na Slovensku, kde má po obou rodičích kořeny? A proč si myslí, že mají Češi komplex malého národa? Podívejte se na celý rozhovor. Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či na YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.

Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti." Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce. O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss. Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

Vládna koalícia dnes v parlamente opäť rieši vlastné veci. Bude mať vládna koalícia 79, alebo už len 78 poslancov? Hlas navrhol odvolať svojho vlastného predsedu európskeho výboru parlamentu, zatiaľ posledného rebela v strane Jána Ferenčáka. Nahradiť ho chce Petrom Kmecom, ktorý sa do parlamentu vrátil po tom, čo ho nechal pre šafárenie z miliónmi z plánu obnovy odvolať premiér Fico.Hlas sa medzitým prepadá v prieskumoch, predseda strany čelí exekúcii pre kontumačne prehratý spor s Čurillovcami a do parlamentu poslal návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, len preto, aby mohla koalícia vymeniť šéfku úradu.Aký teda bude osud Jána Ferenčáka, zatiaľ ešte stále poslanca Hlasu? Prečo mu šéf Hlasu odkazuje, že je už rok mentálne mimo koalície a má bližšie k Progresívnemu Slovensku? Ak ho teda koalícia odvolá, čo bude robiť? Skončí v Hlase a koalícia bude mať už len 78 hlasov? A ako dopadne Hlas, bude ďalej, ako to hovoril minister Drucker len handrou vo vládnej koalícii?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu za stranu Hlas – SD a predsedom Výboru Národnej rady pre európske záležitosti Jánom Ferenčákom.

K neodvolateľným ministrom pribudol ďalší. Huliakov zlatý dážď. Maďarský prezident zháňal Orbánovi hlasy na Slovensku.

251201_politika_Uhrik Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika/uhrik-infringement-ek-kvoli-novele-u/924731-clanok.html . Bratislava 2. decembra (Teraz.sk) – Tému infringementu, teda konania o porušení povinnosti, ktoré voči Slovensku iniciovala Európska komisia (EK) kvôli novele ústavy, Progresívne Slovensko zbytočne dramatizuje. V TASR TV to povedal predseda hnutia Republika, europoslanec Milan Uhrík. . Konaní EK voči Slovensku bolo podľa neho v minulosti v súvislosti s rôznymi legislatívnymi zmenami niekoľko desiatok. „Dramatizujú situáciu. Infringement je iba vysvetľovací proces. V praxi to vyzerá tak, že Komisia pošle list, že si všimla nejakú legislatívnu zmenu a slovenská vláda jej odpíše. Buď sa to vysvetlí, alebo sa to bude vysvetľovať ďalej,“ povedal Uhrík...

Byť dobrým učiteľom znamená rozprávať sa so žiakmi a tam sú dovolené všetky otázky. Ak sa niekto otázok bojí alebo ich zhadzuje falošnými dilemami o strieľaní, tak je to prejav zúfalstva, hovorí ocenená a skúsená učiteľka Eva Oravcová. Prečo naše deti odtiaľto hromadne utekajú?Rovnako ako v Novembri 1989, tak i dnes - po 36. rokoch, sa opäť stali predmetom verejného záujmu. No a ako vtedy- keď z nich komunisti robili nesvojprávne západnou propagandou oblbnuté deti, tak aj dnes o nich často počúvame, že je to iba akási ľahko zmanipulovateľná masa nezrelých mládežníkov, ktorým vôbec neprísluší zasahovať do verejného diania. Sú to pritom presne tie isté deti, o ktorých tak radi verejne deklarujeme, že je to naša budúcnosť, na ktorej nám v tejto spoločnosti údajne záleží najviac zo všetkého. Ale, je tomu naozaj tak? Isteže, záleží nám na našich deťoch, zjavne však iba do momentu, keď prejavia svoj vlastný názor. Názor, ktorý zodpovedá ich veku, mladíckym ideálom, ale ktorý sa s tou našou - neraz životom i kompromismi obrúsenou realitou, otvorene a kruto zráža. Veď, ako inak by tomu napokon malo byť?To, čo našim deťom ponúkame je pritom ďaleko za hranicou našich vlastných možností. Výsledky nedávneho medzinárodného testovania PISA totiž označil i samotný minister školstva za doslova "národnú tragédiu." Výsledky totiž ukazujú Slovensko ako krajinu, kde až príliš mnoho našich študentov nerozumie tomu, čo čítajú (ak vôbec čítajú) a kde až príliš veľa našich žiakov uviazlo v pasci socioekonomického prostredia, z ktorého pochádzajú. No a hlboko pod priemerom vyspelých krajín OECD sme na tom aj v matematike.Pomôže zavedenie povinnej maturity z matematiky a prečo dnes máme na Slovensku už len pár špecializovaných matematických tried? Čo môže matematika dať našim deťom a ako ju učiť tak, aby zaujala? No a čo dnes vlastne trápi našu mládež a čo zasa kvári slovenských učiteľov? A napokon, prečo toľko našich detí hromadne z tejto krajiny uteká a dá sa to vôbec nejako zastaviť?Témy a otázky pre dlhoročnú učiteľku jednej z mála špecializovaných tried matematiky na Gymnáziu JG Tajovského v Banskej Bystrici a laureátku ceny Nadácie Dionýza Ilkoviča Evu Oravcovú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Byť dobrým učiteľom znamená predovšetkým sa so žiakmi rozprávať no a tam sú dovolené všetky otázky. Ak sa niekto otázok bojí alebo ich zhadzuje falošnými dilemami o strieľaní, tak je to prejav zúfalstva, hovorí ocenená a skúsená učiteľka Eva Oravcová. Prečo naše deti odtiaľto hromadne utekajú?Rovnako ako v Novembri 1989, tak i dnes - po 36. rokoch, sa opäť stali predmetom verejného záujmu. No a ako vtedy- keď z nich komunisti robili nesvojprávne západnou propagandou oblbnuté deti, tak aj dnes o nich často počúvame, že je to iba akási ľahko zmanipulovateľná masa nezrelých mládežníkov, ktorým vôbec neprísluší zasahovať do verejného diania. Sú to pritom presne tie isté deti, o ktorých tak radi verejne deklarujeme, že je to naša budúcnosť, na ktorej nám v tejto spoločnosti údajne záleží najviac zo všetkého. Ale, je tomu naozaj tak? Isteže, záleží nám na našich deťoch, zjavne však iba do momentu, keď prejavia svoj vlastný názor. Názor, ktorý zodpovedá ich veku, mladíckym ideálom, ale ktorý sa s tou našou - neraz životom i kompromismi, obrúsenou realitou, otvorene a kruto zráža. Veď, ako inak by tomu napokon malo byť?To, čo našim deťom ponúkame je pritom ďaleko za hranicou našich vlastných možností. Výsledky nedávneho medzinárodného testovania PISA totiž označil i samotný minister školstva za doslova "národnú tragédiu." Výsledky totiž ukazujú Slovensko ako krajinu, kde až príliš mnoho našich študentov nerozumie tomu, čo čítajú (ak vôbec čítajú) a kde až príliš veľa našich žiakov uviazlo v pasci socioekonomického prostredia, z ktorého pochádzajú. No a hlboko pod priemerom vyspelých krajín OECD sme na tom aj v matematike.Pomôže zavedenie povinnej maturity z matematiky a prečo dnes máme na Slovensku už len pár špecializovaných matematických tried? Čo môže matematika dať našim deťom a ako ju učiť tak, aby zaujala? No a čo dnes vlastne trápi našu mládež a čo zasa kvári slovenských učiteľov? A napokon, prečo toľko našich detí hromadne z tejto krajiny uteká a dá sa to vôbec nejako zastaviť?Témy a otázky pre dlhoročnú učiteľku jednej z mála špecializovaných tried matematiky na Gymnáziu JG Tajovského v Banskej Bystrici a laureátku ceny Nadácie Dionýza Ilkoviča Evu Oravcovú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kekelák Lukáš Európska komisia začala konanie proti Slovensku pre novelu ústavy.

Hostia: Erik Láštic (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Daniel Kerekes (politický dátový analytik). | Benešove dekréty: Právnický kontext z minulosti a presah do súčasnosti, reálne dosahy dekrétov na južné Slovensko, dekréty ako súčasť predvolebnej kampane. Aký je prístup Českej republiky k dekrétom? Súboj o voličov: Kampaň na južnom Slovensku, ako sa vyvíjala situácia v týchto regiónoch v minulosti, kto z nej môže vyťažiť, kto stratiť, aký potenciál majú v týchto regiónoch jednotlivé strany, príklady z minulosti, prezidentské voľby, komunálne a podobne, pozície jednotlivých strán v súčasnosti – ich voličské jadro, príchod nových voličov a dôležité témy. | Súboj o maďarských voličov. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Vojna na Ukrajine má svoje veľké i malé dejiny. A rovnako veľké i malé príbehy v nich. Ak tým veľkým aktuálne dominuje tzv. mierový plán a diplomatická horúčka telefonátov (i tých uniknutých), stretnutí či rozhovorov na najvyššej úrovni, malé dejiny tejto vojny sa zdanlivo paradoxne píšu aj na Slovensku:- sanitkami, ktoré posielame na front,- kamiónmi materiálnej pomoci,- i dodávkami dobrovoľníkov, ktorí pravidelne otáčajú tisíce kilometrov, aby sa podelili s postihnutými Putinovou agresiou.Jednou z kapitol tých malých dejín vojny je aj dobročinná zbierka Vianočná krabička pre ukrajinské deti, ktorá premieňa použité topánkové krabice na obaly radosti pre malých Ukrajincov. Zo Slovenska odchádzajú už v týchto hodinách, aby svojich adresátov zastihli ešte do Vianoc.Stojí za ňou aj bývalý spravodajský fotoreportér so skúsenosťou z Iraku či Kurdistanu Anton Frič, v spolupráci s dobrovoľníkmi zo združenia Vaša charita.Má ešte zmysel pomáhať Ukrajincom, ak aj v čase vojny dávajú priestor korupcii? A v akých podmienkach sa žije v blízkosti frontu? Nie je nebezpečné ísť tam hoc s darčekmi, keď taký šahíd ich nerozozná?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Najväčší mýtus o slovenskom jedle je predstava, že existuje len jedna dokonalá a správna verzia daného jedla. Ľudia celý život jedia halušky od mamy alebo babky, a keď im ich potom inde naservírujú s pažítkou, sú z toho pohoršení. Aj pažítka do nich patrí. V haluškách dokonca nemusí byť ani stopercentná bryndza – pred dvesto rokmi sa totiž halušky s bryndzou vôbec nejedli,“ hovorí v novej časti Mimózy foodbloger Daniel Feranec, známy aj ako Čojenko. V rozhovore sa tiež dozviete, prečo slovenská gastronómia nie je svetová, a čo znamená pojem „intenzívna vášnivá pec“.V Mimóze s Danielom Ferancom sa (ne)dozviete:1:20 – z akých dôvodov si založil svoj foodblogerský profil Čoje;3:30 – ktoré momenty v ňom prebudili hlbšiu lásku k jedlu;7:25 – kedy prišiel zlomový moment, keď začal byť známy ako Čojenko;8:30 – či ho reštaurácie oslovujú s ponukami spolupráce;11:00 – kedy v sebe objavil talent profesionálne hodnotiť jedlo;12:40 – čo je podľa neho najväčší mýtus o slovenskom jedle;17:55 – či sa ešte dá vymyslieť nové jedlo;19:40 – v čom sa ďalej zlepšuje a vzdeláva popri spoznávaní jedla;24:30 – ako vníma umelú inteligenciu v spojení s gastronómiou;30:15 – či pri jedení pôsobí ako bežný stravník;32:30 – prečo sa na Slovensku nedokážu reštaurácie udržať dlhodobo;37:25 – či mal niekedy túžbu otvoriť vlastný podnik;40:05 – prečo podľa neho slovenská gastronómia nie je svetová;46:45 – či má po všetkých skúsenostiach vyššie nároky na jedlo.

Vojna na Ukrajine má svoje veľké i malé dejiny. A rovnako veľké i malé príbehy v nich. Ak tým veľkým aktuálne dominuje tzv. mierový plán a diplomatická horúčka telefonátov (i tých uniknutých), stretnutí či rozhovorov na najvyššej úrovni, malé dejiny tejto vojny sa zdanlivo paradoxne píšu aj na Slovensku:- sanitkami, ktoré posielame na front,- kamiónmi materiálnej pomoci,- i dodávkami dobrovoľníkov, ktorí pravidelne otáčajú tisíce kilometrov, aby sa podelili s postihnutými Putinovou agresiou.Jednou z kapitol tých malých dejín vojny je aj dobročinná zbierka Vianočná krabička pre ukrajinské deti, ktorá premieňa použité topánkové krabice na obaly radosti pre malých Ukrajincov. Zo Slovenska odchádzajú už v týchto hodinách, aby svojich adresátov zastihli ešte do Vianoc.Stojí za ňou aj bývalý spravodajský fotoreportér so skúsenosťou z Iraku či Kurdistanu Anton Frič, v spolupráci s dobrovoľníkmi zo združenia Vaša charita.Má ešte zmysel pomáhať Ukrajincom, ak aj v čase vojny dávajú priestor korupcii? A v akých podmienkach sa žije v blízkosti frontu? Nie je nebezpečné ísť tam hoc s darčekmi, keď taký šahíd ich nerozozná?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Iveta Radičová je  bývalá premiérka Slovenska, také bývalá ministryně obrany Slovenska - a také je profesorka sociologie a děkanka na panevropské univerzitě.  Už tento setup je pro mne tématem snad na deset rozhovorů na půl dne:-) Jak vidí mužské ego v politice? A ženskou roli? Kromě toho mne zajímalo, kam se posouvá Slovensko a na co bychom si měli dávat pozor u nás v Česku. Existuje už na Slovensku strach vyjádřit nesouhlas? Mizí demokracie?O tom všem v dnešním rozhovoru s premiérkou a socioložkou Ivetou Radičovou.Pro moje odběratele jen dodávám, že celou délku více než hodinového rozhovoru navíc bez reklam najdete na mém kanálu herohero.co/petrhorky.Support the show

Dá sa šťastie kúpiť? Ako súvisí s peniazmi a akú úlohu v tom hrá finančná sloboda? O tom hovorí kniha Koľko stojí vaše šťastie? Vo videu sa dozviete odpovede na kľúčové otázky, ktoré ovplyvňujú vaše financie: Koľko skutočne stojí vaše šťastie a dá sa kúpiť? Čo je najväčšie finančné tabu na Slovensku? Aký typ dlhu je skutočne toxický a čomu sa vyhnúť pri kreditných kartách? Prečo investovanie nie je len pre bohatých a ako začať? Aký je najčastejšie zanedbávaný krok k finančnej slobode? Prečo je kľúčové učiť finančným návykom už deti? Čo presne znamená finančná sloboda a kedy ju môžete dosiahnuť? Dobré rady v relácii Ide o peniaze prináša Ján Tonka, ktorý má v spoločnosti Finax na starosti rozvoj služby Finančný kouč a tiež zastrešuje témy osobných financií a finančného vzdelávania.

„Za celý svůj už relativně dlouhý život jsem se nesetkal s tak mohutnou vlnou zla, které se dnes valí z úst tak obrovského množství lidí, a to do této životní zkušenosti započítávám i komunistickou diktaturu,“ píše Martin M. Šimečka ve své knize Výjimečný stav. Věnuje se v ní různým podobám fašismu i tomu, jak v době, kdy je mu nakloněno čím dál více lidí, lidsky obstát. Se šéfredaktorem slovenského Denníku N Matúšem Kostolným a šéfredaktorem Respektu Erikem Taberym v rámci křtu debatoval nejen o knize, ale také o aktuální politické situaci v Česku a na Slovensku. Moderuje novinářka Denníku N Monika Tódová.

Na Slovensku se rozjíždí třetí kolo konsolidace, tedy další úsporná opatření. Zvyšují se některé daně i odvody pro živnostníky. Státní aparát se na druhou stranu utěšeně rozrůstá a jeho provoz se prodražuje. Jak dopadá další vlna konsolidace na životy Slováků? Jak vypadají slovenské silnice, železnice nebo veřejné zdravotnictví? Zahraniční reportér Seznam Zpráv Filip Harzer vyrazil v posledním dílu série Směr Fico na východ, do Košic.Článek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Další čtení a poslechPoslechněte si první díl série Směr Fico: Návrat o cestě zpět z politického vyhnanstvíJak se do slovenské politiky dostali největší konspirátoři? Směr Fico: DezinfosvětKam míří kompas slovenské zahraniční politiky popisuje Směr Fico: AzimutyPřečtěte si, jak se na Slovensku vrací podnikatelé k platbě v hotovostiCo se ví o snaze Roberta Fica posunout datum volebSledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Profesor Martin Kahanec je laureátom ocenenia Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku za rok 2025, ktoré získal na Eset Science Awards. Je ekonómom a patrí medzi najvýznamnejších európskych odborníkov na trh práce, migráciu a sociálne nerovnosti. Zaoberá sa tým, ako sa pracovné trhy menia v globalizácii, technologických inováciách a ako sa presúva pracovná sila. Spolu so svojím tímom vyvinul metodiku výpočtu dôstojnej mzdy, ktorá sa dnes využíva na celom svete.

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.Nahrával Vladimír Amrich.

Legenda slovenského basketbalu Radoslav Rančík sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozrozprával nielen o minulosti, ale najmä o súčasnosti a budúcnosti basketbalu na Slovensku. Rozhovor je plný pikantných spomienok, ostrých názorov aj cenných rád pre mladých hráčov.Radoslav Rančík v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo už nehrá basketbal ani na rekreačnej úrovni a čo ho odradilo od mestskej ligy. Kriticky sa vyjadril k mentalite slovenských hráčov, ktorí podľa neho v konfrontácii so zahraničnými súpermi často prejavujú „malomeštiactvo”.Osobitne zaujímavé sú jeho postrehy k reprezentačným témam. Chválil ženskú reprezentáciu za energiu v novembrových kvalifikačných zápasoch a hovorí o šanciach mužského tímu pred predkvalifikáciou ME 2029. Nezabudol ani na mladé talenty – o synovcovi Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý v NCAA dáva priemerne 15 bodov, hovoril ako o potenciálnom adeptovi na NBA.Zaujímavý je aj jeho pohľad na domáce klubové úspechy. Prievidzu a Levice pochválil za systematickú prácu a marketingovú komunikáciu, zároveň sa však kriticky vyjadril k spôsobu, akým prebehla transformácia Interu Bratislava na Slovan.Radoslav Rančík odhalil aj jednu pikantnosť zo svojej kariéry – ako ho v minulosti hľadal Interpol kvôli autu od poľského klubu, ktorý mu nezaplatil. Spomínal aj na časy na Ukrajine, kde prezident klubu po prehre strhol hráčom 15 % z platu.V závere rozdával mladým hráčom rady, ktoré vychádzajú z jeho bohatých skúseností. Dôraz kladie na „inštinkt zabijaka” a na to, aby každý tréning brali ako zápas.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, ponúka unikátny pohľad jednej z najvýraznejších osobností slovenského basketbalu na súčasné dianie na domácej i zahraničnej scéne.

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.Nahrával Vladimír Amrich.

Premiér Robert Fico tvrdí, že chce krajinu riadiť strategicky smerom k lepšiemu životu pre všetkých občanov. Preto si od vedcov zo Slovenskej akadémie vied objednal dokument Vízia a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040. Má definovať hlavné spoločenské výzvy a ciele, aby sa zo Slovenska stala moderná, prosperujúca a konkurencieschopná krajina. „Reči o vízii sú posledné útočisko politika, ktorý už nemá čo ponúknuť,“ reaguje v rozhovore ekonóm a bývalý politik Miroslav Beblavý. Pripomína, že premiér Fico to skúša opakovane a vždy zostane len pri slovách. „Už v minulosti si jeho vláda objednala takúto víziu ďalšieho rozvoja Slovenska od SAV v roku 2008. Je to len snaha dať ľuďom pocit, že niečo rieši, ale od roku 2010 už nič nové nevymyslel.“ Upozorňuje, že vládna koalícia namiesto budovania prosperity krajiny míňa verejné zdroje na dôchodcov a úradníkov. „Preto sme dnes úplne najbližšie k scenáru Grécka a to hlavne kvôli modelu štátu, ktorý nevie investovať do svojej budúcnosti. Ak sa z toho nevysekáme, tak budeme dlhodobo viac pripomínať južné Taliansko, či Grécko ako Rakúsko alebo Česko.“ Vízia Slovenska do roku 2040 chce dosiahnuť komplexnú transformáciu hospodárstva, posun k vyššej pridanej hodnote priemyslu, či zásadné zvýšenie inovačnej výkonnosti. V realite však Slovensko v týchto kategóriách dosahuje najhoršie výsledky v medzinárodných porovnaniach. V tohtoročnom svetovom rebríčku konkurencieschopnosti od Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD) sa Slovensko prepadlo o štyri priečky na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Aj v inovačnom indexe EU skončilo Slovensko na 24. mieste z 27 štátov. Prečo je to tak? Dajú sa tieto trendy zvrátiť? Odpovedá ekonóm, investor, startupista, vedec a bývalý politik Miroslav Beblavý. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete V čom spočíva kríza elít na Slovensku Prečo nemáme na Slovensku viac inovatívnych firiem Či nás čaká vláda samovrahov alebo vláda s odvahou Prečo Slovensko skôr prepadne vláde šaša ako autokrata See omnystudio.com/listener for privacy information.

Recenzia skvelého auta vyrobeného v Žiline, Kie EV4, a rozhovor s expertom na autopriemysel aj o tom, ako zasiahne konsolidácia verejných financií strednú triedu. Stredná vrstva si nové auto môže dovoliť čoraz menej. Expert na autopriemysel vidí dve cesty pre príjmovú skupinu do tritisíc eur: kúpu jazdeného auta alebo dlhodobý prenájom. Odpočty DPH sa museli zmeniť, na firmy si ľudia písali aj kabriolety a Porsche, hovorí Vladimír Orth v rozhovore. Koniec spaľovákov sa zrejme odkladáPlán Európskej únie zakázať nové registrácie benzínových a naftových áut od roku 2035 naráža na realitu.Svedčí o tom nielen vývoj v autopriemysle, ale aj silnejúci politický tlak. Paradoxne, práve v čase neistoty prichádzajú na trh elektromobily, ktoré sú lepšie než kedykoľvek predtým. Dôkazom je aj horúca novinka z Tepličky nad Váhom – Kia EV4, ktorú sme jazdili jeden týždeň.V dnešnej časti podcastu Autobazar.EU sme sa pozreli nielen na novú slovenskú Kiu, ale aj aktuálnu situáciu na trhu. Pozvanie do štúdia prijal Vladimír Orth, expert na autopriemysel. Prebrali sme aj tieto témy: Prečo je zníženie odpočtov DPH na nové autá takou výbušnou témou. Ako konsolidácia verejných financií dodatočne ovplyvní peňaženky majiteľov áut. Prečo sa v Európe začína prejavovať expanzia čínskych značiek, zatiaľ čo na Slovensku ani nie.TEST: Kia EV4 – Slovenská, luxusná a prekvapivo dospeláKia nám na týždenný test poskytla svoj novší prírastok, model EV4. Hoci ide technicky o hatchback, so svetlou výškou podvozka 14 cm ju môžeme zaradiť aj do kategórie nižších, dynamických crossoverov.Mali sme tú česť byť priamo pri spustení výroby v septembri v Tepličke nad Váhom, takže nami testovaný exemplár v nádhernej modrej farbe bol doslova "ešte horúci z výroby".Interiér: Luxus bez chémiePrvé, čo vás po nasadnutí zaujme – alebo skôr nezaujme – je absencia špecifickej arómy nových koncernových áut. V interiéri necítiť výpary lepidiel ani farieb. Je to zrejme dôsledok masívneho využívania recyklovaných a dlhodobo udržateľných materiálov. Napriek tomu pôsobí vnútro auta krásne, priam luxusne.Dojem čerstvosti potvrdzovali aj reakcie okolia, ľuďom sa nová Kia skutočne páčila. Vyzerá moderne, nadčasovo a úspešne sa vyhýba gýču. Nesnaží sa za každú cenu kričať "som elektromobil". Namiesto prvoplánových oblín tu vidíme ostro rezané línie a agresívny výraz, ktorý osloví aj konzervatívnejšieho zákazníka. Mnohí okoloidúci ani netipovali, že ide o čistý elektromobil.Baby EV6: Dosť miesta pre rodinuPokiaľ ide o priestor, EV4 pocitovo pripomína skôr väčší model EV6, než hierarchicky bližšie postavený model EV3. Cítiť to najmä na hodnotnom spracovaní interiéru a jazdnom komforte.Funkčne sú si tieto vozidlá veľmi blízke, rozdielna je najmä veľkosť. EV6 je podstatne dlhšia, ale priestor v prvom aj druhom rade je veľmi porovnateľný.Úžitková hodnota EV4 hatchback bez problémov pokrýva bežné rodinné potreby. Kufor má kapacitu 459 litrov, v interiéri je množstvo odkladacích priestorov, miesto pre zavesenie oblečenia, nechýba ani zadná stredová opierka. Praktickosť dopĺňa nosnosť strechy 80 kg a možnosť ťahať brzdený príves do 1 tony.Technologický náskok Kie v praxiV čom Kia skutočne exceluje, je technologická výbava. Asistenčné systémy sú spoľahlivé nielen na diaľnici, ale aj v meste. Udržiavanie v strede jazdného pruhu zvláda aj ostrejšie zákruty v hustej premávke nadštandardne dobre.Špeciálnu pochvalu si zaslúžia výkonné svetlomety. Podľa našich skúseností osvetľujú vozovku (najmä v noci na diaľnici) dokonca efektívnejšie než pri modeli EV6.Veľkým plusom je funkcia V2L (Vehicle-to-Load). Vďaka 230 V adaptéru na nabíjací konektor...

Today's episode is about Slovaks transition from the end of November to the Christmas celebration. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to ask “Are you going to the Christmas market? “in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue.Episode notesIn today's episode, I'm talking about Slovaks transition from the end of November to the Christmas celebration. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to ask “Are you going to the Christmas market? “in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue.Slovak lesson1.    tradícia (tradition)2.    sviatok (holiday / feast day)3.    zábava (celebration / party)4.    tancovačka (dance party)5.    dedina (village)6.    olovo (lead)7.    veštenie (fortune-telling)8.    vianočné trhy (Christmas markets)9.    punč (punch - warm festive drink)10. predstavenie (performance / play)11. výzdoba (decoration)12. prázdniny (holidays / school break)13. čaro (magic / charm)14. sviatočná nálada (festive mood)15. Idete / Ideš na vianočný trh? (Are you going to the Christmas market?)Od svätej Kataríny po vianočné trhy (Súhrn)Koncom novembra sa na Slovensku začína čarovné obdobie plné tradícií a sviatočnej atmosféry. V minulosti na Deň svätej Kataríny bola posledná tancovačka pred adventom a na Ondreja sa dievčatá snažili vyveštiť si budúceho manžela. Dnes sa tieto staré zvyky miešajú s modernými: adventné vence, vianočné trhy a kultúrne podujatia. November sa tak mení z pochmúrneho mesiaca na začiatok radostného, svetielkami rozžiareného obdobia.DialogueIgor: Marta, všimla si si tú vianočnú výzdobu v meste?Marta: Jasné! A už vonia punč aj medovník.Igor: No hej, je tu čas vianočných trhov! Moja babka hovorí, že v minulosti mali viac tradičných zábav ako dnes.Marta: Viem, na Katarínu bola vraj posledná zábava pred adventom. Ľudia tancovali, spievali… a potom už mali byť ticho.Igor: Ticho? Celý december? Nemožné!Marta: Presne! A potom prišiel Ondrej a dievčatá vraj veštili, kto bude ich budúci manžel.Igor: Fakt? Ako? (Really? How?)Marta: Roztápali olovo a liali ho do vody. Zo vzniknutého tvaru hádali, aký bude ich ženích. Igor: Haha, čudná zábava. Ale teraz vážne – čo plánuješ tento víkend?Marta: Idem s rodičmi na vianočné trhy. Dáme si punč a kúpime pár drobností. Ty?Igor: To isté! Možno sa tam stretneme. A keď sa rozsvieti stromček na námestí, bude to oficiálne – začala sa vianočná sezóna!Marta: Presne tak. November končí a začína najkrajšie obdobie roka. Timestamps00:36 Introduction to the episode02:33 About traditional and modern customs in Slovakia07:41 Fun fact09:18 Slovak lesson14:37 Summary of today's topic in Slovak16:18 Dialogue in Slovak18:09 Dialogue with the English translationIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Po 17. novembri opozícia zvolala ďalší protest. Tentokrát proti rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov. Koalícia chce zvoliť vlastného šéfa úradu a tak mení jeho názov. Opozícia hovorí o pomste a likvidácii nepohodlnej inštitúcie. V parlamente medzitým musí koalícia naprávať vlastnú novelu trestného zákona a i keď to len nedávno odmietali, do hry vracajú takzvaný horalkový paragraf.Opozícia veľmi nechce spolupracovať s Matovičom, ten s tým už neráta, no hneď sa aj ponúka s vlastnými podmienkami. A Slovensku hrozí stopka na eurofondy pre novelu ústavy o národnej identite, ktorá prešla aj vďaka hlasom poslancov hnutia Slovensko.Čo chce opozícia robiť s rušením Úradu na ochranu oznamovateľov? Bude už parlament konečne rokovať o opozičných návrhoch na odvolanie vlády a jej ministrov? A prečo opozícia tie návrhy vôbec podáva, ak potom na hlasovanie ani sama nepríde? A prečo hnutie Slovensko označuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov za jeho popravu ak má podľa vládneho návrhu vzápätí vzniknúť nový, taký istý úrad?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Slovensko a poslancom NR SR Igorom Matovičom.

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Posledná reprezentačná prestávka tohto kalendárneho roka je za nami a najvyššia futbalová súťaž na Slovensku sa prehupla už do 15. kola. Aj po tomto víkende ostáva vo vedení Niké ligy MŠK Žilina a na opačnom konci beznádejne sedí FC Košice. O tom najpodstatnejšom sme podebatovali v 61. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Divoké zemetrasenie v Košiciach, otrasy zaznamenali aj v Spartaku Trnava, zmráka sa už aj nad Skalicou a čoraz menej slnečných lúčov vidieť aj nad ružomberským Čebraťom. K viacerým zásadným rozhodnutiam prišlo na ligovej scéne krátko pred novembrovou reprezentačnou prestávkou a ich následky sme mali možnosť vidieť aj po nej, keď sa znovu roztočil ligový kolotoč.FC Košice hostil FC Spartak Trnava (1:2) a na lavičke oboch mužstiev sme videli nové mená v pozícii hlavného trénera, ktoré dočasne nahradili dvojicu Čechov Františka Straku, resp. Michala Ščasného. Tí sa pridali ku krajanom Petrovi Rumanovi, Jaroslavovi Hynekovi a Romanovi Skuhravému, ktorí sa v aktuálnom ročníku museli porúčať zo svojich pozícií.Súboj v Košickej futbalovej aréne pútal z tohto hľadiska azda najviac, avšak 15. kolo Niké ligy prinieslo opäť množstvo ďalších zaujímavostí.O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 61. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a futbalovým odborníkom Otom Brunegrafom, ktorý v minulosti pôsobil aj na lavičke slovenskej reprezentácie po boku Čecha Pavla Hapala.

Uplynulý týždeň priniesol hneď niekoľko dôležitých správ, ktoré ovplyvnia takmer každú slovenskú domácnosť sledujúcu televíziu. Prečo Česká televízia žiada poplatky od slovenských operátorov a ako sa to dotkne našich peňaženiek? Prečo televízia JOJ opúšťa pozemné vysielanie a aké alternatívy divákom zostávajú? A prečo legendárna značka MTV sťahuje svoje tematické kanály zo slovenského trhu?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom o tom, čo tieto zmeny znamenajú pre bežného diváka, či hrozí zdražovanie televíznych balíčkov a aká je budúcnosť bezplatného televízneho príjmu na Slovensku.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo Česká televízia žiada poplatky za svoje šírenie na Slovensku.Ako operátori zareagujú na nové poplatky a či sa to premietne do cien pre zákazníkov.Dôvody odchodu televízie JOJ z bezplatného DVB-T vysielania.Aká je budúcnosť pozemného digitálneho vysielania na Slovensku.Prečo končia hudobné stanice MTV a aká náhrada prichádza na trh.Téme sa venujeme aj v týchto techtoch:https://zive.aktuality.sk/clanok/DtA92vN/ceska-televizia-bude-v-sr-platena-hrozi-koniec-jednej-stanice-operatori-hovoria-o-tlaku-na-zdrazovanie/https://zive.aktuality.sk/clanok/IZWhjn2/joj-konci-s-beznym-sirenim-zadarmo-uz-na-prelome-rokov-ako-sa-bude-dat-sledovat/https://zive.aktuality.sk/clanok/Z7UHX4x/hudobne-kanaly-mtv-coskoro-skoncia-na-slovensku-ich-mozu-nahradit-ine-stanice/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

VŠECHNY EPIZODY V CELÉ DÉLCE NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION I když takzvaná „křídová revoluce“ na Slovensku není revolucí ve smyslu politického převratu, premiér Robert Fico je z ní podle šéfredaktora Denníku N Matúše Kostolného nervózní. „Nápisy křídami vypadají na první pohled absolutně neškodně a banálně – jako by ničím nemohly pohnout. A přitom to vládě a lidem, kteří stále zůstávají jejími voliči, extrémně vadí. Je to totiž projev svobody: barevný, veselý, nenásilný a politický,“ říká ve Studiu N. Křídové nápisy se začaly šířit po celé zemi jako podpora studentovi gymnázia z Popradu, který touto formou kritizoval Roberta Fica a jejž policie následně odvedla na výslech. „To si umí představit všichni, že vašeho syna, vnuka nebo synovce přijde sebrat policie jen proto, že napsal politický nápis na chodník,“ vysvětluje Kostolný, proč se studentský protest přenesl na chodníky po celé zemi. „Podle mě si ani voliči Roberta Fica nepřejí, abychom žili ve státě, kde policisté buzerují studenty pro vyjádření názoru,“ říká šéfredaktor Denníku N. V rozhovoru se dostáváme také k jeho pohledu na výsledky českých sněmovních voleb. „Nepříjemným způsobem nás kopírujete. Myslím, že bychom vám uměli hodně pomoct, protože vás čekají těžké roky a my už jsme si tím částečně prošli. Zdá se mi, že v české debatě chybí velké části společnosti představivost, co všechno lidé jako pan Turek, Okamura nebo Babiš dokážou udělat. Ta představa, že se v Česku nemůže stát něco takového jako u nás na Slovensku, je podle mě velmi blízko tomu, aby se rozplynula,“ míní. Změna se podle něj v české politice děje v nejhorší možné chvíli. „To, co dělá Putin a Rusko v těchto týdnech na Ukrajině, ale i v Polsku nebo pobaltských zemích, je obrovské varování, že nekráčíme do dobrých časů. A být rozkývaný v takovém období je ještě větší riziko než běžně,“ říká v rozhovoru. Podívejte se na celou epizodu na herohero.co/studion

Európska prokurátorka Laura Kövesi pred pár dňami upozornila na to, že sa zo Slovenska stáva centrum daňových podvodníkov. V rozhovore pre Denník N ďalej uviedla, že až tretina nimi vyšetrovaných podvodov s DPH a colných podvodov má prepojenie na ľudí či firmy na Slovensku. Faktom je, že sa takáto kriminalita vyskytuje všade. To, čo jednotlivé štáty odlišuje, je ich ochota s podvodmi bojovať. Naše policajné štatistiky v rozpore s Kövesiovou navodzujú dojem, že finančná kriminalita má klesajúcu tendenciu. Vďačíme za to efektívnejšej prevencii alebo je vo veci čosi iné? A prečo nás európsky úrad vníma inak? Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s analytičkou Nadácie Zastavme korupciu Xéniou Makarovou. Zdroje zvukov: Denník N Odporúčanie The Beast in Me je nová napínavá miniséria na Netflixe. Ponúka pútavý príbeh so skvelými hereckými výkonmi a filmovou estetikou 90. rokov, čo je kombinácia, ktorá podľa mňa stojí za pozretie. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pritom športové výkony Dominiky, Mariána aj Mareka sú na porovnateľnej úrovni - vyhrať WTA, ktoré Dominika vyhrala, znamená vyhrať finále ženskej svetovej elity. Má teda naša jediná top slovenská tenistka tohto rangu menšie právo na luxus ako chalani – lebo je žena? Prečo teda luxus pri mužoch „nevadi“, ale pri žene áno?A úprimne... nevyžila jedna rodina (alebo aj viac) z Marekovho Ferrari dlhšie než štyri mesiace? (Mareka máme radi, len dávame veci do kontrastu). O tom, ako Dominika vníma rodovú rovnosť, mediálny tlak, lásku a jej podoby, a aj o tom, kedy je čas zo vzťahu odísť, sme sa rozprávali v najnovšej časti podcastu Ženy ako my z dielne Diva.sk.Vo svete vám úspech doprajú, na Slovensku naňho rýchlo zabúdajúDominika vyhrala osem turnajov kategórie WTA a dva turnaje kategórie ITF. Dosiahla na finále na Australian Open v roku 2014 a víťazstvo na WTA Finals v Singapure v roku 2016. Stala sa prvou Slovenkou, ktorá dosiahla majstrovské kolo Grandslamu. V novembri 2019 ohlásila koniec kariéry.Vydala sa, má dve deti, rada sa pekne oblieka, dopraje si a niečo z toho zdieľa aj na Instagrame. Bulvár to však často interpretuje ako vystatovanie sa.„Ja to nečítam, ale som človek z mäsa a kostí, niekedy sa ma to dotkne,“ priznáva Dominika a porovnáva to so svojimi kolegyňami zo zahraničia.„Keď ich kritizovali, tak za ich úspechy. Napríklad Talianka Flavia Pennetta je tvárou značky Giorgo Armani a všade chodí v ich kúskoch. Lieta si private jetom, ale nikto ju za to neohovára, že je to príliš. Tá mentalita je u nás iná.“Musela som vyrásť rýchlejšie ako moje rovesníčky ale rúhala by som sa, keby som tvrdila, že som nemala detstvo„Bola to jediná cesta, ktorou som musela ísť, nebolo žiadne doprava alebo doľava,“ neľutuje svoje detstvo Dominika.Makala na sebe odmalička a ako sama priznáva, za tie úspechy okrem disciplíny vďačí aj ľuďom okolo seba. Hoci peniaze jej dávajú slobodu, nikdy neboli motiváciou. Tie prvé zarobené dokonca ani nečakala.„Prekvapilo ma, že mi za to budú ešte aj platiť. Hoci som musela vyrásť rýchlejšie, bez tenisu by nebola Dominika Cibulková. Nemala som síce stužkovú, ale vynahrádzam si to teraz.“A má jasno, či deti pôjdu v jej šľapajach. Po tenisovej kariére prišlo materstvo: na prvom mieste bol Jakubko a nie Dominika. Materstvo ju prekvapilo svojou intenzitou a tým, ako veľmi a stále chcela byť s tým malým človiečikom. Netají sa ani tým, že pri druhom dieťati to už bolo jednoduchšie.Naspäť do formy sa dostávala takmer 2 roky. Vysvetľuje aj špekulácie o OzempicuDisciplína športovkyne, strava a režim pri chudnutí u zdravého človeka prinesú výsledky. Dominike to trvalo mesiace, svoju cestu zdieľala na Instagrame. Inšpirovala mnohé ženy, no nevyhla sa ani špekuláciám o Ozempicu. V podcaste nám vysvetlila, ako to bolo.S Michalom sme neskutočne zohratí. S manželom Michalom Navarom fungujú ako skvelý tandem. Bol jej manažérom počas športovej kariéry, dnes sú rodičia, partneri a majú biznis. Vo vzduchu však visí téma manželskej krízy, ktorá plní bulvárne plátky. Pred domom aj škôlkou, kam chodí Jakubko, stepujú paparazzi. V podcaste sa okrem iného...

Slovenský futbalový tréner Adrián Guľa otvorene prehovoril o svojej prvej sezóne v lotyšskom tíme FC Riga, kde hneď v úvodnom ročníku doviedol klub po štyroch rokoch k vytúženému majstrovskému titulu. V exkluzívnom rozhovore v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk odhalil nielen detaily zo zákulisia úspešnej sezóny, ale aj momenty, keď musel zvažovať svoj odchod.Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.

Digitálni rodičia je názov podcastu, ktorí tvoria Barbora Okruhľanská a Peter Šebo. Obaja pracujú v digitálnom marketingu a podstatou ich projektu Digitálni rodičia je vzdelávať rodičov, ktorí majú deti vo veku 0 – 18 rokov, o najnovších trendoch v online prostredí a moderných technológiách. Ponúkajú odpovede na najčastejšie otázky rodičov ohľadom smartfónov, sociálnych sietí, influencerov, kyberšikany a vlastne všetkého, čo sa online sveta týka. Už druhý rok po sebe sa stali Podcastom roka na Slovensku v kategórii Voľnočasový podcast.

„Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu,“ hovorí Ladislav Snopko, osobnosť Novembra'89.Dážď, chlad a vietor novembrových námestí a napriek tomu desaťtisíce naprieč vekovým spektrom. Teplo a pohodlné sedenie nitrianskej haly a podľa experta poldruha tisíca zväčša starších dôchodcov. A ak prví šli do nepohody slovenských miest po vlastných, tých druhých si do Nitry zviezol Ficov Smer. Naviac, niektorých v domnení, že idú za kultúrou.A ak desaťtisíce zmrznutých po celej krajine kričali „dosť bolo Fica“, v Nitra – on premiér – pozýval na hity Karola Duchoňa. A že Slovensko normálne žilo a tvorilo aj pred Novembrom'89, že tu máme priveľa politických strán alebo že je potrebné otvoriť vyšetrovanie Kuciakovej vraždy - pre Epsteinovu komunikáciu s „Mirom“.A Ficova stranícka dvojka – Tibor Gašpar – sa z Nitry virtuálne pýtal námestí, proti čomu protestujú, ak aktuálna vládna väčšina vzišla z demokratických volieb.Z mrazu a dažďa bratislavského Námestia slobody však prišla virtuálna odpoveď: „proti ficovskej lúzokracii“, ktorá chcela ešte aj sviatok - symbol - obrať o jeho sviatočnosť. Jej autorom je jeden z mužov Novembra spred 36-ich rokov Ladislav Snopko. Tohtoročný 17. november označuje za tretí najdôležitejší v dejinách. Budem sa pýtať, prečo?„To, čo sa začína diať na Slovensku, smeruje k tomu, voči čomu bojovali sedemnáste novembre rokov 1939 a 1989,“ hovorí Snopko. „Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu. Žiaden fašista nespochybňoval guľatosť Zeme. Ja ho deklarujem ako boj proti úpadku vzdelanosti,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lenka Ježová patrí k tváram politickej publicistiky na Slovensku. Diváci ju poznajú ako nekompromisnú, no zároveň pokojnú moderátorku, ktorá sa nebojí klásť politikom aj nepríjemné otázky. Práca v neustálom napätí, ovplyvnená rýchlosťou sociálnych sietí, si však vyberá svoju daň. Ako sama s úsmevom priznáva, pocit, že jej deň by potreboval viac hodín, je jej dôverne známy. „Každý deň mám pocit, že 24 hodín mi nestačí,“ hovorí v úvode rozhovoru tvár relácie Politika 24. Dôvodom je podľa nej obrovské kvantum práce, ktoré dnes novinárom dávajú samotní politici, najmä vďaka sociálnym sieťam. „Kedysi nám stačilo ísť na tlačovú konferenciu, dnes musíme strážiť oveľa viac zdrojov. Práca je náročnejšia ako v minulosti,“ vysvetľuje zmenu v novinárskej profesii. Intenzita a neustály tlak vedú podľa nej k javu, ktorý je v brandži bežný. „Neexistuje novinár, ktorý by už aspoň trikrát nevyhorel,“ hovorí otvorene s tým, že psychohygiena je pre ňu kľúčová. V náročných diskusiách jej pomáha analytické myslenie a schopnosť nenechať sa vtiahnuť do politického boja. „My tam nie sme od toho, aby sme bojovali s politikom. Sme tam od toho, aby sme kládli otázky za ľudí,“ zdôrazňuje. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sme otvorili aj ďalšie témy. Ako sa postupne prepracovala od recenzií hardvéru a relácií o investovaní až k vrcholovej politike? V čom ju limitujú jej české korene a kedy jej v živom vysielaní „ujde“ čeština? Prečo je podľa nej najhoršie, keď novinár alebo politik uverí sám sebe? A aký odkaz má pre mladé ženy, ktoré o sebe pochybujú? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

„Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu,“ hovorí Ladislav Snopko, osobnosť Novembra'89.Dážď, chlad a vietor novembrových námestí a napriek tomu desaťtisíce naprieč vekovým spektrom. Teplo a pohodlné sedenie nitrianskej haly a podľa experta poldruha tisíca zväčša starších dôchodcov. A ak prví šli do nepohody slovenských miest po vlastných, tých druhých si do Nitry zviezol Ficov Smer. Naviac, niektorých v domnení, že idú za kultúrou.A ak desaťtisíce zmrznutých po celej krajine kričali „dosť bolo Fica“, v Nitra – on premiér – pozýval na hity Karola Duchoňa. A že Slovensko normálne žilo a tvorilo aj pred Novembrom'89, že tu máme priveľa politických strán alebo že je potrebné otvoriť vyšetrovanie Kuciakovej vraždy - pre Epsteinovu komunikáciu s „Mirom“.A Ficova stranícka dvojka – Tibor Gašpar – sa z Nitry virtuálne pýtal námestí, proti čomu protestujú, ak aktuálna vládna väčšina vzišla z demokratických volieb.Z mrazu a dažďa bratislavského Námestia slobody však prišla virtuálna odpoveď: „proti ficovskej lúzokracii“, ktorá chcela ešte aj sviatok - symbol - obrať o jeho sviatočnosť. Jej autorom je jeden z mužov Novembra spred 36-ich rokov Ladislav Snopko. Tohtoročný 17. november označuje za tretí najdôležitejší v dejinách. Budem sa pýtať, prečo?„To, čo sa začína diať na Slovensku, smeruje k tomu, voči čomu bojovali sedemnáste novembre rokov 1939 a 1989,“ hovorí Snopko. „Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu. Žiaden fašista nespochybňoval guľatosť Zeme. Ja ho deklarujem ako boj proti úpadku vzdelanosti,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V najnovšej epizóde relácie What the Fakt sme privítali odborníka na elektromobily Dominika Vojteka, ktorý zastupuje značku Leapmotor Slovensko. Rozprával o tom, ako rýchlo napreduje infraštruktúra nabíjania v Číne, kde jedna stanica dokáže obslúžiť až 3 300 vozidiel denne. Vysvetlil tiež, prečo je na Slovensku stále problém so servisnou sieťou Tesly a aké riziká to prináša pre majiteľov. Vojtek priblížil, ako sa vyvíja technológia batérií a prečo čínske automobilky aktuálne dominujú inováciám. Podelil sa o svoje skúsenosti z testovania desiatok elektromobilov na trhu. Prezradil aj, ktoré elektroauto považuje za najlepšie, a to vďaka jeho extrémnemu výkonu 598 koní. Epizóda prináša realistický pohľad na to, ako bude vyzerať budúcnosť elektromobility na Slovensku aj vo svete.Epizóda relácie vznikla v spolupráci s www.leapmotor.net/sk

Partizán Otto Šimko, psychológ Anton Heretik či bývalé pracovníčky Slovenskej národnej galérie Veronika Němcová, Bohdana Hromádková a Klára Hudáková. Toto sú Biele vrany 2025. Ľudia ktorí prejavili občiansku statočnosť a snahu o lepšie Slovensko.Otto Šimko je už 101-ročný aktívny účastník Slovenského národné povstania. So zbraňou v ruke bojoval proti nacizmu a neskôr bol kritikom komunistického režimu. Aj dnes podporuje napadnutú Ukrajinu. Profesor Anton Heretik výrazná osobnosť slovenskej psychológie. Je jedným z autorov otvoreného listu premiérovi Ficovi, tak ako bol pred rokmi jedným z autorov listu Vladimírovi Mečiarovi. A galeristky Veronika Němcová spolu s Bohdanou Hromádkovou a Klárou Hudákovou získali Bielu vranu ako zástupkyne ľudí z Národnej galérie aj občianskych iniciatív Otvorená kultúra, Umenie nebude ticho a Slobodná národná galéria.Prečo to všetci títo ľudia robia a aké majú motivácie? Ak odmenou za občiansku statočnosť a angažovanie sa v prospech nás všetkých bývajú na Slovensku častokrát skôr problémy v pracovnom či osobnom živote a ich aktivity niekedy pripomínajú boj s veternými mlynmi?Braňo Závodský sa rozprával s psychológom Antonom Heretikom, účastníkom Slovenského národného povstania Ottom Šimkom a bývalou zamestnankyňou SNG Veronikou Němcovou.

Na Slovensku sa zhruba za mesiac stali tri vlakové nešťastia s desiatkami zranených a jednou obeťou. Podľa dopravného analytika Iva Drahotského z Dopravnej fakulty Univerzity Pardubice nie je takáto frekvencia obvyklá. Pred niekoľkými rokmi zaznamenali aj v Česku sériu vlakových nešťastí, ktorá však odštartovala rýchlejšiu inštaláciu bezpečnostného systému ETCS do koľajníc i vlakov, ktorá pomáha podobným nehodám predchádzať. Na Slovensku tento proces mešká a v kombinácii s vysokým investičným dlhom výrazne znižuje bezpečnosť železničnej dopravy. Ivo Drahotský potvrdzuje, že českí dopravcovia sa sťažujú na stav slovenských koľajníc a musia tomu prispôsobovať svoju jazdu. „Slovenské železnice nespĺňajú ich technické a bezpečnostné parametre a české vlaky tak musia jazdiť pomalšie ako je obvyklé.“ Minister dopravy Jozef Ráž teraz sľubuje rýchle opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, napríklad v podobe kamier inštalovaných v kabínach rušňovodičov. Podľa Drahotského to môže pomôcť eliminovať výskyt ľudských zlyhaní, ale Slovensko musí nevyhnutne pridať v investíciách do železničnej infraštruktúry. „Rýchle riešenia na zlepšenie bezpečnosti na železnici neexistujú,“ upozorňuje analytik. Okolité krajiny V4 už dlhšie investujú do železničnej infraštruktúry. Napríklad v Česku je aj vďaka dotáciám zavedený systém ETCS na dĺžke 1200 km tratí (12,5% siete), zatiaľ čo na Slovensku je to len na 204 kilometroch (7% siete). Rovnakým štandardom je vybavených aj 1803 vlakov Českých dráh, čo je realita len pre 89 rušňov slovenského dopravcu ZSSK. Napriek podfinancovaniu slovenských železníc štát uvoľnil dotáciu 5,2 milióna eur na leteckú linku Bratislava - Košice a naďalej platí zhruba 50 miliónov eur ročne dotáciu na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Vlaky zadarmo zvažovali v minulosti aj v Česku, ale túto myšlienku zavrhli. „Ak je niečo zadarmo, ľudia si to nevážia a ak je to pre všetkých zadarmo, tak riskujete, že sa ľudia budú prevážať aj zbytočne,“ hovorí Ivo Drahotský. V rozhovore približuje aj nové trendy vo vlakovej doprave, napríklad v podobe autonómnych vlakov, ktoré už v Česku jazdia, alebo vysokorýchlostnej železnice, o ktorej česká vláda uvažuje. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Aký zlý je technický stav slovenských železníc Ako funguje systém ETCS v Česku a na Slovensku Aký zmysel má dotovaná letecká linka Bratislava - Košice Prečo vlaky zadarmo nie sú dobrý nápad Kam smeruje budúcnosť železničnej dopravy a kde je Slovensko See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pomôžte nám šíriť evanjelium na Slovensku a v Českej republike: https://godzone.sk/podpora/Do dnešnej epizódy podcastu Flešbeky si moderátor Ivan pozval českého hosťa, marketéra, moderátora, talentového kouča a otca rodiny Michaela Kocha. Michael opisuje svoju cestu kráčania s Ježišom od jej začiatkov až po dnešok, kedy vedie chvály v spoločenstve GIF v Prahe.Spomína na to, ako ho Boh ochránil pred vyhorením a naučil ho naplno prežívať emócie. Svedčí o mnohých zázrakoch a situáciách, kedy sa o neho Pán Boh nadprirodzene postaral a na záver opisuje vzťah českých veriacich ku slovenským chválovým piesňam.0:00 Úvod a predstavenie1:08 Miska otázok1:38 Ak by po celý rok malo byt iba jedno ročné obdobie, ktoré by si si vybral? 2:08 Sukulent alebo fikus?2:35 Aké sú tvoje 3 slabé a 3 silné stránky?5:05 Podpor celoročnú službu projektu Godzone! (https://godzone.sk/podpora/)5:52 Ako vyzeral začiatok Michaelovej cesty s Ježišom?10:42 Začiatky služby a kariéry v marketingu a biznise13:46 Čo sa zmenilo v Michaelovom živote po Godzone tour 2016 v Prahe?15:33 Boj s vyhorením24:42 Prežívanie viery v rodine29:05 Svedectvá Božej vernosti 35:52 Boh si váži vytrvalosť 39:44 Za čo sa aktuálne Michael modlí?44:27 Ako ľudia v Česku vnímajú slovenské chvály?49:28 Poďakovanie a záver

Desiatky tisíc ľudí včera napriek dažďu a silnému vetru prišli na námestia po celom Slovensku. Napriek zrušenému dňu pracovného pokoja na sviatok boja za slobodu a demokraciu si našli čas. Premiér medzi tým šíril pod strechou štátneho Agrokomplexu konšpirácie o vražde Jána a Martiny a hovoril o zmene politického režimu. Emaily odsúdeného amerického finančníka a sexuálneho predátora Epsteina spojil s pádom svojej vlády, no to že si Epstein tie maily písal s jeho vtedajším ministrom a dnes poradcom Lajčákom už nespomenul.Ako teda vyzerali naše upršané námestia na sviatok slobody a demokracie? Môže zmeny vyvolať skôr kriedová revolúcia po výsluchu študenta za nápis na chodníku? Akú peknú akciu si zorganizoval Smer a aký spor to v koalícii graduje medzi Smeru a Hlasom, ktorému premiér odvoláva ďalšieho ministra a ponúka pomoc Šutajovi Eštokovi na ministerstve vnútra? A čo opozícia po spoločnom obede a predstavení tieňovej vlády Progresívneho Slovenska?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.

O čom bol November, ktorým nám všetkým zmenil životy a kde sme sa to dnes dostali? Má zmysel diskutovať ozaj s každým? Vypočujte si diskusiu Aktualít o Novembri 89 a jeho paralelách s dneškom. Pozreli sa ľudia ako Fico niekedy do zrkadla a zamysleli sa, aká stopa tu po nich ostane?" pýta sa líder Novembra 89 Fedor Gál. Dá sa ale nájsť pravda bez diskusie, kontruje Marek Janiga"Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou," Tak znelo jedno z kľúčových hesiel Novembra 1989. Uplynulo 36 rokov, zvíťazila teda pravda a láska alebo naopak, víťazí dnes skôr lož a nenávisť? No a kde, v čom hľadať na dnešnom Slovensku odkaz Novembra a jeho hodnôt? Keď už bolo jasné, že sa režim definitívne zmenil a je vyhrané, začali sa hlásiť hajzli. Prví mutanti komunizmu po Novembri boli nacionalisti. To bola vstupenka medzi nové elity. Tam sme dostali na frak. A desí ma, že sa dnes všetci z nich naučili čítať a písať, jediné, čo chýba je obsah, pripomína Gál.Počúvate Ráno Nahlas, v dnešnom podcaste Vám prinášame záznam diskusie Aktualít k novembrovým udalostiam - a to tak novembra roku 1989, ako aj novembra 2025. Diskusiu sme poňali ako medzigeneračný dialóg - medzi tým, kto November 89 spoluvytváral a zástupcom generácie dnešných študentov - teda tých, ktorí pred 36. rokmi pád totalitného režimu odštartovali. Ráno Nahlas s Fedorom Gálom a Marekom Janigom. Pravda a láska bol sen a my máme dnes poslanie za tým snom kráčať, hovorí Fedor Gál. A ako dodáva: Za komunizmu sme sa naučili žiť v zoologickej záhrade a obľúbili sme si to. Nie sme deti slobody a ochoty riskovať. Sme deti socialistickej zoologickej záhrady.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rok 2009, Košice, dve deti. Rok 2012, Huncovce, žena a jej dve deti. Tri roky neskôr, Malcov, 97 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. 2016, Košice, Mašličkovo, jedno dieťa. Rok 2021, Sabinov, dvaja dospelí. Marec 2025, Veľký Šariš, päť detí a žena. A napokon 10. november 2025, Košice, Mašličkovo, dve deti. Je to len časť tragédií, ktoré opakovane zasahujú extrémne chudobných ľudí z osád na Slovensku. Tí s klesajúcou teplotou stoja pred dilemou, či si zakúria a riskujú požiar, alebo zmrznú. Dá sa s tým spraviť niečo dostatočne rýchlo na to, aby sme o podobných nešťastiach viac nepočuli? O téme sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s moderátorkou a redaktorkou denníka SME Zuzanou Kovačič Hanzelovou. Zdroj zvukov: STVR Odporúčanie Už túto nedeľu – 16. novembra sa vo viacerých slovenských mestách uskutoční festival Nežná. Hodnoty, ktoré pred 36 rokmi vybojovali odvážni jedinci, môžete osláviť aj v spoločnosti denníka SME. V Bratislave sa na Námestí slobody budú v rámci festivalu konať hneď tri verejné nahrávania našich podcastov. O 11. hodine sa v Dejinách moderátor Jaro Valent bude rozprávať s publicistkou Soňou Gyarfášovou a historikom Ľubomírom Morbacherom o tom, ako november ’89 prežívali politickí väzni a či sa dočkali právnej, finančnej alebo aspoň ľudskej satisfakcie. V Aréne Naživo sa zase Jana Krescanko Dibáková stretne s hercom a bývalým ministrom kultúry Milanom Kňažkom a herečkou Kristínou Tormovou. Diskusia o angažovaní sa za slobodu sa bude konať medzi 14. a 15. hodinou. A napokon sa o 17. hodine môžete pozrieť na nahrávanie Dobrého rána sobota so Zuzanou Kovačič Hanzelovou a Jakubom Filom, ktorí sa s herečkou Zuzanou Fialovou a hudobníkom a riaditeľom festivalu Pohoda Michalom Kaščákom zamyslia nad tým, akou krízou si demokracia prechádza dnes a či o ňu nebudeme musieť bojovať znovu. Vstup na všetky diskusie je voľný, nájdete nás v Stane slobody, na Námestí slobody v Bratislave, už túto nedeľu 16. novembra. Tešíme sa na vás! A to nie ešte nie je všetko, ak hľadáte program na dnešný večer, tak Piatoček dnes o 19.30 robí v Kácečku vedomostnú súťaž Nie alebo áno, v ktorej si môžete overiť svoje vedomosti z bizarností politiky fyzicky na mieste, ale aj online doma. Lístky nájdete na www.piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred 36 rokmi sa začala slobodná cesta Československa – kam sme dospeli a čo z nej ostalo? Je dnešok na Slovensku a už aj v Česku krátkodobým odklonom od slobody, alebo je to vážnejšie? V čom je dnes 17. november inšpiráciou? Hostia: Peter Zajac, VPN František Mikloško, VPN, KDH

Hlavná európska prokurátorka bije na poplach. Slovensko sa stalo centrom európskeho zločinu. Až tretina všetkých podvodov s DPH v Únii nejako súvisí so Slovenskom. Prišli sme takto o pol miliardy eur.Ako sa to mohlo stať? Prečo sme si to na Slovensku nevšimli? Chýba nám NAKA či špeciálna prokuratúra? Potrebujeme nový trestný zákon? Aj na množiace sa krádeže a kriminalitu?Za korumpovanie v prospech mafie odsúdení ex špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je rozhodnutím ministra spravodlivosti už rok na slobode. Prečo a čo bude ďalej? Smer ponúkol pomoc ministrovi vnútra, ktorý musí pre svoju nečinnosť platiť odškodné odstaveným policajtom. Pomôže Smer takto každému? A prídu si po každého kto bude dávať odkazy premiérovi kriedou na chodník policajti, tak ako si prišli pre študenta v Poprade?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom spravodlivosti, nominantom strany Smer – SD Borisom Suskom.