Podcasts about slovensku

Martina Benku poznáme všetci. V slovenskej kultúre posledných dvoch storočí má Martin Benka silnú, nielen symbolickú či vizuálnu, ale aj inštitucionálnu prítomnosť. Táto prítomnosť bola a je dlhodobo budovaná štátom, naprieč meniacimi sa politickými režimami: na konci 50. rokov má Martin Benka vlastný, štátom vybudovaný ateliér, ktorý sa po jeho smrti v roku 1971 mení na Múzeum Martina Benku. Toto múzeum bolo nedávno (2023) znovuotvorené po rozsiahlej rekonštrukcii. Život a dielo Martina Benku je do istej miery mikrohistóriou slovenskej kultúry v 20. storočí. Čo všetko sa dozvedáme o dejinách slovenskej kultúry cez príbeh Martina Benku? Do akej miery je jeho pozícia v národnom panteóne výsledkom umeleckých kvalít a do akej miery dlhodobého budovania mýtu „najvýznamnejšieho slovenského maliara“? Tento podcast je tretím zo série dvanástich podcastov „Ikony výtvarného umenia na Slovensku,” v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ninou Gažovičovou, kunsthistoričkou, konateľkou a licitátorkou aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Júliusom Barczim tiež tvorí najpopulárnejší a najpočúvanejší podcast o umení na Slovensku „Predané.“ Obrazy Martina Benku, ktorý spomíname v podcaste, nájdete aj na instagramovom účte @agatasustovadrelova a tiež na účte @podcastysme. Tento podcast vzniká vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spojené štáty a Izrael dvanásty deň pokračujú v útokoch na Irán. Ich zásahy už zlikvidovali desiatky vysokých predstaviteľov režimu a tisíce vojenských cieľov.Po smrti Alího Chameneího vedie Irán jeho syn Mudžtaba a Iránske revolučné gardy útočia na ropné tankery v Hormuzskom prielive a na ciele v krajinách Perzského zálivu. Ceny ropy vyleteli a aj na Slovensku čakáme, ako sa to ukáže na cenách na čerpačkách.Viktor Orbán pred maďarskými voľbami vyhráža Ukrajine a ruská ropa neprúdi do Maďarska a na Slovensko už viac ako mesiac. Slovensko z Maďarskom blokujú sankcie na Rusko.Aké sú teda vlastne ciele americko-izraelskej vojny v Iráne? Ako dlho to celé môže trvať a dokedy dokáže Irán vzdorovať a čo môžu jeho útoky napáchať? A ako dopadne spor Slovenska a Maďarska s Ukrajinou pre ruskú ropu? Prečo Ukrajinci nechcú k ropovodu pustiť inšpekciu a čo robí aktuálne na Ukrajine maďarská delegácie, ktorej súčasťou je vraj aj Slovensko?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom a bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.

Generálny prokurátor označuje stav boja proti korupcii na Slovensku za žalostný a katastrofálny. Vládne zmeny v trestnom zákone a policajnom zbore považuje za nevydarený experiment. Európska prokurátorka zas hovorí, že až tretina podvodov s DPH v Únii má nejaké väzby na Slovensko. Európska prokuratúra vyšetruje kauzy luxusných haciend oligarchov za európske peniaze. A vláda pre hrozbu zastavenia peňazí z Plánu obnovy radšej ruší zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov?Môžeme pre minuté milióny na súkromné haciendy prísť o peniaze z eurofondov? Ako vôbec celá kauza pokračuje ako na ňu reaguje Európsky parlament, ktorý na peniaze z rozpočtu únie dohliada? Aké sú podozrenia o zneužívaní eurofondov na Slovensku? A ako dopadne Slovensko v tohtoročnej správe Európskej komisie o stave právneho štátu?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom Európskeho parlamentu z KDÚ-ČSL a Európskej ľudovej strany Tomášom Zdechovským.

„Mám nádej, že tento režim úplne skončí a budeme mať normálny život. Keď vidíme videá bombardovania napríklad policajných staníc, ľudia v Iráne sú šťastní“, hovorí Iránka žijúca na Slovensku. Z bezpečnostných dôvodov nezverejňumeme jej meno. Obáva sa o svojich príbuzných v Iráne. „Tancujú a pijú alkohol. Hovoria: „Konečne bombardujú tých, čo nás utláčali.“ Je to smutné, že bombardujú moju krajinu, ale sme šťastní, lebo režim bude preč a my si krajinu vybudujeme nanovo“, hovorí v otvorenom rozhovore.Irán je nielen vo vojne, Irán je aj na nohách. Po tom, ako Spojené štáty cez víkend zaútočili na režim ajatolláhov a zabili jeho najvyššieho predstaviteľa Alí Chameneího, žijú nádejou, že staré časy polstoročnej islamskej republikánskej teokracie budú minulosťou. Zosobňujú ju pritom do syna vyhnaného šacha Rézu Pahláviho.S ním však Donald Trump nepočíta, na rozdiel od januára. A iránski vodcovia si zjavne na vlastnú päsť zvolili nového najvyššieho vodcu – Mojtabu, Chámeneího syna.Ak dnes Iránci otvorene hovoria, že režim ajatolláhov ich držal v zovretí brutálnej diktatúry a na rukách má krv, akou správou je pre nich Chameneího syn ako nový najvyšší líder?Čím si prešli a čo ich čaká?Pozrieme sa na to s tými, ktorí režim zažili, krajinu opustili, no v Iráne majú rodiny, ktoré čelia aj aktuálnej vojne.Pripravil Jaroslav Barborák.

Trump už stihol v Iráne splniť aj ciele, ktoré ešte nikomu nepredstavil. Je medzi nimi zmena iránskeho režimu? Kočner na súde poprel ešte aj to, že by sa niekedy uchýlil k násiliu. Francúzi pomôžu opäť zaistiť Hormuzský prieliv. Čo medzitým všetkým riešime na Slovensku?

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=hanusova&utm_source=youtube. Ďakujeme. Rozhovor s Kristiánom Bakom z Centra pohybovej aktivity Biomedicínskeho centra SAV. Otvorili sme seriál o starnutí na Slovensku a okrem systémovej starostlivosti nás zaujíma aj to, čo môže pre seba urobiť človek sám, aby prežil dôstojnú starobu. Kristián Bako sa ako tréner venuje špeciálne starším ľuďom a zo svojej skúsenosti so seniormi tvrdí, že silový tréning na nich pôsobí ako liek. „Často k nám prichádzajú ľudia, ktorých chronicky bolí koleno, chrbát alebo majú iné pohybové obmedzenia. Ak tréningy správne optimalizujeme vzhľadom na ich aktuálny stav, už po niekoľkých lekciách vidíme výrazný progres a ústup bolestí,“ hovorí Bako. Aktuálne pôsobí ako vedecký pracovník a tréner v Biomedicínskom centre SAV. Je absolventom doktorandského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na Katedre telesnej výchovy a športu v odbore vedy o športe. V Banskej Bystrici na Univerzite Mateja Bela pracuje ako lektor cvičenia Fit senior pre univerzitu tretieho veku.

Ako už tradične s príchodom marca aj teraz sa straníci Smeru vydávajú na cesty do regiónov, aby oslávili Medzinárodný deň žien. Každý rok vidíme, ako najmä dôchodkyniam a ženám vo vyššom veku rozdávajú kvety a poklony za ich obetavosť, a ako ich rozosmievajú vtipmi z minulého storočia. V čele strany by ste pritom ženy hľadali len márne, čím sa zoznam nesúladu medzi oslavami v réžii Smeru a jeho činmi nekončí. Prečo ľudia na tieto oslavy chodia a ako vnímajú politickú situáciu na Slovensku? Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s reportérom denníka SME Marekom Moravčíkom a šéfkou domácej redakcie denníka SME Michaelou Terenzani. Odporúčanie How To Get To Heaven From Belfast alebo Ako sa dostať z Belfastu do neba je netflixový seriál od tvorkyne dnes už kultového Derry Girls. Lisa McGee však teraz siahla po čiernej krimikomédii s chaotickými hlavnými hrdinkami, ktoré riešia záhadu a svoj vlastný krk zároveň. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

V spore o ruskú ropu padajú medzi Viktorom Orbánom a Volodymyrom Zelenským stále ostrejšie slová a vyhrážky. Zelenskému neverí premiér Fico a na Ukrajinu tlačí aj Európska únia. Žiada inšpekciu poškodeného ropovodu Družba, ktorým viac ako mesiac neprúdil ruská ropa pre maďarský Slovnaft a MOL.Izrael a Spojené štáty medzitým podnikajú ďalšie vlny útokov na Irán. V Európe sa hovorí o dvojrýchlostnej únii a Francúzsko ponúka spojencom jadrový dáždnik. Slovenská ekonomika sa medzi tým ochladzuje, Národná banka varuje pred Gréckou cestou a Rozpočtová rada hovorí o ohrozených desaťtisícoch pracovných miest.Kde bude stáť v dvojrýchlostnej Európe Slovensko? A aké meno má dnes v Únii Slovensko? Prečo je podľa premiéra odstrihnutie sa od ruskej ropy a plyn energetickou samovraždou? A čo môžeme na Slovensku robiť aby sme neskončili na Gréckej ceste, čo by to znamenalo?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom Európskeho parlamentu za hnutie Progresívne Slovensko z frakcie Renew Europe a bývalým premiérom Ľudovítom Ódorom.

Podcastu Kecy a politika se dostal do rukou dokument s názvem Memorandum o prohloubení spolupráce mezi Slovenskou a Českou republikou. Vyplývá z něj, že premiéři Fico a Babiš chtějí koordinovat energetickou politiku obou států a zároveň vytvořit blízký tandem při hlasování na úrovni různých evropských institucí a spolků. Navzdory tomu, že Slovensko jde podle vzoru orbánovského Maďarska cestou budování autoritativní demokracie.Ptáme se: čím je z hlediska českých národních zájmů výhodné takto prohlubovat spolupráci s ficovským Slovenskem? O důvod víc, že Slovensko je v rámci EU i NATO v absolutní izolaci a rozhodlo se svou energetickou a zahraniční politiku orientovat na Rusko. Pěkně se to ukázalo během diplomatické roztržky s novou nizozemskou vládou, která si do svého programového prohlášení dala, že Slovensko a Maďarsko aktivně podkopávají jednotu Evropy, a proto je nutné se takovým státům postavit.Otázka zní: je v českém národním zájmu pomáhat Slovensku z izolace? Co tím jako stát získáme? A jaké zájmy Andreje Babiše za tím stojí? Souvisí to se znečištěným územím po bratislavské chemičce Istrochem, které vlastní Andrej Babiš? Když tuto oblast v roce 2002 privatizoval, měl vynaložit více než pět miliard korun na její vyčištění po komunistické éře.Krátce po volbách v říjnu 2025 jednal se slovenským ministrem životního prostředí Tarabou, který mu chce na tyto účely dát dotaci v řádu 8–17 miliard. Jde o tyto a jiné byznysové zájmy lidí kolem Babiše, které vedou novou českou vládu k prohlubování spolupráce? A proč si Babiš do své vlády vzal Ivana Bednárika, který většinu své profesní dráhy dělal pro lidi napojené na Rusko?Z těchto a dalších věcí, které v podcastu rozebíráme, vyvozujeme, že v Česku pomalu, ale jistě začal pochod k autoritativnímu státu. Kdy začne útok na soudy, bezpečnostní složky a média? V řadě věcí už k tomu došlo. A jak zareaguje nebabišovská část české společnosti?

CELÝ ROZHOVOR: herohero.co/piatocek/subscribe Je správne zrušiť dodávky elektriny na Ukrajinu? Ako vedeli konzervatívci počas pandémie vládnuť s Borisom Kollárom a Igorom Matovičom? A pomohla nová novela ústavy zlepšiť životy detí alebo škodí transrodovým ľuďom? Adam sa rozprával s Milanom Krajniakom, bývalým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny predsedom strany. Prvú časť rozhovoru práve počúvate. V druhej časti, ktorú nájdete na našom HeroHero, sa dozviete napríklad aj to, kto podľa Krajniaka na Slovensku začína kultúrne vojny, koľko pohlaví existuje, prečo chodil počas pandémie v maskáčoch a či je vakcína sloboda. - PODPOR NÁS NA: herohero.co/piatocek/subscribe - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.

Curling je jeden zo športov, v ktorom Slovensko nemalo zastúpenie na olympiáde. A je to pritom šport, v ktorom nie je v porovnaní s inými dostať sa na ZOH až také obtiažne. Prečo tak Slovensko nemalo zastúpenie pod piatimi kruhmi? Mali sme k tomu vôbec blízko alebo ďaleko? Aj to sme sa pýtali v najnovšej časti Olympijského videocastu generálneho sekretára Slovenského curlingového zväzu a hráča curlingu Pavla Kociana. Hovoril aj o tom, či naozaj máte šancu na ZOH, ak by ste dnes začali trénovať.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako ďaleko alebo blízko malo Slovensko k miestenke na ZOH?aké sú podmienky na Slovensku?ako začať s curlingom?dá sa za štyri roky vytrénovať a dostať na olympiádu?prečo sa zametá?aké pozície sú v curlingu?aké šance majú Slováci na paralympiáde?

Hovorí sa, že napísať knihu je len polovica úspechu. Tá druhá, často náročnejšia, spočíva v tom, ako ju dostať k čitateľom a presadiť v konkurencii tisícov titulov.Ivica Ďuricová, autorka, marketérka a v súčasnosti jediná literárna agentka na Slovensku, sa rozhodla byť tou, ktorá autorom svieti na cestu.V rozhovore sa dozviete:- Čo znamená byť literárnou agentkou a čo je jej hlavnou úlohou;- aké témy sú populárne a čo sa k nám zo zahraničia pomaly dostáva;- podľa čoho si vyberá autorov do portfólia;- kto všetko musí na knihe pracovať, aby sa z rukopisu stal bestseller.

Do tohto vydaní prijala pozvanie Štefana Chrappu prekladateľka, tlmočníčka a hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska Katarína Jančišinová. Budeme sa rozprávať o tom, ako sa Cirkev pozerá na aktuálnu situáciu vo svete, aké je to byť hovorkyňou Katolíckej cirkvi na Slovensku, a predstavíme si aj novú knihu pre deti, ktorá našej hostke práve v týchto dňoch vychádza. | Hostka: Katarína Jančišinová (prekladateľka, tlmočníčka a hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

V aktuálnej epizóde relácie Zo zákulisia politiky sme navštívili poslanca SaS, ktorého mnohí označujú za najsilnejší hlas aktuálnej opozície. Politik Alojz Hlina nám porozprával o svojom boji proti veterným mlynom v kauze PPA, prespaní pred vilou Malanta, ale aj o plachtách s názvom „Mafia“, ktoré rozprestiera po celom Slovensku.Vyjadril sa aj k podnetu, ktorý na neho podal minister pôdohospodárstva Richard Takáč a upozornil, že v minulosti tiež čelil podnetu, aký teraz sám proti Hlinovi používa. Bude sa poslanec brániť? Je ochotný zaplatiž pokutu 60-tisíc? Prečo máme podľa neho na Slovensku „karpatskú demokraciu“? Dozvieš sa v relácii z dielne Startitup.

Český portál Seznam Zprávy zverejnil investigatívny text, ktorý poukazuje na prepojenie medzi českým zbrojárom Michalom Strnadom a slovenským ministrom obrany Robertom Kaliňákom. Zároveň, aj keď koaliční politici neustále hovoria o mieri, obchodu so zbraňami sa na Slovensku akosi zázračne darí. Čo s tým teda má minister obrany a aký biznis prebieha v pozadí? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta reportéra denníka SME Michala Katušku. Zdroj zvukov: Seznam Zprávy Odporúčanie Nemecký hudobník Sascha Ring alias Apparat vydal pred dvoma týždňami nový album a ak máte aspoň trošku radi inteligentnú a melódiami nabitú elektroniku 'šmrncnutú' klasikou, album A Hum of Maybe si musíte pustiť. Iste, mám pre tento projekt, rovnako ako pre Modeselektor a ich spoločný projekt Moderat slabosť..., ale ako napísal Bill Pearis, tento album pripomína sólovú tvorbu Thoma Yorka a aj v horších chvíľach to najsofistikovanejšie od Coldplay. Skúste. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Vládne Slovensku unesený štát? Kto je jeho súčasťou? Aké majú problémy so zákonom? Prečo sa vrátili? Dopustia férové voľby a odídu? Hostky: – Zuzana Petková, Zastavme korupciu – Xénia Makarová, Zastavme korupciu

Z Galanty odchádza juhokórejský Samsung a o prácu príde takmer 800 ľudí. Za posledné mesiace je to ďalší odchod alebo koniec veľkej fabriky na Slovensku. Posledné miesiace nám mierne rastie nezamestnanosť a odborníci hovoria o desiatkach tisíc ohrozených pracovných miest. Domácnosť s dvomi deťmi môže stáť vládna konsolidácia takmer 900 eur navyše ročne.Vláda medzi tým rozhodla že zastaví vojnou zmietanej Ukrajine dodávky núdzovej elektriny a nepáči sa jej ani voľba poštou zo zahraničia v ktorej posledné voľby vyhrávalo Progresívne Slovensko.Ako vláda pomôže prepusteným ľuďom z Galanty? Prečo jej konsolidácie nezaberajú a ľudí ohrozených chudobou na Slovensku stále pribúda? Čo znamenajú varovania, že sme na gréckej ceste a kedy vláda pre vysoký dlh požiada parlament o dôveru? Prečo je nutné rušiť voľbu poštou a prečo Slovensko zastavuje elektrinu Ukrajine? Kto vlastne zarába na lacnej ruskej rope ak tankujeme na Slovensku drahšie ako Česi?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podpredsedom strany Hlas – SD Erikom Tomášom.

Strata 16 miliónov za dva roky. To je výsledok vládnej stratégie namierenej voči mimovládnemu sektoru. Nepodarilo sa to cez snahy stigmatizovať mimovládky ako cudzích agentov, tak to vláda skúša cez úradnú šikanu a finančné púšťanie žilou. Bude to bolieť, ale bude to bolieť občanov - a to aj ich voličov, odkazujú zástupcovia Tretieho sektora Lucia Szabová a Filip Vagač. Slovenský neziskový sektor čelil v rokoch 2024 a 2025 bezprecedentnému finančnému tlaku, ktorý odborníci nazývajú cieleným ‚defundingom‘. Analýza Platformy pre demokraciu ako i Nadácie otvorenej spoločnosti preukázala, že kritické organizácie mimovládneho sektora prišli o viac ako 16 miliónov eur a to v dôsledku rušenia výziev, neochote spolufinancovať eurofondové projekty či politizácie odborných komisií. Celý tento proces pritom prebieha na pozadí otvorene kritickej rétoriky Roberta Fica, ktorý o mimovládkach vyhlásil: ‚Éra, kedy v tejto krajine vládli mimovládne organizácie, sa skončila.‘ Dá sa v tom celom ešte nevidieť jasný boj štátu - a najmä jeho aktuálnej vlády, voči občianskej spoločnosti a fakticky celému mimovládnemu sektoru a aktívnym občanom?Je toto koniec partnerstva štátu s občianskym sektorom? Aké konkrétne podoby má vládna snaha obmedziť mimovládky a aké preukazateľné dosahy bude mať táto snaha finančne vyhladovať neziskový sektor na nás, bežných občanov - či už v segmente sociálnych služieb alebo v oblasti vzdelávania detí či životného prostredia?Škodia nám, ale škodia najmä Slovensku, jeho občanom a v konečnom dôsledku škodia i sami sebe. Ich voliči ten úpadok služieb štátu pocítia, hovorí programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač. Podľa neho chce Robert Fico občiansku spoločnosť rozložiť a umŕtviť. Toto sa nepodarilo ani komunistom, ale bude to na nás - občanoch, aby sme si zvolili, v akej spoločnosti chceme ďalej žiť, dodáva Vagač.Ráno Nahlas, dnes so zástupcami Tretieho sektora Luciou Szabovou a Filipom Vagačom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Strata 16 miliónov za dva roky. To je výsledok vládnej stratégie namierenej voči mimovládnemu sektoru. Nepodarilo sa to cez snahy stigmatizovať mimovládky ako cudzích agentov, tak to vláda skúša cez úradnú šikanu a finančné púšťanie žilou. Bude to bolieť, ale bude to bolieť občanov - a to aj ich voličov, odkazujú zástupcovia Tretieho sektora Lucia Szabová a Filip Vagač. Slovenský neziskový sektor čelil v rokoch 2024 a 2025 bezprecedentnému finančnému tlaku, ktorý odborníci nazývajú cieleným ‚defundingom‘. Analýza Platformy pre demokraciu ako i Nadácie otvorenej spoločnosti preukázala, že kritické organizácie mimovládneho sektora prišli o viac ako 16 miliónov eur a to v dôsledku rušenia výziev, neochote spolufinancovať eurofondové projekty či politizácie odborných komisií. Celý tento proces pritom prebieha na pozadí otvorene kritickej rétoriky Roberta Fica, ktorý o mimovládkach vyhlásil: ‚Éra, kedy v tejto krajine vládli mimovládne organizácie, sa skončila.‘ Dá sa v tom celom ešte nevidieť jasný boj štátu - a najmä jeho aktuálnej vlády, voči občianskej spoločnosti a fakticky celému mimovládnemu sektoru a aktívnym občanom?Je toto koniec partnerstva štátu s občianskym sektorom? Aké konkrétne podoby má vládna snaha obmedziť Tretí sektor a aké preukazateľné dosahy bude mať táto snaha finančne vyhladovať neziskový sektor na nás, bežných občanov - či už v segmente sociálnych služieb alebo v oblasti vzdelávania detí či životného prostredia?Škodia nám, ale škodia najmä Slovensku, jeho občanom a v konečnom dôsledku škodia i sami sebe. Ich voliči ten úpadok služieb štátu pocítia, hovorí programový riaditeľ Platformy pre demokraciu Filip Vagač. Podľa neho chce Robert Fico občiansku spoločnosť rozložiť a umŕtviť. Toto sa nepodarilo ani komunistom, ale bude to na nás - občanoch, aby sme si zvolili, v akej spoločnosti chceme ďalej žiť, dodáva Vagač.Ráno Nahlas, dnes so zástupcami Tretieho sektora Luciou Szabovou a Filipom Vagačom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Za sledovanie obľúbených televíznych staníc si diváci čoskoro opäť priplatia. Jarné mesiace prinášajú na slovenský trh už tradične zlú správu – ďalšiu vlnu zdražovania. Obdobie, kedy sme za základné televízne balíčky platili euro či dve, je definitívne preč.Slovenskí televízni operátori opäť plošne zvyšujú ceny svojich služieb a viacerí už ohlásili veľké zmeny v cenníkoch. Napríklad operátor DSI Data zvyšuje od apríla cenu základného balíčka z 2,60 eura na 5,20 eura, čo predstavuje nárast o 100 %. Platforma Lepšia.TV plošne zvýšila poplatky o štyridsať centov už v priebehu februára.Za týmto prudkým rastom cien stojí tlak veľkých komerčných televízií, predovšetkým skupín Markíza a JOJ, ktoré každoročne žiadajú čoraz vyššie platby za šírenie svojho obsahu. Do hry navyše vstúpil aj Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA), ktorý od poskytovateľov požaduje vyššie poplatky za hudobné diela. O tom, prečo operátori nemôžu komerčné stanice jednoducho vyradiť a aké má divák v tejto situácii možnosti, sa v novej časti podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Veľké zdražovanie: Ktorí operátori prepisujú cenníky a prečo základné balíčky zdražejú aj o 100 %.Tlak televízií: Prečo sú Markíza a Joj na Slovensku skutočnými pánmi situácie a prečo ich operátori nemôžu vyradiť z ponuky.Vyššie poplatky pre autorov: Aké požiadavky má zväz SOZA a čo hovoria TV operátori.Koniec klasickej TV: Ako káblovka a satelit ustupujú sledovaniu cez internet a prečo sa operátori menia na poskytovateľov aplikácií.Sila streamingu: Ako služby Voyo, JOJ Play, Netflix či HBO Max menia trh a konkurujú tradičným poskytovateľom.Možnosti diváka: Ako sa brániť zdražovaniu a prečo je najlepšou obranou revízia vlastných výdavkov a osekávanie zbytočností.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Pre poškodený ropovod družba a zastavené dodávky ruskej ropy do Slovnaftu vláda vyhlásila ropnú krízu. Predseda vlády Robert Fico tvrdí, že ropovod poškodený nie je a preto trvá na zastavení dodávok núdzovej elektriny pre Ukrajinu.Opozíciu medzitým pobúrilo včerajšie zadržanie vyšetrovateľov Čurillovcov a prokurátora Šúreka, vraj ide o politickú objednávku. Zo Slovenska odchádza Samsung a podľa rozpočtovej rady je ohrozených 30 tisíc pracovných miest. Ľudia už vidia konsolidáciu aj na svojich výplatných páskach.Na základe čoho Progresívne Slovensko hovorí, že zadržanie vyšetrovateľov a prokurátora je politická objednávka? Kto si to teda objednal a čo s tým? Je ruská ropa a plyn pre Slovensku skutočne nenahraditeľná a ich zastavenie by pre nás bolo energetickou samovraždou ako hovorí premiér Fico? Podporila by opozícia jeho žalobu či blokovanie sankcií na Rusko? A čo urobia progresívci z poklesom ich preferencií?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom parlamentu Michalom Šimečkom.

Prečo sa Iránci tešia, že je u nich vojna? Čo musí žena urobiť, aby mohla z Iránu vycestovať?Je lepší iránsky alebo turecký kebab? Zistite v novom Ťažkom rozhovore s iránskou komičkou žijúcou na Slovensku, Nastaran „Nasi“ Alaghmandan Motlagh.

Ďalší odchod veľkej fabriky zo Slovenska. Po 24 rokoch končí juhokórejský Samsung v Galante O prácu príde 800 ľudí. Nedávno ohlásil koniec výroby aj Považský cukor, už pred tým odišli obuvníci z Partizánskeho, Handlovej a z Martina, svoj podnik zatvorila aj celulózka Bukóza vo Vranove. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je pre konsolidáciu ohrozených 30 tisíc pracovných miest v najbližších rokoch.Prečo vlastne investori zo Slovenska odchádzajú? Prečo je problém s vysokými cenami energií a nákladov na zamestnancov? Čo sa s tým dá robiť? Nájdu si prepustení ľudia novú prácu ak minister práce hovorí, že pre všetkých je na Slovensku dosť práce? Je to skutočne tak? Ako na zamestnancov dopadá vládna konsolidácia? Čo na to hovoria odborári?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.

Dnes jsme znovu otevřeli téma ROZHODČÍCH, VARu a gumových pravidel. ⚖️

Vplyv korešpondenčného hlasovania na výsledky volieb je v skutočnosti malý, mnoho štátov umožňuje ľuďom v zahraničí voliť len na ambasádach, vraví volebný a dátový analytik Denníka N Daniel Kerekes. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom vysvetľuje výhody a nevýhody korešpondenčnej voľby, možné alternatívy a odpovedá na otázku, či by ľudia žijúci v zahraničí mali mať možnosť rozhodovať o Slovensku.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

Zdieľali postrehy z materskej, zožali úspech. Tieto naše známe mamy influencerky nás často rozosmievajú a aj podporujú v dňoch, kedy potrebujeme cítiť, že v tom nie sme samé. Aké sú však, keď kamera nebeží a ony sú len bežné ženy, bežné mamy a nie obľúbené, mamy influencerky? Počúvajte spolu s nami najnovšiu časť Pre mamy s Babsy.Na začiatku to bola "len" materská dovolenka a krásne i náročné chvíle, ktoré pozná azda každá z nás. Postupne s tým potom prišla nejaká tá prvá vnútorná túžba "vypustiť paru" a s poriadnou dávkou humoru sa podeliť o svoje pocity ešte s niekým iným. No a keď k tomu všetkému máte aj talent a originálny nápad, úspech sa zaručene dostaví. A s ním aj lajky, sledovatelia a sláva. A aj šťastie, aj sloboda a peniaze. Alebo, žeby nie?O tom, aké to je byť mamou influencerkou na Slovensku a či je to všetko naozaj tak jednoduché a skvelé pozlátko, za aké to mnohí považujú, sme sa rozprávali v najnovšej časti relácie Pre mamy s Babsy.Naša moderátorka Babsy Jagušák v diskusii privítala tie najpovolanejšie - mamy, influencerky a hlavne majsterky sebairónie Dianu Kleštincovú a Veroniku Lieskovskú. Okrem humoru sa spolu všetky tri rozprávali aj o tom, ako pretaviť čas na materskej do úspešného podnikania, či je to niečo, čím sa u nás dá uživiť na full time a zároveň v tom nájsť aj osobné naplnenie.Dozviete sa:- čo študovali a robili pred tým, než sa z nich stali známe mamy influencerky- ako sa postupne vyprofilovali až k tomu, že dnes tvoria taký digitálny obsah, aký tvoria- aké sú podľa nich najväčšie rozdiely v ich práci v porovnaní so zamestnaním matiek v iných úväzkoch- zákulisie influencerstva, ktoré na sociálnych sieťach nevidieť- výhody, ale aj nevýhody influencerstva priamo s príkladmi z praxe- ako naozaj úprimne s odstupom času vnímajú aj tú temnú stránku tohto biznisu, ktorá má dopady nielen na duševné zdravie influencerov, ale svojím spôsobom aj na dušu samotných detí matiek - influenceriek. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa obe rozhodli svoje deti držať mimo svojich úspešných videí.Počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy s Dianou Kleštincovou a Veronikou Lieskovskou.

Slovenský ligový futbal sa dlhodobo snaží zbaviť nálepky problémového prostredia, no cesta k modernému rodinnému zážitku je často plná prekážok. O tom, aká je reálna prax pri budovaní značky jedného z najtradičnejších domácich klubov, prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! z redakcie ŠPORT.sk porozprávať Ivan Bobošík.Marketingový riaditeľ investičnej skupiny Generations Group, pod ktorú spadá aj FC Spartak Trnava, v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil nevšedné zákulisie fungovania „Bílych Andelov“. Zatiaľ čo v zahraničí je návšteva štadióna atraktívnym celodenným eventom, na Slovensku kluby stále narážajú na zakorenené stereotypy, no i na reálne problémy s infraštruktúrou či správaním časti vlastných tribún.Spartak sa v posledných rokoch snaží svoj marketing výrazne posunúť na úroveň, ktorá je bežná vo vyspelých európskych ligách. Každý domáci zápas je trnavským manažmentom vnímaný ako samostatný event s vlastnou témou, platenými kampaňami a sprievodnými akciami, ktoré majú do hľadiska prilákať rodiny s deťmi či seniorov.Napriek masívnej snahe klubu a zapájaniu samotných hráčov do komunitných aktivít, akými sú napr. pravidelné návštevy detských domovov či pôrodníc, mediálnym priestorom často rezonujú úplne iné, podstatne temnejšie témy.„Stále sú to tie negatívne veci. Ako sú bitky, policajné manévre, ťažkoodenci alebo vodné delá,“ posťažoval sa v podcaste Ivan Bobošík na prístup k medializácii nášho futbalu.Šéf trnavského marketingu zdôrazňuje, že klub sa z minulosti poučil, má jasný fokus na rodiny, no zbaviť sa tieňa výtržností je stále mimoriadne náročné.Debata sa preto logicky nevyhla ani pálčivým a kontroverzným témam, ktoré v uplynulom období hýbali športovou verejnosťou. Reč prišla nielen na incidenty zo zápasov s najväčším rivalom, Slovanom Bratislava, ale aj na údajné poškodzovanie vozidla VAR vlastnými fanúšikmi, z čoho následne vznikla obrovská mediálna kauza.Vedenie klubu sa snaží s tvrdým jadrom priaznivcov transparentne komunikovať, no napriek tomu Trnava dopláca na ich prehrešky astronomickými čiastkami. „Tento posledný polrok je extrém. Bolo to okolo 30-tisíc, čo nie je málo,“ priznal Ivan Bobošík otvorenou rečou krutú výšku pokút, ktoré musel klub zaplatiť len za prvú polovicu sezóny.Pre manažment je to logicky frustrujúci fakt, keďže, ako sám hosť pripomína, ide o financie, ktoré by sa dali okamžite investovať do zlepšovania komfortu pre návštevníkov. Navyše, klub má často zviazané ruky aj v iných smeroch, keďže samotný štadión nevlastní, ale iba si ho prenajíma, čo mu výrazne komplikuje snahy o vylepšenie bufetov a ďalších služieb.Prečo hráči Spartaka nesmú odmietnuť účasť na marketingových aktivitách, ako sa klub stavia k udeľovaniu zákazov vstupu pre problémových divákov, a z akého dôvodu je také ťažké presadiť na slovenských štadiónoch európsky štandard občerstvenia? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej, mimoriadne úprimnej epizóde podcastu Striedame!

Poradenské spoločnosti na Slovensku postupne menia prístup k podpore neziskového sektora. Kým v minulosti išlo najmä o ad hoc aktivity, v súčasnosti sa do popredia dostáva dlhodobá a systematická spolupráca, ktorá je súčasťou firemnej stratégie. „Začínali sme cez jednotlivcov, ktorí sa téme venovali aj súkromne. Postupne sa podpora neziskových organizácií stala prirodzenou súčasťou fungovania firmy,“ hovorí Gyöngyi Habara Borárosová, Audit & Advisory Director z TPA Slovakia. Viac si vypočujete v podcaste.

Hosťom najnovšej časti relácie Zo zákulisia politiky bol minister životného prostredia. Tomáš Taraba sa vyjadril ku témam, na ktoré opakovane upozorňujú médiá, opozícia aj odborná verejnosť. Priamo na pôde rezortu sme prebrali výstavbu PVE v Málinci, kauzu ohľadom Istrochemu, zonáciu Vysokých Tatier či politické plány ministra Tarabu.Prečo v prípade Istrochemu Andrej Babiš na Slovensku nezarobí? Budú obyvatelia Málinca vyvlastnení a čo s tým má spoločné predchádzajúca vláda? Prečo z výstavby PVE nebudú profitovať Maďari? Sleduje Tomáš Taraba pri zonácii Tatier finančné záujmy tamojších podnikateľov? Pripravuje sa minister na založenie politickej strany? Aj na tieto otázky odpovedal v našom rozhovore.

Do slovenské rafinerie Slovnaft začala ve středu po měsíčním výpadku opět proudit ropa z ropovodu. Tím by se dala celá zpráva ukončit. Kdybychom však nebyli na Slovensku a díky vlastníkovi rafinerie Slovnaft, maďarskému koncernu MOL, i v Maďarsku.

Evropa v kleštích. Chorvati chtěli nedodáním ruské ropy Slovensku a Maďarsku potěšit USA. Princ Andrew: nehoda, nebo náhoda? Faux pas amerických velvyslanců ve státech Evropy. Po 70 letech od odhalení Stalinových zločinů rostou v Rusku jeho nové sochy. A na konec glosa Evy Turnové. Moderuje Petr Schwarz.

Smer chystá koniec voľby poštou zo zahraničia. Ak chcete voliť, zostaňte na Slovensku, alebo si v krajine v ktorej práve ste nájdite našu ambasádu, ak tam teda je, a cestujte dvadsať alebo tisíc kilometrov. Smer má vraj zákon už pripravený a môže ísť do parlamentu.Vláda stále nepožiadal parlament o dôveru, tak ako je káže ústava? Smer útočí na ústavných sudcov pre zrušený zákon o mimovládkach, a chystá ich plošné kontroly. Premiér je vo vojne s prokurátormi. Slovensko tiež zastavilo núdzové dodávky elektriny vojnou sužovanú Ukrajinu a blokuje sankcie na Moskvu.Prečo by chcel vlastne Smer zrušiť voľbu poštou, ak ju využívajú desaťtisíce Slovákov? Aký by to malo význam, je to útok na politickú opozíciu? A prečo premiér otočil a dnes už chváli žralokov z finančnej skupiny Penta? Bude chcieť zrušiť aj inštitút kajúcnikov a ako to súvisí s kauzou Očistec? A ako sa darí PS odvracať útoky Smeru na matku svojho predsedu Šimečku, ktorá má problém so štátnymi dotáciami?Braňo Závodský sa rozprával s politológom z FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefom Lenčom.

Evropa v kleštích. Chorvati chtěli nedodáním ruské ropy Slovensku a Maďarsku potěšit USA. Princ Andrew: nehoda, nebo náhoda? Faux pas amerických velvyslanců ve státech Evropy. Po 70 letech od odhalení Stalinových zločinů rostou v Rusku jeho nové sochy. A na konec glosa Evy Turnové. Moderuje Petr Schwarz.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Juhozápad Slovenska zasiahlo zemetrasenie s magnitúdom 4,3. Otrasy cítili ľudia od Bratislavy, cez Šamorín až po Nové Zámky. Pri zemetrasení sa našťastie nikto nezranil. No včera zomrel jeden človek a dvaja sa zranili po páde prístrešku z budovy Klientskeho centra v Komárne. Minister vnútra vyhlásil, že to mohlo spôsobiť víkendové zemetrasenie.O aké zemetrasenie to vlastne išlo, kde bolo jeho epicentrum a kam až dosiahli otrasy? Čo znamená, že malo magnitúdo 4,3? Dalo sa očakávať práve na týchto miestach? Aké sú podobnosti zo zemetrasením na východnom Slovensku z pred troch rokov a môžeme na Slovensku čakať aj silnejšie zemetrasenia? Aká je u nás ich história? Da sa na zemetrasenie vôbec pripraviť?Braňo Závodský sa rozprával so seizmológom s Univerzity Komenského profesorom Petrom Moczom, ktorý patrí vo svojej profesii medzi svetovú vedeckú špičku.

1. Slovensku nehrozí nedostatok palív ani po úplnom odstavení Družby 2. Núdzové dodávky elektriny nevypínajú politici  3. AI vyvoláva otras na trhoch: softvérový sektor čelí existenčnej výzve 4. Krátko zo včerajšieho rokovania vlády

V decembri vyšla analýza mRNA vakcín vypracovaná vedcami zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v rešpektovanom vedeckom časopise. Štúdia prešla štandardným recenzným konaním a jej závery neboli zo strany oponentov spochybnené. Napriek tomu ju vládny splnomocnenec Peter Kotlár dlhodobo verejne kritizuje.Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúdme v bludoch, v ktorom sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s biológom a virológom Borisom Klempom, spoluautorom štúdie SAV a vedcom pôsobiacim na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.Podcast sa zameriava na to, čo presne vedci analyzovali, k akým záverom dospeli a prečo ani publikované vedecké dáta zatiaľ diskusiu o bezpečnosti mRNA vakcín na Slovensku neuzavreli.Dezinformačný radar: Grónsko aj „Epstein files“V úvode podcastu sa Veronika Frankovská venovala aktuálnym trendom v dezinformačnom priestore. Podľa nej sa počas uplynulého týždňa výrazne šírilo napríklad tvrdenie, že Rusko prevzalo kontrolu nad Grónskom. „Neinformovali o tom médiá, napriek tomu to získalo na slovenskom Facebooku veľkú pozornosť,“ upozornila.Demagóg.sk sa musel zaoberať aj tvrdeniami, že bývalá prezidentka Zuzana Čaputová figuruje v takzvaných Epstein files. Frankovská vysvetlila, že meno exprezidentky sa v dokumentoch objavuje len okrajovo – v dvoch či troch vetách v konverzáciách Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom a Stevom Bannonom, a to ešte v období pred prvým kolom prezidentských volieb. Spomínané boli len verejne známe informácie.Napriek tomu sa táto téma šírila na sociálnych sieťach v kontexte, ktorý naznačoval vážnejšie prepojenia a vyvolával otázky, prečo sa jej médiá nevenujú.„Téma umrela, no v dezinformáciách je stále živá“Pri téme mRNA vakcín Frankovská upozornila na paradox: hoci širšia verejnosť sa už otázke bezpečnosti vakcín proti ochoreniu covid-19 nevenuje tak intenzívne ako v minulosti, v dezinformačnom priestore je stále veľmi prítomná.„Táto téma v bežnej verejnej debate akoby umrela, ale v dezinformáciách je stále veľmi živá. Opakuje sa, že vakcíny nie sú dostatočne testované. Máme pocit, že to už bolo mnohokrát vysvetlené a vyvrátené, no zjavne to ľudí stále trápi,“ uviedla.Ako prebiehala analýza SAVV druhej časti podcastu vysvetľoval detaily štúdie Boris Klempa. Podľa jeho slov vedci použili postupy, ktoré bežne využívajú vo svojej práci, hoci kontext bol výnimočný.Ak si neboli stopercentne istí niektorými otázkami, vyžiadali si stanoviská ďalších expertov z príslušných oblastí. „Bolo to tak poistené z viacerých strán,“ zaznelo.Zároveň upozornil, že nie je bežné, aby štát zadával takúto analýzu formou priamej zákazky, hoci podobná situácia nastala aj v minulosti počas diskusií o vakcíne Sputnik.Klempu znepokojuje najmä to, že sú podľa neho obchádzané autority, ktoré sú na kontrolu vakcín určené. „Rutinne sú jednotlivé šarže analyzované v špecializovaných laboratóriách a ich výsledky sú súčasťou schvaľovacieho procesu. Za normálnych okolností nemáme dôvod robiť takúto analýzu, pretože na to existujú určené pracoviská,“ vysvetlil.Limity DNA a prísne recenzné konanieV diskusii sa dotkli aj otázky limitov pre zvyškovú DNA vo vakcínach. Klempa zdôraznil, že ide o historicky stanovené limity, ktoré sa netýkajú len mRNA vakcín, ale liečiv všeobecne.Pôvodne boli nastavené najmä s ohľadom na riziká eukaryotickej DNA, teda DNA z buniek človeka alebo živočíchov. V prípade analyzovaných vakcín však ide o bakteriálnu, plazmidovú DNA, pričom podľa Klempu je riziko ešte nižšie. Navyše sa pri výrobe mRNA vakcín DNA degraduje – štiepi sa, čo podľa neho potvrdila aj samotná analýza SAV.Samotné recenzné konanie označil za mimoriadne prísne. Štúdiu posudzovalo až päť recenzentov, pričom bežným štandardom sú dvaja alebo traja. Všetky pripomienky boli podľa Klempu takzvané minor revisions, teda menšie úpravy týkajúce sa terminológie a formulácií. Experimentálna časť práce spochybnená nebola.Pre koho majú vedci hovoriťKlempa je presvedčený, že vedci by mali reagovať na dezinformácie, ak im to časové možnosti dovolia.„Mojím poslaním nie je presviedčať zarytých odporcov. Ide mi o tú neistú väčšinu. Ak sa dezinformácie valia zo všetkých strán, dokonca aj z najvyšších poschodí politiky, ľudia si môžu začať hovoriť, že na tom niečo bude. Práve pre nich musí existovať bezpečné miesto, kde nájdu overené informácie a vedecké fakty,“ uzavrel.Podcast tak otvára širšiu otázku: prečo ani publikované a recenzované vedecké dáta nedokážu ukončiť verejnú diskusiu a akú úlohu v nej zohrávajú politika a sociálne siete.

Dnešný hosť relácie Zo zákulisia politiky, Arpád Soltész, je jeden z najvýraznejších slovenských novinárov a komentátorov. Je známy najmä svojou kritikou korupcie, autoritárskych tendencií a prepojení politiky s biznisom. Preslávil sa aj ako spisovateľ — jeho knihy, napríklad Sviňa, pracujú s realitou slovenskej politiky a organizovaného zločinu. Dlhodobo upozorňuje na ohrozenie právneho štátu, nezávislých inštitúcií a slobody médií.V rozhovore sme sa rozprávali o krokoch aktuálnej vlády, o kontroverzných stretnutiach či o napojení Miroslava Lajčáka na Jeffreyho Epsteina. Hovorili sme aj o kauzách, ktoré hýbu spoločnosťou, napríklad o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov či o spustení procesu infringementu proti Slovensku.

Čo hovoria preferencie o našej politike? Zdá sa, že namiesto veľkých posunov vidíme skôr presuny medzi blokmi. Smer ja ako-tak stabilný, opozičný líder klesá, no rastú extrémisti aj Matovičovo hnutie. Do toho na Slovensku udrela ekonomická kríza, ktorú sa vláda snaží prekryť aj kauzou s faktúrami. Ako sa teda momentálne darí politickým stranám, prečo niektoré rastú a iné strácajú a aké to môže mať dôsledky? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta politického analytika Mikuláša Hanesa z NMS. Zdroj zvukov: TASR Odporúčanie Mojím dnešným odporúčaním je skvelý seriál Shrinking na Apple TV. Je to vtipné, je to smutné, je to láskavé a z celej tejto série o terapii, vzťahoch a prežívaní straty ide predovšetkým ľudskosť. Skúste. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

v dnešnom podcaste si vypočujete aj: - Prečo sa Fico bojí hlasov od zahraničných Slovákov? - Fico pomáha Putinovi a škodí Slovensku. Prečo to robí?

Slovensko a Maďarsko tlačia na Ukrajinu, aby obnovila dodávky ropy cez Družbu. Robert Fico požiadal SEPS o zastavenie núdzových dodávok elektriny na ukrajinské územie. Kyjev sa bráni tým, že ropovod poškodili ruské bomby a odkazuje, že ultimáta treba posielať do Moskvy. Analytik Radovan Potočár z webu energie-portal.sk pripomína, že dodávky ropy cez Družbu už boli v minulosti zastavené opakovane a kedykoľvek sa to môže znovu zopakovať. Slovensko by namiesto vydierania malo vnímať realitu a zariadiť sa podľa toho. "Pripomínať si výročie začiatku vojenskej agresie voči Ukrajine tým, že jej zastavíme dodávky elektriny, je bizarné a nechutné, ale nijako to nepomôže vyriešiť vec. Je to rana pod pás, ale Ukrajina má aj iných susedov, ktorí jej dokážu pomôcť." Vysvetľuje, že Slovensku ani pri zastavenom toku cez Družbu nehrozí nedostatok paliva. Slovensko funguje na spoločnom európskom trhu a čerpacie stanice si môžu priviezť dodávky aj od iných dodávateľov ako je Slovnaft. "Dnes nám bezprostredne nehrozí, že by sme sa mali ako krajina ocitnúť bez dodávok pohonných látok," hovorí Potočár. Problém však má Slovnaft. Ak nebudú zabezpečené alternatívne dodávky ropy cez ropovod Adria alebo reverzným tokom z Česka, rafinéria môže mať nedostatok ropy. To by mohlo vyvolať širší regionálny problém, ktorý by sa odrazil aj na cenovej hladine benzínu a nafty. "Preto bude v najbližšom období dôležité, ako sa podarí sprevádzkovať ropovod Adria na vyššie objemy ropy. Tamojší terminál ešte historicky nespracovával také objemy, ako budú potrebné na zásobovanie Slovenska a Maďarska." Vzniknutá situácia je však predovšetkým ekonomický problém maďarskej skupiny MOL, ktorá vlastní Slovnaft. Keďže sú alternatívne dodávky ropy drahšie, rastú jej náklady. To však nemusí znamenať drahšie palivá na Slovensku, pretože krajina je súčasťou jednotného európskeho trhu, kde je vysoká konkurencia. "Reakcia Fica je úplne nekonzistentná. Najprv tri týždne nič a potom ako na steroidoch sa vyhráža Ukrajine a zastavuje jej dodávky elektriny. To nie je racionálne správanie," hovorí Potočár. Premiér Fico tak rieši hlavne ekonomické záujmy maďarského MOLu a využíva proruský sentiment na svojich voličov. Na Slovensku sú zároveň témou aj vysoké ceny elektriny, ktoré postihujú firmy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví obviňuje zle nastavený európsky trh, na ktorý vraj Slovensko dopláca. Analytik Potočár však vysvetľuje, že štát by namiesto nadávania na európsky trh s elektrinou mal nastavovať domáce podmienky tak, aby firmy mohli mať lacnejšiu elektrinu. "Sú tu rôzne inovatívne metódy, flexibilita, zdieľanie elektriny, ale všetko sa to dostáva len pomaly do praxe. Potom sú tu aj poplatky, ktoré sú súčasťou ceny energie a ktoré by štát mohol znížiť, ak by chcel." Na Slovensku tiež funguje špecifikum, že "za každú cenu prenášame bremeno ceny elektriny z domácností na firmy. Vo výsledku potom ceny pre domácnosti zostávajú nezmenené, ale pre firmy idú prudko hore," vysvetľuje Radovan Potočár. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa ešte dozviete V rozhovore sa ešte dozviete Prečo ropa netečie cez ukrajinský ropovod Družba Či Slovensku hrozí nedostatok ropy bez fungovania Družby Čo môže robiť štát i firmy na zníženie ceny elektriny Čo prinesie reforma európskeho trhu s elektrinou Ako budú fungovať dynamické tarify pre domácnosti See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ropa a plyn financujú ruské zabíjanie na Ukrajine a ich kúpa predlžuje vojnu. Rusko totiž bude viesť vojnu, kým na ňu bude mať peniaze, hovorí ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran. Ukrajinská a slovenská bezpečnosť je podľa neho jeden celok, a Slováci tak pomocou Ukrajine investujú aj do seba. Na opravu ropovodu, poškodeného ruským bombardovaním, treba čas aj náhradné diely. Situácia sa zrejme bude musieť vyriešiť aj s pomocou Európskej únie.V podcaste s ukrajinským veľvyslancom na Slovensku Myroslavom Kastranom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú terorizmus a takto poškodili aj ropovod;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajinci informovali o prebiehajúcich prácach a ponúkli Slovensku tranzit neruskej ropy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že na opravu ropovodu sú potrebné náhradné diely a čas;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ropa a plyn financujú ruské zabíjanie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto musí rokovať, aby sa situácia vyriešila;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že dodávky elektriny Ukrajine zrejme prevezmú Poľsko a Rumunsko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v akej fáze je vojna a medzinárodná situácia okolo Ukrajiny;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko nemá záujem ukončiť vojnu a boje budú trvať, kým na ňu bude mať dosť peňazí;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od čoho Ukrajina pri rokovaniach určite neustúpi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako by mali vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruská propaganda niekomu v Európe vyhovuje, ale je lživá;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Ukrajinci nechcú len koniec vojny, ale aj to, aby sa nezopakovala;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajina dnes vykonáva prácu, pre ktorú bolo založené NATO;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo by NATO s Ukrajinou bolo silnejšie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko chystá ďalšie rozširovanie armády, ktoré bude hrozbou aj pre Európu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Slovensko stále pomáha Ukrajine;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že investícia Slovenska do bezpečnosti Ukrajiny je win-win situácia, lebo naša bezpečnosť je jeden celok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo ukrajinskí utečenci viac pomáhajú, ako nás stoja;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa ukrajinskí utečenci chcú po vojne vrátiť na Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako bude vyzerať spolupráca Slovenska s Ukrajinou po aktuálnom konflikte;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ukrajinské rúry budú slúžiť aj Slovensku, ale už nie na transport ruskej ropy.

Ropa a plyn financujú ruské zabíjanie na Ukrajine a ich kúpa predlžuje vojnu. Rusko totiž bude viesť vojnu, kým na ňu bude mať peniaze, hovorí ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran. Ukrajinská a slovenská bezpečnosť je podľa neho jeden celok, a Slováci tak pomocou Ukrajine investujú aj do seba. Na opravu ropovodu, poškodeného ruským bombardovaním, treba čas aj náhradné diely. Situácia sa zrejme bude musieť vyriešiť aj s pomocou Európskej únie.V podcaste s ukrajinským veľvyslancom na Slovensku Myroslavom Kastranom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú terorizmus a takto poškodili aj ropovod;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajinci informovali o prebiehajúcich prácach a ponúkli Slovensku tranzit neruskej ropy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že na opravu ropovodu sú potrebné náhradné diely a čas;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ropa a plyn financujú ruské zabíjanie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto musí rokovať, aby sa situácia vyriešila;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že dodávky elektriny Ukrajine zrejme prevezmú Poľsko a Rumunsko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ v akej fáze je vojna a medzinárodná situácia okolo Ukrajiny;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko nemá záujem ukončiť vojnu a boje budú trvať, kým na ňu bude mať dosť peňazí;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od čoho Ukrajina pri rokovaniach určite neustúpi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako by mali vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ruská propaganda niekomu v Európe vyhovuje, ale je lživá;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Ukrajinci nechcú len koniec vojny, ale aj to, aby sa nezopakovala;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Ukrajina dnes vykonáva prácu, pre ktorú bolo založené NATO;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo by NATO s Ukrajinou bolo silnejšie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko chystá ďalšie rozširovanie armády, ktoré bude hrozbou aj pre Európu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Slovensko stále pomáha Ukrajine;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že investícia Slovenska do bezpečnosti Ukrajiny je win-win situácia, lebo naša bezpečnosť je jeden celok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo ukrajinskí utečenci viac pomáhajú, ako nás stoja;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa ukrajinskí utečenci chcú po vojne vrátiť na Ukrajinu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako bude vyzerať spolupráca Slovenska s Ukrajinou po aktuálnom konflikte;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že ukrajinské rúry budú slúžiť aj Slovensku, ale už nie na transport ruskej ropy.

Vyhrážky Roberta Fica, že odpojí Ukrajinu od núdzovej elektriny v čase vojny majú morálnu rovinu, ale aj tú praktickú. Dá sa to vôbec zo dňa na deň? Neporušíme tým zmluvy a nespôsobí Fico týmto Slovensku škody? Prečo sme sa vlastne dávno neodpojili od ruskej ropy tak ako naši susedia? Pravdepodobne sú za tým zisky Slovnaftu, ktorý ako jediný vidí rozdiel v spracovaní ruskej a neruskej suroviny. Zákazník totiž platí rovnakú sumu, či je ropa ruská alebo nie. Ukrajina nám ponúka, že nám dodá neruskú ropu.Pre Slovnaft je lacnejšie spracovať ruskú surovinu a tak je rozdiel zrejme len vo vreckách vlastníkov rafinérie, vysvetľuje v dnešnom videopodcaste ekonomický reportér Aktualít Vladimír Amrich. Prečo potom Robert Fico bojuje za ruskú ropu, aj za cenu medzinárodnej habny pre Slovensko a odstavovania ukrajinských civilistov od elektriny?Nahrával Peter Hanák.

Prvú epizódu zo série Ikony výtvarného umenia na Slovensku, venovanú Petrovi Michalovi Bohúňovi, sme začali diskusiou o tom, ako nám na Slovensku chýba priestor, inštitúcia formátu antverpského Kráľovského múzea výtvarného umenia (KMSKA) či viedenského Kunsthistorisches Museum. Dejiny týchto inštitúcií siahajú do 19. storočia a ich základom sú bohaté aristokratické a súkromné zbierky. Slovenská národná galéria vznikla až po nastolení komunistického režimu: bola založená zákonom Slovenskej národnej rady z júla 1948. Prvé výstavy nevyhnutne odzrkadľovali ideologické smerovanie nového režimu a k dejinám výtvarného umenia pristupovali selektívne. Súčasťou prvej výstavy bol aj obraz zobrazujúci robotníka v medených hámroch v Banskej Bystrici od maliara Dominika Skuteczkého. Tento obraz však zachytáva len jednu z tém širokého tvorivého záberu jedného z našich najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia. V tejto epizóde Dejín sa na dielo Dominika Skuteczkého pozrieme bez selekcie a v historickom kontexte: aké sú inšpirácie a záber diela Skuteczkého? Do akej miery sa inšpiroval európskymi trendmi? A čo nám jeho dielo napovedá o živote spoločnosti na Slovensku na prelome 19. a 20 storočia? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kunsthistorikom a riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je tvorcom najsledovanejšieho a napočúvanejšieho podcastu o umení – Predané. Tento podcast vznikol vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA a je druhým zo série dvanástich podcastov „Ikony výtvarného umenia na Slovensku“, v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už nějakou dobu je na Slovensku patrné rostoucí napětí mezi vládou premiéra Roberta Fica a generálním prokurátorem Marošem Žilinkou.

Už je to 8 rokov. 8 rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Obaja mali vtedy 27 rokov. Ján bol investigatívny novinár a bol chladnokrvne zavraždený na objednávku pre svoju novinársku prácu. Spolu s ním zavraždili aj jeho snúbenicu, archeologičku Martinu Kušnírovú.Rodiny Jána a Martiny aj celé Slovensko už nájomných vrahov pozná. Osem rokov však čakáme, či súd potrestá aj objednávateľov tejto vraždy. Práve v týchto dňoch a začal celý proces nanovo. Pred súdom stoja Alena Zsuzsová a Marián Kočner.Prečo k tomu celému muselo dôjsť? Ako sa to mohlo na Slovensku stať? O čom boli Jánove texty a aký mali dosah? Ako to celé teraz môže pred súdom dopadnúť a ako to opäť celé nanovo prežívajú rodiny Jána a Martiny? Braňo Závodský sa rozprával so šéfredaktorom portálu aktuality.sk Petrom Bárdym a s mamou Martiny Kušnírovej Zlaticou Kušnírovou.

Spor medzi ministrom športu a Slovenským futbalovým zväzom sa stupňuje. Minister futbalistom zastavil dotácie a hrozí až odobratím licencie. Ako to celé dopadne a aký vplyv to môže byť na futbalovú reprezentáciu a náš futbal, ktorý je na Slovensku najväčším a najrozšírenejším športom?Získa štát naspäť 27 miliónov eur o oligarchu a majiteľa Národného futbalového štadióna? A prečo nový mediálny zákon Andreja Danka považujú Huliakovci za bič na novinárov a prečo minister Huliak ostro kritizuje ministra Tarabu? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom cestovného ruchu a športu a predsedom Strany vidieka Rudolfom Huliakom.

Generálny prokurátor kričí o katastrofálnom stave vyšetrovania korupcie na Slovensku a novelu trestného zákona a reorganizáciou polície považuje za nepodarený experiment. V reakcii na to sa opozícia neúspešne pokúsila zvolať mimoriadne rokovanie parlamentu.V Bruseli sa opäť hovorí o dvojrýchlostnej Európskej únii. Podľa šestice štátov je problém v pomalom rozhodovaní pre právo veta, v konkurencieschopnosti či spoločnej obrane.Ako na slová Maroša Žilinku reaguje opozícia? Bude opozícia za návrat špeciálnej prokuratúry či NAKA? A kde je podľa SaS miesto Slovenska v budúcej Európskej únii? A ako sú na to liberáli, ktorým v prieskumoch mierne stúpli preferencie a prečo musí ich predseda opakovať, že Sulíka už do ďalších volieb na kandidátku nezaradí?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom Národnej rady Branislavom Gröhlingom.