Podcasts about slovensku

Správy. Téma dňa. 100 rokov od začiatku rozhlasového vysielania na Slovensku.

Slovenský ženský hokej zažíva obrovský progres a ona patrí k našim najžiarivejším klenotom. Hokejistka roka 2024 Lucia Halušková momentálne oblieka dres elitného švajčiarskeho klubu HC Davos. Úspešná reprezentantka prijala pozvanie do videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom porozprávala o tvrdých začiatkoch medzi chlapcami, švajčiarskej profesionalite i bláznivých posezónnych oslavách.Málokto o talentovanej útočníčke vie, že hokejovo vyrastala v Púchove výlučne v chlapčenskom kolektíve, kde pôsobila až do svojich tínedžerských rokov. V uvoľnenej debate priznáva, že hoci si musela úvodný rešpekt vybojovať a na štadióne sa delila o malú šatňu bez okien, chlapci ju nakoniec brali ako seberovnú a na ľade si ju ochranársky strážili.Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu pod Alpami. Prestížna švajčiarska liga priniesla nečakaný skok v profesionalite, od moderných analytických senzorov až po stretnutia s legendárnym Andresom Ambühlom. Samotný začiatok vo vysokej nadmorskej výške však nebol vôbec jednoduchý.„Prišla som tam, kondičná trénerka mi dala senzor a hneď som mala hodinu a pol v červenej zóne. Hovorila som si, že toto v živote absolútne nedám,“ spomína na kruté bežecké tréningy popri davoskej lanovke.Presah mimo športu ponúka diskusia o fungovaní mesta počas známeho Svetového ekonomického fóra. Extrémne bezpečnostné opatrenia zasahujú aj do bežného života hráčok, ktoré sa kvôli lukratívnym prenájmom musia na určitý čas zbaliť a dočasne vysťahovať zo svojich bytov.Zaujímavosťou je aj to, že domáce švajčiarske hokejistky vraj nie sú príliš zvyknuté na bujaré oslavy, čo im slovenská reprezentantka po konci sezóny rýchlo vysvetlila pri tanci na stoloch do štvrtej rána.Hoci vo Švajčiarsku našla špičkové zázemie, v kútiku duše už poškuľuje po najlepšej súťaži na svete. Novovzniknutá ženská obdoba zámorskej profiligy PWHL láka aj slovenskú reprezentantku. „Chcela by som tam ísť, uvidím, ako mi vyjde táto sezóna. Je to taký môj cieľ,“ potvrdila odhodlanie zabojovať o miestenku v PWHL.Najnovšia epizóda videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta ženského hokeja, o ktorom ste doteraz vedeli možno len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku fantastické meno v zahraničí, a dozviete sa aj to, ako aktuálne vyzerá jej tvrdá letná príprava so slovenskými hokejistami.

Hosťom Štefana Chrappu v nedeľnom dobrom ráne je salezián Peter Bešenyei (Bešeňej – sa číta). Tento kňaz sa už vyše tridsať rokov venuje pastorácii Rómov na východnom Slovensku.

Zuzana Suchová je fundraisingová odborníčka a jedna z tvárí Donia na Slovensku. Vysvetľuje, ako vzniká a overuje sa zbierka, z čoho Donio financuje prevádzku a čo sa deje s peniazmi medzi darcom a príjemcom. Prečo pribúdajú zdravotné výzvy? Nestačí iba zverejniť link? Ako fungujú dve percentá, firemné nadácie a odmenový crowdfunding? Rozoberáme aj pomoc Ukrajine, psychickú záťaž ľudí, ktorí denne čítajú ťažké príbehy, podvody, veľké dary a pravidlá politického fundraisingu.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 22 minút dlhšia) je na:

Tri hodiny, päťdesiat minút vo štvrtok nadránom. Východopoľské mesto Ľublin budí sirénami obyvateľov a na územie ľublinského vojvodstva, našťastie, neobývané Poliakmi, dopadá raketa. Nestalo sa to prvý raz, na poľskom území sa už objavili aj ruské drony. Odkazy z Moskvy sa však dostali na územie NATO. Hrozba z oblohy je len jedna. Tou druhou je pre Poľsko rastúca nevraživosť a násilnosti proti Ukrajincom, ktorí sa stávajú náhodnými obeťami agresívnych jedincov. V podcaste Dobré ráno sa o útokoch s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou rozprával vedúci zahraničnej redakcie denníka SME LUKÁŠ ONDERČANIN. Zdroje zvukov: STVR, YouTube/Sky News, Associated Press Odporúčanie: V rôznych mestách sú tento víkend festivaly a slávnosti, škoda ostať doma. Ak však budete v okolí Spiša, skúste sa ísť pozrieť do Spišskej Novej Vsi, bude tam každoročne úspešný festival Živé sochy. A ak sa dá, vybehnite si na vežu kostola v centre mesta, je z nej krásny výhľad, lebo je najvyššia na Slovensku. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Každý dvadsiaty zamestnanec na Slovensku je cudzinec. Na daniach a odvodoch zaplatia miliardu ročne, čo vykrylo napríklad celé trináste dôchodky, hovorí ekonóm z SAV Vladimír Baláž. Slovensko podľa neho demograficky nevymrie, no konkrétne regióny sa vyľudnia. Už teraz v nich klesajú ceny nehnuteľností. Budú v Bratislave ceny bytov do nekonečna rásť? Majú politici sľubovať stavanie bytov? Starnutie populácie má aj výhody.V podcaste s ekonómom Vladimírom Balážom sa dozviete:– od 1. minúty – že na nehnuteľnostiach sa dá prerobiť, ak je vysoká inflácia;– po 6:00 – že pánom na trhu je momentálne zamestnanec, ktorý si môže vypýtať viac;– od 10:30 – prečo si u nás budú aj v budúcnosti ľudia kupovať nehnuteľnosti;– po 12:00 – či do budúcna klesnú ceny nehnuteľností alebo nie;– od 13:00 – ktoré regióny Slovenska sa budú vyľudňovať;– po 14:30 – či treba stavať byty a či je to správny politický sľub;– od 15:00 – že Bratislava je v podstate prázdna a málo zastavaná;– po 16:50 – či je sľub stavať byty realistický;– od 18:00 – či treba progresívne zdaniť investičné byty boháčov, ktorí umelo zvyšujú ceny nehnuteľností;– po 19:30 – či v tejto oblasti existuje dobré riešenie;– od 21:00 – čo nám prinesie demografická zmena;– po 21:40 – že sa u nás znásobil počet migrantov za prácou;– od 22:30 – že cudzinci pracujúci na Slovensku nám platia ekvivalent trinástych dôchodkov;– po 25:00 – či je migrácia ekonomicky nevyhnutná a prečo cielene dovážame ľudí zo Srí Lanky a Filipín;– od 26:45 – aké výhody nám prinesie starnutie populácie;– od 29:00 – čo je ekonomický problém Slovenska;– po 32:00 – podľa akých bodov alebo riešení vo volebnom programe rozoznáme, či sú politici kvalifikovaní;– od 34:00 – že treba zvýšiť dane z nehnuteľností a urobiť nepopulárne a dlhodobé opatrenia.

Začínal s futbalom v domácom Bardejove, vyskúšal si akadémiu anglického tímu Bristol City, no napokon svoje uplatnenie našiel pod strechou haly. Do najnovšej epizódy videopodcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie súčasný šéf slovenského futsalu Norbert Sališ.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil aktuálny stav tohto dynamického športu na Slovensku. Okrem ambícií národného tímu a úspechov klubovej scény však neváhal otvoriť aj takzvané „Pandorine skrinky“, ktoré dlhodobo rezonujú v športových kuloároch a o ktorých sa často hovorí len pošepky.Hoci je futsal na Slovensku často v tieni klasického futbalu, jeho úroveň sa podľa Sališa podarilo po funkcionárskej aj finančnej stránke stabilizovať. Národný tím má smelé plány zabojovať o miestenku na svetovom šampionáte, zatiaľ čo na klubovej úrovni robí fantastickú reklamu Lučenec. Ten dokáže s minimálnym rozpočtom konkurovať v Lige majstrov aj takým gigantom, akým je slávna Barcelona, čím dokazuje, že za relatívne málo peňazí sa dá robiť mimoriadne kvalitný šport a prestížna šou.Témou rozsiahlej diskusie bol aj vzťah futsalu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), pod ktorého hlavičku hnutie patrí. Sališ otvorene priznal, že spolupráca v minulosti vôbec nefungovala a halový šport bol dlhodobo na vedľajšej koľaji. „Každý z futbalu sa dvadsať rokov, pekne povedané, vykašľal na futsal. Prístup bol v štýle: ‚Tu buďte, robte si vo svojej kancelárii ten futsal a buďte radi, že vám niečo vyhodíme, len nás neotravujte,‘“ opísal historickú frustráciu z ignorovania zo strany futbalových štruktúr.Emočne ostrá debata sa však rozprúdila aj pri porovnávaní futsalu s populárnym malým futbalom. Sališ zdôraznil priepastný rozdiel medzi týmito dvoma odvetviami. Kým futsal je podľa neho prísne výkonnostný šport s dlhodobými desaťmesačnými súťažami, prísnou infraštruktúrou a kategóriami, malý futbal vníma skôr ako voľnočasovú aktivitu zameranú na krátkodobé turnaje pre partičky kamarátov.Práve v boji o hráčov a pri prezentácii športu verejnosti dochádza medzi týmito tábormi k výrazným trecím plochám. „Ak niekto príde do haly, zoberie si futsalovú loptu, hrajú štyria na jedného podľa futsalových pravidiel a povie, že hráme malý futbal, s tým sa ja osobne veľmi nestotožňujem,“ vyjadril sa kriticky.

Každý dvadsiaty zamestnanec na Slovensku je cudzinec. Na daniach a odvodoch zaplatia miliardu ročne, čo vykrylo napríklad celé trináste dôchodky, hovorí ekonóm z SAV Vladimír Baláž. Slovensko podľa neho demograficky nevymrie, no konkrétne regióny sa vyľudnia. Už teraz v nich klesajú ceny nehnuteľností. Budú v Bratislave ceny bytov do nekonečna rásť? Majú politici sľubovať stavanie bytov? Starnutie populácie má aj výhody.V podcaste s ekonómom Vladimírom Balážom sa dozviete:– od 1. minúty – že na nehnuteľnostiach sa dá prerobiť, ak je vysoká inflácia;– po 6:00 – že pánom na trhu je momentálne zamestnanec, ktorý si môže vypýtať viac;– od 10:30 – prečo si u nás budú aj v budúcnosti ľudia kupovať nehnuteľnosti;– po 12:00 – či do budúcna klesnú ceny nehnuteľností alebo nie;– od 13:00 – ktoré regióny Slovenska sa budú vyľudňovať;– po 14:30 – či treba stavať byty a či je to správny politický sľub;– od 15:00 – že Bratislava je v podstate prázdna a málo zastavaná;– po 16:50 – či je sľub stavať byty realistický;– od 18:00 – či treba progresívne zdaniť investičné byty boháčov, ktorí umelo zvyšujú ceny nehnuteľností;– po 19:30 – či v tejto oblasti existuje dobré riešenie;– od 21:00 – čo nám prinesie demografická zmena;– po 21:40 – že sa u nás znásobil počet migrantov za prácou;– od 22:30 – že cudzinci pracujúci na Slovensku nám platia ekvivalent trinástych dôchodkov;– po 25:00 – či je migrácia ekonomicky nevyhnutná a prečo cielene dovážame ľudí zo Srí Lanky a Filipín;– od 26:45 – aké výhody nám prinesie starnutie populácie;– od 29:00 – čo je ekonomický problém Slovenska;– po 32:00 – podľa akých bodov alebo riešení vo volebnom programe rozoznáme, či sú politici kvalifikovaní;– od 34:00 – že treba zvýšiť dane z nehnuteľností a urobiť nepopulárne a dlhodobé opatrenia.

Súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru. V aktuálnom súhrne sa dozviete: -kto je 31-ročný Poliak, ktorý je podozrivý z vandalizmu v Medžugorí, -aké zistenia priniesol prieskum medzi mladými katolíkmi na Slovensku  -a prečo zmena titulu anglického kráľa vyvolala polemiku.

Jako jediná z chat zahrnutých v naší letní turistické soutěži Křížem krajem leží na Slovensku. Tedy spíše na samotné státní hranici. Řeč je o chatě Kmínek, ke které se pohodlně dostanete třeba z Bumbálky po tří a půl kilometrové cestě.

Letné čítanie s RSI: Dobrodružstvo žaby Ľuby a bociána Jána – kniha Kataríny Mosnakovej Bagľašovej, slovenskej autorky zo slovenskej obce Jánošík v Srbsku. Dve navonok nezlučiteľné postavičky hravou a vtipnou formou približujú detskému čitateľovi históriu slovenskej vojvodinskej komunity; Rozhovor s autorkou knihy a ukážky z detskej knihy číta Anna Lačoková, Vojvodinčanka žijúca na Slovensku;

Začínal s futbalom v domácom Bardejove, vyskúšal si akadémiu anglického tímu Bristol City, no napokon svoje uplatnenie našiel pod strechou haly. Do najnovšej epizódy videopodcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie súčasný šéf slovenského futsalu Norbert Sališ.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil aktuálny stav tohto dynamického športu na Slovensku. Okrem ambícií národného tímu a úspechov klubovej scény však neváhal otvoriť aj takzvané „Pandorine skrinky“, ktoré dlhodobo rezonujú v športových kuloároch a o ktorých sa často hovorí len pošepky.Hoci je futsal na Slovensku často v tieni klasického futbalu, jeho úroveň sa podľa Sališa podarilo po funkcionárskej aj finančnej stránke stabilizovať. Národný tím má smelé plány zabojovať o miestenku na svetovom šampionáte, zatiaľ čo na klubovej úrovni robí fantastickú reklamu Lučenec. Ten dokáže s minimálnym rozpočtom konkurovať v Lige majstrov aj takým gigantom, akým je slávna Barcelona, čím dokazuje, že za relatívne málo peňazí sa dá robiť mimoriadne kvalitný šport a prestížna šou.Témou rozsiahlej diskusie bol aj vzťah futsalu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), pod ktorého hlavičku hnutie patrí. Sališ otvorene priznal, že spolupráca v minulosti vôbec nefungovala a halový šport bol dlhodobo na vedľajšej koľaji. „Každý z futbalu sa dvadsať rokov, pekne povedané, vykašľal na futsal. Prístup bol v štýle: ‚Tu buďte, robte si vo svojej kancelárii ten futsal a buďte radi, že vám niečo vyhodíme, len nás neotravujte,‘“ opísal historickú frustráciu z ignorovania zo strany futbalových štruktúr.Emočne ostrá debata sa však rozprúdila aj pri porovnávaní futsalu s populárnym malým futbalom. Sališ zdôraznil priepastný rozdiel medzi týmito dvoma odvetviami. Kým futsal je podľa neho prísne výkonnostný šport s dlhodobými desaťmesačnými súťažami, prísnou infraštruktúrou a kategóriami, malý futbal vníma skôr ako voľnočasovú aktivitu zameranú na krátkodobé turnaje pre partičky kamarátov.Práve v boji o hráčov a pri prezentácii športu verejnosti dochádza medzi týmito tábormi k výrazným trecím plochám. „Ak niekto príde do haly, zoberie si futsalovú loptu, hrajú štyria na jedného podľa futsalových pravidiel a povie, že hráme malý futbal, s tým sa ja osobne veľmi nestotožňujem,“ vyjadril sa kriticky.

Obehol staveniská, nešetril chválou na progres a stihol dodať, že tri rozostavané nemocnice sú najvýznamnejšie projekty, ktoré sú spojené aj so súčasnou vládou. Robert Fico od pondelka cestuje po Slovensku, aby navštívil rozostavané nemocnice v Martine, Banskej Bystrici aj v Prešove a utvrdil svojich voličov v tom, že minimálne posledná menovaná bude zvonka hotová do najbližších parlamentných volieb. Ako to je so zásluhou tejto vlády na spomínaných projektoch, nájdu sa peniaze v rozpočte na dostavbu a čo iné by sa malo v zdravotníctve riešiť, ak je to naozaj premiérska téma? Eva Frantová sa v Dobrom ráne pýta Jany Ježíkovej, zdravotníckej analytičky, ktorá v minulosti pôsobila ako štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva. Zdroje zvukov: Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, Youtube/Lekárske odborové združenie Odporúčanie: Ak ste ešte nevideli film Once, v ktorom hrá zosnulý spevák Glen Hansard, pozrite si ho. Nielenže v ňom zaznie spomínaná oscarová pieseň Falling Slowly, ale skvelý je aj samotný príbeh o dvoch muzikantoch, ktorí sa náhodou stretnú a zistia, že ich spoločné vystúpenie je úplne neobyčajné. Je v tom trochu nostalgie, ale aj feel good pocitu, čiže odporúčam všetkými desiatimi. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Deti si užívajú prázdniny, veľa voľného času však zvádza aj k rôznym pokušeniam, ako napríklad vyskúšať si ako chutí cigareta, alkohol či droga. S odborníkmi sa pozrieme na to aká situácia je na Slovensku a ako sa rieši.

CELÝ DÍL NAJDETE NA https://herohero.co/studion A V RÁMCI KLUBOVÉHO PŘEDPLATNÉHO DENÍKU N https://denikn.cz/podcast-studio-n/ Národní galerie vstupuje do svého 230. roku existence ve složité situaci. Po odvolání bývalé ředitelky má provizorní vedení, ministr kultury Oto Klempíř zrušil už vypsané výběrové řízení na nového šéfa a odbory varují před chronickým podfinancováním i chaosem kolem řízení instituce. „Pracujeme, jako kdyby žádný chaos nebyl. Snažím se na svůj tým přenášet klid,“ říká ve Studiu N dočasně jmenovaná ředitelka Olga Kotková. Dočasné vedení galerie přijala podle svých slov i proto, aby zabránila další nejistotě. Někteří kolegové ji prý varovali před scénářem, který by připomínal vývoj kulturních institucí na Slovensku. „Nejrůznější kolegyně a kolegové mi říkali: Běž do toho, abys zabránila slovenské cestě,“ tvrdí. Nové vedení Národní galerie má vzejít z výběrového řízení, které ministr kultury Oto Klempíř nejprve vypsal a následně zrušil. Kotková přiznává, že samotné téma konkurzu, do kterého se sama hlásila, je pro ni po posledních měsících citlivé. „Když se přede mnou řekne výběrko, není to slovo, které bych teď chtěla slyšet. Musíme se s tím vyrovnat,“ říká. Období střídání ve vedení instituce podle ní vyvolává v týmu nervozitu. „Pro zaměstnance a zaměstnankyně je to určitý stres. Nevědí, co bude, jaká bude koncepce, kdo přijde,“ říká historička umění. „Pro galerii v žádném období není dobré, když se tam ti ředitelé střídají jako apoštolové na orloji. To je špatně,“ dodává. Stabilita je podle jejích slov důležitá nejen pro lidi uvnitř galerie, ale i pro její fungování v zahraničí. „Galerie potřebuje mít stabilitu, aby byla předvídatelným partnerem. Je to důležité i pro mezinárodní projekty. Naši partneři potřebují vědět, že spolupráce bude kontinuálně pokračovat, že nepřijde radikální krok, který by je zastavil,“ popisuje. Ve Studiu N také odmítá vyjádření ministra Klempíře, že by pražská Národní galerie nepatřila mezi přední evropské instituce. Kotková zároveň upozorňuje, že problémy galerie nejsou jen otázkou vedení, ale i dlouhodobého nedostatku peněz. Národní galerie podle ní funguje s výrazně menšími prostředky než srovnatelné zahraniční instituce. „Peníze, které mají ve Vídni na vitrínu, máme my na celou expozici,“ říká. Nedostatek peněz se podle ní promítá i do pracovních podmínek zaměstnanců: „Platy tam nejsou velké. Máme štěstí, že většina zaměstnanců a zaměstnankyň jsou lidé, kteří mají svoji práci rádi. Jsou to srdcaři. Jsou ochotni pracovat o víkendech zadarmo, protože věří v to, že pracují pro kulturu. Cítíme se jako dělníci kultury.“ Kotková popisuje i stav některých budov, které Národní galerie spravuje. „První klika, za kterou jsem vzala, mi zůstala v ruce. Vypovídá to symbolicky o tom, v jakém je Veletržní palác stavu,“ popisuje v podcastu. Proč ministr Klempíř zrušil výběrové řízení, které sám vypsal? Může být veřejná kulturní instituce apolitická? A proč z loga Národní galerie u vstupu do Veletržního paláce zmizela ukrajinská vlajka na podporu napadené země? Podívejte se na celou epizodu. Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či na YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.

V časoch pred pandémiou, keď sa slovenskej ekonomike darilo, hľadali na našom trhu práce uplatnenie najmä Ukrajinci. Tí aj naďalej tvoria zhruba tretinu všetkých zamestnancov zo zahraničia. Za posledné dva či tri roky sa k nim však približujú ďalšie dve skupiny ľudí: pracovníci z juhovýchodnej Ázie a z bývalých sovietskych štátov.Aký vplyv má príliv pracovníkov z cudziny na našu životnú úroveň, priblíži vo videopodcaste Aktuality Nahlas Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti. „Štatistiky ukazujú, že vysokoškolsky vzdelaných ľudí prichádza minimum,“ hovorí odborník. Väčšinou sú to muži so stredoškolským vzdelaním, ktorí si prídu na pár rokov zarobiť.„Až na niekoľko tínedžerov v Bratislave pracovní migranti obvykle nekonkurujú domácim pracovníkom,“ myslí si odborník. Cestu k trvalému pobytu majú ľudia z ďalekých krajín omnoho viac zarúbanú ako napríklad v Česku.„Čo by lákalo človeka z Indie zostať na Slovensku, keď tu nemáme ani jedno kriketové ihrisko?“ pýta sa Páleník.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

V 93. epizóde som sa rozprával s Mišom Králom známym ako Eshopový kráľ. Už roky sa venuje e-commerce konzultingu, budovaniu online obchodov a prepájaniu slovenskej e-commerce komunity. V podcaste otvorene hovorí o tom, prečo je vybudovanie úspešného e-shopu dnes oveľa náročnejšie než pred pár rokmi, a prečo už nestačí spustiť Shopify, zapnúť reklamy a čakať na objednávky. Veľká časť rozhovoru je o tom, čo dnes odlišuje úspešné e-shopy od tých priemerných. Mišo vysvetľuje, že problémom už nie je obrat, ale ziskovosť. Na konkrétnych príkladoch rozoberá firmy ako GymBeam, Martinus či Be Lenka a ukazuje, prečo aj veľké e-commerce firmy fungujú s relatívne nízkymi maržami, no tiež prečo je rozhodujúci opakovaný nákup, kvalitný produkt a dlhodobá hodnota zákazníka. Rozprávali sme sa aj o tom, kedy má zmysel hľadať investora a prečo sa e-commerce podnikatelia tejto téme často zbytočne vyhýbajú.Samostatnou témou bol marketing. Mišo vysvetľuje, že e-commerce je dnes extrémne komplexný biznis a úspech už nie je len o Meta reklamách alebo Google Ads. Rozoberáme význam osobného brandu founderov, PR, podcastov, LinkedInu aj employer brandingu. Hovorí, že silný founder dokáže firme otvoriť dvere k lepším ľuďom, médiám aj partnerom, a že práve konzistentná práca so značkou je dnes jednou z najväčších konkurenčných výhod.Rozprávali sme sa aj o expanzii do zahraničia, o tom, prečo slovenský e-commerce potrebuje myslieť globálnejšie a čo by musela spraviť nová firma, aby raz dokázala prerásť aj veľkých hráčov ako je GymBeam. Tento diel je plný veľmi praktických rád pre každého, kto buduje e-shop, premýšľa nad expanziou alebo chce lepšie pochopiť, kam sa e-commerce v najbližších rokoch posunie. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:05 – Prečo e-shop v roku 2026?
00:02:55 – Úspech e-commerce
00:11:55 – E-commerce na Slovensku
00:14:36 – Ako vybudovať e-shop?
00:17:47 – Zaujímavé podnikateľské príbehy
00:23:32 – E-commerce marketing
00:30:16 – Najväčší problém e-commerce
00:36:43 – Ako expandovať s e-shopom?
00:44:55 – Ako byť väčší než GymBeam?
00:52:29 – Čo odporúča Mišo Král?
01:01:22 – Zmysel života podľa Miša Krála---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Yn---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

V časoch pred pandémiou, keď sa slovenskej ekonomike darilo, hľadali na našom trhu práce uplatnenie najmä Ukrajinci. Tí aj naďalej tvoria zhruba tretinu všetkých zamestnancov zo zahraničia. Za posledné dva či tri roky sa k nim však približujú ďalšie dve skupiny ľudí: pracovníci z juhovýchodnej Ázie a z bývalých sovietskych štátov. Aký vplyv má príliv pracovníkov z cudziny na našu životnú úroveň, priblíži vo videopodcaste Aktuality Nahlas Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti.„Štatistiky ukazujú, že vysokoškolsky vzdelaných ľudí prichádza minimum,“ hovorí odborník. Väčšinou sú to muži so stredoškolským vzdelaním, ktorí si prídu na pár rokov zarobiť.„Až na niekoľko tínedžerov v Bratislave pracovní migranti obvykle nekonkurujú domácim pracovníkom,“ myslí si odborník. Cestu k trvalému pobytu majú ľudia z ďalekých krajín omnoho viac zarúbanú ako napríklad v Česku.„Čo by lákalo človeka z Indie zostať na Slovensku, keď tu nemáme ani jedno kriketové ihrisko?“ pýta sa Páleník.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Korene má v africkej Guinei-Bissau, no už viac ako dve desaťročia považuje za svoj skutočný domov slovenský Spiš. Zanietený mládežnícky basketbalový tréner António da Cruz zavítal do najnovšej epizódy videopodcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, porozprávať nielen o svojom neuveriteľnom životnom príbehu, ale aj o úskaliach práce s deťmi a aktuálnom stave súčasného basketbalu.V úprimnom rozhovore spomína na svoje začiatky v bývalom Československu, kam pôvodne pricestoval ako mladík s cieľom vyštudovať architektúru. Poslucháčom priblíži prvé náročné momenty v bratislavskej jazykovej škole i úsmevnú náhodu na hodine telesnej výchovy, vďaka ktorej sa opäť dostal k milovanej basketbalovej lopte.Hoci ho to v minulosti zavialo aj do profesionálneho mužského basketbalu na lavičku Prievidze, toto prostredie ho pre chýbajúcu dlhodobú koncepciu rýchlo znechutilo a rozhodol sa radšej naplno venovať mládeži.Postupom rokov a na základe skúseností výrazne zmenil aj svoj trénerský prístup. Priznáva, že kým pri chlapcoch býval v minulosti veľmi impulzívny, pri dievčatách musel zvoliť úplne inú, oveľa trpezlivejšiu cestu komunikácie. „Môžem kričať do nemoty, keď nevie, ako to má urobiť, tak radšej sa desaťkrát pýtajme a potom to robme tak, aby vedeli, prečo to robia,“ približuje António da Cruz svoju súčasnú filozofiu.Vo videopodcaste sa hlbšie zamýšľa aj nad rozdielnou mentalitou medzi európskymi a africkými športovcami. Kým na starom kontinente majú deti obrovské množstvo možností a pri prvom neúspechu často strácajú záujem, v Afrike vnímajú šport ako jedinečnú šancu na lepší život a idú do tréningov naplno s obrovskou túžbou. Dotkne sa aj citlivej témy rodičov, s ktorými je v mládežníckom športe nevyhnutné neustále pracovať a trpezlivo im vysvetľovať zmysel nastaveného procesu.Svoje bohaté skúsenosti pritom neodovzdáva len v klube, ale už 13 rokov organizuje pohybové aktivity pre tisícky detí v predškolskom veku. Pri najmenších nehľadá okamžitý basketbalový talent, ale zameriava sa na úplne iné parametre. „Chcem vidieť tú pohybovú aktivitu, či vie behať, ako dvíha nohy, obratnosť, to je ten prvý predpoklad, že z toho môžeme niečo urobiť,“ prízvukuje charizmatický tréner.Reč príde aj na jeho rodinu pochádzajúcu z 11 detí, ktoré sú dnes roztrúsené po celom svete, či na to, ako vníma rozvíjajúcu sa kariéru svojej dcéry Carloty, ktorá je slovenskou mládežníckou reprezentantkou. V samotnom závere poodhalí, aké rozhodnutie z mladosti spojené so slávnym FC Porto by dnes urobil inak a prečo si na Slovensku zamiloval prírodu a termálne kúpaliská. Ak chcete spoznať človeka, ktorý obetoval basketbalovej mládeži svoje srdce, nenechajte si ujsť túto inšpiratívnu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Ligový kolotoč sa definitívne roztočil a najvyššia futbalová súťaž na Slovensku má za sebou 1. kolo, ktoré prinieslo niekoľko veľkých okamihov, či už pozitívnych, alebo aj negatívnejších. O tom najpodstatnejšom sme debatovali v 94. epizóde relácie Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.V poradí 34. ročník elitnej slovenskej futbalovej ligy má čerstvo odohraté úvodné kolo, v ktorom padlo až 20 gólov, no zároveň so sebou prinieslo viacero zaujímavostí.Napríklad ako tvrdé slová trénera AS Trenčín Ricarda Moniza na svojho zverenca Huga Páveka, ďalší konflikt medzi útočníkom Podbrezovej Radkom Šilerom a trénerom Michaloviec Antonom Šoltisom, tvrdá premiéra pre nováčika z Banskej Bystrice proti Slovanu Bratislava hviezdneho Yayu Tourého alebo osemgólová šialená prestrelka pod Dubňom.O tom najdôležitejšom sa v 94. epizóde relácie Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprávali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s bývalým ligovým zakončovateľom Tomášom Majtánom.

Korene má v africkej Guinei-Bissau, no už viac ako dve desaťročia považuje za svoj skutočný domov slovenský Spiš. Zanietený mládežnícky basketbalový tréner António da Cruz zavítal do najnovšej epizódy videopodcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, porozprávať nielen o svojom neuveriteľnom životnom príbehu, ale aj o úskaliach práce s deťmi a aktuálnom stave súčasného basketbalu.V úprimnom rozhovore spomína na svoje začiatky v bývalom Československu, kam pôvodne pricestoval ako mladík s cieľom vyštudovať architektúru. Poslucháčom priblíži prvé náročné momenty v bratislavskej jazykovej škole i úsmevnú náhodu na hodine telesnej výchovy, vďaka ktorej sa opäť dostal k milovanej basketbalovej lopte.Hoci ho to v minulosti zavialo aj do profesionálneho mužského basketbalu na lavičku Prievidze, toto prostredie ho pre chýbajúcu dlhodobú koncepciu rýchlo znechutilo a rozhodol sa radšej naplno venovať mládeži.Postupom rokov a na základe skúseností výrazne zmenil aj svoj trénerský prístup. Priznáva, že kým pri chlapcoch býval v minulosti veľmi impulzívny, pri dievčatách musel zvoliť úplne inú, oveľa trpezlivejšiu cestu komunikácie. „Môžem kričať do nemoty, keď nevie, ako to má urobiť, tak radšej sa desaťkrát pýtajme a potom to robme tak, aby vedeli, prečo to robia,“ približuje António da Cruz svoju súčasnú filozofiu.Vo videopodcaste sa hlbšie zamýšľa aj nad rozdielnou mentalitou medzi európskymi a africkými športovcami. Kým na starom kontinente majú deti obrovské množstvo možností a pri prvom neúspechu často strácajú záujem, v Afrike vnímajú šport ako jedinečnú šancu na lepší život a idú do tréningov naplno s obrovskou túžbou. Dotkne sa aj citlivej témy rodičov, s ktorými je v mládežníckom športe nevyhnutné neustále pracovať a trpezlivo im vysvetľovať zmysel nastaveného procesu.Svoje bohaté skúsenosti pritom neodovzdáva len v klube, ale už 13 rokov organizuje pohybové aktivity pre tisícky detí v predškolskom veku. Pri najmenších nehľadá okamžitý basketbalový talent, ale zameriava sa na úplne iné parametre. „Chcem vidieť tú pohybovú aktivitu, či vie behať, ako dvíha nohy, obratnosť, to je ten prvý predpoklad, že z toho môžeme niečo urobiť,“ prízvukuje charizmatický tréner.Reč príde aj na jeho rodinu pochádzajúcu z 11 detí, ktoré sú dnes roztrúsené po celom svete, či na to, ako vníma rozvíjajúcu sa kariéru svojej dcéry Carloty, ktorá je slovenskou mládežníckou reprezentantkou. V samotnom závere poodhalí, aké rozhodnutie z mladosti spojené so slávnym FC Porto by dnes urobil inak a prečo si na Slovensku zamiloval prírodu a termálne kúpaliská. Ak chcete spoznať človeka, ktorý obetoval basketbalovej mládeži svoje srdce, nenechajte si ujsť túto inšpiratívnu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

1 Dnes je posledný deň, keď je vo funkcii európsky prokurátor Juraj Novocký. Napriek opakovaným urgenciám nebola Slovenská republika schopná zabezpečiť namiesto neho kvalitného náhradníka. Nie preto, že by sme nikoho takého nemali. Dôvodom je, že kandidátka Renáta Ontkovičová, ktorá mohla Novockého plnohodnotne nahradiť, nevyhovovala terajším vládnym poskokom.  2 Partnerka ministra vnútra Anna Benejová, ktorá zaplatila za dovolenku v Dubaji 12-tisíc eur v hotovosti, zrejme má sebavedomie, ale chýba jej znalosť zákona. Podľa zákona proti praniu špinavých peňazí je totiž politicky exponovanou osobou a polícia by mala jej majetok skúmať ešte viac ako pri bežných občanoch.  3 Stále je možné, že Smer postavil jednu z "hviezd" dezinfoscény a blízku spolupracovníčku Daniela Bombica do súboja len preto, aby v poslednej chvíli odstúpila a podporila Mazureka. Predsa len majú títo dvaja kandidáti k sebe mentálne bližšie a z hľadiska hodnôt medzi nimi nie je žiadny rozdiel. Toto jediné by v tejto chvíli dávalo politicky ešte ako-tak zmysel.

Ligový kolotoč sa definitívne roztočil a najvyššia futbalová súťaž na Slovensku má za sebou 1. kolo, ktoré prinieslo niekoľko veľkých okamihov, či už pozitívnych, alebo aj negatívnejších. O tom najpodstatnejšom sme debatovali v 94. epizóde relácie Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.V poradí 34. ročník elitnej slovenskej futbalovej ligy má čerstvo odohraté úvodné kolo, v ktorom padlo až 20 gólov, no zároveň so sebou prinieslo viacero zaujímavostí.Napríklad ako tvrdé slová trénera AS Trenčín Ricarda Moniza na svojho zverenca Huga Páveka, ďalší konflikt medzi útočníkom Podbrezovej Radkom Šilerom a trénerom Michaloviec Antonom Šoltisom, tvrdá premiéra pre nováčika z Banskej Bystrice proti Slovanu Bratislava hviezdneho Yayu Tourého alebo osemgólová šialená prestrelka pod Dubňom.O tom najdôležitejšom sa v 94. epizóde relácie Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprávali futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s bývalým ligovým zakončovateľom Tomášom Majtánom.

V pondelkových letných epizódach ranného podcastu denníka SME predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili a zanechávajú výraznú stopu v českej spoločnosti. Dnešným hosťom je vedec a chemik Milan Vrábel, ktorý v Ústave organickej chémie a biochémie Českej akadémie vied v Prahe vedie vlastnú výskumnú skupinu. Patrí k najúspešnejším vedcom pôsobiacim v Česku. Dvakrát uspel v prestížnych grantových súťažiach Európskej výskumnej rady – v roku 2015 získal ERC Starting Grant a v roku 2022 aj ERC Proof of Concept, ktorého cieľom je posunúť výsledky prelomového výskumu bližšie k praktickému využitiu a overiť ich inovačný potenciál. Stal sa tak jedným z prvých dvoch vedcov Akadémie vied ČR, ktorým sa podarilo tento grant získať. Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, na doktorandské štúdium odišiel do Prahy a následne päť rokov pôsobil na Ludwig-Maximilians-Universität München. Po návrate sa rozhodol zostať v Prahe, kde podľa vlastných slov nachádzajú vedci výrazne lepšie podmienky na výskum ako na Slovensku. Jednou z hlavných oblastí jeho práce je rakovinová imunoterapia. Jeho výskumný tím vyvíja metódu chemickej úpravy imunitných buniek, ktorá by im umožnila účinnejšie rozpoznávať a ničiť rakovinové bunky. V rozhovore sa dozviete: aké možnosti a privilégiá prináša vedcom prestížny grant Európskej výskumnej rady, ako náhoda neraz otvára nové smery vedeckého výskumu, prečo sa mu zatiaľ nepodarilo nájsť investora a založiť startup, ktorý by jeho objavy posunul bližšie k pacientom, kedy vážne uvažoval o tom, že opustí akademickú vedu a naplno sa bude venovať podnikaniu, čo podľa neho v Česku chýba, aby sa výsledky špičkového základného výskumu jednoduchšie dostávali do praxe, v čom vedenie vlastnej výskumnej skupiny pripomína starostlivosť o trinásť detí, a prečo sa po viac ako desiatich rokoch na čele vlastného laboratória cíti skôr ako úradník než ako vedec. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Šesť bytov v okolí Banskej Bystrice a najnovšie luxusná vila v Bulharsku. Takto vyzerá majetok šéfa Ľudovej strany Naše Slovensko a bývalého poslanca Mariana Kotlebu. Aktuality.sk zistili, že Kotleba má v prímorskom rezorte utajenú nehnuteľnosť.Oficiálne za vilu s bazénom zaplatil 35-tisíc eur, hoci trhové ceny v tomto rezorte presahujú sumu 200-tisíc eur. Keď ku bulharskej vile pripočítame ešte šesť ďalších bytov na Slovensku, Marian Kotleba dnes vlastní majetok v hodnote približne 1 milión eur.Odkiaľ vzal bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja toľko peňazí? A mohol si vôbec na nehnuteľnosti sám zarobiť? Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktuality.sk Tomášom Kyseľom.

Šesť bytov v okolí Banskej Bystrice a najnovšie luxusná vila v Bulharsku. Takto vyzerá majetok šéfa Ľudovej strany Naše Slovensko a bývalého poslanca Mariana Kotlebu. Aktuality.sk zistili, že Kotleba má v prímorskom rezorte utajenú nehnuteľnosť.Oficiálne za vilu s bazénom zaplatil 35-tisíc eur, hoci trhové ceny v tomto rezorte presahujú sumu 200-tisíc eur. Keď ku bulharskej vile pripočítame ešte šesť ďalších bytov na Slovensku, Marian Kotleba dnes vlastní majetok v hodnote približne 1 milión eur.Odkiaľ vzal bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja toľko peňazí? A mohol si vôbec na nehnuteľnosti sám zarobiť? Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktuality.sk Tomášom Kyseľom.

„Našim cieľom je šíriť lásku ku krásnym veciam medzi našimi bratmi a sestrami“ – to je výrok starý už 150 rokov a je pripisovaný britskej sociálnej reformátorke a filantropke Octavii Hillovej. V istom zmysle sa tieto slová stali aj mottom širšieho hnutia britských aktivistov, ktorých úsilie sa napokon pretavilo do založenia organizácie National Trust for Places of Historic Interest or Natural Beauty v roku 1895. Pod jednoduchým označeným Národný Trust poznáme tento typ verejnoprospešných aktivít a organizácií dodnes a tvoria už medzinárodnú sieť, ktorej cieľom je ochrana, obnova a udržateľné využívanie kultúrneho a prírodného dedičstva. Inými slovami, do centra pozornosti sa tu dostáva starostlivosť o „krásne veci“ a to po celom svete. Národný Trust máme aj tu na Slovensku. Azda jej najviditeľnejšou aktivitou je každoročné podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad. Táto nezisková organizácia ma u nás za sebou už pomerne výrazný 30 ročný príbeh, ktorý nám zároveň môže prezradiť niečo o nás. O tom ako pristupujeme k vlastnému kultúrnemu dedičstvu a životnému prostrediu, čo sa možno zmenilo za posledné desaťročia a čo naopak potrebujeme zmeniť. Nielen o historických parkoch a záhradách sa rozprávame s riaditeľkou Národného Trustu na Slovensku Michaelou Kubíkovou. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Opozičné strany sa počas leta roztrúsili po celom Slovensku a presviečajú voličov, prečo nevoliť Roberta Fica. Niektorí voličom rozdávajú trička, iní dokonca aj peniaze, ani iní zase ukazujú luxusné majetky politikov vo svete. Ktorá kampaň bude účinná? Čo bude s predvolebným spájaním? A aká téma vyhrá voľby? Politologička Aneta Világi a marketér Michal Ruttkay debatujú o súčasnej politickej situácii s Hanou Kostelníkovou v relácii Politická debata. 

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Marián Pavúk je ultravytrvalostný bežec. Nedávno na bežeckom festivale K6 pokoril slovenský rekord v behu na 6 dní, keď zabehol neuveriteľných 725 kilometrov. Je majster Slovenska v behu na 100 km, vlani aj tretí na majstrovstvách Slovenska v behu na 50 km, má za sebou viac ako 100 maratónov a 60 ultrabehov. Ako organizátor aktuálne pripravuje významné športové podujatie Slovak man triatlon. S Katou Martinkovou hovorí aj o jeho povolaní manažéra v softvérovej firme, o rodinnej výrobe šperkov, ktorej sa venoval 15 rokov, o tom, kde sa na Slovensku najlepšie behá, i o tom, ako správne behať, aby sme si nezničili telo. | Hosť: Marián Pavúk (ultravytrvalostný bežec). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Bernard Slobodník tri dni pred súdom - a podľa obžaloby pred kumpánmi z polície - opisuje, ako sa vyberali a kam putovali úplatky od podnikateľov. Teda tých, ktorých nechránili, ale vypaľovali. Alebo ako sa zneužívala moc proti Andrejovi Kiskovi či Igorovi Matovičovi alebo iným politikom. Ak sa súd uzná Slobodníkove slová za pravdivé, pre Smer bude zase ťažšie chrániť svojho podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Tomu sa zatiaľ podarilo ustáť obžalobu pred očami voličov. Aká silná je jeho pozícia a čo môže nastať analyzovala v podcaste Dobré ráno s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou hlavná komentátorka denníka SME BEATA BALOGOVÁ. Zdroje zvukov: JOJ 24, 360tka, STVR, SME Odporúčanie: Ak ešte nemáte program na víkend a ste doma na Slovensku, ešte lepšie - v okolí Rimavskej Soboty – možno vás bude baviť festival Fraj. Bude tam pestrý program plný umenia, koncertov a diskusií. A keďže nepochybne máte radi náš Piatoček, tak vedzte, že kolegovia tam budú mať živý piatočkársky kvíz Nie alebo áno. V Bratislave zase budú korunovačné slávnosti. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Internet môže zmiznúť z rôznych dôvodov – môže ho vypnúť alebo obmedziť štát, zničiť prírodná katastrofa alebo technologický výpadok. Preto je vhodné mať k dispozícii alternatívu. V tomto podcaste sa pozriem najprv filozoficky a potom technicky na dve z týchto alternatív – predovšetkým na sieť MeshCore, ktorá je v Európe a hlavne na Slovensku a v Čechcáh super rozšírená a používaná. A potom na sieť BitChat, ktorá nepotrebuje nič, okrem vášho mobilu, aj keď má menší dosah. A môj projekt toho, ako tieto siete prepojiť. Odkazy: Kde kúpiť a aké MeshCore zariadenia odporúčam MeshCore Bitchat MeshCore-Bitchat bridge Lunarpunk Nová Dedinka 31. 7. 2026 Lunarpunk Košice 5. 9. 2026 Poviedka The Emish Garden Appka Nostrautica Podcast Internet je pokazený, opravme ho – Nostr, sieťové identity, aplikácie, value4value

Do novej epizódy relácie Za hranicou zavítal špeciálny hosť. Bol ním britský veľvyslanec Bilal Zahid. V rozhovore sme prebrali viacero tém, začali sme novým britským premiérom Andym Burnhamom, venovali sme sa Ukrajine, kde Jeho Excelencia priamo v Kyjeve aj pôsobil. Hovorili sme však aj o platení influencerov na Slovensku a na ich list, ktorý si vypýtala naša vláda. Reč tiež bola o rozdielnych vzťahoch Slovenska s Ukrajinou a Ruskom oproti Británii. Venovali sme sa Brexitu, Severoatlantickej aliancii a aj cieľom, ktoré veľvyslanec Zahid chce počas svojho pôsobenia dosiahnuť.

1. Podnikanie v eseročke bude výrazne drahšie a zložitejšie 2. Pri Novákoch vybudovali najväčšie batériové úložisko na Slovensku 3. Podvodníci už posielajú kuriérov, zneužívajú QR kódy aj umelú inteligenciu 4. Čínske AI modely sa rýchlo (a lacno!) doťahujú na americkú špičku 5. Ešte tri dôležité správy jednou vetou

Vláda minulý rok umožnila, aby sa časť úspor z druhého piliera mohla investovať aj do štátom podporovaného nájomného bývania. Len pred pár týždňami sa toto rozhodnutie už aj pretavilo do reality. Podľa Maroša Ovčarika, riaditeľa pre rozvoj investícií v spoločnosti Brokeria, ktorý bol hosťom videorelácie Index s Evou Frantovou, to nie je a priori zlý nápad. Musí však platiť, že dôchodcovské správcovské spoločnosti o presune prostriedkov klientov rozhodnú samy. „Ony sa totiž zodpovedajú svojim sporiteľom a zároveň práve ony majú k dispozícii kvalitné tímy ľudí, ktoré vedia vyhodnotiť, či dané projekty sú vhodné na investovanie, alebo nie,“ vysvetľuje. Vyjadrenie ministra práce Erika Tomáša o tom, že táto zmena konečne zabezpečí, že peniaze z II. piliera budú pomáhať slovenským občanom, však podľa neho nedáva zmysel. „Občanovi je jedno, či sú peniaze v zahraničí, alebo na Slovensku, dôležité sú výnos, stabilita a kvalita projektu. Ak to minister myslel tak, že peniaze ostanú na Slovensku, pomôžu domácej ekonomike a tým aj občanom, potom je kľúčové, aby dané projekty boli konkurencieschopné a výnosnosťou aj rizikom porovnateľné so zahraničím,“ dodáva. Dôležité však podľa neho je nespoliehať sa len na štátom vyplácaný dôchodok, ale čo najskôr si začať sporiť samostatne mimo akýchkoľvek pilierov. Výška dôchodkov sa totiž bude aj naďalej znižovať a ak dnes po nástupe do dôchodku klesne príjem človeka v priemere o polovicu, v budúcnosti to podľa Ovčarika bude len horšie. „Ak sa napríklad pozrieme na dvadsaťpäťročných ľudí, ich príprava do dôchodku by mala byť zo štyridsiatich percent tvorená prvým pilierom, z tridsiatich percent druhým a tretím a zvyšok vlastným investovaním mimo,“ približuje expert s tým, že prvý pilier bude fungovať aj o tridsať či štyridsať rokov, spoliehať sa však na to, že v ňom bude dosť prostriedkov na pohodlnú penziu pre každého, je nemysliteľné. V rozhovore sa dozviete: aké riziká či výhody so sebou prináša investovanie peňazí z II. piliera do fondov rozvoja nájomného bývania, o akú investíciu ide v porovnaní s alternatívami, aké ďalšie zmeny v II. pilieri pripravuje rezort práce a či sa treba mať na pozore, ako sa rozumne pripraviť na dôchodok a koľko si odkladať mimo štátnych pilierov, prečo sa nebáť finančných trhov a o koľko sú bohatšie národy, ktoré na nich dlhodobo investujú. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hosťom relácie Dírerov filter bol cestovateľ a znalec Ruska František Hrabal-Krondák. Český spisovateľ, ktorý žije na Slovensku. Venuje sa predovšteký písaniu literárno-etnograficky-politologických cestopisov o súčasnom Rusku, Kaukaze a Strednej Ázii. Je majiteľom a riaditeľom československého vydavateľstva CAD Press, ktoré sa venuje predovšetkým etnografii, religionistike, ale aj geografii a politológii. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:prečo Slováci veria Rusom a ich propagandečo si myslí o výrokoch Blahu, Glücka či Gašparači existuje ruská duša?či má ľudský život v Rusku hodnotu?či sa niečo zmení Putinovým odchodom#startitup #dírerovfilter #hrabal-krondak #rusko

Slovensku hrozí hospodársky teplotný šok, varujú ekonómovia. Vláda k tomi ani raz nezasadala. Reportéri Denníka E vyberajú a komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a počasí. MP3 

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

1. Mochovce 4 konečne štartujú. Elektrárne získajú miliardový zdroj zisku, no dlh ich drží pri zemi 2. Európska komisia vidí na Slovensku úpadok boja proti korupcii 3. Sucho ničí Slovensko, problémom sú aj obrovské straty vody v potrubiach 4. Stručne o nespokojnosti zamestnancov Kauflandu, novom biznis pláne prezidenta USA a vývoji na slovenskom trhu krátkodobých prenájmov

„Slovenské ovzdušie je melancholické, spevné a trochu hranaté. Pretvoriť to do výtvarníckej reči je úlohou slovenského umelca.“ Je to jeden z množstva výrokov Mikuláša Galandu, ktorý nám do istej miery približuje umelecký prístup, prácu a svojím spôsobom i život tohto ikonického predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny. Kým Martin Benka prináša do dejín slovenského umenia veľkorysú štylizáciu národného života, ktorá sa nám azda najčastejšie spája s výjavom figurálnych kompozícií v obkľúčení pôsobivých horských scenérií, Mikuláš Galanda pôsobí znateľne intímnejšie, utiahnutejšie a melancholicky. Navyše ani motívy, ktoré si vyberá, zďaleka nevedú k idealizácii slovenského života (aspoň na prvý pohľad). A nie sú to len sociálne ladené výjavy ako V krčme, Chudobná rodina, Na ulici, Vysťahovalec či Žobraví speváci. Ešte aj zbojníci a hôrni chlapci pôsobia u Galandu skôr posmutnelo a zádumčivo. Akoby celú Galandovu tvorbu sprevádzala akási obava, ktorá sa dokonca zračí aj v najznámejších a najnežnejších výjavoch matky s dieťaťom v jeho tzv. ružovom období. S istou dávkou zveličovania a fatalizmu by sme mohli povedať, že to bola možno predtucha predčasnej smrti. Mikuláš Galanda totiž zomrel prakticky na vrchole svojich tvorivých síl vo veku len 43 rokov a zďaleka nevypovedal všetko, čo chcel a mohol. Jeho podpis bol však natoľko výrazný a prelomový, že sa výtvarné umenie na Slovensku k jeho odkazu neraz vracalo a prepožičalo meno výtvarnej skupine galandovcov. V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku v rámci podcastu Dejiny pokračujeme Mikulášom Galandom. Jaro Valent sa rozpráva s Ninou Gažovičovou - kunsthistoričkou, konateľkou a licitátorkou aukčnej spoločnosti Soga. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko je najpolarizovanejšou krajinou v EÚ, hneď po Maďarsku. Žilinka odvolal vedenie prokuratúry v Spišskej novej vsi pre pochybenia pri prípade Zuzany z Gelnice, ktorú zavraždil jej manžel, zamestnanci Fondu na podporu umenia si v kancelárii našli odpočúvacie zariadenie, a skupina Penta kupuje poisťovňu dôvera, čo znamená, že na Slovensku zostanú už len dvaja hráči - štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa a poisťovňa Dôvera. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: STVR, TA3, SME, YouTube/SMER-SD Zbierku na podporu Niny s deťmi, ktorá odišla od tyrana a sama bojuje s rakovinou nájdete tu: https://www.ludialudom.sk/vyzvy/17816 – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Nekompromisný obranca počas svojej bohatej kariéry prešiel desiatkami klubov, jeho životný príbeh je však ešte pestrejší. Lukáš Kozák je nielen skúseným hokejistom s blížiacou sa métou 700 zápasov v extralige, ale aj mládežníckym majstrom Slovenska v džude a úspešným podnikateľom. Teraz prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi úprimne porozprával o realite domáceho hokeja či budovaní biznisu na Jadrane.Málokto o rodákovi z Martina vie, že kým sa definitívne zasvätil najrýchlejšej kolektívnej hre na svete, patril medzi obrovské talenty na tatami. Džudu sa venoval do 15 rokov a z tohto obdobia si odniesol nielen majstrovské tituly, ale predovšetkým výbornú obratnosť a flexibilitu, z ktorých fyzicky čerpal počas celej hokejovej kariéry. V uvoľnenej debate priznáva, že na ľad ho pôvodne vôbec neťahalo a prvé tréningy absolvoval len vďaka susedovi, no napokon mu vôňa kabíny prirástla k srdcu.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k náročným témam a fungovaniu profesionálneho hokeja na Slovensku. Skúsený obranca, ktorý pôsobil v Slovane Bratislava, Skalici, Prešove či naposledy v Liptovskom Mikuláši, kriticky zhodnotil najmä prístup vedenia a trénerov k mladým hráčom, pričom poukázal na absurdné vyhrážky v šatniach a chýbajúci elementárny rešpekt.„Vždy sa pri problémoch vrátime iba k financiám, ale to najmenej, čo by sa mohlo ihneď zlepšiť a nestojí to vôbec nič, sú medziľudské vzťahy v kluboch,“ zamýšľa sa nad toxickým prostredím, ktoré často dehonestuje začínajúcich hokejistov.Keďže v minulosti tvoril pár so známou influencerkou Nelou Slovákovou, nevyhol sa ani enormnému tlaku bulvárnych médií, ktoré pravidelne rozoberali jeho súkromie. Túto životnú kapitolu dnes vníma ako cennú, no veľmi nepríjemnú lekciu. Otvorene opisuje, že neustále vysvetľovanie skreslených titulkov ho naučilo prísne si chrániť svoj osobný život, pričom sociálne siete už vníma vyslovene len ako nutný pracovný nástroj, od ktorého si rád drží zdravý odstup.Dôležitý presah mimo športu ponúka jeho podnikateľský príbeh z chorvátskej Rogoznice, kde vybudoval a spravuje úspešný komplex apartmánov. K nehnuteľnostiam prišiel počas pandemickej krízy a vďaka skúsenostiam z rodinnej stavebnej firmy sa sám pustil do rozsiahlej rekonštrukcie bezprostredne po vypadnutí z play-off. „Urobili sme to od piky, že tam pomaly ostali stáť len oporné múry, no pri prácach som sa toho neskutočne veľa naučil,“ približuje moderátorom zrod svojho letného biznisu, ktorý dnes funguje už celoročne.Hoci má hokejovú kariéru stále aktívne rozbehnutú, život po jej definitívnom ukončení si vie predstaviť práve na slnečnom pobreží Jadranu, ktoré vníma ako mimoriadne bezpečné a ideálne miesto pre výchovu detí. Divákom detailne opisuje aj to, ako do apartmánového biznisu reálne zasiahlo prijatie eura či nové dane, no zároveň vyvracia mýty o extrémnej drahote, pokiaľ človek pozná lokálne pomery a vyhne sa najexponovanejším turistickým pasciam.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá dokazuje, že slovenský hokejista vie nielen tvrdo pracovať na ľade, ale dokáže aj úspešne a s prehľadom riadiť vlastný biznis.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Ako sa vymýšľajú vtipy v dobe, kedy najlepší humoristi sedia v poslaneckých laviciach? Prečo podľa neho sledujeme mentálny zánik Roberta Fica? A ako vidí budúcnosť politickej satiry na Slovensku? Dozviete sa v živom rozhovore s Adamom Blaškom z podcastu Piatoček.

Chcete rozhovor bez reklam anebo v angličtině? Celý rozhovor najdete na www.herohero.co/petrhorkyReinhold Messner, světové lezecké eso končí své veřejné působení a předává lidem, na co během osmdesátiletého života v extrémech přišel. Bavili jsme se o klíčových životních volbách, o ledershipu na expedicích i v byznysu, o jeho bitvách s novináři i o politické kariéře. Co si myslí o majetku? O politice? O lidech se kterými spolupracoval? Co má podle něj v životě smysl? Letos v dubnu přednášel Reinhold Messner naposledy v České republice. Jeho poslední tři vystoupení s projektem final expedition jsem pořádal společně s Honzou Trávou, Honzou Šamlou a Vláďou Marouškem. Reinhold už se brání větším setkáním na rozhovory a vlastně jediné exkluzivní interview v souvislosti s jeho posledními přednáškami v ČR jsme natočili pro Hausbot Petra Horkého a to přímo v expozici jeho zatím posledního muzea Messner Haus. A vy to teď můžete vidět, teď si to můžete poslechnout. Ještě jedna důležitá poznámka: Messner bude příští rok v březnu naposledy přednášet na Slovensku. Pokud jej tedy chcete ještě zažít naživo, je tu možná poslední šance. Lístky už jsou v prodeji. Mrkněte na http://www.messnernaslovensku.skSupport the show

Masové prepúšťanie, snaha o zabezpečenie konkurencieschopnosti aj reči o tom, že sa nejaká časť výorby presunie naspäť do Nemecka. Automobilka Volkswagen v posledných týždňoch informuje o nie práve optimistických plánoch do budúcna, ktoré rezonujú aj na Slovensku. Automobilový priemysel totiž u nás priamo či nepriamo zamestnáva takmer 200-tisíc ľudí, tvorí viac ako desať percent našej ekonomiky a takmer polovicu všetkého exportu. To nie sú vôbec malé čísla. Čo sa teda deje vo Volkswagene, končí sa éra silných európskych automobiliek a kde v tom celom stojí Slovensko? Eva Frantová sa v Dobrom ráne pýta makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša. Zdroje zvukov: STVR, TV Markíza Odporúčanie A keďže dnes máme viac ekonomiky ako bežne, odporúčam moju obľúbenú knihu Ilúzia rastu od Davida Pillinga, ktorá vysvetľuje, prečo ekonomické ukazovatele naznačujú, že sme nikdy neboli bohatší ani šťastnejší, no v skutočnosti sa tak necítime. David tvrdí, že veľká časť toho, čo je dôležité pre náš blahobyt - od bezpečných ulíc až po duševné zdravie -, sa nachádza mimo záberu štatistík, a že naša oddanosť rastu vedie k pomýleným politikám. Mne ju odporučil profesor politickej ekonómie a minimálne ma tak prinútil premýšľať nad vecami inak. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Rast stavebnej produkcie sa spomaľuje 2. Čo všetko dokáže umelá inteligencia a prečo filozofka nie je pesimistická 3. Leo Express zrejme dostal za dopravu do Komárna viac peňazí, než mal 4. Krátko o národných parkoch a pláne obnovy, Hormuzskom prielive a vývoji cestovného ruchu na Slovensku

„Musíme postaviť obrovskú hrádzu nezmyselným, progresívnym a liberálnym ideológiám, ktoré sa šíria ako rakovina,“ nie tak dávno to vyhlásil premiér Robert Fico vo svojom prejave na Devíne. Bývalý člen komunistickej strany, ktorý odhalil pred prezidentskými voľbami svoju birmovku, opätovne unáša kresťanský slovník a moralizuje svojich mocenských odporcov ideológiou, ku ktorej sa on sám osobne nepriznával v časoch, keď sa pre cirkvi takpovediac “lámal chlieb.” Kresťanský tábor a cirkevné elity pritom všetkom mlčia alebo s mocou priamo spolupracujú. Posolstvo Ježiša sa čoraz viac redukuje na akési sexuologické okienka vkladané do Ústavy a z 10. božích prikázaní si mocní vedie spomenúť iba na niektoré - a aj to im ide najlepšie pred kamerami či mikrofónmi. Skutočný odkaz európskych otcov zakladateľov ako De Gasperi či Adenauer pritom nikdy nestál na výlučnosti, exkluzivite či pestovaní nenávisti voči iným, ale predovšetkým na ochrane ľudskej dôstojnosti, férovosti a univerzalistickom posolstve práv i povinností. Aké je teda miesto kresťanských strán na dnešnom Slovensku a v akom stave sa ocitol konzervatívny tábor, ktorý sa utieka k prakticky komukoľvek, kto spomenie Ježiša, kríž si vierozvestcov? A čo by malo byť odkazom kresťanstva v aktuálnej politike? Téma pre dnešného hosťa Aktualít Nahlas, jedného zo zakladateľov Kresťansko demokratického hnutia Ivana Šimka. „Nedávame odpovede na problémy, ktoré svete dnes prináša,” tvrdí Šimko, podľa ktorého v tom vedenie KDH nemá vôbec jasno. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

1. Prímerie v Perzskom zálive sa skončilo, cena ropy stúpa 2. Čínske autá sa presadzujú už aj na Slovensku 3. V kauze Istrochem sa proti Babišovým záujmom postavil už aj okresný úrad 4. OpenAI spúšťa svoj najpokročilejší model. Americká vláda predtým skúmala bezpečnostné riziká 5. Tesco zvažuje odchod zo Slovenska