Country in Central Europe
POPULARITY
Categories
Koniec dodávok ruského plynu, ropy či jadrového paliva. Európska únia predstavila plán, ako sa chce odtrhnúť od ruských fosílnych palív a prestať financovať Putinovu vojnu na Ukrajine. Práve cez nákup ropy či plynu totiž únia Putinovi len minulý rok poslala vyššie čiastky než bola samotná pomoc Ukrajine. Premiér Robert Fico však plán únie vehementne odmieta a tvrdí, že ide proti zdravému rozumu. Zároveň sa odvoláva na to, že členské štáty sa nikdy nezaviazali k úplnému zastaveniu dovozu fosílnych palív z Ruska, ale len k postupnému znižovaniu závislosti na nich. Energo analytik Radovan Potočár tvrdí, že ide len o slovičkárenie. „Ako keby sa žiaci a učiteľka počas triednickej hodiny na niečom dohodli a potom, keď sa dohoda začne vykonávať, jeden zo žiakov začne hľadať kľučky a slovíčka, čo by sa dalo spochybniť a prečo dohoda neplatí,“ opisuje s tým, že sme v štvrtom roku plnoformátovej vojny a my stále platíme Rusku za dovozy energií. Ako opodstatnené nevidí ani obavy premiéra z toho, že by sme ako Európa ostali závislí na inej krajine mimo Ruska, napríklad Spojených štátoch, ktoré sú už dnes najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do Európy. „Žiadna závislosť nie je dobrá, ale taká miera, akej sme boli svedkami pri ruskom plyne, tu určite nevzniká. Dodávky LNG získavame na globálnom trhu vďaka terminálom na príjem tankerov, nie vďaka potrubiu, ktoré má jeden začiatok a jeden koniec. Znamená to menšiu odkázanosť na jednom konkrétnom zdroji,“ dodáva Potočár. Iná je aj situácia čo sa týka jadrového paliva. Je pravda, že všetky fungujúce reaktory na Slovensku sú ruského typu, a teda využívajú ruské palivo, prípadné alternatívy sa však riešia už dlhšie. Zmluvy s americkým Westinghousom a francúzskym Framatomom Slovensko podpísalo už počas minulých rokov a podobnú trajektóriu sledujú aj ďalšie jadrové mocnosti. „Z roka na rok sa to uskutočniť nedá, ale v priebehu dlhšieho obdobia áno. A toto by malo byť dostatočné časové obdobie na to, aby sa to podarilo,“ dodáva. Ako má koniec nákupu fosílnych palív od Ruska vyzerať, nakoľko je niečo také reálne? A čo reči Roberta Fica o tom, že takéto niečo je nepredstaviteľné a čisto politické rozhodnutie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. V rozhovore sa dozviete: 2:00 Pôvod stopnutia ruských fosílnych palív 3:25 Ako sa chce Európa odtrhnúť od závislosti na Rusku 6:45 Slovenský kontrakt s Gazspromom 10:29 Vedela by EÚ prežiť bez ruského plynu? 14:03 Hrozba ďalšej závislosti na inom štáte 17:58 Čo je tieňová flotila 20:17 Potenciálni zákazníci pre Putinove palivá v Európe 23:02 Obavy z vysokých cien plynu 26:10 Slovensko a iná ako ruská ropa 31:05 Alternatívne jadrové palivá 37:48 Bude môcť Fico plán únie vetovať? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Today's episode is about World Athletics Day. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from my athletics vocabulary. You will also learn how to say “Ready, set, go!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short summary about the Athletics Day. Episode notesIn today's episode, I'm talking about World Athletics Day. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from my athletics vocabulary. You will also learn how to say “Ready, set, go!“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short summary about the Athletics Day. Slovak lesson1. atletika (athletics)2. beh (run)3. skok (jump)4. pohyb (movement)5. víťaz (winner)6. výdrž (endurance)7. inšpirovať (to inspire)8. povzbudzovať (to encourage)9. úspech (success)10. hýbať sa (to move)11. oslavovať (to celebrate)12. oslava pohybu (celebration of movement)13. Pripraviť sa, pozor, štart! (Ready, set, go!)Sentences1. Každý rok v máji oslavujeme Svetový deň atletiky – sviatok behu, skokov a športu! (Every May, we celebrate World Athletics Day – a celebration of running, jumping and sports! )2. Atletika spája ľudí na celom svete a pripomína nám, že pohyb je pre každého, nielen pre šampiónov. (Athletics connects people around the world and reminds us that staying active is for everyone, not just champions.)3. Slovensko má v atletike skvelú tradíciu. (Slovakia has a proud tradition in athletics.)4. Legendy ako Emil Zátopek, štvornásobný olympijský víťaz s neuveriteľnou výdržou, a Jozef Plachý, rekordér v behoch na stredné trate z Košíc, inšpirujú celé generácie. (Legends like Emil Zátopek, a four-time Olympic champion known for his incredible endurance, and Jozef Plachý, a record-breaking middle-distance runner from Košice, have inspired generations.)5. Ich tvrdá práca, vášeň a odhodlanie dokazujú, že úspech sa buduje krok za krokom – alebo šprint za šprintom! (Their hard work, passion, and spirit show that success is built step by step — or sprint by sprint!)6. A tu je moja malá rada: hýbte sa a oslavujte radosť zo športu! (And here's my little advice: get moving and celebrate the joy of sports!)Timestamps00:33 Introduction02:25 About World Athletics Day04:00 Fun fact 106:17 Fun fact 207:55 Fun fact 308:38 Fun fact 410:04 Slovak lesson14:21 Sentences - summary of today's topic15:38 Summary with the English translation17:50 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC
Slovensko prehralo na MS v hokeji 2025 s Rakúskom 2:3 po samostatných nájazdoch, pričom záver zápasu priniesol veľkú kontroverziu. Boli Slováci skutočne poškodení rozhodcami, ako naznačil tréner Vladimír Országh? Prečo sa nepodarilo slovenským hokejistom nadviazať na víťazstvo nad Slovinskom?Vypočujte si analýzu hokejového experta ŠPORT.sk Juraja Juríka, ktorý detailne rozoberá príčiny prehry vrátane sporného momentu v nájazdoch, keď bol Michal Krištof evidentne faulovaný, no rozhodcovia situáciu neposúdili správne.„Je to tak. Jednoducho je to hrubé ovplyvnenie zápasu. Jednoznačne,” zhodnotí Juraj Jurík moment, ktorý mohol znamenať rozdiel medzi ziskom jedného a dvoch bodov.V podcaste sa dozviete aj to, ako sa vyvíjala slovenská hra po líniovej zmene, keď sa Maxim Čajkovič presunul do prvej formácie, prečo bol Samuel Honzek najviditeľnejším hráčom v posledných tretinách, a aké má Slovensko vyhliadky v zápase proti Francúzsku a v boji o postup do štvrťfinále.„Tím má progres, vyvíja sa a včera sa dokázal z 0:2 vrátiť do zápasu,” zdôrazňuje expert pozitíva napriek bolestivej prehre. Vypočujte si náš šampionátový špeciál a získajte komplexný pohľad na dôležitý duel s Rakúskom!
Robert Fico reálne ubližuje slovenským záujmom v zahraničí, naznačuje Ivan Korčok z PS. Podľa neho sa premiér nestretáva s premiérmi dôležitých európskych krajín ako Nemecko. Poliaci sa vraj dokonca začali pozerať na našu hranicu s bezpečnostnými obavami. Podľa neho nám takáto politika nepomôže vyrokovať vôbec nič z toho, čo potrebujeme dosiahnuť v EÚ, napríklad v otázke energií. Čím je podľa neho spolupráca s Čínou iná ako spolupráca s Ruskom?V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– od 1. minúty – či vôbec budú avizované mierové rokovania o Ukrajine;– po 2:00 – že ak Vladimir Putin hovorí o príčinách vojny, zahŕňa to aj nás;– od 2:30 – že Putin nechce prímerie a ani koniec vojny;– po 3:50 – v čom je slabosť Západu;– od 5:00 – či by Nemecko malo dodať Ukrajine rakety dlhého doletu;– po 6:00 – či Európa dodáva zbrane pomaly preto, že ich jedného dňa môže potrebovať;– od 7:30 – do akej miery ma pápež vplyv na mier a či majú jeho výzvy praktický zmysel;– po 10:00 – či je vôbec možná súkromná alebo stranícka cesta premiéra;– od 11:00 – aká veľká hanba je Ficova cesta do Moskvy;– po 11:30 – či to bude mať aj praktické následky na slovenské záujmy;– od 13:00 – že Poliaci sa zrazu pozerajú na južnú hranicu s nami s obavou;– po 15:00 – že reči o nákupe húfnic po stretnutiach s brazílskym a vietnamským lídrom sú reči pre jednoduchých;– od 16:00 – kedy sa premiér stretne s nemeckým kancelárom a lídrami Poľska, Británie a Francúzska;– po 19:00 – ako sa prejaví vplyv a úspešnosť Ficovej zahraničnej politiky;– od 19:50 – že Európska únia sa nenechá vydierať a Robert Fico nič nepresadí;– po 21:00 – či má pravdu šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas alebo Robert Fico;– od 23:30 – čo by sa stalo, keby Ficovu politiku robili Nemci;– po 24:00 – či sa dajú prijať sankcie voči Robertovi Ficovi, alebo si to vždy odnesie celé Slovensko;– po 28:00 – prečo Rusko nie je spoľahlivý dodávateľ energií;– od 32:30 – ako Blaha, Lašáková a Kaliňák nepôjdu lobovať v Európskom parlamente za slovenské záujmy v energetike;– po 33:30 – čím je iná spolupráca s Čínou ako s Ruskom;– od 38:00 – čo hovorí na výkon prezidenta Pellegriniho, ktorý nepodpísal niektoré vládne zákony;– po 40:30 – ako máme rozumieť konfliktu medzi Indiou a Pakistanom;– od 44:50 – či má PS dve krídla – proizraelské a propalestínske.
Dopad obchodnej vojny na Európu a Slovensko
Čo všetko je schopný urobiť premiér tejto krajiny aby zakryl svoju neschopnosť riešiť reálne problémy Slovenska? Premiérskou témou je kvalita života na Slovensku a od toho Fico neustále uteká, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová. Podľa nej sa premiér Fico dnes už ani netají snahou zmeniť režim na Slovensku, vládnuť krajine však zjavne nevie. Reč bude aj o zásadnej zmene chorého zdravotníctva.Pri príležitosti osláv konca Druhej svetovej vojny navštívil slovenský premiér Moskvu a tam rokoval priamo s Vladimírom Putinom, ktorý dnes vedie vojnu na Ukrajine. Opozícia v tom má jasno a označila to za akt vlastizrady a kolaborácie s nepriateľskou mocnosťou. Medzitým ako sa slovenský premiér klaňal vládcovi Kremľa, sa však štát, ktorý vedie - či by ho aspoň viesť mal, rozpadá doslova v priamom prenose.Stav verejných financií sa napriek opakovanej konsolidácií, ktorá nám zvýšila dane a zhoršila služby štátu, príliš nezlepšil no a to nás čaká ešte ďalšie uťahovanie opaskov. Zatialčo vláda siahla na daňové bonusy na deti či šikanuje podnikateľov bizarnou transakčnou daňou, sama sa ukromniť odmieta. Ministrom rapídne narástli platy, šéf rezortu vnútra objednal pre policajtov kávové uniformy a počítače za tritisíc no a pod rukami PPA nám tu rozkvitli penziony - nepenzióny.Namiesto riešenia reálnych problémov sa ale vládna koalícia neustále zaoberá sama sebou, utočí na média či mimovládny sektor no a dokonca vedie ľúty boj za práva extrémistu Bombica či konšpirátora Kotlára..Asi najlepšie úpadok štátu definoval šéf NKÚ, ktorý v rozhovore pre Aktuality povedal, že ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti a štát v oblasti zdravia na verejný záujem jednoducho rezignoval. Kam teda smeruje Slovensko pod touto vládou? Podari sa Robertovi Ficovi uniesť krajinu z Európy a dokedy sa vôbec dá tento Potemkin - vydávaný za štát, ešte predstierať a imitovať modernú a funkčnú demokraciu? Naozaj práve toto voliči chcú a stačí im to? No a kde je silná, jednotná a najmä zmysluplná alternatíva politickej opozície? Témy pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú.Stále častejšie som svedkom "úteku od slobody," kde mnohým ľuďom je sloboda na príťaž. Máme v sebe veľký potenciál prispôsobovania sa, ktorý v nás táto vládna garnitúra živí vetami typu: Nechajme Rusa, veď on raz odíde. Nie, neodíde. Keď raz príde, buď ho pošlete preč alebo zostane - v našich hlavách, " hovorí expremiérka Radičová. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovensko si pripísalo prvé víťazstvo na MS v hokeji 2025 po tom, čo zdolalo Slovinsko 3:1. Po dvoch zápasoch tak máme v tabuľke 3 body. Čo priniesla zmena v bránke, kde Patrika Rybára vystriedal Samuel Hlavaj? Ako zamiešali so zostavou príchody posíl Pavla Regendu a Samuela Kňažka? A prečo bolo toto víťazstvo kľúčové pre ďalší vývoj turnaja?Vypočujte si analýzu hokejového odborníka ŠPORT.sk Juraja Juríka, ktorý rozobral triumf nad Slovinskom aj s výhľadom na najbližší duel proti prekvapivo silnému Rakúsku. Dozviete sa, prečo bola úspešná trénerská výzva jedným z kľúčových momentov zápasu, ako sa na výkone nováčikov podpísal časový posun, a ktorý zákrok Samuela Hlavaja v závere definitívne zlomil odpor súpera.„Jednoznačne to oživilo hru, ako vpredu, tak vzadu,” zhodnotil Juraj Jurík zapojenie nových posíl. „A dnes bola extrémna zmena v tom, že my sme išli po Slovincoch a boli sme dôrazní v osobných súbojoch.” Vypočujte si náš šampionátový špeciál a dozviete sa viac!
Hosťom v novej epizóde podcastu od Autobazar.EU je Branislav Kocper, ktorého firma dováža čínske autá na Slovensko, do Česka, Maďarska a Rakúska. Dozvedeli sme sa niekoľko prekvapivých skutočností o Číne i Slovensku.Čína je jedným z lídrov výroby áut na svete a tieto donedávna exotické autá už lákajú zákazníkov aj na Slovensku. Nemožno sa tomu čudovať, pretože chýbajúce referencie od verných zákazníkov vynahradzujú značky nízkymi cenami a vskutku pôsobivými vozidlami. Niektoré sú lacné, iné nefalšovane luxusné. Naďalej však nad rozhodovaním sa o kúpe nového auta z Číny visí pomyslený meč, ktorým je neistota o bezproblémovú údržbu, vôbec dostupnosť servisu a samotnú spoľahlivosť vozidiel. Sú ceny natoľko atraktívne, aby tieto obavy prevážili? Ako je to s dostupnosťou servisu a náhradných dielov na Slovensku, prečo čínske automobilky dnes začínajú aj pre európske, juhokórejské a japonské automobilky predstavovať ohrozenie a aké skúsenosti s čínskymi autami majú našinci? Tieto a mnohé ďalšie otázky sa kládol moderátor Ďuro Sabo dnešnému hosťovi, Branislavovi Kocperovi, ktorého firma už roky dováža čínske automobily aj na Slovensko. Určite sa do dnešnej epizódy započúvajte, pretože sa dozviete hneď niekoľko veľmi prekvapivých skutočností o tom, ako prebieha dovoz týchto áut na Slovensko, aké sú dostupnosti servisu u nás, koľko čínskych áut sa vôbec na našom trhu predáva a v čom sa líši čínsky prístup od toho európskeho.
Čo všetko je schopný urobiť premiér tejto krajiny aby zakryl svoju neschopnosť riešiť reálne problémy Slovenska? Premiérskou témou je kvalita života na Slovensku a od toho Fico neustále uteká, hovorí expremiérka Iveta Radičová. Podľa nej sa premiér Fico dnes už ani netají snahou zmeniť režim na Slovensku, vládnuť krajine však zjavne nevie. Reč bude aj o zásadnej zmene chorého zdravotníctva.Pri príležitosti osláv konca Druhej svetovej vojny navštívil slovenský premiér Moskvu a tam rokoval priamo s Vladimírom Putinom, ktorý dnes vedie vojnu na Ukrajine. Opozícia v tom má jasno a označila to za akt vlastizrady a kolaborácie s nepriateľskou mocnosťou. Medzitým ako sa slovenský premiér klaňal vládcovi Kremľa, sa však štát, ktorý vedie - či by ho aspoň viesť mal, rozpadá doslova v priamom prenose.Stav verejných financií sa napriek opakovanej konsolidácií, ktorá nám zvýšila dane a zhoršila služby štátu, príliš nezlepšil no a to nás čaká ešte ďalšie uťahovanie opaskov. Zatiaľčo vláda siahla na daňové bonusy na deti či šikanuje podnikateľov bizarnou transakčnou daňou, sama sa uskromniť odmieta. Ministrom rapídne narástli platy, šéf rezortu vnútra objednal pre policajtov kávové uniformy a počítače za tritisíc no a pod rukami PPA nám tu rozkvitli penzióny - nepenzióny.Namiesto riešenia reálnych problémov sa ale vládna koalícia neustále zaoberá sama sebou, útočí na média či mimovládny sektor no a dokonca vedie ľúty boj za práva extrémistu Bombica či konšpirátora Kotlára..Asi najlepšie úpadok štátu definoval šéf NKÚ, ktorý v rozhovore pre Aktuality povedal, že ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti a štát v oblasti zdravia na verejný záujem jednoducho rezignoval. Kam teda smeruje Slovensko pod touto vládou? Podarí sa Robertovi Ficovi uniesť krajinu z Európy a dokedy sa vôbec dá tento Potemkin - vydávaný za štát, ešte predstierať a imitovať modernú a funkčnú demokraciu? Naozaj práve toto voliči chcú a stačí im to? No a kde je silná, jednotná a najmä zmysluplná alternatíva politickej opozície? Témy pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú.Stále častejšie som svedkom "úteku od slobody," kde mnohým ľuďom je sloboda na príťaž. Máme v sebe veľký potenciál prispôsobovania sa, ktorý v nás táto vládna garnitúra živí vetami typu: Nechajme Rusa, veď on raz odíde. Nie, neodíde. Keď raz príde, buď ho pošlete preč alebo zostane - v našich hlavách, " hovorí expremiérka Radičová. Kto sme, k akým hodnotám sa hlásime a kde patríme, to je podľa nej dnes absolútne kľúčová téma politiky. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Hostia: Miloslav Bahna (riaditeľ Sociologického ústavu SAV), Martin Slosiarik (riaditeľ agentúry Focus) a Jakub Hankovský (riaditeľ agentúry IPSOS). Prieskumy verejnej mienky pomáhajú pochopiť a analyzovať názory, postoje a preferencie ľudí. Politici sa radi pochvália, ak im prieskumy namerajú potešujúce čísla. Keď je to naopak, hovoria o manipulácii. Dokonca sa objavila úvaha o potrebe štátnych prieskumov! Ako sa teda robia prieskumy? Ktoré sú dôveryhodné? Aká je ich výpovedná hodnota? Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | Ako sa robia prieskumy. | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.
Hostia: Radovan Potočár (analytik portálu Energie-portal.sk) a Martin Jirušek (expert na energetickú geopolitiku z Masarykovej univerzity v Brne). | Európska komisia pripravuje plán na postupné ukončenie dovozu energetických surovín z Ruska do roku 2027. Obmedzenie sa má týkať ropy a zemného plynu vrátane LNG, aj jadrového paliva. Prečo EK prichádza s týmto plánom práve teraz? Kedy by sa mohli začať uplatňovať prvé konkrétne opatrenia? Nájde návrh podporu členských štátov? V akej miere je súčasná EÚ závislá od dovozu ruských energetických surovín? Aký objem má vzájomný obchod a čo by pre jednotlivé strany znamenalo jeho úplné pozastavenie? Aké alternatívy sú k dispozícii v súčasnosti a je ich možné ďalej diverzifikovať? V akej pozícii sa v tomto kontexte nachádza Slovensko – podľa niektorých analytikov patrí ku krajinám s najviac naviazanou energetikou na import z Ruska. Je stanovený deadline dostatočný na diverzifikáciu zdrojov – v akej miere prebiehala doteraz? Ako by sa odstrihnutie od dovozu mohlo premietnuť do cien? | Európska energetika bez ruských surovín. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Manažérka programu Zelená škola Zuzana Gallayová je celý život environmentalistka. Býva v Banskej Štiavnici, vyštudovala Fakultu ekologie na TU Zvolen, kde dodnes aj učí. Zoznámila sa tam i so svojim manželom a od štúdii sú spolu (aj ako kolegovia...). Pod hlavičkou Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, navštevuje školy po celom Slovensku a propaguje Zelenú školu. Ide o jedinečný projekt, ktorý nie je učením o ekológii, ale deti skutočne robia veci v súlade s prírodou, snažia sa školu Pozitívne zmeniť. Napr. majú projekty a cieľom znížiť potravinový odpad zo školskej kuchyne. Vytvorili reálny akčný tím, v ktorom sú deti aj dospelí, v tomto prípade vedenie jedálne. Ich snahou je vytvoriť audit, reálne vyhodnotiť, kde a ako vzniká problém a navrhnúť, naplánovať a presadiť zmenu, ktorá vedie k zníženiu strát, alebo riešeniu problému s plytvaním. Sú školy, kde sa rozhodli znížiť spotrebu energie, merali prístrojmi úniky tepla a so zriaďovateľom - obcou, rokovali a argumentovali a dosiahli zmeny. Iná škola, vďaka deťom asi u nás ako jediná, splachuje dažďovou vodou. V Bratislave je zasa škola, ktorá rokovala s dopravným podnikom, kvôli linke, aby mohli jazdiť deti verejnou dopravou a znížiť uhlíkovú stopu. Učia sa a robia parádne veci. Zuzana, keď môže pláva a medzi kolegami je známa aj tým, že skvelo pečie. V NP Zuzanu Gallayovú privítal Ľudovít Jakubove Mravec. | Hosť: Zuzana Gallayová (manažérka programu Zelená škola). | Moderuje: Ľudovít Jakubove Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
„Ešte pár dní bude mojim susedom“. Martin Jarábek tak nehovorí o nikom inom ako o novom pápežovi. Lev XIV. sa len pred dvoma mesiacmi nasťahoval do Vatikánskeho paláca svätého ofícia, ktorý je nielen sídlom dikastéria pre náuku viery, ale aj domom, v ktorom bývajú kardináli či niektorí kňazi zamestnaní vo Vatikáne. Pápežov sused Jarábek je vedúcim slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. „Napadlo mi, že kiež by sa niektorý kardinál, ktorý býva so mnou, stal pápežom“, rozpráva Martin Jarábek. Túto svoju túžba bral skôr nadľahčene, ako hovorí. „Kardinál, ktorý ma pozná. Mohol by som potom povedať, že nie ja poznám pápeža, ale pápež pozná mňa. A to sa naplnilo“, hovorí pobavene Jarábek. Lev XIV. stihol už od štvrtkovej voľby navštíviť hrob svojho predchodcu pápeža Františka, dvakrát sa stretol so zborom kardinálov, včera vystúpil verejne počas modlitby Regina Coeli z balkóna vatikánskej baziliky. A zaznelo tam priame odsúdenie vojny na Ukrajine a Gaze. „Nikdy viac vojnu!“ - s touto výzvou sa obrátil na „mocných“ tohto sveta. „Nosím v srdci utrpenie milovaného ukrajinského národa. Nech sa urobí všetko pre to, aby sa čo najskôr dosiahlo pravé, spravodlivé a trvalé mierové riešenie. Nech sú prepustení všetci zajatci a deti sa môžu vrátiť k svojim rodinám“, povedal Lev XIV. na adresu vojny na Ukrajine.„Hlboko ma zraňuje to, čo sa deje v Pásme Gazy. Nech boje okamžite ustanú! Nech je poskytnutá humanitárna pomoc vyčerpanému civilnému obyvateľstvu a nech sú prepustení všetci rukojemníci“, tieto slová zas adresoval Izraelu. Nový pápež hovoril o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje do Kráľovnej pokoja, čo je titul pre Ježišovu matku. V podcaste sa tiež dozviete:- ako je to bývať v susedstve s pápežom;- ako sa tvorí jeho „nová vláda“;- či je predpoklad, že príde na Slovensko;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Ešte pár dní bude mojim susedom“. Martin Jarábek tak nehovorí o nikom inom ako o novom pápežovi. Lev XIV. sa len pred dvoma mesiacmi nasťahoval do Vatikánskeho paláca svätého ofícia, ktorý je nielen sídlom dikastéria pre náuku viery, ale aj domom, v ktorom bývajú kardináli či niektorí kňazi zamestnaní vo Vatikáne. Pápežov sused Jarábek je vedúcim slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. „Napadlo mi, že kiež by sa niektorý kardinál, ktorý býva so mnou, stal pápežom“, rozpráva Martin Jarábek. Túto svoju túžba bral skôr nadľahčene, ako hovorí. „Kardinál, ktorý ma pozná. Mohol by som potom povedať, že nie ja poznám pápeža, ale pápež pozná mňa. A to sa naplnilo“, hovorí pobavene Jarábek. Lev XIV. stihol už od štvrtkovej voľby navštíviť hrob svojho predchodcu pápeža Františka, dvakrát sa stretol so zborom kardinálov, včera vystúpil verejne počas modlitby Regina Coeli z balkóna vatikánskej baziliky. A zaznelo tam priame odsúdenie vojny na Ukrajine a Gaze. „Nikdy viac vojnu!“ - s touto výzvou sa obrátil na „mocných“ tohto sveta. „Nosím v srdci utrpenie milovaného ukrajinského národa. Nech sa urobí všetko pre to, aby sa čo najskôr dosiahlo pravé, spravodlivé a trvalé mierové riešenie. Nech sú prepustení všetci zajatci a deti sa môžu vrátiť k svojim rodinám“, povedal Lev XIV. na adresu vojny na Ukrajine.„Hlboko ma zraňuje to, čo sa deje v Pásme Gazy. Nech boje okamžite ustanú! Nech je poskytnutá humanitárna pomoc vyčerpanému civilnému obyvateľstvu a nech sú prepustení všetci rukojemníci“, tieto slová zas adresoval Izraelu. Nový pápež hovoril o „zázraku mieru“, ktorý vyprosuje do Kráľovnej pokoja, čo je titul pre Ježišovu matku. V podcaste sa tiež dozviete:- ako je to bývať v susedstve s pápežom;- ako sa tvorí jeho „nová vláda“;- či je predpoklad, že príde na Slovensko;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Hosťom Štefana Chrappu je publicista a gréckokatolícky kňaz Rastislav Čižik. Témou je zvolenie nového pápeža Leva XIV. | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Slovensko vstúpilo do MS v hokeji 2025 prehrou 0:5 proti domácemu Švédsku. Bolo to také jednoznačné, ako naznačuje skóre? Prečo začal v bránke Patrik Rybár namiesto Samuela Hlavaja? A ako sa pripraviť na kľúčový duel so Slovinskom?Vypočujte si podcast s hokejovým útočníkom a odborníkom ŠPORT.sk Jurajom Juríkom, ktorý analyzuje výkon našich hokejistov v úvodnom zápase šampionátu. Dozviete sa, prečo si myslí, že výsledok neodzrkadľuje priebeh zápasu, v čom Švédi dominovali a kde vidí nádeje pre slovenský tím v ďalších stretnutiach.„Predvedená hra nebola zo strany Švédska taký valec,” tvrdí Juraj Jurík. Aké ďalšie zaujímavé postrehy odhalil v rozhovore s Marekom Marušiakom? Vypočujte si náš šampionátový špeciál a dozviete sa viac!
Pavol Bršlík je mimoriadne úspešný operný spevák – tenorista, ktorý našu krajinu reprezentuje na celom svete. Nedávno sa stal laureátom prestížneho ocenenia Krištáľové krídlo. Spieva na tých najslávnejších scénach, vrátane Štátnej opery v Berlíne, Kráľovskej opery v Bruseli, opery v Monte Carlo, či metropolitnej opery v New Yorku. Priznáva, že spievanie na svetovej úrovni je veľká drina. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho chalupe, na ktorej rád trávi čas, záhrade, v ktorej sa stará o staré stromy a pestuje kvety, o varení pre blízkych, či o tom, čo ho na javisku dokázalo vyviesť z rovnováhy, alebo aj o tom, prečo je dobré niekedy zájsť na operu. | Hosť: Pavol Bršlík (operný spevák). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Plánované ukončenie dodávok ruských energiíí, premiérova cesta do Moskvy, domáca politika, konsolidácia. Aj toto sú témy tohto vydania Sobotných dialógov. Ako sa k nim vyjadrili naši hostia? Vypočujte si túto epizódu. | Hostia: Tomáš Drucker (podpredseda strany HLAS-SD; minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže), a Milan Majerský (predseda KDH; poslanec NR SR; predseda Prešovského samosprávneho kraja). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.
Ruská agentura RIA Novosti prohlásila Slovensko za jednu z mála evropských zemí, která ctí památku sovětských vojáků. Ocenila rozhodnutí slovenského premiéra Roberta Fica zúčastnit se v Moskvě přehlídky k 80. výročí konce druhé světové války. „Dělat strašáka z Roberta Fica jen proto, že pojede na přehlídku do Moskvy, mi přijde hloupé,“ říká v Pro a proti europoslankyně Kateřina Konečná (Stačilo!). „Velmi smutný postoj,“ hodnotí europoslanec z TOP 09 Ondřej Kolář.
1. Toto poníženie nemôže Slovensko Ficovi zabudnúť. 2. Medzitým v Ľvive. 3. V lepšom prípade píše Ficovi prejavy hlúpy babrák.
Hokejista Mislav Rosandič, ktorý nedávno s HC Košice vybojoval titul v slovenskej extralige, v najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk zmapoval svoju netradičnú hokejovú cestu. V rozhovore sa venoval svojim začiatkom v Chorvátsku, adaptácii na slovenský hokej a rôznym kariérnym míľnikom.Mislav Rosandič si zaspomínal na svoje hokejové korene v Záhrebe, odkiaľ ako 13-ročný prišiel na Slovensko. Popísal náročné začiatky v Dubnici nad Váhom, kde sa musel vyrovnať nielen s novou krajinou, ale aj s celkovým prispôsobením sa životu mladého hokejistu mimo domova. Jeho rodičia podnikali týždenné cesty, aby podporili svoje deti v športovej kariére, keďže na Slovensko prišiel aj jeho brat Vilim, ktorý sa stal brankárom.V rozhovore tiež opísal proces získania slovenského občianstva, svoje účinkovanie v juniorskej reprezentácii a neskoršie úspechy na medzinárodnej scéne. Netají sa tým, že jeho najobľúbenejším hráčom bol Sidney Crosby, s ktorým by sa rád stretol na blížiacich sa majstrovstvách sveta.Zaujímavou časťou rozhovoru je aj jeho zmena hernej pozície, keď sa z útočníka stal až v 18 rokoch obranca. Hovoril o tom, aké náročné bolo osvojiť si nové herné návyky a ako sa postupne vyprofiloval na hráča, ktorého trénerské štáby oceňujú pre jeho schopnosť prispôsobiť sa rôznym herným systémom.V rozhovore Mislav Rosandič spomenul aj to, aký vplyv malo na jeho výkony otcovstvo, keď sa mu pred piatimi rokmi narodila dcéra. Práve v sezóne po jej narodení zaznamenal bodovo najúspešnejšie obdobie svojej kariéry.O situácii hokeja vo svojej rodnej krajine Mislav Rosandič povedal: „Hokej v Chorvátsku zatiaľ nemá svetlú budúcnosť. Chýbajú tam základné podmienky ako štadióny. Keby ste videli, v akých podmienkach sa tam trénuje... Keď som sa po rokoch vrátil pozrieť na štadión, kde som vyrastal, zostal som v šoku. Bolo to biedne, takmer som sa rozplakal.”
Martina Madeja určite poznáš. Mnohí sme na ňom vyrastli, keď ako malý chlapec spieval s Petrom Nagyom. Teraz je súčasťou Milujem Slovensko Band v televíznej relácii, aj súčasťou skvelej accapella skupiny Fragile. Je vyštudovaným hercom, hrá v DPOH v Bratislave. Nedávno uviedli hru "Hitlerov Prezident", v ktorej stvárňuje prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a jednu z najkontroverznejších postáv našej histórie, Jozefa Tisa. V tom období Slovensko dobrovoľne vyviezlo svojich Židov do koncentračných táborov a Nemcom zato dokonca platilo. Hra je podľa knihy spomínanej aj v rozhovore, Slovutný pán prezident od Madeline Vadkerty. Tá vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov od zúfalých ľudí, adresovaných prezidentovi, ktorého žiadajú o pomoc.
Ruská agentura RIA Novosti prohlásila Slovensko za jednu z mála evropských zemí, která ctí památku sovětských vojáků. Ocenila rozhodnutí slovenského premiéra Roberta Fica zúčastnit se v Moskvě přehlídky k 80. výročí konce druhé světové války. „Dělat strašáka z Roberta Fica jen proto, že pojede na přehlídku do Moskvy, mi přijde hloupé,“ říká v Pro a proti europoslankyně Kateřina Konečná (Stačilo!). „Velmi smutný postoj,“ hodnotí europoslanec z TOP 09 Ondřej Kolář.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Hostia: Katarína Jančišinová (hovorkyňa KBS) a Igor Augustinič (odborník na cirkevné právo). | Okruhy tém: Robert Francis Prevos (meno nového pápeža, viacerí analytici hovoria o prekvapení, jeho doterajšie pôsobenie, vzťahy predovšetkým s latinskou Amerikou, zároveň prvý pápež zo Spojených štátov amerických). Jeho pôsobenie (nadviaže na svojho predchodcu, vízia, čo o ňom vieme, ako by mohlo vyzerať jeho pôsobenie, očakávanie nielen katolíckej cirkvi a podobne). Najväčšie výzvy (vojnové konflikty, kontroverzné témy z pohľadu katolíckej cirkvi, spájanie ľudí – konzervatívnych a aj liberálnejších, výzvy pre celý svet, ekonomické otázky a podobne). | Nový pápež. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Fyzioterapeutka Miriam Pupalová bola úspešnou hádzanárkou, kariéru jej zastavilo vážne zranenie. Športu sa venovať neprestala, má najvyššiu trénerskú licenciu, anglický tím priviedla pod Olympijské kruhy. Časť života strávila aj v Dánsku, domov sa vrátila, aby pomáhala ľuďom s neurodegeneratívnymi ochoreniami. Sandre Vychlopenovej v tejto epizóde NP porozpráva aj o OZ Pupalky, kde sa parkinsonikom venujú i netradičnými spôsobmi – tancom či divadlom. Vypočujte si toto vydanie NP. | Hosť: Miriam Pupalová (bývalá trénerka hádzanej v zahraničí, spoluzakladateľka OZ Pupalky). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Robert Fico nás v piatok hrozne zahanbí, ukážme na námestí, že toto nie je Slovensko, hovoria v diskusii Ako zachrániť demokraciu Marián Leško, Matúš Kostolný, Martin M. Šimečka a Erik Tabery. Debatu, ktorá bola v utorok v Žiline, moderovala Monika Tódová.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Prečo nevidíme výsledok druhej svetovej vojny reálne? Od čoho nás Rusko oslobodilo a čím nás zotročilo? Ako Ukrajina odolala Rusku aj Trumpovi súčasne? Prečo už Putin nemá ako zničiť slobodného suseda? Hosť: – Alexander Duleba, analytik SFPA
Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčasťou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.Zajtra, 8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Vojna však viedla i k spusteniu Železnej opony a uvrhnutiu strednej a východnej Európy pod nadvládu totalitného Sovietskeho zväzu. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem označujúci tie najzvhlejšie ideologické predstavy? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? "Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na tpo Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napríklad Tibor Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá bola živá v 20. rokoch v Taliansku, Španielsku, Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s bývalým poslancom SMERu, jedným z obnoviteľov sociálnej demokracie po Novembri 89 a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Kotlárovi napísalo 400 lekárov. Fico ide zradiť Ukrajinu aj Slovensko. Kto kričí „Sláva Červenej armáde!“ Nemocnicu postavia tam, kde to odborné štúdie neodporúčajú.
Podľa viacerých prieskumov, ale aj názorov sociológov, v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva proruský sentiment. S čím to súvisí? Aké má podoby? A má na to vplyv aj pôsobenie dezinformačnej scény? O týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.Veronika Frankovská v úvode diskusie uviedla, že nedávno v Demagóg.sk overovali veľmi rozšírený hoax o tom, že po Európe sa konajú stotisícové zhromaždenia na podporu Ruska. Podľa jej slov to bolo založené na ničom: „Žiadne takéto masové protesty na podporu Ruska sme nezaznamenali. Súčasťou tohto príspevku boli tri fotografie protestov s ľuďmi a vlajkami. Avšak dve z nich pochádzali z roku 2022 a jedna z roku 2020.“ Tretia fotografia podľa Frankovskej navyše zachytávala protest v Moskve proti rozhodnutiu volebnej komisie odmietnuť registráciu viacerých opozičných kandidátov.V druhej časti diskusie politológ Grigorij Mesežnikov zdôraznil, že tesne po brutálnom útoku Ruska na Ukrajinu sa na Slovensku zmenilo verejné nastavenie v prospech podpory našich východných susedov. „Ruské lobby však pokračovalo v aktivitách na diskreditáciu Ukrajiny a Západu. Robert Fico bol v tom čase ako opozičný politik veľmi aktívny a vo svojich mobilizačných stratégiách spájal rôzne témy – okrem covidu to bola energetická kríza, inflácia, a vojna mu prišla vhod, pretože na nej vedel politicky profitovať.“ Podľa Mesežnikova sa následne verejná mienka začala meniť a zodpovednosť za vojnu sa začala pripisovať Ukrajine a NATO.Pri vysvetľovaní slovenského vychýlenia smerom k Rusku, ktoré je podľa Mesežnikova silnejšie ako napríklad v Česku, sa opiera o najaktuálnejšie faktory. Zdôrazňuje, že veľmi silnú až formujúcu úlohu zohrávajú aktivity politických síl, v čom sa Slovensko výrazne líši: „Medzi relevantnými politickými silami u nás nájdeme nositeľov proruského vplyvu a naratívov, ktorí sú pevne zakotvení vo verejnom diskurze a majú silnú podporu i vplyv na mocenské štruktúry.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
Vo vládnej politike sa stupňujú fašizujúce tendencie. Tento zápas prebieha i v SMERe, tvrdí jeden z jeho zakladateľov Boris Zala. Podľa neho sú tieto tendencie nebezpečné lebo sú súčastou vládnej moci, ale väčšina spoločnosti tomu naklonená nie je. Nie sme bezbranní, dodáva.8. mája, si pripomenieme 80. výročie konca Druhej svetovej vojny v Európe. Vojna, ktorá si vyžiadala desiatky miliónov životov, priniesla obrovské utrpenie, nebývalú brutalitu a takmer vyhladenie európskeho židovstva v genocídnom Holokauste - na ktorom participovalo aj tisovo Slovensko. Koniec vojny ale rozhodne neznamenal definitívnu smrť nacizmu a ani fašizmu. Jeho výhonky vidíme bujnieť po Európe aj dnes. Zo slova fašizmus a fašista sa však postupne stala obľúbená nadávka, ktorou paradoxne začali svojich oponentov častovať práve tí, ktorí majú svojou mentalitou, spôsobmi i ideológiou k skutočnému fašizmu najbližšie. Do obehu sa tak dostali i úplne nezmyselné spojenia ako liberálny či dokonca dúhový fašizmus.Nevyprázdnili sme tak tento historicky desivý pojem? Čo je fašizmus dnes a kto sú teraz nositelia myšlienok Hitlera, Mussoliniho či slovenského Tisa? Ako by vyzerala spoločnosť, ak by sa im podarilo uchopiť moc a kto sú - či budú, noví nepriatelia štátu a tzv. Národného spoločenstva? "Vydávať sa za jediného reprezentanta národných záujmov a všetkých ostatných, ktorí majú iný názor, označovať ako zradcov či zahraničných agentov, tak to je typicky fašistický prístup k chápaniu národa a jeho čistoty," hovorí Boris Zala. No a ako sme na tom my, potomkovia tisovej HSĽS, ale i dediči SNP a zahraničného odboja? Tak"Mor ho", no koho dnes vlastne moriť?Kam všade sa teda novodobí hnedí na Slovensku už dostali? Podarilo sa im preniknúť do parlamentu a nesedia títo radikáli i priamo v našej vláde? Kam sa vlastne mentálne a ideovo uberá vládna koalícia, čo na to Hlas, ktorý sa verbálne hlási k európskej sociálnej demokracií a nesmeruje najsilnejšia vládna strana práve touto cestou, SMERom čoraz radikálnejšej pravice a napokon ústiacou až k fašizmu a jeho koreňom? "V SMERE pokladám za nebezpečnú skupinu, ktorá vytvára tento krajne pravicový názor. Patrí k nej napr. T. Gašpar alebo partia okolo Gedru, ktorí ten spôsob útoku na to, čo oni nazývajú liberalizmom či progresivizmom, tak to je presne to isté - aj s rétorikou, ktorá tu bola živá v 20. rokoch v Taliansku či Nemecku a ktorá napokon viedla k vytvoreniu fašistických hnutí," vysvetľuje Zala.Ráno Nahlas, s exposlancom SMERu, jedným z jeho zakladateľov a filozofom Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovensko a hlavné mesto sa má dočkať novej modernej koncovej nemocnice za takmer miliardu a 300 mil. €. Nebude stáť na Rázsochách, nebude ani v bratislavskom Ružinove. Vláda rozhodla o Vajnoroch, hneď na vstupe do hlavného mesta. Bude to strategická investícia a stavať a financovať ju bude nie ministerstvo zdravotníctva ale ministerstvo obrany. Nemocnica síce ešte nestojí, no vláda jej už dala meno. Bude sa volať Národná nemocnica Milana Rastislava Štefánika.Ak sa nemocnica mala stavať na Rázsochách a potom aj v Ružinove a nikdy sa nedostavala, môžeme veriť, že to bude tentokrát iné? Prečo sa vláda rozhodla stavať cez ministerstvo obrany a prečo aj na pozemkoch ministerky Sakovej?A je skutočne covidová amnestia spravodlivá a neplytváme energiou okolo očkovania vakcínami mRNA zbytočne, len preto, že je proti nim splnomocnenec vlády, podľa ktorého pandémia ani nebola a očkovaných ľudí prirovnal k modifikovanej kukurici?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a poslancom za stranu Smer – SD Vladimírom Balážom a členom zdravotníckeho výboru a poslancom za stranu Sloboda a Solidarita Tomášom Szalayom.
Dálnice D1 je nejstarší a také nejdelší silniční komunikací svého druhu u nás. Původně měla spojovat západní Čechy a východní Slovensko. První úsek z Prahy do Humpolce se začal stavět v lednu 1939.
Dálnice D1 je nejstarší a také nejdelší silniční komunikací svého druhu u nás. Původně měla spojovat západní Čechy a východní Slovensko. První úsek z Prahy do Humpolce se začal stavět v lednu 1939.
Slovensko si v těchto dnech připomnělo 21 let od vstupu do Evropské unie. Pokud někdo čekal, že se tato událost bude nějak masivně připomínat ve veřejném prostoru, musel být zklamaný.
Slovensko si v těchto dnech připomnělo 21 let od vstupu do Evropské unie. Pokud někdo čekal, že se tato událost bude nějak masivně připomínat ve veřejném prostoru, musel být zklamaný.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Známa a mimoriadne obľúbená televízna osobnosť Alena Heribanová nedávno oslávila životné jubileum. Roky bola hlásateľkou, dnes ju pravidelne sledujeme na Dvojke Slovenskej televízie v obľúbenej relácii Anjeli strážni. Jej profesionálne pôsobenie má však aj mnohé iné odtiene. Vedie najstarší ženský spolok na Slovensku – Živena, roky bola šéfkou slovenského inštitútu vo Viedni, moderuje mnohé spoločenské podujatia. Vo svete zviditeľňuje slovenské umenie i šport. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej dcérach a vnúčatách, o skutočných slovenských osobnostiach a ich zviditeľňovaní vo svete, ale aj o tom, či človek vekom múdrie. | Hostka: Alena Heribanová (televízna moderátorka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Vzťahy v koalícii, klesajúce stranícke preferencie, zákony vrátené a kritizované prezidentom, výstavba a financovanie novej nemocnice v Bratislave, účasť predsedu vlády na oslavách v Moskve. | Hostia: Ján Richter (predseda poslaneckého klubu strany Smer-SD) a Marián Viskupič (podpredseda SaS a poslanec). | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.
Za Vatikánom je skúsenosť storočí, jeho diplomacia vidí, čo my len tušíme, tvrdí diplomat Marek Lisánsky.Na sixtínskej kaplnke vo Vatikáne už vztýčili komín, ktorý oznámi voľbu nového pápeža. Po Františkovej smrti sa kardináli už druhý týždeň schádzajú na tzv. generálnych kongregáciách. Kde sa radia, analyzujú stav, v akom sa nachádza cirkev. Konštatujú delenia, podobné tým v civilných spoločnostiach. Liek pritom vidia v spoločnom hľadaní riešení – v tzv. synodalite. A v ich kolegialite – teda spolupatričnosti. A hoci sa to deje za zatvorenými dverami, spoza ktorých prenikne len máločo, pre svet je to divadlo. Na Vatikán týchto dní je namierená pozornosť sveta. A tlačí sa otázka: Prečo je to tak? Je voľba pápeža ako duchovnej hlavy vyše miliardy katolíkov dôležitá aj pre tých mimo katolíckej cirkvi? Či neveriacich? Dokonca pre štáty? Téma pre diplomata, ktorý Slovensko zastupoval práve pri Vatikáne – Mareka Lisánskeho. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Za Vatikánom je skúsenosť storočí, jeho diplomacia vidí, čo my len tušíme, tvrdí diplomat Marek Lisánsky.Na sixtínskej kaplnke vo Vatikáne už vztýčili komín, ktorý oznámi voľbu nového pápeža. Po Františkovej smrti sa kardináli už druhý týždeň schádzajú na tzv. generálnych kongregáciách. Kde sa radia, analyzujú stav, v akom sa nachádza cirkev. Konštatujú delenia, podobné tým v civilných spoločnostiach. Liek pritom vidia v spoločnom hľadaní riešení – v tzv. synodalite. A v ich kolegialite – teda spolupatričnosti. A hoci sa to deje za zatvorenými dverami, spoza ktorých prenikne len máločo, pre svet je to divadlo. Na Vatikán týchto dní je namierená pozornosť sveta. A tlačí sa otázka: Prečo je to tak? Je voľba pápeža ako duchovnej hlavy vyše miliardy katolíkov dôležitá aj pre tých mimo katolíckej cirkvi? Či neveriacich? Dokonca pre štáty? Téma pre diplomata, ktorý Slovensko zastupoval práve pri Vatikáne – Mareka Lisánskeho. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Verejná polemika o tom, či patrí vystúpenie jej sestry Gizky, intelektuálne znevýhodnenej profesionálnej gymnastky, do televízie, ju šokovala. Mária Billíková v podcaste Terapia slovom opisuje, ako vnímala okolnosti ich spoločného pôsobenia v televíznej show Slovensko má talent pred takmer dvadsiatimi rokmi. Otvorene hovorí o šikane, ktorú zažívala v škole, o pocitoch samoty aj o svojej role pri podpore a starostlivosti o sestru Gizku, medailistku zo špeciálnych olympiád s Downovým syndrómom.
V susednom Česku je hviezdou prvej veľkosti, no medzi slovenskými divákmi si fanúšikov hľadala postupne. Členka tohtoročnej zostavy tanečnej šou Let´s Dance, jediná česká súťažiaca Eva Burešová, prišla na návštevu do redakcie Pravdy. Po účinkovaní v Let´s Dance sa chystá zoznámiť nových fanúšikov aj so svojou tvorbou. Koncom mája sa v Bratislave uskutoční koncert, na ktorom Burešová predvedie skladby z ostatného albumu Meraki, ale aj staršie skladby. "Uvažovala som nad tým, že by som dovtedy napísala aj jednu pesničku v slovenčine. Uvidíme," naznačila s úsmevom hviezda, ktorej prvú popularitu priniesla účasť v súťaži Česko Slovensko má talent. Reč s Burešovou však nebola zďaleka len o hudbe. Speváčka a herečka sa otvorene priznáva aj k ťažkým momentom, ktoré zažila počas dospievania či v prvých rokoch kariéry. Šikana alebo panické ataky, pocit vyhorenia. Zažila ich, no aj vďaka tomu sa dnes cíti silnejšia. Dokonca sa jej zdá, že pomohli aj v tom, aká je matka. S partnerom Přemkom Forejtom vytvorili patchworkovú rodinu, v ktorej to vraj fungovalo od začiatku. "Mali sme skrátka šťastie," ozrejmila Burešová, no zdôraznila, že deti (ona svojho syna a Forejt svoju dcéru) zoznamovali až keď si boli istí, že chcú spolu žiť. Eva Burešová sa v relácii Ide o nás zamyslela aj nad tým, akým nástrahám čelia dnešné deti a porovnávala, či to mala počas dospievania ťažšie jej generácia alebo súčasní tínedžeri. Hovorili sme o kritike aj hejtoch, o tom, čo pre ňu znamenajú. Prezradila tiež, aký bol jej prvý večer v Let´s Dance a aký ten (zatiaľ) posledný - pred blížiacim sa finále, na ktorom chýbať nebude. Všetko a omnoho viac si vypočujte v našej novej epizóde relácie Ide o nás.
Premiér má po dlhých rokoch vládnutia najväčšiu zodpovednosť za to, do akého stavu sa dostala krajina.Šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy napísal novú knihu o slovenskom premiérovi Fico – Posadnutý pomstou. Počas jej predstavenia povedal, ktorý lákavý benefit Európskej únie podľa neho Robertovi Ficovi znemožní, aby Slovensko podriadil mocenským záujmom Vladimira Putina.Exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer zase upriamil pozornosť na zarážajúcu okolnosť spojenú s vyšetrovaním atentátu, ktorému Fico čelil.
Slovensko, krajina s bohatou prírodnou rozmanitosťou, je domovom dvoch ikonických predátorov – majestátneho medveďa hnedého a inteligentného vlka dravého. Tieto šelmy zohrávajú kľúčovú úlohu v našich ekosystémoch, no zároveň čelia výzvam v podobe ochrany a spolužitia s človekom. Medvede majú vynikajúci čuch, ktorý im umožňuje nájsť potravu aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, vlky zase žijú v komplexných sociálnych štruktúrach a dokážu vyť s rôznymi tónmi, aby komunikovali na veľké vzdialenosti.O aktuálnej situácii týchto fascinujúcich tvorov a o pohľade na ich ochranu, ale aj na kontroverzné otázky okolo ich odstrelov a stretov s ľuďmi sme sa v podcaste EKOcaste porozprávali s odborníkmi z Lesoochranárskeho združenia VLK, Jurajom Lukáčom a Jankou Zajakovou.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako vnímajú vplyv politických rozhodnutí a mocenských bojov na ochranu veľkých šeliem na Slovensku? Aké sú najväčšie hrozby pre populácie medveďov a vlkov na Slovensku okrem priameho lovu? Akú úlohu zohrávajú mimovládne organizácie a občianske iniciatívy v ochrane týchto zvierat a pri presadzovaní lepšej legislatívy?
Fico má rád Orbána a naopak, a obaja kritizujú EÚ. Zárukou demokracie nie je podľa Orbána Únia, ale Maďarsko a Slovensko. Trumpovi klesá hodnotenie jeho úradovania - spochybňuje výskumy.
Najskôr politici Progresívneho Slovenska zámerne odkomunikovali, že s Igorom Matovičom a jeho hnutím Slovensko spolupracovať nechcú. Matovič v reakcii skritizoval PS a odkázal, že sa pred PS "nebudú klaňať".Strana Michala Šimečku (PS) hovorí o želanej koalícii v zložení s SaS, KDH a tiež s mimoparlamentnými Demokratmi, s ktorými sa ešte nedávno dostávali do sporov.Prečo vôbec hovoriť o spájaní opozície uprostred volebného obdobia? Prečo dištancovanie sa od Igora Matoviča môže byť napokon na prospech volebného výsledku Igora Matoviča?Michal Katuška sa v podcaste Dobré ráno pýtal politológa a sociológa z katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Pavla Baboša.Zdroje zvukov: Postoj, Pravda, Interez, Startitup, MarkízaOdporúčanie:V ére prezidenta Trumpa je až nutnosť dať priestor politickej satire v jej najvyššej kvalite. Preto vašu pozornosť upriamujeme na dvoch Johnov – Johna Stewarta a jeho Daily Show a Johna Oliver a jeho Last week tonight. Nájdete si ich na Youtube.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Predseda vlády Robert Fico s posťažoval na nedeľné politické debaty v deň pracovného pokoja. Sám pritom v nedeľu dopoludnia urobil hodinovú tlačovku. Premiér po kritike Andreja Danka hovorí, že transakčná daň je nezrušiteľná a spolu s ministrom financií z jej zavedenia a všetkých konsolidačných opatrení viní expremiérov Matoviča, Hegera a Ódora.V štátnej kase nám medzitým chýbajú miliardy eur a Slovensko má štvrtý najvyšší deficit z krajín Únie, ekonomický rast nám klesá a zamestnávatelia bijú na poplach, niektorí už svoje fabriky zatvárajú.Čo znamená, že nám ratingová agentúra zhoršila výhľad na negatívny? Čo s transakčnou daňou, pomohla by jej oprava či rovno zrušenie? Aké možnosti má vláda, ktorá sa opäť chystá konsolidovať verejné financie? Čaká nás ďalšie uťahovanie opaskov, menej pomoci od štátu a menej peňazí v peňaženkách? Braňo Závodský sa rozprával s ekonómom a bývalým ministrom financií Ivanom Miklošom.
Hneď po veľkonočných sviatkoch zabil ruský dron deväť ľudí, ktorí išli do práce. Pár dní dozadu ruské rakety zabili v Meste Sumy cez 30 civilistov, vrátane detí, a predtým balistickými raketami Rusi zaútočili na sídlisko v meste Krivyj Rih a zavraždili 9 detí hrajúcich sa na detskom ihrisku a ďalšiu desiatku ľudí, ktorý tam s deťmi boli. Desiatky ďalších ľudí sú po týchto útokoch v nemocniciach.Kde teda sú tie Americko-Ruské mierové plány, kde je tá Ruska snaha o mier? A kde je Donald Trump, ktorý sa chvastal, že vojnu ukončí za 24 hodín a teraz striedavo predkladá rôzne mierové plány, alebo hrozí, že vojnu na Ukrajine nechá tak a jeho vyslanec preberá ruskú propagandu? Je ešte šanca na mier a ako má konať Európa? A čo Slovensko, ktoré pre postoje Roberta Fica ani nesedí za spoločným stolom o budúcej bezpečnosti v Európe a náš minister obrany hovorí, že sa ani netreba brániť a že ten Rus raz aj tak odíde? Európske štáty hovoria o vyslaní svojich vojakov na udržiavanie mieru po prímerí, ale je prímerie vôbec možné?Braňo Závodský sa rozprával s veľvyslankyňou Európskej únie na Ukrajine Katarínou Mathernovou a bývalým ministrom obrany expertom na bezpečnostnú politiku Globsecu Martinom Sklenárom.