Country in Central Europe
POPULARITY
Categories
1. Mochovce 4 konečne štartujú. Elektrárne získajú miliardový zdroj zisku, no dlh ich drží pri zemi 2. Európska komisia vidí na Slovensku úpadok boja proti korupcii 3. Sucho ničí Slovensko, problémom sú aj obrovské straty vody v potrubiach 4. Stručne o nespokojnosti zamestnancov Kauflandu, novom biznis pláne prezidenta USA a vývoji na slovenskom trhu krátkodobých prenájmov
Pred kamerami sa Gabriela Marcinková po prvý raz objavila v českej rozprávke Sofia a ukradnutý poklad, o niekoľko rokov si zahrala v romantickej dráme 360 po boku svetoznámych hercov akými sú Jude Law alebo Anthony Hopkins. Hrá vo viacerých divadelných hrách, ale tiež vo filmoch a v seriáloch. | Hosť: Gabriela Marcinková (herečka). | Repríza z 9. 2. 2026. | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Hostkou Štefana Chrappu je Rút Krajčiová – prezidentka kresťanského združenia Aglow Slovensko. Reč je o sile kresťanských žien a misijnej činnosti. | Hosť: Rút Krajčiová (prezidentka kresťanského združenia Aglow Slovensko). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Slovensko je najpolarizovanejšou krajinou v EÚ, hneď po Maďarsku. Žilinka odvolal vedenie prokuratúry v Spišskej novej vsi pre pochybenia pri prípade Zuzany z Gelnice, ktorú zavraždil jej manžel, zamestnanci Fondu na podporu umenia si v kancelárii našli odpočúvacie zariadenie, a skupina Penta kupuje poisťovňu dôvera, čo znamená, že na Slovensku zostanú už len dvaja hráči - štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa a poisťovňa Dôvera. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: STVR, TA3, SME, YouTube/SMER-SD Zbierku na podporu Niny s deťmi, ktorá odišla od tyrana a sama bojuje s rakovinou nájdete tu: https://www.ludialudom.sk/vyzvy/17816 – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Marianna Polášeková dostala do vienka fyzickú krásu, ale aj bystrý um. Pracuje ako topmodelka vo svetových metropolách a zároveň je absolventkou odboru letecké a kozmické inžinierstvo na Košickej univerzite v Košiciach a pracuje na letisku v Košiciach i vo Viedni. Aj keď sú to dva rôzne svety, nachádza veľa, čo ich spája. S Katou Martinkovou hovorí o tom, aký je život modelky vo svete, o rodných Košiciach, ale aj o Miláne, kde aktuálne žije, o tom, prečo miluje turbulencie v lietadle i západy slnka, ale aj o tom, s čím ju čaká jej rodina, keď sa po dlhých mesiacoch vráti domov. | Hosť: Marianna Polášeková (modelka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Na Slovensku zostanú už iba dve zdravotné poisťovne. Popri štátnej Všeobecnej zdravotnej len súkromná Dôvera. Penta, presnejšie samotná Dôvera totiž kupuje poisťovňu Union. Čo sa teda stane, prečo to Penta robí a čo to znamená pre poistencov? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta ekonomického redaktora magazínu Index Petra Apolena. Zdroj zvukov: TA3, Facebook/Progresívne Slovensko, Facebook/Sloboda a Solidarita Odporúčanie: A dnes pre vás máme odporúčanie na skvelý festival: ak ešte nemáte na 24. a 25. júla plány, navštívte Rimavskú Sobotu a festival Fraj. Zažijete kopu umenia, kopu skvelej hudby a napríklad aj kvíz Nie alebo áno nášho Piatočka naživo. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Nález odpočúvacích zariadení ukázal podstatu vládnutia tejto garnitúry. Ocitne sa Slovensko na sankčnom zozname? Dôležité správy z Blízkeho východu.
Na Ekonomickej univerzite v Bratislave zriadil Juraj Stern Centrum európskych štúdií. Má množstvo domácich a zahraničných ocenení. | Hosť: Juraj Stern (ekonóm, vysokoškolský pedagóg). | Repríza z 11. 11. 2025. | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Dejiny mesta Ilava úzko súvisia s tunajším hradom, z ktorého v 19. storočí spravili krajinskú trestnicu. V Mestskom múzeu v Ilave sa dozviete viac. My vás tam zoberieme na krátku exkurziu. Vtejto epizóde V múzeu s Ďurom Šimkom. | Mestské múzeum v Ilave. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.
1. Union to vzdáva a posúva zdravotnú poisťovňu Pente 2. Inflácia sa upokojuje, no drahšie energie môžu koncom roka priniesť ďalšie zdražovanie 3. Obnov dom pokračuje, rozhodovať bude najmä príjem domácnosti a rýchle podanie žiadosti 4. Krátko o odchode automobilového dodávateľa z regiónu Krtíša, úspechoch Ukrajincov na mori, zonácii národných parkov a dôležitosti eurofondov pre Slovensko
Roman Kvasnica zastupuje Kuciakovcov aj Zlaticu Kušnírovú ako poškodených v prípade vraždy ich detí. Je tretie kolo súdu na vyššej úrovni a bude rozsudok konečne nespochybniteľný? Sú svedkovia Peter Tóth a Zoltán Andruskó dôveryhodní? Roman Kvasnica očakáva od opozície návrh novej trestnej politiky štátu aj reštartu Slovenska.V podcaste s advokátom Romanom Kvasnicom sa dozviete:– od 1. minúty – čo je nové vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej;– po 3:00 – či sú rodiny obetí pripravené na akékoľvek rozhodnutie;– od 5:00 – ako skúmali, či sa Peter Tóth vedome podieľal na vražde alebo nie;– po 8:00 – čo presvedčilo Tótha, že Kočner je namočený vo vražde;– od 14:00 – že Kočner písal, že Kuciak dostane;– po 18:00 – ako polícia v tomto prípade odviedla výbornú prácu;– od 19:00 – ako premiér Fico spochybňuje zákonné výsledky OČTK;– po 21:00 – že Fico by si mal pozrieť paragraf trestného činu nadržovania;– od 22:00 – že Threemu nikto nemanipuloval a sú na to dôkazy;– po 27:00 – či príbeh o vyhrážkach od Gašpara kompromituje Andruskóa alebo nie;– od 28:30 – či je Andruskó konzistentný;– po 31:30 – že Slovensko treba reštartovať;– od 34:00 – že musíme obnoviť spoluprácu s Europolom;– po 35:00 – či treba do trestného zákona definovať spoluprácu s ruskou rozviedkou;– od 37:00 – že opozícia musí povedať, ako má vyzerať trestná politika SR;– po 40:00 – či potrebujeme novú ústavu a ako sa o nej dá diskutovať s voličmi Smeru;– po 42:00 – na čom sa dá zhodnúť s voličmi Smeru.
Roman Kvasnica zastupuje Kuciakovcov aj Zlaticu Kušnírovú ako poškodených v prípade vraždy ich detí. Je tretie kolo súdu na vyššej úrovni a bude rozsudok konečne nespochybniteľný? Sú svedkovia Peter Tóth a Zoltán Andruskó dôveryhodní? Roman Kvasnica očakáva od opozície návrh novej trestnej politiky štátu aj reštartu Slovenska.V podcaste s advokátom Romanom Kvasnicom sa dozviete:– od 1. minúty – čo je nové vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej;– po 3:00 – či sú rodiny obetí pripravené na akékoľvek rozhodnutie;– od 5:00 – ako skúmali, či sa Peter Tóth vedome podieľal na vražde alebo nie;– po 8:00 – čo presvedčilo Tótha, že Kočner je namočený vo vražde;– od 14:00 – že Kočner písal, že Kuciak dostane;– po 18:00 – ako polícia v tomto prípade odviedla výbornú prácu;– od 19:00 – ako premiér Fico spochybňuje zákonné výsledky OČTK;– po 21:00 – že Fico by si mal pozrieť paragraf trestného činu nadržovania;– od 22:00 – že Threemu nikto nemanipuloval a sú na to dôkazy;– po 27:00 – či príbeh o vyhrážkach od Gašpara kompromituje Andruskóa alebo nie;– od 28:30 – či je Andruskó konzistentný;– po 31:30 – že Slovensko treba reštartovať;– od 34:00 – že musíme obnoviť spoluprácu s Europolom;– po 35:00 – či treba do trestného zákona definovať spoluprácu s ruskou rozviedkou;– od 37:00 – že opozícia musí povedať, ako má vyzerať trestná politika SR;– po 40:00 – či potrebujeme novú ústavu a ako sa o nej dá diskutovať s voličmi Smeru;– po 42:00 – na čom sa dá zhodnúť s voličmi Smeru.
Progresívne Slovensko muselo reagovať na hru, ktorú rozohral premiér Robert Fico, vysvetľuje ostrejšiu rétoriku hnutia predsedníčka jeho poslaneckého klubu Zuzana Mesterová. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom hovorí, či nemá obavu, že sa začnú podobať Igorovi Matovičovi, prečo chodí do debát s Tiborom Gašparom, ako vníma pokles dôvery lídra Michala Šimečku, ale aj, či sa jej dotýka, ak ju Andrej Danko nazýva "divožienkou".
Slovensko sa ocitlo na prahu zásadnej zmeny v systéme zdravotného poistenia, keďže sa očakáva fúzia súkromnej zdravotnej poisťovne Union s Dôverou. Ak transakciu schváli Protimonopolný úrad, na trhu zostanú len dve poisťovne – štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa a súkromná Dôvera. O tejto, ale aj ďalších témach zo zdravotníctva sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s poslancami NR SR Petrom Stachurom (KDH) a Vladimírom Balážom (Smer-SD).
Ľudmila Várossová desaťročia navrhuje kostýmy do činoherných, muzikálových aj operných predstavení. | Hosť: Ľudmila Várossová (kostýmová výtvarníčka). | Repríza z 12. 2. 2026. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
To soboto ob 20.30 bo ob sedežu PD Podgora prijetno srečanje z maturanti slovenskega srednješolskega tečaja iz Buenos Airesa v Argentini. Gre za 14 sedemnajstletnikov (9 deklet in 5 fantov) in tri spremljevalce, ki končujejo enomesečni obisk v Sloveniji, posvečen utrjevanju slovenskega jezika in spoznavanju slovenskih krajev in ljudi. Skupina je poimenovana RAST 55 (55. Roj abiturientov srednješolskega tečaja). Že vrsto let za različne generacije teh mladih, ki z obiskom v domovini staršev in starih staršev končujejo 13-letno obdobje prostovoljnega obiskovanja slovenskih sobotnih šol in srednješolskega tečaja, Knjižnica Dušana Černeta iz Trsta prireja »zamejski dan«, da lahko spoznajo tudi tamkajšnje razmere. Tako bodo v soboto vsaj na hitro obiskali nekaj krajev na Tržaškem in Goriškem, dan pa se bo končal s krajšim nastopom in javnim pogovorom z njimi. Recitacijam, petju in plesu iz slovenskega in argentinskega izročila so mladi dali naslov In peli bomo, dokler bomo govorili. Slovensko govorili, zato dvakratno peli! Večer je vključen v niz Goriških večerov, poleg Knjižnice Dušana Černeta in PD Podgora pa ga prireja Združenje za vrednote slovenske osamosvojitve VSO Severna Primorska.
Masové prepúšťanie, snaha o zabezpečenie konkurencieschopnosti aj reči o tom, že sa nejaká časť výorby presunie naspäť do Nemecka. Automobilka Volkswagen v posledných týždňoch informuje o nie práve optimistických plánoch do budúcna, ktoré rezonujú aj na Slovensku. Automobilový priemysel totiž u nás priamo či nepriamo zamestnáva takmer 200-tisíc ľudí, tvorí viac ako desať percent našej ekonomiky a takmer polovicu všetkého exportu. To nie sú vôbec malé čísla. Čo sa teda deje vo Volkswagene, končí sa éra silných európskych automobiliek a kde v tom celom stojí Slovensko? Eva Frantová sa v Dobrom ráne pýta makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša. Zdroje zvukov: STVR, TV Markíza Odporúčanie A keďže dnes máme viac ekonomiky ako bežne, odporúčam moju obľúbenú knihu Ilúzia rastu od Davida Pillinga, ktorá vysvetľuje, prečo ekonomické ukazovatele naznačujú, že sme nikdy neboli bohatší ani šťastnejší, no v skutočnosti sa tak necítime. David tvrdí, že veľká časť toho, čo je dôležité pre náš blahobyt - od bezpečných ulíc až po duševné zdravie -, sa nachádza mimo záberu štatistík, a že naša oddanosť rastu vedie k pomýleným politikám. Mne ju odporučil profesor politickej ekonómie a minimálne ma tak prinútil premýšľať nad vecami inak. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Na sociálnych sieťach sa šíria lži o akceleračných zónach pre veterné parky. Štát podcenil komunikáciu o tomto strategickom dokumente. Vyjadrenia niektorých politikov sú až nenávistné, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.Tento strategický dokument zmapoval Slovensko z pohľadu veternosti a vytipoval oblasti, kde by veterné parky predstavovali najmenšie riziko pre iné ľudské aktivity či prírodu, vysvetľuje odborníčka.V týchto oblastiach sa môžu povoľovacie procesy urýchliť práve preto, že už sme ich preskúmali.V konečnom dôsledku sú veterné elektrárne a obnoviteľné zdroje energií ako také cestou k energetickej bezpečnosti. Na tom by malo našich voleným zástupcom záležať najviac, zdôrazňuje odborníčka.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.
Na sociálnych sieťach sa šíria lži o akceleračných zónach pre veterné parky. Štát podcenil komunikáciu o tomto strategickom dokumente. Vyjadrenia niektorých politikov sú až nenávistné, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.Tento strategický dokument zmapoval Slovensko z pohľadu veternosti a vytipoval oblasti, kde by veterné parky predstavovali najmenšie riziko pre iné ľudské aktivity či prírodu, vysvetľuje odborníčka.V týchto oblastiach sa môžu povoľovacie procesy urýchliť práve preto, že už sme ich preskúmali.V konečnom dôsledku sú veterné elektrárne a obnoviteľné zdroje energií ako také cestou k energetickej bezpečnosti. Na tom by malo našich voleným zástupcom záležať najviac, zdôrazňuje odborníčka.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.
Zuzana Frenglová si zahrala v rozprávkach, ktoré sú v našom zlatom filmovom fonde - Plavčík a Vratko alebo Popolvár, najväčší na svete. | Hosť: Zuzana Frenglová (herečka). | Repríza z 15. 5. 2025. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Slovensko čelí ekonomickému úpadku, rozpadajúcemu sa štátu ako i nebývalému papalášizmu vládnych elít, opozícia však namiesto spoločného tlaku a predloženia alternatívy predkladá verejnosti viac rozhádané egá svojich vlastných lídrov.Prieskumy preferencií už dlho ukazujú, že ak by sa v týchto dňoch konali voľby, mohli by skončiť patom a takzvaným bulharských scenárom, v ktorom by ani jeden z dvoch znesvárených táborov nemusel zostaviť funkčnú a stabilnú vládu.„Opoziční lídri by mali podpísať dohodu alebo memorandum, v ktorom sa zhodnú na troch základných prioritách – obnove právneho štátu, zahraničnej politike a reštarte ekonomiky,“ navrhuje ako riešenie k zjednotenejšej opozícií predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.Dokáže papierové memorandum vymazať hlbokú osobnú nevraživosť opozičných lídrov a prekonať nedôveru sklamaných voličov? No a ako to, že napriek viditeľnému úpadku krajiny a faktu, že občania na vlastnej koži pociťujú dôsledky neschopnosti vlády, opozícia nedokáže presvedčiť jasnú a stabilnú väčšinu voličov, že by bola zmysluplnou alternatívou?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský
Slovensko čelí ekonomickému úpadku, rozpadajúcemu sa štátu ako i nebývalému papalášizmu vládnych elít, opozícia však namiesto spoločného tlaku a predloženia alternatívy predkladá verejnosti viac rozhádané egá svojich vlastných lídrov.Prieskumy preferencií už dlho ukazujú, že ak by sa v týchto dňoch konali voľby, mohli by skončiť patom a takzvaným bulharských scenárom, v ktorom by ani jeden z dvoch znesvárených táborov nemusel zostaviť funkčnú a stabilnú vládu.„Opoziční lídri by mali podpísať dohodu alebo memorandum, v ktorom sa zhodnú na troch základných prioritách – obnove právneho štátu, zahraničnej politike a reštarte ekonomiky,“ navrhuje ako riešenie k zjednotenejšej opozícií predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.Dokáže papierové memorandum vymazať hlbokú osobnú nevraživosť opozičných lídrov a prekonať nedôveru sklamaných voličov? No a ako to, že napriek viditeľnému úpadku krajiny a faktu, že občania na vlastnej koži pociťujú dôsledky neschopnosti vlády, opozícia nedokáže presvedčiť jasnú a stabilnú väčšinu voličov, že by bola zmysluplnou alternatívou?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský
Tadej Pogačar ostaja nesporni vladar dirke po Franciji. Ko je na današnji etapi napadel 15 kilometrov pred ciljem, mu ni mogel slediti nihče. V kraju, kjer ga je pred dvema letoma ugnal njegov največji tekmec Jonas Vingegaard, je Pogačar vrnil udarec in prednost v skupnem seštevku povečal na več kot tri minute in pol. Druge teme: - Stari podatki o vrednosti nepremičnin ostajajo merilo za dodeljevanje socialnih pomoči. - Odločitve o morebitnem sodelovanju Slovenije na skupnih evropskih vojaških vajah še ni. - Nevihtna linija je na Koroško prinesla točo in poplavljene ceste.
Bronzový medailista zo zimnej olympiády v Sarajeve - krasokorčuliar Jozef Sabovčík – dnes žije s rodinou v americkom Salt Lake City, trénuje mladých korčuliarov, varí domáce pivo a pre radosť si vyrába drevený nábytok. | Hosť: Jozef Sabovčík (úspešný krasokorčuliar, dnes tréner v americkom Salt Lake City). | Repríza zo 4. 2. 2026. | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Vypočujte si záznam podcastu Dobré ráno sobota, ktorý sa nahrával počas 30. ročníka festivalu Pohoda. Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo rozobrali aktuálne udalosti tohto týždňa a odpovedali na otázky návštevníčok a návštevníkov Pohody 2026. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Michal Havran je publicista, teológ, autor a moderátor relácie Večer s Havranom, ktorá po konci v televízii pokračuje v digitálnej podobe ako HVRN. Rozprávali sme sa o médiách, predplatnom, verejnoprávnosti, detstve v novinársko-televíznom prostredí, školských časopisoch, teológii, apokalyptických textoch aj o tom, prečo Slovensko nemá podľahnúť zúfalstvu.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 22 minút dlhšia) je na:
Pavol Trúsik je zástupcom riaditeľky Múzea slovenských národných rád v Myjave a ako sám tvrdí, v tejto inštitúcii zastáva tak trochu pozíciu dievčaťa pre všetko. Podpísal pod realizáciu viacerých výnimočných expozícií a výstav. Aktuálne je v múzeu inštalovaná výstava Paličkované časom o histórii paličkovanej čipky Myjavskej pahorkatiny zapísane do kultúrneho dedičstva UNESCO. S Katou Martinkovou hovorí aj o výnimočných osobnostiach sestier Royových, ktorých dielo zviditeľňuje, o ochotníckom divadle a občianskom združení Sluha, v ktorom pôsobí, či o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. | Hosť: Pavol Trúsik (múzejník). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Braňo Závodský a Iveta Radičová Naživo! Toto leto idú opäť za vami. V Banskej Bystrici diskutovali o stave Slovenska, politickej kultúre aj zahraničnej politike. Ich hosťom je jadrový fyzik Martin Venhart, s ktorým hovoria o slovenskej vede, špičkovom výskume, umelej inteligencii aj o tom, prečo má Slovensko väčší potenciál, než si často myslíme.
Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eorofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k “odlievaniu” eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou - no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne - je to ešte vláda alebo i jej vládnurôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Stali sme sa Klondajkom pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch. Sú tu eurofondové mafie, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sa hĺbkovo pozrel na využitie eorofondov. Lojalitu zodpovedných úradníkov si kupujú za tisícové platy a vytvárajú prostredie, ktoré nedokáže byť kritické k “odlievaniu” eurofondov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodáva Ľubomír Andrassy.Tvrdo konsolidujeme no i tak produkujeme deficitné rozpočty a dlh Slovenska stále rastie, no peniaze, ktoré nám Brusel ponúka doslova na striebornom podnose, nevieme legálne ani včas vyčerpať. Najnovšie závery NKÚ podčiarkujú mrazivú realitu: vzorce zlyhávania v eurofondoch sa cyklicky opakujú bez ohľadu na to, kto práve sedí na ministerstvách. Financovanie projektov bez akejkoľvek pridanej hodnoty, na poslednú chvíľu a v zámerne vytváranom časovom strese. Čerpanie pre čerpanie bez naviazania na merateľné výsledky a k tomu ešte i veľké množstvo podozrení z korupcie.Za 21 rokov nášho členstva pritom prišlo na Slovensko takmer 29 miliárd eur. Kam sa všetky tieto peniaze podeli a čo sme za ne získali? Najvyšší kontrolný úrad vystavil slovenskému manažmentu európskych peňazí veľmi nelichotivé vysvedčenie, ktoré potvrdzuje systémový rozklad riadiacich eurofondových štruktúr. Dokonalým symbolom tohto rozvratu zostáva paralyzovaná Pôdohospodárska platobná agentúra a absurdné haciendové kauzy.Stali sa eurofondy pre Slovensko historickou - no premárnenou šancou, alebo sú už len nástrojom na systémovú korupciu a ukážkou manažérskej impotencie vládnych garnitúr? No a kto tu v skutočnosti vládne - je to ešte vláda alebo i jej vládnurôzne eurofondové mafie? Téma dnešného podcastu s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Značka verejnoprávnej RTVS bola mocensky a účelovo vymazaná, reštart v podobe STVR však namiesto sľubovanej obnovy verejnoprávnosti priniesol len personálne čistky, rušenie relácií a hlboko paralyzovanú Radu v gescií ministerského úradníka.Progresívne Slovensko tvrdí, že Ficova vláda STVR fakticky zoštátnila a premenila ho na vládne PR oddelenie. Najsilnejšia opozičná strana preto prichádza s plánom ako verejnoprávnemu Telerozhlasu vrátiť nezávislosť a to ako prostredníctvom mediálnej rady s garantovanou pluralitou, tak i cez zavedenie transparentného verejnoprávneho odvodu.Má však v dnešnej ére hlbokej nedôvery, toxickej polarizácie ako aj široko dostupných sociálnych sietí i moderných informačných technológií ešte vôbec zmysel obnovovať a financovať klasické verejnoprávne médium? A aká by vlastne mala byť jeho objednávka v 21. storočí?No a kým v STVR vládni nominanti diktujú zloženie diskusných relácií, nezávislosť Fondu na podporu umenia sa úplne zrútila. Dá sa kultúrna infraštruktúra tohto štátu ešte nejako zachrániť a ako vôbec vyzerá opozičný plán na „de-politizáciu“ podpory umenia?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslankyňou Progresívneho Slovenska Zorou Jaurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Strana Konzervatívci - Kresťanská únia chce byť podľa jej predsedu Milana Krajniaka alternatívou, ktorá ponúkne voličom, že si nemusia vyberať medzi dvomi zlými možnosťami, Progresívnym Slovenskom na jednej strane a Smerom na druhej. Ako bývalý člen predošlej koalície hovorí, že jednu vec v minulom volebnom období hodnotí ako dobrú - rodinnú politiku. Na tom chce stavať. Nevidí problém v Igorovi Matovičovi, považuje ho za normálneho politika, nedémonizuje ho, ale nevidí v ňom ani spasiteľa. Podľa neho je s Matovičom rokovanie veľmi ťažké, ale dá sa s ním na mnohých veciach dohodnúť. Ak by podľa Krajniaka vytvorilo Matovičove hnutie Slovensko a KDH v budúcom parlamente konzervatívny blok, ten by mohol byť silnejší ako PS či Smer a postaviť premiéra. Milan Krajniak zvažuje aj kandidatúru v komunálnych voľbách na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, rozhodne sa čoskoro.
Značka verejnoprávnej RTVS bola mocensky a účelovo vymazaná, reštart v podobe STVR však namiesto sľubovanej obnovy verejnoprávnosti priniesol len personálne čistky, rušenie relácií a hlboko paralyzovanú Radu v gescií ministerského úradníka.Progresívne Slovensko tvrdí, že Ficova vláda STVR fakticky zoštátnila a premenila ho na vládne PR oddelenie. Najsilnejšia opozičná strana preto prichádza s plánom ako verejnoprávnemu Telerozhlasu vrátiť nezávislosť a to ako prostredníctvom mediálnej rady s garantovanou pluralitou, tak i cez zavedenie transparentného verejnoprávneho odvodu.Má však v dnešnej ére hlbokej nedôvery, toxickej polarizácie ako aj široko dostupných sociálnych sietí i moderných informačných technológií ešte vôbec zmysel obnovovať a financovať klasické verejnoprávne médium? A aká by vlastne mala byť jeho objednávka v 21. storočí?No a kým v STVR vládni nominanti diktujú zloženie diskusných relácií, nezávislosť Fondu na podporu umenia sa úplne zrútila. Dá sa kultúrna infraštruktúra tohto štátu ešte nejako zachrániť a ako vôbec vyzerá opozičný plán na „de-politizáciu“ podpory umenia?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslankyňou Progresívneho Slovenska Zorou Jaurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Ľubomír Bajaník je mimoriadne obľúbený moderátor a tvár Slovenskej televízie. Jej súčasťou je už 30 rokov. Moderuje hlavnú spravodajskú reláciu Správy STV a je dramaturg a moderátor relácie o historických udalostiach a osobnostiach SK Dejiny. Pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a jeho vedeckou prácou je tiež skúmanie histórie Slovenskej televízie. S Katou Martinkovou hovorí aj o vlakoch a železniciach, ktoré sú jeho záľubou o cestovaní a varení, ale aj o novej generácii študentov žurnalistiky. | Hosť: Ľubo Bajaník (moderátor STV). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
1. Referendum o zlatej vani 2. Ľudia prichádzajú o istoty
„Ak sa ešte viac rozšíri naratív, že hlasovanie aj tak nič nezmení a bude neúspešné, môže od referenda odpadnúť ďalšie množstvo ľudí. V kombinácii s ďalšími faktormi, akým je napríklad počasie ideálne na kúpanie a výlety, môže reálna účasť nakoniec klesnúť aj k 15 %,“ odhaduje možný scenár sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.Slovensko čaká už desiate referendum od vzniku samostatnej republiky, no história ukazuje, že uspieť sa podarilo iba jedinému. Najnovší prieskum agentúry Ipsos naznačuje, že ani tentoraz nemusí prísť dostatok voličov na to, aby bolo referendum platné. Prečo je na Slovensku také ťažké zmobilizovať ľudí k referendu a čo vlastne hovoria čísla o náladách v spoločnosti? Ako sa meria ochota ľudí prísť hlasovať a prečo býva skutočná účasť často iná než tá deklarovaná?Aj o tom sa budem rozprávať so sociológom agentúry Ipsos Romanom Pudmarčíkom.Pripravil Jaroslav Barborák.
„Ak sa ešte viac rozšíri naratív, že hlasovanie aj tak nič nezmení a bude neúspešné, môže od referenda odpadnúť ďalšie množstvo ľudí. V kombinácii s ďalšími faktormi, akým je napríklad počasie ideálne na kúpanie a výlety, môže reálna účasť nakoniec klesnúť aj k 15 %,“ odhaduje možný scenár sociológ agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.Slovensko čaká už desiate referendum od vzniku samostatnej republiky, no história ukazuje, že uspieť sa podarilo iba jedinému. Najnovší prieskum agentúry Ipsos naznačuje, že ani tentoraz nemusí prísť dostatok voličov na to, aby bolo referendum platné. Prečo je na Slovensku také ťažké zmobilizovať ľudí k referendu a čo vlastne hovoria čísla o náladách v spoločnosti? Ako sa meria ochota ľudí prísť hlasovať a prečo býva skutočná účasť často iná než tá deklarovaná?Aj o tom sa budem rozprávať so sociológom agentúry Ipsos Romanom Pudmarčíkom.Pripravil Jaroslav Barborák.
“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Pripravil Jaroslav Barborák.
Slovensko čelí historicky nízkej pôrodnosti a na sociálnych sieťach sa zároveň šíria rôzne vysvetlenia tohto trendu – od tvrdení o vplyve očkovania proti covidu až po konšpiračné teórie o depopulácii. Čo hovoria dáta, prečo sa dnes rodí menej detí a je Slovensko skutočne takou prorodinnou krajinou, ako sa často prezentuje? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s Janou Tuhou z Únie materských centier.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila na manipulovanú fotografiu maďarského premiéra Pétra Magyara. Na sociálnych sieťach sa šírila fotografia, na ktorej mal Magyar z balkóna pri svojej kancelárii ukazovať ľuďom prostredník. Podľa Frankovskej však išlo o upravený obrázok vytvorený pomocou umelej inteligencie.Na sociálnych sieťach sa zároveň objavujú aj grafy ukazujúce pokles pôrodnosti po roku 2021, ku ktorým sa pridávajú rôzne dezinformačné vysvetlenia. Časť príspevkov tento vývoj spája s očkovaním proti covidu-19.„Oni to jednoznačne spájajú s očkovaním, ani nie tak s covidom ako takým – nemajú pritom žiaden relevantný dôkaz,“ vysvetlila Frankovská.V druhej časti podcastu Jana Tuhá z Únie materských centier upozornila, že na Slovensku sa podľa údajov Štatistického úradu skutočne rodí menej detí. Tento vývoj však nemožno vysvetľovať jedným jednoduchým dôvodom. Súvisí aj s tým, že deti dnes rodí menšia skupina žien.„Nedá sa povedať, že by bol jeden faktor, ktorý spôsobuje pokles pôrodnosti. Pôrodnosť klesá celosvetovo, nie je to nejaká špecialita Slovenska alebo Európy. Ani demografi nevedia určiť presný dôvod, prečo sa to deje,“ uviedla Tuhá.Podľa nej je dôležité hovoriť nielen o počte narodených detí, ale aj o podmienkach, v ktorých sa ľudia rozhodujú, či a kedy budú mať rodinu. Slovensko sa síce často označuje za prorodinnú krajinu, no v praxi podľa Tuhej mnohým rodičom chýba dostupná a kvalitná podpora.Týka sa to napríklad dostupnosti jaslí a škôlok, možností zosúladiť prácu a rodinný život či podpory rodičov po narodení dieťaťa. Rodičia podľa nej často narážajú na systémové prekážky, ktoré im komplikujú každodenný život.Tuhá zdôraznila, že debata o pôrodnosti by sa nemala zúžiť len na finančné dávky. Tie môžu rodinám pomôcť, no samy osebe nestačia. Dôležité je aj to, či majú rodičia stabilné bývanie, dostupné služby, podporu komunity a istotu, že po narodení dieťaťa nezostanú na všetko sami.
„My ako organizácia, ktorá rešpektuje a uznáva medzinárodné právo, (Putinovu agresiu voči Ukrajine) odsudzujeme. Preto sme nespravili rozhovor s ruským veľvyslancom a kým sa vojna neukončí, tak to ani neplánujeme“, hovorí 17-ročný Adam Dacho. Pre desaťtisíce žiakov a študentov sa končí školský rok a začínajú sa letné prázdniny. V našom školstve sa pritom vedú nekončiace diskusie o tom, čo mladým ľuďom dáva, čo im naopak berie a prečo mnohí svoju budúcnosť spájajú skôr so zahraničím. My sa dnes na slovenské školy pozrieme cez príbeh 17-ročného študenta, ktorý založil vlastnú organizáciu, vedie podcasty s veľvyslancami, reprezentoval Slovensko na medzinárodných konferenciách a popritom píše aj knihu. Je jeho príbeh skôr výnimkou alebo dôkazom, že dorastá generácia, ktorá nechce svet len komentovať, ale ho aj meniť? Témou nás prevedie stredoškolák Adam Dacho.
Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.
1. Nie, toto nie je normálne leto, toto je klimatická kríza 2. Jediná obeť trestného činu, ktorú Fico ľutuje, je on sám 3. Ropná veľmoc - Rusko - je bez benzínu, Slovensko jej uteká na pomoc
Premiér Fico v tom má jasno. Hovorí, že nie je všetko dokonalé, no ľudia na Slovensku sa nemajú až tak zle. A Slovensko vraj nemá problém s verejnými financiami ani so zadlžením. Prečo potom musela jeho vláda požiadať pre vysoký dlh o dôveru v parlamente, prečo nestačili ani tri konsolidácie, zvyšovanie daní a odvodov a prečo naša ekonomika nutne potrebuje opatrenia na pomoc s jej rastom?Ako sa teda skutočne máme? A čo vlastne od politikov potrebujeme? Sú to neustále zmeny v trestných zákonoch, je to zrušenie voľby poštou zo zahraničia? Alebo skôr bezpečie, nižšie dane, lepšie zdravotníctvo a školstvo? Ako je na tom vládna koalícia a politická opozícia tesne pred komunálnymi voľbami a rok a niečo pred novými voľbami do parlamentu? Čo nám prináša premiérova zahraničná politika a jeho stretnutia s ruským, amerických či čínskym prezidentom? Je či nie je Slovensko izolované?Braňo Závodský sa rozprával bývalou premiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou.
Aké krajinou chce byť Slovensko?Na zadanie vlády hľadajú odpoveď na túto otázku odborníci a vedci zo Slovenskej akadémii vied vo Vízii 2040. Postavená má byť na úspešnom príbehu Slovenska v posledných dekádach. A za Víziou má nasledovať Stratégia, ako sa k cieľom a pilierom Vízie dostať.Čo sú to za dokumenty a kto ich pripravuje? Ako má teda vyzerať Slovensko v roku 2040? Aký je náš doterajší úspešným príbeh, na čom môžeme stavať? Čo všetko by sme mali urobiť aby sme boli úspešným, udržateľným a moderným štátom, kde budú občania žiť kvalitné a naplnené životy? Máme na to vôbec vôľu a prostriedky? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom Slovenskej akadémie vied Marekom Radvanským.
1. Návrhy opozície spája nižšie zdanenie práce, strany sa zatiaľ rozchádzajú v detailoch 2. Slovensko zaostáva v prechode k „mozgovni“. Kým susedia napredujú, my stagnujeme 3. Drahé hypotéky menia ekonomiku bývania: nájom je prvýkrát po rokoch výhodnejší ako kúpa 4. Veterné parky narážajú na rozporuplnú politiku štátu