Country in Central Europe
POPULARITY
Categories
Vraj až šesťkrát blokoval 18. balík sankcií Európskej komisie voči Rusku, kým nedostal písomné záruky bezpečnosti v prípade, ak plánovaný koniec toku ruského plynu do Európy bude pre Slovensko predstavovať ohrozenie. Robert Fico koniec ruského plynu opakovane nazýva nevídanou hrozbou a politickým rozhodnutím komisie, o potrebe energetickej bezpečnosti a odpútania sa od agresora už ale nehovorí nič. Podľa energo analytika Radovana Potočára komisia síce v niektorých oblastiach, ktoré Ficovi garantovala, môže čo-to urobiť, nateraz sa však nedá hovoriť o žiadnej relevantnej legislatíve. Ak by nakoniec došlo aj na ňu, potrvá podľa neho mesiace, kým bude prijatá. „Navyše, ak sa pozrieme len na ceny plynu, pri ktorých sa hovorí o strope, nikto nemá burzu kompletne v rukách. Jediný príklad z roku 2022, kedy bol na čas zavedený cenový strop, nikdy nebol využitý a dnes už de facto neexistuje. Aj teraz bude teda riešenie závisieť od jeho konkrétneho nastavenia,“ objasňuje analytik. Opäť sa pritom hovorí aj o možnosti využiť na kompenzáciu vysokých cien energií (ak k nim dôjde) časť prostriedkov z eurofondov, čo podľa Potočára predstavuje opakovanie chyby z minulosti - ich nehospodárne využitie. „Zase sme v situácii, kedy peniaze nepoužijeme na nič užitočné, iba ich opäť prejeme, respektíve doslova spálime v kotloch,“ približuje. Naopak, využiť by sa podľa neho mali skôr na preventívne opatrenia, ktoré dokážu viesť k zníženiu spotreby plynu, či už v domácnostiach alebo v prípade podnikov. Je ale situácia Slovenska v prípade stopnutia ruského plynu naozaj taká bezútešná, a ak áno, prečo sme jediní, čo sa stavajú na zadné a Česi či Rakúšania nemajú s rozhodnutím komisie žiaden problém? A vôbec, aké záruky si to Fico vyloboval? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. V rozhovore sa dozviete: 1:35 Ako má phase-out ruského plynu vyzerať. 4:10 Pravdepodobnosť, že nastane krízová situácia. 9:56 Prečo Merz hovorí, že máme problém? 14:54 Vie komisia poskytnúť Slovensku garancie? 16:40 Kto rozhoduje o výške prepravných poplatkov? 18:44 Využitie eurofondov na kompenzáciu cien energií. 22:35 Ako si Gazprom plní svoje záväzky voči nám. 26:15 Má Slovensko dosť alternatív k ruskému plynu? 30:45 Čo spôsobia Trumpove sekundárne clá. 33:02 18. balík protiruských sankcií. 35:25 Adresná energopomoc. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Rok od trestných noviel je ľahšie kradnúť, a vidíme to aj v obchodoch. To je ale iba špička ľadovca – veľké kradnutie zatiaľ nevidíme, ale je tiež ľahšie, hovorí Jozef Čentéš, profesor trestného práva a bývalý kandidát na generálneho prokurátora. Podľa neho sme prepustili možno až tisíc väzňov, ďalší majú premlčané trestné stíhanie, a nikto nevie, čo teraz robia. Za akých okolností by sa mohol Dušan Kováčik vrátiť do výkonu trestu?V podcaste s Jozefom Čentéšom sa dozviete:– od 1. minúty – ako prežil ťažký covid deväť mesiacov v nemocnici;– po 3:00 – či sa zlodeji naozaj stali agresívnejšími pre novelu trestného zákona;– od 4:30 – že po novom je ľahšie kradnúť, a hoci my to vidíme v malom, ľahšie je to aj vo veľkom;– po 7:00 – že Slovensko prepustilo možno až tisíc väzňov a nikto nevie, čo teraz robia;– od 10:00 – že veľké kauzy sú len špička ľadovca;– po 11:00 – čo je naozaj najväčší problém noviel trestných zákonov;– od 12:40 – že toto nie je spravodlivosť;– po 17:00 – či nám Európska komisia má čo vyčítať;– od 21:00 – či budú stíhaní ľudia za haciendy z eurofondov;– po 30:00 – čo hovorí na snahu Mikuláša Černáka dostať sa na slobodu;– od 34:00 – či je prípad Slavomíra Surového najväčším justičným omylom mafie 90. rokov;– po 39:00 – či sa niečo zlepšilo aj pre obete trestných činov.
Proč se česká a slovenská policie nedokázala zkoordinovat a informovala rozdílně o dopadení pachatele, který školám vyhrožoval bombovým útokem? Z jakých důvodů nakonec Slovensko zvedlo ruku pro další balík sankcí proti Rusku a jaké záruky levného plynu za to dostalo? A jaký vliv má na vzhled měst památková ochrana a jak naopak brání jejich rozvoji?
Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie mladý slovenský hokejový talent Michal Prádel, ktorý sa nedávno stal šiestym vybraným brankárom v tohtoročnom drafte do NHL, kde po ňom siahol klub Detroit Red Wings. Mladík z Oravy, ktorý hrával za projekt Slovensko a neskôr pokračoval v USHL, otvorene porozprával o svojej draftovej skúsenosti, brankárskom remesle i plánoch do budúcnosti.Michal Prádel v rozhovore s moderátormi Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom odhalil svoj pohľad na úspešné vystúpenie na MS v hokeji do 18 rokov, kde Slovensko skončilo tesne pod stupňami víťazov na štvrtom mieste. Gólman detailne opísal, ako sa vyrovnáva s tlakom veľkých zápasov i prípadnými neúspechmi, pričom prekvapuje pokojným prístupom.„V tom momente som si určite nepovedal, že ma to posunulo vpred,” hovorí o ťažkých momentoch v kariére, no s odstupom času vidí aj v neúspechoch príležitosť na rast.Diváci sa dozvedia, čo mu v Detroite poradili skúsené legendy ako Steve Yzerman či Nicklas Lidström, ale aj to, aký je jeho brankársky vzor. Na rozdiel od fanúšikov, ktorí milujú efektné zákroky, Michal Prádel obdivuje Connora Hellebuycka pre jeho čítanie hry a vykrývanie priestoru.V príjemnej, miestami vtipnej debate nechýbajú otázky o jeho preddraftových očakávaniach, plánoch študovať na americkej univerzite, ani to, kam by zobral Stanley Cup, ak by sa mu ho podarilo vyhrať. Zistite, ako vníma konkurenciu v organizácii Detroit Red Wings a aká dlhá je podľa neho cesta gólmana do NHL.
Proč se česká a slovenská policie nedokázala zkoordinovat a informovala rozdílně o dopadení pachatele, který školám vyhrožoval bombovým útokem? Z jakých důvodů nakonec Slovensko zvedlo ruku pro další balík sankcí proti Rusku a jaké záruky levného plynu za to dostalo? A jaký vliv má na vzhled měst památková ochrana a jak naopak brání jejich rozvoji?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Spišská Nová Ves zažila hrôzy bombardovania už tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Ani nie dva týždne po vzniku Slovenského štátu na mesto zaútočilo maďarské letectvo. Cieľom sa stalo tamojšie vojenské letisko. Začala sa takzvaná „Malá vojna“. Ako to poznačilo život v meste? Čím si tunajší obyvatelia prešli v období SNP? Ďuro Šimko bude hľadať odpovede nielen na tieto otázky na výstave s názvom „Deň, keď stíchli delá“. Vyberte sa s nami do Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi! V tejto epizóde V múzeu. | Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi; Výstava: Deň, keď stíchli delá. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.
Do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie mladý slovenský hokejový talent Michal Prádel, ktorý sa nedávno stal šiestym vybraným brankárom v tohtoročnom drafte do NHL, kde po ňom siahol klub Detroit Red Wings. Mladík z Oravy, ktorý hrával za projekt Slovensko a neskôr pokračoval v USHL, otvorene porozprával o svojej draftovej skúsenosti, brankárskom remesle i plánoch do budúcnosti.Michal Prádel v rozhovore s moderátormi Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom odhalil svoj pohľad na úspešné vystúpenie na MS v hokeji do 18 rokov, kde Slovensko skončilo tesne pod stupňami víťazov na štvrtom mieste. Gólman detailne opísal, ako sa vyrovnáva s tlakom veľkých zápasov i prípadnými neúspechmi, pričom prekvapuje pokojným prístupom.„V tom momente som si určite nepovedal, že ma to posunulo vpred,” hovorí o ťažkých momentoch v kariére, no s odstupom času vidí aj v neúspechoch príležitosť na rast.Diváci sa dozvedia, čo mu v Detroite poradili skúsené legendy ako Steve Yzerman či Nicklas Lidström, ale aj to, aký je jeho brankársky vzor. Na rozdiel od fanúšikov, ktorí milujú efektné zákroky, Michal Prádel obdivuje Connora Hellebuycka pre jeho čítanie hry a vykrývanie priestoru.V príjemnej, miestami vtipnej debate nechýbajú otázky o jeho preddraftových očakávaniach, plánoch študovať na americkej univerzite, ani to, kam by zobral Stanley Cup, ak by sa mu ho podarilo vyhrať. Zistite, ako vníma konkurenciu v organizácii Detroit Red Wings a aká dlhá je podľa neho cesta gólmana do NHL.
Čo sú hlavné dôvody odchodu ľudí zo Slovenska? Čo rozhoduje pri otázke možného návratu? Čo sú červené čiary, ktoré návrat vylučujú? Aký je súčasný obraz Slovenska vo svete? Je ešte možná zmena, ako v roku 1998?
V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.
V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.
Rozhovor s Jánom Čapským, riaditeľom Shell pre Slovensko a Česko, odhaľuje fascinujúci svet vývoja palív. Od laboratórií v Hamburgu cez chemické receptúry až po samotné tankovanie – zistili sme, prečo prémiové palivo nie je marketing, ale reálna investícia do zdravia vášho motora.
Pripomenieme si Deklaráciu o zvrchovanosti SR, ktorú poslanci vtedajšej SNR prijali 17. júla pred 33 rokmi. Vrátime sa aj 60 rokov späť do minulosti a zaspomíname si na obrovskú povodeň na Dunaji, pre ktorú museli na Žitnom ostrove evakuovať až 54.000 ľudí. Nebude chýbať súťažná otázka ďalšieho kola súťaže Mysteriózne Slovensko.
Slovensko je čiernou ovcou Európy. Fico vydiera našich spojencov. Čo sa stalo pred 80 rokmi. Inflácia nás oberá o úspory.
Lukáš Hrošovský má vzácnu chorobu, na ktorú potrebuje liek za 354 tisíc eur ročne. Poisťovňa mu ho odmietla zaplatiť, a tak vyzbieral peniaze na internete - zatiaľ na rok kvalitného života. Hovoril aj s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, ktorý mu povedal, že pre neho zle spáva, no zatiaľ mu nepomohol. Naopak, navrhol o polovicu škrtnúť sumu, ktorú je štát ochotný investovať do záchrany života.V podcaste s Lukášom Hrošovským sa dozviete:– od 1. minúty – že ak nebude mať drahé lieky, zomrie zrejme vo veku 37 rokov;– po 2:00 – ako vyzbieral viac ako 300 tisíc eur;– od 3:00 – ako mu VŠZP odôvodnila, že mu nepreplatia liek;– po 4:00 – čo hovorí na argument, že financovanie jeho lieku ohrozuje systém;– od 6:00 – že minister Šaško navrhol o polovicu znížiť sumu, ktorú štát platí za pridaný rok života;– pred 7:00 – prečo na Slovensko nebudú prichádzať nové lieky, a to ani na rakovinu;– po 8:30 – že ak by sme vystúpili z EÚ, tie lieky by sme nemali vôbec;– od 11:20 – že minister pripravil šetrenie na pacientoch;– po 12:00 – o čom hovoril s ministrom Šaškom a čo splnil z toho, čo sľúbil;– od 14:10 – že kým politici sľubujú, jemu plynie čas;– po 16:30 – že liek, na ktorý sa mu vyzbierali ľudia, ho postavil z vozíka bez chodítka;– od 18:20 – ako by mu peniaze z osláv na Devíne zachránili život na 2 roky;– po 19:30 – či nechcel zmeniť zdravotnú poisťovňu, keď mu VŠZP opakovane neschvália liečbu;– od 20:30 – že lekári niekedy vopred vedia, že výnimkový liek poisťovňa zamietne;– po 22:30 – že ak by bol občanom Nemecka, liek by mal už od minulého roka a jeho stav by bol lepší;– od 23:50 – že jeho prípad hovorí o tom, ako na Slovensku ide politikom iba o peniaze;– po 25:00 – čo ho motivuje nahrávať na siete kritické a vtipné videá;– od 29:00 – či slovenskí vozíčkari sedia uväznení doma v byte, lebo nič nie je bezbariérové;– po 29:40 – že niektorí čakajú na schválenie zdravotníckych pomôcok až do smrti;– od 30:50 – ako sú na tom služby pre ľudí so znevýhodnením;– po 31:20 – že úradníčka riešila, čo postuje na sociálne siete;– od 32:00 – ako ani úradníci na to určení nemajú pochopenie voči odkázaným ľuďom;– po 33:00 – že človek, ktorý si ide vybaviť vozík, sa ani nedostane na úrad, lebo nie je bezbariérový;– po 33:40 – či ešte zbiera peniaze na liek, a ako mu môžete pomôcť.
Lukáš Hrošovský má vzácnu chorobu, na ktorú potrebuje liek za 354 tisíc eur ročne. Poisťovňa mu ho odmietla zaplatiť, a tak vyzbieral peniaze na internete - zatiaľ na rok kvalitného života. Hovoril aj s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, ktorý mu povedal, že pre neho zle spáva, no zatiaľ mu nepomohol. Naopak, navrhol o polovicu škrtnúť sumu, ktorú je štát ochotný investovať do záchrany života.V podcaste s Lukášom Hrošovským sa dozviete:– od 1. minúty – že ak nebude mať drahé lieky, zomrie zrejme vo veku 37 rokov;– po 2:00 – ako vyzbieral viac ako 300 tisíc eur;– od 3:00 – ako mu VŠZP odôvodnila, že mu nepreplatia liek;– po 4:00 – čo hovorí na argument, že financovanie jeho lieku ohrozuje systém;– od 6:00 – že minister Šaško navrhol o polovicu znížiť sumu, ktorú štát platí za pridaný rok života;– pred 7:00 – prečo na Slovensko nebudú prichádzať nové lieky, a to ani na rakovinu;– po 8:30 – že ak by sme vystúpili z EÚ, tie lieky by sme nemali vôbec;– od 11:20 – že minister pripravil šetrenie na pacientoch;– po 12:00 – o čom hovoril s ministrom Šaškom a čo splnil z toho, čo sľúbil;– od 14:10 – že kým politici sľubujú, jemu plynie čas;– po 16:30 – že liek, na ktorý sa mu vyzbierali ľudia, ho postavil z vozíka bez chodítka;– od 18:20 – ako by mu peniaze z osláv na Devíne zachránili život na 2 roky;– po 19:30 – či nechcel zmeniť zdravotnú poisťovňu, keď mu VŠZP opakovane neschvália liečbu;– od 20:30 – že lekári niekedy vopred vedia, že výnimkový liek poisťovňa zamietne;– po 22:30 – že ak by bol občanom Nemecka, liek by mal už od minulého roka a jeho stav by bol lepší;– od 23:50 – že jeho prípad hovorí o tom, ako na Slovensku ide politikom iba o peniaze;– po 25:00 – čo ho motivuje nahrávať na siete kritické a vtipné videá;– od 29:00 – či slovenskí vozíčkari sedia uväznení doma v byte, lebo nič nie je bezbariérové;– po 29:40 – že niektorí čakajú na schválenie zdravotníckych pomôcok až do smrti;– od 30:50 – ako sú na tom služby pre ľudí so znevýhodnením;– po 31:20 – že úradníčka riešila, čo postuje na sociálne siete;– od 32:00 – ako ani úradníci na to určení nemajú pochopenie voči odkázaným ľuďom;– po 33:00 – že človek, ktorý si ide vybaviť vozík, sa ani nedostane na úrad, lebo nie je bezbariérový;– po 33:40 – či ešte zbiera peniaze na liek, a ako mu môžete pomôcť.
V Svečah v Rožu na avstrijskem Koroškem je tamkajšnje Slovensko prosvetno društvo Kočna organiziralo že 43. Slikarski teden. Na njem sodelujejo Nika Rupnik in Borut Popenko iz Slovenije, Francesca Piovesan iz Italije, Nataša Sienčnik, Gottfried Loiskandl in Rudolfine P. Rossmann iz Avstrije. V ateljejih so ves teden veseli tudi obiska obiskovalk in obiskovalcev. Sinoči so na Vrbnikovem vrtu pred galerijo Gorše pripravili družabni večer, nocoj ob 20h pa bo v Einspielerjevem centru jazz koncert, na katerem bosta nastopila pianist Tonč Feinig in Joscho Stephan, eden najboljših gypsy-kitaristov na svetu. Obljubljata polno virtuoznosti in presenečenj. Zaključek Slikarskega tedna v Svečah bo to soboto ob 18.00 s predstavitvijo umetnin.
Vlasta Okoličányová, promovaná knihovníčka, špecialistka na historické knihy a život a dielo historických osobností evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. | Moderuje: Kata Martinková. | Repríza z 08.04.2025. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Americký prezident pohrozil Rusku stoprocentním clem, pokud neukončí válku na Ukrajině. Jak zásadní to pro Rusko je? Jak si slovenská vláda představuje záruky levného plynu od EU? Jak významné je pro SPD, že s ní chce jít strana PRO do voleb společně? A jak se Češi stavějí k reklamě na alkohol?
Politický redaktor Tomáš Kyseľ v podcaste Aktuality Nahlas opísal, ako sa mu podarilo zistiť, že prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho zafinancovala firma jeho sestry, aký signál je to pre voličov Hlasu, ale aj či strane hrozí pokuta za porušenie zákona.Peter Pellegrini je prezidentom viac ako rok, no až doteraz nebolo jasné, kto financoval jeho prezidentskú kampaň. Špekulovalo sa, že pol milióna eur získal iba z darov od strany Hlas.Oficiálnej odpovede sa verejnosť dočkala až teraz. Politický redaktor Aktuality.sk Tomáš Kyseľ zistil, že Hlas si minulý rok požičal 300-tisíc eur od firmy Element Business, ktorá patrí prezidentovej sestre Eve Pellegrini. O takejto pôžičke až doposiaľ neinformoval, aj keď túto povinnosť politickým stranám ukladá zákon.„To, že to až doteraz tak neurobili, vrhá tieň podozrenia na celú kampaň Petra Pellegriniho,“ hovorí v podcaste Aktuality Nahlas Tomáš Kyseľ. Zároveň upozorňuje, že koaličnej strane Hlas za takéto konanie hrozí sankcia vo výške do 5-tisíc eur.„Háčik je v tom, že štátna komisia, do ktorej kompetencie spadá riešenie takýchto situácií, patrí pod ministerstvo vnútra. Tomu šéfuje predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, takže je otázne, ako to celé dopadne,“ dodáva redaktor.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.
Americký prezident pohrozil Rusku stoprocentním clem, pokud neukončí válku na Ukrajině. Jak zásadní to pro Rusko je? Jak si slovenská vláda představuje záruky levného plynu od EU? Jak významné je pro SPD, že s ní chce jít strana PRO do voleb společně? A jak se Češi stavějí k reklamě na alkohol?
Politický redaktor Tomáš Kyseľ v podcaste Aktuality Nahlas opísal, ako sa mu podarilo zistiť, že prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho zafinancovala firma jeho sestry, aký signál je to pre voličov Hlasu, ale aj či strane hrozí pokuta za porušenie zákona.Peter Pellegrini je prezidentom viac ako rok, no až doteraz nebolo jasné, kto financoval jeho prezidentskú kampaň. Špekulovalo sa, že pol milióna eur získal iba z darov od strany Hlas.Oficiálnej odpovede sa verejnosť dočkala až teraz. Politický redaktor Aktuality.sk Tomáš Kyseľ zistil, že Hlas si minulý rok požičal 300-tisíc eur od firmy Element Business, ktorá patrí prezidentovej sestre Eve Pellegrini. O takejto pôžičke až doposiaľ neinformoval, aj keď túto povinnosť politickým stranám ukladá zákon.„To, že to až doteraz tak neurobili, vrhá tieň podozrenia na celú kampaň Petra Pellegriniho,“ hovorí v podcaste Aktuality Nahlas Tomáš Kyseľ. Zároveň upozorňuje, že koaličnej strane Hlas za takéto konanie hrozí sankcia vo výške do 5-tisíc eur.„Háčik je v tom, že štátna komisia, do ktorej kompetencie spadá riešenie takýchto situácií, patrí pod ministerstvo vnútra. Tomu šéfuje predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, takže je otázne, ako to celé dopadne,“ dodáva redaktor.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.
Americký prezident pohrozil Rusku stoprocentním clem, pokud neukončí válku na Ukrajině. Jak zásadní to pro Rusko je? Jak si slovenská vláda představuje záruky levného plynu od EU? Jak významné je pro SPD, že s ní chce jít strana PRO do voleb společně? A jak se Češi stavějí k reklamě na alkohol?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Známa a úspešná moderátorka Iveta Malachovská nedávno oslávila svoje životné jubileum. V televízii pracuje od tínedžerského veku, podpísala sa pod relácie Matelko, Štúdio kontakt, Milionár, či aktuálne obľúbený Dámsky klub a mnohé ďalšie. Ako vyštudovaná filmová producentka sa uplatnila aj vo filmovom priemysle, nakrútila filmový dokument o svetovej hviezde Petrovi Dvorskom a aktuálne pracuje na filme o svetoznámom slovenskom telese – Moyzesovom kvartete. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o veľkej oslave jej životného jubilea, o tom, za čo vďačí svojej mame, o prekonávaní neľahkých životných situácií, o pomoci ľuďom v núdzi, o tom, čo ako moderátorka od života dostala i o jej manželovi Martinovi Malachovskom. | Hosť: Iveta Malachovská (moderátorka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
1. Nemecký kancelár ukazuje prstom na Slovensko. 2. Poslankyňa Marcinková dokázala, čo poslanec Fico vymyslel.
Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie než zvyšok sveta a následky sú čoraz citeľnejšie
Podcast TRENDY AI privítal Petra Dovhuna z iniciatívy Elevate Slovakia, ktorej ambíciou je zavádzať autonómne technológie do reálneho života
Slovenský premiér Robert Fico doufá, že parlament v září schválí změny ústavy, které podle něj zabrání tomu, aby Slovensko zničil bezbřehý a zvrácený liberalismus a progresivismus. Vládní koalice má ale v Národní radě jen těsnou většinu a váhají dokonce i někteří její poslanci. Jak těžké je pro vládu prosazovat své návrhy? Moderuje Jan Bumba.
Malý či žiadny pokrok v oblasti právneho štátu. Pre Slovensko ho konštatuje Európska komisia vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu, ktorú vydáva od roku 2020.Bez pokroku pri stíhaní vysokej korupcie, naďalej prisilné postavenie generálneho prokurátora, absentujúca regulácia lobingu, bezzubé majetkové priznania politikov.Rovnako bez pokroku pri posilňovaní nezávislosti verejnoprávnej STVR, právnej ochrany novinárov či naďalej pričasté využívanie expresne rýchleho prijímania legislatívy.Brusel nám tak opakovane odporúča prijať konkrétne legislatívne a systémové opatrenia, ktoré by posilnili dôveru v právny štát.Prečo Slovensko stagnuje? Kto za to zodpovedá a ako z toho von? Otázky pre Katarínu Batkovú z mimovládnej organizácie Via Iuris.„Dôležité je povedať, že správa Európskej komisie nie je robená len tak. Môže mať podstatný vplyv na to, ako komisia rozbehne tzv. konanie o kondicionalite. A teda ide o podmienenosť eurofondami,“ upozorňuje Batková.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Malý či žiadny pokrok v oblasti právneho štátu. Pre Slovensko ho konštatuje Európska komisia vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu, ktorú vydáva od roku 2020.Bez pokroku pri stíhaní vysokej korupcie, naďalej prisilné postavenie generálneho prokurátora, absentujúca regulácia lobingu, bezzubé majetkové priznania politikov.Rovnako bez pokroku pri posilňovaní nezávislosti verejnoprávnej STVR, právnej ochrany novinárov či naďalej pričasté využívanie expresne rýchleho prijímania legislatívy.Brusel nám tak opakovane odporúča prijať konkrétne legislatívne a systémové opatrenia, ktoré by posilnili dôveru v právny štát.Prečo Slovensko stagnuje? Kto za to zodpovedá a ako z toho von? Otázky pre Katarínu Batkovú z mimovládnej organizácie Via Iuris.„Dôležité je povedať, že správa Európskej komisie nie je robená len tak. Môže mať podstatný vplyv na to, ako komisia rozbehne tzv. konanie o kondicionalite. A teda ide o podmienenosť eurofondami,“ upozorňuje Batková.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Dvesto miliónov eur. Presne toľko peňazí z eurofondov určených priamo pre samosprávy je aktuálne zmrazených. Situácia rozpútala konflikt medzi zástupcami obcí a miest a vládou, konkrétne rezortom investícií na čele so Samuelom Migaľom. K zmrazeniu pritom došlo preto, že Slovensko, ako už tradične, nevie peniaze čerpať a vyše miliarda eur aktuálne podlieha revízii od Európskej komisie, ktorej výsledkom má byť ich presun na iné projekty. Súčasťou sú aj spomínané dve stovky z balíka priamo pre samosprávy. Podľa analytičky portálu Euractiv Slovakia Barbary Zmuškovej je bizarné hlavne to, ako nik z vlády nechce priznať, kto vlastne o odobratí čiastky z balíka pre regióny rozhodol. „Nepamätám si, že by sa niečo podobné dialo pri tak vážnej veci. Migaľ napríklad hovorí, že on na vládu šiel s tým, že samosprávam sa nebude nič brať a samotné odobratie mal navrhnúť Drucker. Aktuálne zase hovorí, že už to mal iniciovať Taraba,“ vyratúva Zmušková s tým, že to podľa nej súvisí hlavne s politickou krízou v strane Hlas. Samostatná kapitola sú pritom podľa nej aj návrhy, na čo chce vláda peniaze použiť. „Spomínajú sa kompenzácie za plyn, čo je úplný eurofondový nezmysel. Ďalším nápadom je, aby nám komisia zarátala, že sme peniaze minuli na dostavbu diaľnice D3, ktorá ešte nie je hotová a ani do konca roka nebude,“ dodáva. Navyše problémy vykazuje aj plán obnovy, kde Slovensku ostáva iba jeden rok na to, aby dokázalo využiť všetkých šesť miliárd eur, ktoré cezeň získalo. „Viacero z opatrení je na hrane a to aj napriek revízii, ktorú si dala vypracovať súčasná vláda koncom minulého roka,“ dodáva analytička. Čo sa teda deje v oblasti eurofondov a plánu obnovy, ktoré rezorty si neplnia svoje povinnosti, aké reformy a investície sme zanedbali a ako je to v skutočnosti so zamrznutými peniazmi? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytička portálu Euractiv Slovakia Barbara Zmušková. V rozhovore sa dozviete: 1:01 O čo v spore o 200 miliónov ide. 3:17 Ako majú eurofondy priamo v regiónoch fungovať. 4:50 Prečo sa regionálne eurofondy nečerpajú. 8:55 Prečo stále fungujú výzvy a nie vyzvania. 11:54 Prečo sa nečerpajú ani bežné eurofondy. 16:00 Kto rozhodol o tom, že peniaze sa zoberú aj samosprávam. 18:11 Načo chce vláda zrevidované peniaze použiť. 24:01 Stíhajú sa eurofondy dočerpať? 25:18 Ako sme na tom pri pláne obnovy? 28:19 Čo z Plánu obnovy vypadlo? 30:11 Prečo nebudú nové psychotesty? 33:31 Koľko času máme na čerpanie Plánu obnovy? 35:34 Ako sa komisia stavia ku kontrole míľnikov? 38:12 Čo z budúcich míľnikov môže robiť problém? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Malý či žiadny pokrok v oblasti právneho štátu. Pre Slovensko ho konštatuje Európska komisia vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu, ktorú vydáva od roku 2020.Bez pokroku pri stíhaní vysokej korupcie, naďalej prisilné postavenie generálneho prokurátora, absentujúca regulácia lobingu, bezzubé majetkové priznania politikov.Rovnako bez pokroku pri posilňovaní nezávislosti verejnoprávnej STVR, právnej ochrany novinárov či naďalej pričasté využívanie expresne rýchleho prijímania legislatívy.Brusel nám tak opakovane odporúča prijať konkrétne legislatívne a systémové opatrenia, ktoré by posilnili dôveru v právny štát.Prečo Slovensko stagnuje? Kto za to zodpovedá a ako z toho von? Otázky pre Katarínu Batkovú z mimovládnej organizácie Via Iuris.„Dôležité je povedať, že správa Európskej komisie nie je robená len tak. Môže mať podstatný vplyv na to, ako komisia rozbehne tzv. konanie o kondicionalite. A teda ide o podmienenosť eurofondami,“ upozorňuje Batková.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slovenský premiér Robert Fico (Směr) varoval, že bezbřehý a zvrácený liberalismus a progresivismus můžou zničit Slovensko. Obranou proti tomu má být novela ústavy, kterou by měl podle premiéra přijmout parlament v září. „Probíhá tu hodnotový boj, ale vyjádření, že by bylo celé Slovensko ohrožené, bych nepoužil,“ mírní Ficova slova pro Český rozhlas Plus předseda Národní rady Slovenské republiky Richard Raši (Hlas).Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Premiérove vydieračské metódy z nás v očiach spojencov robia nedôveryhodného partnera, konštatuje poslankyňa Európskeho parlamentu za PS Ľubica Karvašová. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom hovorí, aký bol jej starý otec Imrich Karvaš, ktorému odhalili sochu, ako vníma, že pri tom bol súčasný guvernér NBS Peter Kažimír, ale hodnotí aj svoj prvý rok v Európskom parlamente, a opisuje, ako Slovensko v zákulisí vnímajú európski politici. Lovte slová v novej hre Denníka N. Zahrajte si Slovosleď: www.dennikn.sk/slovosled
Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Sme po víkende, keď sa solúnski bratia svätí Cyril a Metod stali pozadím pre defilé politickej arény. Ak prezident Pellegrini volal po zastavení hádok a rozdelenia spoločnosti, premiér o svojich politických rivaloch hovoril ako o „duchovných a hodnotových bezdomovcoch“. Ak prezident hovoril o „neprivlastňovaní“ štátnych sviatkov, Devín sa zaobišiel bez exprezidentov Kisku a Čaputovej, či bez tvárí opozície. A z úst českého kardinála Duku si Slovensko v Nitre vypočulo ospravedlnenie za Čechov, ktorí ho v súčasnosti poučujú o demokracii a slobode – v čase, keď si tí Česi – najnovšie europoslanec Zdechovský – na Slovensku vypočuli iné výrazy. Napríklad obvinenia z „nájomných politických vrahov“.A Mekka folkloristov – Východná – vypískala ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú.Aký víkend to má krajina za sebou? Pozrieme sa naň s politológom Radoslavom Štefančíkom.„Robert Fico už nejaký čas komunikuje, akoby mal pred sebou nejakých démonov. Možno ich má vo svojej hlave a bojuje proti nim. Celý jeho prejav bol založený na tom, akoby Slovensko bolo niekým ohrozované. Vracia ma to do čias Vladimíra Mečiara,“ tvrdí politológ.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slovensko zažilo vlnu extrémnych horúčav, najteplejšie bolo na Záhorí, kde dosiahla teplota až 38 stupňov. Robert Fico bol na žatve, Huliak sa musí ospravedlniť ochranárovi Mariánovi Hletkovi, Šimkovičovú vypískal takmer celý amfiteáter vo Východnej a pokračujú ďalšie stíhania inšpekcie voči policajtom okolo Jána Čurillu.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: NBC News, Denník N, SME, STVR, Startitup, Markíza–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Významná slovenská herečka Ida Rapaičová nedávno dvakrát zabodovala v prestížnej ankete Slovenka roka. Stala sa víťazkou v kategórii Umenie a kultúra a získala aj Mimoriadnu cenu za celoživotné dielo a mimoriadny prínos kultúre na Slovensku. Za svoj život stvárnila nespočetné množstvo úloh v divadle, filme i televízii. Jej celoživotným záujmom je aj štúdium a prednes poézie, recituje zásadne z pamäti a aj po starosloviensky. Do Rádia Slovensko zavítala vo sviatočný deň slovanských vierozvestcov – sv. Cyrila a sv. Metoda a tento sviatok si sama ctí. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej živote herečky, o tom, ako nás neľahké životné situácie môžu veľa naučiť, o ručných prácach, ktorým sa venuje i o slovenskej dramatickej klasike. | Hosť: Ida Rapaičová (herečka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Nárast výdavkov na obranu, ku ktorému sme sa zaviazali na ostatnom summite Severoatlantickej aliancie, je z hľadiska našej bezpečnosti potrebný, je však samozrejmé, že to pôjde na úkor iných výdavkov štátu, tvrdí to člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. A ako hodnotí čoraz viac stagnujúcu slovenskú ekonomiku, ktorá navyše čelí aj pomerne vysokej inflácií? No a dá sa zvládnuť ďalší približne dvojmiliardový konsolidačný balíček bez škrtov v sociálnom systéme, teda napríklad zavedením adresnosti do energopomoci, trinástych dôchodkov či v podpore rodín?Slovenská ekonomika zlenivela, dôvodom poklesu nášho ekonomického rastu je tak globálna nestabilita, ako aj vládna konsolidácia. Tá sa totiž primárne zamerala nie na redukciu prebujnelých výdavkov štátu, ale na čoraz vyššie zdaňovanie firiem či občanov. Už na budúci rok nás pritom čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov, tentoraz za približne dve miliardy. No a za rohom už číha aj masívny nárast výdavkov na obranu. Kde na to všetko vziať a akej ekonomickej budúcnosti budeme čeliť? A viete že ročne Slovensko platí iba na úrokoch takmer 4 miliardy eur? Témy pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Nárast výdavkov na obranu, ku ktorému sme sa zaviazali na ostatnom summite Severoatlantickej aliancie, je z hľadiska našej bezpečnosti potrebný, je však samozrejmé, že to pôjde na úkor iných výdavkov štátu, tvrdí to člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. A ako hodnotí čoraz viac stagnujúcu slovenskú ekonomiku, ktorá navyše čelí aj pomerne vysokej inflácií? No a dá sa zvládnuť ďalší približne dvojmiliardový konsolidačný balíček bez škrtov v sociálnom systéme, teda napríklad zavedením adresnosti do energopomoci, trinástych dôchodkov či v podpore rodín?Slovenská ekonomika zlenivela, dôvodom poklesu nášho ekonomického rastu je tak globálna nestabilita, ako aj vládna konsolidácia. Tá sa totiž primárne zamerala nie na redukciu prebujnelých výdavkov štátu, ale na čoraz vyššie zdaňovanie firiem či občanov. Už na budúci rok nás pritom čaká ďalšie kolo uťahovania opaskov, tentoraz za približne dve miliardy. No a za rohom už číha aj masívny nárast výdavkov na obranu. Kde na to všetko vziať a akej ekonomickej budúcnosti budeme čeliť? A viete že ročne Slovensko platí iba na úrokoch takmer 4 miliardy eur? Témy pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
1. Nová alternatíva. 2. Lacný ruský plyn a žiadny iný. 3. Krok za krokom k veľkému spájaniu.
Na Zvolenskom zámku, ktorý je vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie, zničili veľkorozmerné dielo a vyhodili ho do kontajnera. Európska komisia už dostala informácie o 330 možných zneužitiach eurofondov na Slovensku. Kaliňákovu nemocnicu v Prešove má stavať Orbánov oligarcha.A zasa sme niečo iné hovorili doma a niečo iné robili v zahraničí - teda nie my, ale premiér - Slovensko schválilo na samite v Haagu zvýšenie výdavkov na obranu a v Bruseli Robert Fico nesabotoval, ale bol v zhode s európskymi partnermi.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: 360tka, TA3, Markíza, Facebook/HLAS-SD, Peter Pellegrini, Úrad vlády Slovenskej republiky–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Slovensko sa stalo premiantom. Nie je čo závidieť, z pohľadu neregistrovaných chovov, nelegálnych množiarní a odpredajov zvierat žijúcich v zlých podmienkach do zahraničia, sme na vrchole európskeho rebríčka. Štát sľubuje, že po rokoch nečinnosti zasiahne.V Dobrom ráne sa Jana Krescanko Dibáková porozpráva s redaktorom Matúšom Burčíkom, ktorý sa bol na situáciu v jednej z množiarní pozrieť a navštívil útulky, kde sa o premiestnené zvieratá starajú.V dnešnom Dobrom ráne zaznievajú opisy, ktoré môžu byť nepríjemné pre citlivejšie povahy.Zdroje zvukov: STVR, TASROdporúčanie:S dnešným odporúčaním ostaneme tak trochu v téme. Útulky majú naozaj problémy. Ak máte chuť pomáhať, dá sa rôznymi spôsobmi. Granulami, rôznym textilom, ako sú deky či plachty, alebo prechádzkami so psami. Odporúčame preveriť si na mieste, cez webovú stránku alebo cez kontakty, či útulok existuje, aby ste napríklad cez sociálnu sieť nepodporili podvodníkov.Ak si dnes kúpite tlačené vydanie denníkov SME alebo Korzár, nájdete v nich špeciálne literárne vydanie Magazínu víkend s novinkami od desiatich slovenských autorov, ktoré sú doplnené ilustráciami od Kristíny Mésároš.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Slovensko, stále krajina Európskej únie a NATO. Štvornásobný premiér Robert Fico hovorí o neutralite, zmene politického systému a chváli komunistické režimy. Životná úroveň na Slovensku sa medzitým prepadáva a Slovensko je takmer najchudobnejšou krajinou v Európskej únii a vo V4 sme úplne najchudobnejší. Naši občania v priemere zomierajú skôr ako ľudia v iných krajinách únie a naše zdravotníctvo zaostáva.Ako sa má Slovensko? Po čom túžime a čo považujeme za dôležité? Zhoduje sa to s tým o čom hovorí premiér a s krokmi, ktoré robí vláda? Ako a načo míňajú čas, ktorý od nás dostali vo voľbách? Nutne sme potrebovali zmeny v trestných zákonoch či dve pohlavia v ústave? A bude mať ďalej naša ekonomika peniaze a podporu nášho sociálneho systému, dotácií, ktoré platia aj chudobnejší pre bohatších? Kde bude šetriť ďalšia vládna konsolidácia?Braňo Závodský sa rozprával so sociologičkou a bývalou premiérkou, profesorkou Ivetou Radičovou.
Päť národných parkov ňou už prešlo, ďalšie tri zostávajú. Zonácia národných parkov je vec, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo v Pláne obnovy a jej úspešné dokončenie je podmienkou vyplatenia ôsmej platby už budúci rok.Štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa však s aktuálnym návrhom zonácie Tatranského národného parku neuspel. Krajská prokuratúra ho totiž označila za nezákonný.Čo to znamená, ako by nekvalitný návrh mohol ohroziť prírodu aj v nej žijúci živočíchy a ako by správna zonácia mala vyzerať?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta ochranára a ekológa Erika Baláža.Zdroj zvukov: STVR, Facebook/Filip KuffaOdporúčanie:Ak ste v Bratislave, ešte dnes máte možnosť navštíviť talianske trhy na Hviezdoslavovom námestí. Mercato Italiano sú podľa mňa super miestom, kde nakúpite všetko od vína cez olivy a orechové pasty a ešte sa aj skvelo najete. Pistáciové cannolo osobne odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Slovensko na summite NATO podporilo záväzok zvýšiť naše výdavky na obranu na 5% HDP do roku 2035. Premiér Robert Fico ale vážne a oficiálne hovorí o tom, že by Slovensku svedčala neutralita a že by rád zmenil náš politický systém. Ako teda dopadol ostro sledovaný summit NATO v Haagu? Na čo sa vlastne lídri dohodli a akú rolu zohral americký prezident, ktorý si summit užil aj v holandskom kráľovskom paláci? Prečo NATO nerokovalo aj s Ukrajinou a čo to znamená? Čo musí urobiť Európska únia aby sa dokázala brániť pred Putinovým režimom a globálnymi krízami?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom, bývalým veľvyslancom v Spojenom kráľovstve a v Dánsku a našim bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.
Analýza s názvom „Vedúci! Horia obce!“ podrobne opisuje, v ktorých mestách a obciach sú ľudia najviac ohrození horúčavami, suchom a zrážkami. Reportéri Denníka E každú stredu komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a udržateľnej energetike.