Podcasts about slovensko

Rusko zatiaľ mier nezaujíma. Aj počas mierových rokovaní Rusko a samitu Trumpa s Putinom Rusi útočia na Ukrajinu. Výsledok. Ďalšie desiatky mŕtvych civilistov vrátane detí, domy v ruinách. Raketový útok poškodil aj veľvyslanectvo Európskej únie v Kyjeve. Aký efekt mal teda americko-ruský samit na Aljaške, okrem toho že sa Putin previezol v americkej prezidentskej limuzíne na americkej vojenskej základni? Uskutoční sa vôbec sľubované rokovanie Putina so Zelenským? A čo na to Európska únia? Budú pokračovať ďalšie kolá sankcií? Ako by mohli vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, vrátane rozmiestnenia vojakov? A prečo Slovenská diplomacia mlčí, je už Slovensko na strane Ruska? Braňo Závodský sa rozprával s veľvyslankyňou Európskej únie na Ukrajine, našou diplomatkou Katarínou Mathernovou.

Hostia: Svetlana Síthová (špeciálna pedagogička) a Eva Gajdošová (školská psychologička). | Šikana, násilie, duševné problémy žiakov... V ostatných rokoch sa ukázalo, že bezpečnosť na našich školách je obrovská výzva. Aké možnosti zasiahnuť proti problémovým žiakom dnes pedagógovia majú? Čo chystá ministerstvo školstva od budúceho roka a bude to stačiť? Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | Budú školy bezpečnejšie? | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Ako a kedy nám blchy, kliešte ale aj škrkavky či pásomnice kradnú zdravie? Vo vedeckej Nočnej pyramíde nás pozýva do fascinujúceho sveta parazitov Daniela Antolová, podpredsedníčka Slovenskej akadémie vied. Dnes aj so Stanom Ščepánom. | Vedecká NP: Svet parazitov; | Hosť: Daniela Antolová (Parazitologický ústav SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostkou Štefana Chrappu je klinická psychologička Mária Tiňová. Reč je o činorodom súcite, o tom ako pestovať súcit, ako porozumieť sebe i svetu, ako komunikovať so sebou i s druhými ľuďmi, ako reagovať na výzvy doby a pestovať vlastnú odolnosť. | Hostka: Mária Tiňová (klinická psychologička). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Michal Jakabčic má len 17 rokov, no napriek mladému veku nedávno získal ocenenie AI osobnosť roka a AI študent roka, ktoré vyhlásila Asociácia pre umelú inteligenciu. Vo svojom projekte spojil na prvý pohľad nezlučiteľné veci – umelú inteligenciu s ochranou tradičného ovocinárstva, najmä pestovaním tradičných odrôd jabĺk. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho podnikateľských aktivitách spojených s využívaním umelej inteligencie, o strednej škole zameranej na inovatívne technológie, na ktorej študuje, o jeho slávnych starých rodičoch – mimoriadnych maliaroch Michalovi Jakabčicovi a Viere Žilinčanovej, či o pátraní po šľachtickej histórii svojich predkov. | Hosť: Michal Jakabčic (študent, AI osobnosť roka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

V dnešnej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sme privítali náš 16-ročný hokejový klenot Olivera Ozogányho, ktorý si hetrikom v zápase proti favorizovaným Američanom nedávno podmanil turnaj Hlinka Gretzky Cup. Tento mladý útočník z HOBA Bratislava rozprával o svojej ceste do zámoria, ambíciách pred draftom NHL 2027 a o každodennom tréningu, ktorý ho odlišuje od rovesníkov.Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Asi není příliš přehnané tvrzení, že zpráva vědců ze Slovenské akademie věd, kteří měli posoudit mRNA vakcíny proti covidu, byla nejočekávanějším dokumentem letošního léta na Slovensku. Expertízu si u Biomedicínského centra akademie věd objednal ministr zdravotnictví Kamil Šaško. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ukrajina mezi obranou a obnovou. Ruský exil o vyhlídkách na válku v Evropě. Proč je vládní zmocněnec Kotlár nebezpečný pro celé Slovensko? Polský prezident Nawrocki není a nebude spojencem Ukrajiny. Je to totiž nacionalista.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Tento rok si pripomína 70 rokov od svojho založenia. Múzeum Slovenského národného povstania je už neoddeliteľnou súčasťou mesta pod Urpínom. Rokmi k nej pribúdali ďalšie vzácne exponáty, ktoré dnes tvoria jednu z expozícií múzea: Skanzen ťažkej bojovej techniky. Ďuro Šimko vás zoberie na jeho prehliadku v tejto epizóde V múzeu. | Múzeum SNP, Skanzen ťažkej bojovej techniky. (Banská Bystrica). | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Hostia: Marian Uhrin (riaditeľ múzea SNP v Banskej Bystrici) a Tomáš Klubert (historik Ústavu pamäti národa). | 29.8. si pripomíname jednu z najvýznamnejších udalostí v novodobých dejinách Slovenska. Odpor voči Nemcom z roku 1944 vošiel do učebníc dejepisu ako Slovenské národné povstanie. Ukázalo, že aj v ťažkých časoch sa Slováci dokázali postaviť na stranu slobody a demokracie. Zapojilo sa do neho približne 47 tisíc vojakov a 18 tisíc partizánov. Aký bol jeho význam? | 81. výročie SNP. | Moderuje: Marián Žáry Kukelka; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Filmový a televízny režisér, ktorý sa stará aj o ekonomické fungovanie Radošinského naivného divadla a jeho propagáciu. Vyštudoval odbor filmová kamera na VŠMU. Ako režiséra ho zaujímajú najmä historické témy, stojí napríklad za projektom Moje povstanie - poviedkovými filmami o hrdinstvách obyčajných ľudí počas Slovenského národného povstania, ktorých stvárňujú obľúbené slovenské osobnosti. Spolu s Tomášom Sternom brázdia slovenské stredné školy s projektom Road Show Moje povstanie a debatujú s mladými ľuďmi o ňom, holokauste, spoločnosti... Aktuálne pripravuje celovečerný film o príbehu generála Goliana – Generál Golian. Nakrútil aj dokument z Cyklu Gen.sk o svojom otcovi Stanislavovi Štepkovi a viacero snímok súvisiacich s tvorbou Radošinského naivného divadla, či o živote jeho prvej herečky Kataríny Kolníkovej. Je rodinne založený typ, má dve deti, ktoré už prejavujú umelecké nadanie. Rád športuje a cestuje so svojou rodinou. | Hosť: Juraj Štepka (filmový a televízny režisér, teraz pripravuje celovečerný film o generála Jánovi Golianovi). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V dnešnej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sme privítali náš 16-ročný hokejový klenot Olivera Ozogányho, ktorý si hetrikom v zápase proti favorizovaným Američanom nedávno podmanil turnaj Hlinka Gretzky Cup. Tento mladý útočník z HOBA Bratislava rozprával o svojej ceste do zámoria, ambíciách pred draftom NHL 2027 a o každodennom tréningu, ktorý ho odlišuje od rovesníkov.Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.

Z ekumenskim bogoslužjem se danes opoldne začel 632. Pliberški jormak, eden največjih klasičnih sejmov na prostem na avstrijskem Koroškem. Na sedem hektarjev velikem župnijskem travniku v Pliberku bo do ponedeljka ponujalo svoje izdelke okoli 300 razstavljalcev. Za domače obrtnike je to po poročanju Slovenskega uredništva ORF iz Celovca pomemben gospodarski dejavnik, četudi za večino ni glavni vir dohodka, rezultati ponavadi pridejo pozneje. Za mestno občino Pliberški jormak vsekakor ni donosen, nasprotno, prinaša primanjkljaj zaradi visokih stroškov za infrastrukturo, elektriko in varnost. Ker stroškov z najemninami ne pokrivajo, se je pred dogodkom razvnela razprava o uvedbi vstopnine, ki pa jo je občinski svet že junija soglasno zavrnil, ker so bili mnenja, da mora Jormak ostati ljudsko slavje – kraj srečanja, zabave in razvedrila. Sejem je pomemben dogodek tudi za društva. Domače Slovensko prosvetno društvo Edinost ima že 50 let tam Svavejo uto, kjer bo tudi letos pester kulturni in družabni program. Organizatorji si ob ugodnem vremenu nadejajo do 140.000 obiskovalcev, tudi iz Slovenije.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Slovensko má najväčší podiel dôchodcov v Európe a mladí ľudia si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Ako sme sa dostali do tejto ekonomickej pasce?

V čase veľkého zbrojenia boli štáty a politici schopní povedať si dosť. To sa písal rok 1975. V Helsinkách sa uskutočnila Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Ako bezpečnosť, tak aj ekonomickú spoluprácu a ľudské práva chceli krajiny v roku 1975 rozvíjať. Čo všetko viedlo k helsinskej konferencii Vám povieme v tejto epizóde historickej Nočnej pyramídy s historikom Ústavu pamäti národa Petrom Jašekom a moderátorkou Gabikou Angibaud. | Historická NP: 1975 Konferencia v Helsinkách. | Hosť: Peter Jašek (historik). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Erik Tomáš (minister práce, sociálnych vecí a rodiny; Hlas-SD) a Marián Viskupič (poslanec a podpredseda Výboru pre financie a rozpočet NR SR; SaS). Zaznel prísľub, že konsolidácia sa nedotkne druhého piliera - prichádza do úvahy krátenie v iných dávkach z portfólia min. práce? Pozvánka pre opozíciu do pracovnej skupiny na ústavnú ochranu II. piliera s nasledovnými bodmi: Ústavné ukotvenie výšky odvodov – najnižšie na súčasných 4 %, rozhodnutie či chcú zostať alebo odísť pre ľudí s nízkymi úsporami, dohoda či vstup musí byť automatický alebo dobrovoľný, investície z druhého piliera do slovenských projektov. Je naprieč politickým spektrom ochota debatovať o budúcej podobe mechanizmu? Je priestor na doplnenie bodov aj návrhmi opozície? Kedy by pracovná skupina mohla vzniknúť a priniesť reálne výsledky? | Budúcnosť 2. dôchodkového piliera. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Green Deal je Európska zelená dohoda, ktorá cez rôzne regulácie zamerané predovšetkým na znižovanie emisií CO2 chce urobiť z Európy klimaticky neutrálnu ekonomiku do roku 2050. Cieľom je bojovať proti klimatickej zmene, ktorej škodlivé následky sa už dnes vyčísľujú v miliardách eur. Napriek všeobecne prospešnému cieľu má Green Deal veľa odporcov, ktorí namietajú, že EÚ takto neúmerne zaťažuje priemysel i bežných ľudí a vo výsledku poškodzuje svoju konkurencieschopnosť. Podobné názory presadzuje aj viacero predstaviteľov slovenskej vládnej koalície, napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba. Existujú však aj mnohé firmy, ktoré dokážu zo zelenej transformácie ťažiť a využívať ju vo svoj prospech. Potvrdzuje to aj Michaela Hletková Ploszeková zo Zväzu automobilového priemyslu, kde je zodpovedná za komunikáciu s vládou v oblasti environmentálnej legislatívy. Zároveň pracuje v jednej slovenskej automobilke ako vedúca oddelenia životného prostredia. Je presvedčená, že Slovensko potrebuje ako spoločnosť dospieť v otázkach zelenej transformácie a prijať ju ako nový ekonomický model. „Ak ju nechápeme a bojíme sa jej, tak nás prenasledujú zbytočné obavy,“ tvrdí, Hletková Ploszeková. Jej skúsenosti z praxe potvrdzujú, že schopnosť zavádzať zelené opatrenia do výroby prináša firmám úspory a konkurenčnú výhodu. Napriek tomu väčšina firiem na Slovensku vníma Green Deal ako hrozbu. Podľa prieskumu EIB 48% slovenských firiem vníma zelenú reguláciu ako riziko a len 10% ako príležitosť. Michaela Hletková Ploszeková v rozhovore uvádza príklady, ako je zelená transformácia pre krajinu prospešná a približuje dôvody, pre ktoré sa tento proces na Slovensku rozbieha pomaly. Odpovedá aj na otázky, keď bude Európa schopná recyklovať všetky batérie z elektromobilov a prečo sa netreba báť podnikov na spracovanie odpadu. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 2:54 Či ničí zelená transformácia konkurencieschopnosť slovenských firiem 11:24 Chcú automobilky ďalej predávať spaľovacie motory? 14:54 Koľko firiem na Slovensku vníma zelenú reguláciu ako riziko/príležitosť 22:05 Prečo je dnes problém recyklovať batérie a odpad 40:25 Aká je motivácia firiem byť uhlíkovo neutrálne – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Od detstva sa so zanietením venuje džudu – dnes je Jozef Tománek trénerom časti juniorskej reprezentácie, vedie klub džuda v Pezinku a je podpredsedom Slovenského zväzu džudo. K športu, ktorý si vyžaduje fyzickú kondíciu, silu, techniku aj psychickú odolnosť priviedol všetky štyri svoje deti a tie už zbierajú medialy z vrcholných podujatí. O cestách do Japonska, ktoré je kolískou džuda, o rodnom Pezinku, aj o blížiacich sa Majstrovstvách Európy juniorov, ktoré bude hostiť Bratislava, porozpráva Zuzane Šebestovej v tejto epizóde NP. | Hosť: Jozef Tománek (podpredseda Slovenského zväzu džuda). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Andrej Gajdoš (predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory) a Martin Krajčovič (predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu). | Kondícia poľnohospodárstva (Zhodnotenie čísel z letnej sezóny, rekordné čísla, návrat na hodnoty spred pandémie, paradoxy výroby – rastúce vstupné náklady a aj napriek tomu zvýšená produkcia, zhodnotenie súčasnej situácie, rastlinná výroba, živočíšna výroba, podmienky u nás). Dosah na ceny (Čo to znamená pre spotrebiteľa, budú na Slovensku lacnejšie potraviny? Ako je to v okolitých krajinách, porovnanie, ako sa na cenách podpísali opatrenia, znížená DPH na niektoré potraviny – má výrazný vplyv na cenu celého priemerného nákupného košíka? Ďalšie opatrenia vlády..). Systémové zmeny (Nastavenie legislatívy, podporné opatrenia a dotácie, nastavenie systému podľa regionálnych špecifík, čo nám najviac chýba?). | Dosah poľnohospodárskej sezóny na obchody. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Slovensko nogometno reprezentanco v začetku prihodnjega meseca čakata prvi tekmi kvalifikacij za uvrstitev na svetovno prvenstvo 2026. Selektor Matjaž Kek je izbral igralce, na katere računa na zahtevnih tekmah proti Švedski in Švici.

V posledný augustový deň uplynie presne 30 rokov od momentu, keď autá Slovenskej informačnej služby zastavili vozidlo prezidentovho syna a Michala Kováča mladšieho uniesli do Rakúska. Nasledujúce roky bolo Mečiarovo Slovensko čiernou dierou Európy. Pokiaľ ide o potrestanie strojcov a vykonávateľov únosu, spravodlivosť si na svoje doteraz neprišla.V podcaste Dobré ráno diskutuje s Janou Krescanko Dibákovou reportér denníka SME Matúš Burčík, ktorý už celé roky sleduje život aktérov, ale aj úskalia súdneho procesu, ktorý po zrušení Mečiarových amnestií zamrzol na mŕtvom bode.Zdroje zvukov: STVR, ČTOdporúčanieAk milujete Taliansko a milujete jedlo – niežeby sa to dalo oddeliť – moje dnešné víkendové odporúčanie je špeciálne pre vás. Dnes totiž odporúčam sériu Tucii in Italy, v ktorej vás známy herec ⁠Stanley Tucci na Disney+ vezme na výlet talianskymi regiónmi a za ich jedlom.⁠–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Slovensko je choré, potrebuje liečbu. Ukrajina bude zbrojiť. Najstaršia fosília predchodcu človeka je v Prahe.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Herečku a speváčku Dagmar Rostandt ste mohli vidieť v muzikáloch Dracula či Mníšky. Venuje sa vlastným skladbám, je majiteľkou, dramaturgičkou i režisérkou Divadla z klobúka, pomáhala pri rekonštrukcii rozprávkového umeleckého priestoru. Sandre Vychlopenovej porozpráva o svojom ďalšom koníčku – aranžovaní a príprave pochutín, aj o tom, ako s dcérou rady trávia čas poznávaním miest i prírody a aké miesto v jej živote má šport, disciplína a meditácia. Vypočujte si túto epizódu NP. | Hosť: Dagmar Rostandt (herečka, speváčka). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Tibor Gašpar (podpredseda NR SR; Smer-SD) a Martin Dubéci (podpredseda NR SR; Progresívne Slovensko). | Koalícia vládnych strán predloží na prvú jesennú schôdzu parlamentu návrhy zmien v rokovacom poriadku. Obsahovať majú napríklad skrátenie rečníckeho času v rozprave, ale aj opätovné povolenie niektorých vizuálnych pomôcok či povinnosť premiéra odpovedať na otázky opozície. Príprave návrhu predchádzala diskusia naprieč politickým spektrom, napriek tomu zaznievajú výhrady. Smeruje novela k zefektívneniu parlamentnej diskusie a zamedzeniu obštrukcií, alebo k obmedzeniu práv opozície a „náhubkovým“ praktikám? Ako prebiehala diskusia k návrhom a do akej miery boli zapracované návrhy opozície? Napriek očakávaniam sa parlament zatiaľ nedočká etického kódexu. Prečo nebude predložený, ak aj predseda NR SR Richard Raši ho v minulosti označil za kľúčový? Má koalícia ambíciu riešiť aj témy ako napríklad požívanie alkoholu alebo lobing? Je v kontexte očakávanej konsolidácie čas na diskusiu aj o platov poslancov a iných ústavných činiteľov? – koaličná SNS cez leto kritizovala výšku platu prezidenta. Mala by sa NR SR podieľať na budúcej konsolidácii – sú také opatrenia predmetom rokovaní koaličnej rady, resp. čo vieme o jej priebehu a záveroch? | Zmena pravidiel parlamentnej diskusie. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Európska únia chce postupne zakázať dovoz ruského plynu a ropy. Slovensko však tvrdí, že takýto plošný zákaz ohrozí našu energetickú bezpečnosť a žiada výnimky aj kompenzácie. Minister zahraničných vecí zároveň poslal list do Bruselu o ochrane strategickej infraštruktúry a od Ukrajiny žiada zdržanlivosť pri útokoch na ropovod Družba. Je to obhajoba slovenských záujmov alebo nahrávanie Moskve? A čo prinesie zmena rokovacieho poriadku v Národnej rade SR? Diskutovali o tom v relácii Analýzy 24 moderátorka Lenka Ježová s poslancami Národnej rady SR Vladimírou Marcinkovou z SaS a Petrom Kalivodom z Hlasu-SD.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Profesor František Baluška je botanikom, venuje sa neurológii rastlín. Profesúru získal na UK v Bratislave, pôsobil na Karlovej univerzite v Prahe, aktuálne prednáša a vedie výskum na Ústave molekulárnej botaniky na Bonnskej univerzite v Nemecku. | Hosť: František Baluška (botanik, venuje sa neurológii rastlín). | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Peter Konečný je uznávaný filmový kritik a teoretik. Pohyblivé obrázky mu učarovali už keď bol chlapec. Stojí aj za filmovým festivalom Cinematik, ktorého 20. ročník sa odohrá v septembri v Piešťanoch a je tiež zakladateľom úspešného portálu o filme Kinema.sk. Tvrdí, že film má moc, urobiť človeka lepším. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, ako sa organizuje filmový festival, ktoré hviezdy tento rok Cinematik navštívia, o kaviarňach a káve, ktoré má rád i o bedmintone, ktorý je jeho obľúbeným športom. | Hosť: Peter Konečný (filmový teoretik a kritik). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

1. Slovensko - maďarská družba navždy a nikdy inak! 2. Haló? Tu je poškodený Fico. 3. Kotlára potrebujú. Nech to stojí, čo to stojí 

V akom stave je Slovensko? Aké zmeny potrebuje, aby sa vrátilo k úspešným štátom? Sme ešte schopní hlbokých reforiem? Dokáže PS šetriť na štáte? Čo je hlavná výzva opozície? Hosť: Ľudo Ódor, bývalý premiér, europoslanec za Progresívne Slovensko

Analýza Slovenskej akadémie vied môže byť dôkazom, ktorý potvrdí, že splnomocnenec vlády Peter Kotlár nie je kompetentný na výkon svojej funkcie.Slovenská akadémia vied (SAV) vo štvrtok zverejnila závery analýzy, v rámci ktorej v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv skúmala zloženie mRNA vakcín proti covidu.Analýza ukázala, že vakcíny obsahujú iba nepatrné množstvá molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami. „Toto malé množstvo zvyškovej DNA sa skladá z veľmi krátkych úsekov, ktoré nekódujú žiadne funkčné bielkoviny a pochádzajú z DNA, ktorá sa použila ako predloha na produkciu mRNA,“ uviedla SAV.https://www.aktuality.sk/clanok/WvSEUHp/dna-vo-vakcinach-proti-covidu-je-hlboko-pod-limitmi-sirene-tvrdenia-o-opaku-su-podla-sav-zavadzajuce/ Vedci tak jednoznačne vyvrátili tvrdenia splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia pandémie Petra Kotlára, ktorý niekoľko mesiacov tvrdil, že vakcíny menia DNA človeka pomocou nanotechnológií.Slovensko koncom roka na základe Kotlárových tvrdení dokonca pozastavilo nákup nových očkovacích látok proti covidu.Ako sa ministerstvo zdravotníctva postaví k výsledkom analýzy, za ktorú zaplatilo 350-tisíc eur? Chystá sa odvolávanie Petra Kotlára? Obnoví sa po týchto zisteniach nákup vakcín? Aj o tom sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s redaktorom Aktuality.sk Marekom Biróom.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Analýza Slovenskej akadémie vied môže byť dôkazom, ktorý potvrdí, že splnomocnenec vlády Peter Kotlár nie je kompetentný na výkon svojej funkcie.Slovenská akadémia vied (SAV) vo štvrtok zverejnila závery analýzy, v rámci ktorej v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv skúmala zloženie mRNA vakcín proti covidu.Analýza ukázala, že vakcíny obsahujú iba nepatrné množstvá molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami. „Toto malé množstvo zvyškovej DNA sa skladá z veľmi krátkych úsekov, ktoré nekódujú žiadne funkčné bielkoviny a pochádzajú z DNA, ktorá sa použila ako predloha na produkciu mRNA,“ uviedla SAV.https://www.aktuality.sk/clanok/WvSEUHp/dna-vo-vakcinach-proti-covidu-je-hlboko-pod-limitmi-sirene-tvrdenia-o-opaku-su-podla-sav-zavadzajuce/ Vedci tak jednoznačne vyvrátili tvrdenia splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia pandémie Petra Kotlára, ktorý niekoľko mesiacov tvrdil, že vakcíny menia DNA človeka pomocou nanotechnológií.Slovensko koncom roka na základe Kotlárových tvrdení dokonca pozastavilo nákup nových očkovacích látok proti covidu.Ako sa ministerstvo zdravotníctva postaví k výsledkom analýzy, za ktorú zaplatilo 350-tisíc eur? Chystá sa odvolávanie Petra Kotlára? Obnoví sa po týchto zisteniach nákup vakcín? Aj o tom sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s redaktorom Aktuality.sk Marekom Biróom.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Los Emil zaujal verejnosť svojou cestou z Poľska cez Česko na Slovensko. Migrácia zvierat je pritom komplexný a rozsiahly jav, ktorý živočíchy absolvujú úplne prirodzene.V našom podcaste EKOcaste sme sa vydali na veľmi zaujímavú cestu. Bližšie si rozoberieme príbeh losa Emila, ktorý sa stal mediálnou hviezdou pri svojom putovaní z Poľska až na Slovensko, ale aj to, prečo je jeho migrácia dôležitá. Čo – to si povieme o migračných koridoroch aj o tom, ako sa zvieratá prispôsobujú modernému svetu a čo pre ne môžeme urobiť, aby sme im pomohli prežiť.Z terénu sa nám prihlásil Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia VLK.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Príbeh Emila sa týka jedného jedinca, no migrácia zvierat je rozsiahly a bežný jav. Ktoré druhy zvierat migrujú na Slovensku a ako je naša krajina pre ne dôležitá? Jedným z riešení sú ekodukty. Na Slovensku ich máme zatiaľ len tri, čo je veľmi málo… Čo presne ekodukty pre zvieratá predstavujú a prečo sú pre zachovanie migračných koridorov tak dôležité? V poslednom čase sa na Slovensku objavili aj netradičné druhy, ktoré sa k nám dostali pravdepodobne vďaka migrácii, napríklad také čajky na Štrbskom Plese… Aké sú ďalšie druhy a ako ich prítomnosť ovplyvňuje pôvodné ekosystémy?

Na polceste k autokracii. Slovensko sa v prominentnom švédskom výskume V-Dem z liberálnej demokracie zmenilo na volebnú. Zo 76,2 bodu v roku 2022 sa prepadlo na 58,4 v roku 2024 zo sto možných.Slobodné voľby síce máme, ale moc dramaticky prerástla do výkonu inštitúcií, obmedzuje slobodný výkon občianskych práv, polarizácia spoločnosti dosiahla výsledky ako za čias Vladimíra Mečiara.Výskum nerobili slovenské mimovládky ani nikto, koho by vláda mohla spochybniť, bol realizovaný na pôde švédskej univerzity v Göteborgu a citovaný prestížnymi autoritami.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková rozpráva so šéfredaktorkou Beatou Balogovou o výsledkoch výskumu ukazujúcich, ako blízko má Slovensko k tomu, aby sa stalo autokraciou.Zdroje zvukov: TV JOJ, TA3, STVR, BBCOdporúčanieDnes máme pre vás čitateľské odporúčanie. Knihu Timothyho Snydera O Tyranii ste už možno čítali, je vztýčeným prstom pre každého, kto si chce všímať nástup autokratických tendencií u nás i v zahraničí a ponúka návod z bezútešnosti a pocitu neschopnosti čokoľvek urobiť. A pre tých, čo čítajú neradi - drobná poznámka – nebojte sa, je to tenká knižka. Možno keď ju dočítate, zapáči sa vám dielo Anne Applebaumovej Autokracia.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Tender na záchranky zrušili, minister Šaško však zostáva vo funkcii ministra zdravotníctva. Politici sa vrátili z dovoleniek, predsedovia Hlasu Smeru a SNS sa zišli na koaličnej rade, kde začali diskutovať o konsolidácii. Stále nevieme kde chce vláda ušetriť ďalšie stámilióny. V Báčšskom Petrovci útočili na slovenskú menšinu a v najnovšom prieskume výrazne posilnilo Progresívne Slovensko.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TASR, TA3, Facebook/Karlova Ves, Úrad vlády, MCRŠ, Robert Fico–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Známy a obľúbený herec Jozef Vajda nedávno oslávil okrúhle sedemdesiate narodeniny. Dožil sa ich vo výbornej forme, na ktorej každodenne pracuje. Tvrdí, že jeho kondícia súvisí aj so psychickým nastavením. Tento víkend sa v Piešťanoch odohrá už druhý ročník festivalu Piešťanské zábaly, ktorý návštevníkom ponúka množstvo kvalitného umenia. Jeho vlastný nápad mu okrem iných pomáha zorganizovať aj viacero členov rodiny. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o Slovenskom národnom divadle, v ktorom pôsobí už 45 rokov, o jeho celoživotnom profesionálnom partnerstve so Zdenou Studenkovou, o silných ženách, medzi ktoré radí aj svoju manželku Júliu, ale aj o láske k vidieckemu životu a starým rodičom, ktorí ho v živote veľa naučili. | Hosť: Jozef Vajda (herec). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Slovensko čekají bouřlivé měsíce. Premiér Robert Fico se snaží přimět guvernéra Slovenské národní banky Petera Kažimíra k demisi a dosadit na jeho místo současného ministra financí Ladislava Kamenického, píše evropská odnož serveru Politico, kterému to potvrdily čtyři zasvěcené zdroje. Kažimíra však podporuje prezident Peter Pellegrini a vládní strana Hlas, a tak se guvernér své pozice drží, přestože byl nedávno odsouzen za úplatkářství.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ako viedol 10 rokov SAV? Čo slovenská veda dokázala a v čom zlyháva? Prečo sú vedci často ticho, keď treba hovoriť? Ako sa stalo, že Slovensko je najnáchylnejšie veriť lžiam? Verí, že ostaneme súčasťou slobodného sveta? Hosť: Pavol Šajgalík, expredseda Slovenskej akadémie vied

Dankove štátne záchranky by bolo ešte ľahšie rozkradnúť, zhodujú sa analytici z oblasti zdravotníctva Martin Vlachynský z INESS a Dušan Zachar z INEKO. Štátne záchranky podľa nich fungujú niekedy horšie ako súkromné. Za aktuálny stav slovenského zdravotníctva je podľa nich jednoznačne zodpovedný Robert Fico, a to vrátane prítomnosti zdravotníckych kmotrov. Slovensko totiž malo aj inú možnosť - že k nám prídu medzinárodné zdravotnícke firmy. Vláda Smeru si však vybrala domácich oligarchov.V podcaste s analytikmi Dušanom Zacharom a Martinom Vlachynským sa dozviete:– od 1. minúty – čo sú najväčšie problémy záchrankového tendra;– po 3:30 – že politici pri záchrankách deštruujú to, čo fungovalo;– od 5:00 – ako by mala vyzerať výberová komisia, ak by sme naozaj hľadali najlepšie záchranky;– po 6:00 – ako mohli dvaja nováčikovia v systéme získať najviac bodov záchraniek;– od 11:00 – že všetky politické strany chcú meniť systém, ale netreba meniť, čo funguje;– po 13:40 – či by sa niečo zmenilo, ak by sa zmenil minister za iného nominanta Hlasu;– od 15:00 – že posledný minister s politickým výtlakom bol Rudolf Zajac pred dvadsiatimi rokmi;– po 15:30 – či to politikom vyhovuje, že problémy zdravotníctva možno vždy hodiť na niekoho iného;– od 17:00 – či by sa nemal ministrom stať predseda Hlasu Šutaj-Eštok;– po 17:50 – kto je zodpovedný za stav slovenského zdravotníctva;– od 18:40 – kto je šedá eminencia a kmotri slovenského zdravotníctva;– po 21:20 – že biznis v zdravotníctve je žiadaný, ale musí vyzerať inak;– od 22:20 – že na biznis v zdravotníctve musíte mať politicky široké ramená;– po 23:00 – že na Slovensku mohli byť medzinárodné zdravotnícke firmy, ale Ficova vláda tu chcela len miestnych oligarchov;– od 24:00 – ako súčasný stav vyhovuje Pente, Agelu a politikom, ktorí si chcú dať korupčnú malú domov;– po 24:45 – že problém je slabosť štátu, ale riešenie nie je, aby štát konkuroval súkromníkom;– od 26:20 – či by nebolo lepšie, aby peniaze zo zdravotníctva neodtekali zo zdravotníctva;– po 26:45 – prečo nie je pravda, že zdravotníctvo ovládajú dvaja súkromníci;– od 28:00 – že nás nemá zaujímať správca, ale výsledok;– od 30:00 – prečo návrh zoštátniť záchranky nie je dobrý nápad;– po 33:00 – že štátne záchranky niekedy fungujú horšie ako súkromné;– od 33:45 – prečo by Dankove štátne záchranky bolo ešte ľahšie rozkradnúť;– po 35:00 – že urobiť štátny monopol zo zle riadených organizácií je obrovské riziko;– od 36:00 – prečo návrh Hlasu na prednosť štátu ponúka ešte väčší priestor na korupciu.

Dankove štátne záchranky by bolo ešte ľahšie rozkradnúť, zhodujú sa analytici z oblasti zdravotníctva Martin Vlachynský z INESS a Dušan Zachar z INEKO. Štátne záchranky podľa nich fungujú niekedy horšie ako súkromné. Za aktuálny stav slovenského zdravotníctva je podľa nich jednoznačne zodpovedný Robert Fico, a to vrátane prítomnosti zdravotníckych kmotrov. Slovensko totiž malo aj inú možnosť - že k nám prídu medzinárodné zdravotnícke firmy. Vláda Smeru si však vybrala domácich oligarchov.V podcaste s analytikmi Dušanom Zacharom a Martinom Vlachynským sa dozviete:– od 1. minúty – čo sú najväčšie problémy záchrankového tendra;– po 3:30 – že politici pri záchrankách deštruujú to, čo fungovalo;– od 5:00 – ako by mala vyzerať výberová komisia, ak by sme naozaj hľadali najlepšie záchranky;– po 6:00 – ako mohli dvaja nováčikovia v systéme získať najviac bodov záchraniek;– od 11:00 – že všetky politické strany chcú meniť systém, ale netreba meniť, čo funguje;– po 13:40 – či by sa niečo zmenilo, ak by sa zmenil minister za iného nominanta Hlasu;– od 15:00 – že posledný minister s politickým výtlakom bol Rudolf Zajac pred dvadsiatimi rokmi;– po 15:30 – či to politikom vyhovuje, že problémy zdravotníctva možno vždy hodiť na niekoho iného;– od 17:00 – či by sa nemal ministrom stať predseda Hlasu Šutaj-Eštok;– po 17:50 – kto je zodpovedný za stav slovenského zdravotníctva;– od 18:40 – kto je šedá eminencia a kmotri slovenského zdravotníctva;– po 21:20 – že biznis v zdravotníctve je žiadaný, ale musí vyzerať inak;– od 22:20 – že na biznis v zdravotníctve musíte mať politicky široké ramená;– po 23:00 – že na Slovensku mohli byť medzinárodné zdravotnícke firmy, ale Ficova vláda tu chcela len miestnych oligarchov;– od 24:00 – ako súčasný stav vyhovuje Pente, Agelu a politikom, ktorí si chcú dať korupčnú malú domov;– po 24:45 – že problém je slabosť štátu, ale riešenie nie je, aby štát konkuroval súkromníkom;– od 26:20 – či by nebolo lepšie, aby peniaze zo zdravotníctva neodtekali zo zdravotníctva;– po 26:45 – prečo nie je pravda, že zdravotníctvo ovládajú dvaja súkromníci;– od 28:00 – že nás nemá zaujímať správca, ale výsledok;– od 30:00 – prečo návrh zoštátniť záchranky nie je dobrý nápad;– po 33:00 – že štátne záchranky niekedy fungujú horšie ako súkromné;– od 33:45 – prečo by Dankove štátne záchranky bolo ešte ľahšie rozkradnúť;– po 35:00 – že urobiť štátny monopol zo zle riadených organizácií je obrovské riziko;– od 36:00 – prečo návrh Hlasu na prednosť štátu ponúka ešte väčší priestor na korupciu.V relácii sme nesprávne uviedli, že strana Hlas-SD si nechala vytlačiť predvolebné letáky v Pente. V skutočnosti išlo o inzertné noviny Plus 1 Deň Špeciál, ktoré vydavateľstvo NMH z investičnej skupiny Penta Investments distribuovalo do jedného milióna schránok. Strana Hlas si v týchto novinách zaplatila inzerciu.

Inštitut za slovensko kulturo v Benečiji je kulturno in jezikovno središče zamejskih Slovencev v Italiji, ki prebivajo od Kanalske doline in Rezije do Terskih in Nadiških dolin. Ustanovljen je bil leta 2006 z namenom, da kot močna krovna organizacija omogoči bolj učinkovito uveljavljanje in ohranjanje slovenskega jezika in kulture v krajih, kjer je pripoved zgodovine v odnosu do Slovencev težka in mračna. “Prišel sem z dežja pod kap.” To preprosto reklo zgovorno označuje razmere v Benečiji takoj po drugi svetovni vojni. S temi besedami se začne knjiga Mračna leta Benečije, ki sta jo pod psevdonimom NAZ napisala duhovnika Marino Qualizza in Božo Zuanella. Knjiga o delovanju tajnih organizacij v Benečiji je izšla v italijanščini leta 1996 v Čedadu, slovenski prevod pa je Cankarjeva založba v Ljubljani objavila dve leti pozneje. Duhovnika sta bila za svoje delo preganjana na sodišču, pogum, s katerim sta prekinila molk, dolg desetletja, pa naj bi vplival tudi na njuni profesionalni karieri. Oba sta v visoki starosti umrla maja 2025. Ravno tisti mesec pa je Inštitut za slovensko kulturo v Benečiji izvolil novo vodstvo sedmih posameznic različnih generacij, vseh izredno dejavnih na raznih področjih življenja slovenske manjšine v Benečiji. Prvi večji dogodek so članice novega vodstva posvetile ravno umrlima duhovnikoma in lokalno skupnost pozvale k skupnemu branju njunih besed. Besedilo je bilo na voljo tako v slovenščini kot v italijanščini, branje pa je spodbudilo tudi marsikatero zgodbo starejših generacij, ki so ji lahko prisluhnili mladi, ki teh časov niso doživeli. Predstavnice vodstva smo povabili k pogovoru o tem, kako vidijo vlogo Inštituta za slovensko kulturo v regiji in širše ter položaju slovenske manjšine v sedanjih časih.

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 66 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „V tuto chvíli dochází k masivnímu porušování lidských práv Palestinců. To, že tam vládne Hamás, nemůže být omluva pro nic,“ říká cestovatel Dan Přibáň, který na situaci upozorňuje na sociálních sítích a opakuje, že jeho postoje opravdu nejsou o tom, že by měl „strašně v oblibě Palestince“. Se stejným zápalem se v minulosti zastával Ukrajiny – a to už od roku 2014, kdy to podle něj nebylo populární – a ostře kritizoval ruskou agresi. Zároveň ale připomíná, že běžní Rusové jsou „v pohodě“, pokud si uvědomíme, v jakém uzavřeném a dezinformacemi zásobovaném systému žijí. Empatie je pro něj klíčem k pochopení – a právě cestování mu ji opakovaně potvrzuje. I proto na sociálních sítích neúnavně reaguje na dění, i když mu to část publika vyčítá. „V podstatě vždycky bojuji s českým pohledem,“ říká k tomu, že není propalestinský ani proukrajinský, ale jde mu o to dát najevo jasné „ne“, pokud nesouhlasí s něčím, co některý stát dělá. Za příklad dává, že by se vyjadřoval stejně, kdyby to, co dělá Izrael v Gaze, dělalo například Slovensko. V debatách o Izraeli a Palestině odmítá „ping pong, kdo začal“ a přirovnává situaci k 50. letům v Československu – i kdyby tehdy Západ vojensky zasáhl proti režimu, který jsme si sami zvolili, masakry na obyvatelstvu by byly neobhajitelné. Když mluví o expedicích, vrací se k začátkům v roce 2007, kdy s trabanty vyrazil na Hedvábnou stezku proto, že mu říkali, že to nepůjde. Nabourávání zažitých konvencí zůstalo, stejně jako chuť hledat nové výzvy – proto přišla cesta s obojživelnými auty Luaz 967 do Mongolska. Na svých cestách se opakovaně dostal do zemí, které jsou symbolem represivních režimů – ať už šlo o tranzit Ruskem, průjezd Čínou, nebo natáčení v Íránu. Připomíná, že všude „jsou lidi fajn“, ať jsou to Rusové, Turkmeni nebo Íránci, ale zároveň popisuje, jak se v Rusku cítil sevřený „mašinerií systému“ a podobně jako v Číně tam volil nejkratší možnou trasu. Vzpomíná také na pákistánskou pohostinnost i paradoxní zážitky. „Chtěli jsme třeba ukázat, jak jsou muslimové v pohodě. Že i když s vámi jede pákistánský ozbrojený doprovod se samopaly, jsou to vlastně takoví strejdové, kteří by u nás jezdili s traktorem,“ říká o jedné z cest, kdy chtěl divákům přiblížit, že stereotypy často neodpovídají realitě. Přímá setkání vnímá jako nenahraditelnou zkušenost. „Musí tam někdo jet a říct: Byl jsem tam a takový to za mě bylo,“ vysvětluje, co ho motivuje přinášet podobná svědectví. Přibáň mluví také o momentu, kdy měl pocit, že po něm „totalita jde“, ale i o tom, jak se mu postupně změnil pohled na tzv. „dezoláty“ – dnes prý vidí, že i jiní lidé jsou schopni naskočit na odlišný typ dezinformací. Proč podle něj nelze mlčet? Proč bojuje s českým pohledem na svět a proč věří, že i přes sílící uzavírání států by měl svět směřovat k větší propojenosti? A jaké další cesty plánuje? Poslechněte si.

Slovensko sa prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti, klesá zamestnanosť, aj kúpyschopnosť obyvateľov a vládnu obavy, čo so slovenskou ekonomikou urobí americké 15 percentné clo. Pre ekonomiku, ktorá je stále zaseknutá v 20. storočí a nedokázala sa vymaniť zo zastaraného modelu priemyselnej produkcie, sú to zlé správy. Ak by však Slovensko dokázalo naštartovať výskum a inovácie, bolo by nielen bohatšie ale aj odolnejšie voči globálnym výzvam ako sú obchodné vojny s USA a Čínou, či nástup nových prevratných technológií. Potvrdzuje to Michaela Kršková, bývala Chief Innovation Officer slovenskej vlady a dnes členka poradnej rady Európskej inovačnej rady (EIC), teda 10 miliardového nástroja Európskej komisie na financovanie vysoko inovatívnych firiem z EU. M. Kršková pôsobila v rokoch 2021 - 2024 na Úrade vlády SR, kde v rámci Plánu obnovy so svojím tímom naštartovala mnohé dôležité súčasti reformy podpory vedy a výskumu na Slovensku. Dnes však tvrdí, že Slovensko nedodržiava jeden zo svojich sľubov, ku ktorým sa v rámci Plánu obnovy zaviazalo. „V rámci Plánu obnovy sme mali zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev vrátane účasti zahraničných hodnotiteľov v komisiách. Napriek najlepšej snahe sa nám to nepodarilo,“ hovorí bývalá šéfka inovácií. Dodáva, že zahraničné hodnotenie bolo zavedené len v rámci Plánu obnovy, ale „bolo dokonale odignorované ostatnými orgánmi štátnej správy.“ To znamená, že väčšinu výziev zo štrukturálnych fondov naďalej posudzujú komisie zložené čisto zo slovenských hodnotiteľov. „My sme v niečom EÚ podviedli, pretože sme získali peniaze z Plánu obnovy za nedokončenú reformu. Niekto si to vysvetľuje tak, že to malo byť zavedené len na projekty z Plánu obnovy, ale to je veľká dezinterpretácia toho, čo od nás Európska komisia očakávala. Je to totálna sabotáž tejto reformy,“ hovorí Kršková. Takýto stav prispieva k zloženiu komisií, ktoré nie vždy dokážu vyberať projekty podľa skutočnej kvality a jedným z výsledkov sú aj európske zdroje prideľované na penzióny, ktoré neslúžia cestovnému ruchu, ale ako súkromné haciendy vyvolených. Michaela Kršková hovorí aj o tom, ako Slovensko stále dopláca na ekonomiku založenú na privatizácii 90-tych rokov a vysokú koncentráciu zahraničných investorov, ktorí však nemajú ambíciu podporovať na Slovensku vývoj, výskum a rizikový kapitál. Chýba silná vrstva domácich firiem, ktoré by boli schopné prísť s inovatívnymi riešeniami a stať sa lídrami vo svojich segmentoch. Dôvodom je aj odliv mozgov, ktorý je v prípade Slovenska jeden z najväčších v EÚ. Talentovaní ľudia radšej odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia, najmä do Českej republiky. „Máme o polovicu menej doktorandov ako je európsky priemer a to najmä v technických odboroch a prírodných vedách. To sú ľudia, ktorí sú potom nositeľmi inovácií a patentov, ktoré sa dajú ďalej komercionalizovať,“ hovorí Kršková. Hovorí aj o tom, prečo Slovensko „trestá“ investovanie do imania domácich firiem a ako by mal vyzerať ideálny ekonomický mix a inovačný ekosystém v krajine. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: 1:54 Aké to je snažiť sa presadzovať inovácie v zastaranom štátnom aparáte 3:20 Prečo Slovensko už 25 rokov hovorí o znalostnej ekonomike, ale stále ju nemá 5:47 Ako malo Slovensko zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev 7:37 V čom Slovensko podviedlo Európsku komisiu 9:50 Prečo mrháme európskymi zdrojmi na stavbu penziónov pre vyvolených 11:33 Prečo je Slovensko najzraniteľnejšou krajinou EÚ v obchodnej vojne s USA 13:21 Ako nás zahraničné investície uspali a dodnes sme sa nezobudili 21:32 Prečo sú zahraniční investori slabinou Slovenska 31:29 Aký je rozdiel v mentalite Američanov a Európanov v biznise 41:08 Ako bude fungovať nový Fond pre konkurencieschopnosť v EÚ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.

V piatok by sa mali stretnúť Vladimir Putin a Donald Trump a mali by sa rozprávať o osude Ukrajiny.Prvé správy pritom naznačujú, že Rusko vlastne nechce mier, ale skôr získať územia bez boja a dostať čas na oddych a prezbrojenie.Čo sa teda deje, či USA zradili Ukrajinu, čo na to Európa a aká nás čaká budúcnosť?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku.Krátky prehľad správRobert Fico odkázal, že je po záchrankovom tendri. Zároveň však zaútočil na koaličného partnera a strane Hlas vyčítal, že svojou komunikačnou nešikovnosťou v prípade dvojmiliardového tendra pomáhala prekryť takzvaný britský škandál.Najvyšší správny súd potvrdil nezákonnosť názvu ulice pomenovanej po Jozefovi Tisovi vo Varíne. Obec musí ulicu premenovať. Podľa prokuratúry názvom ulice obec porušovala zákon o obecnom zriadení, zároveň tým urážala náboženské alebo národnostné cítenie, a ešte išlo aj o jazykovo nesprávny názov.Slovensko sa ocitlo na varovnom zozname a situácia je horšia ako za Mečiara. Naša spoločnosť bola zároveň podobne rozdelená a napätá naposledy v 90. rokoch. Vyplýva to zo správy projektu V-Dem za rok 2025, ktorý funguje na švédskej Univerzite v Goteborgu.Zásoby krvných skupín 0, A, B a AB s negatívnym Rh faktorom sú hraničné, Národná transfúzna služby vyzýva ľudí, aby prišli darovať krv. Hovorí tiež, že ak sa situácia nezlepší, môže byť ohrozené plynulé zásobovanie nemocníc.Rusko sa snaží rozvrátiť vzťahy medzi Kyjevom a Varšavou. Povedal to poľský premiér Donald Tusk. Podľa neho sú protipoľské gestá zo strany Ukrajincov aj podnecovanie protiukrajinských nálad v Poľsku súčasťou scenára Vladimira Putina. Dodal tiež, že takéto kroky organizujú zahraniční agenti a „domáci idioti“.Odporúčanie:Na Netflix sa s druhou sériou vrátila Wednesday a je ešte zábavnejšia, temnejšia a tajomnejšia. Ak ste mali radi prvú sériu alebo milujete Tima Burtona, ktorý si tentoraz neodpustil množstvo odkazov na iné svoje diela, odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠ SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Premiér Robert Fico sice tráví dovolenou v Chorvatsku, ale i tak se Slovensko každý den zabývá jeho aktuálními vyjádřeními, obviněními a hrozbami. Je to zvláštní komunikace, kterou by měli sledovat všichni politici v Praze, kteří pomýšlejí na vládnutí po říjnových volbách.

Příští českou vládu čeká i jeden čím dál složitější rébus: Slovensko. Schůzka na Aljašce. Komu prospějí změny v předdůchodech. Jak poznat lež. Kupte papeže!