Podcasts about slovensko

Když vyhlásil maďarský prezident Tamás Sulyok před časem termín parlamentních voleb na 12. dubna, byla to spíše formalita. Volební kampaň začala naplno už dávno předtím. Jako v minulosti už mnohokrát, ani letos nezůstává omezena pouze na vlastní Maďarsko, ale zasahuje i za jeho hranice. Třeba na Slovensko, kde se boj o hlasy voličů postaral o nejnovější roztržku ve slovensko-maďarských vztazích.

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Ondrej Podstupka⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, Martin Hodás Discord diskusný server nájdete tu: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://discord.gg/eqeqBcw2V8⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Linky: AI segment YouTube si posvieti na AI slop - https://blog.youtube/inside-youtube/the-future-of-youtube-2026/ Reklamy v ChatGPT - https://www.wired.com/story/openai-testing-ads-us/ Gemini bude poháňať asistenta od Apple https://www.cnbc.com/2026/01/12/apple-google-ai-siri-gemini.html SaaS firmy strácajú hodnotu https://finance.yahoo.com/news/no-reasons-own-software-stocks-140000103.html Asus končí so smartfonmi https://www.gsmarena.com/confirmed_asus_is_exiting_the_smartphone_market_-news-71158.php Tesla Tesla oficiálne prišla na Slovensko https://www.sme.sk/auto/c/tesla-oficialne-prichadza-na-slovensky-trh-na-nabrezi-dunaja-ukaze-svetelnu-sou Vesmír Blue Origin oznámil vlastnú satelitnú megakonšteláciu https://www.cnbc.com/2026/01/21/bezos-blue-origin-satellite-internet-spacex-amazon.html Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠klik@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Kapitoly 00:00 Úvod01:26 AI segment (Reklamy v Chat GPT, YouTube chce potlačiť AI slop, softvér stráca hodnotu)36:58 Tesla na Slovensku46:38 Bezos rozbieha konkurenciu pre svoje vlastné satelity55:34 ZáverSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Premiér Robert Fico sa s americkým prezidentom zhodol, že Európska únia je v hlbokej kríze. Proti clám pre Grónsko na štáty Európskej únie ale premiér neprotestoval. Európsky parlament potvrdil pôžičku 90 miliárd pre Ukrajinu, ktorú ale Slovensko pred tým podporiť aj spolu s Viktorom Orbánom a Andrejom Babišom odmietlo. Rusi medzitým v najhorších mrazoch útočia na Ukrajinské mestá a ničia jej energetickú infraštruktúru, takže civilisti vrátane malých detí sa vystavení mrazom.Sú postoje premiéra skutočne suverénne? Ako by mala Európa presadzovať svoje záujmy aj vlastnú bezpečnostnú politiku? Čo na to všetko hovoria naši europoslanci? Je Únia stále na strane Ukrajiny, prečo s tým má Slovensko a náš premiér problém? A je Únia pre Slovensko stále životný priestor, alebo sa pre našu zahraničnú politiku ocitáme na jej okraji? Čo s tým?Braňo Závodský sa rozprával s poslankyňami Európskeho parlamentu Luciou Yar za hnutie Progresívne Slovensko a Katarínou Roth Neveďalovou za Smer – SD.

Koalícia plánuje umelo a násilne skrátiť legislatívny proces v parlamente, tvrdí šéf OKS a poslanec za SaS Ondrej Dostál. Zámer oklieštiť diskusiu k zákonom novelou rokovacieho poriadku tak podľa neho spochybňuje normálne fungovanie parlamentu tak, ako ho poznáme po Novembri 89. Prečo sa vládna moc tak bojí diskusie a potrebuje sa demokracia brániť aj zatváraním ľudí ako je Daniel Bombic?Už o pár dní sa opäť zídu poslanci, aby odštartovali prvú schôdzu parlamentu v tomto roku. No namiesto zásadných problémov, ktoré Slovensko a jeho občanov trápia, sa vládna koalícia rozhodla najprv nasadiť opozícií silnejší náhubok.Novelizáciou rokovacieho poriadku chce vládna moc legislatívny proces ešte viac zdynamizovať a rozpravu okresať. Až by sa pozorovateľ mohol legitímne opýtať, či takéto rýchle schvaľovanie zákonov bude ešte vôbec zmysluplné a dôstojné rokovania najvyššieho zákonodarného zboru. A načo opozícia, ktorá nemôže poriadne hovoriť a kritizovať - presne tam, kde to patrí, teda v parlamente - vôbec je.Na pretras sa určite dostanú aj ďalšie sankčné mechanizmy, ktoré vládnej koalícií umožnia zdisciplinovať neposlušných poslancov. Otázkou však zostáva, čoho sa vládna moc bojí, keďže rokovania o návrhoch na odvolanie viacerých ministrov koalícia dlhodobo odsúva.No a o čom hovorí snaha vládnej SNS na zmiernenie trestnoprávnych postihov extrémizmu? Máme sa teda obávať znormalizovania napríklad takého hajlovania a potrebuje sa demokracia brániť aj trestnoprávnym postihovaním ľudí ako Daniel Bombic či Marián Magát?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom OKS v klube SaS Ondrejom Dostálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Premiér Róbert Fico navštívil prezidenta Donalda Trumpa v jeho luxusnom súkromnom sídle na Floride. V Trumpovej obývačke hovorili o tom, že Európska únia je v hlbokej kríze a Robert Fico Trumpa ubezpečil, že nie je bruselský papagáj. To všetko v čase chce Trump získať Grónsko, ktoré patrí členovi NATO Dánsku a Únii preto hrozí ďalšími clami.Ako sa Trumpovým tlakom vysporiada NATO a najmä Európska únia? Čo by znamenalo ak by sa Trump pokúsil získať Grónsko aj napriek ich nesúhlasu? Čo znamená, že viacero krajín Únie na najväčší ostrov sveta poslalo svojich vojakov? Ako sa mení svetový poriadok a aké miesto v ňom bude mať Slovensko a Európska únia, ak premiér hovorí, že ak má Európska únia skapať, tak nech skape?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým dvojnásobný premiérom aj exministrom zahraničných vecí a prezidentom Centra pre európske štúdiá Mikuláša Dzurindu.

1. Ľudia si už môžu vyzdvihnúť peniaze z energošekov na pošte 2. Slovenské vlády nešetria a neinvestujú, o pár rokov ich to dobehne 3. Poisťovňa začala vyplácať klientov skrachovanej cestovky 4. Revolúciu v AI poháňa elektrina, ktorej bude treba oveľa viac

Máme tu tisícky samoživiteliek či mnohopočetných rodín. Sú tu i rodiny s deťmi, ktoré majú závažné zdravotné znevýhodnenia. V čom týmto ľuďom pomôže novela Ústavy o dvoch pohlaviach? Vôbec v ničom, odkazuje exkolegom bývalá poslankyňa KDH Jana Žitňanská. A prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Už tretie kolo vládnej konsolidácie dôkladne testuje hranice nášho údajného sociálneho štátu. Teda toho bájneho Molocha, o ktorom tak mimoriadne rád rozpráva štvoronásobný premiér Robert Fico. Faktom je, že v minulom roku žilo na Slovensku pod hranicou príjmovej chudoby takmer 800 tisíc ľudí - pričom závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu pociťovalo vyše 400 tisíc našich spoluobčanov. I to svedčí o tom, že tento Ficov virtuálny sociálny konštrukt pre mnohých z nás vôbec neexistuje - či minimálne zásadne zlyháva. Táto krajina tak síce môže byť pre starých - aspoň tak to zrejme vnímajú vládne strany bijúce sa o hlasy penzistov, no rozhodne toto nebude štátom pre zdravotne, mentálne či sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov.Štát pritom uťahuje slučku aj v oblasti podpory v nezamestnanosti či podpory v práceneschopnosti a v mene vynútenej inklúzie zasa sťažuje rodičom slobodu pri výbere školy pre ich vlastné deti. Navyše, pre deti vo vážnych psychických problémoch máme k dispozícií len niekoľko desiatok pedopsychiatrov a tak je mládež, ktorá v čoraz väčšej miere čelí až existenciálnym výzvam i hrozbám, je odsúdená na až neznesiteľne dlhé čakacie lehoty. Tak pre koho je vlastne tento údajne sociálny štát a ako to, že v spoločnosti i štátnych politikách sa čoraz viac selektuje, kto si našu podporu - či aspoň záujem, zaslúži a kto už toho vraj hoden nie je?Ráno Nahlas s bývalou poslankyňou parlamentu i europarlamentu a dlhoročnou expertkou na tieto témy Janou Žitňanskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico nemá dnes v politike žiadny reálny cieľ ani smerovanie a namiesto vládnutia už len dookola odvádza pozornosť falošnými príbehmi, ktoré s realitou nášho života nemajú nič spoločné. Dnes je to u neho iba o deštrukcií vlastného štátu, dôvery v nezávislé inštitúcie a pomste. Nehrá na žiadnu víziu iba ničí, hovorí pre Aktuality Nahlas šéfredaktor Peter Bárdy.Svetový poriadok skolaboval. Po pôvodne trojdňovej špeciálnej - no v skutočnosti už takmer štvrtý rok mimoriadne brutálnej a krvavej operácií - ktorú Putinovo Rusko rozpútalo na Ukrajine, sa do Európy zahryzli už aj USA Donalda Trumpa. Európa sa tak ocitla vo zveráku dvoch bezohľadných impérií a z nášho doterajšieho kľúčového spojenca sa tak stalo vážne bezpečnostné ohrozenie celého európskeho kontinentu. No a v tejto mimoriadne ľadovej geopolitickej víchrici Slovensko zjavne zablúdilo a jeho vládny SMER očividne stratil bezpečnostné smerovanie i strategický kompas.Hráme teda v týchto okamihoch o prežitie Európskej únie či dokonca možno aj o prežitie samotného Slovenska v jeho súčasných hraniciach? No a naozaj nemáme na viac ako ponúka táto mocenská garnitúra, neustále iba imitujúca vládnutie a premieňajúca tento štát na čoraz viac chátrajúcu potemkinovu dedinu?„Žijeme naozaj veľmi šialený svet. My tu dnes sledujeme akýsi obnovený pakt Molotov-Ribbentropp iba v tak trochu obrátenom garde. Aktuálny neofašizmus viac sedí do politiky Donalda Trumpa a veľmi podobne - len viac byzantínsky - ho robí aj Vladimír Putin,“ tvrdí Peter Bárdy. A dodáva: „Toto je obdobie, kedy EÚ môže ukázať svoju silu, životaschopnosť, ale aj svoje opodstatnenie a to aj v svetovej geopolitike. Už by sme nemali byť tým ustráchaným mladším súrodencom, pred ktorým stojí jeho veľký americký brat. Ten proces bude bolestivý a bude trvať, ale z EÚ sa môže stať sebavedomý, suverénny federálny štát.“Počúvate Aktuality Nahlas, dnes so šéfredaktorom Petrom Bárdym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Policajti v kuklách zasahovali v dome političky a šéfky Pirátskej strany Zuzany Šubovej. Podľa strany Demokrati ide o pomstu za kauzu haciendy, na ktorú Šubová upozorňuje a o týždeň má o nej vypovedať v Bruseli. Môže to byť skutočne pomsta a šikana? A čo sa to dnes deje na finančnej správe?Premiér Robert Fico sa bez verejnej súťaže rozhodol, že Slovensko postaví za miliardy eur jadrovú elektráreň s americkým Westinghousom. A vláda už aj s Američanmi podpísala medzivládnu dohodu.Koľko nás to bude stáť v skutočnosti a máme na to vôbec peniaze? Máme o tomto mega projekte dostatok informácií? Prečo premiér tvrdí, že nová elektráreň bude mašina za peniaze a jej výstavba nás nebude nič stáť? Potrebuje naozaj Slovensko novú jadrovú elektráreň? A prečo mešká energopomoc, ktorej vybavovanie je pre mnohých ľudí nočnou morou?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým ministrom hospodárstva a členom predsedníctva strany Demokrati Karlom Hirmanom.

1. Máme toľko problémov, že naozaj nepotrebujeme ďalší. 2. Gašparova nehoda skončila u Pellegriniho. 3. Taraba, minister životného nedorozumenia.

Šikanovanie, grooming, sexuálny a násilný obsah či nerealistické štandardy krásy a sexizmus – to je len časť problémov – alebo skôr reality – ktorej deti a tínedžeri čelia na sociálnych sieťach. Materské spoločnosti o tom vedia, no odmietajú s tým niečo poriadne urobiť. Čoraz viac krajín preto prijíma opatrenia, ktorými prístup na Facebook, TikTok, Snapchat a ďalšie deťom obmedzujú či dokonca zakazujú úplne. Vlani v decembri k takému kroku pristúpila Austrália ako vôbec prvý štát na svete. Je úplný zákaz tou správnou cestou a čo v tomto smere robí Slovensko? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s Jakubom Godom, publicistom a špecialistom na digitálnu komunikáciu, ktorý spolupracuje s Progresívnym Slovenskom. Zdroje zvukov: Youtube/ABC News, Youtube/Sunrise, Facebook/Matúš Šutaj Eštok, TV JOJ, TA3 Odporúčanie: V rozhovore sa rozprávame o knihe Úzkostná generácia od Jonathana Haidta, ktorá prispela k zintenzívneniu debaty o používaní sociálnych sietí deťmi a tínedžermi. Jakub Goda dopĺňa pre utvorenie si obrazu o tejto knihe aj text Má Jonathan Haidt pravdu o smarfónoch, ktorý niektoré Haidtove tvrdenia kritizuje. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Rok 2026 sa začal dramaticky. Donald Trump vyhlásil, že nepotrebuje medzinárodné právo a hrozí anexiou Grónska. To však patrí Dánsku, ktoré je členom NATO. Rusi ďalej zabíjajú ľudí na Ukrajine, no od Zelenského žiadajú celý Donbas. Čína sa vyhráža Taiwanu.Slovenský premiér Fico sa medzitým chváli rokovaním a fotkami s Trumpom z jeho súkromnej luxusnej floridskej rezidencie a vyhlasuje, že nie sme bruselskí papagáji. Naše peňaženky ale majú po jeho troch konsolidáciách vážny problém. A koalícia chce po kajúcnikoch ďalšou novelou trestného zákona oslabiť aj postihovanie extrémizmu.Mení sa nám pred očami svetový poriadok a stáva sa z Ameriky namiesto svetového ochrancu, svetový problém? Kam sa teraz zaradí Slovensko, ak náš premiér cestuje do Moskvy, Pekingu či Washingtonu, no útočí na Európsku úniu, hovorí o jej kríze a kríze demokracie? Aký rok má za sebou Slovensko a svet a čo nás čaká v roku 2026?Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom a šéfredaktorom časopisu .týždeň Štefanom Hríbom.

Tam, kde je v ozaj demokratickom prostredí, tam robí pred svojimi voličmi ramená, ale keď je v Rusku – kde má reálnu príležitosť zabojovať za mier - tak tam je voči Putinovi v úplne submisívnej pozícií, hovorí exdiplomat Peter Weiss. Fico nás ženie do samoizolácie, tvrdí. Stala sa zahraničná politika liečbou premiérových frustrácií a pochová americký prezident NATO?Svet sa dnes doslova vymkol z kĺbov a zdá sa, že je dnes len otázkou času, keď začneme tancovať aktuálnu planetárnu podobu stredovekého „Danse Macabre“.K už takmer štyri roky trvajúcim chúťkam Putinovho Ruska, ktoré v mene svojich imperiálnych cieľov brutálne, vedome a zámerne vraždí na Ukrajine, sa aktuálne pridali aj Trumpove Spojené štáty.Tie napadli Venezuelu, uniesli jej prezidenta a dnes sa nepokryte vyhrážajú i obsadením dánskeho Grónska, prakticky za akúkoľvek cenu. Z nášho kľúčového spojenca a piliera Severoatlantickej aliancie sa tak stala akútna hrozba pre celý Západný svet reprezentovaný hodnotovou jednotou Európy a Severoamerického kontinentu. Doterajšia zdanlivo nerozborná jednota hodnôt, cieľov a vzájomnej dôvery je tak v mihu preč a medzi USA a EÚ nečakane vyrástli až ľadové hrozby tvrdého - a možno až horúceho - konfliktu.Zvoní Severoatlantickej aliancií umieračik? Bude Trumpova politika napokon definitívnym bozkom smrti pre NATO, a ak áno, je na to Európa pripravená? No a čo Slovensko - vieme vôbec, kde je naše miesto a s kým chceme budovať bezpečný domov v týchto mimoriadne neistých a turbulentných časoch? No a napokon, čo vláda Roberta Fica - vie vôbec, čo robí a v mene koho a čoho robí práve to, čo robí?„Zahraničná politika našej vlády sa úplne obetovala udržaniu si krajne pravicového, antieurópskeho a proruského voličstva SMERu, ktoré Ficovi po odchode Pellegriniho ešte ostalo. A v mene toho, aby si ich udržal, povie premiér prakticky čokoľvek. Vystavili sme sa tak do samoizolácie,“ tvrdí Peter Weiss.Rozhovor s Petrom Weissom sme nahrávali ešte pred stretnutím premiéra Fica s americkým prezidentom Trumpom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nás a naše deti predsa už obetovali. Hodili cez palubu väčšinu občanov a otvorene autokratizujú celú spoločnosť, hovorí v Ráno Nahlas expremiérka Iveta Radičová. Menia politický systém, oslovujú extrém, robia politiku iba pre seba a svojich voličov a za vzor nám dávajú autokracie a totality, hodnotí polčas Ficovej vlády. Prečo na podpriemernosti nemožno postaviť úspech krajiny a kde dnes hľadať na Slovensku nádej?Keď sa pridlho pozeráš do priepasti, hrozí, že sa napokon priepasť pozrie do teba, napísal svojho času slávny filozof F. Nietzche. Ten okamih, keď sa priepasť pozrela priamo do nás nastal zrejme práve teraz.Globálny medzinárodný poriadok sa zrútil, americká invázia do Venezuely fakticky legitimizovala obdobnú inváziu Ruska na Ukrajine, no a Európa sa tak ocitla ako nahý v tŕní medzi dvomi imperiálnymi predátormi, ktorí si na nás robia zálusk.V tomto doslova až existenciálnom čase je pritom Slovensko na krízové situácie a bezpečnostné hrozby zúfalo nepripravené, táto vláda však i naďalej fantazíruje o suverénnej politike na všetky štyri svetové strany.Náš štát pritom čoraz viac pripomína povestné Potemkinove dediny. Tri kolá miliardových vládnych konsolidácií priniesli výrazné zvýšenie daňovo odvodovej záťaže, ale zlepšiť stav verejných financií sa im prakticky vôbec nepodarilo. Úroveň služieb štátu, stav infraštruktúry či zdravotníctva kontinuálne upadá, krajina zažíva exodus mladých šikovných talentov, no a Slovensko sa prepadá prakticky už vo všetkých mysliteľných rebríčkoch na samý chvost krajín Európskej únie.„Ficova stratégia je pre Slovensko sebadeštruktívna. Im zostal už iba extrém a potrebujú mu dnes ukázať symboliku beztrestnosti,“ tvrdí expremiérka Radičová, ktorá tak vládnutie SMER-u s extrémistami vôbec nepovažuje za nereálny scenár. „Na priemernosti a podpriemernosti však ešte nik úspech nepostavil,“ dodáva.Počúvate Ráno Nahlas s bývalou premiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Become the most real version of yourself to thrive on stage, with Prague based comedian Brian Lennon @brianlennoncomedy IG Laughed with Brian - MC at @Metrocomedyclubcz , Prague's only English language comedy club - highly recommended; genuinely welcoming staff and remarkable 600-year-old stone cellar venue just a few minutes walk straight up from the famous Charles Bridge! Brian is the first American to dare to perform in Czech language - and he is good! He's been a finalist on Česko Slovensko má talent (Czech-Slovak Got Talent ) TV show. Brian is good bet for Corporate gigs in Czechia because he can get your team laughing in Czech AND English. Connect with Brian on LinkedIn or Instagram Stand Up Scotland podcast is sponsored by ThorHolt.com where you can ENJOY Becoming a 100% Confident + Capable Presenter. Differentiate yourself for interviews, presentations and public speaking opportunities with Thor's enjoyable and commercially proven guidance... Book Your FREE Confidence Call today.

„Bez Mečiara by Slovensko neprežilo“, „sme jednotní“, či „chcete dovládnuť?“ ako bezstarostná replika na mocenské tlaky vo vládnej koalícii – to je len trojica čerstvých vyjadrení premiéra Roberta Fica v čerstvých začiatkoch roka 2026. A ak sa pred rokom musel brániť kritike námestí za návštevu Kremľa, teraz avizuje návštevu nemeckého kancelára Fridricha Merza, či jadrový kontrakt s Trumpovými Spojenými štátmi. S podpisom memoranda priamo vo Washingtone. Neodpúšťa si však dovetok, že keby nebolo sankcií, obrátil by sa v prvom rade na Moskvu.Európska Únia ako náš „životný priestor“ je podľa neho „v kríze ako nikdy doteraz“ a po Trumpovom útoku na Venezuelu hovorí o „rozpade svetového poriadku“.Doma sú však ľudia konfrontovaní s nárastom odvodov pre štát, ktorý je napriek trom kolám konsolidácie stále v červených číslach. Predstavitelia tohto štátu však míňajú, ako by sa nešetrilo. Menia zákony, aby sa vyhýbali verejnej kontrole – najnovšie ten o katastri. A z východu prichádza správa o napadnutom novinárovi Schutzovi, ktorý leží v nemocnici. Pred časom napísal kritizovaný komentár o „dehumanizácii“ politických oponentov.A ak bol minulý rok poznačený aj mocenskou snahou ovládnuť niektoré inštitúcie, teraz sa hovorí o možnom rušení či spájaní ďalších kontrolných úradov. Jeseň bude naviac volebná – zvolíme si obsadenie obecných a krajských zastupiteľstiev.Aký rok nás čaká? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka.Pripravil Jaroslav Barborák.

Po americkém zásahu v Caracasu jsme se probudili do světa, kde znovu platí sféry vlivu a právo silnějšího. Jan Zahradil a Ivan Pilip se shodnou, že éra po roce 1989 skončila. Neshodnou se ale v tom, co z toho plyne pro Evropu a pro zemi velikosti Česka.Má ještě Evropa šanci stát se samostatnou mocností, nebo se má smířit s tím, že už bude hrát pouze druhé housle v cizí hře? Je realistické spoléhat na USA, když Washington mluví jazykem zájmů a nikoli spojenectví? A má se střední Evropa víc orientovat na Polsko a sever, nebo spíš na ambivalentní Rakousko či Maďarsko a Slovensko?⁠⁠⁠⁠Partnerem podcastu je advokátní kancelář ROWAN LEGAL a mezinárodní poradenská společnost RSM.

Máme za sebou už štvrté Vianoce, ktoré obyvatelia Ukrajiny prežili v atmosfére agresívnych útokov ruskej armády. Tieto útoky, ako sme si už, žiaľ, možno stihli zvyknúť, systematicky mieria na civilné ciele. O mesiac nás čaká štvrté výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu: 24. februára 2022 v skorých ranných hodinách prekročila ruská armáda ukrajinské hranice a začala najrozsiahlejšiu vojenskú agresiu proti suverénnemu štátu od konca druhej svetovej vojny. V tom istom čase sa Slovensko stalo prechodným či stálym útočiskom pre takmer 300-tisíc ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Celkovo ich od začiatku ruskej agresie Ukrajinu opustilo viac ako šesť miliónov. Toto sú čísla - čísla, ktoré neraz rozpúšťajú ľudské osudy, v hoci hrozivej, ale zároveň neosobnej štatistike. Prinášame vám reprízu podcastu v ktorom sa pokúsime dať priestor príbehom ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s dokumentárnou fotografkou Janou Rajcovou, ktorá sa rozhodla zachytávať príbehy a tváre ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na naše územie. Výstavy jej fotografii ste mohli v uplynulom roku vidieť naprieč Slovenskom. Tieto výstavy však predstavujú len zlomok portrétov a príbehov, ktoré Jana Rajcová vytvorila a ktoré môžete nájsť na webstránke www.exodus.report Portréty ľudí, o ktorých budeme dnes hovoriť, budete mať možnosť vidieť aj vo videoverzii tohto podcastu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenskí Maďari sa na Slovensku necítia ako plnoprávni občania. Sme tu iba ako akýsi hostia. Benešove dekréty boli snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva, tvrdí právnik János Fiala – Butora. Pojem Felvidék však nie je nič, čo by malo Slovákov urážať, uisťuje.Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku. No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Skončila sa éra NATO? Vie sa Európa ubrániť sama? Zničí Trump slobodný svet? Čo môže urobiť Česko a Slovensko?  Hosť:  - Tomáš Klvaňa, amerikanista a spolupracovník .týždňa

1. V zdaňovaní firiem a lepšie zarábajúcich nastali významné zmeny 2. Trump posunul svet bližšie k multipolarite, ktorá je pre Slovensko veľmi nebezpečná 3. Digitalizácia mení automobilové odvetvie ešte rýchlejšie než samotná elektrifikácia 4. Krátko o vysokej slovenskej inflácii, špecializácii prokurátorov na korupciu a podpore investorov pre Muskov xAI

Slovensko vstoupilo do předvolebního roku, jak ho ve svém novoročním projevu pojmenoval premiér Robert Fico (Směr). Nové složení parlamentu budou voliči vybírat na podzim 2027. „Fico vždy dělá to, co si myslí, že mu v daném momentě přinese nejvíce hlasů. A už teď přechází do absolutně populistického předvolebního módu,“ tvrdí Veronika Cifrová Ostrihoňová, europoslankyně z opoziční strany Progresivní Slovensko.

Rok 2025 bol náročný aj pre diplomaciu. Americký prezident Trump sa márne snažil presvedčiť Vladimíra Putina na mier na Ukrajine. Slovensko pokračovalo v zmätenej zahraničnej politike, a Robert Fico sa s Putinom stretol hneď niekoľkokrát. Čo dokáže diplomacia? Ako ochrániť demokraciu? Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celý díl najdete na: https://herohero.co/dobrovskysidloRozpadne se koalice ANO, SPD a Motoristů? Co potřebuje opozice, aby dokázala vyhrát příští volby? A proč je hloupé urážet voliče hnutí ANO? Na dotazy posluchačů odpovídá další epizoda podcastu Dobrovský&Šídlo

Nový rok je tradične spojený s novými plánmi, predsavzatiami a očakávaniami. V Startitup sme preto politikom položili otázky v rámci novoročnej ankety, v ktorej hodnotia uplynulé obdobie a naznačujú, akým smerom by sa podľa nich malo Slovensko uberať v nasledujúcom rokuV parlamente sme zisťovali, čo politici prajú Slovákom do nového roku, ktoré rozhodnutie z uplynulého roka by dnes urobili inak, ale aj čo by si želali, aby sa v slovenskej spoločnosti v novom roku zlepšilo najviac.

Prognózy hovoria, že Slovensko síce v roku 2026 neskrachuje, ale bude zaostávať. Rusi klamú ako malé deti a verí im už len Trump.

v dnešnom podcaste si vypočujete aj: prečo Trumpovi klesá popularita? prečo je koniec vojny na Ukrajine v nedohľadne? v čom zlyhávalo Slovensko v roku 2025?

Slovensko v roce 2025: vzdálilo se demokracii, Evropské unii i Česku. Rok 2026: Lepší, rychlejší, bohatší. Mírové dohody a Zelenskyj v USA. Zemřela Brigitte Bardotová. Silvestr s papouškem

Česko-slovenské vztahy se jen tak nezlepší, i když po vzniku vlády Andreje Babiše to vypadalo nadějně. Jenže právě končící rok ukázal, že cokoliv příznivého v partnerství obou zemí je ohroženo vývojem na Slovensku.

Ve svátečním speciálu se po roce objevil Lukáš, aby zvěstoval špatné zprávy. Za malé zásilky mířící do Evropské unie budeme platit víc. iRobot zpopularizoval domácí robotické vysavače, ale nedokázal se ubránit dravější konkurenci, takže vyhlásil bankrot. Firmu přebírají Číňané. Na Slovensku mají celosvětově třetí nejlepší mobilní sítě, zato Česko na žebříčku firmy nPerf skončilo čtrnácté. Výsledek to není tragický, ale pohled na drahé mobilní tarify nám náladu stejně nezlepší. Revolut v sousedním Polsku a ve Spojeném království spustil své služby a nabízí hodně muziky za málo peněz. V Polsku např. prodává 50 GB dat s neomezeným voláním za asi 150 korun. Jenže v Česku se podobně dobré nabídky pravděpodobně nedočkáme. Virtuální operátoři před lety sice situaci aspoň trochu zlepšili, ale síťoví operátoři jim nenabízejí takové podmínky, aby někdo nabídl 50 GB za 150 korun. Nečekáme to ani od Revolutu. V příštím roce pak budeme čelit řadě problémů včetně drahého hardwaru nebo snaze o zrušení soukromí na internetu. Nezapomeňte si také poslechnout rekapitulační Podcast Živě. V něm do detailu rozebíráme, v čem byl letošek hrozný a proč bude rok 2026 ještě horší. 01:13 – Příplatek za zásilky mimo EU 06:51 – iRobot vyhlásil bankrot 12:57 – Revolut uvádí levné mobilní tarify 22:44 – Obavy z roku 2026 23:33 – Slovensko má skvělá mobilní data 24:40 – Lukáš to má na másle

Anketa Tragéd roka je mŕtva! Demokracia neexistuje, veci nedávajú zmysel, láska ani pravda nezvíťazili nad zlom a nenávisťou. Takto by sa dalo pomenovať Slovensko v roku 2025 — avšak SPvR ponúka rozšírený pohľad, stále však osvetlený žiarou reálneho socializmu. Viac si môžete prečítať na našom Substacku:

Sibyla Mislovičová je uznávaná jazkovedkyňa a aj keď to spočiatku nebolo jej vysnené povolanie, neskôr sa v ňom stopercentne našla. Slovenčinu má rada. Roky je súčasťou vysielania Rádia Slovensko, pravidelne pripravuje s Ivanou Ilgovou rubriku Slovenčina na slovíčko. Aktuálne sa stala súčasťou nového zábavneho programu Na minútu presne, ktorý bude mať premiéru na Silvestra po 20. hodine v Rádiu Slovensko. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej vedeckej práci v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra, o speve, ktorému sa venuje od malička, o knižkách, ktoré píše pre deti i o tom, ako sa vyvíja jazyková kultúra u nás. | Hostka: Sibyla Mislovičová (jazykovedkyňa). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Ukrajinski predsednik Zelenski je že na poti v Združene države, kjer bo jutri nadaljeval mirovne pogovore z ameriškim kolegom Trumpom. Medtem, ko je izrazil prepričanje, da lahko na njih dosežejo kompromis, je Moskvo obtožil, da si ne želi končati vojne. Rusija je namreč izvedla enega obsežnejših napadov na Ukrajino z več kot 500 droni in raketami. Druge teme: - Tajska in Kambodža sklenili nov dogovor o prekinitvi ognja - Slovensko šolstvo letos z več novostmi, še naprej skrbi pomanjkanje kadra - Naraščanje mladostniškega kriminala: od tatvin in nasilništva do posilstev

1. Veľké problémy s energopomocou už vidí aj bývalý minister hospodárstva z Hlasu 2. Migaľ zrušil na ministerstve odborné komisie, zbavujú sa oponentov, tvrdí Hargaš 3. Slovensko patrí k najviac zasiahnutým krajinám EÚ americkými clami 4. Nový Občiansky zákonník má posilniť vôľu poručiteľa

1. Európski lídri sa rozhodujú, či pomôžu Ukrajine z ruských peňazí alebo si na to požičajú 2. Európske akcie tento rok narástli, darilo sa technologickým firmám 3. Vláda chce posilniť práva nájomcov na úkor prenajímateľov 4. Slovensko má víziu rozvoja umelej inteligencie, ktorej chýba vízia

Zastaví slobodný svet Putina? Vznikne silná a sebavedomá Európa? Bude rok 2026 koncom jej spojenectva s Amerikou? Udrží sa Slovensko na Západe? Hosť: Tomáš Valášek, exvyslanec SR pri NATO, poslanec PS

Európska Únia poskytne Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur na najbližšie dva roky. Dohodla sa na tom dvadsaťsedmička po pätnásťhodinovom rokovaní bruselského samitu. Slovensko, Maďarsko a Česká republika sa však nebudú podieľať na jej garanciách.Miliardy Ukrajine si pritom Únia požičia na trhoch v rámci svojho dlhového programu. Na avizovanom použití zmrazených ruských aktív vo výške 210 miliárd na tzv. reparačnú pôžičku ešte musí pracovať Európska komisia. Dostala na to mandát európskych lídrov.„Z Európy to Putinovi vysiela jasný signál: Táto vojna sa neoplatí. Ruské aktíva si ponecháme zmrazené, kým Rusku Ukrajine nezaplatí reparácie“ – takto reagoval nemecký kancelár Fridrich Merz. Naopak maďarský Viktor Orbán hovorí o „stratených peniazoch“, ktoré Únia od Ukrajiny neuvidí.Čo znamená pôžička európskej dvadsaťsedmičky Ukrajine? A akým spôsobom sa majú použiť zmrazené ruské aktíva vo výške 210 miliárd? Otázky pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pravými vlastencami a skutočnými konzervatívcami sú dnes liberáli. Práve liberáli sú teraz tí, ktorí obhajujú tradičné poriadky a liberáli tu bránia našu vlasť pre nás všetkých, hovorí antropológ Juraj Buzalka. A ktože sú to tí pornokresťania? Rozoberanie inštitúcií - od verejnoprávneho Telerozhlasu, cez NAKU či Špeciálnu prokuratúru až po aktuálne Úrad na ochranu oznamovateľov. Permanentné útoky na médiá, novinárov, občianskych aktivistov či mimovládny sektor - a to ako sa aktuálne ukázalo i protiústavnou legislatívou. Oslabovanie dôvery v štát, jeho inštitúcie, ale aj dôvery medzi občanmi samotnými. Neustála polarizácia, šírenie lží a demagógie a živenie strachu - dokonca i voči niečomu takému, ako je veda či progres. No a do toho postupný, no čoraz viditeľnejší úpadok štátu a všetkého toho, čo tento štát môže a aj má pre občanov robiť.Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, charitatívne zbierky na život zachraňujúce lieky, zhoršujúce sa výsledky školákov, čoraz masovejší útek mladých mozgov do zahraničia, zdravotnícke služby za stále viac narastajúce poplatky, rozklad ochrany prírody i kultúrnej sféry.No a do toho všetkého čoraz vyššie dane, odvody a tri mnohomiliardové vládne konsolidácie bez prakticky akéhokoľvek zmysluplného výsledku ako i prepad našej krajiny prakticky vo všetkých merateľných parametroch na samých chvost Európskej únie.I tak vyzerá obraz Slovenska na sklonku roka 2025. Štátu postavenom na parlamentnej demokracií. Je však toto ešte demokracia alebo sa to už skôr blíži k tomu, čomu sa hovorí ochlokracia či dokonca kakistokracia, teda vláda toho najhoršieho? Vládne tu ešte rozum alebo nás už opanovali vášne, klanová mentalita a bezohľadné sebectvo na úkor spoločenstva, v ktorom žijeme?Aký príbeh si teda dnes Slovensko vlastne píše? Vieme si to vôbec zadefinovať a chceme aby tento malý kúsok zeme, ktorý voláme našim domovom, mal aj nejakú vyššiu ideu a zmysel?Sedliak je od slova sedieť, teda je to o tom, vysedieť problém, nevšímať si ho, prikrčiť sa a azda ho i nejako prežiť. V tom je základ našej DNA, hovorí autor kultovej knihy Postsedliaci Juraj Buzalka a ako dodáva" "Tak, ako vždy v minulosti závisí od agilnosti a schopností tej malej menšiny, ktorá to môže zmeniť. Nemôžeme čakať, že väčšina sa postaví a bude konať dobro a sama si vyberie tú správnu cestu. To je otázka, na tú elitu, ktorá tu na Slovensku vždy bola elitou, práve na nich sa dnes treba obracať."Témy pre sociálneho antropológa Juraja Buzalku. Počúvate Ráno Nahlas.

Z Košíc doputovali k Ficovi dve „jóbovky“. Prečo Fico chráni Rusko a nie Slovensko.

Autori štúdie Tresk! v diskusii s Martinom Mlýnekom a Jurajom Petrovičom. Je Tresk! naozaj riešením problémov, ktorým Slovensko čelí v blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti? Je naozaj novým ekonomickým modelom pre Slovensko?

V terminu oddaje Studio ob 17-ih bomo do konca leta lahko prisluhnili letnim pregledom z različnih področij. Začenjamo z oceno dogodkov na področju gospodarstva doma. Slovensko gospodarstvo se je v letu 2025 po eni strani spoprijemalo z izzivi geopolitičnih pritiskov in trgovinskih vojn iz tujine, po drugi pa spopadalo z domačimi težavami, povezanimi s prenizko produktivnostjo in nekonkurenčnostjo na področju obremenitve dela in stroškov energije. Kako je to vplivalo na prestrukturiranje avtomobilske in obrambne industrije, kakšne so bile razmere na trgu dela, kdaj lahko pričakujemo prepričljivejše inovacijske premike in s tem višjo dodano vrednost? Kako se ob tem zadolženost naše države povečuje, slovenski kapitalski trg pa se končno razcveta? O vsem tem v tokratnem Studiu ob 17.00. Gostje: Bojan Ivanc, prvi ekonomist Gospodarske zbornice Slovenija; Iztok Seljak, predsednik Združenja Manager in Koordinator misije GREMO slovenske avtomobilske industrije; Blaž Hribar, član uprave Pokojninske družbe A; Andraž Grahek, direktor in partner v Capital Genetics.

Rok v parlamente sa skončil koaličnou expresnou 11. novelou Trestného zákona bleskovým zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov, vrátane prelomenie veta prezidenta. A krikom a hádkami. Slovensko rozdelila aj vládna energopomoc. Opozícia protestovala aj mimovládky protestujú v uliciach.Prečo opozícia označuje novelu trestného zákona za darček mafii a Tiborovi Gašparovi? Budú za diskusie o Benešových dekrétoch padať tresty? Prečo na seba v parlamente kričia a útočia a prečo sa musí protestovať v uliciach? Ako by pomáhali seniorom a domácnostiam progresívci ak energopomoc aj trináste dôchodky ostro kritizujú? A má opozícia nejaký spoločný plán a vie sa dohodnúť aj s Matovičom?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom Národnej rady SR za hnutie Progresívne Slovensko Martinom Dubécim.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Igor Matovič a Robert Fico sa dopĺňajú i potrebujú. V každom prípade si pomáhajú a pokiaľ bude šéf Hnutia Slovensko na politickej scéne, tak bude večným problémom stabilnej opozičnej alternatívy, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Vládna koalícia podľa neho urobila z parlamentu impotentnú inštitúciu. Kde sa zastaví valcovanie nezávislých inštitúcií a právneho štátu?Úrad na ochranu oznamovateľov, predtým verejnoprávna RTVS, Špeciálna prokuratúra, NAKA, ale aj Slovenská národná galéria, Bibiana či Slovenský hydrometeorologický ústav. Vládna koalícia rozoberá štát - a jeho inštitúcie - kocku po kocke ako z akejsi veľkej stavebnice autokracie.Rozoberanie štátu inštitúcia po inštitúcií. Snaha vládnej moci o čoraz väčšiu kontrolu celej spoločnosti. Zároveň štát, ktorý sa mení na čoraz viac kolabujúceho Potemkina. Neustále vlakové havárie, zbierky na životne dôležité lieky po internetoch, mládež utekajúca z krajiny a k tomu mnoho miliardové konsolidačné balíčky míňajúce sa akýmkoľvek zmysluplným výsledkom. Žiadna „Slayáda“ to veru nie je. Je to Slovensko na konci roka 2025.No a ponuka akejkoľvek stabilnej alternatívy je stále veľmi krehká, nejednotná a bez hlbšej vízie, pričom ju zásadne komplikuje faktor zvaný Igor Matovič. Téma dnešného podcastu s politológom Radoslavom Štefančíkom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vianočné darčeky pre naše ozbrojené sily. Do konca roka majú na Slovensko doraziť ďalšie americké stíhačky F16. Vojaci dostanú nové uniformy aj zbrane. Minister medzitým nakupuje protivzdušnú obranu a muníciu či stavia nemocnice. Čo všetko vlastne minister nakupuje a pomôžem jeho nákupná vlna obranyschopnosti Slovenska? Ako nám pomôže vojenský Schengen?Európsku úniu čaká ťažký summit. Na stole je rozhodnutie o zmrazených ruských aktívach a financiách pre Ukrajinu, ktorá sa už takmer 4 roky bráni ruskému agresorovi. Rokovanie o mieri sú však vraj bližšie k výsledku akoo predtým.Čo to znamená a ako môže vyzerať mier? Bude premiér Fico spoločné financovanie vojenských výdavkov pre Ukrajinu vetovať? A prečo premiér o Európskej únii hanlivo hovorí, že ak má skapať nech skape? Braňo Závodský sa rozprával s bezpečnostným analytikom a odborníkom na obranné plánovanie Vladimírom Bednárom.

1. Úrady začnú energopomoc naplno riešiť najskôr po Vianociach 2. Slovensko sa dočkalo lacnejších potravín 3. Vyznáte sa v práve? Možno budete trénovať umelú inteligenciu 4. Krátko o prevzatí bratislavskej nemocnice, referende v Skalici a novom grafikone

Cestovanie vlakom na Slovensku je opäť lotéria. Vlani cestujúci mrzli v pokazených súpravách alebo čakali na trati pre horiace rušne. Tento rok Železničná spoločnosť Slovensko čelí inému problému. Vlaky má, ale nemá ich kto šoférovať. V novembri museli odrieknuť stovky spojov. A dôvodom už nie je stará technika, ale kritický nedostatok rušňovodičov.Prečo štátny dopravca vymenil jednu krízu za druhú? Ako je možné, že v jeden deň vypadnú takmer dve percentá všetkých vlakov?V dnešnom podcaste budete počuť najprv redaktorku Michaelu Paulovič, ktorá povie viac o celkovom stave vlakovej dopravy a najnovšie čísla nám neskôr predstaví šéf ekonomického oddelenia Aktuality.sk Martin Odkladal. Moderovala Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Tretia zima strávená na námestiach. Proti zásadným zmenám v trestných kódexoch zvolávajú protesty občianske združenia aj politická opozícia, a to len pár dní pred Vianocami.Protestujú proti zmene trestných kódexov, ktoré pomôžu obvinenému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, či výrazne oslabia pozíciu spolupracujúcich svedkov. Svedectvá tzv. kajúcnikov boli pritom súčasťou viacerých celospoločenských káuz posledných rokov.Vyzerá to tak, že skandovanie na protestoch proti krokom štvrtej vlády Roberta Fica bude znelkou tohto volebného obdobia. O tom, do akého roka Slovensko po poslednej novele trestného zákona vstúpi sme sa pýtali Zuzany Petkovej, riaditeľky nadácie Zastavme korupciu, ktorá na dnešnom občianskom proteste vystúpi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová. Na dnešnej epizóde spolupracovali Adam Obšitník a Sára Smatanová.

„Premiér Fico je bezmocný. Najmocnejší vo vláde sú teraz ministri, ktorí keby sa vrátili do parlamentu, môžu vydierať“, hovorí o rozpoložení moci vrámci aktuálnej vládnej koalície opozičný poslanec František Mikloško. Poukazuje pritom na mená ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová či Peter Kotlár. „To sú dnes mocnejší ľudia ako premiér“. „Už sa tejto noci táto vláda nezbaví“ – nestor slovenského parlamentu František Mikloško tak reagoval na prelomenie prezidentovho veta po štvrtkovom nočnom rokovaní. Noc, ktorá nebola vážna len pre obsah rokovania. Noc, ktorá opäť obnažila úroveň nositeľov moci. Alkohol, vulgarizmy, náznaky fyzických stretov. A to všetko ako kontext pre zákon, ktorý sa nielen existenčne dotkne tímu, ktorý vybudoval fungujúci úrad a poskytoval ochranu oznamovateľom korupcie, ale oslabí dôveru v inštitúcie a protikorupčné nastavenie, ako upozorňujú jeho kritici. Slovensko má za sebou jednu z ďalších kapitol z radu „noci dlhých nožov“ z čias Vladimíra Mečiara, ktorá vtedy prekreslila mocenské siločiary až do úrovne inštitúcií. V piatok predpoludním opäť zaznelo, že „včerajšia noc sa zapíše do dejín“ a „vláda sa jej nezbaví“ – František Mikloško teraz hovoril o vláde Roberta Fica. Čo nezmazateľné na nej vidí? A kam nás takéto škvrny ťahajú? Otázky na Františka Mikloška. „Premiér Fico je bezmocný. Najmocnejší vo vláde sú teraz ministri, ktorí keby sa vrátili do parlamentu, môžu vydierať“, hovorí o rozpoložení moci vrámci aktuálnej vládnej koalície opozičný poslanec František Mikloško. Poukazuje pritom na mená ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová či Peter Kotlár. „To sú dnes mocnejší ľudia ako premiér“. „To je až neuveriteľné. Oni dostali zelenú kartu, majú voľné ruky. Samozrejme, že asi budú cítiť nejakú hranicu, ale sú neodvolateľní. Premiér je v tejto chvíli bezmocný. Jeho ústavné právomoci, že môže kedykoľvek odvoliť ministra, sa veľmi spochybnili“Čiže, vy hovoríte, že premiér ako najmocnejší muž tejto krajiny je bezmocný smerom k svojej vláde, ku koalícii?„Bezmocný. Najmocnejší ľudia sú teraz ministri v tej vláde. Keby sas vrátili do parlamentu, môžu vydierať a odísť do opozície. To sú dneska mocnejší ľudia ako premiér.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Písal sa 18. jún 1945 a na železničnej stanici v Přerove sa stretli dva vlaky. V jednom cestovali vojaci z 1. československého armádneho zboru, ktorí sa vracali na Slovensko z vojenskej prehliadky na Staromestskom námestí v Prahe. V druhom cestovali karpatskí Nemci, ktorí sa vracali späť do rodných obci na Slovensko zo severozápadných Čiech, kam boli ešte v predchádzajúcom roku evakuovaní pred blížiacim sa frontom. Len čo veliaci dôstojníci začuli z vedľajšieho vlaku nemčinu, začali karpatských Nemcov legitimovať, vyvliekať z vagónov a hnať ich za mesto na návršie, ktoré miestni nazývajú Švédske šance. Tam sa následne v noci na 19. júna odohral masaker 265 ľudí. Mená všetkých členov 20-členného vraždiaceho komanda dodnes nepoznáme, s istotou vieme pomenovať len hlavných strojcov přerovského masakru, všetci vyviazli len s miernym, či vzhľadom na rozsah tohto zločinu s prakticky zanedbateľným trestom. Přerovský masaker však nebol ojedinelý prípad, podobných zločinov sa pri divokom vysídľovaní Nemcov po druhej svetovej vojne odohralo niekoľko. Čo do počtu obetí bolo zrejme najrozsiahlejšie vraždenie v Postoloprtech na Žatecku, kde v masových hroboch exhumovali 763 obetí. Zločin, ktorý sa odohral na Švédskych šanciach však osobitne zaráža brutalitou, keď veľkú väčšinu zabitých tvorili ženy a deti. A ako vyplýva z doteraz preskúmaných záznamov, nikto z hlavných páchateľov neprejavil ani neskôr žiadnu ľútosť nad vykonaným činom. Dnes je táto udalosť historikmi už pomerne podrobne spracovaná. Jedným z nich je aj Pavel Kreisinger z Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, nedávno publikoval štúdiu v knižnej podobe s názvom Masakr na Švédskych šancích v souvislostech, ktorú vydalo Vydavatelství Univerzity Palackého. V podcaste Dejiny si približujeme nielen okolnosti zločinu, ale aj jeho (ne)potrestania. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.