Podcasts about slovensko

Pred takmer štyrmi desaťročiami sme si vyvzdorovali slobodu a demokraciu, no dnes aj na Západe sledujeme príklon k autoritárstvu a silnej ochrannej ruke. Technológie, ktoré slobodu a pluralitu sľubovali, nás namiesto toho uzatvárajú do názorových bublín. A Slovensko? To dokonca 17. november zrušilo ako deň pracovného pokoja. Aký je teda dnes odkaz Novembra 89, ako a či vôbec si vážime slobodu a čo robiť, aby sme o ňu neprišli? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta exprezidentky Zuzany Čaputovej. Odporúčanie A dnes odporúčam Koncert pre všímavých, ktorý si už dvadsiaty raz pripomenie výročie Nežnej revolúcie. Dnes teda pozývame na palubu bratislavského klubu Pink Whale a na koncerty množstva kapiel. Koncert pre všímavých je súčasťou iniciatívy NEŽNÁ!, ktorá oživuje odkaz novembra '39 a '89 ako sviatok slobody, solidarity, študentstva a spolupatričnosti. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ocenenia FéliX Business Award poznajú svojich víťazov. Hlavnú cenu v kategórii excelentný business príbeh si odniesla nitrianska spoločnosť Klimak, ktorá sa venuje vývoju a výrobe vzduchotechniky. Jej spolumajiteľ Marek Vaško v rozhovore vysvetľuje, že slovenské firmy môžu uspieť aj vo svetovej konkurencii, ak majú dostatočne kvalitný produkt a dokážu vystupovať ako rovnocenný hráč. „Slovenským firmám chýba väčšie sebavedomie. Potrebujeme zmeniť myslenie a neočakávať, že k nám príde nejaký veľký zahraničný investor a ukáže nám, čo robiť. My sami máme na to, aby sme boli svetoví. Treba sa cítiť v Európe ako rovnocenný hráč, nebáť sa byť aj tvrdý a konkurovať veľkým etablovaným značkám,“ hovorí Vaško. Rozvoju podnikania však nepomáha politika štátu, ktorá poškodzuje imidž krajiny v zahraničí, vytvára nepredvídateľné prostredie a nevie doručiť vymožiteľnosť práva. „Bolo by fajn, keby štát robil takú politiku, aby značka Slovensko bola rešpektovanejšia, aby tu mali chuť zahraničné spoločnosti rozvíjať svoje aktivity. Potom môžu reagovať aj slovenské firmy s ponukou svojich služieb a ekonomika napreduje.“ Marek Vaško v rozhovore približuje aj svoj pohľad na zelenú transformáciu, nedostatok pracovných síl a zodpovednosť firiem ozvať sa, keď krajina ide zlým smerom. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Ako sa posunúť z montážnej dielne na inovačnú spoločnosť Problém konkurencieschopnosti slovenských firiem je mentálny Ako zlepšiť imidž krajiny pre podnikanie Ako sa získavajú zákazky pre Teslu alebo Tik Tok Kedy nastáva radosť z platenia daní Ako vyriešiť nedostatok pracovnej sily Zelená transformácia je príležitosť Má byť firma aj spoločensky angažovaná? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Matúš Šutaj Eštok a Michal Šimečka mali ostrú výmenu či môže mať sloboda hranice.  Ako reagujú na odvolanie Kmeca? Môže podľa súčasného ministra vnútra a lídra strany Progresívne Slovensko kriedová revolúcia zmeniť tvár Slovenska? 

Přechod na elektromobilitu a udržitelná paliva ve firmách není otázkou několika měsíců. „Firmy dnes postupují spíše krok za krokem. Většina využívá tradiční palivové karty, ale s postupným zaváděním elektrických vozidel, zejména na městských a regionálních trasách, je vyměňují za karty, se kterými mohou tankovat i dobíjet,“ řekl v debatě Hospodářských novin Lukáš Ondráček, ředitel DKV Mobility pro Česko a Slovensko. Potvrzuje tak, že společnosti s flotilou osobních aut a dodávek už s elektromobilitou nabírají zkušenosti. Některé firmy v Česku, zejména ty, které mají mezinárodní vlastníky, se dokonce řadí mezi pionýry a mají ve vozovém parku už převahu bateriových aut. Jsou ale v menšině. Většina je stále opatrnější a teprve si zjišťuje informace, nebo si zatím pořídila jen několik takových vozů.Spolu s Ondráčkem o elektromobilitě debatovali František Truhlář, provozní manažer TÜV Süd Czech, a Václav Lorenc, ředitel společnosti Lorenc Logistic.

V relácii TASR TV Šport Tu a Teraz diskutuje Anton Krajčoviech s riaditeľom vydavateľstva Šport Press Petrom Vavrom. . Trilógia Futbalové Slovensko je naplnením výzvy, s ktorou prišiel jeden z autorov Daniel Kollár. On sám je autorom knihy Príbehy šampiónov, ktorú dopĺňa Storočie na ihrisku od Petra Šurína a Legendy v kopačkách v podaní Mojmíra Staška. O projekte Futbalové Slovensko porozprával v mene vydavateľstva Šport Press jeho riaditeľ Peter Vavro v relácii ŠPORT Tu a Teraz.

Hostka novej epizódy podcastu Mimóza, herečka Petra Dubayová, otvorene hovorila o záťažovom období, v ktorom musela skĺbiť rôzne pracovné projekty, vysokoškolské štúdium a neskôr aj tehotenstvo. V rozhovore taktiež opísala, ako sa jej život zmenil pod vplyvom materstva, a či si stále nájde čas na dobrú knihu. Petra priznáva, že ju niekedy prenasledujú temné myšlienky spojené s dianím na Slovensku, pričom sa zamýšľa nad tým, ako môže prispieť k svetlejšej budúcnosti svojej dcéry. V závere hovorí aj o súčasnom stave kultúry a o tom, ako vníma občiansku iniciatívu v podobe „kriedovej revolúcie“.V Mimóze s Petrou Dubayovou sa (ne)dozviete:2:30 – aké pocity prežívala tesne po pôrode;3:40 – či pôrod prebiehal tak, ako si predstavovala, a či sa naň môže žena stopercentne pripraviť;9:45 – ako zvládal celý pôrod jej partner Jakub Jablonský;11:50 – v čom boli posledné roky, keď musela skĺbiť štúdium aj pracovné projekty, najnáročnejšie;14:00 – ako sa jej pracovný aj súkromný život zmenil pod vplyvom materstva;17:30 – ako reaguje na otázky týkajúce sa jej opätovného nástupu do práce;21:00 – čo si myslí o používaní anglicizmov a výrazov ako „šesť sedem“ alebo „skibidi“;24:40 – či má stále čas na čítanie;26:25 – ako vníma tzv. „kriedovú revolúciu“ a či majú ľudia na Slovensku nadhľad;28:05 – čo by odporučila poslucháčom v rámci čítania;30:00 – ktoré knihy práve čítajú Janka a Lenka;36:20 – čo Janku rozosmutnelo;39:20 – či sa jej pohľad na Slovensko a jeho budúcnosť po príchode dcéry Vesny zmenil.

Jeden sa bál, že ho zavrú a slobodu pocítil až na konci roka 1989. Druhý bol zamestnancom Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a chcel meniť režim zvnútra. Prečo bol František Mikloško robotníkom? Ľudia si myslia, že pre tlak režimu, no v skutočnosti to bolo inak. Vedel Peter Weiss o uránových baniach a ďalších represiách a čo mohol robiť proti prenasledovaniu? A je podľa nich demokracia ohrozená aj dnes a to nielen u nás, ale všade? A čo hovorí František Mikloško na to, že silou antidemokracie sú väčšinou konzervatívci?V podcaste s Petrom Weissom a Františkom Mikloškom sa dozviete:od 1:30 – Ako sa žilo v režime spred roka 1989.po 2:50 – Ako bol Mikloško na zozname 76 ľudí, ktorých mala ŠTB zatknúť.po 3:40 – Peter Weiss o tom, ako vstúpil do komunistickej strany.od 4:40 – Ako sa na Ústave marxizmu-leninizmu dozvedel o zločinoch 50. rokov.po 5:20 – O nádeji, ktorú priniesla perestrojka Michaila Gorbačova.od 7:50 – Weiss o bežnom živote a zháňaní riflí v Tuzexe.po 9:20 – Ako sa Mikloško dostal na vysokú školu, keď nebol z komunistickej rodiny.od 10:20 – Mikloško vysvetľuje, že ho z SAV nevyhodili, ale odišiel dobrovoľne robiť kuriča.od 12:10 – Či komunista Weiss vnímal tajnú cirkev a jej prenasledovanie.po 12:50 – Weiss o 500-tisíc vylúčených členoch KSČ po roku 1968.od 16:00 – Weiss o tom, že Lenin bol terorista a vrah;po 18:00 – Mikloško o tom, prečo Sovietsky zväz nechal satelity padnúť.od 18:30 – Weiss: Gorbačov zrušil Brežnevovu doktrínu, čo umožnilo zmeny.po 19:30 – Ako 17. november oslobodil Slovensko aj od sovietskeho vplyvu a obnovil suverenitu.od 20:00 – Či sme si slobodu vybojovali sami, alebo bola revolúcia len dôsledkom diania v zahraničí.od 22:00 – Či bol Dubček autoritár, ktorý si nevedel predstaviť pluralitnú demokraciu.od 23:20 – Weiss: Režim by padol aj bez „kauzy Šmíd“, prognostici vedeli o ekonomickej neudržateľnosti.po 24:50 – Weiss: Revolúcia bola masová, ľudová, ale nie protisocialistická, bola proti „komunistickej šľachte“.od 25:15 – Mikloško: Komunisti vedeli o ekonomickom kolapse, ale nikto nečakal úplný pád režimu a pluralitu.po 27:00 – Že byty sa stavali aj inde, akurát u nás nekvalitné.od 29:30 – Či je demokracia ohrozená aj dnes.po 31:30 – Že 17. november má byť najväčší sviatok po SNP.od 30:20 – Weiss: Kritika novely ústavy – je nehumánna a vyväzuje nás z legislatívy EÚ.po 33:30 – Či nesmerujeme opäť do totality, keď vláda vyhadzuje ľudí za názor.od 37:00 – Či za dnešný vývoj môžu voliči, ktorí dali hlas Ficovi a Matovičovi.po 39:00 – Ako sme sa v roku 1998 zmobilizovali proti Mečiarovi, môžeme sa aj teraz.od 42:00 – Či sa konzervatívci nechali uniesť do antidemokracie.po 46:30 – Weiss: Obdiv niektorých konzervatívcov k autoritárskemu režimu Putina.od 47:20 – Že obviňovať EÚ z liberalizmu je nezmysel, lebo najväčšiu silu majú kresťanskí demokrati (Von der Leyenová).od 50:00 – Že ľudia nevedia, čo je to liberalizmus.po 51:00 – Weiss: Liberálna demokracia je systém bŕzd a protiváh; súčasná vláda ho dusí.od 50:00 – Ako Orbánov...

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Jeden sa bál, že ho zavrú a slobodu pocítil až na konci roka 1989. Druhý bol zamestnancom Ústavu marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a chcel meniť režim zvnútra. Prečo bol František Mikloško robotníkom? Ľudia si myslia, že pre tlak režimu, no v skutočnosti to bolo inak. Vedel Peter Weiss o uránových baniach a ďalších represiách a čo mohol robiť proti prenasledovaniu? A je podľa nich demokracia ohrozená aj dnes a to nielen u nás, ale všade? A čo hovorí František Mikloško na to, že silou antidemokracie sú väčšinou konzervatívci?V podcaste s Petrom Weissom a Františkom Mikloškom sa dozviete:od 1:30 – Ako sa žilo v režime spred roka 1989.po 2:50 – Ako bol Mikloško na zozname 76 ľudí, ktorých mala ŠTB zatknúť.po 3:40 – Peter Weiss o tom, ako vstúpil do komunistickej strany.od 4:40 – Ako sa na Ústave marxizmu-leninizmu dozvedel o zločinoch 50. rokov.po 5:20 – O nádeji, ktorú priniesla perestrojka Michaila Gorbačova.od 7:50 – Weiss o bežnom živote a zháňaní riflí v Tuzexe.po 9:20 – Ako sa Mikloško dostal na vysokú školu, keď nebol z komunistickej rodiny.od 10:20 – Mikloško vysvetľuje, že ho z SAV nevyhodili, ale odišiel dobrovoľne robiť kuriča.od 12:10 – Či komunista Weiss vnímal tajnú cirkev a jej prenasledovanie.po 12:50 – Weiss o 500-tisíc vylúčených členoch KSČ po roku 1968.od 16:00 – Weiss o tom, že Lenin bol terorista a vrah;po 18:00 – Mikloško o tom, prečo Sovietsky zväz nechal satelity padnúť.od 18:30 – Weiss: Gorbačov zrušil Brežnevovu doktrínu, čo umožnilo zmeny.po 19:30 – Ako 17. november oslobodil Slovensko aj od sovietskeho vplyvu a obnovil suverenitu.od 20:00 – Či sme si slobodu vybojovali sami, alebo bola revolúcia len dôsledkom diania v zahraničí.od 22:00 – Či bol Dubček autoritár, ktorý si nevedel predstaviť pluralitnú demokraciu.od 23:20 – Weiss: Režim by padol aj bez „kauzy Šmíd“, prognostici vedeli o ekonomickej neudržateľnosti.po 24:50 – Weiss: Revolúcia bola masová, ľudová, ale nie protisocialistická, bola proti „komunistickej šľachte“.od 25:15 – Mikloško: Komunisti vedeli o ekonomickom kolapse, ale nikto nečakal úplný pád režimu a pluralitu.po 27:00 – Že byty sa stavali aj inde, akurát u nás nekvalitné.od 29:30 – Či je demokracia ohrozená aj dnes.po 31:30 – Že 17. november má byť najväčší sviatok po SNP.od 30:20 – Weiss: Kritika novely ústavy – je nehumánna a vyväzuje nás z legislatívy EÚ.po 33:30 – Či nesmerujeme opäť do totality, keď vláda vyhadzuje ľudí za názor.od 37:00 – Či za dnešný vývoj môžu voliči, ktorí dali hlas Ficovi a Matovičovi.po 39:00 – Ako sme sa v roku 1998 zmobilizovali proti Mečiarovi, môžeme sa aj teraz.od 42:00 – Či sa konzervatívci nechali uniesť do antidemokracie.po 46:30 – Weiss: Obdiv niektorých konzervatívcov k autoritárskemu režimu Putina.od 47:20 – Že obviňovať EÚ z liberalizmu je nezmysel, lebo najväčšiu silu majú kresťanskí demokrati (Von der Leyenová).od 50:00 – Že ľudia nevedia, čo je to liberalizmus.po 51:00 – Weiss: Liberálna demokracia je systém bŕzd a protiváh; súčasná vláda ho dusí.od 50:00 – Ako Orbánov...

Korupční skandál: dobrá zpráva? Petr Pavel narušuje ústavní pořádek! Dukův pohřeb jako symbolický konec jedné generace. Křída není zločin. Slovensko protestuje proti premiérovi Ficovi. Motivační bilion pro Muska. Ukládá se koalice Spolu ke spánku zimnímu, nebo věčnému?

Obľúbený herec Ondrej Kovaľ sa komediantom už zrejme narodil, jeho rodičia boli ochotnícki bábkoherci a on od malička bavil svojich konškolákov. Je dlhoročným členom Činohry Slovenského národného divadla a je rád, že sa divadlo u nás teší priazni divákov. Poznáme ho aj z mnohých filmov a seriálov. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o vydarenom predstavení Konformista, v ktorom hrá dve úlohy, o jeho pohybovom nadaní, o hudobnej spolupráci s Martinom Geišbergom, o životnej partnerke herečke Zuzane Norisovej a výchove ich dvoch dcér, i o jeho láske k manuálnej práci. | Hosť: Ondrej Kovaľ (herec, hudobník). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Korupční skandál: dobrá zpráva? Petr Pavel narušuje ústavní pořádek! Dukův pohřeb jako symbolický konec jedné generace. Křída není zločin. Slovensko protestuje proti premiérovi Ficovi. Motivační bilion pro Muska. Ukládá se koalice Spolu ke spánku zimnímu, nebo věčnému?Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Témy: Domáca a zahraničná politika; dosah konsolidácie na ľudí; 17. november. | Hostia: Erik Tomáš (minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR; podpredseda strany HLAS-SD a Jozef Hajko (poslanec NR SR; člen predsedníctva strany KDH). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Matematik prof. dr. Tomaž Pisanski je letos prejel Zoisovo nagrado za življenjsko delo. Pri nas je utiral pot diskretni matematiki, torej tisti veji matematike, na kateri temelji vse računalništvo. A njegove osnovnošolske matematične ocene nikakor niso napovedovale uspešne kariere na tem področju, prej nasprotno. Toda prava učiteljica in nato matematična tekmovanja so povsem premešale karte ter Pisanskega navdušile za nov pristop k matematiki, ki pa je bil v tistem času sprejet le z veliko zadržanostjo, danes pa na njem temeljijo vse nenavadne zmogljivosti umetne inteligence. V svoji bogati karieri je med drugim na Inštitutu za matematiko, fiziko in mehaniko ustanovil in vodil oddelek za teoretično računalništvo, sodeloval pri ustanovitvi Univerze na Primorskem, ustanovil in sourejal tri znanstvene revije, tudi vodilno slovensko revijo Ars Mathematica Contemporanea, ter ustanovil Slovensko društvo za diskretno in uporabno matematiko.

Pred 36 rokmi sa začala slobodná cesta Československa – kam sme dospeli a čo z nej ostalo? Je dnešok na Slovensku a už aj v Česku krátkodobým odklonom od slobody, alebo je to vážnejšie? V čom je dnes 17. november inšpiráciou? Hostia: Peter Zajac, VPN František Mikloško, VPN, KDH

Smer sa ukázal na tlačovke bez Fica a so strachom v očiach. Slovensko predstihlo Ukrajinu v podvodoch s DPH. Konečne sme v niečom veľmoc. Orbán sa rotuje do volieb – sľubuje každý rok štvrtinu 14. dôchodku.

Pokrovsk stále nepadol ale situácia je zložitá. Chce Smer-SD prebrať kontrolu nad ministerstvom vnútra? Slovensko je v najhoršej bezpečnostnej situácii v dejinách.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Slovenská spisovateľka, publicistka, prekladateľka a vydavateľka Ingrid Majeriková sa narodila a vyrastala na Spiši v rodine etnografa a poetky, medzi zamagurskými rozprávkami, zvykmi a obyčajmi. Nielen o svojej láske k domovu, rodičom a slovu porozpráva Blažene Bóoczovej v tomto vydaní NP. Vypočujte si túto epizódu. | Hosť: Ingrid Majeriková (spisovateľka, publicistka, prekladateľka). | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Naše vydanie Hosť DRS v priebehu jesene už tradične začíname ďalším vypadnutým finalistom z pekárskej šou Pečie celé Slovensko. Tentoraz je to Eliška Marlengová, ktorá študuje na hotelovej akadémii a bola najmladšou súťažiacou. K pečeniu ju priviedla zvedavosť a experimentovanie, ktoré sa rýchlo stali jej vášňou. Eliška je celiatička a aj to bola pre ňu výzva popasovať sa s touto diagnózou a vyhrať sa s alternatívami pri pečení. Ktorej výzvy sa v šou najviac obávala? A aké boli jej pocity po vypadnutí zo šou? Aj na to odpovie zvedavému Richardovi. Herec Emil Horváth porozprával aj o legendárnej absurdnej dráme Stoličky, ktorá dostala nové rozhlasové prevedenie, v ktorom si zahral s Emíliou Vášáryovou. Popredný slovenský pneumológ a ftizeológ Ivan Solovič upozornil aj na to, že ak niekto pokašliava tri týždne, jednoznačne by mal pre istotu navštíviť svojho obvodného lekára! Strelec Radoslav Malenovský sa v rozprávaní vrátil aj k získanej striebornej medaile z letnej paralympiády v Paríži. Ako kostymérka dokáže odlíšiť dobro od zla? Odpovie kostýmová výtvarníčka Ivana Struhárová, ktorá porozprávala aj o rozprávke Čáry-Máry, ktorú uvidíme na Vianoce. Je to rozprávka o sile lásky aj o zázrakoch, ktorá bola nakrútená v koprodukcii Slovenskej a Českej televízie. | Hostia: Eliška Marlengová, Emil Horváth, Ivan Solovič, Radoslav Melanovský, Ivana Struhárová. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Michaela Hletková Ploszeková (odborníčka APZD na životné prostredie) a Lucia Szabová (koordinátorka platformy Klimatická koalícia). | Klimatický samit COP30 prebiehajúci v brazílskom Belém sa netradične predĺži. Chýba údajne zhoda v sporných otázkach. Problémom sa zdajú byť záväzky v oblasti znižovania emisií aj financovanie potrebných opatrení zo strany bohatších krajín. Kam svet dospel za 30 rokov organizovania klimatických samitov? Je tento formát naďalej relevantný, ak ho napríklad USA na najvyššej úrovni účasťou nepodporili a v minulosti dokonca vypovedali Parížsku dohodu? Ako je spor medzi malými ohrozenými krajinami a veľkými ekonomikami riešiteľný? S akými prioritami a návrhmi šli na COP30 zástupcovia Európskej únie? Čo klimatická zmena a ambícia napĺňania cieľov na jej potlačenie znamená pre slovenský a európsky priemysel? Môžeme hovoriť o zlyhaní v napĺňaní klimatických cieľov, alebo boli nereálne od začiatku? Môže mať Európa ambíciu byť lídrom v dekarbonizácii priemyslu a zároveň udržať jeho globálnu konkurencieschopnosť? Európa prehodnocuje vlastný klimatický cieľ na rok 2040 a zhoda medzi členskými krajinami chýba. Odkláňame sa od jednotného presvedčenia o potrebe podnikať kroky na zvrátenie klimatickej krízy? Ak už dnes vieme, že otepľovanie o 1,5 stupňa sa zvrátiť nepodarí, ako by mal svet postupovať ďalej? | Budúcnosť klimatických cieľov. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Je to národná kultúrna pamiatka, ktorej dejiny siahajú do 13. storočia. Zámok v Pezinku bol pôvodne vodným hradom s dvomi priekopami okolo, padacími mostami, baštami, či inými obrannými prvkami. Ako vyzeral život za jeho bránami? Komu patril kedysi a ako sa menila jeho podoba? Ďuro Šimko vás prevedie zámkom v Pezinku v tejto epizóde V múzeu. | Zámok v Pezinku. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Bude v ére umelej inteligencie najcennejšou schopnosťou negativita? Mal by Slovensko kúpiť Elon Musk? Aké sú Braňove predstavy o včelej kráse? Je Mikuláš Černák biohacker? A je v pekle bytová kríza?

Hlavná európska prokurátorka bije na poplach. Slovensko sa stalo centrom európskeho zločinu. Až tretina všetkých podvodov s DPH v Únii nejako súvisí so Slovenskom. Prišli sme takto o pol miliardy eur.Ako sa to mohlo stať? Prečo sme si to na Slovensku nevšimli? Chýba nám NAKA či špeciálna prokuratúra? Potrebujeme nový trestný zákon? Aj na množiace sa krádeže a kriminalitu?Za korumpovanie v prospech mafie odsúdení ex špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je rozhodnutím ministra spravodlivosti už rok na slobode. Prečo a čo bude ďalej? Smer ponúkol pomoc ministrovi vnútra, ktorý musí pre svoju nečinnosť platiť odškodné odstaveným policajtom. Pomôže Smer takto každému? A prídu si po každého kto bude dávať odkazy premiérovi kriedou na chodník policajti, tak ako si prišli pre študenta v Poprade?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom spravodlivosti, nominantom strany Smer – SD Borisom Suskom.

Kradnúť už nechodia len hladní ľudia, ale všetci, ktorí majú problémy s dlhmi alebo drogami, a aj organizované skupiny, lebo ich k tomu motivovala vládna koalícia. Tvrdí to Zuzana Števulová, právnička a poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko. Policajti podľa nej nemajú kapacity ani na veľké daňové zločiny, nie ešte na drobné krádeže.Majú protesty význam? Proti čomu a s akými požiadavkami sa vlastne opozičné strany chystajú na námestia? A budú naozaj niekde dva protesty v tom istom čase, alebo to majú opozičné strany s aktivistami dohodnuté?Rozhovor vo videopodcaste Ráno Nahlas viedol Peter Hanák.

Fico zachraňuje babráka, ktorému sa smeje celé Slovensko. Odškodňovaním k vylepšeniu volebných preferencií. Český prezident je iná káva ako naša „podržtaška“.

Kradnúť už nechodia len hladní ľudia, ale všetci, ktorí majú problémy s dlhmi alebo drogami, a aj organizované skupiny, lebo ich k tomu motivovala vládna koalícia. Tvrdí to Zuzana Števulová, právnička a poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko. Policajti podľa nej nemajú kapacity ani na veľké daňové zločiny, nie ešte na drobné krádeže.Majú protesty význam? Proti čomu a s akými požiadavkami sa vlastne opozičné strany chystajú na námestia? A budú naozaj niekde dva protesty v tom istom čase, alebo to majú opozičné strany s aktivistami dohodnuté?Rozhovor vo videopodcaste Ráno Nahlas viedol Peter Hanák.

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 66 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Nekladu si otázku, jestli moje děti mají vzít úzlík a prchnout před Babišem. Spíš si říkám, jestli poznáme tu míru, kdy už to překročilo nějakou mez,“ říká režisér Jan Hřebejk, když přemýšlí o tom, jak snadno se může proměnit společnost, kterou považujeme za samozřejmou. V poslední době natáčí často na Slovensku a říká, že právě tam vidí, jak ubývá svobody a jak to vypadá, když nejsou u vlády lidé, které jste si přáli. Mluví o voličích, o politicích, kteří podle něj ohýbají pravidla, i o tom, jak snadno se z veřejného prostoru vytratí elementární slušnost. „To, co reprezentují v politice, je politický sajrajt,“ říká bez okolků, když mluví o zástupcích SPD a Motoristů. I když očekává na svá slova kritiku, hájí se s odkazem na Filipa Turka, že přece nelze vážně mluvit o lidech, kteří hajlují. A dokonce si myslí, že budoucí premiér Andrej Babiš v soukromí mluví o svých koaličních partnerech mnohem ostřeji, než on sám. Do rozhovoru promlouvají i jeho obavy a zkušenost člověka, který ve filmech desítky let hledá hranici mezi odvahou a selháním. „Strach dokáže úplně rozložit charakter,“ říká k tomu, jak obavy mění všechno. V debatách o Palestině a Izraeli zůstává Hřebejk nekompromisní, ale chápe, proč mladí lidé vidí svět jinak. „Mají čerstvé mozky, ale někdy neprokouknou, jakou hru s nimi kdo hraje,“ říká o kauze vyvěšení palestinské vlajky na FAMU a dodává, že celý konflikt vnímá jako neřešitelný. Důležité podle něj ale je, aby i v rozdělené společnosti zůstal prostor pro humor. A to nejen jako únik, ale i ventil, který člověka drží při zemi. „Humor tě brzdí, aby sis nezačal moc myslet,“ říká režisér. Hřebejk mluví také o tom, že víru jako katolík ztratil, ale naději ne. „Kdybych nevěřil v dobro, tak se zabiju,“ říká jasně. A zdůrazňuje, že věří, že žijeme ve vlídné zemi, kterou stojí za to chránit. Co je dnes odvaha a co jen póza? Jak poznat, že už jsme překročili hranici, kterou jsme si slíbili nikdy nepřekročit? Proč některé politiky vidí jako „spodinu“? A proč by Hřebejk čím dál tím raději točil hlavně filmy, v nichž je humor? I to se dozvíte v rozhovoru.

Slovensko zasiahla kriedová kauza. Po tom čo si v Poprade prišli policajti pre študenta Michala pre ostrý odkaz kriedou na chodníku premiérovi priamo do školy, ľudia tiež začali tiež nechávať svoje kriedou napísané odkazy na chodníkoch. Polícia prišla k študentovi s kriedou rýchlo, stúpajúci počet krádeží však riešiť nestíha.Minister vnútra nereagoval na žalobu a teraz čelí exekúcii, musí sa ospravedlniť Čurillovcom a zaplatiť im mastné odškodnenie. Matúš Šutaj Eštok sa hnevá na súd. A Slovensko sa podľa hlavnej európskej prokurátorky stalo centrom rozsiahlych podvodov s DPH.Je v ohrození okrem majetku občanov aj naša sloboda prejavu? Bol zásah policajtov na študenta primeraný? Odvedie teraz polícia každého kto bude kresliť na chodník? Uznáva vláda svoje pochybenie, ak pre kriminalitu v mestách a obciach ide opäť meniť trestný zákon? Aké sú vôbec možnosti, ak horalkový paragraf vrátiť odmieta?Braňo Závodský sa rozprával s bývalou ministerkou spravodlivosti, podpredsedníčkou strany Sloboda a Solidarita a poslankyňou parlamentu Máriou Kolíkovou a advokátom Petrom Kubinom.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko kreslí na chodníky a Fico dostal novú prezývku. Takého hlúpeho ministra vnútra sme ešte nemali. Minister dopravy poslúchol premiéra, odvolal šéfov železníc a nič tým nevyriešil.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. táto vláda určite nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Příběh dívky z romské osady, která byla zneužívána adoptivní rodinou a prodána do sexuálního otroctví v Anglii, odkud se jí podařilo dostat, je příběhem o osobní statečnosti postavit se státu. Když BB po strastiplném návratu domů Slovensko odmítlo pomoc, spojila se s právníky a pustila se do nerovné bitvy. Po dvanácti letech soudních sporů našla zastání u Evropského soudu pro lidská práva (ESLP). Tam vybojovala přelomový rozsudek, který může pomoci změnit osud mnoha obětem obchodu s lidmi. Článek Zuzany Šotové čte Renata Klusáková.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. Táto vláda nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Martina Bednár vstúpila do manželstva so svojou manželkou ešte pred tranzíciou, teda zmenou rodu. So svojimi dvoma deťmi žijú v Hainburgu. V rozhovore so Šimonou Tomkovou vysvetľuje, že keby si nezmenila občianstvo na rakúske, podľa navrhovanej novely ministra spravodlivosti Borisa Suska, by ich manželstvo na Slovensku zrušili proti ich vôli.

Najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko už túto jeseň predstavila alternatívu k ekonomickej práci kabinetu Roberta Fica. Teraz prichádza s alternatívou ku kabinetu samotnému. V polčase volebného obdobia prichádza s tieňovou vládou, v ktorej ministrov a ministerky nazýva lídrami zmeny. Ako si túto zmenu predstavuje? Boli nominácie jednoznačné alebo si jednotlivé mená aj konkurovali? A načo je to vlastne dobré? Nikola Šuliková Bajánová sa pýta redaktora domácej redakcie denníka SME Michala Katušku. Zdroje zvukov: Rádio Express, TA3 Odporúčanie Teraz spravím veľmi nepodarený oslí mostík a odporučím vám seriál Say Nothing. Spomínali sme, že tieňové vlády majú tradíciu v zahraničí, pričom niekedy ide o reálny dopad na politiku – to je aj prípad Mo Mowlamovej, ktorá sa zúčastnila mierových rokovaní, ktoré ukončili tragické obdobie dejín Severného Írska známe ako Troubles, o ktorom je aj spomínaný seriál. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty'77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri'89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„(V liste R. Ficovi) som porovnával rok 1977 (podpis Charty'77) – normalizáciu – a dnešnú dobu. Našiel som tie isté charakteristiky: rozklad demokracie, pohŕdanie parlamentnou demokraciou, úsilie o vládu jednej strany – vtedy upevnenie, dnes úsilie opäť získať vládu jednej strany. To je to isté,“ rozpráva Miroslav Lehký, niekdajší vyšetrovateľ zločinov komunizmu.Ocenený za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie. Miroslav Lehký. Niekdajši signatár a hovorca Charty77, ktorému komunistický režim zahatal štúdium teológie. Organizátor tzv. podzemnej univerzity v Bratislave. Po Novembri'89 tajomník Československého resp. Českého helskinského výboru. Neskôr bádateľ komunistických zločinov na Úrade pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu. Spolu s Jánom Langošom zakladal Ústav pamäti národa, z ktorého neskôr na protest proti novému smerovaniu odišiel. A plne sa zaradil do českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Dnes laureát ceny Ústavu pamäti národa. Ako vidí Slovensko v roku 2025, v čase, keď mu vládna garnitúra siaha na symbol prechodu z neslobody do slobody – na 17. november? A nenachádza paralely s dobou normalizácie zo začiatku sedemdesiatych rokov?„Ak niekto povie, že November vlastne nič nebol, tak buď to bol hlupák bez očí a uší, alebo pokrytec bez morálnych základov a mantinelov, ktorý sa chce mať len dobre,“ hovorí Miroslav Lehký. „A v každom režime sa môžete mať dobre, keď vstúpite do jeho služieb,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jadrová energia je často nepochopená a kontroverzná téma, no zároveň tvorí viac ako 60 % energetického mixu Slovenska. Je jadro skutočne zelená energia? Ako je to s rádioaktívnym odpadom a našou závislosťou od ruského paliva? A aká je budúcnosť v podobe malých modulárnych reaktorov či reaktorov 4. generácie, ktoré dokážu spaľovať vyhoreté palivo?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorom Živé.sk a astrofyzikom Marekom Jurčíkom o všetkých dôležitých aspektoch jadrovej energetiky, od jej ekologickej stopy až po najmodernejšie technológie, na ktorých vývoji sa podieľa aj Slovensko.Podcast bol podporený zo Science Plus.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je jadrová energia podľa emisií CO2 ekologickejšia ako solárna.Ako je to so závislosťou Slovenska od ruského jadrového paliva a aké sú alternatívy.Čo sa deje s jadrovým odpadom na Slovensku a kde sa skladuje.Budúcnosť jadra: Reaktory 4. generácie, ktoré dokážu opakovane využiť vyhoreté palivo.Malé modulárne reaktory (SMR) a ich potenciál nahradiť uhoľné elektrárne.Téme sa venujeme aj v týchto článkoch:https://zive.aktuality.sk/clanok/rKUzf8u/jadrova-pasca-preco-aj-s-americkym-palivom-budeme-velmi-dlhy-cas-zavisli-od-moskvy/https://zive.aktuality.sk/clanok/NF5LcbR/oblubena-loz-o-jadrovej-energii-nie-je-spinava-pre-klimu-je-cistejsia-ako-solarne-panely/https://zive.aktuality.sk/clanok/OKOHhZ2/kviz-jadro-nie-je-retro-otestujte-sa-ci-rozumiete-najviac-nepochopenej-energii-sveta/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

S politology Jiřím Lechem a Lucií Tungul o tom, jak může vypadat nová česká zahraniční politika. Je sundání ukrajinské vlajky z budovy Poslanecké sněmovny čistě symbolické gesto, nebo se Česko připojí k proruskému bloku zemí jako je Slovensko a Maďarsko? A jak si premiér Andrej Babiš z hnutí ANO bude hlídat vlastní zájmy v Evropské unii? Volby skončily a vládní strany nyní musí své předvolební sliby převést do reality, která je ale často komplikovanější, než voličům tvrdili. Okolní státy už nyní varují před nástupem nové vlády a změnou české pozice. Co to pro nás bude znamenat a v čem může nová vláda na tu předchozí navázat. O tom diskutovali politologové Jiří Lech a Lucie Tungul z Univerzity Palackého v Divadle nacucky v Olomouci na Debatě Respektu, kterou moderovala Dominika Perlínová.

Shrey Kadam je indický šéfkuchár, ktorý už 14 rokov žije na Slovensku. V jeho reštaurácii sa podávajú výlučne indické jedlá, o ktorých tvrdí, že sú zároveň aj liekom a súčasťou zdravého životného štýlu. Indická kuchyňa je podľa neho mimoriadne rozmanitá. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o knihe Chute mojej Indie, v ktorej čitateľom ponúka recepty a pohľad na fungovanie indického stravovania, o koreniach, ktoré tvoria základ indickej kuchyne, o Indii ako krajine, o tom, čo má rád na Slovensku i o slovenských kapelách, na ktorých koncert rád zájde. | Hosť: Shrey Kadam (indický šéfkuchár). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Opoziční lídri sa udobrovali na spoločnom obede. Michal Šimečka naň pozval šéfov SaS, Demokratov aj predsedu KDH. Bolo to ich prvé takéto stretnutie odvtedy, čo KDH spolu so Smerom zahlasovalo za dve pohlavia a národnú identitu do ústavu. Igor Matovič pozvánku nedostal.Premiérovi Ficovi a jeho vláde medzitým vyprší limit. Pre stav našich verejných financií musí podľa ústavy požiadať parlament o vyslovenie dôvery.Ako chce opozícia vymeniť vládu Roberta Fica, na čom sa na obede dohodli? Pôjde to aj bez Igora Matoviča? Akú tieňovú vládu predstaví Progresívne Slovensko? A ako môže dopadnúť hlasovanie o dôvere vláde? A dôverujú jej ľudia, keď nám do života zasahuje stúpajúca kriminalita a pre konsolidáciu si musíme stále viac uťahovať opasky?Braňo Závodský sa rozprával s opozičným lídrom a predsedom hnutia Progresívne Slovensko Michalom Šimečkom.

Celý díl najdete na: https://herohero.co/dobrovskysidloSněmovna má nového předsedu, vláda Petra Fialy podala demisi. Jak odolná je česká demokracie a co ji čeká v následujících čtyřech letech, řeší další epizoda podcastu Dobrovský&Šídlo s hostem Tomášem Němečkem.Článek k této epizodě si můžete přečíst na

V Šuranoch už sa stavia megatováreň na výrobu batérií. Investícia za miliardu dvesto miliónov má priniesť cez tritisíc nových pracovných miest a pomôcť nášmu hospodárstvu. Stojí za ňou slovensko-čínska spoločnosť Gotion InoBat. Výroba sa má spustiť od budúceho roka.Slovensko poskytne baterkárni dotáciu cez 200 miliónov eur, je to v čase konsolidácie správna investícia? Aktivisti a opozícia upozorňujú na environmentálne aj ekonomické riziká, sú ich obavy opodstatnené, alebo ich zisky továrne prevyšujú? Bude mať vôbec kto obsadiť všetky tie pracovné miesta? Čo bude baterkáreň znamenať pre Slovensko aj pre Šurany? A čo pre našu elektromobilitu, ak Slovensko napriek nárastu stále patrí medzi krajiny s najnižším podielom elektrických áut v Európskej únii?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrikom Križanským a analytikom INESS Radoslavom Ďuranom.

Po vstupe do EÚ Slovensko stratilo príbeh. Vákuum, ktoré začali vypĺňať falošní proroci, tak to je zlyhanie našich elít. Chýba nám zjednocujúci sen, v ktorom by sme videli spoločnú budúcnosť. Nikto iný to za nás neurobí, hovorí ekonóm Martin Kahanec. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a prečo sa už nezaobídeme bez ekonomických migrantov?„Za slovenský príjem vieme zabezpečiť dôstojný život v kruhu blízkych," to sú slová profesora ekonómie Martina Kahanca, ktorý sa venuje problematike pracovného trhu ako i dôstojných miezd. Máme na Slovensku dôstojné mzdy a čo to vlastne tá dôstojná mzda znamená? Ako dnes vyzerá náš pracovný trh, kde sú jeho achilovky a kto z nás patrí medzi zraniteľné skupiny, ktoré majú problém si nájsť prácu? Prečo prakticky všetky ponovembrové vlády rezignovali na tému dostupného bývania a čo to robí s nízkou sociálnou mobilitou ako i značnými regionálnymi rozdielmi?Čo s naozaj veľkým problémom depopulácie Slovenska a prečo napokon budeme odkázaní na pracovných migrantov? Ako zastaviť únik mladých mozgov a prečo to nezvrátia finančné stimuly? No a napokon, ako ubližuje vládna konsolidácia prakticky celému Slovensku a prečo je tak dôležité - napriek tomu všetkému - nestrácať nádej a snažiť sa nájsť náš nový úspešný príbeh?Slovensko žije extrémne úspešný príbeh, ale toto čo teraz žijeme nie je cesta. Máme celkom dobré karty, ale hráme s nimi veľmi zle. No, nikto iný to za nás neurobí, hovorí Martin Kahanec a dodáva, že úlohou úlohou elít je dnes naštartovať pozitívnu špirálu dôvery, tvrdí Martin Kahanec..Ráno Nahlas s profesorom ekonómie, ktorý pôsobí na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni Martinom Kahancom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Snaha ministra Huliaka vyliečiť chorľavý štátny rozpočet príjmami zo štátneho hazardu sa stretol s veľkou kritikou samospráv i odborníkov. Slovensko totiž už dnes zápasí s epidémiou závislostí, medzi ktoré nepochybne patrí aj gambling. Je teda naozaj dobrý nápad vyrábať z Detvy akési slovenské Las Vegas a ako na tom vlastne Slovensko je v oblasti závislostí?Riziká hazardu, teda patologickej závislosti na hraní, sú obrovské a dnes už aj veľmi dobre známe. Ide o chorobnú závislosť, ktorá patrí medzi duševné poruchy, svoje obete dokáže finančne úplne zruinovať, dohnať ich k nesplatiteľným dlhom, kriminálnej činnosti, ťažkým psychickým problémom, ako i rozvratu ich sociálnych väzieb. Okrem gamblerov tak môžu trpieť aj ich rodiny či dokonca i vlastné deti.Stoja teda potenciálne zisky zo štátneho hazardu za všetky tieto ľudské obete i nemalé ekonomické straty? Ako na tom vlastne táto spoločnosť je v oblasti závislostí - od tabaku, cez alkohol, gambling až po nelátkové závislosti ako sú internet, sociálne siete či dokonca porno? Je poctivé na jednej strane horovať za tradičné kresťanské hodnoty a na strane druhej bohatnúť na hazarde a utrpení rodín patologických gamblerov? Čomu aktuálne v tejto oblasti čelia deti a majú to dnes ťažšie, než sme to mali my - ich rodičia? No a napokon, nakoľko sme v tomto - ako spoločnosť - sami voči sebe úprimní a poctiví a naozaj chceme tieto problémy riešiť a nie pred nimi utekať alebo ich dokonca spoločensky normalizovať?To sú témy dnešného podcastu s adiktológom - teda odborníkom na závislosti - Rastislavom Žemličkom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Daniela Tupého ubili a dopichali na smrť presne pred dvadsiatimi rokmi. Slovensko aj v tomto prípade nedokázalo jeho blízkym poskytnúť rýchlu odpoveď, kto je vrahom, a odsúdiť spolupáchateľov. Na Tyršovom nábreží sa osem mladých ľudí nechtiac dostalo do potýčky so skupinou agresorov, ktorí dovtedy opakovane páchali násilnosti v bratislavských uliciach. Jeden z nich sa po úderoch už nepostavil. Daniel Tupý podľahol bodným zraneniam. Vražda mladého študenta mala obrovský spoločenský dosah. O vyšetrovaní prípadu, ktorého koncovku doteraz nepoznáme, sa v Dobrom ráne s reportérom Matúšom Burčíkom rozprávala Jana Krescanko Dibáková. Zdroje zvukov: STVR Odporúčanie: Na motívy vraždy Daniela Tupého vznikol v roku 2019 film s názvom Ostrým nožom režiséra Teodora Kuhna. A to je zároveň moje dnešné odporúčanie. Nájdete ho na viacerých slovenských aj medzinárodných streamovacích platformách. Mená postáv aj viaceré okolnosti sú vo filme pozmenené. Dôvodom je práve to, že súdny proces stále pokračuje, páchatelia neboli usvedčení a okolnosti tragédie zostávajú mimoriadne citlivé. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naše mestá a obce sa sťažujú na nárast kriminality a agresívnych páchateľov. Podľa Smeru sú však za to zodpovedné médiá a opozícia, pretože o tom občanov informujú. Samosprávy zas hovoria, že sa ich občania prestávajú cítiť bezpečne. Podľa policajnej prezidentky je to však len ich pocit a kriminalita klesá. Slovensko medzi tým klesá v medzinárodných hodnoteniach právneho štátu aj vo vnímaní korupcie.Kde je teda pravda, aká je realita a čo sa s tým dá robiť? Čo požadujú obce a mestá a aká je u nich situácia s kriminalitou? Môže za nárast kriminality Smerácka novela trestného zákona? Pomohol by návrat takzvaného horalkového paragrafu? Ak policajti nestíhajú, pomôžu žandári? Majú ísť zlodeji za dve či tri drobné krádeže už za mreže? Alebo ako hovorí poslanec Smeru, mali by zlodeji nosiť nejaké bundy s nápisom "kradol som"? A ako sa s tým ďalej budú vyrovnávať samosprávy, ak im štát navyše v rozpočte zoberie takmer 300 miliónov eur?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska a primátorom Partizánskeho Jozefom Božikom a s riaditeľom mimovládky Transparency International Slovensko Michalom Piškom.