Podcasts about slovensko

Tender na záchranky zrušili, minister Šaško však zostáva vo funkcii ministra zdravotníctva. Politici sa vrátili z dovoleniek, predsedovia Hlasu Smeru a SNS sa zišli na koaličnej rade, kde začali diskutovať o konsolidácii. Stále nevieme kde chce vláda ušetriť ďalšie stámilióny. V Báčšskom Petrovci útočili na slovenskú menšinu a v najnovšom prieskume výrazne posilnilo Progresívne Slovensko.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TASR, TA3, Facebook/Karlova Ves, Úrad vlády, MCRŠ, Robert Fico–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Ako viedol 10 rokov SAV? Čo slovenská veda dokázala a v čom zlyháva? Prečo sú vedci často ticho, keď treba hovoriť? Ako sa stalo, že Slovensko je najnáchylnejšie veriť lžiam? Verí, že ostaneme súčasťou slobodného sveta? Hosť: Pavol Šajgalík, expredseda Slovenskej akadémie vied

V piatok by sa mali stretnúť Vladimir Putin a Donald Trump a mali by sa rozprávať o osude Ukrajiny.Prvé správy pritom naznačujú, že Rusko vlastne nechce mier, ale skôr získať územia bez boja a dostať čas na oddych a prezbrojenie.Čo sa teda deje, či USA zradili Ukrajinu, čo na to Európa a aká nás čaká budúcnosť?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku.Krátky prehľad správRobert Fico odkázal, že je po záchrankovom tendri. Zároveň však zaútočil na koaličného partnera a strane Hlas vyčítal, že svojou komunikačnou nešikovnosťou v prípade dvojmiliardového tendra pomáhala prekryť takzvaný britský škandál.Najvyšší správny súd potvrdil nezákonnosť názvu ulice pomenovanej po Jozefovi Tisovi vo Varíne. Obec musí ulicu premenovať. Podľa prokuratúry názvom ulice obec porušovala zákon o obecnom zriadení, zároveň tým urážala náboženské alebo národnostné cítenie, a ešte išlo aj o jazykovo nesprávny názov.Slovensko sa ocitlo na varovnom zozname a situácia je horšia ako za Mečiara. Naša spoločnosť bola zároveň podobne rozdelená a napätá naposledy v 90. rokoch. Vyplýva to zo správy projektu V-Dem za rok 2025, ktorý funguje na švédskej Univerzite v Goteborgu.Zásoby krvných skupín 0, A, B a AB s negatívnym Rh faktorom sú hraničné, Národná transfúzna služby vyzýva ľudí, aby prišli darovať krv. Hovorí tiež, že ak sa situácia nezlepší, môže byť ohrozené plynulé zásobovanie nemocníc.Rusko sa snaží rozvrátiť vzťahy medzi Kyjevom a Varšavou. Povedal to poľský premiér Donald Tusk. Podľa neho sú protipoľské gestá zo strany Ukrajincov aj podnecovanie protiukrajinských nálad v Poľsku súčasťou scenára Vladimira Putina. Dodal tiež, že takéto kroky organizujú zahraniční agenti a „domáci idioti“.Odporúčanie:Na Netflix sa s druhou sériou vrátila Wednesday a je ešte zábavnejšia, temnejšia a tajomnejšia. Ak ste mali radi prvú sériu alebo milujete Tima Burtona, ktorý si tentoraz neodpustil množstvo odkazov na iné svoje diela, odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠ SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Premiér Robert Fico sice tráví dovolenou v Chorvatsku, ale i tak se Slovensko každý den zabývá jeho aktuálními vyjádřeními, obviněními a hrozbami. Je to zvláštní komunikace, kterou by měli sledovat všichni politici v Praze, kteří pomýšlejí na vládnutí po říjnových volbách.

Příští českou vládu čeká i jeden čím dál složitější rébus: Slovensko. Schůzka na Aljašce. Komu prospějí změny v předdůchodech. Jak poznat lež. Kupte papeže!

Premiér Robert Fico sice tráví dovolenou v Chorvatsku, ale i tak se Slovensko každý den zabývá jeho aktuálními vyjádřeními, obviněními a hrozbami. Je to zvláštní komunikace, kterou by měli sledovat všichni politici v Praze, kteří pomýšlejí na vládnutí po říjnových volbách.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nedávno vyšla štúdia v prestížnom vedeckom časopise Lancet o výskyte alveolárnej echinokokózy, závažného parazitárneho ochorenia ľudí, ktorej pôvodcom je pásomnica líščia. Tento parazit je postrachom, najmä posledné roky o ňom počujeme stále viac. Vedkyňa z Parazitologického ústavu SAV Daniela Antolová hovorí pre Postoj o záveroch tejto významnej štúdie, ktorej bola súčasťou a na ktorej pracoval tím vedcov z celej Európy. Hlavným cieľom bolo spracovať výskyt alveolárnej echinokokózy, čo je ochorenie spôsobené pásomnicou líščou v Európe za posledných 25 rokov, od roku 1997 do roku 2023. Slovensko patrí v rámci Európy spolu s Rakúskom, Francúzskom, Nemeckom, so Švajčiarskom, Poľskom a Litvou ku krajinám, v ktorých bolo spolu zdokumentovaných až 90 percent všetkých prípadov tohto ochorenia. Prečo je na tom Slovensko tak zle a ako sa šíri toto nebezpečné ochorenie pečene? Aj o tom sme sa rozprávali sme s vedkyňou Danielou Antolovou.

Marián Pauer svoj profesionálny život venoval fotografii. Sám fotografuje, ale venuje sa aj histórii a teórii tohto výnimočného média, ktoré nás informuje, otvára nám oči, ale aj srdcia a má schopnosť rozcítiť nás. Napísal knihy o výnimočných slovenských osobnostiach, ako kurátor zabezpečil množstvo výstav a nedávno od Literárneho fondu za svoje celoživotné dielo získal prestížnu cenu Romana Kaliského. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o hre na klavíri, ktorá mu pomáha udržiavať sa vo forme, o vnučkách, s ktorými trávi veľa času, i o slovenských fotografoch svetového mena. | Hosť: Marián Pauer (fotograf, historik fotografie). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo v Bratislave nikdy nebude metro;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je jeho vzťah s vládou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 25:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto bude kandidovať v Petržalke o rok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.

Na Slovensku si sami komplikujeme eurofondy a mnohé veci sa preto ani nepostavia, hovorí bratislavský primátor Matúš Vallo. Práve spustenú petržalskú električku považuje za svoj doteraz najväčší výsledok, aj keď ešte nie je plne dokončená. Postavili ju na mieste pôvodne plánovaného metra, ktoré Bratislava nikdy nebude mať. Čo sa ide meniť na cyklotrase na Vajanského nábreží, prečo nepostavil protikandidáta Jánovi Hrčkovi v Petržalke, s ktorým má spor, a čo hovorí na výroky koaličných politikov o Bratislave?V podcaste s Matúšom Vallom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či považuje električku na koniec Petržalky za svoj najväčší výsledok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo v Bratislave nikdy nebude metro;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo ešte nie je na električke dokončené a kedy to bude;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo bude hotové do septembra a čo bude trvať ešte mesiace;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 7:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa na Slovensku nedarí dokončovať veľké infraštruktúrne projekty načas;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že si sami komplikujeme čerpanie eurofondov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 9:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že sa stretával s čínskym veľvyslancom, aby urýchlil stavbu električky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že bežní Petržalčania mali pravdu, keď mali dojem, že na stavbe je málo robotníkov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude dážď zaplavovať zastávky novej električky a či sa na ňu obyvatelia môžu spoľahnúť aj v daždi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je spokojný s projektom cyklotrasy na Vajanského nábreží;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Smer zneužil cyklotrasu na politickú kampaň;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sa snaží ľudí prevychovať, aby nechodili do mesta autom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sa celé mesto prepojí cyklotrasami a Vajanského ich všetky spája;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo cyklotrasa nemohla byť pri rieke, tak ako je pri Riverparku o kilometer ďalej;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sa ide na tejto kontroverznej cyklotrase meniť po tom, čo koalícia schválila zákon na jej reguláciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:45 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čo prichádzajú obyvatelia mesta, keď Bratislave rôzne vlády škrtia rozpočet;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 21:10 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je jeho vzťah s vládou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že väčšina ministrov tejto vlády ho neprijme;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aký je vzťah medzi ním, PS a jeho regionálnou stranou Team Bratislava;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 25:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či bude znovu kandidovať a aký má plán do budúcna;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo sú ďalšie veľké projekty, ktoré zmenia Bratislavu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ o čom je spor s bývalým starostom Petržalky Jánom Hrčkom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 32:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo teda Team Bratislava nepostavil Hrčkovi protikandidáta;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ kto bude kandidovať v Petržalke o rok;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako trestné zákony priniesli krádeže a dílerov k obchodnému centru Nivy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či súhlasí s nemocnicou vo Vajnoroch;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 38:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo hovorí na výroky Roberta Fica, že Bratislava nie je Slovensko.

Makovické panstvo sa tiahlo rozsiahlym územím severovýchodného Šariša. Rozlohou patrilo k najväčším feudálnym pozemkom svojho druhu v rámci celého Uhorska. Kedysi bol jeho hlavným sídlom hrad Zborov. Nazrite s nami do histórie. Ďuro Šimko vás v tejto epizóde zoberie do Múzea Makovického panstva v Šerédyho kaštieli v Zborove. | Múzeum Makovického panstva v Šerédyho kaštieli v Zborove. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

| Hosť: Peter Mišík (zlatník, puncológ). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Repríza zo 28.02.2025. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Rozhovor s minoritom Luciánom Boguckim o tom, ako sa dostal na Slovensko, ako trávia leto minoriti a o tom, v akom štádiu je svätorečenie Zdenky Schelingovej.

Prírastky v kultúrnom dedičstve Slovenska. Slovensko - rumunské kultúrne väzby. Rozhľadňa Green Point nad Kluknavou

»Eno od področij, ki nas zanima, so razlike v imunosti med spoloma,« pravi švedski zdravnik, predavatelj in raziskovalec Nils Landegren.Študije kažejo na pomembne razlike v delovanju imunskega sistema pri moških in ženskah. »Znano je, da ženske bolje prenesejo različne okužbe, kar se je potrdilo tudi med epidemijo novega koronavirusa – takrat je več moških zbolelo za težjo obliko covida, večkrat so potrebovali zdravljenje na intenzivnem oddelku, več moških je zaradi covida umrlo. V primeru avtoimunskih bolezni so razlike med moškimi ženskami še večje; vendar v škodo žensk. Ko gre za avtoimunske bolezni, so namreč te pri ženskah kar štirikrat pogostejše. Lupus na primer je pri ženskah celo 10-krat pogostejši kot pri moških,« pojasnjuje sogovornik tokratnega Ultrazvoka z Univerze v Uppsali prof. dr. Nils Landegren. Dr. Landegren s kolegicami in kolegi preučuje, zakaj se ženske soočajo z večjim tveganjem za avtoimunske bolezni kot moški. Pri tem so zelo uspešni; pohvalijo se lahko z odmevno objavo v znanstveni reviji Nature. Ugotovili so, da ima na različen odgovor imunskega sistema velik vpliv hormon testosteron. Podrobneje v Ultrazvoku, v katerem bo njihove izsledke osvetlila še prof. dr. Iva Hafner Bratkovič z ljubljanskega Kemijskega inštituta. Slovensko imunologinjo, predavateljico in raziskovalko študije švedskih kolegov navdušujejo. Originalna študija v reviji Nature TUKAJ

Hosť: Martin Valihora (hudobník, hráč na bicie nástroje). | Moderuje: Ľudovit Jakubove - Mravec. | Repríza zo 30.04.2024. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Predstavíme vám výsledky prieskumu o tom ako Slováci vnímajú svoje duševné zdravie alebo tiež čo im najviac chýba v krajine. A nebude chýbať pozvánka do našej súťaže Mysteriózne Slovensko. V augustovej, siedmej časti hovoríme o Pamätníku Chatama Sofera v Bratislave a o živote tohto významného ortodoxného rabína a učenca.

Na Slovensku lidi okamžitě na cizince spustí o politice, v Česku život tak otrávený politikou neníPrázdniny jsou v plném proudu a bratři Hejslované se v jejich první půli vydali na cesty po svém teritoriu: Jakub byl na jihu na Balkáně, odkud si přivezl nazpět smutek, a Lukáš vandroval po západních slovanských zemích, odkud si přivezl nazpět úžas. Jaké konkrétní dojmy a nové poznatky tedy mají? O tom je nový díl sourozeneckého podcastu, v němž Lukáš české turisty bažící po Polsku upozorňuje na místa, tedy najmě města, kam se vyplatí jet už proto, že tam turisté nejsou. Přestože tam je na co se dívat.V úvodu se Jakub – čerstvě navrátivší se z Bělehradu – vrací ke svému zásadnímu tématu: jak vypadají srbské protesty proti tamní vládě, které už trvají tři čtvrtě roku a které v průběhu prázdnin zdánlivě ztrácejí dech. Lidé jsou na dovolených, města jsou poloprázdná, a tak vizuálně protesty upadají. Do toho se patrně konečně chystají v Srbsku volby (možná ještě letos), přičemž Jakub dodává, že vládní strana prezidenta Aleksandra Vučiće už nemá kde brát elektorát, takže je odsouzena k prohře. „Bude velmi zajímavé sledovat, k čemu to v následujících měsících povede, protože Vučić se moci samozřejmě nebude chtít vzdát. Navíc nezapomínejme, že srbská společnost čtyřicet let žije pod permanentním tlakem etnonacionalistů, je radikální, a i na takové voliče se bude muset cílit,“ upozorňuje Jakub.Vysvětluje, že atmosféra v zemi není ani tak napjatá, jako spíš smutná. Ve společnosti a ekonomice dle něj nic už nefunguje, drobní podnikatelé mizí a stát se rozpadá. „Vidíte to skutečně na každém kroku, u nás si ani nesvedeme představit,“ říká. A vysvětluje, jakým způsobem podporu opozici vyjadřují hvězdy jako tenista Novak Djoković nebo režisér Emir Kusturica. Ten se stal překvapivým podporovatelem nevládního tábora a spekuluje se, že to je hra s jeho pověstí, že může jít o snahy vybrat si ho jako potenciálního lídra opozice, ale zároveň i o snahu vládních kruhů přihrát si přes režisérovo jméno nové hlasy. „Zkrátka vyplatí se to sledovat, protože je to učebnice postupů, které u nás neznáme,“ uzavírá Jakub.V další části na něj Lukáš navazuje svými zážitky. Začíná na východním Slovensku v Prešově a jeho okolí a popisuje mimo jiné, jak intenzivně má slovenská společnost potřebu se s cizinci okamžitě bavit o politice. „To u nás tak ještě zaplaťpámbu není. Zároveň toto nejde nasát z médií, člověk musí být na místě, aby to poznal: že cosi visí ve vzduchu a že politika zasahuje do životů a myšlení lidí víc, než je zdrávo,“ vysvětluje Lukáš. K tomu poznamenává, že ve městě lze poznat, že Slovensko skutečně vyrůstá z menších poměrů než Česko, nebo že poměr nevkusu a vkusu je taky vyhrocenější než u nás: „V Bardejovských Kúpeľoch máte vedle sebe tanky z památníku na bitvu v Dukelském průsmyku, skanzen se starými domyz rusínských osad, secesní lázeňské domy, sochu císařovny Sisi, která sem jezdila, a hrozivé zázemí restaurací, kina nebo kadeřnictví postavené v osmdesátých letech, které chátrá, neinvestuje se do něj a vedle kterého se cítíte jako někde na jihu Prahy u metra.“Poslední částí je popis několika měst východního Polska: Lublin, Radom, Kielce, Lodž a nakonec Kladska u našich hranic. „Nejlepší na tom je, že skoro nikde nejsou turisti. Takže v době, kdy neustále lamentujeme na přemírou turismu, máme i nedaleko svých hranic spoustu míst, kde to neplatí, kde netrpíte nekonečnými frontami a zástupy všudypřítomných amatérských fotografů, kde se můžete pohybovat volně a svobodně a je vám dobře,“ dělá reklamu východnímu a střednímu Polsku Lukáš. Aneb konečně podcast, který vás odešle do patřičných míst.

V 72. epizóde som sa rozprával s Majom Porvažníkom, zakladateľom VacuumLabs – softvérového štúdia, z ktorého vyrástla globálna firma s viac ako 400 ľuďmi a klientmi po celom svete. Majo otvorene hovorí o tom, čo reálne odlišuje úspešné IT firmy od tých priemerných, no tiež prečo tie najlepšie technológie nestačia, ak nemáte top sales.V podcaste sme sa rozprávali o tom, prečo bol pre VacuumLabs kľúčový silný obchodník hneď v začiatkoch a ako im to otvorilo dvere k veľkým klientom v zahraničí. Majo vysvetľuje, prečo je dôležité, aby founder vedel predávať a ako vyzerá proces hľadania správnych ľudí do obchodu. Otvorene priznal, že pokusy o vývoj vlastných produktov sa popri poskytovaní služieb často končia zle – buď vycicajú firmu, alebo nefungujú bez dedikovaného tímu.Rozobrali sme aj to, ako sa z VacuumLabs odštiepili úspešné spin-offy, čo všetko sa pri tom pokazilo a čo sa z toho naučili. Majo sa podelil o to, prečo slovenské prostredie brzdí inovácie a prečo potrebujeme viac podpory pre startupy, ak chceme dobehnúť aspoň Česko. Na záver sme sa pozreli na jeho víziu pre východné Slovensko a prečo verí, že má potenciál zažiť svoj zlatý vek. Tento diel je plný skúseností, tvrdých lekcií a praktických rád pre každého, kto chce vybudovať úspešnú firmu, škálovať služby alebo predávať do zahraničia. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly:00:00:00 – Predstavenie hosťa00:01:39 – Ako vyrástol VacuumLabs?00:05:19 – Ako predávať bankám a korporátom?00:14:56 – Mačko-pes štruktúra00:23:51 – Budúcnosť AI právnikov00:32:21 – Skrachovaní startupisti – najlepšia stratégia00:34:12 – Zlatý vek východného Slovenska00:39:09 – Stratégia Slovenska na 10 rokov00:44:27 – Inovačné centrá mimo Bratislavy00:49:03 – Ako investuje Majo Porvažník?00:52:13 – 6 tipov na knihy od Maja Porvažníka00:56:40 – Zmysel života podľa Maja Porvažníka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-QW---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014, je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z februára tohto roka. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny. Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala. Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany požiadavka na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík. V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík. Čo sa týka slovenskej obranyschopnosti, pohľad na ňu je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky. Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík. *Časť je reprízou z 20. februára 2025. ​V rozhovore sa dozviete: 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla.​​​ 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenska vlada je prepovedala uvoz blaga iz nezakonitih izraelskih naselbin na zasedenih palestinskih ozemljih. Pristojnima ministrstvoma je naložila, naj preučita prepoved izvoza blaga iz Slovenije v omenjene naselbine. Kot razlog za ukrep je vlada navedla hude in ponavljajoče se kršitve mednarodnega humanitarnega prava na zasedenih ozemljih. Uvoz z omenjenih ozemelj je sicer zelo majhen, doslej je bila njegova največja vredost dva tisoč evrov na leto. V oddaji tudi: - Nov žaljiv napis na slovenskem konzulatu v Trstu - Rezultat današnjih pogovorov med Washingtonom in Moskvo še zavit v skrivnost - V Zagorju ob Savi bo na nekdanjem odlagališču odpadkov zrasla sončna elektrarna.

Geológ Ján Madarás robí terénny výskum v Tatrách. Aj o ňom v tejto epizóde NP. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Repríza zo 26.08.2024. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Treba spozornieť, Danko sa chystá zachrániť Slovensko. Izrael asi obsadí celé pásmo Gazy. Trump tlačí na Indiu, aby prestala kupovať ruskú ropu.

Prečo si Slovensko stále myslí, že je primalé na veľké veci? Kto dnes rozhoduje o tom, ako vyzerá naše mesto – odborníci, developeri alebo obyvatelia?  A dá sa vôbec postaviť výšková budova, ktorá slúži aj mladým, aj komunite, a nie len kanceláriám či luxusu? Architekt Matej Siebert otvorene hovorí o mýtoch, ktoré nás brzdia, o projektoch, ktoré zostali kompromisom, aj o tom, čo by urobil, keby mal Bratislavu v rukách na jediný deň.

Polovica prázdnin je za nami a už o pár týždňov nám minister financií predstaví podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. O podrobnostiach toho, komu a ako konkrétne bude vláda zasa uťahovať opasky však zatiaľ vôbec nič netušíme. Na východ od našich hraníc pritom i naďalej zúri plnoformátová krvavá vojna, no a na západ od nás nám veľký biely otec z Washingtonu nadelil nemalé clá.Namiesto serióznej diskusie o reálnych problémoch, ktorými denne žijeme, sa však slovenská politika premenila na nikdy nekončiacu predvolebnú kampaň, v ktorej sa nás naši volení zástupcovia rozhodli - namiesto toho povestného starorímskeho chleba, radšej nakŕmiť politicko-marketingovým cirkusom. Namiesto zápasu o ďalšiu podobu ozdravovania verejných financií či o budúcnosť dôchodkového ako aj zdravotného systému tak riešime budovanie fiktívnych hrádzí voči bližšie nešpecifikovanému liberálnemu zlu, stretávky „smeráckej omladiny“ s esenciou svetovej mizogýnie či údajne driemajúcu opozíciu.Podarí sa premiérovi Ficovi takto „potemkinovsky" prekryť čoraz viac kolabujúci štát a neschopnosť jeho vládnej garnitúry riešiť naše skutočné problémy? Naozaj slovenská politická opozícia spí a neponúka žiadne vitálne alternatívy pre lepšie Slovensko? Čo vlastne ešte dnes čaká taký priemerný volič od slovenskej politiky - reálne výsledky či nekonečnú kabaretnú estrádu? No a napokon, pri takto nastavenej politike, dá sa ešte veriť, že najbližšie voľby budú nielen zákonné, ale aj férové a spravodlivé?Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši vám želá Braňo Dobšinský.

Polovica prázdnin je za nami a už o pár týždňov nám minister financií predstaví podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. O podrobnostiach toho, komu a ako konkrétne bude vláda zasa uťahovať opasky však zatiaľ vôbec nič netušíme. Na východ od našich hraníc pritom i naďalej zúri plnoformátová krvavá vojna, no a na západ od nás nám veľký biely otec z Washingtonu nadelil nemalé clá.Namiesto serióznej diskusie o reálnych problémoch, ktorými denne žijeme, sa však slovenská politika premenila na nikdy nekončiacu predvolebnú kampaň, v ktorej sa nás naši volení zástupcovia rozhodli - namiesto toho povestného starorímskeho chleba, radšej nakŕmiť politicko-marketingovým cirkusom. Namiesto zápasu o ďalšiu podobu ozdravovania verejných financií či o budúcnosť dôchodkového ako aj zdravotného systému tak riešime budovanie fiktívnych hrádzí voči bližšie nešpecifikovanému liberálnemu zlu, stretávky „smeráckej omladiny“ s esenciou svetovej mizogýnie či údajne driemajúcu opozíciu.Podarí sa premiérovi Ficovi takto „potemkinovsky" prekryť čoraz viac kolabujúci štát a neschopnosť jeho vládnej garnitúry riešiť naše skutočné problémy? Naozaj slovenská politická opozícia spí a neponúka žiadne vitálne alternatívy pre lepšie Slovensko? Čo vlastne ešte dnes čaká taký priemerný volič od slovenskej politiky - reálne výsledky či nekonečnú kabaretnú estrádu? No a napokon, pri takto nastavenej politike, dá sa ešte veriť, že najbližšie voľby budú nielen zákonné, ale aj férové a spravodlivé?Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši vám želá Braňo Dobšinský.

Polovica prázdnin je za nami a už o pár týždňov nám minister financií predstaví podrobný plán ďalšieho kola vládnej konsolidácie, tentoraz za takmer 2 miliardy eur. O podrobnostiach toho, komu a ako konkrétne bude vláda zasa uťahovať opasky však zatiaľ vôbec nič netušíme. Na východ od našich hraníc pritom i naďalej zúri plnoformátová krvavá vojna, no a na západ od nás nám veľký biely otec z Washingtonu nadelil nemalé clá.Namiesto serióznej diskusie o reálnych problémoch, ktorými denne žijeme, sa však slovenská politika premenila na nikdy nekončiacu predvolebnú kampaň, v ktorej sa nás naši volení zástupcovia rozhodli - namiesto toho povestného starorímskeho chleba, radšej nakŕmiť politicko-marketingovým cirkusom. Namiesto zápasu o ďalšiu podobu ozdravovania verejných financií či o budúcnosť dôchodkového ako aj zdravotného systému tak riešime budovanie fiktívnych hrádzí voči bližšie nešpecifikovanému liberálnemu zlu, stretávky „smeráckej omladiny“ s esenciou svetovej mizogýnie či údajne driemajúcu opozíciu.Podarí sa premiérovi Ficovi takto „potemkinovsky" prekryť čoraz viac kolabujúci štát a neschopnosť jeho vládnej garnitúry riešiť naše skutočné problémy? Naozaj slovenská politická opozícia spí a neponúka žiadne vitálne alternatívy pre lepšie Slovensko? Čo vlastne ešte dnes čaká taký priemerný volič od slovenskej politiky - reálne výsledky či nekonečnú kabaretnú estrádu? No a napokon, pri takto nastavenej politike, dá sa ešte veriť, že najbližšie voľby budú nielen zákonné, ale aj férové a spravodlivé?Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši vám želá Braňo Dobšinský.

Nejen Česká republika, ale také sousední Slovensko se chystá rozšiřovat své zdroje elektrické energie. Sen premiéra Roberta Fica se začíná pomalu, ale jistě realizovat, konstatuje slovenský deník SME. Šéf kabinetu už vybral pro výstavbu nové elektrárny bez soutěže americkou firmu Westinghouse a podepsal mezivládní dohodu se Spojenými státy o spolupráci při rozvoji jaderné energetiky.

Do sveta modelingu bola vhodená už ako malé dievča. Musela sa vyrovnať s tlakom okolia a profesionálneho sveta na svoje telo. Naučila sa, ako svoje telo milovať, ako získať sebavedomie. Hoci prešla svet, Slovensko ju spoznalo najmä cez seriál Sľub ako Danu. Ženu na druhej koľaji. Aká je Adri, keď sa vypnú kamery? Otvorene o ženskom tele, hereckom prostredí na Slovensku aj súkromí sme sa porozprávali pre náš podcast Ženy ako my.Instagram je už taký “dokonalý“, že ju to často nudí. Pretvarovať sa nevie a vie zdieľať aj smutné a ťažké momenty, pretože ako hovorí „je to súčasť života“. Hoci vďaka joge si svoje myšlienky aj emócie dokáže behom dňa upratať. „Ľudia sú často prekvapení, že niekedy som až príliš otvorená“, priznáva.V dnešnom podcaste Ženy ako my sme sa rozprávali s herečkou a modelkou Adri Novakov.Miami bolo pozlátko, prednosť dostala rodina„Odišla som z USA do Hamburgu a tam som strávila tri utrápené týždne a premýšľala, čo mi v živote chýba. Tikali mi už biologické hodiny, tak som si naplánovala rodinu.“ Adri už dva týždne po pôrode išla na prvý casting, dva mesiace po ňom cestovala a fotila aj s bábätkom.„Druhé bábätko by som si ale už užila viac,“ priznáva otvorene.Negatívne postavy odhalili jej vlastné temné stránky„Keď príde na pľac unudený herec alebo herečka, ktorí to už chcú mať rýchlo za sebou a nevedia sa do toho vložiť, emócie zo seba nevydolujem ani ja,“ priznáva otvorene Adri. Niektorí profesionálni či vyštudovaní herci sa totiž na nehercov a neherečky pozerajú krivým okom s pocitom neférovosti. Ona by však príležitosti dávala všetkým, pretože podľa nej často na Slovensku fungujú známosti a šancu dostanú najmä tí z hereckých rodín.„Danu som ľutovala a súčasne som sa snažila naučiť mať ju rada, pretože sama bola nešťastná“, priznáva Adri, ako sa stotožňovala s negatívnou postavu, ktorú hrala.Súčasne sa jej stalo aj to, že ju nedokázala pustiť z hlavy a brala si ju, aj jej emócie domov.V rozhovore prezrádza, ako sa s temnou stránkou Dany vyrovnávala, keď sa jej dostala pod kožu až príliš.V podcaste sa okrem iného dozviete:Ako sa jej podarilo vybudovať si nezlomné sebavedomiePrečo nemôže byť každá modelka “typ Versace“Skutočne dnes svet modelingu akceptuje aj plnoštíhle ženy?Prečo ju zlákalo herectvo a ako sa jej podarilo získať jednu z hlavných úloh v seriáli Sľub?Aký bol návrat z Ameriky na Slovensko?Vníma nevraživosť zo strany vyštudovaných hercov?Vyplavujú negatívne postavy v hercoch ich vlastné temné stránky?Či musí niekedy hrať aj v bežnom životeČi si trúfa na divadlo?Čo by odkázala ženám, ktoré sa cítia neviditeľné a nedocenené?Aké ženské dedičstvo by zanechala svojej malej dcérkeČi verí na veľkú lásku alebo skôr pokojný život po boku partnera

Nejen Česká republika, ale také sousední Slovensko se chystá rozšiřovat své zdroje elektrické energie. Sen premiéra Roberta Fica se začíná pomalu, ale jistě realizovat, konstatuje slovenský deník SME. Šéf kabinetu už vybral pro výstavbu nové elektrárny bez soutěže americkou firmu Westinghouse a podepsal mezivládní dohodu se Spojenými státy o spolupráci při rozvoji jaderné energetiky.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Renáta Kamenárová je špecialistka na výučbu slovenského jazyka pre cudzincov. Na Univerzite v Pittsburgu, je riaditeľkou programu slovakistických štúdií, jediného univerzitného programu v Severnej Amerike, kde študenti môžu navštevovať kurzy slovenského jazyka a kultúry. Stojí za organizáciou mnohých podujatí pre tamojších ľudí, ktorí majú slovenský pôvod, alebo záujem o našu kultúru. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, aké je to pre ňu vracať sa domov na Slovensko, čo zaujíma amerických študentov, keď navštívia našu krajinu, o histórii Pittsburskej Univerzity, ale aj o tom, ako sa dajú v Amerike uvariť bryndzové halušky. | Hostka: Renáta Kamenárová (učiteľka slovenčiny pre cudzincov). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

CELÝ ZÁZNAM Z DEBATY STUDIA N LIVE NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION „Jsou dny, kdy cítím, jako by neexistovala naděje,“ říká ve Studiu N live aktivistka Veroni Gyenge. Společně s bývalým šéfem prezidentské kanceláře Zuzany Čaputové Metodem Špačkem a právničkou iniciativy Jsme fér Luciou Zachariášovou sdílí obavy z politického vývoje, který se rychle mění v otevřenou hrozbu pro menšiny. „Naše zkušenost je rozpolcená,“ říká Metod Špaček. „Od voleb se snažíme pochopit, co se to na Slovensku děje. Na jedné straně jsme měli velké štěstí – narodil se nám syn, máme okolo sebe úžasné lidi, prožíváme štěstí a přijetí. Ale zároveň jsme oba přišli o práci. Nejprve v politických čistkách vyhodili mě, potom i mého partnera. Celý náš kariérní život se otočil naruby. A někdy si řekneme: co se to proboha děje, kam jsme se to dostali.“ Podle něj se situace na Slovensku rychle zhoršuje. „Začínají dominovat emoce strachu. Téma LGBTQ lidí se stává laciným politickým nástrojem. Slovensko jde velmi negativním směrem a Fico je extrémně pomstychtivý člověk,“ říká v rozhovoru s Filipem Titlbachem. Veroni Gyenge je etnická Maďarka a vidí ve slovenském vývoji paralely s režimem Viktora Orbána: „Zarazilo mě, jak rychle začali dělat přesně to, co v Maďarsku trvalo deset let. Fico a jeho parta jedou jedno po druhém, jako by to byl checklist.“ Právnička Lucia Zachariášová varuje, že ani Česko není imunní. „Máme u nás síly, které mají podobné tendence. A myslím si, že se ta situace může zvrátit velmi rychle. Možná neviditelně, po malých krůčcích – ale najednou zjistíme, že se nám tu žije hůř.“ Podle ní jsou LGBTQ lidé vděčným terčem pro politiky, kteří chtějí odvést pozornost. „Politici tím zakrývají nevyřešené problémy, které lidi skutečně pálí. A protože queer lidé usilují o rovnoprávnost, je snadné tuto debatu překroutit a vytěžit z ní politické body.“ Podívejte se na záznam celé epizody Studia N live z pražského paláce Dunaj – o tom, co všechno se může stát, když přestaneme být ve střehu. Na herohero.co/studion

Hoci má len 20 rokov, Bianka Sidová sa už dnes radí medzi najväčšie talenty v rýchlostnej kanoistike. Z majstrovstiev sveta U23 v Portugalsku si odniesla cenné kovy a jasne naznačila ambície smerom k seniorskému športu aj olympiáde. Iba 0,65 sekundy ju delilo od zlata, čím potvrdila svoju príslušnosť k absolútnej špičke svetového mládežníckeho športu. Kanoistka zo Šamorína bola hostkou v Olympijskom videocaste.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?aké má pocity po úspešnom šampionáteako sa jej pretekalo v Portugalskuaké podmienky máme na Slovenskuprečo sa jej lepšie sedí vzaduprečo radšej kanoistika a nie divoká vodaako pracuje s tlakomaká býva atmosféra na pretekochaké má ambície do budúcnosti

Fašismus a Slovensko. Je Fico jako Tiso? Jak vypadal klerofašismus Slovenského státu a chybí dnes někomu? Na četbu z magazínu Der Spiegel navazuje rozhovor s Hanou Kubátovou, historičkou z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

Pokles počtu českých turistov zaznamenalo ministerstvo cestovného ruchu už aj minulý rok. Teraz ešte výraznejší pokles vidia ubytovacie zariadenia v Tatrách. Kým minister Rudolf Huliak za tým vidí medvede a “progresivizmus”, pre český web Novinky sa takmer 50-tisíc ľudí vyjadrilo, že na Slovensko nechodia pre politickú situáciu.Čechom prekážajú najmä cesty Roberta Fica do Moskvy a vyjadrenia o vojne na Ukrajine. Menšiu časť našich západných susedov od cestovania na Slovensko odrádzajú ceny, ktoré sú podobné ako v Rakúsku, avšak za horšie služby.Reportérka Aktualít sa na vysvetlenia situácie pýtala expertov z cestovného ruchu, ubytovacích zariadení a aj bežných Čechov, ktorí tento rok nešli na Slovensko.Nahrávali Peter Hanák a Katarína Runnová.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa diváci môžu tešiť na exkluzívny rozhovor s Martinom Dendisom, trénerom slovenskej hokejovej reprezentácie do 18 rokov, ktorá v posledných rokoch pravidelne dosahuje na MS v hokeji pozoruhodné výsledky.Martin Dendis, mladý a ambiciózny tréner, ktorý sa vrátil na Slovensko po 10 rokoch v zahraničí (9 vo Švédsku a rok vo Fínsku), otvorene hovoril o tom, čo sa skrýva za tromi po sebe nasledujúcimi štvrtými miestami našej „osemnástky” na MS v hokeji tento vekovej kategórie. Zmienil sa o dôležitosti vytvárania správneho kolektívu, o disciplíne, ktorú s kolegami od mladých hráčov vyžaduje, ale aj o kvalitách, ktoré vidí v slovenských hokejistoch.V podcaste sa dotkol aj očakávaní pred nadchádzajúcim Hlinka Gretzky Cupom a domácim svetovým šampionátom, ktorý čaká jeho zverencov v nasledujúcej sezóne. Diváci sa dozvedia, prečo Martin Dendis považuje turnaje za „checkpointy” v príprave, nie za konečný cieľ, a prečo je pre neho dôležitejšie, aby hráči odovzdali maximum, než samotný výsledok.„U nás je to veľmi prísne. Nerobíme kompromisy ani žiadne výnimky. A radšej zoberieme trošku slabšieho hokejistu, ale výborného človeka ako naopak,” uviedol Martin Dendis v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.Zaujímavé sú jeho postrehy o rozdieloch v mentalite medzi slovenskými a švédskymi mladými hokejistami, či o tom, ako vníma nedávny draft NHL a jeho vplyv na mladých hráčov. Martin Dendis vysvetlil, prečo sa nenechá pri skladaní nominácie ovplyvňovať rodičmi, ani agentmi a ako sa snaží vštepovať mladým hokejistom správne hodnoty.Na záver v rýchlych otázkach odhalil, ktorého súčasného hráča NHL by najradšej trénoval vo svojej „osemnástke”, a odhalil svoj najväčší kariérny sen - získať medailu pre Slovensko na majstrovstvách sveta.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Európska únia a Spojené štáty americké sa dohodli na pätnásť percentných clách. Výsledok sa podarilo dosiahnuť cez víkend v Škótsku, a to po dlhých mesiacoch rokovaní, ktorým predchádzala hrozba z apríla tohto roka, kedy americký prezident Donald Trump oznámil, že na úniu uvalí clá vo výške 30 percent, čo podľa mnohých mohlo blok uviesť do recesie. Podľa makroanalytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka sa dalo vylobovať aj viac, no v stávke bolo mnohé. Únia totiž na jednej strane disponuje obrovskou ekonomickou silou, na strane druhej však debaty s USA očividne neboli len o obchodnej dohode. „Diskutovali sa aj ďalšie otázky, ako bezpečnosť či Ukrajina. Zrejme šlo aj o to, aby sme Trumpa v procese nejak nenahnevali a v zápale hnevu sa nerozhodol, že napríklad USA opustia NATO,“ vysvetľuje Horňák. Avizované navýšenie sa podľa neho dá prirovnať k situácii z 30. rokov 20. storočia, kedy prezident Hoover po Veľkej hospodárskej kríze navýšil importnú colnú sadzbu na dvadsaťtisíc produktov s cieľom ochrániť americký priemysel pred zahraničnou konkurenciou. „Ani vtedy to nedopadlo veľmi šťastne pre americkú ekonomiku, keďže aj iné krajiny pristúpili k odvetným clám. Došlo k obchodnej vojne, poklesu exportu, vyšším cenám a poklesu zamestnanosti. Malo to však vplyv aj na svetový obchod. Počas piatich rokov došlo k poklesu jeho objemu o šesťdesiat percent. Aj história nám takto vlastne ukazuje, že snahy o protekcionizmus nemajú veľmi šťastné konce,“ objasňuje analytik. Čo všetko nakoniec dohoda na pätnástich percentách zahŕňa, mohla si Európa vylobovať aj nižšie clo, kto v tomto boji prehral, kto vyhral a čo Slovensko a jeho ekonomika? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroanalytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. ​V rozhovore sa dozviete: 2:41 Čo všetko 15-percentné clo zahŕňa. 5:35 Bude sa meniť clo na oceľ a hliník? 7:02 Aké navýšenie predstavuje 15-percentné clo. 9:30 Mohla si únia vylobovať nižšie clá? 13:37 Ako by vyzerala obchodná vojna.​​​ 18:20 Aké clá aplikuje EÚ na USA? 20:57 Nakoľko clo zvládne európska ekonomika. 26:09 Oplatil sa Británii Brexit vzhľadom na clo? 28:21 Ako clo ovplyvní slovenskú ekonomiku? 32:09 Dopad dohody o nákupe energií za 750 miliárd dolárov. 34:26 Aký dopad budú mať clá na Američanov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie, no jeho pozícia je čoraz ohrozenejšia. Zaťažuje ho nielen rastúca energetická náročnosť, ale aj slabá infraštruktúra a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. O tom, ako nájsť riešenia v krátkodobom aj dlhodobom horizonte hovorí v rozhovore s Veronikou Vaňkovou pre TREND podnikateľ a zároveň prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Alexej Beljajev. Viac si vypočujete v podcaste. O výzvach, ktorým čelí slovenský priemysel budeme spoločne diskutovať aj na TREND konferencii Priemysel a energetika, ktorá sa bude konať 23.septembra v Bratislave.

Dina Štěrbová svojho času, pokorila štvrtú najvyššiu horu sveta a to v dobe, v ktorej stretnúť na osemtisícovke ženu – horolezkyňu bolo niečo celkom nevídané. Horolezectvo jej v čase socializmu poskytovalo životodarný pocit slobody. Vystúpila na mnohé hory vo svete, no jej srdcovkou boli a sú Vysoké Tatry. Charakterizuje ju aj chuť pomáhať. V pakistanskej dedine Arandu so svojim priateľom vybudovala nemocnicu a stojí aj za projektami škôl, budovania ciest, či vodovodov. Hovoriťs Katou Martinkovou bude aj o Bratislave a Olomouci – dvoch mestách jej života, o plánoch, ako ešte v Arandu chce pomôcť tamojším obyvateľom, o otcovi, ktorý bol v minulom režime perzekvovaný a podarilo sa mu v živote nečakane uplatniť i o slávnej generácii horolezcov, ktorej bola súčasťou. | Hostka: Dina Štěrbová (horolezkyňa). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Vreme in promet sta najbolj praktično-realni poletni skrbi. Slovenske železnice so kupile največje avtobusno podjetje v državi, čakamo samo še, da združijo moči z Darsom in Petrolom. To bi lahko bila zmagovita slovenska blagovna znamka. V zakulisju najbolj izpostavljenih svetovnih konfliktov tlijo nova žarišča sovraštva. Turčija bi pomagala pri rusko-ukrajinskem premirju, hkrati pa bi imela Ciper. Zavrelo je med Kambodžo in Tajsko, svoje interese uveljavlja tudi Kitajska. Slovensko mirovniško gibanje nadaljuje s pritiski, navkljub vse večjim utopijam. Kaj je bilo in kaj šele bo prav ali narobe, danes ne znajo za dober denar napovedati več niti mariborski vedeževalci.

Našou hostkou bola poslankyňa Národnej rady SR za Progresívne Slovensko. Od júna 2025 je však aj novou predsedníčkou poslaneckého klubu PS. Pred prácou v parlamente viedla právne oddelenie spoločnosti spravujúcej mestský majetok v Košiciach. Dlhodobo sa venuje občianskym a komunálnym témam – podieľala sa napríklad na presadení množstvového zberu odpadu v Košiciach.V politike presadzuje adresnú legislatívu, ktorá zohľadňuje konkrétne potreby regiónov. Kvalita života by podľa nej nemala byť podmienená geografiou, ale rovnosťou v prístupe k službám, práci a prostrediu. Do relácie Zo zákulisia politiky prijala pozvanie Zuzana Mesterová.

Vraj až šesťkrát blokoval 18. balík sankcií Európskej komisie voči Rusku, kým nedostal písomné záruky bezpečnosti v prípade, ak plánovaný koniec toku ruského plynu do Európy bude pre Slovensko predstavovať ohrozenie. Robert Fico koniec ruského plynu opakovane nazýva nevídanou hrozbou a politickým rozhodnutím komisie, o potrebe energetickej bezpečnosti a odpútania sa od agresora už ale nehovorí nič. Podľa energo analytika Radovana Potočára komisia síce v niektorých oblastiach, ktoré Ficovi garantovala, môže čo-to urobiť, nateraz sa však nedá hovoriť o žiadnej relevantnej legislatíve. Ak by nakoniec došlo aj na ňu, potrvá podľa neho mesiace, kým bude prijatá. „Navyše, ak sa pozrieme len na ceny plynu, pri ktorých sa hovorí o strope, nikto nemá burzu kompletne v rukách. Jediný príklad z roku 2022, kedy bol na čas zavedený cenový strop, nikdy nebol využitý a dnes už de facto neexistuje. Aj teraz bude teda riešenie závisieť od jeho konkrétneho nastavenia,“ objasňuje analytik. Opäť sa pritom hovorí aj o možnosti využiť na kompenzáciu vysokých cien energií (ak k nim dôjde) časť prostriedkov z eurofondov, čo podľa Potočára predstavuje opakovanie chyby z minulosti - ich nehospodárne využitie. „Zase sme v situácii, kedy peniaze nepoužijeme na nič užitočné, iba ich opäť prejeme, respektíve doslova spálime v kotloch,“ približuje. Naopak, využiť by sa podľa neho mali skôr na preventívne opatrenia, ktoré dokážu viesť k zníženiu spotreby plynu, či už v domácnostiach alebo v prípade podnikov. Je ale situácia Slovenska v prípade stopnutia ruského plynu naozaj taká bezútešná, a ak áno, prečo sme jediní, čo sa stavajú na zadné a Česi či Rakúšania nemajú s rozhodnutím komisie žiaden problém? A vôbec, aké záruky si to Fico vyloboval? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. ​V rozhovore sa dozviete: 1:35 Ako má phase-out ruského plynu vyzerať. 4:10 Pravdepodobnosť, že nastane krízová situácia. 9:56 Prečo Merz hovorí, že máme problém? 14:54 Vie komisia poskytnúť Slovensku garancie? 16:40 Kto rozhoduje o výške prepravných poplatkov?​​​ 18:44 Využitie eurofondov na kompenzáciu cien energií. 22:35 Ako si Gazprom plní svoje záväzky voči nám. 26:15 Má Slovensko dosť alternatív k ruskému plynu? 30:45 Čo spôsobia Trumpove sekundárne clá. 33:02 18. balík protiruských sankcií. 35:25 Adresná energopomoc. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vojna o prúd z čias Edisona a Tesly pretrváva do súčasnosti. Slovensko viac bojuje o poplatky z elektriny ako jej formu, čím sa posúva na perifériu Európy

Čo sú hlavné dôvody odchodu ľudí zo Slovenska? Čo rozhoduje pri otázke možného návratu? Čo sú červené čiary, ktoré návrat vylučujú? Aký je súčasný obraz Slovenska vo svete? Je ešte možná zmena, ako v roku 1998?

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.

Americký prezident pohrozil Rusku stoprocentním clem, pokud neukončí válku na Ukrajině. Jak zásadní to pro Rusko je? Jak si slovenská vláda představuje záruky levného plynu od EU? Jak významné je pro SPD, že s ní chce jít strana PRO do voleb společně? A jak se Češi stavějí k reklamě na alkohol?