Podcasts about slovensko

Písal sa 18. jún 1945 a na železničnej stanici v Přerove sa stretli dva vlaky. V jednom cestovali vojaci z 1. československého armádneho zboru, ktorí sa vracali na Slovensko z vojenskej prehliadky na Staromestskom námestí v Prahe. V druhom cestovali karpatskí Nemci, ktorí sa vracali späť do rodných obci na Slovensko zo severozápadných Čiech, kam boli ešte v predchádzajúcom roku evakuovaní pred blížiacim sa frontom. Len čo veliaci dôstojníci začuli z vedľajšieho vlaku nemčinu, začali karpatských Nemcov legitimovať, vyvliekať z vagónov a hnať ich za mesto na návršie, ktoré miestni nazývajú Švédske šance. Tam sa následne v noci na 19. júna odohral masaker 265 ľudí. Mená všetkých členov 20-členného vraždiaceho komanda dodnes nepoznáme, s istotou vieme pomenovať len hlavných strojcov přerovského masakru, všetci vyviazli len s miernym, či vzhľadom na rozsah tohto zločinu s prakticky zanedbateľným trestom. Přerovský masaker však nebol ojedinelý prípad, podobných zločinov sa pri divokom vysídľovaní Nemcov po druhej svetovej vojne odohralo niekoľko. Čo do počtu obetí bolo zrejme najrozsiahlejšie vraždenie v Postoloprtech na Žatecku, kde v masových hroboch exhumovali 763 obetí. Zločin, ktorý sa odohral na Švédskych šanciach však osobitne zaráža brutalitou, keď veľkú väčšinu zabitých tvorili ženy a deti. A ako vyplýva z doteraz preskúmaných záznamov, nikto z hlavných páchateľov neprejavil ani neskôr žiadnu ľútosť nad vykonaným činom. Dnes je táto udalosť historikmi už pomerne podrobne spracovaná. Jedným z nich je aj Pavel Kreisinger z Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, nedávno publikoval štúdiu v knižnej podobe s názvom Masakr na Švédskych šancích v souvislostech, ktorú vydalo Vydavatelství Univerzity Palackého. V podcaste Dejiny si približujeme nielen okolnosti zločinu, ale aj jeho (ne)potrestania. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pri schvaľovaní konsolidačného balíčka vláda sľubovala úspory v rádoch stoviek miliónov. Ak by však vláda chcela takto masívne šetriť, potrebovala by k tomu audity, ktoré by identifikovali možné úspory. Šéf slovenských auditorov ale o takejto objednávke od štátu nič nevie. Zatiaľ nevidieť žiadnu snahu, že by táto vláda reálne chcela šetriť, hovorí šéf Slovenskej komory auditorov Milan Mozolák. "Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan MozolákPrečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory auditorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pri schvaľovaní konsolidačného balíčka vláda sľubovala úspory v rádoch stoviek miliónov. Ak by však vláda chcela takto masívne šetriť, potrebovala by k tomu audity, ktoré by identifikovali možné úspory. Šéf slovenských audítorov ale o takejto objednávke od štátu nič nevie. Zatiaľ nevidieť žiadnu snahu, že by táto vláda reálne chcela šetriť, hovorí šéf Slovenskej komory audítorov Milan Mozolák. "Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan MozolákPrečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory audítorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hosťom Štefana Chrappu v tretiu – radostnú adventnú nedeľu je misionár Božieho milosrdenstva, kapucín, kňaz a výrazná osobnosť slovenskej kresťanskej hudobnej scény Felix Ján Tkáč. Hosť: Felix Ján Tkáč (misionár, rímskokatolícky kňaz, kapucín, hudobník). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Skakalec Domen Prevc iz Klingenthala odhaja nepremagan po še drugi zmagi ta konec tedna, tudi danes je na meglenem prizorišču slavil z veliko prednostjo. V svetovnem pokalu je to že šesta zaporedna slovenska zmaga in četrta zaporedna za Domna Prevca. V oddaji tudi o tem: - Iz sveta enotne obsodbe strelskega napada na Jude v Avstraliji. - V Berlinu prav zdaj pogovori Ukrajine in Združenih držav - Požar v BTC-ju omejen, gasijo posamična žarišča. Vzrok še ni znan

Katarína Ráczová-Lokšová je mimoriadne úspešná šermiarka, vicemajsterka sveta a trojnásobná olympionička v šerme fleuretom. Pre úspech je podľa nej dôležité mať sny. Len pred pár dňami získala trofej Medzinárodného výboru fair play, za šírenie myšlienok Fair Play. Hrať fair play by mal športovec i obyčajný človek. S Katou Martinkovou hovorí aj o jej vzťahu s vnukmi, o trénovaní detí, o kvetoch, ktoré má rada i o neľahkých situáciách, ktoré prežila jej rodina v minulosti. | Hostka: Katarína Ráczová-Lokšová (šermiarka, šíriteľka myšlienky fair play). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Témy: Aktuálne vnútropolitické otázky, Európa podľa Donalda Trumpa, Samit EÚ a Ukrajina, a iné. | Hosť: Robert Fico (predseda vlády SR; predseda strany SMER-SD). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Jak moc je ve skutečnosti vyřešený Babišův střet zájmů a kde zůstávají otazníky? Stane se Filip Turek ministrem, nebo je definitivně ze hry a celá dohoda byla už od začátku daná? Jakou roli v téhle krizi sehrál Macinka? Proč na konci dne rozhodoval Hrad? A půjde Babiš do střetu s Hradem? Proč působí dnešní opozice bezradně, když jejím nejviditelnějším gestem je výlet vlakem na Slovensko? Rozjede nová vláda tempo zadlužování hned od ledna a mají Pikorovy škrty v této situaci vůbec nějakou relevanci?⁠Partnerem podcastu je advokátní kancelář ROWAN LEGAL a mezinárodní poradenská společnost RSM.

Koalícia už takmer úplne prestala predstierať, že jej ide aj o bežných občanov.Hlas už v robení si hanby prekonáva aj Andreja Danka. Viac v novom Ťažkom týždni.Epizóda je sponzorovaná.

V najnovšom podcaste TRENDu vysvetľujeme, prečo takmer plošná pomoc dáva politický, no nedáva ekonomický zmysel. Ako skresľuje motivácie domácností, kto ju v skutočnosti zaplatí a čo to znamená pre budúcnosť energetiky na Slovensku.

Ako sa projektant stavebných konštrukcií stal výtvarníkom? Jiří Strachota porozpráva zaujímavý životný príbeh. Umelecká cesta spoznávania, čiernobiele spracovanie, silné témy. Sandre Vychlopenovej porozpráva aj o artefaktoch, ktoré do svojich obrazov dopĺňa priamo z miest, ktoré ho umelecky zaujali. Rád fotografuje, v muzike má široký záber a kedysi sa venoval i horolezectvu, o všetkom viac v tejto epizóde NP. | Hosť: Jiŕí Strachota (výtvarník, venuje sa najmä kresbe a maľbe). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovenija bo morala po zdajšnjih izračunih za novo posojilo Evropske unije Ukrajini, ob uporabi zamrznjenega ruskega premoženja, zagotoviti poroštvo v vrednosti približno 700 milijonov evrov. Tako je, pred današnjim srečanjem z evropskimi kolegi v Bruslju, ocenil finančni minister Klemen Boštjančič. Kot je dodal, bi to poroštvo uporabili samo v skrajnem primeru. Ostali poudarki oddaje: - Ljubljanski župan Jankovič pred parlamentarno komisijo: projekt C0 je varen. - Invalidi proti podaljšanju roka za ureditev dostopnosti javnih objektov. - Začenja se leto pesnika Krasa, Srečka Kosovel.

Hostia: Paula Puškárová (poslankyňa NR SR; Hlas-SD) a Ján Horecký (poslanec NR SR; KDH). | Súčasnosť: Preferované odbory, všeobecné vzdelávanie verzus odborné školy, financovanie jednotlivých odborov, prepojenie vzdelávania s praxou, analýza Útvaru hodnoty za peniaze, čo z nej vyplýva, politické reakcie. Systém: Ako ho nastaviť, nevyhnutné odbory pre potreby pracovného trhu, rozhodovanie po základnej škole, čo k nemu prispieva najviac, ako je to v zahraničí, porovnanie so Slovenskom, ako efektívnejšie nastaviť výber stredných škôl a ich samotné fungovanie. Problematika súkromných a cirkevných škôl. Aktuálne politické otázky. | Efektivita stredoškolského vzdelávania. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Župan Janković pred komisijo državnega zbora zagovarjal kanal C0, ki je obremenjen z domnevnimi zlorabami in nezakonitostmi.Izdatno državno trošenje predstavlja tveganje za Slovenijo ob morebitni novi krizi.Strateški svet za zdravstvo obljubil ustanovitev več stacionarnih hiš Hospic – za primerjavo: v sosednji Italiji jih imajo 240 in vse financira država.Boštjančič: Slovensko poroštvo za posojilo Ukrajini predvidoma težko 700 milijonov evrovEU bo rusko premoženje zamrznila, dokler Moskva Kijevu ne poplača vojne škode. Trump izgublja potrpljenje z Rusijo in Ukrajino.Sklenile so se mini počitnice Radia Ognjišče na Bledu. Udeleženci navdušeni nad bogatim programom.Jezuiti jutri praznujejo 25 let posvetitve cerkve sv. Jožefa na Poljanah v Ljubljani.ŠPORT: Prvi smuk sezone dobila 41-letna Lindsey Vonn. Ilka Štuhec za uvod 14.

Napriek tomu, že vo svete bol uznávaným spisovateľom, doma jeho diela zakázali. Sándor Márai po tom, ako sa Maďarsku k moci dostali komunisti, emigroval totiž na západ. Čím sa preslávil najviac? Aký bol jeho život a čo bolo príčinou jeho tragického konca? Odpoveď ponúka jedna z expozícií Slovenského národného múzea - Pamätná výstava Sándora Máraia v Košiciach. Ďuro Šimko vás zoberie na jej prehliadku v tejto epizóde V múzeu. | SNM: Pamätná výstava Sándora Máraia v Košiciach. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

1. Po týždni je tu prvá korekcia energopomoci 2. Slovensku sa podľa Economistu darilo najhoršie spomedzi všetkých vyspelých štátov 3. O dôchodkovú aplikáciu Sociálnej poisťovne je veľký záujem 4. Slovensko-americký startup CulturePulse sa dostal do prestížneho programu NATO 5. Krátko o pokračovaní Kmecových výziev, odklade ETS2 a ďalšom trápení veriteľov Arcy

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hosťom relácie Dírerov filter bol Radovan Potočár. Je absolventom Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe. Od roku 2015 je redaktorom a od roku 2020 šéfredaktorom webov Energie-portal.sk, Odpady-portal.sk a Voda-portal.sk. Podieľa sa na tvorbe analýz v oblasti energetiky a odpadového hospodárstva pre súkromný aj mimovládny sektor.V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:či vláda šila energopomoc horúcou ihlou,prečo ju dostanú poslanci s tisícovými príjmami,prečo ju dostanú podnikatelia, ale nie seniori,či si Slovensko môže dovoliť dotovať energie.

V Radijski tribuni smo gostili predstavnika Štajerske gospodarske zbornice in Območne obrtno-podjetniške zbornice Maribor. V ospredju so bile teme: subvencioniranje skrajšanega delovnega časa, izplačilo zimskega regresa oziroma božičnice in poslabšanje gospodarskih obetov za Slovenijo.

Hostia: Martin Krajčovič (predseda Slovenskej asociácie moderného obchodu) a Daniel Molnár (podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory). | Koniec vajec z klietkových chovov: Väčšina obchodných reťazcov po Novom roku prestane ponúkať vajcia z klietkových chovov. Do akej miery sú tejto zmene prispôsobení slovenskí hydinári? Ovplyvní toto rozhodnutie import vajec zo zahraničia? Bude mať zmena vplyv na dostupnosť a cenu? Akým spôsobom bude pôvod vajec kontrolovaný a je riziko jeho obchádzania? Kam sa celkovo pohli ceny potravín v uplynulom roku a aká je ich úroveň pred Vianocami? Ktoré faktory mali najväčší vplyv na medziročné zdražovanie? Ktorých druhov výrobkov sa zdraženie dotklo najviac? Výhľad cien pre budúci rok: Aké faktory ovplyvnia potravinársku cenotvorbu v budúcom roku? | Ukončenie predaja vajec z klietkových chovov. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Do Nočnej pyramídy prijal pozvanie človek, ktorého hlas a aj tvár pozná na Slovensku takmer každý. Herca, Miroslava Nogu, mnohí považujú hlavne za komika, lebo okolo seba rozosieva dobrú náladu. Rodák z Bratislavy vyštudoval herectvo na VŠMU, počas štúdia bol spoluzakladateľom a členom kabaretnej skupiny Strapatí gentlemani, ktorá prerazila revuálnymi predstaveniami, ako Fujarová show, alebo Rýchlokurz geniality. Bol členom činohry Novej scény, divadla Astorka Korzo' 90. ... Spolu so Štefanom Skrúcaným bol interpretom politicko-saritických televíznych, aj rozhlasových programov. Vydali spolu štyri, prevažne humorne ladené, hudobné albumy. Miro Noga má za sebou množstvo divadelných a TV inscenácií, rozhlasových hier, filmov i seriálov. Je otcom dcéry a dvoch synov a podobne ako my, sa teší na Vianoce... Obľúbený herec, ktorého všetci volajú Mirko, v tejto epizóde NP v rozhovore s Ľudovítom Jakubove - Mravcom. | Hosť: Miroslav Noga (herec, komik, bratislavské Divadlo Astorka). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hosť: Natália Pažická (environmentálna aktivistka a greenfluencerka). Nie že by to cez rok bolo iné, ale v predvianočnom čase sa ešte intenzívnejšie valia do našich domácností milióny zásielok z celého sveta, v ktorých sú často kúsky odevov. Môžeme ich vyskúšať, môžeme ich vrátiť – všetko sa dá a všetko je veľmi lacné. Fast-fashion, rýchla konzumná móda víťazí – čo všetko je za ňou a ako zmeniť naše návyky – často až závislosť na objednávaní, nakupovaní niečoho, čo vôbec nepotrebujeme. Kontakty s Evou Gergelyovou. | Fast-fashion stále víťazí. | Moderuje: Eva Gergelyová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

v dnešnom podcaste si vypočujete aj: - čo znamená zrušenie ďalšieho protikorupčného úradu? -včo obsahuje nová americká stratégia smerom k Európe? - prečo sú energie na Slovensku drahé?

Slovensko končí rok 2025 s minimálnym ekonomickým rastom na úrovni približne 0,8%. Ekonomiku dusia konsolidačné opatrenia, ale aj globálna neistota. Budúci rok výraznejšie oživenie neprinesie. „Dane a odvody dusia ekonomiku. Domáca spotreba je veľmi utlmená, zatiaľ čo v iných krajinách ekonomiku ťahá najmä domáca spotreba,“ hovorí v koncoročnom rozhovore analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Vláda pritom avizuje na rok 2026 ďalší konsolidačný balík, ktorý by mohol ekonomickú kondíciu Slovenska ešte viac zhoršiť. Jeho účinky však vstúpia do platnosti až v roku 2027 a vláda podľa Ľ. Koršňáka nebude mať odvahu na bolestivé opatrenia v predvolebnom roku. Preto predpokladá, že ďalšia konsolidácia už bude viac na papieri ako v relalite. „Vláda sa stále dokáže bezpečne financovať na finančných trhoch. Odloženie reálnej konsolidácie o jeden rok sa dá zvládnuť a aj investori pochopia, že ide o predvolebný rok,“ zdôvodňuje svoju predikciu. Problémom slovenskej ekonomiky je aj nízka atraktivita krajiny pre investorov. „Máme minimálny prílev zahraničných investícií, v podstate sem zahraničný kapitál už ani neprúdi,“ hovorí analytik. Dôvodom nie sú len zvýšené dane. „Máme nízku vymožiteľnosť práva, nepredvídateľnosť legislatívnych procesov, neviete, čo bude zajtra. Keď investori vidia, ako Slovensko vajatá nad svojou geopolitickou orientáciou, tak pre mnohých z nich to môže byť odstrašujúce.“ Ako bude v budúcom roku vyzerať hypotekárny trh? A oplatí sa na jar kúpiť nové štátne dlhopisy pre bežných ľudí? Odpovede ponúka analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Čo stojí za spomaleným ekonomickým rastom Slovenska Aké sú ekonomické vyhliadky na rok 2026 Ako budú rásť mzdy v budúcom roku Prečo Slovensko nedokáže prilákať viac zahraničných investorov Aký môže byť výnos budúcoročných štátnych dlhopisov pre ľudí Aké prorastové opatrenia by vláda mala prijať See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hostia: Michal Božík (psychológ; Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie) a Andrea Cox (odborníčka na digitálne občianstvo, riaditeľka organizácie digiQ). | V Austrálii od dnes platí zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Hlasy o regulácii vekovej hranice sa ozývajú aj v Európe a súhlasí s ňou aj Slovensko. Je zákaz skutočným riešením alebo hrozí, že sa mladí ľudia presunú na ešte nebezpečnejšie platformy? Kto kontroluje už dnes platné pravidlá, aby sociálne siete nepoužívali deti mladšie ako 13 rokov? Akú úlohu majú v prevencii zohrávať rodičia, učitelia, či detskí psychológovia? Téma tohto vydania Kontaktov s Michalom Čabákom. | Zákaz sociálnych sietí pre deti. | Moderuje: Michal Čabák; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Slováci Slovákom: Korene nás spájajú – V Bratislave sa uskutočnil dobročinný koncert pre chorú Emku zo slovenskej obce Kysáč v Srbsku; Podujatie, ktoré organizuje Združenie spolkov dolnozemských Slovákov, podporili mnohé slovenské kultúrne hudobné zoskupenia; Slováci na Islande: Kristína Domáńová - v Reykjaviku založila slovenskú víkendovú školu, po návrate na Slovensko iniciuje projekty na rozvoj slovensko-isladských vzťahov;

Hostia: Peter Weiss (publicista a bývalý diplomat) a Lukáš Jelínek (politológ a politický komentátor). | Český prezident Petr Pavel vymenoval po dvoch mesiacoch rokovaní nového českého premiéra. Andrej Babiš z hnutia ANO je zatiaľ bez právomocí a čaká na vymenovanie ostatných členov vlády. Podľa aktuálnych informácií v nej však ako minister zahraničia nebude sedieť kontroverzný Filip Turek z koaličnej strany Motoristé sobě. Čo predchádzalo vymenovaniu nového premiéra a prečo rokovania trvali tak dlho? Je výsledok kompromisom, alebo víťazstvom prezidenta, ktorý Filip Turek vo vláde od začiatku odmietal? Ako vláda A. Babiša zmení smerovanie českej politiky – čo bude nosná agenda vlády? Aké sú očakávania a obavy verejnosti a pozorovateľov? Aké vzťahy bude nová vláda budovať v zahraničnopolitickej oblasti? Slovensko už stihol navštíviť novomenovaný predseda poslaneckej snemovne Tomio Okamura – sme svedkami oživenia politických vzťahov medzi krajinami? Aká bude politika voči ostatným krajinám v regióne V4, v Európe a voči Ukrajine a Rusku? Ostane ČR pevným členom EÚ a NATO aj napriek predvolebnej rétorike SPD? | Andrej Babiš sa stal českým premiérom. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Od mala ho to ťahalo do prírody, vyštudoval enviromentalistiku a venoval sa enviromentálnej kriminalite. Marek Brinzík chráni prírodu už niekoľko rokov aj z druhej strany – ako špecialista na odpadové hospodárstvo. Ako mu pri tom pomáha Tik tok a YouTube, aké najčastejšie chyby robíme pri triedení odpadu, čím ho dodnes fascinujú netopiere a ako sa dajú Vianoce prežiť krásne a pritom ekologicky, porozpráva Zuzane Šebestovej v tejto epizóde Nočnej pyramídy. | Hosť: Marek Brinzík (ekológ, špecialista na odpadové hospodárstvo). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

1. Vládna koalícia potrebuje Vianoce 2. Keď rozostavia Slovensko, môže aj Bratislavu 3. Babiš, špiny a škvŕn sa zbavíš

„Predstavte si svet bez inštitúcii. Je to svet, kde akoby sa rozplynuli hranice medzi krajinami a zostáva iba jedna nekonečná zem, ktorou križujú ľudia a hľadajú komunity, čo už neexistujú.“ Takto začína britský historik Keith Lowe svoje rozprávanie o Európe krátko po druhej svetovej vojne vo svojej už kultovej knihe Krutý kontinent. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to obraz, ktorý sa týka predovšetkým rozsiahlych oblastí zbombardovaného Nemecka. No v rozličnej miere opisuje každú krajinu a každé mesto, i u nás na Slovensku. Príkladom sú Nové Zámky, ktoré sa stali na konci vojny jedným z našich miest s najväčšou mierou deštrukcie. Deštrukcia sa však rovnako dotkla aj dovtedajších politických systémov a sociálnych vzťahov. Aj naša krajina si musela prejsť procesom okupácie, oslobodzovania a povojnovej obnovy. Ako tento proces vyzeral a je možné rok 1945 vnímať v istom zmysle ako bod nula, keď sa muselo začínať od začiatku? Na verejnej diskusii v rámci konferencie s názvom Na rozvalinách vojny, ktorú organizovalo Múzeum SNP, sme sa rozprávali s troma hosťami – historikom a germanistom Miloslavom Szabóom z Filozofickej fakulty UK, historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB a s publicistom a spisovateľom Marekom Hudecom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

S úspechmi reprezentuje Slovensko aj napriek tomu, že má iba osem rokov. O Matiasovi Balážovi s číslom 26 píšu slovenské médiá iba zopár rokov a zatiaľ jeho sa jeho kariéra vyvíja sľubne. Mladý talent dokazuje svoj talent a ochotu učiť sa na motoristických okruhoch, na ktorých jazdí na motocykli už od štyroch rokov. Príprava na sezónu je na Slovensku komplikovaná V štyroch rokoch začínal na malom pretekárskom motocykli PW-50, prvý raz pretekal v piatich a ako osemročný dnes jazdí na silnejšej Ohvale 110 s manuálnou prevodovkou. Mieni však prejsť na výkonnejšie stroje, čo nám Matias potvrdil vo svojom prvom štúdiovom rozhovore. Matiasova príprava na sezónu zahŕňa aj atletiku, futbal či bicyklovanie. Ale reálnu prípravu, teda jazdenie na motorke, na Slovensku v zimnom období značne komplikuje počasie. Zimné obdobie motoristickému športu vôbec nepraje, a preto musi otec, manažér a tréner Michal Balaž aktívne nachádzať finančné prostriedky na prípravu doma. Ročne ide o desiatky tisíc eur aj napriek tomu, že ide o juniorský motoristický šport.Pohľad do zákulisia tréningov Matiasov otec sprostredkováva prostredníctvom instagramového účtu matias_no.26 a tiež profilu na Facebooku Matias Baláž #26. Nehody? Stávajú sa, v Taliansku havaroval v 90 km/h.Nezainteresovaným sa môže zdať, že je to hazard so zdravím dieťaťa, avšak práve dôsledná profesionálna príprava je to, ako zraneniam predchádzať. Napriek tomu Matias aj Michal v rozhovore priznávajú, že k pádom v motoristickom športe dochádza, a tiež k menším zraneniam.Matias spomína na udalosť z talianskeho motoristického okruhu, keď spadol z motocykla v rýchlosti 90 km/h a značný čas si jeho pád nikto nevšimol. Napriek tejto skúsenosti, ktorej súčasťou bol aj prvotný šok, na pretekanie nezanevrel.Našli by sa pritom aj ďalšie dôvody na stratu motivácie, napríklad neoprávnenú diskvalifikáciu v maďarských pretekoch, ktorú napriek uznaniu autoritami nebolo možné anulovať. Ministerstvo športu, sponzori aj crowdfunding„Na ministerstvo športu sa zniesla kritika, ale pre nás športovcov má význam,“ konštatuje Michal Baláž po otázke moderátora Erika Stríza z Autobazar.EU o tom, ako získava financie na podporu mladého talentu. O zníženie časti nákladov sa doteraz staral tím Maco Racing Junior Team, však od neho sa Matias tento rok osamostatnil a našiel si novú „stajňu“. Prvý raz bude pod novým tímom jazdiť až v Taliansku budúci rok.Momentálne sa na prípravu Balážovci snažia získať prostriedky prostredníctvom kampane na crowdfundingovej platforme Donio, majú za cieľ vyzbierať 5 000 € na sústredenie v Španielsku.V rozhovore s Balážovcami sa moderátor pýta aj na to, či chlapec počas sezóny chodí do školy, či hráva pretekárske hry pod zámienkou trénovania a mladý športovec vskutku prekvapivými odpoveďami dokazuje svoju odhodlanosť a technickú zdatnosť. V podcaste zmienené odkazy: Kampaň na Donio: https://donio.sk/treningovy-kemp-pre-matiasa Viac o Matiasovi Balážovi: https://magazin.autobazar.eu/zrodil-sa-novy-sampion-motoriek-ohvale-110-8-rocny-matias-balaz-sa-teraz-pripravuje-na-prestizny-taliansky-civ-clanok9287.html Facebook profil Matiasa Baláža: https://www.facebook.com/matiasbalaz26/...

Matúš Tomáška svoj život zasvätil šíreniu povedomia o veľkých osobnostiach slovenských dejín. Predovšetkým o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Venuje sa aj osobnosti Štefana Osuského a slávnemu rodu Tvarožkovcov, ktorí všetci pochádzali z Kopaníc okolo Brezovej pod Bradlom a ktorí formovali našu históriu. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o Občianskom združení odkaz Štefánik, o aktivitách Infobodu Bradlo, ktorý interaktívne vzdeláva mladých i seniorov, o výchove jeho detí i o lezení po horách a umelých stenách. | Hosť: Matúš Tomáška (šíriteľ odkazu významných osobností). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Témy: Aktuálna politická situácia, slušnosť v politike; slovensko-české a slovensko-maďarské vzťahy; zahraničná politika, Ukrajina a vyjednávania o mieri; | Hosť: Peter Pellegrini (prezident Slovenskej republiky). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Česko čeká to, co zažíváme my, vzkazují někteří novináři ze Slovenska. Jiní naopak ohledně vývoje v obou zemích vidí velké rozdíly, které vycházejí z politických, ekonomických, a zejména kulturních východisek. „Česko je mnohem více prozápadně orientované, proto pozorujeme i výrazný nárůst zahraničních investic. Na Slovensku je to pravý opak,“ upozorňuje pro Český rozhlas Plus Ronald Ižip, šéfredaktor ekonomického týdeníku Trend.

Česko čeká to, co zažíváme my, vzkazují někteří novináři ze Slovenska. Jiní naopak ohledně vývoje v obou zemích vidí velké rozdíly, které vycházejí z politických, ekonomických, a zejména kulturních východisek. „Česko je mnohem více prozápadně orientované, proto pozorujeme i výrazný nárůst zahraničních investic. Na Slovensku je to pravý opak,“ upozorňuje pro Český rozhlas Plus Ronald Ižip, šéfredaktor ekonomického týdeníku Trend.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Tomio Okamura v roli předsedy Poslanecké sněmovny vyrazil na Slovensko utužovat vztahy s tamější politickou reprezentací. Do delegace, která čert ví proč musela na upevňovací návštěvu použít letadlo, vzal výhradně poslance z budoucí vládní koalice.

Slovensko stojí pred dôležitou voľbou – buď sa prenosová sústava stane modernou digitálnou sieťou pripravenou na zelenú a jadrovú budúcnosť, alebo bude brzdiť rozvoj celej krajiny. Upozorňuje na to predseda SEPS Martin Magáth.

Aký má Slovensko dlh, aká je jeho štruktúra a čo nás stojí jeho financovanie? Prečo je treba opraviť ústavný zákon o „dlhovej brzde“? Čo by mala vláda robiť, ak chce naozaj konsolidovať verejné financie? Odpovedá Daniel Bytčánek, bývalý riaditeľ dlhovej agentúry ARDAL.

Európa v uplynulých mesiacoch odoberala ruský plyn pod inou nálepkou, energetická pohoda je v nedohľadne, preverujeme alternatívne trasy. Slovensko sa ocitá v období, v ktorom sa prelínajú geopolitické napätia, meniace sa toky plynu a rastúce náklady pre domácnosti aj priemysel. Energetická mapa Európy sa prepisuje rýchlejšie, než na čo bola slovenská ekonomika pripravená. Slovensko pritom patrí medzi najplynofikovanejšie krajiny EÚ. Riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský v rozhovore s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, čo pre nás znamená vypínanie ruského plynu, ako funguje jeho „prezliekanie pod iným označením“ na európskych trhoch a prečo sa nové pripravované emisné povolenky môžu stať zásahom do rodinných rozpočtov aj podnikania. https://www.youtube.com/watch?v=N-4dOaz7ZqE&t=17s

Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti." Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce. O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss. Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda predstavila vzorec, podľa ktorého sa bude vypočítavať energopomoc na rok 2026. Získa ju približne 90% domácností, vrátane skutočne bohatých ľudí. „Do príjmov sa zarátavajú hrubé mzdy, príjmy z podnikania a dôchodky. Nezarátavajú sa tam dividendy a príjmy z prenájmu,“ hovorí v rozhovore analytik Radovan Potočár z portálu Energie-portal.sk. Vysvetľuje, ako bude vyzerať vzorec výpočtu bonity domácnosti a ktoré skupiny obyvateľov získajú alebo stratia nárok na dotáciu od štátu. Jednoosobová domácnosť nesmie mať hrubý príjem vyšší ako 1930 eur. V prípade rodiny s dvoma deťmi existuje nárok do výšky spoločného hrubého príjmu 5 211 eur. Ak niekto vlastní viac bytov a niektoré prenajíma, tento príjem sa mu nezarátava do výpočtu jeho bonity. Takže sa môže kvalifikovať na energopomoc a tú potom môže čerpať aj na byty, ktoré prenajíma a nemá v nich trvalý pobyt.„Vzniká veľmi komplikovaný systém plný nespravodlivostí a štát ušetrí len veľmi málo,“ hodnotí to Radovan Potočár. Dodáva, že energopomoc v takejto podobe len zvyšuje potrebný objem konsolidácie a občania to napokon všetko zaplatia cez zvýšené dane. „Nemá to veľký zmysel a kriví to motiváciu ľudí energiami šetriť a obnovovať svoje domy.“ Analytik komentuje aj rozhodnutie EÚ úplne ukončiť odber ruského plynu od jesene 2027. Podľa Roberta Fica ide o rozhodnutie ideologické a škodlivé pre Slovensko a celú EÚ a Slovensko zvažuje žalobu na EK. „Zastavenie dodávok ruského plynu je vec pudu sebazáchovy. Ak bojujeme s Ruskom, tak nemá zmysel, aby sme sa jednou rukou bránili a druhou mu dávali peniaze. Slovensko si dokáže zabezpečiť dostatok plynu aj z iných zdrojov,“ hovorí R. Potočár. Zároveň vysvetľuje, či sú v Európe dostatočné kapacity a aké ceny plynu možno očakávať. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Ako sa bude vypočítavať energopomoc v roku 2026 Ktoré domácnosti vypadnú z nároku na energopomoc Prečo je energopomoc politický fetiš Prečo neplatí mýtus o lacnom ruskom plyne Prečo majú slovenské firmy jednu z najvyšších cien plynu v EÚ? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti." Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce. O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss. Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia v parlamente v zrýchlenom konaní ruší Úrad na ochranu oznamovateľov, aby ho nahradila podobnou inštitúciou. Súčasná šéfka úradu Zuzana Dlugošová hovorí, že v konflikte záujmov podľa zákona nie je. Slovensko podľa nej môže zásahom do nezávislosti úradu prísť až o dve miliardy eur z Plánu obnovy a práve preto verí, že sa nad tým zamyslí aj prezident Pellegrini pri podpisovaní zákona. Úrad podľa nej môže zachrániť aj Ústavný súd SR.V podcaste so Zuzanou Dlugošovou sa dozviete:– od 1. minúty – akú emóciu prežíva pri rušení jej úradu;– po 2:00 – čo ju frustruje;– po 3:30 – či verí, že prezident Pellegrini zachráni úrad a postaví sa proti exstraníckemu kolegovi Eštokovi;– od 5:30 – či nám hrozí strata dvoch miliárd z Plánu obnovy;– po 10:30 – aké pokuty nám hrozia a či to túto vládu už nemusí zaujímať;– od 11:50 – či môže úrad zachrániť Ústavný súd SR;– po 20:00 – či by nezachránila úrad, keby sama odišla z funkcie;– od 22:00 – či neobetovala celú inštitúciu na oltár čurillovcov;– po 23:30 – ako vyzeral jej telefonát s Matúšom Šutajom Eštokom;– od 25:30 – či neprovokovala ministra vnútra a neeskalovala konflikt, keď mu dala historicky najvyššiu pokutu;– po 30:00 – či sa teraz oznamovatelia korupcie majú báť toho, čo príde;– od 32:00 – koľko ľudí chráni jej úrad;– po 35:00 – či ľudia pod Ficovou vládou oznamujú viac prípadov korupcie;– od 36:00 – či už chránia žilinského krajského prokurátora Tomáša Balogha, ktorý je v konflikte s Marošom Žilinkom;– po 37:30 – ako funguje takáto ochrana;– od 40:00 – čo bude Zuzana Dlugošová robiť do budúcna;– po 41:30 – či sa bude politicky angažovať;– od 42:50 – či nie je naozaj v konflikte záujmov, keď jej manžel jej členom PS;– po 48:00 – prečo by mal voliča Hlasu zaujímať nejaký zrušený úrad.

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

„Kombinácia starnutia zdola, že detí sa bude rodiť menej. Kombinácia toho, že ľudia budú žiť dlhšie. Kombinácia toho, že do dôchodkového veku sa dostanú spomínané generácie Husákových detí. To je vražedná kombinácia,“ hovorí demograf Branislav Bleha.Je nás o osemtisíc tristopätnásť menej v porovnaní so situáciou spred roka. Údaj, ktorý zaznamenal štatistický úrad. Slovensko má teda k tretiemu tohtoročnému kvartálu 5 miliónov 413-tisíc 191 obyvateľov. Úbytok pritom zaznamenávame už piaty rok za sebou. Zlomom bol covidový rok 2020/2021 – vtedy bola bilancia ešte dramatickejšia - mínus 25-tisíc.V kontraste k nášmu v úvodzovkách „vymieraniu“ a starnutiu sú globálne dáta: Zemeguľa prekročila v novembri pred tromi rokmi hranicu ôsmich miliárd a stále je nás viac.Ak teda v našich končinách ľudský druh starne a vymiera, prečo sa mu inde darí lepšie? A kde vlastne?Globálny juh – subsaharská Afrika či južná Ázia versus vyspelý sever, ktorého trendy sa zrkadlia aj u nás.Vyššia pôrodnosť, mladšia štruktúra a početnejšie rodiny versus nízka pôrodnosť, starnúca populácia, neskoršie zakladanie rodín a exodus mladých. S možnými dôsledkami v našich končinách: dramatický tlak na dôchodkový systém, nedostatok pracovnej sily, spomalenie ekonomiky a odumieranie regiónov.Sú však aj v našej hemisfére príklady hodné nasledovania – severské štáty či Francúzsko. S podporou prorodinných opatrení a otvorených rúk pre prisťahovalcov.Ako sme na tom s demografiou u nás doma a čo hovoria trendy v našom správaní? Téma pre Branislava Blehu, demografa Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

v dnešnom podcaste si vypočujete aj: Okamura odštartoval v Česku éru nehanebnosti a priniesol ju k nám Progresívne Slovensko neotvára Benešove dekréty. To len tým straší Fico Predá Trump Ukrajinu za výhodné obchody pre jemu blízkych ľudí?

Vláda koalícia v parlamente expresne rýchlo ruší Úrad na ochranu oznamovateľov. Zrýchlené hlasovanie kritizuje generálny prokurátor a aj Európska komisia. Proti rušeniu úradu protestujú občania aj mimovládky a hlasovať nechce ani poslanec Hlasu Ján Ferenčák.Opozícii sa dopoludnia pre vlakové nehody nepodarilo odvolať ministra dopravy Jozefa Ráža. Koalícia odmietla otvoriť mimoriadnu schôdzu parlamentu. Smer, ktorý klesá v prieskumoch, sa medzitým dostal pre kauzy obvineného šéfa úradu vlády Gedru a obvineného advokáta a švagra Roberta Fica Chabadu do sporu s generálnym prokurátorom. Premiér tiež pre maily so sexuálnym predátorom Epsteinom odmietol odvolať svojho poradcu Miroslava Lajčáka.Prečo chce vlastne vláda zrušiť fungujúci Úrad na ochranu oznamovateľov? Čo vyvolalo vojnu prokurátorov a ako napokon dopadne? A ako môže skončiť infringement Európskej únie proti Slovensko pre novelu ústavy? A neprestrelilo PS s otváraním Benešových dekrétov?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity Radoslavom Štefančíkom.

Byť dobrým učiteľom znamená rozprávať sa so žiakmi a tam sú dovolené všetky otázky. Ak sa niekto otázok bojí alebo ich zhadzuje falošnými dilemami o strieľaní, tak je to prejav zúfalstva, hovorí ocenená a skúsená učiteľka Eva Oravcová. Prečo naše deti odtiaľto hromadne utekajú?Rovnako ako v Novembri 1989, tak i dnes - po 36. rokoch, sa opäť stali predmetom verejného záujmu. No a ako vtedy- keď z nich komunisti robili nesvojprávne západnou propagandou oblbnuté deti, tak aj dnes o nich často počúvame, že je to iba akási ľahko zmanipulovateľná masa nezrelých mládežníkov, ktorým vôbec neprísluší zasahovať do verejného diania. Sú to pritom presne tie isté deti, o ktorých tak radi verejne deklarujeme, že je to naša budúcnosť, na ktorej nám v tejto spoločnosti údajne záleží najviac zo všetkého. Ale, je tomu naozaj tak? Isteže, záleží nám na našich deťoch, zjavne však iba do momentu, keď prejavia svoj vlastný názor. Názor, ktorý zodpovedá ich veku, mladíckym ideálom, ale ktorý sa s tou našou - neraz životom i kompromismi obrúsenou realitou, otvorene a kruto zráža. Veď, ako inak by tomu napokon malo byť?To, čo našim deťom ponúkame je pritom ďaleko za hranicou našich vlastných možností. Výsledky nedávneho medzinárodného testovania PISA totiž označil i samotný minister školstva za doslova "národnú tragédiu." Výsledky totiž ukazujú Slovensko ako krajinu, kde až príliš mnoho našich študentov nerozumie tomu, čo čítajú (ak vôbec čítajú) a kde až príliš veľa našich žiakov uviazlo v pasci socioekonomického prostredia, z ktorého pochádzajú. No a hlboko pod priemerom vyspelých krajín OECD sme na tom aj v matematike.Pomôže zavedenie povinnej maturity z matematiky a prečo dnes máme na Slovensku už len pár špecializovaných matematických tried? Čo môže matematika dať našim deťom a ako ju učiť tak, aby zaujala? No a čo dnes vlastne trápi našu mládež a čo zasa kvári slovenských učiteľov? A napokon, prečo toľko našich detí hromadne z tejto krajiny uteká a dá sa to vôbec nejako zastaviť?Témy a otázky pre dlhoročnú učiteľku jednej z mála špecializovaných tried matematiky na Gymnáziu JG Tajovského v Banskej Bystrici a laureátku ceny Nadácie Dionýza Ilkoviča Evu Oravcovú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Staré pravidlá, na základe ktorých sa stále robia účelové kroky. Opozičná strana Progresívne Slovensko prišla s tým, že odsudzuje povojnovú kolektívnu vinu a žiada vládu, aby sa na základe Benešových dekrétov už nerobila rozhodnutia. Po vášnivej reakcii iných politických strán si napokon aj väčšina v tejto krajine všimla, že Maďarom dodnes odoberajú majetky na základe 80 rokov starých dekrétov. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno na celú situácie pozrie s výtvarníčkou, pedagogičkou, občianskou aktivistkou a jednou z poradkýň prezidentky Zuzany Čaputovej pre menšinové otázky Ilonou Némethovou. Zdroje zvukov: TA3, STVR, Youtube/TA3, Facebook/Robert Fico, Markíza Odporúčanie Ak chcete vidieť dobrý film a chcete vedieť, čo by sa asi dialo pri nukleárnom útoku na USA, dnes odporúčam A House of Dynamite na Netflixe. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.