Podcasts about slovensko

Vláda chce bleskovo odklepnúť svoju takmer trojmiliardovú konsolidáciu. Minister financií nám presne povedal, ako si utiahnu opasky pracujúci ľudia, ktorý majú viac pracovať, no neprezradil, ako presne bude šetriť štát. Opozícia preto pozýva ľudí na protesty do ulíc. Nespokojní sú aj odborári či potravinári.Spojí vládna konsolidácia politickú opozíciu? Ako by v zlom stave verejných financií a narastajúcemu dlhu konsolidovali oni? A prečo k protestom neprizvali aj Matovičove hnutie Slovensko? Ako by opozícia budovala našu bezpečnosť v čase, keď Rusi posielajú svoje drony do Poľska či do Rumunska? Podporuje SaS náš záväzok zvýšiť výdavky na obranu z dvoch na 5 % hrubého domáceho produktu? A ako by zahraničnú politiku robila dnešná opozícia?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom Národnej rady Branislavom Gröhlingom.

„Fico se chová jako nejméně suverénní premiér v moderních dějinách Slovenska. To, jak se podřizuje Vladimiru Putinovi, je bezprecedentní. Je to na hraně vlastizrady,“ říká šéfredaktor slovenského Denníku N Matúš Kostolný. Sám Fico přitom ve svých vystoupeních často používá pojem suverenita. „Jaká suverenita? To je lokajství. Podřízenost. Předklon,“ tvrdí Kostolný. Bývalá zpravodajka Českého rozhlasu v Bratislavě Pavlína Nečásková by ještě před pěti lety označila Slovensko za zemi v ohrožení. „Dnes říkám, že už je v průšvihu,“ poznamenala ve Studiu N live natáčeném na Letní žurnalistické škole v Havlíčkově Brodě. Za největší riziko Kostolný považuje, že se Ficovi podaří Slovensko civilizačně vytlačit z Evropy. „Donekonečna opakuje, že je Rusko důležitý partner a měli bychom dělat politiku na všechny čtyři světové strany. Jenže jim to vždycky vychází tak, že jdou pouze na východ,“ podotýká. Slovenský premiér podle něj uvěřil, že ve společnosti jsou jen dva typy lidí: ti, kteří jsou s ním, a ti, kteří jsou proti němu. „On si myslí, že ti druzí ho chtějí zlikvidovat. Útočí na každého, kdo si dovolí říct, že dělá nebezpečné, zvrhlé a zvrácené věci. Součástí katastrofy je, že jsme si na to zvykli. Už mi nepřijde nic divného na tom, že na mě a mé kolegy Fico osobně útočí – přitom to není a nemělo by být normální,“ míní šéfredaktor Denníku N. „Nepříjemné je, že už se to přenáší do běžného dne. V posledních dvou letech se mi začalo stávat, že na mě někdo pokřikuje na ulici. To, že mi lidi píšou hnusné maily a odporné zprávy, se dá nějakým způsobem selektovat, zablokovat – dá se na to nějakým způsobem zvyknout. Teď někdo vylepil na ulici plakát, který útočí na Denník N, a lidi na mě pokřikují. Pro část společnosti se to stává normou,“ popisuje. K tomu, aby se země změnila, už podle novinářky Českého rozhlasu Pavlíny Nečáskové nestačí jen volby. „Celý systém je propojený, nemluvíme jen o politické scéně, ale i justici nebo policii. V tomto ohledu je Česká republika někde jinde, byť už je možná také v ohrožení,“ tvrdí. Ve vzduchu visí otázka, zda čeští politici po sněmovních volbách nenastoupí podobnou cestu, jakou zvolila Ficova vláda – například omezování nezávislosti veřejnoprávních médií. Řada stran a hnutí se například netají tím, že by rády zestátnily a sloučily Českou televizi a Český rozhlas. „Samozřejmě že se bojíme. Obáváme se toho. Ale co s tím? Je pravda, že mi slovenští kolegové často říkají: první, co pozorujte, je, jak se začne nová vláda chovat k veřejnoprávním médiím. To je první ukazatel toho, že se začínají dít věci,“ říká Nečásková. „Pořád zbývá naděje, že to nenastane. Doufáme, že budeme mít u veřejnosti zastání. Víc k tomu říct z pozice veřejnoprávní novinářky říct nemůžu.“ „Jestli věřím v lidstvo?“ zamýšlí se Kostolný. „To je otázka… Protože taková kolektivní psychóza a debilita, kterou lidstvo momentálně prochází, se jen tak nevidí.“ Podle Nečáskové prochází demokracie v celém západním světě zátěžovým testem. „Zatím ta čísla nevycházejí moc dobře, ale pořád se může změnit spousta věcí,“ doplňuje. V jaké fázi rozpadu demokratického státu se Slovensko ocitá? Bude Česko po volbách následovat podobný scénář? A co by mohlo v Evropské unii způsobit trio Fico–Orbán–Babiš? Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.  

Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Putin testuje NATO, jeho režim ohrozuje celú Európu“ či „Poľsko je najbližšie k ozbrojenému konfliktu od druhej svetovej vojny“. Titulky, ktoré zachytávali stredajší incident s ruskými dronmi na poľskom území. A teda na území NATO a Európskej únie. Stále nie je jasné, či išlo o náhodný incident, za ktorým bolo zlyhanie techniky, alebo o vedomú provokáciu zo strany Ruska.Pre samotné Poľsko a Alianciu však bude zásadné, ako tento prípad vyhodnotia – a či vôbec dokážu nájsť jednotnú odpoveď.Incident však naplno obnažil fakt, že mier je krehký aj za hranicami napadnutej Ukrajiny a ostrý konflikt nemusí zostať len v ich zovretí. Šéf OSN António Guterres hovorí dokonca o „reálnej hrozbe expanzie tohto ničivého konfliktu“.Čo to znamená pre budúcnosť európskej bezpečnosti? Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Musíme ďaleko viac investovať do našej vlastnej obrany v kľúčovom a vypätom regióne východného krídla NATO a Európskej únie. Pretože tam sa budú diať veci. My sa na ne musíme čo najviac zamerať a venovať im ďaleko väčšiu pozornosť a zdroje. A týka sa to nielen Poľska, ale aj vášho Slovenska a susedov na juh: Maďarska, Rumunska a Bulharska,“ tvrdí analytik Havlíček.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Agresívni ruskí okupanti útočili dvomi desiatkami dronov na Poľsko. Zobudili sme sa tak dnes do nového sveta? Možno až dvadsiatku dronov vyslali Ruskí agresori na Poľsko, nášho blízkeho spojenca, priateľa a najmä člena Európskej únie a NATO. Podľa všetkého nešlo o ďalší omyl ale cielený ruský útok. Jeden z dronov alebo jeho trosky zničili rodinný dom na východe Poľska.Môžeme sa vôbec dnes cítiť pre ruské a Putinove chúťky v bezpečí? Ako na to reaguje naša vláda, a náš premiér, ktorý si s úsmevom podáva ruku s Putinom a žiada pre neho akési bezpečnostné záruky? Aké vôbec máme možnosti sa brániť? Čo má robiť Slovensko a čo Európska únia a NATO? Je Slovensko v medzinárodnej izolácii a kto nás bude brániť, keď premiér reční o tom, že by nám svedčala neutralita?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom bývalý štátnym tajomníkom ministerstva obrany a ešte donedávna aj veľvyslancom Slovenska v Spojenom kráľovstve Róbertom Ondrejcsákom.

Masové a systémové sexuálne násilie spojené i s mučením je jednou z definícií tejto vojny, hovorí o pôsobení ruských vojsk na Ukrajine novinárka Sára Činčurová. Venuje sa dokumentovaniu tohto násilia a zaznamenala aj viaceré svedectvá priamych obetí. Systémovým sexuálnym násilím sa Rusko snaží Ukrajincov zlomiť, tvrdí. Znásilňovania žien, a to bez ohľadu na ich vek - teda i detí či senioriek, skupinové či opakované znásilnenia neraz spojené i s brutálnym násilím voči obetiam. Znásilňovania mužov, ale aj systematické a masové používanie sexuálneho násilia či mučenia spojeného so sexuálnym násilím. Elektrický prúd do genitálií a iných citlivých častí tela, znásilňovanie predmetmi či dokonca zbraňami, nútená nahota a vedomé ponižovanie či dehumanizácia obetí a to všetko už nielen priamo na fronte, ale v ruských detenčných centrách. To všetko patrí do arzenálu ruskej agresie na Ukrajine. Tento fenomén zaznamenala aj Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, ktorá zdokumentovala množstvo konkrétnych prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci na Ukrajine dopustili. OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie proti Ukrajincom, civilistom aj vojnovým zajatcom, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní. A týmto praktikám ani zďaleka nie je koniec. Čo nasvedčuje tomu, že to nie sú len ojedinelé zlyhania jednotlivcov, ale naopak, ide o systém? Prečo to ruská armáda robí a čo tým vlastne sleduje? Kto tieto zverstvá pácha a ide o nejaké špeciálne komandá alebo sa takýchto činov dokážu dopúšťať aj takpovediac bežní vojaci a príslušníci iných represívnych zložiek? Aké dopady majú tieto prežité hrôzy na obeta, kto sa im venuje a domôžu sa niekedy spravodlivosti?Prečo sú tieto témy - napriek ich dôležitosti, stále tak trochu na okraji záujmu a verejnosť o nich nechce veľmi vedieť, vidieť ani počuť? No a napokon, ako vníma to, ako sa tu Slovensku stavia stavia časť verejnosti k vojne na Ukrajine, pred ktorou si -napriek takýmto zločinom, zatvára nielen oči a uši, ale aj srdcia? Prísť na Slovensko z Ukrajiny je ako dostať obrovskú facku. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si tu ľudia pred tým zatvárajú oči, nechcú o tom počuť a spochybňujú to. Je to niečo, na čo sa o 50 - 80 rokov budeme pozerať ako na vlastnú zaostalosť, hovorí Sára Činčurová.Ráno Nahlas s novinárkou Sárou Činčurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda je v polčase - rovnako však aj opozícia. V tejto časti politického spektra sa už začínajú objavovať pohyby. Dostredivé sily, písanie veľkých treskov, debaty o tom, kto s kým vydrží sedieť za jedným stolom. Voľby tu máme najneskôr o dva roky.Progresívne Slovensko mobilizuje opozičné sily, Michal Šimečka vo štvrtok vyslal signál k ešte výraznejšiemu utuženiu spolupráce s preferovanými budúcimi koaličnými partnermi. Tí sú aktuálne traja – SaS, KDH a Demokratom chce navrhnúť založenie spoločnej platformy „na pravidelnú koordináciu na politickej aj odbornej úrovni“. A bude sa dať nepočítať s Igorom Matovičom?Aj na tieto otázky v podcaste Dobré ráno odpovedá Jane Krescanko Dibákovej výkonný riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.Zdroje zvukov: Aktuality, YouTube/Progresívne SlovenskoOdporúčanie:Dnešné odporúčanie je z domácej dielne denníka SME. Viete, ako kvalitne diskutovať? Ako si udržať pokoj v polarizovanej spoločnosti? A dá sa naučiť kriticky myslieť? Ako v dnešnom svete neprepadnúť skepse? O tom všetkom sa bude diskutovať na live nahrávaní podcastu Dobré ráno sobota, už túto stredu, 10.septembra o 18.00 v KC Dunaj. Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo privítajú ako hosťa lektora kritického myslenia a šachového veľmajstra Jána Markoša. Lístky si môžete zakúpiť cez tento link.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

Po dlhej letnej prestávke opäť rokuje parlament. Na stole je aj Ficova novela ústavy s dvomi pohlaviami, ktorú z opozície podporovalo aj KDH a dvaja poslanci z klubu Hnutia Slovensko. Napriek budovaniu svojich hrádzi už premiér pripúšťa, že novela nemusí prejsť a vraj to nebude tragédia. Premiér medzi tým rieši svoju zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany, stretáva s Putinom, vlastným telom bráni svojho splnomocnenca pre Covid, ktorý útočí aj na povinné očkovanie detí a najmä jeho vláda chystá ďalšiu dvojmiliardovú konsolidáciu.Ako sa hnutie Slovensko a KDH postavia k Ficovým dvom pohlaviam v ústave tento krát? Ako bude vláda škrtať v ďalšej konsolidácii a kto si to odnesie najviac? Ako by konsolidovala opozícia? A čo hovorí Hnutie Slovensko na výzvy PS na spoluprácu opozície, ktoré hnutie Slovensko obchádzajú? Vie si s PS, SaS či KDH predstaviť ďalšiu prípadnú koaličnú spoluprácu a spoločnú vládu?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Slovensko a poslancom Národnej rady Igorom Matovičom.

Žijeme v dobe kvantovej? Môžeme voľným okom vidieť jeden fotón? Svet kvantovej fyziky je fascinujúci a bez toho, aby sme si to uvedomovali, naše životy sú jeho súčasťou. O kvantovom počítači, živote vo Švajčiarsku či v Austrálii bude Gabika Angibaud hovoriť s jej hosťom Máriom Zimanom v Nočnej pyramíde. | Hosť: Mário Ziman (Fyzikálny ústav SAV, zaoberá matematickými štruktúrami kvantovej fyziky). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Ján Ferenčák (poslanec NR SR; Hlas-SD) a Marián Viskupič (poslanec a podpredseda Výboru pre financie a rozpočet NR SR; SaS). | Výhľad do začínajúcej schôdze NR SR a pozície strán ku kľúčovým bodom rokovania: Návrh na zmenu Ústavy SR (návrh na zvýšenie kvóra pre schválenie ústavných zákonov a zmien Ústavy SR), pevnosť koalície pri podpore zákonov, poslanecké návrhy a priestor na ich presadenie v pléne, reakcie na politické vyhlásenia z predpoludňajších tlačovej konferencie. Aké sú očakávania od konsolidácie? Ktoré opatrenia možno očakávať (napr. zníženie počtu dní pracovného pokoja)? Na akých témach naopak viazne koaličná dohoda o konečnej podobe šetrenia? Aký bude dopad konsolidácie na obyvateľov? | Výzvy septembrovej schôdze parlamentu. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Eliana Kostolány (Asociácia rozpočítavateľov nákladov tepla a vody) a Miroslav Kantner (prezident Asociácie vlastníkov bytov). | Niet nad férové susedské vzťahy - najmä, ak ide o peniaze. Dohodnúť sa v paneláku na spravodlivom rozpočítavaní nákladov na kúrenie a teplú vodu je náročné. V máji sme dostali ročné vyúčtovanie a mnohí zostali prekvapení. Nastavili sme naozaj spravodlivý model rozrátavania nákladov? A môžu byť spokojní aj majitelia bytov, ktorí sa odstrihli od domovej kotolne? V tomto vydaní Kontaktov s Petrou Strižkovou. | Rozúčtovanie tepla a teplej vody po novom. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Zatiaľ čo premiér Fico kráča v Pekingu po červenom koberci s lídrami autoritárskych režimov a diktatúr a rieši zahraničnú politiku orientovanú na všetky štyri svetové strany, jeho koalícia stále odkladá predstavenie dvojmiliardových konsolidačných opatrení a podpredseda parlamentu Gašpar vysvetľuje nehodu svojho syna, šéfa SIS na krikľavom americkom športovom aute. A parlament čaká schôdza aj o premiérom návrhom na dve pohlavia do Ústavy.Opozícia medzitým v prieskumoch stúpa a líder jej najsilnejšej strany PS Šimečka hovorí jej lepšej spolupráci. Čo pre Slovensko znamená, že sa náš premiér pravidelne stretáva s Putinom? A čo znamená že koalícia ešte nepredstavia svoju ďalšiu multimiliardovú konsolidáciu? Dokáže koalícia presadiť svoje ústavné zmeny? Ako sa vysporiada so splnomocnencom pre Covid, ktorého vraj odvolajú len cez premiérovu mŕtvolu? A čo na to opozícia? Bude sa vedieť zjednotiť a spolupracovať?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity Radoslavom Štefančíkom.

Robert Fico nereprezentuje celé Slovensko. List s týmto obsahom sa dostal až k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Práve v deň, keď sa s ním prvýkrát z očí do očí rozprával na ukrajinskej pôde premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi ho odovzdalo občianske združenie Mier Ukrajine.Rovno v Užhorode. Tam, kde slovenský premiér nenašiel kritického slova k ruskej agresii; tam, kde si popri svojej produkcii o „suverénnej politike“ a o ochrane hospodárskych záujmov Slovenska vypočul, že za Putinovu vojnu Ukrajinci platia životmi! Nie obyvatelia zvyšku Európy.Zvláštnosťou odkazu zo Slovenska pre ukrajinského prezidenta bol počet podpisov. Nie premiérovej politike voči Ukrajine už vyjadrilo bezmála 26-tisíc obyvateľov svojim menom a priezviskom.Aké boli reakcie Kyjeva? A ako sa táto podpora vojnou zmietanej krajiny odmietnutím jej prehliadania zo strany Roberta Fica a jeho vlády pretavila až do ďalšieho avizovaného protestu? Téma pre Mariána Kulicha z občianskeho združenia Mier Ukrajine.„Robert Fico nereprezentuje názory Slovenska. Aj stretnutím v Číne dal najavo signál, že stojí v inej konštelácii. Že chce, aby bolo Slovensko akýmsi kolaborantom tej osi zla, ktorá sa vytvára združením krajín ako sú Rusko, Čína a ďalšie,“ hovorí aktivista Marián Kulich. „Ide o krajiny s imperialistickými ambíciami zrušiť náš svet, ako ho poznáme teraz. Ukazuje sa to na východnej Ukrajine. Robert Fico akoby prestal reprezentovať záujmy demokratického sveta, akoby presadzoval záujmy Ruska,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Robert Fico nereprezentuje celé Slovensko. List s týmto obsahom sa dostal až k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Práve v deň, keď sa s ním prvýkrát z očí do očí rozprával na ukrajinskej pôde premiér Fico. Ukrajinskému prezidentovi ho odovzdalo občianske združenie Mier Ukrajine.Rovno v Užhorode. Tam, kde slovenský premiér nenašiel kritického slova k ruskej agresii; tam, kde si popri svojej produkcii o „suverénnej politike“ a o ochrane hospodárskych záujmov Slovenska vypočul, že za Putinovu vojnu Ukrajinci platia životmi! Nie obyvatelia zvyšku Európy.Zvláštnosťou odkazu zo Slovenska pre ukrajinského prezidenta bol počet podpisov. Nie premiérovej politike voči Ukrajine už vyjadrilo bezmála 26-tisíc obyvateľov svojim menom a priezviskom.Aké boli reakcie Kyjeva? A ako sa táto podpora vojnou zmietanej krajiny odmietnutím jej prehliadania zo strany Roberta Fica a jeho vlády pretavila až do ďalšieho avizovaného protestu? Téma pre Mariána Kulicha z občianskeho združenia Mier Ukrajine.„Robert Fico nereprezentuje názory Slovenska. Aj stretnutím v Číne dal najavo signál, že stojí v inej konštelácii. Že chce, aby bolo Slovensko akýmsi kolaborantom tej osi zla, ktorá sa vytvára združením krajín ako sú Rusko, Čína a ďalšie,“ hovorí aktivista Marián Kulich. „Ide o krajiny s imperialistickými ambíciami zrušiť náš svet, ako ho poznáme teraz. Ukazuje sa to na východnej Ukrajine. Robert Fico akoby prestal reprezentovať záujmy demokratického sveta, akoby presadzoval záujmy Ruska,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Juraj Fehervari, zakladatel značky Be Lenka, popisuje v rozhovoru strategii expanze firmy, která dnes prodává barefoot obuv do více než 80 zemí světa a dosahuje ročního obratu 28 milionů eur. Zatímco Slovensko a Česko tvoří dohromady jen čtvrtinu tržeb, firma roste i v dalších zemích. Například v USA, kde firma zřídila vlastní entity a sklady. Be Lenka se postupně přesouvá od B2C modelu k B2B a plánuje, že do budoucna budou 70 % obratu tvořit distributoři. Firma expanduje pomocí lokalizovaných webů, retailových prodejen i franšíz a do budoucna chce růst zejména v USA a Asii. Video rozhovoru najdete zde: https://rostecky.cz/be-lenka-prodava-do-80-zemi-sveta-juraj-fehrevari-t55395 Toto je exkluzivní rozhovor pro moje předplatitele. V případě jakýchkoliv dotazů a připomínek mi neváhejte napsat na info@rostecky.cz. Veškerá doporučení, informace, data, služby, reklamy nebo jakékoliv jiné sdělení zveřejněné na našich stránkách je pouze nezávazného charakteru a nejedná se o odborné rady nebo doporučení z naší strany. Podrobnosti na odkazu https://rostecky.cz/upozorneni.

V kultúre sa zatiaľ len likviduje a neprichádza s tým, čo by nás malo kultivovať, obohatiť, potešiť a zabávať, vraví odvolaný programový riaditeľ Slovenského rozhlasu Vincent Štofaník. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom opisuje atmosféru v STVR od volieb, tlaky, ktorým manažment čelil, ale hovorí aj o tom, aké programy v televízii fungujú a prečo by už nevysielal bratislavské televízne pondelky.

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase pandémie Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Okoli leta 1900 je pouk na veliki večini srednjih šol, ki so takrat delovale na Slovenskem, potekal v nemščini in tisti, ki s seboj niso prinesli ustreznega znanja tega jezika, so se v akademskem smislu potem lahko kaj hitro znašli v resnih škripcih. To pa je, jasno, tudi pomenilo, da so se jim, še preden so v pravem pomenu besede stopili na poklicno pot, že zaprla vrata številnih karier. Prav zato so si številni Slovenci tistega časa – od samih narodnozavednih učiteljev prek vidnih politikov, duhovnikov in umetnikov do zaskrbljenih mam in očetov – prizadevali, da bi srednjo šolo nekako le »slovenizirali«. V tem, dolgem boju za slovensko srednje šolstvo je eno najbolj bleščečih etapnih zmag izbojeval ljubljanski škof Anton Bonaventura Jeglič, ki mu je leta 1905 uspelo v Šentvidu nad Ljubljano ustanoviti Zavod sv. Stanislava, klasično gimnazijo, na kateri ni le pouk čisto vseh osem let pri vseh predmetih potekal v slovenščini, temveč je kot sploh prva srednješolska institucija svojim dijakom na koncu ponudila tudi slovensko maturo. Zakaj je bil to osupljiv dosežek, ki je pomembno spremenil potek slovenske zgodovine, smo preverjali v tokratnih Sledeh časa, ko smo pred mikrofonom gostili zgodovinarja in direktorja Slovenskega šolskega muzeja, mag. Staneta Okoliša, ter dr. Simona Malmenvalla, kustosa z iste muzejske ustanove, sicer pa tudi teologa, rusista in zgodovinarja. Foto: osrednje poslopje Zavoda sv. Stanislava (Doremo/Wikipedija)

Marcel Merčiak oslávil životné jubileum – 50tku. Za svoje profesionálne úspechy vďačí aj ľuďom, ktorých v živote stretol. Byť kvalitným športovým komentátorom podľa neho znamená mať chuť stále sa vzdelávať, byť zorientovaný v problematike športu, v histórii krajín, z ktorých športovci pochádzajú, ale aj láska k tomu, čo robí. Na konte má významné ocenenia, vrátane 14-tich sošiek OTO (Osobnosť televíznej obrazovky). Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o šou Čo ja viem, ktorú moderuje a ktorá na jeseň opäť prichádza na obrazovky televíznej Jednotky, o jeho deťoch i manželke, o legendách rozhlasového športového reportovania, aj o jeho obľúbenom športe – futbale. | Hosť: Marcel Merčiak (moderátor, športový komentátor). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Už jsme si pomalu navykli, že o Ukrajině a Rusku nejednají Evropané v rámci Evropské unie, ale že si pro to kreativně vytvořili „koalici ochotných“, když jim Maďarsko a Slovensko znemožňují používat instituce EU. Zatím jsme však z těchto schůzek, obvykle virtuálních, poháněných zejména francouzským prezidentem a britským premiérem, mnoho konkrétního pro Ukrajinu nevytěžili.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rokovania s V. Putinom a V. Zelenským, vojna na Ukrajine, situácia v Gaze, domáca politika a iné. | Hosť: Robert Fico (predseda vlády SR; predseda strany SMER-SD). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

V akom stave je slovenská ekonomika? Prečo minulá vládna konsolidácia nepomohla? Čo Slovensko reálne potrebuje? Môže to dokázať budúca vláda? Hosť: Ivan Mikloš, bývalý minister financií

Ficova fotografia s diktátormi je najväčšie poníženie, aké zažilo Slovensko za 25 rokov, hovorí predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. V podcaste V redakcii s Ninou Janešíkovou tiež opisuje, ako vníma útoky koalície na svoju rodinu, či podá žalobu na šéfa SIS a politikov Smeru, ako by malo vyzerať spájanie v opozícii a či príchod Ivana Korčoka do PS splnil očakávania.

Slovenský premiér Robert Fico (SMER) zcela promyšleně odtrhává Slovensko od Evropské unie a snaží se ho otočit k Rusku. Naposledy to předvedl v Pekingu při setkání s ruským diktátorem Putinem. Fico se jako jediný z lídrů Evropské unie zúčastnil oslav konce 2. světové války v Číně.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Richard Sulík by podľa nej mal dostať ocenenie od prezidenta za to, že zbavil Slovensko premiéra Matoviča. Predseda SaS Branislav Gröhling je podľa nej ľudský malý a škodí strane. Tak reaguje poslankyňa Jana Bittó Cigániková na výrok predsedu, že za SaS už nebude kandidovať Richard Sulík. Sama zo strany neodíde, ale myslí si, že sa jej vedenie chce zbaviť. Priznáva, že v parlamente má problém s dochádzkou a hlasovať podľa pokynov strany ju nebaví.V podcaste s Janou Bittó Cigánikovou sa dozviete:– od 1. minúty – že Fico sa zahraničnou politikou doma oslabuje;– po 1:30 – že aj voličom Smeru musí svietiť kontrolka, keď je Fico posledný aj medzi vrahmi;– od 4:00 – ako Richard Sulík podržal Branislava Gröhlinga pri probléme s diplomovkou;– po 11:00 – že nový predseda SaS si našiel v strane pritakávačov;– od 18:00 – že Branislav Gröhling podľa nej škodí SaS;– po 21:00 – že treba priškrtiť dôchodcov;– od 26:00 – či má predseda v SaS väčšinu;– po 29:00 – či sa tešila z pádu Radičovej vlády;– od 30:00 – že Sulík by podľa nej mal dostať medailu od prezidenta, za to ako zbavil Slovensko premiéra Matoviča;– po 32:00 – aké riešenie situácie navrhne vnútri v strane;– od 35:00 – či sa chystá odísť z SaS;– po 38:00 – že Branislav Gröhling podľa nej ukázal svoju malosť, keď jej verejne odkázal, aby začala chodiť do roboty;– od 38:30 – prečo má v parlamente reálny problém s dochádzkou;– po 41:00 – že hlasovania v parlamente ju nebavia, no napriek tomu neodíde;– od 47:00 – že minister Šaško by vyzeral ako vinný, keby sa neprišiel do parlamentu obhájiť;– po 50:00 – ako Fico s ústavou podhodil KDH len lacné veci.

Richard Sulík by podľa nej mal dostať ocenenie od prezidenta za to, že zbavil Slovensko premiéra Matoviča. Predseda SaS Branislav Gröhling je podľa nej ľudský malý a škodí strane. Tak reaguje poslankyňa Jana Bittó Cigániková na výrok predsedu, že za SaS už nebude kandidovať Richard Sulík. Sama zo strany neodíde, ale myslí si, že sa jej vedenie chce zbaviť. Priznáva, že v parlamente má problém s dochádzkou a hlasovať podľa pokynov strany ju nebaví.V podcaste s Janou Bittó Cigánikovou sa dozviete:– od 1. minúty – že Fico sa zahraničnou politikou doma oslabuje;– po 1:30 – že aj voličom Smeru musí svietiť kontrolka, keď je Fico posledný aj medzi vrahmi;– od 4:00 – ako Richard Sulík podržal Branislava Gröhlinga pri probléme s diplomovkou;– po 11:00 – že nový predseda SaS si našiel v strane pritakávačov;– od 18:00 – že Branislav Gröhling podľa nej škodí SaS;– po 21:00 – že treba priškrtiť dôchodcov;– od 26:00 – či má predseda v SaS väčšinu;– po 29:00 – či sa tešila z pádu Radičovej vlády;– od 30:00 – že Sulík by podľa nej mal dostať medailu od prezidenta, za to ako zbavil Slovensko premiéra Matoviča;– po 32:00 – aké riešenie situácie navrhne vnútri v strane;– od 35:00 – či sa chystá odísť z SaS;– po 38:00 – že Branislav Gröhling podľa nej ukázal svoju malosť, keď jej verejne odkázal, aby začala chodiť do roboty;– od 38:30 – prečo má v parlamente reálny problém s dochádzkou;– po 41:00 – že hlasovania v parlamente ju nebavia, no napriek tomu neodíde;– od 47:00 – že minister Šaško by vyzeral ako vinný, keby sa neprišiel do parlamentu obhájiť;– po 50:00 – ako Fico s ústavou podhodil KDH len lacné veci.

Naša vláda stále odsúva predstavenie ďalšej multimiliardovej konsolidácie, ktorá sa dotkne každého občana naše krajiny. Predseda vlády má ale inú prácu. Tentokrát oslavuje s diktátormi v Číne. Je tam ako jediný z lídrov krajín Európskej únie a NATO. On sám. A okolo neho Putin, Lukašenko či Kim Čong-un. Opozícia hovorí o vlastizrade. A že si premiér vybral Putina a nie Slovensko. Z Putina je sklamaný aj americký prezident Trump, nemecký kancelár Merz ho rovno nazval vojnovým zločincom.Čo to celé znamená pre Slovensko a čo na to občania, ktorí v prieskumoch stále vyjadrujú odhodlanie zostať v únii aj v NATO? A čo na to hovorí opozícia? Európa zvažuje rozmiestnenie mierových síl na Ukrajine, slovenská vláda je proti, slovenská opozícia s ňou v tomto donedávna súhlasila, zmenilo sa niečo? A a, ak najväčšou záťažou na naše výdavky sú napríklad trináste dôchodky, výdavky na obranu či vládne dotácie na ceny energií pre domácnosti?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom parlamentu Michalom Šimečkom.

Si Ťin-pchin, Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučič – spoločnosť, v ktorej je v týchto hodinách Robert Fico. Oslavuje koniec druhej svetovej vojny v Číne.A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Fico zradil Slovensko, aj našich spojencov. Je načase volať ho vlastizradcom? Aj o tom hovorí zástupkyňa šéfredaktora .týždňa Marína Gálisová, predseda PS Michal Šimečka a exminister zahraničia Ivan Korčok.

Si Ťin-pchin, Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučič – spoločnosť, v ktorej je v týchto hodinách Robert Fico. Oslavuje koniec druhej svetovej vojny v Číne.A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jen pár dní před tím, než se slovenský premiér Robert Fico jako jediný představitel členské země EU zúčastnil vojenské přehlídky u příležitosti čínských oslav konce druhé světové války v Pekingu, načež se setkal s ruským prezidentem Vladimirem Putinem, informovala ruská média o tom, že Slovensko obnovilo přijímání žádostí Rusů o vydání turistických víz. Jak přitom ve Výtahu Respektu varuje Ondřej Kundra, jde ze strany sousední země o další bezpečnostní ohrožení Česka: „Většinou to nejsou žádní neškodní turisté, ale buď podporovatelé nebo přímí aktéři a účastníci režimu Vladimira Putina. Anebo to jsou jednoduše ruští špioni, kteří dělají sabotáže proti státům EU, a to včetně Česka, ale také Slovenska. Turistická víza byla jednou z cest, jak se jim dařilo se celkem pohodlně dostávat do Evropské unie. Kdo se dostane přes turistická víza na Slovensko, může volně cestovat dál." Jak snadné je obecně pro Rusy vycestovat ze země? Jak je to s pohybem diplomatů v schengenském prostoru? A co spolu v Číně řešili Fico s Putinem?

Nedávná analýza prestižního Kielského institutu pro světovou ekonomiku ukazuje, že Česko pomohlo Ukrajině v celkovém úhrnu méně než například Slovensko. „Jde o reflexi strukturálního problému české zahraniční politiky,“ tvrdí vládní zmocněnec pro rekonstrukci Ukrajiny Tomáš Kopečný. „Číslo je zkreslené předešlou slovenskou vládou,“ doplňuje analytik Asociace pro mezinárodní otázky Pavel Havlíček pro Český rozhlas Plus.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Estetické úpravy, prešli z vyrovnávania nedostatkov až po novodobú posadnutosť.Prečo si čoraz mladšie ženy dávajú aplikovať kyselinu hyalurónovú? A aké sú riziká výplní? Vedeli ste, že takéto výplne skutočne netreba aplikovať každých 8 mesiacov, lebo v tvári vydržia roky? U niektorých ľudí dokonca až 10 rokov?Exkluzívna, dlhšia, až hodinová a podrobná verzia tohto podcastu je dostupná pre predplatiteľov HeroHero: https://herohero.co/ggw

Robert Fico lieta do Číny, zatiaľ čo Slovensko stále nemá návrh nového rozpočtu a verejnosť ani nepozná nové dvojmiliardové konsolidačné opatrenia vlády. Ich predstavenie ohlásili a hneď aj odložili už niekoľkokrát. Podľa všetkého koalícia stále nemá dohodu. Premiér tak zatiaľ len ohlasuje pomoc s cenami energií. Má byť cielená a má ju vraj dostať 90% všetkých domácností.Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ale medzi tým posiela do parlamentu správu a konštatuje, že vláda pri manažovaní našich peňazí porušila ústavný zákon, nedodržiava sankcie dlhovej brzdy a smeruje Slovensko k ďalšiemu rastu našich dlžôb. Ak chce vláda splniť svoje sľuby, opatrenia na ozdravenie našej ekonomiky nás podľa Rady nebudú stáť dve, ale takmer tri miliardy eur.Čo to teda znamená? Ako vláda porušila ústavný zákon a čo mala vlastne robiť? Čo sa stane ak ďalšia multimilardová konsolidácia nebude úspešná? Čo hrozí našej ekonomike a našim vlastným peňaženkám? A prečo kým v eurozóne nezamestnanosť klesá, na Slovensku mierne stúpla? Ako z toho celého von? Braňo Závodský sa rozprával s členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šusterom.

Robert Fico pristál v Číne, stretol sa s Putinom a sľúbil ďalšiu spoluprácu s Ruskom. Stretne sa aj s čínskym prezidentom. Do Pekingu cestoval ako jediný z lídrov EÚ. Prečo Európa bojkotuje čínsku vojenskú prehliadku? A prečo je Čína na strane Ruska, bez šance, že by sme ju dokázali dostať na svoju stranu?Analytik Matej Šimalčík, ktorý sa zaoberá Čínou, v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, čo ide Fico v Číne robiť, či má Slovensko s Čínou spoločné záujmy, aké sú európske vzťahy s Čínou, aké z toho vyplývajú riziká, ale aj prečo je Čína na strane Ruska. Je za tým záujem Číňanov zmeniť usporiadanie sveta, a to v prospech veľkých hráčov a v neprospech malých štátov ako je Slovensko, upozorňuje Matej Šimalčík.Nahrával Peter Hanák.

Robert Fico pristál v Číne, stretol sa s Putinom a sľúbil ďalšiu spoluprácu s Ruskom. Stretne sa aj s čínskym prezidentom. Do Pekingu cestoval ako jediný z lídrov EÚ. Prečo Európa bojkotuje čínsku vojenskú prehliadku? A prečo je Čína na strane Ruska, bez šance, že by sme ju dokázali dostať na svoju stranu?Analytik Matej Šimalčík, ktorý sa zaoberá Čínou, v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, čo ide Fico v Číne robiť, či má Slovensko s Čínou spoločné záujmy, aké sú európske vzťahy s Čínou, aké z toho vyplývajú riziká, ale aj prečo je Čína na strane Ruska. Je za tým záujem Číňanov zmeniť usporiadanie sveta, a to v prospech veľkých hráčov a v neprospech malých štátov ako je Slovensko, upozorňuje Matej Šimalčík.Nahrával Peter Hanák.

Rusko zatiaľ mier nezaujíma. Aj počas mierových rokovaní Rusko a samitu Trumpa s Putinom Rusi útočia na Ukrajinu. Výsledok. Ďalšie desiatky mŕtvych civilistov vrátane detí, domy v ruinách. Raketový útok poškodil aj veľvyslanectvo Európskej únie v Kyjeve. Aký efekt mal teda americko-ruský samit na Aljaške, okrem toho že sa Putin previezol v americkej prezidentskej limuzíne na americkej vojenskej základni? Uskutoční sa vôbec sľubované rokovanie Putina so Zelenským? A čo na to Európska únia? Budú pokračovať ďalšie kolá sankcií? Ako by mohli vyzerať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, vrátane rozmiestnenia vojakov? A prečo Slovenská diplomacia mlčí, je už Slovensko na strane Ruska? Braňo Závodský sa rozprával s veľvyslankyňou Európskej únie na Ukrajine, našou diplomatkou Katarínou Mathernovou.

Koľko stálo nové auto sudcu, koľko má na účte hotovosti a v akej hodnote majú bývanie? Doteraz sme tieto dáta poznali, po novom už v majetkových priznaniach nebudú. Pre novinárov, mimovládky či aktívnych občanov tak bude ťažšie skontrolovať, či sudcovia nemajú podozrivé príjmy. Slovensko pritom pozná aj sudcov milionárov. Súdna rada tvrdí, že chce zabrániť neželaným návštevám sudcov. Myslí tým prípad, keď zlodeji cielene vykradli martinskú sudkyňu?V minulosti sa vďaka majetkových priznaniam sudcov podarilo odhaliť napríklad to, že Štefan Harabin ušetril takmer celý svoj ročný plat a ešte nakupoval pozemok v hodnote dvoch ročných platov. Jeho syn sudca pritom dostal obrovský finančný dar a odmietol vysvetliť od koho.V Aktualitách sa do majetkových priznaní sudcov roky pozeral investigatívny reportér Martin Turček. Dnes nám v podcaste vysvetlí, o aké informácie verejnosť príde, prečo a kto bude kontrolovať sudcovské majetky.Nahrával Peter Hanák.

Koľko stálo nové auto sudcu, koľko má na účte hotovosti a v akej hodnote majú bývanie? Doteraz sme tieto dáta poznali, po novom už v majetkových priznaniach nebudú. Pre novinárov, mimovládky či aktívnych občanov tak bude ťažšie skontrolovať, či sudcovia nemajú podozrivé príjmy. Slovensko pritom pozná aj sudcov milionárov. Súdna rada tvrdí, že chce zabrániť neželaným návštevám sudcov. Myslí tým prípad, keď zlodeji cielene vykradli martinskú sudkyňu?V minulosti sa vďaka majetkových priznaniam sudcov podarilo odhaliť napríklad to, že Štefan Harabin ušetril takmer celý svoj ročný plat a ešte nakupoval pozemok v hodnote dvoch ročných platov. Jeho syn sudca pritom dostal obrovský finančný dar a odmietol vysvetliť od koho.V Aktualitách sa do majetkových priznaní sudcov roky pozeral investigatívny reportér Martin Turček. Dnes nám v podcaste vysvetlí, o aké informácie verejnosť príde, prečo a kto bude kontrolovať sudcovské majetky.Nahrával Peter Hanák.

Michal Jakabčic má len 17 rokov, no napriek mladému veku nedávno získal ocenenie AI osobnosť roka a AI študent roka, ktoré vyhlásila Asociácia pre umelú inteligenciu. Vo svojom projekte spojil na prvý pohľad nezlučiteľné veci – umelú inteligenciu s ochranou tradičného ovocinárstva, najmä pestovaním tradičných odrôd jabĺk. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho podnikateľských aktivitách spojených s využívaním umelej inteligencie, o strednej škole zameranej na inovatívne technológie, na ktorej študuje, o jeho slávnych starých rodičoch – mimoriadnych maliaroch Michalovi Jakabčicovi a Viere Žilinčanovej, či o pátraní po šľachtickej histórii svojich predkov. | Hosť: Michal Jakabčic (študent, AI osobnosť roka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

V dnešnej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sme privítali náš 16-ročný hokejový klenot Olivera Ozogányho, ktorý si hetrikom v zápase proti favorizovaným Američanom nedávno podmanil turnaj Hlinka Gretzky Cup. Tento mladý útočník z HOBA Bratislava rozprával o svojej ceste do zámoria, ambíciách pred draftom NHL 2027 a o každodennom tréningu, ktorý ho odlišuje od rovesníkov.Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Green Deal je Európska zelená dohoda, ktorá cez rôzne regulácie zamerané predovšetkým na znižovanie emisií CO2 chce urobiť z Európy klimaticky neutrálnu ekonomiku do roku 2050. Cieľom je bojovať proti klimatickej zmene, ktorej škodlivé následky sa už dnes vyčísľujú v miliardách eur. Napriek všeobecne prospešnému cieľu má Green Deal veľa odporcov, ktorí namietajú, že EÚ takto neúmerne zaťažuje priemysel i bežných ľudí a vo výsledku poškodzuje svoju konkurencieschopnosť. Podobné názory presadzuje aj viacero predstaviteľov slovenskej vládnej koalície, napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba. Existujú však aj mnohé firmy, ktoré dokážu zo zelenej transformácie ťažiť a využívať ju vo svoj prospech. Potvrdzuje to aj Michaela Hletková Ploszeková zo Zväzu automobilového priemyslu, kde je zodpovedná za komunikáciu s vládou v oblasti environmentálnej legislatívy. Zároveň pracuje v jednej slovenskej automobilke ako vedúca oddelenia životného prostredia. Je presvedčená, že Slovensko potrebuje ako spoločnosť dospieť v otázkach zelenej transformácie a prijať ju ako nový ekonomický model. „Ak ju nechápeme a bojíme sa jej, tak nás prenasledujú zbytočné obavy,“ tvrdí, Hletková Ploszeková. Jej skúsenosti z praxe potvrdzujú, že schopnosť zavádzať zelené opatrenia do výroby prináša firmám úspory a konkurenčnú výhodu. Napriek tomu väčšina firiem na Slovensku vníma Green Deal ako hrozbu. Podľa prieskumu EIB 48% slovenských firiem vníma zelenú reguláciu ako riziko a len 10% ako príležitosť. Michaela Hletková Ploszeková v rozhovore uvádza príklady, ako je zelená transformácia pre krajinu prospešná a približuje dôvody, pre ktoré sa tento proces na Slovensku rozbieha pomaly. Odpovedá aj na otázky, keď bude Európa schopná recyklovať všetky batérie z elektromobilov a prečo sa netreba báť podnikov na spracovanie odpadu. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 2:54 Či ničí zelená transformácia konkurencieschopnosť slovenských firiem 11:24 Chcú automobilky ďalej predávať spaľovacie motory? 14:54 Koľko firiem na Slovensku vníma zelenú reguláciu ako riziko/príležitosť 22:05 Prečo je dnes problém recyklovať batérie a odpad 40:25 Aká je motivácia firiem byť uhlíkovo neutrálne – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V posledný augustový deň uplynie presne 30 rokov od momentu, keď autá Slovenskej informačnej služby zastavili vozidlo prezidentovho syna a Michala Kováča mladšieho uniesli do Rakúska. Nasledujúce roky bolo Mečiarovo Slovensko čiernou dierou Európy. Pokiaľ ide o potrestanie strojcov a vykonávateľov únosu, spravodlivosť si na svoje doteraz neprišla.V podcaste Dobré ráno diskutuje s Janou Krescanko Dibákovou reportér denníka SME Matúš Burčík, ktorý už celé roky sleduje život aktérov, ale aj úskalia súdneho procesu, ktorý po zrušení Mečiarových amnestií zamrzol na mŕtvom bode.Zdroje zvukov: STVR, ČTOdporúčanieAk milujete Taliansko a milujete jedlo – niežeby sa to dalo oddeliť – moje dnešné víkendové odporúčanie je špeciálne pre vás. Dnes totiž odporúčam sériu Tucii in Italy, v ktorej vás známy herec ⁠Stanley Tucci na Disney+ vezme na výlet talianskymi regiónmi a za ich jedlom.⁠–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Slovensko je choré, potrebuje liečbu. Ukrajina bude zbrojiť. Najstaršia fosília predchodcu človeka je v Prahe.

1. Slovensko - maďarská družba navždy a nikdy inak! 2. Haló? Tu je poškodený Fico. 3. Kotlára potrebujú. Nech to stojí, čo to stojí 

V akom stave je Slovensko? Aké zmeny potrebuje, aby sa vrátilo k úspešným štátom? Sme ešte schopní hlbokých reforiem? Dokáže PS šetriť na štáte? Čo je hlavná výzva opozície? Hosť: Ľudo Ódor, bývalý premiér, europoslanec za Progresívne Slovensko