Podcasts about slovensko

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa.  Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny? Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pellegrinimu neverím a Hlas by bol pre mňa poslednou voľbou v demokratickom spektre, ale keby som mal byť konfrontovaný s tým, že vznikne vláda SMERU, Republiky a Hlasu, tak je to pre mňa neprijateľné, hovorí  poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.  Matovič má podľa neho nulový koaličný potenciál. V diplomacii pôsobí už približne tridsať rokov, v politike je však absolútnym nováčikom. Napriek tomu dokázal  za veľmi krátky čas zmobilizovať voči sebe ako Igora Matoviča, tak popudiť aj Roberta Fica. Je jednou z kľúčových tvári slovenskej zahraničnej politiky, ale dnes už aj nového politického projektu Eduarda Hegera. Jeho názory v zahraničnej politike sú dobre známe, jeho politické názory na ekonomiku, sociálne veci, privatizáciu či interrupcie alebo potraty sú však známe už oveľa menej. Reč je o poverenom ministrovi zahraničných vecí a tvári Demokratov Rastislavovi Káčerovi. Aký je teda jeho politický kompas, ideové presvedčenie v iných ako zahraničnopolitických témach, kde sú jeho koaličné, ale aj ideové červené čiary, no a o čo mu v politike vlastne ide?   Slovensko podľa Rastislava Káčera stojí pred hrozbou akejsi demokratickej kontrarevolúcie vedenej Robertom Ficom. Na jeseň preto môžeme čeliť zlým, ešte horším, ale dokonca až katastrofálnym riešeniam. Aký návod na to Rastislav Káčer ponúka? A prečo strácajú strany obhajujúce súčasnú liberálnu demokraciu čoraz viac podporu občanov a nie je to legitímne vysvedčenie za to, ako sa tu v uplynulých rokoch vládlo? A prečo je také nepochopiteľné, ak za tento štát niektorí občania nechcú bojovať so zbraňou v ruke?  Pellegrinimu neverí,  Hlas však ako poslednú možnosť na spoluvládnutie zatiaľ vylúčiť nechce. Naopak, s Igorom Matovičom si sadnúť do jednej vlády predstaviť nevie. Ani Eduard Heger to nemusí mať v pozícií lídra Demokratov, podľa neho, tak úplne isté a obdobie po roku 2020 považuje za trestuhodne premrhanú šancu A ako dlho bude ešte trvať vojna na Ukrajine a kto v ňom zvíťazí? Možno žiadať mier výmenou za územie a je možné poraziť jadrovú veľmoc? A akú cenu na našej životnej úrovni za to všetko budeme musieť  zaplatiť? Ráno Nahlas s povereným ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

13. marec 2013 - deň, keď sa svetu predstavil nový pápež. Pontifik z „konca sveta“, ako sa označil hneď v prvom pozdrave po zvolení. Prvý jezuita na Petrovom stolci. Rovnako prvý latinoameričan. Ešte ako kardinál si sám varil a cestoval hromadnou dopravou. Domovom mu bola ulica. Pápež František. Mal byť odpoveďou na volanie po reforme. Odvtedy je to desať rokov. Naplnil ju, alebo aspoň začal? A prečo sa občas zdá, že mu viac rozumejú neveriaci, ako jeho vlastní v cirkvi? Téma pre Milana Lacha, rovnako jezuitu, ktorého František vymenoval za biskupa len mesiac po svojom zvolení. Biskupa, ktorý svojho času neváhal vystúpiť na pomyselné barikády pre podporu zdravotníkov; jezuitu, ktorý sa po päťročnici v Spojených štátoch opäť na želanie pápeža Františka vracia na Slovensko. Aký je jeho pohľad na Františka?   Reorganizoval kúriu, reformoval vatikánsku banku a ústredné vatikánske úrady. Otvoril ich aj laikom – teda nekňazom, dokonca ženám. A rovno na pozíciách, v ktorých sa aj rozhoduje. Františkova reforma, ktorá je podľa biskupa Lacha v plnom prúde.   „Ak kritizujú Františka, aj Ježiša kritizovali“   Pri tej inštitucionálnej však môže podľa neho pápeža diskvalifikovať fakt, že sám z kúrie nevzišiel. „Ak nemá okolo seba ľudí, ktorí sú presvedčení o rovnakom smerovaní reforiem, tam to môže narážať“, komentuje biskup Lach.   Väčší úspech má pri reforme obsahovej. Pápež František ponúka svoje videnie cirkvi, ktorá je podľa neho „milosrdná“, „otvorená pre „všetkých“, s dôrazom na „stratené ovce“. „Cirkev, ktorá sa hrá na tých, čo sú dnu a vonku, nie je koncept, s ktorým by sme sa stretávali v jej počiatkoch a ktorý by presadzoval Ježiš“, tvrdí biskup jezuita Milan Lach. „Cirkev nie je klub elity, ale je pre tých, ktorí prijali pozvanie Ježiša Krista“, dopĺňa.   Ilustruje to aj najbližším okolím Ježiša. Boli v ňom napríklad „zdierač daní“ Lévi, či prostitútka Mária Magdaléna. „A Ježiš ich prijímal. Čelil za to aj kritike, dnes by sme povedali kritike zvnútra. Napriek tomu bol jeho postup taký, on vedel čo robí“, vysvetľuje biskup Lach.   LGBTI+ ľuďom pomáham už dve desaťročia „Áno človeku, nie ideológii“ – Lachova skratka pri téme LGBTI+ ľudí. Tvrdí, že „inakosti“ sa venuje už dve desaťročia, čo je kňazom a medzi katolíckymi kňazmi nie je v tomto osamelý. Nezatvára si však oči pre tým, že na verejnosti sa slovenskí biskupi o téme LGBTI+ ľudí „musia učiť otvorene hovoriť“. V rozhodnutí synodálnej cesty z Nemecka, ktorá chce od roku 2026 „žehnať homosexuálnym zväzkom“ však vidí zárodky rozkolu.   Obete zneužívania duchovnými musia dostať svoj hlas „Je to chyba“ – tak reaguje biskup Lach na otázku, či nie je chybou neoznačiť jednoznačne za chybu postup kardinála Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II., smerom k prípadom kňazských sexuálnych predátorov, o ktorých „vedel“, no napriek tomu ich len presunul na ďalšie pôsobisko. „Musíme to jednoznačnej pomenovať“, opakuje.   Biskup Lach má s riešením podobných problémov osobnú skúsenosť zo svojho predchádzajúceho pôsobiska v štáte Ohia v Spojených štátoch. „Osobne som sa rozprával s obeťami takýchto zločinov“, spomína. Príbeh za príbehom akoby šiel podľa jedného scenára: „Tá obeť už nebola schopná založiť si rodinu, nikdy nebola schopná ísť do nejakého vzťahu, to sú hrozné následky na celý život.“   Zastal sa zdravotníkov, apeloval na finančné skupiny   Biskup Milan Lach je známy svojim aktívnym prístupom k veciam verejným. V roku 2016 sa verejne zastal zdravotných sestier. V otvorenom liste premiérovi Ficovi a ministrovi zdravotníctva kritizoval ich zastrašovanie.   Apeloval tiež na finančné skupiny, ktoré sa angažovali v sektore zdravotníctva. „V mene chudobných, utláčaných, okrádaných a vykorisťovaných vás naliehavo žiadam: prestaňte považovať občanov Slovenskej republiky len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku!“   Nevylučuje, že jeho hlas bude počuť aj po jeho návrate zo Spojených štátov. „Je našou povinnosťou a službou, aby sme boli hlasom ľudí“, tvrdí.   V podcaste sa tiež dozviete, nakoľko chcú biskupi vstúpiť do predvolebného času.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hosté: Jan Šilhan, zpravodaj ČT na Slovensku Hayato Okamura /KDU-ČSL/, člen zahraničního výboru, Poslanecká sněmovna Jiří Kobza /SPD/, člen zahraničního výboru, Poslanecká sněmovna Pořadem provázel Jakub Železný https://www.ceskatelevize.cz/porady/1096898594-udalosti-komentare/223411000370313/

Hosté: Michal Kořan, analytik, Global Arena Research Institute Katarína Vítková, zahraniční zpravodajka RTVS v Praze Pořadem provázel Jakub Železný https://www.ceskatelevize.cz/porady/1096898594-udalosti-komentare/223411000370313/

Životní prostředí bylo jedním z neuralgických bodů komunistického státu. Všem šlo jen o ekonomiku a plnění „pětiletek“ – a tak se v oblastech, jako byly severní Čechy, severní Morava, východní Slovensko nebo Praha, nedalo žít, občas ani dýchat. Československo se stalo předmětem kritiky, a to i té mezinárodní. Nejen ze Západu, ale své výhrady nám důrazně sdělovali i sousedé a soudruzi z východního bloku.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Presne pred dvadsiatimi rokmi - 19. marca 2003 - začala letecká fáza invázie spojeneckých vojsk do Iraku. Spojené sily vojsk Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Austrálie a Poľska vtrhli do krajiny, o ktorej predpokladali, že vlastní a vyvíja chemické zbrane. Invázii predchádzali zasadnutia Valného zhromaždenia aj Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, na ktorých Slovensko zastupovala diplomatka a veľvyslankyňa Klára Novotná. V rozhovore spomína na historické okamihy svojej 33-ročnej diplomatickej kariéry, ale hovorí aj o rovnocennosti ženského pohľadu na zahraničnú politiku, a tiež o svojej práci s mladými ľuďmi. 

Životní prostředí bylo jedním z neuralgických bodů komunistického státu. Všem šlo jen o ekonomiku a plnění „pětiletek“ – a tak se v oblastech, jako byly severní Čechy, severní Morava, východní Slovensko nebo Praha, nedalo žít, občas ani dýchat. Československo se stalo předmětem kritiky, a to i té mezinárodní. Nejen ze Západu, ale své výhrady nám důrazně sdělovali i sousedé a soudruzi z východního bloku.

Novozvolený český prezident na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu prišiel na Slovensko - ako je to už roky zvykom. S našou prezidentkou Zuzanou Čaputovou diskutovali o ruskej agresii a aj o výzvach, ktoré krajiny čakajú. Hlavy štátu sa tiež dohodli na častejších zahraničných cestách, ktoré by absolvovali spoločne.  Ako vyzerali vzťahy Slovenska a Česka za Miloša Zemana a čo môže byť teraz inak? A možno očakávať príchodom nového českého prezidenta Petra Pavla intezívnejšiu spoluprácu medzi Českom a Slovenskom? „Otázka vysporiadania sa s dezinformáciami nebola konzultovaná ešte na takej vysokej úrovni ako teraz. To je nóvum, prínos," hovorí v podcaste riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay Spolupráca Petra Pavla a Zuzany Čaputovej sa môže prejaviť vo V4. „Doteraz bol osamotený hlas Slovenska v tom, že sme ju podporovali, ale len dovtedy, kým nezačne ísť voči záujmom Európskej únie," hovorí v podcaste komentátor Zolo Mikeš. „Tým, že pôjde o spojenectvo dvoch politikov, ktorí sú rovnako hodnotovo názorovo orientovaní sa vzťah posunie o úroveň vyššie," porovnáva Zolo Mikeš vzťah Zuzany Čaputovej s Petrom Pavlom a Milošom Zemanom. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Petr Pavel se v pondělí vydal na svoji první zahraniční návštěvu, a to tradičně do Bratislavy. „V letošním roce si připomínáme 30 let od rozdělení Československa a vzniku dvou samostatných států, je tedy naprosto logické, že naše první zahraniční cesty téměř vždy vedou na Slovensko. A stejně je to v případě našich slovenských protějšků, kteří po uvedení do funkce zase cestují do Prahy,“ okomentoval Pavlovu cestu ministr zahraničí Jan Lipavský (Piráti).

Prezident Petr Pavel se pustil do práce. Kromě první zahraniční cesty, která se dnes uskuteční tradičně na Slovensko, již stihl jmenovat místopředsedu KDU-ČSL Petra Hladíka ministrem životního prostředí. Jak se bude dál vyvíjet vztah mezi vládou a prezidentem? Kde čekat největší třecí plochy? Politolog Petr Just v audiozáznamu ještě vyzdvihne důležité momenty slavnostní inaugurace a nastíní, v jaké kondici je současná slovenská politická scéna.

Slovensko je nejpřirozenější soused a spojenec České republiky, ovšem první návštěva prezidenta Petra Pavla v Bratislavě ho zastihla ve zvláštní situaci. Země se zmítá vnitřním rozkolem, vleklou politickou krizí a drsnou kampaní před zářijovými volbami, které mohou přinést i obrat na Východ v zahraničněpolitické orientaci.

Gruzínci vyšli do ulíc. Hromadné protesty začali, keď vláda prišla so zákonom o zahraničných agentoch. Podobný zákon platí už v Rusku a často sa zneužíva na pozastavenie, perzekuovanie a zatváranie mimovládnych organizácií a slobodných médií s kritickým postojom k vláde. Po protestoch parlament v piatok návrh zákona z parlamentu stiahol. Prečo by nás malo zaujímať aj na Slovensku Gruzínsko? A prečo má Gruzínsko proeurópskych obyvateľov, ale proruskú vládu? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno pýtala Borisa Strečanského, ktorý pôsobí v Tbilisi v East-West Management Institute ako rozvojový pracovník so zameraním na občiansku spoločnosť. Zdroje zvukov: Guardian News, Yahoo News, BBC, Euronews, Channel 4 News Odporúčanie: Ak používate tiktok, asi by vás malo zaujímať, že v Česku ho už považujú za bezpečnostnú hrozbu a zakázať ho chcú úplne v USA. Čo vlastne Tik tok zbiera ako informácie o vás? Čo s nimi robí? A mali by ste ho radšej vymazať zo svojho telefónu? Kolegyňa Renáta Zelná sa pozrela vo svojom článku na tik tok a je to môj zaujímavý tip na záver. https://tech.sme.sk/c/23144315/tiktok-je-bezpecnostna-hrozba-co-vie-o-pouzivateloch.html _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Naše zdravotníctvo je ťažkom stave a stále mu hrozí kolaps. Jeden minister odišiel, jeho náhrada je ešte na dovolenke. Plán obnovy, z ktorého sa majú stavať nemocnice za stámilióny mešká. Stále sa čaká aj na novú kategorizáciu nemocníc. A pritom ich šéfom bude hroziť basa za chýbajúci personál. Kedy a ku ktorým nemocniciam sa teda dostanú peniaze na stavby a rekonštrukcie? Odkiaľ zoberú lekárov a sestry, alebo budú zatvárať oddelenia? A ako tomu všetkému má pomôcť nová kolekcia uniforiem pre zdravotné sestry, ktorú si objednal štát? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom Asociácie nemocníc Slovenska a riaditeľom Nemocnice s poliklinikou v Bardejove Mariánom Petkom a riaditeľom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Dušanom Zacharom.

Ukrajinci urputne bránia mesto Bachmut. Aj za cenu veľkých strát. Ešte väčšie straty však vraj majú ruskí agresori. Svetom tiež letí video, na ktorom podľa všetkého Rusi popravia ukrajinského zajatca s jeho poslednými slovami Sláva Ukrajine. Slovensko medzi tým pripravuje Migy a čaká na rozhodnutie, či ich pošle na Ukrajinu. Prečo je boj o Bachmut taký dôležitý a čo sa tam práve deje? Čo bude znamenať ak mesto padne? Mal by svet aj Slovensko pomáhať ešte viac aby Ukrajinci zastavili Rusov a bol zasa mier? Sú v tom podstatné aj naše stíhačky? Pošleme ich Kyjevu? Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom zahraničného výboru parlamentu Františkom Šebejom.

Eduard Heger vstúpil do strany Miroslava Kollára. Stranu už tretíkrát premenovali - tentokrát na Demokratov. Hegera zvolili na sneme rovno aj za predsedu a do strany prišiel aj so štyrmi ministrami - Budajom, Naďom, Hirmanom a Káčerom. Slovensko tak podľa všetkého definitívne pozná všetkých relevantných hráčov v predvolebnej kampani. Dokáže Heger uspieť bez toho, aby sa konečne vyhranil voči Matovičovi? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno pýtala zástupcu šéfredaktorky denníka SME Jakuba Fila. Zdroj zvukov: SME, RTVS, Nový Čas Odporúčanie: Minister zahraničia Káčer a minister obrany Naď sa vybrali diskutovať do Michaloviec o vojne na Ukrajine. Diskusia mala byť normálna a vecná, no do hľadiska sa nanominovali konšpirátori zo Zem a vek a ľudia, ktorí celú diskusiu vykrikovali po diskutujúcich. Výborný výkon moderátorky Gabriely Kajtárovej vo vyhrotenom prostredí je môj zaujímavý tip na záver, pozrite si diskusiu oboch ministrov a Gabriely na facebooku ministerstva zahraničných vecí. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

"Čím viac Smer bude robiť takúto politiku, tým viac sa odkláňa od toho, aby s ním niekto po voľbách mohol spolupracovať. Maďarská politika voči Ukrajine k ničomu nevedie, len do izolácie," hovorí podpredseda Sme rodina a minister práce Milan Krajniak o tom, či budú vysvetľovať voličom, že žiadna mobilizácia, ako straší Smer, nebude. "Ľudia si budú musieť vybrať, či budú chcieť voliť politikov, ktorí prehlbujú konflikt, napätie a agresivitu, alebo skôr politikov, ktorí tieto veci dokážu tlmiť. S Hlasom si to viem predstaviť. S Progresívnym Slovenskom veľmi nerád, ale nehovorím ultimátne nie," vymenováva Milan Krajniak, s kým by Sme rodina vedela spolupracovať. Ospravedlní sa prezidentke za to, že ju obviňoval z liberálneho puču? Prečo hovorí, že Progresívne Slovensko sú extrémisti? Aké zakotvenie Slovenska chce Sme rodina? A s kým si vedia predstaviť spoluprácu? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s podpredsedom Sme rodina a povereným ministrom práce Milanom Krajniakom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Klasické média, konkrétni novinári a mimovládky, s odstupom sociálne siete a rodina – informačné zdroje, na ktoré sa spoliehame pri téme korupcie. Neveríme naopak politikom.   Záver, ktorý prináša čerstvý prieskum agentúry Focus pre TransparencyInternational Slovensko.   Slováci naviac nemajú pri téme korupcie dobrý odhad. Čo to znamená? Na závery prieskumu sa pozrieme s Michalom Piškom, ktorý stojí na čele slovenskej pobočky Transparency.   Slovensko si prvýkrát pripomína Deň obetí pandémie COVID19. Presne pred tromi rokmi sa na Slovensku potvrdil prvý prípad nákazy koronavírusom. O mesiac neskôr boli potvrdené prvé dve úmrtia. Odvtedy pripravil COVID-19 na Slovensku o život viac ako 21 tisíc ľudí, ďalšie tisíce pacientov zomreli pre obmedzenú bielu medicínu.   „Je dôležité, aby sa o tom hovorilo, aby sme na obete koronavírusu nezabudli, aby sa ich smrť nestala neviditeľnou“, hovorí v podcaste Lenka Straková z občianskeho združenia Skutočné obete.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Je ich viac ako štrnásť tisíc a každý z nich prechádza veľmi dôležitým životným obdobím. Mladí Ukrajinci a Ukrajinky zažívajú pubertu, dospievanie a mladosť, nedobrovoľne, už rok na Slovensku. Pre niektorých z nich je Slovensko prechodnou stanicou, pre iných druhým domovom.

Do volieb zostáva pár mesiacov, no kampaň už beží. Malé stredopravé strany sa zatiaľ skôr delia ako spájajú, napriek tomu, že by si to až 21% voličov želalo. Prieskumom stále kraľuje Hlas a Smer, doťahuje sa Progresívne Slovensko. Čo sa teda ide diať? Aké možnosti má Heger s Naďom? Akú šancu na úspech má SaS či KDH, ktoré chcú ísť do volieb sami? Akú šancu má maďarská menšina, mať svoju stranu v parlamente? A čo bude so Slovenskom po voľbách? Braňo Závodský sa rozprával s politológom z FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefom Lenč.

1. Lengvarský na odchode. 2. Komu slúži generálna prokuratúra. 3. Progresívne Slovensko ďakuje.

Zatiaľ čo sa Smer vyhráža a organizuje mimoriadne schôdze o Migoch, tlačovky o vyšetrovaní svojich šéfov, pravica rozmýšľa čo bude robiť do volieb a parlament sa prehýba pod desiatkami nápadov poslancov, ktorí sa tam už nikdy nedostanú, Slovensko sa prepadáva stále hlbšie. Zaostávame nielen v dobiehaní životnej úrovne Česka, nehovoriac západu. Slovensko nedokáže plniť ani jedno odporúčanie Európskej únie v otázkach právneho štátu. Prečo nedokážu politici zmeniť §363 aby o ňom nemal nikto pochybnosti? Prečo nerešpektujú pravidlá na predkladanie nových zákonov? Prečo nedokážu pomôcť LGBTI menšine, ani napriek teroru, ktorý zažila? A prečo začíname mať opäť problémy so slobodou slova a médií? Braňo Závodský sa rozprával s výkonnou riaditeľkou mimovládnej organizácie VIA IURIS Katkou Batkovou, poradcom prezidentky pre oblasť práva a spravodlivosti Radovanom Palom a šéfredaktorom Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukášom Dikom.

V nedeljo, 5.marca, Slovensko društvo Melbourne pripravlja popoldansko srečanje vseh generacij, s poudarkom na drugo in tretjo generacijo. Pogovarjali smo se z predsednikom Paulom Bevcem o tem in kaj pripravljajo za letos.

Kam sa dostala očista spoločnosti a spravodlivosť päť rokov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Dá sa tento proces zvrátiť? Žijeme odvtedy v spravodlivejšej krajine? A platí spravodlivosť na Slovensku pre všetkých rovnako? Prečo po piatich rokoch nie sú uzatvorené kľúčové obvinenia politických a policajných špičiek? A je ohrozená očista spoločnosti predčasnými voľbami? Vypočujte si záznam diskusie Zuzany Kovačič Hanzelovej o spravodlivosti s predsedom Špecializovaného trestného súdu Jánom Hrubalom, exministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou a advokátkou a členkou Súdnej rady Evou Mišíkovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Slovensko nezvládlo splniť ani jedno z odporúčaní Európskej komisie v oblasti právneho štátu.  Vo svojej správe o stave právneho štátu v krajinách EÚ to uvádza sieť občianskych organizácií Liberties. Medzi najzávažnejšie problémy v oblasti právneho štátu čelí Slovensko pri netransparentnej aplikácií pri paragrafe 363 , porušovaní pravidiel legislatívneho procesu, absencii zákonov na ochranu novinárov a LGBTI+ ľudí a rovnako zostáva ohrozená aj sloboda médií. O téme povie viac v podcaste výkonná riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, ako vyzerá po roku vojny dobrovoľnícka pomoc na Slovensku. Podarilo sa Ukrajincom, ktorí utiekli pre Putinovou vojnou, usadiť sa na Slovensku? Kto dnes ešte potrebuje pomoc? Akú? A ako veľmi klesla solidarita Slovákov s Ukrajincami? Odpovedá koordinátorka Kto pomôže Ukrajine Jana Čengelová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Svitlana, Vladyslav a Veronika. Traja ľudia, ktorých životy sa pred rokom zásadne zmenili. Ruská celoplošná invázia Svitlanu vyhnala z krajiny, v ktorej žila, Vladyslava obrala o možnosť vrátiť sa domov a Veroniku na dlhé mesiace vyslala na Ukrajinu pomáhať ľuďom v núdzi. V dnešnej epizóde Dobrého rána vyrozprávajú svoje príbehy, ktoré by sa nikdy neboli stali, nebyť ruskej agresie. Odporúčanie Ak máte možnosť - pomôžte. Ľuďom, ktorí prišli na Slovensko, ľuďom, ktorí na Ukrajine zostali aj vojakom a vojačkám, ktoré bojujú na fronte. Prispejte finančne organizáciám, ktoré sa systematickej pomoci venujú, alebo prispejte do potravinových či materiálnych zbierok. Alebo skúste dobrovoľnícku prácu v centrách pre ľudí z Ukrajiny, zaujímajte sa o nich, pýtajte sa ako sa majú, či niečo nepotrebujú. Určite budú za to vďační. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Když byl před pěti lety na Slovensku zavražděn novinář Ján Kuciak a jeho přítelkyně Martina Kušnírová, zdálo se, že tato šokující událost probudí tamní společnost z dlouho trvající pasivity. Po celé zemi se konaly demonstrace, největší od listopadu 1989. Pod tlakem událostí rezignovala vláda Roberta Fica. Ten byl považován za spoluodpovědného za tehdejší stav, protože za jeho vlády narostla korupce v policii, justici i politice do nebývalých rozměrů.

„Prečo by som si mal kaziť pekný deň!“ Päť rokov po tragickej vražde Jána a Martiny medzi ľuďmi zaznievajú aj takéto reakcie! Vyšli sme do ulíc hlavného mesta, aby sme „zmapovali“, v akom stave je odkaz investigatívnej práce Jána Kuciaka. Zachytili sme pritom celý diapozón názorov.   Od „zbytočnosti“, cez ocenenie jeho odvahy, až po očakávania, že sa dotiahnu kauzy, ktoré začal.   „Ja sa bavím o deťoch, o prírode“, reaguje pán v rokoch na petržalskom korze na našu otázku o vražde Jána Kuciaka. „Toto ma duševne zaťažuje, poviem vám to na rovinu: prečo by som si mal kaziť pekný deň“. Argumentom preňho nebol ani fakt, že Jána Kuciaka zavraždili pre jeho prácu investigatívneho novinára.   „Mňa viac trápi zdravotníctvo, že to tu nefunguje“, reaguje ďalšia pani, ktorá má okolo päťdesiat rokov a venuje sa svojmu psíkovi. „V našom zdravotníctve umierajú ľudia, ktorí nemusia umierať, to ma trápi“, dopĺňa. Ak doplníme argument, že investigatíva, za ktorou stál Ján Kuciak, zachránila tomuto štátu milióny, ktoré sa mohli použiť v zdravotníctve, pani reaguje len konštatovaním, že „Kuciakovej práci nerozumie a jeho odkaz v nej nežije“.   „S týmto na mňa ani nechoďte, ďakujem“, reaguje ďalšia dôchodkyňa, ktorá nezabudne podotknúť, že je vysokoškolsky vzdelaná. „Čo tu zmenila tá vaša investigatíva, je tu horšie, ako bolo“, dodáva.   „Je to smutné, že smrť dvoch mladých ľudí ide do zabudnutia“, hovorí svoj názor tridsiatnička Zuzana. Vyjadruje však svoju obavu, či sa zmeny, ktoré naštartovali udalosti spred piatich rokov „dotiahnu do konca“. Či sa vyriešia aj kauzy, ktoré otvoril Ján Kuciak. „Som až zmetená, že sa tu politici hádajú o tom, či majú byť voľby v júni alebo septembri a nekladie sa dôraz na dôležitejšie veci“.   „Pre mňa je svedectvo Jána a Martiny silným momentom, aby som aj ja sám nachádzal odvahu“, hovorí štyridsiatnik Tomáš. Dodáva však, že „je našou hlúposťou, že v zmenách, ktoré nastúpili po Kuciakovej vražde, nevieme vytrvať a doviesť ich do dôsledkov“. Poukazuje pritom na vývoj, ktorý naznačujú najnovšie prieskumy verejnej mienky. „Stačí sa pozrieť na aktuálne preferencie. Ľudia opäť začínajú veriť tým, ktorí pravdepodobne stoja v pozadí všetkého. To je tragédia.“   Štyridsiatnik Peter hovorí, že je šťastie, že nemá rodinu a deti, vzhľadom na zložitú spoločensko ekonomickú situáciu. „Veď niektorí ľudia už nemajú ani čo do úst“, tvrdí. Ján Kuciak mu imponoval odvahou. „Nebál sa. Nebál. Neviem však, či tá jeho smrť mala zmysel“, tvrdí. „Kradne sa a je jedno, aká vláda tam je. A Slováci sa boja povedať svoj názor.“   Čo sa ľuďom spája s menom Jána Kuciaka? „Novinár, mafia, smrť“, reaguje gymnazistka Terezka. Mladá matka Erika hovorí, že sa jej v mysli okamžite „vynorí jeho tvár“. „Klobúk dole pred jeho odvahou“, dopĺňa.   Šesťdesiatnik Ľuboš zas reaguje vetou, že pri Kuciakovom mene vidí „udalosť, ktorá sa v tejto spoločnosti nemala stať, je to škvrna na našej histórii“. Hovorí pritom, že si všíma aj fakt, že „sa táto spoločnosť čistí“.   Imrich, ktorého sme zastihli v rozhovore s Ľubošom, vidí za Janovou prácou a tragédiou jeho vraždy aj pozitívne výsledky. „Mnohí doteraz nedotknuteľní už vedia, že si nemôžu dovoliť, čo bolo možné ešte pred piatimi rokmi“.   V dnešnom podcaste prinášame sondu do toho, ako vnímajú prácu Jána Kuciaka a to, čo z nej aj po tých piatich rokoch zostalo.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Obrátili sa nám občianske cnosti, za hrdinov považujeme tých, čo sa bijú v pomyselných politických klietkach. Čím viac ste neokrôchaný, tým väčším kultúrnym hrdinom sa stávate. Navyše, žijeme v akomsi hypnotickom fatalizme, v ktorom si myslíme, že tak ako to je, tak to aj má byť. No, netreba to vzdávať pretože Slovensko má historickú príležitosť stať sa výkladnou skriňou, ale nesmieme sa nechať rušiť politickými pasákmi. Tvrdí publicista Michal Havran. Fico je podľa neho bezpečnostná hrozba. Stojíme pred osudovými voľbami a stojíme pred nimi  opäť. Stojíme pred nimi, tak ako v roku 1990 či v roku 1998 alebo 1992. Prečo sa teda zas a znova vraciame v čase a opäť riešime dilemy, ktoré sme už “vyriešili” či sme ich mali mať dávno vyriešené? Čo nás tak máta, že sa musíme vracať v čase a znova riešiť to, čo sme už mali mať dávno vyriešené? Čo je tou našou osudovosťou, ktorej sa odmietame poctivo pozrieť rovno do tváre a čeliť tomu, kým a čím sme? O čo  budeme hrať v septembrových predčasných voľbách a kto sú vlastne tí naši “píštalkári” vedúci nás do nových politických, ale dnes už aj aj geostrategických úsvitov? A znova a zas to budú tie isté dilemy ako v rokoch 1990 či 1998? A prečo zas a znova tie isté dilemy? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana. Podľa Havrana na Slovensku pripisujeme politike príliš veľkú moc a necháme ju vnikať aj do intimity a vzťahov, kde nemá vôbec čo robiť. Výsledkom je akýsi magicky sadizmus politických pseudokazateľov a večné, no nikdy nenaplnené, rozprávky potulných politických zápasníkov. Bojíme sa konfrontovať s vlastnými problémami, hovorí Havran. V zahraničí ani nemôžeme hovoriť, že nevieme dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc.  Tento štát sa k vlastným občanom správa nepriateľsky a šikanózne, dodáva. Ako to, že sme si nechali vnútiť predstavu politiky ako bulváru a cirkusového zápasu v klietkach? Prečo neriešime reálne politické problémy a necháme sa opantávať a niekedy až doslova šikanovať falošnými témami? Aké je to naše slovenské kresťanstvo aj v jeho dilemách odmietajúcich akúkoľvek inakosť? Čo považujeme za politiku a prečo od nej už neočakávame riešenie našich skutočne reálnych problémov, ako je nedostavaná cestná infraštruktúra či zlyhávajúce vzdelávanie alebo zdravotníctvo?  No a prečo tak značnú časť našej verejnosti fascinuje agresívne putinovo Rusko, ako aj jeho model autoritatívneho vládnutia? “Rusko je akousi predfreudiánskou spoločnosťou, ktorá samú seba odmieta analyzovať a nepripúšťa si žiadne zlyhania. Na politickej úrovni neexistuje žiadny akt pokánia ani žiadne ospravedlnenie sa za chyby, ktoré Rusko v dejinách urobilo a to mnohým môže imponovať. Imponuje im to ako predstava života, v ktorom sa aj za vážne a ťažké chyby nemusíte nikdy nikomu ospravedlňovať a nemusíte skladať žiadne účty pretože vaše zlyhania sú pilierom politického systému, hovorí o príchylnosti značnej časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku publicista Michal Havran. Ráno Nahlas s publicistom Michalom Havranom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Slovensko je päť rokov po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Aj po piatich rokoch novinári zažívajú hrozby a útoky. Robíme dosť pre to, aby bolo Slovensko slušnejšie a bezpečnejšie? Čo sa vlastne za tých päť rokov zmenilo? Kam smerovali kauzy, ktoré rozpracoval ešte Ján Kuciak a ako to vyzerá na obnovenom hlavnom pojednávaní s možnými objednávateľmi vraždy Kočnerom a Zsuzsovou? Braňo Závodský sa rozprával so šéfredaktorom portálu aktuality.sk Petrom Bárdym a Jánovou bývalou spolupracovníčkou a investigatívnou reportérkou portálu investigace.cz Pavlou Holcovou.

„Najzásadnejšia križovatka vo vývoji spoločnosti“, „smrť, ktorá zmenila Slovensko“, „otriasla ním“ či „bezprecedentný útok na základné piliere demokracie“. Ale aj hlasy, ktoré chcú mať od Kuciaka pokoj. Od vraždy Jána a Martiny je päť rokov.   Kritika kultúry neslušnosti v spoločnosti – podala si ju prezidentka Zuzana Čaputová. Igor Matovič sa zas uchýlil ku kritike novinárov.   V podcaste zaznejú ich argumenty, ako i pohľad šéfredaktorov a členov redakcií popredných slovenských denníkov a spravodajských portálov.   Spätne sa však pozrieme aj na príbeh Jána a Martiny očami ich najbližších, či už Janovej matky Janky Kuciakovej a jeho otca Jozefa, ale aj sestry Márie, na ktorú padla pred piatimi rokmi ťažká úloha oznámiť smrť Jána a Martinky rodičom.   Prinesieme aj reportáž z námestia SNP, kde je pamätník Jána a Martiny.   S politológom Radoslavom Štefančíkom rozoberieme implikácie vraždy do celospoločenských pomerov.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Je to už päť rok rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zavraždení boli pre pravdu. Pre snahu o spravodlivejšie a slušnejšie Slovensko. Do ulíc vtedy vyšlo za slušné Slovensko veľa ľudí. Ich vrahovia dnes sedia za mrežami. Objednávatelia tohto ohavného činu však stále odsúdený nie sú. Je teda dnes Slovensko spravodlivejšie a slušnejšie, ako pred tým? Čo sa za tých päť rokov zmenilo v rodinách Jána a Martiny? Aký život majú? A ako sme sa medzitým zmenili my a celé Slovensko? Braňo Závodský sa rozprával so Zlaticou Kušnírovou a Janou a Jozefom Kuciakovcami.

Za posledný rok prišlo na Slovensko vyše sto tisíc Ukrajincov a Ukrajiniek. No aj pred rokom 2022 tu boli medzi nami príslušníci ukrajinskej minority. Koľko ich je, aká je ich história a prečo je slovíčko „A“ medzi rusínskou a ukrajinskou minoritou také dôležité? A ako to vyzerá s ruskou menšinou na Slovensku, ako sa stavia k ruskej vojne na Ukrajine? V epizóde 5 sa pozrieme na to, ako vojna dokáže zahýbať priateľstvom medzi Ukrajinkou a Ruskou a v uliciach Bratislavy budeme hľadať odkazy z minulosti. Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

Ak vynecháme prezidentku, najdôveryhodnejšími politikmi na Slovensku sú Peter Pellegrini, Robert Fico, Boris Kollár, Milan Uhrík a... neuveríte, ale a Andrej Danko. Pred piatimi rokmi pritom protestovali desaťtisíce ľudí na námestiach slovenských miest a chceli lepšie a slušnejšie Slovensko. Čo z tohto étosu zostalo a čo sa nám stalo, že najpopulárnejšími politikmi v krajine sú extrémisti a populisti? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej. Zdroj zvukov: TV JOJ, TV Markíza, TA3, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, Igor Matovič Odporúčanie: Vojna je odporná, konanie Ruska na Ukrajine o to odpornejšie. No vojna, tá ma okrem okamžitých obetí a bezprostredných následkov aj následky skryté: na Ukrajine vyrastá generácia bez poriadneho kontinuálneho vzdelávania, časť populácie sa domov nikdy nevráti. A krajina, tá bude znášať dlhodobé znečistenie. Napríklad pôda, boje zanechávajú za sebou toxické spálenisko, ktoré bude ohrozovať ľudské životy ešte roky. Mojim dnešným odporúčaním je preto text Toxické dedičstvo vojny na Ukrajine, ktorý nájdete na BBC Future. https://www.bbc.com/future/article/20230221-the-toxic-legacy-of-the-ukraine-war _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Tento týždeň uplynie päť rokov od vraždy investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Aj po rokoch sme svedkami útokov na novinárov, ktoré neubúdajú a skôr vidíme nárasty útokov. Podľa najnovšieho výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka až dve tretiny slovenských novinárov zažilo za posledných dvanásť mesiacov vyhrážky alebo útoky. Momentálna situácia nenasvedčuje tomu, že budeme svedkami výraznej zmeny. „Čaká nás veľmi ostrá predvolebná kampaň. Som presvedčený, že sa budú zneužívať útoky aj voči novinárom,“ hovorí v podcaste šéf investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko.    Čo sa zmenilo a nezmenilo pre novinárov po piatich rokoch od vraždy Jána Kuciaka? Prečo je Slovensko v rebríčku slobody tlače na 27. mieste? A ako môže vyzerať mediálne prostredie po najbližších parlamentných voľbách? V druhej téme podcastu odpovie Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

Pred piatimi rokmi zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Nasledovali rozsiahle protesty, pád vlády, rozbehlo sa vyšetrovanie viacerých káuz... no objednávateľ či objednávatelia vraždy stále právoplatne odsúdení nie sú. A ak si pozriete prieskumy verejnej mienky či politických preferencií, zdá sa, že Slovensko sa dnes vrátilo späť, možno aj viac ako o päť rokov. Ako sa za ten čas zmenila krajina, ako sa zmenila žurnalistika, ale najmä, prečo stále musíme čakať na spravodlivosť a či sa niektoré Kuciakove kauzy podarilo dotiahnuť do konca? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta investigatívnej redaktorky Aktualít Laury Kellöovej. Zdroj zvukov: TV Markíza, TA3, Aktuality, Denník N Odporúčanie: Moje dnešné odporúčanie bude trochu neobvyklé: no odporúčam zastaviť sa, zamyslieť a stíšiť sa. Spomenúť si, kam sa naša krajina dopracovala a predstaviť si, v akej krajine chceme žiť. A ak nám zostane kúsok síl, skúsiť pre to čosi urobiť. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Dnes je to presne 5 rokov od okamihu, v ktorom padli osudové výstrely, ktorými vrah popravil investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ako aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Slovensko si tak dnes pripomína piate výročie dvojnásobnej vraždy novinára a jeho partnerky. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla pred piatimi rokmi doslova celým Slovenskom. Napriek tomu, spravodlivosti ešte stále doteraz nebolo učinené zadosť. Vrah a jeho komplici síce už právoplatne odsúdení boli, objednávateľ vraždy sa však ešte pozemskej spravodlivosti nedočkal. Na Slovensku máme viacero násilných trestných činov, ktoré sa objasnili až po rokoch a rozsudky padli niekedy aj po desaťročiach čiže pre náš justičný systém tých 5 rokov stále nie je dlhá doba, ale pre nás a pre ľudí, ktorí sú s týmto prípadom spojení, tak sa nám to ako dlhá doba javí. Dúfam preto, že sa dočkáme dňa, kedy sa dočkáme právoplatného verdiktu, v ktorom justícia označí aj objednávateľa tohto zločinu, hovorí zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk Ján Petrovič. Ako hodnotí vyšetrovanie tohoto prípadu ako i súdny proces? Ako si spomína na svojho kolegu Jána Kuciaka, i na temné okamihy spred piatich rokov? No a v čom a prečo bola práca a články Jána Kuciaka tak prelomové a spoločensky dôležité? Jankov Kuciakov bude ešte treba v spoločnosti ako soľ, hovorí pre Aktuality Nahlas Ján Petrovič. Počúvate Ráno Nahlas, so zástupcom šéfredaktora Aktualít Jánom Petrovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Síce otočený naruby, ale život. Špekulanstvo a korupcia nepredstaviteľných rozmerov, postupne trestaná aj odňatím slobody, no stále život. Až nasilu odtruhnutá kosť moci, iste nepríjemné verejné lynčovanie systému „našich ľudí“, no opäť pulzujúci život. Na druhej strane život, ktorému dáva zmysel očista a odhaľovanie až skrývanej špiny – a to až do povesti „mnícha“, ktorý len pre svoje povolanie dýcha – život, ktorý sa teší z malých radostí opravy starého domca s vidinou rodinného krbu – no v tme noci vyhasnutý guľkou nájomného vraha. Od vraždy Jána Kuciaka to bude o pár hodín päť rokov. Čo s ním odišlo a čo naopak prichádza? Téma pre jeho šéfredaktora Petra Bárdyho.   „Viem, čo som robil 22. februára, rovnako dni nasledujúce, 26. si dokonca pamätám minútu po minúte, no dvadsiateho prvého večer, keď sa to stalo, vôbec neviem.“ Peter Bárdy, Kuciakov šéfredaktor, reaguje na otázku, či si pamätá, čo robil v ten večer, ktorý sa stal pre Jána a Martinu osudným.   „Nikdy nezabudnem, keď mi 19. februára (pondelok pred stredajšou vraždou) Jano ukázal prvý draft reportáže o Talianoch na východnom Slovensku“, spomína šéfredaktor na dni a hodiny bezprostredne pred vraždou. Šlo o reportáž, v ktorej Ján Kuciak vystopoval linky vzťahov organizovaného zločinu Talianov až k úradu vlády, ktorého pánom bol vtedy Robert Fico. „Stál vedľa mňa a pozeral sa, ako budem reagovať.   Zvyčajne mi svoje texty posielal mailom, teraz však chcel vidieť moju reakciu“, rozpráva Peter Bárdy. „Začal som čítať a hovorím si: Toto snáď ani nie je pravda. Toto je výborný text“. „Usmial som sa naňho a hovorím, že toto písal Mario Puzo“. Narážka smerovala na autora presláveného Krstného otca, románu z prostredia sicílsko-americkej mafie, ktorý preslávil rovnomenný film. „Jano si spokojne sadol, mal podľa mňa pocit zadosťučinenia z dobrej roboty“, končí pondelkovú epizódu Peter Bárdy.   Večer ešte nasledovala esemesková výmena o tom, ako ďalej s príbehom Talianov na Slovensku. Ján Kuciak sa práve chystal, že ich pôjde konfrontovať so svojimi zisteniami na východné Slovensko. Práve v nej padla podľa Petra Bárdyho ponuka ochrany. „Napísal som mu, že ak má pocit ohrozenia, že ho môžeme niekde skryť“. Janova odpoveď? „Napísal mi, že sa cíti v bezpečí“, konštatuje šéfredaktor Bárdy.   „Po tom 26. februári (keď sa o vražde dozvedela verejnosť) som si dookola kládol otázku, či som urobil naozaj všetko, aby som Jana ochránil. Či sme nepodcenili tú situáciu dva dni pred vraždou spolu s ním. Či som mu nemal nanútiť tú ochranu.“ Otázky, ktoré šéfredaktor opakuje aj po piatich rokoch.   „Moje posledné spomienky na Jana sú úsmevné. Lebo bol naozaj šťastný, že chystaný text sa mi páči a na druhej strane, že sme si vymenili tú informáciu, že kamarát, ak sa bojíš, tak ťa viem schovať a on mi odpísal, že sa nebojí.“   „Je to sms výmena, ktorá sa nemaže“, hovorí Bárdy. Komunikáciu s Jánom Kuciakom zo sociálnych sietí a mailovú výmenu má podľa vlastných slov archivovanú od roku 2015. „Na tej komunikácii vidieť, ako ho tá práca stále viac a viac bavila“, hovorí. „Občas – najmä pri takýchto dátumoch – sa k nej vraciam.“   Jano sa neobetoval pre štát, chcel žiť normálny život.   Bárdy hovorí, že nemá rád, keď sa z Jána Kuciaka robí hrdina. „Veľmi sa mi nepáči, keď sa porovnáva s Jánom Palachom, či inými. Jano Kuciak nebol človek, ktorý sa obetoval pre svoj štát a svoj ľud. Jano Kuciak chcel žiť normálny život, so svojou partnerkou, ktorú miloval.“   Žurnalistika bola preňho práca, ktorá ho podľa Bárdyho nesmierne bavila a dávala mu zmysel, chápal jej verejný záujem. „Ale určite to nebol človek, ktorý by bol presvedčený, že môže padnúť v boji za lepšie Slovensko, že by chcel riskovať svoj život, alebo že by s ním hazardoval“, vysvetľuje Bárdy.   „Ján Kuciak bol špičkový novinár. Mimoriadne talentovaný expert na dátovú žurnalistiku a prácu s otvorenými zdrojmi. Dovtedy tu taký nebol a odvtedy tu je pár ľudí, ktorí sa to snažia robiť podobne“, tvrdí Bárdy. „On bol jedinečný a vďaka jeho skvelej práci sa nedotknuteľní – ľudia nad zákonom – začali reálne obávať, či voči nim nezasiahne polícia, paradoxne v tej dobe v službách systému „našich ľudí“, ktorý ich v tej dobe chránil“.   „Jano Kuciak bol zavraždený, lebo bol skvelý novinár“, konštatuje šéfredaktor Aktualít.   Podľa Bárdyho bol Kuciak vyšetrovateľ ekonomickej trestnej činnosti, ktorý svoje poznatky písal ako novinové články. „S úplnou vážnosťou poviem, že suploval prácu orgánov činných v trestnom konaní. Čo vtedy polícia nevedela, alebo robiť nechcela, tak to robil Ján Kuciak.“   V redakcii riešili aj prvotný problém so zrozumiteľnosťou jeho prvých textov. „Nie preto, že by bol zlý novinár, ale opisoval trestnú činnosť, ktorá bola zámerne robená komplikovane, aby ju nevyšetrovala polícia. V tých textoch bolo veľa faktov, rôznych prepojení, my sme mali vážny problém pochopiť to“, opistuje Bárdy.   Janovi dal vtedy radu, aby svoje vznikajúce texty dával čítať v rodine. „Pošli to bratovi či sestre, alebo to daj prečítať Martinke, nech ti dajú spätnú väzbu, či tomu rozumejú. Ako to nepochopí čitateľ, zbytočne to budeme písať“, rozpráva Bárdy. „Jano tak zapojil do svojej roboty polovicu rodiny“, dodáva.   „Pred piatimi rokmi zavraždili človeka, ktorý pracoval na tom, aby sme žili v spravodlivom a právnom štáte; ktorý nerezignoval na to, že chce, aby krajinu v ktorej žije riadili zodpovední politici, ktorí chránia dobrých ľudí a bojujú proti organizovanému zločinu a proti ľuďom, ktorí porušujú zákon.“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zastavte rast hnevu populácie lebo sa vyleje. Ten hnev je všade vo svete, ale na Slovensku pracujeme na tom aby bol ten výbuch skutočne masívny, varuje sociológ Michal Vašečka. Podľa neho je v tejto chvíli nevyhnutný rázny krok pretože v spoločnosti to vrie no a keďže ho nemožno čakať od premiéra, zasiahnuť by mala prezidentka. Matovič a Fico sú ako Scylla a Charybda, tvrdí Vašečka. Termín predčasných volieb sa zrejme posúvať nebude, parlament totiž odmietol o tejto téme rokovať a bývalí vládni politici predčasné voľby presunúť pred letné prázdniny, tak ako to žiada prezidentka, nechcú. Sociológ Michal Vašečka ale upozorňuje, že aktuálny parlament je doslova v rozklade, spoločnosť bobtná hnevom a preto by iniciatívu mala prevziať hlava štátu a do politického diania by mala rázne zasiahnuť. Prečo by mali mať občania možnosť ísť k volebným urnám čo najskôr a aký výsledok z ich voľby dnes môžeme očakávať? Sú za aktuálny stav verejného diania zodpovední len politici alebo svoj diel zodpovednosti za to nesú aj ich voliči? No a napokon, o čo sa bude hrať vo voľbách a čoa kto sú najväčšie hrozby pre Slovensko a jeho budúcnosť. Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. V druhej téme dnešného podcastu sa pozrieme na snahy Ruska o destabilizáciu moldavskej proeurópskej vlády. Premiérka Natalia Gavrilitsaová začiatkom týždňa rezignovala. Na poste ju nahradil bezpečnostný poradca prezidentky Dorin Recean. Jeho profesijné pozadie naznačuje podľa analytika Globsecu Jána Cingeľa, že nová vláda sa bude viac zaoberať bezpečnostnými problémami. Má Moskva šancu a kapacity na výmenu novej vlády? A má Moskva kapacitu na zničenie moldavskej vlády? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.  

Súčasná politická situácia je pre Slovensko neúnosná, oznámila prezidentka Zuzana Čaputová s tým, že ak by parlament pokračoval v legislatívnom chaose, žiadala by skorší termín predčasných parlamentných volieb. Medzitým sa Smer v parlamente snaží presadiť namiesto septembrového júnový termín a začínajú o ňom čoraz viac hovoriť aj poslanci bývalej koalície. Budú nakoniec voľby skôr? Využije prezidentka svoju právomoc zostaviť úradnícku vládu? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýtala komentátora denníka SME Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: SME, TA3, TASR, Youtube/OĽANO, Aktuality.sk Odporúčanie: Ak ste priaznivcami britského hudobníka Bonobo, určite sa vám bude páčiť kanadský DJ a producent Jacques Greene. Je to veľmi kvalitná elektronická nálož, ideálna na piatkovú párty. Odporúčam napríklad jeho album spred dvoch rokov ANTH01. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

V akom stave je súd s objednávateľmi vraždy? Ako sa s ňou Slovensko vysporiadalo? V akom stave je po 5 rokoch spravodlivosť? Je unesený štát schopný sa vrátiť? hosť: Roman Kvasnica, advokát Kuciakovcov a pani Kušnírovej

Už skoro štyridsať tisíc potvrdených obetí, stovky tisíc zranených, ale napríklad aj po šiestich dňoch od zemetrasenia živí pod sutinami. Rovnako „deti bez mien“, lebo nedokážu pre šok prehovoriť a zostali bez rodín. Na druhej strane aj prípady rabovania a násilia. Aj z takéhoto Turecka sa len v horizonte hodín vrátila Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá z postihnutých oblastí informovala Slovensko. Čo videla a zažila – prerozpráva aj nám.   Spúšť. Katastrofa. Výrazy, ktoré spomína ako prvé, keď hovorí o svojej skúsenosti z Turecka po zemetrasení. Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá sa vrátila z Turecka postihnutého zemetrasením.   „Videli sme to v meste Antakija v provincii Hataj. To je hádam to najsilnejšie, čo si odtiaľ v pamäti odnášam. To mesto je prakticky zrovnané so zemou“, spomína reportérka, ktorá z postihnutej oblasti týždeň prinášala správy.   „Videla som tam ulice, ktoré už ulicami nie sú. Mapy tam už jednoducho nefungujú. Ulice, s ktorými sa v nich počíta, tam dnes jednoducho nie sú. To zemetrasenie tam prinieslo totálnu deštrukciu“.   „Videla som autá, ktoré skaza ponaťahovala do najrozličnejších smerov“, opisuje.   Až surreálne tam podľa reportérky Weissovej vyznievali momenty ticha. Boli potrebné na detekciu možného života pod sutinami. „V prostredí neustáleho zavíjania sirén boli momenty, keď všetko stíchlo, aby bolo možné započuť prípadné signály života spod zavalených domov“, spomína Soňa.   „A počuli sme ich. Ešte teraz mám z toho zimomriavky“, rozpráva rozhlasová reportérka len hodiny po návrate z epicentra nešťastia.   „Pred očami mám zakryté telo, ktoré záchranári vynášali zo sutín. Rovnako vidím motorku, ktorú sme prekračovali, lebo bola zasypaná.“   „Vidím tých ľudí, ktorí nám chceli rozpovedať svoje príbehy, napriek tomu, že boli vo veľkom žiali. A rovnako vidím tých, čo neboli schopní povedať vôbec nič, lebo boli v šoku.“   „Vidím aj tých, čo zostali a boja sa vrátiť do svojich domov, hoci aj po otrasoch stoja. Presunuli svoj život do áut, tam sedia celé dni a čakajú, čo sa stane“.   V takýchto podmienkach žijú aj rodiny s malými deťmi. „To je ešte oveľa komplikovanejšie. Videla som takto ženu s dvoma malými deťmi. Hovorila, že im zostali len prikrývky a hračky, nič iné“, rozpráva Soňa.   Všimla si tiež, že v postihnutej oblasti sú miesta, kde ešte stále nedorazila štátna pomoc. Aj ľudia sa sťažujú, že „sú ponechaní sami na seba“. „Niektorí experti kritizujú, že štátna pomoc sa distribuuje na základe podpory vláde“, hovorí reportérka Soňa Weissová.   „Nevidela som tam vôbec pomáhať vojakov. A to ide o druhú najväčšiu armádu v Nato. Armáda tam nezasahovala, armáda tam nepomáhala. Nevideli sme vôbec, že by tureckí vojaci rozdávali jedlo.“ Vysvetlenie pre to nemá.   Napriek tomu je podľa nej situácia v Turecku lepšia ako v Sýrii. „Stále myslím na to, že v prípade Turecka ide o región, kde sa pomoc – hoci aj choaticky – raz dostane. Ale je tu Sýria, kde pomoc miestny režim limituje, a tam tí ľudia ani to nemajú. A to je neskutočné!“ - opisuje Soňa Weissová.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prezident Zelenský požiadal Slovensko o stíhačky MiG29, ktoré už u nás neslúžia. Premiér aj minister obrany chcú Ukrajine vyhovieť. Smer kričí, že na to nemajú právo. Ukrajinci medzitým už takmer rok zomierajú v Ruskej nezmyselnej vojne. Dostanú teda Ukrajinci na pomoc naše stíhačky? Získame za to niečo od našich spojencov? Ako si teraz strážime vzdušný priestor a kedy dorazia americké F16? A ako sú na to naši vojaci? Dokázali by sme sa aj my tak brániť ako Ukrajinci? Braňo Závodský sa rozprával s povereným ministrom obrany za hnutie OĽANO Jaroslavom Naďom.

Je veľa vecí, ktoré zanikli vo virvare posledných rokov. Jedným z tých dôležitejších je aj to, že od júla minulého roka Slovensko predsedá Vyšehradskej štvorke, regionálnemu zoskupeniu Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. V4 vznikla krátko po páde komunizmu a zohrala zásadnú úlohu pri našom návrate do Európy. Dnes sa o tomto priestore začína hovoriť ako o možnej budúcej nárazníkovej zóne či obrannom vale Európy. V tejto epizóde sa vzdialime od vysokej politiky a pozrieme sa na vzájomnú spoluprácu občanov V4. Naše rozprávanie budeme viesť cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci dennodennej spolupráce medzi občanmi V4, príbehy ktoré naši hostia poznajú z prvej ruky. Pochádzajú totiž z Vyšehradského fondu, ktorý za viac ako 20 rokov svojej existencie pracoval so stovkami menších aj väčších projektov, ktoré vytvorili práve občania Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska ale tiež naši východní a juhovýchodní susedia. Cez mikropríbehy Stredoeurópanov tak budeme hľadať odpovede na otázky o dejinách strednej Európy. Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného Vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou bývalou zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu. Petr Mareš pôsobil ako český veľvyslanec v Holandsku a následne ako veľvyslanec EÚ so zvláštnym poverením pre Východné partnerstvo, ktorého cieľom je bližšia spolupráca Európskej Únie so šiestimi štátmi východnej Európy a Kaukazu, vrátane Bieloruska, Ukrajiny či Moldavska. Je tiež autorom odborných a populárno-náučných kníh o histórii. Ako spoluautor sa podieľal na knihe Dejiny zemí Koruny českej ako aj na knihe Dejiny a NATO. Marianna Neupauerová je diplomatka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, kde sa venuje oblasti ľudských práv a rozvojovej spolupráci, so skúsenosťami aj zo zastúpenia Európskej komisie a Slovenskej komisie pre UNESCO. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Rusi chystajú na Ukrajine ďalšie veľké útoky. Ďalšie ničenie miest a zabíjanie ľudí. Ukrajinci sa stále bránia, no musia svet žiadať o pomoc. Prezident Zelenský rokoval v Londýne, rečnil v Európskom parlamente a stretol sa aj s premiérom Hegerom. Dostane napokon to čo potrebuje? Pošleme mu naše uzemnené Migy? Na Slovensku sa medzitým rozbieha predvolebná kampaň. Politici sa predbiehajú s populistickými návrhmi. Strany sa vyhraňujú, vznikajú, alebo sa chcú spájať. Ako v tom obstojí Progresívne Slovensko, ktoré naposledy tesne, ale neuspelo? Braňo Závodský sa rozprával s veľvyslancom Slovenska pri NATO Petrom Bátorom a podpredsedom Európskeho parlamentu a predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom.

Sedem mesiacov do predčasných volieb a na politickej scéne to vrie. Slovensko zažíva vzniky, zániky aj preskupovanie politických strán, najmä tých čo sú pod piatimi, či tromi percentami. Najviac sa hovorí o Modrej koalícii, projekte expremiéra Dzurindu. Má to byť návrat pravice, ktorá nás síce dostala do Únie a NATO, no vládnutie napokon sama nezvládla po kauzách a hádkach? Čo od toho môžeme čakať, keď to všetko má zatiaľ skôr známe či menej známe tváre ako obsah? Kto všetko s Dzurindom napokon pôjde a proti komu? Braňo Závodský sa rozprával s dvojnásobným expremiérom, dnes lídrom Modrej koalície Mikulášom Dzurindom.

Politický podcast Vlevo dole uzavírá prezidentskou volbu otázkovým dílem. Sešlo se několik stovek dotazů, z nichž nejčastější se týkaly předávání Hradu a příštího osudu Vratislava Mynáře a Martina Nejedlého.„Myslím, že Martin Nejedlý má své byznysy rozjeté a bude v pohodě. Nejvyšší kontrolní úřad teď dokončil kontrolu v Kanceláři prezidenta republiky, ve Správě Pražského hradu a také v Lánské oboře. A kontroloři řekli, že závěry zveřejní až poté, co si je prostudují policejní detektivové. Hlavně Mynář, který byl formálně vedoucím kanceláře, může mít problémy, zatímco lišák Martin Nejedlý byl bez funkce, takže ten se nebude z ničeho zpovídat. Do toho plánuje další audity Petr Pavel,“ připomíná Václav Dolejší.„Záleží na tom, co všechno se stihne skartovat a zahladit. K podobným auditům jsem trochu skeptická, málokdy odhalí něco tak velkého, aby se to dalo prokázat. Že by to na ty dva mělo dopadnout, to si úplně nemyslím,“ oponuje Lucie Stuchlíková.Posluchače zajímala i budoucnost neúspěšné kandidátky Danuše Nerudové. „Nerudová zvažuje založit vlastní stranu. Ale podle mě máme stran dost a mohla by si vybrat nějakou existující - viděl bych ji třeba v Pirátech nebo ve Starostech a nezávislých,“ myslí si Dolejší. Podle Lucie Stuchlíkové není ani jasné, na koho by nové strana měla cílit. „Hnutí ANO se v posledních volbách posunulo směrem k SPD a možná uvolnilo prostor na středu, či středolevu. Jenže Nerudová je vnímaná jako pravicová,“ dodává politická repotérka.O čem se poprvé pohádá nový prezident a vláda? Čeho se na Hradě bojí Petr Pavel? Kam jede Václav po volebním maratonu na dovolenou? A pojede Vlevo dole na první zahraniční cestu na Slovensko? Poslechněte si celou epizodu.-------- Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne. Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv. Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci.  Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.   Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram. Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.

Slovensko má křehkou demokracii. Hrajeme o to, jestli zvítězí proud, který zemi táhne k Orbánovi a Putinovi, říká v rozhovoru s Filipem Titlbachem šéfredaktor slovenského Denníku N Matúš Kostolný. Převezme vládu opět Robert Fico? A proč se mu daří mobilizovat nespokojené voliče? Poslechněte si podcast Studio N.