Country in Central Europe
POPULARITY
Categories
Hosťom relácie Dírerov filter bol Filipp Sedov, ktorý pochádza z ruského Jaroslavľa. Vyštudoval politické vedy a v rámci projektu Erasmus prišiel na Slovensko, kde aj zostal žiť. Filipp Sedov sa po vypuknutí celoplošnej operácie verejne postavil na stranu Ukrajiny a o svojej rodnej krajine nehovorí s hrdosťou. Keď počas prezidentských volieb v roku 2018 napísal na volebný lístok „Rusko bez Putina“, hrozilo mu zatknutie a trest za terorizmus. Filipp Sedov sa verejne angažuje. Okrem iného robí prednášky na školách „S Rusom o Rusku“, v ktorých vysvetľuje, akou krajinou Rusko v skutočnosti je. Po voľbách na Slovensku eviduje problémy s organizovaním prednášok pre možné konzekvencie pre riaditeľov škôl zo strany niektorých politických strán či vlády.
Na Zvolenskom zámku, ktorý je vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie, zničili veľkorozmerné dielo a vyhodili ho do kontajnera. Európska komisia už dostala informácie o 330 možných zneužitiach eurofondov na Slovensku. Kaliňákovu nemocnicu v Prešove má stavať Orbánov oligarcha.A zasa sme niečo iné hovorili doma a niečo iné robili v zahraničí - teda nie my, ale premiér - Slovensko schválilo na samite v Haagu zvýšenie výdavkov na obranu a v Bruseli Robert Fico nesabotoval, ale bol v zhode s európskymi partnermi.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: 360tka, TA3, Markíza, Facebook/HLAS-SD, Peter Pellegrini, Úrad vlády Slovenskej republiky–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Slovensko sa stalo premiantom. Nie je čo závidieť, z pohľadu neregistrovaných chovov, nelegálnych množiarní a odpredajov zvierat žijúcich v zlých podmienkach do zahraničia, sme na vrchole európskeho rebríčka. Štát sľubuje, že po rokoch nečinnosti zasiahne.V Dobrom ráne sa Jana Krescanko Dibáková porozpráva s redaktorom Matúšom Burčíkom, ktorý sa bol na situáciu v jednej z množiarní pozrieť a navštívil útulky, kde sa o premiestnené zvieratá starajú.V dnešnom Dobrom ráne zaznievajú opisy, ktoré môžu byť nepríjemné pre citlivejšie povahy.Zdroje zvukov: STVR, TASROdporúčanie:S dnešným odporúčaním ostaneme tak trochu v téme. Útulky majú naozaj problémy. Ak máte chuť pomáhať, dá sa rôznymi spôsobmi. Granulami, rôznym textilom, ako sú deky či plachty, alebo prechádzkami so psami. Odporúčame preveriť si na mieste, cez webovú stránku alebo cez kontakty, či útulok existuje, aby ste napríklad cez sociálnu sieť nepodporili podvodníkov.Ak si dnes kúpite tlačené vydanie denníkov SME alebo Korzár, nájdete v nich špeciálne literárne vydanie Magazínu víkend s novinkami od desiatich slovenských autorov, ktoré sú doplnené ilustráciami od Kristíny Mésároš.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Slovensko, stále krajina Európskej únie a NATO. Štvornásobný premiér Robert Fico hovorí o neutralite, zmene politického systému a chváli komunistické režimy. Životná úroveň na Slovensku sa medzitým prepadáva a Slovensko je takmer najchudobnejšou krajinou v Európskej únii a vo V4 sme úplne najchudobnejší. Naši občania v priemere zomierajú skôr ako ľudia v iných krajinách únie a naše zdravotníctvo zaostáva.Ako sa má Slovensko? Po čom túžime a čo považujeme za dôležité? Zhoduje sa to s tým o čom hovorí premiér a s krokmi, ktoré robí vláda? Ako a načo míňajú čas, ktorý od nás dostali vo voľbách? Nutne sme potrebovali zmeny v trestných zákonoch či dve pohlavia v ústave? A bude mať ďalej naša ekonomika peniaze a podporu nášho sociálneho systému, dotácií, ktoré platia aj chudobnejší pre bohatších? Kde bude šetriť ďalšia vládna konsolidácia?Braňo Závodský sa rozprával so sociologičkou a bývalou premiérkou, profesorkou Ivetou Radičovou.
Brusel a európska dvadsaťsedmička zažili slovensko-maďarskú blokádu. Robert Fico dal nohy do dverí pri novom balíku protiruských sankcií, Viktor Orbán zas pri prijímaní Ukrajiny do Európskej únie.Únia čelí nejednote. A okrem sankcií voči Rusku či pri únijných ambíciách Ukrajiny aj pri postoji k Izraelu a jeho prípadnému trestaniu za prístup ku Gaze.Čo je za tým? A čo robí prístup Roberta Fica s reputáciou krajiny? Témy pre Pavla Štrbu, zahraničnopolitického redaktora Aktualít.„Je to reputačný problém a rozprávajú o tom lídri EÚ, aj v minulosti. Hovorí sa o modeli, ktorý nazývajú Európska únia mínus dva, pričom tou dvojkou sú Slovensko a Maďarsko“, vysvetľuje Štrba.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Putin isto nemá radosť z výsledku vojny medzi Izraelom a Iránom. No konflikt a zapojenia sa USA ešte určite propagandisticky využije. 119. epizódu začneme na Blízkom východe a teda pozrieme sa spätne na izraelsko-iránsku vojnu a zhodnotíme aj zapojenie sa letectva USA. Cez update o Ukrajine sa dostaneme do holandského Haagu na samit NATO, kde sa budeme rozprávať aj o tom či je Slovensko spoľahlivý spojenec a či vyjadrenia nášho premiéra sú určené len pre domáce publikum a či (prípadne ak? Na príklade Španielska) ich vnímajú naši zahraniční partneri. V časti 360 si preberieme nové taktiky a nové pohľady na moderné vedenie boja, ktoré sme mali možnosť pozorovať v rámci konfliktu medzi Indiou a Pakistanom. Prijemne počúvanie a pekný víkend! Citát: „If you can't do the little things right, you'll never be able to do the big things right.“ „Ak nedokážete urobiť malé veci správne, nikdy nebudete schopní robiť správne veľké veci!“ Admirál William H. McRaven, námorníctvo USA, autor Make Your Bed (Usteľte si posteľ)
Ruský plyn, ktorým kúri Slovensko, je druhý najdrahší v Európe, hovorí poslanec za SaS Juraj Krúpa. Keby sme sa od neho odstrihli, zmizne polovica ruského vplyvu. Podľa neho to je presne to, o čo Robertovi Ficovi ide - aby tu ruský vplyv zostal. Rusko sa však pripravuje na ďalšiu voju, a vidno to už aj na ukrajinskom fronte. V roku 2035 by tak už mohlo byť na investície do obrany neskoro. Prečo už SaS Richarda Sulíka?V podcaste s poslancom za SaS Jurajom Krúpom sa dozviete:– od 1:30 – ako si vláda protirečí;– po 2:00 – či máme so zvyšovaním výdavkov na obranu čas do roku 2034;– od 5:00 – že už od roku 2004 aliancii sľubujeme jednu ťažkú mechanizovanú brigádu, ktorú nie sme schopní doručiť;– po 6:00 – ako Rusko posiela na Ukrajine žoldnierov do mlynčeka na mäso, kým v pozadí buduje armádu;– okolo 7:00 – že Rusko bude pripravené na vojnu s NATO o 5-7 rokov, preto termín 2035 môže byť neskoro;– po 8:40 – že Rusko vie vygenerovať viac vojakov ako NATO a pripravuje sa na ďalšiu vojnu;– od 9:00 – že sa môže stať, že Rusko obsadí časť krajiny NATO;– po 10:30 – či by sme bránili každý meter územia NATO;– od 12:30 – či Fico len zahmlieva, alebo reálne otáča kormidlo;– po 13:45 – že sme už čiastočne v autokratickom systéme;– od 16:45 – ako sa nás súčasný balík sankcií voči Rusku vôbec netýka;– po 18:10 – že ruský plyn je drahý, pre nás dokonca druhý najdrahší v Európe;– od 19:30 – ako zabránime tomu, aby sme tie isté ruské energie kupovali prebalené do iného obalu;– po 21:00 – že keď sa odstrihneme od ruských energií, ruský vplyv na Slovensku sa zníži o 50 percent;– od 22:00 – že po obmedzení ruských energií podľa neho nebudeme platiť viac;– po 23:00 – prečo vláda nič nerobí s obrannou zmluvou s USA;– od 24:30 – že Robert Fico by pokojne mohol vypovedať zmluvu s USA, ale neurobí to, lebo z nej idú peniaze;– po 26:30 – že sa s Andrejom Dankom zhodne na hodnotení ministra Blanára;– od 29:30 – čo si myslí o blízkovýchodnom konflikte;– po 30:30 – či je proizraelský politik;– od 33:00 – čo si myslí o stíhaní Jaroslava Naďa;– po 37:00 – prečo by sa Richard Sulík nemal vracať do politiky.
Brusel a európska dvadsaťsedmička zažili slovensko-maďarskú blokádu. Robert Fico dal nohy do dverí pri novom balíku protiruských sankcií, Viktor Orbán zas pri prijímaní Ukrajiny do Európskej únie.Únia čelí nejednote. A okrem sankcií voči Rusku či pri únijných ambíciách Ukrajiny aj pri postoji k Izraelu a jeho prípadnému trestaniu za prístup ku Gaze.Čo je za tým? A čo robí prístup Roberta Fica s reputáciou krajiny? Témy pre Pavla Štrbu, zahraničnopolitického redaktora Aktualít.„Je to reputačný problém a rozprávajú o tom lídri EÚ, aj v minulosti. Hovorí sa o modeli, ktorý nazývajú Európska únia mínus dva, pričom tou dvojkou sú Slovensko a Maďarsko“, vysvetľuje Štrba.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
Ruský plyn, ktorým kúri Slovensko, je druhý najdrahší v Európe, hovorí poslanec za SaS Juraj Krúpa. Keby sme sa od neho odstrihli, zmizne polovica ruského vplyvu. Podľa neho to je presne to, o čo Robertovi Ficovi ide - aby tu ruský vplyv zostal. Rusko sa však pripravuje na ďalšiu voju, a vidno to už aj na ukrajinskom fronte. V roku 2035 by tak už mohlo byť na investície do obrany neskoro. Prečo už SaS Richarda Sulíka?V podcaste s poslancom za SaS Jurajom Krúpom sa dozviete:– od 1:30 – ako si vláda protirečí;– po 2:00 – či máme so zvyšovaním výdavkov na obranu čas do roku 2034;– od 5:00 – že už od roku 2004 aliancii sľubujeme jednu ťažkú mechanizovanú brigádu, ktorú nie sme schopní doručiť;– po 6:00 – ako Rusko posiela na Ukrajine žoldnierov do mlynčeka na mäso, kým v pozadí buduje armádu;– okolo 7:00 – že Rusko bude pripravené na vojnu s NATO o 5-7 rokov, preto termín 2035 môže byť neskoro;– po 8:40 – že Rusko vie vygenerovať viac vojakov ako NATO a pripravuje sa na ďalšiu vojnu;– od 9:00 – že sa môže stať, že Rusko obsadí časť krajiny NATO;– po 10:30 – či by sme bránili každý meter územia NATO;– od 12:30 – či Fico len zahmlieva, alebo reálne otáča kormidlo;– po 13:45 – že sme už čiastočne v autokratickom systéme;– od 16:45 – ako sa nás súčasný balík sankcií voči Rusku vôbec netýka;– po 18:10 – že ruský plyn je drahý, pre nás dokonca druhý najdrahší v Európe;– od 19:30 – ako zabránime tomu, aby sme tie isté ruské energie kupovali prebalené do iného obalu;– po 21:00 – že keď sa odstrihneme od ruských energií, ruský vplyv na Slovensku sa zníži o 50 percent;– od 22:00 – že po obmedzení ruských energií podľa neho nebudeme platiť viac;– po 23:00 – prečo vláda nič nerobí s obrannou zmluvou s USA;– od 24:30 – že Robert Fico by pokojne mohol vypovedať zmluvu s USA, ale neurobí to, lebo z nej idú peniaze;– po 26:30 – že sa s Andrejom Dankom zhodne na hodnotení ministra Blanára;– od 29:30 – čo si myslí o blízkovýchodnom konflikte;– po 30:30 – či je proizraelský politik;– od 33:00 – čo si myslí o stíhaní Jaroslava Naďa;– po 37:00 – prečo by sa Richard Sulík nemal vracať do politiky.
Päť národných parkov ňou už prešlo, ďalšie tri zostávajú. Zonácia národných parkov je vec, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo v Pláne obnovy a jej úspešné dokončenie je podmienkou vyplatenia ôsmej platby už budúci rok.Štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa však s aktuálnym návrhom zonácie Tatranského národného parku neuspel. Krajská prokuratúra ho totiž označila za nezákonný.Čo to znamená, ako by nekvalitný návrh mohol ohroziť prírodu aj v nej žijúci živočíchy a ako by správna zonácia mala vyzerať?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta ochranára a ekológa Erika Baláža.Zdroj zvukov: STVR, Facebook/Filip KuffaOdporúčanie:Ak ste v Bratislave, ešte dnes máte možnosť navštíviť talianske trhy na Hviezdoslavovom námestí. Mercato Italiano sú podľa mňa super miestom, kde nakúpite všetko od vína cez olivy a orechové pasty a ešte sa aj skvelo najete. Pistáciové cannolo osobne odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Slovensko na summite NATO podporilo záväzok zvýšiť naše výdavky na obranu na 5% HDP do roku 2035. Premiér Robert Fico ale vážne a oficiálne hovorí o tom, že by Slovensku svedčala neutralita a že by rád zmenil náš politický systém. Ako teda dopadol ostro sledovaný summit NATO v Haagu? Na čo sa vlastne lídri dohodli a akú rolu zohral americký prezident, ktorý si summit užil aj v holandskom kráľovskom paláci? Prečo NATO nerokovalo aj s Ukrajinou a čo to znamená? Čo musí urobiť Európska únia aby sa dokázala brániť pred Putinovým režimom a globálnymi krízami?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom, bývalým veľvyslancom v Spojenom kráľovstve a v Dánsku a našim bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.
V akom stave je dnes slobodný svet? Aký poriadok prišiel s Trumpom? Dokáže Európa zareagovať dospelo? Čo je top výzva pre strednú Európu a krajiny ako Slovensko? • Dalibor Roháč, výskumník American Enterprise Institute
Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Záznam z diskusie so zástupcami diplomatických misií na Fóre o integrácii. Tisíce ukrajinských detí boli deportované alebo násilne presídlené do Ruska. Medzinárodná koalícia pre návrat ukrajinských detí sa usiluje o ich návrat domov. Zatiaľ čo väčšina členských štátov Európskej únie je súčasťou tejto skupiny, Slovensko v rámci koalície plní funkciu pozorovateľa. Prečo sú tieto praktiky podľa medzinárodného práva považované za vojnové zločiny? Ako môžu štáty pomôcť s návratom deportovaných detí? Vypočujte si záznam diskusie z Fóra o integrácii, ktoré zorganizovala Liga za ľudské práva. Hostky diskusie odpovedali v anglickom alebo českom jazyku. Fórum o integrácii 2025 finančne podporilo Britské veľvyslanectvo na Slovensku a Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung. Hostky diskusie: • Karen E. Mollica, veľvyslankyňa Kanady na Slovensku • Natalia Nykyforak, zástupkyňa vedúceho misie Veľvyslanectva Ukrajiny • Veronika Víchová, právnička Kancelárie verejného ochrancu práv ČR a Nadácie Emile Foundation Moderuje: • Miroslava Mittelmannová, programová riaditeľka Ligy za ľudské práva čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré už 20 rokov podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku. čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne.
Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Analýza s názvom „Vedúci! Horia obce!“ podrobne opisuje, v ktorých mestách a obciach sú ľudia najviac ohrození horúčavami, suchom a zrážkami. Reportéri Denníka E každú stredu komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a udržateľnej energetike.
Lídri krajín NATO sa dnes na kľúčovom summite v holandskom Haagu dohodli na postupnom zvýšení obranných výdavkov Severoatlantickej aliancie - a to až na 5 % HDP do roku 2035. Všetci - vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa zároveň zaviazali dodržiavať zásadný - piaty článok Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Slovensko však išlo na tento dôležitý samit bez jasného a jednoznačného politického stanoviska. Navyše, iba nedávno premiér Fico verejne a opakovane hovoril o zbytočnosti zbrojenia či dokonca otvoril i otázku možnej neutrality Slovenska. No a líder vládnej SNS zasa volá po prípadnom referende o vystúpení z NATO.Aká je teda skutočná geopolitická orientácia Slovenska pod štvrtou vládou Roberta Fica? Nehrozí nám, že postupným preberaním naratívov o vystúpení z NATO a neutralite krajiny sa tieto marketingové - ako i politicky účelové motívy stanú aj možnou budúcou realitou? A ak áno, akú strategickú alternatívu nám táto vláda vlastne ponúka?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
„Dlho sa niesli na pleciach Spojených štátov“, či na nich dokonca „parazitovali“ – nie je to tak dávno, čo takto na adresu európskych spojencov hovorili Donald Trump a jeho vice J. D. Vance.Kritizovali tak európske výdavky na obranu. A ak sa tie mali po Putinovej agresii voči Ukrajine a samite vo Vilniuse navýšiť na tri a pol percenta výkonu ekonomík členských štátov Aliancie, staronový prvý muž Ameriky Donald Trump zatlačil na päť percent. A dostal ich, (hoci špekulatívne). A aj so súkromným odkazom šéfa Aliancie Marca Rutteho – ešte pred Haagskym samitom: „Európa zaplatí svoje a bude to tvoj úspech. Dosiahneš, čo sa žiadnemu americkému prezidentovi nepodarilo celé desaťročia.“A ak je Donald Trump spokojný, nohu do dverí nekladie ani Slovensko – v Haagu reprezentované prezidentom Pellegrinim. Robert Fico pritom opakuje, že na obranu nedá ani o cent viac. Napriek tomu je Peter Pellegrini na skupinovej fotografii Haagskeho samitu hneď v prvom rade. Úspech slovenskej diplomacie či naopak diplomacia Aliančná? Téma pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa slovenskej diplomacie, dnes výskumníka Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slovensko funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku. To je len jedno z konštatovaní, ktoré Najvyšší kontrolný úrad spomína vo svojej správe o kontrolnej činnosti za minulý rok. Dlhodobý úpadok a absencia akejkoľvek stratégie sa v poslednej dobe spomína na všetkých frontoch. „To čo sa deje na Slovensku od roku 2020, kedy sme mali prvé veľké krízy, ukazuje, ako naša krajina nie je pripravená na zvládanie mimoriadnych situácií. Aj preto máme problém so štátnym rozpočtom a nevieme sa vôbec pozrieť na riešenia z nadhľadu,“ hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Riešením je podľa neho namodelovanie novej stratégie Slovenska do roku 2040, respektíve 2050. Vypuklosť problému do značnej miery odzrkadľuje situácia v zdravotníctve, ktoré je podľa Andrassyho najvýznamnejším verejným sektorom dotýkajúcim sa každého z nás. Ani dnes však nie je možné zhodnotiť, či zdroje, ktoré doň prúdia (vyše desať miliárd eur ročne), sú dostatočné. „Dôvodom je dátový a informačný chaos spôsobený aj tým, že pomaly každé dva roky vymieňame hlavu tohto rezortu,“ dodáva predseda NKÚ s tým, že situácia sa nezmení, ak šéf ministerstva nebude mať podporu premiéra a v systéme sa budú aj naďalej nachádzať lobistické skupiny, ktoré z neho peniaze iba odoberajú. Problém je však podľa neho aj mzdový automat. Už dnes totiž dávame viac ako 82 percent všetkých zdrojov zo zdravotného poistenia na mzdy. „Ak to takto pôjde ďalej, slovenské zdravotníctvo dostaneme na kolená,“ dodáva. Čo ďalšie sa deje v slovenskom zdravotníctve, ako s problémom súvisí naša konsolidácia a čo s tým celým má rezortizmus? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. V rozhovore sa dozviete: 1:14 Posolstvo správy NKÚ. 6:40 Atmosféra na výboroch pri prezentácii správ NKÚ. 9:10 V ktorých oblastiach stratégia chýba najviac. 12:05 Situácia v zdravotníctve. 15:57 Čo je dôvodom zadlženosti nemocníc. 19:16 Prečo nemocnice nedostávajú od poisťovní rovnaké peniaze. 24:48 Komu vyhovuje neustále oddlžovanie nemocníc. 28:55 Dôsledky výmeny riaditeľov štátnych nemocníc. 36:14 Hodnotenie spôsobu konsolidácie. 43:28 Dôležitosť eurofondov v regiónoch. 49:08 Dostaneme eurofondy aj v budúcnosti? 54:10 Ako by mala vyzerať naša dlhodobá vízia? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
„Dlho sa niesli na pleciach Spojených štátov“, či na nich dokonca „parazitovali“ – nie je to tak dávno, čo takto na adresu európskych spojencov hovorili Donald Trump a jeho vice J. D. Vance.Kritizovali tak európske výdavky na obranu. A ak sa tie mali po Putinovej agresii voči Ukrajine a samite vo Vilniuse navýšiť na tri a pol percenta výkonu ekonomík členských štátov Aliancie, staronový prvý muž Ameriky Donald Trump zatlačil na päť percent. A dostal ich, (hoci špekulatívne). A aj so súkromným odkazom šéfa Aliancie Marca Rutteho – ešte pred Haagskym samitom: „Európa zaplatí svoje a bude to tvoj úspech. Dosiahneš, čo sa žiadnemu americkému prezidentovi nepodarilo celé desaťročia.“A ak je Donald Trump spokojný, nohu do dverí nekladie ani Slovensko – v Haagu reprezentované prezidentom Pellegrinim. Robert Fico pritom opakuje, že na obranu nedá ani o cent viac. Napriek tomu je Peter Pellegrini na skupinovej fotografii Haagskeho samitu hneď v prvom rade. Úspech slovenskej diplomacie či naopak diplomacia Aliančná? Téma pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa slovenskej diplomacie, dnes výskumníka Globscecu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Lídri krajín NATO sa dnes na kľúčovom summite v holandskom Haagu dohodli na postupnom zvýšení obranných výdavkov Severoatlantickej aliancie - a to až na 5 % HDP do roku 2035. Všetci - vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa zároveň zaviazali dodržiavať zásadný - piaty článok Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane. Slovensko však išlo na tento dôležitý samit bez jasného a jednoznačného politického stanoviska. Navyše, iba nedávno premiér Fico verejne a opakovane hovoril o zbytočnosti zbrojenia či dokonca otvoril i otázku možnej neutrality Slovenska. No a líder vládnej SNS zasa volá po prípadnom referende o vystúpení z NATO.Aká je teda skutočná geopolitická orientácia Slovenska pod štvrtou vládou Roberta Fica? Nehrozí nám, že postupným preberaním naratívov o vystúpení z NATO a neutralite krajiny sa tieto marketingové - ako i politicky účelové motívy stanú aj možnou budúcou realitou? A ak áno, akú strategickú alternatívu nám táto vláda vlastne ponúka?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Aký je rozdiel medzi realitným trhom v Česku a na Slovensku? V čom sa líši prístup k realitným kanceláriám u našich českých susedov a prečo stále nemáme na Slovensku realitný zákon? Odpovede na tieto otázky sme hľadali s výkonným riaditeľom najväčšej realitnej siete na Slovensku a v Česku RE/MAX, ktorá oslavuje 20 rokov svojho pôsobenia, Janom Hrubým.V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi českým a slovenským realitným trhom, prečo na Slovensku potrebujeme realitný zákon alebo reguláciu pre maklérov, čo ovplyvňuje výstavbu nehnuteľností na Slovensku a v Česku, aká je dostupnosť bývania v Česku a na Slovensku, prečo Slováci a Česi potrebujú vlastniť nehnuteľnosti, v čom sú iní českí a slovenskí realitní makléri, prečo pre realitnú kanceláriu RE/MAX pracuje viac ako 1600 maklérov, ako sa dá otvoriť v rámci realitnej siete RE/MAX frančíza, čo by priniesol realitný zákon na Slovensko a ako by sa zvýšila prestíž realitným maklérov.Rozdiely medzi českým a slovenským realitným trhomMedzi slovenským a českým realitným trhom nie sú podľa Jana Hrubého dramatické rozdiely, ako by sa mohlo zdať. „V Česku sa predá ročne zhruba 100 tisíc nehnuteľností a na Slovensku sa predá ročne zhruba 30 tisíc nehnuteľností, čo samozrejme ukazuje, že sú tam určité rozdiely. Nehnuteľnosti v Českej republike sa predávajú trošku rýchlejším tempom. Otázka ale je, či sa dá nazvať tempo obrátkovosti nehnuteľnosti 40 – 50 rokov, čo je plus mínus doba, za ktorú sa predá jedna nehnuteľnosť. Na Slovensku to bude o niečo viac,“ hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Ján Hrubý.Čo je iné medzi Českom a Slovenskom je situácia s hlavnými mestami. „Na Slovensku sú väčšie rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom republiky. V Česku síce máme Prahu, no mestá ako Hradec Králové, Plzeň či Olomouc nie sú v takom závese ako ostatné slovenské mestá za Bratislavou. Keď sa pozrieme na cenovú hladinu nehnuteľností, ktorá sa väčšinou berie ako taká berná minca, ak nebudem komentovať index dostupnosti bývania, tak sa hovorí, že väčšina nehnuteľností v mestách mimo Prahy, tak sú približne na polovici ceny v porovnaní s Prahou. Ak by sme porovnali Bratislavu a niektoré iné mestá, tak sa dostaneme na pomer 3:1. Takže Bratislava vyčnieva ešte viac a tým pádom z pohľadu nejakej potenciálnej migrácie obyvateľstva a mobility, tak je situácia na Slovensku zložitejšia,“ vysvetľuje Hrubý v podcaste Nehnuteľnosti.sk. Zároveň zdôraznil, že Praha je extrémne medzinárodným mestom. Kumuluje sa tam zahraničný kapitál, žijú tam ľudia z celej Európy, no nestavia sa tam tak, ako by bolo potrebné, čo rovnako platí ale aj pre Slovensko.Na Slovensku chýba realitný zákon, prispel by k prestíži maklérovNa Slovensku stále chýba realitný zákon, ktorý by určoval podmienky, ktoré musí realitný maklér spĺňať, aby mohol vykonávať svoju profesiu. Ján Hrubý v podcaste spomenul, že sa snažili o presadenie regulácie realitného trhu v Česku. Nie v zmysle nejakých zákazov, ale aby sa stanovili minimálne podmienky pre vstup do tejto profesie. „Historicky maklér potreboval k výkonu svojej práce voľnú živnosť, tak ako je tomu dnes na Slovensku. A nám sa podarilo docieliť, že došlo k zmene a človek, ktorý chce dnes pracovať ako maklér v Českej republike, tak musí splniť zákonom stanovené požiadavky – štátnu skúšku. A keď ju spraví, tak až vtedy získa viazanú živnosť. Takže toto je zásadný rozdiel pri vstupe do tohto odvetvia, ktoré je veľmi citlivé z pohľadu hodnoty, ktorú spravuje a predáva maklér.Veľmi často ľudia cez makléra riešia nehnuteľnosti, ktoré predstavujú ich celoživotné úspory. A v tomto prípade chcete mať istotu, že to robíte s niekým, kto tomu rozumie, má na to vzdelanie, adekvátnu poistku a kto zaistí, že peniaze skončia tam, kde majú. Prípadne sa vyhnete rizikám s...
Hosťom relácie Dírerov filter bol expert na energetiku a bývalý minister hospodárstva Karel Hirman. Vyštudoval ťažbu ropy a plynu na Moskovskej univerzite a na Technickej univerzite v Košiciach. Pracoval ako korešpondent ČTK a reportér týždenníka Trend. Pôsobil ako manažér vo viacerých energetických podnikoch, neskôr ako poradca pre energetiku bývalej premiérky I. Radičovej a bývalého šéfa diplomacie M. Lajčáka. Vo vláde E. Hegera bol ministrom hospodárstva. Venuje sa energetike a otázkam medzinárodnej bezpečnosti.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
Lídri tridsiatich dvoch členských krajín NATO sa dnes a zajtra stretávajú v holandskom Haagu, aby prerokovali potenciálne navýšenie výdavkov na obranu. Mnohí odborníci hovoria o historickom stretnutí, ktorého výsledok zarámcuje postoj Európy v obranných otázkach.Slovensko bude zastupovať prezident Peter Pellegrini, ktorý je za navýšenie výdavkov na obranu. Zabezpečiť bezpečnosť pre občanov by podľa neho malo byť pre Slovensko prioritou z vlastnej vôle a bez ohľadu na to, či ho o to niekto požiada alebo mu to nariadi. Vláda mu však mandát na podobný postoj nedala.Čo sa teda ide v Haagu diať, prečo je navyšovanie výdavkov témou a čo môžu odmietavý postoj Slovenska či Ficove reči o neutralite pre Slovensko znamenať?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s analytikom Inšitútu Martina Filka a bývalým diplomatom na Stálej delegácii Slovenska pri NATO Michalom Adamom.Zdroj zvukov: TASR, STVROdporúčanie:Viete o tom, že v susednom Česku majú záhadné podzemné labyrinty, dažďový prales či sklenenú záhradu? Kde nájdete najkrajšie hrady, zámky a zoologické záhrady? Odpovede nájdete v špeciálnom magazíne s tipmi na výlety po Českej republike, ktorý je dnešnou súčasťou denníkov SME a Korzár.Lístky na Dobré ráno sobota naživo si kúpite cez tento odkaz.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Samosprávy hovoria, že ich vláda podrazila. Prišli o dvesto miliónov z eurofondov na školy, zdravotníctvo, dopravu či energetiku. Vláda stopla na návrh ministra investícii po revízii eurofondov viac ako miliardu eur. Minister Migaľ im odkázal, nech prestanú plakať a začnú makať. Je to skutočne tak? Prečo vôbec vláda stámilióny z eurofondov zablokovala a čo s nimi teraz bude? A prečo samosprávy vláde odkázali že ich oklamala? Čo to bude pre ľudí v dedinách a mestách znamenať?Vláda sa chystá zvyšovať výdavky na obranu, prezident je na ceste na summit NATO, kde sa o tom má rozhodnúť. Čo znamená, že sa náš premiér zahráva s neutralitou a bude Slovensko zvyšovať svoje výdavky na obranu z 2 na 5% HDP?Braňo Závodský sa rozprával s nominantom predsedu vlády, ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuelom Migaľom.
1. Doma proti, v Bruseli za. 2. Poprad má smolu. 3. Vincze za žurnalistiku.
Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/
Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som PPA otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia a prokurátori a mali by začať konať. Toto by bolo riešenie zodpovedných politikov, hovorí na margo podozrení okolo PPA - známej aj z tzv. Penziónovej kauzy, šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Prečo podľa neho vláda volí radšej cestu škandalizovania kritikov a popierania reality? Slovensko nemá ucelenú dlhodobú stratégiu zameranú na investičný rozvoj s jasne definovanými cieľmi a ich stabilným, viaczdrojovým financovaním. Navyše, Slovensko je - i napriek vládnej konsolidácií, jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa ocitla v pásme vysokého rizika v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií.I toto zaznelo v Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za minulý rok, ktorú šéf kontrolórov prezentoval plénu Národnej rady. Správa sa však stretla iba s veľmi vlažným prijatím vládnej koialície no a premiér na šéfa kontrolórov dokonca verbálne zaútočil. NKÚ pritom pripomína i žalostne nízke čerpanie eurofondov a tvrdí, že napriek 25 miliardám, ktoré Slovensko z EÚ ziskalo, sme tam, kde sme boli. V čom pri čerpaní eurofondov systémovo zlyhávame a ako Najvyšší kontrolný úrad vníma tzv. penziónovú kauzu, v ktorej figurujú i vážne podozrenia z korupcie a klientelizmu? Ako je vôbec možné, že sa napriek opakujúcim kontrolám nadarí urobiť z Pôdohospodárskej platobnej agentúry - známej i z kauzy Dobytkár, dôveryhodnú inštitúciu a prečo vládni lídri namiesto snahy prešetriť vážne podozrenia volia radšej cestu škandalizácie kritikov a popierania reality? "Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zopovednosti," tvrdí šéf NKÚ. Ráno Nahlas, dnes opäť s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym. V rozhovore sa vrátime aj ku kritike pomerov v zdravotníctve, ale i reakciám jednej z finančných skupín pôsobiacich v tomto sektore.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som PPA otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia a prokurátori a mali by začať konať. Toto by bolo riešenie zodpovedných politikov, hovorí na margo podozrení okolo PPA - známej aj z tzv. Penziónovej kauzy, šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Prečo podľa neho vláda volí radšej cestu škandalizovania kritikov a popierania reality? Slovensko nemá ucelenú dlhodobú stratégiu zameranú na investičný rozvoj s jasne definovanými cieľmi a ich stabilným, viaczdrojovým financovaním. Navyše, Slovensko je - i napriek vládnej konsolidácií, jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa ocitla v pásme vysokého rizika v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií.I toto zaznelo v Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za minulý rok, ktorú šéf kontrolórov prezentoval plénu Národnej rady. Správa sa však stretla iba s veľmi vlažným prijatím vládnej koalície no a premiér na šéfa kontrolórov dokonca verbálne zaútočil. NKÚ pritom pripomína i žalostne nízke čerpanie eurofondov a tvrdí, že napriek 25 miliardám, ktoré Slovensko z EÚ získalo, sme tam, kde sme boli. V čom pri čerpaní eurofondov systémovo zlyhávame a ako Najvyšší kontrolný úrad vníma tzv. penziónovú kauzu, v ktorej figurujú i vážne podozrenia z korupcie a klientelizmu? Ako je vôbec možné, že sa napriek opakujúcim kontrolám nadarí urobiť z Pôdohospodárskej platobnej agentúry - známej i z kauzy Dobytkár, dôveryhodnú inštitúciu a prečo vládni lídri namiesto snahy prešetriť vážne podozrenia volia radšej cestu škandalizácie kritikov a popierania reality? "Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zodpovednosti," tvrdí šéf NKÚ. Ráno Nahlas, dnes opäť s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym. V rozhovore sa vrátime aj ku kritike pomerov v zdravotníctve, ale i reakciám jednej z finančných skupín pôsobiacich v tomto sektore.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Na Slovensku sa posledné týždne šíri strach z parazita s názvom Slzovičkovka zhubná. Ten pred pár týždňami nakazil iba 11. ročného chlapca, napadol mu nervový systém, na čo chlapec po týždňoch zomrel. Odborníci veria, že sa mohol chlapec nakaziť na termálnom kúpalisku v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/Kpo9Mrf/rozbor-vody-potvrdil-pritomnost-nebezpecnej-ameby-v-sturove/Včera Úrad verejného zdravotníctva pre Aktuality.sk potvrdil, že v bazénoch kúpaliska Vadaš v Štúrove i v jazere nachádzajúcom sa v termálnom areáli, potvrdili prítomnosť potenciálne škodlivých améb. Hygienici našli dva druhy. Tie môžu spôsobiť infekcie očí, infekcie uší, kože či mäkkých tkanív. Nachádzali sa v ôsmich zo 105 vzoriek. Zvlášť nebezpečné sú pre osoby s oslabenou imunitou. Nejde však o rovnaký druh, akým sa nakazil chlapec pred pár týždňami. V dnešnom podcaste budete počuť redaktorku domáceho spravodajstva portálu Aktuality.sk Frederiku Lodovú, ktorá prípad pozorne sleduje už niekoľko týždňov, je v kontakte s úradom verejného zdravotníctva a navštívila aj kúpalisko v Štúrove.https://www.aktuality.sk/clanok/8URYA97/ako-strach-z-menavky-odhalil-zavislost-sturova-od-turistickeho-ruchu-reportaz-zo-zatvoreneho-kupaliska/
Ponorte sa v tomto výnimočnom rozhovore spolu s MUDr. Igorom Bukovským a moderátorom Martinom Repom do témy stresu – nikoho to nezabije!Čo to je stres, stresový podnet, stresová reakcia, prečo je negatívne vnímanie stresu často neopodstatnené a ako s ním efektívne pracovať?Nie každý stres je škodlivý – naopak, primeraný stres je pre naše zdravie a adaptabilitu nevyhnutný.Rozhovor sa dotýka aj kultúrneho fenoménu „zaneprázdnenosti ako statusu“, ktorý nás paradoxne oberá o energiu a schopnosť zvládať skutočne dôležité veci.Zaznejú aj praktické rady, ako si v stresových situáciách zachovať nadhľad, vrátane jednoduchých postupov ako je písanie si úloh či práca s prioritami.Dr. Bukovský zároveň otvára širší kontext: ak žijeme v príliš komfortnom prostredí bez výziev, strácame schopnosť sa prispôsobovať a doslova degenerujeme – fyzicky aj mentálne. Vysvetľuje,ako dlhodobá prevaha stresovej reakcie (aktivácia sympatika) nad uvoľňujúcouaktivitou parasympatika narúša trávenie, imunitu, činnosť srdca aj psychickúrovnováhu.Zamýšľa sa nad tým ako kolektívna negatívna nálada, vnímanie seba ako obete a strata zmysluživota prispievajú k neschopnosti zvládať stres – nie však kvôli stresu samotnému, ale kvôli nášmu postoju k nemu.Príklady z každodenného života i z extrémnych situácií (ako opisujú spomienky psychiatraViktora Frankla z koncentračného tábora) ilustrujú, že stres nemusí byť „zabijakom“, ak ho správne spracujeme.Dr. Bukovský však upozorňuje, že nesprávne riešený stres vedie k zničujúcim návykom a chorobám.Správne zvládnutý stres nás naopak môže posilniť a prispieť k lepšiemu fyzickému aj psychickému zdraviu.Poskytuje aj praktické rady ako si udržať vnútornú rovnováhu, prečo má vďačnosť liečivýúčinok a ako zmeniť perspektívu vnímania reality – v spoločnosti, ktorá často presadzuje neustále napätie a sťažovanie sa ako normu.Zaznievajú jednoduché, účinné nástroje – napríklad relaxačné dychové cvičenie či fyzickáaktivita – ktoré dokážu znížiť krvný tlak, upraviť pulz a priniesť pocit pokoja. Rozhovor, ktorý vedie p. Martin Repa, je zároveň osobnejší, pretože Dr. Bukovský prinášaaj vlastné spomienky z detstva ako záhrada a práca v nej pomáhali jeho rodičom po rodičovskom združení zachovať pokoj – a ako dôležitú rolu zohrávamaktívny prístup ku stresu.Celý rozhovorje výzvou k zodpovednosti za vlastné zdravie – nerobte si stresu ani draka ani drogu!Ďakujeme Televízií Slovensko za súhlas so zverejnením tejto časti rozhovoru, ktorýnájdete na YouTube kanáli Televízie Slovensko.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
1. Budú peniaze pre biznis krídlo a rok 2035 je ďaleko. 2. Slovo predsedu Smeru už neplatí a samosprávam sa to vôbec nepáči. 3. Slovensko a Maďarsko budú postupovať spoločne, ale ešte nevieme ako.
Nie sme vo vojne, no nie sme ani v mieri. Konštatovanie Aliancie, ktorá sa schádza na dôležitom a dlho pripravovanom samite v Haagu. V kontexte Putinovej vojny na Ukrajine a čerstvo po americkom útoku na iránsky jadrový program. Spojencov čaká odobrenie navýšenia obranných výdavkov – z dnešných dvoch percent na päť. Aj preto, aby európska časť Aliancie nemusela opakovane počúvať americké a zvlášť Trumpove variácie o tom, že sa vezie na účet Spojených štátov.Nájde NATO hrádzu na Putinove chúťky vyjadrené jeho opätovnou pripomienkou známej vety, že kde vstúpia nohy ruského vojaka, to je naše – čo v podaní ruského prezidenta znamená to ruské?A ako pôsobia rozporuplné signály zo Slovenska, ktoré ústami svojho premiéra Fica hovorí o neutralite, podpredseda parlamentu Andrej Danko zas o vystupovaní z NATO, a prezident, ktorý na samit aj pôjde, že Slovensko nebude klásť nohu do dverí navyšovania prostriedkov?Témy pre Pavla Macka, generála vo výslužbe s Aliančnou skúsenosťou. To všetko aj v kontexte čakania na to, ako Irán odpovie na americko-izraelský útok.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Nie sme vo vojne, no nie sme ani v mieri. Konštatovanie Aliancie, ktorá sa schádza na dôležitom a dlho pripravovanom samite v Haagu. V kontexte Putinovej vojny na Ukrajine a čerstvo po americkom útoku na iránsky jadrový program. Spojencov čaká odobrenie navýšenia obranných výdavkov – z dnešných dvoch percent na päť. Aj preto, aby európska časť Aliancie nemusela opakovane počúvať americké a zvlášť Trumpove variácie o tom, že sa vezie na účet Spojených štátov.Nájde NATO hrádzu na Putinove chúťky vyjadrené jeho opätovnou pripomienkou známej vety, že kde vstúpia nohy ruského vojaka, to je naše – čo v podaní ruského prezidenta znamená to ruské?A ako pôsobia rozporuplné signály zo Slovenska, ktoré ústami svojho premiéra Fica hovorí o neutralite, podpredseda parlamentu Andrej Danko zas o vystupovaní z NATO, a prezident, ktorý na samit aj pôjde, že Slovensko nebude klásť nohu do dverí navyšovania prostriedkov?Témy pre Pavla Macka, generála vo výslužbe s Aliančnou skúsenosťou. To všetko aj v kontexte čakania na to, ako Irán odpovie na americko-izraelský útok.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Expert na automobilový priemysel Vladimír Orth a moderátor podcastov Autobazar.EU Erik Stríž diskutujú o budúcnosti automobilového priemyslu, pričom sa zameriavajú na Slovensko a jeho úlohu v globálnom autopriemysle.Rozoberajú dopad amerických ciel, ktoré majú za cieľ zvýšiť zamestnanosť v USA a obmedziť dovoz najmä z Číny. Diskutujú o vplyve globalizácie a súčasnej geopolitickej situácie na tento sektor, pričom zdôrazňujú, že pre európske a slovenské automobilky to znamená potrebu prispôsobiť sa zmenám a investovať do iných technológií. Hoci slovenský automobilový priemysel je v dobrom stave vďaka vývozu, rastúce ceny automobilov a legislatívne zmeny ovplyvňujú kúpyschopnosť obyvateľstva, čo vedie k zvýšenému dopytu po ojazdených vozidlách a oprave starších áut.Záverom sa venujú čínskej expanzii na globálny trh a uvažujú nad budúcnosťou Tesly, pričom zdôrazňujú, že turbulencie v automobilovom priemysle ovplyvňujú všetkých hráčov a vyžadujú si strategické rozhodnutia pre prežitie.1. Aká je aktuálna situácia s americkými clami a aký majú vplyv na automobilový priemysel vrátane Slovenska?Americká administratíva používa clá predovšetkým ako vyjednávací nástroj s cieľom zvýšiť zamestnanosť v Spojených štátoch a obmedziť dovoz, keďže majú obrovský schodok v účtovnej bilancii. Najväčším "zlom", ktoré vnímajú, je Čína, ktorá sa stala najväčším automobilovým trhom na svete. Hoci clá postihujú aj európskych výrobcov, mnohí z nich už majú továrne v Mexiku a Kanade (ktoré sú súčasťou ekonomického združenia NAFTA), čo im pomáha v rámci dodávateľských reťazcov. Kým výroba v USA je drahá pre vysoké mzdy, čo znamená, že autá vyrobené tam budú pre konečného spotrebiteľa extrémne drahšie, aj bez ciel.Pre slovenský automobilový priemysel clá primárne ovplyvňujú vývoz luxusných áut ako Audi Q7, Q8 a Cayenne do USA. Očakáva sa, že výroba týchto modelov sa v najbližších mesiacoch alebo rokoch presunie do USA, čo si vyžiada rozsiahle investície a premiestnenie výrobných liniek. Tento presun môže viesť k nižším ziskom slovenského závodu Volkswagen, zníženej potrebe kvalifikovanej pracovnej sily pre luxusné segmenty a potenciálne k porovnateľnej situácii s lacnejšou výrobou, ako je závod Stellantis v Trnave. Podobné problémy sa očakávajú aj u Jaguar Land Rover v Nitre, ktorý vyrába Defender, tiež určený hlavne pre americký trh. Vo všeobecnosti budú mať všetky európske závody vyrábajúce luxusné autá "mega problémy", pokiaľ sa neotvorí ruský trh. Jaguar Land Rover už v minulosti dočasne pozastavil export do USA kvôli neistote, ale medzičasom ho opäť spustil.2. Aká je budúcnosť automobilového priemyslu na Slovensku?Expert sa domnieva, že budúcnosť Slovenska nie je v automobilovom priemysle. Argumentuje tým, že Slovensko je malá krajina s malým počtom obyvateľov a nie je veľmi otvorená imigrácii. Je nerealistické očakávať, že pracovníci budú zarábať vysoké mzdy a zároveň vyrábať autá za 10-12 000 eur, pričom modely ako Fabia, Clio či Polo sú dnes považované za drahé "prémiové" autá.Slovensko by sa malo namiesto toho zamerať na budúce pokročilé technológie, ako sú LIDAR pre autonómne vozidlá a iné technologické zariadenia, ktoré predstavujú budúcnosť. Krajina má "inovačný dlh" a potrebuje investovať do inovácií. Existuje tiež riziko, že niektoré automobilky môžu v priebehu pol roka po skončení konfliktu presunúť výrobu na Ukrajinu kvôli dostupnosti pracovnej sily. Slovensko by malo prijať globálnu víziu pre nasledujúcich 30 rokov, ktorá by sa spájala s potrebami obyvateľstva a svetovými trendmi, a prispôsobiť tomu školstvo a ostatné systémy. Namiesto toho, aby bolo len "výrobnou dielňou", by sa Slovensko malo porovnávať s malými, efektívnymi krajinami ako škandinávske alebo baltické štáty, ktoré dokážu rýchlo prijímať rozhodnutia a vytvárať budúce globálne firmy.Hoci slovenský automobilový priemysel je v súčasnosti v dobrej kondícii vďaka vývozu a nižším
Robert Fico pred samitom NATO začal ďalšiu škandalóznu tému - hovorí o neutralite Slovenska a vystúpení z NATO. Predseda vlády hovorí, že NATO je golfový klub, v ktorom ak si chcete zahrať, musíte platiť členský príspevok. Síce hovorí o tretej svetovej vojne, no neutralita by Slovensko stála násobne viac peňazí. Prezident Pellegrini hovorí, že Fico zahlcuje priestor provokáciami, o ktorých sa potom dva týždne rozpráva a prejde sa na ďalšiu tému.A KDH zaznamenalo veľkú prehru, novelu ústavy o dvoch pohlaviach preložili na september - za odmietli zahlasovať poslanci Mikloško a Majerský, proti bol aj Ferenčák. Ten sa môže najnovšie rozlúčiť s podpredsedníckou stoličkou v Hlase.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TA3, TASR, Denník N, Facebook/Matúš Šutaj Eštok, Robert Fico, Peter Pellegrini, SMER-SD, Mária Kolíková, Ľudovít Ódor–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Úspešný a obľúbený módny návrhár Fero Mikloško nedávno oslávil päťdesiatku. Na Slovensku pôsobí už takmer 30 rokov, šije pre známe i menej známe dámy a niektoré jeho šaty so svojimi majiteľkami prešli svet. Vo svojej tvorbe sa nebojí extravagancie ani experimentu. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, či je pravda, že v každom z nás je kus muža a kus ženy, o pripravovanej módnej šou „50 odtieňov Fera Mikloška“, o balete, či hudobnej klasike, ktoré má rád, o mame a jeho vzťahu k nej, či o psíkovi Peggy, s ktorým rád trávi čas. Ale aj o humore a zábave, ktoré sú súčasťou jeho osobnosti. | Hosť: Fero Mikloško (módny návrhár). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Progresívne Slovensko má opäť podpredsedu parlamentu. Po tom čo koalícia pred takmer rokom odvolala Michala Šimečku, teraz pomohla zvoliť Martina Dubéciho. Tibor Gašpar ho hneď obvinil, že pre Procházkovu Sieť nosil peniaze v igelitkách.Stálo to progresívcom za to? Prečo ustúpili Smeru a namiesto svojho predsedu nominovali Dubéciho? A čo hovoria na Gašparove obvinenia? Máme stále funkčný parlament, ak takmer nezasadá a koalícia opozícii nedovolí ani len pokusy o odvolávanie jej ministrov?Prezident sa chystá na summit NATO. Hovoril, že Slovensko nebude kaziť konsenzus s navyšovaním výdavkov na obranu až na 5% hrubého domáceho produktu, no vláda mu na to mandát neschválila. Robert Fico hovorí, že sa asi nato bude pýtať ľudí a Andrej Danko je ostro proti.Čo na to opozícia, ktorá ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi štedré výdavky priklepnúť nechcela? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom hnutia Progresívne Slovensko, poslancom parlamentu a bývalým veľvyslancom Slovenska pri NATO Tomášom Valáškom.
Vojnové lode, navigačné systémy či súčiastky do bojových lietadiel. To je len časť z produktov ruského konglomerátu, ktorému šéfuje politik Putinovej strany Ivan Jegorov. Stopy jeho podnikania však vedú až sem, do Nitry.Jegorov je pritom zrejme iba špička ľadovca a Slovensko sa pre takýchto ľudí postupne môže stať aj akousi prestupnou stanicou v rámci EÚ. Aká je reakcia slovenských štátnych orgánov a čo to celé hovorí o našej bezpečnosti, ale aj o mieste Slovenska v Európskej únií? Tak to je téma dnešného denného podcastu.V závere vám ponúkneme aj pohľad skúseného pedagóga na snahu vládnej koalície - spolu s KDH, dopísať do slovenskej ústavy definície muža, ženy, ale aj posilniť práva rodičov pri výchove a vzdelávaní detí. Slovensko má dnes naozaj úplne iné problémy a toto nám pri vzdelávaní a výchove našich detí v ničom nepomôže, tvrdí Juraj Hipš.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
V Bratislavě se bude tento týden měnit Ústava, což není dobrá zpráva ani pro Slovensko, ale ani pro Česko. Původně chtěla vládní koalice Roberta Fica prosadit, že má slovenská Ústava přednost před právem Evropské unie a mezinárodními smlouvami. Nakonec ale bude zřejmě už v úterý Národní rada hlasovat o mírnější verzi.
Nie som žiadny Bin Ládin, to je lož vlády, ktorá sa ma snaží politicky zastrašiť. Hovorí aktivista známy z videa, v ktorom hovorí o politickom konci Ficovej vlády. Výsledkom je ako politické, tak aj trestnoprávne prenasledovanie. Nikam pred nimi neodídem, my to tu predsa nesmieme vzdať, tvrdí aktivista Peter Laťák. Slovensko horí, varuje.Preslávilo ho 18 sekundové video, v ktorom s valaškou v ruke verejne veští politický koniec premiéra Roberta Fica. Po tejto svojráznej veštbe z protivládneho mítingu sa však stal terčom nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj čelných exponentov vládnej moci. No a zatiaľ čo polícia hovorila o priestupku a nebezpečnom vyhrážaní sa, lídri Smeru či Hlasu začali z oravského aktivistu - v drese Demokratov, vyrábať potenciálneho atentátnika a nebezpečného ozbrojeného radikála. Peter Laťák sa tak o novom obvinení - tentoraz z podnecovania, dozvedel priamo zo statusu ministra vnútra, ktoré prišlo v čase prvého výročia atentátu na premiéra. Šéf rezortu vnútra to označil za prejav "nulovej tolerancie voči nenávistným prejavom," samotný aktivista to ale vníma ako politickú šikanu, zastrašovanie a hovorí dokonca i o obavách z možného fyzického útoku.Ráno Nahlas s mužom s valaškou, aktivistom Petrom Laťákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann nedávno prezradila aká je taktika kresťanských demokratov pri novele ústavy. Ich cieľom nie je len pretlačiť ich hodnotové témy do Ústavy, ale aj „vykostiť“ Smer. Podľa šéfa agentúry AKO Václava Hřícha sa im to však nemusí podariť. Práve naopak, ak sa Progresívne Slovensko a SaS rozhodnú, môžu KDH ublížiť a zobrať im percentá, ktoré chcelo KDH získať. „Dá sa predpokladať, že súčasné opozičné strany to nenechajú len tak vo vzťahu len z KDH. Takže oni budú argumentovať nejasným nastavením vzťahov voči opozícii a vládnych strán a tak sa budú snažiť brať KDH hlasy,“ povedal Hřích s tým, že Robertovi Ficovi sa opäť podarilo nadiktovať Slovensku tému a zatieniť iné problémy vlády. Rozhovor nahrával Marek Biró.
Slovenský premiér Robert Fico označil vyzbrojování evropských armád v reakci na válku na Ukrajině za pološílenství. „Zbrojařské firmy potřebovaly vydělat, tak se vytvořila šílená atmosféra,“ nechal se slyšet. Pravda je ale taková, že samotná Ficova vláda zbrojí za víc než 1,8 miliardy eur, konstatuje v úvodu článku slovenský deník SME.
Je veľmi pravdepodobné, že ste v posledných týždňoch zaznamenali búrlivú diskusiu o dostupnosti či skôr nedostupnosti niektorých liekov na Slovensku. Odborníci a pacientske organizácie dlhodobo upozorňujú, že máme slabú dostupnosť obzvlášť moderných liekov na liečbu rakoviny. K ním patria aj lieky podávané v rámci imunoterapie, ktorá patrí k prelomovým formám protinádorovej liečby. Dnešný podcast budeme venovať moderným dejinám liečby rakoviny, pričom sa zameriame najmä na dejiny imunoterapie, ktorá pre mnohých predstavuje veľkú nádej. Aký je rozdiel medzi imunoterapiou a chemoterapiou? Kedy a za akých okolností dochádza k objaveniu imunoterapie? V čom spočíva jej prelomovosť? Dostáva sa tento výskum a forma terapie aj do Československa a neskôr na Slovensko? A aká je budúcnost liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV, kde sa zaoberá dejinami stredovekých miest. Voľný čas venuje portálu onkoinfo, ktorý prináša dôveryhodné medicínske informácie pre onkologických pacientov. Podcast vychádza v spolupráci s portálom www.onkoinfo.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Izrael zaútočil na Irán. Tvrdí, že útočil na iránsky jadrový program, sklady zbraní, laboratóriá aj iránskych generálov. Môže to znamenať otvorenú vojnu.Premiér Robert Fico už niekoľký týždeň reční o autokratických a diktátorských režimoch s obdivom. Hovorí, že chce radikálne znížiť počet politických strán.Hlasovať sa má aj o ústave - KDH koketuje so Smerom, a chce hlasovať za niekoľko bodov, medzi nimi aj o tom, že Slovensko uznáva len dve pohlavia.A minister spravodlivosti Boris Susko podal dovolanie v prípade dvoch známych mien - Zoroslava Kollára a Michala Suchobu. Chce ním zvrátiť právoplatný rozsudok.A strana Republika je podľa najnovších prieskumov treťou najsilnejšou stranou. A prezident Peter Pellegrini má výročie - tento víkend je presne rok vo funkcii.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing