Country in Central Europe
POPULARITY
Categories
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Maďarská aliancia sa rozpráva s opozíciou, hovorí sa dokonca o spolupráci a vzájomnej podpore kandidátov. To by asi normálne nebola správa, lenže táto strana mala kedysi blízko k Viktorovi Orbánovi a ten mal zase blízko k Robertovi Ficovi. Prečo sa teda v politike znovu hovorí o slovenských Maďaroch a ich politických zástupcoch, či z toho môže byť spolupráca a partnerstvo a ako Slovensko vlastne Maďari vnímajú? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta publicistu, bývalého politika a veľvyslanca v Budapešti a Prahe Petra Weissa. Zdroj zvukov: TA3, Aktuality, 360tka, SME Odporúčanie: Ak vás čo i len trochu zaujíma letectvo a lietadielka, moje dnešné odporúčanie je pre vás: na Disney už nájdete dokumentárnu sériu Top Guns: The Next Generation a o výcviku amerických námorných bojových pilotov. Je to fascinujúce sledovať. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
1. Fico sa zastal Kaliňáka a povedal, že prešovskú nemocnicu do volieb postavia 2. Japonci plánujú pre košické oceliarne novú elektrickú pec 3. Slovensko má najvyššie dane z práce z Vyšehradskej štvorky 4. Lídri umelej inteligencie chcú vstupom na burzu získať viac peňazí
„Strašenie islamom slúži politikom na zakrytie problémov“, tvrdí arabista Attila Kováč. Politici podľa neho zneužívajú predsudky a stereotypy voči moslimskej komunite, hoci ide o jednu z najmenších menšín v krajine. Zdôrazňuje, že nenávisť voči neznámemu pramení z nedostatku osobnej skúsenosti a slúži ako populistický nástroj na odpútanie pozornosti od reálnych spoločenských problémov.Z témy prísnej registrácie cirkví sa na Slovensku opäť stal strašiak mešitami. Rezonuje tu téma islamu, hoci moslimská komunita u nás patrí medzi najmenšie v Európe.Ombudsman napadol na Ústavnom súde podmienku 50-tisíc veriacich potrebných na registráciu novej cirkvi a časť politikov okamžite začala hovoriť o hrozbe islamizácie či výstavby mešít.Naviac, samotný ombudsman sa stal terčom nevyberaných útokov, pre ktoré požiadal o policajnú ochranu a aj svoj úrad musel zatvoriť pred verejnosťou.Sú obavy z islamizácie Slovenska založené na realite, alebo skôr na predstavách a stereotypoch? Prečo sa práve islam stal v slovenskej politike takým silným symbolom, hoci väčšina Slovákov osobne žiadneho moslima nepozná?O islame, moslimoch, strachu z neznámeho aj o tom, čo táto debata vypovedá o nás samých, sa budeme rozprávať s arabistom Attilom Kovácsom.Podcast Jaroslav Barborák.
Nad ministerským pôsobením Tomáša Tarabu sa zmráka. Hoci SNS žiada jeho odvolanie, premiér dal na obnovenie dôvery znesváreným stranám čas do konca septembra. Toto “obnovovanie dôvery” môže byť pre občanov veľmi drahé. Vytvára sa tu obrovský priestor na kšeftovanie so straníckymi trafikami v podobe štátnych podnikov a straníckych nominácii. Ten čas môže premiér využiť i na rozobratie podporovateľov šéfa SNS, hovorí bývalý štátny tajomník rezortu Michal Kiča. Tomáš Taraba ako minister životného prostredia zrejme končí. Dôvodom však nie je nič zo zoznamu jeho podivuhodných personálnych nominácií či profesionálnych pochybení, ale ide o spor so SNS – kde si jej šéf Andrej Danko i takto vynucuje svoj dlhodobo chradnúci politický vplyv.Rezort životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu pritom pripomína viac bojisko politických ambícií a podivných obchodov než inštitúciu chrániacu naše prírodné dedičstvo. Od kontroverzných personálnych čistiek, cez pochybné projekty typu prečerpávacia elektráreň Málinec, až po systémové rozoberanie Envirofondu a zonáciu Tatier idúcu viac v ústrety biznisu než bohatstvu chránenej prírody. Veľmi otázny je i vytrvalý boj s enviroodborníkmi a mimovládkami špecializujúcimi sa na ochranu prírody. Toto všetko vyvoláva viac otázok než odpovedí, kde strategické plánovanie nahradil čistý pragmatizmus moci a odbornosť je zasa nahrádzaná straníckou lojalitou.Kým minister aktuálne bojuje o svoje miesto na politickom slnku, krajinu trápi nepripravenosť na extrémne suchá a neefektívne vodozádržné opatrenia no a v štartovacom boxe na post ministra je už pripravený jeho doterajší štátny tajomník - a človek s veľmi kontroverznou povesťou, Filip Kuffa. Udrží sa Tomáš Taraba v kresle ministra a čo stratí Slovensko ak by ho vystriedal Filip Kuffa? Koho záujmy minister Taraba vlastne reprezentoval no a čo dobré po ňom v tej našej krásnej prírode vlastne ostane?Ráno Nahlas s bývalým štátnym tajomníkom rezortu životného prostredia a enviroprávnikom Michalom Kičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Čeští hokejisté na světovém šampionátu ve Švýcarsku předvádějí nevyrovnané výkony. Svěřenci trenéra Radima Rulíka dokázali porazit silné Švédsko, Slovensko, ale naopak nečekaně ztratili se Slovinci a v pondělí schytali debakl 1:4 od Norů. Co se děje s českým týmem? Proč mu chybí větší drajv? Co se musí změnit do zápasu s Kanadou a pro následné čtvrtfinále? Kdo by měl v první lajně doplnit Sedláka s Červenkou? Poslechněte si Čistou hru Martina Procházky o probíhajícím MS.
Čo sa stane, keď inštitúcie poverené kontrolou moci stratia ochranu moci, ktorú kontrolujú? Stratégia je jasná: Zastrašiť, otráviť a ešte i škandalizovať či zažalovať. Cieľom je znemožnenie kontroly verejných zdrojov. Kontrolné inštitúcie štátu - NKÚ či PMÚ, varujú pre rastúcim tlakom na ich nezávislosť. Prečo vláda a jej premiér Fico teraz mlčia? A ak mlčia, kto tu teda skutočne vládne a v mene koho a čoho? Mali by dohliadať na transparentné, hospodárne ako i zákonné narábanie so spoločnými peniazmi, ako aj na férovú hospodársku súťaž, namiesto toho však čelia nevyberaným a stupňujúcim sa útokom zo strany záujmových skupín, kúpených médií či politikov ako i oligarchov v pozadí.Predsedovia NKÚ a PMÚ v spoločnom rozhovore pre Ráno Nahlas otvorene priznávajú, že vláda a ani jej premiér sa ich v boji za nezávislosť kontroly dostatočne nezastali. Podrývanie pilierov štátu však podľa nich vedie k celkovému rozkladu právneho štátu ako i demokratickej spoločnosti a tým i k strate dôvery občanov v štát a možnému nástupu vlády nekontrolovaných záujmov i moci demokraticky neriadenej oligarchie.Nezávislé kontrolné inštitúcie čelia dnes na Slovensku bezprecedentnému tlaku, ktorý ohrozuje samotné základy právneho štátu i delenia moci a jej kontroly zo strany oficiálnych štátnych inštitúcií. Kým sa vládna koalícia všemožne snaží prebrať kontrolu nad Úradom na ochranu oznamovateľov či verejnoprávnym Telerozhlasom a v kuloároch koalície zvažuje aj zásadné zmeny vo fungovaní Úradu pre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad a Protimonopolný úrad zostávajú - spolu s Verejným ochrancom práv či Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, jednými z posledných bášt nezávislej kontroly.Tieto inštitúcie však namiesto rešpektu neraz čelia až agresívnej mediálnej šikane, spochybňovaniu zo strany vládnej moci ako i sofistikovanému zastrašovaniu zo strany špičkových právnych tímov najímaných kontrolovanými subjektami. Príkladom môžu byť zistenia NKÚ v oblasti zdravotníctva či rozhodnutie PMÚ o liekovom karteli s rekordnou pokutou. Prečo je nezávislosť kontrolných inštitúcií tak dôležitá pre úspech celej krajiny, kam až siaha moc a vplyv lobistov a dokážu kľúčoví strážcovia pravidiel odolať aktuálnemu až kobercovému náletu na ich nezávislosť? Ak sa vláda konečne nepostaví na stranu nezávislých kontrolných inštitúcií, ktoré majú zo zákona povinnosť dávať verejnosti odpovede na otázky či všetko, čo sa v tomto štáte deje, je v súlade zo zákonmi - ako aj s princípmi dobrého hospodára, tak tu hrozí vážna deformácia a dokonca i rozvrat demokratickej spoločnosti. Potom však ľudia prestanú dôverovať nielen týmto inštitúciám, ale aj samotnému štátu ako takému, tvrdí predseda NKÚ. Útok na nezávislé kontrolné inštitúcie je tu dnes zjavný, tvrdí Juraj Beňa. Podľa neho sú dnes na Slovensku nezávislé inštitúcie v ohrození. Našou jedinou ochranou sú občania a ich snaha nerezignovať na veci verejné. Tieto útoky zásadným spôsobom podrývajú a rozvracajú samotné piliere, na ktorých stojí naša demokratická spoločnosť, dopĺňa ho Ľubomír Andrassy.Ráno Nahlas so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym a predsedom PMU Jurajom Beňom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
1. Fico sa dopátral k číslam, podľa ktorých sa Slováci majú dobre 2. Vláda zaviedla firmám tvrdé pokuty, teraz ich ide zjemňovať 3. Nvidia zdvojnásobila tržby, novou geopolitickou zbraňou je volfrám 4. Z vykurovania spoločných priestorov vznikol právny rébus
Opozičný líder volí novú stratégiu. V zafajčenom podniku v Kysuckom Novom Meste, medzi herňou a potravinami, sa líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka postavil pred voličov. Diskutovanie s voličmi v baroch naprieč celým Slovenskom, je jedným zo spôsobov, ktorým vysvetľuje kauzu okolo dotácií svojej mamy.S mikrofónom v ruke, priamo v baštách Smeru, čelí otázkam, ktorým sa ale nevyhne ani v Bratislave. Regionálnu kampaň nazýva Povedz mi to do očí. Aktuality sa išli pozrieť na regionálny výjazd progresívcov na Kysuciach.Môže líder opozície touto taktikou presvedčiť priaznivcov koaličných strán, aby sa rozhodli pre Progresívne Slovensko? A odpustili Šimečkovi voliči kauzu občianskeho združenia jeho mamy?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroóm.
Slovensko má hanbu a možno príde o eurofondy. Poslanci Európskeho parlamentu odhlasovali zásadné uznesenie, ktoré vyzýva Európsku komisiu k akcii, aby začala voči SR konať.
Robert Fico sa smeje Hlasu, necháva ho kúpať sa v problémoch a čaká, kedy padne, hovorí podpredseda KDH Viliam Karas. Súhlasí s Richardom Sulíkom v prípade rovnosti žien. haciendy sú podľa neho najmenší problém, aký Slovensko v oblasti eurofondov má. Konštatuje, že koalícia oslabila schopnosť štátu bojovať proti kriminalite, lebo rozpustila všetky elitné policajné tímy. Bude Slovensko platiť sankcie za zmenu ústavy, ktorú presadil spolu so Smerom?V podcaste s Viliamom Karasom z KDH sa dozviete:– od 1. minúty – či má Slovensko naozaj problém s právnym štátom, tak ako hovorí rezolúcia Európskeho parlamentu;– po 3:00 – čo všetko u nás funguje správne a čo nie;– od 6:00 – že haciendy sú náš najmenší problém;– po 10:30 – ako Slovensko rozpustilo všetky elitné policajné tímy a nefunguje KUFS;– od 14:00 – že v PPA sú ľudia prepojení na žiadateľov;– po 18:45 – či je možné podmieňovať eurofondy do budúcna;– od 22:00 – či naozaj nedotiahol reformu trestného procesu a či je následkom toho zdržanie kauzy Očistec;– po 26:00 – ako si trestný poriadok vyžaduje zásadné prepracovanie;– od 31:00 – či bude vôbec možné odsúdiť Gašpara s Bodorom;– po 33:00 – že koaličná tresntá novela uberá súdom možnosť voľnej úvahy;– od 39:00 – akú má víziu pre KDH a či chce byť predsedom;– po 45:00 – čo podľa neho robila Angela Merkelová zle;– od 48:00 – že politicky riešená rodová rovnosť je podľa neho des;– po 57:00 – ako mu chýba kolega Hajko, ktorý odišiel z parlamentu;– od 59:00 – že Ficova vláda je slabá, nekompetentná a najviac to vidno pri neexistujúcich tzv. prorastových opatreniach;– po 1:04:00 – že Fico sa smeje Hlasu, necháva ich kúpať sa v problémoch a čaká, kedy padnú;– od 1:07:00 – či Slovensko príde o peniaze pre jeho zmenu ústavy v konaní o infringemente;– po 1:10:00 – či chcel zmenou ústavy oslabiť vplyv Európskeho súdu pre ľudské práva na ochranu ľudských práv Slovákov.
Europoslanci vyzvali evropskou komisi, aby zvážila zmrazení unijních fondů pro Bratislavu. Ve schválené rezoluci konstatují, že vláda Roberta Fica porušuje principy právního státu a čelí podezření ze zneužívání unijních dotací. Oslabuje na Slovensku vláda práva? Nebo je rezoluce politicky motivovaným útokem na suverénní stát? Debatovat budeme se spoluautorem rezoluce, lidoveckým europoslancem Tomášem Zdechovským, a nezávislým poslancem z frakce Patriotů, bývalým ministrem kultury Antonínem Staňkem. Moderuje Lucie Vopálenská.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
1. Slovensko: kradnúť sa oplatí 2. Európsky parlament: kradnúť sa neoplatí 3. Vyhoďte môjho človeka!
Igor Matovič bol prenasledovaný, odmieta porovnávanie problémov združenia matky Michala Šimečku s daňovými nezrovnalosťami svojho predsedu poslanec Hnutia Slovensko Július Jakab. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom hovorí, či je fér, aby komentoval, koho má mať za predsedu iná strana, či Hnutie Slovensko presadí svoje body z novej ankety, ale aj ako by pristúpili k trinástym dôchodkom, a či by chcel byť ministrom financií. Ak vám náš obsah prináša hodnotu a radi ho sledujete, podporte nás svojím hlasom v súťaži Podcast roka. Hlasujte v kategórii rozhľad za podcast V redakcii na www.podcastroka.sk a môžete vyhrať atraktívne ceny.
Šéfa Progresívneho Slovenska zaneprázdňuje kauza jeho matky a jej Projektu Fórum, ktoré malo podvádzať pri dotáciách a platiť z nich aj jeho mobil.Slovensko zas dlhé mesiace čaká, aké prorastové a konsolidačné opatrenia ponúkne vládna koalícia. Tá sa tiež pokúša otvárať ústavu a zaviesť do nej ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu. Robert Fico síce navštívil Putina v Moskve, no ním ohlasovaná návšteva nemeckého kancelára na Slovensku nebude.Ako sa teda predseda Progresívneho Slovenska a jeho hnutie ocitlo v kauze jeho mamy? Sú v PS presvedčení, že zvolili správnu komunikačnú stratégiu ak hovoria o spravodajskej hre riadenie premiérom Ficom cez médiá? A aké prorastové opatrenia by navrhli ak by boli vo vláde? A čo s ľudovým hlasovaním na odvolanie parlamentu, ktoré navrhuje vláda?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.
1. O langoši, úradníkoch a dobrom cárovi 2. Slovensko si požičalo drahšie 3. Po fiasku s maďarskými firmami prichádza do Prešova druhý v poradí 4. Ako dopadol test vzťahu s umelou inteligenciou 5. Krátko o zásobách ropy a suchu
Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
1. Slovensko patrí medzi krajiny najviac ohrozené druhotnou platobnou neschopnosťou 2. Umelá inteligencia dramaticky mení sektor IT 3. Trumpove chyby v úsudku menia geopolitiku aj ekonomickú rovnováhu, tvrdí Mikloš 4. Krátko o hrozbách zo skupiny Proxenta, aktuálnom vývoji okolo Hormuzu, vylúčení Bekoru z prešovského nemocničného konzorcia a o novom termíne na stavbe Turany – Hubová
Skladník dokáže položiť firmu na kolená. Doslova. Stačí jedna nečakaná PN-ka, odchod kľúčového človeka a expedícia v logistickom centre sa môže úplne ochromiť. Sú slovenské firmy kriticky závislé od jednotlivcov a ako z tohto začarovaného kruhu von?V novej relácii Let's Talk Business sme privítali Michala Fišera, s ktorým sme sa pozreli na realitu modernej logistiky a riadenia skladov. Dozviete se, prečo končí éra „nenahraditeľných“ skladníkov a ako digitálne technológie a správne procesy dokážu zmeniť hru.„Ráno zoberieme nového človeka a do jedného dňa ho vytrénujeme. Dokážeme to za 24 hodín,“ tvrdí Michal Fišer. Ako je možné zefektívniť onboarding na maximum a prečo by mal byť proces dôležitejší ako samotný jednotlivec?Pozreli sme sa tiež na medzinárodné porovnanie. Ako je na tom Slovensko v oblasti logistiky, produktivity a automatizácie v porovnaní so Srbskom či Rumunskom? Kde robíme chyby a v čom by sme sa mali od balkánskych krajín inšpirovať?
Porážka Viktora Orbána v maďarských volbách má vliv také na česko-slovenské vztahy, protože výrazně oslabila premiéra Roberta Fica. A to jak v Evropě, tak v domácí politice. A jaký český zájem se naplňuje budováním nadstandardních vztahů s politikem, kterému nejde o Slovensko, ale už jen a jen o to, aby se udržel u moci?Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Platí i pro Slovensko zásada Babišovy vlády dělat jen pragmatickou zahraniční politiku? Snyder v Praze. Tanec čísel. Statečná žena Nina Litvinovová. Čínské automobilky útočí. A na konec glosa Ondřeje Neffa. Moderuje Petr Schwarz.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina? Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv. Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád. Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio. Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch? Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina? Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv. Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád. Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio. Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch? Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Matúš Čunderlík je špičkový rozhlasový reportér, redaktor a najmä šéf športovej redakcie rozhlasového spravodajstva. Bol pri mnohých úspechoch slovenského športu, priblížil ich športovým fanúšikom s nasadením a emóciou a vždy ich aj silno prežíval. Špecializuje sa na hokej a aj tento rok bude reportovať v Rádiu Slovensko dianie na ľade svetového hokejového šampionátu. Vyštudoval slovenský jazyk a históriu a s katou Martinkovou v tomto vydaní hovorí o knihách, najmä detektívkach, ktoré rád číta, o stolnom tenise, ktorý si rád zahrá, o storočnici Slovenského rozhlasu, ktorú si tento rok pripomíname i o legendách rozhlasového športu. | Hosť: Matúš Čunderlík (reportér, redaktor, šéf športovej redakcie SRo). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Rusi vo svojej krvavej vojne tento krát útočili na Ukrajinské pozície tesne pri našich hraniciach, kde žije aj početná slovenská menšina. Slovensko dokonca dočasne zatvorili hraničné priechody a útoky pri Užhorode odsúdilo. Najmasívnejšie útoky dronmi a raketami zažil aj Kyjev. Opäť vraždil aj deti, zranených a nezvestných sú desiatky ľudí. A to všetko po prímerí, ktoré si vyžiadalo Rusko na Putinove oslavy v Moskve, na ktorých bol aj premiér Fico.Prečo Rusko útočí tak blízko pri našich hraniciach? Môžu sa takéto útoky opakovať? Prečo, zatiaľ čo si Maďarsko predvolá ruského veľvyslanca, náš premiér na útoky vôbec nereaguje? A ako to medzi tým vyzerá v piaty rok vojny na fronte, kde sa Rusom nepodarila jarná ofenzíva? Ako to zvládajú Ukrajinskí obrancovia?Braňo Závodský sa rozprával s expertom na obranné plánovanie a bezpečnostný analytikom Vladimírom Bednárom.
Slovensko by malo mať niečo ako senát zložený zo zástupcov regiónov, ako majú v Česku, hovorí Mária Kolíková. Zabránilo by sa tak rýchlym a nikým nebrzdeným zmenám ako pri trestnom zákone. SaS to bude mať aj vo volebnom programe. Richard Sulík podľa nej prestal hovoriť fakty. Minulý týždeň mala incident s poslancom SNS Lučanským a pripisuje ho dezinformáciám. Chodia jej aj vyhrážky, že sa jej niečo stane.V podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako funguje naša justícia, ak kauza Očistec trvá už tak dlho;– po 3:00 – prečo nezlepšila trestný proces, keď bola ministerkou;– od 5:00 – či je to celé chyba Viliama Karasa, ktorý nedotiahol zmenu trestného procesu;– po 8:00 – či poslanci v parlamente schvália amnestiu pre Gašpara cez novelu o kajúcnikoch;– od 9:00 – že Smer navrhuje systém, v ktorom nikto nebude spolupracovať s políciou a každý prípad sa bude dať rozbiť;– po 10:30 – či by nám EÚ mala zastavovať eurofondy, aby motivovala Roberta Fica prestať ničiť inštitúcie;– od 14:00 – že dáva logiku, aby európske pravidlá platili a vymáhali sa cez peniaze;– po 15:45 – že aj Maďarsko a Poľsko najprv na zastavovanie eurofondov upozorňoval europarlament;– od 17:30 – čo hovorí na návrh zmeny ústavy, aby sa parlament dal odvolať ľudovým hlasovaním;– po 18:45 – či by to prinieslo permanentnú predvolebnú kampaň;– od 19:30 – že cestou ako vypustiť politický tlak je zriadiť druhú komoru parlamentu;– po 21:00 – ako by senát pomohol právnemu štátu na Slovensku a zastúpeniu regiónov;– od 22:30 – či by to paradoxne perinieslo stálu volebnú kampaň, ktorú nechce;– po 24:00 – že treba spájať samosprávy a potom im dať viac peňazí;– od 25:30 – že reformou verejnej správy a druhou komorou parlamentu by sa dali podmieniť eurofondy;– po 28:00 – či návrh Borisa Suska o Súdnej rade SR pomôže právnemu štátu a vyhovie EÚ, alebo zabetónuje smeráckych nominantov;– po 30:00 – že v Súdnej rade sa premnožili advokáti;– od 34:00 – že Richard Sulík sa prestal riadiť faktami a uniká mu realita v oblasti rodovej rovnosti;– po 37:30 – že Sulík mal priestor v SaS aj bez toho, aby kandidoval, ale nemôžu byť dvaja kohúti;– od 40:00 – či nespojenie opozície neskončí opäť vládou Smeru;– po 44:00 – či sa poučila z nespojenia Za ľudí s PS-SPOLU, Demokratov s Dzurindom a podobne;– od 47:00 – že je queen dezinformačných médií;– po 48:30 – ako drží palce PS, aby zvládli boj okolo kauzy Šimečkovej mamy;– od 52:00 – že jej chodia vyhrážky, že sa jej niečo stane;– po 53:00 – o čom bol jej incident s poslancom Lučanským.
Slovensko by malo mať niečo ako senát zložený zo zástupcov regiónov, ako majú v Česku, hovorí Mária Kolíková. Zabránilo by sa tak rýchlym a nikým nebrzdeným zmenám ako pri trestnom zákone. SaS to bude mať aj vo volebnom programe. Richard Sulík podľa nej prestal hovoriť fakty. Minulý týždeň mala incident s poslancom SNS Lučanským a pripisuje ho dezinformáciám. Chodia jej aj vyhrážky, že sa jej niečo stane.V podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako funguje naša justícia, ak kauza Očistec trvá už tak dlho;– po 3:00 – prečo nezlepšila trestný proces, keď bola ministerkou;– od 5:00 – či je to celé chyba Viliama Karasa, ktorý nedotiahol zmenu trestného procesu;– po 8:00 – či poslanci v parlamente schvália amnestiu pre Gašpara cez novelu o kajúcnikoch;– od 9:00 – že Smer navrhuje systém, v ktorom nikto nebude spolupracovať s políciou a každý prípad sa bude dať rozbiť;– po 10:30 – či by nám EÚ mala zastavovať eurofondy, aby motivovala Roberta Fica prestať ničiť inštitúcie;– od 14:00 – že dáva logiku, aby európske pravidlá platili a vymáhali sa cez peniaze;– po 15:45 – že aj Maďarsko a Poľsko najprv na zastavovanie eurofondov upozorňoval europarlament;– od 17:30 – čo hovorí na návrh zmeny ústavy, aby sa parlament dal odvolať ľudovým hlasovaním;– po 18:45 – či by to prinieslo permanentnú predvolebnú kampaň;– od 19:30 – že cestou ako vypustiť politický tlak je zriadiť druhú komoru parlamentu;– po 21:00 – ako by senát pomohol právnemu štátu na Slovensku a zastúpeniu regiónov;– od 22:30 – či by to paradoxne perinieslo stálu volebnú kampaň, ktorú nechce;– po 24:00 – že treba spájať samosprávy a potom im dať viac peňazí;– od 25:30 – že reformou verejnej správy a druhou komorou parlamentu by sa dali podmieniť eurofondy;– po 28:00 – či návrh Borisa Suska o Súdnej rade SR pomôže právnemu štátu a vyhovie EÚ, alebo zabetónuje smeráckych nominantov;– po 30:00 – že v Súdnej rade sa premnožili advokáti;– od 34:00 – že Richard Sulík sa prestal riadiť faktami a uniká mu realita v oblasti rodovej rovnosti;– po 37:30 – že Sulík mal priestor v SaS aj bez toho, aby kandidoval, ale nemôžu byť dvaja kohúti;– od 40:00 – či nespojenie opozície neskončí opäť vládou Smeru;– po 44:00 – či sa poučila z nespojenia Za ľudí s PS-SPOLU, Demokratov s Dzurindom a podobne;– od 47:00 – že je queen dezinformačných médií;– po 48:30 – ako drží palce PS, aby zvládli boj okolo kauzy Šimečkovej mamy;– od 52:00 – že jej chodia vyhrážky, že sa jej niečo stane;– po 53:00 – o čom bol jej incident s poslancom Lučanským.
Začalo sa to ako politické šikanovanie občianskeho združenia, no kauza Projektu Fórum prerastá do politickej otázky a objavujú sa aj tvrdenia, že Michal Šimečka sa môže stať pre Progresívne Slovensko príťažou. Je to naozaj tak? Má opozičný líder problém? A čo ukazujú dáta a modely? Tomáš Prokopčák sa pýta politického analytika agentúry NMS Mikuláša Hanesa. Zdroj zvukov: Denník N, Interez. Odporúčanie: Viaceré kultúrne centrá a umelecké projekty odmietli grantové financie, ktoré im pridelil Fond na podporu umenia. Niektorí z obáv o hodnotiaci proces, iní pre výhrady voči fungovaniu fondu celkovo. Teraz žiadajú o pomoc nás, verejnosť, a to cez rôzne zbierky. A vlastne to robia aj tí, ktorým grant neudelili vôbec alebo len v symbolickej výške. Zoznam je dlhý, stačí si vybrať. Či už podporíte platformu o umení, detský časopis, nezávislé centrá alebo médiá, je to na vás, ale ak môžete, pomôžte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Prístup štátu v Česku a Slovensku v čase krízy sa výrazne líšil. My sme sa snažili ochrániť spotrebu, Česi znížili spotrebu. Za našimi najbližšími susedmi dlhodobo zaostávame v investíciách. Do tých najviac produktívnych oblastí investujeme najmenej v Európe, upozorňuje v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm Martin Hudcovský z Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity.Spolu s kolegom Karolom Morvayom publikovali provokatívnu analýzu, kde ukazujú, že na jedno investované euro na Slovensku pripadajú až štyri eurá spotreby. Aj toto je zdroj investičného dlhu.„Máme asi tisícku firiem, ktoré sú superhviezdami v produktivite. Menšie a stredne veľké podniky sú však menej produktívne. V Česku tento problém nie je taký vypuklý,“ hovorí Hudcovský. Dodáva, že tento trend sa za ostatných 20 rokov ešte zhoršil.Hudcovský s kolegami z univerzity pomáhal aj pri príprave niektorých prorastových opatrení, ktorými sa vláda bude pokúšať oživiť ekonomiku. „Tieto opatrenia nie sú zázračný liek,“ upozorňuje.Pripravil Vladimír Amrich a na podcaste spolupracovali aj Sára Smatanová a Štefan Kurilla.
Prístup štátu v Česku a Slovensku v čase krízy sa výrazne líšil. My sme sa snažili ochrániť spotrebu, Česi znížili spotrebu. Za našimi najbližšími susedmi dlhodobo zaostávame v investíciách. Do tých najviac produktívnych oblastí investujeme najmenej v Európe, upozorňuje v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm Martin Hudcovský z Katedry hospodárskej politiky na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity.Spolu s kolegom Karolom Morvayom publikovali provokatívnu analýzu, kde ukazujú, že na jedno investované euro na Slovensku pripadajú až štyri eurá spotreby. Aj toto je zdroj investičného dlhu.„Máme asi tisícku firiem, ktoré sú superhviezdami v produktivite. Menšie a stredne veľké podniky sú však menej produktívne. V Česku tento problém nie je taký vypuklý,“ hovorí Hudcovský. Dodáva, že tento trend sa za ostatných 20 rokov ešte zhoršil.Hudcovský s kolegami z univerzity pomáhal aj pri príprave niektorých prorastových opatrení, ktorými sa vláda bude pokúšať oživiť ekonomiku. „Tieto opatrenia nie sú zázračný liek,“ upozorňuje.Pripravil Vladimír Amrich a na podcaste spolupracovali aj Sára Smatanová a Štefan Kurilla.
Aj keby dostalo pokutu 1500 € tisíc stánkov s langošmi, našej ekonomike, ktorá takmer nerastie, by to nepomohlo. Slovensko čaká už mesiace no nové vládne opatrenia na pomoc občanom a ekonomike. A europarlament vyzval Európsku komisiu aby nám zmrazila eurofondové miliardy.Medzitým sa na súde otvorila a hneď aj prerušila kauza Očistec, kde ako obžalovaní vystupujú aj podpredseda parlamentu za Smer, bývalý špeciálny prokurátor či oligarcha z Nitry a Smer sa už tretí krát pokúša zmeniť pravidlá pre kajúcnikov. A Progresívne Slovensko stále zaneprázdňuje kauza matky jeho predsedu.Aké sa teda dnes na Slovensku vlastne máme? Ako čakanie na vládne opatrenia vnímajú občania a čo od štátu skutočne potrebujú? Môže Slovensko prísť o eurofondy? Ako sa to všetko odzrkadľuje na našich preferenciách? Zaujíma nás vôbec popri tom všetkom korupčná kauza Očistec?Braňo Závodský sa rozprával so sociológom a vysokoškolským pedagógom Michalom Vašečkom.
Už v piatok 15. mája sa začínajú MS v hokeji 2026. Slovensko vedené Vladimírom Országhom má za sebou rozpačitú prípravu, ktorú sprevádzalo obrovské množstvo ospravedlneniek. Z olympijského tímu necestuje na šampionát až 19 hokejistov. Aké šance budú mať Slováci vo Švajčiarsku a čo čakať od tohto tímu? O tom debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš.
Apríl bol na Slovensku najsuchší mesiac za posledných 145 rokov. Na niektorých miestach takmer nepršalo a spadom nemej ako milimeter zrážok, tretina Slovenska dosiahla stav extrémneho sucha. Problém má príroda aj poľnohospodári, hrozí vysoké riziko požiarov.Čo takéto sucho pre Slovensko, pre prírodu, poľnohospodárov aj ľudí vlastne znamená? Prečo je zrážok tak málo, a ktoré oblasti na Slovensku sú suchom ohrozené najviac? Čo sa s tým dá robiť? Pomohli dažde z posledných dvoch dní? A aké sú predpovede na najbližšie dni? Môžu pomôcť májové búrky a budú vôbec?Braňo Závodský sa rozprával s klimatológmi Slovenského hydrometeorologického ústavu Líviou Labudovou a Pavlom Faškom.
1. Slovenská a slovinská cesta ratingom pri agentúre Fitch 2. Španiel krúti hlavou nad nemeckým odporom voči Talianom 3. Cudzincov už na Slovensku strpia, no vo Švédsku ich chcú viac.
Ako to, že minister pôdohospodárstva obhajuje Fafokany namiesto zápasu o agrodotácie a našich farmárov? Koho záujmy Richard Takáč vlastne obhajuje a kde v tom celom sú oligarchovia stojaci za PPA? Pýta sa exminister Zsolt Simon.Bruselské agrodotácie sú vo vážnom ohrození, hlavným problémom je dlhodobo nefunkčná Pôdohospodárska platobná agentúra. Inštitúcia, ktorú odborníci opisujú ako „štát v štáte“, ktorá čelí podozreniam z organizovaného rozkrádania a krytia oligarchických záujmov. A dnes sa na tieto pochybné praktiky pozrel už aj samotný Brusel.Od kauzy Dobytkár až po fiktívne penzióny sa v nej kontinuálne ťahá línia netransparentnosti, ktorú nedokázali zastaviť ani opakované kontroly NKÚ. Podľa exministra Zsolta Simona sa z PPA stal nástroj systémovej korupcie, kde takzvaná „penziónová kauza“ predstavuje iba špičku korupčného ľadovca. Systém, ktorý slúži oligarchom namiesto skutočných poľnohospodárov, pritom prerastá viacerými vládami a dnes opätovne ohrozuje samotnú akreditáciu agentúry.Minister pôdohospodárstva sa tvári, že nerozumie po anglicky a za výzvou Európskej komisie pozastaviť PPA akreditáciu vidí opozičný komplot a výzvy Bruselu spochybňuje a odmieta. Ak však Slovensko neuskutoční radikálne zmeny, naši farmári môžu prísť o stámilióny milióny eur určené na rozvoj vidieka i podporu poľnohospodárstva.O čo ide ministrovi pôdohospodárstva, koho záujmy vlastne chráni a prídu farmári o podporu z Bruselu? Ako to, že si dlhodobo nevieme poradiť s transparentnosťou a dôveryhodnosťou Pôdohospodárskej platobnej agentúry a koho táto inštitúcia naozaj reprezentuje?Ráno Nahlas s exministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ako to, že minister pôdohospodárstva obhajuje Fafokany namiesto zápasu o agrodotácie a našich farmárov? Koho záujmy Richard Takáč vlastne obhajuje a kde v tom celom sú oligarchovia stojaci za PPA? Pýta sa exminister Zsolt Simon.Bruselské agrodotácie sú vo vážnom ohrození, hlavným problémom je dlhodobo nefunkčná Pôdohospodárska platobná agentúra. Inštitúcia, ktorú odborníci opisujú ako „štát v štáte“, ktorá čelí podozreniam z organizovaného rozkrádania a krytia oligarchických záujmov. A dnes sa na tieto pochybné praktiky pozrel už aj samotný Brusel.Od kauzy Dobytkár až po fiktívne penzióny sa v nej kontinuálne ťahá línia netransparentnosti, ktorú nedokázali zastaviť ani opakované kontroly NKÚ. Podľa exministra Zsolta Simona sa z PPA stal nástroj systémovej korupcie, kde takzvaná „penziónová kauza“ predstavuje iba špičku korupčného ľadovca. Systém, ktorý slúži oligarchom namiesto skutočných poľnohospodárov, pritom prerastá viacerými vládami a dnes opätovne ohrozuje samotnú akreditáciu agentúry.Minister pôdohospodárstva sa tvári, že nerozumie po anglicky a za výzvou Európskej komisie pozastaviť PPA akreditáciu vidí opozičný komplot a výzvy Bruselu spochybňuje a odmieta. Ak však Slovensko neuskutoční radikálne zmeny, naši farmári môžu prísť o stámilióny milióny eur určené na rozvoj vidieka i podporu poľnohospodárstva.O čo ide ministrovi pôdohospodárstva, koho záujmy vlastne chráni a prídu farmári o podporu z Bruselu? Ako to, že si dlhodobo nevieme poradiť s transparentnosťou a dôveryhodnosťou Pôdohospodárskej platobnej agentúry a koho táto inštitúcia naozaj reprezentuje?Ráno Nahlas s exministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Podcast vysvetľuje, prečo sú náklady na prácu na Slovensku tretie najvyššie vo východnej časti EÚ, no domov si zamestnanci nesú menej ako Česi, Poliaci aj Maďari. Z každých 100 eur, ktoré za nich platí zamestnávateľ, dostanú v hrubom iba 71. Zvyšok pohltí štát. V podcaste sa dozviete, prečo trojročná rodičovská dovolenka škodí platom, ako rast miezd vo verejnej sfére deformuje celý trh práce, prečo nemecké firmy začínajú Slovensko obchádzať — a čo sa musí zmeniť, ak Slovensko nechce navždy zostať v drevenici.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Odišli hľadať šťastie a lepší život na opačný koniec sveta. Azda takto by sme mohli zhrnúť základný motív českých a slovenských emigrantov v ďalekej Austrálii, ktorý stál za ich rozhodnutím opustiť svoju domovskú krajinu. Bolo by však až príliš veľkým zjednodušením, ak by sme zostali len pri tomto konštatovaní. Rodné Československo totiž často opúšťali nedobrovoľne, neodchádzali len za lepším životom, ale aj za slobodou a perspektívou, že už viac nebudú musieť čeliť politickým perzekúciám. To je naopak motív vlastný Čechom a Slovákom, ktorí zo svojej vlasti utekali po roku 1948 či po roku 1968. Mnohí z nich svoje miesto a novú životnú perspektívu napokon našli práve v Austrálii. Dejinám československej emigrácii sa dnes už venujú viacerí historici a je predmetom odborného spracovania. Ľudský rozmer tejto kapitoly našich dejín sa však rozhodla zmapovať publicistka Soňa Gyarfašová vo svojom dokumentačnom cykle Po stopách pamäti: Príbehy z opačného konca sveta. Mnohí z týchto emigrantov totiž ešte žijú a môžu nám porozprávať svoj vlastný príbeh. Cesta za týmto rozprávaním zaviedla dnešnú hostku podcastu Dejiny práve do krajiny našich protinožcov. Ako sama hovorí, splnila si tým svoj cestovateľský sen, ale i svoju dokumentačnú ambíciu. So Soňou Gyarfašovou sa preto rozprávame o tejto jej ceste, ale predovšetkým o ceste a životnom osude ľudí, ktorí ani v ďalekej Austrálii nezabudli na svoju vlasť. Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/slovensko-ovladol-gang-ale-simeckovci-to-nie-su-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
V rámci iniciatívy Týždeň vie zmeniť veľa sa pýtame kľúčových ľudí: Má Slovensko zmysel, ak nie je spravodlivé? Máme na zmenu? Čo chýba opozícii? Ktoré zmeny budú teraz rozhodujúce? Hostia: Ivan Trimaj, spoluautor ústavy Lajos Mészáros, dlhoročný sudca ústavného súdu Roman Kvasnica, advokát Hedvigy Malinovej, Rómov z Moldavy a rodín Jána a Martiny
Putin oslavuje koniec ruskej vlasteneckej vojny a premiér Fico je v Moskve opäť pritom. Na vojenskej prehliadke sa zúčastniť neplánuje a pred Moskvou bol v Nemecku, kde sa poklonil pamiatke umučených v bývalom koncentračnom tábore v Dachau.Situácia v Iráne je medzi tým neprehľadná a vyzerá to na krehké prímerie. Stredobodom pozornosti je Hormuzský preliv, ktorým pred vojnou prúdilo 20 % svetovej produkcie ropy a plynu. Prezident Trump poslal Iránu svoju mierovú dohodu, no tvrdí, že Irán riadia blázni a varuje pred ďalšími útokmi.Čo znamená premiérova návšteva Putina, ktorú niektoré štáty únie považujú za podporu agresora pre Slovensko? Čo z toho, že náš premiér chodí do Moskvy vlastne máme?A ako to vyzerá v Iráne? Je možná mierová dohoda, alebo bude vojna, ktorá má potenciál uvrhnúť svet do recesie, pokračovať ďalej? Aké sú možné scenáre? Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a predsedom DS-ODS Pavlom Mackom.
1. Kaliňák by si zaslúžil demisiu 2. Spojenci Ruska na Slovensku 3. Ako dopadol sviatok/nesviatok v Bratislave a okresnom meste
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Slovenské verejné financie sú v zlom stave. Dlhodobo je to neudržateľné. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore vysvetľuje, že Slovensko malo vážny problém financovať svoj dlh už pri jeho hodnote 48 percent HDP. Dnes je na úrovni 61 percent a ak príde naozaj veľká kríza, štát nedokáže viac financovať verejný dlh. „Kameňom úrazu je rok 2019, keď sa ministrom financií stal Ladislav Kamenický a vláda zafixovala vek odchodu do dôchodku, čo bola najväčšia facka dlhodobej udržateľnosti verejných financií. To bol koniec dobrých časov. Potom sa prijali 13. dôchodky, prišiel predvolebný rok a prehupli sme sa do pásma vysokého rizika. To všetko sa stalo ešte pred pandémiou v roku 2020, ktorá to dovŕšila,“ vysvetľuje Tóth. Od roku 2022 je Slovensko trvalo v pásme vysokého rizika a nič sa na tom nemení. Aj Matovičova vláda prijímala opatrenia ako napr. rodinný balíček, ktoré zhoršili verejný dlh, ale najväčšie zhoršenie o 3,6 percenta HDP prišlo práve v roku 2019 za vlády Smeru. Slovensko však nemá najvyšší verejný dlh v eurozóne. Krajiny ako Francúzsko, Taliansko, Belgicko či Španielsko majú verejný dlh viac ako sto percent. Podľa Jána Tótha sa však malá krajina ako Slovensko nemôže s nimi porovnávať. „Sú to krajiny, ktoré majú oveľa vyšší rating, výkonnejšiu ekonomiku a investori im skrátka veria viac ako Slovensku.“ Nastavenie dôchodkov tvorí 36 percent problémov dlhodobej udržateľnosti verejných financií. „Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako urobiť dôchodkový systém adresný. Mali by sme mať len dvanásť plnohodnotných dôchodkových dávok,“ hovorí šéf RRZ. Zároveň pripomína, že na Slovensku máme aj rôzne plošné sociálne dávky za štyri miliardy eur. „Sociálny systém je nemoderný a plošný. Máme veľa sociálnych dávok, ale málo pomáhame tým, ktorí to naozaj potrebujú.“ Aké zmeny potrebujú slovenské verejné financie? Vysvetľuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: kedy malo Slovensko najhoršie verejné financie, kto je naozaj zodpovedný za súčasný stav, ako dlho môže Slovensko vydržať takto fungovať, aké reformy treba prijať, aby sa dlh stabilizoval, prečo je problémom sociálny systém a dôchodky. See omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Robert Fico chcel robiť politiku na štyri svetové strany, takže ho vážne zrejme neberie ani jedna. V Maďarsku stratil svojho najbližšieho protieurópskeho spojenca a asi ako jediný európsky demokratický líder sa teraz plánuje vybrať do Moskvy... aby sa zároveň stretával s ukrajinským prezidentom. Čo teda Robert Fico robí, prečo ide za Putinom a ako jeho aj Slovensko v zahraničí vnímajú? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta hlavnej komentátorky denníka SME Beaty Balogovej. Zdroj zvukov: YouTube: TA3, SMER-SD, Andrej Danko Odporúčanie: Úprimne, v tomto ročnom období zápasí s alergiou kde-kto z nás. Takže moje dnešné odporúčanie sa toho bude týkať: BBC má článok Deväť tipov, ako si poradiť s peľmi a sezónou alergiou. Skúste. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Príde Slovensko o eurofondy alebo nie?Europarlament vyzval Európsku komisiu aby proti Slovensku spustila mechanizmus zmrazovania miliárd eur z eurofondov. Dôvodom je Dôvodom je ohrozenie právneho štátu a finančných záujmov Únie. Napríklad aj zrušenie špeciálnej prokuratúry či NAKA alebo situácia na pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorá z európskych peňazí financuje poľnohospodárov.Čo teda hlasovanie europoslancov v skutočnosti znamená? Ako ďaleko sme od toho aby nám Európska komisia zastavila eurofondy? A aké sú ďalšie dôvody pre ktoré sa tak europarlament rozhodol? Ako sa k tomu postavili naši europoslanci? A čo by sa stalo ak by sme o eurofondy skutočne prišli? Ako na to doplatilo Maďarsko?Braňo Závodský sa rozprával s vydavateľom portálu EUBrief Radovanom Geistom a s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Petrom Stanom.
Pre opozičnú alternatívu dnes tiká najvyšší čas. Ak chce vystriedať Fica, nemôže to byť o menách a koalíciách, ale musí ponúknuť spoločné odpovede na kľúčové problémy Slovenska. Toto tam však vôbec nevidieť. Hovorí jeden z kľúčových architektov Mečiarovej volebnej porážky a spoluautor SDK Ivan Šimko. Napriek tomu, prečo nie je dôvod sa mentálne opúšťať?Kedy, ak nie teraz a kto, ak nie my? Otázka reálnej zmeny Ficovej vlády čoraz viac súvisí aj s témou integrácie roztrieštených opozičných síl. Má však opozícia na to aby vystriedala unavenú vládnu moc?Jej líder - Progresívne Slovensko, síce dominuje prieskumom preferencií, viacero opozičných subjektov však bojuje s hrozbou prepadu ich voličských hlasov. Opozičným politikom sa však sily spájať veľmi nechce a často - namiesto spolupráce, voči sebe radšej bojujú. Neexistuje ani kedysi obľúbený formát tieňovej opozičnej vlády, ktorá by mohla spoločným opozičným hlasom voličom formulovať konkrétne alternatívy ďalšieho vývoja Slovenska.Porážku veľmi obľúbenému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a tým stopku jeho vláde, pritom uštedril práve takýto spoločný opozičný subjekt - Slovenská demokratická koalícia (SDK), v ktorej sa na jednej kandidátke stretlo až 6 politických subjektov. Je čas na podobné spájanie sa a dá sa dvakrát vstúpiť do tej istej rieky? Ako sa spájajú politicky veľmi rozdielne strany a kde sa stretá umenie kompromisu a integritou vlastnej tváre? No a prečo sa dnešná opozícia nevie zjednotiť ani na vecných riešeniach kľúčových problémov Slovenska?Na integráciu opozície je najvyšší čas. Ak to myslia vážne, musia začať s programovými otázkami - teda ponukou spoločného riešenia kľúčových problémov Slovenska, nie debatou o menách či formách spájania sa. Túto logiku tam však nevidím. Odkazuje opozičným lídrom Ivan Šimko, jeden z architektov SDK, ktoré integráciou opozičných síl dokázala odstaviť od moci populárneho premiéra Vladimíra Mečiara. Oni sa o tom, ako nájsť spoločné prieniky v riešení zásadných a aktuálnych problémov tejto krajiny vôbec nerozprávajú a ani to – ako spoločná alternatíva, neformulujú verejnosti. Opantal ich premiér Fico a jeho témy. Opozícia má pritom dnes na rukách silné karty, niet dôvodu sa opúšťať, dodáva Šimko.Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s jedným z architektov SDK a bývalým podpredsedom KDH Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
1. Eurofondy sú pre Slovensko životne dôležité 2. Verejné financie musí upratať až nová vláda 3. Obchodníci už musia ponúkať bezhotovostné platby 4. V pretekoch umelej inteligencie zatiaľ vedie Google
„Vo svete sa stmieva. Médiá, ktoré majú pozerať politikom na prsty, majú čoraz menší vplyv a spoločnosť sa díva do tmavej priepasti“, hovorí Pavol Szalai z medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). Hodnotí pritom najnovší index slobody tlače vo svete, ktorý RSF pripravuje už od roku 2002. „V roku 2002 v krajinách s najvyššou úrovňou slobody tlače žilo 20 % populácie, dnes je to menej ako 1 %. Podiel krajín so zlou situáciou vzrástol zo 14 % na dnešnú väčšinu“, dopĺňa.Zákony ako zbraň, nepriateľská politická rétorika ako slučka, ktorá dusí a tlak ekonomiky.Sloboda médií vo svete padla na historické minimum – a Slovensko nie je mimo tohto trendu. Najnovší index organizácie Reportéri bez hraníc ukazuje, že tlak na novinárov rastie aj v zabehnutých demokraciách. Zákony, politika aj ekonomika médií dnes čoraz viac rozhodujú o tom, čo sa verejnosť dozvie a čo nie.Kde je v tomto obraze Slovensko a čo sa za posledné roky zmenilo? A najmä – ide len o výkyv, alebo o dlhodobejší problém, ktorý môže zásadne ovplyvniť fungovanie demokracie?Pozrieme sa na to s Pavlom Szalaiom z Reportérov bez hraníc.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poslanca Jána Ferenčáka mali napadnúť, Zuzane Petkovej z nadácie Zastavme korupciu zdemolovali auto, Slovensko môže prísť o eurofondy podobne ako Maďarsko, Najvyšší súd odsúdil útočníka na premiéra Juraja Cintulu na 21-ročný trest a novinky sú aj v prípade kauzy mamy Michala Šimečku Marte Šimečkovej. Okrem peny aktuálnych dní si pripomíname 30 rokov od vraždy Roberta Remiáša. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: STVR, TA3, TASR, TV JOJ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Téma Benešových dekrétov vyvoláva na Slovensku vášne. Potom čo ich spomenulo Progresívne Slovensko, Smer dal to trestného zákona hrozbu väzenia za ich spochybňovanie. Dokážu byť aj témou volieb, no zároveň dodnes komplikujú medzinárodné vzťahy. V telefonáte s Robertom Ficom ich už spomínal aj nastupujúci maďarský premiér Péter Magyar.Čo sú to vlastne Benešove dekréty? Kedy a prečo ich vlastne československý prezident Eduard Beneš vydal? A koľko ich vlastne dohromady bolo? Ktoré z nich patria medzi najkontroverznejšie? A prečo medzi Slovenskom a Maďarskom stále vyvolávajú spory?Braňo Závodský sa rozprával s významným historikom Ivanom Kamencom.