Podcasts about slovenskej

Soňa Müllerová je súčasťou Slovenskej televízie viac ako 40 rokov. Začínala ako programová hlásateľka v televízii, stále moderuje úspešný Dámsky klub. Pracovala však aj v Slovenskom rozhlase, mala niekoľko relácií v Rádiu Slovensko i v niekdajšom Rock FM Rádiu. Je majiteľkou niekoľkých krištáľových mikrofónov a ocenení najmoderátorka. S Katou Martinkvou bude hovoriť aj o navrhovaní šperkov, ktorému sa aktuálne venuje, o pôsobení na sociálnych sieťach, o jej novej životnej úlohe starej mamy, či o tom, že ju v živote tešia obyčajné veci. | Hostka: Soňa Müllerová (moderátorka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Extrémne sucho postihlo úrodu kukurice, ktorá je dôležitým krmivom pre zvieratá. O to dôležitejším, že vyschli aj lúky, na ktorých by sa kravy, ovce či kozy mohli pásť. Krmiva je už teraz nedostatok. Prečo pôdohospodári nepolievajú? Problémom sú zhrdzavené, rozpadnuté a miestami aj rozkradnuté závlahové systémy a zanedbaná starostlivosť o vodné nádrže.Budú vplyvom extrémneho sucha opäť drahšie potraviny? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas odpovedá Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.Nahrával Peter Hanák.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne zaujímavého hosťa, ktorý si rozhodne nedáva servítku pred ústa. Srbský mládežnícky tréner Nikola Maslarevič, známy svojím úspešným pôsobením v mládežníckych štruktúrach bratislavského Interu a súčasnou prácou v BK Lokomotíva Sereď, ponúka v najnovšom rozhovore hlboký a často až mrazivo úprimný pohľad do útrob slovenského športu.Ak vás zaujíma, prečo domáce talenty často nedokážu preraziť na medzinárodnej scéne a akú rolu v tom hrajú premotivovaní rodičia, tento diel by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti.Nikola Maslarevič sám seba definuje skôr ako zástancu starej školy, ktorý si síce berie to najlepšie z moderných trendov, no pevne verí v osvedčené základy tvrdej driny. V rozhovore otvorene a ostro kritizuje súčasný prístup k príprave mladých športovcov pod Tatrami. Z jeho pohľadu je obrovským kameňom úrazu práve chýbajúca pracovná morálka na palubovke.„Podľa mňa najdôležitejšia vec v každom športe je tréning a všetko vyplýva z neho. Ja si myslím, že sa netrénuje poriadne a tvrdo,“ konštatuje srbský odborník s tým, že mnohí tréneri sa dnes radšej schovávajú za moderné anglické výrazy, namiesto toho, aby deti prinútili k poctivej drine.Mimoriadne pútavou časťou podcastu je trénerovo porovnanie slovenskej mládeže s deťmi z iných kútov sveta, vrátane afrického kontinentu či Číny, kde v minulosti taktiež profesionálne pôsobil. Koreň problému našej mládeže vidí najmä v nadmernom životnom pohodlí, ktoré si deti prinášajú priamo z rodinného prostredia.Priamočiaro upozorňuje, že všetko vychádza v prvom rade z hlavy a z výchovy, pričom dnešné deti si podľa neho až príliš užívajú komfort, čo sa následne negatívne odráža aj na ich nasadení a správaní na ihrisku.Tento komfort zabíja prirodzenú túžbu po víťazstve a dravú súťaživosť, ktorú majú v sebe naopak hlboko zakorenenú napríklad srbskí basketbalisti. Pri opise balkánskej športovej nátury pridáva mimoriadne trefný postreh o tom, že Srbi pred úvodným rozskokom nikdy vopred neuznajú, že by bol ich súper lepší, zatiaľ čo Slováci sa často vnútorne vzdávajú už pri pohľade na zvučné meno súpera.Skúsený tréner sa v rozhovore nevyhýba ani mimoriadne citlivej téme neustáleho zasahovania rodičov do tréningového procesu. Nikola Maslarevič prízvukuje, že obrovskou brzdou vo vývoji hráča paradoxne nie je samotné dieťa, ale často práve prehnané a urazené ego jeho matiek či otcov.„Niekedy tréner zakričí na dieťa alebo ho nechá na lavičke a dieťa je s tým úplne v pohode, ale viac to urazí ego rodiča a potom začína nejaká vojna,“ vysvetľuje v podcaste toxickú dynamiku, ktorá podľa neho zbytočne ničí vzťahy v kluboch a zastavuje progres talentov.Rodičia by podľa jeho slov mali viac dôverovať basketbalovým odborníkom a nechať svoje ratolesti, aby sa so športovými prekážkami dokázali popasovať celkom samostatne.Na samý záver tohto inšpiratívneho rozhovoru ponúka kouč, ktorý je okrem iného aj autorom vlastného tréningového manuálu, niekoľko cenných a netradičných rád pre začínajúcich hráčov. Dôrazne im pripomína, že špičkový športovec sa formuje nielen potením krvi v telocvični, ale aj svojím každodenným nastavením v bežnom živote.Svojim zverencom preto pravidelne odkazuje: „Dávaj pozor ako si oblečený, dávaj pozor ako si ostrihaný, dávaj pozor akú hudbu počúvaš, akú knižku čítaš... To, že si basketbalista, je len jeden kúsok tvojho života.“

Extrémne sucho postihlo úrodu kukurice, ktorá je dôležitým krmivom pre zvieratá. O to dôležitejším, že vyschli aj lúky, na ktorých by sa kravy, ovce či kozy mohli pásť. Krmiva je už teraz nedostatok. Prečo pôdohospodári nepolievajú? Problémom sú zhrdzavené, rozpadnuté a miestami aj rozkradnuté závlahové systémy a zanedbaná starostlivosť o vodné nádrže.Budú vplyvom extrémneho sucha opäť drahšie potraviny? V dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas odpovedá Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.Nahrával Peter Hanák.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je práve slovenský med taký kvalitný a čo všetko sa dá z pohára medu vyčítať vďaka modernej vede? Odpovede na tieto otázky pozná Juraj Majtán, mikrobiológ, vedúci Laboratória apidológie a apiterapie v Ústave molekulárnej biológie SAV, v. v. i., dlhoročný včelár a jeden z popredných svetových expertov na výskum medu.V rozhovore sa dozviete, ako sa mikrobiológ bez rodinnej včelárskej tradície stal včelárom a ako mu táto skúsenosť pomohla lepšie porozumieť vlastnému výskumu. Juraj Majtán vedie projekt Medového laboratória, vďaka ktorému sa Slovensko stalo prvou krajinou v Európskej únii s akreditovanou metódou stanovenia antibakteriálnej aktivity medu, teda schopnosti rozpoznať a otestovať jeho liečivý potenciál. Slovenské medy pravidelne získavajú medzinárodné ocenenia, no chýba väčšia marketingová podpora tejto vzácnej komodity.Nevyhneme sa téme falšovania medu, čo je mimoriadne veľký problém: podľa analýz je v Európe podozrivá takmer polovica dovezeného medu. Reč príde na medicínsky med, ktorý je sterilizovaný gama žiarením a určený priamo na hojenie rán, a porozprávame sa aj o ďalších včelích produktoch, ako je propolis, materská kašička či včelí chlieb (perga) označovaný za superpotravinu.Dozviete sa nielen to, ako medu rozumieť v bežnom živote, ako ho správne skladovať a prečo kryštalizácia nie je chyba, ale aj to, či je v poriadku med mraziť. Juraj Majtán otvorene hovorí o tom, čo na Slovensku v oblasti výskumu chýba. Podľa neho je to predovšetkým chuť aktívne vyhľadávať praktické využitie vedeckých poznatkov, ako to sám zažil počas svojho pôsobenia na univerzite v Oxforde.Ing. Juraj Majtán, DrSc., MBA, FIFST. FRSB, je vedúci laboratória apidológie a apiterapie v Ústave molekulárnej biológie SAV. Za svoje úspechy v základnom, ako aj aplikovanom výskume získal Podporný fond Štefana Schwarza. V roku 2010 získal ocenenie Early Career Researcher z Cardiff University. Pôsobí ako lektor Slovenského zväzu včelárov a je zakladateľom Slovenskej apiterapeutickej spoločnosti. Je členom komisie pre kvalitu a bezpečnosť včelích produktov Európskej včelárskej organizácie (EBA). Je zakladateľom projektu Medové laboratórium, ktoré získalo niekoľko prestížnych národných ocenení, ako je Zlatý kosák (Agrokomplex, 2022) a Cena za transfer technológií na Slovensku v kategórii počin v oblasti transferu technológií (CVTI SR, 2022). O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne zaujímavého hosťa, ktorý si rozhodne nedáva servítku pred ústa. Srbský mládežnícky tréner Nikola Maslarevič, známy svojím úspešným pôsobením v mládežníckych štruktúrach bratislavského Interu a súčasnou prácou v BK Lokomotíva Sereď, ponúka v najnovšom rozhovore hlboký a často až mrazivo úprimný pohľad do útrob slovenského športu.Ak vás zaujíma, prečo domáce talenty často nedokážu preraziť na medzinárodnej scéne a akú rolu v tom hrajú premotivovaní rodičia, tento diel by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti.Nikola Maslarevič sám seba definuje skôr ako zástancu starej školy, ktorý si síce berie to najlepšie z moderných trendov, no pevne verí v osvedčené základy tvrdej driny. V rozhovore otvorene a ostro kritizuje súčasný prístup k príprave mladých športovcov pod Tatrami. Z jeho pohľadu je obrovským kameňom úrazu práve chýbajúca pracovná morálka na palubovke.„Podľa mňa najdôležitejšia vec v každom športe je tréning a všetko vyplýva z neho. Ja si myslím, že sa netrénuje poriadne a tvrdo,“ konštatuje srbský odborník s tým, že mnohí tréneri sa dnes radšej schovávajú za moderné anglické výrazy, namiesto toho, aby deti prinútili k poctivej drine.Mimoriadne pútavou časťou podcastu je trénerovo porovnanie slovenskej mládeže s deťmi z iných kútov sveta, vrátane afrického kontinentu či Číny, kde v minulosti taktiež profesionálne pôsobil. Koreň problému našej mládeže vidí najmä v nadmernom životnom pohodlí, ktoré si deti prinášajú priamo z rodinného prostredia.Priamočiaro upozorňuje, že všetko vychádza v prvom rade z hlavy a z výchovy, pričom dnešné deti si podľa neho až príliš užívajú komfort, čo sa následne negatívne odráža aj na ich nasadení a správaní na ihrisku.Tento komfort zabíja prirodzenú túžbu po víťazstve a dravú súťaživosť, ktorú majú v sebe naopak hlboko zakorenenú napríklad srbskí basketbalisti. Pri opise balkánskej športovej nátury pridáva mimoriadne trefný postreh o tom, že Srbi pred úvodným rozskokom nikdy vopred neuznajú, že by bol ich súper lepší, zatiaľ čo Slováci sa často vnútorne vzdávajú už pri pohľade na zvučné meno súpera.Skúsený tréner sa v rozhovore nevyhýba ani mimoriadne citlivej téme neustáleho zasahovania rodičov do tréningového procesu. Nikola Maslarevič prízvukuje, že obrovskou brzdou vo vývoji hráča paradoxne nie je samotné dieťa, ale často práve prehnané a urazené ego jeho matiek či otcov.„Niekedy tréner zakričí na dieťa alebo ho nechá na lavičke a dieťa je s tým úplne v pohode, ale viac to urazí ego rodiča a potom začína nejaká vojna,“ vysvetľuje v podcaste toxickú dynamiku, ktorá podľa neho zbytočne ničí vzťahy v kluboch a zastavuje progres talentov.Rodičia by podľa jeho slov mali viac dôverovať basketbalovým odborníkom a nechať svoje ratolesti, aby sa so športovými prekážkami dokázali popasovať celkom samostatne.Na samý záver tohto inšpiratívneho rozhovoru ponúka kouč, ktorý je okrem iného aj autorom vlastného tréningového manuálu, niekoľko cenných a netradičných rád pre začínajúcich hráčov. Dôrazne im pripomína, že špičkový športovec sa formuje nielen potením krvi v telocvični, ale aj svojím každodenným nastavením v bežnom živote.Svojim zverencom preto pravidelne odkazuje: „Dávaj pozor ako si oblečený, dávaj pozor ako si ostrihaný, dávaj pozor akú hudbu počúvaš, akú knižku čítaš... To, že si basketbalista, je len jeden kúsok tvojho života.“

My ich považujeme za otravné, ona ich vyhľadáva. V štúdiu sme privítali odborníčku na komáre a nebezpečné vírusy, ktoré môžu prenášať, Viktóriu Čabanovú z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Zaviedla prvý celoslovenský monitoring západonílskeho vírusu a vírusu Usutu v komároch vďaka novej metóde odchytu, ktorá šetrí čas aj financie a umožňuje systém včasného varovania. Na konte má viaceré ocenenia. | Hosť RRZ: To najlepšie (REPRÍZA). | Hosť: Viktória Čabanová. | Moderuje: Juraj Turis. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Pracuje v Centre fyziky nízkych teplôt Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Narodil sa v Starej Ľubovni. Záujem o vedu a umenie ho spája aj s manželkou, známou a vynikajúcou herečkou Anikó Vargovou. | Hosť: Jozef Kačmarčík (fyzik). | Repríza z 10. 11. 2025. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V letnej edícii Minimum Viable Podcastu prinášame záznam panelovej diskusie z podujatia Lighting Talks* o stave zákazníckej skúsenosti na Slovensku v roku 2026. Ako môžu firmy premeniť neistotu na trhu na konkurenčnú výhodu? A čo im bráni využívať zákaznícku skúsenosť ako strategický nástroj pre lepšie biznisové výsledky?.O skúsenostiach z praxe diskutujú zástupcovia organizácií, ktoré patria medzi lídrov slovenského trhu v CX:Kamila Zoľáková, Head of Customer Experience v O2 SlovakiaBranislav Jarábek, Strategic Change Management v Slovenskej sporiteľniPeter Varga, Head of Product Management and Delivery v Dr. Max GroupDiskusiu moderuje Kristína Malíková, Customer Experience Transformation Lead v Lighting Beetle*. .V epizóde sa dozviete, ako lídri prepájajú CX s biznisovou stratégiou, ako presadzujú zmeny vo veľkých organizáciách a čo im pomáha škálovať zákaznícku skúsenosť naprieč digitálnymi aj fyzickými kanálmi. Otvárame tiež otázky interného vlastníctva CX, práce so zákazníckymi dátami, podpory zo strany vedenia a praktických krokov, ktoré môžu firmám pomôcť posunúť sa ďalej. Diskusia nadväzuje na tretí ročník prieskumu CX vyspelosti slovenského trhu, ktorý realizovalo Lighting Beetle*..00:00 Predstavenie témy a hostí02:24 Čo vo firmách spustilo zmenu zákazníckej skúsenosti09:01 Ako obhájiť investície do CX a dizajnu17:50 Fázy budovania vyspelejšieho CX21:26 CX transformácia ako tŕnistá cesta26:25 Od digitálneho UX k celistvému CX30:23 Čo pomáha zjednocovať oddelenia k spolupráci41:07 Discovery vs. delivery fáza46:32 Prekážky v integrovaní fázy discovery do organizácie51:17 Ako AI mení dizajn, CX a produktový vývoj01:00:28 Najväčšie výzvy do budúcnosti

Viktória Čabanová je zoologička so zameraním na parazitológiu a virológiu z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, v ktorom pracuje na rôznych témach množstvo úspešných vedcov. Je súčasťou vedeckej skupiny pre výskum komármi prenášaných vírusov. Ku komárom pociťuje sympatie. Oceňuje, že sú aj užitočné a obdivuje ich životaschopnosť. Hovoriť budeme aj o jej psíkovi, s ktorým rada trávi čas, o Novohrade, z ktorého pochádza a o fantasy a krimi literatúre, ktoré rada číta. | Hosť: RNDr. Viktória Čabanová (zoologička zo Slovenskej akadémie vied). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Väčšina mladých ľudí nikdy neurobí prvý krok k štúdiu či výskumu v zahraničí – nie však preto, lebo by nemali schopnosti, ale preto, lebo nevedia, kde začať. V novej epizóde podcastu Veda na dosah – o štúdiu sa rozprávame so zástupkyňou Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA) o tom, aké možnosti poradenstva agentúra ponúka stredoškolákom aj vysokoškolákom a ako vyzerá cesta od prvého kontaktu až po odchod na pobyt. Nápomocná je aj pri hľadaní správnej voľby pre študenta, ktorý nevie, aké má možnosti a ako a kde ich má hľadať. Na výber sú študijné mobility, výskumné pobyty, jazykové kurzy, celé štúdium v zahraničí, účasť v Národnom štipendijnom programe či program CEEPUS ako stredoeurópsky výmenný program pre univerzitné štúdiá zameraný na východnú Európu. Rozprávame sa o dnešnom záujme o zahraničie zo strany slovenských študentov a naopak, o záujme zahraničných študentov o Slovensko. Cieľom nie sú iba tradičné destinácie, priestor je aj pre tie exotickejšie, ako je Thajsko, Mexiko alebo Indonézia.Už počas strednej školy padnú vhod praktické rady o tom, ako si takýto pobyt začať riešiť. Študenti získajú jasnejšiu predstavu, kam sa môžu neskôr vydať. Cestovať môže ktokoľvek, kľúčová je motivácia a chuť skúsiť niečo nové bez ohľadu na študijný odbor. Štúdium v zahraničí totiž dá človeku viac, než si na prvý pohľad môže myslieť. Dôležité je začať čo najskôr a vyskúšať, či študenta táto cesta baví, než si dať ujsť príležitosť. Mgr. Silvia Lipovská je administrátorka štipendií a grantov v Slovenskej akademickej informačnej agentúre (SAIA), ktorá má na starosti zahraničných študentov na Slovensku cez Národný štipendijný program. Poskytuje poradenstvo a propaguje slovenské vysoké školstvo doma i v zahraničí. Rada cestuje, komunikuje s miestnymi obyvateľmi a rieši neštandardné situácie, čo vie zužitkovať pri svojej práci, ktorá vyžaduje predovšetkým trpezlivosť. Nájdete ju v bratislavskej pobočke SAIA.O podcastePodcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Ako prvá na Slovensku implantovala pacientovi s glaukómom (zelený zákal) špecifický drenážny implantát, prvý miniteleskop u pacienta s geografickou atrofiou makuly a zároveň je jednou z mála žien v krajine, ktoré operujú predný aj zadný segment oka. Zároveň je garantkou pre certifikačnú pracovnú činnosť mikrochirurgia oka, ako aj predmetu oftalmológia v rezidenčnom programe všeobecné lekárstvo. | Hosť: Nora Majtánová (primárka Očnej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava). | Repríza z 12. 3. 2026. | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Po štátnej návšteve prezidenta Petra Pellegriniho v Číne sa pozornosť opäť obrátila na druhú najväčšiu ekonomiku sveta. Ako dnes premýšľa Čína? Ekonomická diplomatka SR v Pekingu Lucia Škvareninová vysvetľuje, prečo je krajina technologickou veľmocou, prečo medzi sebou súťažia jednotlivé provincie, ako Čína plánuje desaťročia dopredu a prečo sú bezpečnosť či kolektívny záujem pre Číňanov prirodzenou súčasťou života. Zároveň hovorí o tom, kde vidí najväčší potenciál pre slovenské firmy na čínskom trhu a ponúka praktické odporúčania pre podnikateľov, ktorí chcú v Číne uspieť. Lucia Škvareninová je ekonomická diplomatka Slovenskej republiky v Pekingu. Ovláda čínsky jazyk a má dlhoročné skúsenosti so štúdiom aj pôsobením v Číne. Vo svojej práci sa venuje podpore slovenských firiem na čínskom trhu a rozvoju ekonomických vzťahov medzi Slovenskom a Čínou.

Premeniť herca na postavu tak, aby si divák masku ani nevšimol — to je umenie Juraja Steinera. Pôsobil v Slovenskej televízii, na Kolibe, spolupracoval na viac ako stovke slovenských aj zahraničných filmov, a takmer tri desaťročia aj pre festival Richarda Wagnera v Bayreuthe. Za rozprávku Sedem zhavranených bratov získal Českého leva. Naším dnešným hosťom bol Juraj Steiner, významný slovenský umelecký maskér, ktorý nedávno oslávil 80. narodeniny. Hovorili sme s ním o zákulisí filmu, dôvere hercov, živých maskách, aj o tom, čo do života prináša profesia, ktorá celý život premieňa tváre na príbehy. | Hosť: Juraj Steiner. | Moderuje: Hana Rapantová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

V pondelkových letných epizódach ranného podcastu Denníka SME predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili a zanechávajú výraznú stopu v českej spoločnosti. Tentoraz je jej hosťom epidemiológ Rastislav Maďar. Rastislav Maďar patrí medzi najvýraznejšie osobnosti českej medicíny. Je dekanom Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity, vedie Ústav epidemiológie a ochrany verejného zdravia a ako poradca českého ministra zdravotníctva stojí na čele tímu odborníkov, ktorý pripravuje reformu systému ochrany verejného zdravia. Jej cieľom je, aby Česko dokázalo pri ďalšej pandémii reagovať rýchlejšie a efektívnejšie. Zároveň pôsobí ako honorárny konzul Slovenskej republiky v Ostrave a popri všetkých svojich funkciách sa naďalej venuje pacientom vo svojej epidemiologickej ambulancii. Pre medicínu sa rozhodol už ako jedenásťročný po tom, čo videl dokument o hladomore vo východnej Afrike. V roku 2004 založil charitatívnu organizáciu International Humanity, prostredníctvom ktorej organizuje lekárske misie v najchudobnejších regiónoch sveta. V africkom Malawi vybudoval nemocnicu, kam sa dvakrát ročne vracia, aby školil miestnych zdravotníkov a zabezpečoval zdravotnícky materiál i vybavenie. Jeho pacienti často prichádzajú za ošetrením pešo aj niekoľko desiatok kilometrov a mnohí z nich nevedia čítať ani písať. V podcaste sa dozviete: ako funguje unikátna simulačná nemocnica, v ktorej sa vzdelávajú študenti Lekárskej fakulty v Ostrave, koľko študentov fakulty tvoria Slováci, ako sa za posledné roky zmenil prístup mladých lekárov k povolaniu, ako požiadavka na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom ovplyvňuje výber lekárskej špecializácie, prečo považuje empatiu za jednu z najdôležitejších vlastností lekára, ako chce zmeniť systém ochrany verejného zdravia v Česku, aby bol lepšie pripravený na budúce pandémie, ako sa darí získavať zdravotnícky personál pre nemocnicu v odľahlom regióne Malawi, akým spôsobom vzdeláva negramotných obyvateľov miestnych dedín o prevencii chorôb, a čoho sa európski lekári počas humanitárnych misií v Afrike obávajú najviac. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

17.júl sa spája s dvomi osobnosťami slovenskej poézie - v tento deň sa narodil Miroslav Válek a zomrela Maša Haľamová. Pozrime sa na zbierky, ktoré vyšli za posledný rok v nádhernom prevedení, v dvoch verziách - luxusnej, limitovanej, aj v bežnej klasickej verzii. Miluj ma ako naozaj a Poézia srdca.  Budete počuť Katku Žbirkovú, maliarku Katarínu Vavrovú, dizajnérku Barbaru Baloghovú, Alenu Heribanovú aj Kamila Mikulčíka. Viac povie Gabriela Belopotocká a Marek Néma z vydavateľstva Ikar, či publicistka a prekladateľka Anna Šikulová. A svoj postreh pridá literárny vedec Ján Gavura.  Podcast pripravil Milan Buno. 

Masové prepúšťanie, snaha o zabezpečenie konkurencieschopnosti aj reči o tom, že sa nejaká časť výorby presunie naspäť do Nemecka. Automobilka Volkswagen v posledných týždňoch informuje o nie práve optimistických plánoch do budúcna, ktoré rezonujú aj na Slovensku. Automobilový priemysel totiž u nás priamo či nepriamo zamestnáva takmer 200-tisíc ľudí, tvorí viac ako desať percent našej ekonomiky a takmer polovicu všetkého exportu. To nie sú vôbec malé čísla. Čo sa teda deje vo Volkswagene, končí sa éra silných európskych automobiliek a kde v tom celom stojí Slovensko? Eva Frantová sa v Dobrom ráne pýta makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša. Zdroje zvukov: STVR, TV Markíza Odporúčanie A keďže dnes máme viac ekonomiky ako bežne, odporúčam moju obľúbenú knihu Ilúzia rastu od Davida Pillinga, ktorá vysvetľuje, prečo ekonomické ukazovatele naznačujú, že sme nikdy neboli bohatší ani šťastnejší, no v skutočnosti sa tak necítime. David tvrdí, že veľká časť toho, čo je dôležité pre náš blahobyt - od bezpečných ulíc až po duševné zdravie -, sa nachádza mimo záberu štatistík, a že naša oddanosť rastu vedie k pomýleným politikám. Mne ju odporučil profesor politickej ekonómie a minimálne ma tak prinútil premýšľať nad vecami inak. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Kým bežní používatelia doteraz vnímali umelú inteligenciu najmä cez četbotov a softvérové aplikácie, v pozadí sa odohráva masívna hardvérová bitka, ktorá od základov prepisuje globálny technologický trh. Výrobcovia elektroniky čelia extrémnemu zdražovaniu a hroziacej nedostupnosti kľúčových komponentov.Nedostatok polovodičov a pamätí sa už začína priamo premietať do cien pre koncových zákazníkov. Apple avizuje plošné zdražovanie o 20 % a ceny bežných operačných pamätí stúpli v priebehu pár mesiacov troj- až štvornásobne. Dôvodom pritom nie sú len chýbajúce výrobné kapacity, ale najmä neukojiteľný hlad obrovských AI dátových centier po pamäťových moduloch a energii.Ako hlboko táto kríza siaha, kedy môžeme očakávať zlepšenie a prečo môžu za prázdne sklady práve gigantické dátové centrá? O tom sa v prvom diele špeciálnej čipovej série podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. V podcaste zaznie aj komentár experta na polovodiče, profesora Martina Weisa zo Slovenskej technickej univerzity.Partnerom podcastu je Slovenské čipové kompetenčné centrum.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Prečo ceny operačných pamätí stúpli až štvornásobne.Ako AI dátové centrá „kanibalizujú“ trh pre bežných spotrebiteľov. V čom spočíva absolútna dominancia taiwanského giganta vo výrobe najmodernejších technológií a prečo ide opäť plošne dvíhať ceny.Prečo sa čoraz viac hovorí o tom, že si výkon budeme v budúcnosti už len prenajímať ako filmy na Netflixe.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Európa na začiatku 19. storočia sa mení. Revolúcie otriasajú starým poriadkom, hovorí sa o slobode, rovnosti a právach človeka – v realite však tieto ideály zostávajú obmedzené len na časť spoločnosti. Obzvlášť od žien sa naďalej očakáva, že zostanú na okraji veľkých dejín. A to aj napriek tomu že ich aktívne spoluutvárajú. V tejto epizóde podcastu sa pozrieme na to, ako vyzeral život žien aristokratiek v období po Francúzskej revolúcii. Aké možnosti a limity im prinášala aristokratická aj meštianska spoločnosť prelomu 18. a 19. storočia? Boli aristokratické ženy len súčasťou dekoru moci, alebo jej tichými architektkami? Ako vstupovali ženy do zákulisia politiky, diplomacie aj moci? Príbehy žien z rodu Esterházyovcov - Márie Hermenegildy von Liechtensteinovej, Wilhelminy von Saganovej či Márie Lujzy Rakúskej ukazujú, že aj v období, keď ženy nemali formálne politické práva, dokázali vstupovať do sietí vplyvu, formovať spoločenské vzťahy a niekedy nepriamo ovplyvňovať aj veľkú politiku. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Annou Fundárkovou, historičkou a autorkou venujúcou sa dejinám šľachty a aristokratických elít. V Historickom ústave Slovenskej akadémie vied aktuálne vedie výskumný tím, ktorý skúma v projekte Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie a nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

V letných pondelkových epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili v Česku a výrazne ovplyvňujú tamojšiu spoločnosť. Jej dnešným hosťom je popredný priemyselný dizajnér Peter Olah. S jeho prácou sa stretol takmer každý, kto si niekedy sadol do auta značky Škoda. Do automobilky nastúpil ešte počas štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Postupne prešiel viacerými pozíciami, viedol oddelenie interiérového dizajnu a dnes pôsobí ako art director pre jednotnú dizajnovú identitu značky Škoda Auto. V dizajnérskom centre koncernu v nemeckom Postupime pracoval aj na projektoch pre značky Volkswagen, Audi, Seat, Lamborghini či Bugatti. Peter Olah sa však nevenuje iba automobilom. Navrhuje aj sklo, hodinky či písacie potreby a dlhodobo pôsobí ako pedagóg. Silnou skúsenosťou preňho bola aj práca na novom hlavnom organe pre Katedrálu svätého Víta v Prahe, ktorej venoval osem rokov. V epizóde sa dozviete: ako sa Peter Olah dostal z Bratislavy do firmy Škoda Auto, prečo o interiéri auta uvažuje ako o obývačke budúcnosti, ako vzniká návrh nového automobilu, čo mu dala práca pre značky Volkswagen, Audi, Lamborghini či Bugatti, ako vznikal nový organ pre Katedrálu svätého Víta, prečo ho prirovnáva k náhrdelníku pre katedrálu, ako umelá inteligencia mení prácu dizajnérov, prečo sa musí zmeniť spôsob výučby mladých dizajnérov, aby uspeli v ére umelej inteligencie. Krátky prehľad správ Víkendové referendum je neplatné, väčšina hlasujúcich však návrhy podporila. Účasť dosiahla 16,13 percenta, za zrušenie Ficovej doživotnej renty hlasovalo 93,43 percenta voličov, obnoviť špeciálnu prokuratúru a NAKA chcelo 92,2 percenta zúčastnených voličov. Predseda parlamentu Richard Raši v septembri navrhne zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie parlamentu, a tým aj vlády, referendom. Francúzsko, Španielsko a Portugalsko zasiahli cez víkend rozsiahle lesné požiare, teploty v Európe zasiahnutej horúčavami opäť stúpali. Vladimir Putin telefonoval s Donaldom Trumpom, hovorili o situácii na Ukrajine. Trump sa predtým telefonicky spojil aj s ukrajinským prezidentom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľubomír Bajaník je mimoriadne obľúbený moderátor a tvár Slovenskej televízie. Jej súčasťou je už 30 rokov. Moderuje hlavnú spravodajskú reláciu Správy STV a je dramaturg a moderátor relácie o historických udalostiach a osobnostiach SK Dejiny. Pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a jeho vedeckou prácou je tiež skúmanie histórie Slovenskej televízie. S Katou Martinkovou hovorí aj o vlakoch a železniciach, ktoré sú jeho záľubou o cestovaní a varení, ale aj o novej generácii študentov žurnalistiky. | Hosť: Ľubo Bajaník (moderátor STV). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Pripravil Jaroslav Barborák.

Snaha o verejné prerokovanie návrhu strategického dokumentu o akceleračných zónach pre veterné elektrárne sa v júni skončila fiaskom. Verejné prerokovanie bolo plné kriku a zástupcovia ministerstva životného prostredia ho predčasne ukončili bez toho, aby sa vôbec dostali k slovu. „Bola to mimoriadne napätá situácia, akú sme tu ešte nevideli, ale myslím si, že štát si za to môže do značnej miery aj sám,“ hovorí Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI). Dôvodom je podľa neho veľmi zlý spôsob prípravy celého návrhu akceleračných zón, ktorému chýbala riadna komunikácia s verejnosťou a dotknutými obcami. „Ministerstvo tu zlyhalo a podcenilo situáciu, ktorá je nabitá emóciami. Od začiatku mali komunikovať, čo budú robiť, a podrobiť návrh riadnemu pripomienkovaniu ešte skôr, ako zorganizovali verejnú diskusiu.“ Mimoriadny odpor časti verejnosti proti veternej energii je spôsobený aj tým, že samotná vláda na čele s premiérom majú rozporné vyjadrenia. Na jednej strane vláda napĺňa plán obnovy, kde sa zaviazala budovať veterné parky ako čistý a bezpečný obnoviteľný zdroj energie, a na druhej strane premiér Fico vyhlásil, že veterné elektrárne nepotrebujeme. „Zrejme je tu záujem, aby sme boli odkázaní len na ruský plyn a jadro.“ Slovenská vláda sa snaží naštartovať ekonomický rast a hľadá spôsoby, ako zabezpečiť firmám lacnejšiu elektrinu. Podľa Karabu by aj tu mohli pomôcť práve veterné elektrárne, pretože predstavujú jeden z najlacnejších zdrojov. „Veterný park sa dá postaviť za pár mesiacov. Elektrina z vetra stojí 50 - 60 eur za MW/h, pričom súčasná cena elektriny na trhu je viac ako 100 eur za MW/h.“ Odpor časti verejnosti proti veterným elektrárňam sa spája s obavami z ich vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie. Ľudia sa najčastejšie boja hluku a škodlivých vibrácií turbín. Karaba priznáva, že v ich blízkosti človek skutočne môže počuť svišťanie. Zdôrazňuje však, že na Slovensku platí veľmi prísna legislatíva, podľa ktorej je minimálna odstupová vzdialenosť turbín od obydlí jeden kilometer. „V takejto vzdialenosti už nemáte šancu počuť ani cítiť vôbec nič.“ Vďaka moderným technológiám sú tiež dnešné turbíny väčšie a ekologickejšie ako pred dvadsiatimi rokmi, keď sa začali stavať v susednom Rakúsku. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako by mala vyzerať debata o akceleračných zónach, prečo je elektrina z vetra vhodným doplnkom k jadru, ako k veterným elektrárňam pristupujú v iných krajinách, aký je vplyv veterných turbín na ľudské zdravie a životné prostredie. See omnystudio.com/listener for privacy information.

“Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva” - analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Pripravil Jaroslav Barborák.

Aké krajinou chce byť Slovensko?Na zadanie vlády hľadajú odpoveď na túto otázku odborníci a vedci zo Slovenskej akadémii vied vo Vízii 2040. Postavená má byť na úspešnom príbehu Slovenska v posledných dekádach. A za Víziou má nasledovať Stratégia, ako sa k cieľom a pilierom Vízie dostať.Čo sú to za dokumenty a kto ich pripravuje? Ako má teda vyzerať Slovensko v roku 2040? Aký je náš doterajší úspešným príbeh, na čom môžeme stavať? Čo všetko by sme mali urobiť aby sme boli úspešným, udržateľným a moderným štátom, kde budú občania žiť kvalitné a naplnené životy? Máme na to vôbec vôľu a prostriedky? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom Slovenskej akadémie vied Marekom Radvanským.

Najčastejšie inzerované značky áutInventár najväčšieho inzertného auto-moto portálu aktuálne eviduje 55 891 vozidiel na predaj, z čoho 7 589 (13,6 %) sú nové alebo predvádzacie vozidlá. V tomto objeme nie sú započítané autá určené na dovoz, teda nachádzajúce sa mimo Slovenskej republiky, ktorých je celkom 2 900.9 490 vozidiel v inzercii patrí značke Škoda, 6 006 vozidiel je od nemeckého Volkswagenu, 4 641 exemplárov má trojcípu hviezdu Mercedesu, 3 906 modelov nesie znak BMW a 2 824 kusov je značky Audi. Druhú päticu najčastejšie inzerovaných značiek patrí americkému Fordu (2 641 vozidiel), juhokórejskému Hyundai (2 374) a Kii (2 367), ďalej francúzskemu Peugeotu (2 288) a značke Volvo (1 824) .Rozdelenie podľa motorizácií: Nafty je v ponuke najviacV aktuálnej ponuke ojazdených a nových vozidiel skladom jednoznačne vedú naftové automobily s podielom 47,59 %. S podielom 39,20 % nasledujú benzínové motorizácie a s veľkým odstupom nasledujú hybridy (5,75 % a menej). Za hybrid sa považuje vozidlo HEV schopné jazdiť na elektrinu, ale bez možnosti nabíjania káblom, zatiaľ čo mild-hybridné motory MHEV sú zaradené medzi štandardné benzínové motorizácie.Až 21, respektíve 23 čínskych značiek áutPonuka nových naskladnených a jazdených automobilov zahŕňa solídny počet čínskych značiek. Inzertný portál ich aktuálne registruje 21 s tým, že ak započítame aj značky Volvo a Polestar patriace pod koncern Geely, je ich dovedna 23. Čínske automobily sú na Slovensku zvyčajne ponúkané ako nové a predvádzacie.Manuálna prevodovka je už v úzadíZ celkového objemu inzerovaných vozidiel má až 35 017 automatickú prevodovku (vrátane CVT), čo predstavuje 62,65 %.Vozidiel s manuálnou prevodovkou je výrazne menej, 20 665, čo predstavuje 36,97 %.Až 25 % predajcov garantuje iba jedného majiteľaZ celkového objemu inzerovaných áut až 14 396 (25,75 %) v inzeráte deklaruje údaj 1. majiteľ. Vozidlo s jediným predchádzajúcim majiteľom má spravidla vyššie šance uspieť v ponuke rovnakých vozidiel a táto skutočnosť môže byť dôvodom jeho vyššej ceny.Avšak ako dlhodobo upozorňuje Autobazar.EU aj český overovateľ histórie vozidiel Cebia, až pri polovici takto deklarovaných vozidiel nie je údaj o počte predchádzajúcich majiteľov pravdivý.Napokon, iba 9 259 inzerátov uvádza, že vozidlo bolo Kúpené v SR. To by znamenalo, že len 16,5 % ponúkaných vozidiel bolo prvý raz kupované od slovenského importéra automobilky a až 83 percent vozidiel je z dovozu. Tento údaj však môže byť podstatne skreslený nesprávnym vyplnením tohto údaju predajcom.Vývoj cien áut je dostupný pre všetkých zadarmoInzertný portál Autobazar.EU už roky prevádzkuje bezplatnú službu Vývoj cien, vďaka ktorej ktokoľvek môže analyzovať ceny jazdených áut na slovenskom trhu.Výberom konkrétneho modelu automobilu, prípadne jeho roku výroby a zdvihového objemu spaľovacieho motora, možno v grafickej podobe zobraziť priemerné ceny v konkrétnych rokoch.

Uznávaná vedkyňa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied profesorka Barbara Ukropcová skúma pohybovú aktivitu a jej vplyv na našu kondíciu a zdravie, vrátane metabolizmu, pamäti, motoriky a celkovej fyzickej zdatnosti. Tvrdí, že pohyb je liek. Skúma aj vplyv nečinnosti na vznik vážnych ochorení. Hovoriť budeme aj o jej práci na špičkovom vedeckom pracovisku v Spojených štátoch amerických, o centre manažmentu obezity, ktoré funguje na jej pracovisku, o jej láske k umeniu, o spolupráci s manželom, s ktorým tvorí vedecký tím a aj o tom, prečo by vedec mal vidieť „za roh“. | Hostka: prof. Barbara Ukropcová (vedkyňa z SAV). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Čo nevieme a chceme vedieť: Spolužitie a vzájomné ovplyvňovanie s majoritou. Pozrite si ďalšiu časť zo série .týždeň s menšinami, tentoraz venované téme Tradičná kultúra Rómov. Rozprávame sa o spolunažívaní, vzájomnom ovplyvňovaní, stereotypoch aj o tom, čo sa môžeme naučiť, keď si dáme priestor počúvať menej známe hlasy a rozdielne pohľady. Hostia: • Jana Horváthová, riaditeľka Múzea rómskej kultúry v Brne • Arne Mann, emeritný výskumník Slovenskej akadémie vied

Today's episode is about the modern buildings and complexes in Bratislava, Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn about formal writing in Slovak. At the end of this episode, you can find my example of a formal letter in Slovak.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the modern buildings and complexes in Bratislava, Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn about formal writing in Slovak. At the end of this episode, you can find my example of a formal letter in Slovak.Slovak lessonExample of a formal letter:Ján Kováč Hlavná 12, 811 01 Bratislava jan.kovac@email.sk | +421 905 123 456Migračný úrad MV SR Azylové oddelenie Pivovarská 6, 811 01 BratislavaV Bratislave, 22. mája 2026Vec: Žiadosť o vydanie potvrdenia o pobyteVážená pani / Vážený pán,týmto Vás zdvorilo žiadam o vydanie potvrdenia o mojom trvalom pobyte na území Slovenskej republiky. Toto potvrdenie potrebujem na právne účely pre potreby môjho zamestnávateľa.V prílohe Vám posielam kópiu môjho občianskeho preukazu a vyplnený úradný formulár. V prípade akýchkoľvek otázok ma môžete kontaktovať na vyššie uvedenom telefónnom čísle alebo e-maile.Vopred Vám veľmi pekne ďakujem za vybavenie mojej žiadosti.S pozdravom(Handwritten Signature)Ján KováčPrílohy:1. Kópia občianskeho preukazu2. Vyplnený formulár žiadostiTRANSLATION:Subject: Request for a certificate of residenceDear Madam / Sir,I hereby politely request that you issue a certificate of my permanent residence in the territory of the Slovak Republic. I need this certificate for legal purposes and for the needs of my employer.I am sending you a copy of my ID card and a completed official form in the attachment. In case of any questions, you can contact me at the above phone number or e-mail.Thank you very much in advance for processing my request.Best regards,(Handwritten Signature)Ján KováčAttachments:1. Copy of ID card2. Completed application formTimestamps00:34 Introduction to the episode02:14 About modern buildings and complexes in Slovakia08:06 Fun fact 109:42 Fun fact 212:03 Fun fact 313:43 Slovak lesson17:26 Example of a formal letter in Slovak18:41 Translation21:45 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my  Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website  https://www.bozenasslovak.com© All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Vypočujte si výber z relácie Braňo Závodský Naživo (8.6. - 12.6.)Hostia & témy:00:22 Veronika Remišová, poslankyňa parlamentu a exministerka investíci | Aktuálna politická situácia13:39 Peter Stano, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku | O čerpaní eurofondov22:56 Pavol Macko, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku | Situácia v Iráne31:28 Igor Matovič, predseda hnutia Slovensko a poslanec NR SR | Aktuálna politicko-spoločenská situácia41:20 Roman Michelko, poslanec parlamentu a predseda klubu Slovenskej národnej strany | Aktuálna politická situácia

Koalícia v parlamente opäť blokuje opozičné návrhy na odvolávanie ministrov či obžalovaného podpredsedu parlamentu. Opozícia ju viní, že aj ďalší návrh Smeru o kajúcnických má pomôcť práve obžalovaným v kauze očistec, vrátane Tibora Gašpara. Vládne strany sa tiež nevedia dohodnúť na rušení voľby poštou a návrh SNS blokujú Huliakovci.Ako to teda dopadne pri rušení voľby poštou, dohodne sa Danko s Huliakovcami? A čo hovorí SNS na zárobky premiérovho syna v Smere či na to, že prezident stále nevymenoval ich bývalého poslanca Radačovského za veľvyslanca na Cypre? A ako pokračuje debata SNS s ministrom Tarabom, ktorého premiér na návrh Andreja Danka zatiaľ odmietol odvolať?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu a predsedom klubu Slovenskej národnej strany Romanom Michelkom.

Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá no a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc konšpirácií a akú víziu pre Slovensko ponúka Slovenská akadémia vied? Nemyslím si, že naše deti sa musia mať horšie. Chce to odvahu, nie zotrvačnosť. Hovorí šéf SAVŠpičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied dokázali bezpečnosť vakcín, ich štúdia prešla najprísnejším medzinárodným sitom, no zo sociálnych sietí sa na nás valia bludy o nebezpečnej krvi zaočkovaných, neoverených experimentálnych vakcínach meniacich našu DNA či o údajnej hrozbe chemtrails a plochej zemi. V susednom Česku pritom už zaznamenali fatálny následok antivaxerských konšpirácií, keď na záškrt zomrelo trojročné neočkované dieťa.Spoločenskí vedci hovoria o dobe postpravdy, v ktorej už fakty prestávajú hrať prakticky akúkoľvek rolu a varujú pred anómiou, teda rozkladom spoločnosti, ktorá sa nebude vedieť dohodnúť nielen na tom, kam ideme a čo chceme, ale nedokáže sa už zhodnúť ani na realite, v ktorej tu my všetci spolu žijeme.Nový šéf SAV upozorňuje, že ak štát neprestane tolerovať stredoveké bludy a nezačne vedu brať ako strategickú prioritu Slovenska, odchod mozgov z krajiny sa zmení na nezvratný exodus. Veda nemôže byť apolitická, hlas vedcov tu musí zaznieť oveľa silnejšie, tvrdí Martin Venhart. Akadémia momentálne pracuje i na komplexnej vízii pre Slovensko, otázkou však zostáva, či jej bude mať ešte kto načúvať.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s predsedom SAV Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc konšpirácií a akú víziu pre Slovensko ponúka Slovenská akadémia vied? Nemyslím si, že naše deti sa musia mať horšie. Chce to odvahu, nie zotrvačnosť. Hovorí šéf SAVŠpičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied dokázali bezpečnosť vakcín, ich štúdia prešla najprísnejším medzinárodným sitom, no zo sociálnych sietí sa na nás valia bludy o nebezpečnej krvi zaočkovaných, neoverených experimentálnych vakcínach meniacich našu DNA či o údajnej hrozbe chemtrails a plochej zemi. V susednom Česku pritom už zaznamenali fatálny následok antivaxerských konšpirácií, keď na záškrt zomrelo trojročné neočkované dieťa.Spoločenskí vedci hovoria o dobe postpravdy, v ktorej už fakty prestávajú hrať prakticky akúkoľvek rolu a varujú pred anómiou, teda rozkladom spoločnosti, ktorá sa nebude vedieť dohodnúť nielen na tom, kam ideme a čo chceme, ale nedokáže sa už zhodnúť ani na realite, v ktorej tu my všetci spolu žijeme.Nový šéf SAV upozorňuje, že ak štát neprestane tolerovať stredoveké bludy a nezačne vedu brať ako strategickú prioritu Slovenska, odchod mozgov z krajiny sa zmení na nezvratný exodus. Veda nemôže byť apolitická, hlas vedcov tu musí zaznieť oveľa silnejšie, tvrdí Martin Venhart. Akadémia momentálne pracuje i na komplexnej vízii pre Slovensko, otázkou však zostáva, či jej bude mať ešte kto načúvať.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s predsedom SAV Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Podnikatelia zostávajú podľa odborníkov jedným zo základných pilierov fungujúcej ekonomiky. Aj preto patrí ich podpora dlhodobo medzi priority Slovenskej sporiteľne a EY. V podcaste Prečo práve oni? hovorili zástupcovia oboch firiem nielen o stave podnikateľského prostredia na Slovensku, ale aj o tom, prečo je dnes dôležité podporovať startupy, kvalitných founderov a firmy postavené na hodnotách.Člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne Marek Sásik označil podnikanie za „chrbtovú kosť ekonomiky“. Podľa neho práve podnikatelia prinášajú nápady a premieňajú ich na produkty či služby, ktoré vytvárajú hodnoty pre krajinu.Aj EY podľa vedúceho partnera na Slovensku Mariána Bíža dlhodobo vníma podnikateľov ako kľúčovú súčasť rozvoja krajiny a prostredníctvom súťaže EY Podnikateľ roka aktívne podporuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Práve preto firma už roky stojí za touto iniciatívou, ktorá podľa neho vytvorila silnú komunitu podnikateľov ochotných zdieľať skúsenosti a inšpirovať sa navzájom.Obaja hostia sa zhodli, že slovenské firmy sú dnes výrazne profesionálnejšie než pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Lepšie finančne riadia svoje podniky, rastie kvalita manažmentu aj dôraz na firemnú kultúru.Zároveň však upozorňujú, že aktuálne podnikateľské prostredie firmy nevnímajú ako veľmi priaznivé. Podľa Mariana Bíža je citeľný vyšší počet podnikateľov, ktorí odkladajú investície, spomaľujú expanziu alebo zvažujú presun aktivít mimo Slovenska.Podľa Mareka Sásika slovenské firmy za posledné roky opakovane ukázali schopnosť adaptovať sa aj v náročných obdobiach - od covidu cez infláciu až po geopolitické zmeny. A práve odolnosť podnikateľov považuje za jednu z najväčších inšpirácií.Rozhovor tak nebol len o číslach či ekonomike, ale aj o tom, že podnikanie na Slovensku stojí čoraz viac na komunite, hodnotách a schopnosti vydržať aj v menej priaznivých časoch.Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  ⁠⁠⁠spoločnosť EY⁠⁠⁠. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  ⁠⁠⁠tomto odkaze⁠⁠⁠. 

Snaha Ombudsmana aby Ústavný súd posúdil podmienky registrácie cirkví sa zmenila na strašenie islamskými mešitami. Paradoxom je, že podnet podala malá kresťanská cirkev. Sme ešte kresťanskou krajinou, keď namiesto Ježišovho posolstva cirkvi bránia mocenský monopol a politici strašia mešitami? Kolaborácia s mocou popiera Ježišov odkaz, tvrdí kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Nastal konečne čas na odluku? Verejný ochranca práv napadol Ústavnom súde podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností. Tie totiž registráciu podmieňujú podpismi 50tich tisícok plnoletých členov - občanov Slovenskej republiky. Podľa ombudsmana ide o “neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a do práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými“. „Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ tvrdí Róbert Dobrovodský. Faktom je, že podľa posledného sčítania obyvateľov spĺňa tieto podmienky len 5 denominácií: Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a veľmi tesne aj Pravoslávna cirkev..Boj za slobodu náboženského vyznania sa však zmenil na strašenie mešitami. Koaliční politici však v kroku ombudsmana vidia nebezpečné otváranie dverí islamu. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ vyhlásil minister obrany Róbert Kaliňák. Paradoxom je, že ombudsman svojim podaním reagoval na podnet občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Starokatolícka cirkev na Slovensku sa tak ocitla v epicentre sporu o to, kde končia práva veriacich a kde sa začína reštriktívna moc štátu. Hoci ich spoločenstvo v krajine reálne pôsobí, zákonná podmienka 50-tisíc členov z nich robí pre štát „neviditeľných“, bez možnosti uzavrieť sobáš či vyučovať na školách. Kým politici strašia islamským radikalizmom, Starokatolíci sa domáhajú len základnej právnej subjektivity, ktorú majú ich kolegovia v okolitých štátoch už pri stovkách členov.Je slovenský náboženský model skutočne postavený na tradícii, alebo na diskriminácii všetkého, čo nespĺňa masové kvóty? A prečo sa tak bojíme fiktívnych mešít v krajine, kde moslimovia takmer nežijú a už dnes na Slovensku Islam svoje modlitebne má? No a napokon, nenastal už konečne čas na splnenie poslednej požiadavky Verejnosti proti násiliu z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu? Aj s kňazským kolárikom sme tu vydaní na milosť a nemilosť, stačí prekročiť hranice a je to úplne iné. Baháisti či Mormoni to majú, my nie. Je to naozaj nedôstojné. Žiaľ veľké kresťanské cirkvi sa nás vôbec nezastali, hovorí Martin Kováč. Podľa neho hádky o moc a peniaze vo veľkých kresťanských cikvách zatieňujú Ježišovo posolstvo a nastal najvyšší čas na odluku cirkví od štátu. Kresťanstvo je o absolútnej otvorenosti a za touto nenávisťou (aktuálne voči Mešitám) je najmä strach, dodáva Kováč. Ráno Nahlas s kňazom Starokatolíckej cirkvi Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Snaha Ombudsmana aby Ústavný súd posúdil podmienky registrácie cirkví sa zmenila na strašenie islamskými mešitami. Paradoxom je, že podnet podala malá kresťanská cirkev. Sme ešte kresťanskou krajinou, keď namiesto Ježišovho posolstva cirkvi bránia mocenský monopol a politici strašia mešitami? Kolaborácia s mocou popiera Ježišov odkaz, tvrdí kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Nastal konečne čas na odluku? Verejný ochranca práv napadol Ústavnom súde podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností. Tie totiž registráciu podmieňujú podpismi 50tich tisícok plnoletých členov - občanov Slovenskej republiky. Podľa ombudsmana ide o “neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a do práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými“. „Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ tvrdí Róbert Dobrovodský. Faktom je, že podľa posledného sčítania obyvateľov spĺňa tieto podmienky len 5 denominácií: Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a veľmi tesne aj Pravoslávna cirkev..Boj za slobodu náboženského vyznania sa však zmenil na strašenie mešitami. Koaliční politici však v kroku ombudsmana vidia nebezpečné otváranie dverí islamu. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ vyhlásil minister obrany Róbert Kaliňák. Paradoxom je, že ombudsman svojim podaním reagoval na podnet občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Starokatolícka cirkev na Slovensku sa tak ocitla v epicentre sporu o to, kde končia práva veriacich a kde sa začína reštriktívna moc štátu. Hoci ich spoločenstvo v krajine reálne pôsobí, zákonná podmienka 50-tisíc členov z nich robí pre štát „neviditeľných“, bez možnosti uzavrieť sobáš či vyučovať na školách. Kým politici strašia islamským radikalizmom, Starokatolíci sa domáhajú len základnej právnej subjektivity, ktorú majú ich kolegovia v okolitých štátoch už pri stovkách členov.Je slovenský náboženský model skutočne postavený na tradícii, alebo na diskriminácii všetkého, čo nespĺňa masové kvóty? A prečo sa tak bojíme fiktívnych mešít v krajine, kde moslimovia takmer nežijú a už dnes na Slovensku Islam svoje modlitebne má? No a napokon, nenastal už konečne čas na splnenie poslednej požiadavky Verejnosti proti násiliu z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu? Aj s kňazským kolárikom sme tu vydaní na milosť a nemilosť, stačí prekročiť hranice a je to úplne iné. Baháisti či Mormoni to majú, my nie. Je to naozaj nedôstojné. Žiaľ, veľké kresťanské cirkvi sa nás vôbec nezastali, hovorí Martin Kováč. Podľa neho hádky o moc a peniaze vo veľkých kresťanských cirkvách zatieňujú Ježišovo posolstvo a nastal najvyšší čas na odluku cirkví od štátu. Kresťanstvo je o absolútnej otvorenosti a za touto nenávisťou (aktuálne voči Mešitám) je najmä strach, dodáva Kováč. Ráno Nahlas s kňazom Starokatolíckej cirkvi Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko má za sebou MS v hokeji 2026 vo Švajčiarsku, na ktorých sa nedokázalo napriek víťazstvám v prvých štyroch dueloch prebojovať do štvrťfinále. Aký dojem zanechali zverenci Vladimíra Országha a môžeme byť vôbec na úrovni Švajčiarska? Aj to riešili v novej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš.

Mali by sme sa začať seriózne rozprávať o psychologických testoch ako zásadnom predpoklade pre výkon špičkovej politickej funkcie, tvrdí prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák. Takíto lídri sú však obrazom tých, ktorí ich volia, upozorňuje psychiater Patarák. Prečo dovolíme aby nám vládli duševne nevyrovnaní lídri a nakoľko je slovenská spoločnosť až osudovo straumatizovaná?“Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči, aby nás nimi nakŕmili, povedal o slovenskej spoločnosti pred viac ako tromi rokmi psychiater Michal Patarák.Na akom stupni vývoja sa nachádzame dnes a nakoľko nás pri tom limitujú naše staré a pritom stále nedoliečené a ani nespracované, spoločenské a dejinné traumy? Nakoľko sa točíme v kruhu ustavične sa opakujúcich nefunkčných vzorcov a teda i naučenej chronickej bezmocnosti a rezignácií na možnosť zmeny? Sme traumatizovaná spoločnosť holdujúca “traumatofílií”?Vládne čoraz väčšia vyprázdnenosť slov, odpojenie slov od reality i faktov ako aj útek do stále viac polarizovanej a klanovej spoločnosti. Nahrádzame si napĺňanie základných potrieb útekom k takzvanej identitárnej politike a naše individuálne ja až pričasto rozpúšťame v davoch a kolektívnom - no neraz úplne imaginárnom, “My”. Výsledkom tak potom je ďalšie a ďalšie sklamanie.Volíme si duševne nevyrovnaných, mentálne nevyzretých lídrov, do ktorých následne projektujeme vlastné frustrácie, nespracované traumy ako aj očakávania hlboko presahujúce možnosti politiky i verejného života ako takého.Z čoho pramení tá neustále rastúca polarizácia, ktorá nás ženie do hlbokých osobných frustrácií, ale už aj badateľnej agresivity? Vieme ešte oddeliť realitu od nami želaných fantázií, mýtov či fóbií a úzkostí? A dokážeme si ešte v týchto vojnách so svetom priznať, že sa môžeme mýliť?No a prečo si opakovane volíme duševne zjavne nevyrovnaných a očividne nezrelých lídrov a čo to vlastne vypovedá o nás samých? Čo si vlastne do verejného života projektujeme a máme zdravé očakávania na politiku a verejný život? No a napokon, v čom je moc davu a nakoľko dav vie rozpustiť naše individuálne ja – i s jeho hranicami dobra a zla?Ráno Nahlas s psychiatrom Michalom Patarákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mali by sme sa začať seriózne rozprávať o psychologických testoch ako zásadnom predpoklade pre výkon špičkovej politickej funkcie, tvrdí prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák. Takíto lídri sú však obrazom tých, ktorí ich volia, upozorňuje psychiater Patarák. Prečo dovolíme aby nám vládli duševne nevyrovnaní lídri a nakoľko je slovenská spoločnosť až osudovo straumatizovaná?“Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči, aby nás nimi nakŕmili, povedal o slovenskej spoločnosti pred viac ako tromi rokmi psychiater Michal Patarák.Na akom stupni vývoja sa nachádzame dnes a nakoľko nás pri tom limitujú naše staré a pritom stále nedoliečené a ani nespracované, spoločenské a dejinné traumy? Nakoľko sa točíme v kruhu ustavične sa opakujúcich nefunkčných vzorcov a teda i naučenej chronickej bezmocnosti a rezignácií na možnosť zmeny? Sme traumatizovaná spoločnosť holdujúca “traumatofílií”?Vládne čoraz väčšia vyprázdnenosť slov, odpojenie slov od reality i faktov ako aj útek do stále viac polarizovanej a klanovej spoločnosti. Nahrádzame si napĺňanie základných potrieb útekom k takzvanej identitárnej politike a naše individuálne ja až pričasto rozpúšťame v davoch a kolektívnom - no neraz úplne imaginárnom, “My”. Výsledkom tak potom je ďalšie a ďalšie sklamanie.Volíme si duševne nevyrovnaných, mentálne nevyzretých lídrov, do ktorých následne projektujeme vlastné frustrácie, nespracované traumy ako aj očakávania hlboko presahujúce možnosti politiky i verejného života ako takého.Z čoho pramení tá neustále rastúca polarizácia, ktorá nás ženie do hlbokých osobných frustrácií, ale už aj badateľnej agresivity? Vieme ešte oddeliť realitu od nami želaných fantázií, mýtov či fóbií a úzkostí? A dokážeme si ešte v týchto vojnách so svetom priznať, že sa môžeme mýliť?No a prečo si opakovane volíme duševne zjavne nevyrovnaných a očividne nezrelých lídrov a čo to vlastne vypovedá o nás samých? Čo si vlastne do verejného života projektujeme a máme zdravé očakávania na politiku a verejný život? No a napokon, v čom je moc davu a nakoľko dav vie rozpustiť naše individuálne ja – i s jeho hranicami dobra a zla?Ráno Nahlas s psychiatrom Michalom Patarákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vypočujte si výber z relácie Braňo Závodský Naživo (18.5. - 22.5.)Hostia & témy:00:25 László Gubík, predseda mimoparlamentnej opozičnej strany Maďarská aliancia | Aktuálna slovensko-maďarská situácia16:14 Michal Šimečka, predseda hnutia Progresívne Slovensko a poslanec NR SR | Kauza "Projekt Fórum"28:03 Daniel Kratky, podpredseda predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti | Obvinenia z nekalých postupov pri dlhopisovom programe a stav vody na Slovensku 36:40 František Majerský, poslanec NR SR za KDH a prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov | Výstavba nemocnice v Prešove47:29 Martin Hojsík, podpredseda Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko z frakcie RE | Schválená rezolúcia o stave právného štátu na Slovensku a riziko stopnutia eurofondov

Prvé štyri zápasy, na konte 11 bodov a strata len jedného v zápase so Slovinskom. Slováci môžu byť na MS v hokeji mimoriadne spokojní, no pravá skúška prichádza až teraz. Doterajší aj budúci priebeh šampionátu prebrali v novej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista a expert televízie JOJ Šport Dominik Graňák.

1. Skúsme uhádnuť, čo chce Andrej Danko 2. Šimečkov jasný odkaz Moskve  3. Na vlastnej koži: René, kokaín, vodečka a hazard

Maďarsko po rokoch vlády Viktora Orbána možno stojí na najväčšom politickom zlome od pádu komunizmu. Mužom, ktorý prvýkrát reálne ohrozil systém Fideszu, je paradoxne bývalý insider režimu Péter Magyar. Tvrdí, že chce vrátiť Maďarsko späť k právnemu štátu, slobodným inštitúciám a klasickej demokracii — no zároveň používa tvrdý, centralizovaný a silne personalistický štýl politiky. Je teda demokratickým reformátorom, alebo iba novou verziou silného lídra pre unavenú krajinu? O tom, čo predstavoval „orbánovský systém“ a či sa dá demontovať bez použitia orbánovských metód, sa budeme rozprávať s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Prvého apríla vyplávala výletná loď Hondius z mesta Ushuaia nachádzajúceho sa na cípe Južnej Ameriky. Jedenásteho apríla zomrel na jej palube prvý pasažier – 70-ročný Holanďan. V tom čase ešte nikto nevedel, že umrel na následky nákazy hantavírusom. Loď spravila ešte dve zastávky, pričom na ostrove Sv. Heleny vystúpilo viac ako 30 ľudí vrátane manželky prvej obete. Tá o pár dní nato umrela tiež. Doposiaľ hlásia úrady tri obete a pár nakazených. O tom, akú hrozbu predstavuje tento vírus, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s virológom zo Slovenskej akadémie vied Borisom Klempom. Zdroje zvukov: STVR Odporúčanie: Viaceré kultúrne centrá a umelecké projekty odmietli grantové financie, ktoré im pridelil Fond na podporu umenia. Niektorí z obáv o hodnotiaci proces, iní pre výhrady voči fungovaniu fondu celkovo. Teraz žiadajú o pomoc nás, verejnosť, a to cez rôzne zbierky. A vlastne to robia aj tí, ktorým grant neudelili vôbec alebo len v symbolickej výške. Zoznam je dlhý, stačí si vybrať. Či už podporíte platformu o umení, detský časopis, nezávislé centrá alebo médiá, je to na vás, ale ak môžete, pomôžte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Fabrika na nábytok Decodom je na pokraji bankrotu 2. Chudoba najviac ohrozuje početné rodiny a osamelé matky 3. Viacerí ľudia začali otáľať s kúpou bytu, no na lepšie ponuky čakajú aj predávajúci 4. Krátko o horšom výbere daní, vojnových ziskoch Shellu a regulácii umelej inteligencie

Vedci zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského upozornili, že aktuálny návrh zonácii štyroch národných parkov z dielne Ministerstva životného prostredia má sporné body. Ide o zonácie v Tatranskom národnom parku, v Národnom parku Nízke Tatry, Malá Fatra a v Poloninách. Ministerstvo tvrdí, že jeho návrh podporuje rozvoj regiónov, investičné príležitosti, pracovné miesta. Vedci ponúkajú vlastný návrh zonácie.Aké sú teda základné vlastnosti súčasného návrhu zonácie z dielne ministerstva životného prostredia? Ktorých národných parkov sa týka? Aké sú riziká tohto návrhu? Ustupuje sa v ňom skutočne záujmovým skupinám, je problém s ochranou krajiny? A aké návrhy majú pre naše národné parky slovenskí vedci?Braňo Závodský sa rozprával s vedúcim vedeckým pracovníkom Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied Jozefom Šibíkom.

Keď sa povie jadrová energetika, mnohí z nás sa možno zľaknú a automaticky si spomenú na katastrofu, ktorá sa udiala 26. apríla 1986 v Černobyľskej jadrovej elektrárni. Teda presne pred 40 rokmi. Tento závod, ktorý mal byť pýchou a dôkazom technickej vyspelosti sovietskeho inžinierstva, sa napokon stal ich pravým opakom, strašiakom a symbolom rozkladu niekdajšieho komunistického režimu. Havária 4. reaktora v Černobyli spôsobila šok, vysoké straty na životoch, obrovské škody na ľudskom zdraví po celej Európe, ktoré je dodnes náročne presne kvantifikovať a pochopiteľne vyvolala i celý rad otázok. Sú jadrové elektrárne skutočne bezpečným, a preto vhodným technickým nástrojom na výrobu veľkého množstva elektrickej energie? Nie je po tejto skúsenosti lepšie uvažovať o alternatívach? A ako sa vôbec mohlo stať, že v Černobyli zlyhali všetky zložky technickej kontroly? Je naozaj vylúčené, že sa podobný scenár zopakuje s odstupom rokov napríklad u nás na Slovensku alebo inde vo svete? Ako už tušíte, táto epizóda podcastu Dejiny bude trochu iná. Na niektoré kľúčové otázky o našej nedávnej minulosti totiž potrebujeme poznať predovšetkým technické odpovede. Jaroslav Valent sa v štúdiu rozprával s Andrejom Pastorekom, členom Slovenskej nukleárnej spoločnosti a zakladateľom projektu Černobyľ.Info. Táto epizóda podcastu Dejiny vznikla s podporou Slovenských elektrární – lídra bezpečnej jadrovej energetiky na Slovensku. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aká budúcnosť čaká Slovensko? Kam vlastne smerujeme a hlavne ako to chceme urobiť? Ako má fungovať naša ekonomike, aké opatrenia by pre ňu a nás občanov boli najlepšie? A čo naše životné prostredie, ktoré čelí tlaku lobistov a politikov? Ako si predstavujeme spravodlivosť a našu bezpečnosť? Vláda si v Slovenskej akadémii vied objednala Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2040. Čo všetko vo vízii a stratégii bude? Ako j a s kým ju akademici tvoria a dokedy ju majú vláde odovzdať? A nedopadne to potom tak, ako zo správou o mRNA vakcínach, ktorú vláda tiež zadala SAV za 350 tisíc eur, no potom o nej ani nerokovala? A čo dokáže nový superpočítač, ktorý Slovenská akadémie vied práve spustila do ostrej prevádzky? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom.

Sú maďarské voľby predzvesťou slovenských? Ako sa teraz zmení Európa? Má Slovensko na veľkú zmenu? Hosť: Alexander Duleba, riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

Ukrajina sa už viac ako 1500 dní a piaty rok statočne bráni krvavej ruskej vojne. Rusom sa zatiaľ nedarí očakávaná jarná ofenzíva, no dronmi a raketami brutálne útočí na civilné ciele, na uliciach Ukrajinských miest zabíja starých ľudí, ženy aj deti.Spojenca Kremľa Viktora Orbána v Budapešti po voľbách strieda Péter Magyar. Náš premiér Fico sa opäť chystá na oslavy do Moskvy. Jeho špeciál ale bude musieť hľadať inú cestu, pretože po Litve a Lotyšsku mu nedovolí prelet ani Estónsko.Čo teda môže čakať Kyjev po maďarských voľbách? Odblokuje Budapešť 90 miliardovú európsku pôžičku pre Ukrajinu? A čo na to Slovensko, ostane náš premiér v Únii pri kritike Ukrajiny sám? Ako to dnes vyzerá na fronte, kde Ukrajina stále statočne odoláva Rusom? A je reálne stretnutie Zelenského s Putinom, ktoré má pomôcť zorganizovať Turecko? Môžu koncu vojny pomôcť problémy ruskej ekonomiky?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.