Podcasts about slovenskej

251216_politika_Rasi Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Ochladenie politických vzťahov českej a slovenskej vlády v marci 2024 bolo nepremyslené a v rozpore s dlhodobo dobrou spoluprácou Slovákov a Čechov na ostatných úrovniach spoločnosti. Symbolická prvá cesta novozvoleného predsedu českej Poslaneckej snemovne Tomia Okamuru na Slovensko 2. decembra preto prišla v pravý čas a môže byť začiatkom reštartu vzťahov oboch republík aj na najvyššej politickej úrovni. V TASR TV to povedal predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD). . Pripomenul, že kabinet českého expremiéra Petra Fialu v roku 2024 odôvodnil prerušenie spoločných rokovaní českej a slovenskej vlády nesúhlasom so slovenskou politikou voči Ukrajine. Slovensko má pritom podobné medzivládne konzultácie aj s ukrajinskou stranou a pokračuje v nich dodnes. „Keby bol problém Ukrajina, tak by sa asi Ukrajina s nami na spoločných vládach nestretávala. Slovensko je v pomere k svojmu HDP jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny, ale podporujeme ju humanitárne, nedávame tam zadarmo zbrane,“ konštatoval Raši...

Marcel Sedlačko - lekár, prezident Asociácie samaritánov Slovenskej republiky

Hovoria, že toto sú dosiaľ najintenzívnejšie rokovania o mieri na Ukrajine, no momentálne skôr medzi Ukrajinou, európskymi krajinami a USA, ktoré sa pokúšajú nájsť nejaký akceptovateľný kompromis. Otázkou tiež je, či Rusko vôbec nejaký mier chce a či nejaký návrh akceptovať bude. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva so šéfom zahraničného spravodajstva denníka SME Lukášom Onderčaninom. Zdroj zvukov: ČT, New York Post, Reuters, YouTube/Zelenskyj Odporúčanie: Ak ste si včera nestihli kúpiť denník SME alebo Korzár s vloženým Slobodným kalendárom na rok 2026, máme dobrú správu: toto vydanie je ešte stále v predaji a môžete si ho kúpiť v stánkoch a trafikách až do konca roka. Nástenný kalendár sme pripravili so Slobodnou národnou galériou a zachytáva kľúčové okamihy z boja za záchranu Slovenskej národnej galérie. Neváhajte a kúpou Slobodného kalendára prejavte podporu našej galérii. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenská hokejová reprezentácia má za sebou posledné prípravné zápasy pred olympiádou. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie hokejistu Juraja Mikúša a spoločne predebatovali nielen skončený turnaj, no riešili najmä predpokladanú nomináciu a zostavu Slovenska na ZOH 2026. Spoločne si skúsili poskladať aj útoky.

Slovenská hokejová reprezentácia má za sebou posledné prípravné zápasy pred olympiádou. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie hokejistu Juraja Mikúša a spoločne predebatovali nielen skončený turnaj, no riešili najmä predpokladanú nomináciu a zostavu Slovenska na ZOH 2026. Spoločne si skúsili poskladať aj útoky.

Pri schvaľovaní konsolidačného balíčka vláda sľubovala úspory v rádoch stoviek miliónov. Ak by však vláda chcela takto masívne šetriť, potrebovala by k tomu audity, ktoré by identifikovali možné úspory. Šéf slovenských auditorov ale o takejto objednávke od štátu nič nevie. Zatiaľ nevidieť žiadnu snahu, že by táto vláda reálne chcela šetriť, hovorí šéf Slovenskej komory auditorov Milan Mozolák. "Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan MozolákPrečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory auditorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pri schvaľovaní konsolidačného balíčka vláda sľubovala úspory v rádoch stoviek miliónov. Ak by však vláda chcela takto masívne šetriť, potrebovala by k tomu audity, ktoré by identifikovali možné úspory. Šéf slovenských audítorov ale o takejto objednávke od štátu nič nevie. Zatiaľ nevidieť žiadnu snahu, že by táto vláda reálne chcela šetriť, hovorí šéf Slovenskej komory audítorov Milan Mozolák. "Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan MozolákPrečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory audítorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čím viac hláv, tým nebezpečnejší drak. Najprv príde trojhlavý, potom päťhlavý a nakoniec sedemhlavý. Teda aspoň tak to býva v našich rozprávkach. V Kórei sa ale nebezpečnosť draka meria podľa niečoho iného. Podľa pazúrov! Čím viac má drak pazúrov, tým horšie. Nedeľná Talkshow je tentokrát o nágoch, serpopardoch a áno, aj o Mushu z rozprávky Mulan. O dračích bytostiach porozprávala spoluautorka knihy Rod draka a výskumníčka z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied Veronika Verešová.

Hostia: Martin Krajčovič (predseda Slovenskej asociácie moderného obchodu) a Daniel Molnár (podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory). | Koniec vajec z klietkových chovov: Väčšina obchodných reťazcov po Novom roku prestane ponúkať vajcia z klietkových chovov. Do akej miery sú tejto zmene prispôsobení slovenskí hydinári? Ovplyvní toto rozhodnutie import vajec zo zahraničia? Bude mať zmena vplyv na dostupnosť a cenu? Akým spôsobom bude pôvod vajec kontrolovaný a je riziko jeho obchádzania? Kam sa celkovo pohli ceny potravín v uplynulom roku a aká je ich úroveň pred Vianocami? Ktoré faktory mali najväčší vplyv na medziročné zdražovanie? Ktorých druhov výrobkov sa zdraženie dotklo najviac? Výhľad cien pre budúci rok: Aké faktory ovplyvnia potravinársku cenotvorbu v budúcom roku? | Ukončenie predaja vajec z klietkových chovov. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Vládna koalícia bleskovo zrušila Úrad na ochranu oznamovateľov a založila na jeho mieste nový úrad. To všetko po tom, čo pôvodný úrad poslal ministerstvu vnútra tri pokuty pre kauzy policajtov okolo Jána Čurillu, ktorí majú status oznamovateľov.Aj keď to koalícia dlho odmietala, napokon sama vracia do trestného zákona takzvaný horalkový paragraf. Koalícia za zrušenie úradu aj zmeny v trestnom zákone kritizuje aj generálny prokurátor. A medzitým sa nám takmer opäť zrazili dva vlaky.Naozaj sa musel rušiť fungujúci úrad len pre výmenu jeho šéfky a pokuty ministrovi? Má vôbec koalícia na takéto veci čas? Prečo v parlamente už rok stoja opozičné návrhy na odvolávanie ministrov a stále nám chýba sudca na ústavnom súde? A bude koalícia v parlamente jednotná pri odvolávaní Jána Ferenčáka alebo pri vetovanej novele o hazarde, či zmenách v Envirofonde? Má minister Ráž podporu a v SNS?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami Národnej rady, predsedom klubu Slovenskej národnej strany Romanom Michelkom a podpredsedom klubu strany Sloboda a Solidarita Ondrejom Dostálom.

V posledných týždňoch sa toho v extralige udialo viac než dosť. Najviac sa hovorilo o Martinovi Réwayovi a jeho (ne)konci v Liptovskom Mikuláši. V najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali s bývalým hokejistom Michalom Handzušom nielen o Réwayovi, ale aj o zapracovaní mladých hráčov do ligy, Brankovi Radivojevičovi či o Daliborovi Dvorskom, ktorého Michal Handzuš trénoval vhadzovania.

V posledných týždňoch sa toho v extralige udialo viac než dosť. Najviac sa hovorilo o Martinovi Réwayovi a jeho (ne)konci v Liptovskom Mikuláši. V najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali s bývalým hokejistom Michalom Handzušom nielen o Réwayovi, ale aj o zapracovaní mladých hráčov do ligy, Brankovi Radivojevičovi či o Daliborovi Dvorskom, ktorého Michal Handzuš trénoval vhadzovania.

O chvíľu to budú už štyri roky krvavej vojny Ruska proti Ukrajine. Vojny, ktorú chcel mať Putin ako špeciálnu vojenskú operáciu vybavenú za tri dni. A ktorú chcel do 24 hodín ukončiť Trump. Aká je dnes šanca na mier?Trumpov mierový plán sa snažia napraviť európski lídri. Trump obviňuje Zelenského že návrh ani nečítal. A Putin za žiadnu cenu neustupuje a na Ukrajine ďalej ničí mestá a vraždí jej civilných obyvateľov aj ďaleko za frontovou líniou.Ako je na tom Ukrajina, ktorá sa stále hrdinsky bráni? Akú podporu má po korupčnej kauze Zelenský? A je Trumpov mierový plán a jeho nová bezpečnostná stratégia v prospech Ruska, no proti Ukrajine a Európe? Stoja európski lídri stále za Kyjevom? A čo naša vláda, ktorá chce pre stopku na ruský plyn a ropu žalovať Úniu?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.

Po kriedovej revolúcií sa opäť stali predmetom záujmu verejnosti. Ich však trápi zlyhávajúce školstvo, ale i ataky politikov spochybňujúcich ich právo hovoriť do vecí verejných. Čím žije naša mládež, prečo čoraz viac odchádza zo Slovenska a o čom je Olympiáda kritického myslenia? Radi, často a najmä - čo najviac verejne, o nich hovoríme ako o tom najcennejšom, čo vôbec máme, ako o našej nádeji a predovšetkým, hovoríme o nich, ako o budúcnosti tejto krajiny. V realite však čelia vzdelávaciemu systému, v ktorom ešte stále silne prevláda tlak nezmyselného memorovania, bezúčelného testovania a stupňujúcich sa nárokov permanentných skúšok a všemožných previerok, ktoré pritom opakovane ukazujú, že kvalita nášho školského systému dramaticky upadá. K tomu treba pripočítať doslova epidémiu depresií, úzkostí či stavov osamelosti a odcudzenia, na ktorý zasa náš zdravotný systém nevie dať dostatočne relevantnú odpoveď. No a navyše, dnes si pri i tom najmenšom a nanajvýš slušnom náznaku nesúhlasu od samotného predsedu vlády v diskusií vypočujú, že keď sa im tu nepáči, majú sa zbaliť a ísť bojovať na Ukrajinu. Výsledkom je, že v čoraz masovejšej miere z tejto krajiny odchádzajú študovať do zahraničia a čo je oveľa horšie, veľká časť tých najšikovnejších a najtalentovanejších z nich, sa sem vrátiť vôbec neplánuje.I tak by sa dala popísať situácia toho skutočne - a v tomto prípade, naozaj najcennejšieho, čo tu vôbec máme - našich detí. Dnes študentov a žiakov, no už zajtra presne tých, ktorí v tejto krajine prevezmú zodpovednosť za celé naše ďalšie smerovanie. Medzi nich patria aj naši dnešní hostia, ktorí sú spojení s Olympiádou kritického myslenia, ako i Slovenskou debatnou Asociáciou, Jakub Bohuš a Lea Pálešová. Debatu nemôžete vyhrať pokiaľ oponenta nepočúvate a nechcete mu porozumieť, tvrdí Jakub Bohuš zo Slovenskej debatnej asociáciePekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Po kriedovej revolúcií sa opäť stali predmetom záujmu verejnosti. Ich však trápi zlyhávajúce školstvo, ale i ataky politikov spochybňujúcich ich právo hovoriť do vecí verejných. Čím žije naša mládež, prečo čoraz viac odchádza zo Slovenska a o čom je Olympiáda kritického myslenia? Radi, často, ale najmä čo najviac verejne, o nich hovoríme ako o tom najcennejšom, čo vôbec máme, ako o našej nádeji a predovšetkým, hovoríme o nich, ako o budúcnosti tejto krajiny. V realite však čelia vzdelávaciemu systému, v ktorom ešte stále silne prevláda tlak nezmyselného memorovania, bezúčelného testovania a stupňujúcich sa nárokov permanentných skúšok a všemožných previerok, ktoré pritom opakovane ukazujú, že kvalita nášho školského systému dramaticky upadá. K tomu treba pripočítať doslova epidémiu depresií, úzkostí či stavov osamelosti a odcudzenia, na ktorý zasa náš zdravotný systém nevie dať dostatočne relevantnú odpoveď. No a navyše, dnes si pri i tom najmenšom a nanajvýš slušnom náznaku nesúhlasu od samotného predsedu vlády v diskusií vypočujú, že keď sa im tu nepáči, majú sa zbaliť a ísť bojovať na Ukrajinu. Výsledkom je, že v čoraz masovejšej miere z tejto krajiny odchádzajú študovať do zahraničia a čo je oveľa horšie, veľká časť tých najšikovnejších a najtalentovanejších z nich, sa sem vrátiť vôbec neplánuje.I tak by sa dala popísať situácia toho skutočne - a v tomto prípade, naozaj najcennejšieho, čo tu vôbec máme - našich detí. Dnes študentov a žiakov, no už zajtra priamo tých, ktorí v tejto krajine prevezmú zodpovednosť za celé naše ďalšie smerovanie. Medzi nich patria aj naši dnešní hostia, ktorí sú spojení s Olympiádou kritického myslenia, ako i Slovenskou debatnou Asociáciou, Jakub Bohuš a Lea Pálešová. Debatu nemôžete vyhrať pokiaľ oponenta nepočúvate a nechcete mu porozumieť, tvrdí Jakub Bohuš zo Slovenskej debatnej asociáciePekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Hostia: Patrik Daniška (predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku) a Lucia Berdisová (právnička zo Slovenskej akadémie vied). Súdny dvor EÚ minulý týždeň rozhodol, že členské krajiny musia uznať existujúce manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Akú právnu váhu má takéto súdne rozhodnutie? Do akej miery posudzovaný prípad ovplyvní Slovensko? Majú tunajšie úrady povinnosť uznávať manželstvá cudzincov, ktorí prišli žiť na Slovensko? Majú povinnosť uznať manželstvo párov, ktoré vycestujú za svadbou do krajiny, ktorá sobáše osôb rovnakého pohlavia umožňuje? Vzťahuje sa zmena aj na manželstvá uzatvorené mimo krajín EÚ? Ústava SR definuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. V septembri navyše pribudla formulácia, ktorou si Slovensko vyhradzuje zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami. Na druhej strane Slovensko svojím vstupom do EÚ súhlasilo s princípom prednosti európskeho práva pred vnútroštátnym. Ide o rozpor? A ak áno, čo z neho vyplýva vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu? | Uznanie manželstiev ľudí rovnakého pohlavia. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ceny ropy a plynu na svetových trhoch už niekoľko mesiacov klesajú, na svojich účtoch pri tankovaní si zmeny všimneme len nenápadne. Ropy je pritom vo svete dostatok - čo za tým je? A aký bude ďalší vývoj na čerpacích staniciach? V relácií Ekonomické Analýzy 24 o tejto téme diskutoval moderátor Lukáš Dzivý s analytikom J&T Banky Stanislavom Pánisom a analytikom Slovenskej sporiteľne Mariánom Kočišom.

Hosťom Štefana Chrappu je Filip Macák, generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity. Rozprávajú sa o tom, ako charita pomáha ľuďom v núdzi doma aj v zahraničí, o jej širokom portfóliu služieb – od opatrovateľskej a ošetrovateľskej starostlivosti, cez pomoc seniorom, rodinám a ľuďom bez domova, až po projekty v Tanzánii a ďalších krajinách sveta. | Hosť: Filip Macák (generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Témy: Aktuálna politická situácia, slušnosť v politike; slovensko-české a slovensko-maďarské vzťahy; zahraničná politika, Ukrajina a vyjednávania o mieri; | Hosť: Peter Pellegrini (prezident Slovenskej republiky). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Vedela by si porotkyňa zo šou Pečie celé Slovensko Jozefína Zaukolcová predstaviť, že by sa zúčastnila tejto šou ako súťažiaca? A bez akého koláča si nevie predstaviť Vianoce? Prezradí v rozhovore s Richardom. Genetička a molekulárna biologička Barbara Sviežená sa venuje poradenstvu v oblasti výživy – najmä ľuďom, ktorí majú problém s emočným a psychogénnym jedením, chronickým diétovaním a negatívnym vzťahom k telu a jedlu. Ako vie pomôcť? Dozviete sa z rozhovoru s Gabikou. Páter Jozef Kudla pôsobí na zahraničnej misii. Ako sa stane zo slovenského kňaza misionár, ktorý ide slúžiť do Hondurasu? Vypočujte si v rozhovore... Štrnásťročná gymnastka Lucia Piliarová s trénerkou Katarínou Krekáňovou povedia, ako zvláda mladá športovkyňa skombinovať tréningy so školskými povinnosťami? A má Lucia nejaké športové vzory? Moderátorka Slovenskej televízie Karin Majtánová porozprávala o galavečeri „Noc Nádejí“, podujatie organizované Nadáciou Kvapka Nádeje v spolupráci s STVR, ktoré zbiera prostriedky na pomoc detským onkologickým a hematologickým pacientom na Slovensku. Samozrejme v rozhovore s Richardom nevynechali ani program Dámsky klub. | Hostia: Jozefína Zaukolcová, Barbara Sviežená, Jozef Kudla, Katarína Krekáňová, Lucia Piliarová, Karin Majtánová. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Svetozár Hikkel je pediater, ortopéd. Hoci má už 80 rokov, stále ordinuje v Šali, kde žije, hoci je rodák zo Slovenskej Ľupče. V 80-tych rokoch pôsobil v Lýbii, kam sa vydal aj s rodinou v rámci pomoci po bombardovaní Tripolisu (1986). Práve po návrate z Afriky mal nutkanie vytvoriť niečo pre deti, čo by malo zmysel a prinášalo im radosť. Tak vznikol Šaliansky Maťko, celoslovenská súťaž v prednese slovenských povestí pre žiakov základných škôl a osemročných gymnázií na počesť Jozefa Cígera Hronského. V histórii ju podporili mnohí umelci, vrátane popredných osobností zo SND. Súťaž má už 30 rokov a Svetozár Hikkel je jej zakladateľom. V roku 2014 význam a hodnotu podujatia podporil svojou účasťou pri jej otvorení aj vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič. V mladom veku hrával basketbal, bol ochotníckym hercom, venoval sa zborovému spevu. Precestoval 87 krajín a napr. na Tahiti objímal pamätník M. R. Štefánika. V tejto epizóde NP sa s ním bude rozprávať Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Svetozár Hikkel (lekár, pediater, ortopéd, pôsobil roky v Afrike). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Model fungovania Slovenskej pošty je neudržateľný. Vyžaduje si radikálnu zmenu, privatizáciu alebo neustále financovanie štátu. Každá alternatíva však niekoho zabolí

Hosťom relácie Dírerov filter bol predseda Demokratov Jaroslav Naď. Vyštudoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na začiatku kariéry pôsobil v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Po skončení štúdia pracoval na Ministerstve obrany, neskôr na Stálej delegácii SR pri NATO a potom ako zástupca riaditeľa mimovládnej organizácie GLOBSEC. Vo svojej profesionálnej kariére sa primárne venoval obrane a bezpečnosti. Kandidoval za OĽANO, na poslanecký mandát však nenastúpil, pretože sa stal ministrom obrany. Po odchode z OĽANO spoluzakladal stranu Demokrati, ktorej je predsedom.V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- či konanie Richarda Sulíka ničí opozíciu- či opozičnú spoluprácu ohrozuje Zoroslav Kollár- či sa Igor Matovič snaží rozbiť opozičnú jednotu- či má ešte zmysel hovoriť o Hlase- či sa opozícia spojí ešte pred voľbami

Hosť: Vladislav Kupka (generálny riaditeľ Slovenskej pošty). | Povinná univerzálna poštová služba, celonárodná pobočková a doručovacia sieť, balíkové, finančné a ďalšie doplnkové služby – to sú kľúčové úlohy Slovenskej pošty. V posledných rokoch prechádza výraznou transformáciou, reaguje na pokles zásielok, i rast konkurencie. Má obrovské dlhy - aj preto potrebuje racionalizáciu a modernizáciu, inak hrozí krach. Aktuálny stav a výzvy Slovenskej pošty do budúcnosti - témy tejto epizódy Kontaktov s generálnym riaditeľom Slovenskej pošty Vladislavom Kupkom a s moderátorom Ľubošom Kasalom. | Slovenská pošta – aktuálny stav a výzvy do budúcnosti. | Moderuje: Ľuboš Kasala; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Laureát tohtoročnej Veľkej ceny SOZA. Celoživotne pôsobí ako pedagóg hudobno-teoretických predmetov a kompozície na bratislavskom konzervatóriu, externe pôsobil na Katedre hudobnej vedy FF UK a aj v Slovenskom rozhlase ako lektor scénickej hudby. Takmer 30 rokov bol zástupcom riaditeľa konzervatória v Bratislave. Aktívne pôsobí v Spolku slovenských skladateľov, Hudobnom fonde aj v SOZA. Je umeleckým garantom súťaže žiakov ZUŠ Schneiderova Trnava. Systematicky sa venuje aj tvorbe didaktickej hudobnej literatúry pre deti a mládež. Vo svojej skladateľskej tvorbe sa venoval rôznym žánrom inštrumentálnej hudby, zhudobnil ľudové, latinské či biblické texty a tiež básne domácich i zahraničných autorov. Vyštudoval Konzervatórium v Bratislave - kompozíciu u Juraja Pospíšila a JAMU v Brne u Ctirada Kohoutka. Rodák z Drahoviec, žije v Bratislave. Má rád turistiku, s manželkom a vnukom precestovali Slovensko, Čechy aj Moravu, venuje sa tiež záhrade. Rád zájde na koncert do Slovenskej filharmónie i na školské koncerty. Je ženatý, má dcéru knihovníčku. | Hosť: Stanislav Hochel (laureát tohtoročnej Veľkej ceny SOZA, pedagóg hudobno-teoretických predmetov a kompozície). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Investovanie už dávno nie je len pre bohatých. Ako sa v investičných fondoch darí Slovákom? V Ekonomických Analýzach moderátor JOJ 24 Lukáš Dzivý privítal výkonného riaditeľa Slovenskej asociácie správcovských spoločností Romana Vlčka a generálneho riaditeľa Partners Investments Maroša Ovčarika.

Ken Wassim Ubukata je špičkový hráč na violončele v Slovenskej filharmónii a zároveň aj dirigent. Obe tieto polohy má rád. Na Slovensku žije už sedem rokov a našu krajinu si veľmi obľúbil. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho životnej láske, huslistke Zuzane, o psíkovi, ktorý je súčasťou ich rodiny, o jeho rodnom kraji vo Francúzsku, o Japonsku, z ktorého pochádza jeho otec, ale aj o autoroch slovenskej klasickej hudby, či o jeho plánoch v kariére. | Hosť: Ken Wassim Ubukata (violončelista, dirigent). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Premiér Robert Fico tvrdí, že chce krajinu riadiť strategicky smerom k lepšiemu životu pre všetkých občanov. Preto si od vedcov zo Slovenskej akadémie vied objednal dokument Vízia a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040. Má definovať hlavné spoločenské výzvy a ciele, aby sa zo Slovenska stala moderná, prosperujúca a konkurencieschopná krajina. „Reči o vízii sú posledné útočisko politika, ktorý už nemá čo ponúknuť,“ reaguje v rozhovore ekonóm a bývalý politik Miroslav Beblavý. Pripomína, že premiér Fico to skúša opakovane a vždy zostane len pri slovách. „Už v minulosti si jeho vláda objednala takúto víziu ďalšieho rozvoja Slovenska od SAV v roku 2008. Je to len snaha dať ľuďom pocit, že niečo rieši, ale od roku 2010 už nič nové nevymyslel.“ Upozorňuje, že vládna koalícia namiesto budovania prosperity krajiny míňa verejné zdroje na dôchodcov a úradníkov. „Preto sme dnes úplne najbližšie k scenáru Grécka a to hlavne kvôli modelu štátu, ktorý nevie investovať do svojej budúcnosti. Ak sa z toho nevysekáme, tak budeme dlhodobo viac pripomínať južné Taliansko, či Grécko ako Rakúsko alebo Česko.“ Vízia Slovenska do roku 2040 chce dosiahnuť komplexnú transformáciu hospodárstva, posun k vyššej pridanej hodnote priemyslu, či zásadné zvýšenie inovačnej výkonnosti. V realite však Slovensko v týchto kategóriách dosahuje najhoršie výsledky v medzinárodných porovnaniach. V tohtoročnom svetovom rebríčku konkurencieschopnosti od Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD) sa Slovensko prepadlo o štyri priečky na 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Aj v inovačnom indexe EU skončilo Slovensko na 24. mieste z 27 štátov. Prečo je to tak? Dajú sa tieto trendy zvrátiť? Odpovedá ekonóm, investor, startupista, vedec a bývalý politik Miroslav Beblavý. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete V čom spočíva kríza elít na Slovensku Prečo nemáme na Slovensku viac inovatívnych firiem Či nás čaká vláda samovrahov alebo vláda s odvahou Prečo Slovensko skôr prepadne vláde šaša ako autokrata See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hokejová extraliga sa prehupla do svojej druhej tretiny základnej časti. V posledných týždňoch sme boli svedkami viacerých zaujímavostí. V novej časti Trefného strieľania sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista a expert JOJ Šport Martin Kalináč pozreli na otázku o budúcnosti hokeja v Michalovciach, odchod Tommiho Hämäläinena z Trenčína či pohodovú atmosféru v Košiciach a zdvíhajúci sa Poprad.

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Bez podpory kolegov by som to nedala,“ spomína Klára Hudáková, ktorá má za sebou skúsenosť hromadnej výpovede v Slovenskej národnej galérii po tom, ako do nej ministerka Šimkovičová dosadila svoje vedenie. „Som hrdá, že sme boli schopní ukázať takúto silu a odvahu,“ dopĺňa. „Je na to potrebná vnútorná sila, vnútorná integrita, s ktorou žijete každý deň a ktorá sa potom prejaví práve v ťažkých krízových situáciách, keď stojíte pred náročným rozhodnutím.“Výpoveď – a to hromadná – ako výkrik o kolapse jednej inštitúcie. Slovensko ju zažilo koncom januára. Stovka zamestnancov Slovenskej národnej galérie vtedy predstúpila pred verejnosť a povedala svoje „nie“ účasti na jej kolapse. Na kolapse, za ktorým boli nominácie ministerky Šimkovičovej.Odvolanú Alexandru Kusú, ktorá stála za zaodením galérie do nového krásneho šatu, v priebehu pol roka vystriedali z rozhodnutia ministerky hneď traja štatutári. Ich spoločným menovateľom však bola nekompetentnosť – o ktorej vydala svedectvo hromadná výpoveď zamestnancov galérie. Za verejný tlak a trištvrte ročnú obranu inštitúcie pred rozkladom teraz dostali ocenenie Biela vrana.Lebo silné a sebavedomé inštitúcie sú predpokladom zdravej demokratickej spoločnosti. Ich obrana je tak obranou demokracie.Výpoveď z protestu však má aj iné tváre: obavy z budúcnosti a boj s démonmi neistôt, či najobyčajnejšie hľadanie novej práce.Koľko odvahy je na to potrebné? Otázka a témy pre Bielu vranu Kláru Hudákovú, niekdajšiu hovorkyňu galérie, ktorá ju našla v potrebnej miere.„Občiansky odpor tu potrebuje injekcie podpory, odvahy a energie, inštitúcie si musíme brániť,“ hovorí Hudáková.Hovorí, že ju napĺňa radosťou, že krok odporu v SNG si niekto všimol. „Môže to byť aj nejaká satisfakcia pre kolegov za to, čo urobili a zároveň to môže povzbudiť, alebo inšpirovať ľudí v iných inštitúciách, v iných prostrediach, ktorí si nie sú istí, či sa môžu ozvať, majú ozvať, čo majú robiť,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Bez podpory kolegov by som to nedala,“ spomína Klára Hudáková, ktorá má za sebou skúsenosť hromadnej výpovede v Slovenskej národnej galérii po tom, ako do nej ministerka Šimkovičová dosadila svoje vedenie. „Som hrdá, že sme boli schopní ukázať takúto silu a odvahu,“ dopĺňa. „Je na to potrebná vnútorná sila, vnútorná integrita, s ktorou žijete každý deň a ktorá sa potom prejaví práve v ťažkých krízových situáciách, keď stojíte pred náročným rozhodnutím.“Výpoveď – a to hromadná – ako výkrik o kolapse jednej inštitúcie. Slovensko ju zažilo koncom januára. Stovka zamestnancov Slovenskej národnej galérie vtedy predstúpila pred verejnosť a povedala svoje „nie“ účasti na jej kolapse. Na kolapse, za ktorým boli nominácie ministerky Šimkovičovej.Odvolanú Alexandru Kusú, ktorá stála za zaodením galérie do nového krásneho šatu, v priebehu pol roka vystriedali z rozhodnutia ministerky hneď traja štatutári. Ich spoločným menovateľom však bola nekompetentnosť – o ktorej vydala svedectvo hromadná výpoveď zamestnancov galérie. Za verejný tlak a trištvrte ročnú obranu inštitúcie pred rozkladom teraz dostali ocenenie Biela vrana.Lebo silné a sebavedomé inštitúcie sú predpokladom zdravej demokratickej spoločnosti. Ich obrana je tak obranou demokracie.Výpoveď z protestu však má aj iné tváre: obavy z budúcnosti a boj s démonmi neistôt, či najobyčajnejšie hľadanie novej práce.Koľko odvahy je na to potrebné? Otázka a témy pre Bielu vranu Kláru Hudákovú, niekdajšiu hovorkyňu galérie, ktorá ju našla v potrebnej miere.„Občiansky odpor tu potrebuje injekcie podpory, odvahy a energie, inštitúcie si musíme brániť,“ hovorí Hudáková.Hovorí, že ju napĺňa radosťou, že krok odporu v SNG si niekto všimol. „Môže to byť aj nejaká satisfakcia pre kolegov za to, čo urobili a zároveň to môže povzbudiť, alebo inšpirovať ľudí v iných inštitúciách, v iných prostrediach, ktorí si nie sú istí, či sa môžu ozvať, majú ozvať, čo majú robiť,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vládna koalícia môže čeliť ďalšej kríze. Hlas už v koalícii nechce byť za handru a sťažuje sa, že keď premiér Fico odvolal vicepremiéra Kmeca, porušil koaličnú zmluvu. Hlas by chcel, aby takto premiér konal aj pri ministroch Rážovi a Migaľovi. Problém má aj SNS s Huliakovým návrhom o hazarde a Hulika s návrhom o Envirofonde. Je teda vo vláde a v koalícii kríza? Môžu ministri vôbec spolupracovať ak sú tak rozhádaní?A prečo návrh ministra Tarabu o Envirofonde odmietli obchodné komory a zamestnávateľské a priemyselné zväzy? Chce minister pomôcť Andrejovi Babišovi za naše peniaze upratať znečistený Istrochem? A budú do konca roka v každom našom národnom parku vysoké vlajkové stožiare? Prečo preto musel skončiť šéf parku v Pieninách?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom životného prostredia a nominantom Slovenskej národnej strany Tomášom Tarabom.

Partizán Otto Šimko, psychológ Anton Heretik či bývalé pracovníčky Slovenskej národnej galérie Veronika Němcová, Bohdana Hromádková a Klára Hudáková. Toto sú Biele vrany 2025. Ľudia ktorí prejavili občiansku statočnosť a snahu o lepšie Slovensko.Otto Šimko je už 101-ročný aktívny účastník Slovenského národné povstania. So zbraňou v ruke bojoval proti nacizmu a neskôr bol kritikom komunistického režimu. Aj dnes podporuje napadnutú Ukrajinu. Profesor Anton Heretik výrazná osobnosť slovenskej psychológie. Je jedným z autorov otvoreného listu premiérovi Ficovi, tak ako bol pred rokmi jedným z autorov listu Vladimírovi Mečiarovi. A galeristky Veronika Němcová spolu s Bohdanou Hromádkovou a Klárou Hudákovou získali Bielu vranu ako zástupkyne ľudí z Národnej galérie aj občianskych iniciatív Otvorená kultúra, Umenie nebude ticho a Slobodná národná galéria.Prečo to všetci títo ľudia robia a aké majú motivácie? Ak odmenou za občiansku statočnosť a angažovanie sa v prospech nás všetkých bývajú na Slovensku častokrát skôr problémy v pracovnom či osobnom živote a ich aktivity niekedy pripomínajú boj s veternými mlynmi?Braňo Závodský sa rozprával s psychológom Antonom Heretikom, účastníkom Slovenského národného povstania Ottom Šimkom a bývalou zamestnankyňou SNG Veronikou Němcovou.

Príliš veľký tlak bez dialógu spôsobuje odpor a brzdí technologický posun, ktorý Európa potrebuje, upozorňuje vedkyňa Anna Kityk. Docentka Anna Kityk z Centra pre využitie pokročilých materiálov Slovenskej akadémie vied sa zameriava na výskum zeleného vodíka. Chce sprístupniť jeho výrobu tak, aby bola efektívnejšia a cenovo dostupnejšia. V rozhovore s Veronikou Vaňkovou hovorí, prečo EÚ nesmie presadzovať regulácie bez ohľadu na realitu priemyslu a ako môže slovenská veda prispieť k tomu, aby nové technológie fungovali aj v praxi. VV podcast

Máme za sebou prvú reprezentačnú prestávku a tri z piatich prípravných zápasov slovenských hokejistov pred olympiádou v Miláne. Ako Slováci obstáli na Nemeckom pohári? Kto si vybojoval olympijskú miestenku a nad kým visí otáznik? V novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš vyskladali aj nomináciu brankárov a obrancov.

Počet krádeží v obchodoch neustále narastá a na problém už poukazujú nielen obchodníci, ale aj samosprávy. Najväčší problém je agresivita a drzosť zlodejov, ktorí sa vracajú opakovane. „Počet krádeží narastá už od roku 2022, ale teraz to nadobúda nové rozmery,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Niektorí recidivisti sa cítia takí nedotknuteľní, že nemajú problém pri krádeži za pár desiatok eur vytiahnuť nôž. „Včera v Bratislave jeden páchateľ prišiel „nakupovať“ so sekerou,“ hovorí Krajčovič. Vláda pod tlakom sľubuje zmenu zákona. Podľa Krajčoviča je nutné nájsť spôsob, ako efektívne trestať recidivistov, ktorí kradnú opakovane. „Nie je možné, aby obchody plnili funkciu sociálnych predajní, kam si isté skupiny ľudí chodia brať tovar zadarmo.“ Podľa štatistiky ministerstva vnútra za mesiace júl a august 2025 polícia zaznamenala takmer 4 500 prípadov krádeží kvalifikovaných ako priestupok. Celková škoda dosiahla 233-tisíc eur, priemerná výška blokovej pokuty bola 130 eur a priemerná škoda 52 eur. „Krádeží je určite viac, pretože nie všetky sa nahlasujú a nie všetkých zlodejov dokážeme odhaliť,“ hovorí Krajčovič. Dodáva, že sa určite zvýšila hodnota kradnutých vecí a recidíva tých istých zlodejov. Zároveň sa ukazuje, že zlodeji kradnú programovo na objednávku konkrétne druhy potravín, napríklad maslo, kávu alebo hovädziu sviečkovicu. Obchodníkov to stojí nemalé peniaze. „V roku 2024 sme ako obchodné reťazce investovali do zabezpečenia našich prevádzok viac peňazí, ako platíme na transakčnej dani. Sú to milióny eur,“ približuje Krajčovič. V rozhovore vysvetľuje aj reálnu a pocitovú infláciu cien potravín na Slovensku: „Najväčší problém na Slovensku nie sú vysoké ceny. Tie sú porovnateľné s okolitými krajinami. Slováci však majú nízku kúpyschopnosť, to znamená, že za svoje platy si nemôžu dovoliť nakúpiť toľko, ako obyvatelia iných krajín.“ Výsledkom je, že spotrebitelia oveľa viac siahajú po zahraničnom tovare, privátnych značkách a diskonte. Snažia sa ušetriť nielen na kvalite, ale už aj na kvantite. Bravčové mäso dokážu obchodníci nakúpiť v zahraničí o takmer tretinu lacnejšie. Martin Krajčovič tiež približuje, ako bude vyzerať situácia v slovenských obchodoch na budúci rok. Moderuje Eva Mihočková.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Systém emisných povoleniek ETS2 je novodobý strašiak týchto dní. Schéma sa má rozšíriť na vykurovanie rodinných domov a osobnú dopravu, čo niektorí analytici i politici využívajú na šírenie strachu, že náklady domácností narastú o viac ako tritisíc eur ročne. Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok označil ETS2 za „sociálny masaker.“ Katarína Chajdiaková zo Slovenskej komiatickej iniciatívy v rozhovore upozorňuje, že politici tému zneužívajú na získavanie voličov a klamú. Existujú totiž oficiálne výpočty rôznych verejných inštitúcií, podľa ktorých sa priemernej domácnosti v rodinnom dome s benzínovým autom môžu pod vplyvom ETS2 výdavky zvýšiť o maximálne 270 eur. „Ak má niekto dom kompletne obnovený a zateplený a používa tepelné čerpadlo, tak sa ho žiadne zvýšenie cien nedotkne,“ vysvetľuje Chajdiaková. Ministri živnotného prostredia EU aktuálne schválili posunutie účinnosti systému ETS2 o jeden rok. To znamená, že do platnosti by mal vstúpiť až v roku 2028. To môže byť dobrou správou pre tých, ktorý rok navyše využijú na obnovu svojich domov s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť, prípadne sa zbaviť vykurovania plynom alebo uhlím. Pre Slovensko však posunutie účinnosti ETS2 zároveň znamená, že príde o zhruba 300 miliónov eur, ktoré mohlo čerpať zo Sociálneho klimatického fondu na podporu domácností, ktoré si obnovu domu nemôžu dovoliť. Vznik fondu je totiž previazaný na spustenie ETS2 a je časovo obmedzený. Viac o následkoch ETS2 a možnostiach Sociálneho klimatického fondu vysvetľuje v rozhovore Katarína Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: ETS2 sa posúva o rok. Je to dobrá správa? O koľko si domácnosti naozaj priplatia po zavedení ETS2 Aká bude cena emisnej povolenky? Čo môžu ľudia urobiť, aby sa vyhli zdražovaniu po zavedení ETS2 Ako bude fungovať Sociálny klimatický fond Aké sú následky nečinnosti pri klimatickej zmene See omnystudio.com/listener for privacy information.

V Šuranoch už sa stavia megatováreň na výrobu batérií. Investícia za miliardu dvesto miliónov má priniesť cez tritisíc nových pracovných miest a pomôcť nášmu hospodárstvu. Stojí za ňou slovensko-čínska spoločnosť Gotion InoBat. Výroba sa má spustiť od budúceho roka.Slovensko poskytne baterkárni dotáciu cez 200 miliónov eur, je to v čase konsolidácie správna investícia? Aktivisti a opozícia upozorňujú na environmentálne aj ekonomické riziká, sú ich obavy opodstatnené, alebo ich zisky továrne prevyšujú? Bude mať vôbec kto obsadiť všetky tie pracovné miesta? Čo bude baterkáreň znamenať pre Slovensko aj pre Šurany? A čo pre našu elektromobilitu, ak Slovensko napriek nárastu stále patrí medzi krajiny s najnižším podielom elektrických áut v Európskej únii?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrikom Križanským a analytikom INESS Radoslavom Ďuranom.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Summit Trump Putin v Budapešti sa nekoná. Rusko na Ukrajine bombarduje škôlky, bytovky a pred zimou opäť ničí ukrajinskú energetiku. Putin už vo vojne stratil milión ľudí, dohoda o mieri je však v nedohľadne. Spojené štáty aj Európska únia preto pritvrdzujú v sankciách proti Putinovmu režimu.V čo ešte Putin dúfa a ako ďaleko je schopný zájsť? Prečo stále útočí na deti a nevinných civilistov? A ako sa darí zasahovať v hĺbke Ruska Ukrajincom? Čo budú pre Putina znamenať nové európske a americké sankcie na jeho ropné giganty? Môže slabá ruská ekonomika koniec vojny urýchliť? A prečo Slovenská vláda hovorí o mieri, no nákupmi ruskej ropy a plynu sami pomáhame Putinovu vojnu financovať? Vytvorí Robert Fico s Viktorom Orbánom a Andrejom Babišom v Únii protiukrajinský blok?Braňo Závodský sa rozprával s vedúcim výskumníkom, analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.

Rozvody budú jednoduchšie a súdy sa prestanú pýtať na váš intímny život. Zaniká bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zavádzajú sa (pred)manželské zmluvy. Ak si niekto zmení pohlavie, štát ho automaticky rozvedie.Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien - rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz.Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky.Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka.Nahrával Peter Hanák.

Pre minuloročnú konsolidáciu skončila v kresle ministerky zdravotníctva Zuzana Dolinková a lekárske výpovede zastavoval až parlament. Tentokrát pohrozil odvolaním ministrovi Šaškovi samotný predseda vlády pre záchrankový tender. Opozícia hovorila o zmanipulovanom dvojmiliardovom kšefte pre oligarchov a sponzorov Hlasu a ministra chce v parlamente odvolávať sama.Ako teda minister celú vec vyriešil a kedy a ako sa budú záchranky prerozdeľovať nanovo? Sú pacienti v bezpečí? A čo urobí ministerstvo pre ľudí, od ktorí musia platiť v ambulanciách vysoké a neregulované poplatky? Prečo sa stále s ambulantnými lekármi nevie dohodnúť?Ako medzitým pokračujú megastavby nových nemocníc za stámilióny eur v Prešove, Martine, Banskej Bystrici či v Bratislave? Budeme mať na ich dokončenie vôbec peniaze? A kedy už konečne vláda prerokuje 350-tisícovú analýzu Slovenskej akadémie vied o mRNA vakcínach? Máme sa čím očkovať?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva a členom predsedníctva strany Hlas – SD Kamilom Šaškom.