Podcasts about slovenskej

To, čo bolo pred voľbami už nie je také dôležité, predvolebná rétorika sa v tej jej najhoršej podobe nepretavila do PVV, hovorí o vládnom programe bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Miroslav Wlachovský. Slovensko podľa neho vždy vykonávalo suverénnu zahraničnú politiku čiže vládny slogan o suverénnej zahraničnej politike považuje za prázdny. “Ak suverénny znamená rozhodnúť sa suverénne hlúpo - a nie v záujme dlhodobých perspektív Slovenska, tak potom na takúto suverénnosť môžeme škaredo doplatiť, tvrdí WlachovskýVláda sa bude riadiť heslom “Slovensko na prvom mieste,” čo znamená byť solidárny, zodpovedný a predvídateľný v zahraničnej politike so zreteľom na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky.To je krátky úryvok z vládneho programu štvrtej ficovej vlády v oblasti zahraničných vecí a medzinárodných vzťahov.Čo bude tento “Trumipzmus” znamenať v čase pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine a ako možno vnímať to, že vo vládnom programe niet o ruskej hrozbe ani len jedinej zmienky?Ako čítať vládne snahy o oživenie dávno zašlej slávy tzv. Vyšehradskej štvorky vo svetle principiálne odlišných postojov Poľska a Maďarska zoči voči ruskej agresií a vnímaniu bezpečnostnej hrozby z Kremľa?Ako nás môže oslabiť vládnym establišmentom deklarovaná snaha rušiť špecializované útvary štátnej správy určené na boj s hybridnými hrozbami a prečo to vlastne vláda robí?No a aký postoj zaujať k opätovnej eskalácií násilia v oblasti Blizkeho východu, ktoré rozpútal brutálny krvavý útok teroristov z Hamasu na civilistov v Izraeli?Do akého geopolitického sveta teda kráčame, aký svet sa aktuálne pred našimi očami tvorí a je vôbec Slovensko na meniacu sa bezpečnostnú situáciu - ako i zvyšujúce sa hrozby vojen, terorizmu klimakrízy či migrácie, pripravené? A je na tieto meniace sa siločiary, ako i úplne nové civilizačné výzvy pripravená nová vláda Roberta Fica? Toho istého Roberta Fica ktorý Slovensku už tri krát vládol a na zmenu krajiny mal dlhých 12 rokov.“Ak berieme politikov ako tých, ktorí by mali spravovať štát a dbať o to, aby sa jeho občania mali lepšie, tak potom sme tu vyše dekádu mali pri moci tých, ktorí tento štát nikam zásadne neposunuli. Teraz sú tu znova a mne nie je jasné, že keď im to nevyšlo tri krát, prečo by to malo výjsť štvrtý krát. Za tých 12 rokov jeho vlád k žiadnemu výraznému posunu tejto krajiny neprišlo. Najväčším hriechom vládnutia Roberta Fica je preto stratený čas,” pripomína Wlachovský.Témy a otázky pre dlhoročného skúseného diplomata a exministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Pamätám si, ako sme sa dohodli a prestali sme chodiť na tlačovky. Okrem redaktorov Slovenskej televízie, ktorí tam chodiť museli. Väčšina normálnych novinárov tam ale nechodila. Časom sa to zmenilo, aj keď mne Vladimír Mečiar odmietol odpovedať vždy," hovorí dlhoročný novinár, Eugen Korda. "Boj s médiami sa dá vyhrať, ak zavedieš diktatúru. Pokiaľ sa bude chovať Fico aspoň trochu civilizovane, tak boj s médiami nevyhrá. My novinári si s tým poradíme, ale nie je to dobré. Bude to mať zlý efekt aj na samotnú stranu Smer a pána Fica. Veď on by mohol prezentovať to dobré, čo je v ňom. Škodí ale sám sebe. Musel by zrušiť denník SME, denník N, Markízu a nakoniec JoJku. Jeho boj je prehratý. On to skúša, ale bude neúspešný," dodáva Korda. Aké bolo robiť novinárov za Mečiara? Podobá sa to v niečom na dobu, ktorú žijeme teraz? Čo by odporučil novinárom dnes? A čo hrozí novinárom počas štvrtej vlády Roberta Fica? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s novinárom Eugenom Kordom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Kultúrne rozdiely a etnické zvyky by nemali ospravedlňovať porušovanie platnej legislatívy. Dokáže sa však Romana vyhnúť dohodnutej detskej svadbe, alebo skončí podobne ako jej staršia sestra Patrícia, ktorú 3 týždne po takejto svadbe začal znásilňovať jej „muž“ - bratranec Mário? V tejto epizóde nás do kontextu uvedie Denisa Vargová, vedúca špecializovaného centra pre týrané a sexuálne zneužívané deti, ktorá pracovala s oboma sestrami. Ak sa nachádzate v podobnej alebo inak nebezpečnej situácii vo vašej domácnosti, navštívte ⁠⁠⁠⁠www.bezmodrin.sk⁠⁠⁠⁠, alebo kedykoľvek zavolajte na bezplatnú Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Pomoc je nablízku a cesta von existuje. Ide to aj bez modrín, na tele či na duši. Za pomoc pri realizácii tohto podcastu špeciálne ďakujeme Kristíne Svarinskej, Jurajovi Kemkovi a Michaele Majer zo SUNRISE studio, s.r.o. Sedemdielny podcastový seriál STRATENÉ je súčasťou kampane na zvyšovanie povedomia projektu „Bezpečný ženský dom – krok k životu bez násilia“, ktorý je podporený Nórskom prostredníctvom Nórskych grantov. Realizuje ho nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá sa venuje obetiam domáceho násilia už takmer 25 rokov.  Podporené Nórskom prostredníctvom Nórskych grantov. Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku ⁠⁠⁠⁠www.norwaygrants.sk⁠⁠⁠⁠. Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe. Supported by Norway through the Norway Grants. Co-financed by the State Budget of the Slovak Republic. If you want to know more about programmes and projects financed by the Norway Grants in Slovakia, visit ⁠⁠⁠⁠www.norwaygrants.sk⁠⁠⁠⁠. Working together for a green, competitive and inclusive Europe.

Ľudia zasiahnutí októbrovým zemetrasením na východe Slovenska, ako aj krupobitím v lete,  v zime nezmrznú. Z výzvy Obnov dom, teda z európskych peňazí z Plánu obnovy môžu dostať vyše 22 tisíc eur. Výhodou mimoriadnej výzvy je minimálne spolufinancovanie, sedem tisícová záloha vopred a žiadatelia sa nemusia pretekať s ostatnými. Na prihlásenie budú mať niekoľko mesiacov, hovorí v podcaste denníka Pravda generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Matej Kerestúr. Agentúra pri nastavovaní podmienok výzvy vychádzala zo spolupráce so samosprávami v zasiahnutých oblastiach. Prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan preto vyzýva majiteľov  zemetrasením poškodených domov, aby sa určite prihlásili. Aké sú konkrétne podmienky? Prečo sa žiadatelia nemusia obávať potreby zníženia energetickej náročnosti opraveného domu? Budú uspokojení všetci žiadatelia? Vedia sa prihlásiť aj ľudia bez internetu a počítača? Ako je to z riadnou výzvou na obnovu domu a dostanú sa k dotáciám aj bežní žiadatelia, ktorí boli v predchádzajúcich kolách neúspešní, alebo sa im nepodarilo prihlásiť, pre problémy s IT systémami?  Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s riaditeľom Slovenskej agentúry životného prostredia Matejom Kerestúrom a prednostom Okresného úradu v Prešove Petrom Harvanom. #pocuvajtepravdu  

Premiér Robert Fico dnes predložil v Národnej rade programové vyhlásenie vlády a zároveň nová vláda žiada aj o dôveru v parlamente. Opozícia programové vyhlásenie kritizuje a podľa nej je vágne, plné vaty a nekonkrétne. „Nechcem o vláde, ktorá sedí za mnou hovoriť, že je najlepšia na svete, že je najreformnejšia. Chcem o nej hovoriť ako o vláde Slovenskej republiky, ktorá sa vyskytla v konkrétnom čase a vznikla z výsledku parlamentných volieb a stojí pred viacerými výzvami,“ reagoval Robert Fico v úvode svojho dnešného vystúpenia pred poslancami Národnej rady. Igor Matovič počas dnešného dňa v parlamente kritizoval vládu näjme z dôvodu, že podľa neho oklamali svojich voličov a neplnia sľúbi, ktoré im pred voľbami dali. Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska označil plán vlády ako vágny, nekonkrétny a deravý. Očakáva, že rovnaké bude aj vládnutie Ficovej vlády.Opoziční poslanci sa dnes pokúsili odvolať podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu. Návrh na jeho odvolanie v parlamente ale neprešiel. Opozícia mala len 69 hlasov, pričom potrebných bolo minimálne 76 poslancov. Lídrovi KDH Milanovi Majerskému sa nepáčia kroky novej koalície, ktorá sa hlási k EÚ, no zároveň podpredseda parlamentu schováva jej vlajku do skrine. Majerský bol kritický aj k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je podľa jeho slov nekonrétne. Vidí tam ale aj pozitíva, medzi ktoré patrí zmena volebného systému. KDH by takúto zmenu podporilo.

Programové vyhlásenie vlády. | Hostia: Ľuboš Pavelka (ekonóm z Ekonomickej univerzity), Viliam Páleník (ekonóm zo Slovenskej akadémie vied). | Postupné znižovanie dlhu, mimoriadne zdanenie bánk či veľkých firiem, ktorý vykazujú nadmerné zisky, zlepšenie životnej úrovne ľudí, no zároveň ponechanie sociálneho štandardu. Kabinet Roberta Fica predstavil programové vyhlásenie vlády, podľa predsedu Smeru je hlavným cieľom, aby sa ľudia mali o štyri roky lepšie. Odborníci ale nie sú príliš optimistickí, štát bude musieť masívne šetriť ak chce výraznejšie pomáhať napríklad dôchodcom. Ako teda bude vyzerať úspora? Je program vlády dostatočne konkrétny a čitateľný? | Moderuje: Soňa Hagarová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Premiér Robert Fico dnes predložil v Národnej rade programové vyhlásenie vlády a zároveň nová vláda žiada aj o dôveru v parlamente. Opozícia programové vyhlásenie kritizuje a podľa nej je vágne, plné vaty a nekonkrétne. „Nechcem o vláde, ktorá sedí za mnou hovoriť, že je najlepšia na svete, že je najreformnejšia. Chcem o nej hovoriť ako o vláde Slovenskej republiky, ktorá sa vyskytla v konkrétnom čase a vznikla z výsledku parlamentných volieb a stojí pred viacerými výzvami,“ reagoval Robert Fico v úvode svojho dnešného vystúpenia pred poslancami Národnej rady. Igor Matovič počas dnešného dňa v parlamente kritizoval vládu näjme z dôvodu, že podľa neho oklamali svojich voličov a neplnia sľúbi, ktoré im pred voľbami dali. Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska označil plán vlády ako vágny, nekonkrétny a deravý. Očakáva, že rovnaké bude aj vládnutie Ficovej vlády.Opoziční poslanci sa dnes pokúsili odvolať podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu. Návrh na jeho odvolanie v parlamente ale neprešiel. Opozícia mala len 69 hlasov, pričom potrebných bolo minimálne 76 poslancov. Lídrovi KDH Milanovi Majerskému sa nepáčia kroky novej koalície, ktorá sa hlási k EÚ, no zároveň podpredseda parlamentu schováva jej vlajku do skrine. Majerský bol kritický aj k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je podľa jeho slov nekonrétne. Vidí tam ale aj pozitíva, medzi ktoré patrí zmena volebného systému. KDH by takúto zmenu podporilo.

Monika Šišková je bývalá športová gymnastka a rozhodkyňa, dnes prezidentka Slovenskej gymnastickej federácie a prvá viceprezidentka sekcie Gymnastiky pre všetkých FIG. 25. novembra oslavuje SGF 70. výročie gala programom v Poprade. Viac už v tejto epizóde NP. | Monika Šišková - bývalá športová gymnastka a rozhodkyňa, prezidentka Slovenskej gymnastickej federácie. | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Našich futbalových reprezentantov delí jeden bod od účasti na Eure 2024 v Nemecku. Získať ho môžu už vo štvrtok doma proti Islandu. Štvrtok Island a v nedeľu o týždeň zápas v Bosne a Hercegovine. Týmito duelmi sa skončí pre Slovensko kvalifikácia Eura 2024. Slováci sú krok od osláv, pretože už len jedna remíza z týchto duelov ich posunie na turnaj do Nemecka. Tréner Francesco Calzona včera zverejnil nomináciu na spomenuté dva duely. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Bonifikácia hypoték. | Hostia: Matej Dobiš (riaditeľ portálu Finančný kompas) a Matej Bašták (analytik Slovenskej sporiteľne). | Úľavy pre tých, ktorým v poslednej dobe rapídne stúpli úrokové sadzby. Vláda Roberta Fica však zatiaľ nepredstavila detailne avizovaný návrh, ako chce ľuďom pomôcť s vysokými splátkami ich úverov na bývanie. Odborníci pred štátnou „dotáciou“ varujú aj pre to, že by mohli začať nehnuteľnosti opäť rásť. Ako teda bude vyzerať mechanizmus štátu? Dosiahli už úrokové sadzby svoje maximum a aký zásadný problém je pre ľudí na Slovensku vôbec sa dostať k vlastnému bývaniu? | Moderuje: Lukáš Dzivý. | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Našich futbalových reprezentantov delí jeden bod od účasti na Eure 2024 v Nemecku. Získať ho môžu už vo štvrtok doma proti Islandu. Štvrtok Island a v nedeľu o týždeň zápas v Bosne a Hercegovine. Týmito duelmi sa skončí pre Slovensko kvalifikácia Eura 2024. Slováci sú krok od osláv, pretože už len jedna remíza z týchto duelov ich posunie na turnaj do Nemecka. Tréner Francesco Calzona včera zverejnil nomináciu na spomenuté dva duely. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Počuli ste už o ešporte? Elektronický šport, alebo ak chcete súťažné hranie počítačových hier je profesionálnym športom. Nám ho prišiel predstaviť prezident Slovenskej asociácie elektronických športov, člen predstavenstva Európskej ešportovej federácie a čestný člen predstavenstva medzinárodnej ešportovej federácie Karol Cagáň. Karol je spoluzakladateľom najväčšej ešportovej agentúry na Slovensku, ktorá zastrešuje oficiálne majstrovstvá SR v elektornických športoch, ako aj iné podujatia a ligy. Aktívne sa podieľa na kooperácii medzi tradičnými športmi a ešportmi. Moderuje Eva Viteková.

Aké je aktuálne postavenie žien v oblasti bezpečnosti a obrany v NATO, EÚ a na Slovensku a aké trendy pozorujeme v posledných rokoch? Prečo je rodová rozmanitosť v tejto oblasti dôležitá a pomôžu kvóty? Majú dnes mladé expertky a vojačky dostatok silných vzorov vo vedúcich pozíciách v tomto odvetví? S akými výzvami sa ženy pri pôsobení v tejto oblasti stretávajú?   S Luciou Yar, zastupujúcou šéfredaktorkou portálu Euractiv Slovensko, sa rozprávala analytička SFPA Miroslava Pisklová. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

K Silvii a jej dcérke v ťaživej existenčnej situácii prišiel jedného dňa Martin a už neodišiel. Namiesto toho, aby pomohol osamelej žene v náročnom období života, jej z neho spravil ešte väčšie peklo.  V tejto epizóde psychologička Hana Ševčíková povie viac o posttraumatickej stresovej poruche obetí domáceho násilia a takisto sa dozvieme, ako fatálne zlyhávajú naše súdy v takýchto prípadoch. Ak sa nachádzate v podobnej alebo inak nebezpečnej situácii vo vašej domácnosti, navštívte ⁠⁠⁠www.bezmodrin.sk⁠⁠⁠, alebo kedykoľvek zavolajte na bezplatnú Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Pomoc je nablízku a cesta von existuje. Ide to aj bez modrín, na tele či na duši. Za pomoc pri realizácii tohto podcastu špeciálne ďakujeme Kristíne Svarinskej, Jurajovi Kemkovi a Michaele Majer zo SUNRISE studio, s.r.o. Sedemdielny podcastový seriál STRATENÉ je súčasťou kampane na zvyšovanie povedomia projektu „Bezpečný ženský dom – krok k životu bez násilia“, ktorý je podporený Nórskom prostredníctvom Nórskych grantov. Realizuje ho nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá sa venuje obetiam domáceho násilia už takmer 25 rokov.  Podporené Nórskom prostredníctvom Nórskych grantov. Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku ⁠⁠⁠www.norwaygrants.sk⁠⁠⁠. Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe. Supported by Norway through the Norway Grants. Co-financed by the State Budget of the Slovak Republic. If you want to know more about programmes and projects financed by the Norway Grants in Slovakia, visit ⁠⁠⁠www.norwaygrants.sk⁠⁠⁠. Working together for a green, competitive and inclusive Europe.

Dnešná medicína pozná množstvo efektívnych liečebných postupov, dôležité však je, v akej fáze sa choroba nachádza. Sekundárna prevencia môže choroby zachytiť v počiatočnom štádiu, lenže mnohí pacienti a aj lekári ju stále podceňujú. Vďaka prevencii vieme včas určiť diagnózu a to nás môže pred fatálnymi dôsledkami chorôb zachrániť. Absolvovanie preventívnej prehliadky nás pritom veľa nestojí. Moderná medicína nám ponúka nové spôsoby liečby. Jednou z nich je génová terapia, ktorá nám dáva nádej aj pri závažných a doteraz neliečiteľných diagnózach. Jej účinnosť však musí byť preukázaná na úrovni EBM (Evidence-Based Medicine, medicíne založenej na dôkazoch). Kam až siaha jej potenciál? Prečo by sa mali robiť genetické vyšetrenia a aké benefity prinášajú? Ako prebieha čítanie genómu a čo z neho vieme zistiť? Aké liečebné postupy nás čakajú v budúcnosti? Ako vyzerá individualizácia v medicíne? Aj o týchto otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrom Celecom, DrSc., MPH. Doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH, pôsobí v Ústave molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava na patofyziológiu extracelulárnej DNA, chronobiológiu testosterónu a metabolické dôsledky kolových nápojov. Absolvoval stáže a výskumné pobyty v Nemecku a USA. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Klub detskej nádeje na pomoc detským onkologickým pacientom. Je členom vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SR, Lekárskej fakulty UK a Biomedicínskeho centra SAV. Publikuje odborné články a popularizuje vedu. Získal ocenenia ako Izakovičovu medailu Slovenskej spoločnosti pre lekársku genetiku, Guothovu cenu Slovenskej lekárskej spoločnosti, ale aj Ig Nobelovu cenu a mnohé ďalšie. Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2023 sa uskutoční v období od 6. do 12. novembra 2023. Hlavnými organizátormi podujatia sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Centrum vedecko-technických informácií SR. Partnermi podujatia sú Slovenské elektrárne a EPSON. Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, RTVS, BKIS, VEDANADOSAH.sk, časopis Quark, a Zážitkové centrum vedy Aurelium.

Hosť je generálny riaditeľ Slovenskej ústrednej hvezdárne, ktorá nedávno získala ocenenie od ministerky kultúry v kategórii výnimočný prínos inštitúcií v oblasti kultúrneho dedičstva alebo kultúrno-osvetovej činnosti. Táto organizácia zabezpečuje pozorovateľskú a vedecko-výskumnú činnosť v oblasti výskumu slnka a popularizáciu astronómmie a príbuznych vied formou sprístupňovania zbierkových múzejných predmetov, programu v planetáriu a verejných astronomických pozorovaní. Jej súčasťou je múzeum a vydáva aj časopis Kozmos. Marián Vidovenec je aj podpredseda hlavného výboru Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. Roky pôsobil v organizačnom výbore astronomickej olympiády, teraz je Slovenská ústredná hvezdáreň vyhlasovateľom tohto podujatia. Vyštudoval filozofiu na FiFUK v Bratislave a súčasne fyziku na MFFUK. Pochádza z Hurbanova, aktuálne žije v Komárne. Rád sa zaoberá muzikou, hrá na gitare, má kapelu a skladá pesničky. Ma malý vinohrad, dorába víno. Je ženatý a má dve deti. | Marián Vidovenec (generálny riaditeľ Slovenskej ústrednej hvezdárne). | Moderuje: Ľudovít Jakubove. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Zachránia vínne mušky ľudstvo? Alebo ho aspoň zbavia obezity? Vedci ich skúmajú v laboratóriách už viac než sto rokov. Martina Gáliková z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied na ne nedá dopustiť. Spolu so Stanom Ščepánom nás vtiahne do fascinujúceho sveta genetiky. Vo vedeckej Nočnej pyramíde. | Hosť: Martina Gáliková (genetička; vedúca oddelenia genetiky a ekofyziológie Ústavu zoológie SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Koncom októbra sa v Starej tržnici v Bratislave už po tretí raz vyhlasovali víťazi FéliX Business Award. Cena Indexu a Slovenskej sporiteľne pravidelne odmeňuje firmy, podnikateľov, samosprávy a inšpiratívne projekty, ktoré prispievajú k spoločenskej zodpovednosti a posúvajú Slovensko dopredu. Hlavnú cenu Excelentný biznis príbeh si odniesla firma Resco, ktorá patrí ku globálnej špičke v aplikáciách podnikovej mobility a manažmentu vzťahov so zákazníkmi. Cenu v kategórii biznis pre budúce generácie zase získala firma Re-plast, ocenenie Samospráva pre budúce generácie putovalo do Šale a cenu Slovenskej sporiteľne za verejné dobro získalo občianske združenie Návrat. Každý rok je jedna špeciálna kategória – konkrétne Výnimočný rodinný biznis - venovaná slovenskej firme, ktorej sa nielenže darí, ale úspešne zvláda aj generačnú výmenu. Tentokrát sa víťazom stala nábytkárska spoločnosť Lukamasiv z obce Kriváň neďaleko Detvy. O tom, ako sa jej zákazníkom mohol stať aj švédsky gigant Ikea, a ako zvládajú začleňovanie tretej generácie do biznisu, v novej časti podcastu Index rozpráva Ľubomír Očenáš. Moderuje Eva Frantová. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Môže za všetko alkohol? Vypočujte si príbeh Marcely, ktorý je aj príbehom extrémne krutého zaobchádzania. Najdesivejší je však fakt, že celých 8 rokov boli svedkami tohoto vyčíňania, týrania a znásilňovania tri deti. Psychologička Hana Ševčíková v tejto epizóde vysvetlí, prečo je alkohol spúšťačom a nie príčinou takéhoto správania. Ak sa nachádzate v podobnej alebo inak nebezpečnej situácii vo vašej domácnosti, navštívte ⁠⁠www.bezmodrin.sk⁠⁠, alebo kedykoľvek zavolajte na bezplatnú Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Pomoc je nablízku a cesta von existuje. Ide to aj bez modrín, na tele či na duši. Za pomoc pri realizácii tohto podcastu špeciálne ďakujeme Kristíne Svarinskej, Jurajovi Kemkovi a Michaele Majer zo SUNRISE studio, s.r.o. Sedemdielny podcastový seriál STRATENÉ je súčasťou kampane na zvyšovanie povedomia projektu „Bezpečný ženský dom – krok k životu bez násilia“, ktorý je podporený Nórskom prostredníctvom Nórskych grantov. Realizuje ho nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá sa venuje obetiam domáceho násilia už takmer 25 rokov.  Podporené Nórskom prostredníctvom Nórskych grantov. Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku ⁠⁠www.norwaygrants.sk⁠⁠. Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe. Supported by Norway through the Norway Grants. Co-financed by the State Budget of the Slovak Republic. If you want to know more about programmes and projects financed by the Norway Grants in Slovakia, visit ⁠⁠www.norwaygrants.sk⁠⁠. Working together for a green, competitive and inclusive Europe.

Do dnešnej časti relácie Startitup Diskusný Klub prijal pozvanie predseda politickej Slovenskej národnej strany Andrej Danko. S naším moderátorom Šimonom Žďárským rozoberali najmä opätovný vstup tejto strany do parlamentu a vlády Slovenskej republiky, ale zmapovali aj celú aktuálnu politickú situáciu v našej krajine. Nevyhli sa ani komentovaniu svojich politických spriaznencov, ale aj rivalov, ktorí sú aktuálne v opozícii. Viac sa dozvieš v rozhovore.„Nechali sme rokovať Smer s Hlasom, až potom sme sa venovali systémovej podpore pre šport a cestovný ruch.” Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Diskusný Klub⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Povolebný politický vývoj, vymenovanie novej vlády, výzvy pre SR v najbližšom období. | Hosť: Zuzana Čaputová, prezidentka Slovenskej republiky. | Moderuje: Marta Jančkárová.

Kriminálka Bony a Klid o fenoméne veksláctva počas komunizmu, či komédia Dědictví aneb ...hošigutentag patria k najznámejším filmov 80. a 90. rokov minulého storočia. V oboch filmoch sú hlavnými postavami podnikatelia. V tom prvom nelegálni, v tom druhom zbohatlíci po páde socialistickej diktatúry v 1989. Ak prvý film kritizuje, ten druhý paroduje. Ako tvrdí naša dnešná hostka, paródia je napokon jeden z hlavných prístupov vo filmovom zobrazovaní podnikateľov na začiatku 90. rokov. V dnešnom podcaste sa na fenomén podnikania na konci socializmu a na začiatku demokracie pozrieme cez analýzu skúseností a spomienok samotných podnikateľov. O čom hovoríme ak hovoríme o drobnom podnikaní počas normalizácie? Čo bolo predmetom nelegálneho podnikania? Ako sa k týmto podnikateľom staval režim? A ako vnímali svoje podnikanie samotní aktéri? Čo znamenal podnikateľský úspech počas neskorého socializmu? Do akej miery zohrávali rolu osobné kontakty, či drobné krádeže? A čo prináša rok 1989? Ako sa drobní podnikatelia pozerali na ideu a prax voľného trhu? Ako ich vnímala transformujúca sa spoločnosť? A ako vnímali svoju pozíciu v novom ekonomickom systéme samotní podnikatelia? Agáta Šústová Drelová,z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou Veronikou Pehe, z Ústavu Soudobých Dějín, Českej Akadémie Vied a aktuálne tiež z Výskumného Centra Dejín Transformácie na Viedenskej Univerzite. V roku 2020 jej v poprednom anglo-americkom vydavateľstve Berghahn Books vyšla kniha, Velvet Retro (Zamatové Retro) a tento rok tiež Remembering the Neoliberal Turn, Spomínanie na Neoliberálny obrat, ktorý spolueditovala s poľskou historičkou Joannou Wawrzyniak. Aktuálne je tiež spolueditorkou čerstvej knihy Věčná Devadesáta, o tom čo sa stalo v 90tych rokov v českej spoločnosti, a o tom ako nás to ovplyvňuje dnes, či tiež o prekvapivých kontinuitách vývoja pred a po páde komunistického režimu. Kniha bude onedlho dostupná aj v slovenských kníhkupectvách. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Od vzniku Československa uplynulo 105 rokov. Ktorí slovenskí politici zohrali rozhodujúcu úlohu pri pripojení Slovenska k novej republike? V čom bol význam Vavra Šrobára, čo bola rola vtedajšej Slovenskej národnej strany a vítali Slováci vznik Československa tak masovo ako Česi v Prahe? O vzniku ČSR sa s reportérom Dušanom Mikušovičom zhováral Tomáš Jahelka z katedry politológie Trnavskej univerzity.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Mám skúsenosti s riešením krízových situácií, hovorí Ján Kubiš, ktorý sa chystá ako občiansky kandidát uchádzať o post prezidenta Slovenskej republiky. Uviedol to v relácii Ide o pravdu.

Expert na informačnú bezpečnosť a dezinformácie Tomáš Kriššák vysvetľuje, prečo sú Slováci veľmi náchylní veriť konšpiračným teóriám, ako sa Slovensku darí vysporiadať s touto hrozbou, ako dezinformačné naratívy ovplyvňujú slovenskú demokraciu a voľby alebo ako vníma možný prínos nového Aktu o digitálnych službách, ktorý čoskoro vstúpi do platnosti. S Kriššákom sa rozprávala Miroslava Pisklová z SFPA. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Víťazstvo proerópskych síl v Poľsku znamená pre Slovensko, že budeme ešte viac izolovanejší. Donald Tusk sa s Robertom Ficom nebude určite objímať, hovorí v podcaste bývalá veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Poľsku Magda Vášáryová.Víťazom poľských parlamentných volieb sa stala aj tentokrát vládnuca strana Právo a spravodlivosť, no aj napriek víťazstvu nebude mať pravdepodobne s kým vládnuť. Parlamentné voľby tak priniesú veľkú zmenu v krajine. Po rokoch vládnutia strany Právo a spravodlivosť budú mať Poliaci novú vládu na čele s proeurópskou Občianskou koalíciou, ktorej sa dávajú väčšie šance na vytvorení väčšiny v parlamente. "Vyhrali sme demokraciu, slobodu, vyhrali sme naše milované Poľsko,“ povedal ešte pred ščítaním väčšiny hlasov líder Občianskej koalície Donald Tusk.

Víťazstvo proerópskych síl v Poľsku znamená pre Slovensko, že budeme ešte viac izolovanejší. Donald Tusk sa s Robertom Ficom nebude určite objímať, hovorí v podcaste bývalá veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Poľsku Magda Vášáryová.Víťazom poľských parlamentných volieb sa stala aj tentokrát vládnuca strana Právo a spravodlivosť, no aj napriek víťazstvu nebude mať pravdepodobne s kým vládnuť. Parlamentné voľby tak priniesú veľkú zmenu v krajine. Po rokoch vládnutia strany Právo a spravodlivosť budú mať Poliaci novú vládu na čele s proeurópskou Občianskou koalíciou, ktorej sa dávajú väčšie šance na vytvorení väčšiny v parlamente. "Vyhrali sme demokraciu, slobodu, vyhrali sme naše milované Poľsko,“ povedal ešte pred ščítaním väčšiny hlasov líder Občianskej koalície Donald Tusk.

Vládu v Poľsku po víkendových parlamentných voľbách pravdepodobne zostaví doterajšia opozícia. Poliaci si tak zvolili zmenu v domácej aj zahraničnej politike, cestu hľadania konsenzu,  a nie konfliktu a zotrvávania na svojich postojoch za každú cenu, hodnotí riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. Na voličov nefungovala ani taktika strašenia migrantmi a sľubov zachovania štedrej plošnej sociálnej podpory štátu. Analytik od budúcej pravdepodobnej vlády očakáva výrazné konkrétne a rýchle zmeny, napríklad odpolitizovanie justície či verejnoprávnych médií, zrušenie zákazu interrupcií, či prinavrátenie k vojenskej pomoci Ukrajine. A z výsledkov volieb na Slovensku sa zdá, že to bude opačný smer akým sa vyberie naša budúca vláda. Čo by to podľa analytika znamenalo pre naše vzájomné vzťahy? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku, v roku 1933, do židovskej rodiny. Jej šťastné detstvo skončilo s príchodom fašizmu. Slovenský štát jej otcovi, stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi, síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku – aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora – no po vypuknutí Slovenského národného povstania výnimky platiť prestali. Jej rodičov odviedla a zavraždila tajná polícia a jedenásťročná Ružena so štvorročnou sestrou sa museli o seba postarať samy. Ružena po vojne vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde získala inžiniersky titul aj prvý doktorát. Vydala sa a porodila dcéru a syna. V roku 1967 sa dostala do Spojených štátov na Univerzitu v Stanforde. Po vpáde spojeneckých sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla v krajine zostať. So svojimi deťmi, ktoré zostali v komunistickom Československu, a ktoré režim odmietol za matkou pustiť, sa videla až po dlhých pätnástich rokoch. Náš rozhovor sme nahrali pri príležitosti jej návštevy Slovenska v októbri 2023 v role ambasádorky ESET Science Award.

Od roku 2014 boli voľby na Slovensku poznačené zaplavovaním informačného priestoru ruskými naratívmi. Cieľom bolo zdôvodniť agresiu a neutralizovať jej negatívne dopady. Jedným zo zámerov bolo aj podkopanie dôvery obyvateľstva voči demokratickým inštitúciám a demokratickému systému ako takému či spochybňovanie členstva v EÚ a NATO.Čím bola špecifická situácia pred predčasnými parlamentnými voľbami? Aké otázky v oblasti politickej demokracie a zahraničnej politiky voľby sprevádzali? Prečo bolo šírenie proruskej propagandy pred voľbami intenzívnejšie ako tomu boli v minulosti? Aké typy nefaktického obsahu boli šírené a ktorí aktéri s nimi operovali? Aký vývoj je možné očakávať v postoji Slovenskej republiky k pomoci Ukrajine a aké sú stanoviská politických strán?Aké bezpečnostné riziká by vyplývali zo zastavenia vojenskej podpory Ukrajine zo strany Slovenska alebo konsolidovaného Západu? Aké kontexty ovplyvňujú ruskú snahu o ovplyvnenie vývoja na Slovensku? Ako reagovali slovenské orgány na vyhlásenie ruskej tajnej služby o údajnom zasahovaní USA do volieb na Slovensku? Aké ciele týmto aktom sledoval ruský režim? Na aké publikum takéto kampane cielia a aké zraniteľnosti zneužívajú? Ktoré tendencie politických strán dnes prispievajú k podkopávaniu kvality demokracie a v akých kategóriách by mohla Slovensku hroziť tzv. maďarská cesta?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.

Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku, v roku 1933, do židovskej rodiny. Jej šťastné detstvo skončilo s príchodom fašizmu. Slovenský štát jej otcovi, stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi, síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku – aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora – no po vypuknutí Slovenského národného povstania výnimky platiť prestali. Jej rodičov odviedla a zavraždila tajná polícia a jedenásťročná Ružena so štvorročnou sestrou sa museli o seba postarať samy. Ružena po vojne vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde získala inžiniersky titul aj prvý doktorát. Vydala sa a porodila dcéru a syna. V roku 1967 sa dostala do Spojených štátov na Univerzitu v Stanforde. Po vpáde spojeneckých sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla v krajine zostať. So svojimi deťmi, ktoré zostali v komunistickom Československu, a ktoré režim odmietol za matkou pustiť, sa videla až po dlhých pätnástich rokoch.

Poškodené domy, vyhlásenie mimoriadneho stavu, popadaná omietka, komíny aj rozbité okná. Aj keď pondelkové zemetrasenie na východe Slovenska trvalo len niekoľko sekúnd, škody s ním spojené zrejme nebudú malé. Dôvodom je hlavne jeho sila, ktorú pocítili ľudia v obciach a mestách vzdialených od epicentra aj niekoľko desiatok, či stovák kilometrov. Ako je možné, že na Slovensku k tak silnému zemetraseniu vôbec došlo, dá sa do istej miery predvídať a ako sa pred ním brániť? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Kristiána Csicsaya, vedúceho Oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied. Zdroje zvukov: Markíza, Youtube Odporúčanie: Parlamentné voľby nie sú témou len na Slovensku, ale aj v susednom Poľsku, kde sa o novom zložení vlády bude rozhodovať už túto nedeľu, 15. októbra. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac, odporúčam pondelkovú časť podcastu Visegrad Insight. Editori rovnomenného think tanku v nej rozoberajú nielen potenciál jednotlivých strán, ale aj to, ako prípadný volebný výsledok ovplyvní ďalšie smerovanie Európskej únie. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Prvý diel podcastovej série „Bezpečnostný kompas“ o témach bezpečnosti a obrany v kontexte Slovenska, Európskej únie a NATO. V tejto epizóde profesor Jozef Bátora z Univerzity Komenského vysvetľuje, čo by priniesla zmena hlasovacích procesov v Rade EÚ. Prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine je téma, o ktorej čoraz viac počúvame aj od politikov, no často bez širšieho kontextu. Čo by sa týmto krokom zmenilo pre Slovensko a aké postoje môžeme očakávať od novej slovenskej vlády, ktorá sa formuje? Do akej miery sú reči kritikov o strate suverenity na mieste? A ako vec súvisí s budúcim rozširovaním EÚ? Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.  

Svoj profesionálny život zasvätil záchrane mladých ľudských životov a mnohokrát sa mu to aj podarilo. Jozef Köppl je zástupca prednostu na Detskej klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny Národného ústavu detských chorôb. Založil a predsedá Slovenskej resuscitačnej rade, ktorá na Slovensku pôsobí už 10 rokov a neúnavne zvyšuje úroveň resuscitácie a urgentnej medicíny u odborníkov i laikov. Pôsobí aj v Slovenskom Červenom kríži. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, kedy začať budovať povedomie o prvej pomoci u detí, o spánku, ktorému sa rád oddáva a tvrdí o ňom, že ho majú anesteziológovia vo veľkej úcte, o príbehoch Hercula Poirota, ktoré zbiera a obdivuje, ale aj o jeho niekdajších pacientoch, ktorým zachránil život a s ktorými nestratil kontakt. V tejto epizóde HSDR sa dozviete aj pár príkladov, ako sa dá zachrániť ľudský život. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

„Masa uhorských voličov vôbec nemyslí na to, že by výkonom svojho volebného práva chcela nejako ovplyvniť vedenie verejných záležitostí. Vie, že „páni“ po voľbách beztak urobia tak, ako oni chcú, že z toho, čo sľúbili pred voľbami, nič nedodržia. Priemerný uhorský volič je ľahostajný k tomu, kto bude zvolený. Podstatné však je, že môže voliť, pretože na volebné právo nazerá ako na výsostne materiálne právo. Ako na právo na primeraný prospech zo svojho hlasu a ako na právo na bezplatné jedenie a pitie počas kortešovania.“ Toto pesimistické pozorovanie pochádza z roku 1910 z Wiener Deutschen Korrespondenz - tento komentár bol veľmi populárny a bol prebratý viacerými nemecko-jazyčnými novinami v Čechách. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na to, do akej miery tento komentár zachytáva skutočnosť a do akej miery je skôr novinárskou hyperbolou. Témou tejto epizódy budú voľby. Nebudeme však hovoriť o prítomnosti – budeme hovoriť o nie tak dávnej minulosti. Presnejšie, o atmosfére volebných kampaní a o fenoméne volebnej korupcie v Uhorsku v 19. storočí. Ako vyzerali voľby v 19. storočí? Kto mal právo voliť a ako sa toto právo postupne rozšírilo? Ako vyzerali volebné kampane? Kto boli korteši? O čom hovoríme, ak hovoríme o volebnej korupcii v 19. storočí? A napokon, ako chápali volebné právo bežní ľudia v Uhorsku. 19. storočia. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Petrom Šoltésom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Peter Šoltés sa venuje sociálnym a kultúrnym dejinám Uhorska v 19. storočí, dejinám korupcie, nacionalizmu, etnickým a konfesionálnym stereotypom a napokon migrácii v rámci Karpatskej kotliny v 18. a 19. storočí. Je autorom mnohých štúdii vo viacerých jazykoch: okrem iného aj knihy Tri jazyky, štyri konfesie o etnickej a konfesionálnej pluralite na Zemplíne, Spiši a v Šariši, a tiež spoluautorom prvých dejín Korupcie v priestore bývalej Habsburskej monarchia. Peter Šoltés a tiež scenáristicky podieľa na príprave publicistickej relácie Dejiny Sk, ktoré môžete pravidelne vidieť na RTVS. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Štát v týchto dňoch spúšťa ďalšie kolo očkovania proti covidu. V odpadových vodách už zaznamenávame vyššiu prítomnosť vírusu a počet nakazených by mal v nasledujúcich týždňoch rásť. Súčasná podoba covidu je však už úplne iná ako tá pred troma rokmi, iný je aj priebeh choroby, ak sa vírusom nakazíme. Ako sme sa s covidom naučili žiť? A prečo by nás viac mala trápiť chrípka? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýta epidemiológa Martina Pavelku z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Zdroj zvukov: TA3, TASR, Markíza Odporúčanie: Ak milujete sci-fi, určite by vám nemala ujsť epizóda nášho filmového podcastu Vertigo z minulej soboty. Moderátori Peťo a Juraj v nej rozoberajú dvanásť tipov na skvelé sci-fi filmy a nie všetky sú známe, takže určite objavíte aj nové skryté poklady z tohto filmového žánru. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Musíme prehodnotiť kresťanskú antropológiu a pripustiť, že dnes máme iné poznanie o ľudskej sexualite než aké mali autori biblických textov. Tie pasáže, ktoré hovoria o ľudskej sexualite sú vo svetle súčasného poznania neudržateľné. Časom k tomu dospeje aj kresťanské prostredie na Slovensku, hovorí evanjelický teológ a dnes kandidát za PS Ondrej Prostredník. Ježiš, podľa neho, v sebe obsahuje celú univerzalitu človeka a teda aj ľudí z LGBTI komunity. A je potrat skutočne vraždou a kde bol Boh keď sa vraždilo v Osvienčime?Kresťanstvo, presnejšie jeho všakovaké interpretácie sa opäť stalo jedným z dôležitých faktorov našej predvolebnej kampane. Aký je však odkaz samotného nositeľa kresťanstva, teda Ježiša z Nazaretu? Čo o tom my dnes vlastne vieme, ako chápať vo svetle moderného poznania biblické texty a prečo nestačí ich doslovný výklad? Prečo sú cirkvi u nás tak fixované na otázky normatívneho výkladu ľudskej sexuality a kto je a kto nie je pre Krista “pliagou”?Kde je miesto a rola kresťana v 21. storočí a aký je aktuálny kresťanský výklad takých tém ako sú právo na interupciu či LGBTI práva? No a napokon: Patrí teda kresťanstvo vôbec do politiky a majú cirkvi politicky ovplyvňovať veriacich, zvlášť v štáte s negatívnym odkazom prezidenta a kňaza Jozefa Tisa? Témy a otázky Rána Nahlas, s evanjelickým teológom, bývalým Generálnym tajomníkom Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike a dnes kandidátom za Progresívne Slovensko v predčasných parlamenntých voľbách Ondrejom Prostredníkom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Musíme prehodnotiť kresťanskú antropológiu a pripustiť, že dnes máme iné poznanie o ľudskej sexualite než aké mali autori biblických textov. Tie pasáže, ktoré hovoria o ľudskej sexualite sú vo svetle súčasného poznania neudržateľné. Časom k tomu dospeje aj kresťanské prostredie na Slovensku, hovorí evanjelický teológ a dnes kandidát za PS Ondrej Prostredník. Ježiš, podľa neho, v sebe obsahuje celú univerzalitu človeka a teda aj ľudí z LGBTI komunity. A je potrat skutočne vraždou a kde bol Boh keď sa vraždilo v Osvienčime?Kresťanstvo, presnejšie jeho všakovaké interpretácie sa opäť stalo jedným z dôležitých faktorov našej predvolebnej kampane. Aký je však odkaz samotného nositeľa kresťanstva, teda Ježiša z Nazaretu? Čo o tom my dnes vlastne vieme, ako chápať vo svetle moderného poznania biblické texty a prečo nestačí ich doslovný výklad? Prečo sú cirkvi u nás tak fixované na otázky normatívneho výkladu ľudskej sexuality a kto je a kto nie je pre Krista “pliagou”?Kde je miesto a rola kresťana v 21. storočí a aký je aktuálny kresťanský výklad takých tém ako sú právo na interupciu či LGBTI práva? No a napokon: Patrí teda kresťanstvo vôbec do politiky a majú cirkvi politicky ovplyvňovať veriacich, zvlášť v štáte s negatívnym odkazom prezidenta a kňaza Jozefa Tisa? Témy a otázky Rána Nahlas, s evanjelickým teológom, bývalým Generálnym tajomníkom Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike a dnes kandidátom za Progresívne Slovensko v predčasných parlamenntých voľbách Ondrejom Prostredníkom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Peniaze, peniaze, peniaze? Ak vám napadlo toto ako najväčší slovenský problém, tak ste na omyle. Sú to najmä hašterenie, byrokracia, ale aj ignorácia reality. 22. epizóda Janolytika s hosťami, analytikom Slovenskej sporiteľne Mariánom Kočišom a vesmírnou inžinierkou Michaelou Brchnelovou.Všetky časti relácie Janolytik nájdete tu: https://video.azet.sk/relacie/janolytik/

Vstup ukrajinského obilia na európske trhy zamiešalo kartami s tradičnými dodávateľsko-odberovými vzťahmi a spôsobuje problémy, najmä východoeurópskym, teda aj našim, farmárom. Ministerstvo pôdohospodárstva spolu s Európskou komisiou preto prichádzajú s kompenzáciou pre producentov obilia, ktorý pre krízu s ukrajinským obilím dosahujú po vlaňajších rekordných ziskoch, priepastné straty. Je to však len kvapka v mori, oproti peniazom, o ktoré poľnohospodári v súčasnosti prichádzajú. „Pokiaľ neprší, aspoň kvapká. Ďakujeme, každá pomoc je dobrá, ale potrebujeme systémové riešenie, aby sme mohli fungovať aj naďalej,“ reaguje podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš. Spolu s ním si v podcaste denníka Pravda vypočujte zhrnutie a komentár reportéra, špecialistu na túto oblasť, Jozefa Sedláka. #pocuvajtepravdu

Vypočujte si príbeh Imricha Karvaša, ktorý je súčasťou výstavy Hrdinovia odboja v priestoroch Bratislavkého hradu. Vtedajší guvernér Slovenskej národnej banky bol významným podporovateľaom domáceho odbojového hnutia a Slovenského národného povstania. Cez svoju funkciu finančne zabezpečil SNP.Okrem životného príbehu Imricha Karvaša si môžete v priestoroch Historického múzea SNM pozrieť aj jeho salón, ktorý odkúpil od židovskej rodiny, aby jej pomohol. „Kúpil ho po druhej svetovej vojne od Židov, ktorí prežili holokaust. Rodine pomohol tak, že za salón získali peniaze a mohli vycestovať do dnešného Izraela," približuje šéf Historického múzea Peter Bárta.Ekonóm Karvaš bol pozoruhodnou osobnosťou slovenských dejín, približuje tiež. „Do funkcie ho zavolal Jozef Tiso napriek tomu, že bol Karvaš demokrat a zástanca Československa. Prijal túto funkciu s výhradami a s tým, že chce Slovensku pomôcť" približuje.Funkciu guvernéra Slovenskej národnej banky využil v prospech SNP, ktoré pomáhal zásobovať finančne aj materiálne. „Bol výrazna postava, zaslúžil sa o to, aby bol odboj úspešný - možno nie so zbraňou v ruke, ale so všetkými možnosťami, co mal," približuje v podcaste tiež Peter Bárta.Svoju funkciu využíval aj tak, že pred Nemcami zatajoval existenciu zdrojov, aby neboli vyvezené z územia Slovenska. Účtovne falšovali, či razbu v Kremnici, aby nebolo vyvezené striebro. Dokonca využili fintu, že pozlátili olovo, ktoré Nemci vzali v domnení, že habú zlato."Gestapo zatklo Imricha Karvaša 3. septembra 1944.Celý príbeh si môžete vypočuť v najnovšej reportáži.Podcast Múzeum vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk so Slovenským národným múzeom.Reportáž nahrala Denisa Hopková.

Spolu v nich kandiduje 25 strán, hnutí a koalícií. Ako ich lídri vidia Slovensko dnes, a aké sú ich povolebné plány a ciele?Rádio Expres prináša volebný špeciál BZN Predvolebné debaty. Do štúdia sme pozvali predsedov strán, hnutí a koalícii, ktoré získali v prieskumoch agentúr FOCUS a AKO viac ako 5 % hlasov opýtaných. Projekt schválila Rada pre mediálne služby.Braňo Závodský sa mal rozprávať s predsedom Slovenskej národnej strany a volebným lídrom jej kandidátky do parlamentných volieb 2023 Andrejom Dankom, ktorý ale, zatiaľ ako jediný pozvaný predseda, odmietol prísť diskutovať.

Státisíce stratených život, znivočená krajina, neistota a napätie v Európe aj na svete. Ruské vraždenie a ničenie na Ukrajine trvá už viac ako 560 dní.Ako sú na tom brániaci sa Ukrajinci, ako sa darí ich protiofenzíve, o ktorej prichádzali povzbudivé správy? Koľko času ešte majú pred zimou a čo potrebujú od spojencov zo západu? A čo vojnový štváč v Moskve, má to ešte stále pod kontrolou, aj keď sa Ukrajincom darí útočiť dronmi aj na území Ruska? A čo na to všetko Slovensko pred voľbami?Dokedy to ešte celé potrvá? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrom Dulebom.REKLAMNÝ OBSAH:https://shop.upc.sk/sk/business

#113 Silný výber – PRVÝ SURREALISTICKÝ DIEL! Už len 22 dní, prosím nezabudni, že sa blíži - deň, keď zazvoní zvon a tam stáť bude on, na prahu Ok, tak najčudnejšie politické leto za posledné roky by sme mali za sebou - a silný pocit neskutočna neutícha ani v septembri… Až sa bojíme domyslieť, čo sa bude diať po voľbách… Ale pripraveným patrí svet - a s nami budete vždy pripravení tak, že aj malý pionier Blaha klesne pod ťarchou poslednej kvapky komplexu menejcennosti, a rovno sa prepadne od závisti ku komoušom na Kubu. Silný výber. Na cesty aj do emigrácie! Pripíjame a pripomíname: pripíjame si na správne rozhodnutie Ivana Korčoka, ďalej na Marťov kapitánsky výučný list, šťastný návrat z dovoleniek a úspešný začiatok školského roka našich ratolestí, ale aj na narodeniny Vladimíra Kara-Murzu (42), našich obľúbených umelcov, ktorými sa to v auguste a začiatkom septembra len tak hemží - Tomáš Karpel, Yxo z Hexu, Bejzo z Polemicu, Maestro Totibadze… V pietnej spomienke spomíname aj nedávno zosnulú legendu Václava Patejdla, ako aj československej hudobnej publicistiky - Jiřího Černého. Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripomíname si Deň Ústavy Slovenskej republiky a Slovenské národné povstanie (začalo pred 79 rokmi). Pred 84 rokmi začala 2. svetová vojna a skončila o 6 rokov a deň kapituláciou Japonska. Pred 182 rokmi sa narodil skladateľ Antonín Dvořák, autor opier ako Rusalka a Čert a káča. 62 rokov oslavuje legenda slovenskej scény Richard Müller. Pred 83 prijal Slovenský snem zákon, ktorý vylúčil Židov z hospodárskeho aj sociálneho života. Pred 50 rokmi zomrel autor Hobita a Pána Prsteňov, J. R. R. Tolkien Pripili sme si s:    Sladkohorké- ako spomienky na Slovensko:-))):   https://www.sanpellegrino.com/beverages/chinotto  Endorse:  https://munishop.muni.cz/obchod/knihy/rusky-imperialismus-00025010308  Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  AMO – Podaj mi ruku https://www.youtube.com/watch?v=0Z1i_NgA30o  Hudba z Marsu - Poďme von https://www.youtube.com/watch?v=L_fNMH4VYu0 

Mali výborné vzdelanie, hovorili viacerými cudzími jazykmi, a bez výnimky boli najkrajšími dcérami významných a bohatých šľachtických rodín. Ich rodiny ich od detstva pripravovali na kariéru na kráľovskom dvore. Na kariéru kráľovských metres. Všetci poznáme meno Madame de Pompadour- metresy francúzskeho kráľa Ľudovíta XV.. Oveľa menej známe je meno Márie Anny Pálffy, metresy cisára Jozefa I., Habsburgovca, ktorý vládol len veľmi krátko v rokoch 1705 až 1711. Metresy boli dlho na okraji záujmu výskumníkov. Ako to však často býva s postavami na okraji záujmu, ich príbehy odhaľujú na prvý pohľad neviditeľné či zakrývané aspekty života spoločnosti a konkrétnejšie šľachty v ranonovovekom Uhorsku. Na jednej strane ukazujú mieru do akej bola šľachta ochotná využívať svoje dcéry v záujme zlepšenia spoločenského postavenia. Do akej miery však možno postavenie kráľovskej metresy vnímať ako jednu z ciest zabezpečenia spoločenského vplyvu žien v spoločnosti, ktorá nepriala ich verejnému životu. Kto teda boli metresy? Aká bola ich pozícia? Kedy sa metresy začínajú objavovať v Uhorsku? Ako sa stala kráľovskou metresou práve Mária Anna Pálffy? A aký bol jej vzťah s Jozefom I.? Do akej miery možno hovoriť o jej spoločenskom a politickom vplyve? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Annou Fundárkovou, historičkou aristokracie v ranom novoveku z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Naše vzdelávanie je zastaralé, je tam priveľa memorovania bez súvislostí a kontextov. Naopak, chýba nám vzdelávanie k zručnostiam potrebným pre život, hovorí víťazka Olympiády kritického myslenia Alexndra Striešková z Gymnázia Párovská v Nitre. Tá aktuálne mieri na študium do zahraničia a svoju vysokú školu vidí tiež v zahraničí. Ako zastaviť Únik mozgov? Dnes sa na Slovensku opätovne otvoria brány škôl pre státisice žiakov a študentov, z ktorých však mnohí – a to práve tí najlepší z najlepších, volia svoje ďalšie štúdium v zahraničí. Ako sa hovorí, hlasujú nohami a so slovenska odchádzajú.Napokon, aktuálne už takmer každý piaty slovenský študent študuje niekde za hranicami Slovenska. Pre rodičov je to ešte silnejšia téma – až 85 percent z nich potvrdilo, že má deti v zahraničí alebo zvažuje ich do zahraničia poslať. Naše deti pritom odchádzajú od nás nielen za vyššou kvalitou škôl, ale aj kvôli lepšiemu uplatneniu sa v budúcnosti. No a iba menej ako tretina mladých má jasno v tom, že sa chce vrátiť sem k nám, domov na Slovensko. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu Slovenskej sporiteľne (rok 2022). Slovensko tak už roky trápi takzvaný Brain drain, teda Únik mozgov, kedy si my – ako spoločnosť, doslova púšťame žilou a tí najlepší z nás, zo Slovenska odchádzajú.O téme Uniku mozgov sa toho popísalo už veľa, dokonca na túto tému už vzniklo aj viacero vládnych dokumentov i odborných konferencií. Ako to však vidia tí, ktorých sa to týka najviac – teda naši mladí, ktorí vďaka svojmu talentu majú možnosť zo Slovenska odisť a študovať v zahraničí? Čo mladých ľudí vedie k tomu aby hľadali vzdelanie a možno i uplatnenie za hranicami vlasti a ako práve oni vnímajú náš vzdelávací systém? Čo im v slovenských školách chýba a naopak, čo ich zbytočne zaťažuje bez toho aby v tom videli zmysel? No a napokon, je slovenské školstvo jediným dôvodom ich odchodu alebo sa podeň podpisuje aj celková situácia na Slovensku, úroveň politiky a celospoločenská klíma u nás?Témy a otázky pre úspešnú študentku Gymnázia Párovská v Nitre a víťazku olympiády kritického myslenia Alexandru Strieškovú, ktorá práve v týchto dňoch tiež pokračuje v štúdiu, ale – tak ako mnohí jej talentovaní rovesníci, i ona zvolila štúdium v zahraničí.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Začiatkom augusta kórejskí vedci publikovali dáta, ktoré hovorili o novom materiály so supravodivými vlastnosťami pri normálnej teplote a tlaku. Znelo to revolučne, no vedecká komunita sa nezvykne tešiť z takýchto objavov predčasne. Na vyvrátenie toho, že materiál LK99 nie je supravodič jej stačili tri týždne. O tom, kde spravili vedci chybu, aké prekážky sa výskum supravodivosti snaží momentálne prekonať, či o jeho praktických aplikáciách sa rozprávame s elektrotechnickým inžinierom a fyzikom Fedorom Gömörym z Elektrotechnického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Bezpečnostné zložky by mali štát chrániť. Mali by naháňať zločincov a odhaľovať organizovaný zločin. Namiesto toho mu posledných 30 rokov Slovenskej republiky asistujú a napomáhajú. Ako sme sa dostali do bodu, že tajnú službu ovládajú šedé eminencie? Ako von zo situácie, aby sme nemali obvinených riaditeľov NBÚ, SIS, či policajnej inšpekcie? A dá sa vôbec kontrolovať tajná služba, ktorá je už z podstaty tajná? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v Dobrom ráne rozprávala so šéfom domáceho spravodajstva Matúšom Burčíkom. Zdroj zvukov: Hospodárske noviny Odporúčanie: Už dnes, v stredu, sa opäť vidíme naživo na Tyršáku. V Rozhovoroch ZKH live bude hokejista a tvár kampane Chcem tu zostať Michal Handzuš. O voľbách, spoločnosti, ale aj o športe a hokeji. Príďte o 18:00 na Tyršák, vstup je voľný. – Ak nám chcete napísať, ozvite sa nám na dobrerano@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.