Podcasts about slovenskej

Vypočujte si výber z relácie Braňo Závodský Naživo (8.6. - 12.6.)Hostia & témy:00:22 Veronika Remišová, poslankyňa parlamentu a exministerka investíci | Aktuálna politická situácia13:39 Peter Stano, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku | O čerpaní eurofondov22:56 Pavol Macko, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku | Situácia v Iráne31:28 Igor Matovič, predseda hnutia Slovensko a poslanec NR SR | Aktuálna politicko-spoločenská situácia41:20 Roman Michelko, poslanec parlamentu a predseda klubu Slovenskej národnej strany | Aktuálna politická situácia

Koalícia v parlamente opäť blokuje opozičné návrhy na odvolávanie ministrov či obžalovaného podpredsedu parlamentu. Opozícia ju viní, že aj ďalší návrh Smeru o kajúcnických má pomôcť práve obžalovaným v kauze očistec, vrátane Tibora Gašpara. Vládne strany sa tiež nevedia dohodnúť na rušení voľby poštou a návrh SNS blokujú Huliakovci.Ako to teda dopadne pri rušení voľby poštou, dohodne sa Danko s Huliakovcami? A čo hovorí SNS na zárobky premiérovho syna v Smere či na to, že prezident stále nevymenoval ich bývalého poslanca Radačovského za veľvyslanca na Cypre? A ako pokračuje debata SNS s ministrom Tarabom, ktorého premiér na návrh Andreja Danka zatiaľ odmietol odvolať?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu a predsedom klubu Slovenskej národnej strany Romanom Michelkom.

Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá no a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc konšpirácií a akú víziu pre Slovensko ponúka Slovenská akadémia vied? Nemyslím si, že naše deti sa musia mať horšie. Chce to odvahu, nie zotrvačnosť. Hovorí šéf SAVŠpičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied dokázali bezpečnosť vakcín, ich štúdia prešla najprísnejším medzinárodným sitom, no zo sociálnych sietí sa na nás valia bludy o nebezpečnej krvi zaočkovaných, neoverených experimentálnych vakcínach meniacich našu DNA či o údajnej hrozbe chemtrails a plochej zemi. V susednom Česku pritom už zaznamenali fatálny následok antivaxerských konšpirácií, keď na záškrt zomrelo trojročné neočkované dieťa.Spoločenskí vedci hovoria o dobe postpravdy, v ktorej už fakty prestávajú hrať prakticky akúkoľvek rolu a varujú pred anómiou, teda rozkladom spoločnosti, ktorá sa nebude vedieť dohodnúť nielen na tom, kam ideme a čo chceme, ale nedokáže sa už zhodnúť ani na realite, v ktorej tu my všetci spolu žijeme.Nový šéf SAV upozorňuje, že ak štát neprestane tolerovať stredoveké bludy a nezačne vedu brať ako strategickú prioritu Slovenska, odchod mozgov z krajiny sa zmení na nezvratný exodus. Veda nemôže byť apolitická, hlas vedcov tu musí zaznieť oveľa silnejšie, tvrdí Martin Venhart. Akadémia momentálne pracuje i na komplexnej vízii pre Slovensko, otázkou však zostáva, či jej bude mať ešte kto načúvať.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s predsedom SAV Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Titanic sa nepotopil, ľudia neboli na Mesiaci, Zem je plochá a krv zaočkovaných je Mor. To fakt? Kam sme sa to dostali a prečo? Kde zmizli časy vedy, racionality a preukázateľných faktov? Ako zlomiť moc konšpirácií a akú víziu pre Slovensko ponúka Slovenská akadémia vied? Nemyslím si, že naše deti sa musia mať horšie. Chce to odvahu, nie zotrvačnosť. Hovorí šéf SAVŠpičkoví vedci zo Slovenskej akadémie vied dokázali bezpečnosť vakcín, ich štúdia prešla najprísnejším medzinárodným sitom, no zo sociálnych sietí sa na nás valia bludy o nebezpečnej krvi zaočkovaných, neoverených experimentálnych vakcínach meniacich našu DNA či o údajnej hrozbe chemtrails a plochej zemi. V susednom Česku pritom už zaznamenali fatálny následok antivaxerských konšpirácií, keď na záškrt zomrelo trojročné neočkované dieťa.Spoločenskí vedci hovoria o dobe postpravdy, v ktorej už fakty prestávajú hrať prakticky akúkoľvek rolu a varujú pred anómiou, teda rozkladom spoločnosti, ktorá sa nebude vedieť dohodnúť nielen na tom, kam ideme a čo chceme, ale nedokáže sa už zhodnúť ani na realite, v ktorej tu my všetci spolu žijeme.Nový šéf SAV upozorňuje, že ak štát neprestane tolerovať stredoveké bludy a nezačne vedu brať ako strategickú prioritu Slovenska, odchod mozgov z krajiny sa zmení na nezvratný exodus. Veda nemôže byť apolitická, hlas vedcov tu musí zaznieť oveľa silnejšie, tvrdí Martin Venhart. Akadémia momentálne pracuje i na komplexnej vízii pre Slovensko, otázkou však zostáva, či jej bude mať ešte kto načúvať.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s predsedom SAV Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Podnikatelia zostávajú podľa odborníkov jedným zo základných pilierov fungujúcej ekonomiky. Aj preto patrí ich podpora dlhodobo medzi priority Slovenskej sporiteľne a EY. V podcaste Prečo práve oni? hovorili zástupcovia oboch firiem nielen o stave podnikateľského prostredia na Slovensku, ale aj o tom, prečo je dnes dôležité podporovať startupy, kvalitných founderov a firmy postavené na hodnotách.Člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne Marek Sásik označil podnikanie za „chrbtovú kosť ekonomiky“. Podľa neho práve podnikatelia prinášajú nápady a premieňajú ich na produkty či služby, ktoré vytvárajú hodnoty pre krajinu.Aj EY podľa vedúceho partnera na Slovensku Mariána Bíža dlhodobo vníma podnikateľov ako kľúčovú súčasť rozvoja krajiny a prostredníctvom súťaže EY Podnikateľ roka aktívne podporuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Práve preto firma už roky stojí za touto iniciatívou, ktorá podľa neho vytvorila silnú komunitu podnikateľov ochotných zdieľať skúsenosti a inšpirovať sa navzájom.Obaja hostia sa zhodli, že slovenské firmy sú dnes výrazne profesionálnejšie než pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Lepšie finančne riadia svoje podniky, rastie kvalita manažmentu aj dôraz na firemnú kultúru.Zároveň však upozorňujú, že aktuálne podnikateľské prostredie firmy nevnímajú ako veľmi priaznivé. Podľa Mariana Bíža je citeľný vyšší počet podnikateľov, ktorí odkladajú investície, spomaľujú expanziu alebo zvažujú presun aktivít mimo Slovenska.Podľa Mareka Sásika slovenské firmy za posledné roky opakovane ukázali schopnosť adaptovať sa aj v náročných obdobiach - od covidu cez infláciu až po geopolitické zmeny. A práve odolnosť podnikateľov považuje za jednu z najväčších inšpirácií.Rozhovor tak nebol len o číslach či ekonomike, ale aj o tom, že podnikanie na Slovensku stojí čoraz viac na komunite, hodnotách a schopnosti vydržať aj v menej priaznivých časoch.Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  ⁠⁠⁠spoločnosť EY⁠⁠⁠. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  ⁠⁠⁠tomto odkaze⁠⁠⁠. 

Slováci na Novom Zélande: Adriána Múdra Filková, chemická inžinierka; žila v Škótku, teraz na Novom Zélande; v Aucklende organizuje kurzy pečenia, na ktorých prepája vedu a gastronómiu spôsobom, ktorý zaujíma širokú verejnosť; založila svoju značku „Sladká alchýmia“ - tradičnú slovenskú cukráreń, čo je na Novom Zélande novinka; Slováci v Chorvátsku: Pozvánka do Markovca- rozhovor s Brankou Baksou; Hudobná novinka: Beáta Dubasová

Slováci v USA: Diana Egenberg, módna dizajnérka, žije medzi New Yorkom a New Orleans; Oblečenie vníma ako médium, ktoré dokáže sprostredkovať spoločenské postoje, politické názory, ale aj ekologickú výpoveď; Slováci vo Švajčiarsku: Jakub Mačina patrí k uznávaným odborníkom v oblasti informatiky; po absolvovaní štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odišiel do švajčiarskeho Zurichu, kde už niekoľko rokov pôsobí na prestížnej technickej univerzite známej pod skratkou ETH; v tamojšom Centre pre umelú inteligenciu sa zaoberá jej využívaním vo vzdelávaní; Sováci v Srbsku: Spomienka na Andreja Hadíka, maršála Márie Terézie; za odmenu dostal panstvo vo Futogu, obci na severe Srbska, kde žijú Slováci aj v súčasnosti; jeho život pripomínajú vo Futogu relikvie v kostole, ale aj jeho kaštieľ v ktorom sa nachádza stredná poľnohodpodárska škola;

Počet učiteľov na Slovensku z roka na rok klesá a podľa odhadov ich môže do roku 2030 chýbať až dvetisíc.Najkritickejšia situácia je v STEM odboroch, teda pri výučbe matematiky, fyziky, informatiky či chémie. Lucia Polláková, vedúca oddelenia strategickej komunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, vpodcaste približuje iniciatívu Staň sa legendou medzi učiteľmi, ktorá sa snaží osloviť najmä generáciu Z a ukázať mladým ľuďom, že učiteľské povolanie môže byť zmysluplné, stabilné a atraktívne.V rozhovore hovoríme o tom, prečo majú mladí ľudia z učiteľstva obavy a čo ich od tejto profesie najčastejšieodrádza. Mnohí si neuvedomujú benefity, ktoré táto práca prináša, od 45-dňovej dovolenky a väčšej časovej flexibility až po kreativitu či stabilné pracovné zázemie. Plat učiteľa rastie s pribúdajúcou praxou, s ďalším vzdelávaním ajrôznymi príplatkami.Dozviete sa, ako sa dá stať učiteľom aj po absolvovaní iného vysokoškolského odboru a aké možnosti dnes ponúka portál poducit.iedu.sk, ktorý zhromažďuje všetky dôležité informácie o štúdiu aj učiteľskej profesii na jednom mieste.  Lucia Polláková je vedúca oddelenia strategickejkomunikácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky. Pochádza z učiteľskej rodiny, takže k vzdelávaniu mala blízko už od detstva. Vždy ju zaujímalo, ako sa dá učiť inak či zážitkovo, a preto vminulosti pracovala aj ako lektorka neformálneho vzdelávania. Dnes sa na ministerstve školstva venuje strategickej komunikácii, konkrétne témam duševného zdravia a tomu, ako zlepšiť postavenie učiteľov v spoločnosti. Je presvedčená, že bezpečné prostredie a duševná pohoda sú dôležitou súčasťou škôl rovnako ako získavanie vedomostí. O podcastePodcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Každý deň urobí náš mozog neuveriteľné množstvo rozhodnutí – od výberu raňajok, po dôležitejšie kariérne či vzťahové rozhodnutia. Mnohé sú nevedomé, lebo mozog šetrí energiu. V čom spočíva paradox voľby? Čo ak sa rozhodnem zle? Odpovie klinická psychologička Diana Horniaková. | Exkluzívny rozhovor s Enriqueom Iglesiasom a jeho tímom. Fernando Giaccardi s Enriqueom pracuje už 30 rokov. Spoznali sa ešte v časoch, keď Enrique spieval výlučne po španielsky. Dnes stojí na čele celého jeho tímu a Zuzana Botiková sa ho opýtala, či sa za tie roky zmenil Enriqueho prístup k hudbe a koncertom. Jednou z veľkých vášní Enrique Iglesiasa je futbal. Je to v rodine podobne ako hudba – jeho otec Julio Iglesias bol kedysi mládežníckym brankárom Realu Madrid. Enrique dnes žije v americkom Miami, jednom z dejísk blížiacich sa majstrovstiev sveta. A my už vieme, či sa na futbalový šampionát pôjde pozrieť. Porozpráva aj o koncertovaní, láske k hudbe a svojej rodine. Súčasťou koncertnej kapely Enrique Iglesiasa je aj Gilmar Gomes. Pred koncertami sa hudobníci často stretávajú s fanúšikmi z celého sveta. Aké je to mať takúto „rodinu“ fanúšikov, ktorá za nimi neustále cestuje? | Bejzbal je pre väčšinu z nás športom z amerických filmov. O čom presne je? Koľko ľudí sa mu na Slovensku venuje? Gabike a Richardovi odpovie prezident Slovenskej bejzbalovej federácie Martin Čerňák. V rozhovore nezabudnú ani na obrovský talent slovenského bejzbalistu Adama Macka. | Juraj Podmanický z kapely Billy Barman a Ben Cristovao predstavia novú spoločnú skladbu Sabotáž. Ako vznikla táto československá spolupráca? | Pripomíname si 165. výročie Memoranda národa slovenského z roku 1861, ktoré predstavuje pre slovenský národ významný medzník. O aký dokument ide? Odpovie historička Miriam Viršinská. | Hostia: Diana Horniaková, Enrique Iglesias a jeho tím, Martin Čerňák, Ben Cristovao, Juraj Podmanický (Billy Barman), Miriam Viršinská. | Moderujú: Gabika Angibaud, Richard Dedek a Zuzana Botiková. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Snaha Ombudsmana aby Ústavný súd posúdil podmienky registrácie cirkví sa zmenila na strašenie islamskými mešitami. Paradoxom je, že podnet podala malá kresťanská cirkev. Sme ešte kresťanskou krajinou, keď namiesto Ježišovho posolstva cirkvi bránia mocenský monopol a politici strašia mešitami? Kolaborácia s mocou popiera Ježišov odkaz, tvrdí kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Nastal konečne čas na odluku? Verejný ochranca práv napadol Ústavnom súde podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností. Tie totiž registráciu podmieňujú podpismi 50tich tisícok plnoletých členov - občanov Slovenskej republiky. Podľa ombudsmana ide o “neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a do práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými“. „Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ tvrdí Róbert Dobrovodský. Faktom je, že podľa posledného sčítania obyvateľov spĺňa tieto podmienky len 5 denominácií: Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a veľmi tesne aj Pravoslávna cirkev..Boj za slobodu náboženského vyznania sa však zmenil na strašenie mešitami. Koaliční politici však v kroku ombudsmana vidia nebezpečné otváranie dverí islamu. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ vyhlásil minister obrany Róbert Kaliňák. Paradoxom je, že ombudsman svojim podaním reagoval na podnet občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Starokatolícka cirkev na Slovensku sa tak ocitla v epicentre sporu o to, kde končia práva veriacich a kde sa začína reštriktívna moc štátu. Hoci ich spoločenstvo v krajine reálne pôsobí, zákonná podmienka 50-tisíc členov z nich robí pre štát „neviditeľných“, bez možnosti uzavrieť sobáš či vyučovať na školách. Kým politici strašia islamským radikalizmom, Starokatolíci sa domáhajú len základnej právnej subjektivity, ktorú majú ich kolegovia v okolitých štátoch už pri stovkách členov.Je slovenský náboženský model skutočne postavený na tradícii, alebo na diskriminácii všetkého, čo nespĺňa masové kvóty? A prečo sa tak bojíme fiktívnych mešít v krajine, kde moslimovia takmer nežijú a už dnes na Slovensku Islam svoje modlitebne má? No a napokon, nenastal už konečne čas na splnenie poslednej požiadavky Verejnosti proti násiliu z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu? Aj s kňazským kolárikom sme tu vydaní na milosť a nemilosť, stačí prekročiť hranice a je to úplne iné. Baháisti či Mormoni to majú, my nie. Je to naozaj nedôstojné. Žiaľ veľké kresťanské cirkvi sa nás vôbec nezastali, hovorí Martin Kováč. Podľa neho hádky o moc a peniaze vo veľkých kresťanských cikvách zatieňujú Ježišovo posolstvo a nastal najvyšší čas na odluku cirkví od štátu. Kresťanstvo je o absolútnej otvorenosti a za touto nenávisťou (aktuálne voči Mešitám) je najmä strach, dodáva Kováč. Ráno Nahlas s kňazom Starokatolíckej cirkvi Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Snaha Ombudsmana aby Ústavný súd posúdil podmienky registrácie cirkví sa zmenila na strašenie islamskými mešitami. Paradoxom je, že podnet podala malá kresťanská cirkev. Sme ešte kresťanskou krajinou, keď namiesto Ježišovho posolstva cirkvi bránia mocenský monopol a politici strašia mešitami? Kolaborácia s mocou popiera Ježišov odkaz, tvrdí kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Nastal konečne čas na odluku? Verejný ochranca práv napadol Ústavnom súde podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností. Tie totiž registráciu podmieňujú podpismi 50tich tisícok plnoletých členov - občanov Slovenskej republiky. Podľa ombudsmana ide o “neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a do práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými“. „Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ tvrdí Róbert Dobrovodský. Faktom je, že podľa posledného sčítania obyvateľov spĺňa tieto podmienky len 5 denominácií: Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a veľmi tesne aj Pravoslávna cirkev..Boj za slobodu náboženského vyznania sa však zmenil na strašenie mešitami. Koaliční politici však v kroku ombudsmana vidia nebezpečné otváranie dverí islamu. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ vyhlásil minister obrany Róbert Kaliňák. Paradoxom je, že ombudsman svojim podaním reagoval na podnet občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Starokatolícka cirkev na Slovensku sa tak ocitla v epicentre sporu o to, kde končia práva veriacich a kde sa začína reštriktívna moc štátu. Hoci ich spoločenstvo v krajine reálne pôsobí, zákonná podmienka 50-tisíc členov z nich robí pre štát „neviditeľných“, bez možnosti uzavrieť sobáš či vyučovať na školách. Kým politici strašia islamským radikalizmom, Starokatolíci sa domáhajú len základnej právnej subjektivity, ktorú majú ich kolegovia v okolitých štátoch už pri stovkách členov.Je slovenský náboženský model skutočne postavený na tradícii, alebo na diskriminácii všetkého, čo nespĺňa masové kvóty? A prečo sa tak bojíme fiktívnych mešít v krajine, kde moslimovia takmer nežijú a už dnes na Slovensku Islam svoje modlitebne má? No a napokon, nenastal už konečne čas na splnenie poslednej požiadavky Verejnosti proti násiliu z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu? Aj s kňazským kolárikom sme tu vydaní na milosť a nemilosť, stačí prekročiť hranice a je to úplne iné. Baháisti či Mormoni to majú, my nie. Je to naozaj nedôstojné. Žiaľ, veľké kresťanské cirkvi sa nás vôbec nezastali, hovorí Martin Kováč. Podľa neho hádky o moc a peniaze vo veľkých kresťanských cirkvách zatieňujú Ježišovo posolstvo a nastal najvyšší čas na odluku cirkví od štátu. Kresťanstvo je o absolútnej otvorenosti a za touto nenávisťou (aktuálne voči Mešitám) je najmä strach, dodáva Kováč. Ráno Nahlas s kňazom Starokatolíckej cirkvi Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko má za sebou MS v hokeji 2026 vo Švajčiarsku, na ktorých sa nedokázalo napriek víťazstvám v prvých štyroch dueloch prebojovať do štvrťfinále. Aký dojem zanechali zverenci Vladimíra Országha a môžeme byť vôbec na úrovni Švajčiarska? Aj to riešili v novej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš.

Hostia: Maša Bartko (pedagogická asistentka, školiteľka Inklucentra) a Svetlana Síthová (špeciálna pedagogička, predsedníčka Slovenskej únie špeciálnych a inkluzívnych pedagógov). | Pedagogickí asistenti sú dnes pre mnohé deti aj učiteľov nenahraditeľní. Potrebujem ich viac - hlásia školy. Pomáhajú, no často neefektívne - upozorňuje inšpekcia. Čo všetko robia? Majú sa venovať jednému žiakovi, alebo viacerým? Kto môže o asistenta požiadať? A čo sa aktuálne mení v systéme financovania a podporných opatrení? Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | Viac pedagogických asistentov. | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Ukáž mi, ako používaš sociálne siete, a ja ti poviem, aký ľúbostný vzťah ťa čaká... Možno je to nadsadené, no digitálna intimita čoraz viac ovplyvňuje náš život. Upozorňuje na to aj sociálna antropologička Zuzana Sekeráková Buríková zo Slovenskej akadémie vied. Do vedeckej Nočnej pyramídy ju na Deň detí pozval Stano Ščepán. Ich sondy do intimity v tejto epizóde. | Hostka: Zuzana Sekeráková Buríková (sociálna antropologička). | Vedecká NP. | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovensko má za sebou MS v hokeji 2026 vo Švajčiarsku, na ktorých sa nedokázalo napriek víťazstvám v prvých štyroch dueloch prebojovať do štvrťfinále. Aký dojem zanechali zverenci Vladimíra Országha a môžeme byť vôbec na úrovni Švajčiarska? Aj to riešili v novej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš.

Mali by sme sa začať seriózne rozprávať o psychologických testoch ako zásadnom predpoklade pre výkon špičkovej politickej funkcie, tvrdí prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák. Takíto lídri sú však obrazom tých, ktorí ich volia, upozorňuje psychiater Patarák. Prečo dovolíme aby nám vládli duševne nevyrovnaní lídri a nakoľko je slovenská spoločnosť až osudovo straumatizovaná?“Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči, aby nás nimi nakŕmili, povedal o slovenskej spoločnosti pred viac ako tromi rokmi psychiater Michal Patarák.Na akom stupni vývoja sa nachádzame dnes a nakoľko nás pri tom limitujú naše staré a pritom stále nedoliečené a ani nespracované, spoločenské a dejinné traumy? Nakoľko sa točíme v kruhu ustavične sa opakujúcich nefunkčných vzorcov a teda i naučenej chronickej bezmocnosti a rezignácií na možnosť zmeny? Sme traumatizovaná spoločnosť holdujúca “traumatofílií”?Vládne čoraz väčšia vyprázdnenosť slov, odpojenie slov od reality i faktov ako aj útek do stále viac polarizovanej a klanovej spoločnosti. Nahrádzame si napĺňanie základných potrieb útekom k takzvanej identitárnej politike a naše individuálne ja až pričasto rozpúšťame v davoch a kolektívnom - no neraz úplne imaginárnom, “My”. Výsledkom tak potom je ďalšie a ďalšie sklamanie.Volíme si duševne nevyrovnaných, mentálne nevyzretých lídrov, do ktorých následne projektujeme vlastné frustrácie, nespracované traumy ako aj očakávania hlboko presahujúce možnosti politiky i verejného života ako takého.Z čoho pramení tá neustále rastúca polarizácia, ktorá nás ženie do hlbokých osobných frustrácií, ale už aj badateľnej agresivity? Vieme ešte oddeliť realitu od nami želaných fantázií, mýtov či fóbií a úzkostí? A dokážeme si ešte v týchto vojnách so svetom priznať, že sa môžeme mýliť?No a prečo si opakovane volíme duševne zjavne nevyrovnaných a očividne nezrelých lídrov a čo to vlastne vypovedá o nás samých? Čo si vlastne do verejného života projektujeme a máme zdravé očakávania na politiku a verejný život? No a napokon, v čom je moc davu a nakoľko dav vie rozpustiť naše individuálne ja – i s jeho hranicami dobra a zla?Ráno Nahlas s psychiatrom Michalom Patarákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mali by sme sa začať seriózne rozprávať o psychologických testoch ako zásadnom predpoklade pre výkon špičkovej politickej funkcie, tvrdí prezident Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michal Patarák. Takíto lídri sú však obrazom tých, ktorí ich volia, upozorňuje psychiater Patarák. Prečo dovolíme aby nám vládli duševne nevyrovnaní lídri a nakoľko je slovenská spoločnosť až osudovo straumatizovaná?“Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči, aby nás nimi nakŕmili, povedal o slovenskej spoločnosti pred viac ako tromi rokmi psychiater Michal Patarák.Na akom stupni vývoja sa nachádzame dnes a nakoľko nás pri tom limitujú naše staré a pritom stále nedoliečené a ani nespracované, spoločenské a dejinné traumy? Nakoľko sa točíme v kruhu ustavične sa opakujúcich nefunkčných vzorcov a teda i naučenej chronickej bezmocnosti a rezignácií na možnosť zmeny? Sme traumatizovaná spoločnosť holdujúca “traumatofílií”?Vládne čoraz väčšia vyprázdnenosť slov, odpojenie slov od reality i faktov ako aj útek do stále viac polarizovanej a klanovej spoločnosti. Nahrádzame si napĺňanie základných potrieb útekom k takzvanej identitárnej politike a naše individuálne ja až pričasto rozpúšťame v davoch a kolektívnom - no neraz úplne imaginárnom, “My”. Výsledkom tak potom je ďalšie a ďalšie sklamanie.Volíme si duševne nevyrovnaných, mentálne nevyzretých lídrov, do ktorých následne projektujeme vlastné frustrácie, nespracované traumy ako aj očakávania hlboko presahujúce možnosti politiky i verejného života ako takého.Z čoho pramení tá neustále rastúca polarizácia, ktorá nás ženie do hlbokých osobných frustrácií, ale už aj badateľnej agresivity? Vieme ešte oddeliť realitu od nami želaných fantázií, mýtov či fóbií a úzkostí? A dokážeme si ešte v týchto vojnách so svetom priznať, že sa môžeme mýliť?No a prečo si opakovane volíme duševne zjavne nevyrovnaných a očividne nezrelých lídrov a čo to vlastne vypovedá o nás samých? Čo si vlastne do verejného života projektujeme a máme zdravé očakávania na politiku a verejný život? No a napokon, v čom je moc davu a nakoľko dav vie rozpustiť naše individuálne ja – i s jeho hranicami dobra a zla?Ráno Nahlas s psychiatrom Michalom Patarákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prečo slovenské kultúrne inštitúcie prezentujú svoje ročné odpočty spôsobom, ktorý pripomína skôr snahu niečo utajiť než informovať verejnosť? S Janou Močkovou a Oliverom Rehákom sa pozrieme na pozadie nedávnych odpočtov Slovenskej národnej galérie (SNG) a Slovenského národného divadla (SND) a tiež na prekvapivú správu, že uznávaný kurátor Vladimír Beskid, ktorý bol hlasným kritikom bývalého vedenia SNG, prichádza do galérie realizovať výstavu.

Chcete si zabehnúť tri, päť alebo desať kilometrov, prípadne len pár metrov? Alebo radšej prejsť trať s paličkami? Mestské športové podujatie pre rodiny, rekreačných športovcov, deti, začiatočníkov – taká je bežecká séria RunTour Slovensko, ktorá odštartuje v Bratislave a myslí na bežcov, deti aj priaznivcov nordic walkingu. Našimi hosťami budú Miloš Zágoršek z organizačného tímu a Lucia Turaz Okoličány, prezidentka Slovenskej asociácie Nordic Walking. | Hostia: Miloš Zágoršek a Lucia Turaz Okoličány. | Moderuje: Darina Mikolášová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Škodia zdraviu aj životnému prostrediu - amalgámovým polombám definitívne odzvonilo. Problémom je, že boli pre pacientov cenovo dostupnejšie. Od prvého júla im zubár ponúkne už len jedinú bezplatnú výplň - ručne miešaný skloionomérny cement. V mnohých prípadoch sa však nedá použiť - koľko si teda v ambulanciách priplatia? Porušuje sa tým právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť? Počúvajte Kontakty s Ľubomírou Hulínovou. | Hosť: Igor Moravčík (prezident Slovenskej komory zubných lekárov). | | Zubná starostlivosť bez amalgámu. | Moderuje: Ľubomíra Hulínová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Hostia: Ľudmila Masariková (prezidentka Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr) a Tomáš Dražil (riaditeľ Národného parku Slovenský raj). | Podľa najnovších informácií Štatistického úradu, domáci hostia ubytovaní v tuzemsku zaznamenali útlm, počet jednodňových návštevníkov však výrazne vzrástol, medziročne takmer o pätinu – čo znamená tento údaj a aké sú jeho príčiny? Slováci uprednostňujú cestovanie po Slovensku mimo organizovaných zájazdov CK – radšej cestujú individuálne, potvrdili to aj dáta za vlaňajší rok, počet klientov organizovaného cestovného ruchu v rámci domáceho turizmu klesol oproti minulému roku o 6 % na takmer 77-tisíc – prečo idú domáci turisti radšej individuálne? Dajú sa ešte tieto čísla zlepšiť? Je pre národný park lepšie ak ide o individuálnych turistov, alebo je lepšia organizovaná turistika? Zohráva to z pohľadu národného parku nejakú zásadnú úlohu? Na Slovensko pricestovalo v roku 2025 prostredníctvom slovenskej cestovnej kancelárie 127-tisíc ľudí zo zahraničia. Čo je o 3 % medziročne menej - v porovnaní s obdobím pred pandémiou je to o 62 % – prečo sa nevieme vrátiť na čísla spred pandémie? Kto k nám prichádza a kto by mohol? Je rozdiel medzi domácim a zahraničným turistom z pohľadu národných parkov? Aký prínos majú pre okolitý región národných parkov? Sú zahraniční turisti vzdelanejší, alebo informovanejší o tom, kde sa môžu pohybovať, ako sa správať? Preplnené destinácie nie sú len fenoménom veľkých krajín, dnes už s týmto problémom bojujú aj slovenské národné parky – v skratke aké sú príčiny? Riešenia sa ponúkajú napríklad vo forme regulácie turistov platením vstupného – to sa však neukazuje aj zo skúsenosti zo zahraničia (napríklad Benátky) ako účinné opatrenie, aké sú ďalšie možnosti? Nakoľko pomáhajú informačné prostriedky, ako web kamery, či svetelné tabule? Cieľom je asi rozptýliť záujem v rámci regiónu aj na iné atrakcie a časti – ako to funguje v praxi? Vieme dostať ľudí do jaskýň, alebo na menej známe štíty či rokliny? | Domáci cestovný ruch. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Víkendové správy o možnej dohode s Iránom a odblokovaní Hormuzského prielivu okamžite stlačili cenu ropy pod 100 dolárov. Napriek tomuto opatrnému optimizmu však výnosy kľúčových štátnych dlhopisov zostávajú na dlhoročných maximách. Ako sa bude ďalej posúvať svetová ekonomika? O tom sa v relácii Ekonomické Analýzy 24 rozprával moderátor Lukáš Dzivý s analytikom Slovenskej sporiteľne Mariánom Kočišom a analytikom IAD Investments Michalom Ďuricom.

Vypočujte si výber z relácie Braňo Závodský Naživo (18.5. - 22.5.)Hostia & témy:00:25 László Gubík, predseda mimoparlamentnej opozičnej strany Maďarská aliancia | Aktuálna slovensko-maďarská situácia16:14 Michal Šimečka, predseda hnutia Progresívne Slovensko a poslanec NR SR | Kauza "Projekt Fórum"28:03 Daniel Kratky, podpredseda predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti | Obvinenia z nekalých postupov pri dlhopisovom programe a stav vody na Slovensku 36:40 František Majerský, poslanec NR SR za KDH a prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov | Výstavba nemocnice v Prešove47:29 Martin Hojsík, podpredseda Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko z frakcie RE | Schválená rezolúcia o stave právného štátu na Slovensku a riziko stopnutia eurofondov

Prvé štyri zápasy, na konte 11 bodov a strata len jedného v zápase so Slovinskom. Slováci môžu byť na MS v hokeji mimoriadne spokojní, no pravá skúška prichádza až teraz. Doterajší aj budúci priebeh šampionátu prebrali v novej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista a expert televízie JOJ Šport Dominik Graňák.

Prvé štyri zápasy, na konte 11 bodov a strata len jedného v zápase so Slovinskom. Slováci môžu byť na MS v hokeji mimoriadne spokojní, no pravá skúška prichádza až teraz. Doterajší aj budúci priebeh šampionátu prebrali v novej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista a expert televízie JOJ Šport Dominik Graňák.

Na Slovensku je asi tisíc rádioamatérov a vo svete je ich približne 1,7 milióna. Toto číslo sa ale veľmi rýchlo mení. Najviac narástol počtu rádioamatérov na Ďalekom východe. Pre zaujímavosť, rádioamatérskemu vysielaniu sa venoval napríklad americký herec Marlon Brando, jordánsky kráľ Husajn I., alebo aj španielsky kráľ Juan Carlos I. Táto záľuba sa objavila aj v seriáloch a filmoch, ako napríklad ALF, Spadla z oblakov, eŠteBák a v mnohých ďalších. Mária Babinská najskôr oslovila Romana Vavra z Telekomunikačnej únie Slovenskej republiky.

1. Skúsme uhádnuť, čo chce Andrej Danko 2. Šimečkov jasný odkaz Moskve  3. Na vlastnej koži: René, kokaín, vodečka a hazard

Maďarsko po rokoch vlády Viktora Orbána možno stojí na najväčšom politickom zlome od pádu komunizmu. Mužom, ktorý prvýkrát reálne ohrozil systém Fideszu, je paradoxne bývalý insider režimu Péter Magyar. Tvrdí, že chce vrátiť Maďarsko späť k právnemu štátu, slobodným inštitúciám a klasickej demokracii — no zároveň používa tvrdý, centralizovaný a silne personalistický štýl politiky. Je teda demokratickým reformátorom, alebo iba novou verziou silného lídra pre unavenú krajinu? O tom, čo predstavoval „orbánovský systém“ a či sa dá demontovať bez použitia orbánovských metód, sa budeme rozprávať s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Maďarsko po rokoch vlády Viktora Orbána možno stojí na najväčšom politickom zlome od pádu komunizmu. Mužom, ktorý prvýkrát reálne ohrozil systém Fideszu, je paradoxne bývalý insider režimu Péter Magyar. Tvrdí, že chce vrátiť Maďarsko späť k právnemu štátu, slobodným inštitúciám a klasickej demokracii — no zároveň používa tvrdý, centralizovaný a silne personalistický štýl politiky. Je teda demokratickým reformátorom, alebo iba novou verziou silného lídra pre unavenú krajinu? O tom, čo predstavoval „orbánovský systém“ a či sa dá demontovať bez použitia orbánovských metód, sa budeme rozprávať s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Pripravil Jaroslav Barborák.

Čaká prešovskú nemocnicu podobný osud ako Rázsochy alebo minister obrany Kaliňák vyrieši problémy okolo nekvalitného betónu. Výdavky na lieky rastú. Budú pre pacientov nedostatkovým tovarom? Nie je zriedkavé, že slovenskí lekári majú aj niekoľko pracovných úväzkov. Ohrozuje tento stav slovenského pacienta? A ako sa vysporiadame s kartelovými dohodami laboratórií? Viac si v Analýzach 24 povedala moderátorka Lenka Ježová s Vladimírom Balážom, predsedom výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo zo strany Smer-SD a členom zdravotníckeho výboru Tomášom Szalayom zo strany Sloboda a solidarita. 

Slováci sú po prvých dvoch zápasoch na MS v hokeji stopercentní, zdolali Nórsko aj Taliansko a majú 6 bodov. Čo stojí za plným počtom bodov a v čom tím Vladimíra Országha ukazuje svoje silné stránky? To prebrali v novej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Prvého apríla vyplávala výletná loď Hondius z mesta Ushuaia nachádzajúceho sa na cípe Južnej Ameriky. Jedenásteho apríla zomrel na jej palube prvý pasažier – 70-ročný Holanďan. V tom čase ešte nikto nevedel, že umrel na následky nákazy hantavírusom. Loď spravila ešte dve zastávky, pričom na ostrove Sv. Heleny vystúpilo viac ako 30 ľudí vrátane manželky prvej obete. Tá o pár dní nato umrela tiež. Doposiaľ hlásia úrady tri obete a pár nakazených. O tom, akú hrozbu predstavuje tento vírus, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s virológom zo Slovenskej akadémie vied Borisom Klempom. Zdroje zvukov: STVR Odporúčanie: Viaceré kultúrne centrá a umelecké projekty odmietli grantové financie, ktoré im pridelil Fond na podporu umenia. Niektorí z obáv o hodnotiaci proces, iní pre výhrady voči fungovaniu fondu celkovo. Teraz žiadajú o pomoc nás, verejnosť, a to cez rôzne zbierky. A vlastne to robia aj tí, ktorým grant neudelili vôbec alebo len v symbolickej výške. Zoznam je dlhý, stačí si vybrať. Či už podporíte platformu o umení, detský časopis, nezávislé centrá alebo médiá, je to na vás, ale ak môžete, pomôžte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Už v piatok 15. mája sa začínajú MS v hokeji 2026. Slovensko vedené Vladimírom Országhom má za sebou rozpačitú prípravu, ktorú sprevádzalo obrovské množstvo ospravedlneniek. Z olympijského tímu necestuje na šampionát až 19 hokejistov. Aké šance budú mať Slováci vo Švajčiarsku a čo čakať od tohto tímu? O tom debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš.

1. Fabrika na nábytok Decodom je na pokraji bankrotu 2. Chudoba najviac ohrozuje početné rodiny a osamelé matky 3. Viacerí ľudia začali otáľať s kúpou bytu, no na lepšie ponuky čakajú aj predávajúci 4. Krátko o horšom výbere daní, vojnových ziskoch Shellu a regulácii umelej inteligencie

Vedci zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského upozornili, že aktuálny návrh zonácii štyroch národných parkov z dielne Ministerstva životného prostredia má sporné body. Ide o zonácie v Tatranskom národnom parku, v Národnom parku Nízke Tatry, Malá Fatra a v Poloninách. Ministerstvo tvrdí, že jeho návrh podporuje rozvoj regiónov, investičné príležitosti, pracovné miesta. Vedci ponúkajú vlastný návrh zonácie.Aké sú teda základné vlastnosti súčasného návrhu zonácie z dielne ministerstva životného prostredia? Ktorých národných parkov sa týka? Aké sú riziká tohto návrhu? Ustupuje sa v ňom skutočne záujmovým skupinám, je problém s ochranou krajiny? A aké návrhy majú pre naše národné parky slovenskí vedci?Braňo Závodský sa rozprával s vedúcim vedeckým pracovníkom Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied Jozefom Šibíkom.

Skončila sa základná časť Tipsport ligy a o pár dní sú tu MS v hokeji. Do novej časti Trefného strieľania si tak Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) pozvali trénera brankárov Jána Lašáka a prebrali s ním množstvo tém. Ján Lašák hovoril o brankároch v národnom tíme a extralige, progrese Adama Gajana či o výchove brankárov, ale aj o neslušnom geste gólmana Nitry vo finále extraligy.

Je koniec, je rozhodnuté. HK Nitra je nový majster Tipsport ligy, keď otočil finále s HC Slovan Bratislava. O jednej z najlepších finálových sérií histórie debatovali v novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista a dnes expert televízie JOJ Šport Branko Radivojevič.

Viac kíl navyše i viac centimetrov v páse nás a naše zdravie ovplyvňuje oveľa viac, než si možno uvedomujeme. Obezita dokáže výrazne rozhodiť aj hormóny a plodnosť žien, zasahuje celý organizmus. V dnešnej časti Pre mamy s Babsy slovenskí odborníci vysvetľujú aj rozdiely medzi mužmi a ženami pri chudnutí - pozerajte s nami video diskusiu vyššie alebo si vypočujte ako audio podcast.Podľa údajov WHO z roku 2024 žije na planéte 1 miliarda ľudí s obezitou, to znamená, že ňou trpí každý 8. človek. Nepredstavuje však len estetický problém, ide o komplexné ochorenie s vážnymi dôsledkami pre zdravie.V najnovšej časti Pre mamy s Babsy sa venujeme hlavne ženám a tomu, do akej miery ovplyvňuje nadmerná váha ich hormonálnu rovnováhu, plodnosť, možnosť reprodukcie či celkové zdravie. Zamerali sme sa aj na rozdiely medzi mužmi a ženami v oblasti výživy, na chudnutie a metabolizmus, vrátane významu črevného mikrobiómu. Moderátorka Babsy Jagušák v našom štúdiu privítala hostí doc. MUDr. Ľubomíru Fábryovú, PhD., MPH, špecialistku na diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy a prezidentku Slovenskej obezitologickej asociácie a doc. MUDr. Petra Minárika, PhD., MSc. (MHA), MPH, gastroenterológa.V ich spoločnej odbornej diskusii sa dozviete:čo presne je obezita, o aké ochorenie ide a kedy už hovoríme, že sa vás týkači je obezita naozaj len následok slabej vôleako sa zmenili poznatky o tukovom tkanive na základe najnovších vedeckých zisteníčo znamená inzulínová rezistencia či steatóza pečene a ako súvisia s obezitouako obezita u žien ovplyvňuje hormonálny cyklus, plodnosť, priebeh tehotenstva a pôrodu, ale aj zdravie dieťaťa v ďalšom životeaké sú rozdiely medzi nutričnými potrebami žien a mužov, a prečo sa ženám chudne o niečo ťažšieprečo ženy pri chudnutí potrebujú prijať menej kalórií ako muži a ako môžu proces podporiť vhodným cvičenímako hormonálny cyklus počas života ženy ovplyvňuje váhu a ukladanie tukového tkaniva, a v ktorých obdobiach je tento vplyv najvýraznejšíaké riziká so sebou nesie obezita, a ktoré závažné ochorenia hrozia, vrátane diagnóz s potenciálne fatálnymi následkamičo znamená pojem metabolický syndrómaký maximálny obvod pása by mali mať ženy a muži, a aké zdravotné riziká prináša každý centimeter navyšeprečo je črevný mikrobióm dôležitý, ako ho podporiť a či existuje pojem „mikrobióm obezity“aký je rozdiel medzi probiotikami, prebiotikami, ale aj symbiotikami a postbiotikamiprečo by žena s obezitou mala plánovať tehotenstvo v predstihu a aké zmeny životného štýlu sú potrebnés akými odborníkmi by mala žena s nadváhou, ktorá chce otehotnieť, konzultovať svoj zdravotný stavako ovplyvniť a chrániť dieťa pred obezitou už od narodenia, a čo by mala vedieť každá mamaa v závere ponúkneme konkrétne rady a tipy, ako zdravo znížiť hmotnosť a dosiahnuť dlhodobo udržateľné výsledky, v našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité o nadváhe, obezite aj chudnutí - počúvajte s nami najnovší podcast Pre mamy s Babsy.

Keď sa povie jadrová energetika, mnohí z nás sa možno zľaknú a automaticky si spomenú na katastrofu, ktorá sa udiala 26. apríla 1986 v Černobyľskej jadrovej elektrárni. Teda presne pred 40 rokmi. Tento závod, ktorý mal byť pýchou a dôkazom technickej vyspelosti sovietskeho inžinierstva, sa napokon stal ich pravým opakom, strašiakom a symbolom rozkladu niekdajšieho komunistického režimu. Havária 4. reaktora v Černobyli spôsobila šok, vysoké straty na životoch, obrovské škody na ľudskom zdraví po celej Európe, ktoré je dodnes náročne presne kvantifikovať a pochopiteľne vyvolala i celý rad otázok. Sú jadrové elektrárne skutočne bezpečným, a preto vhodným technickým nástrojom na výrobu veľkého množstva elektrickej energie? Nie je po tejto skúsenosti lepšie uvažovať o alternatívach? A ako sa vôbec mohlo stať, že v Černobyli zlyhali všetky zložky technickej kontroly? Je naozaj vylúčené, že sa podobný scenár zopakuje s odstupom rokov napríklad u nás na Slovensku alebo inde vo svete? Ako už tušíte, táto epizóda podcastu Dejiny bude trochu iná. Na niektoré kľúčové otázky o našej nedávnej minulosti totiž potrebujeme poznať predovšetkým technické odpovede. Jaroslav Valent sa v štúdiu rozprával s Andrejom Pastorekom, členom Slovenskej nukleárnej spoločnosti a zakladateľom projektu Černobyľ.Info. Táto epizóda podcastu Dejiny vznikla s podporou Slovenských elektrární – lídra bezpečnej jadrovej energetiky na Slovensku. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aká budúcnosť čaká Slovensko? Kam vlastne smerujeme a hlavne ako to chceme urobiť? Ako má fungovať naša ekonomike, aké opatrenia by pre ňu a nás občanov boli najlepšie? A čo naše životné prostredie, ktoré čelí tlaku lobistov a politikov? Ako si predstavujeme spravodlivosť a našu bezpečnosť? Vláda si v Slovenskej akadémii vied objednala Víziu a stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2040. Čo všetko vo vízii a stratégii bude? Ako j a s kým ju akademici tvoria a dokedy ju majú vláde odovzdať? A nedopadne to potom tak, ako zo správou o mRNA vakcínach, ktorú vláda tiež zadala SAV za 350 tisíc eur, no potom o nej ani nerokovala? A čo dokáže nový superpočítač, ktorý Slovenská akadémie vied práve spustila do ostrej prevádzky? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom.

Sú maďarské voľby predzvesťou slovenských? Ako sa teraz zmení Európa? Má Slovensko na veľkú zmenu? Hosť: Alexander Duleba, riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

Ukrajina sa už viac ako 1500 dní a piaty rok statočne bráni krvavej ruskej vojne. Rusom sa zatiaľ nedarí očakávaná jarná ofenzíva, no dronmi a raketami brutálne útočí na civilné ciele, na uliciach Ukrajinských miest zabíja starých ľudí, ženy aj deti.Spojenca Kremľa Viktora Orbána v Budapešti po voľbách strieda Péter Magyar. Náš premiér Fico sa opäť chystá na oslavy do Moskvy. Jeho špeciál ale bude musieť hľadať inú cestu, pretože po Litve a Lotyšsku mu nedovolí prelet ani Estónsko.Čo teda môže čakať Kyjev po maďarských voľbách? Odblokuje Budapešť 90 miliardovú európsku pôžičku pre Ukrajinu? A čo na to Slovensko, ostane náš premiér v Únii pri kritike Ukrajiny sám? Ako to dnes vyzerá na fronte, kde Ukrajina stále statočne odoláva Rusom? A je reálne stretnutie Zelenského s Putinom, ktoré má pomôcť zorganizovať Turecko? Môžu koncu vojny pomôcť problémy ruskej ekonomiky?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.

Hokejová extraliga má pred sebou finálový vrchol. Prebojovali sa doň hokejisti Nitry a Slovana, teda víťaz a druhý tím po základnej časti. Nitra v emotívnej sérii zdolala Poprad, Slovan zmenil taktiku a vyradil Košice. O oboch sériách aj o nadchádzajúcom finále debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista, dnes expert televízie JOJ ŠPORT Michal Hudec.

Dlhé roky to bol tandem, ktorý v Bruseli dráždil zvyšok Európy. Robert Fico a Viktor Orbán. Jeden sa schovával za vetá toho druhého a spoločne snívali o suverénnej politike na štyri svetové strany, zatiaľ čo nohami pevne stáli v predsieni Kremľa. Cez víkend Viktora Orbána porazil jeho bývalý žiak Péter Magyar. Robert Fico v prvých reakciách o Viktorovi Orbánovi stále hovorí ako o svojom vzore. „Jeho ťah na bránu, pokiaľ ide o ochranu suverenity a národných záujmov, bol a vždy bude pre mňa veľkým príkladom," napísal predseda vlády. Čo Orbánova porážka znamená pre Roberta Fica a zostane v Európskej rade ako povestný kôl v plote? „Odchádza spojenec Vladimíra Putina a jeho najdôležitejší komunikačný kanál," hovorí riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. Expert na maďarské reálie dodáva, že Robert Fico ho nebude vedieť v očiach Kremľa plnohodnotne zastúpiť. Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Človek sa dostal najďalej od našej planéty ako kedykoľvek predtým. Postarala sa o to lunárna vesmírna misia Artemis 2, prvá misia pilotovaná ľudskou posádkou od roku 1972. Na zem už poslal aj historické zábery Zeme, ktorá zapadá za horizont Mesiaca, či fotografie odvrátenej strany nášho vesmírneho satelitu. Misia Artemis 2 vyštartovala k mesiacu pred deviatimi dňami. Návrat posádky so zostupom do Tichého oceánu je naplánovaný na zajtra.Ako teda celá misia prebieha? Čo všetko na nej astronauti zistili a aké sú ich úlohy? Aké rekordy už misia prekonala? Prečo sa ľudstvo vracia k mesiacu až po dlhých 54 rokoch od misie Apollo 17? A čo si od toho v čase zúriacich vojen na Zemi sľubujeme? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity Jakubom Kapušom.

Smrť blízkeho je šok, ktorý mnohí zneužívajú na rýchly zisk. Stalo sa vám, že vám lekár alebo záchranár namiesto útechy podsunul vizitku konkrétneho pohrebníctva? Ladislav Stríž, predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb, v otvorenom rozhovore varuje pred nekalým marketingom priamo v bytoch pozostalých. Dozviete sa, ako sa nenechať dotlačiť k predraženým službám, kedy máte nárok na príspevok od štátu a či je v dnešnej dobe možné vybaviť dôstojnú rozlúčku aj na splátky.  

„Vidíme reálneho konkurenta, ale stále hovoríme o predvolebnom období a podmienkach, ktoré by panovali v stopercentne demokratickej spoločnosti, kde je zaistená férová volebná súťaž. V takom prípade by sme už mohli signalizovať víťazstvo opozície, ale je tu jedno veľké „ale“, hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Maďarské voľby môžu ovplyvniť celý región aj EÚ“, konštatuje.V susednom Maďarskú vrcholí zápas o podobu krajiny. Koncept neliberálnej demokracie alla Viktor Orbán našiel vyzývateľa v postave Pétera Magyara. Orbánovmu Fideszu sa tak už o päť dní postaví Magyarova Tisza. A hoci v prieskumoch zaznamenáva mierne až výrazné vedenie, pozorovatelia očakávajú „veľmi tesný a otvorený“ výsledok.Dôvodom je takmer pätina nerozhodnutých voličov a volebný systém, v ktorom víťaz berie všetko v rámci jednomandátových obvodov.A podľa toho vyzerá aj záver kampane. Vládna mobilizácia a zasadnutie bezpečnostnej rady ešte cez Veľkonočné sviatky - pre údajne ukrajinskú sabotáž pri plynovode v Srbsku, čo sa nepotvrdilo. A Trumpov emisár J. D. Vance v Budapešti s misiou „zachráňme Orbána“ len šesť dní pred voľbami.Aké sú vyhliadky pre výsledok volebného zápasu, na ktorý čaká aj Európa? Zvíťazí „sabotér“ európskej pomoci Ukrajine, či ten, čo hlása opätovné otvorenie Maďarska Európskej únii? Orbán či Magyár?Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Návrh vzniká v čase, keď je politický diskurz silno naklonený proti prieskumným agentúram. Vyvoláva to obavy, či je zámerom skutočne len transparentnosť, alebo vytvorenie „biča“ na agentúry“, hovorí Jakub Hankovský z agentúry Ipsos. „Hrozí tu riziko zvýšenej autocenzúry médií aj agentúr pod rizikom sankcií alebo kontrol zo strany Štatistického úradu, čo nie je nezávislý orgán, ale orgán štátnej moci“, dodáva.Bič na prieskumné agentúry. Prichádza s ním SNS Andreja Danka v podobe návrhu zákona, ktorým chce prísnejšie regulovať prípravu i zverejňovanie prieskumov verejnej mienky. Tých o preferenciách strán. Ak pred časom Andrej Danko volal po odvolaní šéfa Štatistického úradu a neúspšne – pri nízkych číslach pre jeho stranu – teraz chce meniť rovno zákon. Pri zlej interpretácii prieskumov počíta aj s pokutami do stotisíc. A novou komisiou, ktorá má kontrolovať prieskumné agentúry.Tie reagujú, že návrh je v rozpore s pravidlami Únie.Na problém sa pozrieme s Jakubom Hankovským zo Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA).Pripravil Jaroslav Barborák.

1. Fico predvádza, ako hospodári štát bez zodpovednosti 2. Taraba predvádza, ako sa správa štát bez úcty k občanom 3. Kotlár predvádza, ako vyzerá štát bez rozumu

Vláda väčšina má po vyhadzove Jána Ferenčáka z Hlasu mínus jedného poslanca. Rudolf Huliak, ktorý kedysi odišiel z klubu SNS, tak môže zo svojim tromi poslancami blokovať koalíciu v parlamente.Vláda medzi tým pre ropnú krízu zaviedla dvojité ceny nafty na čerpačkách a hrozí jej pre to ďalší infringement. Fond na podporu umenia ovládaný nominantmi ministerky kultúry zrušil zmluvy desiatkam kultúrnych organizácií uprostred ich platnosti.Ako na rozhodnutie Rady fondu reaguje parlamentný výbor pre kultúru a čo stým môže robiť? Ako zareaguje vláda na odkaz Európskej komisie, že dvojaké ceny na čerpačkách sú diskriminačné a že chce proti nám podniknúť právne kroky? A zasahovalo Maďarsko a Rusko do našich volieb v prospech Smeru a SNS?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, poslancom parlamentu s predsedom výboru pre kultúru a médiá Romanom Michelkom.