POPULARITY
Categories
Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Pracoval pre tak prestížne časopisy ako Vogue, GQ, W Magazine či The Interview, no najviac ho preslávili fotografie vyšportovaných mladých mužov v erotických pózach.Reč je o Bruceovi Weberovi, ktorý mal mať v Slovenskej národnej galérii výstavu. Nakoniec sa však neuskutoční a šéfkurátor Martin Dostál to dáva za vinu denníku SME, ktorý prednedávnom informoval o Weberovej nedávnej minulosti poznačenej obvineniami so sexuálneho obťažovania.Ako je to teda s výstavou naozaj, čo vieme o samotnom Weberovi a odvrátenej stránke jeho profesného života a aké ďalšie problémy sprevádzajú tento najdrahší výstavný projekt moderného umenia v SNG?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta priamo Soni Jánošovej, redaktorky denníka SME, ktorej texty tak pohoršili vedenie galérie.Zdroj zvukov: YouTube / Manila Bulletin, YouTube / GHMP Odporúčanie:Dnes je mojím odporúčaním komentovaní prehliadka budovy YMCA v Bratislave, ktorá priťahuje pozornosť svojou charakteristickou tehlovou fasádou a prvkami palácovej architektúry. Dve prehliadky sa budú konať už teraz v lete, jedna v júli a jedna v auguste a miesta sa rýchlo rozchytajú, preto sa prihláste už dnes. Ja sama sa na ňu chystám, pretože ma budova fascinuje a organizátori sľubujú, že sprístupnia aj miesta, ktoré bežná verejnosť nevidí.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
V tejto epizóde sme otvorene hovorili s generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne o tom, prečo Slováci potrebujú vyše 14 ročných platov na vlastné bývanie, ako banky reagujú na ekonomické výzvy a čo všetko obnáša zdravé podnikanie v dnešnej dobe. Pozri si rozhovor, ktorý ti pomôže lepšie pochopiť súčasnú realitu a budúcnosť financií v bankovníctve, ale aj na realitnom trhu.
Národná rada Slovenskej republiky schválila Deň pamiatky obetí komunistického režimu zákonom s deklarovaným cieľom uctiť si vyše 71 000 politicky odsúdených, väznených a státisíce perzekvovaných totalitným režimom. Ako sme na tom s pripomínaním si obetí komunistického režimu dnes? Ako sa o túto pamiatku stará štát a aké iniciatívy vznikli v rámci Ústavu pamäti národa a širšie občianskej spoločnosti? V týchto dňoch vychádza kniha Traja na hranici. Kniha o jednom z posledných politických procesov v komunistickom Československu, o procese, v ktorom boli odsúdení traja mladí muži na dlhé tresty odňatia slobody za prenos v Československu zakázanej literatúry cez hranice z Poľska. Aj o nich bude reč v najnovšom podcaste. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom a publicistom z Ústavu pamäti národa, a tiež zakladateľom OZ Nenápadní hrdinovia, Františkom Neupauerom, ktorý je autorom kníh Socializmus: Realita namiesto mýtov, Silvo Krčméry, Odvaha so sviečkou v ruke, a tiež publikácie Za komunizmu nám bolo lepšie... – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Na Zvolenskom zámku, ktorý je vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie, zničili veľkorozmerné dielo a vyhodili ho do kontajnera. Európska komisia už dostala informácie o 330 možných zneužitiach eurofondov na Slovensku. Kaliňákovu nemocnicu v Prešove má stavať Orbánov oligarcha.A zasa sme niečo iné hovorili doma a niečo iné robili v zahraničí - teda nie my, ale premiér - Slovensko schválilo na samite v Haagu zvýšenie výdavkov na obranu a v Bruseli Robert Fico nesabotoval, ale bol v zhode s európskymi partnermi.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: 360tka, TA3, Markíza, Facebook/HLAS-SD, Peter Pellegrini, Úrad vlády Slovenskej republiky–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Pred desiatimi rokmi bolo bežné zájsť do stánku a kúpiť si čerstvé vydanie novín. Dnes je to skôr rarita a čerstvé správy nečítame raz denne, ale prichádzajú do našich mobilov v reálnom čase. Médiá museli reagovať na zmenu správania čitateľov a vyriešiť svoj zásadný biznis problém – ako zarobiť v digitálnej dobe?Hosťom Michala Blažeja v siedmej epizóde Minimum Viable Podcastu je Tomáš Bella, ktorý je významnou súčasťou transformácie médií. Najskôr ako člen digitálneho tímu SME.sk, kde zažil počiatky zmien, potom ako CEO Piana – slovenského startupu stojaceho za projektom zdieľaného predplatného pre médiá, a napokon ako Chief Digital Officer v Denníku N. Spoločne s Michalom sa porozprávali o zákazníckej skúsenosti čitateľov denníkov aj o transformácii biznis modelu v médiách.
Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Advokáti by nemali byť vnímaní ako banda vydriduchov, ktorým ide len o peniaze, hovorí nový predseda Slovenskej advokátskej komory Tomáš Kamenec. V rozhovore s reportérkou Luciou Osvaldovou hovorí aj o tom, či by právne zastupoval obvineného Daniela Bombica a čo ako odborník na mediálne právo hovorí na dianie v TV Markíza.
Na konci februára tohto roku sa verejnosť dozvedela správu, že mramorová busta, ktorá je od roku 1975 v zbierkach Spišského múzea v Levoči, je z dielne významného renesančného majstra Donatella a že ide o podobizeň Cecílie Gonzagy. Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény dvom príbehom – príbehu samotnej busty a príbehu Cecílie Gonzagy z významného rodu z talianskej Mantovy, pričom oba sa prelínajú. Hostkou relácie je Marta Herucová, historička umenia zo Slovenskej akadémie vied, ktorá pracuje aj pre Spišské múzeum Levoča, kde skúma fond 19. storočia, autorka objavu. Premiéru odvysielame vo štvrtok 19. júna o 20.00, reprízu v sobotu 21. júna, ráno, po ôsmej hodine. Reláciu môžete sledovať aj na podcastových platformách.
Vrátime sa k nedávno skončenému Národnému týždňu charity a s Jánom Koštom, PR manažérom zo Slovenskej katolíckej charity predstavíme podujatia, ktoré na tento rok pripravili farské charity. Prinesieme aj výsledky prieskumu medzi Slovákmi o nelegálnom hazarde.
Štátny rozpočet je v rozvrate, vláda šetrí cez príjmy, našej ekonomike sa aj kvôli tomu nedarí tak, ako by sme si predstavovali, a tlačí na nás aj dianie vo svete - vojny, americké clá, aj vývoj nemeckej ekonomiky, na ktorú sme silne naviazaní. Ako krajina nemáme víziu, kam sa posúvať do budúcna a náš premiér zatiaľ básni o krajinách ako Uzbekistan či Vietnam, ktoré dáva za príklad ekonomického rozmachu. Podľa Márie Valachyovej, hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne, pritom vôbec nejde o krajiny, s ktorými by sme sa mali porovnávať. „Uzbekistan je šesť až desaťkrát chudobnejší ako my,“ vysvetľuje. Nedemokratické režimy podľa nej navyše dostávajú krajiny do chudoby na ďalšie desiatky rokov, čo sa veľmi ťažko dobieha. Slovensko by sa podľa nej v prvom rade malo sústrediť na lákanie ľudského kapitálu a inovácií, ktoré dokážu pritiahnuť firmy a s nimi aj investičný kapitál. Zatiaľ však nielenže nevieme lákať talenty zvonku, ale ani si udržať tie vlastné. Navyše, investičný kapitál odháňame konsolidáciou nastavenou hlavne na príjmovej stránke rozpočtu. „Máme tu dvadsaťštyri percentnú korporátnu daň a ešte aj daň s finančných transakcií. Ministerstvo sa síce chváli tým, že tento rok vyberie od firiem na daniach o dvadsaťštyri percent viac a budúci rok ešte o osem percent. To však znamená brutálne zaťaženie v čase, keď ziskovosť firiem už minulý rok mierne klesla a predpokladám, že tento rok klesne ešte viac,“ dodáva ekonómka. Prečo Slovensko zaostáva takmer vo všetkých rebríčkoch, ako zmeniť tento trend, či to, čo robí vláda, dokáže toto dianie zvrátiť a samozrejme, čo ten spomínaný Uzbekistan? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne. V rozhovore sa dozviete: 4:16 Slovensko na 24. mieste v Indexe prosperity. Čo to znamená? 9:35 Prečo iní rastú a Slovensko nie? 11:42 Ako konsolidácia ovplyvňuje život na Slovensku. 13:52 Oplatí sa konsolidovať cez zvyšovanie dane? 15:48 Mzdová dynamika krajín EÚ. 18:37 Schopnosť lákať investície na Slovensko. 25:24 Kedy Slovensko najviac reformovalo. 27:13 Je otvorenosť ekonomiky výhoda alebo nevýhoda? 32:11 Od ktorých krajín si brať príklad. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Jadrový fyzik Martin Venhart sa stal v júni novým predsedom Slovenskej akadémie vied. Do úradu nastupuje v čase, keď veda čelí narastajúcemu tlaku dezinformácií a konšpiračných teórií. Napriek tomu si myslí, že za 15 rokov od jeho návratu na Slovensko sa veľa vecí zmenilo k lepšiemu. "Keď som nastúpil na SAV, tak som nemal ani normálnu stoličku. V kancelárii bola iba taká polorozpadnutá z päťdesiatych rokov. A tak som na ďalšie Vianoce dostal od manželky stoličku, na ktorej sedím dodnes," spomína na časy, keď Agentúra na podporu vedy a výskumu (APVV) nevypisovala výzvy a letenku do CERN-u musel platiť zo svojich.
Nielen Rakúskom otriasla streľba na tamojšom gymnáziu v Grazi, kde útočník zabil 10 ľudí, väčšinou detí, žiakov gymnázia. Aké ponaučenie si po tregédiách v školách vo Vrútkach a Spišskej Starej Vsi zobralo Slovensko? Ako sa cítia naši učitelia a naše deti?Platy v školstve porastú od septembra o sedem percent, od januára budúceho roka o ďalšie percentá. Učitelia a vedci môžu dostať aj odmeny nad rámec platov a príplatkov.Je to dostatočné zvýšenie a čo bude ďalej, prečo sa k tejto téme nehlási aj premiér? Čo na to hovoria odborári a učitelia, ktorý vláde ešte nedávno aj pre platy hrozili štrajkom? A budú teraz niektoré školy udeľovať na 17. novembra, ktorý už podľa Roberta Fica nemá byť dňom pracovného pokoja, sami študentom a učiteľom riaditeľské voľno? Vychovávajú školy žiakov a študentov s pevnými demokratickými hodnotami? A v akých podmienkach a školách pracujú, zlepšuje sa to, či nie?Braňo Závodský sa rozprával s viceprezidentkou Slovenskej komory učiteľov Soňou Puterkovou a predsedom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavlom Ondekom.
Večera s Havranom v Slovenskej národnej televízii skončila, ale my sme neskončili, hovorí moderátor a publicista Michal Havran. V rozhovore s Luciou Osvaldovou hovorí aj o tom, či bude s STVR ešte spolupracovať, ako vníma pôsobenie ministerky Martiny Šimkovičovej a odkiaľ sa pozná s Lukášom Machalom.
Hostia: Tomáš Miklošovič (vedúci oddelenia ekonomického modelovania a analýz SAV) a Martin Šuster (člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť). | Ekonomický ústav SAV sa vo svojej jarnej makroekonomickej prognóze výrazne odchýlil v očakávaní rastu HDP od výpočtov ministerstva financií, Národnej banky Slovenska či Európskej komisie. Rast HDP podľa neho v tomto a v budúcom roku nedosiahne ani 1,5 %. Čo je príčinou odlišných predikcií vývoja HDP od relevantných inštitúcií? Aké zahraničné faktory analytici zohľadnili a líši sa ich váha v jednotlivých metodikách? Čo hovoria odhady o budúcom príjme, úsporách a spotrebe domácností? Je potrebné počítať s opätovným rastom tempa inflácie? Kde sú riziká, ktoré by mohli vývoj ekonomiky ešte zhoršiť? Ako interpretovať tieto predikcie v kontexte potrebnej konsolidácie verejných financií? Aké sú odporúčania pre vládu, ak chce konsolidovať so zachovaním sociálnych opatrení a zároveň neznižovať konkurencieschopnosť? | Očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Od roku 2001 patrí druhý júnový piatok každoročne ľuďom s nervovosvalovými ochoreniami. V tento deň sa na Slovensku koná verejná zbierka Belasý motýľ. A pripomenieme si aj 25. výročie samostatnej existencie Slovenskej národnej knižnice.
Hostia: Dušan Šveda (podpredseda Slovenskej matematickej spoločnosti) a Viliam Dominik Ďuraš (predseda Študentskej rady stredných škôl). | V školskom roku 2030/2031 by mali študenti prvýkrát povinne maturovať z matematiky. Základná úroveň maturity z matematiky by mala byť povinná na gymnáziách, stredných priemyselných školách a mnohých stredných školách odborného zamerania. Je súčasná forma výučby matematiky vyhovujúca? Do akej miery reflektuje reálne potreby vysokých škôl a pracovného trhu? Je možné zvýšiť záujem o predmet atraktívnejšou formou výučby? Aké benefity môže priniesť zvýšenie dôrazu na rozvoj matematického myslenia vo vzdelávacom procese? Je takáto povinnosť férová voči študentom, ktorí nemajú záujem o technické kariérne smerovanie? Hrozí zhoršenie výkonu týchto študentov v profilových predmetoch? Budú musieť z matematiky maturovať na úkor iného, pre budúce štúdiu možno dôležitejšieho predmetu? Dokážu stredné školy študentov adekvátne pripraviť vzhľadom na výrazný nedostatok učiteľov matematiky v niektorých regiónoch? | Povinná maturita z matematiky. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Biofyzik, absolvent matematiky a fyziky na Prírodovedeckej fakulte UK. Aktuálne je už na dôchodku. Predmetom jeho skúmania je elektrické pole srdca. Vytvoril model elektrického srdca, ktorý približoval proces, podľa ktorého vznikne elektrokardiogram. Chodil s ním prednášať po celom svete. Je autorom indexu na hodnotenie vektorkardiogramu. Svojho času realizoval cvičenia z medicínskej fyziky na Lekárskej fakulte UK. Je dlhoročný predseda klubu Priateľov Slovenskej filharmónie. Celý život sa zaujíma o klasickú hudbu. Sám hral na husliach, už ako mladík bol členom orchestra pri Csemakoku. Pochádza z Komárna. Má tri deti, osem vnúčat a jedno pravnúča. Žije v Bratislave. Rád chodí do prírody, venuje sa fotografovaniu. | Hosť: Vavrinec Szatmary (matematik, fyzik, dlhoročný predseda klubu Priateľov Slovenskej filharmónie). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Pod hranicou chudoby žilo podľa štatistického úradu vlani 980 tisíc ľudí. 16% domácnosti zároveň trpí energetickou chudobou. Štát dlhodobo hovorí, že pomáhať chce tým najzraniteľnejším- napriek tomu stále plošne pomáha s energiami či 13. dôchodkami. O tom ako sa dá sociálny systém nastaviť adresne no zároveň spravodlivo porozprával Viktor Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V druhej časti odpovedal na otázky o cene palív pred letom analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Každý máme názory a skúsenosti, ale len spoločne máme dáta. Povedz nám, čo potrebuješ pre svoj kariérny rast. Vyplň prieskum tu: https://edu.mladilekari.sk/prieskum-2025V najnovšej epizóde podcastu Rozhovory MD sa opäť rozprávame s prof. MUDr. Mgr. Milošom Jeseňákom, PhD, MBA, MHA, Dott.Ric., FAAAAI – primárom Oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Univerzitnej nemocnici Martin a prezidentom Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie.Miloš Jeseňák patrí medzi najmladších profesorov klinickej medicíny na Slovensku. Dlhodobo inšpiruje svojím prístupom k medicíne, vedeniu tímov a schopnosťou nastavovať vysoký štandard v zdravotníctve – a zároveň ostať ľudský. Máš sa teda rozhodne na čo tešiť
Komorný filozofický rozhovor s Prof. Emilom Višňovským Rozhovor medzi lekárom Igorom Bukovským a filozofom Emilom Višňovským predstavuje vzácne stretnutie v pokojnej atmosfére plnej vzájomného rešpektu a porozumenia. Rozhovor sa začína zdanlivo triviálnou témou prokrastinácie, ktorá sa však rýchlo prehlbuje do existenciálnych otázok o motivácii a zmysle života. Prof. Višňovský, emeritný pracovník Slovenskej akadémie vied a uznávaný odborník na filozofický pragmatizmus, vysvetľuje rozdiel medzi ústrednými a perifernými existenciálnymi otázkami. Diskusia odhaľuje, ako moderný človek utopený v každodenných záležitostiach stráca schopnosť klásť si tie najdôležitejšie otázky o zmysle svojho bytia. Osobitne pútavou je časť o filozofii pre deti a prirodzenej ľudskej zvedavosti, kde sa dozvedáme, ako školský systém v istom zmysle dusí základnú a dôležitú vlastnosť detí - zvedavosť. V ďalšej časti sa venujú aj morálnym dilémam - prečo byť dobrým človekom, ako pestovať vďačnosť namiesto arogancie, a ako nájsť súlad medzi vlastnými hodnotami a konaním. Každý človek by mal byť tak trocha "filozofom svojho života", pretože kvalita našich myšlienok priamo ovplyvňuje kvalitu nášho života. Celý rozhovor je vedený v duchu pokojnej reflexie a hľadania pochopenia, bez dogmatizmu či akademickej strojenosti. Vishňovský, ktorý sa vo svojich prácach venuje otázkam praktickej filozofie a jej úlohe v každodennom živote, prináša do diskusie hlbokú múdrosť spojenú s ľudskosťou. Video ponúka vzácnu príležitosť nahliadnuť do myslenia dvoch ľudí, ktorí sa neboja klásť ťažké otázky a hľadať v nich spoločný zmysel.
Veda to má na Slovenskú ťažké. Okrem nedostatku peňazí musí bojovať s konšpiračnými teóriami. O Covide, guľatej zemi, o tom, že nákaza slintačky a krívačky bola trestom Bruselu, alebo že očkovanie mRNA vakcínami mení našu DNA a je nebezpečné.Slovenská akadémia teraz na žiadosť vlády analyzuje za státisíce vzorky mRNA vakcín, stovky lekárov a farmaceutov hovoria, že ich slová a skutky splnomocnenca hrubo urážajú.Čo to znamená pre Slovensko, pre našu vedu a budúcnosť? Čo ak začnú politici ničiť naše vedecké inštitúcie? Je slovenská veda našim vývozným artiklom, alebo to skôr znamená únik mozgov? Ako docieliť, aby sa sem vedci a vedkyne vracali a zahraničnými skúsenosťami pomáhali Slovensku? Aké zmeny prinesie do SAV jej nové vedenie?Braňo Závodský sa rozprával s novým predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom.
Komentátor, ktorého hlas si spájame s najväčšími momentmi slovenského športu. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk bol Marcel Merčiak, ktorý sa za takmer tri dekády objavil pri mikrofóne na pätnástich olympiádach či piatich finále futbalových MS. Rozprávali sme sa o jeho televíznej ceste, ale aj o tom, kam by sa mohol slovenský futbal posunúť.Reč bola o rôznych témach, od osobných zážitkov z olympiád cez aktuálne športové vysielanie verejnoprávnej televízie až po to, čo znamená pre komentátora príprava na menej tradičné športy.Hovoril o budúcnosti futbalu na obrazovkách aj o tom, čo pre neho znamená návrat Prešova do najvyššej súťaže. Spomenul aj svoje komentátorské vrcholy a ako vznikajú jeho ikonické úvody k prenosom.„Ja mám stále taký veľký sen o lige, v ktorej sa trblietajú dva bratislavské kluby, jeden košický, ale musia tam byť aj tímy z Nitry, Prešova, Trenčína, Trnavy, Dunajskej Stredy. Tie bašty slovenského futbalu. Samozrejme, tým nechcem odpisovať kluby ako Spartak Myjava, Skalica či Podbrezová. Ak robia futbal dobre, ak majú finančné zázemie, tak prosím,” vyhlásil Marcel Merčiak v najnovšej epizóde podcastu Striedame!
Hosťom relácie Dírerov filter bol predseda Demokratov Jaroslav Naď. Vyštudoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na začiatku kariéry pôsobil v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Po skončení štúdia pracoval na Ministerstve obrany, neskôr na Stálej delegácii SR pri NATO a potom ako zástupca riaditeľa mimovládnej organizácie GLOBSEC. Vo svojej profesionálnej kariére sa primárne venoval obrane a bezpečnosti. Kandidoval za OĽANO, na poslanecký mandát však nenastúpil, lebo sa stal ministrom obrany. Po odchode z OĽANO spoluzakladal stranu Demokrati, ktorej je predsedom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Robert Fico a Peter Kotlár napokon sami proti celému svetu neboli. Slovensko sa zdržalo a Pandemická dohoda bola schválená. Slovensko napokon celkom neodmietlo Pandemickú dohodu. Najskôr sme síce vyvolali hlasovanie, no potom sme sa spolu s ďalšími desiatimi krajinami pri hlasovaní zdržali. Pandemická dohoda sa bude vyjednávať ďalej, jej ratifikácia je na pláne asi o dva roky.Prečo Robert Fico a Peter Kotlár proti dohode celého sveta tak broja a rečnia o strate našej suverenity? A prečo naopak prezident hovorí, že ide len o zbieranie politických bodov a odmietnutie dohody je zatváraním si cesty k liekom a ochrane zdravia Slovákov? Čo na to politici a čo odborníci? Môžeme ešte v budúcnosti k pandemickej dohode pristúpiť?Braňo Závodský sa rozprával s neuroimunológom a členom predsedníctva Slovenskej akadémie vied Tomášom Hromádkom a s podpredsedami výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a poslancami Jozefom Ježíkom za stranu Smer – SD a za hnutie Progresívne Slovensko Oskarom Dvořákom.
Aký je rozdiel medzi Českou televíziou a STVR? Prečo má Česko kvalitu, a Slovensko podpriemer? Ako zmenil Ameriku a svet Donald Trump? Akú revolúciu ohlásil? Ustojí to americká ústava? Hosť: Tomáš Klvaňa, pravidelný hosť ČT24, amerikanista Celú reláciu pre predplatiteľov nájdete na webe .týždňa.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Naša verejnoprávna Slovenská televízia a rozhlas má novú generálnu riaditeľku. 9-členná Rada STVR za ňu zvolila Martinu Flašíkovú. Počas verejného vypočutia kandidátov nesmela byť prítomná verejnosť a členovia rady o kandidátoch a ich projektoch ani nediskutovali.Ako to mohlo ovplyvniť výsledok voľby? Kto je vlastne nová generálna riaditeľka RTVS Martina Flašíková? Čo prinesie do STVR televízna producentka a bývalá majiteľka provládneho webu Ereport? Čo na voľbu a jej podmienky hovorí opozícia? A čo bývalý šéf RTVS?A čo sa medzitým deje v kultúre, kde nominanti ministerky odvolali šéfa Fondu na podporu umenia? A čo nové v Slovenskej národnej galérii, či Slovenskom národnom múzeu, ktorého novú šéfku za zatvorenými dverami vybrala ministerka Šimkovičová?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedníčkou výboru parlamentu pre kultúru a médiá a poslankyňou za hnutie Progresívne Slovensko Zorou Jaurovou, posledným zvoleným riaditeľom RTVS Ľubošom Machajom a podpredsedom Rady STVR Lukášom Machalom.
Najvyššia slovenská futbalová liga sa nám nezadržateľne chýli ku koncu a už ostáva odohrať len posledné kolo, baráž o účasť, resp. záchranu medzi elitou a prípadne play-off o pohárovú Európu. Potom môžeme dať za ročníkom 2024/25 definitívnu bodku.V 9. nadstavbovom kole, ktoré sa odohralo počas uplynulého víkendu, sme sa dozvedeli, že MŠK Žilina po piatich rokoch oslavuje post slovenského vicemajstra, no stále netušíme, kto poputuje do baráže o záchranu v Niké lige a či sa odohrá aj play-off o účasť v predkolách Konferenčnej ligy.Tento víkend nám však ponúkol niekoľko odpovedí, náznakov, ale priniesol aj množstvo zaujímavostí, kuriozít, opäť jeden brankársky kiks, ale aj gólovú explóziu v Michalovciach.O všetkom podstatnom z 9. nadstavbového kola Niké ligy sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 38. epizóde podcastu Kam si to kopol? s bývalým futbalistom Tomášom Medveďom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Robert Fico oslávil koniec druhej svetovej vojny v Moskve. Pochválil sa stretnutiami s Putinom, ktorý sám rozpútal v Európe vojnu a agresívne ničí Ukrajinu a zabíja nevinných ľudí vrátane detí. Európski lídri v rovnakom čase cestovali do Kyjeva a s ich podporou a podporou USA Rusku predložili návrh na bezpodmienečné 30-dňové prímerie.Čo znamená cesta Roberta Fica do Moskvy pre Slovensko? Cestoval tam ako predseda vlády či opäť ako súkromná osoba a predseda Smeru, ak jeho cestu neriešila vláda ani zahraničný výbor parlamentu? Aké sú vlastne reakcie Putina a Kremľa na prímerie a pomôže ochota prezidenta Zelenského stretnúť sa s ním v Turecku, čo podporuje aj prezident Trump? Môže pomôcť aj nový pápež Lev XIV, ktorý vojnu označil za ruský imperializmus a je zmluva o nerastnom bohatstve medzi USA a Ukrajinou, ktorú už jednomyseľne ratifikoval ukrajinský parlament, skutočným prelomom?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom Prešovskej univerzity Alexandrom Dulebom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Robert Fico cestoval do Moskvy, no prelet mu nedovolili viaceré európske štáty. Letieť musel okľukou aj spolu so svojou delegáciou, kde sú Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha či Richard Glück. Slovenský premiér je tak jediným lídrom EÚ, ktorý sa zúčastnil na oslavách 80. výročia konca 2. svetovej vojny s Vladimirom Putinom. Za Kotlárove výmysly o mRNA vakcínach zaplatíme - analýza Slovenskej akadémie vied bude stáť 350-tisíc eur, a sudcovia sú pod nevídaným tlakom.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: ABC News, TV Markíza, TA3, STVR–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Ani 80. rokov nestačilo na to, aby sme sa s vojnou vyrovnali. Koľkí sa prastarých rodičov spýtali, odkiaľ pochádzajú kožuchy v starých skriniach vyše osemdesiat rokov po arizáciách a deportáciách vyše 70-tisíc Židov zo Slovenska.Dodnes sa nájdu mnohí, ktorí brúsia pôsobenie prezidenta Jozefa Tisa do podoby štátnika a ochrancu. Spory sa vedú o to, aké pozitívne, ale aj negatívne vplyvy zohrali Sovieti, špeciálne počas SNP.Výklad dejín je celý pod aktuálnym politickým vplyvom vrátane druhej svetovej vojny. Mení sa podľa toho, v akom režime žijeme, či kto práve vládne.O to viac treba stíchnuť a úpenlivejšie počúvať čoraz tichší hlas tých, ktorí vtedy žili, prežili a bojovali.Moderátor Michal Katuška hovoril v podcaste Dobré ráno s novinárkou, publicistkou Soňou Gyarfášovou, ktorá príbehy pamätníkov zaznamenáva väčšinu svojej kariéry.Zdroje zvukov: STVR, Facebook/Robert Fico, Youtube/Mier Ukrajine, Facebook/Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Denník NOdporúčanie:Ak ste ju ešte nečítali, kniha Pavla Rankova Stalo sa 1. septembra je dobrý spôsob, ako zostať v myšlienkach v ťažkých rokoch 20. storočia. Zamyslenie sa začína vetou, čo všetko sa môže udiať za tridsať rokov plných svetovej vojny a komunistickej totality medzi tromi kamarátmi od momentu, ako sa stretli na levickom kúpalisku.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Martina Madeja určite poznáš. Mnohí sme na ňom vyrastli, keď ako malý chlapec spieval s Petrom Nagyom. Teraz je súčasťou Milujem Slovensko Band v televíznej relácii, aj súčasťou skvelej accapella skupiny Fragile. Je vyštudovaným hercom, hrá v DPOH v Bratislave. Nedávno uviedli hru "Hitlerov Prezident", v ktorej stvárňuje prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a jednu z najkontroverznejších postáv našej histórie, Jozefa Tisa. V tom období Slovensko dobrovoľne vyviezlo svojich Židov do koncentračných táborov a Nemcom zato dokonca platilo. Hra je podľa knihy spomínanej aj v rozhovore, Slovutný pán prezident od Madeline Vadkerty. Tá vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov od zúfalých ľudí, adresovaných prezidentovi, ktorého žiadajú o pomoc.
Zdraví nás v obtiahnutom tričku z jazera, proti televíziám organizuje odbojovú akciu s cieľom presunúť diskusné relácie z nedele na iný deň a na otázky o zdravotnom stave reaguje – čo je vás do toho. Ak už však premiér ruší svoj program, niečo nás do toho predsa len je, zvlášť keď sa v tejto chvíli chystá na náročný výlet do Moskvy.O nastoľovaní tém predsedom vlády, problémoch v koalícii a moskovskej ceste sa Jana Krescanko Dibáková porozprávala s komentátorom Petrom Tkačenkom.Zdroje zvukov: TA3, STVR, Facebook/Robert FicoOdporúčanie:Dnes vás opäť pozývam do divadla. Presnejšie, pozýva vás herec Šimonovič, ktorý podľa Denníka N obdivoval Tisa a pri jeho hrobe čítal oslavnú báseň. A neuveríte, práve on načítal pozvánku na celoštátne oslavy víťazstva nad fašizmom spolu so staručkým partizánom Strmeňom, môžete ich počuť v rozhlase i v Slovenskej televízii. Aktuálne však v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava hrajú predstavenie Hitlerov prezident, po ktorom k Tisovmu hrobu určite neprídete. Prosím, nechajte jedno voľné miesto pre pána herca.-A ak ste ešte nevideli nového kanadského premiéra, ako tancuje so svojimi podporovateľmi po vyhlásení výsledkov, odporúčam. Je to len prá sekúnd, ktoré pokojne nájdete aj na Youtube. Ak už nič, aspoň vás rozosmeje.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Diváci a diváčky, poslucháči a poslucháčky a diváctvo, poslucháčstvo a humorectvo! Politikár je tu opäť a tentoraz s kvitnúcou ružou slovenskej komédie a vydrou národného humoru.Chúďatká vyhorené, prepracované! Aj takto zhrnul komik Silných rečí Matej Makovický pôsobenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí tento rok strávili v laviciach len 28 dní. Komička Silných rečí Diana Renner je zase presvedčená, že poslanci by mali ísť každý mesiac rokovať napríklad do Prievidze, čo by podľa nej garantovalo primerané pracovné nasadenie.V relácii sa dozviete:Prečo je parlament permanentne v PMS;Čo to znamená, keď je ako „zbytočné vajcia";Kde by mal byť slovenský Brusel;Prečo na Slovensku nemôže byť nedeľa dňom pokoja;Kto platí komikom lístky do vlaku;Prečo treba presadiť Takešiho hrad s politikmi;Ako Diana už v piatich rokoch vedela, ako chutí podradný Merlot;Čo je pravá Mačeta na mačizmus;Ako Andrej Danko menifestuje 42 percentný výsledok;Ako sa volá odchádzajúca ruská diva;Kto by mal byť v salóne odmietnutých;Za čo sa Mako poďakoval Romane Tabakovej;Kedy príde kultúra Slovenská a žiadna iná;Prečo je Američan vláde drahší, ako Rus.
Máme za sebou ďalšiu sezónu Tipos extraligy. Po napínavom finále ju vyhrali hokejisti Košíc, ktorí zdolali Nitru. Záverečných 7 zápasov prinieslo zaujímavú drámu, viaceré nezvyčajné udalosti aj krásne hokejové momenty. O finále sa rozprávali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Rastislav Gašpar (hokejista).
Neutíchajúce protesty, odpor voči nominantom ministerstva kultúry a destabilizované fondy - zdá sa, že nominantka SNS vo vedení rezortu kultúry Martina Šimkovičová má problémov viac, ako dosť.Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry."Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.
Folklórne festivaly a slávnosti mali byť pre rezort kultúry prioritou, keďže sú súčasťou tradičnej slovenskej kultúry. Dnes však práve organizátori takýchto podujatí hlásia, že tento rok zrejme neuskutočnia nič z plánovaných podujatí, pretože im chýbajú peniaze.Časť ich nákladov totiž pokrývala dotácia z Fondu na podporu umenia (FPU), tá však tento rok nedorazila. Dôvod? Problémy vo fonde, jeho rade, ale aj vo vyhodnocovaní samotných prihlášok.Čo sa to teda v FPU vlastne deje, ako sa k veci stavia rezort kultúry, čo bude s folklórnymi podujatiami a vôbec, ako sú na tom ďalšie kultúrne oblasti, ktoré bežne FPU podporoval?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorkou a komentátorkou denníka SME Soňou Jánošovou.Zdroje zvukov: TASR, Markíza, Facebook/Fond na podporu umeniaOdporúčanieDostal sa k vám už seriál Štúdio? Novinka, ktorú nájdete na Apple TV, poskytuje fascinujúci pohľad do sveta hollywoodskych filmových štúdií, kde je dnes tak trochu problém skĺbiť biznis s umením. Inými slovami, nakrútiť niečo, čo zarobí milióny a zároveň to bude filmový skvost. Zatiaľ je vonku iba zopár epizód, no určite im dajte šancu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
O prostitúcii toho nevieme veľa: vo všeobecnosti ju často vnímame ako tému, ktorá nepatrí na verejnosť. Z pohľadu historičiek a historikov však prostitúcia a prístup spoločnosti k prostitúcii napovedá mnohé o meniacej sa morálke, postavení žien či vzťahu mužov a žien. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na prostitúciu z veľmi intímneho pohľadu: z pohľadu žien, ktoré prostitúciu vykonávali dobrovoľne ale často aj z donútenia. Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici pri výskume prostitúcie? Kedy a prečo sa ženy stávali prostitútkami? Ako sa menil pohľad spoločnosti na prostitúciu? Aký je súvis medzi patriarchálnym usporiadaním spoločnosti a prostitúciou? A napokon čo napovedá postoj k prostitúcii o celkovom prístupe k vzťahu mužov a žien naprieč dejinami? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dominikou Bakoš Kleinovou, historičkou najnovších dejín. Dr. Kleinová získala doktorát z historických vied na Univerzite v Pardubiciach a momentálne sa podieľa na projekte „Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách.“ Prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Najnovšie jej vo vydavateľstve Marenčin PT vychádza kniha Prostitúcia na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Takmer 17 miliárd dôchodkových úspor bezmála dvoch miliónov sporiteľov. Štát pre ne otvára cestu, ako by mohli pomôcť veľkým projektom na Slovensku. „Považujeme za správne, aby majetok v tejto výške nebol investovaný len v USA, Nemecku, ale aj na Slovensku“, tvrdí minister práce Erik Tomáš z Hlasu. Podmienkou bude podľa neho výhodnosť pre sporiteľov a garantovaná dobrovoľnosť pre správcov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti rozhodnú, či sú pre nich alternatívne investičné fondy zaujímavé alebo nie“, dopĺňa.Dôchodkoví správcovia hovoria, že ak je tu deklarovaná spokojnosť na strane štátu, dohoda je dobrou správou pre sporiteľov, ktorých zastupujú. „Nikto nás nenúti podľa tohto návrhu zákona investovať do infraštruktúrnych projektov alebo do dlhopisov Slovenskej republiky. Platí naďalej, že spodný limit je nula a je v réžii dôchodkových správcovských spoločností či a do ktorých projektov sa rozhodnú ísť“, tvrdí Miroslav Kotov, šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Čo však v prípade, že otvorená možnosť podporiť veľké slovenské projekty, dôchodkové peniaze nepritiahne? Nehrozí tlak na ďalšie otvárenie druhého dôchodkového piliera?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Vo verejnom živote nám tu o kultúre hovoria ľudia, ktorí mentálne zostali na úrovni predškolákov. Prichádzajú "ľudia - Nikto." To hovorí kurátorka expozície, ktorá pobúrila samotnú ministerku kultúry Lucia Gregorová Stach. Podľa nej je namieste sa vážne obávať i o ďalší osud cenných umeleckých zbierok SNG.Prišli, uvideli a ukončili. I takouto parafrázou starorímskeho" Veni, vidi, vici" by sa dalo charakterizovať pôsobenie aktuálneho vedenia rezortu kultúry. Tentoraz si rozhorčenie (či neznalosť) ministerky kultúry odnáša expozícia súčasného umenia v Slovenskej národnej galérií.Expozície Model: Múzeum súčasného umenia sa stala ďalším terčom ministerky kultúry a kvôli nej premiér prelomil svoju dlhodobú nechuť - či nezáujem, a Slovenskú národnú galériu dokonca poctil i osobnou návštevou. Expozícia však končí a premiér sľubuje, že "Urobí všetko pre to, aby moderné kúsky boli nahradené nádhernými slovenskými obrazmi, ktorých sú plné depozity. " "Slovenská kultúra to prežije, ale je to strašná hanba," tvrdí jej kurátorka. Čo je dôvodom tohto útoku moci na súčasné výtvarné umenie? Čo všetko do umenia patrí - i keď nás to môže vyrušovať či poburovať? Ako je umenie prepojené s mocou či snahou moci umenie ovládnuť alebo naopak, vymazať? Prečo je nezmyslom hovoriť o vkuse a diskutovať o tom, čo sa nám páči? Sme kultúrni barbari alebo sa vraciame v čase? No a nepripomína to nacistické praktiky zakazovanie takzvaného "Zdegenerovaného umenia"? "Samozrejme, že to má spoločné znaky. Myslím si, že neonacistický spôsob ako budeme diktovať to, kto môže byť reprezentovaný, kto môže hovoriť za seba a aj za iných, ako to hovorí a či je to pekné, kto to môže počúvať, pozerať a tak ďalej... To je znak nacizmu. Podnietiť nenávisť, nielen voči umelcom, ale aj voči tomu, čo reprezentujú čiže voči Židom, ženám, voči ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom na okraji toho, čo sa považuje za normálne - čiže normalizované," myslí si Lucia Gregorová Stach. Motívy však môžu byť aj oveľa prozaickejšie a prízemnejšie. SNG totiž disponuje obrovským fondom vzácnych umeleckých diel a zbierkových predmetov. Odborníci tak majú o tieto cenné predmety v depozitároch SNG vážne obavy."Tu nejde o snahu vymeniť jedného umelca za druhého, ani neprišli s nejakým výstavným plánom, kde by boli tí, ktorí neboli reprezentovaní. Nie, oni nemajú žiaden plán, podľa mňa je ich plánom rozbiť existujúce štruktúry a v tej tme a zmätku, ktoré nastanú sa môže stať všeličo," dodáva Lucia Gregorová Stach.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Nebezpečná slintačka a krívačka sa šíri po Slovensku. Po štyroch farmách na južnom Slovensku už hlásia ďalšie, piate ohnisko na Záhorí v Plaveckom Štvrtku. Ide o obrovskú farmu s 3500 kusmi hovädzieho dobytka. Pre šírenie nákazy zasadal ešte včera krízový štáb.Aké opatrenia a ďalšie kroky prijal krízový štáb, robí vláda proti nákaze dosť? Boli farmári informovaní včas a dostali potrebnú pomoc? Aká je situácia v nájdených ohniskách a ako chránime pred nákazou ďalšie farmy? Je skutočne nutné likvidovať celé chovy v trojkilometrovom okruhu od ohniska a prečo opozícia žiada odstúpenie hlavného veterinára? Európska únia medzitým vyšetruje možný zdroj vírusu. Podľa premiéra nás za opatrenia chváli, podľa opozície nám zas vyčíta nedostatky. Ako to celé je a aké škody nám hrozia? Kto to všetko postihnutým chovateľom zaplatí?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrejom Gajdošom a Michalom Kičom.