Podcasts about slovenskej

Podnikatelia kritizujú vládu, že pomáha domácnostiam na úkor firiem. Bolo to buď – alebo, senior si nevie zvýšiť príjem ako to vie firma, odpovedá minister hospodárstva Karel Hirman. V podcaste denníka Pravda si vypočujte zhodnotenie situácie predsedom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Petrom Mihókom a ekonómom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom.  #pocuvajtepravdu

"Vždy, keď správy prinesú informáciu o bombardovaní alebo okupovaní konkrétneho ukrajinského mesta, vybavia sa mi obrazy toho istého mesta z čias druhej svetovej vojny," píše historička umenia Bohunka Koklesová, ktorá v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kijiva, či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľviv – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Zaporižžia – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska. Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi. Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou umenia Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

320 dní utrpenia a zomierania. Už takmer rok Rusko zabíja ľudí, ničí a pustoší Ukrajinu. Ruský diktátor sa nehodlá zastaviť, no Ukrajinci sa ďalej statočne bránia. Na začiatku sa Ukrajincom podarilo odraziť útok na Kyjev, po ktorom Putin sníval o bábkovej vláde a bleskovom ovládnutí celej krajiny. Vojna je však pomalá a smrteľná. Rusi ostreľujú civilistov a energetickú infraštruktúru Ukrajiny raketami. Čo všetko sa minulý rok na Ukrajine stalo? Ako to na fronte vyzerá dnes? Aké sú vyhliadky? Dokáže sa nakoniec Ukrajina ubrániť? Vieme aj my čo všetko je v stávke a je pomoc západu dostatočná? Ozve sa niekedy proti vojne aj ruská verejnosť? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku aj poradcom dočasne povereného premiéra Hegera pre Ukrajinu a Rusko Alexandrom Dulebom.

Správy. Téma dňa. Významné historické mílniky Slovenskej republiky. Profesorka Iveta Radičová o minulosti, súčasnosti a budúcnosti Slovenska. Glosa na týždeň Janky Bleyovej.

Hneď po vypuknutí vojny sa režisérka Viera Dubačová vybrala na Ukrajinu. Pomáhať a dokumentovať skutočné príbehy ľudí, ktorým sa z minúty na minútu zmenili životy, aby sme poznali pravdu a nepodľahli dezinformáciám.  Smrť, strach, zima, hlad, utrpenie, trauma, ale aj silné odhodlanie neopustiť svoje domovy a odvážny boj voči ruskému agresorovi, sa stali jej dennými témami.    Sledujte alebo vypočujte si rozhovor o aktuálnom živote nevinných ľudí na Ukrajine.    Za finančnú podporu vzniku tejto časti relácie ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

30 rokov Slovenskej republiky v kultúre | Hostia: Václav Macek (fotograf a profesor z Vysokej školy múzických umení) a Bohunka Koklesová (rektorka Vysokej školy výtvarných umení). | Už tridsať rokov sa píše príbeh Slovenska ako samostatnej krajiny. Novú kapitolu po rozpade Československa začala písať aj slovenská kultúra – najskôr ťažkosti s transformáciou inštitúcií, ale následne aj vznik nezávislej kultúry, fondov či festivalov. Kde stála slovenská kultúra v roku 1993 a kde stojí dnes? Dokázali sme za tri desaťročia samostatnosti vytvoriť podmienky pre dôstojný a sebavedomý rozvoj kultúry a umenia? | Moderuje: Karolína Lacová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Práca je pre nich poslaním. Dokážu byť v správny čas na správnom mieste a zachraňujú tak ľudské životy. Ako sa naučiť zvládať stres v hraničných situáciách a rozhodovať s rozvahou? A ako zachraňovať životy druhých a nezabudnúť pritom na ten vlastný? Ako sú na tom Slováci so znalosťami v oblasti poskytovania prvej pomoci? A aké výzvy vníma záchranár Jaroslav Sabol pri výkone tohto povolania? Jaroslav Sabol vyštudoval urgentnú medicínu a krízový manažment. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre urgentnej zdravotnej starostlivosti Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Vedie akreditované vzdelávacie centrum pre výučbu prvej pomoci a v roku 2019 založil záchrannú službu Event Medical Solutions, ktorú manažuje ako medicínsky riaditeľ. Autorom podcastu Bez modrín je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá už viac ako 20 rokov pomáha ľuďom zažívajúcim domáce násilie. Moderuje a projekt kreatívne vedie Martina Slováková, na jeho výrobe spolupracujú aj Melany Kurpielová, Mariana Kováčová, Jozef Pajerský, Paulína Rakúsová, Michal Sekera a ďalší. Zažívate násilie a potrebujete pomoc? Užitočné kontakty nájdete na webe bezmodrin.sk. Bez modrín nájdete na webe, Instagrame, Youtube alebo Spotify. Pokiaľ sa vám naša práca páči, môžete ju podporiť zdieľaním alebo finančne. Ďakujeme! Podcasty Bez modrín sú v roku 2022 realizované vďaka podpore The Velux Foundation a s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

Doc. PhDr. Michal Babiak, CSc. je estetik a filológ. Vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Doktorandské štúdium robil na katedre Juhoslovanských literatúr a svetovej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. V Bratislave neskôr absolvoval estetiku na FiFUK. Zaoberá sa najmä dejinami a estetikou literatúry, dejinami a estetikou dramatických umení, umením postmodernej doby, kultúrou zahraničných Slovákov. Je aj divadelný a operný režisér, v súčasnosti umelecký šéf Divadla v Spišskej Novej Vsi. Pochádza z Dolnej zeme, narodil sa v obci Kulpín, ktorá má zaujímavú históriu, pôsobil tam napríklad Janko Kráľ, Viliam Paulíny Tóth, či Milan Hodža. Pochádza z gazdovskej roľníckej rodiny. Teraz žije v Bratislave. Rád chodieva do Slovenskej filharmónie, či do divadla. Je ženatý a má dvoch synov. Manželka je z dolnozemského Petrovca a povolaním je andragogička. Moderuje: Kata Martinková Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Keď bojujeme s chorobou alebo so zdravotnými komplikáciami, často sa v duchu pýtame, čo sme mali urobiť inak. Prečo sme ochoreli práve my, čím sme si narušili zdravie a ako si ho máme dať naspäť do rovnováhy? Pri niektorých chorobách sme však spútaní vlastnými génmi, čiže vznik daných chorôb neovplyvňuje náš životný štýl, ale genetický kód. S doktorkou Danielou Gašperíkovou sme sa rozprávali najmä o genetickej predispozícii na sluchovú poruchu a cukrovku. Napriek tomu, že ide o ochorenia, na ktoré má významný dosah životný štýl či životné prostredie, časť pacientov s týmito diagnózami môže mať poruchu v génoch. Z klinického pohľadu je genetická diagnostika týchto ochorení podstatná, pretože pre niektoré podtypy sa terapia môže prispôsobiť špecifickému genetickému defektu. RNDr. Daniela Gašperíková, DrSc., pracuje v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa výskumu dedičných monogénových ochorení, pričom sa zameriava najmä na monogénovú cukrovku, dedičné poruchy sluchu a dedičné mitochondriálne ochorenia. V rámci týchto diagnóz prináša nielen novú diagnostiku pre pacientov (nové metodické prístupy, ktoré nie sú ešte aplikované v klinickej praxi), ale skúma aj molekulárne mechanizmy vzniku jednotlivých ochorení. Vyštudovala Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobila na niekoľkých zahraničných pracoviskách, napríklad na University of Texas at Austin v USA alebo v German Diabetes Center v nemeckom meste Düsseldorf. Je nositeľkou viacerých ocenení, ktoré jej udelila Európska endokrinologická spoločnosť, Slovenská lekárska spoločnosť a Slovenská diabetologická spoločnosť, a cenu dostala aj od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedenie najlepšieho vedecko-výskumného tímu roka.

Málokto by na začiatku tohto roka dokázal predpovedať, čo všetko sa v ekonomike stane. Väčšinu predikcií zmenil už február, kedy sa začal ruský vojenský konflikt na Ukrajine a priniesol so sebou bezprecedentnú energetickú neistotu a ešte viac zatlačil na infláciu. Zdražovanie všetkého, čo si len vieme predstaviť, malo zastaviť zvyšovanie úrokových sadzieb, liekom na drahé energie sa okrem alternatívnych neruských zdrojov mali stať dočasné plošné opatrenia národných vlád. O tom, čoho všetkého sme boli tento rok svedkom a aký to malo vplyv na slovenskú ekonomiku, ale aj o tom, aké sú dôvody prudkej inflácie, čo sa za rok stalo s úsporami ľudí a akú úlohu v tom všetko zohrali drahšie energie, sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index rozpráva s analytikom Slovenskej sporiteľne Matejom Horňákom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

PhDr. Ľuboš Blaha, PhD.je slovenský politik, ktorý pôsobí ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER. Vo vedecko-výskumnej činnosti vystupuje ako filozof a politológ, ktorý sa hlási k myšlienkam marxizmu, neomarxizmu, demokratického socializmu, antiglobalizmu a komunitarizmu. Príjemné počúvanie

Prudké zdraženie energií ukázalo, že drancovanie prírodných zdrojov sa bytostne dotýka každého. Juraj Rizman je aktuálne známy najmä kvôli svojmu vzťahu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. V ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! sa s ním Sandra Polovková rozprávala o tom, ako vnímal Nežnú revolúciu, prečo sa stal aktivistom a čo sa mu v demokratickej krajine v oblasti občianskej spoločnosti podarilo. Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

Už aj v slovenských mestách sa doručujú balíky ekologicky. V tejto epizóde hovoríme o mestskej logistike, ktorá postupne prechádza na elektrické dodávky. Do vozového parku spoločnosti GLS pribudli užitkové dodávky e-Sprinter od Mercedesu. O tom, ako sa rozvíja elektromobilita v tomto segmente vozidiela aj aké sú skúsenosti s ich prevádzkou, sa rozprávame s Jánom Novotným s firmy Mercedes-Benz a so Zoltánom Nagyom z GLS Slovensko.

V čase rôznych obmedzení bolo skvelé, že sme vďaka technológiám mohli byť o čosi bližšie s rodinou či priateľmi. Sociálne siete a komunikácia cez rôzne platformy však neraz menia naše správanie vo vzťahoch. Čo radí psychologička? "Nechajme si v živote dostatok priestoru aj na tie živé reálne vzťahy. Je fajn, keď to vidia aj deti, že rodičia majú aj reálnych priateľov, s ktorými sa stretávajú, ale ťažko ich to naučíme, keď my sami sme stále na mobile," hovorí Hana Ševčíková. Dnes už máme generáciu detí a mladých dospelých, ktorá svet bez internetu nezažila. Aké nástrahy a riziká prinášajú sociálne siete a zverejňovanie súkromia? Je v poriadku využívať dieťa ako marketingový nástroj pre zvyšovanie vlastnej sledovateľnosti? Do akej miery je zverejňovanie detí rodičmi na sociálnych sieťach neškodné? V otázke, či tvár dieťaťa na svojich sociálnych sieťach zverejňovať alebo nie, panujú rôzne názory. Boli sme zvedaví, ako to vníma Veronika Cifrová Ostrihoňová. Psychologička a psychoterapeutka Hana Ševčíková vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Okrem iného je aj docentka, supervízorka a výcviková lektorka Slovenskej spoločnosti pre katatýmne-imaginatívnu psychoterapiu. Momentálne sa venuje predovšetkým súkromnej praxi. Metóda, ktorou pracuje, nie je dávanie rád či priame nasmerovanie klienta. Je to odborné sprevádzanie v hľadaní pôvodu vlastných problémov, nových spôsobov ich riešenia, ale i v hľadaní vlastných zdrojov a síl. To všetko sa deje v dôvernom a špecifickom psychoterapeutickom vzťahu, ktorý je nie len nevyhnutnosťou, ale často i nástrojom k lepšiemu porozumeniu vzťahových ťažkostí klienta. Autorom podcastu Bez modrín je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá už viac ako 20 rokov pomáha ľuďom zažívajúcim domáce násilie. Moderuje a projekt kreatívne vedie Martina Slováková, na jeho výrobe spolupracujú aj Melany Kurpielová, Mariana Kováčová, Jozef Pajerský, Paulína Rakúsová, Michal Sekera a ďalší. Zažívate násilie a potrebujete pomoc? Užitočné kontakty nájdete na webe bezmodrin.sk. Bez modrín nájdete na webe, Instagrame, Youtube alebo Spotify. Pokiaľ sa vám naša práca páči, môžete ju podporiť zdieľaním alebo finančne. Ďakujeme! Podcasty Bez modrín sú v roku 2022 realizované vďaka podpore The Velux Foundation a s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

Ako sa zvykne hovoriť, Vianoce sú sviatkami hojnosti a pokoja. Skutočnosť je však taká, že súčasná hojnosť, a to nie iba vo vianočných pokrmoch, je často priveľká: naše telo nie je v stave upokojenia a zápasí s prívalom jedál, ktoré namáhajú všetky orgány. Nenačúvame telu a často radšej siahneme po tabletkách na pomoc s trávením namiesto toho, aby sme zmenšili porcie či zvolili správne kombinácie jedál. Striedmosť pri sviatočných hostinách je dôležitá nielen z pohľadu prežitia pokojných sviatkov, ale aj pre náš celkový zdravotný stav. Prejedanie a zlé stravovacie návyky prispievajú k vzniku obezity, srdcovo-cievnych ochorení a metabolických porúch. O tom, aké následky má nadmerná konzumácia, ako sa delia skupiny ľudí z hľadiska schopnosti kontrolovať sa v jedení, ale aj akými tipmi sa riadiť, aby sme sa nevystavili zbytočnému pokušeniu plných mís, sme hovorili v podcaste VEDA NA DOSAH s doktorom Petrom Minárikom. Dozviete sa užitočné rady, ako si pripraviť zdravšie jedlá a aké triky nám pomôžu vyvarovať sa zdravotným ťažkostiam z prejedenia. Doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc., je lekár so špecializáciou z internej medicíny, geriatrie a gastroenterológie s dlhoročnou praxou v klinických disciplínach: gastroenterológia, obezitológia, výživa a dietetika. Pracuje v Onkologickom ústave svätej Alžbety, v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied a v Poliklinike VW ProCare v Bratislave. V pedagogických aktivitách je niekoľko rokov činný ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety a donedávna aj na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V roku 2018 sa stal členom multidisciplinárneho tímu Obezitologickej ambulancie v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Okrem klinickej, publikačnej a prednáškovej činnosti sa dlhé roky venuje aj popularizácii zdravého životného štýlu a prevencie chronických chorôb. Je autorom, prípadne spoluautorom mnohých kníh, ako napríklad Vademecum zdravej výživy, Diéta pre diabetikov, Diéta pri zvýšenom cholesterole a iných poruchách metabolizmu tukov, Diéta pri ochoreniach pečene, Životospráva pri liečbe nádorov tráviacej sústavy – rady odborníkov a pacientov a iné. Odborne spolupracoval na tvorbe knihy Bezlepková diéta – Celiakia a ochorenia vyvolané lepkom. Spoluautorsky sa podieľal aj na publikáciách Redukčná diéta – Skúsme to inak! a Potravinová a nutričná gramotnosť. Je členom Slovenskej obezitologickej asociácie, Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti, Slovenskej diabetologickej spoločnosti a Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

„Historická chvíľa nielen pre galériu, ale pre celú krajinu.“ Pohľad Alexandry Kusej, ktorá stojí na čele Slovenskej národnej galérie už od roku 2010.   V týchto dňoch je prvá zo slovenských galérií v zásadne novom šate. Je po rekonštrukcii a zo všetkých strán zaznieva, že krásnej. Vyšla na takmer 80 miliónov eur. Od otvorenia z polovice decembra zažila aj moment, keď návštevníkov prišlo viac ako bolo k dispozícii samotných lístkov. „Ešte stále mi to príde neuveriteľné“, tvrdí generálna riaditeľka.   Komplex SNG prešiel zásadnou rekonštrukciou. Premostenie Viktora Dedečka, ktoré bolo od roku 2001 pre havarijný stav mimo prevádzku, tak privítalo prvých návštevníkov po dvoch dekádach.   Podľa Alexandry Kusej ide o historický moment, lebo v prípade erbových kultúrnych inštitúcií ide len o druhý takýto počin. Pred vynovenou SNG prešla zásadnou rekonštrukciou aj budova Slovenskej filharmónie.   „Táto krajina už potrebovala dobrú správu a som rada, že prišla práve z oblasti kultúry“, tvrdí Kusá. „Umenie má tú vlastnosť, že nielen kultivuje, ale vystavuje otázkam, premýšľaniu. Výsledkom tak býva aj úplne nový pohľad na skutočnosť okolo nás“, dopĺňa.   V podcaste sa dozviete o pozadí dlhoročnej rekonštrukcie a tiež o zámeroch. Alexandra Kusá hovorí, že chce z tejto erbovej kultúrnej inštitúcie spraviť „obývačku“, kam by ľudia chodili za odpočinkom a inšpiráciou, „kde by sa vystavovali aj dobrodružstvu myslenia“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Dnešným hosťom v relácii Startitup Diskusný Klub je politológ Jozef Lenč. S naším moderátorom Šimonom Žďárským sa venovali najmä aktuálnej téme, pádu vlády. Ako hodnotí celú túto udalosť náš hosť? Bude táto vláda pokračovať, alebo budú predčasné voľby? Aký má názor na kroky Richarda Sulíka a strany SaS? A pomôže tento krok Slovenskej republike? Odpovede na tieto otázky sa dozvieš, ak si pozrieš tento rozhovor. „Za konaním SaS nevidím konkrétny plán. Skôr reagujú na kroky druhých.” Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.

„Historická chvíľa nielen pre galériu, ale pre celú krajinu.“ Pohľad Alexandry Kusej, ktorá stojí na čele Slovenskej národnej galérie už od roku 2010.   V týchto dňoch je prvá zo slovenských galérií v zásadne novom šate. Je po rekonštrukcii a zo všetkých strán zaznieva, že krásnej. Vyšla na takmer 80 miliónov eur. Od otvorenia z polovice decembra zažila aj moment, keď návštevníkov prišlo viac ako bolo k dispozícii samotných lístkov. „Ešte stále mi to príde neuveriteľné“, tvrdí generálna riaditeľka.   Komplex SNG prešiel zásadnou rekonštrukciou. Premostenie Viktora Dedečka, ktoré bolo od roku 2001 pre havarijný stav mimo prevádzku, tak privítalo prvých návštevníkov po dvoch dekádach.   Podľa Alexandry Kusej ide o historický moment, lebo v prípade erbových kultúrnych inštitúcií ide len o druhý takýto počin. Pred vynovenou SNG prešla zásadnou rekonštrukciou aj budova Slovenskej filharmónie.   „Táto krajina už potrebovala dobrú správu a som rada, že prišla práve z oblasti kultúry“, tvrdí Kusá. „Umenie má tú vlastnosť, že nielen kultivuje, ale vystavuje otázkam, premýšľaniu. Výsledkom tak býva aj úplne nový pohľad na skutočnosť okolo nás“, dopĺňa.   V podcaste sa dozviete o pozadí dlhoročnej rekonštrukcie a tiež o zámeroch. Alexandra Kusá hovorí, že chce z tejto erbovej kultúrnej inštitúcie spraviť „obývačku“, kam by ľudia chodili za odpočinkom a inšpiráciou, „kde by sa vystavovali aj dobrodružstvu myslenia“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

,,Nežijeme v náboženskej krajine, tí v parlamente by to mali vedieť a oddeliť to od seba”. Aj takto zhŕňa emeritný arcibiskup trnavskej arcidiecézy Róbert Bezák otázku homosexuality a jej legislatívneho zakotvenia v zákonoch Slovenskej republiky. ,,Som za to, aby sa zadefinovali legislatívne parametre, ktoré homosexuálom umožnia žiť v občianskej spoločnosti ako občania.” Náš moderátor Šimon Žďárský sa v rozhovore opieral o široké spektrum celospoločenských otázok, od politiky až po cirkev. V otázke týkajúcej sa pokračovania Ruskej agresie na Ukrajine Bezák odpovedal, že v minulosti sa postavili dve vojská oproti sebe a okolití ľudia čakali, ako to dopadne, teraz vojna nemá hranice. ,,Úspešnosť sankcií je slabá, nemôžete však byť so susedom, ktorý vám ubližuje.” ,,Názor by som chcel mať s tým, s ktorým sa priatelím.” Odpovede, aký má názor na neverejný list arcibiskupa Oroscha adresovaný kňazom, či my ako ľudia chceme slobodu a nie mať život nalinajkovaný, sa dozviete v najnovšej časti relácie Startitup Diskusný Klub so Šimonom Žďárským. Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.

Počas jeho panovania bol Hlohovec rozkvitajúcim mestom. Opravoval cesty, staval kláštory, kostoly a nemocnice. No na sklonku svojho života sa vybral na dlhú cestu, na cestu do Ríma. A nebol sám—Rím bol jedným z najobľúbenejších cieľov stredovekých cestovateľov z Uhorska. Reč je o Mikulášovi Ujlakim, pánovi Hlohoveckého panstva a bosnianskom kráľovi. Mikuláš Ujlaki pochádzal z významného uhorského rodu a on sám bol jedným z najvplyvnejších a najbohatších magnátov. A práve príbeh jeho cesty nás v tomto podcaste vovedie do témy cestovania v stredoveku. Po jeho stopách sa totiž vybrala aj naša dnešná hosťka. Prečo práve po stopách kráľa? Možno ste si už všimli, že v našom podcaste sa snažíme všímať si históriou často prehliadané príbehy bežných ľudí avšak voľba práve Mikuláša ako nášho sprievodcu je v tomto prípade viac než logická a vlastne nevyhnutná. Zatiaľ čo o cestách bežných ľudí sa zachovalo veľmi málo materiálov, o aristokracii, a obzvlášť o Mikulášovi sa ich zachovalo naopak mnoho. Naša dnešná hosťka prešla množstvo dokumentov z archívov v Ríme, Mantove, Benátkach, Budapešti a tiež v samotnom Hlohovci. Ako sa ukázalo príbeh Mikuláša Ujlakiho bol príbeh nielen uhorský ale zároveň európsky a aj preto bude práve on sprevádzať naše dnešné rozprávanie o cestovaní v stredoveku. Ako to teda bolo v stredoveku s cestovaním? Aké motivácie a dôvody viedli ľudí na cesty? Ktoré boli obľúbené destinácie v Európe? Kto všetko cestoval? Cestovali aj ženy? A kam cestovali obyvatelia územia vtedajšieho Uhorska? Ako boli vybavení a kde boli ubytovaní? A konkrétnejšie: Prečo sa vydal na cestu Mikuláš Ujlaki a aký dojem spravil na rodáka z Hlohovca stredoveký Rím? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Miriam Hlaváčkovou, ktorá pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje dejinám stredovekej vzdelanosti, každodennosti a cirkevným dejinám. Miriam Hlaváčková je tiež autorkou historického cestopisu: Pútnik (Sonda do života stredovekých pútnikov) Kráľ Mikuláš Ujlaki a jeho cesta do Ríma (Rak 2022). Tento cestopis s bohatou obrazovou dokumentáciou je práve čerstvo v predaji. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Vojna na Ukrajine predstavuje pre Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR veľkú výzvu. Vďaka komunikácii s domácimi aj zahraničnými partnermi však vedelo ministerstvo na ruskú vojenskú agresiu adekvátne reagovať. Usilovalo najmä o jasné pomenovanie agresora, popísanie udalostí a prezentáciu postoja Slovenska vo vzťahu ku konfliktu. Aké sú predpoklady na úspešnú strategickú komunikáciu? Aké kanály ministerstvo využíva na šírenie komunikačných posolstiev v súvislosti s vojnou na Ukrajine? Aké konkrétne činy komunikujú postoj Slovenska ku konfliktu? Čo zaručuje efektívnu a autentickú strategickú komunikáciu rezortu diplomacie a na akých hodnotách stojí? Existujú rozdiely medzi komunikáciou voči domácej verejnosti a zahraničnému publiku? Aké sú priority ministerstva pri komunikácii kľúčových tém? Ako bojuje Oddelenie strategickej komunikácie s dezinformačnými naratívmi o vojne na Ukrajine? Aké kapacity má v tomto ohľade ministerstvo a aké techniky využíva? Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vedúcim Oddelenia strategickej komunikácie na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Petrom Kölesom.

O tom, čo znamená vzostup bioplastov, aké produkty sa nimi dajú nahradiť a prečo nie sú ospravedlnenkou na nadužívanie produktov, rozpráva technológ Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Alexy je spoluautorom biodegradovateľného plastu, ktorého veľkovýroba sa momentálne začína v Nitre. 

Artan Qineti vyučuje ekonómiu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, je moslim a člen správnej rady Islamskej nadácie. Vyrastal v prísne ateistickom Albánsku a svoju vieru našiel paradoxne až na Slovensku, v komunite cudzincov. V podcaste Migračný kompas hovorí o najčastejších stereotypoch spojených s islamom. Moderuje: Ester Viktória Ziffová, členka mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami

V podcaste SHARE hovoríme aj o tom, akými smermi by sa chatboty mohli uberať, aby boli ešte sofistikovanejšie. Chatbot ChatGPT vyvíjaný organizáciou OpenAI v posledných týždňoch zachvátil internet. Dokáže formulovať odpovede na textové zadania so zdanlivo zázračnou vierohodnosťou. O tom, ako ChatGPT funguje, prečo sú jeho odpovede také uveriteľné a kde by sa mohol ešte zlepšiť sa v podcaste SHARE s výskumníkom z Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied Mariánom Trnkom. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Na akom princípe funguje ChatGPT. Na akých dátach sa „trénoval“. Aké sú jeho silné a slabé stránky. Prečo sa nám javí byť taký vierohodný a či to je len ilúzia. Na čo by sa dal takýto chatbot v budúcnosti použiť. Ako by sa mohol do budúcnosti ešte zlepšiť. Články k téme z podcastu: Nahradí Google? Nový chatbot s umelou inteligenciou zvláda slovenčinu, vysvetľuje i programuje. Dá sa vyskúšať Odlíšiť text od umelej inteligencie a od človeka je čoraz ťažšie. OpenAI už hľadá riešenie Umelú inteligenciu si vyskúšali aj scenáristi v divadle. Vygeneruje postavy, scény a dokonca dialógy Podcast SHARE pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Auto pomohlo urológovi pri výpadku elektrickej energie. Na Kambodžskej bankovke sa nachádza auto podobné Nissanu Juke. Poznáme finalistov Slovenskej ankety Auto roka 2023 a Opel vyrobí auto, ktoré navrhol jeho fanúšik. Aj tieto informácie sa dozviete v novej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR EU s Ďurom Sabom

"Lucia Satinská dostáva otázky, že čo by Julo na to povedal. A od nej sme mali informáciu, že účinkoval aj v minulosti v reklame a sama spomínala, že pokiaľ by v nej nikdy neúčinkoval, tak by na komerčnú spoluprácu nekývla," hovorí riaditeľka Brand HUB-u Slovenskej sporiteľne Dáša Juríková o vianočnej kampani s Julom Satinským. "Pri inováciách je to tak, že aj tá ceruzka môže pri neopatrnej manipulácii spôsobiť nesmierne závažné zranenie. A áno, je dôležité sa pri inovácii takéhoto charakteru zaoberať etickou a právnou rovinou. Firma, s ktorou sme spolupracovali, vyslovene vyžaduje súhlasy všetkých strán," dodáva Dáša Juríková. "Umelá inteligencia, ten modul, sa učil najprv slovenčinu. Slovenčina nie je úplne jednoduchý jazyk, čo si budeme hovoriť. „Ô“ bola asi jedna z najťažších hlások. Následne počúvala nahrávky hlasu Jula Satinského, boli to nahrávky z 90. rokov, a učila sa jeho charakter, jeho farbu hlasu. Na to sme hľadali herca, ktorý intonuje podobným spôsobom ako Julo Satinský," vysvetľuje Dáša Juríková. Aké hranice si stanovila rodina Jula Satinského? Ako sa vyvíja reklama v oblasti bankovníctva? Bude mať kampaň s Julom Satinským pokračovanie? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s riaditeľkou Brand HUB-u Slovenskej sporiteľne Dášou Juríkovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Slovenskej vláde hrozí pád, rozhodovať sa bude v utorok - - - Cestovné kancelárie zvyšujú ceny zájazdov - - - Vláda schválila príplatky za prácu v noci a počas sviatkov - - - Niekoľko škôl je zatvorených v dôsledku vysokého nárastu respiračných ochorení - - - Prevádzkovatelia športovísk a gastra nie sú spokojní so zníženou DPH

1. Ak má Pellegrini pravdu, „protikorupčná“ koalícia je rukojemníkom podozrivého korupčníka. 2. Topiaci sa aj Spolu chytá. 3. Prípad Žilinka – keď má generálny prokurátor politické ambície, nemôže to dopadnúť dobre.

RTVS sa, tak ako každý rok, veľmi zodpovedne pripravuje na Vianoce a svojim poslucháčom a divákom pripravuje atraktívny program. O tom, ako budú vyzerať tohtoročné televízne Vianoce na televíznej Jednotke a Dvojke porozpráva riaditeľ Sekcie programových služieb Slovenskej televízie Vincent Štofaník. Začínal ako moderátor, no už roky je v RTVS na manažérskych postoch. Viedol Rádio Slovensko i celý Slovenský rozhlas, v televízii riadil napríklad Jednotku a teraz je jej programovým riaditeľom. Pracovať v televízii a v rádiu bolo jeho detským snom. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, ako prežíva adventné obdobie, o rozhlasových legendách, či o tom, ako sa po dvadsiatich piatich rokoch podarilo RTVS vyžrebovať si právo vysielať na Štedrý deň legendárne Tri oriešky pre Popolušku. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

"V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady – za Boha a za národ – vždy, všade a v každom ohľade... . Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade tohto zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu." To sú jedny z posledných slov niekdajšieho prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa, ktoré nadiktoval svojmu spovedníkovi pred popravou 18. apríla 1947. Okrem iného poukazujú na fakt, že i samotný Jozef Tiso sa videl a považoval za mučeníka v boji za národnú vec, ktorého nepriaznivé okolnosti a nepriateľské sily posielajú podstúpiť "najvyššiu obeť". Mýtus nespravodlivo odsúdeného a popraveného "prvého slovenského prezidenta" nadobudol v ďalších rokoch a desaťročiach pozoruhodnú životnosť. Pravidelne sa objavoval v ľudáckych emigrantských kruhoch v zahraničí, spolu s nimi preplával Atlantický oceán, aby sa po roku 1989 vrátil späť s o to väčšou razanciou v divokých a nacionalizmom poznačených 90. rokoch. Stal sa tak základom pre celkový kult Jozefa Tisa ako národného hrdinu a mučeníka, ktorý je koniec-koncov aj symbolickým stredobodom krajnej pravice na Slovensku. Ako sa tento kult rodil, do akej miery si ho vytváral už za svojho života samotný Jozef Tiso a kto boli jeho hlavný šíritelia v ďalších rokoch? A aké má miesto i na súčasnej politickej scéne na Slovensku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom, ktorému práve vychádza kniha Mýtus a kult Jozefa Tisa. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

"Asi by som to nemala prezrádzať, ale ľahla som si v knižnici na zem, lebo je tam koberec. A je tam veľmi pekný výhľad. To som si skúsila. To je moje srdcové miesto. Keď som študovala, tak som veľmi veľa času trávila v galerijnej knižnici, a nebola veľmi hostinná. Takže mala takú zvláštnu protekciu pri rekonštrukcii a veľmi mi záležalo, aby bola pekná," hovorí riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá o rekonštrukcii budovy, ktorá sa v nedeľu otvára po siedmich rokoch stavby pre verejnosť. "U všetkých ľudí nerehabilitujeme Dedečkove premostenie, bude pretrvávať také to staromilstvo, taká tá túžba po 19. storočí. Ale aj keby tu premostenie nebolo, bolo by vidno všetko, čo je za galériou postavené a bolo by to ešte horšie. Ale my sme do toho išli aj s tým, že keď sa to začne dobre požívať, keď to začne dobre fungovať, tak si to ľudia obľúbia. Aj sa tá mienka začína meniť, aj názor odbornej verejnosti," dodáva Kusá k Dedečkovmu premosteniu galérie, ktoré roky nenávideli mnohí obyvatelia aj odborná verejnosť. "Je to trošku vyvzdorované, ale tiež to nie je to o tom, že by tam bola nechuť. Skôr má zvyčajne každý politik potrebu dať ľuďom najskôr chlieb a hry. Galéria asi nebola veľmi chápaná ako hra. Nebola vnímaná ako nejaká nevyhnutnosť. O to viac ma teší, že je to hotové, myslím si aj ja, že je to pekné a že to zmení nazeranie na kultúru. Zrazu ľudia pochopia, čo pre nich kultúra môže urobiť. Neznamená to, že majú niekde sedieť a niečo počúvať, ale že to je napríklad aj budova, ktorú môžu veľmi slobodne používať," hovorí Alexandra Kusá. Ako bude vyzerať otvorenie krásnej a novej galérie v Bratislave? Prečo trvala rekonštrukcia galérie tak dlho? Ako slovenskí podnikatelia u nás podporujú umenie? Ktoré je jej najobľúbenejšie miesto galérie? Ako sa bude dať galéria využiť? Prečo my, ako spoločnosť, nemáme vzťah k verejným budovám? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Alexandrou Kusou, riaditeľkou Slovenskej národnej galérie v priestoroch novozrekonštruovaného premostenia Vladimíra Dedečka. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Aký obraz duševnému zdraviu na Slovensku vytvárajú médiá? Dokážu médiá pomáhať pri destigmatizácii duševných ťažkostí a chorôb a prispievať k osvete v tejto oblasti? Akú rolu hrajú uvedomelé novinárky a novinári vo verejnom diskurze o duševnom zdraví?   V diskusii organizovanej v spolupráci s Ligou za duševné zdravie boli mojimi hostkami/hosťami Vitalia Bella, zástupkyňa šéfredaktora a editorka Denníka N, MUDr. Vanda Valkučáková, psychiatrička a členka výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a Henrich Krejča, riaditeľ centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza.

Aplikáciu George od Slovenskej sporiteľne pozná dnes už takmer každý Slovák. Čo vie už málokto je, čo sa skrýva za jej vývojom a kto ju vlastne celú vytvoril. Keďže bankovníctvo prechádza posledné roky obrovskou digitalizáciou, je veľmi zaujímavé poznať pozadie bankových aplikácií, čomu všetkému musia čeliť a aká je budúcnosť bankovníctva, kam sa bude uberať. Túto zaujímavú tému nám prišiel priblížiť do najnovšej časti relácie Let's Talk Business priamo COO spoločnosti Erste Digital, ktorá aplikáciu George vyvíja, František Lévárdy. Nášmu moderátorovi Adamovi Šipošovi prezradil okrem iného aj to, že Georgea aktívne používa neuveriteľných 8,6 milióna klientov, ale aj to, že vývoj tejto aplikácie je rakúsko-slovenská kooperácia, ale pracuje na ňom vyše 40 národností. Taktiež sa bavili o bezpečnosti a hackerských útokoch, to je však kapitola sama o sebe, ktorá každému vyrazí dych, preto si ju vypočujte priamo v rozhovore. Pre viac rozhovorov o biznise a podnikaní sleduj Let's Talk Business.

„Kde je komunita, tam sú vzťahy. A kde sú vzťahy, tam si ľudia chcú pomáhať“, hovorí Ján Košta. Napriek tomu, že je „charitatívny profesionál“ – pracuje v Slovenskej katolíckej charite - pomoc organizuje aj vo svojom voľnom čase.   So skupinou dobrovoľníkov založil farskú charitu pri najstaršej farnosti Petržalky, ktorá pracuje pri kostole sv. Kríža. „Všimli sme si, že máme medzi sebou ľudí, ktorí strádajú. Rodiny s jedným rodičom, osamelí dôchodcovia a viacpočetné rodiny“, opisuje.   Chudoba aj v bohatých regiónoch?   Problém chudoby povýšila na „prezidentskú tému“ aj Zuzana Čaputová vo svojej najnovšej správe o stave kraji.   „Chudoba tu ohrozuje 660tisíc ľudí. Pociťuje ju každá tretia domácnosť s jedným rodičom či osamelým seniorom, či každá tretia s tromi a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa“, upozornila v parlamente.   Šíriace pazúry chudoby paradoxne badať aj v hlavnom meste, ktoré patrí k najbohatším regiónom krajiny.   Chudoba potrebuje všímavosť   V petržalskej farnosti sv. Kríža pôsobí už dlhšie aj skupina mladých ľudí z Komunity sv. Egídia. Venujú sa bezdomovcom z blízkeho okolia. Dobrovoľníci z farnosti tak rozšírili aktivity aj o tzv. farskú charitu.   „Už teraz máme okolo 50 rodín, ktorým pomáhame s chlebom a pečivom. V rámci našej novej aktivity sme už dostali ďalších 20 adries“, dodáva Košta.   „Sú medzi nimi páry dôchodcov, osamelí ľudia, bezdomovec z podjazdu, onkologicky chorý človek a tiež rodiny“, opisuje.   Už teraz na nich čakajú pripravené trvanlivé potraviny a hygienické potreby, ktoré vyzbierali od obyvateľov Petržalky.   Nie sociálne siete, ale osobný kontakt   „Pomoc v núdzi je výsostne osobná záležitosť, aj preto šírime informácie o tejto našej aktivite nie cez sociálne siete, ale klasickými oznamami po bohoslužbách, ktoré si potom ľudia odovzdajú medzi sebou“, hovorí Košta.   „Charita nie je iba pomoc, je o vzťahu“, vysvetľuje. „Bez vzťahu je to sploštené, my chceme v rámci našej farskej charity tieto vzťahy budovať“, dopĺňa.   „Dobročinnosť mení už darcov samotných, pomáha nielen obdarovaným“, vysvetľuje Ján Košta.   V podcaste sa dozviete aj nových formách podpory núdznych a o charitatívnej pomoci, z ktorej majú za slovenské peniaze napríklad pitnú vodu v Iraku, či zdravotnú starostlivosť pre deti v africkej Ugande.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Kde je komunita, tam sú vzťahy. A kde sú vzťahy, tam si ľudia chcú pomáhať“, hovorí Ján Košta. Napriek tomu, že je „charitatívny profesionál“ – pracuje v Slovenskej katolíckej charite - pomoc organizuje aj vo svojom voľnom čase.   So skupinou dobrovoľníkov založil farskú charitu pri najstaršej farnosti Petržalky, ktorá pracuje pri kostole sv. Kríža. „Všimli sme si, že máme medzi sebou ľudí, ktorí strádajú. Rodiny s jedným rodičom, osamelí dôchodcovia a viacpočetné rodiny“, opisuje.   Chudoba aj v bohatých regiónoch?   Problém chudoby povýšila na „prezidentskú tému“ aj Zuzana Čaputová vo svojej najnovšej správe o stave kraji.   „Chudoba tu ohrozuje 660tisíc ľudí. Pociťuje ju každá tretia domácnosť s jedným rodičom či osamelým seniorom, či každá tretia s tromi a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa“, upozornila v parlamente.   Šíriace pazúry chudoby paradoxne badať aj v hlavnom meste, ktoré patrí k najbohatším regiónom krajiny.   Chudoba potrebuje všímavosť   V petržalskej farnosti sv. Kríža pôsobí už dlhšie aj skupina mladých ľudí z Komunity sv. Egídia. Venujú sa bezdomovcom z blízkeho okolia. Dobrovoľníci z farnosti tak rozšírili aktivity aj o tzv. farskú charitu.   „Už teraz máme okolo 50 rodín, ktorým pomáhame s chlebom a pečivom. V rámci našej novej aktivity sme už dostali ďalších 20 adries“, dodáva Košta.   „Sú medzi nimi páry dôchodcov, osamelí ľudia, bezdomovec z podjazdu, onkologicky chorý človek a tiež rodiny“, opisuje.   Už teraz na nich čakajú pripravené trvanlivé potraviny a hygienické potreby, ktoré vyzbierali od obyvateľov Petržalky.   Nie sociálne siete, ale osobný kontakt   „Pomoc v núdzi je výsostne osobná záležitosť, aj preto šírime informácie o tejto našej aktivite nie cez sociálne siete, ale klasickými oznamami po bohoslužbách, ktoré si potom ľudia odovzdajú medzi sebou“, hovorí Košta.   „Charita nie je iba pomoc, je o vzťahu“, vysvetľuje. „Bez vzťahu je to sploštené, my chceme v rámci našej farskej charity tieto vzťahy budovať“, dopĺňa.   „Dobročinnosť mení už darcov samotných, pomáha nielen obdarovaným“, vysvetľuje Ján Košta.   V podcaste sa dozviete aj nových formách podpory núdznych a o charitatívnej pomoci, z ktorej majú za slovenské peniaze napríklad pitnú vodu v Iraku, či zdravotnú starostlivosť pre deti v africkej Ugande.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V rýchlom podcaste SHARE_now hovoríme aj o tom, prečo samotný prechod na elektromobily mnohé nedostatky osobnej automobilovej dopravy nerieši. V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa v novembri objavil Akčný plán rozvoja elektromobility. Predložilo ho Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Mimovládna organizácia Cyklokoalícia má k nemu niekoľko pripomienok. Vyzbierala preto potrebné podpisy na to, aby bol predkladateľ povinný s nimi o ich pripomienkach rokovať. O výčitkách voči akčnému plánu v rýchlom podcaste SHARE_now hovorí externý prispievateľ Živé.sk Marek Pokrývka. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE_now sa dozviete: Aktivisti žiadajú akčný plán prepracovať. Prechod na elektromobily nerieši mnohé problémy osobnej automobilovej dopravy. Dotácie na osobné elektromobily podľa Cyklokoalície nie sú vhodné. Mali by byť radšej poskytované iba na prostriedky verejnej dopravy. Nepáči sa im ani návrh na bezplatné parkovanie a možnosť jazdy v bus pruhoch. Odkazy na články spomínané v podcaste: Akčný plán rozvoja elektromobility kritizujú aktivisti. Žiadajú ho kompletne prepracovať Podcast SHARE: Elektromobily nie sú výrazne ekologickejšie Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme. Marek Pokrývka zastáva funkciu poslanca bratislavskej mestskej časti Ružinov. Externe pripravuje články a podcasty pre Živé.sk.

Ako môžu filantropi pomôcť pochopiť sklamaným ľuďom, že demokracia je pre nich najlepšie riešenie. Nielen na Slovensku je dôvera v demokratický systém narušená. Budú ďalšie voľby referendom o demokracii? Ako nám môže pomôcť filantropia? A môžeme sa všetci stať filantropmi? Aj o tom sa rozprávala Sandra Polovková so zakladateľkou a spolumajiteľkou Curaprox, Luciou Paškovou a riaditeľkou Nadácie Pontis, Martinou Kolesárovou. Za finančnú podporu vzniku tejto časti ďakujeme Nadácii Slovenskej sporiteľne.

Je vôbec cieľ znížiť množstvo CO₂ v atmosfére reálny? Je otepľovanie zapríčinené CO₂ alebo CO₂ pribúda vďaka otepľovaniu? Prečo za posledných 35 rokov planéta ozelenela? Čo nám z hľadiska klímy ukázala koronakríza? Koľko energie vyrobíme bez toho, aby sme ju vôbec použili? Aký potenciál má vyhodené teplo a koľko ho vyhodíme na Slovensku? Nový pohľad na klimatické zmeny v relácii Pravda o klíme prináša držiteľ Krištáľového krídla František Simančík z Ústavu materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied.

V rýchlom podcaste SHARE_now hovoríme aj o tom, aké výkonné počítače majú okolité krajiny. Na Slovensko dorazil superpočítač Devana za približne dva milióny eur. Inštalovaný bude vo Výpočtovom stredisku Slovenskej akadémie vied v Bratislave, odkiaľ ho budú môcť používať výskumníci i súkromný sektor po celom Slovensku. O tom, prečo ide o dôležitý moment, hovorí v podcaste SHARE_now generálny riaditeľ centra spoločných činností Slovenskej akadémie vied Lukáš Demovič, ktorý má celý projekt na starosti. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE_now sa dozviete: Prečo potrebujeme nový superpočítač. Koľko podobných zariadení je v okolitých krajinách? Či sú na Slovensku aj iné superpočítače. Kto bude Devanu využívať. Prečo má Devana až 9000 výpočtových jadier a ako sa dajú využiť. Aké výpočty bude vykonávať. Koľko by rovnaké výpočty trvali na bežnom počítači. Kedy bude Devana uvedená do plnej prevádzky. Odkazy na články spomínané v podcaste: Slovensko bude mať nový superpočítač: Má tajomné meno, poznáme parametre aj dodávateľa Nový slovenský superpočítač Devana stavil na otvorenosť a má lepšie chladenie. Servisovať si ho na SAV budú vedieť sami (rozhovor) Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

O pár dní si pripomenieme 33 rokov od udalostí zo 17. novembra 1989. Pre Františka Mikloška, ktorý bol dlhé roky súčasťou našej vrcholovej politiky je tento dátum významným dňom. Pôvodným povolaním je to matematik, pred svojou politickou kariérou pôsobil v Slovenskej akadémii vied a pre svoju príslušnosť k slovenskému disentu bol v osemdesiatych rokoch aj robotníkom. Dnes je to penzista, no je stále súčasťou nášho verejného života a diskurzu o aktuálnych témach. Hovoriť s katou Martinkovou bude aj tom, ako vyzerala politika na Slovensku kedysi a dnes, čo do jeho života priniesol zaslúžený odpočinok na penzii, o cestovaní, ktoré má rád i o tom, ako jeho život zmenilo manželstvo. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Šetrenie energiami sa túto zimu stáva prioritou číslo jeden. Členské štáty Európskej únie k nemu vedie záväzok znížiť spotrebu v čase špičky o päť percent, obyvateľov zase samotné cenové signály – teda strach, že sa od januára za elektrinu a plyn nedoplatia. Mnohí ale nemajú jasno v tom, čo robiť, ak sa nechcú spoliehať iba na zníženie vykurovacej teploty, výmenu tesnenia na oknách a opravu vodovodných batérií tak, aby nekvapkali. Aké iné úsporné opatrenia sa oplatia urobiť v bytoch či domoch? V akej výške sa pohybuje prvotná investícia a čo mi vie prispieť štát? Dá sa to vôbec ešte stihnúť túto zimu alebo je to riešenie do budúcnosti? Aj na tieto otázky v novej časti podcastu Index odpovedá energetický expert Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Michala Ilovič. Ďalšie rady, ako znížiť spotrebu energií: https://index.sme.sk/c/23007021/energie-uspory-plyn-elektrina-drevo-kotol-byt-dom.html Viac o fotovoltike: https://index.sme.sk/c/23027418/fotovoltika-energie-solarne-panely-zelena-energia.html – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Index a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Pred pár dňami sme oslávili 28. október, deň vzniku Československa. Na sociálnych sieťach sa to na chvíľu hemžilo československými vlajkami, fotkami prezidenta Masaryka či Milana Rastislava Štefánika. Zdá sa, že sme si zvykli práve cez tieto symboly a cez tieto osobnosti verejne prejavovať, že Československo má dôležité miesto v našich dejinách. Na medzivojnové Československo sa zväčša pozeráme cez tváre a príbehy Masaryka, Štefánika, možno Milana Hodžu či Andreja Hlinku, cez tých, ktorí založili štát alebo politické strany. V skratke, cez politické dejiny. Skúsme sa však na to pozrieť trochu inak. Dejiny prvej československej republiky, sú totiž aj dejinami tých, ktorí nezaložili štát alebo politickú stranu ale založili prvú kolóniu bytov, ktoré po prvý raz poskytovali robotníkom v Bratislave humánne priestory na bývanie, založili dievčenské školy, ktoré boli dostupné aj mladým ženám zo znevýhodneného prostredia, či dokonca spravili z robotníkov akcionárov vo vlastnom podniku. Na medzivojnové Československo sa pozrieme cez príbehy troch filantropov: právnika a zakladateľa robotníckej kolónie a pôvodne tiež nemeckého šľachtica Juraja Schulpeho, spisovateľky, dlhoročnej predsedníčky Živeny a zakladateľky siete škôl pre mladé ženy, Eleny Maróthy Šoltésovej a napokon majiteľa kožiarskej továrne v Liptovskom Mikuláši, Jána Pálku. Agáta Šústová Drelová, z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historikom Lukášom Krajčírom, ktorý sa venuje dejinám Slovenska v prvej polovici 20 storočia. Lukáš Krajčír je editorom knihy Rok 1919 a Slovensko a bol tiež hlavným producentom a moderátorom multižánrového kultúrno-vzdelávacieho formátu Poézia demokracie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

O poslancovi parlamentu za OĽANO Róbertovi Halákovi sme doteraz nepočuli. Ale to sa zmenil. Podarilo sa mu totiž vyradiť IT systém Národnej rady Slovenskej republiky a odstaviť tak parlament na dva týždne. Drsné. Najbližšie keď sa poslanci stretnú budú naraz rozhodovať v stovkách hlasovaní. Čo sa to vlastne v parlamente stalo? Ako je náš zákonodarný orgán vôbec chránení pred kybernetickými útokmi? Ako je možné, že ho to vyradí z činnosti na tak dlhú dobu? A čo by sa malo teraz urobiť, aby nedošlo k niečomu oveľa vážnejšiemu, než tento absurdný prípad? Braňo Závodský sa rozprával s IT špecialistom Petrom Mihálikom z firmy Bonet Systems a šéfkou klubu SaS Annou Zemanovou.

Koncom októbra sa v Starej tržnici v Bratislave opäť vyhlasovali víťazi FeliX Business Award. Cenu minulý rok vytvorila Slovenská sporiteľňa spoločne s Indexom s cieľom odmeniť firmy, podnikateľov, samosprávy a inšpiratívne projekty, ktoré prispievajú k prosperite, modernosti a spoločenskej zodpovednosti našej krajiny. V hlavnej kategórii Excelentný biznis príbeh si cenu odniesla oravská firma MTS z obce Krivá, ktorá je jedným z najväčším dodávateľom automatických a robotických liniek pre priemysel na Slovensku, ale aj vo svete. Cenu v kategórii Výnimočný rodinný príbeh získala firma Minit Slovakia a cenu Slovenskej sporiteľne za Verejné dobro získal sociálny podnik Labore, ktorý zamestnáva desať ľudí znevýhodnených na trhu práce. Tento ročník však so sebou priniesol aj dve nové kategórie zamerané na udržateľnosť. Cenu Samospráva pre budúce generácie si odniesol Kežmarok za svoj projekt geotermálneho vrtu, ktorý môže znížiť závislosť 16-tisícového mesta od fosílneho plynu o 60 percent. V kategórii Biznis pre budúce generácie zase vyhrala spoločnosť SEAK z Prešova, ktorá na diaľku riadi intenzitu až 800-tisíc svetiel po celom svete. Mnohým firmám, ale aj samosprávam tak ročne ušetrí stovky eur na účtoch za energie. Čo stojí za vývojom tejto technológie, na akom princípe funguje, nakoľko dokáže znížiť spotrebu v mestách či firmách, prečo je pre SEAK hlavným trhom Ukrajina a prečo chcú expandovať do elektromobility? Aj na tieto otázky odpovedá Eve Frantovej v novej časti podcastu Index súčasný riaditeľ a spoluvlastník spoločnosti Heliodor Macko. Viac o spoločnosti SEAK: https://index.sme.sk/c/22985004/udrzatelnost-seak-smart-city-technologie.html Viac o FéliX Business Award: https://index.sme.sk/c/23038592/vitazi-felix-business-award-mts-minit-seak-a-kezmarok.html – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Index a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Otcovská dovolenka po narodení dieťaťa, transparentnejšie nastavenie pracovných zmlúv či zrážky zo mzdy za stravu aj bez dohody. Aj to sú zmeny v zákonníku práce, ktoré vstúpia do platnosti už od novembra. Analytik Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti však v podcaste denníka Pravda upozorňuje čo by medzi zmenami malo byť, ale nie je. V druhej časti podcastu sa budeme so šéfkou portálu Profesia Ivanou Molnárovou venovať výsledkom prieskumu o zmenách v spokojnosti firiem a ich zamestnancov po dvoch rokoch pandémie a analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák porozpráva o vývoji na trhu práce, aj o tom či firmy majú priestor na zvyšovanie platov kvôli inflácii.  #pocuvajtepravdu 

Igor Matovič oznámil, že chce zafinancovať 500 študentov na lekárskych fakultách navyše do každého ročníka. Vraj na to dá dodatočné milióny eur. Prečo sa proti nápadu ale ozvali samotní medici? Prečo hovoria, že peniaze na nových medikov nepomôžu? A čo na to lekárske fakulty? Bude nás mať kto liečiť, keď zdravotníci z nemocníc a ambulancií odchádzajú? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Slovenskej asociácie študentov medicíny Laurou Banovčanovou a dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Jurajom Šteňom.

Silvia Pastoreková získala minulý týźdeň ocenenie Výnimočná osobnosť Slovenskej vedy. V rozhovore vysvetľuje, ako sa rakovinová bunka chráni pred imunitou a liečbou, prečo sa onkologické ochorenia vracajú a ako sa jej spolupracovalo s držiteľom Nobelovej ceny.

Začiatkom leta 1990 praskali volebné miestnosti vo švíkoch. Druhý júnový víkend sa v Československu konali prvé demokratické voľby po páde komunistického režimu a prvé demokratické voľby od tých posledných v roku 1946. Voliči na Slovensku volili súčasne do Slovenskej národnej rady aj do Federálneho zhromaždenia. Účasť na voľbách bola bezprecedentná. Komentátori stranám vyčítali amaterizmus a často podobné volebné programy. To však málokoho obralo o eufóriu: voliči sa spolu s novovznikajúcimi politickými stranami viezli na vlne nadšenia z novembrových námestí. Bežní ľudia na Slovensku sa prvé mesiace demokracie cítili byť suverénnym, aktívnym a počuteľným zdrojom politickej moci. V roku 1990 sa viac ako kedykoľvek potom, a kedykoľvek predtým na politike podieľali aj bežní občania. Napokon Verejnosť proti násiliu, najväčšie politické zoskupenie, ktoré vzišlo práve z novembrových námestí, vnímalo svoju úlohu v zaistení dialógu medzi občanmi a štátnou mocou; malo ambíciu aktívne počúvať, odhaľovať, pomenovať a analyzovať problémy bežných ľudí. Väčšina občanov tomu úprimne verila. Hlasy v júnových voľbách napokon odovzdalo vyše 95 percent všetkých oprávnených voličov. O pár mesiacov neskôr sa však začína šíriť sklamanie. Sklamanie, ktoré dnes mnohí vnímajú ako začiatok konca ponovembrového nadšenia z demokracie a tiež prvé štádium súčasnej podpory autoritárskym hnutiam a vodcom. V tejto epizóde sa pozrieme na prvé, formatívne mesiace modernej demokracie na Slovensku. Aký bol náš prvý rok demokracie? Aké témy vyvolávali vášne? Na čom sa v lete 1990 dokázali posekať aj dobrí známi? Čo si väčšina občanov predstavovala pod pojmom demokracia? A prečo sa často hovorí o rýchlom sklamaní z demokracie? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Matejom Ivančíkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Matej Ivančík sa vo svojom výskume dlhodobo zaoberá prechodom k demokracii so zameraním na ekonomickú transformáciu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

"Je mi ľúto, že Sme rodina zahlasovala za. Na druhej strane majú ťažké srdce na orgány činné v trestnom konaní. Neberiem za relevantnú vec, že otvorili, pre mňa osobne, bezvýznamnú schôdzu," hovorí predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš o tom, že ich koaličný partner hlasoval za opozičnú mimoriadnu schôdzu parlamentu. "Súhlasím s tým, čo hovoril v danej chvíli Igor Matovič. Na Slovensku je veľa šikovných žien, a bolo by trápne, keby sme si mysleli, že máme len jednu jedinú kandidátku na prezidentku. Hovoril, že máme na Slovensku 100-tisíc ďalších šikovných žien, ktoré by zvládli byť prezidentkou Slovenskej republiky. A podľa mňa aj pani prezidentka by to uznala," hovorí Šipoš o výrokoch Matoviča v pléne o prezidentke a o tom prečo im sám tlieskal. "Na koaličnej rade sme sa o tom rozprávali, padlo viacero návrhov. Je viac vecí, ktoré by sme mohli zmeniť, či je to reklama na alkohol, obmedzenie miest predaja alkoholu. O dani na alkohol sme hovorili ešte pred touto nešťastnou nehodou. Mám pocit, že na Slovensku máme trocha inú kultúru a inú históriu pitia. Na koaličnej rade sme sa dohodli, že každý, kto má dobrý nápad a myšlienku, to má dať na papier. Bude tam koordinácia ministerstiev, aby prišli s návrhmi. Ak si oni sadnú s odborníkmi, prídu s návrhmi, príde to na koaličnú radu, do parlamentu, pôjdeme do toho," odpovedá Šipoš na otázku, čo chcú robiť s opitými vodičmi na Slovensku. Prečo kritizujú dokola SaS, no pri Sme rodina mlčia? Čo sa deje v OĽaNO, a prečo tam vznikla nová platforma poslancov? Rozpadá sa im opäť klub? Mal by premiér spojiť hlasovanie o rozpočte s vyslovením dôvery vláde? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom poslaneckého klubu OĽaNO Michalom Šipošom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vianoce 1610 trávila Grófka Alžbeta Báthory na svojom panstve v Čachticiach, keď do jej kaštieľa prišla neohlásená návšteva. Palatín Juraj Thurzo, jeden z najmocnejších mužov v krajine a rodinný priateľ, neprišiel na priateľský rozhovor: grófku na mieste zadržal a dal strážiť na Čachtickom hrade. Nasledovalo vypočúvanie viac ako troch stoviek svedkov. Vyšetrovanie dospelo k záveru, že Báthory a jej pomocníci mučili a zavraždili niekoľko stoviek mladých žien. Grófka zomiera v domácom väzení o štyri roky neskôr. Život a smrť grófky Báthory je už niekoľko desaťročí suverénne najpopulárnejším historickým námetom mnohých viac ale často menej umeleckých spracovaní. Román Čachtická pani od Jozefa Nižňanského je historicky najpredávanejším románom na Slovensku. Väčšina popularizujúcich a populárnych spracovaní života a smrti Alžbety Báthory pracuje s príbehom masovej vrahyne. Celý život grófky má jeden smer a cieľ: organizovanie a vykonávanie vrážd nevinných mladých dievčat, zväčša slúžok. Avšak, ak sa na život Alžbety Báthory pozeráme len ako na príbeh vzostupu a pádu vrahyne uvidíme len zlomok jej zložitého životného príbehu. Zároveň strácame šancu dozvedieť sa cez jej príbeh viac o živote žien na našom území na prelome stredoveku a novoveku. V tomto podcaste sa pozrieme na grófku Báthory z viacerých perspektív a pokúsime sa zasadiť jej život do dobového kontextu. Budeme hovoriť o politickom kontexte ale najmä o každodennom živote a o myšlienkovom svete šľachtických žien na prelome uhorského stredoveku a novoveku: o vzdelávaní, manželstve, materstve či liečiteľstve. Príbeh grófky poodkryjeme nielen cez záznamy z vyšetrovania a súdu ale pôjdeme na jej dvor a na grófku sa pozrieme cez optiku jej služobníctva, a konkrétnejšie jej slúžok. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou zaoberajúcou sa obdobím raného novoveku Tünde Lengyelovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, autorkou a spoluautorkou viacerých štúdií a monografie na tému života a smrti Alžbety Báthory, ktoré boli preložené do viacerých jazykov. Dr. Lengyelová bola tiež odbornou poradkyňou filmu Báthory (2008) v réžii Juraja Jakubiska. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.