Podcasts about slovenskej

Od Nežnej revolúcie sa na Slovensku zmenilo takmer všetko – to ako pracujeme, ako bývame, koľko zarábame aj koľko míňame. Za 36 rokov sme sa presunuli z centrálne riadenej ekonomiky do modernej Európy. Podarilo sa nám dobehnúť Západ alebo stále zaostávame? V relácií Ekonomické Analýzy 24 o tejto téme diskutovali riaditeľ odboru prierezových iniciatív Národnej banky Slovenska Branislav Reľovský a ekonóm Slovenskej akadémie vied Viliam Pálenik.

Naše vydanie Hosť DRS v priebehu jesene už tradične začíname ďalším vypadnutým finalistom z pekárskej šou Pečie celé Slovensko. Tentoraz je to Eliška Marlengová, ktorá študuje na hotelovej akadémii a bola najmladšou súťažiacou. K pečeniu ju priviedla zvedavosť a experimentovanie, ktoré sa rýchlo stali jej vášňou. Eliška je celiatička a aj to bola pre ňu výzva popasovať sa s touto diagnózou a vyhrať sa s alternatívami pri pečení. Ktorej výzvy sa v šou najviac obávala? A aké boli jej pocity po vypadnutí zo šou? Aj na to odpovie zvedavému Richardovi. Herec Emil Horváth porozprával aj o legendárnej absurdnej dráme Stoličky, ktorá dostala nové rozhlasové prevedenie, v ktorom si zahral s Emíliou Vášáryovou. Popredný slovenský pneumológ a ftizeológ Ivan Solovič upozornil aj na to, že ak niekto pokašliava tri týždne, jednoznačne by mal pre istotu navštíviť svojho obvodného lekára! Strelec Radoslav Malenovský sa v rozprávaní vrátil aj k získanej striebornej medaile z letnej paralympiády v Paríži. Ako kostymérka dokáže odlíšiť dobro od zla? Odpovie kostýmová výtvarníčka Ivana Struhárová, ktorá porozprávala aj o rozprávke Čáry-Máry, ktorú uvidíme na Vianoce. Je to rozprávka o sile lásky aj o zázrakoch, ktorá bola nakrútená v koprodukcii Slovenskej a Českej televízie. | Hostia: Eliška Marlengová, Emil Horváth, Ivan Solovič, Radoslav Melanovský, Ivana Struhárová. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Máme za sebou prvú reprezentačnú prestávku a tri z piatich prípravných zápasov slovenských hokejistov pred olympiádou v Miláne. Ako Slováci obstáli na Nemeckom pohári? Kto si vybojoval olympijskú miestenku a nad kým visí otáznik? V novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš vyskladali aj nomináciu brankárov a obrancov.

Máme za sebou prvú reprezentačnú prestávku a tri z piatich prípravných zápasov slovenských hokejistov pred olympiádou v Miláne. Ako Slováci obstáli na Nemeckom pohári? Kto si vybojoval olympijskú miestenku a nad kým visí otáznik? V novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš vyskladali aj nomináciu brankárov a obrancov.

Počet krádeží v obchodoch neustále narastá a na problém už poukazujú nielen obchodníci, ale aj samosprávy. Najväčší problém je agresivita a drzosť zlodejov, ktorí sa vracajú opakovane. „Počet krádeží narastá už od roku 2022, ale teraz to nadobúda nové rozmery,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Niektorí recidivisti sa cítia takí nedotknuteľní, že nemajú problém pri krádeži za pár desiatok eur vytiahnuť nôž. „Včera v Bratislave jeden páchateľ prišiel „nakupovať“ so sekerou,“ hovorí Krajčovič. Vláda pod tlakom sľubuje zmenu zákona. Podľa Krajčoviča je nutné nájsť spôsob, ako efektívne trestať recidivistov, ktorí kradnú opakovane. „Nie je možné, aby obchody plnili funkciu sociálnych predajní, kam si isté skupiny ľudí chodia brať tovar zadarmo.“ Podľa štatistiky ministerstva vnútra za mesiace júl a august 2025 polícia zaznamenala takmer 4 500 prípadov krádeží kvalifikovaných ako priestupok. Celková škoda dosiahla 233-tisíc eur, priemerná výška blokovej pokuty bola 130 eur a priemerná škoda 52 eur. „Krádeží je určite viac, pretože nie všetky sa nahlasujú a nie všetkých zlodejov dokážeme odhaliť,“ hovorí Krajčovič. Dodáva, že sa určite zvýšila hodnota kradnutých vecí a recidíva tých istých zlodejov. Zároveň sa ukazuje, že zlodeji kradnú programovo na objednávku konkrétne druhy potravín, napríklad maslo, kávu alebo hovädziu sviečkovicu. Obchodníkov to stojí nemalé peniaze. „V roku 2024 sme ako obchodné reťazce investovali do zabezpečenia našich prevádzok viac peňazí, ako platíme na transakčnej dani. Sú to milióny eur,“ približuje Krajčovič. V rozhovore vysvetľuje aj reálnu a pocitovú infláciu cien potravín na Slovensku: „Najväčší problém na Slovensku nie sú vysoké ceny. Tie sú porovnateľné s okolitými krajinami. Slováci však majú nízku kúpyschopnosť, to znamená, že za svoje platy si nemôžu dovoliť nakúpiť toľko, ako obyvatelia iných krajín.“ Výsledkom je, že spotrebitelia oveľa viac siahajú po zahraničnom tovare, privátnych značkách a diskonte. Snažia sa ušetriť nielen na kvalite, ale už aj na kvantite. Bravčové mäso dokážu obchodníci nakúpiť v zahraničí o takmer tretinu lacnejšie. Martin Krajčovič tiež približuje, ako bude vyzerať situácia v slovenských obchodoch na budúci rok. Moderuje Eva Mihočková.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Popularizovať vedu na Slovensku znie ako výzva. Na čele Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) stojí Štefánia Bartošová, skúsená marketérka, ktorá pretavila dlhoročné skúsenosti do sveta vedy. Teraz sa ju snaží priblížiť ľuďom cez osobnú skúsenosť. Za rok pôsobenia vo vedení NCP VaT sa riaditeľka a jej tím vybrali do regiónov, kde sa zamerali na žiakov s projektom Vedecký ambasádor, a širokej verejnosti sa prihovárajúcez diskusie Zvedavé debaty – Ženy vo vede. V rozhovore sa dozviete, ako podľa nej školstvo reaguje na rýchlo sa meniace prostredie ovplyvnené umelouinteligenciou, prečo vznikla potreba vytvorenia nového zážitkového centra vedy a aké aktivity prináša Týždeň vedy a techniky 2025. Zaspomína si na učiteľov, ktorí v nej prebudili zvedavosť, na to, ako sa snaží k vedeckým témam smerovať svojho syna, aj na najväčšie výzvy pri propagácii vedy a techniky na Slovensku. Ing. Štefánia Bartošová je riaditeľkou Národného centrapre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. V Centrevedecko-technických informácií zastáva aj funkciu riaditeľky odboru komunikácie.Svoje profesionálne skúsenosti získala pôsobením v oblasti marketingu a PR vo viacerých slovenských a medzinárodných spoločnostiach. Vo voľnom čase sa venuje výchove syna, cestovaniu, umeniu a dlhým prechádzkam v prírode. Zbožňuje dobré jedlo a ľudí. Tento podcast je sprievodným podujatím Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2025. Prebieha v období od 10. do 16. novembra 2025. Hlavnými organizátormi podujatia sú Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky a Centrum vedecko-technických informácií SR.Za podporu ďakujeme partnerom podujatia, ktorými sú Asociácia pre mládež, vedu a techniku AMAVET, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., Slovenské elektrárne, a. s., spoločnosť EPSON, Skyro, n. o.,First Global Slovakia. Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, StartitUp, portál VEDA NA DOSAH, časopis Quark a Zážitkové centrum vedy Aurelium.O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast. 

Ekonóm a vysokoškolský pedagóg Juraj Stern bol rektorom Ekonomickej univerzity a aktuálne je rektorom Paneurópskej vysokej školy. Je najdlhšie slúžiacim rektorom v dejinách slovenského vysokého školstva. Na Ekonomickej univerzite v Bratislave zriadil Centrum európskych štúdií. Má množstvo domácich a zahraničných ocenení (čestný doktorát od Ekonomickej univerzity v Budapešti, za rozvíjanie vzťahov medzi Slovenskom, Maďarskom a Rakúskom, Dvojitý kríž od Rakúskej republiky (najvyššie štátne vyznamenanie cudzím občanom), či Pribinov kríž II. triedy. V roku 2003 dostal od nemeckého prezidenta Kríž za zásluhy a francúzsky prezident ho vymenoval za Rytiera národného rádu). Pochádza z Bratislavy, má židovský pôvod, holokaust sa jeho rodine podarilo prežiť vďaka priateľom. Jeho manželka je významná stavebná inžinierka Zuzana Sternová. Má dve deti, päť vnúčat. Často navštevuje koncerty klasickej hudby v Slovenskej filharmónii. Participoval na procese prijímania Slovenska do EÚ a NATO. Vyznáva demokratické princípy a princíp spravodlivosti. | Hosť: Juraj Stern (ekonóm, vysokoškolský pedagóg). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

My ich považujeme za otravné, ona ich vyhľadáva. V rámci Týždňa vedy a techniky privítame po 12:30 medzi nami odborníčku na komáre a nebezpečné vírusy, ktoré môžu prenášať, Viktóriu Čabanovú z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Naša dnešná hostka zaviedla prvý celoslovenský monitoring západonílskeho vírusu a vírusu Usutu v komároch vďaka novej metóde odchytu, ktorá šetrí čas aj financie a umožňuje systém včasného varovania. Na konte má viaceré ocenenia a rozprával sa s ňou Juraj Turis.

Rozum v ére AI: s lektorom kritického myslenia Jakubom Kobelom. Útulňa pod Uchánkom. Nežijúce esá slovenskej fotografie

Po pár týždňoch máme na slovenských železniciach ďalšiu zrážku vlakov. Vlak vychádzajúci z Pezinka nedodržal pravidlá a vyšiel na červenú. Opäť tak zrejme zlyhal ľudský faktor. V nemocniciach skončilo 79 ľudí, z toho traja vo vážnom stave. V akom technickom a bezpečnostnom stave sa nachádzajú slovenské železnice? Prejavuje sa v plnej sile dlhodobo odkladaný problém nedostatočného financovania železníc? V relácií Ekonomické Analýzy 24 o tejto téme diskutoval moderátor Lukáš Dzivý s generálnym riaditeľom Železníc Slovenskej republiky Ivanom Bendárikom, bývalým riaditeľom ZSSK Pavlom Kravcom, viceprezidentom Federácie strojvodcov Petrom Dubovským a analytikom ÚHP Rastislavom Farkašom.

Pracuje v Centre fyziky nízkych teplôt Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Stáva sa, že tam niekedy býva najnižšia teplota na svete. Narodil sa v Starej Ľubovni. Záujem o vedu a umenie ho spája aj s manželkou, známou a vynikajúcou herečkou Anikó Vargovou. Ako môže levitovať vlak, supravodivosť, aj to sú témy v tejto epizóde Nočnej pyramídy. | Hosť: Jozef Kačmarčík (fyzik, Centrum fyziky nízkych teplôt Ústavu experimentálnej fyziky SAV Košice). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Existencia vlády visí na šnúrke od gatí Rudolfa Huliaka, vyhlásila neraz opozícia. Prezident vrátil parlamentu zákon o hazarde. Minister cestovného ruchu a športu to vníma ako zradu a varuje, že ak nebude po jeho, koalícia bude mať problém. V Téme dňa sme diskutovali so šéfom agentúry AKO a predsedom Slovenskej asociácie výskumných agentúr Václavom Hříchom.

Systém emisných povoleniek ETS2 je novodobý strašiak týchto dní. Schéma sa má rozšíriť na vykurovanie rodinných domov a osobnú dopravu, čo niektorí analytici i politici využívajú na šírenie strachu, že náklady domácností narastú o viac ako tritisíc eur ročne. Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok označil ETS2 za „sociálny masaker.“ Katarína Chajdiaková zo Slovenskej komiatickej iniciatívy v rozhovore upozorňuje, že politici tému zneužívajú na získavanie voličov a klamú. Existujú totiž oficiálne výpočty rôznych verejných inštitúcií, podľa ktorých sa priemernej domácnosti v rodinnom dome s benzínovým autom môžu pod vplyvom ETS2 výdavky zvýšiť o maximálne 270 eur. „Ak má niekto dom kompletne obnovený a zateplený a používa tepelné čerpadlo, tak sa ho žiadne zvýšenie cien nedotkne,“ vysvetľuje Chajdiaková. Ministri živnotného prostredia EU aktuálne schválili posunutie účinnosti systému ETS2 o jeden rok. To znamená, že do platnosti by mal vstúpiť až v roku 2028. To môže byť dobrou správou pre tých, ktorý rok navyše využijú na obnovu svojich domov s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť, prípadne sa zbaviť vykurovania plynom alebo uhlím. Pre Slovensko však posunutie účinnosti ETS2 zároveň znamená, že príde o zhruba 300 miliónov eur, ktoré mohlo čerpať zo Sociálneho klimatického fondu na podporu domácností, ktoré si obnovu domu nemôžu dovoliť. Vznik fondu je totiž previazaný na spustenie ETS2 a je časovo obmedzený. Viac o následkoch ETS2 a možnostiach Sociálneho klimatického fondu vysvetľuje v rozhovore Katarína Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy. Moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: ETS2 sa posúva o rok. Je to dobrá správa? O koľko si domácnosti naozaj priplatia po zavedení ETS2 Aká bude cena emisnej povolenky? Čo môžu ľudia urobiť, aby sa vyhli zdražovaniu po zavedení ETS2 Ako bude fungovať Sociálny klimatický fond Aké sú následky nečinnosti pri klimatickej zmene See omnystudio.com/listener for privacy information.

V Šuranoch už sa stavia megatováreň na výrobu batérií. Investícia za miliardu dvesto miliónov má priniesť cez tritisíc nových pracovných miest a pomôcť nášmu hospodárstvu. Stojí za ňou slovensko-čínska spoločnosť Gotion InoBat. Výroba sa má spustiť od budúceho roka.Slovensko poskytne baterkárni dotáciu cez 200 miliónov eur, je to v čase konsolidácie správna investícia? Aktivisti a opozícia upozorňujú na environmentálne aj ekonomické riziká, sú ich obavy opodstatnené, alebo ich zisky továrne prevyšujú? Bude mať vôbec kto obsadiť všetky tie pracovné miesta? Čo bude baterkáreň znamenať pre Slovensko aj pre Šurany? A čo pre našu elektromobilitu, ak Slovensko napriek nárastu stále patrí medzi krajiny s najnižším podielom elektrických áut v Európskej únii?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrikom Križanským a analytikom INESS Radoslavom Ďuranom.

Hosť: Ing. Ivan Bednárik (GR Železníc Slovenskej republiky). | O koľajovej infraštruktúre počúvame väčšinou v negatívnych súvislostiach: zanedbaný technický stav, podfinancovanie, pomalé tempo modernizácie, bezpečnostné riziká... Aké vízie majú Železnice Slovenskej republiky, aby sa naše trate vyrovnali moderným európskym krajinám? Kedy sa prestanú „hasiť“ problémy a začneme napredovať? Dostanú aj cestujúci lepšie služby na železničných staniciach? Odpovede hľadá Ľuboš Kasala v tejto epizóde Kontaktov. | Železničná infraštruktúra – problémy a vízie. | Moderuje: Ľuboš Kasala; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Hostia: Radka Vicenová (sociologička zo Slovenskej akadémie vied) a Andor Šándor (bezpečnostný expert). | Od tragickej vraždy Daniela Tupého na bratislavskom Tyršovom nábreží uplynulo 20 rokov. Čo s odstupom času o tejto tragédii vieme? O čom svedčí fakt, že sa vraždu ani za dve dekády nepodarilo vyšetriť a útočníkov potrestať? Aká bola atmosféra a bezpečnostná situácia v Bratislave pred dvadsiatimi rokmi? Extrémizmus v súčasnosti: Poučili sme sa ako spoločnosť a vieme sa brániť proti prejavom extrémizmu, alebo sú naopak tieto prejavy častejšie a odvážnejšie? Ktoré aspekty moderného života prajú rozmachu a šíreniu extrémistických názorov? Cítia sa dnešní mladí ľudia na verejnosti bezpečne aj keď sú napríklad súčasťou menšín? Prečo niektorým aj mladým ľuďom imponujú krajné názorové prúdy – stráca sa spoločenský konsenzus na ich škodlivosti? Akým spôsobom s témou extrémizmu pracujú bezpečnostné zložky? Sú skupiny a predstavitelia krajných názorových hnutí v hľadáčiku napr. policajných a tajných služieb, alebo ich vytlačili iné hrozby? Je potláčanie týchto prejavov účinným nástrojom, resp. malo by byť ráznejšie? Sú tieto skupiny a prúdy vzájomne prepojené aj v medzinárodnom kontexte, alebo ide skôr o jednotlivcov a lokálne skupiny? | Odkaz vraždy Daniela Tupého. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Americký FED druhýkrát po sebe znížil úroky a končí sprísňovanie. Európska centrálna banka ich tretí raz po sebe nechala bez zmeny. Medzičasom Trump ohlásil zníženie ciel pre Čínu o 10 percent. Prišlo k udržateľnému prímeriu? A ako sa darí ekonomike v eurozóne? V Analýzach 24 si rozobrala tieto témy moderátorka Lenka Ježová s analytikmi Stanislavom Pánisom z J&T Banky a Marianom Kočišom zo Slovenskej sporiteľne.

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Hostia: Jana Papcunová a Ondrej Ficeri (obaja zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied). | Košice sa ocitli na zozname 30-tich najkrajších miest Európy, ktoré najviac prehliadajú turisti. Návštevníkov lákajú výnimočnou (takmer) prímorskou atmosférou, pamiatkami, historickou pešou zónou. Ale, aká je bežná realita metropoly východu? Aká je ekonomika, aké drahé sú nehnuteľnosti, prečo je v meste rekordný počet mestských častí? Ako Košice zvládajú integráciu Ukrajincov a aké posuny robia v oblasti rómskej otázky a bezdomovectva? Aj o tom je toto vydanie Kontaktov s Lukášom Manom. | Košice - mesto pre turistov? | Moderuje: Lukáš Mano; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

IVANA GIBOVÁ Vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde sa ako doktorandka zaoberala súčasnou slovenskou prózou. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013). Jej novela Bordeline (2014) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka. Jej druhá kniha barbora, boch & katarzia (2016) bola vo finále ceny Anasoft litera 2017 a Ivana Gibová sa za ňu stala historicky prvou laureátkou ceny René – Anasoft litera gymnazistov. V desiatke Anasoft litera boli aj jej ďalšie knihy Eklektik Bastard (v roku 2021) a Babička© (v roku 2023). ANASOFT LITERA je slovenská literárna cena. Udeľuje sa raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického diela autorov, ktorí sú primárne občanmi Slovenskej republiky a ich prózy sú knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. REFLEKTOR ŠPECIÁL je séria podcastov, v ktorých stručne spovedáme zaujímavých ľudí kultúrno-spoločenského života z celého Slovenska. Rozširujeme tak formát klasických živých diskusií Reflektor, ktorý vznikol v Bardejove v roku 2015. Diskusia s autorkou zaznela na podujatí Anasoft litera uvádza organizovanom v spolupráci s OZ Different, Komunitnou nadáciou Bardejov a festivalom MeetMEfest. (5. 9. 2025) Pýta sa a strihá: Jakub Lenart Zvučka: Peťo Sivanič & Alenka Petejová Kontakt: info@kandelaber.sk Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

Summit Trump Putin v Budapešti sa nekoná. Rusko na Ukrajine bombarduje škôlky, bytovky a pred zimou opäť ničí ukrajinskú energetiku. Putin už vo vojne stratil milión ľudí, dohoda o mieri je však v nedohľadne. Spojené štáty aj Európska únia preto pritvrdzujú v sankciách proti Putinovmu režimu.V čo ešte Putin dúfa a ako ďaleko je schopný zájsť? Prečo stále útočí na deti a nevinných civilistov? A ako sa darí zasahovať v hĺbke Ruska Ukrajincom? Čo budú pre Putina znamenať nové európske a americké sankcie na jeho ropné giganty? Môže slabá ruská ekonomika koniec vojny urýchliť? A prečo Slovenská vláda hovorí o mieri, no nákupmi ruskej ropy a plynu sami pomáhame Putinovu vojnu financovať? Vytvorí Robert Fico s Viktorom Orbánom a Andrejom Babišom v Únii protiukrajinský blok?Braňo Závodský sa rozprával s vedúcim výskumníkom, analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.

Hostia: Matej Horňák (makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne) a Ľuboslav Kačalka (ekonomický novinár a komentátor magazínu Forbes). | Agentúra Standard & Poor's podržala rating Slovenska na úrovni A+, no s negatívnym výhľadom. V porovnaní s agentúrami Fitch a Moody's je to stále najlepšie hodnotenie – tie by mali známku opäť prehodnocovať v závere roka. Je udržanie známky od S&P potvrdením zodpovedného riadenia verejných financií? Ako stav interpretuje minsterstvo financií? Je hodnotenie agentúry v kontraste s tým, aký vývoj ekonomiky očakávajú iné inštitúcie ako RRZ a NBS? Líšia sa metodiky, podľa ktorých jednotlivé agentúry posudzujú rating krajiny? Čo všetko berú do úvahy a s akou váhou? Do akej miery je vývoj v rukách Slovenska, ak aj S&P konštatuje negatívne globálne vplyvy? Ako sa mení pohľad ratingových agentúr na ostatné krajiny v regióne resp. v Európe? Čo udržanie ratingu znamená pre krajinu v praxi, resp. čo by znamenalo jeho zhoršenie a ako rýchlo by sa prejavilo? Ako výrazne by sa zmenili napríklad náklady krajiny na obsluhu dlhu, hodnota štátnych dlhopisov? Aké sú možné sekundárne efekty na súkromný sektor (úvery pre firmy a domácnosti, investičné rozhodnutia)? Aký vývoj ratingov môžeme očakávať v budúcnosti? | Slovensko v očiach ratingových agentúr. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ako majitelia obchodu s hudobninami v historickom centre chodili každý deň okolo rozpadávajúceho sa domu, spätého so známou bratislavskou hudobníckou rodinou. Toto si Albrechtovci nezaslúžia, povedali si manželia Valentovičovci a dali dokopy milión eur na záchranu národnej kultúrnej pamiatky. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Stredoveká budova v samotnom srdci Bratislavy ožila po druhej svetovej vojne domácim muzicírovaním. Komorná hudba a pravidelné stretnutia umelcov patrili k životu rodiny Albrechtovcov. Dom po smrti Jána Albrechta stíchol. Manželia Vlasta a Igor Valentovičovci sa s ním poznali osobne, spolupracovali pri vydávaní notových publikácií. V tom čase zrejme netušili, že okrem lásky k hudbe ich spojí aj na slovenské pomery nevídaný príbeh. Z ruín vybudovali kultúrne centrum, kde opäť znie klasická hudba.V podcaste sa dozviete: prečo Valentovičovci urobili prvý koncert ešte v ruinách, aké majú skúsenosti so zahraničnými hosťami, čím ich prekvapil syn, aké motto si požičali od Aristotela, čo plánujú otvoriť v Dome Albrechtovcov.Kto sú Vlasta a Igor Valentovičovci?Vlasta Valentovičová pôsobí v spoločnosti MUSIC FORUM, ktorá sa venuje vydavateľskej, obchodnej a agentúrnej činnosti v oblasti klasickej hudby. V občianskom združení Albrecht Forum má na starosti produkciu podujatí.Igor Valentovič bol redaktorom v časopise Slovenská hudba, pôsobil v Slovenskej filharmónii, stál pri založení medzinárodných festivalov Melos-Étos a Dni starej hudby. Je riaditeľom Hudobného centra a predsedom občianskeho združenia Albrecht Forum. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru, ktorý ste doteraz poznali ako Impact Talks, už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Toto je ukážka Premium rozhovoruCelý rozhovor a informácie o Premium nájdeš tu

Rozvody budú jednoduchšie a súdy sa prestanú pýtať na váš intímny život. Zaniká bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zavádzajú sa (pred)manželské zmluvy. Ak si niekto zmení pohlavie, štát ho automaticky rozvedie.Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien - rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz.Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky.Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka.Nahrával Peter Hanák.

Rozvody budú jednoduchšie a súdy sa prestanú pýtať na váš intímny život. Zaniká bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zavádzajú sa (pred)manželské zmluvy. Ak si niekto zmení pohlavie, štát ho automaticky rozvedie.Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien - rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz.Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky.Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka.Nahrával Peter Hanák.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie unikátny hosť - hokejista Nicolas Gašpar, ktorý aktuálne pôsobí v HK Žiar nad Hronom v Slovenskej hokejovej lige. Veľkú pozornosť verejnosti na seba pritiahla jeho nedávna účasť v reality šou Love Island.Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,'” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.

Hosťom v relácii Zo zákulisia politiky bol známy slovenský advokát, ktorý zastupoval viaceré medializované prípady, vrátane podnikateľa Mariana Kočnera. V roku 2022 ho NAKA obvinila v kauze „Kaifáš“ zo založenia a podpory zločineckej skupiny, údajne pre pomoc pri diskreditácii prokurátora Vasiľa Špirka. Prípad sa viackrát vracal medzi políciou a súdmi pre procesné pochybenia. V septembri 2025 bol právoplatne zbavený všetkých obvinení po rozhodnutí Generálnej prokuratúry. Popri advokátskej činnosti pôsobí aj ako poradca premiéra Roberta Fica. S Marekom Parom sme hovorili o jeho stíhaní, obhajobe Mariana Kočnera, ale aj o tom, v čom presne radí premiérovi Slovenskej republiky.

Slovenská hokejová extraliga má za sebou 11 kôl. Najväčším pozitívnym prekvapením je Liptovský Mikuláš, ktorý je na piatej priečke. Naopak najviac negatívne prekvapenia prináša posledný HK Poprad, má len 5 bodov. Pod Tatrami už skončilo viacero hráčov aj tréner. V aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali o najvyššej súťaži s bývalým manažérom práve Popradu Ľudovítom Jurinyim.

Pred niekoľkými dňami sa konal už 24. ročník udeľovania cien za architektúru CE ZA AR. Popri dielach ocenených porotou si Cenu verejnosti vyslúžil bytový dom Hausberg v Starom Meste. Jeho architekt Iľja Skoček ml. patrí k najrenomovanejším slovenským architektom a je aj bývalým predsedom Slovenskej komory architektov. V najnovšej Metropole prezradil, ako vidí kvalitu architektonickej tvorby na Slovensku a priblížil, čo si myslí o situácii okolo Istropolisu a iných moderných stavieb.Tento diel ti prináša nová Mazda 6e.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Pre minuloročnú konsolidáciu skončila v kresle ministerky zdravotníctva Zuzana Dolinková a lekárske výpovede zastavoval až parlament. Tentokrát pohrozil odvolaním ministrovi Šaškovi samotný predseda vlády pre záchrankový tender. Opozícia hovorila o zmanipulovanom dvojmiliardovom kšefte pre oligarchov a sponzorov Hlasu a ministra chce v parlamente odvolávať sama.Ako teda minister celú vec vyriešil a kedy a ako sa budú záchranky prerozdeľovať nanovo? Sú pacienti v bezpečí? A čo urobí ministerstvo pre ľudí, od ktorí musia platiť v ambulanciách vysoké a neregulované poplatky? Prečo sa stále s ambulantnými lekármi nevie dohodnúť?Ako medzitým pokračujú megastavby nových nemocníc za stámilióny eur v Prešove, Martine, Banskej Bystrici či v Bratislave? Budeme mať na ich dokončenie vôbec peniaze? A kedy už konečne vláda prerokuje 350-tisícovú analýzu Slovenskej akadémie vied o mRNA vakcínach? Máme sa čím očkovať?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva a členom predsedníctva strany Hlas – SD Kamilom Šaškom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Koalícia rýchlo odklepla už tretiu konsolidáciu, energopomoc, dve pohlavia aj národnú identitu do Ústavy, no na verejnosti sa háda. Zažíva spory medzi SNS a Hlasom, olej do ohňa lejú aj huliakovci. A občania, ktorí majú stále tenšie peňaženky, im vláda stále nepovedala ako ušetrí takmer miliardu na sebe a svojich ministroch. Do ulíc už vyšla opozícia aj odborári. Národná banka aj zamestnávatelia varujú pred zamrznutou ekonomikou a prepúšťaním. Nespokojní sú zamestnanci aj živnostníci.Udrží sa koalícia aj v druhom polčase svojho vládnutia? Alebo bude musieť premiér zase niekoho upratať? Ako napokon bude šetriť štát a čo znamenajú tie verejné hádky vyhlásenia SNS ku prezidentovi aj strane Hlas? A neodklonia nás zmeny v ústave od Európskej únie v situácii, keď Rusko posiela na náš vzdušný priestor svoje drony, rakety a stíhačky? Sme suverénny a obranyschopný štát?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany a poslancom parlamentu Romanom Michelkom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Slovenská hokejová extraliga má za sebou 7 kôl. Boli sme svedkami prvých konfliktov, končia prví tréneri a máme tímy v top forme, ale aj v obrovských krízach. V aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali o najvyššej súťaži s bývalým trénerom Rostislavom Čadom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Aj tento rok ESET Science Award ocenení výnimočné vedecké osobnosti pôsobiace na Slovensku – vedkyne a vedcov, ktorí svojou prácou obohacujú celú spoločnosť. Novinkou ročníka 2025 je otvorenie ocenenia aj pre spoločenské a humanitné vedy, vďaka čomu medzi finálovou päticou po prvý raz nájdeme aj zástupcov týchto odborov. V špeciálnom diele relácie .jednoducho veda vám Juraj Petrovič predstaví všetkých tohtoročných finalistov a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku: - Psychologička Vladimíra Kurincová Čavojová - vedúca Ústavu experimentálnej psychológie v Centre spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied, v.v.i. - Neurologička Zuzana Gdovinová - profesorka na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach a prednostka Neurologickej kliniky LF UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. - Ekonóm Martin Kahanec - profesor na Stredoeurópskej univerzite (CEU) vo Viedni a na Národohospodárskej fakulte na Ekonomickej univerzite v Bratislave a zakladateľ bratislavského Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, kde pôsobí ako vedecký riaditeľ. - Botanik Karol Marhold - vedúci vedecký pracovník v Botanickom ústave Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v.v.i. a profesor botaniky na Univerzite Karlovej v Prahe. - Paleobiológ a geológ Adam Tomašových - vedúci Oddelenia paleobiológie a evolúcie organizmov v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied, v.v.i. O tom, kto sa stane laureátom či laureátkou, rozhodne medzinárodná komisia pod vedením nositeľa Nobelovej ceny. Finalisti a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku sa zároveň uchádzajú aj o Cenu verejnosti, v ktorej rozhoduje verejnosť. Hlasovanie prebieha na cenaverejnosti.sk a je spojené so súťažou o pobyt na Lomnickom štíte. Slávnostný galavečer môžu diváci sledovať naživo 9. októbra o 20:00 na esetscienceaward.sk alebo na Facebook profile ESET Science Award.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Šéf Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar zavŕšil svoje vysokoškolské štúdium diplomovou prácou o korupcii a to by bolo vskutku viac než v poriadku, keby pri jej písaní rozsiahlo neodpisoval.A tak sa nám tu opakuje starý známy príbeh o plagiátoroch vo vedúcich pozíciách tohto štátu. Pri Gašparovi je to navyše ďalšia z tém, pre ktoré by sa mal riadne postaviť pred verejnosť a ešte poriadnejšie vysvetliť, kde sa stala chyba.Čo o diplomovej práci Pavla Gašpara vieme a čo všetko sa okolo šéfa tajných tieto dni deje? To nám už povie redaktor denníka SME Martin Vančo.ZDROJ ZVUKOV: TA3, TASROdporúčanieUž dávnejšie vyšiel na Netflixe zaujímavý seriál Archív 81. Po prvej sérii ho však streamovacia služba zarezala a to napriek tomu, že sa nedalo veľmi na čo sťažovať. Našťastie bol jeho predlohou podcast, ktorý príbeh o reštaurátorovi kaziet, študentke hľadajúcej svoju matku a podivnej sektárskej budove v New Yorku vyrozprával celý.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠

Koalícia chce v parlamente tento týždeň odklepnúť svoju tretiu takmer trojmiliardovú konsolidáciu. Sama pri tom ešte nevie, ktoré voľné dni ostanú a ktoré sa zrušia, občanom nedala vedieť ako sa chystá šetriť takmer miliardu sama na sebe. Opozícia pokračuje v protestoch v uliciach a svoj protest proti konsolidácii ohlásili aj odbory. SNS by chcela rušiť VUCky a Huliakovci vyťahujú povinnú vojenčinu a maďarskú kartu.Nad Poľskom medzi tým lietajú ruské drony a nad Estónskom ruské stíhačky. Slovensko nie je súčasťou dronovej obrany Európskej únie.Udrží sa koalícia aj v druhom polčase svojho vládnutia? Ako napokon bude šetriť štát a má konsolidácia podporu SNS? Ako strana reaguje na kritiku, že najväčšou obeťou konsolidácie sú živnostníci? A ako obstojí naša zahraničná politika na všetky štyri svetové strany?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom INESS Radovanom Ďuranom, predsedom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany a poslancom parlamentu Romanom Michelkom a politológom Grigorijom Mesežnikovom.

Spolu s Martinom Mlýnekom sme sa pozreli na tretiu fázu údajnej konsolidácie verejných financií v podaní štvrtej vlády Roberta Fica. Minister, ktorý si za bonmoty pri jej predstavení už vyslúžil prezývku Lacko Lekvár, prská na všetky strany a obviňuje všetkých naokolo, že môžu za to, že on, chudák, musí konsolidovať. Čo teda presne obsahuje tretia fáza „konsolidácie“ a aké bude mať dopady na slovenských podnikateľov, živnostníkov a zamestnancov? V druhej časti podcastu sa venujeme dokumentu Progresívneho Slovenska s názvom Veľký tresk. Je to naozaj Big Bang, ktorý zachráni Slovensko pred ekonomickým kolapsom?

Aj keď si budeme piecť keksy a variť lekvár, viac peňazí nám neostane. Potravinári varujú, že konsolidácia a zvýšenie DPH sa dotkne až štvrtiny potravín a najviac vraj zasiahne rodičov s deťmi.Konsolidácia medzitým v expresnom režime prechádza parlamentom, hotová má byť na budúci týždeň. Proti sú odborári aj zamestnávatelia, opozícia protestuje v uliciach. Ako hlboko teda budeme mať do peňaženiek? A nebudú to len drahšie cukrovinky a čipsy, ako hovorí minister financií? Prečo majú zdražieť aj potraviny pre malé deti či pacientov? Ako presne a u ktorých potravín stúpnu ceny najviac? Budú domáce potraviny drahšie ako tie zahraničné?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľkou Slovenskej potravinárskej komory Janou Venhartovou.