Podcasts about slovenskej

Slovensko zastavilo dodávky núdzovej elektriny pre Ukrajinu. Po tom, čo Rusi zbombardovali časť ropovodu Družba na Ukrajine, nás vláda dva týždne neinformovala, že na Slovensko a do Maďarska neprúdi ruská ropa.Premiér Fico najskôr Ukrajine pohrozil, že ak sa dodávky neobnovia stopneme Ukrajine elektrinu. Na štvrté výročie ruskej invázie premiér svoje vyhrážky splnil a hovoril o nepriateľských aktoch prezidenta Zelenského.Čo to všetko znamená? Stoplo Slovensko dodávky elektrina na Ukrajinu? Je to vôbec technicky možné a aké sú riziká? Čo je to núdzová alebo havarijná elektrina? Čo je to blackout a kedy k nemu môže dôjsť? A čo to spôsobí Ukrajine, ktorej v najväčších mrazoch Rusi bombardujú elektrárne a zdroje tepla?Ako vôbec funguje európska elektrická sieť a ako je na tom Slovensko? Vieme vyrobiť viac elektriny ako spotrebujeme a čo to pre nás znamená? A prečo u nás platia firmy za elektrinu podstatne viac ako je priemer v Európskej únii?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy a exministrom hospodárstva Petrom Dovhunom.

Prvú epizódu zo série Ikony výtvarného umenia na Slovensku, venovanú Petrovi Michalovi Bohúňovi, sme začali diskusiou o tom, ako nám na Slovensku chýba priestor, inštitúcia formátu antverpského Kráľovského múzea výtvarného umenia (KMSKA) či viedenského Kunsthistorisches Museum. Dejiny týchto inštitúcií siahajú do 19. storočia a ich základom sú bohaté aristokratické a súkromné zbierky. Slovenská národná galéria vznikla až po nastolení komunistického režimu: bola založená zákonom Slovenskej národnej rady z júla 1948. Prvé výstavy nevyhnutne odzrkadľovali ideologické smerovanie nového režimu a k dejinám výtvarného umenia pristupovali selektívne. Súčasťou prvej výstavy bol aj obraz zobrazujúci robotníka v medených hámroch v Banskej Bystrici od maliara Dominika Skuteczkého. Tento obraz však zachytáva len jednu z tém širokého tvorivého záberu jedného z našich najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia. V tejto epizóde Dejín sa na dielo Dominika Skuteczkého pozrieme bez selekcie a v historickom kontexte: aké sú inšpirácie a záber diela Skuteczkého? Do akej miery sa inšpiroval európskymi trendmi? A čo nám jeho dielo napovedá o živote spoločnosti na Slovensku na prelome 19. a 20 storočia? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kunsthistorikom a riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je tvorcom najsledovanejšieho a napočúvanejšieho podcastu o umení – Predané. Tento podcast vznikol vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA a je druhým zo série dvanástich podcastov „Ikony výtvarného umenia na Slovensku“, v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenský hokej píše na ZOH 2026 v Miláne neuveriteľný príbeh. Zverenci Vladimíra Országha postúpili na turnaji s najlepšími hráčmi z NHL už do semifinále. Čo sú základy tohto úspechu, čo čakať od semifinále proti USA a ako pískajú rozhodcovia, prebrali v novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík.

Keď srdce nebije pravidelne, treba spozornieť. Arytmológ Ľuboš Urban z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave prezradí, prečo si máme všímať svoj pulz, čo ho na práci so srdcom najviac fascinuje aj prečo organizuje Deň o pulze pre verejnosť. O svojej práci, rodine, láske k športu, štúdiách v zahraničí, aj expedičnej turistike do ďalekých krajín sa pozhovára v Nočnej pyramíde so Zuzanou Šebestovou. | Hosť: Ľuboš Urban (arytmológ NÚSCH, prezident Slovenskej asociácie srdcových arytmií). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovenský hokej píše na ZOH 2026 v Miláne neuveriteľný príbeh. Zverenci Vladimíra Országha postúpili na turnaji s najlepšími hráčmi z NHL už do semifinále. Čo sú základy tohto úspechu, čo čakať od semifinále proti USA a ako pískajú rozhodcovia, prebrali v novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík.

Ruská vojna na Ukrajine trvá už štyri roky. Mierové rokovania zatiaľ nikam nevedú.Rusi medzitým v tuhých mrazoch ničia na Ukrajine domy a bytovky bežných ľudí, útočia na ich zdroje tepla a v mrazoch bezohľadne nechávajú aj deti a starých ľudí. Podľa všetkého zbombardovali aj ropovod Družba, ktorý na Slovensko a do Maďarska stále tečie Ruská ropa?Prečo premiér Fico nevie, kto ropovod zbombardoval a čo to znamená pre Slovensko? Čo teda priniesli včerajšie rokovania ukrajinských, amerických a ruských vyjednávačov v Ženeve? Prečo sa stále nič nemení a aká je vôbec šanca na koniec vojny?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.

Jedni nepôjdu na dovolenku, druhí nekupujú drahé ryby, ďalší znižujú podporu dobročinných organizácií. Februárové výplaty sú tu a zamestnanci prvýkrát vidia, ako konsolidácia ovplyvňuje ich príjmy. Vyššie odvody, znížené bonusy, menej sviatkov a s tým aj menej príplatkov za prácu či vyššie dane sa navyše dejú popri rastúcich nákladoch na život. A vyhliadky? Ani tie nie sú bohvieaké, rast ekonomiky je veľmi pomalý, dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií má v sebe veľa rizík a hrozí nám dlhová špirála a predsa len aj ďalšie konsolidácie. Ako to celé znášajú slovenské domácnosti? Viac si Nikola Šuliková Bajánová povie s reportérkou domácej redakcie denníka SME Michaelou Štalmachovou. Zdroje zvukov: Markíza, STVR, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, Facebook/Úrad vlády Slovenskej republiky, TA3 Odporúčanie: Pre veľký úspech prichádzajú tvorcovia Piatočka s druhou vedomostnou šou Nie alebo áno. Hosťami budú publicista a prekladateľ Samo Marec a komentátor denníka SME Peter Tkačenko. Spolu s nimi si budete môcť otestovať tie najzbytočnejšie vedomosti o slovenskej politike. Nejde o klasický kvíz, ale o vedomostnú súťaž, ktorá bude prebiehať súčasne naživo, ako aj online. A to v utorok 3. marca o 19.00 v bratislavskom Kácečku. Lístky a viac informácií nájdete na piatocek.com. To je pre tentoraz všetko, počúvali ste Dobré ráno, denný podcast denníka SME s Nikolou Šulikovou Bajánovou. Takisto dnes vychádza podcastová novinka O divadle s Maxom, v ktorej sa Max Sobek rozpráva s osobnosťami, áno, správne, divadelnej scény. No a ako lepšie odštartovať takýto podcast ako rozhovorom s Robertom Rothom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Fantastický výsledok slovenských hokejistov na ZOH 2026! Zo základnej skupiny postúpili priamo do štvrťfinále, kde sa stretnú s víťazom osemfinálového duelu Nemecko vs. Francúzsko. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) sa priamo z Milána spojili s hokejistom Jurajom Mikúšom, v novej časti Trefného strieľania zhodnotili základnú skupinu a pozreli sa na štvrťfinálové šance.

Fantastický výsledok slovenských hokejistov na ZOH 2026! Zo základnej skupiny postúpili priamo do štvrťfinále, kde sa stretnú s víťazom osemfinálového duelu Nemecko vs. Francúzsko. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) sa priamo z Milána spojili s hokejistom Jurajom Mikúšom, v novej časti Trefného strieľania zhodnotili základnú skupinu a pozreli sa na štvrťfinálové šance.

Bol evanjelickým farárom, sociológom a realistickým kritikom vlastného národa – Ján Lajčiak pomenúval slabosti Slovákov už pred viac ako sto rokmi. V čom je jeho myslenie dnes znepokojivo aktuálne a prečo sa k nemu vracia Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v inscenácii Text Lajčiak? O intelektuálovi, ktorý z fary v dedinke pod Čertovicou písal štúdie o Slovákoch a kultúre, sa Zuzana Botiková rozpráva s režisérom Rasťom Ballekom a dramaturgom Máriom Drgoňom.

Slovensko je znovu v bode, kde sa stretáva rozpočtová realita s ekonomickou realitou a nárastom prepúšťania. Vláda hovorí o stabilite, ale ľudia zažívajú skôr stabilný stres: drahšie nákupy, neisté zákazky, a správy o zatváraní fabrík. A do toho sa Európa nevie rozbehnúť a USA sa opakovane vracia k politike, ktorá je pre exportérov ako jazda na horskej dráhe.

Je to naozaj ona? Zvedaví sú ľudia, ktorí známu tvár Slovenskej televízie – moderátorku a dramaturgičku Karin Majtánovú vidia v hudobno-zábavných programoch, s ktorými cestuje po celom Slovensku. Sandre Vychlopenovej porozpráva viac o splnení si tohto speváckeho sna, zaspomíname si na jej veľké televízne projekty pre tisíce ľudí, a predstavíme ju aj ako mamu a manželku rodiny, ktorá jej dávala silu i v nie ľahkých životných obdobiach. Vypočujte si túto epizódu NP. | Hosť: Karin Majtánová (dlhoročná moderátorka, redaktorka v STV). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Väčšinu svojho života trávime v interiéroch, ktoré sme si zvykli vnímať len ako estetickú kulisu. Martina Uhrinová, predsedníčka Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov, však v novom podcaste búra mýty o modernom bývaní.

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

AI nám klame, berie prácu a smeruje naše príjmy technologickým miliardárom. Podľa experta spôsobila už aj rozvody a samovraždy. Má aj množstvo pozitívnych prínosov, ale rozmnožili sa najmä apokalyptické predpovede. Čo z nich je realita a čo iba strašenie? V dnešnej relácii NA ROVINU odpovedajú dvaja experti – Maroš Žofčin z portálu Živé.sk a Matej Hrnčiar zo Slovenskej technickej univerzity.Umelá inteligencia automatizuje duševné činnosti, a tak budú o prácu prichádzať ľudia, ktorí celé roky študovali, no AI sa dokáže ich vedomosti naučiť oveľa rýchlejšie. Čo to znamená pre svet, v ktorom si požičiavame peniaze cez hypotéky na 30 rokov? A sú teraz perspektívnejšie profesie tie, ktoré sa vykonávajú rukami a nie hlavou?V podcaste sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je AI iba nástroj, alebo je to agent s vlastnými záujmami;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI agenti nazývajú ľudí pozorovateľmi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je AI veľké množstvo rôznych algoritmov, ktoré majú rôzne vlastnosti;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či AI rozumie tomu, čo hovorí, alebo iba skladá slová;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ do akej miery má pravdu Y. N. Harari, ktorý vidí veľké hrozby;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo si AI radšej vymýšľa, akoby by priznala, že niečo nevie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako AI už doviedla ľudí k samovražde;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má umelá inteligencia vlastné ciele;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či môže AI vytvoriť vlastný finančný systém, čím ľudia môžu stratiť kontrolu nad ekonomikou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI bude mať toľko moci, koľko jej ľudia odovzdajú;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 15:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si o katastrofických predpovediach myslí popredná odborníčka na AI Mária Bieliková;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI už teraz ovplyvňuje voľby;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako vyzerá AI programátor a aké škody spôsobil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že práce bude menej, lebo väčšinu vykoná AI;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 20:00 – kto zaplatí moju hypotéku, keď mi AI vezme prácu;– po 21:00 – či nás čaká raj na zemi alebo zničenie sveta;– od 22:00 – či budú produkty vyrobené automatizáciou takmer zadarmo;– po 23:00 – že v bezpečí pred AI sú najmä remeselné činnosti a práca rukami;– od 25:40 – ako nám AI mení vnímanie budúcich profesií a vzdelávania;– po 27:00 – že problém nastane, keď odovzdáme číslo účtu AI, aby nám zarábala peniaze;– od 28:00 – ako nám ten istý chatbot hovorí každú chvíľu niečo opačné;– po 29:00 – ako AI spôsobila rozvody;– od 30:00 – či technologickí miliardári zoberú všetky naše príjmy a smerujeme do technofeudalizmu;– po 31:00 – že AI bude zdravotníctvom pre chudobných a ľudského lekára si budete musieť zaplatiť;– od 33:00 – že nám reálne hrozí postapokalyptický svet;– po 34:00 – ako sledujeme presun moci od štátov k technologickým lídrom;– od 35:00 – že ešte horšie je, keď štáty začnú zneužívať AI na kontrolu obyvateľstva;– po 36:30 – čo sú pozitíva, ktoré vedia vyvážiť riziká AI;– od 37:30 – ako v USA testovali AI v súdnictve a objavili rasizmus;– po 38:30 – že veľkou výhodou AI je personalizovaná medicína, ktorá vie predikovať, komu zaberie chemoterapia;– od 39:45 – či sa AI mýli menej ako človek;– po 40:00 – či hrozí ekonomická kríza po spľasnutí AI bubliny;– od 43:00 – do akej miery môžeme stratiť kontrolu nad AI a duševnými činnosťami.

AI nám klame, berie prácu a smeruje naše príjmy technologickým miliardárom. Podľa experta spôsobila už aj rozvody a samovraždy. Má aj množstvo pozitívnych prínosov, ale rozmnožili sa najmä apokalyptické predpovede. Čo z nich je realita a čo iba strašenie? V dnešnej relácii NA ROVINU odpovedajú dvaja experti – Maroš Žofčin z portálu Živé.sk a Matej Hrnčiar zo Slovenskej technickej univerzity.Umelá inteligencia automatizuje duševné činnosti, a tak budú o prácu prichádzať ľudia, ktorí celé roky študovali, no AI sa dokáže ich vedomosti naučiť oveľa rýchlejšie. Čo to znamená pre svet, v ktorom si požičiavame peniaze cez hypotéky na 30 rokov? A sú teraz perspektívnejšie profesie tie, ktoré sa vykonávajú rukami a nie hlavou?V podcaste sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je AI iba nástroj, alebo je to agent s vlastnými záujmami;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 1:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI agenti nazývajú ľudí pozorovateľmi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je AI veľké množstvo rôznych algoritmov, ktoré majú rôzne vlastnosti;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 4:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či AI rozumie tomu, čo hovorí, alebo iba skladá slová;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ do akej miery má pravdu Y. N. Harari, ktorý vidí veľké hrozby;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo si AI radšej vymýšľa, akoby by priznala, že niečo nevie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako AI už doviedla ľudí k samovražde;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 12:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či má umelá inteligencia vlastné ciele;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či môže AI vytvoriť vlastný finančný systém, čím ľudia môžu stratiť kontrolu nad ekonomikou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 14:40 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI bude mať toľko moci, koľko jej ľudia odovzdajú;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 15:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si o katastrofických predpovediach myslí popredná odborníčka na AI Mária Bieliková;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že AI už teraz ovplyvňuje voľby;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 18:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako vyzerá AI programátor a aké škody spôsobil;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:20 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že práce bude menej, lebo väčšinu vykoná AI;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 20:00 – kto zaplatí moju hypotéku, keď mi AI vezme prácu;– po 21:00 – či nás čaká raj na zemi alebo zničenie sveta;– od 22:00 – či budú produkty vyrobené automatizáciou takmer zadarmo;– po 23:00 – že v bezpečí pred AI sú najmä remeselné činnosti a práca rukami;– od 25:40 – ako nám AI mení vnímanie budúcich profesií a vzdelávania;– po 27:00 – že problém nastane, keď odovzdáme číslo účtu AI, aby nám zarábala peniaze;– od 28:00 – ako nám ten istý chatbot hovorí každú chvíľu niečo opačné;– po 29:00 – ako AI spôsobila rozvody;– od 30:00 – či technologickí miliardári zoberú všetky naše príjmy a smerujeme do technofeudalizmu;– po 31:00 – že AI bude zdravotníctvom pre chudobných a ľudského lekára si budete musieť zaplatiť;– od 33:00 – že nám reálne hrozí postapokalyptický svet;– po 34:00 – ako sledujeme presun moci od štátov k technologickým lídrom;– od 35:00 – že ešte horšie je, keď štáty začnú zneužívať AI na kontrolu obyvateľstva;– po 36:30 – čo sú pozitíva, ktoré vedia vyvážiť riziká AI;– od 37:30 – ako v USA testovali AI v súdnictve a objavili rasizmus;– po 38:30 – že veľkou výhodou AI je personalizovaná medicína, ktorá vie predikovať, komu zaberie chemoterapia;– od 39:45 – či sa AI mýli menej ako človek;– po 40:00 – či hrozí ekonomická kríza po spľasnutí AI bubliny;– od 43:00 – do akej miery môžeme stratiť kontrolu nad AI a duševnými činnosťami.

„Nemeckí výrobcovia si svoje výrobné kapacity nezrušili, ale iba zakonzervovali. V kombinácii s lacnejšou energiou to môže viesť k presunu výroby späť do Nemecka, a to aj s využitím pracovnej sily zo Slovenska. Zároveň sa v Nemecku v tichosti diskutuje o návrate troch odstavených jadrových elektrární,“ hovorí Július Kostolný, podpredseda SOPK, ktorý bol hosťom relácie Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Európska únia sa podľa podnikateľov v posledných rokoch vzdialila svojej hospodárskej podstate. Rozhodnutia v oblasti energetiky, klímy a regulácie výrazne zhoršujú podmienky pre priemysel, upozorňuje Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Ako jeden z najvýraznejších príkladov uvádza Lisabonskú stratégiu z roku 2000, ktorá mala z Európy urobiť najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta. „Už po piatich rokoch sa ukázalo, že tento cieľ je nereálny a stratégia musela byť korigovaná,“ pripomína J. Kostolný. Viac podrobností sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=5e70tFHyoNE&t=6s

1. Tachyum zachraňuje českú pobočku a štátu predalo podiel vo firme 2. Ceny bývania prekonávajú rekordy takmer na celom Slovensku 3. Mladí muži čoraz viac odmietajú vzťahy a spoločenský život 4. Musk konsoliduje svoje firemné impérium

Hokejový turnaj na zimnej olympiáde v Miláne sa nezdaržateľne blíži. Už 11. februára sa vhodí úvodné buly, slovenskí reprezentanti sa už stretli a v utorok odleteli do Milána. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík sa v novej časti Trefného strieľania pozreli na šance Slovákov na turnaji, na možné zloženie presiloviek či zmenu v nominácii.

Hokejový turnaj na zimnej olympiáde v Miláne sa nezdaržateľne blíži. Už 11. februára sa vhodí úvodné buly, slovenskí reprezentanti sa už stretli a v utorok odleteli do Milána. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Jurík sa v novej časti Trefného strieľania pozreli na šance Slovákov na turnaji, na možné zloženie presiloviek či zmenu v nominácii.

Hostia: Lukáš Šoltés (prodekan štúdia Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity) a Ján Závadský (prorektor pre kvalitu a akreditáciu Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici). | Nahrávka: Róbert Zsembera (štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum Miniterstvo školstva SR). | Nástroje umelej inteligencie dnes dokážu písať odborné texty rýchlo a relatívne kvalitne. Aj preto nový zákon o vysokých školách otvára diskusiu o klasických záverečných prácach. Majú študenti produkovať rozsiahle a často iba prevzaté texty, alebo získavať poznatky v praxi? Ako zareagujú technické a ako humanitné odbory? Kontakty so Zuzanou Botikovou o alternatívnych formách ukončenia štúdia. | Záverečné práce v dobe AI. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Prof. MUDr. Dušan Hamar je lekár, ktorý si v oblasti funkčnej diagnostiky si získal svetové meno. Bývalý vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK v Bratislave. Na medzinárodnej úrovni je členom predsedníctva EÚ komisie univerzitných športov. Od roku 2016 je predsedom jej Lekárskej komisie. Je členom Výkonného výboru a predseda Vedeckej komisie Medzinárodnej federácie športového lekárstva. Profesionálne sa venuje najmä funkčnej diagnostike. Je autorom vyše tridsiatich diagnostických systémov a postupov na posudzovanie špeciálnej trénovanosti a funkčného stavu športovcov a pacientov. Pri FTVŠ UK vybudoval Centrum aktívneho starnutia, zariadenie poskytujúce pohybové programy na zlepšenie kvality života seniorov. Venuje sa témam, ako sú problémy s nadváhou, športovanie v prírode, ako si udržiavať primeranú fyzickú výkonnosť, či vhodné športy pre rôzne vekové kategórie. Rodák z Považskej Bystrice, je sám športovec, bývalý atletický reprezentant vo vrhu guľou, bývalý slovenský, aj československý šampión. Športu sa venuje aj v seniorskom veku, veď napríklad so súčasným Vedúcim Slovenskej olympijskej výpravy, Romanom Bučekom majú na bicykloch prejazdenú takmer celú Európu. Prof. Dušan Hamar v tejto epizóde NP, kde sa s ním rozprávaĽudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Dušan Hamar (lekár, emeritný profesor, bývalý vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Filmový producent a moderátor, ktorého profesionálne zameranie smeruje najmä k futbalovému dianiu. Ako producent stojí za projektom Joe the First, úspešnom dokumentárnom filme o obrovskej osobnosti slovenského a svetového futbalu Jozefovi Venglošovi. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho začiatkoch v legendárnej Zlatej bráne, o jeho pôsobení v Slovenskej televízii, o jeho najvyššom fanúšikovskom členstve v klube Arsenal Londýn, o príjemných chvíľach, ktoré trávi na svojej chalupe, i o tom, aké to je, keď je Cap záhradníkom. | Hosť: Branko Cap (producent, moderátor). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Rokovania o obchodnej dohode Európskej únie s juhoamerickým Mercosurom trvajú viac než štvrťstoročie. Európska komisia sľubuje nové exportné príležitosti, ale zároveň vyvoláva silné obavy najmä medzi európskymi farmármi. Je Mercosur rozumným kompromisom, alebo skôr premrhanou šancou? V relácií Ekonomické Analýzy 24 o tejto téme diskutovali Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, a Peter Blaškovitš z Rady slovenských exportérov. 

Počet podnetov Úradu komisára pre deti v roku 2025 výrazne vzrástol. Úrad riešil najmä rodičovské konflikty, ochranu detí pred násilím a dodržiavanie základných práv detí. Viaceré prípady sa týkali aj školských zariadení, centier pre deti a rodiny či porušovania práva na kontakt s rodičmi. Detailnú správu o svojej činnosti úrad predloží Národnej rade Slovenskej republiky. Viac nám povedal Jozef Mikloško, komisár pre deti.

Hosťom Štefana Chrappu je profesor Marek Šmid, ústavný a medzinárodný právnik, predseda Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo. Témou je 25. výročie nadobudnutia platnosti Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Hokejová extraliga má za sebou 40 kôl a kým v Bratislave môžu byť nadmieru spokojní aj s novým jackpotom v podobe Jaroslava Janusa, v Trenčíne sa naopak prehlbuje veľká kríza a hrozí baráž. Z ich posledného vzájomného zápasu zaujal najmä bojkot fanúšikov, ale napríklad aj zákaz vstupu pre maskota. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Marek Hovorka sa v novej časti Trefného strieľania pozreli na najnovšie extraligové dianie.

Hokejová extraliga má za sebou 40 kôl a kým v Bratislave môžu byť nadmieru spokojní aj s novým jackpotom v podobe Jaroslava Janusa, v Trenčíne sa naopak prehlbuje veľká kríza a hrozí baráž. Z ich posledného vzájomného zápasu zaujal najmä bojkot fanúšikov, ale napríklad aj zákaz vstupu pre maskota. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Marek Hovorka sa v novej časti Trefného strieľania pozreli na najnovšie extraligové dianie.

Hostia: Robert Redhammer (predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo), Lukáš Šoltés (podpredseda Rady vysokých škôl SR) a Renáta Hall (odborníčka na vysoké školstvo z organizácie Therapolis). | V historicky prvom hodnotení podľa jednotných európskych pravidiel kvality slovenské vysoké školy obstáli. Komisie im však vytkli stovky nedostatkov, hodných nápravy. Chýbajú dáta o uplatnení absolventov, zapojenie študentov do hodnotenia výučby, viazne obnova technického vybavenia aj internátov. Prečo napriek deklarovanej kvalite hľadajú mnohí uchádzači kvalitu v zahraničí? Pomôže upevniť kvalitu vzdelania a výskumu novela vysokoškolskej legislatívy, ktorá čoskoro vstúpi do platnosti? Čo považujete za najdôležitejšie zistenia historicky prvého systémového hodnotenia kvality VŠ podľa európskych štandardov? ako môže toto hodnotenie ovplyvniť kvalitu vzdelávania (napr. vplyv zastaraných internátov, knižníc či laboratórií...)? Čo vypovedá fakt, že šesť škôl muselo prijať nápravné opatrenia? Do akej miery ide o systémové problémy a do akej o administratívne zlyhania? Ako efektívne zapojiť študentov a zamestnávateľov do hodnotenia výučby? Prečo slovenským vysokým školám stále chýbajú kvalitné dáta o uplatnení absolventov? Sú univerzity pripravené niesť väčšiu zodpovednosť za vlastnú kvalitu? Je znižovanie počtu študijných programov krokom ku kvalite? Pomáha nový systém rýchlejšie reagovať na potreby trhu práce? Je administratívna náročnosť hodnotenia primeraná jeho prínosom? Čo zmení novela zákona účinná od marca 2026? | Hodnotenie kvality vysokých škôl. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Polčas vládnutia máme za sebou, ale k žiadnemu poučeniu sa vládnej moci neprišlo. Potvrdilo sa, že žiadny plán nemali a išlo iba o personálnu pomstu a trafiky, hodnotí pôsobenie ministerky kultúry a jej rezortu bývalá šéfka SNG Alexandra Kusá. A má ešte zmysel brániť inštitúcie zvnútra alebo už je to aktom kolaborácie s mocou bez úrovne, vkusu i hanby?Zo Slovenskej národnej galérie sa stal dom duchov. Ani oni sami nevedia, čo je to ich „národné“ či „slovenské a žiadne iné“ umenie, úprimne by aj chceli mať výsledky, ale vôbec nevedia, ako ich dosiahnuť. Ich návštevníci vôbec nezaujímajú, zaujímajú sa iba o seba samých. Slobodnej kultúre to však výrazne zlepšilo PR a kultúra sa aj morálne posilnila, hovorí na margo pôsobenia tejto vládnej garnitúry v oblasti kultúry bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.To, čo sa z pozície tejto moci udialo v kultúre podľa nej dobre nasvietilo problém, ktorý v našej spoločnosti máme aj my – ako spoločnosť sa teraz môžeme rozhodnúť, či to takto (ako sa vládna moc správa k štátu, kultúre i nám občanom) chceme alebo to odmietneme.No a má ešte podľa Alexandry Kusej zmysel brániť inštitúcie zvnútra? Zostávať dnes v tých inštitúciách (ako napr. SNG) je ako pokus rozložiť komunistickú stranu zvnútra. To sa proste nedá. Čas bránenia inštitúcií zvnútra uplynul. Nejde to, treba počkať kým to uplynie, tvrdí exšéfka SNG.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s bývalou šéfkou SNG Alexandrou Kusou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Polčas vládnutia máme za sebou, ale k žiadnemu poučeniu sa vládnej moci neprišlo. Potvrdilo sa, že žiadny plán nemali a išlo iba o personálnu pomstu a trafiky, hodnotí pôsobenie ministerky kultúry a jej rezortu bývalá šéfka SNG Alexandra Kusá. A má ešte zmysel brániť inštitúcie zvnútra alebo už je to aktom kolaborácie s mocou bez úrovne, vkusu i hanby?Zo Slovenskej národnej galérie sa stal dom duchov. Ani oni sami nevedia, čo je to ich „národné“ či „slovenské a žiadne iné“ umenie, úprimne by aj chceli mať výsledky, ale vôbec nevedia, ako ich dosiahnuť. Ich návštevníci vôbec nezaujímajú, zaujímajú sa iba o seba samých. Slobodnej kultúre to však výrazne zlepšilo PR a kultúra sa aj morálne posilnila, hovorí na margo pôsobenia tejto vládnej garnitúry v oblasti kultúry bývalá šéfka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá.To, čo sa z pozície tejto moci udialo v kultúre podľa nej dobre nasvietilo problém, ktorý v našej spoločnosti máme aj my – ako spoločnosť sa teraz môžeme rozhodnúť, či to takto (ako sa vládna moc správa k štátu, kultúre i nám občanom) chceme alebo to odmietneme.No a má ešte podľa Alexandry Kusej zmysel brániť inštitúcie zvnútra? Zostávať dnes v tých inštitúciách (ako napr. SNG) je ako pokus rozložiť komunistickú stranu zvnútra. To sa proste nedá. Čas bránenia inštitúcií zvnútra uplynul. Nejde to, treba počkať kým to uplynie, tvrdí exšéfka SNG.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s bývalou šéfkou SNG Alexandrou Kusou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hosťom relácie Zo zákulisia politiky bol Robert Kaliňák, minister obrany Slovenskej republiky a podpredseda strany SMER, ktorý v rozhovore reaguje na aktuálne politické témy, kritiku opozície aj verejné obavy spojené s vládnymi rozhodnutiami. V diskusii sa vyjadruje k obvineniam z netransparentnosti a zdôrazňuje, že v pozadí štátu sa podľa neho nedejú žiadne tajné obchody. Otvára aj tému politického vývoja po roku 2020 a hodnotí dopady vtedajšieho vládnutia na stav krajiny a verejné financie.Výrazná časť rozhovoru sa venuje transakčnej dani. Robert Kaliňák tvrdí, že bežných ľudí sa toto opatrenie prakticky nedotklo a že obavy z jej dosahov sú podľa neho zveličované opozíciou. Poukazuje na rozdiel medzi vplyvom na podnikateľský sektor a na každodenný život obyčajných ľudí. Relácia ponúka pohľad predstaviteľa vládnej moci, ktorý obhajuje kroky vlády, vysvetľuje jej rozhodnutia a reaguje na kritiku v citlivých ekonomických a politických otázkach.

Vo štvrtok poobede sme spoznali nomináciu Slovenska na hokejový turnaj ZOH 2026 v Taliansku. Prekvapil Vladimír Országh alebo berie do Milána preverených a očakávaných hráčov? Prečo v nej nie sú hokejisti z AHL a koho nominovanie prekvapilo? A ako vyriešiť nezvyčajný presilovkový pretlak? Aj to riešili v najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista Juraj Mikúš.

Na úvod roka 2026 sme si pre tebe pripravili skutočne zákulisnú časť relácie Zo zákulisia politiky. S predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas) sme sa poprechádzali po budove Národnej rady Slovenskej republiky a tebe ukážeme aj také zákutia, ktoré si doteraz nemal šancu vidieť.Rozprávali sme sa v kancelárii predsedu, sedeli na mieste, kde sedávajú diplomati a prešli sa plénom, kde väčšinu svojich dní trávia poslanci.Dozvieš sa, čo je v skutočnosti prácou predsedu parlamentu, v čom je odlišná od ministerského postu a prečo je veľká časť práce Richarda Rašiho „neviditeľná“. V rozhovore padla aj téma alkoholu v parlamente či ostrých útokov, ktoré v decembri vyústili až do fyzickej potýčky. Nahliadni s nami do zákulisia parlamentu a dozvieš sa viac.

175. podcast Autobazar.EU - 1. januára 2026 nadobúda účinnosť novela Zákona o cestnej premávke, ktorá sa dotkne desiatok tisícov vodičov na Slovensku, ale aj cyklistov či kolobežkárov.Bez kontextu by sme povedali, že sa mení sa doba platnosti vodičských preukazov vydaných do roku 2013, cyklisti dostali rýchlostný limit a nasledujúca novela prináša aj zelené brzdové svetlo. Tieto zmeny si v tejto epizóde prejdeme podrobnejšie, a ako to už býva, nie je to vôbec tak negatívne, ako sa môže na prvé počutie zdať.Rýchlosť chôdze definovaná zákonom Asi všetci ste počuli o tom, že zákonodarcovia do legislatívy zahrnuli aj maximálnu rýchlosť chôdze, a to 6 km/h.Konkrétne ide o novelizovaný § 2, ods. 2 písm. s) so znením, že rýchlosťou chôdze sa rozumie rýchlosť neprevyšujúca 6 km/h. Ide o takzvané vymedzenie základných pojmov.Internetom kolovali vtipy, ale aj oprávnené obavy, že policajné hliadky budú merať rýchlosť chodcov a prípadne im ukladať blokové pokuty. Ako medzičasom potvrdil samotný Policajný zbor SR, rýchlosť chodcov sa merať nebude, a je na to dobrý dôvod.Norma 6 km/h doteraz v zákone chýbala, a predsa sa na ňu odvolávali niektoré paragrafy v rovnakom zákone - spravidla išlo o dovolenú rýchlosť kolobežiek, bicyklov, skateboardov a iných nemotorových dopravných prostriedkov na chodníkoch.V nadväznosti na túto novinku sa preto upravujú aj § 52 ods. 5) a odseky 1 a 6 paragrafu 55. Týkajú sa osôb, ktoré sa po chodníku pohybujú na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skateboarde a na bicykli - tí po novom už zo zákona nesmú prekročiť rýchlosť 6 km/h.Svojím spôsobom tak skutočne dostali cyklisti maximálnu dovolenú rýchlosť, ale iba na chodníku. Na ceste platia pre cyklistov rovnaké predpisy ako pre autá.Naďalej pritom platí, že dospelý cyklista má využívať cestu, nie chodník. Bicykel na chodníku smú používať iba deti do 10 rokov a dospelí, ktorí jazdia na bicykli s dieťaťom alebo dieťa na bicykli sprevádzajú.Teraz si prejdime tie dôležitejšie zmeny, ktoré reálne zasiahnu desiatky tisíc slovenských motoristov.Lekárske prehliadky od vyššieho veku, počíta sa aj preventívka.Od 1.1.2026 platí, že na pravidelné lekárske prehliadky musia vodiči až od 70. roku života, a to raz za 5 rokov. Doteraz to bolo od 65. roku života.Novelizácia § 87 navyše zavádza aj novú výhodu, ktorá motoristom zjednoduší tento proces - za lekársku prehliadku sa môže považovať aj preventívna prehliadka u obvodného lekára. Táto preventívka však musí byť prevedená korektne, s ohľadom na potreby tohto zákona.Šoférom z povolania sa termíny kontrol nemenia Stríž v podcaste upozorňuje, že pre vodičov z povolania platia iné pravidlá. Tí musia absolvovať zodpovedajúce lekárske prehliadky každých 5 rokov bez ohľadu na vek, ale od 65. roku života už každé dva roky.Týka sa to ako vodičov z povolania, tak osoby vedúce vozidlá skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE.Znenie zákona od 1.1.2026:Pravidelným lekárskym prehliadkam každých päť rokov a po dosiahnutí veku 65 rokov každé dva roky sú povinní podrobiť saa) vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú motorové vozidlo skupiny C1, C1E, C, CE, D1, D1E, D a DE,b vodiči, ktorí sú držiteľmi vodičského preukazu Slovenskej republiky a ktorí vedú vozidlo s právom prednostnej jazdy, motorové vozidlo využívané na zasielateľstvo a taxislužbu a na poskytovanie poštových služieb.Súvisiace zmeny vo vodičákoch (nielen) vydaných do roku 2013Spolu s lekárskymi prehliadkami od 70. roku života sa upravuje aj súvisiaci tretí a piaty odsek § 94.Platnosť bežných vodičákov na motocykle, osobné a ľahké úžitkové automobily a traktory je naďalej 15 rokov, najviac však do dovŕšenia veku 70 rokov (doteraz 65...

Slovenská hokejová extraliga má pred Vianocami odohraných 31 kôl. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie bývalého hokejistu a experta JOJ Šport Martina Chovana a prebrali všetkých 12 tímov Tipsport ligy. Pozreli sa aj na to, ako to vyzeralo na každom štadióne na tribúnach.

Hovoria, že toto sú dosiaľ najintenzívnejšie rokovania o mieri na Ukrajine, no momentálne skôr medzi Ukrajinou, európskymi krajinami a USA, ktoré sa pokúšajú nájsť nejaký akceptovateľný kompromis. Otázkou tiež je, či Rusko vôbec nejaký mier chce a či nejaký návrh akceptovať bude. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva so šéfom zahraničného spravodajstva denníka SME Lukášom Onderčaninom. Zdroj zvukov: ČT, New York Post, Reuters, YouTube/Zelenskyj Odporúčanie: Ak ste si včera nestihli kúpiť denník SME alebo Korzár s vloženým Slobodným kalendárom na rok 2026, máme dobrú správu: toto vydanie je ešte stále v predaji a môžete si ho kúpiť v stánkoch a trafikách až do konca roka. Nástenný kalendár sme pripravili so Slobodnou národnou galériou a zachytáva kľúčové okamihy z boja za záchranu Slovenskej národnej galérie. Neváhajte a kúpou Slobodného kalendára prejavte podporu našej galérii. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenská hokejová reprezentácia má za sebou posledné prípravné zápasy pred olympiádou. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie hokejistu Juraja Mikúša a spoločne predebatovali nielen skončený turnaj, no riešili najmä predpokladanú nomináciu a zostavu Slovenska na ZOH 2026. Spoločne si skúsili poskladať aj útoky.

Pri schvaľovaní konsolidačného balíčka vláda sľubovala úspory v rádoch stoviek miliónov. Ak by však vláda chcela takto masívne šetriť, potrebovala by k tomu audity, ktoré by identifikovali možné úspory. Šéf slovenských auditorov ale o takejto objednávke od štátu nič nevie. Zatiaľ nevidieť žiadnu snahu, že by táto vláda reálne chcela šetriť, hovorí šéf Slovenskej komory auditorov Milan Mozolák. "Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan MozolákPrečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory auditorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pri schvaľovaní konsolidačného balíčka vláda sľubovala úspory v rádoch stoviek miliónov. Ak by však vláda chcela takto masívne šetriť, potrebovala by k tomu audity, ktoré by identifikovali možné úspory. Šéf slovenských audítorov ale o takejto objednávke od štátu nič nevie. Zatiaľ nevidieť žiadnu snahu, že by táto vláda reálne chcela šetriť, hovorí šéf Slovenskej komory audítorov Milan Mozolák. "Tahle země nevzkvétá." Pamätné novoročné slová prezidenta Václava Havla, ktoré vyslovil krátko po páde komunistického režimu a desaťročiach nefunkčnej totality. Slová "Táto krajina nevzkvéta" však môžeme vysloviť aj dnes, 36 rokov po Novembri 89. Slovensko nerozkvitá.Slovensko sa v rebríčku časopisu The Economist porovnávajúcom ekonomiky členských štátov OECD ocitlo na samom dne. poviete si, jedna lastovička leto nerobí, no táto krajina sa prepadáva na samý chvost štátov EÚ už prakticky vo všetkých merateľných parametroch.Po troch kolách vládnej konsolidácie, v rádoch miliárd, je rozpočtový deficit prakticky rovnako vysoký. No a napriek neustále sa zvyšujúcim daniam či odvodom sa kvalita i rozsah služieb štátu neustále zhoršuje. Mladé mozgy z krajiny utekajú, investori s príchodom váhajú, podnikateľom sa rastúce dane platiť nechce a úpadok zdravotníctva, školstva aj infraštruktúry - pripomeňme si aktuálne vlakové nešťastia, sa už nedá nijako zamaskovať.No a vládna koalícia? Tá sa namiesto budovania Slovenska - ako lepšieho miesta na život, radšej zaoberá sama sebou, vykonštruovanými pseudotémami a najmä, svojim vlastným pohodlím.Táto krajina nerozkvitá. Je december 2025 - predvečer 33. výročia vzniku Slovenskej republiky, a Slovensko nerozkvitá.My nevieme povedať, či viac ako 99 percent informácií od ekonomicky aktívnych subjektov je naozaj spoľahlivých a potom sa nemôžeme čudovať, že keď sa príjme akékoľvek opatrenie, tak sa míňa účinkom. A dôvod? Je postavené na nedostatočných informáciách. Dáta sú, ale nie sú využívané alebo sa kompetentní nimi neriadia, tvrdí Milan MozolákPrečo je to tak a čo s tým ešte vieme a chceme urobiť? Témy pre šéfa Slovenskej komory audítorov Milana Mozoláka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čím viac hláv, tým nebezpečnejší drak. Najprv príde trojhlavý, potom päťhlavý a nakoniec sedemhlavý. Teda aspoň tak to býva v našich rozprávkach. V Kórei sa ale nebezpečnosť draka meria podľa niečoho iného. Podľa pazúrov! Čím viac má drak pazúrov, tým horšie. Nedeľná Talkshow je tentokrát o nágoch, serpopardoch a áno, aj o Mushu z rozprávky Mulan. O dračích bytostiach porozprávala spoluautorka knihy Rod draka a výskumníčka z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied Veronika Verešová.

Vládna koalícia bleskovo zrušila Úrad na ochranu oznamovateľov a založila na jeho mieste nový úrad. To všetko po tom, čo pôvodný úrad poslal ministerstvu vnútra tri pokuty pre kauzy policajtov okolo Jána Čurillu, ktorí majú status oznamovateľov.Aj keď to koalícia dlho odmietala, napokon sama vracia do trestného zákona takzvaný horalkový paragraf. Koalícia za zrušenie úradu aj zmeny v trestnom zákone kritizuje aj generálny prokurátor. A medzitým sa nám takmer opäť zrazili dva vlaky.Naozaj sa musel rušiť fungujúci úrad len pre výmenu jeho šéfky a pokuty ministrovi? Má vôbec koalícia na takéto veci čas? Prečo v parlamente už rok stoja opozičné návrhy na odvolávanie ministrov a stále nám chýba sudca na ústavnom súde? A bude koalícia v parlamente jednotná pri odvolávaní Jána Ferenčáka alebo pri vetovanej novele o hazarde, či zmenách v Envirofonde? Má minister Ráž podporu a v SNS?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami Národnej rady, predsedom klubu Slovenskej národnej strany Romanom Michelkom a podpredsedom klubu strany Sloboda a Solidarita Ondrejom Dostálom.

V posledných týždňoch sa toho v extralige udialo viac než dosť. Najviac sa hovorilo o Martinovi Réwayovi a jeho (ne)konci v Liptovskom Mikuláši. V najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali s bývalým hokejistom Michalom Handzušom nielen o Réwayovi, ale aj o zapracovaní mladých hráčov do ligy, Brankovi Radivojevičovi či o Daliborovi Dvorskom, ktorého Michal Handzuš trénoval vhadzovania.

O chvíľu to budú už štyri roky krvavej vojny Ruska proti Ukrajine. Vojny, ktorú chcel mať Putin ako špeciálnu vojenskú operáciu vybavenú za tri dni. A ktorú chcel do 24 hodín ukončiť Trump. Aká je dnes šanca na mier?Trumpov mierový plán sa snažia napraviť európski lídri. Trump obviňuje Zelenského že návrh ani nečítal. A Putin za žiadnu cenu neustupuje a na Ukrajine ďalej ničí mestá a vraždí jej civilných obyvateľov aj ďaleko za frontovou líniou.Ako je na tom Ukrajina, ktorá sa stále hrdinsky bráni? Akú podporu má po korupčnej kauze Zelenský? A je Trumpov mierový plán a jeho nová bezpečnostná stratégia v prospech Ruska, no proti Ukrajine a Európe? Stoja európski lídri stále za Kyjevom? A čo naša vláda, ktorá chce pre stopku na ruský plyn a ropu žalovať Úniu?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom na Prešovskej univerzite Alexandrom Dulebom.

Po kriedovej revolúcií sa opäť stali predmetom záujmu verejnosti. Ich však trápi zlyhávajúce školstvo, ale i ataky politikov spochybňujúcich ich právo hovoriť do vecí verejných. Čím žije naša mládež, prečo čoraz viac odchádza zo Slovenska a o čom je Olympiáda kritického myslenia? Radi, často a najmä - čo najviac verejne, o nich hovoríme ako o tom najcennejšom, čo vôbec máme, ako o našej nádeji a predovšetkým, hovoríme o nich, ako o budúcnosti tejto krajiny. V realite však čelia vzdelávaciemu systému, v ktorom ešte stále silne prevláda tlak nezmyselného memorovania, bezúčelného testovania a stupňujúcich sa nárokov permanentných skúšok a všemožných previerok, ktoré pritom opakovane ukazujú, že kvalita nášho školského systému dramaticky upadá. K tomu treba pripočítať doslova epidémiu depresií, úzkostí či stavov osamelosti a odcudzenia, na ktorý zasa náš zdravotný systém nevie dať dostatočne relevantnú odpoveď. No a navyše, dnes si pri i tom najmenšom a nanajvýš slušnom náznaku nesúhlasu od samotného predsedu vlády v diskusií vypočujú, že keď sa im tu nepáči, majú sa zbaliť a ísť bojovať na Ukrajinu. Výsledkom je, že v čoraz masovejšej miere z tejto krajiny odchádzajú študovať do zahraničia a čo je oveľa horšie, veľká časť tých najšikovnejších a najtalentovanejších z nich, sa sem vrátiť vôbec neplánuje.I tak by sa dala popísať situácia toho skutočne - a v tomto prípade, naozaj najcennejšieho, čo tu vôbec máme - našich detí. Dnes študentov a žiakov, no už zajtra presne tých, ktorí v tejto krajine prevezmú zodpovednosť za celé naše ďalšie smerovanie. Medzi nich patria aj naši dnešní hostia, ktorí sú spojení s Olympiádou kritického myslenia, ako i Slovenskou debatnou Asociáciou, Jakub Bohuš a Lea Pálešová. Debatu nemôžete vyhrať pokiaľ oponenta nepočúvate a nechcete mu porozumieť, tvrdí Jakub Bohuš zo Slovenskej debatnej asociáciePekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Bez podpory kolegov by som to nedala,“ spomína Klára Hudáková, ktorá má za sebou skúsenosť hromadnej výpovede v Slovenskej národnej galérii po tom, ako do nej ministerka Šimkovičová dosadila svoje vedenie. „Som hrdá, že sme boli schopní ukázať takúto silu a odvahu,“ dopĺňa. „Je na to potrebná vnútorná sila, vnútorná integrita, s ktorou žijete každý deň a ktorá sa potom prejaví práve v ťažkých krízových situáciách, keď stojíte pred náročným rozhodnutím.“Výpoveď – a to hromadná – ako výkrik o kolapse jednej inštitúcie. Slovensko ju zažilo koncom januára. Stovka zamestnancov Slovenskej národnej galérie vtedy predstúpila pred verejnosť a povedala svoje „nie“ účasti na jej kolapse. Na kolapse, za ktorým boli nominácie ministerky Šimkovičovej.Odvolanú Alexandru Kusú, ktorá stála za zaodením galérie do nového krásneho šatu, v priebehu pol roka vystriedali z rozhodnutia ministerky hneď traja štatutári. Ich spoločným menovateľom však bola nekompetentnosť – o ktorej vydala svedectvo hromadná výpoveď zamestnancov galérie. Za verejný tlak a trištvrte ročnú obranu inštitúcie pred rozkladom teraz dostali ocenenie Biela vrana.Lebo silné a sebavedomé inštitúcie sú predpokladom zdravej demokratickej spoločnosti. Ich obrana je tak obranou demokracie.Výpoveď z protestu však má aj iné tváre: obavy z budúcnosti a boj s démonmi neistôt, či najobyčajnejšie hľadanie novej práce.Koľko odvahy je na to potrebné? Otázka a témy pre Bielu vranu Kláru Hudákovú, niekdajšiu hovorkyňu galérie, ktorá ju našla v potrebnej miere.„Občiansky odpor tu potrebuje injekcie podpory, odvahy a energie, inštitúcie si musíme brániť,“ hovorí Hudáková.Hovorí, že ju napĺňa radosťou, že krok odporu v SNG si niekto všimol. „Môže to byť aj nejaká satisfakcia pre kolegov za to, čo urobili a zároveň to môže povzbudiť, alebo inšpirovať ľudí v iných inštitúciách, v iných prostrediach, ktorí si nie sú istí, či sa môžu ozvať, majú ozvať, čo majú robiť,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vládna koalícia môže čeliť ďalšej kríze. Hlas už v koalícii nechce byť za handru a sťažuje sa, že keď premiér Fico odvolal vicepremiéra Kmeca, porušil koaličnú zmluvu. Hlas by chcel, aby takto premiér konal aj pri ministroch Rážovi a Migaľovi. Problém má aj SNS s Huliakovým návrhom o hazarde a Hulika s návrhom o Envirofonde. Je teda vo vláde a v koalícii kríza? Môžu ministri vôbec spolupracovať ak sú tak rozhádaní?A prečo návrh ministra Tarabu o Envirofonde odmietli obchodné komory a zamestnávateľské a priemyselné zväzy? Chce minister pomôcť Andrejovi Babišovi za naše peniaze upratať znečistený Istrochem? A budú do konca roka v každom našom národnom parku vysoké vlajkové stožiare? Prečo preto musel skončiť šéf parku v Pieninách?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom životného prostredia a nominantom Slovenskej národnej strany Tomášom Tarabom.

Partizán Otto Šimko, psychológ Anton Heretik či bývalé pracovníčky Slovenskej národnej galérie Veronika Němcová, Bohdana Hromádková a Klára Hudáková. Toto sú Biele vrany 2025. Ľudia ktorí prejavili občiansku statočnosť a snahu o lepšie Slovensko.Otto Šimko je už 101-ročný aktívny účastník Slovenského národné povstania. So zbraňou v ruke bojoval proti nacizmu a neskôr bol kritikom komunistického režimu. Aj dnes podporuje napadnutú Ukrajinu. Profesor Anton Heretik výrazná osobnosť slovenskej psychológie. Je jedným z autorov otvoreného listu premiérovi Ficovi, tak ako bol pred rokmi jedným z autorov listu Vladimírovi Mečiarovi. A galeristky Veronika Němcová spolu s Bohdanou Hromádkovou a Klárou Hudákovou získali Bielu vranu ako zástupkyne ľudí z Národnej galérie aj občianskych iniciatív Otvorená kultúra, Umenie nebude ticho a Slobodná národná galéria.Prečo to všetci títo ľudia robia a aké majú motivácie? Ak odmenou za občiansku statočnosť a angažovanie sa v prospech nás všetkých bývajú na Slovensku častokrát skôr problémy v pracovnom či osobnom živote a ich aktivity niekedy pripomínajú boj s veternými mlynmi?Braňo Závodský sa rozprával s psychológom Antonom Heretikom, účastníkom Slovenského národného povstania Ottom Šimkom a bývalou zamestnankyňou SNG Veronikou Němcovou.