POPULARITY
Categories
Nedávno médiami prebehla správa o rušení viacerých pobočiek v krajských mestách. Ľudia to vnímali ako rušenie služieb, Slovenská pošta hovorí, naopak, o ich skvalitňovaní. Aké služby pošta aktuálne ponúka, prečo netreba chodiť so všetkým na pobočku aj o tom, aké zmeny ešte Slovenská pošta chystá rozpráva riaditeľka obchodu Slovenskej pošty Melinda Burdanová.
1. mája 2025 vstúpila do platnosti nová slovenská technická norma (STN 33 1630:2025), ktorá upravuje spôsob vykonávania revízií a kontrol elektrických spotrebičov a predlžovacích prívodov počas ich používania.Ide predovšetkým o bezpečnosť a v zmysle zákona sa jej dodržiavanie týka každého jedného zamestnávateľa. Aké povinnosti s tým súvisia a na čo všetko by mali firmy a podnikatelia myslieť, o tom sme sa porozprávali s expertom z praxe.Ing. Michal Sahuľ, MBA – expert pre oblasť elektrickej bezpečnosti, revízny technik a bezpečnostný technik, konateľ spol. Forrest, s. r. o., člen prezídia Slovenského elektrotechnického zväzu a Komory elektrotechnikov Slovenska (SEZ-KES) a predseda Technickej komisie 84 (pre Elektrické inštalácie a ochranu pred zásahom elektrickým prúdom) pri Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ÚNMS). Náš hosť je zároveň spoluautorom novej normy STN 33 1630:2025 a koordinátor normalizačnej úlohy.V našom rozhovore sa dozviete:Ide o novú slovenskú technickú normu (STN) – aký bol proces jej tvorby a kto sa na ňom podieľal?Čo viedlo k tvorbe novej normy STN 33 1630: 2025? Aké boli predpoklady na tvorbu novej normy? Prečo je pre prax dôležitá?V čom spočíva zjednotenie prístupov v novej STN?Čo je elektrická bezpečnosť pri elektrických spotrebičoch a predlžovacích prívodoch?Aká je nadväznosť na legislatívu BOZP a čo sa pre zamestnávateľa (prevádzkovateľa) mení, upravuje?Ako sa po novom zaisťuje bezpečnosť elektrických spotrebičov a predlžovacích prívodov v prevádzke?Čo prevádzkovateľ, resp. jeho zástupca pre bezpečnosť, musí urobiť pre implementáciu novej normy do procesov?Čo sa mení vo výkone meraní počas revízie, čo má byť po novom inak a ako si to vie prevádzkovateľ skontrolovať?Prečo je vhodné absolvovať praktické školenie na výkon revízií a aké sú na Slovensku možnosti?Aké konkrétne kroky potrebuje podnikateľ urobiť pre naplnenie bezpečnosti?Tému novej STN Ing. Michal Sahuľ podrobnejšie približuje aj vo videoškolení, ktoré nájdete na odbornej platforme www.bezpecnostvpraxi.sk.Sme Poradca podnikateľa – vaša spoľahlivá skratka k aktuálnej legislatíve. www.pp.sk
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Počas letnej prestávky v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži máme v podcaste Trefné strieľanie priestor aj na riešenie vecí, ktoré sa dejú mimo ľadu, no sú mimoriadne dôležité. Jednou z nich je marketing, či už samotných klubov, ale aj celej ligy. Ako je na tom? Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) sa o ňom zhovárali so športovým marketérom a majiteľom druholigovej Senice Pavlom Krutým.
V tejto epizóde relácie Cashflow sme sa rozprávali s Jurajom Matejovičom, šéfom platobného styku Slovenskej sporiteľne. Ten v rozhovore hovorí o tom, ako sa správať v zahraničí, ako platiť miestnym na trhu či ako vyberať peniaze z bankomatu. Brať si pôžičku na letnú dovolenku? Ako stráviť leto pri mori alebo v horách bez toho, aby som sa musel báť o svoje financie? O tom všetkom sa dozvieš v novej časti relácie Cashflow.Moderuje Adam Siposhttp://instagram.com/adamsiposs/Pre viac rozhovorov zo sveta biznisu a ekonomiky sleduj Let's Talk Business
Počas letnej prestávky v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži máme v podcaste Trefné strieľanie priestor aj na riešenie vecí, ktoré sa dejú mimo ľadu, no sú mimoriadne dôležité. Jednou z nich je marketing, či už samotných klubov, ale aj celej ligy. Ako je na tom? Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) sa o ňom zhovárali so športovým marketérom a majiteľom druholigovej Senice Pavlom Krutým.
Liptovská Mara je dominantou Liptova, najväčšou, ktorú vytvoril človek. Prečo vznikla? Čomu všetkému pomáha dnes? A čo pri nej môžete zažiť nielen počas leta? O tom všetkom diskutujú František Németh, Katarína Šarafínová, Jozef a Samuel. Epizóda vznikla v spolupráci s VisitLiptov. Viac o Liptovskej Mare a spomínaných aktivitách nájdete na stránke https://www.visitliptov.sk/liptovska-mara/ Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5
Hosťom Štefana Chrappu je predseda O.Z. Seniori slovenskej diplomacie Miroslav Mojžita. Reč je o živote a diele mons. Milana Šášika, mukačevského biskupa, ktorý pochádzal zo Slovenska a zaslúžil sa o rozvoj gréckokatolíckej cirkvi na Zakarpatsku. | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
250710_politika_Jarjabek Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika/jarjabek-o-deklaracii-pribeh-slovensk/892292-clanok.html . Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky zo 17. júla 1992 rozbehla sled udalostí, ktoré nezvratne viedli k rozpadu Československa. Podľa viacerých vtedajších českých, ale aj slovenských finančných expertov však mal príbeh samostatného Slovenska šancu trvať maximálne štyri roky. V TASR TV to povedal poslanec Národnej rady (NR) SR Dušan Jarjabek (Smer-SD). . Dodal, že udalosti súvisiace s deklaráciou zvrchovanosti si budeme pripomínať už 12. júla oslavami v Starej Bystrici. „Oslavy prenáša STVR, budú spojené s malým kultúrnym programom. Bude to apel na slovenskosť, na to, čo všetko tento sviatok znamená,“ uviedol Jarjabek....
Hokejová sezóna je momentálne vo svojej uhorkovej fáze. V podcaste Trefné strieľanie je tak priestor rozoberať dôležité témy, na ktoré počas sezóny nie je veľa priestoru. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si zavolali hokejistu Tomáša Záborského a spoločne rozoberali, ako sa pristupuje k otrasom mozgu na Slovensku. Dozviete sa, ako to u nás (ne)funguje a ako sa táto dôležitá vec podceňuje.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Hokejová sezóna je momentálne vo svojej uhorkovej fáze. V podcaste Trefné strieľanie je tak priestor rozoberať dôležité témy, na ktoré počas sezóny nie je veľa priestoru. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si zavolali hokejistu Tomáša Záborského a spoločne rozoberali, ako sa pristupuje k otrasom mozgu na Slovensku. Dozviete sa, ako to u nás (ne)funguje a ako sa táto dôležitá vec podceňuje.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Kauza Emisie - známa aj ako kauza Interblue - patrí medzi najikonickejšie kauzy prvej vlády Roberta Fica. Rezort životného prostredia vedený nominantmi Jána Slotu v nej nevýhodne predal naše emisné kvóty garážovej firme Interblue, teda firme s absolútne netransparentným vlastníckym pozadím. Obchod za niekoľko desiatok miliónov bol však tak škandalózny, že premiér Fico - a to po opakovaných výmenách slotových ministrov - rezort životného prostredia napokon Slovenskej národnej strane odobral.Prípad bol síce vyšetrovaný políciou, prokurátor však po ukončení vyšetrovania skonštatoval, že sa žiadny trestný čin nestal. Nové vyšetrovanie otvorené po roku 2021 však výsledky predsa len prinieslo, už v ďalšom roku pozadie emisného biznisu odkryli a prišli aj prvé obvinenia. Napokon ale kauza končí v koši. A dôvod? Premlčanie vyplývajúce z novely trestných kódexov prijatých vládou Roberta Fica.A záver? Skutok sa stal, bol trestným činom a vyšetrovanie preukázalo záujem poškodiť Slovenskú republiku. Štát si nárokoval škodu za takmer 50 miliónov, napokon však Slovensko žiadne peniaze nezíska a obvinení ministerskí úradníci do väzenia nepôjdu. Kauza sa teda stala, a aj keď podľa orgánov činných v trestnom konaní javí znaky trestného činu, trestnoprávne - a ani iné dôsledky, za ňu už nik neponesie. Rovnako tak mnohomiliónovú škodu, ktorú Slovensko utrpelo, nám nik nenahradí.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o kauze emisie a zametaní takýchto veľkých prípadov siahajúcich do tých najvyšších poschodí moci. V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na znepokojivý trend radikalizácie našej mládeže, predovšetkým mladých mužov a chlapcov, a tiež na to, ako sa narastajúcemu trendu toxickej maskulinity môžu jej obete brániť. O tejto téme budeme v Aktualitách diskutovať aj na budúcotýždňovej Pohode.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Hostia: Michal Horváth (hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska) a Martin Hudcovský (ekonóm zo Slovenskej akadémie vied). | Predikcia tohoročného hospodárskeho rastu z dielne NBS sa scvrkla takmer na jedno percento. Aj tento krehký rast je podľa expertov ohrozený a plnoformátová obchodná vojna ho môže stlačiť ešte viac. Aké faktory stoja za týmto obratom v očakávaniach? Prognóza varuje, že riziko odlišného, než dnes očakávaného, vývoja v ekonomike, je vyššie než inokedy – je reálne riziko stagnácie či dokonca poklesu HPD? Od čoho to bude závisieť a ako by sa to prejavilo v praxi? Ozdravenie verejných financií – NBS konštatuje realistický cieľ vlády dosiahnuť pokles deficitu na 4,7%, avšak aj nárast verejného dlhu nad 60 % HDP a ďalšiu konsolidáciu ako podmienku jeho stabilizácie. Môžeme zatiaľ prvý konsolidačný balík označiť za krok vpred v snahe o stabilizáciu verejných financií? V akých sumách by sa mala konsolidácia pokračovať, aby bola efektívna? - MF znížilo odhad daňových príjmov v budúcom roku o vyše 620 mil. eur. Rezort financií očakáva, že reálne príjmy obyvateľov budú naďalej rásť – bude miera rastu dostatočná na zvládanie inflácie? Reagujú domácnosti na ekonomické výstrahy šetrením a striedmejšou spotrebou? Aký efekt prináša nejasná trajektória budúcej konsolidácie – má vplyv na stabilitu podnikateľského prostredia resp. investičnú aktivitu súkromného sektora? Je možné konsolidovať a zároveň stimulovať rast ekonomiky? Aký vplyv na finančnú politiku štátu bude mať mechanizmus dlhovej brzdy? Oslabenie ekonomiky by sa mohlo prejaviť stratou takmer 20-tisíc pracovných miest – prečo je to problém aj na trhu s vyše 100-voľnými pracovnými miestami a nízkou nezamestnanosťou? Sú niektoré konkrétne odvetvia ohrozené viac? | Stav ekonomiky po polroku konsolidácie. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Pracoval pre tak prestížne časopisy ako Vogue, GQ, W Magazine či The Interview, no najviac ho preslávili fotografie vyšportovaných mladých mužov v erotických pózach.Reč je o Bruceovi Weberovi, ktorý mal mať v Slovenskej národnej galérii výstavu. Nakoniec sa však neuskutoční a šéfkurátor Martin Dostál to dáva za vinu denníku SME, ktorý prednedávnom informoval o Weberovej nedávnej minulosti poznačenej obvineniami so sexuálneho obťažovania.Ako je to teda s výstavou naozaj, čo vieme o samotnom Weberovi a odvrátenej stránke jeho profesného života a aké ďalšie problémy sprevádzajú tento najdrahší výstavný projekt moderného umenia v SNG?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta priamo Soni Jánošovej, redaktorky denníka SME, ktorej texty tak pohoršili vedenie galérie.Zdroj zvukov: YouTube / Manila Bulletin, YouTube / GHMP Odporúčanie:Dnes je mojím odporúčaním komentovaní prehliadka budovy YMCA v Bratislave, ktorá priťahuje pozornosť svojou charakteristickou tehlovou fasádou a prvkami palácovej architektúry. Dve prehliadky sa budú konať už teraz v lete, jedna v júli a jedna v auguste a miesta sa rýchlo rozchytajú, preto sa prihláste už dnes. Ja sama sa na ňu chystám, pretože ma budova fascinuje a organizátori sľubujú, že sprístupnia aj miesta, ktoré bežná verejnosť nevidí.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Hostia: Michal Horváth (hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska) a Martin Hudcovský (ekonóm zo Slovenskej akadémie vied). | Predikcia tohoročného hospodárskeho rastu z dielne NBS sa scvrkla takmer na jedno percento. Aj tento krehký rast je podľa expertov ohrozený a plnoformátová obchodná vojna ho môže stlačiť ešte viac. Aké faktory stoja za týmto obratom v očakávaniach? Prognóza varuje, že riziko odlišného, než dnes očakávaného vývoja v ekonomike, je vyššie než inokedy – je reálne riziko stagnácie či dokonca poklesu HPD? Od čoho to bude závisieť a ako by sa to prejavilo v praxi? Ozdravenie verejných financií: NBS konštatuje realistický cieľ vlády dosiahnuť pokles deficitu na 4,7%, avšak aj nárast verejného dlhu nad 60% HDP a ďalšiu konsolidáciu ako podmienku jeho stabilizácie. Môžeme zatiaľ prvý konsolidačný balík označiť za krok vpred v snahe o stabilizáciu verejných financií? V akých sumách by sa mala konsolidácia pokračovať, aby bola efektívna? - MF znížilo odhad daňových príjmov v budúcom roku o vyše 620 mil. eur. Rezort financií očakáva, že reálne príjmy obyvateľov budú naďalej rásť – bude miera rastu dostatočná na zvládanie inflácie? Reagujú domácnosti na ekonomické výstrahy šetrením a striedmejšou spotrebou? Aký efekt prináša nejasná trajektória budúcej konsolidácie – má vplyv na stabilitu podnikateľského prostredia resp. investičnú aktivitu súkromného sektora? Je možné konsolidovať a zároveň stimulovať rast ekonomiky? Aký vplyv na finančnú politiku štátu bude mať mechanizmus dlhovej brzdy? Oslabenie ekonomiky by sa mohlo prejaviť stratou takmer 20-tisíc pracovných miest – prečo je to problém aj na trhu s vyše 100-voľnými pracovnými miestami a nízkou nezamestnanosťou? Sú niektoré konkrétne odvetvia ohrozené viac? | Zmena podmienok pre súkromné školy. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Na krajanských vlnách: Vysielanie Radia SBS v slovenskej reči - vysielanie pre Slovákov žijúcich v Austrálii; vysielalo sa 40 rokov, z rozhodnutia štátu zaniklo koncom mája 2022; austrálska spoločnosť SBS vysiela v súčasnosti 69 -ich jazykoch, ale v čase vrcholu poskytovala vysielanie v 74 rečiach; o programe, súčasných slovenských rozhlasových staniciach v krajine a tamojšej slovenskej komunite hovorí Andrej Bučko, bývalý moderátor, ktorý viedol vysielanie 20 rokov; Ján Jandura – prvý Slovák, ktorý získal štátne občianstvo Austrálie, archívny rozhovor z vysielania Radia SBS z roku 2005; (5. časť 8-dielného cyklu o krajanských rádiách a jeho tvorcoch) 5- júl- Deń Slovákov žijúcich v zahraničí – na víkendové podujatie k základnému kameńu Pamätníka slovenského vysťahovalectva pozýva hovorkýňa ÚSŽZ Jarmila Brezinová;
V tejto epizóde sme otvorene hovorili s generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne o tom, prečo Slováci potrebujú vyše 14 ročných platov na vlastné bývanie, ako banky reagujú na ekonomické výzvy a čo všetko obnáša zdravé podnikanie v dnešnej dobe. Pozri si rozhovor, ktorý ti pomôže lepšie pochopiť súčasnú realitu a budúcnosť financií v bankovníctve, ale aj na realitnom trhu.
Hostia: Martin Červenka (podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska) a Kateřina Chajdiaková (riaditeľka Slovenskej klimatickej iniciatívy). | Každoročný nárast teplôt a dlhé periódy sucha, ale aj následné nárazové zrážky a klimatické extrémy menia spôsob života v mestách. Aké nástroje majú samosprávy k dispozícii na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny? V akej miere mestá zavádzajú prvky, ktoré pomáhajú znižovať priemernú teplotu a zadržiavať vodu v krajine? Do akej miery by mala byť vízia transformácie vynútenej klimatickými zmenami v réžii samospráv či riadená štátom? Uvedomujú si obyvatelia potrebu zavádzania zelených opatrení a podporujú v nich svoje samosprávy? Ostávajú investície do zelenej transformácie prioritou aj v čase konsolidácie a potrebného šetrenia? Líši sa prístup k zelenej transformácii v mestách a menších obciach – kto je dôsledkami klimatickej zmeny ovplyvnený najvýraznejšie? | Mestá zápasia s dôsledkami klimatickej zmeny. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Národná rada Slovenskej republiky schválila Deň pamiatky obetí komunistického režimu zákonom s deklarovaným cieľom uctiť si vyše 71 000 politicky odsúdených, väznených a státisíce perzekvovaných totalitným režimom. Ako sme na tom s pripomínaním si obetí komunistického režimu dnes? Ako sa o túto pamiatku stará štát a aké iniciatívy vznikli v rámci Ústavu pamäti národa a širšie občianskej spoločnosti? V týchto dňoch vychádza kniha Traja na hranici. Kniha o jednom z posledných politických procesov v komunistickom Československu, o procese, v ktorom boli odsúdení traja mladí muži na dlhé tresty odňatia slobody za prenos v Československu zakázanej literatúry cez hranice z Poľska. Aj o nich bude reč v najnovšom podcaste. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom a publicistom z Ústavu pamäti národa, a tiež zakladateľom OZ Nenápadní hrdinovia, Františkom Neupauerom, ktorý je autorom kníh Socializmus: Realita namiesto mýtov, Silvo Krčméry, Odvaha so sviečkou v ruke, a tiež publikácie Za komunizmu nám bolo lepšie... – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Na Zvolenskom zámku, ktorý je vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie, zničili veľkorozmerné dielo a vyhodili ho do kontajnera. Európska komisia už dostala informácie o 330 možných zneužitiach eurofondov na Slovensku. Kaliňákovu nemocnicu v Prešove má stavať Orbánov oligarcha.A zasa sme niečo iné hovorili doma a niečo iné robili v zahraničí - teda nie my, ale premiér - Slovensko schválilo na samite v Haagu zvýšenie výdavkov na obranu a v Bruseli Robert Fico nesabotoval, ale bol v zhode s európskymi partnermi.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: 360tka, TA3, Markíza, Facebook/HLAS-SD, Peter Pellegrini, Úrad vlády Slovenskej republiky–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Advokáti by nemali byť vnímaní ako banda vydriduchov, ktorým ide len o peniaze, hovorí nový predseda Slovenskej advokátskej komory Tomáš Kamenec. V rozhovore s reportérkou Luciou Osvaldovou hovorí aj o tom, či by právne zastupoval obvineného Daniela Bombica a čo ako odborník na mediálne právo hovorí na dianie v TV Markíza.
Štátny rozpočet je v rozvrate, vláda šetrí cez príjmy, našej ekonomike sa aj kvôli tomu nedarí tak, ako by sme si predstavovali, a tlačí na nás aj dianie vo svete - vojny, americké clá, aj vývoj nemeckej ekonomiky, na ktorú sme silne naviazaní. Ako krajina nemáme víziu, kam sa posúvať do budúcna a náš premiér zatiaľ básni o krajinách ako Uzbekistan či Vietnam, ktoré dáva za príklad ekonomického rozmachu. Podľa Márie Valachyovej, hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne, pritom vôbec nejde o krajiny, s ktorými by sme sa mali porovnávať. „Uzbekistan je šesť až desaťkrát chudobnejší ako my,“ vysvetľuje. Nedemokratické režimy podľa nej navyše dostávajú krajiny do chudoby na ďalšie desiatky rokov, čo sa veľmi ťažko dobieha. Slovensko by sa podľa nej v prvom rade malo sústrediť na lákanie ľudského kapitálu a inovácií, ktoré dokážu pritiahnuť firmy a s nimi aj investičný kapitál. Zatiaľ však nielenže nevieme lákať talenty zvonku, ale ani si udržať tie vlastné. Navyše, investičný kapitál odháňame konsolidáciou nastavenou hlavne na príjmovej stránke rozpočtu. „Máme tu dvadsaťštyri percentnú korporátnu daň a ešte aj daň s finančných transakcií. Ministerstvo sa síce chváli tým, že tento rok vyberie od firiem na daniach o dvadsaťštyri percent viac a budúci rok ešte o osem percent. To však znamená brutálne zaťaženie v čase, keď ziskovosť firiem už minulý rok mierne klesla a predpokladám, že tento rok klesne ešte viac,“ dodáva ekonómka. Prečo Slovensko zaostáva takmer vo všetkých rebríčkoch, ako zmeniť tento trend, či to, čo robí vláda, dokáže toto dianie zvrátiť a samozrejme, čo ten spomínaný Uzbekistan? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne. V rozhovore sa dozviete: 4:16 Slovensko na 24. mieste v Indexe prosperity. Čo to znamená? 9:35 Prečo iní rastú a Slovensko nie? 11:42 Ako konsolidácia ovplyvňuje život na Slovensku. 13:52 Oplatí sa konsolidovať cez zvyšovanie dane? 15:48 Mzdová dynamika krajín EÚ. 18:37 Schopnosť lákať investície na Slovensko. 25:24 Kedy Slovensko najviac reformovalo. 27:13 Je otvorenosť ekonomiky výhoda alebo nevýhoda? 32:11 Od ktorých krajín si brať príklad. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Jadrový fyzik Martin Venhart sa stal v júni novým predsedom Slovenskej akadémie vied. Do úradu nastupuje v čase, keď veda čelí narastajúcemu tlaku dezinformácií a konšpiračných teórií. Napriek tomu si myslí, že za 15 rokov od jeho návratu na Slovensko sa veľa vecí zmenilo k lepšiemu. "Keď som nastúpil na SAV, tak som nemal ani normálnu stoličku. V kancelárii bola iba taká polorozpadnutá z päťdesiatych rokov. A tak som na ďalšie Vianoce dostal od manželky stoličku, na ktorej sedím dodnes," spomína na časy, keď Agentúra na podporu vedy a výskumu (APVV) nevypisovala výzvy a letenku do CERN-u musel platiť zo svojich.
Nielen Rakúskom otriasla streľba na tamojšom gymnáziu v Grazi, kde útočník zabil 10 ľudí, väčšinou detí, žiakov gymnázia. Aké ponaučenie si po tregédiách v školách vo Vrútkach a Spišskej Starej Vsi zobralo Slovensko? Ako sa cítia naši učitelia a naše deti?Platy v školstve porastú od septembra o sedem percent, od januára budúceho roka o ďalšie percentá. Učitelia a vedci môžu dostať aj odmeny nad rámec platov a príplatkov.Je to dostatočné zvýšenie a čo bude ďalej, prečo sa k tejto téme nehlási aj premiér? Čo na to hovoria odborári a učitelia, ktorý vláde ešte nedávno aj pre platy hrozili štrajkom? A budú teraz niektoré školy udeľovať na 17. novembra, ktorý už podľa Roberta Fica nemá byť dňom pracovného pokoja, sami študentom a učiteľom riaditeľské voľno? Vychovávajú školy žiakov a študentov s pevnými demokratickými hodnotami? A v akých podmienkach a školách pracujú, zlepšuje sa to, či nie?Braňo Závodský sa rozprával s viceprezidentkou Slovenskej komory učiteľov Soňou Puterkovou a predsedom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavlom Ondekom.
Večera s Havranom v Slovenskej národnej televízii skončila, ale my sme neskončili, hovorí moderátor a publicista Michal Havran. V rozhovore s Luciou Osvaldovou hovorí aj o tom, či bude s STVR ešte spolupracovať, ako vníma pôsobenie ministerky Martiny Šimkovičovej a odkiaľ sa pozná s Lukášom Machalom.
Komorný filozofický rozhovor s Prof. Emilom Višňovským Rozhovor medzi lekárom Igorom Bukovským a filozofom Emilom Višňovským predstavuje vzácne stretnutie v pokojnej atmosfére plnej vzájomného rešpektu a porozumenia. Rozhovor sa začína zdanlivo triviálnou témou prokrastinácie, ktorá sa však rýchlo prehlbuje do existenciálnych otázok o motivácii a zmysle života. Prof. Višňovský, emeritný pracovník Slovenskej akadémie vied a uznávaný odborník na filozofický pragmatizmus, vysvetľuje rozdiel medzi ústrednými a perifernými existenciálnymi otázkami. Diskusia odhaľuje, ako moderný človek utopený v každodenných záležitostiach stráca schopnosť klásť si tie najdôležitejšie otázky o zmysle svojho bytia. Osobitne pútavou je časť o filozofii pre deti a prirodzenej ľudskej zvedavosti, kde sa dozvedáme, ako školský systém v istom zmysle dusí základnú a dôležitú vlastnosť detí - zvedavosť. V ďalšej časti sa venujú aj morálnym dilémam - prečo byť dobrým človekom, ako pestovať vďačnosť namiesto arogancie, a ako nájsť súlad medzi vlastnými hodnotami a konaním. Každý človek by mal byť tak trocha "filozofom svojho života", pretože kvalita našich myšlienok priamo ovplyvňuje kvalitu nášho života. Celý rozhovor je vedený v duchu pokojnej reflexie a hľadania pochopenia, bez dogmatizmu či akademickej strojenosti. Vishňovský, ktorý sa vo svojich prácach venuje otázkam praktickej filozofie a jej úlohe v každodennom živote, prináša do diskusie hlbokú múdrosť spojenú s ľudskosťou. Video ponúka vzácnu príležitosť nahliadnuť do myslenia dvoch ľudí, ktorí sa neboja klásť ťažké otázky a hľadať v nich spoločný zmysel.
Veda to má na Slovenskú ťažké. Okrem nedostatku peňazí musí bojovať s konšpiračnými teóriami. O Covide, guľatej zemi, o tom, že nákaza slintačky a krívačky bola trestom Bruselu, alebo že očkovanie mRNA vakcínami mení našu DNA a je nebezpečné.Slovenská akadémia teraz na žiadosť vlády analyzuje za státisíce vzorky mRNA vakcín, stovky lekárov a farmaceutov hovoria, že ich slová a skutky splnomocnenca hrubo urážajú.Čo to znamená pre Slovensko, pre našu vedu a budúcnosť? Čo ak začnú politici ničiť naše vedecké inštitúcie? Je slovenská veda našim vývozným artiklom, alebo to skôr znamená únik mozgov? Ako docieliť, aby sa sem vedci a vedkyne vracali a zahraničnými skúsenosťami pomáhali Slovensku? Aké zmeny prinesie do SAV jej nové vedenie?Braňo Závodský sa rozprával s novým predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom.
Komentátor, ktorého hlas si spájame s najväčšími momentmi slovenského športu. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk bol Marcel Merčiak, ktorý sa za takmer tri dekády objavil pri mikrofóne na pätnástich olympiádach či piatich finále futbalových MS. Rozprávali sme sa o jeho televíznej ceste, ale aj o tom, kam by sa mohol slovenský futbal posunúť.Reč bola o rôznych témach, od osobných zážitkov z olympiád cez aktuálne športové vysielanie verejnoprávnej televízie až po to, čo znamená pre komentátora príprava na menej tradičné športy.Hovoril o budúcnosti futbalu na obrazovkách aj o tom, čo pre neho znamená návrat Prešova do najvyššej súťaže. Spomenul aj svoje komentátorské vrcholy a ako vznikajú jeho ikonické úvody k prenosom.„Ja mám stále taký veľký sen o lige, v ktorej sa trblietajú dva bratislavské kluby, jeden košický, ale musia tam byť aj tímy z Nitry, Prešova, Trenčína, Trnavy, Dunajskej Stredy. Tie bašty slovenského futbalu. Samozrejme, tým nechcem odpisovať kluby ako Spartak Myjava, Skalica či Podbrezová. Ak robia futbal dobre, ak majú finančné zázemie, tak prosím,” vyhlásil Marcel Merčiak v najnovšej epizóde podcastu Striedame!
Hosťom relácie Dírerov filter bol predseda Demokratov Jaroslav Naď. Vyštudoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na začiatku kariéry pôsobil v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Po skončení štúdia pracoval na Ministerstve obrany, neskôr na Stálej delegácii SR pri NATO a potom ako zástupca riaditeľa mimovládnej organizácie GLOBSEC. Vo svojej profesionálnej kariére sa primárne venoval obrane a bezpečnosti. Kandidoval za OĽANO, na poslanecký mandát však nenastúpil, lebo sa stal ministrom obrany. Po odchode z OĽANO spoluzakladal stranu Demokrati, ktorej je predsedom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Robert Fico a Peter Kotlár napokon sami proti celému svetu neboli. Slovensko sa zdržalo a Pandemická dohoda bola schválená. Slovensko napokon celkom neodmietlo Pandemickú dohodu. Najskôr sme síce vyvolali hlasovanie, no potom sme sa spolu s ďalšími desiatimi krajinami pri hlasovaní zdržali. Pandemická dohoda sa bude vyjednávať ďalej, jej ratifikácia je na pláne asi o dva roky.Prečo Robert Fico a Peter Kotlár proti dohode celého sveta tak broja a rečnia o strate našej suverenity? A prečo naopak prezident hovorí, že ide len o zbieranie politických bodov a odmietnutie dohody je zatváraním si cesty k liekom a ochrane zdravia Slovákov? Čo na to politici a čo odborníci? Môžeme ešte v budúcnosti k pandemickej dohode pristúpiť?Braňo Závodský sa rozprával s neuroimunológom a členom predsedníctva Slovenskej akadémie vied Tomášom Hromádkom a s podpredsedami výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a poslancami Jozefom Ježíkom za stranu Smer – SD a za hnutie Progresívne Slovensko Oskarom Dvořákom.
Aký je rozdiel medzi Českou televíziou a STVR? Prečo má Česko kvalitu, a Slovensko podpriemer? Ako zmenil Ameriku a svet Donald Trump? Akú revolúciu ohlásil? Ustojí to americká ústava? Hosť: Tomáš Klvaňa, pravidelný hosť ČT24, amerikanista Celú reláciu pre predplatiteľov nájdete na webe .týždňa.
Naša verejnoprávna Slovenská televízia a rozhlas má novú generálnu riaditeľku. 9-členná Rada STVR za ňu zvolila Martinu Flašíkovú. Počas verejného vypočutia kandidátov nesmela byť prítomná verejnosť a členovia rady o kandidátoch a ich projektoch ani nediskutovali.Ako to mohlo ovplyvniť výsledok voľby? Kto je vlastne nová generálna riaditeľka RTVS Martina Flašíková? Čo prinesie do STVR televízna producentka a bývalá majiteľka provládneho webu Ereport? Čo na voľbu a jej podmienky hovorí opozícia? A čo bývalý šéf RTVS?A čo sa medzitým deje v kultúre, kde nominanti ministerky odvolali šéfa Fondu na podporu umenia? A čo nové v Slovenskej národnej galérii, či Slovenskom národnom múzeu, ktorého novú šéfku za zatvorenými dverami vybrala ministerka Šimkovičová?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedníčkou výboru parlamentu pre kultúru a médiá a poslankyňou za hnutie Progresívne Slovensko Zorou Jaurovou, posledným zvoleným riaditeľom RTVS Ľubošom Machajom a podpredsedom Rady STVR Lukášom Machalom.
Robert Fico oslávil koniec druhej svetovej vojny v Moskve. Pochválil sa stretnutiami s Putinom, ktorý sám rozpútal v Európe vojnu a agresívne ničí Ukrajinu a zabíja nevinných ľudí vrátane detí. Európski lídri v rovnakom čase cestovali do Kyjeva a s ich podporou a podporou USA Rusku predložili návrh na bezpodmienečné 30-dňové prímerie.Čo znamená cesta Roberta Fica do Moskvy pre Slovensko? Cestoval tam ako predseda vlády či opäť ako súkromná osoba a predseda Smeru, ak jeho cestu neriešila vláda ani zahraničný výbor parlamentu? Aké sú vlastne reakcie Putina a Kremľa na prímerie a pomôže ochota prezidenta Zelenského stretnúť sa s ním v Turecku, čo podporuje aj prezident Trump? Môže pomôcť aj nový pápež Lev XIV, ktorý vojnu označil za ruský imperializmus a je zmluva o nerastnom bohatstve medzi USA a Ukrajinou, ktorú už jednomyseľne ratifikoval ukrajinský parlament, skutočným prelomom?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom Prešovskej univerzity Alexandrom Dulebom.
Robert Fico cestoval do Moskvy, no prelet mu nedovolili viaceré európske štáty. Letieť musel okľukou aj spolu so svojou delegáciou, kde sú Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha či Richard Glück. Slovenský premiér je tak jediným lídrom EÚ, ktorý sa zúčastnil na oslavách 80. výročia konca 2. svetovej vojny s Vladimirom Putinom. Za Kotlárove výmysly o mRNA vakcínach zaplatíme - analýza Slovenskej akadémie vied bude stáť 350-tisíc eur, a sudcovia sú pod nevídaným tlakom.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: ABC News, TV Markíza, TA3, STVR–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Ani 80. rokov nestačilo na to, aby sme sa s vojnou vyrovnali. Koľkí sa prastarých rodičov spýtali, odkiaľ pochádzajú kožuchy v starých skriniach vyše osemdesiat rokov po arizáciách a deportáciách vyše 70-tisíc Židov zo Slovenska.Dodnes sa nájdu mnohí, ktorí brúsia pôsobenie prezidenta Jozefa Tisa do podoby štátnika a ochrancu. Spory sa vedú o to, aké pozitívne, ale aj negatívne vplyvy zohrali Sovieti, špeciálne počas SNP.Výklad dejín je celý pod aktuálnym politickým vplyvom vrátane druhej svetovej vojny. Mení sa podľa toho, v akom režime žijeme, či kto práve vládne.O to viac treba stíchnuť a úpenlivejšie počúvať čoraz tichší hlas tých, ktorí vtedy žili, prežili a bojovali.Moderátor Michal Katuška hovoril v podcaste Dobré ráno s novinárkou, publicistkou Soňou Gyarfášovou, ktorá príbehy pamätníkov zaznamenáva väčšinu svojej kariéry.Zdroje zvukov: STVR, Facebook/Robert Fico, Youtube/Mier Ukrajine, Facebook/Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Denník NOdporúčanie:Ak ste ju ešte nečítali, kniha Pavla Rankova Stalo sa 1. septembra je dobrý spôsob, ako zostať v myšlienkach v ťažkých rokoch 20. storočia. Zamyslenie sa začína vetou, čo všetko sa môže udiať za tridsať rokov plných svetovej vojny a komunistickej totality medzi tromi kamarátmi od momentu, ako sa stretli na levickom kúpalisku.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Zdraví nás v obtiahnutom tričku z jazera, proti televíziám organizuje odbojovú akciu s cieľom presunúť diskusné relácie z nedele na iný deň a na otázky o zdravotnom stave reaguje – čo je vás do toho. Ak už však premiér ruší svoj program, niečo nás do toho predsa len je, zvlášť keď sa v tejto chvíli chystá na náročný výlet do Moskvy.O nastoľovaní tém predsedom vlády, problémoch v koalícii a moskovskej ceste sa Jana Krescanko Dibáková porozprávala s komentátorom Petrom Tkačenkom.Zdroje zvukov: TA3, STVR, Facebook/Robert FicoOdporúčanie:Dnes vás opäť pozývam do divadla. Presnejšie, pozýva vás herec Šimonovič, ktorý podľa Denníka N obdivoval Tisa a pri jeho hrobe čítal oslavnú báseň. A neuveríte, práve on načítal pozvánku na celoštátne oslavy víťazstva nad fašizmom spolu so staručkým partizánom Strmeňom, môžete ich počuť v rozhlase i v Slovenskej televízii. Aktuálne však v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava hrajú predstavenie Hitlerov prezident, po ktorom k Tisovmu hrobu určite neprídete. Prosím, nechajte jedno voľné miesto pre pána herca.-A ak ste ešte nevideli nového kanadského premiéra, ako tancuje so svojimi podporovateľmi po vyhlásení výsledkov, odporúčam. Je to len prá sekúnd, ktoré pokojne nájdete aj na Youtube. Ak už nič, aspoň vás rozosmeje.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Folklórne festivaly a slávnosti mali byť pre rezort kultúry prioritou, keďže sú súčasťou tradičnej slovenskej kultúry. Dnes však práve organizátori takýchto podujatí hlásia, že tento rok zrejme neuskutočnia nič z plánovaných podujatí, pretože im chýbajú peniaze.Časť ich nákladov totiž pokrývala dotácia z Fondu na podporu umenia (FPU), tá však tento rok nedorazila. Dôvod? Problémy vo fonde, jeho rade, ale aj vo vyhodnocovaní samotných prihlášok.Čo sa to teda v FPU vlastne deje, ako sa k veci stavia rezort kultúry, čo bude s folklórnymi podujatiami a vôbec, ako sú na tom ďalšie kultúrne oblasti, ktoré bežne FPU podporoval?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorkou a komentátorkou denníka SME Soňou Jánošovou.Zdroje zvukov: TASR, Markíza, Facebook/Fond na podporu umeniaOdporúčanieDostal sa k vám už seriál Štúdio? Novinka, ktorú nájdete na Apple TV, poskytuje fascinujúci pohľad do sveta hollywoodskych filmových štúdií, kde je dnes tak trochu problém skĺbiť biznis s umením. Inými slovami, nakrútiť niečo, čo zarobí milióny a zároveň to bude filmový skvost. Zatiaľ je vonku iba zopár epizód, no určite im dajte šancu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
O prostitúcii toho nevieme veľa: vo všeobecnosti ju často vnímame ako tému, ktorá nepatrí na verejnosť. Z pohľadu historičiek a historikov však prostitúcia a prístup spoločnosti k prostitúcii napovedá mnohé o meniacej sa morálke, postavení žien či vzťahu mužov a žien. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na prostitúciu z veľmi intímneho pohľadu: z pohľadu žien, ktoré prostitúciu vykonávali dobrovoľne ale často aj z donútenia. Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici pri výskume prostitúcie? Kedy a prečo sa ženy stávali prostitútkami? Ako sa menil pohľad spoločnosti na prostitúciu? Aký je súvis medzi patriarchálnym usporiadaním spoločnosti a prostitúciou? A napokon čo napovedá postoj k prostitúcii o celkovom prístupe k vzťahu mužov a žien naprieč dejinami? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dominikou Bakoš Kleinovou, historičkou najnovších dejín. Dr. Kleinová získala doktorát z historických vied na Univerzite v Pardubiciach a momentálne sa podieľa na projekte „Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách.“ Prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Najnovšie jej vo vydavateľstve Marenčin PT vychádza kniha Prostitúcia na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.