Podcasts about slovenskej

Koalícia rýchlo odklepla už tretiu konsolidáciu, energopomoc, dve pohlavia aj národnú identitu do Ústavy, no na verejnosti sa háda. Zažíva spory medzi SNS a Hlasom, olej do ohňa lejú aj huliakovci. A občania, ktorí majú stále tenšie peňaženky, im vláda stále nepovedala ako ušetrí takmer miliardu na sebe a svojich ministroch. Do ulíc už vyšla opozícia aj odborári. Národná banka aj zamestnávatelia varujú pred zamrznutou ekonomikou a prepúšťaním. Nespokojní sú zamestnanci aj živnostníci.Udrží sa koalícia aj v druhom polčase svojho vládnutia? Alebo bude musieť premiér zase niekoho upratať? Ako napokon bude šetriť štát a čo znamenajú tie verejné hádky vyhlásenia SNS ku prezidentovi aj strane Hlas? A neodklonia nás zmeny v ústave od Európskej únie v situácii, keď Rusko posiela na náš vzdušný priestor svoje drony, rakety a stíhačky? Sme suverénny a obranyschopný štát?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany a poslancom parlamentu Romanom Michelkom.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V bežnej lekárni ju neuvidíte. Farmaceutka Slávka Porubcová je totiž vedúcou nemocničnej lekárne Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, v ktorej pripravujú lieky hospitalizovaným pacientom na mieru. A to aj lieky, ktoré musia byť stopercentne sterilné, vyrobené v špeciálnom sterilnom prostredí. Jej práca je o komunikácii nielen s kolegami, ktorých vedie, ale aj s lekármi a pacientmi. Popritom je pedagogičkou na Farmaceutickej fakulte UK, viceprezidentkou Slovenskej farmakologickej spoločnosti, mamou dvoch detí a manželkou, ktorá si dobre vyvetrá hlavu behom. O tom všetkom porozpráva Zuzane Šebestovej v dnešnej NP. | Hosť: Slávka Porubcová (vedúca farmaceutka Národný ústav srdcových a cievnych chorôb). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slováci majú peniaze radi pod zámkom. Väčšinu financií preto máme odložených na bežných, sporiacich či terminovaných účtoch. Zatiaľ čo v zahraničí je bohatstvo rozdelené medzi akcie, fondy či podnikanie, u nás je to najmä v nehnuteľnostiach. O tom, prečo je to tak, sme v Ekonomických analýzach 24 diskutovali s analytikom J&T Banky Stanislavom Pánisom a analytikom Mariánom Kočišom zo Slovenskej sporiteľne.

Témy: Konsolidácia a aktuálna politická situácia; Prejav Donalda Trumpa v OSN; Ukrajina a Gaza; Múr z dronov; Bezpečnosť SR a EÚ. | Hosť: Peter Pellegrini (prezident Slovenskej republiky). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Šéf Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar zavŕšil svoje vysokoškolské štúdium diplomovou prácou o korupcii a to by bolo vskutku viac než v poriadku, keby pri jej písaní rozsiahlo neodpisoval.A tak sa nám tu opakuje starý známy príbeh o plagiátoroch vo vedúcich pozíciách tohto štátu. Pri Gašparovi je to navyše ďalšia z tém, pre ktoré by sa mal riadne postaviť pred verejnosť a ešte poriadnejšie vysvetliť, kde sa stala chyba.Čo o diplomovej práci Pavla Gašpara vieme a čo všetko sa okolo šéfa tajných tieto dni deje? To nám už povie redaktor denníka SME Martin Vančo.ZDROJ ZVUKOV: TA3, TASROdporúčanieUž dávnejšie vyšiel na Netflixe zaujímavý seriál Archív 81. Po prvej sérii ho však streamovacia služba zarezala a to napriek tomu, že sa nedalo veľmi na čo sťažovať. Našťastie bol jeho predlohou podcast, ktorý príbeh o reštaurátorovi kaziet, študentke hľadajúcej svoju matku a podivnej sektárskej budove v New Yorku vyrozprával celý.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠

Hostia: Alexandra Dražinová (epidemiologička z Univerzity Komenského v Bratislave) a Boris Klempa (virológ zo Slovenskej akadémie vied). | Slovensko zažíva vysoký nárast prípadov nákazy žltačkou typu A. Aký je aktuálny stav výskytu ochorenia a prečo došlo k takému nárastu incidencie? Aké sú prejavy ochorenia, ako sa šíri a ktoré skupiny obyvateľov sú ňou najviac ohrozené? Bude potrebné sprísnenie opatrení? Alebo zatiaľ budú stačiť známe hygienické odporúčania pre občanov? V obci Šíd v lučeneckom okrese hygienici nariadili občanom podrobiť sa lekárskemu dohľadu. Obyvatelia, ktorí boli v kontakte s ľuďmi so žltačkou, sa majú podrobiť aj očkovaniu. Očkovanie proti žltačke je štandardne dobrovoľné. Za akých okolností ho však môže Úrad verejného zdravotníctva nariadiť? Akým spôsobom sa očkuje proti žltačke, o aký typ vakcíny ide a je bežne dostupná/vhodná pre všetkých? Na Slovensko boli doručené aj nové vakcíny proti Covid-19. Proti akému variantu vírusu sú účinné? V čom sa tento variant líši oproti predchádzajúcim a ako sa ochorenie prejavuje? Máme prehľad o rozšírení ochorenia? Aká je bezpečnosť vakcín, aj v kontexte možného zneistenia časti obyvateľstva po pochybnostiach, ktoré do témy vniesol vládny splnomocnenec? Odporúčania pre obyvateľov vo všeobecnosti v súvislosti s nástupom sezónnych viróz, špeciálne pre rizikové skupiny. Aký je predpoklad vývoja chorobnosti v najbližšej jesennej a zimnej sezóne? | Na Slovensku sa šíri nákaza žltačky. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Koalícia chce v parlamente tento týždeň odklepnúť svoju tretiu takmer trojmiliardovú konsolidáciu. Sama pri tom ešte nevie, ktoré voľné dni ostanú a ktoré sa zrušia, občanom nedala vedieť ako sa chystá šetriť takmer miliardu sama na sebe. Opozícia pokračuje v protestoch v uliciach a svoj protest proti konsolidácii ohlásili aj odbory. SNS by chcela rušiť VUCky a Huliakovci vyťahujú povinnú vojenčinu a maďarskú kartu.Nad Poľskom medzi tým lietajú ruské drony a nad Estónskom ruské stíhačky. Slovensko nie je súčasťou dronovej obrany Európskej únie.Udrží sa koalícia aj v druhom polčase svojho vládnutia? Ako napokon bude šetriť štát a má konsolidácia podporu SNS? Ako strana reaguje na kritiku, že najväčšou obeťou konsolidácie sú živnostníci? A ako obstojí naša zahraničná politika na všetky štyri svetové strany?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom INESS Radovanom Ďuranom, predsedom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany a poslancom parlamentu Romanom Michelkom a politológom Grigorijom Mesežnikovom.

Spolu s Martinom Mlýnekom sme sa pozreli na tretiu fázu údajnej konsolidácie verejných financií v podaní štvrtej vlády Roberta Fica. Minister, ktorý si za bonmoty pri jej predstavení už vyslúžil prezývku Lacko Lekvár, prská na všetky strany a obviňuje všetkých naokolo, že môžu za to, že on, chudák, musí konsolidovať. Čo teda presne obsahuje tretia fáza „konsolidácie“ a aké bude mať dopady na slovenských podnikateľov, živnostníkov a zamestnancov? V druhej časti podcastu sa venujeme dokumentu Progresívneho Slovenska s názvom Veľký tresk. Je to naozaj Big Bang, ktorý zachráni Slovensko pred ekonomickým kolapsom?

Fico vyhlásil vojnu občanom Slovenskej republiky, je našou povinnosťou sa mu postaviť, hovorí karikaturista Jozef Gertli Danglár, ktorého obrázky budú aj v novej knihe Ficokracia. Rozprávala sa s ním Monika Tódová.

Aj keď si budeme piecť keksy a variť lekvár, viac peňazí nám neostane. Potravinári varujú, že konsolidácia a zvýšenie DPH sa dotkne až štvrtiny potravín a najviac vraj zasiahne rodičov s deťmi.Konsolidácia medzitým v expresnom režime prechádza parlamentom, hotová má byť na budúci týždeň. Proti sú odborári aj zamestnávatelia, opozícia protestuje v uliciach. Ako hlboko teda budeme mať do peňaženiek? A nebudú to len drahšie cukrovinky a čipsy, ako hovorí minister financií? Prečo majú zdražieť aj potraviny pre malé deti či pacientov? Ako presne a u ktorých potravín stúpnu ceny najviac? Budú domáce potraviny drahšie ako tie zahraničné?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľkou Slovenskej potravinárskej komory Janou Venhartovou.

Máme za sebou prvé tri kolá novej extraligovej sezóny, v ktorej platia niektoré nové pravidlá. V aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali s legendou extraligy a Slovana Michalom Sersenom o baráži, zníženom limite na legionárov a prvých zápasoch. Michal Sersen sa však vyjadril aj ku koncu svojej kariéry a vyvesení dresu.

Pracuje ako vedecká pracovníčka v oddelení Slovenského národného korpusu v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Venuje sa korpusu a lingvistike. Aktuálne pracuje na projektu Mapka – ide o zobrazenie nárečových ukážok na mape. Študovala učiteľský smer slovenský jazyk a dejepis na Katolíckej univerzite v Ružomberku, vedecký smer slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte UK. Doktorát má z pražskej Univerzity Karlovy, odbor slovanská filológia – venovala sa česko-slovenským jazykovým vzťahom. Pochádza z Hornej Nitry z obce Sebedražie, žije v Bratislave. Je to profesionálna koučka, venuje sa rozvoju osobnosti napríklad v rámci Slovenskej akadémie vied a tiež na vysokých školách. Sprevádza ako koučka študentov a pedagógov. Desať rokov hrala na profesionálnej úrovni petang. | Hosť: Katarína Gajdošová (vedecká pracovníčka, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Všetci rovnako vnímame, že sú horúcejšie letá, teplejšie zimy, väčšie suchá, ničivejšie záplavy a požiare. Napriek tomu klimatická zmena niekoho netrápi, dokonca ju popiera, niekto z nej má úzkosť. Po príčinách pátrame s Jakubom Šrolom, psychológom z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied.  

Máme za sebou prvé tri kolá novej extraligovej sezóny, v ktorej platia niektoré nové pravidlá. V aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali s legendou extraligy a Slovana Michalom Sersenom o baráži, zníženom limite na legionárov a prvých zápasoch. Michal Sersen sa však vyjadril aj ku koncu svojej kariéry a vyvesení dresu.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Žijeme dobu, keď sú fakty a zistenia vedy spochybňované. Jedným z posledných príkladov na Slovensku bolo odmietnutie výsledkov analýzy mRNA vakcín Slovenskej akadémie vied (SAV) Petrom Kotlárom. O tom, aké nepravdy a zavádzania sa v tejto súvislosti šíria, diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom.Veronika Frankovská v úvode podcastu uviedla, že dezinformačná scéna od začiatku spochybňovala zadanie SAV vypracovať analýzu mRNA vakcín. „Hneď hovorili, že oni sú vedci z druhej strany a že SAV bude len opakovať mainstreamovú pravdu. Čiže už vopred bolo naznačené, že takéto výsledky nebudú rešpektovať – a tak sa aj stalo po ich zverejnení,“ vysvetlila. Podľa nej Peter Kotlár napríklad tvrdil, že SAV nie je certifikované laboratórium, čo nie je celkom pravda. Frankovská upozornila aj na útoky na vedcov a SAV zo strany Ľuboša Blahu či portálu Bádateľ.Portál eReport zvolil iný prístup a tvrdil, že analýza SAV potvrdila Kotlárove tvrdenia, keďže vakcíny obsahujú určitý podiel mRNA. „Ale to je predsa fakt, ktorý sme poznali od začiatku,“ doplnila Frankovská.V druhej časti diskusie Samuel Kováčik uviedol, že si nepamätá dobu, kedy by veda a fakty neboli spochybňované. „Mám pocit, že je to večný súboj, no od pandémie sa to výrazne zhoršilo. Dúfal som, že ľudia budú nadšení z toho, čo veda priniesla, ale namiesto toho sa téma spolitizovala – a vedci boli vtiahnutí do politického boja,“ povedal.Podľa neho mnohí ľudia zneužívajú vedecké štúdie: „Mám názor, zadám ho do Googlu, dopíšem slovo ‘study' a zoberiem prvý odkaz, ktorý mi potvrdí moje presvedčenie. Správny postup je však iný – ak sa chcem zorientovať, musím si prečítať viacero štúdií alebo zistiť, aký je vedecký konsenzus. To je síce časovo náročné, ale práve preto majú veľký význam odborníci, ktorí sa problematike dlhodobo venujú a dokážu ju verejnosti zrozumiteľne priblížiť.“Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Hostia: Ľudmila Masariková (prezidentka Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr) a Marek Harbuľák (prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska). | Uplynulá letná sezóna: Ako ju môžeme hodnotiť, rozdelenie na mesiace, dovolenkovali Slováci prevažne v zahraničí, alebo skôr doma? Aké boli vyhľadávané destinácie? Prínos nových liniek na naše letiská, komfort cestovania Slovákov, ktoré krajiny ponúkajú najlepší servis a ako to vyzerá u nás doma? Porovnanie slovenskej ponuky so zahraničím, cenová dostupnosť ubytovania u nás a za hranicami, vplyv ekonomických okolností, podpísali sa pod nižšiu návštevnosť? Porovnanie s rokom 2024: Ako vyzerala tá vlaňajšia sezóna, nižšie sadzby DPH pre hotely a reštaurácie, dosah ekonomických opatrení, je Slovensko vyhľadávanejšou destináciou pre zahraničných turistov? Ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch? Aká je atraktivita Slovensko, je najviac turistov u nás z okolitých krajín? Aký je vplyv väčších podujatí – festivaly, športové podujatia a podobne? | Letná sezóna 2025. | Moderuje: Soňa Mačor Otajovičová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Milan Ondrík patrí k najobsadzovanejším a najoceňovanejším slovenským hercom. Len nedávno sa vrátil z festivalu v Benátkach, kde uviedol film Terezy Nvotovej Otec. Ten bude bojovať za Slovensko o Oscara, rozhodli členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. „Keď som prijal ponuku na film Otec, vedel som, že to sa zahrať nedá. Vedel som, že to môžem len prežiť,“ priznal v relácii Ide o nás. Práca na filme ho emočne zasiahla natoľko, že sa mu stierali hranice medzi rolou a realitou. „Cestou domov som musel zastať, pretože som nevidel na cestu. Nevedel som, či je to plač, alebo smiech, a zľakol som sa, že sa otvorila nejaká brána, ktorá zašla ďaleko,“ opísal silný zážitok.   Pre Milana Ondríka je herectvo hľadaním pravdy. Práve to je kľúčom k jeho práci aj k tomu, ako si vyberá úlohy. Drží sa pritom myšlienky, ktorá ho sprevádza. „To, čo je pravdivé a presné, je krásne,“ cituje režiséra Ingmara Bergmana. „Môže to byť aj negatívne, aj pozitívne. A toho sa držím.“ V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Ako sa vyrovnáva s nenávistnými reakciami po stvárnení Mikuláša Černáka? Prečo si myslí, že je v herectve dôležité „nahrávať“ kolegom, a nie len „strieľať góly“? Ako si vyberá úlohy a prečo zásadne netočí viacero projektov naraz? Čo ho naučil svet zápasníkov a ako doma rozoberá jednotlivé úlohy, ktoré sa rozhodne prijať. Dozviete sa ešte omnoho viac – v novej epizóde Ide o nás.

Člen festivalového výboru Bratislavských hudobných slávností Ivan Marton, ktorý kedysi zastával pozíciu dramaturga Slovenskej filharmónie. Bratislavské hudobné slávnosti, ktoré tento rok oslávia 60 rokov na scéne, považuje za sviatok klasickej hudby na Slovensku. Počúvanie klasickej hudby by malo byť podľa Ivana Martona pre nás samozrejmé. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho pôsobení v slávnom a po roku 1968 zakázanom časopise Echo bratislavských vysokoškolákov, o pohnutých časoch, ktoré prežila jeho rodina, aj o jeho práci pre činoherné divadelné predstavenia. | Hosť: Ivan Marton (hudobný dramaturg). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

5. septembra sme si pripomenuli Medzinárodný deň charity a pri tejto príležitosti vám priblížime aktivity Slovenskej katolíckej charity. 5. september si VZ OSN zvolilo ako pripomenutie si výročia úmrtia Matky Terezy a v tejto súvislosti vás zoznámime s takou slovenskou matkou Terezou, v mužskom vydaní, kňazom Petrom Gombitom.

Hosť: Vladislav Kupka (generálny riaditeľ Slovenskej pošty). | Namiesto listov posielame emaily, lukratívny trh s balíkmi prevzali súkromné firmy. Štátna Slovenská pošta preto v najbližších rokoch plánuje zmeny: Niektoré pobočky zatvorí, alebo ich prenajme a sľubuje aj nové služby. Kto bude pošty prevádzkovať? Budeme si môcť na pobočke kúpiť lieky, alebo si nechať overiť dokumenty ako u notára? Ako sa zmeny dotknú poštových doručovateľov? V tomto vydaní Kontaktov sa pýta Michal Čabák. | Modernizácia poštových služieb. | Moderuje: Michal Čabák; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

IVETA ZAŤOVIČOVÁ Na slovenskú literárnu scénu vstúpila ako 55-ročná zbierkou poviedok Tiene babieho leta (2016). Po nej nasledovali ďalšie prózy: zbierka poviedok Kľukatenie, Malinové roky (2017), román Príď v májovú nedeľu (2018), Dievča z Ďárváršáru (2019), zbierka poviedok Vabank (2020). V roku 2022 jej vyšla básnická zbierka Zjesenievanie. Z najlepšej tohtoročnej desiatky finalistov literárneho ocenenia Anasoft litera predstavíme jej knižný titul Matkin čas. „Konfrontácia s ťažkou chorobou najbližšieho človeka na sklonku života je skúškou a zároveň konfrontáciou s vlastnou výdržou, vynaliezavosťou a empatiou. Autorka opisuje tento proces s citom, ale aj humorom sebe vlastným. V tomto finále bez pravidiel, v ktorom je konečný smer jasne definovaný, sa striedajú ťažké chvíle s neočakávane krásnymi. Láska a nádej nikdy nezomierajú.“ ANASOFT LITERA je slovenská literárna cena. Udeľuje sa raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického diela autorov, ktorí sú primárne občanmi Slovenskej republiky a ich prózy sú knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. REFLEKTOR ŠPECIÁL je séria podcastov, v ktorých stručne spovedáme zaujímavých ľudí kultúrno-spoločenského života z celého Slovenska. Rozširujeme tak formát klasických živých diskusií Reflektor, ktorý vznikol v Bardejove v roku 2015. Diskusia s autorkou zaznela na podujatí Anasoft litera uvádza organizovanom v spolupráci s OZ Different a Komunitnou nadáciou Bardejov. (28. 8. 2025) Pýta sa a strihá: Jakub Lenart Zvučka: Peťo Sivanič & Alenka Petejová Kontakt: info@kandelaber.sk Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase pandémie Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Začiatkom leta sme si s turistickým sprievodcom Miroslavom Svítekom tak trochu lámali hlavy nad tým ako zmysluplne stráviť prázdninový čas s deťmi. Prišli sme s výzvou v podobe pohybu na čerstvom vzduchu a parádnej turistiky. Počas troch mesiacov ide v našom letnom špeciály o putovanie po Česko – Slovenskej hranici a ak ste aj trocha dobrodružnej povahy, oceníte že ideme často mimo turistických chodníkov, ale naozaj po samotnej hranici od mesta Břeclav až po obec Bukovec, kde to žije srdečnosťou, spolupatričnosťou a vrelým susedstvom medzi dvoma bratskými národmi. O tejto ceste a kope veselých zážitkov sa porozprávali Juraj Turis s milovníkom turistiky Miroslavom Svítekom.

Vakcíny nie sú škodlivé a nebudeme po nich ako modifikované kukurice. Neškodnosť vakcín dokazuje analýza Slovenskej akadémie vied, ktorú si od nej objednala za 350-tisíc vláda. Vláda, ktorej splnomocnenec očkovaných ľudí prirovnáva ku modifikovanej kukurici, ten splnomocnenec, ktorého premiér odvolá len cez jeho mŕtvolu a ktorému fandí. A ktorý dodal, že ak sa ukáže, že nemal pravdu, roztrhá svoj lekársky diplom.Aké sú teda výsledky analýzy našich špičkových vedcov? Ako analýza vznikala, aké metódy pri nej vedci používali a aký je výsledok? Čo všetko by mohla akadémia za tých 350-tisíc eur urobiť? Čo hovoria na nevyberané útoky politikov, či na odkazy že sú šarlatáni a skúmali len nejaké vodičky? V akom stave je veda na Slovensku a ako je pripravená odolávať útokom dezinformátorov a propagandistov? Čo by potrebovala od štátu a akú má podporu?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom.

Už v piatok 12. septembra sa začína nová sezóna najvyššej slovenskej hokejovej súťaže. Máme za sebou naozaj zaujímavé letné obdobie, do ligy prišlo viacero atraktívnych či už slovenských, alebo zahraničných mien. V novej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali o každom tíme ligy s bývalým hokejistom Andrejom Šťastným.

Generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied Silvia Pastoreková v rozhovore s Veronikou Folentovou vysvetľuje analýzu mRNA vakcín. Hovorí, ako zvládala ona a jej kolegovia politické tlaky a útoky, ale aj to, ako vníma Petra Kotlára a to, že prirovnal očkovaných ku kukurici. Poznámka: Citovaný prieskum o konšpiráciách robil Sociologický ústav SAV, nie Ústav experimentálnej psychológie, ako odznie v rozhovore. Za chybu sa ospravedlňujeme.

V najnovšej epizóde Cashflow sme privítali investičného experta Slovenskej sporiteľne Jakuba Kábrta. Diskutovali sme o aktuálnej podnikateľskej klíme na Slovensku, o tom, aké je to dnes u nás podnikať, s akými prekážkami sa podnikatelia stretávajú, ale aj o tom, prečo má stále zmysel začať vlastný biznis či investovať práve na Slovensku.Rozobrali sme aj osobnejšiu tému: Aké boli Jakubove pocity, keď sa dozvedel, že Separ sa stane porotcom v šou Jama levova. Prezradil, aký má na umelca názor, prečo ho v show vníma ako „chodiacu encyklopédiu“ a čím ho dokáže inšpirovať. To všetko a ešte viac sa dozviete v novej epizóde Cashflow.Ak ťa zaujíma svet podnikania a investícií, od 3.9. sleduj každú stredu o 22:15 show Jama levova. Reláciu plnú zaujímavých nápadov a príbehov šikovných Slovákov a Sloveniek uvidíš iba na Markíze.V spolupráci s

V sobotu ráno sa v Nitre zrazili dve autá. Jedno z nich viedol šéf Slovenskej informačnej služby a syn podpredsedu parlamentu za Smer Tibora Gašpara – Pavol Gašpar.Verejnosť sa vďaka tomu dozvedela, že jazdí na aute, ktoré neuvádza vo svojom majetkovom priznaní. Nejde pritom o prvé takéto nezrovnalosti, ktoré sa s Gašparom ml. spájajú.Čo sa počas víkendu stalo, obstojí Gašparova argumentácia, že auto kupoval už dávnejšie na firmu a kto vôbec Pavol Gašpar je, to sa Nikola Šuliková Bajánová pýta redaktora domácej redakcie denníka SME Michala Katušku.Zdroj zvukov: TV Markíza, TASROdporúčanieAko kvalitne diskutovať? Ako v dnešnom svete neprepadnúť skepse? Ako si udržať pokoj v polarizovanej spoločnosti? A dá sa naučiť kriticky myslieť? O tom všetkom budú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo diskutovať na live nahrávaní podcastu Dobré ráno sobota so svojim hosťom, lektorom kritického myslenia a šachovým veľmajstrom Jánom Markošom. Podujatie sa koná 10. septembra o 18:00 v KC Dunaj. Lístky a viac informácií nájdete na: https://www.zabavavpodcastoch.sk/event-detail/68b55d81ba67fc1792062ee4/–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Pripomíname si 81. výročie začiatku Slovenského národného povstania. Je celkom zrejmé, že aj toto výročie prinesie nové pokusy o manipuláciu dejín povstania v prospech aktuálnych politických potrieb. V Dejinách vám preto prinášame starší diel podcastu, v ktorom sme hovorili o tom, ako boli dejiny povstania ohýbané a manipulované politikmi, ale tiež historikmi počas komunizmu. Hovoriť však budeme aj o tých, ktorí sa tejto manipulácii vzopreli. Jedným z nich bol aj historik Jozef Jablonický, autor prelomovej knihy Postanie bez legiend. Ako vznikala komunistická legenda o povstaní? Čo sa deje s interpretáciou povstania počas normalizácie a vlády samozvane najdôležitejšieho účastníka povstania Gustáva Husáka? Je možné odkaz povstania po desaťročiach účelného politizovania odpolitizovať? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Adamom Hudekom historikom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Adam Hudek sa dlhodobo venuje výskumu historiografie, výskumu písania o dejinách, dejinám národného komunizmu, a na tieto témy publikoval niekoľko odborných článkov a monografiu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V nemocnici s poliklinikou Myjava zatvorili chirurgickú pohotovosť, nemajú dosť lekárov, lebo ich tento rok viacero odišlo.Premiér zatiaľ pokračuje v útokoch na vedcov, namiesto toho, aby sa ich zastal, postavil sa na stranu Kotlára a nekomentoval ani neodsúdil agresívne komentáre k Slovenskej akadémii vied od podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu. Navyše sa chystá budúci týždeň na oslavy do Číny, kde sa stretne s Vladimirom Putinom, Si Ťin-pchingom a zrejme aj Kim Čong-unom.Tento týždeň bol opäť náročný pre celú krajinu, minister zdravotníctva a školstva sa vedy nezastali, zatiaľ mlčia.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: 360tka, TA3, Aktuality, YouTube/SMER-SD–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

V posledný augustový deň uplynie presne 30 rokov od momentu, keď autá Slovenskej informačnej služby zastavili vozidlo prezidentovho syna a Michala Kováča mladšieho uniesli do Rakúska. Nasledujúce roky bolo Mečiarovo Slovensko čiernou dierou Európy. Pokiaľ ide o potrestanie strojcov a vykonávateľov únosu, spravodlivosť si na svoje doteraz neprišla.V podcaste Dobré ráno diskutuje s Janou Krescanko Dibákovou reportér denníka SME Matúš Burčík, ktorý už celé roky sleduje život aktérov, ale aj úskalia súdneho procesu, ktorý po zrušení Mečiarových amnestií zamrzol na mŕtvom bode.Zdroje zvukov: STVR, ČTOdporúčanieAk milujete Taliansko a milujete jedlo – niežeby sa to dalo oddeliť – moje dnešné víkendové odporúčanie je špeciálne pre vás. Dnes totiž odporúčam sériu Tucii in Italy, v ktorej vás známy herec ⁠Stanley Tucci na Disney+ vezme na výlet talianskymi regiónmi a za ich jedlom.⁠–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Analýza Slovenskej akadémie vied môže byť dôkazom, ktorý potvrdí, že splnomocnenec vlády Peter Kotlár nie je kompetentný na výkon svojej funkcie.Slovenská akadémia vied (SAV) vo štvrtok zverejnila závery analýzy, v rámci ktorej v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv skúmala zloženie mRNA vakcín proti covidu.Analýza ukázala, že vakcíny obsahujú iba nepatrné množstvá molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami. „Toto malé množstvo zvyškovej DNA sa skladá z veľmi krátkych úsekov, ktoré nekódujú žiadne funkčné bielkoviny a pochádzajú z DNA, ktorá sa použila ako predloha na produkciu mRNA,“ uviedla SAV.https://www.aktuality.sk/clanok/WvSEUHp/dna-vo-vakcinach-proti-covidu-je-hlboko-pod-limitmi-sirene-tvrdenia-o-opaku-su-podla-sav-zavadzajuce/ Vedci tak jednoznačne vyvrátili tvrdenia splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia pandémie Petra Kotlára, ktorý niekoľko mesiacov tvrdil, že vakcíny menia DNA človeka pomocou nanotechnológií.Slovensko koncom roka na základe Kotlárových tvrdení dokonca pozastavilo nákup nových očkovacích látok proti covidu.Ako sa ministerstvo zdravotníctva postaví k výsledkom analýzy, za ktorú zaplatilo 350-tisíc eur? Chystá sa odvolávanie Petra Kotlára? Obnoví sa po týchto zisteniach nákup vakcín? Aj o tom sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s redaktorom Aktuality.sk Marekom Biróom.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Analýza Slovenskej akadémie vied môže byť dôkazom, ktorý potvrdí, že splnomocnenec vlády Peter Kotlár nie je kompetentný na výkon svojej funkcie.Slovenská akadémia vied (SAV) vo štvrtok zverejnila závery analýzy, v rámci ktorej v spolupráci so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv skúmala zloženie mRNA vakcín proti covidu.Analýza ukázala, že vakcíny obsahujú iba nepatrné množstvá molekúl DNA, hlboko pod schválenými hodnotami. „Toto malé množstvo zvyškovej DNA sa skladá z veľmi krátkych úsekov, ktoré nekódujú žiadne funkčné bielkoviny a pochádzajú z DNA, ktorá sa použila ako predloha na produkciu mRNA,“ uviedla SAV.https://www.aktuality.sk/clanok/WvSEUHp/dna-vo-vakcinach-proti-covidu-je-hlboko-pod-limitmi-sirene-tvrdenia-o-opaku-su-podla-sav-zavadzajuce/ Vedci tak jednoznačne vyvrátili tvrdenia splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia pandémie Petra Kotlára, ktorý niekoľko mesiacov tvrdil, že vakcíny menia DNA človeka pomocou nanotechnológií.Slovensko koncom roka na základe Kotlárových tvrdení dokonca pozastavilo nákup nových očkovacích látok proti covidu.Ako sa ministerstvo zdravotníctva postaví k výsledkom analýzy, za ktorú zaplatilo 350-tisíc eur? Chystá sa odvolávanie Petra Kotlára? Obnoví sa po týchto zisteniach nákup vakcín? Aj o tom sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s redaktorom Aktuality.sk Marekom Biróom.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Automobilový priemysel hľadá rovnováhu medzi požiadavkami na dekarbonizáciu, rastúcimi nákladmi a udržaním si zákazníkov. Elektromobilita je len jedným z faktorov, ktorý mení trh. Do hry vstupujú aj nové emisné normy, obchodné bariéry medzi regiónmi, tlak na digitalizáciu výroby a rastúca závislosť Európy od surovín z Ázie. Slovenský automobilový priemysel je pritom jedným z najväčších zamestnávateľov v krajine a jeho budúcnosť úzko súvisí s európskym smerovaním. Zatiaľ čo v Európe pribúdajú nové regulácie, Čína si už dávno zabezpečila prístup k nerastným surovinám a dnes má vyše päťdesiat percent nových registrácií elektrických vozidiel. „Európa si dáva tie najambicióznejšie ciele, ale bez reálnych zdrojov,“ upozorňuje Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Ako viedol 10 rokov SAV? Čo slovenská veda dokázala a v čom zlyháva? Prečo sú vedci často ticho, keď treba hovoriť? Ako sa stalo, že Slovensko je najnáchylnejšie veriť lžiam? Verí, že ostaneme súčasťou slobodného sveta? Hosť: Pavol Šajgalík, expredseda Slovenskej akadémie vied

1. Šaško je ešte stále minister zdravotníctva. 2. Blanár je minister zahraničia – oficiálne Slovenskej republiky. 3. Už len stagnujeme.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Nedávno médiami prebehla správa o rušení viacerých pobočiek v krajských mestách. Ľudia to vnímali ako rušenie služieb, Slovenská pošta hovorí, naopak, o ich skvalitňovaní. Aké služby pošta aktuálne ponúka, prečo netreba chodiť so všetkým na pobočku aj o tom, aké zmeny ešte Slovenská pošta chystá rozpráva riaditeľka obchodu Slovenskej pošty Melinda Burdanová.

Európska únia a Spojené štáty americké sa dohodli na pätnásť percentných clách. Výsledok sa podarilo dosiahnuť cez víkend v Škótsku, a to po dlhých mesiacoch rokovaní, ktorým predchádzala hrozba z apríla tohto roka, kedy americký prezident Donald Trump oznámil, že na úniu uvalí clá vo výške 30 percent, čo podľa mnohých mohlo blok uviesť do recesie. Podľa makroanalytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka sa dalo vylobovať aj viac, no v stávke bolo mnohé. Únia totiž na jednej strane disponuje obrovskou ekonomickou silou, na strane druhej však debaty s USA očividne neboli len o obchodnej dohode. „Diskutovali sa aj ďalšie otázky, ako bezpečnosť či Ukrajina. Zrejme šlo aj o to, aby sme Trumpa v procese nejak nenahnevali a v zápale hnevu sa nerozhodol, že napríklad USA opustia NATO,“ vysvetľuje Horňák. Avizované navýšenie sa podľa neho dá prirovnať k situácii z 30. rokov 20. storočia, kedy prezident Hoover po Veľkej hospodárskej kríze navýšil importnú colnú sadzbu na dvadsaťtisíc produktov s cieľom ochrániť americký priemysel pred zahraničnou konkurenciou. „Ani vtedy to nedopadlo veľmi šťastne pre americkú ekonomiku, keďže aj iné krajiny pristúpili k odvetným clám. Došlo k obchodnej vojne, poklesu exportu, vyšším cenám a poklesu zamestnanosti. Malo to však vplyv aj na svetový obchod. Počas piatich rokov došlo k poklesu jeho objemu o šesťdesiat percent. Aj história nám takto vlastne ukazuje, že snahy o protekcionizmus nemajú veľmi šťastné konce,“ objasňuje analytik. Čo všetko nakoniec dohoda na pätnástich percentách zahŕňa, mohla si Európa vylobovať aj nižšie clo, kto v tomto boji prehral, kto vyhral a čo Slovensko a jeho ekonomika? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroanalytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. ​V rozhovore sa dozviete: 2:41 Čo všetko 15-percentné clo zahŕňa. 5:35 Bude sa meniť clo na oceľ a hliník? 7:02 Aké navýšenie predstavuje 15-percentné clo. 9:30 Mohla si únia vylobovať nižšie clá? 13:37 Ako by vyzerala obchodná vojna.​​​ 18:20 Aké clá aplikuje EÚ na USA? 20:57 Nakoľko clo zvládne európska ekonomika. 26:09 Oplatil sa Británii Brexit vzhľadom na clo? 28:21 Ako clo ovplyvní slovenskú ekonomiku? 32:09 Dopad dohody o nákupe energií za 750 miliárd dolárov. 34:26 Aký dopad budú mať clá na Američanov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Liptovská Mara je dominantou Liptova, najväčšou, ktorú vytvoril človek. Prečo vznikla? Čomu všetkému pomáha dnes? A čo pri nej môžete zažiť nielen počas leta? O tom všetkom diskutujú František Németh, Katarína Šarafínová, Jozef a Samuel. Epizóda vznikla v spolupráci s VisitLiptov. Viac o Liptovskej Mare a spomínaných aktivitách nájdete na stránke https://www.visitliptov.sk/liptovska-mara/ Aktivita je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

Pracoval pre tak prestížne časopisy ako Vogue, GQ, W Magazine či The Interview, no najviac ho preslávili fotografie vyšportovaných mladých mužov v erotických pózach.Reč je o Bruceovi Weberovi, ktorý mal mať v Slovenskej národnej galérii výstavu. Nakoniec sa však neuskutoční a šéfkurátor Martin Dostál to dáva za vinu denníku SME, ktorý prednedávnom informoval o Weberovej nedávnej minulosti poznačenej obvineniami so sexuálneho obťažovania.Ako je to teda s výstavou naozaj, čo vieme o samotnom Weberovi a odvrátenej stránke jeho profesného života a aké ďalšie problémy sprevádzajú tento najdrahší výstavný projekt moderného umenia v SNG?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta priamo Soni Jánošovej, redaktorky denníka SME, ktorej texty tak pohoršili vedenie galérie.Zdroj zvukov: YouTube / Manila Bulletin, YouTube / GHMP Odporúčanie:Dnes je mojím odporúčaním komentovaní prehliadka budovy YMCA v Bratislave, ktorá priťahuje pozornosť svojou charakteristickou tehlovou fasádou a prvkami palácovej architektúry. Dve prehliadky sa budú konať už teraz v lete, jedna v júli a jedna v auguste a miesta sa rýchlo rozchytajú, preto sa prihláste už dnes. Ja sama sa na ňu chystám, pretože ma budova fascinuje a organizátori sľubujú, že sprístupnia aj miesta, ktoré bežná verejnosť nevidí.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Národná rada Slovenskej republiky schválila Deň pamiatky obetí komunistického režimu zákonom s deklarovaným cieľom uctiť si vyše 71 000 politicky odsúdených, väznených a státisíce perzekvovaných totalitným režimom. Ako sme na tom s pripomínaním si obetí komunistického režimu dnes? Ako sa o túto pamiatku stará štát a aké iniciatívy vznikli v rámci Ústavu pamäti národa a širšie občianskej spoločnosti? V týchto dňoch vychádza kniha Traja na hranici. Kniha o jednom z posledných politických procesov v komunistickom Československu, o procese, v ktorom boli odsúdení traja mladí muži na dlhé tresty odňatia slobody za prenos v Československu zakázanej literatúry cez hranice z Poľska. Aj o nich bude reč v najnovšom podcaste. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom a publicistom z Ústavu pamäti národa, a tiež zakladateľom OZ Nenápadní hrdinovia, Františkom Neupauerom, ktorý je autorom kníh Socializmus: Realita namiesto mýtov, Silvo Krčméry, Odvaha so sviečkou v ruke, a tiež publikácie Za komunizmu nám bolo lepšie... – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.