Podcasts about bohu

„Všetky desiatky zo zeme,… patria Hospodinovi;“ (3M 27:30) Máme byť správcami našich peňazí. Ak ich investujeme a šírime na slávu Božiu, môže to byť prínosom a požehnaním. Poznám podnikateľa v Detroite, ktorý Bohu sľúbil, že bude odvádzať desiatok zo svojho zisku na Pánovu prácu. Povedal mi, že obrat jeho podniku sa strojnásobil a že Boh spravil ďaleko viac, ako bolo len splnenie Jeho časti dohody. Pred nejakým časom som dostal správu od človeka z mesta San Joaquin Valley v Kalifornii. Napísal mi, že sa so svojou manželkou dohodli, že budú desatinu svojho príjmu odvádzať Pánovi. V čase, keď urobili dané rozhodnutie, mal prácu len na sedem mesiacov v roku. Momentálne ale má už trvalú prácu a zarába takmer dvojnásobok toho, čo predtým. Tento fakt jednoducho nemôžeme ignorovať. Ľuďom, ktorí sú štedrí a dávajú Bohu, Písmo sľubuje materiálne a duchovné dobro. Modlitba dňa Pane, odpusť mi časy, keď som si chcel udržať to, čo Ti právom patrí. Billy Graham

„Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi…“ Evanjelium podľa Lukáša 15:29 Staršiemu synovi chýbala radosť. Vyzeralo to tak, že keby mal správne podmienky, tak by sa radoval. Patrilo mu všetko, čo mal otec. Pokiaľ šlo o neho, zdá sa, že to bol tvrdo pracujúci muž a mal zorganizovaný život. Napriek tomu nebol šťastný To platí aj pre mnohých kresťanov. Je to preto, že plné práva synov vystriedalo otroctvo. Ľahko skĺzneme do zákonníckeho vzťahu s Bohom. Dokážeme dlho diskutovať o tom, čo kresťan môže a čo nemôže robiť, ale nedávame mnoho priestoru pre rozhovor o Ježišovi a Jeho diele. Ježiš nenaplňuje srdce a myseľ, a preto Ním neprekypujú ani ústa. Chudák starší syn! Myslí si, že teľa by ho spravilo šťastným. Radosť sa pre neho spája s veselým večerom. Nerozmýšľa o tom, že čoskoro bude opäť pracovný deň. Cesta do kresťanskej radosti nie je žiadnou strhujúcou skúsenosťou. Mnohí si to mysleli, ale sami na sebe zistili, že prešlo pár týždňov a nič sa nezmenilo. No cesta k radosti je cestou k plným synovským právam. Pre mladšieho syna sa otcovo objatie stalo požehnaním. A práve to potrebuje aj starší syn. Kedy si sa naposledy vrhol do náručia svojho Spasiteľa? Kedy si naposledy videl Otca, ako ti beží v ústrety, roztvára náruč a bozkáva ťa? Skutočný a živý kresťan navždy zostane zo vzťahu k Bohu ako dieťa. Sám osebe vždy budeš stratený. Vždy budeš potrebovať milosť — nezaslúženú milosť. A nádherné je, že budeš šťastný, keď za nič dostaneš všetko. Musíš zabudnúť na všetko, čo si a čo si urobil. Potom sa môžeš pozrieť do tváre svojho Otca. Musíš nechať prúdiť Jeho lásku cez teba. Si Jeho milované dieťa. Hans Erik Nissen

Ján 9,24-34 24Zavolali teda toho človeka, ktorý bol slepý, druhý raz a vyzvali ho: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešny.“ 25On však odpovedal: „Či je hriešny, neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“ 26Spýtali sa ho teda: „Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči?“ 27Odpovedal im: „Už som vám to povedal, a nepočúvali ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa azda aj vy stať jeho učeníkmi?“ 28Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. 29My vieme, že s Mojžišom hovoril Boh, ale o tomto nevieme, ani odkiaľ je.“ 30Ten človek povedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. 31Vieme, že Boh hriešnikov nevypočuje, ale vypočuje toho, kto je bohabojný a plní jeho vôľu. 32Nikdy nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči. 33Keby on nebol od Boha, nemohol by nič urobiť.“ 34Odpovedali mu: „Ty si sa celý v hriechoch narodil a ideš nás poúčať?“ A vyhnali ho von. Uzdravený svedok. Muž, ktorý bol od narodenia slepý a ktorého Ježiš uzdravil, opäť stojí pred farizejmi. No teraz už nie ako žobrák, ale ako svedok. Oni naňho vyvíjajú tlak. Vyzývajú ho, aby sa zriekol Ježiša. Argumentujú dokonca hriechom. On má v tom však jasno. Možno nevie všetko (predsa len – ako slepý – asi nie je vzdelaný), no o tom, kto je Ježiš, vie jedno: „Bol som slepý a teraz vidím.“ Reálne si predstavme, čo to pre toho človeka znamenalo: zrazu nevidí iba tmu, ale aj farby sveta; zrazu nepočuje iba slová, ale naozaj zažíva to, čo sa okolo neho deje, vidí pohyb… Tak si uvedomíme, že taká by mala byť viera každého z nás po stretnutí s Ježišom Kristom: Žitá, farebná a v pohybe. Ako keď sa slepcovi otvoria oči. Nemôže už povedať, že nič nevidí. Ani sa nemôže ďalej nechať viesť iba tým, čo mu bolo dosiaľ povedané. Veď to teraz jasne vidí a možno usúdi, že je to niečo úplne iné, než mu radia. Drží sa však toho, čo zažil s Kristom – aj napriek osočovaniu a neprijatiu. – – Máš, brat, sestra, otvorený zrak svojej viery? Je tvoja viera v pohybe? Máš dnes odvahu vykročiť a ísť za Kristom – aj keď svet hovorí niečo iné? Modlitba: Bože, ďakujeme za Tvoj príklad! Niesol si nám spásu, aj napriek osočovaniu, mučeniu a krížu. Odpusť, že nemám toľko odvahy a viery, ako treba! Posilňuj ma na vnútornom človeku, aby si cezo mňa mohol šíriť Svoje kráľovstvo! Amen. Pieseň: ES 448 Autor: Viera Šimová Šoltés Večne pamätá na Svoju zmluvu, na slovo, ktoré prikázal tisícim pokoleniam. Žalm 105,8 Všetky Božie prisľúbenia, koľkokoľvek ich je, v ňom sú „áno“; a preto prostredníctvom Neho znie aj „amen“ Bohu na slávu skrze nás. 2.Korinťanom 1,20 Rimanom 11,(13-16)17-24 •  Modlíme sa za: Závada (NoS) Otázky na rozjímanie: Čo konkrétne Ježiš zmenil v mojom živote? Držím sa svojho svedectva aj vtedy, keď ma druhí spochybňujú alebo odmietajú? Je moja viera živá, „farebná a v pohybe“, alebo zostáva iba pri slovách? Aplikácia do života: Dnes si napíš jednou vetou svoje osobné svedectvo o Ježišovi: „Bol/a som…, ale Ježiš…“. Poďakuj Mu za zmenu, ktorú v tebe pôsobí, a urob jeden odvážny krok viery. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Viera má dôsledky. Biblia je iná ako ostatné knihy. Môžeš si prečítať kuchársku knihu, ale to ešte neznamená, že musíš uvariť jedlo. Môžeš si listovať v katalógu dovoleniek, bez toho, aby si navštívil miesta na obrázkoch. Božie slovo je však úplne iné. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. ( Jk 1,23-24) Určite sa ti už stalo, že si išiel popri zrkadle a zrazu si si na tvári zbadal špinu. Vtedy nejdeš jednoducho ďalej, ale zájdeš do kúpeľne a umyješ si tvár. Keď však Božie slovo odhaľuje chyby v našom živote, nie vždy to prinesie konkrétny dôsledok. Možno v modlitbe prosíme Boha o odpustenie, ale potešujeme sa tým, že sme hriešnici a žijeme ako predtým. Veríme svedectvu Písma o Kristovi, že zomrel za naše hriechy, ale už tak nahlas nehovoríme o tom, že Pán nás oslobodil z moci hriechu. Keď si podčiarkujeme verše v Biblii, nie mnohí si podčiarknu slová: Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale v posvätení. (1Tes 4,7) Alebo: … s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. (F 2,12) Voči Božiemu slovu a voči hriechu máme úplne iný postoj než k ostatným veciam v živote. Keď ideme na hostinu a zistíme, že máme na oblečení fľak, tak sa prezlečieme alebo očistíme. Nejdeme v špinavých šatách a neospravedlňujeme sami seba tým, že veď každý má určite niekde na sebe niekedy špinu. Nie, niečo spravíme. Často vnímame len to, čo je vidno. Keby sme verili Božiemu slovu, zamestnávali by sme sa viac vlastným vnútrom a nezabúdali na to, čo sme v zrkadle videli. Keby sme sa tak často pozerali do zrkadla Božieho slova, ako sa pozeráme do bežného zrkadla, malo by to obrovské dôsledky na náš život. Jakub používa obraz zrkadla, keď hovorí o Božom slove. Neponáhľaj sa, keď sa do zrkadla pozeráš a dovoľ, aby to, čo vidíš, prinieslo praktické dôsledky do tvojho života. Lebo keď rastieme v poznaní bez toho, aby sme konali v súlade s tým, čo vieme, naše poznanie vedie k ospalému svedomiu a ľahostajnosti voči Bohu. Ľudia, ktorí neradi počúvajú, že sú hriešni, rýchlo takéto odseky v Biblii preskakujú. O Jakubovom liste rozprávajú s pohŕdaním a hovoria, že List Rímskym je ten pravý pokrm. Zreteľne chcem povedať, že ak o niektorom odseku Biblie rozprávaš s opovrhnutím, mal by si mať jasno v tom, že rozprávaš o Božom slove. Máš na to právo len preto, lebo svetlo Božieho slova osvecuje niečo v tvojom živote a tebe sa to nepáči? Medzi Pavlom a Jakubom je absolútna harmónia. Potrebujeme celé svedectvo Písma tak, ako je zaznamenané. Božie svedectvo Starej a Novej zmluvy odhaľuje pravdu o Bohu a o nás samých. Boh ti dal svoje Slovo a je tvojou zodpovednosťou dovoliť Slovu, aby v tebe konalo tak, že prinesie ovocie. Boh prehovoril a očakáva odpoveď. Odpoveď musí byť niečo viac, ako len slová. Ak nebudeš konať podľa Slova, si za to zodpovedný pred Bohom. Ak niekto hovorí niečo iné, klame. A ak si uveril skrze evanjelium a si zrodený z Ducha, Pán ti hovorí: „Prebuď sa! Aby si rástol! Opustil si prvú lásku!“ Boh používa svoje Slovo, aby poukázal na seba, aby nás pozval späť do svojej blízkosti, aby sme kráčali vo svetle. K radosti, pokoju, obnove, posväteniu a rastu. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. Každý deň sa pozri do zrkadla Božieho slova. Dovoľ obrazu, ktorý vidíš, priniesť ovocie do svojho života. Pozri sa a nezabudni ako vyzeráš. Neutekaj pred bolesťou tak, že sa do zrkadla nepozrieš. Pravda, ktorej sa vyhýbaš, ťa aj tak raz v živote doženie. Falošná nádej je ľahká, ale netrvá dlho a stojí viac, než sa zdá. Kradne totiž život. Nepozri sa len tak letmo na svoj obraz v Božom slove raz začas, ale pozeraj sa každý deň. Konaj ako Slovo hovorí. Pán hovorí, že budeš blahoslavený vo svojom konaní! Curt Westman

Připadne vám někdy, že vaše úsilí ve službě Bohu přichází vniveč? Že pracujete, snažíte se, ale jsi to pořád není "to ono"? Poslechněte si, jak se na to dívá Karel Káňa. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

10. nedeľa po Svätej Trojici Blahoslavený národ, ktorého Bohom je Hospodin, ľud, ktorý si On vyvolil za dedičstvo. Žalm 33,12 Marek 12,28-34 28Jeden zo zákonníkov, ktorý počul, ako sa dohadujú, podišiel bližšie, lebo videl, že Ježiš im odpovedal správne. Spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“ 29Ježiš odpovedal: „Najdôležitejšie je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán! 30Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou. 31Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Iného väčšieho prikázania ako sú tieto, niet.“ 32Zákonník mu povedal: „Správne, učiteľ, povedal si pravdu! Jediný je a okrem neho iného niet. 33a Milovať ho celým srdcom, celým rozumom i celou silou a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky spaľované a ostatné obety.“ 34Keď Ježiš videl, že múdro odpovedal, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Potom sa ho už nik neodvážil vypytovať. Vykročme z chrámu milovať. V predchádzajúcich veršoch sa s Ježišom dohadujú sadukaji o zmŕtvychvstaní. Ako sa tak medzi sebou hádali, prišiel za Pánom jeden zo zákonníkov a spýtal sa Ho na jednu z najdôležitejších vecí: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ Odpoveď dnes všetci veľmi dobre poznáme. Teóriu ovládame. A predsa sa často aj my medzi sebou v cirkvi dohadujeme, zaoberáme sa malichernosťami a podstata nám uniká. Tým nechcem v žiadnom prípade povedať, že otázka zmŕtvychvstania nie je podstatná. Spomínaný zákonník poznal, čo hovorí Boží zákon. Ježiš ho dokonca pochválil, že „rozumne odpovedal“. No bolo tam akoby jedno malé „ale“ skryté medzi riadkami: „Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho.“ – – Koľko kresťanov dnes pozná základnú kresťanskú doktrínu, učenie, dokáže citovať biblické verše spamäti…?! Koľko kresťanov je tak veľmi blízko Božieho kráľovstva…?! A predsa im ešte k nemu niečo chýba – preniesť to poznanie do praktického života lásky: totálnej lásky k Bohu a totálnej lásky k blížnemu. Tak, ako to robil aj náš Pán a Majster: bez predsudkov, bez výhrad, bez nárokov… Počujme aj dnes to krásne pozvanie k láske: „Choď a rob podobne!“ Vykročme dnes z chrámu milovať svojich blížnych! Modlitba: Pane, uč nás milovať, prosíme! Uč nás vzájomnej spolupatričnosti! Veď nás cestou do Tvojho kráľovstva, ktoré si pripravil pre nás, aby sme aj my raz boli tam, kde si Ty! Pomáhaj nám Svojím Svätým Duchom, aby sme boli nielen blízko neho, ale v ňom! Amen. Pieseň: ES 554 Autor: Jozef Pacek Hľa, prvé veci sa splnili, Ja však oznamujem nové, zvestujem ich skôr, ako vyklíčia. Izaiáš 42,9 Ježiš im odpovedal: „Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka a pole je svet.“ Matúš 13,37-38 Rimanom 11,25-32 • 2.Mojžišova 19,1-6 • Žalm 59,1-11.15-18 •  Modlíme sa za: Vyšná Kamenica (KoS) Otázky na rozjímanie: Milujem dnes Boha celým srdcom, dušou, mysľou a silou, alebo si nechávam niečo len pre seba? Koho mám dnes milovať konkrétne a prakticky, nielen v myšlienkach? Som len blízko Božieho kráľovstva, alebo doň naozaj vstupujem cez lásku? Aplikácia do života: Dnes urob jeden konkrétny skutok lásky pre človeka, ktorého bežne prehliadaš alebo s ktorým sa ti ťažšie žije. Skús milovať nie len slovami, ale činom. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 8,37-45 37Viem, že ste Abrahámovo potomstvo, a predsa ma chcete zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. 38Ja hovorím to, čo som videl u Otca, a vy robíte to, čo ste počuli od svojho otca.“39Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám!“ Ježiš im povedal: „Ak ste Abrahámove deti, mali by ste robiť Abrahámove skutky! 40Teraz však chcete zabiť mňa — človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú počul od Boha. Toto Abrahám neurobil. 41Vy robíte skutky svojho otca.“ Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme jediného Otca, Boha.“ 42Ježiš im povedal: „Keby bol Boh váš Otec, milovali by ste ma, veď ja som vyšiel a prichádzam od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. 43Prečo nechápete moju reč? — Preto, že nemôžete počúvať moje slovo. 44Vaším otcom je diabol a chcete plniť žiadosti svojho otca. On bol od počiatku vrahom ľudí a nestál v pravde, lebo v ňom niet pravdy. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, pretože je klamár a otec lži. 45Mne však neveríte, pretože ja hovorím pravdu. Podľa čoho rozpoznať, kto je naším otcom? Sú známe prípady, keď sa až po čase ukázalo, že deklarovaný otec dieťaťa v skutočnosti nie je jeho otcom. Testami DNA je dnes otcovstvo možné spoľahlivo preukázať aj spochybniť. Aj v duchovnej oblasti záleží na otcovstve. Ježiš sa prihovára tým, ktorí Mu uverili (J 8,31). Viera však môže odznieť, či byť narušená aj inými vplyvmi. Preto je zásadné, aby sa Ježišovo slovo v nás zakorenilo, aby sme zostali v Jeho slove. Môže sa stať, že sa voči Slovu (prichádzajúcemu od Boha) zatvrdíme, zabarikádujeme. Potom síce deklarujeme vieru – to, že Boh je náš Otec, no naše názory a činy sú odlišné od Ježišových. Ba dochádza až k nenávistnému odmietaniu Ježiša, ktorý v minulosti bol a aj v tomto čase je pre mnohých „cudzím prvkom“. Jeho súčasníci si zakladali na svojom náboženskom pôvode, hoci Izraelci sa Bohu veľa ráz spreneverili. Vyzdvihovali svoju slobodu, no zostávali otrokmi hriechu. Ježiša, v ktorom si Boh vyhliadol cestu k nám, nemilovali a chceli Ho odstrániť. „Poblúdená cirkev je najhoršou nepriateľkou Božieho plánu na záchranu sveta“ (Vl. Čapek). Podľa lásky ku Kristovi – zotrvávaní v Jeho slove možno rozpoznať deklarovanú vieru od života v pravde a rozpoznať, či je naším Otcom Boh, alebo otec lži. Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že môžeme zotrvávať v Tvojej láske! Odpusť, že sa nám to často nechce, lebo to mení celý náš život! Daruj nám Svoju myseľ, aby sme s radosťou a láskou plnili Tvoje príkazy! Amen. Pieseň: ES 288 Autor: Martin Šefranko Ty si Boh mojej spásy, na Teba čakám deň čo deň. Žalm 25,5 Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám. Matúš 7,7 Lukáš 12,42-48 •  Modlíme sa za: Vysoké Tatry (TaS) Otázky na rozjímanie: Podľa čoho je vidieť, komu naozaj patrím: Bohu alebo lži? Nechávam sa Ježišovým slovom formovať, alebo sa voči nemu vnútorne zatvrdzujem? Ukazuje môj život, že milujem Krista a zotrvávam v jeho pravde? Aplikácia do života: Dnes si úprimne skontroluj, či sa tvoje slová, postoje a skutky zhodujú s Ježišovým slovom. Potom sa v modlitbe odovzdaj Bohu nanovo a popros Ho, aby v tebe posilnil lásku k pravde. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Bůh je dobrý a nikdy člověka neopustí,“ vyznává Viera Ovdienková, se kterou natáčela Lucie Endlicherová. Vypráví o začátcích v nové zemi i o cestě k Bohu.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Otto Bohuš je copywriter, lektor a autor knihy Pište jako copywriter. Dvacet let se věnuje prodejním textům a svůj přístup staví na principech, které fungují bez ohledu na trendy – jasná myšlenka, krátký text, okamžitý benefit. V rozhovoru se dozvíte, jak Otto začínal v době, kdy v Česku neexistovaly žádné zdroje o copywritingu. Proč AI dokáže udělat 70 až 80 procent práce, ale rozhodujících je těch posledních 20 až 30, kde nastupuje lidský vkus a zkušenost. Proč je dnes většina textů na internetu bezobsažná vata a co s tím. Co se dá naučit od porno magnátů a teleshoppingu o principech prodejního textu. Proč e-mail marketing funguje jako jeden z nejsilnějších retenčních kanálů. A proč Otto říká, že zlatá éra obsahového marketingu skončila, ale řemeslo zůstává.   Rozhovor vedli Ondřej Ratajský a Jan Březina v Hostýnských vrších v rámci nového dlouhého formátu podcastu. Těšte se na ponor do hlubin copywriterovy duše.   Partnery podcastu jsou: SmartEmailing – Profesionální platforma pro váš e-mail marketing. Czech On-line Expo – Největší akce v českém a slovenském digitálu a e-commerce: Veletrh. Konference. Festival. 

Relace Klika přináší příběh Sáry a její otrokyně Hagar, která porodila Sářině manželovi Abramovi syna, kterého ona sama neměla. Touha "pomoci Bohu" v naplňování Jeho zaslíbení má vždycky své důsledky, což příběh těchto žen jasně ukazuje. Čekání nás často plní frustrací a bolestí, únava začíná mít hlavní slovo. Jedinou dobrou alternativou, pokud se chceme vyhnout vzteku nebo rezignaci, je volat k Hospodinu. Pomohou v tom tři důležité věci: hodnoty, hranice, reflexe. Podle hodnot, které chceme v životě ctít můžeme stanovit hranice - ne těm druhým, ale sobě - tohle už si nenechám líbit, tohle v životě nechci. A reflexe pomáhá pochopit, že i my můžeme být pro někoho ten dusivý element. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

stupeň – O poslušnosti Rebrík božského výstupu bol napísaný predovšetkým pre mníchov. No slová svätého Jána Klimaka na začiatku prvej kapitoly naznačujú, že jeho úmyslom je osloviť každého človeka túžiaceho po spáse. Hovorí: „Dvere večného života sú otvorené pre každého. Cieľ nášho života je nasledovať Krista a podobať sa mu v jeho božskej láske.“ Ponúkané reflexie sú prípravou na farské formačné stretnutia. Venujú sa učeniu svätého Jána Klimaka o stupňoch duchovného výstupu, ktoré nachádzame v jeho slávnom diele Rebrík.   Sv. Ján Klimak – Rebrík: https://www.filokalia.sk/sv--jan-klimak-rebrik/  

Už před 2000 lety řekl Ježíš Kristus, že přijde znovu. Těmito slovy na dalších místech Bible napovídá, jak se to všechno stane a že křesťané mají ten jeho příchod očekávat. Kdo by ale neumdléval, jestliže to trvá tak dlouho? Také naše zkušenosti určují, jestli Bohu nadále věříme a nebo se potřebujeme modlit stejně jako muž, který řekl: Pane, věřím, ale pomoz mé nedověře. Poslouchejte Bohoslužbu z Církve bratrské, v Třinci - Lyžbice. Káže Zdeněk Kašpárek. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Je důležité vystavovat se Božím, těm vnitřním dotekům, hledat "to místo". Často jsou to hory, vyvýšená místa, ze kterých najednou máme rozhled - fyzicky a taky duchovně. Místa zastavení, nadechnutí, krásy, nové perspektivy. Mít v životě příležitosti udělat milník, tak jako Izraelité stavěli Bohu oltáře na místech, kde se událo něco podstatného pro život jedince nebo i národa. Třeba taková změna letopočtu je asi trochu umělý důvod, je tedy důležité umět se každodenně zastavovat, pohlédnout na svůj život a zkoumat, kde a kdy se mě Bůh dotknul. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Průkopník surrealistického filmu, režisér a scenárista Luis Buñuel, měl smysl pro absurdní situace a černý humor v krvi. Narodil se jako Španěl do zámožné přísně katolické rodiny a zemřel 29. července 1983 jako Mexičan, proslavený výrokem „Jsem ateista - díky Bohu“. Už během studií filozofie a dějin umění se stal výraznou postavou madridské avantgardy, nicméně kouzlu tehdy nového filmového umění propadl v Paříži.

Blízká spolupracovnice Přemysla Pittera, žena, která opustila rodné Švýcarsko a usadila se v meziválečném Československu, žena, která kvůli Bohu a dětem obětovala mnohé, o své oběti věděla a přinesla ji s láskou. To byla Olga Fierzová, která celý život byla "tou druhou" ve stínu svého slavnějšího inspirátora. Nahlédnutí do jejího života zprostředkovávají Lucie Endlicherová a Lenka Lajsková, pracovnice Archivu Přemysla Pittera a Olgy Fierzové v Národním pedagogickém muzeu. Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Průkopník surrealistického filmu, režisér a scenárista Luis Buñuel, měl smysl pro absurdní situace a černý humor v krvi. Narodil se jako Španěl do zámožné přísně katolické rodiny a zemřel 29. července 1983 jako Mexičan, proslavený výrokem „Jsem ateista - díky Bohu“. Už během studií filozofie a dějin umění se stal výraznou postavou madridské avantgardy, nicméně kouzlu tehdy nového filmového umění propadl v Paříži.Všechny díly podcastu Příběhy z kalendáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Tiahni ma za sebou!“ Veľpieseň 1:4 „Aj tie najmenšie veci, čo ti prídu do cesty, ó, prines k Ježišovi, On ti pomôže!“ spieva sa v jednej piesni a je to pravda. So všetkým smieme prísť k Ježišovi. On musí viesť naše kroky a pomáhať nám na púti, ktorá je často ťažká a drsná. Napriek tomu je dôležité, aby v našom duchovnom živote bola rovnováha. Je nesprávne, ak sa modlitbou snažíme vtiahnuť Boha do nášho sveta. V prvom rade sa máme modliť, aby nás On viedol do svojho sveta. Tiahni ma za sebou! Ježiš má bolesť, o ktorú sa chce s tebou podeliť. Je to potrebné pre tých, čo žijú bez nádeje a bez Boha na svete. Rozlial svoju lásku v tvojom srdci, aby si miloval tých, ktorých miluje On. Byť Božím nástrojom je požehnaním a bohatstvom. Samozrejme, že táto služba môže byť náročná a plná ťažkostí. Nikto nemôže konať Božie dielo bez vytrvalosti. Ale keď sa obzrieš späť, nepochybuješ, že najbohatšie momenty života sa spájajú s poslaním, ktoré si dostal od samotného Hospodina. Tiahni ma za sebou! Táto modlitba je vlastne prosba o hlbšie poznanie Ježiša. Tvoje kresťanstvo je predovšetkým sám Ježiš. Tvoje myšlienky a túžby sa upierajú na Neho. On je Ten, koho miluješ. Preto Ho chceš uzrieť v Jeho sláve. Predstav si, že by si hlbšie porozumel, čo je to vykúpenie. Predstav si, že by si pochopil, koľko Boh musel zaplatiť za spásu. Žiadna ľudská myseľ to nedokáže pochopiť. Je to tajomstvo, ktoré Boh vyjavil vo svojom Slove prostredníctvom Ducha Svätého. Je to srdce, ktoré Boh osvieti. Nedokážeš slovami plne vyjadriť, čo ti Boh v hĺbke tvojho srdca vyjavil. Ak si však pochopil čo i len kúsok tohto tajomstva, posilní ťa to v modlitbe. Tiahni ma za sebou! Veď ma do svojich svätýň! Daj mi poznať svoje sväté myšlienky! Pomôž mi žasnúť nad Tvojou slávou, ktorá je plná milosti a pravdy! S touto modlitbou na perách máš žízniť po Bohu. On jediný dokáže uhasiť tento smäd. Urobí to svojou milosťou. Hans Erik Nissen

Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? (Jk 2,20) Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona. (R 3,28) Keď tieto dva biblické verše vytrhneme z kontextu, tak sa môže zdať, že si odporujú. Keď ale čítame Pavlov a Jakubov list vo svetle celého svedectva Biblie, tak vidíme, že u Jakuba nie sú témou skutky, ale viera. Podobne ako u Pavla. Pavol sa pozerá na základ viery a Jakub na jej dôsledky. Obidvaja hovoria veľa o viere a skutkoch a dávajú nám dvojakú perspektívu na ospravedlnenie z viery. Túto dvojakú perspektívu nachádzame zreteľne všade aj u Pavla, keď pozorne čítame. Pozrime sa teda na tieto dve veci, ktoré sú životne dôležité pre život viery. Dve veci, ktoré nie je možné oddeliť: viera a skutky. Viera je základom spasenia – na to sa zameriava Pavol. Skutky sú ovocím viery – na to sa zameriava Jakub. Keby sme chceli oddeliť tieto dve veci od seba, bolo by to akoby sme sa hádali, či ide vlak po ľavej koľajnici, alebo po pravej. Keď je niekde položená len jedna koľajnica, vieme s istotou povedať, že vlak nepríde. Vlak závisí na tom, že sú koľajnice dve a idú paralelne vedľa seba. Keď Pavol v Liste Rímskym hovorí, že skutky nespasia človeka, myslí tým na skutky ako na cestu spásy. Skutky zákona. Keď Jakub hovorí o tom, že skutky sú dôležité, rozpráva o skutkoch ako o ovocí viery, nie ako o skutkoch zákona. Ale povie niekto: „Ty máš vieru a ja mám skutky! Ukáž mi svoju vieru bez skutkov! Ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru.“ ( Jak 2,18) Pre Jakuba je evanjelium dôležité! Tu však rozpráva o ovocí viery. Keď niekto hovorí, že Jakub odporuje Pavlovmu učeniu o ospravedlnení z viery, tak nepochopil ani Jakuba, ani Pavla. Témou Jakuba je kresťanská etika, nie doktríny. Vedie nás k praktickým dôsledkom viery. Robí tak na základe viery. Viera je hlavnou témou aj u Jakuba. Náš pohľad zameriava na ovocie, ktoré prináša viera, ak je živá a nie len vedomosť o Bohu. Rozpráva o dobrých skutkoch, ktoré viera produkuje. Ježiš hovorí: „Každý strom zaiste poznať po ovocí…“ (Lk 6,44) Niektorí teológovia nemajú radi Jakubov list a hovoria, že je veľmi ovplyvnený jeho židovskými koreňmi. Určite je to pravda, to nie je nič negatívne. Ale takto hovoria tí, ktorí zabúdajú na naše duchovné korene. Ježiš hovorí: „Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov…“ ( J 4,22) Jakub nezvestuje židovstvo! Nepopiera ale ani duchovné korene, ktoré má, ktoré máme aj my, čo veríme v Ježiša Biblie. Jakub nám vysvetľuje, že viera v Boha a život s Bohom, je niečo viac ako teória. Pánov opätovný príchod je inšpiráciou k listu. Vyzýva nás, aby sme boli trpezliví, kým čakáme na veľký Pánov deň. Jakubov list je dôležitý pre všetkých Ježišových nasledovníkov, vo všetkých kultúrach a časoch. Zvlášť v posledných časoch, kedy mnohí považujú za pravdu, že Ježiš je Spasiteľom sveta, ale Jeho slová vo svojom živote nepraktizujú. Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? (Jak 2,20) Reformátor Luther povedal: „Mŕtva viera je taká viera, ktorá si bez skutočného obrátenia a polepšenia prisvojuje potešenie Božích zasľúbení milosti.“ Ježiš hovorí: „Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem.“ (J 15,14) Je zjavné, že Ježiš mieni, že viera prináša konkrétne dôsledky do nášho života. Nie je to otázka toho, či sme aktívni, alebo nie. Je to o tom, čo nás poháňa ku konaniu. Aký zdroj leží v pozadí nášho života? Viac ide o to, čo nás poháňa, než o výsledok a do toho Božie slovo hovorí jasne. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. ( Jak 1,22) Curt Westman

„… horlil za mňa…“ (4M 25:11) Je zvláštne, že svet pripúšťa horlivosť v každej oblasti, len nie v duchovnej. Svet uznáva a chápe emócie a zápal pre niečo, pokiaľ sa to netýka náboženstva − v takom prípade sa človek stáva podozrivou osobou. Vzťah k Pánovi Ježišovi nám dáva slobodu konať veci, ktoré v očiach iných vyzerajú zvláštne, hoci si títo budú myslieť, že sme sa zbláznili a „zašli sme príliš ďaleko.“ Z histórie misie poznáme ľudí, ako napríklad William Carey, Hudson Taylor, John Paton, David Livingstone. Všetkých z nich považovali ich súčasníci za bláznov. Pohodlie života nedokáže pochopiť a prijať skutočnú oddanosť k Pánu Bohu, pretavenú do praktického života a skutkov. Ak ale uvažujeme ďalej – kto je skutočne blázon? A predsa, keď vezmeme všetko do úvahy, kto je bláznom? Nie sú to práve tí samoľúbi, do seba zahľadení a pohodlní ľudia, ktorí sú v konečnom dôsledku vyčerpaní a unavení pôžitkárstvom, pohodlím a samými sebou? Modlitba dňa Dovoľ mi znovu sa Ti oddať Pane Ježišu, chcem Ti byť úplne odovzdaný. Billy Graham

„Tak aj vy súďte o sebe, že ste mŕtvi hriechu, ale živí Bohu v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.“ (R 6:11) Istá dáma povedala Moodymu: „Ste príliš obmedzovaný. Žiadne divadlá, žiadne tance, ani karty a zábavy žiadneho druhu.“ „Ako to viete?“ spýtal sa Moody. „Ach, viem to veľmi dobre.“ „Poviem vám, že chodím do divadla, chodím tancovať a hrať karty, kedykoľvek sa mi zachce.“ „Naozaj?“ „Áno, robím tak, kedykoľvek sa mi zachce. Ale mne sa nikdy nezachce.“ Márne hľadáš potešenia v svete, márne uznania. Ak si Kristov, tak pre teba nemá nič, len sklamania. No pomysli, nikto ešte bez boja, bez úzkosti neprekročil sväté prahy ríše večnej radosti. PS 61, 1 MUDr. Viera Roháčková

Ján 5,31-47 31Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé. 32Iný však svedčí o mne a ja viem, že svedectvo, ktoré o mne vydáva, je pravdivé. 33Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34Ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste boli spasení. 35On bol lampou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť pri jej svetle. 36Ja však mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo, totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal. Samy skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37A Otec, ktorý ma poslal, sám vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani nevideli jeho tvár 38a jeho slovo nezostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého poslal. 39Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. 40Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.41Slávu od ľudí neprijímam, 42ale vás som poznal, že nemáte v sebe Božej lásky. 43Ja som prišiel v mene svojho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný vo svojom vlastnom mene, prijali by ste ho. 44Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?! 45Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca. Vaším žalobcom je Mojžiš, do ktorého ste vložili svoju nádej. 46Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, veď on písal o mne. 47Ale ak neveríte jeho písmam, akože uveríte mojim slovám?!“ Vydávajme svedectvo o Ježišovi. Istý majiteľ si dal do svojho obchodu takýto nápis: „Jediný, komu dôverujem, je Boh. Ostatní nech platia v hotovosti.“ Tvrdé slová, a predsa je v nich ozvena pravdy. Človek bol stvorený, aby plne dôveroval Bohu a Ježišovi, ktorého On poslal. Nám však často chýba plná dôvera voči Bohu aj voči Ježišovi. Ježiš hovorí, že podľa ovocia je možné rozpoznať, aký je strom a podľa skutkov, aký je človek. Ježiš sa stretol s ľuďmi, ktorí zneužívali ľudskú dôveru. Títo ľudia hovorili, že túžia po Bohu; ale jediné, po čom túžili, bolo ľudské uznanie. Ježiš od nich žiadal praktický výsledok ich viery. Naopak, On sám ich upozorňoval na Svoje skutky, ktoré by nemohol konať, ak by Mu ich nebeský Otec nedovolil konať. Ani my nemôžeme konať skutky, ktoré sa páčia Bohu, bez viery a bez Krista. Predovšetkým posúďme sami seba, či také ovocie viery – také skutky, ktoré sa páčia Bohu a prinášajú úžitok blížnym, prinášame! Tieto skutky nás neprenesú do neba, ale môžu priniesť kúsok neba pre nášho blížneho. Modlitba: Pane, nauč ma robiť to, čo sa Tebe páči! Nauč ma mať trpezlivosť, dobrotivosť a zhovievavosť! Ukáž mi, čo mám konať a daj mi k tomu silu! Amen. Pieseň: ES 442 Autor: Ondrej Rišiaň Hospodin povedal Mojžišovi: „Všetok ľud, uprostred ktorého si, uvidí Hospodinovo dielo.“ 2.Mojžišova 34,10 Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela. Matúš 15,31 Skutky apoštolov 10,(21-23)24-36 •  Modlíme sa za: Turčianske Jaseno (TuS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „Človek bol stvorený, aby plne dôveroval Bohu a Ježišovi, ktorého On poslal“ — či som ochotný/á mať plnú dôveru voči Bohu aj voči Ježišovi, alebo som stále plný/á toho, že nám často chýba plná dôvera voči Bohu aj voči Ježišovi? Kde v mojom živote som ako tí, čo „hovorili, že túžia po Bohu; ale jediné, po čom túžili, bolo ľudské uznanie“ — či som ochotný/á posúdiť sami seba, či prinášam ovocie viery — skutky, ktoré sa páčia Bohu a prinášajú úžitok blížnym, alebo som stále plný/á toho, že túžim po ľudskom uznaní bez toho, aby som prinášal ovocie viery? Ako dnes žijem z výzvou „Nauč ma robiť to, čo sa Tebe páči! Nauč ma mať trpezlivosť, dobrotivosť a zhovievavosť! Ukáž mi, čo mám konať a daj mi k tomu silu!“ — či som ochotný/á naozaj konať skutky, ktoré sa páčia Bohu a prinášajú kúsok neba pre nášho blížneho, alebo som stále plný/á toho, že nemôžem konať skutky, ktoré sa páčia Bohu, bez viery a bez Krista? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako tí, čo túžili po ľudskom uznaní bez ovocia viery (hovorili, že túžia po Bohu, ale jediné, po čom túžili, bolo ľudské uznanie). Napíšte si modlitbu: „Pane, nauč ma robiť to, čo sa Tebe páči! Nauč ma mať trpezlivosť, dobrotivosť a zhovievavosť! Ukáž mi, čo mám konať a daj mi k tomu silu!“ Potom urobte jeden krok konania skutkov, ktoré sa páčia Bohu: konajte lásku (odpusťte niekomu, kto vás zraňoval, pomôžte blížnemu), konajte dobrotivosť (pomôžte chudobnému, utláčenému), alebo konajte trpezlivosť (zhovievavosť s niekým, kto je ťažký). Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Je zajímavé, že nás k Bohu tolik nepřitahují období klidu jako spíše časy zkoušek a těžkostí. Lukáš Targosz to ve svém vyučování o Josefovi egyptském ještě vyostřuje: Je daleko těžší projít testem prosperity než testem tragédie. Proč? Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Ján 5,9b-18 V ten deň však bola sobota, 10a tak Židia dohovárali uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ 11Ale on im odpovedal: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘“ 12Oni sa ho spýtali: „Ktože je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘?“ 13Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vytratil zo zástupu, ktorý sa zišiel na tom mieste. 14Potom Ježiš našiel tohto človeka v chráme a povedal mu: „Pozri, ozdravel si! Už nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie!“ 15Uzdravený odišiel a povedal Židom, že je to Ježiš, kto ho uzdravil. 16Židia prenasledovali Ježiša aj za to, že to robil v sobotu. 17Ale Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ 18Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. Nedajme sa pomýliť! Máme rozličné životné skúsenosti – a niektoré z nich sú pre nás dôležitejšie ako ostatné. Ale vieme, ktorá je tá najdôležitejšia a pre nás najpotrebnejšia? Je to osobná skúsenosť, keď zažijeme, že Pán Ježiš je Ten, kto nás lieči – uzdravuje – prináša záchranu. Nemáme väčší poklad a nemáme väčšiu nádej v živote než práve túto dobrú, radostnú zvesť. A predsa sa Krista a evanjelium neraz pokúšame nahradiť sami sebou a tým, čo robíme. Prichádzame pred Pána Boha s našimi pravidlami a skutkami – ale tak len dokazujeme, že si neuvedomujeme, čo On pre nás urobil vo Svojom Synovi. Takáto „viera“ sa úplne míňa účinkom, zmyslom a cieľom, pretože to nie je skutočná viera. Je však celkom ľahké a často dokonca lákavé nechať sa takto pomýliť. Dávajme si preto pozor, aby sme nevymenili Pána Ježiša za náboženskú tradíciu, či mŕtvu vieru – lebo tým by sme stratili všetko, na čom záleží. Náš nebeský Otec najlepšie vie, že potrebujeme záchranu a Pán Ježiš nám ju prináša. On je jedinou spásou. Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem za to, kým si sa pre mňa stal vo Svojej láske: Že si aj mojím Spasiteľom a mojou jedinou nádejou. Amen. Pieseň: ES 484 Autor: Renáta Rényeiová Ako muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď ich stvoril. 1.Mojžišova 5,2 Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti. Rimanom 12,10 Zjavenie 3,1-6 •  Modlíme sa za: Trenčín (PoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „Pán Ježiš je Ten, kto nás lieči – uzdravuje – prináša záchranu“ — či som ochotný/á nevymeniť Pána Ježiša za náboženskú tradíciu, či mŕtvu vieru, alebo som stále plný/á toho, že sa Krista a evanjelium pokúšame nahradiť sami sebou a tým, čo robíme? Kde v mojom živote som ako Židia, ktorí „neaľovali ježiša, lebo rušil sobotu“ — či som ochotný/á uvedomiť, čo On pre nás urobil vo Svojom Synovi, alebo som stále plný/á toho, že prichádzame pred Pána Boha s našimi pravidlami a skutkami bez toho, aby sme si uvedomili, čo On pre nás urobil? Ako dnes žijem z výzvou „Náš nebeský Otec najlepšie vie, že potrebujeme záchranu a Pán Ježiš nám ju prináša. On je jedinou spásou“ — či som ochotný/á mať väčší poklad a väčšiu nádej v živote než práve túto dobrú, radostnú zvesť, alebo som stále plný/á toho, že si nevýmienime Pána Ježiša za náboženskú tradíciu, či mŕtvu vieru? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako Židia, ktorí ne aľovali Ježiša, lebo rušil sobotu (pravidlá, skutky, náboženská tradícia, mŕtva viera). Napíšte si modlitbu: „Pane Ježišu, ďakujem za to, kým si sa pre mňa stal vo Svojej láske: Že si aj mojím Spasiteľom a mojou jedinou nádejou!“ Potom urobte jeden krok nevymienenia Pána Ježiša za náboženskú tradíciu: prichádzajte pred Pána Boha bez vašich pravidel a skutkov, alebo uvedomte, čo On pre vás urobil vo Svojom Synovi. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista.“ (F 3:20) Sir Isaac Newton, jeden z najväčších vedcov, ktorí kedy žili, vydal svedectvo: „Môžem sa posadiť k teleskopu a dívať sa na milióny míľ do priestoru, ale môžem aj nechať teleskop a vojsť do svojej izby, zamknúť za sebou, ísť na kolená v úprimnej modlitbe a potom vidím viac neba a dostanem sa bližšie k Bohu než cez teleskop a všetky vedecké pomôcky.“ Budeš dnes prichádzať k svojmu Bohu na kolenách v pokornej modlitbe ako nebeský občan? Ó, ten, kto hľadá, istotne nájde, ten, ktorý prosí, aj dostane, Boh vraví sám, že v nebies stan, kto s vierou klope, dokorán otvorí jemu Ježiš, Pán. PS 141, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ Prvý list Korintským 6:19–20 Občas mám pocit, že moja GPS navigácia má vlastnú hlavu. Jazdím po diaľnici a smerujem na miesto, kde som ešte nikdy nebol, keď mi zrazu povie, aby som na najbližšom zjazde odbočil doprava. Nedáva to zmysel, ale odbočím doprava. Potom mi povie, aby som odbočil doľava, tak odbočím doľava. A napokon ma zavedie späť na diaľnicu. O čo vlastne išlo? Vôbec to nedáva zmysel. Pán dal Izraelcom úžasný navigačný systém: oheň v noci a oblak cez deň. Bolo to veľmi jednoduché. Keď sa oblak pohol, pohli sa aj oni. Keď sa oblak zastavil, zastavili sa aj oni. V noci, keď sa pohol oheň, pohli sa aj oni. Keď sa oheň zastavil, zastavili sa aj oni. Možno máme pokušenie pomyslieť si: „Kiež by som mal také jasné vedenie, pretože často neviem, čo mám robiť alebo kam mám ísť.“ Ale ako veriaci v rámci Novej zmluvy máme niečo lepšie než oblak alebo oheň. Máme samotného Krista, ktorý žije v našich srdciach. Každý z nás, kto verí v Ježiša Krista, má v sebe Boha. Nepotrebujeme oheň na oblohe. Máme vo svojom živote oheň Ducha Svätého, ktorý nám dáva silu robiť to, k čomu nás Boh povolal. Ako veriaci nie sme pánmi svojho osudu. Nemáme úplnú kontrolu nad svojou duchovnou cestou. Apoštol Pavol napísal: „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ (1K 6:19–20) Pán nás povedie cestou, ktorou chce, aby sme išli. Niekedy nám Jeho vôľa nebude dávať zmysel. Niekedy sa môže zdať, akoby sa Boh snažil zničiť všetku našu radosť. Časom si však uvedomíme, že Boh od začiatku vedel, čo robí. Na rozdiel od GPS navigácie si v tomto živote nemôžeme jednoducho zadať cieľové súradnice. Je to preto, že nemáme tušenie, kam nás Boh povedie. Nezastaví nás to však v plánovaní. Môžeme sa pokúšať určiť miesto, kde by sme chceli skončiť alebo kde plánujeme skončiť. Ako však hovorí staré židovské príslovie: „Človek plánuje a Boh sa smeje.“ Príslovia 19:21 to vyjadrujú takto: „Je veľa myšlienok v srdci človeka, ale rada Hospodinova sa uskutoční.“ GPS navigácie nemajú vždy pravdu, ale Boh áno. Božia cesta je vždy tá správna. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš dôverovať Božej ceste, aj keď ti nedáva zmysel? Greg Laurie

„Jsi hoden přijmout tu knihu a rozlomit její pečetě, protože jsi byl obětován, svou krví jsi Bohu vykoupil lidi ze všech kmenů, jazyků, národů a ras,“ tento velkolepý chvalozpěv z novozákonní knihy Zjevení budou v nebesích provolávat nesčetné zástupy na oslavu Pána Ježíše Krista. Skrze výklad teologa Johna Vernona McGeeho se přenášíme přímo do této scény, kdy jedině Ježíš Kristus má absolutní právo, moc a morální čistotu spravedlivě soudit celé stvoření. Slova slyšíme v podání Pavla Vopaleckého.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

„… ktorý sám jediný činí veľké divy, lebo jeho milosť trvá na veky…“ (Ž 136:4) George Müller očakával vo všetkom na svojho Boha a pre svoje siroty neprosil nič od ľudí. Jedného rána mu hlásili, že nieto ani haliera na mlieko a chlieb. Müller kázal, aby prestreli ako zvyčajne a tristo detí si posadalo k stolu. Potom im rozprával, že nemajú peniaze a dodal: „Deti, ďakujme nebeskému Otcovi, že nám nejakým spôsobom pomôže.“ Vrúcne ďakoval. Medzitým zvonilo. Mliekar stál bezradný v bráne, zlomila sa mu os na vozíku a povedal: „Nemohol by som zložiť u vás mlieko? Nič nechcem zaň. Veľmi by mi to pomohlo.“ Müller ďakoval Bohu znova. Tu zase zvonilo. V bráne stál pekár. Povedal: „Pán Müller, neviem, čo je so mnou, nemohol som spať, stále mi chodilo po rozume: ,Vstaň, upeč chlieb pre siroty.' Vstal som, zobudil som tovariša a celú noc sme piekli. Teraz som ho doniesol.“ Pán dnes nezabudne ani na teba. Len Ho pros a ďakuj Mu. Ako ponocný skorého rána, vyzerám Teba, svojho Pána, Bože, Bože môj! PS 73, 2 MUDr. Viera Roháčková

„Bohužel přes naši obec vedou velmi často objížďky, takže se moc netěšíme na ten velký provoz,“ říká Lenka.

Ján 4,15-26 15Žena mu povedala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu.“16On jej povedal: „Choď, zavolaj si muža a príď sem!“ 17Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Nato jej Ježiš povedal: „Správne si povedala: ‚Nemám muža;‘ 18lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ 19Žena mu odpovedala: „Pane, vidím, že si prorok. 20Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať.“ 21Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. 23Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov. 24Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“ 25Žena mu povedala: „Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi.“ 26Ježiš jej povedal: „Ja som to — ten, čo sa rozpráva s tebou.“ Ako sa modliť? Rozhovor začína byť priveľmi osobný? Čo urobíme? Snažíme sa zmeniť tému? – – Ježiš v rozhovore so ženou hovorí o niečom, čo sa tejto ženy veľmi dotýka. Nezapiera skutočnosť, je pravdovravná, ale rozhovor smeruje inam: „Naši otcovia sa modlili na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť“. Tak, čo mi na to povieš, keď si prorok? – – Ježiš na naše otázky často odpovedá inak, ako by sme čakali: Nie je dôležité miesto, kde sa modlíš, pre Mňa je dôležitejšie, ako sa modlíš. Lebo „Boh je duch, a tí ktorí sa Mu modlia, musia sa modliť v duchu a pravde“. V duchu si spievam pieseň: „Modli sa každé ráno, modli sa aj na obed, modli sa každý večer, modliť sa neprestaň.“ To je výzva a pozvanie aj pre náš každodenný život. Zostávaj v Ježišovi, zjavenej Pravde, modli sa a Boh učiní…! „Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným“ (Rim 8,26). Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že Ti nezáleží na mieste a budove, ale na Duchu a Pravde! Odpusť, že si viac cením ľudské dielo, ako Teba! Veď ma Svojím Duchom, nech sa modlím správne! Amen. Pieseň: ES 645 Autor: Ľubica Trusinová-Vecanová Pozri, Pán, Hospodin, prichádza v moci, vládne Svojím ramenom. Izaiáš 40,10 Od trónu som počul mohutný hlas: „Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú Jeho ľudom; On sám, ich Boh, bude s nimi.“ Zjavenie 21,3 1.Mojžišova 32,23-32(33) •  Modlíme sa za: Topoľčany (PoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde“ — či som ochotný/á modliť sa v Duchu a pravde, alebo som stále plný/á toho, že sa viac cením ľudské dielo, miesto a budovu, ako Teba? Kde v mojom živote som ako žena, ktorá sa snaží zmeniť tému, keď rozhovor je priveľmi osobný — či som ochotný/á zostávať v Ježišovi, zjavenej Pravde, modliť sa a Boh učiní, alebo som stále plný/á toho, že keď je rozhovor priveľmi osobný, snažím sa zmeniť tému? Ako dnes žijem z výzvou „Modli sa každé ráno, modli sa aj na obed, modli sa každý večer, modliť sa neprestaň“ — či som ochotný/á modliť sa správne, v Duchu a pravde, alebo som stále plný/á toho, že neviem, za čo sa mám modliť, ako náleží? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste sa snažili zmeniť tému, keď rozhovor je priveľmi osobný (modlitba, rozhovor s Bohom, keď je príliš osobný). Napíšte si modlitbu: „Bože, ďakujem Ti, že Ti nezáleží na mieste a budove, ale na Duchu a Pravde! Odpusť, že si viac cením ľudské dielo, ako Teba! Veď ma Svojím Duchom, nech sa modlím správne!“ Potom urobte jeden krok modlitby v Duchu a pravde: modlite sa ráno, na obed, večer, nezostávajte neprestajne, alebo zostávajte v Ježišovi, zjavenej Pravde. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Celkem hodný vnouček – tak vypadal Pavel Kohl v očích svých babiček. Povědomí o Bohu měl, ale neuměl to uchopit. Na střední škole se dostal k okultismu, filozofiím rozličného směru. Ačkoli chtěl, neměl sílu se z různých slepých uliček vymotat. Během společného času na brigádě s kamarádkou narazili na téma víry v Ježíše Krista. O tom, co Pavla čekalo dále pojednává v podcastu Stopy.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Hosťom Štefana Chrappu v nedeľnom Dobrom ráne je Bohuš Živčák – líder spoločenstva Rieka života a tiež riaditeľ hospicu v Ľubici. Reč je aj o posledných chvíľach pozemskej púte. | Hosť: Bohuš Živčák (líder spoločenstva Rieka života a riaditeľ hospicu v Ľubici). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Amos 9,11-15 11V ten deň postavím rozpadnutý stan Dávida,zacelím jeho trhliny a postavím jeho ruiny.Vybudujem ho ako za dávnych čias,12aby zaujali zvyšok Edómu a všetkých národov,nad ktorými znie moje meno,“znie výrok Hospodina, ktorý to vykoná.13„Hľa, prichádzajú dni,“znie výrok Hospodina,„keď oráč dohoní žencaa lisovač hrozna rozsievača;vrchy budú vlhnúť muštoma všetky kopce roztekať sa.14Potom zmením údel môjho ľudu, Izraela:vystavajú spustošené mestáa budú v nich bývať,vysadia vinicea budú piť ich víno,narobia si záhrada budú jesť ich ovocie.15Zasadím ich do ich pôdya nebudú už vytrhnutí z pôdy,ktorú som im dal,“vraví Hospodin, tvoj Boh. Obnova, ktorú koná Pán! Pri pozornom čítaní Písma si všimneme, že na Apoštolskom konvente (Sk 15,1-29) Jakub cituje Ámosove slová (v. 16-17), ktoré sa definitívne naplnili vo vzkriesení Pána Ježiša, a to tým, že tak ako Židia, aj pohania majú svoje miesto v Jeho Cirkvi. Ich prijatím sa obnovuje pôvodne „rozpadnutý stánok Dávidov“ (v. 11). – – Treba si uvedomiť, že doba, v ktorej žil a pôsobil Ámos, bola dobou, v ktorej Izrael ochladol v Božej láske a Jeho Slove. Mocní boli presvedčení, že môžu všetko. Ich životný štýl spočíval v prepychu a núdznych vedome prehliadali. Boli presvedčení, že formálnym dodržiavaním Zákona sa zapáčia Svätému Bohu. No opak bol pravdou! Preto ich prorok varuje a ohlasuje, že ich čas sa končí! Nastáva súd! – – Nemýľme sa, že Pán požehná našu formálnu zbožnosť! On od nás očakáva, že Jeho Slovo bude meniť a ovplyvňovať celý náš život. Aby sme dokázali byť vnímaví a citliví nielen na seba a svoje vlastné potreby, ale aj na druhých, najmä na potreby tých, ktorí potrebujú našu pomoc. Modlitba: Pane a Bože náš, prosíme Ťa, odpusť nám našu pýchu i formálnu zbožnosť! Daj nám nové srdce, ktoré bude poslušné Tvojmu Slovu a ktoré bude žiť Tebe na česť a slávu a ostatným na požehnanie! Amen. Pieseň: ES 690 Autor: Ivan Lukáč Prestaňte! Uznajte, že Ja som Boh! Žalm 46,11 Tí, čo boli v člne, klaňali sa Mu a hovorili: „Naozaj si Boží Syn.“ Matúš 14,33 2.Korinťanom 12,1-10 •  Modlíme sa za: Terany (HoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „Pán požehná našu formálnu zbožnosť“ — či som ochotný/á žiť s novým srdcom, ktoré bude poslušné Tvojem Slovu a bude žiť Tebe na česť a slávu, alebo som stále plný/á toho, že mám formálnu zbožnosť bez toho, aby som menil a ovplyvňoval celý svoj život Božím Slovom? Kde v mojom živote som ako Izrael, ktorý „ochladol v Božej láske a Jeho Slove“ — či som ochotný/á byť vnímavý a citlivý nielen na seba a svoje vlastné potreby, ale aj na druhých, najmä na potreby tých, ktorí potrebujú našu pomoc, alebo som stále plný/á prepycha a núdznych vedome prehliadaných? Ako dnes žijem z výzvou „Obnova, ktorú koná Pán!“ — či som ochotný/á prijať obnovu, ktorú koná Pán, a byť vnímavý na Jego Slovo, alebo som stále plný/á toho, že som presvedčený, že formálnym dodržiavaním Zákona sa zapáčim Svätému Bohu? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako Izrael, ktorý ochladol v Božej láske a Jeho Slove (formálna zbožnosť, prepych, prehliadanie núdznych). Napíšte si modlitbu: „Pane a Bože náš, prosíme Ťa, odpusť nám našu pýchu i formálnu zbožnosť! Daj nám nové srdce, ktoré bude poslušné Tvojmu Slovu a ktoré bude žiť Tebe na česť a slávu a ostatným na požehnanie!“ Potom urobte jeden krok obnovy, ktorú koná Pán: konajte lásku (odpusťte niekomu, kto vás zraňoval, pomôžte núdznemu), konajte spravodlivosť (pomôžte chudobnému, utláčenému), alebo žite s novým srdcom čitateľne Tvojem Slovu (čítajte Bibliu, modlite sa s úprimným srdcom). Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Vedoucí církve má odpovědnost neustále odevzdávat své srdce i život Bohu. Ostatní věřící jej mají podpírat svými modlitbami. O tom, jak vážně Bůh bere církev a její službu, přibližuje další část Bible Guidu.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

K netradičnímu podnikání ho inspirovala především sama příroda. Karol Lesný poznal tatranskou krajinu na rodném Slovensku, žil i na Šumavě a nakonec zakotvil v Novohradských horách. Bylinky a zeleninu z jeho rostlinné farmy odebírají špičkové restaurace po celém Česku. Krom toho se specializuje na výrobu čajů a sběr divokých rostlin ve volné přírodě.Všechny díly podcastu Dopolední host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Amos 8,1-10 1Toto mi ukázal Pán, Hospodin:Hľa, kôš zrelého ovocia.2Povedal: „Čo vidíš, Amos?“Odpovedal som: „Kôš zrelého ovocia.“Vtedy mi povedal Hospodin:„Prišiel koniec na môj izraelský ľud,už mu viac neodpustím.3V ten deň budú znieť chrámové spevy ako kvílenie,“znie výrok Pána, Hospodina,„na každom mieste bude mnoho mŕtvol,ktoré ticho pohodia.4Čujte toto, vy, ktorí gniavite bedárova nivočíte chudobných krajiny,5vraviac: ‚Kedy prejde novmesiac,aby sme mohli predávať obilie,a sobota, aby sme otvorili obilnice,zmenšovali mieru a zvyšovali cenui podvádzali falošnou váhou,6aby sme za peniaze kupovali núdznycha bedárov za pár sandálov,aby sme plevy predávali ako zrno?‘“7Hospodin prisahal na Jákobovu pýchu:„Ani na jeden z vašich činov nezabudnem!“8Či sa nemusí preto i zem zachvieťa smútiť každý jej obyvateľ,zdvihnúť sa celá ako Níla zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta?9„V ten deň sa stane,“znie výrok Pána, Hospodina,„že dám zapadnúť slnku na poludniea zahalím temnotou zem za jasného dňa.10Na smútok premením vaše slávnostia na žalospevy všetky vaše piesne;vrecovinou pokryjem všetky bedráa každú hlavu plešinou;a urobím to ako smútok za jedináčikoma koniec toho ako trpký deň. Čo vidíš? A čo s tým, čo vidíš dnes okolo seba? Hospodin sa pýta Ámosa: „Ty, Ámos, čo vidíš?“ Zrejme sa práve pozeral na kôš zrelého ovocia. V hebrejčine sa zrelý povie kajic. Toto slovo tvorí krásnu slovnú hračku s iným hebrejským slovom – kec, ktoré znamená koniec. Pán Boh mu pohľadom na zrelé ovocie dáva nahliadnuť do situácie Božieho ľudu, ktorý už dozrel ku koncu – k súdu. Ten nemusí prísť len niekedy v posledný deň. Posledný súd nie je len časovo vymedzeným úsekom ďalekej budúcnosti. Je to akýsi prielom budúceho veku do nášho súčasného života. Aj Ján hovorí: „Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený“ (J 3,18). Hospodinov súd je neodvratný a žiadne náboženstvo, v ktorom ľudia hľadajú záštitu, pred Ním neobstojí. Jedine vierou: Iba viera činná skrze lásku (G 5,6). V Ámosovej dobe boli jediným hľadiskom chamtivosť a zisk. V dôsledku toho získavali ľudia svoju obživu za vysokú cenu, a to až za cenu zotročenia. Preto príde Boží trest. Človek sa nemôže obohacovať na úkor druhého tak, že mu ubližuje. Čo teda robiť, keď dozrieva zloba? Pavel vo svojom Liste Rimanom (7,24-25) zvolal: „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ No ďakuje Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Tak nás od sebectva volá k obráteniu a láske skrze vieru v Ježiša Krista. Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nám odhaľuješ budúcnosť! Odpusť, že často žijem, akoby nemal prísť Tvoj Súd! Premieňaj ma zvnútra, aby som obstál! Amen. Pieseň: ES 245 Autor: Ján Šípka Nesmiem azda povedať to, čo mi do úst vložil Hospodin? 4.Mojžišova 23,12 Ježiš hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som Ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“ Ján 13,34 Galaťanom 1,13-24 •  Modlíme sa za: Švábovce (TaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „Božie súd je neodvratný a žiadne náboženstvo pred Ním neobstojí“ — či som ochotný/á žiť s vierou činnou skrze lásku, alebo som stále plný/á toho, že žijem, akoby nemal prísť Tvoj Súd? Kde v mojem živote som ako tí, čo „gniavite bedáro, nivočíte chudobných“ — či som ochotný/á odvrátiť sa od chamtivosti a zisku, ktorý získava obživu za vysokú cenu až za cenu zotročenia, alebo som stále plný/á sebectva a obohacovania sa na úkor druhého? Ako dnes žijem z výzvou „Volá nás k obráteniu a láske skrze vieru v Ježiša Krista“ — či som ochotný/á premieňať sa zvnútra, aby som obstál v súd, alebo som stále plný/á toho, že často žijem, akoby nemal prísť Tvoj Súd? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako tí, čo „zničujete chudobných“ (chamtivost, zisk, obohacovanie na úkor druhého). Napíšte si modlitbu: „Bože, ďakujem Ti, že nám odhaľuješ budúcnosť! Odpusť, že často žijem, akoby nemal prísť Tvoj Súd! Premieňaj ma zvnútra, aby som obstál!“ Potom urobte jeden krok obrátenia a lásky: konajte lásku (odpusťte niekomu, kto vás zraňoval, pomôžte blížnemu), konajte spravodlivosť (pomôžte chudobnému, utláčenému, zmenšite cenu, nezvyšujte cenu), alebo žite s vierou činnou skrze lásku. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________ _________________ _________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky privítal moderátor Ivan Petro vzácneho hosťa – Lenku Jamborovú zo spoločenstva Martindom. Lenka fungovala v službe na plný plyn, až kým jej telo a psychika nepovedali dosť. Výsledkom bolo vyhorenie, ktoré ju pripútalo na posteľ a donútilo prehodnotiť všetko, na čom stála jej identita. V novej epizóde Godzone podcastu Flešbeky rozoberáme, ako sa z úprimnej snahy pomáhať stane výkonnostný kolotoč a prečo máme ako kresťania tendenciu ignorovať psychické vyčerpanie.Rozprávame sa o tom, prečo by sa viera a terapia nemali vylučovať, ako sa naučiť hovoriť jasné „nie“ a prečo sú naše emócie dôležitým signálom, že ideme cez svoje limity. Lenka vysvetľuje, ako odhaliť skryté neodpustenie cez nekonečné konflikty vo vlastnej hlave, a prečo Boh niekedy namiesto nášho výkonu čaká len to, aby sme mu dovolili byť Otcom.#viera #vyhorenie #identita #terapia #uzdravenie #godzone #martindomV tomto podcaste sa dozviete:Zastavenie na ulici: Ako jedna presná veta od neznámeho človeka zbúrala pochybnosti o Bohu.Druhá šichta: Keď ťa aktivity bavia, ale ignoruješ varovania vlastného tela, až kým neskolabuješ.Prijatie identity: Príbeh o tom, ako urobiť krok späť a zanechať tlak na neustály výkon.Odhalené neodpustenie: Ako spoznať, že v sebe držíme hnev, a prečo je zdravé vyliať pred Boha reálne emócie bez hrania formy.Terapia a viera: O psychoterapeutickom výcviku a praktickej integrite ducha, duše a tela.Súťaž o knihu: Napíš komentár pod video na YouTube a vyhraj knihu Uzdravenie od profesorky Mary Healy! https://www.godzoneshop.sk/produkt/uzdravenie-mary-healyova-2/Podpora projektuAk vás naše podcasty povzbudzujú vo viere, staňte sa naším pravidelným podporovateľom: [https://podpora.godzone.sk/](https://podpora.godzone.sk/)

Konec druhé světové války na Šumavě byl neuvěřitelně krutý. Němečtí vojáci se snažili do poslední chvíle bránit, i když možná už věděli, že válku prohráli. Bohužel, tento odpor odneslo mnoho amerických vojáků tím nejcennějším, co měli – životem. Jeden z těch zabitých byl i Fred Warren Ashley.

Kazatel: Marcus DennyUdálost: Nedělní shromážděníDatum: 7.6.2026Text: Římanům 12, 2

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky sa rozprávame o tom, aké to je, keď do tvojich veľkých životných plánov a hudobnej kariéry radikálne zasiahne Ježiš. Naša dnešná hosťka Evka Kovalčíková, zasvätená sestra z Koinonie Jána Krstiteľa vo Vyšnom Klatove, otvorene zdieľa svoj neuveriteľný príbeh. Ako 15-ročná odišla z východu študovať gitaru na konzervatórium do Bratislavy, kde čelila tlaku svetského života a túžbe zapadnúť medzi rovesníkov.Dozviete sa, ako vyzerá proces zasväteného života, od prvých sľubov až po trvalé záväzky, a čo to prakticky znamená žiť v komunite 14 ľudí so spoločnou kasou a sľubom chudoby. Evka svedčí o momente, kedy odovzdala Bohu to najdrahšie – svoju milovanú gitaru – a ako jej Boh túto obetu vrátil v úplne inom leveli skrze chvály. Tento rozhovor je silným pozvaním k tomu, aby sme si nenechali ukradiť osobnú modlitbu a pochopili, že v živote s Bohom je najdôležitejšie najprv s ním iba byť, a až potom preňho niečo robiť.#viera #povolanie #komunita #svedectvo #zasvatenyzivot #godzone #worshipV tomto podcaste sa dozviete:Sila Božieho slova: Ako stačila jedna prorocká veta od maminy v kuchyni, aby Evka neprestala spievať na Božiu slávu.Život na dvoch stoličkách: O dospievaní na internáte v Bratislave, tajných hriešikoch a odvahe objednať si v bare kofolu namiesto piva.Zvádzal si ma a nechal som sa zviesť: Ako Evka deväť mesiacov bojovala s tichým vábením do zasväteného života.Prebúdzanie v jazykoch: Ako vyzerá bežný utorok vo Vyšnom Klatove a čo je to hodinové poobedné "Ripózo".Generačný festival Žijem: Pozvánka na rodinný festival na východe Slovenska, kde zažijete spoločenstvo bez pretvárky.Súťaž o knihu: Napíš komentár pod video a vyhraj knihu z Godzone shopu "Nadprirodzený život svätých"!Ak vás naše podcasty povzbudzujú vo viere, staňte sa naším pravidelným podporovateľom: https://podpora.godzone.sk/

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dňa 13. augusta 1892 uverejnili hlavné noviny slovenského národného hnutia Národnie Noviny na svojej titulnej strane článoček s názvom Slovenské „siroty“, ktorý parafrázoval list štrnásťročného chlapca adresovaný rodičom. Chlapec, ktorého meno nebolo uvedené, mal byť jedným z pätnástich detí z obce Liptovská Lužná v Liptovskej stolici, ktoré ich rodičia dali na adopciu do rodín na Dolnej zemi hovoriacich po maďarsky. Ako sa v článku uvádza, v rozpore s deklarovaným cieľom zabezpečiť týmto deťom, pochádzajúcich z núdznych pomerov, lepšie životné podmienky a vzdelanie, sú podľa svedectva zneužívané a trápené. Citujem: „Chlapček píše, že ich tam nedali ani do školy, ani že ich neprijali za vlastných, ale že im je tak zle, ako im doma nikdy nebolo: telo jeho je od bitky počerneté, od kalvína pána svojho a ženy jeho nepočuje iba kliatbu a rúhanie Bohu a keď sa modlí ráno alebo večer, že sa mu vysmievajú a od veľkej biedy a nečistoty začali ho vši žrať..., moria ich hladom a prinútení sú kradnúť ovocie alebo kukuricu.“ Noviny citujú aj priamo z údajného chlapcovho listu: „Otec môj drahý a drahá mať moja, pre Pána Boha vás prosím vysloboďte ma z tohto cudzieho sveta, lebo na mne iba tá suchá koža visí od biedy, ja od žiaľu umrem za vami, ak neprídete po mňa, lebo ja som tá najopustenejšia sirota v tomto cudzom svete...“ Možno i na prekvapenie nepodpísaného autora tento krátky článok spustil lavínu pobúrenia a odporu vidieckeho obyvateľstva k štátnym i k stoličným úradom. Hoci uhorské štátne orgány preverovali pôvod tohto listu i skutočné podmienky takto adoptovaných slovenských detí na Dolnej zemi a neskôr sa snažili vyvracať rýchlo sa šíriace fámy, zdalo sa, že proti všeobecnej lavíne odporu sú úplne bezmocné. Slovenský vidiek zaplavil strach, rozhorčenie a krajná nedôvera k úradom. Celý prípad čoraz viac nadobúdal podobu a rozmery morálnej paniky, ktorá viedla až k nepokojom v troch slovenských obciach. Celý tento prípad a s ním súvisiaca panika sa zároveň stali silným argumentačným arzenálom vo vtedajšom politickom diskurze. Vystupujú z neho obvinenia z údajnej snahy o „odkresťančenie“ a pomaďarčenie slovenských detí, ale tiež spätné obvinenia proti panslávom, ktorí sa neštítia šíriť najodpornejšie fámy a dezinformácie. Čo sa teda dialo v hornouhorskej Liptovskej a Oravskej stolici na začiatku 90. rokov 19. storočia? A ako sa táto kauza podpísala na politickom zápase v ďalšom období? Počúvate podcast Dejiny. Som rád, že v štúdiu môžem privítať historika Ladislava Vorosa z HÚ SAV, ktorý sa aktuálne zaoberá práve výskumom politického diskurzu v prostredí vidieckeho obyvateľstva hovoriaceho po slovensky na prelome 19. a 20. storočia. Aj táto epizóda vychádza s podporou JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a podcastu Dejiny. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

► http://www.krestanekurim.cz► http://www.krestanekurim.cz/youtube► http://www.krestanekurim.cz/spotify► https://www.facebook.com/krestanekurim

Kazatel: Marcus DennyUdálost: Nedělní shromážděníDatum: 24.5.2026Text: Římanům 12,1

► http://www.krestanekurim.cz► http://www.krestanekurim.cz/youtube► http://www.krestanekurim.cz/spotify► https://www.facebook.com/krestanekurim

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky sa rozprávame o tom, aké je to vymeniť istoty a plány za službu v Godzone kancelárii. Naše dnešné hostky, dobrovoľníčky Janka, Monika a Pauli, otvorene zdieľajú svoje cesty k živému Bohu – od zápasov s úzkosťou a hľadania hodnoty vo vzťahoch až po radikálne rozhodnutie pre „gap year“ na Sliači.Dozviete sa, ako vyzerá každodenná realita v zákulisí projektu, kde sa duchovná služba často spája s metlou v ruke. Rozoberáme tému autenticity: Či sú lídri projektu rovnakí na pódiu aj pri ranných modlitbách a ako Boh skrze obyčajné upratovanie obmýva tie najšpinavšie časti nášho vnútra. Tento rozhovor je svedectvom o hľadaní identity v Kristovi, budovaní skutočnej komunity a odvahe veriť, že Bohu záleží na našom srdci viac než na našom výkone.V tomto podcaste sa dozviete:Ako dievčatá prešli od tradičnej viery k osobnému vzťahu, ktorý im vrátil do života farby.Prečo je dôležité mať okolo seba ľudí, pred ktorými netreba hrať formu.Akí sú v skutočnosti ľudia z Godzone, keď zhasnú svetlá na pódiu.Prečo aj upratovanie kancelárií môže byť hlbokým duchovným zážitkom.Ako sa dobrovoľníctvo stalo priestorom pre objavenie daru organizácie, varenia či spevu.00:00 – Úvod a privítanie01:20 – Miska otázok: Ktorú aplikáciu vymazali a prečo?01:58 – Najčastejšie otváraná aplikácia v mobile02:49 – Najlepší dar, aký kedy dostali04:04 – Do čoho najčastejšie nadávajú? (Úprimne a s humorom)05:25 – Súťaž o knihu Júliusa Slováka: Odhodlaní zmeniť svet https://www.godzoneshop.sk/produkt/odhodlani-zmenit-svet07:23 – Bod zlomu: Kedy sa Boh stal viac než len myšlienkou z detstva?07:40 – Pauli: Od vysokej školy a „ruky hore“ k znovuzrodeniu10:00 – Monika: O potrebe byť ľúbená a hľadaní skutočného spoločenstva13:42 – Janka: Dospievanie v tradičnej rodine a hľadanie cesty z úzkosti18:30 – Autenticita v službe: Ako nám vlastná skúsenosť pomáha rozumieť mladým33:45 – Očakávania vs. realita služby v Godzone kancelárii51:40 – Monika a Pauli v Godzone KIDS: Čo nám dáva služba deťom?55:00 – Nahrávali ste Chvály v obývačke, ako ste sa v tom cítili?1:02:23 – Čo ste na Sliači nečakali a našli ste to tu?

Do Bratislavy prichádza Ježiš. Ocitá sa v „reči garáží a betónových stien“. „Tam, kde pravda nemá kadidlový dym“. Uprostred apoštolov, no nie ako „uhladených hrdinov bez tieňov“, ale „zabijakov, heretikov, vyberačov daní či prostitútok“. „Tam, kde život je surový, neuprataný a autentický.“ Tam sa skvie pôvodné jadro jeho zvesti.Tak to vidí Martin Toman. Duša najnovšieho scénického spracovania slávnej rockovej opery, alias muzikálu Jesus Christ Superstar.Už vyše polstoročie je toto dielo Lloyda Webera a Tima Ricea fenoménom. Na Slovensko sa dostalo len 13 rokov po svojom vzniku ešte ako neautorizovaná verzia v podmienkach prednovembrovej a teda zakázanej produkcie. To bol ďaleký rok 1983. Profesionáli sa ho ujali v roku 2015 pod režisérskym vedením Jána Ďurovčíka.A teraz sa ho chopili študenti herectva a hudby pod vedením herca, hudobníka, dabingového hlasu či tanečníka Martina Tomana. A je to dvojhodinové „defilé energie“ v službách dvojtisícročného príbehu lásky, ktorá počíta aj s krížom.„Skupina mladých ľudí sa rozhodla inscenovať príbeh o Bohu jazykom, ktorý im patrí: drzo, konfrontačne, bez zlatých rámov a liturgických nánosov a zároveň smädných po Kristovej láske“ – ako napísal Martin.Práve on je mojim dnešným hosťom.

Uncover the hidden truths of the ancient world as legendary researcher Jordan Maxwell deconstructs the foundational narratives of modern religion. In this thought-provoking episode, Maxwell explores the Elohim meaning and reveals how critical Bible mistranslations have obscured the true origins of humanity.Maxwell bridges the gap between ancient Anunnaki history and modern geopolitics, suggesting that we are living in a time of Tohu wa-Bohu, a cosmic waste and desolation. Is the mysterious Nibiru planet returning to reset our civilization once again?Join Jordan Maxwell as he challenges everything you thought you knew about prehistory and the "End Times."Jordan Maxwell has spent his life exploring the unseen architecture of reality, the symbols, stories, and cosmic forces that shape humanity from the shadows. His work bridges astrotheology, ancient religions, secret societies, extraterrestrial encounters, aliens, UFOs and the esoteric foundations of Christianity, revealing a universe far stranger and more interconnected than most ever imagine.For decades, Jordan illuminated how the heavens guided ancient mythmakers, how sacred texts concealed astronomical and spiritual codes, and how non-human intelligences have accompanied humanity since the dawn of time. His work shows that behind every religious ritual, political symbol, and celestial myth lies a deeper truth waiting to be uncovered. Jordan Maxwell is not just a researcher, he is a keeper of forgotten knowledge.His teachings, interviews and lectures continue to inspire seekers who feel the pull toward hidden wisdom, cosmic spirituality, and the mysteries that bind heaven, earth, and the worlds beyond.Spirit Realm: Angels Demons, Spirits and the Sovereignty of God (Foreword by Jordan Maxwell) https://amzn.to/31g9ydR

► http://www.krestanekurim.cz► http://www.krestanekurim.cz/youtube► http://www.krestanekurim.cz/spotify► https://www.facebook.com/krestanekurim

Ak si oni berú do úst Boha a jeho priazeň, ona hovorí, že „nemajú nič spoločné s jeho štýlom“. A konkrétne so štýlom Ježiša ako Božieho Syna, ktorý chodil pred dve tisíc rokmi po tejto zemi. Oni – Trump, Putin či Orbán. Mužovia s mocou a v pozíciách vládcov. Ona obyčajná rehoľná sestra, ktorá po bratislavskom konzervatóriu, po vstupe k Notre-damkám, po štúdiu základnej teológie, sa neskôr ocitla za oceánom. V Brazílii, kde vyučovala deti. Na pár rokov si odskočila do Paríža – a opäť za teologickými štúdiami.Nezostáva však len pri traktátoch o Bohu. Jej sociálne siete sú živé aj komentármi k súčasnej – a to aj politickej situácie. Nevyhýba sa komunite umelcov Parížskej kaviarne, s jej transparentom protestovala proti „ministerstvu cenzúry pani Šimkovičovej, ktorá by mala skončiť“, ako napísala.Trump, Putin či Orbán podľa nej nespadajú do biblického odkazu, za ktorým je Ježiš. „Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno“.Hosťom dnešného podcastu je Alžbeta Matúšová, rehoľná sestra, ktorá je naplno aj občianka.

PODPOŘTE NEZÁVISLOU ŽURNALISTIKU A SLEDUJTE VŠECHNY EPIZODY V PLNÉ VERZI, BUDEME RÁDI, KDYŽ SE PŘIDÁTE K VÍCE NEŽ 1700 PŘEDPLATITELŮM A PŘEDPLATITELKÁM STUDIA N NA HEROHERO.CO/STUDION, DĚKUJEME! Za ladnými jízdami a medailemi se v krasobruslení skrývá tlak, o kterém se příliš nemluví. Filip Taschler ve Studiu N otevřeně popisuje prostředí, kde se úspěch často pojí s psychickým vyčerpáním, tlakem na vzhled i vnitřními pochybnostmi, které zůstávají mimo záběry kamer i veřejnou debatu. Taschler mluví o posměšcích, které v prostředí sportu zažíval. „Od hokejistů jsem slýchal, že jsem baletka,“ říká. Právě v reakci na podobné narážky podle něj došlo ke zlomu v přístupu k vlastnímu tělu. „Býval jsem hodně flexibilní, ale v momentě, kdy přišly urážky a posměšky, jsem si v hlavě řekl, že už se protahovat nebudu,“ popisuje. Dnes toho zpětně lituje: „Kéž bych si to neřekl, doteď s tím bojuju. Pracoval jsem na tom, abych byl víc svalnatý, a tělo začalo být zkrácené.“ V náročnějším období pak dokonce uvažoval o tom, že s krasobruslením skončí a přejde k bojovým sportům. Zároveň ale přicházel tlak i z opačné strany – tentokrát přímo z vlastního týmu. „Před třemi lety jsem bojoval s identitou. Občas mi bylo řečeno, že jsem až moc maskulinní a že se tak nemusím prezentovat. Byl to každodenní psychický teror. Jednou jsem zůstal sedět v šatně a nevěděl jsem, kdo jsem, jak bruslit a co dělat se životem,“ popisuje. Vzpomíná i na to, že tehdy přicházely velmi temné myšlenky. Zlom podle něj nastal až díky terapii: „Došel jsem k tomu, že chci být borec, protože se mi to líbí.“ Jak říká, právě mezi těmito extrémy – jak má vypadat muž v krasobruslení – dlouho hledal vlastní rovnováhu. Během olympiád a dalších vrcholových soutěží se na sportovce snáší ve velkém také komentáře na sociálních sítích. „Lidi vědí nejlíp, jak to má vypadat a jak to ve sportu chodí. Začnou okamžitě komentovat i vzhled,“ říká. Hejty přitom mířily i na jeho sestru a taneční partnerku Natálii, která se zotavuje z anorexie. „Lidi vůbec nevědí, že je v rekonvalescenci. Když člověk začne jíst normálně, tak je tam období, kdy nějaká váha nabyde, protože se tělo musí uzdravit. Neměli jsme čas se na rok schovat.“ O poruchách příjmu potravy se v krasobruslení dlouho nemluvilo. Až v posledních letech se začíná dostávat na povrch – i díky sportovcům a sportovkyním, kteří o něm mluví otevřeně. Filip Taschler říká, že v jejich prostředí nejde o výjimku. „Bohužel jsou poruchy příjmu potravy běžné, ale dlouho to bylo tabu. Například americká krasobruslařka Gracie Gold si prošla úplným peklem. Kvůli anorexii málem zkolabovala a zemřela.“ Jaká traumata přenášejí někteří trenéři na své svěřence? Proč chodí se svou sestrou na párovou terapii? Co všechno kvůli vrcholovému sportu ztratil? A jaká témata by se měla dostat do veřejného prostoru? Podívejte se na celý rozhovor na herohero.co/studion