Podcasts about evanjelium

„Ježiš Nazaretský, kráľ židovský.“ Evanjelium podľa Jána 19:19 Tento nápis umiestnil Pilát na kríži nad Ježiša. Nik nemal pochybovať o tom, kto to je, preto bol nápis v hebrejčine, latinčine a gréčtine. Židia sa snažili tieto slová zmeniť, ale neuspeli. Pilát napísal pravdu bez toho, aby o tom vedel. Ježiš je Kráľom každého jedného človeka. Nie je Kráľom len tých, ktorí si Ho vyberú. Vo večnosti bude znieť toto obvinenie nad mnohými. Odmietol si Toho, ktorý mal byť Kráľom tvojho života. To je ten najväčší hriech, aký môže človek spáchať. Odmietnuť Ježiša znamená odmietnuť Boha. Nik to nemôže urobiť beztrestne. Ľudia, ktorí Ho odmietli, strávia večnosť bez Neho, pod Jeho hnevom a súdom. Ak patríš Ježišovi, uznal si Ho za svojho Kráľa. Je nesprávne myslieť si, že človek má prijať Ježiša ako Spasiteľa a až potom ako Pána. Nie, Ježiš je Kráľom kresťana. Preto priprav Kráľovi miesto. Nepatríš sám sebe, ale svojmu Kráľovi, ktorý žije v tebe. Ak sa spojíš s Ním, tvoj život sa zmení. To On má moc a byť v Jeho službe je požehnaním tvojho života. Učeník zakúsi to, čo jeho pán. Ježiša mnohí potupujú. Každý kresťan to pocíti. Je však cťou mať s Ním na tom podiel. S údivom premýšľaš nad tým, že tvoj Kráľ skončil na kríži. Ježiš sa ponížil a stal sa Služobníkom. Áno, vo svojej smrti sa stal tvojím Zástupcom. Mal by som Ho milovať menej, keď sa tak veľmi ponížil? Nemali by sme Ho namiesto toho oslavovať a vyvyšovať Jeho meno? Robíme to, keď Ho korunujeme za Kráľa svojho života. Musí byť Majstrom. Musí byť Pánom. Budeme Ho nasledovať. Hans Erik Nissen

„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Evanjelium podľa Lukáša 14:26 Mnohí ľudia sa rozhodnú nenasledovať Ježiša, pretože sa boja toho, čo si o nich pomyslia ostatní. Nezasvätia svoj život Kristovi, lebo sa obávajú názoru druhých. Možno ide o priateľa alebo priateľku, manžela či manželku. Možno je to blízky kamarát alebo skupina priateľov, s ktorými trávia čas. A možno sú to ich rodičia. Uvedomujú si, že ak by svoj život úplne odovzdali Kristovi, prišli by o mnohých takzvaných priateľov. Možno by to znamenalo koniec niektorých vzťahov alebo napätie v rodine. A tak sa nechajú odradiť možnými dôsledkami. Ježiš však povedal: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26) Toto vyhlásenie môže pôsobiť šokujúco, najmä kvôli slovu „nenávisť“. Keď však tento výrok porovnáme s inými miestami v Písme, je zrejmé, že Ježiš nepodnecoval nenávisť. Biblia určite neučí nenávidieť druhých. Prečo by nám Ježiš prikazoval ctiť si otca a matku a zároveň ich nenávidieť? Alebo prečo by Pavol písal manželom: „… milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev…“ (Ef 5:25)? V kontexte Ježiš nehovoril o nenávisti voči ľuďom. Chcel povedať, že máme milovať Boha natoľko viac než kohokoľvek a čokoľvek iné, že naša láska k ostatným bude v porovnaní s láskou k Bohu vyzerať ako nenávisť. Ježiš hovoril o prioritách. Ak by ste sa ľudí opýtali na najdôležitejšie priority v ich živote, pravdepodobne by ste dostali mnoho dojímavých a inšpirujúcich odpovedí. Na vrchole zoznamu by sa objavili veci ako vzťah s Kristom, rodina, služba druhým, osobný rozvoj či kariéra. Skutočné priority sa však neprejavujú slovami, ale spôsobom života. To, čomu venuješ najviac času, pozornosti a záujmu – či už sú to videohry, sociálne siete, streamovacie služby, vzťahy, zlozvyky alebo čokoľvek iné – sa v skutočnosti stáva tvojou najvyššou prioritou, či si to priznáš alebo nie. V Evanjeliu podľa Lukáša 14:26 Ježiš v podstate hovorí: „Ak tvrdíš, že ma nasleduješ, musím byť na prvom mieste. A nielen to – musím byť tak ďaleko pred všetkým ostatným, že sa to ani nedá porovnať.“ Keď sa nad tým zamyslíš, dáva to dokonalý zmysel. Ak chceš žiť kresťanský život naplno, miluj Ježiša viac než čokoľvek iné. Miluješ Ho takto? Otázka na diskusiu: Ako sa môžeš uistiť, že Ježiš je tvojou najvyššou prioritou? Greg Laurie

Evanjelium podľa Lukáša 16, 19-31 Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. Pri jeho bráne líhaval akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten žobrák umrel a anjeli ho zaniesli do […]

„Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ Evanjelium podľa Marka 6:4 Predstav si, že si nevlastný brat Ježiša. Nikdy by si mu nemohol nič vyčítať. Zamysli sa nad tým. Komu by Mária a Jozef uverili – tebe alebo jedinému bezhriešnemu človeku, aký kedy žil? Predstav si, že sa snažíš súťažiť o pozornosť svojich rodičov s dlho očakávaným Mesiášom, Synom Božím, Spasiteľom tvojho národa. Taký bol osud Jakuba, autora knihy Novej  zmluvy, ktorá nesie jeho meno. Je pozoruhodné, že ani Jakub, ani žiadny z ostatných Ježišových nevlastných bratov neverili v Ježiša pred Jeho zmŕtvychvstaním. V skutočnosti v jednom momente prišla Ježišova rodina, aby Ho vzala domov, pričom sa domnievala, že prišiel o rozum. Evanjelium podľa Jána 7:5 jasne hovorí: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“ Napriek tomu Jakub začína svoj list tým, že sa predstavuje ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jk 1:1). Nepredstavuje sa ako „Jakub, brat Pána“ ani ako „Jakub, nevlastný brat Ježiša“. Namiesto toho píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista.“ Napriek tomu sa zdá ťažké uveriť, že Jakub spoznal pravdu o Ježišovi až tak neskoro v živote. Veď Ježiš žil bezchybný život. Nikdy neklamal, nekradol ani nestrácal trpezlivosť. Nikdy ani vnútorne nezhrešil. A predsa, ako povedal sám Ježiš: „Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ To len dokazuje, že ani dokonalý život nemusí stačiť na to, aby sme niekoho presvedčili o pravde o Ježišovi. A pre veriacich, ktorí sa snažia túto pravdu šíriť, je to ešte ťažšie, pretože všetci sme občas zlyhali v tom, aby sme žili tak, ako by sme mali. Pre mnohých kresťanov je najťažšie osloviť práve tých, ktorí sú nám najbližší, najmä v našich vlastných rodinách. Mnohí z nás vyrastali v nekresťanských rodinách. Vieme, aké ťažké a nepriateľské prostredie to môže byť. Bolo potrebné vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, aby sa konečne podarilo jeho bratov osloviť. Vtedy všetci uverili. Bolo potrebné pôsobenie sily evanjelia. Osloviť rodinu posolstvom evanjelia je stále výzvou. Ale je to výzva, ktorej sa musíme postaviť. Otázky, ktoré kladie apoštol Pavol v Liste Rímskym 10:14 – 15, stále platia. „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť ľuďom, ktorí sú ti najbližší, pochopiť dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

„Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! “ Evanjelium podľa Marka 2:3 – 5 Autori evanjelií nám poskytujú len veľmi málo informácií o tom, prečo si Ježiš vybral práve týchto ľudí, aby mu slúžili ako učeníci. Môžeme si urobiť predstavu o osobnostiach Šimona Petra, Jána – a Judáša Iškariotského –, pretože v určitých príbehoch vystupujú do popredia. Ale pokiaľ ide o ostatných dvanástich, musíme sa spoliehať na krátke náhľady. Musíme sa pozrieť za slová a všímať si okolnosti, v ktorých sú spomenutí, aby sme aspoň trochu pochopili, čo v nich Ježiš videl. Príkladom je Ondrej, brat Šimona Petra. Príbeh o tom, ako sa Ondrej stal učeníkom, nájdeme v Evanjeliu podľa Jána v prvej kapitole. Ondrej bol najprv učeníkom Jána Krstiteľa. Jedného dňa, keď Ježiš prechádzal okolo, Ján Krstiteľ na neho ukázal a povedal: „Ajhľa, Baránok Boží!“ (v. 36). To bolo všetko, čo Ondrej potreboval počuť. Okamžite začal nasledovať Ježiša. Ale to nebolo všetko, čo urobil. „Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), a priviedol ho k Ježišovi…“ (v. 41 – 42 ). Na Ondrejovi je zaujímavé to, že keď sa raz presvedčil, bol presvedčený. Videl to na vlastné oči. Uveril. A hneď vyšiel, aby to povedal svojmu bratovi Šimonovi. Ako veľmi dnes potrebujeme viac takých, ako bol Ondrej. Keby sme mali viac takých, ako bol Ondrej, mali by sme viac takých, ako bol Šimon Peter. Keď jeden človek privedie druhého k Ježišovi – je to tak jednoduché. Je to tak účinné. A je to tak zanedbávané. Marek v druhej kapitole opisuje príbeh štyroch mužov, ktorí priviedli svojho ochrnutého priateľa ku Kristovi. Keď Ježiš učil v dome preplnenom ľuďmi, títo štyria vytrvalí muži vyliezli na strechu a spustili svojho priateľa dovnútra. Ježiš bol taký ohromený ich prejavom viery, že ochrnutému mužovi odpustil hriechy a uzdravil ho (pozri Mk 2:3 – 5). Tento príbeh slúži ako inšpirácia a pripomienka, že niekedy môže skupina kresťanov, ktorí spolupracujú, priviesť človeka ku Kristovi účinnejšie ako jeden človek pracujúci sám. Ako povedal Pavol: „Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast“ (1K 3:6). Všetci máme svoju úlohu v Božom pláne. Ondrej bol vo viere nováčikom a často sú práve najnovší konvertiti najhorlivejšími evanjelistami. Je to pravdepodobne preto, že si veľmi dobre uvedomujú skutočnosť, že boli práve zachránení z biedneho spôsobu života. Taký bol aj Ondrej. Možno aj my si musíme znova a znova pripomínať, čo pre nás Boh urobil. Otázka na zamyslenie: Koho môžeš priviesť k Ježišovi? Greg Laurie

„Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.“ Evanjelium podľa Marka 2:17 Ježiš počas svojho verejného pôsobenia komunikoval s mimoriadne rozmanitou skupinou ľudí. Evanjeliá zaznamenávajú jeho stretnutia s farizejmi, colníkmi, rímskymi úradníkmi, rybármi, Samaritánkou a mnohými ďalšími. Jednou z mimoriadnych vecí na týchto stretnutiach je osobná pozornosť, ktorú venoval každej osobe, či už jej ponúkal povzbudenie, pokarhanie alebo uzdravenie. Uvedomoval si, že každý muž, každá žena a každé dieťa je iné. A hoci mali mnohí z nich rovnaké problémy a rovnaké základné potreby, uvedomoval si, že na nich bolo niečo jedinečné, čo si vyžadovalo individuálnu službu. Videl ľudí presne takých, akí boli. Presne chápal, čo potrebovali. A poskytol im to. Nie je divu, že ľudia o ňom hovoria ako o veľkom lekárovi. Sám Ježiš povedal: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.“ (Mk 2:17) Podobne ako lekár, aj Ježiš zvyčajne videl ľudí v ich najhorších chvíľach. Vždy som si myslel, že jednou z najťažších vecí na povolaní lekára je to, že ľudí vidí len vtedy, keď sú chorí alebo potrebujú lekársku pomoc. Väčšina lekárov nemá veľa pacientov, ktorí by sa zastavili v ordinácii a povedali: „Zdravím , doktor, cítim sa skvele! Len som vám to chcel dať vedieť. Nechcete ísť na obed?“ Zvyčajne nezavoláš svojmu lekárovi, keď sa cítiš dobre. Zavoláš, keď sa cítiš chorý. A tvoj lekár ťa pozve k sebe, vyšetrí ťa a poskytne potrebnú liečbu v oblasti, kde je to potrebné. Lekári sú, samozrejme, obmedzení svojimi odbornými oblasťami. Kardiológovia sa špecializujú na zdravie srdca. Dermatológovia sa špecializujú na problémy s kožou. Gastroenterológovia sa špecializujú na zdravie tráviaceho systému. Hematológovia sa špecializujú na poruchy krvi. Onkológovia sa špecializujú na liečbu rakoviny. Zoznam je nekonečný. Ježiš, na druhej strane, môže liečiť celého človeka. Spôsobil, že slepí videli, hluchí počuli, postihnutí chodili a mŕtvi ožili. Odstránil duchovné utrpenie posadnutých démonmi. Uľavil emocionálnym zápasom vystrašených a smútiacich. Nielenže zlepšil kvalitu života ľudí, ale dal im život, o ktorom netušili, že je možný. To mal na mysli, keď povedal: „a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10:10). Ježiš stále poskytuje svojim ľuďom osobnú starostlivosť. Vie, čo potrebuješ. V skutočnosti On vie lepšie ako ty, čo potrebuješ. A On ti to môže poskytnúť a aj poskytne. Obráť sa na Neho. Otvor sa Jeho milujúcej službe. Nech ťa vedie do života, ktorý pre teba naplánoval. Vychutnaj si všetky výhody, ktoré prináša mať osobného Lekára. Otázka na zamyslenie: Aký osobný vplyv mal Ježiš na tvoj život? Greg Laurie

„Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé.“ Evanjelium podľa Marka 14:38 Už sa ti niekedy stalo, že ťa pristihli pri niečom, čo si nemal robiť? Jedného dňa som našiel svojho syna, ako hrá hru na počítači, čo mu nebolo dovolené, kým nedokončí domáce úlohy. S  výrazom výčitky na tvári sa na mňa pozrel a povedal: „Nemohol som odolať.“ To je správny pohľad na pokušenie. Keď podľahneme pokušeniu, radi obviňujeme druhých. Spomeňte si, ako bol Adam pristihnutý pri čine v raji. Pán sa spýtal: „Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“ A Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som.“ (pozri 1M 3:8 – 12) A potom je tu Áron, ktorý ponúkol klasický príklad zlej výhovorky za to, že podľahol pokušeniu. Keď Mojžiš vystúpil na horu, aby prijal Božie prikázania, zveril ľud svojmu bratovi Áronovi. Keď sa Mojžiš vrátil, videl ľudí, ako tancujú nahí okolo zlatého teľaťa. Áron to vysvetlil takto: „Proste sme hodili zlato do ohňa a vyšlo z toho toto teľa.“ Pravda bola taká, že Áron povedal ľuďom, aby priniesli svoje zlaté šperky. Z nich vyrobil teľa. A potom ich povzbudil, aby ho uctievali (pozri 2M 32:22 – 24). List Jakuba 1:14 nenecháva veľa priestoru na zlé výhovorky. „Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza.“ Každý človek zohráva kľúčovú úlohu v okamihu, keď podľahne pokušeniu. Diabol ťa môže pokúšať. Niekto sa ťa môže pokúsiť nachytať. Ale nepodarí sa im to, pokiaľ tomu nepodľahneš. Biblia jasne hovorí, že žiadne pokušenie nie je neodolateľné. „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.  Keď budeš pokúšaný, ukáže ti východisko, aby si to dokázal vydržať“ (1K 10:13). „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi – a utečie od vás.“ (Jk 4:7) Napriek týmto uisteniam je prekvapivo ľahké podľahnúť pokušeniu. Ale to ti asi netreba hovoriť. Možno je v tvojom živote hriech, ktorý ťa dohnal. Možno uvažuješ nad tým, že sa zapletieš do hriešneho vzťahu. Možno ťa kvôli tvojmu hriechu premáha pocit viny. Ak áno, je tu niečo, čo by si mal vedieť: Boh dáva druhú šancu. Prvý list Jána 1:9 hovorí: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ A Dávid, ktorý vedel niečo o podliehaní pokušeniu a hľadaní Božieho odpustenia, napísal: „Nenakladá s nami podľa našich hriechov a neodpláca nám podľa našich vín. Veď ako nebo vysoko je nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše prestúpenia. Ako sa zmilováva otec nad synmi, tak sa Hospodin zmilováva nad tými, čo sa Ho boja. Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach.“ (Ž 103:10 – 14) Otázka na zamyslenie: Aká je tvoja najúčinnejšia stratégia ako sa vyhnúť pokušeniu alebo mu odolať? Greg Laurie

Prvý list Korinťanom 10:23-33 káže Štefan Evin

„Čo ja robím, to teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“ Evanjelium podľa Jána 13:7 Mnoho z toho, čo Ježiš robí, nechápeš. Hovorí však, že jedného dňa pochopíš. Peter bol rozrušený, keď videl, že Ježiš sa stal jeho služobníkom. Nechcel, aby Ježiš vykonával podradné úlohy, ale aby bol vyvýšený do slávy. Ježiš k nám neprichádza vo veľkosti, moci a sláve. Vždy sa skláňa k biednym. Nechápeme Ho, keď v niečom ide proti našej prirodzenosti. Modlíme sa k Bohu o pomoc, ale zdá sa, že sa nič nedeje. Sme len stále viac bezmocní a bezradní. Keď sa Ježiš skláňa k tvojej smutnej a utrápenej duši, nerozumieš, že práve milosť ti prináša zotavenie. Myslíš si, že pomoc musí vyzerať tak, že ťa Ježiš vyslobodí z trápenia. S ničím iným nie si spokojný. Raz sa však staneš tým, čím ešte nie si. Príde deň, keď ti Ježiš otvorí oči a uvidíš, že najväčšia zo všetkého je Jeho milosť. Dôležitejšie ako čokoľvek iné je, že spredu aj zozadu — áno, zo všetkých strán, ťa obklopuje On. Keď Peter začal vnímať, že Ježiš pre neho urobil čosi výnimočné, nedokázal sa toho nasýtiť. Ježiš preto musel povedať, že už má všetko, čo potrebuje. Bol už čistý. Tak je to aj s tebou, keď si už zakúsil Božiu milosť. Chceš prúdy Božej milosti. Ježiš ti však hovorí: Už si dostal, za čo si prosil. Ježiš nešetrí svojou milosťou. Zahŕňa ňou chudobných a nízko postavených ľudí. Ak Mu patríš, stojíš v Jeho milosti. Keď sa táto pravda stane pre teba skutočná a vzácna, nebude už ťažké, aby Ježiš vládol nad zvyškom. Ak zostávaš v Jeho milosti, veci fungujú, ako chce On. Vtedy si úplne čistý. Nič ti nechýba. Áno, uprostred ťažkostí máš hojnosť všetkého. Hans Erik Nissen

„Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas.“ Evanjelium podľa Marka 13:33 Modlitba je jedným z najsilnejších a zároveň najviac nepochopených nástrojov, ktoré má Boží ľud k dispozícii. Mnohí ľudia si ju mýlia s bežnou konverzáciou alebo každodennými vzťahmi s ostatnými ľuďmi. Preto kladú skeptické otázky, ako napríklad: Ak Boh vie, čo potrebujeme, skôr ako Ho o to požiadame, prečo by sme sa vôbec mali obťažovať prosiť? Ak Boh urobí to, čo chce urobiť, a už vopred vie, čo urobí, aký zmysel má modlitba? Biblia ponúka niekoľko presvedčivých dôvodov, prečo by sa Boží ľud mal modliť. Pozrime sa na štyri z nich. Po prvé, mali by sme sa modliť, lebo nám to prikázal Ježiš. Potrebujeme lepší dôvod ako tento? Ježiš sa zmienil: „A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať. “ (L 18:1) Nehovoriac o požehnaniach, ktoré prichádzajú, keď vidíme, ako sú naše modlitby vyslyšané, či už ide o spásu milovanej osoby, božské uzdravenie alebo úžasné zaopatrenie. Ak Ježiš hovorí, že by sme to mali robiť, tak to robme. Ježiš v tejto oblasti išiel príkladom. Modlil sa často. Značná časť Jeho slov v Biblii sú slová modlitby. Ježišovo modlitebné spojenie s Jeho nebeským Otcom bolo pre Jeho pozemské pôsobenie nevyhnutné. Po druhé, mali by sme sa modliť, pretože je to spôsob, ktorý nám Boh určil na dosiahnutie vecí. Boh pôsobí v našich životoch prostredníctvom modlitby. List Jakuba 4:2 nám hovorí: „Nemáte….lebo neprosíte“. To znamená, že môžu existovať veci, ktoré nám Boh chce dať, ale ktoré ešte nie sú naše, pretože sme o ne konkrétne nepožiadali. To však neznamená, že Boh je akýsi vesmírny džin, ktorý čaká, aby splnil každé naše želanie. Kľúčom k účinnému modleniu je zistiť, aká je Božia vôľa, a potom jej vo svojom živote dať prednosť. Keď sa tvoje túžby zosúladia s Božou vôľou, tvoje modlitby prinesú úžasné výsledky. Po tretie, mali by sme sa modliť, pretože prostredníctvom modlitby prekonávame svoju úzkosť a starosti. Biblia hovorí: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:6) Keď máme pokušenie sa trápiť, mali by sme sa namiesto toho modliť. Modlitba nie je mantra ani reťaz prázdnych slov, ktoré opakujeme, aby sme odvrátili pozornosť od vecí, ktoré nám spôsobujú úzkosť alebo starosti. Modlitba je aktom, pri ktorom sa na tieto veci pozrieme, uznáme ich a ich vplyv na nás a potom ich odovzdáme Bohu, ktorý je dostatočne mocný a milujúci, aby sa o ne postaral za nás. Po štvrté, modlitba je jedným zo spôsobov, ako sa pripravujeme na Kristov návrat. Ježiš povedal: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas.“ (Mk 13:33) Pre mnohých veriacich je Ježišov návrat zdrojom úzkosti. Apokalyptické opisy v Písme maľujú drsný obraz. Pre iných je Ježišov návrat zdrojom netrpezlivosti. Nemôžu sa dočkať. Modlitba rieši oba problémy. Pomáha veriacim nadobudnúť správny postoj k Ježišovmu návratu. Toto nie sú jediné dôvody na modlitbu. Ale sú to pádne dôvody na modlitbu. Prečo ich dnes nevyužiť v praxi? Otázka na zamyslenie: Prečo sa modlíš? Greg Laurie

Evanjelium podľa Jána 16,23-27 A v ten deň nebudete sa ma na nič dopytovať. Amen, amen, vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch, ale prichádza hodina, […]

stupeň – O poslušnosti Rebrík božského výstupu bol napísaný predovšetkým pre mníchov. No slová svätého Jána Klimaka na začiatku prvej kapitoly naznačujú, že jeho úmyslom je osloviť každého človeka túžiaceho po spáse. Hovorí: „Dvere večného života sú otvorené pre každého. Cieľ nášho života je nasledovať Krista a podobať sa mu v jeho božskej láske.“ Ponúkané reflexie sú prípravou na farské formačné stretnutia. Venujú sa učeniu svätého Jána Klimaka o stupňoch duchovného výstupu, ktoré nachádzame v jeho slávnom diele Rebrík.   Sv. Ján Klimak – Rebrík: https://www.filokalia.sk/sv--jan-klimak-rebrik/  

Prečítaj si najprv Evanjelium podľa Marka 9,14-29. Slová Verím! Pomôž mojej nevere! hovorí otec syna, ktorý bol posadnutý nemým duchom. Otec opisuje Ježišovi, ako tento nečistý duch hádzal chlapca do ohňa, do vody, aby ho zahubil. Potom sa obráti k Ježišovi a hovorí: „Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!“ (Mk 9,22) Ježiš odpovedá: „Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ (Mk 9,23) Otec tohto ťažko trápeného chlapca počas rokov určite spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby chlapcovi pomohol. Čím viac sa o to pokúšal, tým viac hasla jeho nádej. Očakávania sa stratili. Nič neosoží. Pri stretnutí s Ježišom zrazu zisťuje, že už vo svojom vnútri nemá žiadnu vieru. Konečne je tu Niekto, kto má moc pomôcť. Môj syn môže byť uzdravený a zrazu som prekážkou ja. Nedokážem veriť. Nedokážem vyprodukovať silnú vieru, ktorú človek potrebuje, aby dostal pomoc. Vtedy mu Ježiš upriami pohľad z jeho bezmocnosti na Spasiteľa. Prišiel si správne. Ja som ten jediný, ktorý dokáže pomôcť. A ja verím, preto môžem, a ja ti pomôžem. Je dôležité naučiť sa rozlišovať medzi falošnou a pravdivou nádejou. Keď chlapcov otec hľadá potešenie a nádej vo viere, ktorú sám dokáže vyprodukovať, napĺňa ho vina, beznádej, pocit, že je nehodný Božej pomoci. Paralyzuje to myšlienky, pocity a vôľu. Skutočná duchovnosť ťa ale nenapĺňa sebanenávisťou a strachom. Pamätaj, že Boh ťa stvoril, aby si mohol životom kráčať vzpriamene. Treba len prísť k Bohu taký, aký si a vyznať svoj hriech a potrebu Boha. Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2Kor 2,17) Istým znakom blízkosti Svätého Ducha a Jeho diela je, že vnímame, že sa nám dýcha ľahšie, nie ťažšie. Vo svojej nedokonalosti a pochybnostiach otec kričal: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ Viete si predstaviť zmenu u chlapcovho otca, ktorý poznal len pochybnosti, bolesť a takú veľkú beznádej, že sotva dýchal, a keď zrazu chápe, že Ježiš im môže pomôcť? Veriacemu je všetko možné a Ježiš verí! Podobne ako chorý nemá rád svoju chorobu, ale chce sa jej zbaviť, podobne ten, kto sa trápi nad svojou slabou a pošliapanou vierou nemá tento stav rád, ale modlí sa k Bohu, aby mu s tým pomohol. H. Muller. Verím! Pomôž mojej nevere! Drahý priateľ, ak si v hlbokej núdzi a si tam už tak dlho, že si myslíš, že už nič nemá zmysel a cítiš sa, akoby neexistovala pomoc pre človeka ako ty a nedokážeš veriť, aj keď veľmi chceš, pozri, Ježiš stojí pred tebou a hovorí: „Poď ku mne so svojou núdzou. Poď ku mne so svojou neverou. Všetko povedz. Aj to najtemnejšie a najhoršie. Lebo všetko je možné veriacemu. A Ja verím, Ja ti môžem pomôcť. Prijmi pomoc.“ Nech Pán skrze svojho Ducha tvojmu srdcu zjaví Krista. Nech ťa oslobodí, aby si viac videl Ježišovu pravú tvár. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. (1J 4,9-10) Curt Westman

 „Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva…“ Evanjelium podľa Lukáša 12:15 Ježiš hovorí o akomkoľvek lakomstve. Existuje mnoho druhov lakomstva. Za všetkými sa ukrýva modlárstvo. Lakomstvo pripútava dušu k pozemským veciam. Myšlienky potom znovu a znovu krúžia okolo nich. Lakomstvo nie je nebezpečenstvom len pre bohatých. Je len málo kresťanov, ktorých nepokúša choroba „chcem viac“. Môžu to byť celkom odlišné veci, ktorých chce mať človek viac. Záujmy sú rôzne. Materializmus, zberateľská mánia a kultúrne záujmy idú ruka v ruke. Pre diabla je nepodstatné, čo si vyberieš. Je spokojný, ak dokáže myšlienky pripútať k pozemským veciam. Chce ťa zviazať s túžbou mať stále viac, neustále v tom pokračovať, byť stále schopnejší. Satan vie, že ak sa mu to podarí, vylúčiš zo svojho života Boha a všetko, čo súvisí s Božím kráľovstvom. Čítanie Biblie a modlitba sa stanú namáhavou povinnosťou. Zmizne túžba počuť Božie slovo. Myseľ sa bude zamestnávať niečím iným. Dajte si pozor, hovorí Pán Ježiš. Pozná tvoju aj moju dušu oveľa lepšie ako my sami. Ježiš vie, že pokušiteľ neprišiel len k Nemu. V mnohých podobách prichádza aj k nám. Lakomého človeka ľudia často obdivujú, lebo rozpráva o tvrdej práci, rozhľade, schopnostiach a mnohých záujmoch. Boh však hodnotí inak. Díva sa pod povrch. Vie, že lakomstvo vedie duchovný život k hladovaniu a končí tým, že Boží život v človeku postupne odumrie. Zažilo to veľmi veľa kresťanov. Ich duchovný život neudusili veľké, zjavné hriechy. Bolo to lakomstvo. Lakomstvo sa skončí v noci, keď si naposledy ľahneš spať. Vtedy si Boh vyžiada tvoju dušu späť. Bude už neskoro na pokánie. V tú noc ťa Ježiš nazve bláznom. Táto noc môže nastať skôr, než sa nazdáš. Preto máš dosť dôvodov, aby si skúmal svoju dušu pred tvárou Hospodinovou. Nezabúdaj, že Ježiš počuje tvoju modlitbu. Ak hľadáš záchranu u Neho, pomôže ti v zápase s lakomstvom. Zotrie tento hriech a povedie ťa na cestu života. Hans Erik Nissen

Evanjelium podľa Lukáša 15,20-25 I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a […]

Prvý Petrov list 5:8-14 káže Marek Tomašovič

Slovo nahraté na pravidelnom stretnutí v Bučanoch pri Trnave s názvom Worship night (večer uctievania). Každý utorok v párny týžden o 18.15

Prvý Petrov list 5:1-7 káže Štefan Evin

Prvý Petrov list 4:12-19 káže Miroslav Balala

Evanjelium podľa Jána 10.11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce.

Prvý list Korinťanom 15:12-22 káže Marek Tomašovič Je dôležité, či Ježiš naozaj vstal z mŕtvych? Nie je jedno, či sa Veľkonočná nedeľa naozaj stala, keď máme Veľký piatok? Veď ak „Je dokonané!“ (Ján 19:30), načo potrebujeme Veľkonočnú nedeľu a vzkriesenie? Apoštol Pavol práve na toto odpovedá v liste, ktorý napísal do zboru v meste Korint. Niektorí tam pochybovali o tom, či vôbec vzkriesenie existuje. Nebolo to tak, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ metaforicky, akože v našich srdciach? Pavlovi to nestačí. Hovorí, že ak neexistuje vzkriesenie, tak ani Kristus nebol vzkriesený a to vedie ku trom márnostiam.

Prvá kniha Mojžišova 22, 8 a 13 Nato povedal Abrahám: Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť, syn môj. Tak išli vedno obaja. Vtedy Abrahám pozdvihol oči a zbadal, že v húšti je baran zachytený za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť. Evanjelium podľa Jána 1,29 Keď […]

Evanjelium podľa Jána 16,33 Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.

Evanjelium podľa Matúša 21,12-17 Potom Ježiš vošiel do chrámu, vyhnal všetkých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice a riekol im: Napísané je: Dom môj bude sa volať domom modlitby, ale vy robíte z neho peleš lotrov. Tu pristúpili k Nemu v chráme slepí, chromí a uzdravoval ich. A keď veľkňazi a […]

Prvý Petrov list 4:7-11 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 12,3 Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti.

Prvý Petrov list 4:1-6 káže Marek Tomašovič

Prvý Petrov list 3:8-22 káže Miroslav Balala

Prvý Petrov list 3:1-7 káže Štefan Evin

Jakubov list 4:1 káže Ján Máhrik

Evanjelium podľa Matúša 26,36-41 Ježiš v Getsemane Potom prišiel Ježiš s nimi na miesto, ktoré sa volalo Getsemane, a riekol učeníkom: Sadnite si tuto, kým odídem a pomodlím sa tamto. Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu […]

Prvý Petrov list 1-2 káže Marek Tomašovič

„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše.“ Evanjelium podľa Matúša 11:29 Ježiš hovorí, že Jeho jarmo je lahodné. To dokážeme pochopiť. Ťažšie je pochopiť, že Jeho bremeno je ľahké. Ale je to tak. Keď súhlasíš, že sa od Neho budeš […] Hans Erik Nissen

Evanjelium podľa Jána 4:27-41 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 4:19-26 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 4:11-18 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Lukáša 2,33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom.  

Svedectvá zaznievajú v našom rádiu aj počas víkendov v tzv. Víkendovke. Kratšie či dlhšie, všetky tieto príbehy sú pravdivé a svedčia o dobrom Bohu. Prajeme príjemné počúvanie - ak máš aj ty podobný príbeh, daj nám vedieť na radio7@radio7.sk. :)

Evanjelium podľa Jána 4:1-17 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 8:29 káže Štefan Evin

„Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje.“ Evanjelium podľa Jána 14:21 Láska k Ježišovi sa prejavuje dvomi spôsobmi: poznať Ježišove prikázania a poslúchať ich. Láska sa vždy buduje na slovách milovanej osoby. List od nej sa nikdy nečíta len raz. Nesie v sebe správu, ktorá znamená niečo dôležité vďaka menu na konci […] Hans Erik Nissen

Genezis 4 káže Dominik Svitel

„Veľkňazi sa teda dohodli zabiť aj Lazára.“ Evanjelium podľa Jána 12:10 Lazár bol svedectvom Ježišovej božskej moci. Bol Božím potvrdením toho, čo Ježiš svedčil sám o sebe. Nie sú to prázdne slová, keď Ježiš tvrdí, že je vzkriesenie a život. Satan a jeho služobníci vždy chcú zastaviť Ježišovo svedectvo. To sa môže stať, ak umlčia […] Hans Erik Nissen

Evanjelium podľa Lukáša 2,7 A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta.  

  Evanjelium podľa Matúša 2,6 „A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.“ Evanjelium podľa Jána 10,10b – 11a „a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! “ Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život […]

Evanjelium podľa Lukáša 1:26-45 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Matúša 1,16 Jákob splodil Jozefa, muža Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, menovaný Kristus.

Druhá Samuelova kniha 11:1-12:7 káže Marek Tomašovič Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audio záznamu.

Sedeli sme v našom štúdiu, na starých stoličkách a začali sme si rozprávať svoje skúsenosti zo života s Bohom. Mali sme rôzne témy, máme rôzne názory, aj naše príbehy sú originálne… pustili sme nahrávanie a vznikla relácia Pohodička. Pri jej počúvaní vám prajeme rovnako príjemný a inšpirujúci čas, ako máme my, keď sa rozprávame o tom, čo žijeme a ako sa učíme poznávať Boha a Jeho cesty vo všedných dňoch nášho života.