Podcasts about evanjelium

„A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“ Evanjelium podľa Jána 20:20 Radosť je jedným z ovocia Ducha Svätého, no je to iná radosť, než sme poznali ešte predtým, ako sme sa stali veriacimi. Nezmizne ani počas ťažkostí, utrpenia a zármutku. Aj uprostred zúfalstva má kresťan hlbokú a tichú radosť. Táto radosť je úzko spojená s vierou v Ježiša. Keď sa oči srdca obrátia k Nemu, radosť je nádherná. No keď sa hriešne veci zmocňujú ľudskej mysle, kresťanská radosť je zatlačená do úzadia. Po ukrižovaní Ježiša žili učeníci v obrovskom napätí. Nemohli vedieť, ako sa k nim zachovajú Ježišovi nepriatelia. Zamkli sa preto zo strachu pred svojimi krajanmi. Zdá sa, že ani Ježišov príchod to veľmi nezmenil. Ich bezpečnosť bola stále neistá. Napriek tomu sa všetko zmenilo. Videli Ho, preto sa radovali. Stretnutie so živým Spasiteľom zmenilo predmet ich rozhovoru. Predtým rozprávali o temnej, hrozivej budúcnosti; teraz si museli navzájom opakovať, že Ježiš žije. Nadchádzajúcim dňom a ťažkostiam mali čeliť po boku živého Spasiteľa! Samozrejme, mali prejsť utrpením, ale Ježiš mal byť s nimi v každej situácii. Ako len potrebujeme otvoriť oči a dívať sa na nášho vzkrieseného Pána a Spasiteľa! Neustály pohľad na bezmocnosť ľudí okolo nás i našu vlastnú nás vedie len k rastúcej beznádeji. Avšak ak viera v Ježiša dostane možnosť rásť, čelíme budúcnosti s dôverou, pretože Boh je s nami. Veľa kresťanov si myslí, že pochopili evanjelium Ježiša Krista. Pochopili, že Ježiš na tretí deň vstal z hrobu, ale neuvedomili si, že veľkonočné ráno musí zasiahnuť ich srdce. Keď sa to stane, vyjde ich slnko a srdce prekypuje radosťou. Nevieme, čo prinesie budúcnosť. Vieme však to najdôležitejšie. Nesmieme kráčať v ústrety nadchádzajúcim dňom sami. Musíme do nich vstúpiť s Ježišom. Ak máme čeliť veľkým ťažkostiam, stále si môžeme byť istí, že nikdy nebudú také, aby Ježiš nedokázal prejsť cez všetky ich zavreté dvere. Hans Erik Nissen

Evanjelium podľa Marka 8,1-9 Ježiš nasýtil štyritisíc ľudí V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. Odvetili Mu […]

„Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.“ Evanjelium podľa Matúša 8:2 Hriešnik zažije veľa prehier, kým príde chvíľa, keď Ježišovi povie: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. Najskôr sa snažíš hriech vysvetliť. Porovnávaš sa s inými a myslíš si, že nie si horší ako oni. Nech je ako chce, pred Božou tvárou nemôžeš hriech ospravedlniť. On ťa vidí skrz-naskrz. Pozná hlboké zákutia tvojho srdca. Nič nečisté, čo sa tam nachádza, nie je pred Ním skryté. Keď si to hriešnik uvedomí, začína bojovať, aby sa oslobodil od hriechu. Hriech sa ale nedá zmyť. Je ako malomocenstvo. Pochádza zvnútra, z najhlbšieho vnútra. Bez ohľadu na to, čo robíš, na koreň hriechu nedosiahneš. Vyráža z tvojho srdca — niekedy jedným spôsobom, inokedy iným. Preto skončíš ako stratený človek. Jedného dňa sa budeš musieť postaviť pred Hospodinovu tvár a otvorene povedať: Chcem byť kresťanom, ale nezvládam to. Nedokážem sám seba očistiť. Vidíš, že vyzeráš ako ten malomocný? Boj, túžby ani úsilie nepomáhajú. Existuje len Jeden, ktorý nás môže zachrániť, a tým je Ježiš. Pane, keby si chcel, mohol by si ma zachrániť! Zdá sa byť strašné, že to musím povedať, ale to nie je strašné. V skutočnosti je to pre teba len požehnanie. Keď si človek uvedomuje vlastnú biedu a úbohosť, pripravuje cestu pre Ježiša. Ježiša môžeš uchopiť len prázdnymi rukami. Pokiaľ na svojej ceste bojuješ tak, že sa zdokonaľuješ, nepočuješ Ježišov hlas. Keď si však bezmocný, dokážeš počuť Jeho požehnané slová: „Chcem, buď čistý!“ Tri obyčajné slová, no v nich je ukrytá celá plnosť spásy. Len si predstav, Ježiš to chce! Nielenže chce, On naťahuje k tebe ruku a dotýka sa ťa. Tak funguje záchrana. Ježiš prichádza k tebe. Dovoľuje, aby ťa prikryla a očistila Jeho krv. Budeš biely ako sneh. Vtedy ťa Boh vidí bez hriechu. Si Ježišova čistá a svätá nevesta. Hans Erik Nissen

Evanjelium podľa Marka 1,35 Zavčasu nadránom, ešte za tmy, vstal a vyšiel, odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil.

Evanjelium podľa Matúša 5:3 káže Marek Tomašovič

„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“ Evanjelium podľa Matúša 28:19–20 Ako kresťania sa musíme nielen snažiť získať ľudí pre Ježiša Krista, ale aj pomáhať im postaviť sa na duchovné nohy, aby mohli napredovať vo svojom vzťahu s Ním. Sme povolaní ľudí nielen obrátiť, ale z nich aj činiť učeníkov. Ježiš povedal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“(Mt 28:19–2) V určitom bode sme oddelili evanjelizáciu od učeníctva. Boh však chce, aby sme ľudí nielen privádzali ku Kristovi, ale aby sme im aj pomáhali postaviť sa na duchovné nohy. Som veľmi vďačný, že mi Boh priviedol do života takého človeka. Krátko po tom, čo som odovzdal svoj život Kristovi, som nepoznal veľa kresťanov. Nevedel som sa aklimatizovať. Bol som v tej rozpačitej fáze, keď som sa necítil úplne pohodlne medzi kresťanmi, ale zároveň som sa už nechcel stretávať so svojimi starými priateľmi. Jedného dňa ku mne prišiel chalan menom Mark a predstavil sa mi. Vzal ma do kostola a zoznámil ma s ostatnými kresťanmi. Povedal mi, čo mám čítať, a vysvetlil mi, čo to znamená. Mal som nespočetne veľa otázok a on mi všetko trpezlivo vysvetľoval. Pomohol mi prejsť zmenou a pozitívne ovplyvnil môj život. Každý kresťan môže v živote nového veriaceho zohrávať podobnú úlohu. Niektorým ľuďom sa táto predstava môže zdať desivá, pretože sa necítia pripravení viesť iných. Presviedčajú sami seba, že je to úloha pre „odborníkov“, pričom si neuvedomujú, že práve oni sú tými odborníkmi, ktorých Boh vystrojil na to, aby túto zodpovednosť niesli. Kľúčom je otvorenosť. Novému veriacemu môžeš namiesto idealizovaných (a nereálnych) predstáv o kresťanskom živote, predstaviť jeho realitu. Môžeš mu ukázať zápasy, prekážky aj víťazstvá – veľké i malé – ktoré pramenia z času stráveného v Božom slove, z pravidelnej modlitby, zo zdieľania viery s ostatnými a z každodenných rozhodnutí, ktoré ctia Boha. Možno ťa Boh nepovolal, aby si bol kazateľom alebo viedol chvály, ale môžeš byť priateľom človeka, ktorý sa nedávno rozhodol odovzdať svoj život Kristovi. Môžeš s ním tráviť čas. Môžeš mu ukázať, ako žije verný kresťan v reálnom svete. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť novému veriacemu pochopiť, čo znamená žiť pre Krista? Greg Laurie

„Pane, chceme vidieť Ježiša!“ Evanjelium podľa Jána 12:21 K Filipovi prišli nejakí Gréci a povedali, že chcú vidieť Ježiša. Mnohí ich nasledovali, niektorí zo zvedavosti, iní aby o Ňom čo-to zistili. Niektorí prišli, lebo vedeli, že Ježiš je jediný, kto dokáže uhasiť smäd a nasýtiť hlad duše. Jediné, čo ti môže pomôcť, je vidieť Ježiša. Zo všetkých strán ťa obklopuje pokušenie a nebezpečenstvo. Nemá zmysel obracať pohľad na všetky tie hrozné veci. Rovnako nie je nič platné pozrieť sa do vlastného vnútra a uvedomiť si svoje slabosti a bezmocnosť. Nie, musíš ísť k Ježišovi. To Jemu sa má otvoriť tvoje srdce. Ako sa to stane? Nestane sa to, keď budeš pracovať so svojou predstavivosťou a budeš sa snažiť vcítiť do Ježišovho utrpenia. Nestane sa to ani vtedy, keď sa budeš pozerať do svojho vnútra, aby si sa s Ježišom stretol cez mysticizmus a extázu. Nestane sa to, ani keď budeš stále dookola spievať tie isté refrény. Ježiša nájdeš v Biblii. Božie slovo Ho vykresľuje pred tvojimi očami. Stretávaš Božieho Syna, skrze ktorého bolo všetko stvorené. Stretávaš Ho ako ľudskú bytosť. Stretávaš Ho na ceste k chorým, bezmocným a vyčerpaným ľuďom. Tiež stretávaš Ježiša ako zabitého Božieho Baránka, ktorý nás všetkých vykúpil pre Boha svojou krvou. V Božom slove stretávaš Toho, ktorého jedného dňa uvidíš tvárou v tvár v sláve. Vstupuje do tvojho srdca s mocou svojej milosti. Vtedy zažívaš podobnú skúsenosť ako učeníci, ktorí boli po Ježišovom vzkriesení za zatvorenými dverami zo strachu pred Židmi. Ježiš k nim prišiel a ukázal sa im. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. Vidieť Ježiša je jediná cesta k trvalej radosti. Je to tiež bezpečná cesta. Chod‘ po nej bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzaš! Možno Ho uvidíš cez slzy; stále však platí: ak vidíš Ježiša, On dáva tvojmu srdcu hlbokú tichú radosť uprostred ťažkostí, bolesti a konfliktov. Hans Erik Nissen

Evanjelium podľa Matúša 4,18-20 POVOLANIE PRVÝCH UČENÍKOV Keď chodil popri Galilejskom mori, uzrel dvoch bratov: Šimona, ktorý sa volal Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťali sieť do mora, lebo boli rybári, a povedal im: Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí! A oni hneď zanechali siete a nasledovali Ho.

Evanjelium podľa Matúša 4:23-5:16 káže Tomáš Henžel

„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Evanjelium podľa Jána 13:35 Ešte predtým, ako som sa stal veriacim, ma na kresťanskej viere najviac priťahovalo to, ako sa kresťania navzájom milovali. Vyrastal som v 60. rokoch, keď bola kultúra hippies a drog v plnom prúde. Nosili sme symboly mieru a používali výrazy ako „fasa“. Neustále sme hovorili o láske a pokoji. Bolo to však klamstvo. Nebola tam skutočná láska ani pokoj – aspoň nie tak, ako sme si ich predstavovali. Netrvalo dlho a spoznal som pokrytectvo, ktoré sa skrývalo v srdci protikultúry. Keďže som vyrastal v rozvrátenej rodine, túžil som po láske a pokoji. Myslel som si, že práve hnutie 60. rokov mi dá to, čo hľadám. Na určitý čas som prijal jeho filozofie – nie preto, že by som túžil po vzrušení alebo zábave, ale preto, že som hľadal zmysel života. Nič ma však skutočne neoslovilo, až kým som nezačal stretávať kresťanov. Oni mali lásku a pokoj, po ktorých som túžil. Zhromažďovali sa na štúdiu Biblie na mojom stredoškolskom kampuse a ja som ich pozoroval, ako sa objímajú a hovoria si: „Boh ti žehnaj.“ Pomyslel som si: „To nemôže byť skutočné. Nemôžu sa o seba naozaj zaujímať. To nie je možné.“ No čím viac som ich pozoroval, tým viac ma to zasahovalo. Nakoniec som si povedal: „Čo ak majú pravdu oni a ja sa mýlim? Čo ak je tá láska skutočná a nie je to len pretvárka? Čo ak v nich naozaj žije Boh? Ak je to pravda, potom ja nič také nemám. Nemám ani odpovede. To znamená, že musím počúvať, čo mi chcú povedať.“ Ježiš rozumel tejto potrebe a túžbe po pravej láske. Preto povedal svojim učeníkom: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (J 13:35) Takáto vzájomná láska neprichádza vždy prirodzene. A ani by nemala. Nič hodnotné totiž nebýva ľahké. Hovorí sa, že politika vytvára zvláštne spojenectvá, no to isté platí aj o kresťanskej viere. Ježiš povedal svojim nasledovníkom: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy… “ (Mt 28:19) To znamená spájať ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev – ľudí, ktorí sa od seba líšia kultúrne, politicky, sociálne aj povahovo. Inými slovami, ľudí, ktorí majú len málo spoločného. Apoštol Pavol napísal: „Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi.“ (G 3:28) Predsudky a nedorozumenia medzi rôznymi skupinami však nezmiznú mávnutím čarovného prútika vo chvíli, keď človek príde ku Kristovi. Veriaci musia pracovať na premene svojho zmýšľania, oslovovať ľudí, ktorí sú od nich odlišní, búrať múry a budovať mosty. Musia prejavovať lásku. Vidia ľudia takúto lásku v tvojom živote? Keď ľudia rôzneho veku, pôvodu a kultúry odložia svoje rozdiely a zídu sa, aby spoločne uctievali Ježiša Krista, stáva sa to to silným svedectvom pre svet, ktorý je rozdelený viac než kedykoľvek predtým. Otázka na zamyslenie: Ako sa v tvojom živote prejavuje  láska k ostatným veriacim? Greg Laurie

Amos 3,1-2.9-15 1 Čujte slovo, ktoré Hospodin hovorí o vás, Izraeliti, o všetkých rodoch, ktoré som vyviedol z Egypta: 2 „Iba vás som poznal zo všetkých rodov zeme, preto vás potrescem za všetky vaše previnenia. 9 Rozhlasujte z pevností v Ašdóde a z pevností v Egypte a povedzte: Zhromaždite sa na vrchy Samárie a všimnite si v nej veľký zhon i útlak v jej strede. 10 Veď nevedia konať správne,“ znie výrok Hospodina, „bezprávie a útlak hromadia vo svojich pevnostiach.“ 11 Preto takto hovorí Pán, Hospodin: „Nepriateľ obkľúči krajinu, pozbaví ťa sily a spustošené budú tvoje pevnosti.“ 12 Takto hovorí Hospodin: „Ako keď pastier zachráni z tlamy leva iba lýtka alebo kus ucha, tak sa zachránia Izraeliti, čo bývajú v Samárii na nádherných pohovkách a damaských lôžkach. 13 Čujte a svedčte v Jákobovom dome,“ znie výrok Pána, Hospodina, Boha zástupov, 14 „lebo v deň môjho navštívenia, keď potrescem previnenia Izraela, potrescem i Bétel za jeho oltáre, zlomené budú rohy oltára a padnú na zem. 15 Potom zrútim zimným domom letný dom a rozsypú sa domy zo slonoviny a mnoho domov zmizne,“ znie výrok Hospodina. Čo rozhlasujem? Proroci zvestovali Izraelu Božie posolstvo. Pán Boh vždy varuje pred blížiacim sa súdom a informácie o Jeho súde a trestoch zjavuje tým, ktorí sú Jeho. Nóacha varoval pred potopou, Abrahámovi dal vedieť o skaze Sodomy a Gomory, cez Jozefa varoval pred siedmimi rokmi hladu, cez Eliáša pred suchom, Pán Ježiš oznamoval učeníkom skazu mesta Jeruzalem, Ámos v dnešnom texte varuje pred zničením Samárie. – – Dnes žijeme v rovnakých problémoch, ako mali Izraelci za čias Ámosa. Rovnako sa rozmáha chudoba a bohatstvo, násilie a krivdy, či modloslužobníctvo v rôznych podobách. Čo dnes rozhlasujem a na čo upozorňujem slovom i svojím životom ja? Budem kráčať s odvahou proti prúdu, alebo sa budem klamať sociálnym evanjeliom, ktoré hlása, že všetko dobre dopadne? Modlime sa, aby sme boli Jeho, nepripodobňovali sa tomuto svetu, ale smelo rozhlasovali, čo nám Pán zjavuje cez Jeho slovo! Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si nám dal čisté Evanjelium! Odpusť, že do neho často miešam rôzne ľudské nápady! Očisti moju vieru, nech Ťa v plnosti nasledujem a šírim len Tvoju Pravdu! Amen. Pieseň: ES 332 Autor: Miroslav Trúsik „Vráťte sa, odpadlíci,“ znie výrok Hospodina, „lebo Ja som váš Pán. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion.“ Jeremiáš 3,14 Napodobňujte teda Boha ako milované deti a žite v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal samého Seba za nás ako dar a obetu Bohu príjemnej vône. Efežanom 5,1-2 Matúš 18,15-20 •  Modlíme sa za: Svätý Kríž – Lazisko (LOS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „Iba vás som poznal zo všetkých rodov zeme, preto vás potrescem za všetky vaše previnenia“ — či som si vedomý/á, že Boh ma poznal osobne a preto ma potresce za moje previnenia, alebo stále žijem bez toho, aby som si priznal svoju vinu? Kde v mojom živote som ako Izraeliti, ktorí „nevedia konať správne, bezprávie a útlak hromadia vo svojich pevnostiach“ — či som ochotný/á konať správne a odvrátiť sa od útlaku, alebo stále hromадím bezprávie vo svojich pevnostiach (svojich uzavretých světských oblastiach)? Ako dnes žijem z výzvou „Čo dnes rozhlasujem a na čo upozorňujem slovom i svojím životom ja?“ — či kráčam s odvahou proti prúdu a rozhlasujem Božiu Pravdu, alebo sa klamem sociálnym evanjeliom, ktoré hlása, že všetko dobre dopadne? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste hromadili bezprávie alebo útlak (kritika, nespravodlivost, chudoba proti bohatstvu). Napíšte si modlitbu: „Bože, ďakujem Ti, že si nám dal čisté Evanjelium! Odpusť, že do neho často miešam rôzne ľudské nápady! Očisti moju vieru, nech Ťa v plnosti nasledujem a šírim len Tvoju Pravdu!“ Potom urobte jeden krok rozhlasovania Božej Pravdy: čítanie Bibliu, modlitba, alebo vyznanie hriechu pred niekým a následné konanie spravodlivosti. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Žalmy 23:4-6 káže Štefan Evin

„Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Evanjelium podľa Jána 20:16 Ak niekto vysloví tvoje meno, nepochybuješ, že sa to týka teba. Možno si vyrástol v kresťanskej rodine. O kresťanstve môžeš vedieť veľa. Áno, možno túžiš stať sa kresťanom. Všetko to ti ale nebude nič platné, ak neveríš, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych pre teba. Ak si nepočul Ježiša vo svojom srdci, ako ti hovorí: „Môj si ty!“, si mimo Božieho kráľovstva. Pán ťa ale volá po mene, tak ako sa to stalo, keď sa zjavil Márii. To je tá najväčšia a najdrahšia vec v živote človeka. Keď sa to stane, nebude ťa zaujímať, čo všetko od Ježiša dostávaš, bude ťa zaujímať On sám. Premýšľaš len o Ňom. Priťahuje ťa. Stal sa pre teba všetkým. Starý Pánov služobník raz povedal: „Mne žiť je Kristus.“ Keď mal vydať počet, zaujímal ho len Ježiš. Nebude to tak aj vo večnosti? Mnohí kresťania rozmýšľajú, či vo večnosti nájdu odpovede na svoje pozemské problémy. Otázkou je, nakoľko ťa to bude zaujímať, keď budeš stáť tvárou v tvár Ježišovi. Tam ťa On tak zaujme, že na všetko ostatné zabudneš. Predstav si, že ťa Ježiš pozná! Predstav si, že je to tak práve v deň, keď to pre teba znamená všetko. Predstav si, že ťa Ježiš oslovuje menom vo chvíli, keď to znamená, že máš zdediť kráľovstvo, ktoré pre teba Otec pripravil od stvorenia sveta. Ježiš ťa volá po mene. Robí to dnes. Možno sa cítiš zlomený, studený, mŕtvy a prázdny. Aj Mária sa tak cítila, keď si myslela, že stratila všetko. Napriek tomu k nej Ježiš prišiel práve v ten deň. On vie, že potrebuješ počuť, ako ťa On volá po mene. Preto ti hovorí: „Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty!“ Hans Erik Nissen

„Tak teda po ovocí poznáte ich.“ Evanjelium podľa Matúša 7:20 Si učeníkom Ježiša Krista? Nie každý kresťan ním automaticky je. Niektorí ľudia nezájdu ďalej než k rozhodnutiu prijať Krista ako Spasiteľa. Svoju vieru vnímajú ako poistku na večný život alebo ako kartu „Dostaň sa z pekla zadarmo“. Urobia niekoľko krokov na svojej ceste s Kristom, ale len dovtedy, kým je cesta pohodlná a príjemná. Pre svoju neochotu úplne sa odovzdať však nikdy nezažijú premieňajúcu moc učeníctva. Keď sa rozhodneš stať Kristovým učeníkom – žiť tak, ako žil On, milovať tak, ako miloval On, a uprednostňovať to, čo uprednostňoval On – uvidíš vo svojom živote veci, ktoré by si si inak ani nevedel predstaviť. A nebudeš jediný, kto si tieto zmeny všimne. Učeník Ježiša Krista prináša duchovné ovocie. Ježiš povedal: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8) Tiež povedal: „Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt 7:20) Ak si učeníkom Ježiša Krista, ľudia to rozpoznajú podľa duchovného ovocia, ktoré vidia v tvojom živote. V podobenstve o rozsievačovi Ježiš hovorí o semenách, ktoré padli na rôzne druhy pôdy. Každý druh pôdy predstavuje inú reakciu na evanjelium. Posledný druh predstavuje ľudí, ktorí po prijatí evanjelia prinášajú ovocie. „A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný.“ (Mk 4:20) Tí, ktorí vytrvajú ako učeníci, prijímajú túto pravdu do svojho života a prinášajú duchovné ovocie. Duchovné ovocie sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Autor Listu Židom píše: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“ (13:15) Chvála Bohu je jedným zo spôsobov, ako prinášame duchovné ovocie. Aj naše slová sú dôkazom duchovného ovocia v našom živote. Ježiš povedal: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (L 6:45) Naša zmena v správaní a charaktere je ďalším prejavom duchovného ovocia. V Liste Galatským 5:22 –  23 čítame: „Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon.“ Vidieť tieto vlastnosti v tvojom živote? Život kresťana by sa nimi mal vyznačovať. Prinášaš duchovné ovocie? Otázka na zamyslenie: Aké duchovné ovocie chceš, aby ľudia videli v tvojom živote? Greg Laurie

Žalmy 23:1-3 káže Marek Tomašovič

„Ježiš Nazaretský, kráľ židovský.“ Evanjelium podľa Jána 19:19 Tento nápis umiestnil Pilát na kríži nad Ježiša. Nik nemal pochybovať o tom, kto to je, preto bol nápis v hebrejčine, latinčine a gréčtine. Židia sa snažili tieto slová zmeniť, ale neuspeli. Pilát napísal pravdu bez toho, aby o tom vedel. Ježiš je Kráľom každého jedného človeka. Nie je Kráľom len tých, ktorí si Ho vyberú. Vo večnosti bude znieť toto obvinenie nad mnohými. Odmietol si Toho, ktorý mal byť Kráľom tvojho života. To je ten najväčší hriech, aký môže človek spáchať. Odmietnuť Ježiša znamená odmietnuť Boha. Nik to nemôže urobiť beztrestne. Ľudia, ktorí Ho odmietli, strávia večnosť bez Neho, pod Jeho hnevom a súdom. Ak patríš Ježišovi, uznal si Ho za svojho Kráľa. Je nesprávne myslieť si, že človek má prijať Ježiša ako Spasiteľa a až potom ako Pána. Nie, Ježiš je Kráľom kresťana. Preto priprav Kráľovi miesto. Nepatríš sám sebe, ale svojmu Kráľovi, ktorý žije v tebe. Ak sa spojíš s Ním, tvoj život sa zmení. To On má moc a byť v Jeho službe je požehnaním tvojho života. Učeník zakúsi to, čo jeho pán. Ježiša mnohí potupujú. Každý kresťan to pocíti. Je však cťou mať s Ním na tom podiel. S údivom premýšľaš nad tým, že tvoj Kráľ skončil na kríži. Ježiš sa ponížil a stal sa Služobníkom. Áno, vo svojej smrti sa stal tvojím Zástupcom. Mal by som Ho milovať menej, keď sa tak veľmi ponížil? Nemali by sme Ho namiesto toho oslavovať a vyvyšovať Jeho meno? Robíme to, keď Ho korunujeme za Kráľa svojho života. Musí byť Majstrom. Musí byť Pánom. Budeme Ho nasledovať. Hans Erik Nissen

„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Evanjelium podľa Lukáša 14:26 Mnohí ľudia sa rozhodnú nenasledovať Ježiša, pretože sa boja toho, čo si o nich pomyslia ostatní. Nezasvätia svoj život Kristovi, lebo sa obávajú názoru druhých. Možno ide o priateľa alebo priateľku, manžela či manželku. Možno je to blízky kamarát alebo skupina priateľov, s ktorými trávia čas. A možno sú to ich rodičia. Uvedomujú si, že ak by svoj život úplne odovzdali Kristovi, prišli by o mnohých takzvaných priateľov. Možno by to znamenalo koniec niektorých vzťahov alebo napätie v rodine. A tak sa nechajú odradiť možnými dôsledkami. Ježiš však povedal: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26) Toto vyhlásenie môže pôsobiť šokujúco, najmä kvôli slovu „nenávisť“. Keď však tento výrok porovnáme s inými miestami v Písme, je zrejmé, že Ježiš nepodnecoval nenávisť. Biblia určite neučí nenávidieť druhých. Prečo by nám Ježiš prikazoval ctiť si otca a matku a zároveň ich nenávidieť? Alebo prečo by Pavol písal manželom: „… milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev…“ (Ef 5:25)? V kontexte Ježiš nehovoril o nenávisti voči ľuďom. Chcel povedať, že máme milovať Boha natoľko viac než kohokoľvek a čokoľvek iné, že naša láska k ostatným bude v porovnaní s láskou k Bohu vyzerať ako nenávisť. Ježiš hovoril o prioritách. Ak by ste sa ľudí opýtali na najdôležitejšie priority v ich živote, pravdepodobne by ste dostali mnoho dojímavých a inšpirujúcich odpovedí. Na vrchole zoznamu by sa objavili veci ako vzťah s Kristom, rodina, služba druhým, osobný rozvoj či kariéra. Skutočné priority sa však neprejavujú slovami, ale spôsobom života. To, čomu venuješ najviac času, pozornosti a záujmu – či už sú to videohry, sociálne siete, streamovacie služby, vzťahy, zlozvyky alebo čokoľvek iné – sa v skutočnosti stáva tvojou najvyššou prioritou, či si to priznáš alebo nie. V Evanjeliu podľa Lukáša 14:26 Ježiš v podstate hovorí: „Ak tvrdíš, že ma nasleduješ, musím byť na prvom mieste. A nielen to – musím byť tak ďaleko pred všetkým ostatným, že sa to ani nedá porovnať.“ Keď sa nad tým zamyslíš, dáva to dokonalý zmysel. Ak chceš žiť kresťanský život naplno, miluj Ježiša viac než čokoľvek iné. Miluješ Ho takto? Otázka na diskusiu: Ako sa môžeš uistiť, že Ježiš je tvojou najvyššou prioritou? Greg Laurie

Evanjelium podľa Lukáša 16, 19-31 Podobenstvo o boháčovi a Lazárovi Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. Pri jeho bráne líhaval akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten žobrák umrel a anjeli ho zaniesli do […]

„Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ Evanjelium podľa Marka 6:4 Predstav si, že si nevlastný brat Ježiša. Nikdy by si mu nemohol nič vyčítať. Zamysli sa nad tým. Komu by Mária a Jozef uverili – tebe alebo jedinému bezhriešnemu človeku, aký kedy žil? Predstav si, že sa snažíš súťažiť o pozornosť svojich rodičov s dlho očakávaným Mesiášom, Synom Božím, Spasiteľom tvojho národa. Taký bol osud Jakuba, autora knihy Novej  zmluvy, ktorá nesie jeho meno. Je pozoruhodné, že ani Jakub, ani žiadny z ostatných Ježišových nevlastných bratov neverili v Ježiša pred Jeho zmŕtvychvstaním. V skutočnosti v jednom momente prišla Ježišova rodina, aby Ho vzala domov, pričom sa domnievala, že prišiel o rozum. Evanjelium podľa Jána 7:5 jasne hovorí: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“ Napriek tomu Jakub začína svoj list tým, že sa predstavuje ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jk 1:1). Nepredstavuje sa ako „Jakub, brat Pána“ ani ako „Jakub, nevlastný brat Ježiša“. Namiesto toho píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista.“ Napriek tomu sa zdá ťažké uveriť, že Jakub spoznal pravdu o Ježišovi až tak neskoro v živote. Veď Ježiš žil bezchybný život. Nikdy neklamal, nekradol ani nestrácal trpezlivosť. Nikdy ani vnútorne nezhrešil. A predsa, ako povedal sám Ježiš: „Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ To len dokazuje, že ani dokonalý život nemusí stačiť na to, aby sme niekoho presvedčili o pravde o Ježišovi. A pre veriacich, ktorí sa snažia túto pravdu šíriť, je to ešte ťažšie, pretože všetci sme občas zlyhali v tom, aby sme žili tak, ako by sme mali. Pre mnohých kresťanov je najťažšie osloviť práve tých, ktorí sú nám najbližší, najmä v našich vlastných rodinách. Mnohí z nás vyrastali v nekresťanských rodinách. Vieme, aké ťažké a nepriateľské prostredie to môže byť. Bolo potrebné vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, aby sa konečne podarilo jeho bratov osloviť. Vtedy všetci uverili. Bolo potrebné pôsobenie sily evanjelia. Osloviť rodinu posolstvom evanjelia je stále výzvou. Ale je to výzva, ktorej sa musíme postaviť. Otázky, ktoré kladie apoštol Pavol v Liste Rímskym 10:14 – 15, stále platia. „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť ľuďom, ktorí sú ti najbližší, pochopiť dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

„Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! “ Evanjelium podľa Marka 2:3 – 5 Autori evanjelií nám poskytujú len veľmi málo informácií o tom, prečo si Ježiš vybral práve týchto ľudí, aby mu slúžili ako učeníci. Môžeme si urobiť predstavu o osobnostiach Šimona Petra, Jána – a Judáša Iškariotského –, pretože v určitých príbehoch vystupujú do popredia. Ale pokiaľ ide o ostatných dvanástich, musíme sa spoliehať na krátke náhľady. Musíme sa pozrieť za slová a všímať si okolnosti, v ktorých sú spomenutí, aby sme aspoň trochu pochopili, čo v nich Ježiš videl. Príkladom je Ondrej, brat Šimona Petra. Príbeh o tom, ako sa Ondrej stal učeníkom, nájdeme v Evanjeliu podľa Jána v prvej kapitole. Ondrej bol najprv učeníkom Jána Krstiteľa. Jedného dňa, keď Ježiš prechádzal okolo, Ján Krstiteľ na neho ukázal a povedal: „Ajhľa, Baránok Boží!“ (v. 36). To bolo všetko, čo Ondrej potreboval počuť. Okamžite začal nasledovať Ježiša. Ale to nebolo všetko, čo urobil. „Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), a priviedol ho k Ježišovi…“ (v. 41 – 42 ). Na Ondrejovi je zaujímavé to, že keď sa raz presvedčil, bol presvedčený. Videl to na vlastné oči. Uveril. A hneď vyšiel, aby to povedal svojmu bratovi Šimonovi. Ako veľmi dnes potrebujeme viac takých, ako bol Ondrej. Keby sme mali viac takých, ako bol Ondrej, mali by sme viac takých, ako bol Šimon Peter. Keď jeden človek privedie druhého k Ježišovi – je to tak jednoduché. Je to tak účinné. A je to tak zanedbávané. Marek v druhej kapitole opisuje príbeh štyroch mužov, ktorí priviedli svojho ochrnutého priateľa ku Kristovi. Keď Ježiš učil v dome preplnenom ľuďmi, títo štyria vytrvalí muži vyliezli na strechu a spustili svojho priateľa dovnútra. Ježiš bol taký ohromený ich prejavom viery, že ochrnutému mužovi odpustil hriechy a uzdravil ho (pozri Mk 2:3 – 5). Tento príbeh slúži ako inšpirácia a pripomienka, že niekedy môže skupina kresťanov, ktorí spolupracujú, priviesť človeka ku Kristovi účinnejšie ako jeden človek pracujúci sám. Ako povedal Pavol: „Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast“ (1K 3:6). Všetci máme svoju úlohu v Božom pláne. Ondrej bol vo viere nováčikom a často sú práve najnovší konvertiti najhorlivejšími evanjelistami. Je to pravdepodobne preto, že si veľmi dobre uvedomujú skutočnosť, že boli práve zachránení z biedneho spôsobu života. Taký bol aj Ondrej. Možno aj my si musíme znova a znova pripomínať, čo pre nás Boh urobil. Otázka na zamyslenie: Koho môžeš priviesť k Ježišovi? Greg Laurie

„Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.“ Evanjelium podľa Marka 2:17 Ježiš počas svojho verejného pôsobenia komunikoval s mimoriadne rozmanitou skupinou ľudí. Evanjeliá zaznamenávajú jeho stretnutia s farizejmi, colníkmi, rímskymi úradníkmi, rybármi, Samaritánkou a mnohými ďalšími. Jednou z mimoriadnych vecí na týchto stretnutiach je osobná pozornosť, ktorú venoval každej osobe, či už jej ponúkal povzbudenie, pokarhanie alebo uzdravenie. Uvedomoval si, že každý muž, každá žena a každé dieťa je iné. A hoci mali mnohí z nich rovnaké problémy a rovnaké základné potreby, uvedomoval si, že na nich bolo niečo jedinečné, čo si vyžadovalo individuálnu službu. Videl ľudí presne takých, akí boli. Presne chápal, čo potrebovali. A poskytol im to. Nie je divu, že ľudia o ňom hovoria ako o veľkom lekárovi. Sám Ježiš povedal: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.“ (Mk 2:17) Podobne ako lekár, aj Ježiš zvyčajne videl ľudí v ich najhorších chvíľach. Vždy som si myslel, že jednou z najťažších vecí na povolaní lekára je to, že ľudí vidí len vtedy, keď sú chorí alebo potrebujú lekársku pomoc. Väčšina lekárov nemá veľa pacientov, ktorí by sa zastavili v ordinácii a povedali: „Zdravím , doktor, cítim sa skvele! Len som vám to chcel dať vedieť. Nechcete ísť na obed?“ Zvyčajne nezavoláš svojmu lekárovi, keď sa cítiš dobre. Zavoláš, keď sa cítiš chorý. A tvoj lekár ťa pozve k sebe, vyšetrí ťa a poskytne potrebnú liečbu v oblasti, kde je to potrebné. Lekári sú, samozrejme, obmedzení svojimi odbornými oblasťami. Kardiológovia sa špecializujú na zdravie srdca. Dermatológovia sa špecializujú na problémy s kožou. Gastroenterológovia sa špecializujú na zdravie tráviaceho systému. Hematológovia sa špecializujú na poruchy krvi. Onkológovia sa špecializujú na liečbu rakoviny. Zoznam je nekonečný. Ježiš, na druhej strane, môže liečiť celého človeka. Spôsobil, že slepí videli, hluchí počuli, postihnutí chodili a mŕtvi ožili. Odstránil duchovné utrpenie posadnutých démonmi. Uľavil emocionálnym zápasom vystrašených a smútiacich. Nielenže zlepšil kvalitu života ľudí, ale dal im život, o ktorom netušili, že je možný. To mal na mysli, keď povedal: „a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10:10). Ježiš stále poskytuje svojim ľuďom osobnú starostlivosť. Vie, čo potrebuješ. V skutočnosti On vie lepšie ako ty, čo potrebuješ. A On ti to môže poskytnúť a aj poskytne. Obráť sa na Neho. Otvor sa Jeho milujúcej službe. Nech ťa vedie do života, ktorý pre teba naplánoval. Vychutnaj si všetky výhody, ktoré prináša mať osobného Lekára. Otázka na zamyslenie: Aký osobný vplyv mal Ježiš na tvoj život? Greg Laurie

„Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé.“ Evanjelium podľa Marka 14:38 Už sa ti niekedy stalo, že ťa pristihli pri niečom, čo si nemal robiť? Jedného dňa som našiel svojho syna, ako hrá hru na počítači, čo mu nebolo dovolené, kým nedokončí domáce úlohy. S  výrazom výčitky na tvári sa na mňa pozrel a povedal: „Nemohol som odolať.“ To je správny pohľad na pokušenie. Keď podľahneme pokušeniu, radi obviňujeme druhých. Spomeňte si, ako bol Adam pristihnutý pri čine v raji. Pán sa spýtal: „Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“ A Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som.“ (pozri 1M 3:8 – 12) A potom je tu Áron, ktorý ponúkol klasický príklad zlej výhovorky za to, že podľahol pokušeniu. Keď Mojžiš vystúpil na horu, aby prijal Božie prikázania, zveril ľud svojmu bratovi Áronovi. Keď sa Mojžiš vrátil, videl ľudí, ako tancujú nahí okolo zlatého teľaťa. Áron to vysvetlil takto: „Proste sme hodili zlato do ohňa a vyšlo z toho toto teľa.“ Pravda bola taká, že Áron povedal ľuďom, aby priniesli svoje zlaté šperky. Z nich vyrobil teľa. A potom ich povzbudil, aby ho uctievali (pozri 2M 32:22 – 24). List Jakuba 1:14 nenecháva veľa priestoru na zlé výhovorky. „Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza.“ Každý človek zohráva kľúčovú úlohu v okamihu, keď podľahne pokušeniu. Diabol ťa môže pokúšať. Niekto sa ťa môže pokúsiť nachytať. Ale nepodarí sa im to, pokiaľ tomu nepodľahneš. Biblia jasne hovorí, že žiadne pokušenie nie je neodolateľné. „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.  Keď budeš pokúšaný, ukáže ti východisko, aby si to dokázal vydržať“ (1K 10:13). „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi – a utečie od vás.“ (Jk 4:7) Napriek týmto uisteniam je prekvapivo ľahké podľahnúť pokušeniu. Ale to ti asi netreba hovoriť. Možno je v tvojom živote hriech, ktorý ťa dohnal. Možno uvažuješ nad tým, že sa zapletieš do hriešneho vzťahu. Možno ťa kvôli tvojmu hriechu premáha pocit viny. Ak áno, je tu niečo, čo by si mal vedieť: Boh dáva druhú šancu. Prvý list Jána 1:9 hovorí: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ A Dávid, ktorý vedel niečo o podliehaní pokušeniu a hľadaní Božieho odpustenia, napísal: „Nenakladá s nami podľa našich hriechov a neodpláca nám podľa našich vín. Veď ako nebo vysoko je nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše prestúpenia. Ako sa zmilováva otec nad synmi, tak sa Hospodin zmilováva nad tými, čo sa Ho boja. Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach.“ (Ž 103:10 – 14) Otázka na zamyslenie: Aká je tvoja najúčinnejšia stratégia ako sa vyhnúť pokušeniu alebo mu odolať? Greg Laurie

„Čo ja robím, to teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“ Evanjelium podľa Jána 13:7 Mnoho z toho, čo Ježiš robí, nechápeš. Hovorí však, že jedného dňa pochopíš. Peter bol rozrušený, keď videl, že Ježiš sa stal jeho služobníkom. Nechcel, aby Ježiš vykonával podradné úlohy, ale aby bol vyvýšený do slávy. Ježiš k nám neprichádza vo veľkosti, moci a sláve. Vždy sa skláňa k biednym. Nechápeme Ho, keď v niečom ide proti našej prirodzenosti. Modlíme sa k Bohu o pomoc, ale zdá sa, že sa nič nedeje. Sme len stále viac bezmocní a bezradní. Keď sa Ježiš skláňa k tvojej smutnej a utrápenej duši, nerozumieš, že práve milosť ti prináša zotavenie. Myslíš si, že pomoc musí vyzerať tak, že ťa Ježiš vyslobodí z trápenia. S ničím iným nie si spokojný. Raz sa však staneš tým, čím ešte nie si. Príde deň, keď ti Ježiš otvorí oči a uvidíš, že najväčšia zo všetkého je Jeho milosť. Dôležitejšie ako čokoľvek iné je, že spredu aj zozadu — áno, zo všetkých strán, ťa obklopuje On. Keď Peter začal vnímať, že Ježiš pre neho urobil čosi výnimočné, nedokázal sa toho nasýtiť. Ježiš preto musel povedať, že už má všetko, čo potrebuje. Bol už čistý. Tak je to aj s tebou, keď si už zakúsil Božiu milosť. Chceš prúdy Božej milosti. Ježiš ti však hovorí: Už si dostal, za čo si prosil. Ježiš nešetrí svojou milosťou. Zahŕňa ňou chudobných a nízko postavených ľudí. Ak Mu patríš, stojíš v Jeho milosti. Keď sa táto pravda stane pre teba skutočná a vzácna, nebude už ťažké, aby Ježiš vládol nad zvyškom. Ak zostávaš v Jeho milosti, veci fungujú, ako chce On. Vtedy si úplne čistý. Nič ti nechýba. Áno, uprostred ťažkostí máš hojnosť všetkého. Hans Erik Nissen

Prvý list Korinťanom 10:23-33 káže Štefan Evin

„Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas.“ Evanjelium podľa Marka 13:33 Modlitba je jedným z najsilnejších a zároveň najviac nepochopených nástrojov, ktoré má Boží ľud k dispozícii. Mnohí ľudia si ju mýlia s bežnou konverzáciou alebo každodennými vzťahmi s ostatnými ľuďmi. Preto kladú skeptické otázky, ako napríklad: Ak Boh vie, čo potrebujeme, skôr ako Ho o to požiadame, prečo by sme sa vôbec mali obťažovať prosiť? Ak Boh urobí to, čo chce urobiť, a už vopred vie, čo urobí, aký zmysel má modlitba? Biblia ponúka niekoľko presvedčivých dôvodov, prečo by sa Boží ľud mal modliť. Pozrime sa na štyri z nich. Po prvé, mali by sme sa modliť, lebo nám to prikázal Ježiš. Potrebujeme lepší dôvod ako tento? Ježiš sa zmienil: „A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať. “ (L 18:1) Nehovoriac o požehnaniach, ktoré prichádzajú, keď vidíme, ako sú naše modlitby vyslyšané, či už ide o spásu milovanej osoby, božské uzdravenie alebo úžasné zaopatrenie. Ak Ježiš hovorí, že by sme to mali robiť, tak to robme. Ježiš v tejto oblasti išiel príkladom. Modlil sa často. Značná časť Jeho slov v Biblii sú slová modlitby. Ježišovo modlitebné spojenie s Jeho nebeským Otcom bolo pre Jeho pozemské pôsobenie nevyhnutné. Po druhé, mali by sme sa modliť, pretože je to spôsob, ktorý nám Boh určil na dosiahnutie vecí. Boh pôsobí v našich životoch prostredníctvom modlitby. List Jakuba 4:2 nám hovorí: „Nemáte….lebo neprosíte“. To znamená, že môžu existovať veci, ktoré nám Boh chce dať, ale ktoré ešte nie sú naše, pretože sme o ne konkrétne nepožiadali. To však neznamená, že Boh je akýsi vesmírny džin, ktorý čaká, aby splnil každé naše želanie. Kľúčom k účinnému modleniu je zistiť, aká je Božia vôľa, a potom jej vo svojom živote dať prednosť. Keď sa tvoje túžby zosúladia s Božou vôľou, tvoje modlitby prinesú úžasné výsledky. Po tretie, mali by sme sa modliť, pretože prostredníctvom modlitby prekonávame svoju úzkosť a starosti. Biblia hovorí: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:6) Keď máme pokušenie sa trápiť, mali by sme sa namiesto toho modliť. Modlitba nie je mantra ani reťaz prázdnych slov, ktoré opakujeme, aby sme odvrátili pozornosť od vecí, ktoré nám spôsobujú úzkosť alebo starosti. Modlitba je aktom, pri ktorom sa na tieto veci pozrieme, uznáme ich a ich vplyv na nás a potom ich odovzdáme Bohu, ktorý je dostatočne mocný a milujúci, aby sa o ne postaral za nás. Po štvrté, modlitba je jedným zo spôsobov, ako sa pripravujeme na Kristov návrat. Ježiš povedal: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas.“ (Mk 13:33) Pre mnohých veriacich je Ježišov návrat zdrojom úzkosti. Apokalyptické opisy v Písme maľujú drsný obraz. Pre iných je Ježišov návrat zdrojom netrpezlivosti. Nemôžu sa dočkať. Modlitba rieši oba problémy. Pomáha veriacim nadobudnúť správny postoj k Ježišovmu návratu. Toto nie sú jediné dôvody na modlitbu. Ale sú to pádne dôvody na modlitbu. Prečo ich dnes nevyužiť v praxi? Otázka na zamyslenie: Prečo sa modlíš? Greg Laurie

Evanjelium podľa Jána 16,23-27 A v ten deň nebudete sa ma na nič dopytovať. Amen, amen, vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch, ale prichádza hodina, […]

stupeň – O poslušnosti Rebrík božského výstupu bol napísaný predovšetkým pre mníchov. No slová svätého Jána Klimaka na začiatku prvej kapitoly naznačujú, že jeho úmyslom je osloviť každého človeka túžiaceho po spáse. Hovorí: „Dvere večného života sú otvorené pre každého. Cieľ nášho života je nasledovať Krista a podobať sa mu v jeho božskej láske.“ Ponúkané reflexie sú prípravou na farské formačné stretnutia. Venujú sa učeniu svätého Jána Klimaka o stupňoch duchovného výstupu, ktoré nachádzame v jeho slávnom diele Rebrík.   Sv. Ján Klimak – Rebrík: https://www.filokalia.sk/sv--jan-klimak-rebrik/  

Prečítaj si najprv Evanjelium podľa Marka 9,14-29. Slová Verím! Pomôž mojej nevere! hovorí otec syna, ktorý bol posadnutý nemým duchom. Otec opisuje Ježišovi, ako tento nečistý duch hádzal chlapca do ohňa, do vody, aby ho zahubil. Potom sa obráti k Ježišovi a hovorí: „Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!“ (Mk 9,22) Ježiš odpovedá: „Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ (Mk 9,23) Otec tohto ťažko trápeného chlapca počas rokov určite spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby chlapcovi pomohol. Čím viac sa o to pokúšal, tým viac hasla jeho nádej. Očakávania sa stratili. Nič neosoží. Pri stretnutí s Ježišom zrazu zisťuje, že už vo svojom vnútri nemá žiadnu vieru. Konečne je tu Niekto, kto má moc pomôcť. Môj syn môže byť uzdravený a zrazu som prekážkou ja. Nedokážem veriť. Nedokážem vyprodukovať silnú vieru, ktorú človek potrebuje, aby dostal pomoc. Vtedy mu Ježiš upriami pohľad z jeho bezmocnosti na Spasiteľa. Prišiel si správne. Ja som ten jediný, ktorý dokáže pomôcť. A ja verím, preto môžem, a ja ti pomôžem. Je dôležité naučiť sa rozlišovať medzi falošnou a pravdivou nádejou. Keď chlapcov otec hľadá potešenie a nádej vo viere, ktorú sám dokáže vyprodukovať, napĺňa ho vina, beznádej, pocit, že je nehodný Božej pomoci. Paralyzuje to myšlienky, pocity a vôľu. Skutočná duchovnosť ťa ale nenapĺňa sebanenávisťou a strachom. Pamätaj, že Boh ťa stvoril, aby si mohol životom kráčať vzpriamene. Treba len prísť k Bohu taký, aký si a vyznať svoj hriech a potrebu Boha. Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2Kor 2,17) Istým znakom blízkosti Svätého Ducha a Jeho diela je, že vnímame, že sa nám dýcha ľahšie, nie ťažšie. Vo svojej nedokonalosti a pochybnostiach otec kričal: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ Viete si predstaviť zmenu u chlapcovho otca, ktorý poznal len pochybnosti, bolesť a takú veľkú beznádej, že sotva dýchal, a keď zrazu chápe, že Ježiš im môže pomôcť? Veriacemu je všetko možné a Ježiš verí! Podobne ako chorý nemá rád svoju chorobu, ale chce sa jej zbaviť, podobne ten, kto sa trápi nad svojou slabou a pošliapanou vierou nemá tento stav rád, ale modlí sa k Bohu, aby mu s tým pomohol. H. Muller. Verím! Pomôž mojej nevere! Drahý priateľ, ak si v hlbokej núdzi a si tam už tak dlho, že si myslíš, že už nič nemá zmysel a cítiš sa, akoby neexistovala pomoc pre človeka ako ty a nedokážeš veriť, aj keď veľmi chceš, pozri, Ježiš stojí pred tebou a hovorí: „Poď ku mne so svojou núdzou. Poď ku mne so svojou neverou. Všetko povedz. Aj to najtemnejšie a najhoršie. Lebo všetko je možné veriacemu. A Ja verím, Ja ti môžem pomôcť. Prijmi pomoc.“ Nech Pán skrze svojho Ducha tvojmu srdcu zjaví Krista. Nech ťa oslobodí, aby si viac videl Ježišovu pravú tvár. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. (1J 4,9-10) Curt Westman

 „Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva…“ Evanjelium podľa Lukáša 12:15 Ježiš hovorí o akomkoľvek lakomstve. Existuje mnoho druhov lakomstva. Za všetkými sa ukrýva modlárstvo. Lakomstvo pripútava dušu k pozemským veciam. Myšlienky potom znovu a znovu krúžia okolo nich. Lakomstvo nie je nebezpečenstvom len pre bohatých. Je len málo kresťanov, ktorých nepokúša choroba „chcem viac“. Môžu to byť celkom odlišné veci, ktorých chce mať človek viac. Záujmy sú rôzne. Materializmus, zberateľská mánia a kultúrne záujmy idú ruka v ruke. Pre diabla je nepodstatné, čo si vyberieš. Je spokojný, ak dokáže myšlienky pripútať k pozemským veciam. Chce ťa zviazať s túžbou mať stále viac, neustále v tom pokračovať, byť stále schopnejší. Satan vie, že ak sa mu to podarí, vylúčiš zo svojho života Boha a všetko, čo súvisí s Božím kráľovstvom. Čítanie Biblie a modlitba sa stanú namáhavou povinnosťou. Zmizne túžba počuť Božie slovo. Myseľ sa bude zamestnávať niečím iným. Dajte si pozor, hovorí Pán Ježiš. Pozná tvoju aj moju dušu oveľa lepšie ako my sami. Ježiš vie, že pokušiteľ neprišiel len k Nemu. V mnohých podobách prichádza aj k nám. Lakomého človeka ľudia často obdivujú, lebo rozpráva o tvrdej práci, rozhľade, schopnostiach a mnohých záujmoch. Boh však hodnotí inak. Díva sa pod povrch. Vie, že lakomstvo vedie duchovný život k hladovaniu a končí tým, že Boží život v človeku postupne odumrie. Zažilo to veľmi veľa kresťanov. Ich duchovný život neudusili veľké, zjavné hriechy. Bolo to lakomstvo. Lakomstvo sa skončí v noci, keď si naposledy ľahneš spať. Vtedy si Boh vyžiada tvoju dušu späť. Bude už neskoro na pokánie. V tú noc ťa Ježiš nazve bláznom. Táto noc môže nastať skôr, než sa nazdáš. Preto máš dosť dôvodov, aby si skúmal svoju dušu pred tvárou Hospodinovou. Nezabúdaj, že Ježiš počuje tvoju modlitbu. Ak hľadáš záchranu u Neho, pomôže ti v zápase s lakomstvom. Zotrie tento hriech a povedie ťa na cestu života. Hans Erik Nissen

Evanjelium podľa Lukáša 15,20-25 I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a […]

Prvý Petrov list 5:8-14 káže Marek Tomašovič

Slovo nahraté na pravidelnom stretnutí v Bučanoch pri Trnave s názvom Worship night (večer uctievania). Každý utorok v párny týžden o 18.15

Prvý Petrov list 5:1-7 káže Štefan Evin

Prvý Petrov list 4:12-19 káže Miroslav Balala

Evanjelium podľa Jána 10.11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce.

Prvý list Korinťanom 15:12-22 káže Marek Tomašovič Je dôležité, či Ježiš naozaj vstal z mŕtvych? Nie je jedno, či sa Veľkonočná nedeľa naozaj stala, keď máme Veľký piatok? Veď ak „Je dokonané!“ (Ján 19:30), načo potrebujeme Veľkonočnú nedeľu a vzkriesenie? Apoštol Pavol práve na toto odpovedá v liste, ktorý napísal do zboru v meste Korint. Niektorí tam pochybovali o tom, či vôbec vzkriesenie existuje. Nebolo to tak, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ metaforicky, akože v našich srdciach? Pavlovi to nestačí. Hovorí, že ak neexistuje vzkriesenie, tak ani Kristus nebol vzkriesený a to vedie ku trom márnostiam.

Prvá kniha Mojžišova 22, 8 a 13 Nato povedal Abrahám: Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť, syn môj. Tak išli vedno obaja. Vtedy Abrahám pozdvihol oči a zbadal, že v húšti je baran zachytený za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť. Evanjelium podľa Jána 1,29 Keď […]

Evanjelium podľa Jána 16,33 Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.

Evanjelium podľa Matúša 21,12-17 Potom Ježiš vošiel do chrámu, vyhnal všetkých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice a riekol im: Napísané je: Dom môj bude sa volať domom modlitby, ale vy robíte z neho peleš lotrov. Tu pristúpili k Nemu v chráme slepí, chromí a uzdravoval ich. A keď veľkňazi a […]

Prvý Petrov list 4:7-11 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 12,3 Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti.

Prvý Petrov list 4:1-6 káže Marek Tomašovič

Prvý Petrov list 3:8-22 káže Miroslav Balala

Prvý Petrov list 3:1-7 káže Štefan Evin

Jakubov list 4:1 káže Ján Máhrik

Evanjelium podľa Matúša 26,36-41 Ježiš v Getsemane Potom prišiel Ježiš s nimi na miesto, ktoré sa volalo Getsemane, a riekol učeníkom: Sadnite si tuto, kým odídem a pomodlím sa tamto. Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu […]

Prvý Petrov list 1-2 káže Marek Tomašovič

„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše.“ Evanjelium podľa Matúša 11:29 Ježiš hovorí, že Jeho jarmo je lahodné. To dokážeme pochopiť. Ťažšie je pochopiť, že Jeho bremeno je ľahké. Ale je to tak. Keď súhlasíš, že sa od Neho budeš […] Hans Erik Nissen

Evanjelium podľa Jána 4:27-41 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 4:19-26 káže Marek Tomašovič