Podcasts about kristovi

Ozeáš 9,10-17 10 Ako vinič na púšti našiel som Izrael, ako na skorú figu na figovníku v jej prvom čase hľadel som na jeho otcov. Oni išli do Baal-Peóru, zasvätili sa Hanbe, stali sa ohavnosťou ako ich milenec. 11 Efrajimova sláva odletí ako vták. Nebudú plodiť ani rodiť, ani neotehotnejú. 12 Aj keď vychovajú svojich synov, vezmem ich od nich, aby u nich nebolo ľudí. Veru, beda im, keď sa od nich odvrátim. 13 Efrajim — videl som, ako svoje deti urobil korisťou pre lovca, ako Efrajim vyviedol svoje deti na zabitie. 14 Daj im, Hospodin — čo by si im tak dal? Daj im neplodné lono a vyschnuté prsia! 15 Všetko ich zlo sa prejavilo v Gilgále, áno, tam som ich znenávidel. Pre skazenosť ich skutkov ich vyženiem zo svojho domu; viac ich nebudem milovať, všetci ich veľmoži sú tvrdošijní. 16 Efrajim je ubitý, jeho korene vyschli, už neprinesú ovocie; ale aj keby rodili, usmrtím vytúžené ovocie ich lona. 17 Môj Boh ich zavrhne, lebo ho nepočúvali, a stanú sa zblúdilcami medzi národmi.“ Vinič na púšti a požehnanie. Dnešný text sa začína týmto paradoxom: Ako môže vyrásť a prežiť vinič na púšti? Aj ja som taký „vinič“ – Božie stvorenie predurčené prinášať dobré ovocie. No kde ma Boh našiel? Veru, na púšti tohto sveta. Daroval mi však nový život a ja sa Mu už nechcem odcudziť. Chcem vďačne prijímať každý nový deň s Ním. Ako radi si privlastňujeme slová požehnania a nachádzame potešenie v dobrých dňoch?! Vždy znova a znova si s nadšením pripomíname povzbudzujúce verše z Božieho slova o tom, že nás vody nezaplavia, ani plameň nespáli (Iz 43,2), že hoci aj polia nevydajú potravu, budeme jasať v Bohu našej spásy (Ab 3,17-18) alebo o zasľúbení požehnania (5M 28), či Žalmy 127 a 128 o odmene v podobe vydarených detí a dobrého životného partnera. Božie slovo je trvalé a nemenné. Môžem si ho privlastniť. Hovorí aj dnes ku mne osobne. Keď som oddala svoj život Pánovi Ježišovi, keď Ho túžim nasledovať, milovať blížnych, rásť vo viere a tešiť sa do nebeského domova, akákoľvek starosť a skúška môže byť pre mňa iba požehnaním. Len vytrvať a zostať verná! Zmluva v krvi s mojím Vykupiteľom je večná. Modlitba: Drahý Pane Bože, prosím Ťa, preveď ma časným životom k Sebe do večnej slávy! Viem, že si to nijako nezaslúžim, ale vďaka Tvojej milosti smiem dôverovať! Amen. Modlitba: ES 634 Autor: Iveta Topolčanyová Toto hovorí Hospodin: „Spomínam si na lásku tvojej mladosti, na ľúbosť z čias tvojich zásnub, keď si Ma nasledoval po púšti v krajine bez siatiny.“ Jeremiáš 2,2 Máme účasť na Kristovi, pravda, len ak si zachováme až do konca také pevné rozhodnutie, aké sme mali na začiatku. Hebrejom 3,14 1.Jána 3,19-24 •  Modlíme sa za: Spišské Vlachy − Krompachy (TaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že som „vinič na púšti“, ktorého Boh našiel — či som si vedomý/á, že Boh ma daroval nový život a ja sa Mu už nechcem odcudziť, alebo stále hľadám útechu na púšti tohoto sveta? Kde v mojom živote som ako Efrajim, ktorý „išiel do Baal-Peóru, zasvätil sa Hanbe“ — či som ochotný/á zostať verný/á Bohu a neprinášať ovocie hanby, alebo som sa odvrátil/á od Boha a zasvätil/á sa iným modlám? Ako dnes žijem z poznaním, že „zmluva v krvi s mojím Vykupiteľom je večná“ — či som ochotný/á „vytrvať a zostať verný/á“ až do konca, ako je opisované v Hebrejom 3,14, alebo som nestály/á vo viere? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste sa odvrátili od Boha a zasvätili sa iným modlám. Napíšte si modlitbu: „Drahý Pane Bože, preveď ma časným životom k Sebe do večnej slávy! Viem, že si to nijako nezaslúžim, ale vďaka Tvojej milosti smiem dôverovať!“ Potom urobte jeden krok vernosti: čítanie Bibliu, modlitba, alebo vyznanie hriechu pred niekým. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Evanjelium podľa Lukáša 14:26 Mnohí ľudia sa rozhodnú nenasledovať Ježiša, pretože sa boja toho, čo si o nich pomyslia ostatní. Nezasvätia svoj život Kristovi, lebo sa obávajú názoru druhých. Možno ide o priateľa alebo priateľku, manžela či manželku. Možno je to blízky kamarát alebo skupina priateľov, s ktorými trávia čas. A možno sú to ich rodičia. Uvedomujú si, že ak by svoj život úplne odovzdali Kristovi, prišli by o mnohých takzvaných priateľov. Možno by to znamenalo koniec niektorých vzťahov alebo napätie v rodine. A tak sa nechajú odradiť možnými dôsledkami. Ježiš však povedal: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26) Toto vyhlásenie môže pôsobiť šokujúco, najmä kvôli slovu „nenávisť“. Keď však tento výrok porovnáme s inými miestami v Písme, je zrejmé, že Ježiš nepodnecoval nenávisť. Biblia určite neučí nenávidieť druhých. Prečo by nám Ježiš prikazoval ctiť si otca a matku a zároveň ich nenávidieť? Alebo prečo by Pavol písal manželom: „… milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev…“ (Ef 5:25)? V kontexte Ježiš nehovoril o nenávisti voči ľuďom. Chcel povedať, že máme milovať Boha natoľko viac než kohokoľvek a čokoľvek iné, že naša láska k ostatným bude v porovnaní s láskou k Bohu vyzerať ako nenávisť. Ježiš hovoril o prioritách. Ak by ste sa ľudí opýtali na najdôležitejšie priority v ich živote, pravdepodobne by ste dostali mnoho dojímavých a inšpirujúcich odpovedí. Na vrchole zoznamu by sa objavili veci ako vzťah s Kristom, rodina, služba druhým, osobný rozvoj či kariéra. Skutočné priority sa však neprejavujú slovami, ale spôsobom života. To, čomu venuješ najviac času, pozornosti a záujmu – či už sú to videohry, sociálne siete, streamovacie služby, vzťahy, zlozvyky alebo čokoľvek iné – sa v skutočnosti stáva tvojou najvyššou prioritou, či si to priznáš alebo nie. V Evanjeliu podľa Lukáša 14:26 Ježiš v podstate hovorí: „Ak tvrdíš, že ma nasleduješ, musím byť na prvom mieste. A nielen to – musím byť tak ďaleko pred všetkým ostatným, že sa to ani nedá porovnať.“ Keď sa nad tým zamyslíš, dáva to dokonalý zmysel. Ak chceš žiť kresťanský život naplno, miluj Ježiša viac než čokoľvek iné. Miluješ Ho takto? Otázka na diskusiu: Ako sa môžeš uistiť, že Ježiš je tvojou najvyššou prioritou? Greg Laurie

Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55,3) Nachýliť uši je konkrétna voľba, konkrétne konanie, za ktoré sme sami zodpovední. Je tvojou zodpovednosťou, na ktorú stranu nachýliš svoje uši. Čo si volíš počuť, čím sa napĺňaš. A nie je jedno, čo si volíš… Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Ako človek nachýli svoje uši k Bohu? Tak, že študuje Božie slovo, modlí sa a premýšľa. „Ak si to zvolíš, tak tvoja duša bude žiť,“ hovorí Boh. Treba si uvedomiť, že toto nie je voliteľný predmet v Božej škole. Je to úloha učeníka v disciplíne vyhrať nad ľahostajnosťou a lenivosťou. Nejde to samo od seba a nie je to vždy ľahké. Vždy nás niečo stojí, keď uprednostňujeme Boha. Niečo z toho je práve v slovách: Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! (Iz 55,1) Si pozvaný piť a jesť bez platenia. Keď ale nie je treba platiť, prečo to Pán nazýva nakupovaním? Kristus dal život a krv ako platbu za tvoj hriech. Dlh je zmazaný, celý účet zaplatený, aby si mohol prísť, aj keď nemáš čím platiť. Pán ale vie, že niečo ťa to predsa bude stáť. Čas na Bibliu a modlitbu si musíš vykúpiť. Inými slovami: spása je zadarmo. Prijať tento dar však našu starú prirodzenosť stojí všetko. Obrátiť sa ku Kristovi znamená, že sa odvrátiš od niečoho iného. Niečoho sa vzdávaš, keď uprednostníš čas s Bohom, čas v tichu, spoločenstvo s ostatnými veriacimi. Žijeme totiž vo svete, ktorý sa silno zameriava na svetské blaho a na to, ako sa vyhnúť ťažkostiam. Hľadať pozemské je viac a viac bežné. Sme nepokojní. Myseľ je rozpoltená, zamestnávame sa všetkým možným a nemáme čas na Bibliu a modlitbu. Pravdou je, že čas je nie problémom. Je to využívanie času. Na to, čo je pre nás dôležité, čas máme. Naša rozpoltená myseľ, ktorá sa zaoberá viditeľnými, pozemskými vecami, nemá čas na večné. Čas ti nikto nedá. Čas si musíš vykúpiť. Vždy bude niečo stáť vyvoliť si chvíľu v tichu, modlitbe alebo chvíľu s Božím slovom namiesto sedenia pred televízorom alebo inými aktivitami. … vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte… Väčšina ľudí sa viac zamestnáva ponukami a lákadlami tohto sveta, než tým, ako rásť v milosti a poznaní Boha. Keď je myseľ uväznená v pochybnostiach ohľadom všetkého, čo sa nám zdá, že nám chýba, tak za chvíľu v nás nie je miesto pre nič iné, len pre závisť a sklamanie. Keď Boh hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku mne,“ nepozýva k náboženskej snahe, kde sa máš trápiť, potiť a bojovať, aby si si zaslúžil Boží dar. Nič z toho, čo ti Boh dáva, si nezaslúžiš. Začína to na opačnom konci. Začína to tým, že nachýliš svoje uši k Bohu a budeš počuť evanjelium o Božom Synovi. On prišiel, aby si mal podiel na večnom živote, ktorý dokáže nasýtiť najhlbšie potreby duše. Nestane sa to ale samo od seba. Nie je to automatické… Musíš si to vyvoliť. Je dôležité uvedomiť si, že keď Boh hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku mne,“ nie je to príkaz, ale ponuka, v ktorej ti chce otvoriť brány do zasľúbení, ktoré majú moc zmeniť tvoj život. Ty si ale volíš, čomu budeš načúvať, čím sa budeš napĺňať, čo je pre teba dôležité. Jedného dňa to budeš ty, kto bude žať dôsledky. Nachýľte uši a poďte ku mne… Týmto Pán hovorí: „Máš možnosť otvoriť sa Slovu, ktoré má moc zmeniť tvoj život.“ Božie slovo je živé, ostrejšie než dvojsečný meč. Má moc odhaliť náš hriech a nedostatky, ale má tiež moc uzdraviť a konať v živote nové veci. Aké rozhodujúce je, čím sa napĺňame, vyjadruje Ježiš takto: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (Lk 6,45) V praxi to znamená, že je dôležité, čím si budeme napĺňať srdce. Počujte Ježišove slová: „Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má.“ (Lk 8,17-18) „Hľaďte teda, ako počúvate,“ hovorí Ježiš. A Ježiš vie, čo hovorí. Hovorí v súvise so svojím Otcom, ktorý hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť.“ Tak daj prioritu načúvaniu Bohu! Curt Westman

„Kto odpúšťa priestupok, hľadá lásku, kto však opakuje vec, rozíde sa s priateľom.“ Príslovia 17:9 Nezhody a konflikty medzi kresťanmi spôsobujú, že z mnohých zborov sa vytráca radosť a dôvera. Môže sa to odraziť v tom, že nemáme odvahu pozývať ľudí zvonku, aby prišli ku Kristovi, keďže poznáme podmienky v zbore. Po nezhodách a konfliktoch sa mnohí pýtajú: Nemohli sme tomu predísť? Je dobré vopred myslieť na to, že musíme navzájom dobre vychádzať, aj keď sa už nezaoberáme vecami, v ktorých sme sa nezhodli. Pomáha to zastaviť konflikt skôr, než vypukne. Je to dôležité, lebo to nevedie k vzájomným neliečiteľným zraneniam. Ak už došlo k zraneniam a nedokážeme sa dohodnúť, je správne prikryť priestupok. Musí sa prikryť láskou. Láska prikrýva množstvo hriechov. Vyťahovať záležitosti všetko iba skomplikuje a ešte viac nás to rozdelí. Nie, riešením je preukázať si vzájomnú lásku a vľúdnosť. Nezažil si na vlastnej koži, aké je dobré stretnúť sa so srdečnosťou u niekoho, s kým si sa nezhodol? Starú záležitosť už nevyťahuj. Nie, premôž sa a preukáž lásku. Možno práve ty by si mal spraviť prvý krok. Urob ho nielen slovami ale aj skutkom. Láska zmierila mnohých bratov napriek tomu, že spolu nesúhlasili! Existuje zhoda, ktorá presahuje všetko ostatné. Je to láska, ktorá nás spája skrze trón milosti. Tam všetko ponecháme Hospodinovi, ktorý dokonale pozná naše srdce. Tam nikto nemá iné právo, len právo na milosť. Spája nás s ostatnými kresťanmi. Všetci musíme žiť z Hospodinovej milosti. Hans Erik Nissen

„… máme dôveru v Boha“ (1J 3:21) Biblia učí, že viera sa prejavuje troma spôsobmi. V doktríne – teda v tom, čomu veríš. V uctievaní − tvojom spojení s Bohom a spoločenstvom kresťanov. A prejavuje sa aj v morálke − v spôsobe, akým žiješ a ako sa správaš. Biblia tiež učí, že viera nekončí pri vďačnosti Kristovi za spasenie. Viera pokračuje, rozvíja sa a rastie. Na začiatku môže byť slabá, ale postupne sa rozvíja a stáva sa silnejšou čítaním Biblie, modlitbou, zapojením sa do zboru. Takto môžeme stále viac vnímať vo svojom živote Božiu vernosť. Stále viac sa potom učíme spoliehať na Krista v každej potrebe, okolnosti a skúške. Modlitba dňa Tvoje Slovo učí ako veľmi túžiš, aby som sa spoliehal na Tvoju lásku a silu. Chválim Tvoje meno, môj Pán a Spasiteľ. Billy Graham

Hebrejom 12,25-29 25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, kto hovorí. Veď ak neunikli oni, keď odmietli toho, kto ich poučoval na zemi, o čo skôr neunikneme my, keď sa odvrátime od toho, kto hovorí z neba. 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. 27 A toto „ešte raz“ naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné, lebo je stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné. 28 A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili. 29 Veď náš Boh je stravujúci oheň. Obstojíš? V Biblii sa viackrát opakuje model akejsi selekcie. Ježišovo podobenstvo v Matúšovom evanjeliu opisuje triedenie kúkoľa od pšenice; v Prvom liste Korinťanom vidíme stavanie domu z rôznych materiálov na pevnom základe, ktorým je Kristus; či oddelenie oviec od kozlov opäť v Matúšovom evanjeliu. A v našom dnešnom texte čítame o tom, ako Pán Boh zatrasie zemou i nebom a vytriedi otrasiteľné od neotrasiteľného. Čo majú všetky tieto biblické pasáže spoločné? Sú to dve charakteristické skupiny obilnín, zvierat, stavebných materiálov a nakoniec (ne)schopnosti obstáť pri Božom „zemetrasení“. Ich význam je zrejmý: na konci vekov sa každý z nás postaví pred Božiu tvár, aby vydal počet zo svojho pozemského života. Tí, ktorí nasledujú Krista, vydržia otrasy, oddeľovanie aj oheň. Čokoľvek sa stane, naša budúcnosť stojí na pevných základoch, ktoré sa nedajú zničiť. Nevkladajme svoju dôveru do toho, čo bude zničené, ale budujme svoj život na Kristovi a Jeho neotrasiteľnom kráľovstve! Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že chceš mať nebo čisté a dokonale dobré! Odpusť, že ešte preň nie som úplne pripravený! Premieňaj ma Svojím Duchom, nech vo mne odumiera to, čo sa Ti nepáči, a ožíva to, čo Ti je milé! Amen. Pieseň: ES 454 Autor: Branislav Sadloň Dávid sa modlí: „Teraz však, Hospodin, Bože, splň vždy slovo, ktoré si povedal o Svojom služobníkovi a jeho dome. Urob, ako si sľúbil.“ 2.Samuel 7,25 Z jeho (Dávidovho) potomstva dal Boh Izraelu podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. Skutky apoštolov 13,23 Efežanom 4,1-6 •  Modlíme sa za: Sirk (GeS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam výzvu „nedodiť toho, kto hovorí“ — či sa môže stať, že odpovedám Bohu odolne, keď ma vo svojom Slove, modlitbe alebo skrze druhých poučuje? Kde v mojom živote budujem na otrasiteľnom (materiálne istoty, ľudskej uznanie, vlastné síly) a kde potrebujem budovať na neotrasiteľnom — na Kristovi a Jeho kráľovstve? Ako dnes žijem s uvedomením, že „náš Boh je stravujúci oheň“ — či žijem s úctou a bázňou, ktorá sa páči Bohu, alebo si dovolujem hriech a neposlušnosť? Aplikácia do života: Dnes sa v 1–2 konkrétnych situáciách zastavte a povedzte: „Pán, chcem Ťa počuť.“ Zapíšte si jednu vec, ktorá je otrasiteľná (napr. strach, hnev, pýcha), a jednu neotrasiteľnú (napr. modlitba, čítanie Slova, vyznanie hriechu, služba). Urobte jeden malý krok k neotrasiteľnému ešte dnes. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 12,18-24 18 Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, k temnote alebo búrke, 19 ani k hlasu poľnice a zvuku slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby im viac neznelo slovo. 20 Nemohli totiž zniesť príkaz: Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, nech je ukameňované. 21 A také hrozné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: Som vyľakaný a trasiem sa. 22 No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k desaťtisícom anjelov, k veľkolepej slávnosti, 23 k zhromaždeniu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, 24 k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, ku krvi očistenia, ktorá volá hlasnejšie než krv Ábela. „Game-changer“. Dnes mladí ľudia radi používajú cudzie slová na pomenovanie rôznych vecí, javov, či ľudí. Jedným z takýchto slov je aj slovo „game-changer“. Ide o niečo, čo radikálne mení situáciu. Toto slovo by sa dalo preložiť ako „ten, čo mení pravidlá hry“. V našom dnešnom texte vidíme veľký rozdiel medzi vystrašeným prístupom ľudí k Hospodinovi na vrchu Sinaj a radostným prístupom na vrchu Sion, ktorý tu reprezentuje večný život v Božom kráľovstve. Aký ohromný „game-changer“ je Pán Ježiš! Pred Jeho Príchodom sa Boh zdal byť vzdialený a hrozivý. Samotný Mojžiš bol po návrate zo Sinaja vyľakaný a triasol sa. S Ježišovým príchodom nám však Pán Boh otvára dvere do Svojej prítomnosti, do Svojho nebeského kráľovstva. Skrze krv Pána Ježiša, ktorá nás očisťuje od všetkých našich neprávostí, sa stávame omilostenými Božími deťmi. Pán Ježiš je skutočne Tým, Kto v dejinách ľudstva radikálne mení pravidlá hry. Odovzdaj dnešný deň (i celý svoj život) Tomu, Kto Svojou prítomnosťou všetko mení! Modlitba: Bože, ďakujem Ti za takú veľkú a draho zaplatenú zmenu, čo priniesol Pán Ježiš! Odpusť, že si z nej vyberám len to, čo sa mi páči! Meň moju myseľ, nech Ťa nasledujem až do konca! Amen. Pieseň: ES 456 Autor: Branislav Sadloň Očakávaj Hospodina! Buď silný! Nech je pevné tvoje srdce. Očakávaj Hospodina! Žalm 27,14 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, nebol by mi brat zomrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek by si prosil Boha, Boh Ti to dá.“ Ján 11,21-22 Hebrejom 2,(1-4)5-10 •  Modlíme sa za: Senné (NoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam rozdiel medzi strachom na vrchu Sinaj a radosťou na vrchu Sion — kde v mojom živote stále pristupujem k Bohu so strachom, namiesto s dôverou v Božiu milosť v Kristovi? Kde v mojom živote potrebujem si uvedomiť, že Ježiš je „game-changer“, ktorý radikálne zmenil pravidlá hry — v akej situácii stále čakám na trest, hoci už mám prístup k očisteniu a zmiereniu skrze Jeho krv? Ako dnes žijem z prístupnosti k nebeskému Jeruzalemu, k desaťtisícom anjelov a k Bohu ako Otcovi — či žijem ako Boží dieťa s istotou, alebo ako otrok so strachom? Aplikácia do života: V tomto týždni si vyhraďte 10 minút denne na čítanie Hebrejom 12,18–24 a modlitbu: „Pán Ježiš, uč ma pristupovať k Tebe s dôverou, nie so strachom.“ Zapíšte si jednu situáciu, kde stále pristupujete k Bohu so strachom (napr. hriech, neistota, vina, odsudzovanie), a jednu modlitbu, kde sa vyznávate, že už máte prístup k očisteniu a milosti. Na konci týždňa si overte, či sa mení váš postoj k Bohu — či ho vnímate viac ako Otca, nie ako Sudcu. Zdieľajte túto skúsenosť s niekým, kto potrebuje povzbudenie v prístupe k Bohu s dôverou. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha,“. List Židom 6:1 Ako otec a starý otec viem z osobnej skúsenosti, že starostlivosť o bábätká dá poriadne zabrať. Napríklad naučiť dieťa jesť si vyžaduje veľa úsilia. Začína sa detskou výživou, čo prináša svoje vlastné jedinečné výzvy. Potom prichádza tuhá strava, ktorú treba nakrájať na malé kúsky vhodné pre dieťa. Samozrejme, dieťa nechce vždy jesť, takže musíš vymýšľať kreatívne spôsoby, ako ho povzbudiť, aby jedlo prijalo. Deti sa musia naučiť jesť, krájať si jedlo a napokon si ho aj pripravovať. To všetko je súčasťou dospievania. Autor Listu Židom túto myšlienku dospievania prenáša do duchovnej roviny. Mnoho ľudí nikdy duchovne nedospelo. Na začiatku sa síce zaviazali Kristovi, no nikdy skutočne nepochopili, čo znamená byť úplne oddaným nasledovníkom Ježiša. Stručne povedané, nereagovali na to, čo Biblia nazýva učeníctvom. Nie je to len otázka ignorovania biblických výziev, ako napríklad: „ale vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ (2Pt 3:18) Ide aj o premárnenie dôležitých príležitostí a životných skúseností. Spomeň si na všetky kulinárske lahôdky, ktoré si si vychutnal odvtedy, čo si prešiel od detskej výživy k tuhej strave. Ten istý princíp platí aj pre duchovný rast kresťana. Prechod od duchovného mlieka k duchovnému pokrmu, ako ho opisuje List Židom 5:11–14, si vyžaduje úsilie a ochotu prekonať samého seba a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Odmena však za tú námahu rozhodne stojí. Kresťanský život je viac než len vyslovenie modlitby odovzdania sa Kristovi. Znamená nasledovať Ježiša nielen ako svojho Spasiteľa, ale aj ako svojho Pána. Ak je tvojím jediným zdrojom duchovnej výživy počúvanie kázní iných ľudí, budeš sa duchovne nachádzať v relatívne oslabenom stave. Učenie a kázanie majú svoje miesto, no musíš sa naučiť, ako si, obrazne povedané, nakrájať vlastné jedlo. Musíš sa naučiť duchovne sa nasýtiť. List Židom 6:1 hovorí: „Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha,“. Musíme ako veriaci dospievať a odmietnuť zostať navždy duchovnými bábätkami. Musíme vyrásť a stať sa Božími mužmi a ženami. Otázka na zamyslenie: V ktorých oblastiach potrebuješ duchovne rásť? Greg Laurie

Hebrejom 12,12-17 12 Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená 13 a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo. 14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána. 15 Dbajte o to, aby nikto nepremeškal Božiu milosť, aby nevyrástol nijaký koreň horkosti, čo by spôsobil trápenie a mnohých nakazil. 16 Nech nikto nie je smilník ani bezbožný ako Ezáv, ktorý za jediné jedlo predal svoje prvorodenstvo. 17 Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odmietnutý a už nenašiel možnosť pokánia, hoci ho so slzami hľadal. Posvätenie. Myslím, že všetci poznáme pojem jarná únava. Býva dôsledkom zimného obdobia s menším množstvom slnka, zeleniny, vitamínov. Dnes máme zimy slabšie, slnka viac, vitamínov dosť, a predsa zažívame „jarnú únavu“ oveľa častejšie, a to aj v duchovnej sfére nášho života… Zdá sa, že aj tu nám chýbajú dôležité „vitamíny“. Sme duchovne bledí, nevýrazní, nevládzeme ísť tam, kam nás Pán Boh posiela, nemáme silu (ochotu) slúžiť, odovzdať sa Bohu. Nedávno na stretnutí rodín istý mladý brat vyslovil zaujímavú myšlienku: „Byť prijatý Bohom na základe Kristovej obete, a tak získať pokoj s Bohom, to je naše ospravedlnenie. Byť formovaný podľa obrazu Kristovej moci v Duchu Svätom, a tak prísť k Božiemu pokoju, to je naše posvätenie. Vydať celú svoju bytosť bez výhrady Kristovi, a tak sa stať nositeľom pokoja, to je naše zasvätenie.“ A ja som premýšľala: Ako je to s nami? O obrátení síce (vďaka Bohu) hovoríme, ale už menej hovoríme o posväcovaní a ešte menej o zasväcovaní. Pritom apoštol nás jasne vyzýva: „Usilujte sa o… a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána.“ Čo s tým? Dovoľme, aby nás osvietila Kristova milosť, formoval Duch Svätý a Jeho ovocie (obsahuje dôležité „vitamíny“) a budeme mať dosť síl a túžby vydať Mu celú svoju bytosť! A „jarná únava“ zmizne. Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju svätosť, ktorá nás vyzýva k tomu, aby sme sa posväcovali! Odpusť, že sa tomu často bránim! Daruj mi myseľ Kristovu, nech sa s radosťou posväcujem! Amen. Pieseň: ES 464 Autor: Daniela Mikušová Hospodin, tvoj Boh, hojne požehná každé dielo tvojich rúk. 5.Mojžišova 30,9 V tejto veci nech nikto nevybočuje z medzí a nech nepodvádza svojho brata, pretože Pán sa za to všetko pomstí. 1.Tesaloniačanom 4,6 2.Petra 1,16-21 •   Modlíme sa za: Senica – Čáčov (MyS) Otázky na rozjímanie: Akú „ochabnutú ruku“ alebo „podlomené kolená“ mám dnes v duchovnom živote — kde potrebujem vzpružiť silu a kráčať po priamom chodníku, aby som sa sám/sama nevykĺbila, ale uzdravila? Kde v mojom živote rastie koreň horkosti, ktorý by mohol nakaziť mňa aj druhých — ako dnes môžem zachytiť Božiu milosť a nechať ju odstrániť túto horkosť skrze odpustenie a zmierenie? Ako som dnes ako Ezáv — či som niečo dôležité (prvorodenstvo, vzťah s Bohom, svätosť) nepredal/a za krátkodobé potešenie (jedlo, pohodlie, hriech), a ak áno, kde potrebujem hľadať pokánie so slzami v srdci? Aplikácia do života: V tomto týždni si vyhraďte 10 minút denne na čítanie Hebrejom 12,12–17 a modlitbu: „Pán Ježiš, ukáž mi, kde mám ochabnuté ruky, podlomené kolená alebo koreň horkosti.“ Zapíšte si jednu konkrétnu oblasť, kde potrebujete posvätenie (napr. hnev, závist, smilstvo, pýcha, otupenosť), a jeden krok, ako chcete rásť v posvätení (modlitba, čítanie Slova, vyznanie hriechu, služba, odpustenie). Na konci týždňa si overte, či sa mení váš postoj k posväteniu — či ho vnímate viac ako dar a nevyhnutnosť, nie ako povinnosť. Zdieľajte svoju skúsenosť s niekým, kto potrebuje povzbudenie v ceste k svätosti. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ Evanjelium podľa Marka 6:4 Predstav si, že si nevlastný brat Ježiša. Nikdy by si mu nemohol nič vyčítať. Zamysli sa nad tým. Komu by Mária a Jozef uverili – tebe alebo jedinému bezhriešnemu človeku, aký kedy žil? Predstav si, že sa snažíš súťažiť o pozornosť svojich rodičov s dlho očakávaným Mesiášom, Synom Božím, Spasiteľom tvojho národa. Taký bol osud Jakuba, autora knihy Novej  zmluvy, ktorá nesie jeho meno. Je pozoruhodné, že ani Jakub, ani žiadny z ostatných Ježišových nevlastných bratov neverili v Ježiša pred Jeho zmŕtvychvstaním. V skutočnosti v jednom momente prišla Ježišova rodina, aby Ho vzala domov, pričom sa domnievala, že prišiel o rozum. Evanjelium podľa Jána 7:5 jasne hovorí: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“ Napriek tomu Jakub začína svoj list tým, že sa predstavuje ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jk 1:1). Nepredstavuje sa ako „Jakub, brat Pána“ ani ako „Jakub, nevlastný brat Ježiša“. Namiesto toho píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista.“ Napriek tomu sa zdá ťažké uveriť, že Jakub spoznal pravdu o Ježišovi až tak neskoro v živote. Veď Ježiš žil bezchybný život. Nikdy neklamal, nekradol ani nestrácal trpezlivosť. Nikdy ani vnútorne nezhrešil. A predsa, ako povedal sám Ježiš: „Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ To len dokazuje, že ani dokonalý život nemusí stačiť na to, aby sme niekoho presvedčili o pravde o Ježišovi. A pre veriacich, ktorí sa snažia túto pravdu šíriť, je to ešte ťažšie, pretože všetci sme občas zlyhali v tom, aby sme žili tak, ako by sme mali. Pre mnohých kresťanov je najťažšie osloviť práve tých, ktorí sú nám najbližší, najmä v našich vlastných rodinách. Mnohí z nás vyrastali v nekresťanských rodinách. Vieme, aké ťažké a nepriateľské prostredie to môže byť. Bolo potrebné vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, aby sa konečne podarilo jeho bratov osloviť. Vtedy všetci uverili. Bolo potrebné pôsobenie sily evanjelia. Osloviť rodinu posolstvom evanjelia je stále výzvou. Ale je to výzva, ktorej sa musíme postaviť. Otázky, ktoré kladie apoštol Pavol v Liste Rímskym 10:14 – 15, stále platia. „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť ľuďom, ktorí sú ti najbližší, pochopiť dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

„Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! “ Evanjelium podľa Marka 2:3 – 5 Autori evanjelií nám poskytujú len veľmi málo informácií o tom, prečo si Ježiš vybral práve týchto ľudí, aby mu slúžili ako učeníci. Môžeme si urobiť predstavu o osobnostiach Šimona Petra, Jána – a Judáša Iškariotského –, pretože v určitých príbehoch vystupujú do popredia. Ale pokiaľ ide o ostatných dvanástich, musíme sa spoliehať na krátke náhľady. Musíme sa pozrieť za slová a všímať si okolnosti, v ktorých sú spomenutí, aby sme aspoň trochu pochopili, čo v nich Ježiš videl. Príkladom je Ondrej, brat Šimona Petra. Príbeh o tom, ako sa Ondrej stal učeníkom, nájdeme v Evanjeliu podľa Jána v prvej kapitole. Ondrej bol najprv učeníkom Jána Krstiteľa. Jedného dňa, keď Ježiš prechádzal okolo, Ján Krstiteľ na neho ukázal a povedal: „Ajhľa, Baránok Boží!“ (v. 36). To bolo všetko, čo Ondrej potreboval počuť. Okamžite začal nasledovať Ježiša. Ale to nebolo všetko, čo urobil. „Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), a priviedol ho k Ježišovi…“ (v. 41 – 42 ). Na Ondrejovi je zaujímavé to, že keď sa raz presvedčil, bol presvedčený. Videl to na vlastné oči. Uveril. A hneď vyšiel, aby to povedal svojmu bratovi Šimonovi. Ako veľmi dnes potrebujeme viac takých, ako bol Ondrej. Keby sme mali viac takých, ako bol Ondrej, mali by sme viac takých, ako bol Šimon Peter. Keď jeden človek privedie druhého k Ježišovi – je to tak jednoduché. Je to tak účinné. A je to tak zanedbávané. Marek v druhej kapitole opisuje príbeh štyroch mužov, ktorí priviedli svojho ochrnutého priateľa ku Kristovi. Keď Ježiš učil v dome preplnenom ľuďmi, títo štyria vytrvalí muži vyliezli na strechu a spustili svojho priateľa dovnútra. Ježiš bol taký ohromený ich prejavom viery, že ochrnutému mužovi odpustil hriechy a uzdravil ho (pozri Mk 2:3 – 5). Tento príbeh slúži ako inšpirácia a pripomienka, že niekedy môže skupina kresťanov, ktorí spolupracujú, priviesť človeka ku Kristovi účinnejšie ako jeden človek pracujúci sám. Ako povedal Pavol: „Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast“ (1K 3:6). Všetci máme svoju úlohu v Božom pláne. Ondrej bol vo viere nováčikom a často sú práve najnovší konvertiti najhorlivejšími evanjelistami. Je to pravdepodobne preto, že si veľmi dobre uvedomujú skutočnosť, že boli práve zachránení z biedneho spôsobu života. Taký bol aj Ondrej. Možno aj my si musíme znova a znova pripomínať, čo pre nás Boh urobil. Otázka na zamyslenie: Koho môžeš priviesť k Ježišovi? Greg Laurie

Hebrejom 8,1-13 1 Zo všetkého, o čom hovoríme, je hlavné toto: máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach 2 ako služobník svätyne a pravého stanu, ktorý postavil Pán, a nie človek. 3 Veď každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety, preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. 4 Keby bol na zemi, nemohol by byť kňazom, pretože tu sú tí, čo prinášali dary podľa Zákona. 5 No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako to bolo prikázané Mojžišovi, keď sa chystal zhotoviť stan: Hľaď — povedal mu —, aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu. 6 Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo je ustanovená lepšími prisľúbeniami. 7 Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. 8 Keď ich karhá, hovorí: Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu. 9 Nie takú zmluvu, ako som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Oni totiž nezotrvali pri mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. 10 Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán. Svoje zákony vložím do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia. Budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 11 A nikto už nebude poúčať svojho blížneho ani brat svojho brata slovami: „Poznaj Pána!“, lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho po najväčšieho, 12 pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si viac nespomeniem. 13 Keď povedal novú, vyhlásil prvú za zastaranú. Čo však zostarlo a je prežité, blíži sa k zániku. Kristus – dokonalý Veľkňaz Novej zmluvy. Tieto verše sú nádherným obrazom Božej milosti. Boh už nevyžaduje vonkajšie obete a pravidlá, ale ponúka osobný vzťah založený na odpustení a vnútornej premene človeka. Nová zmluva je lepšia než Stará zmluva preto, lebo je založená na Božej milosti, nie na zákonníctve. Už nie sme odkázaní na vonkajšie predpisy, ale na živý vzťah s Bohom, ktorý premieňa naše srdcia zvnútra. Je to pozvanie k dôvere, že Boh nás prijíma, odpúšťa nám a vedie nás k hlbšiemu poznaniu Jeho lásky. Osobne som vďačný za to, že Ježiš ako Veľkňaz je pre mňa Tým, Kto sa neustále prihovára za mňa pred Bohom. Nie je vzdialený Sudca, ale blízky priateľ, Ktorý rozumie mojim slabostiam. V duchovnom raste mi pomáha uvedomiť si, že nemusím byť dokonalý, ale môžem sa spoliehať na Jeho silu a vedenie. Nová zmluva je pre mňa obrazom Božej blízkosti a vernosti. Vnímam ju ako nezaslúžený dar, ktorý ma učí pokore a vďačnosti. Odpustenie nie je len o tom, že Boh zabúda na hriechy, ale že mi dáva nový začiatok – možnosť rásť a meniť sa. Modlitba: Nebeský Otče, ďakujeme Ti za Novú zmluvu v Kristovi, ktorá nám prináša odpustenie a život! Vpíš Svoje zákony do našich sŕdc, aby sme Ti slúžili s vierou a láskou! Amen. Pieseň: ES 455 Autor: Jaroslav Majer Milosrdenstvo Hospodina chcem ospevovať naveky, Tvoju vernosť hlásať svojimi ústami z pokolenia na pokolenie. Žalm 89,2 Učeníci sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali. Marek 16,20 Izaiáš 32,11-18 •  Modlíme sa za: Rimavská Píla (RiS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam, že máme veľkňaza, ktorý zasadol po pravici Pána — pristupujem k nemu s dôverou, vedomý/á, že On slúži v „pravom stane“ nebeskom? Kde sa vo mne ešte prejavuje snaha napĺňať Boha „vonkajšími obradmi“ namiesto toho, aby som nechal/ nechala Ježiša vpísať Jeho zákony do môjho srdca a mysle? Ako môže nová zmluva ovplyvniť moje každodenné rozhodnutia tak, aby som žil/žila ako Boží ľud — viac prijímajúc odpustenie, menej súdiac a viac milujúci/ca v službe druhým? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný a ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 7,23-28 23 Navyše levitských kňazov muselo byť mnoho, lebo smrť im bránila ostať nimi natrvalo. 24 No tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. 25 A preto môže aj dokonale spasiť tých, čo prostredníctvom neho prichádzajú k Bohu, lebo žije neustále, aby sa za nich prihováral. 26 Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza — svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, 27 ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom aj za hriechy ľudí. Veď on to vykonal raz navždy, keď obetoval samého seba. 28 Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabostiam, no slovo prísahy, ktorá odznela po Zákone, ustanovuje Syna dokonalého naveky. Byť dokonalý ako náš Veľkňaz. Zobudili sme sa do májového utorka, o ktorom nevieme, čo má pre nás pripravené. Možno nás čakajú príjemné chvíle, ale možno to nebude až také veselé. Dôležité je však vedieť, že každý deň je tu s nami náš Veľkňaz. Ten, ktorému záleží na tom, ako tento utorok prežiješ. Či budeš hundrať pre ťažkosti, alebo sa tešiť z nových príležitostí. Mnohokrát nás postretne niečo, čo nás vykoľají, a vtedy možno na chvíľu zabudneme, Komu sme uverili. Tento svet nás môže oklamať, bude sa snažiť obrať nás o radosť a ublížiť nám. No my si musíme uvedomiť, že väčší je Ten, v Ktorého veríme, ako ten vo svete. Preto aj dnes pozdvihnime svoje hlavy a chváľme Pána Boha! Možno to bude najprv cez slzy, ale neskôr nás premkne nebeská radosť! Buďme dokonalí, ako je náš Pán! Odpúšťajme a žime v láske ako On! Boží Baránok je dokonalý a my si vo viere máme uvedomiť, že skrze Jeho obeť a posvätenie sme sa stali v Božích očiach dokonalými! Modlitba: Ďakujeme Ti, drahý náš Kriste, že skrze Tvoju dokonalosť dostalo sa i nám dokonalosti! Daj, aby sme aj dnes všetkým, čo vykonáme, oslavovali Teba! Amen. Pieseň: ES 246 Autor: Alica Pipperová Teraz však, Hospodin, Ty si náš otec, my sme hlina a Ty si náš tvorca, všetci sme dielom Tvojej ruky. Izaiáš 64,7 Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Vari povie výtvor tvorcovi: „Prečo si ma takto urobil?“ Rimanom 9,20 Izaiáš 41,8-14(17-20) •  Modlíme sa za: Richvald (ŠZS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam, že máme veľkňaza, ktorý žije naveky a neustále sa za nás prihovára — pristupujem k Ježišovi s dôverou, vedomý/á, že On dokáže dokonale spasiť každého, kto k Nemu prichádza? Kde vo mne pretrvávajú pocity nedostatočnosti alebo viny, ktoré ma oddeľujú od pocitu Božej dokonalosti v Kristu, a som ochotný/á nechať Ježiša očistiť a posvätiť moje srdce? Ako dnes môžem žiť z tej pravdy, že som v Kristovi považovaný/á za dokonalého/ú — aký konkrétny čin odpustenia, služby alebo chvály urobím, aby som odrážal/a Jeho dokonalosť bližným? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný a ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 7,1-10 1 Tento Melchisedek, kráľ Šalému, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel v útrety Abrahámovi, keď sa Abrahám vracal z porážky kráľov, a požehnal ho. 2 A Abrahám mu zo všetkého dal desiatok. Jeho meno sa prekladá najprv ako Kráľ spravodlivosti, potom však aj Kráľ Šalému, čo znamená Kráľ pokoja. 3 Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa; jeho dni nemajú začiatok a jeho život je bez konca. A tak podobný Božiemu Synovi ostáva navždy kňazom. 4 Dobre si všimnite, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšej koristi. 5 A tak aj tí, čo zo synov Léviho prijímajú kňazskú službu, majú príkaz prijímať od ľudí desiatky podľa Zákona, totiž od vlastných bratov, i keď aj oni pochádzajú z Abrahámových bedier. 6 No ten, čo si z nich neodvodzuje svoj pôvod, prijal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenie. 7 Veď je nesporné, že väčší požehnáva menšieho. 8 Tu prijímajú desiatky smrteľní ľudia, tam zasa ten, o ktorom máme svedectvo, že žije. 9 Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdával desiatky aj Lévi, hoci sám desiatky dostával. 10 Veď bol ešte v bedrách otca, keď mu Melchisedek vyšiel v útrety. Ježiš je naším zmierením. V živote sa nám často stáva, že keď sa nám niečo podarí, keď máme úspech, začneme to pripisovať svojim kvalitám a zabúdame sa poďakovať Pánu Bohu, že On je Ten, kto je toho všetkého zdrojom. Abrahám, praotec viery, nám dnes ukazuje vzor pokorného a odovzdaného srdca. Po víťaznom boji, v ktorom chcel vyslobodiť svojho synovca Lóta, prišiel k Abrahámovi kráľ Melchisedek a požehnal ho. Abrahám mu z vďačnosti odovzdal desiatok z koristi. Kto je vlastne ten Melchisedek? Je to tajomná postava, ktorá sa spomína v Prvej knihe Mojžišovej v 14. kapitole. Biblia nehovorí o podrobnostiach jeho života, nespomína jeho rodičov, ani rodokmeň, či kedy sa narodil a zomrel. Vieme iba to, že bol kráľom Sálemu (Jeruzalema), kňazom najvyššieho Boha a je pripodobnený Synovi Božiemu. Melchisedek je predobrazom Kristovho Veľkňazstva. On, ktorý vykonáva kráľovské kňazstvo, stojí medzi Abrahámom a Bohom. Ako Boží zástupca žehná Abrahámovi. Podľa tohto obrazu bude konať aj Pán Ježiš, ktorý je Kráľom spravodlivosti, Kráľom pokoja a Veľkňazom Najvyššieho Boha. Čo to znamená pre nás? Pán Ježiš je jediným Prostredníkom – Zmierovateľom medzi nami a Pánom Bohom. Ak Mu odovzdáme svoj život, On nám otvorí cestu k nebeskému Otcovi. Buďme Mu za Jeho vykupiteľské dielo vďační! Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si túžil po zmierení s nami, dokonca aj vtedy, keď sme voči Tebe boli nepriateľskí! Odpusť, že si málo uvedomujem potrebu zmierenia a málo túžim po vzťahu s Tebou! Vzbudzuj vo mne lásku ku Kristovi a hlbokú vďaku za zmierenie s Tebou! Amen. Pieseň: ES 243 Autor: Ivo Madzin Boh je múdry v srdci, odvážny a silný. Kto sa Mu vzoprel a ostal celý? Jób 9,4 Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. 1.Petra 5,5 Efežanom 1,15-23 • Modlíme sa za: Cirkevný zbor Rejdová Otázky na rozjímanie: Melchisedek je predobrazom Krista ako Kráľa pokoja. Ako môžem v dnešnom nepokojnom svete prakticky dôverovať Kristovi ako svojmu jedinému Veľkňazovi, ktorý u Otca priniesol obeť za môj hriech? Abrahám odovzdal desiatok z vďačnosti za Božiu pomoc. Čo v mojom živote považujem za vlastný úspech, a pritom je to darom Božej milosti? Evanjelická teológia kladie dôraz na to, že spasenie je dar (Sola Gratia). Ako vnímam postavu Krista ako jediného Prostredníka a Zmierovateľa v porovnaní s mojimi pokusmi „zaslúžiť si“ Božiu priazeň? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach…“ (Fil 3:10) W. C. Burns napísal o Indii nasledovné: „Oh, mať tak aspoň srdce mučeníka, ak nie mučenícku korunu.“ Obľúbenosť a nekritický obdiv sú pre kresťana oveľa viac nebezpečnejšie než prenasledovanie. Je jednoduché stratiť pocit rovnováhy a perspektívy, ak ide všetko hladko. Dôležitá vec je, aby sme kráčali s Kristom, žili pre Neho a mali jedinú pohlcujúcu vášeň − robiť Kristovi radosť. Čokoľvek sa potom bude diať, vieme, že to dopustil, aby nás naučil nejakú nesmierne cennú lekciu a zdokonalil nás pre službu Jemu. Obohatí naše príjemné či nepríjemné okolnosti skutočnosťou svojej prítomnosti. Modlitba dňa Pane, moja duša Ťa chce milovať a poznať oveľa hlbšie. Odpusť mi časy, keď som svoj zrak upriamil na veci, ktoré ma od Teba oddeľujú. Billy Graham

Hebrejom 5,11-6,8 11 O tom by sme mohli veľa hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste leniví počúvať. 12 Veď hoci by ste už po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil základné pravidlá Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie tuhý pokrm. 13 Lebo ten, kto ešte potrebuje mlieko, je neskúsený v slove spravodlivosti, keďže je ešte dieťa. 14 Tuhý pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo majú návykom vycvičené zmysly na rozlišovanie dobrého a zlého. 6, 1 Preto nechajme teraz začiatky učenia o Kristovi a venujme sa tomu, čo vedie k dokonalosti. Neklaďme znova základy o pokání z mŕtvych skutkov a o viere v Boha, 2 z učenia o krstoch, kladení rúk, zmŕtvychvstaní a o večnom súde. 3 A to aj urobíme, ak to Boh dovolí. 4 Pretože tých, ktorí už raz boli osvietení, okúsili nebeský dar a majú účasť na Duchu Svätom, 5 okúsili dobré Božie slovo i moc budúceho veku 6 a potom odpadli, nie je možné znova obnovovať k pokániu, pretože v sebe opäť križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech. 7 Aj zem, keď vpíja dážď, čo na ňu často padá, a rodí rastliny užitočné pre tých, čo ju obrábajú, má účasť na požehnaní Boha. 8 Ak však rodí tŕnie a bodľačie, je bezcenná a blízka prekliatiu a nakoniec býva vypálená. Vzťah. Títo kresťania potrebovali pochopiť, že Ježiš Kristus je dokonalý Veľkňaz a napĺňa všetky starozmluvné proroctvá. Namiesto rátania predností židovstva a kresťanstva sa potrebovali stať závislými od Pána. – – Nezáleží na tom, či sa cítime duchovne dosť dobrí. Pán Boh túži po vzťahu s nami – po úprimnom, živom a každodennom vzťahu. Každá chvíľa nášho života je príležitosťou stretnúť sa s Ním. Aj v bežných veciach – v škole, medzi kamarátmi, doma, v práci, pri káve – všade môžeme byť s Pánom Bohom. Nemusíme čakať na zvláštny moment, aby sme sa Mu priblížili. On je tam, kde sme my. Pán Boh nás volá k úprimnosti. Môžeme Mu dať všetko – radosť aj strach, úspech aj pád. On sa nebojí našich otázok ani zlyhaní. Práve tam, kde sme slabí, môže konať najviac. Nebojme sa Mu otvoriť! On nežiada viac, než naše srdce. Dnes je nový deň. Nová šanca, aby sme s Ním kráčali, nie ako niekto, kto musí, ale ako milované Božie dieťa. Modlitba: Pomôž mi, Pane, nehľadať Ťa len v mimoriadnych chvíľach, ale aj v tichu každodennosti – v škole, v práci, pri stole, medzi priateľmi! Pripomínaj mi, že si so mnou! Amen. Pieseň: ES 381 Autor: Andrea Lukačovská V Jeho ruke je duša všetkého živého. Jób 12,10 Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do Tvojich rúk porúčam Svojho ducha.“ Keď to povedal, dokonal. Lukáš 23,46 Ján 14,7-14 •  Modlíme sa za: Rastislavice (DNS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes prechádzam od mlieka k tuhému pokrmu, vycvičujúc zmysly na rozlišovanie dobra a zla? Čo pre mňa znamená venovať sa dokonalosti po základných učeniach, vytrval pri Duchu Svätom bez odpadnutia? Ako môžem dnes žiť ako užitočná zem vpíjajúca dážď, prinášajúca ovocie pre tých, čo ma obrábajú? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel.“ Marek 1:38 V štvrtej kapitole Evanjelia podľa Jána Ježiš navštívi samaritánsku dedinu, stretne ženu pri studni a rozpráva sa s ňou. Jednoduchý príbeh, však? Žiadne zázraky, žiadne uzdravenia, žiadna dráma. Možno, ale tento zdanlivo jednoduchý príbeh má hlboký význam. Po prvé, v Ježišových časoch väčšina Židov necestovala do Samárie. V skutočnosti sa jej často vyhýbali. Po druhé, väčšina Židov nehovorila so Samaritánmi. Považovali ich za občanov druhej kategórie. (Preto bolo Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi pre jeho židovských poslucháčov tak šokujúce.) A po tretie, väčšina židovských mužov na verejnosti nehovorila so ženami, ani so svojimi manželkami. Prečo teda Ježiš urobil všetky tri veci? Odpoveďou na túto otázku odhaľujeme dva veľmi dôležité princípy kresťanského života – princípy, ktoré by mali viesť naše úsilie zdieľať dobrú zvesť o Kristovi s ostatnými. Po prvé, musíme ísť tam, kde sú ľudia. Ježiš šiel do samaritánskej dediny, pretože tam bola samaritánska žena, ktorá potrebovala počuť jeho slová. Takáto mentalita napĺňa srdce služobníka. Ježiš nepovedal, že celý svet by mal chodiť do kostola; povedal, že cirkev by mala ísť do celého sveta. Marek 16:15 zaznamenáva jednu z posledných interakcií Ježiša s jeho učeníkmi. „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ To bolo posolstvo, ktoré im zanechal. A to je úloha, ktorú majú dnes jeho nasledovníci. Keď Harvest Ministries pred niekoľkými rokmi organizovalo evanjelizačnú akciu v Disneylande, spýtali sa ma: „Prečo to robíte na mieste ako Disneyland? Prečo organizujete akciu na takomto mieste?“ Odpovedal som „Lebo Ježiš povedal: Choďte do celého sveta, a Disneyland nevyňal. Sú tu ľudia. A my chceme osloviť ľudí.“ Skvelé je, že mnohí ľudia prišli do Božieho kráľovstva vďaka tejto evanjelizačnej akcii. Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Po druhé, musí nám na ľuďoch,  s ktorými hovoríme, záležať. Ježiš musel ísť do Samárie, lebo mu záležalo na Samaritánke (pozri J 4:10). Keď bol apoštol Pavol v Aténach, videl, že mesto sa oddalo modlárstvu, a jeho duch sa v ňom „hlboko rozhorľoval“ (pozri Skutky 17:16–17). Cítil spravodlivé rozhorčenie, keď videl toľko ľudí, ktorí sa obracali k falošným bohom. Rovnako tak každé účinné šírenie evanjelia musí vždy začínať Božím povolaním. Musí nám na tom záležať. Ježišovi na tom záležalo. Záleží na tom tebe? Chceš osloviť ľudí, ktorí hynú? Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Musí nám na nich záležať a musíme ich oslovovať. Otázka na zamyslenie: Kde sú ľudia, s ktorými potrebuješ zdieľať dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

Hebrejom 3,7-19 7 Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes, keď počujete jeho hlas, 8 nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma skúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky 10 štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci, tí veru nepoznali moje cesty. 11 A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku. 12 Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 13 ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 14 Veď máme účasť na Kristovi, pravda, len ak si zachováme až do konca také pevné rozhodnutie, aké sme mali na začiatku. 15 Je povedané: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure. 16 Kto sú to tí, čo počuli a búrili sa? Vari to neboli všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením? 17 A na koho som sa rozhneval na štyridsať rokov? Či nie na tých, čo zhrešili a ich mŕtvoly popadali na púšti? 18 A komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, čo neuverili? 19 Vidíme teda, že nemohli vojsť pre nevieru. Nezatvrdzuj si srdce! „Ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia!“, ako Izraelci, ktorí putovali 40 rokov púšťou. Autor Listu Hebrejom chce, aby sme sa poučili z dejín Izraela, keď nám pripomína, ako ľudia Pánu Bohu v rôznych situáciách a problémoch nedôverovali, ako sa stále sťažovali, pochybovali, zatvrdzovali si svoje srdcia. Kvôli tejto neviere nemohli vojsť do Božieho odpočinku – do zasľúbenej krajiny. Duch Svätý aj teraz naliehavo volá: „Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia!“ Dajme si pozor sami na seba, „aby nikto z nás nemal zlé a neveriace srdce, aby sme neodpadli od živého Boha“. Každý deň stojíme pred rozhodnutím: budeme veriť a spoliehať sa na Pána, alebo len sami na seba, alebo na ľudí, alebo na veci? Veríme tomu, že Pán Boh chce pre nás len to najlepšie, preto nám dal Svojho Syna – Ježiša? Ak sa spoľahneme sami na seba, zahynieme v hriechoch. No ak sa spoľahneme na Neho, budeme zachránení. Duch Svätý hovorí aj dnes, rôznymi spôsobmi. Počúvajme, dôverujme Mu a nezatvrdzujme si srdcia, aby sme aj my vchádzali do Jeho odpočinku, do večného života! Modlitba: Duchu Svätý, konaj mocne v našich srdciach a pomôž nám veriť v Pána Ježiša, v nášho Spasiteľa! Nech naše srdcia nie sú tvrdé, ale plné lásky, nádeje a viery! Priveď nás do Svojho odpočinku! Amen. Pieseň: ES 649 Autor: Zuzana Lipovská Tak vás vyslobodím a budete požehnaním. Zachariáš 8,13 Boh, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil. 2.Korinťanom 1,4 Ján 6,(60-62)63-69 •  Modlíme sa za: Púchov (TuS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes reagujem na hlas Ducha Svätého, aby som nezatvrdil srdce ako pri pokúšaní na púšti? Čo pre mňa znamená denne povzbudzovať sa navzájom proti mámeniu hriechu, zachovávajúc pevné rozhodnutie v Kristovi? Ako môžem dnes veriť a dôverovať, aby som vošiel do Božieho odpočinku namiesto neviery Izraelcov na púšti? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky sa rozprávame o tom, aké je to vymeniť istoty a plány za službu v Godzone kancelárii. Naše dnešné hostky, dobrovoľníčky Janka, Monika a Pauli, otvorene zdieľajú svoje cesty k živému Bohu – od zápasov s úzkosťou a hľadania hodnoty vo vzťahoch až po radikálne rozhodnutie pre „gap year“ na Sliači.Dozviete sa, ako vyzerá každodenná realita v zákulisí projektu, kde sa duchovná služba často spája s metlou v ruke. Rozoberáme tému autenticity: Či sú lídri projektu rovnakí na pódiu aj pri ranných modlitbách a ako Boh skrze obyčajné upratovanie obmýva tie najšpinavšie časti nášho vnútra. Tento rozhovor je svedectvom o hľadaní identity v Kristovi, budovaní skutočnej komunity a odvahe veriť, že Bohu záleží na našom srdci viac než na našom výkone.V tomto podcaste sa dozviete:Ako dievčatá prešli od tradičnej viery k osobnému vzťahu, ktorý im vrátil do života farby.Prečo je dôležité mať okolo seba ľudí, pred ktorými netreba hrať formu.Akí sú v skutočnosti ľudia z Godzone, keď zhasnú svetlá na pódiu.Prečo aj upratovanie kancelárií môže byť hlbokým duchovným zážitkom.Ako sa dobrovoľníctvo stalo priestorom pre objavenie daru organizácie, varenia či spevu.00:00 – Úvod a privítanie01:20 – Miska otázok: Ktorú aplikáciu vymazali a prečo?01:58 – Najčastejšie otváraná aplikácia v mobile02:49 – Najlepší dar, aký kedy dostali04:04 – Do čoho najčastejšie nadávajú? (Úprimne a s humorom)05:25 – Súťaž o knihu Júliusa Slováka: Odhodlaní zmeniť svet https://www.godzoneshop.sk/produkt/odhodlani-zmenit-svet07:23 – Bod zlomu: Kedy sa Boh stal viac než len myšlienkou z detstva?07:40 – Pauli: Od vysokej školy a „ruky hore“ k znovuzrodeniu10:00 – Monika: O potrebe byť ľúbená a hľadaní skutočného spoločenstva13:42 – Janka: Dospievanie v tradičnej rodine a hľadanie cesty z úzkosti18:30 – Autenticita v službe: Ako nám vlastná skúsenosť pomáha rozumieť mladým33:45 – Očakávania vs. realita služby v Godzone kancelárii51:40 – Monika a Pauli v Godzone KIDS: Čo nám dáva služba deťom?55:00 – Nahrávali ste Chvály v obývačke, ako ste sa v tom cítili?1:02:23 – Čo ste na Sliači nečakali a našli ste to tu?

4. nedeľa po Veľkej noci – Cantate (Spievajte Hospodinovi novú pieseň. Žalm 98,1a) Spievajte Hospodinovi novú pieseň, lebo vykonal veci zázračné. Žalm 98,1 2.Kronická 5,2-5(6-11)12-14 2 Potom Šalamún zvolal do Jeruzalema starších Izraela, všetkých kmeňových predákov, kniežatá izraelských rodín, aby preniesli z Dávidovho mesta, teda zo Siona, archu Hospodinovej zmluvy. 3 Ku kráľovi sa zhromaždili všetci izraelskí muži na sviatok, ktorý býva v siedmom mesiaci. 4 Keď sa dostavili všetci starší Izraela, leviti zdvihli archu 5 a niesli ju. Stan stretávania a všetky posvätné predmety v ňom vyniesli léviovskí kňazi. (6 Kráľ Šalamún a celá pospolitosť Izraela, čo sa k nemu dohrnula pred archou, obetovali toľko oviec a dobytka, že sa vôbec nedal zistiť ich počet. 7 Kňazi vniesli archu Hospodinovej zmluvy na určené miesto do zadnej siene chrámu, do veľsvätyne pod krídla cherubov. 8 Cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom, kde bola archa, a zhora zakrývali archu i jej žrde. 9 Žrde vyčnievali a ich konce boli viditeľné len od zadnej siene, zvonku neboli viditeľné. Sú tam až dodnes. 10 V arche boli iba dve tabule, ktoré ta vložil Mojžiš na Horebe, kde Hospodin uzavrel s Izraelitmi zmluvu pri ich východe z Egypta. 11 Potom kňazi vyšli zo svätyne. Všetci prítomní kňazi sa posvätili bez ohľadu na ich zatriedenie.) 12 Všetci levitskí speváci zo skupiny Asáfovej, Hemánovej a Jedutúnovej so synmi a bratmi, odiati do jemného plátna, stáli s cimbalmi, harfami a citarami východne od oltára. S nimi bolo stodvadsať kňazov — trubačov. 13 Trubači a speváci vystupovali súčasne, takže to vyznelo ako jednohlasná chvála a oslava Hospodina. Keď zaznel zvuk trúb, cimbalov i iných hudobných nástrojov a chválospev o Hospodinovi, že je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť, oblak naplnil Hospodinov dom. 14 Takže kňazi nemohli konať službu pre oblak, lebo Hospodinova sláva naplnila Boží dom. „…keď zaznel chválospev o Hospodinovi, že je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť, oblak naplnil Hospodinov dom.“ Deň sviatočného odpočinku nás pozýva, aby sme spoločne s bratmi a sestrami predstúpili pred živého Boha, spoločne si pripomenuli zmluvný vzťah, v ktorom spolu s Ním žijeme a prijímame plnosť Jeho požehnaní. Veď vďaka Božiemu rozhodnutiu lásky v Ježišovi Kristovi sme sa stali deťmi nebeského Otca. V spoločenstve, do ktorého nás pozýva dnešný deň, aby sme to, čo každodenne robíme sami, mohli a mali robiť spoločne – totiž vo vzájomnom súlade ako jeden hlas vzdávať vďaku a chválu Hospodinovi. Môže zaznieť „chválospev o Hospodinovi, že je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť“, môžeme spoločne prežiť Jeho požehnávajúcu prítomnosť, ktorá aj dnes napĺňa dom Hospodinov. Takto nech sám Boh požehná dnes našu spoločnú oslavu a chválu Jeho svätého mena! Modlitba: Dobrý a milostivý nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si nám dovolil a povolal nás Svojou milosťou stať sa v Tvojom Synovi Tvojimi deťmi. Chválu a vďaku Ti vzdávame aj preto, lebo deň čo deň poznávame a dnes chceme vyznať, že si dobrý a naveky trvá Tvoja milosť. Amen. Pieseň: ES 347 Autor: Pavel Kollár Gideon Mu však povedal: „Ak som získal Tvoju priazeň, daj mi znamenie, že sa so mnou zhováraš Ty.“ Richter 6,17 Nikodém prišiel v noci k Ježišovi a povedal Mu: „Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš Ty, ak nie je s ním Boh.“ Ján 3,2 Lukáš 19,37-40 • Kološanom 3,12-17 • 1.Samuel 16,14-23 • Žalm 98 •  Modlíme sa za: Vydavateľstvo Tranoscius Otázky na rozjímanie: Ako dnes spievam Hospodinovi novú pieseň za zázračné skutky, zhromaždím sa s bratmi pred archou zmluvy? Čo pre mňa znamená spoločne chváliť ako levitskí speváci s nástrojmi, aby oblak Božej slávy naplnil dom? Ako môžem dnes v súlade chváliť, že Hospodin je dobrý a naveky trvá Jeho milosť, prežívajúc Jeho prítomnosť? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Efežanom 6,18-24 18 V každom čase v Duchu proste vo všetkých modlitbách a prosbách. Pritom bdejte so všetkou vytrvalosťou a prosbou za všetkých svätých, 19 aj za mňa, aby mi bolo dané pravé slovo, kedykoľvek prehovorím; aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia, 20 ktorého vyslancom som v okovách, a slobodne ho ohlasoval, ako som povinný. 21 Chcem, aby ste aj vy vedeli, čo je so mnou, čo robím, všetko vám oznámi Tychikus, milovaný brat a verný služobník v Pánovi. 22 Poslal som ho k vám, aby ste sa o nás dozvedeli a aby potešil vaše srdcia. 23 Pokoj bratom a láska s vierou od Boha Otca a od Pána Ježiša Krista. 24 Milosť nech je so všetkými, ktorí milujú nášho Pána Ježiša Krista nehynúcou láskou. Boží bojovníci. Včera sme čítali známe slová o duchovnej výzbroji. Pancier, štít, prilba, meč. To všetko nie sú útočné, ale obranné zbrane. Na túto tému už bolo napísaných mnoho slov. Často na túto tému uvažujeme, no nemáme k tomu vhodnú pieseň zo Spevníka, okrem tej pod číslom 504: „Cez súženie k vykúpeniu, ísť cez boj ku pokoju, máme Bohom púť určenú, šťastný ten, kto zvládne ju…“ A v ďalšom verši: „Bojuj! Pokoj z viery istej, v srdci sa ti rozhostí…“ To je refrén, ktorý v tejto piesni mocne rezonuje. Včera (12.5.2025) bolo otvorenie hudobného festivalu Pražská jar, ktoré sa zahájilo skladbou Bedřicha Smetanu Má vlast. Bol to hudobný aj duchovný zážitok. Ako nenápadný refrén sa ozývala melódia piesne: „Kdož jste Boží bojovníci?“ Táto pieseň mi veľmi chýba v našom Spevníku (mali sme ju v tom starom, v Prídavku 48). Dovoľte mi zacitovať z nej aspoň prvý verš: „Kdož jste Boží bojovníci a zákona Jeho? Prostež od Boha pomoci a doufejtež v Něho, že konečně s Ním vždycky zvítězíte!“ Kiež by sa raz dostala aj do nového Spevníka! Apoštol Pavel v závere svojho listu spomína modlitbu ako dôležitú duchovnú zbraň: „…modlievajte sa v duchu!“ Ktosi múdry povedal: „Najväčšou veľmocou je front zopätých rúk.“ Modlitba: Bože, ďakujem Ti za dar modlitby! Ďakujem, že ma vôbec počúvaš a dokonca to robíš s láskou a nabádaš ma k tomu! Odpusť, že s Tebou trávim málo času! Napĺňaj nás láskou, aby sme sa Ti často a úprimne prihovárali a najmä, aby sme Ťa počúvali! Amen. Pieseň: ES 504 Autor: Pavol Kušnír Upevni moje kroky Svojím výrokom, nedovoľ, aby ma ovládla nejaká neprávosť. Žalm 119,133 Kto hovorí, že zostáva v Ňom, má aj sám žiť tak, ako žil On. 1.Jána 2,6 Zjavenie 22,1-5 •   Modlíme sa za: Prešov (ŠZS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes v Duchu proste vo všetkých modlitbách s vytrvalosťou, bdejem a prosím za všetkých svätých? Čo pre mňa znamená modliť za Pavla za smelú zvesť evanjelia v okovách, aby slobodne ohlasoval tajomstvo? Ako môžem dnes prijať pokoj, lásku s vierou a milosť s nehynúcou láskou k Pánovi Ježišovi Kristovi? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Efežanom 6,5-9 5 Otroci, z úprimného srdca poslúchajte svojich pozemských pánov ako Krista, s bázňou a chvením. 6 Neslúžte naoko ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale ako Kristovi otroci, ktorí z celej duše plnia Božiu vôľu. 7 Ochotne slúžte ako Pánovi, a nie ako ľuďom. 8 Veď viete, že každý, kto vykoná niečo dobré, dostane odplatu od Pána, či otrok, či slobodný. 9 A vy, páni, zaobchádzajte s nimi tak isto. Prestaňte sa vyhrážať; veď viete, že aj ich, aj váš Pán je v nebesiach a ten nikoho neuprednostňuje. Buďme verní tam, kde sme! Tieto biblické slová nám môžu na prvé počutie znieť čudne. Veď už nežijeme v otrokárskej spoločnosti. Pavol nám však týmito veršami prináša vzácne posolstvo: Naše sociálne postavenie nie je to najdôležitejšie. Podstatné je, aké je tvoje postavenie voči Pánu Bohu. Si vyvolený Boží. A tak v každej chvíli, čokoľvek robíš, či už si učiteľ, upratovačka, kňaz, riaditeľ, kuchár alebo čašník, všetko rob z tej duše ako Pánovi! Všade a vo všetkom sa máme preukázať ako Pánovi verní. Tak bude Kristus oslávený v nás a my v Ňom a prijmeme svoju odmenu od Pána. Usiluj sa o lepšie okolnosti, významnejšie miesto, väčší vplyv, ale výsledok zver do ruky Božej! Buď aj dnes verný tam, kde ťa Boh postavil! Boh má s tebou plán. Veď vernosť v malom vedie k požehnaniu vo veľkom. A nakoniec – tú poslednú a najväčšiu odmenu neprináša svet, ale sám Pán. A tá nikdy nezanikne. Modlitba: Pane, ďakujeme Ti, že nás miluješ, že sme pre Teba výnimoční! Pomáhaj nám byť vernými tam, kde nás staviaš, a slúžiť Ti s radosťou! Nech je každý náš skutok oslavou Tvojho mena! Amen. Pieseň: ES 478 Autor: Lea Pavlišáková Tisíc rokov je v Tvojich očiach ako včerajšok, čo sa pominul, ako čas nočnej stráže. Žalm 90,4 Pán nemešká so Svojím prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale chce, aby sa všetci dali na pokánie. 2.Petra 3,9 Rimanom 8,7-11 •  Modlíme sa za: Praha (CzS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes poslúcham pozemských pánov z úprimného srdca ako Krista, s bázňou a chvením, nie naoko? Čo pre mňa znamená slúžiť ochotne ako Pánovi, plniac Božiu vôľu z duše, vediac o odplate za dobré? Ako môžem dnes ako pán zaobchádzať rovnako, bez vyhrážok, spomínajúc, že náš Pán v nebesiach neuprednostňuje? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Efežanom 5,21-33 21 Navzájom sa podriaďujte v bázni pred Kristom. 22 Ženy svojim mužom ako Pánovi, 23 pretože muž je hlavou ženy, ako aj Kristus, Spasiteľ tela, je hlavou Cirkvi. 24 Ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak vo všetkom aj ženy mužom. 25 Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba, 26 aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom; 27 aby si pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet poškvrny ani vrásky, ani nič podobné, aby bola svätá a bez poškvrny. 28 Tak aj muži majú milovať svoje ženy ako vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, miluje samého seba. 29 Veď nikdy nikto nemal svoje telo v nenávisti, ale živí ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, 30 pretože sme údmi jeho tela. 31 Preto opustí človek otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. 32 Toto tajomstvo je veľké, no hovorím to vzhľadom na Krista a Cirkev. 33 A tak i každý z vás bez výnimky nech tak miluje svoju ženu ako seba. A žena nech prejavuje mužovi úctu. Boží poriadok a my. Daniel Hevier napísal knihu s názvom: Chcete byť šťastní? Opýtajte sa ma, ako na to… Vždy, keď je reč o Božích pravdách, si na ňu spomeniem. Boh miluje každého z nás, preto nám dal rámce fungovania, vďaka ktorým môžeme byť v živote šťastní. Urobil to aj u prvých ľudí. A čo oni na to? Chvíľu ich akceptovali a nič im nechýbalo. A potom prišiel pokušiteľ, ktorý vniesol do ich sveta pochybnosť: Máte sa dobre, ale nemohlo by to byť lepšie? Takto mnohokrát uvažujeme aj my. Žijeme v Božej blízkosti a život nám dáva zmysel. No hlas pokušiteľa sa občas zavŕta do našej mysle a hovorí: „Vernosť je fajn. Ale jednorazový flirt s kolegyňou môže pomôcť oživiť tvoj vzťah s manželkou.“ Ak uveríš, budeš oklamaný rovnako ako Adam a Eva. Dnešný text prináša vzťahom pravidlá. Fungujú tisícročia a vďaka nim prežili desaťtisíce ľudí šťastný a harmonický život. No aj tu hlas „hada“ predhadzuje pochybnosti: „Nie je to zastarané? Veď je tu rovnoprávnosť! A prečo len jedna žena? A načo ti je oficiálny papier?“ Áno, rôznych modelov vzťahov je okolo nás viacero, ale Boh tým, že nás dokonale pozná, ponúka taký, ktorý funguje. No vždy máme na výber. Biblia ponúka návody pre mnohé dôležité aspekty života. Diabol ponúka „alternatívy“, ktoré vyzerajú trendovo, ale v realite prinášajú kompromisy, hriech a nakoniec – osamelosť. Pre čo sa rozhodneš ty? Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás učíš, aby sme sa podriaďovali jedni druhým! Odpusť, že Tvoje slová prevraciame a snažíme sa podriadiť si toho druhého! Veď nás Duchom lásky, aby sme nasledovali Tvoje slovo tak, ako si ho zamýšľal! Amen. Pieseň: ES 539 Autor: Laco Ontko Ó, Pane, veľký a mocný Bože, ktorý verne zachovávaš zmluvu s tými, čo Ťa milujú a dodržiavajú Tvoje prikázania! Zhrešili sme a bezbožne konali zlo. Daniel 9,4-5 Ježiš hovorí: „Všetci, ktorých Mi dáva Otec, prídu ku Mne, a toho, kto prichádza ku Mne, neodoženiem.“ Ján 6,37 1.Timoteovi 4,(1-3)4.5 •  Modlíme sa za: Pozdišovce (ŠZS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes podriaďujem sa navzájom v bázni pred Kristom, ženy mužom ako Pánovi a muži milujú ženy ako Kristus Cirkev? Čo pre mňa znamená milovať ženu ako vlastné telo, opatrovať ako Kristus Cirkev, aby bola svätá bez škvrny? Ako môžem dnes žiť veľké tajomstvo Krista a Cirkvi v manželstve, kde muž miluje ako seba a žena ctí muža? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Večerná kázeň: 1Tes(5, 9-11) „Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme, a či spíme. Preto sa potešujte vospolok a povzbudzujte navzájom, ako aj robíte.“ Káže: Jozef Havrila Príspevok 3. nedeľa po Veľkej noci zobrazený najskôr Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Žiline.

3. nedeľa po Veľkej noci – Jubilate (Hlasne jasaj Bohu, celá zem! Žalm 66,1) Ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové. 2.Korinťanom 5,17 Ján 15,1-8 1 „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. 2 Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. 3 Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. 4 Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne. 5 Ja som vinič a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť. 6 Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia do ohňa a zhoria. 7 Ak zostávate vo mne a ak aj moje slová zostávajú vo vás, proste, čo len chcete, a stane sa vám. 8 Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a že sa stávate mojimi učeníkmi. Zostaňte vo Mne a Ja vo vás! V slovách nášho Majstra a Pána o pravom vínnom kmeni sa opakujú dva ústredné pojmy: prinášanie ovocia a zostávanie na vínnom kmeni. Iba ak hrozno zostane na vínnom kmeni, je predpoklad, že vinič prinesie ovocie aj v budúcnosti a rovnako, ak nasledovníci zotrvajú pri Ježišovi, je predpoklad, že sa stanú Jeho učeníkmi, a tým oslávia nebeského Otca. Aj nám má byť jasné, že postoj učeníka prinášajúci ovocie podmieňuje stále, hlboké a vnútorné spoločenstvo s Ježišom Kristom. Obraz vínneho kmeňa nesúceho ovocie je zrozumiteľný a myslím, že nepotrebuje veľa vysvetľovania. Hovorí veľmi zrozumiteľne o životodarnej, ovocie prinášajúcej jednote vínneho kmeňa s ratolesťou. Keď počujeme Ježišove slová: „Ja som vínny kmeň“, vieme, že všetko ohľadom prinášania ovocia závisí od Neho – Božieho Syna. On jediný je pôvodcom ovocia, ktoré oslavuje Otca. Oddeliť sa od Ježiša – „vínneho kmeňa“, znamená nevykonať nič, čím by bol oslávený Otec. Preto dnes počujeme Ježiša, ako nám hovorí: „Zostaňte vo Mne a Ja vo vás.“ Modlitba: Láskavý Pane, ďakujem za Tvoje slovo! Požehnaj nás, prosíme Ťa, aby sme prinášali ovocie hodné Teba a nech aj náš dnešný deň je oslavou Tvojho a nášho nebeského Otca! Amen. Pieseň: ES 450 Autor: Pavel Kollár Boh urobil ľudí priamymi, oni však hľadajú samé úskoky. Kazateľ 7,29 Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v terajšom veku rozvážne, spravodlivo a nábožne. Títovi 2,11-12 Skutky apoštolov 17,22-34 • 1.Mojžišova 1,1-4a(4b-25)26-28(29-30)31a(31b); 2,1-4a • Žalm 66 •  Modlíme sa za: Vydavateľstvo Porta libri Otázky na rozjímanie: Ako dnes zostávam v Ježišovi ako pravom vínnom kmene, aby som prinášal ovocie oslavujúce Otca? Čo pre mňa znamená byť čistý Jeho slovom, spojiť sa s Ním tak, že bez Neho nemôžem nič urobiť? Ako môžem dnes zotrvávať v spojení s Ním, prosiť v súlade s Jeho slovami a stať sa pravým učeníkom prinášajúcim veľa ovocia? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Efežanom 5,1-14 1 Napodobňujte teda Boha ako milované deti 2 a žite v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal samého seba za nás ako dar a obetu Bohu príjemnej vône. 3 Smilstvo však a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa medzi vami ani len nespomenú, ako sa patrí na svätých. 4 Viesť mrzké, dvojzmyselné a hlúpe reči sa nepatrí, radšej vzdávajte vďaky. 5 Veď dobre viete, že nijaký smilník alebo nečistý, alebo lakomec, ktorý je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve. 6 Nech vás nikto nezvedie prázdnymi rečami, lebo na neposlušných synov za to prichádza Boží hnev. 7 Nemajte s nimi nič spoločné. 8 Veď kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla. 9 Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde. 10 Skúmajte, čo sa páči Pánovi, 11 a nemajte účasť na neplodných skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte. 12 Veď hanba je už len hovoriť o tom, čo potajomky páchajú. 13 No všetko, čo svetlo odhalí, stáva sa zjavným. 14 Veď všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto je povedané: „Prebuď sa, ty, čo spíš, a vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus.“ Žite ako deti svetla! Apoštol Pavol nám pripomína niečo veľmi konkrétne: patríme Bohu. Táto výsada, ktorú sme dostali, nám umožňuje žiť v Božej milosti. Tento život v Božej milosti má byť na nás aj vidieť. Tak, ako sa deti učia správať podľa vzoru svojich rodičov, tak aj my ako deti Božie sa máme učiť žiť podľa toho, aký je Boh: s láskou a dobrotou. Sme povolaní žiť ako deti svetla. Prejavovať lásku svojim blížnym, pomáhať a ukazovať na Boha celým svojím životom. Preto sa aj dnes môžeme zamyslieť: Sú moje slová a skutky povzbudením pre iných? Je môj život taký, aby ukazoval na Božiu lásku a na Krista? Možno sú ešte v našom živote oblasti, kde práve prevláda tma. A tak nám znie výzva k tomu, aby sme túto tmu prežiarili Svetlom, ktorým je sám Kristus. Modlitba: Drahý náš nebeský Otče, ďakujeme Ti, že vďaka Kristovi môžeme chodiť vo svetle! Pomáhaj nám, aby sme dokázali čerpať z Tvojho svetla a rozširovať ho do tmy sveta! Amen. Pieseň: ES 315 Autor: Adriana Kulišková Zem sa zľakla a stíchla, keď Boh povstal, aby súdil, aby zachránil všetkých ubiedených na zemi. Žalm 76,9-10 Najskôr sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. Marek 13,10 Ján 14,1-6 •  Modlíme sa za: Poprad – Veľká (TaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes napodobňujem Boha ako milované dieťa, žijúc v láske Krista, ktorá sa vydala za nás ako obetu príjemnej vône? Čo pre mňa znamená žiť ako dieťa svetla s ovocím dobrotou, spravodlivosťou a pravdou, odhaľujúc skutky tmy? Ako môžem dnes prebudiť sa zo spánku, vstať z mŕtvych, aby mi zažiaril Kristus bez smilstva, lakomstva či prázdnych rečí? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. I prosili Ho, aby odišiel z ich končín.“ (Marek 5:15–17) V našich dvoch predchádzajúcich zamysleniach sme sa pozreli na príbeh z piatej kapitoly Evanjelia podľa Marka o Ježišovom stretnutí s mužom posadnutým démonmi v kraji Gerazénov. Tento muž desil ľudí v danej oblasti, kým z neho Ježiš nevyhnal démonov do blízkeho stáda ošípaných. Ošípané posadnuté démonmi, celkovo asi dvetisíc, sa zbehli po strmom brehu do mora, kde sa utopili. Evanjeliá zaznamenávajú niekoľko rôznych reakcií na Ježišove zázračné uzdravenia a nezameniteľné prejavy moci. Reakcia Gerazénov však vyniká. Keď ľudia uvideli muža, ktorý bol predtým posadnutý démonmi, „sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa.“ (Mk 5:15) Pre nich sa teda v skutočnosti veľa nezmenilo. Namiesto toho, aby sa báli posadnutého muža, sa teraz báli toho, kto ho uzdravil. Báli sa tak veľmi, že začali Ježiša prosíkať, aby odišiel a nechal ich na pokoji (pozri verš 17). Marek nevysvetľuje, prečo ľudia reagovali tak, ako reagovali. Možno ich znepokojilo, že boli svedkami nesmiernej nadprirodzenej sily. Možno boli nahnevaní kvôli finančným stratám spojeným s utopenými ošípanými. Alebo si možno vďaka Ježišovej prítomnosti uvedomili, že uprednostňujú tmu pred jeho svetlom. V každom prípade, ich dôvody, prečo sa chceli zbaviť Ježiša pred dvetisíc rokmi, nie sú ani zďaleka tak relevantné ako motívy ľudí dnes, ktorí s ním nechcú mať nič spoločné. Skutočnosťou je, že každý, kto nehovorí: „Ježiš, chcem byť blízko teba“, hovorí: „Ježiš, odíď. Nechcem ťa vo svojom živote.“ Niektorí by mohli protestovať a povedať: „Počkaj chvíľu. Priznávam, že som sa ešte nezaviazal Kristovi. Len hovorím, že som sa ešte nerozhodol.“ Ale ak nepovieš Ježišovi áno, v podstate mu hovoríš, aby odišiel. Sám Ježiš povedal: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Lukáš 11:23) Buď máš vieru a dôveru v Krista, alebo si neveriaci. Neexistuje žiadna iná možnosť. Hoci si možno nevyslovil slová: „Ježiš, odíď“, je možné, že si ich vyjadril nepriamo. Možno si odolával Božiemu dielu v tvojom srdci. Možno sa nechceš vzdať niektorých vecí v svojom živote, o ktorých vieš, že sú zlé. Alebo si možno len príliš zaneprázdnený – máš čas na všetko okrem Ježiša. V podstate to vyzerá takto: Čo si urobil s Ježišom? Povieš mu: „Odíď“? Alebo ho požiadaš, aby sa stal súčasťou tvojho života? Otázka na zamyslenie: Čo môžeš urobiť, aby si vo svojom živote prijal Ježiša? Greg Laurie

Efežanom 4,25-32 25 Preto odhoďte lož a každý hovorte pravdu svojmu blížnemu, lebo sme si navzájom údmi. 26 Hnevajte sa, ale nehrešte. Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom. 27 Nedávajte miesto diablovi. 28 Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby sa mal o čo rozdeliť s núdznym. 29 Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo milosť. 30 Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia. 31 Odhoďte každé rozhorčenie, vášeň, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou. 32 A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi. Oblečme si nového človeka. Apoštol Pavol pripomína, že kresťanský život ukazuje na živý vzťah s Bohom. Pojem „nový človek“ tu znamená strániť sa toho, čím urážam a zarmucujem Boha aj svojho blížneho. Apoštol menuje aj niektoré vlastnosti, ktoré sú súčasťou takéhoto „oblečenia“ – pravdivosť, láskavosť, odpustenie. Tieto výzvy sú odpoveďou na to, čo pre nás urobil sám Boh. Naše správanie má vychádzať z toho, ako sa Boh správa k nám. Pravá viera sa dokazuje práve v láske. Tak aj keď niekedy nesúhlasíme s názorom iného človeka, nikdy mu nehádžme polená pod nohy, ale vždy radšej v láske pomôžme, pretože všetci sme deti Božie, ktorých úlohou je žiť v láske tak, aby sme nezarmucovali Ducha Svätého. Modlitba: Milostivý Pane, chceme Ťa prosiť o múdrosť Tvojho Svätého Ducha, aby sme dokázali žiť v Tvojej láske, ktorú dávaš! Prosíme Ťa, nech to je vidieť aj na našich medziľudských vzťahoch v rodinách a spoločnosti! Amen. Pieseň: ES 548 Autor: Adriana Kulišková Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! Jeremiáš 4,3 Ježiš odpovedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ Lukáš 9,62 Ezechiel 34,23-31 •  Modlíme sa za: Poprad – Matejovce (TaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes hovorím pravdu blížnemu ako údu Tela, hnevajúc sa bez hriechu, nedávajúc miesto diablovi? Čo pre mňa znamená nechávať z úst vychádzať dobré slová na budovanie, nenechať zarmútiť Ducha pečate vykúpenia? Ako môžem dnes odhodiť rozhorčenie, hnev, krik so zlobou a byť milosrdný, odpúšťajúc ako Boh odpustil v Kristovi? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Efežanom 4,17-24 17 Hovorím teda a dosvedčujem v Pánovi toto: Nežite už tak, ako žijú pohania v márnosti svojho zmýšľania, 18 so zatemnenou mysľou, odcudzení Božiemu životu pre ich nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zatvrdenosť ich srdca. 19 Vo svojej otupenosti sa oddali necudnostiam, aby nenásytne páchali každú nečistotu. 20 Vy ste sa však u Krista takým veciam neučili, 21 ak ste o ňom naozaj počuli a boli ste v ňom vyučení podľa pravdy, ktorá je v Ježišovi. 22 Vyzlečte si starého človeka s predchádzajúcim spôsobom života, ktorý hynie klamnými žiadosťami, 23 obnovte sa duchovným zmýšľaním 24 a oblečte si nového človeka, stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy. Kto som v Bohu? Apoštol Pavol nás vyzýva: „Nežite už ako pohania.“ Nie preto, že by pohŕdal svetom, ale preto, že poznanie Krista mení všetko. Kristus mení podstatu človeka. „Starý človek“ žije v márnosti, odcudzený Božiemu životu, zatvrdnutý v srdci. „Nový človek“ však žije v pravde, spravodlivosti, svätosti a ako vieme z mnohých výpovedí Biblie – v láske! Pavol nás nevolá k moralizovaniu, ale k premene mysle: „obnovte sa Duchom vo svojom zmýšľaní!“ Premena nie je jednorazový čin, ale dennodenné rozhodovanie sa. S Kristom neprijímame len nové pravidlá, ale aj nový spôsob bytia – svojej podstaty. „Odložiť starého človeka“ znamená vzdať sa klamstiev, pretvárky, zlosti, ale aj vnútornej prázdnoty. „Obliecť si nového človeka“ znamená prijať Kristovu podobu – v myšlienkach, slovách, aj skutkoch. To, kým sme, už neurčuje náš pôvod, minulosť, či pád do hriechu, ale to, že patríme Kristovi. Poznanie, že nie som diablov a nežijem svetu, ale Bohu. Tento text nás povzbudzuje k rozhodnutiu žiť tak, ako sa patrí na ľudí, ktorí boli stvorení pre nový život – podľa Božieho obrazu. Vediac, že to „staré“ nemá nad nami viac moc. Modlitba: Ďakujem Ti, Pane Ježišu, že si Ťa môžeme „obliecť“, teda žiť v Tebe, nechať Ťa, aby si riadil naše správanie! Odpusť, že Ti to málokedy dovolím! Premieňaj moje srdce, aby bolo ochotné nasledovať Ťa! Amen. Pieseň: ES 293 Autor: Marián Krivuš Nebesia patria Hospodinovi, zem dal ľuďom. Žalm 115,16 Zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi. Efežanom 3,14-15 Efežanom 4,11-16 •  Modlíme sa za: Poprad (TaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vyzliekam starého človeka s márnosťou zmýšľania, zatvrdnutým srdcom a necudnosťou pohanskou? Čo pre mňa znamená obnoviť duchovné zmýšľanie a obliecť nového človeka v spravodlivosti a svätosti Božieho obrazu? Ako môžem dnes žiť ako vyučený u Krista, kde pravda v Ježišovi premieňa moju podstatu na nové stvorenie? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“ List Rímskym 8:32 Všetko s Ježišom! Toho sa drž, Božie dieťa, ak nedokážeš pochopiť, prečo Boh ešte nezasiahol. Videl si nebezpečenstvo, volal si na Boha, no On nezabránil nešťastiu. Zdá sa, že Boh ostal pasívny. Teraz si zostal sklamaný a znechutený. Boh nemlčí. Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ti spolu s Ježišom dáva všetko. Mám ale všetko s Ježišom, ak stratím manžela, zdravie, prácu, dom či domov? Áno, máš! Pre Božie dieťa je pevným bodom, že Boh dáva s Ježišom všetko vždy a za každých okolností. Platí to, aj keď ťa vychováva. A Boh vychováva prísne. Hovorí to Jeho slovo. Boh ti nikdy nevezme Ježiša a požehnanie, ktoré máš v Ňom. Nikdy netrpíš v ťažkostiach, v ktorých by si nemohol radostne vyznať: Aj teraz mám v Ježišovi všetko. Musíš sa naučiť podrobiť svoje myšlienky poslušnosti Pánovmu slovu. Rozum nesmie určovať hranice. Táto zvesť ti musí vojsť do srdca a viera môže uchopiť, čo myseľ nechápe. Boh nie je nerozumný. Keď daroval svojho milovaného Syna, daruje ti s Ním všetko. Všetko dostávaš spolu s Ježišom a to znamená, že je to pre tvoje večné dobro. Boh má na mysli spasenie tvojej duše viac než čokoľvek iné. Nie si za to vďačný? Jedného dňa uvidíš všetko v premenenom svetle. Vtedy už nebudeš mať žiadne pochybnosti. Vôbec nie! Bude ti nad slnko jasnejšie, že Boh ti každý deň dával všetko v Ježišovi Kristovi. Hans Erik Nissen

„Ale my máme jediného Boha − Otca,… a jediného Pána, Ježiša Krista,…“ (1K 8:6) Nakoniec každý nejakým spôsobom v istom čase bude čeliť nasledovnej otázke: Čo si myslíš o Kristovi? Koho Synom je? Ak Ježiš Kristus nie je tým, kým hovoril, že je, potom je podvodník alebo egomaniak. Túto otázku si musíme zodpovedať rovnako vierou, ako aj skutkom. Nesmieme o Ježišovi len niečomu veriť, ale v súvislosti s Ním musíme niečo aj urobiť. Musíme Ho prijať alebo odmietnuť. Ježiš sa jasne vyjadril, kto je a prečo prišiel na svet. „Spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Vymenovali Mu škálu pomenovaní za koho Ho ľudia považujú. „Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ (Mt 16:13-16) To je vrchol viery. Predstavuje to najvyššiu mieru dôvery. Viera každého, kto dúfa v spásu, musí spočívať na tomto mieste. Kristovi sa nevyhneš! Aj ty sa musíš rozhodnúť: „Čo urobím s Kristom?“ Modlitba dňa Ty si Kristus, Pane Ježiši, Syn živého Boha! V hlbokom obdive Ťa vzývam − môj Spasiteľ. Billy Graham

Efežanom 3,14-21 14 Preto zohýnam kolená pred Otcom, 15 od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi, 16 aby vás podľa bohatstva svojej slávy posilnil mocou skrze svojho Ducha na vnútornom človeku 17 a aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste tak zakorenení a upevnení v láske 18 mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, 19 a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou. 20 Tomu však, ktorý pôsobením svojej moci v nás a nad to všetko môže urobiť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, 21 tomu sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia na veky vekov. Amen. Poznajme a prajme Kristovu lásku! Bratia a sestry, modlitba apoštola Pavla za cirkevný zbor v Efeze je naozaj silná a krásna. Ako často sa modlíme jedni za druhých my? Ako často si kľakáme na kolená a prosíme, aby ľudia okolo nás mohli zakúsiť „šírku a dĺžku, výšku a hĺbku“ Kristovej lásky? Veľmi by som si želala, aby sme v našej Evanjelickej cirkvi alebo aj v celej slovenskej spoločnosti žehnali jeden druhému. Žehnali a nie zlorečili. Aby sme prosili jedni za druhých o naplnenie Božou milosťou. A aby sme to nerobili len vtedy, keď je nám dobre, ale aj v súženiach, podľa vzoru apoštola Pavla. A nadovšetko, aby sme si uvedomili, že nie my sme pánmi sveta… Nie my sme tí dokonalí a najúžasnejší, ale že sláva patrí jedine Ježišovi Kristovi. „On môže učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme.“ Kiežby sme spoznali Kristovu lásku v plnosti a dokázali ju priať aj ľuďom okolo nás! Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že v apoštolovi Pavlovi si nám ukázal, ako na to. Ako sa máme jedni za druhých modliť, ako si máme žehnať. Prosíme Ťa, aby si vykonal oveľa viac a lepšie, než si dokážeme čo len pomyslieť! Amen. Pieseň: ES 642 Autor: Jana Nunvářová Nezdržujte ma, keď ma Hospodin úspešne viedol po ceste! 1.Mojžišova 24,56 Ježiš hovorí: „Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem Ho k vám.“ Ján 16,7 Ján 10,1-10 •   Modlíme sa za: Poltár (NoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes kľakám s Pavlom pred Otcom, prosíc o Ducha posilňujúceho vnútorného človeka, aby Kristus prebýval vo viere? Čo pre mňa znamená pochopiť s svätými šírku, dĺžku, výšku, hĺbku Kristovej lásky prevyšujúcej poznanie? Ako môžem dnes žehnať iným modlitbou za Božiu plnosť, veriac, že On urobí viac, než prosíme či myslíme? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. ( Jer 2,2) Môže byť púšť Božím dielom? Nehľadajme odpoveď v našich pocitoch, skúsenostiach, rozume alebo ľudských myšlienkach a kalkuláciách. Prečítajme si, čo Písmo svedčí o Mesiášovi. Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. (Mt 4,1) Diabol nepriviedol Ježiša na púšť. Priviedol ho tam Duch Boží. V živote sú veci, ktoré sa dajú naučiť len na púšti. Všetko je tam jasnejšie. V tichu, samote, kde je dosť času na premýšľanie, je všetko jasnejšie. Sme jednoducho nútení načúvať. Nie sú tam žiadni ľudia, ktorí by odvádzali pozornosť, žiadne rádio, televízia, hudba alebo telefón. Je to miesto, kde sme konfrontovaní so sebou. Diablov cieľ je ale opačný ako Boží, takže nás odvádza od ticha, pokoja, premýšľania, kde sa otvárame Božiemu hlasu. Preto nás pozýva preč zo samoty, preč z púšte. Púšť prináša aj bolesť, keďže každá vonkajšia útecha je odstránená a nám sa zdá, že sa potápame. Práve v tej bolesti máme často pokušenie utiecť z púšte. Utiecť pred sebou… Keď sme nepokojní, utekáme tak, že sa niečím zamestnáme. Buď si pustíme hudbu, alebo televízor, alebo niekomu zavoláme, len nech nie sme v tichu. Musíme niečo spraviť, aby sme ten nepokoj odstránili. Vyhýbame sa stretnutiu so sebou samým a vlastnou skutočnosťou. Aj Ježiš bol pokúšaný, aby sa zamestnal krátkodobými vecami, rýchlymi riešeniami, namiesto toho, aby očakával na Boha. Aj napriek dlhému pobytu na púšti však Ježiš robí, čo je správne. Volí si čakať na Boha. Preto hovorí diabol Ježišovi po tom, ako sa štyridsať dní postil: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ Akoby povedal: „Či si myslíš, že Boh chce, aby si sa takto mal? Diabol mení pohľad z duchovného rastu na okamžitú úľavu. Diabol chce prekaziť, aby si vstúpil do blízkeho vzťahu s Bohom, v ktorom si spokojný bez ohľadu na to, či si sýty, alebo hladný. Pavol o tom hovorí: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4,12-13) Tesne pred tým Pavol hovorí: „Ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ Diabol ale nechce, aby si bol spokojný. Chce, aby si stále myslel na pocit, že ti niečo chýba. Preto diabol chce, aby si Boha používal ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov, aby si sa vzdialil zo vzťahu púšte. Vedie tvoje srdce a myšlienky k okamihu, dostatku, ľahostajnosti a pôžitku, aby si sa stále chcel mať lepšie, mal toho viac a viac si užíval. Čo chce diabol na púšti? Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral… (1Pt 5,8). Diabol napáda zvonku aj zvnútra. Vonkajší útok: Nevieš si usporiadať myšlienky… Viera nie je pre teba… nepodarí sa ti to… opäť zlyháš… Vzdaj to, jednoducho si taký… Vnútorný útok: A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. (2Kor 11,14) Naozaj môžeš byť veľmi duchovný, nie ako ostatní kresťania… Môžeš byť tým najduchovnejším človekom v cirkevnom zbore… Diabol chce, aby si bol zaslepený vlastnými duchovnými zážitkami. Všetko nafukovanie ale pochádza od diabla. Božia cesta – to nie sú povrchné veci, ale centrum. Boh môže púšť použiť ako nástroj, aby si sa mohol dostať do centra. Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa po púšti viedol za týchto štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. Tvoj plášť sa na tebe nezodral, ani noha ti neopuchla za týchto štyridsať rokov. Poznaj teda v srdci, že ako vychováva človek svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba. (5M 8,2-5) Na púšti som odhalený až na kosť. Nemám nič, čo by ma potešilo. Keď sa pozerám na niečo iné alebo túžim po niečom inom, nie je možné vidieť Božie cesty. Na púšti, keď je všetko preč, skutočne hľadám Boha a len Jeho. Púšť je Božím činom milosrdenstva voči nám. Mám potrebu modliť sa, ako sa modlí otec, ktorý pre svojho chorého syna hľadá pomoc u Ježiša. Verím! Pomôž mojej nevere. (Mk 9,24) Človek, ktorý sa na púšti naučí modliť túto modlitbu z celého srdca, zažije pravdu v Ježišových slovách: Kto hľadá, nájde. Curt Westman

Jaroslava Zaťková // Žalm 23

Efežanom 3,1-13 1 Preto som ja, Pavol, väzňom Krista Ježiša za vás pohanov. 2 Počuli ste predsa o milosti, ktorú mi Boh podľa svojho plánu udelil pre vás, 3 ako som v zjavení spoznal tajomstvo, o ktorom som už krátko napísal. 4 Keď si to prečítate, môžete spoznať, ako chápem Kristovo tajomstvo. 5 V iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom, 6 že pohania sú skrze evanjelium spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Ježišovi Kristovi. 7 Ja som sa stal jeho služobníkom podľa daru Božej milosti, ktorú som dostal pôsobením jeho moci. 8 Ja, najmenší zo všetkých svätých, som dostal tú milosť, aby som pohanom zvestoval nepreniknuteľné Kristovo bohatstvo 9 a všetkým objasnil, aký je plán tajomstva ukrytého od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril. 10 Boh chce, aby sa teraz kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach skrze Cirkev ohlasovala mnohotvárna múdrosť Boha 11 podľa odvekého ustanovenia, ktoré uskutočnil v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. 12 V ňom sa odvažujeme pristupovať v dôvere skrze jeho vieru. 13 Preto prosím, aby ste neochabovali pre moje súženie za vás. To je vaša sláva. Náboženstvo paradoxov. Kresťanstvo je náboženstvo paradoxov. Napríklad káže: „Milujte svojich nepriateľov.“ „Kto chce byť najväčším, nech je služobníkom.“ Alebo: „Boh daroval život skrze smrť Svojho syna“ – alebo ešte inak: „Boh sa nechal umučiť od ľudí, ktorých stvoril.“ Veľakrát nás takéto paradoxy prekvapia. Nečudo, že aj Luther dospel k paradoxným výpovediam, ako napríklad: „Som zároveň hriešnikom i ospravedlneným.“ Ja osobne túto váhu paradoxov cítim najviac vtedy, keď premýšľam nad sebou: „Naozaj môže Boh použiť mňa, nehodného a hriešneho, na Svoju službu?“ – čudujem sa tomu neustále. No v Písme vidíme, že aj to je v poriadku – v rámci Božích paradoxov. Boh si totiž nikdy nevyberal tých (v ľudských očiach) najlepších kandidátov. Spomedzi Dvanástich si vybral zopár rybárov, jednoduchých ľudí – ktorí nemali žiadne vzdelanie, ako to o sebe napísal aj apoštol Pavel. No z tohto paradoxu sa úprimne teší, aj keď je vo väzení. No a to je ďalší paradox – že to, čo kresťania v Kristovi žijeme srdcom, to je nezávislé od vonkajších okolností života. A aj v kríži a „v temnom údolí“ smieme mať v srdci pokoj a radosť. Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že všetko závisí od Teba a nie od nás! Ďakujeme Ti, že nám dávaš zodpovednosť, hoci sme slabí a krehkí, aby si sa oslávil! Odpusť, že si to málo vážime a málo sa bránime pýche! Veď nás cestou pokory a poslušnosti! Amen. Pieseň: ES 339 Autor: Ján Ruman Lebo Hospodin, tvoj Boh, je stravujúci oheň, žiarlivý Boh. 5.Mojžišova 4,24 Keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa Mu páčili. Hebrejom 12,28 Skutky apoštolov 8,26-39 •   Modlíme sa za: Polichno (NoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes objímam paradoxy viery, keď Pavol ako väzeň raduje z milosti zvestovať pohanom nepreniknuteľné Kristovo bohatstvo? Čo pre mňa znamená tajomstvo: pohania ako spoludediči prisľúbenia skrze evanjelium, ohlasované mocnostiam cez Cirkev? Ako môžem dnes odvážne pristupovať k Otcovi v Kristovej viere, neochabujúc v súžení za evanjelium? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Efežanom 2,11-22 11 Preto vy, kedysi pohania podľa tela, pamätajte, že kedysi vás tí, čo sa volajú obrezanými rukou na tele, nazývali neobrezanými, 12 boli ste v tom čase bez Krista, vylúčení zo spoločenstva Izraela a bez účasti na zmluvách Božieho prísľubu, bez nádeje a bez Boha na svete. 13 No vy, čo ste boli kedysi vzdialení, stali ste sa teraz v Ježišovi Kristovi blízkymi skrze Kristovu krv. 14 Veď on je náš pokoj, keď oboch spojil v jedno a svojím telom zbúral rozdeľujúci múr nepriateľstva, 15 keď zbavil platnosti Zákon prikázaní s jeho nariadeniami, aby v sebe z dvoch stvoril jedného nového človeka a nastolil pokoj. 16 Oboch zmieril s Bohom v jednom tele, na kríži usmrtil ich nepriateľstvo. 17 A keď prišiel, zvestoval pokoj vám, čo ste boli vzdialení, a pokoj tým, čo boli blízki. 18 Veď skrze neho máme v jednom Duchu obaja prístup k Otcovi. 19 A tak teda už nie ste cudzinci a prisťahovalci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny. 20 Ste vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. 21 V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie vo svätý chrám v Pánovi; 22 v ňom ste aj vy spoločne budovaní na Boží príbytok v Duchu. Jednota v Kristovej krvi. Existujú ľudské a Božie zákony. Tie ľudské si vytvárame my, ľudia, a vo svojej pýche ich neraz staviame nad Božie. Vždy, keď čítam takéto state v Písme, napĺňa ma radosť z Božieho Slova a smútok z toho, ako ich nedokážeme v našich životoch uskutočňovať. Nerozumiem, ako je možné, že dodnes sú medzi ľuďmi rozdelenia. Že dokonca medzi kresťanmi a kresťanskými cirkvami sú rozdelenia a že sa hráme na lepších a horších. Kristova krv prekonala tak radikálny a prísny zákon, ako bol ten židovský. Kristus Svojou krvou spojil v prvom storočí tých, ktorí žili podľa Mojžišových predpisov, a tých, ktorí o tomto spôsobe života nevedeli vôbec nič. Židia i pohania zrazu tvorili spolu prvé zbory, pravda, tým spoločným a zjednocujúcim bola viera v Krista! A preto sa musíme učiť spoznávať v každom, kto Krista vyznáva za svojho Pána, svojho brata, hoci aj nie je z rovnakého spoločenstva ako my. Možno nás delia ľudské predpisy a nariadenia, v Kristovi sme bratia – takí istí dedičia nebeského kráľovstva. Môžeme mať inú kultúru, iné obrady a zvyky, iný jazyk a inú bohoslužbu, ale ak je Ježiš náš Pán, potom sme spojení Jeho krvou, a to je, myslím, silnejšie puto ako čokoľvek iné. Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že Ty dávaš jedine dokonalé zákony, ktoré sa oplatí poslúchať! Odpusť, že ich niekedy prekrývame ľudskými výmyslami! Veď nás Svojou láskou, aby sme Ťa poslúchali všetci v Cirkvi! Amen. Pieseň: ES 567 Autor: Ján Ruman Bože, Ty ma vyvedieš z hlbín zeme. Zveľadíš moju dôstojnosť a znova ma potešíš. Žalm 71,20-21 Ježiš povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Ježiš ho odovzdal matke. Lukáš 7,14-15 Zjavenie 7,13-17 •  Modlíme sa za: Podolínec (TaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes ďakujem za Kristovu krv, ktorá zbúrala múr nepriateľstva a spojila vzdialených pohanov s blízkymi Židmi v jednom tele? Čo pre mňa znamená byť spoluobčanom svätých a členom Božej rodiny, postaveným na základe apoštolov s Ježišom ako uholným kameňom? Ako môžem dnes žiť jednotu Cirkvi v Duchu, kde skrze Krista máme obaja prístup k Otcovi bez ľudských rozdelení? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Efežanom 2,1-10 1 Aj vy ste boli mŕtvi vo svojich priestupkoch a hriechoch, 2 v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa nadzemskej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. 3 Medzi nimi sme aj my všetci kedysi konali podľa žiadostí svojho tela, keď sme žili podľa záľub tela a mysle, a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu, tak ako aj ostatní. 4 Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, zo svojej veľkej lásky, ktorou si nás zamiloval, 5 keď sme boli pre svoje priestupky mŕtvi, oživil nás s Kristom — milosťou ste spasení! — 6 spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás uviedol na nebeský trón v Kristovi Ježišovi, 7 aby sa ukázalo v nadchádzajúcich vekoch, aké nesmierne bohatstvo milosti je v jeho dobrote voči nám v Kristovi Ježišovi. 8 Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. 9 Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval. 10 Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil. Skutočné bohatstvo kresťana. Po úvodnom pozdrave, ktorý znie veľmi vznešene a zároveň možno priveľmi abstraktne, apoštol Pavel hovorí oveľa konkrétnejšie, v čom spočíva požehnanie, sláva a moc, ktorá na nás spočinula skrze Pána Ježiša: On nás oslobodil od hriechu. Už nie sme otrokmi žiadostí svojho tela. Nie sme viac deťmi hnevu. Sme spasení skrze Jeho milosť. Je potrebné si však uvedomiť, že toto požehnanie, túto slávu a túto moc sme nezískali svojimi schopnosťami ani vlastným úsilím. Je to dar, ktorý sme dostali z čistej milosti – skrze vieru. Až toto nám umožňuje robiť dobré skutky, ktoré konáme vďaka tomu, že Duch Boží z nás urobil nové stvorenia. Staré sa pominulo a ostalo len nové. Dobro, ktoré by sme mali konať a mnohí aj konáme, je prejavom toho „nového stvorenia“ v nás. Dávajme teda tomuto novému stvoreniu stále viac priestoru, aby sa mohlo prejaviť a aby prinášalo hojné plody na úžitok a spásu všetkých! Modlitba: Drahý náš láskavý Bože! Ďakujeme Ti za milosť spasenia, ktorú si nám udelil, aj keď sme si ju nijako nezaslúžili. Pôsob v nás Svojím Duchom, aby sme boli novým stvorením a aby sme pre všetkých pôsobili ako Tvoje nástroje dobra! Amen. Pieseň: ES 554 Autor: Miroslav a Iveta Kosečkovci Hospodin sa spýtal Jonáša: „Či je to správne, že si sa rozhneval?“ Jonáš 4,4 Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. Lukáš 6,36 1.Petra 2,1-10 •  Modlíme sa za: Podlužany (PoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes ďakujem Bohu za milosrdenstvo, ktoré oživilo mŕtveho v hriechoch a vzkriesilo so Kristom na nebeský trón? Čo pre mňa znamená spasenie milosťou skrze vieru ako Boží dar, nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval? Ako môžem dnes žiť ako Božie dielo, konajúc dobré skutky, ktoré mi On sám pripravil v Kristovi? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Efežanom 1,15-23 15 Preto aj ja, keď som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske ku všetkým svätým, 16 neprestávam za vás ďakovať, keď vás spomínam vo svojich modlitbách, 17 aby vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, keď ho poznávate, dal Ducha múdrosti a zjavenia, 18 aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal, aké je bohatstvo slávy jeho dedičstva medzi svätými 19 a aká nesmierna veľkosť jeho moci pre nás, ktorí veríme tak, ako v nás pôsobí jeho mocná sila. 20 Tú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a posadil v nebi po svojej pravici 21 nad každé kniežatstvo, moc, silu, panstvo a nad každé meno, ktoré sa spomína nielen v tomto, ale aj v budúcom veku. 22 A všetko mu podrobil pod jeho nohy. Jeho však, ako hlavu nad všetkým, dal Cirkvi, 23 ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom. Pozdrav. Týmto pozdravom začína apoštol svoj list členom cirkvi v Efeze. Už v úvode vťahuje čitateľov do hlavného tajomstva cirkvi: byť súčasťou Kristovho tela, rozumej súčasťou cirkvi. Aký obrovský kontrast s tým, ako dnes mnohí kresťania chápu svoje členstvo v cirkvi: chodenie do kostola, platenie cirkevnej dane, členstvo v zbore! Aj to, ale to najdôležitejšie na našej príslušnosti k cirkvi je nádej na spasenie, bohatstvo slávy a Kristova moc, čo pôsobí v nás. Toto všetko pramení z viery v Ježiša Krista, ktorého Boh vzkriesil a je v nebesiach a zároveň s nami. Ak patríme Jemu, On na nás automaticky rozšíri požehnanie a moc, ktoré Mu dal Boh. Toto by sme mali mať predovšetkým na pamäti – ako kresťania, ako členovia cirkevných zborov. Aké je to dôležité, to vidíme aj z toho, že to Pavel pripomína už v úvodnom pozdrave svojho listu. Modlitba: Milostivý Pane, daj nám Ducha múdrosti a poznania, aby sme hľadali spojenie s Ježišom Kristom! Osvieť oči nášho srdca, aby sme chápali, do akej nádeje nás povolávaš! Prosíme Ťa, ukáž nám nádheru bohatstva Jeho slávneho dedičstva! Amen. Pieseň: ES 697 Autor: Miroslav a Iveta Kosečkovci Práve tade prechádzal Hospodin. Strhol sa mohutný a prudký víchor, ktorý vyvracal vrchy a drvil pred Ním bralá. Hospodin však nebol vo víchre. Po ňom nastalo zemetrasenie, ale ani v ňom nebol Hospodin. Po zemetrasení prišiel oheň, ale Hospodin nebol v ohni. Po ohni sa ozval tichý a príjemný šelest. 1.Kráľov 19,11-12 Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boží, ktorý je v lone Otca, nám Ho zjavil. Ján 1,18 Izaiáš 66,6-13(14) •  Modlíme sa za: Pliešovce (HoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes prosím Oca slávy o Ducha múdrosti, aby osvietil oči srdca vidieť nádej povolania a dedičstvo svätých? Čo pre mňa znamená Kristus ako Hlava Cirkvi, Seba tela, nad mocnosťami v nebi po pravici Otca? Ako môžem dnes ďakovať za vieru a lásku svätých, žijúc mocou vzkriesenia, ktorá pôsobí vo mne? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Efežanom 1,11-14 11 V ňom sme sa stali aj dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle, 12 aby sme boli na chválu jeho slávy; my, ktorí sme už predtým mali nádej v Kristovi. 13 V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a uverili ste mu, dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého, 14 ktorý je zárukou nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy. Žiť na chválu Jeho slávy. Pri slove sláva nám určite napadnú mená mnohých známych osobností z prítomnosti i z dôb dávno minulých. Jedných preslávila sila, iných myseľ, ďalších talent a niektorých krása. Tieto osobnosti sa teda chvália nejakou svojou vlastnosťou, či schopnosťou. V dnešnom texte sa v súvislosti s Božou slávou opakuje slovné spojenie: „aby sme boli na chválu Jeho slávy.“ Boh sa chce chváliť nami! Máme byť dôkazom Jeho slávy. Trochu riskantné, nemyslíte? Napokon, možno ani nie. To, že svätý a úžasný Boh robí možné aj nemožné pre záchranu tvrdohlavého človeka (nekonečne ho miluje, odpúšťa mu a nikdy ho neopúšťa), napokon len potvrdzuje, aký je neopakovateľný a úžasný. Dáva nám Svojho Ducha, aby bol naším Radcom a sprevádzal nás, prehováral k nám a nabádal nás k činom, ktoré nás presahujú. Ako teda žiť na chválu Jeho slávy dnes? Počúvať slová „pravdy – evanjelia o svojej spáse“, veriť v Krista, „skladať v Neho svoju nádej“ a naslúchať Svätému Duchu, „ktorým sme boli spečatení“. Tak ako, brat, sestra? Je to, čo považuješ za pravdu, to, v čo skladáš svoju nádej, a to, čomu naslúchaš, na chválu Jeho slávy? Skúmaj, čím sa sýtiš, čomu veríš a v koho sa nádejaš, pretože takým človekom sa stávaš. Človekom, ktorý buď vydáva svedectvo o Božej sláve, alebo takým, ktorý ju svojím životom úplne popiera. Modlitba: Drahý náš Pane, postav stráž k našim mysliam, srdciam a perám! Daj, aby sme svojimi životmi o Tebe vydávali také svedectvo, akého si hoden! Amen. Pieseň: ES 355 Autor: Miluška Šedovičová Dávid povedal Hospodinovi: „Svojím konaním som sa dopustil ťažkého hriechu. Teraz však prosím, Hospodin: Odpusť Svojmu služobníkovi jeho vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.“ 2.Samuel 24,10 Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. 1.Jána 1,9 Jób 42,7-13(14-17) •   Modlíme sa za: Plavé Vozokany (DNS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem ako „na chválu Jeho slávy“, keď Duch Svätý je mojou pečaťou a zárukou dedičstva v Kristovi? Čo pre mňa znamená počuť evanjelium pravdy o spáse, uveriť a byť spečatený Duchom ako Božím vlastníctvom? Ako môžem dnes skladať nádej v Krista, aby môj život svedčil o Božej sláve, nie o mojich slabostiach? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Efežanom 1,1-10 1 Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, svätým v Efeze a veriacim v Kristovi Ježišovi. 2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 3 Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach. 4 Veď ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil, aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení v láske. 5 Podľa milostivého rozhodnutia svojej vôle nás predurčil, aby sme skrze Ježiša Krista dostali synovstvo 6 na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval vo svojom milovanom Synovi. 7 V ňom máme skrze jeho krv vykúpenie a odpustenie priestupkov podľa bohatstva jeho milosti, 8 ktorou nás zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, 9 keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle, podľa svojho milostivého rozhodnutia, v ktorom si predsavzal, 10 že podľa plánu, až sa naplní čas, zjednotí v Kristovi ako v hlave  všetko, čo je na nebi i na zemi. S Kristom ti bolo dané všetko. Pravdepodobne sme sa už viacerí presvedčili o tom, že úlohy rôzneho druhu v škole, práci, domácnosti, záhrade, či na stavbe nie je možné vykonať správne bez vhodných nástrojov, ingrediencií, či návodu. Zaiste sa mnohým z nás už nespočetnekrát stalo, že sme pri nejakej činnosti zabudli na niečo, čo nám potom chýbalo – napríklad kúpiť kypriaci prášok, keď sme chceli piecť koláč… Dobrou správou dnešného biblického textu však je, že v duchovnom živote sa to nemôže stať. Boh nás v nebeských veciach požehnal skrze Ježiša „všetkým duchovným požehnaním“. Dal nám úlohu „zvelebovať slávu Jeho milosti“; postavenie – „predurčil nás byť Mu synmi“ a zjavil nám tajomstvo Svojej vôle: „v Kristovi ako v Hlave zjednotiť všetko, čo je na nebi aj na zemi“. Keďže sme hriešni ľudia, žiaden z Božích zámerov s nami by sme nezvládli naplniť sami od seba. On však vediac, že na to, aby sme sa mohli stať Jeho deťmi, potrebujeme byť „svätí a bez úhony“, nám daroval „skrze Ježišovu krv vykúpenie, odpustenie hriechov a všetku múdrosť i rozumnosť“. Pochybuješ o sebe, brat, sestra, ako zvládneš dnešný deň? Od Boha máš plnú výbavu na to, aby sa to dalo zvládnuť. Lebo v Kristovi a s Kristom ti bolo dané všetko. Modlitba: Nebeský Otče, chválime Ťa za Tvoj úžasný plán spásy, za Tvoju lásku, milosť a vernosť. Ďakujeme Ti, že si nás vystrojil všetkým, čo budeme potrebovať aj na prežitie dnešného dňa, a prosíme o Tvoju prítomnosť, pomoc a sprevádzanie. Amen. Pieseň: ES 249 Autor: Miluška Šedovičová V Tvojej ruke je môj čas. Žalm 31,16 Dbajte teda dôkladne na to, ako si počínate; nie ako nemúdri, ale ako múdri. Efežanom 5,15 1.Jána 5,1-5 •  Modlíme sa za: Piešťany (BaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z „všetkého duchovného požehnania“ v Kristovi, keď Boh vyvolil pred stvorením sveta svätosť v láske? Čo pre mňa znamená byť predurčeným synom Božím skrze Ježišovu krv, s odpustením a múdrosťou na zjednotenie všetkého? Ako môžem dnes pochváliť Boha za plnú výbavu v Kristovi, aby som múdro žil čas v Božej ruke? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 21,15-19 15 Keď sa najedli, opýtal sa Ježiš Šimona Petra: „Šimon, syn Jána, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky!“ 16 Opýtal sa ho znova, po druhý raz: „Šimon, syn Jána, miluješ ma?“ A on odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ 17 Spýtal sa ho aj tretí raz: „Šimon, syn Jána, máš ma rád?“ Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz pýtal: „Máš ma rád?“ a odpovedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! 18 Amen, amen, hovorím ti: Kým si bol mladší, opásal si sa sám a chodil si, kde si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a bude viesť, kam nechceš.“ 19 To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Keď to povedal, vyzval ho: „Nasleduj ma!“ Milosť platí aj po našom zlyhaní. Peter sedí pri ohni. Opäť. Ešte pred pár dňami pri inom ohni tvrdil: „Nepoznám toho človeka.“ Teraz mu ten istý Ježiš kladie otázku, ktorá zasahuje hlbšie, než výčitka: „Miluješ Ma?“ Nie raz. Trikrát. No nie preto, aby sa vracal k Petrovej minulosti, rozoberal ju, špáral sa v jeho hriechoch, ale aby mu otvoril nové dvere. Dal mu budúcnosť a nádej. Ježiš nerieši Petrovu zradu. Nič mu nevyčíta. S nikým ho neporovnáva. Nespomína minulosť, nerozpitváva chyby. Nepýta sa: „Už to viac nespravíš?“ Namiesto obviňovania prichádza povolanie: „Pas Moje ovce!“ To je Kristova logika – milosť pred morálkou, láska pred výkonom. Lebo iba láska zmení človeka. A preto ani naša služba Bohu nebude nikdy bezchybná. Bezchybnosť ani nie je jej cieľom, cieľom je láska ku Kristovi. – – Aj naše zlyhania môžu znieť v ušiach ako to kohútie zakikiríkanie. Akoby sklamanie znamenalo definitívny koniec. No Kristus neprichádza lámať trstinu. Tam, kde by človek očakával trest, Ježiš ponúka dôveru. Tam, kde my cítime hanbu, On ponúka poslanie. To je sila veľkonočného evanjelia – vieme, že po páde môžeme znova stáť. A nielen stáť – ale aj nasledovať…  Boh nehľadá bezchybných. On hľadá milujúcich. A keď sa pýta: „Miluješ Ma?“, nie je to skúška (aj keď by sa to tak mohlo zdať), ale pozvanie. Pozvanie k láske, ktorá vie znovu vstať. K službe, ktorá rastie z odpustenia. Modlitba: Pane, my sme často slabí, zúbožení. Myslíme len na seba a nemilujeme. Chceme zachrániť seba, no Ty nás učíš svoj život stratiť pre druhých. Pomáhaj nám byť dobrými pastiermi vo všetkých našich vzťahoch! Amen. Pieseň: ES 458 Autor: Ondrej Baranec Pán povedal Jákobovi: „Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a dovediem ťa späť do tejto krajiny.“ 1.Mojžišova 28,15 Potom Ježiš povedal učeníkom: „Keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi, či vám niečo chýbalo?“ Oni odpovedali: „Nič.“ Lukáš 22,35 Lukáš 24,36-47 •  Modlíme sa za: Pezinok (BaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes odpovedám na Ježišovu otázku „Miluješ ma?“, keď trikrát obnovuje Petrov mandát po zrade pri ohni? Čo pre mňa znamená dostávať dôveru „Pas moje ovce!“, keď moja minulosť kričí ako kohút o slabostiach? Ako môžem dnes nasledovať Ježiša v obetavej láske, ktorá mení zlyhanie na službu Božiemu ľudu? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu.

Ján 20,24-31 24 Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Ostatní učeníci mu teda povedali: „Videli sme Pána!“ Ale on im odpovedal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ 26 Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: „Pokoj vám!“ 27 Potom povedal Tomášovi: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ 28 Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ 29 Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho ďalších znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. 31 No tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. Didymos, môj brat. Udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania stavia každého človeka pred základnú otázku: Kým je pre mňa Ježiš? Každý z nás sa ňou v istom momente musel zaoberať. Je morálnou autoritou? Najvýznamnejším človekom? Historickou postavou? Alebo vteleným Bohom? Po prvej Veľkej noci sa touto otázkou zaoberal aj učeník Tomáš. Niečo už s Ježišom zažil, počul, videl. V priebehu troch rokov toho bolo určite nemálo. No posledná skúsenosť je nezvratná: Ježiš zomrel. To, čo Tomáš potom počul od svojich najbližších, sa vymyká jeho skúsenostiam i možnostiam reálneho života. Chce mať v tom jasno. Tomášova prezývka – akési druhé meno – bola Dvojča. – – Dovolím si povoliť uzdu fantázii a povedať, že Tomáš je naše Dvojča, náš brat. Za nás alebo spolu s nami hľadá poctivú odpoveď na otázku: „Kým je pre nás Pán Ježiš?“ Prešiel rozličnými skúsenosťami. Možno ho ostatní považovali za pochybujúceho, či málo veriaceho, ale jeho skúmanie prinieslo vďaka Kristovi svoje ovocie. Verím, že vyznáme spolu s ním: „Pán môj a Boh môj!“ Modlitba: Pane, pomáhaj nám hľadať odpovede na mnohé otázky! Len Tebe chceme veriť a na Teba sa spoliehať. Buď stredobodom nášho života! Amen. Pieseň: ES 483 Autor: Ľubomír Kordoš Vdovy, siroty, cudzincov a chudobných neutláčajte! Zachariáš 7,10 Potom kráľ povie tým po pravici: „Poďte, požehnaní Môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste Ma.“ Matúš 25,34.35 Ján 20,11-18 •  Modlíme sa za: Partizánska Ľupča (LOS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes prechádzam od pochybností Tomáša k vyznaniu „Pán môj a Boh môj!“, keď Ježiš pozýva dotknúť sa rán? Čo pre mňa znamená byť blahoslavený, že nevidím a predsa verím, ako milióny po Tomášovi? Ako môžem dnes hľadať Ježiša ako Didymos – Dvojča našich pochybností – aby som Ho poznal osobne? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

2. slávnosť veľkonočná Kristus hovorí: „Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.“ Zjavenie 1,18 Ján 20,11-18 11 Mária však stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12 a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde predtým ležalo Ježišovo telo; jedného pri hlave, druhého pri nohách. 13 Tí jej povedali: „Žena, čo plačeš?“ Odpovedala im: „Vzali môjho Pána a neviem, kam ho položili.“ 14 Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; ale nevedela, že je to Ježiš. 15 Ježiš sa jej opýtal: „Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona sa nazdávala, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si ho ty odniesol, povedz, kam si ho položil, a ja si ho vezmem. 16 Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a povedala mu po hebrejsky: „Rabbúni!“, čo znamená: Učiteľ! 17 Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma zato, že som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.‘“ 18 Mária Magdaléna šla a oznámila učeníkom: „Videla som Pána!“ a že tieto veci jej on povedal. Za koho považujeme Boha? Možno vieme odrecitovať poučky o Ňom. Aj Mária ich vedela, ale v praktickom živote si pomýlila Ježiša so záhradníkom. S kým si Ho mýlime my? Možno si poviete: „Nemám čas, ani náladu na hlboké filozofovanie!“ No tu ide o veľmi praktickú vec: Ako vnímam Boha, taký som. Kto Ho považuje za agresora, bude agresívny, kto za slabého, bude vystrašený. Kto za Ježiška, čo nosí darčeky, bude rozmaznaný. Kto za zlomyseľného sudcu, čo prenasleduje kvôli nezmyselným maličkostiam (samozrejme, sudcovia sú aj dobrí a mnohé zákony tiež), ten bude nepríjemný na seba aj druhých. Pre Hitlera bola evolúcia bohom, a tak zabíjal „menejcenných“. Veriť v správneho Boha je preto životne dôležité. – – No a kedy Mária spoznala vteleného Boha? Predsa ju oslovil a keď povedal slová: „…ešte (som) nevstúpil k Otcovi, ale choď k Mojim bratom a povedz im: Vstupujem k Svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k Svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ – – Božie slovo je nenahraditeľné. Keď si ho prečítame celé a dôsledne, postupne spoznáme všetky črty nebeského Otca. Ukazuje nám, že môžeme byť v Jeho rodine. Točí sa mi hlava, keď o tom čítam, ale dá sa to zakúsiť. Božia otcovská láska plná múdrosti, citu, ale aj prísnej spravodlivosti je pre nás už pripravená. Stačí ju len prijať vierou (Ján 1,12). Modlitba: Bože, ďakujem za Teba, že si dokonalý a taký úžasný, že budeme potrebovať celú večnosť, aby sme Ťa spoznali úplne. Odpusť, že často verím zjednodušeným predstavám o Tebe, a potom robím nesprávne veci. Veď ma Svojím Duchom, nech Ťa správne spoznávam a správne žijem! Amen. Pieseň: ES 209 Autor: Peter Dubec Chránil ho ako zrenicu oka. 5.Mojžišova 32,10 Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Rimanom 8,38-39 Lukáš 24,13-35 • 1.Korinťanom 15,50-58 • Izaiáš 25,6-9 • Lukáš 24,36-45 •  Modlíme sa za: Padarovce (RiS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes počujem Ježišovo „Mária!“ pri prázdnom hrobe, keď Ho mýlim so záhradníkom v slzách? Čo pre mňa znamená ísť k bratom ako prvá svedkyňa: „Videla som Pána!“, aby sme boli v Otcovom rode? Ako môžem dnes spoznávať Boha z pravdy Slova, nie z pomýlených predstáv, ktoré formujú môj život? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Veľký piatok – Parasceve Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3,16 Ján 19,16b-30 Prevzali teda Ježiša. 17 Niesol si kríž a šiel na miesto nazývané Lebka, po hebrejsky Golgota. 18 Tam ho ukrižovali a spolu s ním aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany, a Ježiša uprostred. 19 Pilát napísal aj nápis a dal ho zavesiť na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.“ 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta. Bol napísaný po hebrejsky, po latinsky a po grécky. 21 Židovskí veľkňazi hovorili Pilátovi: „Nepíš ‚Kráľ Židov‘, ale ‚On povedal: Som kráľ Židov‘.“ 22 Pilát však odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“ 23 Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho vrchné rúcho a rozdelili ho na štyri časti, každému vojakovi jednu. Vzali aj jeho spodný odev, ktorý však bol nezošívaný, ale odhora nadol vcelku utkaný. 24 Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Tým sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili lós. A vojaci to tak aj urobili. 25 Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš zbadal matku a pri nej stáť učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ 27 Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. 28 Potom, keďže Ježiš vedel, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Som smädný!“ 29 Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda špongiu nasiaknutú octom na yzopovú palicu a podali mu ju k ústam. 30 Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané!“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Tisíc rokov a jeden deň. Ukrižovanie – kľúčový príbeh evanjelií – sa končí Ježišovým vzdychom „Je dokonané!“. Ten nie je iba znakom toho, že Ježiš fyzicky skonal. Duch Svätý nás vedie k úplne inému porozumeniu. Vedie nás do oblasti veľkých kresťanských právd a vyznaní. Slovo „dokonané“, ktoré má Pán v ústach, je odvodené od slov „cieľ“, „zavŕšenie“, „privedenie do úplnosti“. Vo chvíli Ježišovej smrti čosi prichádza do svojho cieľa, k zavŕšeniu, úplnosti. Claus Westermann nazval jednu zo svojich kníh „Tisíc rokov a jeden deň“. V ten deň, keď človek – Ježiš zomiera na Golgote, sa naplnilo všetko to, čo Boh tisíc rokov konal v dejinách národa Izrael: predstavil sám Seba, dával poznávať Svoju vôľu, dal Svoj zákon a zmluvu Izraelu, zasľúbil príchod Mesiáša, hovoril cez prorokov, vstúpil do času, do dejín a do ľudského tela v človeku – Ježišovi. V momente Jeho ukrižovania sa naplnil, priviedol do cieľa a úplnosti Boží plán spásy ľudí. Nič z toho, o čom svedčí Stará zmluva, nevyšlo navnivoč a nerozplynulo sa. Aj v brutalite kríža je Boh predivne prítomný a konajúci v prospech ľudí; mocný, pravdivý a verný. Presne toto vyznanie a vyhlásenie tejto pravdy nad všetkými ľuďmi všetkých čias – aj nad tebou a mnou – má v ústach Pán Ježiš, keď zomiera. Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si v Kristovi urobil tak veľa! Odpusť, že Ti za to málo ďakujem a málo Ťa nasledujem! Premieňaj moju myseľ a city, nech plne prežívam, čo si pre nás pripravil! Amen. Pieseň: ES 88 Autor: Ivan Eľko Chváľte Hospodina, všetky národy, oslavujte Ho, všetci ľudia. Žalm 117,1 Volali mohutným hlasom: „Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!“ Zjavenie 5,12 2.Korinťanom 5,(14b-18)19-21 • Izaiáš 52,13-15; 53,1-12 •  Modlíme sa za: Ozdín (NoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes počujem Ježišovo „Je dokonané!“ na Golgote, kde sa naplnil Boží plán spásy tisícročí? Čo pre mňa znamená vidieť Ježiša s matkou a Jánom, keď zveruje rodinu a dokončuje dielo na kríži? Ako môžem dnes zvelebovať Boha za Baránka zabitého, ktorý dal večný život všetkým veriacim? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Počúvajte: Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho.“ Marek 4:3–4 „Vyber si niekoho svojej veľkosti.“ Je to ušľachtilá myšlienka, ale zvyčajne nefunguje. Tyrani sa nestávajú tyranmi tým, že si vyberajú niekoho svojej veľkosti. Zameriavajú sa na malých, slabých a zraniteľných. Idú po ľuďoch, ktorým môžu spôsobiť najväčšiu ujmu. Diabol je duchovný tyran, ako naznačuje Ježiš vo svojom podobenstve o rozsievačovi. „ Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho.“ (Mk 4:4). O niekoľko veršov ďalej Ježiš vysvetľuje túto časť podobenstva. „Kraj cesty (zasiate zrno) sú tí, ku ktorým, keď počúvajú, hneď prichádza satan a berie slovo do nich zasiate.“ (verš 15) Bezpochyby, diabol zameriava svoje útoky na ľudí, ktorí sú vo viere ešte mladí. Odníma im Božie posolstvo skôr, ako má šancu zakoreniť sa v ich životoch. Pravdepodobne si pamätáš, že keď si prvýkrát uveril v Krista, nepriateľ bol pripravený napadnúť ťa. Možno deň po tom, ako si sa zaviazal Kristovi, si začal premýšľať: „Naozaj mi Boh odpustil? Naozaj sa mi niečo stalo? Možno som sa do toho len nahovoril.“ Alebo si možno pamätáš na veľmi silné pokušenia, ktoré ťa postihli hneď po tom, ako si sa stal kresťanom. Oslovil tvoju hriešnu povahu niečím, čo považuješ za mimoriadne lákavé, len aby ti pripomenul, čo si za sebou zanechal. To je len jeden zo spôsobov, akým diabol odstraňuje semeno Božieho posolstva. Ďalším spôsobom je ochromiť nových veriacich všetkým tým, čo  „musia“ robiť. Sú to hlasy – zvnútra alebo zvonku – ktoré hovoria: „Ak si kresťan, musíš robiť toto a toto a toto. Inak tvoja viera nie je pravá.“ Preto je dôležité, aby sa zrelí kresťania modlili za nových veriacich. Aby im stáli po boku. Aby im ponúkali perspektívu, podporu a povzbudenie. Aby im dali vedieť, že nie sú sami a že to, čo prežívajú, nie je ojedinelé. Musíme osvetliť taktiku nepriateľa a pomôcť veriacim vidieť, ako sa snaží okradnúť ich o to, čo Boh urobil v ich životoch. Zatiaľ čo to robíme, zrelí veriaci nesmú nikdy stratiť zo zreteľa skutočnosť, že diabol sa skutočne zameriava aj na väčšie ciele. Je to tyran, ktorý nepozná rozdiely. Bude s pomstou útočiť na tých, ktorí majú v Božom kráľovstve pozitívny vplyv, na tých, ktorí sa snažia kráčať s Bohom, a na tých, ktorí sa snažia osloviť ostatných evanjeliom. Keď veriaci vystúpia a povedia: „Použi ma, Pane. Chcem, aby môj život mal pozitívny vplyv,“ mali by sa pripraviť. Nepriateľ to nenechá len tak. Mali by očakávať odpor a pripraviť sa naň. Mali by si tiež pripomínať, že „Duch, ktorý žije v nich, je väčší ako duch, ktorý žije vo svete“ (1J 4:4). Otázka na zamyslenie: Ako môžeš podporiť a povzbudiť nového veriaceho? Greg Laurie

„Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte“ Marek 9:7 Pred dvetisíc rokmi položil Ježiš farizejom túto otázku: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ (Mt 22:42). Niektoré z najväčších myslí histórie sa odvtedy zaoberajú touto otázkou. Zmätenosť, pochybnosti a skepticizmus tu boli už dávno. Stojí za zmienku, že počas Ježišovho pozemského pôsobenia bolo mnoho ľudí zmätených tým, kto vlastne bol. Ježiš sa nikdy nestal Bohom, ani nikdy neprestal byť Bohom. Jeho božstvo, čo znamená jeho božské panstvo – skutočnosť, že je Bohom – existovalo pred ľudstvom, pred zemským životom a pred Betlehemom. Pri vtelení, v okamihu, keď Ježiš prišiel na zem a narodil sa z panny Márie, nezanechal svoje božstvo. Bol Bohom predtým, ako sa narodil, a zostal Bohom aj potom, ako sa stal človekom. Náhľad do Ježišovej božskej podstaty nám poskytuje príbeh o jeho premenení, ako je zaznamenaný v Markovi 9:2–13. „Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi; rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi. I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom.“ (verše 2–4) Podľa Matúšovho opisu tejto udalosti „tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo.“ (Mt 17:2) Počas väčšiny pobytu na zemi Ježiš skrýval svoju slávu. Ale na jeden krátky žiarivý okamih Boh dovolil Ježišovým učeníkom, aby videli, kto skutočne je. Boh tento moment zdôraznil slovným uznaním a jasným pokynom: „Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte“ (Mk 9:7). Ježišova identita potvrdzuje platnosť jeho slov. Jeho učeniu je potrebné venovať pozornosť, pretože pochádza od Božieho Syna a samotného Boha. Ignorovať ho je nielen krátkozraké, ale aj duchovne nebezpečné. V Matúšovi 16:13–20 nachádzame hlbokú interakciu medzi Ježišom a jeho učeníkmi, ktorá začína Ježišovou otázkou: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (verš 13) Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ (verš 14) A potom Ježiš prejde k osobnej otázke. „A vy za koho ma pokladáte?“ (verš 15) „Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ (verš 16) Toto bol možno Petrov najkrajší moment. „Za koho ma pokladáš?“ To je otázka, na ktorú musí odpovedať každý – a je to otázka, na ktorú každý aj odpovedá, či si to uvedomuje, alebo nie. Nemôžeš jednoducho povedať: „Ty si Kristus, Syn Boha živého,“ a nechať to tak. Ak je Ježiš tým, za koho sa vydáva, musíš ho prijať ako Spasiteľa a Pána. Musíš poslúchať jeho prikázania, nasledovať jeho učenie a hľadať jeho vôľu pre svoj život. Otázka na zamyslenie: Kto je podľa teba Ježiš? Greg Laurie

Ján 15,9-17 9 Ako si mňa zamiloval Otec, tak som si zamiloval aj ja vás. Zostaňte v mojej láske! 10 Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako aj ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske. 11 Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná. 12 To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval ja. 13 Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov. 14 Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. 15 Už vás nenazývam sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. 16 Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie, aby vaše ovocie zostávalo, a aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. 17 Prikazujem vám, aby ste sa navzájom milovali. Nemôžeme si žiť svoj život, ak máme zostať a byť v Ježišovi a byť Jeho ľuďmi. Syn je milovaný Otcom a z tejto lásky je poslušný a za tento svet dáva Seba samého. „Tak Boh miloval svet…“, píše Ján na inom mieste. Budujeme vzťah tejto lásky, ak sme ľuďmi, ktorí naslúchajú Slovu a plnia ho. Vtedy nás diabol len ťažko zvedie z cesty – pre lásku, ktorá je poslušnosťou Pánovi Ježišovi. A keby sa mu to aj podarilo, sme Kristovi a On nás podrží a dá nám novú šancu. Len potrebujeme zostať v Jeho láske. V Jeho Slove a vo vzťahu s Ním. Vtedy nepatríme sebe, ale Pánovi, lebo tento vzťah nie je z nás, ale z Neho. Krstom sme sa stali Jeho a dostali sme Ducha Svätého, aby sme verili a milovali, ako nás On miloval: Na smrť – celkom. Iba tak, Jeho mocou a milosťou nakoniec zvíťazíme Jeho víťazstvom nad všetkými nepriateľmi, vďaka tejto láske. Sme milovaní Pánom Ježišom, ale môžeme vypadnúť z Jeho lásky, ak si zmyslíme žiť podľa seba. To by bolo zlé. Prestali by sme byť Jeho priateľmi. Nedopusťme to! Znova a znova, každodenne obnovujme svoj život s Ním! Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že sa oplatí poslúchať Ježiša! Odpusť, že často nasledujem svoje názory alebo spôsoby iných ľudí, či už zo strachu, alebo ziskuchtivosti! Prenikaj ma Svojím Duchom a daj mi Kristovu myseľ, nech pred Tebou žijem v pokore! Amen. Pieseň: ES 481 Autor: Ján Kolesár Keď sa dosýta naješ, dobroreč Hospodinovi, svojmu Bohu. 5.Mojžišova 8,10 Vďaka Bohu za Jeho nevýslovný dar! 2.Korinťanom 9,15 Veľpieseň 2,8-13 •  Modlíme sa za: Nitra (DNS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes zostávam v Ježišovej láske zachovávaním prikázaní, aby moja radosť bola úplná ako u Syna v Otcovi? Čo pre mňa znamená byť Ježišovým priateľom, nie služobníkom, vyvoleným na trvalé ovocie lásky navzájom? Ako môžem dnes klásť život za priateľov v Ježišovej láske, ktorá položila život za mňa na kríži? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 14,27-31 27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. 28 Počuli ste, že som vám povedal: ‚Odídem a prídem k vám.‘ Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, pretože Otec je väčší ako ja. 29 Povedal som vám to teraz, prv ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. 30 Už vám nebudem veľa hovoriť. Prichádza totiž knieža tohto sveta. Nič vo mne mu nepatrí. 31 Aby svet poznal, že milujem Otca, robím tak, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme odtiaľto!“ Kde nájdem pokoj? Keď boli naše deti malé, pýtali sa ma, aký darček by som chcel, napríklad k narodeninám. Odpovedal som: „Svätý pokoj!“ Časom sa to stalo súčasťou nášho rodinného humoru. Neskôr, keď vyrástli, naozaj mi darovali darček, ktorí sami vyrobili a na ktorom je nápis „Svätý pokoj“. Tak odvtedy ho už mám… Naozaj? – – Kto by nechcel pokoj? Unavená matka, vyčerpaný otec, vystresovaný študent, bolesťami strápený starec, opustená starenka… Každý túži po pokoji, ale akoby sme chytali zajaca za chvost… Vnútorný nepokoj presakuje do celej spoločnosti. Nepokojní ľudia tvoria nepokojnú spoločnosť. – – Pán Ježiš vyslovil tieto slová v situácii, ktorá bola stresujúca pre Neho i pre učeníkov. Bolo to počas ich posledného spoločného jedla, krátko pred Ježišovým zatknutím, súdom a následnou popravou ukrižovaním. – – A predsa je to práve On, kto prináša pokoj aj do nášho života dnes. Pretože to nie sú slová mŕtveho zločinca, ale vzkrieseného Pána pánov a Kráľa kráľov. Preto sa nemusíme báť, nemusíme prepadať beznádeji! Kvalita pokoja od Pána Ježiša je neporovnateľná s nekvalitou pokoja tohto sveta. Vracajme sa k týmto slovám Pána Ježiša! On nie je tabletka proti bolesti. On je Záchranca, ktorý dáva skutočný Pokoj. Oprime sa vierou o tieto Jeho slová! Sú pevnou skalou, istou kotvou pre náš život. Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že máš pre nás dokonalý svätý pokoj, dokonca aj uprostred búrok tohto sveta! Odpusť, že ja sa často nechávam strhnúť do nepokoja! Pomôž mi, prosím, zakoreniť sa v Kristovi a prinášať ovocie pokoja! Amen. Pieseň: ES 145 Autor: Ondrej Kolárovský Pozbieram zvyšky Svojho stáda zo všetkých krajín, kam som ich roztrúsil, a opäť ich privediem na ich pastvu, bude sa im dariť a rozmnožia sa. Jeremiáš 23,3 Ježiš hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.“ Ján 10,10 2.Korinťanom 4,11-18 •  Modlíme sa za: Nemcovce (ŠZS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes prijímam Ježišov pokoj, ktorý prevyšuje svetový nepokoj, keď prichádza knieža tohto sveta? Čo pre mňa znamená radovať sa, že Ježiš ide k Otcovi, lebo robí, čo mu prikázal, namiesto znepokojenia srdca? Ako môžem dnes vstať s Ježišom a ísť odtiaľto v poslušnosti lásky k Otcovi, nenechajúc sa lákať tmou sveta? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

5.Mojžišova 26,1-15 1 Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva, obsadíš ju a budeš v nej bývať, 2 vezmi prvotiny zo všetkých plodín, ktoré poznášaš zo zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, vlož ich do koša a choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. 3 Choď ku kňazovi, ktorý tam práve bude, a povedz mu: ‚Dnes vyhlasujem pred Hospodinom, svojím Bohom, že som prišiel do krajiny, o ktorej Hospodin našim otcom pod prísahou sľúbil, že nám ju dá.‘ 4 Potom kňaz vezme kôš z tvojej ruky a položí ho pred oltár Hospodina, tvojho Boha. 5 Ty však pred Hospodinom, svojím Bohom, povieš: ‚Môj otec bol blúdiaci Aramejčan. S malým počtom ľudí zostúpil do Egypta a tam žil ako cudzinec. Tam sa stal veľkým, mocným a početným národom. 6 Egypťania však s nami zle zaobchádzali, trýznili nás a kruto zotročovali. 7 Volali sme k Hospodinovi, Bohu našich otcov, Hospodin nás vypočul, pozrel na naše poníženie, námahu a útlak. 8 Hospodin nás vyviedol z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom, veľkou hrôzou, znameniami a zázrakmi. 9 Priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. 10 Teraz som teda priniesol prvotiny plodín zeme, ktorú si mi, Hospodin, dal!‘ Polož to pred Hospodina, svojho Boha, a pokloň sa pred Hospodinom, svojím Bohom. 11 Raduj sa zo všetkého dobrého, čo Hospodin, tvoj Boh, dal tebe a tvojmu domu. Raduj sa spolu s levitom a s cudzincom, ktorí bývajú v tvojom kraji. 12 Keď v treťom roku, v roku desiatkov, úplne odovzdáš všetky desiatky zo svojej úrody a dáš levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, aby jedli v tvojich bránach a nasýtili sa, 13 povieš pred Hospodinom, svojím Bohom: ‚Vyniesol som z domu, čo bolo posvätné a dal som to levitovi, cudzincovi, sirote a vdove celkom tak, ako si mi prikázal. Neprestúpil som ani jedno z tvojich prikázaní, ani som naň nezabudol. 14 Počas smútku som z toho nejedol a ani počas svojej nečistoty som z toho neodložil, ani som z toho neobetoval mŕtvemu. Poslúchol som hlas Hospodina, svojho Boha, a urobil som všetko tak, ako si mi prikázal. 15 Zhliadni zo svojho svätého príbytku, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izrael, aj zem, krajinu oplývajúcu mliekom a medom, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom.‘ Dávanie rozväzuje radosť. Aký ľahký recept na radostný život! Keď Izraelci prvýkrát vstúpili do zasľúbenej zeme a začali sa v nej usídľovať, zo všetkého priniesli Hospodinovi prvé výsledky svojej úrody. Ich srdce naplnila radosť, keď si uvedomili, že ešte kedysi boli ich otcovia otrokmi v Egypte a oni majú teraz svoje vlastné ovocie a obilie. Predstavila som si malé dieťa, ktoré s hrdosťou a radosťou prináša rodičovi svoju prvú kresbičku. Ibaže toto robili dospelí ľudia s plnou vážnosťou preto, že Boh bol pre nich nesmiernym Darcom. A takto v tom pokračovali aj ďalej, aby nezabudli… A aby im Jeho požehnanie nezovšednelo. Tak sa radosť z dávania, z podelenia sa s inými a z poslušnosti voči Hospodinovi šírila ďalej. – – Ak by si dnes mal/a opísať svoj život, čo by to bolo? Prúdiaca vďačnosť z toho, že až dodnes ťa viedol, chránil a požehnával Pán Boh, alebo by to bola iná „melódia“? Radosť má heslo: vďačnosť. A na prvom mieste – vďačnosť Bohu. A dávať z toho, čo máme, druhým. Aj na Božie dielo. Možno je práve dnes čas vyniesť to „niečo“ zo svojej domácnosti a podeliť sa s ľuďmi, ktorých máme vo svojom okolí, aby sa radosť z mnohého, čo máme, znova rozhorela. Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme Ti za naše začiatky, pri ktorých si stál. Za Tvoje požehnanie, ktoré nás sprevádza celé tie roky nášho života. Ďakujeme za obdarovanie mnohými možnosťami, ľuďmi, priateľmi, vecami. Nech cez naše dávanie a ochotu podeliť sa môžeme spoločne zažívať realitu Tvojho požehnania medzi nami. Amen. Pieseň: ES 552 Autor: Lenka Janotková Nespomínajte predchádzajúce veci a o dávnych nerozmýšľajte. Hľa, robím čosi nové, teraz to klíči, či to nebadáte? Izaiáš 43,18-19 Pavol píše: „Ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové.“ 2.Korinťanom 5,17 Daniel 5,1-7.17-30 •  Modlíme sa za: Malá Čalomija (NoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes prinášam Hospodinovi prvé ovocie svojej práce s vďačnosťou za cestu z otroctva do zasľúbenej krajiny? Čo pre mňa znamená vyznávať pred Bohom: „Môj otec bol blúdiaci Aramejčan“, aby som nezabudol svoje korene? Ako môžem dnes šíriť radosť dávania s levitmi, cudzincom, sirotou a vdovou, aby som žil v Božom požehnaní? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

5.Mojžišova 19,1-13 1 Keď Hospodin, tvoj Boh, vyhubí národy, ktorých krajinu ti dáva, a ty si ich podmaníš a budeš bývať v ich mestách a domoch, 2 oddeľ tri mestá uprostred krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ju obsadil. 3 Uprav k nim cesty a na tri diely rozdeľ územie svojej krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva, aby ta mohol ujsť každý, kto niekoho zabije. 4 Tak to bude s tým, kto niekoho zabije. Keď ta utečie, môže zostať nažive, ak svojho blížneho zabil neúmyselne a predtým ho nemal v nenávisti. 5 Keď niekto vyjde so svojím blížnym do lesa rúbať drevo a sekerou sa zaženie, aby zoťal strom, pričom mu z poriska odletí železo, ktoré priateľa zasiahne a smrteľne zraní, taký nech utečie do jedného z týchto miest a zostane nažive. 6 Vykonávateľ krvnej pomsty by v návale hnevu prenasledoval vraha a keby cesta bola veľmi dlhá, dostihol by ho a zabil. Vrah si však smrť nezaslúžil, lebo zabitého predtým nemal v nenávisti. 7 Preto ti prikazujem: Oddeľ tri mestá! 8 Keď Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje územie, ako pod prísahou sľúbil otcom, a dá ti celú krajinu, o ktorej povedal, že im ju dá, 9 zachovaj každý príkaz, ktorý ti dnes dávam: aby si miloval Hospodina, svojho Boha, a chodil po jeho cestách po všetky dni. Pridaj teda k tým trom mestám ešte ďalšie tri. 10 V tvojej krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva, nech sa neprelieva nevinná krv, aby si za ňu neniesol vinu. 11 Keby niekto nenávidel svojho blížneho, striehol naňho, napadol by ho a udrel tak, že blížny by zomrel, a jeho vrah by potom do niektorého z týchto miest ušiel, 12 nech pošlú po neho starší mesta, nech ho odtiaľ vezmú a vydajú do rúk vykonávateľa krvnej pomsty, aby zomrel. 13 Nech sa nad ním tvoje oko nezľutuje. Tým sa odstráni preliatie nevinnej krvi z Izraela a budeš sa mať dobre. Kde nájsť útočisko? Niekedy sa veci aj napriek našej najlepšej snahe pokazia. Sme dedičmi dedičného hriechu a, žiaľ, nevieme byť „len“ dobrí. Zlyhávame. Nakoniec, keby sme to vedeli, nepotrebovali by sme Božieho Syna. Pán Boh nás však nedelí na tých s väčšími a menšími hriechmi. Hriech vždy bude hriechom a On – spravodlivý, neznesie hriech – akýkoľvek. On je však aj milujúci a z tejto Svojej lásky sa k nám skláňa. Otvára nám cestu k pokániu, vďaka ktorému nie sme stratené prípady, nie sme bez šance, nádeje, budúcnosti. Spoveď a Večera Pánova sú tiež takýmito útočiskami. Každý môže oľutovať svoje hriechy a prijať Božie odpustenie. No takáto zmena si vyžaduje veľa času a pokory. Žijeme v spoločenstvách, kde si so sebou nesieme rôzne príbehy, bremená… Aj tieto spoločenstvá by mali byť bezpečným miestom prijatia, kam môžeme prísť nedokonalí a odísť premenení. Bez nenávisti. Bez posudzovania a odsudzovania. Ako to bolo s tou „smietkou“ a „brvnom“? Nikto nie sme bez viny a všetci potrebujeme Krista – všetci potrebujeme útočisko, keď zlyhávame. Vďaka, že ich máme! Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem Ti za to, že Ty si Ten, ktorý je nad všetkým. Že napriek mojim zlyhaniam môžem znovu prichádzať a vyznávať Ti, ako veľmi potrebujem Tvoju lásku a odpustenie. Daj, prosím, nech aj ja dokážem s rovnakou láskou pozerať na ľudí okolo seba, bez povyšovania a predsudkov, lebo aj ja mám dosť Tvojej milosti. Amen. Pieseň: ES 489 Autor: Petra Košalková Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom. 5.Mojžišova 29,28 Poznanie Božieho tajomstva – Krista. Lebo v Ňom sú ukryté všetky poklady múdrosti a poznania. Kološanom 2,2-3 Lukáš 5,33-39 •  Modlíme sa za: Ľubietová (ZvS) Otázky na rozjímanie: Kde dnes hľadám útočisko, keď zlyhám – u ľudí, v sebe, alebo v Kristovi, ktorý otvára cestu k pokániu? Ako môžem byť súčasťou spoločenstva, ktoré nešíri nenávisť a odsúdenie, ale ponúka priestor na pokánie a premenu? Čo vo mne potrebuje byť dnes prinesené do „mesta útočišťa“ – k spovedi a k Večeri Pánovej – aby som prijal odpustenie? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu