Podcasts about historick

Je to jeden z najznámejších podnikov, ktoré pôsobili na území dnešného Slovenska. Sandrik založili v Hodrušskej doline ešte na konci 19. storočia. Vďaka vysokej kvalite spracovania si tieto výrobky získali uznanie nielen doma, ale aj v zahraničí. Spoznajte príbeh tejto legendárnej značky. Ďuro Šimko vás zoberie do Slovenského národného múzea - Historického múzea na výstavu s názvom „Sandrik: Účelné, najlepšie a najvkusnejšie“. | SNM - Historické múzeum: Výstava Sandrik: „Účelné, najlepšie a najvkusnejšie“. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

NBA Finále má za sebou 4 neuveriteľné zápasy. Jednoznačne najneuveritelnejší z nich je zápas číslo 4, v ktorom Knicks spravili 29 bodový comeback. 29… Najväčší historický comeback vo finále. Neskutočné. Prebrali sme samozrejme aj prvé 3 zápasy a všetky naše postrehy z priebehu finále.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Šípkarska udalosť roka na Slovensku sa blíži. Od 19. do 21. júna sa v bratislavskej Incheba Expo Arene uskutoční premiérový turnaj pod hlavičkou PDC u nás. O Niké Slovak Darts Open 2026 prezradil viac promotér František Šulc. Viac na portáli - https://sportnet.sk Sledujte nás na♦ Facebooku - https://www.facebook.com/Sportnet.sk♦ Instagrame - https://www.instagram.com/sportnet.sk♦ X - https://www.x.com/sportnet_skSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Jednu z největších sbírek historických pohlednic má Muzeum JUDr. Otakara Kudrny v Netolicích na Prachaticku. V letošním roce navíc vystavuje dva nové listáře pohlednic. Sbírku si prohlédl regionální stopař Petr Kubát.Všechny díly podcastu Jihočeské odpoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Dánská královna Markéta Dagmar byla dcerou Přemysla Otakara I. a manželkou Valdemara II. Historické prameny o ní téměř mlčí. Ožívá ale v dánské legendě o laskavé panovnici. Zemřela při porodu ve věku kolem 20 let. V dokudramatu ji ztvárnila Tereza Císařová. Dále uslyšíte Roberta Mikluše, Vasila Fridricha a Ivanu Uhlířovou. Z historických studií a knihy Královna Dagmar Václava Beneše Třebízského čte Jan Vlasák a Libuše Švormová. Hostem pořadu byla historička Eva Doležalová.

Historické kulisy, dobové divadelní kostýmy a třeba i stroje, které umí napodobit bouřku nebo vichr. To všechno mohou lidé vidět na novém prohlídkovém okruhu státního zámku v Litomyšli.

Tatiana Čabáková si povídala s ukrajinskou psycholožkou a válečnou uprchlicí Alisou Filčakovou. Lidija Stevanović zašla na literární festival Svět knihy, kde se potkala s jedním z nejzajímavějších chorvatských spisovatelů, Damirem Karakašem. Moderuje: Tomáš Pilát. Připravila: Tajana Mančalová.Všechny díly podcastu Mezi námi můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jablonecký pivovar kdysi patřil k největším v České republice. Od 90. let 20. století se v něm ale pivo nevaří a areál chátrá. To by se do budoucna mělo změnit. Objekt odkoupil jablonecký řemeslný minipivovar Volt, který chce komplex začít opravovat a zase v něm začít vařit pivo.Všechny díly podcastu Vybrali jsme pro vás můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Prodej historické budovy by Zpravodaj Kahan

Máte rádi historii? Dnešní epizoda bude pro vás! A pokud vás historie nezajímá, poslechněte si dnešní díl taky, protože tyhle knihy jsou fakt špička! Spolu s Kájou a Ráďou se podíváme do východního Německa za Berlínskou zeď, na potápějící se loď plnou dětí, do paranoidní atmosféry druhé světové války, do dekadentní Belle Epoque v Paříži, do tudorovské Anglie i do temného středověku, kdy na našem území ještě žily slovanské kmeny uctívající tajemná božstva...

Správy. Téma dňa. Storočnica Slovenského rozhlasu - veda, šport a poznanie. Historický kalendár - Anton Gerža.

Od vzniku Spojených štátov amerických tento rok ubehlo 250 rokov. Státisíce obetí si tam vyžiadala občianska vojna „Severu proti Juhu“. Málokto vie, že v tomto krvavom konflikte bojovali aj Slováci. V jazde, v delostrelectve alebo aj na pozícii generála. Počúvajte ďalšiu zo série historických Nočných pyramíd s historikom Jurajom Červenkom. Ten vám priblíži ďalšie pútavé osudy Slovákov v americkej vojne severu proti juhu. | Historická NP: Slováci v americkej občianskej vojne; | Hosť: Juraj Červenka (historik, editor, spisovateľ). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Zaostřeno se vydalo na Pouť smíření, která se letos konala ve výjimečné atmosféře historicky prvního sudetoněmeckého sjezdu v Brně. Akce připomínající tragické poválečné vyhnání brněnských Němců přilákala rekordní počet účastníků i hlasité protestující. Událost ukázala, jak silné emoce česko-německá minulost stále vyvolává.Všechny díly podcastu Zaostřeno můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Výtah Respektu: Historický okamžik, slavnost míru, cesta k usmíření, upřímný dialog, ale taky obludnost, provokace a snaha o přepisování dějin - i takové byly výklady sjezdu sudetských Němců v Brně, který skončil právě dnes, a to uctěním památky obětí okupace v Kounicových kolejích. Sjezd se konal od čtvrtka, vůbec poprvé na území Česka, a to v rámci festivalu Meeting Brno, který usiluje o dialog mezi národy, kulturami i náboženstvími. Právě to ale byla před samotným festivalem velká otázka. V Česku totiž téma vyvolalo velké kontroverze, a třeba sněmovna hlasy vládní koalice přijala usnesení, ve kterém vyzvala organizátory ke zrušení. To se ale nestalo a do Brna se vydali také Eva Soukeníková a Tomáš Lindner. V pondělní epizodě přibližují atmosféru sjezdu, protestů, účast politiků i to, co by víkendové události mohly změnit v česko-německých vztazích.

Najdete ji na kraji lesa na úpatí kopce Dubí v bývalé zámecké oboře v Městě Albrechticích a je součástí městského turistického okruhu města. Hrobka příslušníků podnikatelského rodu Keil von Eichenthurn a bývalých občanů města pochází z počátku 20. století, kdy ji vnuk původního zakladatele železárny Keil & Tlach postavil jako mauzoleum.Všechny díly podcastu Odpolední interview můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Stříbrné doly u Rudolfova na Českobudějovicku patřily svého času k nejdůležitějším v Čechách. Největší slávu zažily za vlády císaře Rudolfa, který také městu propůjčil své jméno. Historické mapy důlního revíru z o něco pozdější doby se nachází v třeboňském oblastním archivu. Prohlédl si je redaktor Filip Černý.Všechny díly podcastu Jihočeské odpoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pripomenuli sme si 81 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny. Dokážeme nepopierať historické súvislosti a oddeliť ich od súčasnej politiky? Premiér Fico a delegácia rokovali s Vladimirom Putinom dve hodiny. Okrem iného aj o energetickej bezpečnosti. Premiér sa označil za čiernu ovcu Únie. Fico v Kremli odovzdal Putinovi aj odkaz od Zelenského. Ten má byť pripravený na stretnutie. Blížime sa ku koncu vojny, ako naznačil aj Putin? Aj o týchto témach sme sa rozprávali s politickým analytikom a historikom Eduardom Chmelárom.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o aktuálnych geopolitických udalostiach. Rozoberajú 14-bodový plán medzi USA a Iránom. Ak by si Teherán prenechal kontrolu nad Hormuzským prielivom a dokázal v ňom vyberať mýto, išlo by o bezprecedentnú ranu pre slobodu moreplavby. Keďže sloboda moreplavby je dôležitým pilierom americkej globálnej politiky, neschopnosť USA spriechodniť Hormuz povedie k oslabeniu pozície Spojených štátov vo svete. Témou relácie je tiež vystúpenie Spojených arabských emirátov z ropného kartelu OPEC a siituácia v Libanone medzi Izraelom a hnutím Hizballáh. Porozprávame sa aj o rusko-ukrajinskej vojne a správach o bavách Vladimira Putina z atentátov i o údajnom poklese jeho podpory medzi ruským obyvateľstvom.

Historický areál Lázní Libverda, od budovy na kolonádě přes Clam-Gallasův Palác nad kolonádou a další menší budovy až po samotnou dvoukřídlou kolonádu, prochází již několik let rekonstrukcí. Na malou procházku se tam vydal regionální stopař Jaroslav Hoření.Všechny díly podcastu Vybrali jsme pro vás můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Užijte si hezký víkend s našimi tipy na zajímavé akce.

Prešli sme všetky série a hlavne – čo teraz? Celtics vypadli, čo to znamená pre Boston? Zostane Jaylen Brown? Príde koniec éry? Denver prekvapivo vypadol, ostane David Adelman? A nechýbali predikcie konferenčného semifinále. 3 zo 4 predikcií máme odlišné, takže bolo naozaj o čom debatovať. VYPLŇTE, PROSÍM, NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum ĎAKUJEME! Podcast Druhá Lajna https://www.instagram.com/druha.lajna/ je súčasťou produkcie ZAPO - zábava v podcastoch https://www.instagram.com/zapoofficial/ Viac informácií: https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/See omnystudio.com/listener for privacy information.

Původní lávka byla v havarijním stavu, proto došlo k její demontáži.

Slovenský Sokrates, ktorý môže byť inšpiráciou aj pre dnešné generácie. Adam František Kollár, chlapec z chudobných pomerov, ktorý sa dostal na cisársky dvor do priazne osvietenej reformátorky Márie Terézie. Polyglot, knihovník či právny historik. Čím si získal panovníčku, ktorá v časoch, kedy sa dostal do nepriazne uhorskej šľachty, nad ním držala ochrannú ruku? Počúvajte ďalšiu historickú Nočnú pyramídu. O živote tohto výnimočného osvietenca v nej viac porozpráva Janka Medveďová z Katedry pedagogiky Univerzity Komenského. | Historická NP: 308. výročie narodenia právnika a historika Adama Františka Kollára; Hosť: Janka Medveďová (historička). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Český rozhlas získal unikátní záznamy ze soudního procesu s představiteli protektorátní vlády, který se odehrál před 80 lety. Její členové čelili obžalobě z kolaborace s nacistickým režimem během okupace. Za protektorátu se vystřídaly čtyři české vlády, všechny podřízené říšskému protektorovi. Před soudem však stanuli pouze členové třetí vlády vedené Jaroslavem Krejčím. Desítky hodin těchto unikátních nahrávek nyní Český rozhlas digitalizuje.Všechny díly podcastu Seriál Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hostia: Marián Sekerák (politológ, Vysoká škola Ambis v Prahe) a Pavol Hudák (denník Postoj). | Konflikt Washingtonu a Vatikánu – Donald Trump a Lev XIV. – je útok na pápeža prekročením diplomatických červených čiar? (Historické paralely – kto, kedy a v akých súvislostiach útočil v 20. storočí na pápežov? Útočil niekto?); Kde sú hranice, za ktoré by politici nemali ísť? Bude sa konflikt Woshingtonu a Vatikánu stupňovať? Kam môže zájsť Donald Trump? Štylizácia amerického prezidenta do osoby Ježiša Krista, kritika prezidenta od konzervatívnych kruhov v USA (hnutie MAGA), nebezpečenstvo spájania politiky a náboženstva – môže sa prebudiť v spoločnosti náboženský fundamentalizmus? Deje sa tak už teraz? V čom je kresťanský fundamentalizmus odlišný od islamského či židovského? Je vôbec? Nárast pravicových nacionalistických strán v Európe a na Slovensku – ich dištancovanie sa od politiky amerického prezidenta – je Donald Trump extrémom aj pre európskych „extrémistov“? Uvedomujú si európski nacionalisti problematiku miešania politiky a náboženstva – obávajú sa ho? Využívanie AI na účely, ako to robí Donald Trump – pápež a jeho kritika umelej inteligencie – smerujú politici a politické kampane k využívanie AI videí? Uvidíme niečo podobné aj na Slovensku v tomto a budúcom roku? | Spájanie politiky a náboženstva. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Houbové Galapágy u slovenského Zvolena (4:33) – Historické souvislosti: O kouzelné bylině a daru bohů (18:37) – Vyšehrad ve středověku (24:04) – Opavské meteority (31:36)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kto sa bojí rozpomínania na veci minulé? Aké následky má strata komunikácie medzi generáciami? Prečo je historická pamäť dôležitá pre zachovanie slobody? Ako to súvisí s čistkami v našich verejnoprávnych médiách?  Vypočujte si odpovede aj na tieto otázky. Hostia: - Soňa Gyarfášová, novinárka, dokumentaristka - Jaroslav Valent, šéfredaktor časopisu Historická revue

Historická loď je uložená hned vedle nejstaršího plavidla v České republice, keltského monoxylu z třetího století před naším letopočtem. Obě plavidla teď budou součástí expozice s názvem Příběh lodí.

Historická mise Artemis 2 otestovala loď Orion s posádkou a přiblížila návrat člověka na Měsíc. Popularizátor kosmonautiky mluví o zásadním milníku.Všechny díly podcastu Dobré dopoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Šestnáctiletý student ostrovského gymnázia Daniel Biskup se díky projektu Česká cesta do vesmíru dostal až na Floridu, kde sledoval start mise Artemis II. Spolu s dalšími studenty si cestu zařídil bez velkých institucí a s podporou sponzorů. V USA strávili deset dní.

Hosťom relácie Dírerov filter bol politológ a vysokoškolský pedagóg Miroslav Řádek. Vo svojej vedeckej a publikačnej činnosti sa dlhodobo venuje analýze domácej politickej scény, volebným systémom a dynamike straníckej politiky na Slovensku. Pôsobí na Katedre politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, pričom je pravidelným komentátorom politického diania v popredných celoštátnych médiách. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:či víťazstvo Magyara znamená skutočný koniec éry Orbánači mal Robert Fico ťažké ráno vo Vietnameči môže koalícia naďalej strašiť Ukrajinou a vojnou a spoliehať sa na Ruskoči opozícia má šancu zopakovať maďarský scenárči nie je skutočným problémom na Slovensku skôr opozícia než vláda

„Nemyslím si, že opravy budou mít vliv na provoz. Možná budou prohlídky ve druhém patře o něco kratší,“ říká nezávislý starosta Dřevohostic Petr Dostál.

V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka. Historička Hana Kubátová v audioknihe skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Audiokniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu. Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové. Audiokniha: Kde líšky dávajú dobrú noc Autor: Hana Kubátová Interpret: Nora Ibsenová Dĺžka: 11:04 h Vydavateľstvo: Publixing a N Press Audiokniha Kde líšky dávajú dobrú noc na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Kde líšky dávajú dobrú noc na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Svet s napätím sleduje vojenskú eskaláciu medzi Teheránom, Izraelom a USA. Historické skúsenosti však ukazujú, že vonkajší tlak režimy často skôr zomkne, než rozvráti. „Iránci si nenechajú od nikoho diktovať, kedy majú povstať a čím majú súčasný systém nahradiť,“ hovorí v rozhovore o histórii Iránu Jakub Koláček z Katedry Blízkeho východu filozofickej fakulty Karlovej univerzity.

Návštěva zoologického depozitáře Oblastního muzea v Ústí nad Labem (4:57) – Historické souvislosti: Psí život (17:38) – Lidé a houby, 2. část: Ve službách člověka (22:33)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V bývalém kapucínském kostele sv. Josefa v centru Chrudimi dnes sídlí Muzeum barokních soch. Historická stavba prošla citlivou rekonstrukcí a proměnila se v jedinečný prostor, který představuje Chrudim jako důležité centrum barokního umění mimo Prahu. Rekonstrukce kostela a jeho proměna v muzeum získala řadu ocenění. V roce 2011 to byl titul Stavba roku Pardubického kraje a později se slavil úspěch i v mezinárodní soutěži The LivCom Awards.

V bývalém kapucínském kostele sv. Josefa v centru Chrudimi dnes sídlí Muzeum barokních soch. Historická stavba prošla citlivou rekonstrukcí a proměnila se v jedinečný prostor, který představuje Chrudim jako důležité centrum barokního umění mimo Prahu. Rekonstrukce kostela a jeho proměna v muzeum získala řadu ocenění. V roce 2011 to byl titul Stavba roku Pardubického kraje a později se slavil úspěch i v mezinárodní soutěži The LivCom Awards.

Vojna v Iráne, na Ukrajine a vplyv tohto diania na palivá a automobilový priemysel v roku 2026.Text pripravil Vladimír Orth, hosť podcastu Autobazar.EU.Dňa 28. februára sa začal vojenský konflikt v Iráne a z operácie v Perzskom zálive sa veľmi rýchlo stal rozsiahly regionálny konflikt, ktorý priamo zasiahol 10 krajín: Irán, Izrael, Bahrajn, Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Irak, Omán, Turecko a Libanon.Odhadnúť jeho vplyv už dnes nie je také náročné, najmä v dobe dostupných dát, analytických nástrojov a umelej inteligencie. Zároveň však platí, že len málokto ešte verí pôvodným odhadom, podľa ktorých nemal zásah trvať dlhšie ako tri týždne. Dnes je zrejmé, že ide o rozsiahly konflikt, pri ktorom nikto nevie spoľahlivo odhadnúť jeho trvanie ani konečné dôsledky.Uzavretím strategického dopravného koridoru cez Hormuzský prieliv bola prakticky výrazne obmedzená doprava oboma smermi. Práve tadiaľ pritom denne preplávali desiatky tankerov s ropou, čo robí z tejto oblasti jedno z najcitlivejších miest globálnej ekonomiky. Priamy dosah na automotiveTo, čo už dnes vidíme v automobilovom priemysle, je strata trhu s novými vozidlami v objeme približne 4,43 milióna automobilov ročne. Zároveň boli narušené aj dodávateľské reťazce, ktoré sú pre automotive kľúčové. Najviac postihnuté pritom nie sú len krajiny priamo zasiahnuté konfliktom, ale aj okolité štáty regiónu Blízkeho východu a Arabského polostrova.Vojna nie je zameraná iba na vojenskú infraštruktúru. Zasahuje aj zariadenia na ťažbu, skladovanie a distribúciu ropy, ropných produktov a plynu. Tento výpadok následne ovplyvňuje významných odberateľov v Ázii a ich výrobné kapacity. Až 32 % globálnej produkcie ropných produktov totiž pochádza práve z tejto oblasti. Najväčšími odberateľmi sú najmä Čína, India, Indonézia a Filipíny. Vplyv na automobilový trh v Ázii a EurópeTieto zmeny môžu ešte viac urýchliť nástup elektrických vozidiel v Ázii, pretože tlak na cenu klasických palív bude rásť. V Európe naopak očakávame, že vzhľadom na prebiehajúcu recesiu bude dochádzať k znižovaniu spotreby pohonných hmôt v domácnostiach a k väčšiemu záujmu o ekologickejšie a úspornejšie vozidlá. Zároveň bude pokračovať trend downsizingu, teda presunu k menším a lacnejším autám.Energetická kríza, ktorá sa začala vojnou na Ukrajine a následným obmedzením nákupu ruských ropných produktov zo strany EÚ, sa dnes spája s dôsledkami vojny v Iráne. Kombinácia týchto dvoch faktorov vytvára pre európskych spotrebiteľov aj priemysel mimoriadne nepriaznivé podmienky.Nebudem sa teraz púšťať do diskusie o tom, ako dlho bude tento konflikt trvať a aký vplyv bude mať na vojnu na Ukrajine. Podstatné je pochopiť, aký dopad bude mať na ľudí a ich mobilitu. Mobilita bude drahšiaMobilita sa postupne mení a je nutné si uvedomiť, že pre ľudí je čoraz finančne náročnejšia, a to nielen z pohľadu obstarania vozidla, ale aj jeho samotného vlastníctva. Downsizing je už dnes viditeľný v západnej Európe, kde pri rozhodovaní o kúpe automobilu dominujú menšie autá a ekologickejšie riešenia.Populárne sú najmä malé crossovery a vozidlá pre menšie rodiny. Naopak, modely ako kombi a limuzíny postupne strácajú svoje pozície a viaceré automobilky už ich výrobu obmedzili alebo ukončili. Čo sa stane, ak konflikt potrvá dlhšie?Ak bude konflikt trvať dlhšie než jeden až tri mesiace, tlak na ceny pohonných hmôt bude ešte väčší a trh začne hľadať alternatívy. Nie je vylúčené, že sa opäť otvorí diskusia o nákupe ruskej ropy a o prehodnotení sankcií, ktoré doteraz nepriniesli výsledok v rozsahu, aký Európska únia očakávala.Z pohľadu výroby automobilov budú mať niektoré automobilky problémy s produkciou, pretože ich dodávatelia aj logistické trasy, ktoré boli nastavené pred konfliktom, nebudú schopné plniť pôvodné plány. Najvýraznejšie môže konflikt zasiahnuť ázijských výrobcov automobilov a segment vozidiel s batériovým pohonom. Európa a Slovensko už klesajúPriemerný pokles nákupu nových automobilov v Európe sa za prvé dva mesiace roku 2026 pohybuje na úrovni -3,9 %. Na Slovensku je prepad ešte výraznejší a dosahuje -7,05 %.Trh má svojich víťazov aj porazených, no najviac strácajú automobilky, ktoré síce v predchádzajúcom období rýchlo získali pozície, no nemajú dostatočne lojálny segment zákazníkov.Najväčší prepad za obdobie 1–2/2026 zaznamenali:1. SsangYong (Kórea): -81,82 %2. Mitsubishi (Japonsko): -77,27 %3. Dongfeng (Čína): -50,00 %4. Lexus (Japonsko): -41,61 %5. Mini (Veľká Británia): -40,00 %Za týmto prepadom, ktorý je vyšší ako priemer EÚ27, stoja najmä tieto faktory:● prebiehajúca recesia,● konsolidačné opatrenia,● zmeny pri odpočte DPH,● slabšia schopnosť financovania v dôsledku vysokého zadlženia. Historické minimá a starnutie vozového parkuNákup nových áut klesol na nové historické minimá. Stačí sa pozrieť na cesty a sledovať, koľko nových vozidiel reálne pribúda. Z toho následne vyplývajú ďalšie efekty: vysoká miera dovozu jazdených vozidiel, vyšší podiel starších áut nad 5 rokov a rastúca potreba opráv a náhradných dielov.Tento tlak bude pravdepodobne ďalej narastať vzhľadom na charakter ekonomiky a na prehlbujúce sa dôsledky vládnych opatrení, ktoré majú priamy vplyv na spomaľovanie hospodárstva.Nemyslím si, že by sa situácia v najbližších mesiacoch výraznejšie zlepšila. Súčasné dodané vozidlá sú totiž vo veľkej miere ešte autá objednané v roku 2025, ktoré sa len postupne expedujú. Pokles nových objednávok hlásia prakticky všetky značky, pričom nejde len o problém Slovenska, ale celej Európskej únie. Rozdiel je len v tom, do akej miery je ktorá krajina zasiahnutá. Spotrebiteľ bude opatrnejšíV súvislosti s vojnou v Iráne bude opatrnosť spotrebiteľov pri kúpe automobilov ešte rásť a pokles dopytu môže byť ešte výraznejší. Spotrebiteľ sa v obdobiach vysokej neistoty prirodzene obáva a nemá záujem nakupovať tovary dlhodobej spotreby, pokiaľ nevie vyhodnotiť riziká takejto situácie pre svoju budúcnosť.V reakcii na rast cien palív zaviedla slovenská vláda zastropovanie cien palív a následne aj obmedzenie ich predaja zahraničným občanom, keďže v okolitých krajinách ceny palív vzrástli o 15 až 17 %. Nie je však jasné, ako dlho bude štát schopný tento model udržať, pretože takéto zvýhodnenie musí niekto financovať. Ročný objem kompenzácií sa môže pohybovať v rozsahu 250 až 550 miliónov eur. Ak konflikt potrvá dlhšie, štátny rozpočet túto záťaž nemusí zvládnuť. Inflácia ako ďalší problémVeľmi významným faktorom, ktorý ovplyvní slovenskú aj európsku ekonomiku v súvislosti s konfliktom, bude budúca inflácia. Zatiaľ sú vyjadrenia ekonómov zdržanlivé, no vzhľadom na možné trvanie konfliktu a jeho intenzitu sa domnievam, že môžeme očakávať infláciu na úrovni viac ako 5 % v druhej polovici roka 2026.To zároveň znamená znehodnocovanie úspor, pokles životnej úrovne a rast nákladov prakticky na všetko. Aj z tohto dôvodu považujem za jednu z ciest postupné znižovanie závislosti na vlastníctve auta a väčší presun k nájomným a predplatným modelom mobility, kde sa časť týchto rizík dá efektívnejšie rozložiť.Vyššia inflácia zároveň zvýši cenu materiálov aj práce, čo sa v strednodobom horizonte opäť premietne do obstarávacích cien automobilov. Podobný vývoj sme už videli v rokoch 2022 až 2023, keď ceny áut výrazne rástli práve pod tlakom inflácie. ZáverNajbližšie obdobie neprinesie automobilovému priemyslu veľa pozitívnych správ. O to dôležitejšie je vedieť, čo môže prísť, a pripraviť sa na to vopred. Schopnosť správne čítať vývoj a včas reagovať bude rozhodujúca pre firmy, spotrebiteľov aj celý trh mobility.Zmienená epizóda podcastu o autopriemysle v EÚ a na Slovensku:Na vysoké platy a lacné autá zabudnime. Autopriemysel nie je budúcnosť Slovenskahttps://www.youtube.com/watch?v=S5eyZvzuSoo

Poznáme všetky štvrťfinálové dvojice play-off slovenskej hokejovej extraligy. Známu šesticu po základnej časti doplnili úspešné tímy z predkola. Liptovský Mikuláš zdolal Zvolen a Spišská Nová Ves podľahla Michalovciam. V novej časti podcastu Trefné strieľanie si Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) zavolali s bývalým trénerom Spišiakov Vladimírom Záborským a prebrali skončené série predkola aj nadchádzajúce štvrťfinále.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.

Největší bomba?

Z historické stříkačky z 19. století se dochovaly všechny její části, včetně hadic a luceren. V minulosti ji tahali koně, voda z ní stříkala díky pumpě, na jejíž rozpohybování byli potřeba čtyři muži.

Historická tramvaj byla jednou z hlavních hrdinek zahajovacího ceremoniálu zimních olympijských her v Miláně. Ve videu promítaném na fotbalovém stadionu San Siro ji řídil legendární motocyklový závodník Valentino Rossi, který svezl italského prezidenta Sergia Mattarellu. Skoro stoletý model stále běžně jezdí v milánských ulicích.

Nedávna smrť dvoch amerických občanov rukami agentov ICE v Spojených štátoch amerických bola možno najhorším v sérii nepríjemných prekvapení, ktoré prináša druhé funkčné obdobie prezidenta Donalda J. Trumpa. V globálnom kontexte vzostupu autokratických lídrov možno Donald Trump neprekvapuje. To, čo neprestáva prekvapovať je rýchlosť, radikálnosť a rozsah zmien, akou sa tieto veci dejú v jednej z najstarších demokracií – v krajine, ktorá bola pre mnohých z nás dlho vzorom demokratického štýlu vládnutia a demokratickej kultúry. V tomto podcaste sa pozrieme na dejiny Spojených štátov komplexnejšie a bez idealizovania: Akým výzvam čelila demokracia v Spojených štátoch naprieč dejinami? Bola imúnna vzostupu autokratických tendencií? Je nástup trumpizmu naozaj natoľko prekvapujúci? Do akej miery je Trumpov štýl vládnutia, jeho izolacionizmus a expanzionizmus výnimočný v amerických dejinách? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s politológom Doc. Erik Lášticom, PhD. z Katedry politológie na Univerzite Komenského v Bratislave, kde prednáša o vláde a politike na Slovensku a v Spojených štátoch. Politické a spoločenské dianie v USA pravidelne komentuje aj v médiách a na sociálnych sieťach. Tento diel Dejín vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nehovoria ti nič slová sfragistika, numizmatika, heraldika či paleografia? Nielen o pomocných historických vedách bude práve tento diel Schooltagu, ale aj o histórii ako vede a historických prameňoch. Okrem tejto časti sa môžeš tešiť aj na ďalších 29 epizód, v ktorých sa pokúsime spracovať celý dejepis. Teda minimálne na takej úrovni, aby sa ti podarila úspešne zvládnuť maturita. Kľúčové slová: Dejepis, História, Pomocné vedy historické, Historické pramene Tento podcast ti prináša Žilinská univerzita v Žiline.

Ledovec Belvedere aneb Jak tají Alpy (4:25) – Historické souvislosti: O politice a degradaci (23:44) – Kosmonautika 2026, 4. část: Vnější planety a vzdálené končiny (29:14)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

VŠECHNY EPIZODY V NEZKRÁCENÉ VERZI NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION Íránský režim se snaží násilně potlačit rozsáhlé protesty, které vyvolal historický propad měny. „Záběry, které se k nám dostávají z ad hoc vytvořených márnic, kde jsou pytle s bezvládnými těly, nebo záběry, na nichž těla obětí leží na ulicích, jsou šokující a příšerné. Když ty dny analyzuji, je mi z toho úzko. Opravdu se nebavíme o pár lidech – mluvíme o bezprecedentních číslech, která dosahují několika tisíc,“ říká ve Studiu N reportérka zahraniční redakce Deníku N Dominika Píhová. „Íránský režim se absolutně nezměnil a nemění. Využívá stále stejné praktiky, aby lidi zahnal domů, dostal je z ulic, a neštítí se vůbec ničeho,“ popisuje v podcastu novinářka. „Dostáváme konkrétní zprávy o jednotlivých příbězích – například o patnáctileté studentce, která šla domů z jedné z těchto akcí a mámě se už nikdy nevrátila. Vidíme snímky, které zachycují, že lidé jsou stříleni do hlavy, mezi oči. Jediným cílem je zabít protestující přímo na ulici. Násilí je všudypřítomné a nedá se popřít.“ Metody íránského režimu vedou k tomu, že lidé mají strach a protesty postupně utichají. „Bylo by jednoduché naletět na vlnu entuziasmu, ale vláda, administrativa i bezpečnostní složky dál fungují bez větších problémů. Nevidíme žádný zásadní přerod. Protesty možná otřásly legitimitou režimu, ale neřekla bych, že by byly poškozeny jeho základy nebo že by začínal padat. Abychom se mohli bavit o svržení režimu, musely by být v ulicích podle expertů miliony lidí,“ říká. Do přímého konfliktu s íránským režimem se podle Píhové nechce Spojeným státům, Izraeli ani regionálním mocnostem. „V případě Donalda Trumpa minimálně do té chvíle, dokud nebude existovat možnost rychlé a efektivní akce, která by režim položila na kolena,“ tvrdí novinářka. Zároveň podle ní nikdo z těchto aktérů nechce nestabilní Írán. „Nestabilita by otřásla nejen regionem, ale celým světem,“ doplňuje. Pro budoucnost Íránu považuje za špatné řešení jak kontinuitu současného režimu, tak případný zásah velmoci, která by se rozhodla přijít tamní situaci „spravit“. „Věřím, že revoluce, která jednou v Íránu přijde, patří Íráncům. Je na nich, aby se rozhodli, jak bude jejich země vypadat. Historický precedens ukazuje, že zásah Spojených států není to nejlepší, co se může stát,“ uzavírá ve Studiu N.

„Vnimanie! Vnimanie!“ Takto sa obyvatelia mesta Pripjať 27. apríla 1986 dozvedali z megafónov a sirén - po prvý raz oficiálne a takmer po dvoch dlhých dňoch – o katastrofe, ktorá sa odohrala v neďalekej jadrovej elektrárni Černobyľ. Z tejto, dnes už legendárnej, seriálovej scény automaticky prechádza mráz po chrbte. Situácia, keď sami cítite, že sa deje niečo veľmi zlé, ale všetci kompetentní zaryto mlčia, je presne tým obrazom, v ktorom sme žili aj my – občania komunistického Československa. Mnohí si dodnes na to pamätajú – na informačné embargo, na to ako sa zvesti o približujúcej sa hrozbe šírili len zlovestnou šepkandou i na prvomájové sprievody, do ktorých sa pod holým nebom – zamorovaného z východu rádioaktívnym mrakom - museli zapojiť všetci. Oslavoval sa komunistický sviatok práce a vo vzduchu nad hlavami viselo nebezpečenstvo, o rozsahu ktorého ľudia netušili. V tomto roku si budeme aj v našom mesačníku Historická revue pripomínať 40. výročie černobyľskej jadrovej katastrofy. Tá sa neodohrávala len v Sovietskom zväze, neďaleko ukrajinského Kyjeva. Vo väčšej či menšej miere zasahovala do celej Európy, mala bezpochyby globálny dopad. Čo to však bolo za prekvapenie, keď sa o skutočnej hrozbe i ľudia na Slovensku dozvedali len zo západného rozhlasu či v listoch od svojich známych žijúcich na kapitalistickom Západe? Čo sa to deje, keď rakúski a západonemeckí pohraničníci otáčajú celé vlakové súpravy späť do Československa? A prečo ľudia prestávajú v obchodoch nakupovať mlieko, ovocie či zeleninu? Prečo vláda a strana mlčia, čo nám zatajujú? Tento raz sa v podcaste Dejiny pozrieme na to, ako sa i u nás na Slovensku zatĺkalo, ako sa zatajoval a úmyselne zľahčoval rozsah černobyľskej katastrofy. Ale i o tom, ako informovanosť a nálady verejnosti monitorovala ŠtB. Rozprávať sa budem s historikom Petrom Jašekom z Ústavu pamäti národa. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

V čem je ale lidská práce zatím nenahraditelná? - Co může prozradit digitální dvojče Zeměkoule o tom, jak bude naše planeta vypadat za 50 let? - A stane se žabinec novou superpotravinou? Moderuje Daniela Vrbová.