POPULARITY
Categories
Pri pohľade na súčasnú bezpečnostnú situáciu vo svete, by sa mohlo zdať, že ide o podobnosť čisto náhodnú. Ale zrejme za tým predsa len niečo bude. Uveďme preto jeden citát. „Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Tieto úvahy získavajú na svojej aktuálnosti i teraz, keď vo vzduchu visí osud Ukrajiny, hrozba jej rozparcelovania a nový ústupok voči tradične agresívnej kremeľskej politike. Pred viac než 75 rokmi sa asertívna odpoveď Západu pretavila do vzniku Severoatlantickej aliancie. A aká je jeho odpoveď dnes? Nebude na škodu pripomenúť si časy, keď Západ dokázal vzdorovať. Prinášame preto staršiu epizódu podcastu Dejiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko si doteraz posielali odkazy cez médiá aj o tom, ako blízko je Hlas k Progresívnemu Slovensku, osobne sa na koaličnej rade nestretli od začiatku leta. Premiéra tlačí konsolidačný balík, Andrej Danko chce zo záchrankového systému vytlačiť súkromníkov a Matúša Šutaja Eštoka sa týkajú podozrenia okolo straníckych väzieb na víťazov tendra.V Dobrom ráne sa o koaličných sporoch rozpráva Jana Krescanko Dibáková s redaktorom domáceho spravodajstva Michalom Katuškom. Rokovania sa odohrávajú v čase, keď preferencie najnovšieho prieskumu odrážajú zhoršenie nálad koaličných voličov a krátko pred tým, ako vládu čaká prvé rokovanie o ďalšom zozname konsolidačných opatrení.Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD, Andrej Danko, Facebook/Matúš Šutaj EštokOdporúčanie:Dnes mám pre vás odporúčanie z domácej dielne. Hoci možno máte radšej podcasty, zablúďte aj na našu videosekciu. Nájdete tam tlačovky, videá, relácie a možno si nájdete to, čo vás bude baviť. A veľmi odporúčam Historickú revue, ideálnu ako letné čítanie.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Historická budova Moravského divadla v Olomouci má za sebou důležité technické úpravy. Dělníci v těchto dnech dokončili opravy poškozené východní fasády provaziště a zároveň instalovali na střechu divadla, které je v městské památkové rezervaci, i vlastní fotovoltaickou elektrárnu.
Pred osemdesiatimi rokmi sa zmenil svet a zmenili sa aj pravidlá, ako bude a ako nebude ľudstvo medzi sebou bojovať.V dňoch 6. a 9. augusta zhodili Američania na dvojicu japonských miest Hirošima a Nagasaki jadrové bomby. Výbuchy zabili státisíce ľudí priamo i nepriamo, a vo výsledku sa stali jediným bojovým použitím nukleárnych zbraní v konflikte... až dodnes.Čo sa teda pred takmer storočím stalo, prečo a aké to malo dôsledky: ale aj ako to opísala slávna reportáž Johna Herseyho Hirošima, ktorá mala zásadný vplyv na premýšľanie o jadrových zbraniach?Tomáš Prokopčák sa pýta zástupcu šéfredaktorky denníka SME Juraja Fellegiho a šéfredaktora magazínu Historická revue a moderátora podcastu Dejiny Jaroslava Valenta.Zdroj zvukov: YouTube/HarrySTrumanLibraryOdporúčanie:A dnes, samozrejme, odporúčam kúpiť si dnešné vydanie denníka SME, ktoré nájdete celý víkend. Tam aj na webe nájdete aj spomínanú ikonickú reportáž Hirošima, ktorá zmenila ľudské vnímanie jadrových zbraní a vďaka ktorej – aj, i keď určite nielen – sme od druhej svetovej vojny nukleárnu zbraň nepoužili.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Historické město Most začalo mizet z povrchu zemského kvůli těžbě hnědého uhlí v 60. letech minulého století. Pod hradem Hněvín tak vzniklo úplně nové město a po zatopení povrchového lomu jezero Most. Do starého Mostu se můžete vrátit ve virtuální prohlídce.Všechny díly podcastu Host Dopoledního expresu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Historické město Most začalo mizet z povrchu zemského kvůli těžbě hnědého uhlí v 60. letech minulého století. Pod hradem Hněvín tak vzniklo úplně nové město a po zatopení povrchového lomu jezero Most. Do starého Mostu se můžete vrátit ve virtuální prohlídce.
Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu. Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti? Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva. Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju? Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Bola módnou ikonou svojej doby a dodnes slúži niektorým návrhárom ako inšpirácia. Mária Antoinetta mala šatníky plné prepychových odevov. Nebola však jediná, kto si potrpel na veľa šiat. Spoznajte módu 18. storočia na francúzskom panovníckom dvore. Ďuro Šimko vás zoberie do Slovenského národného múzea - Historického múzea na výstavu s názvom Marie Antoinette - z Viedne do Versailles až pod gilotínu. V tejto epizóde V múzeu. | SNM - Historické múzeum; Výstava: Marie Antoinette - z Viedne do Versailles až pod gilotínu. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.
V júli v roku 1955 v Nemeckej spolkovej republike v Mníchove vybuchla bomba. Zabila slovenského exulanta Matúša Černáka. S ním ďalších dvoch nevinných ľudí a desiatky zranila. Atentát zosnovala Štátna bezpečnosť, pre ktorú v minulom režime pracovali tisícky príslušníkov. Odhadom, až 15 tisíc. O represívnej komunistickej tajnej službe je ďalšia historická Nočná pyramída. Gabika Angibaud sa v tejto epizóde zhovára s historičkou z Ústavu pamäti národa s Beátou Katrebovou Blehovou. | Historická NP: ŠtB 1955. Bomba ŠtB zabila Matúša Černáka v NSR a ďalších nevinných ľudí. | Hosť: Beáta Katrebová Blehová (historička). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Biblia pauperum – teda biblia pre chudobných a negramotných. Tak sa zvykne označovať v európskom stredovekom umení cyklus nástenných malieb, ktoré aj jednoduchému človeku vysvetľujú a zobrazujú výjavy zo života Krista a svätých. Neraz ide o vrchol majstrovstva často anonymných stredovekých umelcov, ktoré predovšetkým do Talianska prichádzajú obdivovať davy turistov. Po takejto gotickej ceste sa však môžete prejsť aj na Slovensku. Regióny Gemeru a Malohontu sú plné na prvý pohľad nenápadných vidieckych kostolov, ktoré skrývajú poklady stredovekej spirituality – kalváriu s umučeným Kristom, plačúcimi ženami i anjela, ktorý vynáša do neba dušu jedného z ukrižovaných lotrov; mystické zobrazenie hlavy s troma tvárami Najsvätejšej trojice či zobrazenie starouhorskej legendy sv. Ladislava. Gemerské fresky sú natoľko výnimočné, že sa radia k vrcholom stredovekého výtvarného prejavu v celej strednej Európe, čo na jar tohto roku potvrdilo aj udelenie prestížnej známky Európskeho dedičstva. Ako je vôbec možné, že sa aj u nás zrodilo takéto výtvarné bohatstvo? Kto boli ľudia, ktorí po sebe zanechali v gemerských kostoloch výjavy, ktoré návštevníka akoby šmahom ruky preniesli do Toskánska či Benátska? A ako sa o toto dedičstvo staráme dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Augustovičom a architektom Davidom Raškom zo združenia Gotická cesta. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.Všechny díly podcastu Výlety můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.
Lovci mamutů z ústeckého Bukova, 1. část: Sprašová návěj (4:47) – Historické souvislosti: O červeném keři (17:17) – Od podrostu k horám: Žáby Jižní Ameriky (22:29)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Vypočujte si záznam diskusie o knihe Fenomén YMCA a zistite viac o histórii organizácie, ale aj budovy na Karpatskej v Bratislave, ktorá čaká na absolútne nevyhnutnú rekonštrukciu strechy a skrýva extrémne veľa zaujímavých zákutí a obyvateľov. O fenoméne YMCA diskutujú historik Lukáš Krajčír z Historického ústavu SaV, Magdaléna Kvasnicová zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave, moderátorkou je Lucia Škyrtová.
Lovci mamutů z ústeckého Bukova, 1. část: Sprašová návěj (4:47) – Historické souvislosti: O červeném keři (17:17) – Od podrostu k horám: Žáby Jižní Ameriky (22:29)
Vlasta Okoličányová, promovaná knihovníčka, špecialistka na historické knihy a život a dielo historických osobností evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. | Moderuje: Kata Martinková. | Repríza z 08.04.2025. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
„Dokonalá bytosť z princa vyrástla bez toho, aby mu niekto venoval pozornosť a až v zrelom veku vyšlo najavo, akým je velikánom,“ – vyhlásil o princovi Eugenovi Savojskom jeden z jeho súčasníkov. Je to azda klasický príklad idealizovania, zveličovania či rovno apoteózy tejto významnej postavy stredoeurópskych dejín. Ale človeku sa pri výpočte jeho zásluh na vojenskom a politickom poli, ale i vo sfére staviteľských a umenie podporujúcich aktivít, ktorými oplýval po celý život, jednoducho chce preháňať. Princ Eugen Savojský sa v našich zemepisných šírkach objavuje vo chvíli nanajvýš kritickej, počas legendárnej bitky o Viedeň v septembri roku 1683. V tom čase ani nie 20-ročný mladík, potomok vládnucej dynastie v Savojsku, vraj prišiel chudobný ako kostolná myš, navyše po tom, ako dostal košom od francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., keď sa u neho neúspešne uchádzal o vojenskú službu. Tento malý a drzý „vrabčiak“ ako ho počastoval štipľavými poznámkami veľký kráľ Slnko, v nasledujúcich rokoch urobil hviezdnu vojenskú kariéru. Z nevýznamného ordonančného dôstojníka, ktorého mimoriadne schopnosti si povšimol aj habsburský panovník Leopold I., sa počas nasledujúcich troch desaťročí vypracoval na hlavného veliteľa cisárskych vojsk a stal sa tým, kto dokázal z uhorských území definitívne vyhnať Osmanov. Princ Eugen bol však mužom mnohých tvárí. Oproti neohrozenému vojenskému hrdinovi je tu predsa aj muž s vyberaným vkusom, hospodárskym talentom a obrovským bohatstvom, ktoré neváhal investovať do veľkolepých stavebných projektov. Ak poznáte zámky Belvedere či z pohľadu Bratislavčana naozaj neďaleký Schloss Hof, poznáte aspoň letmo aj princa Eugena, ktorý je tak vlastne prvým, kto víta slovenského návštevníka v susednom Rakúsku. A možno pri jednej takejto návšteve si aj našinec začne uvedomovať akou významnou postavou Eugen Savojský vlastne bol - aj pre nás. Poznáme ho vôbec na Slovensku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkou Annou Fundárkovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ruina stredovekého pohraničného hradu s bohatou históriou. Dôležitá archeologická lokalita, kontinuálne osídlená už od kamennej doby . Chránená prírodná pamiatka s unikátnymi výhľadmi na sútok Dunaja a Moravy. Cieľ turistických výletov pre ľudí zo Slovenska i z celého sveta. To všetko predstavuje Devín. No nielen to. Devín je aj symbolickým miestom a najmä v pohnutom 20. storočí ho s obľubou využívali najrôznejšie politické režimy na svoju sebaprezentáciu. Zaštíť sa Devínom ako miestom legendárnej schôdzky štúrovcov alebo v duchu cyrilo-metodskej tradície a jeho veľkomoravskej minulosti, alebo ako dôležitým symbolickým hraničným bodom sa predsa vyplatí a túto možnosť radi využívali politici minulí, ale tiež súčasní. V nasledujúcej diskusii, ktorá odznela v rámci nedávneho festivalu Sútok, sme sa preto naopak snažili zbaviť Devín mýtov a ideologických nánosov. Takéto odklínanie Devína nám čo to povie o nie takej vzdialenej minulosti i o nás samých. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME a Historickej revue. Moje meno je Jaro Valent a na Devíne a o Devíne som sa rozprával s historičkou Danielou Kodajovou a historikom Adamom Hudekom z Historického ústavu SAV a s publicistom a prozaikom Petrom Gettingom z denníka SME. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
„Bez vlastní literární tvorby žádný národ nemá své historické povědomí. Prostě, cizinec nikdy nemůže rozumět české duši. Takže je dobře, že je u nás naopak, ve srovnání s jinými zeměmi – a to si troufnu posoudit – u nás tato tvorba nadprůměrně košatá," říká spisovatel a historik Vlastimil Vondruška v rozhovoru pro pořad Rada starších. 1. díl, 02.07.2025, www.RadioUniversum.cz
„V roce 2023, kdy už se prach usadil, tak očkovaným ženám se plodnost nikdy nevrátila zpátky na předpandemickou úroveň, ale zůstala asi o třetinu nižší. Zatímco neočkovaným ženám se rodilo asi tak stejně dětí jako všem ženám před epidemií,“ upozorňuje matematik Tomáš Fürst v rozhovoru pro pořad Kupředu do minulosti. 1. díl, 27.06.2025, www.RadioUniversum.cz
Historický moment!
Amfiteáter pod hradom Devín patrí medzi najzaujímavejšie, no zároveň najkontroverznejšie verejné priestory v Bratislave. Jeho vznik je spätý s dramatickými dejinnými udalosťami – budovať sa začal v čase, keď bol Devín pričlenený k nacistickej tretej ríši, a dokončili ho po nastolení komunistickej diktatúry v roku 1948. Počas studenej vojny bol jeho osud spojený aj so železnou oponou, pričom jeho stavba spolu s hľadiskom zasiahla nielen do historického opevnenia hradu, ale aj do chráneného prírodného územia. V druhej polovici 20. storočia sa však aj napriek tejto ideologickej záťaži stal dôležitým centrom kultúrneho a spoločenského diania a dodnes je prítomný v pamäti mnohých obyvateľov Bratislavy. V minulom roku bol dokonca vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a po dlhoročných majetkových sporoch ho do vlastníctva získalo hlavné mesto SR Bratislava. Na pilotnom ročníku festivalu Sútok na hrade Devín sme hovorili o komplikovanej histórii amfiteátra, o kontroverzných aspektoch jeho existencie, o jeho architektonických či urbanistických kvalitách, ale aj o možnostiach jeho revitalizácie a o jeho budúcnosti. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom architektúry Petrom Szalayom, vedúcim hradu Devín (Múzeum mesta Bratislavy) a vedúcou oddelenia kultúry na magistráte hl. mesta Bratislavy Ninou Vrbanovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Již v sobotu 21. června startuje v 10.30 na nádvoří Pražského hradu svou Tatru 603 Josef Zajíček, vedoucí ROBOT expedice Praha-Ósaka EXPO 2025. Celkem sedm posádek historických aut se chystá na šestnáct tisíc kilometrů dlouhou trasu. „Kdo nás poslouchá, ať nás přijde podpořit,“ zve Josef Zajíček na Hradčanské náměstí. „Jsme poctěni, že to přijde odstartovat pan prezident.“ K vidění bude celý peloton vozů, mimo jiné i legendární Tatra 87, kterou proslavili Zikmund a Hanzelka.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Je veľmi pravdepodobné, že ste v posledných týždňoch zaznamenali búrlivú diskusiu o dostupnosti či skôr nedostupnosti niektorých liekov na Slovensku. Odborníci a pacientske organizácie dlhodobo upozorňujú, že máme slabú dostupnosť obzvlášť moderných liekov na liečbu rakoviny. K ním patria aj lieky podávané v rámci imunoterapie, ktorá patrí k prelomovým formám protinádorovej liečby. Dnešný podcast budeme venovať moderným dejinám liečby rakoviny, pričom sa zameriame najmä na dejiny imunoterapie, ktorá pre mnohých predstavuje veľkú nádej. Aký je rozdiel medzi imunoterapiou a chemoterapiou? Kedy a za akých okolností dochádza k objaveniu imunoterapie? V čom spočíva jej prelomovosť? Dostáva sa tento výskum a forma terapie aj do Československa a neskôr na Slovensko? A aká je budúcnost liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV, kde sa zaoberá dejinami stredovekých miest. Voľný čas venuje portálu onkoinfo, ktorý prináša dôveryhodné medicínske informácie pre onkologických pacientov. Podcast vychádza v spolupráci s portálom www.onkoinfo.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Stali sme sa síce plnoprávnou súčasťou a štátotvorným prvkom Československej republiky, neprestali sme však myslieť po starom, po uhorsky. Slovenské politické myslenie naďalej zotrváva v zajatí hungarizmu, čoho najlepším príkladom bolo ľudácke autonomistické hnutie. Zhruba takto by sme mohli zhrnúť azda najzásadnejšiu kritiku slovenského sociálneho demokrata a celoživotného stúpenca myšlienky československej jednoty Ivana Dérera na adresu slovenského politického života. Jeho úvahy, politické pamäti a analýzy sa dostávajú k širšej verejnosti len teraz, po dlhých desaťročiach. Napriek veľkému časovému odstupu sú však pozoruhodne aktuálne. A to až do tej miery, že to u človeka vyvoláva dojem, akoby sa za celý ten čas vôbec nič nezmenilo. Stále máme možnosť sledovať separatizmus v jeho najrôznejších podobách, až zarážajúcu odolnosť voči každému spoločenskému pokroku a silný nacionalizmus, vychádzajúci zo starej a často mimoriadnej skorumpovanej politickej „kultúry“, či skôr nekultúry. Politický odkaz Ivana Dérera sa však napriek tomu, či práve preto dnes čoraz viac dostáva do popredia. Príkladom sú dve publikácie, ktoré nedávno vyšli a ktoré sa venujú práve tomuto sociálnodemokratickému politikovi. Prvou z nich je kniha profesora Milana Katuninca – Posledný Čechoslovák. Potulky dejinami s Ivanom Dérerom. Druhou je kniha, ktorá vyšla v českom preklade Ivan Dérer. Poslední obhájce československé národní jednoty. A práve s jej autorom Tomášom Jaholkom z Katedry politológie FF Trnavskej univerzity sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Poznáme ju ako prvý horúci konflikt studenej vojny či ako tzv. zástupnú vojnu veľmocí bipolárneho sveta. Hoci pre väčšinu bežnej verejnosti sa spája skôr s populárnym a už klasickým americkým seriálom M.A.S.H. Tak či onak, kórejská vojna, ktorá sa začala pred 75 rokmi, okamžite spustila tie najhoršie obavy. A zároveň nastolila nové závažné otázky – ako viesť moderný konflikt tak, aby neeskaloval do omnoho väčšej, globálnej a už rovno nukleárnej vojny? A je ešte možné zjednotiť krajinu, ktorá zostala rozdelená medzi dve mocenské a geopolitické súkolia? A čo vlastne znamená vojna s nasadením najmodernejších technických prostriedkov – prúdového letectva, ťažkej techniky vrátane sovietskych tankov T-34 a amerických Pershingov a teda s priamou či nepriamou účasťou kľúčových svetových hráčov? Počas troch rokov sa Kórejský polostrov stal laboratóriom, testovacou strelnicou a miestom obrovskej ľudskej tragédie. A to všetko bez výsledku, ktorý by nakoniec vychýlil patovú situáciu k víťazstvu jednej či druhej strany. Dosah na ľudské životy a osud celej krajiny je dodnes jasne badateľný. Kým južná časť polostrova patrí medzi najvyspelejšie demokratické krajiny sveta, jeho severnú časť už viac než sedem desaťročí ovláda totalitný komunistický režim, na ktorého čele stojí vládnuca dynastia Kimovcov. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s koreanistom Milošom Procházkom z Katedry východoázijských štúdií UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ve Skorošicích na Jesenicku se v sobotu uskutečnila velkolepá bojová ukázka k připomenutí 80. výročí konce druhé světové války. Akce, kterou zorganizoval Klub historie tanku T-34, přilákala stovky diváků i účastníků z Česka a Polska.
Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Kráska z Kladiny: bronzová nádoba a pravěké pivo (4:53) – Historické souvislosti: Jak Amerika chtěla vystřizlivět (18:51) – Kakapo soví, papoušek, který nelétá (24:28)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Aj 80 rokov od konca druhej svetovej vojny sa dostávajú do širšieho povedomia informácie a príbehy, ktoré sme doteraz takmer či vôbec nepoznali. Príkladom sú vojnové Košice, ktoré sa aj z obzoru slovenskej historiografie, azda jednostranne zameranej len na územie niekdajšieho vojnového slovenského štátu, príliš vzďaľovali. Dôvodom môže byť jednoduchý fakt, že po novembri 1938 sa stali na viac než 6 rokov súčasťou Maďarského kráľovstva a po roku 1945, keď už boli znova súčasťou Československa, sa verejná pamäť budovala predovšetkým okolo Slovenského národného povstania, resp. jeho oficiálneho režimového príbehu. Východoslovenská metropola pritom najmä od marca 1944 až do 19. januára 1945, teda do oslobodenia, prežívala mimoriadne dramatické chvíle. Košice v relatívne krátkom období absolvovali všetky vojnové hrôzy, ktoré si vieme predstaviť – od okupácie, cez deportácie židovského, ale nielen židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov, až po posledné týždne otvoreného nyilášskeho teroru priamo v uliciach mesta či jeho blízkom okolí. Mnohé obete už nemohli porozprávať svoj príbeh. A nemohli ich vyrozprávať ani ich pozostalí príbuzní, susedia či priatelia a záchrancovia, keďže sa nám po vlne vysídľovania, resp. po výmenách obyvateľstva, nástupe komunistického režimu v Československu a emigrácie do zahraničia akoby stratili. Ako však ukazuje nová kniha Proti režimu – Príbehy odporu a odvahy v období nacistickej okupácie v Košiciach, nie je všetko stratené. Aj po rokoch zabudnutia si mesto opäť buduje pamäť na svojich obyvateľov, ktorí sa vo svojom odhodlaní pomáhať a zachraňovať postavili na odpor neľudskému režimu. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkami a autorkami spomínanej knihy Patríciou Fogelovou a Veronikou Szeghy-Gayerovou zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 60 MIN. JEN NA HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR A HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Čím jsem zkušenější, baví mě i neúspěchy. Připustil jsem si, že je v pohodě udělat chybu a nebýt OK,“ říká fleretista Alexander Choupenitch, který v současnosti prožívá asi nejúspěšnější sezónu svého života. Spoustě lidí přitom utkvělo v paměti, že se mu naposledy nepodařilo obhájit olympijskou medaili v Paříži. Podle sportovce jde ale jen o výseč jeho kariéry a negativně to rozhodně nevnímá. „Je náročné dostat se tam jako jednotlivec z Evropy, jsou na ni jen dvě místa,“ přibližuje to, jak je samotná kvalifikace na olympijské hry velkým úspěchem. Šermíř popisuje, že mnohem důležitější než výhry se pro něj stal samotný proces, kdy se i z neúspěchů může něco naučit. Těžko ale chápe ty, kteří svou práci nedělají na sto procent a bez vidiny, že v ní chtějí být nejlepší. Co je pro fleretisty ale trochu nevýhodou, je podle něj fakt, jak podfinancovaný šerm v Česku je. I proto musel Choupenitch obětovat víc než v jiných zemích, kde není šerm takovou popelkou mezi sporty. „Mám tabulkový plat, je to průměrný český plat a rozhodně není takový, jaký mají třeba fotbalisté nebo hokejisti,“ vysvětluje a dodává, že záleží i na tom, jak je člověk „šikovný“ v jednání s partnery. Sportovci by si, pokud jde o komerční spolupráce, měli sami sebe víc vážit a nekazit trh například nabízením barteru. On sám prý dostává hodně nabídek, se kterými není spokojený, a žertuje, že poslední cenově férová nabídka byla ta, když mu někdo sliboval 600 eur za zaslání zpocených ponožek. V rozhovoru Choupenitch také popisuje, jak se musel tajně scházet se svým současným trenérem jako milenec s milenkou, ale i jak silná mentální hra vůbec šerm je. „Co není zakázáno, je povoleno. Člověk dělá všechno, aby našel soustředění a rozhodil ho tomu naproti,“ prozrazuje taktiku fleretistů Choupenitch. Jak vnímá debatu o zákazu účasti ruských a běloruských sportovců na sportovních utkáních? V čem je šerm neférový a proč má pocit, že dnešní mladí sportovci nejsou tolik zapálení? A jak vnímá svou hudební kariéru? Pusťte si celý rozhovor.
Pasivita, stagnácia a nezáujem o národnú vec, či všeobecne o veci verejné – to býval ešte na prelome 19. a 20. storočia častá ponosa slovenskej inteligencie vo vzťahu k bežnému a v drvivej väčšine na vidieku žijúcemu slovenskojazyčnému obyvateľstvu. Sťažoval sa dokonca i vari najznámejší predstaviteľ konzervatívneho martinského národného centra Svetozár Hurban-Vajanský: „Keď sme povrchne pozreli na ľud, opanoval nás hnev nad jeho zpustlosťou ... nad pokorou pred mocným, nad nepovedomosťou.“ Bolo to však práve martinské centrum a Slovenská národná strana, ktorá po volebných neúspechoch v 70. rokoch 19. storočia vyhlásila volebnú pasivitu. No i podľa jej neskorších kritikov boli charakteristické črty rozširujúcich sa radov tzv. maďarónov nápadne podobné vlastnostiam slovenských národných predstaviteľov. Ako písal o slovenskej politickej reprezentácii Vavro Šrobár v prvom vydaní mesačníka Hlas: „nafúkanosť, prázdne vystavovanie vlastnej hodnosti svetu na obdiv, neplodná záhaľka... Už hádam aj tým, že ústami Vajanského vyhlásila sa za pars pro toto, za celý národ, čím zdôraznila svoje výlučné postavenie voči ľudu..., zachovávala bežný mrav tzv. vzdelanej spoločnosti maďarskej“. Proces národnostného útlaku, resp. maďarazicácie, ktorý sa tradične v slovenskom historickom diskurze spája s obdobím po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, tak nie je možné oddeliť od iného sociálneho javu, ktorý je na Slovensku typický vari dodnes – pasivita, nezáujem či tzv. národná a politická indiferentnosť. Ako sa teda tvorilo moderné politické vedomie predovšetkým u bežného slovensko-jazyčného obyvateľstva v niekdajšom Hornom Uhorsku? Vyznačovalo sa skutočnou pasivitou a nezáujmom, menil sa tento stav s nástupom moderných populistických strán? A ako vyzeral zápas politických elít o priazeň a pozornosť obyčajného obyvateľa slovenskojazyčných uhorských žúp. Odpovede aj na tieto otázky chce dať nový výskumný projekt, hradený z európskych prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lászlóom Vörösom z Historického ústavu SAV. Výskumný projekt je hradený z Plánu obnovy a odolnosti SR, Štipendium pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4, projekt č. 09I03-03-V04-00539. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Autoritári sa dnes spájajú, tak komentuje dnešnú Orbánovu návštevu politológ Radoslav Štefančík. Vládni politici síce pôsobia, akoby sa snažili naučiť od Maďarska, ako sa porátať s liberálnou demokraciou. Ale zdá sa, že pri tom zabudli na naše zlé skúsenosti s maďarským revizionizmom, dodáva. A prečo sa vládna moc zakrýva Kotlárom či Bombicom? Do Bratislavy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Stretol sa s našim prezidentom i premiérom Ficom. Dnes už nie je úhlavným nepriateľom Slováka Maďar, ako to presadzovali Slotovi národniari či mečiarovci, dnes sa ním stali liberáli. V tom si Fico s Orbánom skutočne veľmi dobre rozumejú. Na orbanizáciu Slovenska však náš premiér silu ani schopnosti nemá, tvrdí politológ Radoslav Štefančík.Ani Orbánova návšteva však nemôže prekryť čoraz viac sa zadrhávajúce vládnutie. Napriek obnoveniu parlamentnej väčšiny, moc akosi nedokáže občanom doručiť prakticky akýkoľvek zmysluplný výsledok svojho vládnutia. Namiesto riešenia reálnych problémov, tak môžeme sledovať prakticky neustály kolotoč koaličných sporov a prekrývanie reality, čoraz viac kolabujúceho štátu, bojom s mimovládkami, médiami a pseudovedeckými predstaveniami Petra Kotlára. Či údajným bojom za slobodu slova v podaní Daniela Bombica.Dokáže táto vládna koalícia ešte vôbec vládnuť alebo sa už iba hrá na predčasné voľby? A dokedy budú občania ochotní tolerovať vládnutie, ktoré im neprináša praktické výsledky, vo forme zlepšenia kvality ich životov, no dokáže ich permanentne zamestnávať hľadaním stále nových nepriateľov? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.
Pre ľudí i bohov, na svete tomto i onom. Tak znie podtitul stále pokračujúcej výstavy Alkohol v dobe bronzovej v SNM - Archeologickom múzeu v Bratislave. Medzi množstvom exponátov jej ešte donedávna dominovala replika bronzového vedra z Kladiny vo východných Čechách. Originál tejto bronzovej krásky bol pritom nájdený len pred pár rokmi a pravdepodobne obsahoval prosné pivo, vôbec prvé zdokumentované pivo na území Čiech. Zloženie a výzdoba nielen tohto vzácneho artefaktu, ale aj ďalších keramických či bronzových setov – nádob určených pravdepodobne na pitie kvasených nápojov, naznačuje, že požívanie alkoholu v dobe bronzovej (prevažne 2. tisícročie pred n. l.) bolo niečím výnimočným, sviatočným. Dnes sa naň dívame skôr cez prsty, ako na sotva odvrátiteľné sociálne zlo, no naši predkovia boli zrejme fascinovaní jeho účinkami a užívali ho pri náboženských oslavách či dôležitých spoločenských rituáloch. Stále sa však pohybujeme len v rovine našich dohadov? A čo vlastne vieme? Kto pil v dobe bronzovej v strednej Európe alkohol. Bola to len záležitosť elít? A čo sa vlastne pilo? Akú spoločenskú či dokonca náboženskú úlohu alkohol plnil? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so spoluautorom tejto výstavy, archeológom a pracovníkom SNM - Archeologického múzea v Bratislave Pavlom Jelínkom. Viac o stále pokračujúcej výstave sa dozviete z krátkeho videa SNM – Archeologické múzeum. Spoznajte aj fascinujúci príbeh bronzového vedra z Kladiny, pozrite si krátky film českých kolegov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Orientace na chudé a vyloučené, snaha reformovat klíčové struktury katolické církve, důraz na péči o planetu, otevřenější postoj k rozvedeným a ke stejnopohlavním párům a intenzivní dialog s islámem a židovstvím. To jsou jen některé z věcí, které zůstávají jako odkaz po papeži Františkovi. Odkud pocházel, co ho formovalo a čím byl výjimečný, rozebere v pořadu Portréty Jaroslav Šebek z Historického ústavu Akademie věd.
Orientace na chudé a vyloučené, snaha reformovat klíčové struktury katolické církve, důraz na péči o planetu, otevřenější postoj k rozvedeným a ke stejnopohlavním párům a intenzivní dialog s islámem a židovstvím. To jsou jen některé z věcí, které zůstávají jako odkaz po papeži Františkovi. Odkud pocházel, co ho formovalo a čím byl výjimečný, rozebere v pořadu Portréty Jaroslav Šebek z Historického ústavu Akademie věd.Všechny díly podcastu Portréty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Civilizácie sú komplexné spoločenské a kultúrne systémy. Charakterizuje ich spôsob hospodárstva a technológií. Človek ich tvorí, ale aj ničí. Ako vznikajú, ako fungujú, ako zanikajú. Hýbe nimi okrem kultúry aj príroda a do akej miery? Podceňuje človek pri svojich úvahách o minulosti vplyvy životného prostredia a jeho výrazné zmeny. A majú civilizácie v istom zmysle svoje paralely v spoločenstvách iných živočíchov? Nasledujúca verejná diskusia, ktorá sa odohrala v budove Starého lýcea v Bratislave a pripravila ju Učená spoločnosť Slovenska v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, je snahou priniesť interdisciplinárny pohľad na dôležité spoločenské témy. Takou bola tentoraz civilizácia – jej definícia i jednotlivé podoby v historickom čase, či výzvy pre našu súčasnosť. Aj o tom, ako rozumieť vôbec tomuto termínu a čo vlastne znamená kolaps civilizácie sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s archeológom Jozefom Bátorom z Archeologického ústavu SAV, politológom Jozefom Bátorom ml. z Filozofickej fakulty UK a zoológom Pavlom Prokopom z Ústavu zoológie SAV a Prírodovedeckej fakulty UK. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
So vznikom medzivojnového Československa vstupujú ženy do politiky. Získavajú volebné právo a možnosť kandidovať vo voľbách. Na papieri tieto možnosti vyzerajú dobre: aká je však realita? Ako prebieha proces vstupovania žien na politickú scénu? S akými predsudkami sa stretávajú? Aké majú ciele a darí sa im ich dosiahnuť? A napokon čo ich čaká po nástupe dvoch totalít, najprv nacistickej a neskôr komunistickej? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s profesorkou Danou Musilovou, českou historičkou a profesorkou Historického ústavu Filozofické fakulty Univerzity v Hradci Králové. Profesorka Musilová sa vo svojom výskume špecializuje na históriu 20. storočia, genderovú históriu a gender studies. Spolupracuje s Českou televíziou (napr. Historie cs.) a Českým rozhlasom (napr. cyklus Ženy a válka). Je autorkou viacerých kníh a štúdií v niekoľkých jazykoch. V aktuálnom podcaste Dejiny bude reč najmä o monografii: Z ženského pohledu: poslankyně a senátorky Národního shromáždění Československé republiky 1918 - 1939. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
„Zhrabli všetko, k čomu sa dostali, len preto, že to tu bolo. Nebolo to nič iné než násilná lúpež, masová vražda, a títo muži ju vykonávali bez rozmyslu, lebo tak sa správajú tí, čo sa púšťajú do temnoty. Dobývanie zeme znamená väčšinou iba to, že ju vezmete niekomu, kto má inú farbu pokožky alebo trochu ploskejší nos ako my. Ak sa na to pozriete zblízka, nie je to pekný pohľad. Ospravedlňuje to iba myšlienka. Idea, ktorá za tým stojí – nie sentimentálna zámienka, ale myšlienka a nezištná viera v túto myšlienku. Tú môžete pred seba postaviť, klaňať sa jej a prinášať jej obete...“ To je útržok zo slávneho románu anglického spisovateľa poľského pôvodu Josepha Conrada Srdce temnoty, ktorý v literárnom obraze približuje éru európskeho kolonializmu na africkom kontinente, konkrétnejšie azda jeho najčernejšiu kapitolu – viac než 20-ročnú epochu existencie tzv. Konžského slobodného štátu s odhadovaným počtom miliónov obetí z radov domorodého obyvateľstva. Tomu však predchádzala udalosť, ktorá sa síce príliš často stráca z nášho historického obzoru, no pre africký kontinent je o to dôležitejšia či rovno fatálna. Na prelome rokov 1884 a 1885 sa v Berlíne konala konferencia európskych štátov, ktorej hostiteľom i organizátorom sa stal nemecký kancelár Otto von Bismarck. Mocní vtedajšieho sveta si na nej prakticky rozparcelovali Afriku na jednotlivé koloniálne panstvá, pričom hlavným víťazom sa stal belgický kráľ Leopold II. s jeho obrovským súkromným impériom v Kongu. Čo teda Berlínska konferencia spred 140 rokov vlastne znamenala pre Afriku? A do akej miery spoluurčuje jej osud dodnes? A prečo je stále na okraji nášho historického povedomia, hoci išlo o kľúčovú udalosť globálnych dejín. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom a afrikanistom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.