Podcasts about historick

Není to první literární počin mladičké spisovatelky Magdaleny Paťhové, ale první kniha, která vychází v nakladatelství. A to si Magda léta moc přála. Věčné světlo, historický milostný román, který se svými přáteli a podporovateli v uplynulých dnech pokřtila, čtenáře vrátí do 18. století.

Je veľmi pravdepodobné, že ste v posledných týždňoch zaznamenali búrlivú diskusiu o dostupnosti či skôr nedostupnosti niektorých liekov na Slovensku. Odborníci a pacientske organizácie dlhodobo upozorňujú, že máme slabú dostupnosť obzvlášť moderných liekov na liečbu rakoviny. K ním patria aj lieky podávané v rámci imunoterapie, ktorá patrí k prelomovým formám protinádorovej liečby. Dnešný podcast budeme venovať moderným dejinám liečby rakoviny, pričom sa zameriame najmä na dejiny imunoterapie, ktorá pre mnohých predstavuje veľkú nádej. Aký je rozdiel medzi imunoterapiou a chemoterapiou? Kedy a za akých okolností dochádza k objaveniu imunoterapie? V čom spočíva jej prelomovosť? Dostáva sa tento výskum a forma terapie aj do Československa a neskôr na Slovensko? A aká je budúcnost liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV, kde sa zaoberá dejinami stredovekých miest. Voľný čas venuje portálu onkoinfo, ktorý prináša dôveryhodné medicínske informácie pre onkologických pacientov. Podcast vychádza v spolupráci s portálom www.onkoinfo.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Evropany, rozhodně Čechy straší představa islamizace jejich zemí – bojí se importu cizáckých tradic a odlišného (násilného) chování. Zároveň příliš netuší, že islám k Evropě samozřejmě patří po staletí a že máme na kontinentu své tradiční evropské muslimy. Dnes především v Bosně a Hercegovině, ale žijí také v dalších balkánských státech. Kde se muslimové na Balkáně vzali? Jaký byl jejich osud? Jak do jejich života a do jejich práv zasáhla rakousko-uherská monarchie? A jsou dnes bosenští muslimové – jinak též Bosňáci – pátou kolonou arabských muslimů, jak se často objevuje v médiích? Anebo je to obraz zkreslený, protože ve skutečnosti muslimská společnost v Bosně usiluje spíše o sekularizovaný stát? Nejen o tom diskutují v další epizodě svého sourozeneckého podcastu Hej, Slované! bratři Jakub & Lukáš Novosadovi s politoložkou a balkanistkou Zorou Hesovou z Ústavu politologie FF UK a historikem a balkanistou Františkem Šístkem z Historického ústavu AV ČR.

Nové Město nad Metují na Náchodsku získalo ocenění za péči o zdejší památky. Starosta Milan Slavík z ODS převzal Cenu ministra pro místní rozvoj. Slavnostní vyhlášení soutěže Historické město roku 2024, v jehož finále se utkalo 15 měst, se konalo v Praze v kostele svaté Anny.Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nové Město nad Metují na Náchodsku získalo ocenění za péči o zdejší památky. Starosta Milan Slavík z ODS převzal Cenu ministra pro místní rozvoj. Slavnostní vyhlášení soutěže Historické město roku 2024, v jehož finále se utkalo 15 měst, se konalo v Praze v kostele svaté Anny.

Stali sme sa síce plnoprávnou súčasťou a štátotvorným prvkom Československej republiky, neprestali sme však myslieť po starom, po uhorsky. Slovenské politické myslenie naďalej zotrváva v zajatí hungarizmu, čoho najlepším príkladom bolo ľudácke autonomistické hnutie. Zhruba takto by sme mohli zhrnúť azda najzásadnejšiu kritiku slovenského sociálneho demokrata a celoživotného stúpenca myšlienky československej jednoty Ivana Dérera na adresu slovenského politického života. Jeho úvahy, politické pamäti a analýzy sa dostávajú k širšej verejnosti len teraz, po dlhých desaťročiach. Napriek veľkému časovému odstupu sú však pozoruhodne aktuálne. A to až do tej miery, že to u človeka vyvoláva dojem, akoby sa za celý ten čas vôbec nič nezmenilo. Stále máme možnosť sledovať separatizmus v jeho najrôznejších podobách, až zarážajúcu odolnosť voči každému spoločenskému pokroku a silný nacionalizmus, vychádzajúci zo starej a často mimoriadnej skorumpovanej politickej „kultúry“, či skôr nekultúry. Politický odkaz Ivana Dérera sa však napriek tomu, či práve preto dnes čoraz viac dostáva do popredia. Príkladom sú dve publikácie, ktoré nedávno vyšli a ktoré sa venujú práve tomuto sociálnodemokratickému politikovi. Prvou z nich je kniha profesora Milana Katuninca – Posledný Čechoslovák. Potulky dejinami s Ivanom Dérerom. Druhou je kniha, ktorá vyšla v českom preklade Ivan Dérer. Poslední obhájce československé národní jednoty. A práve s jej autorom Tomášom Jaholkom z Katedry politológie FF Trnavskej univerzity sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kto by ju nepoznal?! Budovu s nápisom YMCA, situovanú na rohu rušnej Šancovej a Karpatskej ulice v Bratislave. Prvá budova Združenia mladých kresťanských mužov na európskom kontinente. Stojí tam viac ako 120 rokov, a za túto dobu musela neraz za seba zabojovať. Otvárali ju v decembri 1923 a pred dvadsiatimi rokmi (2005) sa stala Národnou kultúrnou pamiatkou. O jej minulosti, vleku spoločensko-politických zmien, hodnotách a otvorenosti, tiež o palácovej architektúre Alojza Balána, bude Zuzana Golianová hovoriť vo Fenoménoch so svojimi hosťami. Pozvanie prijali: Magdaléna Kvasnicová z Katedry architektúry Stavebnej fakulty STU Lukáš Krajčír z Historického ústavu SAV Rado Jančula – riaditeľ budovy Lucia Škyrtová, ktorá pracuje v správe budovy YMCA ako facility manažérka.

Vysoká škola patří k městu 75 let. Původní orientaci čistě na chemii rozšířila až na 7 fakult. Teď ji čeká velké setkání.

Vysoká škola patří k městu 75 let. Původní orientaci čistě na chemii rozšířila až na 7 fakult. Teď ji čeká velké setkání.Všechny díly podcastu Máme hosty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Poznáme ju ako prvý horúci konflikt studenej vojny či ako tzv. zástupnú vojnu veľmocí bipolárneho sveta. Hoci pre väčšinu bežnej verejnosti sa spája skôr s populárnym a už klasickým americkým seriálom M.A.S.H. Tak či onak, kórejská vojna, ktorá sa začala pred 75 rokmi, okamžite spustila tie najhoršie obavy. A zároveň nastolila nové závažné otázky – ako viesť moderný konflikt tak, aby neeskaloval do omnoho väčšej, globálnej a už rovno nukleárnej vojny? A je ešte možné zjednotiť krajinu, ktorá zostala rozdelená medzi dve mocenské a geopolitické súkolia? A čo vlastne znamená vojna s nasadením najmodernejších technických prostriedkov – prúdového letectva, ťažkej techniky vrátane sovietskych tankov T-34 a amerických Pershingov a teda s priamou či nepriamou účasťou kľúčových svetových hráčov? Počas troch rokov sa Kórejský polostrov stal laboratóriom, testovacou strelnicou a miestom obrovskej ľudskej tragédie. A to všetko bez výsledku, ktorý by nakoniec vychýlil patovú situáciu k víťazstvu jednej či druhej strany. Dosah na ľudské životy a osud celej krajiny je dodnes jasne badateľný. Kým južná časť polostrova patrí medzi najvyspelejšie demokratické krajiny sveta, jeho severnú časť už viac než sedem desaťročí ovláda totalitný komunistický režim, na ktorého čele stojí vládnuca dynastia Kimovcov. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s koreanistom Milošom Procházkom z Katedry východoázijských štúdií UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Svůj svátek si v sobotu v předstihu užily děti v pražském Radotíně. Projely se třeba historickými vlaky a autobusy, vyzkoušet si mohly i stůl Českého rozhlasu Střední Čechy na cvrnkání kuliček.

Píše sa rok 1945 a svet túži po konci hrôzostrašnej vojny. Slovensko oslobodzovalo asi 2,5 milióna vojakov. Do konca apríla 1945 bolo oslobodené takmer celé naše územie. Poslednou oslobodenou obcou bola obec Makov. Záver druhej svetovej vojny, od ktorej tento rok uplynulo 80 rokov, si v historickej Nočnej pyramíde pripomenieme s historikom Tomášom Černákom. | Historická NP: Koniec 2. svetovje vojny - 80 rokov; | Hosť: Tomáš Černák (historik). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Vydáme se do Kravař na Opavsku. V tamním zámku totiž ožily vzpomínky na dětství našich babiček a prababiček. V několika zámeckých místnostech na návštěvníky čeká spousta noblesních kočárků, historických hraček a do detailu propracovaných pokojíčků.

Veronika Králíková z Bavorova sbírá tradice a snaží se je prostřednictvím sociálních sítí, kde vystupuje jako Bavorovská hospodyňka, předávat dál. V Dámské jízdě tentokrát připomene letnice. Dále pořad představí novou stezku historických osobností v Chlumu u Třeboně, kterou s podporou radnice vymysleli žáci zdejší školy, a přidá inspirativní tipy pro dobrou pohodu a zdraví. K poslechu zve Mirka Nezvalová.Všechny díly podcastu Dámská jízda můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ve Skorošicích na Jesenicku se v sobotu uskutečnila velkolepá bojová ukázka k připomenutí 80. výročí konce druhé světové války. Akce, kterou zorganizoval Klub historie tanku T-34, přilákala stovky diváků i účastníků z Česka a Polska.

Historické objevy na sebe postupem času nabalují další a další vynálezy. Dnes se mnohé objevy uskutečňují v řádu měsíců, zatímco v minulém století by trvaly řadu let. O nadšencích, kteří pomáhají techologiím kupředu, ale i našem zapojení do procesu adopce umělé inteligence hovoří Průsečíky s Pavlem Kohlem a Markem Moškořem.

Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nový muž v bielom – Lev XIV. prevzal svoj úrad už aj oficiálne. Po jeho prvých slovách o mieri z toho ôsmeho mája, keď sa svetu predstavil na priečelí baziliky svätého Petra, sa z nich stal refrén jeho pontifikátu. Od „nikdy viac vojnám“ až po to nedeľňajšie: „mučená Ukrajina očakáva rokovania o spravodlivom a trvalom mieri“. V čase jeho voľby boli v Ríme aj Aktuality. A v hektike tých dní som mal možnosť navštíviť priestory, v ktorých žil zatiaľ posledný zo slovenských kardinálov Jozef Tomko. Z jeho kardinálskeho bytu sa stalo sídlo Slovenského historického ústavu v Ríme. S jeho riaditeľom Danielom Černým som sa rozprával aj o vatikánskych archívoch a období Slovenského štátu. Od jesene 2023 sa z bývalého kardinálskeho bytu Jozefa Tomka stal Slovenský historický ústav v Ríme. Jedinečný svojim poslaním. I polohou. Je len pár metrov od Vatikánu. „Túto adresu poznali mnohí Slováci, ktorí prichádzali do Ríma. Vedeli, že dvere sú tu pre nich vždy otvorené. Že kardinál Tomko je tu vždy pre nich. Dnes sa snažíme, aby tieto priestory boli neoficiálnou treťou slovenskou ambasádou v Ríme“, hovorí riaditeľ Černý. Ústav je tak otvorený prioritne pre vedeckých pracovníkov, ktorí chodia za svojim výskumom do vatikánskych archívov, či archívov rímskych ústredí väčšiny reholí. „Sme nápomocní pri podpore výskumu v knižniciach, galériách či archívoch tak Vatikánu, ako aj Talianska. Archívy sú tu na dosah ruky“, dopĺňa. Vatikánske archívy sú zdrojom vzácnych prameňov aj na Slovensku najmä v cirkevnom prostredí ešte stále citlivú tému Slovenského štátu a jeho prezidenta, ktorým bol katolícky kňaz Jozef Tiso. „Až donedávna neboli prístupné materiály z tohto obdobia. Je to len päť rokov, ako pápež František otvoril archívy z čias pontifikátu Pia XII. - obdobie 1939 až 1958. Vedci len teraz študujú tieto dokumenty. Podporujeme aj výskum tohto obdobia. Sme radi, že dokumenty Vatikán sprístupnil. No pravda je aj taká, že ešte nie sú všetky dostupné. Dôvodom nie je ich citlivosť, skôr obmedzené kapacity vatikánskych archívov“, hovorí Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kráska z Kladiny: bronzová nádoba a pravěké pivo (4:53) – Historické souvislosti: Jak Amerika chtěla vystřizlivět (18:51) – Kakapo soví, papoušek, který nelétá (24:28)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kráska z Kladiny: bronzová nádoba a pravěké pivo (4:53) – Historické souvislosti: Jak Amerika chtěla vystřizlivět (18:51) – Kakapo soví, papoušek, který nelétá (24:28)

Aj 80 rokov od konca druhej svetovej vojny sa dostávajú do širšieho povedomia informácie a príbehy, ktoré sme doteraz takmer či vôbec nepoznali. Príkladom sú vojnové Košice, ktoré sa aj z obzoru slovenskej historiografie, azda jednostranne zameranej len na územie niekdajšieho vojnového slovenského štátu, príliš vzďaľovali. Dôvodom môže byť jednoduchý fakt, že po novembri 1938 sa stali na viac než 6 rokov súčasťou Maďarského kráľovstva a po roku 1945, keď už boli znova súčasťou Československa, sa verejná pamäť budovala predovšetkým okolo Slovenského národného povstania, resp. jeho oficiálneho režimového príbehu. Východoslovenská metropola pritom najmä od marca 1944 až do 19. januára 1945, teda do oslobodenia, prežívala mimoriadne dramatické chvíle. Košice v relatívne krátkom období absolvovali všetky vojnové hrôzy, ktoré si vieme predstaviť – od okupácie, cez deportácie židovského, ale nielen židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov, až po posledné týždne otvoreného nyilášskeho teroru priamo v uliciach mesta či jeho blízkom okolí. Mnohé obete už nemohli porozprávať svoj príbeh. A nemohli ich vyrozprávať ani ich pozostalí príbuzní, susedia či priatelia a záchrancovia, keďže sa nám po vlne vysídľovania, resp. po výmenách obyvateľstva, nástupe komunistického režimu v Československu a emigrácie do zahraničia akoby stratili. Ako však ukazuje nová kniha Proti režimu – Príbehy odporu a odvahy v období nacistickej okupácie v Košiciach, nie je všetko stratené. Aj po rokoch zabudnutia si mesto opäť buduje pamäť na svojich obyvateľov, ktorí sa vo svojom odhodlaní pomáhať a zachraňovať postavili na odpor neľudskému režimu. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkami a autorkami spomínanej knihy Patríciou Fogelovou a Veronikou Szeghy-Gayerovou zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vášní Vladimíra Handlíka jsou historická letadla. Nejprve se jim věnoval jako letecký modelář. Když ho pak kamarádi svezli větroněm, zažehlo to v něm touhu létat. A protože se od malých modelů postupně dostal ke stavbě replik velkých historických letadel, bylo jasné, že létat bude i s nimi. Jeho osudovým letounem se stal francouzský stroj Caudron G3, se kterým nejen vyhrával modelářské soutěže, ale s jehož replikou dokázal doletět z Mladé Boleslavi až do Francie.

Pribina je pravdepodobne po mene prvý známy Slovan z nášho územia. Stal sa súčasťou slovenského historického príbehu, ale jeho osudy nie sú úplne jasné a niektoré hlavné diely historického príbehu sú viac ako otázne.

Baseballový debriefing. 6. kolo Extraligy. Historická prohra Draků

V Třebíči skončila éra ikonických montovaných mostů. Ten poslední teď dělníci rozebírají. Část zůstane ve městě, zbytek poputuje do muzea ve Studenci.

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 60 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Čím jsem zkušenější, baví mě i neúspěchy. Připustil jsem si, že je v pohodě udělat chybu a nebýt OK,“ říká fleretista Alexander Choupenitch, který v současnosti prožívá asi nejúspěšnější sezónu svého života. Spoustě lidí přitom utkvělo v paměti, že se mu naposledy nepodařilo obhájit olympijskou medaili v Paříži. Podle sportovce jde ale jen o výseč jeho kariéry a negativně to rozhodně nevnímá. „Je náročné dostat se tam jako jednotlivec z Evropy, jsou na ni jen dvě místa,“ přibližuje to, jak je samotná kvalifikace na olympijské hry velkým úspěchem. Šermíř popisuje, že mnohem důležitější než výhry se pro něj stal samotný proces, kdy se i z neúspěchů může něco naučit. Těžko ale chápe ty, kteří svou práci nedělají na sto procent a bez vidiny, že v ní chtějí být nejlepší. Co je pro fleretisty ale trochu nevýhodou, je podle něj fakt, jak podfinancovaný šerm v Česku je. I proto musel Choupenitch obětovat víc než v jiných zemích, kde není šerm takovou popelkou mezi sporty. „Mám tabulkový plat, je to průměrný český plat a rozhodně není takový, jaký mají třeba fotbalisté nebo hokejisti,“ vysvětluje a dodává, že záleží i na tom, jak je člověk „šikovný“ v jednání s partnery. Sportovci by si, pokud jde o komerční spolupráce, měli sami sebe víc vážit a nekazit trh například nabízením barteru. On sám prý dostává hodně nabídek, se kterými není spokojený, a žertuje, že poslední cenově férová nabídka byla ta, když mu někdo sliboval 600 eur za zaslání zpocených ponožek. V rozhovoru Choupenitch také popisuje, jak se musel tajně scházet se svým současným trenérem jako milenec s milenkou, ale i jak silná mentální hra vůbec šerm je. „Co není zakázáno, je povoleno. Člověk dělá všechno, aby našel soustředění a rozhodil ho tomu naproti,“ prozrazuje taktiku fleretistů Choupenitch. Jak vnímá debatu o zákazu účasti ruských a běloruských sportovců na sportovních utkáních? V čem je šerm neférový a proč má pocit, že dnešní mladí sportovci nejsou tolik zapálení? A jak vnímá svou hudební kariéru? Pusťte si celý rozhovor.

Pasivita, stagnácia a nezáujem o národnú vec, či všeobecne o veci verejné – to býval ešte na prelome 19. a 20. storočia častá ponosa slovenskej inteligencie vo vzťahu k bežnému a v drvivej väčšine na vidieku žijúcemu slovenskojazyčnému obyvateľstvu. Sťažoval sa dokonca i vari najznámejší predstaviteľ konzervatívneho martinského národného centra Svetozár Hurban-Vajanský: „Keď sme povrchne pozreli na ľud, opanoval nás hnev nad jeho zpustlosťou ... nad pokorou pred mocným, nad nepovedomosťou.“ Bolo to však práve martinské centrum a Slovenská národná strana, ktorá po volebných neúspechoch v 70. rokoch 19. storočia vyhlásila volebnú pasivitu. No i podľa jej neskorších kritikov boli charakteristické črty rozširujúcich sa radov tzv. maďarónov nápadne podobné vlastnostiam slovenských národných predstaviteľov. Ako písal o slovenskej politickej reprezentácii Vavro Šrobár v prvom vydaní mesačníka Hlas: „nafúkanosť, prázdne vystavovanie vlastnej hodnosti svetu na obdiv, neplodná záhaľka... Už hádam aj tým, že ústami Vajanského vyhlásila sa za pars pro toto, za celý národ, čím zdôraznila svoje výlučné postavenie voči ľudu..., zachovávala bežný mrav tzv. vzdelanej spoločnosti maďarskej“. Proces národnostného útlaku, resp. maďarazicácie, ktorý sa tradične v slovenskom historickom diskurze spája s obdobím po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, tak nie je možné oddeliť od iného sociálneho javu, ktorý je na Slovensku typický vari dodnes – pasivita, nezáujem či tzv. národná a politická indiferentnosť. Ako sa teda tvorilo moderné politické vedomie predovšetkým u bežného slovensko-jazyčného obyvateľstva v niekdajšom Hornom Uhorsku? Vyznačovalo sa skutočnou pasivitou a nezáujmom, menil sa tento stav s nástupom moderných populistických strán? A ako vyzeral zápas politických elít o priazeň a pozornosť obyčajného obyvateľa slovenskojazyčných uhorských žúp. Odpovede aj na tieto otázky chce dať nový výskumný projekt, hradený z európskych prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lászlóom Vörösom z Historického ústavu SAV. Výskumný projekt je hradený z Plánu obnovy a odolnosti SR, Štipendium pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4, projekt č. 09I03-03-V04-00539. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máme za sebou ďalšiu sezónu Tipos extraligy. Po napínavom finále ju vyhrali hokejisti Košíc, ktorí zdolali Nitru. Záverečných 7 zápasov prinieslo zaujímavú drámu, viaceré nezvyčajné udalosti aj krásne hokejové momenty. O finále sa rozprávali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Rastislav Gašpar (hokejista).

Autoritári sa dnes spájajú, tak komentuje dnešnú Orbánovu návštevu politológ Radoslav Štefančík. Vládni politici síce pôsobia, akoby sa snažili naučiť od Maďarska, ako sa porátať s liberálnou demokraciou. Ale zdá sa, že pri tom zabudli na naše zlé skúsenosti s maďarským revizionizmom, dodáva. A prečo sa vládna moc zakrýva Kotlárom či Bombicom? Do Bratislavy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Stretol sa s našim prezidentom i premiérom Ficom. Dnes už nie je úhlavným nepriateľom Slováka Maďar, ako to presadzovali Slotovi národniari či mečiarovci, dnes sa ním stali liberáli. V tom si Fico s Orbánom skutočne veľmi dobre rozumejú. Na orbanizáciu Slovenska však náš premiér silu ani schopnosti nemá, tvrdí politológ Radoslav Štefančík.Ani Orbánova návšteva však nemôže prekryť čoraz viac sa zadrhávajúce vládnutie. Napriek obnoveniu parlamentnej väčšiny, moc akosi nedokáže občanom doručiť prakticky akýkoľvek zmysluplný výsledok svojho vládnutia. Namiesto riešenia reálnych problémov, tak môžeme sledovať prakticky neustály kolotoč koaličných sporov a prekrývanie reality, čoraz viac kolabujúceho štátu, bojom s mimovládkami, médiami a pseudovedeckými predstaveniami Petra Kotlára. Či údajným bojom za slobodu slova v podaní Daniela Bombica.Dokáže táto vládna koalícia ešte vôbec vládnuť alebo sa už iba hrá na predčasné voľby? A dokedy budú občania ochotní tolerovať vládnutie, ktoré im neprináša praktické výsledky, vo forme zlepšenia kvality ich životov, no dokáže ich permanentne zamestnávať hľadaním stále nových nepriateľov? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.

Autoritári sa dnes spájajú, tak komentuje dnešnú Orbánovu návštevu politológ Radoslav Štefančík. Vládni politici síce pôsobia, akoby sa snažili naučiť od Maďarska, ako sa porátať s liberálnou demokraciou. Ale zdá sa, že pri tom zabudli na naše zlé skúsenosti s maďarským revizionizmom, dodáva. A prečo sa vládna moc zakrýva Kotlárom či Bombicom? Do Bratislavy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Stretol sa s našim prezidentom i premiérom Ficom. Dnes už nie je úhlavným nepriateľom Slováka Maďar, ako to presadzovali Slotovi národniari či mečiarovci, dnes sa ním stali liberáli. V tom si Fico s Orbánom skutočne veľmi dobre rozumejú. Na orbanizáciu Slovenska však náš premiér silu ani schopnosti nemá, tvrdí politológ Radoslav Štefančík.Ani Orbánova návšteva však nemôže prekryť čoraz viac sa zadrhávajúce vládnutie. Napriek obnoveniu parlamentnej väčšiny, moc akosi nedokáže občanom doručiť prakticky akýkoľvek zmysluplný výsledok svojho vládnutia. Namiesto riešenia reálnych problémov, tak môžeme sledovať prakticky neustály kolotoč koaličných sporov a prekrývanie reality, čoraz viac kolabujúceho štátu, bojom s mimovládkami, médiami a pseudovedeckými predstaveniami Petra Kotlára. Či údajným bojom za slobodu slova v podaní Daniela Bombica.Dokáže táto vládna koalícia ešte vôbec vládnuť alebo sa už iba hrá na predčasné voľby? A dokedy budú občania ochotní tolerovať vládnutie, ktoré im neprináša praktické výsledky, vo forme zlepšenia kvality ich životov, no dokáže ich permanentne zamestnávať hľadaním stále nových nepriateľov? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.

Pre ľudí i bohov, na svete tomto i onom. Tak znie podtitul stále pokračujúcej výstavy Alkohol v dobe bronzovej v SNM - Archeologickom múzeu v Bratislave. Medzi množstvom exponátov jej ešte donedávna dominovala replika bronzového vedra z Kladiny vo východných Čechách. Originál tejto bronzovej krásky bol pritom nájdený len pred pár rokmi a pravdepodobne obsahoval prosné pivo, vôbec prvé zdokumentované pivo na území Čiech. Zloženie a výzdoba nielen tohto vzácneho artefaktu, ale aj ďalších keramických či bronzových setov – nádob určených pravdepodobne na pitie kvasených nápojov, naznačuje, že požívanie alkoholu v dobe bronzovej (prevažne 2. tisícročie pred n. l.) bolo niečím výnimočným, sviatočným. Dnes sa naň dívame skôr cez prsty, ako na sotva odvrátiteľné sociálne zlo, no naši predkovia boli zrejme fascinovaní jeho účinkami a užívali ho pri náboženských oslavách či dôležitých spoločenských rituáloch. Stále sa však pohybujeme len v rovine našich dohadov? A čo vlastne vieme? Kto pil v dobe bronzovej v strednej Európe alkohol. Bola to len záležitosť elít? A čo sa vlastne pilo? Akú spoločenskú či dokonca náboženskú úlohu alkohol plnil? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so spoluautorom tejto výstavy, archeológom a pracovníkom SNM - Archeologického múzea v Bratislave Pavlom Jelínkom. Viac o stále pokračujúcej výstave sa dozviete z krátkeho videa SNM – Archeologické múzeum. Spoznajte aj fascinujúci príbeh bronzového vedra z Kladiny, pozrite si krátky film českých kolegov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Orientace na chudé a vyloučené, snaha reformovat klíčové struktury katolické církve, důraz na péči o planetu, otevřenější postoj k rozvedeným a ke stejnopohlavním párům a intenzivní dialog s islámem a židovstvím. To jsou jen některé z věcí, které zůstávají jako odkaz po papeži Františkovi. Odkud pocházel, co ho formovalo a čím byl výjimečný, rozebere v pořadu Portréty Jaroslav Šebek z Historického ústavu Akademie věd.

Orientace na chudé a vyloučené, snaha reformovat klíčové struktury katolické církve, důraz na péči o planetu, otevřenější postoj k rozvedeným a ke stejnopohlavním párům a intenzivní dialog s islámem a židovstvím. To jsou jen některé z věcí, které zůstávají jako odkaz po papeži Františkovi. Odkud pocházel, co ho formovalo a čím byl výjimečný, rozebere v pořadu Portréty Jaroslav Šebek z Historického ústavu Akademie věd.Všechny díly podcastu Portréty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jaroslav Šebek z Historického ústavu Akademie věd vzpomíná na papeže Františka. Jaký je jeho odkaz? Jaká témata zdůrazňoval, jakým způsobem proměnil katolickou církev a jak na něj budou vzpomínat věřící i nevěřící celého světa? A co vlastně společnost očekává od Svatého otce v 21. století?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jaroslav Šebek z Historického ústavu Akademie věd vzpomíná na papeže Františka. Jaký je jeho odkaz? Jaká témata zdůrazňoval, jakým způsobem proměnil katolickou církev a jak na něj budou vzpomínat věřící i nevěřící celého světa? A co vlastně společnost očekává od Svatého otce v 21. století?

Afrika a zemědělství, 3. část: Stromy Senegalu (4:45) – Historické souvislosti: Bramborový standard (17:18) – 30 let s Planetáriem: UFO více či méně tajemné,1. část (22:58)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Civilizácie sú komplexné spoločenské a kultúrne systémy. Charakterizuje ich spôsob hospodárstva a technológií. Človek ich tvorí, ale aj ničí. Ako vznikajú, ako fungujú, ako zanikajú. Hýbe nimi okrem kultúry aj príroda a do akej miery? Podceňuje človek pri svojich úvahách o minulosti vplyvy životného prostredia a jeho výrazné zmeny. A majú civilizácie v istom zmysle svoje paralely v spoločenstvách iných živočíchov? Nasledujúca verejná diskusia, ktorá sa odohrala v budove Starého lýcea v Bratislave a pripravila ju Učená spoločnosť Slovenska v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, je snahou priniesť interdisciplinárny pohľad na dôležité spoločenské témy. Takou bola tentoraz civilizácia – jej definícia i jednotlivé podoby v historickom čase, či výzvy pre našu súčasnosť. Aj o tom, ako rozumieť vôbec tomuto termínu a čo vlastne znamená kolaps civilizácie sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s archeológom Jozefom Bátorom z Archeologického ústavu SAV, politológom Jozefom Bátorom ml. z Filozofickej fakulty UK a zoológom Pavlom Prokopom z Ústavu zoológie SAV a Prírodovedeckej fakulty UK. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Host: PhDr. Eva Doležalová, Historický ústav AV ČR. Dotazy posílejte na adresu: dvojka@rozhlas.cz. Moderuje Tereza Stýblová.Všechny díly podcastu Káva o čtvrté můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pavlovi je 43 let, má skvěle placenou práci, na účtu osm milionů a nulové investice. Proč? Brzdí ho strach a nejistota. V této případové studii se podíváme na to, co mu v investování brání, jak o penězích přemýšlí a proč někdy nestačí jen znát čísla – ale je potřeba porozumět i emocím. Co v podcastu uslyšíte? ✅ Jaké má Pavel výdaje a proč jsou vzhledem k příjmům neobvykle skromné. ✅ Proč ho od investování odrazuje nejistota a nedůvěra. ✅ Rozdíl mezi štěstím, radostí a spokojeností – a jak to souvisí s utrácením. ✅ Historické příklady propadů i růstů akciových trhů. ✅ Efekt „recency bias“ a jak zkresluje naše rozhodování. ✅ Proč investování není jen o číslech, ale hlavně o emocích. ✅ Jaké investiční možnosti má člověk jako Pavel a jak s nimi začít bezpečně a rozumně. A mnoho dalšího. Zajímá vás finanční růst a investování?  Vyzkoušejte náš portál ➡➡ http://teoriepenez.cz a udělejte si například FIRE TEST, kde zjistíte. kdy a s jakými penězi půjdete do penze. ➡ Web: http://teoriepenez.cz  ➡ Instagram:  https://www.instagram.com/teoriepenez/

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

So vznikom medzivojnového Československa vstupujú ženy do politiky. Získavajú volebné právo a možnosť kandidovať vo voľbách. Na papieri tieto možnosti vyzerajú dobre: aká je však realita? Ako prebieha proces vstupovania žien na politickú scénu? S akými predsudkami sa stretávajú? Aké majú ciele a darí sa im ich dosiahnuť? A napokon čo ich čaká po nástupe dvoch totalít, najprv nacistickej a neskôr komunistickej? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s profesorkou Danou Musilovou, českou historičkou a profesorkou Historického ústavu Filozofické fakulty Univerzity v Hradci Králové. Profesorka Musilová sa vo svojom výskume špecializuje na históriu 20. storočia, genderovú históriu a gender studies. Spolupracuje s Českou televíziou (napr. Historie cs.) a Českým rozhlasom (napr. cyklus Ženy a válka). Je autorkou viacerých kníh a štúdií v niekoľkých jazykoch. V aktuálnom podcaste Dejiny bude reč najmä o monografii: Z ženského pohledu: poslankyně a senátorky Národního shromáždění Československé republiky 1918 - 1939. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Michal Hrčka - reštaurátor historických budov a objektov

Městečko Jilemnici v podhůří Krkonoš založili Valdštejnové už v první polovině 14. století. Jedním z jeho přídomků je historické město roku. Jilemnici se také někdy říká město Harrachů nebo brána do Krkonoš. O všem zmíněném se turisté mohou přesvědčit na naučné stezce nazvané Jilemnice známá neznámá. Má celkem 17 hlavních zastavení. Jde o nenáročnou přibližně dvouhodinovou procházku, která začíná na jilemnickém Masarykově náměstí.

„Je důležité si uvědomit, že u těchto nomádských společenství, která jsou založena na přesunu z místa na místo, jsou ženy opravdu součástí společenství. Takže mají svoje obydlí, mají svůj vůz, ve kterém jedou, mají finance a řídí svoje území,“ popisuje sinoložka Helena Heroldová, autorka výstavy Čingischán, která je aktuálně k vidění v Historické budově Národního muzea. Jak velká byla Mongolská říše za Čingischána? A co ho předurčovalo k tomu být dobyvatelem?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Je důležité si uvědomit, že u těchto nomádských společenství, která jsou založena na přesunu z místa na místo, jsou ženy opravdu součástí společenství. Takže mají svoje obydlí, mají svůj vůz, ve kterém jedou, mají finance a řídí svoje území,“ popisuje sinoložka Helena Heroldová, autorka výstavy Čingischán, která je aktuálně k vidění v Historické budově Národního muzea. Jak velká byla Mongolská říše za Čingischána? A co ho předurčovalo k tomu být dobyvatelem?

„Zhrabli všetko, k čomu sa dostali, len preto, že to tu bolo. Nebolo to nič iné než násilná lúpež, masová vražda, a títo muži ju vykonávali bez rozmyslu, lebo tak sa správajú tí, čo sa púšťajú do temnoty. Dobývanie zeme znamená väčšinou iba to, že ju vezmete niekomu, kto má inú farbu pokožky alebo trochu ploskejší nos ako my. Ak sa na to pozriete zblízka, nie je to pekný pohľad. Ospravedlňuje to iba myšlienka. Idea, ktorá za tým stojí – nie sentimentálna zámienka, ale myšlienka a nezištná viera v túto myšlienku. Tú môžete pred seba postaviť, klaňať sa jej a prinášať jej obete...“ To je útržok zo slávneho románu anglického spisovateľa poľského pôvodu Josepha Conrada Srdce temnoty, ktorý v literárnom obraze približuje éru európskeho kolonializmu na africkom kontinente, konkrétnejšie azda jeho najčernejšiu kapitolu – viac než 20-ročnú epochu existencie tzv. Konžského slobodného štátu s odhadovaným počtom miliónov obetí z radov domorodého obyvateľstva. Tomu však predchádzala udalosť, ktorá sa síce príliš často stráca z nášho historického obzoru, no pre africký kontinent je o to dôležitejšia či rovno fatálna. Na prelome rokov 1884 a 1885 sa v Berlíne konala konferencia európskych štátov, ktorej hostiteľom i organizátorom sa stal nemecký kancelár Otto von Bismarck. Mocní vtedajšieho sveta si na nej prakticky rozparcelovali Afriku na jednotlivé koloniálne panstvá, pričom hlavným víťazom sa stal belgický kráľ Leopold II. s jeho obrovským súkromným impériom v Kongu. Čo teda Berlínska konferencia spred 140 rokov vlastne znamenala pre Afriku? A do akej miery spoluurčuje jej osud dodnes? A prečo je stále na okraji nášho historického povedomia, hoci išlo o kľúčovú udalosť globálnych dejín. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom a afrikanistom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zachráňme budovu YMCA v Bratislave – to je výzva aktuálnej občianskej iniciatívy a verejnej finančnej zbierky, ktorú si azda už všimli viacerí obyvatelia nášho hlavného mesta. Budova postavená v rokoch 1920 - 1923 vo vzácnom rondokubistickom štýle podľa projektu architektov Jiřího Grossmana a Aloisa Balána, dnes potrebuje pomoc, aby vôbec prežila. Každý z nás ju pritom dobre pozná. Ikonická stavba na križovatke Karpatskej a Šancovej ulice je miestom, kde sa stretávajú celé generácie Bratislavčanov a každý z nás má preto s ňou spojené svoje osobné spomienky. Ale ešte zaujímavejší je príbeh tejto budovy z pohľadu spoločenských a sociálnych dejín nielen Bratislavy, ale aj celého Slovenska. Táto dnes už národná kultúrna pamiatka sa stala sídlom pobočky svetového združenia Young men´s christian association (teda YMCA), ktoré v medzivojnovom Československu vytváralo možnosti zábavy a rozptýlenia, ale i príležitosti na vzdelávanie, šport a duchovný rozvoj pre mladých ľudí. Práve bratislavská YMCA priniesla do stále ešte malého mesta kus veľkého sveta so všetkými vtedajšími modernými výdobytkami – kinom, telocvičňou, čitárňou či samoobslužnou jedálňou na americký štýl. Dnes po sto rokoch je miestom, kde pracujú viaceré občianske združenia a kde sa stále stretávajú mladí ľudia. O histórii tejto výnimočnej budovy sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozpráva s Luciou Škyrtovou, facility managerkou budovy YMCA v Bratislave a s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zdá sa, že rodina je priestor, do ktorého sa človek najskôr rodí, aby v ňom napokon strávil celý svoj život. Práve tu sa dohrávajú všetky dôležité udalosti, osobné míľniky na ceste od dospievania až k starobe. Sprevádzali ich a ešte azda stále sprevádzajú zvyky a tradície, ktoré dodávajú takýmto chvíľam miestami až sviatočný charakter. Aký je ich pravý význam? Uľahčujú nám prechádzať neľahkými životnými skúškami alebo práve vďaka nim dokážeme svoje dni na tomto svete prežívať intenzívnejšie či plnohodnotnejšie? A čo sa s našimi zvykmi a tradíciami udialo za posledné polstoročie či storočie? Dokážeme si v pamäti i v našom rodinnom zázemí oživiť ešte ich pôvodnú podobu? Tentoraz nehovorím o veľkých dejinách, ale nahliadneme do života našich starých či prastarých rodičov, tak ako ho prežívali každý deň i v každom jednotlivom životnom cykle od narodenia až po smrť. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s etnologičkou, historičkou a múzejníčkou Zorou Mintalovou Zubercovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

For centuries, legends have spoken of sorcerers, witches, and mystical warriors who could summon storms, call forth rain, and battle for control over the elements. From the mysterious Benandanti of Italy to the feared tempestarii of medieval Europe, weather magic has long been shrouded in secrecy.In this video, we uncover the hidden history of magia tempestaria, explore the real-life witch trials that accused people of controlling the weather, and reveal the forgotten rituals used to summon or repel storms. Was weather magic ever real? Or was it merely a tool for persecution and power?Join me as we explore the dark and fascinating world of weather witchcraft, forbidden knowledge, and the supernatural battles fought in the skies.CONNECT & SUPPORT

Aj história máva svoje rekordy a často sú to rekordy, o ktorých by sme najradšej nič nevedeli, ale predsa len o nich vedieť musíme. Takéto smutné prvenstvo majú masové popravy v Kremničke a Nemeckej, prvenstvo v našich moderných dejinách a na území Slovenska čo do počtu zavraždených ľudí i brutality tohto zločinu. V pôvodných protitankových zákopoch tu skončilo viac než tisíc obetí perzekúcií nemeckých okupačných jednotiek a POHG po potlačení Slovenského národného povstania. Páchateľmi teda ani zďaleka neboli len nemeckí okupanti, ale aj Slováci, gardisti, ktorí sa po vojne na Nemcov snažili zložiť celú váhu zodpovednosti. Práve v tomto období si pripomíname 80. výročie týchto tragických udalostí a hoci sa o nich nehovorí ani po takomto dlhom čase ľahko, nesmieme ich ani dnes opomenúť. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Antonom Hruboňom z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.