Podcasts about historick

Nejeden Bratislavčan pozná jeho knihu Zo starých zápisníc mesta Bratislavy. Ak aj nie, tak či onak sa jeho príbehy v publicistickej forme a často i ústnym podaním dostali do kolektívnej pamäti, neraz aj navzdory novým a už revidovaným poznatkom. Ovídius Faust bol významný bratislavský archivár, múzejník, organizátor vedeckého a kultúrneho života, zberateľ a nadaný publicista, ale aj veľký fabulátor a falzifikátor. Jeho životný osud je zaujímavý ako celé 20. storočie. V roku 1919 sa v Archíve mesta Bratislavy objavil s odpismi diplomov, ktoré mu dokladovali vynikajúce univerzitné vzdelanie a kvalifikáciu. Ako sa však dnes ukazuje, boli to falzifikáty, ktoré vtedy nikto nepreveril a neodhalil. Aj vďaka tomuto podvodu dosiahol v nasledujúcich rokoch raketový kariérny rast a jeho publicistické nadanie, rozprávačský talent a spoločenské konexie ho posunuli do pozície azda najznámejšej osobnosti nášho hlavného mesta. Bez Ovídia akoby sa v kultúrnej sfére nemohlo nič podariť. No v kariére pokračoval aj počas vojnového slovenského štátu, pričom sprevádzal po meste aj návštevy nacistických pohlavárov, za čo bol po vojne obvinený z kolaborácie. Hral však opäť dvojakú hru, v tajnosti pomáhal príslušníkom protifašistického odboja a opäť využil svoj falšovateľský talent, aby zachránil množstvo partizánov vystavením dokladov s falošnou pečiatkou policajného riaditeľstva. Výpočet zaujímavostí sa v prípade Ovídia Fausta týmto ani zďaleka nekončí, naopak dodnes fascinuje a privádza k výskumu celú komunitu historikov a archivárov. Výsledkom takéhoto záujmu je aj nová publikácia Múzea mesta Bratislavy – Ovídius Faust. Legenda alebo mýtus? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s editorom a spoluautorom tejto knihy a kurátorom Múzea mesta Bratislavy Štefanom Hrivňákom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keltové a Germáni: Tisíciletý mýtus (4:31) – Historické souvislosti: O ekonomice, politice a zvířátkách (21:58) – Na lovu gravitačních vln, 2. část: Český podíl (28:17)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Keltové a Germáni: Tisíciletý mýtus (4:31) – Historické souvislosti: O ekonomice, politice a zvířátkách (21:58) – Na lovu gravitačních vln, 2. část: Český podíl (28:17)

Bol jediným slovenským generálom počas predvojnového Československa. Rudolf Michal Viest. Bojoval v prvej svetovej vojne, bol súčasťou delegácie v Mníchove v roku 1938, po zajatí nacistami počas povstania skončil spolu s generálom Jánom Golianom v koncentračnom tábore, kde sa stopy o ich osude strácajú. V historickej Nočnej pyramíde s historičkou Zdenkou Hešterovou, z Vojenského historického ústavu bude Gabika Angibaud hovoriť aj o tom, čo si generál Rudolf Viest písal do svojho denníka. V tejto epizóde historickej NP. | Historická NP: generál Rudolf Viest sa narodil pred 135 rokmi. | Hosť: Zdenka Hešterová (historička; Vojenský historický ústav). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

O biede slovenskej politiky bolo toho už povedané a popísané veľa. Pravidelne sa však opakuje rovnaká výčitka - nezáujem bežných ľudí o veci verejné a odtrhnutosť politických elít od reality každodenného života. Zdá sa to len ako novinárska floskula, ale čo ak má táto kritika aj svoj hlbší historický základ? O slovenskej politike sa v novej epizóde podcastu Dejiny rozprávame tentoraz trochu inak. Nazrieme do jej počiatkov na prelome 19. a 20. storočia, ale i na to, ako sa rozvíjala v slobodnejšom prostredí prvej Československej republiky. Získavalo si národné hnutie skutočnú podporu napríklad na vidieku? Dokázali osloviť slovenské politické elity i bežného sedliaka? A ako sa zrýchľoval či menil politický diskurz po vzniku Československa? Na mnohé z týchto otázok sa snaží dať odpoveď aj aktuálny výskumný projekt, ktorý je hradený z prostriedkov EÚ. Diskusia o slovenskom politickom živote v minulosti bola zároveň súčasťou filmového festivalu Cinematik v uplynulých dňoch. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikmi Ladislavom Vörösom a Jurajom Benkom z Historického ústavu SAV. Debata mohla vzniknúť ako výstup aj vďaka výskumnému projektu, ktorý je hradený z Plánu obnovy a odolnosti SR, Štipendium pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4, projekt č. 09I03-03-V04-00539. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Teď budeme mluvit o varhanní hudbě a o projektu Vzkříšené varhany. Ten staré hudební nástroje v našem kraji nejen zachraňuje a obnovuje, ale vždy po prázdninách také přináší hudební festival, kde právě vzkříšené varhany lidem představuje. Letos to je už 6. ročník festivalu.

Teď budeme mluvit o varhanní hudbě a o projektu Vzkříšené varhany. Ten staré hudební nástroje v našem kraji nejen zachraňuje a obnovuje, ale vždy po prázdninách také přináší hudební festival, kde právě vzkříšené varhany lidem představuje. Letos to je už 6. ročník festivalu.Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Stát rozhodl o tom, že historický železniční most na pražské Výtoni místo demolice projde rekonstrukcí. O jak významnou památku jde? A měla by Praha usilovat o zachování svého panoramatu? Na otázky Vladimíra Kroce odpovídala Naděžda Goryczková, generální ředitelka Národního památkového ústavu.

Stát rozhodl o tom, že historický železniční most na pražské Výtoni místo demolice projde rekonstrukcí. O jak významnou památku jde? A měla by Praha usilovat o zachování svého panoramatu? Na otázky Vladimíra Kroce odpovídala Naděžda Goryczková, generální ředitelka Národního památkového ústavu.

Stát rozhodl o tom, že historický železniční most na pražské Výtoni místo demolice projde rekonstrukcí. O jak významnou památku jde? A měla by Praha usilovat o zachování svého panoramatu? Na otázky Vladimíra Kroce odpovídala Naděžda Goryczková, generální ředitelka Národního památkového ústavu.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Dnes pozývame počúvať našu reláciu najmä všetkých fanúšikov automobilov a ich histórie, navyše so zberateľskými ambíciami. Juraj Porázik, náš dnešný hosť, je prezidentom Združenia zberateľov historických vozidiel. Aké auto môže dostať prívlastok „historické“, o komunite veteranistov na Slovensku, či zážitkoch z ciest hovoril s Jurajom Turisom.

V nejnovější epizodě Dopravního podcastu jsme přivítali mimořádného hosta – Petra Malíka, vedoucího jednotky Historická vozidla a Muzea MHD v Praze. Povídali jsme si nejen o blížícím se tramvajovém průvodu, který je událostí desetiletí, ale také o jeho dopravní kariéře a budoucnosti střešovického muzea.Prahu čeká v neděli 21. září dopravní událost desetiletí – velkolepý průvod historických tramvají k oslavám 150. výročí městské hromadné dopravy. V čele organizace této akce, ale i každodenního provozu Muzea MHD ve Střešovicích, stojí Petr Malík. V obsáhlém rozhovoru pro Dopravní podcast poodhalil nejen detaily blížících se oslav, ale také svou osobní cestu, která ho od sbírání barevných vlakových jízdenek v dětství dovedla až do čela jednotky Historická vozidla v Dopravním podniku hlavního města Prahy.Cesta k historickým vozidlůmFascinace dopravou u Petra Malíka začala už v dětství. Nebyly to jen samotné stroje, ale i celé kouzlo cestování. „Fascinovaly mě barevné železniční jízdenky, hlavně ty červeno-bílé víkendové,“ vzpomíná. Definitivní směr jeho kariéře udal strýc, výpravčí ve Vršovicích, který ho nadchl pro železnici natolik, že vystudoval střední dopravní školu a sám se stal výpravčím. Jeho profesní dráha je nečekaně pestrá. Zažil organizaci masivních přesunů vojenské techniky při dělení Československa, stál u zrodu organizace ROPID v 90. letech, kde pomáhal narovnávat chaotické jízdní řády soukromých dopravců, a vtiskl moderní tvář podnikovému časopisu DP kontakt, který proměnil z interního zpravodaje v čtenářsky atraktivní magazín.Muzeum ve Střešovicích: Živá historie na kolejíchDnes Petr Malík řídí Muzeum MHD, které se pod jeho vedením stále více otevírá veřejnosti a hledá nové cesty, jak lidi nadchnout pro historii. Potvrzuje, že obrovský zájem je o komerční jízdy, kterým dominuje designová tramvaj T3 Coupé. Velký úspěch slaví i turistická linka 42, jejíž popularita neustále roste. „Oproti stavu před dvěma lety evidujeme 25% nárůst prodaných jízdenek,“ upřesňuje Malík. Kromě každodenního provozu se muzeum připravuje na budoucnost. Již brzy se návštěvníkům otevře zcela nová hala pro historické autobusy a v příštích letech se plánuje zásadní modernizace vstupního objektu a přestavba kolejí v dalších halách.⏱ Prvních 47 minut pro všechny zdarma, celý rozhovor v délce 94 minut pro předplatitele na Patreonu

Zapálení, vášeň, trpělivost, pracovitost a především láska. Tohle drží milovníka aut a hlavně těch historických v garáži, přesněji řečeno v montérkách nad rozebraným veteránem. Jednoho dal do kupy Ladislav Chroboczek z Třanovic, který si takto zpestřil i léta v penzi.Všechny díly podcastu Odpolední interview můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Dolní Poohří je turistická destinace v jižním cípu Ústeckého kraje. V této oblasti najdete třeba Kadaň, Louny nebo nedostavěný chrám v Panenském Týnci. Je zde i Žatec, který byl v roce 2023 zapsán na seznam UNESCO.Všechny díly podcastu Host Dopoledního expresu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Dolní Poohří je turistická destinace v jižním cípu Ústeckého kraje. V této oblasti najdete třeba Kadaň, Louny nebo nedostavěný chrám v Panenském Týnci. Je zde i Žatec, který byl v roce 2023 zapsán na seznam UNESCO.

Každý týden pro vás v Českém rozhlase Hradec Králové připravujeme aktuality a zajímavosti ze společenského i kulturního života v Královéhradeckém kraji. Které reportáže vzbudily na sociálních sítích za posledních sedm dní největší pozornost? Tady jsou pěkně pohromadě. To nejlepší na našem webu.

Rekonstrukci střechy městských lázní v Jablonci nad Nisou komplikují dřevokazné houby. Odhalil je stavebně-technický posudek.Všechny díly podcastu Vybrali jsme pro vás můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rekonstrukci střechy městských lázní v Jablonci nad Nisou komplikují dřevokazné houby. Odhalil je stavebně-technický posudek.

Historické remeslá, slovenská ľudová majolika, keramický dvor, víno – toto všetko patrí k lokalite, do ktorej sa vyberieme. Modranské vinobranie má aj po rokoch čím prekvapiť – či už zaujímavými výstavami, rôznymi aktivitami, oberačkou, ktorá má aj svoju literárnu verziu, a mnohým ďalším. Čím konkrétne, to už ná povedia Ján Sklenár, riaditeľ Kultúrneho centra Modra a Martin Motáček, vinár zo združenia Víno z Modry. Pýtala sa Eva Viteková.

Neuvěřitelný první víkend finále České baseballové extraligy je za námi! V epizodě #154 se s Jirkou Vlachem z Baseball-stat.cz podíváme na nervydrásající souboje mezi Draky Brno a Hrochy Brno, které vyvrcholily kontroverzním třetím zápasem a rozhodnutím, o kterém se bude mluvit ještě hodně dlouho. Co vás v této epizodě čeká? Duel Titánů: Fenomenální souboj nadhazovačů Lopez vs. Lopez, kde padl rekord v počtu strikeoutů. Infarktový Zápas #3: Rozebereme klíčovou situaci z 9. směny – překážení (obstruction), které rozhodlo zápas a poslalo Hrochy do vedení 2:1 na zápasy. Historický úspěch: Gratulujeme Třebíči k zisku první extraligové medaile v historii klubu a vyzdvihneme nečekaný výkon Adama Veselého. Boj o přežití: Podíváme se na dramatickou situaci v baráži, kde se rozhoduje o posledním účastníkovi Extraligy pro příští rok. Ponořte se s námi do nejlepších momentů, statistik a emocí, které přinesl český baseballový vrchol sezóny! Sledujte nás i na sociálních sítích a připojte se k diskuzi na našem Discordu!

Historické dokumenty ukazující podobu daných míst v různých dobách. To jsou veduty, přesná vyobrazení měst či krajiny. Badatelé se bez nich často prakticky neobejdou. Ty, které zachycují České Budějovice od 17. století, jsou nyní vůbec poprvé soustředěné do jedné ucelené knihy. Její autoři ji dávali dohromady skoro 20 let.Všechny díly podcastu Dopolední host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pripomíname si 81. výročie začiatku Slovenského národného povstania. Je celkom zrejmé, že aj toto výročie prinesie nové pokusy o manipuláciu dejín povstania v prospech aktuálnych politických potrieb. V Dejinách vám preto prinášame starší diel podcastu, v ktorom sme hovorili o tom, ako boli dejiny povstania ohýbané a manipulované politikmi, ale tiež historikmi počas komunizmu. Hovoriť však budeme aj o tých, ktorí sa tejto manipulácii vzopreli. Jedným z nich bol aj historik Jozef Jablonický, autor prelomovej knihy Postanie bez legiend. Ako vznikala komunistická legenda o povstaní? Čo sa deje s interpretáciou povstania počas normalizácie a vlády samozvane najdôležitejšieho účastníka povstania Gustáva Husáka? Je možné odkaz povstania po desaťročiach účelného politizovania odpolitizovať? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Adamom Hudekom historikom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Adam Hudek sa dlhodobo venuje výskumu historiografie, výskumu písania o dejinách, dejinám národného komunizmu, a na tieto témy publikoval niekoľko odborných článkov a monografiu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Teď vás vezmeme do Třebechovic pod Orebem, kde vznikají pozoruhodné krátkometrážní dokumentární filmy o místních historických objektech. Jako první v minulém roce místní filmaři zpracovali příběh starého Hajnišova mlýna v dokumentu Mlejn třebechovický. Následovat budou filmy Vitouškova kuželna a Třebechovický pivovar.Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Poslední srpnovou sobotu se v Lešanech koná 21. ročník Tankového dne. Návštěvníci na něj mohou vyrazit stylově, speciálním historickým vlakem v čele s motorovou lokomotivou Bardotka, který vypraví České dráhy.

V čase veľkého zbrojenia boli štáty a politici schopní povedať si dosť. To sa písal rok 1975. V Helsinkách sa uskutočnila Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Ako bezpečnosť, tak aj ekonomickú spoluprácu a ľudské práva chceli krajiny v roku 1975 rozvíjať. Čo všetko viedlo k helsinskej konferencii Vám povieme v tejto epizóde historickej Nočnej pyramídy s historikom Ústavu pamäti národa Petrom Jašekom a moderátorkou Gabikou Angibaud. | Historická NP: 1975 Konferencia v Helsinkách. | Hosť: Peter Jašek (historik). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Cestující mohou od 28. srpna znovu začít využívat budovu nádraží v Žatci. Od roku 2020 památkově chráněný objekt nechala opravit Správa železnic. Rekonstrukci se firmě podařilo dokončit o pět měsíců dřív. Celkové náklady dosáhly skoro 110 miliónů korun.

Svět učených v Labyrintu světa, 1. část (5:03) – Historické souvislosti: Komenský ředitelem školy (21:31) – Svět učených v Labyrintu světa, 2. část (26:57) - Repríza pořaduVšechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pri pohľade na súčasnú bezpečnostnú situáciu vo svete, by sa mohlo zdať, že ide o podobnosť čisto náhodnú. Ale zrejme za tým predsa len niečo bude. Uveďme preto jeden citát. „Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Tieto úvahy získavajú na svojej aktuálnosti i teraz, keď vo vzduchu visí osud Ukrajiny, hrozba jej rozparcelovania a nový ústupok voči tradične agresívnej kremeľskej politike. Pred viac než 75 rokmi sa asertívna odpoveď Západu pretavila do vzniku Severoatlantickej aliancie. A aká je jeho odpoveď dnes? Nebude na škodu pripomenúť si časy, keď Západ dokázal vzdorovať. Prinášame preto staršiu epizódu podcastu Dejiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čtení s Respektem s Janem Horníkem z ÚSTR o jeho knize Západ musí být zničen, kde vysvětluje teorie Alexandera Dugina, a o tom, jak se odrážejí v krocích Vladimira Putina a představě euroasijské civilizace. Ptal se Štěpán Sedláček.Rusko pod vedením Vladimira Putina dlouhodobě usiluje o pozici respektovaného impéria, jemuž se vrátí přinejmenším část vlivu nad územím, které ovládal Sovětský svaz. Přímým důsledkem je destrukce, zabíjení a utrpení milionů lidí, které pokračuje na Ukrajině. Historických paralel, ideologií a politických teorií, o které může režim bývalého agenta KGB své plány opřít a nacházet v nich vyšší smysl a ospravedlnění, je víc. Patří k nim také dílo Alexandra Dugina a jeho myšlenka obnovy euroasijského impéria. Právě o Duginových - někdy vysmívaných, ale čím dál vlivnějších - představách a jejich nebezpečnosti mluvil Štěpán Sedláček s Janem Horníkem z Ústavu pro studium totalitních režimů, který je autorem knihy Západ musí být zničen: Putin naplňuje Duginovy mesianistické vize, kterou vydalo nakladatelství Argo. Na čem stojí Duginova čtvrtá politická teorie? Jakou roli připisuje jednotlivci a jak se vymezuje vůči liberalismu? Jak se aktuální geopolitická situace kolem ruské agrese na Ukrajině jeví z Duginova světonázoru. A jak se propisuje do politiky prezidenta Vladimira Putina? Nejen o tom uslyšíte v dalším Čtení s Respektem.

Filmové i knižní cesty do pravěku před Cestou do pravěku (4:39) – Historické souvislosti: Přehlídka nepravděpodobných konců (20:04) – Jak se stromy mění v kámen (25:02)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko si doteraz posielali odkazy cez médiá aj o tom, ako blízko je Hlas k Progresívnemu Slovensku, osobne sa na koaličnej rade nestretli od začiatku leta. Premiéra tlačí konsolidačný balík, Andrej Danko chce zo záchrankového systému vytlačiť súkromníkov a Matúša Šutaja Eštoka sa týkajú podozrenia okolo straníckych väzieb na víťazov tendra.V Dobrom ráne sa o koaličných sporoch rozpráva Jana Krescanko Dibáková s redaktorom domáceho spravodajstva Michalom Katuškom. Rokovania sa odohrávajú v čase, keď preferencie najnovšieho prieskumu odrážajú zhoršenie nálad koaličných voličov a krátko pred tým, ako vládu čaká prvé rokovanie o ďalšom zozname konsolidačných opatrení.Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD, Andrej Danko, Facebook/Matúš Šutaj EštokOdporúčanie:Dnes mám pre vás odporúčanie z domácej dielne. Hoci možno máte radšej podcasty, zablúďte aj na našu videosekciu. Nájdete tam tlačovky, videá, relácie a možno si nájdete to, čo vás bude baviť. A veľmi odporúčam Historickú revue, ideálnu ako letné čítanie.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠

Historická budova Moravského divadla v Olomouci má za sebou důležité technické úpravy. Dělníci v těchto dnech dokončili opravy poškozené východní fasády provaziště a zároveň instalovali na střechu divadla, které je v městské památkové rezervaci, i vlastní fotovoltaickou elektrárnu.

Pred osemdesiatimi rokmi sa zmenil svet a zmenili sa aj pravidlá, ako bude a ako nebude ľudstvo medzi sebou bojovať.V dňoch 6. a 9. augusta zhodili Američania na dvojicu japonských miest Hirošima a Nagasaki jadrové bomby. Výbuchy zabili státisíce ľudí priamo i nepriamo, a vo výsledku sa stali jediným bojovým použitím nukleárnych zbraní v konflikte... až dodnes.Čo sa teda pred takmer storočím stalo, prečo a aké to malo dôsledky: ale aj ako to opísala slávna reportáž Johna Herseyho Hirošima, ktorá mala zásadný vplyv na premýšľanie o jadrových zbraniach?Tomáš Prokopčák sa pýta zástupcu šéfredaktorky denníka SME Juraja Fellegiho a šéfredaktora magazínu Historická revue a moderátora podcastu Dejiny Jaroslava Valenta.Zdroj zvukov: YouTube/HarrySTrumanLibraryOdporúčanie:A dnes, samozrejme, odporúčam kúpiť si dnešné vydanie denníka SME, ktoré nájdete celý víkend. Tam aj na webe nájdete aj spomínanú ikonickú reportáž Hirošima, ktorá zmenila ľudské vnímanie jadrových zbraní a vďaka ktorej – aj, i keď určite nielen – sme od druhej svetovej vojny nukleárnu zbraň nepoužili.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu. Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti? Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva. Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju? Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Biblia pauperum – teda biblia pre chudobných a negramotných. Tak sa zvykne označovať v európskom stredovekom umení cyklus nástenných malieb, ktoré aj jednoduchému človeku vysvetľujú a zobrazujú výjavy zo života Krista a svätých. Neraz ide o vrchol majstrovstva často anonymných stredovekých umelcov, ktoré predovšetkým do Talianska prichádzajú obdivovať davy turistov. Po takejto gotickej ceste sa však môžete prejsť aj na Slovensku. Regióny Gemeru a Malohontu sú plné na prvý pohľad nenápadných vidieckych kostolov, ktoré skrývajú poklady stredovekej spirituality – kalváriu s umučeným Kristom, plačúcimi ženami i anjela, ktorý vynáša do neba dušu jedného z ukrižovaných lotrov; mystické zobrazenie hlavy s troma tvárami Najsvätejšej trojice či zobrazenie starouhorskej legendy sv. Ladislava. Gemerské fresky sú natoľko výnimočné, že sa radia k vrcholom stredovekého výtvarného prejavu v celej strednej Európe, čo na jar tohto roku potvrdilo aj udelenie prestížnej známky Európskeho dedičstva. Ako je vôbec možné, že sa aj u nás zrodilo takéto výtvarné bohatstvo? Kto boli ľudia, ktorí po sebe zanechali v gemerských kostoloch výjavy, ktoré návštevníka akoby šmahom ruky preniesli do Toskánska či Benátska? A ako sa o toto dedičstvo staráme dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Augustovičom a architektom Davidom Raškom zo združenia Gotická cesta. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.

Benešov nad Ploučnicí najdete v Ústeckém kraji asi deset kilometrů od Děčína směrem na Českou Lípu. Historické jádro města s renesančním zámeckým komplexem je městskou památkovou zónou. Zámecké budovy vznikaly postupně. Začalo se stavbou horního zámku v letech 1522 až 1524. V letech 1540 až 1544 byl pak postaven dolní zámek. Jako poslední vznikl kolem roku 1578 Wolfův palác.

Lovci mamutů z ústeckého Bukova, 1. část: Sprašová návěj (4:47) – Historické souvislosti: O červeném keři (17:17) – Od podrostu k horám: Žáby Jižní Ameriky (22:29)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Dokonalá bytosť z princa vyrástla bez toho, aby mu niekto venoval pozornosť a až v zrelom veku vyšlo najavo, akým je velikánom,“ – vyhlásil o princovi Eugenovi Savojskom jeden z jeho súčasníkov. Je to azda klasický príklad idealizovania, zveličovania či rovno apoteózy tejto významnej postavy stredoeurópskych dejín. Ale človeku sa pri výpočte jeho zásluh na vojenskom a politickom poli, ale i vo sfére staviteľských a umenie podporujúcich aktivít, ktorými oplýval po celý život, jednoducho chce preháňať. Princ Eugen Savojský sa v našich zemepisných šírkach objavuje vo chvíli nanajvýš kritickej, počas legendárnej bitky o Viedeň v septembri roku 1683. V tom čase ani nie 20-ročný mladík, potomok vládnucej dynastie v Savojsku, vraj prišiel chudobný ako kostolná myš, navyše po tom, ako dostal košom od francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., keď sa u neho neúspešne uchádzal o vojenskú službu. Tento malý a drzý „vrabčiak“ ako ho počastoval štipľavými poznámkami veľký kráľ Slnko, v nasledujúcich rokoch urobil hviezdnu vojenskú kariéru. Z nevýznamného ordonančného dôstojníka, ktorého mimoriadne schopnosti si povšimol aj habsburský panovník Leopold I., sa počas nasledujúcich troch desaťročí vypracoval na hlavného veliteľa cisárskych vojsk a stal sa tým, kto dokázal z uhorských území definitívne vyhnať Osmanov. Princ Eugen bol však mužom mnohých tvárí. Oproti neohrozenému vojenskému hrdinovi je tu predsa aj muž s vyberaným vkusom, hospodárskym talentom a obrovským bohatstvom, ktoré neváhal investovať do veľkolepých stavebných projektov. Ak poznáte zámky Belvedere či z pohľadu Bratislavčana naozaj neďaleký Schloss Hof, poznáte aspoň letmo aj princa Eugena, ktorý je tak vlastne prvým, kto víta slovenského návštevníka v susednom Rakúsku. A možno pri jednej takejto návšteve si aj našinec začne uvedomovať akou významnou postavou Eugen Savojský vlastne bol - aj pre nás. Poznáme ho vôbec na Slovensku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkou Annou Fundárkovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ruina stredovekého pohraničného hradu s bohatou históriou. Dôležitá archeologická lokalita, kontinuálne osídlená už od kamennej doby . Chránená prírodná pamiatka s unikátnymi výhľadmi na sútok Dunaja a Moravy. Cieľ turistických výletov pre ľudí zo Slovenska i z celého sveta. To všetko predstavuje Devín. No nielen to. Devín je aj symbolickým miestom a najmä v pohnutom 20. storočí ho s obľubou využívali najrôznejšie politické režimy na svoju sebaprezentáciu. Zaštíť sa Devínom ako miestom legendárnej schôdzky štúrovcov alebo v duchu cyrilo-metodskej tradície a jeho veľkomoravskej minulosti, alebo ako dôležitým symbolickým hraničným bodom sa predsa vyplatí a túto možnosť radi využívali politici minulí, ale tiež súčasní. V nasledujúcej diskusii, ktorá odznela v rámci nedávneho festivalu Sútok, sme sa preto naopak snažili zbaviť Devín mýtov a ideologických nánosov. Takéto odklínanie Devína nám čo to povie o nie takej vzdialenej minulosti i o nás samých. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME a Historickej revue. Moje meno je Jaro Valent a na Devíne a o Devíne som sa rozprával s historičkou Danielou Kodajovou a historikom Adamom Hudekom z Historického ústavu SAV a s publicistom a prozaikom Petrom Gettingom z denníka SME. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Bez vlastní literární tvorby žádný národ nemá své historické povědomí. Prostě, cizinec nikdy nemůže rozumět české duši. Takže je dobře, že je u nás naopak, ve srovnání s jinými zeměmi – a to si troufnu posoudit – u nás tato tvorba nadprůměrně košatá," říká spisovatel a historik Vlastimil Vondruška v rozhovoru pro pořad Rada starších. 1. díl, 02.07.2025, www.RadioUniversum.cz

„V roce 2023, kdy už se prach usadil, tak očkovaným ženám se plodnost nikdy nevrátila zpátky na předpandemickou úroveň, ale zůstala asi o třetinu nižší. Zatímco neočkovaným ženám se rodilo asi tak stejně dětí jako všem ženám před epidemií,“ upozorňuje matematik Tomáš Fürst v rozhovoru pro pořad Kupředu do minulosti. 1. díl, 27.06.2025, www.RadioUniversum.cz

Historický moment!

Amfiteáter pod hradom Devín patrí medzi najzaujímavejšie, no zároveň najkontroverznejšie verejné priestory v Bratislave. Jeho vznik je spätý s dramatickými dejinnými udalosťami – budovať sa začal v čase, keď bol Devín pričlenený k nacistickej tretej ríši, a dokončili ho po nastolení komunistickej diktatúry v roku 1948. Počas studenej vojny bol jeho osud spojený aj so železnou oponou, pričom jeho stavba spolu s hľadiskom zasiahla nielen do historického opevnenia hradu, ale aj do chráneného prírodného územia. V druhej polovici 20. storočia sa však aj napriek tejto ideologickej záťaži stal dôležitým centrom kultúrneho a spoločenského diania a dodnes je prítomný v pamäti mnohých obyvateľov Bratislavy. V minulom roku bol dokonca vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a po dlhoročných majetkových sporoch ho do vlastníctva získalo hlavné mesto SR Bratislava. Na pilotnom ročníku festivalu Sútok na hrade Devín sme hovorili o komplikovanej histórii amfiteátra, o kontroverzných aspektoch jeho existencie, o jeho architektonických či urbanistických kvalitách, ale aj o možnostiach jeho revitalizácie a o jeho budúcnosti. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom architektúry Petrom Szalayom, vedúcim hradu Devín (Múzeum mesta Bratislavy) a vedúcou oddelenia kultúry na magistráte hl. mesta Bratislavy Ninou Vrbanovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Již v sobotu 21. června startuje v 10.30 na nádvoří Pražského hradu svou Tatru 603 Josef Zajíček, vedoucí ROBOT expedice Praha-Ósaka EXPO 2025. Celkem sedm posádek historických aut se chystá na šestnáct tisíc kilometrů dlouhou trasu. „Kdo nás poslouchá, ať nás přijde podpořit,“ zve Josef Zajíček na Hradčanské náměstí. „Jsme poctěni, že to přijde odstartovat pan prezident.“ K vidění bude celý peloton vozů, mimo jiné i legendární Tatra 87, kterou proslavili Zikmund a Hanzelka.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Je veľmi pravdepodobné, že ste v posledných týždňoch zaznamenali búrlivú diskusiu o dostupnosti či skôr nedostupnosti niektorých liekov na Slovensku. Odborníci a pacientske organizácie dlhodobo upozorňujú, že máme slabú dostupnosť obzvlášť moderných liekov na liečbu rakoviny. K ním patria aj lieky podávané v rámci imunoterapie, ktorá patrí k prelomovým formám protinádorovej liečby. Dnešný podcast budeme venovať moderným dejinám liečby rakoviny, pričom sa zameriame najmä na dejiny imunoterapie, ktorá pre mnohých predstavuje veľkú nádej. Aký je rozdiel medzi imunoterapiou a chemoterapiou? Kedy a za akých okolností dochádza k objaveniu imunoterapie? V čom spočíva jej prelomovosť? Dostáva sa tento výskum a forma terapie aj do Československa a neskôr na Slovensko? A aká je budúcnost liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV, kde sa zaoberá dejinami stredovekých miest. Voľný čas venuje portálu onkoinfo, ktorý prináša dôveryhodné medicínske informácie pre onkologických pacientov. Podcast vychádza v spolupráci s portálom www.onkoinfo.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stali sme sa síce plnoprávnou súčasťou a štátotvorným prvkom Československej republiky, neprestali sme však myslieť po starom, po uhorsky. Slovenské politické myslenie naďalej zotrváva v zajatí hungarizmu, čoho najlepším príkladom bolo ľudácke autonomistické hnutie. Zhruba takto by sme mohli zhrnúť azda najzásadnejšiu kritiku slovenského sociálneho demokrata a celoživotného stúpenca myšlienky československej jednoty Ivana Dérera na adresu slovenského politického života. Jeho úvahy, politické pamäti a analýzy sa dostávajú k širšej verejnosti len teraz, po dlhých desaťročiach. Napriek veľkému časovému odstupu sú však pozoruhodne aktuálne. A to až do tej miery, že to u človeka vyvoláva dojem, akoby sa za celý ten čas vôbec nič nezmenilo. Stále máme možnosť sledovať separatizmus v jeho najrôznejších podobách, až zarážajúcu odolnosť voči každému spoločenskému pokroku a silný nacionalizmus, vychádzajúci zo starej a často mimoriadnej skorumpovanej politickej „kultúry“, či skôr nekultúry. Politický odkaz Ivana Dérera sa však napriek tomu, či práve preto dnes čoraz viac dostáva do popredia. Príkladom sú dve publikácie, ktoré nedávno vyšli a ktoré sa venujú práve tomuto sociálnodemokratickému politikovi. Prvou z nich je kniha profesora Milana Katuninca – Posledný Čechoslovák. Potulky dejinami s Ivanom Dérerom. Druhou je kniha, ktorá vyšla v českom preklade Ivan Dérer. Poslední obhájce československé národní jednoty. A práve s jej autorom Tomášom Jaholkom z Katedry politológie FF Trnavskej univerzity sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme ju ako prvý horúci konflikt studenej vojny či ako tzv. zástupnú vojnu veľmocí bipolárneho sveta. Hoci pre väčšinu bežnej verejnosti sa spája skôr s populárnym a už klasickým americkým seriálom M.A.S.H. Tak či onak, kórejská vojna, ktorá sa začala pred 75 rokmi, okamžite spustila tie najhoršie obavy. A zároveň nastolila nové závažné otázky – ako viesť moderný konflikt tak, aby neeskaloval do omnoho väčšej, globálnej a už rovno nukleárnej vojny? A je ešte možné zjednotiť krajinu, ktorá zostala rozdelená medzi dve mocenské a geopolitické súkolia? A čo vlastne znamená vojna s nasadením najmodernejších technických prostriedkov – prúdového letectva, ťažkej techniky vrátane sovietskych tankov T-34 a amerických Pershingov a teda s priamou či nepriamou účasťou kľúčových svetových hráčov? Počas troch rokov sa Kórejský polostrov stal laboratóriom, testovacou strelnicou a miestom obrovskej ľudskej tragédie. A to všetko bez výsledku, ktorý by nakoniec vychýlil patovú situáciu k víťazstvu jednej či druhej strany. Dosah na ľudské životy a osud celej krajiny je dodnes jasne badateľný. Kým južná časť polostrova patrí medzi najvyspelejšie demokratické krajiny sveta, jeho severnú časť už viac než sedem desaťročí ovláda totalitný komunistický režim, na ktorého čele stojí vládnuca dynastia Kimovcov. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s koreanistom Milošom Procházkom z Katedry východoázijských štúdií UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aj 80 rokov od konca druhej svetovej vojny sa dostávajú do širšieho povedomia informácie a príbehy, ktoré sme doteraz takmer či vôbec nepoznali. Príkladom sú vojnové Košice, ktoré sa aj z obzoru slovenskej historiografie, azda jednostranne zameranej len na územie niekdajšieho vojnového slovenského štátu, príliš vzďaľovali. Dôvodom môže byť jednoduchý fakt, že po novembri 1938 sa stali na viac než 6 rokov súčasťou Maďarského kráľovstva a po roku 1945, keď už boli znova súčasťou Československa, sa verejná pamäť budovala predovšetkým okolo Slovenského národného povstania, resp. jeho oficiálneho režimového príbehu. Východoslovenská metropola pritom najmä od marca 1944 až do 19. januára 1945, teda do oslobodenia, prežívala mimoriadne dramatické chvíle. Košice v relatívne krátkom období absolvovali všetky vojnové hrôzy, ktoré si vieme predstaviť – od okupácie, cez deportácie židovského, ale nielen židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov, až po posledné týždne otvoreného nyilášskeho teroru priamo v uliciach mesta či jeho blízkom okolí. Mnohé obete už nemohli porozprávať svoj príbeh. A nemohli ich vyrozprávať ani ich pozostalí príbuzní, susedia či priatelia a záchrancovia, keďže sa nám po vlne vysídľovania, resp. po výmenách obyvateľstva, nástupe komunistického režimu v Československu a emigrácie do zahraničia akoby stratili. Ako však ukazuje nová kniha Proti režimu – Príbehy odporu a odvahy v období nacistickej okupácie v Košiciach, nie je všetko stratené. Aj po rokoch zabudnutia si mesto opäť buduje pamäť na svojich obyvateľov, ktorí sa vo svojom odhodlaní pomáhať a zachraňovať postavili na odpor neľudskému režimu. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkami a autorkami spomínanej knihy Patríciou Fogelovou a Veronikou Szeghy-Gayerovou zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pasivita, stagnácia a nezáujem o národnú vec, či všeobecne o veci verejné – to býval ešte na prelome 19. a 20. storočia častá ponosa slovenskej inteligencie vo vzťahu k bežnému a v drvivej väčšine na vidieku žijúcemu slovenskojazyčnému obyvateľstvu. Sťažoval sa dokonca i vari najznámejší predstaviteľ konzervatívneho martinského národného centra Svetozár Hurban-Vajanský: „Keď sme povrchne pozreli na ľud, opanoval nás hnev nad jeho zpustlosťou ... nad pokorou pred mocným, nad nepovedomosťou.“ Bolo to však práve martinské centrum a Slovenská národná strana, ktorá po volebných neúspechoch v 70. rokoch 19. storočia vyhlásila volebnú pasivitu. No i podľa jej neskorších kritikov boli charakteristické črty rozširujúcich sa radov tzv. maďarónov nápadne podobné vlastnostiam slovenských národných predstaviteľov. Ako písal o slovenskej politickej reprezentácii Vavro Šrobár v prvom vydaní mesačníka Hlas: „nafúkanosť, prázdne vystavovanie vlastnej hodnosti svetu na obdiv, neplodná záhaľka... Už hádam aj tým, že ústami Vajanského vyhlásila sa za pars pro toto, za celý národ, čím zdôraznila svoje výlučné postavenie voči ľudu..., zachovávala bežný mrav tzv. vzdelanej spoločnosti maďarskej“. Proces národnostného útlaku, resp. maďarazicácie, ktorý sa tradične v slovenskom historickom diskurze spája s obdobím po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, tak nie je možné oddeliť od iného sociálneho javu, ktorý je na Slovensku typický vari dodnes – pasivita, nezáujem či tzv. národná a politická indiferentnosť. Ako sa teda tvorilo moderné politické vedomie predovšetkým u bežného slovensko-jazyčného obyvateľstva v niekdajšom Hornom Uhorsku? Vyznačovalo sa skutočnou pasivitou a nezáujmom, menil sa tento stav s nástupom moderných populistických strán? A ako vyzeral zápas politických elít o priazeň a pozornosť obyčajného obyvateľa slovenskojazyčných uhorských žúp. Odpovede aj na tieto otázky chce dať nový výskumný projekt, hradený z európskych prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lászlóom Vörösom z Historického ústavu SAV. Výskumný projekt je hradený z Plánu obnovy a odolnosti SR, Štipendium pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4, projekt č. 09I03-03-V04-00539. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.