Podcasts about historick

Mala byť „jednotou milovníkov národa slovenského“, aspoň tak sa písalo v zakladajúcich stanovách Matice slovenskej v roku 1863 i pre jej obnove v roku 1919. Na prvý pohľad je to jednoduché konštatovanie. Avšak pri bližšom pohľade má táto charakteristika omnoho viac rovín. Milovníkom národa slovenského nemusí byť predsa automaticky len Slovák a už vôbec nie jednostranne politicky orientovaný Slovák. Avšak práve na toto motto sa často zabúdalo. Poukazujú na to vlastne celé dejiny Matice slovenskej, ktorá bola považovaná za poprednú slovenskú kultúrnu a vzdelávaciu ustanovizeň či už vo svojej prvej fáze, ale i v druhej obnovenej fáze. Do života matičiarov sa totiž premietali mnohé spory – politické, konfesionálne a často i rýdzo osobné. Milovníkmi národa slovenského boli aj mnohí českí učenci, profesori českých univerzít, ktorí po roku 1918 prichádzali na Slovensko pomáhať s osvetovou činnosťou a vstupovali rovnako i medzi členov Matice. Napokon však boli vyháňaní tými, ktorí chceli túto inštitúciu pretvoriť iba na výlučne slovenskú, „čistokrvnú“ a ľudácku. A keď sa už zdalo, že je naozaj zle a Matica slovenská je skrz-naskrz poplatná Tisovmu režimu, našli sa v jej radoch aj takí, ktorí sa odvážne zapojili do Slovenského národného povstania. Aká teda bola táto naša národná ustanovizeň, od ktorej založenia sme si nedávno pripomínali 160 rokov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Poznáme ho ako popredného československého diplomata, účastníka prvého, druhého i tretieho zahraničného odboja a muža, ktorý sa mohol popýšiť kontaktmi na tých najlepších adresách európskej či svetovej politiky. Pre stručné priblíženie tejto postavy našich dejín však asi najlepšie poslúži tento obraz: V roku 1905 navštívi bratislavské evanjelické lýceum uhorský minister kultu a výučby Albert Apponyi. Profesor latinčiny Lajos Losonczi vyvolá pred ním mladého chlapca Štefana Osuského, premianta školy, aby na ministra urobil dobrý dojem. Po hodine si ho minister zavolá a spýta sa, odkiaľ pochádza. Keď sa dozvie, že z Brezovej, ktorá je známa silným slovenským národným cítením, prehlási, že i tak iste bude dobrým Maďarom. Mládenec však zaryto mlčí a Apponyi si to vyloží ako nesúhlas a trúfali odpor. Ešte v ten deň žiada vylúčiť Osuského z lýcea a neskôr i zo všetkých uhorských stredných škôl. Uplynie necelých 14 rokov a obaja muži sa znova stretávajú – tentoraz na mierových rokovaniach v Paríži. Kým Apponyi prišiel obhajovať pred dohodovými veľmocami územnú celistvosť Uhorska, Štefan Osuský vedie československú delegáciu a obhajuje jej nároky na slovenské územie. Po podpise mierovej zmluvy v Trianone 4. júna 1920 sa hranice Československa stávajú definitívne skutočnosťou, Uhorsko minulosťou a gróf Apponyi hlavným porazeným. Štefan Osuský na to spomínal ešte aj po rokoch: „Pozdravil som ho po maďarsky, on mňa po slovensky. Nikdy som sa ho nespýtal, či si spomína na 16-ročného študenta, ktorý mu odmietol prisľúbiť, že bude dobrým Maďarom.“ Aj tento príbeh ukazuje, že dramatické 20. storočie prinieslo do konkrétnych životných príbehov neraz až neuveriteľné situácie. Vtesnať však celý životný príbeh Štefana Osuského len do tohto jedného obrazu by však bolo na škodu. Ponúka totiž omnoho viac inšpirácie. Počúvate Dejiny, pravidelný podcaste denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľom HÚ SAV Slavomírom Michálekom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

#113 Silný výber – PRVÝ SURREALISTICKÝ DIEL! Už len 22 dní, prosím nezabudni, že sa blíži - deň, keď zazvoní zvon a tam stáť bude on, na prahu Ok, tak najčudnejšie politické leto za posledné roky by sme mali za sebou - a silný pocit neskutočna neutícha ani v septembri… Až sa bojíme domyslieť, čo sa bude diať po voľbách… Ale pripraveným patrí svet - a s nami budete vždy pripravení tak, že aj malý pionier Blaha klesne pod ťarchou poslednej kvapky komplexu menejcennosti, a rovno sa prepadne od závisti ku komoušom na Kubu. Silný výber. Na cesty aj do emigrácie! Pripíjame a pripomíname: pripíjame si na správne rozhodnutie Ivana Korčoka, ďalej na Marťov kapitánsky výučný list, šťastný návrat z dovoleniek a úspešný začiatok školského roka našich ratolestí, ale aj na narodeniny Vladimíra Kara-Murzu (42), našich obľúbených umelcov, ktorými sa to v auguste a začiatkom septembra len tak hemží - Tomáš Karpel, Yxo z Hexu, Bejzo z Polemicu, Maestro Totibadze… V pietnej spomienke spomíname aj nedávno zosnulú legendu Václava Patejdla, ako aj československej hudobnej publicistiky - Jiřího Černého. Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripomíname si Deň Ústavy Slovenskej republiky a Slovenské národné povstanie (začalo pred 79 rokmi). Pred 84 rokmi začala 2. svetová vojna a skončila o 6 rokov a deň kapituláciou Japonska. Pred 182 rokmi sa narodil skladateľ Antonín Dvořák, autor opier ako Rusalka a Čert a káča. 62 rokov oslavuje legenda slovenskej scény Richard Müller. Pred 83 prijal Slovenský snem zákon, ktorý vylúčil Židov z hospodárskeho aj sociálneho života. Pred 50 rokmi zomrel autor Hobita a Pána Prsteňov, J. R. R. Tolkien Pripili sme si s:    Sladkohorké- ako spomienky na Slovensko:-))):   https://www.sanpellegrino.com/beverages/chinotto  Endorse:  https://munishop.muni.cz/obchod/knihy/rusky-imperialismus-00025010308  Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  AMO – Podaj mi ruku https://www.youtube.com/watch?v=0Z1i_NgA30o  Hudba z Marsu - Poďme von https://www.youtube.com/watch?v=L_fNMH4VYu0 

Mali výborné vzdelanie, hovorili viacerými cudzími jazykmi, a bez výnimky boli najkrajšími dcérami významných a bohatých šľachtických rodín. Ich rodiny ich od detstva pripravovali na kariéru na kráľovskom dvore. Na kariéru kráľovských metres. Všetci poznáme meno Madame de Pompadour- metresy francúzskeho kráľa Ľudovíta XV.. Oveľa menej známe je meno Márie Anny Pálffy, metresy cisára Jozefa I., Habsburgovca, ktorý vládol len veľmi krátko v rokoch 1705 až 1711. Metresy boli dlho na okraji záujmu výskumníkov. Ako to však často býva s postavami na okraji záujmu, ich príbehy odhaľujú na prvý pohľad neviditeľné či zakrývané aspekty života spoločnosti a konkrétnejšie šľachty v ranonovovekom Uhorsku. Na jednej strane ukazujú mieru do akej bola šľachta ochotná využívať svoje dcéry v záujme zlepšenia spoločenského postavenia. Do akej miery však možno postavenie kráľovskej metresy vnímať ako jednu z ciest zabezpečenia spoločenského vplyvu žien v spoločnosti, ktorá nepriala ich verejnému životu. Kto teda boli metresy? Aká bola ich pozícia? Kedy sa metresy začínajú objavovať v Uhorsku? Ako sa stala kráľovskou metresou práve Mária Anna Pálffy? A aký bol jej vzťah s Jozefom I.? Do akej miery možno hovoriť o jej spoločenskom a politickom vplyve? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Annou Fundárkovou, historičkou aristokracie v ranom novoveku z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Železniční muzeum Výtopna v Jaroměři vede spolek nadšenců, jejichž vášní je železnice. Všichni jsou takříkajíc od fochu – Bohuslav Škoda pracuje jako dispečer, Pavel Černý je strojvedoucí. Milovaným „bobíkům“, jak se lokomotivám říká, se věnují ve svém volném čase. „Každá lokomotiva má charakteristický zjev či vlastnost a podle toho dostávají přezdívku – třeba Zamračená nebo Bardotka,“ upřesňuje šéf muzea Bohuslav Škoda. Jak vypadá pravá vášeň ke strojům?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Záver leta je už tradične príležitosťou zabudnúť na svoje každodenné povinnosti, zanechať za sebou mesto a vydať sa do prírody. V horách predsa hľadáme pokoj, slobodu či jednoducho únik pred našim problematickým životom. Každý z nás si už aspoň raz odniesol blažený pocit z návštevy sveta, ktorý sa rozprestiera nad našimi hlavami. Horská turistika preto nie je len obyčajným športom či kratochvíľou, ale aj kultúrou, ktorá sa za posledné viac než storočie udomácnila i na Slovensku a stala sa súčasťou jeho obrazu. Vysoké tatranské končiare už koncom 19. storočia priťahovali dobrodružné povahy či jednoducho ľudí, ktorí boli aj napriek nepohodliu ochotní vstúpiť do ich očarujúceho okruhu. Ako vyzerali tieto počiatky a kde prví návštevníci Tatier nachádzali útočisko pred nepohodou a únavou? Ako sa budovali prvé horské chaty a útulne a kto vlastne chodil do našich hôr? Ako Slováci, Česi, Maďari a mnohí ďalší spoznávali tatranskú prírodu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Ďurčom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Zámek Raduň na Opavsku v Moravskoslezském kraji patří k empírovým skvostům. Je spojený se slavným rodem Blücherů a kromě reprezentativních prostor mohou návštěvníci zámku nahlédnout i do jeho technického zázemí. Trasa vede od sklepa až po půdu a ukazuje, jak si vlastníci zámek rozšířili a zmodernizovali tak, aby ho mohli obývat po celý rok.Všechny díly podcastu Výlety můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hledání viníků během 2. světové války i v období poválečném se soustředilo také na německé obyvatele tehdejšího Československa. Mezi ně byli zařazeni, a to takřka jednomyslně, také Němci, kteří na našem území žili. Čekal je odsun, který byl ve znamení principu kolektivní viny. Bohužel právě tento neospravedlnitelný princip byl pak po únorovém převratu 1948 využíván proti dalším skupinám obyvatel.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Na Kuks prý letos přiletí andělé. Budete si moci jako každý rok na konci prázdnin prožít pět dní naplněných barokním uměním v tomto jedinečném a kouzelném prostředí kolem kukského Hospitalu. Na 22. ročník festivalu Theatrum Kuks, který se uskuteční od 23. do 27. srpna, vás zve ředitelka festivalu Kateřina Bohadlová.Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ľudový antisemitizmus nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom dokonca i bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? A prečo holokaust neučíme ako vzorce správania, ktoré sa môžu zopakovať aj dnes, tentoraz už ale na inej menšine? Témy rozhovoru s etnologičkou SAV Monikou Vrzgulovou z marca 2023, ktorý dnes vysielame v repríze.Slovensko si na jar opätovne pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín – vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej HSĽS Jozefa Tisa. Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasových zákonov, rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov, kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní?Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala no a najmä: Sme vôbec schopní, ale predovšetkým ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla?Aktuálny, tohtoročný, prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič. No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS.No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová.Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny?Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sběratelskou vášní Pavla Kaliny jsou stará auta. Sbírá unikátní veterány i československé formule, na které se můžete přijet podívat do Dobřenic, kde vzniklo v opravené budově staré cihelny unikátní muzeum CABRIO GALLERY. A formule pana Kaliny si dokonce zahrály v kultovním britském pořadu o autech s Jeremy Clarksonem a Richardem Hammondem.Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Stredovek nebol jednofarebný a už vôbec nie temný - toto tvrdenie podporené robustným výskumom sa za posledné desaťročie postupne stalo súčasťou všeobecného historického poznania. Na pôvodne tmavom obraze stredoveku pribúdajú farby, no zároveň tiež dôležité detaily. Do veľkej miery je za tým práca výskumníkov a neúnavných popularizátorov vedy. V tejto epizóde Dejín budeme hovoriť s prvou dámou popularizácie dejín stredoveku. Budeme mať príležitosť doplniť nové farby a nové detaily. Ale zároveň sa nanovo vrátime aj k otázke temnoty v stredoveku. Aké bolo postavenie žien v stredoveku? Ako boli dievčatá vychovávane? Aké boli stredoveké spoločenské očakávania a dalo sa týmto očakávaniam uniknúť? Mohli sa ženy vzdelávať? Ako prežívali ženy materstvo a manželstvo? Ako sa prejavovala rodičovská a partnerská láska? A naopak, ako a do akej miery bolo vo vzťahoch prítomné násilie? Neskrýva sa za čím ďalej tým farebnejším obrazom tohto obdobia našich dejín predsa len kus temnoty? Špeciálnou a veľmi úzkou kategóriou stredovekých žien boli kráľovné a šľachtičké: pozrieme sa preto bližšie na príbeh cisárovnej Barbory Celjskej, uhorskej a českej kráľovnej a manželky Žigmunda Luxemburského. Aký bol život kráľovien? Do akej miery mohli participovať na moci svojho manžela? Či dokonca, mali kráľovné priestor na určitú autonómiu? Barbora Celjská zažila vzostup ale aj pád. Ako sa vyrovnala so svojím pádom a aký život čakal ženy na okraji, ženy ktoré stratili svoju spoločenskú funkciu? Agáta Šústová Drelová, historička dejín 20. storočia sa rozprávala s historičkou, archivárkou, dokumentaristkou a popularizátorkou dejín stredoveku Danielou Dvořákovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Daniela Dvořáková sa výskumne zameriava na neskorý stredovek, predovšetkým obdobie vlády Žigmunda Luxemburského. Publikovala desiatky oceňovaných štúdií a kníh vo viacerých jazykoch. Okrem iných tiež: Rytier a jeho kráľ (2003), Čierna kráľovná, Barbora Celjská (2014), Pod vládou ženy (2022) ale tiež Človek a svet zvierat v stredoveku (2015). Najnovšie môžete veľmi pútavý prehľad výsledkov jej dlhoročného výskumu nájsť na stránkach knihy rozhovorov, Stopy stredoveku, ktorej spoluautormi sú Tomáš Gális a Denisa Gura Doričová, a ktorá pred pár týždňami vyšla v N Press. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Dodnes navštívil více než 80 zemí světa. Kdy a jak to začalo? „Když se pro nás po roce 1989 otevřel svět, přešli jsme s kamarádem Šumavu. Pak jsem vyrazil do světa,“ ohlíží se Jan Hocek. Naučil svoje děti cestovat? Sportoval závodně? Kolik je v Búthánu turistů a může tam člověk chodit na túry sám? Bloudí záměrně? Je v Česku umění zabloudit? O čem vypráví ve svých knihách? Co je Via Czechia?Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Historické vlaky tu vypravujú a oznamy hlásia deti. Vďaka vláčikom tu každý zažije úžasné dobrodružstvo v Čermeľskom údolí, kde sa nachádza aj prvý drezinový ovál na Slovensku. Vitajte na Košickej detskej historickej železnici. Hostia: predseda občianskeho združenia Detská železnica Košice Ľubomír Lehotský, Jakub Pohly z Klubu mladých železničiarov Viac cestovateľských odporúčaní nájdete v bedekroch Spectacular Slovakia. Hudba: Happy Day od Stockaudios

Medardova kápě a další pranostiky podle Jana Munzara (4:20) – Historické souvislosti: První telefonní rozhovory (22:50) – Srážky aneb Co padá z oblaků (28:08) - Repríza

Medardova kápě a další pranostiky podle Jana Munzara (4:20) – Historické souvislosti: První telefonní rozhovory (22:50) – Srážky aneb Co padá z oblaků (28:08) - ReprízaVšechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Historické mosty jsou někde obdivovanými památkami, jinde naopak problémem, který brzdí dopravu a rozvoj obce. Málokterá obec se však může pochlubit hned třemi historickými mosty, z nichž jeden je navíc patrně jedním z nestarších na Moravě. Přesto jej obyvatelé Dlouhé Loučky na Olomoucku museli před časem zachránit před zbouráním.

Ve Střeni na Olomoucku začala oprava historického nádraží. Budovu ze začátku dvacátého století koupila před lety obec. Po rekonstrukci by v nádraží mělo být muzeum, ubytovna a taky občerstvení.

Provede vás Jitka Malá.

Provede vás Jitka Malá.

„Krásny obesenec“ – aj s takouto prezývkou sa pohyboval Július Andrássy po parížskych salónoch v 50. rokoch 19. storočia. Kým prvé označenie nás zaiste odkazuje k fyzickému zjavu a charizmatickému vystupovaniu tohto uhorského aristokrata, druhé už čo to naznačuje o jeho neobyčajnom osude. Július Andrássy bol totiž obesencom len na papieri, keď bol ako jeden z popredných stúpencov uhorskej revolúcie z rokov 1848/49 nútený po jej porážke emigrovať a následne bol v neprítomnosti odsúdený a symbolický obesený. Už o dve desaťročia neskôr zastával v Uhorsku najvyššie pozície, pričom do politických dejín sa zapísal predovšetkým ako minister zahraničných veci rakúsko-uhorskej monarchie a jeden z hlavných aktérov Berlínskeho kongresu v roku 1878. Patrí sa dodať, že sa narodil a veľkú časť svojho života prežil na území dnešného Slovenska. Veď napokon, spätosť rodu Andrássyovcov s Gemerom, Abovom či Zemplínom netreba nijak zvlášť predstavovať, rovnako ako kaštieľ v Betliari, rodový hrad Krásnu Hôrku či Andrássyovské mauzóleum v Trebišove. V marci ubehlo presne dvesto rokov od narodenia toho významného uhorského politika, zemplínskeho župana a popredného predstaviteľa svojho rodu. Jeho stopa pritom nezostáva viditeľná len v pomenovaní najznámejšieho budapeštianskeho bulvára či v jazdeckej soche pred múrmi maďarského parlamentu. Práve jeho zahraničná politika, ktorá sa riadila základnou konštantnou – nevpustiť ruské imperiálne ambície hlbšie do Európy – je ešte i dnes nečakane aktuálna. V Múzeu Betliar prednedávnom otvorili výstavu, ktorá približuje životnú i politickú dráhu tohto muža. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozpráva s Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga a bývalým riaditeľom Múzea Betliar. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Francouzský Rouen má za sebou přehlídku historických plachetnic jménem Armada. Do města na řece Seině se po čtyřech letech opět vrátily desítky výjimečných lodí. Které lodě přijely přes Atlantik až do Francie? A jak se jmenuje plachetnice, která příští rok poveze olympijskou pochodeň z Řecka do přístavu v Marseille? Martin Balucha natáčel v Rouenu s mexickými námořníky.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

#112 Silný výber – PRVÝ PLÁŽOVÝ DIEL!   Všichni jsou už v demisi, buenos dias, teď i ty Zuzko jsi… Aspoň jsi poslechnu pěknou muziku co se hraje v Mexiku… No nič, politici vyrazili do ulíc kampaňovať, takže je najvyšší čas, aby sme my všetci pred nimi utiekli na pláž… Začneme samozrejme najprvou ale letiskom - bude zase Pohoda, kde vystúpi po rokoch aj A. M. O. kámo… Yessss! Silný výber. K tanci i poslechu! Pripíjame a pripomíname: pri príležitosti narodenín našich drahých zakladajúcich poslucháčov Miroslava Adamiša a Lucky Kucianovej. Meniny zase oslavujeme s našimi redakčnými kolegami Dianou Turčekovou a Petrom Žarnovským, ale aj s našimi vernými poslucháčmi Peťom Bezákom, Palim Škápikom a Petrom Fridmanským. Detto pripíjame na 20. výročie svadby nášho Poslucháča roka Ľubomíra a jeho ženy Márie. Snáď bude aj nám verný aspoň 20 rokov:-)! No a Silný výběr v Top 25 v rámci ankety Podcast roka! Děkujeme!!! Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripomíname si 70 rokov od vyhlásenia vzniku Slovenskej akadémie vied. 54 rokov oslavuje herec Michal Hudák. Pred 118 rokmi sa narodila spisovateľka Mária Rázusová - Martáková. Pred 109 rokmi bol spáchaný atentát na následníka Rakúsko - uhorského trónu Františka Ferdinanda d`Este. Atentát sa stal zámienkou na vypuknutie 1. svetovej vojny. Pred 123 rokmi sa narodil spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry autor príbehu Malý princ. Pred 30 rokmi bola SR prijatá do Rady Európy. Boris Filan oslavuje 74 rokov. Pripili sme si s:    https://www.baileys.com/en-us/recipes/baileys-colada Endorse:  Aby ste boli stále na koni! https://www.instagram.com/sedlarstvispurny/?hl=en Vypočujte si aj naše ďalšie podcasty: Kunstkamera:  https://kunstfilter.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/   Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  Polemic – Plážová https://www.youtube.com/watch?v=pn4QezGilcI Hotel Art – Raised on Television https://www.youtube.com/watch?v=UohewZDkVr0

Autonómia pre Slovensko – táto požiadavka v dobách existencie prvej Československej republiky sa nám už automaticky spája s konkrétnym politickým táborom, menovite s HSĽS. Kritiku centralistického modelu vedenia štátu, ostré odmietanie čechoslovakizmu a volanie po väčšej samospráve si v medzivojnovom období do veľkej miery monopolizovali práve politici v okruhu Andreja Hlinku a stala sa základným programovým zameraním ľudákov. V politickej praxi sa pritom neváhali uchyľovať k tak často využívanému populizmu a vyvolávaniu strachu pred cudzím neslovenským elementom. Ani požiadavka autonómie, či dôkladnejšej a efektívnejšej samosprávy však nemusela byť nutne protičeskoslovenská. A ani nebola. Príkladom je postava Emila Stodolu, dlhoročného člena vtedajšej Slovenskej národnej strany, stúpenca masarykovského humanizmu a lojálneho československého občana. Vo svojej koncepcii samosprávy Slovenska načrtol úplne inú víziu, v ktorej naopak nedominoval separatizmus a nacionalizmus, ale demokratický princíp, spolupráca s menšinami a odbornosť, ktorá mala prekračovať nacionálne či konfesionálne hranice. Skrátka dobrým a plnoprávnym občanom je každý, kto má záujem o veci verejné a chce žiť v hraniciach spoločného štátu a pracovať preň. Ako sa vyjadril sám Stodola, i „štát, nepočetnými úlohami preťažený, mal by si blahoželať, že je takéto snaženie“. Tento Stodolov zmierlivý a vecný postoj, ako to už v politickom ringu býva, nebol ocenený pozornosťou a uznaním. Naopak bol neraz napadaný urážlivou kritikou, invektívami a obvineniami z tej či onej strany. Život Emila Stodolu je tak do istej miery aj príbehom zápasu o slušnosť a vecnosť v politickom živote. A práve o tomto príbehu sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Nehovoria ti nič slová sfragistika, numizmatika, heraldika či paleografia? Nielen o pomocných historických vedách bude práve tento diel Schooltagu, ale aj o histórii ako vede a historických prameňoch. Okrem tejto časti sa môžeš tešiť aj na ďalších 29 epizód, v ktorých sa pokúsime spracovať celý dejepis. Teda minimálne na takej úrovni, aby sa ti podarila úspešne zvládnuť maturita. Kľúčové slová: Dejepis, História, Pomocné vedy historické, Historické pramene

#111 Silný výber – PRVÝ KANDIDÁTSKY DIEL!   Jednou ráno přišel vítr, vzal si střechu i s Hegerem i s Káčerem, i s Milanovú… To boli časy, keď sme sa v lete mohli pri vode baviť len na Kandidátovi z per All- Star dua  Havran- Hečko… To teraz, keď sa idú uzatvárať kandidátky, to bude jeden veľký retro telecvoking… My v redakcii si každý jeden boží deň kladieme otázku, kedy dorazí do hláv našich pomazaných realita dneška - no ale ona ako rýchlik BA - Košice - mešká… Tak sa dnes pozrime na zúbky kandidátov každej fajty - pretože občania, ktorí ešte nie sú kandidátmi, nech sa hlásia u súdruha Žinčicu! Pripíjame a pripomíname:  Henry Kissinger 100! Peter Lipa, Stano Petrov a SPvR. Alexej Navaľnyj 46! V pietnej spomienke spomíname na nedávno zosnulých Daniela Heribana a Milku Zimkovú.  Historický kalendár Jána Žideka (výber) Medzinárodný deň detí. Pred 81 rokmi spáchali československí výsadkári atentát na Rainharda Heydricha , operácia niesla meno Antropoid. Pred 109 rokmi vo Washingtone predviedol Štefan Banič verejnosti a zástupcom patentového úradu zoskok s padákom z 15 - poschodovej budovy. Pred 68 rokmi slávnostne otvorili Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava. Pred 15 rokmi bola stanovená centrálna parita na 30,1260 koruny za euro. 76 rokov  oslavuje politik František Mikloško. Pripili sme si s:    https://www.gerolsteiner.de/de/mineralwasser/gerolsteiner-feinperlig/ Endorse:  Nový film Viktora Csudaia: https://www.youtube.com/watch?v=ebtTgRcEC1A  Vypočujte si aj naše ďalšie podcasty: Kunstkamera:  https://kunstfilter.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/   Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  Puding Pani Elvisovej – Space Taxi https://www.youtube.com/watch?v=1js1MBAfmHo Bobsan & Lara Abou Hamdan – Mi Casa https://www.youtube.com/watch?v=B79ck9waQpo 

Jednotný Elektročas v Národním technickém muzeu (4:18) – Historické souvislosti: Opiové sny velmocí (19:30) – Z Turecka do Nepálu aneb Jak varovat před zemětřasem (25:32)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nejeden cestovateľ pri potulkách po regióne Hornej Nitry zaiste narazí na kaštieľ v Brodzanoch, zasadený do malebného prostredia na úpätí pohoria Tribeč, v ktorom dnes sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina. A hoci si mnohí toto miesto už automaticky spájajú s menom slávneho ruského básnika, už menej si uvedomujú jeho spätosť so šľachtickým rodom Friesenhofovcov-Oldenburgovcov, ktorý v regióne žil a pôsobil jedno storočie. Príbeh rodiny Friesenhofovcov už na prvý pohľad kopíruje obvyklú sinusoidu postupného vzostupu, vrcholu a napokon i postupného pádu. Friesenhofovci pritom patrili medzi šľachtu s kontaktmi po celej Európe. Boli zdatnými podnikateľmi, jej predstavitelia sa uplatnili v diplomacii, v umeleckej či vedeckej sfére a jeden z nich – Gregor Friesenhof – sa dokonca v 60. rokoch 19. storočia zapojil aj do slovenského národno-emancipačného hnutia a stál pri založení Matice Slovenskej. Rodina s nemeckými koreňmi, ale hlboko spätá so slovenským prostredím, však už v 20. a 30. rokoch pripomínala skôr bizarný relikt minulosti, či živú spomienku na staré časy dualistickej monarchie. Hoci sa doba, spoločenské pomery a dokonca aj spôsob obliekania dávno zmenili, po kraji sa ešte stále prechádzala stará pani barónka Natália Oldenburgová, ktorá akoby vypadla z 19. storočia. Celý príbeh, ako inak, aj tentoraz skončil smutne, vyrabovaním kaštieľa na konci druhej svetovej vojny a dočasným zabudnutím či skôr nepripomínaním si tejto kapitoly našich dejín. Aj po dlhých desaťročiach však spomienky ožívajú a teraz si našli miesto vo vedeckom spracovaní dejín celého rodu v knihe Európsky rod v slovenskom svete z vydavateľstva Slovart z pera dvoch historikov – Romana Holeca a Alexandri Lukáčovej. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával o príbehu tejto rodiny so spoluautorkou Alexandrou Lukáčovou zo Slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch.

"Forma sleduje funkciu", toto heslo definovalo v 20. a 30. rokoch nový architektonický smer, ktorý v našom prostredí tak trochu splýva s jednou pre nás dôležitou historickou kapitolou – s prvou Československou republikou. Mladý štát vykročil zo starých poriadkov a budovy, postavené ešte v časoch Rakúsko-Uhorska vo veľkolepom historizujúcom štýle a s bohato zdobenými fasádami, vystriedali objekty s čistými a elegantnými líniami. Zelenú dostala jednoduchá a účelná architektúra, tvorená železobetónovými konštrukciami a voľnými pôdorysmi. Už na prvý pohľad ju prezrádzajú racionálne geometrické tvary, doplnené o typické prvky: sklenené tvárnice, chrómované alebo mosadzné zábradlia, rozmerné okná v kovových rámoch a obklady tvorené opaxitom, travertínom či ďalšími drahými materiálmi. Chce sa až povedať, že funkcionalizmus je skrátka ako Československo – moderný, racionálny, účelný, demokratický, určený pre široký okruh ľudí, no zároveň úsporný a dôrazný vo výrazových prostriedkoch. A azda nikde toľko funkcionalizmu pohromade nenájdete ako v neďalekom Brne. Moravská metropola sa v rokoch 1918 - 1939 stala výkladnou skriňou nového štýlu, prechádzka po jej funkcionalistických dominantách tak dáva možnosť ešte raz sa nadýchnuť prvorepublikovej atmosféry. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával so sprievodcom po Brne a lokálpatriotom Martinom Koplíkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Budova rakouského parlamentu ve Vídni letos oslaví 140 let. Vznikla ještě za časů Rakouska-Uherska a už na konci 19. století byla svědky boje českých poslanců za rovnoprávnost v rámci monarchie. Posledních pět let procházel architektonický skvost, inspirovaný antickým Řeckem, rozsáhlou rekonstrukcí.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Na Slovensku ju ročne diagnostikujú 40 000 ľuďom. Ak sa rakovina nedotkne priamo nás osobne, stretneme sa s ňou cez našich blízkych či priateľov. Avšak, hoci krivka diagnostikovaných prípadov stúpa, diagnostika a liečba rakoviny nebola nikdy tak efektívna ako dnes. Krátky pohľad do dejín jej terapie za posledné storočie dáva veľkú nádej. Aj preto má zmysel hovoriť na konci apríla, a týždeň po Dni narcisov o rakovine aj v podcaste Dejiny. A tiež preto lebo aj pohľad do histórie nás môže povzbudiť využiť privilégia modernej medicíny—a využiť možnosť prevencie. V poslednom aprílovom podcaste skúmame dejiny diagnostiky, terapie a napokon prevencie rakoviny. Kedy sa objavujú prvé zmienky o rakovine? Ako diagnostikovali a ako liečili rakovinu v antike a ako v stredoveku? A čo sa deje v 19 storočí: premieta sa pokrok v medicíne aj do liečby rakoviny? A napokon kam nás vracajú takzvané alternatívne spôsoby liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV. Žofia Lysá sa špecializuje na dejiny Bratislavy v stredoveku. Zaujíma sa aj o dejiny liečby nádorových ochorení, a pomáha pri propagácii portálu Onkoinfo.sk, kde okrem iného spolupracuje aj na tvorbe pravidelných podcastov. Hudba: Sheryl Crow - "Make It Go Away" – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

HIV pozitívny neznamená aj infekčný... vieme ho liečiť? Dá sa HIV úplne zbaviť? Do dôchodku s HIV. Diera v priedušnici po páde zo strechy. Lymfóm veľký ako hlava pod pazuchou. NEXT? VYSOKÍ ĽUDIA NEMÔŽU BYŤ MLADÍ  https://open.spotify.com/episode/06X457yTXtCQwaY4a14rCZ?si=bgDk2DFzTNugkQUSUm4NVQ  Sponzorom ZAPO na tento týždeň je OMV SMILE & DRIVE  https://www.omv.sk/sk-sk/omv-smile-drive  * Školy poháňané slnkom vďaka ZSE  http://www.zse.sk/fotovoltika-pre-skoly  * Historický podcast TAK BOLO naživo! Vo štvrtok 4. mája o 19:00 / Hotel Color, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Produkcia @doktormafilipaofficial by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/  

#110 Silný výber – PRVÝ FANTASMAGORICKÝ DIEL!   Chráň si chráň tie krásne bláznovstvá… Tak sme si zase trošku poblúznili, poprevaľovali myšlienočky, ako to tu v podkarpatskom zriadení máme radi… Niekto o nádeji pravice menom Hlas, niekto o spájaní, niekto (SPvR napr.) o kresaní iskierky nádeje… A zase prišlo na slová Černomyrdina - chceli sme to najlepšie - a to dopadlo to ako vždy. No nič, nie nám rady ani pomoci… Takže priatelia, hor sa do využívania Štyroch slobôd - čo dnes začneš, 1. októbra, ako keby si našiel! Pripíjame a pripomíname:  Pavol Zelenay 95! Skončil Ramadán. Gratulujeme oceneným cenou Slnko v Sieti, ako aj laureátom Ceny primátora hlavného mesta Bratislavy - osobitne Alexandre Kusej. Vyjadrujeme podporu ruskému opozičnému politikovi Vladimírovi Kara-Murza, ktorý bol odsúdený na 25 rokov odňatia slobody. A takisto vyjadrujeme podporu aj ďalšiemu nespravodlivo potrestanému ruskému opozičnému politikovi  Iljovi Jašinovi, ktorý “dostal” 8 a pol roka. Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripomíname si 111 rokov od potopenia lode Titanic. 151 rokov od narodenia Andreja Sládkoviča autora básní ako Marína a Detvan. Pred 57 rokmi získala Oscara film Obchod na korze. 68 rokov od smrti fyzika Alberta Einsteina. 12 rokov od upravenia Maďarskej ústavy, ktorá posilnila moc premiéra a Fideszu. Pred 20 rokmi podpísali Rudolf Schuster a Mikuláš Dzurinda Zmluvu o pristúpení SR do EÚ. Pred 73 rokmi sa narodil spevák Karol Duchoň. Pred 459 rokmi sa narodil William Shakespeare. Endorse:  https://www.donio.sk/podporte-inaque Vypočujte si aj naše ďalšie podcasty: Kunstkamera:  https://kunstfilter.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/   Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  HEX – Kde je tu láska https://www.youtube.com/watch?v=sEd1ClVybn0 Muzikant Králíček - Krasavec (z albumu Předseda) https://www.youtube.com/watch?v=xvAKlLLeudQ

Čierna komédia Invalid je variácia na klasické príbehy o boji ľudového hrdinu proti presile zla. Príbehy, ktoré má každá národná mytológia, vrátane, samozrejme, tej slovenskej; príbehy ktoré sú v základe mnohých národných identít. Mimochodom práve 90te roky boli, podľa historikov, kľúčové pre utváranie našej súčasnej identity. Hlavnou postavou v Invalidovi je Laco Hunder, pomstiteľ z ľudu, ktorý bojuje proti utláčateľom—v 90. rokoch sú to samozrejme mafiáni pohodlne zabývaní v miestnej politike. V Invalidovi sa to navyše mihá odkazmi na staršie aj novšie dejiny Slovenska. Laco bojuje nielen za svoju rodinu ale aj za návrat generálskej čiapky Milana Rastislava Štefánika, ktorú s pomocou spomínaných mafiánov odniesol z miestneho múzea skorumpovaný starosta. Hrdina bojuje s puškami, ktoré pamätajú ešte boje slovenských dobrovoľníkov kapitána Janka Francisciho z meruôsmych rokov. Záverečná nakladačka sa odohrá v múzeu a guľky lietajú pomedzi exponáty. Samotný, Lacko Hunder miestami pripomína národných hrdinov, raz Francisciho ale častejšie skôr Jura Jánošíka. Jasné. S tou národnou mytológiou a národnými hrdinami je to v Invalidovi celé oveľa zábavnejšie, ale tiež komplikovanejšie ale hlavne zaujímavejšie. A presne o tom je nový diel podcastu Dejiny. Čo robí Invalid s našimi zaužívanými predstavami o staršej aj novšej histórii Slovenska? Ktoré mýty paroduje a ktoré naopak posilňuje? V Invalidovi sú uprostred deja Invalid ale tiež Róm. Ako teda vyzerajú 90. roky a celkovo história z pohľadu ľudí z marginalizovaných komunít? A napokon ako sa ironizujú dejiny vo filme? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s režisérom filmu Invalid Jonášom Karáskom. Jonáš Karásek je tiež grafický dizajnér a art director. Okrem oceňovaných Amnestií, či Kandidáta režíroval tiež série krátkych filmov Moje povstanie. Dnes bude reč aj o týchto filmoch. Sústrediť sa však budeme, samozrejme na Invalida, ten bol päť týždňov najhranejším filmom v slovenských kinách a pred pár dňami mal premiéru aj v Čechách. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Kde je “vchod”? Sex so stromom. Vyjedanie nošteka. Všetky sexuálne hračky na  www.isexshop.sk  NEXT? UKRADNUTÉ RELIKVIE PAŠOVALI V SUDE S MÄSOM  https://open.spotify.com/episode/6xqTmjfsOc6kyNtjhycv55?si=xjSGOPKOQUO8VmJx8xWQCA&dd=1  Sponzorom ZAPO na tento týždeň je  https://fatrahemp.sk/  - zľavu 15% na všetky nezľavnené produkty si uplatníš cez kód ZAPO15.  Internetový obchod pre second hand a outlet módu  www.remixshop.com  Historický podcast TAK BOLO prvýkrát naživo! Štvrtok 4. mája, Hotel Color, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Produkcia @tri_nezname_official by ZAPO  https://www.instagram.com/zapoofficial/  @zapoofficial  

Operačné sály išli celú noc. Medicína je veda, nie "dojmológia". Keď imunita napadá malé cievy. Pitva nepomôže na určenie diagnózy. Na opuchnuté nohy bicyklovanie nepomáha. NEXT? ŽENA - KVET  https://open.spotify.com/episode/1CSzBTxu1u1KVkX91xDKrL?si=9AG_33jCS72hbp-Yw2hG6w&dd=1 Sponzorom ZAPO na tento týždeň je  https://fatrahemp.sk/  zľavu 15% na všetky nezľavnené produkty si uplatníš cez kód ZAPO15. * Penta zlepšuje zdravotníctvo  https://nemocnica-bory.sk/  * Historický podcast TAK BOLO naživo! Vo štvrtok 4. mája o 19:00 / Hotel Color, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Produkcia @doktormafilipaofficial by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/  

Prosím, ukáž mi svojho arcivojvodu... Kratšie, menej a dôstojne. Milujem, chápem, rešpektujem. Spomienkový optimizmus je sviňa. Ako sa s ním vhodne rozísť? Prečo zostávam so ženatým? Je odsťahovanie sa od muža pauza na seba, alebo len fáza pred rozchodom? Ako udržať vášeň vo vzťahu? Odpovedáme na vaše otázky...a že ich nebolo málo :) Ďakujeme za všetky, ľúbime vás. NEXT? Historický podcast TAK BOLO naživo! Vo štvrtok 4. 5. o 19:00 / Hotel Color, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Sponzorom ZAPO na tento týždeň je  https://fatrahemp.sk/  zľavu 15% na všetky nezľavnené produkty si uplatníš cez kód ZAPO15. Produkcia @jauuu_ps_tobolelo by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/  

Epizóda 60: Ilegálne stretnutia boháčov, samá prostitútka a zdrogovaní ľudia v El Poblado. 8 miliónová Bogota a všade natrafíš na Slováka. NEXT? Manželka mu zahla s producentom (GENESIS)  https://open.spotify.com/episode/6ClfjSOtPu5peZ15npeDdP?si=iSU7XJiST6evdwKl968btg&dd=1 Historický podcast TAK BOLO prvýkrát naživo! Štvrtok, 4. mája, Hotel Color, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Produkcia by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  @zapoofficial  

Krav Maga alebo boj zblízka – počuli ste už o tomto systéme sebaobrany? Dnes je neodmysliteľnou súčasťou výcviku izraelských ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek a dokonca je aj súčasťou školských osnov v Izraeli. Zjednodušene povedané, je to rýchlokurz, ktorý pomôže každému obstáť aj v pouličných pästných súbojoch a odolať tak zoči voči agresorovi. Málokto už ale vie, že sa toto bojové umenie zrodilo v bratislavských uliciach v čase, keď sa nad Slovenskom rozostrel tieň fašizmu. Autorom či vynálezcom Krav Maga bol v tom čase ešte mladý židovský chlapec Imrich Lichtenfeld, odchovanec telovýchovného spolku Makkabea a syn talentovaného bratislavského zápasníka, policajného detektíva a inšpektora, znalca domácich pomerov Samuela Lichtenfelda. A práve v majstrovstve boja zblízka sa premieta dramatická skúsenosť akou si prechádzali židovskí chlapci, ktorí na konci tridsiatych a začiatkom 40. rokov museli čeliť útokom zradikalizovaných členov nemeckých polovojenských jednotiek Freiwillige Schutzstaffel a slovenských Hlinkových gárd. Brániť sa pred sfanatizovanou presilou, obstáť a prežiť v život ohrozujúcej či takmer bezvýchodiskovej situácii, biť sa za seba i svojich blížnych – k tomu všetkému nás, žiaľ, môže dotlačiť náš osud. Nevzdať sa a snažiť sa uspieť, skrátka bojovať – to sú všetko zdanlivo jednoduché odpovede, ktoré sú námetom novej divadelnej inscenácie Pressburger Fight Club v DPOH v Bratislave. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o príbehu Imricha Lichtenfelda a o jeho divadelnom spracovaní rozpráva s riaditeľom Múzea židovskej kultúry Michalom Vaněkom a riaditeľkou DPOH Valériou Schulczovou. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Kráľ slnko. Nemám iskru pre vzťah. Všetky sexuálne hračky na  www.isexshop.sk  NEXT? Detská tvár na polovicu rozlomená  https://open.spotify.com/episode/3uk2ebIuQbgPPwuGMcsF1T?si=oPBeENEHSom8R6nV8bpJcQ&dd=1  Second hand a outlet oblečenie  https://remixshop.com/sk  Historický podcast TAK BOLO prvýkrát naživo! Štvrtok 4. mája, Hotel Color, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Produkcia @tri_nezname_official by ZAPO  https://www.instagram.com/zapoofficial/  @zapoofficial  

Porážka v mieche, "mandarínka" v krku, červená tvár v ordinácii - riadne tlaky na "urgente". Apatické dieťa je predzvesťou vážneho poškodenia hlavy. Sezóna "kliešťa" sa začína. NEXT? PRESŤAHUJEM SA K TEBE, KEĎ NA MŇA PREPÍŠEŠ POLKU ELVÉČKA  https://open.spotify.com/episode/0vdLvKmu2XMts0rp7ck2Eu?si=SZz6kSy6Snmmw34coa4UBw&dd=1  Ideálne miesto pre zábavu, nákupy a relax  https://vivo-shopping.com/sk/bratislava  Historický podcast TAK BOLO naživo! Vo štvrtok 4. mája o 19:00 / Hotel Color, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Produkcia @doktormafilipaofficial by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/  Všetky podcasty a k tomu extra obsah navyše nájdeš v aplikácii TOLDO  toldo.app  

Bolo jablkom sváru po dlhé stáročia, ale neraz aj zabudnutou perlou Blízkeho východu, ktorej význam a lesk pripomenul opäť nový konflikt. Dodnes napriek tomu zostáva ikonickým, svätým mestom, ku ktorému sa s bázňou obracajú tri svetové náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam. Jeruzalem je v epicentre svetovej politiky aj dnes, keď je opäť predmetom konfliktu – tento raz izraelsko-palestínskeho. Dôkazom večných sporov, ale aj vzájomného spolunažívania je už samotné jeruzalemské Staré mesto – rozdelené na židovskú, kresťanskú i moslimskú časť. Návštevníkovi ponúka obraz Blízkeho východu a jeho dramatickej histórie akoby v malom. Kto ho preto aspoň raz navštívil, nemôže sa zbaviť pocitu, že je to výnimočné miesto aké sa len tak nevidí. Odkedy vlastne hovoríme o meste Jeruzalem? Ako sa na jeho charaktere podpísala rímska či byzantská epocha, arabskí dobyvatelia či križiaci? A čo znamená toto mesto aj v dnešnej blízkovýchodnej politike? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom a islamológom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Historická udalosť, ktorú Spojené štáty ešte nezažili. Donald Trump si ako prvý exprezident vypočul obžalobu z trestného činu. O čo v danej kauze ide a aké to bude mať dopady pre samotného Donalda Trumpa? V podcaste budete počuť Branisla Ondrášika, ktorý detailné sleduje dianie v Spojených štátoch.  V druhej téme podcastu sa pozrieme na podozrenia z trestnej činnosti vo vojenskej tajnej službe počas vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. O podozreniach sa zmienil policajný prezident Štefan Hamran. Do trestnej činnosti mal byť zapletený bývalý námestník riaditeľa vojenských tajných Daniel J. „Ide o prvú kauzu, ktorá je trestnoprávne riešená vo vzťahu k vojenskej tajnej službe," hovorí v podcaste investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Demokratické štátne zriadenie je jednou z hlavných prekážok víťazstva vo vojne – s takýmto zdôvodnením obhajovali svoje počínanie aténski spiklenci, ktorí napokon v roku 411 pred n. l. vykonali štátny prevrat a demokratickú vládu nahradili oligarchiou. Hoci ani tá nemala dlhého trvania, argument, že politický systém Atén ohrozuje samotné Atény sa neobjavil prvý raz. Priazeň aténskeho ľudu si totiž často získavali dobrodruhovia a populistickí politici, akým bol napríklad Alkibiades a riskantné podniky akým bola napríklad Sicílska výprava v roku 415 pred n. l. Tá sa napokon skončila pre Atény katastrofou. Mala v tomto zmysle Sparta, vedená v duchu vojenských pravidiel, navrch? A čo mala do celého konfliktu gréckych obcí povedať Perzská ríša? V novom vydaní podcastu Dejiny sa vraciame k peloponézskym vojnám. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

„Přicházím s mladým duchem naší republiky, mladou hudbou. Nejsem ten, který se dívá dozadu, nýbrž ten, který raději hledí dopředu. Vím, že musíme růst, a nespatřuji ten růst v bolesti, ve vzpomínkách na utrpení a utlačování. Shoďme to ze sebe. Jsme národ, který má ve světě něco znamenat. Jsme srdce Evropy. To srdce musí být v té Evropě cítit!“ To sú slová českého hudobného velikána Leoša Janáčka, ktoré predniesol v roku 1926, teda až na samom sklonku svojho života. A v mnohom je práve tento výrok pre Leoša Janáčka charakteristický. V medzivojnovej hudobnej avantgarde sa práve Janáček ocitol akoby nečakane, azda aj trochu bizarne, ako sedemdesiatročný dôchodca medzi mladíkmi, a predsa bola to práve jeho hudba, ktorá vo výraznej miere zmenila predovšetkým opernú tvorbu a priniesla do nej nový dramatický a psychologizujúci prvok. Na svoj úspech Janáček musel pritom dlho čakať a je pozoruhodným faktom, že väčšinu svojich najznámejších diel napísal až v závere života. Mal pritom povesť podivína, ktorý si v krátkych útržkoch do notového zápisu zaznamenával rečové prejavy najobyčajnejších ľudí, tzv. nápěvy mluvy – teda spôsob a intonáciu hlasu, z pozadia ktorého sa na umelca díval strach, úzkosť, hnev, radosť či odhodlanie. A rovnako i v jeho hudobnej tvorbe zrazu pred nami stojí človek z mäsa a kostí, ktorý nás berie za ruku a vťahuje do kolobehu života. Ako sa vôbec stalo, že Janáčkova tvorba s prvkami moravskej ľudovej hudby dnes obsadzuje najvýznamnejšie koncertné pódiá po celom svete a prečo stojí za našu pozornosť? A ako sa do nej premietol skladateľov vlastný život? Skrátka, kto bol Leoš Janáček? Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno ja Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s muzikológom Jiřím Zahrádkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Věže, mosty, housle a lodě patří mezi nejkrásnější výtvory lidstva, říkal kdysi spisovatel František Nepil. Několik historických říčních lodí lze spatřit i v pražském holešovickém přístavu. Stará se o ně Robert Fiala. „Ke všem lodím mám neskutečnou úctu, jde o krásný výrobek,“ usmívá se lodník. Dají se ještě historická plavidla v Česku koupit? A na co je třeba se na řece připravit? Poslechněte si celý rozhovor.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa.  Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny? Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ničivý požiar zasiahol minulú sobotu historické centrum Banskej Štiavnice. V jednej z historických budov vypukol požiar, ktorý sa postupne rozšíril a poškodil sedem objektov. Dá sa podobným udalostiam predchádzať? Odpovie v podcaste prezident Hasičského a záchranného zboru Pavol Mikulášek. Na mieste požiaru v Banskej Štiavnici sa v krátkom čase vytvorila ľudská reťaz z dobrovoľníkov, turistov, záchranných zložiek a zamestnancov múzea. Vďaka tomu sa podarilo evakuovať celú galériu s umeleckými a historickými zbierkovými predmetmi. V podcaste budete počuť pracovníčku Slovenského banského múzea Miriam Lenčovú, ktorá opíše aktuálnu situácia priamo z miesta po tragickom požiari.  Od tragédie pre bratislavskou Teplárňou pri ktorej boli zavraždení dvaja členovia LGBTI+ komunity o chvíľu uplynie už pol roka. Napriek otrasu spoločnosti i napriek sľubom politikov riešiť problémy ako i predsudky voči tejto komunite sa v realite nezmenilo prakticky vôbec nič. LGBTI+ komunita i naďalej patrí medzi najobľúbenejšie terče internetovej, politickej, ale čoraz častejšie už aj reálnej nenávisti. A jej členovia tak majú stále strach aj obavy. Tragédia pred Teplárňou totiž vôbec nemusí byť poslednou ani jedinou tragickou udalosťou voči tejto komunite. Ako teda túto situáciu vníma komunita LGBTI+? Na transrodovom festivale Svet podľa Gabriela oslovil majiteľa Teplárne Romana Samotného kolega Braňo Dobšinský Podcast pripravili Adam Oleš a Braňo Dobšinský.

„Bola u neho badať radosť“ hlásil udavač tajnej polícií o svojom kolegovi robotníkovi v piešťanskom Stavokombináte. O pár ulíc ďalej tentoraz v Hoteli Slovan mal udavač množstvo práce so zapisovaním výrokov podnapitého umelca, ktorý príliš nadšene vykrikoval „Hudba hraj“- pritom, ako poznamenal udavač, tam žiadna hudba nebola. Prečo toľká radosť a prečo tieto udania? Je rok 1953, práve zomrel Jozef V. Stalin a jeho československý náprotivok Klement Gottwald je v kritickom stave. O pár dní zomiera. Tajná polícia komunistického režimu, ŠtB, pozorne monitoruje spoločenské nálady a emócie, ktorými reagovali obyvatelia Slovenska na správy o smrti dvoch ústredných postáv stalinizmu. Aké emócie a nálady zachytila ŠtB v čase smrtí a pohrebu Stalina a Gottwalda? Aké najabsurdnejšie udania zaznamenala ŠtB? Aké postihy stretli občanov, ktorí prejavovali nesprávne emócie? A napokon v posledných rokoch sa pomerne často možno stretnúť s názorom, že žijeme v neslobode, sem tam počuť aj prirovnania k 50 rokom. Ako takéto názory vníma odborníčka na nedemokratické režimy? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Marínou Zavackou z Historického ústavu SAV. Marína Zavacká sa dlhodobo výskumne venuje životu v totalitných a nedemokratických režimoch na území Slovenska. Je autorkou kníh: Kto žije za ostnatým drôtom? Oficiálna zahraničnopolitická propaganda na Slovensku, 1956-1962; a tiež knihy Ľudácka prevýchova, ktorá opisuje príbeh Márie Janšákovej väznenej počas slovenského štátu v zaisťovacom tábore v Ilave. Táto kniha bola nominovaná na cenu Tatrabanky, bola tiež adaptovaná do rozhlasovej hry a momentálne sa pripravuje ako divadelné predstavenie. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Bola to vojna Grékov proti Grékom, či možno bratovražedná vojna, alebo ako sa niektorí historici odvažujú povedať „antická svetová vojna“. Nech už pomenujeme peloponézske vojny z rokov 431 až 404 pred n. l. akokoľvek, isté je, že v jej dôsledku sa postupne zrútila grécka dominancia vo východnom Stredomorí a samotní Gréci zoslabli a schudobneli. Z učebníc dejepisu si pamätáme, že celý konflikt vyvolala vzájomná podozrievavosť a napokon i nepriateľstvo dvoch gréckych mocností – Sparty a Atén. A hoci boli peloponézske vojny súbojom dvoch omnoho komplexnejších mocenských paktov – Peloponézskeho spolku a Aténskeho námorného spolku – už automaticky tušíme, že to bolo práve nepriateľstvo spomínaných dvoch gréckych obcí, ktoré rozpútalo dlhú a zničujúcu vojnu. Už menej tušíme, že celý tento obraz je vlastne správou o udalostiach z pera jedného muža a zároveň jedného z klasikov histórie – Thukydida. Do akej miery sú naše vedomosti o tomto úseku antických dejín práve jeho dielom, či skôr jeho interpretáciou? A prečo sa jeho Dejiny peloponézskej vojny stali literárnou klasikou a po dlhé obdobie i povinným kánonom pre historickú vedu? Odpoveď by mohla znieť asi takto – Thukydidove Dejiny peloponézskej vojny ponúkajú už všetko to, čo poznáme i dnes – búrlivý politický život, pakty a vojenské aliancie, štátne prevraty, vojnovú propagandu, sféry vplyvu a ekonomické záujmy, ktoré vplývajú na najdôležitejšie politické rozhodnutia. Skrátka akoby sa svetová politika, tak ako ju dôverne poznáme dnes, zrodila práve v znesvárenom Grécku pred viac než 2400 rokmi. Thukydides a peloponézske vojny však ponúkajú omnoho viac otázok. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom, spoluautorom knihy Vojna o Grécko: Sparťania proti Aténčanom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.