POPULARITY
Categories
Mravenci jako lékaři našich lesů, 1. část (4:44) – Historické souvislosti: Strategické bombardování (18:59) – Římští vinaři od Ochridského jezera (repríza, 23:53)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Mravenci jako lékaři našich lesů, 1. část (4:44) – Historické souvislosti: Strategické bombardování (18:59) – Římští vinaři od Ochridského jezera (repríza, 23:53)
Odvoz zvonu sledovaly desítky místních obyvatel. Mnozí se s ním přišli naposledy vyfotit ještě před jeho odjezdem.
Polský premiér Donald Tusk v sobotu slíbil postavit ve Varšavě zeď paměti, která bude připomínat Poláky zahynulé ve válkách 20. století na území dnešní Ukrajiny. Učinil tak v den, kdy si Polsko připomíná „krvavou neděli“, kterou v roce 1943 vyvrcholily masakry Poláků ukrajinskými nacionalisty na Volyni. Masakry Tusk označil za genocidu a varoval před tím, aby reakcí obou národů byl nový nacionalismus.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Odmítáme se vzdát dividendy z míru. Nezaměstnanost se drží dole, zaměstnavatelé ženskou část populace stále přehlížejí. Historická zátěž jménem Volyň. Proč je u nás národ víc než stát. A na konec glosa Ondřeje Neffa. Moderuje Ondřej Konrád.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Kouzlo tohoto dezertu tkví v tenoučkých vrstvách těsta, mezi kterými je bohatá povidlová náplň. Ivan Vodochodský do ní poctivě vpravil také hodně sušeného ovoce a ořechů. Historický recept Marie Šafářové, vítěz roku 2022, je dokonalý.
Kouzlo tohoto dezertu tkví v tenoučkých vrstvách těsta, mezi kterými je bohatá povidlová náplň. Ivan Vodochodský do ní poctivě vpravil také hodně sušeného ovoce a ořechů. Historický recept Marie Šafářové, vítěz roku 2022, je dokonalý.
Kouzlo tohoto dezertu tkví v tenoučkých vrstvách těsta, mezi kterými je bohatá povidlová náplň. Ivan Vodochodský do ní poctivě vpravil také hodně sušeného ovoce a ořechů. Historický recept Marie Šafářové, vítěz roku 2022, je dokonalý.
Kouzlo tohoto dezertu tkví v tenoučkých vrstvách těsta, mezi kterými je bohatá povidlová náplň. Ivan Vodochodský do ní poctivě vpravil také hodně sušeného ovoce a ořechů. Historický recept Marie Šafářové, vítěz roku 2022, je dokonalý.
Kouzlo tohoto dezertu tkví v tenoučkých vrstvách těsta, mezi kterými je bohatá povidlová náplň. Ivan Vodochodský do ní poctivě vpravil také hodně sušeného ovoce a ořechů. Historický recept Marie Šafářové, vítěz roku 2022, je dokonalý.
Kouzlo tohoto dezertu tkví v tenoučkých vrstvách těsta, mezi kterými je bohatá povidlová náplň. Ivan Vodochodský do ní poctivě vpravil také hodně sušeného ovoce a ořechů. Historický recept Marie Šafářové, vítěz roku 2022, je dokonalý.
Kouzlo tohoto dezertu tkví v tenoučkých vrstvách těsta, mezi kterými je bohatá povidlová náplň. Ivan Vodochodský do ní poctivě vpravil také hodně sušeného ovoce a ořechů. Historický recept Marie Šafářové, vítěz roku 2022, je dokonalý.
Kouzlo tohoto dezertu tkví v tenoučkých vrstvách těsta, mezi kterými je bohatá povidlová náplň. Ivan Vodochodský do ní poctivě vpravil také hodně sušeného ovoce a ořechů. Historický recept Marie Šafářové, vítěz roku 2022, je dokonalý.
Kouzlo tohoto dezertu tkví v tenoučkých vrstvách těsta, mezi kterými je bohatá povidlová náplň. Ivan Vodochodský do ní poctivě vpravil také hodně sušeného ovoce a ořechů. Historický recept Marie Šafářové, vítěz roku 2022, je dokonalý.
162. epizóda Vertiga bude špeciálna, naše pozvanie prijal šéfredaktor magazínu Historická revue a spoluautor podcastu Dejiny Jaro Valent. Budeme sa rozprávať o kvalitných tituloch a seriáloch historického žánru, ktoré sa oplatí poznať, ale aj o filmoch, ktoré by sa z historického hľadiska oplatilo nakrútiť. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: 00:00 Úvod 00:33 Francúzska revolúcia / La révolution française 15:59 Rím / Rome 25:48 Kráľovstvo nebeské / Kingdom of Heaven 39:46 Hitler: vzostup zla / Hitler: The Rise of Evil 51:18 John Adams 58:03 Chernobyl 01:05:14 Heweliusz 01:09:08 1670 01:21:27 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Součástí prohlídky je i velký sál s jezerem v hoře. Tyhle prohlídky dělá spolek jen jednou za den, a to večer, vždy pro jednu skupinu a je potřeba se předem domluvit.
Ako znie hudba, keď ju nehrá mobil ani streamovacia služba, ale storočný gramofón na kľuku? My sme sa na to nielen spýtali, ale ponúkli aj ukážku. Našim hosťom bol Michal Tokovský – zberateľ, ktorý vo svojom dome ukrýva desiatky historických fonografov a gramofónov, vrátane vzácnych Edisonových prístrojov, samohracieho amerického klavíra či najmenšieho sériovo vyrábaného mechanického gramofónu na svete. Porozprával nám o tom, ako staré „hovoriace stroje“ zachraňuje a opravuje, čo všetko prezradí pohľad do ich útrob a čo si v jeho domácom múzeu zaručene všimne každý, kto k nemu zavíta. | Hosť RRZ: To najlepšie (REPRÍZA). | Hosť: Michal Tokovský. | Moderuje: Michal Herceg. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.
„Pokladáme za samozrejmé, že všetci ľudia sú stvorení seberovní, že sú obdarení svojím Stvoriteľom určitými nescudziteľnými právami, a že medzi tieto práva patrí život, sloboda a sledovanie osobného šťastia.“ To sú len niektoré z úvodných slov Americkej deklarácie nezávislosti, od prijatia ktorej práve uplynulo 250 rokov. 4. júl – známy po celom svete ako americký Deň nezávislosti – však nie je len ikonickým a symbolikou naplneným dátumom. Stojí za ním konkrétna udalosť, ktorá v mnohých smeroch zasiahla aj do globálnych dejín. Proces, v ktorom sa obyvatelia 13 pôvodných britských kolónií vzbúrili proti centrálnej vláde v Londýne, teda proti svetovej veľmoci a v následnej vojne za nezávislosť dokázali ešte aj uspieť, bol do tých čias nevídaný, nečakaný a vlastne revolučný. Nešlo predsa len o nový geopolitický pohyb či o nové prerozdelenie moci a vplyvu vo svete. Na mape sveta sa po prvý raz objavila demokratická republika s radikálne iným pohľadom na to, akým spôsobom má byť odvodzovaná a prerozdeľovaná moc v štáte, s moderným poňatím ľudských práv a vlastným americkým prístupom k životu. V histórii sa často stáva, že niektoré udalosti až časom získavajú na svojej závažnosti a dôležitosti. Bezpochyby je to i tento prípad. Keď americkí otcovia zakladatelia formulovali prvé kľúčové dokumenty – medzi nimi i spomínanú Deklaráciu nezávislosti a o 11 rokov neskôr i Ústavu Spojených štátov – nemohli si ešte v plnej miere uvedomiť, že tento ich počin bude mať vlastne globálny účinok. Americká revolúcia sa v nasledujúcich rokoch a desaťročiach stala zásadnou inšpiráciou pre ďalších s úspešným či menej úspešným výsledkom. Sviatok, ktorý si aktuálne pripomínajú Američania, je preto aj príležitosťou pre nás Európanov vrátiť sa k udalostiam spred dva a pol storočia, a priblížiť, ako sa celý tento príbeh začal. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Patrikom Kunecom. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Spoveď Evity Šandalovej o živote v Rusku. ❤️Pozrite si aj hodnotné kurzy: https://skola.odznova.sk/ - ❤️Využite zľavy na nákupy: https://40plus.sk/vychytavkyAká je realita za sankciami? Ako funguje ruská propaganda a prečo by sme nemali súdiť krajinu podľa titulkov v médiách? Diskutujeme o podnikaní, cestovaní, šamanoch na Bajkale a o tom, či je aktuálna situácia v rusku taká, ako nám ju prezentujú.RUSKO? „Nesúďme krajinu len podľa titulkov v správach.“ Spomína Eva na bezpečnosť v ruských veľkomestách, ktorá ju neraz prekvapila viac než situácia v Miláne či iných európskych metropolách.
Poprvé v historii ovládly českou extraligu. Stolní tenistky HB Ostrov Havlíčkův Brod už ale hledí dopředu – jejich cílem je mistrovský titul obhájit.Všechny díly podcastu Dobré dopoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Pred 50-timi rokmi na Majstrovstvách Európy vo futbale získalo Československo majstrovský titul. Mužstvo tvorili väčšinou Slováci a viedla ho trénerská dvojica Václav Ježek a Jozef Vengloš. Vo finále futbalisti porazili favorizované západné Nemecko a majstrovský titul oslávili naozaj netradične. Tento najväčší úspech z éry československého futbalu vám priblížime v tomto vydaní historickej Nočnej pyramídy s Gabikou Angibaud a redaktorom a autorom mnohých knižných publikácií Petrom Šurinom. | Historický úspech československého futbalu (50. výročie), kedy naša reprezentácia 20. júna 1976 získala zlato na ME. Vo finále zdolala vtedajšie Západné Nemecko (NSR) po dramatickom priebehu a penaltovom rozstrele; | Historická NP: Úspech čs. futbalu 1976; Hosť: Peter Šurin (redaktor a autor mnohých knižných publikácií). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
“Všetci, ktorí boli nakoniec vykostení a ktorých parlamentná prítomnosť sa skončila definitívne alebo na určité obdobie, to docielili okrem iného aj tým, že vo vládnej koalícii so Smerom zotrvali až do konca, až do momentu, kedy to v konečnom dôsledku vyhovovalo iba Smeru“, hovorí politológ Jozef Lenč. Pred pár dňami musela vláda Roberta Fica predstúpiť pred parlament a po rozhodnutí Ústavného súdu požiadať o vyslovenie dôvery. Kabinet ju získal, no paradoxne tým otvára novú fázu svojho fungovania. Ak sa koalícii podarí na jeseň schváliť rozpočet, môže sa skončiť obdobie vzájomnej disciplíny a začať tvrdý boj o voličov priamo vo vnútri vládneho tábora. Hlas aj SNS totiž čelia otázke, či ich Smer postupne nepohlcuje. Čo nás čaká v najbližších mesiacoch? Téma pre politológa Jozefa Lenča. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
“Všetci, ktorí boli nakoniec vykostení a ktorých parlamentná prítomnosť sa skončila definitívne alebo na určité obdobie, to docielili okrem iného aj tým, že vo vládnej koalícii so Smerom zotrvali až do konca, až do momentu, kedy to v konečnom dôsledku vyhovovalo iba Smeru“, hovorí politológ Jozef Lenč. Pred pár dňami musela vláda Roberta Fica predstúpiť pred parlament a po rozhodnutí Ústavného súdu požiadať o vyslovenie dôvery. Kabinet ju získal, no paradoxne tým otvára novú fázu svojho fungovania. Ak sa koalícii podarí na jeseň schváliť rozpočet, môže sa skončiť obdobie vzájomnej disciplíny a začať tvrdý boj o voličov priamo vo vnútri vládneho tábora. Hlas aj SNS totiž čelia otázke, či ich Smer postupne nepohlcuje. Čo nás čaká v najbližších mesiacoch? Téma pre politológa Jozefa Lenča. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Výtah Respektu: Páteční jednání Spojených států a Íránu ve Švýcarsku bylo zrušeno. Inicioval to Teherán kvůli pokračujícím izraelským útokům na Libanon. Později ale k jednáním přece jen došlo a zprostředkovatelé, kterými jsou Katar a Pákistán, oznámily, že země míří k plánu o dosažení konečné dohody do šedesáti dní. USA mluví o historickém okamžiku, Teherán o pokroku. Na čem se tedy země domluvily? Dá se tentokrát dohodě věřit, nebo lze očekávat další zvraty? Jak je to v současnosti mezi Izraelem a Libanonem? V pondělní epizodě přibližuje Dominika Perlínová.
Marťané, 2. část: Lišejníky, tajemní jedlíci, zkamenělé bakterie (4:49) – Historické souvislosti: Dáma s lampou (22:48) – Drahé kovy a mince u Přemyslovců, 1. část (29:33)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Marťané, 2. část: Lišejníky, tajemní jedlíci, zkamenělé bakterie (4:49) – Historické souvislosti: Dáma s lampou (22:48) – Drahé kovy a mince u Přemyslovců, 1. část (29:33)
Šaty robia človeka a tradičný kroj robí Slováka? Ako vznikal náš národný odev a čo nám v skutočnosti hovorí o našej histórii? Bol naozaj slovenský, alebo mal oveľa viac spoločného s uhorskou módou, než si dnes pripúšťame? Čo sa nosilo v meste a čo na dedine? V relácii Chrobák v hlave_FM sa Zuzana Botiková rozpráva s historičkou Evou Hasalovou zo Slovenského národného múzea – Historického múzea o národnej móde, dobových trendoch, mýtoch, identite aj inšpiráciách.
Zájemci si sošky mohou prohlédnout v nové expozici historického domu na duchcovském náměstí poblíž tamního zámku. Zavzpomínají i bývalí zaměstnanci manufaktury se světoznámou značkou Royal Dux.
Právě zachování druhové pestrosti a pak také zdejší podmáčený terén jsou důvody, proč Služby města Pardubic nesečou tuto louku moderní technikou. Koně sem k sečení povolali už počtvrté.
Je to jeden z najznámejších podnikov, ktoré pôsobili na území dnešného Slovenska. Sandrik založili v Hodrušskej doline ešte na konci 19. storočia. Vďaka vysokej kvalite spracovania si tieto výrobky získali uznanie nielen doma, ale aj v zahraničí. Spoznajte príbeh tejto legendárnej značky. Ďuro Šimko vás zoberie do Slovenského národného múzea - Historického múzea na výstavu s názvom „Sandrik: Účelné, najlepšie a najvkusnejšie“. | SNM - Historické múzeum: Výstava Sandrik: „Účelné, najlepšie a najvkusnejšie“. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.
NBA Finále má za sebou 4 neuveriteľné zápasy. Jednoznačne najneuveritelnejší z nich je zápas číslo 4, v ktorom Knicks spravili 29 bodový comeback. 29… Najväčší historický comeback vo finále. Neskutočné. Prebrali sme samozrejme aj prvé 3 zápasy a všetky naše postrehy z priebehu finále.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Šípkarska udalosť roka na Slovensku sa blíži. Od 19. do 21. júna sa v bratislavskej Incheba Expo Arene uskutoční premiérový turnaj pod hlavičkou PDC u nás. O Niké Slovak Darts Open 2026 prezradil viac promotér František Šulc. Viac na portáli - https://sportnet.sk Sledujte nás na♦ Facebooku - https://www.facebook.com/Sportnet.sk♦ Instagrame - https://www.instagram.com/sportnet.sk♦ X - https://www.x.com/sportnet_skSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Jednu z největších sbírek historických pohlednic má Muzeum JUDr. Otakara Kudrny v Netolicích na Prachaticku. V letošním roce navíc vystavuje dva nové listáře pohlednic. Sbírku si prohlédl regionální stopař Petr Kubát.Všechny díly podcastu Jihočeské odpoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Dánská královna Markéta Dagmar byla dcerou Přemysla Otakara I. a manželkou Valdemara II. Historické prameny o ní téměř mlčí. Ožívá ale v dánské legendě o laskavé panovnici. Zemřela při porodu ve věku kolem 20 let. V dokudramatu ji ztvárnila Tereza Císařová. Dále uslyšíte Roberta Mikluše, Vasila Fridricha a Ivanu Uhlířovou. Z historických studií a knihy Královna Dagmar Václava Beneše Třebízského čte Jan Vlasák a Libuše Švormová. Hostem pořadu byla historička Eva Doležalová.
Tatiana Čabáková si povídala s ukrajinskou psycholožkou a válečnou uprchlicí Alisou Filčakovou. Lidija Stevanović zašla na literární festival Svět knihy, kde se potkala s jedním z nejzajímavějších chorvatských spisovatelů, Damirem Karakašem. Moderuje: Tomáš Pilát. Připravila: Tajana Mančalová.Všechny díly podcastu Mezi námi můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Historické kulisy, dobové divadelní kostýmy a třeba i stroje, které umí napodobit bouřku nebo vichr. To všechno mohou lidé vidět na novém prohlídkovém okruhu státního zámku v Litomyšli.
Jablonecký pivovar kdysi patřil k největším v České republice. Od 90. let 20. století se v něm ale pivo nevaří a areál chátrá. To by se do budoucna mělo změnit. Objekt odkoupil jablonecký řemeslný minipivovar Volt, který chce komplex začít opravovat a zase v něm začít vařit pivo.Všechny díly podcastu Vybrali jsme pro vás můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Prodej historické budovy by Zpravodaj Kahan
Výtah Respektu: Historický okamžik, slavnost míru, cesta k usmíření, upřímný dialog, ale taky obludnost, provokace a snaha o přepisování dějin - i takové byly výklady sjezdu sudetských Němců v Brně, který skončil právě dnes, a to uctěním památky obětí okupace v Kounicových kolejích. Sjezd se konal od čtvrtka, vůbec poprvé na území Česka, a to v rámci festivalu Meeting Brno, který usiluje o dialog mezi národy, kulturami i náboženstvími. Právě to ale byla před samotným festivalem velká otázka. V Česku totiž téma vyvolalo velké kontroverze, a třeba sněmovna hlasy vládní koalice přijala usnesení, ve kterém vyzvala organizátory ke zrušení. To se ale nestalo a do Brna se vydali také Eva Soukeníková a Tomáš Lindner. V pondělní epizodě přibližují atmosféru sjezdu, protestů, účast politiků i to, co by víkendové události mohly změnit v česko-německých vztazích.
Houbové Galapágy u slovenského Zvolena (4:33) – Historické souvislosti: O kouzelné bylině a daru bohů (18:37) – Vyšehrad ve středověku (24:04) – Opavské meteority (31:36)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Kto sa bojí rozpomínania na veci minulé? Aké následky má strata komunikácie medzi generáciami? Prečo je historická pamäť dôležitá pre zachovanie slobody? Ako to súvisí s čistkami v našich verejnoprávnych médiách? Vypočujte si odpovede aj na tieto otázky. Hostia: - Soňa Gyarfášová, novinárka, dokumentaristka - Jaroslav Valent, šéfredaktor časopisu Historická revue
Historická loď je uložená hned vedle nejstaršího plavidla v České republice, keltského monoxylu z třetího století před naším letopočtem. Obě plavidla teď budou součástí expozice s názvem Příběh lodí.
Šestnáctiletý student ostrovského gymnázia Daniel Biskup se díky projektu Česká cesta do vesmíru dostal až na Floridu, kde sledoval start mise Artemis II. Spolu s dalšími studenty si cestu zařídil bez velkých institucí a s podporou sponzorů. V USA strávili deset dní.
Hosťom relácie Dírerov filter bol politológ a vysokoškolský pedagóg Miroslav Řádek. Vo svojej vedeckej a publikačnej činnosti sa dlhodobo venuje analýze domácej politickej scény, volebným systémom a dynamike straníckej politiky na Slovensku. Pôsobí na Katedre politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, pričom je pravidelným komentátorom politického diania v popredných celoštátnych médiách. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:či víťazstvo Magyara znamená skutočný koniec éry Orbánači mal Robert Fico ťažké ráno vo Vietnameči môže koalícia naďalej strašiť Ukrajinou a vojnou a spoliehať sa na Ruskoči opozícia má šancu zopakovať maďarský scenárči nie je skutočným problémom na Slovensku skôr opozícia než vláda
„Nemyslím si, že opravy budou mít vliv na provoz. Možná budou prohlídky ve druhém patře o něco kratší,“ říká nezávislý starosta Dřevohostic Petr Dostál.
V prvých rokoch svojej existencie sa slovenský štát vo svete poznačenom vojnovým pustošením javil ako oáza mieru a hojnosti. Budovanie chodníkov a kanalizácie, stavebný ruch, veselé sprievody a plné tribúny oslavujúce Boha a národ. Idylický obraz však obstojí len vtedy, ak zabudneme na tisíce zavraždených Židov, na Rómov vytlačených na okraje miest a dedín, na Čechov, Maďarov a Rusínov degradovaných na obyvateľov druhej kategórie. Ak prehliadneme arizácie, násilie a predovšetkým systematickú snahu zmeniť dovtedy multikultúrnu krajinu na slovenský kresťanský monolit podľa vzoru Hitlerovho Nemecka. Historička Hana Kubátová v audioknihe skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Audiokniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu. Kubátová prináša odpoveď podloženú množstvom dôkazov, ktoré hovoria, že k holokaustu neviedli len rozhodnutia mocných. Umožnili ho každodenné prejavy lojality, kompromisov a chamtivosti, a to aj v tých najodľahlejších kútoch krajiny, kde líšky dávajú dobrú noc. Historická analýza udalostí sa prelína s varovaním pred silou nacionalistických ideológií prekračujúcich hranice – geografické aj časové. Audiokniha: Kde líšky dávajú dobrú noc Autor: Hana Kubátová Interpret: Nora Ibsenová Dĺžka: 11:04 h Vydavateľstvo: Publixing a N Press Audiokniha Kde líšky dávajú dobrú noc na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Kde líšky dávajú dobrú noc na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)
V bývalém kapucínském kostele sv. Josefa v centru Chrudimi dnes sídlí Muzeum barokních soch. Historická stavba prošla citlivou rekonstrukcí a proměnila se v jedinečný prostor, který představuje Chrudim jako důležité centrum barokního umění mimo Prahu. Rekonstrukce kostela a jeho proměna v muzeum získala řadu ocenění. V roce 2011 to byl titul Stavba roku Pardubického kraje a později se slavil úspěch i v mezinárodní soutěži The LivCom Awards.
„Musíme si dať dole klapky z očí a začať reálne riešiť otázku vlastnej obrany. V Európe to mnohé krajiny riešia, my na Slovensku sme sa ešte ani nezačali báť – v zmysle reálneho pohľadu do zrkadla“, hovorí Marek Janiga, študent medzinárodného práva a riešenia konfliktov na Univerzite Mieru OSN.„Máme tu vojnu, ktorá má štyri roky a dnes sa začala ďalšia“ – v sobotu si takéto slová vypočuli mladí rodičia, ktorí prišli do jedného z kostolov Bratislavy pokrstiť svoje dieťa. Kňaz ich adresoval na jednej strane s obavou z budúcnosti, na druhej s uznaním, že aj do takýchto čias rodičia privádzajú deti.Len pred pár dňami sa z vojny, ktorá už má štyri roky – a teda z Ukrajiny vrátil Marek Janiga. Humanitárny pracovník, študent práva, ktorého si pred časom všimol aj premiér – pre jeho kritiku rušenia Špeciálnej prokuratúry. Bol tam odviezť ďalšiu pomoc, paradoxne v čase, keď tá štátna a núdzová je z rozhodnutia premiéra zastavená.Marek však má za sebou aj ročný program v Mládežníckej poradnej komisii Nato. Naviac v štúdiu pokračuje na Univerzite pre mier, ktorá má mandát OSN. Jeho focusom je medzinárodné právo a riešenie sporov. Opäť - v čase, keď je mier atakovaný sériou vojen a na riešenie čaká nespočet sporov.Ako vidí ich riešenie a čomu ho učí skúsenosť s Ukrajinou?Hosťom RánoNahlas je Marek Janiga.
Nedávna smrť dvoch amerických občanov rukami agentov ICE v Spojených štátoch amerických bola možno najhorším v sérii nepríjemných prekvapení, ktoré prináša druhé funkčné obdobie prezidenta Donalda J. Trumpa. V globálnom kontexte vzostupu autokratických lídrov možno Donald Trump neprekvapuje. To, čo neprestáva prekvapovať je rýchlosť, radikálnosť a rozsah zmien, akou sa tieto veci dejú v jednej z najstarších demokracií – v krajine, ktorá bola pre mnohých z nás dlho vzorom demokratického štýlu vládnutia a demokratickej kultúry. V tomto podcaste sa pozrieme na dejiny Spojených štátov komplexnejšie a bez idealizovania: Akým výzvam čelila demokracia v Spojených štátoch naprieč dejinami? Bola imúnna vzostupu autokratických tendencií? Je nástup trumpizmu naozaj natoľko prekvapujúci? Do akej miery je Trumpov štýl vládnutia, jeho izolacionizmus a expanzionizmus výnimočný v amerických dejinách? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s politológom Doc. Erik Lášticom, PhD. z Katedry politológie na Univerzite Komenského v Bratislave, kde prednáša o vláde a politike na Slovensku a v Spojených štátoch. Politické a spoločenské dianie v USA pravidelne komentuje aj v médiách a na sociálnych sieťach. Tento diel Dejín vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.