Zoom je denný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Každý deň správy zo sveta vedy, vedeckých osobností a objavov, zo sveta astronómie, biológie a medicíny, ale aj o tom, ako sa šíria hoaxy a falošné správy, a v čom klamú.
Aspoň ja si tak predstavujem žijúcu nočnú moru. Vyhlásia vás za mŕtveho, pošlú na pitvu či pochovajú... akurát, že ktosi sa pomýlil, a vy nie ste vôbec mŕtvym. Bohužiaľ, ono sa to výnimočne naozaj stáva a takéto prípady nepatria len do trilerov či detektívok. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa niekto môže zdať mŕtvym, aj keď nie je, preskúmame skrytú dutinu v Chufuovej pyramíde a dozvieme sa, prečo by ste sa mali občas ozvať kamarátom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba poriadne funguje ešte iba relatívne krátky čas a už vidí veci, ktoré by vlastne ani vidieť nemal. Dokonca sa teda hovorí, že nová revolúcia vo fyzike by mohla aj vďaka nemu prísť práve z kozmu. Tentoraz sa totiž zdá, že v rannom vesmíre už boli galaxie, ktoré tam nemajú čo robiť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu krátko po veľkom tresku, zistíme, ako by ste mali cvičiť po štyridsiatke, aby ste neskončili v nemocnici a dozvieme sa, ako funguje zázvor na našu imunitu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Fyzika nám dobre funguje. Akurát teda sme si úplne istí, že nie je kompletná. Novinárska skratka rada hovorí, že potrebujeme fyziku novú: takú, ktorá by dokázala pospájať kvantový svet a svet gravitácie, ale aj takú, ktorá by nám povedala, čo sú tmavá hmota a energia – ak teda vôbec existujú. Takúto fyziku hľadá aj Juraj Tekel z Katedry teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Popri tom popularizuje vedu nielen v projekte Vedátor. Tomáš Prokopčák sa s ním rozprával v podcaste Zoom plus. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Prostredie nás ovplyvňuje. To nie je metafora, znečistené prostredie a smog majú priamy vplyv aj na naše kognitívne schopnosti: na naše premýšľanie i rozhodovanie sa. Teraz to vedci dokázali u šachistov, keď ukázali, ako znečistenie ovplyvňuje ich šachový výkon. Tento týždeň v podcaste Zoom ukážeme, aké ma znečistené prostredie vplyv na naše rozhodovanie, zistíme, prečo zanikla ríša Chetitov a dozvieme sa, prečo je pre nás slnečné žiarenie také dôležité. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Vesmír je plný zvláštnych vecí. Napríklad taká voda: nielenže sa nachádza v kozme v rôznych skupenstvách, tieto skupenstvá totiž ešte aj môžu vyzerať inak ako sme zvyknutí zo Zeme. Vedci teraz totiž vytvorili ľad, ktorý sa možno nachádza len vo vnútri iných mesiacov... ak vôbec. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do vesmíru za novým druhom ľadu, zistíme, či sa pri liečbe tak trochu nekrivdilo psychedelikám a dozvieme sa, ako pomôcť deťom s priestorovým myslením. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Radi hovorievame, že príroda si nejako poradí. Ale ono je to alibistické, pretože nás to zbavuje zodpovednosti, navyše to málokedy rieši celý problém. Teraz, napríklad, vedci objavili baktérie, ktoré sa naučili tráviť plast. Akurát to nie je ani zďaleka riešením našej plastovej krízy. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do sveta mikróbov, dozvieme sa, ako súvisia ADHD a depresia a zistíme, či má celibát nejaký evolučný zmysel. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Všetko veľké začína malým, vo vede to platí špeciálne. Ak chceme porozumieť komplexným veciam, musíme porozumieť, napríklad, bunkám. Chémii. A biológii na úrovní molekúl: a to často sprostredkovane, cez rôzne modelové organizmy. Veda má však aj svoju druhú tvár, alebo druhý problém: ako to, čo zistíme, odovzdať publiku? A nielen tomu odbornému, ale aj širokej verejnosti? Ako vedu popularizovať, urobiť prístupnejšou a zrozumiteľnou? Oba problémy nielen vo svojej práci rieši molekulárna biologička Lucia Ciglar, ktorú môžete poznať aj vďaka jej popularizačnému instagramovému profilu Kreslim_vedu. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Zoom plus rozpráva s Luciou Ciglar o svete molekulárnej biológie, o vizualizácií vedeckých grafík i o popularizácii vedy. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Pod nohami máme obrovský mechanizmus, vďaka ktorému vlastne existujeme. Teraz sa však zdá, že zemské jadro sa možno prestalo otáčať... a napriek našej intuícii to vôbec nemusí byť katastrofická správa. Pretože jadro iba mení svoj smer. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme na výlet do hlbín našej planéty, dozvieme sa, čo robí s našou imunitou pitie, stres či nesprávna strava a zistíme, čí parazitická huba podobná tej z The Last of Us naozaj nejestvuje. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Na používanie sociálnych sietí sa možno raz budeme pozerať podobne, ako na fajčenie. Dnes už tušíme, že pomáhajú šíriť nezmysly, škodia spoločnostiam a zrejme aj zdraviu jednotlivcov. Teraz o tom začali vychádzať prvé vedecké štúdie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo robia sociálne siete s našimi mozgami, zistíme, ako funguje staroveký rímsky betón a vyberieme sa aj za hlukom, ktorý nás neustále obklopuje. Krátky prehľad správ Muži sa stávajú otcami vo vyššom veku ako ženy matkami a platilo aj v dávnej minulosti. Vedci sa na základe mutácii v DNA pozreli, kedy sa ľudia za posledných 250-tisíc rokov stávali rodičmi. Muži bývali v priemere o sedem rokov starší ako ženy. Organizácia spojených národov potvrdila, že rok 2022 bol jeden z ôsmich najteplejších v histórií meraní. Minulý rok bola zároveň priemerná teplota o 1,15 stupňa vyššia ako teplota pred priemyselnou revolúciou. Najteplejším rokom bol zatiaľ rekordný rok 2018. Vedci narazili na prekvapujúcu magmatickú komoru, ktorá rastie v Stredozemnom mori. Nové technológie odhalili, že sa nachádza pod aktívnym podmorským vulkánom Kolumbu neďaleko Santorini. Prítomnosť takejto komory zvyšuje pravdepodobnosť, že sopka v budúcnosti vybuchne. NASA ukázala svoje plány na nový teleskop, ktorý by mohol hľadať život na mimozemských svetoch. Prvé návrhy hovoria o teleskope veľkom asi ako je ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý by mohol pátrať po exoplanétach podobných Zemi. Ak by projekt prešiel, do kozmu by sa teleskop mohol dostať v štyridsiatych rokoch. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Raz si ich vypestujeme. Budeme mať umelú krv aj umelé orgány... a toto "raz" nie je veľmi vzdialené. Pretože vedci už ukázali, že to zvládnu, teraz si len musíme počkať, kým na takéto orgány narazíme v nemocniciach. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sú na tom umelé orgány aj organoidy, dozvieme sa, v akom stave sa nachádza šikmá veža v Pise a preskúmame vzťah medzi vyšším vekom a horším spánkom. Krátky prehľad správ Odlesňovanie amazonského pralesa zrejme ovplyvňuje počasie v Tibete. Ten sa však nachádza zhruba 15-tisíc kilometrov ďaleko. Prales sa pritom podľa odborníkov blíži k bodu zlomu, z ktorého sa už nebude možné vrátiť k jeho prirodzenému stavu. V mladučkom vesmíre sa pravdepodobne vytvorilo viac galaxií, ako sme sa dosiaľ domnievali. Naznačujú to dáta z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. Objav nás zároveň približuje k prvým galaxiám, ktoré sa objavili hneď po veľkom tresku. Astronómovia preskúmali dvanásť exoplanét, či na nich náhodou nenarazia na zaujímavý mimozemský signál. Počas ich prechodu popred materskú hviezdu vedci pátrali po prípadných technosignatúrach. Vedci síce nenarazili na žiaden dôkaz, no dva rádiozdroje sa zdajú zaujímavé a vyžadujú si ďalšie preskúmanie. Dávni lovci a zberači mohli využívať lunárny kalendár, a to už pred desiatkami tisíc rokov. Ukazujú na to drobné značky na maľbách na jaskynných stenách. Tie zobrazujú rôzne druhy zvery v odlišných obdobiach roka, pričom obrazy sa dajú priradiť k trinástim periódam zodpovedajúcim lunárnemu kalendáru. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Zvyčajne si to ochorenie spájame s pokročilým vekom, a to pokročilým vekom ľudí. Lenže ono sa zdá, že naše mozgy až také výnimočné nie sú a prejavmi a biologickými stopami Alzheimerovej choroby možno trpia aj ďalšie cicavce. Dokonca by mohla vysvetľovať, prečo občas delfíny uviaznu na plážach. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na mozgy morských cicavcov, dozvieme sa, aké zdravotné benefity prináša chôdza vzad a zistíme, čo o našich vzťahoch hovoria piesne, ktoré počúvame. Krátke správy z vedy Vedci objavili nečakané vzory v atmosfére Jupitera. Pomáhajú vysvetľovať, ako sa v prostredí tejto joviálnej planéty menia teploty jej pásov. Výskumníci na to využili desaťročia dát z kozmických sond ako Voyager či Cassini. Naši prapredkovia doostrovali nástroje už pred 300-tisíc rokmi. Ukazujú to nálezy z paleolitického náleziska v Schoningene. Archeológovia pri pozostatkoch dobového slona narazili na drobné kamenné odštepy aj trojicu kostených retušérskych nástrojov. Hudobníci počúvajú hudbu hlasnejšie. Nový výskum naznačuje, že muzikanti mávajú tendenciu púšťať si hudbu hlasnejšie ako ľudia, ktorú hudbu nevytvárajú. Dôvodom môžu byť zmeny v mozgu, aj potreba pozornejšie počúvať detaily skladieb. Výskumníci narazili na dávnu mayskú civilizáciu na severe Guatemaly. Osídlenia objavili pomocou LIDARu, pričom narazili na viac ako tisícku usadlostí na stovkách štvorcových kilometrov. Narazili aj na stopy ciest, pyramíd či dokonca ihrísk, kde sa hrávali dávne loptové hry. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny Univerzity Komenského. Je vedcom, ktorý pôsobil na Harvarde, získal dnes už vlastne prestížnu Ig Nobelovu cenu. Je lekárom, ktorý učí študentov, ale vyjadruje sa k spoločenským problémom. A zároveň pomáha popularizovať vedu. Peter Celec zároveň publikuje, rozpráva o vede, o medicíne aj o ľudskej zvedavosti a ako každý výskumník sa vlastne snaží bojovať s podmienkami vedy na Slovensku. V podcaste Zoom plus sa Tomáš Prokopčák a Peter Celec vyberú do sveta molekulárnej biológie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Výhoda domáceho ihriska. Asi ste o tom už počuli, špeciálne, ak sledujete šport. Nuž, zdá sa, že to nie je iba mýtus: domáce prostredie je naozaj výhodou, má totiž dopad na rozhodovanie prinajmenšom futbalových rozhodcov. Vedci teraz zistili, ako tento fenomén funguje. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako v športe funguje fenomén domáceho publika, dozvieme sa, čo je to vianočný syndróm dovolenkového srdca a pozrieme sa do dávnej minulosti za najstaršou DNA. Krátke správy z vedy Vedci prehodnotili, aké podmienky panujú na neďalekej exoplanéte pri Proxime Centauri. Proximu b krúžiacu v obývateľnej zóne bombarduje hviezda vysokoenergetickými časticami a tento hviezdny vietor je tisícnásobne horší ako ten, ktorý zasahuje Zem. Pre planétu to znamená, že je takmer nemožné, aby si udržala atmosféru, nieto vodu v kvapalnom skupenstve. Za úspešným príbehom dinosaurov sa ukrýva klimatická zmena. Tá síce spôsobila masové vymieranie na prelome triasu a jury, no z neho najviac vyťažili prví dinosaury. Vedci teraz porovnali počítačové modely s nálezmi a zistili, že víťazmi boli jaštery s malými hlavami a dlhými chvostami a krkmi. Čas najrýchlejšie vnímajú tvory, ktoré sú malé, dokáž lietať alebo sú morskými predátormi. Naznačuje to nový výskum, ktorý preskúmal, ako stovka rôznych druhov vníma zmeny v prostredí okolo seba, takzvanú temporálnu percepciu. Ukázal, že tvory s rýchlym životným štýlom dokážu registrovať zmeny najrýchlejšie. Ak tmavá hmota jestvuje, mohli by ju tvoriť takzvané tmavé fotóny. Tvrdí to nová hypotéza, ktorá opisuje správanie ultraľahkých tmavých fotónov, ktoré mali rozohriať vesmír. To by súhlasilo s pozorovaniami medzigalaktických filamentov, ktoré sa zdajú teplejšie, než naznačujú naše predpoklady. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Má to byť zázračný prípravok, dokáže takmer všetko. Druhý extrém zase hovoril, že CBD je obyčajné šarlatánstvo na úrovni kryštálov a biorezonancie. No a tak sa teraz vedci rozhodli overiť, či CBD oleje fungujú a či náhodou marketing nepredbehol vedu. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či CBD zaberá, pozrieme sa na najnovší prelom v jadrovej fúzii a dozvieme sa, prečo nie je dobrý nápad pripravovať mrazené polotovary v mikrovlnke. Krátke správy z vedy Ak sa na Venuši predsa len vyskytuje nejaký fosfán, nie je ho veľa. Nové dáta ukazujú, že ak tam nejaké fosfán vôbec je, je ho len minimum. Správy z roku 2021, že molekula na Venuši by mohla byť stopou po živte, tak zrejme boli prehnané. Infekcie a rôzne ochorenia boli zrejme bežnou súčasťou stredovekého života. Nová analýza 1300-ročných pozostatkov ukázala, že v populáciách sa zrejme vyskytovali rôzne patogény a infekcie: od lepry po hepatitídu. A analýza DNA naznačuje, že najmenej tretina ľudí umierala s nejakou infekciou. Astronómovia priamo pozorovali exoplanétu väčšiu ako Jupiter, ktorá krúži okolo vzdialenej hviezdy. Vedci skombinovali dáta z observatória VLT s pozorovaním družice TESS a v plynoprachovom disku okolo hviezdy HD 114082 narazili na veľké teleso. HD 114082 je mladá hviezda obklopená protoplanetárnym diskom vzdialená zhruba 310 svetelných rokov od Zeme. Samice hadov majú klitoris, ukázal nový výskum. Dosiaľ sa vedci domnievali, že orgán mal slúžiť ako žľaza na vylučovanie pachov či na dráždenie samcov, tieto hypotézy sa však ukázali ako nesprávne. Klitoris ako taký tak môže byť v živočíšnej ríši oveľa rozšírenejší, než sme sa domnievali. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Mysleli sme si, že Mars je nudná, mŕtva, studená planéta. Teda aspoň od čias, keď sme si prestali myslieť, že na Marse sú kanály a zelení mužíčkovia. Lenže zdá sa, že červená planéta až taká nudná nie je. A pod jej povrchom sa ukrýva čosi, čo by mohlo vysvetľovať jeho marsotrasenia. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme na Mars, zistíme, prečo sú opioidy takým problémom i ako drobný parazit mení mozgy vlkov a môže z nich urobiť vodcov svorky. Krátke správy z vedy Archeológovia zistili, že zlato pochádzajúce z Tróje, Uru a gréckeho Poliochni má rovnaký pôvod. Vedci to zistili vďaka novej laserovej analýze starovekých vzoriek a šperkov. Presný pôvod zlata však vedci zatiaľ nepoznajú, špekulujú o ryžovaní z riek. Novoobjavené stopy neandertálcov v Španielsku môžu mať takmer 300-tisíc rokov. Vedci ich objavili na jednej z pláži Národného parku Doňana. V tej dobe náš kontinent prechádzal dramatickými zmenami klímy, keď sa začalo výrazne ochladzovať. Ťažký covid môže po sebe zanechávať stopy v mozgu. Ukazuje sa, že sa zaktivujú niektoré gény, ktoré sú pozapínané v mozgoch starších ľudí. Tieto markery sú ďalším dôsledkom ťažkého priebehu ochorenia. Pod Yellowstonskou kalderou vedci objavili oveľa viac magmy, ako pôvodne predpokladali. Ukázali to analýzy seizmických dát, ktoré stanice nazbierali za posledné roky i počítačové modelovanie. Yellowstonský supervulkán naposledy vybuchol pred 640-tisíc rokmi. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Desaťtisíce rokov sa ukrývali v zamrznutej arktickej pôde. No zdá sa, že niektoré vírusy vedia akoby vstať z mŕtvych a výskumníci ich aj po týchto desaťtisícoch rokoch dokážu oživiť. A my pritom ani nevieme, čo všetko sa v topiacom sa permafroste ukrýva. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na dávny zombie vírus, ktorý sa podarilo oživiť, zistíme, či je šúpanie ovocia a zeleniny stratou času a peňazí a vyberieme sa aj do Egypta za chodbou, ktorá by mohla viesť k stratenej hrobke Kleopatry. Krátke správy z vedy Davy fanúšikov majú vplyv na rozhodnutia rozhodcov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na rozhodnutia na futbalových zápasoch v kombinácii s vplyvom divákov. Ukázalo sa, že v zápasoch bez divákov sa vôbec neprejavil takzvaný efekt domácej výhody. Drobné konflikty na pracovisku môžu byť, paradoxne, užitočné. Ukázalo sa, že mierne alebo stredne vážne konflikty o pracovných otázkach môžu stres na pracovisku znižovať. Hlboké konflikty či osobné animozity, naopak, stres zvyšujú. Tektonické procesy na Jupiterovom mesiaci Európa sa nepodobajú tým na našej planéte. Vedci využili zábery z vesmírnej sondy Galileo a zistili, že platňová tektonika na telese sa líši od tej pozemskej v štyroch kľúčových bodoch. Odlišné sú aj mechanizmy, ktoré tieto ohromné pohyby hmoty poháňajú. Rozširovanie palmových fariem na olej ohrozuje biodiverzitu v Afrike a v Latinskej Amerike. Nový výskum odhaduje, že v zasiahnutých oblastiach je ohrozená tretina stavovcov na zozname ohrozených druhov. A platí to aj v regiónoch, kde by takéto rozširovanie plantáží spĺňalo nároky na nulové odlesnenie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Matematika je kostra, ktorá drží pokope vesmír. Alebo si to aspoň myslíme: je v pozadí prírodných zákonov aj našich technológií, bez nej by sme nevedeli nielen rátať, ale nemali ani počítače či nerozumeli pohybu riek. Mnohí však majú z matematiky traumu ešte z čias základných a stredných škôl. A je to škoda: pretože čísla sú krásne. Nielen pre svoju užitočnosť, ale aj samé osebe. A dejiny matematiky, to sú vlastne dejiny celého ľudského myslenia a poznávania sveta okolo nás. Jedným z najznámejších milovníkov, popularizátorov a učiteľov matematiky u nás je Zbyněk Kubáček - vedúci Katedry matematickej analýzy a numerickej matematiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Zoom+ je špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom vám raz do mesiaca prinesieme rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia slovenskej vedy, výskumu či vzdelávania. Tomáš Prokopčák sa v najnovšej epizóde rozpráva práve o láske k matematike. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Každý by chcel mať vychovaného psa. Akurát že nie každý psíčkar svojho psa aj naozaj vychováva. Tak sa teraz vedci rozhodli, že fanúšikom sprievodcov človeka trochu pomôžu: preskúmali rôzne typy výchovy psov a povedali, ktorá je pre ľudí aj psov najvýhodnejšia. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do sveta psíčkarov, zistíme, aké problémy majú mladí muži a dozvieme sa, čo majú spoločné gény a krátkozrakosť. Krátke správy z vedy Tablety v škôlkach spôsobujú, že hry škôlkarov sú menej kreatívne v porovnaní s hrami detí, ktoré využívajú fyzické hračky. Naznačuje to nový výskum zo Švédska, ktorý sa pozrel na vplyv nových technológií v materských školách. Vedci zdôrazňujú, že by sme mali byť opatrní pri využívaní dotykových obrazoviek u predškolákov. Koraly môžu zachrániť iné koraly vo svojom okolí. Ukazuje to výskum, ktorý sa zameral na niektoré koralovce odolné voči ochoreniam. Ukázal, že odolné koraly v druhovo zmiešaných populáciách vedia pomôcť druhom, ktoré sú náchylné na ťažkosti. Umelá inteligencia sa učí lepšie, keď sa vôbec neučí. Ukazuje to výskum, ktorý sa snažil napodobniť obdobia bdelosti a spánku pri neurónovej sieti. Ak mala vypnuté obdobia napodobňujúce spánok, jej učenie prebiehalo efektívnejšie. Na Japonskej misii k marsovským mesiacom Phobos a Deimos sa bude podieľať aj Európa. V roku 2024 by totiž malo Nemecko pripraviť malý rover, ktorý počas misie dosadne na povrch Phobosu. Rover by mal preskúmať mineralogické zloženie telesa a jeho elektromagnetický profil. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Ďalšie a ďalšie komplikácie. Zdá sa totiž, že aj po prekonaní covidu nie je situácia vôbec jednoduchá a príjemná. Vedci totiž narazili na ďalší symptóm, ktorý zrejme súvisí s nákazou koronavírusom. A môže pretrvávať relatívne dlho. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako súvisia covid a vypadávanie vlasov, dozvieme sa, prečo viac oxidu uhličitého v atmosfére zase nie je pre rastliny taká skvelá správa a vyberieme sa aj za novou hypotézou o príčinách Alzheimerovej choroby. KRÁTKE SPRÁVY Z VEDY: Niektoré enzýmy v našich bunkách sa mohli vyvinúť z dávnych jednobunkových organizmov. Naznačuje to nový výskum, ktorý hovorí, že prinajmenšom jeden enzým slúžiaci na energetický metabolizmus, stabilizáciu genómu a kontrolu bunkovej smrti sa mohol vyvinúť z archeónov. Zistenie by mohlo poslúžiť na dizajnovanie nových enzýmov. Niektoré dávne tetovania mali ochranný účel. Tetovania žien v starovekom Egypte slúžili, napríklad, na ochranu počas pôrodu. Ukazuje to dvojica múmií, ktoré teraz preskúmali egyptológovia. Vedci zrejme narazili na dosiaľ najstarší dôkaze tepelnej úpravy jedla. Naznačuje to nové preskúmanie pozostatkov veľkej kaprovitej ryby z dnešného Izraela. Podľa vedcov sa toto dávne varenie odohralo až pred 780-tisíc rokmi. Astronómovia narazili na mimogalaktickú štruktúru, ktorá sa ukrýva za našou Mliečnou cestou. Dôvodom skrývania je naša galaktická výduť, ktorá nám bráni dobre preskúmať, čo sa z nášho pohľadu ukrýva za ňou. Vedci však využili viaceré teleskopy a infračervené spektrum, aby sa za túto prekážku pozreli a narazili na vzdialené galaxie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Je relatívne blízko a je tak trochu zvláštna. Astronómovia narazili na dosiaľ najbližšiu známu čiernu dieru, no tá nám akosi nepasuje do našich predstáv o tom, ako tieto objekty na hraniciach našej fyziky vznikajú. A akurát všetko trochu komplikuje. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru za čiernymi dierami, dozvieme sa, ako si poradiť s jesennou depresiou a zistíme, prečo sú poškodené teflónové panvice také nebezpečné. Krátke správy z vedy Hnojivá môžu ovplyvňovať opeľovanie rastlín. Nový výskum naznačuje, že opeľovače ako čmeliaky menej sadajú na rastliny, ktoré sú postriekané hnojivami či pesticídmi. Dôvodom môžu byť aj zmeny v elektrických poliach okolo kvetov, ktoré pretrvávajú až 25 minút po vystavení chemickým látkam. Keď sa zrazia dve čierne diery, výsledkom môže byť aj prúd neutrín. Toto zistenie by vysvetľovalo staršie objavy vysokoenergetických neutrín, na ktoré astronómovia zdanlivo náhodne narážali v kozme. Nevedeli však dosiaľ dobre vysvetliť, čo by dokázalo týmto zvláštnym časticiam dodať ich vysoké energie. Vlny horúčav by mohli len v Európe zabíjať 90-tisíc ľudí ročne. Tvrdí to odhad Európskej environmentálnej agentúry pre koniec tohto storočia. Ráta totiž s pravdepodobným scenárom, že sa priemerná teplota zvýši o tri stupne, pri zvýšení o jedna a pol stupňa by to bolo 30-tisíc úmrtí v Európe ročne. Archeológovia objavili staroveký rímsky poklad. Môže teraz pomôcť vysvetliť, ako sa sever dnešného Talianska transformoval od etruskej civilizácie na súčasť rímskeho impéria. Vedci našli bronzové sochy aj tisícky mincí a už hovoria, že sa jedná o jeden z najväčší objavov v Stredomorí vôbec. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Ak by narazili do Zeme, spôsobili by katastrofu globálnych rozmerov: ľadovú dobu, a veľmi pravdepodobne aj kolaps civilizácie tak, ako ju dnes poznáme. Našťastie, planétky väčšie ako kilometer nebezpečné pre Zem dnes zväčša poznáme. No občas sa objaví aj taká, o ktorej sme nevedeli - napríklad nedávno. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do kozmu a na okolie Zeme, zistíme, čo si myslí veda o e-cigaretách a dozvieme sa, či mohli na Marse prežiť baktérie. Ďalšie správy z vedy NASA sa chystá rozlúčiť so sondou InSight, ktorej pristávací modul dosadol na červenú planétu v novembri v roku 2018. Na solárnych paneloch sondy sa totiž usadila vrstva prachu, ktorá bráni, aby sa zariadenie nabíjalo. Misia mala preskúmať vnútornú štruktúru Marsu, jeho seizmickú aktivitu a vnútorný prenos tepla. Keď ryby plávajú, pozerajú sa nadol. Teraz to zistil medzinárodný tím vedcov, ktorý skombinoval pozorovania dania pruhovaného s počítačovým modelom. Výskumníci sa domnievajú, že to rybkám pomáha nájsť lepšiu stabilitu pri pohybe proti prúdu vody. Zosobášené páry rovnakého pohlavia zvládajú stres lepšie ako heterosexuálny páry. Naznačuje to nová štúdia, ktorá porovnala správanie sa v rôznych druhoch manželstiev. Výskum tiež zistil, že ženy v manželstve s mužom hlásili viac negatívnych reakcií na stres než ženy vydaté za ženy. Rozprávky sú kľúčové pre riadny vývoj emočnej inteligencie a sociálnej spravodlivosti u detí. Ukazuje to výskum, ktorý sa pozrel na vývoj u detí v prvých ročníkoch základných škôl. Ak sú rozprávky podávané kriticky, dokážu tiež deťom vysvetliť niektoré komplexné problémy. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Ak chcete vytvoriť nový materiál, kedysi ste sa možno zavreli do alchymistického laboratória a skúšali hocičo s hocičím... a možno mali šťastie. Lenže dnes to už vyzerá inak: potrebujete sa pozrieť na úroveň takú drobnú, že ju už neuvidíte voľným okom. A na správanie sa atómov a elektrónov, na pochopenie ich usporiadania, vlastností a vzájomných vzťahov potrebujete modely a superpočítače. Článok pokračuje pod video reklamou Výsledkom tak môže byť čosi supravodivé, a supravodivé ideálne za teplôt, ktoré dosiahnete pri izbovej teplote. Práve takémuto výskumu sa venuje Mariana Derzsi, fyzička z Ústavu výskumu progresívnych technológií Materiálovotechnologickej fakulty STU. Hľadá materiály, ktoré by mali skvelé vlastnosti za bežných podmienok. Zoom+ je špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom vám raz do mesiaca prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia slovenskej vedy, výskumu či vzdelávania. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Už vieme, že s neandertálcami je to inak: dokonca tak inak, že tento rok si to vyslúžilo Nobelovu cenu. Neboli ani menej bystrí ako moderní ľudia, mali jazyk, aj kultúru, a ešte sme s nimi mali aj sex – a dodnes sme všetci tak trochu neandertálcami. No a teraz vedci zistil, v akých skupinách neandertálci žili. Tento týždeň sa znovu vyberieme za neandertálcami a ich rodinami, zistíme, prečo večerné jedenie v skutočnosti hlad zvyšuje a dozvieme, sa, prečo je nám pri vode tak dobre. Krátke správy z vedy 1. Hviezdy nás na konci svojho riadneho života varujú. Masívne slnká totiž niekoľko mesiacov pred výbuchom ako supernovy náhle prestanú svietiť vo viditeľnom spektre. Spôsobuje to nahromadenie materiálu, ktorý blokuje fotóny, takže sa zdá, že ich svietivosť pred výbuchom stonásobne poklesne. 2. Neandertálci boli mäsožravci. Ukazuje to nový výskum izotopov zinku zo stoličiek týchto našich príbuzných. Platí to prinajmenšom na neandertálcov zo Španielskej Gabasy, vedci chcú teraz preskúmať pozostatky z ďalších nálezísk. 3. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba priniesol nové zábery na slávne Stĺpy stvorenia. Známa štruktúra je studeným, hustým mrakom prachu a vodíkového plynu, ktorá sa nachádza 6500 svetelných rokov od Zeme, a dnes už pravdepodobne nejestvuje. Je to však región, kde vznikajú nové hviezdy. 4. Videohry prinášajú deťom kognitívne benefity. A to dokonca také, že školopovinné deti, ktoré trávia hodiny denne hraním videohier, dokážu v niektorých testoch mentálnej agility prevýšiť svojich rovesníkov. Platí to najmä na testy krátkodobej pamäte a na sledovanie impulzívneho správania. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Už si neviete poradiť, nedokážete prísť na riešenie... a zrazu akoby prišlo samé. Ak sa to aj vám deje najčastejšie pri sprchovaní, nuž, s týmto fenoménom nie ste tak úplne sami. Vlastne, venujú sa mu aj vedci a teraz prišli s vysvetlením, prečo niektoré najlepšie nápady dostávame, napríklad, v sprche. Tento týždeň v podcaste Zoom uvidíme, ako je to s našimi blúdiaci mysľami, ktoré hľadajú nápady, dozvieme sa, či by sa na dne Tichého oceána nemohli nachádzať kúsky mimozemskej sondy a zistíme aj to, prečo už pohár vína môže spúšťať stavy úzkosti. Krátke správy z vedy Hubblov vesmírny ďalekohľad narazil na ultrarýchle výtrysky pochádzajúce zo zrážky hviezd. Pohybujú sa takmer rýchlosťou svetla a vystrelila ich zrážka dvoch neutrónových hviezd. Vedci pri tejto zrážke narazili aj na gravitačné vlny a gammažiarenie. Dávny Mars mohli obývať kolónie podpovrchových mikróbov. Problémom je, že ak existovali, zrejme dokázali pozmeniť atmosféru planéty. A to až natoľko, že mohli spustiť marsovskú ľadovú dobu a napokon zahubiť samé seba. Mlieko využívali európski farmári už pred 7400 rokmi. Ukazuje to výskum, ktorý využil novú metódu na datovanie tukov na stenách keramiky. Zistil, že mlieko sa v strednej Európe skladovalo už v 54. storočí pred našim letopočtom. Plasty by čoskoro mohlo nahradiť priehľadné drevo. Výskum tiež ukazuje, že transparentné drevo by znížilo ekologické dopady na životné prostredie, je recyklovateľné a biodegradovateľné. A bolo by dokonca násobne lacnejšie ako sklo. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Nemusíte byť seniorom. Dokonca nemusíte mať ani tridsať, a napriek tomu vám hrozí riziko, že vás môže zasiahnuť mŕtvica. Tá totiž postihuje aj mladých, no problémom je, že v takomto veku si prichádzajúce príznaky s takouto závažnou situáciou nespájame. No mali by sme a mali by sme si dávať pozor. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, že mŕtvica môže ľudí postihovať aj pred tridsiatkou, zistíme, prečo sú žeby v okolí Černobyľskej jadrovej elektrárne čierne a vyberieme sa aj za výskumom, ktorý sľubuje liek proti herpesu. Krátke správy z vedy Deti majú podľa všetkého predsudky voči odlišným prízvukom. Výskum ukázal, že deti dávali prednosť učiteľom, ktorí rozprávali podobne ako oni. Tento predsudok sa pritom prejavoval už u päťročných detí. Vedci narazili na nové antibiotikum, ktoré má antimykotické účinky. Látku nazvanú solanimycín izolovali z patogénnej baktérie, ktorá napáda zemiaky. Predbežné výsledky ukazujú, že látka by mohla byť užitočná nielen v poľnohospodárstve, ale aj na liečbu ľudí. Astronómovia zverejnili nové zábery Jupiterových mesiacov Európa a Ganymede, dosiaľ najlepšie z pozemských observatórií. Snímky ukazujú rozsiahle zamrznuté povrchy s koktailom chemických látok. Zábery zhotovil teleskop VLT v Čile. Vedci môžu byť najkreatívnejší a najinovatívnejší na začiatkoch svojich kariér. V prípade výskumníkov na poli biomedicíny poklesol počas ich kariér impakt ich článkov zhruba o polovicu až o dve tretiny. Naznačuje to analýza viac ako piatich miliónov biomedicínskych článkov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Necítite sa práve najlepšie, máte toho priveľa až plné zuby a nestíhate. A ešte aj ten váš pes akoby všetko cítil a správa sa nejako inak. Nuž... nie je to len pocit. Zdá sa totiž, že psy naozaj dokážu vycítiť, keď sme v strese. A stačí im na to len ľudský dych a pot. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako dokážu psy vycítiť stres človeka, zopakujeme si päť dôvodov, prečo by sa proti covidu mali posilňujúcou dávkou zaočkovať aj mladí ľudia a vrátime sa do čias, keď vymreli dinosaury, do čias, keď náraz planétky nasledovali obrovské zemetrasenia. Krátke správy z vedy: Mesiac mohol vzniknúť oveľa rýchlejšie, ako sme sa domnievali. Naznačujú to nové simulácie, ktoré sa pozreli na vznik našej prirodzenej družice. Predpokladáme, že Mesiac vznikol po zrážke mladej Zeme a telesa veľkého asi ako Mars prezývaneho Theia. Ako ale táto zrážka vyzerala, by mohli prezradiť vzorky hornín z Mesiaca. Biológovia zrejme narazili na nový herbicíd, ktorý by nám mohol pomôcť s narastajúcou rezistenciou na tieto látky. Vedci sa inšpirovali statínmi, chemikáliami, ktoré u ľudí používame na boj s cholesterolom. Vďaka nim narazili v rastlinách na enzým, ktorý by mohol viesť k vývoju novej skupiny látok. Starovekí Gréci využívali v boji proti svojim nepriateľom žoldnierov. Archeologický výskum na Sicílii ukázal, že mestu Himéra prišli v boji proti Kartágincom na pomoc ľudia z iných regiónov a na začiatku 5. storočia pred našim letopočtom mu pomohli útok odraziť. O sedemdesiat rokov neskôr však mesto pomoc nedostalo a podľahlo a útočníci ho zrovnali so zemou. smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display('gtg', 'article_body_2', 'article_body_2-responsive_1-13300');});SkryťVypnúť reklamu Zrážka sondy DART s planétkou Dimorphos vytvorila chvost, ktorý má až 10-tisíc kilometrov. Ukazujú to pozorovania veľkými teleskopmi, na ktorých vidno chvost podobný kométam. Tvorí ho vyvrhnutý materiál z planétky, a zrejme aj roztrieštené kúsky sondy a materiál sa kvôli slnečnej radiácii od Dimorpha postupne vzďaľuje. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Biologické hodiny tikajú. Akurát že netikajú len ženám, ako si možno myslíte, biologické hodiny majú aj muži a uháňajú im rovnako. S vekom totiž môžu mať s počatím potomstva problémy aj páni. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako je to s mužmi a ich biologickými hodinami, pozrieme sa, ako by seniori mohli žiť šťastnejšie životy a dozvieme, sa čo spravil covid s chorobnosťou nášho druhu. Krátke správy z vedy Astronómovia prišli s novým vysvetlením, prečo má Plutov mesiac Cháron veľkú červenú škvrnu. Príčinou môžu byť kryovulkány, ktoré rozšírili na niektorých častiach povrchu metán. Milióny rokov bombardovania slnečnou radiáciou následne spôsobili, že výsledný tholin sfarbil časť povrchu dočervena. Ak pracujete z domu, nevyhraďte si na prácu miestnosť, radšej si nastavte pracovný čas. Nový výskum ukazuje, že na produktivitu i na psychickú pohodu lepšie vplýva vyhradený pracovný čas ako vyhradené miesto na prácu. Špeciálna pracovňa sa dokonca zdala ako neefektívna stratégia. Záhadné vlny a vibrácie, ktorá sa nachádzajú na periférii našej Mliečnej cesty, spôsobila trpasličia galaxia. Štruktúra, ktorá sa dnes nachádza v súhvezdí Strelca, minula našu galaxiu pred stovkami miliónov rokov. Zanechala za sebou akési vlny, ktoré sa prejavujú odlišným pohybom hviezd na okrajoch našej galaxie. Vedci zrekonštruovali genóm spoločného predka všetkých cicavcov. Žil pred približne 180 miliónmi rokov a genetici pri tejto rekonštrukcii použili génové sekvencie 32 dnes žijúcich druhov. Výskum pomôže lepšie pochopiť evolúciu cicavcov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Toto je premiéra novej série rozhovorov Zoom+. Vždy prvú sobotu v mesiaci prinesieme špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom sa raz do mesiaca budeme rozprávať so zaujímavými ľuďmi z prostredia slovenskej vedy, výskumu či vzdelávania. V prvej epizóde sa Tomáš Prokopčák rozpráva o jazyku, o logike a o analytickej filozofii s analytickým filozofom jazyka Mariánom Zouhar. Spoločne zistia, či povedať možno naozaj všetko alebo či o čom nemožno hovoriť, o tom treba skrátka mlčať. Pozrú sa, či sú hranice nášho jazyka hranicami nášho myslenia, či je jazyk len pragmatickým nástroj na dosahovanie cieľov. Či sa oplatí nad jazykom zamýšľať, či jestvuje univerzálny: jazyk prírody, kozmu, spoločný, presný a precízny. Podcast Zoom vo jeho klasickej týždennej podobe s novinkami z vedy nájdete vo vašej appke ako vždy, už v stredu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Hypotéza by mohla znieť nejako takto: keďže vám chceme uľahčiť život, vy si nemusíte nič rátať, stačí, ak si jedlo odfotíte. A potom bude diéta fungovať, budete chudším, šťastnejším a... akurát že to nefunguje. Naopak sa zdá, že ľudia, ktorí si fotia svoje jedlo, môžu skôr svoju snahu o diétu sabotovať. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako je to s fotením jedla a diétami, vrátime sa späť k vedcovi, ktorý mal geneticky upraviť deti a vyberieme sa aj za takzvanými večnými chemikáliami a zistíme, ako sa ich zbaviť. Krátke správy z vedy: Vesmírny teleskop Jamesa Webba priniesol nové zábery planéty Neptún. Zvláštnosťou sú prstence, ktoré túto planétu obklopujú. Zachytiť takýmto spôsobom jemné prachové štruktúry okolo Neptúna sa podľa astronómov nepodarilo desaťročia, naposledy pri prelete sondy Voyager 2. Vedci zistili, koľko mravcov sa nachádza na našej planéte. Nové odhady založené na dátovej analýze naznačujú, že na Zemi sú dve biliardy mravcov, čo je dvadsiatka a za ňou pätnásť núl. Výskumníci vychádzali z približne piatich stoviek vedeckých štúdií, ktoré skombinovali v jednej databáze. Vesmírne vozidlo Perseverance získalo kľúčové vzorky na Marse. Vŕta totiž na dne krátera Jezero, presnejšie v jeho delte, kde sa ukladali sedimenty. Na našej planéte by to boli ideálne oblasti na hľadanie minulého života, pretože práve v sedimentárnych skalách po sebe život zanecháva stopy. Dinosaury už vymierali, keď našu planétu zasiahlo veľké vesmírne teleso a spečatilo ich osud. Nový výskum sa pozrel na stav dinosaurej populácie v posledných dvoch miliónoch rokov pred nárazom a vychádzal z tisícky rôznych dinosaurích vajíčok. Ukázal, že prinajmenšom v Číne už boli tieto tvory na ústupe. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Máte niekedy pocit, že tej rakoviny je akosi viac ako v minulosti? Nuž, možno to nie je iba pocit: isteže, radikálne sa nám zlepšila diagnostika. No nový výskum naznačuje, že pri našom dnešnom životnom štýle sa riziko rakoviny naozaj zvyšuje s každou ďalšou generáciou. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa s každou ďalšou generáciou zvyšuje riziko rakoviny, dozvieme sa, že žiaci z chudobnejšieho prostredia bývajú závislejší od sociálnych sietí a pozrieme sa, ako fungujú i ako vlastne nefungujú diéty. Krátke správy z vedy: Astronómovia objavili dvojicu superzemí pri neďalekej hviezde. Slnko LP 890-9 je červeným trpaslíkom vzdialeným zhruba sto svetelných rokov v súhvezdí Eridanus. Planéta "c" v systéme dokonca obieha v obývateľnej zóne, a je tak ideálnym cieľom pre ďalšie pozorovanie Vesmírnym teleskopm Jamesa Webba. Ľudia si prispôsobili oslov niekedy pred 7-tisíc rokmi v Afrike. Naznačuje to skúmanie genómu stoviek moderných a dávnych oslov, ktoré ukázalo, kedy domestikácia tohto druhu prebehla. Somárov sme si prispôsobili najskôr vo východnej Afrike, odtiaľ sa následne rozšírili do Európy a Ázie. Študenti nie sú práve najideálnejším testovacím subjektom na behaviorálne experimenty. Tvrdí to nový výskum, ktorý sa pozrel na ich využívanie pri skúmaní hypotéz. Ukázal, že študenti a ich rozhodovanie nekopíruje presne všeobecnú populáciu, takže výsledky a ich dôsledky potom môžu byť skreslené. Prečo má Saturn prstence a prečo je taký naklonený? Nové vysvetlenie hovorí, že dôvodom môže byť chýbajúci mesiac. Výskumníci sa pritom domnievali, že príčinou môže byť Neptún, no nové modely ukazujú skôr na chýbajúce teleso: mesiac, ktorý Saturn roztrhal niekedy pred 160 miliónmi rokov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Stále nás mätie. Najskôr sa nám zdalo, že vzdialená hviezda Betelgeuze pohasla. Potom, že môže každú chvíľu vybuchnúť. A teraz vedci hovoria, že tento dnes typický príklad červeného nadobra ešte pred dvomi tisíckami rokov červeným vôbec nebol. Betelgeuze bola žltá hviezda. Tento týždeň sa v podcaste Zoom znovu vyberieme za záhadami hviezdy Betelgeuze, zistíme, prečo je cvičenie pre deti také dôležité a dozvieme sa, prečo je vitamínové vapovanie problémom. Krátke správy z vedy Archeológovia narazili na rozsiahle dôkazy o prehistorickej aktivite dávnych lovcov. Vďaka satelitným záberom narazili na severe Saudskej Arábie a juhu Iraku na 350 štruktúr, ktoré kedysi využívali lovci. Sú to akési nízke kamenné múry staré až desaťtisíc rokov, ktoré zrejme navádzali zvieratá k miestam, kde by sa ľahšie ulovili. Vedci vytvorili atómy, ktorých teplota je až trimiliardykrát nižšia ako medzihviezdny priestor. Cieľom fyzikov je totiž preskúmať vlastnosti kvantového magnetizmu. K tomu potrebujú atómy yterbia schladené na jednu miliardtinu stupňa nad absolútnou nulou. Diamantový dážď môže byť v kozme bežnejší, než sme sa domnievali. Vedci sa totiž pokúšali napodobniť podmienky, ktoré by mohli panovať na exoplanétach. Keď do chemického mixu pridali kyslík, zistili, že relatívne ľahko vzniká takzvaný diamantov dážď. Webbov teleskop priniesol svoj prvý záber exoplanéty. Nie je to síce prvé priame pozorovanie vzdialenej planéty, no nový vesmírny ďalekohľad to zvládal relatívne rýchlo a s dobrými detailmi. Pozorovanou exoplanétou je HIP 65426 b veľká ako Jupiter, vzdialené zhruba 350 svetelných rokov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Najskôr vydesila lekárov. U mladých pacientov v Indii sa objavila zvláštna nákaza s vyrážkami veľkými ako paradajky. Dokonca sa začalo špekulovať, že sa objavil nový vírus, akási paradajková chrípka. Akurát, že nemá nič spoločné s paradajkami ani s chrípkou. A teraz vedci zistili, čo to naozaj je. Tento týždeň budeme v podcaste Zoom pátrať po takzvanej paradajkovej chrípke, zistíme, prečo sa NASA chce vrátiť na Mesiac a dozvieme sa niekoľko podstatných vecí o hemoroidoch. Krátke správy z vedy: Vesmírny teleskop Jamesa Webba prvý raz uvidel oxid uhličitý v atmosfére exoplanéty. Objav ukázalo preskúmanie spektra planéty WASP-39b, horúceho Jupitera vzdialeného zhruba 700 svetelných rokov v súhvezdí Panny. Prítomnosť oxidu uhličitého naznačovali už staršie pozorovania, no dáta neboli jednoznačné. Pohrebné hostiny v starovekom Ríme sa zrejme nelíšili od bežného jedla. Ukázali to archeologické nálezy z dobovej nekropoloy neďaleko dnešnej Barcelony. Mäso rituálne umiestňované v hroboch bolo rovnakého druhu ako to, ktoré osoby konzumovali počas svojho života. Inžinieri by mohli napodobňovať termity, aby vytvorili nové druhy materiálov. Výskumníci teraz opísali sériu prírodných pravidiel, ktorým tento hmyz postupuje, čo by zase mohlo pomôcť pri budúcom dizajnovaní materiálov. Zároveň by sa týmto materiálom dali vopred naprogramovať ich vlastnosti. Astronómovia objavili neďalekú exoplanétu TOI-1452b, ktorá by mohla byť morským svetom. Planéta vzdialená asi sto svetelných rokov v súhvezdí Drak obieha v obývateľnej zóne a výpočty naznačujú, že voda môže tvoriť až 30 percent jej hmoty. Moria na Zemi v skutočnosti tvoria len percento hmoty našej planéty. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Je to zlozvyk. Ráno prvá káva a k nej prvá cigareta, prípadne naopak. Teraz však už vieme, že toto spojenie nie je náhodné: vedci teraz zistili, že niektoré látky v káve priamo ovplyvňujú vysoko citlivé nikotínové receptory v mozgu. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako spolu súvisia káva a cigarety, akí pravekí ľudia žili kedysi na území dnešného Slovenska i či záleží na tom, aký tlakomer doma pri zisťovaní vysokého tlaku používate. Krátke správy z vedy: Stredovekí mnísi a rádové sestry mávali, paradoxne, viac parazitov, ako bežná populácia. A to aj napriek tomu, že v kláštoroch a opátstvach bývali lepšie hygienické štandardy. Dôvodom pravdepodobne boli vlastné záhrady, ktoré hnojili aj ľudskými fekáliami, čo viedlo napríklad k rozšíreniu hlístovcov. Naša planéta by mohla mať teoreticky štyroch sprievodcov veľkých ako Mesiac. Ukazuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na možnosti Zeme tak, aby ešte jej systém zachovával orbitálnu stabilitu. Výsledkom je zistenie, že Zem by mohla mať štyri Mesiace, päť prirodzených družíc veľkých ako Pluto alebo zhruba osem veľkých ako Ceres. NASA vybrala trinásť mesačných regiónov, kde by mohla pristáť ľudská posádka. Budúca misia Artemis III by totiž chcela vrátiť v polovici tohto desaťročia človeka na Mesiac. Astronauti by v okolí južného póla Mesiaca mali stráviť aspoň šesť dní. Trojica prírodných látok by mohla fungovať ako budúci liek proti koronavírusu. Nová štúdia naznačuje, že niektoré chemické látky v zelenom čaji, v olivovom oleji a v červenom víne sa viažu na enzým kľúčový pre replikovanie koronavírusu. Navyše, všetky tri látky sa už v liekoch využívajú. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Máme ich v sebe, riadia naše vnútorné cykly, kedy sa cítime unavení i ako fungujeme. Naše vnútorné hodiny sú kľúčové pre fungovanie nielen ľudí, no zdá sa, že ak nefungujú správne, hromadia sa ďalšie problémy. Ich rozhodenie, napríklad, môže viesť k nárastu tukových buniek, čo je dôležitá správa nielen pre pacientov s obezitou. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako tukové bunky súvisia s cirkadiánnymi rytmami, spoznáme geneticky upravené psy, ktorým odstránili mutáciu pre časté ochorenie kĺbov, a dozvieme sa, ako by aktívny život mohol pôsobiť proti riziku demencie. Krátke správy z vedy Vedci zrejme zistili, prečo nevidíme menšie exoplanéty okolo najjasnejších hviezd. Tieto hviezdy totiž mohli svojich sprievodcov olúpať, zbaviť ich plynovej obálky, pričom zostalo len ich pevné jadro. Tieto jadrá exoplanét však momentálne nedokážeme pozorovať. Ľudia zmenili komunity drobnejších cicavcov. Nový výskum naznačuje, že ľudstvu na to stačilo len niekoľko storočí. Štúdia tiež ukazuje, že dnešné komunity sú menej rôznorodé a sú inak štruktúrované ako spoločenstvá spred piatich storočí. Peniaze nie sú najefektívnejším spôsobom, ako motivovať zamestnancov. Nová štúdia hovorí, že ak chce firma odmeniť ľudí, výhodnejšie sú odmeny odlíšiteľné od výplaty. Mali by tiež spĺňať štyri atribúty: jednoduché využitie, hedonistickú povahu, novosť a rozumný spôsob, akým sú predstavené. Zrážky čiernych dier by nám mohli odpovedať na otázku, ako rýchlo sa náš vesmír rozpína. V novej štúdii astrofyzici navrhujú spôsob, akým by sa dal pár kolidujúcich čiernych dier využiť na meranie rozpínania kozmu. Nazvali ju spektrálna siréna a mohla by tiež odhaliť, ako sa vesmír vyvíjal, kam smeruje a z čoho je zložený. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Nevznikli spojením spermie ani vajíčka. Neprebehlo žiadne oplodnenie. A predsa sa na ôsmy deň objavili bijúce srdce aj zárodky mozgu. Tieto myšacie embryá však boli iné: boli totiž dokonalo syntetické. A vznikli z kmeňových buniek. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za syntetickými embryami, ktoré vznikli bez pohlavných buniek, dozvieme sa, ako ultraspracované potraviny môžu ovplyvňovať naše mozgy a zistíme aj to, ako sme poriadne nepreskúmali najhoršie klimatické vízie budúcnosti. Krátke správy z vedy Vedci objavili nový zdroj kyslíka, ktorý mohol na Zemi ovplyvniť evolúciu života ešte predtým, ako sa na našej planéte objavila fotosyntéza. Pohyby geologických zlomov totiž dokážu generovať peroxid vodíka, ktorý v menších koncentráciách môže byť zdrojom kyslíka pre mikróby. To mohlo ovplyvniť evolúciu raného života. Astronómovia tvrdia, že s tmavou hmotou to môže byť celé zložitejšie. Nová štúdia naznačuje, že sa skrátka nenachádza tam, kde by sa nachádzať mala. Galaxie by totiž mali byť obklopené akýmsi neviditeľným halom tmavej hmoty, regiónom, ktorý gravitačne vplýva na svoje okolie. Výskum však tvrdí, že trpasličie galaxie v kope galaxií známej ako Pec žiadne takéto halo z tmavej hmoty nemajú. Kobylky by mohli odhaľovať rakovinu u ľudí. Nový výskum ukazuje, že nielenže dokážu odlíšiť rakovinové bunky od zdravých, dokážu rozlišovať rôzne línie rakovinových buniek. Vedci hovoria, že inšpirovaní ich senzorickými neurónmi by sme mohli vyvinúť nové zariadenia, ktoré by dokázali zistiť rakovinu z pacientovho dychu. Tuberkulóza v sebe nesie odolnosť na naše lieky. Veľká analýza viac ako desaťtisíc baktérií tuberkulózy z 23 krajín ukázala, že u týchto mykobaktérií sa objavujú aj dosiaľ neznáme gény spájané s rezistenciou na antibiotiká prvej a druhej línie. Vedci sa teraz pokúšajú pochopiť, ako sa odolnosť na naše lieky u týchto nebezpečných mikróbov vyvíja. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Nočné mory nemusia byť len otravné, zlé sny. Zdá sa, že by mohli fungovať aj ako akýsi signál, predzvesť, že sa čosi deje v našich mozgoch. A výsledkom toho čosi môže byť nástup Parkinsonovej choroby. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako môžu nočné mory súvisieť s Parkinsonovou chorobou, ako to naozaj bolo s našou toleranciou na laktózu a dozvieme sa, že hypotéza o jednej z príčin depresie je možno celá chybná. Krátke správy z vedy: Vedci popísali zrejme najhustejšiu známu neutrónovu hviezdu. Pulzar PSR J0952-0607 sa otáča 707-krát za sekundu a je viac ako dvakrát hmotnejší ako naše Slnko. Svoje extrémne vlastnosti získal tak, že roztrhal a takmer zhltol svojho hviezdneho sprievodcu. Vedci geneticky upravili ryžu tak, že jej výnosy môžu byť o 40 percent vyššie. Do rastlín vložili kópiu istého génu, čo následne viedlo k vyššej úrode. Modifikovaná ryža by tak mohlo pomôcť s rastúcim dopytom po potravinách. Sex je výhodný. Nový výskum naznačuje, že druhy, ktoré sa rozmnožujú asexuálne, majú vyššie riziko nebezpečných genetických mutácií. Vedci skúmali partenogenézu u istého druhu jašteríc a zistil, že u tých, ktoré sa rozmnožovali asexuálne, sa mutácie v mitochondriách hromadili rýchlejšie. Nový výskum sa pozrel na vzdialené časti našej oblohy v infračervenom spektre a porovnal dvojicu takýchto skúmaní s odstupom dvoch desaťročí. Astronómovia pátrali po stopách, ktoré by mohli viesť k objavu takzvanej Deviatej planéty. Bohužiaľ, žiadne stopy po neznámej planéte v ďalekých končinách našej slnečnej sústavy nenašli. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Keď sa z dávnych primátov postupne stali moderní ľudia, mnohé sme získali. Lenže, čosi sme aj stratili, a to čosi môže mať zásadný vplyv na naše zdravie. Ukazuje sa, že čím civilizovanejšie je prostredie našich životov, tým máme menej pestrý črevný mikrobióm. A ten je kľúčovým pre našu imunitu. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa vyvíjala ľudská črevná mikroflóra, vyberieme sa za strateným legendárnym mestom Partov a dozvieme sa aj to, aký vplyv má teplo na naše duševné zdravie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Svet je pekné miesto, pohár je vždy poloplný a keď sa čosi udeje, treba si z toho vziať to najlepšie. Optimizmus je milým prístupom k svete, lenže on má aj praktické výhody: nový výskum naznačuje, že optimizmus ovplyvňuje naše zdravie a optimisti žijú dlhšie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na výhody optimizmu, dozvieme sa, ako je to naozaj s lebkami a mozgami ďatľov a vyberieme sa do Tichého oceánu, ktorý ukrýva ohromnú masu teplej vody. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Nie je to mýtus. Slnko má naozaj vplyv na to, ako jeme. Prinajmenšom to platí, ak je leto a ste mužom: keď sú totiž vystavení ultrafialovému žiareniu, spúšťa v nich hlad. Akurát že na ženy tento mechanizmus neplatí. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký vplyv má ultrafialové žiarenie na našu chuť do jedla, dozvieme sa, prečo nás niekedy po cvičení bolí brucho a ukážeme, aký dopad na ľudstvo by mala jadrová vojna. Krátke správy z vedy Astronómovia narazili na zvláštny opakujúci sa signál, ktorý je vzdialený miliardy svetelných rokov od Zeme. Tento rýchly rádiový záblesk zo vzdialenej galaxie žiari až tri sekundy, čo je tisíckrát dlhšie ako pri tomto type fenoménov. Súčasťou signálu je aj vzor, ktorý pripomína tlkot srdca. Nové látky objavené v morských hubkách by mohli pomáhať v boji s odolnými baktériami. Vedci pôvodne testovali látky z týchto hubiek proti rakovine, no nefungovali. Ukázalo sa však, že niektoré zaberali na rezistentné kmene mikróbov. Mestské oblasti s väčším množstvom zelene vedci spájajú so zdravším správaním sa detí. Deti obklopené prirodzenejším prostredím sú aktívnejšie, spoločenskejšie, lepšie spia a častejšie chodievajú do školy peši alebo na bicykli. Európska vesmírna agentúra zrušila spoluprácu s Ruskom na plánovanej misii k Marsu. Cieľom misie ExoMars malo byť pôvodne vyslať vozidlo na červenú planétu, ktoré by hľadalo možné stopy po živote. Rusko malo zabezpečiť nosnú raketu, Európa samotný výskumný rover. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Zmizli, normálne tam nie sú. Po bite pri Waterloo zostali desaťtisíce mŕtvych, akurát ich telá dodnes archeológovia nedokážu nájsť. Vedci by teraz chceli preskúmať, kam zmizli a čo s telami padlých urobili miestni obyvatelia na začiatku 19. storočia. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, kam asi zmizli telá obetí po bitke pri Waterloo, dozvieme sa, ako funguje prvý schválený liek proti plešivosti a pozrieme sa aj na to, ako si pomôcť proti bolesti kĺbov. Krátke správy z vedy: Astronómovia zrejme narazili na najvýkonnejší pulzar vo vzdialenej galaxii. Objekt sa nachádza v trpasličej galaxii vzdialenej od nás takmer 400 miliónov svetelných rokov a prvý raz sa objavil v dátach z roku 2018. Vedci odhadujú, že samotný výbuch supernovy stojacej za vznikom tohto objektu sa mohol odohrať niekedy v posledných desaťročiach. Nový výskum naznačuje, že pri omikrone je nižšia pravdepodobnosť dlhého covidu ako pri variante delta. Vedci zistili, že počas vlny omikron boli symptómy dlhého covidu o 20 až 50 percent menej časté. Rozptyl bol spôsobený vekom pacientov a časom, ktorý ubehol od očkovania. Vedcom sa lepšie podarilo pochopiť receptory serotonínu. Serotonín je neuroprenášačom, ktorý sa spája so spánkom, tepelnou reguláciou tela aj s našimi náladami. Výskumníci teraz opísali štruktúru jeho receptorov, vrátane dvanástich ich podtypov. Po Veľkom permskom vymieraní nasledovala explózia života. Nová štúdia ukazuje, že po tejto katastrofe spred 250 miliónov rokov, keď vymrel takmer všetok život, sa evolúcia zrýchlila a život sa stal sofistikovanejším. Objavili sa nové spôsoby lovu aj ukrývania sa pred predátormi, ale napríklad aj nástup teplokrvnosti. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Vraj zvládnu viac vecí naraz, sú zrodené pre multitasking, vraj je to superschopnosť žien oproti mužom. Akurát... že teda nie je. Vedci sa teraz pozreli na to, aké má naše pohlavie vplyv na naše schopnosti stíhať viacero aktivít a zistili... nuž, že nijaké. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na schopnosť zvládať viaceré veci naraz, preskúmame, či sa objavila prvá umelá inteligencia s vedomím a dozvieme sa, či pitie kávy znižuje riziko predčasnej smrti. Krátke správy z vedy: Čína narazila na zvláštny vesmírny rádiový signál, jedným z vysvetlení by mohol byť jeho umelý pôvod. Dokonca čínski vedci pôvodne napísali, že by mohol pochádzať od vzdialenej mimozemskej civilizácie. Toto tvrdenie pôvodne uverejnené v čínskych oficiálnych novinách Ministerstva pre vedu a technológie však neskôr zmizlo. Demokracia sa možno vyvinula nezávisle a viackrát. Naznačujú to archeologické nálezy v Amerike, pochádzajúce z doby ešte pred príchodom Európanov. Vedci narazili na akýsi dom zhromaždenia, ktorý pôvodní obyvatelia používali už pred 1500 rokmi. Na mieste sa stretávali komunity obyvateľov, aby kolektívne prijímali rozhodnutia. Zdá sa, že znečistený vzduch môže skracovať ľudský život najmenej o dva roky. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na dopady znečistenia na dĺžku života ľudí. Obyvateľom v južnej Ázii môže dokonca smog skracovať život až o päť rokov v priemere. Planétky môžu obsahovať základne kamene potrebné pre život. Vzorky z planétky Ryugu v sebe totiž obsahujú organický materiál: konkrétne rôzne aminokyseliny a ďalšie organické komponenty. Mohlo by to znamenať, že vesmír je bohatý na prekurzory života. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.
Alkohol je jed. Keďže ale sme už raz takým druhom, ktorý si veselo rôzne jedy užíva, vedcov už dlho zaujímalo, ktorý alkohol by mohol byť aspoň ako tak prospešný. Prípadne aký nápoj škodí najmenej. Nový výskum teda ukazuje, že pivu či liehovinám by sme sa mali radšej vyhýbať... a keď už, tak siahnuť radšej po víne. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, v čom má víno výhodu nad pivom, zistíme, prečo majú žirafy dlhé krky a odhalíme, čo robí cukrovka so starnutím mozgu. Krátke správy z vedy: Evolúcia divých zvierat prebieha rýchlejšie, než sme sa domnievali. Výskumníci sledovali evolučné zmeny devätnástich druhov vtákov a cicavcov a zistili, že druhy sa prispôsobujú dva- až štyrikrát rýchlejšie, než naznačovali predchádzajúce výskumy. Adaptácia tak umožňuje zmeny za relatívne krátke časové úseky. Vedci vysvetlili, prečo sa planéty Urán a Neptún líšia vo svojej farbe, aj keď sú to v princípe veľmi podobné telesá. Snímky z viacerých ďalekohľadov vrátane Hubblovho vesmírneho a modelov ukázali, že dôvodom je hustejšia vrstva hmly na Uráne, ktorá robí planétu napohľad svetlejšou. Neptún zase stmavuje vrstva nižšie položených mrakov. RNA môže vzniknúť spontánne. Molekula, ktorá zrejme stála na začiatku vývoja života, sa dokáže sformovať v lávovom bazaltovom skle. Takéhoto vulkanického skla bol na Zemi pred štyrmi miliardami rokov nadbytok a výskumníci sa domnievajú, že podobné bazaltové vrstvy sa dodnes nachádzajú na Marse. Stavebné kamene života tak mohli vzniknúť aj v dávnom vulkanickom prostredí a vďaka podmienkam, ktoré okrem sopiek spoluvytvárali aj dopadajúce planétky a kométy. Geneticky upravená kukurica nemá vplyv na hmyz a ostatné organizmy, a už vôbec nie v porovnaní s tradičnou kukuricou. Vedci preskúmali dopady takzvanej Bt kukurice, ktorá je vytvorená tak, aby sa bránila proti konkrétnym škodcom. Vedci teraz vo veľkej metaštúdii ukázali, že ostatným druhom hmyzu, vrátane toho prospešného, upravená plodina neškodí. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.