Tech_FM

Zdá sa, že čokoláda sa môže stať nedostatkovým tovarom. Globálne zásoby kakaa totiž ohrozuje vírus, v Ghane už hovoria o významných poklesoch úrody. Vedci prišli teraz s niekoľkými nápadmi, ako proti nákaze bojovať. Iný tím zase preskúmal bioluminiscenciu koralov a zistil, že má zhruba 540 miliónov rokov. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Nové správy zo sveta vedy. Bol to najjasnejší dosiaľ známy záblesk vo vesmíre. Astronómovia konečne zistili, čo bolo pred dvomi rokmi jeho príčinou. Lenže tým sa záhada iba zväčšila: výskumníci nielen nerozumejú, ako by to supernova dokázala. Nenašli ani stopy po ťažších prvkoch. A NASA by chcela v utorok vyslať do kozmu vesmírnu plachetnicu. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vieme, že komunikujú. Používajú volacie znaky, mená, pozdravy a majú komplexné sociálne usporiadanie. Až teraz sa však vedci pokúsili o komunikáciu s veľrybami. Problémom je, že nielenže nerozumieme, čo veľryby hovoria nám, my poriadne nerozumieme ani tomu, čo hovoríme my im. Iný tím sa pozrel na predbežné dáta z amerického teleskopu a tie ukazujú, že rozpínanie vesmíru sa možno spomaľuje. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Zdá sa, že vedci narazili na najstaršie zobrazenie zvieraťa, a toto zobrazenie nielenže pripomína sochu, no má zhruba 130-tisíc rokov. Iný tím zase zisťoval, ako sa k nám dostalo moderné kura. Stopoval pritom škrupiny z vajíčok. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Máme šťastie. Naša slnečná sústava je relatívne stabilným miestom a táto stabilita pomohla životu. Medzi hviezdami to však bežné nie je: nový výskum zisťoval, koľko sĺnk nesie stopy po zrážkach so svojimi planétami. Je to prekvapivo vysoké percento. Vedci sa tiež pozreli na život v starovekom Egypte a bol to život ťažký a plný chorôb. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Veľa možností nám už nezostáva. Vedci teraz vylúčili ďalšie regióny, kde sa nemôže nachádzať hypotetická Deviata planéte našej slnečnej sústavy. Zostalo už iba jedno miesto, kde by sa toto teleso mohlo ukrývať. V priebehu niekoľkých rokov tak zistíme, či veľká neznáma planéta v končinách slnečnej sústavy naozaj krúži. Iný tím zase testoval stavebné kamene života a zistil, že dokážu prežiť aj extrémne podmienky panujúce na Venuši. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Človek i naši najbližší zvierací príbuzní nemajú chvosty. No naši prapredkovia chvosty mávali, no niekedy v evolučnej minulosti nášho druhu ich stratili. Vedci teraz opísali genetický mechanizmus, vďaka ktorému sa to stalo. Iný tím sa pozrel na krásne harmónie definované ešte pytagorejcami. A ukázal, že presné matematické pomery nevytvárajú najkrajšie súzvuky. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Zistili, ako veľryby pod hladinou spievajú Stáročia to bola záhada. Vedeli sme, že veľryby sa dorozumievajú zvukmi, no nevedeli sme, ako presne. Výskumníci teraz objavili a opísali orgán, ktorý to vráskavcom umožňuje. Iný tím zase narazil na dosiaľ najjasnejší objekt vo vesmíre: na ďaleký kvazar. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Predstavte si ryžu, ktorá by v sebe niesla zároveň tukové a svalové hovädzie bunky. Nie, nebola by to kombinácia mäsa a ryže, bolo by to hybridné jedlo so špeciálnymi vlastnosťami, možno z laboratória. Ochutnali by ste ho? Ďalšia súkromná spoločnosť smeruje k Mesiacu, tentokrát štart vyšiel. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Slnečná sústava má nové kvapalné more, a ukrýva sa na nezvyčajnom mieste. Nový výskum totiž tvrdí, že sa oceán nachádza pod povrchom Saturnovho mesiaca Mimas. Navyše, je to veľmi mladučký oceán. Iný tím zase priniesol archeologické nálezy, ktoré hovoria odlišný príbeh o spolužití moderného človeka a neandertálcov. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Inteligencia neznamená, že nemôžete prepadnúť nezmyslom. Vedci totiž zisťovali, či aj inteligentní ľudia môžu uveriť rôznym konšpiráciám. Ukázalo sa, že celý ten mechanizmus je komplikovanejší. Iný tím zase zisťoval, či je hmyz naozaj priťahovaný svetlom. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Nemala by to byť ani čierna diera a nie je to ani pulzar. V súhvezdí Holubice astronómovia narazili na zvláštny objekt, ktorý nevieme dobre vysvetliť. A v súčasnosti ani netušíme, ako asi vznikol. Nachádza sa v hviezdokope NGC 1851 a znamená, že niečomu nerozumieme. Iný tím vedcov sa zase pokúsil zistiť, aký vplyv bude mať klimatická zmena na priemernú dĺžku našich životov. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Mal to byť prvý súkromník, ktorý pristane na Mesiaci. Zároveň po 50 rokoch prvá takáto americká misia. Misia Peregrine však zlyhala, a tak sa inžinieri rozhodli, že ju radšej nasmerujú naspäť na Zem, nech havaruje do mora. NASA však tento rok očakáva aj ďalšie lety súkromníkov. Vedci tiež zistili, že niektoré gény zodpovedné za naše skoré vstávanie môžeme mať od neandertálcov. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Rok 2024 bude plný vedeckých pokrokov. Ak všetko pôjde dobre, do vesmíru by mala odštartovať misia Europa Clipper k Jupiterovmu mesiacu Európa, NASA by sa chcela preletieť aj okolo Mesiaca – a to rovno s ľudskou posádkou. Dozvieme sa tiež výsledky liečby dlhého covidu a prví lekári by mohli pacientom nasadiť génovú terapiu. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Všetci začíname z jedinej bunky, ktorá sa delí a telo sa postupne vyvíja a rastie. V puberte sa však tento rast spomaľuje, až sa úplne zastaví. Otázkou však je, prečo a ako sa tento mechanizmus odohráva. Zdá sa, že vedci teraz urobili prvé kroky k nájdeniu odpovedí. NASA zase oslavuje tisíc dní na Marse svojho rovera Perseverance. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Je to nepravdepodobné. No vedci sa teraz pozreli, čo by sa stalo v prípade, ak by okolo našej slnečnej sústavy prešla zablúdená hviezda. Znamenalo by to koniec Zeme? A ako by sa zmenili obežné dráhy planét? Iný tím vedcov sa zase pozrel na korelácie medzi hudobným vkusom a našim etickým kompasom. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Veľké tvrdenia potrebujú veľké dôkazy. Tvrdenie, že najstaršie vrstvy kultového miesta v Indonézii majú 27-tisíc rokov, takýmto veľkým je. Odborná komunita však hovorí, že chýbajú dôkazy. Najstaršie megalitické stavby inde vo svete sú totiž mladšie najmenej o 16-tisíc rokov. Astronómovia zase objavili takmer dokonalý planetárny systém pri relatívne neďalekej hviezde. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Revolúcia umelej inteligencie dorazila do ďalšej skupiny odborných činností. Niekoľko firiem predstavilo modely, ktoré dokážu presne predpovedať počasie – a to na úrovni meteorológov s ich superpočítačmi. Umelej inteligencii na to pritom stačia obyčajné počítače, ktoré má široká verejnosť na svojich domácich stoloch. Tím teoretických fyzikov sa zase pozrel na veľký tresk. Ich rovnice im totiž ukazujú aj takú verziu vývoja kozmu, v ktorej sa big-bang neodohral. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Mravce sú fascinujúce. Vedci, navyše, pri nich objavili ďalšiu schopnosť: využívajú liečivé látky a na liečbu plesňovej infekciu konzumujú vošky. Dôvodom je peroxid vodíka, ktorý vošky vytvárajú. Iný tím zase simuloval, ako by sa klimatickým inžinierstvom dala zachrániť Antarktída a ako by sme mohli zastaviť jej roztápanie. Viac sa dozviete v TECH_FM.

Stáročia to bola záhada. Zhruba 40 percent ľudí aspoň raz vo svojom živote odpadne. No vedci až doteraz nerozumeli mechanizmu, prečo človek náhle stratí vedomie. To zmenil nový výskum, ktorý sa na celý problém pozrel komplexnejšie. Iný tím zistil, že gepardy prestávajú byť dennými lovcami: čo ich vystavuje konfliktom s inými dravcami. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Ukazovacie zámená nie sú univerzálne. Aspoň taká panovala domnienka, ktorú sa teraz rozhodli vedci preskúmať. A keď sledovali tisíc dobrovoľníkov hovoriacich 29 jazykmi, zistili, že slová ako tento a tamten existujú v každom z nich. Je to dôležité zistenie pre chápanie nielen evolúcií jazykov, ale našej evolúcie ako takej. Iný tím zase prišiel s hypotézou, prečo sa hviezda Betelgeuze môže správať zvláštne. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Sociálne siete zhoršujú duševné zdravie mladým ľuďom. A špeciálne to má platiť pre služby spoločnosti Meta, najmä pre Instagram. Meta o tom dokonca vedela, no rozhodla sa svoje interné výskumy ignorovať. Teraz spoločnosť žalujú desiatky amerických štátov. Vedci tiež zisťovali, či psy motivuje viac jedlo, alebo ich obľúbená hračka. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Dnes ich už znovu konzumujeme. Ak si predstavíte ázijské jedlo, jeho súčasťou často bývajú morské riasy, chaluhy či sladkovodné rastliny. Stáročia sa však takéto rastliny v Európe nekonzumovali: maximálne tak počas hladomorov. Teraz však archeológovia ukázali, že v dávnej minulosti sa riasy jedli aj Európe. Vedci tiež navrhujú, že častice tmavej hmoty by sme mohli hľadať v jadrách bielych trpaslíkov. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

NASA sa pozrela na prvé vzorky z planétky Bennu, ktoré len pred pár týždňami pristáli na Zemi. Už základná analýza ukázala, že sa tam nachádza uhlík aj stopy vody. Znamená to, že takéto prvky už existovali pri samotnom vzniku našej slnečnej sústavy. Umelá inteligencia tiež pomohla pochopiť kľúčovú bielkovinu vírusu, ktorý začal napádať ľudí. A pripravuje nás na budúcu pandémiu. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Raz do roka veda oslavuje. Tento týždeň oznamovali nositeľov tohtoročných nobeloviek a akademici konečne ocenili nové mRNA vakcíny (nielen) proti covidu. Okrem toho si cenu zaslúžili aj objavy z mikrosveta, kvantové bodky a superkrátke pulzy laseru. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Máme šťastie. Žijeme totiž v takom období našej slnečnej sústavy, v ktorom má Saturn svoje prstence. Teraz nová simulácia ukazuje, ako tieto relatívne mladé útvary okolo veľkej planéty vznikli. Meta tiež oznámila, že jej konverzačné umelé inteligencie budú mať osobnosť. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Naši predkovia boli bystrí, rozumeli svetu okolo seba a vedeli sa mu prispôsobiť. Reči o dávnych primitívoch tak hovoria viac o primitívoch dnešných, než o našich predchodcoch. Teraz, dokonca, vedci objavili stopy po drevenej stavbe, ktorá má takmer pol milióna rokov. Vesmírny teleskop Jamesa Webba zase narazil na zvláštnu molekulu pri ďalekej planéte. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Genetická rôznorodosť dnešných ľudí je malá. Dokonca taká malá, že ktoríkoľvek dvaja ľudia na našej planéte sú si podobnejší ako šimpanzy z dvoch susediacich tlúp. Vysvetlením je, že v dejinách ľudstva nastal okamih, keď naši predkovia takmer vyhynuli. Mohol sa stať pred 900-tisíc rokmi. Vedci tiež vytvorili ľudský plod bez toho, aby použili spermie, vajíčka či maternicu. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Máme radi stromy. Vyplýva to z novej britskej štúdie, ktorá skúmala náš vzťah k stromom a lesom v našom okolí. Ukázalo sa, že hodnotu rastlín vnímame, horšie to je, ak by sme pre ne mali čosi urobiť. Iný tím sa pozrel na dopady nudy na školské výsledky. Vedcov prekvapilo, že študenti sa dokážu nudiť aj počas skúšok. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

India úspešne pristála. Vesmírna misia k južnému pólu Mesiaca tak z krajiny spravila iba štvrtú, ktorej sa podarilo hladko dosadnúť na mesačný povrch. Misia je to pritom dôležitá, bude na našej prirodzenej družici hľadať stopy vody. Iný tím zase zisťoval, koľko ľudí by bolo potrebné na odštartovanie kolónie na Marse. A Prišiel na celkom nízke číslo. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Saturn je nádherná, fascinujúca planéta. A stále je to planéta plná prekvapení: teraz astronómovia, napríklad, zistili, že ukrýva búrkové systémy, ktoré môžu trvať stáročia. Podobne ako na Jupiteri. Pomohli rádiozábery, vďaka ktorým sa vedci pozreli hlbšie do atmosféry plynného obra. Iný tím sa zase zameral na kone a preskúmal ich schopnosť porozumieť ľudským emóciám. Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Byť starostlivým otcom sa oplatí: prinajmenšom potomstvu. Nový výskum na hlodavcoch ukázal, že potomstvo, o ktoré sa systematicky staral aj jeho otec, vykazuje zmeny správania aj v expresii génov. Zároveň má dlhší život. Iný tím skúmal, kto vlastne žil na inkskom Machu Picchu. Ukázalo sa, že to bola veľmi pestrá a rôznorodá komunita. Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Škandály majú na dnešnú politiku menší vplyv než v minulosti. To nie je iba intuitívne pozorovanie, teraz to potvrdil aj prvý vedecký výskum a vysvetľuje, prečo to tak je. Vesmírna sonda Voyager 2 trochu vydesila (nielen) inžinierov z NASA. Po chybnom príkaze sa totiž prestala ozývať. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Kosatky sú veľmi zaujímavé. V prirodzenom prostredí sú vrcholovým predátorom a ak majú na tele jazvy, pravdepodobne ich spôsobili iné kosatky. Zároveň sú jedným z mála druhov, ktorých samice prechádzajú menopauzou. Zdá sa tiež, že to má vplyv na vzorce správania: matky totiž chránia svojich dospievajúcich samcov pred súbojmi. Iný tím zase preskúmal naše gény a pozrel sa, ako súvisia s našimi stravovacími preferenciami. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vidíme okolo seba im zlomok vesmíru. To nie je našimi schopnosťami, viditeľná hmota tvorí len zhruba štyri percentá kozmu. Tmavej hmoty by malo byť oveľa oveľa viac. Teraz však vedci objavili veľkú starú galaxiu, v ktorej takáto tmavá hmota chýba. A to je záhada. Iný tím podrobne preskúmal dávny lovecký nástroj našich prapredkov. Zistil, že už pred tristotisíc rokmi ľudia používali sofistikované techniky na opracúvanie dreva. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Pred stovkami miliónov rokov pripomínala naša planéta snehovú guľu. Nový výskum naznačuje, že toto extrémne obdobie spustilo, paradoxne, obrovské množstvo lávy, ktoré sa vylialo na územie dnešnej Kanady. Iný tím zase identifikoval pre vedu nový druh rybičky. Zvláštne na tomto príbehu je, že s touto rybkou desaťročia obchodovali fanúšikovia akvaristiky. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Väčšine nášho vesmíru nerozumieme. Vieme, že pozorovateľná časť je v ohromnej menšine, no čo sú tmavá hmota a energia, to si stále nie sme istí. Pomôcť rozlúštiť túto záhadu by mala európska vesmírna misia Euclid, ktorá odštartovala len nedávno. Iný tím zase používal techniky deepfake obrázkov, aby lepšie porozumel nášmu Slnku. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vieme, že najstaršie európske osídlenia prvých roľníkov a chovateľov dobytka si prechádzali rôznymi fázami. Archeologické nálezy ukazujú, že niekedy boli plné, a potom akoby ich niekto náhle opustil. Predpokladalo sa, že za to mohli meniace sa klimatické podmienky. Nový model však naznačuje, že vysvetlením sú skôr vojny a boje. Iný tím zase špekuloval, ako by mimozemský život mohol využiť vybuchujúcu supernovu v neďalekej galaxii. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Vieme, že to je jedno z najsľubnejších miest na hľadanie mimozemského života. Podpovrchový oceán Saturnovho mesiaca Enceladus totiž obsahoval takmer všetko, čo potrebuje k svojmu fungovaniu život. Teraz v jeho výtryskoch vedci objavili aj fosfor, posledný kúsok do tejto chemickej skladačky. Iný tím preskúmal rotáciu našej planéty a zistil, že pred miliardou rokov mal deň na Zemi len 19 hodín. A toto nudné obdobie trvalo miliardu rokov. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Rastliny vnímajú, keď sa ich dotýkame. Výraz „vnímajú“ je možno prisilný, no nový výskum ukázal, že rastliny reagujú, keď dotyk začne a jej bunky si navzájom posielajú signály, keď takýto dotyk skončí. A dokážu to aj bez toho, aby mali nervovú sústavu zvierat. Iný tím zase skúmal železo z meteoritov. Práve to totiž mohlo pôsobiť ako katalyzátor chemických reakcií, na konci ktorých bol vznik života. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Pôvodná hypotéza znela, že vačkovce sú akýmsi medzičlánkom: na začiatku bolo kladenie vajec a na konci evolúcie cicavcov sme my, moderné živorodé zvieratá. Vačice a kengury sú niekde na polceste. Nová štúdia však naznačuje, že je to inak. A evolučne vyspelejšie sú v skutočnosti klokany, navyše, vak mohol priniesť isté výhody pri prežití v komplikovaných podmienkach. Iný tím sa zase pozrel na najstaršie dôkazy o bozkávaní sa. A zdá sa, že celý príbeh najstaršej pusy je v skutočnosti ešte zložitejší, ako sme sa pôvodne domnievali. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Čierne diery by nemuseli byť vždy čiernymi dierami. Platí to, ak ste teoretickým fyzikom a veríte, napríklad, v strunové teórie. Ich dôsledkom je hypotetická existencia objektov, ktoré by z diaľky vyzerali ako čierne diery, no v skutočnosti by boli skôr chybami v časopriestore. Archeológovia zase dokázali najstaršie využitie ohňa v Európe. Naši predkovia používali oheň najmenej o 50-tisíc rokov skôr, ako sme sa dosiaľ domnievali. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.