Podcasts about najv

Zamestnanci sú na nútených dovolenkách, výplaty dostávajú na splátky a mnohí musia siahať na úspory, aby zaplatili hypotéky.Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Štát podceňuje čas, riziká aj dôsledky vlastných rozhodnutí, upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Zavedenie povinnej e-faktúry od roku 2027, konsolidácia verejných financií aj rastúca regulačná záťaž vytvárajú pre podnikateľov prostredie plné neistoty. Úvod roka 2027 má byť podľa legislatívy momentom, keď sa na Slovensku začne povinne používať e-faktúra. Podľa podnikateľov však príprava zaostáva a hrozí zopakovanie chýb z minulosti. Zavedenie e-faktúry je podľa Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska jednou z najväčších zmien v podnikateľských procesoch od prijatia eura. Problémom nie je samotná myšlienka, ale tempo a spôsob jej realizácie. „Najväčšie riziko vidíme v čase, ktorý je vyčlenený na prípravu. Je jednoducho príliš krátky,“ upozorňuje J. Solík v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Slovensko má na prípravu k dispozícii približne jeden rok a v súčasnosti ešte nemá certifikované žiadne technické riešenia. Firmy tak nevedia, či majú meniť svoje informačné systémy, alebo čakať. „Máme schválený zákon, ale nula certifikovaných riešení. To vytvára obrovskú neistotu,“ hovorí prezident podnikateľského združenia. Viac sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si pozriete tu: https://www.youtube.com/watch?v=CGK_PcQSnI0

Keď Donald Trump oznámil, že chce získať Grónsko, bola to pre svet tak trochu facka. Najväčší šok prežívali okrem grónskeho národa Dáni, okrem iného dlhoroční spojenci Spojených štátov. Aj preto sa dnes vyberieme do Dánska za príbehmi o tom, ako miestni a štát prehodnocujú svoje dlhoročné postoje a ako sa celé Trumpovo počínanie podpísalo pod komplikované vzťahy týchto národov. O téme sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva so šéfom zahraničného oddelenia denníka SME Lukášom Onderčaninom. Zdroje zvukov: SME, Youtube/Bloomberg News Odporúčanie: Mojím dnešným odporúčaním je film Hamnet, ktorý rozoberá rodinnú tragédiu najznámejšieho spisovateľa na svete takým spôsobom, že vám dochádzajú slová. Viac ani nepoviem, iba že si do kina vezmite kopu vreckoviek. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

V tejto časti IAD talks podcastu sme si do štúdia opäť pozvali portfólio manažérov Michala Ďuricu a Romana Vitáska. Témou boli najvýkonnejšie fondy IAD Investments v roku 2025 - Growth Opportunities a Optimal Balanced. Okrem iného sa dozviete aj:Ktorý fond dosiahol lepší výnos a prečo vyvážený fondprekonal rastový?Aké konkrétne spoločnosti stáli za ich úspechom?Ako do výsledkov prehovorila americká ekonomika, inflácia, clá, či politické napätie?Pre koho sú tieto fondy vhodné a aký je ich rizikový profil?Growth Opportunities dosiahol v roku 2025 zhodnotenie 13,98 %, no ešte lepší výsledok zaznamenal Optimal Balanced s výnosom 15,47 %. Rok 2025 tak opäť potvrdil, že aktívna správa portfólia v IAD prináša reálne výsledky...IAD TALKS, týždenník, IAD Investments, správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 04.02.2026, 06/2026, EV 139/23/EPP ..*UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo riaditeľa marketingu a PR Slovenského futbalového zväzu Lukáša Donovala, ktorý zároveň pôsobil ako marketingový riaditeľ EURO 2025 do 21 rokov na Slovensku. V diskusii otvorene hovoril o fungovaní marketingu SFZ, práci s fanúšikmi, spolupráci s partnermi aj o tom, prečo je futbal silná, ale zároveň náročná marketingová platforma.Lukáš Donoval sa vrátil k tomu, ako sa dostal k práci pre SFZ. V rozhovore priblížil, že po úspešnom pôsobení v organizačnom výbore EURO do 21 rokov, kde jeho tím zaujal najmä v oblasti marketingu a sponzoringu, prišla ponuka prevziať marketingovú agendu SFZ. Tá dnes podľa jeho slov zahŕňa celý futbalový ekosystém, od mládežníckych reprezentácií až po vrcholové podujatia.V rozsiahlej diskusii s Julom a Muťom sa dotkli aj každodennej práce marketingového oddelenia SFZ. Lukáš Donoval vysvetľoval, že marketing dnes nie je len o kampaniach, ale najmä o operatíve, plánovaní a komunikácii.Reč bola o desiatkach reprezentačných zápasov ročne, mediálnych výstupoch, povinnostiach voči UEFA aj o význame sociálnych sietí, ktoré podľa jeho slov dosahujú približne 20 miliónov zobrazení mesačne.V podcate sa preberala aj téma spolupráce s partnermi, ktorá patrí medzi kľúčové piliere príjmov zväzu. Lukáš Donoval zdôraznil, že partnerstvá nie sú len o viditeľnosti loga, ale o spoločných projektoch smerom k fanúšikom.V štúdiu sa zhodli, že prepojenie marketingu, médií a partnerov je nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť futbalu na Slovensku.Veľká časť diskusie sa prirodzene točila okolo fanúšikov. Lukáš Donoval opakovane zdôrazňoval, že fanúšik je základom celého systému a cieľom zväzu je budovať dlhodobý vzťah, nie jednorazový zážitok.Ako príklad spomenul projekt Sokol klub, oficiálny fanklub reprezentácie, ktorý sa postupne rozrastá, snaží sa vytvárať atmosféru na štadiónoch a absolvoval už aj prvý zahraničný výjazd.Marketing SFZ sa snaží osloviť aj mladšiu generáciu, čo sa odráža v nových produktoch, kolekciách a na fanúšikovskom tovare. Lukáš Donoval priznal, že zväz nechce zarábať na fanúšikoch, ale ponúknuť im dostupné a kvalitné produkty. „Snažíme sa fanúšikom prinášať veci tak, aby si ich mohli naozaj dovoliť, a nie aby sme na tom zarábali. Najväčší príjem pre nás nie sú dresy, ale vstupenky, partnerstvá a televízne práva,” vysvetlil.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo riaditeľa marketingu a PR Slovenského futbalového zväzu Lukáša Donovala, ktorý zároveň pôsobil ako marketingový riaditeľ EURO 2025 do 21 rokov na Slovensku. V diskusii otvorene hovoril o fungovaní marketingu SFZ, práci s fanúšikmi, spolupráci s partnermi aj o tom, prečo je futbal silná, ale zároveň náročná marketingová platforma.Lukáš Donoval sa vrátil k tomu, ako sa dostal k práci pre SFZ. V rozhovore priblížil, že po úspešnom pôsobení v organizačnom výbore EURO do 21 rokov, kde jeho tím zaujal najmä v oblasti marketingu a sponzoringu, prišla ponuka prevziať marketingovú agendu SFZ. Tá dnes podľa jeho slov zahŕňa celý futbalový ekosystém, od mládežníckych reprezentácií až po vrcholové podujatia.V rozsiahlej diskusii s Julom a Muťom sa dotkli aj každodennej práce marketingového oddelenia SFZ. Lukáš Donoval vysvetľoval, že marketing dnes nie je len o kampaniach, ale najmä o operatíve, plánovaní a komunikácii.Reč bola o desiatkach reprezentačných zápasov ročne, mediálnych výstupoch, povinnostiach voči UEFA aj o význame sociálnych sietí, ktoré podľa jeho slov dosahujú približne 20 miliónov zobrazení mesačne.V podcate sa preberala aj téma spolupráce s partnermi, ktorá patrí medzi kľúčové piliere príjmov zväzu. Lukáš Donoval zdôraznil, že partnerstvá nie sú len o viditeľnosti loga, ale o spoločných projektoch smerom k fanúšikom.V štúdiu sa zhodli, že prepojenie marketingu, médií a partnerov je nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť futbalu na Slovensku.Veľká časť diskusie sa prirodzene točila okolo fanúšikov. Lukáš Donoval opakovane zdôrazňoval, že fanúšik je základom celého systému a cieľom zväzu je budovať dlhodobý vzťah, nie jednorazový zážitok.Ako príklad spomenul projekt Sokol klub, oficiálny fanklub reprezentácie, ktorý sa postupne rozrastá, snaží sa vytvárať atmosféru na štadiónoch a absolvoval už aj prvý zahraničný výjazd.Marketing SFZ sa snaží osloviť aj mladšiu generáciu, čo sa odráža v nových produktoch, kolekciách a na fanúšikovskom tovare. Lukáš Donoval priznal, že zväz nechce zarábať na fanúšikoch, ale ponúknuť im dostupné a kvalitné produkty. „Snažíme sa fanúšikom prinášať veci tak, aby si ich mohli naozaj dovoliť, a nie aby sme na tom zarábali. Najväčší príjem pre nás nie sú dresy, ale vstupenky, partnerstvá a televízne práva,” vysvetlil.

Juraj je producent a hudobník, člen kapely Fallgrapp a pre Refresher sa chopil aj pozície moderátora. Jeho prvou hostkou bola Blanch - speváčka, skladateľka a producentka. Jej hudba balansuje medzi snovosťou, intimitou a nečakanou silou.V autentickom rozhovore sa spoločne prešli po obľúbených miestach našej hostky. Zastavili sa na Železnej Studničke, v kaviarni Blue Mondays, v Sade Janka Kráľa a nakoniec zavítali do jej Safe Roomu.Pozri sa s nami na to, kto je Her in Me – žena, ktorá stojí za hudbou Blanch.

1. Do pekla na veľkom oranžovom koni. 2. Najväčší problém vo vesmíre a v priľahlom okolí: mimovládky. 3. Dámy v pozornosti orgánov činných v trestnom konaní.

„Sú byty, v ktorých teplota klesá na 17, 15 či 11 stupňov. To už je neznesiteľné. Hromadí sa vlhkosť a v takýchto podmienkach sa nedá dlhodobo fungovať,“ rozpráva o situácii na Ukrajine, ktorá čelí mrazivému počasiu a Putinovým útokom na energetickú infraštruktúru, Stanislava Harkotová. „Najväčšia nepríjemnosť je, keď teplota v domoch klesá k nule. Zachytila som aj prípady, kedy v noci namerali v bytoch mínusové teploty. To sú podmienky, v ktorých sa nedá bývať a Kyjevčania to riešia dodatočným ubytovaním u známych, priateľov, cez Airbnb alebo bývajú v hoteloch,“ vykresľuje situáciu reportérka Aktualít z Kyjeva.Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Sú byty, v ktorých teplota klesá na 17, 15 či 11 stupňov. To už je neznesiteľné. Hromadí sa vlhkosť a v takýchto podmienkach sa nedá dlhodobo fungovať,“ rozpráva o situácii na Ukrajine, ktorá čelí mrazivému počasiu a Putinovým útokom na energetickú infraštruktúru, Stanislava Harkotová. „Najväčšia nepríjemnosť je, keď teplota v domoch klesá k nule. Zachytila som aj prípady, kedy v noci namerali v bytoch mínusové teploty. To sú podmienky, v ktorých sa nedá bývať a Kyjevčania to riešia dodatočným ubytovaním u známych, priateľov, cez Airbnb alebo bývajú v hoteloch,“ vykresľuje situáciu reportérka Aktualít z Kyjeva.Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský basketbal píše mnoho príbehov, no len máloktorý je taký unikátny ako ten z Ivanky pri Dunaji. Obec, ktorá sa vymyká štatistikám, už roky vzdoruje gravitácii v najvyššej ženskej súťaži a zároveň produkuje talenty, ktoré prerástli hranice Slovenska. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom vyspovedal Tomáš Kotlárik muža, ktorý je srdcom i dušou tohto basketbalového zázraku – funkcionára BK Klokani a zároveň otca reprezentantov Ivana Malovca.Rozhovor otvára dvere do zákulisia klubu, ktorý funguje na báze rodinnej atmosféry a čistého entuziazmu. Ivan Malovec sa netají tým, že basketbal je pre neho životnou vášňou, ktorá prežila aj nepriazeň osudu či rodičovské zákazy v detstve.Divák sa dozvie, ako sa v skromných podmienkach darí udržať extraligovú príslušnosť v konkurencii veľkých miest a prečo sa v Ivanke preorientovali primárne na dievčenský basketbal. Ivan Malovec v podcaste otvorene hovorí aj o svojej povestnej impulzívnosti na lavičke, ktorú sa s vekom snaží krotiť, hoci nie vždy úspešne.Úsmevne pôsobí historka o tom, ako mu bývalé zverenkyne dali vyrobiť tričká s jeho najčastejšími, často írečitými hláškami. „Ja mám basketbal tak rád, že aj keby sa stalo čokoľvek, budem ho robiť. Ak to nebude v Ivanke, bude to hocikde inde,” priznáva v rozhovore zanietený funkcionár.Najväčším lákadlom epizódy je však nepochybne pohľad do súkromia rodiny, ktorá vychovala dvoch úspešných basketbalistov pôsobiacich v USA – Matúša a predovšetkým Timoteja Malovca, ktorý dnes oblieka dres University of Miami.Otec talentovaného krídelníka, o ktorom sa v zámorí hovorí v súvislosti s draftom do NBA, vnáša svetlo do diskusií o Timotejovej kariérnej ceste. Vysvetľuje, prečo bol odchod zo srbského Mega MIS na americkú univerzitu správnym krokom, hoci to mnohých prekvapilo.V podcaste sa nevyhýba ani citlivej téme financií v NCAA a medializovaným informáciám o ročnom plate na úrovni milióna dolárov. Ivan Malovec tieto špekulácie uvádza na pravú mieru s nadhľadom a zdôrazňuje, že pre jeho syna peniaze nikdy neboli primárnou motiváciou.Podcast ponúka cenný manuál pre športových rodičov. Namiesto tlaku a prehnaných ambícií Malovci stavili na slobodu a podporu. „Všetko, čo oni dosiahli, dosiahli tým, že oni chceli. My sme ich do ničoho netlačili,” hovorí Ivan Malovec o výchove synov a dodáva, že tvrdá ruka mamy Zuzany a absencia tlačenia na pílu boli kľúčom k ich samostatnosti.Ak vás zaujíma, ako vníma otec zápasy svojho syna proti budúcim hviezdam NBA, aký je rozdiel medzi európskym a americkým ponímaním basketbalu a prečo je Ivanka pri Dunaji anomáliou na slovenskej športovej mape, tento rozhovor by ste si nemali nechať ujsť.

Slovenský basketbal píše mnoho príbehov, no len máloktorý je taký unikátny ako ten z Ivanky pri Dunaji. Obec, ktorá sa vymyká štatistikám, už roky vzdoruje gravitácii v najvyššej ženskej súťaži a zároveň produkuje talenty, ktoré prerástli hranice Slovenska. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom vyspovedal Tomáš Kotlárik muža, ktorý je srdcom i dušou tohto basketbalového zázraku – funkcionára BK Klokani a zároveň otca reprezentantov Ivana Malovca.Rozhovor otvára dvere do zákulisia klubu, ktorý funguje na báze rodinnej atmosféry a čistého entuziazmu. Ivan Malovec sa netají tým, že basketbal je pre neho životnou vášňou, ktorá prežila aj nepriazeň osudu či rodičovské zákazy v detstve.Divák sa dozvie, ako sa v skromných podmienkach darí udržať extraligovú príslušnosť v konkurencii veľkých miest a prečo sa v Ivanke preorientovali primárne na dievčenský basketbal. Ivan Malovec v podcaste otvorene hovorí aj o svojej povestnej impulzívnosti na lavičke, ktorú sa s vekom snaží krotiť, hoci nie vždy úspešne.Úsmevne pôsobí historka o tom, ako mu bývalé zverenkyne dali vyrobiť tričká s jeho najčastejšími, často írečitými hláškami. „Ja mám basketbal tak rád, že aj keby sa stalo čokoľvek, budem ho robiť. Ak to nebude v Ivanke, bude to hocikde inde,” priznáva v rozhovore zanietený funkcionár.Najväčším lákadlom epizódy je však nepochybne pohľad do súkromia rodiny, ktorá vychovala dvoch úspešných basketbalistov pôsobiacich v USA – Matúša a predovšetkým Timoteja Malovca, ktorý dnes oblieka dres University of Miami.Otec talentovaného krídelníka, o ktorom sa v zámorí hovorí v súvislosti s draftom do NBA, vnáša svetlo do diskusií o Timotejovej kariérnej ceste. Vysvetľuje, prečo bol odchod zo srbského Mega MIS na americkú univerzitu správnym krokom, hoci to mnohých prekvapilo.V podcaste sa nevyhýba ani citlivej téme financií v NCAA a medializovaným informáciám o ročnom plate na úrovni milióna dolárov. Ivan Malovec tieto špekulácie uvádza na pravú mieru s nadhľadom a zdôrazňuje, že pre jeho syna peniaze nikdy neboli primárnou motiváciou.Podcast ponúka cenný manuál pre športových rodičov. Namiesto tlaku a prehnaných ambícií Malovci stavili na slobodu a podporu. „Všetko, čo oni dosiahli, dosiahli tým, že oni chceli. My sme ich do ničoho netlačili,” hovorí Ivan Malovec o výchove synov a dodáva, že tvrdá ruka mamy Zuzany a absencia tlačenia na pílu boli kľúčom k ich samostatnosti.Ak vás zaujíma, ako vníma otec zápasy svojho syna proti budúcim hviezdam NBA, aký je rozdiel medzi európskym a americkým ponímaním basketbalu a prečo je Ivanka pri Dunaji anomáliou na slovenskej športovej mape, tento rozhovor by ste si nemali nechať ujsť.

Tohtoročný veľtrh CES v Las Vegas ukázal, že technológie definitívne opúšťajú virtuálne svety a vstupujú do našej fyzickej reality. Rok 2026 patrí robotom, ktorí vedia chodiť po schodoch, a umelej inteligencii, ktorá stráži naše zdravie na tých najintímnejších miestach.Vysávače konečne prekonali svoju najväčšiu prekážku – schodiská, a humanoidní roboti Atlas sú pripravení nahradiť ľudí v skladoch . Inovácie však neobišli ani naše vrecká a pracovné stoly. Samsung predstavil smartfón, ktorý sa skladá na tretiny a po rozložení nahrádza tablet, zatiaľ čo startupy oživujú nostalgiu hardvérovými klávesnicami pre efektívnejšie písanie .O tom, čo najzaujímavejšie priniesol CES 2026, či má zmysel dať 3 000 eur za trojitú skladačku a kedy nám roboty uvaria kávu, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Roborock Saros Rover: Robotický vysávač s nohami, ktorý konečne vylezie po schodoch a prekoná vysoké prahy .Atlas od Boston Dynamics: Humanoidný robot, ktorý v skladoch nahrádza ľudí a nepotrebuje prestávky .Samsung Galaxy Z TriFold: Smartfón, ktorý sa skladá na tretiny ako leporelo a po rozložení má 10 palcov .Clicks Communicator: Návrat hardvérovej klávesnice pre smartfóny ako „druhého zariadenia“ na písanieLenovo Legion Pro Rollable: Notebook, ktorý sa motoricky rozširuje do šírky pre lepší zážitok z hier .HP EliteBook G1a: Plnohodnotný počítač s Windowsom integrovaný priamo v tele klávesnice .Zdravie na toalete: Kamera Throne, ktorá analyzuje stolicu a odhaľuje črevné choroby .Withings Body Scan 2: Váha s výsuvným madlom, ktorá meria EKG a tuhosť tepien .Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Je tu nedeľa a s ňou aj ďalšia časť politickej relácie V politike. Hosťom bol tentokrát predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

Najväčším problémom Európy nie sú clá ani Čína, sú to drahé energie, hovorí Radek Špicar, viceprezident Zväzu priemyslu a dopravy ČR v relácii PRAVDA VO SVETE.

Lyžovačky sa stávajú luxusnými dovolenkami, ktoré si môže dovoliť čoraz menej Slovákov. Vo veľkých strediskách v Tatrách alebo v Jasnej je tak čoraz viac Poliakov, lebo Poľsku sa darí. Ak ste cenovo senzitívna rodina, rovno zabudnite na lyžovačku medzi sviatkami, odkazuje šéf prevádzkovateľa najväčších stredísk TMR, Igor Rattaj. S ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom aj jeho štátnym tajomníkom Filipom Kuffom má dobrý vzťah. Ministrovi dokonca vnukol myšlienku, aby ľudia podnikajúci v Tatrách museli platiť koncesiu.V podcaste s Igorom Rattajom sa dozviete:– od 1. minúty – či politika vlády ochudobňuje Slovákov;– po 2:00 – prečo museli zvýšiť ceny lístkov;– od 3:00 – či chudobnejú aj najbohatší a či sa musí aj on obmedzovať;– okolo 4:00 – prečo je podľa neho pre štát lepšie, keď si kúpi 500-eurové šampanské než 200-eurové;– po 6:00 – že treba osekať štátnu správu, lebo ľudia v nej dnes už zarábajú veľa;– od 7:30 – čo si myslí o Ivanovi Miklošovi a prečo sa bohatí sťahujú do Talianska;– po 9:30 – či bude lyžovačka lacnejšia alebo drahšia;– od 9:45 – či budú Tatry už len pre Poliakov, lebo Slováci si to nebudú môcť dovoliť;– po 12:00 – že lyžovačka prestáva byť ľudovou zábavou a cenovo senzitívnejší by mali rovno zabudnúť na tú silvestrovskú;– od 14:00 – kto za to môže a prečo Poľsko rastie a my nie;– po 16:00 – že by voličov nepustil k voľbám každé štyri roky;– od 16:30 – či je demokracia v protiklade s rastom ekonomiky alebo nie;– po 17:30 – či sa mu ľahšie rozvíjajú lyžiarske strediská, keď nevládnu ochranári;– od 19:00 – aký má vzťah s ministrom Tarabom a či mu to uľahčuje podnikanie v národných parkoch;– po 21:30 – či vďaka tomu dosiahol ústupky pri zonácii Tatier;– od 23:30 – akou logikou neprídu Tatry o ďalšie časti prírody, keď chce stavať ďalšie lyžiarske stredisko na Hrebienku;– po 25:30 – že chce venovať pozemky, aby ich vymenil za nové lyžiarske stredisko;– od 28:00 – kedy sa dokončí zonácia;– po 28:30 – ako poradil Tarabovi koncesie na podnikanie v národných parkoch;– od 30:00 – či to nepredraží Slovákom Tatry ešte viac;– po 31:00 – či sa koncesiou nechce len zbaviť konkurencie v podobe malých stánkarov;– od 33:00 – že pozná skoro všetkých ministrov;– po 33:30 – koho pozná najlepšie a najbližšie;– od 34:50 – ako sa jeho vila dostala do vlastníctva otca Martina Glváča;– po 35:40 – či vymenil vilu za penzión Glváčovcov v Rakúsku;– od 37:30 – či nekryje majetky politikov, ktorí si na to nemohli zarobiť legálne;– po 39:00 – prečo Kočner písal Glváčovi, keď chcel majetok, ktorý oficiálne patril Rattajovi;– po 40:00 – či je stále kamarát s Martinom Glváčom.

Lyžovačky sa stávajú luxusnými dovolenkami, ktoré si môže dovoliť čoraz menej Slovákov. Vo veľkých strediskách v Tatrách alebo v Jasnej je tak čoraz viac Poliakov, lebo Poľsku sa darí. Ak ste cenovo senzitívna rodina, rovno zabudnite na lyžovačku medzi sviatkami, odkazuje šéf prevádzkovateľa najväčších stredísk TMR, Igor Rattaj. S ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom aj jeho štátnym tajomníkom Filipom Kuffom má dobrý vzťah. Ministrovi dokonca vnukol myšlienku, aby ľudia podnikajúci v Tatrách museli platiť koncesiu.V podcaste s Igorom Rattajom sa dozviete:– od 1. minúty – či politika vlády ochudobňuje Slovákov;– po 2:00 – prečo museli zvýšiť ceny lístkov;– od 3:00 – či chudobnejú aj najbohatší a či sa musí aj on obmedzovať;– okolo 4:00 – prečo je podľa neho pre štát lepšie, keď si kúpi 500-eurové šampanské než 200-eurové;– po 6:00 – že treba osekať štátnu správu, lebo ľudia v nej dnes už zarábajú veľa;– od 7:30 – čo si myslí o Ivanovi Miklošovi a prečo sa bohatí sťahujú do Talianska;– po 9:30 – či bude lyžovačka lacnejšia alebo drahšia;– od 9:45 – či budú Tatry už len pre Poliakov, lebo Slováci si to nebudú môcť dovoliť;– po 12:00 – že lyžovačka prestáva byť ľudovou zábavou a cenovo senzitívnejší by mali rovno zabudnúť na tú silvestrovskú;– od 14:00 – kto za to môže a prečo Poľsko rastie a my nie;– po 16:00 – že by voličov nepustil k voľbám každé štyri roky;– od 16:30 – či je demokracia v protiklade s rastom ekonomiky alebo nie;– po 17:30 – či sa mu ľahšie rozvíjajú lyžiarske strediská, keď nevládnu ochranári;– od 19:00 – aký má vzťah s ministrom Tarabom a či mu to uľahčuje podnikanie v národných parkoch;– po 21:30 – či vďaka tomu dosiahol ústupky pri zonácii Tatier;– od 23:30 – akou logikou neprídu Tatry o ďalšie časti prírody, keď chce stavať ďalšie lyžiarske stredisko na Hrebienku;– po 25:30 – že chce venovať pozemky, aby ich vymenil za nové lyžiarske stredisko;– od 28:00 – kedy sa dokončí zonácia;– po 28:30 – ako poradil Tarabovi koncesie na podnikanie v národných parkoch;– od 30:00 – či to nepredraží Slovákom Tatry ešte viac;– po 31:00 – či sa koncesiou nechce len zbaviť konkurencie v podobe malých stánkarov;– od 33:00 – že pozná skoro všetkých ministrov;– po 33:30 – koho pozná najlepšie a najbližšie;– od 34:50 – ako sa jeho vila dostala do vlastníctva otca Martina Glváča;– po 35:40 – či vymenil vilu za penzión Glváčovcov v Rakúsku;– od 37:30 – či nekryje majetky politikov, ktorí si na to nemohli zarobiť legálne;– po 39:00 – prečo Kočner písal Glváčovi, keď chcel majetok, ktorý oficiálne patril Rattajovi;– po 40:00 – či je stále kamarát s Martinom Glváčom.

2. slávnosť vianočná To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli Jeho slávu. Ján 1,14a Lukáš 2,29-32 29 „Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, 30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu, 31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: 32 svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.“ Najväčšia hodnota života. Simeon bol spravodlivý a bohabojný muž, naplnený Duchom Svätým. Vydal nám krásne svedectvo o tom, čo je najdôležitejšie v živote. Prežil zrejme zaujímavý život naplnený mnohými mimoriadnymi udalosťami. V jeruzalemskom chráme stretá Pána Ježiša a vydáva nádherné svedectvo viery. Už môže odísť, jeho oči videli „Božie spasenie“. Aj mučeník Štefan vydal takéto svedectvo pri svojom odchode. Keď ho kameňovali, svedčil: „…vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej.“ V porovnaní s tým, čo robíme, čím sme, čo sme dosiahli vo svojom živote, je dobré prijať svedectvo týchto dvoch Božích služobníkov. Ježiš Kristus je Tým, skrze ktorého Boh uskutočnil záchranu sveta. Ale aj tú moju osobnú záchranu. Aj dnes smieme Pána Ježiša stretať. V Jeho slove, vo sviatostiach, v spoločenstve veriacich. A keď Ho takto stretáme, smieme poznať a zároveň vyznávať: Moje oči videli „Tvoje spasenie“, moje uši počuli hlas „Spásy“ a „Záchrany“. Modlitba: Drahý Pane Ježišu, buď mojím Svetlom, buď mojou Spásou, buď mojou najväčšou hodnotou života. Amen. Pieseň: ES 44 Autor: Marián Čop Hospodinov príkaz je jasný, očiam dáva svetlo. Žalm 19,9 Všetci, čo sedeli vo veľrade, naňho uprene pozerali a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela. Skutky apoštolov 6,15 Matúš 1,18-25 • Židom 1,1-4(5-14) • Izaiáš 7,10-14 • Modlíme sa za: Chmeľov (ŠZS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes stretám Ježiša ako moju osobnú spásu v Slovách, sviatostiach či spoločenstve? Čo pre mňa znamená vidieť Božiu spásu ako svetlo pre všetky národy vrátane môjho života? Ako ma Simeonovo pokojné prepustenie vedie k vyznaniu Krista ako najväčšej hodnoty môjho života? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Do Bratislavy prišla uviesť novú českú komédiu Na horách, no v rozhovore nás pustila oveľa ďalej než len za hranice filmového plátna či himalájskych vrcholkov. Obľúbená česká herečka a moderátorka Adela Gondíková s humorom sebe vlastným rozpráva o tom, prečo neverí na zmenu partnera a ako v skutočnosti funguje jej manželstvo s hercom Jiřím Langmajerom. Hoci jej manžel mal v minulosti povesť búrliváka či nie práve najpríjemnejšieho kolegu a médiá často pripisujú jeho "skrotenie" práve Adele, ona túto teóriu rázne odmieta. „Myslím si, že nikto sa nezmení. Môžeme sa niekam posunúť, ale ani on mňa nikdy nezmení. Som dubová hlava, rovnaká ako som bola, on tiež,“ hovorí otvorene. Priznáva však, že načasovanie ich vzťahu bolo kľúčové. Stretli sa až okolo štyridsiatky, keď už mali obaja odžité svoje „disko príbehy“. Keby na seba narazili v mladosti, dopadlo by to podľa nej katastrofálne. Herečka v rozhovore zabŕdla aj do rodinného súkromia a výchovy dcéry Nely. Porovnáva dnešné kamarátske vzťahy rodičov a detí s érou svojho dospievania, kedy rodičom volala z telefónnej búdky len preto, aby im oznámila, či príde domov s bielizňou na pranie. S úsmevom opisuje aj „obrátenie Jiřího Langmajera“, ktorý sa z odporcu psov zmenil na človeka, ktorý svoju fenku kŕmi lyžičkou pri raňajkách. V novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa dozviete aj to, prečo herci ako „kaviarenskí povaľači“ zvládajú Himaláje lepšie než trénovaní športovci, ako Adela relaxuje pri dokumentoch o vrahoch napriek tomu, že mala idylické detstvo, a či je vo svojej práci moderátorky rovnako precízna ako pri štúdiu hereckých rolí. Ako sa vyvinul humor, či Gondíkovú zväzuje potreba korektnosti alebo čím si získava svojich hostí vo vlastnej šou? To a mnoho ďalších tém sme s Adelou Gondíkovou prebrali a vy si to môžete pozrieť alebo vypočuť v podobe podcastu.

„Najväčším dopadom tejto legislatívy, ak bude prijatá, nebudú pokuty. Sú samozrejme, nepríjemne, no zaplatíme ich všetci, pretože sa na ne musíme poskladať. Najväčší dopad na našu spoločnosť bude ten, že mnohí oznamovatelia stratia dôveru voči tomu úradu,“ hovorí Katarína Batková z Via Iuris. A dodáva, že výsledkom bude slepota voči korupcii.Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Sama hovorí o jeho transformácii a rozšírení záberu jeho činnosti. Ochranu oznamovateľov chce rozšíriť aj o obete trestných činov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako navrhovateľ hovorí o ochrane „len ozajstných oznamovateľov protispoločenskej činnosti“. Opozícia totiž kričí, že ide len o jeho pomstu za Čurillovcov, pre ktorých dostalo jeho ministerstvo stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu.Už sa stihol ozvať Brusel, generálny prokurátor, prezident i ulica. Eštokov Hlas v závere týždňa zmierňoval niektoré kritizované ustanovenia, za čo si vyslúžil kritiku Smeru a konkrétne Tibora Gašpara. Podstata zostáva, ozýva sa z opozície: súčasný úrad sa zruší a s ním i jeho nepohodlná riaditeľka. A nového dočasného šéfa si vyberie priamo koaličný predseda parlamentu.A zaplatí za to štát - upozorňuje rušený úrad, pričom poukazuje na možné sankcie Bruselu.Čo Slovensku hrozí a ako vidí dôvody na rušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie Katarína Batková z Via Iuris?„Je to útok na nezávislé inštitúcie, ktoré nedokážu ovládať politici iným spôsobom. O to dôležitejšie a podstatnejšie je tie inštitúcie chrániť,“ hovorí Katarína Batková. „Je potrebné ukazovať, že to nie je v poriadku pristupovať k nezávislým inštitúciám takýmto spôsobom,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Najväčším dopadom tejto legislatívy, ak bude prijatá, nebudú pokuty. Sú samozrejme, nepríjemne, no zaplatíme ich všetci, pretože sa na ne musíme poskladať. Najväčší dopad na našu spoločnosť bude ten, že mnohí oznamovatelia stratia dôveru voči tomu úradu,“ hovorí Katarína Batková z Via Iuris. A dodáva, že výsledkom bude slepota voči korupcii.Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Sama hovorí o jeho transformácii a rozšírení záberu jeho činnosti. Ochranu oznamovateľov chce rozšíriť aj o obete trestných činov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako navrhovateľ hovorí o ochrane „len ozajstných oznamovateľov protispoločenskej činnosti“. Opozícia totiž kričí, že ide len o jeho pomstu za Čurillovcov, pre ktorých dostalo jeho ministerstvo stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu.Už sa stihol ozvať Brusel, generálny prokurátor, prezident i ulica. Eštokov Hlas v závere týždňa zmierňoval niektoré kritizované ustanovenia, za čo si vyslúžil kritiku Smeru a konkrétne Tibora Gašpara. Podstata zostáva, ozýva sa z opozície: súčasný úrad sa zruší a s ním i jeho nepohodlná riaditeľka. A nového dočasného šéfa si vyberie priamo koaličný predseda parlamentu.A zaplatí za to štát - upozorňuje rušený úrad, pričom poukazuje na možné sankcie Bruselu.Čo Slovensku hrozí a ako vidí dôvody na rušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie Katarína Batková z Via Iuris?„Je to útok na nezávislé inštitúcie, ktoré nedokážu ovládať politici iným spôsobom. O to dôležitejšie a podstatnejšie je tie inštitúcie chrániť,“ hovorí Katarína Batková. „Je potrebné ukazovať, že to nie je v poriadku pristupovať k nezávislým inštitúciám takýmto spôsobom,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

TRAGÉD ROKA JE SPÄŤ! Hlasuj tu: www.piatocek.com Krajina je síce v totálnej riti, ale aspoň, že tu pre vás máme piaty ročník ankety Tragéd roka. Pomôžte nám rozhodnúť, ktorý z desiatich nominovaných politikov nám narobil tento rok dostatočnú hanbu na to, aby si túto hodnosť zaslúžil. Ak akože absolútne vôbec netušíte, za koho hlasovať, možno vám v rozhodovaní pomôže song, o ktorý sa tento rok postarali bedña s jeho beñdom a Supa. Song nájdete spolu so všetkými dôležitými informáciami v tomto videu, stačí už len kliknúť na stránku piatocek.com a hlasovať, do psej matere! Víťaza ankety vyhlásime 21. januára na evente v bratislavskom klube Neptune, a bude to úplná slayáda - náš moderátor Adam bude diskutovať s Ivetou Radičovou, Jakubom Gulíkom a ďalšími hosťami, ktorých mená postupne odhalíme na instagrame, a nebude chýbať ani hudobná vložka. A prvých 80 lístkov si kúpite dokonca v zľave, tak si ich bežte kúpiť na: piatocek.com PODPOR NÁS NA HERO HERO: https://herohero.co/piatocek/subscribe ——— TRIČKÁ A MIKINY NÁJDEŠ NA: https://merch.sk/sme Náš Discord nebol nikdy lepší: https://www.bit.ly/piatockaren Najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu: / piatocek_podcast Podcast Piatoček nájdete každý Piatok aj v: SME aplikácii: http://onelink.to/j4vrzy webe SME.sk: https://podcasty.sme.sk/t/8343/podcas... Spotify: https://open.spotify.com/show/14aWXaq... Apple podcastoch: https://podcasts.apple.com/sk/podcast... RSS: https://anchor.fm/s/1bb7cb0c/podcast/rss #piatocek #podcast #tragedroka #tragedroka2025See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

„Najväčší mýtus o slovenskom jedle je predstava, že existuje len jedna dokonalá a správna verzia daného jedla. Ľudia celý život jedia halušky od mamy alebo babky, a keď im ich potom inde naservírujú s pažítkou, sú z toho pohoršení. Aj pažítka do nich patrí. V haluškách dokonca nemusí byť ani stopercentná bryndza – pred dvesto rokmi sa totiž halušky s bryndzou vôbec nejedli,“ hovorí v novej časti Mimózy foodbloger Daniel Feranec, známy aj ako Čojenko. V rozhovore sa tiež dozviete, prečo slovenská gastronómia nie je svetová, a čo znamená pojem „intenzívna vášnivá pec“.V Mimóze s Danielom Ferancom sa (ne)dozviete:1:20 – z akých dôvodov si založil svoj foodblogerský profil Čoje;3:30 – ktoré momenty v ňom prebudili hlbšiu lásku k jedlu;7:25 – kedy prišiel zlomový moment, keď začal byť známy ako Čojenko;8:30 – či ho reštaurácie oslovujú s ponukami spolupráce;11:00 – kedy v sebe objavil talent profesionálne hodnotiť jedlo;12:40 – čo je podľa neho najväčší mýtus o slovenskom jedle;17:55 – či sa ešte dá vymyslieť nové jedlo;19:40 – v čom sa ďalej zlepšuje a vzdeláva popri spoznávaní jedla;24:30 – ako vníma umelú inteligenciu v spojení s gastronómiou;30:15 – či pri jedení pôsobí ako bežný stravník;32:30 – prečo sa na Slovensku nedokážu reštaurácie udržať dlhodobo;37:25 – či mal niekedy túžbu otvoriť vlastný podnik;40:05 – prečo podľa neho slovenská gastronómia nie je svetová;46:45 – či má po všetkých skúsenostiach vyššie nároky na jedlo.

Vojna či mier? Svet stojí pred dilemou – na jednej strane sme svedkami mierových rokovaní, svetoví lídri a generality sa zaoberajú návrhmi nejasnej rusko-americkej proveniencie, Ukrajina však na dennej báze ráta obete raketových či dronových útokov. Naviac – zaznievajú znepokojivé scenáre o poslednom pokojnom lete, ktoré je pred nami a o prípravách Moskvy na útok proti niektorému z malých štátov Únie.A u nás vláda ústami premiéra odobruje už prvý nástrel mierovej dohody, ktorá počíta síce so suverénnou Ukrajinou, no bez Krymu a Donbasu, s červenou pre NATO i pre jeho ďalšie rozširovanie, s vyriešením akýchsi „nejasností posledných 30-ich rokov“ či výraznú redukciu ukrajinskej armády. Zoznam, ktorý sa za pár dní výrazne zmenil, no z našich končín zarezonovala aj preferencia Ukrajiny „kompletne pod ruským vplyvom“, ako ju predstavil druhý muž rezortu obrany Igor Melicher zo Smeru.Z toho Smeru, ktorý dostal do programového vyhlásenia volanie tejto vlády po presadzovaní „v prvom rade záujmov Slovenska“. Paradoxne v čase, keď je náš východný sused pod krvavou agresiou Moskvy.Aký je pohľad Tomáša Valáška, poslanca opozičného PS, ktorý je aj „tieňovým“ ministrom obrany?Sú prvoradé záujmy Slovenska, či hľadanie priesečníkov so záujmami partnerov, zvlášť v čase vojny?„Chceme, aby Ukrajina bola v pozícii naďalej klásť efektívny odpor. Najväčšou pomocou zo strany Slovenska bola práve vojenská pomoc. Je hanebné, že ju Robert Fico odoprel,“ tvrdí Tomáš Valášek, tieňový minister obrany opozičnej strany PS. „Naopak, tým, že rétoricky podporil Vladimíra Putina a vyzýva Ukrajinu na de facto kapituláciu, len predlžuje vojnu, lebo dáva Vladimírovi Putinovi dôvod myslieť si, že on bude vedieť zlomiť Západ politicky,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna či mier? Svet stojí pred dilemou – na jednej strane sme svedkami mierových rokovaní, svetoví lídri a generality sa zaoberajú návrhmi nejasnej rusko-americkej proveniencie, Ukrajina však na dennej báze ráta obete raketových či dronových útokov. Naviac – zaznievajú znepokojivé scenáre o poslednom pokojnom lete, ktoré je pred nami a o prípravách Moskvy na útok proti niektorému z malých štátov Únie.A u nás vláda ústami premiéra odobruje už prvý nástrel mierovej dohody, ktorá počíta síce so suverénnou Ukrajinou, no bez Krymu a Donbasu, s červenou pre NATO i pre jeho ďalšie rozširovanie, s vyriešením akýchsi „nejasností posledných 30-ich rokov“ či výraznú redukciu ukrajinskej armády. Zoznam, ktorý sa za pár dní výrazne zmenil, no z našich končín zarezonovala aj preferencia Ukrajiny „kompletne pod ruským vplyvom“, ako ju predstavil druhý muž rezortu obrany Igor Melicher zo Smeru.Z toho Smeru, ktorý dostal do programového vyhlásenia volanie tejto vlády po presadzovaní „v prvom rade záujmov Slovenska“. Paradoxne v čase, keď je náš východný sused pod krvavou agresiou Moskvy.Aký je pohľad Tomáša Valáška, poslanca opozičného PS, ktorý je aj „tieňovým“ ministrom obrany?Sú prvoradé záujmy Slovenska, či hľadanie priesečníkov so záujmami partnerov, zvlášť v čase vojny?„Chceme, aby Ukrajina bola v pozícii naďalej klásť efektívny odpor. Najväčšou pomocou zo strany Slovenska bola práve vojenská pomoc. Je hanebné, že ju Robert Fico odoprel,“ tvrdí Tomáš Valášek, tieňový minister obrany opozičnej strany PS. „Naopak, tým, že rétoricky podporil Vladimíra Putina a vyzýva Ukrajinu na de facto kapituláciu, len predlžuje vojnu, lebo dáva Vladimírovi Putinovi dôvod myslieť si, že on bude vedieť zlomiť Západ politicky,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V relácii Za hranicou Plus sme sa venovali najpokročilejšiemu nemeckému tanku od 90. rokov, a to takzvanému Leopardu 2A8. Pozreli sme sa na technickú stránku tanku, jeho výzbroj a rozdiely oproti predošlým verziám. Reč bola aj o obranných schopnostiach stroja, novom viacvrstvovom pancieri a systéme EuroTrophy, ktorý pomáha s ochranou pred dronmi. Na záver sme sa pozreli na jeho výnimočnú pohyblivosť a plány Berlína s týmto novým nemeckým strojom.

Lenka Ježová patrí k tváram politickej publicistiky na Slovensku. Diváci ju poznajú ako nekompromisnú, no zároveň pokojnú moderátorku, ktorá sa nebojí klásť politikom aj nepríjemné otázky. Práca v neustálom napätí, ovplyvnená rýchlosťou sociálnych sietí, si však vyberá svoju daň. Ako sama s úsmevom priznáva, pocit, že jej deň by potreboval viac hodín, je jej dôverne známy. „Každý deň mám pocit, že 24 hodín mi nestačí,“ hovorí v úvode rozhovoru tvár relácie Politika 24. Dôvodom je podľa nej obrovské kvantum práce, ktoré dnes novinárom dávajú samotní politici, najmä vďaka sociálnym sieťam. „Kedysi nám stačilo ísť na tlačovú konferenciu, dnes musíme strážiť oveľa viac zdrojov. Práca je náročnejšia ako v minulosti,“ vysvetľuje zmenu v novinárskej profesii. Intenzita a neustály tlak vedú podľa nej k javu, ktorý je v brandži bežný. „Neexistuje novinár, ktorý by už aspoň trikrát nevyhorel,“ hovorí otvorene s tým, že psychohygiena je pre ňu kľúčová. V náročných diskusiách jej pomáha analytické myslenie a schopnosť nenechať sa vtiahnuť do politického boja. „My tam nie sme od toho, aby sme bojovali s politikom. Sme tam od toho, aby sme kládli otázky za ľudí,“ zdôrazňuje. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sme otvorili aj ďalšie témy. Ako sa postupne prepracovala od recenzií hardvéru a relácií o investovaní až k vrcholovej politike? V čom ju limitujú jej české korene a kedy jej v živom vysielaní „ujde“ čeština? Prečo je podľa nej najhoršie, keď novinár alebo politik uverí sám sebe? A aký odkaz má pre mladé ženy, ktoré o sebe pochybujú? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Je to veľmi zvláštne správanie: pavúky totiž zvyčajne nebývajú príliš sociálne tvory, a už vôbec nevytvárajú obrovské kolónie s desaťtisícami jedincov. A predsa vedci na čosi podobné narazili. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za najväčšou známou pavučinou na svete a zistíme, ako začína rakovina hrubého čreva. Objavom týždňa je možný objav úplne prvých hviezd. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počet krádeží v obchodoch neustále narastá a na problém už poukazujú nielen obchodníci, ale aj samosprávy. Najväčší problém je agresivita a drzosť zlodejov, ktorí sa vracajú opakovane. „Počet krádeží narastá už od roku 2022, ale teraz to nadobúda nové rozmery,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Niektorí recidivisti sa cítia takí nedotknuteľní, že nemajú problém pri krádeži za pár desiatok eur vytiahnuť nôž. „Včera v Bratislave jeden páchateľ prišiel „nakupovať“ so sekerou,“ hovorí Krajčovič. Vláda pod tlakom sľubuje zmenu zákona. Podľa Krajčoviča je nutné nájsť spôsob, ako efektívne trestať recidivistov, ktorí kradnú opakovane. „Nie je možné, aby obchody plnili funkciu sociálnych predajní, kam si isté skupiny ľudí chodia brať tovar zadarmo.“ Podľa štatistiky ministerstva vnútra za mesiace júl a august 2025 polícia zaznamenala takmer 4 500 prípadov krádeží kvalifikovaných ako priestupok. Celková škoda dosiahla 233-tisíc eur, priemerná výška blokovej pokuty bola 130 eur a priemerná škoda 52 eur. „Krádeží je určite viac, pretože nie všetky sa nahlasujú a nie všetkých zlodejov dokážeme odhaliť,“ hovorí Krajčovič. Dodáva, že sa určite zvýšila hodnota kradnutých vecí a recidíva tých istých zlodejov. Zároveň sa ukazuje, že zlodeji kradnú programovo na objednávku konkrétne druhy potravín, napríklad maslo, kávu alebo hovädziu sviečkovicu. Obchodníkov to stojí nemalé peniaze. „V roku 2024 sme ako obchodné reťazce investovali do zabezpečenia našich prevádzok viac peňazí, ako platíme na transakčnej dani. Sú to milióny eur,“ približuje Krajčovič. V rozhovore vysvetľuje aj reálnu a pocitovú infláciu cien potravín na Slovensku: „Najväčší problém na Slovensku nie sú vysoké ceny. Tie sú porovnateľné s okolitými krajinami. Slováci však majú nízku kúpyschopnosť, to znamená, že za svoje platy si nemôžu dovoliť nakúpiť toľko, ako obyvatelia iných krajín.“ Výsledkom je, že spotrebitelia oveľa viac siahajú po zahraničnom tovare, privátnych značkách a diskonte. Snažia sa ušetriť nielen na kvalite, ale už aj na kvantite. Bravčové mäso dokážu obchodníci nakúpiť v zahraničí o takmer tretinu lacnejšie. Martin Krajčovič tiež približuje, ako bude vyzerať situácia v slovenských obchodoch na budúci rok. Moderuje Eva Mihočková.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. táto vláda určite nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. Táto vláda nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stojí za úspechom najväčších hereckých hviezd, no jej práca sa odohráva mimo svetiel reflektorov. Petra Svarinská je herecká agentka, manažérka a strategička, ktorá pomáha formovať kariéry slávnych mien. V zozname klientov nechýba Táňa Pauhofová, Judit Pecháček, Milan Ondrík či Antónia Lišková. Celkom prvou klientkou však bola jej mladšia sestra - hrdinka seriálu Dunaj, k vašim službám Kristína Svarinská. „Ja som to nejak neplánovala. Ono sa to vyvinulo čiste organicky,“ vrátila sa v relácii Ide o nás ku svojim začiatkom Petra. Pôvodne sa orientovala viac na prácu kastingovej režisérky, no po skúsenosti s Kristínou sa začali jazýčky váh preklápať viac smerom k zastupovaniu hercov.  Jej práca však nie je len o dohadovaní zmlúv a honorárov. Je to komplexný proces, v ktorom sa stáva partnerkou herca. Spoločne budujú značku a rozhodujú o tom, akým smerom sa bude kariéra uberať. „Sme vlastne partneri. Som taký sprievodca pri jeho kariére,“ vysvetľuje Svarinská, ktorá rieši všetko od zmluvných podmienok, cez castingy až po dlhodobú stratégiu. Niekedy to znamená aj presvedčiť herca, aby prijal menšiu úlohu vo výnimočnom projekte.  Kľúčom k jej prístupu je jednoduché, no zásadné pravidlo: „Človek musí mať hercov rád.“ Práve tento vzťah jej umožňuje nielen profesionálne, ale aj ľudsky viesť svojich klientov cez nástrahy filmového a televízneho sveta. V posledných rokoch sa výrazne mení – najmä s nástupom dlhodobých seriálov, ktoré si vyžadujú úplne inú stratégiu. Svarinská niekoľko rokov aktívne pracuje aj na tom, aby sa jej herci presadili aj v zahraničí. Spolupracuje s agentmi v Londýne či Amerike a verí, že slovenskí a českí herci majú šancu preraziť. Jednou z najdôležitejších podmienok je podľa nej špičková jazyková vybavenosť. Kto ju má? Aj to sa dozviete v našom rozhovore, ktorý je plný zaujímavých odhalení zo zákulisia filmového priemyslu. Ako vyzerá bežný pracovný deň hereckej agentky? Čo si myslí o umelej inteligencii, ktorá by mohla nahradiť živých hercov? A akú radu by dala svojmu 20-ročnému ja, ktoré stálo na začiatku kariéry? To všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v novej epizóde Ide o nás (Rozhovory so Zdenom Gáfrikom).

Zákon, ktorý sa týka človeka od narodenia až za smrť, keďže reguluje aj dedenie. Tak sa dá popísať Občiansky zákonník, ktorý reguluje každodenné situácie ako kúpa a predaj takmer čohokoľvek. Tento zákon sa ide kompletne zmeniť po 63 rokoch. Ten súčasný je totiž zastaralý, vznikol za socializmu a menila ho každá vláda. Nový zákonník je už v pripomienkovom konaní a tak poznáme jeho obsah.Nový Občiansky zákonník kompletne zmení pravidlá dedenia alebo rozvodov. Súd sa už v prípade dohody rozvádzajúcich manželov nebude pýtať na ich intímny život. Čo ale bude súd naďalej posudzovať?O novom Občianskom zákonníku nám v dnešnom podcaste Ráno Nahlas porozprávajú jeho spoluautori Marek Števček a Tamara Čipková z rekodifikačnej komisie.Novinkou je aj (pred)manželská zmluva, koniec bezpodielového spoluvlastníctva manželov, automatický koniec manželstva po zmene pohlavia. Najväčšie zmeny sú v oblasti dedičstva. Posilňujú sa práva poručiteľov – teda ľudí, po ktorých sa dedí – napríklad vašich rodičov. Ich potomkovia doteraz mohli napadnúť závet na súde. To síce bude možné aj naďalej, ale dediči vysúdia menej.Nahrával Peter Hanák.

Najväčšou zbabelosťou je, keď si nedokážete priznať chybu a vinu zvaľujete na iných. Takto oni fungujú, hovorí o postoji vlády k rastúcej drobnej kriminalite primátor Trenčína Richard Rybníček. A prečo si myslí, že na východe Slovenska tiká vážna bezpečnostná hrozba, ktorá hrozí veľkými občianskymi nepokojmi? Šestnásťkrát trestaný recidivista len za dva mesiace spáchal 51 majetkových deliktov, vrátili sa zlodeji puklíc či bicyklov. I takto informujú Aktuality o odvrátenej tvári vládnej rekodifikácie Trestných kódexov. Pred radikálne rastúcou drobnou kriminalitou varujú ako obchodníci, tak i mestské polície po celom Slovensku. Vláda ale zodpovednosť odmieta, hlavu strká do piesku a prichádza aj s bizarnými pseudoriešeniami na úrovni detských komiksov.Do fungovania samospráv negatívne zasiahla aj úplne nečakaná zmena pravidiel pre hazard, s ktorou prišiel „enfant terrible“ vládnej koalície minister Huliak. Nepochybne najväčším bremenom pre samosprávy je však už tretie kolo vládnej konsolidácie. Uťahovanie opaskov núti mestá a obce šetriť prakticky na každom kroku, obmedzovať nielen prepotrebné investície, ale už aj základné služby.Vláda sa riadi filozofiou „štát som ja“, no o tom, ako štát funguje nevedia nič. Tento štát nemá žiadnu víziu ani kontinuitu, je to celé neustály pokus-omyl a preto sme tam, kde sme, tvrdí primátor Trenčína Richard Rybníček.Namiesto serióznej diskusie o týchto reálnych problémoch, ale prichádza premiér - či iní koaliční lídri - s vopred vôbec neprekonzultovanými apelmi na zásadnú zmenu územnosprávneho členenia či so snahou o odklad komunálnych volieb. Tak prepotrebná reforma verejnej správy pritom i naďalej zostáva opustenou sirotou, o ktorú už roky rokúce žiadna vláda seriózny záujem nejaví.Témy pre primátora Trenčína a prezidenta Únie miest Richarda Rybníčka. Pýtať sa budeme aj na to, prečo vidí na východe Slovenska vážnu bezpečnostnú hrozbu a prečo už neplánuje opätovnú kandidatúru.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najväčšou zbabelosťou je, keď si nedokážete priznať chybu a vinu zvaľujete na iných. Takto oni fungujú, hovorí o postoji vlády k rastúcej drobnej kriminalite primátor Trenčína Richard Rybníček. A prečo si myslí, že na východe Slovenska tiká vážna bezpečnostná hrozba, ktorá hrozí veľkými občianskymi nepokojmi? Šestnásťkrát trestaný recidivista len za dva mesiace spáchal 51 majetkových deliktov, vrátili sa zlodeji puklíc či bicyklov. I takto informujú Aktuality o odvrátenej tvári vládnej rekodifikácie Trestných kódexov. Pred radikálne rastúcou drobnou kriminalitou varujú ako obchodníci, tak i mestské polície po celom Slovensku. Vláda ale zodpovednosť odmieta, hlavu strká do piesku a prichádza aj s bizarnými pseudoriešeniami na úrovni detských komiksov.Do fungovania samospráv negatívne zasiahla aj úplne nečakaná zmena pravidiel pre hazard, s ktorou prišiel „enfant terrible“ vládnej koalície minister Huliak. Nepochybne najväčším bremenom pre samosprávy je však už tretie kolo vládnej konsolidácie. Uťahovanie opaskov núti mestá a obce šetriť prakticky na každom kroku, obmedzovať nielen prepotrebné investície, ale už aj základné služby.Vláda sa riadi filozofiou „štát som ja“, no o tom, ako štát funguje nevedia nič. Tento štát nemá žiadnu víziu ani kontinuitu, je to celé neustály pokus-omyl a preto sme tam, kde sme, tvrdí primátor Trenčína Richard Rybníček.Namiesto serióznej diskusie o týchto reálnych problémoch, ale prichádza premiér - či iní koaliční lídri - s vopred vôbec neprekonzultovanými apelmi na zásadnú zmenu územnosprávneho členenia či so snahou o odklad komunálnych volieb. Tak prepotrebná reforma verejnej správy pritom i naďalej zostáva opustenou sirotou, o ktorú už roky rokúce žiadna vláda seriózny záujem nejaví.Témy pre primátora Trenčína a prezidenta Únie miest Richarda Rybníčka. Pýtať sa budeme aj na to, prečo vidí na východe Slovenska vážnu bezpečnostnú hrozbu a prečo už neplánuje opätovnú kandidatúru.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zákon, ktorý sa týka človeka od narodenia až za smrť, keďže reguluje aj dedenie. Tak sa dá popísať Občiansky zákonník, ktorý reguluje každodenné situácie ako kúpa a predaj takmer čohokoľvek. Tento zákon sa ide kompletne zmeniť po 63 rokoch. Ten súčasný je totiž zastaralý, vznikol za socializmu a menila ho každá vláda. Nový zákonník je už v pripomienkovom konaní a tak poznáme jeho obsah.Nový Občiansky zákonník kompletne zmení pravidlá dedenia alebo rozvodov. Súd sa už v prípade dohody rozvádzajúcich manželov nebude pýtať na ich intímny život. Čo ale bude súd naďalej posudzovať?O novom Občianskom zákonníku nám v dnešnom podcaste Ráno Nahlas porozprávajú jeho spoluautori Marek Števček a Tamara Čipková z rekodifikačnej komisie.Novinkou je aj (pred)manželská zmluva, koniec bezpodielového spoluvlastníctva manželov, automatický koniec manželstva po zmene pohlavia. Najväčšie zmeny sú v oblasti dedičstva. Posilňujú sa práva poručiteľov – teda ľudí, po ktorých sa dedí – napríklad vašich rodičov. Ich potomkovia doteraz mohli napadnúť závet na súde. To síce bude možné aj naďalej, ale dediči vysúdia menej.Nahrával Peter Hanák.

Kybernetická bezpečnosť už dávno nie je len o antivíruse a heslách. Hoci sa firmy na Slovensku v základnej hygiene zlepšili, mnohé stále podceňujú sofistikovanejšie hrozby. Často investujú do pokročilých technológií, no nemajú kvalifikovaných ľudí, ktorí by ich vedeli správne vyhodnocovať a manažovať. Prečo je dôležité oddeliť IT od bezpečnosti a aké sú možnosti pre firmy, ktoré si vlastný bezpečnostný tím nemôžu dovoliť?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s Júliusom Seleckým, Solution Architectom spoločnosti Eset, o reálnom stave kybernetickej bezpečnosti v slovenských firmách, o najčastejších chybách a o riešeniach, ako je manažovaná detekcia a reakcia (MDR). Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:V čom sa slovenské firmy zlepšili (heslá, aktualizácie) a čo stále podceňujú.Prečo by IT oddelenie a bezpečnostné oddelenie mali byť striktne oddelené.Analýza rizík: Ako majú firmy identifikovať, čo je pre ich biznis kľúčové.Čo sú EDR a XDR systémy a prečo bežný antivírus už nestačí.Aké sú možnosti pre firmy, ktoré nemajú vlastných bezpečnostných expertov (MDR).Téme sa venujeme aj v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/nmdWnCW/firmy-maju-antivirusy-no-chyba-im-tato-klucova-vec-mnohe-na-to-doplatili/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Vláda Roberta Fica je v polčase. Predčasným voľbám sa Slovensko, zdá sa, vyhne. Dôvodom však nebudú dobré vzťahy v koalícii alebo úspešné plnenie programu. „Najvýraznejšou postavou vlády je Robert Fico, pred ostatnými ministrami má náskok o konský krok," hovorí šéf politického oddelenia Martin Sliz. Spolu so šéfom ekonomickej sekcie Aktualít Martinom Odkladalom sa zhodli, že v negatívnom slovazmysle je výraznou ministerkou aj Martina Šimkovičová a prekvapil aj minister dopravy Jozef Ráž. Najmenej prekážok vo výkone svojej práce má dvojka Smeru Robert Kaliňák. Do popredia prvej polovice volebného sa dostala ekonomika. Krajinu v budúcom roku čaká tretie kolo konsolidácie, napriek tomu sa dlh zatiaľ viditeľne nezmenšil. Majú sa teda ľudia lepšie než na začiatku volebného obdobia? Mzdy rastú, no konsolidácia zlyháva a deficit neklesá, odpovedá Martin Odkladal.

Vláda Roberta Fica je v polčase. Predčasným voľbám sa Slovensko, zdá sa, vyhne. Dôvodom však nebudú dobré vzťahy v koalícii alebo úspešné plnenie programu. „Najvýraznejšou postavou vlády je Robert Fico, pred ostatnými ministrami má náskok o konský krok," hovorí šéf politického oddelenia Martin Sliz. Spolu so šéfom ekonomickej sekcie Aktualít Martinom Odkladalom sa zhodli, že v negatívnom slovazmysle je výraznou ministerkou aj Martina Šimkovičová a prekvapil aj minister dopravy Jozef Ráž. Najmenej prekážok vo výkone svojej práce má dvojka Smeru Robert Kaliňák. Do popredia prvej polovice volebného sa dostala ekonomika. Krajinu v budúcom roku čaká tretie kolo konsolidácie, napriek tomu sa dlh zatiaľ viditeľne nezmenšil. Majú sa teda ľudia lepšie než na začiatku volebného obdobia? Mzdy rastú, no konsolidácia zlyháva a deficit neklesá, odpovedá Martin Odkladal.

V dnešnom dieli podcastu Flešbeky Ivan privítal Martina Mekela – gréckokatolíckeho kňaza, ktorý sa naplno venuje rómskej misii.V tejto epizóde sa dozviete, ako sa zo študenta matematiky stal kňaz a ako spolu so svojou manželkou otvárajú dvere aj srdcia Rómom v osadách.Martin hovorí, že služba nie je o kvantite, ale o kvalite – o skutočných stretnutiach s ľuďmi, často v garážach či kultúrnych domoch. Lebo nie je podstatné miesto, ale to, že uprostred nich je Ježiš.00:13 Úvod a privítanie00:32 Súťaž o knihu Záhradné mesto od Johna Marka Comera https://www.godzoneshop.sk/produkt/zahradne-mesto-john-mark-comer/1:48 Miska otázok2:13 Aký bol Tvoj najväčší detský sen? Ako sa odráža v dospelosti?2:52 Čo určite plánuješ stihnúť pred smrťou?3:32 Najobľúbenejší predmet v škole?4:21 Pozvánka na mužskú konferenciu https://muzi.godzone.sk5:43 Predstavenie hosťa6:15 Kde sa to celé s Bohom začalo?9:45 Boží dotyk vplýval na ďalšiu trajektóriu života, napríklad vegetariánstvo12:32 Povolanie do kňazstva13:50 Potvrdenie, že stať sa kňazom je správna cesta16:27 Spoznanie sa s manželkou18:06 Grékokatolická rómska misia https://romskamisia.sk/struktura/21:00 Začiatky služby Rómom24:15 Pastorácia pre rómske skupiny je o kvalite, nie kvantite25:45 Postupné dozrievanie je pre mňa viac ako náhle vzplanutie26:00 Je dôležité, aby ľudia mali slobodu odísť 28:55 Ako na túto špecifickú službu reagovala manželka a okolie? 30:50 Najväčšie výzvy rómskej služby33:17 Podomová evanjelizácia34:06 Odlišnosť rómskej pastorácie oproti bežnej farnosti35:25 Rómovia v sebe majú prirodzene túžbu spoločensky sa angažovať36:44 Ako si udržať oheň?41:10 Po akom ovocí svojej služby Martin túži?43:00 Čo môžu slováci spraviť, aby sa tu rómovia cítili lepšie ?44:40 Možnosť podpory Grékokatolíckej misie46:23 Poďakovanie a rozlúčenie

Slovenská hokejová extraliga má za sebou 11 kôl. Najväčším pozitívnym prekvapením je Liptovský Mikuláš, ktorý je na piatej priečke. Naopak najviac negatívne prekvapenia prináša posledný HK Poprad, má len 5 bodov. Pod Tatrami už skončilo viacero hráčov aj tréner. V aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali o najvyššej súťaži s bývalým manažérom práve Popradu Ľudovítom Jurinyim.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Koalícia rýchlo odklepla už tretiu konsolidáciu, energopomoc, dve pohlavia aj národnú identitu do Ústavy, no na verejnosti sa háda. Zažíva spory medzi SNS a Hlasom, olej do ohňa lejú aj huliakovci. A občania, ktorí majú stále tenšie peňaženky, im vláda stále nepovedala ako ušetrí takmer miliardu na sebe a svojich ministroch. Do ulíc už vyšla opozícia aj odborári. Národná banka aj zamestnávatelia varujú pred zamrznutou ekonomikou a prepúšťaním. Nespokojní sú zamestnanci aj živnostníci.Udrží sa koalícia aj v druhom polčase svojho vládnutia? Alebo bude musieť premiér zase niekoho upratať? Ako napokon bude šetriť štát a čo znamenajú tie verejné hádky vyhlásenia SNS ku prezidentovi aj strane Hlas? A neodklonia nás zmeny v ústave od Európskej únie v situácii, keď Rusko posiela na náš vzdušný priestor svoje drony, rakety a stíhačky? Sme suverénny a obranyschopný štát?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany a poslancom parlamentu Romanom Michelkom.

Je to najväčšia platobná sieť sveta, spája vyše 150 miliónov obchodníkov a 4,8 miliardy držiteľov karty. Visa udáva smer budúcnosti platieb. Aká je? V relácii Ide o peniaze sa dozviete: Visa udáva smer budúcnosti platieb. Ako budú vyzerať v najbližších piatich rokoch? Ako sa dajú zjednodušiť platby v online priestore, aby boli pohodlné a rýchle? Ako Visa pristupuje k znižovaniu miery podvodov? Umelá inteligencia - ako sa dá využiť pri bezpečnosti platieb? Ako spoločnosť Visa zlepšuje nákupné zážitky spotrebiteľa? Kartami Visa sa platí na celom svete. Ako je na tom Slovensko, nielen z pohľadu spotrebiteľov, ale aj z pohľadu obchodníkov? Koľko ľudí platí prednostne digitálne a ako sa správajú, keď sa niekde nedá platiť kartou?  Čo by Marcel Gajdoš odkázali slovenským obchodníkom, ktorí stále neakceptujú bezhotovostné platby? Je ešte v digitálnej ére nevyhnutné vydávať plastové karty? Aké ďalšie kroky robí Visa v oblasti udržateľnosti? V relácii Ide o peniaze odpovedal Marcel Gajdoš, generálny riaditeľ Visa pre Česko, Maďarsko a Slovensko.

Nekritizuje Slovenskú akadémiu vied. Skôr ho trápi, že si štát a jeho súčasní predstavitelia nevážia prácu vedcov. Pavol Čekan o ňom hovorí ako o géniovi. Z bratislavského matematického gymnázia GAMČA sa dostal až na špičkovú Stanfordskú univerzitu a aj tam dosahuje nadpriemerné výsledky. Zoznámte sa - Viktor Imrišek.

Kotlár žiada, vyhráža sa, a hlavne tára. Najväčšia plynová krádež v dejinách Slovenska.

Slovensko konsoliduje a šetrí kde sa dá, ale dôchodkov sa opatrenia takmer nedotknú. Vláda nemá záujem zaviesť adresnosť do systému 13. dôchodkov, hoci táto dávka v súčasnej podobe nemá iné ako politické zdôvodnenie. Sociálna poisťovňa je v hlbokom deficite a štát ju každoročne dotuje miliardami eur. Minulý rok to bolo približne 2,7 miliardy eur. Pavel Škriniar, pedagóg a finančný analytik Swiss Life Select vysvetľuje, že súčasný dôchodkový systém na Slovensku nie je dlhodobo udržateľný a ľudia v produktívnom veku sa musia aj samostatne finančne pripravovať na starobu. „Najväčší mýtus o dôchodkoch je presvedčenie, že niekto sa o mňa v starobe postará a ja pre to nemusím urobiť vôbec nič,“ hovorí Škriniar. Najdostupnejším spôsobom, ako sa finančne pripravovať na dôchodok a nespoliehať sa len na štát je sporiť si v druhom pilieri. Minister práce Erik Tomáš však nedávno spochybnil význam tohto systému s tým, že 95 percent poberateľov dôchodku z prvého i druhého piliera dostáva v priemere o päťdesiat eur menšiu penziu, než akú by poberali, ak by peniaze dostávali len od Sociálnej poisťovne. Zvyšných päť percent ľudí má mať podľa ministra Tomáša v priemere len o 14 eur mesačne viac. Preto ministerstvo navrhuje, aby ľudia mohli dobrovoľne opustiť druhý pilier, ak je to pre nich výhodné. Pavel Škriniar takýto krok neodporúča: „Dnes vám nikto s istotou nepovie, aký dôchodok budete mať o desať, dvadsať, tridsať rokov a tak sa ani nedá povedať, komu sa dnes oplatí odísť z druhého piliera. Výpočet teoretického dôchodku závisí od viacerých faktorov a mení sa v čase.“ Upozorňuje tiež, že nízke dôchodky čerstvých penzistov sú spôsobené aj tým, že väčšina z nich sa rozhodla pre programový výber nasporenej sumy v druhom pilieri namiesto toho, aby si nechali vyplácať doživotný dôchodok. Získaný balík peňazí potom mnohí z nich použili na nákupy, či už elektroniky, auta, alebo dovolenky. „Druhý pilier je určený na zabezpečenie príjmov v čase staroby a nie na často jednorázovú spotrebu pri programovom výbere na konci doby sporenia,“ dodáva analytik. Ako sa aktuálna konsolidácia dotkne druhého piliera a ako Pavel Škriniar hodnotí avizované zmeny v tomto systéme? Sledujte Index, ktorý moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 02:00 Ako by mala vyzerať dobrá konsolidácia 3:40 Prečo sú 13. dôchodky nezmysel 8:45 Konsolidácia predsa len ovplyvní aj druhý pilier 13:01 Ako dnes funguje II. pilier a oplatí sa vystúpiť? 17:33 Oplatí sa programový výber z druhého piliera? 23:13 Kam sa podeli švajčiarske dôchodky? 33:41 Aké zmeny by sa mali udiať v druhom pilieri See omnystudio.com/listener for privacy information.

Detaily ďalšej konsolidácie oznámi zrejme už zajtra minister financií. Od politikov prenikajú informácie, ako by asi mohla vyzerať. Zdanenie bánk by mohlo priniesť vyššie bankové poplatky. Najväčšie obavy však majú zamestnávatelia aj odborári zo zvyšovania sociálnych odvodov o 1 až 2 percentuálne body.Zamestnávatelia tvrdia, že ide o oklamanie zamestnancov. Tí si budú myslieť, že vyššie odvody zaplatí zamestnávateľ, no v skutočnosti to pôjde na úkor zvyšovania miezd. V praxi to môže priniesť dokonca nezamestnanosť. Odborári sú rovnako proti zvyšovaniu odvodov a súhlasia, že to prinesie nižšie platy pre všetkých.Vláda chce šetriť aj na spájaní úradov. Opozícia má obavu, že to budú kontrolné úrady ako Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad, kde by sa tak koalícia mohla zbaviť nepohodlných šéfov a politicky ovládnuť kontrolné inštitúcie.Nahrával Peter Hanák.

1. „Pučista“ Mamuka Mamulašvili sa prišiel pozdraviť na úrad vlády. 2. O čom minister vnútra neurobí tlačovku, ale okamžite by mal. 3. Dumky Richarda Glücka o sexe.