Podcasts about najv

Jeho hosťom bola Naomi Campbell alebo 50 Cent, otváral legendárny londýnsky bar Nightjar, bol majiteľom ďalšieho slávneho baru The Gibson v Londýne, spolupracoval s najlepšími barmanmi sveta: Erikom Lorinczom, Alexom Kratěnom, Stanom Vadrnom alebo Agostino Perronem. „Najväčší problém v Londýne je s ľuďmi, preto som musel zatvoriť,“ hovorí špičkový barman a autor prestížnych barových konceptov, Marián Beke.

Organizovaná zločinecká skupina priamo na čele polície. Tak znie obžaloba v kauze Očistec. Policajnému zboru mal v skutočnosti šéfovať oligarcha z pozadia Smeru Norbert Bödör. Ako policajná mafia zarobila státisíce a koľko si jej členovia rozdelili na úplatkoch? Vypočujte si štvrtý diel podcastovej krimisérie Mafiánsky štát. Nájdete ho v službe Aktuality Navyše. Hoci prípad Očistec minulý týždeň sudca dočasne pozastavil a dostane sa na Ústavný súd, všetci jeho aktéri sú naďalej obvinení. Čoho sa mali podľa polície a prokuratúry dopustiť? Dnes si presne rozoberieme, ako policajti vypaľovali podnikateľov, či sa im to darilo alebo nie a aký výnosnejší biznis model si našli. Vopred prezradíme len jedno – kľúčovými ľuďmi v systéme boli vyšetrovatelia finančnej a daňovej kriminality – a ich šéfovia Bernard Slobodník a Ľudovít Makó. Obžaloba nám presne hovorí, kto delil aké úplatky za aké službičky pre ktorých kriminálnikov. Niektoré úplatky dosahovali stovky tisíc eur. Najdrahšou položkou v cenníku úplatkov bolo zatvorenie policajných očí. Podcastovú krimisériu Mafiánsky štát napísal a nahral Peter Hanák. Na tejto epizóde sa podieľali aj Martin Turček, Laura Kellöová, Annamária Dömeová, Matej Ohrablo, Adam Oleš, Valentína Rybárová a Xénia Makarová. Použili sme aj ukážky z rozhovoru Mareka Vagoviča s Bernardom Slobodníkom z relácie Na rovinu, jednu krátku ukážku z Rádia Expres a za povolenie použiť ukážky z ich správ ďakujeme TV Markíza. Podcastová krimiséria Mafiánsky štát vychádza každú druhú nedeľu na webe Aktuality.sk ako súčasť balíčka Aktuality Navyše. Ďakujeme, že nás platíte práve vy.

Slováci v Maďarsku: Deń Slovákov v Maďarsku -najväčší sviatok Slovákov žijúcich u našich južných susedov sa uskutočnil v novohradskej slovenskej obci Níža; zhruba 25 percent z 1230 obyvateľov tejto obce sú Slováci; ide o každoročnú kultúrnu, vydavateľskú, divadelnú a gastronomickú prezentáciu tamojšej slovenskej komunity; Hudobné kapitolky - skladateľ, textár, producent, klavirista a dirigent Miloslav Mojžiš;

Už druhý týždeň pokračuje jedno z najsledovanejších športových podujatí - Tour de France. Stodesiaty ročník pretekov je pre slovenskú hviezdu cyklistiky Petra Sagana rozlúčkou s profesionálnou kariérou. Ako sa mu darí a aké má šance na prípadné 13. etapové víťazstvo? Aká je zatiaľ tohtoročná tour a kto je medzi favoritmi na víťaza? A ktorý Slovák by mohol ísť v Saganovej stope? Vypočujte si podcast denníka Pravda s reportérom Michalom Bakajom. #pocuvajtepravdu

Podľa novinárky Stanislavy Harkotovej je situácia v Záporožskej jadrovej elektrárni napätá od samotného začiatku. „Rusi si tam spravili vojenskú základňu," približuje v podcaste. Najväčšiu elektráreň v Európe okupujú takmer od začiatku vojny. Najnovšie však ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ukrajinské spravodajské služby upozorňujú, že Rusko tam zvažuje uskutočnenie útoku. Novinárka Stanislava Harkotová približuje, ako sa záchranné zložky a ľudia žijúci v bezprostrednom okolí jadrovej elektrárne pre istotu pripravuje aj na krízový scenár, ak by došlo k jej poškodeniu. „V posledných dňoch prebiehajú tréningy záchranných zložiek s cieľom, čo robiť, ak prídu evakuovaní ľudia zo zasiahnutých oblastí. Ako sa má postaviť mestečko, ako dekontaminovať," približuje novinárka. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Video platforma YouTube spoločnosti Google zmazala viacero problémových kanálov. Najväčšími z nich boli alternatívne médiá Kulturblog a Konzerva spolu s fanúšikovským kanálom poslanca za Republiku Milana Mazureka. Podľa reakcií dezinfoscény ich tento krok zabolel, podobne ako zrušenie facebookového profilu Ľuboša Blahu. Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s odborníkom na dezinformácie a sociálne siete Jakubom Godom. Zdroje zvukov: TV Markíza, TA3 Odporúčanie: V stredu sa opäť uvidíme naživo na Tyršáku, kde budú Rozhovory ZKH naživo. Príďte o 18:00 na Tyršovo nábrežie, vstup je voľný. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

„Bezúhonnosť a priamosť nech ma zachovávajú, lebo ja na Teba očakávam.“ Žalm 25:21 Najväčšia istota, akú môžeme mať, je žiť tak, aby náš život zniesol denné svetlo. Byť čestní a pravdiví v našej reči, aby sme neboli postavení zoči-voči slovám, za ktoré sa nebudeme vedieť zodpovedať. Kto žije dvojitý život, nemôže byť nikdy v istote […] The post Dvojitý život – 25. jún appeared first on evs.sk.

Vypočujte si podcast o historickej zbierke Emanuela Marcela.  Lekárnik Emanuel Marcel študoval v Budapešti a na sklonku života našiel zaľubu v zbieraní. Zbieral prírodné veci ako boli chrobáky, motýle. Nakoniec sa jeho význámná zbierka dostala k nám do múzea," opisuje v podcaste kurátorka Anna Bajánová. Kúsky, ktoré sú vystavené v priestoroch Archeologické múzea SNM patria do obdobia starovekého Egypta, Antiky, ale aj praveku. Najvýraznejšia je červenofigurová amfora gréckeho pôvodu. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ukrajinská protiofenzíva už podľa všetkého beží. Podľa všetkého sa však stále nerozbehla naplno. Rusi sa zakopali, no ich šéfovia sa medzi sebou hádajú. Najväčší kritik generálov je majiteľ Wagnerovcov, bývalý Putinov kuchár Prigožin. Kde a ako chcú Ukrajinci agresora vytlačiť a ako sa im darí? Kde sú najväčšie riziká a ako pomáha západná technika a zbrane? Čo ruskí okupanti? Má to Putin stále celé pod kontrolou? A bude západ Ukrajine pomáhať ďalej? Potvrdia nové bezpečnostné záruky napríklad F16-tky? Pomohlo by jej členstvo v NATO? Na čo sa ešte musíme pripraviť? Braňo Závodský sa rozprával s bezpečnostným analytikom a expertom na plánovanie obrany Vladimírom Bednárom.

> Najväčší žijúci organizmus na svete je huba > Veronika študuje huby a experimentuje s nimi. Huby dokážu čistiť pôdu od kovov, majú liečivé účinky, aj vedia vytvoriť pevný material, ktorý nahrádza aj ten stavebný. Huby môžu slúžiť aj na nové odevy, pomáhajú stromom, učia nás rozkladať aj recyklovať. Veronika si počas korony založila s kolegami v Bratislave hubové laboratórium – Drž hubu, kde experimentujú s “hubovým materiálom” aj vyrábajú hubovú tlačenku. A študuje na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.

Slovenský ultramaratónec Jozech Rajchl už má za sebou niekoľko výnimočných bežeckých počinov. Verejnosť ho vníma cez organizáciu Skyrunu na streche budovy Slovenského rozhlasu. Absolvoval transkontinentálny beh Bratislava-Atény-Peking, prebehol z fínskych Helsínk do španielskej Tarify. Najväčší bežecký počin je však len pár mesiacov starou záležitosťou, a to 3800-kilometrová trasa po celej šírke Austrálie zo Sydney do Perthu. Bežnému smrteľníkovi sa už len z počutia musia roztriasť nohy, no Rajchl je borcom, ktorý takéto veci zvláda. Spoločne so svojou pravou rukou Ľubošom Kršiakom sa rozprával s moderátorkou Alenou Stračiakovou.

Najväčšie sklamanie z Igora Matoviča prišlo po smrti mladých ľudí z Teplárne, keď si z LGBTI komunity urobil tému, hovorí hudobníčka Dorota Nvotová, ktorá bude v parlamentných voľbách kandidovať za stranu Demokratov. V rozhovore s reportérkou Luciou Osvaldovou hovorí aj o tom, či by pre ňu bola akceptovateľná spolupráca Demokratov so stranou Hlas.

Ódorova vláda má za sebou takmer mesiac. Do parlamentu čochvíľa predloží svoje programové vyhlásenie a požiada poslancov o dôveru. Ako to dopadne? Najväčšou prioritou je pokojne priviesť Slovensko k predčasných voľbách. Kampaň sa však stupňuje a Smer kričí o manipulovaní volieb. Pred zasahovaním z Ruska zas varuje Naď. Budú teda voľby férové? Bol rozsudok v procese vraždy Jána a Martiny spravodlivý? Dočkáme sa potrestania vrahov Daniela Tupého a má polícia stále rozviazané ruky? Ako pokračuje vyšetrovanie exponovaných káuz a prečo sú vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu stále obvinení? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom vnútra Ivanom Šimkom.

Hosť podcastu: KATARÍNA STRÝČKOVÁ, protokolistka a odborníčka na britskú kráľovskú rodinu Rozprávame sa o knihe Náhradník od princa Harryho. Harry v nej nadáva na médiá, osočuje rôznych ľudí, píše o mame Diane, ktorú nazýva mamička. Už ona veľmi umne pracovala s médiami, na ktoré teraz Harry nadáva. Hovoriť o Megan je veľmi citlivá záležitosť, aj kvôli jej tmavšej pokožke...a určite si neraz vymýšľala, zavádzala. Každopádne je veľkou oporou pre Harryho, ktorý sa zrazu necítil ako č.2 a obyčajný náhradník. Harry sa sťažuje, že bol vždy len dvojka, plán B, náhradník...akoby nechápal logiku a zákonom dané následníctvo v kráľovskej rodine. Hovoríme o niektorých konkrétnych pasážach z knihy, o členoch kráľovskej rodiny, o Meghan Marklovej. Spomíname seriál Koruna, či Kravaťáci. Ďalšie knižné tipy: historický príbeh Vlčí brloh priblíži autorka Elodie Harper Colleen Cambridge hovorí o svojom príbehu Vražda v Mallowan Hall Sam Hollandová o drsnom krimitrileri Echoman 1.diel dilógie Vláda Kráľa od Riny Kent + úryvok číta Dado Nagy Natasha Solomons o svojej knihe Ja, Mona Lisa Luxusná knižnica a novinka Vyznania. Hovoria o nej Kamil Peteraj, Martin Augustín a Marek Néma. historický triler Sestra lovca bosoriek nová odeonka Sesternice 7.diel v sérii o Kubkovi - Kubko na dedine séria Škola pre poníky pokračuje, 2.diel Starosti s vystrašeným poníkom  

Ľudia, ktorí chcú manipulovať voľby, investujú množstvo peňazí do dezinformačných kampaní. Nemusíme sa obávať manipulovania volieb pri sčítavaní hlasov, hovoria v podcaste V redakcii dátový analytik Daniel Kerekes a reportér Vladimír Šnídl. V rozhovore s Luciou Osvaldovou vysvetľujú, ako funguje volebný proces a ako dezinformácie o možnom falšovaní volieb agitujú voličov.

Špeciálny diel ohľadom finále sme nahrali v OG dvojici Ľuboš a Kuz. Pokúsili sme sa vám porozprávať príbeh tohtoročného finále. Začali sme tým ako sa dostali do finále Heat cez playin zápas a cez jednotlivé série. Potom sme skočili na Denver v playoff a ich jednoznačné postúpenie. Najväčšou časťou podcastu bola predikcia vývoju finále. Pozreli sme na faktor únavy, zónovú obranu Heat, útok Nuggets, skúsenosti Heat, spoľahlivosť jednotlivých hráčov a v neposlednom rade naše obľúbené matchupy. Koho uvidíme v obrane na Jamalovi, či Butlerovi a kto si poradí s 2-násobným MVP? Nakonci sme pridali konkrétne predikcie finále.  (00:00) - Intro (00:58) - Heat v playoff (10:15) - Nuggets v playoff (14:05) - Rozbor Finále (40:53) - Predikcie výsledku --- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/druhalajna/message

Today's episode is about the town of Spišská Nová Ves and its history. In the Slovak lesson you will learn some words from my Medieval vocabulary. You will also learn how to say “Town Hall” and how to ask "How do I get to Town Hall Square?” in Slovak. At the end of the episode you can listen to my short story about the history of Spišská Nová Ves in Slovak. Episode notesToday, I'm talking about the town of Spišská Nová Ves and its history. In the Slovak lesson you will learn some words from my Medieval vocabulary. You will also learn how to say “Town Hall” and how to ask "How do I get to Town Hall Square?” in Slovak. At the end of the episode you can listen to my short story about the history of Spišská Nová Ves in Slovak. Slovak lesson  1. písomná zmienka (written mention)  2. nová obec (new village)  3. historické dôkazy (historical evidence)  4. opevnenie (fortification)  5. hradná brána (castle gate)  6. pouličný trh (street market)  7. trhové právo (market law)  8. trhové mesto (market town)  9. priemysel (industry)10. meď (copper)11. meďové bane (copper mines)12. ťažba medi (copper mining)13. radnica (town or city hall)14. radničné námestie (Town Hall Square) 15. Ako sa dostanem na Radničné námestie? (How do I get to Town Hall Square?)Timestamps00:29 Introduction to the episode02:30 About Spišská Nová Ves07:20 Fun fact 109:47 Fun fact 211;45 Slovak lesson17:59 From the history of Spišská Nová Ves20:10 Final thoughtsFROM THE HISTORY OF SPISSKA NOVA VESPrvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína v latinčine ako Villa Nova. Existuje však dostatok historických dôkazov, ktoré dokazujú, že mesto je oveľa staršie. Mesto vzniklo zrejme zlúčením starej slovenskej obce „Nová Ves“, po maďarsky „Iglov“ a novšej nemeckej obce „Neudorf“, čo znamená „Nová obec.“ Koncom 13. a začiatkom 14. storočia, mesto vybudovalo jedno z najväčších opevnení na Slovensku, ktorého súčasťou boli 4 brány. Zánik opevnenia je datovaný do polovice 19. storočia. Dodnes sa zachovala len Levočská brána.V 14. storočí získala Spišská Nová Ves trhové právo, čím sa stala významným obchodným centrom. Mesto rástlo a rástlo, a stalo sa rušným trhovým mestom. Jeho trh sa stal najväčším pouličným trhom v Uhorsku. Najvýznamnejším priemyslom v oblasti bola ťažba medi. Kov sa spracovával v peciach a palivom pre tie pece bolo drevo z okolitých lesov.Dnešná Spišská Nová Ves je sídlom župy, kultúrno-spoločenským, administratívnym a hospodárskym centrom južného Spiša. Má veľa historicky cenných budov so zaujímavou architektúrou. Mnohé jeho pamiatky sú zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Väčšina z nich sa nachádza na hlavnom námestí, ktoré sa volá  Radničné námestie.If you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram www.instagram@bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Thank you for listening to my podcast© All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Sledujte mimoriadny diel Godzone podcastu s účastníkmi Godzone konferencie 2023! V tomto dieli si vypočujete viacero skutočných príbehov ľudí, o tom ako sa dostali k Bohu a čo robí v ich živote. 0:00 Úvod 0:48 Talk s Jankou Zubajovou 2:12 Ktorú vec zo svojho zoznamu túžob si zrealizovala tento rok? 4:55 Miška 5:23 Rýchla chválová pieseň alebo pomalá a hlboká? 6:40 Obnovenie v duchovnom živote 9:35 Malý Karol 4.krát na Godzone konferencii 11:58 Kontrolujú ti rodičia telefón? 12:45 Eliška zo Stupavy 1.krát na Godzone konferencii 13:08 Boží dotyk v 11. rokoch 13:55 Obnovenie ohňa a zápalu pre evanjelizáciu 15:12 Adam z Oravy 15:37 Akú radu by si dal svojmu mladšiemu ja? 17:15 Radko z Hradišťa 19:38 Jakub z Trstenej, zo spoločenstva Siloe 20:30 Modlitba za tých, čo potrebujú spoznať Boha 21:26 Ak by si robil anketu medzi svojimi priateľmi, čo by si sa ich opýtal? 22:00 Ktorú vlastnosť na Bohu máš najradšej? 22:42 Ako mu Boh zmenil život? 23:51 Martin zo Severní Moravy a jeho svedectvo 26:09 Aký je Boh? 27:01 Sofia zo Stupavy 27:08 S akými potrebami chodia ľudia na modlitbu? 27:52 Kedy spoznala že Ježiš je živý? 29:10 Ako vykročiť za Bohom? 30:20 Terezka z Južnej Moravy 32:45 Dominika 33:08 Keby je za každé povolanie rovnaká mzda, čo by si robila? 33:45 Čo určite plánuje stihnúť pred smrťou 34:45 Ako spoznala Ježiša 35:51 Juraj 36:37 S akými zvieratami by sa chcel rozprávať? 40:10 Mikuláš zo Spišského Štiavnika 41:30 Najväčší bývalý hejter projektu Godzone 43:50 Ondra z Křoví 45:00 Obnovovanie Pánovej prítomnosti 45:45 Osobné stretnutie s Ježišom 47:55 Ivanov syn Teo a Rišo

Ako budú vyzerať najbližšie mesiace a roky na realitnom trhu? Pre mnohých je to otázka za milión. Po rokoch hojnosti totiž prišlo zložité obdobie. Inflácia, rast úrokov na hypotékach, aj obavy z ďalšieho vývoja sa podpísali pod prepad záujmu o nové bývanie, čo neteší žiadne developera. Tí menší tak často pristupujú k zmrazovaniu už začatých projektov, respektíve optimalizácii. Väčší s dostatočným finančným vankúšom sú v jednoduchšej situácii. Ak však nechcú zaspať na vavrínoch, musia sa chystať na ďalšie obdobie a pripraviť projekty, ktoré ich potiahnu, keď kríza ustane. Ktoré spoločnosti v súčasnosti kraľujú rezidenčnému developmentu? Prečo hovoríme hlavne o slovenských firmách a kde sa chystajú stavať najčastejšie? Koľko nových bytov vôbec vznikne v najbližších mesiacoch či rokoch? Aj o tom sa v novej časti podcastu Index Eva Frantová rozpráva s ekonomickým redaktorom magazínu Index a denníka SME, Tomášom Vašutom. Viac o najväčších rezidenčných developeroch: https://index.sme.sk/c/23156319/kto-su-najvacsi-rezidencni-developeri-rebricek.html?ref=av-center https://index.sme.sk/c/23165042/ktory-developer-chysta-najviac-bytov-rebricek.html – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Aj keď v predreformačnom období existovalo len málo rukopisných Biblií, Boh nedopustil, aby jeho Slovo bolo celkom umlčané. Pravdy tohto Slova nemali zostať navždy skryté. Boh mohol spútané slová života práve tak ľahko uvoľniť, ako vedel otvoriť dvere a železné brány žalára a vyslobodiť svojich služobníkov. Ľudia v rôznych krajinách Európy pod vplyvom Božieho Ducha hľadali pravdu ako skrytý poklad. Odporúčam dokument "Zjavenie - Nevesta, šelma a Babylon" - https://www.youtube.com/watch?v=Gvta5BMEzl4 59.dielna séria evanjelia Podľa Matúša - https://www.youtube.com/playlist?list=PLamrgaXQzkN3vuwrIiV03pUE1Ik254Mwd ━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━━ ➤

Čítal som, že ľudia sa sťažovali, že v Ríme v Koloseu boli malé okná. Ku vám som trafil na bicykli bez mapy. Ísť na Erazmus do Estónska sa mi zdalo cool. Radšej pôjdem doma do fitka ako na víkend do Barcelony. Najväčší relax je vysávač a Simpsonovci. Chcel by som mať kaktusový skleník. NEXT? AJ ŠIALENÉ REŽIMY SKRÝVAJÚ PRÍJEMNÝCH ĽUDÍ  https://open.spotify.com/episode/3GZjq7h4JlLAapx8AR18Vm?si=KizWfhy4TJ2ML9v11UAS5A  Trúfneš si predbehnúť vlak?  https://fasterthanatrain.sk/registration/  * Výhodné last minute ponuky na toto leto  https://www.orextravel.sk/  * Čertovsky dobrý eshop  https://www.fuego.sk/  *  https://gothal.sk/novinky/carovne-letne-prazdniny-v-gothale  Produkcia @marakua_passionpodcast by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/  

Nedotknuteľný monštruózny úrad s neodvolateľným predsedom. Takto komentuje ministerstvo životného prostredia založenie nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu, ktorý obsadil nominant Sme rodina. Úrad bude mať pod palcom takmer všetky stavebné konania a povoľovacie procesy, navyše jeho predseda bude takpovediac zabetónovaný v úrade na sedem rokov. Najväčším porazeným bude životné prostredie a verejnosť Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno o detailoch novej stavebnej legislatívy rozpráva s právničkou Ivanou Figuli z Via Iuris. Zdroj zvukov: TV Markíza Odporúčanie: Na záver mám pre vás niečo na zníženie stresu. Neviem ako vám, ale mne veľmi pomáhajú dokumenty o zvieratách a nedávno som narazila na trojdielnu minisériu na Netflixe s názvom Ostrov pobrežných vlkov. V nádhernej kanadskej prírode sa oboznamujete so životom vlčej svorky, ale aj so životom vydier, orlov či medveďov. Je to krásne upokojujúce pozeranie, vrelo odporúčam. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

"Ja som sa stretávala s poznámkami, že či deťom robím desiatu do školy a kto sa s nimi učí. Najväčšie pozdvihnutie prišlo vtedy, keď sa deti zapojili do kampane. Začala som byť obviňovaná, že som nezodpovedná matka, lebo nedokážem domyslieť, čo deťom hrozí. A ja som trpezlivo vysvetľovala, že keď kandiduje žena, ktorá je matka, tak na rok deti neodloží niekam preč. A je zvláštne, že mužských kandidátov sa nikto nepýta, kde majú deti a kto sa o ne stará," hovorí politička a ekonómka Danuše Nerudová o kampani na českú prezidentku a stereotypoch, ktorým ako žena v kampani čelila. "Vy tu máte Fica, my máme Babiša. A ja vyviniem maximálne úsilie, aby mladá generácia prišla voliť a aby v ďalších voľbách nezvíťazil Andrej Babiš," dodáva Nerudová k tomu, že bude zrejme kandidovať v eurovoľbách. Je Česko viac mizogýnne ako Slovensko? Čo zažívala počas kampane na prezidentku? Prečo ju neustále porovnávali so Zuzanou Čaputovou? Ako sa pozerá na protesty vo Francúzsku proti dôchodkovej reforme? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Danušou Nerudovou, političkou a ekonómkou.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Stámiliónové investície do nových nemocníc či opráv tých starých sú ohrozené. Najväčšiu nemocnicu na Rázsochách staviame tridsať rokov a teraz to chceme stihnúť za šesť. Nebude to znovu celé ako s tou diaľnicou z Bratislavy do Košíc do 2010? Stihneme to? Nemali by sme radšej peniaze poslať do menších projektov? A ako ministerstvo vyrieši protesty proti rušeniu pôrodníc? Ako budú vyzerať naše nemocnice po ich optimalizácii a rozdelení do piatich skupín? A čo ambulancie, bude nás mať kto a kde liečiť? Braňo Závodský sa rozprával s I. štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva, aktuálne jeho faktickým šéfom Michalom Palkovičom, profesionálne lekárom, patológom.

Možno je čas, aby sme nanovo otvorili otázku našej identity a toho, kto sme a kam smerujeme. Možno je načase napísať novú Ústavu. Hovorí právnička a kandidátka za OKS (na kandidátke SaS) Slavomíra Henčeková. Definícia manželstva podľa nej do Ústavy vôbec nepatrí a na diskusiu je aj preambula s Cyrilometodským duchovným dedičstvom, ktoré ani nemá žiadnu právnu váhu. Právnym štátom sme dnes len do určitej miery. Rovnako tak sme spravodlivým štátom len do určitej miery. Hovorí po vyše tridsiatich rokoch budovania právneho štátu právnička, asistentka poslanca Benčíka a dnes už aj kandidátka OKS (na kandidátke SaS) do parlamentných volieb Slavomíra Henčeková. Najväčšou poistkou ľudských práv je, podľa nej, dnes na Slovensku najmä naše členstvo v EÚ. Tento štát pred viac ako tridsiatimi rokmi založil právnik Vladimír Mečiar a to v spolupráci s ďalším právnikom Ivanom Gašparovičom. Najväčším oponentom mu bol šéf KDH a právnik Ján Čarnogurský. No a aby toho nebolo málo, najdlhšie slúžiacim premiérom bol opäť právnik Robert Fico a to v úzkej kooperácií s ďalším právnikom Róbertom Kaliňákom. Čo to vypovedá o práve a o tom, kto ho z pozície moci u nás môže aplikovať?  Ako štát sme na ceste, a možno úplne presne nevieme kam. Nemáme širokú spoločenskú zhodu na tom, kto sme. Hovorí právnička a kandidátka do parlamentných volieb za OKS (na kandidátke SaS) Slavomíra Henčeková. Preto je podľa nej načase otvoriť diskusiu o celkom novej Ústave, ktorá by zadefinovala kto sme, čo chceme a kam smerujeme. Ako vníma právny štát v jeho slovenských variáciách a kam sa v našej podkarpatskej aplikácií práva stratila spravodlivosť? No a čo ju dnes láka na tej našej politike?  Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

S prácou prezidentky Zuzany Čaputovej je spokojných takmer 56 percent ľudí, ukázal najnovší prieskum agentúry Focus pre televíziu Joj. Najväčšiu podporu má hlavne u voličov Progresívneho Slovenska, ktoré na piatok zorganizovalo zhromaždenie na vyjadrenie podpory Zuzane Čaputovej v prezidentských voľbách. Čo tým strana sleduje? Chce prezidentku skutočne podporiť, alebo si robí vlastnú kampaň? „Viem si predstaviť, že to v PS vymysleli práve preto, aby nepodporili ju, ale aby podporili svoje umiestnenie v parlamentných voľbách," hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Podľa neho sa strana chce zviesť na popularite prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej to ,naopak, môže v potenciálnej kandidatúre na prezidentku viac uškodiť. „Ešte viac sa bude jej meno spájať práve s Progresívnym Slovenskom. Aby mohla osloviť aj voličov iných politických strán, tak by mala prejavovať ešte vyššiu mieru nadstraníckosti ."

Niekdajšia miss – kráľovná krásy slovenských stredoškoláčiek - s rozbehnutou kariérou sveta, ktorý sa točí okolo modelingu, nakoniec sa upísala medicíne. A nie hocakej: tej v tropickej Afrike. A ak na jej prvej súťaži krásy porota ocenila aj jej kreativitu, v improvizovaných podmienkach čierneho kontinentu akoby ju našla. V dnešnom RánoNahlas sa pozrieme na príbeh „lekárky v divočine“, ktorá svoje africké skúsenosti naplno využila aj doma na Slovensku na covidových oddeleniach. Lekárka Monika Paločková.     Modeling ako dobrá príprava na africkú improvizáciu   Najprv Taliansko, Španielsko a Francúzsko, destinácie, kam ju zaviedol modeling, neskôr Afrika. To už v pozícii začínajúcej lekárky s diplomom z Karlovej univerzity.   „Medicínu som vybrala preto, lebo sa dá robiť kdekoľvek na svete“, tvrdí. „Či už v rozvojových krajiných, alebo tých rozvinutých. Mojim snom bolo pomáhať tam, kde by sa inak nepomáhalo“, rozpráva.   Ešte predtým si však „odskočila“ do sveta módy. Jej dvere jej širšie pootvoril titul „miss stredných škôl“. „Si vysoká, skús to s modelingom“, počúvla na začiatku radu svojho okolia. Začala tak dekádu, ktorá ju uviedla do sveta módnych mól, cestovania. „Ostrieľala som sa, naučila jazyky a samostatnosti“, spomína Monika. Prišla však na to, že modeling „využil tak desať percent môjho potenciálu“.   V podcaste sa dozviete aj odpoved'na otázku, či by do sveta modelingu pustila svoje dieťa.   Oslovila ju vtedy práca charizmatického Vladimíra Krčméryho a jeho rozvojové projekty v Afrike.   Nemocnica na banánovom poli   Prvou africkou štáciou bola „neplánovaná“ zastávka v Burundi. Po prílete musela istý čas čakať na víza do svojej destinácie vo Rwande. „Bola to krásna nemocnica, postavená na banánovom poli. Fungovala dobre, až na to, že nemala aktuálne lekárov“, opisuje svoje africké začiatky Monika.   „Bola som tam jediný lekár. Mojim šťastím bolo, že som mala „po ruke“ 250 kilometrov vzdialeného atestovaného infektológa, ktorý bol vždy k mojej dispozícii na telefóne“.   Africké lekárske začiatky tak Monika Paločková prežila najmä na virtuálnych konzíliách. V praxi to podľa jej rozprávania vyzeralo tak, že keď si s niečim nevedela rady, zapla smart telefón a postupovala podľa rád kolegov expertov. „Chirurgovi som teda cez videohovor ukázala ranu, s tým, že čo s ňou, čo robiť“, vysvetľuje.   Šťastím jej afrických začiatkov bolo, ako spomína Monika Paločková, že väčšina diagnóz boli infekcie a prakticky sa opakovali.   Keď deti zachraňujú deti   „Spomínam si na prípad asi päťročného chlapčeka, ktorý mi v náručí doniesol svojho dvojročného bračeka. Položil mi ho na posteľ, že je chorý a potrebuje pomoc“, pokračuje v rozprávaní Monika. Šlo pritom o komatický stav z mozgovej malárie. „Bol to moment, na ktorý si spomínam doteraz“, dopĺňa.   „V Burundi som mala aj prípad osemročného chlapca s prestrelenou rukou a nohou“, pokračuje v spomienkach. Šlo o obeť muža, ktorý si chcel vyriešiť účty s jeho otcom, keďže ho však nenašiel, svoj hnev si vyvŕšil na dieťati. „Predo mnou sa ocitol postrieľaný malý chlapec a ani nezaplakal. Bol ticho, kamenná tvár...Sú to silní ľudia“, hovorí Monika.   Afrika naučila mladú lekárku so skúsenosťou sveta modelingu zahodiť ustráchanosť, aspoň tak o tom hovorí. „Veci beriem tak, ako prídu“, hovorí. „Afričania sú pre mňa príkladom bezprostrednosti. Nesťažovali sa na to, čo nemajú. Tešili sa naopak z toho, čo majú. To ich robilo šťastnými“, hovorí Monika. „Toto by som si chcela zobrať do môjho života v Európe a zostať pri tom čo najdlhšie. Je to veľmi dobrá prevencia vyhorenia a životnej skepsy“.   Pandémia ako ťažké vytriezvenie z Afriky   Na Slovensko sa vrátila do situácie, keď nemocnice kolabovali pod náporom covidových pacientov. „Zaskočilo ma, že som tu zažívala smrť častejšie, ako v Afrike“, hovorí. „Bolo to frustrujúce, že v zdravotníctve, ktoré je vyspelejšie a vybavenejšie, pacienti umierali častejšie“, spomína. Zaradila sa vtedy vrámci tretej vlny medzi kolegov na jedno z covidových oddelení.   Hovorí, že nášmu zdravotníctvu by pomohlo už „nasadenie a spolupráca“ zainteresovaných, na čo bola zvyknutá v rozvojových projektoch. „V nich sa využíva potenciál a kreativita našich pracovníkov a rovnako potenciál miestnych. Výsledkom je podnetné prostredie miestnych zariadení napriek okliešteným podmienkam“.   Najväčšia výzva - materstvo „Zo všetkých doterajších životných rolí, ktoré som doteraz skúsila, je materstvo jednou z najťažších. V spoločnosti je však málo oceňované, vzhľadom k jeho náročnosti. A hovorím to po tom, čo som absolvovala medicínu na Karolovej univerzite a dva roky v Afrike! Mám to s čím porovnať.“   Monika Paločková je čerstvá matka. Aj celý podcastový rozhovor vznikol s jej spiacim dieťaťom v náručí. Svoje materstvo pritom vníma ako „najväčšiu výzvu“, paradoxne v spoločnosti, ktorá ju berie ako samozrejmosť.   „Rola matky sa berie ako samozrejmosť. Veľmi málo sa vidí sa, čo všetko je za tým“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Za migy, ktore poskytneme Ukrajine, by sme mali dostať finančnú aj materiálnu kompenzáciu v hodnote 900 miliónov dolárov. Minister obrany Jaroslav Naď však zatiaľ nepovedal, čo presne znamená materiálna časť. Na tom, že stíhačky posunieme Ukrajine je podľa premiéra Eduarda Hegera konsenzus celej vlády, no oficiálne to ešte neschválili. Je to naozaj v súlade s ústavou? Ako reagujú opoziční politici? Kedy migy pošleme? A čo všetko je v tých 900 miliónoch dolárov? O tom, aká je aktuálne situácia s migmi, sa Ľubica Melcerová rozprávala s redaktorom Michalom Katuškom. Zdroje zvukov: SME, Zoznam.sk, WION, CNN, DW, Youtube/Smer-SD, TASR Odporúčanie: Dávate fotografie svojho dieťaťa na sociálne siete? Možno by ste to mali prehodnotiť. Influencerky so státisícovým dosahom im vytvárajú osobitné profily, kde ich zachytávajú v často pomerne intímnych situáciách, no fotografie malých detí z dovoleniek či rodinných osláv bežne publikujú aj verejne neznámi rodičia. Približne polovica fotiek, ktoré sa nachádzajú na weboch s detskou pornografiou, sú práve tie, ktoré zverejnili ich rodičia na sociálnych sieťach. Článok Michaely Žurekovej - Desaťtisíce ľudí sledujú život ich detí. Plačková a ďalšie influencerky hovoria o sharentingu - je môj zaujímavý tip na záver. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Zdeněk Godla je český herec rómskeho pôvodu. K herectvu sa dostal náhodou, pri verejnoprospešných prácach v Chomutove, kde prebiehal casting do filmu Cesta von. Prihlásil sa, dostal úlohu a nasledovali ďalšie. Najväčší divácky ohlas mal v úlohe Franty v seriáli MOST. Tancoval v Stardance (čo je česká verzia Let´s Dance) a aktuálne hrá jednu z hlavných úloh v skvelej novej slovenskej čiernej komédii INVALID. V rozhovore sa dozviete: - v mladosti strávil 5 rokov vo väzení, ako sa to odrazilo a či vôbec, - hovorí skvelo slovensky, jeho otec pochádza z Prešova, - z peňazí, ktoré zarobil, si založil stavebnú firmu, - aké úlohy si vyberá a kedy sa mu najlepšie hrá, - a čo s tým všetkým má rómsky Obelix.

Príbeh magnetófonovej pásky alebo aj „grilovanie socializmus“ v policajnej akcii „Páska“. Prichádza s ňou Ústav pamäti národa, ktorému sa podarilo zrekonštruovať a zanalyzovať už historickú nahrávku, ktorá vypovedá o živote a nespokojnosti so socialistickým režimom zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Čudný anonym v schránkach „Prosia nás, aby sme viac robili, no prosia nás tí, čo sami darebáčia“ – zaznieva mužský hlas z magnetofónového záznamu z januára 1983. Za darebákov pritom označuje „predsedov straníckych (komunistických) organizácií“.   „Zlé osvetlenie, nikde kúska zelene, kúska spríjemňujúceho prostredia. Iba na zožltnutých stenách plagát s nápisom: Brigády socialistickej práce – predné hliadky pokroku!“   Tento kritický obsah sa šíril na magnetofónových kotúčoch, ktoré si ľudia v rôznych častiach Slovenska našli začiatkom roka 1983 v poštových schránkach. Anonymne. Diverzná provokácia? K štátnym orgánom sa dostalo sedem kópii. Adresáti ich podľa Petra Mikleho, riaditeľa archívu ÚPN odovzdali polícii, „lebo nevedeli, či náhodou nejde o provokáciu“. Nahrávka sa podľa neho ocitla aj v schránke jedného príslušníka verejnej bezpečnosti, čo bol vtedajší názov polície.   „Súdruhovia, snažte sa, pracujte, lebo nebudú prémie. Najväčší darebák naháňa ľudí do roboty, hoci mu ide predovšetkým o jeho prémie (…) Budeme viac robiť, keď ich zosadíme z funkcií“. Aj toto zaznieva zo 79 minút zvukového záznamu. Vyšetrovanie bez úspechu Páska bola predmetom rozsiahleho vyšetrovania. Najprv sa ňou zaoberala komunistická verejná bezpečnosť. Keď však prišla na to, že objektom občianskej kritiky je samotný socializmus, jeho prejavy a tí, ktorí za ním stáli, prípad odovzdala tajnej štátnej bezpečnosti (Štb). Tá prípad po dvoch rokoch rozsiahleho no neúspešného vyšetrovania zaarchivovala. Nepomohla ani analýza jazykovedného ústavu.   Ústav pamäti národa sa k zvukovým páskam dostal po rokoch. „Po dvadsiatich rokoch spočívania vo vreciach sa nám podarilo spracovať príbeh tejto pásky, dokonca spárovať ju s vyšetrovacím spisom“, hovorí šéf archívu Peter Mikle. Napriek tomu konštatuje, že aj dnes o nej nevieme nič viac, ako by o nej napísala vtedajšia štátna bezpečnosť“.   Aj preto ÚPN vyzýva verejnosť, ak by sa na zázname niekto spoznal, alebo by identifikoval hlas s konkrétnou osobou, aby sa prihlásil. Ústav tiež vyzýva ľudí, ktorí by podobné záznamy mali doma, aby sa ohlásili. Môžu tak prispieť k objasneniu štyridsaťročnej „diverznej“ záhady.   Ilegálny podcast Peter Mikle prirovnáva analyzovanú magnetofónovú pásku zo začiatku osemdesiatych rokov k dnešným podcastom. „Tu však ide o akýsi ‚ilegálny podcast‘ o tom, čo trápilo obyvateľov Československa v období socializmu“, tvrdí. „Treba si ale uvedomiť, že na rozdiel od minulosti vás dnes policajný zbor ani tajné služby nebudú vyšetrovať za to, že ste povedali, že ráno musíte čakať hodinu a pol na mäso a teplá voda vám tečie iba raz týždenne“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Autorská dvojica Pavlína Šulcová a Kakalík rozprávajú o svojich potulkách zasľúbenou zemou a fotoknihe Tak jsme tady, Mojžíši.  

"Demokracia funguje. Chodíme k voľbám a slobodne si vyberáme. Čiže, keď si slobodne vyberáme, tak je to v poriadku. To, že našej liberálno-intelektuálnej bubline sa nepáči, ako volí väčšia časť Slovenska, to je náš problém. Asi nevieme komunikovať dostatočne zrozumiteľne obsahy, ktoré si myslíme, že sú dôležité, respektíve nie sú také dôležité pre ľudí, ktorí žijú bežné životy," hovorí vydavateľ a zakladateľ denníka SME Alexej Fulmek. "Najväčší problém je vytvorenie si škatuľkovitého modelu, kto je dobrý, kto je zlý. Nechcem to zase banalizovať. V zásade novinársky mozog automaticky funguje tak, že sa snaží zbierať negatívne informácie na tých ľudí, ktorí sú zlí. Čo inak nehovorím, že z médií, ale je to aj súčasť práce politikov, čo je tiež katastrofa. Že sa zbierajú kompromitujúce materiály na jednotlivých ľudí, aby boli vydierateľní. Toto všetko tvorí taký stredoeurópsky mix, ktorý asi nie je úplne v poriadku," dodáva Fulmek. Ako vníma a vnímal odchod novinárov do Denníka N pred ôsmimi rokmi? Ako sú na tom slovenské médiá dnes? Čo považuje za najväčšie chyby, ktoré za 30 rokov v denníku SME urobil? A naopak, čo sa podľa neho za 30 rokov Slovensku podarilo? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s vydavateľom a zakladateľom denníka SME Alexejom Fulmekom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

1. Pellegrini nechá bojovať Fica. 2. OĽaNO žije skôr vo fantazijnom ako v reálnom svete. 3. Najväčšia diera je Prievidza. Alebo Trebišov?

Rok 2022. Rok pádu vlády. Rok rekordného nárastu cien všetkého. Rok vojny na Ukrajine. Ako sa nám tento rok žilo? Čo teraz čakáme od našich lídrov vo vláde a parlamente? Pomôže dohoda na rozpočte, či ďalšia Matovičova demisia? Mali by sa poslanci radšej rýchlo dohodnúť na predčasných voľbách? Aký budeme mať rok 2023? Braňo Závodský sa rozprával s bývalou premiérkou a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou.

"Napríklad na Orave vyteká arzén do rieky Orava, ktorá je Rámsarskou a chránenou lokalitou. Je tam priemyselný závod, ktorý skončil výrobu. Odpad bol ukladaný celé desaťročia, voda išla cez čističku a tú správkyňa konkurznej podstaty zatvorila. Voda bez čistenia odchádza do rieky. Zostane to na nás všetkých. Bojím sa, že kvôli pozostatkom socializmu, divokej privatizácie a súčasných zmien v spoločnosti, nás ešte len tie najväčšie problémy čakajú," hovorí ekologička Martina Paulíková, držiteľka ceny Biela vrana. "Na Slovensku je podľa mňa veľmi veľa príbehov takýchto ľudí, ktorí si zadefinovali, že toto je systémový problém. A neviditeľne desaťročia alebo roky proste idú a menia to nastavenie. Takýchto Slatiniek a Vlkov a neviem akých ďalších organizácií environmentálnych, je podľa mňa veľmi veľa, len sa o nich nevie. Respektíve, splnia svoju úlohu a tí ľudia idú ďalej. Nepotrebujú, ani nerozmýšľajú nad tým, že dostanú ocenenie,'' dodáva Martina Paulíková. Prečo trvalo snahe zabrániť výstavbe v Slatinke až 29 rokov? Prečo regulujeme vodné toky, keď to aj tak spôsobuje ďalšie problémy? Prečo sa viac nezaujímame o envirotémy? Komu by venovala svoje ocenenie Biela vrana? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Martinou Paulíkovou, držiteľkou ocenenia Biela vrana za občiansku statočnosť. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Okolo svojej osi sa otočí najrýchlejšie zo všetkých, jeho magnetosféra je vačšia ako slnečná a je rekordérom v počte mesiacov. Čo ešte skrýva? Na ceste Slnečnou sústavou sa po predstavení vnútorných planét a pásma asteroidov dostávame k plynným obrom. Čím sa líšia Jupiter a Saturn od Urána a Neptúnu a kto sa s Galileim pohádal o objav Jupiterových najväčších mesiacov. O prvom a najväčšom plynnom obrovi v našom systéme sa v 37. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška. ČITATEĽSKÝ KLUB #3: Isaac Asimov – Oceľové jaskyne. Čítame novú knižku od Asimova a tentoraz sa z ďalekej budúcnosti vrátime v čase o niečo späť. Špeciálnu epizódu venujeme rozboru tejto knihy v poslednej epizóde tohto roka. Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme! Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa tiež dozviete: po kom sú pomenované najväčšie Jupiterove mesiace a prečo sa to nepáči jeho manželke, rôzne hypotézy, ako Jupiter vznikol, čo nám povedali rôzne sondy, ktoré ho sledovali a kto sú Trójania a prečo putujú vesmírom spoločne s Jupiterom. Zaujímavé odkazy: Ako pán Ole Rømer meral rýchlosť svetla využitím pohybu Jupiterových mesiacov Ako Jupiter a Slnko spoločne obiehajú okolo barycentra Jupiter a Trójania Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Obsadenie Ukrajiny ruskou armádou malo trvať desať dní. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI. Ukrajina v úvode vojny dokázala zastaviť bleskový útok a dnes sa môže spoliehať na podporu od západných krajín. Najväčšiu podporu dostáva od Spojených štátov. Podľa generála Pavla Macka sú náklady na podporu Ukrajiny od USA nižšie ako by boli prípadne dopady deštrukcie systému bezpečnosti v Európe a vo svete.  Milan Vetrák z OĽaNO navrhuje zvýšiť osobitný odvod pre podnikateľov zo ziskom nad 3 milióny eur. Odvod by sa navyše po novom mal vzťahovať na viac subjektov ako doteraz. Podnikateľom sa to však nepáči, hovoria o diskriminácii. Návrh poslanca Vetráka nemá zatiaľ podporu ani v opozícii. V podcaste budete počuť poslancov Milana Vetráka, Mariána Viskupiča a Richarda Hollého z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová. Na príprave okrem nich spolupracovali aj Valentína Rybárová a Matej Ohrablo.

Obsadenie Ukrajiny ruskou armádou malo trvať desať dní. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI. Ukrajina v úvode vojny dokázala zastaviť bleskový útok a dnes sa môže spoliehať na podporu od západných krajín. Najväčšiu podporu dostáva od Spojených štátov. Podľa generála Pavla Macka sú náklady na podporu Ukrajiny od USA nižšie ako by boli prípadne dopady deštrukcie systému bezpečnosti v Európe a vo svete.  Milan Vetrák z OĽaNO navrhuje zvýšiť osobitný odvod pre podnikateľov zo ziskom nad 3 milióny eur. Odvod by sa navyše po novom mal vzťahovať na viac subjektov ako doteraz. Podnikateľom sa to však nepáči, hovoria o diskriminácii. Návrh poslanca Vetráka nemá zatiaľ podporu ani v opozícii. V podcaste budete počuť poslancov Milana Vetráka, Mariána Viskupiča a Richarda Hollého z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.  Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová. Na príprave okrem nich spolupracovali aj Valentína Rybárová a Matej Ohrablo.

V rýchlom podcaste SHARE_now hovoríme aj o tom, kedy by mal byť počítač dodaný. Na Slovensko len nedávno dorazil superpočítač Devana, no štát už plánuje vývoj jeho nasledovníka. Bude sa volať Perún a mal by byť tak výkonný, aby Slovensko prinajmenšom dobehlo zaostávanie za susednými štátmi. O tom, ako boli nastavené požiadavky na nový superpočítač hovorí v podcaste SHARE_now Predseda správnej rady národného superpočítačového centra Lukáš Demovič. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin. https://zive.aktuality.sk/clanok/dL8gWhd/70-milionovy-pocitac-perun-nemusi-byt-postaveny-na-jednej-technologii-cipy-tachyum-na-sav-este-netestovali-rozhovor/ V aktuálnej časti podcastu SHARE_now sa dozviete: Aké požiadavky má Slovensko na nový superpočítač. Či by mohol konečne dohnať naše zaostávanie za okolitými štátmi. Kedy by mal byť počítač dodaný a spustený. Aké sú výhody a nevýhody riešenia spoločnosti Tachyum. Či štát zvažuje aj iných dodávateľov. Prečo by superpočítač s mimoriadne vysokým výkonom mohol byť Slovensku aj na škodu. https://zive.aktuality.sk/clanok/3P1fpg6/novy-slovensky-superpocitac-devana-stavil-na-otvorenost-a-ma-lepsie-chladenie-servisovat-si-ho-na-sav-budu-vediet-sami-rozhovor/ Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

V najtemnejšej hodine, akú Británia vo svojich dejinách zažila, ju práve Winston Churchill dokázal zachrániť. Starší pán s nadváhou, vychádzkovou palicou a cigarou v ústach bol dlhú dobu považovaný za hrdinu, ktorý v 30. rokoch 20. storočia dokázal veľmi výstižne pomenovať hrozby nacizmu a následne povzbudzoval Britov k tomu, aby sa v druhej svetovej vojne postavili Hitlerovi čelom. Kto vlastne Winston Churchill bol sa vám pokúsim komplexne zhrnúť v dnešnom podcaste. Podcastová verzia Dejepisu Inak vychádza v spolupráci s portálom ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠skpodcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Sledujte skpodcasty.sk na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Instagrame⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ alebo ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠LinkedIne⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

"Víťazom volieb v USA je téma. Ani republikáni, ani demokrati, ale téma, ktorá sa volá interrupcie. To je tá hlavná téma, ktorá dostala do volebných miestností demokratov a časť republikánov. Nie je to ani Donald Trump, ani Biden ani Santis, nikto nedostal voličov do miestností tak, ako táto téma. Lebo voliči - muži aj ženy - chceli toto právo ochrániť a chceli povedať, že tak to teda nie, my si budeme kontrolovať, koľko detí a kedy máme," hovorí novinárka českého Deníka N Jana Ciglerová o amerických voľbách. "Dobrá správa je, že veľká väčšina extrémistických kandidátov, za ktorými väčšinou stál Donald Trump, pohorela a neuspela. A to je dobrá správa z tohtoročných volieb," dodáva Ciglerová. Aká atmosféra je v USA? Môže ešte Trump vyhrať prezidentské voľby? A nie je Joe Biden už príliš starý na to, aby znova kandidoval? Ako veľmi rozdelená je spoločnosť? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s reportérkou českého Deníka N Janou Ciglerovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Číta Ladislav Urbán.

Ak máte radi turistiku či trekovanie, no nechcete v batohu niesť všetko vrátane stanu či variča, pomôcť vám môže turistická infraštruktúra. Pútnické trasy vedúce cez Portugalsko aj Španielsko toto všetko dokonale spĺňajú. Camino de Santiago (alebo Svätojakubská púť) už dávno nie je len náboženská púť, ale zážitok na celý život, počas ktorého dokážete psychicky vypnúť, fyzicky sa zničiť a spoznať aj tie najzapadnutejšie dedinky na Pyrenejskom polostrove. Spolumoderátor Všesvet podcastu Lukáš Onderčanin sa v auguste s dvoma kamarátmi vybral jednou z trás vedúcich do Santiaga de Compostela - konkrétne z Porta po centrálnej portugalskej trase. Za desať dní prešli pešo 250 kilometrov popri oceáne, cez lúky, husté lesy aj upršané kopce. Aj keď táto trasa nie je až tak populárna ako pôvodná Francúzska cesta z Pyrenejí, nájdete tu pútnicke ubytovne, kaviarničky, historické mestečká aj husté lesy a kamenné mosty.  Zo Santiaga si navyše dokážete trasu ešte predĺžiť o vyše 90 kilometrov, až kým neskončíte na Finnisterre - konci sveta a pri majáku s výhľadom na Atlantik.  V podcaste aj spolu so Štefanom Buganom spomínajú praktické rady, ako sa na takúto púť pripraviť, ako sa starať o svoje končatiny, prečo sú štuple do uší dôležitou súčasťou výbavy aj kde nájdete pútnické menu.  "Najväčšou pridanou hodnotou tohto výletu sú ľudia. Pri jednom stole sme tu sedeli my, dve mladé Chorvátky, dvaja starší Taliani, ktorí nevedeli vôbec po anglicky či päťdesiatnička Doris zo Švajčiarska, s ktorou sme oslavovali narodeniny," vraví Štefan. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.

Vieš, čo majú spoločné Biblia, Shakespeare a Homér? Patria medzi najvplyvnejšie diela západného sveta, sú najčastejšie citované, adaptované a napodobňované. A skutočne právom. Homérovo dielo Ilias a Odysea je skutočným unikátom, v ktorom sa nachádza množstvo prekrásnych príbehov a je inšpiráciou pre mnohých umelcov. Najväčšou záhadou je však to, či autorom tohto historického diela je naozaj Homér. Jeho život je totiž opradený tajomstvom, podobne ako Shakespeara. Špekuluje sa dokonca aj o tom, či skutočne existoval a či bol jediným autorom Íliasu a Odysey. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Sektor informačných technológií patrí k najviac prosperujúcim, no aj ten čelil za posledné dva roky viacerým výzvam. Keď z dôvodu pandémie prešla väčšina firiem do online priestoru, IT oddelenia mali kľúčovú úlohu zabezpečiť bezproblémový chod v úplne inom systéme práce. Mnohé spoločnosti sa obracali práve na IT firmy, keď potrebovali pomoc. Napríklad s prechodom ich produktov a predaja na web. Aj počas krízy dokázali niektoré podniky rásť, iné situáciu nezvládli. V tejto časti podcastu Dobré ráno brand, ktorej vznik podporila spoločnosť Hyperia, sa Ľubica Melcerová rozprávala s generálnym riaditeľom Hyperie Michalom Hradilom o tom, s čím sa potýkajú IT firmy v čase krízy a ako ju čo najlepšie zvládnuť. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

"Zvažujeme podanie dovolania, rozsudok si prečítame viacerí a rozhodneme sa, či pôjdeme do dovolania. Nemôžeme ísť čo do výšky trestu v dovolaní, lebo ten bol rozhodnutý v zákonnej sadzbe, ale len do otázok právne kvalifikačných. Ale pokiaľ by nám bolo vyhovené, samozrejme to bude mať vplyv aj na výšku trestu," hovorí špeciálny prokurátor Daniel Lipšic o prípade Dušana Kováčika. "Aj v minulosti pôvodné zločinecké skupiny, ktoré páchali násilnú kriminalitu - vraždy, vydieranie, drogovú kriminalitu - rovnako spochybňovali vedené stíhania špeciálnej prokuratúry. Absolútne rovnako. Nič nové pod slnkom. Len v tom čase nemali tieto osoby taký priestor vo verejnom diskurze, išlo o klasickú hrubokrkú mafiu. Kto by ich už len počúval. Teraz ide o biele goliere, ale rovnakú argumentáciau, ako cez kopirák. A zrazu dostáva vo verejnom diskurze oveľa väčší záber. Berieme na vedomie. Najväčším sklamaním pre mňa je, že som očakával, že tie ďalšie zložky nám budú držať chrbát. Nielen generálna prokuratúra, ale aj spravodajská služba. A to je pre mňa najväčším sklamaním, že nie sme na jednej strane barikády. Že niekedy priletí granát ešte aj zozadu. Je to pre mňa najsmutnejšie konštatovanie. Beriem na vedomie, musíme v tom prípade konať ako konáme," reaguje Lipšic na otázku, či by politická nestabilita alebo predčasné voľby mohli ohroziť prípady na Špeciálnej prokuratúre. Ovplyvní politická nestabilita vyšetrovania? Čo s tými, ktorí sú na úteku? Vie špeciálna prokuratúra, kde je Peter Košč? A čo sa teraz deje s prípadom Petra Kažimíra? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Na leoparda musíte mať šťastie, na levicu niekedy stačí len počkať a pred slonom treba mať rešpekt - môže vám totiž prisadnúť auto. Ak vás takéto zážitky lákajú, máloktorá krajina ponúka dostupnejšie safari ako Južná Afrika. Národné parky ako Kruger, Pilanesberg či Hluhluwe–iMfolozi sú domovom slonov, levov, nosorožcov aj antilop. Navyše zvieratá môžete spoznávať aj vo vlastnom aute a úplne súkromne. Martin Hanzel, fotograf a zakladateľ cestovateľskej skupiny Tour de svet však odporúča kombinovať cesty vlastným autom aj organizované exkurzie. "Najväčšia šanca vidieť zvieratá je skoro ráno. Výhoda organizovanej cesty je, že sprievodcovia si dávajú cez vysielačky echo, ak niekde zviera uvidia. Tak sme videli aj veľmi plachého leoparda," opisuje. V novej epizóde cestovateľského Všesvet podcastu Martin prezradí aj to, prečo nie je dobré po Johannesburgu chodiť pešo, kde si môžete zaplávať s tučniakmi a ako chutí pštrosí steak.  Keďže Martin sa vo voľnom čase venuje aj hľadaniu atraktívnych leteniek, rozprávali sme sa aj o tom, načo je zbieranie míľ, či využívať pri kúpe leteniek sprostredkovateľov a či sa ešte budú niekedy dať kúpiť letenky za pár centov. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.