Podcasts about najv

Skončili sa najväčšie majstrovstvá sveta vo futbale v dejinách

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Jubilejný 30. ročník festivalu Pohoda prepisoval históriu. Najväčší ročník v histórii priniesol rekordy, skvelý zvuk aj útoky od vládnych politikov. Redaktori kultúrnej rubriky Denníka N Jana Močková a Oliver Rehák hodnotia uplynulý víkend na trenčianskom letisku.

Poisťovníctvo patrí medzi odvetvia, s ktorými väčšina zákazníkov prichádza do kontaktu len zriedka. O to náročnejšie je budovať dlhodobý vzťah, dôveru a relevantnosť v čase, keď klient poisťovňu práve nepotrebuje. V aktuálnej epizóde Minimum Viable Podcast* sa Michal Blažej rozpráva s Jurajom Jurčíkom (Deputy CEO, Komunálna poisťovňa) o tom, prečo poisťovne stále zaostávajú za inými odvetviami v oblasti zákazníckej skúsenosti, akú úlohu zohrávajú poradcovia pri budovaní dôvery a prečo samotná digitalizácia ešte neznamená jednoduchší život pre zákazníka. Dozviete sa, prečo sa väčšina poisťovní sústreďuje na akvizíciu a retenciu klientov, zatiaľ čo proaktívna starostlivosť zostáva nevyužitou príležitosťou. Rozhovor sa venuje aj tomu, ako by mala vyzerať ideálna poisťovňa budúcnosti.V epizóde zaznie:prečo digitalizácia poisťovníctva automaticky neznamená zjednodušenie pre zákazníka,aké sú najdôležitejšie momenty zákazníckej skúsenosti v poisťovníctve,prečo poistná udalosť predstavuje jeden z najnáročnejších momentov v zákazníckej ceste,akú úlohu zohrávajú finanční poradcovia pri budovaní dôvery a cross-selle,prečo poisťovne často objavujú potreby svojich klientov až cez Google reklamy,prečo sa väčšine poisťovní nedarí predávať viac produktov existujúcim klientom,ako by mala vyzerať proaktívna starostlivosť o klienta v budúcnosti,prečo je relevantnosť v správnom čase dôležitejšia než samotný produkt,aký vplyv môže mať AI na zákaznícku skúsenosť v poisťovníctve, prečo budú musieť poisťovne bojovať o svoju relevanciu v čase, keď sa poistenie stáva súčasťou iných produktov a služieb.0:00 Úvod a predstavenie hosťa 02:27 Ako sa mení poisťovníctvo a vzťah so zákazníkom03:48 Prečo digitalizácia ešte neznamená jednoduchosť06:45 Konkurečný boj poisťovní na Slovensku 08:06 O zákazníckych zážitkoch v poisťovníctve09:50 Ako poisťovne menia prístup k poistným plneniam14:42 Prečo samotné CX nestačí na úspech poisťovne18:11 O balíčkovaniu a "upsellingu" služieb v poisťovníctve19:45 Kto vlastní dôveru voči zákazníkovi? 24:08 Proaktívna starostlivosť ako nevyužitá príležitosť 26:45 Ako poisťovne pracujú s dátami o klientoch?29:36 Dá sa zjednodušiť proces poistenia?30:55 Prečo majú klienti každú poistku v inej poisťovni?34:29 Najväčší paradox v akvizícii klientov 37:35 Ako by podľa Juraja vyzerala ideálna poisťovňa? 41:46 Interné nastavenie poisťovne pre dobré CX44:25 AI v poisťovníctve: príležitosť alebo riziko?47:33 Najväčšie výzvy poisťovní v najbližších rokoch49:37 Osobná výzva hosťaMinimum Viable Podcast* je formát rozhovorov s expertmi a hosťami z praxe, v ktorom odhaľujeme zákulisie projektov, inovácií a tém, ktoré ovplyvňujú budúcnosť biznisu aj zákazníckej skúsenosti. Po dopozeraní epizód získate praktické inšpirácie pre váš biznis.

Týždenné spravodajstvo z finančných trhov.Predpovede veľkých bánk hovorili o rekordnom raste Bitcoinu, no realita priniesla presný opak. Vojna, vyššie úrokové sadzby, odliv kapitálu a slabnúca dôvera investorov ukázali, prečo ani tie najodvážnejšie prognózy niekedy nemusia vyjsť. Téme sa vo svojom týždňovom komentári z finančných trhov podrobnejšie venuje Adam Záhorský...IAD TALKS, týždenník, IAD Investments,správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 6.7.2026, 33/2026, EV 139/23/EPP..*UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia

Horúce letné mesiace prinášajú okrem vytúženého oddychu aj zvýšené riziko nepríjemných infekcií na kúpaliskách aj v zahraničí. Mnohí dovolenkári sa pred nákazou chránia ranným pohárikom tvrdého alkoholu, no lekári pred týmto zlozvykom varujú. Vypočujte si rozhovor o tom, ako môžete bezpečne prežiť letnú dovolenku a kedy je už nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc.

Kope futbalovou loptou do golfových jamiek, na svetových šampionátoch necháva za sebou absolútnu elitu a cez týždeň zapisuje známky do EduPage. Lucia Čermáková je unikátnym zjavom slovenského športu. Dvojnásobná majsterka sveta vo footgolfe prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi porozprávala nielen o svojej ceste na svetový trón, ale aj o úsmevných paradoxoch, ktoré tento dynamicky sa rozvíjajúci šport prináša.Obhájiť najcennejší kov je v športe vždy ťažšie ako ho získať prvýkrát. Lucii Čermákovej sa to však podarilo v mimoriadne extrémnych podmienkach na šampionáte v Mexiku, kde hráči bojovali s horúčavami okolo 40 stupňov a takmer stopercentnou vlhkosťou vzduchu. O fyzickej náročnosti svedčí aj fakt, že počas dvanástich dní turnaja nachodila neuveriteľných 300-tisíc krokov.V rozhovore otvorene opisuje, ako vyzerá psychická a fyzická príprava na šport, ktorý je v prvom rade hrou v hlave. „Mám šťastie, že si viem zachovať chladnú hlavu počas celej hry. Aj keď sa mi niečo nepodarí, poviem si: ‚dobre, máš ďalšiu jamku na to, aby si to napravila',” prezrádza v podcaste recept na úspech, ktorý z nej spravil nočnú moru pre súperky z celého sveta.Poslucháčov určite zaujme detailný pohľad na footgolfové vybavenie a prísnu golfovú etiketu. Hráči musia dodržiavať dress code s golierikmi a miesto kopačiek obúvajú len turfy.Najväčším pokladom každej hviezdy je však správna lopta. Lucia Čermáková prezrádza, že jej tajnou zbraňou sú legendárne lopty Jabulani z majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010, ktoré majú špecifickú váhu a letovú trajektóriu, no dnes sú na trhu doslova podpultovým tovarom s obrovskou hodnotou.O to kontrastnejšie pôsobí finančná realita tohto športu. Keď sa moderátori pýtali na odmenu za svetový titul z Orlanda, odpoveď ich šokovala. „Bola to finančná odmena 700 eur, ktorú sme dostali ako kredit na ďalšie štartovné,” hovorí s úsmevom sympatická slovenská reprezentantka, čím dokazuje, že footgolf sa na Slovensku hrá predovšetkým z čistej lásky k športu.V bežnom živote je Lucia Čermáková obľúbenou učiteľkou telesnej výchovy a informatiky na základnej škole, kde medzi žiakmi po zisku medailí požíva status doslovnej športovej bohyne. V podcaste sa dozviete, ako dopadol jej experiment, keď si na jeden deň vyskúšala rolu riaditeľky školy a zistila, čo všetko zahŕňa riadenie pedagogického zboru.Keďže v štúdiu sedela oproti hokejistom, došlo aj na prekvapivé športové priznanie z jej detstva, kedy sama hrávala hokej s chlapcami. Dnes si síce zápasy pozrie, no najviac ju priťahuje tvrdá hra. „Mám rada hokej, ale najviac mám rada, keď sa bijú. Keď sa rozkrikujú a čakajú len na to, tak hneď pozerám,” smeje sa Lucia Čermáková v uvoľnenej debate.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, vtipný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo, no po vypočutí tohto rozhovoru dostanete okamžitú chuť vybehnúť na „grín”. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku to najlepšie meno na svetovej mape.

Kope futbalovou loptou do golfových jamiek, na svetových šampionátoch necháva za sebou absolútnu elitu a cez týždeň zapisuje známky do EduPage. Lucia Čermáková je unikátnym zjavom slovenského športu. Dvojnásobná majsterka sveta vo footgolfe prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi porozprávala nielen o svojej ceste na svetový trón, ale aj o úsmevných paradoxoch, ktoré tento dynamicky sa rozvíjajúci šport prináša.Obhájiť najcennejší kov je v športe vždy ťažšie ako ho získať prvýkrát. Lucii Čermákovej sa to však podarilo v mimoriadne extrémnych podmienkach na šampionáte v Mexiku, kde hráči bojovali s horúčavami okolo 40 stupňov a takmer stopercentnou vlhkosťou vzduchu. O fyzickej náročnosti svedčí aj fakt, že počas dvanástich dní turnaja nachodila neuveriteľných 300-tisíc krokov.V rozhovore otvorene opisuje, ako vyzerá psychická a fyzická príprava na šport, ktorý je v prvom rade hrou v hlave. „Mám šťastie, že si viem zachovať chladnú hlavu počas celej hry. Aj keď sa mi niečo nepodarí, poviem si: ‚dobre, máš ďalšiu jamku na to, aby si to napravila',” prezrádza v podcaste recept na úspech, ktorý z nej spravil nočnú moru pre súperky z celého sveta.Poslucháčov určite zaujme detailný pohľad na footgolfové vybavenie a prísnu golfovú etiketu. Hráči musia dodržiavať dress code s golierikmi a miesto kopačiek obúvajú len turfy.Najväčším pokladom každej hviezdy je však správna lopta. Lucia Čermáková prezrádza, že jej tajnou zbraňou sú legendárne lopty Jabulani z majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010, ktoré majú špecifickú váhu a letovú trajektóriu, no dnes sú na trhu doslova podpultovým tovarom s obrovskou hodnotou.O to kontrastnejšie pôsobí finančná realita tohto športu. Keď sa moderátori pýtali na odmenu za svetový titul z Orlanda, odpoveď ich šokovala. „Bola to finančná odmena 700 eur, ktorú sme dostali ako kredit na ďalšie štartovné,” hovorí s úsmevom sympatická slovenská reprezentantka, čím dokazuje, že footgolf sa na Slovensku hrá predovšetkým z čistej lásky k športu.V bežnom živote je Lucia Čermáková obľúbenou učiteľkou telesnej výchovy a informatiky na základnej škole, kde medzi žiakmi po zisku medailí požíva status doslovnej športovej bohyne. V podcaste sa dozviete, ako dopadol jej experiment, keď si na jeden deň vyskúšala rolu riaditeľky školy a zistila, čo všetko zahŕňa riadenie pedagogického zboru.Keďže v štúdiu sedela oproti hokejistom, došlo aj na prekvapivé športové priznanie z jej detstva, kedy sama hrávala hokej s chlapcami. Dnes si síce zápasy pozrie, no najviac ju priťahuje tvrdá hra. „Mám rada hokej, ale najviac mám rada, keď sa bijú. Keď sa rozkrikujú a čakajú len na to, tak hneď pozerám,” smeje sa Lucia Čermáková v uvoľnenej debate.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, vtipný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo, no po vypočutí tohto rozhovoru dostanete okamžitú chuť vybehnúť na „grín”. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku to najlepšie meno na svetovej mape.

Hosť Jaro Dodok je zvyknutý na efektivitu, plány a jasné ciele. Ako marketér, líder spoločenstva SP a školiteľ dlhé roky pracoval na tom, aby mal pozitívny vplyv na tisíce mladých ľudí. V tomto rozhovore však priznáva, že ten najdôležitejší vplyv, ktorý v živote má, sa nedeje na veľkých pódiách, ale doma v obývačke pri jeho malom synovi.Rozprávame sa o tom, prečo moderný chlap potrebuje ticho a občasný únik do pustovne, ako manželská realita búra egoistické plány a prečo predmanželská príprava nesmie byť len formálnou odškrtnutou položkou, kde sa odovzdá papier. Jaro tiež vysvetľuje, ako zmenil svoj prístup k evanjelizácii – od silenej snahy rýchlo meniť životy mladých až po racionálne rozhodnutie žiť svoj život tak, aby sa ho na Boha pýtali úplne sami.#viera #manzelstvo #leaderstvo #godzone #vplyv #vychova #spolocenstvoSPV tomto podcaste sa dozviete:Ticho v pustovni: Prečo vysokovýkonný manažér pravidelne odchádza na miesta, kde nevládnu žiadne plány a očakávania, a prečo tam prvý deň iba prespí.Obrátenie cez hudbu: Ako nečakaný vstup do miestnosti plnej cudzích ľudí na Godzone škole odštartoval jeho život s Bohom a ukázal mu duchovnú rodinu.Otec na Godzone Tour: Príbeh o tom, prečo ani po 70-tke nie je neskoro na zmenu a ako ho jedna vizuálna scénka z programu viedla k dlho odkladanej spovedi.Lekcia z manželstva: Čo sa stane, keď sa človek zvyknutý riadiť a zakladať všetko sám musí naučiť fungovať v režime spontánnosti a rozhodovania „spolu“.Rozhodnutie viesť SP: Ako vyzeral proces rozlišovania, strach z bremena a prečo by do líderskej pozície nikdy nevstúpil bez jasného súhlasu svojej manželky.Súťaž o knihu: Napíš komentár pod video na YouTube a vyhraj knihu Otec: 30 zamyslení, ktoré vás vtiahnu hlbšie do Božieho srdca!Časové značky00:00 – Úvod a privítanie01:39 – Miska otázok: Ospravedlnenie za chyby a rady mladšiemu ja03:45 – Odvaha riskovať: Založenie živnosti v osemnástich rokoch05:12 – Súťaž o knihu Otec z Godzone shopu: https://www.godzoneshop.sk/produkt/otec-mark-mary-ames/08:21 – PO 6 rokoch znovu vo Fleškbekoch: Čo sa zmenilo10:05 – Únik do pustovne: Odstrihnutie sa od rolí a očakávaní okolia12:41 – Efektivita vs. bytie s Bohom: Keď modlitba nie je o výkone14:43 – Zlomový moment na Godzone škole: Zistenie, kto je moja duchovná rodina20:06 – Zmena prístupu k mladým: Ži tak, aby sa ťa na Krista pýtali sami24:36 – Otec na Godzone Tour: Ani po 70-tke nie je neskoro na spoveď27:17 – Téma turné 2026: Ešte nie je neskoro a beh na dlhé trate29:37 – Lekcie z manželstva: Prechod od tvrdého "ja" k "spolu"35:06 – Modlitba v manželstve a spoločné hľadanie zlatých nuggetov dňa41:33 – Mýty o manželstve: Koniec slobody verzus najlepšie rozhodnutie46:17 – Predmanželská príprava: Hľadanie hĺbky namiesto formálnych papierov49:20 – Triezve zistenie: Najväčší vplyv nemám na davy, ale na vlastné dieťa53:40 – Zodpovednosť za spoločenstvo: Prijatie bremena a líderská služba57:40 – Spoločné áno: Prečo je v službe absolútne kľúčová podpora partnera1:02:27 – Sny o budúcnosti: Premenené školstvo a charakter mladých lídrovPodpora projektuAk vás naše podcasty inšpirujú, staňte sa naším pravidelným podporovateľom: https://podpora.godzone.sk/

(1.7.2026) Najväčšia udalosť cyklistického kalendára definitívne klope na dvere. Tour de France so štartom v Barcelone sľubuje ďalšie trojtýždňové galapredstavenie cyklistickej smotánky. Jonas Vingegaard sníva o zisku Giro - Tour double, ale v ceste mu stojí obhajca titulu a jednoznačne najväčší favorit pretekov Tadej Pogačar. Slovinec je podľa výkonov zo Švajčiarska výkonnostne o stupeň vyššie ako zvyšok jazdcov na celkové poradie, ale 21 etáp môže priniesť do pretekov dramatizujúce elementy ako vysoké teploty, nervozitu, pády alebo odstúpenia. Premiéru na Grand Tour scéne zažije vychádzajúca domáca hviezda Paul Seixas. Forma francúzskeho mladíka bude mierne otázna, nakoľko sa v posledných týždňoch zotavoval zo zranenia spôsobené pádom na Tour Auvergne - Rhône-Alpes. Cyklistické leto s hlavným chodom sezóny môže začať! Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

V najnovšej epizóde relácie Cashflow sa moderátor Adam Sipos rozpráva s Martinom Zolákom, predsedom predstavenstva spoločnosti EPO Invest, o tom, prečo sa fyzické zlato opäť dostáva do centra pozornosti investorov aj centrálnych bánk. V rozhovore vysvetľuje, aký je rozdiel medzi investovaním do fyzického zlata, ETF a akcií, prečo podľa neho rastie záujem o zlato v čase ekonomickej neistoty a aké riziká môžu v budúcnosti priniesť rastúce dlhy štátov či nové formy zdaňovania investícií. Reč je aj o inflácii, ochrane úspor, možnostiach investovať do zlata už s menšími sumami a o najčastejších mýtoch, ktorým ľudia pri investovaní stále veria. Ak vás zaujíma, ako premýšľať o ochrane svojho majetku v dnešnej ekonomickej situácii, tento rozhovor vám ponúkne množstvo praktických informácií.

Úspešné podcasty Piatoček za Slovensko a Vlevo dole za Česko spojili sily. Adam Blaško, Lucie Stuchlíková a Václav Dolejší vám raz za mesiac prinesú federálnu epizódu, v ktorej sa budú pretekať o to, kto je lepší. Alebo horší? A prečo sa vlastne volajú Visegradská trojka? Jednak sú traja, jednak zastupujú tri krajiny: Václav a Lucie (Česko), Adam (Slovensko a Maďarsko). BONUSOVÝ OBSAH: https://herohero.co/piatocek/subscribe Najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu: https://www.instagram.com/piatocek_podcast Podcast Piatoček nájdete každý Piatok aj v: SME aplikácii: http://onelink.to/j4vrzy webe SME.sk: https://podcasty.sme.sk/t/8343/podcast-piatocek Spotify: https://open.spotify.com/show/14aWXaq2U9wk2i6yETu2rS?si=6ff2977c2b934e95 Apple podcastoch: https://podcasts.apple.com/sk/podcast/piato%C4%8Dek/id1509653992 RSS: https://anchor.fm/s/1bb7cb0c/podcast/rss #piatocek #podcast #vlevodole #vysehradskatrojka - BONUSOVÝ OBSAH: https://herohero.co/piatocek/subscribe - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko má nízku nezamestnanosť, pod piatimi percentami, a zamestnávatelia majú nedostatok kvalifikovaných ľudí. Potvrdzuje to v rozhovore Ľubica Melcerová zo spoločnosti Alma Career, ktorá prevádzkuje portál profesia.sk Expertka dodáva, že firmy optimalizujú náklady a veľmi zvažujú, či otvoria nejakú novú pozíciu. Uchádzači sú zároveň mimoriadne aktívni. Na jeden inzerát v priemere reaguje 36 záujemcov, čo je obrovská konkurencia. Vlani to bolo 29 a rok predtým len 21. Najväčší dopyt je po pozíciách v obchode a administratíve, kde je najviac záujemcov o prácu. A naopak, najľahšie si prácu nájdu profesie, ktoré sú nedostatkové, napríklad lekár, zubár, oftalmológ, riaditeľ školy a technické pozície, ako sú rôzni konštruktéri, IT špecialisti, ale aj účtovníci. V digitálnej dobe sa menia požiadavky zamestnávateľov na pracovníkov. Firmy požadujú mäkké zručnosti ako je kreativita, flexibilita, či schopnosť učiť sa nové veci. Veľmi prudko tiež rastie počet spoločností, ktoré očakávajú od zamestnancov zručnosti pri práci s AI. „Zatiaľ ich nie je veľa, ale trend ich rastu je veľmi výrazný,“ hovorí Melcerová. Umelá inteligencia zásadne mení trh práce v mnohých smeroch. Podľa prieskumu spoločnosti Alma Career zhruba polovica firiem rieši svoj problém s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov zapojením AI. Aj personálne oddelenia firiem čoraz viac využívajú AI na prvotné sito uchádzačov o prácu. Často sa tak stáva, že záujemca o pracovné miesto dostane zamietavú odpoveď ešte skôr, ako si jeho životopis prečíta nejaký živý človek. „Riziko je veľké, najmä ak človek neuvádza v životopise kľúčové slová z inzerátu a ak CV obsahuje grafické prvky, ktoré AI nedokáže prečítať,“ vysvetľuje expertka Alma Career. Moderuje Eva Mihočková.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Michaela Štamborská z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV mechanicky namáha materiály. Vďaka nej začínajú materiály rozprávať. Vo svojej práci sa venuje rôznym typom mechanických skúšok, napríklad ťahu, tlaku či ohybu. Využíva pritom metódy akustickej emisie, digitálnej obrazovej korelácie aj numerické simulácie. Tie jej umožňujú sledovať a predpovedať správanie materiálov po procesoch, ako je odlievanie, kovanie alebo tepelné spracovanie. K technike mala blízko už od detstva. Namiesto bábik ju viac zaujímali autíčka či skrutkovače. Hoci neštudovala na strednej technickej škole, skúsenosti získavala priamo v praxi vo výrobných podnikoch. Neskôr pracovala ako konštruktérka pivovarov a mäsiarskych strojov. Práve táto cesta ju podľa vlastných slov naučila pokore k remeslu.Dnes pôsobí na Slovenskej akadémii vied, kde skúma aj zvuky, ktoré vznikajú v kovoch počas ich namáhania. Jeden z pozorovaných javov pripomína jemný a dlhší šum vetra, druhý sa prejavuje výraznejšími akustickými signálmi. Aj tieto zvuky vedcom napovedajú, čo sa v materiáli práve deje.Významnou témou jej výskumu sú takzvané vodíkové pasce, ktoré by v budúcnosti mohli prispieť k bezpečnejšiemu využívaniu vodíka v energetike a doprave. V podcaste sa dozviete, prečo je podľa Michaely Štamborskej vodík považovaný za svätý grál čistej energetiky, aký materiál ju fascinuje svojimi jedinečnými vlastnosťami a ako vyzerá každodenná práca vedkyne, ktorá doslova načúva kovom.Ing. Michaela Štamborská, PhD., pôsobí v Ústave materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied od roku 2015. Vo svojej vedeckej kariére spája svet materiálového inžinierstva a mechaniky do jedného vyváženého celku. S tímom totiž nielen vyvíja nové materiály, ale zároveň pre ne navrhuje inovatívne mechanické skúšky vrátane počúvania zvukov, ktoré kovy vydávajú pod tlakom. Aktuálne sa zameriava na výskum vodíkových pascí, ktoré majú potenciál prispieť k bezpečnejšiemu využívaniu vodíka ako paliva budúcnosti. Najväčším relaxom je pre ňu čas strávený s rodinou. Úlohu vedkyne v sebe nezaprie ani pri výchove – pre svoje deti rada vymýšľa originálne hry a bezpečné experimenty, vďaka ktorým môžu už odmalička objavovať, že veda je prirodzenou súčasťou nášho každodenného života.O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

“Najväčší šok prišiel, keď som videl extrémne chudobných ľudí, ktorí spali na ulici alebo žili na smetisku. Živia sa výlučne triedením odpadu, je to ich jediný zdroj príjmu. Prvý týždeň som si myslel, že to tam ani nevydržím”, rozpráva Peter Fillo, slovenský misionár, ktorý už desaťročie pôsobí na Filipínach.“Dôchodkom sú pre nich deti”, opisuje silu rodiny. Poukazuje pritom na kontrast – bežní farmári či rybári nemajú žiadne sociálne poistenie, a tak sa v starobe alebo v chorobe musia plne spoliehať na silu a solidaritu širokej rodiny.Krajina ostrých kontrastov. Na jednej strane až rozprávkové pláže, ryžové polia, ale aj moderné univerzity a technologické kampusy, na druhej aj život, ktorý sa celý odvíja na smetisku.Filipíny.Vyše 7 500 ostrovov, 114 miliónov obyvateľov, 19 jazykov a nespočet nárečí. A kresťanská majorita tam nažíva aj s moslimskou menšinou.Už desaťročie tam pôsobí ako misionár slovenský verbista Peter Fillo. Pôvodne počítačový inžinier sa tam už ako kňaz vrátil opäť k počítačom, ktoré popri pastorácii vyučuje aj na univerzite.Hovorí, že škola nemusí byť len miestom vzdelávania, ale aj priestorom uzdravenia vzťahov a hľadania zmyslu.Čo ho Filipíny naučili o živote či o spoločnosti a človeku v nej?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

“Najväčší šok prišiel, keď som videl extrémne chudobných ľudí, ktorí spali na ulici alebo žili na smetisku. Živia sa výlučne triedením odpadu, je to ich jediný zdroj príjmu. Prvý týždeň som si myslel, že to tam ani nevydržím”, rozpráva Peter Fillo, slovenský misionár, ktorý už desaťročie pôsobí na Filipínach.“Dôchodkom sú pre nich deti”, opisuje silu rodiny. Poukazuje pritom na kontrast – bežní farmári či rybári nemajú žiadne sociálne poistenie, a tak sa v starobe alebo v chorobe musia plne spoliehať na silu a solidaritu širokej rodiny.Krajina ostrých kontrastov. Na jednej strane až rozprávkové pláže, ryžové polia, ale aj moderné univerzity a technologické kampusy, na druhej aj život, ktorý sa celý odvíja na smetisku.Filipíny.Vyše 7 500 ostrovov, 114 miliónov obyvateľov, 19 jazykov a nespočet nárečí. A kresťanská majorita tam nažíva aj s moslimskou menšinou.Už desaťročie tam pôsobí ako misionár slovenský verbista Peter Fillo. Pôvodne počítačový inžinier sa tam už ako kňaz vrátil opäť k počítačom, ktoré popri pastorácii vyučuje aj na univerzite.Hovorí, že škola nemusí byť len miestom vzdelávania, ale aj priestorom uzdravenia vzťahov a hľadania zmyslu.Čo ho Filipíny naučili o živote či o spoločnosti a človeku v nej?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Milióny do luftu. Doslova 2. Nazad na zoznam konšpirátorov  3. Smelý zajko v Európe

Najväčšou výzvou pre každú rodinu je situácia, keď ochorie dieťa. A tie najťažšie chvíle prichádzajú vtedy, keď musí byť hospitalizované v nemocnici. V takých momentoch chceme jediné - byť mu nablízku, držať ho za ruku a dodať mu pocit bezpečia.Aj preto sa dnes budeme v najnovšej časti Pre mamy s Babsy rozprávať o tom, ako sa na Slovensku aj vo svete rozvíja rodinne orientovaná zdravotná starostlivosť. V diskusii Babsy Jagušák privíta dve hostky - prvou je Eva Konečná, výkonná riaditeľka organizácie Ronald McDonald House Slovakia a druhou hostkou je Veronika Silva Maljačková, ktorá si prešla nesmierne náročným obdobím a so svojím synčekom osobne využila služby Ronald McDonald House v zahraničí.V ich spoločnej odbornej diskusii sa dozviete:príbeh Veroniky a jej synčeka, ktorému diagnostikovali zriedkavú anomáliu srdca,čím všetkým si prešla, kým sa jej podarilo dostať syna do Ameriky na dôležitú operáciu, a ako jej v tom pomohol Ronald McDonald House,ako vďaka tejto organizácii môžu zostať rodiny pokope počas hospitalizácie na Slovensku aj v zahraničí,čím si slovenskí rodičia a ich deti prechádzajú počas hospitalizácie,kde a prečo vznikne na Slovensku prvý reálny Ronald McDonald House a koľko ich funguje vo svete,ako sa Veronika cítila v nemocnici v Amerike v porovnaní so slovenskými prístupmi; spomína aj na obdobie, keď musela pri svojom synovi spať na záhradnom lehátku,aké sú pozitívne skúsenosti, ale aj najčastejšie mýty o tom, či by mal byť rodič počas hospitalizácie vítaný pri svojom dieťati,s čím Ronald McDonald House aktuálne pomáha slovenským rodinám a nemocniciam a aké bariéry musia dnes prekonávať,čo rodičom najviac pomáha zvládať náročné chvíle, aby mohli byť oporou svojmu dieťaťu a tiež viac o tom, čo znamená dôležitý pojem „ekosystém pomoci“ - v našom podcaste dnes nájdete naozaj všetko dôležité o rodinne orientovanej zdravotnej starostlivosti u nás i vo svete. Počúvajte s nami podcast Pre mamy s Babsy.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa v historicko-vojenskej relácii Postoja rozprávajú o bitke pri Jutskom polostrove, ktorá sa odohrala 31. mája a 1. júna 1916. Stretli sa v nej nemecké a britské vojnové loďstvo. Išlo o vyvrcholenie nemecko-britského námorného súperenia, ktoré začalo už pred prvou svetovou vojnou a ktoré zásadným spôsobom prispelo k zhoršeniu vzťahov medzi Londýnom a Berlínom. Cisárske Nemecko investovali do stavby veľkého hladinového loďstva závratné sumy. No napokon jeho flotila nebola schopná počas prvej svetovej vojny preraziť britskú námornú blokádu, ani poraziť Kráľovské námorníctvo na vlnách.

1. Najväčšou akvizíciou Michala Fica je jeho vlastný otec. 2. Konzervatívny blok by mohol zmeniť hru. 3. Fico dozerá už aj na úradníkov matriky.

NBA Finále má za sebou 4 neuveriteľné zápasy. Jednoznačne najneuveritelnejší z nich je zápas číslo 4, v ktorom Knicks spravili 29 bodový comeback. 29… Najväčší historický comeback vo finále. Neskutočné. Prebrali sme samozrejme aj prvé 3 zápasy a všetky naše postrehy z priebehu finále.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Martinus patrí medzi najvýraznejšie slovenské retailové značky. Z malej nadšeneckej firmy, ktorá vznikla začiatkom 90. rokov, sa postupne stalo kníhkupectvo s unikátnou firemnou kultúrou, silnou zákazníckou orientáciou a schopnosťou prepájať svet kamenných predajní s online prostredím.V aktuálnej epizóde Minimum Viable Podcast* sa Alžbeta Ivanovičová rozpráva s Andreou Meškovou, Chief Operations Officer spoločnosti Martinus, o tom, ako vznikol spoločný projekt zameraný na lepšie porozumenie zákazníkom v knihkupectvách. Dozviete sa, ako Martinus pristupuje k zákazníkom, ktorí prichádzajú do predajne bez konkrétneho nákupného zámeru, akú úlohu zohral zákaznícky výskum pri navrhovaní nových riešení a ako sa z jednotlivých experimentov postupne stal systematický prístup k vystavovaniu kníh.Andrea otvorene hovorí aj o výzvach, ktoré prináša zákaznícky výskum, testovanie nových konceptov či práca s neistotou. V rozhovore zaznieva množstvo praktických poznatkov o tom, ako prepájať dáta, výskum a experimentovanie do rozhodnutí, ktoré majú reálny dopad na zákaznícku skúsenosť aj obchodné výsledky.V podcaste sa zároveň dozviete: prečo Martinus verí, že pre každého existuje tá správna kniha, kto sú zákazníci, ktorí prichádzajú do predajne bez konkrétneho nákupného zámeru,ako výskum pomohol odhaliť rozdielne nákupné postoje zákazníkov,ako prebiehal zákaznícky výskum priamo v knihkupectvách,prečo je zlyhanie prirodzenou súčasťou inovácií a experimentovania,aké rozdiely existujú medzi výskumom v e-commerce a kamenných predajniach,ako vznikol systém SARA pre rozhodovanie o vystavovaní kníh,prečo je limitovaná pozornosť zákazníka jedným z najdôležitejších faktorov pri návrhu predajne.0:00 Úvod a predstavenie hosťa2:49 História a filozofia značky Martinus4:49 Nerozhodnutí zákazníci a ich nákupné správanie5:53 Výskum zákazníckych postojov12:41 Spolupráca s Lighting Beetle*15:45 Proces výskumu a experimentov v predajniach18:58 Výskum v e-commerce vs. kamenných predajniach20:52 Najväčšie "aha" momenty projektu26:59 Vyhodnocovanie úspešnosti stolov v predajniach32:11 Vyhodnotenie projektu 35:34 Výzvy, s ktorými sa stretávajú v Martinuse38:33 Postoje k centralizácii vs. decentralizácii41:28 Dopady spoločného projektu s Lighting Beetle*Minimum Viable Podcast* je formát rozhovorov s expertmi a hosťami z praxe, v ktorom odhaľujeme zákulisie projektov, inovácií a tém, ktoré ovplyvňujú budúcnosť biznisu aj zákazníckej skúsenosti. Po dopozeraní epizód získate praktické inšpirácie pre váš biznis.

Firmy stoja pred rozhodnutím, ako obnoviť svoje vozové parky a pripraviť sa na budúcnosť. Elektromobilita sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou firemných stratégií. Kým ešte pred niekoľkými rokmi ju mnohé spoločnosti vnímali ako technologickú novinku, v súčasnosti sa na ňu pozerajú najmä cez čísla. Práve ekonomická stránka je podľa Rolanda Besediča, vedúceho rozvoja predajných kanálov a predaja ZSE Drive hlavným dôvodom, prečo firmy zvažujú prechod na elektrické vozidlá. „Najväčší impulz vždy bude ekonomický aspekt, ktorý je často jediným argumentom, ktorý presvedčí finančného riaditeľa, aby sa vozový park začal elektrifikovať,“ vysvetľuje R. Besedič. Výhodou už nie sú len nižšie prevádzkové náklady. Na trhu je výrazne širšia ponuka modelov, klesajú obstarávacie ceny a elektromobily si získavajú priazeň aj vďaka minimálnym servisným nárokom. Firmy tak čoraz častejšie zisťujú, že celkové náklady na vlastníctvo elektrického vozidla môžu byť nižšie ako pri vozidlách so spaľovacím motorom. Jednou z najčastejších chýb firiem je, že infraštruktúru začnú riešiť až vo chvíli, keď majú objednané elektromobily. V praxi však príprava projektu, povoľovacie procesy a realizácia nabíjacej infraštruktúry môžu trvať niekoľko mesiacov. Viac si vypočujete v podcaste.

Našim hosťom bol Juraj Chorvát, bývalý kamionista, dnes muž viacerých povolaní - farmár, chovateľ a organizátor najväčšieho zrazu kamiónov na Slovensku. Porozprávali sme sa o živote za volantom, o tom, čo znamená pripraviť stretnutie truckerov, ale napríklad aj o farmárčení a nezvyčajnom chove tiav. | Hosť: Juraj Chorvát. | Moderuje: Eva Viteková. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Najväčší nepriateľ manažéra pred veľkou odmenou nie je jeho šéf. Je to jeho vlastná hlava. Poznáte ten pocit? Rok makáte. Plníte čísla. Dohoda je jasná. A tesne pred koncom začne šéf odpovedať neskôr. Správy od neho ustanú. One-on-ony sa posúvajú. A vy začnete vnímať každý detail inak ako predtým. Vaša hlava začne hľadať odpovede na otázky, ktoré si sama položí. „Zabudol? Mení pravidlá? Nemajú na to peniaze? Oklamú ma?" Presne o tejto situácii sme sa rozprávali v 227. epizóde mikropodcastu Sprievodcu manažéra s Gabrielom Galgocim. Čo teda robiť, keď sa blíži míľnik a správanie vášho nadriadeného začína vyzerať... inak? Odpoveď možno prekvapí, lebo nie je taká jednoduchá, ako “dôveruj dohode". Pre odpovede na to, ako zvládnuť aj túto situáciu si vypočujte celú epizódu nášho podcastu.

PRIHLÁS SA DO SEXUÁLNEJ AKADÉMIE - https://bit.ly/sexualna_akademia Patri k zakladajúcemu ročníku, ktorý má najlepšiu cenu už navždy! Kapacita je obmedzená na 50 miest, tak naozaj dlho neváhaj.   V tejto epizóde rozoberáme najväčšie sexuálne a vzťahové problémy, ktoré nám posielate. Zistili sme totiž zásadnú vec! Obrovské množstvo z vás prežíva navlas rovnaké trápenia, no v kútiku duše máte pocit, že ste v tom sami/é a že ste „pokazení/é“.   Pozrieme sa na drastický pokles chuti v dlhodobom vzťahu, bolestivé odmietanie, neschopnosť dosiahnuť orgazmus kvôli zablokovanej hlave, ale aj na zdravotné bloky či samotu v single živote, kedy neviete nájsť toho správneho človeka.   Zároveň, samozrejme, ostávame aktívni aj na našom Hero Hero, kde môžeš práve teraz využiť skvelú možnosť 2-týždňového free trialu! - https://herohero.co/sexualnavychova   Byť súčasťou Sexuálnej výchovy nie je len o počúvaní podcastu, je to o búraní tabu, ktoré sme spolu načali. VĎAKA VAŠEJ PODPORE tu môžeme byť úprimní, suroví a autentickí. Ste naším bezpečným priestorom, vďaka ktorému ho môžeme tvoriť aj my pre vás. Ďakujeme, že s nami zostávate aj v roku 2026. Máme vás radi! ❤️   Followuj nás na IG: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ / https://www.instagram.com/sexualnavychova/ Alebo na osobných profiloch: Miška: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ / https://www.instagram.com/michellegraphy/

Úspešné podcasty Piatoček za Slovensko a Vlevo dole za Česko spojili sily. Adam Blaško, Lucie Stuchlíková a Václav Dolejší vám raz za mesiac prinesú federálnu epizódu, v ktorej sa budú pretekať o to, kto je lepší. Alebo horší? A prečo sa vlastne volajú Visegradská trojka? Jednak sú traja, jednak zastupujú tri krajiny: Václav a Lucie (Česko), Adam (Slovensko a Maďarsko). BONUSOVÝ OBSAH: https://herohero.co/piatocek/subscribe Najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu: https://www.instagram.com/piatocek_podcast Podcast Piatoček nájdete každý Piatok aj v: SME aplikácii: http://onelink.to/j4vrzy webe SME.sk: https://podcasty.sme.sk/t/8343/podcast-piatocek Spotify: https://open.spotify.com/show/14aWXaq2U9wk2i6yETu2rS?si=6ff2977c2b934e95 Apple podcastoch: https://podcasts.apple.com/sk/podcast/piato%C4%8Dek/id1509653992 RSS: https://anchor.fm/s/1bb7cb0c/podcast/rss #piatocek #podcastSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Český politológ Jiří Just opisuje, ako vojna zmenila ruskú spoločnosť, médiá aj každodenný život v Moskve. Sankcie podľa neho fungujú, no Rusko sa im dokázalo prispôsobiť. Najväčšou zmenou je strata slobody a strach.

Za deň napečú 200-tisíc rožkov, 20-tisíc pšenično-ražných chlebov, ich stroje idú 24 hodín denne a mesačne spotrebujú tisíc ton múky. Pekárenská spoločnosť VAMEX je najväčšou pekárňou na Slovensku a v novej epizóde podcastu Prečo práve oni? sa Adela Vinczeová rozprávala s jej majiteľkou Zuzanou Gumanovou.Príbeh spoločnosti začal Zuzanin otec v roku 1993. “Veľmi dlho hľadal, čo budú ľudia potrebovať stále. A prišiel na to, že aj keď bude vojna, ľudia si stále budú kupovať chlieb,” hovorí Gumanová.“Otec vybudoval niečo, čo má v Košiciach silné meno. Máme 300 zamestnancov, zavážame celé východné Slovensko aj centrálne sklady. Pre otca bola firma ako dieťa a vybudoval ju vďaka ľuďom, ktorých mal okolo seba, a tí sú vo firme dodnes.”Po jeho smrti firmu postupne prebrala Zuzana s manželom. Jej najväčšou motiváciou bola pocta otcovi.Aké sú trendy vo výrobe pečiva? Prečo nemôžu mať vo výrobe klimatizáciu? Čo študovala Zuzana v Austrálii a ako sa od povolania letušky dostala do pekárenského biznisu? Aké úskalia prináša práca s manželom a ako si zvykli na to, že sú spolu aj v práci aj doma? Budú v rodinnom biznise pokračovať aj ich deti?Ak si chcete vypočuť podnikateľský príbeh spoločnosti Vamex, a.s., nájdete ho v  podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže EY Podnikateľ roka. Podcast vychádza každú stredu a  moderuje ho Adela Vinczeová.Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  ⁠spoločnosť EY⁠. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  ⁠tomto odkaze⁠. 

Rusi vo svojej krvavej vojne tento krát útočili na Ukrajinské pozície tesne pri našich hraniciach, kde žije aj početná slovenská menšina. Slovensko dokonca dočasne zatvorili hraničné priechody a útoky pri Užhorode odsúdilo. Najmasívnejšie útoky dronmi a raketami zažil aj Kyjev. Opäť vraždil aj deti, zranených a nezvestných sú desiatky ľudí. A to všetko po prímerí, ktoré si vyžiadalo Rusko na Putinove oslavy v Moskve, na ktorých bol aj premiér Fico.Prečo Rusko útočí tak blízko pri našich hraniciach? Môžu sa takéto útoky opakovať? Prečo, zatiaľ čo si Maďarsko predvolá ruského veľvyslanca, náš premiér na útoky vôbec nereaguje? A ako to medzi tým vyzerá v piaty rok vojny na fronte, kde sa Rusom nepodarila jarná ofenzíva? Ako to zvládajú Ukrajinskí obrancovia?Braňo Závodský sa rozprával s expertom na obranné plánovanie a bezpečnostný analytikom Vladimírom Bednárom.

Podstatou problému je, že Slovensko nedokáže „vyrásť“ z deficitov. Ak ekonomika neprejde na model založený na vyššej pridanej hodnote a poznatkoch, krajina bude musieť škrtať sociálne dávky a zvyšovať dane, hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. V rozhovore s Tomášom Zemkom rozoberá aj vývoj životnej úrovne, rast cien bývania, dôsledky demografickej krízy a vplyv umelej inteligencie.

V 88. epizóde som sa po dlhšom čase znova rozprával s Martinom Poliačikom. Nadviazali sme na náš starší diel a na otázku, kam sa uberá tento svet, čo spraví s našou spoločnosťou neistota a prečo dnes veľa ľudí hľadá jednoduché odpovede na extrémne komplexné problémy. Martin ide do geopolitiky aj do psychológie človeka a vysvetľuje, prečo sa v rozkývanom svete neoplatí premýšľať čiernobielo, ale skôr sa oplatí naučiť sa pracovať s odtieňmi a s neistotou tak, aby vás nezlomila.Potom sme išli na AI. Martin otvorene hovorí, že kvôli AI prestávame myslieť a že najväčšie riziko nie je samotný nástroj, ale to, ako rýchlo si zvykneme rozhodovať sa na základe technológie. Bavili sme sa o tom, ako AI zapadá do geopolitického kontextu, čo znamená myšlienka všeobecnej umelej inteligencie a prečo sa dnes oplatí trénovať kritické myslenie aj na úrovni promptovania. V praktickej časti dáva jasné odporúčania, ako AI používať tak, aby vás posúvala v premýšľaní, a nie iba šetrila námahu.Dotkli sme sa aj algoritmov sociálnych sietí a toho, prečo prirodzene tlačia konflikt, hnev a polarizáciu, lebo práve to drží pozornosť. Veľmi silná časť je o deťoch a AI. Martin pomenúva riziká a to, čo by mal robiť rodič, učiteľ aj firma, ak nechceme vychovať generáciu, ktorá nevie sústrediť pozornosť a rozmýšľať do hĺbky.V závere sme prešli na prezentovanie a komunikáciu. Martin rozoberá najväčšie chyby v prezentovaní, prečo ľudia trpia na pódiu aj keď sú pripravení, a ako môže aj introvert pôsobiť extrovertne. Na konci padol aj jeho kontroverzný názor, ktorý vám môže prehodiť perspektívu na to, aký „dôležitý“ je človek a ľudstvo v širšom obraze sveta. Tento diel je pre každého, kto chce mať v AI jasno, lepšie rozmýšľať, lepšie komunikovať a nenechať sa rozbiť neistotou tejto doby. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:01:42 – Kam sa uberá tento svet? 00:13:13 – AI v geopolitickom kontexte 00:17:39 – Kvôli AI prestávame myslieť 00:33:59 – Ako správne používať AI?00:40:25 – AI pre CEO a foundrov 00:45:37 – Riziká AI pre deti 00:51:22 – Najväčšie chyby v prezentovaní 01:02:01 – Aj introvert môže byť extrovertný 01:09:50 – Kontroverzný názor---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Wz---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Paneláky stoja desaťročia. Najväčšou hrozbou pre panelové domy nie sú ani čas, ani počasie. Sú to samotní obyvatelia. Kde sú najzraniteľnejšie miesta paneláka? Aké sú jeho skutočné systémové poruchy? A prečo sa neoplatí zbúrať panelák a postaviť nový? Viac v rozhovore s riaditeľkou Technického a skúšobného ústavu stavebného Zuzanou Sternovou.

1. Ak by sa ukázalo, že si Fico objednal od Orbána migrantov, mohlo by ísť o trestnú kauzu. 2. Chaos vo vládnutí sa najbližšie prejaví o tri týždne. 3. Ak chce PS bojovať s Matovičom, nemusí to byť jeho zbraňami.

Slovenský basketbal sa po rokoch čakania pozerá na generáciu, ktorá by mohla vrátiť náš mužský reprezentačný tím na európsku mapu. Jedným z najvýraznejších budúcich lídrov bude nepochybne Sebastian Rančík, ktorý bol hosťom najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom.Dvestodesať centimetrov vysoký hráč tímu Colorado Buffaloes sa otvorene rozhovoril o svojej sezóne v prestížnej americkej univerzitnej súťaži NCAA. Tú hodnotí ako cennú skúsenosť, hoci priznáva, že si prešiel aj náročnejšími obdobiami, ktoré ho výrazne posilnili po mentálnej stránke. Popri zlepšení v obrane či na doskoku sa aktuálne sústredí najmä na stabilizáciu streľby.Značnou témou rozhovoru bola aj jeho životná cesta za oceánom. Do Spojených štátov amerických odišiel už ako 14-ročný, čo ho podľa vlastných slov prinútilo rýchlo dospieť a vybudovať si víťaznú mentalitu. Práve tá ho dnes radí medzi najväčšie nádeje slovenského basketbalu, hoci s tým prirodzene prichádza aj tlak verejnosti.„Anglicky sa hovorí, že pressure is privilege (tlak je privilégium, pozn. red.), a ja tomu fakt verím. Príliš ten tlak necítim, tú hru milujem a hrám ju preto, že ma baví,“ vysvetľuje svoj prístup mladý talent, ktorý zdôrazňuje dôležitosť zdravého sebavedomia bez skĺznutia do arogancie.Podcast sa nevyhol ani téme draftu NBA a najprestížnejšej ligy sveta. Sebastian Rančík má vo svojich prioritách jasno a otvorene hovorí o tom, kam smerujú jeho kroky. „Môj cieľ je NBA. Európa tu vždy bude, ale teraz rozmýšľam iba nad NBA. To je jediný môj cieľ,“ vyhlásil jednoznačne.Zaujímavý je aj jeho pohľad na rozdiely medzi európskym a americkým basketbalom. Kým európsky štýl vníma ako tímovejší a založený na pohybe lopty, americký označuje za mimoriadne fyzický, rýchly a orientovaný na individuálne súboje jeden na jedného.V rozsiahlom rozhovore nechýbala ani osobnejšia rovina. Mládežnícky reprezentant hovorí o silnom rodinnom zázemí, pričom s úsmevom spomína návštevu starého otca v USA či svoje slovenské korene. S veľkou vďakou vyzdvihuje aj trénera Karola Wimmera, o ktorom úprimne vyhlásil, že nebyť jeho pomoci na ihrisku i mimo neho, nevie, kde by dnes vôbec bol.Ak chcete zistiť, prečo si tento vyše dvojmetrový obor na uvoľnenie mysle najradšej stavia detské stavebnice lego, s ktorými spoluhráčmi je v najužšom kontakte, a aké sú jeho očakávania smerom k reprezentácii, určite si nenechajte ujsť túto inšpiratívnu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Najväčšia opozičná strana na víkendovom sneme ukázala, ako si predstavuje svoju najbližšiu budúcnosť. Chce sa zamerať na ekonomiku, chudobu a dostupnosť bývania. Práve byty vyhrali voľby progresívcom v Holandsku. Na Slovensku už s touto témou v minulosti narazil Boris Kollár. Politológ Pavol Hardoš tvrdí, že táto téma je skôr symbolická. Snemy demokratických strán sú často zlomové momenty. Čo nám o PS hovorí ten víkendový? Má význam sledovať, kto sa stal a kto sa nestal podpredsedom? Ako sa strana vysporiadala s podozrením voči majetku svojho člena a sponzora? Je PS ľavica alebo pravica a mení sa na tom niečo, keď hovoria, že budú riešiť ekonomiku a chudobu? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedá vo videopodcaste Aktuality Nahlas politológ Pavol Hardoš. Moderuje Peter Hanák.

Najväčšia opozičná strana na víkendovom sneme ukázala, ako si predstavuje svoju najbližšiu budúcnosť. Chce sa zamerať na ekonomiku, chudobu a dostupnosť bývania. Práve byty vyhrali voľby progresívcom v Holandsku. Na Slovensku už s touto témou v minulosti narazil Boris Kollár. Politológ Pavol Hardoš tvrdí, že táto téma je skôr symbolická. Snemy demokratických strán sú často zlomové momenty. Čo nám o PS hovorí ten víkendový? Má význam sledovať, kto sa stal a kto sa nestal podpredsedom? Ako sa strana vysporiadala s podozrením voči majetku svojho člena a sponzora? Je PS ľavica alebo pravica a mení sa na tom niečo, keď hovoria, že budú riešiť ekonomiku a chudobu? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedá vo videopodcaste Aktuality Nahlas politológ Pavol Hardoš. Moderuje Peter Hanák.

Najväčší európsky program podpory výskumu a inovácií dáva firmám šancu získať granty aj investície. Kľúčom je prelomová technológia . Program Horizont Európa predstavuje najväčšiu schému podpory vedy, výskumu a inovácií v Európskej únii. Je otvorený pre výskumné inštitúcie, vedcov aj podniky vrátane startupov. „Je postavený na dvoch pilieroch – inovatívnosti projektu a networkingu, teda schopnosti vytvárať partnerstvá,“ vysvetľuje Peter Szuttor, národný kontaktný bod pre oblasť Inovatívna Európa z Centra vedecko-technických informácií SR. Pre malé a stredné podniky ide často o podceňovanú príležitosť. Program ponúka najmä nenávratné financovanie technologicky náročných projektov, ktoré by banky považovali za príliš rizikové. „Pre mnohé firmy je to jedinečná možnosť, ako získať zdroje na projekty, na ktoré by komerčné financovanie nedosiahli,“ hovorí P. Szuttor. Viac si vypočujete v podcaste.

Vojna v Iráne, na Ukrajine a vplyv tohto diania na palivá a automobilový priemysel v roku 2026.Text pripravil Vladimír Orth, hosť podcastu Autobazar.EU.Dňa 28. februára sa začal vojenský konflikt v Iráne a z operácie v Perzskom zálive sa veľmi rýchlo stal rozsiahly regionálny konflikt, ktorý priamo zasiahol 10 krajín: Irán, Izrael, Bahrajn, Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Irak, Omán, Turecko a Libanon.Odhadnúť jeho vplyv už dnes nie je také náročné, najmä v dobe dostupných dát, analytických nástrojov a umelej inteligencie. Zároveň však platí, že len málokto ešte verí pôvodným odhadom, podľa ktorých nemal zásah trvať dlhšie ako tri týždne. Dnes je zrejmé, že ide o rozsiahly konflikt, pri ktorom nikto nevie spoľahlivo odhadnúť jeho trvanie ani konečné dôsledky.Uzavretím strategického dopravného koridoru cez Hormuzský prieliv bola prakticky výrazne obmedzená doprava oboma smermi. Práve tadiaľ pritom denne preplávali desiatky tankerov s ropou, čo robí z tejto oblasti jedno z najcitlivejších miest globálnej ekonomiky. Priamy dosah na automotiveTo, čo už dnes vidíme v automobilovom priemysle, je strata trhu s novými vozidlami v objeme približne 4,43 milióna automobilov ročne. Zároveň boli narušené aj dodávateľské reťazce, ktoré sú pre automotive kľúčové. Najviac postihnuté pritom nie sú len krajiny priamo zasiahnuté konfliktom, ale aj okolité štáty regiónu Blízkeho východu a Arabského polostrova.Vojna nie je zameraná iba na vojenskú infraštruktúru. Zasahuje aj zariadenia na ťažbu, skladovanie a distribúciu ropy, ropných produktov a plynu. Tento výpadok následne ovplyvňuje významných odberateľov v Ázii a ich výrobné kapacity. Až 32 % globálnej produkcie ropných produktov totiž pochádza práve z tejto oblasti. Najväčšími odberateľmi sú najmä Čína, India, Indonézia a Filipíny. Vplyv na automobilový trh v Ázii a EurópeTieto zmeny môžu ešte viac urýchliť nástup elektrických vozidiel v Ázii, pretože tlak na cenu klasických palív bude rásť. V Európe naopak očakávame, že vzhľadom na prebiehajúcu recesiu bude dochádzať k znižovaniu spotreby pohonných hmôt v domácnostiach a k väčšiemu záujmu o ekologickejšie a úspornejšie vozidlá. Zároveň bude pokračovať trend downsizingu, teda presunu k menším a lacnejším autám.Energetická kríza, ktorá sa začala vojnou na Ukrajine a následným obmedzením nákupu ruských ropných produktov zo strany EÚ, sa dnes spája s dôsledkami vojny v Iráne. Kombinácia týchto dvoch faktorov vytvára pre európskych spotrebiteľov aj priemysel mimoriadne nepriaznivé podmienky.Nebudem sa teraz púšťať do diskusie o tom, ako dlho bude tento konflikt trvať a aký vplyv bude mať na vojnu na Ukrajine. Podstatné je pochopiť, aký dopad bude mať na ľudí a ich mobilitu. Mobilita bude drahšiaMobilita sa postupne mení a je nutné si uvedomiť, že pre ľudí je čoraz finančne náročnejšia, a to nielen z pohľadu obstarania vozidla, ale aj jeho samotného vlastníctva. Downsizing je už dnes viditeľný v západnej Európe, kde pri rozhodovaní o kúpe automobilu dominujú menšie autá a ekologickejšie riešenia.Populárne sú najmä malé crossovery a vozidlá pre menšie rodiny. Naopak, modely ako kombi a limuzíny postupne strácajú svoje pozície a viaceré automobilky už ich výrobu obmedzili alebo ukončili. Čo sa stane, ak konflikt potrvá dlhšie?Ak bude konflikt trvať dlhšie než jeden až tri mesiace, tlak na ceny pohonných hmôt bude ešte väčší a trh začne hľadať alternatívy. Nie je vylúčené, že sa opäť otvorí diskusia o nákupe ruskej ropy a o prehodnotení sankcií, ktoré doteraz nepriniesli výsledok v rozsahu, aký Európska únia očakávala.Z pohľadu výroby automobilov budú mať niektoré automobilky problémy s produkciou, pretože ich dodávatelia aj logistické trasy, ktoré boli nastavené pred konfliktom, nebudú schopné plniť pôvodné plány. Najvýraznejšie môže konflikt zasiahnuť ázijských výrobcov automobilov a segment vozidiel s batériovým pohonom. Európa a Slovensko už klesajúPriemerný pokles nákupu nových automobilov v Európe sa za prvé dva mesiace roku 2026 pohybuje na úrovni -3,9 %. Na Slovensku je prepad ešte výraznejší a dosahuje -7,05 %.Trh má svojich víťazov aj porazených, no najviac strácajú automobilky, ktoré síce v predchádzajúcom období rýchlo získali pozície, no nemajú dostatočne lojálny segment zákazníkov.Najväčší prepad za obdobie 1–2/2026 zaznamenali:1. SsangYong (Kórea): -81,82 %2. Mitsubishi (Japonsko): -77,27 %3. Dongfeng (Čína): -50,00 %4. Lexus (Japonsko): -41,61 %5. Mini (Veľká Británia): -40,00 %Za týmto prepadom, ktorý je vyšší ako priemer EÚ27, stoja najmä tieto faktory:● prebiehajúca recesia,● konsolidačné opatrenia,● zmeny pri odpočte DPH,● slabšia schopnosť financovania v dôsledku vysokého zadlženia. Historické minimá a starnutie vozového parkuNákup nových áut klesol na nové historické minimá. Stačí sa pozrieť na cesty a sledovať, koľko nových vozidiel reálne pribúda. Z toho následne vyplývajú ďalšie efekty: vysoká miera dovozu jazdených vozidiel, vyšší podiel starších áut nad 5 rokov a rastúca potreba opráv a náhradných dielov.Tento tlak bude pravdepodobne ďalej narastať vzhľadom na charakter ekonomiky a na prehlbujúce sa dôsledky vládnych opatrení, ktoré majú priamy vplyv na spomaľovanie hospodárstva.Nemyslím si, že by sa situácia v najbližších mesiacoch výraznejšie zlepšila. Súčasné dodané vozidlá sú totiž vo veľkej miere ešte autá objednané v roku 2025, ktoré sa len postupne expedujú. Pokles nových objednávok hlásia prakticky všetky značky, pričom nejde len o problém Slovenska, ale celej Európskej únie. Rozdiel je len v tom, do akej miery je ktorá krajina zasiahnutá. Spotrebiteľ bude opatrnejšíV súvislosti s vojnou v Iráne bude opatrnosť spotrebiteľov pri kúpe automobilov ešte rásť a pokles dopytu môže byť ešte výraznejší. Spotrebiteľ sa v obdobiach vysokej neistoty prirodzene obáva a nemá záujem nakupovať tovary dlhodobej spotreby, pokiaľ nevie vyhodnotiť riziká takejto situácie pre svoju budúcnosť.V reakcii na rast cien palív zaviedla slovenská vláda zastropovanie cien palív a následne aj obmedzenie ich predaja zahraničným občanom, keďže v okolitých krajinách ceny palív vzrástli o 15 až 17 %. Nie je však jasné, ako dlho bude štát schopný tento model udržať, pretože takéto zvýhodnenie musí niekto financovať. Ročný objem kompenzácií sa môže pohybovať v rozsahu 250 až 550 miliónov eur. Ak konflikt potrvá dlhšie, štátny rozpočet túto záťaž nemusí zvládnuť. Inflácia ako ďalší problémVeľmi významným faktorom, ktorý ovplyvní slovenskú aj európsku ekonomiku v súvislosti s konfliktom, bude budúca inflácia. Zatiaľ sú vyjadrenia ekonómov zdržanlivé, no vzhľadom na možné trvanie konfliktu a jeho intenzitu sa domnievam, že môžeme očakávať infláciu na úrovni viac ako 5 % v druhej polovici roka 2026.To zároveň znamená znehodnocovanie úspor, pokles životnej úrovne a rast nákladov prakticky na všetko. Aj z tohto dôvodu považujem za jednu z ciest postupné znižovanie závislosti na vlastníctve auta a väčší presun k nájomným a predplatným modelom mobility, kde sa časť týchto rizík dá efektívnejšie rozložiť.Vyššia inflácia zároveň zvýši cenu materiálov aj práce, čo sa v strednodobom horizonte opäť premietne do obstarávacích cien automobilov. Podobný vývoj sme už videli v rokoch 2022 až 2023, keď ceny áut výrazne rástli práve pod tlakom inflácie. ZáverNajbližšie obdobie neprinesie automobilovému priemyslu veľa pozitívnych správ. O to dôležitejšie je vedieť, čo môže prísť, a pripraviť sa na to vopred. Schopnosť správne čítať vývoj a včas reagovať bude rozhodujúca pre firmy, spotrebiteľov aj celý trh mobility.Zmienená epizóda podcastu o autopriemysle v EÚ a na Slovensku:Na vysoké platy a lacné autá zabudnime. Autopriemysel nie je budúcnosť Slovenskahttps://www.youtube.com/watch?v=S5eyZvzuSoo

1. Vláda zavádza regulácie, no deformuje trh s palivami 2. Vláda chcela šetriť, no vytvorila bizarný problém 3. Čínski výrobcovia pomáhajú rozhýbať trh s elektromobilmi 4. Najväčšia diaľničná zákazka znovu viazne, spor o podmienky môže oddialiť dokončenie D1

Juraj je učiteľ, fyzik, softvérový inžinier, armádny vynálezca, programátor dronov a umelej inteligencie, zakladateľ súkromnej školy a pilot helikoptéry a ak by vám to nestačilo, tak si pozrite epizódu a užívajte!Necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 5 minút dlhšia) je na:

Rastúce ceny a klesajúci ekonomický rast — kombinácia, ktorú svet naposledy zažil v sedemdesiatych rokoch, sa vracia na scénu.

Sila katolíckej cirkvi počas stredoveku nabrala neskutočné rozmery. V mnohých prípadoch to začali jej predstavitelia zneužívať a čoraz viac začali k nej mať odmietavý postoj. Najvýraznejším aktivistom bol Martin Luther, ktorý reformoval katolícku cirkev spôsobom, akým sa to dovtedy nikomu nepodarilo. Ako to celé dopadlo s reformáciou a nasledujúcou rekatolizáciou, sa dozvieš v tomto podcaste. Kľúčové slová: dejepis, maturita, Schooltag, reformácia, Martin Luther, cirkev Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.

Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/robert-fico-predvadza-najvacsiu-zvratenost-ale-iba-zatial – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Zamestnanci sú na nútených dovolenkách, výplaty dostávajú na splátky a mnohí musia siahať na úspory, aby zaplatili hypotéky.Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Zamestnanci sú na nútených dovolenkách, výplaty dostávajú na splátky a mnohí musia siahať na úspory, aby zaplatili hypotéky.Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Štát podceňuje čas, riziká aj dôsledky vlastných rozhodnutí, upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Zavedenie povinnej e-faktúry od roku 2027, konsolidácia verejných financií aj rastúca regulačná záťaž vytvárajú pre podnikateľov prostredie plné neistoty. Úvod roka 2027 má byť podľa legislatívy momentom, keď sa na Slovensku začne povinne používať e-faktúra. Podľa podnikateľov však príprava zaostáva a hrozí zopakovanie chýb z minulosti. Zavedenie e-faktúry je podľa Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska jednou z najväčších zmien v podnikateľských procesoch od prijatia eura. Problémom nie je samotná myšlienka, ale tempo a spôsob jej realizácie. „Najväčšie riziko vidíme v čase, ktorý je vyčlenený na prípravu. Je jednoducho príliš krátky,“ upozorňuje J. Solík v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Slovensko má na prípravu k dispozícii približne jeden rok a v súčasnosti ešte nemá certifikované žiadne technické riešenia. Firmy tak nevedia, či majú meniť svoje informačné systémy, alebo čakať. „Máme schválený zákon, ale nula certifikovaných riešení. To vytvára obrovskú neistotu,“ hovorí prezident podnikateľského združenia. Viac sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si pozriete tu: https://www.youtube.com/watch?v=CGK_PcQSnI0

Keď Donald Trump oznámil, že chce získať Grónsko, bola to pre svet tak trochu facka. Najväčší šok prežívali okrem grónskeho národa Dáni, okrem iného dlhoroční spojenci Spojených štátov. Aj preto sa dnes vyberieme do Dánska za príbehmi o tom, ako miestni a štát prehodnocujú svoje dlhoročné postoje a ako sa celé Trumpovo počínanie podpísalo pod komplikované vzťahy týchto národov. O téme sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva so šéfom zahraničného oddelenia denníka SME Lukášom Onderčaninom. Zdroje zvukov: SME, Youtube/Bloomberg News Odporúčanie: Mojím dnešným odporúčaním je film Hamnet, ktorý rozoberá rodinnú tragédiu najznámejšieho spisovateľa na svete takým spôsobom, že vám dochádzajú slová. Viac ani nepoviem, iba že si do kina vezmite kopu vreckoviek. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Do pekla na veľkom oranžovom koni. 2. Najväčší problém vo vesmíre a v priľahlom okolí: mimovládky. 3. Dámy v pozornosti orgánov činných v trestnom konaní.

„Sú byty, v ktorých teplota klesá na 17, 15 či 11 stupňov. To už je neznesiteľné. Hromadí sa vlhkosť a v takýchto podmienkach sa nedá dlhodobo fungovať,“ rozpráva o situácii na Ukrajine, ktorá čelí mrazivému počasiu a Putinovým útokom na energetickú infraštruktúru, Stanislava Harkotová. „Najväčšia nepríjemnosť je, keď teplota v domoch klesá k nule. Zachytila som aj prípady, kedy v noci namerali v bytoch mínusové teploty. To sú podmienky, v ktorých sa nedá bývať a Kyjevčania to riešia dodatočným ubytovaním u známych, priateľov, cez Airbnb alebo bývajú v hoteloch,“ vykresľuje situáciu reportérka Aktualít z Kyjeva.Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.