Podcasts about najv

NBA Finále má za sebou 4 neuveriteľné zápasy. Jednoznačne najneuveritelnejší z nich je zápas číslo 4, v ktorom Knicks spravili 29 bodový comeback. 29… Najväčší historický comeback vo finále. Neskutočné. Prebrali sme samozrejme aj prvé 3 zápasy a všetky naše postrehy z priebehu finále.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Martinus patrí medzi najvýraznejšie slovenské retailové značky. Z malej nadšeneckej firmy, ktorá vznikla začiatkom 90. rokov, sa postupne stalo kníhkupectvo s unikátnou firemnou kultúrou, silnou zákazníckou orientáciou a schopnosťou prepájať svet kamenných predajní s online prostredím.V aktuálnej epizóde Minimum Viable Podcast* sa Alžbeta Ivanovičová rozpráva s Andreou Meškovou, Chief Operations Officer spoločnosti Martinus, o tom, ako vznikol spoločný projekt zameraný na lepšie porozumenie zákazníkom v knihkupectvách. Dozviete sa, ako Martinus pristupuje k zákazníkom, ktorí prichádzajú do predajne bez konkrétneho nákupného zámeru, akú úlohu zohral zákaznícky výskum pri navrhovaní nových riešení a ako sa z jednotlivých experimentov postupne stal systematický prístup k vystavovaniu kníh.Andrea otvorene hovorí aj o výzvach, ktoré prináša zákaznícky výskum, testovanie nových konceptov či práca s neistotou. V rozhovore zaznieva množstvo praktických poznatkov o tom, ako prepájať dáta, výskum a experimentovanie do rozhodnutí, ktoré majú reálny dopad na zákaznícku skúsenosť aj obchodné výsledky.V podcaste sa zároveň dozviete: prečo Martinus verí, že pre každého existuje tá správna kniha, kto sú zákazníci, ktorí prichádzajú do predajne bez konkrétneho nákupného zámeru,ako výskum pomohol odhaliť rozdielne nákupné postoje zákazníkov,ako prebiehal zákaznícky výskum priamo v knihkupectvách,prečo je zlyhanie prirodzenou súčasťou inovácií a experimentovania,aké rozdiely existujú medzi výskumom v e-commerce a kamenných predajniach,ako vznikol systém SARA pre rozhodovanie o vystavovaní kníh,prečo je limitovaná pozornosť zákazníka jedným z najdôležitejších faktorov pri návrhu predajne.0:00 Úvod a predstavenie hosťa2:49 História a filozofia značky Martinus4:49 Nerozhodnutí zákazníci a ich nákupné správanie5:53 Výskum zákazníckych postojov12:41 Spolupráca s Lighting Beetle*15:45 Proces výskumu a experimentov v predajniach18:58 Výskum v e-commerce vs. kamenných predajniach20:52 Najväčšie "aha" momenty projektu26:59 Vyhodnocovanie úspešnosti stolov v predajniach32:11 Vyhodnotenie projektu 35:34 Výzvy, s ktorými sa stretávajú v Martinuse38:33 Postoje k centralizácii vs. decentralizácii41:28 Dopady spoločného projektu s Lighting Beetle*Minimum Viable Podcast* je formát rozhovorov s expertmi a hosťami z praxe, v ktorom odhaľujeme zákulisie projektov, inovácií a tém, ktoré ovplyvňujú budúcnosť biznisu aj zákazníckej skúsenosti. Po dopozeraní epizód získate praktické inšpirácie pre váš biznis.

Firmy stoja pred rozhodnutím, ako obnoviť svoje vozové parky a pripraviť sa na budúcnosť. Elektromobilita sa v posledných rokoch stala pevnou súčasťou firemných stratégií. Kým ešte pred niekoľkými rokmi ju mnohé spoločnosti vnímali ako technologickú novinku, v súčasnosti sa na ňu pozerajú najmä cez čísla. Práve ekonomická stránka je podľa Rolanda Besediča, vedúceho rozvoja predajných kanálov a predaja ZSE Drive hlavným dôvodom, prečo firmy zvažujú prechod na elektrické vozidlá. „Najväčší impulz vždy bude ekonomický aspekt, ktorý je často jediným argumentom, ktorý presvedčí finančného riaditeľa, aby sa vozový park začal elektrifikovať,“ vysvetľuje R. Besedič. Výhodou už nie sú len nižšie prevádzkové náklady. Na trhu je výrazne širšia ponuka modelov, klesajú obstarávacie ceny a elektromobily si získavajú priazeň aj vďaka minimálnym servisným nárokom. Firmy tak čoraz častejšie zisťujú, že celkové náklady na vlastníctvo elektrického vozidla môžu byť nižšie ako pri vozidlách so spaľovacím motorom. Jednou z najčastejších chýb firiem je, že infraštruktúru začnú riešiť až vo chvíli, keď majú objednané elektromobily. V praxi však príprava projektu, povoľovacie procesy a realizácia nabíjacej infraštruktúry môžu trvať niekoľko mesiacov. Viac si vypočujete v podcaste.

Našim hosťom bol Juraj Chorvát, bývalý kamionista, dnes muž viacerých povolaní - farmár, chovateľ a organizátor najväčšieho zrazu kamiónov na Slovensku. Porozprávali sme sa o živote za volantom, o tom, čo znamená pripraviť stretnutie truckerov, ale napríklad aj o farmárčení a nezvyčajnom chove tiav. | Hosť: Juraj Chorvát. | Moderuje: Eva Viteková. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Najväčší nepriateľ manažéra pred veľkou odmenou nie je jeho šéf. Je to jeho vlastná hlava. Poznáte ten pocit? Rok makáte. Plníte čísla. Dohoda je jasná. A tesne pred koncom začne šéf odpovedať neskôr. Správy od neho ustanú. One-on-ony sa posúvajú. A vy začnete vnímať každý detail inak ako predtým. Vaša hlava začne hľadať odpovede na otázky, ktoré si sama položí. „Zabudol? Mení pravidlá? Nemajú na to peniaze? Oklamú ma?" Presne o tejto situácii sme sa rozprávali v 227. epizóde mikropodcastu Sprievodcu manažéra s Gabrielom Galgocim. Čo teda robiť, keď sa blíži míľnik a správanie vášho nadriadeného začína vyzerať... inak? Odpoveď možno prekvapí, lebo nie je taká jednoduchá, ako “dôveruj dohode". Pre odpovede na to, ako zvládnuť aj túto situáciu si vypočujte celú epizódu nášho podcastu.

PRIHLÁS SA DO SEXUÁLNEJ AKADÉMIE - https://bit.ly/sexualna_akademia Patri k zakladajúcemu ročníku, ktorý má najlepšiu cenu už navždy! Kapacita je obmedzená na 50 miest, tak naozaj dlho neváhaj.   V tejto epizóde rozoberáme najväčšie sexuálne a vzťahové problémy, ktoré nám posielate. Zistili sme totiž zásadnú vec! Obrovské množstvo z vás prežíva navlas rovnaké trápenia, no v kútiku duše máte pocit, že ste v tom sami/é a že ste „pokazení/é“.   Pozrieme sa na drastický pokles chuti v dlhodobom vzťahu, bolestivé odmietanie, neschopnosť dosiahnuť orgazmus kvôli zablokovanej hlave, ale aj na zdravotné bloky či samotu v single živote, kedy neviete nájsť toho správneho človeka.   Zároveň, samozrejme, ostávame aktívni aj na našom Hero Hero, kde môžeš práve teraz využiť skvelú možnosť 2-týždňového free trialu! - https://herohero.co/sexualnavychova   Byť súčasťou Sexuálnej výchovy nie je len o počúvaní podcastu, je to o búraní tabu, ktoré sme spolu načali. VĎAKA VAŠEJ PODPORE tu môžeme byť úprimní, suroví a autentickí. Ste naším bezpečným priestorom, vďaka ktorému ho môžeme tvoriť aj my pre vás. Ďakujeme, že s nami zostávate aj v roku 2026. Máme vás radi! ❤️   Followuj nás na IG: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ / https://www.instagram.com/sexualnavychova/ Alebo na osobných profiloch: Miška: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ / https://www.instagram.com/michellegraphy/

Úspešné podcasty Piatoček za Slovensko a Vlevo dole za Česko spojili sily. Adam Blaško, Lucie Stuchlíková a Václav Dolejší vám raz za mesiac prinesú federálnu epizódu, v ktorej sa budú pretekať o to, kto je lepší. Alebo horší? A prečo sa vlastne volajú Visegradská trojka? Jednak sú traja, jednak zastupujú tri krajiny: Václav a Lucie (Česko), Adam (Slovensko a Maďarsko). BONUSOVÝ OBSAH: https://herohero.co/piatocek/subscribe Najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu: https://www.instagram.com/piatocek_podcast Podcast Piatoček nájdete každý Piatok aj v: SME aplikácii: http://onelink.to/j4vrzy webe SME.sk: https://podcasty.sme.sk/t/8343/podcast-piatocek Spotify: https://open.spotify.com/show/14aWXaq2U9wk2i6yETu2rS?si=6ff2977c2b934e95 Apple podcastoch: https://podcasts.apple.com/sk/podcast/piato%C4%8Dek/id1509653992 RSS: https://anchor.fm/s/1bb7cb0c/podcast/rss #piatocek #podcastSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Český politológ Jiří Just opisuje, ako vojna zmenila ruskú spoločnosť, médiá aj každodenný život v Moskve. Sankcie podľa neho fungujú, no Rusko sa im dokázalo prispôsobiť. Najväčšou zmenou je strata slobody a strach.

Rusi vo svojej krvavej vojne tento krát útočili na Ukrajinské pozície tesne pri našich hraniciach, kde žije aj početná slovenská menšina. Slovensko dokonca dočasne zatvorili hraničné priechody a útoky pri Užhorode odsúdilo. Najmasívnejšie útoky dronmi a raketami zažil aj Kyjev. Opäť vraždil aj deti, zranených a nezvestných sú desiatky ľudí. A to všetko po prímerí, ktoré si vyžiadalo Rusko na Putinove oslavy v Moskve, na ktorých bol aj premiér Fico.Prečo Rusko útočí tak blízko pri našich hraniciach? Môžu sa takéto útoky opakovať? Prečo, zatiaľ čo si Maďarsko predvolá ruského veľvyslanca, náš premiér na útoky vôbec nereaguje? A ako to medzi tým vyzerá v piaty rok vojny na fronte, kde sa Rusom nepodarila jarná ofenzíva? Ako to zvládajú Ukrajinskí obrancovia?Braňo Závodský sa rozprával s expertom na obranné plánovanie a bezpečnostný analytikom Vladimírom Bednárom.

Podstatou problému je, že Slovensko nedokáže „vyrásť“ z deficitov. Ak ekonomika neprejde na model založený na vyššej pridanej hodnote a poznatkoch, krajina bude musieť škrtať sociálne dávky a zvyšovať dane, hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. V rozhovore s Tomášom Zemkom rozoberá aj vývoj životnej úrovne, rast cien bývania, dôsledky demografickej krízy a vplyv umelej inteligencie.

V 88. epizóde som sa po dlhšom čase znova rozprával s Martinom Poliačikom. Nadviazali sme na náš starší diel a na otázku, kam sa uberá tento svet, čo spraví s našou spoločnosťou neistota a prečo dnes veľa ľudí hľadá jednoduché odpovede na extrémne komplexné problémy. Martin ide do geopolitiky aj do psychológie človeka a vysvetľuje, prečo sa v rozkývanom svete neoplatí premýšľať čiernobielo, ale skôr sa oplatí naučiť sa pracovať s odtieňmi a s neistotou tak, aby vás nezlomila.Potom sme išli na AI. Martin otvorene hovorí, že kvôli AI prestávame myslieť a že najväčšie riziko nie je samotný nástroj, ale to, ako rýchlo si zvykneme rozhodovať sa na základe technológie. Bavili sme sa o tom, ako AI zapadá do geopolitického kontextu, čo znamená myšlienka všeobecnej umelej inteligencie a prečo sa dnes oplatí trénovať kritické myslenie aj na úrovni promptovania. V praktickej časti dáva jasné odporúčania, ako AI používať tak, aby vás posúvala v premýšľaní, a nie iba šetrila námahu.Dotkli sme sa aj algoritmov sociálnych sietí a toho, prečo prirodzene tlačia konflikt, hnev a polarizáciu, lebo práve to drží pozornosť. Veľmi silná časť je o deťoch a AI. Martin pomenúva riziká a to, čo by mal robiť rodič, učiteľ aj firma, ak nechceme vychovať generáciu, ktorá nevie sústrediť pozornosť a rozmýšľať do hĺbky.V závere sme prešli na prezentovanie a komunikáciu. Martin rozoberá najväčšie chyby v prezentovaní, prečo ľudia trpia na pódiu aj keď sú pripravení, a ako môže aj introvert pôsobiť extrovertne. Na konci padol aj jeho kontroverzný názor, ktorý vám môže prehodiť perspektívu na to, aký „dôležitý“ je človek a ľudstvo v širšom obraze sveta. Tento diel je pre každého, kto chce mať v AI jasno, lepšie rozmýšľať, lepšie komunikovať a nenechať sa rozbiť neistotou tejto doby. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:01:42 – Kam sa uberá tento svet? 00:13:13 – AI v geopolitickom kontexte 00:17:39 – Kvôli AI prestávame myslieť 00:33:59 – Ako správne používať AI?00:40:25 – AI pre CEO a foundrov 00:45:37 – Riziká AI pre deti 00:51:22 – Najväčšie chyby v prezentovaní 01:02:01 – Aj introvert môže byť extrovertný 01:09:50 – Kontroverzný názor---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Wz---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Efežanom 6,18-24 18 V každom čase v Duchu proste vo všetkých modlitbách a prosbách. Pritom bdejte so všetkou vytrvalosťou a prosbou za všetkých svätých, 19 aj za mňa, aby mi bolo dané pravé slovo, kedykoľvek prehovorím; aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia, 20 ktorého vyslancom som v okovách, a slobodne ho ohlasoval, ako som povinný. 21 Chcem, aby ste aj vy vedeli, čo je so mnou, čo robím, všetko vám oznámi Tychikus, milovaný brat a verný služobník v Pánovi. 22 Poslal som ho k vám, aby ste sa o nás dozvedeli a aby potešil vaše srdcia. 23 Pokoj bratom a láska s vierou od Boha Otca a od Pána Ježiša Krista. 24 Milosť nech je so všetkými, ktorí milujú nášho Pána Ježiša Krista nehynúcou láskou. Boží bojovníci. Včera sme čítali známe slová o duchovnej výzbroji. Pancier, štít, prilba, meč. To všetko nie sú útočné, ale obranné zbrane. Na túto tému už bolo napísaných mnoho slov. Často na túto tému uvažujeme, no nemáme k tomu vhodnú pieseň zo Spevníka, okrem tej pod číslom 504: „Cez súženie k vykúpeniu, ísť cez boj ku pokoju, máme Bohom púť určenú, šťastný ten, kto zvládne ju…“ A v ďalšom verši: „Bojuj! Pokoj z viery istej, v srdci sa ti rozhostí…“ To je refrén, ktorý v tejto piesni mocne rezonuje. Včera (12.5.2025) bolo otvorenie hudobného festivalu Pražská jar, ktoré sa zahájilo skladbou Bedřicha Smetanu Má vlast. Bol to hudobný aj duchovný zážitok. Ako nenápadný refrén sa ozývala melódia piesne: „Kdož jste Boží bojovníci?“ Táto pieseň mi veľmi chýba v našom Spevníku (mali sme ju v tom starom, v Prídavku 48). Dovoľte mi zacitovať z nej aspoň prvý verš: „Kdož jste Boží bojovníci a zákona Jeho? Prostež od Boha pomoci a doufejtež v Něho, že konečně s Ním vždycky zvítězíte!“ Kiež by sa raz dostala aj do nového Spevníka! Apoštol Pavel v závere svojho listu spomína modlitbu ako dôležitú duchovnú zbraň: „…modlievajte sa v duchu!“ Ktosi múdry povedal: „Najväčšou veľmocou je front zopätých rúk.“ Modlitba: Bože, ďakujem Ti za dar modlitby! Ďakujem, že ma vôbec počúvaš a dokonca to robíš s láskou a nabádaš ma k tomu! Odpusť, že s Tebou trávim málo času! Napĺňaj nás láskou, aby sme sa Ti často a úprimne prihovárali a najmä, aby sme Ťa počúvali! Amen. Pieseň: ES 504 Autor: Pavol Kušnír Upevni moje kroky Svojím výrokom, nedovoľ, aby ma ovládla nejaká neprávosť. Žalm 119,133 Kto hovorí, že zostáva v Ňom, má aj sám žiť tak, ako žil On. 1.Jána 2,6 Zjavenie 22,1-5 •   Modlíme sa za: Prešov (ŠZS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes v Duchu proste vo všetkých modlitbách s vytrvalosťou, bdejem a prosím za všetkých svätých? Čo pre mňa znamená modliť za Pavla za smelú zvesť evanjelia v okovách, aby slobodne ohlasoval tajomstvo? Ako môžem dnes prijať pokoj, lásku s vierou a milosť s nehynúcou láskou k Pánovi Ježišovi Kristovi? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Máte niekedy pocit, že čím viac vaša firma rastie, tým menej máte pod kontrolou svoje vlastné čísla a voľný čas? Andrea Benková z firmy Argania v rozhovore otvorene hovorí o tom, kedy je čas prestať vo firme „lepiť bločky“ a začať riešiť poriadny systém, aby vám podnikanie neprerástlo cez hlavu. Ukazuje, že účtovníctvo nemusí byť len nuda a stres z daní, ale ak ho zdigitalizujete, konečne získate jasný prehľad o tom, kde vám utekajú peniaze. Je to v podstate návod, ako vyhodiť z firmy chaos, nebáť sa umelej inteligencie a začať sa namiesto mikromanažmentu konečne venovať tomu, čo vás na podnikaní naozaj baví. O čom bol rozhovor: Prečo firmy narážajú na chaos práve v momente rastu. Cesta od zamestnanca k vlastnej firme: Otázka, ktorá Andrei zmenila život. „Freestyle“ režim v malých firmách: Kedy sa nadšenie mení na problém. Signály, že vaša firma nutne potrebuje upratať procesy a automatizovať. Prečo majitelia firiem často nerozumejú vlastným číslam a dátam. Najväčšie manažérske chyby: Chýbajúce kompetencie a mikromanažment. Čo sú ERP systémy a prečo sú základom pre moderné plánovanie. Obavy účtovníkov zo zmien a ako ich efektívne prekonať. Príklad z praxe: Prechod z čisto papierového účtovníctva na digitálne za 2 mesiace. Budúcnosť účtovníctva: Nahradí nás umelá inteligencia (AI)? Tip na záver: Čo by mal každý majiteľ urobiť práve teraz. Andrea Benková Argania: Web: https://www.arg.sk/ Linkedin: https://www.linkedin.com/in/abenkova/ Linkedin Argania: https://www.linkedin.com/company/arganiasro/ Instagram: https://www.instagram.com/argania_ucto Facebook: https://www.facebook.com/ArganiaPoprad Stanislav Ličko: Linkedin: https://www.linkedin.com/in/stanislav-li%C4%8Dko-95a806121/ Instagram: https://www.instagram.com/stanislavlicko/ Facebook: https://www.facebook.com/stanislavlickopodcast Najnovšia kniha Mapa k bohatstvu, ako vybudovať slobodný a bohatý život objednajte s poštovným zdarma tu: https://stanislavlicko.com/ Linkedin Sales Machine - Systém na získavanie klientov a predajov: https://www.vzdymasnavyber.sk/linkedin-sales-machine/ Prinášam rozhovory so zaujímavými hosťami, ktorí majú cenné skúsenosti a viem, že vás to inšpiruje. Nezabudnite dať Odber a zapnúť Upozornenia. Témy: #podnikanie #uctovnictvo #procesy #digitalizacia #ERPsystm #manažment #rastfirmy #cashflow #automatizacia #Argania #biznis #podnikatel #casida #itriesenia #efektivita

Paneláky stoja desaťročia. Najväčšou hrozbou pre panelové domy nie sú ani čas, ani počasie. Sú to samotní obyvatelia. Kde sú najzraniteľnejšie miesta paneláka? Aké sú jeho skutočné systémové poruchy? A prečo sa neoplatí zbúrať panelák a postaviť nový? Viac v rozhovore s riaditeľkou Technického a skúšobného ústavu stavebného Zuzanou Sternovou.

1. Ak by sa ukázalo, že si Fico objednal od Orbána migrantov, mohlo by ísť o trestnú kauzu. 2. Chaos vo vládnutí sa najbližšie prejaví o tri týždne. 3. Ak chce PS bojovať s Matovičom, nemusí to byť jeho zbraňami.

Miloš Zaťko // R 6, 23

Slovenský basketbal sa po rokoch čakania pozerá na generáciu, ktorá by mohla vrátiť náš mužský reprezentačný tím na európsku mapu. Jedným z najvýraznejších budúcich lídrov bude nepochybne Sebastian Rančík, ktorý bol hosťom najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom.Dvestodesať centimetrov vysoký hráč tímu Colorado Buffaloes sa otvorene rozhovoril o svojej sezóne v prestížnej americkej univerzitnej súťaži NCAA. Tú hodnotí ako cennú skúsenosť, hoci priznáva, že si prešiel aj náročnejšími obdobiami, ktoré ho výrazne posilnili po mentálnej stránke. Popri zlepšení v obrane či na doskoku sa aktuálne sústredí najmä na stabilizáciu streľby.Značnou témou rozhovoru bola aj jeho životná cesta za oceánom. Do Spojených štátov amerických odišiel už ako 14-ročný, čo ho podľa vlastných slov prinútilo rýchlo dospieť a vybudovať si víťaznú mentalitu. Práve tá ho dnes radí medzi najväčšie nádeje slovenského basketbalu, hoci s tým prirodzene prichádza aj tlak verejnosti.„Anglicky sa hovorí, že pressure is privilege (tlak je privilégium, pozn. red.), a ja tomu fakt verím. Príliš ten tlak necítim, tú hru milujem a hrám ju preto, že ma baví,“ vysvetľuje svoj prístup mladý talent, ktorý zdôrazňuje dôležitosť zdravého sebavedomia bez skĺznutia do arogancie.Podcast sa nevyhol ani téme draftu NBA a najprestížnejšej ligy sveta. Sebastian Rančík má vo svojich prioritách jasno a otvorene hovorí o tom, kam smerujú jeho kroky. „Môj cieľ je NBA. Európa tu vždy bude, ale teraz rozmýšľam iba nad NBA. To je jediný môj cieľ,“ vyhlásil jednoznačne.Zaujímavý je aj jeho pohľad na rozdiely medzi európskym a americkým basketbalom. Kým európsky štýl vníma ako tímovejší a založený na pohybe lopty, americký označuje za mimoriadne fyzický, rýchly a orientovaný na individuálne súboje jeden na jedného.V rozsiahlom rozhovore nechýbala ani osobnejšia rovina. Mládežnícky reprezentant hovorí o silnom rodinnom zázemí, pričom s úsmevom spomína návštevu starého otca v USA či svoje slovenské korene. S veľkou vďakou vyzdvihuje aj trénera Karola Wimmera, o ktorom úprimne vyhlásil, že nebyť jeho pomoci na ihrisku i mimo neho, nevie, kde by dnes vôbec bol.Ak chcete zistiť, prečo si tento vyše dvojmetrový obor na uvoľnenie mysle najradšej stavia detské stavebnice lego, s ktorými spoluhráčmi je v najužšom kontakte, a aké sú jeho očakávania smerom k reprezentácii, určite si nenechajte ujsť túto inšpiratívnu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Slovenský basketbal sa po rokoch čakania pozerá na generáciu, ktorá by mohla vrátiť náš mužský reprezentačný tím na európsku mapu. Jedným z najvýraznejších budúcich lídrov bude nepochybne Sebastian Rančík, ktorý bol hosťom najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom.Dvestodesať centimetrov vysoký hráč tímu Colorado Buffaloes sa otvorene rozhovoril o svojej sezóne v prestížnej americkej univerzitnej súťaži NCAA. Tú hodnotí ako cennú skúsenosť, hoci priznáva, že si prešiel aj náročnejšími obdobiami, ktoré ho výrazne posilnili po mentálnej stránke. Popri zlepšení v obrane či na doskoku sa aktuálne sústredí najmä na stabilizáciu streľby.Značnou témou rozhovoru bola aj jeho životná cesta za oceánom. Do Spojených štátov amerických odišiel už ako 14-ročný, čo ho podľa vlastných slov prinútilo rýchlo dospieť a vybudovať si víťaznú mentalitu. Práve tá ho dnes radí medzi najväčšie nádeje slovenského basketbalu, hoci s tým prirodzene prichádza aj tlak verejnosti.„Anglicky sa hovorí, že pressure is privilege (tlak je privilégium, pozn. red.), a ja tomu fakt verím. Príliš ten tlak necítim, tú hru milujem a hrám ju preto, že ma baví,“ vysvetľuje svoj prístup mladý talent, ktorý zdôrazňuje dôležitosť zdravého sebavedomia bez skĺznutia do arogancie.Podcast sa nevyhol ani téme draftu NBA a najprestížnejšej ligy sveta. Sebastian Rančík má vo svojich prioritách jasno a otvorene hovorí o tom, kam smerujú jeho kroky. „Môj cieľ je NBA. Európa tu vždy bude, ale teraz rozmýšľam iba nad NBA. To je jediný môj cieľ,“ vyhlásil jednoznačne.Zaujímavý je aj jeho pohľad na rozdiely medzi európskym a americkým basketbalom. Kým európsky štýl vníma ako tímovejší a založený na pohybe lopty, americký označuje za mimoriadne fyzický, rýchly a orientovaný na individuálne súboje jeden na jedného.V rozsiahlom rozhovore nechýbala ani osobnejšia rovina. Mládežnícky reprezentant hovorí o silnom rodinnom zázemí, pričom s úsmevom spomína návštevu starého otca v USA či svoje slovenské korene. S veľkou vďakou vyzdvihuje aj trénera Karola Wimmera, o ktorom úprimne vyhlásil, že nebyť jeho pomoci na ihrisku i mimo neho, nevie, kde by dnes vôbec bol.Ak chcete zistiť, prečo si tento vyše dvojmetrový obor na uvoľnenie mysle najradšej stavia detské stavebnice lego, s ktorými spoluhráčmi je v najužšom kontakte, a aké sú jeho očakávania smerom k reprezentácii, určite si nenechajte ujsť túto inšpiratívnu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Ján 20,24-31 24 Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Ostatní učeníci mu teda povedali: „Videli sme Pána!“ Ale on im odpovedal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ 26 Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: „Pokoj vám!“ 27 Potom povedal Tomášovi: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ 28 Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ 29 Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho ďalších znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. 31 No tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. Didymos, môj brat. Udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania stavia každého človeka pred základnú otázku: Kým je pre mňa Ježiš? Každý z nás sa ňou v istom momente musel zaoberať. Je morálnou autoritou? Najvýznamnejším človekom? Historickou postavou? Alebo vteleným Bohom? Po prvej Veľkej noci sa touto otázkou zaoberal aj učeník Tomáš. Niečo už s Ježišom zažil, počul, videl. V priebehu troch rokov toho bolo určite nemálo. No posledná skúsenosť je nezvratná: Ježiš zomrel. To, čo Tomáš potom počul od svojich najbližších, sa vymyká jeho skúsenostiam i možnostiam reálneho života. Chce mať v tom jasno. Tomášova prezývka – akési druhé meno – bola Dvojča. – – Dovolím si povoliť uzdu fantázii a povedať, že Tomáš je naše Dvojča, náš brat. Za nás alebo spolu s nami hľadá poctivú odpoveď na otázku: „Kým je pre nás Pán Ježiš?“ Prešiel rozličnými skúsenosťami. Možno ho ostatní považovali za pochybujúceho, či málo veriaceho, ale jeho skúmanie prinieslo vďaka Kristovi svoje ovocie. Verím, že vyznáme spolu s ním: „Pán môj a Boh môj!“ Modlitba: Pane, pomáhaj nám hľadať odpovede na mnohé otázky! Len Tebe chceme veriť a na Teba sa spoliehať. Buď stredobodom nášho života! Amen. Pieseň: ES 483 Autor: Ľubomír Kordoš Vdovy, siroty, cudzincov a chudobných neutláčajte! Zachariáš 7,10 Potom kráľ povie tým po pravici: „Poďte, požehnaní Môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste Ma.“ Matúš 25,34.35 Ján 20,11-18 •  Modlíme sa za: Partizánska Ľupča (LOS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes prechádzam od pochybností Tomáša k vyznaniu „Pán môj a Boh môj!“, keď Ježiš pozýva dotknúť sa rán? Čo pre mňa znamená byť blahoslavený, že nevidím a predsa verím, ako milióny po Tomášovi? Ako môžem dnes hľadať Ježiša ako Didymos – Dvojča našich pochybností – aby som Ho poznal osobne? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Dnes sa ponoríme do témy, ktorá zaujíma čoraz viac ľudí – dlhovekosť a zdravé starnutie.

Čo ak váš e-shop nefunguje nie kvôli zlému nastaveniu kampaní, ale preto, lebo máte zlú ponuku? To je nepríjemná pravda, ktorú väčšina majiteľov nerieši. Rozprávali sme sa o tom, prečo ani najlepší PPC špecialista nespasí slabý produkt, ako fungujú zľavy bez toho, aby ste si ničili maržu, a čo dnes skutočne rozhoduje o úspechu reklamy. Spoiler: nie je to pixel ani nastavenie Ads Managera. Viac informácií nám poskytol Dávid Krumpár, Head of Performance, Lighthouse media solutions

Najväčšia opozičná strana na víkendovom sneme ukázala, ako si predstavuje svoju najbližšiu budúcnosť. Chce sa zamerať na ekonomiku, chudobu a dostupnosť bývania. Práve byty vyhrali voľby progresívcom v Holandsku. Na Slovensku už s touto témou v minulosti narazil Boris Kollár. Politológ Pavol Hardoš tvrdí, že táto téma je skôr symbolická. Snemy demokratických strán sú často zlomové momenty. Čo nám o PS hovorí ten víkendový? Má význam sledovať, kto sa stal a kto sa nestal podpredsedom? Ako sa strana vysporiadala s podozrením voči majetku svojho člena a sponzora? Je PS ľavica alebo pravica a mení sa na tom niečo, keď hovoria, že budú riešiť ekonomiku a chudobu? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedá vo videopodcaste Aktuality Nahlas politológ Pavol Hardoš. Moderuje Peter Hanák.

Najväčšia opozičná strana na víkendovom sneme ukázala, ako si predstavuje svoju najbližšiu budúcnosť. Chce sa zamerať na ekonomiku, chudobu a dostupnosť bývania. Práve byty vyhrali voľby progresívcom v Holandsku. Na Slovensku už s touto témou v minulosti narazil Boris Kollár. Politológ Pavol Hardoš tvrdí, že táto téma je skôr symbolická. Snemy demokratických strán sú často zlomové momenty. Čo nám o PS hovorí ten víkendový? Má význam sledovať, kto sa stal a kto sa nestal podpredsedom? Ako sa strana vysporiadala s podozrením voči majetku svojho člena a sponzora? Je PS ľavica alebo pravica a mení sa na tom niečo, keď hovoria, že budú riešiť ekonomiku a chudobu? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedá vo videopodcaste Aktuality Nahlas politológ Pavol Hardoš. Moderuje Peter Hanák.

Najväčší európsky program podpory výskumu a inovácií dáva firmám šancu získať granty aj investície. Kľúčom je prelomová technológia . Program Horizont Európa predstavuje najväčšiu schému podpory vedy, výskumu a inovácií v Európskej únii. Je otvorený pre výskumné inštitúcie, vedcov aj podniky vrátane startupov. „Je postavený na dvoch pilieroch – inovatívnosti projektu a networkingu, teda schopnosti vytvárať partnerstvá,“ vysvetľuje Peter Szuttor, národný kontaktný bod pre oblasť Inovatívna Európa z Centra vedecko-technických informácií SR. Pre malé a stredné podniky ide často o podceňovanú príležitosť. Program ponúka najmä nenávratné financovanie technologicky náročných projektov, ktoré by banky považovali za príliš rizikové. „Pre mnohé firmy je to jedinečná možnosť, ako získať zdroje na projekty, na ktoré by komerčné financovanie nedosiahli,“ hovorí P. Szuttor. Viac si vypočujete v podcaste.

Vojna v Iráne, na Ukrajine a vplyv tohto diania na palivá a automobilový priemysel v roku 2026.Text pripravil Vladimír Orth, hosť podcastu Autobazar.EU.Dňa 28. februára sa začal vojenský konflikt v Iráne a z operácie v Perzskom zálive sa veľmi rýchlo stal rozsiahly regionálny konflikt, ktorý priamo zasiahol 10 krajín: Irán, Izrael, Bahrajn, Katar, Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Irak, Omán, Turecko a Libanon.Odhadnúť jeho vplyv už dnes nie je také náročné, najmä v dobe dostupných dát, analytických nástrojov a umelej inteligencie. Zároveň však platí, že len málokto ešte verí pôvodným odhadom, podľa ktorých nemal zásah trvať dlhšie ako tri týždne. Dnes je zrejmé, že ide o rozsiahly konflikt, pri ktorom nikto nevie spoľahlivo odhadnúť jeho trvanie ani konečné dôsledky.Uzavretím strategického dopravného koridoru cez Hormuzský prieliv bola prakticky výrazne obmedzená doprava oboma smermi. Práve tadiaľ pritom denne preplávali desiatky tankerov s ropou, čo robí z tejto oblasti jedno z najcitlivejších miest globálnej ekonomiky. Priamy dosah na automotiveTo, čo už dnes vidíme v automobilovom priemysle, je strata trhu s novými vozidlami v objeme približne 4,43 milióna automobilov ročne. Zároveň boli narušené aj dodávateľské reťazce, ktoré sú pre automotive kľúčové. Najviac postihnuté pritom nie sú len krajiny priamo zasiahnuté konfliktom, ale aj okolité štáty regiónu Blízkeho východu a Arabského polostrova.Vojna nie je zameraná iba na vojenskú infraštruktúru. Zasahuje aj zariadenia na ťažbu, skladovanie a distribúciu ropy, ropných produktov a plynu. Tento výpadok následne ovplyvňuje významných odberateľov v Ázii a ich výrobné kapacity. Až 32 % globálnej produkcie ropných produktov totiž pochádza práve z tejto oblasti. Najväčšími odberateľmi sú najmä Čína, India, Indonézia a Filipíny. Vplyv na automobilový trh v Ázii a EurópeTieto zmeny môžu ešte viac urýchliť nástup elektrických vozidiel v Ázii, pretože tlak na cenu klasických palív bude rásť. V Európe naopak očakávame, že vzhľadom na prebiehajúcu recesiu bude dochádzať k znižovaniu spotreby pohonných hmôt v domácnostiach a k väčšiemu záujmu o ekologickejšie a úspornejšie vozidlá. Zároveň bude pokračovať trend downsizingu, teda presunu k menším a lacnejším autám.Energetická kríza, ktorá sa začala vojnou na Ukrajine a následným obmedzením nákupu ruských ropných produktov zo strany EÚ, sa dnes spája s dôsledkami vojny v Iráne. Kombinácia týchto dvoch faktorov vytvára pre európskych spotrebiteľov aj priemysel mimoriadne nepriaznivé podmienky.Nebudem sa teraz púšťať do diskusie o tom, ako dlho bude tento konflikt trvať a aký vplyv bude mať na vojnu na Ukrajine. Podstatné je pochopiť, aký dopad bude mať na ľudí a ich mobilitu. Mobilita bude drahšiaMobilita sa postupne mení a je nutné si uvedomiť, že pre ľudí je čoraz finančne náročnejšia, a to nielen z pohľadu obstarania vozidla, ale aj jeho samotného vlastníctva. Downsizing je už dnes viditeľný v západnej Európe, kde pri rozhodovaní o kúpe automobilu dominujú menšie autá a ekologickejšie riešenia.Populárne sú najmä malé crossovery a vozidlá pre menšie rodiny. Naopak, modely ako kombi a limuzíny postupne strácajú svoje pozície a viaceré automobilky už ich výrobu obmedzili alebo ukončili. Čo sa stane, ak konflikt potrvá dlhšie?Ak bude konflikt trvať dlhšie než jeden až tri mesiace, tlak na ceny pohonných hmôt bude ešte väčší a trh začne hľadať alternatívy. Nie je vylúčené, že sa opäť otvorí diskusia o nákupe ruskej ropy a o prehodnotení sankcií, ktoré doteraz nepriniesli výsledok v rozsahu, aký Európska únia očakávala.Z pohľadu výroby automobilov budú mať niektoré automobilky problémy s produkciou, pretože ich dodávatelia aj logistické trasy, ktoré boli nastavené pred konfliktom, nebudú schopné plniť pôvodné plány. Najvýraznejšie môže konflikt zasiahnuť ázijských výrobcov automobilov a segment vozidiel s batériovým pohonom. Európa a Slovensko už klesajúPriemerný pokles nákupu nových automobilov v Európe sa za prvé dva mesiace roku 2026 pohybuje na úrovni -3,9 %. Na Slovensku je prepad ešte výraznejší a dosahuje -7,05 %.Trh má svojich víťazov aj porazených, no najviac strácajú automobilky, ktoré síce v predchádzajúcom období rýchlo získali pozície, no nemajú dostatočne lojálny segment zákazníkov.Najväčší prepad za obdobie 1–2/2026 zaznamenali:1. SsangYong (Kórea): -81,82 %2. Mitsubishi (Japonsko): -77,27 %3. Dongfeng (Čína): -50,00 %4. Lexus (Japonsko): -41,61 %5. Mini (Veľká Británia): -40,00 %Za týmto prepadom, ktorý je vyšší ako priemer EÚ27, stoja najmä tieto faktory:● prebiehajúca recesia,● konsolidačné opatrenia,● zmeny pri odpočte DPH,● slabšia schopnosť financovania v dôsledku vysokého zadlženia. Historické minimá a starnutie vozového parkuNákup nových áut klesol na nové historické minimá. Stačí sa pozrieť na cesty a sledovať, koľko nových vozidiel reálne pribúda. Z toho následne vyplývajú ďalšie efekty: vysoká miera dovozu jazdených vozidiel, vyšší podiel starších áut nad 5 rokov a rastúca potreba opráv a náhradných dielov.Tento tlak bude pravdepodobne ďalej narastať vzhľadom na charakter ekonomiky a na prehlbujúce sa dôsledky vládnych opatrení, ktoré majú priamy vplyv na spomaľovanie hospodárstva.Nemyslím si, že by sa situácia v najbližších mesiacoch výraznejšie zlepšila. Súčasné dodané vozidlá sú totiž vo veľkej miere ešte autá objednané v roku 2025, ktoré sa len postupne expedujú. Pokles nových objednávok hlásia prakticky všetky značky, pričom nejde len o problém Slovenska, ale celej Európskej únie. Rozdiel je len v tom, do akej miery je ktorá krajina zasiahnutá. Spotrebiteľ bude opatrnejšíV súvislosti s vojnou v Iráne bude opatrnosť spotrebiteľov pri kúpe automobilov ešte rásť a pokles dopytu môže byť ešte výraznejší. Spotrebiteľ sa v obdobiach vysokej neistoty prirodzene obáva a nemá záujem nakupovať tovary dlhodobej spotreby, pokiaľ nevie vyhodnotiť riziká takejto situácie pre svoju budúcnosť.V reakcii na rast cien palív zaviedla slovenská vláda zastropovanie cien palív a následne aj obmedzenie ich predaja zahraničným občanom, keďže v okolitých krajinách ceny palív vzrástli o 15 až 17 %. Nie je však jasné, ako dlho bude štát schopný tento model udržať, pretože takéto zvýhodnenie musí niekto financovať. Ročný objem kompenzácií sa môže pohybovať v rozsahu 250 až 550 miliónov eur. Ak konflikt potrvá dlhšie, štátny rozpočet túto záťaž nemusí zvládnuť. Inflácia ako ďalší problémVeľmi významným faktorom, ktorý ovplyvní slovenskú aj európsku ekonomiku v súvislosti s konfliktom, bude budúca inflácia. Zatiaľ sú vyjadrenia ekonómov zdržanlivé, no vzhľadom na možné trvanie konfliktu a jeho intenzitu sa domnievam, že môžeme očakávať infláciu na úrovni viac ako 5 % v druhej polovici roka 2026.To zároveň znamená znehodnocovanie úspor, pokles životnej úrovne a rast nákladov prakticky na všetko. Aj z tohto dôvodu považujem za jednu z ciest postupné znižovanie závislosti na vlastníctve auta a väčší presun k nájomným a predplatným modelom mobility, kde sa časť týchto rizík dá efektívnejšie rozložiť.Vyššia inflácia zároveň zvýši cenu materiálov aj práce, čo sa v strednodobom horizonte opäť premietne do obstarávacích cien automobilov. Podobný vývoj sme už videli v rokoch 2022 až 2023, keď ceny áut výrazne rástli práve pod tlakom inflácie. ZáverNajbližšie obdobie neprinesie automobilovému priemyslu veľa pozitívnych správ. O to dôležitejšie je vedieť, čo môže prísť, a pripraviť sa na to vopred. Schopnosť správne čítať vývoj a včas reagovať bude rozhodujúca pre firmy, spotrebiteľov aj celý trh mobility.Zmienená epizóda podcastu o autopriemysle v EÚ a na Slovensku:Na vysoké platy a lacné autá zabudnime. Autopriemysel nie je budúcnosť Slovenskahttps://www.youtube.com/watch?v=S5eyZvzuSoo

1. Vláda zavádza regulácie, no deformuje trh s palivami 2. Vláda chcela šetriť, no vytvorila bizarný problém 3. Čínski výrobcovia pomáhajú rozhýbať trh s elektromobilmi 4. Najväčšia diaľničná zákazka znovu viazne, spor o podmienky môže oddialiť dokončenie D1

Juraj je učiteľ, fyzik, softvérový inžinier, armádny vynálezca, programátor dronov a umelej inteligencie, zakladateľ súkromnej školy a pilot helikoptéry a ak by vám to nestačilo, tak si pozrite epizódu a užívajte!Necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 5 minút dlhšia) je na:

Rastúce ceny a klesajúci ekonomický rast — kombinácia, ktorú svet naposledy zažil v sedemdesiatych rokoch, sa vracia na scénu.

Sila katolíckej cirkvi počas stredoveku nabrala neskutočné rozmery. V mnohých prípadoch to začali jej predstavitelia zneužívať a čoraz viac začali k nej mať odmietavý postoj. Najvýraznejším aktivistom bol Martin Luther, ktorý reformoval katolícku cirkev spôsobom, akým sa to dovtedy nikomu nepodarilo. Ako to celé dopadlo s reformáciou a nasledujúcou rekatolizáciou, sa dozvieš v tomto podcaste. Kľúčové slová: dejepis, maturita, Schooltag, reformácia, Martin Luther, cirkev Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.

Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/robert-fico-predvadza-najvacsiu-zvratenost-ale-iba-zatial – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Zamestnanci sú na nútených dovolenkách, výplaty dostávajú na splátky a mnohí musia siahať na úspory, aby zaplatili hypotéky.Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Zamestnanci sú na nútených dovolenkách, výplaty dostávajú na splátky a mnohí musia siahať na úspory, aby zaplatili hypotéky.Najväčší slovenský výrobca nábytku s takmer 30-ročnou tradíciou je v obrovských problémoch. Kopia sa nespokojní zákazníci a aj zamestnanci. Je pre zákazníkov nebezpečné objednať si tovar z tejto firmy? A môžu za to konsolidačné opatrenia, ktoré na podnikateľov uvalila vláda?O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou. Denný videopodcast moderuje Frederika Lodová.

Štát podceňuje čas, riziká aj dôsledky vlastných rozhodnutí, upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Zavedenie povinnej e-faktúry od roku 2027, konsolidácia verejných financií aj rastúca regulačná záťaž vytvárajú pre podnikateľov prostredie plné neistoty. Úvod roka 2027 má byť podľa legislatívy momentom, keď sa na Slovensku začne povinne používať e-faktúra. Podľa podnikateľov však príprava zaostáva a hrozí zopakovanie chýb z minulosti. Zavedenie e-faktúry je podľa Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska jednou z najväčších zmien v podnikateľských procesoch od prijatia eura. Problémom nie je samotná myšlienka, ale tempo a spôsob jej realizácie. „Najväčšie riziko vidíme v čase, ktorý je vyčlenený na prípravu. Je jednoducho príliš krátky,“ upozorňuje J. Solík v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Slovensko má na prípravu k dispozícii približne jeden rok a v súčasnosti ešte nemá certifikované žiadne technické riešenia. Firmy tak nevedia, či majú meniť svoje informačné systémy, alebo čakať. „Máme schválený zákon, ale nula certifikovaných riešení. To vytvára obrovskú neistotu,“ hovorí prezident podnikateľského združenia. Viac sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si pozriete tu: https://www.youtube.com/watch?v=CGK_PcQSnI0

Keď Donald Trump oznámil, že chce získať Grónsko, bola to pre svet tak trochu facka. Najväčší šok prežívali okrem grónskeho národa Dáni, okrem iného dlhoroční spojenci Spojených štátov. Aj preto sa dnes vyberieme do Dánska za príbehmi o tom, ako miestni a štát prehodnocujú svoje dlhoročné postoje a ako sa celé Trumpovo počínanie podpísalo pod komplikované vzťahy týchto národov. O téme sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva so šéfom zahraničného oddelenia denníka SME Lukášom Onderčaninom. Zdroje zvukov: SME, Youtube/Bloomberg News Odporúčanie: Mojím dnešným odporúčaním je film Hamnet, ktorý rozoberá rodinnú tragédiu najznámejšieho spisovateľa na svete takým spôsobom, že vám dochádzajú slová. Viac ani nepoviem, iba že si do kina vezmite kopu vreckoviek. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo riaditeľa marketingu a PR Slovenského futbalového zväzu Lukáša Donovala, ktorý zároveň pôsobil ako marketingový riaditeľ EURO 2025 do 21 rokov na Slovensku. V diskusii otvorene hovoril o fungovaní marketingu SFZ, práci s fanúšikmi, spolupráci s partnermi aj o tom, prečo je futbal silná, ale zároveň náročná marketingová platforma.Lukáš Donoval sa vrátil k tomu, ako sa dostal k práci pre SFZ. V rozhovore priblížil, že po úspešnom pôsobení v organizačnom výbore EURO do 21 rokov, kde jeho tím zaujal najmä v oblasti marketingu a sponzoringu, prišla ponuka prevziať marketingovú agendu SFZ. Tá dnes podľa jeho slov zahŕňa celý futbalový ekosystém, od mládežníckych reprezentácií až po vrcholové podujatia.V rozsiahlej diskusii s Julom a Muťom sa dotkli aj každodennej práce marketingového oddelenia SFZ. Lukáš Donoval vysvetľoval, že marketing dnes nie je len o kampaniach, ale najmä o operatíve, plánovaní a komunikácii.Reč bola o desiatkach reprezentačných zápasov ročne, mediálnych výstupoch, povinnostiach voči UEFA aj o význame sociálnych sietí, ktoré podľa jeho slov dosahujú približne 20 miliónov zobrazení mesačne.V podcate sa preberala aj téma spolupráce s partnermi, ktorá patrí medzi kľúčové piliere príjmov zväzu. Lukáš Donoval zdôraznil, že partnerstvá nie sú len o viditeľnosti loga, ale o spoločných projektoch smerom k fanúšikom.V štúdiu sa zhodli, že prepojenie marketingu, médií a partnerov je nevyhnutné pre dlhodobú udržateľnosť futbalu na Slovensku.Veľká časť diskusie sa prirodzene točila okolo fanúšikov. Lukáš Donoval opakovane zdôrazňoval, že fanúšik je základom celého systému a cieľom zväzu je budovať dlhodobý vzťah, nie jednorazový zážitok.Ako príklad spomenul projekt Sokol klub, oficiálny fanklub reprezentácie, ktorý sa postupne rozrastá, snaží sa vytvárať atmosféru na štadiónoch a absolvoval už aj prvý zahraničný výjazd.Marketing SFZ sa snaží osloviť aj mladšiu generáciu, čo sa odráža v nových produktoch, kolekciách a na fanúšikovskom tovare. Lukáš Donoval priznal, že zväz nechce zarábať na fanúšikoch, ale ponúknuť im dostupné a kvalitné produkty. „Snažíme sa fanúšikom prinášať veci tak, aby si ich mohli naozaj dovoliť, a nie aby sme na tom zarábali. Najväčší príjem pre nás nie sú dresy, ale vstupenky, partnerstvá a televízne práva,” vysvetlil.

1. Do pekla na veľkom oranžovom koni. 2. Najväčší problém vo vesmíre a v priľahlom okolí: mimovládky. 3. Dámy v pozornosti orgánov činných v trestnom konaní.

„Sú byty, v ktorých teplota klesá na 17, 15 či 11 stupňov. To už je neznesiteľné. Hromadí sa vlhkosť a v takýchto podmienkach sa nedá dlhodobo fungovať,“ rozpráva o situácii na Ukrajine, ktorá čelí mrazivému počasiu a Putinovým útokom na energetickú infraštruktúru, Stanislava Harkotová. „Najväčšia nepríjemnosť je, keď teplota v domoch klesá k nule. Zachytila som aj prípady, kedy v noci namerali v bytoch mínusové teploty. To sú podmienky, v ktorých sa nedá bývať a Kyjevčania to riešia dodatočným ubytovaním u známych, priateľov, cez Airbnb alebo bývajú v hoteloch,“ vykresľuje situáciu reportérka Aktualít z Kyjeva.Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Sú byty, v ktorých teplota klesá na 17, 15 či 11 stupňov. To už je neznesiteľné. Hromadí sa vlhkosť a v takýchto podmienkach sa nedá dlhodobo fungovať,“ rozpráva o situácii na Ukrajine, ktorá čelí mrazivému počasiu a Putinovým útokom na energetickú infraštruktúru, Stanislava Harkotová. „Najväčšia nepríjemnosť je, keď teplota v domoch klesá k nule. Zachytila som aj prípady, kedy v noci namerali v bytoch mínusové teploty. To sú podmienky, v ktorých sa nedá bývať a Kyjevčania to riešia dodatočným ubytovaním u známych, priateľov, cez Airbnb alebo bývajú v hoteloch,“ vykresľuje situáciu reportérka Aktualít z Kyjeva.Kedysi stratégia hladomorom, teraz „chladomorom“. Zima sa na Ukrajine už dávno nespája len s mrazmi, ale s bezprostredným bojom o prežitie.Ruské útoky cielene mieria na energetickú infraštruktúru. Milióny ľudí nechávajú bez tepla, svetla a vody. „Kto má teplo, vyhral“ – píše z Kyjeva naša Stanka Harkotová, oči a uši Aktualít v napadnutej Ukrajine. Teplo ako privilégium robí podľa nej z dotyčných „šťastných boháčov“.Ako vyzerá každodenný život v Kyjeve, keď teplomer klesá hlboko pod nulu a kúrenie je luxus?Ako tento tlak vplýva na náladu spoločnosti a jej ochotu pokračovať v obrane vlastnej krajiny?O zime vo vojne, odolnosti civilistov a vyhliadkach Putinovej agresie sa rozprávame s reportérkou Aktualít v Kyjeve Stanislavou Harkotovou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský basketbal píše mnoho príbehov, no len máloktorý je taký unikátny ako ten z Ivanky pri Dunaji. Obec, ktorá sa vymyká štatistikám, už roky vzdoruje gravitácii v najvyššej ženskej súťaži a zároveň produkuje talenty, ktoré prerástli hranice Slovenska. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom vyspovedal Tomáš Kotlárik muža, ktorý je srdcom i dušou tohto basketbalového zázraku – funkcionára BK Klokani a zároveň otca reprezentantov Ivana Malovca.Rozhovor otvára dvere do zákulisia klubu, ktorý funguje na báze rodinnej atmosféry a čistého entuziazmu. Ivan Malovec sa netají tým, že basketbal je pre neho životnou vášňou, ktorá prežila aj nepriazeň osudu či rodičovské zákazy v detstve.Divák sa dozvie, ako sa v skromných podmienkach darí udržať extraligovú príslušnosť v konkurencii veľkých miest a prečo sa v Ivanke preorientovali primárne na dievčenský basketbal. Ivan Malovec v podcaste otvorene hovorí aj o svojej povestnej impulzívnosti na lavičke, ktorú sa s vekom snaží krotiť, hoci nie vždy úspešne.Úsmevne pôsobí historka o tom, ako mu bývalé zverenkyne dali vyrobiť tričká s jeho najčastejšími, často írečitými hláškami. „Ja mám basketbal tak rád, že aj keby sa stalo čokoľvek, budem ho robiť. Ak to nebude v Ivanke, bude to hocikde inde,” priznáva v rozhovore zanietený funkcionár.Najväčším lákadlom epizódy je však nepochybne pohľad do súkromia rodiny, ktorá vychovala dvoch úspešných basketbalistov pôsobiacich v USA – Matúša a predovšetkým Timoteja Malovca, ktorý dnes oblieka dres University of Miami.Otec talentovaného krídelníka, o ktorom sa v zámorí hovorí v súvislosti s draftom do NBA, vnáša svetlo do diskusií o Timotejovej kariérnej ceste. Vysvetľuje, prečo bol odchod zo srbského Mega MIS na americkú univerzitu správnym krokom, hoci to mnohých prekvapilo.V podcaste sa nevyhýba ani citlivej téme financií v NCAA a medializovaným informáciám o ročnom plate na úrovni milióna dolárov. Ivan Malovec tieto špekulácie uvádza na pravú mieru s nadhľadom a zdôrazňuje, že pre jeho syna peniaze nikdy neboli primárnou motiváciou.Podcast ponúka cenný manuál pre športových rodičov. Namiesto tlaku a prehnaných ambícií Malovci stavili na slobodu a podporu. „Všetko, čo oni dosiahli, dosiahli tým, že oni chceli. My sme ich do ničoho netlačili,” hovorí Ivan Malovec o výchove synov a dodáva, že tvrdá ruka mamy Zuzany a absencia tlačenia na pílu boli kľúčom k ich samostatnosti.Ak vás zaujíma, ako vníma otec zápasy svojho syna proti budúcim hviezdam NBA, aký je rozdiel medzi európskym a americkým ponímaním basketbalu a prečo je Ivanka pri Dunaji anomáliou na slovenskej športovej mape, tento rozhovor by ste si nemali nechať ujsť.

Tohtoročný veľtrh CES v Las Vegas ukázal, že technológie definitívne opúšťajú virtuálne svety a vstupujú do našej fyzickej reality. Rok 2026 patrí robotom, ktorí vedia chodiť po schodoch, a umelej inteligencii, ktorá stráži naše zdravie na tých najintímnejších miestach.Vysávače konečne prekonali svoju najväčšiu prekážku – schodiská, a humanoidní roboti Atlas sú pripravení nahradiť ľudí v skladoch . Inovácie však neobišli ani naše vrecká a pracovné stoly. Samsung predstavil smartfón, ktorý sa skladá na tretiny a po rozložení nahrádza tablet, zatiaľ čo startupy oživujú nostalgiu hardvérovými klávesnicami pre efektívnejšie písanie .O tom, čo najzaujímavejšie priniesol CES 2026, či má zmysel dať 3 000 eur za trojitú skladačku a kedy nám roboty uvaria kávu, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Roborock Saros Rover: Robotický vysávač s nohami, ktorý konečne vylezie po schodoch a prekoná vysoké prahy .Atlas od Boston Dynamics: Humanoidný robot, ktorý v skladoch nahrádza ľudí a nepotrebuje prestávky .Samsung Galaxy Z TriFold: Smartfón, ktorý sa skladá na tretiny ako leporelo a po rozložení má 10 palcov .Clicks Communicator: Návrat hardvérovej klávesnice pre smartfóny ako „druhého zariadenia“ na písanieLenovo Legion Pro Rollable: Notebook, ktorý sa motoricky rozširuje do šírky pre lepší zážitok z hier .HP EliteBook G1a: Plnohodnotný počítač s Windowsom integrovaný priamo v tele klávesnice .Zdravie na toalete: Kamera Throne, ktorá analyzuje stolicu a odhaľuje črevné choroby .Withings Body Scan 2: Váha s výsuvným madlom, ktorá meria EKG a tuhosť tepien .Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Najväčším problémom Európy nie sú clá ani Čína, sú to drahé energie, hovorí Radek Špicar, viceprezident Zväzu priemyslu a dopravy ČR v relácii PRAVDA VO SVETE.

Lyžovačky sa stávajú luxusnými dovolenkami, ktoré si môže dovoliť čoraz menej Slovákov. Vo veľkých strediskách v Tatrách alebo v Jasnej je tak čoraz viac Poliakov, lebo Poľsku sa darí. Ak ste cenovo senzitívna rodina, rovno zabudnite na lyžovačku medzi sviatkami, odkazuje šéf prevádzkovateľa najväčších stredísk TMR, Igor Rattaj. S ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom aj jeho štátnym tajomníkom Filipom Kuffom má dobrý vzťah. Ministrovi dokonca vnukol myšlienku, aby ľudia podnikajúci v Tatrách museli platiť koncesiu.V podcaste s Igorom Rattajom sa dozviete:– od 1. minúty – či politika vlády ochudobňuje Slovákov;– po 2:00 – prečo museli zvýšiť ceny lístkov;– od 3:00 – či chudobnejú aj najbohatší a či sa musí aj on obmedzovať;– okolo 4:00 – prečo je podľa neho pre štát lepšie, keď si kúpi 500-eurové šampanské než 200-eurové;– po 6:00 – že treba osekať štátnu správu, lebo ľudia v nej dnes už zarábajú veľa;– od 7:30 – čo si myslí o Ivanovi Miklošovi a prečo sa bohatí sťahujú do Talianska;– po 9:30 – či bude lyžovačka lacnejšia alebo drahšia;– od 9:45 – či budú Tatry už len pre Poliakov, lebo Slováci si to nebudú môcť dovoliť;– po 12:00 – že lyžovačka prestáva byť ľudovou zábavou a cenovo senzitívnejší by mali rovno zabudnúť na tú silvestrovskú;– od 14:00 – kto za to môže a prečo Poľsko rastie a my nie;– po 16:00 – že by voličov nepustil k voľbám každé štyri roky;– od 16:30 – či je demokracia v protiklade s rastom ekonomiky alebo nie;– po 17:30 – či sa mu ľahšie rozvíjajú lyžiarske strediská, keď nevládnu ochranári;– od 19:00 – aký má vzťah s ministrom Tarabom a či mu to uľahčuje podnikanie v národných parkoch;– po 21:30 – či vďaka tomu dosiahol ústupky pri zonácii Tatier;– od 23:30 – akou logikou neprídu Tatry o ďalšie časti prírody, keď chce stavať ďalšie lyžiarske stredisko na Hrebienku;– po 25:30 – že chce venovať pozemky, aby ich vymenil za nové lyžiarske stredisko;– od 28:00 – kedy sa dokončí zonácia;– po 28:30 – ako poradil Tarabovi koncesie na podnikanie v národných parkoch;– od 30:00 – či to nepredraží Slovákom Tatry ešte viac;– po 31:00 – či sa koncesiou nechce len zbaviť konkurencie v podobe malých stánkarov;– od 33:00 – že pozná skoro všetkých ministrov;– po 33:30 – koho pozná najlepšie a najbližšie;– od 34:50 – ako sa jeho vila dostala do vlastníctva otca Martina Glváča;– po 35:40 – či vymenil vilu za penzión Glváčovcov v Rakúsku;– od 37:30 – či nekryje majetky politikov, ktorí si na to nemohli zarobiť legálne;– po 39:00 – prečo Kočner písal Glváčovi, keď chcel majetok, ktorý oficiálne patril Rattajovi;– po 40:00 – či je stále kamarát s Martinom Glváčom.

Lyžovačky sa stávajú luxusnými dovolenkami, ktoré si môže dovoliť čoraz menej Slovákov. Vo veľkých strediskách v Tatrách alebo v Jasnej je tak čoraz viac Poliakov, lebo Poľsku sa darí. Ak ste cenovo senzitívna rodina, rovno zabudnite na lyžovačku medzi sviatkami, odkazuje šéf prevádzkovateľa najväčších stredísk TMR, Igor Rattaj. S ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom aj jeho štátnym tajomníkom Filipom Kuffom má dobrý vzťah. Ministrovi dokonca vnukol myšlienku, aby ľudia podnikajúci v Tatrách museli platiť koncesiu.V podcaste s Igorom Rattajom sa dozviete:– od 1. minúty – či politika vlády ochudobňuje Slovákov;– po 2:00 – prečo museli zvýšiť ceny lístkov;– od 3:00 – či chudobnejú aj najbohatší a či sa musí aj on obmedzovať;– okolo 4:00 – prečo je podľa neho pre štát lepšie, keď si kúpi 500-eurové šampanské než 200-eurové;– po 6:00 – že treba osekať štátnu správu, lebo ľudia v nej dnes už zarábajú veľa;– od 7:30 – čo si myslí o Ivanovi Miklošovi a prečo sa bohatí sťahujú do Talianska;– po 9:30 – či bude lyžovačka lacnejšia alebo drahšia;– od 9:45 – či budú Tatry už len pre Poliakov, lebo Slováci si to nebudú môcť dovoliť;– po 12:00 – že lyžovačka prestáva byť ľudovou zábavou a cenovo senzitívnejší by mali rovno zabudnúť na tú silvestrovskú;– od 14:00 – kto za to môže a prečo Poľsko rastie a my nie;– po 16:00 – že by voličov nepustil k voľbám každé štyri roky;– od 16:30 – či je demokracia v protiklade s rastom ekonomiky alebo nie;– po 17:30 – či sa mu ľahšie rozvíjajú lyžiarske strediská, keď nevládnu ochranári;– od 19:00 – aký má vzťah s ministrom Tarabom a či mu to uľahčuje podnikanie v národných parkoch;– po 21:30 – či vďaka tomu dosiahol ústupky pri zonácii Tatier;– od 23:30 – akou logikou neprídu Tatry o ďalšie časti prírody, keď chce stavať ďalšie lyžiarske stredisko na Hrebienku;– po 25:30 – že chce venovať pozemky, aby ich vymenil za nové lyžiarske stredisko;– od 28:00 – kedy sa dokončí zonácia;– po 28:30 – ako poradil Tarabovi koncesie na podnikanie v národných parkoch;– od 30:00 – či to nepredraží Slovákom Tatry ešte viac;– po 31:00 – či sa koncesiou nechce len zbaviť konkurencie v podobe malých stánkarov;– od 33:00 – že pozná skoro všetkých ministrov;– po 33:30 – koho pozná najlepšie a najbližšie;– od 34:50 – ako sa jeho vila dostala do vlastníctva otca Martina Glváča;– po 35:40 – či vymenil vilu za penzión Glváčovcov v Rakúsku;– od 37:30 – či nekryje majetky politikov, ktorí si na to nemohli zarobiť legálne;– po 39:00 – prečo Kočner písal Glváčovi, keď chcel majetok, ktorý oficiálne patril Rattajovi;– po 40:00 – či je stále kamarát s Martinom Glváčom.

Do Bratislavy prišla uviesť novú českú komédiu Na horách, no v rozhovore nás pustila oveľa ďalej než len za hranice filmového plátna či himalájskych vrcholkov. Obľúbená česká herečka a moderátorka Adela Gondíková s humorom sebe vlastným rozpráva o tom, prečo neverí na zmenu partnera a ako v skutočnosti funguje jej manželstvo s hercom Jiřím Langmajerom. Hoci jej manžel mal v minulosti povesť búrliváka či nie práve najpríjemnejšieho kolegu a médiá často pripisujú jeho "skrotenie" práve Adele, ona túto teóriu rázne odmieta. „Myslím si, že nikto sa nezmení. Môžeme sa niekam posunúť, ale ani on mňa nikdy nezmení. Som dubová hlava, rovnaká ako som bola, on tiež,“ hovorí otvorene. Priznáva však, že načasovanie ich vzťahu bolo kľúčové. Stretli sa až okolo štyridsiatky, keď už mali obaja odžité svoje „disko príbehy“. Keby na seba narazili v mladosti, dopadlo by to podľa nej katastrofálne. Herečka v rozhovore zabŕdla aj do rodinného súkromia a výchovy dcéry Nely. Porovnáva dnešné kamarátske vzťahy rodičov a detí s érou svojho dospievania, kedy rodičom volala z telefónnej búdky len preto, aby im oznámila, či príde domov s bielizňou na pranie. S úsmevom opisuje aj „obrátenie Jiřího Langmajera“, ktorý sa z odporcu psov zmenil na človeka, ktorý svoju fenku kŕmi lyžičkou pri raňajkách. V novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa dozviete aj to, prečo herci ako „kaviarenskí povaľači“ zvládajú Himaláje lepšie než trénovaní športovci, ako Adela relaxuje pri dokumentoch o vrahoch napriek tomu, že mala idylické detstvo, a či je vo svojej práci moderátorky rovnako precízna ako pri štúdiu hereckých rolí. Ako sa vyvinul humor, či Gondíkovú zväzuje potreba korektnosti alebo čím si získava svojich hostí vo vlastnej šou? To a mnoho ďalších tém sme s Adelou Gondíkovou prebrali a vy si to môžete pozrieť alebo vypočuť v podobe podcastu.

„Najväčším dopadom tejto legislatívy, ak bude prijatá, nebudú pokuty. Sú samozrejme, nepríjemne, no zaplatíme ich všetci, pretože sa na ne musíme poskladať. Najväčší dopad na našu spoločnosť bude ten, že mnohí oznamovatelia stratia dôveru voči tomu úradu,“ hovorí Katarína Batková z Via Iuris. A dodáva, že výsledkom bude slepota voči korupcii.Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Sama hovorí o jeho transformácii a rozšírení záberu jeho činnosti. Ochranu oznamovateľov chce rozšíriť aj o obete trestných činov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako navrhovateľ hovorí o ochrane „len ozajstných oznamovateľov protispoločenskej činnosti“. Opozícia totiž kričí, že ide len o jeho pomstu za Čurillovcov, pre ktorých dostalo jeho ministerstvo stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu.Už sa stihol ozvať Brusel, generálny prokurátor, prezident i ulica. Eštokov Hlas v závere týždňa zmierňoval niektoré kritizované ustanovenia, za čo si vyslúžil kritiku Smeru a konkrétne Tibora Gašpara. Podstata zostáva, ozýva sa z opozície: súčasný úrad sa zruší a s ním i jeho nepohodlná riaditeľka. A nového dočasného šéfa si vyberie priamo koaličný predseda parlamentu.A zaplatí za to štát - upozorňuje rušený úrad, pričom poukazuje na možné sankcie Bruselu.Čo Slovensku hrozí a ako vidí dôvody na rušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie Katarína Batková z Via Iuris?„Je to útok na nezávislé inštitúcie, ktoré nedokážu ovládať politici iným spôsobom. O to dôležitejšie a podstatnejšie je tie inštitúcie chrániť,“ hovorí Katarína Batková. „Je potrebné ukazovať, že to nie je v poriadku pristupovať k nezávislým inštitúciám takýmto spôsobom,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna či mier? Svet stojí pred dilemou – na jednej strane sme svedkami mierových rokovaní, svetoví lídri a generality sa zaoberajú návrhmi nejasnej rusko-americkej proveniencie, Ukrajina však na dennej báze ráta obete raketových či dronových útokov. Naviac – zaznievajú znepokojivé scenáre o poslednom pokojnom lete, ktoré je pred nami a o prípravách Moskvy na útok proti niektorému z malých štátov Únie.A u nás vláda ústami premiéra odobruje už prvý nástrel mierovej dohody, ktorá počíta síce so suverénnou Ukrajinou, no bez Krymu a Donbasu, s červenou pre NATO i pre jeho ďalšie rozširovanie, s vyriešením akýchsi „nejasností posledných 30-ich rokov“ či výraznú redukciu ukrajinskej armády. Zoznam, ktorý sa za pár dní výrazne zmenil, no z našich končín zarezonovala aj preferencia Ukrajiny „kompletne pod ruským vplyvom“, ako ju predstavil druhý muž rezortu obrany Igor Melicher zo Smeru.Z toho Smeru, ktorý dostal do programového vyhlásenia volanie tejto vlády po presadzovaní „v prvom rade záujmov Slovenska“. Paradoxne v čase, keď je náš východný sused pod krvavou agresiou Moskvy.Aký je pohľad Tomáša Valáška, poslanca opozičného PS, ktorý je aj „tieňovým“ ministrom obrany?Sú prvoradé záujmy Slovenska, či hľadanie priesečníkov so záujmami partnerov, zvlášť v čase vojny?„Chceme, aby Ukrajina bola v pozícii naďalej klásť efektívny odpor. Najväčšou pomocou zo strany Slovenska bola práve vojenská pomoc. Je hanebné, že ju Robert Fico odoprel,“ tvrdí Tomáš Valášek, tieňový minister obrany opozičnej strany PS. „Naopak, tým, že rétoricky podporil Vladimíra Putina a vyzýva Ukrajinu na de facto kapituláciu, len predlžuje vojnu, lebo dáva Vladimírovi Putinovi dôvod myslieť si, že on bude vedieť zlomiť Západ politicky,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Lenka Ježová patrí k tváram politickej publicistiky na Slovensku. Diváci ju poznajú ako nekompromisnú, no zároveň pokojnú moderátorku, ktorá sa nebojí klásť politikom aj nepríjemné otázky. Práca v neustálom napätí, ovplyvnená rýchlosťou sociálnych sietí, si však vyberá svoju daň. Ako sama s úsmevom priznáva, pocit, že jej deň by potreboval viac hodín, je jej dôverne známy. „Každý deň mám pocit, že 24 hodín mi nestačí,“ hovorí v úvode rozhovoru tvár relácie Politika 24. Dôvodom je podľa nej obrovské kvantum práce, ktoré dnes novinárom dávajú samotní politici, najmä vďaka sociálnym sieťam. „Kedysi nám stačilo ísť na tlačovú konferenciu, dnes musíme strážiť oveľa viac zdrojov. Práca je náročnejšia ako v minulosti,“ vysvetľuje zmenu v novinárskej profesii. Intenzita a neustály tlak vedú podľa nej k javu, ktorý je v brandži bežný. „Neexistuje novinár, ktorý by už aspoň trikrát nevyhorel,“ hovorí otvorene s tým, že psychohygiena je pre ňu kľúčová. V náročných diskusiách jej pomáha analytické myslenie a schopnosť nenechať sa vtiahnuť do politického boja. „My tam nie sme od toho, aby sme bojovali s politikom. Sme tam od toho, aby sme kládli otázky za ľudí,“ zdôrazňuje. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sme otvorili aj ďalšie témy. Ako sa postupne prepracovala od recenzií hardvéru a relácií o investovaní až k vrcholovej politike? V čom ju limitujú jej české korene a kedy jej v živom vysielaní „ujde“ čeština? Prečo je podľa nej najhoršie, keď novinár alebo politik uverí sám sebe? A aký odkaz má pre mladé ženy, ktoré o sebe pochybujú? Dozviete sa ešte omnoho viac v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Je to veľmi zvláštne správanie: pavúky totiž zvyčajne nebývajú príliš sociálne tvory, a už vôbec nevytvárajú obrovské kolónie s desaťtisícami jedincov. A predsa vedci na čosi podobné narazili. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za najväčšou známou pavučinou na svete a zistíme, ako začína rakovina hrubého čreva. Objavom týždňa je možný objav úplne prvých hviezd. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. táto vláda určite nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najväčšou zbabelosťou je, keď si nedokážete priznať chybu a vinu zvaľujete na iných. Takto oni fungujú, hovorí o postoji vlády k rastúcej drobnej kriminalite primátor Trenčína Richard Rybníček. A prečo si myslí, že na východe Slovenska tiká vážna bezpečnostná hrozba, ktorá hrozí veľkými občianskymi nepokojmi? Šestnásťkrát trestaný recidivista len za dva mesiace spáchal 51 majetkových deliktov, vrátili sa zlodeji puklíc či bicyklov. I takto informujú Aktuality o odvrátenej tvári vládnej rekodifikácie Trestných kódexov. Pred radikálne rastúcou drobnou kriminalitou varujú ako obchodníci, tak i mestské polície po celom Slovensku. Vláda ale zodpovednosť odmieta, hlavu strká do piesku a prichádza aj s bizarnými pseudoriešeniami na úrovni detských komiksov.Do fungovania samospráv negatívne zasiahla aj úplne nečakaná zmena pravidiel pre hazard, s ktorou prišiel „enfant terrible“ vládnej koalície minister Huliak. Nepochybne najväčším bremenom pre samosprávy je však už tretie kolo vládnej konsolidácie. Uťahovanie opaskov núti mestá a obce šetriť prakticky na každom kroku, obmedzovať nielen prepotrebné investície, ale už aj základné služby.Vláda sa riadi filozofiou „štát som ja“, no o tom, ako štát funguje nevedia nič. Tento štát nemá žiadnu víziu ani kontinuitu, je to celé neustály pokus-omyl a preto sme tam, kde sme, tvrdí primátor Trenčína Richard Rybníček.Namiesto serióznej diskusie o týchto reálnych problémoch, ale prichádza premiér - či iní koaliční lídri - s vopred vôbec neprekonzultovanými apelmi na zásadnú zmenu územnosprávneho členenia či so snahou o odklad komunálnych volieb. Tak prepotrebná reforma verejnej správy pritom i naďalej zostáva opustenou sirotou, o ktorú už roky rokúce žiadna vláda seriózny záujem nejaví.Témy pre primátora Trenčína a prezidenta Únie miest Richarda Rybníčka. Pýtať sa budeme aj na to, prečo vidí na východe Slovenska vážnu bezpečnostnú hrozbu a prečo už neplánuje opätovnú kandidatúru.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.