Podcasts about mesiaca

Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o novinkách i dejinách kozmonautiky. Dnes v historickej časti rozoberú obdobie po sovietskom a americkom vypustení prvých umelých družíc Zeme. K Mesiacu následne smerovala americká sonda Pioneer a sovietske sondy Luna. K Venuši zase sovietska sonda Venera a na Mars americký Mariner 4. V úvode relácie sa naša dvojica dotkne aktuálnych udalostí: Prvá orbitálna raketa štartujúca z kontinentálnej Európy skončila výbuchom (Isar Aerospace z Agdoya). Čiastočné zatmenie Slnka cez víkend u nás. UFO či Falcon 9 nad strednou Európou? Finále sondy Blue Ghost, posledný západ Slnka z povrchu Mesiaca. Prvá ostrá snímka cudzej planetárnej sústavy z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba a ďalšia fotka, pripomínajúca hviezdne tornádo. A napokon otázka, či vo vesmíre človek starne rýchlejšie, ktorú otvoril návrat dvojice astronautov z ISS.

Mohli by sme to volať rokom Mesiaca, presnejšie, rokom mesačných súkromníkov. No zdá sa, že s našou prirodzenou družicou to až také jednoduché nebude, ďalšia misia mala totiž po pristátí na Mesiaci problémy. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme na Mesiac, dozvieme sa niečo o uviaznutom ľadovci a objavom týždňa budú prastaré nástroje z kostí. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o Wunderwaffen alebo zázračných zbraniach nacistického Nemecka, ktoré mali zmeniť priebeh druhej svetovej vojny. Aj keď sa to nepodarilo, nemecké rakety V-2 sa po vojne stali základom pre rozvoj raketovej technológie Spojených štátov amerických, Sovietskeho zväzu, ale napríklad i Francúzska. Dôjde aj na otázku, či takzvané lietajúce taniere neboli v skutočnosti tajnými zbraňami nacistov. Popri dejinách kozmonautiky sa relácia venuje aj aktuálnym témam ako zníženie pravdepodobnosti, že planétka 2024YR4 zasiahne v roku 2032 Zem, výbuch rakety Falcon 9 nad strednou Európou, či otázka, či naozaj možno teraz naraz pozorovať na oblohe všetky planéty našej slnečnej sústavy. Rušno je aj okolo nášho Mesiaca v súvislosti s misiami sondy Blue Ghost spoločnosti Firefly Aerospace a sondy Athena spoločnosti Intuitive Machines. No a napokon sa zastavia pri vojenskom raketopláne X-37.

Marek Timko vyštudoval filozofiu a slovenský jazyk a literatúru na Prešovskej univerzite, doktorát z filozofie získal na Masarykovej univerzite v Brne. Pôsobí ako odborný asistent na Ústave bohemistiky a knihovníctva Slezskej univerzity v Opave. Viac ako 12 rokov je spoluorganizátorom Literárnych večerov v Brne a v posledných rokoch je aj nájomným moderátorom Mesiaca autorského čítania. Doteraz vydal štyri básnické zbierky - tri pod vlastným menom - a jednu pod pseudonymom.

USA sa chce vrátiť na Mesiac. Tentokrát to bude s pomocou súkromného sektora. Vesmírnu loď má poskytnúť Lockheed Martin a pristávací modul bude od SpaceX. Veľké plány má však aj Čína. Vesmírnu loď má hotovú a práce na pristávacom module, skafandri či rakete sú v plnom prúde. Ktorá krajina sa na Mesiac v tomto storočí dostane ako prvá?Aj o tom sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík a moderátor podcastu SHARE Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Či je Phobos dutý a ako je to s monolitom na jeho povrchu.Aké odklady sprevádzajú program Artemis.Či sa v roku 2025 dočkáme nejakého pokroku v ceste na Mesiac.Ako bude vyzerať mesačný pristávací modul Starship HLS.Čo vieme o jeho interiéri.Či budú mať astronauti na Mesiaci vlastné postele.V akom štádiu je vesmírny program Číny.Kedy by chcela dopraviť ľudskú posádku na povrch Mesiaca.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V tejto časti budeme hovoriť o tom, aký vplyv mala pandémia na teplotu na Mesiaci, aké pohrebné obyčaje (ne)mali v praveku a o tom, koľko včiel môže padnúť za obeť dopravným nehodám. Zdroje Effect of COVID-19 global lockdown on our Moon Neanderthals Buried Their Dead, But In Strangely Different Ways Bees flying near cars are dying by the millions, a roadkill study suggests Image by Pexels from Pixabay

Ak si myslíte, že viete o Mesiaci všetko podstatné, ste na omyle – nevie to nikto. Ako Mesiac vznikol? Prečo jeho odvrátená strana vyzerá inak? A prečo sa nám tam oplatí ísť? O tom všetkom diskutuje Samuel, Norbi a Pavol Gabzdyla.   Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlab https://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/ Epizódu si ako video môžete pozrieť tu https://www.youtube.com/watch?v=imvhQ8mB3_Y Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5      

Rok 2024 bude plný vedeckých pokrokov. Ak všetko pôjde dobre, do vesmíru by mala odštartovať misia Europa Clipper k Jupiterovmu mesiacu Európa, NASA by sa chcela preletieť aj okolo Mesiaca – a to rovno s ľudskou posádkou. Dozvieme sa tiež výsledky liečby dlhého covidu a prví lekári by mohli pacientom nasadiť génovú terapiu. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

V predvianočnej epizóde filmového podcastu denníka SME – Vertigo sa venujeme roku 2023 a tým najlepším zahraničným filmom, ktoré sme mali možnosť vidieť.  Máme za sebou veľmi kvalitný filmový rok a vôbec nebolo jednoduché pripraviť výber postavený len z desiatich titulov. Slovenským filmom roka sme sa venovali v predchádzajúcom Vertigu. (00:00) Úvod (00:41) Pinball: The Man Who Saved the Game (08:38) Minulé životy / Past Lives (15:33) Barbie (23:52) Karaoke Blues / Kuolleet lehdet (30:08) Dungeons & Dragons: Česť zlodejov / Dungeons & Dragons: Honor Among Thieves (34:35) Vrahovia mesiaca kvetov / Killers of the Flower Moon (40:40) Jules (44:54) Anatómia pádu / Anatomie d'une chute (48:40) Sisu (53:49) Blažine lekcie / Urotcite na Blaga (57:24) Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svet

Z akej knihy vychádza najnovší film Martina Scorseseho? Ako premýšľali o svete staroveké blízkovýchodné kultúry? Kde sú hranice slobody slova? A ako sa prinútiť čítať, aj keď sa nám nechce? Počúvajte náš podcast! Knihy mesiaca: Vrahovia mesiaca kvetov (D. Grann) Staroveké myslenie Blízkeho východu a Starý zákon (J. Walton) Spomíname aj: Žiarenie (S. King) Prekliatie Salemu (S. King) Výdych (T. Chiang) 10 dôležitých otázok tínedžerov o kresťanstve (R. McLaughlin) Střelba v Kodani (N. Orrenius) ČITATEĽSKÝ DENNÍK mudrovanie o knihách, komiksoch a preplnených poličkách. (25. 11. 2023) Diskutujú: Šimon Evin & Jakub Lenart Mixuje: Peter Sivanič & Jakub Lenart Zvučka: Jakub Lenart Podporiť nás môžete tu: bit.ly/2Z69RsO www.kandelaber.sk

V rámci októbra ako Mesiaca úcty k starším sa seniori oveľa viac stretávajú a často aj zabávajú. My sa s Michalom Hercegom pozrieme na takých, ktorí si nevedia svoj život predstaviť bez tanca, veď na parkete sa zvŕtali už od mladosti, tak prečo by s tým mali prestať v seniorskom veku?

Kníhkupkyne z bratislavského Artfora sa po čase opäť stretli za mikrofónom a porozprávali sa o knižných novinkách. Hovorili o knihe Elizabeth Finch, ktorú napísal Julian Barnes a vydalo Artforum, o knihe Vrahovia mesiaca kvetov, o smrti aj o spoločnosti, o poviedkach z ťažkej doby, poslednej knihe Cormaca McCarthyho aj o najnovšej knihe Kataríny Kucbelovej. Prajeme príjemné počúvanie.  Elizabeth Finch Modrosleposť Vrahovia mesiaca kvetov Povídky Pasažér Odolná společnost

V aktuálnom Vertigu sa porozprávame o štvorici mimoriadnych titulov o ktorých sa už týždne a mesiace veľa rozpráva. V kinách vás očakáva Martin Scorsese so svojou špičkovou adaptáciou románu Vrahovia mesiaca kvetov. Na výber však máte aj ďalší dôležitý domáci film o jednej noci, kedy sa nielen rozdelila republika ale aj celá rodina vo filme A Máme čo sme chceli. Poľsko bude zastupovať najdiskutovanejší titul tohto roka v réžii Agnieszky Hollandovej - Hranica a prvú ligu francúzskej kinematografie predstaví víťaz tohtoročného Cannes – Anatómia pádu. Nezostaneme však len v kinách, máme pre vás aj jeden tip zo streamovacej služby. (00:00) Úvod (01:00) Vrahovia mesiaca kvetov / Killers of the Flower Moon (12:51) A máme, čo sme chceli (22:15) Hranica / Zielona granica (27:53) Anatómia pádu / Anatomie d'une chute (33:42) Lekcie chémie / Lessons in Chemistry (38:25) Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svet

Tím architekta Augustína Ugróczyho sa dostal medzi finalistov prestížnej súťaže Moon Station, v ktorej súťažili so svojím mesačným habitatom inšpirovaným včelím plástom.Boom vesmírnej architektúry zachytil ešte v plienkach, ale nakoniec ho to prešlo. Po niekoľkých rokoch zistil, že vývoj sa posunul omnoho dopredu a s kolegami začal navrhovať obydlia nielen pre pozemšťanov. Prečo budeme na Mesiaci bývať v jaskyni, prečo bude z okna habitatu vidno na kostru dinosaura a ako sa pri plánovaní pripraviť na výrazne menšiu gravitáciu Mesiaca.O vesmírnej architektúre sa v 60. epizóde Slnečnej zostavy s Augustínom Ugrócym rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.Máte nespochybniteľné dôkazy o existencii mimozemšťanov? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 60. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:ako vyzeral víťazný návrh súťaže Moon Station,prečo im prišiel šesťuholníkový tvar obydlí ako najvhodnejší,čo je to Moon Village a ako sa do tohto projektu zapojili Slováci,kto sú hydronauti a prečo je ich “koníček” veľmi dôležitý pre testovanie pobytu mimo Zeme,ako by mohlo vyzerať vzdelávanie novonarodených detí na Mesiacia či by si vedel Augustín predstaviť dožiť mimo Zemegule.Zaujímavé odkazy:Súťaž Moon StationArchitektonický ateliér ArchaPodcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk.Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

India úspešne pristála. Vesmírna misia k južnému pólu Mesiaca tak z krajiny spravila iba štvrtú, ktorej sa podarilo hladko dosadnúť na mesačný povrch. Misia je to pritom dôležitá, bude na našej prirodzenej družici hľadať stopy vody. Iný tím zase zisťoval, koľko ľudí by bolo potrebné na odštartovanie kolónie na Marse. A Prišiel na celkom nízke číslo. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich?   Michaela Musilová.   Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky.   „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Musilová. Dôležité podľa nej je spoločná dohoda na pravidlách. „Ľudia majú na to sa kontrolovať, no dôležitá je spoločná dohoda“, tvrdí.   Ako na extrém, a to aj v spoločnosti? „Je potrebné dať na vlastný inštinkt. Ten vám povie, či je osoba dôveryhodná alebo nie. Je potrebné to počúvať, veď sme si ho pestovali celý život“. Otázka, ako na extrém pritom padla v kontexte toho, že Michaela Musilová je vo svojom vedeckom bádaní zameraná na štúdium extrémnych foriem života a čo si práve z toho odniesla.   Naviac pri potláčaní extrému v spoločnosti podľa nej pomáha aj odvaha na veci pozerať sa inak, spochybňovať ponúkané verzie. A tiež dať na rady ľudí a informačných zdrojov, ktorým dôverujeme.   V podcaste sa dozviete aj o časovom výhľade reálnej misie na Mars, alebo o tom, či budú lístky na ňu jednosmerné. Rovnako o programoch osídľovania Mesiaca.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    Snáď najznámejšia slovenská astrobiologička, ktorá je však viac za hranicami Slovenska ako doma. Jej doménou sú simulované misie, ktoré majú ľudstvo pripraviť na možnosť existencie mimo rodnej planéty Zem. Hovoria o nej aj ako o Žene z Marsu, ktorá paradoxne na tom Marse nikdy nebola. Študuje extrémofily - organizmy, ktoré majú radi extrémy, či v nich dokážu prežívať. Čomu sa od nich naučila a nie je jednou z nich?   Michaela Musilová.   Podieľala sa na príprave štyridsiatky simulovaných misií na Mars, tridsiatke pritom velila. Vyberala do nich posádky, riešila kritické situácie, aj milostné štvrouholníky.   „Čo sa týka tých „romantických“ veci som nastavila pravidlo, že ešte pred odchodom na simulovanú misiu sa musí celá posádka otvorene porozprávať, ako riešiť podobnú situáciu. Každá posádka si to nastavila svojim spôsobom. Boli také, ktoré sa riadili pravidlom zachovať diskrétnosť, no boli aj také, ktoré romantiku nezakrývali“, hovorí Musilová. Dôležité podľa nej je spoločná dohoda na pravidlách. „Ľudia majú na to sa kontrolovať, no dôležitá je spoločná dohoda“, tvrdí.   Ako na extrém, a to aj v spoločnosti? „Je potrebné dať na vlastný inštinkt. Ten vám povie, či je osoba dôveryhodná alebo nie. Je potrebné to počúvať, veď sme si ho pestovali celý život“. Otázka, ako na extrém pritom padla v kontexte toho, že Michaela Musilová je vo svojom vedeckom bádaní zameraná na štúdium extrémnych foriem života a čo si práve z toho odniesla.   Naviac pri potláčaní extrému v spoločnosti podľa nej pomáha aj odvaha na veci pozerať sa inak, spochybňovať ponúkané verzie. A tiež dať na rady ľudí a informačných zdrojov, ktorým dôverujeme.   V podcaste sa dozviete aj o časovom výhľade reálnej misie na Mars, alebo o tom, či budú lístky na ňu jednosmerné. Rovnako o programoch osídľovania Mesiaca.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Bola to ambiciózna misia. Japonská súkromná spoločnosť plánovala pristáť na našej prirodzenej družici a chcela dokázať, že misie nemusia na Mesiac posielať iba štáty. No podobne ako v minulosti, aj misia Hakuto_R zlyhala a pristávací modul zrejme do Mesiaca narazil. Iný tím sa zase pozrel, ako sa vyvíjala hlasitosť spevu v populárnej hudbe. A výsledky, prekvapivo, ukázali, že je čoraz tichší. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

S touto otázkou zistíš, či sa v živote rozhoduješ pre seba alebo proti sebe... Moja kniha: https://www.martinus.sk/?uItem=537955   Odkaz na predplatné podcastu: https://anchor.fm/tvojzivotvtvojichrukach/subscribe   Budem takisto rád, ak sa so mnou spojíš skrz tieto sociálne siete :)   Instagram: https://www.instagram.com/iam.lukassabo/   YouTube: https://www.youtube.com/@iam.lukassabo   TikTok: https://www.tiktok.com/@iam.lukassabo?lang=cs-CZ

Znie to neuveriteľne ale pre tento dôvod ti tvoje vlastné sny spôsobujú stagnáciu a sobotáž.... Moja kniha: https://www.martinus.sk/?uItem=537955 Odkaz na predplatné podcastu: https://anchor.fm/tvojzivotvtvojichrukach/subscribe Budem takisto rád, ak sa so mnou spojíš skrz tieto sociálne siete :) Instagram: https://www.instagram.com/iam.lukassabo/ YouTube: https://www.youtube.com/@iam.lukassabo TikTok: https://www.tiktok.com/@iam.lukassabo?lang=cs-CZ

„Och, môj bože, neuveriteľné,“ povedal Černan do vysielačky, keď sa dotkol povrchu Mesiaca po prvý raz. „Okamih, keď som stál na Mesiaci a hľadel na Zem, bol nezabudnuteľný. Videl som svet bez hraníc – náboženských, rasových, jazykových, politických a akýchkoľvek ďalších, ktoré budujeme my ľudia,“ napísal vo svojej knihe spomienok, ktorú nazval príznačne: "Posledný muž na Mesiaci"

12. október 2022 je jeden z najtragickejších dní v histórii Slovenska. Juraja a Matúša na terase podniku Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave chladnokrvne zavraždil zradikalizovaný muž. Obeťou streľby bola aj Radka, ktorú postrelil do nohy. Nasledovala vlna solidarity, protesty a aj snaha presadiť rovnaké práva pre lgbti+ ľudí, ktorá ale narazila na nevôľu v parlamente. Postupne prvotný šok z tohto teroristického útoku opadol. Zostali opäť queer ľudia v boji za svoju bezpečnosť viac-menej sami? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýtala queer aktivistov psychológa Andreja Kuruca a publicistu Mareka Hudeca, ktorí sú zároveň autormi podcastu Teplá vlna, ktorý nájdete aj na stránke sme.sk. Zdroje zvukov: TA3, Twitter/Filip Titlbach, Hospodárske noviny, TV JOJ, TV Markíza _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

V novoročnom podcaste budeme hovoriť o novom výskume o možných príčiných Alzheimera, o následkoch určitých zmien v stravovaní a o tom, čo sa možno skrýva pod povrchom Io. Pseudocast 589 na YouTube Zdroje Cerebrospinal fluid immune dysregulation during healthy brain aging and cognitive impairment The neglected potential of red and processed meat replacement with alternative protein sources: Simulation modelling and systematic review Ayurveda Io may have an underworld magma ocean or a hot metal heart Io (moon) New Webb Image Captures Clearest View of Neptune's Rings in Decades Najlepšie Shootyho karikatúry roka 2022 Image by Gerd Altmann from Pixabay

V podcaste SHARE hovoríme aj o tom, kedy by sme sa na Mesiac mohli opäť vrátiť. V uplynulých dňoch sme si pripomínali 50. výročie poslednej misie na Mesiac s ľudskou posádkou, misie Apollo 17. Astronauti vyštartovali ráno 7. decembra 1972 a na mesačnom povrchu pristáli večer 11. decembra. Posádka na Mesiaci strávila tri dni. Opustila ho 14. decembra a v južnom Pacifiku pristála večer 19. decembra 1972. V podcaste SHARE sa redaktori Živé.sk Martin Hodás a Maroš Žofčin rozprávajú o tom, ako táto misia prebiehala, prečo sme na Mesiac ďalšieho polstoročia nešli ani raz a kedy by sme sa tam mohli vrátiť. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: Koľko času strávili astronauti Apolla 17 prechádzkami po mesačnom povrchu. Ako je to so slovenskými koreňmi posledného človeka na Mesiaci. Prečo sú jedným z vinníkov spomalenia dobývania vesmíru raketoplány. Či nás NASA a Elon Musk v dohľadnej dobe na Mesiac vrátia. Odkazy na zaujímavosti spomínané v podcaste: Pospevovanie astronautov Apolla 17 na mesačnom povrchu Údržba raketoplánu: očakávanie a realita Posledný človek opustil povrch Mesiaca pred 50 rokmi. Mal korene na Kysuciach TOP 5 filmov a seriálov, ktorými si pripomeniete pristátie na Mesiaci Podcast SHARE pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

V rýchlom podcaste SHARE_now hovoríme aj o tom, čo ešte musí SpaceX dokončiť, kým sa let bude môcť uskutočniť. Japonský miliardár Jusaku Maezava konečne ohlásil posádku svojej vesmírnej misie Dear Moon, chystaného turistického letu okolo Mesiaca. O tom, kto poletí a kedy by sa tak mohlo stať v rýchlom podcaste SHARE_now hovorí redaktor Živé.sk Martin Hodás. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE_now sa dozviete: Koho si japonský miliardár vybral na cestu okolo Mesiaca. Čo je zmyslom misie dearMoon a aké sú šance, že sa naozaj uskutoční. Čo bude nasledovať teraz. Realistický odhad, kedy by posádka mohla k Mesiacu odletieť. Téme sa venujeme aj v týchto článkoch: Poznáme posádku letu okolo Mesiaca na Muskovej Hviezdnej lodi. Poletí aj prvý český astronaut SpaceX: Na cestu okolo Mesiaca poletí japonský miliardár Podcast SHARE_now pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

V novom SHARE_talks hovoríme aj o veľkej novinke mesačnej misie dearMoon. V 90. časti podcastu SHARE_talks sa pripravujeme na budúcotýždňovú premiéru nového Avatara, spomíname niektoré z prvých reakcií tých, ktorí ho už videli a zamýšľame sa, či treba vidieť prvú časť na to, aby si divák novinku užil. Ešte predtým v rámci noviniek spomíname herné oscary, možný príchod Call of Duty na Nintendo, zážitky z hrania Callisto Protocol a Lukáš rozpráva, aké to bolo mailovať europoslancom. Maroš pripomnína výber posádky na misiu dearMoon a dopĺňa svoje finálne dojmy po dopozeraní poslednej časti seriálu Wednesday. V podcaste SHARE_talks sa zhovárajú Maroš Žofčin a Lukáš Zachar. V novej časti podcastu SHARE_talks hovoríme aj o týchto témach: Ako dopadli „herné oscary“ The Game Awards. Čo je pravdy na tom, že Call of Duty mieri na Nintendo. Zážitky z hrania Callisto Protocol. Stanoviská slovenských europoslancov k podpore herného priemyslu. Výber posádky na misiu dearMoon. Dojmy po skončení seriálu Wednesday. Ako sa pripraviť na premiéru filmu Avatar: Cesta vody Odkazy spomínané v podcaste: Dnešné „Call of Duty“ na Nintento Switch: World War Battle Heroes Field Armies Call of Prison Duty Simulator Letový plán misie dearMoon na Mesiac Tanečná scéna zo seriálu Wednesday Poznáme posádku letu okolo Mesiaca na Muskovej Hviezdnej lodi. Poletí aj prvý český astronaut Herné Oscary spoznali víťazov. Ktoré hry sú najlepšie podľa The Game Awards? - eŠport Hranie bude pre deti bezpečnejšie: Epic Games zavádza novinky Microsoft by chcel priniesť Call of Duty opäť aj na Nintendo Európsky parlament sa chystá podporovať a financovať videohry a e-šport - eŠport Desivá atmosféra a strach na každom kroku. Hrali sme naživo The Callisto Protocol (záznam) Podcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Keď na Slovensko dopadne meteorit, astronómovia spustia pátranie. Niektoré sa dajú identifikovať len do určitého času. Ako zistíte, že kameň, ktorý ste zdvihli, je z vesmíru? Vypočujte si podcast Múzeum s astronómkou SNM Katarínou Maštenovou.  Spadli k nám meteority z Mesiaca a z Marsu? A prečo sa najlepšie hľadajú na snehu? A z čoho je meteorit zložený? Vypočujte si reportáž z expozície, ktorá bola v čase nášho nahrávania zatvorená. Videli sme unikátnu zbierku meteoritov, ktoré spadli na územie Slovenska. Niektoré však majú vo Viedni alebo v Budapešti. Koľko tisíc meteoritov spadlo na Slovensko? Bolo ich dosť na to, aby si z nich ľudia doma vyrábali sekery. Pamätáte si napríklad košický meteorit? Ten spadol len nedávno – v roku 2010. Je vesmír zložený z prvkov, ktoré už naši vedci poznajú, alebo nám vesmírne objekty padajúce na Zem môžu povedať niečo nové? Do astronomickej zbierky alebo objavovne v Bratislave sa môžu objednať aj školy. Majú napríklad aj nafukovacie planetárium. Skutočné planetárium ani hvezdáreň však v Bratislave neexistujú. Podcast Múzeum vzniká v spolupráci portálu Aktuality.sk so Slovenským národným múzeom. Nahrával Peter Hanák.

V utorok 25. 10. 2022 okolo poludnia budeme môcť sledovať zatmenie Slnka. Vďaka faktu, že Slnko je 400-krát väčšie ako Mesiac, no zároveň je 400-krát ďalej od Zeme ako Mesiac, z času na čas sa stane, že sa na oblohe pretnú dva vesmírne kotúče a pozorujeme zatmenie. Zriedka býva úplné či prstencové a tentoraz nás čaká čiastočné, keď Mesiac prekryje okolo 45 % povrchu Slnka. Ak by sme ho však pozorovali v Rusku, pekrylo by až 86 % povrchu. O tom, prečo sú zatmenia také zriedkavé, za akých okolností by nastali počas každého novu a koľko zatmení za rok sa dá vidieť najviac, sa v 32. epizóde rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška. Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme! Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa tiež dozviete: čo je to Chaldejský ckylus a ako dlho trvá, aké sú 4 fázy zatmenia, ako vyzerá zatmenie Slnka z Mesiaca, a ako najdlhšie môže trvať jedno zatmenie a prečo to bude čoraz kratšie. Zaujímavé odkazy k téme: Mapa zatmení do roku 2040 Zatmenie Slnka z povrchu Mesiaca Umbra, penumbra, antumbra Bailyho korálky Prelet ISS pred zatmením Slnka Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Necítite sa práve najlepšie, máte toho priveľa až plné zuby a nestíhate. A ešte aj ten váš pes akoby všetko cítil a správa sa nejako inak. Nuž... nie je to len pocit. Zdá sa totiž, že psy naozaj dokážu vycítiť, keď sme v strese. A stačí im na to len ľudský dych a pot. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako dokážu psy vycítiť stres človeka, zopakujeme si päť dôvodov, prečo by sa proti covidu mali posilňujúcou dávkou zaočkovať aj mladí ľudia a vrátime sa do čias, keď vymreli dinosaury, do čias, keď náraz planétky nasledovali obrovské zemetrasenia. Krátke správy z vedy: Mesiac mohol vzniknúť oveľa rýchlejšie, ako sme sa domnievali. Naznačujú to nové simulácie, ktoré sa pozreli na vznik našej prirodzenej družice. Predpokladáme, že Mesiac vznikol po zrážke mladej Zeme a telesa veľkého asi ako Mars prezývaneho Theia. Ako ale táto zrážka vyzerala, by mohli prezradiť vzorky hornín z Mesiaca. Biológovia zrejme narazili na nový herbicíd, ktorý by nám mohol pomôcť s narastajúcou rezistenciou na tieto látky. Vedci sa inšpirovali statínmi, chemikáliami, ktoré u ľudí používame na boj s cholesterolom. Vďaka nim narazili v rastlinách na enzým, ktorý by mohol viesť k vývoju novej skupiny látok. Starovekí Gréci využívali v boji proti svojim nepriateľom žoldnierov. Archeologický výskum na Sicílii ukázal, že mestu Himéra prišli v boji proti Kartágincom na pomoc ľudia z iných regiónov a na začiatku 5. storočia pred našim letopočtom mu pomohli útok odraziť. O sedemdesiat rokov neskôr však mesto pomoc nedostalo a podľahlo a útočníci ho zrovnali so zemou. smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display('gtg', 'article_body_2', 'article_body_2-responsive_1-13300');});SkryťVypnúť reklamu Zrážka sondy DART s planétkou Dimorphos vytvorila chvost, ktorý má až 10-tisíc kilometrov. Ukazujú to pozorovania veľkými teleskopmi, na ktorých vidno chvost podobný kométam. Tvorí ho vyvrhnutý materiál z planétky, a zrejme aj roztrieštené kúsky sondy a materiál sa kvôli slnečnej radiácii od Dimorpha postupne vzďaľuje. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je nesmierne dôležité žiť v pravde. Nielen hovoriť pravdu ale aj žiť podľa nej. A čo je asi najdôležitejšie – byť pravdivý voči sebe. Lebo ak klameme seba, žijeme iba z polovice. Moja kniha: https://www.martinus.sk/?uItem=537955 Odkaz na predplatné podcastu: https://anchor.fm/tvojzivotvtvojichrukach/subscribe Budem takisto rád, ak sa so mnou spojíš skrz tieto sociálne siete :) Instagram: https://www.instagram.com/iam.lukassabo/ TikTok: https://www.tiktok.com/@iam.lukassabo?lang=cs-CZ

Je to zlozvyk. Ráno prvá káva a k nej prvá cigareta, prípadne naopak. Teraz však už vieme, že toto spojenie nie je náhodné: vedci teraz zistili, že niektoré látky v káve priamo ovplyvňujú vysoko citlivé nikotínové receptory v mozgu. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako spolu súvisia káva a cigarety, akí pravekí ľudia žili kedysi na území dnešného Slovenska i či záleží na tom, aký tlakomer doma pri zisťovaní vysokého tlaku používate. Krátke správy z vedy: Stredovekí mnísi a rádové sestry mávali, paradoxne, viac parazitov, ako bežná populácia. A to aj napriek tomu, že v kláštoroch a opátstvach bývali lepšie hygienické štandardy. Dôvodom pravdepodobne boli vlastné záhrady, ktoré hnojili aj ľudskými fekáliami, čo viedlo napríklad k rozšíreniu hlístovcov. Naša planéta by mohla mať teoreticky štyroch sprievodcov veľkých ako Mesiac. Ukazuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na možnosti Zeme tak, aby ešte jej systém zachovával orbitálnu stabilitu. Výsledkom je zistenie, že Zem by mohla mať štyri Mesiace, päť prirodzených družíc veľkých ako Pluto alebo zhruba osem veľkých ako Ceres. NASA vybrala trinásť mesačných regiónov, kde by mohla pristáť ľudská posádka. Budúca misia Artemis III by totiž chcela vrátiť v polovici tohto desaťročia človeka na Mesiac. Astronauti by v okolí južného póla Mesiaca mali stráviť aspoň šesť dní. Trojica prírodných látok by mohla fungovať ako budúci liek proti koronavírusu. Nová štúdia naznačuje, že niektoré chemické látky v zelenom čaji, v olivovom oleji a v červenom víne sa viažu na enzým kľúčový pre replikovanie koronavírusu. Navyše, všetky tri látky sa už v liekoch využívajú. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Matúš a Marián sa v tomto dieli rozprávajú o Číne a jej ambíciách, úspechoch a failoch v dobývaní okolitého vesmíru. Čína sprvoti relatívne silno spolupracovala so Sovietskym zväzom, no po ochladení ich vzťahov na začiatku 60. rokov sa vybrala na cestu vlastného vývoja. V priebehu roka chceli poslať do vesmíru prvý satelit, no podarilo sa im to až o 11 rokov neskôr. Dnes to už je ale trošku iná Čína ako kedysi a zatiaľ čo dokončuje svoju vlastnú vesmírnu stanicu, úspešne získava dáta a horniny z Mesiaca a dokonca sa chce so vzorkami z Marsu vrátiť skôr ako NASA. V 18. časti podcastu Slnečná zostava sa o tejto téme rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár. V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa dozviete: kto bol prvým taikonautom, prečo s Čínou nechce spolupracovať NASA, ako ich vesmírny vývoj súvisí s vojnovým zbrojením a ako sa pred dvomi rokmi úspešne vrátila sonda Chang'e 5 z odvrátenej strany Mesiaca s 2 kg mesačnej pôdy. Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk.

Od 3. júla do 3. augusta privítajú v rámci Mesiaca autorského čítania 2022 mestá Brno, Ostrava, Bratislava, Košice a Prešov 31 islandských spisovateľov a spisovateliek. Spolu s nimi sa predstavia aj českí a slovenskí autori a autorky. Svoje zastúpenie bude mať na festivale už tradične aj poézia. Toto podujatie je nám všetkým veľmi blízke: prináša pre verejnosť zadarmo to najlepšie z domácej a zahraničnej literatúry. Keďže je Radio_FM navyše aj mediálnym partnerom, rozhodla sa Mirka Ábelová pozvať hosťa, ktorý poetický program priblíži a predstaví aj básne zaujímavej islandskej poetky. Hosťom Nedeľnej chvíľky poézie_FM bol jeden z organizátorov Mesiaca autorského čítania Marek Hudec.

V decembri to bude 50 rokov, kedy človek posledný krát kráčal po povrchu Mesiaca. O niekoľko rokov by sa to však mohlo zmeniť. NASA pred časom ohlásila program Artemis, ktorý má vrátiť ľudí na Mesiac. Okrem rakety, vesmírneho a pristávacieho modulu je jeho súčasťou aj vesmírna stanica na obežnej dráhe Mesiaca či technologické riešenia, ktoré by mali položiť základy budúcej trvalej ľudskej prítomnosti na jeho povrchu. Aké súčasti má program Artemis? Ktoré z nich už boli zrealizované a aká je chronológia nasledujúcich krokov? Kedy bude človek opäť chodiť po Mesiaci? V 12. časti podcastu Slnečná zostava sa na túto tému rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška. V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa dozviete: čo je program Artemis, aká je chronológia ďalších krokov, ktoré nás majú vrátiť na Mesiac, čo by sa malo udiať už tento rok, kedy by mohla byť najbližšia misia s ľudskou posádkou a aké sú dlhodobé vyhliadky na prítomnosť ľudí na Mesiaci. Odkazy: Video zo zachytenia Electronu Fotografia tepelného štítu na Marse Skafandre pre program Artemis Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk.

Hostia: Tomáš Strážay (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku) a Gregor Martin Papucsek (spravodajca Rádia Slovensko /RTVS/ v Maďarsku). „Naše víťazstvo vidieť až z Mesiaca a teda určite aj z Bruselu“ – povedal po triumfe v parlamentných voľbách maďarský premiér Viktor Orbán. Jeho koalícia na čele so stranou Fidesz pohodlne obhájila mandát a na prekvapenie mnohých si v parlamente zachovala aj ústavnú väčšinu. Kde urobila chybu nevídane zjednotená maďarská opozícia? Pomohla Viktorovi Orbánovi zvíťaziť paradoxne vojna na Ukrajine? Ako sa budú vyvíjať naštrbené vzťahy Budapešti a Európskej únie? Čo sa dá očakávať od slovensko-maďarských vzťahov? Moderuje: Michal Dzurik. Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Tento Ad hoc podcast Vám premiérovo prináša tipy a predpovede na rok 2022 zo sveta vedy a vesmíru. Ak Vás zaujímajú dôleźité plánované udalosti v kozmonautike a ste zvedaví, čo zaujímavé nás čaká v oblasti výskumu vesmíru v tomto roku, môžete sa tešiť na vypočutie nového podcastu, v ktorom sa dozviete: Aké vesmírne misie sú plánované pre rok 2022? Kedy uvidíme prvé snímky vesmírneho teleskopu Jamesa Webba? Aké okrúhle výročia si tento pripomenieme? Počas postprodukcie prvého Ad hoc podcastu roku 2022 sa vo svete udiali dramatické udalosti, ktoré môžu mať vplyv aj na niektoré v podcaste spomínané plánované misie. Európska kozmická agentúra ESA odsúdila tragické následky Ruskej agresie na Ukrajine a kvôli vojenskému konfliktu pozastavila spoluprácu s Ruskou vesmírnou agentúrou Roskosmos na misii ExoMars. O ISS v súčasnej geopolitickej situácii si povieme niečo nabudúce. AD HOC je séria podcastov, v ktorých vám Alenka a Peter (ne)pravidelne prinášajú novinky zo sveta vedy, vesmíru a vôbec. (5. 2. 2022) Diskutujú: Alenka Petejová & Peťo Sivanič Strihá: Alenka Petejová Mix a zvučka: Peťo Sivanič Grafika: Jakub Lenart www.kandelaber.sk

Predstavíme čínsky robotický vozík, ktorý patrí medzi najdlhšie pôsobiace zariadenia na odvrátenej strane Mesiaca. Ukážeme, ako funguje dobíjanie elektromobilov z použitého kuchynského oleja v Austrálii. Na Slovensku sa pozrieme na výskum patogénov, ktoré prenášajú kliešte.

Sú to exotické miesta, regióny, kde už sa ohýba nielen samotný priestor a čas, ale aj fyzika... a to až tak, že sa vymyká bežnému chápaniu. Supermasívne čierne diery však nielenže držia pokope galaxie, v niektorých prípadoch dokážu aj uvoľňovať obrovské množstvá energie. A práve teraz vedci potvrdili desaťročia starú hypotézu o aktívnych galaktických jadrách. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za supermasívnymi čiernymi dierami, zistíme, aká by asi mohla byť hmotnosť neutrín a dozvieme sa, prečo nám praskajú a pukajú kĺby. Krátke správy z vedy: Raketa, ktorá 4. marca narazí do nášho Mesiaca, v skutočnosti nepatrila súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX. Nové pozorovania naznačujú, že ju postavila Čína. Je to nosný stupeň misie Čchang-e 5-T1, ktorá odštartovala v roku 2014. Vedci získali vzorky z najstaršieho ľadu na našej planéte. Vrtné jadrá z Antarktídy by teraz mohli prezradiť, ako sa na našej planéte menili klimatické podmienky v priebehu posledných viac ako jeden a pol milióna rokov. Astronómovia objavili prvý systém asteroidov, kde sa navzájom obiehajú štyri telesá. Tri menšie planétky sú späté s jednou väčšou, tvoria tak akési jej mesiace. Sústava sa týka planétky Elektra, ktorá sa nachádza v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom. Vedci narazili na nový prístup v boji s rezistentnými baktériami. Kľúčom je bielkovina, ktoré riadi proteíny zodpovedné za samotnú odolnosť. Prerušenie jej činnosti povedie k zániku rezistencie, a to aj pri dnešných liekoch. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nepoznáme nič podobné. Každých osemnásť minúť vydá silný rádiový signál, ktorý trvá asi minútu. Pripomína maják či bóju, vzdialený je asi štyritisíc svetelných rokov a nikdy sme nič podobné nevideli. Nepoznáme ani mechanizmus, ktorý by čosi podobné vysvetľoval. Astronómovia sa domnievajú, že vysvetlením by mohol byť veľmi exotický magnetar, ktorý rotuje relatívne pomaly. Iný tím zase zistil, že nosný stupeň rakety Falcon 9 narazí začiatkom marca do Mesiaca. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

"Na jednej strane je mínus 200 stupňov a na druhej 50. Dizajn teleskopu je presne o tom, že ak má zachytávať veľmi slabý signál, potrebuje, aby tie veci boli chladné. Aby tam nebol ani termálny šum. Takže má 5 vrstvový štít, ktorý poskytuje takmer dokonalú tepelnú izoláciu, odráža svetlo, ktoré ide zo slnka, ale aj tepelné žiarenie zo Zeme a z Mesiaca. A na druhej strane je potom pekne vychladený a pozerá sa do vesmíru," hovorí teoretický fyzik, Vedátor Samuel Kováčik o Webbovom teleskope, ktorý v decembri vedci vyniesli do vesmíru. "Už len tá skutočnosť, že sme tam ten teleskop poslali, je v niečom veľmi zaujímavá. Kedysi, historicky, sa stavali divy sveta, ako pyramídy. Predstavovali triumfy ľudstva. Dnes už sa nestavajú takéto budovy, ale urýchľovač častíc v CERNE, kde tisíce ľudí, aj zo znepriatelených krajín, pracujú na niečom, čo nakŕmi našu zvedavosť. Vo svete, ktorý začína byť stále viac polarizovaný a rozdelený, sú toto pre mňa moderné divy sveta" dodáva Vedátor Kováčik. V čom je iný Webbov teleskop od Hubblovho? Prečo budú prvé snímky až o pol roka? Čo by sme mohli vďaka nemu vidieť, čo sme doteraz nevideli? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s teoretickým fyzikom, Vedátorom Samuelom Kováčikom. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Predstavíme unikátny balón, ktorým by sa malo dať čoskoro lietať do vesmíru podstatne lacnejšie, ako súčasnými raketami. Vedci objavili v Grónsku špeciálne horniny, podobné tým, ktoré priviezli posádky misií Apollo z Mesiaca. Na Slovensku ukážeme, ako funguje simulátor rastu lesných porastov.

Po tejto epizóde vás namiesto zatmenia čaká osvietenie mesačným svitom, pretože reč bude práve o mesiaci a jeho vyobrazení v umení. Mesiac sprevádza človeka od počiatku. Je teda zrejmé, že jeho vplyv prenikol do našich bežných životov. Rovnako ako aj do umenia od staroveku cez stredovek a renesanciu sa v tomto podkaste dostaneme až po súčasné vyobrazenie mesiaca a poviem vám, čo znamenala jeho prítomnosť  v umeleckých dielach. Sledujte nás aj na našom FB, kde zdieľame novinky a zaujímavosti zo sveta umenia: https://www.facebook.com/ArtStoryPodcast

Nedávno mal slovenskú premiéru najnovší film španielskeho režiséra Pedra Almodóvara Paralelné matky a tak sa Mariana Jaremková rozhodla venovať reláciu RTVS Rádia DEVÍN Fenomény spoločensko-kultúrnemu fenoménu movida, alebo La Movida Madrileña, keďže sa toto umelecké hnutie sústredilo najmä v Madride. Vzišiel z neho aj Pedro Almodóvar a napokon sa stal aj jeho medzinárodne najznámejším predstaviteľom. Movida – čiže byť v pohybe, byť v centre diania. O umelcoch z madridskej scény a hnutia movida budú hovoriť režisér Robo Šveda, filmový historik, riaditeľ Mesiaca fotografie Václav Macek a v dobovom kontexte a rozsahu movidu predstaví docent Bohdan Ulašin z Katedry romanistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Ďalšiu rozhlasovú sezónu v rubrike Nedeľná chvíľka poézie_FM otvoril spevák, pesničkár a básnik Vladimír Merta, s ktorým sa Mirka Ábelová rozprávala ešte v júli počas Mesiaca autorského čítania.

...tak musia vybrať pohárový alebo tréningový. My sme zase vybrali tri čaje a MILFku sezóny, Cristiano si vybral United a Glazerovci dividendy. A šušľavého Harryho si nevybral nikto! NEXT? OBSYPANÍ KRÁSNYMI PAKISTANSKÝMI BABAMI  https://open.spotify.com/episode/1t3epk4TizrZmHOqsgBHw4  Produkcia @futbalovy_var by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  

Poetka Miroslava Ábelová nielen o básniach. Astrobiologička Michaela Musilová aj o projekte letu okolo Mesiaca. Roland Kyška z organizácie Ľudia Ľuďom o charite a projekte RS Slovensku. Filmový producent Juraj Brocko aj o tom, či je ťažké dostať práva na zahraničný film. Prezident spolku JAMES Anton Pacek nielen o lezení po skalách, ale aj ženách medzi horolezcami. Pavol Kelley o svetoznámom festival Kremnické Gagy a humore počas pandémie. Moderujú: Petra Bernasovská a Richard Dedek.

Trochu sme sa tešili. Vraj pod povrchom Marsu sa môže nachádzať jazero, a to dokonca s vodou v kvapalnom skupenstve. Vedci však teraz nadšenie schladili, to vlastne doslovne: zdá sa totiž, že radarové signály vie vysvetliť aj čosi iné. Napríklad namiesto vody zmrznuté ílové minerály. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako to je s podzemným jazerom na Marse, dozvieme sa, ako si nájsť správnu polohu pri spánku a pozrieme sa, ako funguje náš vnútorný hlas. Krátke správy z vedy: Egypt môže zasiahnuť extrémny nedostatok vody, a to už v tomto desaťročí. Naznačujte to nový výskum, ktorý sa pozrel na vývoj egyptskej ekonomiky a populácie, a tiež na vývoj v povodí Nílu. Nárast množstva kyslíka na mladej Zemi možno súvisel so spomaľovaním rotácie našej planéty. Čoraz dlhšie dni pomohli siniciam produkovať viac kyslíka, čím sa ho na Zemi začalo vyskytovať viac. Nadmerný lov a ďalšie ľudské činnosti vážne poškodzujú morské ekosystémy, a to dokonca aj v chránených oblastiach. Najviac sú zasiahnuté okraje takýchto chránených oblastí, kde sa populácia rýb znižuje aj o 60 percent. Lunárny modul, v ktorom sa Neil Armstrong a Buzz Aldrin vzniesli z povrchu Mesiaca, zrejme stále krúži na obežnej dráhe našej prirodzenej družice. NASA pritom predpokladala, že modul narazí do Mesiaca. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Matej Poliaček sa aktuálne spomedzi milióna uchádzačov dostal do užšieho okruhu adeptov na let okolo Mesiaca. Dopomohla mu v tom aj kariéra na Medzinárodnej vesmírnej stanici či v Európskej vesmírnej agentúre. V utorkovom Ráne na eFeMku sme sa rozprávali nielen o zákulisí jeho pútavej práce, ale aj o víziách ľudského dobývania vesmíru alebo o jeho spomínanej možnej ceste okolo Mesiaca.

Najskôr sa mu významní vedci smiali, že ani nerobí vedu, že je s tými svojimi kvázikryštálmi len takým kvázivedcov. Dosmiali sa, keď Dan Schechtman za tento objav dostal Nobelovu cenu. Teraz vedci objavili vzácny kvázikryštál na nečakanom mieste: v materiáli po výbuchu jadrovej bomby. Tento týždeň sa v podcaste vyberieme do sveta kvázikryštálov, pozrieme sa na vzťah medzi pohybom a sedavým životným štýlom a dozvieme sa, či tardigrady prežili náraz izraelskej sondy do povrchu Mesiaca. Krátke správy z vedy Klimatická zmena môže ovplyvniť aj trosky na obežnej dráhe. Nová štúdia naznačuje, že rastúca hladina oxidu uhličitého v atmosfére znižuje jej hustotu. To môže narušiť prirodzený proces klesania vesmírneho odpadu a jeho následného zhorenia v atmosfére. Dlhodobý covid trápi aj mladých, lekári dokonca upozorňujú, že môžu mať problémy s cievami i s pamäťou. A to dokonca aj v prípade, že u mladých bol samotný priebeh ochorenia relatívne bezproblémový. Nový výskum naznačuje, že škody napáchané ľudstvom môže trvať extrémne dlho naprávať. Môže trvať dokonca milióny rokov, kým sa nahradí strata biodiverzity spôsobená za posledné desaťročia. Vieme, že včely dokážu rozoznať čas vďaka svetlu a ostatným včelám. Teraz vedci zistili, že ich cirkadiánny rytmus dokáže ovplyvňovať aj teplota v úli. Je to odpoveď na otázku, ako sa dokážu riadiť tie včely, ktoré žijú v tme. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vystačiť si musíme so 4 litrami vody denne, hovorí Slovenka, ktorá riadila vyše 30 simulovaných misií na Mesiac a Mars a má šancu dostať sa na skutočný let okolo Mesiaca. Kedy by sa človek mohol dostať na Mars? Je pre ženu ťažšie pracovať v tejto sfére? Upadá alebo rastie záujem o vedu? - aj o tom nám porozprávala Michaela Musilová v novej epizóde podcastu Ženy ako my, magazínu Diva.sk. Počúvajte s nami.  

Baktérie v pôde sa môžu radikálne zmeniť, a tá zmena vie prebehnúť rýchlo. Príčinou bude klimatická zmena. Dokázal to nový výskum, ktorý skúmal, čo urobí zmena rôznych podmienok s pôdnym mikrobiómom. Zomrel tiež astronaut Michael Collins. Ten tretí z misie Apollo 11, ktorý sa povrchu Mesiaca nikdy nedotkol. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Michaela Musilová postúpila do užšieho výberu v súťaži o letenku okolo Mesiaca. V podcaste hovorí o tom, ako by takýto let vyzeral, ale aj o simulovaných vesmírnych misiach, ktoré vedie na havajskej sopke, hľadaní života vo vesmíre, pestovaní zeleniny pre astronautov na ľudských vlasoch, či o tom, prečo sa vedci hnevali na Elona Muska, keď vystrelil auto do vesmíru.

Choďte za vodou. To je heslo NASA, ak sa rozprávame o hľadaní mimozemského života. Pretože ak nás naša vlastná planéta niečo učí, tak toto: kde je tečúca voda, tam je napokon aj život. No a teraz sa zdá, že Mars možno o všetku svoju vodu neprišiel. Ale môže sa stále ukrývať na červenej planéte, pod jej povrchom. Tento týždeň budeme v podcaste Zoom hľadať vodu na Marse, zistíme, ako sa vorvane naučili vyhýbať lovcom veľrýb a dozvieme sa, ako aspirín pomáha proti ťažkému priebehu covidu. Krátke správy z vedy Okolo Zeme preletel najväčší asteroid v tomto roku. Asi kilometrový asteroid pomenovaný 2001 FO32 preletel okolo v bezpečnej vzdialenosti dvoch miliónov kilometrov, čo je päťkrát ďalej ako je vzdialenosť Mesiaca. Vedci vytvorili jedlé obaly na balenie potravín. Takéto stráviteľné obaly by sa mohli používať na balenie ovocia, zeleniny, mäsa či plodov mora. Takéto obaly sú rozpustné vo vode a výskumníci pri ich tvorbe využili polyméry z morských rias. Hubblov vesmírny ďalekohľad si všimol zmenu ročných období na Saturne. Na veľkej planéte sa menia napríklad farby akýchsi pruhov, ktoré vidno na rovníku a póloch tohto plynného obra. Znamená to, že sa mení vietor i výška oblakov. Brexit by mohol mať dopady nielen na ekonomiku či životný štýl, ale aj na životné prostredie. Niektorí vedci naznačujú, že napríklad vidiek Walesu by sa mohol zmeniť z pasienkov na krajinu lesov. Dôvodom je dopad brexitu na chovateľov oviec i podpora lesníctva. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Niektorí vedci to hovorili roky, iní zase, že je to len obyčajná korelácia. Nový výskum však naznačuje, že ľudia svoje spánkové cykly naozaj riadia podľa cyklov Mesiaca. A pred splnom spávame horšie. Vedci sa tiež pozreli na stav žralokov a rají v oceánoch. A dospeli k alarmujúcim poznatkom. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.  

Dlho sme si mysleli, že ľudia sú výnimoční. A dlho sme podceňovali schopnosti zvierat. Nový výskum teraz ukázal, že aj divoké živočíchy, konkrétne kengury sa snažia komunikovať s človekom. Ak chcú od neho pomôcť s potravou. Na Zem sa tiež vrátili sondy so vzorkami z asteroidu i z Mesiaca. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Mesiac je výnimočné miesto. Nielenže to je jediné iné vesmírne teleso, po ktorom sa prechádzala ľudská noha, je to v prvom rade náš dôležitý sprievodca, o ktorom stále mnohé nevieme. Napríklad, že na jeho povrchu sa stále nachádza voda, čo je dôležitá správa pre budúcich návštevníkov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za vodou na našej prirodzenej družici, dozvieme sa, že ústna voda vás zrejme pred novým koronavírusom neochráni i pôjdeme do dávnej minulosti za príbehom istej nebezpečnej púte. Krátke správy z vedy Kozmická loď nesúca robotické vozidlo Perseverance je už na polceste k Marsu. Misia odštartovala 30. júla a na povrchu červenej planéty sa pokúsi pristáť 18. februára budúceho roku. Množstvo plastového odpadu v Stredozemnom mori sa do dvadsiatich rokov zdvojnásobí. Naznačuje to nový výskum, ktorý sledoval, ako bude toto znečistenie vyzerať v roku 2040. Dnes sa každoročne do mora dostane 230-tisíc ton plastového odpadu. K susedom sa správajte dobre, ak sa vám nestarajú do života. Platí to aj pre horské gorily: nový výskum ukázal, že tieto primáty sa správajú priateľsky k svojim susedom, a to dovtedy, kým sa tieto cudzie tlupy vyhýbajú jadru územia ich vlastne skupiny. Väčšina hviezd v strede našej galaxie vznikla relatívne naraz. Nový výskum ukazuje, že hviezdy v centrálnej časti mliečnej cesty vznikli zhruba pred desiatimi miliardami rokov, a to v jedinom kroku hviezdneho vznik.

Vesmír je veľký, veľmi. Ako to však vieme? Ľudia sa zatiaľ dostali len na Mesiac, čo je aj z pohľadu našej slnečnej sústavy málo, z pohľadu vesmíru je to prakticky nič. A predsa sme si veľkosťou vesmíru pomerne istí. Nejde o jedno konkrétne pozorovanie, ale o sériu rôznych meraní, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Ako sme sa prvýkrát dozvedeli o vzdialenosti Mesiaca a ako sme sa cez Slnko, hviezdy a supernovy dostali až na kraj vesmíru? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.Podcastové hrnčeky nájdete na stránkehttps://vedator.space/hrnceky/Podcast môžete počúvať aj cez: Spotify: https://tinyurl.com/V-spotify Apple: https://tinyurl.com/V-applePodcast Podbean: https://tinyurl.com/V-podbean Google Podcast: https://tinyurl.com/V-GooglePodcastVedátora nájdete aj tu: FB: https://www.facebook.com/vedator.svk IG: https://www.instagram.com/vedator_sk/ web: https://vedator.space/   

V utorkovom Ráne na eFeMku bol jeden z najväčších talentov mladej generácie slovenských maliarov, Andrej Dúbravský. Dominika a Martin sa s ním rozprávali o jeho živote medzi Rastislavicami, Bratislavou a New Yorkom a o tom, ako naňho jednotlivé miesta vplývajú. Andrej v Ráne na eFeMku hovoril o svojich aktuálnych projektoch, o tom, ako sa spoločenské témy pretavujú do jeho práce a priblížil, ako vznikajú jeho obrazy a výstavy.

Vesmír je obrovský. Na tom sa asi zhodneme a nemusíme nad tým veľa špekulovať. Oveľa zložitejšia otázka ale je, ako táto obrovitosť vyzerá... či vesmír skôr pripomína plochú dosku – a teda keď raz vystrelíte svetelný lúč, tak poletí a poletí... – alebo sa stáča a takýto svetelný lúč by sa k vám raz v nekonečnej budúcnosti mohol vrátiť. Vedci si dosiaľ mysleli, že je skôr plochý. No zdá sa, že to tak nemusí byť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na tvar kozmu, zistíme, prečo po viac ako štyridsiatich rokoch NASA otvorila zapečatené vzorky z Mesiaca a čo robíte zle, ak kričíte na svojho psa. Krátke správy z vedy Nový výskum naznačuje, že izbové rastliny nám nevyčistia vzduch v byte. Vplyv rastlín na kvalitu vzduchu vo vnútri budov je totiž podľa vedcov minimálny. Ak si doma chcete vyčistiť vzduch, najlepšie urobíte, ak otvoríte okná a vyvetráte. Predchodcovia ľudoopov zrejme chodili vzpriamení skôr, než sa predpokladalo. Nálezy pozostatkov štvorice jedincov z Bavorska ukazujú, že sa tak mohlo stať o niekoľko miliónov rokov skôr, než sa predpokladalo. Genetickú metódu CRISPR testovali na prvých pacientoch s rakovinou. Počas prvých mesiacov pozorovania sa u nich neobjavili žiadne vážne komplikácie. Testovanie je prvým krokom k liečbe rakoviny pomocou geneticky upravených buniek pacienta. Výskumníci sa pokúšajú vytvoriť umelé rohy nosorožcov z konských vlasov. Dúfajú, že by tak mohli pomôcť v ochrane ohrozených cicavcov. Takéto náhrady by totiž mohli byť na nerozoznanie od originálov.

Dokážu prežiť v extrémnych podmienkach. Zvládnu chlad aj horúčavy, nedostatok potravy, dokonca prežijú pobyt vo vesmíre. Teraz sa takéto tvory, pomalky či tardigrady dostali aj na Mesiac. Neplánovane. Kontaminovali sme našu prirodzenú družicu? A čo hovorí nové odporúčanie vedcov, ako by sme mohli bojovať proti zmene klímy? Viac si vypočujte v podcaste TECH_FM.

Je to najväčšie dobrodružstvo, do akého sa človek kedy pustil. Cesta väčšia, ako objaviteľské plavby v 15. storočí, putovanie dlhšie, ako odchod našich prapredkov z Afriky, let nebezpečný aj vzrušujúci, bláznivý, odvážny, zvedavý... a v neposlednom rade propagandistický. Pred päťdesiatimi rokmi sa prví ľudia dotkli Mesiaca, keď 21. júla v roku 1969 na našej prirodzenej družici pristála vesmírna misia Apollo 11 a keď z pristávacieho modulu vystúpili najskôr Neil Armstrong a po ňom aj Buzz Aldrin. Toto je naša podcastová mimoriadna miniséria, ktorá má tento úžasný počin generácie našich rodičov a prarodičov pripomínať. Ktorá mu vzdáva hold. A ktorá ho obdivuje. Texty napísali Ondrej Podstupka, Renáta Zelná a Tomáš Prokopčák, ktorý týmto úžasným vesmírnym dobrodružstvom sprevádza. Na produkcii sa podieľali Matej Ohrablo a Nikola Bajánová.

Jednu dve ráno, ďalšiu po obede, možno nejaká na ceste domov. A to teraz nespomíname, ak vám do podobného denného režimu prídu rôzne pracovné stretnutia. Hej hej, hovoríme o pití kávy: možno aj vás zaujíma otázka, aké množstvo je pre náš organizmus ešte bezpečné. A kedy už riskujeme zdravie. Vo vede sa ale diali aj ďalšie zaujímavé veci. Napríklad jeden výskumník tvrdí, že rozlúštil slávny a záhadný Voynichov rukopis. Akurát sa zdá, že mu neverí ani jeho vlastná univerzita. Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na baktériu s umelou DNA, ktorú vedci poskladali v laboratóriu, ako je na tom tajomstvo čudného rukopisu a koľko káv je ešte bezpečné vypiť. A ešte krátke správy z vedy Hladina svetových morí môže vzrásť viac, než sme predpokladali. Ľadovce sa totiž topia rýchlejšie, ako sa pôvodne zdalo. Odhad z roku 2013 hovoril, že hladiny morí by do konca storočia mohli narásť o jeden meter, reálnejší je však nárast o dva metre. Slovenský prales sa dostal na titulkuprestížneho vedeckého magazínu Nature. Snímku jedľovo-bukového pralesa vo Veľkej Fatre vytvoril Ondrej Kameniar, záber patrí k vedeckej štúdii o dopadoch klimatickej zmeny, na ktorej sa podieľalo aj Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Pri prieskume morského dna si výskumníci náhodou všimli dosiaľnajväčšiu známu podmorskú erupciu. Na oceánskom dne medzi Madagaskarom a Afrikou sa vytvorila päťkilometrová podmorská hora vysoká 800 metrov. Podmorský vulkán narástol ani nie za pol roka. Jestvuje niekoľko hypotéz, ako sa dostala na našu planétu voda. Niektoré hovoria o nárazoch komét, nová zase naznačuje, že to môže súvisieť so vznikom Mesiaca pred viac ako štyrmi miliardami rokov, keď do protoZeme narazila protoplanéta veľká asi ako dnešný Mars. Práve Theia pochádzajúca z vonkajších končín slnečnej sústavy mohla doniesť vodu.

Ľudia tam príliš nechodia, najbližšie osídlenia sú kilometre vzdialené... vlastne by ste tam čakali skôr nádhernú panenskú prírodu a nie znečistenie. Lenže aj na takýchto nedotknutých miestach sa nachádzajú plasty. Presnejšie, mikroplasty a najhoršie na tom je, že zrejme môžu putovať vzduchom - a to na obrovské vzdialenosti. A dnes máme ešte jednu zlú a jednu dobrú správu. Zlá je, že sa stravujeme zle a postupne sa touto zlou stravou skracujeme o svoj život. Dobrá správa ale je, že vám dnes povieme, čo by ste podľa vedcov mali jesť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, čo vlastne jeme, ako sa – bohužiaľ – plast šíri po celej našej planéte i na výskum, ktorý sa vraj pozrel na dlhé mužské brady a porovnal ich so psou srsťou. Krátke správy z vedy Mesiac stráca ročne dvesto ton vody.Vedci naznačujú, že dôvodom sú meteority. Malé množstva vody sa totiž na našej prirodzenej družici nachádzajú pod povrchom a keď na povrch Mesiaca dopadne meteorit, vyvrhne do okolia materiál, aj s vodou. Sonda Cassini aj po svojej smrti prináša vedecké objavy. Teraz na základe jej dát vedci zistili, že metánové jazerá na severe Titanu sú oveľa hlbšie, než odborníci pôvodne predpokladali. Otestovať sa chystajú novú vakcínu proti malárii, tentokrát sa plánujú už terénne testy. Očkovanie by malo zaručovať takmer 100-percentnú ochranu a teraz ho budú vedci skúšať na viac ako dvoch tisíckach dobrovoľníkov. Baktérie v našom tráviacom trakte potrebujú vedieť rozlíšiť, kto je ich priateľ a ktoré mikróby môžu byť voči ním nepriateľské. Vytvorili si na to mechanizmus, pri ktorom zrejme využívajú vírusy, ktoré ich kedysi nakazili a potom sa s nimi naučili žiť.

Magnetické pole našej planéty sa v poslednom čase správa čudne. A slovo čudne je eufemizmus: v skutočnosti sa severný magnetický pól čoraz rýchlejšie presúva preč zo svojej aktuálnej podoby. A to nehovoríme, že našu planétu zrejme znovu čaká prepolóvanie. Zajace to však medzičasom vyriešili po svojom. Zdá sa totiž, že tieto milé, huňaté, priateľské stvorenia až také priateľské nie sú. Nuž, v skutočnosti sú kanibalmi, minimálne niektoré. Tento týždeň sa v Zoome pozrieme na magnetizmus našej planéty, na zvláštne správanie sa zajacov počas zimných mesiacov a vyberieme sa aj na Veľkonočný ostrov, kde niektorí vedci znovu tvrdia, že rozlúštili záhadu slávnych obrovských sôch. Ďalšie správy z vedy: Vedci predstavili nový druh pohonu, ktorý by raz mohli využívať vesmírne sondy: a jeho podstatou je para. Vodu ako palivo by misia mohla získavať z asteroidov a para by sondu poháňala medzi jednotlivými telesami. Chemici vytvorili komplexnú molekulu, ktorá sa dokáže spontánne skladať podobne ako bielkoviny. V prírode sa niektoré proteíny takto spontánne prispôsobujú, aby mohli vykonávať rôzne funkcie. To sa vedcom podarilo úspešne napodobniť. Keď si chceme vyvolať spomienky, naše mozgy používajú zvláštny mechanizmus. Akoby minulú skúsenosť rekonštruujú v obrátenom poradí, ukazuje nový výskum. A myseľ sa sústredí najskôr na podstatu, až následne na jednotlivé detaily. Na palube čínskej vesmírnej sondy na odvrátenej strane Mesiaca vyklíčila prvá rastlina. Je to dôležitý pokus, pretože testuje možnosť pestovania stravy pre budúce mesačné základne priamo na našej prirodzenej družici. Fyzici z CERNu začínajú premýšľať o novom urýchľovači. Nahradiť by mal známy experiment LHC pod zemou na francúzsko-švajčiarskych hraniciach. Vedci totiž potrebujú ešte väčší urýchľovač, ktorý by nám možno pomohol nájsť nový fyziku.

Aj keď je seriálový Star Trek stále len vedeckou fikciou, v niektorých ohľadoch bol prekvapivým vizionárom. Fyzici napríklad ukázali, že jeho warpový pohon je teoreticky možný, aj keď prakticky asi nevyrobiteľný. A aj keď teleportovať vieme zatiaľ len informáciu, dnes už máme smartfóny ako multifunkčné vreckové zariadenia. Teraz, navyše, astronómovia zistili, že planéta Vulkán, domov Spocka, jednej z kľúčových postáv Star Treku existuje presne tam, kde ju seriál pred desaťročiami predpovedal. Novoobjavená Zemi podobná planéta sa dokonca nachádza v obývateľnej zóne svojej hviezdy. Štúdiu publikovali v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society. -- Ďalšie správy z kozmu Rovery zo sondy Hajabusa 2 poslali prvé zábery z asteroidu Ryugu. Zariadenie však v skutočnosti nie sú vozidlá, skôr akési hopsáče, keďže po telese sa pohybujú drobnými prískokmi. Rusko sa nezúčastní na spoločnom medzinárodnom projekte stanice na orbite Mesiaca. Spolupracovať na ňom malo s US. Krajina spustí svoj vlastný program nepilotovaných letov na Mesiac v roku 2021. Vedci teraz po prvý raz narazili na hmotu padajúcu do čiernej diery pri zhruba 30-percentnej rýchlosti svetla. Supermasívna čierna diera sa nachádza asi miliardu svetelných rokov ďaleko v súhvezdí Vlasy Bereniky.

Vo Veľkom Ďure sa v nedeľu 28. mája tešili z rekordnej návštevnosti! Šláger mesiaca medzi domácimi a hosťami z Hurbanova si prišlo pozrieť okolo 650 divákov. Nechýbali ani Ďuro, Djuro, Oli a Zuzka z rannej šou Hemendex. Futbal sa skončil remízou 1:1 a tie najlepšie momenty zo šlágra mesiaca si môžete pozrieť na fotkách a vo videu tu: https://www.expres.sk/102417/slager-mesiaca-maj-2/

Dnešná časť nám predstaví osobnosť Carla Sagana ale povieme si aj niečo o novom náleze Homo naledi a LHC signále ukazujúcom na novú fyziku. TémyZdroje Intro Carl Sagan Noví praľudia Nová fyzika  Fakt alebo fikcia Outro Carl Sagan Pale Blue Dot Homo naledi This Face Changes the Human Story. But How? Čína plánuje pristátie sondy na odvrátenej strane Mesiaca Žijeme ve špatné galaxii? Antibacterial soap with triclosan 'no better at killing germs' – study