Podcasts about vieme

Slovensko zastavilo dodávky núdzovej elektriny pre Ukrajinu. Po tom, čo Rusi zbombardovali časť ropovodu Družba na Ukrajine, nás vláda dva týždne neinformovala, že na Slovensko a do Maďarska neprúdi ruská ropa.Premiér Fico najskôr Ukrajine pohrozil, že ak sa dodávky neobnovia stopneme Ukrajine elektrinu. Na štvrté výročie ruskej invázie premiér svoje vyhrážky splnil a hovoril o nepriateľských aktoch prezidenta Zelenského.Čo to všetko znamená? Stoplo Slovensko dodávky elektrina na Ukrajinu? Je to vôbec technicky možné a aké sú riziká? Čo je to núdzová alebo havarijná elektrina? Čo je to blackout a kedy k nemu môže dôjsť? A čo to spôsobí Ukrajine, ktorej v najväčších mrazoch Rusi bombardujú elektrárne a zdroje tepla?Ako vôbec funguje európska elektrická sieť a ako je na tom Slovensko? Vieme vyrobiť viac elektriny ako spotrebujeme a čo to pre nás znamená? A prečo u nás platia firmy za elektrinu podstatne viac ako je priemer v Európskej únii?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy a exministrom hospodárstva Petrom Dovhunom.

Duševné zdravie nie je pre vládu téma, napriek jej vážnosti sa veľmi podceňuje, hovorí peer konzultantka Petra Hofierková. Pripomína, že až priveľa ľudí vo vážnych problémoch sa u nás ocitá bez adekvátnej odbornej pomoci. Petra Hofierková sa venuje téme neurodivergentných detí, ale aj ich rodičov - na ktorých tento štát prakticky úplne zabudol. „V polovici cesty naším životom som v tmavom lese zrazu precitol, lebo som zišiel z priamej cesty...“ Týmito slovami opisuje Dante vo svojej Božskej komédií stav depresie no a práve týmto citátom rámcoval spisovateľ Styron svoju hlboko osobnú spoveď o tom, aké pustošivé škody dokáže v živote toto ochorenie napáchať. Mnohí z nás sa v tom depresívnom lese ocitnú veľmi nečakane – či už pre vlastnú závislosť, vyhorenie, alebo napríklad i pri hľadaní cesty k svojmu nie celkom štandardnému - ale o to viac spoločnosťou neakceptovanému dieťaťu - a to pritom v systéme, ktorý mu často nerozumie, či mu ani rozumieť vlastne nechce. Danteho „tmavý les“, v ktorom človek zíde z priamej cesty, totiž nemusí byť iba literárnou metaforou, ale každodennou realitou tisícok z nás. Systém pomoci v oblasti duševného zdravia pre naše deti dlhodobo smeruje ku postupnému kolapsu. Hovorí o tom aj fakt, že dnes máme na celom Slovensku iba niekoľko desiatok detských psychiatrov, čo v niektorých regiónoch znamená beznádejné, často mnoho mesačné čakacie doby pre naše deti v akútnom ohrození ich zdravia. V momente, keď štátne kapacity zlyhávajú, sa tak kľúčovým článkom môže stať práve peer konzultant – teda človek, ktorý si peklom depresií či závislosti sám prešiel a dnes svoje skúsenosti využíva pre pomoc druhým. Téma dnešného videopodcastu s peer konzultantkou Petrou Hofierkovou. Hovoriť budeme o tom, ako pomôcť neurodivergentným deťom, o tom, čo štát - ale i spoločnosť, vie urobiť pre ich rodičov, ale i o tom, prečo je priznanie si závislosti prvým krokom k oslobodeniu sa od opakujúcej sa minulosti. Sledujete Ráno Nahlas s Petrou Hofierkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ficovi už zmluva o obrannej spolupráci s USA neprekáža. Prekážajú mu otázky prečo. Vieme ako chce Fico s Gašparom obísť Ústavný súd. Včera boli dva roky od vraždy Navaľného. Mali ho otráviť jedom zo žaby.

Duševné zdravie nie je pre vládu téma, napriek jej vážnosti sa veľmi podceňuje, hovorí peer konzultantka Petra Hofierková. Pripomína, že až priveľa ľudí vo vážnych problémoch sa u nás ocitá bez adekvátnej odbornej pomoci. Petra Hofierková sa venuje téme neurodivergentných detí, ale aj ich rodičov - na ktorých tento štát prakticky úplne zabudol. „V polovici cesty naším životom som v tmavom lese zrazu precitol, lebo som zišiel z priamej cesty...“ Týmito slovami opisuje Dante vo svojej Božskej komédií stav depresie no a práve týmto citátom rámcoval spisovateľ Styron svoju hlboko osobnú spoveď o tom, aké pustošivé škody dokáže v živote toto ochorenie napáchať. Mnohí z nás sa v tom depresívnom lese ocitnú veľmi nečakane – či už pre vlastnú závislosť, vyhorenie, alebo napríklad i pri hľadaní cesty k svojmu nie celkom štandardnému - ale o to viac spoločnosťou neakceptovanému dieťaťu - a to pritom v systéme, ktorý mu často nerozumie, či mu ani rozumieť vlastne nechce. Danteho „tmavý les“, v ktorom človek zíde z priamej cesty, totiž nemusí byť iba literárnou metaforou, ale každodennou realitou tisícok z nás. Systém pomoci v oblasti duševného zdravia pre naše deti dlhodobo smeruje ku postupnému kolapsu. Hovorí o tom aj fakt, že dnes máme na celom Slovensku iba niekoľko desiatok detských psychiatrov, čo v niektorých regiónoch znamená beznádejné, často mnoho mesačné čakacie doby pre naše deti v akútnom ohrození ich zdravia. V momente, keď štátne kapacity zlyhávajú, sa tak kľúčovým článkom môže stať práve peer konzultant – teda človek, ktorý si peklom depresií či závislosti sám prešiel a dnes svoje skúsenosti využíva pre pomoc druhým. Téma dnešného videopodcastu s peer konzultantkou Petrou Hofierkovou. Hovoriť budeme o tom, ako pomôcť neurodivergentným deťom, o tom, čo štát - ale i spoločnosť, vie urobiť pre ich rodičov, ale i o tom, prečo je priznanie si závislosti prvým krokom k oslobodeniu sa od opakujúcej sa minulosti. Sledujete Ráno Nahlas s Petrou Hofierkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nahradia chatboti priateľstvo či aj romantické vzťahy a aj sex? Kam až chceme pustiť umelú inteligenciu, kde je jej miesto a dokážeme ešte mať AI pod kontrolou? Vieme, čo od umelej inteligencie chceme a otázka otázok: Dokážeme ju v prípade - že nám prerastie cez hlavu, vôbec vypnúť? AI a jej etické dilemy s filozofkou Danielou Vacek.Dobrý sluha, no zlý pán. I tak by sa dala označiť AI – teda Umelá inteligencia, ktorej čoraz masovejšie nasadenie, ako i priam rýchlo rastúca chytrosť či neuveriteľná schopnosť učiť sa, zásadne mení svet okolo nás. Éra AI však prináša i veľmi veľa veľmi zásadných etických otázok a problémov.Od prípadov, v ktorých ktorých chatboty prakticky dohnali používateľov k samovražde - ako boli kauzy belgickej Elizy či floridskej Dany až po hrozbu prakticky nerozoznateľných deepfaekov. Témou sú však aj otázky právnej subjektivity - a teda i zodpovednosti AI, spôsoby odfiltrovania rôznych predsudkov pri procese učenia sa umelej inteligencie, masívny zber dát bez nášho súhlasu, ale aj téma vytvárania pocitu falošnej “ľudskej” emocionality.Cieľom nie je naučiť AI myslieť, ale vyvinúť nástoj, ktorý nám vie uľahčiť niektoré činnosti - a teda i život. To by mal byť cieľ v oblasti AI. Obsesia všeobecnou Umelou inteligenciou, ktorá by mala dosiahnuť- či dokonca presiahnuť človeka, nie je dobrým cieľom a nie je to ani eticky obhájiteľné, tvrdí filozofka Daniala Vacek. Podľa nej je chybou umiestňovať AI do rolí, ktoré jej vôbec neprináležia - ako napríklad úloha terapeutov či učiteľov, tvrdí. Navyše, podľa nej by sme mali – ako spoločnosť, žiadať od tvorcov AI oveľa viac zodpovednosti k rolám, ktoré AI dnes zastupuje.Vážnou témou sú i veľmi zásadné zmeny na trhu práce - a nahrádzanie celých segmentov ľudskej práce, environmentálne dopady a napokon nesmie chýbať ani téma tém - teda možná hrozba samotnej straty kontroly nad Umelou inteligenciou. Sledujete Ráno Nahlas, dnes s filozofkou z Filozofického ústavu SAV Danielou Vacek. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Dovidenia v lepších časoch.

Nahradia chatboti priateľstvo či aj romantické vzťahy a aj sex? Kam až chceme pustiť umelú inteligenciu, kde je jej miesto a dokážeme ešte mať AI pod kontrolou? Vieme, čo od umelej inteligencie chceme a otázka otázok: Dokážeme ju v prípade - že nám prerastie cez hlavu, vôbec vypnúť? AI a jej etické dilemy s filozofkou Danielou Vacek.Dobrý sluha, no zlý pán. I tak by sa dala označiť AI – teda Umelá inteligencia, ktorej čoraz masovejšie nasadenie, ako i priam rýchlo rastúca chytrosť či neuveriteľná schopnosť učiť sa, zásadne mení svet okolo nás. Éra AI však prináša i veľmi veľa veľmi zásadných etických otázok a problémov.Od prípadov, v ktorých ktorých chatboty prakticky dohnali používateľov k samovražde - ako boli kauzy belgickej Elizy či floridskej Dany až po hrozbu prakticky nerozoznateľných deepfaekov. Témou sú však aj otázky právnej subjektivity - a teda i zodpovednosti AI, spôsoby odfiltrovania rôznych predsudkov pri procese učenia sa umelej inteligencie, masívny zber dát bez nášho súhlasu, ale aj téma vytvárania pocitu falošnej “ľudskej” emocionality.Cieľom nie je naučiť AI myslieť, ale vyvinúť nástoj, ktorý nám vie uľahčiť niektoré činnosti - a teda i život. To by mal byť cieľ v oblasti AI. Obsesia všeobecnou Umelou inteligenciou, ktorá by mala dosiahnuť- či dokonca presiahnuť človeka, nie je dobrým cieľom a nie je to ani eticky obhájiteľné, tvrdí filozofka Daniala Vacek. Podľa nej je chybou umiestňovať AI do rolí, ktoré jej vôbec neprináležia - ako napríklad úloha terapeutov či učiteľov, tvrdí. Navyše, podľa nej by sme mali – ako spoločnosť, žiadať od tvorcov AI oveľa viac zodpovednosti k rolám, ktoré AI dnes zastupuje.Vážnou témou sú i veľmi zásadné zmeny na trhu práce - a nahrádzanie celých segmentov ľudskej práce, environmentálne dopady a napokon nesmie chýbať ani téma tém - teda možná hrozba samotnej straty kontroly nad Umelou inteligenciou. Sledujete Ráno Nahlas, dnes s filozofkou z Filozofického ústavu SAV Danielou Vacek. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. Dovidenia v lepších časoch.

Predseda SaS Branislav Gröhling v relácii Politická debata kritizoval koalíciu za to, že odmieta otvárať tému korupcie v parlamente a podľa neho sa snaží umlčať opozíciu novým rokovacím poriadkom. Opozícia sa chce viac presunúť do regiónov a zvažuje podanie na Ústavný súd.

Vieme vôbec, čo je to, čo si vo vzdelávaní našich detí objednávame? V našom školstve nám zásadne chýba definícia jeho zákazníka. Tvrdí riaditeľ jednej naozaj netradičnej školy Juraj Mazák. Podľa neho si školstvo príliš monopolizoval štát a zo škôl sa tak neraz stali akési babysittingy. A prečo ambiciózne plány ministra zrejme zlyhajú?Jednou z najzásadnejších priorít našej spoločnosti by malo byť kvalitné a aj skutočne dostupné vzdelávanie. Napokon, slogany o tom, že deti sú naša priorita, tu počúvame už celé dlhé roky a to prakticky naprieč celým politickým spektrom.Malo by to tak byť, ale realita podopretá štatistikami, faktmi ako i tvrdými dátami hovorí, že tomu tak v skutočnosti vôbec nie je.Školy to nie je len o vzdelávaní, je to aj významný pilier komunity. Je škoda, že o kvalitné a dostupné vzdelávanie náš štát nemá reálny záujem, v konečnom dôsledku na to doplatíme všetci, hovorí Mazák.Ako je možné, že vzdelávanie ale aj dosiahnuté vzdelanie našich vlastných detí pre nás nie je jednou z našich najvyšších a najdôležitejších priorít? Prečo u nás stále nie je vzdelanie výťahom k lepším socioekonomickým pomerom tých, čo sa naozaj snažia, ale práve naopak - až pričasto doslova väzní detské talenty v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov?Prečo naše školy ešte stále tak verne zrkadlia kritiku z čias Márie Terézie a vzdelávanie sa tu neraz podobá 18. storočiu a jediným rozdielom je azda iba elektrina v triedach a tablety v rukách učiteľov? Zabíja náš vzdelávací systém prirodzenú zvedavosť detí a k čomu vedie ten ustavičný cval za ďalšími písomkami, skúšaniami pre skúšanie samotné, ako i všakovakými - neraz úplne nevýpovednými, testami? Prečo ministrom školstva veľkolepo ohlásená “Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ zrejme zlyhá a v tej našej slovenskej praxi nebude fungovať a v čom sa štát zásadne mýli, ak chce - namiesto podpory pozitívnych príkladov, hrubou silou štátnej moci nadiktovať jednotné centralizované pravidlá pre všetkých, bez rozdielu ich jedinečnosti a osobitých špecifík? Dá sa vôbec inklúzia vynútiť a v čom tá naša, neraz iba formálna, inklúzia zlyháva? No a napokon, pre koho sú vlastne tie naše všeobecné školy, keď v nich čoraz viac detí zlyháva a ani sa necítia byť v procese vzdelávania šťastné či aspoň akceptované? A ako to, že narastá počet detí, ktoré sú zo štandardného vzdelávacieho procesu vyčleňované a vieme to zmeniť? Naozaj to tak má byť a ak nie, ako z toho bludného kruhu s čoraz horšími výsledkami vystúpiť?Staviame systém pre čoraz viac sa zmenšujúcu sa normu, tvrdí Mazák, riaditeľ školy, v ktorej sú si učitelia a žiaci partnermi. “Keď postavíte systém kde tretina sú výnimky, tak ten systém asi nie je v poriadku. To nie je systém. Ak by sme mali nastavovať vzdelávací systém, tak by sme ho nemali dizajnovať na ekonomiku prevádzky, ale stavať ho najmä na jedinečnosti detí a možností toho, aby mohli rásť tak, ako to potrebujú,” dodáva.Ráno Nahlas, tentoraz s riaditeľom experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Jurajom Mazákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vieme vôbec, čo je to, čo si vo vzdelávaní našich detí objednávame? V našom školstve nám zásadne chýba definícia jeho zákazníka. Tvrdí riaditeľ jednej naozaj netradičnej školy Juraj Mazák. Podľa neho si školstvo príliš monopolizoval štát a zo škôl sa tak neraz stali akési babysittingy. A prečo ambiciózne plány ministra zrejme zlyhajú?Jednou z najzásadnejších priorít našej spoločnosti by malo byť kvalitné a aj skutočne dostupné vzdelávanie. Napokon, slogany o tom, že deti sú naša priorita, tu počúvame už celé dlhé roky a to prakticky naprieč celým politickým spektrom.Malo by to tak byť, ale realita podopretá štatistikami, faktmi ako i tvrdými dátami hovorí, že tomu tak v skutočnosti vôbec nie je.Školy to nie je len o vzdelávaní, je to aj významný pilier komunity. Je škoda, že o kvalitné a dostupné vzdelávanie náš štát nemá reálny záujem, v konečnom dôsledku na to doplatíme všetci, hovorí Mazák.Ako je možné, že vzdelávanie ale aj dosiahnuté vzdelanie našich vlastných detí pre nás nie je jednou z našich najvyšších a najdôležitejších priorít? Prečo u nás stále nie je vzdelanie výťahom k lepším socioekonomickým pomerom tých, čo sa naozaj snažia, ale práve naopak - až pričasto doslova väzní detské talenty v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov?Prečo naše školy ešte stále tak verne zrkadlia kritiku z čias Márie Terézie a vzdelávanie sa tu neraz podobá 18. storočiu a jediným rozdielom je azda iba elektrina v triedach a tablety v rukách učiteľov? Zabíja náš vzdelávací systém prirodzenú zvedavosť detí a k čomu vedie ten ustavičný cval za ďalšími písomkami, skúšaniami pre skúšanie samotné, ako i všakovakými - neraz úplne nevýpovednými, testami? Prečo ministrom školstva veľkolepo ohlásená “Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ zrejme zlyhá a v tej našej slovenskej praxi nebude fungovať a v čom sa štát zásadne mýli, ak chce - namiesto podpory pozitívnych príkladov, hrubou silou štátnej moci nadiktovať jednotné centralizované pravidlá pre všetkých, bez rozdielu ich jedinečnosti a osobitých špecifík? Dá sa vôbec inklúzia vynútiť a v čom tá naša, neraz iba formálna, inklúzia zlyháva? No a napokon, pre koho sú vlastne tie naše všeobecné školy, keď v nich čoraz viac detí zlyháva a ani sa necítia byť v procese vzdelávania šťastné či aspoň akceptované? A ako to, že narastá počet detí, ktoré sú zo štandardného vzdelávacieho procesu vyčleňované a vieme to zmeniť? Naozaj to tak má byť a ak nie, ako z toho bludného kruhu s čoraz horšími výsledkami vystúpiť?Staviame systém pre čoraz viac sa zmenšujúcu sa normu, tvrdí Mazák, riaditeľ školy, v ktorej sú si učitelia a žiaci partnermi. “Keď postavíte systém kde tretina sú výnimky, tak ten systém asi nie je v poriadku. To nie je systém. Ak by sme mali nastavovať vzdelávací systém, tak by sme ho nemali dizajnovať na ekonomiku prevádzky, ale stavať ho najmä na jedinečnosti detí a možností toho, aby mohli rásť tak, ako to potrebujú,” dodáva.Ráno Nahlas, tentoraz s riaditeľom experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Jurajom Mazákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bilancia 20. storočia vyzerá zdrvujúco. Totalitné režimy, vojny, teror a genocída uskutočňované s prispením moderných technológií boli hlavnou príčinou neprirodzenej úmrtnosti ľudí na rôznych miestach sveta. Rozumieme správne tomu, čo sa stalo? Máme sa dnes obávať opakovania nedávnej minulosti? Vieme tejto hrozbe čeliť?

5.Mojžišova 6,1-9 1 Toto sú prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré mi Hospodin, váš Boh, prikázal vás učiť, aby ste ich dodržiavali v krajine, do ktorej prichádzate a ktorú máte obsadiť, 2 aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, a zachovával všetky ustanovenia a príkazy, ktoré ti dávam — ty, tvoj syn i vnuk —, po všetky dni svojho života, aby si dlho žil. 3 Počúvaj teda, Izrael, a usiluj sa tak konať, aby sa ti v krajine, ktorá oplýva mliekom a medom, dobre vodilo a aby si sa veľmi rozmnožil, ako ti to sľúbil Hospodin, Boh tvojich otcov. 4 Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný! 5 Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. 6 Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci. 7 Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať. 8 Priviažeš si ich na ruku ako znamenie a budeš ich mať ako pripomienku na čele medzi očami. 9 Napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány. Vyznávaj, v Koho veríš, deň čo deň! Vyznaním vyvoleného ľudu bolo a je: Boh je len jeden a tento jediný Boh všetko stvoril, zachováva všetko a vládne všetkému. Toto vyznanie bolo v silnom protiklade so všetkými náboženstvami starovekého Blízkeho východu. Vieme to aplikovať aj na dnešnú dobu. Ty aj ja môžeme žiť spokojne s vedomím, že všetko a vždy je pod vládou jedného Boha, ktorého cesty sú spravodlivé a ktorého zámerom je, že v Ňom a cez Neho prichádza spasenie ľudstva. On je našou istotou, keď Mu dôverujeme. Ak sú Slová Božie v našom srdci, potom budú aj na jazyku, a tak aj zvestované v celom našom okolí. Pán Boh chce byť istotou aj pre naše deti a vnúčatá. Vyznávajme pred nimi, že sme Boží, že sa na nás vzťahujú Božie požehnania. Jeho slová: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, a svojho blížneho…“, aby videli, že ich dodržiavame aj my sami. Celý život dbajme na to, aby sme im boli v modlitbách aj svojím osobným životom príkladom, spolupútnikmi na ceste viery. Tak dokážme byť denne misionármi slovom, skutkom aj osobným príkladom vo svojej aj v širšej rodine, cirkvi i vo svojom okolí. Modlitba: Pane Bože, pomáhaj nám milovať Ťa z celého srdca a blížneho svojho ako seba! Aby sme vedeli vieru v Teba vyznávať slovami aj skutkami! Tvoj príklad, Pane Ježišu, nech máme stále pred očami! Amen. Pieseň: ES 454 Autor: Marek Hrivnák Jeho pospolitosť sa upevní predo Mnou. Jeremiáš 30,20 Ste vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. Efežanom 2,20 5.Mojžišova 33,1-4(7.12-16) •   Modlíme sa za: Ladzany (HoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vyznávam pred svojimi blízkymi a okolím, že Hospodin je jediný Boh celým svojím srdcom, dušou a silou? V čom konkrétne môžem dnes vštepať Božie slová svojim deťom a vnukom – doma, na ceste, pri ležaní či vstávaní? Ako môžem žiť ako každodenný misionár, aby moje slová, skutky a príklad boli svedectvom Božej jedinečnosti? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Premiér sa vrátil zo služobnej cesty v Spojených štátoch, kde sa stretol aj s Donaldom Trumpom. Ten stále nezmenil svoje chúťky, čo sa týka nárokov na Grónsko. No a máme tu aj avizované kroky Európskej únie v prípade, že by k tomu naozaj došlo, čo by mohlo znamenať možno aj rozpad Severoatlantickej aliancie, ktorá tu 80 rokov stráži takpovediac svetový poriadok. O týchto, ale aj ďalších témach zo zahraničia sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s poslancami NR SR Michalom Stuškom (Smer-SD) a Tomášom Valášekom (PS).

5.Mojžišova 2,16-25 16 Keď spomedzi ľudu pomreli všetci bojovníci, 17 Hospodin im povedal: 18 ‚Dnes prejdeš územím Moábčanov pri Áre 19 a priblížiš sa k Ammónčanom. Nenapádaj ich ani sa nepúšťaj s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva, pretože som ho dal do vlastníctva Lótovým synom.‘ 20 Aj toto územie sa pokladalo za vlastníctvo Refajov. Refaji ho obývali predtým a Ammónčania ich nazývali Zamzummčanmi. 21 Bol to veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia. Hospodin ich vyhubil pred Ammónčanmi, ktorí ich vyhnali. Usadili sa na ich mieste, 22 ako to Hospodin urobil Ezávovcom, ktorí bývajú v Seíre, keď pred nimi vyhubil Chorijcov, takže ich vyhnali, a na ich mieste sú dodnes. 23 Avvanov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyhubili Kaftóri, ktorí prišli z Kaftóru a usadili sa na ich mieste. 24 ‚Vstaňte teda, vyjdite a prekročte potok Arnón! Pozri, vydal som ti do rúk Amorejčana, Sichónčana, chešbónskeho kráľa aj jeho krajinu. Začni ju obsadzovať a bojuj s ním! 25 Už dnes začnem naháňať hrôzu a strach pred tebou medzi národmi kdekoľvek pod nebom. Tie sa budú triasť a chvieť pred tebou, len čo sa dopočujú o tebe.‘ Prejsť pomimo v dôvere. Putujúc v ústrety budúcnosti, ktorú má Pán pre nás pripravenú, ako veriaci v Pána Ježiša Krista sme vystavení nejednému pokušeniu a príkoriu. Vedieť sa správne zachovať, rovnako ako aj s dôverou sa odovzdať pod Božie vedenie, je dar Božieho Ducha pôsobiaci v nás. Jedno aj druhé nachádzame v prečítaných slovách opisujúcich putovanie Božieho národa do zasľúbenej krajiny. V určitých momentoch nemusia bojovať, len ticho prechádzať a prijímať výsledky Božieho pôsobenia. Vieme, že na ceste k cieľu neraz míňame mnoho síl a unavujeme sa pre zbytočnosti, ktoré v konečnom dôsledku na dosiahnutie cieľa ani nemajú pozitívny vplyv. Ba práve naopak: na ceste k cieľu nás spomaľujú. Cestou je dôvera v to, že Boh je Pánom dejín. Boh otvára cestu a vedie Svoj ľud a rovnako je to On, Kto dáva víťazstvo. Nie, toto nie je výzva k pasivite, ale pozvanie k dôvere, v ktorej Boh napĺňa to, čo zasľúbil. Premýšľaj nad tým, čo je tým, popri čom máš momentálne len „prejsť“, na čom nemáš mať účasť na ceste za cieľom – tým dlhodobým i krátkodobým! Premýšľaj, modli sa a dôveruj Bohu, že ťa povedie! Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že máš pre nás dobrý cieľ! Odpusť, že sa snažím viac o vlastné ciele, ako o Tvoje! Veď ma Svojím Duchom, nech napĺňam poslanie, pre ktoré si ma stvoril! Amen. Pieseň: ES 509 Autor: Daniel Hanko Chceme ísť s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh. Zachariáš 8,23 Všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. 1.Korinťanom 12,13 Lukáš 12,49-53 •  Modlíme sa za: Kraskovo (RiS) Otázky na rozjímanie: V ktorých oblastiach svojho života ma Boh volá len „prejsť pomimo“ a nechať Jeho konať namiesto mojej námahy? Ako rozpoznávam, kedy ma Pán volá k činnosti a kedy k tichej dôvere a pokojnému kráčaniu v Jeho vedení? Čo ma momentálne spomaľuje na ceste viery – aké „zbytočnosti“ potrebujem odložiť, aby som sa mohol sústrediť na Boží cieľ? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Večerná kázeň: 1J(3, 1–3) „Pozrite, akú lásku dal nám Otec, aby sme sa volali Božími deťmi; a nimi sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal Jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je. A každý, kto má Príspevok 1. nedeľa po Zjavení, Nedeľa misie zobrazený najskôr Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Žiline.

Skončila sa éra NATO? Vie sa Európa ubrániť sama? Zničí Trump slobodný svet? Čo môže urobiť Česko a Slovensko?  Hosť:  - Tomáš Klvaňa, amerikanista a spolupracovník .týždňa

1. Konsolidačný balík opäť prevetrá peňaženky 2. Štát sa zväčšuje, ale lepšie služby neposkytuje 3. Na získanie venezuelského ropného bohatstva budú potrebné miliardy 4. Rusku po štyroch rokoch vojny dochádzajú peniaze

Máme tu čas Vianoc a koniec roka. Obdobie bilancovania, pohody, ale aj čas, keď sa internetom šíria tie najbizarnejšie dezinformácie. Ktoré z nich nás tento rok najviac prekvapili – a ako je to vlastne so sobom Rudolfom a jeho svietiacim nosom? Aj týmto témam sa venoval vianočno-silvestrovský špeciál fact-checkerov. Veronika Jursová Prachárová v ňom diskutovala so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s analytikmi Demagóg.sk Palom Lackom a Palom Valíkom.Veronika Frankovská pri bilancovaní roka pripomenula, že na Slovensku prebehli masové protesty, ktoré premiér Robert Fico spájal s údajnou organizáciou zo strany Gruzínskej národnej légie na čele s Mamukom Mamulašvilim. „Neskôr sa však ukázalo, že tieto obavy neboli ničím podložené. Neexistovali žiadne vyšetrovania, ktoré by ich potvrdzovali, a pán Mamulašvili nemal ani žiadne sankcie, napríklad zákaz vstupu do schengenského priestoru,“ doplnila Frankovská.Analytika Pala Lacka znovu prekvapilo, že sa Demagóg.sk musí venovať témam, ktoré sú z hľadiska vedeckého poznania dávno vyriešené. „Napríklad otázkam, či žijeme klimatickú krízu – čo je dnes úplne zrejmé – alebo či je očkovanie bezpečné a účinné. Vieme, že nespôsobuje autizmus a pomohlo odstrániť alebo výrazne obmedziť množstvo civilizačných chorôb. Aj tak si niekedy kladiem otázku, prečo sa stále vraciame k týmto témam, namiesto toho, aby sme sa venovali niečomu inému,“ uviedol.Analytik Palo Valík zas za najbizarnejšie považuje dezinformácie, ktoré sa pravidelne týkajú Európskej únie a hovoria o vymyslených zákazoch či príkazoch. „Objavila sa napríklad dezinformácia, že Európska únia chce zakázať toaletný papier alebo prinútiť deti piť takzvané švábie mlieko. Tento rok sme sa stretli aj s tvrdením, že EÚ chce v rámci Zelenej agendy obmedziť veľkosť tanierov na 21 centimetrov – aj toto sa nám podarilo vyvrátiť,“ dodal Valík.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=destinacia_vesmir&utm_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík diskutujú o aktualitách i dejinách vesmírneho výskumu. V úvode s poslednými udalosťami rozoberajú: Firmy, ktoré stavajú rakety, majú aj v Číne. Ruský kozmonaut vyradený z rusko-americkej misie pre špionáž? Zničená rampa na Bajkonure. Marťanská sonda sa odmlčala... V historickej téme riešime konečne pristátie prvých ľudí na mesiaci v rámci misie Apollo 11. Tvorila ju trojica Michael Collins, Neil Armstrong a Buzz Aldrin. Poslední dvaja sa po povrchu Mesiaca aj poprechádzali. Pozrieme sa tiež, čo o tomto úspechu amerického vesmírneho programu písala slovenská tlač v lete roku 1969. A čo o ňom povedal napríklad Július Satinský.

Pravými vlastencami a skutočnými konzervatívcami sú dnes liberáli. Práve liberáli sú teraz tí, ktorí obhajujú tradičné poriadky a liberáli tu bránia našu vlasť pre nás všetkých, hovorí antropológ Juraj Buzalka. A ktože sú to tí pornokresťania? Rozoberanie inštitúcií - od verejnoprávneho Telerozhlasu, cez NAKU či Špeciálnu prokuratúru až po aktuálne Úrad na ochranu oznamovateľov. Permanentné útoky na médiá, novinárov, občianskych aktivistov či mimovládny sektor - a to ako sa aktuálne ukázalo i protiústavnou legislatívou. Oslabovanie dôvery v štát, jeho inštitúcie, ale aj dôvery medzi občanmi samotnými. Neustála polarizácia, šírenie lží a demagógie a živenie strachu - dokonca i voči niečomu takému, ako je veda či progres. No a do toho postupný, no čoraz viditeľnejší úpadok štátu a všetkého toho, čo tento štát môže a aj má pre občanov robiť.Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, charitatívne zbierky na život zachraňujúce lieky, zhoršujúce sa výsledky školákov, čoraz masovejší útek mladých mozgov do zahraničia, zdravotnícke služby za stále viac narastajúce poplatky, rozklad ochrany prírody i kultúrnej sféry.No a do toho všetkého čoraz vyššie dane, odvody a tri mnohomiliardové vládne konsolidácie bez prakticky akéhokoľvek zmysluplného výsledku ako i prepad našej krajiny prakticky vo všetkých merateľných parametroch na samých chvost Európskej únie.I tak vyzerá obraz Slovenska na sklonku roka 2025. Štátu postavenom na parlamentnej demokracií. Je však toto ešte demokracia alebo sa to už skôr blíži k tomu, čomu sa hovorí ochlokracia či dokonca kakistokracia, teda vláda toho najhoršieho? Vládne tu ešte rozum alebo nás už opanovali vášne, klanová mentalita a bezohľadné sebectvo na úkor spoločenstva, v ktorom žijeme?Aký príbeh si teda dnes Slovensko vlastne píše? Vieme si to vôbec zadefinovať a chceme aby tento malý kúsok zeme, ktorý voláme našim domovom, mal aj nejakú vyššiu ideu a zmysel?Sedliak je od slova sedieť, teda je to o tom, vysedieť problém, nevšímať si ho, prikrčiť sa a azda ho i nejako prežiť. V tom je základ našej DNA, hovorí autor kultovej knihy Postsedliaci Juraj Buzalka a ako dodáva" "Tak, ako vždy v minulosti závisí od agilnosti a schopností tej malej menšiny, ktorá to môže zmeniť. Nemôžeme čakať, že väčšina sa postaví a bude konať dobro a sama si vyberie tú správnu cestu. To je otázka, na tú elitu, ktorá tu na Slovensku vždy bola elitou, práve na nich sa dnes treba obracať."Témy pre sociálneho antropológa Juraja Buzalku. Počúvate Ráno Nahlas.

Pravými vlastencami a skutočnými konzervatívcami sú dnes liberáli. Práve liberáli sú teraz tí, ktorí obhajujú tradičné poriadky a liberáli tu bránia našu vlasť pre nás všetkých, hovorí antropológ Juraj Buzalka. A ktože sú to tí pornokresťania? Rozoberanie inštitúcií - od verejnoprávneho Telerozhlasu, cez NAKU či Špeciálnu prokuratúru až po aktuálne Úrad na ochranu oznamovateľov. Permanentné útoky na médiá, novinárov, občianskych aktivistov či mimovládny sektor - a to ako sa aktuálne ukázalo i protiústavnou legislatívou. Oslabovanie dôvery v štát, jeho inštitúcie, ale aj dôvery medzi občanmi samotnými. Neustála polarizácia, šírenie lží a demagógie a živenie strachu - dokonca i voči niečomu takému, ako je veda či progres. No a do toho postupný, no čoraz viditeľnejší úpadok štátu a všetkého toho, čo tento štát môže a aj má pre občanov robiť.Havarujúce vlaky, padajúce mosty, nedostavané diaľnice, charitatívne zbierky na život zachraňujúce lieky, zhoršujúce sa výsledky školákov, čoraz masovejší útek mladých mozgov do zahraničia, zdravotnícke služby za stále viac narastajúce poplatky, rozklad ochrany prírody i kultúrnej sféry.No a do toho všetkého čoraz vyššie dane, odvody a tri mnohomiliardové vládne konsolidácie bez prakticky akéhokoľvek zmysluplného výsledku ako i prepad našej krajiny prakticky vo všetkých merateľných parametroch na samých chvost Európskej únie.I tak vyzerá obraz Slovenska na sklonku roka 2025. Štátu postavenom na parlamentnej demokracií. Je však toto ešte demokracia alebo sa to už skôr blíži k tomu, čomu sa hovorí ochlokracia či dokonca kakistokracia, teda vláda toho najhoršieho? Vládne tu ešte rozum alebo nás už opanovali vášne, klanová mentalita a bezohľadné sebectvo na úkor spoločenstva, v ktorom žijeme?Aký príbeh si teda dnes Slovensko vlastne píše? Vieme si to vôbec zadefinovať a chceme aby tento malý kúsok zeme, ktorý voláme našim domovom, mal aj nejakú vyššiu ideu a zmysel?Sedliak je od slova sedieť, teda je to o tom, vysedieť problém, nevšímať si ho, prikrčiť sa a azda ho i nejako prežiť. V tom je základ našej DNA, hovorí autor kultovej knihy Postsedliaci Juraj Buzalka a ako dodáva" "Tak, ako vždy v minulosti závisí od agilnosti a schopností tej malej menšiny, ktorá to môže zmeniť. Nemôžeme čakať, že väčšina sa postaví a bude konať dobro a sama si vyberie tú správnu cestu. To je otázka, na tú elitu, ktorá tu na Slovensku vždy bola elitou, práve na nich sa dnes treba obracať."Témy pre sociálneho antropológa Juraja Buzalku. Počúvate Ráno Nahlas.

Dá sa dnes mať radosť a zažívať krásu? Vydrží činohra Národného divadla primitívny tlak moci? Opakuje Česko slovenský príbeh úpadku? Kto teraz pomôže Ukrajine? Vieme sa ešte rozprávať bez masiek? Aké budú tieto Vianoce? Hosť: Táňa Pauhofová, herečka SND

Zachariáš 8,14-23 14 Lebo takto hovorí Hospodin zástupov: „Ako som zamýšľal robiť vám zle, keď ma vaši otcovia hnevali,“ hovorí Hospodin zástupov, „a nezľutoval som sa, 15 tak som si opäť v týchto dňoch zaumienil robiť dobre Jeruzalemu a Júdovmu domu. Nebojte sa!“ 16 Toto sú príkazy, ktoré máte zachovávať: „Hovorte každý pravdu svojmu blížnemu, vo svojich bránach nastoľujte pravdu, právo a pokoj, 17 nech nik nezmýšľa vo svojom srdci zle proti svojmu blížnemu a nemilujte krivú prísahu, lebo toto všetko sú veci, ktoré nenávidím,“ znie výrok Hospodina. 18 Potom mi zaznelo slovo Hospodina zástupov: 19 Takto hovorí Hospodin zástupov: „Pôst štvrtého, pôst piateho, pôst siedmeho a pôst desiateho mesiaca budú pre Júdov dom dňami plesania, radosti a veselej oslavy. Preto milujte pravdu a pokoj!“ 20 Takto hovorí Hospodin zástupov: „Ešte prídu národy a obyvatelia veľkých miest 21 a obyvatelia jedného mesta pôjdu do druhého a povedia: ‚Poďme, vyberme sa uzmieriť Hospodinovu tvár a hľadať Hospodina zástupov; pôjdem aj ja!‘ 22 Pôjdu mnohí ľudia a mocné národy hľadať Hospodina zástupov do Jeruzalema a uzmieriť Hospodinovu tvár.“ 23 Takto hovorí Hospodin zástupov: „V tých dňoch sa chopí desať mužov z národov všetkých jazykov obruby odevu judského muža, pevne ho uchopia a povedia: ‚Chceme ísť s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh.‘“ Božia vernosť pretrváva. Podobne, ako boli Izraelci vyzvaní dôverovať Božiemu budúcemu požehnaniu, sme aj my vyzvaní smerovať našu vieru k Ježišovi Kristovi, ktorý je konečným naplnením Božích zasľúbení. Jeho narodenie, život, smrť, ale i slávne vzkriesenie zosobňujú nádej a obnovu, o ktorej hovoril Boh skrze proroka Zachariáša. V kontexte adventného obdobia môžeme povedať, že prorok Zachariáš zdôrazňuje globálny význam narodenia Ježiša, ktoré je pozvaním pre všetkých prísť a zažiť Jeho spásu. Záverečný verš totižto ukončuje slovami o pripojení ľudu k tým, s ktorými je sám Boh. Vieme, že meno Ježiš – Emanuel znamená presne to. Buďme aj my tými, ktorí sa k tomuto zástupu pripoja, resp. vyznajme aj dnes, že s nami je Boh. Nech nás toto adventné obdobie povzbudí k tomu, aby sme celým srdcom hľadali Pána a zvestovali toto evanjelium tým, ktorí sú okolo nás. Nech mnohí hovoria: pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh! Tieto slová nech nám slúžia aj ako pripomenutie neustálej Božej prítomnosti a vernosti, ktorá nás sprevádza na ceste životom. Modlitba: Pane Bože, ďakujeme Ti, že si verný. Odpusť, že ja na Teba zasa zabúdam. Prenikaj ma stále Svojím Duchom, nech Ťa verne nasledujem v každej situácii. Amen. Pieseň: ES 11 Autor: Ivan Klinko „Hľa, blíži sa čas,“ znie výrok Hospodina, „keď bude mesto vystavané pre Hospodina.“ Jeremiáš 31,38 Videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. Od trónu som počul mohutný hlas: „Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi.“  Zjavenie 21,2-3 1.Tesaloničanom 4,13-18 • Modlíme sa za: Horná Mičiná (ZvS)

Hostia: Michal Bodnár (študent Gymnázia Jura Hronca v Bratislave a člen Aliancie stredoškolákov) a Karel Dvořák (pedagogický metodik a didaktik z organizácie Eduawen Europe). | Vnímanie Novembra 1989 v jednotlivých generáciách: Ako sa na to pozerajú dnešní mladí a študenti stredných a základných škôl? Poznajú dostatočne novembrové a ponovembrové udalosti? Uvedomujú si hodnoty, ktoré november priniesol? Výučba o udalostiach novembra 89: Do akej miery sa dnešné deti a mladí v škole učia o Nežnej revolúcii? Preberajú tieto témy? Sú dnes súčasťou školských osnov? Majú učitelia možnosť upraviť vyučovanie pri takýchto výročiach? Ako zmení výučbu dejepisu kurikulárna reforma? V novembri 1989 boli významnou hybnou silou študenti: Aká je dnes ich sila? Dokážu sa zomknúť a bojovať za svoje hodnoty, prípadne proti niečomu? Žijeme dnes odkaz Nežnej revolúcie? Je jej vnímanie dostatočné? Vieme, čo si pripomíname? | Nežná revolúcia očami študentov. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Sexualita je výborným príkladom interakcie prírodnej a kultúrnej evolúcie. Svoje záujmy si jej prostredníctvom presadzovali a presadzujú rôzne náboženstvá, cirkvi, ale i politické sily. Objektom vedeckého výskumu sa sexualita stala v polovici 19. storočia, 20. storočie prinieslo sexuálnu revolúciu a naše 21. storočie zasa sociálne siete, rapídne sa meniacu intimitu a zoznamovacie aplikácie, ktoré akoby menili všetko, čo sme doteraz poznali. S Učenou spoločnosťou Slovenska sme sa preto rozhodli diskutovať aj o tejto téme. Jaro Valent sa na verejnom podujatí rozprával s historičkou Tünde Lengyelovou z Historického ústavu SAV, v. v. i., so psychológom Gabrielom Bianchim z Ústavu pre výskum sociálnej komunikácie SAV, v. v. i., a so zoológom Pavlom Prokopom z Ústavu zoológie SAV, v. v. i., a Prírodovedeckej fakulty UK. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Rovný rovného si hľadá," takto objasňuje šírenie všetkých tých mačistických, vulgárnych či až násilných vzorcov správania sa časti našich politických elít, psychiater Michal Patarák. Podľa neho máme- ako spoločnosť, primalé ambície. Načo by som sa o niečo snažil, keď sa môžem správať aj takto a ani ma to nič nestojí, vysvetľuje. Vymierame, nielen demograficky ale tentoraz aspoň v chápaní vládnej koalície aj občiansky a ľudsko-právne. Tých z nás, ktorí si zaslúžia plné občianske práva, ale aj bazálny rešpekt a úctu štátu - ako i jeho mocných, totiž akosi čoraz viac ubúda. Od transľudí, cez ľudí z LGBTI plus komunity či ľudí s psychickými problémami alebo duševnými chorobami až po tých, čo sú proste iba nejako iní. Nehodia sa sem, nezapadajú do zidealizovaných predstáv o tom, kto je to ten správny Slovák a kto by si mal "zaslúžiť" právo byť našim spoluobčanom. Navyše, to všetko sa deje pod pláštikom kresťanských hodnôt či tradícií, ktoré sa pritom už v samotnom centrálnom pojme našej najpočetnejšej kresťanskej denominácie odvolávajú na slovo "katholikos," teda všeobecný a univerzálny.Kto teda je ešte v tejto krajine tým "správnym Slovákom" či "pravým kresťanom" hodným úcty a rešpektu a kto by tam už azda patriť radšej ani nemal proste iba preto, lebo tak nejak nám do tých našich exkluzívnych predstáv a mýtov nezapadá? Čo má toto všetko spoločné s Ježišom a jeho evanjeliovým posolstvom a prečo sa práve takéto exkluzívne kresťanstvo tak veľmi bojí inakosti? V čom pramení táto permanentná snaha prekresľovať naše dejiny a vytesňovať všetky tie biblické brvná z našich vlastných očí a ako čítať to farizejské vymetanie smietok z očí blížnych? A vôbec, ako sa tento stupňujúci tlak ustavičného kádrovania, rozdeľovania a polarizácie odráža na našom psychickom zdraví? No a napokon, čo to znamená byť duševne zdravým človekom a ako - a kde, v tejto dobe hľadať pramene psychickej pohody a pokoja v duši?Ráno Nahlas s prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a psychiatrom Michalom Patarákom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Opoziční lídri sa udobrovali na spoločnom obede. Michal Šimečka naň pozval šéfov SaS, Demokratov aj predsedu KDH. Bolo to ich prvé takéto stretnutie odvtedy, čo KDH spolu so Smerom zahlasovalo za dve pohlavia a národnú identitu do ústavu. Igor Matovič pozvánku nedostal.Premiérovi Ficovi a jeho vláde medzitým vyprší limit. Pre stav našich verejných financií musí podľa ústavy požiadať parlament o vyslovenie dôvery.Ako chce opozícia vymeniť vládu Roberta Fica, na čom sa na obede dohodli? Pôjde to aj bez Igora Matoviča? Akú tieňovú vládu predstaví Progresívne Slovensko? A ako môže dopadnúť hlasovanie o dôvere vláde? A dôverujú jej ľudia, keď nám do života zasahuje stúpajúca kriminalita a pre konsolidáciu si musíme stále viac uťahovať opasky?Braňo Závodský sa rozprával s opozičným lídrom a predsedom hnutia Progresívne Slovensko Michalom Šimečkom.

Jaroslav Dušek odpovedal. Vieme, že nič nevieme? Alebo vieme všetko? ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK: https://www.40plus.sk/vychytavky/ )Priatelia, užite si rozhovor. Prvýkrát som mala Jardu Dušeka a rozprávali sme sa o živote, ale aj o Sokratovi. Vznikol, myslím, celkom zaujímavý rozhovor. Je tam aj pozvánka do divadla... 28-29.10 bude v Bratislave. Asi sa tentokrát pridám. Ešte neviem, ktorý presný termín. Ale isto tam bude aj Karel Svoboda...link na lístky tu: https://tootoot.fm/…/683083b57066e82ac22d3e71Pozrite si aj iné miesta na Slovensku, kde budú vystupovať so 4 dohodami... dajte do googlu... neviem či ešte dajaké lístky na Prievidzu atd. sú.***************************************************Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach... ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Buďte zdraví Martina Valachová

Ministerstvo vnútra priznalo, že priestupky proti majetku vinou zmien v trestnom zákone narástli o 10 percent - a to už minulý rok, tesne po schválení zmien v trestnom práve. Ak takýto nárast spôsobil zákon platný až od augusta, aký bude nárast počtu krádeží za celý tento rok? Kradnúť sa naučili najmä tí, na ktorých pokuty nezaberajú, naznačujú primátori miest.Kým vládni politici problém popierajú, primátori sa generálnym prokurátorom aj opozíciou zhodujú, že krádeže treba riešiť zmenou trestného zákona. Kriminológ Květoň Holcr pre náš podcast hovorí, že opätovné zvýšenie trestov nepomôže. Podľa neho musí zabrať polícia a zvýšiť objasnenosť trestných činov. Vieme pritom, že policajtov je nedostatok a pri zvýšenom počte krádeží sa im kopia prípady. Květoň Holcr upozorňuje, že niektoré majetkové trestné činy majú alarmujúco nízku objasnenosť.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete okrem kriminológa počuť primátorov Trenčína, Nitry aj Bratislavy, hlasy z koalície aj opozície.Nahrával Peter Hanák.

Ministerstvo vnútra priznalo, že priestupky proti majetku vinou zmien v trestnom zákone narástli o 10 percent - a to už minulý rok, tesne po schválení zmien v trestnom práve. Ak takýto nárast spôsobil zákon platný až od augusta, aký bude nárast počtu krádeží za celý tento rok? Kradnúť sa naučili najmä tí, na ktorých pokuty nezaberajú, naznačujú primátori miest.Kým vládni politici problém popierajú, primátori sa generálnym prokurátorom aj opozíciou zhodujú, že krádeže treba riešiť zmenou trestného zákona. Kriminológ Květoň Holcr pre náš podcast hovorí, že opätovné zvýšenie trestov nepomôže. Podľa neho musí zabrať polícia a zvýšiť objasnenosť trestných činov. Vieme pritom, že policajtov je nedostatok a pri zvýšenom počte krádeží sa im kopia prípady. Květoň Holcr upozorňuje, že niektoré majetkové trestné činy majú alarmujúco nízku objasnenosť.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete okrem kriminológa počuť primátorov Trenčína, Nitry aj Bratislavy, hlasy z koalície aj opozície.Nahrával Peter Hanák.

136 EPIZÓDA / Rozumieme svojmu vlastnému konaniu? Vieme prečo robíme to, čo robime? Psychologické výskumy ukazujú, že so sebapoznaním to nie je také jednoduché. Prečo máme potrebu klamať si a vymýšľat si o sebe ilúzie? A môže to byť vôbec inak, keďže okrem vedomia máme aj neprístupné podvedomie? O tom aj o Oidipovskom komplexe diskutujú filozof Jakub, psychologička Ivana a vedec Jaro. ----more---- Dávame do pozornosti: knihu, z ktorej vychádzame v tejto sérií - Philosophy of Psychology: An Introduction  Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí

Je strach prirodzený? Sú nacionalizmus a populizmus odpoveďou na obavy ľudí? Dá sa so strachom dobre žiť? Ako sa postaviť rozšíreným obavám z otepľovania, z vojen, z víťaziacich deštruktívnych politikov? Hosť: Jozef Hašto, psychiater

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aka veľka je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je najvyšší čas sa rozhodnúť či tento štát chceme. Ak ho naozaj chceme, je najvyšší čas začať na tom pracovať, hovorí šéf Inštitútu sociálnej kohézie Pavol Kosnáč. Z čoho pramení narastajúca polarizácia spoločnosti a prečo sme tak málo odolná spoločnosť?Miera polarizácie slovenskej spoločnosti dramaticky narastá. Naopak, miera dôvery rapídne mizne. Atentát na premiéra, predtým dvojnásobná vražda pred LGBTI klubom v Bratislave, ale už sú tu i vraždy- či vynútené samovraždy, na školách.Kde sa to celé zastaví a čo to o nás vlastne vypovedá? Vieme kto sme a kam chceme smerovať? No a hlavne, chceme to vôbec vedieť?Chýba nám to, čomu Fíni hovoria "Sisu", teda odolnosť, vnútorná sila a odhodlanie čeliť náročným situáciám. Vedomie toho, kto sme a čo stojí za to brániť, hovorí šéf Inštitútu DEKK. Nemáme žiadny spoločný príbeh, za ktorým by sme stáli my všetci, celé spoločenstvo. No a nielenže sa na takomto príbehu vôbec nevieme zhodnúť, ale my ho dnes už ani nehľadáme. Víťazia polarizačné algoritmy sociálnych sietí, krátkozraká konfrontačná politika a klanová mentalita. Takto odolná spoločnosť nevyzerá, tvrdí Pavol Kosnáč.Aká veľká je miera polarizácie našej spoločnosti a prečo u nás rastie počet ľudí, ktorí sú ochotní siahnuť až ku krvavým a násilným riešeniam? Čo ich k tomu vedie a do akej miery sa démonizácia oponentov prelieva do každodennej reality? No a kde je tá povestná hranica zlomu, v ktorej sa to môže pretaviť až do občianskej vojny? Kto to živí a kto nesie kľúčovú zodpovednosť, ale najmä: Ako to zastaviť a zvrátiť?Na Slovensku približne každý tretí človek rozviazal osobné vzťahy kvôli názorovým nezhodám a zhruba polovica rodín sa doma o kontroverzných témach radšej ani nerozpráva pretože by to mohlo viesť až k rozpadu ich rodinných väzieb, tvrdí Kosnáč.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vieme o nich málo. Napriek tomu, že sa tu radi odvolávame na Slovanov a ich slávnu dávnu minulosť, vedecké poznatky o ich príchode do Európy sú oveľa skromnejšie. Zdá sa však, že teraz už vieme nielen odkiaľ, ale aj ako do Európy prišli. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vydáme za pôvodom Slovanov a dozvieme sa o novej génovej terapii, ktorá môže spomaliť Huntingtonovu chorobu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Živnostníci, umelci, herci, športovci. Tieto skupiny by od nového roka mali byť oslobodené od platenia kontroverznej transakčnej dane. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý v pondelok predstavil poslanec SNS Adam Lučanský, a ktorý sa v utorok chystá odklepnúť parlament. Národniari sa snažili zmeny v transakčnej dani presadiť už v apríli tohto roka. Jej šéf Andrej Danko sa niekoľkokrát verejne vyjadril, že ju považuje za hlúpu, neefektívnu a diskriminačnú. Volal dokonca po jej zrušení. Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický však v tom čase tvrdil, že ak by vláda zrušila transakčnú daň, išlo by o štvrtinu celej konsolidácie a v roku 2026 by následne museli namiesto dvoch miliárd konsolidovať 2,6 miliardy eur. Bude pripravovaná zmena pre živnostníkov skutočne prínosná, alebo je pre nich vo svetle nových konsolidačných opatrení bezvýznamná? Máme očakávať jej negatívny vplyv na ozdravovanie verejných financií? Aj o tom sme diskutovali s generálnou sekretárkou Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušovou a daňovou poradkyňou a prezidentkou Daňového fóra Slovenska Alicou Orda Oravcovou.

Živnostníci, umelci, herci, športovci. Tieto skupiny by od nového roka mali byť oslobodené od platenia kontroverznej transakčnej dane. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu, ktorý v pondelok predstavil poslanec SNS Adam Lučanský, a ktorý sa v utorok chystá odklepnúť parlament. Národniari sa snažili zmeny v transakčnej dani presadiť už v apríli tohto roka. Jej šéf Andrej Danko sa niekoľkokrát verejne vyjadril, že ju považuje za hlúpu, neefektívnu a diskriminačnú. Volal dokonca po jej zrušení. Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický však v tom čase tvrdil, že ak by vláda zrušila transakčnú daň, išlo by o štvrtinu celej konsolidácie a v roku 2026 by následne museli namiesto dvoch miliárd konsolidovať 2,6 miliardy eur. Bude pripravovaná zmena pre živnostníkov skutočne prínosná, alebo je pre nich vo svetle nových konsolidačných opatrení bezvýznamná? Máme očakávať jej negatívny vplyv na ozdravovanie verejných financií? Aj o tom sme diskutovali s generálnou sekretárkou Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušovou a daňovou poradkyňou a prezidentkou Daňového fóra Slovenska Alicou Orda Oravcovou.

Je to vnútorná vec klubu, netreba v tom hľadať žiadnu konšpiráciu, reagoval v relácii Ide o pravdu Roman Michelko (SNS), ktorý sa po Andrejovi Dankovi stal predsedom poslaneckého klubu SNS. Je to viac roboty za rovnakú mzdu, ale ja nie som politikom pre financie, dodal.

„Definitívne vyriešenie“. Čaká naň druhý dôchodkový pilier. Aspoň podľa avíza ministra práce Erika Tomáša. A hoci sa ho nemá dotknúť štátna konsolidácia, témou sa stáva práve v čase, keď sa toto štátne naháňanie úspor deje. Minister počíta s pracovnou komisiou, v ktorej chce vidieť opozíciu i správcovské spoločnosti. Hovorí na jednej strane o ústavnej hrádzi pre minimálny odvod, ale i o konci pre automatický vstup mladých do systému a tiež o možnosti vyviesť z neho tých, pre ktorých má byť nevýhodný. Hovorí dokonca o „uväznených“ druhého piliera. Pripomína tiež možnosť investovať miliardy zo súkromných dôchodkových účtov do domácich projektov.Ako sa k takémuto „definitívnemu vyriešeniu“ stavajú dôchodkoví správcovia? Zdieľajú pohľad ministra a jeho ľudí o tom, že pôjde o definitívne riešenie? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý sa len pred tromi mesiacmi obával apetítu politikov, ktorí v dôchodkových úsporách vidia „nízko rastúce“ a teda na zber veľmi jednoduché ovocie.„Nemám dôvod neveriť slovám ministrov i premiéra, že sa aktuálna konsolidácia druhého piliera nedotkne,“ hovorí Kotov. Ústavnú ochranu minimálneho dôchodkového odvodu označuje za „dobrú správu“, no dodáva, že stabilitu prinesie až jeho postupné zvyšovanie.„Všetky štúdie v zahraničí ukazujú, že dôchodkové systémy, ktoré sú pod tlakom demografie, sú tým stabilnejšie, čím majú silnejšiu kapitalizačnú a teda úsporovú časť,“ vysvetľuje.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Definitívne vyriešenie“. Čaká naň druhý dôchodkový pilier. Aspoň podľa avíza ministra práce Erika Tomáša. A hoci sa ho nemá dotknúť štátna konsolidácia, témou sa stáva práve v čase, keď sa toto štátne naháňanie úspor deje. Minister počíta s pracovnou komisiou, v ktorej chce vidieť opozíciu i správcovské spoločnosti. Hovorí na jednej strane o ústavnej hrádzi pre minimálny odvod, ale i o konci pre automatický vstup mladých do systému a tiež o možnosti vyviesť z neho tých, pre ktorých má byť nevýhodný. Hovorí dokonca o „uväznených“ druhého piliera. Pripomína tiež možnosť investovať miliardy zo súkromných dôchodkových účtov do domácich projektov.Ako sa k takémuto „definitívnemu vyriešeniu“ stavajú dôchodkoví správcovia? Zdieľajú pohľad ministra a jeho ľudí o tom, že pôjde o definitívne riešenie? Téma pre Miroslava Kotova, ktorý sa len pred tromi mesiacmi obával apetítu politikov, ktorí v dôchodkových úsporách vidia „nízko rastúce“ a teda na zber veľmi jednoduché ovocie.„Nemám dôvod neveriť slovám ministrov i premiéra, že sa aktuálna konsolidácia druhého piliera nedotkne,“ hovorí Kotov. Ústavnú ochranu minimálneho dôchodkového odvodu označuje za „dobrú správu“, no dodáva, že stabilitu prinesie až jeho postupné zvyšovanie.„Všetky štúdie v zahraničí ukazujú, že dôchodkové systémy, ktoré sú pod tlakom demografie, sú tým stabilnejšie, čím majú silnejšiu kapitalizačnú a teda úsporovú časť,“ vysvetľuje.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ministerstvo školstva vôbec nezohľadňuje rozdielnosť potrieb jednotlivých regiónov ani rozdielnosť potrieb jednotlivých rodín, hovorí o snahe ministra školstva zmeniť financovanie súkromných a cirkevných škôl špeciálna pedagogička Miroslava Robinson. Ide ministrovi školstva naozaj o znevýhodnené deti alebo je za tým snaha o posilnenie moci štátu?Stopka segregácii vo vzdelávaní a inklúzia prakticky za každú cenu verzus právo na slobodu výberu školy ako i rešpekt k právam rodičov na slobodné určenie budúcnosti ich vlastných detí. To je dilema, ktorú pred státisíce našich detí - ako aj ich rodičov, stavia aktuálna reforma vzdelávania z dielne ministra školstva. Legislatívne zmeny sa dotknú všetkých, od od materských až po vysoké školy. Asi najväčší odpor ale vyvolala snaha o zmenu financovania súkromných a cirkevných škôl. Tie pred týmito zmenami doslova bijú na poplach. Na jednej strane spisujú petície a rokujú o kompromisoch, na strane druhej hromadne zvonia na kostolné zvony a tlačia i na opozičné KDH. Zásadná otázka však znie: Vie o potrebách, ale aj o obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo o deťoch vedia viac ich vlastni milujúci a dane platiaci rodičia? Je silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, naozaj našim kľúčovým problémom a ak áno, dá sa dosiahnuť súdržnosť žiactva a inkluzivita vo vzdelávaní necitlivými nátlakovými metódami a na úkor práv a slobôd tisícok detí a ich rodičov?No a napokon, kde v tomto všetkom ostali všetky tie sociálne či zdravotne znevýhodnené deti, o ktoré by tu malo isť v prvom rade? Vieme vlastne kto všetko sú tie "naše deti" a pre koho všetkého je tot naše školstvo? Má tento štát - ktorý dlhodobo a priam masovo zlyháva pri integráciíí akokoľvek odlišných detí, vôbec právo hovoriť súkromným školám ako i rodičom do toho, čo pre svoje deti chcú a ako ich majú vzdelávať? No a prečo je inklúzia tak veľmi dôležitá, prečo voči nej rastie odpor a ako ju robiť správne? "Rodičia sa snažia uľahčiť život svojim deťom, tým, že im uľahčujú prístup k veciam a podobne. chcem však zdôrazniť, že majstrom v športe sa človek nestane za týždeň, mesiac či rok tréningu. Tréning si vyžaduje odriekanie, pravidelnosť a akceptovanie pravidiel. My sme si však urobili z pohodlia tú najvyššiu možnú hodnotu a toto je ten problém s odolnosťou našich detí," dodáva Miroslava Robinson.Témy pre dlhoročnú špeciálnu pedagogičku a riaditeľku Súkromného centra poradenstva a prevencie Nová Stálica Miroslavu Robinson. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo školstva vôbec nezohľadňuje rozdielnosť potrieb jednotlivých regiónov ani jednotlivých rodín, hovorí o snahe ministra školstva zmeniť financovanie súkromných i cirkevných škôl špeciálna pedagogička Miroslava Robinson. Ide ministrovi školstva naozaj o znevýhodnené deti alebo je za tým snaha o posilnenie moci štátu?Stopka segregácii vo vzdelávaní a inklúzia prakticky za každú cenu verzus právo na slobodu výberu školy ako i rešpekt k právam rodičov na slobodné určenie budúcnosti ich vlastných detí. To je dilema, ktorú pred státisíce našich detí - ako aj ich rodičov, stavia aktuálna reforma vzdelávania z dielne ministra školstva. Legislatívne zmeny sa dotknú všetkých, od od materských až po vysoké školy. Asi najväčší odpor ale vyvolala snaha o zmenu financovania súkromných a cirkevných škôl. Tie pred týmito zmenami doslova bijú na poplach. Na jednej strane spisujú petície a rokujú o kompromisoch, na strane druhej hromadne zvonia na kostolné zvony a tlačia i na opozičné KDH. Zásadná otázka však znie: Vie o potrebách, ale aj o obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo o deťoch vedia viac ich vlastni milujúci a dane platiaci rodičia? Je silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, naozaj našim kľúčovým problémom a ak áno, dá sa dosiahnuť súdržnosť žiactva a inkluzivita vo vzdelávaní necitlivými nátlakovými metódami a na úkor práv a slobôd tisícok detí a ich rodičov?No a napokon, kde v tomto všetkom ostali všetky tie sociálne či zdravotne znevýhodnené deti, o ktoré by tu malo ísť v prvom rade? Vieme vlastne kto všetko sú tie "naše deti" a pre koho všetkého je tot o naše školstvo? Má tento štát - ktorý dlhodobo a priam masovo zlyháva pri integráciíí akokoľvek odlišných detí, vôbec právo hovoriť súkromným školám ako i rodičom do toho, čo pre svoje deti chcú a ako ich majú vzdelávať? No a prečo je inklúzia tak veľmi dôležitá, prečo voči nej rastie odpor a ako ju robiť správne? "Rodičia sa snažia uľahčiť život svojim deťom, tým, že im uľahčujú prístup k veciam a podobne. chcem však zdôrazniť, že majstrom v športe sa človek nestane za týždeň, mesiac či rok tréningu. Tréning si vyžaduje odriekanie, pravidelnosť a akceptovanie pravidiel. My sme si však urobili z pohodlia tú najvyššiu možnú hodnotu a toto je ten problém s odolnosťou našich detí," dodáva Miroslava Robinson.Témy pre dlhoročnú špeciálnu pedagogičku a riaditeľku Súkromného centra poradenstva a prevencie Nová Stálica Miroslavu Robinson. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

114. epizóda filmového podcastu Vertigo bude špeciálna. Predstavíme vám slovenské a koprodukčné filmy, ktoré nás v tom roku mimoriadne zaujali. Zároveň vám prezradíme na ktoré domáce kino filmy sme zvedaví až do konca tohto roka, a bude naozaj čo pozerať. Zoznam filmov z epizódy: Nikto ma nemá rád Černák Tá druhá Keď život chutí Svetielka Autičkári Tichá pošta Alenka a zázrak z cudzej krajiny Hlas lesa Zbormajster Perla Pod parou Otec Karavan Hore je nebo, v doline som ja Potopa Raději zešílet v divočine Cukrkandl Websterovci: Príbeh na pavúčom vlákne  Nepela Príbehy z čarovnej záhrady Virtuálna priateľka Hranice vernosti See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vieme, že s rozpínaním sa vesmíru máme problém: pozorovania totiž nezodpovedajú úplne predpovediam, ktoré robia naše kozmologické modely. Teraz však vedci prišli s riešením – čo ak sa nachádzame v akejsi veľkej vesmírnej prázdnote? Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do vesmíru a zistíme, ako by krvný test mohol určiť nielen náš skutočný vek, ale aj upozorniť na budúce problémy. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Vieme, prečo šikanujú ďalšieho vyšetrovateľa 2. Zákon platí aj na Huliaka

Scenár 106. epizódy Vertiga je plný filmových a seriálových noviniek. V kinách na vás čakajú náročnejšie a skvelé európske drámy Bird a Potopa, ale aj pukancové žánrové kúsky Klaun v kukuričnom poli, či Láska neblázni. Zo streamov sme vybrali feel-good seriál Má to švih s Owenom Wilsonom, animovaného Predátora, ale aj ambicióznu sociálne-protirasistickú drámu Posledná kvapka. A v špeciálnej téme sa pozrieme na animované filmy, ktoré sa pretáčajú do hraných verzií, ako napríklad Ako si vycvičiť draka, či Lilo a Stitch. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: Bird Potopa / Le Deluge Klaun v kukuričnom poli / Clown in a Cornfield Láska neblázni / Délocalisés Téma: How to Train Your Dragon - Lilo & Stitch Má to švih / Stick (Apple TV+) Predator: Killer of Killers (Disney+) Posledná kvapka / Straw (Netflix) See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prezident Pellegrini predniesol v parlamente svoju prvú správu o stave republiky. Vládu skritizoval za covidovú amnestiu, vrátil sa k atentátu na premiéra a hovoril, že ľudí trápia stúpajúce ceny aj vojna na Ukrajine. Politické strany vyzval aby sa zhodli na vízii pre Slovensko a vládu aby zo zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany nevynechávala západ, ktorý je podľa prezidenta našim hodnotovým a bezpečnostným priestorom, ktorý nesmieme opustiť.Parlament pritom rokuje na riadnej schôdzi len druhý krát v tomto roku. Smer pokračuje v budovaní svojich hrádzí. V ústave chce dve pohlavia a nadradenosť našich zákonov nad medzinárodné a európske zmluvy. Opozičné KDH uvažuje, že mu v tom pomôže.Ako to pomôže Slovensku? Prečo parlament rokuje tak málo? Čo sa deje v koalícii, ak sa nevie dohodnúť na zmenách v transakčnej dani, covidových amnestiách, rente pre generálneho prokurátora či pohľade na ostrú kritiku nemeckého kancelára Merza? A čo urobí zo zisteniami delegácie európskeho parlamentu o míňaní eurofondov na luxusné haciendy?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu a predsedom klubu hnutia Slovensko Michalom Šipošom.

Veľmi citlivý záber z atentátu na Roberta Fica sa ešte počas vyšetrovania objavil v premiérovom propagačnom videu na konferencii v Spojených štátoch. Ako sa tam z vyšetrovacieho spisu dostal, zatiaľ nevieme.Nevieme a asi sa oficiálne ani nedozvieme kto zverejnil video so strelcom tesne po atentáte. Policajná inšpekcia uznáva, že skutok sa stal, no páchateľa vypátrať nevie. Vieme však, že video od ochrankára dostali jeho traja šéfovia a že ho ešte v deň atentátu na internete zverejnil extrémista blízky Smeru, Daniel Bombic.Ako je teda možné, že policajná inšpekcia nevie páchateľa vypátrať? Ako je možné, že zábery z atentátu na premiéra sa ešte počas vyšetrovania objavili v jeho propagačnom videu v USA? Prečo úradný záznam hovorí, že premiérove oblečenie po streľbe zaistili v nemocnici policajti, no v skutočnosti ich viezol a fotil si ich vo svojom súkromnom aute minister obrany? Aké dôsledky to môže mať na celé vyšetrovanie atentátu a na samotný súdny proces s obžalovaným Cintulom, nemôže to skompromitovať časť obžaloby a skomplikovať celý proces?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom strany Demokrati Jurajom Šeligom, poslancom za Hlas – SD Michalom Bartekom a za hnutie Progresívne Slovensko Jaroslavom Spišiakom.

Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak ani nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať si náš príbeh nanovo.Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu. I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami."Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz? Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz? "Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„25. deň: Inšpektor Merer trávi deň so svojou fýlou nakladaním kameňov v Južnej Ture; trávi noc v Južnej Ture. 26. deň: Inšpektor Merer sa odplaví so svojou fýlou z Južnej Tury s naloženým kameňom do Chufuovho obzoru; trávi noc v Chufuovom prístave. 27. deň: plaví sa z Chufuovho prístavu k Chufuovmu obzoru, naložený kameňom, strávi noc v Chufuovom obzore. 28. deň: odplaví sa z Chufuovho obzoru ráno; plaví sa proti prúdu do Južnej Tury.“ Atď. To sú zdanlivo veľmi nudné a nezaujímavé denníkové zápisky jedného egyptského úradníka z obdobia Starej ríše. Už omnoho väčšie vzrušenie v nás vyvolá informácia, že tieto zápisky pochádzajú z najstarších známych fragmentov popísaných papyrusov. A začne nám aj svitať – Chufu bol predsa panovník z obdobia 4. dynastie a spomínaný Chufuov obzor je jeho pyramídový komplex, známy skôr pod označením Chufuova veľká pyramída v Gíze. Náhle sa tak dostávame k staviteľom pyramíd, k ich každodenným povinnostiam a starostiam. Kto boli títo ľudia, ako budovali jeden zo siedmich divov sveta, aké nástroje pri tom používali a aká bola vlastne úroveň technológií, ktorá umožnila realizovať takýto veľkolepý projekt. A ako títo ľudia vlastne žili? Aj na to sa dnes snaží odpovedať súčasná egyptológia. Jaro Valent sa preto rozpráva s egyptológom Martinom Odlerom, vedeckým pracovníkom Newcastle University v Spojenom kráľovstve a taktiež členom správnej rady slovenskej egyptologickej nadácie Aigyptos. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.