Podcasts about viedni

Na vode je už jedenásť rokov, ale zázemie má aj v oblasti personalistiky. V 80.rokoch emigrovala s rodičmi do Nemecka, neskôr sa vrátila do Bratislavy a aktuálne žije vo Viedni. Naša dnešná hostka sa venuje jachtingu a vraj s plachetnicou parkuje lepšie ako väčšina jej kolegov – kapitánov. Dohovorili by ste s ňou siedmimi jazykmi, ale na to, aby dala “do pozoru” posádku, využíva maďarčinu. Námorníčka, kapitánka, personalistka Katharina Getlik sa rozprávala s Hanou Rapantovou.

Vyspelá ekonomika, stabilná politika, priaznivé sociálne prostredie, strategická poloha a geografická blízkosť – to sú dôvody, prečo sa Rakúsko stáva čoraz atraktívnejším trhom aj pre slovenských podnikateľov a investorov. Čo potrebuje firma, aby úspešne expandovala na rakúsky trh? Pýtali sme sa rakúskej advokátky, ktorá sa vďaka znalosti slovenského a českého jazyka venuje predovšetkým cezhraničnému poskytovaniu služieb slovenských a českých firiem v Rakúsku a tiež expanzii týchto firiem do Rakúska.Do štúdia Poradcu podnikateľa prišla Zuzana Nötstaller, ktorá vedie advokátsku kanceláriu Fairsquare vo Viedni.Čo presvedčilo našu hostku, aby po štúdiách zostala pracovať v Rakúsku?Čím je charakteristické rakúske podnikateľské prostredie?Aké výhody poskytuje firmám Rakúsko a na čo si treba dávať pozor z právnického a ekonomického hľadiska?Aké možnosti expanzie na rakúsky trh môžu využiť firmy?Pre aký biznis je táto krajina vhodnou destináciou?Prečo sa v Rakúsku darí startupom a akým firmám by odporučila uchádzať sa o verejné zákazky?Obľubu si získava nová forma obchodnej spoločnosti, tzv. flexibilná kapitálová spoločnosť (FlexCo.) – o čo ide?Čo radí skúsená právnička v súvislosti s úpravami zmluvných vzťahoch pri medzinárodných obchodných zmluvách?Poradca podnikateľa – Za každou radou je človek. Už 35 rokov.

Známa a mimoriadne obľúbená televízna osobnosť Alena Heribanová nedávno oslávila životné jubileum. Roky bola hlásateľkou, dnes ju pravidelne sledujeme na Dvojke Slovenskej televízie v obľúbenej relácii Anjeli strážni. Jej profesionálne pôsobenie má však aj mnohé iné odtiene. Vedie najstarší ženský spolok na Slovensku – Živena, roky bola šéfkou slovenského inštitútu vo Viedni, moderuje mnohé spoločenské podujatia. Vo svete zviditeľňuje slovenské umenie i šport. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej dcérach a vnúčatách, o skutočných slovenských osobnostiach a ich zviditeľňovaní vo svete, ale aj o tom, či človek vekom múdrie. | Hostka: Alena Heribanová (televízna moderátorka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Mal to byť zázračný liek na covid... akurát že nebol. Teraz najnovšie ivermektín propagujú ako úžasný liek na rakovinu. Takže dnes sa spoločne pozrieme, čo na takéto vyhlásenia hovorí skutočná veda. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na ivermektín a rakovinu a dozvieme sa čosi o spolužití dinosaurov. Objavom týždňa bude antický masový hrob pri Viedni. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to dramaturg Slovenskej filharmónie, ktorý na tomto mieste pracuje už viac rokov. Má po 40. Je veľmi dobrý rečník, či o hudbe, alebo o iných témach. On vlastne zostavuje programy jednotlivých koncertných sezón, pozýva hostí a dirigentov, ktorí v sezóne vystupujú. Dáva dokopy symfonické koncerty a koncerty Slovenského komorného orchestra. Pravidelne moderuje a vedie besedy so šéfdirigentom pred jeho vybranými koncertmi počas sezón. Je aj vo festivalovom výbore Bratislavských hudobných slávností. Veľmi dobre sa orientuje v súčasnej slovenskej a vôbec v slovenskej hudbe. Hovorí viacerými jazykmi. Vyštudoval Hudobné vedy na Filozofickej fakulte v Bratislave, bol na študijnom pobyte vo Viedni a roky bol členom zboru Lúčnica. Má 4 deti. Samozrejme jeho tri dcéry a syn sú stálymi návštevníkmi Rodinných koncertov SF. Chodí s nimi pravidelne a s dievčatami už niekedy prídu aj na večerný koncert. | Hosť: Juraj Bubnáš (dramaturg Slovenskej Filharmónie). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Poľský podvodník Grzegorz Szymanek zarobil milióny dolárov, no prinieslo mu to akurát prenasledovanie od viacerých mafiánskych skupín. Uniesli ho vo Viedni, ale scénou ako z akčného filmu sa mu podarilo ujsť. Vybral sa na Slovensko, lenže poľskí mafiáni spolupracovali s Mikulášom Černákom. Peniaze z neho zrejme nevymlátili. Ako sa teda stalo, že Poliaka popravil sám bystrický boss so slovami o stretnutí v pekle?Podcast Mafiánsky štát si môžete vypočuť po prihlásení do služby predplatného Aktuality Navyše.Nahrával Peter Hanák. V úlohe odborník na mafiu v podcaste vystupuje Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia: Príbehy písané krvou.Všetky predchádzajúce diely Mafiánskeho štátu nájdete na webe Aktuality.sk v sekcii Podcasty

Smolné, čierne, alebo krvné knihy sú unikátne súdne záznamy českomoravských miest, ktorým panovník udelili hrdelné právo. Teda právomoc na vykonanie rozsudku smrti. Do dnešných dní sa ich zachovalo asi 50. Jednou z nich je Smolná kniha Veľkej Bíteše, v ktorej nájdeme asi 110 záznamov. Práve tu je popísaný aj príbeh o brutálnom tovarišstve, ktoré koncom 16. storočia vyčíňalo v Čechách aj na Morave.V centre tohto príbehu stojí chudobný pastier Ján Čech z Čáslavic, ktorý sa nedobrovoľne stal súčasťou zločineckej bandy na čele s bývalým vojakom - Martinom Roháčom. Roháč a jeho družina vraždili v Sedmohradsku, pri Viedni, aj pri Prešporku. Potom sa presunuli na Moravu, kde zavraždili 59 ľudí, medzi nimi aj štyri tehotné ženy. Časti ľudských tiel svojich obetí využívali na rituály spojené s čiernou mágiou. Z detských obetí mali vyrábať čarovné sviece. Kto sa pozrel do ich svetla, načisto zaspal. Aj preto sa dodnes hovorí, že Roháč bol Diablom a jeho moc nad ľuďmi pochádzala zo samotného pekla. K brutálny vraždám sa Roháč priznal až na šibenici potom, čo ho dolapili blízko rodnej obce – vo Velkej Bíteši.Scenár: Matej Lipták Námet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Rastislav ŠangalaPodcast produkcia: Simona Mičová

Slováci v Rakúsku: Marjánka – vo Viedni pôsobia dva slovenské folklórne súbory, ale len jeden československý a to súbor Marjánka; O histórii a súčasných aktivitách súboru hovoria Monika Caudr a Martina Cánová; Slováci v Anglicku: Michaela Dhas Polomská, rodáčka z malej obce Brezovička na východnom Slovensku, žije v Londýne; je súčasťou tamojšej odbornej skupiny, ktorá sa v rámci miestnej správy City of London podieľa na dosahovaní cieľov nulových emisií; Slováci v Maďarsku: Tardoš – mesto kameńa, nový život t našli aj Slováci, o histórii obce hovorí Anna Crnečka; Slováci v Srbsku: Slovenské zabíjačky v Báčškom Petrovci;

Slováci vo Francúzsku O vianočných zvykoch v rodnom Lendaku a v Paríži hovorí Betka dela Bouvrie; Slováci v Luxembursku: Adriana Boysová prežíva sviatky v hlavnom meste krajiny kde žije dvadsať rokov, vianočné oblátky sa naučila piecť až po odchode zo Slovenska; Slováci vo Rakúsku: Chceli žiť v zahraničí, ale zároveń v blízkosti svojich rodín a tak sa rozhodli pre nový domov v neďalekej Viedni; Lenka Kmeťová z Popradu, Jana Žufová z Oravy, Peter Škerlík z Mojmíroviec pri Nitre a Katarína Kytková od Trenčína si aj do nového domova priniesli slovenské vianočné zvyky; Slováci v Bolívii: Misionár páter Ondrej Pešta si aj počas sviatočných dní tisícky kilometrov od Slovenska pripomína naše zvyky;

Slováci v Luxembursku: Rádio Ara - v Luxemburgu vysiela Rádio Ara v ktorom znie slovenská a česká populárna hudba; v tomto predvianočnom období aj slovenské koledy; o programe hovorí Peter Balla; Slováci vo Francúzsku: Pettit Slavik – slovenská víkendová škola vznikla v Paríži pred 15 rokmi, jej zakladateľka Betka dela Bouvrie hovorí o predvianočných aktivitách; Slováci vo Rakúsku: Monika Caudr - o pečení medovníkov a slávení Štedrého dňa vo Viedni;

Hudba je jeho životom už od útleho detstva, ktoré prežil v Sofii. Skladateľ, dirigent, pedagóg a hudobník Kostantin Ilievski študoval kompozíciu a dirigovanie na Konzervatóriu v Bratislave na a neskôr na univerzite vo Viedni. Dnes je dirigentom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a šéfdirigentom Symfonického orchestra Bulharského rozhlasu. Spolupracuje s mnohými európskymi renomovanými orchestrami a interpretmi. O svojom vzťahu k hudbe, k rodnému Bulharsku, o svojich plánoch a koncertoch porozpráva Zuzane Šebestovej v dnešnej NP. | Hosť: Konstantin Ilievsky (dirigent, skladateľ a klavirista, pôsobí v SOSR-u). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ako sa žije a tvorí, keď máte slávnych rodičov? Dôverne to pozná aj spisovateľka Hana Lasicová. O plusoch aj mínusoch, ako aj o svojich detských aj dospelých láskach viac prezradí v rozhovore so Stanom Ščepánom. | Scenáristka a spisovateľka Hana Lasicová. Vyštudovala ekonómiu na Ekonomickej univerzite vo Viedni a komparatívnu literatúru na univerzite v Sorbone v Paríži. Žila vo Viedni, Varšave, v Manchesteri a v Paríži. Pripravila a dnes 28.10. pokrstila antológiu o svojom otcovi: Milan Lasica. | Hosť: Hana Lasicová (scenáristka a spisovateľka). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Na Slovensku to ani neskúšajte, poradili iní rodičia Vladovi Šimíčkovi, keď sa mu narodila dcéra s vrodenou ortopedickou chybou. Pomohli mu lekári vo Viedni, no mnohí ľudia na Slovensku také šťastie nemajú a ich dieťa možno nikdy nebude normálne chodiť, vraví fotograf Denníka N v podcaste Otcovia v plienkach.

Značku Eyerim už v roku 2024 mnohí z nás poznajú. “Očná optika 21. storočia,” ako ju samotní foundri nazývajú, je už aktuálne v 14 európskych krajinách. Založili ju 4 zapálení mladí ľudia a dvaja z nich sú súrodenci Aďka a Martin Zahurancoví. Za takmer 10 rokov sa im podarilo vybudovať miliónový biznis, ktorý stál veľa driny a 16 hodinových pracovných dní. Ich cesta je plná neskutočných príbehov od toho, ako všetci štyria začínali v jednoizbovom byte vo Viedni, cez prvé financovanie v hodnote 500 000 eur, až po 2 kamenné predajne v Bratislave a Prahe. Aďka a Martin nám v dnešnej epizóde nepovedia len ich biznis story, ale podia sa s nami aj o ich cestovateľské zážitky z celého sveta. Bonusové časti dnešnej epizódy nájdete na platforme Hero Hero, Toldo a Youtube Premium. Hero Hero: https://herohero.co/pavolneruda Toldo: https://toldo.app/app/profile/86581 Čo je to Nerudacast? Za posledné roky som stretol množstvo zaujímavých a šikových ľudí, ktorí ma obohatili svojimi názormi, postojmi, alebo skúsenosťami. Rád zachádzam do tém, ktoré sú nevšedné. Támy, ktoré možno mnohí v sebe skrývame, no málokedy o nich hovoríme. Práve toto je mojim cieľom v tomto podcaste. Otvoriť témy, ktoré majú potenciál byť pre nás všetkých obohatením. Štúdio PODCASTER na prenájom aj pre Váš podcast: http://www.podcaster.sk/ Instagram: @pavolneruda TikTok: @nerudacast

Výsledok parlamentných volieb v Rakúsku. | Hostia: Anna Durnová (politologička z Viedenskej univerzity /Universität Wien/ vo Viedni) a Tomáš Strážay (riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku SFPA). | Zhodnotenie výsledkov volieb: Dopadli voľby podľa očakávaní, alebo prinieslo hlasovanie aj nejaké prekvapenia? Aký je potenciál pre zloženie vládnej koalície – dokáže ju zložiť víťaz volieb? Ak nedokáže, ako inak môže využiť svoj mandát? V čom zlyhali štandardné stredové politické strany a čím otvorili priestor nástupu krajnej pravice? Aké boli nosné témy kampane a prečo na ne voliči reagovali? Sú predvolebné sľuby FPÖ splniteľné alebo ide o triumf populizmu? Ako sa v bežnom živote Rakúšanov prejavujú dopady migrácie (školstvo, kriminalita, náboženstvo)? Má protimigračná nálada v spoločnosti vplyv aj na Slovákov žijúcich/pracujúcich v Rakúsku? V akých oblastiach je namieste očakávať zmenu kurzu rakúskej politiky? Čo výsledok volieb znamená pre vzťahy Rakúska s okolitými štátmi a geopolitický vývoj v regióne? | Moderuje: Michal Dzúrik. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

V krypte pod Dómom svätého Štefana nájdu turisti medzi kosťami a lebkami mŕtveho muža... Séria Hrobárov almanach pokračuje. Je tu tretí diel Hrobár a vražda v krypte. Viac povie autor Oliver Pötzsch a úryvok číta Boris Farkaš. 

Dana Tschegg Homolová začala pracovať v rodinnej firme po rodinnej tragédii, keď jej v roku 2015 nečakane zomrel otec. Pridala sa k mame a sestre, aby im pomohla rozvíjať firmu, ktorú rodičia založili hneď po páde komunistického režimu. Mladá žena, ktorá vyštudovala prírodné vedy na univerzite vo Viedni, matka dvoch detí a hudobníčka, sa tak zrazu ocitla vo firme pôsobiacej v pre ženy nezvyčajnej oblasti autoservisnej techniky. Ako hovorí, našla v nej slobodu a možnosti uplatniť to, v čom vyniká. V rozhovore zdôrazňuje aj to, že pre dobrý pocit v rodine, ktorá spolu zároveň aj pracuje, je dôležitá otvorená, úprimná komunikácia a snaha o porozumenie.

Ladislav Fančovič je všestranný umelec, ktorý sa ako klavirista a saxofonista etabloval na poli interpretácie vážnej hudby i džezu a venuje sa tiež hudobnej réžii ako aj organizačným aktivitám. Študoval na konzervatóriu v Bratislave s titulom „Najlepší absolvent roka“. V štúdiu pokračoval na Akadémii múzických umení v Prahe, Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde doktorandské štúdium ukončil v roku 2010. Viackrát sa stal finalistom a laureátom domácich a medzinárodných klavírnych súťaží a často vystupuje ako sólista renomovaných domácich aj zahraničných orchestrov. V repertoári má viac než 30 klavírnych koncertov. Pravidelne účinkuje ako sólista s orchestrami, akými sú napr. Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice, Symfonický orchester Českého rozhlasu, Pražská komorná filharmónia, Hugo Kauder Trio, Bergerovo trio, Fats Jazz Band, Pressburg Saxophone Quartet, FACES Piano Trio, Porque Tango, Bratislava Hot Serenaders a iné. Získal Cenu Frica Kafendu za mimoriadnu koncertnú a nahrávaciu činnosť s prihliadnutím na klavírne dielo Ernő Dohnányiho. Pri rozprávaní, nie len o hudbe, ho v štúdiu Rádia Slovensko privítal Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Ladislav Fančovič (klavirista a saxofonista). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Repríza: z 18.10.2023. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Today's episode is about the conjugation of the some irregular Slovak verbs in the past tense. Then you will practice them in short sentences. You will also learn how to ask “Did you travel abroad?” in Slovak. Episode notesToday, we are going to look at the first group of slightly irregular verbs, that is: the verbs with ending -ovať in the infinitive, and conjugate some of them in the past tense. For example: cestovať (to travel), raňajkovať (to have breakfast), obedovať (to have lunch), oslavovať (to celebrate), vinšovať (to wish), pracovať (to work), ďakovať (to thank), and so on. Then I will use them in short sentences. You will also learn how to ask “Did you travel abroad?” in Slovak. Slovak lesson1. the Verb cestovať (to travel)cestoval som / cestovala som (I traveled)                        cestovali sme (we traveled)cestoval si / cestovala si (you traveled)                         cestovali ste (you traveled)cestoval / cestovala / cestovalo (he, she, it traveled) cestovali (they traveled)2. the Verb raňajkovať (to have breakfast)raňajkoval som / - la som (I had breakfast)     raňajkovali sme (we had breakfast)raňajkoval si / - la si (you had breakfast)         raňajkovali ste (you had breakfast)raňajkoval / -la /-lo (he, she, it had breakfast) raňajkovali (they had breakfast) 3. the Verb obedovať (to have lunch)obedoval som / - la som (I ate lunch)              obedovali sme (we ate lunch)obedoval si / - la si (you ate lunch)                  obedovali ste (you ate lunch)obedoval / - la / - lo (he, she, it ate lunch)      obedovali (they ate their lunch) Short sentences1. V júni som mal narodeniny. (My birthday was in June.)2. Chcel som cestovať do zahraničia. (I wanted to travel abroad.)3. A tak som cestoval po Európe. (And so I traveled around Europe.)4. Raňajkoval som vo Viedni. (I had breakfast in Vienna.)5. Obedoval som v Mníchove. (I had lunch in Munich.)6. Večeral som v Saltzburghu. (I had dinner in Salzburg.)7. Ale oslavoval som v Bratislave. (But I celebrated in Bratislava.)8. Ďakoval som všetkým, ktorí mi želali šťastné narodeniny. (I thanked everyone who wished me a happy birthday.)9. Niektorí sa pýtali „Cestoval si do zahraničia?“ (Some asked "Did you travel abroad?")10. Cestovali ste do zahraničia? (Did you travel abroad?)Timestamps00:39 Introduction to the episode02:43 Slovak lesson03:23 Overview of the Slovak past tense05:35 Review (Test) of some Slovak verbs09:28 Conjugation of some Slovak verbs in the past tense19:03 Short sentences21:52 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Katarína Bohdalová, majiteľka kaštieľa Voderady, ktorý nedávno získal cenu Fénix – kultúrna pamiatka roka za čiastočnú obnovu Národnej kultúrnej pamiatky. Kaštieľ získali s manželom v roku 2016. Obnovili v ňom takmer všetko – okná, dvere, podlahy, kúrenie, sanitu, elektrinu, omietky, steny. Veľa miestností zreštaurovali, niektoré aj upravili na lepšie súčasné využívanie kaštieľa. Vyštudovala Vysokú školu ekonomickú, odbor zahraničný obchod. Spočiatku kariéry sa venovala zahraničnému obchodu a bola aj audítorka a daňová poradkyňa. Dnes sa venuje aj joge a ajurvéde. Je inštruktorkou jogy – zameriava sa na systém joga v dennom živote. Jogu študovala v Bratislave aj vo Viedni u Svámi Mahéšvaránandu, niekoľkokrát s ním boli aj na pobytoch v Indii, či na Fidži. Má dve deti, tri vnúčence. Rada číta, chodí na koncerty a na prechádzky do prírody. Pestuje kvety a bylinky vo svojej záhrade. | Hosť: Katarína Bohdalová (majiteľka kaštieľa Voderady, nedávno získal cenu Fénix za čiastočnú obnovu Národnej kultúrnej pamiatky). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny a v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk. „Nikde nebolo ľahšie byť Európanom,“ píše o Viedni na prelome storočí vo svojich slávnych memoároch Svet zajtrajška spisovateľ Štefan Zweig. Hlavné mesto monarchie podľa Zweiga, v tom čase jedného z najznámejších európskych spisovateľov, „harmonizovalo, všetky národné a jazykové protiklady a jej kultúra bola syntézou všetkých západných kultúr“. V aktuálnom podcaste sa na kultúrny život Viedne pozrieme trochu netradične: cez príbeh Hotela Sacher, hotela, ktorý bol jedným z centier spoločenského života mesta. Stretávali sa tu maliari Gustav Klimt, Egon Schiele či Oskar Kokoschka, spisovatelia Hugo von Hofmannsthal a Felix Salten či skladatelia Gustav Mahler a Arnold Schönberg. Ale takisto významní politici a štátnici. Možno príbeh Hotela Sacher a rodiny Sacherovcov vnímať ako mikrohistóriu Viedne a monarchie v turbulentných časoch na prelome storočí, v časoch prvej svetovej vojny a v predvečer tej druhej? Ako sa Hotel Sacher stal kultúrnym centrom Viedne? Čím žili kultúrne a ekonomické elity hlavného mesta? A akú úlohu v tom celom zohráva rodina Sacherovcov a ich slávna sacherka? Aj na tieto otázky budeme hľadať odpoveď v nasledujúcich minútach. Historička Agáta Šústová Drelová (Historický ústav SAV) sa zhovárala s Annou Fundárkovou, ktorá sa v Historickou ústave venuje výskumu aristokracie v ranom novoveku. Aktuálne sa venuje výskumu kráľovských metres, prostitúcie a šľachtických duelov v novovekom Uhorsku a spolu s Ingrid Halászovou a Martinou Viskupovou pripravuje knihu Zlatý vek Pállfyovcov v 18. storočí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny Zistiť, vyšetriť, informovať, varovať a niekedy aj potrestať. Takto v stručnosti by sa dali charakterizovať opatrenia, ktoré mali zamedziť nekontrolovanému šíreniu správ v habsburskej monarchii v období Veľkej francúzskej revolúcie či neskôr, v časoch napoleonských vojen. Tie sa šírili neraz aj napriek varovnému prstu cenzora a vzbudzovali pozornosť úradov, ktoré mali dohliadať na stabilitou domácich pomerov a zabrániť prenikaniu nebezpečných revolučných myšlienok. Ich nositeľom, pochopiteľne, bola už v tomto čase tlač a rodiaca sa žurnalistika, ktorá si nachádzala miesto na stránkach prvých novín. Takými boli aj Pressburger Zeitung, ktoré opakovane spôsobovali roztrpčenosť dokonca i viedenského policajného riaditeľstva. Od začiatku sa tak toto nové remeslo stretávalo so snahou o kontrolu, dohľad či dokonca snahu využiť nové médium pre štátnu propagandu. Čo vlastne vyvolávalo toľkú pozornosť? Ako na prelome 18. a 19. storočia vznikali noviny a ako do ich práce zasahovali cenzori? A kto vlastne boli prví redaktori a ako fungovala ich komunikačná sieť napriek zákazom a dohľadu úradov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o počiatkoch novinárskeho remesla rozprával s historičkou Ivonou Kollárovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Veronika Vitázková je profesionálna hráčka na dychové nástroje. Má veľkú zbierku etnických dychových nástrojov, venuje sa rôznym hudobným štýlom. V Ráne na eFeMku rozprávala, ako sa môžu presadiť hudobníci na voľnej nohe vo Viedni, o nahrávaní hudby k filmom a videohrám, aj o svojej nezvyčajnej zbierke.

So svojim slovenským tímom sa nedávno prebojoval do svetového finále prestížnej súťaže Bocuse d'Or 2023. Vyštudoval Súkromnú strednú odbornú školu – Gastroškola v Bratislave, no už roky pôsobí v zahraničí, napríklad v Dánskej Kodani, či rakúskej Viedni. K vareniu ho priviedol jeho otec. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tom, kto je najlepší kuchár z jeho rodiny, o tom, ako sa žije v Dánsku, o knedli jeho starej mamy, ktorá je podľa neho najlepšia na svete, ale aj o príprave na finále svetovej súťaže. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Od roku 2009 poskytuje medzinárodná iniciatíva Superar so sídlom vo Viedni špičkové bezplatné hudobné vzdelávanie všetkým deťom, bez ohľadu na ich národnosť, vierovyznanie, či kultúrnu identitu. Superar nevyhľadáva talenty, je otvorený všetkým deťom ktoré majú záujem o hudbu. Viac o tomto projekte porozprával v sobotňajšej Panoráme Darine Mikolášovej výkonný riaditeľ SUPERAR Marek Kapusta.

Dnes medzi nás prišla známa a vyhľadávaná fyzioterapeutka – Iveta Holešová. Desaťročie sa venovala vrcholovým športovcom, cestovala s našou reprezentáciou plavcov, atlétov, či volejbalistov po svete a na desať rokov sa usadila vo Viedni. Jej rukami prešli členovia Depeche Mode, či Duran Duran, pomohla aj Falcovi. Dnes pôsobí na Slovensku a jej cieľom je, odstrániť bolesť svojich klientov a najmä jej príčinu. Rozprávala sa s ňou Hana Rapantová.

Slováci v Rakúsku: Marjánka – vo Viedni pôsobia dva slovenské folklórne súbory, ale len jeden československý a to súbor Marjánka; O histórii a súčasných aktivitách súboru hovoria Monika Caudr a Martina Cánová; Slováci v Anglicku: Michaela Dhas Polomská, rodáčka z malej obce Brezovička na východnom Slovensku, žije v Londýne; je súčasťou tamojšej odbornej skupiny, ktorá sa v rámci miestnej správy City of London podieľa na dosahovaní cieľov nulových emisií; Slováci v Maďarsku: Tardoš – dedina mramora a dedina Slovákov, o histórii obce hovorí Anna Crnečka; Slováci v Srbsku: Slovenské zabíjačky v Báčškom Petrovci;

Peter Mikuláš, sólista opery Slovenského národného divadla, pedagóg, prednedávnom oslávil 70tku Sólista opery Slovenského národného divadla a pedagóg Peter Mikuláš sa spevu venuje od mladých liet, bol výnimočný hudobný talent. Prednedávnom oslávil okrúhlu 70-tku. Prezidentka Zuzana Čaputová mu pri tejto príležitosti udelila štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí. Absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Na našej prvej scéne stvárnil množstvo postáv zo svetovej i domácej opernej literatúry, pravidelne účinkuje na prestížnych operných scénach i koncertných pódiách v zahraničí (v Prahe, vo Viedni, v Salzburgu, Berlíne, Ríme, Madride, Lisabone či v Tokiu). Nedávno s veľkým úspechom spieval postavu Svätopluka v rovnomennej opere. Pochádza z Nitry, má rád poéziu, je otcom troch dcér a aktívnym starým otcom. | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Riaditeľka Slovenského inštitútu vo Viedni Jana Tomková, predtým dlhoročná riaditeľka odboru kultúrnej diplomacie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a diplomatka SR v Nemecku. Absolventka Stavebnej fakulty SVŠT v Brtatislave. | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Do NP prijala pozvanie vedecká pracovníčka, odborníčka na nehmotné kultúrne dedičstvo Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Ľubica Voľanská svojimi rozmanitými aktivitami dokazuje, aký široký záber môžu mať sociálne vedy. V oblasti výskumu medzi jej zamerania patria témy ako starnutie, staroba, (auto)biografický výskum, rodina a príbuzenstvo a nehmotné kultúrne dedičstvo. Od roku 2019 pôsobí v hodnotiacom orgáne Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ako vôbec prvá zástupkyňa Slovenska, a tiež sa stala jeho novou predsedníčkou. Študovala etnológiu a históriu na univerzitách v Bratislave, v Regensburgu a Viedni. Je hlavná redaktorka časopisu Slovenský národopis, autorkou a spluautorkou odborných publikácií a držiteľkou viacerých ocenení. | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Aká je cesta za tým, stať sa profesionálnou baletkou? Hoci je balet prekrásnym tancom a umeleckých zážitkom, baletky podávajú často rovnaký výkon, ako vrcholoví športovci. Aký je teda život baletky, čo všetko sa za vysnívaným povolaním skrýva? Balet je povolanie, o ktorom snívajú mnohé malé dievčatká a v prípade Niny Polákovej sa veľký sen stal realitou. V podcaste Ženy ako my sa s ňou rozprávala Miroslava Zahatlanová.“Ako malé dieťa som si nevedela predstaviť, že by som mohla byť balerína, profesionálne sa tomu venovať a živiť sa tým, môj sen skôr bol byť klavírna virtuózka alebo dokonca lekárka, v tom čase bol pre mňa balet niečo veľmi vzdialené. Ja som dovtedy videla balet iba v televízii, čiže som si nevedela predstaviť, že toto môže niekoho živiť, ale život prináša samé prekvapenia,” hovorí o svojich začiatkoch Nina Poláková, ktorá je dnes riaditeľkou baletu Slovenského národného divadla a má za sebou mnohé úspechy. Nina Poláková absolvovala Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave, ešte počas štúdia sa stala sólistkou Baletu SND. Od roku 2005 pôsobila v Štátnom balete vo Viedni, od roku 2011 na poste vedúcej sólistky. Bola jednou z mála slovenských tanečníc, ktoré získali ocenenie na medzinárodných baletných súťažiach. Vo februári 2021 sa stala umeleckou riaditeľkou Baletu SND a od februára 2022 pôsobíš na pozícii riaditeľky Baletu SND.“Prototyp baleríny ako si každý predstavuje, aby vzbudzovala u diváka dojem, že sa vznáša na javisku, aby mohla behať, cupitať po špičkách, aby ju partneri mohli vysoko dvíhať nad hlavy, tam musia byť aj fyzické predispozície, už keď malé dieťa musí držať nejaké diéty, tak si myslím, že by nebolo veľmi šťastné, keby sa vybralo na takúto cestu,” hovorí Nina Poláková. “Hovorí sa, že sú dva typy tanečníc - tá ktorá má fyzické predispozície, ale nemá sebadisciplínu a naopak sú tanečnice, ktoré veľmi chcú, majú sebadisciplínu, ale nemajú talent a napokon ale vyhráva tá tretia skupina - teda tie, ktoré majú aj sebadisciplínu aj psychické predpoklady na to, aby išli za svojim snom, napriek únave, napriek bolestiam,” prezrádza.V podcaste sa okrem iného ešte dozviete:-aké boli začiatky Niny Polákovej v tanci;-kde všade tancovala a aké kariérne úspechy má za sebou; -ako sa dostala k pozícii riaditeľky baletu SND;-či existuje aj vo svete baletu nejaký štandard krásy; -ktoré mýty najčastejšie kolujú o baletkách;-ako vyzerá bežný deň baleríny a čo robí vo voľnom čase.Mentioned in this episode:NAJMAMA_ČSOB

V počte zahraničných turistov začína susedná Viedeň pomaly predbiehať Prahu. Práve v decembri pritom do hlavného mesta Rakúska prichádza najviac ľudí. Dôvodom sú najmä vianočné trhy, ktorých nájdete po celom meste vyše dvadsať.  Nie sú to len preplnené vianočné trhy pred viedenskou radnicou či pri zámku Belvedere. "Tieto miesta sú takmer vždy preplnené, no vo Viedni stále nájdete aj menšie, oveľa autentickejšie vianočné trhy, kam chodia aj miestni," vraví v novej epizóde Všesvet podcastu Patrícia Nguyen Vanová, ktorá už štyri roky pracuje v stánku s punčom a vínom na trhu v štvrti Spittelberg. "Sú to menšie trhy, takže nebývajú až tak plné turistov, dá sa tam dobre najesť, je to stále v centre mesta a sú výrazne lacnejšie ako tie pred radnicou," opisuje. Odporúča miestne zemiakové placky, varené víno či käsespätzle, syrové cestoviny. Punč a typické varené víno viete ochutnať napríklad aj na trhoch pri Lichtenštejnskom paláci či známejších trhoch pri zámku Schönbrunn. Patrícia však odporúča návštevu Viedne aj počas leta - môžete sa zabaviť v parku Prater, ísť sa okúpať do Dunaja alebo si ísť opekať na Donauinsel. Navyše na úzkom ostrove uprostred Dunaja sa každoročne koná najväčší bezplatný hudobný festival pod holým nebom v Európe. Fanúšici techno hudby zase môžu skúsiť, či akurát nenatrafia na párty v budove divadla Volkstheater. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com  

Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom na jar 1492 je všeobecne považované za začiatok novej dejinnej epochy, za začiatok novoveku. Učebnicový príbeh novoveku sa následne vinie cez objav kníhtlače, Reformáciu, tridsaťročnú vojnu. Neskorší novovek rámcujú francúzska revolúcia, napoleonské vojny, či vzostup a rozpad Habsburskej ríše. V skratke príbeh novoveku je príbehom o Európe a Európanoch. Nanajvýš sa nám vybaví príbeh severoamerického boja za nezávislosť. Ak je však na začiatku príbehu novoveku objavenie Ameriky, potom v tomto príbehu niečo alebo lepšie povedané niekto chýba. Niekto bez koho nedokážeme plne pochopiť ani európske dejiny. Totiž, práve objavením Ameriky začínajú byť európske dejiny úzko späté s Južnou, Strednou aj Severnou Amerikou a konkrétnejšie a presnejšie s ich pôvodnými obyvateľmi. Na novovek sa pozrieme očami obyvateľov Južnej Ameriky. Ako reagovali pôvodní obyvatelia na príchod Európanov? Aké duchovné, materiálne, myšlienkové bohatstvo zmizlo počas európskej kolonizácie? Ktoré z týchto bohatstiev naopak prežili? A akú Latinskú Ameriku zažívajú vysťahovalci zo Slovenska? A napokon ako sa mení vnímanie objavenia Ameriky v posledných rokoch? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s publicistkou, esejistkou a prekladateľkou Silviou Ruppeldtovou. Silvia Ruppeldtová absolvovala scenáristiku a dramaturgiu na Filmovej fakulte VŠMU a zároveň archeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a tiež Inštitút pre Vyššie latinskoamerické štúdiá vo Viedni. Prekladá literatúru, odborné texty a poéziu zo španielskeho, francúzskeho, portugalského, nemeckého a anglického jazyka. Vo svojej najnovšej knihe Druhá tvár modernity, ktorá vyšla vo vydavateľstve Kapitál, sa zaoberá modernými dejinami Latinskej Ameriky. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Aj keď vo výrobe a predaji zubnej techniky podnikal už aj jeho starý otec, svoju budúcnosť Tomáš Nerád spočiatku v rodinnej tradícii nevidel. V manažmente a podnikaní sa našiel až po štúdiu vo Viedni, práci pre rakúske firmy, ako aj stážach v USA. „S touto skúsenosťou som sa vrátil do Piešťan a tam som videl ako to robíme my. A začal som sa na to pozerať, že v poriadku, ale inde sa to robilo lepšie. A postupne som do tých problémov organicky vhupol.“ Firma jeho otca Diplomat Dental bola už vtedy známa výrobou špičkových zubárskych súprav. Keď Miroslav Nerád zomrel, Tomáš prevzal jeho pozíciu CEO.„Mne bolo jasné, že systém, ktorý tam bol nastavený, nie je niečo, čo môže fungovať ďalej. Lebo to bolo celé o ňom. A musí tam prísť ku generačnej výmene celého manažmentu. “ Ako táto výmena prebehla? Prečo ju niektorí zamestnanci neprijali? V čom sú špecifiká rodinného biznisu, prečo zubári v rôznych krajinách pracujú inak a ako prebieha vývoj zubárskych kresiel, ktoré vyhrávajú svetové dizajnérske ceny? Aj to sa dozviete v podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže EY Podnikateľ roka. Podcast vychádza každú stredu a moderuje ho Adela Vinczeová.

*Rozhovor je v angličtine. Preloženú verziu nájdeš na YouTube.V dnešnej epizóde diskusného klubu Startitup bol naším hosťom profesor Christoph Zielinski. Profesor Zielinski je významný lekársky onkológ s vysokou medzinárodnou reputáciou. Vedie Stredoeurópske onkologické centrum a je taktiež lekárskym riaditeľom Wiener Privatklinik, významnej súkromnej nemocnice vo Viedni, v Rakúsku.Wiener Privatklinik sa stará nielen o pacientov z Rakúska, ale veľmi často sa na ňu obracajú pacienti zo strednej a juhovýchodnej Európy, aby tu získali najmodernejšiu diagnostiku a liečbu širokého spektra ochorení, vrátane rakoviny, v ktorej má Wiener Privatklinik prostredníctvom svojho Stredoeurópskeho onkologického centra mimoriadne vysokú odbornosť.V rozhovore sme sa profesora Zielinského opýtali aj na rakovinu pľúc, ktorá je hlavným faktorom úmrtnosti na rakovinu v strednej a juhovýchodnej Európe. Okrem iného uviedol aj to, že rakovina pľúc je v skutočnosti celá skupina ochorení, ktoré sa lokalizujú v pľúcach, ale líšia sa svojou biológiou. Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy ⁠Diskusný Klub⁠.

Herečka Zuzana Mauréry - jej umenie oceňujú laici i odborníci. Je povestná disciplínou, presnosťou a profesionalitou. Za svoju prácu získala už takmer všetky ocenenia, ktoré môže herečka v našich končinách zinkasovať. Vlastní dve Slnká v sieti, bola trikrát nominovaná na Českého leva, má troch Igricov i Krištáľový glóbus z Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary a aj hercovu misiu z košického Art Film Festu, bola Slovenkou roka a má aj Krištáľové krídlo. Vyniká aj v divadelnej práci. Na Slovensku, v Česku i v neďalekej Viedni zahviezdila vo veľkých muzikálových projektoch. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o turné Levandulová, na ktoré onedlho vyráža – spievať na ňom budú poprední slovenskí interpreti piesne Hany Hegerovej, o tenise, ktorý stále rada hráva, či o prírode, do ktorej rada chodí. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Service Designcast je o debatách s expertami, ktorí sa venujú zlepšovaniu služieb a zážitkov zákazníkov. Preberáme prípadové štúdie, užitočné nástroje a metódy, ktoré pomôžu posunúť vaše služby na vyššiu úroveň. Dozviete sa ako lepšie počúvať svojich zákazníkov, hľadať nové príležitosti alebo sa odlíšiť od konkurencie. Hostkou epizódy bola Tina Ličková, výskumníčka, facilitátorka a servis dizajnérka, ktorá radí organizáciám, ako spoznať svojich zákazníkov a robiť rozumné biznisové rozhodnutia. Začínala v marketingu, ale postupne sa našla v UX. Viedla slovenskú pobočku štúdia 2FRESH. Pracovala pre firmy ako Websupport, Neugelb Studios alebo Kununu.  Aktuálne žije vo Viedni, nahráva vlastný podcast UX Research Geeks a pôsobí ako Senior User Researcher v spoločnosti Dynatrace. V tejto časti sa dozviete: - Prečo je zvedavosť kľúčová vlastnosť nielen vo výskume ale aj v službách? - V čom pomáha výskum pri budovaní vzťahu so zákazníkom? - Prečo sa zákazníkov nepýtať, čo by chceli? - Čo si predstaviť pod pojmom demokratizácia výskumu? - Aká je rola knihovníkov v budúcnosti? - Aký je rozdiel medzi službami v Nemecku a na Slovensku? Podcastom sprevádza Adam Brocka, servis dizajnér, ktorý pomáha organizáciám zlepšovať služby a zákaznícku skúsenosť.

Ide o najväčšiu teroristickú organizáciu, ktorá počas uplynulých rokov fungovala vo vodách krajnej pravice, povedal regionálny minister vnútra Bavorska po zadržaní 25-tich členov hnutia Ríšski občania. Skupina odmieta súčasnú podobu Nemecka a jeho demokratické princípy. Plánovala napadnúť parlament a nastoliť nový systém riadenia. Za hnutím stoja konšpirátori, extrémisti, no aj bývalí armádni príslušníci. O detailoch organizácie, ich zámeroch aj o tom, či si na takéto pokusy o prevraty máme zvykať, sa Jana Maťková v podcaste Dobré ráno rozprávala so šéfom zahraničnej redakcie denníka SME Matúšom Krčmárikom Zdroje zvukov: DW, The New York Times, Youtube/Monarchist Music, The Guardian, The New Yorker, Worldwebforum Odporúčanie: Asi ste už o tom počuli - vo viedenskom Albertina Museu je výstava amerického umelca Basquiata. Bol ikonou 80. rokov 20. storočia, priatelil sa s Andym Warholom, istý čas s ním aj spolupracoval. Bol prvým výtvarníkom afroamerického a karibského pôvodu, ktorý sa preslávil po celom svete. Jeho kresby sú živelné, expresívne, často odkazujú na grafity alebo pripomínajú čarbanice z okraja zošita. Výstavu jeho tvorby môžete vo Viedni vidieť do 8. januára. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Tomáš Galierik sa už 21 rokov venuje filmovým miestam sveta. Časť z toho venuje výsostne Slovensku a jeho miestam, kde sa nakrúcali filmy a kde sú filmové lokácie. V týchto dňoch mu vychádza už pokračovanie jeho knihy Filmové miesta, kde o mnohých lokáciách našej krásnej krajiny píše. A nielen o Oravskom hrade, či falošenej Viedni. V rozhovore sa dozviete: - ktorým filmom Tomáš svoje hobby začal, - úvaha nad profesiou filmového lokátora, ako skvelej profesie, - zistenie Adely, že v Šali, odkiaľ pochádza jej manžel, sa nakrúcala Cesta do praveku, - kde rastie strom, s konárom, na ktorom keď sedíš, je ti dobre, - a iné filmové pikošky.

Keď na Slovensko dopadne meteorit, astronómovia spustia pátranie. Niektoré sa dajú identifikovať len do určitého času. Ako zistíte, že kameň, ktorý ste zdvihli, je z vesmíru? Vypočujte si podcast Múzeum s astronómkou SNM Katarínou Maštenovou.  Spadli k nám meteority z Mesiaca a z Marsu? A prečo sa najlepšie hľadajú na snehu? A z čoho je meteorit zložený? Vypočujte si reportáž z expozície, ktorá bola v čase nášho nahrávania zatvorená. Videli sme unikátnu zbierku meteoritov, ktoré spadli na územie Slovenska. Niektoré však majú vo Viedni alebo v Budapešti. Koľko tisíc meteoritov spadlo na Slovensko? Bolo ich dosť na to, aby si z nich ľudia doma vyrábali sekery. Pamätáte si napríklad košický meteorit? Ten spadol len nedávno – v roku 2010. Je vesmír zložený z prvkov, ktoré už naši vedci poznajú, alebo nám vesmírne objekty padajúce na Zem môžu povedať niečo nové? Do astronomickej zbierky alebo objavovne v Bratislave sa môžu objednať aj školy. Majú napríklad aj nafukovacie planetárium. Skutočné planetárium ani hvezdáreň však v Bratislave neexistujú. Podcast Múzeum vzniká v spolupráci portálu Aktuality.sk so Slovenským národným múzeom. Nahrával Peter Hanák.

Čo sa deje v našom mozgu, keď spíme a keď sa zobúdzame? Ako sa dá spánok ľudí skúmať na spánku červov? Čo všetko v našich životoch ovplyvňuje spánok a jeho kvalita? O týchto a ďalších otázkach sa budeme rozprávať so slovenským vedcom a neurogenetikom pôsobiacim na Viedenskej univerzite Tomášom Eichlerom. Ako prvý Slovák získal prestížne medzinárodné ocenenie viedenského Biocentra za vedu a umenie a významné štipendiá od Boehringer Ingelheim Fonds a od Inštitútu Konrada Lorenza pre výskum evolúcie a poznania vo Viedni. Moderuje Juraj Petrovič

O tom, či je človek šťastný, nerozhoduje množstvo peňazí, sláva ani popularita. Dôkazom toho je aj osud Yvonne Kálmán, jedinej žijúcej dcéry hudobného skladateľa židovského pôvodu Emmericha Kálmána, ktorá sa posledné desaťročia venuje opatere otcovho hudobného dedičstva. Skladateľ, ktorého preslávili najmä operety, bol pred druhou svetovou vojnou jedným z najslávnejších a najbohatších umelcov vo Viedni. Jeho diela sa hrali vo všetkých hudobných divadlách po svete a o jeho služby mal záujem aj Adolf Hitler. Kálmán však s manželkou a tromi deťmi utiekol pred nacizmom do Spojených štátov. Väčšina rodiny, vrátane jeho dvoch sestier, cez vojnu zahynula v nacistických koncentračných táboroch.

V Bratislave mu vyhorel byt. Zostal mu len plecniak, nápady a pas. Bolo to znamenie odísť. Dnes je Slovák Peter Biľak svetovo uznávaný typograf a dizajnér. Učí na Kráľovskej akadémii umenia v Haagu. Vymyslel niekoľko nových typov písma. Používajú sa nielen v knihách a časopisoch, ale dokonca na letisku vo Viedni, v metre v Paríži či vo dvoch parlamentoch - Európskom a Indickom. Pre holandskú kráľovskú rodinu navrhol webovú stránku. Jeho nápady však otvorili aj cestu k písaniu v rodnej reči v odľahlých častiach Indie a najnovšie aj v najsevernejších oblastiach Kanady. 

Hoci je dnes historická budova SND v havarijnom stave a čaká na svoju rekonštrukciu, stále má čím prekvapiť. V zbierkach Galérie mesta Bratislavy pred nedávnom objavili štyri veľkorozmerné plátna, ktoré historici identifikovali ako maľby zo stropu v hľadisku niekdajšieho Mestského divadla v Prešporku. To sa práve v búrlivom 20. storočí premenilo na národné a samotné mesto zasa za hlavné. Keď však toto divadlo v roku 1886 otváralo svoje brány, bola i Bratislava či skôr Prešporok celkom iným mestom. Popri rýchlo rastúcej Budapešti či blízkej Viedni akoby strácalo na niekdajšej korunovačnej sláve a mešťanov čoraz viac roztrpčovala neblahá nálepka provinčnosti či dokonca bezvýznamnosti. Aj preto sa práve nové divadlo stalo objektom ich ambícií, túžby po prezentácii, ktorá by obyvateľom niekdajšieho Prešporka dodala sebavedomie i kultúrne uspokojenie. Ako sa teda rodilo toto divadlo, kam siahali jeho umelecké ambície a čo nám o tejto dobe prezrádza jeho výzdoba? Kde sa doteraz štyri stratené plátna nachádzali a čo nám ich osud hovorí o uplynulom storočí? Jaro Valent sa rozprával s divadelnou historičkou Janou Laslavíkovou a historičkou umenia Janou Lukovou z Historického ústavu SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Roman Serbinčík je pilot teplovzdušného balóna. Pochádza z Trebišova a 15 rokov žije v Rakúsku, pri Viedni. K lietaniu ho priviedol otec, jeden z priekopníkov balónového lietania na Slovensku. Komerčne lieta už cca 6 rokov, má balón špeciálneho tvaru a lieta aj na balónových fiestach. Najčastejšie však jeho balón môžete vidieť na kúpeľným mestom Baden, kde má základňu. Vypočuj si rozhovor o lietaní balónom a slobode v ďalšom vydaní Slováci sú prima.

"Viedenčania nás úplne vyjedajú, prichádzajú k nám denne po stovkách a v nedeľu po tisícoch, aby nakúpili tu, čo vo Viedni nedostať. Oni platia toľko, koľko sa od nich žiada, a my Prešporčania, ak nechceme hladovať, musíme zaplatiť tie isté ceny." Je leto 1917, a obyvatelia dnešnej Bratislavy naplno pociťujú vrcholiacu potravinovú a surovinová krízu sprevádzajúcu prvú svetovú vojnu. Rovnako frustrovaní sú však aj Viedenčania, mnohí sú presvedčení, že sú "obklopení nepriateľmi" nielen z Uhorska (a Prešporka), ale aj okolitých rakúskych regiónov. Nepriateľmi, pretože Viedeň nezásobujú a nechávajú ich hladovať. Hnev Prešporčanov rovnako ako Viedenčanov bol reakciou na akútny nedostatok základných potravín a zlyhávanie dodávok z vidieka. Ešte zložitejšia bola situácia na tých územiach Slovenska, ktorými prechádzal front. Tieto informácie pochádzajú z knihy historičky Gabriely Dudekovej Kováčovej, Človek vo vojne o stra vojne o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku. Ako sa mení situácia bežných ľudí v dôsledku vojny? Ako reaguje na túto situáciu štát? Aké opatrenia a obmedzenia sprevádzajú každodenný život počas vojny? Aká je situácia na tých územiach, ktorými prechádza front? A napokon aké stratégie prežitia si civilné obyvateľstvo počas vojny vytvorilo a čo z vojny sa zachovalo v ich spomienkach? Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied diskutuje o dopade prvej svetovej vojny na civilistov a na domáci front. Zdroje zvukov: Marián Varga: Virágom – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Tomáš Eichler je neurogenetik, kouč, spíker, učí ľudí ako meditovať a zaoberá sa procesmi súvisiacimi so spánkom. Je autorom vedeckých a vedecko-populárnych článkov, publikoval aj v prestížnom magazíne Science. Pôsobí ako vedec vo Viedni, kde spolu s kolegami skúma spánok ako jeden z najzáhadnejších procesov v tele, aby jeho zistenia mohli pomôcť ľuďom so spánkovými poruchami. V rozhovore sa dozviete ako vplýva nedostatok spánku na naše zdravie, imunitu, pamäť, koncentráciu, priberanie či vzťahy. Akú úlohu zohráva svetlo v procese prebúdzania sa či zaspávania, ako funguje náš cirkadiánny rytmus a čo všetko nám môže pomôcť k dobrému spánkovému režimu.

"Slovák jeden z našich najkultivovanejších hostí, pretože sa zase vráti a nechce si v reštaurácii urobiť zlé meno. To je vlastne pre nás istá výhoda. Lebo, keď k vám príde turista, on sa vám trebárs, s prepáčením, pozvracia na záchode a je mu to jedno," hovorí šéfkuchár Jaroslav Žídek. Spoločne s kolegom a kamarátom Petrom Duranským, ktorý je prvý slovenský šéfkuchár s michelinskou hviezdou a ktorý varí vo Viedni, boli hosťami relácie Ide o nás. Témou bola slovenská gastrónomia, nutnosť jej väčšej podpory a rozvoja cestovného ruchu, ale tiež práve to, aký je slovenský zákazník, čo sú špecifiká lokálneho podnikania v gastrobiznise, čo by sme mali zlepšiť alebo ako do gastronómie zasiahla pandémia.

Peter Duranský je prvý slovenský michelinský chef a po dlhom čase aj prvý slovenský reprezentant na kulinárskych majstrovstvách Európy Bocuse D'Or. Tie sa konali nedávno v Budapešti a slovenskému tímu nakoniec unikol postup na majstrovstvá sveta v Lyone iba o 30 bodov. Pôsobí vo Viedni, no okrem zahraničných skúseností bol pri tom, keď sa v nultých rokoch rodila moderná gastronómia v Bratislave.

#16 POBÁSNENIE   Dorota Suránová vníma slová cez zvuk a tvorí ich z ticha. Vo svojej tvorbe sa snaží skúmať mestá, ľudskosť aj samotné slová. Študuje na gymnáziu v Bratislave, v minulosti aj vo Viedni. Má 17 rokov a obvykle sa snaží porozumieť filozofickým dielam alebo zaspať. Rada by sa venovala antropológii. Táto epizóda formátu POBÁSNENIE vznikla v spolupráci s Medziriadkami, ktoré finančne podporil Fond na podporu umenia a LITA - Autorská spoločnosť.   Medziriadky https://medziriadky.sk/   Číta: Natalia Timaniková Dramaturgia: Natalia Timaniková Postprodukcia: Martin Jakubčo, Patrik Kako Hudba: Patrik Kako: .musica brevis   Instagram @pobásnenie: https://www.instagram.com/pobasnenie/   Kunstkameru môžete sledovať na Instagrame:  https://www.instagram.com/kunstkamerapodcast/ alebo na Facebooku: https://www.facebook.com/Kunstkamera/ alebo na Youtube: https://www.youtube.com/channel/UCaNbO_M_Cz_l8XZ5lOWzPeA   Taktiež môžete sledovať naše ďalšie podcasty: Silný výber  https://silnyvyber.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/