Podcasts about Proti

Jak by měla Evropská unie reagovat na novou bezpečnostní strategii USA? Podle Marka Kotena, místopředsedy české pobočky Republican Overseas, není strategie rozvodovou smlouvou a Spojené státy s Evropou dál počítají. „Pro Trumpa je EU nesrozumitelná a nevnímá ji jako partnera,“ myslí si bývalý velvyslanec v USA a poradce prezidenta Petr Kolář. Hosté se ale shodují, že Trumpova kritika Evropy je oprávněná.

Měla by Evropská unie využít zmrazená ruská aktiva k financování Ukrajiny? „Je to bezpečnostně i ekonomicky nejvýhodnější řešení,“ říká v pořadu Pro a proti europoslanec Jan Farský (STAN). Podle Antonína Staňka z Přísahy je ale plošné vyvlastnění problematické a Unijní státy musí být obezřetné. O penězích pro Kyjev bude rozhodovat summit Evropské unie, který začíná ve čtvrtek.

Ministerstvo životního prostředí převzal předseda Motoristů sobě Petr Macinka. Resort má vést dočasně za Filipa Turka, který se kvůli zdravotním problémům ještě nesešel s prezidentem Petrem Pavlem. „Zaujalo mě, s jakou arogancí přistupuje k lidem,“ řekl o prvním mediálním výstupu Macinky jeho předchůdce Petr Hladík z KDU-ČSL. „Výsledky voleb jednoznačně určily, jaké bude rozložení sil,“ odpovídá na stížnosti na obsazení europoslanec hnutí ANO Ondřej Knotek.

Po pondělním jmenování ministrů by měl nový premiér Andrej Babiš (ANO) začít s kroky, které vyřeší jeho střet zájmů. Návrh řešení zveřejnil před týdnem, posuzovat ho má i Evropská komise. Podle europoslankyně ODS Veroniky Vrecionové je dobré znát výklad Bruselu kvůli případnému vyplácení peněz pro Českou republiku. „Logiku to teď nedává a je to součást politického boje,” namítá v pořadu Pro a Proti poslanec ANO Karel Tureček.

Tretia zima strávená na námestiach. Proti zásadným zmenám v trestných kódexoch zvolávajú protesty občianske združenia aj politická opozícia, a to len pár dní pred Vianocami.Protestujú proti zmene trestných kódexov, ktoré pomôžu obvinenému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, či výrazne oslabia pozíciu spolupracujúcich svedkov. Svedectvá tzv. kajúcnikov boli pritom súčasťou viacerých celospoločenských káuz posledných rokov.Vyzerá to tak, že skandovanie na protestoch proti krokom štvrtej vlády Roberta Fica bude znelkou tohto volebného obdobia. O tom, do akého roka Slovensko po poslednej novele trestného zákona vstúpi sme sa pýtali Zuzany Petkovej, riaditeľky nadácie Zastavme korupciu, ktorá na dnešnom občianskom proteste vystúpi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová. Na dnešnej epizóde spolupracovali Adam Obšitník a Sára Smatanová.

Po pondělním jmenování ministrů by měl nový premiér Andrej Babiš (ANO) začít s kroky, které vyřeší jeho střet zájmů. Návrh řešení zveřejnil před týdnem, posuzovat ho má i Evropská komise. Podle europoslankyně ODS Veroniky Vrecionové je dobré znát výklad Bruselu kvůli případnému vyplácení peněz pro Českou republiku. „Logiku to teď nedává a je to součást politického boje,” namítá v pořadu Pro a Proti poslanec ANO Karel Tureček. Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kanál by měl zajišťovat splavnost na zatím nesplavném dvoukilometrovém úseku a oproti původní variantě trasy by se měl do velké míry vyhnout škodlivému zásahu do místních luk.

„Nikdy předtím (včetně legendárních šedesátek) ani nikdy poté nedošlo k takovému uskupení talentů, originality a výjimečnosti v jeden čas a na jednom místě,“ napsal hudební publicista Vojtěch Lindaur (1957–2018) o české nové vlně. Sám Lindaur se jako vedoucí pražského kulturního střediska Opatov do jejich dějin také zapsal.

""Klasika" ir mans mīļākais radio. Vienmēr mašīnā klausos tikai divas radiostacijas, un viena no tām ir jūsu. Pat ja būtu uzaicināts mazgāt grīdas jūsu raidstacijas studijā, būtu atnācis jums palīdzēt! (..) "Klasika" ir tā, kas dzīvo pāri laikam: laiks iet, bet tā dzīvo un eksistē. Jo tā ir klasika. Vai tas ir džezs vai akadēmiska mūzika – tam nav nekādas nozīmes. (..) Ja gribi turēt savu dvēseli pie veselības, mūzika tam ir vislabākās zāles – tā ir Dieva māksla," ir pārliecināts viens no Latvijas viskolorītākajiem režisoriem AIKS KARAPETJANS, kura radošās darbības lauks ir gan opera un teātris, gan kino. Tomēr 8. janvārī viņš debitēs kāda vērienīga koncerta režisora ampluā. Proti, tieši viņš būs Latvijas Radio 3 "Klasika" 30. jubilejas koncerta režisors Latvijas Nacionālajā operā, un viņa veikumu varēsim redzēt ne tika Baltajā namā, bet arī Latvijas Televīzijas tiešraidē. Tomēr saruna rit arī par citām Aika radošajām iecerēm, un tādu nudien viņam netrūkst! Inga Saksone: Mūsu sarunas temats būs priecīgi notikumi, kas gaidāmi pēc Jaunā gada: saistīti gan ar "Klasiku", gan Balto namu. Bet sākumā gribēju jautāt par skolām, kurā esi mācījies: Latvijas Mākslas akadēmiju, Latvijas Kultūras akadēmiju un Parīzes kino skolu. Vai tās viena otru ir papildinājušas? Aiks Karapetjans: Noteikti papildinājušas, jo visas trīs iestādes ir ar savām tradīcijām. Nezinu, kā tagad, bet manos laikos, kad mācījos Mākslas akadēmijā – un tas bija ļoti, ļoti sen – tā tiešām vairāk bija klasiskā, akadēmiskā izglītība. Savukārt Kultūras akadēmija bija tāda dvēseles lieta – tur bija vairāk par kino. Ņemot vērā, ka tolaik vēl nebiju tādu tehnisku iespēju kā tagad – ka studenti var mācīties un veidot filmas, mēs bijām tāds kā eksperimentāls kurss. Tā tehniskā izglītība mums bija diezgan pašvaka, un tas bija viens no iemesliem, kāpēc aizbraucu uz Parīzi, jo tur bija tieši otrādi: tur par radošumu bija mazāk, bet vairāk – tieši par tehniskām lietām, un tur apguvu kinoizglītības tehnisko pusi. Visas trīs izglītības bija ļoti dažādas, neviena no tām neatkārtoja iepriekšējo, un tas man ļoti, ļoti palīdzēja. Mākslas akadēmijā tavs noslēdzošais darbs bija "Nāves tēma latviešu glezniecībā 19. gadsimta otrajā pusē un 20. gadsimta sākumā". Šī tēma patiešām bija tik ātri un viegli atrodama? Protams... (Smejoties nopūšas.)  Latviešiem to var atrast, ja? Rozentāla simbolisms, ko redzam viņa gleznās, ir viena lieta. Izteiksmīgākā ir viņa glezna "Nāve", kur pļavā sēž jauna sieviete ar zīdainīti klēpī un pie zīdainīša pieliekusies jauna, skaista sieviete baltā tērpā. Liekas – tāda smuka ainava, bet īstenībā tā kompozīcija ir par Nāvi, kas apmeklē bērnu. Bet ir, ir daudz. Pat kluso dabu var atrast ar galvaskausu, ko arī var interpretēt kā nāvi. Tas vienkārši ir jautājums par to, kāda ir semiotika – vairāk pētīju tieši to pusi. Vairs neatceros kādas detaļas, bet tā tēma atnāca pati, pat nezinu, kāpēc – man likās, ka tā ir interesanta tēma, kas varētu būt manam diplomdarbam. (..) Tolaik latviešu glezniecībā bija diezgan dinamiskas pārmaiņas. Ņemot vērā, cik Eiropa bija bagāta ar jauniem virzieniem, sevišķi glezniecībā, tas viss, protams, latviešu gleznotājus arī pārņēma savā varā. Valdīja eklektika: bija gan impresionisms, gan romantisms. Katrs izvēlējās pats savu ietekmes avotu. Līdz ar to nevar teikt, ka, piemēram, no tā līdz tam gadam latviešu glezniecībā bija tāds un tāds virziens. Nu, nebija tā, jo tas bija diezgan eklektisks un bagāts laiks ar pārmaiņām un dažādību. Savu ceļu kino iesāki ar kriminālfilmu, un "Piejūras klimata" raidījums oktobrī bija veltīts tieši kriminālfilmām ar dažādām pazīmēm un raksturiem. Sarunājās sarunājās kinokritiķe Dārta Ceriņa, režisors Jānis Ābele un producents Sergejs Timoņins. Raidījumā izskanēja jautājums, kādēļ režisori par savām debijas filmām tik ļoti bieži izvēlas tieši kriminālfilmu žanru. No kurienes tas rodas? Kāpēc tieši pirmā filma jātaisa par bandītiem, blēžiem? Krimiķi ar jokiem vai bez jokiem? Izskanēja arī varbūtība, ka jaunam režisoram veiksmīgāk ir pirmo filmu veidot kādā konkrētā žanrā, nevis pašam par sevi. Tā ir atbilde? Varbūt, bet ne manā gadījumā. Man tieši otrādi. Tikai pēc savas pirmās filmas pievērsos žanram. Un mana pirmā filma "Cilvēki tur" nebija gluži autobiogrāfiska. Stāsts bija par to, ko biju redzējis, dzirdējis un, protams, piefantazējis klāt. Filmas pamatā bija reāls stāsts. Tie, kas redzējuši šo filmu – realitātē tas notikums bija vēl briesmīgāks un šausmīgāks, nekā filmā. Bet par tām kriminālfilmām… Manuprāt, viens no iemesliem ir tas, ka tā ir brīva zona. Mēs visi – sevišķi jaunībā – augam un ietekmējamies tieši no šī žanra filmām, turklāt ne tikai režisori Latvijā, bet arī pasaulē. Tarantīno, Skorsēze… Varbūt vienīgi Spīlbergs to darījis mazāk nekā citi. Bet vienalga – tas ir žanrs, kas dod tev iespēju izstāstīt ļoti spilgtu, intensīvu un skatītājam interesantu pasauli, kurā ir pilnīgi citi likumi! Protams, mums gribas redzēt un uzzināt vairāk par to, kā cilvēki ignorē sabiedrības normas un dzīvo pēc saviem likumiem. Viņi kaut kādā ziņā ir dumpinieki – saceļas pret normām un netaisnību. Tieši tā, kā Dārta Ceriņa šajā raidījumā stāstīja – tas arī ir par to. Ja cilvēks nevar sasniegt taisnību saskaņā ar likumu, viņš pats pārkāpj likumu, lai taisnību sasniegtu. Un principā visi stāsti ir par to. Cik mēs gribam tos redzēt vai cik varbūt atsaucīgi ir skatītāji uz šo žanru, uz šo tēmu? Tas ir labs jautājums – par atsaucību. Jo tas, ka skatītājiem pirms filmas noskatīšanās tiek solīts, ka tur būs kaut kas tāds, kas piesaistīs uzmanību, ka varoņi pārkāps robežas – tas  uzreiz ir interesanti. Bet mūsu gadījumā, man liekas, Latvijā skatītājam ar ļoti retiem izņēmumiem interesē savi stāsti – lokāli stāsti. Tāpēc arī mums tik ļoti populāras ir patriotiskās filmas, kur skatītājs emocionāli jūtas ļoti komfortabli, jo viņš redz un dzird to, ko viņš grib redzēt un dzirdēt. Neko vairāk. Tāpēc man ir prieks par Oskara Rupenheita filmas lielajiem panākumiem, jo viņš ir uztaisījis diezgan skarbu filmu par 90. gadiem, un esmu labā ziņā pārsteigts, ka skatītājiem patiesi gribējās redzēt tādu filmu, jo biju diezgan skeptisks par to, ka mūsdienās kāds aizies skatīties filmu par 90. gadu bandītiem. Es runāju par filmu "Tumšzilais evaņģēlijs". Tas ir kvalitatīvs darbs, un man prieks, ka šis darbs kļuva par tādu hitu. Kriminālas iezīmes var atrast arī operās, jo ļoti reti tās noslēdzas labi. Bieži atrodami  sižeta pavērsieni, pie kuriem var pieķerties. Tevis veidotajā "Seviļas bārddzinī" bija ļoti laba atsauce uz Franču revolūcijas laiku. Tāpat arī "Hofmaņa stāstos" tā sēņu lietošana arī pārāk legāla tomēr nebija. Kas būs Pjetro Maskanji "Zemnieka godā" un Rudžjēro Leonkavallo "Pajaci" izrādēs, kas tavā režijā būs skatāmas pēc Jaunā gada? Nestāstīšu sīki par to, ko darīsim, bet pamatā tas būs stāsts par lietām, kas mūsdienās skatītājam, iespējams, būs mazliet nesaprotamas, sevišķi mūsu reģionā. Tas ir par atriebību, par godu, par to, ko sabiedrība domā, piemēram, par mani vai par manu sievu. Līdz ar to stāsts ir vairāk par cīņu par savu reputāciju. Cilvēki tādēļ ir gatavi darīt briesmīgas lietas – nogalināt, melot, zagt un tā tālāk. Mūsu gadījumā gribam to visu izveidot mūsu skatītāju sirdīm mazliet tuvāku, lai tas nav par vendetu – jo atriebības tēma ir diezgan primitīvs dramaturģijas gājiens. Man tā kā gribas uztaisīt izrādi drīzāk par varoni, kurš kļūs par pagātnes spoku pārējiem varoņiem. Un kaut kādā ziņā viņš viņus soda par viņu pagātnes grēkiem. Tu domā, ka atriebība ir vienkārši citas kultūras fenomens, ko mums grūti saprast? Saprast var, bet noticēt, uz ko cilvēki ir spējīgi tās dēļ, domāju, ir grūti. Protams, mums atriebības sajūta ir dabiska, un tā ir normāla lieta. Bet ne visi ir gatavi pārkāpt kādus morāles principus vai pat likumu tikai atriebības dēļ. Teiksim, mana sieva bučojas ar citu vīrieti – aiziešu un nogalināšu abus! Noticēt un līdzpārdzīvot tādam stāstam mūsdienās ir diezgan grūti. Tāpēc mans uzdevums kā režisoram ir izdarīt tā, lai skatītājs varētu līdzpārdzīvot, atrast vēl kaut kādu stīgu, kas palīdzētu skatītājam just līdzi vai vismaz noticēt tam visam. Kaut gan tāda izsmalcināta atriebība mūsdienās pastāv diezgan bieži. Ne tieša, bet izsmalcināta. Un šķiet, ka cilvēki to tīri labprāt pielieto. Es ceru, ka ar izsmalcinātību tu nedomā slepkavību! (Smejas.)  Protams, nē! Drīzāk par morālo, statusa atriebību.  Dramaturģiski tas ir ļoti viegli – iedot varonim šādu motivāciju kaut ko darīt, pārkāpt kaut kādas robežas. Bet tieša atriebība, manuprāt, nav labs gājiens, jo tas ir ļoti viegls ceļš. Motivācija varbūt ir, bet pamatojuma reizēm trūkst. Starp citu, Leonkavallo "Pajaci" tavā režijā bija pirms sešiem gadiem. Šis būs cits stāsts?  "Pajaci" paliks tāds pats. Vienkārši toreiz pirmajā daļā bija nevis Maskanji "Zemnieka gods", jo Zigmars Liepiņš vēlējās eksperimentēt, un mēs taisījām Montemeci operu "Burvestība". Ņemot vērā, ka tas bija pirmais šīs operas iestudējums vispār vēsturē, skaidrs, ka atrast dziedātājus, kas atbrauktu un to nodziedātu, bija diezgan liels izaicinājums, kas beidzās ne ar ko, un līdz ar to šo izrādi noņēma no repertuāra. Bet tagad Sandis Voldiņš grib atjaunot "Pajaci" un salikt kopā klasiskajā formātā ar "Zemnieka godu" pirmajā daļā. Tā ka man principā būs jāatjauno "Pajaci" un pilnīgi no jauna jāiestudē "Zemnieka gods". Vai mūzika palīdz atrast tos pagrieziena punktus sižetā? Jā, mūziku klausos ļoti daudz. Manuprāt, ar mūziku režisoram jāstrādā ne mazāk kā ar stāstu. Un ar mūziku ir arī tā: vai nu tu cīnies ar to, vai to pieņem tādu, kāda tā ir, un vienkārši pieliec klāt kādus vizuālus elementus, kas palīdzēs skatītājam gan skatīties, gan klausīties. Un mans uzdevums tāds vienmēr ir bijis, lai abas divas lietas – tas, ko viņi dzird un tas, redz, netraucē viena otrai. Var taisīt kaut ko pilnīgi citu vizuāli, protams, kaut ko negaidītu, bet ir svarīgi, lai tas dotu kaut ko mūzikai. (..) Šobrīd vairāk domāju par to, kā izcelt ļoti "Zemnieka goda" mūziku, ka ir ārkārtīgi salda, melodiska itāļu mūzika. Tagad daudz  skatos itāļu filmas no 50., 60. gadiem – ne tikai neoreālismu, bet arī komēdijas ar Marčello Mastrojāni, piemēram. Tur būs ļoti daudz referenču no kino. Mēs gribam uztaisīt tādu pēckara laika Itāliju, Dino Rīzi vai agrīnā Fellīni komēdijas virzienā. Un "Pajaci" būtu loģisks turpinājums ar tiem pašiem varoņiem, taču pēc 20 vai 30 gadiem, kad viņi nonākuši pansionātā... Tātad periods pēc kara un – astoņdesmitie gadi. Kādā stadijā šobrīd ir iestudējums? Sāksim mēģināt janvārī. Es tagad gatavojos – izpildu mājasdarbus... Bet tagad man tomēr ir lūgums mesties atpakaļ kino pasaulē un doties uz Parīzi, un raidījumā Piejūras klimats, kas izskanēs 13. decembrī, ir arī kāds fragments tieši par filmu skatīšanos Parīzē. Alise Zariņa stāsta par savu pieredzi Parīzē, un raidījuma dalībnieki spriež, ja reakciju, kādu var novērot Francijā, varētu redzēt arī kinoteātros Rīgā. Es teiktu, ka operā vai teātros nekad nekliegs. Atceros, Francijā manis veidotās operas "Karmena" pirmizrādē puse no auditorijas kliedza "Bū!", bet otra puse kliedza "Bravo!" Bija ļoti dīvaina sajūta. Vēl pirms mēģinājuma mani direktore brīdināja: "Aik, atceries, ka nebūs tev tikai aplausi, bet būs arī "Bū!" Šeit ir tāda tradīcija, sevišķi ar "Karmenu", kas frančiem ir svēta lieta. Protams, Latvijā ir tā: ja ir vienkārši aplausi, tas nozīmē, ka izrāde nav sevišķi patikusi. Ja ir aplausi un ceļas kājās, tas ir labi. Bet tagad dažreiz ceļas kājās tikai celšanās pēc – gan filmām, gan izrādēm ir tāda problēma. Atceros, reiz Armēnijā braucu taksī, un tur skanēja kāda briesmīga dziesma. Prasu taksistam: tev patīk tā dziesma? Viņš saka – jā. Es saku – kas tev tajā patīk? Melodija? Viņš saka – nē, viņš dzied par mammām. Kā var nepatikt dziesma, ja tur dzied par mammām?! Un es saprotu, ka šeit tāpat ir ar filmām vai izrādēm: ja tēma ir pareiza un laba, cilvēkam patīk – vienalga, kā tas uztaisīts. Mani tas kaitina un nepatīk. Jo man liekas, ka nav tik svarīgi, par ko, bet kā. Man vienmēr interesē, kā konkrēto tēmu vai stāstu režisors ir interpretējis un parādījis uz skatuves vai uz ekrāna. Bet par to kino vēstures iespēju – Parīzē skatīties senākas un jaunākas filmas: pie mums tā ir ļoti reta iespēja. Vai arī mēs esam pieraduši vairāk skatīties mājās, datorā? Vienkārši mums ir maz cilvēku. Ja mūsu Rīgā būtu četri vai pieci miljoni iedzīvotāju, mums uz lielā ekrāna rādītu arī Bergmana filmas. Bet pēdējos gadus esmu manījis labu tendenci, ka ne tikai "Splendid Palace", bet arī lielajos komerckinoteātros ik pa brīdim rāda klasiku. Piemēram, vakar "Apollo kino" skatījos Kubrika "Mirdzuma" restaurēto versiju. Tas man bija liels piedzīvojums! Tiklīdz rāda kādu klasisko filmu labā kvalitāte, man ir ļoti svarīgi, lai tai būtu laba kvalitāte – gan projekcija, gan pati filmas kopija. Tiklīdz kaut kas tāds notiek, obligāti aizeju un noskatos. Tas vienmēr ir liels prieks. Arī "Splendid Palace" ik pa brīdim rāda klasiskās filmas un redzu, ka cilvēki nāk. Piemēram, vakar uz seansu bija ļoti daudz jauniešu, par ko biju priecīgs. Nezinu, kā viņi to uztvēra un vai viņiem tā patika vai nepatika, bet vienalga – interese bija. Skaidra lieta, ja šī filma būtu repertuārā, zāles būtu tukšas, bet ja ir īpašs seanss – notikums, cilvēki nāk, jo saprot, ka vairs nebūs tādas iespējas. Bet noslēgumā par kādu ļoti būtisku notikumu – par to, kas mūs sagaida 8. Janvārī. Lai arī neko daudz par Latvijas Radio 3 Klasika 30. jubilejas svinībām neatklāsim, mums ir liels prieks par to, ka piekriti būt šī koncerta režisors. Cik tas ir vienkārši – ieraudzīt pārdesmit skaņdarbus un izdomāt, kā tos salikt kopā? Tā būs mana pirmā pieredze... Man ir mazliet bail – vairāk, nekā taisīt operu, jo koncertus nekad neesmu režisējis. Bet, kad man piedāvāja tādu iespēju, negribēju atteikt, jo "Klasika" ir mans mīļākais radio. Vienmēr mašīnā klausos tikai divas radiostacijas, un viena no tām ir jūsu. Pat ja būtu uzaicināts mazgāt grīdas jūsu raidstacijas studijā, būtu atnācis jums palīdzēt! Šobrīd atklāsim to, ka būs krāšņi solisti un orķestri, Latvijas Nacionālais simfoniskais orķestris un Latvijas Radio bigbends, būs arī dažādi kamersastāvi. Vai tas var palīdzēt saprast to, kas tad tā "Klasika" īsti ir? "Klasika" ir tas, kas eksistē un dzīvo pāri laikam: laiks iet, bet tā dzīvo un eksistē. Jo tā ir klasika. Vai tas ir džezs vai akadēmiska mūzika – tam nav nekādas nozīmes. Cauri laikiem tas dzīvo, eksistē, un tas katrā ziņā ir mūžīgs.  Bet koncerta ziņā, protams, mums būs vizuāli elementi , kas apvienos to visu. Tajā pašā laikā, kas ir labi – katrā skaņdarbā mainās garastāvoklis, atmosfēra. Līdz ar to man kā režisoram galvenais uzdevums ir izdomāt pārejas no viena skaņdarba uz otru. Atrisināt tieši šo niansi. Bet baidos, ka tik ļoti baudīšu to koncertu, ka aizmirsīšu par saviem pienākumiem un darbu... (Smejas.)  Šajā koncertā būs mūsu rezidences mākslinieki Aigars Raumanis un Annija Kristiāna Ādamsone. Būs arī Elīna Garanča un Maestro Raimonds Pauls! Bet radoši tehniskajā komandā būs cilvēki, ar kuriem tu darbojies visai bieži – Artis Dzērve, Mārtiņš Vilkārsis. Tev ir svarīgi savi cilvēki, ar kuriem saproties no pusvārda? Protams. Tas ir ne tikai par rezultātu, bet arī par darba procesu. Līdz ar gadiem esmu sapratis, ka vēlos arī baudīt procesu, un procesu var baudīt, tikai pateicoties cilvēkiem, ar kuriem tu strādā! Man negribas ciest, man negribas cīnīties, man gribas vienkārši labi pavadīt laiku un sasniegt labu rezultātu. Tas jau nenozīmē, ka tā sanāks! Bet jāmēģina. Bet, tiklīdz tu izvirzi tādu uzdevu, vismaz uz pusi sanāk. Bet šie cilvēki mani pazīst ļoti ilgu laiku, esam ļoti daudz ko taisījuši kopā, sevišķi ar Arti Dzērvi un Kristīni Pasternaku. Domāju, viss būs interesanti un labi. Vai nav kādas šaubas par to, ka kaut ko var atkārtot? Kaut kas līdzīgs jau ir bijis?  Nē, nē! Neesmu redzējis koncertus. Godīgi sakot, pat nezinu, kā citi ir taisījuši koncertus. Līdz ar to man ir tāda sajūta, ka var darīt jebko. Bet tajā pašā laikā man dots ļoti konkrēts uzdevums no jūsu radio puses – ko jūs vēlaties, kam jābūt, un tas man vienkārši jāsaliek kopā. Man nav jāizdomā izrāde – šis ir mazliet cits uzdevums. 

Až bude v pondělí premiér Andrej Babiš (ANO) uvádět do funkcí své ministry, včetně dvojjediného Petra Macinky v roli ministra zahraničí a – údajně jen dočasně – i životního prostředí, budou v ulicích českých měst demonstrovat stovky středoškoláků proti tomu, aby v čele tak důležité instituce, jako je v době razantních klimatických změn ministerstvo životního prostředí, stanul nikoli jen hajlující Filip Turek, ale ani žádný jiný zástupce strany Motoristé sobě.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Česká kina začnou promítat film Modrou stezkou. Ten se odehrává v blízké budoucnosti, kdy brazilská vláda sestěhovává všechny staré lidi do obytných kolonií pro seniory. 77letá Tereza to ale odmítne a uteče do Amazonie, kde absolvuje magickou cestu tropy. „Je to jeden z filmů, který se stal mým letošním oblíbencem už po festivalu Berlinale,“ říká kritik Pavel Sladký. „Nabízí příběh, který je proti ageismu, má velice svobodného ducha a je v tomto ohledu velmi sympatický.“

Proč vojenská policie prověřuje aktivity spolku Nemesis, který se podílí na zbrojní pomoci Ukrajině? Co vede investiční skupinu PPF k přesunu sídla z Nizozemska do Česka? A jaký nález podle britských vědců dokládá, že neandrtálci ovládli rozdělávání ohně o statisíce let dřív, než se dosud soudilo?

Část demolice v ostravské osadě Bedřiška tento týden skončila. Obyvatelé to označují za aroganci moci. Finské domky lidem pronajímá radnice a ta tvrdí, že už se dostaly na hranici svojí životnosti. „Strategii jsme přijali díky nerentabilitě domů,“ vysvětluje místostarosta městského obvodu Ostrava-Mariánské Hory a Hulváky Jiří Pagáč (KDU-ČSL). „Máme znalecký posudek, který říká, že nejsou za životností,“ oponuje v pořadu Pro a Proti mluvčí obyvatel Bedřišky Eva Lehotská.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Proč vojenská policie prověřuje aktivity spolku Nemesis, který se podílí na zbrojní pomoci Ukrajině? Co vede investiční skupinu PPF k přesunu sídla z Nizozemska do Česka? A jaký nález podle britských vědců dokládá, že neandrtálci ovládli rozdělávání ohně o statisíce let dřív, než se dosud soudilo?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hygienici vydali v čase adventu doporučení, která se týkají prevence virové hepatitidy A. V čem spočívá záludnost nemoci, jak se chránit a na co si dát pozor? Odpovídá ředitelka protiepidemického odboru Krajské hygienické stanice Liberec Monika Hausenblasová.

Drugi poudarki oddaje: - Varnostne razmere v Pomurju so dobre, vendar policisti obravnavajo več ilegalnih prehodov državne meje. - V štirih kraško-brkinskih občinah bodo pili dražjo vodo. - V Zeliščarskem centru jugovzhodne Slovenije v Zágradu se bodo posvetili tudi vzpostavitvi poslovnega modela izkoriščanja zelišč. - Leto 2026 so na Vrhniki razglasili za Cankarjevo leto. Ob 150-ti obletnici rojstva velikega pisatelja so izdali Cankarjev koledar in novo številko zbornika Vrhniški razgledi.

Hygienici vydali v čase adventu doporučení, která se týkají prevence virové hepatitidy A. V čem spočívá záludnost nemoci, jak se chránit a na co si dát pozor? Odpovídá ředitelka protiepidemického odboru Krajské hygienické stanice Liberec Monika Hausenblasová.Všechny díly podcastu Host Dopoledne pod Ještědem můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Žloutenka typu A – onemocnění, kterým se v některých regionech naší republiky letos nakazilo mnohem víc lidí, než v letech předchozích. Jaké jsou příčiny, kolik nemocných bylo letos v našem kraji, jak se bránit? Zjišťovali jsme v dalším díle rubriky O čem se mluví.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.Viac si vypočujte v našom podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.Viac si vypočujte v našom podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Vlada je potrdila predlog, s katerim želi omogočiti udeležbo delavcev pri dobičku v večjem obsegu kot doslej. Potrdila je tudi kandidate za veleposlanike, čeprav nekaterim nasprotuje predsednica države Nataša Pirc Musar. Premier Robert Golob je zatrdil, da so vsi prestali zahtevana preverjanja, ne verjame pa, da ima predsednica pooblastila, da bi vladi diktirala, o čem lahko odloča. Druge teme: - Predsednik vlade je danes tudi zavrnil poziv k preklicu javnega naročila za nacionalno platformo za generativno umetno inteligenco. Nevladniki opozarjajo na spodkopavanje digitalne suverenosti države. Navedbe, da bi morali vztrajati pri slovenskem modelu, pa je strokovni sodelavec pri pripravi razpisa Marko Grobelnik, zavrnil z besedami, da bi to bil razpis za najboljšo leseno žlico. - Proti korupciji se je treba bojevati skupaj s komisijo za njeno preprečevanje in ne proti temu organu, je predsednik komisije Robert Šumi poudaril ob današnjem mednarodnem dnevu boja proti korupciji. K temu moramo po njegovih besedah prispevati vsi, saj stane vse nas. - Kijev naj bi danes Washingtonu predstavil posodobljen osnutek mirovnega načrta, ki ga je pripravljal skupaj z Evropejci. Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je po krajši turneji na stari celini poudaril, da za predajo ozemlja Rusiji ni pooblaščen ne po ustavi ne po mednarodnem pravu.

Rubriko pripravlja Marjan Bunič

Už rok je Jozef Síkela (STAN) ve funkci eurokomisaře pro mezinárodní partnerství. A za tu dobu procestoval desítky zemí, kde jednal o investicích do přehrad, železnic i škol. Zároveň však čelil kritice kvůli své komunikaci. „Poté, co jsme dohnali komunikační mezeru, kterou jsme měli primárně v partnerských zemích, bych teď chtěl dohnat komunikační mezeru, kterou mám vůči České republice,“ říká Síkela v podcastu Bruselské chlebíčky. A nastiňuje své další plány.

1. Európska komisia zrejme ustúpi lobingu automobiliek  2. Ekonomika rastie pomaly, domácnosti šetria  3. Energopomoc dostanú aj majitelia viacerých nehnuteľností  4. Ako umelá inteligencia mení detstvo

Od začínajících ruských lékařských specialistů a chirurgů se očekává absolvování rezidentury, kde získají odborné znalosti ve svém plánovaném oboru. Nový zákon, který tento měsíc schválil prezident Vladimir Putin, znamená, že mnoho z nich po dokončení studia zahájí svou kariéru v malých nemocnicích s omezenými zdroji v ruských regionech, píše nezávislý ruský server Moscow Times.

„Všichni se bojíme. Stačí jen říct, že tady na předměstí není něco v pořádku, a můžeme přijít o život,“ říká jeden z účastníků pohřbu dvacetiletého Mehdiho Kessaciho.

Státnický krok nebo další finta? Neunáhlil se prezident?; Jak to dopadne s ministerstvy pro Motoristy a co bude s Turkem; Od státní krize dělí Německo verdikt ústavního soudu a 18 tisícin procenta; Papež se otestoval Orientem; Vstupte do odboje. Proti drogám; Toyen svobodná i neslušná

V momente ak Ukrajina padne, sa môže stať, že proti nám nebude stáť jedna, ale rovno dve najlepšie vycvičené armády na svete: Ruská - a v jej radách aj časť ukrajinskej armády, varuje vojnový reportér Tomáš Forró. Ako vážne to myslíme s tým, že Európa je "našim miestom pre život," pýta sa. 1383 dní alebo 3 roky a vyše 9 mesiacov. Už toľko trvá vojna na území nášho východného suseda - Ukrajiny. S pôvodne Putinom ohlásenej krátkej Špeciálnej vojenskej operácie sa tak stala plnoformátová a nesmierne krvavá vojna, v ktorej Rusko deň čo deň nivočí ukrajinské domovy a zabíja ukrajinských občanov. Koniec tohto najničivejšieho konfliktu na európskom území je pritom stále v nedohľadne. Mierové pokusy z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa - či skôr z dielne jeho proruských vyjednávačov, sú pre Ukrajincov absolútne neprijateľné, no a Rusko o žiadny mier - aspoň taký, ktorý by nebol kapituláciou Ukrajiny, záujem nejaví.Namiesto ukončenia bojov tak pokračujú dennodenné nálety ruských rakiet a dronov na ukrajinské mestá ako i veľmi pomalý - a za cenu brutálnych obetí vykúpený, no i tak vytrvalý postup ruskej armády. Ukrajine pritom dochádzajú vojaci a jej morálku oslabil aj obrovský korupčný škandál, v ktorom figuruje najbližšie okolie samotného prezidenta Zelenského. Takzvaná mindičgate otriasla i odhodlaním európskych donorov, bez ktorých peňazí však Ukrajina nemá šancu prežiť. No a na dvere nám už klope zima, ktorá bude podľa všetkých predpovedí pre našich východných susedov asi najnáročnejšia od začiatku vojny. Ako tento krvavý konflikt skončí a môže skončíť v nejakej dohľadnej dobe? Ako vnímajú dnes vojnu samotní Ukrajinci a to aj tí priamo na frontovej línií? A ako otriasol korupčný škandál Zelenského blízkeho okolia ich morálkou a odhodlaním? No a prečo sa ruská agresia na Ukrajine bytostne týka aj nás, tu na Slovensku?Čas ukáže, ukáže či Ukrajina vyhrá alebo prehrá i to, či Európa - ako ju poznáme, ostane. No ak neostane, lebo ju Rusko napadne, tak potom dospejeme k tomu, že sme nemali právo hovoriť si, že toto je "naše miesto na život." Ak sme neboli ochotní ho brániť a ani platiť tých, ktorí bojujú za nás, tak to znamená, že sme to právo asi nemali, hovorí Tomáš Forró. Témy pre vojnového reportéra, ktorý situáciu na Ukrajine dobre pozná i priamo z vojnových zákopov Tomáša Forróa. Pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V momente ak Ukrajina padne, sa môže stať, že proti nám nebude stáť jedna, ale rovno dve najlepšie vycvičené armády na svete: Ruská - a v jej radách aj časť ukrajinskej armády, varuje vojnový reportér Tomáš Forró. Ako vážne to myslíme s tým, že Európa je "našim miestom pre život," pýta sa. 1383 dní alebo 3 roky a vyše 9 mesiacov. Už toľko trvá vojna na území nášho východného suseda - Ukrajiny. S pôvodne Putinom ohlásenej krátkej Špeciálnej vojenskej operácie sa tak stala plnoformátová a nesmierne krvavá vojna, v ktorej Rusko deň čo deň nivočí ukrajinské domovy a zabíja ukrajinských občanov. Koniec tohto najničivejšieho konfliktu na európskom území je pritom stále v nedohľadne. Mierové pokusy z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa - či skôr z dielne jeho proruských vyjednávačov, sú pre Ukrajincov absolútne neprijateľné, no a Rusko o žiadny mier - aspoň taký, ktorý by nebol kapituláciou Ukrajiny, záujem nejaví.Namiesto ukončenia bojov tak pokračujú dennodenné nálety ruských rakiet a dronov na ukrajinské mestá ako i veľmi pomalý - a za cenu brutálnych obetí vykúpený, no i tak vytrvalý postup ruskej armády. Ukrajine pritom dochádzajú vojaci a jej morálku oslabil aj obrovský korupčný škandál, v ktorom figuruje najbližšie okolie samotného prezidenta Zelenského. Takzvaná mindičgate otriasla i odhodlaním európskych donorov, bez ktorých peňazí však Ukrajina nemá šancu prežiť. No a na dvere nám už klope zima, ktorá bude podľa všetkých predpovedí pre našich východných susedov asi najnáročnejšia od začiatku vojny. Ako tento krvavý konflikt skončí a môže skončíť v nejakej dohľadnej dobe? Ako vnímajú dnes vojnu samotní Ukrajinci a to aj tí priamo na frontovej línií? A ako otriasol korupčný škandál Zelenského blízkeho okolia ich morálkou a odhodlaním? No a prečo sa ruská agresia na Ukrajine bytostne týka aj nás, tu na Slovensku?Čas ukáže, ukáže či Ukrajina vyhrá alebo prehrá i to, či Európa - ako ju poznáme, ostane. No ak neostane, lebo ju Rusko napadne, tak potom dospejeme k tomu, že sme nemali právo hovoriť si, že toto je "naše miesto na život." Ak sme neboli ochotní ho brániť a ani platiť tých, ktorí bojujú za nás, tak to znamená, že sme to právo asi nemali, hovorí Tomáš Forró. Témy pre vojnového reportéra, ktorý situáciu na Ukrajine dobre pozná i priamo z vojnových zákopov Tomáša Forróa. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od začínajících ruských lékařských specialistů a chirurgů se očekává absolvování rezidentury, kde získají odborné znalosti ve svém plánovaném oboru. Nový zákon, který tento měsíc schválil prezident Vladimir Putin, znamená, že mnoho z nich po dokončení studia zahájí svou kariéru v malých nemocnicích s omezenými zdroji v ruských regionech, píše nezávislý ruský server Moscow Times.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Všichni se bojíme. Stačí jen říct, že tady na předměstí není něco v pořádku, a můžeme přijít o život,“ říká jeden z účastníků pohřbu dvacetiletého Mehdiho Kessaciho. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ministerstvo vnitra se snaží informovat veřejnost o základních postupech v prvních třech dnech krizové situace příručkou nazvanou 72 hodin, kterou v listopadu rozesílalo do poštovních schránek. „Snažili jsme se, aby příručka byla všem dostupná a jednoduše aplikovatelná,“ říká vedoucí oddělení strategické komunikace ministerstva vnitra Jan Paťawa. „Některé věci by měly být více zdůrazněné a jinak podané,“ kritizuje instruktor kurzů přežití Amar Ibrahim.

Restart vztahů mezi Českem a Slovenskem – tak označil předseda slovenské Národní rady Richard Raši návštěvu svého českého kolegy Tomia Okamury (SPD). „Atmosféra na Slovensku byla opravdu mimořádně plná očekávání,“ popisuje z Bratislavy Radek Vondráček (ANO). „Uvidíme, jak dlouho radostné opojení vydrží,“ namítá skepticky poslanec ODS Pavel Žáček v pořadu Pro a proti.

V Brně se má příští rok konat sjezd sudetoněmeckého krajanského sdružení. Pozvala ho organizace Meeting Brno, která už dříve do Brna přivedla třeba potomky místních židovských rodin. Ne všem se tato aktivita líbí. „I když sdružení v roce 2015 změnilo rétoriku, jejich myšlenky jsou předávány z generace na generaci,“ tvrdí Roman Freimuth (SPD). „81 let po válce je dost dlouhá doba, abychom se společně dokázali vrátit k naší minulosti,“ argumentuje Matěj Holan (Žít Brno).

Prezident Petr Pavel trvá na výhradách vůči Filipu Turkovi (Motoristé). Jeho jmenování ministrem podmínil tím, že vysvětlí s ním spojené kontroverze. „Když premiér navrhuje Filipa Turka, nese za to plnou odpovědnost,” říká v Pro a proti šéfkomentátor Deníku.cz a bývalý poslanec hnutí ANO Martin Komárek. „Ustanovení, kdy premiér navrhuje a prezident jmenuje, potřebuje interpretaci Ústavního soudu,” namítá politolog a prezidentův poradce Jiří Pehe.

Co bude s návrhem státního rozpočtu? „Končící vláda by ho měla přepracovat. Zapomněla na spoustu výdajů, chyběly by peníze pro školství i ministerstvo práce a sociálních věcí,“ kritizuje pro Český rozhlas Plus poslanec za SPD Miroslav Ševčík. Podle poslankyně Věry Kovářové (STAN) vláda vycházela z výpočtů Národní rozpočtové rady: „Peníze na mandatorní výdaje chybět nebudou. Chtěli jsme návrh poslat do druhého čtení a projednat úpravy ve výborech.“

Vláda koalícia v parlamente expresne rýchlo ruší Úrad na ochranu oznamovateľov. Zrýchlené hlasovanie kritizuje generálny prokurátor a aj Európska komisia. Proti rušeniu úradu protestujú občania aj mimovládky a hlasovať nechce ani poslanec Hlasu Ján Ferenčák.Opozícii sa dopoludnia pre vlakové nehody nepodarilo odvolať ministra dopravy Jozefa Ráža. Koalícia odmietla otvoriť mimoriadnu schôdzu parlamentu. Smer, ktorý klesá v prieskumoch, sa medzitým dostal pre kauzy obvineného šéfa úradu vlády Gedru a obvineného advokáta a švagra Roberta Fica Chabadu do sporu s generálnym prokurátorom. Premiér tiež pre maily so sexuálnym predátorom Epsteinom odmietol odvolať svojho poradcu Miroslava Lajčáka.Prečo chce vlastne vláda zrušiť fungujúci Úrad na ochranu oznamovateľov? Čo vyvolalo vojnu prokurátorov a ako napokon dopadne? A ako môže skončiť infringement Európskej únie proti Slovensko pre novelu ústavy? A neprestrelilo PS s otváraním Benešových dekrétov?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity Radoslavom Štefančíkom.

Oleksandra Simochko zjišťovala, co Ukrajinské centrum Nusle uspořádá pro ukrajinské uprchlíky nad 65 let. Tatiana Čabáková navštívila obchůdek, kde najdete ručně vyráběné vlněné produkty z Bulharska Moderuje: Tatiana Čabáková Připravila: Tajana Mančalová

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tomáš Balogh je šéf krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý sa ocitol vo verejnom spore s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Tvrdí, že Žilinka mu nezákone zasahoval do citlivých politických káuz - konkrétne pre Ficovho švagra Svetozára Chabadu a šéfa úradu vlády Juraja Gedru mal Žilinka žiadať prísnejšie a rýchlejšie stíhanie. Verejne sa proti tomu ozval až keď sa ho generálny prokurátor pokúsil odvolať z funkcie. Balogh tvrdí, že to bolo pre zástupný dôvod a požiadal o pomoc Úrad na ochranu oznamovateľov. Prípad bude už zajtra riešiť Rada prokurátorov. Prečo sa obrátil aj na politikov?Generálny prokurátor Maroš Žilinka chce Tomáša Balogha odvolať pre pochybenia pri obstarávaní nábytku na žilinskej prokuratúre. O jeho listoch tvrdí, že sú len vedrami špiny na vedenie generálnej prokuratúry.Tomáš Balogh sa bráni, že sa nenechá odvolať zo zástupného dôvodu. S politikmi Smeru ani ich nominantmi podľa vlastných slov nič nemá.V podcaste so žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom sa dozviete:– od 1. minúty – ako malo vyzerať ovplyvňovanie politických káuz zo strany generálneho prokurátora;– po 5:00 – že Maroš Žilinka mal vydať pokyny písomne, ale dal ich len ústne;– od 7:00 – či nie je legitímne, aby nadriadený prokurátor žiadal rýchlejší postup v prípade Svetozára Chabadu;– okolo 9:00 – ako mohol prokurátor Chabada neriešiť spisy neúmyselne;– od 16:00 – prečo Maroš Žilinka tlačí na tieto kauzy;– po 17:00 – že intenzita zásahov Maroša Žilinku vzrástli v jednej kauze v júli 2025, mesiac po neschválení jeho renty;– od 19:00 – ako reaguje na to, že tieto prípady vyzerajú ako ochrana ľudí blízkych Smeru;– po 21:00 – prečo verejne vystúpil proti Marošovi Žilinkovi až keď mu hrozí strata funkcie;– od 25:00 – ako verí, že ho ochráni Úrad na ochranu oznamovateľov a či je už chráneným oznamovateľom;– po 34:00 – prečo sa ho dotýkajú vyjadrenia Maroša Žilinku, ale neprekáža mu, ak jeho meno využíva Smer v politike;– od 43:00 – prečo prokurátorke v kauze sekty AllatRa navrhol taký nízky disciplinárny trest a či jej prestal veriť;– po 44:00 – že nerozumie, čím je kontroverzný jeho podriadený prokurátor Kováč.Oprava: Redaktor v rozhovore nesprávne uviedol, že neschválenie renty pre generálneho prokurátora časovo zapadá s údajným zásahom do kauzy v novembri 2024. V skutočnosti koreluje až s druhým diskutovaným prípadom v júli 2025 (rentu poslanci odmietli v júni 2025).

Rusko momentálne nemá na ďalšiu vojnu, hovorí Alexander Duleba, expert na Rusko. Reaguje tak na obavy viacerých armád či tajných služieb, že Rusko najneskôr do roka 2030 zaútočí na európsku krajinu NATO. Rusi sú totiž nespokojní a chcú zasahovať do bezpečnosti Európy. Čo to znamená pre nás? Dá sa nájsť kompromis a dá sa nájsť funkčný mier? Alexander Duleba je mierny optimista a naznačuje, ako by mohol vyzerať mier.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo nemeckí či poľskí generáli varujú pred vojnou s Ruskom a či je hrozba reálna;– po 2:00 – že Rusko chce zmeniť bezpečnostnú architektúru Európy, ale nemá na to kapacity;– od 4:00 – ako vojna na Ukrajine vyčerpala ruský vojenský potenciál a prečo nemôžu viesť konflikt na dvoch frontoch;– po 4:30 – že pôvodná profesionálna ruská armáda už neexistuje a nahradili ju finančne motivovaní regrúti;– od 7:30 – ako sa podstatne zmenil charakter vojny na Ukrajine;– od 8:20 – prečo Rusi postupujú len po pár metroch a využívajú pechotu namiesto techniky;– po 9:30 – ako sa Rusi boja vyhlásiť mobilizáciu;– po 11:50 – prečo je menší alarmista ako európski generáli;– od 13:10 – čo vlastne Rusko chce a či sa im dá vyhovieť;– po 14:20 – prečo sú medzi mierovými požiadavkami veci, ktoré sa týkajú nás a nie Ukrajiny;– od 15:20 – že Rusko nevie vykryť deficit, lebo si nevie požičať na trhoch;– po 16:30 – ako Putin povedal Macronovi, že na Európu nezaútočí;– od 17:30 – čo presne svedčí o tom, že Rusi na vojny už nebudú mať peniaze;– po 19:00 – či konečne zaberajú sankcie;– od 22:30 – že najnovšie sankcie demotivujú Čínu aj Indiu spolupracovať s Ruskom;– po 24:00 – či máme na stole reálny mierový plán a či sa rodí mier;– od 27:30 – že Ukrajina chce najprv zastaviť boje, ale Rusko presne naopak;– po 33:00 – ako je ruský mierový návrh tak zle napísaný, že sa vlastne nedá naplniť;– od 34:30 – či je 19-bodový plán realistický mierový plán, alebo len ďalšia fikcia;– po 35:00 – čo vlastne rozhodne o konci vojny;– od 36:00 – že vojnu môžu rozhodnúť aj európske voľby;– po 36:50 – ako sa Ukrajina môže poraziť sama;– od 38:50 – že ruská vojna na Ukrajine už vojensky nedáva zmysel ani Rusku;– po 40:00 – či by mier na Ukrajine nebol pre nás zlou správou, lebo by sa Rusko mohlo pripraviť na ďalšiu vojnu;– od 41:00 – že Rusko by mohlo chystať ďalšiu vojnu, keby sme od nich začali znova kupovať ropu a plyn;– po 43:00 – že sa treba rozprávať o kontrole a transparentnosti zbrojenia;– od 44:00 – čo treba, aby sme mali garantovaný mier;– po 46:00 – ako vyzerá vojenská transparentnosť;– od 48:30 – či európske vojenské záruky Ukrajine nie sú najrýchlejšou cestou k vojne;– po 49:00 – ako nám Ukrajinci svojimi životmi kupujú čas;– od 49:20 – že ak sa rozpadne EÚ a NATO, vrátime sa do 19. storočia a môžeme zabudnúť na suverenitu;– po 50:00 – prečo je zásadným problémom Donald Trump;– od 50:30 – či sa dá dohodnúť s Ruskom.

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rusko momentálne nemá na ďalšiu vojnu, hovorí Alexander Duleba, expert na Rusko. Reaguje tak na obavy viacerých armád či tajných služieb, že Rusko najneskôr do roka 2030 zaútočí na európsku krajinu NATO. Rusi sú totiž nespokojní a chcú zasahovať do bezpečnosti Európy. Čo to znamená pre nás? Dá sa nájsť kompromis a dá sa nájsť funkčný mier? Alexander Duleba je mierny optimista a naznačuje, ako by mohol vyzerať mier.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo nemeckí či poľskí generáli varujú pred vojnou s Ruskom a či je hrozba reálna;– po 2:00 – že Rusko chce zmeniť bezpečnostnú architektúru Európy, ale nemá na to kapacity;– od 4:00 – ako vojna na Ukrajine vyčerpala ruský vojenský potenciál a prečo nemôžu viesť konflikt na dvoch frontoch;– po 4:30 – že pôvodná profesionálna ruská armáda už neexistuje a nahradili ju finančne motivovaní regrúti;– od 7:30 – ako sa podstatne zmenil charakter vojny na Ukrajine;– od 8:20 – prečo Rusi postupujú len po pár metroch a využívajú pechotu namiesto techniky;– po 9:30 – ako sa Rusi boja vyhlásiť mobilizáciu;– po 11:50 – prečo je menší alarmista ako európski generáli;– od 13:10 – čo vlastne Rusko chce a či sa im dá vyhovieť;– po 14:20 – prečo sú medzi mierovými požiadavkami veci, ktoré sa týkajú nás a nie Ukrajiny;– od 15:20 – že Rusko nevie vykryť deficit, lebo si nevie požičať na trhoch;– po 16:30 – ako Putin povedal Macronovi, že na Európu nezaútočí;– od 17:30 – čo presne svedčí o tom, že Rusi na vojny už nebudú mať peniaze;– po 19:00 – či konečne zaberajú sankcie;– od 22:30 – že najnovšie sankcie demotivujú Čínu aj Indiu spolupracovať s Ruskom;– po 24:00 – či máme na stole reálny mierový plán a či sa rodí mier;– od 27:30 – že Ukrajina chce najprv zastaviť boje, ale Rusko presne naopak;– po 33:00 – ako je ruský mierový návrh tak zle napísaný, že sa vlastne nedá naplniť;– od 34:30 – či je 19-bodový plán realistický mierový plán, alebo len ďalšia fikcia;– po 35:00 – čo vlastne rozhodne o konci vojny;– od 36:00 – že vojnu môžu rozhodnúť aj európske voľby;– po 36:50 – ako sa Ukrajina môže poraziť sama;– od 38:50 – že ruská vojna na Ukrajine už vojensky nedáva zmysel ani Rusku;– po 40:00 – či by mier na Ukrajine nebol pre nás zlou správou, lebo by sa Rusko mohlo pripraviť na ďalšiu vojnu;– od 41:00 – že Rusko by mohlo chystať ďalšiu vojnu, keby sme od nich začali znova kupovať ropu a plyn;– po 43:00 – že sa treba rozprávať o kontrole a transparentnosti zbrojenia;– od 44:00 – čo treba, aby sme mali garantovaný mier;– po 46:00 – ako vyzerá vojenská transparentnosť;– od 48:30 – či európske vojenské záruky Ukrajine nie sú najrýchlejšou cestou k vojne;– po 49:00 – ako nám Ukrajinci svojimi životmi kupujú čas;– od 49:20 – že ak sa rozpadne EÚ a NATO, vrátime sa do 19. storočia a môžeme zabudnúť na suverenitu;– po 50:00 – prečo je zásadným problémom Donald Trump;– od 50:30 – či sa dá dohodnúť s Ruskom.

Tomáš Balogh je šéf krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý sa ocitol vo verejnom spore s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Tvrdí, že Žilinka mu nezákone zasahoval do citlivých politických káuz - konkrétne pre Ficovho švagra Svetozára Chabadu a šéfa úradu vlády Juraja Gedru mal Žilinka žiadať prísnejšie a rýchlejšie stíhanie. Verejne sa proti tomu ozval až keď sa ho generálny prokurátor pokúsil odvolať z funkcie. Balogh tvrdí, že to bolo pre zástupný dôvod a požiadal o pomoc Úrad na ochranu oznamovateľov. Prípad bude už zajtra riešiť Rada prokurátorov. Prečo sa obrátil aj na politikov?Generálny prokurátor Maroš Žilinka chce Tomáša Balogha odvolať pre pochybenia pri obstarávaní nábytku na žilinskej prokuratúre. O jeho listoch tvrdí, že sú len vedrami špiny na vedenie generálnej prokuratúry.Tomáš Balogh sa bráni, že sa nenechá odvolať zo zástupného dôvodu. S politikmi Smeru ani ich nominantmi podľa vlastných slov nič nemá.V podcaste so žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom sa dozviete:– od 1. minúty – ako malo vyzerať ovplyvňovanie politických káuz zo strany generálneho prokurátora;– po 5:00 – že Maroš Žilinka mal vydať pokyny písomne, ale dal ich len ústne;– od 7:00 – či nie je legitímne, aby nadriadený prokurátor žiadal rýchlejší postup v prípade Svetozára Chabadu;– okolo 9:00 – ako mohol prokurátor Chabada neriešiť spisy neúmyselne;– od 16:00 – prečo Maroš Žilinka tlačí na tieto kauzy;– po 17:00 – že intenzita zásahov Maroša Žilinku vzrástli v jednej kauze v júli 2025, mesiac po neschválení jeho renty;– od 19:00 – ako reaguje na to, že tieto prípady vyzerajú ako ochrana ľudí blízkych Smeru;– po 21:00 – prečo verejne vystúpil proti Marošovi Žilinkovi až keď mu hrozí strata funkcie;– od 25:00 – ako verí, že ho ochráni Úrad na ochranu oznamovateľov a či je už chráneným oznamovateľom;– po 34:00 – prečo sa ho dotýkajú vyjadrenia Maroša Žilinku, ale neprekáža mu, ak jeho meno využíva Smer v politike;– od 43:00 – prečo prokurátorke v kauze sekty AllatRa navrhol taký nízky disciplinárny trest a či jej prestal veriť;– po 44:00 – že nerozumie, čím je kontroverzný jeho podriadený prokurátor Kováč.Oprava: Redaktor v rozhovore nesprávne uviedol, že neschválenie renty pre generálneho prokurátora časovo zapadá s údajným zásahom do kauzy v novembri 2024. V skutočnosti koreluje až s druhým diskutovaným prípadom v júli 2025 (rentu poslanci odmietli v júni 2025).

Ženy XYZ #21: Feministický podcast, ve kterém Silvie Lauder, Markéta Plíhalová a Clara Zanga řeší důležitá aktuální témata. Srbská aktivistka chtěla během protivládních protestů jen vyjádřit svůj názor, od policisty si pak ale musela vyslechnout výhrůžky znásilněním a v celostátní televizi se vysílaly její intimní fotky. Proč sexuální nátlak spolehlivě funguje jako taktika proti ženám? Jak vynalézaví jsou pachatelé sexuálního násilí ve válečných konfliktech? Jaké dopady to má na životy žen i celých národů? Ve 21. díle feministického podcastu Ženy XYZ o tom diskutovaly redaktorky Respektu Silvie Lauder, Markéta Plíhalová a Magdaléna Fajtová.

Zahraniční politiku současné slovenské vlády vnímá většina našich občanů jako svébytnou, sebevědomou a založenou na obhajobě národních zájmů Slovenské republiky a jejích občanů. Nicméně Evropské unii se občas tato politika nepozdává. Asi by podle představ Bruselu měla být více proevropská a méně proslovenská. V České republice nás nyní zajímá, jak se budou vyvíjet naše vztahy s naším nejbližším, doslova bratrským sousedem do budoucna, za vlády koalice, která vyhrála letošní volby do Sněmovny. Jak vidí Slovensko budoucnost Visegrádské čtyřky? A jaké shody můžeme nalézt v pohledu na válku na Ukrajině? Zbrojení pokusy Evropské unie omezovat svobodu slova a další zásadní otázky. Tak o všech těchto tématech si budu povídat s mým dnešním vzácným hostem, ministrem zahraničí Slovenské republiky panem Jurajem Blanárem. 26.11.2025, www.RadioUniversum.cz

Po Úrade špeciálneho prokurátora a Národnej kriminálnej agentúre prišiel rad na Úrad na ochranu oznamovateľov.Vláda Roberta Fica v sobotu mimoriadne zasadla. Výsledkom je návrh ministra vnútra na zrušenie Úradu, ktorých chráni oznamovateľov korupcie a vznik nového Úradu, ktorý ho má nahradiť. To všetko v zrýchlenom konaní aj napriek kritike generálneho prokurátora. Úrad pri tom len nedávno pre odstavenie policajtov okolo Jána Čurillu udelil ministerstvu vnútra tri pokuty.Prečo to vláda celé robí a prečo opozícia hovorí o pomste a snahe prekryť zlyhania Hlasu? Prečo má Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nahradiť nový úrad? Aký to má zmysel? Je skutočne úrad spolitizovaný, ako to hovorí Tibor Gašpar?Braňo Závodský sa rozprával s ešte stále predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzanou Dlugošovou.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zaujal výrokom o možno poslednom mierovom lete. Spravodajské služby a silové zložky viacerých západných spojencov totiž zhodne varujú, že Rusko sa pripravuje na vojenskú konfrontáciu s členskou krajinou NATO. Ako by to vyzeralo a ako by vyzerala naša odpoveď?Vojenský analytik Vladimír Bednár v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že ruský plán predpokladá útok na jednu z menších krajín, ktorú by rýchlo obsadili, a politici krajín NATO by potom stáli pred ťažkou dilemou, či pošlú vojakov zomierať pri náročnom oslobodzovaní napríklad Estónska alebo Litvy. Alebo v prípade pádu Ukrajiny aj Slovenska.Rozhovor nahrával Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľali aj Sára Smatanová a Adam Obšitník.

1. Americké sankcie predsa len zatriasli ruskou ropou  2. Vláda sa spamätala, navrhuje rýchlo sprísniť tresty za malé krádeže 3. O ekozáťaži bývalého Istrochemu vláda nerokovala, Taraba pomoc Babišovi popiera  4. Google chce novým AI modelom zosadiť z trónu OpenAI

„Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu,“ hovorí Ladislav Snopko, osobnosť Novembra'89.Dážď, chlad a vietor novembrových námestí a napriek tomu desaťtisíce naprieč vekovým spektrom. Teplo a pohodlné sedenie nitrianskej haly a podľa experta poldruha tisíca zväčša starších dôchodcov. A ak prví šli do nepohody slovenských miest po vlastných, tých druhých si do Nitry zviezol Ficov Smer. Naviac, niektorých v domnení, že idú za kultúrou.A ak desaťtisíce zmrznutých po celej krajine kričali „dosť bolo Fica“, v Nitra – on premiér – pozýval na hity Karola Duchoňa. A že Slovensko normálne žilo a tvorilo aj pred Novembrom'89, že tu máme priveľa politických strán alebo že je potrebné otvoriť vyšetrovanie Kuciakovej vraždy - pre Epsteinovu komunikáciu s „Mirom“.A Ficova stranícka dvojka – Tibor Gašpar – sa z Nitry virtuálne pýtal námestí, proti čomu protestujú, ak aktuálna vládna väčšina vzišla z demokratických volieb.Z mrazu a dažďa bratislavského Námestia slobody však prišla virtuálna odpoveď: „proti ficovskej lúzokracii“, ktorá chcela ešte aj sviatok - symbol - obrať o jeho sviatočnosť. Jej autorom je jeden z mužov Novembra spred 36-ich rokov Ladislav Snopko. Tohtoročný 17. november označuje za tretí najdôležitejší v dejinách. Budem sa pýtať, prečo?„To, čo sa začína diať na Slovensku, smeruje k tomu, voči čomu bojovali sedemnáste novembre rokov 1939 a 1989,“ hovorí Snopko. „Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu. Žiaden fašista nespochybňoval guľatosť Zeme. Ja ho deklarujem ako boj proti úpadku vzdelanosti,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.