Podcasts about Proti

Už rok je Jozef Síkela (STAN) ve funkci eurokomisaře pro mezinárodní partnerství. A za tu dobu procestoval desítky zemí, kde jednal o investicích do přehrad, železnic i škol. Zároveň však čelil kritice kvůli své komunikaci. „Poté, co jsme dohnali komunikační mezeru, kterou jsme měli primárně v partnerských zemích, bych teď chtěl dohnat komunikační mezeru, kterou mám vůči České republice,“ říká Síkela v podcastu Bruselské chlebíčky. A nastiňuje své další plány.

Státnický krok nebo další finta? Neunáhlil se prezident?; Jak to dopadne s ministerstvy pro Motoristy a co bude s Turkem; Od státní krize dělí Německo verdikt ústavního soudu a 18 tisícin procenta; Papež se otestoval Orientem; Vstupte do odboje. Proti drogám; Toyen svobodná i neslušná

Od začínajících ruských lékařských specialistů a chirurgů se očekává absolvování rezidentury, kde získají odborné znalosti ve svém plánovaném oboru. Nový zákon, který tento měsíc schválil prezident Vladimir Putin, znamená, že mnoho z nich po dokončení studia zahájí svou kariéru v malých nemocnicích s omezenými zdroji v ruských regionech, píše nezávislý ruský server Moscow Times.

„Všichni se bojíme. Stačí jen říct, že tady na předměstí není něco v pořádku, a můžeme přijít o život,“ říká jeden z účastníků pohřbu dvacetiletého Mehdiho Kessaciho.

V momente ak Ukrajina padne, sa môže stať, že proti nám nebude stáť jedna, ale rovno dve najlepšie vycvičené armády na svete: Ruská - a v jej radách aj časť ukrajinskej armády, varuje vojnový reportér Tomáš Forró. Ako vážne to myslíme s tým, že Európa je "našim miestom pre život," pýta sa. 1383 dní alebo 3 roky a vyše 9 mesiacov. Už toľko trvá vojna na území nášho východného suseda - Ukrajiny. S pôvodne Putinom ohlásenej krátkej Špeciálnej vojenskej operácie sa tak stala plnoformátová a nesmierne krvavá vojna, v ktorej Rusko deň čo deň nivočí ukrajinské domovy a zabíja ukrajinských občanov. Koniec tohto najničivejšieho konfliktu na európskom území je pritom stále v nedohľadne. Mierové pokusy z dielne amerického prezidenta Donalda Trumpa - či skôr z dielne jeho proruských vyjednávačov, sú pre Ukrajincov absolútne neprijateľné, no a Rusko o žiadny mier - aspoň taký, ktorý by nebol kapituláciou Ukrajiny, záujem nejaví.Namiesto ukončenia bojov tak pokračujú dennodenné nálety ruských rakiet a dronov na ukrajinské mestá ako i veľmi pomalý - a za cenu brutálnych obetí vykúpený, no i tak vytrvalý postup ruskej armády. Ukrajine pritom dochádzajú vojaci a jej morálku oslabil aj obrovský korupčný škandál, v ktorom figuruje najbližšie okolie samotného prezidenta Zelenského. Takzvaná mindičgate otriasla i odhodlaním európskych donorov, bez ktorých peňazí však Ukrajina nemá šancu prežiť. No a na dvere nám už klope zima, ktorá bude podľa všetkých predpovedí pre našich východných susedov asi najnáročnejšia od začiatku vojny. Ako tento krvavý konflikt skončí a môže skončíť v nejakej dohľadnej dobe? Ako vnímajú dnes vojnu samotní Ukrajinci a to aj tí priamo na frontovej línií? A ako otriasol korupčný škandál Zelenského blízkeho okolia ich morálkou a odhodlaním? No a prečo sa ruská agresia na Ukrajine bytostne týka aj nás, tu na Slovensku?Čas ukáže, ukáže či Ukrajina vyhrá alebo prehrá i to, či Európa - ako ju poznáme, ostane. No ak neostane, lebo ju Rusko napadne, tak potom dospejeme k tomu, že sme nemali právo hovoriť si, že toto je "naše miesto na život." Ak sme neboli ochotní ho brániť a ani platiť tých, ktorí bojujú za nás, tak to znamená, že sme to právo asi nemali, hovorí Tomáš Forró. Témy pre vojnového reportéra, ktorý situáciu na Ukrajine dobre pozná i priamo z vojnových zákopov Tomáša Forróa. Pekný deń a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo vnitra se snaží informovat veřejnost o základních postupech v prvních třech dnech krizové situace příručkou nazvanou 72 hodin, kterou v listopadu rozesílalo do poštovních schránek. „Snažili jsme se, aby příručka byla všem dostupná a jednoduše aplikovatelná,“ říká vedoucí oddělení strategické komunikace ministerstva vnitra Jan Paťawa. „Některé věci by měly být více zdůrazněné a jinak podané,“ kritizuje instruktor kurzů přežití Amar Ibrahim.

Restart vztahů mezi Českem a Slovenskem – tak označil předseda slovenské Národní rady Richard Raši návštěvu svého českého kolegy Tomia Okamury (SPD). „Atmosféra na Slovensku byla opravdu mimořádně plná očekávání,“ popisuje z Bratislavy Radek Vondráček (ANO). „Uvidíme, jak dlouho radostné opojení vydrží,“ namítá skepticky poslanec ODS Pavel Žáček v pořadu Pro a proti.

V Brně se má příští rok konat sjezd sudetoněmeckého krajanského sdružení. Pozvala ho organizace Meeting Brno, která už dříve do Brna přivedla třeba potomky místních židovských rodin. Ne všem se tato aktivita líbí. „I když sdružení v roce 2015 změnilo rétoriku, jejich myšlenky jsou předávány z generace na generaci,“ tvrdí Roman Freimuth (SPD). „81 let po válce je dost dlouhá doba, abychom se společně dokázali vrátit k naší minulosti,“ argumentuje Matěj Holan (Žít Brno).

Prezident Petr Pavel trvá na výhradách vůči Filipu Turkovi (Motoristé). Jeho jmenování ministrem podmínil tím, že vysvětlí s ním spojené kontroverze. „Když premiér navrhuje Filipa Turka, nese za to plnou odpovědnost,” říká v Pro a proti šéfkomentátor Deníku.cz a bývalý poslanec hnutí ANO Martin Komárek. „Ustanovení, kdy premiér navrhuje a prezident jmenuje, potřebuje interpretaci Ústavního soudu,” namítá politolog a prezidentův poradce Jiří Pehe.

Co bude s návrhem státního rozpočtu? „Končící vláda by ho měla přepracovat. Zapomněla na spoustu výdajů, chyběly by peníze pro školství i ministerstvo práce a sociálních věcí,“ kritizuje pro Český rozhlas Plus poslanec za SPD Miroslav Ševčík. Podle poslankyně Věry Kovářové (STAN) vláda vycházela z výpočtů Národní rozpočtové rady: „Peníze na mandatorní výdaje chybět nebudou. Chtěli jsme návrh poslat do druhého čtení a projednat úpravy ve výborech.“

Vláda koalícia v parlamente expresne rýchlo ruší Úrad na ochranu oznamovateľov. Zrýchlené hlasovanie kritizuje generálny prokurátor a aj Európska komisia. Proti rušeniu úradu protestujú občania aj mimovládky a hlasovať nechce ani poslanec Hlasu Ján Ferenčák.Opozícii sa dopoludnia pre vlakové nehody nepodarilo odvolať ministra dopravy Jozefa Ráža. Koalícia odmietla otvoriť mimoriadnu schôdzu parlamentu. Smer, ktorý klesá v prieskumoch, sa medzitým dostal pre kauzy obvineného šéfa úradu vlády Gedru a obvineného advokáta a švagra Roberta Fica Chabadu do sporu s generálnym prokurátorom. Premiér tiež pre maily so sexuálnym predátorom Epsteinom odmietol odvolať svojho poradcu Miroslava Lajčáka.Prečo chce vlastne vláda zrušiť fungujúci Úrad na ochranu oznamovateľov? Čo vyvolalo vojnu prokurátorov a ako napokon dopadne? A ako môže skončiť infringement Európskej únie proti Slovensko pre novelu ústavy? A neprestrelilo PS s otváraním Benešových dekrétov?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity Radoslavom Štefančíkom.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=ziarovsky&utm_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík rozoberajú vo vojensko-historickom podcaste poľské povstania proti ruskej nadvláde, ku ktorým došlo počas 19. storočia. Koncom 18. storočia Poľsko zmizlo z mapy Európy rozdelením medzi Rusko, Prusko a Rakúsko. Najmä v ruskom zábore však došlo počas nasledujúceho storočia k povstaniam. Jedného z nich sa zúčastnil aj slovenský básnik Samo Chalupka, autor básne Mor ho! Hoci boli tieto pokusy neúspešné, Poliaci z týchto hrdinských bojov čerpajú dodnes. Ich odkaz vytvoril priestor pre obnovenie samostatného Poľska na sklonku prvej svetovej vojny. Zaujímavosťou je, že asi najslobodnejšie podmienky na národný rozvoj mali Poliaci v rámci rakúskej časti habsburskej monarchie. Prečo tomu tak bolo? Táto relácia vznikla v spolupráci s Veľvyslanectvom Poľska v SR.

Jozef Banáš otvorene o aktuálnej dobe. (❤ INFO: Podujatia - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤ Info o overených vychytávkach z podcastu LINK - https://www.40plus.sk/vychytavky/ )Keď človek niečo chce, nič ho nezastaví!Proti prúdu. S prúdom ísť neviem. Možno ma nebudú mať radi. Ale koho z rebelov mali radi? Aj toto boli slová jednej z najznámejších spisovateliek všetkých čias, keď sa vydala na cestu písania. Rebelka Timrava. A presne na témy rebelstva, prúdu, protiprúdov sa cez posolstvá Timravy budem rozprávať s mojim hosťom, ktorým je spisovateľ, ale aj rebel, Jozef Banáš. Ďakujem, že ste tu so mnou a podporujete moju tvorbu. Aj vďaka tomu môžem tu i tam točiť už v štúdiu. Tentokrát díky Marekovi Kulhánkovi*********************************************************Ďakujem, že ma podporujete na Herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o. z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach ... ( ❤INFO: Podujatia - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK - https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Buďte zdraví Martina Valachová

Oleksandra Simochko zjišťovala, co Ukrajinské centrum Nusle uspořádá pro ukrajinské uprchlíky nad 65 let. Tatiana Čabáková navštívila obchůdek, kde najdete ručně vyráběné vlněné produkty z Bulharska Moderuje: Tatiana Čabáková Připravila: Tajana Mančalová

"Klasikā" ienirstam sintezatoru pasaulē! Sarunājamies ar sintezatoru ražošanas uzņēmuma "Erica Synths" dibinātāju un vadītāju Ģirtu Ozoliņu un mazliet arī ar komponisti Annu Fišeri: uzzinām vairāk par "Hanzas peronā" gaidāmo sintezatoru saietu, kurā satiksies divi sintezatoru kamerorķestri. Proti, 30. novembrī plkst. 19.00 "Hanzas peronā" klausītāji aicināti pieredzēt Latvijas mūzikas dzīvē līdz šim nebijušu notikumu – elektroniskās mūzikas koncertu diviem sintezatoru kamerorķestriem. Vakara programmā – pirmatskaņojums: komponistes Annas Fišeres jaundarbs Noesis astoņiem izpildītājiem un četrpadsmit sintezatoriem, piedaloties mūziķiem no Latvijas klasiskās un elektroniskās mūzikas scēnām, savukārt pirmo reizi dzīvajā izpildījumā – Igaunijas elektroniskās mūzikas leģendas Svena Grunberga (Sven Grünberg) skaņdarbi Igaunijas Elektroniskās mūzikas savienības ansambļa (EMA) sniegumā. Signe Lagzdiņa: "Hanzas peronā" esat iecerējuši sapulcināt sintezatorus: būs veselu divu sintezatoru kamerorķestru koncerts, un Annai Fišerei, kura ir "Erica Synths" rezidences māksliniece, tapis grandiozs jaundarbs, kas šajā koncertā piedzīvos pasaules pirmatskaņojumu. Visupirms vaicāšu Annai: pastāsti par savu rezidences laiku ar "Erica Sinth" un arī to, kā tu iekļuvi šajā sintezatoru pasaulē? Anna Fišere: Mana interese par mūziku, šķiet, aizsākās tieši ar eksperimentālo mūziku: mani iedvesmoja NSRD… Bija arī brīnišķīgs projekts, kurā izmantojām dažādus sintezatorus, interese turpinājās, un man ļoti paveicās, ka Ģirts mani uzrunāja: viņa atbalstu un atsaucību izjutu jau no paša sākuma, un tā tas turpinājies visa radošā procesa laikā. Ģirts ar savu jaudu un vīziju neapšaubāmi veido būtisku pienesumu, jo šis ir ļoti ambiciozs projekts: jūtu, kā tas ietekmē manu radošo domāšanu – tas ir nozīmīgs pagrieziens, kas ietekmē arī manu nākotnes izvēli. Cik sintezatoru piedalīsies tava skaņdarba pirmatskaņojumā? Nevarētu teikt, ka visi ir sintezatori. (..) Bet kopumā būs 19 ierīces – lielākas un mazākas kastītes. Pastāsti, lūdzu, par sava darba "Noesis" konceptu – kāds tas īsti būs? Ideja balstīta Platona koncepcijā par augstāko izziņas formu kā tiešu, intuitīvu patiesības uztveri. Tas bija virzītājspēks skaņdarba komponēšanas laikā. Es gan interesējos arī par citiem Platona darbiem – mani ārkārtīgi saviļņojusi viņa "Ala". Tad nu "Noesis" interpretēju saistībā tieši ar to, domājot par īstenību un šķitumu vai ilūzijām un īstenību, un to, kā navigēt gan šajā pasaulē, gan šķituma pasaulē. Tātad klausītāji varēs doties filozofiskā pārdomu ceļojumā. Kādā video dzirdēju, kā tu saki – ka klausītājiem nevajadzētu neko gaidīt, vienkārši būt atvērtiem un nākt uz koncertu. Ko tu esi pulcinājusi, lai šo darbu atskaņotu? Mums ir astoņi mūziķi, un ļoti interesanti, ka katram no šiem mūziķiem ir pilnīgi cita veida pieredze! Dzirdēsim pianistus Rihardu Plešanovu un Edgaru Tomševiču, bet Reinis Rabenau nav no akadēmiskās mūzikas vides, bet vairāk no elektronikas mūzikas pasaules un spēlēs modulāro sintezatoru. Vēl būs Kaspars Tobis, kuram ir milzīga pieredze ar sintezatoriem, jaunā perkusioniste, Guntara Freiberga ļoti talantīgā studente Sonja Misiņa, Ansels Kaugers, kurš tikko beidzis kompozīcijas studijas, Madara Ozoliņa spēlēs ļoti interesantu elektronisko pūšaminstrumentu, un Error, kas zināms kā ambientās mūzikas pārstāvis, un to visu diriģēs Artūrs Gailis. Ģirt, kā izauga lielā ideja par sintezatoru pasauli, kurā top dažādi projekti, skan koncerti, tiek aicināti komponisti, lai rada, darbojas un pēta šo lauciņu? Ģirts Ozoliņš: Sintezators, ja paņemam nost tā [māksliniecisko] pielietojumu, ir elektronisku shēmu samudžinājums – dzelzs. Un, ja nav iesaistīti mūziķi un komponisti, kas to spēlē, tam īsti nav jēgas. Ja nebūtu mūziķu, mēs nevarētu pastāvēt. Tas būtu tāpat kā ražot kapļus valstī, kurā nav lauksaimniecības. (Smejas.) Bet jūs taču varētu silti gulēt uz sava uzņēmuma lauriem un priecāties, ka pasaulslaveni mūziķi pērk jūsu instrumentus! Tieši tāpēc izveidojām savu rezidences studiju, kurā ir daudzu un dažādu interesantu sintezatoru kolekcija – gan paštaisītu, gan mūsu ražotu; esam arī mainījušies ar citiem ražotājiem. Vēl pirms rezidences sākām projektu "Garāža", kura ietvaros aicinājām mūziķus uzstāties mūsu koncertzālē, mēs šos koncertus filmējām, un visas uzstāšanās publicētas mūsu mājaslapā: sadaļā "Garāža" ir diezgan apjomīga kolekcija ar performancēm, intervijas ar mūziķiem. Tas ir ļoti labs materiāls, kas parāda, kā mūziķi jūtas pie šiem instrumentiem. Šķita, ka Latvijā ir tik daudz talantīgu mūziķu un komponistu, ka mēs viņiem varam sniegt vairāk iespēju izmēģināt netradicionālākus sintezatorus un parādīt arī sevi plašāk pasaulē. Mums ir diezgan daudz sekotāju sociālajos tīklos, kas tam, ko mēs darām – mūziķi, komponisti un producenti ārvalstīs. Ar savām iniciatīvām popularizējam Latvijas talantus arī pasaulē. Kā īsti orientēties sintezatoru kastīšu jūklī? Ir sintezatori ar taustiņiem, un ir tādi, kuriem ir tikai vadiņi un skaļuma regulētāji... Vai viens no jūsu mērķiem nav parādīt, ka sintezators ir daudz plašāks un nozīmīgāks instruments un ka tas nav pielietojams tikai deju vai popmūzikā? Jā, tur ir tas lielais pārpratums, un varbūt nedaudz vainīga ir arī pati popmūzika. Ja mēs paskatāmies sintezatoru attīstības vēsturi, tie radās tad, kad modernās mūzikas pionieri vēlējās īstenot savas radošās ieceres, bet klasiskie instrumenti, kas viņiem bija pieejami, to neļāva. Piemēram, Karlheincs Štokhauzens 50. gadu vidū reiz ieradās savā Ķelnes studijā, kur viņš daudzus gadus rezidēja: studijas inženieri bija dabūjuši tam laikam inovatīvas elektroniskās ērģeles un teica – re, tagad varēsi eksperimentēt! Taču Štokhauzens atbildēja, ka ērģeles viņam nederot, jo taustiņu izklājums hromatiskajā gammā ierobežojot viņa radošo lidojumu. Tāpēc viņš Ķelnes studijā savāca skaņas ģeneratorus – Annas jau pieminētās zilzaļās kastītes, kas taisa troksni, pīkst: šie ģeneratori oriģināli tika izmantoti akustiskajās laboratorijās, zinātniskajos mērījumos. Taču Štokhauzens sāk šos ģeneratorus izmantot, lai veidotu savu mūziku.  Drusciņ vēlāk, 60. gadu vidū, komponists Mortons Subotniks Amerikā arī gribēja veidot savu elektronisko mūziku, bet viņam nebija, ar ko to darīt. Viņš dabūja milzīgu finansējumu no kādas universitātes, un vērsās pie inženiera Dona Buklasa, kas speciāli viņam izstrādāja sintezatoru, kuru izmantoja savā revolucionārajā skaņdarbā "Silver apples of the Moon, per nastro magnetico", kas tapis 1967. gadā. (..) Tieši komponistu ieceres, kuras viņi nevarēja realizēt ar klasiskajiem instrumentiem, aizveda pie tā, ka radās sintezatori. Ja vispārinām, atbildot uz jūsu jautājumu – sintezators ir jebkas, kas kontrolētā veidā var radīt skaņu. Respektīvi, tam ir kaut kādi kloķīši, podziņas vai kāda kontroles virsma, ar kurām manipulējot, mūziķis rada tādu skaņu, kādu viņš iecerējis. Klaviatūra sintezatoram obligāti nav nepieciešama – lai gan tieši tādus mēs parasti iedomājamies sintezatorus, kurus mēs redzam mūzikas veikalos vai mūzikas stundās. Reiz vadīju meistarklasi Igaunijā, kurā piedalījās viens šobrīd jau ievērojams igauņu komponists un mūzikas pētnieks. Viņš, ja nemaldos, Vīnes Mūzikas akadēmijā bija aizstāvējis maģistra darbu par mūzikas instrumentu interfeisiem, un manā meistarklasē viņš teica tā: "Klaviatūras domātas švakajiem." (Smejas) Tā ka sintezatori rada skaņu, bet tiem nav obligāti jābūt ierobežotiem ar kādu specifisku interfeisu jeb veidu, kā mūziķis sadarbojas ar sintezatoriem. Tas var būt arī žests. Ir vairāki uzņēmumi, kas ražo īpašus kontrolierus, kur mūziķis var uzvesties kā diriģents un vadīt sintezatoru, tam nepieskaroties.  Vairāk – audioierakstā.  

Oleksandra Simochko zjišťovala, co Ukrajinské centrum Nusle uspořádá pro ukrajinské uprchlíky nad 65 let. Tatiana Čabáková navštívila obchůdek, kde najdete ručně vyráběné vlněné produkty z Bulharska Moderuje: Tatiana Čabáková Připravila: Tajana MančalováVšechny díly podcastu Mezi námi můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tomáš Balogh je šéf krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý sa ocitol vo verejnom spore s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Tvrdí, že Žilinka mu nezákone zasahoval do citlivých politických káuz - konkrétne pre Ficovho švagra Svetozára Chabadu a šéfa úradu vlády Juraja Gedru mal Žilinka žiadať prísnejšie a rýchlejšie stíhanie. Verejne sa proti tomu ozval až keď sa ho generálny prokurátor pokúsil odvolať z funkcie. Balogh tvrdí, že to bolo pre zástupný dôvod a požiadal o pomoc Úrad na ochranu oznamovateľov. Prípad bude už zajtra riešiť Rada prokurátorov. Prečo sa obrátil aj na politikov?Generálny prokurátor Maroš Žilinka chce Tomáša Balogha odvolať pre pochybenia pri obstarávaní nábytku na žilinskej prokuratúre. O jeho listoch tvrdí, že sú len vedrami špiny na vedenie generálnej prokuratúry.Tomáš Balogh sa bráni, že sa nenechá odvolať zo zástupného dôvodu. S politikmi Smeru ani ich nominantmi podľa vlastných slov nič nemá.V podcaste so žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom sa dozviete:– od 1. minúty – ako malo vyzerať ovplyvňovanie politických káuz zo strany generálneho prokurátora;– po 5:00 – že Maroš Žilinka mal vydať pokyny písomne, ale dal ich len ústne;– od 7:00 – či nie je legitímne, aby nadriadený prokurátor žiadal rýchlejší postup v prípade Svetozára Chabadu;– okolo 9:00 – ako mohol prokurátor Chabada neriešiť spisy neúmyselne;– od 16:00 – prečo Maroš Žilinka tlačí na tieto kauzy;– po 17:00 – že intenzita zásahov Maroša Žilinku vzrástli v jednej kauze v júli 2025, mesiac po neschválení jeho renty;– od 19:00 – ako reaguje na to, že tieto prípady vyzerajú ako ochrana ľudí blízkych Smeru;– po 21:00 – prečo verejne vystúpil proti Marošovi Žilinkovi až keď mu hrozí strata funkcie;– od 25:00 – ako verí, že ho ochráni Úrad na ochranu oznamovateľov a či je už chráneným oznamovateľom;– po 34:00 – prečo sa ho dotýkajú vyjadrenia Maroša Žilinku, ale neprekáža mu, ak jeho meno využíva Smer v politike;– od 43:00 – prečo prokurátorke v kauze sekty AllatRa navrhol taký nízky disciplinárny trest a či jej prestal veriť;– po 44:00 – že nerozumie, čím je kontroverzný jeho podriadený prokurátor Kováč.Oprava: Redaktor v rozhovore nesprávne uviedol, že neschválenie renty pre generálneho prokurátora časovo zapadá s údajným zásahom do kauzy v novembri 2024. V skutočnosti koreluje až s druhým diskutovaným prípadom v júli 2025 (rentu poslanci odmietli v júni 2025).

Rusko momentálne nemá na ďalšiu vojnu, hovorí Alexander Duleba, expert na Rusko. Reaguje tak na obavy viacerých armád či tajných služieb, že Rusko najneskôr do roka 2030 zaútočí na európsku krajinu NATO. Rusi sú totiž nespokojní a chcú zasahovať do bezpečnosti Európy. Čo to znamená pre nás? Dá sa nájsť kompromis a dá sa nájsť funkčný mier? Alexander Duleba je mierny optimista a naznačuje, ako by mohol vyzerať mier.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo nemeckí či poľskí generáli varujú pred vojnou s Ruskom a či je hrozba reálna;– po 2:00 – že Rusko chce zmeniť bezpečnostnú architektúru Európy, ale nemá na to kapacity;– od 4:00 – ako vojna na Ukrajine vyčerpala ruský vojenský potenciál a prečo nemôžu viesť konflikt na dvoch frontoch;– po 4:30 – že pôvodná profesionálna ruská armáda už neexistuje a nahradili ju finančne motivovaní regrúti;– od 7:30 – ako sa podstatne zmenil charakter vojny na Ukrajine;– od 8:20 – prečo Rusi postupujú len po pár metroch a využívajú pechotu namiesto techniky;– po 9:30 – ako sa Rusi boja vyhlásiť mobilizáciu;– po 11:50 – prečo je menší alarmista ako európski generáli;– od 13:10 – čo vlastne Rusko chce a či sa im dá vyhovieť;– po 14:20 – prečo sú medzi mierovými požiadavkami veci, ktoré sa týkajú nás a nie Ukrajiny;– od 15:20 – že Rusko nevie vykryť deficit, lebo si nevie požičať na trhoch;– po 16:30 – ako Putin povedal Macronovi, že na Európu nezaútočí;– od 17:30 – čo presne svedčí o tom, že Rusi na vojny už nebudú mať peniaze;– po 19:00 – či konečne zaberajú sankcie;– od 22:30 – že najnovšie sankcie demotivujú Čínu aj Indiu spolupracovať s Ruskom;– po 24:00 – či máme na stole reálny mierový plán a či sa rodí mier;– od 27:30 – že Ukrajina chce najprv zastaviť boje, ale Rusko presne naopak;– po 33:00 – ako je ruský mierový návrh tak zle napísaný, že sa vlastne nedá naplniť;– od 34:30 – či je 19-bodový plán realistický mierový plán, alebo len ďalšia fikcia;– po 35:00 – čo vlastne rozhodne o konci vojny;– od 36:00 – že vojnu môžu rozhodnúť aj európske voľby;– po 36:50 – ako sa Ukrajina môže poraziť sama;– od 38:50 – že ruská vojna na Ukrajine už vojensky nedáva zmysel ani Rusku;– po 40:00 – či by mier na Ukrajine nebol pre nás zlou správou, lebo by sa Rusko mohlo pripraviť na ďalšiu vojnu;– od 41:00 – že Rusko by mohlo chystať ďalšiu vojnu, keby sme od nich začali znova kupovať ropu a plyn;– po 43:00 – že sa treba rozprávať o kontrole a transparentnosti zbrojenia;– od 44:00 – čo treba, aby sme mali garantovaný mier;– po 46:00 – ako vyzerá vojenská transparentnosť;– od 48:30 – či európske vojenské záruky Ukrajine nie sú najrýchlejšou cestou k vojne;– po 49:00 – ako nám Ukrajinci svojimi životmi kupujú čas;– od 49:20 – že ak sa rozpadne EÚ a NATO, vrátime sa do 19. storočia a môžeme zabudnúť na suverenitu;– po 50:00 – prečo je zásadným problémom Donald Trump;– od 50:30 – či sa dá dohodnúť s Ruskom.

Tomáš Balogh je šéf krajskej prokuratúry v Žiline, ktorý sa ocitol vo verejnom spore s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Tvrdí, že Žilinka mu nezákone zasahoval do citlivých politických káuz - konkrétne pre Ficovho švagra Svetozára Chabadu a šéfa úradu vlády Juraja Gedru mal Žilinka žiadať prísnejšie a rýchlejšie stíhanie. Verejne sa proti tomu ozval až keď sa ho generálny prokurátor pokúsil odvolať z funkcie. Balogh tvrdí, že to bolo pre zástupný dôvod a požiadal o pomoc Úrad na ochranu oznamovateľov. Prípad bude už zajtra riešiť Rada prokurátorov. Prečo sa obrátil aj na politikov?Generálny prokurátor Maroš Žilinka chce Tomáša Balogha odvolať pre pochybenia pri obstarávaní nábytku na žilinskej prokuratúre. O jeho listoch tvrdí, že sú len vedrami špiny na vedenie generálnej prokuratúry.Tomáš Balogh sa bráni, že sa nenechá odvolať zo zástupného dôvodu. S politikmi Smeru ani ich nominantmi podľa vlastných slov nič nemá.V podcaste so žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom sa dozviete:– od 1. minúty – ako malo vyzerať ovplyvňovanie politických káuz zo strany generálneho prokurátora;– po 5:00 – že Maroš Žilinka mal vydať pokyny písomne, ale dal ich len ústne;– od 7:00 – či nie je legitímne, aby nadriadený prokurátor žiadal rýchlejší postup v prípade Svetozára Chabadu;– okolo 9:00 – ako mohol prokurátor Chabada neriešiť spisy neúmyselne;– od 16:00 – prečo Maroš Žilinka tlačí na tieto kauzy;– po 17:00 – že intenzita zásahov Maroša Žilinku vzrástli v jednej kauze v júli 2025, mesiac po neschválení jeho renty;– od 19:00 – ako reaguje na to, že tieto prípady vyzerajú ako ochrana ľudí blízkych Smeru;– po 21:00 – prečo verejne vystúpil proti Marošovi Žilinkovi až keď mu hrozí strata funkcie;– od 25:00 – ako verí, že ho ochráni Úrad na ochranu oznamovateľov a či je už chráneným oznamovateľom;– po 34:00 – prečo sa ho dotýkajú vyjadrenia Maroša Žilinku, ale neprekáža mu, ak jeho meno využíva Smer v politike;– od 43:00 – prečo prokurátorke v kauze sekty AllatRa navrhol taký nízky disciplinárny trest a či jej prestal veriť;– po 44:00 – že nerozumie, čím je kontroverzný jeho podriadený prokurátor Kováč.Oprava: Redaktor v rozhovore nesprávne uviedol, že neschválenie renty pre generálneho prokurátora časovo zapadá s údajným zásahom do kauzy v novembri 2024. V skutočnosti koreluje až s druhým diskutovaným prípadom v júli 2025 (rentu poslanci odmietli v júni 2025).

Rusko momentálne nemá na ďalšiu vojnu, hovorí Alexander Duleba, expert na Rusko. Reaguje tak na obavy viacerých armád či tajných služieb, že Rusko najneskôr do roka 2030 zaútočí na európsku krajinu NATO. Rusi sú totiž nespokojní a chcú zasahovať do bezpečnosti Európy. Čo to znamená pre nás? Dá sa nájsť kompromis a dá sa nájsť funkčný mier? Alexander Duleba je mierny optimista a naznačuje, ako by mohol vyzerať mier.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo nemeckí či poľskí generáli varujú pred vojnou s Ruskom a či je hrozba reálna;– po 2:00 – že Rusko chce zmeniť bezpečnostnú architektúru Európy, ale nemá na to kapacity;– od 4:00 – ako vojna na Ukrajine vyčerpala ruský vojenský potenciál a prečo nemôžu viesť konflikt na dvoch frontoch;– po 4:30 – že pôvodná profesionálna ruská armáda už neexistuje a nahradili ju finančne motivovaní regrúti;– od 7:30 – ako sa podstatne zmenil charakter vojny na Ukrajine;– od 8:20 – prečo Rusi postupujú len po pár metroch a využívajú pechotu namiesto techniky;– po 9:30 – ako sa Rusi boja vyhlásiť mobilizáciu;– po 11:50 – prečo je menší alarmista ako európski generáli;– od 13:10 – čo vlastne Rusko chce a či sa im dá vyhovieť;– po 14:20 – prečo sú medzi mierovými požiadavkami veci, ktoré sa týkajú nás a nie Ukrajiny;– od 15:20 – že Rusko nevie vykryť deficit, lebo si nevie požičať na trhoch;– po 16:30 – ako Putin povedal Macronovi, že na Európu nezaútočí;– od 17:30 – čo presne svedčí o tom, že Rusi na vojny už nebudú mať peniaze;– po 19:00 – či konečne zaberajú sankcie;– od 22:30 – že najnovšie sankcie demotivujú Čínu aj Indiu spolupracovať s Ruskom;– po 24:00 – či máme na stole reálny mierový plán a či sa rodí mier;– od 27:30 – že Ukrajina chce najprv zastaviť boje, ale Rusko presne naopak;– po 33:00 – ako je ruský mierový návrh tak zle napísaný, že sa vlastne nedá naplniť;– od 34:30 – či je 19-bodový plán realistický mierový plán, alebo len ďalšia fikcia;– po 35:00 – čo vlastne rozhodne o konci vojny;– od 36:00 – že vojnu môžu rozhodnúť aj európske voľby;– po 36:50 – ako sa Ukrajina môže poraziť sama;– od 38:50 – že ruská vojna na Ukrajine už vojensky nedáva zmysel ani Rusku;– po 40:00 – či by mier na Ukrajine nebol pre nás zlou správou, lebo by sa Rusko mohlo pripraviť na ďalšiu vojnu;– od 41:00 – že Rusko by mohlo chystať ďalšiu vojnu, keby sme od nich začali znova kupovať ropu a plyn;– po 43:00 – že sa treba rozprávať o kontrole a transparentnosti zbrojenia;– od 44:00 – čo treba, aby sme mali garantovaný mier;– po 46:00 – ako vyzerá vojenská transparentnosť;– od 48:30 – či európske vojenské záruky Ukrajine nie sú najrýchlejšou cestou k vojne;– po 49:00 – ako nám Ukrajinci svojimi životmi kupujú čas;– od 49:20 – že ak sa rozpadne EÚ a NATO, vrátime sa do 19. storočia a môžeme zabudnúť na suverenitu;– po 50:00 – prečo je zásadným problémom Donald Trump;– od 50:30 – či sa dá dohodnúť s Ruskom.

Americký prezident Donald Trump podepsal exekutivní příkaz namířený proti Muslimskému bratrstvu. Přesněji řečeno podpisem zahájil proces, na jehož konci by některé odnože Muslimského bratrstva mohly být označeny za teroristické organizace se vším, co by to politicky a právně znamenalo.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ženy XYZ #21: Feministický podcast, ve kterém Silvie Lauder, Markéta Plíhalová a Clara Zanga řeší důležitá aktuální témata. Srbská aktivistka chtěla během protivládních protestů jen vyjádřit svůj názor, od policisty si pak ale musela vyslechnout výhrůžky znásilněním a v celostátní televizi se vysílaly její intimní fotky. Proč sexuální nátlak spolehlivě funguje jako taktika proti ženám? Jak vynalézaví jsou pachatelé sexuálního násilí ve válečných konfliktech? Jaké dopady to má na životy žen i celých národů? Ve 21. díle feministického podcastu Ženy XYZ o tom diskutovaly redaktorky Respektu Silvie Lauder, Markéta Plíhalová a Magdaléna Fajtová.

Zahraniční politiku současné slovenské vlády vnímá většina našich občanů jako svébytnou, sebevědomou a založenou na obhajobě národních zájmů Slovenské republiky a jejích občanů. Nicméně Evropské unii se občas tato politika nepozdává. Asi by podle představ Bruselu měla být více proevropská a méně proslovenská. V České republice nás nyní zajímá, jak se budou vyvíjet naše vztahy s naším nejbližším, doslova bratrským sousedem do budoucna, za vlády koalice, která vyhrála letošní volby do Sněmovny. Jak vidí Slovensko budoucnost Visegrádské čtyřky? A jaké shody můžeme nalézt v pohledu na válku na Ukrajině? Zbrojení pokusy Evropské unie omezovat svobodu slova a další zásadní otázky. Tak o všech těchto tématech si budu povídat s mým dnešním vzácným hostem, ministrem zahraničí Slovenské republiky panem Jurajem Blanárem. 26.11.2025, www.RadioUniversum.cz

V brazilském Belému skončila světová klimatická konference COP 30, tedy Conference of the Parties, konference smluvních stran Rámcové úmluvy OSN o změně klimatu. Konala se na okraji Amazonského pralesa. Proč, to je snad jasné. Amazonie má dvě charakteristiky: za prvé je naprosto klíčová pro stabilitu klimatu a za druhé patří mezi nejohroženější ekosystémy na naší planetě.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Po Úrade špeciálneho prokurátora a Národnej kriminálnej agentúre prišiel rad na Úrad na ochranu oznamovateľov.Vláda Roberta Fica v sobotu mimoriadne zasadla. Výsledkom je návrh ministra vnútra na zrušenie Úradu, ktorých chráni oznamovateľov korupcie a vznik nového Úradu, ktorý ho má nahradiť. To všetko v zrýchlenom konaní aj napriek kritike generálneho prokurátora. Úrad pri tom len nedávno pre odstavenie policajtov okolo Jána Čurillu udelil ministerstvu vnútra tri pokuty.Prečo to vláda celé robí a prečo opozícia hovorí o pomste a snahe prekryť zlyhania Hlasu? Prečo má Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti nahradiť nový úrad? Aký to má zmysel? Je skutočne úrad spolitizovaný, ako to hovorí Tibor Gašpar?Braňo Závodský sa rozprával s ešte stále predsedníčkou Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzanou Dlugošovou.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zaujal výrokom o možno poslednom mierovom lete. Spravodajské služby a silové zložky viacerých západných spojencov totiž zhodne varujú, že Rusko sa pripravuje na vojenskú konfrontáciu s členskou krajinou NATO. Ako by to vyzeralo a ako by vyzerala naša odpoveď?Vojenský analytik Vladimír Bednár v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že ruský plán predpokladá útok na jednu z menších krajín, ktorú by rýchlo obsadili, a politici krajín NATO by potom stáli pred ťažkou dilemou, či pošlú vojakov zomierať pri náročnom oslobodzovaní napríklad Estónska alebo Litvy. Alebo v prípade pádu Ukrajiny aj Slovenska.Rozhovor nahrával Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľali aj Sára Smatanová a Adam Obšitník.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zaujal výrokom o možno poslednom mierovom lete. Spravodajské služby a silové zložky viacerých západných spojencov totiž zhodne varujú, že Rusko sa pripravuje na vojenskú konfrontáciu s členskou krajinou NATO. Ako by to vyzeralo a ako by vyzerala naša odpoveď?Vojenský analytik Vladimír Bednár v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že ruský plán predpokladá útok na jednu z menších krajín, ktorú by rýchlo obsadili, a politici krajín NATO by potom stáli pred ťažkou dilemou, či pošlú vojakov zomierať pri náročnom oslobodzovaní napríklad Estónska alebo Litvy. Alebo v prípade pádu Ukrajiny aj Slovenska.Rozhovor nahrával Peter Hanák. Na tomto podcaste sa podieľali aj Sára Smatanová a Adam Obšitník.

1. Americké sankcie predsa len zatriasli ruskou ropou  2. Vláda sa spamätala, navrhuje rýchlo sprísniť tresty za malé krádeže 3. O ekozáťaži bývalého Istrochemu vláda nerokovala, Taraba pomoc Babišovi popiera  4. Google chce novým AI modelom zosadiť z trónu OpenAI

„Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu,“ hovorí Ladislav Snopko, osobnosť Novembra'89.Dážď, chlad a vietor novembrových námestí a napriek tomu desaťtisíce naprieč vekovým spektrom. Teplo a pohodlné sedenie nitrianskej haly a podľa experta poldruha tisíca zväčša starších dôchodcov. A ak prví šli do nepohody slovenských miest po vlastných, tých druhých si do Nitry zviezol Ficov Smer. Naviac, niektorých v domnení, že idú za kultúrou.A ak desaťtisíce zmrznutých po celej krajine kričali „dosť bolo Fica“, v Nitra – on premiér – pozýval na hity Karola Duchoňa. A že Slovensko normálne žilo a tvorilo aj pred Novembrom'89, že tu máme priveľa politických strán alebo že je potrebné otvoriť vyšetrovanie Kuciakovej vraždy - pre Epsteinovu komunikáciu s „Mirom“.A Ficova stranícka dvojka – Tibor Gašpar – sa z Nitry virtuálne pýtal námestí, proti čomu protestujú, ak aktuálna vládna väčšina vzišla z demokratických volieb.Z mrazu a dažďa bratislavského Námestia slobody však prišla virtuálna odpoveď: „proti ficovskej lúzokracii“, ktorá chcela ešte aj sviatok - symbol - obrať o jeho sviatočnosť. Jej autorom je jeden z mužov Novembra spred 36-ich rokov Ladislav Snopko. Tohtoročný 17. november označuje za tretí najdôležitejší v dejinách. Budem sa pýtať, prečo?„To, čo sa začína diať na Slovensku, smeruje k tomu, voči čomu bojovali sedemnáste novembre rokov 1939 a 1989,“ hovorí Snopko. „Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu. Žiaden fašista nespochybňoval guľatosť Zeme. Ja ho deklarujem ako boj proti úpadku vzdelanosti,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu,“ hovorí Ladislav Snopko, osobnosť Novembra'89.Dážď, chlad a vietor novembrových námestí a napriek tomu desaťtisíce naprieč vekovým spektrom. Teplo a pohodlné sedenie nitrianskej haly a podľa experta poldruha tisíca zväčša starších dôchodcov. A ak prví šli do nepohody slovenských miest po vlastných, tých druhých si do Nitry zviezol Ficov Smer. Naviac, niektorých v domnení, že idú za kultúrou.A ak desaťtisíce zmrznutých po celej krajine kričali „dosť bolo Fica“, v Nitra – on premiér – pozýval na hity Karola Duchoňa. A že Slovensko normálne žilo a tvorilo aj pred Novembrom'89, že tu máme priveľa politických strán alebo že je potrebné otvoriť vyšetrovanie Kuciakovej vraždy - pre Epsteinovu komunikáciu s „Mirom“.A Ficova stranícka dvojka – Tibor Gašpar – sa z Nitry virtuálne pýtal námestí, proti čomu protestujú, ak aktuálna vládna väčšina vzišla z demokratických volieb.Z mrazu a dažďa bratislavského Námestia slobody však prišla virtuálna odpoveď: „proti ficovskej lúzokracii“, ktorá chcela ešte aj sviatok - symbol - obrať o jeho sviatočnosť. Jej autorom je jeden z mužov Novembra spred 36-ich rokov Ladislav Snopko. Tohtoročný 17. november označuje za tretí najdôležitejší v dejinách. Budem sa pýtať, prečo?„To, čo sa začína diať na Slovensku, smeruje k tomu, voči čomu bojovali sedemnáste novembre rokov 1939 a 1989,“ hovorí Snopko. „Okrem toho, že je proti totalitným ambíciám, ktoré predstavuje táto garnitúra, tohtoročný November je aj proti hlúposti a babráctvu. Žiaden fašista nespochybňoval guľatosť Zeme. Ja ho deklarujem ako boj proti úpadku vzdelanosti,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Volivci bodo v nedeljo na referendumu odločali o podpori zakonu o pomoči pri prostovoljnem končanju življenja, ki so ga poslanci potrdili julija letos. Organizatorji referendumske kampanje so svoja stališča ZA in PROTI zakonu predstavili v današnjem soočenju na Radiu Slovenija.

Državni zbor je z 59-imi glasovi poslank in poslancev Svobode, SD-ja, SDS-a in Nove Slovenije nekaj po polnoči potrdil zakon o nujnih ukrepih za zagotavljanje javne varnosti. Proti so bili samostojni poslanec Miha Kordiš in nepovezani poslanci Anžeta Logarja, ki so opozorili, da je vlada zakon sprejela brez podpore pravne stroke. Zakon med drugim prinaša več pooblastil policiji, zaostruje kaznovalno politiko ter posega v del socialnih pravic in brezplačne pravne pomoči. V razpravi je bilo slišati tudi, da utegne zakon zaradi nekaterih spornih ukrepov doleteti ustavna presoja, kar bi lahko oslabilo želene učinke pri zagotavljanju varnosti in boju proti kriminalu. V oddaji tudi: - Varnostni svet Združenih narodov potrdil ameriški mirovni načrt za Gazo, ki predvideva napotitev mednarodnih sil in možnost samostojne palestinske države. - Gasilci in pripadniki Civilne zaščite dosegli 150 Bricev, ki so po plazovih in poplavah ostali brez prometnih povezav. - Ljubljanski mestni svet odobril podražitev parkiranja, ki bo plačljivo tudi ponoči.

Danes pa nekaj o aktualnem trenutku v slovenskem žogobrcu. V času, ko to poslušate, se končuje slovenska nogometna avantura s poskusom preboja na Mundial prihodnje leto. Kot ima slovenski žurnalizem v navadi, ob uspehih govorimo o junakih in pravljici, ob neuspehih pa udrihamo z vsem kar gre po ubogih športnikih. Naša oddaja bo vsaj malo odvzela breme z ramen nogometašev, selektorja in Nogometne zveze Slovenije … Zakaj? Ker na nogomet gledamo širše kot običajna javnost.Osredinimo se samo na zadnji poraz, ki so ga mnogi opisali kot sramotnega, v Stožicah proti reprezentanci Kosova. Kdo je kriv, je bilo odgovorjeno že stokrat. Zvezna vrsta, ki je bila luknjičasta in počasna. Selektor, ki ne spravi skupaj ofenzivne taktike, ali napadalci, ki dajo gol vsako četrto tekmo? Po našem svetem prepričanju nihče od naštetih. Največjo krivdo nosi Janez Janša, za njim pa Danilo Türk. Zgodba je zapletena, hkrati pa enostavna. Na predlog Janševe vlade je Slovenija prve dni marca leta 2008 priznala Kosovo kot neodvisno in suvereno državo. Strinjal se je tudi tedanji predsednik Danilo Türk in poslanci so z nekaj izjemami priznanje potrdili. Torej; če takrat Slovenija Kosova ne bi priznala, ne bi mogla prejšnjo soboto proti njemu izgubiti, ker tekme sploh ne bi igrala. Igrati proti državi, ki ne obstaja, je pač nemogoče. Sobotni nogometni poraz je dal prav Sašu Pečetu in Zmagu Jelinčiču, ki sta že leta 2008 opozarjala, da bo priznanje imelo daljnosežne in negativne posledice za našo državo. Njune besede so ob sobotnem porazu z 2 : 0 postale meso, kar le še enkrat več pomeni, da je politični šovinizem tek na dolge proge. Da bi se izognili podobnim blamažam in v pomoč našemu nogometu tako predlagamo, da za božjo voljo nikarte več priznavati novih neodvisnih držav … Da ne bi recimo komu prišlo na misel priznanje Katalonije … Ob trenutnem stanju v naši reprezentanci pa ne moremo biti samozavestni niti pred tekmo z ekipo Palestine, ki jo gostimo v rehabilitacijskem centru Soča. Če dobro premislimo; slovenskemu reprezentančnemu nogometu bi najbolj pomagali, ako prekinemo diplomatske stike z večino svetovnih držav in potem bi, z neigranjem tekem, dosegli kar precejšnje uspehe. Pač po logiki, da če tekme ne igraš, si še vedno uspešnejši od tega, da jo izgubiš! Ob tekmi pa je bilo še nekaj spornih situacij, ki so burile javnost mogoče celo bolj kot poraz sam. Tribune so namreč zasedli kosovski navijači v številu, ki je najbrž preseglo slovenske navijače in žvižgali so Zdravljici. Kar je vsega obsojanja vredno, ampak nekaj je treba vedeti … Pogumni in neustrašni Iliri iz goratega zaledja Jadranskega morja gojijo do nogometa posebno strast. Pa ne le to. Nogomet je postal njihov izvozni izdelek, ki je mogoče celo bolj pogost, kot nastrgano meso v štručki ali pa popularna poletna osvežitev. Hočemo povedati, da nogometaši pod dvoglavim orlom logično zapolnjujejo nogometno reprezentanco republike Albanije, nato republike Kosovo in v veliki meri še reprezentanco Švice. Proti takšni valilnici nogometnih talentov je majhna Slovenija brez moči in ker smo v kvalifikacijah igrali tako s Kosovom kot s Švico, lahko v maniri duhovičenja športnih komentatorjev pristavimo, da je dvoglavi orel pošteno oskubil slovensko kokoš. Pa gremo k izgubljenemu dvoboju na tribunah. Mlačnost in pomanjkanje energije slovenskih navijačev na tribunah je čudovito sovpadalo z mlačnostjo in pomanjkanjem energije slovenskih nogometašev. In poznejše jokanje po družbenih omrežjih, kako so bili gostujoči navijači bolj glasni, bolj zavzeti, z večjimi zastavami in z več strasti, je klavrni navijaški predstavi le nastavilo ogledalo. Na tem mestu pa ne moremo mimo katastrofalne politike Nogometne zveze Slovenije. Groteskna in zdaj sploh ne več prikrita absolutna in popolna centralizacija Slovenije je dosegla in zadušila tudi nogomet. Vztrajanje, da mora reprezentanca igrati tekme v na pol dograjenih Stožicah, ker je pač v onih betonskih temeljih zakopano bistvo slovenstva, je neumno, če že ni skrajno škodljivo. Nacionalne nogometne zveze, tudi tiste velikih in pomembnih reprezentanc, dosledno skrbijo, da nacionalna moštva domače tekme igrajo na različnih prizoriščih po državi. To ni ne neka novost, ne posebna praksa. Gre za osnovno nogometno dostojnost, bi zapisali. Razen slovenske nogometne zveze, ki je tako zaverovana v Ljubljano, kot da si nogometni uradniki ne bi smeli izplačati dnevnice, če bi se podali kam drugam. Recimo v Celje, kjer trenutno gori še zadnji dostojni utrinek slovenskega nogometa. Da o Mariboru, ki je kljub sramotni prodaji domačega kluba še vedno z naskokom največje slovensko nogometno mesto. Vztrajanje z Ljubljano in s Stožicami, kjer poskušajo umetno vzpostaviti čarobnost nekdanjega Bežigrada, je za slovenski nogomet škodljivo prav toliko, kot porazne igre naše nogometne reprezentance.  

Jmenuje se Anton Fischer. Podnikatel s image mafiána, který pokryl Česko nelegálními billboardy. Vydělává na nich miliony. Proti lidem, kteří billboardy odstraňují, neváhá osobně zasáhnout. A to i dost drsně. Je to jen lokální obchodník s černou reklamou? Nebo má na svědomí i lidské životy?

Když slovenský premiér Robert Fico ohlásil návštěvu města Poprad, měla být součástí programu i diskuse se studenty místního bilingválního gymnázia. Po protestech rodičů i žáků nakonec slovenský premiér na školu nepřišel. Na chodníku před gymnáziem se totiž objevil křídou napsaný nevinný text Dost bylo Fica s dalším poněkud vulgárnějším dovětkem, který na tomto místě nemůžeme citovat.

Proč chce část poslanců jednat o možném střetu zájmů Andreje Babiše na mimořádné schůzi Poslanecké sněmovny? Proč desítky studentů a studentek opustily na protest přednášku premiéra Roberta Fica na okresním úřadu v Popradu? A kam posouvá výzkum Marsu start rakety americké společnosti Blue Origin?

Stanice Olbrachtova je dokončena jako první z nové linky metra D. Není ovšem stále jisté, jak se bude jmenovat. „Kombinace kontroverzního komunistického jména a ne zcela přesné místopisné lokality tam nedává smysl,“ říká v pořadu Pro a proti starosta městské části Praha 4 Ondřej Kubín (ODS). „Myslím si, že jeho dílo převažuje nad politickým angažmá,“ namítá pro Český rozhlas Plus literární historik Lukáš Holeček z Ústavu pro českou literaturu.

Proč chce část poslanců jednat o možném střetu zájmů Andreje Babiše na mimořádné schůzi Poslanecké sněmovny? Proč desítky studentů a studentek opustily na protest přednášku premiéra Roberta Fica na okresním úřadu v Popradu? A kam posouvá výzkum Marsu start rakety americké společnosti Blue Origin?

Kradnúť už nechodia len hladní ľudia, ale všetci, ktorí majú problémy s dlhmi alebo drogami, a aj organizované skupiny, lebo ich k tomu motivovala vládna koalícia. Tvrdí to Zuzana Števulová, právnička a poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko. Policajti podľa nej nemajú kapacity ani na veľké daňové zločiny, nie ešte na drobné krádeže.Majú protesty význam? Proti čomu a s akými požiadavkami sa vlastne opozičné strany chystajú na námestia? A budú naozaj niekde dva protesty v tom istom čase, alebo to majú opozičné strany s aktivistami dohodnuté?Rozhovor vo videopodcaste Ráno Nahlas viedol Peter Hanák.

Energetický gigant ČEZ by měl být podle pravděpodobného ministra průmyslu a obchodu, místopředsedy hnutí ANO Karla Havlíčka, do konce roku 2027 plně ve státním vlastnictví. „Z principu jsem proti zestátnění ČEZu. Vůbec ale nevím, co tím nová vláda sleduje,“ diví se poslanec ODS Ivan Adamec. „U ČEZu zhruba 70 procent vlastní stát a 30 procent mají soukromí vlastníci. Podle mého názoru to nedává žádný smysl,“ vysvětluje jeho kolega z SPD Jan Hrnčíř.

Snížení byrokracie, snížení závislosti na dotacích, potravinový ombudsman či podpora farmám s vyšší produkcí. Takové kroky v zemědělství chystá podle svého programového prohlášení formující se vláda hnutí ANO, SPD a Motoristů sobě. „Je potřeba podpořit malé a střední zemědělské podniky,“ upozorňuje v pořadu Pro a proti ministr zemědělství v demisi Marek Výborný (KDU-ČSL). „Nechceme podporovat zemědělce z Václaváku,“ namítá Karel Tureček z hnutí ANO.

Pro jedny byl symbol jistoty, smíření, tradice, pro druhé představitel uzavřenosti a politizace církve a rozdmýchávač kulturních válek. Jak se bude vzpomínat na zesnulého Dominika Duku? „Považuji ho za titána,“ říká šéfredaktor serveru Aktuálně.cz Matyáš Zrno. „Nedokázal vyřešit spor o katedrálu,“ oponuje starokatolický kněz, sociolog a editor on-line deníku Fórum 24 Jan Jandourek v pořadu Pro a proti.

Vlada je kot odgovor na tragični dogodek v Novem mestu pripravila tako imenovani Šutarjev zakon, v katerem s približno 30imi členi ureja vse mogoče od vstopa policistov v stanovanje brez sodne odredbe, zaostrenih sankcij in pregona nasilnih dejanj, do področja otroških dodatkov in odvzema premoženja davčnim dolžnikom. Župani iz jugovzhodne Slovenije podpirajo predlog, stroka pa svari pred neustavnostjo. Katere ukrepe torej predlaga vlada, kateri bi lahko bili neustavni in ali je med predlogi tudi kak »podtaknjenec«, pa v Studiu ob 17ih.

Pirátská strana vyzývá pravděpodobného budoucího premiéra Andreje Babiše (ANO), aby post ministra životního prostředí v jeho vládě nezastával předseda Motoristů sobě Petr Macinka. „Sdílím obavy, neřkuli zděšení stovek předních vědců a odborníků z oblasti životního prostředí. Podle mě je to onen pověstný kozel zahradníkem, nebo možná slimák. A ti na zahrádce moc dobrou práci neudělají,“ glosuje první místopředseda Pirátů Martin Šmída.

Vznikající vláda vedená hnutím ANO představila návrh programového prohlášení. Jaké má slabé a silné stránky? „Ocenil bych obecnou snahu, že ta iniciativa je prorůstového charakteru,“ uznává v pořadu Pro a proti ekonom na Akademii věd Robin Maialeh. „Slabá stránka je v podstatě jedna, ale velmi zásadní – kde na to všechno vzít,“ doplňuje hlavní ekonom společnosti Deloitte David Marek.

Ministři životního prostředí evropských států jednali v Bruselu o klimatických cílech pro rok 2040. Výsledkem je například odklad emisních povolenek pro domácnosti a osobní automobily o jeden rok či snížení klimatického cíle do roku 2040 na 80 procent bez závazných dílů pro jednotlivé státy. „Úleva? Jak pro koho,“ uvažuje poslankyně Gabriela Svárovská (Zelení, za Piráty). „Řada ústupků by proběhla tak jako tak,“ říká pro Český rozhlas Plus europoslanec Ondřej Knotek (ANO).

Hnutí ANO, hnutí SPD a Motoristé sobě podepsali koaliční smlouvu. Příští vláda bude podle programového prohlášení chtít splnit všechny svoje sliby, aniž by zvyšovala daně. „Nevěřím tomu, že lze ufinancovat ty sliby a zároveň směřovat k vyrovnanějším veřejným financím,“ říká v pořadu Pro a proti komentátor serveru Seznam Zprávy Martin Čaban. „Ekonomicky to vypadá velmi nedůvěryhodně,“ varuje komentátor MF DNES Miroslav Korecký.

Tomio Okamura (SPD) se ve středu pravděpodobně stane předsedou Poslanecké sněmovny a bude tak třetím nejvyšším ústavním činitelem v zemi. Do funkce ho chce navrhnout vznikající koalice. Strany končící vlády naopak nesouhlasí. „Budu pro něj v rámci koaliční dohody hlasovat,” ujišťuje v Pro a proti poslanec hnutí ANO Aleš Juchelka. „Není vhodným kandidátem,” namítá předsedkyně poslaneckého klubu hnutí STAN Michaela Šebelová.