Podcasts about akur

Zdá sa, že koalícia sa musí medzi sebou zase rozprávať, ako si vlastne predstavuje svoje fungovanie. Do toho odvolávanie Ferečnáka z čela eurovýboru, Hlas vraj už nechce byť handrou, u Huliaka sú nespokojní a Migaľ... nuž, celé to je zamotané. Takže dnes sa spoločne s Petrom Tkačenkom pokúsime rozlepiť celý tento koaličný zlepenec. Zdroj zvukov: STVR, 360tka, YouTube/SMER-SD, Braňo Závodský Naživo Odporúčanie: Nie vždy sú tie knihy podarené, no nová novela Bena Aaronovitcha Zimní dary patrí k tým naozaj vydarenejším. Je tam menej mágie, viac to pripomína severskú detektívku a... tentoraz opustíme Londýn a vyberieme sa do Spojených štátov. Ak hľadáte príjemnú zimnú knižnú oddychovku, odporúčam. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tuvojoties gadskārtējai teātra balvu pasniegšanas ceremonijai "Spēlmaņu nakts", "Klasikā" viesojas teātra kritiķe, žūrijas komisijas priekšsēdētāja un kultūras žurnāliste Henrieta Verhoustinska. Runājam gan par "Spēlmaņu nakti" un Henrietas vadīto raidījumu "Kultūrdeva" Latvijas Televīzijā, gan mazliet par balvu "Kilograms kultūras", kuras žūrijas pārstāve arī ir Henrieta, gan par kritiķa likteni un vēl virkni citām būtiskām lietām.   Liene Jakovļeva: Vakar esat lēmuši, rezultātus zināt, mēs tos uzzināsim rīt. Bet kā tev šķiet: kāpēc tieši šī balva starp daudzajām citām uzmirdz visspožāk? Henrieta Verhoustinska: Manuprāt, tāpēc, ka teātra skatītājs ir demokrātiskākā publika! Jo – lai klausītos klasisko vai akadēmisko mūziku, klausītājam vajag būt sagatavotam. Tas ir tāpat kā ar labu vīnu un olīvām: tikai pēc gadiem trīsdesmit cilvēks sāk novērtēt klasisko un akadēmisko mūziku, un lielākoties tas ir sagatavots klausītājs. Ar teātri ir citādi. Kā Kirils Serebreņņikovs teicis – viņam vismīļākais skatītājs ir tāds, kurš uz teātri nāk kā balta lapa: kurš nav izlasījis ne recenzijas, ne režisora intervijas, bet nāk uz teātri uzsūkt to, ko mākslinieki viņam sagatavojuši.  Tomēr ir divi cilvēki, kuru vārdus mēs jau zinām: tie ir balvas par mūža ieguldījumu saņēmēji. Šogad cildināsim Liepājas teātra brīnišķīgo aktrisi Ainu Kareli un Jakovu Rafalsonu no Mihaila Čehova Rīgas Krievu teātra. Tas bija Teātra darbinieku savienības piedāvājums, un mēs to ar lielāko prieku akceptējām. Šķietami pilnīgi atšķirīgas personības, vai ne? Vienojošais ir milzīgais Latvijas patriotisms, kas ir viņos abos un ko viņi pārstāv un aizstāv. Ainai Karelei tas ir arī lokālais Liepājas patriotisms, ko viņa allaž uzsver savās intervijās. Tev un pārējiem žūrijas dalībniekiem jābūt ar biezu ādu, jo pēc svētkiem noteikti būs arī pārmetoši skatieni no tiem, kuri balvu nav dabūjuši. Bet tā laikam ir: tiklīdz parādās nominācijas, ir arī reakcija. Kā teica mans šīsnedēļas "Kultūrdevas" viesis Atis Rozentāls – apmierināti ir 20 procenti nominēto: tie, kuri saņēmuši balvu.  Bet kā uzsver Teātra darbinieku savienības vadītājs Ojārs Rubenis – nominācija  vien jau ir liels pagodinājums.  Es arī domāju, ka nominācija ir ļoti liels pagodinājums, un jāsaka, ka arī šogad vairākās kategorijās bija tik ļoti līdzvērtīgs spēku samērs, ka mēs paši līdz pēdējam brīdim, līdz balsu saskaitīšanai, nezinājām, kas ir uzvarētājs. Mums bija aizklātā balsošana: aizpildījām tabuliņas, kurās salikām punktus saviem nominantu favorītiem, un tad Ričards Vorobjovs, mūsu kurators no Teātra darbinieku savienības, rūpīgi visu saskaitīja un iepazīstināja ar rezultātiem. Ir daži jaunumi šajās nominācijās, un viens no tiem ir operas un baleta atgriešanās nominantu sarakstos.  To rosināja Baleta asociācija. Viņi piedāvāja savu izvēli, un mēs rūpīgi noskatījāmies viņu ieteiktās baleta izrādes. Tās, kuras vairs nebija publiski pieejamas, skatījāmies ierakstos, bet uz tām, kuras bija pieejamas, gājām skatīties klātienē. Uzvarētājs tika ieteikts no Baleta asociācijas, un mēs ar prieku un gavilēm to sveicām un apstiprinājām.  Bet mēs varam sveikt arī aktieru vidū iekļuvušo dziedātāju Anniju Kristiānu Ādamsoni, kura ir "Klasikas" šīgada rezidences māksliniece. Annija Kristiāna Olimpijas lomā "Hofmaņa stāstos" bija man atklājums – ak, Dievs, to viņas artistiskumu un vokālo meistarību! Tas bija žilbinošs sniegums! Man ļoti liels prieks viņu redzēt nominantu pulkā! Operas iestudējumos, no kuriem oriģināliestudējumi kļūst aizvien retāki, žūrija var vērtēt arī scenogrāfiju, gaismu, režiju, kostīmus.  Jā, tāpēc arī piekritām lēmumam, ka "Spēlmaņu nakts" kategoriju sarakstā atkal tiek ieviesta opera – kā pilnvērtīga teātra daļa.  Runājot par skatītāju balsojumu, kurā šogad nominantus izvirzīja teātri… Kad ieraudzīju, ko teātri ir izvirzījuši, apmēram par ceturto daļu gadījumu man bija liela neizpratne – nesapratu, kāpēc ir šāds lēmums un kāpēc netiek izvirzīti tie nominanti, kas nominēti žūrijas atlasē. Sapratu, ka man labāk patīk, kā ir "Kilogramā kultūras": ka žūrija piedāvā savu izlasi, jo neviens skatītājs, lasītājs, klausītājs nevar aptvert visu to lauku, ko mēs žūrijā tomēr cenšamies izdarīt. "Spēlmaņu naktī" mēs arī esam žūrija – cilvēku kopa, kas noskatījusies vairāk nekā 120 izrāžu, turklāt – ja konkrētajai izrādei ir vairāki sastāvi, tad skatīti visi sastāvi. Mēs esam šo izlasi iedevuši, un man liekas, ka būtu tikai korekti, ja skatītāji balsotu par šo izlasi, ko jau ir veikusi žūrija – jo tur ir atlases konteksta garants. Bet teātros valda tikai un vienīgi mārketinga apsvērumi, kā ļoti daudzos gadījumos sapratu no šī saraksta, un tas varbūt nav tas pareizākais apsvērums. Vairāk nekā 120 izrāžu... Tā ir ne tikai Rīga, tā ir tālā Liepāja un Daugavpils, un drusku tuvākā Valmiera. Bet saprotu, ka potenciālie nominanti arī sevi paši var pieteikt, ja tas nav profesionālais teātris – vai tā? Piemēram, opera, kas iestudēta kaut kur brīvdabā.  Jā, es vedinu arī neatkarīgos producentus, kuru darbs ir pievērsis manu uzmanību, rakstīt Ričardam Vorobjovam. Viņš tad pārējai žūrijai var izsūtīt informāciju par iespējām apmeklēt neatkarīgo institūciju veidotos iestudējumus.  Ir arī kategorija, kurā jūs klausāties mūziku – vai nu atsevišķi, vai, skatoties izrādi, domājat par to. Šoreiz mums prieks nominantu sarakstā redzēt gan Annu Fišeri, gan Jēkabu Jančevski, gan Aleksandru Tomasu Matjusonu, gan Edgaru Raginski, gan arī Edgaru Mākenu. Tomēr Krista Auznieka milzīgā partitūra izrādei "Dzen savu arklu pār mirušo kauliem" nominantu pieciniekā nav iekļuvusi. Šī sezona ir vienmērīga, bez milzīgiem uzrāvieniem, bet ļoti kvalitatīva. Kad jūnijā lēmām par nominantiem, mums bija garais saraksts, kurā figurēja arī Krists Auznieks. Bet, ja man jāpamato, kāpēc tieši Krists Auznieks neiekļuva nominantu sarakstā, mums, žūrijas pārstāvjiem, Krista mūzika dažos momentos šķita varbūt pārāk pašmērķīga. Tas bija arguments, kāpēc Auznieks palika aiz strīpas, bet kā viens no pirmajiem. Tu saki – sezona bija vienmērīga, laba. To es vairākkārt esmu dzirdējusi arī no taviem kolēģiem – ka trūkst milzīga pārsteiguma momenta. Vai tu tam arī varētu piekrist? Jā, tā tas ir. Varbūt Germana Ermiča scenogrāfija izrādei "Dzen savu arklu pār mirušo kauliem" velk uz pārsteigumu. Tāpat kā Reiņa Dzudzilo scenogrāfija izrādei "Nacionālais kanāls" ir tāds košums, bet tai pat laikā tie ir tādi stabili, vērtīgi teātra darbi, kuros scenogrāfs darbojies kā vizuālās dramaturģijas meistars, kā sevi arī šobrīd piesaka Reinis Dzudzilo. Bet kopumā šī ir diezgan lēzena sezona.  Bet tajā pašā laikā tu saki – laba. Jā, laba, jo bija daudz nominantu. Un ir divas izrādes, par kurām man sāp sirds, ka tās netika nominētas. Viena ir Valmieras teātra izrāde "Diena projām palēja", ko iestudējis Aigars Apinis: tā ir par Helsinku hipsteru nihilistisko attieksmi pret dzīvi. Man tā likās ļoti aktuāla un brīnišķīga izrāde. Šeit gan par scenogrāfiju ir nominēts Reinis Suhanovs, bet par lomu – Rūdis Bīviņš. Otra izrāde, kas mani ļoti, ļoti uzrunāja un ar kuru es dzīvoju vairākas dienas, bet kura ir hronometrāžā neliela, un žūrija tomēr izlēma atstāt to aiz borta – tā ir leļļu teātra izrāde "Gaisma, es tevi dzirdu!" ar vājredzīgām aktrisēm, kuras izstāsta savu cilvēka ar invaliditāti stāstu. Skatītājiem tiek aizvērtas acis, lai varētu iejusties šajā pasaulē, kurā tev nav acu, bet ir rokas un dzirde; tiek dotas taktilas lietas, kuras aptaustīt – čaukstoši priekšmeti… Tā bija jutekliska pieredze, kas mani ļoti uzrunāja un likās ļoti, ļoti vērtīga. Kā tu vari izskaidrot to, ka nav milzīgu pārsteigumu?  Sezonas sākumā tomēr bija viens pārsteigums: tā bija "Dirty Deal Teatro" izrāde "Alfas", kas apbērta ar nominācijām. Tīrs darbs, kurā [lieliskas] ir visas nepieciešamās komponentes: mūzika, aktieri, izpildījums, Jāņa Baloža scenārijs, kuru viņš veidoja, cietumā apmeklējot notikumā iesaistītos, kuri joprojām tur atsēž savu laiku. Bet vai tev ir bijis arī kāds nepatīkams pārsteigums vai kāda skumja nots šajā sezonā? Esmu "ieslēgusi" sevī Līviju Akurāteri. (Smejas.) Tas nozīmē ļoti labvēlīgu attieksmi pret visu, kas man tiek celts priekšā. Es jūtu sevī šo spēju, kas manī mostas – skatoties jebkuru izrādi, katrā atrast kaut ko labu.  Latvijas Televīzijas skatītāji ar tevi tiekas ik svētdienu "Kultūrdevā". Par viesiem noteikti lem kopā ar visu komandu. Tikai tā. Mēs ļoti sekojam līdzi, lai kaut kādā laika griezumā tiktu aptvertas visas jomas – lai nav tā, ka nepārtraukti nāk mani mīļie teātra cilvēki vai redaktores Dairas Āboliņas kino ļaudis, vai redaktora Kaspara Zaviļeiska mīļā popmūzikas lauciņa pārstāvji. Šajās nedēļās teātra kritiķi ir visur. Arī tu esi daudz kur: pie mūsu kolēģiem Latvijas Radio 1, tu esi televīzijā, bet laikam jau no tā neizbēgt – kad tas teātra vilnis ir, tad ir.  Tā ir arī "Kultūrdevas" problēma, jo mans kategorisks uzstādījums ir, ka mēs netaisām "pīāru". Vispirms es aizeju uz izrādi un to noskatos, aizeju uz koncertu un to noklausos: ir svarīgi redzēt, izzināt, un tikai tad runāt par to, nevis "pīārot" pirms tam. Tas nozīmē aptvert milzīgu laukumu, un tas nozīmē arī to, ka viesu ziņā drusciņ ejam iepakaļ "Kultūras rondo" kolēģiem, kuri jau par konkrēto notikumu ir izrunājušies. Man savukārt tas ir liels atspaids, gatavojoties intervijām. (Smejas.) Pa kuru laiku tu raksti savas recenzijas?  Sestdienās un svētdienās! Jā, pārsvarā brīvdienās! (Sirsnīgi smejas.) Un tad ir tas nežēlīgais brīdis, kad tu uzraksti, pasaki to, ko tu domā, un ne vienmēr tas ir cildinoši... Un pēc tam kādā teātra kafejnīcā satiec šos cilvēkus, kurus esi pakritizējusi, un tev jāskatās viņiem acīs. Ar to tu esi sadzīvojusi? Pat ļoti! Esmu piedzīvojusi ļoti daudz dažādu notikumu šai sakarā, ieskaitot iereibuša režisora zvanus un īsziņas, kas turpinās visu nakti pēc tam, kad esmu neuzmanīgi par savu vilšanos ietvītojusi jau pirmizrādes vakarā... To es vairs nedaru. Tā man bija mācība, jo sapratu, ka pirmizrādes vakars teātra cilvēkiem ir jāsvin. Nav ko viņus apgrūtināt ar savām kritiskajām piezīmēm! Paldies Dievam, arī teātra cilvēki iemācījušies būt korekti un vairs nav tā, kā bija pirms gadiem, kad pēc katras recenzijas sekoja reakcija. Lai gan atskan jau dažkārt zvani vai ziņas vatsapā, un arī kādā sociālo mediju vietnē man tiek atrakstīts...  Vai par spīti tam, ka darbošanās žūrijā ir smags darbs un jānoskatās vairāk nekā 120 izrāžu, tu joprojām mīli teātri? Ļoti… Īpaši šobrīd, kad manā dzīvē bijuši dažādi pārbaudījumi – esmu pārcietusi vēzi un izcīnījusi šo cīņu –, teātris man ir kā oāze, kurā es pilnībā aizmirstos, pilnībā saplūstu ar to, kas notiek uz skatuves. Tas ļoti, ļoti palīdz dzīvot.

LÍSTKY NA EVENT: https://www.zabavavpodcastoch.sk/event-detail/68f8e0e22522d10530ff2451/ Topiaci sa slamky chytá, a tak smeráci zvolávajú smiešne tlačovky, na ktorých už ani tie konšpirácie nie sú to, čo bývali. Matúš Prekrúť Všetok štyri mesiace nekomunikoval so štátom, a tak musí zaplatiť pokutu 120 000 eur, má zablokované bankové účty a exekútora na krku. A aj keď sme po tretej vlne konsolidácie, ešte stále sa nemáme tak zle, aby sme si nemohli dovoliť vlaky zadarmo. Akurát, že nie je úplne bezpečné nimi chodiť, lebo meškajú, horia, rozpadávajú sa a narážajú do seba. HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Strana Smer a Robert Fico bývali vždy dobrí v tom, že sa vedeli aspoň naoko postaviť za – aj svojich – ľudí. Vyzerali, že sa starajú. No v poslednom čase tvrdia, že sa tu vlastne nekradne, že štát je v pohode, že všetko funguje... možno aj tie vlaky. Akurát že tento rozpor s realitou sa už dá len ťažko uhájiť, dokonca aj pred voličmi Smeru. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno o aktuálnej komunikačnej stratégii Smeru rozpráva s komentátorom denníka SME Petrom Tkačenkom. Zdroj zvukov: HN, SME, Facebook/Robert Fico, SMER-SD Odporúčanie Dnes odporúčam čítanie, konkrétne text od BBC, ktorý píše, ako spoznať, že sledujete AI video. Text sa volá Najdôležitejší náznak, že pozeráte AI video a skúste. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pýtate sa, či sa naše dievčatá hádajú. Ja mám pocit, že sa há­dajú stále, a tak Janko vymyslel spôsob, ako im v tom pomôcť. Akurát — tak ako vždy, keď máte pocit, že ste niečo vyriešili — vám deti ukážu, že nie. A navyše malé vysvetlenie, prečo ste nás minulý týždeň nepočuli.

Zdá sa, že zlato nemusí byť až také vzácne. Akurát sa teda ukrýva na miestach, ktoré boli dosiaľ mimo našich možností. To sa však môže aspoň trošku zmeniť. Časti zlata zo stredu Zeme sa totiž derú bližšie k povrchu. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zásoby zlata hlboko vo vnútri našej planéty a spoznáme súvislosť medzi herpes vírusom a Alzheimerovým ochorením. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slavíme mezinárodní den štěstí, Čechům by k němu stačilo jen 5 mega. Co jste kdy předstírali před partnerem, kromě orgasmu? A jaká filmová nebo seriálová postava nás triggeruje a proč zrovna Ross. Zjistíš ve WAKE UP SHOW.

Zelenskyj prišiel do Bieleho domu, aby sa stretol s americkým prezidentom, a Trump to dal zase na Trumpa. Celá táto fraška by však teoreticky mohla spojiť Európu. Akurát, že bez Slovenska.Kým totiž Fico nikam nechodí a s Európskymi lídrami sa nehrá, Blaha išiel zase raz na východ pozrieť práčky, a podľa Erika by bolo Rusko spoľahlivý sused. Tragédom týždňa sa stáva spevák, vo voľnom čase šmelinár, Robo Papp, ktorý si myslí, že vymyslel spôsob, ako neplatiť dane z príjmov z predaja kávy.-Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠-Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Koaličná kríza má byť zažehnaná, strany sa dohodli, bude dodatok ku koaličnej zmluve a Hlas a SNS prídu zhodne o jedno ministerstvo.Akurát sa teda zdá, že to až také jednoduché byť nemusí: pretože otázkou vlastne je, či sa koalícia dohodla s rebelujúcimi poslancami, a či teda má Robert Fico ako-tak funkčnú väčšinu v parlamente.Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Michala Katušku.Zdroj zvukov: Facebook/Robert Fico, Andrej Danko, Instagram/janferencakOdporúčanie:A dnes odporúčam sériu Black Doves na Netflixe. V druhej polovice síce trochu stráca tempo, no ak ste niekedy chceli vidieť Keiru Knightleyovú v trochu netradičnej polohe ako špiónku, toto je výborná príležitosť.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Trinásť rokov - presne toľko prešlo od zrodu idey sfilmovať útlu knižku francúzskeho autora a priniesť ju v podobe animovaného filmu divákom. Česká režisérka, animátorka a výtvarníčka snímku Keď život chutí predstavila divákom v Bratislave pred pár dňami. Dufková stihla navštíviť aj redakciu Pravdy, kde sa s nami pozhovárala napríklad aj o tom, čo sa vlastne za tých trinásť rokov dialo. "Bábková animácia je dosť podobná hranému filmu, zloženie štábu máte dosť podobné. Akurát namiesto hercov máte bábky a tie treba oživiť. Dať im pohyb. To trvá dlho," prezradila v relácii Ide o nás Dufková. "Spočítali sme, že jeden animátor natočí za jedeň deň v priemere štyri sekundy filmu. Takže, aby vám z toho vznikol celovečerný formát, pýta si to čas," pokračovala výtvarníčka. S Dufkovou sme hovorili o tom, aká bola jej cesta ku kresleniu a animácii, aké štýly si už vyskúšala a kto je pre ňu hlavnou inšpiráciou pri hľadaní tém na animované filmy. Kristina prehovorila aj o stave animovaného filmu v Česku a na Slovensku, o pomoci partnera Jiřího Macháčka, o výchove detí, ale tiež napríklad o najťažších scénach v novej snímke, ktorá vstúpi do kín 30. januára. Viac si už pozrite v našom rozhovore alebo vypočujte v podcaste.

ZÁZNAM TRAGÉDA ROKA: https://www.inviton.eu/e-17263/piatocek-traged-roka-2024  Chalan nepodal ruku prezidentovi Pellegrinimu a vyeskalovalo to až tak, že ho urážajú po internetoch a na jeho gympel došiel Martin Daňo. Čo na to prezident mieru? Danko sa vybral do Moskvy a zahral sa na influencera. Akurát mu, tak ako vždy, unikli súvislosti a fakty. V Bratislavskom Kácečku sme minulý týždeň vyhodnotili anketu Tragéd roka 2024. Našimi hosťami bola Lucia Stuchlíková z podcastu Vlevo dole, komik Matej Adámy a moderátor Rasťo Iliev. Záznam tut: https://www.inviton.eu/e-17263/piatocek-traged-roka-2024  - NOVÝ MERCH: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://merch.sk/sme⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠

Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.Moderuje Zorislav Poljak.

Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.Moderuje Zorislav Poljak.

1. Nevedno, kde je Peter Pellegrini. 2. Keby bol Robert Fico ako Andrzej Duda. 3. Okrem dvadsiateho prvého je tu aj dvadsiaty druhý august.

Setelah sempat gamang, Muhammadiyah menyatakan bersedia menerima izin kelola tambang yang ditawarkan pemerintah. Keputusan ini memanaskan perdebatan tentang jatah tambang untuk ormas keagamaan. Sontak, suara-suara penolakan mencuat, dari internal Muhammadiyah hingga masyarakat sipil. Sebelumnya NU lebih dulu disorot karena jadi ormas pertama yang menyambut tawaran mengelola tambang. Muncul kalimat sindiran "Dipisahkan Qunut, Disatukan Tambang", merespons langkah dua ormas Islam terbesar di Indonesia itu. Padahal keduanya dikenal aktif mendukung keberlanjutan lingkungan lewat berbagai programnya. Situasi ini dikhawatirkan bakal jadi preseden bagi ormas-ormas keagamaan lain untuk ikut berebut kue izin tambang. Bahkan, muncul wacana jatah tambang akan diperluas ke ormas nonkeagamaan. Masyarakat adat menjadi salah satu kelompok yang paling potensial terdampak kebijakan ini. Ruang hidup mereka bisa makin terancam dengan keberadaan ormas yang menguasai tambang di lahan yang tumpang tindih dengan wilayah adat. Apa respons masyarakat adat dengan perkembangan terbaru izin kelola tambang untuk ormas? Bagaimana dengan suara-suara di internal ormas? Kita bincangkan bersama Wakil Ketua Majelis Lingkungan Hidup PP Muhammadiyah Hening Parlan, Perwakilan Forum Cik Ditiro Sana Ullaili dan Sekjen Aliansi Masyarakat Adat Nusantara (AMAN) Rukka Sombolinggi. *Kami ingin mendengar saran dan komentar kamu terkait podcast yang baru saja kamu simak, melalui surel ke podcast@kbrprime.id

*Podporte Zoom aj ďalšie podcasty SME v súťaži podcast roka na https://podcastroka.sk/ Stretnete sa s tým v bulvári: fajčil, pil, nedával si pozor na životosprávu a dožil sa sto rokov. Alebo presný opak, celý život sa postil a výsledkom je vysoký vek. Akurát, že tieto odporúčania neznamenajú nič – a už vôbec nič nehovoria o vašich šanciach na dlhovekosť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za ľuďmi s vysokým vekom, dozvieme sa, čo bude robiť otepľujúca sa planéta s našimi mozgami a zistíme, aký vplyv mala ruská invázia na Ukrajinu na letové trasy orlov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky  – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Peter Pellegrini pripomína Maroša Šefčoviča, akurát nepovedal nie najhorším smeráckym nápadomObaja kandidáti sa počas sviatkov vyfotili v kostole a kampaň sa tak opäť vrátila k „birmovanému komunistovi“ Robertovi Ficovi a tlačovke Maroša Šefčoviča s biskupmi. V minulosti to nikomu k z nich k výhre nepomohlo. Peter Pellegrini tvrdí, že chce chrániť vládu a pomáhať jej pokračovať v nastolenom trende.Predseda koaličnej strany Hlas rečnil pred svojimi spolustraníkmi a podporovateľmi. Hovoril napríklad o potrebe prezidenta spájať, no vzápätí sám rozdeľoval ľudí na obyčajných a elity, ktoré si v kaviarňach užívajú croissanty a kapučíno.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho táto kampaň pripomína Maroša Šefčoviča, iba s tým rozdielom, že Peter Pellegrini neodmietol najhoršie nápady typické pre smerácke kampane.Pozreli sme sa na najčastejšie kampaňové naratívy a nedávne videá oboch kandidátov.Moderuje Peter Hanák.

Obaja kandidáti sa počas sviatkov vyfotili v kostole a kampaň sa tak opäť vrátila k „birmovanému komunistovi“ Robertovi Ficovi a tlačovke Maroša Šefčoviča s biskupmi. V minulosti to nikomu k z nich k výhre nepomohlo. Peter Pellegrini tvrdí, že chce chrániť vládu a pomáhať jej pokračovať v nastolenom trende.Predseda koaličnej strany Hlas rečnil pred svojimi spolustraníkmi a podporovateľmi. Hovoril napríklad o potrebe prezidenta spájať, no vzápätí sám rozdeľoval ľudí na obyčajných a elity, ktoré si v kaviarňach užívajú croissanty a kapučíno.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho táto kampaň pripomína Maroša Šefčoviča, iba s tým rozdielom, že Peter Pellegrini neodmietol najhoršie nápady typické pre smerácke kampane.Pozreli sme sa na najčastejšie kampaňové naratívy a nedávne videá oboch kandidátov.Moderuje Peter Hanák.

Dlho sme si mysleli, že ľudia nedokážu stráviť celulózu. Akurát to nie je pravda: pravdou skôr je, že túto schopnosť postupne strácame a dôvodmi sú náš životný štýl aj naša strava. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na našu historickú schopnosť tráviť celulózu, dozvieme sa o vplyve oblečenia na naše intímne partie a zistíme, ako sa snažia vyloviť poklad pri brehoch dnešnej Kolumbie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Holokaust je súčasťou postoja človeka k človeku a k jeho inakosti. Začína tým, že túto inakosť - či už náboženskú, rasovú alebo aj inakosť sexuálnej orientácie, vidí ako hrozbu, voči ktorej sa treba brániť. A toto rozdeľovanie je potom veľmi dobrým nástrojom pre každého autoritatívneho vodcu, hovorí preživší holokaustu Otto Šimko. Hlavnú zodpovednosť za deportácie Židov pripisuje prezidentovi Tisovi.Život Otta Šimka je dlhý ako jedno celé storočie. Žil som život ako z ježkovej piesne "Život je jen náhoda," jednou si dole, jednou nahoru. Akurát mne všetky tie životné sínusoidy spôsobovali dejiny vôkol mňa, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Ráno Nahlas, preživší holokaustu, partizán, ktorý sa aktívne zúčastnil SNP, komunista, ktorého však vládnuci režim komunistov perzekvoval Otto Šimko.Deportácii do plynových komôr Osvienčimu unikol iba o vlások, jeho milovaný brat ale už také šťastie nemal a zahynul ako väzeň vyhladzovacieho koncentráku pri Pochode smrti. Bol permanentným nepriateľom režimov - Tisovho slovak-štátu, ale aj komunistickej totality za Stalina či normalizovaného Husákovho Československa. "Na Slovensku je mentalita ľudí taká, že sa veľmi radi prispôsobia tomu, čo hovorí vodca: Či to bol Tiso alebo teraz zasa Fico, glosuje naše moderné dejiny Otto Šimko. Navyše, podľa neho radi prezliekame kabáty a tak sa z horlivých ľudákov neraz stávali nadšení komunisti.Za deportácie slovenských Židov, nesie podľa neho oveľa väčšiu zodpovednosť než vraždiaci gardisti, prezident Tiso. Dôvodom je predovšetkým tisovo antisemitské huckanie voči svojim vlastným občanom, ktoré z pozície jeho štátnej, ale i cirkevnej autority, malo podľa neho výrazne negatívny vplyv aj na poctivých a čestných katolíkov.Bojoval v SNP - a to i so zbraňou v ruke, a ospravedlňovanie ruskej agresie na Ukrajine preto vôbec nerozumie. Podľa neho sa Ukrajina má právo brániť sa agresii Ruska presne rovnako, ako sa povstalci v SNP bránili nacistom obsadzujúcim Slovensko.Režim komunistov to však Ottovi Šimkovi zrátal aj po vojne. Hoci bol presvedčeným komunistom, jeho židovský pôvod ho po Slánskeho procese poslal k lopate a režim mu nedaroval ani jeho nesúhlas s okupáciou ČSSR sovietskymi vojskami v roku 1968. A ako hodnotí uplynulé storočie Slovenska? Menia sa vodcovia - od Tisa k Ficovi, naše mentálne vzorce, ale ostávajú a nemení sa ani naša ochota podriaďovať sa silným vodcom a nevybočovať z davu.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s preživším holokaustu, ktorý toto leto oslávi úctyhodných 100 rokov, Ottom Šimkom. WeRemember. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie

Holokaust je súčasťou postoja človeka k človeku a k jeho inakosti. Začína tým, že túto inakosť - či už náboženskú, rasovú alebo aj inakosť sexuálnej orientácie, vidí ako hrozbu, voči ktorej sa treba brániť. A toto rozdeľovanie je potom veľmi dobrým nástrojom pre každého autoritatívneho vodcu, hovorí preživší holokaustu Otto Šimko. Hlavnú zodpovednosť za deportácie Židov pripisuje prezidentovi Tisovi.Život Otta Šimka je dlhý ako jedno celé storočie. Žil som život ako z ježkovej piesne "Život je jen náhoda," jednou si dole, jednou nahoru. Akurát mne všetky tie životné sínusoidy spôsobovali dejiny vôkol mňa, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Ráno Nahlas, preživší holokaustu, partizán, ktorý sa aktívne zúčastnil SNP, komunista, ktorého však vládnuci režim komunistov perzekvoval Otto Šimko.Deportácii do plynových komôr Osvienčimu unikol iba o vlások, jeho milovaný brat ale už také šťastie nemal a zahynul ako väzeň vyhladzovacieho koncentráku pri Pochode smrti. Bol permanentným nepriateľom režimov - Tisovho slovak-štátu, ale aj komunistickej totality za Stalina či normalizovaného Husákovho Československa. "Na Slovensku je mentalita ľudí taká, že sa veľmi radi prispôsobia tomu, čo hovorí vodca: Či to bol Tiso alebo teraz zasa Fico, glosuje naše moderné dejiny Otto Šimko. Navyše, podľa neho radi prezliekame kabáty a tak sa z horlivých ľudákov neraz stávali nadšení komunisti.Za deportácie slovenských Židov, nesie podľa neho oveľa väčšiu zodpovednosť než vraždiaci gardisti, prezident Tiso. Dôvodom je predovšetkým tisovo antisemitské huckanie voči svojim vlastným občanom, ktoré z pozície jeho štátnej, ale i cirkevnej autority, malo podľa neho výrazne negatívny vplyv aj na poctivých a čestných katolíkov.Bojoval v SNP - a to i so zbraňou v ruke, a ospravedlňovanie ruskej agresie na Ukrajine preto vôbec nerozumie. Podľa neho sa Ukrajina má právo brániť sa agresii Ruska presne rovnako, ako sa povstalci v SNP bránili nacistom obsadzujúcim Slovensko.Režim komunistov to však Ottovi Šimkovi zrátal aj po vojne. Hoci bol presvedčeným komunistom, jeho židovský pôvod ho po Slánskeho procese poslal k lopate a režim mu nedaroval ani jeho nesúhlas s okupáciou ČSSR sovietskymi vojskami v roku 1968. A ako hodnotí uplynulé storočie Slovenska? Menia sa vodcovia - od Tisa k Ficovi, naše mentálne vzorce, ale ostávajú a nemení sa ani naša ochota podriaďovať sa silným vodcom a nevybočovať z davu.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s preživším holokaustu, ktorý toto leto oslávi úctyhodných 100 rokov, Ottom Šimkom. WeRemember. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Filip Tůma - herec, moderátor, operný spevák. V úspešnom seriáli "Dunaj, k vašim službám" hrá veľmi zlého človeka, riaditeľa obchodného domu, Antona Holubca. Akurát začala už piata séria. Filip účinkuje v niekoľkých predstaveniach aj v opere a v Košiciach bude vystupovať na koncerte so slávnym tenorom José Carrerasom.

Ak by to bola pravda, bola by to revolúcia nielen v archeológii. V Indonézii mali vraj objaviť pyramídu, ktorá môže mať až 27-tisíc rokov. Akurát že tomu nik neverí a skutočnou otázkou je, ako mohol takýto kontroverzný výskum vyjsť vo vedeckom časopise. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme za veľmi zvláštnym tvrdením o našej dávnej minulosti, zistíme, či nás čističky vzduchu ochránia pred ochoreniami a dozvieme sa čosi o výhodách vegánskej stravy. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

V spoločnosti OpenAI, tej za ChatGPT a DALL-E sa udial veľmi čudný palácový prevrat. Microsoft pritom leje do firmy miliardy a špekuluje sa, že v pozadí môžu byť etické a filozofické rozpory, ktoré súvisia s vývojom umelej inteligencie. Klebetí sa tiež, že firma možno už vytvorila všeobecnú umelú inteligenciu. Čo sa teda v OpenAI deje a či sme práve veľmi cirkusantským spôsobom vstúpili do veku robotov? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta moderátorov podcastu Klik Dávida Tvrdoňa a Ondreja Podstupku. Zdroj zvukov: CBNC, NBC News Odporúčanie: A ak by ste si o cirkuse v Open AI chceli aj niečo prečítať, moje dnešné odporúčanie je magazín The Atlantic a jeho článok Vo vnútri chaosu okolo Open AI. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Robert Fico je znovu premiérom. A síce bez Huliaka, no zato s Tarabom má aj svoju novú zostavu ministrov. Jeho väčšina v parlamente však nie je príliš veľká, a tak aj toto môže byť vláda kompromisov. Akurát takých, ktoré sa nám nebudú páčiť. Aká bude vláda Fica 4 a aké sa bude snažiť vytvoriť Slovensko? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej. Zdroj zvukov: TV Markíza Odporúčanie: A ak máte tiež pocit, že nás čakajú ťažké časy, najrozumnejšie, čo môžete urobiť, je podporiť iniciatívy, na ktorých práci vám záleží. Alebo si predplatiť nejaké médium, ktoré radi čítate. O čo viac budú mať médiá peniaze od svojich čitateľov, o to ťažšie bude pre politikov proti nim bojovať. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Nie som "bizi", ale na seba veľa času nemám. Chodím so zopár "degešmi" debatovať po kulturákoch :D S bulvárom sa rešpektujeme, robia si svoju prácu. S malým sa snažíme chodiť všade, sme veľkí parťáci.  Dano Dangl je zábavný a nie je ješitný. Nepotrebujem psychohygienu, lebo nemám tak špinavú dušu :) Som šťastná, ale s pokorou. NEXT? PREJAVY CITLIVÝCH ANTÉN (Adela Vinczeová)  https://open.spotify.com/episode/3ZxxchvO2xLTWOIleahAJ2?si=Tq4120z8RkGlYXF0HOAzqQ  * Nedopusťme, aby nám svet niekam unikol  http://digitalnaocista.sk  * Podcast PEKLO V PAPULI oslavuje 100 epizód! Špeciálny event len pre 100 ľudí! 26.10., Hotel Color, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  * Produkcia by ZAPO @zapoofficial  

Kedysi bolo všetko lepšie. Aj tie mravy boli menej uvoľnené, aj mladí vedeli, čo sa patrí, aj ľudia boli čestnejší a láskavejší. Akurát... že neboli. Vedci sa pozreli na to, prečo takéto predsudky mávame v hlavách a ako sa nám v nich usadili. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či kedysi naozaj bývali ľudia lepšími, dozvieme sa, či by nám taurín mohol predlžovať život a vysvetlíme si, že prečo sa klamári mýlia a prečo v lete musíme nosiť slnečné okuliare a natierať sa opaľovacím krémom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Kali ini Ray Janson kedatangan tamu yang namanya cukup besar diantara Food Vlogger/Food Reviewer di Indonesia. Siapa yang tak kenal Magdalena atau dikenal Mgdalenaf? Ia bercerita tentang kejadian viral yang menimpanya waktu lalu dan beberapa hal terkait hubungan antara Food Vlogger/Reviewer dengan para bisnis owner atau Chef owner. Ia juga bercerita masuk sekolah masak agar memiliki kemampuan dalam memasak dan menilai masakan lebih baik. Tonton video selengkapnya di #RayJansonRadioPodcast #326 ADA APA DENGAN FOOD VLOGGER DAN CHEFS?! | WITH MAGDALENA | RAY JANSON RADIO Enjoy the show ! DON'T FORGET TO LIKE AND SUBSCRIBE ! Instagram: Magdalena: https://www.instagram.com/mgdalenaf Ray Janson Radio is available on: Spotify: https://spoti.fi/2lEDF01 Apple Podcast: https://apple.co/2nhtizq Google Podcast: https://bit.ly/2laege8i Anchor App: https://anchor.fm/ray-janson-radio Let's talk some more: https://www.instagram.com/rayjanson https://www.tiktok.com/@rayjansonradio #RayJansonRadioPodcast #FnBPodcast #Magdalena #FoodVlogger

#111 Silný výber – PRVÝ KANDIDÁTSKY DIEL!   Jednou ráno přišel vítr, vzal si střechu i s Hegerem i s Káčerem, i s Milanovú… To boli časy, keď sme sa v lete mohli pri vode baviť len na Kandidátovi z per All- Star dua  Havran- Hečko… To teraz, keď sa idú uzatvárať kandidátky, to bude jeden veľký retro telecvoking… My v redakcii si každý jeden boží deň kladieme otázku, kedy dorazí do hláv našich pomazaných realita dneška - no ale ona ako rýchlik BA - Košice - mešká… Tak sa dnes pozrime na zúbky kandidátov každej fajty - pretože občania, ktorí ešte nie sú kandidátmi, nech sa hlásia u súdruha Žinčicu! Pripíjame a pripomíname:  Henry Kissinger 100! Peter Lipa, Stano Petrov a SPvR. Alexej Navaľnyj 46! V pietnej spomienke spomíname na nedávno zosnulých Daniela Heribana a Milku Zimkovú.  Historický kalendár Jána Žideka (výber) Medzinárodný deň detí. Pred 81 rokmi spáchali československí výsadkári atentát na Rainharda Heydricha , operácia niesla meno Antropoid. Pred 109 rokmi vo Washingtone predviedol Štefan Banič verejnosti a zástupcom patentového úradu zoskok s padákom z 15 - poschodovej budovy. Pred 68 rokmi slávnostne otvorili Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava. Pred 15 rokmi bola stanovená centrálna parita na 30,1260 koruny za euro. 76 rokov  oslavuje politik František Mikloško. Pripili sme si s:    https://www.gerolsteiner.de/de/mineralwasser/gerolsteiner-feinperlig/ Endorse:  Nový film Viktora Csudaia: https://www.youtube.com/watch?v=ebtTgRcEC1A  Vypočujte si aj naše ďalšie podcasty: Kunstkamera:  https://kunstfilter.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/   Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  Puding Pani Elvisovej – Space Taxi https://www.youtube.com/watch?v=1js1MBAfmHo Bobsan & Lara Abou Hamdan – Mi Casa https://www.youtube.com/watch?v=B79ck9waQpo 

Využívajú ju športovci, chvália si ju otužilci. Terapia studenou vodou má pomáhať pri regenerácii i zlepšovať zdravie. Akurát že až taká bezpečná nie je. A pri jej využívaní by sme si mali dávať pozor a myslieť na niekoľko základných vecí. Tento týždeň v podcaste Zoom preskúmame terapiu studenou vodou, zistíme, prečo kosatky útočia na plachetnice a dozvieme sa, aké negatívne dôsledky môže mať osamelosť. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je skvelé, že Anka je bezprostredné nebojácne dieťa, ktoré sa nepotrebuje držať maminej sukne. Vždy som také chcela mať. Akurát to so sebou prináša jeden dosť výrazný problém. Anka nemá problém sa kamkoľvek vybrať sama a objavovať svet na vlastnú päsť. Občas je to dosť nebezpečné. V tejto časti podcastu padnú aj užitočné rady, kedy s úrazom hlavy navštíviť urgentný príjem.

Futbalistom Slovana Bratislava chýba jediný bod, aby získali piaty titul po sebe. V šlágri sezóny zvíťazili na trávniku druhej Dunajskej Stredy 3:2 a dve kolá pred koncom súťaže majú päťbodový náskok. Bol to zápas, ktorý mal všetko. Videli sme skvelé výkony oboch tímov, krásne góly, akurát že stretnutie v MOL aréne pokazil jeden muž v čiernom. Jeden neuznaný gól pre Slovan, jedna neodpískaná penalta pre DAC a k tomu množstvo iných menších chýb. Aj o tom bol inak vynikajúci šláger medzi dvomi najlepšími slovenskými mužstvami. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Európa posiela do kozmu vesmírnu misiu a ak sa všetko podarí, vo štvrtok odštartuje sonda Juice k Jupiteru a jeho mesiacom. Akurát ten let potrvá dlhých osem rokov. Iný tím zase spochybnil hypotézu, že vodu na našu planétu priniesli dopadajúce telesá. Viac sa dozviete v podcaste Tech_FM.

Slovenské migy nakoniec pôjdu na Ukrajinu. A od Spojených štátov by sme za ne mohli dostať nové bojové vrtuľníky. Ministerstvo obrany hovorí o obrovskom prínose pre ozbrojené sily, Slovensko ešte doplatí 340 miliónov eur. Ako je to teda s našimi migmi, čo za vrtuľníky nám sľúbili a čo s nimi budeme robiť? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýtal Michala Katušku. Zdroje zvukov: SME, Youtube/SMER-SD, TV JOJ, Topky.sk, TA3, Startitup.sk, Youtube/US Military News Odporúčanie: Ak ste už počuli správy, že vraj americké úrady zvažujú, že covid unikol z laboratória, je to trochu zložitejšie. Teda, ono to je skôr úplne inak. Dnes tak odporúčam epizódu podcastu The Daily Čo vedieť o teórií, že covid unikol za laboratória. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

"Najmä v období, keď som začala chodiť do školy, som zažila veľa neprijatia, posmechov, ponižovania aj šikany zo strany mojej pani učiteľky. Ťažko som to ako dieťa znášala a prežívala. Veľmi som chcela cítiť, že som rovnako hodnotná, že som v poriadku taká, aká som. Veľmi som sa snažila vo veľa veciach rovnať rovesníkom. Nechcela som žiadne úľavy, chcela som všetko robiť ako ostatní. Akurát som sa nestretla s pochopením a práve aj s tou pani učiteľkou. Nevedela vstrebať, že nechodím do špeciálnej školy, a možno aj zo strachu so mnou nevedela pracovať, nevedela, ako to so mnou zvládne. A snažila sa ma svojím správaním vyštvať. Ako dieťa som to veľmi ťažko znášala," hovorí paralympionička Henrieta Farkašová, ktorá tancuje v show Televízie Markíza Let's dance. "Hneď pútam pohľad a vidno, že mám iné oči. Riešila som, či som pripravená, že to ľudia budú komentovať. Či to prijmú. Väčšinou sú pozitívne reakcie, ale čítala som aj komentáre, že nemám v takejto show čo hľadať. Niekoho rušili moje oči, že prečo mi nedajú okuliare, aby mi to zakryli. Viacerí si mysleli, že škúlim naschvál. Na tom som sa smiala, že ako to ľudia vnímajú. Zdravotne znevýhodnených stále odstrkujú na okraj, mali by sme na tom popracovať," hovorí Farkašová o tom, čo všetko zvažovala, keď jej zo show zavolali, aby tancovala. Nebála sa, že televízia bude hrať na emócie s jej zdravotným znevýhodnením? Ako znášala šikanu od učiteľky na základnej škole? Ako sa dostala k lyžovaniu a prečo s ním minulý rok skončila? Ako sa orientuje na parkete a v čom jej pomáha jej tanečný partner Marek Klič? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s paralymioničkou Henrietou Farkašovou.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Fyzika nám dobre funguje. Akurát teda sme si úplne istí, že nie je kompletná. Novinárska skratka rada hovorí, že potrebujeme fyziku novú: takú, ktorá by dokázala pospájať kvantový svet a svet gravitácie, ale aj takú, ktorá by nám povedala, čo sú tmavá hmota a energia – ak teda vôbec existujú. Takúto fyziku hľadá aj Juraj Tekel z Katedry teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Popri tom popularizuje vedu nielen v projekte Vedátor. Tomáš Prokopčák sa s ním rozprával v podcaste Zoom plus. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Radi hovorievame, že príroda si nejako poradí. Ale ono je to alibistické, pretože nás to zbavuje zodpovednosti, navyše to málokedy rieši celý problém. Teraz, napríklad, vedci objavili baktérie, ktoré sa naučili tráviť plast. Akurát to nie je ani zďaleka riešením našej plastovej krízy. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do sveta mikróbov, dozvieme sa, ako súvisia ADHD a depresia a zistíme, či má celibát nejaký evolučný zmysel. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Igor Matovič si našiel staronového nepriateľa a ako nám začal nový rok, aj on začal na sociálnych sieťach šíriť nenávisť proti queer ľuďom. A to až tak, že sa špekuluje, či si nezačal testovať svojich nových potenciálnych voličov medzi extrémistami. Dospelo to do štádia, keď mu poslal odkaz priamo premiér Eduard Heger a netají sa, že bol určený práve Matovičovi. Navyše, v OĽaNO sa hovorí o rozkole a až o rozpade strany. Čo sa tam teda deje? Tomáš Prokopčák sa pýta Michala Katušku. Zdroje zvukov: TV JOJ, Youtube/Igor Matovič, Facebook/Robert Fico, TA3, Denník N, NR SR Odporúčanie: Pred dvomi desaťročiami sa Neil Gaiman nechal nahovoriť na celkom zvláštnu vec: že vytvorí komiks pre Marvel aj s jeho klasickými hrdinami. Akurát keďže je to Neil Gaimen, trochu sa pohral s postavami a veľa s kulisami, superhrdinov umiestnil do dobového alžbetínskeho Anglicka na úplnom začiatku 17. storočia. Nedávno komiksová séria 1602 vyšla znovu v češtine a ja ju naozaj odporúčam. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Hovoria si Tvorivá spoločnosť a veria, že v roku 2036 môže byť zničená naša planéta. Kombinujú v sebe ezoteriku, konšpirácie aj klimatickú krízu a snažia sa na svoju stranu získať známe osobnosti. Správy o nich zverejnili aj štandardnejšie médiá a je otázkou, komu chcú pomáhať a prečo. O čo im ide a či by sme sa mali znepokojovať? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Romana Cuprika. Zdroj: Tvorivá spoločnosť Odporúčanie: Mojim dnešným odporúčaním je séria Dropout alebo teda Kauza Theranos na Disney+. Možno ste už o spoločnosti Theranos počuli: ako sľubovala diagnostické zázraky z jedinej kvapky krvi. Akurát že sa im to nikdy nepodarilo, podarilo sa im však roky klamať verejnosť, úrady aj svojich investorov. Je to skvelo zahraté, až vo vás zostane taká ta zlosť voči všetkým týmto sociopatickým startupovým klamárom. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Každý by chcel mať vychovaného psa. Akurát že nie každý psíčkar svojho psa aj naozaj vychováva. Tak sa teraz vedci rozhodli, že fanúšikom sprievodcov človeka trochu pomôžu: preskúmali rôzne typy výchovy psov a povedali, ktorá je pre ľudí aj psov najvýhodnejšia. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do sveta psíčkarov, zistíme, aké problémy majú mladí muži a dozvieme sa, čo majú spoločné gény a krátkozrakosť. Krátke správy z vedy Tablety v škôlkach spôsobujú, že hry škôlkarov sú menej kreatívne v porovnaní s hrami detí, ktoré využívajú fyzické hračky. Naznačuje to nový výskum zo Švédska, ktorý sa pozrel na vplyv nových technológií v materských školách. Vedci zdôrazňujú, že by sme mali byť opatrní pri využívaní dotykových obrazoviek u predškolákov. Koraly môžu zachrániť iné koraly vo svojom okolí. Ukazuje to výskum, ktorý sa zameral na niektoré koralovce odolné voči ochoreniam. Ukázal, že odolné koraly v druhovo zmiešaných populáciách vedia pomôcť druhom, ktoré sú náchylné na ťažkosti. Umelá inteligencia sa učí lepšie, keď sa vôbec neučí. Ukazuje to výskum, ktorý sa snažil napodobniť obdobia bdelosti a spánku pri neurónovej sieti. Ak mala vypnuté obdobia napodobňujúce spánok, jej učenie prebiehalo efektívnejšie. Na Japonskej misii k marsovským mesiacom Phobos a Deimos sa bude podieľať aj Európa. V roku 2024 by totiž malo Nemecko pripraviť malý rover, ktorý počas misie dosadne na povrch Phobosu. Rover by mal preskúmať mineralogické zloženie telesa a jeho elektromagnetický profil. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Biologické hodiny tikajú. Akurát že netikajú len ženám, ako si možno myslíte, biologické hodiny majú aj muži a uháňajú im rovnako. S vekom totiž môžu mať s počatím potomstva problémy aj páni. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako je to s mužmi a ich biologickými hodinami, pozrieme sa, ako by seniori mohli žiť šťastnejšie životy a dozvieme, sa čo spravil covid s chorobnosťou nášho druhu. Krátke správy z vedy Astronómovia prišli s novým vysvetlením, prečo má Plutov mesiac Cháron veľkú červenú škvrnu. Príčinou môžu byť kryovulkány, ktoré rozšírili na niektorých častiach povrchu metán. Milióny rokov bombardovania slnečnou radiáciou následne spôsobili, že výsledný tholin sfarbil časť povrchu dočervena. Ak pracujete z domu, nevyhraďte si na prácu miestnosť, radšej si nastavte pracovný čas. Nový výskum ukazuje, že na produktivitu i na psychickú pohodu lepšie vplýva vyhradený pracovný čas ako vyhradené miesto na prácu. Špeciálna pracovňa sa dokonca zdala ako neefektívna stratégia. Záhadné vlny a vibrácie, ktorá sa nachádzajú na periférii našej Mliečnej cesty, spôsobila trpasličia galaxia. Štruktúra, ktorá sa dnes nachádza v súhvezdí Strelca, minula našu galaxiu pred stovkami miliónov rokov. Zanechala za sebou akési vlny, ktoré sa prejavujú odlišným pohybom hviezd na okrajoch našej galaxie. Vedci zrekonštruovali genóm spoločného predka všetkých cicavcov. Žil pred približne 180 miliónmi rokov a genetici pri tejto rekonštrukcii použili génové sekvencie 32 dnes žijúcich druhov. Výskum pomôže lepšie pochopiť evolúciu cicavcov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Najskôr vydesila lekárov. U mladých pacientov v Indii sa objavila zvláštna nákaza s vyrážkami veľkými ako paradajky. Dokonca sa začalo špekulovať, že sa objavil nový vírus, akási paradajková chrípka. Akurát, že nemá nič spoločné s paradajkami ani s chrípkou. A teraz vedci zistili, čo to naozaj je. Tento týždeň budeme v podcaste Zoom pátrať po takzvanej paradajkovej chrípke, zistíme, prečo sa NASA chce vrátiť na Mesiac a dozvieme sa niekoľko podstatných vecí o hemoroidoch. Krátke správy z vedy: Vesmírny teleskop Jamesa Webba prvý raz uvidel oxid uhličitý v atmosfére exoplanéty. Objav ukázalo preskúmanie spektra planéty WASP-39b, horúceho Jupitera vzdialeného zhruba 700 svetelných rokov v súhvezdí Panny. Prítomnosť oxidu uhličitého naznačovali už staršie pozorovania, no dáta neboli jednoznačné. Pohrebné hostiny v starovekom Ríme sa zrejme nelíšili od bežného jedla. Ukázali to archeologické nálezy z dobovej nekropoloy neďaleko dnešnej Barcelony. Mäso rituálne umiestňované v hroboch bolo rovnakého druhu ako to, ktoré osoby konzumovali počas svojho života. Inžinieri by mohli napodobňovať termity, aby vytvorili nové druhy materiálov. Výskumníci teraz opísali sériu prírodných pravidiel, ktorým tento hmyz postupuje, čo by zase mohlo pomôcť pri budúcom dizajnovaní materiálov. Zároveň by sa týmto materiálom dali vopred naprogramovať ich vlastnosti. Astronómovia objavili neďalekú exoplanétu TOI-1452b, ktorá by mohla byť morským svetom. Planéta vzdialená asi sto svetelných rokov v súhvezdí Drak obieha v obývateľnej zóne a výpočty naznačujú, že voda môže tvoriť až 30 percent jej hmoty. Moria na Zemi v skutočnosti tvoria len percento hmoty našej planéty. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Človek by si aj povedal, že v lete sa kolesá politiky tak trochu prestanú krútiť. Akurát že na Slovensku už nefunguje nič normálne: takže tu máme schrödingerov odchod SaS z vládnej koalície, Sme rodina zrejme nakupuje u fašistov a snaží sa nás presvedčiť, že sú to len tvrdí kresťania a premiér sa tvári, že sa vlastne nič nedeje. Čo tu vlastne sledujeme, či nám tu vzniká nová fašistická hrádza proti liberalizmu a ako to celé dopadne? Tomáš Prokopčák sa pýta Petra Tkačenka. Odporúčanie: Dnes odporúčam trošku staršiu epizódu nášho podcastu Dejiny z tretieho júla. S archeológom Františkom Hříbalom v nej rozoberali antický Rím a jeho cisára Nera, pravdu aj mýty, ktoré sa okolo tejto postavy za tisícročia vytvorili. Ak sa chcete trochu ponoriť do staroveku, odporúčam epizódu Zápasy gladiátorov, divoké preteky vozatajov. Ako Nero bavil Rimanov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Adakah yg hubungannya dg mertua mulus-mulus aja tanpa hambatan? Kayaknya nggak yah.. Hubungan kita sama mertua kayaknya gak pernah selalu mulus, nano-nano banget. Tapiiii bukan berarti hubungan sama mertua gak bisa akur sama sekali lho! Selalu ada harapan, selalu ada peluang, coba dengerin beberapa tips dari kami yang mungkiiin...bisa membantu hubungan kita dengan mertua~ Sedikit lebih baik~ Jangan lupa follow kami di instagram @sheggario, @nuchabachri dan @curhatbapakibu

Nie je to mýtus. Slnko má naozaj vplyv na to, ako jeme. Prinajmenšom to platí, ak je leto a ste mužom: keď sú totiž vystavení ultrafialovému žiareniu, spúšťa v nich hlad. Akurát že na ženy tento mechanizmus neplatí. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký vplyv má ultrafialové žiarenie na našu chuť do jedla, dozvieme sa, prečo nás niekedy po cvičení bolí brucho a ukážeme, aký dopad na ľudstvo by mala jadrová vojna. Krátke správy z vedy Astronómovia narazili na zvláštny opakujúci sa signál, ktorý je vzdialený miliardy svetelných rokov od Zeme. Tento rýchly rádiový záblesk zo vzdialenej galaxie žiari až tri sekundy, čo je tisíckrát dlhšie ako pri tomto type fenoménov. Súčasťou signálu je aj vzor, ktorý pripomína tlkot srdca. Nové látky objavené v morských hubkách by mohli pomáhať v boji s odolnými baktériami. Vedci pôvodne testovali látky z týchto hubiek proti rakovine, no nefungovali. Ukázalo sa však, že niektoré zaberali na rezistentné kmene mikróbov. Mestské oblasti s väčším množstvom zelene vedci spájajú so zdravším správaním sa detí. Deti obklopené prirodzenejším prostredím sú aktívnejšie, spoločenskejšie, lepšie spia a častejšie chodievajú do školy peši alebo na bicykli. Európska vesmírna agentúra zrušila spoluprácu s Ruskom na plánovanej misii k Marsu. Cieľom misie ExoMars malo byť pôvodne vyslať vozidlo na červenú planétu, ktoré by hľadalo možné stopy po živote. Rusko malo zabezpečiť nosnú raketu, Európa samotný výskumný rover. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Vraj zvládnu viac vecí naraz, sú zrodené pre multitasking, vraj je to superschopnosť žien oproti mužom. Akurát... že teda nie je. Vedci sa teraz pozreli na to, aké má naše pohlavie vplyv na naše schopnosti stíhať viacero aktivít a zistili... nuž, že nijaké. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na schopnosť zvládať viaceré veci naraz, preskúmame, či sa objavila prvá umelá inteligencia s vedomím a dozvieme sa, či pitie kávy znižuje riziko predčasnej smrti. Krátke správy z vedy: Čína narazila na zvláštny vesmírny rádiový signál, jedným z vysvetlení by mohol byť jeho umelý pôvod. Dokonca čínski vedci pôvodne napísali, že by mohol pochádzať od vzdialenej mimozemskej civilizácie. Toto tvrdenie pôvodne uverejnené v čínskych oficiálnych novinách Ministerstva pre vedu a technológie však neskôr zmizlo. Demokracia sa možno vyvinula nezávisle a viackrát. Naznačujú to archeologické nálezy v Amerike, pochádzajúce z doby ešte pred príchodom Európanov. Vedci narazili na akýsi dom zhromaždenia, ktorý pôvodní obyvatelia používali už pred 1500 rokmi. Na mieste sa stretávali komunity obyvateľov, aby kolektívne prijímali rozhodnutia. Zdá sa, že znečistený vzduch môže skracovať ľudský život najmenej o dva roky. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na dopady znečistenia na dĺžku života ľudí. Obyvateľom v južnej Ázii môže dokonca smog skracovať život až o päť rokov v priemere. Planétky môžu obsahovať základne kamene potrebné pre život. Vzorky z planétky Ryugu v sebe totiž obsahujú organický materiál: konkrétne rôzne aminokyseliny a ďalšie organické komponenty. Mohlo by to znamenať, že vesmír je bohatý na prekurzory života. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

"V Európskej únii je snaha o koordináciu, aby sa z toho nestala súťaž krásy. Že jeden zavrie celú ambasádu, druhý vyhostí jedného, tretí vyhostí štyroch a dvadsiati nevyhostia vôbec nikoho. Zvažuje sa koordinovaný postup zasiahnutia aj do diplomatických zastúpení Ruskej federácie. Je snaha, aby tu bola čo najširšia odpoveď," hovorí minister zahraničných vecí Ivan Korčok na otázku, či sa nechystáme vyhostiť ruských diplomatov, medzi ktorými sú aj ruskí agenti. "Lietadlo doviezlo jadrové palivo, bola to dlhodobo plánovaná dodávka. Tieto dodávky sa opakujú v čase. Áno, ministerstvo hospodárstva to komunikovalo, aj my v EÚ, aj s našimi susedmi. Tu si treba opäť povedať jednu vec, opäť nás dobieha minulosť. Roky bola v pozadí úvaha, či sa napríklad aj pri jadrovom palive na sto percent orientovať na Ruskú federáciu. Riešilo sa to vždy, aj v predchádzajúcich rokoch, lebo je to logická téma. Akurát sa napĺňa scenár, že v týchto zložitých podmienkach sme absolútne odkázaní na jadrové palivo z Ruska," dodáva Korčok na otázku, aké lietadlo z Moskvy dnes ráno pristálo v Bratislave. "Je to naozaj vec politického rozhodnutia. Keď som to v prvom momente počul, vedel som, že je v tejto chvíli nereálne začleniť Ukrajinu plnoprávne, lebo my sme komunita práva. Je to obrovská cesta, aby ste naplnili podmienky, aby ste mohli fungovať. To je v tejto chvíli nemožné. Ale potom som sa pokúsil pozrieť na svet očami prezidenta Zelenského. On potrebuje v tejto chvíli morálnu vzpruhu pre svojich občanov, aby sme v tejto ťažkej situácii povedali, že Ukrajina patrí do tohto priestoru. Ja si myslím, že sa dá urobiť niečo, čo by som nazval veľmi silným politickým záväzkom zo strany EÚ a zároveň gestom, ktoré povzbudí ukrajinských občanov, že bojujú v tejto chvíli nielen o svoje prežitie, ale aj európsku budúcnosť," hovorí minister zahraničia k otázke členstva Ukrajiny v Európskej únii. Budeme evakuovať našu ambasádu v Kyjeve? Aké sú možné scenáre? Nie je Putin zahnaný do kúta a neexistuje z tejto situácie pre neho východisko? Čo bude s ruskými stíhačkami, ktoré máme na Sliači? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Ešte v utorok presviedčala Alena Zsuzsová sudcu v Pezinku, že by mala byť stíhaná na slobode. No už v stredu jej Najvyšší súd vymeral trest dvadsaťjeden roov. Dôvodom je jedenásť rokov stará vražda exprimátora Hurbanova Laszlóa Basternáka. Zsuzsová vraždu sprostredkovala, teraz smeruje do väzenia s najvyšším stupňom stráženia. Čo toto rozhodnutie znamená a aký má vplyv aj na ďalšie kauzy spájané so Zsuzsovou a Marianom Kočnerom? Tomáš Prokopčák sa pýta Petra Kováča. Zdroj zvukov: TV Markíza Odporúčanie: Kedysi sme za učili, že modernými ľuďmi sme my. Že sme vrcholom dejín, že sme konečným druhom, jediní a jedineční. Akurát to nie je pravda: dnes vieme, že naša evolučná cesta je oveľa oveľa zložitejšia. Takže je načase sa začať pýtať ťažké otázky: čo je to človek? Kto je ním? Sú ľuďmi aj naši blízki príbuzní, nielen neandertálci, ale trebárs aj šimpanzy? Mal asutralopiték dušu? A ak to veríte, mohli sa denisovania dostať do raja? Na tieto otázky sa v texte Stále by sme sa považovali za ľudí, ak by iné druhy hominonov nevymreli? pozrel paleontológ a evolučný biológ Nicholas R. Longrich. A tento text, ktorý nájdete na The Conversation či na BBC Future je mojim dnešným odporúčaním. Text nájdete na tomto linku: theconversation.com/would-we-still-see-ourselves-as-human-if-other-hominin-species-hadnt-gone-extinct-166759 - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Bolo by to smiešne, keby to nebolo také smutné. Nekonečný seriál s názvom Boris Kollár odchádza z vládnej koalície má ďalšiu epizódu, tento raz s podtitulom nechceme reformu nemocníc ani súdov. Akurát sa čosi zmenilo: nedávno mu zvyšok koalície odkázal, že keď sa mu nepáči, nech si teda ide. Prečo teda Sme rodia takto vydiera, čo z toho Boris Kollár má a či je a či by mal byť ešte súčasťou vládnej koalície? Tomáš Prokopčák sa pýta Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: TASR, FB Sme rodina Odporúčanie: Moje dnešné odporúčanie je nový Far Cry. Viem, videohry vám zase tak často neodporúčame, no šiesty Far Cry je priamočiarejší, akčnejší, zábavnejší a menej mysticko-nezmyselný, ako dve predchádzajúce časti. Čiže ak chcete vypnúť hlavu v otvorenom svete, za mňa pokojne siahnite po tejto akčnej strieľačke. - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Dúfali v státisíce ľudí, nakoniec sa zaregistrovali len desaťtisíce veriacich. Už o niekoľko dní príde na Slovensko pápež František a zdá sa, že záujem o hlavu katolíckej cirkvi môže byť menší, než sa pôvodne predpokladalo. Dôvodom pôvodne mohlo byť aj povinné očkovanie, nakoniec sa ale podmienky na poslednú chvíľu zmiernili, a pápeža si budú môcť pozrieť aj testovaní a tí, ktorí Covid 19 prekonali. Prečo teda pápež príde na Slovensko, aký bude mať program, ale aj prečo je oňho taký relatívne nízky záujem a čo s tým? Tomáš Prokopčák sa pýta Jána Krempaského. Upozornenie: Epizódu podcastu sme nahrávali ešte pred tým, než sa podmienky účasti podujatí s pápežom upravili na tzv. režim OTP. Zdroj zvukov: TASR Odporúčanie: Existuje taký argument, ktorý hovorí, že jesť mäso je nemravné, pretože zvieratá cítia a komunikujú a reagujú... kým rastliny vlastne nie. Akurát, že to nie je pravda, v poslednom čase čoraz viac výskumov ukazuje, že rastlinný svet je oveľa komplikovanejší, že reagujú na podnety, že si rastliny možno odovzdávajú informácie a dokonca sa s nami pokúšajú komunikovať. Alebo aj nie? Čo si o komunikácii s rastlinami myslia vedci a prečo táto kontroverzná téma odbornú komunitu rozdeľuje, zisťoval Chris Baraniuk v texte Ľudia, ktorí veria, že rastliny vedia rozprávať pre moje obľúbené BBC Future. A to je moje dnešné odporúčanie. https://www.bbc.com/future/article/20210831-the-people-who-believe-plants-can-talk – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.