Podcasts about Pred

Comenzar otra vez no es derrota; representa sabiduría. A veces el plan A se cae, el B no despega y el C ni siquiera se intenta por miedo. La misericordia de Dios estrena oportunidades. Inicia con un diagnóstico humilde y práctico al preguntarte: ¿qué salió mal?, ¿qué fue soberbia, prisa o desorden? Traza un paso siguiente posible (no diez), uno, y compártelo con alguien que te acompañe. La comunidad aporta soporte, claridad y rendición de cuentas. Reemplaza la frase “todo o nada” por “poco y constante”. Las metas pequeñas vencen la parálisis. Predícate el Evangelio. No reinicies para ganar amor; reinicia porque ya eres amado. Recuerda que el fracaso no es identidad; es una clase que, si se aprende, no se repite. Agradece lo que sí funcionó para que el pasado no se vuelva tirano. De modo que, hoy puede ser “día uno” otra vez para una disciplina, una relación o una vocación dormida. El Señor Jesús no desecha lo quebrado, al contrario, lo rehace con propósito. La Biblia dice en Lamentaciones 3:22–23: “Por la misericordia de Jehová no hemos sido consumidos… nuevas son cada mañana; grande es tu fidelidad”. (RV1960).

Sredi meseca bo znana časovnica konkretnih ukrepov za krepitev evropske obrambe. Evropska komisija se je k temu zavezala na včerajšnjem neformalnem vrhu članic Unije na Danskem. Drugi poudarki oddaje: Izraelska vojska prestregla del ladij flotilje s človekoljubno pomočjo za Gazo in aretirala več kot 200 ljudi. Pred parlamentarno ustavno komisijo danes predlog sprememb ustave o imenovanju in razreševanju ministrov. Med ukrepi, predlaganimi za zajezitev naraščanja absentizma, predložitev načrta, kaj delavec med bolniško odsotnostjo sme početi in česa ne.

Voditelji članic Evropske unije pred neformalnim vrhom na Danskem znova poudarjajo, da se mora Evropa oborožiti in pripraviti na hibridno bojevanje. Na kakšen način bo to storila Evropska unija, sicer še ni znano, kar je poudaril tudi premier Robert Golob. Druge teme: - Pravniki svarijo, da delavsko izrekanje o o izplačilu predlagane božičnice ni v skladu z delovnim pravom. - Ob morebitni naravni ali drugi nesreči bi se v Sloveniji lahko zateklo v zaklonišče le dva odstotka prebivalstva - Oktobra po državi številni dogodki, namenjeni ozaveščanju o raku dojk.

Začiatkom septembra otriasla Spojenými štátmi streľba na vplyvného konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Krátko po útoku sa začali šíriť dezinformácie aj vášnivé diskusie o slobode slova a jej hraniciach. O tom, aké nepravdy a zavádzania sa v tejto súvislosti objavili, diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a politológom Erikom Lášticom.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar o prevažujúcich trendoch na dezinformačnej scéne Veronika Frankovská upozornila na bizarný hoax, podľa ktorého mala Európska únia plánovať pandémiu COVID-19 už v roku 2019. V skutočnosti však išlo o nesprávnu interpretáciu zverejnených dokumentov.V súvislosti s atentátom na Charlieho Kirka Frankovská uviedla, že slovenská dezinformačná scéna sa podobne ako tá americká venovala najmä téme, „kto za to môže“. „Keď sa objavila identita strelca, okamžite sa začali šíriť rôzne druhy prepojení a konštrukcií jeho motivácií,“ vysvetlila.Ako príklad spomenula údajné napojenie útočníka na organizáciu Demokratickí socialisti Ameriky (DSA). „Mnohí sa týmto snažili naznačiť prepojenie na demokratov. Opieralo sa to však len o fotografiu muža v tričku tejto organizácie – pričom na snímke nebol atentátnik, ale úplne iný človek,“ dodala.V druhej časti diskusie politológ Erik Láštic priblížil, že Charlie Kirk bol 31-ročný americký konzervatívec, ktorý sa počas celého svojho dospelého života snažil aktivizovať mladých ľudí, najmä mladých mužov, a urobiť republikánsku značku „viac cool“. „Využíval na to nástroje, ktoré sú momentálne k dispozícii – silný online rozmer, pričom sa nebál ísť na hranu a byť provokatívny. A zároveň staval aj na fyzickej prítomnosti. Kirk bol veľký zástanca debatovania – môžeme diskutovať o tom, do akej miery tie debaty išli k podstate veci, ale chodil aj do prostredia, kde bolo veľa liberálov a demokratických voličov, a pokúšal sa s nimi viesť dialóg a provokovať ich,“ uviedol.Podľa Láštica sa Kirk postupne stal pre republikánov veľmi zaujímavý a úspešne získaval dary pre stranu aj jednotlivých kandidátov. Neskôr sa prepojil na Donalda Trumpa. „Je to príklad nového typu republikánskeho aktivistu, ktorý nie je zaťažený tradičným, konzervatívnym, trochu suchým štýlom, ale prinášal to, čo v úvodzovkách letí medzi mladými ľuďmi,“ vysvetlil.Politológ zároveň dodal, že jeden skeptický pohľad na udalosť je, že Trump, celé MAGA hnutie a jeho predstavitelia len čakali na takýto moment, aby mohli ospravedlniť systematickejší zásah voči skupinám, ktoré považujú za problematické. „Podľa informácií, ktoré však máme k dispozícii, išlo o individuálny čin niekoho, kto sa rozhodol spáchať vraždu. A keďže v USA je jednoduchý prístup k zbraniam, podobné skutky sa dejú ľahšie. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bol útočník napojený na nejakú skupinu,“ dodal.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Od vojne izčrpani Palestinci v Gazi upajo, da bi srečanje ameriškega predsednika Trumpa in izraelskega premierja Netanjahuja lahko vodilo v premirje. Pred za danes napovedanim srečanjem je Trump govoril o nečem velikem za Bližnji vzhod. Netanjahu je pred prihodom v Belo hišo dejal, da dogovora še ni in da sodelujejo z ameriško stranjo. Dodal je, da si želijo osvoboditi izraelske talce in se znebiti vladavine Hamasa, demilitarizirati Gazo ter ustvariti novo prihodnost za prebivalce Gaze, Izraelce in celotno regijo. V enklavi je bilo medtem od jutra ubitih več kot 20 ljudi. Drugi poudarki oddaje: - Evropska unija pozdravlja izid parlamentarnih volitev v Moldaviji - Prihodnja proračuna prinašata več za obrambo, manj za kmetijstvo in okolje - Kajakašica Ajda Novak svetovna podprvakinja v posamičnem krosu

Piše Katarina Mahnič, bereta Mateja Perpar in Eva Longyka Marušič. Alenka Vreček, v Sloveniji rojena avtorica, zagreta športnica, ki je mladost preživela v Radovljici, se je z dvajsetimi leti podala v Ameriko učit smučanje in tam zaradi ljubezni tudi ostala. V knjigi opisano kolesarsko turo je dolgo načrtovala, sprva le v mislih, in v težkih letih po razpadu prvega zakona, ko je ostala sama s tremi otroki, je idejo o njej zapisala v žepno izdajo Rumijeve poezije: “Poskušam narediti tisto, kar se mi zdi prav, da bi lahko živela brez obžalovanj. Želim si pustolovščine, ki mi ni nedosegljiva. Da bom imela čas za premišljevanje, čas za čutenje, čas za pisanje. Čas, da bi se znova počutila živo. Čas, ko bom lahko sama. Rada bi prekolesarila pot od svojega doma ob jezeru Tahoe do palape v Baji.” Po besedah avtorice rdeča nit romana ni v kolesarjenju, ampak pomenu življenja, ki si ga želimo živeti. “Če nehaš sanjati, nehaš živeti,” je zapisala. In prav zato je ta knjiga tako posebna. Lahko bi bila le še eden od številnih avanturističnih potopisnih priročnikov, v katerih se nizajo kolesarske tehnikalije in fizični napori, višinski metri in strmine klancev, povprečna hitrost in dnevno prevoženi kilometri. Kot dolgoletna kolesarska navdušenka, ki imam tudi sama v nogah lepo število tako makadamskih kot asfaltnih kilometrov na s potovalnimi torbami obteženem kolesu, sem sicer z užitkom in občudovanjem prebirala tudi te dosežke in se iskreno čudila Alenkini vzdržljivosti, trmi in pogumu, saj sem dobro vedela, kakšne napore je premagovala. Štiriinpetdesetletna. In sama. Pa vendar za branje knjige ni treba, da si sploh kdaj sedel na koelsu, saj je tako kot v vsakem dobrem literarnem potopisu pomembneje, kar se dogaja v kolesarkini notranjosti. Vse tisto, kar je na skoraj 4000 km dolgem samotnem potovanju od Kalifornije do mehiške vasice La Ventana o sebi spoznala – da je morala proč, da bi se po več resnih diagnozah in operacijah spet naučila dihati. Prvič v življenju si je dovolila sebe postaviti na prvo mesto, se gibati blizu roba, s katerega je lahko življenje uzrla v jasnejši luči: “Morala sem se odmakniti od vsega. Ne vem, ali se bo moj rak vrnil. Ne vem, kako bo napredovala moževa bolezen ali koliko časa še imava za stvari, ki si jih želiva početi. Občutek imam, da je to moja zadnja priložnost za nekaj, kar sem si od nekdaj želela narediti.” Knjiga Naj se vrti je razdeljena na 29 poglavij. Posrečeno in prilegajoč se njihovi vsebini jih uvajajo izbrani citati različnih avtorjev. Začenja jih tisti znani iz Zaplotnikove Poti, da je “važna pot, ne cilj”, za njim pa se vrstijo številna znamenita literarna imena, med drugimi Pablo Neruda, Alice Munro, John Steinbeck, Isabel Allende, Anna Frank, Ernest Hemingway, Paul Theroux, Homer ter A. A. Milne z meni najljubšim citatom iz Medveda Puja: “Če vem, kje sem, se nisem izgubil. Lahko pa sem izgubljen tam, kjer sem.”, ki tudi najbolje povzema smiselnost in duha Alenkinega potovanja. Morda je knjiga še bolj kot za slovenski trg izjemna, eksotična in dragocena za ameriškega, saj se v njej poleg družinskega življenja v Ameriki prepletajo tudi pisateljičine otroške vragolije in mladost v Sloveniji, ljubezen do dedka, pa poletja na dalmatinskem otočku Šipan, kjer si je prav tako želela živeti, dokler ni ugotovila, da pravzaprav nikamor res ne pripada. Veliko prostora je posvečenega odnosom med ljudmi, medsebojni pomoči in razumevanju in njihovim reakcijam, ko se pripeti kaj hudega – Alenkina diagnoza rak, moževa diagnoza parkinson, huda nesreča najstarejše hčere Mateje. Ob takih dogodkih se kalijo ljudje, takrat pokažejo, iz kakšnega testa so. Prav tako kot na kolesu, ki ga je poimenovala Zverina, ko napor iz človeka iztisne tisto najboljše, ko šele s premagovanjem fizičnih ovir odkrivaš pravega sebe. Ko te utrujenost spet naredi živega. V knjigi so razpršena tudi zanimiva srečanja z ljudmi, tako na ameriški kot na mehiški strani, in prav vsa so svetla, optimistična, vračajo zaupanje v človekovo prijaznost in dobroto. Avtorica na vsej poti ne izkusi nič hudega (razen po lastni nerodnosti), zato se ob prečkanju meje upravičeno sprašuje, zakaj zidovi sploh obstajajo: “Ko sem se peljala ob zidu iz valovite pločevine, za katerega vem, da ločuje ljudi med seboj, so me navdajali zelo čudni, neprijetni občutki. Cesta je bila mirna, a srhljiva. Prehitevale so me samo obmejne patrulje. Vse skupaj je bilo tako nadrealistično. Meje nas ločujejo, varujejo in ščitijo. Pred čim? Zidovi po Evropi so se rušili in meje brisale. Zidovi, ki so v nekaterih primerih ljudi ločevali stoletja, so se podirali, v ZDA pa smo gradili še višje in trdnejše zidove, da bi ljudi ohranjali na drugi strani.” Kolesarski literarni potopis Alenke Vreček je tudi dragocena ljubezenska zgodba, saj so bili za takšen samoten podvig pomembni ljudje, ki so ga podprli. Še posebej en človek, njen drugi mož Jim, ki ga imenuje ljubezen svojega življenja. Dragocena tudi zato, ker ne govori le o samoti, ki je nujno potrebna za obstanek in zdravo pamet človeka, ki si skuša na svoj način razjasniti sebe, da se bo lahko mirno posvetil ljubljenim, ampak ker poudarja potrebo po ljudeh, ki te razumejo, po bližnjih, ki vedo, da moraš oditi, da se vrneš izpolnjen in pomirjen. Boljši. Ker zdaj veš, da si samo tam, med njimi, zares doma.

Hostia: Dagmar Kusá (politologička z Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií) a Jozef Majchrák (politológ a komentátor Konzervatívneho denníka Postoj). Parlamentná diskusia a hlasovanie o konsolidačnom balíku, školských zákonoch a novele Ústavy zvýraznili deliace čiary v hodnotovom nastavení politických strán – najmä v opozícii. Koho možno považovať za politického víťaza? Prekryla novelizácia Ústavy tému konsolidácie a ekonomickej kondície krajiny? Pred koalíciou je hlasovanie o štátnom rozpočte, podarí sa jej udržať disciplínu klubov? Čo aktuálne dianie hovorí o súdržnosti opozície? Videli sme spojenie väčšiny lídrov na protestoch proti konsolidácii, aj vzájomné obviňovanie po hlasovaní o zmene Ústavy. Vyšla z uplynulého týždňa opozícia oslabená? Aká bude politická cena za hlasovanie s koalíciou? Dokáže hodnotové rozdiely preklenúť? Dokázala koalícia svoju súdržnosť? Prieskumy verejnej mierny ukázali prepad koaličnej podpory – môžeme to považovať za trend, alebo príde aj v kontexte posledných udalostí k obratu? | Novelizácia Ústavy rozdelila opozíciu. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

„Od začiatku som mala ambíciu ukončiť zmluvné prepojenie centrály so stranou Smer, profitovali len oni,“ tvrdí šéfka odborov Monika Uhlerová. Konfederácia odborových zväzov si podľa nej urobila aj analýzu, z ktorej vyšlo, že zo zmluvy z roku 2006 profitovala len strana Smer.Po občianskych a opozičných protestoch sa do ulíc už v utorok chystajú aj odbory. Pred parlament ľudí zvolávajú pre „nespravodlivú konsolidáciu“. Vláda a jej parlamentná väčšina podľa nich konsolidačne najviac zaťažujú zamestnancov – a teda skupinu, ktorú odbory zastupujú. Za protestom je rovno odborárska centrála. A v histórii doterajších štyroch vlád, ktorým predsedal líder Smeru Robert Fico, to bude prvýkrát, čo sa práve odborárska centrála postaví za organizáciu protestu proti jeho vláde.Len v horizonte hodín si pritom prezidentka Monika Uhlerová z premiérových úst vypočula, ako mala kdesi popíjať a dohadovať štrajk s opozičnými politikmi. Nato prišla jej reakcia v podobe „dôrazného ohradenia sa voči klamlivým slovám premiéra“ – a to citujem. Ako je to s protestom proti vládnym konsolidačným opatreniam? A ako s prípadným angažmánom v organizovaní štrajku a rovno generálneho?Otázky pre Moniku Uhlerovú, ktorá je už druhý rok na čele odborárskej centrály.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Od začiatku som mala ambíciu ukončiť zmluvné prepojenie centrály so stranou Smer, profitovali len oni,“ tvrdí šéfka odborov Monika Uhlerová. Konfederácia odborových zväzov si podľa nej urobila aj analýzu, z ktorej vyšlo, že zo zmluvy z roku 2006 profitovala len strana Smer.Po občianskych a opozičných protestoch sa do ulíc už v utorok chystajú aj odbory. Pred parlament ľudí zvolávajú pre „nespravodlivú konsolidáciu“. Vláda a jej parlamentná väčšina podľa nich konsolidačne najviac zaťažujú zamestnancov – a teda skupinu, ktorú odbory zastupujú. Za protestom je rovno odborárska centrála. A v histórii doterajších štyroch vlád, ktorým predsedal líder Smeru Robert Fico, to bude prvýkrát, čo sa práve odborárska centrála postaví za organizáciu protestu proti jeho vláde.Len v horizonte hodín si pritom prezidentka Monika Uhlerová z premiérových úst vypočula, ako mala kdesi popíjať a dohadovať štrajk s opozičnými politikmi. Nato prišla jej reakcia v podobe „dôrazného ohradenia sa voči klamlivým slovám premiéra“ – a to citujem. Ako je to s protestom proti vládnym konsolidačným opatreniam? A ako s prípadným angažmánom v organizovaní štrajku a rovno generálneho?Otázky pre Moniku Uhlerovú, ktorá je už druhý rok na čele odborárskej centrály.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Liturgické čítania na každý deň z rímskokatolíckeho liturgického kalendára. Svätých Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov (sviatok) Zjv 12, 7-12a Ž 138, 1-2a. 2b-3. 4-5 R.: Pred tvárou anjelov budem hrať a spievať tebe, Pane. Jn 1, 47-51 Tento podcast vám prinášajú študenti, členovia tímu a priatelia Kolégia Antona Neuwirtha. Email: podcast@kolegium.org

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Ochrana ľudí pred medveďmi alebo trofejný lov? Aktivisti podávajú pre výnimku na Poľane žalobuRecyklácia fotovoltických panelov je rastúcim problémomOdstrel kormoránov za odmenu? Rybársky zväz chce obmedziť počet vtákov, ktoré ohrozujú rybyLos Emil je na Šumave, previezli ho vďaka uspaniuBiele Vianoce sú ohrozené, lyžiari si na sneh budú musieť počkať

Zdravstveni delavci so v svetem letu upanja počaščeni za svoje sočutno in požrtvovalno delo. Njihovo poslanstvo je služenje življenju, prinašanje upanja bolnim in razodevanje Božje ljubezni. Nagovor jih spodbuja k vztrajnosti, vero in zaupanju ter vse vernike poziva k molitvi in solidarnosti z bolniki

Pred nami je nova kurilna sezona, ki jo v Sloveniji spremljajo tudi obdobja večje onesnaženosti zraka, predvsem s trdimi delci. Zlasti problematična so individualna kurišča. V zadnjih petindvajsetih letih se je kakovost zraka pri nas občutno izboljšala, Evropska okoljska agencija pa Ljubljano še vedno uvršča med mesta s slabim zrakom. O tem, kako čist zrak dihamo, kaj povzroča onesnaženje, kako pravilno kuriti, kakšni so predpisi in sankcije za male naprave ter kako onesnaževalci vplivajo na naše zdravje, v tokratni oddaji Studio ob 17.00, ki jo ponavljamo.

Je to vnútorná vec klubu, netreba v tom hľadať žiadnu konšpiráciu, reagoval v relácii Ide o pravdu Roman Michelko (SNS), ktorý sa po Andrejovi Dankovi stal predsedom poslaneckého klubu SNS. Je to viac roboty za rovnakú mzdu, ale ja nie som politikom pre financie, dodal.

Seta Knop je avtorica prevoda odmevne Andrićeve literarnozgodovinske biografije, nemškega novinarja Michaela Martensa 'V požaru svetov, Ivo Andrić, Zgodba evropskega življenja'. Monografija razkriva življenje svetovljana in razburkan čas 20.stoletja. Ivo Andrić je bil izvrsten pisatelj, diplomat in Nobelov lavreat. Seta Knop je prevajalka, leksikografka, literarna zgodovinarka ter vodja knjižnice na Oddelku za primerjalno književnost in literarno teorijo na Filozofski fakulteti v Ljubljani. Prevaja predvsem sociološka, zgodovinska, filozofska in kulturološka dela avtorjev kot so: Theodor W. Adorno, Terry Eagleton, Eric Hobsbawm, Susan Sontag, Richard Pipes, David Graeber, Danilo Kiš, Svetlana Slapšak. Leposlovna dela, pravi, v glavnem prevaja iz srbskega in hrvaškega jezika. Pred leti je prevedla kratko prozo hrvaške pisateljice Maše Kolanović Spoštovani žužki in druge srhljive zgodbe, pred kratkim pa so v njenem prevodu izšle kratke zgodbe hrvaškega pisatelja Nevena Ošumovića Rajske ptice. Za svoj prvi prevod leposlovnega dela Peščena ura pisatelja Danila Kiša je prejela nominacijo za Sovretovo nagrado. Njena velika želja je, da bi prevedla Kiševo biografijo.

Mimoriadne vydanie Témy dňa z Národnej rady. Poslanci rokujú v treťom čítaní o konsolidačných opatreniach a mali by aj hlasovať. O tejto téme sme sa rozprávali s Petrom Kalivodom (Hlas-SD), poslancom NR SR, a Tomášom Valáškom (PS), poslancom NR SR.  

Bol jediným slovenským generálom počas predvojnového Československa. Rudolf Michal Viest. Bojoval v prvej svetovej vojne, bol súčasťou delegácie v Mníchove v roku 1938, po zajatí nacistami počas povstania skončil spolu s generálom Jánom Golianom v koncentračnom tábore, kde sa stopy o ich osude strácajú. V historickej Nočnej pyramíde s historičkou Zdenkou Hešterovou, z Vojenského historického ústavu bude Gabika Angibaud hovoriť aj o tom, čo si generál Rudolf Viest písal do svojho denníka. V tejto epizóde historickej NP. | Historická NP: generál Rudolf Viest sa narodil pred 135 rokmi. | Hosť: Zdenka Hešterová (historička; Vojenský historický ústav). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Težko pričakovani govor ameriškega predsednika Donalda Trumpa v Generalni skupščini Združenih narodov je minil v že znanih tonih. Kritiziral je Svetovno organizacijo in države, ki kupujejo ruske energente. Evropske države je pozval k zaostritvi sankcij proti Moskvi. Zavzel se je za takojšnje končanje vojne v Gazi in se obregnil ob priznanja Palestine. Drugi poudarki oddaje: Podjetja ob možnosti obvezne božičnice opozarjajo na rdeče številke Slovenjskobistriški dom upokojencev bogatejši za dodatno nadstropje Pozivi k preprečevanju odvisnosti od prepovedanih drog z zmanjševanjem stigme

V literárním podcastu TL;DR jsme se po více než dvou letech vrátili k Virginii Despentes. Tehdy jsme četli první díl Života Vernona Subutexe, tentokrát epistolární román Čau debile. A opět nikdo nelitoval. Podpořte vznik dalších epizod https://denikalarm.cz/podporte-alarm/

Kritika Bruselu, Ukrajinci, Rómovia, ekonomický rast, sociálne istoty ale aj takzvaná slovenská cesta. Česko žije voľbami do českej poslaneckej snemovne, ktoré sa uskutočnia už o niekoľko dní – 3. a 4. októbra.Vládnuca koalícia SPOLU to má nahnuté a prieskumy jasne favorizujú ANO Andrea Babiša. Ako tento siedmy najbohatší Čech oslovuje voličov rečami o silnom Česku a ako do kampane ako téma vstupuje Slovensko?Nikola Šuliková Bajánová sa pýta šéfa zahraničného oddelenia denníka SME Lukáša Onderčanina.Zdroj zvukov: FB- Andrej Babiš, CNN Prima News, FB- Petr FialaOdporúčanieS príchodom jesene sa oplatí poobzerať sa po okolí po voľne dostupných dozrievajúcich plodoch. Mapa ovocia s názvom Na ovoce je česká platforma, vďaka ktorej to budete mať ľahšie. Od jabloní, cez gaštany, lieskovce, až po mišpule a bylinky na nej nájdete nielen konkrétne stromy, kríky, sady a zákony, ale aj obdobie dozrievania, prípadne interaktívne hodnotenia. Áno, aj na Slovensku. Nie je to novinka, ale práve teraz sa ju oplatí pripomenúť aj v dnešnom odporúčaní.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠

V Manili so se včeraj začeli izločilni boji svetovnega prvenstva v odbojki. Danes tekma osmine finala čaka tudi slovensko reprezentanco, ki nestrpno pričakuje obračun z Združenimi državami Amerike. V oddaji ponujamo še del najnovejše epizode kolesarskega podkasta Tour 202, v kateri je bila osrednja tema analiza vožnje na čas, s katero se je v Ruandi začelo svetovno prvenstvo v cestnem kolesarstvu.

Vsako leto je zadnji septembrski teden posvečen gluhim. Prirejajo ga z geslom »Brez pravic znakovnega jezika ni človekovih pravic«, s katerim gluha skupnost opozarja, da človekove pravice niso popolne, če niso priznane in uresničene tudi pravice do znakovnega jezika. Že pet let je od vpisa znakovnega jezika v ustavo Republike Slovenije, pa država še vedno ni uredila sistemskega financiranja razvoja slovenskega znakovnega jezika. Več pa v pogovoru z sekretarjem Zveze društev gluhih in naglušnih Slovenije Matjažem Juhartom. Pred mikrofon ga je povabila Petra Medved.

V Manili so se včeraj začeli izločilni boji svetovnega prvenstva v odbojki. Danes tekma osmine finala čaka tudi slovensko reprezentanco, ki nestrpno pričakuje obračun z Združenimi državami Amerike. V oddaji ponujamo še del najnovejše epizode kolesarskega podkasta Tour 202, v kateri je bila osrednja tema analiza vožnje na čas, s katero se je v Ruandi začelo svetovno prvenstvo v cestnem kolesarstvu.

Pred skorajšno slovesno akademijo Univerze v Novi Gorici ob 30. obletnici ustanovitve smo se pogovarjali z njenim rektorjem. Prof.dr. Boštjan Golob je leta 2022 nasledil ustanovnega rektorja, nekdanjega direktorja Inštituta Jožef Stefan prof.dr. Danila Zavrtanika. V goriško univerzitetno središče je prišel z Inštituta Jožef Stefan in ljubljanske Fakultete za matematiko in fiziko. Sredi 90-ih let sta to, na začetku kot Fakulteto za znanost o okolju, v nadaljevanju kot Politehnika Nova Gorica, od leta 2006 pa kot univerza, ustanovila Občina Nova Gorica in Inštitut Jožef Stefan. Z okoli 700 študenti, šestimi fakultetami, Akademijo umetnosti in desetimi raziskovalnimi laboratoriji ta še vedno ne »javna« univerza nadaljuje svojo od začetka v raziskovanje usmerjeno dejavnost. FOTO: Rektor UNG Boštjan Golob VIR: spletna stran ung.si

Razmere Slovencem še nikoli niso bile tako naklonjene, kot ravno zdaj. Tako je v sporočilu za javnost zapisal predsednik Narodnega sveta koroških Slovencev Zdravko Inzko. V mislih je imel področje sodstva. Pred dnevi je namreč kot novi predsednik deželnega sodišča v Celovcu prisegel Manfred Herrnhofer, ki se, tako kot zvezna ministrica za pravosodje, dr. Anna Sporrer, zavzema za popolno izpolnitev sedmega člena Avstrijske državne pogodbe na področju sodstva. Postopoma naj bi bila mala sodišča, kjer že kmalu ne bo niti enega slovenskega sodnika, opuščena, v zameno bi pa dobili okrajna sodišča v Beljaku, Celovcu in Velikovcu. V Celovcu naj bi pa postalo dvojezično tudi deželno sodišče z modernim servisnim centrom, prevajalci, dvojezičnimi tajnicami, skrbništvom in ostalim dvojezičnim osebjem. Narodni svet tako razširitev podpira. Namesto enajstih občin bo tako imelo dostop do dvojezičnega sodstva kar šestintrideset dvojezičnih občin. Dr. Inzko pričakuje, da bo že kmalu prišlo do razširitve veljavnostnega območja za dvojezično sodstvo. Še to: na slovesnosti prisege Herrnhoferja za novega predsednika deželnega sodišča v Celovcu je zadonela tudi slovenska pesem.

Povzeli smo dogajanje na seji Odbora za kmetijstvo, povezano z epidemijo bolezni modrikastega jezika. V drugem delu pa je mag. Jože Mohar, svetoval o setvi ozimin.

Pred svetovnim dnevom turizma, 27. septembra, letos z naslovom »Turizem in trajnostna preobrazba«, ki poudarja vlogo turizma kot dejavnika pozitivnih sprememb za ljudi, skupnosti in okolje, boste slišali pozitivni zgodbi, ki izpostavljata prav to. Obiskali smo turistično vas na Pohorju in kavarno Vetrinjc BarCoda. Nadaljujemo pa tudi potepanje po svetu; potujemo po Tajvanu.

Patrí k priekopníkom bojových umení na Slovensku. Vychoval Attilu Végha, Ivana Buchingera či Tomáša Deáka. V klietke alebo ringu čelil i bývalej jednotke UFC v ťažkej váhe Sergejovi Pavlovičovi či 150-kilovému zápasníkovi sumo. Pocítil dopady vojen v Juhoslávii, zažil divoké deväťdesiatky v Petržalke, ako pracovníka ochranky ho pobodali na diskotéke. V 45 rokoch sa po osemročnej pauze vracia do profesionálneho MMA. Hosťom podcastu Staredown na ŠPORT.sk bol Ilja Škondrič.

Patrí k priekopníkom bojových umení na Slovensku. Vychoval Attilu Végha, Ivana Buchingera či Tomáša Deáka. V klietke alebo ringu čelil i bývalej jednotke UFC v ťažkej váhe Sergejovi Pavlovičovi či 150-kilovému zápasníkovi sumo. Pocítil dopady vojen v Juhoslávii, zažil divoké deväťdesiatky v Petržalke, ako pracovníka ochranky ho pobodali na diskotéke. V 45 rokoch sa po osemročnej pauze vracia do profesionálneho MMA. Hosťom podcastu Staredown na ŠPORT.sk bol Ilja Škondrič.

Spomladi bodo redne državnozborske volitve, kampanja je že v teku. Pričakovati je, da bodo v prihodnjih mesecih vladajoči tarče še kakšne interpelacije, govori se tudi o več referendumih. V tokratnem Studiu ob 17ih politična analitika Boris Vezjak in Aleš Maver komentirata trenutna razmerja moči in dediščino oziroma zmote zdajšnje vladne koalicije. Odgovarjata tudi na vprašanje, kdo ima največ možnosti za prevzem oblasti. Pogovor je bil prvič objavljen v oddaji Radijska tribuna. Avtor oddaje je Dejan Rat.

Pred našimi očami sa odohral najväčší test bezpečnosti umelej inteligencie. Dvaja najsilnejší AI hráči OpenAI a Anthropic sa navzájom otestovali a zistili, že ich modely dokážu naviesť ľudí k samovraždám, vyrábať drogy a dať návod na bombové útoky. Namiesto sľubov o revolúcii tak prichádza vytriezvenie, ktoré otriasa základmi celého technologického trhu a spochybňuje miliardové investície.Zmení sa AI na spúšťač novej ekonomickej krízy? Prečo nám má pomáhať bojovať s korupciou v Albánsku, keď sama nevie garantovať našu bezpečnosť? A je to v poriadku, že náš súkromný rozhovor s chatbotom môže skončiť priamo v rukách polície?V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktorka a redaktor Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a o tom, čo znamenajú pre našu budúcnosť.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je spolupráca dvoch hlavných AI rivalov OpenAI a Anthropic označená za katastrofu, a aké desivé zistenia odhalili ich testy.Aké sú skutočné riziká pre globálnu ekonomiku, a prečo sa hovorí o možnom spľasnutí AI bubliny podobnej dot-com kríze.Ako Slovensko a Albánsko využívajú umelú inteligenciu na boj s rakovinou a korupciou, a aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelia.Čo je to „vibe coding“, ako ho AI vytvára a prečo sa z neho stala nová profesia.Prečo OpenAI začne monitorovať vaše konverzácie, a ako to súvisí s prípadmi samovrážd a iných škandálov.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:ChatGPT si číta vaše správy a tie rizikové nahlasuje polícii.Albánsko má novú AI ministerkuPoprední AI hráči si otestovali svoje modelySlovenská AI na prevenciu rakovinyVzniká nová profesia na opravovanie vibe codinguAI bublina môže čoskoro prasknúťPrečo jazykové modely halucinujúRozhovor: Bret Taylor o tom, prečo AI pripomína dotcom bublinuPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V tejto časti LTB sme sa bavili so šéfom Dedolesu Janom Cifrom, ktorý hovorí o tom, v akej situácii sa firma dnes nachádza a prečo im pôvodný plán reštrukturalizácie nevyšiel. Vysvetľuje, aké majú ďalšie plány a prečo chcú predávať svoje produkty aj na platforme Temu. Okrem toho prezrádza, že sa stane jedným zo speakerov na pripravovanej konferencii CEO Fórum Česko - Slovensko https://www.ceoforum.sk, kde otvorene povie viac o svojich skúsenostiach s riadením firmy v náročnom období. O tom všetkom v novej časti LTB.

Send us a textIn today's explosive episode, I'm bringing you the most jaw-dropping stories that have everyone talking! I start with a deep dive into Tyler Robinson, the 22-year-old who shot Charlie Kirk, revealing shocking details about his background, family, and the bizarre memes he inscribed on his bullet casings that will leave you speechless. Then I bring you the absolutely bombshell interview where nine Jeffrey Epstein victims come together for the first time to expose what the Department of Justice has REALLY been doing behind closed doors - and what they reveal about Ghislaine Maxwell will blow your mind! Next, I decode the mysterious redacted court filing in Blake Lively's explosive case against Justin Baldoni, and I share who I think this secret accuser is using production clues that nobody else has figured out. The drama gets even juicier as I serve up the full receipts from the nuclear war between Scheana Shay and Katie Maloney, including Katie's absolutely savage response to Scheana's book claims and the behind-the-scenes Vanderpump Rules secrets that production tried to bury. I also spill the tea on Kyle Richards' assistant's revealing interview about who was REALLY at Alexia Umansky's wedding, and he seems to give more hints on who was being snubbed even though they were there, plus Alexia Nepola's heartbreaking and inspiring story about her son Frankie that will move you to tears. Finally, I end with breaking news about NATO Article 4 being invoked after Russia's drone attack on Poland that could change everything - this is not a drill!For the Full episode for only $6 a month join our community!  https://www.patreon.com/DishingDramaWithDanaWilkeyEpisode Highlights & Timestamps available on free Listening platforms.0:33 - The Charlie Kirk shooting deep dive begins - prepare to have your mind blown about Tyler Robinson!4:00 - Tyler's shocking background revealed: 4.0 GPA, 34 ACT score, and a $32K scholarship - this is NOT who you think it is7:06 - How Tyler was caught: Dad recognizes his own son from FBI photos and calls a pastor12:07 - The bizarre bullet memes decoded: "OwO what's this?" and furry fandom trolling explained17:17 - Three bullet casings revealed: "Hey fascist catch," anti-Nazi songs, and "if you read this you are gay"23:57 - BOMBSHELL: Nine Epstein victims unite and spill the tea on what DOJ is REALLY doingThe rest of the time codes are in the Patreon.Support the showDana is on Cameo!Follow Dana: @Wilkey_Dana$25,000 Song - Apple Music$25,000 Song - SpotifyTo support the show and listen to full episodes, become a member on PatreonTo learn more about sponsorships, email DDDWpodcast@gmail.comDana's YouTube Channel

Predsednik Srbije pijan na konferenciji? Detaljno analiziramo snimak Aleksandra Vučića i haos u Novom Sadu gde je policija koristila, kako se sumnja, zabranjeni suzavac. Pričamo o herojskom potezu komandanta SAJ-a Spasoja Vulevića koji je smenjen jer je odbio naređenje, ali i o fenomenu "Opa Đurđo" i jurnjavi za naprednjacima u Čačku. Otkrivamo i diplomatski skandal: kako su kineski špijuni pobegli iz kućnog pritvora u Beogradu? Tu su i Džeki Čen kao pojačanje za EXPO, Vučićevićev strah od ferke i najnoviji talas smena i otkaza u prosveti i zdravstvu. 00:00:00 - Dobrodošlica za novu mladu nadu (ili lika iz DB-a) 00:01:39 - Utisci sa Burgerfesta: "Preživeli smo i mi i publika" 00:02:24 - PATREON DODATAK: Markovi utisci iz Rige i naša "stručna" analiza košarke 00:03:20 - Vratio se "Branko Shopić" i ljudima se dopao! 00:03:47 - RELAX TEMA: Išli smo na Frušku goru da snimamo u šumi! 00:05:40 - KREĆE KOLEGIJUM: "Eskaliralo do kosmičkih razmera" 00:08:52 - Da li je Vučić bio pijan? "Jet lag ili Jack Daniels" 00:09:14 - "Crvena raketa" i haos u Novom Sadu: Da li je suzavac bio zabranjen? 00:11:22 - Teorija ubačenog faktora ili su ljudi samo besni? 00:22:48 - "Stvarno misliš da možeš?": Heroj Novog Sada koji je prestigao žandarmeriju 00:27:13 - Policajac koji ne zna da drži olovku 00:31:01 - SKANDAL: Da li hitna pomoć prevozi batinaše? 00:32:43 - "OPA ĐURĐO!": Čačak ustao, jurili naprednjake i gađali ih jogurtom 00:37:34 - Da li SNS ostaje bez resursa? Prazni skupovi po Srbiji 00:41:08 - Povratak otpisanih: Šarović vs. "Gospođa Hitler" i Boško se reaktivirao 00:43:54 - SKANDAL BR. 2: Turci napadnuti u Ćacilendu 00:45:45 - Evropski ološ i Vučićeva bruka pred Evropskim parlamentom 00:49:22 - TALAS OSVETE: Smene u SAJ-u, prosveti i zdravstvu 00:54:51 - Komandant SAJ-a smenjen jer je odbio Vučića: "Pred studente samo u beloj košulji" 00:58:30 - NOVO POJAČANJE: Džeki Čen je ambasador za EXPO 01:07:54 - Žunić vs Vučićević: Ferka koje nije bilo jer je DJV "srčani bolesnik" 01:13:21 - SKANDAL BR. 3: Kineski špijuni pobegli iz kućnog pritvora u Beogradu 01:19:28 - Da li je Džeki Čen tajni agent koji će srušiti EXPO? 01:21:25 - Srećan nam 5. rođendan podkasta!

Poročamo o dogajanju na beneškem Lidu, kjer bodo podelili nagrade, med drugim zlatega leva, najboljšim izmed 21 filmov v tekmovalnem programu 82. beneškega filmskega festivala. Ljubljano je obiskal švicarski režiser filma Modrost sreče Philip Delaquis, v Slovenski kinoteki odpirajo novo sezono z retrospektivo Františka Čápa, ocenjujemo pa tudi dva aktualna naslova s kinosporeda: Ljubezen in Chuckovo življenje.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Boli sme s mojou mamou a s dievčatami v Tatrách. Aj som sa toho bála, ale nakoniec to nebolo vôbec zlé. Pred výletom som si totiž bola „vyhodiť z kopýtka“ a to mi pomohlo. Ako vyzeral náš predĺžený víkend? O tom sme nahrávali tentokrát u nás doma v obývačke.

Naša vláda stále odsúva predstavenie ďalšej multimiliardovej konsolidácie, ktorá sa dotkne každého občana naše krajiny. Predseda vlády má ale inú prácu. Tentokrát oslavuje s diktátormi v Číne. Je tam ako jediný z lídrov krajín Európskej únie a NATO. On sám. A okolo neho Putin, Lukašenko či Kim Čong-un. Opozícia hovorí o vlastizrade. A že si premiér vybral Putina a nie Slovensko. Z Putina je sklamaný aj americký prezident Trump, nemecký kancelár Merz ho rovno nazval vojnovým zločincom.Čo to celé znamená pre Slovensko a čo na to občania, ktorí v prieskumoch stále vyjadrujú odhodlanie zostať v únii aj v NATO? A čo na to hovorí opozícia? Európa zvažuje rozmiestnenie mierových síl na Ukrajine, slovenská vláda je proti, slovenská opozícia s ňou v tomto donedávna súhlasila, zmenilo sa niečo? A a, ak najväčšou záťažou na naše výdavky sú napríklad trináste dôchodky, výdavky na obranu či vládne dotácie na ceny energií pre domácnosti?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom parlamentu Michalom Šimečkom.

Pred nami je Nacionalni mesec skupnega branja 2025, ki je namenjen spodbujanju branja in okrepitvi bralne kulture pri nas. Tokrat bo v središču glasno branje in pripovedovanje. Strokovnjaki ugotavljajo, da beremo več kot kdaj prej, pa imamo kljub temu vedno več težav z razumevanjem in sprejemanjem informacij. Zato ne presenečajo izsledki raziskav, ki razgrinjajo upad bralne pismenosti celotne populacije. Kako jo izboljšati? Kakšna je pri tem vloga izobraževalnih ustanov, tudi knjižnic? Kako na bralno pismenost vpliva branje na digitalnih platformah? O tem v tokratnem Studiu ob 17.00. Gostje: Alenka Štrukelj, Nacionalna koordinatorka Nacionalnega meseca skupnega branja 2025; dr. Gaja Kos, predsednica Bralne značke Slovenija; dr. Sabina Fras Popović, Filozofska fakulteta Univerze v Ljubljani in predsednica Bralnega društva Slovenije. Avtorica oddaje Nataša Lang.

Diváci ju poznajú z televíznych obrazoviek, filmov, ale aj divadelných dosiek. Herečka Eva Mores sa otvorila v úprimnom rozhovore v najnovšej epizóde relácie Ide o nás. V seriáli Sľub aktuálne stvárňuje postavu sudkyne Ivany Sklenárovej, ktorú považuje za vrchol svojej doterajšej práce. "Je to najkrajšia rola, akú som kedy hrala," uviedla bez zaváhania. Herečka sa však netají ani skúsenosťami, ktoré ju viedli urobiť odvážne kariére rozhodnutie. Pred časom odišla zo seriálu Nemocnica. Dočasne.  Ako priznala v relácii Ide o nás, jej odchod zo seriálu Nemocnica nebol rozmarom, ale principiálnym postojom. Kvalita scenárov a nelogický vývoj postáv klesli pod úroveň, ktorú bola ochotná akceptovať. „Bola som veľmi nahnevaná a a odišla som. Nešlo len o moju postavu, ale koncept samotný. V scenároch sa nedržali charaktery, v každom dieli bola moja postava iný človek. Ja si divákov vážim a cítim voči nim zodpovednosť. Myslím si, že slovenský divák si zaslúži viac," uviedla tiež v relácii. Do projektu sa neskôr vrátila - stalo sa tak so zmenou na poste hlavnej scenáristky. Kormidlo prevzala Hana Lasicová a podľa Moresovej sa aj kvalita opäť výrazne zdvihla. Rovnakú úprimnosť ako pri konverzácii o práci však 32-ročná rodáčka zo Žiliny prejavuje aj pri témach zo súkromia. Jedným z najdiskutovanejších aspektov jej života je rozhodnutie nemať vlastné deti, ktoré, ako priznáva, zásadne ovplyvnilo jej partnerské vzťahy. „Už som zažila, že som niekoho naozaj milovala a vedela som, že sa s ním musím rozísť, lebo on sa so mnou nikdy nerozíde. Ale ja mu tie deti proste nedám a viem, že on si zaslúži tdeti mať - proste už len preto, že to chce,“ odhalila otvorene osobnú spomienku. Práve táto životná filozofia a prežité skúsenosti formujú jej jedinečný pohľad na svet a empatiu voči ostatným. Pre Evu Mores nie je svet čierno-biely a snaží sa vyhýbať rýchlym súdom. V našom rozhovore sa dozviete aj prečo hrdinka populárnych televíznych projektov ako Sľub, Vina či Nemocnica neznáša leto? Ako jej práca v seriáloch pomáha zvládať vlastné emócie a prečo je pre ňu súcit jednou z najdôležitejších hodnôt? A dokáže odovzdať absolútnu dôveru do rúk režiséra? To všetko a omnoho viac v novej epizóde relácie Ide o nás.

Tajemný miliardář? Milovník rizika? Vizionář? Žralok? Český Steve Jobs? Byznysmen, který si jde tvrdě za svým? Tichý génius? Predátor, který se pohybuje na samé hraně? Nebo i za ní? Kdo doopravdy byl Petr Kellner a proč zrovna on se stal nejbohatším mužem Česka? Odpovědi hledají autoři nové sedmidílné série Českého rozhlasu Plus.

Rešitve za dolge kolone predvsem tovornih vozil, ki se vlečejo pred mejnim prehodom Fernetiči, bodo predstavniki obeh držav iskali na današnjem srečanju v Trstu. Avtoprevozniki, ki so včeraj opozorili na gospodarsko škodo, grozijo z zaprtjem primorske avtoceste, če pristojni ne bodo ukrepali. Drugi poudarki oddaje: - V pogovorih o iranskem jedrskem programu v Ženevi brez bistvenega napredka. - Drevi odprtje 82. beneškega filmskega festivala. - Začenja se 42. evropsko prvenstvo v košarki; Slovenija jutri s Poljsko.

Ey yo what up bejbi, pejd z mano u Špar v žepu zelenci, a BRT to je dnar, A vidš te MINJINJE (mišiče), a vidš Štucina, razbacan k svina, rabm ploščico il proteina. Kaj je gor, mi smo nazaj! Pred prihajajočim Eurobasketom smo razdrl naško repko, kt da smo igral Jengo. Lej, ne se šparat, […]

Predlog novele zakona o kmetijskih zemljiščih ureja tudi področje agrofotovoltaike. Gre za inovativno rešitev sočasnega izkoriščanja sončne energije in kmetijskega zemljišča za hkratno proizvodnjo elektrike iz obnovljivih virov in kmetijsko pridelavo. Gre za izrabo kmetijskih zemljišč za doseganje ciljev na področju obnovljivih virov energije ,ali so paneli nad nasadi idealna zaščita rastlin pred ekstremnimi vremenskimi pojavi? Za investitorje pa so privlačni predvsem pričakovani donosi dvojne rabe. O pasteh, zadržkih in prednostih agrofotovoltaike v tokratnem Studiu ob 17-ih s sejma AGRA v Gornji Radgoni. Gostje: Mateja Čalušić, ministrica za kmetijstvo, gozdarstvo in prehrano; Jože Podgoršek, predsednik Kmetijsko gozdarske zbornice Slovenije; Marina Pintar, dekanja Biotehniške fakultete Univerze v Ljubljani; Nina Hojnik, direktorica Združenja slovenske fotovoltaike; Blaž Germšek, predstojnik oddelka za infrastrukturo, raziskave in prenos znanja na Kmetijskem inštitutu Slovenije.

Teden dni je še do začetka novega šolskega leta, ki prinaša vrsto zakonskih in sistemskih sprememb, a v oči še vedno najbolj bode kadrovska stiska. Številni ravnatelji opozarjajo, da je nenehno ponavljanje razpisov postalo stalnica. Tega se zavedajo tudi na ministrstvu, kjer pravijo, da zdaj veljavni ukrepi s področja štipendiranja in pripravništev prinašajo prve pozitivne učinke. V oddaji tudi: - Palestinska zunanja ministrica ob obisku Slovenije poziva države k priznanju Palestine - V Vietnamu pričakujejo uničujoč tajfun, evakuirali naj bi več kot pol milijona ljudi - Na kmetijsko-živilskem sejmu Agra tudi o duševnih stiskah kmetov.

Pri pohľade na súčasnú bezpečnostnú situáciu vo svete, by sa mohlo zdať, že ide o podobnosť čisto náhodnú. Ale zrejme za tým predsa len niečo bude. Uveďme preto jeden citát. „Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Tieto úvahy získavajú na svojej aktuálnosti i teraz, keď vo vzduchu visí osud Ukrajiny, hrozba jej rozparcelovania a nový ústupok voči tradične agresívnej kremeľskej politike. Pred viac než 75 rokmi sa asertívna odpoveď Západu pretavila do vzniku Severoatlantickej aliancie. A aká je jeho odpoveď dnes? Nebude na škodu pripomenúť si časy, keď Západ dokázal vzdorovať. Prinášame preto staršiu epizódu podcastu Dejiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Trepetamo pred vojno v Ukrajini, lakoto v Sudanu in genocidom v Gazi. Pred tišino ob nasilju na poti do športnega cilja. Pred položnicami. Pred nevihtami in realnostjo. Ampak, kakor pravi pesnik Gojko Božović: “Če nas bičajo isti vetrovi in nas zaliva isti dež, se vprašajmo tudi o vetrovih in udarcih zgodovine, ki si jo delimo in skozi katero bomo v vsakem primeru šli skupaj, ne glede na to, kakšne meje bodo postavili med nas.” Skupaj lahko premagamo tudi trepetanje.

Na Aljaski bo danes potekalo prvo osebno srečanje ameriškega in ruskega predsednika po začetku ruske invazije na Ukrajino. Ta bo tudi osrednja tema pogovorov, pri čemer Donald Trump pričakuje, da bo Vladimir Putin pristal na končanje vojne, sicer Rusiji grozi z zaostritvijo sankcij. Kremelj Trumpova prizadevanja za mir pozdravlja, podpisov kakršnih koli dogovorov pa ne pričakuje. Že po nekaj minutah bo jasno, ali bo sestanek uspešen, napoveduje Trump. Če bo, bo to dober obet za mir in novo srečanje, na katerem si želi tudi prisotnosti ukrajinskega predsednika Volodimirja Zelenskega. Drugi poudarki oddaje: Za Srbijo še ena noč nasilnih protestov. Donacij iz naslova dohodnine v lanskem letu za skoraj 17,4 milijona evrov. Ob prazniku Marijinega vnebovzetja številna romanja, na cestah pričakovati gnečo.

Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko si doteraz posielali odkazy cez médiá aj o tom, ako blízko je Hlas k Progresívnemu Slovensku, osobne sa na koaličnej rade nestretli od začiatku leta. Premiéra tlačí konsolidačný balík, Andrej Danko chce zo záchrankového systému vytlačiť súkromníkov a Matúša Šutaja Eštoka sa týkajú podozrenia okolo straníckych väzieb na víťazov tendra.V Dobrom ráne sa o koaličných sporoch rozpráva Jana Krescanko Dibáková s redaktorom domáceho spravodajstva Michalom Katuškom. Rokovania sa odohrávajú v čase, keď preferencie najnovšieho prieskumu odrážajú zhoršenie nálad koaličných voličov a krátko pred tým, ako vládu čaká prvé rokovanie o ďalšom zozname konsolidačných opatrení.Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD, Andrej Danko, Facebook/Matúš Šutaj EštokOdporúčanie:Dnes mám pre vás odporúčanie z domácej dielne. Hoci možno máte radšej podcasty, zablúďte aj na našu videosekciu. Nájdete tam tlačovky, videá, relácie a možno si nájdete to, čo vás bude baviť. A veľmi odporúčam Historickú revue, ideálnu ako letné čítanie.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠