Triezva mama

Ja viem, že to môže znieť hrozne, ale naozaj bolo obdobie, keď by som radšej robila čokoľvek iné, než bola so svojimi deťmi. Bolo pre mňa veľmi náročné tráviť s nimi čas. Zdá sa však, že po troch rokoch sa to mení k lepšiemu.

Ako dlho dokážete počúvať dookola to isté? Ste rodič, takže by ste mali byť trénovaný...Trpezlivosť ale dostáva zabrať na všetkých frontoch aj u nás doma.

Plány máte veľké, ale ste rodič. A tak úplne nerozhodujete o svojom čase sami. Nám napríklad teraz prekopala plány zatvorená škôlka. Karneval sme však stihli. V podcaste sme sa bavili aj o najväčších frustráciách rodičovstva.

Kto by to nepoznal? Jeden člen domácnosti dostane teploty a ostatní už len vyčkávajú. Zdalo sa, že nás sa to tento rok týkať nebude, ale aj my sme skončili doma na gauči. A objavili sme Huntrix.

Dievčatám hovoríme, že maminka má nové prská a musia na ňu dávať pozor, lebo by sa jej mohli roztrhnúť. Absolvovala som mastopexiu, teda remodeláciu poklesnutých prsníkov. Ako to aktuálne vplýva na našu rodinu, ako celý zákrok prebiehal a koľko stál? To všetko sa dozviete v aktuálnom podcaste.

Máme za sebou dva týždne prázdnin, počas ktorých nás dievčatá poriadne vyšťavili, ale aby sme neboli iba negatívni, párkrát nás aj veľmi príjemne prekvapili. Anka nám urobila raňajky, Kika rozložila šachovnicu a tak celkovo máme za sebou krajšie dni.

Vrátili sme sa v tejto časti trošku aj k tej minulej. Bolo to treba. Toľko reakcií sme už dávno nedostali…A venovali sme sa aj sviatkom. V našom prípade boli rozlietané, ale celkom zábavné.

Časť o tom, ako som s jedným darčekom pod stromčekom vybabrala sama so sebou. Sľúbili sme, že opíšeme, ako sme si užili vianočné trhy. Tak sme opísali. S gučou v krku a slzami v očiach. Taká tá klasická vianočná atmoška.

Nepočúvajte v prítomnosti detí, ktoré už vnímajú a stále veria na Mikuláša a Ježiška! Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, ktoré vystupujú proti čertom — alebo skôr proti strašeniu čertom. Ako to vnímame my? A bude Ježiško magický?

Keď mi poviete „Deň pre seba“, predstavím si, ako sedím niekde sama. Alebo behám po lese, sedím v kaviarni – čokoľvek. Keď povie „Deň pre seba“ Janko, myslí tým, že bude s dievčatami. Má teraz také obdobie, keď s nimi dobrovoľne trávi prekvapivo veľa času. Teda podľa mňa je to „prekvapivo“, ale áno – býva s nimi menej často ako ja, tak je mu to také vzácnejšie.

Naša Aňa je jednoducho taká. Ani Kika sa ľudí nebojí, ale Anka – to je už úplný extrém. Objíma úplne cudzích ľudí, čašníkov aj čašníčky. Naposledy tak vystískala Strýka Baltazára, že ten si ani od vlastných detí nepamätal také silné objatie. Po dlhom čase sme sa počas nahrávania naozaj poriadne nasmiali.

V prvom rade si však musíte uvedomiť a pripustiť, že chybu ste urobili vy. A to je celkom ťažké. V tejto časti sa rozprávame aj o Teleráne, Dunaji, dosť dobrých rodičoch a aj o ospravedlnení.

Ako docieliť, aby deti rešpektovali to, čo im povieme? Na základe posledného podcastu som dostala niekoľko hlasových správ od Janky, psychologičky na materskej. Som jej za to nesmierne vďačná. Veľa vecí mi objasnila a verím, že pomôže aj vám ostatným.

Rodičovstvo je plné pochybností. Teda, aspoň ja – ako mama – sa veľmi často cítim úplne neschopne. Zdá sa mi, že všetci ostatní to zvládajú lepšie ako ja. Každého moje deti poslúchajú viac a vytáčajú menej než mňa. A práve tento pohľad, toto presvedčenie – hoci možno nie úplne správne – ma dosť výrazne ovplyvňuje.

Koľkokrát ste si toto počas rodičovstva povedali? Cez víkend sme boli v Srbsku a opäť tam padla aj táto veta. Nová časť podcastu je plná osobných priznaní, vyznaní, sĺz, ale aj smiechu... Taká emočná hojdačka.

Pýtate sa, či sa naše dievčatá hádajú. Ja mám pocit, že sa há­dajú stále, a tak Janko vymyslel spôsob, ako im v tom pomôcť. Akurát — tak ako vždy, keď máte pocit, že ste niečo vyriešili — vám deti ukážu, že nie. A navyše malé vysvetlenie, prečo ste nás minulý týždeň nepočuli.

Túto časť začína Janko, pretože mal na srdci jednu veľmi dôležitú vec. A myslím, že sme sa dohodli. Zima so sebou prináša aj viac dôvodov na škriepky – zrazu potrebujeme viac oblečenia a aj viac vecí, na ktoré treba myslieť. No a s tým mám ja trochu problém.

Taká malá filozofická úvaha – možno vás prekvapí, že sme sa k nej dostali pri sledovaní rozprávky v kine. Zobrali sme dievčatá na film Gabby a jej kúzelný domček. Janko odchádzal z kina značne rozrušený. Prekvapivo za to tentokrát nemohli dievčatá, ale priamo tvorcovia rozprávky.

Zažili sme les, samotu, drevenicu a latrínu. A deň na to ulice plné ľudí, kolotoče a burčiak. Ako sme túto radikálnu zmenu zvládli my a ako deti, to si môžete vypočuť v tejto časti podcastu.

Boli sme celá rodina v Poľsku. A hoci sme mali každý trošku iné predstavy o tom, ako tam budeme fungovať, nakoniec bol z toho pekný rodinný výlet. Ďalší

Od začiatku septembra máme obe dievčatá v škôlke. V jednej škôlke. A to je veľká pomoc. Ako to vnímajú dievčatá a ako zvládla Kika prestup z jasličiek do škôlky, to si povieme v najnovšej časti podcastu.

Boli sme s mojou mamou a s dievčatami v Tatrách. Aj som sa toho bála, ale nakoniec to nebolo vôbec zlé. Pred výletom som si totiž bola „vyhodiť z kopýtka“ a to mi pomohlo. Ako vyzeral náš predĺžený víkend? O tom sme nahrávali tentokrát u nás doma v obývačke.

Na toto samozrejme nemám odpoveď a preto sme sa spojili s detskou psychologičkou Romankou Mrázovou. Prešli sme si, kedy zasiahnuť do konfliktu a ako ho vyriešiť. Veríme, že bude táto časť užitočná aj pre nás

Od Tatier k Dunaju bez detí. Jeden ročník sme tento beh absolvovali aj s našou Kristínou. Mala vtedy 4 mesiace a bolo to veľmi náročné. To sa nedá ani porovnať. Opäť patrí jedno veľké ďakujem našej babine, ktorá bola celý víkend s dievčatami a ešte nás aj prišla počkať do ciela na Tyršáku.

Hovorí sa, že muži sa v určitom veku dostanú do fázy druhej puberty. U nás mám druhú pubertu ja. Janko ju so mnou (zatiaľ ochotne) zdieľa. A ako to vyzerá? Chodíme na diskotéky. A na party. O tom čo sa to deje sme sa rozprávali aj s psychologičkou Romankou Mrázovou.

Lebo naše dievčatá sú. Mám podozrenie, že nemajú v poriadku sluch

Opäť sa nám potvrdilo, že keď sú naše dievčatá od seba, sú to úplne iné osobnosti. Aj náš prístup k nim je odlišný. Dá sa byť oveľa pokojnejším rodičom, pokiaľ na vás prichádzajú požiadavky len z jednej strany – a hlavne oveľa rešpektujúcejším, keď máte vnímať len jeden nápor emócií.*Túto epizódu vám prináša CeVitko.

Zdá sa, že poriadok v hračkách našich dievčat som mala urobiť ja, a nie Anička s Kikou. K triediacemu mechu zasadol Janko a emócie išli bokom. V tejto časti viac aj o malých čiernych chrobáčikoch. Ak ich máte doma, skontrolujte piškóty.

Túto časť som pôvodne chcela venovať nespravodlivosti plynutia času v rodičovstve. Nakoniec sa nám to však preklopilo do upratovania. Ale tak – áno, čas a poriadok sú v rodičovstve dve veľmi abstraktné veličiny. A človek vždy chce to, čo nemá.

Milujeme svoje deti nadovšetko, prijímame ich také, aké sú. Ale občas... občas by sa nám zišiel čarovný gombík, ktorým by sme vypli to, čo nám prekáža. A čo to je? To má každý rodič inak, ale väčšinou sa zhodneme. Ja by som mala gombík na uspávanie, Janko by potreboval taký, ktorým dievčatá stíši.

Za päť rokov rodičovstva sme nadobudli pomerne dobré skúsenosti. Už vieme, čo radšej nerobiť a nehovoriť, ak sa chceme vyhnúť plaču a kriku. Občas však zlyháme. V tejto časti si prejdeme pár situácií, pri ktorých sme si „capli po čele“.

Zážitok z vlaku ma donútil zamyslieť sa nad tým, ako sa k sebe správame. A pôvodne som chcela moralizovať tom, akí sme my, ľudia, na seba zlí, ale v priebehu nahrávania som sa zamotala sama do seba a zistila, že vlastne robím to isté - akurát pri deťoch. Keď ma vytočia do nepríčetnosti, tiež kričím a som odporná.

Tak a je to. Tento víkend nám ukázal, že ísť s deťmi do zahraničia nie je dobrý nápad. Minimálne pre moju nervovú sústavu. Niekto to možno dokáže zvládať, nevadí mu neustály plač a mrnčanie, ale ja to nie som. Mne to jednoducho vadí. A na miestach, ktoré milujem o to viac.

Sme stále takí neistí. Aj by sme chceli, aj vieme ako to dopadne. Rodičovská schizofrénia sa najviac prejavuje pri výbere letnej dovolenky. V tejto časti dostanete aj pár tipov, kam sa s deťmi vybrať.

Anička začala veľmi silno prejavovať nespokojnosť, keď sa musí rozlúčiť so svojimi kamoškami. Je to dokonca také nepríjemné, že sa kontaktu s nimi niekedy až vyhýbam...Opäť raz časť o tom, ako ne/zvládame detské emócie.

Stala sa nám taká príhoda. Kika mi spadla v autobuse. A autobusár ma upozornil, aby som si „strážila tie deti“. Nebola to v tom momente vhodná poznámka. Prečo je lepšie nekomentovať situácie, ktorých pozadie nepoznáme?Informácie o hlasovaní Podcast roka 2025https://www.radiomelody.sk/22126/podcast-roka-2025-hlasujte-za-svoje-oblubene-podcasty-z-produkcie-radia-melody/

S dievčatami sme dostali možnosť zahrať si v seriáli. A je to skvelá skúsenosť. Stáť pred kamerami nás všetkých baví. Aj keď mne je občas ťažko – najmä keď prídem z natáčania domov. V tejto časti aj o tzv. dovolenkovom móde.Informácie o hlasovaní Podcast roka 2025https://www.radiomelody.sk/22126/podcast-roka-2025-hlasujte-za-svoje-oblubene-podcasty-z-produkcie-radia-melody/

Biť s mäkkým i. Veľmi som váhala, či túto časť vôbec dať von. Je emotívna. Plakala som pri nahrávaní a aj pol dňa potom. Pôvodne som ju vôbec nechcela uverejniť. Je to pre mňa taká boľavá téma. Veď budete počuť.Informácie o hlasovaní Podcast roka 2025https://www.radiomelody.sk/22126/podcast-roka-2025-hlasujte-za-svoje-oblubene-podcasty-z-produkcie-radia-melody/

Aj vy si hneď ako odovzdáte deti pozeráte ich videá a fotky? Tiež som to zvykla robiť, ale mám za sebou dni, keď som to nerobila. A aké to bolo? Nuž... zaujímavé. Aj o tom viac v najnovšej časti podcastu.Informácie o hlasovaní Podcast roka 2025https://www.radiomelody.sk/22126/podcast-roka-2025-hlasujte-za-svoje-oblubene-podcasty-z-produkcie-radia-melody/

S príchodom detí do života si musíme zvyknúť na to, že niečo aj stratíme. Okrem absolútnej slobody a pohody sú to často aj materiálne veci. Čo vám stratili deti? O tom je táto časť podcastu Triezva mama.Informácie o hlasovaní Podcast roka 2025https://www.radiomelody.sk/22126/podcast-roka-2025-hlasujte-za-svoje-oblubene-podcasty-z-produkcie-radia-melody/

Po 24 rokoch som bola na Veľkonočný pondelok doma. Pre traumu z puberty som tento sviatok ignorovala. Tento rok ale nastal zlom. Ako sa k veľkonočným tradíciám postavili naše deti si môžete vypočuť v tejto časti.

Aj vy ste možno spozorovali takú anomáliu. Deti doma nechcú ísť spať, ale keď sú u niekoho iného, spia už o 20:00. A potom víkend. Cez týždeň ich neviete ráno zobudiť a cez víkend sú hore samé od seba. Odpovede sme hľadali so spánkovou poradkyňou Zuzkou Guzmickou z Lepší spánok bábätiek. A opäť sme narazili aj na starú známu tému hraníc.