Podcasts about medzi

Je to posledná krajina, ktorá zrušila otroctvo a ešte pred dvadsiatimi rokmi nebolo ani trestne stíhateľné. Tiež je to štát, cez ktorý prechádza zrejme najdlhší vlak na svete.  Viac ako sedemsto kilometrov dlhú trať naprieč Saharou cez západoafrickú Mauritániu absolvujú každý týždeň stovky ľudí v nákladnom vlaku, ktorý preváža železnú rudu z púštneho mesta Zouérat do prístavu v Nouadhibou. Kým pre mnohých miestnych obyvateľov to je jediný spôsob, ako sa zo vzdialenej časti krajiny dostať k pobrežiu, mauritánska železnica láka aj dobrodružných turistov. V najnovšej časti cestovateľského Všesvet Podcastu sme sa rozprávali s Matejom Peluhom, ktorý si práve tento zážitok – nočnú jazdu v nákladnom vagóne naprieč Mauritániou vyskúšal. Ako sa na taký vlak naskakuje, prečo je dobré vziať si lyžiarske okuliare a ako sa dá dvadsať hodín vo vŕzgajúcich vozňoch vydržať? Matej navštívil viaceré mauritánske mestá a oblasti. Aj keď ľudia sú prívetiví, často cudzincom na prvý pohľad nedôverujú. Aj to môže byť dôvod, prečo si konzervatívna moslimská krajina zachováva množstvo tradícií. „Mauritánia je jedna z krajín, kde sa stále drží pôvodný duch kultúry a najmenej sem prišiel globalizmus. V niektorých mestách tu zabudnete, že ste v 21. storočí,“ opisuje Matej, ktorý pracuje aj ako turistický sprievodca. Medzi tie menej pozitívne tradície patrí aj leblouh, násilné vykrmovanie mladých dievčat, ktoré tak majú napĺňať kult krásy. Dievčatá sú nútené jesť kalorické jedlá či piť koktail, ktorý im pripravia takzvané „tučňovačky“. Aj tento zvyk je však už na ústupe.  Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.

Slovensko nezvládlo splniť ani jedno z odporúčaní Európskej komisie v oblasti právneho štátu.  Vo svojej správe o stave právneho štátu v krajinách EÚ to uvádza sieť občianskych organizácií Liberties. Medzi najzávažnejšie problémy v oblasti právneho štátu čelí Slovensko pri netransparentnej aplikácií pri paragrafe 363 , porušovaní pravidiel legislatívneho procesu, absencii zákonov na ochranu novinárov a LGBTI+ ľudí a rovnako zostáva ohrozená aj sloboda médií. O téme povie viac v podcaste výkonná riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, ako vyzerá po roku vojny dobrovoľnícka pomoc na Slovensku. Podarilo sa Ukrajincom, ktorí utiekli pre Putinovou vojnou, usadiť sa na Slovensku? Kto dnes ešte potrebuje pomoc? Akú? A ako veľmi klesla solidarita Slovákov s Ukrajincami? Odpovedá koordinátorka Kto pomôže Ukrajine Jana Čengelová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Prečo štát, súkromné firmy ani EÚ nemajú dôvod financovať novú jadrovú elektráreň. Medzi americkými boháčmi, ktorí vypúšťajú najviac emisií na svojich tryskáčoch, sú aj Kim Kardashian, Jay-Z a Taylor Swift. Prezident Svetovej banky odstupuje po komentári o klimatickej zmene. Reportéri Denníka E každý štvrtok komentujú najdôležitejšie správy o ochrane planéty, životnom prostredí a udržateľnej energetike.

V súčasnej dobe nie je starostlivosť pre detského psychiatrického pacienta dostupná tak, ako by mala byť a v niektorých regiónoch je prakticky až nedostupná. Tu sme v najhlbšej kríze, v akej vôbec môžeme byť, hovorí o schopnosti odborne pomôcť deťom s duševnými problémami psychiater Michal Patarák. Čísla z roku 2021 pritom varujú: Medzi mládežou, ako i deťmi, výrazne stúpli samovražedné tendencie. A prečo prezidentka žiada predčasné voľby v skoršom termíne?  Naše deti a mládež sa ocitli vo vážnych dušených problémoch. Nemilosrdne o tom svedčia aj tvrdé dáta hovoriace o výraznom náraste počtu samovrážd medzi mladými ľuďmi v roku 2021. Počet samovražedných pokusov u detí do 14. rokov sa dokonca v tomto roku zdvojnásobil. To, že deti sú naša priorita, tu pritom počúvame prakticky od každej politickej garnitúry už celé dlhé roky. Neúprosná reč faktov, ale hovorí o tom, že našim deťom, tomu najcennejšiemu čo vôbec máme, však dnes nie sme, ako štát, schopní poskytnúť skutočne reálne dostupnú odbornú pomoc ani v takýchto pre nich najťažších, ba až existenciálnych chvíľach. Čo sa to teda s našimi deťmi deje a ako sme im schopní pomôcť? Téma prvej časti dnešných Aktualít Nahlas so šéfom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michalom Patarákom. V ich druhej časti sa pozrieme na ďalší vývoj na našej politickej scéne. Prezidentke sa totiž cesta, akou sa po odhlasovaní predčasných volieb vybral parlament, prestala páčiť a preto vyzvala politických lídrov na dohodu o skoršom termíne predčasných volieb. Viacero bývalých koaličných politikov ju však za tento názor skritizovalo. Posunie sa teda ešte termín predčasných volieb? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský    

Prvými obeťami zlej ekonomickej situácie v samosprávach má byť kultúra a šport, ohrozené sú aj škôlky a domovy sociálnych služieb. Po proteste s dočasným vypnutím verejného osvetlenia s tým prichádzajú primátori a starostovia Združenia miest a obcí Slovenska.   Slovensko – alebo aspoň jeho časť – včera na polhodinu zhaslo. Ide o formu „samosprávnej“ nespokojnosti. Hovoria, že sa cítia zanedbané. Štátom a vládou. Problémom sú – ako inak – peniaze. Symbolická tmá má byť o „zhasínajúcej nádeji“ a tá dochádza pre problémy s nárastom cien za energie. Minister hospodárstva Karel Hirman mestá a obce odkázal na kompenzačnú schému zastropovaných energií. Bude to stačiť? Téma pre Michal Kaliňáka z ich združenia.   „Vypneme to, na čo nemáme reálne peniaze“, avizuje Kaliňák. „Ddrvivá väčšina samospráv preukázateľne nemá peniaze, alebo jej dochádzajú, na zaplatenia záloh z januára a februára, potom tu sú samosprávy, ktoré majú problém dofinancovať školstvo v originálnej pôsobnosti, napríklad materské školy“.   Už tento týždeň plánuje ZMOS predstaviť zoznam obcí a miest, ktoré „dajú oznamovaciu vetu: končíme, nemáme z čoho“.   Michal Kaliňák predpokladá, že jednotlivé samosprávy budú v prvom kroku nútené k „ráznym škrtom“ v oblasti kultúry a športu. Môže to kľudne znamenať odklad niektorých športových líg či zatváraním plavární. Očakáva „hitparádu“ nepríjemných rozhodnutí.   Otázny má byť tiež podľa Kaliňáka rozsah pôsobnosti mestkých a obecných polícií a rovnako možné prepúšťanie v samosprávach.   Medzi starostami to údajne vrie a sú tri návrhy možných protestných akcií: zahatať niektoré z dôležitých dopravných tepien krajiny, verejné ozrejmovanie dôvodov na zatváranie škôl a posledná skupina starostov a primátorov je za veľký štrajk, „aby nás bolo vidieť a počuť pred parlamentom“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dočasne poverená vláda bez dôvery, potom zháňanie podpisov, snaha o novú koalíciu, ktorá by vlastne bola tou starou. Medzičasom však premiér naznačuje odchod zo strany, za ktorú sa stal premiérom, akurát nik nevie, kam. Ani aké strany nakoniec budú a aké nebudú. Ak sa v tom trochu strácate, nuž chyba nie je na strane prijímateľa. Dnes sa teda pokúsime tento politický vysvetliť, i keď to je možno trochu prehnaná ambícia. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: SME Odporúčanie Načúvame vesmíru. Ak dôjde reč na pátranie po mimozemskom život, zväčša si predstavíme – teda, ak vôbec niečo – ohromné rádioteleskopy, ktoré počúvajú a snažia sa naraziť na zvláštny signál. Ale, je to správny prístup? A čo ak by mimozemský život fungoval inak? Práve nad tým sa zamýšľa text Sarah Scolesovej v magazíne Scientific American. Jej článok Hľadanie mimozemského života tak, ako ho nepoznáme, je mojim dnešným odporúčaním. https://www.scientificamerican.com/article/the-search-for-extraterrestrial-life-as-we-dont-know-it/ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

1. Spasiba, hovoril starosta Poltára Putinovým vyslancom. 2. Hirman odrážal útoky Sulíka a Matoviča. 3. Svedok je potrestaný, vinníci sú voľní.

Pôvodne to vyzeralo, že aj česko by mohlo mať svoju Čaputovú. Danuše Nerudová však nedokázala využiť moment spred dvoch mesiacov a druhé kolo vyhral generál Petr Pavel. V tesnom závese za ním expremiér Andrej Babiš. Je aj v česku rozdelená spoločnosť? Bude dva týždne Česko sledovať špinavú kampaň? A uveria voliči absurdnému útoku Babiša na Petra Pavla, že je komunista, keď je sám evidovaný ako agent ŠTB? Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozprávala o prezidentských voľbách v Česku s komentátorom Seznám správ Jindřichom Šídlom. Zdroje zvukov: CT24, CNN Prima News Odporúčanie: Denník SME oslavuje 30 rokov od svojho vzniku. Pri tejto príležitosti máme vo štvrtok diskusiu v Martinuse na obchodnej, kde sa budem rozprávať s tromi šéfredaktormi Denníka SME - bývalými - Martin M. Šimečka a Matúš Kostolný, a súčasnou šéfkou Beatou Balogovou. O Slovensku, o spoločnosti, novinároch aj príbehu denníka SME. Začíname o 19:00, vstup je voľný. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

V Českej republike sa dnes otvorili volebné miestnosti a ľudia si v prvom kole volia novú hlavu štátu. Medzi najväčších favoritov patria expremiér Andrej Babiš, bývalá rektorka Danuše Nerudová a generál vo výslužbe Petr Pavel. Ako vníma posledné dni kampane a výkony v televíznych debatách? A kto má najväčšia šancu nahradiť Miloša Zemana? Otázky, na ktoré v podcaste odpoveda český komentátor Jindřich Šídlo. Šídlo očakáva, že počas druhého kola sa rozpúta špinavá kampaň. „Je jasné, že v druhom kole to bude špinavé, pretože aj dáta ukazujú, že Andrej Babiš- pokiaľ by postúpil do druhého kola - musí splniť dve úlohy. A to je zmobilizovať voličov, ktorí nedávno tvrdili, že Babiša z rôznych dôvodov, či už pre covid alebo jeho umiernený vzťah k Ukrajine, nebudú voliť. A tiež zneistiť a otráviť čo najviac voličov druhého tábora, a to Petra Pavla a Danuše Nerudovej, aby v druhom kole nešli voliť," hovorí tiež v podcaste. Očakáva tesný súboj, nech bude Babišov protikandidát ktokoľvek. „Viem si predstaviť sklamaných voličov, ktorí nepôjdu v druhom kole voliť. Nie je isté koľko ich bude, ale myslím, že je to aj úloha pre Babiša, aby sa snažil takýchto ľudí odradiť. Pokiaľ to Babiš nedokáže, tak prehrá, ale myslím, že preto urobí všetko," hovorí tiež Šídlo. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Konanie sa obnovilo po tom, čo najvyšší súd v roku 2021 zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. Obžalovaní navyše čelia aj novým dôkazom, ktorými sa súd doposiaľ nezaoberal. Akým smerom môžu celú kauzu posunúť? Kam môžu celú kauzu posunúť. Odpovie investigatívna reportérka Aktualít Laura Kelloová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Benedikt XVI. Pápež viacerých tvárí, respektíve obrazov. Podľa nemeckého Tagespostu pri ňom možno hovoriť o „dvoch pápežoch“. Na jednej strane je Benedikt ako milovaný a vážený „pápež veriacich“ so zástupmi z celého sveta pri jeho katafalku, na druhej ultrakonzervatívny a chladný až neľudský „pápež médií“, pri ktorom sa hovorí, že nemal na mysli nič iné, ako krížovú výpravu proti modernite. Odrážajú však tieto extrémne pozície jeho reálny obraz? Aký vlastne bol Jozef Ratzinger, teológ, mysliteľ, neskôr v rúchu Petrovho nástupcu a Kristovho námestníka? A čo z neho pretrvá? Téma pre Tomáša Petráčka, českého katolíckeho teológa a cirkevného historika.   „Osem rokov pontifikátu Benedikta XVI. považujem za akúsi slepú uličku, nie dôvod na hodnotenia typu najväčší pápež dejín“, tvrdí Tomáš Petráček.   Dôležité pozitvne prvky vidí napríklad v uznaní zdravej „laicity štátu“ – oddelenie štátu a cirkvi, dialóg s osvietenstvom v zmysle jeho prijatia ako dôležitého momentu vývoja európskych dejín, alebo dôraz na vedeckú racionalitu a jej hodnotu v čase, keď sa z mnohých strán spochybňuje.   „Na mieste sú však skôr kritické tóny“, poznamenáva český teológ a cirkevný historik. Záleží tu však na perspektíve, z ktorej sa na zomrelého pápeža pozeráme.   „Pre mňa, ako katolíckeho kňaza a cirkevného historika, ktorému záleží na osude kresťanstva a cirkvi, je najdôležitejšie kritérium to, akým spôsom pápež cirkev vedie, ako odpovedá na výzvy svojej doby a otvára jej cesty do budúcnosti, aby v nej mohla plniť svoje poslanie ohlasovať evanjelium. A tu si myslím, že v porovnaní s inými pápežmi a najmä s tým, čo je hlavným poslaním pápeža, pontifikát Benedikta XVI. cirkvi tú cestu moc neotváralo.“   Na potrebnú reformu samotného ústredia katolíckej cirkvi – rímskej kúrie – bol podľa Petráčka Benedikt XVI. „málo reformne odvážny“. Vidí za tým aj fakt, že bol sám dlho jej súčasťou.   Napriek prorockému obrazu „cirkvi budúcnosti“ ako malých komunít, ktoré žijú z osobného a autentického vzťahu s prameňom kresťanstva – Ježišom Kristom, ktoré sú okolnosťami doby oprostené od všetkého veľkého (majetky, veľké katedrály, okázalé liturgie) a ponorené do života v bežnej spoločnosti – o ktorej písal a hovoril Ratzinger na konci šesťdesiatych rokov, sa rokmi v pozícii kardinála „strážcu viery“ a neskôr pontifika prepracoval k „utužovanie tradičnej konfesijnej katolíckej mentality“, mentality „obkľúčenej pevnosti“, mentalita cirkvi ako „skanzenu utečencov pred modernou“. „Mentalita, ktorá nebola schopná objaviť, že spoločnosť tam vonku žije autenticky veľa kresťanských hodnôt“, ilustruje Petráček.   Teológ a cirkevný historik Matúš Petráček kritický vníma najmä zásahy či už kardinála Ratzingera alebo Benedikta XVI. voči „slobode“ teologického výskumu. Príkladom má byť rad „umlčaných“ teológov, ktorým takto zničil život.   „Je to škoda, lebo takýmto prístupom mnohým zahatal cestu aj k svojim cenným duchovným dielam“, konštatuje Petráček.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kto bol Joseph Ratzinger? Akým bol pápežom? Čo sa mení od Jána Pavla II. po Františka? Aké kresťanstvo preváži v 21. storočí? hosť: František Mikloško

Svätého Rajmunda z Peňafortu, kňaza

Siedmy deň v oktáve narodenia Pána, zhodnotenie roka 2022 vo farnosti

Aké nebeské divadlo vykúzli rok 2023? Na čo sa najviac teší oceňovaný slovenský astrofotograf a kedy to uvidíme? Už osemkrát jeho bystré oko a pohotový prst na spúšti ocenil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Niekedy ako Astronomické foto dňa, inokedy s označením Vedecká snímka. Sériu úspechov odštartoval jeho nočný pohľad na priam rozprávkovú oblohu nad dedinou s dreveným chalúpkami na Orave. Pre jedinečnú a čarovnú atmosféru fotografie zvolila NASA jej ocenenie na dátum z tých najviac magických - zverejnila ju na Štedrý deň. V relácii Naši a svetoví hovorí mladý popularizátor vedy medzi školákmi a medzinárodne uznávaný astrofotograf Tomáš Slovinský z Košíc o vzniku jeho najkrajších záberov, ktoré si niektorí ľudia dokonca neváhajú zavesiť ako veľkorozmerný obraz doma na stenu. * Ako sa oravská dedina stala na Štedrý deň astronomickou snímkou NASA? * Na ktoré nebeské úkazy sa teší v roku 2023 a kedy ich uvidíme na Slovensku? * Ako sa dá urobiť celosvetová nebeská snímka dňa NASA zo záhrady vo vysvietených Košiciach? * Prečo fotoaparát vidí viac hviezd ako ľudské oko a prečo sú farebnejšie? * Sopka na Havaji, púšť v Čile, pláž na Kréte, malebné hory na Slovensku. V čom je pre fotografa vesmíru rozdiel? * Ako možno s deťmi pozorovať hviezdy v stane a čo s tým má spoločné tréning psov? * Kde máme na Slovensku najkrajšie hviezdy a prečo je dôležité nedať si ich vziať z nočnej oblohy?

Vojna na Ukrajine trvá už tristo dní. Od februára si vyžiadala zrejme desaťtisíce civilných obetí a len samotné Rusko prišlo podľa odhadov západných tajných služieb o vyše 100-tisíc vojakov, ktorí sú mŕtvi, zranení alebo dezertovali. Podobné čísla sa však týkajú aj ukrajinskej armády. Ukrajina teraz musí čeliť neustávajúcim útokom na kritickú infraštruktúru aj hrozbe invázie zo strany Bieloruska. Vláda sa tiež obáva, že bombardovanie elektrární či teplární bude znamenať oveľa vyšší účet za vojnu, ako je Západ ochotný Ukrajine poskytnúť. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. Medzi sviatkami bude mať spravodaj krátku pauzu, počujeme sa opäť 10. januára. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Nová slovenská detektívka z pera Václava Neuera – Medzi nebom a zemou. Vypočujte si rozhovor s bývalým vyšetrovateľom a dnes autorom skvelých detektívok. Úryvok z knihy číta Vlado Kobielsky. 

Hral s hudobníkmi z "prvej svetovej hudobnej ligy". Legendárny bubeník, spoluautor Claptonovej Layly - Jim Gordon, sa nedokázal ubrániť hlasom vo svojej hlave. NEXT? Šofér kapely sa stal spevákom (AC/DC)  https://open.spotify.com/episode/2z54qKUMB1EKV5CrFsiowI?si=c-upzJVVQ3a3Jqvdad7F7Q  Second hand a outlet oblečenie na  https://remixshop.com/sk  Produkcia by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  Príbeh vraha do literárnej podoby preniesol spisovateľ Dušan Budzak – autor napínavej série knižných thrillerov Údolie, Štít/sen a Rozprávkar. Medzi jeho zatiaľ posledné diela patrí aj román s názvom “Mrcha hnusná”  https://www.pantarhei.sk/knihy/beletria/slovenska-beletria/mrcha-hnusna.html  Konanie vraha analyzujeme s dlhoročným súdnym znalcom z oblasti psychiatrie, MUDr. Svetozárom Drobom. Autorom námetu @vrazedne_psyche je moderátor Richard Mažonas. V každej epizóde tejto série si priblížime konkrétny prípad z histórie nielen slovenskej kriminalistiky. Zverejnené informácie pochádzajú z voľne dostupných zdrojov a účelom umeleckého diela nie je zásah do osobnostných práv dotknutých osôb. ÚVOD DO FORENZNEJ PSYCHIATRIE nájdete v aplikácii TOLDO. Aplikácia TOLDO, merch a ďalšie sociálne siete tu:  https://linktr.ee/vrazednepsyche  Vražedné psyché NAŽIVO! Spolu s Doktor má filipa, 26. januára o 19ej v Dome Odborov v Žiline. Vstupenky na  www.zapotour.sk 

Ho ho hó, je tu Santa a to nemáte šancu prežiť! Ako to vyzerá, keď Santovi definitívne rupnú nervy a vyradí z prevádzky veľmi drastickým spôsobom ozbrojené komando zlodejov, to uvidíte v nádherne krvavej hororovej komédii s kopou akčných scén – Šialená noc. Medzi novinkami je aj krásny film Fabelmanovci, aj odvážna komédia Neuveriteľné, ale pravdivé. Recenzujú Juraj Malíček s Petrom Konečným. Poďte Do kina s Rádiom Slovensko. | Reláciu Do kina pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

"Ukázalo sa, že ministerstvo financií sa správa ako školský tyran. Poznáme to z typických amerických filmov, že to je taký chlapec, čo príliš veľa vyrástol a svoje komplexy si vybíja na ostatných a šikanuje ich. Ministerstvo financií sa roky takto správalo a počúva len na rovnaký prístup - na vyhrážky, nátlak a na to, čo urobili odborári, a dopadlo to tak, že minister musel ustúpiť. Ministerstvo počúva len na rovnakú rétoriku ako oni - vyhrážky, podmienky, nôž pod krk," hovorí analytik Martin Smatana o vyjednávaniach vlády s lekármi. "Stabilizačný príspevok pôvodne vznikol ako trucpodnik pri rokovaní lekárov. Medzičasom sa ale s lekármi dohodli a navýšila sa aj bonifikácia za odpracovanú prax aj ostatným, čiže všetci v princípe dostali viac. A tento stabilizačný príspevok ostal. Je to taká menšia Matovičova atómovka, obzvlášť, keď sa pozrieme, komu to pôjde. Nie pre nových zamestnancov, ako to je v Českej republike, kde majú náborové príspevky, aby pritiahli zdravotníkov. Nerieši problém, že máme málo sestier. Je to len pre tých, čo to stihnú do 19. decembra. O tri roky, keď uplynie táto doba, bude veľký prepad tej priemernej mzdy. Takže keď niekto príde na ministerstvo, o tri roky to bude musieť riešiť a skokovito dofinancovávať. Je to nesystémové riešenie, obzvlášť keď to nejde ambulantným lekárom a sestrám," kritizuje Smatana. Ako sa pozerá na vyjednávanie lekárov s vládou? Čo sa zmení pre pacienta? A pomôže to zastabilizovať systém alebo aj prilákať nových ľudí? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s analytikom Martinom Smatanom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Keď sa pária líšky vydávajú zvuky, pri ktorých sa strasieme od strachu. A pritom sú sprievodným zvukom, pri ktorom vzniká život. Keď podobné zvuky zo seba vyrazí človek, je možné, že tak ako v tomto prípade, život zanikne. * Zistite, čo je UHLÍKOVÁ STOPKA na  https://bit.ly/uhlikova_stopka_od_spp  NEXT? Sexuálne ju zneužíval ako 13 ročnú… a otehotnela  https://open.spotify.com/episode/0zH1T4oMxpmoisEou8badU?si=Qy5veZ9TSJSmrEugW96u4w  Produkcia by ZAPO. Daj nám follow na IG a TIKTOK @zapoofficial  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  Príbeh vraha do literárnej podoby preniesol spisovateľ Dušan Budzak – autor napínavej série knižných thrillerov Údolie, Štít/sen a Rozprávkar. Medzi jeho zatiaľ posledné diela patrí aj román s názvom “Mrcha hnusná”  https://www.pantarhei.sk/knihy/beletria/slovenska-beletria/mrcha-hnusna.html  Konanie vraha analyzujeme s dlhoročným súdnym znalcom z oblasti psychiatrie, MUDr. Svetozárom Drobom. Autorom námetu @vrazedne_psyche je moderátor Richard Mažonas. V každej epizóde tejto série si priblížime konkrétny prípad z histórie nielen slovenskej kriminalistiky. Zverejnené informácie pochádzajú z voľne dostupných zdrojov a účelom umeleckého diela nie je zásah do osobnostných práv dotknutých osôb. ÚVOD DO FORENZNEJ PSYCHIATRIE nájdete v aplikácii TOLDO. Aplikáciu TOLDO, merch a ďalšie sociálne siete nájdete na  https://linktr.ee/vrazednepsyche  

Keď sa rozhodneme použiť nejaký jazykový štýl, znamená to, že si s určitým zámerom vyberáme rôzne jazykové a mimojazykové prostriedky. V slovenčine rozlišujeme šesť druhov jazykových štýlov - a to: hovorový, umelecký, administratívny, publicistický, náučný a rečnícky jazykový štýl. Poďme si k nim povedať niečo bližšie, nech ich vieš identifikovať a vedome aj používať.  Začneme tým najľahším, hovorovým štýlom. Hovorový štýl používame na dennej báze, nemá nijaké prísne pravidlá, využíva hovorové aj nespisovné slová a rôzne jednoslovné alebo univerzálne pomenovania ako „hento, toto, ono“, keď si nevieš spomenúť na to, ako sa niečo volá.  Administratívny štýl je už čosi iné. Využíva sa v úradnom styku a vyžaduje si presnosť, stručnosť a vecnosť. Medzi žánre administratívneho štýlu patrí napríklad úradný list, rôzne žiadosti, tlačivá a formuláre, objednávky, a tak ďalej.  Ďalej je tu náučný, alebo aj odborný štýl, ktorý sa používa vo vedeckom a vzdelávacom prostredí. Dá si záležať na presnosti, odbornosti, na používaní termínov, čiže rôznych odborných výrazov. Medzi základné žánre náučného štýlu patrí napríklad výklad, referát, prednáška, záverečná práca, či štúdia.  Viac o jazykových štýloch a štýlotvorných činiteľoch sa dozvieš v dnešnom podcaste. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

“Ja si myslím, že toto je pokus o progresívny puč. Ako vymeniť vládu bez volieb, ale nie s tým, že by nasledovali predčasné voľby, čo by dávalo logiku. Ak si všímam vyjadrenia pána Sulíka a pani Kolíkovej, jednou z variant je úradnícka vláda, ktorú by menovala pani prezidentka. To by som považoval za progresívny podvod na voličoch a určite niečo také nepodporím. Nie je správne, keď progresívci nedokázali získať podporu vo voľbách, ani vo vláde a ani v parlamente, ale aj tak sa nevedia presadiť. Medzi progresívcov rátam väčšinu poslancov SaS, Progresívne Slovensko, Hlas. Pani prezidentka je určite progresívna a jej prejav v parlamente určite prispel k tomuto. To, že o dva dni nasleduje návrh na odvolanie vlády zo strany Hlasu a SaSky, mi zapadá do pokusu o progresívny puč,” hovorí podpredseda Sme rodina a minister práce Milan Krajniak o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. "Progresívny puč je to preto, lebo keby progresívne strany Hlas, SaS, PS získali väčšiu vo voľbách a ľudia by im dali hlas vo voľbách, nech zostavia vládu. Považujem za nesprávne, aby bola vláda bez volieb, progresívne orientovaná, inštalovaná týmto spôsobom. Myslím, že toto je cieľom poslancov, ktorí predložili návrh na vyslovenie nedôvery vláde," dodáva Krajniak. Ako sa pozerá na rokovania s lekármi? V akom bode sú rokovania o rozpočte a v čom je ochotná Sme rodina ustúpiť? Naozaj Slovensko podporí Maďarsko a bude hlasovať proti stopnutiu eurofondov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom práce a podpredsedom Sme rodina Milanom Krajniakom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Po prvej svetovej vojne vznikol ďalší literárny smer – naturizmus. Už podľa názvu je ľahké uhádnuť, čo je v naturizme tým hlavným motívom: príroda. Naturizmus je vrcholom lyrizujúcej prózy. Medzi najdôležitejších predstaviteľov slovenského naturizmu patrí okrem Dobroslava Chrobáka aj Margita Figuli, Ľudo Ondrejov a František Švantner. Dobroslav Chrobák sa narodil v roku 1907 a zomrel veľmi mladý, v roku 1951. Bol prozaik, publicista, literárny kritik a prekladateľ. Narodil sa do rodiny krajčíra a mal troch súrodencov. Základné vzdelanie získal na gymnázium v Rožňave, neskôr študoval na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave a štúdium dokončil v Prahe. Po ukončení školy pracoval v rozhlase a v roku 1947 sa stal riaditeľom rozhlasu na Slovensku. Bol tiež členom komunistickej strany. Umrel po neúspešnej operácii nádoru na mozgu. A teraz si priblížime jeho najznámejšie dielo, Drak sa vracia. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Deje sa to hlavne takto pred zimou, že ľudia na ulici kradnú naschvál, aby sa na zimu dostali do väzenia pretože je to pre nich pravdepodobne najdostupnejšie miesto, kde majú zabezpečené teplo, stravu a zdravotnú starostlivosť, hovorí o ľuďoch bez domova šéfka organizácie Vagus Alexandra Kárová.  Znie to ako z Čapkových prvorepublikových románov, no deje sa to aj dnes a deje sa to tu, u nás. Nejeden človek bez domova sa na zimu radšej pred chladom života na ulici dobrovoľne “ukryje” do tepla väzenia. Áno, i to je Slovensko 21. storočia. Slovensko, ktoré doteraz nemá prijatú žiadnu celonárodnú koncepciu prevencie bezdomovectva a práce s ľudmi na ulici. Na ulici a bez domova sa však môžete ocitnúť veľmi ľahko, niekedy aj napriek tomu, že celý život poctivo pracujete. Na ulici a bez domova nájdete bývalých chovancov detských domovov, ale aj penzistov no a niekedy k pobytu na ulici stačí, že máte nejakú vážnejšiu zdravotnú diagnózu či hendikep. Medzi takzvanými “bezdomovcami” je totiž vysoké percento tých, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém alebo trpia nejakou duševnou chorobou. No a ak máte popritom aj dlh na zdravotnom poistení, máte smolu a štát sa o vás a vaše zdravotné problémy začne zaujímať až vtedy, keď skolabujete alebo je váš život v skutočnom ohrození. “Je to nekonečný bludný kruh”, opisuje túto nelogickú a beznádejnú pascu v poskytovaní ústavného práva na zdravotnú starostlivosť šéfka organizácie Vagus, ktorá sa o ľudí bez domova stará, Alexandra Kárová. Ako ovplyvnil súbeh krízy inflačnej, postpandemickej a energetickej, situáciu ľudí bez domova a ako sa odráža na činnosti organizácií, ktoré sa týmto ľuďom venujú? Aká je šanca dostať sa z ulice k sociálne dostupnému bývaniu a aká je šanca, že bez takéhoto bývania získate trvalejšiu prácu? A prečo štát nezaujíma zdravotný stav ľudí bez domova a akú to má ľudskú i ekonomickú logiku? Témy a otázky pre šéfku organizácia Vagus Alexandru Károvú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.  

Každému sa môže stať, že sa stretne s niečím, čomu nechce uveriť alebo čo zo zásady odmieta pochopiť. Podobnou situáciou sa spúšťa sled udalostí, ktorý vedie k ďalšiemu vyšetrovaniu vrchného komisára Ledeckého a jeho kolegov z bratislavského oddelenia vrážd. Mladá žena využije deň otvorených dverí na Krajskom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave a oznámi vraždu. Dávne tajomstvo a mŕtvola ukrytá v cudzom hrobe by mali byť dostatočným dôvodom na zahájenie vyšetrovania. Problém je, že informáciu získala oznamovateľka od poškodenej až po jej smrti a komunikácia so záhrobím nie je práve šálkou kávy žiadneho z detektívov. Ako sa však ukáže, nie je také dôležité, čomu veria policajti, ale čomu je ochotný uveriť vrah. Ťažkým zranením na to doplatí jediná žena Ledeckého tímu Jana Novotná. Vražda oznamovateľky a ťažké zranenie policajtky sú už viac než reálny dôvod na rozbehnutie pátrania. Ledeckému sa tak predčasne končí dovolenka a musí sa ujať prípadu plného mystických odkazov a šifier. Objasniť prípad je o to ťažšie, o čo hlbšie siahajú jeho korene do minulosti. Presvedčí nadriadených, že práve jeho vyšetrovacia verzia je tá správna? Audiokniha: Medzi nebom a zemou Autor: Václav Neuer Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 8:12 h Vydavateľstvo: Publixing a IKAR Audiokniha Medzi nebom a zemou na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Medzi neboma zemou na webe Publixing (MP3 CD)

Slovenčina a čeština sú príbuzné jazyky a väčšinou nemáme problém si rozumieť. Avšak niektoré slová môžu viesť k vzájomnému nepochopeniu. Vieš, čo znamená napríklad slovo rampouch? Myslela som si,  rampouch je cencúľ, nie lopúch. Je tu ešte zopár ďalších slov, ktoré by sa ti mohli popliesť, tak napríklad:  vedro je  horúčava, kamna sú kachle, řeřicha je žerucha, čáp je bocian, obor je odbor, ako študijný odbor,  hlemýžď je slimák, lichvář je úžerník, skot - toto slovo neoznačuje obyvateľa Škótska, ale hovädzí dobytok - tura domáceho, a jeřáb je zase žeriav. Viac sa o vývoji slovenského jazyka a tom, ako sa líši od češtiny dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Deje sa to hlavne takto pred zimou, že ľudia na ulici kradnú naschvál, aby sa na zimu dostali do väzenia pretože je to pre nich pravdepodobne najdostupnejšie miesto, kde majú zabezpečené teplo, stravu a zdravotnú starostlivosť, hovorí o ľuďoch bez domova šéfka organizácie Vagus Alexandra Kárová. Znie to ako z Čapkových prvorepublikových románov, no deje sa to aj dnes a deje sa to tu, u nás. Nejeden človek bez domova sa na zimu radšej pred chladom života na ulici dobrovoľne “ukryje” do tepla väzenia. Áno, i to je Slovensko 21. storočia. Slovensko, ktoré doteraz nemá prijatú žiadnu celonárodnú koncepciu prevencie bezdomovectva a práce s ľudmi na ulici. Na ulici a bez domova sa však môžete ocitnúť veľmi ľahko, niekedy aj napriek tomu, že celý život poctivo pracujete. Na ulici a bez domova nájdete bývalých chovancov detských domovov, ale aj penzistov no a niekedy k pobytu na ulici stačí, že máte nejakú vážnejšiu zdravotnú diagnózu či hendikep. Medzi takzvanými “bezdomovcami” je totiž vysoké percento tých, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém alebo trpia nejakou duševnou chorobou. No a ak máte popritom aj dlh na zdravotnom poistení, máte smolu a štát sa o vás a vaše zdravotné problémy začne zaujímať až vtedy, keď skolabujete alebo je váš život v skutočnom ohrození. “Je to nekonečný bludný kruh”, opisuje túto nelogickú a beznádejnú pascu v poskytovaní ústavného práva na zdravotnú starostlivosť šéfka organizácie Vagus, ktorá sa o ľudí bez domova stará, Alexandra Kárová. Ako ovplyvnil súbeh krízy inflačnej, postpandemickej a energetickej situáciu ľudí bez domova a ako sa odráža na činnosti organizácií, ktoré sa týmto ľuďom venujú? Aká je šanca dostať sa z ulice k sociálne dostupnému bývaniu a aká je šanca, že bez takéhoto bývania získate trvalejšiu prácu? A prečo štát nezaujíma zdravotný stav ľudí bez domova a akú to má ľudskú i ekonomickú logiku? Témy a otázky pre šéfku organizácia Vagus Alexandru Károvú.   Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.      

Rokovania medzi lekárskymi odborármi a vládou | Hostia: Juraj Šeliga (nezaradený) poslanec NR SR, podpredseda strany Za ľudí a Juraj Blanár (Smer-SD) podpredseda NR SR, podpredseda strany | Moderuje: Marta Jančkárová.

Aj keď ho často zobrazujeme ako husto “obývané” miesto, kde treba veľa kľučkovať, opak je pravdou. Kedysi si mysleli, že medzi Marsom a Jupiterom obieha ďašia planéta. Dnes už vieme, že to tak nie je a tento priestor sa doslova hmýri malými kusmi kameňa a ľadu. Vzdialenosti vo vesmíre sú však bláznivo veľké a prejsť medzi nimi naslepo by nemal byť žiadny problém. Pozývame vás na objavovanie planétok a asteroidov, ktoré spočiatku dostávali mená po ženských mytologických postavách a povieme vám, ktorú z nich je pri ideálnych podmienkach možné vidieť zo Zeme voľným okom. O medzere medzi Marsom a Jupiterom plnej zaujímavých kameňov sa v 34. epizóde rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška. Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme! Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami: https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/ V aktuálnej časti podcastu Slnečná zostava sa tiež dozviete: koľko asteroidov väčších ako kilometer sa nachádza medzi Masrom a Jupiterom, ako sa volajú štyri najväčšie planétky v Páse, čo sú to rodiny planétok a ako si astronómovia podelili oblohu na rovnaké diely, aby mohli objaviť nové vesmírne objekty. Zaujímavé odkazy: Rodiny v Páse asteroidov Zodiakálne svetlo na Manua Kea Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

Juhovýchodná Ázia je v týchto dňoch centrom svetovej diplomacie. Hostí stretnutia na najvyššej úrovni o bezpečnosti a ekonomickej stabilite. Medzi najhorúcejšie témy patria napätie medzi Čínou a USA, vojna na Ukrajine a násilie v Mjanmarsku.

Systém, akým sa na Slovensku rozhodovalo o úhrade nákladných, často inovatívnych liekov, na ktoré sú odkázaní najmä pacienti s onkologickými, imunitnými alebo zriedkavými ochoreniami, nebol do 1.8.2022 prehľadný. Medzi základné prekážky brániace náprave tohto stavu patrila absencia zákonom stanovených pravidiel, na základe ktorých by boli zdravotné poisťovne povinné postupovať, ako aj ťažkopádne nastavený proces podávania žiadostí, ktorý kládol brvná pod nohy lekárom a taktiež pacientom. V tejto oblasti došlo od 1.8.2022 k výraznej zmene. Nejde ani tak o rozšírenie „budgetu“ na úhradu takýchto prípadov, ale o prijatie konkrétnych pravidiel, podľa ktorých budú musieť zdravotné poisťovne rozhodovať o žiadostiach. Diskusia, ktorú sme pre vás pripravili so zainteresovanými stranami tejto právnej zmeny, chce zreflektovať aktuálny stav danej problematiky. Hostia: PharmDr. Monika Lainczová, manažér odboru liekovej politiky v zdravotnej poisťovni Dôvera Mgr. Miroslava Fövényes, MSc., líderka pre inovácie a pacientsku advokáciu v OZ Lymfoma a Leukémia Slovensko Ing. Iveta Pálešová, výkonná riaditeľka AIFP na Slovensku Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M., predsedníčka ÚDZS doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč, PhD. et PhD., advokát zo spoločnosti Kinstellar a súdny znalec MA. Michal Staňák, Dr.phil, AKC, riaditeľ Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) JUDr. Ivan Humeník, PhD., partner v advokátskej kancelárii h&h PARTNERS MUDr. Marian Streško, PhD., - prednosta Onkologickej kliniky FN TT Moderuje: Zuzana Kovačič Hanzelová

1. Líder nespokojných sa už 17. novembra neskrýva. 2. Medzi trestnými sudcami panuje čudná kolegialita? 3. Súdna reforma si pol roka počká.

Julo a Muťo sú dvaja futbaloví nadšenci, ktorí spolu robia podcast VAR predovšetkým o anglickej Premier League. Ich superschopnosť nespočíva iba v tom, že o futbale veľa vedia majú ho napozeraný, ale v tom, že ho majú napozeraný priamo na štadiónoch. Za sezónu vidia takto naživo desiatky zápasov. Ak ešte stále premýšľate, ako to celé súvisí s gastronómiou, tak to jedlo počas týchto tripov, a nielen to štadiónové, je po futbale hneď tá druhá najdôležitejšia časť.

Po chladnokrvnej poprave Jána a Martiny, ktorých zavraždili vo svojom obydlí, v zdanlivom bezpečí domova, sa musíme vysporiadať s podobnou chladnokrvnou vraždou ďalších mladých ľudí, Matúša a Juraja, ktorí zomreli pred klubom Tepláreň. Jedným z mála miest na Slovensku, kde sa cítili ako doma a zdanlivo v bezpečí. Touto popravou sa u nás, žiaľ, prelomilo aj ďalšie tabu, pretože teroristický čin na základe nenávisti k menšinám sa tu ešte nestal. Vlažné reakcie politikov tomu však nenasvedčujú. Oni sami nám zatiaľ dokazujú svoju neschopnosť spravovať krajinu a namiesto prijímania opatrení na záchranu ľudí a ekonomiky, sme svedkami zablokovaného parlamentu. Prejavy sústrasti vládnych politikov boli pokrytecké, najmä zo strany Borisa Kollára, ktorý mal na adresu homosexuálov, popri Igorovi Matovičovi, azda najviac znevažujúce a urážlivé vyjadrenia. U ostatných to prešlo zlovestným mlčaním. „Naši politici sú mentálne ďaleko pozadu. Celá krajina zostala v tomto zaseknutá pred 30 až 40 rokmi,“ hovorí v podcaste Počúvajte Pravdu komentátor Marián Repa. Ako sa k tragédii správne postaviť ukázala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá upozorňuje na to, že v oblasti zrovnoprávnenia a zlepšenia postavenia LGBTI ľudí na Slovensku už treba prejsť od slov k činom. Medzičasom však znechutení a zastrašení mladí šíkovní ľudia odchádzajú za naše hranice. Tam, kde sa budú cítiť viac prijatí ako doma. Kde v našej spoločnosti pramení a prečo zotrváva viac či menej skrytá homofóbia? Prečo nám to škodí a čo sa s tým dá urobiť? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Medzi najohrozenejšie komunity postihnuté chudobou patria samoživitelia, ľudia z marginalizovaných rómskych komunít, rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom, mnohí dôchodcovia a ďalší. Aké sú následky chudoby po dvoch rokoch covidu s vojnou na našich hraniciach, ktoré opatrenia súčasnej vlády fungujú a nefungujú, v čom Matovičov balíček pomáha a kde škodí a aký má význam finančné vzdelávanie chudobných? Hostia: Stanka Jonášová, sociálna pracovníčka z Lučenca a Veľkého Krtíša Zuzana Gajdošová, sociálna pracovníčka zo Sniny a asistentka poslanca NRSR za OĽaNO Petra Dobeša Adriana Kemka, platforma dakujeme.sk Vladimíra Benovitsová, mamička, ktorá bola prijímateľom pomoci Moderuje: Michal Oláh

Keď je globálny problém a existujú naň len globálne odpovede, ktoré nie sú priechodné parlamentom, menšinová vláda nie je žiadnym riešením. Hovorí na margo aktuálnej politickej situácie, bývalá premiérka Iveta Radičová. Demokracia prežíva krušné časy, tvrdí Radičová.A čo hovorí na Dzurindovu politickú reinkarnáciu?    Z pôdorysu ústavnej väčšiny zostúpila vládna koalícia až do podpalubia menšinovej vlády, v ktorej jej premiér Eduard Heger musí prakticky dennodenne bojovať o holé politické prežitie.    Slovensko pritom dnes čelí mimoriadne náročným časom, v ktorých sa miešajú negatívne dosahy vojny na Ukrajine, protiruských sankcií, energetickej krízy, ako aj roztáčajúcej sa inflačnej špirály pohlcujúcej naše mzdy, dôchodky aj úspory. Politická scéna je pritom paralyzovaná dlhotrvajúcim a nezmieriteľným súbojom politikov zamestnaných viac vzájomnými súbojmi než bojom s hrozbami, ktorým čelí celá naša spoločnosť.    Táto toxická atmosféra sa pritom čoraz viac prelieva už aj medzi nás samých, do celej spoločnosti, a to pritom v čase, keď solidarita a vzájomná spolupatričnosť, ako aj dôvera v inštitúcie štátu, bude potrebná viac než kedykoľvek predtým. Ako z toho von a ako obnoviť dôveru v spoločnosti? Ako upokojiť rozhádanú politickú scénu a najmäˇ: Má vláda v menšine ešte vôbec nejakú zmysluplnú budúcnosť a ak áno, ako s menšinou v parlamente pracovať? A čo o nás a našej spoločnosti vypovedá hrozná tragédia, v ktorej opitý vodič zabil piatich nevinných študentov?   Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď je globálny problém a existujú naň len globálne odpovede, ktoré nie sú priechodné parlamentom, menšinová vláda nie je žiadnym riešením. Hovorí na margo aktuálnej politickej situácie, bývalá premiérka Iveta Radičová. Zároveň si kladie otázku, aké máme alternatívy a z čoho by sme si vo voľbách mohli vyberať. Demokracia prežíva krušné časy, tvrdí Radičová. A čo hovorí na Dzurindovu politickú reinkarnáciu?    Z pôdorysu ústavnej väčšiny zostúpila vládna koalícia až do podpalubia menšinovej vlády, v ktorej jej premiér Eduard Heger musí prakticky dennodenne bojovať o holé politické prežitie.    Slovensko pritom dnes čelí mimoriadne náročným časom, v ktorých sa miešajú negatívne dosahy vojny na Ukrajine, protiruských sankcií, energetickej krízy, ako aj roztáčajúcej sa inflačnej špirály pohlcujúcej naše mzdy, dôchodky aj úspory. Politická scéna je pritom paralyzovaná dlhotrvajúcim a nezmieriteľným súbojom politikov zamestnaných viac vzájomnými súbojmi než bojom s hrozbami, ktorým čelí celá naša spoločnosť.    Táto toxická atmosféra sa pritom čoraz viac prelieva už aj medzi nás samých, do celej spoločnosti, a to pritom v čase, keď solidarita a vzájomná spolupatričnosť, ako aj dôvera v inštitúcie štátu, bude potrebná viac než kedykoľvek predtým.   Ako z toho von a ako obnoviť dôveru v spoločnosti? Ako upokojiť rozhádanú politickú scénu a najmäˇ: Má vláda v menšine ešte vôbec nejakú zmysluplnú budúcnosť a ak áno, ako s menšinou v parlamente pracovať? A čo o nás a našej spoločnosti vypovedá hrozná tragédia, v ktorej opitý vodič zabil piatich nevinných študentov? Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

“Ja už som povedal pred nástupom do funkcie ešte ako analytik, že iné riešenie ako zastropovanie cien za danej situácie nemáme. Jednoducho sa musíme odtrhnúť od trhových cien. Bohužiaľ, nám mechanizmus tvorby cien energii v Európskej únii - burzový, spotový - zlyhal. Zlyhal našou vinou, myslím celej Európskej únie. Lebo tieto mechanizmy sa jednoducho ukázali ako nefunkčné. Nie sú regulované a kontrolované tak, ako sú tradičné komoditné svetové burzy. Ako v londýnskych burzách a ako chicagská potravinová burza alebo akciové trhy v New Yorku, Londýne a Singapure, a to si treba uvedomiť," hovorí nový minister hospodárstva Karel Hirman. “Neprišiel som na ministerstvo robiť sudcu medzi Matovičom a Sulíkom. Podnos už má nejaké kontúry. Netvrdil by som, že už je celý postriebrený, ako hovoril pán Sulík, a už vôbec by som si nedovolil tvrdiť, že je na ňom celé menučko. Takže procesy sú v rôznom štádiu rozpracovanosti, niekde začíname dosť na začiatku, niekde sú mantinely dané," dodáva Hirman na otázku, kto má pravdu v tom, či SaS pripravila opatrenia na energetickú krízu alebo nie. Aké opatrenia chystá? Vyriešili už teplo pre bytové domy? Podal by demisiu, ak by neprešli jeho energetické opatrenia? A čo môžu ľudia očakávať od zastropovania? Pozrite si rozhovory Zuzany Kovačič Hanzelovej s novým ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

1. Pohľad do hlbín frustrovanej duše. 2. Fico hrá v parlamente len na seba a koalícia mu v tom pomáha. 3. Historik usvedčil Žilinku zo šírenia nezmyslov.

S očakávaným začiatkom parlamentnej schôdze, prvej po odchode SaS z koalície, sa práve táto strana postarala o prekvapenie. Zasadnutie poslancov, na ktorom mali odobriť rozširovanie NATO o Švédsko a Fínsko a schvaľovať kroky vlády, ako napríklad reakciu na ceny energií, zablokovala. Medzičasom sa už liberáli s OĽaNO dohodli, že na tretí pokus schôdzu otvoria, koalícii však museli dať "výchovnú facku", hovorí komentátor Marián Repa. Zároveň do opustených kresiel po ministroch SaS zasadli noví, odborníci bez politického krytia. Nie všetkých však prijala celá verejnosť s nadšením. Počas toho ako sa politici v parlamente a vo vláde zaoberajú najmä sami sebou, expremiér Mikuláš Dzurinda pripravuje nový politický projekt, ktorým by zrejme chcel zopakovať volebný úspech spojenej pravice v Česku. Môže sa mu to, aj vinou zúfalej situácie na našej scéne, podariť? Aj to sú témy politického prehľadu týždňa, o ktorých sa v podcaste denníka Pravda rozprávame s komentátorom Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

V roku 2017 zachvátili Portugalsko jedni z najhorších požiarov v histórii. Obrovské horúčavy, v dôsledku ktorých sa vznietili lesy v regióne Leiria, si vyžiadali viac ako 120 životov a ďalšie stovky zranených. Šesť mladých aktivistov z regiónu si povedalo, že situáciu nenechá bez odozvy. Deti a mladí dospelí vo veku deväť až dvadsaťdva rokov z katastrofy obvinili 33 štátov, ktoré si nedostatočne plnia svoje povinnosti deklarované v Parížskej dohode a tým porušujú ich základné práva. Inými slovami, emisie uhlíka neznižujú dostatočne rýchlo a v dostatočnom množstve, čo je hlavným dôvodom čoraz častejších prírodných katastrof. Medzi obžalovanými štátmi sa nachádzajú krajiny Európskej únie, vrátane Slovenska, ale aj Veľká Británia, Nórsku, Rusko, Turecko a Ukrajina. Vďaka crowdfundingovej kampani sa prípad dostal až pred Európsky súd pre ľudské práva, kde skupinu mladých bude zastupovať tím právnikov a tiež nezisková organizácia Global Legal Action Network sídliaca v Londýne a Dabline. O tom, prečo je tento prípad výnimočný, ako môže dopadnúť, a čo čaká Slovensko v otázke emisií v prípade, ak Portugalci vyhrajú, sa nová moderátorka INDEXU Eva Frantová porozpráva s právnikom a partnerom advokátskej kancelárie Grand Oak Marekom Šmidom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Index a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Nie, nie je v poriadku, keby sme sa mali dlhodobo opierať o podporu poslancov, ktorí do parlamentu kandidovali za kotlebovu ĽSNS. Podpora štátneho rozpočtu, napríklad Štefanom Kuffom, je však vzhľadom na dôležitosť rozpočtu úplne legitímna. Hovorí pre Aktuality poslanec OĽANO Richard Vašečka. Ten je aj jedným z horúcich kandidátov na post ministra školstva. Po odchode SaS z vládnej koalície si nového šéfa hľadá i rezort školstva. Medzi vážnymi kandidátmi na uprázdnené kreslo ministra je aj poslanec Kresťanskej únie Richard Vašečka. Ako nám Vašečka potvrdil, v hre je okrem neho i možnosť, že novým ministrom by sa stal nestranník nominovaný hnutím OľaNO Vládna koalícia stratila po odchode sulíkovcov parlamentnú väčšinu. Hegerova vláda sa tak ocitla v pozícii menšinového kabinetu, ktorý bude musieť v Národnej rade o svoju podporu bojovať schôdzu po schôdzi a zákon po zákone. S automatickou podporou SaS vláda počítať nemôže, na svoje si tak môžu prísť aj poslanci, ktorí vo voľbách pôvodne kandidovali za kotlebovu ĽSNS. Richard Vašečka si však vládu dlhodobo vystuženú parlamentnou podporou exkotlebovcami predstaviť nevie. Vládna kríza sa pritom odohráva na pozadí zásadných kríz s výrazne negatívnymi vplyvmi na obyvateľov Slovenska. Životná úroveň na Slovensku je totiž najnižšia za posledných 20 rokov. Aspoň tak to tvrdí sociológ a šéf prieskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik. V druhej téme podcastu sme sa ho preto pýtali aj na energetickú chudobu. Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský

Škola namiesto toho, aby podnecovala kreativitu, kritické myslenie a úprimný záujem o rôzne oblasti života, tak to potláča aby tak z ľudí spravila robotov, ktorí mechanicky vypĺňajú vzorce. U študentov to vyvoláva obrovskú mieru frustrácie, tvrdí čerstvá maturantka a naša najlepšia rečníčka Tereza Okálová zo Slovenskej debatnej asociácie. „Naša mládež miluje prepych. Nemá správne správanie. Neuznáva autority a nemá úctu pred starobou. Deti odvrávajú rodičom, srkajú pri jedle a tyranizuju svojich učiteľov.“ Tento povzdych nad skazenosťou mládeže má už vyše 2000 rokov a pripisuje sa gréckemu filozofovi Sokratovi. Takéto vzdychanie nad údajne upadajúcimi mravmi a vzdelanosťou mladých však Sokrata prežilo a trvá až dodnes. Za pravdu by im mohli dať i zhoršujúce sa výsledky v PISA testoch či rastúci podiel takzvaných funkčných analfabetov. Pravdou ale je aj to, že mnohí mladí to majú v hlave veľmi dobre usporiadané a rozhodne nám žiadnu hanbu nerobia. Medzi takýchto mladých patrí aj čerstvá maturantka a najlepšia slovenská debatérka Tereza Okálová. Ako vyzerajú debaty podľa pravidiel logiky, faktov a vecných argumentov? A ako sa ona pozerá na našu spoločnosť a úroveň našich verejných či politických diskusii? No a aký je jej názor na náš vzdelávací systém? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

Škola namiesto toho, aby podnecovala kreativitu, kritické myslenie a úprimný záujem o rôzne oblasti života, tak to potláča aby tak z ľudí spravila robotov, ktorí mechanicky vypĺňajú vzorce. U študentov to vyvoláva obrovskú mieru frustrácie, tvrdí čerstvá maturantka a naša najlepšia rečníčka Tereza Okálová zo Slovenskej debatnej asociácie. „Naša mládež miluje prepych. Nemá správne správanie. Neuznáva autority a nemá úctu pred starobou. Deti odvrávajú rodičom, srkajú pri jedle a tyranizuju svojich učiteľov.“ Tento povzdych nad skazenosťou mládeže má už vyše 2000 rokov a pripisuje sa gréckemu filozofovi Sokratovi. Takéto vzdychanie nad údajne upadajúcimi mravmi a vzdelanosťou mladých však Sokrata prežilo a trvá až dodnes. Za pravdu by im mohli dať i zhoršujúce sa výsledky v PISA testoch či rastúci podiel takzvaných funkčných analfabetov. Pravdou ale je aj to, že mnohí mladí to majú v hlave veľmi dobre usporiadané a rozhodne nám žiadnu hanbu nerobia. Medzi takýchto mladých patrí aj čerstvá maturantka a najlepšia slovenská debatérka Tereza Okálová. Ako vyzerajú debaty podľa pravidiel logiky, faktov a vecných argumentov? A ako sa ona pozerá na našu spoločnosť a úroveň našich verejných či politických diskusii? No a aký je jej názor na náš vzdelávací systém? Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

Preventívny účinok proti vzniku traumy majú predovšetkým medziľudské prepojenie a podpora, objasňuje psychoterapeutka Karin Brániková. "Keď nám je 'nafigu', potrebujeme, aby tam bol niekto, kto je schopný niesť emocionálnu záťaž spolu s nami," vysvetľuje v rozhovore, v ktorom hovoríme primárne o tom, čo je je to trauma, ako vzniká, či ako môžeme naučiť deti zvládať svoje emócie. Rozprávame sa aj o tom, čo vedie k neustálemu pocitu nedostatočnosti a ako by sme sa mali starať o seba v emocionálnej rovine aj my dospelí.   Karin Brániková je odbornou garantkou a veliteľkou tímu organizácie Modrý anjel, ktorá poskytuje podporu obetiam tragických udalostí a ich príbuzným. Profesionálne pôsobí aj na Ukrajine. Začínala ako rehabilitačná sestra, roky pracovala na geriatrii. Ako terapeutka má bohaté skúsenosti so sprevádzaním pri umieraní na Slovensku aj v zahraničí. Pracovala tiež ako vedúca oddelenia psychologickej a psychosociálnej podpory Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR. 

Augustové udalosti v Československu spustili masívnu migračnú vlnu. Situácia bola však zlá aj v iných krajinách Európy a za lepším životom vtedy odišlo aj kopec Slovákov z Dolnej zeme v bývalej Juhoslávii. Medzi nimi Anna Bovdišová s manželom a dvoma malými deťmi.

Kam smeruje Slovensko? Kam nás láka Maďarsko? Môže juh Slovenska pomôcť slobode? Kto prichádza po Bugárovi? Vráti sa unesený štát?

Rusi posielajú do Európy stále menej plynu a jeho ceny vo svete rýchlo rastú. Problém bude aj s ruskou ropou, na ktorú uvalila Únia embargo. Ceny benzínu a nafty sú na nových maximách. Čo to pre nás všetko znamená? Ako budú vyzerať naše platby za plyn, benzín a naftu o niekoľko mesiacov? Čo sľubuje minister Sulík domácnostiam pri cenách plynu a aká je jeho pozícia pred odvolávaním v parlamente? Braňo Závodský sa rozprával s expertom na energetiku Karlom Hirmanom.