Podcasts about medzi

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Prezident kazí premiérov plán 2. Babráci proti mimovládkam 3. Čo trápi premiéra, ale o tom nehovorí1. Prezident kazí premiérov plán 2. Babráci proti mimovládkam 3. Čo trápi premiéra, ale o tom nehovorí

Pre vládu sa stal problémom už aj boj o duševné zdravie. Z Úradu vlády zaznela tvrdá kritika Ligy za duševné zdravie. Tá obvinenia odmietla. "My chceme pomáhať, ich motiváciou je škodiť. Všetko, čo chce robiť krásu a dobro, je vládou dehonestované a šikanované, sami však nevedia ponúknuť vôbec nič," reaguje šéf Ligy Martin Knut.My pri našich klientoch nerozlišujeme či sú pravičiari alebo ľavičiari, nedelíme ich na liberálov a konzervatívcov. My jednoducho pomáhame. Úprimne preto tomuto útoku nerozumiem, hovorí šéf správnej rady Ligy Martin Knut. Prečo sa nosná organizácia - v tak prepotrebnej téma akou je duševné zdravie, stala predmetom politických hier vedených priamo z Úradu vlády? Čo vedie vládnu koalíciu k škandalizovaniu aktívnych občanov a aké motívy sa za tým skrývajú? Je financovanie mimovládok skutočne netransparentné alebo ide len o zámienku ako umlčať hlas Tretieho sektora? Prečo táto moc potrebuje neustále živiť v spoločnosti hnev? No a napokon, čo to hovorí o stave duševného zdravia tejto spoločnosti a ako by to tu vyzeralo, ak by to Tretí sektor kvôli neutíchajúcim útokom moci jednoducho vzdal? Parlament sa dnes pustil do limitovanej - 12 hodinovej, diskusie k vládnej snahe zregulovať mimovládny sektor. Tento takzvaný "ruský zákon" - ako ho nazvali samotné mimovládky, robí z Tretieho sektora akýchsi bližšie nešpecifikovaných lobistov, ukladá im povinnosti podľa Infozákona a nuti ich aj k rozsiahlemu zverejňovaniu pomerne drobných súkromných darcov. Mimovládky to považujú za diskriminačnú šikanu - pretože napríklad lobing sa netýka farmafiriem, právnických kancelárií či developerov a netýka sa dokonca ani samotných lobovaných - teda poslancov, ministrov či ďalších verejných činiteľov. Obava panuje i nad gumenými - a preto zneužiteľnými definíciami, ktoré môžu viesť k neodôvodneným pokutám alebo až k rušeniu mimovládok. No a neodôvodnené rozšírenie informačných povinnosti zasa otvára dvere k šikanóznemu zahlcovaniu nepohodlných neziskoviek. Vládna koalícia však na zregulovaní mimovládok trvá a odôvodňuje to potrebou väčšej transparentnosti i kontroly financovania neziskoviek.História ukazuje, že moc sa vždy bála slobodných ľudí a Tretí sektor je plný vzdelaných ľudí, ktorí chcú robiť dobro, majú svoj názor, nedajú sa tak ľahko manipulovať a myslím si, že toto vládnej moci - v jej predstave o autokratickej vízií, stojí v ceste. Veľmi im vadíme, viac než napríklad nedostavané diaľnice, tvrdí Martin Knut. Podľa neho aktuálna moc čoraz viac priškrcuje slobodu pretože má predstavu, že verejný priestor patrí iba im. Ustojí Tretí sektor tento tlak a aké dôsledky - nielen na mimovládky, ale na celú našu spoločnosť, by malo prijatie takéhoto vládneho biča? A napokon, to podstatné: Ak sa moci podarí osedlať si mimovládny sektor, kto bude nasledovať a dovolíme to ako spoločnosť?Po včerajšej tlačovke predstaviteľov SMERu si na Úrad prišli vyžiadať dôkazy o údajných podozreniach z netransparentného a nezákonného nakladania s európskymi peniazmi príslušníci Úradu boja proti organizovanej kriminalite.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dve elfské sestry padnú do zajatia v utajenom svete férov, kde na ne číha nebezpečenstvo aj láska. Nenechajte si ujsť knihu nominovanú ako najlepšia romantasy za rok 2024 podľa hlasovania čitateľov na najväčšej knihomoľskej sieti, Goodreads. Pred tisíc rokmi obývali svet tri druhy bytostí: féri, elfovia a ľudia. Féri a ľudia však už dnes patria len do mýtov a legiend, zatiaľ čo elfovia uviazli v nekonečnej vojne o zvyšné územia. Yeeran, plukovníčka elfskej armády, pozná iba život plný násilia a utrpenia. Jej sestra Lettle je veštkyňa, ktorej mágia sľubuje obom sestrám inú budúcnosť, no jej proroctvá sa ešte nenaplnili. No potom Yeeran spraví osudnú chybu, za čo ju čaká trest v podobe doživotného vyhnanstva, a Lettle sa ju rozhodne do neprebádanej oblasti za hranicami Elfskej ríše nasledovať. V divočine narazia na obrovského obeaha, zázračného tvora, ktorého elfovia využívajú pri výrobe zbraní. A práve počas lovu obeaha sa stane nemožné - sestry zajme skupinka férov. Yeeran s Lettle čaká neľahká úloha: poradiť s politikou férskeho dvora, vymyslieť, ako utečú, a najmä zvoliť si medzi vernosťou svojej elfskej vlasti a opojným férskym svetom. Medzi tým, čo káže povinnosť a čo im našepkávajú srdcia. Číta: Dado Nagy

1. Koho si nechce pohnevať prezident Pellegrini. 2. Sloboda v sieti: STVR sa bojí priamych prenosov. 3. Ľudia, čo nemajú na jedlo.

Korupčný newsfilter Moniky Tódovej vyberá 10 dôležitých udalostí týždňa v oblasti boja proti korupcii a právneho štátu.

Slintačka a krívačka opäť udrela, počas víkendu sme sa dozvedeli, že zvieracia nákaza sa objavila už aj na Záhorí. Mimoriadna vláda vyčlenila peniaze aj vojakov. Čo trápi slovenských učiteľov, a prečo nie sú nízke platy ich jediným problémom?Nákaza slintačky a krívačky prekročila hranice južného Slovenska. Vláda opäť mimoriadne zasadla, vyčlenila pre ministerstvo vnútra 10 miliónov eur na nákupy tovarov a služieb, a zároveň vyčlenila i vojakov na zabezpečenie verejného poriadku na vnútorných hraniciach – ako i ochranu strážených objektov, v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.Opozičné PS však vládu obviňuje z absolútneho zlyhania krízového riadenia. „Dnes je to 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po. Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul. Dlažobné kocky a gruzínske légie, k tomu Bezpečnostnú radu zvolať vedia. Ale keď ide o dramatické škody pre celé Slovensko, tak na to kašlú," píše sa v reakcii Progresívneho Slovenska. Hoci ide o veľmi vážny problém a škody sa už dnes šplhajú k desiatkam miliónov, Slovensko nežije iba touto epidémiou. Slovenských učiteľov trápia nízke platy, vysoká miera pracovného stresu, ako aj nízke spoločenské uznanie a slabá podpora pri odpore ich duševného zdravia. Potvrdil to výskum Centra vzdelávacích analýz, ktorý sa zameral na bratislavských učiteľov. Šírenie slintačky a krívačky, ako i problémy učiteľov. To sú témy dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Slintačka a krívačka opäť udrela, počas víkendu sme sa dozvedeli, že zvieracia nákaza sa objavila už aj na Záhorí. Mimoriadna vláda vyčlenila peniaze aj vojakov. Čo trápi slovenských učiteľov, a prečo nie sú nízke platy ich jediným problémom?Nákaza slintačky a krívačky prekročila hranice južného Slovenska. Vláda opäť mimoriadne zasadla, vyčlenila pre ministerstvo vnútra 10 miliónov eur na nákupy tovarov a služieb, a zároveň vyčlenila i vojakov na zabezpečenie verejného poriadku na vnútorných hraniciach – ako i ochranu strážených objektov, v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.Opozičné PS však vládu obviňuje z absolútneho zlyhania krízového riadenia. „Dnes je to 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po. Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul. Dlažobné kocky a gruzínske légie, k tomu Bezpečnostnú radu zvolať vedia. Ale keď ide o dramatické škody pre celé Slovensko, tak na to kašlú," píše sa v reakcii Progresívneho Slovenska. Hoci ide o veľmi vážny problém a škody sa už dnes šplhajú k desiatkam miliónov, Slovensko nežije iba touto epidémiou. Slovenských učiteľov trápia nízke platy, vysoká miera pracovného stresu, ako aj nízke spoločenské uznanie a slabá podpora pri odpore ich duševného zdravia. Potvrdil to výskum Centra vzdelávacích analýz, ktorý sa zameral na bratislavských učiteľov. Šírenie slintačky a krívačky, ako i problémy učiteľov. To sú témy dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Dnes si pripomíname Svetový deň sociálnej práce a sociálnych pracovníkov. Ide o ľudí, ktorí každý deň stoja po boku tých najzraniteľnejších a pomáhajú im nájsť cestu späť k dôstojnému životu. Medzi týchto ľudí patrí aj Mária Altoffová, vedúca denného nízkoprahového centra v Trnave. Vedie ho už 10 rokov a spolu s kolegyňami sa snaží poskytnúť ľuďom bez domova základnú pomoc. O práci s ľuďmi bez domova sme sa s ňou rozprávali v Rannej šou Trnavského rádia.

Záujem o letné dovolenky je už teraz vysoký a kapacity sa rýchlo vypredávajú. Výrazne narastá dopyt po Turecku, Grécku či exotických destináciách. Ako sa menia cestovateľské návyky Slovákov? O trendoch v dovolenkovom segmente hovoríme s Tomášom Lazarovom, obchodným riaditeľom cestovnej kancelárie Hydrotour. „Cestovanie sa po pandémii opäť dostalo na popredné miesto v prioritách Slovákov. V roku 2023 a 2024 sme zaznamenali výrazný nárast záujmu o letecké zájazdy. Ľudia si začali viac vážiť možnosť vycestovať a venovať čas oddychu,“ vysvetľuje Tomáš Lazarov. Podľa neho sa v súčasnosti mnoho dovolenkárov rozhoduje pre skorý nákup zájazdov. „Obdobie od októbra do marca je hlavným časom predaja first moment ponúk. Klienti si tak zabezpečia najlepšie ceny, široký výber izieb a flexibilnejšie podmienky storna,“ dodáva. Medzi najžiadanejšie destinácie patrí Turecko, a to nielen tradičná Turecká riviéra, ale aj Egejská riviéra so strediskami ako Izmir, Bodrum či Dalaman. Veľký záujem je aj o grécke ostrovy, Cyprus, Španielsko či Kapverdské ostrovy. Zvýšený dopyt vedie k rýchlemu vypredávaniu kapacít. „Letecké spoločnosti majú obmedzené kapacity, výrobcovia lietadiel meškajú s dodávkami a hotelieri sa snažia rezervovať kapacity pre trhy, ktoré nakupujú v predstihu. To znamená, že tí, ktorí čakajú na last minute ponuky, môžu mať problém nájsť vyhovujúcu dovolenku,“ upozorňuje T. Lazarov. Podľa neho sa dnes Slováci snažia nájsť optimálny pomer ceny a kvality. Sú ochotní investovať viac, ak vidia pridanú hodnotu – kvalitnejšie služby, lepšiu lokalitu alebo exkluzívnejšie hotely Záujem Slovákov o cestovanie už nie je viazaný len na letnú sezónu. Stále populárnejšie sú exotické destinácie, najmä v zimných mesiacoch. „Vidíme rastúci záujem o Bahrajn, Katar, Omán či Kapverdské ostrovy. Tieto miesta ponúkajú príjemné podnebie, krátky časový posun a dnes už majú porovnateľné ceny s letnými dovolenkami,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ spoločnosti Hydrotour. Mnohí cestovatelia si dnes kladú otázku, či sa oplatí organizovať dovolenku individuálne alebo využiť služby cestovnej kancelárie. „Cestovné kancelárie nakupujú veľké objemy ubytovania a leteniek, čím dosahujú výrazne lepšie ceny. Navyše, klient má istotu, že v prípade neočakávaných situácií, ako sú zrušené lety či extrémne počasie, sa o neho postaráme,“ hovorí T. Lazarov. Ako príklad uvádza pandemické obdobie či požiare na ostrove Rhodos v roku 2023, keď Hydrotour ako jediná cestovná kancelária poslala špeciálny let na evakuáciu klientov. Podľa T. Lazarova bude záujem o cestovanie ďalej rásť. „Ľudia dnes uprednostňujú investície do zážitkov pred materiálnymi statkami. Dovolenka sa stáva nevyhnutnou súčasťou psychohygieny a oddychu. Verím, že v najbližších rokoch budeme svedkami ďalšej expanzie cestovania, pričom dôraz sa bude klásť na kvalitu a zážitkovú hodnotu pobytov,“ uzatvára. Viac informácií sa dozviete v celom videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/slovaci-planuju-letne-dovolenky-predstihu-zaujem-rastie?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

V tejto časti sa s Jankom rozprávame so Zuzkou Tatalovou. Zuzka je moja bývalá šéfka a má dvoch synov. Starší má 6 rokov a mladší 3 mesiace. A to je úplne iný pocit z materstva ako keď máte medzi deťmi rok a 9 mesiacov. Reč bola aj o návrate do práce a jasličkách.

Zubná klinika, ktorú založil otec Petra Džupu, nedávno oslávila 30 rokov. Rodinná firma si okrúhle jubileum pripomenula nezvyčajným spôsobom. Pre Kysučanov pripravili celodenný Festival zdravia s odborníkmi, prednáškami o zdraví a prevencii, cvičením aj zábavou pre deti i dospelých.O rok túto akciu zopakovali a na leto chystajú tretí ročník. „Rozhodli sme sa spraviť niečo pre komunitu. Tu sme vyrástli, v tejto komunite pracujeme a podnikáme, tu sú naši klienti, pacienti, kolegovia aj bývalí kolegovia,“ vysvetľuje Peter Džupa motiváciu aj dôvody, prečo založili občianske združenie Zdravé Kysuce a budujú tradíciu festivalu.V podcaste sa dozviete:· ako podľa Petra Džupu súvisí pomáhanie so Spidermanom,· čím ho inšpiruje japonská firemná kultúra,· prečo sa mu páči film Pošli to ďalej,· kto má v rodinnej firme konečné slovo pri rozhodovaní o pomoci,· ako sa filantropia na Kysuciach prejavuje v biznise.Dlhoročná spolupráca kliniky s pobočkou Diecéznej charity v Čadci je založená na dôvere. Klienti charity v zložitých životných situáciách zvyčajne nemajú peniaze na zubné ošetrenie. „Keď nám zavolajú, nepýtam sa, či to ten človek potrebuje. Viem, že je to naozaj treba,“ vraví spolumajiteľ kliniky.Ani po zorganizovaní Festivalu zdravia sa nezamýšľal nad tým, či práve toto je filantropia. Hovorí skôr o zodpovednosti: „Nie sme veľká firma, ale máme vplyv na životy ľudí, ktorí u nás pracujú, tým pádom máme vplyv na životy ich rodín a aj na komunitu. Nevieme ovplyvniť celú spoločnosť, ale keď sa budeme snažiť 30 až 40 rokov, možno vieme spraviť v našom meste aspoň malú zmenu.“Generačná výmena prináša iné pohľadyZakladateľ kliniky, Peter Džupa st., sa stiahol z vedenia firmy a viac sa venuje vzdelávaniu študentov na strednej a vysokej škole. Medzi podnikateľskými príbehmi otca a syna sú, prirodzene, rozdiely. Prvá generácia začínala podnikať v 90. rokoch v úplne iných podmienkach ako dnes.„Druhá generácia prichádza s tým, že niečo je už vybudované a zároveň si uvedomuje, že len budovať majetok nestačí, keď nemáme napríklad fungujúce školstvo alebo ľudia nemajú kam ísť za kultúrou,“ hovorí P. Džupa. Ako správny vizionár vie, že od toho, ako sú ľudia vzdelaní a rozhľadení, závisí kvalita života v komunitách a v konečnom dôsledku aj ich podnikanie.Aj preto má ďalšie plány. Osvetu a vzdelávanie v oblasti zdravia chce v Čadci rozšíriť o komunitnú kaviareň, kde by vznikol aj priestor na besedy či prednášky o rôznych témach. „Môže to ľuďom rozšíriť obzory, dokáže ich to prepájať. A práve spájanie rôznych komunít je niečo, čo dnes na Slovensku chýba,“ dodáva.Kto je Peter ĎžupaPo štúdiu na lekárskej fakulte nastúpil do zubnej kliniky Petramed v Čadci. Viac než päť rokov ju viedol ako výkonný riaditeľ. V súčasnosti sa ako stratég venuje najmä jej rozvoju. Okrem toho organizuje kurzy pre zubných lekárov s vlastnou praxou, ktoré sú zamerané na manažment, financie, legislatívu. S otcom založili občianske združenie Zdravé Kysuce, ktoré v Čadci organizuje Festival zdravia pre verejnosť.Impact TalksV podcaste Impact Talks vám už tretí rok predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s...

IAD Talks - týždenné spravodajstvo. Ropné spoločnosti ako British Petrol, Shell či ExxonMobil v posledných rokoch zvýšili investície do alternatívnych zdrojov energie. Britská ropná spoločnosť BP však oznámila zásadnú zmenu stratégie. Téme sa vo svojom týždňovom komentári z finančných trhov venuje Adam Záhorský...IAD TALKS, týždenník, IAD Investments, správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 3.3.2025, 10/2025, EV 139/23/EPP..*UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia

Po dvoch mesiacoch od operácie kolena sa postavil do brány a stal sa ústrednou postavou víťazstva Prešova nad Považskou Bystricou v šlágri 2.kola nadstavbovej časti NHE. Igor Čupryna opäť ukázal, že ho nič nezastaví. Brankár prešovského Tatrana a slovenskej reprezentácie v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako vnímal svoj návrat medzi tri žrde, prečo nemal strach a čo všetko musel absolvovať počas dvoch mesiacov bez hádzanej, že problémy s kolenom sa začali už v septembri a operáciu naplánovali po decembrovom zápase s Považskou Bystricou, ktorý sa napokon nehral, ako urobili bolesti z aktuálnej sezóny jeho najťažšiu v kariére, aké vzťahy vládnu medzi prešovskými brankármi, prečo ho potešil príchod Michala Shejbala a prečo dáva klobúk dolu pred mladým Mitošinkom, ako pracuje s brankármi legendárny Maroš Kolpak a ako sa tréningybrankárov prispôsobujú tomu, čo tím čaká, že robí všetko preto, aby stihol marcovú kvalifikáciu, hoci netuší, v akom bude stave, prečo u neho kríza netrvá dlho a akou veľkou motiváciou je rodina, že pred prvým tréningom svojej dcéry jej prízvukoval, aby nešla do brány, či aký zápas očakáva v rámci finále Slovenského pohára s tradičným rivalom Považskou Bystricou na neutrálnej palubovke v Trnave.           

Vládze ešte sledovať správy? Ako vidí dnešné Slovensko, Ameriku a slobodný svet? Prečo sú herci znovu terčom moci? Čo mu robí radosť v zlých časoch? Kedy je šťastný? Hosť: - Ady Hajdu, herec

Hosť: Ivo Hanák - dlhoročný chovateľ a odborník, www.hanakhmyz.sk Hľadáte netradičných a pritom nenáročných obyvateľov terárií? Vitajte vo svete pakobyliek resp. strašiliek. V tejto epizóde sme privítali pána Hanáka, odborníka a dlhoročného chovateľa, ktorý nás previedol svetom pakobyliek & strašiliek. Dozvedeli sme sa o ich spôsobe života, populárnych druhoch a vzhľade. Pakobylky a strašilky sú majstri kamufláže, dokonale prispôsobené svojmu prostrediu. Pán Hanák vysvetlil, ako sa pohybujú, chránia pred predátormi a rozmnožujú. Medzi najznámejšie druhy patrí pakobylka indická a strašilka austrálska, každá s jedinečnými vlastnosťami. Tieto tvory majú rôzne tvary a farby, ktoré im pomáhajú splynúť s okolím. Pripojte sa k nám a objavte tajomstvá týchto fascinujúcich tvorov. Súťažná otázka: Koľko dorastá pakobylka obrovská? Poznáte správnu odpoveď? Pošlite ju na https://www.starajmesa.sk/sutaz kde nájdete súťažný formulár. Zo všetkých správnych odpovedí vyžrebujeme troch výhercov, ktorí získajú 20€ poukážku na nákup v Super zoo! Súťaž pre tento diel končí 27.2.2025, tak sa poponáhľajte a zapojte sa! V podcaste Starajme sa vám spolu s hosťami prinesieme zaujímavé témy zo sveta chovateľstva. Na svoje si prídu naozaj všetci, od psičkárov až po akvaristov. Všetky časti a kopu ďalších informácií o zvieratkách nájdete na https://www.starajmesa.sk/​​​

Slováci si na kryptomeny zvykajú. Rastie aj záujem podnikateľov Vzťah Slovákov ku kryptomenám sa za posledné desaťročie dynamicky vyvíjal. Podľa Martina Kuchára, produktového riaditeľa WEXO, dnes už o nich diskutujú nielen technologickí nadšenci, ale aj svetoví lídri a finančné inštitúcie. „V súčasnosti o kryptomenách hovorí aj americký prezident, pridávajú sa banky, niektoré centrálne banky zvažujú bitcoin ako súčasť štátnych rezerv a stále viac informácií má aj bežný používateľ. Kryptomeny sa čoraz viac presadzujú v každodennom živote,“ vysvetľuje Martin Kuchár z platformy WEXO. Podnikatelia sa čoraz častejšie zaujímajú o praktické aspekty využitia kryptomien, najmä v oblasti účtovníctva. „Záujem platiť bitcoinom rastie, no zatiaľ len zlomok podnikateľov dokáže takúto platbu prijať. Ponúkame riešenie, ktoré je jednoduché na obsluhu, dokonca jednoduchšie ako prijatie platby kartou,“ hovorí Martin Kuchár. Podľa neho je kľúčom k adopcii napríklad používateľsky prívetivé rozhranie kryptopeňaženiek, ktoré umožňuje jednoduchú výmenu medzi eurami a kryptomenami. „Výhodou je aj viacjazyčná podpora, ktorá zjednodušuje používanie,“ dodáva. Regulácia kryptomien má podľa neho zmiešaný dosah. „Na jednej strane môže brzdiť inovácie, najmä pre menšie firmy a startupy, ktoré budú musieť zvládnuť náročnú byrokratickú záťaž. Na druhej strane však zjednocuje systém naprieč krajinami a otvára nové trhy,“ vysvetľuje Martin Kuchár. Medzi sektory, ktoré v súčasnosti na Slovensku najčastejšie prijímajú kryptomeny, patria reštaurácie, kaviarne či benzínové stanice. WEXO okrem nákupu a obchodovania s kryptomenami ponúka podnikateľom aj zákaznícke cashback programy, ktoré im umožňujú odmeňovať zákazníkov. Bránia širšiemu rozšíreniu kryptomien technologické, legislatívne či psychologické faktory? Ako ovplyvnia nové regulácie EÚ kryptomenový sektor? Akú úlohu môže zohrávať Slovensko? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete aj vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/slovaci-kryptomeny-zvykaju-rastie-aj-zaujem-podnikatelov?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=3

Nevoľnosť, nechutenstvo, vracanie, ospanlivosť či apatia. Ale aj fatálne poškodenie pečene, ktoré môže priniesť otrava paracetamolom.Medzi deťmi sa zase rozširuje takzvaná paracetamolová výzva, o niekoľkých prípadoch predávkovania už hovoria v nemocniciach v Bratislave aj v Banskej Bystrici.Aký nebezpečný trend sa teda medzi tínedžermi šíri a aké môže mať následky?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Jána Krempaského.Zdroj zvukov: ČT, RTL, Kronen ZeitungOdporúčanieTá otázka je veľmi banálna: kto študuje komunikáciu zvierat? Možno si poviete, biológovia. No zamysleli ste sa niekedy, prečo to takmer nikdy nerobia lingvisti? To sa však začína meniť a nesie to so sebou hlboké prekvapenia – napríklad otázku, či nejakú formu jazyka nemajú aj kravy a či by sme sa ho nemohli naučiť. Na celý tento fenomén sa pozrelo BBC, a preto dnes odporúčamčlánok Lingvistka, ktorá sa učí hovoriť expresívnym jazykom kráv.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  0:33 - Hromadná výzva 50 slovenských ekonómov voči vláde: „Prepadáme sa v medzinárodných rebríčkoch“ https://www.startitup.sk/hromadna-vyzva-50-slovenskych-ekonomov-voci-vlade-prepadame-sa-v-medzinarodnych-rebrickoch/ 1:25 - Bombic podal námietku zaujatosti. Spochybňuje členov senátu Najvyššieho súdu a žiada odklad https://www.startitup.sk/bombic-podal-namietku-zaujatosti-spochybnuje-clenov-senatu-najvyssieho-sudu-a-ziada-odklad/ 2:10 - Rózsa urazil poslankyňu na vozíčku, v noci si priznal chybu: „Prsty boli rýchlejšie ako rozum a srdce“ https://www.startitup.sk/rozsa-urazil-poslankynu-na-vozicku-v-noci-si-priznal-chybu-prsty-boli-rychlejsie-ako-rozum-a-srdce/ 2:55 - NAŽIVO Mimoriadna schôdza NR SR: Zdravotnícke novely aj stavebný zákon sú v druhom čítaní https://www.startitup.sk/nazivo-mimoriadna-schodza-nr-sr-zdravotnicke-novely-aj-stavebny-zakon-su-v-druhom-citani/ 3:47 - Minister Kamenický prvýkrát po nehode: Bolo to úplne inak. Politici sa na tom hyenisticky priživujú https://www.startitup.sk/minister-kamenicky-prvykrat-po-nehode-bolo-to-uplne-inak-politici-sa-na-tom-hyenisticky-prizivuju/ 4:31 - Európski „silní muži“ strácajú pôdu pod nohami, tvrdí americký portál. Oslabovať ich má náklonnosť k Putinovi https://www.startitup.sk/europski-silni-muzi-stracaju-podu-pod-nohami-tvrdi-americky-portal-oslabovat-ich-ma-naklonnost-k-putinovi/ 5:24 - USA obsadí Pásmo Gazy, tvrdí Donald Trump. Vysídli milióny ľudí, chystá „veľkú obnovu“ https://www.startitup.sk/usa-obsadi-pasmo-gazy-tvrdi-donald-trump-chce-ho-obnovit-miliony-ludi-maju-odist/ 6:20 - Trump opäť šokoval: Za pomoc Ukrajine požaduje vzácny revanš. Je to sebecké, vyhlásil nemecký kancelár Scholz https://www.startitup.sk/trump-opat-sokoval-za-pomoc-ukrajine-pozaduje-vzacny-revans-je-to-sebecke-vyhlasil-nemecky-kancelar-scholz/ 6:51 - Putin chystá návrat „ruskej Eurovízie“. 25 krajín sa chce zúčastniť, súťaž má ovládať štát https://www.startitup.sk/putin-chysta-navrat-ruskej-eurovizie-25-krajin-sa-chce-zucastnit-sutaz-ma-ovladat-stat/ 7:41 - Zelenskyj je otvorený rozhovoru s Putinom. „Nebudem k nemu milý, považujem ho za nepriateľa“ https://www.startitup.sk/zelenskyj-je-otvoreny-rozhovoru-s-putinom-nebudem-k-nemu-mily-povazujem-ho-za-nepriatela/ 8:33 - Slováci si za bývanie tento rok výrazne priplatia: Medzi nehnuteľnosťami panuje aj 30 % rozdiel, tvrdia odborníci https://www.startitup.sk/slovaci-si-za-byvanie-tento-rok-vyrazne-priplatia-medzi-nehnutelnostami-panuje-aj-30-rozdiel-tvrdia-odbornici/ 9:17 - Expert odhalil najziskovejšie investičné komodity. Exkluzívna analýza ti pomôže pochopiť aktuálne trendy a získať náskok https://www.startitup.sk/expert-odhalil-najziskovejsie-investicne-komodity-exkluzivna-analyza-ti-pomoze-pochopit-aktualne-trendy-a-ziskat-naskok/ 10:09 - Láka na plat až 2000 eur. Biedronka prezradila, kde na Slovensku otvorí novú predajňu. https://www.startitup.sk/?p=1020221&preview=1&_ppp=f66c90ef23  

Do akej miery je naša súčasnosť podmienená historickými udalosťami, osobnosťami, mýtmi a poverami? Medzi ľuďmi sa šíria rôzne psychologické memečká, ktoré majú historizujúcim spôsobom vysvetľovať napríklad našu nedvižnosť, neschopnosť reagovať, neklásť odpor a správať sa tak, ako sa správame. Zvykneme hovoriť, že nacionalistická dialektika dejín je vystavaná na mýtoch. Nie je však na mýtoch vystavaná aj dialektika dejín, ktorú prezentujú demokratické a modernistické sily?   Sme, slovami Vladimíra Mináča, plebejský národ? Do akej miery súvisí schopnosť  stať sa slobodným človekom  s pedigree a predkami, ale schopnosťou konať napriek aj historickej  predispozícii? Hostia: Michal Vašečka, Juraj Buzalka

Vláda Roberta Fica je v menšine. Aktuálne má istých len 72 poslancov parlamentu. Traja Huliakovci ďalej protestujú a Hlas vyhodil zo strany nespokojných poslancov, ktorých Matúš Šutaj Eštok nazval vydieračmi. Oni naopak hovoria o gestapáckych metódach vlády a bezpečnostných zložiek, ktoré sa vraj o nich zaujímajú.Medzi tým už 855 psychiatrov a psychológov vyzvalo premiéra aby sa správal slušne, alebo odišiel z politiky. Pridal sa k nim aj Zväz ambulantných lekárov, slovenskí skauti, a stovky slovenských pedagógov. V piatok prebehli po Slovensku najväčšie demonštrácie v uliciach slovenských miest od vraždy Jána a Martiny. Predseda vlády stále hovorí o tajnej správe SIS, o destabilizácii Slovenska a pokuse o prevrat, ktorý je financovaný a organizovaný zo zahraničia.Koľko ľudí na námestia prišlo a čo žiadali? Aké sú požiadavky organizátorov protestu a ako ich chcú naplniť? Čo hovoria na krik z úradu vlády, že tu ide o destabilizáciu Slovenska a prevrat? Že to všetko koordinujú a financujú temné štruktúry zo zahraničia? Ako sú protesty financované, aký je plán, ako budú pokračovať?Braňo Závodský sa rozprával s organizátorkou protestov v hlavnom meste a spoluzakladateľkou občianskeho združenia Mier Ukrajine Luciou Štasselovou.

„Bojím sa toho, že zabúdame. K moci sa vrátili ľudia, o ktorých vypovedala Kočnerova knižnica“, hovorí Tomáš Madleňák z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. „Priamo tí, o ktorých jej terabajty dát niečo hovorili, trestné kódexy priamo písali, podľa toho, čo zistili novinári. Myslím si, že dlžíme Jánovi a Martine, aby sme nezabudli“, dopĺňa. Aj preto o Kočnerovej knižnici píše knihu.Ponárať sa do bahna, ktoré vyplavovala, nebolo vždy príjemné. Napriek tomu mimoriadne dôležité. Odhalila pravdu o krajine, v ktorej sme žili.Kočnerova knižnica.A hoci vo svojom byte Marián Kočner prakticky žiadnu klasickú nemal – ak nepočítame celé krabice a fascikle dokumentov a plné skrinky zbraní – Slovensku poskytol inú Knižnicu. Akú? Pozrieme sa na ňu s jej knihovníkom – Tomášom Madleňákom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pod jeho prstami sa rodí kniha o jej tajomstvách. A hovorí pri nej ako o „dlžobe“ Jánovi Kuciakovi a jeho Martinke, lebo tá pravda o krajine bola odhalená len v dôsledku ich smrti. O necelý mesiac si pripomenieme už jej siedme výročie.Pomôže ďalšie odhaľovanie zákutí tajomstiev Kočnerovej knižnice aj odhaleniu pravdy o krajine v ktorej žijeme dnes?„Pre nás bola (Janova a Martinkina vražda), ako by nás niekto oblial studenou a zároveň vriacou vodou. Leby vnímali sme to, že táto krajina je absolútne skorumpovaná, no neboli sme pripravení na to, že jedného z nás boli tí mocní schopní zabiť“, hovorí o svojom rozpoložení v čase po vražde novinára a jeho snúbenice. „Kočnerova knižnica nie je oficiálny názov. Pôvodne sa to volalo Projekt 70. Šlo totiž o sedemdesiat terabajtov dát. A čo obsahovali tieto terabajty dát? Všetko, čo sa policajtom podarilo zozbierať do konca roka 2019 v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Nešlo len o dokumenty a fotografie, videá z toho, ako vylamovali dvere Andruskovi, Zsuzsovej či Kočnerovi pri domových prehliadkach, ale aj všetko, čo pri nich našli“, vysvetľuje Madleňák. Ak takéto veľké penzum informácií zhromaždila polícia a orgány činné v trestnom konaní, je logické pýtať sa, ako je možné, že opustili prostredie, kde vznikli. A kto ich z prostredia vyšetrovania prípadu vyniesol. Tomáš Madleňák hovorí len o „zdroji“, ktorý tých 70 terabajtov dát priniesol českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej. „Ten zdroj to chcel odovzdať niekomu, komu môže veriť. A Pavle vedel, že naozaj s Jánom Kuciakom spolupracovala. Že to nie je len tak niekto, že má aj kontakty na medzinárodné novinárskej organizácie.“ Podľa Madleňáka to bolo dôležité v kontexte blížiacich sa volieb v roku 2020. „Bola reálna obava, že sa Robert Fico opäť vráti k moci. Ten zdroj sa podľa Pavly obával, že keby sa Fico vrátil, všetky tie dáta by sa mohli – ako to na Slovensku býva – vypariť. Ten zdroj chcel, aby veci dotiahli do konca, že to dlžíme Jánovi a Martine“, vysvetľuje Madleňák. „Medzi tým aj veľké množstvo kompromateriálu na dôležitých a mocných v štáte, ktorý si odkladal Marian Kočner“, pokračuje investigatívny reportér. „To je to bahno, čo sa z Kočnerovej knižnice potom vyplavovalo“, konštatuje. „Je našou úlohou naďalej upozorňovať na to, aký hlboko skorumpovaný systém uneseného štátu vytvorili. Máme o tom jednoznačné dôkazy a Kočnerova knižnica o tom vypovedá“, hovorí Tomáš Madleňák. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Bojím sa toho, že zabúdame. K moci sa vrátili ľudia, o ktorých vypovedala Kočnerova knižnica“, hovorí Tomáš Madleňák z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. „Priamo tí, o ktorých jej terabajty dát niečo hovorili, trestné kódexy priamo písali, podľa toho, čo zistili novinári. Myslím si, že dlžíme Jánovi a Martine, aby sme nezabudli“, dopĺňa. Aj preto o Kočnerovej knižnici píše knihu.Ponárať sa do bahna, ktoré vyplavovala, nebolo vždy príjemné. Napriek tomu mimoriadne dôležité. Odhalila pravdu o krajine, v ktorej sme žili.Kočnerova knižnica.A hoci vo svojom byte Marián Kočner prakticky žiadnu klasickú nemal – ak nepočítame celé krabice a fascikle dokumentov a plné skrinky zbraní – Slovensku poskytol inú Knižnicu. Akú? Pozrieme sa na ňu s jej knihovníkom – Tomášom Madleňákom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pod jeho prstami sa rodí kniha o jej tajomstvách. A hovorí pri nej ako o „dlžobe“ Jánovi Kuciakovi a jeho Martinke, lebo tá pravda o krajine bola odhalená len v dôsledku ich smrti. O necelý mesiac si pripomenieme už jej siedme výročie.Pomôže ďalšie odhaľovanie zákutí tajomstiev Kočnerovej knižnice aj odhaleniu pravdy o krajine v ktorej žijeme dnes?„Pre nás bola (Janova a Martinkina vražda), ako by nás niekto oblial studenou a zároveň vriacou vodou. Leby vnímali sme to, že táto krajina je absolútne skorumpovaná, no neboli sme pripravení na to, že jedného z nás boli tí mocní schopní zabiť“, hovorí o svojom rozpoložení v čase po vražde novinára a jeho snúbenice. „Kočnerova knižnica nie je oficiálny názov. Pôvodne sa to volalo Projekt 70. Šlo totiž o sedemdesiat terabajtov dát. A čo obsahovali tieto terabajty dát? Všetko, čo sa policajtom podarilo zozbierať do konca roka 2019 v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Nešlo len o dokumenty a fotografie, videá z toho, ako vylamovali dvere Andruskovi, Zsuzsovej či Kočnerovi pri domových prehliadkach, ale aj všetko, čo pri nich našli“, vysvetľuje Madleňák. Ak takéto veľké penzum informácií zhromaždila polícia a orgány činné v trestnom konaní, je logické pýtať sa, ako je možné, že opustili prostredie, kde vznikli. A kto ich z prostredia vyšetrovania prípadu vyniesol. Tomáš Madleňák hovorí len o „zdroji“, ktorý tých 70 terabajtov dát priniesol českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej. „Ten zdroj to chcel odovzdať niekomu, komu môže veriť. A Pavle vedel, že naozaj s Jánom Kuciakom spolupracovala. Že to nie je len tak niekto, že má aj kontakty na medzinárodné novinárskej organizácie.“ Podľa Madleňáka to bolo dôležité v kontexte blížiacich sa volieb v roku 2020. „Bola reálna obava, že sa Robert Fico opäť vráti k moci. Ten zdroj sa podľa Pavly obával, že keby sa Fico vrátil, všetky tie dáta by sa mohli – ako to na Slovensku býva – vypariť. Ten zdroj chcel, aby veci dotiahli do konca, že to dlžíme Jánovi a Martine“, vysvetľuje Madleňák. „Medzi tým aj veľké množstvo kompromateriálu na dôležitých a mocných v štáte, ktorý si odkladal Marian Kočner“, pokračuje investigatívny reportér. „To je to bahno, čo sa z Kočnerovej knižnice potom vyplavovalo“, konštatuje. „Je našou úlohou naďalej upozorňovať na to, aký hlboko skorumpovaný systém uneseného štátu vytvorili. Máme o tom jednoznačné dôkazy a Kočnerova knižnica o tom vypovedá“, hovorí Tomáš Madleňák. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V októbri roku 2022 sa rozhodol vodič zelenej Škoda SuperB Dušan Dědeček sadnúť za volant opitý. Približne o 22:24 Dědeček nezvládol riadenie a v rýchlosti 120 kilometrov za hodinu vrazil do skupiny študentov čakajúcich na zastávke MHD Zochova v Bratislave. Medzi týmito študentmi boli aj vysokoškoláci Broňa, Marek, Natália, Richard a Sasha. Na nezodpovednosť cudzieho človeka doplatili vlastným životom. Andrej Zavřel, krimi novinár TV JOJ, bol jedným z prvých novinárov na mieste tragédie. Na vlastné oči videl spúšť, akú počas svojej kariéry ešte nezažil. V relácii V Teréne nám Zavřel dopodrobna opísal dramatické okamihy bezprostredne po nehode, ale aj, ako vyzeralo jeho stretnutie s vinníkom.

Medzi sviatkami sme postupne vydali sériu detailných rozhovorov s jednotlivými operátormi. Zhodnotili, ako sa im darilo v roku 2024 a prezradili svoje najväčší plány na nadchádzajúci rok.O tom, čo sa im v uplynulom roku podarilo a čo nepodarilo a na čo sa môžeme tešiť v budúcich mesiacoch sa v novom dieli podcastu SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Filip Maxa a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Prečo chcú operátori samostatné 5G.Ako sa zlepší pokrytie signálu a prečo.Či sa osvedčil prenájom optiky.Ktoré ďalšie novinky operátori chystajú a čo si od nich sľubujú.Či bude 2025 podľa Živé.sk prelomovým rokom z pohľadu telekomunikácií.Súvisiace odkazy:Čo všetko chystajú operátori a čo zvládli v minulom roku (veľký prehľad)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra. Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti. Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí. Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident? Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby. „Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva. Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo. V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi. „Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje. Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami. „Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra. Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti. Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí. Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident? Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby. „Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva. Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo. V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi. „Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje. Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami. „Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenskí hokejisti do 20 rokov neprekročili svoj tieň z minuloročných MS v hokeji a opäť skončili vo štvrťfinále, čo im stačilo len na 6. miesto. Turnaj v Ottawe však priniesol viaceré pamätné momenty - líderstvo a produktivita Dalibora Dvorského, historické zlyhanie v závere zápasu s Kazachstanom či povstanie z popola vo štvrťfinále proti Fínsku.O turnaji i stave slovenského juniorského hokeja sa moderátori podcastu na ŠPORT.sk Góly z bufetu porozprávali s expertom TV JOJ Šport Michalom Hudecom. Okrem pohľadu na nedávny šampionát sa dozviete, aký je zásadný rozdiel medzi slovenským juniorským projektom tímu do 18 rokov a tým americkým, ktorý z hráčov okrem Dalibora Dvorského na neho urobil najlepší dojem aj prečo sú naši hokejisti z popredných zahraničných klubov často v reprezentácii menej výrazní.Hudec sa pozrel aj na vystúpenie českých mladíkov, ktorí napokon domov zobrali bronzové medaily: „Česi sú iní než my. Hral som v Česku aj u nás, my ako národ sme emocionálnejší, čo nám robí možno niekedy problém. Oni vedia viac rozmýšľať.”

Keď mala 14 rokov založila na Slovensku firmu, ktorá sa zaoberá vývojom technológie na čistenie vody. O tri roky neskôr získala diplom excelencie od švédskej kráľovskej rodiny za objav novej molekuly. Úspech ju priviedol až do Kanady, kde študuje počítačové inžinierstvo. Najnovšie ju magazín Forbes pre Severnú Ameriku zaradil do rebríčka 30 najúspešnejších ľudí pod 30 rokov. To všetko už stihla 23-ročná Pezinčanka Diana Virgovičová, ktorá hovorí, že sa chce v budúcnosti vrátiť na Slovensko a podporovať mladých ľudí. Prečo čistí vodu v Keni a Kanade, a kde sa stretá s rodovými stereotypmi? Odpovedala v rozhovore.  

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. 0:33 - Fico kritizuje Zelenského: Podľa slovenského premiéra nám Ukrajina spôsobí plynovú krízu https://www.startitup.sk/fico-kritizuje-zelenskeho-podla-slovenskeho-premiera-nam-ukrajina-sposobi-plynovu-krizu/ 1:44 - „Možno sa Huliak stal nebinárnym,“ udrela Tabaková. Tvrdí, že poslanec „podporuje šialencov“ https://www.startitup.sk/mozno-sa-huliak-stal-nebinarnym-udrela-tabakova-tvrdi-ze-poslanec-podporuje-sialencov/ 2:52 - Škoda za 1 000 000 eur: Požiar v prevádzke známeho reťazca spôsobil závratné škody. Polícia začala trestné stíhanie https://www.startitup.sk/skoda-za-1-000-000-eur-poziar-v-prevadzke-znameho-retazca-sposobil-zavratne-skody-policia-zacala-trestne-stihanie/ 3:59 - Útok na vianočných trhoch v Magdeburgu: Tragédia rozdelila Nemecko v čase vážnej politickej krízy https://www.startitup.sk/utok-na-vianocnych-trhoch-v-magdeburgu-tragedia-rozdelila-nemecko-v-case-vaznej-politickej-krizy/ 5:19 - Rusi používajú novú taktiku, ktorou chcú prekabátiť Ukrajincov. Veľmi im to ale nevychádza https://www.startitup.sk/rusi-pouzivaju-novu-taktiku-ktorou-chcu-prekabatit-ukrajincov-velmi-im-to-ale-nevychadza/ 6:25 - Rusko plánuje zničiť medzinárodnú vesmírnu stanicu. Prezradili, ktorý rok bude jej posledný https://www.startitup.sk/rusko-planuje-znicit-medzinarodnu-vesmirnu-stanicu-prezradili-ktory-rok-bude-jej-posledny/ 7:48 - Trump požaduje masívne zvýšenie výdavkov NATO takmer o dvojnásobok. Zároveň prisľúbil podporu Ukrajine https://www.startitup.sk/trump-pozaduje-masivne-zvysenie-vydavkov-nato-takmer-o-dvojnasobok-zaroven-prislubil-podporu-ukrajine/ 9:03 - Dôchodcom klesnú príjmy, tvrdí analytik. Inflácia stúpne: Cenový rast zasiahne všetky skupiny obyvateľstva https://www.startitup.sk/dochodcom-klesnu-prijmy-tvrdi-analytik-inflacia-stupne-cenovy-rast-zasiahne-vsetky-skupiny-obyvatelstva/ 10:26 - Ježiško si tento rok musí utiahnuť opasok. Vieme, koľko minú Slováci na darčeky, oproti Čechom sú skromnejší https://www.startitup.sk/jezisko-si-tento-rok-musi-utiahnut-opasok-vieme-kolko-minu-slovaci-na-darceky-oproti-cechom-su-skromnejsi/ 11:53 - Majitelia nových áut netušia o skrytých nákladoch. Údržba tohto systému ťa pripraví o stovky eur https://www.startitup.sk/majitelia-novych-aut-netusia-o-skrytych-nakladoch-udrzba-tohto-systemu-ta-pripravi-o-stovky-eur/ 13:10 - Milióny dronov vytvoria najväčšiu umelú ľadovú plochu v histórii. Britský startup rozbieha záchranu Arktídy https://www.startitup.sk/miliony-dronov-vytvoria-najvacsiu-umelu-ladovu-plochu-v-historii-britsky-startup-rozbieha-zachranu-arktidy/ 14:31 - Nový level športových podujatí: Slovenský štadión má svetovú vychytávku. Používajú ju aj v NHL (FOTO) https://www.startitup.sk/novy-level-sportovych-podujati-slovensky-stadion-ma-svetovu-vychytavku-pouzivaju-ju-aj-v-nhl-foto/ 15:46 - Navštívili sme „Rokfort“ Harryho Pottera v slovenských horách. Toto ubytovanie si zamiluješ https://www.startitup.sk/navstivili-sme-rokfort-harryho-pottera-v-slovenskych-horach-toto-ubytovanie-si-zamilujes/

Sociálny zmier na Slovensku definitívne skončil. Po troch tisíckach lekárov, ktorí podali výpovede, sa ozvali aj učitelia. Vláde hrozia ostrým štrajkom. Chcú vyššie platy o 10% a zmeny v tabuľkách, aby začínali aspoň na minimálnej mzde. Žiadajú aj rokovanie s premiérom a šéfom Hlasu. Ten popritom musí riešiť vlastnú skupinku nespokojných poslancov. Učitelia medzi tým ani nemajú so štátom uzavreté kolektívne zmluvy o platoch či jednorazovej odmene.Premiér s lekármi rokovať nechce, bude rokovať s učiteľmi? Prečo to nedokáže vybaviť Hlas, ak má aj ministra zdravotníctva aj školstva? Má Hlas problém sám vo vlastnej strane? Ako sa vysporiada so štvoricou nespokojných poslancov? A čo teda čaká školy učiteľov, upratovačky, školníkov či kuchárky na budúci rok? Čo im môže ešte ponúknuť ministerstvo školstva?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom školstva, výskumu, vývoja a mládeže a podpredsedom strany Hlas – Sociálna demokracia Tomášom Druckerom.

V Gruzínsku uz viac ako týžden prebiehajú masove protesty. Deje sa tak po tom, čo vládna strana Gruzínsky sen oznámila, že pozastavuje prístupové rokovanie do Európskej únie. Policajné zložky v krajine sú terčom domácej aj zahraničnej kritiky pre zaobchádzanie s protestujúcimi. Napríklad Gruzínsky ombudsman Levan Ioseliani poukázal na to, že zadržaní demonštranti majú väčšinou zranenia na tvári či v oblasti hlavy, čo podľa neho naznačuje, že policajti používajú násilie ako trest. Udalosti v Gruzínsku v podcaste budeme rozoberať s odborníkom na postovietsky priestor Jánom Cingelom.Cingel sa už štrnásť rokov sa venuje téme Gruzínska. Do krajiny pravidelne cestuje a má tam veľa známych. Tí mu hovoria, že ide najhoršie protesty pokiaľ ide o intenzitu násilia. „Obávajú sa spôsobu, akým sa snažia bezpečnostné zložky utlmiť demoštrácie," približuje.Krajina dnes stojí na križovatke, či smeruje k proruskému satelitu a diktátorskému režimu alebo či dôjde k zmene vlády, myslí si odborník. Aj z toho majú protestujúci Gruzínci strach. „Obávajú sa, akým spôsobom sa bude snažiť vláda udržať pri moci. Či to pôjde cestou upevňovania policajných štruktúr, ktoré budú prerastať do ďalších sfér riadenia štátu. Niečo ako v Rusku silovici," konštatuje.Násilie je používané forma trestu a podľa odborníka ide aj o snahu vyradiť ľudí z ďalších protestov. „Zameriavajú sa napríklad na tvár - oči, nos či ústa. Spôsobujú vážne zranenia s dlhou dobou liečenia a takto chcú aktivistov alebo opozičných politikov vyradiť z obehu. Ide o drsný spôsob, ktorý kopírujú z Ruska," hovorí tiež v podcaste Cingel.Gruzínska vláda podľa odborníka bojuje o prežitie a používa všetky prostriedky. Medzi policajnými zložkami majú byť aj v čiernom odetí neoznačení muži. „Majú kukly a ide o stavaných mužov. No a otázne je, kto sú. Je niekoľko teórii a jedna z nich hovorí, že ide o ľudí regrutovaných z protredia kriminálnych zložiek, ktoré podporujú kriminálne skupiny. Nebolo by to niečo ojedinelé, takéto skupiny zvyknú byť používané. Mafia, respektíve organizovaný zločin závisí od toho, aby mali aspoň nejakú podporu zo strany štátu."Nevylučuje, že to môže vyústiť aj do pádu vlády, pretože nespokojnosť začali vyjadrovať niektorí policajti, ale aj úradníci.Prečo by sme tomu mali venovať pozornosť? Podľa odborníka ide o ďalšiu krajinu, ktorá trpí tým, že je v susedstve s Ruskom. „Mala by to byť lekcia pre nás, kam až môže dospieť polarizácia v spoločnosti, pretože v Gruzínsku to bolo podobné, ako u nás. Niektoré zákony na Slovensku sú podobné."Moderuje Denisa Hopková.

V Gruzínsku uz viac ako týžden prebiehajú masove protesty. Deje sa tak po tom, čo vládna strana Gruzínsky sen oznámila, že pozastavuje prístupové rokovanie do Európskej únie. Policajné zložky v krajine sú terčom domácej aj zahraničnej kritiky pre zaobchádzanie s protestujúcimi. Napríklad Gruzínsky ombudsman Levan Ioseliani poukázal na to, že zadržaní demonštranti majú väčšinou zranenia na tvári či v oblasti hlavy, čo podľa neho naznačuje, že policajti používajú násilie ako trest. Udalosti v Gruzínsku v podcaste budeme rozoberať s odborníkom na postovietsky priestor Jánom Cingelom.Cingel sa už štrnásť rokov sa venuje téme Gruzínska. Do krajiny pravidelne cestuje a má tam veľa známych. Tí mu hovoria, že ide najhoršie protesty pokiaľ ide o intenzitu násilia. „Obávajú sa spôsobu, akým sa snažia bezpečnostné zložky utlmiť demoštrácie," približuje.Krajina dnes stojí na križovatke, či smeruje k proruskému satelitu a diktátorskému režimu alebo či dôjde k zmene vlády, myslí si odborník. Aj z toho majú protestujúci Gruzínci strach. „Obávajú sa, akým spôsobom sa bude snažiť vláda udržať pri moci. Či to pôjde cestou upevňovania policajných štruktúr, ktoré budú prerastať do ďalších sfér riadenia štátu. Niečo ako v Rusku silovici," konštatuje.Násilie je používané forma trestu a podľa odborníka ide aj o snahu vyradiť ľudí z ďalších protestov. „Zameriavajú sa napríklad na tvár - oči, nos či ústa. Spôsobujú vážne zranenia s dlhou dobou liečenia a takto chcú aktivistov alebo opozičných politikov vyradiť z obehu. Ide o drsný spôsob, ktorý kopírujú z Ruska," hovorí tiež v podcaste Cingel.Gruzínska vláda podľa odborníka bojuje o prežitie a používa všetky prostriedky. Medzi policajnými zložkami majú byť aj v čiernom odetí neoznačení muži. „Majú kukly a ide o stavaných mužov. No a otázne je, kto sú. Je niekoľko teórii a jedna z nich hovorí, že ide o ľudí regrutovaných z protredia kriminálnych zložiek, ktoré podporujú kriminálne skupiny. Nebolo by to niečo ojedinelé, takéto skupiny zvyknú byť používané. Mafia, respektíve organizovaný zločin závisí od toho, aby mali aspoň nejakú podporu zo strany štátu."Nevylučuje, že to môže vyústiť aj do pádu vlády, pretože nespokojnosť začali vyjadrovať niektorí policajti, ale aj úradníci.Prečo by sme tomu mali venovať pozornosť? Podľa odborníka ide o ďalšiu krajinu, ktorá trpí tým, že je v susedstve s Ruskom. „Mala by to byť lekcia pre nás, kam až môže dospieť polarizácia v spoločnosti, pretože v Gruzínsku to bolo podobné, ako u nás. Niektoré zákony na Slovensku sú podobné."Moderuje Denisa Hopková.

Kúpa alebo predaj nehnuteľnosti by boli oveľa jednoduchšie, keby sme v takejto situácii mali pri sebe pomocníka, ktorý by nás podržal na tejto ceste. Kde takého nájsť? A čo nám dokáže o nehnuteľnosti vypovedať už samotný inzerát? Odpovede na tieto otázky nájdete v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk so šéfom produktového oddelenia United Classifieds Branislavom Boďom.Akým spôsobom portál Nehnuteľnosti.sk dáva pomocnú ruku ľuďom, ktorí si chcú nájsť nové bývanie alebo predávať či prenajímať nehnuteľnosť?Nehnuteľnosti.sk sú obrovským trhoviskom, ktoré spájajú predávajúcich a kupujúcich. Na Slovensku je skoro 2000 realitných kancelárií a viac ako 5000 maklérov, ktorí sa snažia nájsť miesto, kde by všetky nehnuteľnosti zverejnili tak, aby ich ľudia dokázali nájsť na jednom mieste. To jedno miesto je práve portál Nehnuteľnosti sk. Na portál chodia státisíce ľudí mesačne hľadať si svoje vysnívané bývanie a úlohou portálu je týchto ľudí správne spojiť.To znamená, že portál si môžeme predstaviť ako nejakú finálnu lokáciu, kde ten používateľ skončí. Ale on ako keby tých kupujúcich hľadá na rôznych miestach internetu a postupne sa ich snaží priviesť k tomu vysnívanému bývaniu vďaka rôznym funkčnostiam a ponukám, ktoré zverejňujeme buď na sociálnych sieťach alebo priamo v Google alebo priamo na webe.Jedna z tých pomocných rúk pre bežného používateľa, ktorý hľadá nehnuteľnosť je tzv. filter. Vďaka nemu dokážeme veľmi jednoducho rozrezať tú niekoľko desaťtisícovú ponuku na nejaké menšie časti, v ktorej už používateľ dokáže efektívne filtrovať alebo sa s ňou dokáže dostať finálnemu inzerátu, ktorý ho zaujme.Ako správne filtrovať alebo ako vyhľadávať nehnuteľnosti, aby sme si naozaj na portáli našli možno naše budúce vysnívané bývanie?Za tie roky sme si všimli, že veľmi veľa ľudí chce zložité filtre, ale realita je taká, že ich nikto nepoužíva. Takže to, čo vidíte na Nehnuteľnosti.sk je skutočne to, čo využíva státisíce užívateľov mesačne. A to je lokalita, typ nehnuteľnosti a typ transakcie, čiže či si chcú nehnuteľnosť kúpiť alebo si chcú nehnuteľnosť prenajať.Lokalita sa filtruje väčšinou na úrovni konkrétnych miest alebo obcí, ale aj na úrovni celých okresov. Väčšinou ľudia takto zisťujú, aká ponuka sa vlastne v danom okrese nachádza.Posledným parametrom je typ nehnuteľnosti, ktorý vlastne rozdelí tú ponuku medzi byty, domy, pozemky, prípadne nejaké objekty ako sú kancelárie a rekreačné nehnuteľnosti.Máme desaťtisíce realitných ponúk, čiže máme napríklad 13 000 prenájmov, čo je najviac na Slovensku. Sme tým najväčším miestom, ktoré tie prenájmy zhŕňajú na jednu kopu. A na jednom mieste máme aj 60 000 objektov na predaj. Takže používateľ urobí tieto 3 základné kroky, klikne na vyfiltrovať a následne už sa začne prehrabávať tou ponukou a zistí na čo má, na čo nemá.Častokrát sa potrebuje používateľ zorientovať v rozpočte. Keď si nehnuteľnosť začíname hľadať, tak netušíme, že či keď desaťtisíc eur pridáme do nášho rozpočtu, či nám to dá jednu izbu navyše, či nás to posunie bližšie k centru alebo čo sa stane. Častokrát sa nestane nič, pretože ceny sú tak vysoké, že tých desaťtisíc eur skutočne nerozhoduje. Používateľ na začiatku ako keby typicky filtruje a prechádza všetkými tými výsledkami, aby sa zorientoval v ponuke. Potom častokrát odíde na nejaký čas a potom sa vráti a pokračuje v hľadaní, keď si uvedomí, na čo vlastne má a ako tú svoju otázku bývania môže vyriešiť.Na portáli Nehnuteľnosti.sk si môžem vytvoriť aj konto, do ktorého sa môžem prihlásiť. Prečo sa mi to oplatí urobiť?

Vo svete marketingu je Michal Pastier výraznou osobnosťou. Napísal knihu Žltá kniha budovania značky, jazdil rallye na Sahare, kde pretekal. Sahara Challenge je extrémna športová výzva, ktorá sa koná na jednej z najdrsnejších púští sveta. Ide o náročné aktivity, pri ktorých musia účastníci čeliť zlým podmienkam, ako je vysoké teplo, silné piesočné búrky a náročný terén. Založil spoločnosť Darwin & the Machines, ktorá sa špecializuje na marketing. Medzi jeho úspechy patrí napríklad vytvorenie reklamnej kampane v Európe – „Psík Ftefan“ či „Dáš si Meflón?“. Za svoju prácu v roku 2020 získal ocenenie Grand Prix za najefektívnejšiu kampaň na YouTube.

„Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom. Má ambíciu kolaborovať s nepriateľom, ktorý poškodzuje našu povesť a renomé, ktoré je za posledný rok už aj tak vážne poškodené“. Politológ Radoslav Štefančík takto reaguje na správu o oficiálne pozvánke Vladimíra Putina pre slovenského premiéra na návštevu Moskvy. „Dlhodobo nie“, „v strednodobom horizonte áno, ale…“ „nie som Sibyla, no pokiaľ sedemdesiatšestka je viac ako polovica, tak je to možné“. Ľubormí Vážny Smer, Roman Michelko SNS, Ján Blcháč Hlas. Reakcie z koaličných parlamentných vôd, konfrontované s realitou krehkej parlamentnej väčšiny po tom, ako pokračujú vo svojom koalično-nekoaličnom trucovaní Huliakovci. A ak sa premiér Fico a jeho koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok snažia aj po pondelkovej koaličnej rade verejnosti nahovoriť, že ich zväzok a vláda je pevná aj bez poslanca z Očovej, z parlamentu sa im z vlastných vôd ozýva to: „dlhodobo nie“. Realitou je tak otváranie schôdze na viackrát, keď problémom je už dopravná zápcha či obyčajný omyl už jedného poslanca. Čo by takéto lapsusy spôsobili v prípade, ak by sa hlasovalo o rozpočte? O čom hovorí podobný parlamentný rukopis? Smerujeme už nielen deklaračne k predčasným voľbám? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka. Vládna koalícia je dnes podľa politológa Štefančíka „krehká“ a „nestabilná“. Nevylučuje, že pre zachovanie moci v rukách môže aj „motivovať“. „V slovenských podmienkach vieme veľmi dobre, čo takáto motivácia znamená. Viem si predstaviť, že sa tu nájde nejaký poslanec alebo poslankyňa, ktorá sa zvečera do rána zobudí a bude podporovať vládnu väčšinu“, hovorí. Vláda krehkej parlamentnej väčšiny si podľa neho vyžaduje disciplínu a nevylučuje, že s „požiadavkami“ sa časom môžu prihlásiť aj ďalší okrem skupiny okolo Rudolfa Huliaka. Otázka predčasných volieb však podľa Štefančíka nevyhovuje tak Andrejovi Dankovi, či Rudolfovi Huliakovi, nakoľko ich preferencie ich z parlamentu vyháňajú. Predčasné voľby však podľa politológa nemusia vyhovovať ani ďalším stranám. „Záujem krajiny by šiel bokom, predpokladám. Strany budú zvažovať, čo je lepšie pre ne“, vysvetľuje. Dôležitým faktorom pri úvahách budú aj peniaze. „Do kampane potrebujú vložiť milióny, čiže nemalé sumy.“„Treba povedať, že Smer už zažil aj horšie časy a nakoniec sa z toho pozbieral. Netreba zabúdať, že Robert Fico skutočne vie povedať to, čo si jeho volič želá a nakoniec ho motivuje k tomu, aby sa v deň volieb dostavil do volebnej miestnosti a hlasoval za Smer. Preto nemožno vylúčiť ani to, že sa výsledok volieb z roku 2023 zopakuje aj v prípade nejakých predčasných volieb.“A ako reaguje politológ Štefančík na oficiálnu pozvánku pre Roberta Fica od Vladimíra Putina? „Na Slovensku máme tradíciu Slovenského národného povstania. Vieme, že mnohí politici sa odvolávajú na to, ako sme sa dokázali postaviť proti nedemokratickému režimu. Treba však povedať, že okrem tejto tradície boja proti fašistom, tu máme aj tradíciu kolaborantstva. Vždy sa našiel niekto, kto kolaboroval s agresorom, s nepriateľom, či už to bolo počas Slovenského štátu, po roku 1948, alebo dokonca po roku 1968. Vždy sa našiel človek, ktorý kolaboroval s nepriateľom, a myslím si, že Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom - teda človekom, ktorý kolaboruje s nepriateľom a poškodzuje našu povesť, naše renomé, aj keď si myslím, že za posledný rok je už toto renomé vážne poškodené.“Nahrával Jaroslav Barborák.

„Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom. Má ambíciu kolaborovať s nepriateľom, ktorý poškodzuje našu povesť a renomé, ktoré je za posledný rok už aj tak vážne poškodené“. Politológ Radoslav Štefančík takto reaguje na správu o oficiálne pozvánke Vladimíra Putina pre slovenského premiéra na návštevu Moskvy. „Dlhodobo nie“, „v strednodobom horizonte áno, ale…“ „nie som Sibyla, no pokiaľ sedemdesiatšestka je viac ako polovica, tak je to možné“. Ľubormí Vážny Smer, Roman Michelko SNS, Ján Blcháč Hlas. Reakcie z koaličných parlamentných vôd, konfrontované s realitou krehkej parlamentnej väčšiny po tom, ako pokračujú vo svojom koalično-nekoaličnom trucovaní Huliakovci. A ak sa premiér Fico a jeho koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok snažia aj po pondelkovej koaličnej rade verejnosti nahovoriť, že ich zväzok a vláda je pevná aj bez poslanca z Očovej, z parlamentu sa im z vlastných vôd ozýva to: „dlhodobo nie“. Realitou je tak otváranie schôdze na viackrát, keď problémom je už dopravná zápcha či obyčajný omyl už jedného poslanca. Čo by takéto lapsusy spôsobili v prípade, ak by sa hlasovalo o rozpočte? O čom hovorí podobný parlamentný rukopis? Smerujeme už nielen deklaračne k predčasným voľbám? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka. Vládna koalícia je dnes podľa politológa Štefančíka „krehká“ a „nestabilná“. Nevylučuje, že pre zachovanie moci v rukách môže aj „motivovať“. „V slovenských podmienkach vieme veľmi dobre, čo takáto motivácia znamená. Viem si predstaviť, že sa tu nájde nejaký poslanec alebo poslankyňa, ktorá sa zvečera do rána zobudí a bude podporovať vládnu väčšinu“, hovorí. Vláda krehkej parlamentnej väčšiny si podľa neho vyžaduje disciplínu a nevylučuje, že s „požiadavkami“ sa časom môžu prihlásiť aj ďalší okrem skupiny okolo Rudolfa Huliaka. Otázka predčasných volieb však podľa Štefančíka nevyhovuje tak Andrejovi Dankovi, či Rudolfovi Huliakovi, nakoľko ich preferencie ich z parlamentu vyháňajú. Predčasné voľby však podľa politológa nemusia vyhovovať ani ďalším stranám. „Záujem krajiny by šiel bokom, predpokladám. Strany budú zvažovať, čo je lepšie pre ne“, vysvetľuje. Dôležitým faktorom pri úvahách budú aj peniaze. „Do kampane potrebujú vložiť milióny, čiže nemalé sumy.“„Treba povedať, že Smer už zažil aj horšie časy a nakoniec sa z toho pozbieral. Netreba zabúdať, že Robert Fico skutočne vie povedať to, čo si jeho volič želá a nakoniec ho motivuje k tomu, aby sa v deň volieb dostavil do volebnej miestnosti a hlasoval za Smer. Preto nemožno vylúčiť ani to, že sa výsledok volieb z roku 2023 zopakuje aj v prípade nejakých predčasných volieb.“A ako reaguje politológ Štefančík na oficiálnu pozvánku pre Roberta Fica od Vladimíra Putina? „Na Slovensku máme tradíciu Slovenského národného povstania. Vieme, že mnohí politici sa odvolávajú na to, ako sme sa dokázali postaviť proti nedemokratickému režimu. Treba však povedať, že okrem tejto tradície boja proti fašistom, tu máme aj tradíciu kolaborantstva. Vždy sa našiel niekto, kto kolaboroval s agresorom, s nepriateľom, či už to bolo počas Slovenského štátu, po roku 1948, alebo dokonca po roku 1968. Vždy sa našiel človek, ktorý kolaboroval s nepriateľom, a myslím si, že Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom - teda človekom, ktorý kolaboruje s nepriateľom a poškodzuje našu povesť, naše renomé, aj keď si myslím, že za posledný rok je už toto renomé vážne poškodené.“Nahrával Jaroslav Barborák.

Podcast sa venuje téme podnikatelia vs. roboti. Záchrana pred vysokými nákladmi práce?

Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.Moderuje Zorislav Poljak.

My aj 35 rokov po Novembri 89 stále potrebujeme „strážiť strážcov,“ teda tých, ktorí majú v štáte monopol na násilie. Slovenský národ je ale málo citlivý na svoje práva, nebráni sa a bojí sa. Preto nabádam ľudí aby sa nebáli, veď práva, ktoré sme si v Novembri 89 vyštrngali, sú tu preto, aby nastavili štátu, a jeho moci, hranice, hovorí vo Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.Ľudské práva si treba neustále pripomínať a nebrať ich ako samozrejmosť pretože veľmi ľahko o ne môžeme prísť. Tak, ako ťažko sme si slobodu v Novembri 89 vybojovali, veľmi ľahko o ňu možeme i prísť. Treba si stále robiť test: „Dnes som slobodný, voľný, bohatý a zdravý, ale zajtra sa to každému z nás môže zvrtnúť,“ pripomína v Ráno Nahlas slovenský ombudsman Róbert DobrovodskýSnaha o privatizáciu politiky straníckymi centrálami. Ťaženie vládnej moci voči mimovládnemu sektoru, médiám i aktívnemu a kritickému občanovi. Ostrakizácia ľudí s inou než heterosexuálnou orientáciou, rozklad niektorých princípov právneho štátu a jeho faktická nedostupnosť pre sociálne najslabších, no a napokon i zvyšujúca sa policajná brutalita.I tak vyzera Slovensko 35 rokov po Novembri 89, ktorý definitívne zmietol režim masívne porušujúci všetky možné občianske i ľudské práva. Medzi požiadavky novembrových námestí preto patrila aj sloboda tlače, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia i ďalšie občianske práva a slobody. Čo z toho sa nám za tie tri desaťročia podarilo reálne naplniť a ideme ešte smerom k uskutočnovaniu záväzkov Novembra a našich ľudských a občianskych práv? Téma pre Verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.Pozor na trend, ktorý vo svete začína pod názvom „sekuritizácia ľudských práv“ a ktorý je veľmi nebezpečný. Inak povedané, keď pod emóciou atentátov, kríz či pandémií získa vládna moc apetít obmedzovať ľudské práva. Vtedy treba byť naozaj ostražitý, varuje Verejný ochranca právPočúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Dodajme, že rozhovor sme nahrávali v pondelok. Ku košickému prípadu, v ktorom policajt na smrť dobil muža bez domova nám preto ombudsman zaslal stanovisko, v ktorom vyjadril zhrozenie a vyzval k prijatiu preventívnych opatrení na zabránenie krutému a neľudskému zaobchádzaniu.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Dvojica bratislavských mestských súdov potrebuje nové priestory. Vysúťaženú budovu po ministerke Kolíkovej však minister spravodlivosti Boris Susko zrušil, aby v novej súťaži vyhrala tá istá budova... akurát o milióny drahšie. Medzičasom jeden z neúspešných uchádzačov celý výber napadol, takže spor možno skončí až pred Európskou komisiou. O zvláštnom hľadaní nového miesta pre súdy sa v Dobrom ráne rozpráva Tomáš Prokopčák s Petrom Kováčom. Zdroj zvukov:  Odporúčanie: V týchto čudných časoch mi je ťažko čosi odporúčať, špeciálne ak máte ambíciu svetu porozumieť. Ja som si znovu začal čítať o páde Rímskej ríše, ale netuším, či to môže viesť k čomusi užitočnému. Možno si radšej skúste cez víkend oddýchnuť. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Najdôveryhodnejším politikom je prezident Pellegrini, no na druhé miesto sa napriek koaličným útokom dostal Michal Šimečka. Medzičasom sa špekuluje, že Matúš Šutaj Eštok by mohol byť novým predsedom parlamentu a SNS - čo vlastne nie je úplne jasné, kto dnes je - by chcela ministerstvo vnútra. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s Petrom Tkačenkom. Zdroj zvukov: SME.sk, STVR Odporúčanie: Keďže sme sa dnes rozprávali o domácej politike a najbližšie dni sa asi budeme o tej americkej, odporúčam druhú sériu seriálu The Diplomat na Netflixe. Je znovu plná intríg, zvratov a výborných hereckých výkonov. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Najdôležitejšie veci v mojom živote boli tie, ktoré ma najviac boleli a mojim najväčším zápasom bolo, prijať tú bolesť a nazatvárať pred ňou oči. Keď ju do seba integruješ, ona nezmizne, ale stane sa tvojou súčasťou. Pretože je dôležité aby sme boli ochotní do seba integrovať aj pravdu o našej bezmocnosti a krehkosti, hovorí kazateľ Daniel Pastirčák.Tam kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam nie som ja. To hovorili kedysi dávno už antickí stoici a ako k tomu oveľa neskôr dodáva alžbetínsky básnik John Donne: „Krátké zdriemnutie, k věčnosti vstaneme, smrti nebude – a smrť zahynie."Napriek týmto ubezpečeniam je však smrť tou najzákladnejšou konštantou našej existencie, vymedzuje všetky naše plány i ambície a vedomím vlastnej smrteľnosti meriame aj všetky naše nádeje i obavy. Neunikne jej nik, no často nás oveľa viac straší – a aj bolí, nie vedomie našej vlastnej smrteľnosti, ale straty, ktoré nám prináša smrť našich blízkych, no nielen blízkych, veď napokon: „Nik nie je ostrovom samým pre seba a smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva. Preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe “Dnešné Ráno Nahlas bude o smrti a o tom, ako prijať vedomie vlastnej pominuteľnosti, ale bude i o stratách, ktoré nám smrť prináša, ktorými nás samých umenšuje – no paradoxne i posilňuje a napokon, bude aj o smútku, ako prirodzenej súčasti nášho ľudského ja. S kazeteľom Cirkvi bratskej a básnikom Danielom Pastirčákom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši Braňo Dobšinský.No a na záver vás ešte pozývame k novému seriálu Aktualít pod názvom: „Tvárou v tvár smútku." Prečítať si v ňom môžete o neľahkých osudoch ľudí, ktorí prišli o svojho blízkeho, ale odborníci vám v ňom poradia, ako sa vyrovnať so stratami. Chýbať nebudú ani reportáže z originálnych cintorínov na Slovensku a inšpiratívne rozhovory s tými, ktorí odprevádzajú ľudí na druhý svet.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Lekári sa znovu vyhrážajú vláde, že odídu z nemocníc. Medzičasom skončila ministerka, prišiel nový minister zdravotníctva, no spor sa stále nevyriešil. Je teda otázkou, či nás od januára vôbec bude mať kto ošetrovať. Prečo tisíce lekárov hovoria o výpovediach, čo chcú dosiahnuť a či by sme im mali držať palce? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Jána Krempaského. Zdroj zvukov: SME, Facebook/Úrad vlády SR, TASR, TA3 Odporúčanie: A so zdravím súvisí aj naše odporúčanie alebo teda skôr prosba: spustili sme projekt s podtitulom Zdravie Slovákov, ktorý sa pokúsi pomenovať problémy so zdravím v našej krajine, ale aj poskytnúť ľuďom návod na zmenu prostredníctvom rozhovorov s odborníkmi. Pomôžte nám a zapojte sa do prieskumu novín MY a Petit Pressu, viac informácií nájdete na www.zdravieslovakov.sk. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

1. Huliak rebeluje, Kotlár vyslovuje nedôveru a Šalitroša skúšajú upratať. 2. Dva a pol tisíca lekárov podá výpovede – bude to už Ficova téma? 3. Agent Bureš má Šutaja Eštoka, ale nemá pravdu.

Vládna koalícia je v kríze a do sporu Andreja Danka s Hlasom sa pridal aj prezident Pellegrini. Danko mu odkázal, že sa ponížil. Hlas žiada Roberta Fica aby spory vyriešil. Medzi tým dostali od premiéra opoziční lídri, okrem Igora Matoviča, pozvánku na rokovania o konsolidácii. PS a KDH za premiérom išli.Prečo strana Sloboda a Solidarita rokovania s premiérom Ficom odmietla? Prečo kritizuje jeho konsolidáciu a ako by si to predstavovala sama? Je tam podľa liberálov aj niečo pozitívne? A ako sa opozícia zachová pri návrhu na odvolanie ministerky zdravotníctva, ak ešte na jar v tom jednotná nebola? A je už konsolidovaná po odovzdaní žezla Richardom Sulíkom Branislavovi Gröhlingovi aj strana SaS?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom parlamentu Branislavom Gröhlingom.