Podcasts about Svet

Tajný svet mocných. Čo sa deje za oponou a ako to súvisí s aférou Epsteina a teraz Zelenského? ❤️Pozrite si aj hodnotné kurzy: https://skola.odznova.sk/ - ❤️Využite zľavy na nákupy: https://40plus.sk/vychytavkyVítam v rozhovore Mira Šimoniča a som rada, že sa budeme rozprávať... Užite si rozhovor. Ďakujem za podporu členom kanála...*********************************************************Ďakujem, že ma podporujete svojimi darmi na HeroHero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,3%) INFO: Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - názov účtu: Institut Trvaleho Rozvoja 40+ do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach ... ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ Buďte zdraví Martina Valachová• Web: http://www.40plus.sk • Facebook: http://fb.com/40plus.sk • Instagram: / odznovapodcast

(10.6.2026) Svet cyklistiky sa dynamicky mení a keď už preteky ako Critérium du Dauphiné zmenili názov, je na mieste si povedať, že tu už nikto nič negarantuje. Našťastie, neprítomnosť najzvučnejších mien na východe Francúzska zatiaľ prospieva atraktivite cyklistiky pre divákov a sťažovať sa nemôžu ani jazdci naskakujúci do únikov. Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Svet zariadení od spoločnosti Apple sa mení. Spoločnosť na pondelkovej konferencii WWDC predstavila novú generáciu umelej inteligencie a prekvapivo do toho zapojila aj jedného zo svojich najväčších konkurentov – Google. Na scénu prichádza vylepšená Siri AI a nová platforma Apple Intelligence. Nadšené očakávania však pre používateľov v Európskej únii rýchlo schladila drsná realita týkajúca sa dostupnosti a jazykovej podpory.Hlasová asistentka Siri, ktorá od čias iPhonu 4S nikdy úplne nenaplnila svoj potenciál, prešla kompletnou rekonštrukciou. Po novom sa má správať ako lokálny inteligentný asistent schopný voľnej komunikácie, ktorý dokáže prepájať informácie z rôznych aplikácií, vytvárať rutiny a dokonca za vás automaticky zmeniť uniknuté heslá na internete. Apple sa pre dosiahnutie tohto cieľa spojil s Googlom a integroval jeho model Gemini pre zložitejšie úlohy v cloude.Aké revolučné novinky prináša táto spolupráca a prečo sa Apple vyhovára na európsku legislatívu pri jej spustení? V špeciálnom vydaní podcastu PočúvAI o tom viac povedia Ján Trangel a Maroš Žofčin.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo nebude nová Siri AI dostupná v Európskej únii a dokedy bude vedieť len po anglicky.Ako Apple skombinoval lokálne spracovanie dát a inteligenciou Gemini od Googlu.Prelomová funkcia, vďaka ktorej za vás iPhone automaticky zmení ukradnuté heslá.Ako sa zmení kontrola pravopisu z obyčajného slovníka na pokročilú štylistickú analýzu textu.Ktorá nová funkcia Applu pripomína technológie, ktoré už dávno poznáme z Androidov.Ako vám môže AI asistent priamo počas hovoru vytiahnuť z mailu číslo letenky.Ako bude AI fungovať za volantom bez toho, aby vám zatienila navigáciu.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

157. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Kiná lákajú na šiestu časť Scary Movie, rovnako aj na snaživý surreálny horor Backrooms, čaká vás aj výnimočný britský film so slovenským distribučným názvom Prisahám, že za to nemôžem, či španielska artovka Romería z festivalu v Cannes. Zo streamov sme vybrali pozoruhodné seriály Spider-Noir a Hviezdne mestečko, ale aj dark fantasy komédiu štúdia A24 – Smrť jednorožca. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: 00:00 Úvod 00:54 Scary Movie 12:25 Backrooms: Za stenou / Backrooms 19:35 Prisahám, že za to nemôžem / I Swear 25:59 Romería 31:13 Spider-Noir (Prime Video) 36:30 Hviezdne mestečko / Star City (Apple TV+) 42:06 Smrť jednorožca / Death of a Unicorn (SkyShowtime) 48:24 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko má do decembra 2026 implementovať smernicu EÚ o platformovej práci. To, ako sa k tomu postaví, ovplyvní nielen tisíce kuriérov, ale aj státisíce zákazníkov, lokálnych podnikateľov a celé regióny. Deväťdesiatštyri percent partnerských kuriérov Woltu uprednostňuje spoluprácu na báze nezávislej činnosti pred klasickým zamestnaneckým pomerom. Nie preto, že nemajú na výber ,ale preto, že flexibilita im umožňuje kombinovať doručovanie s inými záväzkami. Väčšinu tvoria študenti a ľudia s inou prácou, v priemere pracujú deväť hodín týždenne. „Svet nie je čiernobiely - zamestnaný so všetkými ochranami a živnostník bez ochrán. Snažíme sa ukázať, že flexibilita, ochrana a pravidlá môžu ísť ruka v ruke," hovorí Veronika Bush, manažérka verejnej politiky Wolt pre strednú a východnú Európu zo spoločnosti Wolt.  Rekvalifikácia kuriérov na zamestnancov by podľa čísel z prieskumu zverejneného Republikovou úniou zamestnávateľov zdražela doručovanie o 15 až 20 percent, znížila dopyt o 8 až 24 percent a sektor HORECA by mohol stratiť 19 až 56 miliónov eur ročne. Viac podrobností si vypočujete v podcaste.

Svet podnikania čaká doteraz najväčší digitálny tresk, pretože papierové bločky zo stola definitívne zmiznú. Od roku 2027 totiž štát zavádza neúprosnú eFaktúru, ktorá nadobro pochová vystavovanie dokladov vo Worde či v PDF formátoch. Ako táto reforma zmení váš každodenný biznis a prečo umelá inteligencia už teraz robí z účtovníkov elitných biznis poradcov namiesto unavených zapisovateľov dát? Vďaka šikovnému systému si ale viete uľahčiť celý proces. Viac informácií nám poskytol Kamil Krajňak, zakladateľ a CEO Doklado.

Kako izgnanstvo zaznamuje življenja mnogih Palestincev in zakaj je povezanost z zemljo za tiste, ki so bili z nje pregnani, temelj njihove identitete? O tem in o svoji izkušnji obiska Gaze v času genocida se z eno najbolj branih in pronicljivih sodobnih palestinskih pisateljic, Susan Abulhawa (1970), avtorico romana Jutra v Dženinu (prevedla Lili Potpara, Cankarjeva založba, 2023), pogovarja Petra Meterc. Bere Eva Longyka Marušič, ton in montaža Liam Samsa. Fotografija: Petra Meterc, RTV SLO

Svet prémiového podnikania nie je pre každého. Čo sa stane, keď na slovenskom trhu odstavíte platenú reklamu a predaje napriek tomu neklesnú? V exkluzívnom rozhovore s vizionárom, ktorý sa neriadi tabuľkami e-commerce ale luxusnými módnymi domami, odhalíte zákulisie budovania skutočnej manufaktúrnej ríše. Zistíte, prečo bolo vysadenie vlastných sadov geniálnym ťahom proti svetovej neúrode a ako sa z perfekcionizmu stáva najväčšia pasca pre biznis. Budovanie brandu v roku 2026 je kľúčom k úspechu a v Slowlandii skutočne vedia, ako na to. Viac informácií nám poskytol Michal Repík, CEO SLOWLANDIA.

Homília z Kaplnky 17.05.2026 Milovaní, milujme sa, lebo láska je z Boha, a každý kto miluje narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje nepozná Boha, lebo Boh je láska. Boha nikto nikdy nevidel: ak sa navzájom milujeme, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás dosiahla dokonalosť. V láske niet strach, ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo: kto má strach, bojí sa trestu, a kto sa bojí nie je dokonalý v láske. My milujeme, lebo on nás miloval prvý.– Prvý Jánov listSlovo: Anna PolckováČítanie z Biblie: Ingrid IštókováNahrávka: Dávid Laco

V novej časti podcastu si vypočujete aj: - O čom je vojna v Iráne dnes? - Máme na Slovensku moc, ktorá nevládne? - Čo znamená bezobsažný vládny spor o Tarabu?

Drugi poudarki oddaje: Šostvo v Železnikih v tem letu zaznamuje tri okrogle jubileje V Prlekiji si prizadevajo razvijati trajnostni turizem Ta konec tedna v Pivki mednarodni festival miniatur "Svet v malem"

Pesmi, ki jih je ustvarjal v zadnjih letih življenja, govorijo o apokalipsi starega sveta, obenem pa tudi že ustvarjajo nov, etično prenovljen kozmos, utemeljen na prelomnih spoznanjih relativnostne in kvantne fizikeZdaj, ko od njegove smrti mineva sto let, in se razgledujemo po literarnem opusu, ki nam ga je komaj dvaindvajsetleten zapustil, se ni mogoče ne čuditi se Srečku Kosovelu. V nekaj kratkih letih ustvarjanja je pesnik namreč ustvaril opus, ki ni le nenavadno obsežen, ampak tudi notranje sila pester, raznolik in pogosto naravnost vizionarski. Številni bralke in bralci ga seveda cenimo prvenstveno zaradi nežnih, občutenih impresij, v katerih je – slej ko prej pod vplivom Josipa Murna – upesnjeval rodno kraško krajino, a z minevanjem časa postaja jasno, da je najbrž še pomembnejši, nagovorno še močnejši tisti del njegovega pesništva, v katerem Kosovel tematizira nov, radikalno spremenjen položaj, v katerem se je prav v času njegovega življenja znašlo človeštvo. Pomislimo: Einstein objavi svojo relativnostno teorijo leta 1905, Picasso naslika Avignonske gospodične leta 1907, sedem let zatem izbruhne prva svetovna vojna, še tri leta pozneje pa oktobrska revolucija. Svet starih, stoletnih gotovosti, v katerega se je marca leta 1904 Kosovel rodil, je do njegovega 14 leta kratko malo prenehal obstajati. In tega se je Kosovel za razloček od velike večine tedanjih Slovencev – pa ne le Slovencev, kar Evropejcev – očitno zelo dobro zavedal. Pesmi, ki jih je ustvarjal v zadnjem obdobju življenja, namreč tematizirajo propad, apokaliptični propad starega sveta, obenem pa tudi že stopajo v nek nov prostor, v nek nov, etično prenovljen kozmos, ki ga, podkletene z idejami Friedricha Nietzscheja, Karla Marxa, ruskih avantgardistov ter relativnostne in celo kvantne fizike, ustvarjajo tako rekoč sproti, iz verza v verz. Toda: kako se je Kosovelu sploh uspelo seznaniti se z vsemi temi idejami? Kako jih je spajal med seboj? In, jasno, kakšne etične konsekvence je uspel potegniti iz osupljivih novih odkritij, do katerih so se takrat dokopale naravoslovne znanosti s fiziko na čelu? – To je le nekaj vprašanj, ki so nas zaposlovala v tokratnem Kulturnem fokusu, ko smo pred mikrofonom gostili enega naših najboljših poznavalcev Kosovela, literarnega zgodovinarja, dolgoletnega predavatelja na Oddelku za primerjalno književnost in literarno teorijo ljubljanske Filozofske fakultete, dr. Janeza Vrečka, avtorja še sveže razprave Čas ≡ prostor (LUD Literatura), v kateri se posveča doslej neraziskanemu vprašanju, kako sta na Kosovela vplivala Albert Einstein in Max Planck in kako je, oborožen z njunimi spoznanji, naš pesnik stopil v frontalni spopad z do tedaj prevladujočimi koncepcijami sveta, ki so počivale na starih idejah Renéja Descartesa in Isaaca Newtona. Foto: Srečko Kosovel leta 1920 (Wikipedija, javna domena)

Brina Stankovič Elesini je fotografinja, ki je v objektiv ujela tudi utrinke festivala Ritem srca 2026. Predstavila je svoje delo in veselje.

Edina dnevna informativna oddaja o kulturi. V dobrih petnajstih minutah povzame kulturno in ustvarjalno dogajanje pri nas. Predstavljamo novosti, festivale in kulturno problematiko.

Svet technológií zažíva divoké obdobie plné tichých inštalácií a tvrdých finančných vytriezvení. Kým Google do svojho prehliadača Chrome nenápadne pridáva štvorgigabajtový lokálny model pre lepšiu ochranu súkromia, mnohé korporácie zisťujú, že umelá inteligencia im zatiaľ neprináša sľubované zisky a masívne prepúšťanie ľudí bolo unáhlenou chybou.Giganti ako Google a SpaceX snívajú o vesmírnych dátových centrách, no narážajú na nečakaný fyzikálny problém – vo voľnom kozme procesory jednoducho nie je ako chladiť, keďže tam chýba prenosové médium. V redakcii sme si na vlastnej koži vyskúšali aj kontroverzného autonómneho agenta „OpenClaw“, ktorý dokáže sám ovládať operačný systém, a pozreli sme sa na kuriózny prípad muža, ktorému po jedenástich rokoch umelá inteligencia od Anthropicu vrátila stratené prístupy k bitcoinom za státisíce dolárov. V novej časti podcastu PočúvAI sa o týchto témach rozprávajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo Chrome sťahuje používateľom obrovský 4GB súbor.Že väčšina amerických podnikov, ktoré kvôli AI prepúšťali, nezaznamenala žiadny rast ziskov.Aký problém bráni presunu serverov na obežnú dráhu a prečo sú lepšou voľbou chladné oceány.Ako prebiehal náš test AI agenta OpenClaw a aké bezpečnostné riziká prináša prináša.Ako umelá inteligencia pomohla zachrániť heslo k bitcoinovej peňaženke.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Svet umelej inteligencie sa hýbe vpred šialeným tempom a v tejto epizóde sa pozrieme na to, ako fenomén "vibecodingu" mení pravidlá hry v podnikaní aj v bežnom živote. Spoločne s mojimi hosťami, Michalom Pastierom a Raulom Rodriguezom, rozoberieme, ako sa dá bez predchádzajúcich znalostí programovania vytvoriť vlastná aplikácia či dokonca softvér pre priemyselné stroje. Dotkneme sa však aj odvrátenej strany – bezpečnostných rizík, manipulácie ľudskej mysle a toho, či nás AI nakoniec neoberie o schopnosť samostatne premýšľať.00:00 Úvod a téma AI02:24 Čo je vibe coding04:15 Zmena osobného kalendára06:07 Vlastný softvér na STK08:23 Kontrola zdravotných suplementov09:51 Vlastný virtuálny App Store10:43 Skúsenosti s kódovaním12:05 Najlepšie AI nástroje14:13 Vytváranie vlastných skillov15:41 Limity jazykových modelov19:11 Prvá vlastná aplikácia28:06 Trvanie vývoja aplikácie30:13 Vytvorenie deadmetalovej hry32:28 Web ako hudobný nástroj35:55 Rýchle prototypovanie webov39:44 Optimalizácia čínskeho stroja47:58 Bezpečnosť a autorské práva59:14 Automatizácia kontroly meračov1:18:46 Budúcnosť patrí generalistom1:35:57 Vízia o 10 rokovČo je to Nerudacast?Za posledné roky som stretol množstvo zaujímavých a šikových ľudí, ktorí ma obohatili svojimi názormi, postojmi, alebo skúsenosťami. Rád zachádzam do tém, ktoré sú nevšedné. Támy, ktoré možno mnohí v sebe skrývame, no málokedy o nich hovoríme. Práve toto je mojim cieľom v tomto podcaste. Otvoriť témy, ktoré majú potenciál byť pre nás všetkých obohatením. Štúdio PODCASTER na prenájom aj pre Váš podcast: http://www.podcaster.sk/

Državni svet ni podprl delojemalskega predloga veta na interventni razvojni zakon nastajajoče koalicije. So pa več kot 47 tisoč podpisov za referendumsko pobudo zbrale sindikalne centrale. O pobudi mora državni zbor odločiti v dveh tednih. V oddaji tudi: - SDS, SLS in Fokus danes o koalicijski pogodbi. Svoboda predlaga tehnično vlado. - Spopadi na jugu Libanona se kljub premirju nadaljujejo. - Kriminalisti na Celjskem preprečili prodajo 60-ih kilogramov kokaina

Piše Pia Zala Meden, bereta Jure Franko in Ana Bohte. V romanu Anje Radaljac če se ne vrneš spremljamo nekromantko judito, ki ljudem pomaga ostati pri življenju v času epidemije samomorov v apokaliptičnem svetu. Judita, včasih tudi jude ali juju, je edina, ki se spominja brina, ki se je odločil za izbris – to oseba naredi namesto samomora: izbriše se iz mreže povezav med ljudmi in začne življenje na novo, svojci pa se je več ne spominjajo. Kot nekromantka judita s pomočjo umetne inteligence stopa v polje vsezavesti, kjer vidi mrežne povezave med ljudmi in opazi, da so se povezave med njo in brinom začele razkrajati. Roman odpira vprašanja o spominu posameznika in kolektivnem spominu, medosebnih odnosih, žalovanju, človekovem odnosu do umetne inteligence in čustvovanju v sodobnem svetu, kjer so vsakdanjik postale vojne, genocid, epidemije. V romanu se znanstvena fantastika prepričljivo prepleta s filozofskimi premišljevanji o aktualnih problematikah sodobne družbe. Kot vsak dober znanstvenofantastični roman tudi če se ne vrneš ne govori zgolj o realnosti, ki je kronotop romana, ampak o resničnosti tukaj in zdaj; roman ni le klasična distopija, odpira tudi etična vprašanja. Izbrise v romanu lahko vzporejamo z genocidnimi izbrisi celotnih populacij; okolje, v katerem se roman dogaja, je posledica okoljske katastrofe, ki jo povzročamo prav zdaj – v enem izmed kasnejših delov romana so navedene obstoječe raziskave o katastrofalnih okoljskih posledicah današnjega globalnega ustoja sveta. Judita v romanu razvije osebni odnos z umetno inteligenco C(i)RI, ki ji v delih, kjer jo doživlja kot osebo, imenuje kot ostale osebe v romanu, to je zapisano z malimi črkami (ciri) – če jo preberemo angleško, zveni enako kot applova virtualna asistentka Siri. Tudi mirina umetna inteligenca ima ime – iva. Tematizacija vloge umetne inteligence pri preprečevanju samomorov je še posebej aktualna, saj že zdaj obstaja stotine samomorov mladostnikov, pri katerih so chatboti umetne inteligence ljudem svetovali o načinih, kako narediti samomor, in jih k temu nagovarjali. Povedi in imena v romanu se ne začnejo z velikimi začetnicami, slog je pogosto pogovoren z vključevanjem angleških besed in pri nedoločnikih je kategorično izpuščan končni -i. Šibkost romana je predvsem njegov konec, ki se podredi konvencijam žanra. Proti koncu se zgodi tudi nenaden in nenaraven obrat od bolj filozofsko-atmosferičnega k akcijskemu, saj se kar začnejo vrstiti zunanji dogodki in padajo odločitve. V tem premiku se poveže večina najpomembnejših tem in motivov, nekateri pa popolnoma izginejo in niso izpeljani do konca. Protagonistka v zadnjem delu romana postane popolnoma pasivna in se predaja dogajanju, ki ga narekujejo drugi in njihove zunanje okoliščine. V tem dogajanju tudi njo doleti razkroj njene individualnosti in delno tudi nje kot osebe, saj se tudi sama odloči za izbris dela svoje zavesti, ki bi jo znal ogrožati. Tako roman na koncu odpira tudi vprašanje odnosa do sebe in ga poveže z odnosom posameznika do sveta in družbe ter pričakovanji in zahtevami bližnjih do posameznika. Svet v romanu Anje Radaljac če se ne vrneš je skrhan, uničen zaradi podnebne katastrofe, vojn, pomanjkanja hrane, človekove sebičnosti. Razpad sveta se odseva v notranjem dogajanju likov, hkrati pa je razpad zunanjega sveta tudi odsev njihovega notranjega sveta, saj se medosebni odnosi izgubljajo, ljudje se izbrisujejo ali delajo samomore, ostali pa žalujejo ali pa sploh več ne znajo ali ne zmorejo žalovati in so predvsem globoko osamljeni. Na trenutke se zdi, da so najbolj pristni osebni odnosi med umetnimi inteligencami in osebami v romanu, saj ciri in iva zaznavata in reagirata na juditina čustvena stanja, pogosto celo bolj čuječe kot miri, juditina prijateljica in cimra. V romanu se zrcali sodobni občutek negotovosti, ki se odraža v materialnosti, odvisni od zavesti: svet obstaja le toliko, kolikor se ga spomnimo, ga ohranjamo v mislih, jeziku in odnosih. Prav zato skupina aktivistov, mirijinih sodelavcev, na podlagi juditinega in brinovega namišljenega sveta z imenom merryland, z judito gradi to idilično pokrajino v vsezavesti, in s tem judita tudi ohranja spomin na brina: “naju je povezovala [...] trmasta možnost, da soustvariva svet – tudi če “samo” v mislih, kar je slab poudarek, ta “samo”, ker je na ravni zavesti v bistvu način soobstajanja manj relevanten, saj ti medsebojno prehajajo (in zato imamo tolikšen problem, ko prevajamo ideološke sisteme v tej realnosti v naš košček materialnega.” V apokalipsi razvijejo nekakšen izhod iz te materialne realnosti v drugo, ki ji je pravzaprav enakovredna in ki kaže na upanje: “zmogl:i sva počet nekaj, kar ljudje v naši realnosti niso (več) počeli; skupaj sva ustvarjal:i, svet, vizijo – nekaj, kar sva si opisoval:i, o čemer sva razmišljal:i, nekaj, kamor sva se v meditacijah vračal:i. to je bilo bistveno.” Roman Anje Radaljac če se ne vrneš je filozofsko-znanstvenofantastični roman, ki prek odnosov med osebami večplastno in intrigantno obravnava teme osamljenosti, izgube in žalovanja, kritizira kapitalistični individualizem in poskuša v neki drugi realnosti ustvariti svet, v katerem narava in človek sobivata. S tem nam roman sporoča, da ves čas hodimo po robu, saj drvimo proti okoljski katastrofi, ubijamo za lastno korist in se kot družba vedemo skrajno vehementno in narcisoidno, toda hkrati še zmeraj obstaja upanje, saj smo ustvarjalni, si med seboj pomagamo in gradimo globoke vezi s soljudmi. Pomembno je le, kateri del naših nagnjenj bomo negovali.

This coming Sunday, we will be welcoming and hearing from missionaries that our church supports. Due to working in a restricted access nation, their identities need to remain anonymous.

Svet stranke Resnica je sklenil, da stranka ne bo del prihodnje vlade, bo pa podprla Janeza Janšo za mandatarja. Potem, ko so vstop v koalicijo že podprli Nova Slovenija in Demokrati, bo to v ponedeljek po pričakovanjih storila še SDS. V oddaji tudi o tem: - Varuhinja človekovih pravic Simona Drenik Bavdek poudarja, da je pokop žrtev povojnih pobojev mednarodna obveznost Slovenije - V Londonu dva množična protestna shoda. Policija operacijo označila za eno najzahtevnejših v zadnjih letih. - V domačem Tomaju so se spomnili pesnika Srečka Kosovela. Večer prinesel tudi nova spoznananja o njem.

3. maja je minilo sto let odkar se je v Gori pri Komendi rodil Ivo Zorman, slovenski pisatelj. Krajša prozna besedila je začel objavljati v petdesetih letih, sledili so romani, med njimi Draga moja Izza, po katerem je Vojko Duletić posnel film. Njegovo osrednje delo je nezaključen ciklus devetih romanov o družini Bauman, razdeljen v tri skupine: Predniki, Sodobniki in Potomci. V njih natančno opisuje domači meščanski način življenja in s tem nadaljuje tradicijo slovenske realistične proze. Leta 1987 ga je Ciril Stani, tedanji urednik oddaje Naši umetniki pred mikrofonom povabil v radijski studio

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Prvého apríla vyplávala výletná loď Hondius z mesta Ushuaia nachádzajúceho sa na cípe Južnej Ameriky. Jedenásteho apríla zomrel na jej palube prvý pasažier – 70-ročný Holanďan. V tom čase ešte nikto nevedel, že umrel na následky nákazy hantavírusom. Loď spravila ešte dve zastávky, pričom na ostrove Sv. Heleny vystúpilo viac ako 30 ľudí vrátane manželky prvej obete. Tá o pár dní nato umrela tiež. Doposiaľ hlásia úrady tri obete a pár nakazených. O tom, akú hrozbu predstavuje tento vírus, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s virológom zo Slovenskej akadémie vied Borisom Klempom. Zdroje zvukov: STVR Odporúčanie: Viaceré kultúrne centrá a umelecké projekty odmietli grantové financie, ktoré im pridelil Fond na podporu umenia. Niektorí z obáv o hodnotiaci proces, iní pre výhrady voči fungovaniu fondu celkovo. Teraz žiadajú o pomoc nás, verejnosť, a to cez rôzne zbierky. A vlastne to robia aj tí, ktorým grant neudelili vôbec alebo len v symbolickej výške. Zoznam je dlhý, stačí si vybrať. Či už podporíte platformu o umení, detský časopis, nezávislé centrá alebo médiá, je to na vás, ale ak môžete, pomôžte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Whisky je spevák a zakladateľ Slobodnej Európy, bývalý zvukmajster, pilot, kameraman, režisér, fotograf, dejateľ Nežnej revolúcie, cestovateľ a lovec tropických chorôb.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 7 minút dlhšia) je na:

Dopo il successo della puntata in cui abbiamo esplorato il disagio di tradurre testi letterari abbiamo pensato di approfondire ed espandere sul tema del "tradurre è tradire". Abbiamo invitato Luciana Perrucci aka Svet_nab che di mestiere traduce e adatta testi per video games, serie tv ecc. Se non vi basta questa puntata non temete perchè Luciana ha un suo podcast che parla proprio di queste tematiche e che potete trovare qui: "Piove cani e gatti"**Seguici su IG :⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Il Podcast del Disagio⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ e sul ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Tubo del Disagio⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Il podcast del disagio è condotto e ideato da ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Vee Tridente ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Co-host e editing ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Francesca Faralli ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Sigla di ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Mattia Ceci⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Evropska unija prehaja iz krize v krizo. Svet se močno in hitro spreminja, ob geopolitičnih pretresih postaja tristranski, Evropa pa je na razpotju – ali naj gre po poti strateške samostojnosti ali pa bo postala postranski akter. Stara celina želi ohraniti tudi evropski način življenja, svoboščine, visoke standarde človekovih pravic, demokracije, blaginje in varovanja okolja. O tem, v kakšni kondiciji je Evropska unija, ki se je razvila kot mirovni projekt, pred dnevom Evrope v tokratnem Studiu ob 17-ih. Gostje: dr. Jelena Juvan, Katedra za obramboslovje, FDV Univerze v Ljubljani; dr. Matej Accetto, Katedra za ustavno pravo, PF Univerze v Ljubljani; mag. Sibil Svilan, dolgoletni predsednik uprave SID banke; mag. Mojca Širok, nekdanja dopisnica RTV Slovenija iz Bruslja. Avtorica oddaje Sandra Krišelj.

Na tokratnem zasedanju smo v nekoliko premešani zasedbi bolj na hitro obdelali tekmo s Primorjem in se potem posvetili osrednji tematiki epizode: licenciranju. Pogovarjali smo se tudi o financah v slovenskem nogometu, o permutacijah v boju za Evropo, o drugi ligi, o Žanu Trontlju in za konec seveda še o basketu in hokeju. Namesto manjkajočih Jureta in Juniorja je bil tokrat z nami Tim Dobovšek.

Svet umelej inteligencie naráža na tvrdú realitu. Kým Meta čelí kritike za detailné sledovanie zamestnancov s cieľom algoritmicky ich nahradiť, globálna infraštruktúra kolabuje. V USA aj Dánsku masívne rušia projekty dátových centier pre nedostatok komponentov a energie. V tejto turbulentnej dobe sa však ukazuje, že zdanlivo pomalá stratégia Applu môže byť geniálnym ťahom.Vývoj v oblasti AI sa dostáva do fázy, kedy fyzické limity hardvéru a etické otázky predbiehajú nadšenie z inovácií. Mimoriadne nebezpečným momentom je únik kyberbezpečnostnej „superzbrane“ Claude Mythos, ktorá sa dostala do rúk hackerov a dokáže bleskovo odhaliť stovky dier v systémoch. V novej časti podcastu PočúvAI rozoberajú redaktori Ján Trangel a Maroš Žofčin, či končí éra gigantických modelov a či nás zachránia lokálne riešenia bežiace priamo v našich iPhonoch či počítačoch.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako Meta v USA zaznamenáva každý pohyb myšou a stlačenie klávesy svojich ľudí.Únik nástroja od Anthropicu a ako Firefox vďaka nemu našiel 200 bezpečnostných chýb.Prečo v roku 2026 stojí polovica plánovaných dátových centier a chýbajú aj obyčajné potrubia.Dánsko zakázalo nové AI projekty, aby ochránilo stabilitu elektrickej siete.Prečo by mal priemysel prejsť na úsporné modely podobne ako autá v 70. rokoch.Ako Apple roky v tichosti integroval NPU čipy a pripravil pôdu pre lokálnu AI bez cloudu.Prečo sa staré Mac mini stali hitom bazárov a ich ceny letia nahor.Čo prináša ChatGPT 5.5 a ako Jensen Huang z Nvidie vidí budúcnosť práce.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

1. Nedostatok ropy môže ešte len prísť 2. Záujem o hypotéky rastie, pretože dražejú 3. Kapacita umelej inteligencie nie je neobmedzená 4. Krátko o deficite rozpočtu, dvojnásobnému rebrandingu a koaličných diskusiách

Svet zmeraj bolj prepričljivo prepljavlja epidemija debelosti, obenem pa imamo zmeraj več znanja in priporočil na področju gibanja in zdrave prehrane; toliko, da se včasih zdi preveč! Ali na področju športa in prehrane sploh še obstajajo enostavni, zanesljivi koncepti? In kako po eni strani skrbeti za grajenje mišične mase, po drugi pa izgubiti odvečno maščobo? Ali imajo pri celostnem pristopu k hujšanju mesto tudi zdravila in kirurški posegi? Neža Majdič je zdravnica, specialistka fizikalne, rehabilitacijske medicine, doktorica znanosti in docentka na Medicinski fakulteti Univerze v Ljubljani. Ima tudi diplomo Evropskega združenja za klinično prehrano in metabolizem in je vodja tima za klinično prehrano na URI Soča, poleg tega pa se aktivno ukvarja tudi s športom in športniki. Skupaj sva skušala kompleksno tematiko predstaviti na razumljiv način in iskreno upam, da bova komu pomagala k bolj premišljenim in zdravim odločitvam o prihodnosti!Hvala, ker spremljate podkast Umetnost Lenarjenja! Prijavite se, da ne zamudite nove epizode - vsako prvo soboto v mesecu.Za več informacij o izgubi telesne mase vas vabim, da obiščete www.resnicaodebelosti.siTa podcast epizoda nastaja v sodelovanju z družbo Novo Nordisk. Podpora podjetja ne vpliva na vsebino podcasta – mnenja in stališča, ki jih slišite, so izključno moja oziroma Nežina.Časovnica00:00:00 – Uvod: Gibanje, prehrana in zdravje00:02:16 – Kdo je dr. Neža Majdič in pot do specializacije FRM00:08:42 – Rehabilitacija športnikov vs. poškodovancev: Kaj je skupnega00:13:29 – Čuječno prehranjevanje in principi zdrave prehrane00:16:44 – Realistično zdravo prehranjevanje v praksi (služba, naročanje)00:18:56 – Pravilo 80/20 in krivda ob "grešnih" obrokih00:20:21 – Čustveno prehranjevanje in stres00:29:45 – ITM ni vse: Mišice vs. maščoba in merjenje telesne sestave00:32:50 – Centralna maščoba: Zakaj je nevarna in kaj dela v telesu00:34:26 – Hujšanje: Realna pričakovanja, jojo efekt in kdaj poiskati pomoč00:38:47 – Celostni pristop k debelosti in stanje sistema v Sloveniji00:46:43 – Zdravila za hujšanje (GLP-1) in zakaj vadba ostaja nujna00:47:00 – Trening moči kot temelj: Zakaj upor, ne kardio00:49:23 – Longevity, sedenje in gibanje v modernem življenju00:55:50 – Kako Neža sama živi, kar priporoča00:59:12 – Knjižna priporočila in zaključna misel

V 88. epizóde som sa po dlhšom čase znova rozprával s Martinom Poliačikom. Nadviazali sme na náš starší diel a na otázku, kam sa uberá tento svet, čo spraví s našou spoločnosťou neistota a prečo dnes veľa ľudí hľadá jednoduché odpovede na extrémne komplexné problémy. Martin ide do geopolitiky aj do psychológie človeka a vysvetľuje, prečo sa v rozkývanom svete neoplatí premýšľať čiernobielo, ale skôr sa oplatí naučiť sa pracovať s odtieňmi a s neistotou tak, aby vás nezlomila.Potom sme išli na AI. Martin otvorene hovorí, že kvôli AI prestávame myslieť a že najväčšie riziko nie je samotný nástroj, ale to, ako rýchlo si zvykneme rozhodovať sa na základe technológie. Bavili sme sa o tom, ako AI zapadá do geopolitického kontextu, čo znamená myšlienka všeobecnej umelej inteligencie a prečo sa dnes oplatí trénovať kritické myslenie aj na úrovni promptovania. V praktickej časti dáva jasné odporúčania, ako AI používať tak, aby vás posúvala v premýšľaní, a nie iba šetrila námahu.Dotkli sme sa aj algoritmov sociálnych sietí a toho, prečo prirodzene tlačia konflikt, hnev a polarizáciu, lebo práve to drží pozornosť. Veľmi silná časť je o deťoch a AI. Martin pomenúva riziká a to, čo by mal robiť rodič, učiteľ aj firma, ak nechceme vychovať generáciu, ktorá nevie sústrediť pozornosť a rozmýšľať do hĺbky.V závere sme prešli na prezentovanie a komunikáciu. Martin rozoberá najväčšie chyby v prezentovaní, prečo ľudia trpia na pódiu aj keď sú pripravení, a ako môže aj introvert pôsobiť extrovertne. Na konci padol aj jeho kontroverzný názor, ktorý vám môže prehodiť perspektívu na to, aký „dôležitý“ je človek a ľudstvo v širšom obraze sveta. Tento diel je pre každého, kto chce mať v AI jasno, lepšie rozmýšľať, lepšie komunikovať a nenechať sa rozbiť neistotou tejto doby. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:01:42 – Kam sa uberá tento svet? 00:13:13 – AI v geopolitickom kontexte 00:17:39 – Kvôli AI prestávame myslieť 00:33:59 – Ako správne používať AI?00:40:25 – AI pre CEO a foundrov 00:45:37 – Riziká AI pre deti 00:51:22 – Najväčšie chyby v prezentovaní 01:02:01 – Aj introvert môže byť extrovertný 01:09:50 – Kontroverzný názor---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-Wz---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Vypočujte si výber piatich správ:19. apríla vypukol požiar v Národnom parku Veľká Fatra, konkrétne v katastri obce ĽubochňaSvet s napätím sleduje osud vráskavca Timmyho, ktorý uviazol v nebezpečných plytčináchSlovensko dosiahlo významný zlom, keď podiel sliepok v klietkových chovoch po prvýkrát oficiálne klesol pod hranicu 50 %Tohtoročné zimné stopovanie v Malej Fatre prinieslo znepokojivé zistenia o stave vzácnych šeliemPrvý apríl patrí už od roku 1900 oslave Dňa vtákov, tradícii založenej slovenským prírodovedcom Otom Hermanom práve v čase vrcholného príletu sťahovavých vtákov.

Černobil, Sovjetska zveza, 26. april 1986. Ura je 1:23 ponoči. V jedrskem reaktorju pride do parne eksplozije, ki raztrga pokrov in odpre sredico. Sledi še druga, močnejša eksplozija, ki uniči zgornjo zaščitno plast iz jekla in betona. Oblasti nesrečo sprva zamolčijo. Svet zanjo izve šele dva dni pozneje, ko nad Evropo zaznajo povišano radioaktivnost. Radioaktivni oblak zajame velik del celine. Tudi v Sloveniji, približno 1300 kilometrov od Černobila, zavlada negotovost. Meritve pokažejo povišane ravni radioaktivnega joda in cezija. Najhujše posledice pa so čutili — in jih še danes čutijo — prebivalci širšega območja v današnji Ukrajini. S strokovnjaki in poznavalci analiziramo takratno dogajanje ter posledice nesreče po štirih desetletjih, prinašamo pričevanja in arhivske posnetke. Razmišljamo tudi o jedrski energiji — med dediščino nesreč in učinkovitim energetskim virom.Sogovorniki: Dr. Luka Snoj (jedrski fizik, Institut 'Jožef Stefan'), dr. Metoda Dodič Fikfak (Inštitut za medicino dela, prometa in športa), dr. Rafael Martinčič (nekdanji vodja odseka za jedrsko fiziko na IJS), Maja Weiss (režiserka), dr. Mateja Gosar (geologinja, geološki zavod Slovenije), Andrej Velkavrh (meteorolog, Agencija RS za okolje), dr. Robert Brus (gozdar in dendrolog, Biotehniška fakulteta Univerze v Ljubljani). Povezave: Fant, pobratim smrti, 1. del Fant, pobratim smrti, 2. del FX: Kaj v resnici sporoča serija Černobil? Zgodbe iz Černobila: Marjan Jerman, Peter Močnik, Anatolij Rižov MMC podrobno: 40 let Černobila Poglavja: 00:02:23 Kje ste bili, ko ste slišali za nesrečo? 00:05:30 Kaj se je zgodilo 00:11:43 Kako se je odzvala Slovenija 00:25:33 Vpliv na zdravje 00:36:20 Vpliv na gozdove 00:47:20 Dokumentarec Maje Weiss 01:01:07 Kaj smo se naučili

Černobil, Sovjetska zveza, 26. april 1986. Ura je 1:23 ponoči. V jedrskem reaktorju pride do parne eksplozije, ki raztrga pokrov in odpre sredico. Sledi še druga, močnejša eksplozija, ki uniči zgornjo zaščitno plast iz jekla in betona. Oblasti nesrečo sprva zamolčijo. Svet zanjo izve šele dva dni pozneje, ko nad Evropo zaznajo povišano radioaktivnost. Radioaktivni oblak zajame velik del celine. Tudi v Sloveniji, približno 1300 kilometrov od Černobila, zavlada negotovost. Meritve pokažejo povišane ravni radioaktivnega joda in cezija. Najhujše posledice pa so čutili — in jih še danes čutijo — prebivalci širšega območja v današnji Ukrajini. S strokovnjaki in poznavalci analiziramo takratno dogajanje ter posledice nesreče po štirih desetletjih, prinašamo pričevanja in arhivske posnetke. Razmišljamo tudi o jedrski energiji — med dediščino nesreč in učinkovitim energetskim virom.Sogovorniki: Dr. Luka Snoj (jedrski fizik, Institut 'Jožef Stefan'), dr. Metoda Dodič Fikfak (Inštitut za medicino dela, prometa in športa), dr. Rafael Martinčič (nekdanji vodja odseka za jedrsko fiziko na IJS), Maja Weiss (režiserka), dr. Mateja Gosar (geologinja, geološki zavod Slovenije), Andrej Velkavrh (meteorolog, Agencija RS za okolje), dr. Robert Brus (gozdar in dendrolog, Biotehniška fakulteta Univerze v Ljubljani). Povezave: Fant, pobratim smrti, 1. del Fant, pobratim smrti, 2. del FX: Kaj v resnici sporoča serija Černobil? Zgodbe iz Černobila: Marjan Jerman, Peter Močnik, Anatolij Rižov MMC podrobno: 40 let Černobila Poglavja: 00:02:23 Kje ste bili, ko ste slišali za nesrečo? 00:05:30 Kaj se je zgodilo 00:11:43 Kako se je odzvala Slovenija 00:25:33 Vpliv na zdravje 00:36:20 Vpliv na gozdove 00:47:20 Dokumentarec Maje Weiss 01:01:07 Kaj smo se naučili

Prevelika rast izdatkov in povečanje javnofinančnega primanjkljaja povzročata zaskrbljenost. Če se bodo zdajšnji trendi nadaljevali, bi lahko primanjkljaj do konca leta 2028 dosegel pet odstotkov bruto domačega proizvoda, opozarja fiskalni svet. . Druge teme: - Zavod za zdravstveno zavarovanje bo letos posloval z minimalno izgubo - EU voditelji bodo razpravljali o posledicah bližnjevzhodne krize - V Slovenski filharmoniji zaključek 40-ih Slovenskih glasbenih dni

Francúzsko podniká radikálny krok k technologickej nezávislosti a plánuje zmigrovať vyše 2,5 milióna štátnych počítačov na Linux. Kým Európa bojuje za digitálnu suverenitu, v USA OpenAI otvorene podporuje zákon, ktorý by tvorcov AI zbavil zodpovednosti aj v prípade masových katastrof spôsobených ich modelmi.Svet kreatívy zasa zasiahla novinka od Anthropicu. Nástroj Claude Design poháňaný modelom Opus 4.7 dokáže vytvoriť kompletnú vizuálnu identitu webu či aplikácie len na základe textu a nahratých podkladov. Nejde už len o generovanie obrázkov, ale o skutočného dizajnérskeho asistenta. Zároveň sa však objavujú správy o modeli Claude Mythos, ktorý v operačných systémoch odhalil tisíce kritických chýb, o ktorých nikto netušil celé dekády.V novej časti podcastu PočúvAI rozoberajú Ján Trangel a Maroš Žofčin aj príchod aplikácie Gemini na Mac a to, prečo veľké očakávania občas narazia na tvrdú realitu používateľskej skúsenosti.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako AI dokáže pochopiť vizuálnu identitu značky a aplikovať ju na celý projekt.Prečo technologický gigant nechce niesť vinu za zneužitie svojich modelov na škodlivé účely.Čo sa môžeme naučiť od úspešnej distribúcie Gendbuntu, ktorú používajú francúzski žandári.Ako AI spustila preteky v opravovaní kritických dier v prehliadačoch a systémoch.Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

1. Cieľ Markíza 2. Ficov štandard 3. SaS aj KDH v seba uverili predčasne

Veľkonočné prímerie na Ukrajine nevydržalo, napätie na Blízkom východe stúpa a politická mapa regiónu sa mení po páde Viktora Orbána. Začínajú sa objavovať prvé informácie o sprisahaní na ovplyvnenie slovenských volieb a my s napätím čakáme, čo všetko ešte vypláva na povrch.  Generál Pavel Macko analyzuje aktuálny vývoj na frontoch aj v zákulisí globálnej politiky. Veľkonočné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou sa ukázalo ako krátkodobé a krehké. Boje pokračujú a obe strany zintenzívnili útoky vrátane nasadenia rakiet a dronov v hĺbke územia. Generál Pavel Macko hodnotí aktuálnu situáciu na fronte a vysvetľuje, prečo napriek napätiu nie je beznádejná. Na Blízkom východe zatiaľ nepriniesli rokovania medzi USA a Iránom v Islamabade dohodu. Diskutujeme o príčinách neúspechu, zákulisnej diplomacii a o tom, ako by mohla vyzerať ďalšia fáza vyjednávaní. Pozornosť venujeme aj vyhlásenej námornej blokáde Iránu zo strany USA – čo to znamená v praxi a aké kapacity majú Spojené štáty na jej presadenie. Nechýba ani prehľad udalostí v Izraeli, Gaze a Libanone vrátane pokusov o krátkodobé prímerie a diplomatických rokovaní vo Washingtone. V druhej časti sa presúvame do politického zákulisia. Rozoberáme rokovania generálneho tajomníka NATO v Európe, výsledky volieb v Maďarsku a možné dôsledky pádu Viktora Orbána na bezpečnosť regiónu. Otvárame aj otázku zahraničných aktivít slovenskej vlády vrátane návštevy Vietnamu. V rubrike 360 stupňov sa pozrieme na napätie v Juhočínskom mori a aktuálny vývoj medzi Afganistanom a Pakistanom. Epizódu uzatvára citát Jamesa Russella Lowella: „Pýcha a hlúposť sú siamské dvojčence.“

Kto sa bojí rozpomínania na veci minulé? Aké následky má strata komunikácie medzi generáciami? Prečo je historická pamäť dôležitá pre zachovanie slobody? Ako to súvisí s čistkami v našich verejnoprávnych médiách?  Vypočujte si odpovede aj na tieto otázky. Hostia: - Soňa Gyarfášová, novinárka, dokumentaristka - Jaroslav Valent, šéfredaktor časopisu Historická revue

Svet se tiho približuje eni največjih zdravstvenih kriz našega časa, bakterije postajajo vse odpornejše na antibiotike, nova zdravila, ki bi lahko vzpostavila varnostni zid pred superpatogeni, pa veliko prepočasi prihajajo na trg. V Frekvenci X preverjamo stanje v Sloveniji in po svetu in hkrati raziskujemo inovativne rešitve proti nevarni odpornosti bakterij. Sogovorniki: dr. Stanislav Gobec, dr. Martina Hrast Rambaher, David Lukić (vsi s Fakultete za farmacijo v Ljubljani), dr. Bojana Beović (Infekcijska klinika UKC Ljubljana), dr. Irena Zdovc (Veterinarska fakulteta v Ljubljani) in dr. Gianluca Corno (Inštitut CNR-Water Research, Verbania v Italiji) Gost v Xpertizi je Marko Senčar Mrdaković, humani geograf in antropolog z Geografskega inštituta Antona Melika ZRC SAZU. Poglavja: 00:00:20 Uvod ali kaj če pri okužbi ne zaleže več noben antibiotik? 00:04:03 WHO: Skrb vzbujajoče slabljenje razvoja protibakterijskih zdravil 00:05:19 Velika podjetja izstopajo iz razvoja protibakterijskih učinkovin 00:06:20 Kako pa je bilo z antibiotiki v preteklosti? 00:08:49 Kje danes iščejo nove antibiotike in o alternativah 00:12:02 Kaj raziskujejo na Fakulteti za farmacijo? 00:14:40 Kaj infektologe najbolj skrbi? 00:18:56 O odpornosti bakterij proti antibiotikom pri živalih z Ireno Zdovc 00:24:09 Corno: Mikrobna odpornost je globoko vpeta v okoljske procese 00:31:32 Xpertiza: Marko Senčar Mrdaković

Zdravo! Svet še ni padel s tečajev, čeprav vojne ostajajo stalnica, zgodovina pa lep dokaz, da človeštvo rado ponavlja napake, le uniforme se menjajo. Mi se spomnimo na Dnevnik Anne Frank in dobrega vojaka Švejka. Če želite, vas lahko užalimo po naročilu in proti plačilu. Naši junaki skupaj s Charlesom poletijo nad Garambo, preštejejo jajca na vrhu drevesa, najdejo slone in nekaj nosorogov. Douglas je optimist, mi pa ugotovimo, da se narava (v Černobilu) kar sama celi. Nekateri nočejo videti, kako se dela klobasa, če ste med njimi nam pošljite razglednice ali dopisnice in se izogibajte družabnim omrežjem.

Miška išče nov dom. Pripoveduje: Polde Bibič. Napisal: Etienne Dellesert. Prevedla: Nea Mužič Naser. Posneto v studiih Radiotelevizije Ljubljana 1981.

Druga polovica sedemdesetih. Svet je utrujen. Vera v prihodnost ni več samoumevna. Obljube prejšnjih desetletij zvenijo prazno, besede oblasti so izgubile težo, občutek varnosti je izpuhtel. Nekje med strahom in cinizmom nastaja potreba po nečem novem. Nastane nekaj surovega, neposrednega. Nekaj, kar ne čaka dovoljenja. To je – pank! V prvi epizodi radijskega dokumentarca se poglobimo v ozadje nastanka panka, obiščemo New York, se pogovarjamo s slovenskimi poznavalci, merimo utrip na še vedno živih pank prizoriščih. Sogovorniki:  Igor Bašin Gregor Tomc  Igor Vidmar Jasna Babić Zrimšek Rajko Muršič Jaša Bužinel Igor Dernovšek Ian McKaye Drew Stone  Marin Rosić Playlista: Pank - Zgodovina neposlušnosti - YouTube

1. Blokáda Hormuzu môže vyústiť do globálnej stagflácie 2. Vláda tvrdí, že chce podporiť rast, opravuje pritom vlastné daňové zmeny 3. Únik dát zo životopisov na Profesii zvyšuje riziko podvodov 4. Krátko o fiasku v kauze portálu Slovensko.sk, podozrivom tendri v rezorte práce a kritike slovenskej „systémovej oligarchizácie“ 

Epizoda prikazuje kompleksno dvojnost Isaaca Newtona, saj ga ne opiše le kot racionalnega znanstvenika, ampak tudi kot »zadnjega med čarovniki«. Medtem ko ga zgodovina slavi zaradi njegovih matematičnih zakonov gibanja in odkritja univerzalne gravitacije, podkast razkriva, da so bili njegovi znanstveni preboji globoko zakoreninjeni v alkimiji, teologiji in misticizmu. Newton je vesolje dojemal kot božanski kriptogram. Z eksperimenti s strupenimi kemikalijami in razlagami svetopisemskih prerokb je iskal sledi Boga v naravi. Ironično pa so matematični okviri, ki jih je ustvaril za dokazovanje božanske prisotnosti, kasnejšim učenjakom omogočili opis samovzdržnega vesolja, ki deluje brez stvarnika. Newtonovo obsesivno iskanje skritih duhovnih resnic je tako nehote utrlo pot sekularni dobi sodobne znanosti. Izvorni članek: Isaac Newton – zadnji mag, ki je nehote razčaral svet Dialog je ustvarjen s pomočjo orodja NotebookLM.

„Ak zázračným spôsobom konflikt na Blízkom východe rýchlo neskončí a situácia neodeskaluje, Slovensko určite čaká ďalší výrazný nárast cien pohonných hmôt“, hovorí Radovan Potočár z Energie-portálu. „Nie je dlhodobo udržateľné, aby u nás cena zostávala hlboko pod regionálnym priemerom“, dodáva. Od vlády by očakával úpravu spotrebnej dane.Svet čelí najvážnejšiemu ropnému šoku za posledných 50 rokov, ktorý podľa expertov kombinuje krízy zo 70. rokov aj obdobia po roku 2022. Na rozdiel od minulosti však nejde len o ceny palív, ale o celkovú stabilitu globálneho energetického systému. Súčasný konflikt medzi Iránom a koalíciou vedenou Izraelom a USA spôsobil narušenie kľúčových dodávateľských trás vrátane Hormuzského prielivu. Podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre energetiku Fatiha Birola ide o bezprecedentnú kombináciu ropnej a plynovej krízy. Dôsledky už pociťujú domácnosti aj firmy po celom svete vrátane Slovenska. Slovensko už pre ňu čelí aj kritike Bruselu za dvojaké ceny nafty.Čo máme čakať od tejto kombinácie ropnej a plynovej krízy? Téma pre Radovana Potočára z Energie-portálu.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Manipulovať s náboženským presvedčením na dosiahnutie politických cieľov je zneužívaním náboženstva“, tvrdí Juraj Vittek, teológ a katolícky kňaz. „Problém vzniká vtedy, keď náboženský jazyk a určité gestá vyvolávajú dojem legitimizácie konkrétnych politických riešení a konkrétnej vládnej garnitúry“, ilustruje. „Keď kresťanská modlitba začne slúžiť na to, aby vytvárala dojem, že konkrétny politik má autoritu priamo od Boha, tam musíme byť veľmi opatrní a kritickí“, dopĺňa Vittek.Jún 2020. Svet obletela fotografia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pred kostolom drží v ruke Bibliu. Pre jeho priaznivcov to bol symbol obrany kresťanskej Ameriky, pre kritikov ukážka cynického politického marketingu.Marec 2025. Ten istý Donald Trump, opäť v prezidentskom úrade. Tento raz v oválnej pracovni v spoločnosti pastorov, ktorí naňho ako vyvoleného a armádu zvolávajú požehnanie Boha.V americkej politike sa čoraz častejšie objavuje jazyk viery, biblické príbehy aj kazatelia, ktorí tvrdia, že Boh si vybral konkrétneho politika, aby zachránil krajinu. Kde je hranica medzi autentickou vierou a jej zneužívaním na politickú mobilizáciu? A čo na to hovorí kresťanská teológia?Nie je to ani kresťanské, ani evanjeliové – reaguje kňaz a teológ Juraj Vittek.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prek spletnega tečaja Slonline, ki so ga razvili na Centru za slovenščino kot drugi in tuji jezik Filozofske fakultete v Ljubljani, se slovenščine uči skoraj 60 tisoč uporabnikov z vsega sveta. Mesečno pa ga aktivno uporablja od 4000 do 5000 ljudi. Konec lanskega leta so tečaj nadgradili, dodali so mu učbenik, opravili pa so tudi raziskavo o sporazumevalnih potrebah priseljencev. Tokrat bomo zato jezikali o novostih, ki jih je prinesla nadgradnja, o izzivih učenja in poučevanja slovenščine za tujce ter o tem, zakaj bi nas to sploh moralo zanimati.

Vojna v Iráne pokračuje, do svojho diania priamo aj nepriamo zaťahuje viaceré štáty a neistotou okolo vývozu ropy zasahuje celý svet. Kríza prebiehajúca na Blízkom východe od roku 2023 sa tak prehlbuje a nezdá sa, že by ktokoľvek poznal odpoveď na otázku, ako situáciu upokojiť. S novým duchovným lídrom, ktorý sa nepozdáva prezidentovi Donaldovi Trumpovi, či mínami v Hormuzskom prielive sa výsledok zdá ešte menej jasný. O tom, ako vojna proti Iránu pokračuje a čo spôsobuje vo svete, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s bývalým ministrom zahraničných vecí a aktuálne analytikom think tanku Globsec Miroslavom Wlachovským. Zdroje zvukov: BBC, ČT Odporúčanie: V téme tak trochu zostaneme aj pri dnešnom odporúčaní. Ava Rasti je iránska hudobníčka a vizuálna umelkyňa z Teheránu. Ešte ako tínedžerka založila ženskú post-punkovú kapelu v iránskej metropole. Niekoľko rokov už pôsobí ako sólová umelkyňa, ktorá skúma prepojenia ambientu, modernej klasiky a dronu. Tieto slová som si požičala z informácií o koncerte, ktorý má Ava Rasti dnes v bratislavskej Novej Cvernovke. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Dok planeti preti Treći svetski rat, mi smo apsolutno bezbedni. Zašto? Zato što primenjujemo taktiku "aktivne neutralnosti" - sedimo ispod kamena i čekamo da prođe, dok se analitičari u "Hit Tvitu" takmiče ko će više da zahvali predsedniku Vučiću što smo živi. U 227. epizodi Njuz podkasta bavili smo se i neverovatnim ekonomskim otkrićima: konačno smo saznali da je puter u Srbiji skuplji nego u regionu zato što se mnogo krade! Pored cena u marketima, bavili smo se i "uštedama" na tenderima, pa smo prokomentarisali kako je za EXPO 2027 odbijena ponuda od 50 miliona dinara jer je valjda bila previše jeftina. Osvrnuli smo se i na poziv Bake Praseta da gostujemo u njegovom lajvu, objasnili zašto se to neće desiti, a analizirali smo i najnovije uspehe naših ljudi u svetu - konkretno, ambasade Srbije u Lisabonu koja je navodno poslužila kao štek za koks. Za kraj, vodimo vas u Kulu gde na lokalnim izborima penzioneri glume studente na fantomskim listama.

"Dok svet priča o ChatGPT-ju, mi otkrivamo hardversku revoluciju iz Beograda koja omogućava da AI uopšte postoji, i to 20 puta brže od svega što ste videli.“ U drugoj epizodi serijala Pojačalo specijala u saradnji sa kompanijom Next Sillicon, Ivan razgovara sa Markom Skakunom, AI Team Leadom u njihovoj beogradskoj kancelariji, o revoluciji u svetu veštačke inteligencije i hardvera koji je pokreće. Marko pruža detaljan istorijski pregled evolucije kompjuterske snage – od generičkih CPU-ova, preko specijalizovanih GPU-ova, pa sve do ultra-efikasnih ASIC čipova. Kroz razgovor se prati i razvoj samog AI-ja, od ranih neuronskih mreža i kompjuterske vizije do "Transformer" arhitekture i "Scaling Laws" fenomena koji su omogućili pojavu masivnih jezičkih modela poput ChatGPT-ja, fundamentalno menjajući zahteve koje postavljamo pred hardver. U drugom delu, fokus se prebacuje na jedinstveni pristup koji NextSilicon primenjuje kako bi odgovorio na ove izazove. Marko detaljno objašnjava inovativnu "dataflow" arhitekturu koja se fundamentalno razlikuje od tradicionalnih rešenja, omogućavajući hardveru da bude fleksibilan, adaptivan i energetski efikasniji. Poseban akcenat je stavljen na beogradsku kancelariju, koja nije samo podrška, već ključni razvojni centar gde timovi rade na najnaprednijim aspektima tehnologije – od dizajna čipa do AI kompajlera. Kroz Markovu ličnu priču, saznajemo zašto je rad na ovakvim "cutting-edge" projektima u Srbiji postao ne samo moguć, već i izuzetno privlačan za vrhunske svetske stručnjake. Podržite nas na BuyMeACoffee: https://bit.ly/3uSBmoa Pročitajte transkript ove epizode: https://bit.ly/4kGroRD Posetite naš sajt i prijavite se na našu mailing listu: http://bit.ly/2LUKSBG Prijavite se na naš YouTube kanal: http://bit.ly/2Rgnu7o Pratite Pojačalo na društvenim mrežama: FB: https://www.facebook.com/PojacaloRS/ IG: https://www.instagram.com/pojacalo.rs/ X: https://x.com/PojacaloRS LN: https://www.linkedin.com/company/pojacalo TikTok: https://www.tiktok.com/@pojacalo.rs