Podcasts about deti

Vedeli ste, že aj stavanie snehuliaka môže byť súčasťou matematiky? Sedieť v lavici a hľadieť na svet cez okno triedy je len začiatok – skutočné poznanie nás čaká tam vonku.Platforma Hurá von! pod vedením Ivany Poláčkovej dokazuje, že slovenské školstvo môže byť moderné, hravé a prepojené s realitou – a to aj vtedy, keď je vonku zasnežené zima alebo slnečné leto. Veď niet zlého počasia, je len zle oblečený žiak či nepripravený učiteľ.V najnovšom EKOcaste sme sa pozreli na to, ako sa z matematiky stáva dobrodružstvo v snehu a prečo by sa deti mali učiť aj v sadoch či záhradách.Čo sa v Ekocaste dozviete? Aké aktivity sa dajú robiť počas celého roka? Centrom projektov je často Zaježová. Čím je táto lokalita a tamojšia škola dôležitá pre slovenské školstvo? Čo by malo byť tou prvou a najjednoduchšou vecou, ktorú by mal učiteľ alebo rodič urobiť hneď zajtra, ak chce vziať deti aspoň na jednu hodinu von?

Život Ludmily a Viliama Sedlárovcov pripomína cestu okolo sveta. Po okupácii v auguste '68 emigrovali do Švajčiarska, na dôchodok sa presťahovali do Austrálie, po páde komunizmu sa vracali aj na Slovensko. Vtedy sa začal nevšedný filantropický príbeh, ktorý ich oboch prežil. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom približujeme pestré a nevšedné podoby pomáhania. Všetko sa to točí okolo známeho mlyna Klepáč v bratislavskej rekreačnej oblasti Železná studnička. Ten pred znárodnením patril rodine Ludmily Sedlárovej-Rabanovej. Kedysi vychýrenú výletnú reštauráciu uprostred lesov získali manželia Sedlárovci v reštitúcii ako ruinu a rozhodli sa ju opraviť. Ich snom bolo vytvoriť uprostred prírody oázu pre mládež a deti, ktoré oni sami nemali. „Viliam sa pustil do rekonštrukcie, keď mal 70 rokov. Jeho devízou bolo, že dokázal ľudí nadchnúť a dlhodobo ich zapojiť do spolupráce,“ hovorí Peter Robl, správca fondu, ktorý dnes napĺňa filantropický odkaz manželov Sedlárovcov. V podcaste sa dozviete: ako sa Sedlárovci dostali do Švajčiarska, prečo si vybrali Austráliu za miesto svojho dôchodku, ako Viliam pomáhal rodnej obci Jasová, prečo po osemdesiatke chodil na súdya či sa naplní želanie venovať Klepáč deťom. Kto boli manželia Sedlárovci? Ludmila Sedlárová-Rabanová bola prvou vysokoškolskou pedagogičkou genetiky na Slovensku. Viliam vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Po auguste 1968 emigrovali do Švajčiarska, ako šesťdesiatnici sa odsťahovali do Austrálie, kde žili až do Ludmilinej smrti. Viliam sa potom vrátil na Slovensko a venoval sa mlynu Klepáč. Vlani nás opustil vo veku 96 rokov. Kto je Peter Robl? Peter Robl je od júna 2013 správcom Neinvestičného fondu Mlyn Klepáč, ktorý zastrešuje filantropické aktivity Sedlárovcov. Vyše 20 rokov pracuje na manažérskych pozíciách v stavebníctve. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a verejného života. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Potem ko je v Avstraliji konec lanskega leta začela veljati prepoved rabe največjih družbenih omrežij za mlajše od 16 let, o podobni prepovedi razmišljajo tudi v nekaterih evropskih državah, na ravni celotne Evropske unije. Slovenska vlada pa je prav prejšnji konec tedna izjavila, da razmišlja o omejitvi družbenih omrežij za mlajše od 15 let. Kaj mladi na spletu pravzaprav počnejo? Se zavedajo nevarnosti? Se ji znajo izogniti? Je prepoved pravi način za zaščito mladih pred škodljivimi učinki družbenih omrežij? Ali sploh deluje? Kako bodo preverjali starost uporabnikov in uporabnic? Kaj pa klepetalni roboti v obliki umetne inteligence, ki jih uporablja že večina najstnic in najstnikov? Kako poskrbeti za njihovo varnost? Odgovori vnovič v Studiu ob 17.00. Gostje: dr. Jelena Virant Burnik, informacijska pooblaščenka; Nuša Detiček, raziskovalka in doktorska študentka s Fakultete za družbene vede Univerze v Ljubljani; Živa Ahac iz Centra pomoči pri prekomerni rabi interneta Logout; dr. Zala Volčič, z Univerze Monash v Melbournu v Avstraliji; Marko Puschner s točke osveščanja safe.si, ki deluje v okviru Fakultete za družbene vede Univerze v Ljubljani.

Ako vyzerá skutočná hra v meste? A prečo ju naše deti čoraz menej zažívajú?V druhom rozhovore so Sandrou Štasselovou – urbanistkou z Metropolitného inštitútu Bratislavy – sme sa ešte hlbšie ponorili do témy detskej hry vo verejnom priestore.Opäť sme si potvrdili, že nuda je pre dieťa dar, nie problém. Keď necháme deti nudiť sa, vlastnou fantáziou si vymyslia hru samy. A to je základ zdravého vývoja.Rozprávali sme sa o slobode, ihriskách, socializácii a spoločných priestoroch pre komunity. A tiež o tom, prečo mestské deti túto slobodu čoraz viac strácajú.Páči sa ti tento rozhovor? V Mama Gang+ diskutujeme o týchto témach každý deň. Bez algoritmov, bez hate komentárov. Len mamy, ktoré to chápu. → ⁠Pridaj sa k nám

Digitálny svet nie je pre deti problémom. Nastane vtedy, keď mu rodičia nerozumejú. V rozhovore pre našu redakciu vysvetľuje Peter Šebo z projektu Digitálny rodičia, prečo zákazy nefungujú, ako sa deti radikalizujú online, čo znamenajú nevinné emotikony a ako môžu rodičia sprevádzať deti v online svete bez strachu a paniky.

Potem ko je v Avstraliji konec lanskega leta začela veljati prepoved rabe največjih družbenih omrežij za mlajše od 16 let, o podobni prepovedi razmišljajo tudi v nekaterih evropskih državah, na ravni celotne Evropske unije. Slovenska vlada pa je prav prejšnji konec tedna izjavila, da razmišlja o omejitvi družbenih omrežij za mlajše od 15 let. Kaj mladi na spletu pravzaprav počnejo? Se zavedajo nevarnosti? Se ji znajo izogniti? Je prepoved pravi način za zaščito mladih pred škodljivimi učinki družbenih omrežij? Ali sploh deluje? Kako bodo preverjali starost uporabnikov in uporabnic? Kaj pa klepetalni roboti v obliki umetne inteligence, ki jih uporablja že večina najstnic in najstnikov? Kako poskrbeti za njihovo varnost? Odgovori v tokratnem Studiu ob 17.00. Gostje: dr. Jelena Virant Burnik, informacijska pooblaščenka; Nuša Detiček, raziskovalka in doktorska študentka s Fakultete za družbene vede Univerze v Ljubljani; Živa Ahac iz Centra pomoči pri prekomerni rabi interneta Logout; dr. Zala Volčič, z Univerze Monash v Melbournu v Avstraliji; Marko Puschner s točke osveščanja safe.si, ki deluje v okviru Fakultete za družbene vede Univerze v Ljubljani.

Streľba na základnej škole v Novom Meste nad Váhom šokovala rodičov, učiteľov aj deti. Aj keď išlo o žiaka a airsoftovú zbraň, pocit bezpečia sa v jednej chvíli úplne rozpadol. Prečo deti siahajú po násilí a akú rolu v tom zohrávajú sociálne siete? Pýtali sme sa predsedníčky Asociácie školskej psychológie, Lucie Košťálovej.

Počet podnetov Úradu komisára pre deti v roku 2025 výrazne vzrástol. Úrad riešil najmä rodičovské konflikty, ochranu detí pred násilím a dodržiavanie základných práv detí. Viaceré prípady sa týkali aj školských zariadení, centier pre deti a rodiny či porušovania práva na kontakt s rodičmi. Detailnú správu o svojej činnosti úrad predloží Národnej rade Slovenskej republiky. Viac nám povedal Jozef Mikloško, komisár pre deti.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Máme tu tisícky samoživiteliek či mnohopočetných rodín. Sú tu i rodiny s deťmi, ktoré majú závažné zdravotné znevýhodnenia. V čom týmto ľuďom pomôže novela Ústavy o dvoch pohlaviach? Vôbec v ničom, odkazuje exkolegom bývalá poslankyňa KDH Jana Žitňanská. A prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Už tretie kolo vládnej konsolidácie dôkladne testuje hranice nášho údajného sociálneho štátu. Teda toho bájneho Molocha, o ktorom tak mimoriadne rád rozpráva štvoronásobný premiér Robert Fico. Faktom je, že v minulom roku žilo na Slovensku pod hranicou príjmovej chudoby takmer 800 tisíc ľudí - pričom závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu pociťovalo vyše 400 tisíc našich spoluobčanov. I to svedčí o tom, že tento Ficov virtuálny sociálny konštrukt pre mnohých z nás vôbec neexistuje - či minimálne zásadne zlyháva. Táto krajina tak síce môže byť pre starých - aspoň tak to zrejme vnímajú vládne strany bijúce sa o hlasy penzistov, no rozhodne toto nebude štátom pre zdravotne, mentálne či sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov.Štát pritom uťahuje slučku aj v oblasti podpory v nezamestnanosti či podpory v práceneschopnosti a v mene vynútenej inklúzie zasa sťažuje rodičom slobodu pri výbere školy pre ich vlastné deti. Navyše, pre deti vo vážnych psychických problémoch máme k dispozícií len niekoľko desiatok pedopsychiatrov a tak je mládež, ktorá v čoraz väčšej miere čelí až existenciálnym výzvam i hrozbám, je odsúdená na až neznesiteľne dlhé čakacie lehoty. Tak pre koho je vlastne tento údajne sociálny štát a ako to, že v spoločnosti i štátnych politikách sa čoraz viac selektuje, kto si našu podporu - či aspoň záujem, zaslúži a kto už toho vraj hoden nie je?Ráno Nahlas s bývalou poslankyňou parlamentu i europarlamentu a dlhoročnou expertkou na tieto témy Janou Žitňanskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Máme tu tisícky samoživiteliek či mnohopočetných rodín. Sú tu i rodiny s deťmi, ktoré majú závažné zdravotné znevýhodnenia. V čom týmto ľuďom pomôže novela Ústavy o dvoch pohlaviach? Vôbec v ničom, odkazuje exkolegom bývalá poslankyňa KDH Jana Žitňanská. A prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Už tretie kolo vládnej konsolidácie dôkladne testuje hranice nášho údajného sociálneho štátu. Teda toho bájneho Molocha, o ktorom tak mimoriadne rád rozpráva štvoronásobný premiér Robert Fico. Faktom je, že v minulom roku žilo na Slovensku pod hranicou príjmovej chudoby takmer 800 tisíc ľudí - pričom závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu pociťovalo vyše 400 tisíc našich spoluobčanov. I to svedčí o tom, že tento Ficov virtuálny sociálny konštrukt pre mnohých z nás vôbec neexistuje - či minimálne zásadne zlyháva. Táto krajina tak síce môže byť pre starých - aspoň tak to zrejme vnímajú vládne strany bijúce sa o hlasy penzistov, no rozhodne toto nebude štátom pre zdravotne, mentálne či sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov. Štát pritom uťahuje slučku aj v oblasti podpory v nezamestnanosti či podpory v práceneschopnosti a v mene vynútenej inklúzie zasa sťažuje rodičom slobodu pri výbere školy pre ich vlastné deti. Navyše, pre deti vo vážnych psychických problémoch máme k dispozícií len niekoľko desiatok pedopsychiatrov a tak je mládež, ktorá v čoraz väčšej miere čelí až existenciálnym výzvam i hrozbám, je odsúdená na až neznesiteľne dlhé čakacie lehoty. Tak pre koho je vlastne tento údajne sociálny štát a ako to, že v spoločnosti i štátnych politikách sa čoraz viac selektuje, kto si našu podporu - či aspoň záujem, zaslúži a kto už toho vraj hoden nie je? Ráno Nahlas s bývalou poslankyňou parlamentu i europarlamentu a dlhoročnou expertkou na tieto témy Janou Žitňanskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hostia: Magdaléna Fábryová (zakladateľka OZ Detský čin roka) a Erich Mistrík (Prof. PhDr., 24 rokov je v porote). | Nahrávky: Tri príbehy z detského činu roka 2025. | Aké sú naše deti? Ak sa pozrieme na tie, ktoré každoročne oceňujeme v rámci Detského činu roka, tak vedia byť rozhodné, múdre, láskavé a ohľaduplné. Vedia prejaviť odvahu, aj rozvahu. Ale sú aj zraniteľné a neisté. Kto a čo ich najviac formuje? Sú našou nádejou a ich činy nám pripomínajú, že aj napriek ťažkostiam je na svete, okolo nás aj veľa dobroty. Viac už v Kontaktoch s Petrou Strižkovou. | Aké sú naše deti? | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Nedeľa po Novom roku Videli sme Jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján 1,14b Lukáš 2,41-52 41 Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. 42 Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom. 43 Po skončení sviatočných dní, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli. 44 Keďže sa domnievali, že je niekde v skupine pútnikov, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. 45 Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam. 46 Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. 47 Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. 48 Keď ho zbadali, stŕpli od úžasu a jeho matka mu povedala: „Dieťa moje, čo si nám to urobilo? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali.“ 49 On im odpovedal: „Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“ 50 No oni neporozumeli slovu, ktoré im povedal. 51 Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci. 52 A Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí. Ako jeden deň ovplyvňuje šesť ostatných. Zabudnúť dieťa v kostole a prísť na to až o deň na spiatočnej ceste, tak to by sa dnes už asi nemohlo stať. Dnes by sme takýchto rodičov pokladali za nezodpovedných a hrozilo by im za to aj väzenie. A 12-ročné dieťa, ktoré by zvládlo tri dni vo veľkom meste, medzi cudzími ľuďmi, to tiež nie je veľmi bežná vec. Ale nemyslím si, že to evanjelista Lukáš zachytil preto, aby nám povedal iba toto. Tento text hovorí o inej, dôležitejšej veci. Nech to už niekomu znie akokoľvek zákonnícky, či staromódne, nedeľa je deň, keď máme byť spolu ako rodina v chráme. Deti, rodičia, starí rodičia, všetky generácie, susedia, priatelia – ako komunita. Ako ľudia, ktorí sú radi spolu, ktorí sa majú o čom porozprávať, ktorí vedia, že Pán Boh je uprostred nich a ktorí s Bohom žijú. S tým súvisí aj jeden výnimočný detail. O Ježišovi sa píše: „…prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom“. Poslušnosť, milosť, ale aj to prospievanie múdrosťou, to všetko sú znaky vplyvu Božieho Ducha na život človeka. A tu už hovoríme aj o nás, dospelých, nie iba o deťoch. Prospievať múdrosťou, byť medzi ľuďmi milý a poslušný Bohu, to je záruka pokojného a požehnaného života. Presne po takom všetci túžime. Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem Ti, že na mňa vplývaš každú nedeľu Svojím slovom a robíš zo mňa pokojného, milého a rozumného človeka. Amen. Pieseň: ES 209 Autor: Jaroslav Petro Túžobne som očakával Hospodina, sklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc. Žalm 40,2 Chorý Mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma zaniesol do rybníka, keď sa zvíri voda; kým ta dôjdem sám, zostúpi predo mnou iný.“ Ježiš mu povedal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ Ján 5,7-8 1.Jána 5,11-13 • Izaiáš 61,1-3(4.9)10-11 • Žalm 93 •  Modlíme sa za: Myjavský seniorát Otázky na rozjímanie: Ako dnes robím nedeľu dňom rodiny v chráme, zaoberajúc sa Otcovými vecami? Čo pre mňa znamená prospievať múdrosťou a byť milý Bohu i ľuďom pod vplyvom Ducha? Ako Ježišova poslušnosť matke inšpiruje moje vzťahy v rodine a komunite? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Zdravotná sestra Peggy Pažitná, ktorá pracovala 21 rokov s ťažko chorými deťmi na detskej onkológii. O ich príbehoch a o nádeji napísala už tretiu knihu „Deti môjho srdca“. S potrebou pomáhať iným sa zrejme narodila a preto sa stala zdravotnou sestrou. Hovoriť s KAtou Martinkovou bude aj o jej adoptovaných deťoch v Keni, Indii a Tanzánii, o živote na vidieku i o jej veľkej rodine. | Hostka: Peggy Pažitná (zdravotná sestra). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Hosť podcastu: KRISTÍNA TORMOVÁ, autorka Zhovárame sa o jej najnovšej knihe O rodičovaní, čo je 14 rozhovorov s odborníkmi, ktoré rozoberajú rôzne témy rodičovstva a výchovy. Ako vznikala táto kniha a prečo sa zrodila? Rozoberáme niektoré rozhovory v knihe, napríklad s Jankou Zemandl, Denisou Zlevskou, Martinou Vagačovou, Soňou Pekarovičovou... Rôzne témy ako emócie, určenie hraníc, spánok, strach z vlastných chýb, traumy z detstva, bonding, špeciálne deti... Prečo Kristína cituje Evu Mázikovú :) a ktorú vetu? Čo je to 6-sekundový bozk a prečo by sme ho mali vyskúšať? Ak ustáť starých rodičov a čo robiť, ak narúšajú naše výchovné hranice?

Today's episode is about a few of the many attractions in the month of December in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from today's topic. You will also learn how to say “That's something you can't forget“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short summary of today's topic.Episode notesIn today's episode, I'm talking about a few of the many attractions in the month of December in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from today's topic. You will also learn how to say “That's something you can't forget“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short summary of today's topic.Slovak lesson1.    škorica (cinnamon), 2.    klinčeky (cloves)3.    sladká medovina (sweet mead)4.    teplý punč (warm punch)5.    varené víno (mulled wine)6.    obrátená pyramída (inverted pyramid)7.    sladké kráľovstvo (sweet kingdom)8.    perníkové pečenie (gingerbread baking)9.    bláznivé nápady (crazy ideas)10. To sa nedá zabudnúť. (That's something you can't forget.)Zhrnutie (Summary)December 2025 na Slovensku vyzerá ako mesiac, ktorý si povedal, že bude robiť všetko naraz – a ešte k tomu s úsmevom. Po celej krajine sa strieda zimná romantika s hudobnými koncertmi, vianočnými trhmi, ktoré voňajú medovinou, teplým punčom a vareným vínom. V Bojnickom zámku sa opäť prebúdzajú duchovia minulých Vianoc, zatiaľ čo v Nízkych Tatrách vzniká rozprávkový svet plný tisícok sviečok a vo Vysokých Tatrách na Hrebienku vyrástla katedrála z ľadu. Deti majú radosť zo Smejka a Tanculienky, dospelí objavujú jazz v obrátenej pyramíde Slovenského rozhlasu, a Košice sa menia na sladké kráľovstvo počas veľkého perníkového pečenia. Celý mesiac pôsobí ako veselý, lesklý kolotoč tradícií, hudby a trochu bláznivých nápadov, ktorý robí z decembra čas, na ktorý sa jednoducho nedá zabudnúť.Timestamps00:34 Introduction to the episode02:29 Pre-Christmas activities in Slovakia 202505:03 Fun fact 109:17 Fun fact 209:50 Fun fact 312:47 Slovak lesson17:01 Summary in Slovak18:27 Summary in English19:44 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Hostia: Michal Božík (psychológ; Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie) a Andrea Cox (odborníčka na digitálne občianstvo, riaditeľka organizácie digiQ). | V Austrálii od dnes platí zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Hlasy o regulácii vekovej hranice sa ozývajú aj v Európe a súhlasí s ňou aj Slovensko. Je zákaz skutočným riešením alebo hrozí, že sa mladí ľudia presunú na ešte nebezpečnejšie platformy? Kto kontroluje už dnes platné pravidlá, aby sociálne siete nepoužívali deti mladšie ako 13 rokov? Akú úlohu majú v prevencii zohrávať rodičia, učitelia, či detskí psychológovia? Téma tohto vydania Kontaktov s Michalom Čabákom. | Zákaz sociálnych sietí pre deti. | Moderuje: Michal Čabák; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Politika dhe aktualiteti, të para ndryshe. Shkundja sarkastike e realitetit politik dhe social që jetojmë me një prej figurave më të pëlqyera të humorit shqiptar si edhe një prej personazheve më të dashura të televizionit. Pse Shqipëria është kjo që është, pse shqiptarët janë siç janë, një vështrim plot humor mbi jetën që bëjmë që do t'ju sjellë gjendje të mirë shpirtërore përpara se të mbyllni ditën tuaj.

Šteniatka! Dnes máme pre vás opäť epizódu s kategórie Lužifčák vzdeláva! Samozrejme vás nebudeme vzdelávať my. Ozvali sa nám kamaráti z Finaxu, lebo ich chalani majú novú knihu, Koľko stojí vaše šťastie? A je dôležité aby sa dostala medzi ľudí. A tak nás poprosili, či by sme nevyspovedali jedného z jej autorov Šimona. Veľmi zanieteného mladého ekonóma študovaného v Amsterdame, ktorý nám skúsi vysvetliť ako narábať s peniazmi, aby vám z toho nestáli vlasy dupkom. Veríme, že vás táto naša debata bude baviť tak, ako bavila nás.A vybavili sme pre vás aj zľavový kód. "LUZIFCAK10"Na stránke https://www.finax.shop/kniha-kolko-stoji-vase-stastie/A dostanete zľavu vo výške 10 % z aktuálnej predajnej ceny.Kód je platný do 20.12.2025Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 32 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Alebo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠herohero.co/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtube⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠youtu.be/_URp0bYJsjUNáš dnešný hosť je ⁠⁠⁠⁠linkedin.com/in/Simon-pekar-614238224/Prípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Informácie zaznievajúce v tomto podcaste slúžia výhradne na vzdelávacie a zábavné účely. Nič z obsahu nie je finančné poradenstvo ani odporúčanie na nákup či predaj akýchkoľvek investícií. Finančné trhy a investovanie sú spojené s rizikom a pred akýmkoľvek rozhodnutím by ste sa mali poradiť s kvalifikovaným odborníkom. Hostia aj tvorcovia podcastu nenesú zodpovednosť za vaše investičné rozhodnutia. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.Na epizóde spolupracovala firma Finax Tech s. r. o.

Vianočné nákupy sú v plnom prúde a jedným z tohtoročných hitov sú hračky s umelou inteligenciou – bábiky či plyšáky, ktoré sa vďaka zabudovaným chatbotom s umelou inteligenciou dokážu s deťmi rozprávať. Čo však na prvý pohľad vyzerá ako nevinná zábava, môže skrývať vážne nebezpečenstvo. Výskumníci odhalili, že niektoré z týchto hračiek navádzali deti na nebezpečné správanie či dokonca poskytovali sexuálne rady.V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s redaktorkou Živé.sk Luciou Kobzovou o tom, ako tento trh vyzerá, aké konkrétne škandály sa s AI hračkami spájajú a prečo predstavujú riziko nielen pre bezpečnosť, ale aj pre psychický vývin detí.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako fungujú hračky s AI a aké modely využívajú.Šokujúce zistenia výskumníkov: Hračky radili deťom s ohňom aj nožmi.Psychologické riziká: Závislosť, strata kontaktu s realitou a nahrádzanie vzťahov.Prečo je problematické, keď AI simuluje empatiu a „rozumie“ dieťaťu lepšie ako rodič.Kyberbezpečnosť: Pri hračkách s AI je problémom aj možné nahrávanie konverzácií, únik dát a možnosť zneužitia hackermi.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Byť dobrým učiteľom znamená rozprávať sa so žiakmi a tam sú dovolené všetky otázky. Ak sa niekto otázok bojí alebo ich zhadzuje falošnými dilemami o strieľaní, tak je to prejav zúfalstva, hovorí ocenená a skúsená učiteľka Eva Oravcová. Prečo naše deti odtiaľto hromadne utekajú?Rovnako ako v Novembri 1989, tak i dnes - po 36. rokoch, sa opäť stali predmetom verejného záujmu. No a ako vtedy- keď z nich komunisti robili nesvojprávne západnou propagandou oblbnuté deti, tak aj dnes o nich často počúvame, že je to iba akási ľahko zmanipulovateľná masa nezrelých mládežníkov, ktorým vôbec neprísluší zasahovať do verejného diania. Sú to pritom presne tie isté deti, o ktorých tak radi verejne deklarujeme, že je to naša budúcnosť, na ktorej nám v tejto spoločnosti údajne záleží najviac zo všetkého. Ale, je tomu naozaj tak? Isteže, záleží nám na našich deťoch, zjavne však iba do momentu, keď prejavia svoj vlastný názor. Názor, ktorý zodpovedá ich veku, mladíckym ideálom, ale ktorý sa s tou našou - neraz životom i kompromismi obrúsenou realitou, otvorene a kruto zráža. Veď, ako inak by tomu napokon malo byť?To, čo našim deťom ponúkame je pritom ďaleko za hranicou našich vlastných možností. Výsledky nedávneho medzinárodného testovania PISA totiž označil i samotný minister školstva za doslova "národnú tragédiu." Výsledky totiž ukazujú Slovensko ako krajinu, kde až príliš mnoho našich študentov nerozumie tomu, čo čítajú (ak vôbec čítajú) a kde až príliš veľa našich žiakov uviazlo v pasci socioekonomického prostredia, z ktorého pochádzajú. No a hlboko pod priemerom vyspelých krajín OECD sme na tom aj v matematike.Pomôže zavedenie povinnej maturity z matematiky a prečo dnes máme na Slovensku už len pár špecializovaných matematických tried? Čo môže matematika dať našim deťom a ako ju učiť tak, aby zaujala? No a čo dnes vlastne trápi našu mládež a čo zasa kvári slovenských učiteľov? A napokon, prečo toľko našich detí hromadne z tejto krajiny uteká a dá sa to vôbec nejako zastaviť?Témy a otázky pre dlhoročnú učiteľku jednej z mála špecializovaných tried matematiky na Gymnáziu JG Tajovského v Banskej Bystrici a laureátku ceny Nadácie Dionýza Ilkoviča Evu Oravcovú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Byť dobrým učiteľom znamená predovšetkým sa so žiakmi rozprávať no a tam sú dovolené všetky otázky. Ak sa niekto otázok bojí alebo ich zhadzuje falošnými dilemami o strieľaní, tak je to prejav zúfalstva, hovorí ocenená a skúsená učiteľka Eva Oravcová. Prečo naše deti odtiaľto hromadne utekajú?Rovnako ako v Novembri 1989, tak i dnes - po 36. rokoch, sa opäť stali predmetom verejného záujmu. No a ako vtedy- keď z nich komunisti robili nesvojprávne západnou propagandou oblbnuté deti, tak aj dnes o nich často počúvame, že je to iba akási ľahko zmanipulovateľná masa nezrelých mládežníkov, ktorým vôbec neprísluší zasahovať do verejného diania. Sú to pritom presne tie isté deti, o ktorých tak radi verejne deklarujeme, že je to naša budúcnosť, na ktorej nám v tejto spoločnosti údajne záleží najviac zo všetkého. Ale, je tomu naozaj tak? Isteže, záleží nám na našich deťoch, zjavne však iba do momentu, keď prejavia svoj vlastný názor. Názor, ktorý zodpovedá ich veku, mladíckym ideálom, ale ktorý sa s tou našou - neraz životom i kompromismi, obrúsenou realitou, otvorene a kruto zráža. Veď, ako inak by tomu napokon malo byť?To, čo našim deťom ponúkame je pritom ďaleko za hranicou našich vlastných možností. Výsledky nedávneho medzinárodného testovania PISA totiž označil i samotný minister školstva za doslova "národnú tragédiu." Výsledky totiž ukazujú Slovensko ako krajinu, kde až príliš mnoho našich študentov nerozumie tomu, čo čítajú (ak vôbec čítajú) a kde až príliš veľa našich žiakov uviazlo v pasci socioekonomického prostredia, z ktorého pochádzajú. No a hlboko pod priemerom vyspelých krajín OECD sme na tom aj v matematike.Pomôže zavedenie povinnej maturity z matematiky a prečo dnes máme na Slovensku už len pár špecializovaných matematických tried? Čo môže matematika dať našim deťom a ako ju učiť tak, aby zaujala? No a čo dnes vlastne trápi našu mládež a čo zasa kvári slovenských učiteľov? A napokon, prečo toľko našich detí hromadne z tejto krajiny uteká a dá sa to vôbec nejako zastaviť?Témy a otázky pre dlhoročnú učiteľku jednej z mála špecializovaných tried matematiky na Gymnáziu JG Tajovského v Banskej Bystrici a laureátku ceny Nadácie Dionýza Ilkoviča Evu Oravcovú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Žiak napíše diktát so štyridsiatimi chybami a dostane päťku. Ten istý žiak na sebe začne pracovať a ďalší diktát napíše lepšie o desať chýb. Je to rapídne zlepšenie, no aj tak dostane znova päťku. Pretože tak to hovoria tabuľky. Toto je dokonalý príklad demotivácie žiaka, ktorý sa snaží a chce sa zlepšiť. Známky sú v rámci školského hodnotenia dnes v prevahe. Existuje však aj takzvané formatívne hodnotenie, ktoré slovne ohodnotí žiakov proces na ceste vzdelávania sa. A to vraj rodičom povie oveľa viac ako napríklad taká trojka. Šarkan v Nedeľnej Talkshow privítal lektorky Inšpirácie Dagmar Kožinovú a Gabrielu Šarníkovú.

Digitálni rodičia je názov podcastu, ktorí tvoria Barbora Okruhľanská a Peter Šebo. Obaja pracujú v digitálnom marketingu a podstatou ich projektu Digitálni rodičia je vzdelávať rodičov, ktorí majú deti vo veku 0 – 18 rokov, o najnovších trendoch v online prostredí a moderných technológiách. Ponúkajú odpovede na najčastejšie otázky rodičov ohľadom smartfónov, sociálnych sietí, influencerov, kyberšikany a vlastne všetkého, čo sa online sveta týka. Už druhý rok po sebe sa stali Podcastom roka na Slovensku v kategórii Voľnočasový podcast.

Pri príležitosti Svetového dňa prevencie týrania a zneužívania detí a tiež Svetového dňa detí – UNICEF sa pozrieme na to v akej miere sa deti na Slovensku stretávajú s násilím, ktoré deti sú najviac ohrozené aj ako je nastavený systém prevencie. S Kamilom Peterajom si zaspomíname na situáciu v kultúre pred 17. novembrom 1989 a pozveme vás aj na Medzinárodný charitatívny bazár.

Today's episode is about what Slovaks eat every day. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “What do Slovaks eat?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short article about what Slovaks eat every day.Episode notesIn today's episode, I'm talking about what Slovaks eat every day. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “What do Slovaks eat?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short summary of what Slovaks eat every day.Slovak lesson1.    edlo (food, meal)2.    raňajky (breakfast)3.    obed (lunch)4.    večera (dinner)5.    chlieb (bread)6.    maslo (butter)7.    šunka (ham)8.    syr (cheese)9.    káva (coffee)10. kakao (hot cocoa)11. polievka (soup)12. vývar (broth)13. fazuľová polievka (beans soup)14. rezeň (schnitzel)15. zemiaky (potatoes)16. guláš (goulash)17. paštéka / paštéta (pâté)18. nátierka (spread)19. koláč (pastry)20. chutné (tasty)21. Čo jedia Slováci? (What do Slovaks Eat?)SUMMARYČo jedia Slováci každý deňSlováci milujú jednoduché a chutné jedlo. Ráno väčšina ľudí raňajkuje rýchlo – chlieb s maslom, syrom alebo šunkou a šálka čaju alebo kávy. Deti majú rady sladšie raňajky – kakao, koláč alebo chlieb s Nutellou.Na obed je vždy teplé jedlo. Začína sa polievkou – napríklad kurací vývar alebo fazuľová polievka. Potom nasleduje hlavné jedlo, ako rezeň so zemiakmi alebo segedínsky guláš. V školách majú deti podobné obedy, len trošku jednoduchšie.Večera býva ľahšia. Ľudia si dajú chlieb s nátierkou, syrom alebo paštékou. Cez víkend sa však varí viac. Nedeľný obed s polievkou, pečeným mäsom a koláčom je pre mnohé rodiny tradícia.Timestamps00:33 Introduction to the episode02:28 Slovak traditional meals06:42 Fun fact11:44 Slovak lesson17:50 Summary of what Slovaks eat every day in Slovak.19:18 Translation in English21:54 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Hostia: Jozef Mikloško (komisár pre deti) a Mariana Kováčová (špeciálna pedagogička a riaditeľka organizácie Centra Slniečko). | 19. november je Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí, 20. november zas Svetový deň detí - UNICEF. V akej miere sa deti na Slovensku stretávajú s násilím a aké podoby toto násilie máva? Ktoré deti sú najviac ohrozené – týka sa násilie viac určitých sociálnych skupín? Mení sa miera a forma násilia vo virtuálnom priestore? Aký je súvis medzi násilím a zneužívaním detí a chudobou? Komisár pre deti upozornil napríklad na prípady núteného žobrania. Ako sa zhoršujúca ekonomická situácia rodín prejavuje na deťoch? Ako je nastavený systém prevencie páchania násilia na deťoch? NKÚ napríklad v aktuálnej správe informuje o pretrvávajúcom probléme nedostatku školských psychológov. Akútny je aj nedostatok detských psychiatrov. Téma prevencie a zlepšenia ochrany detí pred násilím sa objavuje aj medzi prioritami definovanými v Programovom vyhlásení vlády. Aký je odpočet reálnych krokov k zlepšeniu situácie? | Násiliu a zneužívaniu čelia aj deti. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Lívia Halmkan Smiešna (riaditeľka OZ Tlakový hrniec) a Danica Caisová (sexuologička a psychiatrička). | Nahrávka: Odborník na technológie Ondrej Macko: Dá sa mobil alebo PC zabezpečiť tak, aby sa k deťom nedostal pornografický obsah? | Deti a tínedžeri závislí od pornografie. Závislosť od pornografie. Moje dieťa pozerá porno... Čo teraz? Mám mu vynadať, alebo sa s ním o tom porozprávať? Je to v jeho veku normálne, že si občas niečo pozrie? Kedy ide o závislosť a aké sú jej dôsledky? V tomto vydaní Kontaktov Petra Strižková rozoberá tému: Závislosť od pornografie - časť prvá - deti a tínedžeri. | Závislosť od pornografie. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Rok 2009, Košice, dve deti. Rok 2012, Huncovce, žena a jej dve deti. Tri roky neskôr, Malcov, 97 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. 2016, Košice, Mašličkovo, jedno dieťa. Rok 2021, Sabinov, dvaja dospelí. Marec 2025, Veľký Šariš, päť detí a žena. A napokon 10. november 2025, Košice, Mašličkovo, dve deti. Je to len časť tragédií, ktoré opakovane zasahujú extrémne chudobných ľudí z osád na Slovensku. Tí s klesajúcou teplotou stoja pred dilemou, či si zakúria a riskujú požiar, alebo zmrznú. Dá sa s tým spraviť niečo dostatočne rýchlo na to, aby sme o podobných nešťastiach viac nepočuli? O téme sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s moderátorkou a redaktorkou denníka SME Zuzanou Kovačič Hanzelovou. Zdroj zvukov: STVR Odporúčanie Už túto nedeľu – 16. novembra sa vo viacerých slovenských mestách uskutoční festival Nežná. Hodnoty, ktoré pred 36 rokmi vybojovali odvážni jedinci, môžete osláviť aj v spoločnosti denníka SME. V Bratislave sa na Námestí slobody budú v rámci festivalu konať hneď tri verejné nahrávania našich podcastov. O 11. hodine sa v Dejinách moderátor Jaro Valent bude rozprávať s publicistkou Soňou Gyarfášovou a historikom Ľubomírom Morbacherom o tom, ako november ’89 prežívali politickí väzni a či sa dočkali právnej, finančnej alebo aspoň ľudskej satisfakcie. V Aréne Naživo sa zase Jana Krescanko Dibáková stretne s hercom a bývalým ministrom kultúry Milanom Kňažkom a herečkou Kristínou Tormovou. Diskusia o angažovaní sa za slobodu sa bude konať medzi 14. a 15. hodinou. A napokon sa o 17. hodine môžete pozrieť na nahrávanie Dobrého rána sobota so Zuzanou Kovačič Hanzelovou a Jakubom Filom, ktorí sa s herečkou Zuzanou Fialovou a hudobníkom a riaditeľom festivalu Pohoda Michalom Kaščákom zamyslia nad tým, akou krízou si demokracia prechádza dnes a či o ňu nebudeme musieť bojovať znovu. Vstup na všetky diskusie je voľný, nájdete nás v Stane slobody, na Námestí slobody v Bratislave, už túto nedeľu 16. novembra. Tešíme sa na vás! A to nie ešte nie je všetko, ak hľadáte program na dnešný večer, tak Piatoček dnes o 19.30 robí v Kácečku vedomostnú súťaž Nie alebo áno, v ktorej si môžete overiť svoje vedomosti z bizarností politiky fyzicky na mieste, ale aj online doma. Lístky nájdete na www.piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Posielať študentov zomierať do vojny môže len zúfalý človek

S Vierkou Končo, ktorá stojí za projektom Prizeranie, sme sa rozprávali o hraniciach. O tom, čo pre nás hranice znamenajú, ako ich nastavujeme svojim deťom, svojmu okoliu aj ako sa nám ich darí držať. Čo to znamená byť prísna a prečo sa iným zdá, že sme prísne v nesprávnych situáciách?Prebrali sme aj klasické situácie ako odchod z domu, zatvorené dvere na toalete či rozdielne hranice rodičov pri výchove. No a nezabudli sme na aktuálnu tému darčekov a Vianoc.

Čo naše deti zažívajú v škole? Učíme ich to, čo potrebujú? Prečo nevieme urobiť spoločnú reformu školstva? Čo nás vo vzdelávaní čaká, ak ho nezmeníme? Hosť: Daniel Bútora, exminister školstva, manažér

V novej epizóde relácie What the Fakt bola hosťom detská psychologička Dominika Boka z platformy K sebe, ktorá otvorene hovorila o výchove detí a prístupe rodičov. Vysvetlila, ako môžu rodičia lepšie porozumieť detskej psychike a prečo je dôležité dávať deťom hranice aj pocit bezpečia zároveň. Túto tému intenzívne rieši aj Orange, ktorý predstavil Paušálik - prvú zmluvu pre dieťa, ktoré si tak buduje pocit zodpovednosti a dôvery. S prvou zmluvou prichádza aj zodpovednosť a starostlivosť o pohyb na internete, preto určite navštív https://www.beznastrah.online - kde sa dozvieš, ako zodpovedne využívať online priestor.V relácii sme ďalej rozobrali najčastejšie chyby, ktorých sa rodičia dopúšťajú v dobrej viere, aj to, ako sa správanie dospelých premieta do správania ich detí. Dominika priniesla konkrétne rady, ako zvládať konflikty, emócie a budovať zdravý vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Epizóda je plná praktických postrehov, ktoré môžu pomôcť každému, kto chce lepšie porozumieť detskému svetu.

Hostka: Ing. et Bc. Ľubica Bátoryová , hlavný animoterapeut, špecializácia na canisterapiu, senzorickú integráciu Môžu zvieratá skutočne pomáhať pri terapii? Nie je to len milá predstava – je to každodenná realita v centre Physio Canis, ktoré Ľubica Bátoryová spolu s manželomzaložila s víziou, že zvieratá dokážu byť plnohodnotnými terapeutickými partnermi. V tejto epizóde sa dozviete, čo všetko ovplyvňuje úspešnú terapiu, ako sa rodilo centrum, prečo nie je terapia len o psoch, a ako sa slimák či morča môže stať členom humánno-animálneho tímu. Príbeh o odvahe, spolupráci a sile spojenia človeka a zvieraťa.

Dnes k nám prišiel s Kubom trošku pofotrovať Juraj Andrejka, tvorca podcastu fotroviny. Užívajte!Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú verziu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Alebo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠herohero.co/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtube⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠youtu.be/J7lHIEYp6kgNáš dnešný hosť je ⁠⁠⁠instagram.com/fotroviny/Prípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova, alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Miro Jaroš je slovenský spevák, ktorý sa 11 rokov venuje detskej tvorbe, ktorá je ozaj mimoriadne populárna. Okrem toho zbiera hudobné raritky svojich obľúbených interpretov, na budúci rok chystá najväčšiu rodinnú diskošou.

Vo vydavateľstve Denníka N vyšiel komiksový román o dunajskostredskej mafii deväťdesiatych rokov s názvom 113 rán. S jeho autorom Gáborom Gyenesom a Jaroslavom Spišiakom, ktorý v pozícii policajta zažil mnohé z udalostí z knihy na vlastnej koži, sa rozprával Braňo Bezák.

Dve blicujúce mačiatka, život pod bufetom, rieka Dinga Donga a vrabec Kubo. Tak aj o tom je nová hudobná rozprávka Tom a Lola, ktorá obohatila repertoár divadla Nová Scéna. Podľa spoluautora Martina Žúžiho a dramaturgičky Andrey Bučko je to hra, ktorá bude baviť všetky deti, ale aj tie, ktoré mali už dávno osemnásť.

Každý rodič má mať nárok umiestniť dieťa v škole najbližšie k svojmu bydlisku. Tak to teraz nie je a to je diskriminácia, povedal minister školstva a podpredseda strany Hlas-SD Tomáš Drucker v relácii Ide o pravdu.

Lebo naše dievčatá sú. Mám podozrenie, že nemajú v poriadku sluch

Matky si opäť vymieňajú telá s dcérami, no tentoraz to nebude len dvojhra. Do toho záhadné zmiznutie detí z jednej triedy, pri ktorom nevyzerajú nevinne učiteľka ani školník. Pridáme aj erotickú drámu o zakázanom vzťahu a silný príbeh ukrajinskej bojovníčky za ženské práva. Čo z toho sa oplatí vidieť? Pustite si nový diel .týždňa vo filme a možno sa dozviete.

Today's episode is about Slovak Reflexive Pronouns. You will also learn how to ask “Do you have your plans for the weekend?” in Slovak.Episode notesToday's episode is about Slovak Reflexive Pronouns. You will also learn how to ask “Do you have your plans for the weekend?” in Slovak. Slovak lessonA) Sentences with reflexive pronouns "sa", "si":1.    Ráno sa umývam studenou vodou. (In the morning, I wash myself with cold water.)2.    Pripravím si zábavný plán na hodinu slovenčiny. (I prepare myself a fun plan for Slovak class.)3.    V triede sa všetci žiaci smejú. (All the students in the class are laughing.)4.    Na obed si objednám zdravé jedlo. (I order myself healthy food for lunch.)5.    Večer sa snažím relaxovať. (I try to relax myself in the evening.)B) Sentences with the reflexive pronoun "svoj":6.    Mám rada svoju mačku. (I like my cat.)7.    Anna našla svoj kľúč v kabelke. (Anna found her key in her purse.)8.    Marek opravil svoj bicykel. (Marek fixed his bike.)9.    Deti si upratali svoje izby. (The children cleaned their rooms.)10. Mária si obliekla svoju novú sukňu. (Mária put on her new skirt.)11. Priatelia plánujú svoj víkend. (Friends are planning their weekend.)12. Máte svoje plány na víkend? (Do you have your plans for the weekend?)Timestamps00:37 Introduction to the episode02:18 Announcement03:03 Slovak lesson11:47 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učitieliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejší, vedia viac a sú aj aktívnejší i smelší. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas,, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Supermoderná nemocnica v bratislavských Vajnoroch nahradí bradaté plány s Rázsochami. Pozemok či umiestnenie nevyvolávajú otázniky, do celého procesu sa však dostáva ministerstvo obrany a otázky transparentnosti. Po schválení vládou sme už len na krok od príchodu prvého bagra a hľadania viac ako jednej miliardy eur.O "pre a proti", stavebných plánoch, reálnych možnostiach a očakávaniach v spojitosti s novou nemocnicou v podcaste Dobré ráno diskutovala Jana Krescanko Dibáková s analytičkou a bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva Janou Ježíkovou.Zdroj zvukov: TA3, MarkízaOdporúčanie:Dnes mám pre vás hradné a výletné odporúčanie. Na viaceré slovenské hrady sa vracajú šermiari a rytierske slávnosti a ako bývalá šermiarka vám poviem, dajte im v nasledujúcej sezóne šancu. Deti sa uvidia živú históriu, pozriete si Beckov, Čachtický hrad alebo iné hrady a zámky, možností je veľa. A odporúčanie pre Bratislavčanov – nezabudnite na dopravnú klasiku – obmedzenia na diaľnici vo východnej časti Bratislavy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Na pomocnú ruku od štátu sa u nás nik spoľahnúť nemôže. Tento štát sa nevie postarať ani o deti, ktoré má v zodpovednosti on sám a sociálnu sieť pre rodiny nemáme, tvrdí Natália Blahová, ktorá odštartovala kauzu "Čistý deň." Podľa nej by sa mohol zopakovať i dnes.Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža a spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.To tvrdia naše zákony, ale čo hovorí skutočná žitá realita? Sú deti naozaj našou prioritou - tak ako to počúvame vo všetkých tých predvolebných kampaniach už celé dlhé roky alebo náš reálny záujem ukazujú skôr šokujúce odhalenia Generálnej prokuratúry o závažnom porušovaní práv detí v reedukačných centrách, otrasné prípady šikany ústiace až k fatálnym následkom, rozmáhajúce sa detské násilie či pretrvávajúce a zle trestané násilie na deťoch. Počet detí čeliacich neľahkým duševným a mentálnym problémom strmo rastie, personálne kapacity našich odborníkov sú pritom až zúfalo nedostatočné.O čom to všetko vypovedá a prečo to údajne "najcennejšie, čo máme" - naše deti, sú niekde na samom chvoste záujmu spoločnosti i verejných politík? Ako rodinám reálne pomôže zakotvenie biológie pre druhý stupeň základnej školy do Ústavy no a mohla by sa známa kauza "Čistý deň" zopakovať aj dnes?Príbeh "Čistého dňa" by sa mohol opakovať aj dnes. Kontrola nie je vôbec dostatočná, zo zlyhaní sa nevyvodzujú dôsledky a dobre nefungujú ani mechanizmy cechovej cti a vnútornej očisty, tvrdí Natália Blahová. Podľa nej tu chýbajú stovky odborníkov a tak, namiesto toho, aby sme s deťmi v problémoch odborne pracovali, zbytočne ich trestáme a bezvýsledne zatvárame. Ráno Nahlas, o našich deťoch. S novou posilou Demokratov Natáliou Blahovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prečo sa profesor zo špičkovej európskej univerzity zaoberá tým, ako učiť matematiku od prvej triedy až po maturitu? A prečo to považuje za dôležitejšie, než svoju vedeckú prácu? Hosť: - Juraj Hromkovič, profesor informatiky na ETH Zürich