Podcasts about deti

„… ktorý sám jediný činí veľké divy, lebo jeho milosť trvá na veky…“ (Ž 136:4) George Müller očakával vo všetkom na svojho Boha a pre svoje siroty neprosil nič od ľudí. Jedného rána mu hlásili, že nieto ani haliera na mlieko a chlieb. Müller kázal, aby prestreli ako zvyčajne a tristo detí si posadalo k stolu. Potom im rozprával, že nemajú peniaze a dodal: „Deti, ďakujme nebeskému Otcovi, že nám nejakým spôsobom pomôže.“ Vrúcne ďakoval. Medzitým zvonilo. Mliekar stál bezradný v bráne, zlomila sa mu os na vozíku a povedal: „Nemohol by som zložiť u vás mlieko? Nič nechcem zaň. Veľmi by mi to pomohlo.“ Müller ďakoval Bohu znova. Tu zase zvonilo. V bráne stál pekár. Povedal: „Pán Müller, neviem, čo je so mnou, nemohol som spať, stále mi chodilo po rozume: ,Vstaň, upeč chlieb pre siroty.' Vstal som, zobudil som tovariša a celú noc sme piekli. Teraz som ho doniesol.“ Pán dnes nezabudne ani na teba. Len Ho pros a ďakuj Mu. Ako ponocný skorého rána, vyzerám Teba, svojho Pána, Bože, Bože môj! PS 73, 2 MUDr. Viera Roháčková

Deti dnes čelia rizikám doma, v škole aj v online priestore. Štát preto pripravuje zákaz sociálnych sieti pre mladých do 16 rokov a zároveň ide pritvrdiť aj voči rodičom detí, ktoré pravidelne vymeškávajú vyučovanie. V oboch prípadoch však zostáva otázka - pomôžu zákazy a sankcie deťom, alebo iba prekryjú príčiny problémov, ktoré štát dlhodobo nerieši? Aj o tom sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lenka Ježová s detským ombudsmanom Jozefom Mikloškom.

Po dvoch neúrodách je dedina na kolenách. Deti hladujú, zemepán je zadlžený, kňaz stráca vieru. A vtedy sa v krčme ozve jeden opitý výkrik: dcéra nebohej tkáčky vraj vie priasť zlato.Volá sa Judita. Prvú noc jej uverí matka. Druhú noc kňaz. A tretiu noc, keď sa pokúsi povedať pravdu, zistí, že v jej dedine už neexistuje nikto, kto by ju chcel počuť.Folkový horor o hlade, viere a o zázraku, ktorý si dedina spriadla z vlastného zúfalstva. Príbeh, ktorý po rokoch rozpráva starý kňaz — muž, ktorý videl pravdu a rozhodol sa jej nepomôcť.Niektoré pravdy nezaniknú preto, že sú slabé. Zaniknú preto, že ľudia okolo nich potrebujú lož viac než ju.Voľne na motívy rozprávky Pavla Dobšinského Zlatá priadka.

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Ondrej Podstupka⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, Martin Hodás Discord diskusný server nájdete tu: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://discord.gg/dAUW4PCaEh Linky: Deti a sociálne siete https://www.sme.sk/domov/c/psychologicka-nezakazujeme-pristup-deti-na-siete-ale-pristup-toxickeho-obsahu-k-detom EU a kvantové počítače https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/82e2e2aa-6085-11f1-9b18-01aa75ed71a1 PlayStation končí s fyzickými médiami https://www.techmeme.com/260701/p24#a260701p24 Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠klik@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Kapitoly 00:00 Úvod01:38 Deti majú posledné leto na Instagrame09:26 AI drobnosti13:41 Sony končí s fyzickými hrami26:50 ZáverSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Kope futbalovou loptou do golfových jamiek, na svetových šampionátoch necháva za sebou absolútnu elitu a cez týždeň zapisuje známky do EduPage. Lucia Čermáková je unikátnym zjavom slovenského športu. Dvojnásobná majsterka sveta vo footgolfe prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi porozprávala nielen o svojej ceste na svetový trón, ale aj o úsmevných paradoxoch, ktoré tento dynamicky sa rozvíjajúci šport prináša.Obhájiť najcennejší kov je v športe vždy ťažšie ako ho získať prvýkrát. Lucii Čermákovej sa to však podarilo v mimoriadne extrémnych podmienkach na šampionáte v Mexiku, kde hráči bojovali s horúčavami okolo 40 stupňov a takmer stopercentnou vlhkosťou vzduchu. O fyzickej náročnosti svedčí aj fakt, že počas dvanástich dní turnaja nachodila neuveriteľných 300-tisíc krokov.V rozhovore otvorene opisuje, ako vyzerá psychická a fyzická príprava na šport, ktorý je v prvom rade hrou v hlave. „Mám šťastie, že si viem zachovať chladnú hlavu počas celej hry. Aj keď sa mi niečo nepodarí, poviem si: ‚dobre, máš ďalšiu jamku na to, aby si to napravila',” prezrádza v podcaste recept na úspech, ktorý z nej spravil nočnú moru pre súperky z celého sveta.Poslucháčov určite zaujme detailný pohľad na footgolfové vybavenie a prísnu golfovú etiketu. Hráči musia dodržiavať dress code s golierikmi a miesto kopačiek obúvajú len turfy.Najväčším pokladom každej hviezdy je však správna lopta. Lucia Čermáková prezrádza, že jej tajnou zbraňou sú legendárne lopty Jabulani z majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010, ktoré majú špecifickú váhu a letovú trajektóriu, no dnes sú na trhu doslova podpultovým tovarom s obrovskou hodnotou.O to kontrastnejšie pôsobí finančná realita tohto športu. Keď sa moderátori pýtali na odmenu za svetový titul z Orlanda, odpoveď ich šokovala. „Bola to finančná odmena 700 eur, ktorú sme dostali ako kredit na ďalšie štartovné,” hovorí s úsmevom sympatická slovenská reprezentantka, čím dokazuje, že footgolf sa na Slovensku hrá predovšetkým z čistej lásky k športu.V bežnom živote je Lucia Čermáková obľúbenou učiteľkou telesnej výchovy a informatiky na základnej škole, kde medzi žiakmi po zisku medailí požíva status doslovnej športovej bohyne. V podcaste sa dozviete, ako dopadol jej experiment, keď si na jeden deň vyskúšala rolu riaditeľky školy a zistila, čo všetko zahŕňa riadenie pedagogického zboru.Keďže v štúdiu sedela oproti hokejistom, došlo aj na prekvapivé športové priznanie z jej detstva, kedy sama hrávala hokej s chlapcami. Dnes si síce zápasy pozrie, no najviac ju priťahuje tvrdá hra. „Mám rada hokej, ale najviac mám rada, keď sa bijú. Keď sa rozkrikujú a čakajú len na to, tak hneď pozerám,” smeje sa Lucia Čermáková v uvoľnenej debate.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, vtipný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo, no po vypočutí tohto rozhovoru dostanete okamžitú chuť vybehnúť na „grín”. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku to najlepšie meno na svetovej mape.

Kope futbalovou loptou do golfových jamiek, na svetových šampionátoch necháva za sebou absolútnu elitu a cez týždeň zapisuje známky do EduPage. Lucia Čermáková je unikátnym zjavom slovenského športu. Dvojnásobná majsterka sveta vo footgolfe prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi porozprávala nielen o svojej ceste na svetový trón, ale aj o úsmevných paradoxoch, ktoré tento dynamicky sa rozvíjajúci šport prináša.Obhájiť najcennejší kov je v športe vždy ťažšie ako ho získať prvýkrát. Lucii Čermákovej sa to však podarilo v mimoriadne extrémnych podmienkach na šampionáte v Mexiku, kde hráči bojovali s horúčavami okolo 40 stupňov a takmer stopercentnou vlhkosťou vzduchu. O fyzickej náročnosti svedčí aj fakt, že počas dvanástich dní turnaja nachodila neuveriteľných 300-tisíc krokov.V rozhovore otvorene opisuje, ako vyzerá psychická a fyzická príprava na šport, ktorý je v prvom rade hrou v hlave. „Mám šťastie, že si viem zachovať chladnú hlavu počas celej hry. Aj keď sa mi niečo nepodarí, poviem si: ‚dobre, máš ďalšiu jamku na to, aby si to napravila',” prezrádza v podcaste recept na úspech, ktorý z nej spravil nočnú moru pre súperky z celého sveta.Poslucháčov určite zaujme detailný pohľad na footgolfové vybavenie a prísnu golfovú etiketu. Hráči musia dodržiavať dress code s golierikmi a miesto kopačiek obúvajú len turfy.Najväčším pokladom každej hviezdy je však správna lopta. Lucia Čermáková prezrádza, že jej tajnou zbraňou sú legendárne lopty Jabulani z majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010, ktoré majú špecifickú váhu a letovú trajektóriu, no dnes sú na trhu doslova podpultovým tovarom s obrovskou hodnotou.O to kontrastnejšie pôsobí finančná realita tohto športu. Keď sa moderátori pýtali na odmenu za svetový titul z Orlanda, odpoveď ich šokovala. „Bola to finančná odmena 700 eur, ktorú sme dostali ako kredit na ďalšie štartovné,” hovorí s úsmevom sympatická slovenská reprezentantka, čím dokazuje, že footgolf sa na Slovensku hrá predovšetkým z čistej lásky k športu.V bežnom živote je Lucia Čermáková obľúbenou učiteľkou telesnej výchovy a informatiky na základnej škole, kde medzi žiakmi po zisku medailí požíva status doslovnej športovej bohyne. V podcaste sa dozviete, ako dopadol jej experiment, keď si na jeden deň vyskúšala rolu riaditeľky školy a zistila, čo všetko zahŕňa riadenie pedagogického zboru.Keďže v štúdiu sedela oproti hokejistom, došlo aj na prekvapivé športové priznanie z jej detstva, kedy sama hrávala hokej s chlapcami. Dnes si síce zápasy pozrie, no najviac ju priťahuje tvrdá hra. „Mám rada hokej, ale najviac mám rada, keď sa bijú. Keď sa rozkrikujú a čakajú len na to, tak hneď pozerám,” smeje sa Lucia Čermáková v uvoľnenej debate.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, vtipný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo, no po vypočutí tohto rozhovoru dostanete okamžitú chuť vybehnúť na „grín”. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku to najlepšie meno na svetovej mape.

Zlyhali sme v ochrane detí pred nástrahami sociálnych sietí? Politici sa aktuálne prebiehajú v tom, kto príde s lepším návrhom na reguláciu či zákazom sociálnych sietí pre deti. Stratili sme možno jednu generáciu mladých tým, že sme zanedbali ich ochranu pred online priestorom? A ako ochránime budúce generácie? Viac si už v relácii Mimoriadne Analýzy 24 povedala moderátorka Lenka Ježová s predsedníčkou výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a poslankyňou za stranu Hlas-SD Paulou Puškárovou a podpredsedom rovnakého výboru a poslancom za stranu KDH Jánom Horeckým.

Hostia: Marta Marošová (psychologička, IPčko) a Martin Matejka (pediater). | Leto je pre deti časom slobody, dobrodružstiev a nových zážitkov. Prázdniny však prinášajú aj situácie, ktoré môžu ohroziť ich zdravie, bezpečnosť alebo psychickú pohodu. Úrazy pri hrách a športovaní, pobyt pri vode, nadmerné vystavenie slnku, ale aj dlhé hodiny strávené online bez dozoru rodičov. Ktoré riziká bývajú počas leta najčastejšie a na čo by si mali rodičia dať pozor? Ako nastaviť deťom primeranú mieru voľnosti a zároveň ich ochrániť pred nástrahami? Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | Ako ochrániť deti pred letnými nástrahami? | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Žijú pod brutálnym tlakom sociálnych sietí a štát - v ktorom žijú, sa im smeje priamo do tváre. Nálepkujeme ich ako “snehové vločky,” ale oni - zoči voči pandémií internetovej osamelosti, zápasia iba a len o ľudské uznanie. Naše deti, generácia, ktorá sa ocitla v prvej línii hybridnej vojny a v krajine povestného Potemkina. Ako vidí ich problémy víťazka celoslovenského kola Ligy kritického myslenia gymnazistka Petra Bujňáková?Dnešný svet je doslova zahltený informáciami, algoritmami, ktoré nimi manipulujú ako aj permanentným tlakom na výkon i okamžité rozhodnutia. Zatiaľ čo sa však slovenské školstvo ešte stále príliš spolieha na memorovanie encyklopedických vedomostí a preferuje uniformný prístup, svet vonku čoraz viac vyžaduje flexibilitu, prácu s dátami ako i odolnosť voči záplave dezinformácií. Navyše, mladá generácia čelí epidémií úzkostí, depresií a pociťuje to, čomu šéf internetovej poradne pre mladých Marek Madro hovorí “Nevypočutosť.”Faktom je, že Slovensko už roky krváca v takzvanom Úniku mozgov keď našu krajinu opúšťajú tie najlepšie a najšikovnejšie mladé talenty. Čo teda mladým ľuďom v našich školách najviac chýba, prečo štát stráca dôveru generácie, ktorá má raz túto krajinu viesť a ako sa kriticky zorientovať vo vesmíre informácií, ktoré nás deň čo deň zaplavujú? Témy pre aktuálnu víťazku Ligy kritického myslenia a študentku žilinského Gymnázia Varšavská cesta Petru Bujňákovú.Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Žijú pod brutálnym tlakom sociálnych sietí a štát - v ktorom žijú, sa im smeje priamo do tváre. Nálepkujeme ich ako “snehové vločky,” ale oni - zoči voči pandémií internetovej osamelosti, zápasia iba a len o ľudské uznanie. Naše deti, generácia, ktorá sa ocitla v prvej línii hybridnej vojny a v krajine povestného Potemkina. Ako vidí ich problémy víťazka celoslovenského kola Ligy kritického myslenia gymnazistka Petra Bujňáková.Dnešný svet je doslova zahltený informáciami, algoritmami, ktoré nimi manipulujú ako aj permanentným tlakom na výkon i okamžité rozhodnutia. Zatiaľ čo sa však slovenské školstvo ešte stále príliš spolieha na memorovanie encyklopedických vedomostí a preferuje uniformný prístup, svet vonku čoraz viac vyžaduje flexibilitu, prácu s dátami ako i odolnosť voči záplave dezinformácií. Navyše, mladá generácia čelí epidémií úzkostí, depresií a pociťuje to, čomu šéf internetovej poradne pre mladých Marek Madro hovorí “Nevypočutosť.”Faktom je, že Slovensko už roky krváca v takzvanom Úniku mozgov keď našu krajinu opúšťajú tie najlepšie a najšikovnejšie mladé talenty. Čo teda mladým ľuďom v našich školách najviac chýba, prečo štát stráca dôveru generácie, ktorá má raz túto krajinu viesť a ako sa kriticky zorientovať vo vesmíre informácií, ktoré nás deň čo deň zaplavujú? Témy pre aktuálnu víťazku Ligy kritického myslenia a študentku žilinského Gymnázia Varšavská cesta Petru Bujňákovú.Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Hostka: Libuša Nechalová (športová vedkyňa). | Slovensko má málo pohybu, skrátka sa málo hýbe. Pribúda obezita, zhoršuje sa pohybová gramotnosť detí i mladých ľudí. Čo ukazujú najnovšie dáta o ich fyzickej kondícii? Kde máme najväčšie rezervy a ako môžeme podporiť pozitívny vzťah mladých ľudí k pohybu? Zuzana Botiková sa pýta športovej vedkyne Libuše Nechalovej. Pondelkom (22.6.2026) sa začína Národný týždeň športu, pohybových aktivít a zdravého životného štýlu – Slovensko v pohybe. | Národný týždeň športu – zamierené na deti. | Moderuje: Zuzana Botiková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Na Slovensku sa roztrhlo vrece s nápadmi ako blokovať sociálne siete pre deti do šestnásť rokov. Na svojom návrhu robí minister investícií, vlastný návrh majú v parlamente Kresťanskí demokrati a najnovšie svoj návrh predstavil aj Hlas a minister školstva.O čo v týchto návrhoch ide? Ako a prečo chce obmedziť prístup detí na sociálne siete a platformy? Ktoré z nich sú pre deti najnebezpečnejšie a čo sa s tým dá robiť ak ich majiteľmi sú globálny techno-miliardári? Aké negatívne dôsledky fungovania detí na sociálnych sieťach vidíme a čo potom, keď štát deťom prístupy skomplikuje? Nebudú to vedieť obísť? A máme pre nich pripravené iné aktivity. Ako vôbec dnes žijú naše deti a čo skutočne potrebujú? Čo na to štát, školy či rodiny?Braňo Závodský sa rozprával s Máriou Vargovou z ministerstva školstva a riaditeľom občianskeho združenia IPčko Marekom Madrom.

Psychológ Viktor Križo sa s Veronikou Folentovou rozpráva o zákaze sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Nový zákon oznámil minister školstva Tomáš Drucker v utorok, Križo ho už čítal. V rozhovore hovorí, prečo je podľa neho dobré zakázať sociálne siete do 16 rokov, ale aj o tom ako dnes dopamín zo sietí mení detský mozog.

Jedna z prvých vecí, ktorá mi napadla, keď som videla tému najnovšej knihy Petra Gettinga Studne mútne, tému umeleckej kolaborácie počas slovenského štátu, bola: niekedy treba do stojatých vôd kolektívnej pamäti poriadne pankáčsky zrúknuť. Pankáč, spisovateľ a publicista Peter Getting, strávil roky v archívoch a napísal knihu o známych spisovateľoch, ktorí písali veľkú literatúru a zároveň legitimizovali režim, ktorý poslal tisíce ľudí do koncentračných táborov. V najnovšej epizóde vám prinášame záznam zo živého nahrávania podcastu Dejiny na knižnom festivale BRaK. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Petrom Gettingom o tom, kto a prečo kolaboroval, a kde sa začína a kde sa končí hranica medzi pasívnym prispôsobením sa a aktívnou kolaboráciou. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako sa deti cítia v ruchu mesta a čo všetko prežívajú na ceste do školy či škôlky? O tom prišli do štúdia Rádia Regina západ hovoriť architektky, ktoré stoja za interaktívnou výstavou Moje mesto pocitov v Bratislave. S Veronikou Grand Bruckovou a Lindou Urbanovou sme sa rozprávali o tom, ako v mestách vytvárať zdravšie a prívetivejšie prostredie pre deti aj dospelých. Reč bola aj o občianskom združení Zdravé zdravotníctvo, ktoré spolu s dobrovoľníkmi mení nemocnice na ľudskejšie a dôstojnejšie miesta. | Hostia: Veronika Grand Bucková a Linda Urbanová. | Moderuje: Darina Mikolášová. | V Rádiu Regina Západ každú sobotu po 10. hod. Talkshow Hosť Panorámy Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Predstavíme výsledky celoslovenského prieskumu Úradu komisára pre deti, do ktorého sa zapojilo 10.200 účastníkov. Prieskum sa zameral na spokojnosť mladých, ich hodnoty, dôveru voči ľuďom a inštitúciám, ale aj na dôvody možného odchodu do zahraničia. Navštívime aj Veľkú Skalku pri Trenčíne - najstaršie známe pútnické miesto na Slovensku, kde počas archeologického výskumu v kaplnke kláštora objavili v dodatočne upravenej krypte ľudské pozostatky. Podľa predbežných odhadov zo 17. storočia.

Ozeáš 2,1-3 1 Izraelitov bude počtom ako piesku v mori, ktorý nemožno zvážiť ani spočítať. Miesto toho, aby im hovorili: ‚Vy nie ste môj ľud,‘ budú im hovoriť: ‚Deti živého Boha‘. 2 Potom sa zhromaždia spolu Júdovci a Izraeliti, ustanovia si jedného vodcu a vyjdú z krajiny. To bude veľký deň Jezreelu. 3 Povedzte vašim bratom: ‚Môj ľud‘ a vašim sestrám: ‚Omilostená‘. Nedá sa zmerať ani spočítať. Aká úžasná štedrosť! Aké úžasné zasľúbenie a naplnenie! Vznešené označenie synov – „Synovia živého Boha“ a sestry – „Omilostená“. Dom Júdov sa pripojí k domu Izraela a vrátia sa spolu. Spolu – aká vzácna je jednota, porozumenie! A napriek tomu cítiť čím ďalej, tým väčšiu absenciu lásky a pokory. Prečo je to tak? Prečo vyprchala z môjho, z tvojho srdca láska a pokora? Prví kresťania sa dokázali rozdeliť s tým, čo mali. Dokážeme sa podeliť s núdznym, biednym človekom aj my? Dokážeš sa hoci aj dlhší čas deliť s tým, kto sa dostal do zlej, zložitej životnej situácie, či už vlastnou nezodpovednosťou alebo to zapríčinil niekto iný? Môžeš napomenúť, no nesmieš nepomôcť. Júdejci s Izraelcami mali mať jednu hlavu. My máme jedného Dobrého Pastiera – Ježiša. Veru, nedá sa zmerať ani spočítať požehnanie, ktoré dennodenne dostávame. Ďakujem za to a najlepšie to vyjadríme jednotou, porozumením a láskou. Modlitba: Náš dobrý Pane, Tvoja dobrota a štedrosť sa nedá spočítať, no naša nevďačnosť je veľká. Prosíme Ťa o odpustenie. Amen. Pieseň:  ES 481 Autor: Zuzana Moncoľová Hospodin, tvoj Boh, ťa vedie do dobrej krajiny, do krajiny s potokmi bohatými na vodu, s prameňmi a jazerami. 5.Mojžišova 8,7 Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok. 2.Korinťanom 9,8 Ján 15,9-17 •  Modlíme sa za: Slovenská Ľupča (ZvS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam zasľúbenie, že budem nazývaný/á „Deti živého Boha“ a „Omilostená“ — či žijem z istoty tejto identity, alebo stále nosením viny a neistou o Božej láske? Kde v mojom živote potrebujem obnoviť jedinu a porozumenie — či som ochotný/á sa deliť s tým, kto je v núdzi, aj keď to znamená dlhšie trpezlivo pomáhať? Ako dnes žijem z jediny pod Dobrým Pastierom Ježišom — či som v jednotě s inými veriacimi, alebo Sống v separácii, crítica, alebo izolácii? Aplikácia do života: Dnes urobte jeden konkrétny krok jediny: napíšte správu, pozvite niekoho na modlitbu, alebo podporte niekoho v núdzi finančne alebo časom. Potom si spomeňte na jednu situáciu, kde ste zažili Božiu štedrost a napíšte si modlitbu vďaky za to. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Digitálne zručnosti sa dnes stávajú rovnako dôležitými, ako bolo kedysi učenie sa angličtiny. Deti vyrastajú vo svete technológií, no nie všetky ich vedia aktívne a bezpečne využívať. Aj preto vznikla spolupráca projektu Vedecký ambasádor s medzinárodnou programovacou školou Logiscool, ktorá sa snaží deťom ukázať, že programovanie nemusí byť strašiak, ale zábava.Na workshopoch sa deti hravou a prirodzenou formou učia základy programovania. Nejde pritom len o samotné kódovanie, ale aj o rozvoj logického myslenia, kreativity či práce s modernými technológiami. V Logiscool sa venujú aj videoprodukcii, umelej inteligencii, bezpečnosti na internete alebo populárnym legotáborom.Hosťom podcastu je Oto Lanc, ktorý priniesol Logiscool na Slovensko. V rozhovore vysvetľuje, prečo by deti nemali zaostávať v digitálnych zručnostiach a prečo je dôležité viesť ich k technológiám už od útleho veku. Rozprávame sa aj o tom, či sa programovať dokáže naučiť naozaj každý, prečo deti lepšie chápu princípy programovania cez vizuálne kódovanie a ako vyzerá moderné vzdelávanie, z ktorého deti neodchádzajú vystresované, ale motivované a s úsmevom.Logiscool dnes funguje v tridsiatich krajinách sveta a na Slovensku má už deväť pobočiek. Ich cieľom je pripraviť deti na budúcnosť, v ktorej budú digitálne zručnosti nevyhnutnou súčasťou života.Logiscool je zábavná škola programovania, ktorá pomáha rozvíjať tvorivosť, logické a systematické myslenie a napomáha deťom zorientovať sa v IT svete. Je súčasťou tohtoročného vzdelávacieho projektu Vedecký ambasádor. Ide o interaktívny projekt, ktorý organizuje CVTI SR pre žiakov priamo na školách po celom Slovensku. Cieľom je ukázať študentom, školám a širokej verejnosti, že veda je prístupná pre všetkých. O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných balíčkov, ktoré vôbec neriešia nespravodlivú distribúciu spoločného bohatstva, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Na ekonomické a konsolidačné tornádo vláda vytiahla gumipušku. I tak by sa dal hodnotiť dlho očakávaný vládny balíček prorastových opatrení, ktoré by mali rozhýbať našu chradnúcu ekonomiku.Ekonomickí analytici, opozícia, ale aj partneri z Tripartity však vládny balíček podrobili ostrej kritike. Jej dôvodom je najmä nekonkrétnosť a vágnosť mnohých opatrení, v ktorých sa kabinet zaväzuje iba k analyzovaniu či prehodnocovaniu a ďalšie zasa majú podľa kritikov prakticky nulový vplyv na ekonomický reštart.Predkladané opatrenia sú zamerané na znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podporu investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia. Tvrdí predkladateľka balíčka ministerka hospodárstva. Vláda pritom ani po troch konsolidačných balíčkoch nie je schopná naše verejné financie výraznejšie ozdraviť a podľa rozpočtovej rady už konsolidačné úsilie fakticky vzdáva.Výsledkom Kamenického balíčkov je však rekordne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, prakticky nulový ekonomický rast a stúpajúci podiel šedej ekonomiky, daňových únikov či odchod chytrých mozgov, ako aj firiem do zahraničia. Napriek dramatickej ekonomickej situácií však vláda míňa ako keby stratila kontakt s realitou a mnohí občania už uťahovanie opaskov zasa prestávajú zvládať.Zvláda vláda sociálne i ekonomicky udržateľnú konsolidáciu a vidí situáciu na Slovensku naozaj reálne? Prečo prorastové opatrenia nezaberú a sú viac o marketingu, než pomoci chradnúcej ekonomike a čo vláde ponúkajú odborári?Ako sa mení pracovný trh a ako naše mzdy i pracovné možnosti ovplyvňuje čoraz väčší podiel tzv. prekarizovanej práce - teda dohodári, agentúrni pracovníci či vynútené živnosti? A ako "dumpuje" naše mzdy prílev lacnej pracovnej sily zo zahraničia?Máme na Slovensku naozajstný sociálny štát a je Ficov "sociálny štát" ešte udržateľný? No a sú aj Odbory pripravené na zásadné škrty, ktoré by sa dotkli našej životnej úrovne?Sledujete Ráno Nahlas s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných balíčkov, ktoré vôbec neriešia nespravodlivú distribúciu spoločného bohatstva, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Na ekonomické a konsolidačné tornádo vláda vytiahla gumipušku. I tak by sa dal hodnotiť dlho očakávaný vládny balíček prorastových opatrení, ktoré by mali rozhýbať našu chradnúcu ekonomiku.Ekonomickí analytici, opozícia, ale aj partneri z Tripartity však vládny balíček podrobili ostrej kritike. Jej dôvodom je najmä nekonkrétnosť a vágnosť mnohých opatrení, v ktorých sa kabinet zaväzuje iba k analyzovaniu či prehodnocovaniu a ďalšie zasa majú podľa kritikov prakticky nulový vplyv na ekonomický reštart.Predkladané opatrenia sú zamerané na znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podporu investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia. Tvrdí predkladateľka balíčka ministerka hospodárstva. Vláda pritom ani po troch konsolidačných balíčkoch nie je schopná naše verejné financie výraznejšie ozdraviť a podľa rozpočtovej rady už konsolidačné úsilie fakticky vzdáva.Výsledkom Kamenického balíčkov je však rekordne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, prakticky nulový ekonomický rast a stúpajúci podiel šedej ekonomiky, daňových únikov či odchod chytrých mozgov, ako aj firiem do zahraničia. Napriek dramatickej ekonomickej situácií však vláda míňa ako keby stratila kontakt s realitou a mnohí občania už uťahovanie opaskov zasa prestávajú zvládať.Zvláda vláda sociálne i ekonomicky udržateľnú konsolidáciu a vidí situáciu na Slovensku naozaj reálne? Prečo prorastové opatrenia nezaberú a sú viac o marketingu, než pomoci chradnúcej ekonomike a čo vláde ponúkajú odborári?Ako sa mení pracovný trh a ako naše mzdy i pracovné možnosti ovplyvňuje čoraz väčší podiel tzv. prekarizovanej práce - teda dohodári, agentúrni pracovníci či vynútené živnosti? A ako "dumpuje" naše mzdy prílev lacnej pracovnej sily zo zahraničia?Máme na Slovensku naozajstný sociálny štát a je Ficov "sociálny štát" ešte udržateľný? No a sú aj Odbory pripravené na zásadné škrty, ktoré by sa dotkli našej životnej úrovne?Sledujete Ráno Nahlas s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha,“. List Židom 6:1 Ako otec a starý otec viem z osobnej skúsenosti, že starostlivosť o bábätká dá poriadne zabrať. Napríklad naučiť dieťa jesť si vyžaduje veľa úsilia. Začína sa detskou výživou, čo prináša svoje vlastné jedinečné výzvy. Potom prichádza tuhá strava, ktorú treba nakrájať na malé kúsky vhodné pre dieťa. Samozrejme, dieťa nechce vždy jesť, takže musíš vymýšľať kreatívne spôsoby, ako ho povzbudiť, aby jedlo prijalo. Deti sa musia naučiť jesť, krájať si jedlo a napokon si ho aj pripravovať. To všetko je súčasťou dospievania. Autor Listu Židom túto myšlienku dospievania prenáša do duchovnej roviny. Mnoho ľudí nikdy duchovne nedospelo. Na začiatku sa síce zaviazali Kristovi, no nikdy skutočne nepochopili, čo znamená byť úplne oddaným nasledovníkom Ježiša. Stručne povedané, nereagovali na to, čo Biblia nazýva učeníctvom. Nie je to len otázka ignorovania biblických výziev, ako napríklad: „ale vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ (2Pt 3:18) Ide aj o premárnenie dôležitých príležitostí a životných skúseností. Spomeň si na všetky kulinárske lahôdky, ktoré si si vychutnal odvtedy, čo si prešiel od detskej výživy k tuhej strave. Ten istý princíp platí aj pre duchovný rast kresťana. Prechod od duchovného mlieka k duchovnému pokrmu, ako ho opisuje List Židom 5:11–14, si vyžaduje úsilie a ochotu prekonať samého seba a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Odmena však za tú námahu rozhodne stojí. Kresťanský život je viac než len vyslovenie modlitby odovzdania sa Kristovi. Znamená nasledovať Ježiša nielen ako svojho Spasiteľa, ale aj ako svojho Pána. Ak je tvojím jediným zdrojom duchovnej výživy počúvanie kázní iných ľudí, budeš sa duchovne nachádzať v relatívne oslabenom stave. Učenie a kázanie majú svoje miesto, no musíš sa naučiť, ako si, obrazne povedané, nakrájať vlastné jedlo. Musíš sa naučiť duchovne sa nasýtiť. List Židom 6:1 hovorí: „Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha,“. Musíme ako veriaci dospievať a odmietnuť zostať navždy duchovnými bábätkami. Musíme vyrásť a stať sa Božími mužmi a ženami. Otázka na zamyslenie: V ktorých oblastiach potrebuješ duchovne rásť? Greg Laurie

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

Today's episode is about the 60th anniversary of the “the Slovak sea” called Zemplínska šírava. In the Slovak lesson, you are going to practice a few examples of Perfective / Imperfective Pairs in the future tense. You will also learn how to say “We'll celebrate the anniversary together“ in Slovak. At the end of this episode is an authentic invitation to celebrate the anniversary of Zemplínska šírava.Episode notesIn today's episode, I'm talking about the 60th anniversary of the “the Slovak sea” called Zemplínska šírava. In the Slovak lesson, you are going to practice a few examples of Perfective / Imperfective Pairs in the future tense. You will also learn how to say “We'll celebrate the anniversary together“ in Slovak. At the end of this episode is an authentic invitation to celebrate the anniversary of Zemplínska šírava.Slovak lesson1. To get up: Vstávať / VstaťImperfective (Vstávať): Každý deň budem vstávať o siedmej. (I will be getting up at seven every day.) — Focus: Habit.Perfective (Vstať): Zajtra vstanem o piatej. (Tomorrow I will get up at five.) — Focus: A specific one-time event.2. To shower: Sprchovať sa / Osprchovať saImperfective (Sprchovať sa): Budem sa dlho sprchovať. (I will be showering for a long time.) — Focus: The duration.Perfective (Osprchovať sa): Rýchlo sa osprchujem. (I will take a shower quickly.) — Focus: Finishing the task.3. To cook: Variť / UvariťImperfective (Variť): Alena bude variť obed. (Alena will be cooking lunch.) — Focus: The activity of cooking.Perfective (Uvariť): Uvarí fazuľovú polievku. (She will cook bean soup.) — Focus: The finished result, the soup will be finished.4. To eat: Jesť / Zjesť Imperfective (Jesť): Večer budeme jesť pirohy. (We will be eating pierogi in the evening - enjoying it.) — Focus on the activity).Perfective (Zjesť): Zjeme všetky pirohy. (We will eat all pierogi / everything.) — Focus on pirohy being gone, finishing the activity).5. To play: Hrať (sa) / Zahrať (sa)Imperfective (Hrať sa): Deti sa budú hrať v parku. (The children will be playing in the park.) — Focus: The act of playing.Perfective (Zahrať sa): Zahrajú sa na slepú babu.  (They will play hide and seek.) — Focus: One specific game.Phrase for today:Oslávime výročie spolu. (We'll celebrate the anniversary together.) ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA OSLAVUJE 60 ROKOV!Príďte zažiť jedinečné oslavy jedného z najobľúbenejších miest východného Slovenska. Zemplínska šírava tento rok oslavuje svoje 60. výročie a pri tejto príležitosti vás čaká bohatý program, plný zážitkov pre všetky vekové kategórie. Termín: 30. – 31. máj 2026 Miesto: Stredisko Medvedia hora & Penzión Anima Čakajú vás:– koncerty a hudobný program– sprievodné aktivity a atrakcie– gastro zóna s chutným občerstvením– program pre rodiny aj priateľovA nebude chýbať vystúpenie folklórnych súborov Zemplín a Jurošík!Zažite atmosféru Šíravy tak, ako ju možno ešte nepoznáte – plnú života, hudby a dobrej nálady. Vezmite rodinu, priateľov a príďte osláviť 60 rokov Šíravy spolu s nami!TRANSLATION:ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA CELEBRATES 60 YEARS!Come and experience the unique celebrations of one of the most popular towns in eastern Slovakia. Zemplínska Šírava celebrates its 60th anniversary this year and on this occasion a rich program, full of experiences, awaits all age groups.Date: May 30th – 31st, 2026Location: Medvedia hora Resort & Anima GuesthouseYou can expect:– concerts and a musical program– accompanying activities and attractions– a gastro zone with delicious refreshments– a program for families and friendsAnd there will also be a performance of the Zemplín and Jurošík Folklore Ensembles!Experience the atmosphere of Šírava as you may not know it yet - full of life, music and good mood. Bring your family, friends and come celebrate 60 years of Šírava with us!Timestamps00:35 introduction to the episode02:25 About Zemplínska šírava05:34 Fun fact 108:43 Fun fact 211:40 Slovak leson18:45 Zemplínska šírava flyer in Slovak20:05 Translation of Zemplínska šírava in English20:05 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my  Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website  https://www.bozenasslovak.com© All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Ondrej Podstupka⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, Martin Hodás Discord diskusný server nájdete tu: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://discord.gg/dAUW4PCaEh Linky: Google IO Spark https://www.techmeme.com/260519/p39#a260519p39 Omni https://www.techmeme.com/260519/p40#a260519p40 Vyhľadávanie https://www.techmeme.com/260519/p37#a260519p37 Karpathy https://www.axios.com/2026/05/19/anthropic-openai-karpathy-andrej-claude QR platby https://www.sme.sk/index/c/online-platby-na-mileticke-zaplatit-za-ceresne-trva-dve-minuty-terminaly-su-vynimkou Clean Room v Košiciach https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=13630 Space Talk playlist https://www.youtube.com/playlist?list=PLNAJsgS6RlziDSV4GNWq8UXmSk81ETubA Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠klik@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Kapitoly 00:00 Úvod01:14 Google AI novinky26:18 Karpathy v Anthropicu36:25 Microsoft Surface novinky41:00 Bezhotovostné platby pokračovanie45:50 Trump phone únik dát47:46 Starship štartuje52:04 ZáverSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska? Prečo nie sú naše vysoké školy atraktívne? Máme na európsku univerzitu a čo na to treba zmeniť? Hosť: - Jozef Tancer, kandidát na rektora Univerzity Komenského

Anna Symington-Maar je pedagogička, ktorá verí, že škola môže byť miestom, kde má šancu naozaj každé dieťa.

V novej časti Godzone podcastu Flešbeky sa rozprávame o tom, aké to je prejsť od tínedžerskej rebélie a toxických vzťahov k hlbokej, dospelej viere. Naša dnešná hosťka Lenka Rerichová otvorene zdieľa svoj príbeh, ktorý sa v projekte Godzone začal písať už pred 17 rokmi. Spomína na časy, kedy spievala v kapele SP, ale aj na moment, kedy musela pred Bohom skloniť hlavu a odovzdať mu svoj hlas a pódium.Dozviete sa, akou tvrdou skúškou viery môže byť materstvo, keď sa narodí náročné dieťa a vy sa zrazu ocitnete v izolácii od spoločenstva. Lenka búra ilúziu o tom, že chvály na pódiu sú len o emóciách a eufórii, a opisuje ich ako duchovný boj a obetu. Rozoberáme tiež krásu detskej viery a dôležitosť starých mám, ktoré dokážu v skrytosti na kolenách vymodliť spásu pre celú rodinu.#viera #materstvo #chvaly #svedectvo #identity #godzone #worshipV tomto podcaste sa dozviete:Cesta z osamelosti: Ako dievča zo Zvolena hľadalo prijatie v partii plnej alkoholu a drog.Skúška materstvom: O popôrodnej depresii a hľadaní Boha v momentoch, kedy dieťa nonstop plače.Sila malej skupinky: Prečo veľké spoločenstvo nestačí a prečo potrebujeme byť pred druhými vykazateľní.Keď Boh vezme to najdrahšie: Príbeh o tom, ako Lenka dostala od Božej autority stopku na chvály a ako jej to zachránilo charakter.Ocko náš: Ako detská bezprostrednosť dokáže preveriť limity našej vlastnej viery.Súťaž o knihu: Napíš komentár pod video a vyhraj knihu Záhradné mesto od Johna Marka Komera!00:00 – Úvod a predstavenie hosťa02:10 – Miska otázok03:44 – Súťaž o knihu Záhradné mesto od Johna Marka Komera06:35 – Začiatky spoločenstva a kapely SP08:23 – Obrátenie v 17 rokoch: Kedy sa informácia zmenila na osobnú skúsenosť?09:03 – Detstvo jedináčika a hľadanie identity na strednej škole11:25 – Toxický vzťah a letný tábor v roku 2009, ktorý zmenil všetko15:24 – Prečo je spoločenstvo kľúčové pre prežitie vo svete17:40 – Materstvo a kríza viery21:20 –Ako si nájsť svoje miesto v spoločenstve?23:23 – Aký je tvoj postoj k modlitbe chvál?25:00 – Čo prežívaš na pódiu počas chvál?30:50 – Lekcia odovzdanosti32:20 –Sila vyznaní v piesňach35:15 – Spoločná modlitba s deťmi a výchova v Božej pravde40:51 – Ocko náš: Keď ťa päťročný syn posunie v intimite s Bohom43:53 – Deti dokážu preveriť našu vieru 48:04 – Vďačnosť za starkú: Sila modlitieb starej mamy na kolenách50:25 – ZáverPodpora projektuAk vás naše podcasty povzbudzujú vo viere, staňte sa naším pravidelným podporovateľom: https://podpora.godzone.sk/

Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už piaty rok po sebe naša krajina čelila poklesu obyvateľov. Aktuálne sa pôrodnosť dostala na také historické minimum, ktorého úroveň bola ešte horšia ako počas Druhej svetovej vojny. Slovensko vymiera. Rodí sa stále menej a menej detí, žijeme dlhšie ako v minulosti a tak sa veková štruktúra našej spoločnosti zásadne mení - a zásadné budú i dôsledky. Napriek tak obľúbeným, neustále opakovaným a hlasným deklaráciám o dôležitosti rodiny, či o deťoch ako priorite spoločnosti, však žiadne vlády za ostatné 2-3 dekády nedokázali dať účinné a ani funkčné odpovede ako negatívny demografický trend zvrátiť a uistiť mladých ľudí, že byť rodičom a založiť si rodinu je nielen dobrým, ale aj bezpečným riešením vlastnej budúcnosti. Kočíkovné, krúžkovné či všakovaké rodičovské bonusy zjavne nezaberajú, otázkou preto je, či vôbec poznáme skutočné dôvody, prečo sa mladí ľudia obávajú zakladať rodiny, byť rodičmi a privádzať do tohto sveta svoje vlastné deti. Jednou z odpovedí môže byť aj Veľký prieskum rodín, ktorý pre finančný dom UNIQUA pripravila agentúra NMS Market Research. Podľa neho pocit bezpečia v našich rodinách opäť klesol pričom naše rodiny najviac trápia finančné starosti, ale aj obavy z budúcnosti či zdravotné problémy. Čoho sa mladí ľudia tak veľmi obávajú, ako sa s tým dá popasovať a čo skutočne trápi naše rodiny, sú to len obvyklé peniaze alebo je to i obava z budúcnosti či dokonca z členov vlastnej rodiny? Ráno Nahlas, s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo robí detskú knihu dobrou? A čo darovať deťom k slávnosti prvého svätého prijímania? Ako ulahodiť tínedžerom, ktorých čaká birmovka? Na tieto otázky ponúkajú odpoveď Lukáš Melicher a Magi Vanovčanová z knižného vydavateľstva denníka Postoj. Knihy, o ktorých sa zhovárajú, kúpite tu: Múdra pani https://obchod.postoj.sk/produkt/mudra-pani Zelený smaragd https://obchod.postoj.sk/produkt/zeleny-smaragd Biblia - príbeh vykúpenia (komiksové spracovanie) https://obchod.postoj.sk/produkt/biblia-pribeh-vykupenia Kniha príbehov k prvému svätému prijímaniu https://obchod.postoj.sk/produkt/kniha-pribehov-k-prvemu-svatemu-prijimaniu Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&utm_source=youtube. Ďakujeme.

Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Priemerná slovenská školská jedáleň vyhodí za jeden rok tony jedla. Ide o nutrične vyvážené potraviny, ktoré končia v odpade, zatiaľ čo si žiaci cez prestávku kupujú v bufetoch keksíky a sladené nápoje.Našťastie sa to dá zmeniť. Zuzana Gallayová, manažérka environmentálneho programu Zelená škola z mimovládnej organizácie Živica, nám prezradila viac aj o tom, že vo Zvolene deti jedia polievku už o desiatej ráno a že je možné naučiť dnešných tínedžerov vážiť si jedlo.V rozhovore sa dozviete:- Čo sa dá robiť s tým, aby školy nevyhadzovali tony jedla a ako do toho vstupujú priamo žiaci a učitelia;- či je chybou rodičov, že deti v škole nechcú jesť niektoré jedlá a ako sa môžu sami žiaci zapojiť do realizácie týždenného obedového menu;- aké sú príklady dobrej praxe a ako vníma prístup ministerstva školstva k týmto projektom.

Simona Petrík (PS): Podpora rodín nefunguje, Robert Fico aj Igor Matovič to robili katastrofálne.Tento týždeň sme v Aktualitách upozornili na prípad pani Zdeny z Trnavy, ktorá ako zdravotná sestra musí mať dve práce, aby uživila svoje tri deti a dokázala zaplatiť nájomné. Príjmom z druhej práce ale prekročila hranicu milionárskej dane, a tak jej štát z príjmu berie viac. Je to výsledkom konsolidácie a progresívneho zdanenia. Podporuje Progresívne Slovensko takéto progresívne zdanenie? Ako by konsolidovali oni, a ako možno rozdávať v rodinnej politike a zároveň konsolidovať?V dnešnom videopodcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali Simonou Petrík, poslankyňou za Progresívne Slovensko, ktorá v parlamente navrhla zaviazať vládu konsolidovať bez toho, aby sa to dotklo rodičov s deťmi. Dá sa to vôbec?Nahrával Peter Hanák.

Simona Petrík (PS): Podpora rodín nefunguje, Robert Fico aj Igor Matovič to robili katastrofálne.Tento týždeň sme v Aktualitách upozornili na prípad pani Zdeny z Trnavy, ktorá ako zdravotná sestra musí mať dve práce, aby uživila svoje tri deti a dokázala zaplatiť nájomné. Príjmom z druhej práce ale prekročila hranicu milionárskej dane, a tak jej štát z príjmu berie viac. Je to výsledkom konsolidácie a progresívneho zdanenia. Podporuje Progresívne Slovensko takéto progresívne zdanenie? Ako by konsolidovali oni, a ako možno rozdávať v rodinnej politike a zároveň konsolidovať?V dnešnom videopodcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali Simonou Petrík, poslankyňou za Progresívne Slovensko, ktorá v parlamente navrhla zaviazať vládu konsolidovať bez toho, aby sa to dotklo rodičov s deťmi. Dá sa to vôbec?Nahrával Peter Hanák.

Viaceré vlny konsolidácie vidia ľudia na výplatných páskach. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na to doplácajú pracujúce rodiny s deťmi a nízkopríjmoví živnostníci, ktorí môžu prísť aj o viac než tisíc eur ročne. Niektorých však takáto suma šokuje naraz - napríklad po ročnom zúčtovaní dane alebo pri podávaní daňového priznania. Takýmto prípadom je aj pani Zdena, zdravotná sestra z Trnavy.Na príbeh pani Zdeny z Trnavy, ktorá sama živí tri deti, dnes upozornili Aktuality. Aby zvládla zaplatiť nájomné, musí chodiť aj do druhej práce, kde sa stará o ležiacich seniorov. Vďaka druhému príjmu presiahla hranicu tzv. milionárskej dane a Ficova konsolidácia ju obrala aj o daňový bonus na deti. V jej prípade sa síce stretlo viacero negatívnych faktorov, ale fakticky dokazuje zaujímavý paradox - čím viac pracuje, aby uživila rodinu, tým viac musí zaplatiť štátu na daniach. Nikto pritom nezohľadňuje, že z jej príjmov musia žiť štyria členovia domácnosti.V dnešnom videopodcaste uvidíte pani Zdenu a ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra. Nahrával Peter Hanák. Na tejto téme sa podieľali aj Michaela Paulovič, Katarína Runnová, Marek Orihel a Michaela Jónová.

Viaceré vlny konsolidácie vidia ľudia na výplatných páskach. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na to doplácajú pracujúce rodiny s deťmi a nízkopríjmoví živnostníci, ktorí môžu prísť aj o viac než tisíc eur ročne. Niektorých však takáto suma šokuje naraz - napríklad po ročnom zúčtovaní dane alebo pri podávaní daňového priznania. Takýmto prípadom je aj pani Zdena, zdravotná sestra z Trnavy.Na príbeh pani Zdeny z Trnavy, ktorá sama živí tri deti, dnes upozornili Aktuality. Aby zvládla zaplatiť nájomné, musí chodiť aj do druhej práce, kde sa stará o ležiacich seniorov. Vďaka druhému príjmu presiahla hranicu tzv. milionárskej dane a Ficova konsolidácia ju obrala aj o daňový bonus na deti. V jej prípade sa síce stretlo viacero negatívnych faktorov, ale fakticky dokazuje zaujímavý paradox - čím viac pracuje, aby uživila rodinu, tým viac musí zaplatiť štátu na daniach. Nikto pritom nezohľadňuje, že z jej príjmov musia žiť štyria členovia domácnosti.V dnešnom videopodcaste uvidíte pani Zdenu a ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra. Nahrával Peter Hanák. Na tejto téme sa podieľali aj Michaela Paulovič, Katarína Runnová, Marek Orihel a Michaela Jónová.

Michaela Lesajová učí matematiku na druhom stupni základnej školy aj gymnáziu na Spojenej škole sv. Jozefa v Novom Meste nad Váhom. V rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí, ako sa pripraviť na prijímacie skúšky na gymnáziá. Ako by mali vyzerať posledné dni pred testom, akú stratégiu si vybrať pri riešení, ale aj ako posmeliť žiakov, ktorých testy čakajú.

Vojna na Ukrajine sa zmenila na sofistikované „dronové safari“, kde je človek lovnou zverou a smrť je dennou rutinou. Na vojnu sa nedá zvyknúť a ak by sme to chápali, museli by sme zásadne zmeniť naše správanie sa, tvrdí dokumentaristka Viera Dubačová. Ako vnímajú svet deti, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou bežného dňa?Ukrajina v roku 2026 už dávno nie je tou Ukrajinou akou bola vo februári 2022, keď Vladimír Putin spustil svoju vražednú mašinériu. Štyri roky medzi ruinami a smrťou. Tisícky mŕtvych, tisícky zranených a tisícky a tisícky pozostalých či traumatizovaných obetí, úplne zničené mestá - ba dokonca celé regióny, no a koniec tohto krvavého pustošenia? Ten je stále kdesi v nedohľadne.Krajina, kde sa zvyk na smrť stane akousi každodennou rutinou, ale dá sa vôbec zvyknúť na vojnu? Ako vnímajú svet ľudia, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou rannej rutiny, kde berú silu a nádej v tom žiť a čo si vlastne oni sami želajú - pre seba i pre svoju krajinu? A vôbec, ako sa dá žiť v krajine vojny, najmä deťom a ženám?Vojna je to najodpornejšie a najkrutejšie ľudské zlo, ktoré človek človeku páchať a brániť sa tomu môžeme iba odvahou a zbavením sa strachu. Každý jeden z nás musí v tomto prekročiť svoj tieň, odkazuje nám Viera Dubačová.Dokumentaristka Viera Dubačová už celé štyri roky prináša obraz bojujúcej i krvácajúcej Ukrajiny, krajiny kde sa odhodlanie prežiť a zachrániť si domov - i blízkych, denno-denne bije s únavou i ľudským, ako aj materiálnym vyčerpaním.Dnes je to čoraz viac o stále sofistikovanejších spôsoboch ako zabíjať ľudí. Žiť tam je nesmierne ťažké, na vojnu sa proste zvyknúť nedá. Je až šialené, ako to tu my – na Západe, nedokážeme pochopiť, hovorí pre Aktuality Viera Dubačová.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s režisérkou a aktivistkou Vierou Dubačovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vojna na Ukrajine sa zmenila na sofistikované „dronové safari“, kde je človek lovnou zverou a smrť je dennou rutinou. Na vojnu sa nedá zvyknúť a ak by sme to chápali, museli by sme zásadne zmeniť naše správanie sa, tvrdí dokumentaristka Viera Dubačová. Ako vnímajú svet deti, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou bežného dňa?Ukrajina v roku 2026 už dávno nie je tou Ukrajinou akou bola vo februári 2022, keď Vladimír Putin spustil svoju vražednú mašinériu. Štyri roky medzi ruinami a smrťou. Tisícky mŕtvych, tisícky zranených a tisícky a tisícky pozostalých či traumatizovaných obetí, úplne zničené mestá - ba dokonca celé regióny, no a koniec tohto krvavého pustošenia? Ten je stále kdesi v nedohľadne.Krajina, kde sa zvyk na smrť stane akousi každodennou rutinou, ale dá sa vôbec zvyknúť na vojnu? Ako vnímajú svet ľudia, pre ktorých sa raketové útoky stali súčasťou rannej rutiny, kde berú silu a nádej v tom žiť a čo si vlastne oni sami želajú - pre seba i pre svoju krajinu? A vôbec, ako sa dá žiť v krajine vojny, najmä deťom a ženám?Vojna je to najodpornejšie a najkrutejšie ľudské zlo, ktoré človek človeku páchať a brániť sa tomu môžeme iba odvahou a zbavením sa strachu. Každý jeden z nás musí v tomto prekročiť svoj tieň, odkazuje nám Viera Dubačová.Dokumentaristka Viera Dubačová už celé štyri roky prináša obraz bojujúcej i krvácajúcej Ukrajiny, krajiny kde sa odhodlanie prežiť a zachrániť si domov - i blízkych, denno-denne bije s únavou i ľudským, ako aj materiálnym vyčerpaním.Dnes je to čoraz viac o stále sofistikovanejších spôsoboch ako zabíjať ľudí. Žiť tam je nesmierne ťažké, na vojnu sa proste zvyknúť nedá. Je až šialené, ako to tu my – na Západe, nedokážeme pochopiť, hovorí pre Aktuality Viera Dubačová.Sledujete Ráno Nahlas, dnes s režisérkou a aktivistkou Vierou Dubačovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

CELÝ ROZHOVOR: herohero.co/piatocek/subscribe Je správne zrušiť dodávky elektriny na Ukrajinu? Ako vedeli konzervatívci počas pandémie vládnuť s Borisom Kollárom a Igorom Matovičom? A pomohla nová novela ústavy zlepšiť životy detí alebo škodí transrodovým ľuďom? Adam sa rozprával s Milanom Krajniakom, bývalým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny predsedom strany. Prvú časť rozhovoru práve počúvate. V druhej časti, ktorú nájdete na našom HeroHero, sa dozviete napríklad aj to, kto podľa Krajniaka na Slovensku začína kultúrne vojny, koľko pohlaví existuje, prečo chodil počas pandémie v maskáčoch a či je vakcína sloboda. - PODPOR NÁS NA: herohero.co/piatocek/subscribe - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celý ten nález je nejaký zvláštny. Hrob bol primalý na taký počet tiel, tie telá neboli veľmi príbuzné a zdá sa, že obeťami boli najmä ženy a deti. A samotný hrob vykazoval znaky niečoho, čo pripomínalo pamätné miesto. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do srbskej Gomolavy za zvláštnym masovým hrobom a dozvieme sa niečo o víruse, ktorý by mohol súvisieť s rakovinou hrubého čreva. Objavom týždňa je špekulácia, či písmo nie je náhodou o desaťtisíce rokov staršie. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Uporaba klepetalnikov, ki jih poganja generativna umetna inteligenca, je zelo raznolika. V tokratni oddaji Intelekta nas bo zanimalo predvsem, kakšne so posledice antropomorfizacije teh orodij? Zakaj nekatere uporabnice in uporabniki v pogovorih s klepetalniki razvijejo prijateljska in ljubezenska čustva? Ali lahko klepetanje povzroči manije, psihoze in vodi v samomor? Kako prepoznati tvegane rabe? Se ekonomija pozornosti spreminja v ekonomijo navezanosti in kako preprečiti črne scenarije? Odgovore na vprašanja išče Urška Henigman s sogovorniki: - Nuša Detiček s Fakultete za družbene vede Univerze v Ljubljani, - Hana Hawlina z Inštituta za kriminologijo in Filozofske fakultete Univerze v LJubljani in - Patrik Senica z Nacionalnega inštituta za javno zdravje in portala #to sem jaz. Če čutite hudo duševno stisko ali imate samomorilne misli, poiščite strokovno pomoč v organizacijah, ki nudijo neposredno pomoč. Lahko se obrnete na svojega osebnega zdravnika ali na: 112 – Center za obveščanje (za takojšnjo nujno pomoč) 116 123 – Zaupni telefon Samarijan in Sopotnik (24 ur/dan) 116 111 – TOM – telefon za otroke in mladostnike (vsak dan med 12. in 20. uro) https://medijimladih.si/

Vedeli ste, že aj stavanie snehuliaka môže byť súčasťou matematiky? Sedieť v lavici a hľadieť na svet cez okno triedy je len začiatok – skutočné poznanie nás čaká tam vonku.Platforma Hurá von! pod vedením Ivany Poláčkovej dokazuje, že slovenské školstvo môže byť moderné, hravé a prepojené s realitou – a to aj vtedy, keď je vonku zasnežené zima alebo slnečné leto. Veď niet zlého počasia, je len zle oblečený žiak či nepripravený učiteľ.V najnovšom EKOcaste sme sa pozreli na to, ako sa z matematiky stáva dobrodružstvo v snehu a prečo by sa deti mali učiť aj v sadoch či záhradách.Čo sa v Ekocaste dozviete? Aké aktivity sa dajú robiť počas celého roka? Centrom projektov je často Zaježová. Čím je táto lokalita a tamojšia škola dôležitá pre slovenské školstvo? Čo by malo byť tou prvou a najjednoduchšou vecou, ktorú by mal učiteľ alebo rodič urobiť hneď zajtra, ak chce vziať deti aspoň na jednu hodinu von?

Život Ludmily a Viliama Sedlárovcov pripomína cestu okolo sveta. Po okupácii v auguste '68 emigrovali do Švajčiarska, na dôchodok sa presťahovali do Austrálie, po páde komunizmu sa vracali aj na Slovensko. Vtedy sa začal nevšedný filantropický príbeh, ktorý ich oboch prežil. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom približujeme pestré a nevšedné podoby pomáhania. Všetko sa to točí okolo známeho mlyna Klepáč v bratislavskej rekreačnej oblasti Železná studnička. Ten pred znárodnením patril rodine Ludmily Sedlárovej-Rabanovej. Kedysi vychýrenú výletnú reštauráciu uprostred lesov získali manželia Sedlárovci v reštitúcii ako ruinu a rozhodli sa ju opraviť. Ich snom bolo vytvoriť uprostred prírody oázu pre mládež a deti, ktoré oni sami nemali. „Viliam sa pustil do rekonštrukcie, keď mal 70 rokov. Jeho devízou bolo, že dokázal ľudí nadchnúť a dlhodobo ich zapojiť do spolupráce,“ hovorí Peter Robl, správca fondu, ktorý dnes napĺňa filantropický odkaz manželov Sedlárovcov. V podcaste sa dozviete: ako sa Sedlárovci dostali do Švajčiarska, prečo si vybrali Austráliu za miesto svojho dôchodku, ako Viliam pomáhal rodnej obci Jasová, prečo po osemdesiatke chodil na súdya či sa naplní želanie venovať Klepáč deťom. Kto boli manželia Sedlárovci? Ludmila Sedlárová-Rabanová bola prvou vysokoškolskou pedagogičkou genetiky na Slovensku. Viliam vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Po auguste 1968 emigrovali do Švajčiarska, ako šesťdesiatnici sa odsťahovali do Austrálie, kde žili až do Ludmilinej smrti. Viliam sa potom vrátil na Slovensko a venoval sa mlynu Klepáč. Vlani nás opustil vo veku 96 rokov. Kto je Peter Robl? Peter Robl je od júna 2013 správcom Neinvestičného fondu Mlyn Klepáč, ktorý zastrešuje filantropické aktivity Sedlárovcov. Vyše 20 rokov pracuje na manažérskych pozíciách v stavebníctve. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a verejného života. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Potem ko je v Avstraliji konec lanskega leta začela veljati prepoved rabe največjih družbenih omrežij za mlajše od 16 let, o podobni prepovedi razmišljajo tudi v nekaterih evropskih državah, na ravni celotne Evropske unije. Slovenska vlada pa je prav prejšnji konec tedna izjavila, da razmišlja o omejitvi družbenih omrežij za mlajše od 15 let. Kaj mladi na spletu pravzaprav počnejo? Se zavedajo nevarnosti? Se ji znajo izogniti? Je prepoved pravi način za zaščito mladih pred škodljivimi učinki družbenih omrežij? Ali sploh deluje? Kako bodo preverjali starost uporabnikov in uporabnic? Kaj pa klepetalni roboti v obliki umetne inteligence, ki jih uporablja že večina najstnic in najstnikov? Kako poskrbeti za njihovo varnost? Odgovori vnovič v Studiu ob 17.00. Gostje: dr. Jelena Virant Burnik, informacijska pooblaščenka; Nuša Detiček, raziskovalka in doktorska študentka s Fakultete za družbene vede Univerze v Ljubljani; Živa Ahac iz Centra pomoči pri prekomerni rabi interneta Logout; dr. Zala Volčič, z Univerze Monash v Melbournu v Avstraliji; Marko Puschner s točke osveščanja safe.si, ki deluje v okviru Fakultete za družbene vede Univerze v Ljubljani.

Ako vyzerá skutočná hra v meste? A prečo ju naše deti čoraz menej zažívajú?V druhom rozhovore so Sandrou Štasselovou – urbanistkou z Metropolitného inštitútu Bratislavy – sme sa ešte hlbšie ponorili do témy detskej hry vo verejnom priestore.Opäť sme si potvrdili, že nuda je pre dieťa dar, nie problém. Keď necháme deti nudiť sa, vlastnou fantáziou si vymyslia hru samy. A to je základ zdravého vývoja.Rozprávali sme sa o slobode, ihriskách, socializácii a spoločných priestoroch pre komunity. A tiež o tom, prečo mestské deti túto slobodu čoraz viac strácajú.Páči sa ti tento rozhovor? V Mama Gang+ diskutujeme o týchto témach každý deň. Bez algoritmov, bez hate komentárov. Len mamy, ktoré to chápu. → ⁠Pridaj sa k nám

Potem ko je v Avstraliji konec lanskega leta začela veljati prepoved rabe največjih družbenih omrežij za mlajše od 16 let, o podobni prepovedi razmišljajo tudi v nekaterih evropskih državah, na ravni celotne Evropske unije. Slovenska vlada pa je prav prejšnji konec tedna izjavila, da razmišlja o omejitvi družbenih omrežij za mlajše od 15 let. Kaj mladi na spletu pravzaprav počnejo? Se zavedajo nevarnosti? Se ji znajo izogniti? Je prepoved pravi način za zaščito mladih pred škodljivimi učinki družbenih omrežij? Ali sploh deluje? Kako bodo preverjali starost uporabnikov in uporabnic? Kaj pa klepetalni roboti v obliki umetne inteligence, ki jih uporablja že večina najstnic in najstnikov? Kako poskrbeti za njihovo varnost? Odgovori v tokratnem Studiu ob 17.00. Gostje: dr. Jelena Virant Burnik, informacijska pooblaščenka; Nuša Detiček, raziskovalka in doktorska študentka s Fakultete za družbene vede Univerze v Ljubljani; Živa Ahac iz Centra pomoči pri prekomerni rabi interneta Logout; dr. Zala Volčič, z Univerze Monash v Melbournu v Avstraliji; Marko Puschner s točke osveščanja safe.si, ki deluje v okviru Fakultete za družbene vede Univerze v Ljubljani.

Máme tu tisícky samoživiteliek či mnohopočetných rodín. Sú tu i rodiny s deťmi, ktoré majú závažné zdravotné znevýhodnenia. V čom týmto ľuďom pomôže novela Ústavy o dvoch pohlaviach? Vôbec v ničom, odkazuje exkolegom bývalá poslankyňa KDH Jana Žitňanská. A prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Už tretie kolo vládnej konsolidácie dôkladne testuje hranice nášho údajného sociálneho štátu. Teda toho bájneho Molocha, o ktorom tak mimoriadne rád rozpráva štvoronásobný premiér Robert Fico. Faktom je, že v minulom roku žilo na Slovensku pod hranicou príjmovej chudoby takmer 800 tisíc ľudí - pričom závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu pociťovalo vyše 400 tisíc našich spoluobčanov. I to svedčí o tom, že tento Ficov virtuálny sociálny konštrukt pre mnohých z nás vôbec neexistuje - či minimálne zásadne zlyháva. Táto krajina tak síce môže byť pre starých - aspoň tak to zrejme vnímajú vládne strany bijúce sa o hlasy penzistov, no rozhodne toto nebude štátom pre zdravotne, mentálne či sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľov.Štát pritom uťahuje slučku aj v oblasti podpory v nezamestnanosti či podpory v práceneschopnosti a v mene vynútenej inklúzie zasa sťažuje rodičom slobodu pri výbere školy pre ich vlastné deti. Navyše, pre deti vo vážnych psychických problémoch máme k dispozícií len niekoľko desiatok pedopsychiatrov a tak je mládež, ktorá v čoraz väčšej miere čelí až existenciálnym výzvam i hrozbám, je odsúdená na až neznesiteľne dlhé čakacie lehoty. Tak pre koho je vlastne tento údajne sociálny štát a ako to, že v spoločnosti i štátnych politikách sa čoraz viac selektuje, kto si našu podporu - či aspoň záujem, zaslúži a kto už toho vraj hoden nie je?Ráno Nahlas s bývalou poslankyňou parlamentu i europarlamentu a dlhoročnou expertkou na tieto témy Janou Žitňanskou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.