Podcasts about deti

Digitálni rodičia je názov podcastu, ktorí tvoria Barbora Okruhľanská a Peter Šebo. Obaja pracujú v digitálnom marketingu a podstatou ich projektu Digitálni rodičia je vzdelávať rodičov, ktorí majú deti vo veku 0 – 18 rokov, o najnovších trendoch v online prostredí a moderných technológiách. Ponúkajú odpovede na najčastejšie otázky rodičov ohľadom smartfónov, sociálnych sietí, influencerov, kyberšikany a vlastne všetkého, čo sa online sveta týka. Už druhý rok po sebe sa stali Podcastom roka na Slovensku v kategórii Voľnočasový podcast.

Pri príležitosti Svetového dňa prevencie týrania a zneužívania detí a tiež Svetového dňa detí – UNICEF sa pozrieme na to v akej miere sa deti na Slovensku stretávajú s násilím, ktoré deti sú najviac ohrozené aj ako je nastavený systém prevencie. S Kamilom Peterajom si zaspomíname na situáciu v kultúre pred 17. novembrom 1989 a pozveme vás aj na Medzinárodný charitatívny bazár.

Today's episode is about what Slovaks eat every day. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “What do Slovaks eat?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short article about what Slovaks eat every day.Episode notesIn today's episode, I'm talking about what Slovaks eat every day. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my dialogue. You will also learn how to say “What do Slovaks eat?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short summary of what Slovaks eat every day.Slovak lesson1.    edlo (food, meal)2.    raňajky (breakfast)3.    obed (lunch)4.    večera (dinner)5.    chlieb (bread)6.    maslo (butter)7.    šunka (ham)8.    syr (cheese)9.    káva (coffee)10. kakao (hot cocoa)11. polievka (soup)12. vývar (broth)13. fazuľová polievka (beans soup)14. rezeň (schnitzel)15. zemiaky (potatoes)16. guláš (goulash)17. paštéka / paštéta (pâté)18. nátierka (spread)19. koláč (pastry)20. chutné (tasty)21. Čo jedia Slováci? (What do Slovaks Eat?)SUMMARYČo jedia Slováci každý deňSlováci milujú jednoduché a chutné jedlo. Ráno väčšina ľudí raňajkuje rýchlo – chlieb s maslom, syrom alebo šunkou a šálka čaju alebo kávy. Deti majú rady sladšie raňajky – kakao, koláč alebo chlieb s Nutellou.Na obed je vždy teplé jedlo. Začína sa polievkou – napríklad kurací vývar alebo fazuľová polievka. Potom nasleduje hlavné jedlo, ako rezeň so zemiakmi alebo segedínsky guláš. V školách majú deti podobné obedy, len trošku jednoduchšie.Večera býva ľahšia. Ľudia si dajú chlieb s nátierkou, syrom alebo paštékou. Cez víkend sa však varí viac. Nedeľný obed s polievkou, pečeným mäsom a koláčom je pre mnohé rodiny tradícia.Timestamps00:33 Introduction to the episode02:28 Slovak traditional meals06:42 Fun fact11:44 Slovak lesson17:50 Summary of what Slovaks eat every day in Slovak.19:18 Translation in English21:54 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Hostia: Jozef Mikloško (komisár pre deti) a Mariana Kováčová (špeciálna pedagogička a riaditeľka organizácie Centra Slniečko). | 19. november je Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí, 20. november zas Svetový deň detí - UNICEF. V akej miere sa deti na Slovensku stretávajú s násilím a aké podoby toto násilie máva? Ktoré deti sú najviac ohrozené – týka sa násilie viac určitých sociálnych skupín? Mení sa miera a forma násilia vo virtuálnom priestore? Aký je súvis medzi násilím a zneužívaním detí a chudobou? Komisár pre deti upozornil napríklad na prípady núteného žobrania. Ako sa zhoršujúca ekonomická situácia rodín prejavuje na deťoch? Ako je nastavený systém prevencie páchania násilia na deťoch? NKÚ napríklad v aktuálnej správe informuje o pretrvávajúcom probléme nedostatku školských psychológov. Akútny je aj nedostatok detských psychiatrov. Téma prevencie a zlepšenia ochrany detí pred násilím sa objavuje aj medzi prioritami definovanými v Programovom vyhlásení vlády. Aký je odpočet reálnych krokov k zlepšeniu situácie? | Násiliu a zneužívaniu čelia aj deti. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Lívia Halmkan Smiešna (riaditeľka OZ Tlakový hrniec) a Danica Caisová (sexuologička a psychiatrička). | Nahrávka: Odborník na technológie Ondrej Macko: Dá sa mobil alebo PC zabezpečiť tak, aby sa k deťom nedostal pornografický obsah? | Deti a tínedžeri závislí od pornografie. Závislosť od pornografie. Moje dieťa pozerá porno... Čo teraz? Mám mu vynadať, alebo sa s ním o tom porozprávať? Je to v jeho veku normálne, že si občas niečo pozrie? Kedy ide o závislosť a aké sú jej dôsledky? V tomto vydaní Kontaktov Petra Strižková rozoberá tému: Závislosť od pornografie - časť prvá - deti a tínedžeri. | Závislosť od pornografie. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Rok 2009, Košice, dve deti. Rok 2012, Huncovce, žena a jej dve deti. Tri roky neskôr, Malcov, 97 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. 2016, Košice, Mašličkovo, jedno dieťa. Rok 2021, Sabinov, dvaja dospelí. Marec 2025, Veľký Šariš, päť detí a žena. A napokon 10. november 2025, Košice, Mašličkovo, dve deti. Je to len časť tragédií, ktoré opakovane zasahujú extrémne chudobných ľudí z osád na Slovensku. Tí s klesajúcou teplotou stoja pred dilemou, či si zakúria a riskujú požiar, alebo zmrznú. Dá sa s tým spraviť niečo dostatočne rýchlo na to, aby sme o podobných nešťastiach viac nepočuli? O téme sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s moderátorkou a redaktorkou denníka SME Zuzanou Kovačič Hanzelovou. Zdroj zvukov: STVR Odporúčanie Už túto nedeľu – 16. novembra sa vo viacerých slovenských mestách uskutoční festival Nežná. Hodnoty, ktoré pred 36 rokmi vybojovali odvážni jedinci, môžete osláviť aj v spoločnosti denníka SME. V Bratislave sa na Námestí slobody budú v rámci festivalu konať hneď tri verejné nahrávania našich podcastov. O 11. hodine sa v Dejinách moderátor Jaro Valent bude rozprávať s publicistkou Soňou Gyarfášovou a historikom Ľubomírom Morbacherom o tom, ako november ’89 prežívali politickí väzni a či sa dočkali právnej, finančnej alebo aspoň ľudskej satisfakcie. V Aréne Naživo sa zase Jana Krescanko Dibáková stretne s hercom a bývalým ministrom kultúry Milanom Kňažkom a herečkou Kristínou Tormovou. Diskusia o angažovaní sa za slobodu sa bude konať medzi 14. a 15. hodinou. A napokon sa o 17. hodine môžete pozrieť na nahrávanie Dobrého rána sobota so Zuzanou Kovačič Hanzelovou a Jakubom Filom, ktorí sa s herečkou Zuzanou Fialovou a hudobníkom a riaditeľom festivalu Pohoda Michalom Kaščákom zamyslia nad tým, akou krízou si demokracia prechádza dnes a či o ňu nebudeme musieť bojovať znovu. Vstup na všetky diskusie je voľný, nájdete nás v Stane slobody, na Námestí slobody v Bratislave, už túto nedeľu 16. novembra. Tešíme sa na vás! A to nie ešte nie je všetko, ak hľadáte program na dnešný večer, tak Piatoček dnes o 19.30 robí v Kácečku vedomostnú súťaž Nie alebo áno, v ktorej si môžete overiť svoje vedomosti z bizarností politiky fyzicky na mieste, ale aj online doma. Lístky nájdete na www.piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Posielať študentov zomierať do vojny môže len zúfalý človek

Popularizovať vedu na Slovensku znie ako výzva. Na čele Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) stojí Štefánia Bartošová, skúsená marketérka, ktorá pretavila dlhoročné skúsenosti do sveta vedy. Teraz sa ju snaží priblížiť ľuďom cez osobnú skúsenosť. Za rok pôsobenia vo vedení NCP VaT sa riaditeľka a jej tím vybrali do regiónov, kde sa zamerali na žiakov s projektom Vedecký ambasádor, a širokej verejnosti sa prihovárajúcez diskusie Zvedavé debaty – Ženy vo vede. V rozhovore sa dozviete, ako podľa nej školstvo reaguje na rýchlo sa meniace prostredie ovplyvnené umelouinteligenciou, prečo vznikla potreba vytvorenia nového zážitkového centra vedy a aké aktivity prináša Týždeň vedy a techniky 2025. Zaspomína si na učiteľov, ktorí v nej prebudili zvedavosť, na to, ako sa snaží k vedeckým témam smerovať svojho syna, aj na najväčšie výzvy pri propagácii vedy a techniky na Slovensku. Ing. Štefánia Bartošová je riaditeľkou Národného centrapre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. V Centrevedecko-technických informácií zastáva aj funkciu riaditeľky odboru komunikácie.Svoje profesionálne skúsenosti získala pôsobením v oblasti marketingu a PR vo viacerých slovenských a medzinárodných spoločnostiach. Vo voľnom čase sa venuje výchove syna, cestovaniu, umeniu a dlhým prechádzkam v prírode. Zbožňuje dobré jedlo a ľudí. Tento podcast je sprievodným podujatím Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2025. Prebieha v období od 10. do 16. novembra 2025. Hlavnými organizátormi podujatia sú Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky a Centrum vedecko-technických informácií SR.Za podporu ďakujeme partnerom podujatia, ktorými sú Asociácia pre mládež, vedu a techniku AMAVET, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., Slovenské elektrárne, a. s., spoločnosť EPSON, Skyro, n. o.,First Global Slovakia. Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, StartitUp, portál VEDA NA DOSAH, časopis Quark a Zážitkové centrum vedy Aurelium.O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast. 

S Vierkou Končo, ktorá stojí za projektom Prizeranie, sme sa rozprávali o hraniciach. O tom, čo pre nás hranice znamenajú, ako ich nastavujeme svojim deťom, svojmu okoliu aj ako sa nám ich darí držať. Čo to znamená byť prísna a prečo sa iným zdá, že sme prísne v nesprávnych situáciách?Prebrali sme aj klasické situácie ako odchod z domu, zatvorené dvere na toalete či rozdielne hranice rodičov pri výchove. No a nezabudli sme na aktuálnu tému darčekov a Vianoc.

Čo naše deti zažívajú v škole? Učíme ich to, čo potrebujú? Prečo nevieme urobiť spoločnú reformu školstva? Čo nás vo vzdelávaní čaká, ak ho nezmeníme? Hosť: Daniel Bútora, exminister školstva, manažér

V novej epizóde relácie What the Fakt bola hosťom detská psychologička Dominika Boka z platformy K sebe, ktorá otvorene hovorila o výchove detí a prístupe rodičov. Vysvetlila, ako môžu rodičia lepšie porozumieť detskej psychike a prečo je dôležité dávať deťom hranice aj pocit bezpečia zároveň. Túto tému intenzívne rieši aj Orange, ktorý predstavil Paušálik - prvú zmluvu pre dieťa, ktoré si tak buduje pocit zodpovednosti a dôvery. S prvou zmluvou prichádza aj zodpovednosť a starostlivosť o pohyb na internete, preto určite navštív https://www.beznastrah.online - kde sa dozvieš, ako zodpovedne využívať online priestor.V relácii sme ďalej rozobrali najčastejšie chyby, ktorých sa rodičia dopúšťajú v dobrej viere, aj to, ako sa správanie dospelých premieta do správania ich detí. Dominika priniesla konkrétne rady, ako zvládať konflikty, emócie a budovať zdravý vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Epizóda je plná praktických postrehov, ktoré môžu pomôcť každému, kto chce lepšie porozumieť detskému svetu.

Hostka: Ing. et Bc. Ľubica Bátoryová , hlavný animoterapeut, špecializácia na canisterapiu, senzorickú integráciu Môžu zvieratá skutočne pomáhať pri terapii? Nie je to len milá predstava – je to každodenná realita v centre Physio Canis, ktoré Ľubica Bátoryová spolu s manželomzaložila s víziou, že zvieratá dokážu byť plnohodnotnými terapeutickými partnermi. V tejto epizóde sa dozviete, čo všetko ovplyvňuje úspešnú terapiu, ako sa rodilo centrum, prečo nie je terapia len o psoch, a ako sa slimák či morča môže stať členom humánno-animálneho tímu. Príbeh o odvahe, spolupráci a sile spojenia človeka a zvieraťa.

Zuzana Smatanová je  vynikajúca speváčka, muzikantka a tiež ilustrátorka. Po dvoch knižkách s Petrom Nagyom vydáva vlastnú, volá sa Búdkovo a je to knižka pre všetky deti aj dospelých, ktorí nestratili kľúčik od sveta fantázie... V závere zaznie aj originálna pesnička k tejto knižke.

Prečo je školská desiata taká dôležitá a prečo by sme mali rozmýšľať, do čoho ju zabaliť? Môže byť aj desiata ekologická? Odpovede prináša Katarína Medveďová z občianskeho združenia Zdravá škola.

Dnes k nám prišiel s Kubom trošku pofotrovať Juraj Andrejka, tvorca podcastu fotroviny. Užívajte!Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú verziu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Alebo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠herohero.co/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtube⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠youtu.be/J7lHIEYp6kgNáš dnešný hosť je ⁠⁠⁠instagram.com/fotroviny/Prípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova, alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na čele štátu máme absolútneho a totálne egocentrického nihilistu. Premiér vôbec nerieši výsledky svojho vládnutia pretože žiadne nemá. Rozpráva iba o sebe alebo o tých, ktorých nenávidí, hovorí publicista Michal Havran. Novela Ústavy je krokom k "farskému" štátu a sprisahaním voči modernému Slovensku, tvrdí. Ako z toho von?„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.“To je aktuálne znenie tzv. dvojpohlavnej novelizácie Ústavy. Jej schválenie bolo prekvapením i pre samotného premiéra a okrem jeho triumfu, obnažilo aj roztrieštenosť opozičnej alternatívy.Slovensko má už takmer Kristove roky a tento štát je dávno vo veku dospelého človeka nesúceho zodpovednosť za svoj vlastný osud. Otázkou je, čo - okrem pohlaví v Ústave a ďalšieho kola bezuzdného uťahovania opaskov, ktoré nevedie k výsledkom - dokáže Slovensko svojim občanom ponúknuť? Diaľnica z Bratislavy do Košíc je stále nedostavaná. Počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby sa šplhá k miliónu. Na drahé lieky na smrteľné ochorenia sa až pričasto zbierame v internetových zbierkach pričom zdravotné poisťovne dokážu generovať miliónové zisky. Tendre na sanitky sa stali synonymom netransparentnosti, konfliktu záujmov a babráctva. Deti čelia epidémií duševných problémov, ale štát pre nich nevie zabezpečiť dostatok kvalifikovaných odborníkov. Slovenské lesy sa rabujú, výsledky školákov sa prepadajú, vedcom z SAV káže vládny splnomocnenec o okrúhlej pečiatke a vládna elita? Tá sa utápa v luxuse i škandáloch penziónov, ktoré žiadnymi penziónmi ani nie sú.No a kto môže za všetky tieto reálne problémy? Podľa vlády protištátne médiá, lenivé darebácke mimovládky a samozrejme - všemožné puče riadené zo zahraničia. Je toto to, čo sme v Novembri 89 alebo pri vzniku Slovenskej republiky chceli? Je toto to, čo nám má - ako občanom, stačiť? Načo sme - ako štát, vlastne tu a kam v tejto geopoliticky nebezpečnej dobe smerujeme? Tušíme to vôbec alebo je to skôr také ťapákovské: "Požijeme, uvidíme"? Kde je nejaká reálna a zmysluplná alternatíva? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, komu slúži a je to, v čom dnes žijeme, skutočne to maximum na čo máme?Vládnutie stratilo akúkoľvek úroveň. Sú v takej miere morálneho, ale i odborného rozkladu, že ono sa to musí časom zrútiť, tvrdí Michal Havran a dodáva, že sa nebojí, že by sa Slovensko neposunulo k lepšej alternatíve. Nechali sme si mylne nahovoriť, že na viac nemáme, ale to nie my - oni sú tí vykorenení ľudia, ktorí so Slovenskom nič nemajú. Oni ho iba ťažia, dodáva publicista. Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana, ktorý aktuálne štartuje diskusie s názvom "Pochopiť Slovensko." Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Senzácia! Deti zo školy pod hradom sa nečakane zamotajú do ďalšieho dobrodružstva. Večne chorý Hano, cieľavedomá Esma a namyslená Dáša vykopú v školskej záhrade plechovú škatuľku. Čoskoro však vyjde najavo, že to nie je len obyčajná škatuľa. Začnú sa totiž diať zvláštne veci. Objavia sa čarodejnice, hlavný archeológ zmizne a, aby toho nebolo málo, kamaráti zistia, že školník býva v zoologickej záhrade. Pri riešení záhady ich stopy zavedú priamo pod hrad, kde je ukryté niečo neuveriteľné. Číta: Boris Farkaš

Miro Jaroš je slovenský spevák, ktorý sa 11 rokov venuje detskej tvorbe, ktorá je ozaj mimoriadne populárna. Okrem toho zbiera hudobné raritky svojich obľúbených interpretov, na budúci rok chystá najväčšiu rodinnú diskošou.

Vo vydavateľstve Denníka N vyšiel komiksový román o dunajskostredskej mafii deväťdesiatych rokov s názvom 113 rán. S jeho autorom Gáborom Gyenesom a Jaroslavom Spišiakom, ktorý v pozícii policajta zažil mnohé z udalostí z knihy na vlastnej koži, sa rozprával Braňo Bezák.

Vyrastala v Holandsku, herectvo študovala v Maastrichte aj v Bratislave, k filmu mala blízko od detstva a dnes sa snaží edukovať v tomto smere najmä mladšie ročníky. Juliána Johanidesová je spoluzakladtaľkou Filmového festivalu pre deti a mládež CINEDU, kde tvorí program, vedie worshopy a stará sa o živý dabing filmov. Aktuálne je už v plnom prúde v Novom meste nad Váhom a od októbra sa presunie do Bratislavy. Rozprával sa s ňou Juraj Turis.

Ako dieťa chcela Anna Ďarmati Beňadiková vypestovať nový druh ruže, štúdium psychológie ju takmer zavialo na druhý koniec sveta. Pre lásku zostala, a láskou sa jej stalo učenie a cvičenie tai chi /vyslovované taj či/. Sandre Vychlopenovej porozpráva o svojom koncepte pre deti, ktorý je inšpiráciou pre učiteľky v materských školách, vlastné deti jej pomohli pri písaní knižky, dospelým zasa pomáha žiť a fungovať vyrovnanejšie a pokojnejšie. Veríme, že tak bude i v dnešnej NP. | Hostka: Anna Ďarmati Beňadiková (učiteľka tai či s 20-ročnou praxou, autorka originálnych konceptov Tai chi pre deti). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Po Vianočnej cukrárni prišla Natália Kuľková s novou knižkou, ktorá poteší všetky deti - Tekvičková cukráreň. Opäť príbeh o zvieratkách, o Tekvičkovej slávnosti, pomoc opusteným a chorým zvieratkám, k tomu 12 chutných receptov a nádherné ilustrácie Martiny Masarovičovej. Tak chystajte si hrnčeky a lyžičky, je tu Tekvičková cukráreň. 

Vo svete dospelých pôsobí ako Kristína Prekopová, či Kristína Bartošová; pre deti ako rozprávková víla Tinka Bublinka. Vy si dnes po 12:30 pokojne môžete vybrať, ktorá tvár či podoba našej dnešnej hostky sa vám najviac páči. Kristína je navyše naša bývalá kolegyňa, ktorá má dlhoročné pedagogické skúsenosti a venuje sa aj na načítavaniu audiokníh pre nevidiacich a slabozrakých v Knižnici Mateja Hrebendu v Levoči. Dnes ju spoznáme spolu s Evou Vitekovou ako speváčku, klaviristku, hudobnú skladateľku, textárku, ale aj ako vílu a učiteľku.

Dve blicujúce mačiatka, život pod bufetom, rieka Dinga Donga a vrabec Kubo. Tak aj o tom je nová hudobná rozprávka Tom a Lola, ktorá obohatila repertoár divadla Nová Scéna. Podľa spoluautora Martina Žúžiho a dramaturgičky Andrey Bučko je to hra, ktorá bude baviť všetky deti, ale aj tie, ktoré mali už dávno osemnásť.

Bratislava 7. septembra (TASR) – Deti , ktoré nastupujú na začiatku školského roku do školy alebo škôlky, si tam musia vybudovať kolektívnu imunitu. Do nového kolektívu prinesú svoju bakteriálnu flóru a prekonané vírusové ochorenia. „Dostanú sa do kolektívu detí, z ktorých má každé tie svoje,“ konštatovala v relácii TASR TV Zdravie pediatrička Elena Prokopová.

Každý rodič má mať nárok umiestniť dieťa v škole najbližšie k svojmu bydlisku. Tak to teraz nie je a to je diskriminácia, povedal minister školstva a podpredseda strany Hlas-SD Tomáš Drucker v relácii Ide o pravdu.

Speváčka a herečka Nela Pocisková prijala pozvanie do relácie To Be Honest, kde úprimne porozprávala o svojich začiatkoch, extrémnej pracovnej záťaži v mladom veku, vplyve materstva na život a kariéru a zmenách ktorými si prešla.

Lebo naše dievčatá sú. Mám podozrenie, že nemajú v poriadku sluch

Matky si opäť vymieňajú telá s dcérami, no tentoraz to nebude len dvojhra. Do toho záhadné zmiznutie detí z jednej triedy, pri ktorom nevyzerajú nevinne učiteľka ani školník. Pridáme aj erotickú drámu o zakázanom vzťahu a silný príbeh ukrajinskej bojovníčky za ženské práva. Čo z toho sa oplatí vidieť? Pustite si nový diel .týždňa vo filme a možno sa dozviete.

Today's episode is about Slovak Reflexive Pronouns. You will also learn how to ask “Do you have your plans for the weekend?” in Slovak.Episode notesToday's episode is about Slovak Reflexive Pronouns. You will also learn how to ask “Do you have your plans for the weekend?” in Slovak. Slovak lessonA) Sentences with reflexive pronouns "sa", "si":1.    Ráno sa umývam studenou vodou. (In the morning, I wash myself with cold water.)2.    Pripravím si zábavný plán na hodinu slovenčiny. (I prepare myself a fun plan for Slovak class.)3.    V triede sa všetci žiaci smejú. (All the students in the class are laughing.)4.    Na obed si objednám zdravé jedlo. (I order myself healthy food for lunch.)5.    Večer sa snažím relaxovať. (I try to relax myself in the evening.)B) Sentences with the reflexive pronoun "svoj":6.    Mám rada svoju mačku. (I like my cat.)7.    Anna našla svoj kľúč v kabelke. (Anna found her key in her purse.)8.    Marek opravil svoj bicykel. (Marek fixed his bike.)9.    Deti si upratali svoje izby. (The children cleaned their rooms.)10. Mária si obliekla svoju novú sukňu. (Mária put on her new skirt.)11. Priatelia plánujú svoj víkend. (Friends are planning their weekend.)12. Máte svoje plány na víkend? (Do you have your plans for the weekend?)Timestamps00:37 Introduction to the episode02:18 Announcement03:03 Slovak lesson11:47 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

V úvode sme sa so šéfkou Demagogu Veronikou Frankovskou rozprávali o výrokoch Andrew Tatea o ženách: “Tvrdil napríklad, že žena je majetkom muža, najprv patrí otcovi a potom svojmu mužovi. Je tiež obvinený v Rumunsku aj vo Veľkej Británii za znásilnenie a obchodovanie s ľuďmi.”Novinár Denníka N Vlado Šnídl dlhodobo chodí po slovenských školách a rozpráva sa so stovkami mladých ľudí o sociálnych sieťach: “Mám v podstate zmapované, že meno Andrew Tate alebo jeho napodobnovateľov poznajú už na všetkých školách, kde som bol. Od Sniny po Bratislavu v každej triede nachádzam minimálne polovicu chlapcov, ktorí ho poznajú.”Šokuje ho hulvátske správanie niektorých mladých chlapcov k dievčatám. “Názory, že ženy patria do kuchyne alebo že chcú byť iba na Onlyfans sú v niektorých triedach mainstream.” hovorí Šnídl. Vlado Šnídl pozoruje dieru na influencerskom trhu: “Veľmi by pomohlo, keby tu bol nejaký namakaný drsňák s drahým autom, ktorý by ale bol feminista.” Hovorí tiež o tom, že mladí ľudia trávia na Tiktoku enormné množstvo času. “Stretol som deti na školách, ktoré o 9 ráno už mali 4 hodiny odscrollované na Tiktoku. Bežne tam mladí ľudia trávia 7-8 hodín denne.”

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učitieliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učiteliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

“Keď buduješ rodinnú firmu, znamená to, že si nonstop v práci. Nemôžeš v piatky a sviatky zatvoriť dvere a firma končí, bolo to niekoľko rokov intenzívnej roboty,” hovorí v rozhovore finalista EY podnikateľ roka 2024, konateľ spoločnosti Damito s.r.o., Ján Mitošinka.Podnikateľa v sebe objavil už v 15 rokoch, keď chodil na aute po okolitých dedinách a predával toaletný papier, montérky, utierky na riad či papuče, ktoré nakúpil za zlomkové ceny od firiem, čo rozpredávali sklady.Akú výchovu mal v detstve on a čo sa snaží odovzdať svojim deťom? Prečo predávajú práve hygienické potreby? Aký je proces výroby toaletného papiera? Čo ho na podnikaní nebaví a stresuje?Aj to sa dozviete v podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže ⁠⁠⁠⁠⁠⁠EY Podnikateľ roka⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Podcast vychádza každú stredu a moderuje ho Adela Vinczeová.

Today's episode is about Fathers' Day in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from today's topic. You will also learn how to say “Just to be safe“ and “Happy Father's Day” in Slovak. At the end of this episode, you can find my short essay about Father's Day in Slovak.Episode notesIn today's episode, I'm talking about Fathers' Day in Slovakia. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from today's topic. You will also learn how to say “Just to be safe“ and “Happy Father's Day” in Slovak. At the end of this episode, you can find my short essay about Father's Day in Slovak.Slovak lesson1. Nepi toľko vody, ešte ťa roztrhne. (Don't drink so much water, it'll tear you up.)2. Zhasni svetlo, tu nie sme na Václaváku. (Turn off the light, we're not on Wenceslas Square.)3. Vypni vodu! Ešte stále za ňu platím ja! (Turn off the water! I'm still paying for it!)4. Kým si pod touto strechou… (While you're under this roof...) My house, my rules.5. Keď nevieš, návod je v šuflíku. (If you don't know, the instructions are in the drawer.)6. Ako to opravím? No šrubovák a silná vôľa! (How do I fix it? Well, a screwdriver and a strong will!)7. Načo kupovať nové, keď si to viem spraviť sám? (Why buy new ones when I can do it myself?)8. Inak nebudú mať správnu chuť. (Otherwise, they won't taste right.)9. To netrebalo … (There was no need for that...)10. Len tak pre istotu. (Just to be safe.)11. Šťastný Deň otcov! (Happy Father's Day!)Deň otcov na Slovensku (skrátené = abbreviated)Všimli ste si, že niektoré sviatky prídu s veľkou pompou a iné sa len tak ticho vplížia do kalendára? Taký je Deň otcov na Slovensku – sviatok, ktorý síce nevybuchol ako ohňostroj, ale pomaly si našiel miesto v našich srdciach.Počas socializmu sa Deň otcov veľmi neslávil. Populárny bol Deň žien a Deň detí, ale otcovia si museli počkať. Veď načo by potrebovali sviatok, však? Ako by povedal starý otec: „Otec? Veď to je ten, čo zarába a opravuje veci. “Po roku 1989 sa však pomaly začali objavovať „západné sviatky“– Halloween, Valentín, Deň matiek, ... a Deň otcov. Dnes ho oficiálne slávime na tretiu júnovú nedeľu – ako v USA..................... (continues)Deň otcov sa na Slovensku zatiaľ neoslavuje s takou pompou ako Deň matiek, ale rastie. Deti kreslia obrázky, školy občas urobia projekt, obchody ponúkajú „darčeky pre otecka“– no a niektorí otcovia dostanú pusu, pivo, ponožky… alebo pokoj na pozeranie Tour de France.A možno to tak stačí. Veď slovenskí otcovia sú skromní. Nepotrebujú fanfáry. Len vedieť, že si ich vážime.Timestamps00:33 Introduction02:26 About Fathers' Day06:21 Fun fact12:04 Slovak lesson23:07 Essay in Slovak i Slovak25:51 English Translation28:35 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Soňa Pekarovičová je špeciálna pedagogička a hrová terapeutka, zakladajúca členka Slovensko-českej asociácie terapie hrou.Môžete ju tiež poznať z nášho niekdajšieho rozhovoru o hneve (diely 101. a 102.).Témou nášho spoločného rozhovoru sa stala detská hra. Hrové terapeutky upozorňujú, že hra sa vytráca zo životov našich detí a má to negatívne dôsledky na ich prežívanie.Rozprávali sme sa o tom, ako rôzne sa deti hrajú a aké benefity im to prináša do života. Spoznali sme, aké chyby robia rodičia pri hraní sa s deťmi, aj ako sa mení hra ako deti rastú. Hovorili sme tiež o nude, online svete, aj o tom, ako vytvárať deťom priestor pre hru a užívať si to spolu s nimi.11.⁠ ⁠jún bol OSN vyhlásený za medzinárodný deň hry a tento diel má za cieľ posvietiť na benefity hry v životoch našich detí. A vlastne aj v tých našich.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejší, vedia viac a sú aj aktívnejší i smelší. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas,, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejšie, vedia viac a sú aj aktívnejšie i smelšie. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas u nás, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Supermoderná nemocnica v bratislavských Vajnoroch nahradí bradaté plány s Rázsochami. Pozemok či umiestnenie nevyvolávajú otázniky, do celého procesu sa však dostáva ministerstvo obrany a otázky transparentnosti. Po schválení vládou sme už len na krok od príchodu prvého bagra a hľadania viac ako jednej miliardy eur.O "pre a proti", stavebných plánoch, reálnych možnostiach a očakávaniach v spojitosti s novou nemocnicou v podcaste Dobré ráno diskutovala Jana Krescanko Dibáková s analytičkou a bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva Janou Ježíkovou.Zdroj zvukov: TA3, MarkízaOdporúčanie:Dnes mám pre vás hradné a výletné odporúčanie. Na viaceré slovenské hrady sa vracajú šermiari a rytierske slávnosti a ako bývalá šermiarka vám poviem, dajte im v nasledujúcej sezóne šancu. Deti sa uvidia živú históriu, pozriete si Beckov, Čachtický hrad alebo iné hrady a zámky, možností je veľa. A odporúčanie pre Bratislavčanov – nezabudnite na dopravnú klasiku – obmedzenia na diaľnici vo východnej časti Bratislavy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

V susednom Česku je hviezdou prvej veľkosti, no medzi slovenskými divákmi si fanúšikov hľadala postupne. Členka tohtoročnej zostavy tanečnej šou Let´s Dance, jediná česká súťažiaca Eva Burešová, prišla na návštevu do redakcie Pravdy. Po účinkovaní v Let´s Dance sa chystá zoznámiť nových fanúšikov aj so svojou tvorbou. Koncom mája sa v Bratislave uskutoční koncert, na ktorom Burešová predvedie skladby z ostatného albumu Meraki, ale aj staršie skladby. "Uvažovala som nad tým, že by som dovtedy napísala aj jednu pesničku v slovenčine. Uvidíme," naznačila s úsmevom hviezda, ktorej prvú popularitu priniesla účasť v súťaži Česko Slovensko má talent. Reč s Burešovou však nebola zďaleka len o hudbe. Speváčka a herečka sa otvorene priznáva aj k ťažkým momentom, ktoré zažila počas dospievania či v prvých rokoch kariéry. Šikana alebo panické ataky, pocit vyhorenia. Zažila ich, no aj vďaka tomu sa dnes cíti silnejšia. Dokonca sa jej zdá, že pomohli aj v tom, aká je matka. S partnerom Přemkom Forejtom vytvorili patchworkovú rodinu, v ktorej to vraj fungovalo od začiatku. "Mali sme skrátka šťastie," ozrejmila Burešová, no zdôraznila, že deti (ona svojho syna a Forejt svoju dcéru) zoznamovali až keď si boli istí, že chcú spolu žiť. Eva Burešová sa v relácii Ide o nás zamyslela aj nad tým, akým nástrahám čelia dnešné deti a porovnávala, či to mala počas dospievania ťažšie jej generácia alebo súčasní tínedžeri. Hovorili sme o kritike aj hejtoch, o tom, čo pre ňu znamenajú. Prezradila tiež, aký bol jej prvý večer v Let´s Dance a aký ten (zatiaľ) posledný - pred blížiacim sa finále, na ktorom chýbať nebude. Všetko a omnoho viac si vypočujte v našej novej epizóde relácie Ide o nás.

Na pomocnú ruku od štátu sa u nás nik spoľahnúť nemôže. Tento štát sa nevie postarať ani o deti, ktoré má v zodpovednosti on sám a sociálnu sieť pre rodiny nemáme, tvrdí Natália Blahová, ktorá odštartovala kauzu "Čistý deň." Podľa nej by sa mohol zopakovať i dnes.Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža a spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.To tvrdia naše zákony, ale čo hovorí skutočná žitá realita? Sú deti naozaj našou prioritou - tak ako to počúvame vo všetkých tých predvolebných kampaniach už celé dlhé roky alebo náš reálny záujem ukazujú skôr šokujúce odhalenia Generálnej prokuratúry o závažnom porušovaní práv detí v reedukačných centrách, otrasné prípady šikany ústiace až k fatálnym následkom, rozmáhajúce sa detské násilie či pretrvávajúce a zle trestané násilie na deťoch. Počet detí čeliacich neľahkým duševným a mentálnym problémom strmo rastie, personálne kapacity našich odborníkov sú pritom až zúfalo nedostatočné.O čom to všetko vypovedá a prečo to údajne "najcennejšie, čo máme" - naše deti, sú niekde na samom chvoste záujmu spoločnosti i verejných politík? Ako rodinám reálne pomôže zakotvenie biológie pre druhý stupeň základnej školy do Ústavy no a mohla by sa známa kauza "Čistý deň" zopakovať aj dnes?Príbeh "Čistého dňa" by sa mohol opakovať aj dnes. Kontrola nie je vôbec dostatočná, zo zlyhaní sa nevyvodzujú dôsledky a dobre nefungujú ani mechanizmy cechovej cti a vnútornej očisty, tvrdí Natália Blahová. Podľa nej tu chýbajú stovky odborníkov a tak, namiesto toho, aby sme s deťmi v problémoch odborne pracovali, zbytočne ich trestáme a bezvýsledne zatvárame. Ráno Nahlas, o našich deťoch. S novou posilou Demokratov Natáliou Blahovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na pomocnú ruku od štátu sa u nás nik spoľahnúť nemôže. Tento štát sa nevie postarať ani o deti, ktoré má v zodpovednosti on sám a sociálnu sieť pre rodiny nemáme, tvrdí Natália Blahová, ktorá odštartovala kauzu "Čistý deň." Podľa nej by sa mohol zopakovať i dnes.Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža a spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.To tvrdia naše zákony, ale čo hovorí skutočná žitá realita? Sú deti naozaj našou prioritou - tak ako to počúvame vo všetkých tých predvolebných kampaniach už celé dlhé roky alebo náš reálny záujem ukazujú skôr šokujúce odhalenia Generálnej prokuratúry o závažnom porušovaní práv detí v reedukačných centrách, otrasné prípady šikany ústiace až k fatálnym následkom, rozmáhajúce sa detské násilie či pretrvávajúce a zle trestané násilie na deťoch. Počet detí čeliacich neľahkým duševným a mentálnym problémom strmo rastie, personálne kapacity našich odborníkov sú pritom až zúfalo nedostatočné.O čom to všetko vypovedá a prečo to údajne "najcennejšie, čo máme" - naše deti, sú niekde na samom chvoste záujmu spoločnosti i verejných politík? Ako rodinám reálne pomôže zakotvenie biológie pre druhý stupeň základnej školy do Ústavy no a mohla by sa známa kauza "Čistý deň" zopakovať aj dnes?Príbeh "Čistého dňa" by sa mohol opakovať aj dnes. Kontrola nie je vôbec dostatočná, zo zlyhaní sa nevyvodzujú dôsledky a dobre nefungujú ani mechanizmy cechovej cti a vnútornej očisty, tvrdí Natália Blahová. Podľa nej tu chýbajú stovky odborníkov a tak, namiesto toho, aby sme s deťmi v problémoch odborne pracovali, zbytočne ich trestáme a bezvýsledne zatvárame. Ráno Nahlas, o našich deťoch. S novou posilou Demokratov Natáliou Blahovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prečo sa profesor zo špičkovej európskej univerzity zaoberá tým, ako učiť matematiku od prvej triedy až po maturitu? A prečo to považuje za dôležitejšie, než svoju vedeckú prácu? Hosť: - Juraj Hromkovič, profesor informatiky na ETH Zürich

Çdo mëngjes zgjohuni me “Wake Up”, programi i njëkohshëm radio-televiziv i “Top Channel” e “Top Albania Radio”, në thelb ka përcjelljen e informacionit më të nevojshëm për mëngjesin. Në “Wake Up” gjeni leximin e gazetave, analiza të ndryshme, informacione utilitare, këmbimin valuator, parashikimin e motit, biseda me të ftuarit në studio për tema të aktualitetit, nga jeta e përditshme urbane e deri tek arti dhe spektakli si dhe personazhe interesantë. Zgjimi në “Wake Up” është ritmik dhe me buzëqeshje. Gjatë tri orëve të transmetimit, na shoqëron edhe muzika më e mirë, e huaj dhe shqiptare.

Posledné roky sledujeme na slovenských školách vážne bezpečnostné incidenty, či dokonca až fatálne útoky. Na správy podobného typu sme zvyknutí z USA, no stávajú sa už aj slovenskou realitou? Deti a mladí ľudia trávia veľkú časť svojho času v školách, družinách, kluboch, či na krúžkoch. Cítia sa tam bezpečne? Prečo sa posledné roky stáva bezpečnosť témou pre slovenské školy? Sú kamery riešením a prečo je dôležité sledovať aj pohodu a celkový well-being študentov?  

Štvorica študentov bratislavského Lýcea C. S. Lewisa zorganizovala verejnú zbierku pre svojich rovesníkov, ktorí sa ocitli na detských psychiatrických klinikách. Projekt Cirkus Paciento by mal počas celého jedného týždňa priniesť na tieto miesta plné duševnej bolesti terapiu smiechom a interaktívnej klaunskej zábavy. Psychické zdravie je dnes čoraz viac diskutovaná téma, no stále sa mu nevenuje rovnaký dôraz ako fyzickému zdraviu. Mnohí ho berú na ľahkú váhu, aj keď ovplyvňuje naše každodenné fungovanie, vzťahy a zvládanie stresu no a pretože nám na tejto téme záleží a síce nie sme zdravotní klauni, ale vieme pomôcť aspoň tým, čo nás Lýceum zatiaľ naučilo. Tak takto odôvodnila štvorica študentov Lýcea C. S. Lewisa svoje dôvody, pre ktoré sa rozhodli zorganizovať na platforme Startlab verejnú zbierku na projekt Paciento organizácie Červený Nos Clowndoctors. Cirkus Paciento, to je týždňový program pre deti na psychiatrických oddeleniach, ktorý organizujú profesionálni zdravotní klauni. Vďaka kúzlam, rôznym hrám či trénovaním žonglovania a iných cirkusových čísiel pomáhajú deťom zabudnúť na ich starosti a vrátiť im do života nádej. No a na konci týždňového programu samotné deti pripravia predstavenie pred svojimi rodičmi, kde môžu predviesť všetky triky a čary, ktoré ich klauni naučili.https://www.startlab.sk/projekty/4203-cirkus-paciento-cirkus-pre-deti-v-nemocniciach/Počúvate Ráno Nahlas, dnes o hľadaní radosti na miestach, kde by ste ju hľadať bežne nezvykli, ale aj o nádeji, ktorú práve takíto empatickí a angažovaní mladí ľudia tu a teraz predstavujú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nevoľnosť, nechutenstvo, vracanie, ospanlivosť či apatia. Ale aj fatálne poškodenie pečene, ktoré môže priniesť otrava paracetamolom.Medzi deťmi sa zase rozširuje takzvaná paracetamolová výzva, o niekoľkých prípadoch predávkovania už hovoria v nemocniciach v Bratislave aj v Banskej Bystrici.Aký nebezpečný trend sa teda medzi tínedžermi šíri a aké môže mať následky?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Jána Krempaského.Zdroj zvukov: ČT, RTL, Kronen ZeitungOdporúčanieTá otázka je veľmi banálna: kto študuje komunikáciu zvierat? Možno si poviete, biológovia. No zamysleli ste sa niekedy, prečo to takmer nikdy nerobia lingvisti? To sa však začína meniť a nesie to so sebou hlboké prekvapenia – napríklad otázku, či nejakú formu jazyka nemajú aj kravy a či by sme sa ho nemohli naučiť. Na celý tento fenomén sa pozrelo BBC, a preto dnes odporúčamčlánok Lingvistka, ktorá sa učí hovoriť expresívnym jazykom kráv.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠