Podcasts about nikdy

Z Bratislavy sa na tri dni stane akési intelektuálne laboratórium, v ktorom sa bude hľadať odpoveď na jednu z najvážnejších otázok dneška – na Putinovu agresiu proti Ukrajine a na jej možné dosahy. Emanueal Macron, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová alebo Petr Fiala a Ľudovít Ódor. Ale aj Michail Chodorkovskij či Svetlana Cichanovská. Prezidenti, premiéri, či opoziční lídri Ruska a Bieloruska. Tiež šéfovia diplomacií, generáli, predstavitelia think tankov… Mozgový trust s dosahom na aparáty štátov či medzinárodných organizácii. To všetko je v skratke obranná medzinárodná konferencia Globsec, ktorej osemnásty ročník odštartuje práve dnešný pondelok. Ako môže prispieť k vyriešeniu krvavej vojny tesne za hranicami Slovenska a Európskej únie? Téma pre zakladateľa a prezidenta tohto fóra Róberta Vassa.   Globsec 18 ročný „Globsec sme zakladali pred osemnástimi rokmi s cieľom, aby sme priniesli svet do Bratislavy“, spomína Robert Vass na začiatky. Hovorí rovnako o ambícii „dať Slovensku hlas v medzinárodnej diskusii“. „Slovensko je síce malá krajina, no môže prispieť zásadným spôsobom do globálneho diskurzu“, hovorí.   Bezpečnosť zoširoka „Bezpečnosť my definujeme široko, hovoríme o kybernetickej, energetickej, hospodárskej bezpečnosti. Dokonca počas pandémie sme zaviedli nový program verejného zdravia. Videli sme totiž ako jedna globálna padnémia môže zásadne ovplyvňovať fungovanie spoločnosti“.   Ako na bezprecedentnú nestabilitu? Tohtoročné tématické zamerania konferencie Globsec sa sústredí na prekonanie nestability, akú sme tu podľa Vassa dávno nemali. „Nikdy tá nestabilita či krehkosť nebola väčšia ako teraz“, hovorí. Zásadný narušením rovnaváhy bola Putinova agresia voči Ukrajine.   Ak mier tak len spravodlivý Tohtoročná konferencia Globsecu bude hostiť francúzskeho prezidenta Emanueala Macrona, či šéfku európskej komisie Ursulu von der Leyen. Do Bratislavy príde aj generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin. Práve s ním bude na Globsecu diskusia o vojnových zločinoch. „Mier nikdy nebude spravodlivý bez potrestania vojných zločinov“, tvrdí Vass. „Ak by sa tak nestalo, bol by to zlý signál pre všetkých budúcich agresorov“.   Dnes sa podľa Vassa aj na Ukrajine bojuje za odmietnutie princípu politiky sfér vplyvu.   Slovensko na chvoste podpory Ukrajine Globsce pravidelne mapuje vývoj trendov v postoji k vážnym globálnym trednom. Aktuálne sú to postoje k vojne na Ukrajine či dôvere k inštitúciám.   Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa prieskumu Globscecu pripisuje Risku 40 percent ľudí. Je to najmenej z krajín strednej a váchodnej Európy. 34 peccent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina.   „Toto je tiež dôsledok politických hádok a chaosu v krajine“, vysvetľuje Vass.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nové Kriminálne spisy už od 4. mája 2023 na Podmaze a vo všetkých podcastových aplikáciách. Kriminálne spisy nie sú vhodné pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a český prezident Petr Pavel v uplynulom týždni oficiálne navštívili Ukrajinu. Prišli v čase, keď na krajinu akurát dopadali rakety a útoky neprestávali ani ďalšie dni. Od začiatku vojny išlo o prvú spoločnú cestu dvoch prezidentov, navyše oveľa dlhšiu, ako je zvykom a Petr Pavel išiel bližšie k frontu ako akýkoľvek iný európsky líder. Návšteva sa navyše konala v čase, keď aj ukrajinskí predstavitelia otvorene hovoria, že Ukrajina už je na jarnú protiofenzívu pripravená. Či a kde ku nej príde a či bude vôbec mať nejaký zásadný dopad na priebeh konfliktu, jasné stále nie je. Budovanie obranných línií však ukazuje, že aj Rusko si uvedomuje svoje slabosti a ráta s tým, že Ukrajina môže na niektorých frontoch uspieť. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Je to presne 27 rokov, čo v Bratislave vybuchlo auto Roberta Remiáša. Všetko logicky hovorí, že jediný, kto mal záujem zavraždiť remiáša bola SIS pod vedením Ivana Lexu. Remiáš bol totiž jedinou spojkou korunného svedka únosu Michala Kováča mladšieho. Remiáš by mal dnes 52 rokov, a keď uhorel v aute, bol to len mladý 25 ročný muž. A hoci všetci tušíme ako to bolo, jeho vražda zrejme zostane už navždy nepotrestaná. Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s Matúšom Burčíkom, šéfom domácej redakcie Denníka SME. Zdroje zvukov: TA3, Youtube Odporúčanie: Blíži sa predĺžený víkend a to je ideálny čas užiť si kvalitnú dávku kultúru. Napríklad v sobotu večer na ⁠Nádvorí v Trnave vystúpi moje obľúbené britské elektronické zoskupenie UNKLE⁠. Ak ich nepoznáte - odporúčam vám vypočuť si ich neprekonateľný ⁠album War Stories ⁠alebo viete čo, príďte rovno na koncert. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

"Sme málo sebavedomí. Dúfam, že platia sľuby vlády, že dostaneme kompenzáciu z Plánu obnovy vo výške ERC grantu. Ale áno, chýba nám sebavedomie. Nikdy by mi nenapadlo, že mám vôbec šancu žiadať o ERC grant. Snažím sa aj kolegom hovoriť, že žiadajte, a možno motyka vystrelí," hovorí Katarína Mikušová z katedry biochémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. "Česi a Maďari sú úspešnejší, lebo je tam schéma, že ak sa uchádzači dostanú do druhého kola a na híring ERC grantu, a potom už neboli úspešní, dostanú od vlastných vlád financovanie v polovičke toho grantu. Dá im šancu rozbehnúť vlastný výskum a tým pádom sa im po pár rokoch dramaticky zvýši šanca, aby uspeli v ERC grantoch. Toto je spôsob, ako podporiť, aby aj Slováci podávali tieto granty," vysvetľuje Ján Tkáč z chemického ústavu akadémie vied, prečo je Slovensko na chvoste v úspešnosti o prestížny európsky grant ERC. Obaja vedci sú laureáti ocenenia ESET Science Award, ktoré každý rok získavajú významné vedecké osobnosti na Slovensku. V tomto roku je možné posielať prihlášky do 10. mája 2023. Ako sa má slovenská veda? Čo by jej pomohlo? A prečo je na okraji záujmu? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s dvomi úspešnými slovenskými vedcami Katarínou Mikušovou a Jánom Tkáčom.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Povedomie menštruačného cyklu je spôsob akým si dokážeme mapovať náš menštruačný cyklus. Nevyžaduje žiadne zariadenie, iba našu pozornosť. A v tom je tá krása a jednoduchosť. Samú seba nikdy nezabudneš zabaliť na cesty, alebo niekam so sebou. A tak stále dokážeš túto aktivitu praktikovať, a tým posunúť svoj vzťah k sebe, ženstvu ale aj uvidieť zmenu v tvojom menštruačnom cykle. Budeš sa diviť ako málo stačí, aby zmizli aj mnohé fyzické problémy. Telo vyžaduje pozornosť, ktorú sme mu dlho nedávali, a týmto sa dokážeš vrátiť k sebe. Nech ti 15,30,45. Nikdy nie je neskoro. Vypočuj si epizódu a začni dnes. Kartičky PSC nájdeš: https://www.bagniaristore.cz/karticky/ Yuna - harmonozačná sada na menštruačný cyklus nájdeš tu: https://www.bagniaristore.cz/yuna-sada/  

"Rozumiem niektorej časti spoločenského aj politického spektra, že nepochopenie tej problematiky a nedostatočná diskusia môže viesť k tomu, že niekto sa môže cítiť ohrozený. Naša univerzita hovorí, že je otvorená. Že je tu súťaž názorov a žiadny nemôže byť dominantný. Univerzita má byť otvoreným prostredím, kde sa prezentujú rôzne názory. Nikdy by som nepripustil, aby akákoľvek ideológia bola na univerzite dominantná. Takto to byť nemá," hovorí rektor Univerzity Komenského Marek Števček o kritike konzervatívnych médií, ktoré už niekoľko týždňov píšu články o pláne rodovej rovnosti na univerzite. "To je absolútne za čiarou. To by sa snáď ani nemohlo stať. Dúfam, pevne verím. Toto by som netoleroval," odpovedá rektor Števček na otázku, čo by urobil, ak by nejaký vyučujúci na prednáške povedal, že gejovia a lesby by nemali mať žiadne práva a je to zvrátené. "Ľudia sa boja, že zrazu im dáme rozkazom, že odteraz si toto musíte myslieť. To robiť nebudeme. Ale za plánom rodovej rovnosti si skutočne stojím. Je to len rozmenenie na drobné princípu nediskriminovať nikoho podľa žiadnych kritérií. A to ani na základe rodových," dodáva Števček. Ako vznikla kritika plánu rodovej rovnosti, ktorý už platí viac ako rok a konzervatívci si ho všimli až teraz? Mohla by sa na univerzite konať aj konzervatívna konferencia? Ako nájsť dialóg medzi konzervatívcami a liberálmi na pôde univerzity? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s rektorom Univerzity Komenského Marekom Števčekom.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

"Vždy, keď sa spomenie Ďuďo, mi príde úzko. Na jednej strane to bolo veľmi náročné, aj sa nabudiť, aj začať. Paradoxne nám pomohla korona, keď sme sedeli doma. Začali sme zbierať nápady, pesničky. Zrazu z toho bolo veľa nápadov a začali sme skladať. Bolo to náročné, ale preklopilo sa to do toho, že sme mali obrovskú radosť, keď sme prišli do štúdia," hovorí Tomáš Yxo Dohňanský o novom albume skupiny Hex, ktorý vyšiel po prvýkrát bez speváka Ďuďa. "Sme samobičujúci národ, ľudia si nevážia, čo majú. Aj tí, ktorí nemajú peniaze, aj tí, ktorí majú peniaze. Celé sa to po 89 zle naštartovalo, ale nie je to len vec Slovenska. Viac sa ide na výkon, ako na nejaké pocity. Strašne chceme mať všetko, autá, chaty. Pritom by nám fakt mohlo stačiť trocha menej a hlavne byť k sebe milší. Doprial by som ľuďom, aby mohli odcestovať do Thajska a pozrieť sa na rybára, ktorý nemá nič, len plechovú búdu. A celý čas sa na vás usmieva a fakt je to úprimné. Prajem Slovákom, aby sa viac usmievali," hovorí Yxo Dohňanský. "Nikdy sme vo vysokej politike ako kapela nikoho nepodporovali. Drobu a Valla poznám veľmi dlho. Nemusím s nimi vo všetkom súhlasiť, ale obaja to robia naozaj poctivo. Vo veľkej politike je toľko svinstva. Je tam kopec zlodejov, kopec bláznov a mám z toho veľmi zlý pocit. Nebudeme nikoho podporovať, a ani sme to nikdy nerobili," odpovedá Tomáš Dohňanský na otázku, či by podobne ako Valla a Drobu podporil aj niekoho vo veľkej politike. Aké ťažké bolo pre speváka Šarkana nahradiť Ďuďa? Koho bolo najťažšie prehovoriť na spoluprácu na novom albume Hexu? Zmenili by po čase niektoré texty, ktoré majú 30 rokov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Tomášom Yxom Dohňanským zo skupiny Hex.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Člověk s neuvěřitelným životním příběhem Emerich Rath byl všestranným sportovcem, olympionikem, trampem i zručným obchodníkem se sportovními potřebami. Jeho jméno se po řadě let začíná vracet do veřejného prostoru, odkud během druhé poloviny minulého století prakticky zmizelo. Repríza pořadu Téma Plus přibližuje úspěchy i pády jedné z výrazných postav české historie.

„Odhodlání, které tady vidíme na každém kroku, je obrovské. Nikdy jsem nic podobného nezažil. Člověku z toho jde mráz po zádech.“ říká Jan Dobrovský ze své z cesty na jižní Ukrajinu.

„Na prvý pohľad zlý vtip, druhá metafora, ktorá sa ponúka, je cap záhradníkom“. „Prvoaprílový žart, ktorý však nie je žartom, je to skôr vážne.“   Tomáš Valášek a Peter Pčolinský. Poslanci, z ktorých prvý bol aj stálym zástupcom Slovenska pri Nato, druhý je podpredseda parlamentu. Reagujú na fakt, že Rusko sa prvého apríla – teda od zajtrajšej soboty stane predsedajúcou krajinou v Bezpečnostnej rade OSN. V orgáne, ktorý má dohliadať na mier.   Ruskom napadnutá Ukrajina protestuje a žiada západ o zásah. Časť expertov reaguje, že ide o rutinnú záležitosť vrámci rotujúceho machanizmu predsedníctva. Analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček tvrdí, že je čas na reformu samotnej Bezpečnostnej rady.   „Krajina, ktorá porušuje všetky normy medzinárodného práva, všetky základné piliery architektúry OSN, by sa nemala stať predsedajúcim štátom Bezpečnostnej rady OSN“, tvrdí.   Jediná cesta, ako sa s tým vysporiadať, je podľa Pavla Havlíčka „držať Rusko na uzde a diplomaticky ho izolovať“.   Tomáš Valášek však neočakáva nejaký zásadný zvrat v pozíciách bezpečnostnej rady, ktorej bude na mesiac predsedať Rusko. „Nečakám nejaký zvrat v pozícii Bezpečnostnej rady. Ako bola paralyzovaná doteraz, tak bude aj naďalej“, hovorí Valášek. Jej akcieschopnosť totiž brzdia vetá dua Rusko-Čína.   Ukrajina si v predvečer ruského predsedníctva paradoxne pripomína obete ruských zverstiev voči civilnému obyvateľstvu v Buči. Bol tam aj slovenský premiér Eduard Heger. "Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú Ukrajinci zaplatili," vyhlásil. Ocenil prezidenta Volodymyra Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Na Ukrajine ide podľa neho o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu. Svoj príhovor v angličtine zakončil Heger pozdravom v ukrajinčine: "Sláva Ukrajine!"   V slovenskej delegácii bol aj minister obrany Jaroslav Naď navštívila Ukrajinu. Na oficiálnom rokovaní s prezidentom Zelenskym  rozoberali doterajšiu či budúcu pomoc Ukrajine. „Okrem tých štyroch migov, ktoré išli vzduchom, ďalšie migy prichádzajú po zemi na Ukrajinu. Potvrdzujem tiež, že časť systému Kub aj s raketami je už na územi Ukrajiny," povedal minister obrany Jaroslav Naď, no dodal, že naša pomoc nie je nekonečná.  „V čom môžeme zohrať kľúčovú rolu je možnosť produkcie munície."    Slovensko Ukrajine prisľúbilo pomoc pri integrácii do EÚ a pri povojnovej obnove.   Budete počuť aj reportéra Aktualít Mareka Bira priamo z Kyjeva.    Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

V ateliéru Ivana Mládka se sešla celá kapela Banjo Band i s Lucií Výbornou, aby společně pokřtili novou desku Poslední Křeč. Co odpovídá Ivan Mládek na otázku, zda kapela stojí hodně při sobě? „V žádném případě. My se nekamarádíme. Základ je, že na sebe neděláme podrazy. Nikdy jsme neudělali. Až na výjimky, že jo,“ směje se. „Lidi jsem vybíral podle toho, jak jsou snesitelní,“ dodává s úsměvem. Proč desku nazvali Poslední křeč? A proč se rozhodl utéct z Československa?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

“Násilie sa nezačína tým, že ťa niekto bije, že vám dá niekto ranu, že vás kope škrtí. Vždy sa začína nejakým komentárom, sexistickým vtipom, nevyberanou poznámkou. A vtedy je podstatné určiť si hranice, povedať takto so mnou nehovor, toto sa mi nepáči. Dať najavo, že toto sú moje hranice a tam vás nepustím. Platí to aj na verejnosti k ľuďom, ktorých nepoznáme. Nikdy nevieme, či ten, čo po nás pokrikuje na ulici, alebo poťapkáva po stehne, nie je násilník,” hovorí Jasmína Houdek, lektorka modernej sebaobrany o tom, prečo je dôležité ohradiť sa aj pri jemnejších prejavoch sexuálneho obťažovania. “Pokiaľ tolerujeme sexualizované obťažovanie, tak tým vytvárame podhubie pre sexualizované násilie. To sú spojené nádoby, je to jedno s druhým, a ani tam nie je pevná hranica. Pokiaľ zľahčujeme a bagatelizujeme jemnejšie prejavy, hovoríme tým ľuďom, ktorí chcú páchať násilie, pozri, je to v pohode. Tu máme občanov druhej kategórie, ženy, je možné sa k nim správať takto. Ak trocha pretiahneš hranicu, nič sa nedeje,” dodáva Pavel Houdek, ktorý kurzy Modernej sebaobrany založil. "Muži to často autenticky nechápu. Myslím tie mäkšie formy. Keď príde žena domov a povie, že na ňu pokrikovali nejakí muži v električke oplzlosti, chlap si povie - no, nejakí blbci. Kašli na to. Neuvedomí si, že to nie je to isté, ako keby po mne teraz pokrikovali nejakí muži. Neuvedomuje si, že žena pri tom cíti strach, že sa štyrikrát otočí, či ju neprenasledujú, či to nebude eskalovať. A ja na to hovorím, že ekvivalent nie je, že po tebe pokrikujú oplzlosti v električke. Ekvivalent je, že si šiel nejakou uličkou a zastúpia ťa dvaja svalovci v tielkach a povedia ti, že čo na nich čumíš, dostaneš do držky. A stojíš tam a hovoríš si, zbijú ma? Dostanem do držky? Alebo môžem odísť? Ty to zažiješ napríklad dvakrát za život, ale žena dvakrát za týždeň," dodáva Pavel Houdek. Ako sa brániť proti sexuálnemu obťažovaniu? Aké základné kroky robiť v sebaobrane? Čo robiť, ak vidím na ulici nebezpečnú situáciu, no bojím sa, že sa útočník otočí proti mne, ak zasiahnem? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s lektormi Modernej sebaobrany Jasmínou Houdek a Pavlom Houdekom, ktorí napísali o modernej sebaobrane aj knihu. Práve vychádza v slovenskom vydaní vo vydavateľstve Ikar. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

1. Biden odkázal Rusom, že prehrali. 2. Pellegrini povedal Ficovi nie, Fico je hysterický. 3. Dezinformácie a poplašné správy majú potenciál rozvrátiť štát.

Síce otočený naruby, ale život. Špekulanstvo a korupcia nepredstaviteľných rozmerov, postupne trestaná aj odňatím slobody, no stále život. Až nasilu odtruhnutá kosť moci, iste nepríjemné verejné lynčovanie systému „našich ľudí“, no opäť pulzujúci život. Na druhej strane život, ktorému dáva zmysel očista a odhaľovanie až skrývanej špiny – a to až do povesti „mnícha“, ktorý len pre svoje povolanie dýcha – život, ktorý sa teší z malých radostí opravy starého domca s vidinou rodinného krbu – no v tme noci vyhasnutý guľkou nájomného vraha. Od vraždy Jána Kuciaka to bude o pár hodín päť rokov. Čo s ním odišlo a čo naopak prichádza? Téma pre jeho šéfredaktora Petra Bárdyho.   „Viem, čo som robil 22. februára, rovnako dni nasledujúce, 26. si dokonca pamätám minútu po minúte, no dvadsiateho prvého večer, keď sa to stalo, vôbec neviem.“ Peter Bárdy, Kuciakov šéfredaktor, reaguje na otázku, či si pamätá, čo robil v ten večer, ktorý sa stal pre Jána a Martinu osudným.   „Nikdy nezabudnem, keď mi 19. februára (pondelok pred stredajšou vraždou) Jano ukázal prvý draft reportáže o Talianoch na východnom Slovensku“, spomína šéfredaktor na dni a hodiny bezprostredne pred vraždou. Šlo o reportáž, v ktorej Ján Kuciak vystopoval linky vzťahov organizovaného zločinu Talianov až k úradu vlády, ktorého pánom bol vtedy Robert Fico. „Stál vedľa mňa a pozeral sa, ako budem reagovať.   Zvyčajne mi svoje texty posielal mailom, teraz však chcel vidieť moju reakciu“, rozpráva Peter Bárdy. „Začal som čítať a hovorím si: Toto snáď ani nie je pravda. Toto je výborný text“. „Usmial som sa naňho a hovorím, že toto písal Mario Puzo“. Narážka smerovala na autora presláveného Krstného otca, románu z prostredia sicílsko-americkej mafie, ktorý preslávil rovnomenný film. „Jano si spokojne sadol, mal podľa mňa pocit zadosťučinenia z dobrej roboty“, končí pondelkovú epizódu Peter Bárdy.   Večer ešte nasledovala esemesková výmena o tom, ako ďalej s príbehom Talianov na Slovensku. Ján Kuciak sa práve chystal, že ich pôjde konfrontovať so svojimi zisteniami na východné Slovensko. Práve v nej padla podľa Petra Bárdyho ponuka ochrany. „Napísal som mu, že ak má pocit ohrozenia, že ho môžeme niekde skryť“. Janova odpoveď? „Napísal mi, že sa cíti v bezpečí“, konštatuje šéfredaktor Bárdy.   „Po tom 26. februári (keď sa o vražde dozvedela verejnosť) som si dookola kládol otázku, či som urobil naozaj všetko, aby som Jana ochránil. Či sme nepodcenili tú situáciu dva dni pred vraždou spolu s ním. Či som mu nemal nanútiť tú ochranu.“ Otázky, ktoré šéfredaktor opakuje aj po piatich rokoch.   „Moje posledné spomienky na Jana sú úsmevné. Lebo bol naozaj šťastný, že chystaný text sa mi páči a na druhej strane, že sme si vymenili tú informáciu, že kamarát, ak sa bojíš, tak ťa viem schovať a on mi odpísal, že sa nebojí.“   „Je to sms výmena, ktorá sa nemaže“, hovorí Bárdy. Komunikáciu s Jánom Kuciakom zo sociálnych sietí a mailovú výmenu má podľa vlastných slov archivovanú od roku 2015. „Na tej komunikácii vidieť, ako ho tá práca stále viac a viac bavila“, hovorí. „Občas – najmä pri takýchto dátumoch – sa k nej vraciam.“   Jano sa neobetoval pre štát, chcel žiť normálny život.   Bárdy hovorí, že nemá rád, keď sa z Jána Kuciaka robí hrdina. „Veľmi sa mi nepáči, keď sa porovnáva s Jánom Palachom, či inými. Jano Kuciak nebol človek, ktorý sa obetoval pre svoj štát a svoj ľud. Jano Kuciak chcel žiť normálny život, so svojou partnerkou, ktorú miloval.“   Žurnalistika bola preňho práca, ktorá ho podľa Bárdyho nesmierne bavila a dávala mu zmysel, chápal jej verejný záujem. „Ale určite to nebol človek, ktorý by bol presvedčený, že môže padnúť v boji za lepšie Slovensko, že by chcel riskovať svoj život, alebo že by s ním hazardoval“, vysvetľuje Bárdy.   „Ján Kuciak bol špičkový novinár. Mimoriadne talentovaný expert na dátovú žurnalistiku a prácu s otvorenými zdrojmi. Dovtedy tu taký nebol a odvtedy tu je pár ľudí, ktorí sa to snažia robiť podobne“, tvrdí Bárdy. „On bol jedinečný a vďaka jeho skvelej práci sa nedotknuteľní – ľudia nad zákonom – začali reálne obávať, či voči nim nezasiahne polícia, paradoxne v tej dobe v službách systému „našich ľudí“, ktorý ich v tej dobe chránil“.   „Jano Kuciak bol zavraždený, lebo bol skvelý novinár“, konštatuje šéfredaktor Aktualít.   Podľa Bárdyho bol Kuciak vyšetrovateľ ekonomickej trestnej činnosti, ktorý svoje poznatky písal ako novinové články. „S úplnou vážnosťou poviem, že suploval prácu orgánov činných v trestnom konaní. Čo vtedy polícia nevedela, alebo robiť nechcela, tak to robil Ján Kuciak.“   V redakcii riešili aj prvotný problém so zrozumiteľnosťou jeho prvých textov. „Nie preto, že by bol zlý novinár, ale opisoval trestnú činnosť, ktorá bola zámerne robená komplikovane, aby ju nevyšetrovala polícia. V tých textoch bolo veľa faktov, rôznych prepojení, my sme mali vážny problém pochopiť to“, opistuje Bárdy.   Janovi dal vtedy radu, aby svoje vznikajúce texty dával čítať v rodine. „Pošli to bratovi či sestre, alebo to daj prečítať Martinke, nech ti dajú spätnú väzbu, či tomu rozumejú. Ako to nepochopí čitateľ, zbytočne to budeme písať“, rozpráva Bárdy. „Jano tak zapojil do svojej roboty polovicu rodiny“, dodáva.   „Pred piatimi rokmi zavraždili človeka, ktorý pracoval na tom, aby sme žili v spravodlivom a právnom štáte; ktorý nerezignoval na to, že chce, aby krajinu v ktorej žije riadili zodpovední politici, ktorí chránia dobrých ľudí a bojujú proti organizovanému zločinu a proti ľuďom, ktorí porušujú zákon.“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Už to bude rok vojny Ruska proti Ukrajine. Desiatky tisíc mŕtvych, zavraždených, úplne zničené dediny, mestá, cesty a mosty. Rusi stále útočia a Ukrajinci sa už takmer rok statočne bránia. Čo bude ďalej? Spojenci v NATO rokovali o stíhačkách, tankoch či systémoch protivzdušnej ochrany, ktoré by Ukrajincom poslali. Na čom sa dohodli? A čo so stíhačkami, ktoré Heger prakticky prisľúbil Zelenskému? Braňo Závodský sa rosprával s s veľvyslancom Slovenska pri NATO Petrom Bátorom.

NAKA obvinila Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela z podplácania - obvinenie súvisí s doplácaním platu bývalému šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Budete počuť reakciu samotného exministra Kaliňáka a aj šéfa Smeru Roberta Fica. O prípade sa v podcaste rozprávame s novinárkou Laurou Kellöovou. „Spoluprácu som Štátnej bezpečnosti sľúbil. Nikdy som ju ale nevykonával. Naopak som konal proti režimu.“ To sú dnešné slová bývalého lídra Nežnej revolúcie a súčasného ministra životného prostredia Jána Budaja. Originál jeho spisu ŠtB sa podarilo nájsť v archíve v Olomouci, keď RTVS pripravovala dokumentárny seriál o ŠTB. Podľa záznamov mal byť Budaj spolupracovníkom ŠTB od roku 1979 do roku 1981. O tom, čo sa v spisoch ŠtB nachádza a čo z nich vyplýva sme sa pýtali v podcaste hovorcu z Ústavu pamäti národa Michala Mikloviča. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

„Vtedy som mal 118 kíl a  zametal som so všetkými“. Druhá časť trojdielnej série maximálne úprimných rozhovorov so Zdenom Chárom o jeho kariére. Príbeh, ktorý nemá obdobu. „Uvedomil som si to poriadne, až keď som sedel sám doma v obývačke so Stanley Cupom.“ NEXT? BABYLON – MESTO HRIECHU  https://open.spotify.com/episode/1SCrPtu8gqVueySjUlhb9j  ČERTOVSKY NÍZKE CENY  https://www.fuego.sk/  SILKY DŽON  https://open.spotify.com/artist/4CmC6waKABZdtP460Nl8NT  ČISTÁ ENERFIA  https://www.youtube.com/watch?v=sfSckUq97bY  Produkcia B&B by @zapoofficial  https://www.zabavavpodcastoch.sk/ 

“Měl jsem výstavy po celém světě, dostal jsem vyznamenání a řády… a lidi v Čechách mě začali poznávat až ve chvíli, kdy jsem byl v Prostřeno.” Smích (můj). Roberta jsem poprvé potkala před 25 lety, když jsem nastoupila do Elle jako módní redaktorka. Byl mým nadřízeným. Tak začal náš příběh a pokračuje dodnes. Povídat si s Robertem je jako koktejl pohlazení na duši, motivace a povzbuzení a hlavně nejvtipnějších historek, jaké jste kdy slyšely. Užijte si ho a jestli mu chcete udělat radost, najdete ho na instagramu jako @robert.vano.official A jestli se (nejen s ním) chcete potkat na živo a učit se od něj, můžete! Je váženým hostujícím lektorem na KURZU STYLINGU PROFI, který je právě teď otevřený k přihlašování na https://www.skolastylu.cz/profi/ (počet míst je omezený na 15 studentek/studentů a polovina už je obsazená, tak s tím rozhodnutím moc neotálejte a pojďte si za svým snem!).Jestli v podcastech nacházíte inspiraci a motivují vás, počkejte, co se bude dít za zázraky, až spolu začneme pracovat! A můžete se rozhodnout hned:➡️ Jestli chcete se mnou cokoliv probrat (byznys projekt, osobní styl, sebevědomí nebo jak se realizovat), moje konzultace jsou vám k dispozici na https://www.skolastylu.cz/konzultace➡️ Jestli toužíte rozjet svůj vlastní online byznys (klidně jako vedlejšák na zkoušku!), tak rozhodně začněte tady: https://www.skolastylu.cz/tyden/➡️ Jestli máte v šatníku spoustu věcí, ale nevíte, jestli tam patří a jak s nimi pracovat, stáhněte si zdarma seznam Základy šatníku https://skolastylu.mykajabi.com/opt-in-85658d26-e897-4096-809a-5639558896c0.➡️ A jestli chcete ještě navíc poradit se osobním stylem, kombinací oblečení a naučit se skvěle oblékat podle typu vaší postavy, tak klikněte sem: https://www.skolastylu.cz/navod

Německá policie začala s vyklízením osady Lützerath, která je určená k demolici kvůli těžbě uhlí a kde probíhá protest klimatických aktivistů. „Chtějí co nejdéle zdržet vyklízení vesnice, alespoň o šest týdnů, což je doba, po kterou je možné kácet stromy. Tím by těžaře o rok zdrželi,“ popisuje zpravodaj České televize v Německu Pavel Polák.

Čerstvého otcovství si prý užívá každý den. „Těším se, až to bude parťák. Nikdy jsem neměl auto na vysílačku nebo autodráhu a těším se, až si to koupím pro kluka,“ žertuje herec. Hrálo se mu dobře s kolegyní Simonou Babčákovou? Chybí u nás dobré komedie? Podařilo se mu zahrát si ve filmu sci-fi? Má respekt z potápění? Kvůli kterému filmu se naučil jezdit na koni? Cítí se dobře v sedle? A bez něj?Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Čerstvého otcovství si prý užívá každý den. „Těším se, až to bude parťák. Nikdy jsem neměl auto na vysílačku nebo autodráhu a těším se, až si to koupím pro kluka,“ žertuje herec. Hrálo se mu dobře s kolegyní Simonou Babčákovou? Chybí u nás dobré komedie? Podařilo se mu zahrát si ve filmu sci-fi? Má respekt z potápění? Kvůli kterému filmu se naučil jezdit na koni? Cítí se dobře v sedle? A bez něj?

„S největší pravděpodobností platí to, co víme o Rusku obecně: zdaleka to není tak úžasné, jak Rusko tvrdí, ale zdaleka to není ani takový průšvih, jak bychom si přáli,“ nastiňuje stav režimu Vladimira Putina politický geograf Michael Romancov. Válka má přesto řadu negativních dopadů na ruské elity i společnost. „Je vidět, že se válka nedaří, Rusové mají obrovské ztráty na životech, na technice, což je něco, co se dostane i dovnitř společnosti a nějak tam rezonuje.“Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Životní příběh Jiřího Voskovce by vydal na román. S Janem Werichem a Jaroslavem Ježkem tvořil páteř Osvobozeného divadla. To bylo ve 30. letech minulého století jedním z významných prvků kulturního života v Československu.

„Nikdy jsem na Vánoce pod stromečkem koledy nehrál. Maximálně jsme si je pouštěli, protože jsme rodina s maximální nedispozicí ke zpěvu,“ prozrazuje populární klavírista. Kolik koncertů ho čekalo o letošních Vánocích s Lucií Bílou? Jak vzpomíná na koncert pro Martu Kubišovou? Je pravda, že má rád motorky? Poslechněte si v audiu.Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pani Lea Schreiber sa narodila v Dobšinej. Po prijatí protižidovských zákonov musela ako židovka prestúpiť do zvláštnej triedy vyhradenej židovským žiakom. Keď sa v Slovenskom štáte začalo otvorené prenasledovanie židov, jej rodine sa podarilo pred deportáciou do koncentračného tábora zachrániť útekom do hôr, neskôr sa ukrývali sa v dome istého železničiara. Hoci tieto dramatické chvíle prežila ako dieťa, dodnes si živo pamätá prežitú úzkosť a strach. O vojnových udalostiach však nehovorí ani so svojimi najbližšími. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

Jan Romportl je kybernetik a filosof. Ačkoli to může znít protichůdně, podle Romportla se to naopak doplňuje. „Diskuze o umělé inteligenci by měla končit diskuzí o smyslu života,“ vysvětluje. „Pro člověka je umělá inteligence velká příležitost zreflektovat, co znamená být člověkem.“ Které profese umělá inteligence může nahradit? Představuje nový systém Chat GPT pro člověka něco zlověstného?

C:rcle je mladá slovenská DJka, ktorá sa venuje Drum and Bass. Vďaka rozchodu, ktorý ju priviedol na party sa zamilovala do tohto žánru a jej vzťah sa prehĺbil natoľko, že o práci DJky začala vo veľkom snívať. Vypočujte si nový diel podcastu Ženy ako my. Ako vyzerali začiatky slovenskej DJ-ky C:rcle? Ako vyzerá spolupráca s holandským labelom? Aké sú ďalšie hudobné plány? Odhodlanie a šikovnosť dostali jej hudbu aj za hranice Slovenska. Svoju show hrala v obrovskom klube v Londýne a aktuálne spolupracuje s holandským labelom, pod ktorým jej vyšla prvá skladba. „Nemala som zámer sa tým živiť a robiť hudbu. Nikdy som nemala v hlave, že toto bude ďalší krok. Mne sa to nejako dialo. Vždy prišlo v živote niečo, čo mi ukázalo cestu.“  „Rozhodne je viac mužov DJ-ov ako žien. Postupne sa to ale mení a zlepšuje. Páči sa mi, že sa to deje. Ženy DJ-ky naozaj makajú, aby sa dostali do povedomia a v porovnaní s mužmi to nemajú ľahké. Ešte stále sú vnímané stereotypne, a teda že ich práca nemôže byť rovnako dobrá ako práca mužov DJ.“ Počúvajte spolu s nami podcast magazínu Diva.sk Ženy ako my.

Jan Romportl je kybernetik a filosof. Ačkoli to může znít protichůdně, podle Romportla se to naopak doplňuje. „Diskuze o umělé inteligenci by měla končit diskuzí o smyslu života,“ vysvětluje. „Pro člověka je umělá inteligence velká příležitost zreflektovat, co znamená být člověkem.“ Které profese umělá inteligence může nahradit? Představuje nový systém Chat GPT pro člověka něco zlověstného?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ahoj všichni! Dnes tu jsem opět s hostem! Tentokrát je to slečna, kterou prostě nejde nemilovat. Na první pohled čistá, hodná dušička, s myslí i srdcem na správném místě. Kačka je závodnice, typická svými kudrnatými vlasy, ale těším se, až ji v dnešní epizodě poznáte trochu blíž, nejen z té závodní stránky. Bavíme se o jejích začátcích ve fitku, historky ze závodů, jak se poznali s přítelem a o její cestě do NPC i změně kategorie- kterou udělali měsíc před závody. Dále jsme rozebraly její přípravu, vše o jejím trenérovi, jeho přístupu a týmu. Na závěr rozebíráme rady pro zlepšení partií a co jí nejvíce pomohlo ke skvělému progresu. Ať se vám epizoda líbí! Budu ráda, když nás označíte při poslechu :) ......... Káti Instagram: https://www.instagram.com/katerinavomackova https://www.fitnessfreedom.cz/treneri-katerina-vomackova  - Můžeš ji tam kontaktovat, pokud máš zájem o coaching :) ......... anna.faltova.af@gmail.com WEB: http://www.www.annafaltova.cz/ MERCH: https://af-merch.cz/ ➢ Instagram: https://www.instagram.com/annafaltova/  ➢ Youtube: https://www.youtube.com/annafaltova .........   00:00 Představení 00:56 Začátky ve fitku 05:33 Začátky závodění 07:15 Jak jste se poznali s přítelem? 10:34 Historky ze závodů 13:44 Přestup do NPC federace 15:30 EVLS historka 18:43 Změna kategorie- z Wellness do Bikin 21:56 Káti trenér 26:14 Jak jsi začala se svým trenérem? 29:19 Bála jsi se jiného přístupu? 39:10 Rady na zlepšení partií 47:09 Plány do budoucna- závodní, osobní 53:00 Na co jsi nejvíc hrdá? 53:44 Závěr  

Pracoval pro Elona Muska i pro Jeffa Bezose. V době, kdy ještě nebyli moc známí, a ani jeden z nich ještě nebyl miliardářem. Obou si váží a považuje je za nejzajímavější lidi, které za téměř čytři desítky let života v Americe poznal. A nikoli, Tomáš Svítek není odborníkem na online retail ani na elektromobilitu. Celý život jde za svým snem. Nikdy nedělal nic jiného a patří mezi šťastlivce, kterým se povedlo dělat pouze to, co je baví. Tím je pro Tomáše Svítka kosmický výzkum.Vyrostl v komunistickém Československu a v roce 1984 emigroval i s rodiči a budoucí manželkou nejdřív do Rakouska a pak do Spojených států. Na studium pražské ČVUT navázal postgraduálním studiem na Kalifornském institutu pro technologie, který vedle bostonské MIT patří mezi nejprestižnější technické univerzity na světě. Pracoval pro různé firmy a v roce 2001 založil společnost Stellar Exploration, která dnes zaměstnává něco přes 30 lidí a patří mezi soukromé firmy, které vyvíjejí technologie pro vesmírné sondy.Tomáš Svítek má tři syny, nejstarší je pilotem Letectva Spojených států. Ani jeden z nich se už nenaučil česky. Rodina se rozhodla stát se Američany se vším všudy. Od Česka se odstřihli, a týká se to emocí i praktických vazeb. Dokumentuje to i to, že nyní je sice Tomáš Svítek na týdenní návštěvě Česka, ale už si nepamatuje, kdy tu byl naposled. Ví jen to, že se tehdy ještě stavěl v Praze tunel Blanka.Ale zároveň se teď, skoro po 40 letech, do Česka zase vrací. Ne osobně, ale jeho dávný kamarád a spolužák ho přesvědčil, aby v Praze založil pobočku své firmy Stellar Exploration. Má sedm zaměstnanců, vyvíjí se tu stejné technologie jako v mateřské části firmy v Kalifornii, a zdejším inženýrům se zatím velmi dobře daří. O tom všem jsme mluvili.Tato epizoda podcastu má pro mě i osobní rozměr: Tomáš Svítek byl společně s Tomášem Svobodou, který je jeho zmíněným dávným kamarádem a kolegou, důležitým člověkem mého dospívání. Poznal jsem je ve studentské skupině nadšenců pro kosmonautiku, fungující při pražském Planetáriu. Mně tehdy bylo šestnáct, jim skoro o deset víc. A oba za sebou měli už mezinárodní úspěchy: Tomáš Svítek vyhrál v roce 1982 v Paříži na studentské konferenci při astronautickém kongresu první místo. Za práci o sluneční plachetnici. I o tom jsme mluvili, samozřejmě.Naše setkání ve studiu bylo rovněž skoro po čtyřiceti letech. Omluvte Tomášův americký akcent a občasná anglická slova. Snad nepokazí dojem z rozhovoru, který pro mě byl radost dělat. Snad i vám přinese radost ho poslouchat.Příjemnou zábavu.

„Nikdy si nepriznali, že robia zlo“ - operný spevák František Balún hovorí o predstaviteľoch režimu spred Novembra'89, ktorí si aj po Nežnej revolúcii dokázali „prezliecť kabáty“ a profitovať aj v novom režime. Pre všetkých, ktorí sa im podobajú aj po troch desaťročiach, upriamuje pozornosť na stále platný odkaz príbehu operného Nabucca. „Našiel v sebe toľko sily, že si priznal, že páchal zlo.“ Podľa Balúna ide o predpoklad zvratu, ktorým je náprava. „Vážna kríza demokracie“. Vystríha pred ňou hlava štátu. V najnovšej správe o stave spoločnosti vystríha pred „ničením zvyškov dôvery a súdržnosti spoločnosti“. Zuzana Čaputová ich pripisuje manažovaniu politickej krízy zo strany vládnych politikov. Len v horizonte dní sme si pripomenuli tridsať tri rokov od Novembra'89 – od Havlovského „zázraku“, keď sa do našich končín demokracia po dlhých štyridsiatich rokoch vrátila. A aby sme precítili jej hodnotu a to, čo nás stála, v dnešnom RánoNahlas ponúkame príbeh Františka Balúna. Dnes už emeritného sólistu košickej opernej scény, neskôr aj poslanca prvého ponovembrového parlamentu. Nedemokratický režim ho postihoval už za prejavený názor. Kriticky hovorí o „prezliekaní kabátov“ bývalých komunistických kádrov v nových demokratických pomeroch.  „Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, odrazu sa hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel“, spomína František Balún. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“, konštatuje.  Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Milo Urban je jeden z najdôležitejších predstaviteľov modernej slovenskej literatúry. Narodil sa v roku 1904 v Rabčiciach na Orave do rodiny hájnika. Okrem písania sa venoval aj prekladu a žurnalistike. Na základnú školu chodil do Zázrivej, neskôr študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, štúdium však kvôli rodinnej situácii nedokončil. Začal preto pracovať ako pomocný redaktor a neskôr sa stal aj šéfredaktorom Gardistu. Išlo o politické noviny Hlinkovej gardy, ktoré na Slovensku vychádzali pred druhou svetovou vojnou a počas nej. Je autorom románu, ktorý nazerá na zverstvá prvej svetovej vojny. Prvú svetovú vojnu sme rozoberali už pri niekoľkých dielach, vždy však bola viac menej bokom. Nikdy nefigurovala v popredí deja, bolo to niečo ďaleké, ako keď Jozef Mak odišiel na vojnu a potom sa vrátil. Bližšie však diela jej dopady na spoločnosť nespomínali. Dnes však budeme hovoriť o románe, ktorý zobrazuje priamu skúsenosť obyvateľov slovenskej dediny s vojnou a ide o román Živý bič. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Prezident republiky Miloš Zeman žádá po ministru vnitra a policejním prezidentovi, aby co nejdříve zrušili či upravili bezpečnostní kontroly návštěvníků na Pražském hradě. Co ho po šesti letech vede k zásadní změně postoje a proč policie zatím na pokračování přísných kontrol trvá? Vladimír Kroc se zeptal senátora za KDU, ODS, STAN a TOP 09 Jiřího Růžičky.

Pokud je váš velitel neustále opilý, rychle změňte jednotku. Naučte se vázat onuce. Po vykonání tělesné potřeby výsledek zahrabej, podle toaletního papíru může nepřítel zjistit vaše pozice. Nikdy neskladujte munici vedle techniky. Rabovat a okrádat civilisty je špatné, můžete odpálit nastraženou minu. To vše se dozvíte v příručce „Žiji, bojuji, vítězím“, kterou sestavil Svaz veteránů z Afghánistánu a kterou odvodové komise rozdávají nově mobilizovaným do války na Ukrajině.

"Mnohí kolegovia majú poobede ďalšiu zmenu, lebo z platu by svoju rodinu neuživili. Nemôžu tam zostať do večera ako ja. A druhá vec je, že keď som šla so samými jednotkami na prírodné vedy, musela som robiť prijímačky a bála som sa ma, či ma zoberú. Dnes skúsia ľudia učiteľstvo niekde v štvrtom rade, keď sa nedostanú inam," hovorí víťazka ceny Dionýza Ilkoviča 2022 Mariana Straková, ktorá učí na gymnáziu biológiu a chémiu. "Keď preberáme lebku, bez Kubovčíka to nejde. Je to úžasné. Aj Mor ho spravil vo videách takým štýlom, že decká to žerú. Nejde ani tak o dielo, ale akým spôsobom je podané," hovorí učiteľka Straková o videách herca Michala Kubovčíka, ktoré na hodinách tiež používa. Ako zmeniť učiteľstvo? Ako menej memorovať a viac rozmýšľať? A prečo sú prírodné vedy u detí nepopulárne? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s víťazkou ceny Dionýza Ilkoviča 2022 Marianou Strakovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

„Nikdy jsem nebyl opravdu vynikající lezec, přestože jsem pár ,bigwallů‘ absolvoval. Vždy to ale bylo s někým, střídali jsme se ve vedení lana, nikdy jsem nebyl tahounem na extrémních stěnách,“ říká Tomáš Kozák, pokořitel několika osmitisícovek ale také přednosta Interní hematologické kliniky Fakultní nemocnice Královské Vinohrady. Nedávno pod názvem „Nahoře už nikdo není“ vydal povídkový román.

Hranice mezi Českem a Slovenskem tu neměla být, a to ani po rozdělení federace před třiceti lety. Alespoň tak to tehdy mnozí čeští a slovenští politici slibovali. Nakonec to, jak už to tak bývá, bylo jinak. A hranice zmizela až se vstupem do Evropské unie, respektive až o tři roky později, kdy jsme vstoupili společně do Schengenu.

V divoké době lidé hledají další zdroje peněz. V e-shopech je častěji po ruce svůdné tlačítko Kup teď, zaplať později. Problém je, že už slouží i k placení základních věcí, říká ekonom Dominik Stroukal.Služba „buy now, pay later“ míří na naši první signální: nakupujeme rádi, platíme neradi. „Chceme absolutní uspokojení hned a chceme za to neplatit. Nejvíc bolí platit cash. Bankovku po bankovce, minci po minci vyskládat na pokladnu. Karta už je lepší. A ještě lepší je, když to jsou cizí peníze. To se bolest odloží do budoucna,“ míní ekonom Dominik Stroukal.Zatímco starší generace zůstává u úvěrů spotřebního charakteru jako jsou kreditní karty, mladí se odložených plateb nebojí. Z dat pěti největších amerických společností vyplynulo, že jejich klienty jsou hlavně mileniálové. Na co lidé odložené platby používají, se v čase vysoké inflace a všeobecné drahoty, mění.  „Dřív to byly věci, které jsou zbytné, třeba beauty segment nebo oblečení. Teď ale pomocí těchto služeb začali nakupovat běžné věci. V horších časech, kdy mají lidé hluboko do kapsy, hledají prostředky, jak zaplatit základní věci. Potraviny, energie,“ přidává Stroukal poznatky z amerického trhu.Nakupovat přes BNPL (Buy now, pay later) tlačítka oblečení, které je nutné vyzkoušet a nepadnoucí vrátit, typicky u prádla, považuje Stroukal za užitečné. Nakupovat takhle potraviny má ale za nebezpečné. „Za týden si musím koupit další potraviny a pak další a není vidina toho, že to splatím. To bych musel vyhrát v loterii.“Zajímá vás další obsah o investicích a osobních financích? Podívejte se do naší rubriky Finance. Ve vatě. Podcast novinářky Markéty Bidrmanové. Poslechněte si konkrétní rady investorů a odborníků na téma investic, inflace, úvěrů a hypoték. Finanční „kápézetka“ pro všechny, kterým nejsou peníze ukradené. Vychází každý čtvrtek. Poslouchejte na Seznam Zprávách, Podcasty.cz nebo ve všech podcastových aplikacích. V podcastu vysvětlujeme základní finanční pojmy a principy, nejde ale o investiční poradenství. O čem byste chtěli poslouchat příště? Co máme zlepšit? A co naopak určitě neměnit? Vaše připomínky, tipy i výtky uvítáme na adrese audio@sz.cz.

Omezení cen plynu v případě prudkého zdražení a společné nákupy podle ministra průmyslu a obchodu Jozefa Síkely (za STAN) podporuje většina zemí Evropské unie. „Většinový názor je, že by tak tomu mělo být, ale k tomu potřebujeme návrh ze strany Evropské komise. A nikoli nevýznamné členské státy si myslí, že by se k zastropování nemělo přistupovat,“ uvádí Jaroslav Zajíček, velvyslanec v Bruselu, zástupce stálé představitelky České republiky při Evropské unii.

Nikdy nebudem kandidovať na prezidenta, napísal Andrej Babiš na Twitteri v roku 2014 a o osem rokov neskôr oznamuje kandidatúru na hlavu štátu. Bývalý český premiér sľubuje, že je nezávislým kandidátom, ktorý sa nebojí mocných a ktorý pomôže bežným ľuďom. Jeho oponenti poukazujú, že si prezidentským kreslom chce zabezpečiť imunitu voči trestným stíhaniam. Ako ohlásenie Babišovej kandidatúry zamieša karty v prezidentských voľbách a má šancu na úspech? Jana Maťková sa pýtala v podcaste Dobré ráno zahraničnej redaktorky denníka SME Niny Sobotovičovej. Zdroje zvukov: CNN Prima News, TV Nova, Youtube/ANO, Generál Pavel Odporúčanie: Presne pred sto rokmi archeológ Howard Carter objavil hrobku faraóna Tutanchamóna v Údolí kráľov. Bol to mimoriadny míľnik v dejinách celej egyptológie. National Geographic pripravil interaktívnu webovú stránku, na ktorej si môžete podrobne pozrieť, aké poklady hrobka ukrývala a čo znamenajú jednotlivé symboly na historických artefaktoch. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Spisovatelka Radka Denemarková je čtyřnásobná držitelka ceny Magnesia Litera, překlady jejích knih vyšly v mnoha zemích a získaly mnohá ocenění. Ve svých románech se věnuje aktuálním společenským tématům a jejich prostřednictvím upozorňuje na nespravedlnost, útlak i nesvobodu. Poslední román Hodiny z olova se věnuje čínskému totalitnímu režimu. Co si myslí o světě, ve kterém žijeme? „Nikdy nebyla taková doba, kdy slovo mohlo tolik ublížit a uškodit,“ říká.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

"Nikdy nevieme, čo v nás drieme... nikdy nevieme dňa ani hodiny... nemôžeme povedať, že ten človek zabíjal, pretože zabíjala choroba." * V Turecku sme doma!  www.orextravel.sk  NEXT? NOSÍ MENO KAROL BRITSKÝM KRÁĽOM NEŠŤASTIE?  https://open.spotify.com/episode/2wMuBMQ707dZkQVglITJfI?si=5f0dc6c1879c4061  PEKLO v PAPULI a Kuriéris NAŽIVO v piatok 28.10. v košickom kine Úsmev. Lístky IBA na  www.zapotour.sk  Produkcia by ZAPO. Daj nám follow na IG a TIKTOK @zapoofficial  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  Konanie vraha analyzujeme s dlhoročným súdnym znalcom z oblasti psychiatrie, MUDr. Svetozárom Drobom. Autorom námetu @vrazedne_psyche je moderátor Richard Mažonas. V každej epizóde tejto série si priblížime konkrétny prípad z histórie nielen slovenskej kriminalistiky. Zverejnené informácie pochádzajú z voľne dostupných zdrojov a účelom umeleckého diela nie je zásah do osobnostných práv dotknutých osôb. ÚVOD DO FORENZNEJ PSYCHIATRIE nájdete v aplikácii MAMARAGAN. Aplikáciu MAMARAGAN, merch a ďalšie sociálne siete nájdete na  https://linktr.ee/vrazednepsyche   

Poslanci budou rozhodovat o dalším navýšení schodku na letošní rok, který má pomoci bojovat s vysokými cenami energií. Jak by ale vlastně měl vypadat optimální český státní rozpočet? Kdo jej v historii České republiky připravil nejlépe a kdo nejhůře? A nakolik máme být nervózní z toho, že se v posledních letech politici nehádají o stovky milionů, ale o desítky a stovky miliard?

"Nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby sme za pomoci kohokoľvek znižovali štandard ochrany ľudských práv. Aby sme urobili nejaké opatrenia, ako zákaz vyvesovania dúhových zástav. To neznamená, že ak sa dohodneme s Tarabom, že podporí štátny rozpočet, tak s ním budeme hlasovať za veci, kde sa môže prejavovať jeho extrémistické nastavenie. Prečo by za náš rozpočet nemohol hlasovať aj Kotleba? Za koľko zákonov, ktoré táto vláda urobila, hlasoval aj Kotleba?" hovorí minister obrany a člen predsedníctva OĽaNO Jaroslav Naď. "Určite nebudem hlasovať za predčasné voľby. Ak by sa schyľovalo k hlasovaniu o predčasných voľbách, za seba poviem, že radšej by som sa vrátil do Národnej rady a hlasoval proti. Môj náhradník je Juraj Gyimesi," dodáva Naď. Ako eskaluje vojna na Ukrajine? Kam až konflikt môže zájsť? Prečo sa už týždne nevyjadruje k domácej politike? A ako sa pozerá na nefunkčný parlament? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom obrany za OĽaNO Jaroslavom Naďom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Ministr dopravy může být jaký chce, může podniknout jakékoli promyšlené kroky na úspory veřejných financí či ochranu životního prostředí, přesto bude nakonec hodnocen podle jediného kritéria, konkrétně kolik kilometrů nových dálnic postavil. Stejná výzva čeká ministra Martina Kupku a nutno říci, že se k ní postavil čelem.

Pouhá křídla totiž k létání nestačí. Je zapotřebí adaptace celého organizmu, včetně tvaru kostí, velikosti mozku i schopností plic. Létání obratlovců je pro vědce stále záhada a rozebere ji Markéta Ševčíková s biologem Jaroslavem Petrem.

„Chceme se poučit z vašeho úspěchu, z toho, co se vám v České republice povedlo. Chceme být na stejné straně evropské rodiny, jako jste vy.” Říká Vitalij Kličko, starosta Kyjeva. Jak to teď vypadá v ukrajinské metropoli? Zní Kyjevem pořád ještě sirény?