Podcasts about stala

Proč je pro tolik lidí pohled na holou stěnu něco exotického? Mají města bojovat proti takzvanému vizuálnímu smogu? V Pro a proti o tom budou mluvit designérka Veronika Rút Fullerová a Marek Pavlas, prezident Svazu provozovatelů venkovní reklamy. Moderuje Jan Bumba.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Třicetiletá válka byla krvavým náboženským a mocenským konfliktem, který se rozhořel v Evropě v raném novověku.

Třicetiletá válka byla krvavým náboženským a mocenským konfliktem, který se rozhořel v Evropě v raném novověku.

Třicetiletá válka byla krvavým náboženským a mocenským konfliktem, který se rozhořel v Evropě v raném novověku.

Třicetiletá válka byla krvavým náboženským a mocenským konfliktem, který se rozhořel v Evropě v raném novověku.

Třicetiletá válka byla krvavým náboženským a mocenským konfliktem, který se rozhořel v Evropě v raném novověku.

Třicetiletá válka byla krvavým náboženským a mocenským konfliktem, který se rozhořel v Evropě v raném novověku.

Třicetiletá válka byla krvavým náboženským a mocenským konfliktem, který se rozhořel v Evropě v raném novověku.

Třicetiletá válka byla krvavým náboženským a mocenským konfliktem, který se rozhořel v Evropě v raném novověku.

Třicetiletá válka byla krvavým náboženským a mocenským konfliktem, který se rozhořel v Evropě v raném novověku.

Třicetiletá válka byla krvavým náboženským a mocenským konfliktem, který se rozhořel v Evropě v raném novověku.

13. ročník charitativní sbírky s názvem Krabice od bot má na Vánoce přinést radost dětem, které žijí v sociálně slabých rodinách. Od pondělí 20. listopadu mohou lidé nosit naplněné krabice od bot na sběrná místa. Sbírku pořádá Diakonie Československé církve evangelické.

Janka Medová. Rodáčka z Topoľčian, ktorá je docentkou na Fakulte prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Už na základnej škole jej svet matematiky ukázal úžasný matematikár. Reprezentuje Slovensko v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky. Stala sa aj pedagogickou osobnosťou za rok 2022. Má rada záhradu, hudbu a aj tento rok po Vianociach plánuje cestu na juh. Čo všetko má ešte v úmysle matematička telom i dušou? Počúvajte epizódu Nočnú pyramídu. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pěvkyně Pavla Flámová, kterou si mnozí pamatujete pod svobodným jménem Čichoňová, vystudovala ostravskou konzervatoř, v Brně práva a v Basileji renomovanou školu, zaměřenou na starou hudbu, zpěv. Pendluje a zpívá klasiku po celé Evropě. Na tom by nebylo nic až tak mimořádného, jenže Pavla je od narození nevidomá. A už víc než rok je také maminkou dcery Lenky.Všechny díly podcastu Odpolední interview můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Vyhlaďte všechny ty netvory!“ – píše ve svých zápiscích obchodník se slonovinou Kurtz v dnes již kanonické novele Srdce temnoty. Tyto dokumenty pročítá po jeho smrti Charles Marlow, který se vydal šílícího Kurze najít do džunglí na řece Kongo. Joseph Conrad vydal tento text v roce 1899 a působivá próza se stala jednou z prvních literárních kritik kolonialismu a imperiálního běsnění evropských států.Všechny díly podcastu Ranní úvaha můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Valéria Vaškaninová pochádza zo Sniny. Od malička ju fascinovali dinosaury, knihy a film Jurský park. Stala sa úspešnou paleontologičkou, ktorá aktuálne pôsobí ako vedecká pracovníčka na Ústave geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Najnovší objav a vedecká práca, ktorej druhou autorkou je práve Valéria, vyšla v prestížnom akademickom časopise Nature. Ide o výskum skameneliny trilobita z Českej republiky, ktorá bola objavená už pred viac ako 100 rokmi . Vďaka synchrotrónu, čo je typ urýchľovača častíc, dokázali popísať celú tráviacu sústavu Trilobita a zanalyzovali jeho poslednú večeru. Zistili, že jeho tráviaci trakt bol úplne naplnený vápenatými schránkami a ich úlomkami. Zjednodušene povedané, trilobit “zožral všetko, čo mu stálo v ceste”.

V dnešním Loype podcastu vítám Elišku Singerovou, čerstvou absolventku fakulty veterinárního lékařství veterinární univerzity v Brně. V podcastu si popovídáme o tom, kolik dřiny stojí za tím, než se z vás stane veterinář.Kde se dá studovat a jaké jsou možnosti oborů?Přijímačky a předměty na školePraxe vs. teorie při studiuFinální uplatnění po vystudování

V dětství si před usnutím denně opakovala větu přací, „Ať mě mají všichni lidé rádi!“. Zadařilo se. Marie Tomsová se stala oblíbenou televizní hlasatelkou. V čem ji inspirovaly její velké vzory, Karel Štědrý a Milena Vostřáková? Jak to vypadalo, když v divadle sužovala kolegy darem improvizace? A co je její největší touhou do příštích let?Všechny díly podcastu Stříbrný vítr můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Výjimečným domem chrudimského Masarykova náměstí je Wiesnerova vila. Stala se reprezentativním sídlem továrníka, který stál u zrodu největšího chrudimského podniku, budoucí Transporty.Všechny díly podcastu Naše nej... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Barokní sýpka v centru Ludéřova měla na počátku 21. století před sebou velmi temné vyhlídky. Chátrající budova měla být podle názoru místních zbořena, aby nehyzdila obec. Jenže, několika nadšencům se zdálo, že by bylo škoda prastarou budovu srovnat se zemí a tak založili spolek, který se rozhodl budovu zachránit. A tím začala anabáze, která umožnila nejen zachránit unikátní objekt, ale navíc i poodhalila část nejstarší historie Ludéřova.Všechny díly podcastu Přímo z místa můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Eliška Fořtíková si z útlého dětství pamatuje málo. Jako skoro každému jí z období do čtyř let zůstaly matné obrazy, drobné výjevy: jde po schodech, drží otce za ruku, dívá se na vlaky berlínského metra. Dodnes opečovává plyšovou opičku, kterou jí otec přinesl do porodnice. První čtyři roky, které do značné míry předurčily její život, zná z vyprávění. V jejím příběhu jsou mezery, prázdná místa.Všechny díly podcastu Příběhy 20. století můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Eliška Fořtíková si z útlého dětství pamatuje málo. Jako skoro každému jí z období do čtyř let zůstaly matné obrazy, drobné výjevy: jde po schodech, drží otce za ruku, dívá se na vlaky berlínského metra. Dodnes opečovává plyšovou opičku, kterou jí otec přinesl do porodnice. První čtyři roky, které do značné míry předurčily její život, zná z vyprávění. V jejím příběhu jsou mezery, prázdná místa.

Byla vychována v duchu masarykovských idejí. Pak ji ale zasáhla idea socialismu a komunismu. I proto se asi zamilovala do jednoho z nejmocnějších mužů doby. Stala se první manželkou prezidenta Gustáva Husáka. Hlavně to ale byla první žena slovenské divadelní režie. V dokudramatu účinkují Ladislav Frej, Jiří Dvořák nebo Zuzana Stavná. Hovoří teatrolog Petr Christov.Všechny díly podcastu Osudové ženy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pozoruhodná kariéra Karolíny Mrozkové zahrnuje módní přehlídky pro slavné značky, prestižní světové školy i startupový svět investic. Poslechněte si příběh o tom, jak se tak trochu náhodou stala topmodelkou, která pracovala pro Chanel či Karla Lagerfelda, do toho stihla vystudovat prestižní americkou školu a následně se z módních přehlídek vydala do nelítostného světa peněz. Po úspěšné štaci v americkém venture kapitálovém fondu White Star Capital se nedávno vrátila do Česka, kde nyní působí ve fondu Credo Ventures.—Sledujte i další podcasty z dílny CzechCrunch, které najdete na cc.cz/podcasty. Spoiler (film a lifestyle) Město (architektura, urbanismus, veřejný prostor a klíčové stavby) TechCast (technologie a vše okolo nich) Od 9 do 5 (recruitment, osobní rozvoj, konflikty na pracovišti a předsudky) Rosteme (rady v seberozvojových knihách) CC Podcast (příběhy úspěšných českých podnikatelů) Navštivte nás i na webu cc.cz, kde pro vás každý pokrýváme témata, která hýbou Českem a světem.Twitter – LinkedIn – Instagram – Facebook

Máte skúsenosť s incidentom kybernetickej bezpečnosti? Štvrtina malých a stredných firiem na Slovensku áno. Na to, aby ste boli potenciálnym cieľom útoku stačí, že máte počítač, mobil, webovú stránku alebo účet v banke. Digitálne zručnosti a povedomie o kyberbezpečnosti by malo byť v súčasnosti povinnou výbavou každého zamestnanca. Čo môže firma urobiť, aby si ochránila svoje cenné dáta? Aké sú aktuálne hrozby? Aj o tom sme sa rozprávali s odborníkom, ktorý pôsobí v IT odvetví už od roku 1993. Spolupracoval tiež na slovenskej a európskej legislatíve súvisiacej s informačnou a kybernetickou bezpečnosťou. Naším hosťom bol Ing. Ivan Makatura, CRISC, CDPSE – generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti. Zároveň je predsedom správnej rady Asociácie kybernetickej bezpečnosti, certifikovaným audítorom informačnej bezpečnosti a súdnym znalcom v odvetví bezpečnosť a ochrana informačných systémov. V rozhovore sa dozviete: Aké sú hlavné úlohy Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti (KCCKB) a prečo ho Národný bezpečnostný úrad zriadil? Kyberbezpečnosť ako nové znalecké odvetvie – odkedy je platná novela zákona a čo to znamená pre prax? Kto sa môže obrátiť na KCCKB a s akou otázkou? Čo je kybernetická bezpečnosť a prečo by sa ňou mala zaoberať každá firma? Kto je zodpovedný za kybernetickú bezpečnosť vo firme? Dá sa merať úroveň kybernetickej bezpečnosti vo firme? Ako súvisia digitálne zručnosti s kyberbezpečnosťou? Čo o digitálnych zručnostiach a kyberbezpečnosti vo firmách hovorí najnovší prieskum? Aké sú aktuálne hrozby? Aký je rozdiel medzi kybernetickým incidentom a kybernetickým útokom? Čo by mala firma urobiť pre zaručenie bezpečnosti svojich dát? Aké sú možnosti vzdelávania sa v oblasti kyberbezpečnosti? Október je v Európskej únii mesiacom kybernetickej bezpečnosti. Preto pre vás Poradca podnikateľa prináša 5. ročník EPI konferencie Kybernetická bezpečnosť 2023 pod záštitou NBÚ. Odborníci sa budú venovať aktuálnym témam bezpečnostných hrozieb, príležitostí umelej inteligencie, cez etické otázky vo vzťahu k auditu kyberbezpečnosti, ľudské zdroje a ochranu údajov až po odolnosť v kyberpriestore. ⁠Bližšie informácie a podrobný program nájdete TU. ⁠ Poradca podnikateľa - za každou radou je človek. pp.sk

Te quiero compartir algunas preguntas que me hicieron con respecto a manifestar sueños que pueden tardarse en manifestar. Estoy segura que estas respuestas te ayudarán a utilizar esto como un espejo y aplicarlo a tu caso personal.   Si tú ya tienes un mapa de sueños o un vision board y percibes que se tarda en materializar o quizá no se dan exactamente como tú las sueñas, te invito a que escuches este episodio con atención porque te comparto ejemplos y herramientas prácticas para acelerar tu proceso de manifestación.   ÚLTIMA OPORTUNIDAD para unirte al Reto de Hipnosis “Merece la vida de tus sueños y manifiéstala”. Solo tienes que ser parte de Relevante Espiritual, mi grupo de estudio mensual: https://www.estheriturralde.com/visionboard-unete   Nuestro retiro ALIENTO ¡está acerca! Apúntate aquí a la lista de espera: estheriturralde.com/aliento Si tienes una pregunta, no dudes en escribir al chat de Soporte al Cliente: wa.me/17012031120   ¿Te interesa certificarte como Life Coach? Descubre si esta vocación es para ti, aplica hoy aquí: https://www.sherpacertification.com    Mi libro ¡ya está a la venta! Aquí tienes toda la información: https://www.estheriturralde.com/libro   ¿Ya sigues a Reinvéntate podcast en Instagram? https://www.instagram.com/reinventatepodcast   ¿Ya conoces mi nuevo podcast? RENACIMIENTO, Medicina Psicodélica: estheriturralde.com/renacimiento

Iako je Svjetsko nogometno prvenstvo za žene okončano, borba se nastavlja u afganistanskoj ženskoj nogometnoj reprezentaciji koja želi sudjelovati na svjetskim natjecanjima. Članice afganistanske ženske nogometne reprezentacije koje žive u egzilu u Melbourneu ohrabrene su posjetom nobelovke Malale Yousafzai. Ova dobitnica nagrade za mir pomaže u pokretanju kampanje kojim se želi potaknuti upravno tijelo svjetskog nogometa, FIFA-u na priznavanje tog tima na međunarodnoj razini.

Za co je nejčastěji Alexandria Ocasio-Cortez kritizována zleva? Kdo se do ní pouští a kdo se jí naopak zastává? Proč hlasovala proti železniční stávce a kam zmizel boj za všeobecné zdravotní pojištění? Má se americká levice snažit změnit demokratickou stranu, nebo se vydat do boje na vlastní pěst? Jak by si její kritici představovali ideální levicovou zastupitelku? A má vůbec americká levice investovat tolik energie a naděje do washingtonské politiky? O tom je dnešní díl podcastu Redneck.

Na americké levici probíhá vášnivá debata. Neztratila AOC a její kolegové v kongresu od nástupu Joea Bidena svou radikalitu?Za co je nejčastěji Alexandria Ocasio-Cortez kritizována zleva? Kdo se do ní pouští a kdo se jí naopak zastává? Proč hlasovala proti železniční stávce a kam zmizel boj za všeobecné zdravotní pojištění? Má se americká levice snažit změnit demokratickou stranu, nebo se vydat do boje na vlastní pěst? Jak by si její kritici představovali ideální levicovou zastupitelku? A má vůbec americká levice investovat tolik energie a naději do washingtonské politiky? O tom je dnešní díl podcastu Redneck.

Hradecká běžkyně Barbora Zoubková se stala atletickou mistryní republiky v běhu na 5 km, to je úžasná věc. Ale Barbora je také mistryní republiky i mistryní Evropy v canicrossu, dělala závodně i basketbal. Přitom vůbec není profesionálním sportovcem, ale pracuje v hradecké fakultní nemocnici v Centru transferu biomedicínských technologií. Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ať by byla Severoatlantická aliance v případě Ukrajiny rozhodla jakkoli, tahala by vždy za kratší konec. Ten druhý je v rukou Putinových. Takové situaci se říká kvadratura kruhu. V případě možného vstupu Ukrajiny do NATO tu máme doslova učebnicový případ.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ať by byla Severoatlantická aliance v případě Ukrajiny rozhodla jakkoli, tahala by vždy za kratší konec. Ten druhý je v rukou Putinových. Takové situaci se říká kvadratura kruhu. V případě možného vstupu Ukrajiny do NATO tu máme doslova učebnicový případ.

Svůj život neprožila ve stínu manžela, přestože byla jeho celoživotní oporou a spolupracovnicí. Hana Benešová definovala pojem první dámy Československa. V dokudramatu účinkují Jitka Ježková, Martin Hruška nebo Pavel Soukup. Hovoří historik Petr Zídek.Všechny díly podcastu Osudové ženy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V polovině století budou jednu pětinu pracovní síly celého světa představovat Indové, vyplývá z demografického vývoje, který letos Indii vynese do pozice nejlidnatější země světa. Nebo už vynesl. Přesný moment, kdy země předstihne v počtu obyvatel Čínu, nikdo nezná a ani to není pro demografy důležitý okamžik. Klíčový je vývoj posledních let a ten mluví jasně: Zatímco v Číně počet obyvatel stagnuje, Indie stále roste tempem cca 14 milionů za rok. A ještě nějakou dobu poroste.

„O koľko lepším miestom by bola Británia, ak by barónka Thatcherová nikdy neexistovala! Jej politika by bola menej znetvorená, spoločnosť menej nerovná, verejné služby menej zanedbané a konzervatívne média menej zúrivé. Bola by viac zmierená s Európou aj sama so sebou. Thatcherová bola veľkňažkou predsudkov, zlomila chrbticu svojej vlastnej strane a rovnako aj princípy Labouristickej strany.“ To sú slová a či presnejšie povzdych britského novinára Willa Huttona, ktoré sa objavili v nedeľníku The Observer v októbri roku 2002 po tom, ako Margaret Thatcherová ohlásila svoj definitívny odchod z verejného života. Teda aj po dlhých rokoch od jej politického pádu na jeseň 1990 táto postava britskej i svetovej politiky vyvolávala roztrpčenie, najmä u ľavicovo orientovaných novinárov, intelektuálov a politikov. Tieto tvrdé slová však môžu znieť iným ušiam úplne inak. Veď predsa kritika či posmech z úst ideového protivníka je vlastne pochvalou, uznaním dobre vykonanej práce a ušiam doslova lahodí. Koniec-koncov i označenie Margaret Thatcherovej ako „železnej lady“ vzniklo pôvodne ako posmešok či irónia z úst sovietskych súdruhov a ako dobre sa uchytilo. Pre nekompromisnú Maggie by sa však azda hodilo iné slovné spojenie, známe pod skratkou TINA – t. j. There is no alternative. Práve svojim nástojčivým apelom, že Británia sa musí vrátiť na cestu ekonomického rastu, odvážnych hospodárskych reforiem, zoštíhlenia štátu a posilnenia obrany a rešpektu krajiny vo svete, dokázala presvedčiť svojich spolustranníkov i širokú britskú verejnosť, že pre tento program jednoducho neexistuje alternatíva. Kto teda bola „železná lady“, ako je možné že v Británii vyhrala troje voľby po sebe a ako zmenila svetovú politiku? Aj na tieto otázky sa snaží odpovedať britský historik Eric J. Evans, autor knihy Thatcherová a thatcherizmus, ktorý prednedávnom vyšiel vo vydavateľstve Premedia. Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor Historickej revue a rozprávať sa budem s prekladateľom spomínanej knihy, novinárom a zároveň mojim kolegom Tomášom Mrvom.

Úradnícku vládu čaká zostavovanie rozpočtu a sekera vo verejných financiách. Riešiť musí plán obnovy, čerpanie eurofondov a pomôcť chce aj slabším. Tripartita zas bude riešiť minimálnu mzdu. Ako vládu odborníkov vítajú odborári a čo od nej čakajú? Pomáhajú podľa nich poslanci svojimi návrhmi zamestnancom a rodinám, alebo si len robia predvolebnú kampaň? Budú s nimi ešte podpisovať dohody ako kedysi so Smerom? A čo hovoria na úvahy o štvordňovom pracovnom týždni a kratšom čase strávenom v práci? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.

Tohle povídání je tak trochu mou zpovědí, vylitím srdíčka i myšlenek a emocí. Jaká byla moje cesta k tomu stát se mámou? JE to jiné, než jsem čekala? A co bych chtěla vědět před rokem?

Stala se hrozná věc. Neznámí vandalové vtrhli na zahrádku jedné paní v jižním Londýně a nasypali na záhon pět kilo soli. Záhon je zničený. Pokud se všechna hlína neodstraní a nenahradí se novým substrátem, už na něm nikdo nic nevypěstuje.

1. Vražda Daniela Tupého odkryla skrytý problém Slovenskej republiky. 2. Ruské veľvyslanectvo vedie proti Slovensku vojnu, Smer sa správa ako jeho spojenec. 3. Martin Klus – prečo Slovensko nefunguje. 

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.   Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.   Stala sa súčasťou vznikajúcej sekcie pre humanitárnu pomoc a integráciu. „Mala som vyhliadnuté štyri organizácie, no po pohovore na Charite som už na ďalšie ani nešla“, spomína.   Nielen z chleba žije človek „Pre utekajúcich z Ukrajiny sme vybavili milióny eur, spravujeme 24 asistenčných centier a už rok sme sa nezastavili“, hovorí. Keď hovorí o svojej práci, hovorí o nej ako o misii – poslaní. A vidí ju v tom, že „mnohým sme reálne zmenili život, môžem povedať, že životy aj zachraňujeme“.   Len pred týždňom sme si pripomenuli smutné prvé výročie Putinovej agresie proti Ukrajine. Okrem desiatok tisíc obetí a zranených – či už vojakov alebo civilov tento nezmyselný konflikt počíta na milióny tých, čo preň museli opustiť svoje domovy. Len hranice Slovenska prekročilo do konca tohto januára vyše milión 130-tisíc ukrajinských utečencov. A to nehovoríme o Poľsku a ďalších susedných krajinách. Všade tam utečenci pred vojnou nachádzajú pomoc, prijatie – dočasný domov. Na Slovensku im významných podielom pomáha práve Slovenská katolícka charita.   Pomáhame riešiť traumy „Aj po roku prichádzajú ukrajinskí odídenci do našich centier pre humanitárnu pomoc, pre potraviny, hygienické potreby“, vysvetľuje Mruk Papaianopol. Dodáva však, že veľká časť týchto ľudí potrebuje pomoc psychológov. Charita im ju ponúka, no je konfrontovaná s tým, že má málo ľudí, ktorí by odídencom ponúkli psychologickú asistenciu. „Potrebovali by sme raz toľko odborníkov“, tvrdí.   „Riešia zvyčajne veľmi, veľmi ťažké traumy“, konštatuje. Dramatickosť situácie ilustruje faktom, že túto pomoc nepotrebujú len dospelí, ale mnoho detí a mladých ľudí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.   Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.   Stala sa súčasťou vznikajúcej sekcie pre humanitárnu pomoc a integráciu. „Mala som vyhliadnuté štyri organizácie, no po pohovore na Charite som už na ďalšie ani nešla“, spomína.   Nielen z chleba žije človek „Pre utekajúcich z Ukrajiny sme vybavili milióny eur, spravujeme 24 asistenčných centier a už rok sme sa nezastavili“, hovorí. Keď hovorí o svojej práci, hovorí o nej ako o misii – poslaní. A vidí ju v tom, že „mnohým sme reálne zmenili život, môžem povedať, že životy aj zachraňujeme“.   Len pred týždňom sme si pripomenuli smutné prvé výročie Putinovej agresie proti Ukrajine. Okrem desiatok tisíc obetí a zranených – či už vojakov alebo civilov tento nezmyselný konflikt počíta na milióny tých, čo preň museli opustiť svoje domovy. Len hranice Slovenska prekročilo do konca tohto januára vyše milión 130-tisíc ukrajinských utečencov. A to nehovoríme o Poľsku a ďalších susedných krajinách. Všade tam utečenci pred vojnou nachádzajú pomoc, prijatie – dočasný domov. Na Slovensku im významných podielom pomáha práve Slovenská katolícka charita.   Pomáhame riešiť traumy „Aj po roku prichádzajú ukrajinskí odídenci do našich centier pre humanitárnu pomoc, pre potraviny, hygienické potreby“, vysvetľuje Mruk Papaianopol. Dodáva však, že veľká časť týchto ľudí potrebuje pomoc psychológov. Charita im ju ponúka, no je konfrontovaná s tým, že má málo ľudí, ktorí by odídencom ponúkli psychologickú asistenciu. „Potrebovali by sme raz toľko odborníkov“, tvrdí.   „Riešia zvyčajne veľmi, veľmi ťažké traumy“, konštatuje. Dramatickosť situácie ilustruje faktom, že túto pomoc nepotrebujú len dospelí, ale mnoho detí a mladých ľudí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po tříměsíční pauze v pátek opět startuje nová sezóna závodů Formule 1. Změn v pravidlech je letos oproti loňsku poskrovnu, ale i přesto se tahle nejrychlejší telenovela na světě dynamicky vyvíjí. Do Stopáže jsem si pozval komentátora a moderátora F1 Tomáše Richtra. Probrali jsme jak to vypadá s formou jednotlivých týmů před sezónou, jak se bude rozšiřovat závodní pole o automobilky Audi, Ford nebo Cadillac a  jestli náhodou nehrozí, že se z evropského sportu pro nerdy stane překombinované americká monster show.Tomáš Richtr na Twitteru a v podcastu Kolo na kolo.

Dnes je poslední den pro podání přihlášek na střední školy. K přijímacím zkouškám letos míří početně silný ročník a podle některých kritiků na něj nejsou střední školy kapacitně nachystané. Podcenil stát situaci, i když věděl, že nápor přijde? A chybí v Česku více míst na gymnáziích, nebo spíše silnější podpora učebních oborů?Host: Jan Zeman - analytik Informačního centra o vzdělávání EDUin Článek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích Twitter a Instagram. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Kde ste boli ráno vo štvrtok 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu? Odkiaľ ste sa o tom dozvedeli? Odvtedy ubehol rok, ktorý otriasol pocitom bezpečia v regióne, aj keď ľudia v okolitých štátoch ho na rozdiel od desiatok miliónov Ukrajincov mohli prežívať bez neustáleho strachu o život. V teple a s pravidelnými dodávkami elektriny či vody. Bez spánku prerušovaného bombardovaním. Zomreli desaťtisíce, možno státisíce ľudí. Vojaci na oboch stranách aj civilisti. Milióny ľudí opustili Ukrajinu, milióny prišli o domovy, ale ostali vo vlasti. Škody na ukrajinskom území dosahujú stovky miliárd eur a táto suma stále rastie. Ukrajina sa za dvanásť mesiacov stala dejiskom vojnových zločinov hraničiacich s genocídou. Stala sa najzamínovanejšou krajinou sveta, s čím sa aj po konci bojov bude vyrovnávať ešte desaťročia. Vypočujte si ročný súhrn vojny na Ukrajine. Text pripravil Matúš Krčmárik, načítala ho Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Obrátili sa nám občianske cnosti, za hrdinov považujeme tých, čo sa bijú v  politických klietkach. Čím viac ste neokrôchaný, tým väčším kultúrnym hrdinom sa stávate. Navyše, žijeme v akomsi hypnotickom fatalizme, v ktorom si myslíme, že tak ako to je, tak to aj má byť. No, netreba to vzdávať pretože Slovensko má historickú príležitosť stať sa výkladnou skriňou, ale nesmieme sa nechať rušiť politickými pasákmi. Tvrdí publicista Michal Havran. Fico je podľa neho bezpečnostná hrozba. Stojíme pred osudovými voľbami a stojíme pred nimi  opäť. Stojíme pred nimi, tak ako v roku 1990 či v roku 1998 alebo 1992. Prečo sa teda zas a znova vraciame v čase a opäť riešime dilemy, ktoré sme už “vyriešili” či sme ich mali mať dávno vyriešené? Čo nás tak máta v duši, že sa musíme vracať v čase a znova a zasa riešiť to, čo sme už mali mať dávno vyriešené? Čo je tou našou osudovosťou, ktorej sa odmietame poctivo pozrieť rovno do tváre a čeliť tomu, kým a čím sme? O čo budeme hrať v septembrových predčasných voľbách a kto sú vlastne tí naši “píštalkári” vedúci nás do nových politických, ale dnes už aj aj geostrategických úsvitov? A znova a zas to budú tie isté dilemy ako v rokoch 1990 či 1998? A prečo zas a znova tie isté dilemy? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana. Podľa Havrana na Slovensku pripisujeme politike príliš veľkú moc a necháme ju vnikať aj do intimity a vzťahov, kde nemá vôbec čo robiť. Výsledkom je akýsi magicky sadizmus politických pseudokazateľov a večné, no nikdy nenaplnené, rozprávky potulných politických zápasníkov. Bojíme sa konfrontovať s vlastnými problémami, hovorí Havran. V zahraničí ani nemôžeme hovoriť, že nevieme dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc.  Tento štát sa k vlastným občanom správa nepriateľsky a šikanózne, dodáva. Ako to, že sme si nechali vnútiť predstavu politiky ako bulváru a cirkusového zápasu v klietkach? Prečo neriešime reálne politické problémy a necháme sa opantávať a niekedy až doslova šikanovať falošnými témami? Aké je to naše slovenské kresťanstvo a to aj v jeho dilemách odmietajúcich akúkoľvek inakosť? Čo považujeme za politiku a prečo od nej už neočakávame riešenie našich skutočne reálnych problémov, ako je nedostavaná cestná infraštruktúra či zlyhávajúce vzdelávanie alebo zdravotníctvo?  No a prečo tak značnú časť našej verejnosti fascinuje agresívne putinovo Rusko, ako aj jeho model autoritatívneho vládnutia? “Rusko je akousi predfreudiánskou spoločnosťou, ktorá samú seba odmieta analyzovať a nepripúšťa si žiadne zlyhania. Na politickej úrovni neexistuje žiadny akt pokánia ani žiadne ospravedlnenie sa za chyby, ktoré Rusko v dejinách urobilo a to mnohým môže imponovať. Imponuje im to ako predstava života, v ktorom sa aj za vážne a ťažké chyby nemusíte nikdy nikomu ospravedlňovať a nemusíte skladať žiadne účty pretože vaše zlyhania sú pilierom politického systému, hovorí o príchylnosti značnej časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku publicista Michal Havran.

Obrátili sa nám občianske cnosti, za hrdinov považujeme tých, čo sa bijú v pomyselných politických klietkach. Čím viac ste neokrôchaný, tým väčším kultúrnym hrdinom sa stávate. Navyše, žijeme v akomsi hypnotickom fatalizme, v ktorom si myslíme, že tak ako to je, tak to aj má byť. No, netreba to vzdávať pretože Slovensko má historickú príležitosť stať sa výkladnou skriňou, ale nesmieme sa nechať rušiť politickými pasákmi. Tvrdí publicista Michal Havran. Fico je podľa neho bezpečnostná hrozba. Stojíme pred osudovými voľbami a stojíme pred nimi  opäť. Stojíme pred nimi, tak ako v roku 1990 či v roku 1998 alebo 1992. Prečo sa teda zas a znova vraciame v čase a opäť riešime dilemy, ktoré sme už “vyriešili” či sme ich mali mať dávno vyriešené? Čo nás tak máta, že sa musíme vracať v čase a znova riešiť to, čo sme už mali mať dávno vyriešené? Čo je tou našou osudovosťou, ktorej sa odmietame poctivo pozrieť rovno do tváre a čeliť tomu, kým a čím sme? O čo  budeme hrať v septembrových predčasných voľbách a kto sú vlastne tí naši “píštalkári” vedúci nás do nových politických, ale dnes už aj aj geostrategických úsvitov? A znova a zas to budú tie isté dilemy ako v rokoch 1990 či 1998? A prečo zas a znova tie isté dilemy? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana. Podľa Havrana na Slovensku pripisujeme politike príliš veľkú moc a necháme ju vnikať aj do intimity a vzťahov, kde nemá vôbec čo robiť. Výsledkom je akýsi magicky sadizmus politických pseudokazateľov a večné, no nikdy nenaplnené, rozprávky potulných politických zápasníkov. Bojíme sa konfrontovať s vlastnými problémami, hovorí Havran. V zahraničí ani nemôžeme hovoriť, že nevieme dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc.  Tento štát sa k vlastným občanom správa nepriateľsky a šikanózne, dodáva. Ako to, že sme si nechali vnútiť predstavu politiky ako bulváru a cirkusového zápasu v klietkach? Prečo neriešime reálne politické problémy a necháme sa opantávať a niekedy až doslova šikanovať falošnými témami? Aké je to naše slovenské kresťanstvo aj v jeho dilemách odmietajúcich akúkoľvek inakosť? Čo považujeme za politiku a prečo od nej už neočakávame riešenie našich skutočne reálnych problémov, ako je nedostavaná cestná infraštruktúra či zlyhávajúce vzdelávanie alebo zdravotníctvo?  No a prečo tak značnú časť našej verejnosti fascinuje agresívne putinovo Rusko, ako aj jeho model autoritatívneho vládnutia? “Rusko je akousi predfreudiánskou spoločnosťou, ktorá samú seba odmieta analyzovať a nepripúšťa si žiadne zlyhania. Na politickej úrovni neexistuje žiadny akt pokánia ani žiadne ospravedlnenie sa za chyby, ktoré Rusko v dejinách urobilo a to mnohým môže imponovať. Imponuje im to ako predstava života, v ktorom sa aj za vážne a ťažké chyby nemusíte nikdy nikomu ospravedlňovať a nemusíte skladať žiadne účty pretože vaše zlyhania sú pilierom politického systému, hovorí o príchylnosti značnej časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku publicista Michal Havran. Ráno Nahlas s publicistom Michalom Havranom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Bývalý výcvikový prostor u Milovic na Nymbursku už vojákům dávno neslouží. V současné době nad ním vládne opět příroda. V prostoru mezi Milovicemi, Benátkami nad Jizerou a obcí Lipník vznikla přírodní rezervace. Stala se domovem velkých kopytníků, kteří byli v minulosti v našich zeměpisných šířkách vyhubeni. A díky jejich návratu se vrátily i další vzácné druhy rostlin a živočichů. Nás touto pozoruhodnou rezervací provedl její zakladatel Dalibor Dostál.Všechny díly podcastu Tady to znám můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rok, keď covidovú krízu vystriedali nové krízy. Rok rozpadnutej a rozhádanej vlády a parlamentu. Rok Igora Matoviča, bývalého premiér a bývalého ministra. Rok vysokých cien a rok Ruskej vojny. Čo si berieme zo sebou z roku 2022 a čo by sme tam najradšej nechali? Čo teraz potrebuje Slovensko? Novú vládu, nové predčasné voľby, nového lídra? Dokedy bude ďalej Putin a Rusi zabíjať ľudí na Ukrajine? Ako to celé v roku 2023 celé dopadne? Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom, šéfredaktorom časopisu .týždeň Štefanom Hríbom.

1. Stala sa hanebnosť, ale nič sa nedá robiť. 2. Prezidentka vláde: Ak to neviete robiť, tak odíďte. 3. Čoskoro zistíme, či to dokážu.

Britská premiérka Liz Trussová oznámila po 45 dnech v úřadě svou rezignaci. Stala se tak nejrychleji končící šéfkou londýnské vlády v historii Británie. Spojené království tak bude mít letos už třetího premiéra a to tato země nepamatuje od 19. století.