Podcasts about odpovede

Bola to profesia, ktorá mala veľkú prestíž. Stať sa bačom na salaši nemohol len tak hocikto. Ako vyzeral každodenný život pastierov oviec? Aké mali povinnosti? Čomu sa venovali v zimných mesiacoch? Odpovede ponúka výstava s názvom „Od Juraja do Mitra. Pastierstvo a ovčiarstvo v tradičnom prostredí.“ Pozrieť si ju môžete v Slovenskom národnom múzeu - Múzeu slovenskej dediny v Martine. Ďuro Šimko vás ňou prevedie v tejto epizóde V múzeu. | SNM, Múzeum slovenskej dediny v Martine; Výstava: Od Juraja do Mitra. Pastierstvo a ovčiarstvo v tradičnom prostredí. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Poradenské služby patria medzi najvyhľadávanejšie benefity pre našich predplatiteľov. Na portáli Verejná správa poskytujeme odborné poradenstvo najmä pre zamestnancov obcí, úradov, ale aj škôl.V oblastiach ako dane, mzdy alebo personalistika každý deň pribúdajú konkrétne odpovede na praktické otázky z reálneho života.Začiatok nového školského roka je vhodná príležitosť pozrieť sa na tému vzdelávania z pohľadu riadiacej praxe. V aktuálnom podcaste sa venujeme otázkam rozhodovacích kompetencií riaditeľov škôl. Odpovede však môžu byť užitočné aj pre učiteľov, rodičov či žiakov.Venujeme sa týmto situáciám:Môže triedny učiteľ udeliť pokarhanie bez toho, aby predtým udelil napomenutie?Ak učiteľ vedie krúžok – má dostať odmenu alebo príplatok za nadčas?Musí mať učiteľka na zastupovanie rovnakú aprobáciu ako tá, ktorú nahrádza?Dieťa nastúpi do škôlky v zahraničí – čo má urobiť materská škola na Slovensku?Má učiteľ nárok na 40 dní plateného voľna, ak si zvyšuje kvalifikáciu štúdiom na vysokej škole?Odpovede sme spracovali na základe odborných stanovísk PhDr. Mareka Havrilu, PhD., ktorý ako vyhľadávaný expert v oblasti riadenia a kontroly výchovy a vzdelávania poskytuje poradenstvo používateľom online systému Verejná správa. Úplné a legislatívne podložené rady nájdete práve na tomto portáli.Poradca podnikateľa – za každou radou je človek.

Daňová a Mzdová pohotovosť je obľúbená služba poradenstva pre predplatiteľov Poradcu podnikateľa. Ponúka možnosť poradiť sa v oblasti daní, účtovníctva a miezd s tímom našich expertov. V množstve vypracovaných odpovedí, ktoré každým dňom pribúdajú, si vhodné riešenie pre svoju situáciu nájde skoro každý. V pravidelnom seriáli nášho podcastu sa zameriame na jednu tému a k nej vyberáme päť otázok a odpovedí.Letným evergreenom je už siedme leto za sebou príspevok na rekreáciu. Patrí medzi najčastejšie a najobľúbenejšie zamestnanecké benefity, no jeho uplatnenie v praxi ešte stále občas prináša nejasnosti. V tejto epizóde sa pozrieme na vybrané situácie, ktoré riešite pri rodičovskej dovolenke, skrátenom úväzku, spoločnom účte manželov či špecifických účtovných dokladoch. Odpovede vypracovala poradkyňa Jana Repáčová.

Zbrojársky priemysel prežíva zlaté časy a vnímajú to aj investori. Výdavky na obranu a bezpečnosť rastú najrýchlejšie za posledných 40 rokov a tento trend bude pokračovať aj ďalej. Akcie zbrojárskych firiem rastú raketovým tempom. Napríklad nemecký Rheinmetall očakáva nárast hodnoty akcií v tomto roku až 200 % a švédsky Saab by sa mal zhodnotiť o 20%. Investičný expert zo spoločnosti Finax Ján Jursa potvrdzuje, že obranný priemysel patrí medzi aktuálne investičné hity. Index S&P Aerospace & Defense ETF (XAR) vzrástol o 30 % v roku 2024, čo výrazne prekonalo širší trh. Takéto trendy sa však na trhu objavujú pravidelne a nie raz končia prasknutím bubliny. „Máme za sebou v tomto sektore masívny rast a je otázne, či to bude takto pokračovať aj ďalej,“ hovorí Jursa. „Tie firmy sú z pohľadu hodnoty a tržieb nadhodnotené a spoliehajú sa na politické sľuby, o ktorých nevieme s istotou, či sa naplnia. Preto by som odporúčal byť opatrný, pretože doterajší raketový rast nie je zárukou aj ďalšieho raketového rastu.“ Zbrojovky rastú pod vplyvom napätej geopolitickej situácie a hrozby rozšírenia vojny ďalej do Európy. To mení aj nálady niektorých investorov, čo potvrdzuje prieskum investičnej platformy eToro v roku 2025. Vyplýva z neho, že až 39 % investorov upriamuje svoje portfólio na geopolitickú stabilitu a 62 % mladších investorov (18–35 r.) uprednostňuje akcie zo sektora obrany, energetiky a „zlaté ETF.“ Ján Jursa potvrdzuje, že sú to trendy, kam dnes mladí ľudia tlačia peniaze, ale to nevyhnutne neznamená, že je to tá najlepšia stratégia. „Ak by ste ten prieskum urobili pred štyrmi rokmi, zasa by tam boli iné sektory. Nie sú to zlé investície, ale trendy sa menia.“ Dodáva, že investovanie sa pre mladú generáciu v poslednej dobe zmenilo zo snahy budovať majetok k snahe skôr zabávať sa tým a chcú si to okoreniť aj trendovými hitmi. Dlhodobé skúsenosti však varujú, že najlepším riešením je vždy diverzifikovať svoje portfólio a nespoliehať sa na aktuálne hity. Ako umelá inteligencia mení svet investovania, aké sú vyhliadky ESG fondov a je dobré investovať časť úspor v II. pilieri do nájomných bytov a diaľnic? Odpovede ponúka Ján Jursa zo spoločnosti Finax. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: 02:19 Ako vyrástli zbrojovky za posledné obdobie 3:31 Či budú akcie zbrojoviek rásť aj v budúcnosti 07:01 Ako si nastaviť investičný horizont pri kúpe akcií zbrojoviek 08:15 Prečo nefungujú trendy v investovaní 10:19 Oplatí sa nakúpiť akcie individuálnych firiem? 11:20 Ako indexy porážajú aktívne riadené fondy 13:36 Ako obavy z vojny menia investičné správanie ľudí 18:15 Kde sa dnes oplatí investovať? 24:30 Oplatí sa ešte investovať do OZE? 31:22 Je dobré investovať časť úspor v II. plieri do nájomných bytov a diaľnic? 35:04 Môže AI riadiť naše investičné portfólio? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V najnovšej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD sa riaditeľ SEVA Patrik Križanský rozpráva s Jurajom Pleškom, riaditeľom produktu pre značku AITO (partnerstvo SERES a Huawei). Témou je umelá inteligencia v automotive, autonómna jazda, softvérovo definované vozidlá a príchod čínskej konkurencie do Európy. Ako sa auto mení na digitálnu platformu, čo prináša nová architektúra a dátovo riadený vývoj, a čo z toho vyplýva pre Slovensko?Ako dokázali čínske automobilky skrátiť inovačné cykly na štvrtinu oproti európskym značkám?

Máme vysokú úmrtnosť na druhú najsmrteľnejšiu rakovinu na svete. Prečo je to tak? Čo robia Albánci lepšie ako Slováci? Dáta a aj vedecké štúdie ponúkajú tri zásadné odpovede. Všetky tri vie ovplyvniť každý z nás, a nejde len o to, aby ste nejedli klobásy. Odpovede sa dozviete v podcaste TELO, ktorý si môžete vypočuť po prihlásení do služby Aktuality Navyše.Keby sme sa totiž pozerali len na našich susedov ako Rakúsko, alebo vyspelé ekonomiky ako Nemecko, mohli by sme si rozdiely v dobe dožitia vysvetliť len kvalitou zdravotníctva. Albánsko však tento argument oslabuje. Kľúčom sa zdá byť konzumácia vlákniny.Čo presne by sme mali zmeniť, aby sme nedostali rakovinu hrubého čreva? V dnešnom podcaste TELO na túto otázku odpovedajú rozsiahle dáta a štatistiky, ale aj odborník - onkológ Štefan Korec, ktorý má 50-ročnú prax, z toho 25 rokov v USA, a zakladal Národný onkologický ústav. Povie nám napríklad, ako by mali vyzerať vaše raňajky. Ktoré jedlo má najviac vlákniny? Prekvapivé je aj to, koľko jej treba zjesť.Nahrávali Henrieta Hanáková, Martina Beňová. Autorom scenára je Peter Hanák.

Daňová a Mzdová pohotovosť je obľúbená služba poradenstva pre predplatiteľov Poradcu podnikateľa. Ponúka možnosť poradiť sa v oblasti daní, účtovníctva a miezd s tímom našich expertov. V množstve vypracovaných odpovedí, ktoré každým dňom pribúdajú, si vhodné riešenie pre svoju situáciu nájde skoro každý. V pravidelnom seriáli nášho podcastu sa zameriame na jednu tému a k nej vyberáme päť otázok a odpovedí.Keďže sezóna dovoleniek je v plnom prúde, inšpirovali sme sa ňou i pri zostavovaní dnešného výberu príkladov. Pozrieme sa na ubytovacie služby z aspektu DPH. Pri využívaní ubytovania sa stretávame s rôznymi ponukami – od raňajok, cez wellness až po parkovanie. Viete, aké sadzby DPH sa uplatňujú pri týchto službách?Odpovede pripravila Ing. Simona Jurišová, odborníčka Daňového centra.Poradca podnikateľa – za každou radou je človek.www.pp.sk

1. Fico iste odpovie, keď sa vráti z dovolenky. 2. Šaško sa pokúsi zachrániť. 

Daňová a Mzdová pohotovosť je obľúbená služba poradenstva pre predplatiteľov Poradcu podnikateľa. Ponúka možnosť poradiť sa v oblasti daní, účtovníctva a miezd s tímom našich expertov. V množstve vypracovaných odpovedí, ktoré každým dňom pribúdajú, si vhodné riešenie pre svoju situáciu nájde skoro každý. V pravidelnom seriáli nášho podcastu sa zameriame na jednu tému a k nej vyberáme päť otázok a odpovedí.Od apríla 2025 sa do praxe dostala úplne nová daň – daň z finančných transakcií. Hoci zákon č. 279/2024 Z. z. vymedzuje, čo je predmetom tejto dane, v podnikateľskej praxi stále vzniká množstvo otázok. Nie vždy je totiž jasné, kedy ide o zdaniteľnú transakciu a kedy o výnimku.V dnešnom podcaste vám prinášame 5 zaujímavých a najčastejšie diskutovaných príkladov z Daňovej pohotovosti Poradcu podnikateľa, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v tom, čo vás v realite môže čakať.Odpovede pripravila Ing. Jana Böszörményi.Sme Poradca podnikateľa – už 35 rokov vnášame istotu do vašich pracovných rozhodnutí.

Zvažujete kúpu elektromobilu alebo vás zaujíma, aké je to žiť s elektroautom v reálnom svete? V novej epizóde Auto Bild Podcastu rozoberáme výhody aj nevýhody každodenného života s elektromobilom. Rozoberieme si naše skúsenosti, povieme si, ako vyzerá nabíjanie v praxi, koľko reálne vydrží batéria a čo sa na týchto autách páči a nepáči nám.⚡️ Aký je reálny dojazd elektromobilu v lete a v zime?

V tejto časti sme sa rozprávali s Vladimírom Cvikom zo Superpoistenia, ktorý hovorí o tom, prečo je poistenie na dovolenke veľmi dôležité a ako sa vyhnúť nepríjemným problémom. Stratená batožina či náhle ochorenie môžu byť pre dovolenkujúcich nočnou morou. Ako sa vyhnúť základným chybám a ako si vybrať ideálne poistenie? Stačí mi len Európsky preukaz zdravotného poistenia? Odpovede sa dozvieš v novej časti Cashflow.V spolupráci s

Bol to unikátny objav, ktorý dokumentuje život starých Avarov. Maďarskí archeológovia v roku 2017 odkryli ich pohrebisko so stovkami hrobov. V jednom z nich boli aj ostatky mladého bojovníka s bohatou výzbrojou. Kam siahala ríša Avarov? Ako vyzeral život týchto kočovných bojovníkov? Čo skrývalo objavené pohrebisko? Odpovede ponúka výstava s názvom Kaganov jazdec, ktorú si môžete pozrieť v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Ďuro Šimko vás ňou prevedie v tejto epizóde V múzeu. | Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote; Výstava: Kaganov jazdec. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Príchod na svet a smrť sa pre ľudí tradičného myslenia neraz spájali s rôznymi rituálmi, či obradmi. Platilo to aj pre Rusínov. Aké zvyky dodržiavali po narodení dieťaťa? Akú úlohu hrala v ich živote ľúbostná mágia a ako sa lúčili so zosnulými? Odpovede ponúka výstava s názvom „Kolobeh duše“, ktorú si môžete pozrieť v Slovenskom národnom múzeu - Múzeu rusínskej kultúry v Prešove. Ďuro Šimko vás ňou prevedie v tejto epizóde V múzeu. | SNM: Múzeum rusínskej kultúry v Prešove; Výstava: Kolobeh duše. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Aký je rozdiel medzi realitným trhom v Česku a na Slovensku? V čom sa líši prístup k realitným kanceláriám u našich českých susedov a prečo stále nemáme na Slovensku realitný zákon? Odpovede na tieto otázky sme hľadali s výkonným riaditeľom najväčšej realitnej siete na Slovensku a v Česku RE/MAX, ktorá oslavuje 20 rokov svojho pôsobenia, Janom Hrubým.V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi českým a slovenským realitným trhom, prečo na Slovensku potrebujeme realitný zákon alebo reguláciu pre maklérov, čo ovplyvňuje výstavbu nehnuteľností na Slovensku a v Česku, aká je dostupnosť bývania v Česku a na Slovensku, prečo Slováci a Česi potrebujú vlastniť nehnuteľnosti, v čom sú iní českí a slovenskí realitní makléri, prečo pre realitnú kanceláriu RE/MAX pracuje viac ako 1600 maklérov, ako sa dá otvoriť v rámci realitnej siete RE/MAX frančíza, čo by priniesol realitný zákon na Slovensko a ako by sa zvýšila prestíž realitným maklérov.Rozdiely medzi českým a slovenským realitným trhomMedzi slovenským a českým realitným trhom nie sú podľa Jana Hrubého dramatické rozdiely, ako by sa mohlo zdať. „V Česku sa predá ročne zhruba 100 tisíc nehnuteľností a na Slovensku sa predá ročne zhruba 30 tisíc nehnuteľností, čo samozrejme ukazuje, že sú tam určité rozdiely. Nehnuteľnosti v Českej republike sa predávajú trošku rýchlejším tempom. Otázka ale je, či sa dá nazvať tempo obrátkovosti nehnuteľnosti 40 – 50 rokov, čo je plus mínus doba, za ktorú sa predá jedna nehnuteľnosť. Na Slovensku to bude o niečo viac,“ hovorí v podcaste Nehnuteľnosti.sk Ján Hrubý.Čo je iné medzi Českom a Slovenskom je situácia s hlavnými mestami. „Na Slovensku sú väčšie rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom republiky. V Česku síce máme Prahu, no mestá ako Hradec Králové, Plzeň či Olomouc nie sú v takom závese ako ostatné slovenské mestá za Bratislavou. Keď sa pozrieme na cenovú hladinu nehnuteľností, ktorá sa väčšinou berie ako taká berná minca, ak nebudem komentovať index dostupnosti bývania, tak sa hovorí, že väčšina nehnuteľností v mestách mimo Prahy, tak sú približne na polovici ceny v porovnaní s Prahou. Ak by sme porovnali Bratislavu a niektoré iné mestá, tak sa dostaneme na pomer 3:1. Takže Bratislava vyčnieva ešte viac a tým pádom z pohľadu nejakej potenciálnej migrácie obyvateľstva a mobility, tak je situácia na Slovensku zložitejšia,“ vysvetľuje Hrubý v podcaste Nehnuteľnosti.sk. Zároveň zdôraznil, že Praha je extrémne medzinárodným mestom. Kumuluje sa tam zahraničný kapitál, žijú tam ľudia z celej Európy, no nestavia sa tam tak, ako by bolo potrebné, čo rovnako platí ale aj pre Slovensko.Na Slovensku chýba realitný zákon, prispel by k prestíži maklérovNa Slovensku stále chýba realitný zákon, ktorý by určoval podmienky, ktoré musí realitný maklér spĺňať, aby mohol vykonávať svoju profesiu. Ján Hrubý v podcaste spomenul, že sa snažili o presadenie regulácie realitného trhu v Česku. Nie v zmysle nejakých zákazov, ale aby sa stanovili minimálne podmienky pre vstup do tejto profesie. „Historicky maklér potreboval k výkonu svojej práce voľnú živnosť, tak ako je tomu dnes na Slovensku. A nám sa podarilo docieliť, že došlo k zmene a človek, ktorý chce dnes pracovať ako maklér v Českej republike, tak musí splniť zákonom stanovené požiadavky – štátnu skúšku. A keď ju spraví, tak až vtedy získa viazanú živnosť. Takže toto je zásadný rozdiel pri vstupe do tohto odvetvia, ktoré je veľmi citlivé z pohľadu hodnoty, ktorú spravuje a predáva maklér.Veľmi často ľudia cez makléra riešia nehnuteľnosti, ktoré predstavujú ich celoživotné úspory. A v tomto prípade chcete mať istotu, že to robíte s niekým, kto tomu rozumie, má na to vzdelanie, adekvátnu poistku a kto zaistí, že peniaze skončia tam, kde majú. Prípadne sa vyhnete rizikám s...

Lídri tridsiatich dvoch členských krajín NATO sa dnes a zajtra stretávajú v holandskom Haagu, aby prerokovali potenciálne navýšenie výdavkov na obranu. Mnohí odborníci hovoria o historickom stretnutí, ktorého výsledok zarámcuje postoj Európy v obranných otázkach.Slovensko bude zastupovať prezident Peter Pellegrini, ktorý je za navýšenie výdavkov na obranu. Zabezpečiť bezpečnosť pre občanov by podľa neho malo byť pre Slovensko prioritou z vlastnej vôle a bez ohľadu na to, či ho o to niekto požiada alebo mu to nariadi. Vláda mu však mandát na podobný postoj nedala.Čo sa teda ide v Haagu diať, prečo je navyšovanie výdavkov témou a čo môžu odmietavý postoj Slovenska či Ficove reči o neutralite pre Slovensko znamenať?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s analytikom Inšitútu Martina Filka a bývalým diplomatom na Stálej delegácii Slovenska pri NATO Michalom Adamom.Zdroj zvukov: TASR, STVROdporúčanie:Viete o tom, že v susednom Česku majú záhadné podzemné labyrinty, dažďový prales či sklenenú záhradu? Kde nájdete najkrajšie hrady, zámky a zoologické záhrady? Odpovede nájdete v špeciálnom magazíne s tipmi na výlety po Českej republike, ktorý je dnešnou súčasťou denníkov SME a Korzár.Lístky na Dobré ráno sobota naživo si kúpite cez tento odkaz.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Do akej miery má rodič cítiť morálnu povinnosť našetriť dieťaťu do života štartovací balík peňazí? Aký veľký by ten balík mal byť na konci? Aký dlhý  časový horizont zvoliť? 18 (dospelosť), 25 (promócia) alebo 30 (mama hotel) rokov? Kedy začať, aký produkt si vybrať a koľko mesačne odkladať, aby to stálo za to? Ako nastaviť sumy, ak do rodiny pribúdajú deti a rastú aj životné náklady? Kto rozhodne, kedy a koľko jednotlivé deti dostanú? Môžete to v dospelosti nechať aj na ne samotné? Ako to nastaviť spravodlivo, ak je medzi deťmi väčší vekový rozdiel a rovnaká suma nemá aj rovnakú hodnotu? Malo by sa na sporení podieľať aj dieťa, keď začne brigádovať, alebo pracovať? Odpovede prináša Pavel Škriniar zo spoločnosti Swiss Life Select.

Prinášame vám ďalšiu zaujímavosť, nad ktorou ste sa možno niekedy už zamysleli. Viete prečo sa podkova považuje sa symbol šťastia? Ako to vzniklo? Prináša naozaj šťastie? Odpovede na otázky vám rád poskytne Gregor Mareš.

Ženy dnes dominujú na univerzitách, no v politike ich stále nie je dosť. Prečo je to tak? Odpovede sme hľadali v našom podcaste s odborníčkou na rodovú rovnosť PhDr. Zuzanou Drakovou, PhD.

Hostia v štúdiu: Michal Schvarc (vedúci oddelenia novších dejín, historický ústav SAV) a Igor Baka (Vojenský historický ústav). Zo záznamu: Eduard Stehlík (vojenský historik a riaditeľa Pamätníka Lidice). Ôsmy máj je dňom konca II. svetovej vojny v Európe. Najhorší vojenský konflikt histórie si vyžiadal milióny ľudských životov. Aké politické a vojenské udalosti viedli ku koncu vojny? Prečo, je dôležité si pripomínať tieto udalosti? A kto všetko oslobodzoval územie nášho vtedajšieho štátu? Odpovede nájdete v špeciálnom vydaní diskusie Z prvej ruky - 80. výročie oslobodenia – mimoriadne štúdio s Mariánom Kukelkom. | 80. výročie oslobodenia – mimoriadne štúdio. | Bonus podcastu. | Moderuje: Marián Žáry Kukelka; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hosť: Ondrej Macko (technologický novinár). | Inteligentné semafory, autonómne vozidlá, pokročilé asistenčné systémy, navigácia a smart parkovanie, plánovanie a predikcia dopravných prúdov... to všetko sú systémy, v ktorých sa využíva umelá inteligencia.... Ako ovplyvňuje dopravu a ako sa mení naša úloha s nástupom umelej inteligencie? Odpovede bude hľadať Ľuboš Kasala v tomto vydaní diskusných Kontaktov. | Umelá inteligencia v doprave. | Moderuje: Ľuboš Kasala; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

V najnovšej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD si riaditeľ SEVA Patrik Križanský pozval k mikrofónu Rastislava Žemberyho, Head of Business Development zo spoločnosti ZSE Drive – popredného hráča na slovenskom trhu s nabíjacími službami. Témou ich rozhovoru je predovšetkým efektívne, škálovateľné a udržateľné nabíjanie pre jednotlivcov, ale aj firmy.Kde začať, keď chce firma budovať nabíjacie stanice a poskytnúť ich na použitie pre zamestnancov? Koľko nabíjacích bodov je potrebných s ohľadom na veľkosť flotily a čo ak zamestnanci potrebnujú nabíjať okrem firmy aj doma? Je wallbox nový firemný benefit? A dá sa vlastne nabíjanie služobného auta doma vôbec zúčtovať? Kedy má zmysel investovať do rýchlonabíjačky a ako môže firma kombinovať fotovoltiku s nabíjaním?Odpovede, tipy a odporúčania z prvej ruky prináša Rastislav Žembery v najnovšej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD. ⚡

Pasivita, stagnácia a nezáujem o národnú vec, či všeobecne o veci verejné – to býval ešte na prelome 19. a 20. storočia častá ponosa slovenskej inteligencie vo vzťahu k bežnému a v drvivej väčšine na vidieku žijúcemu slovenskojazyčnému obyvateľstvu. Sťažoval sa dokonca i vari najznámejší predstaviteľ konzervatívneho martinského národného centra Svetozár Hurban-Vajanský: „Keď sme povrchne pozreli na ľud, opanoval nás hnev nad jeho zpustlosťou ... nad pokorou pred mocným, nad nepovedomosťou.“ Bolo to však práve martinské centrum a Slovenská národná strana, ktorá po volebných neúspechoch v 70. rokoch 19. storočia vyhlásila volebnú pasivitu. No i podľa jej neskorších kritikov boli charakteristické črty rozširujúcich sa radov tzv. maďarónov nápadne podobné vlastnostiam slovenských národných predstaviteľov. Ako písal o slovenskej politickej reprezentácii Vavro Šrobár v prvom vydaní mesačníka Hlas: „nafúkanosť, prázdne vystavovanie vlastnej hodnosti svetu na obdiv, neplodná záhaľka... Už hádam aj tým, že ústami Vajanského vyhlásila sa za pars pro toto, za celý národ, čím zdôraznila svoje výlučné postavenie voči ľudu..., zachovávala bežný mrav tzv. vzdelanej spoločnosti maďarskej“. Proces národnostného útlaku, resp. maďarazicácie, ktorý sa tradične v slovenskom historickom diskurze spája s obdobím po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, tak nie je možné oddeliť od iného sociálneho javu, ktorý je na Slovensku typický vari dodnes – pasivita, nezáujem či tzv. národná a politická indiferentnosť. Ako sa teda tvorilo moderné politické vedomie predovšetkým u bežného slovensko-jazyčného obyvateľstva v niekdajšom Hornom Uhorsku? Vyznačovalo sa skutočnou pasivitou a nezáujmom, menil sa tento stav s nástupom moderných populistických strán? A ako vyzeral zápas politických elít o priazeň a pozornosť obyčajného obyvateľa slovenskojazyčných uhorských žúp. Odpovede aj na tieto otázky chce dať nový výskumný projekt, hradený z európskych prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lászlóom Vörösom z Historického ústavu SAV. Výskumný projekt je hradený z Plánu obnovy a odolnosti SR, Štipendium pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4, projekt č. 09I03-03-V04-00539. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Európska únia zaostáva v digitalizácii a inováciách. Slovenské firmy brzdí nedostatok financií aj pracovníkov „Európska únia čelí čoraz väčšiemu zaostávaniu za Spojenými štátmi americkými a Čínou v oblasti konkurencieschopnosti, digitalizácie a priemyselného rozvoja,“ upozorňuje Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska a generálny riaditeľ Slovenského centra digitálnych inovácií. V rozhovore poukazuje na nedostatočné systémové reformy, fragmentovaný vnútorný trh EÚ a prebytok regulácií, ktoré brzdia európske podniky aj slovenské firmy. „Európa je preregulovaná a úplne zaspala v oblasti umelej inteligencie,“ konštatuje E. Fitoš s odvolaním sa na Draghiho správu, ktorá pomenovala úpadok európskej konkurencieschopnosti. Zatiaľ čo Spojené štáty investujú do takzvanej reindustrializácie a technologickej sebestačnosti, Európa sa len pomaly spamätáva z dôsledkov zmeškaných príležitostí. Dokument Kompas konkurencieschopnosti, ktorý predstavila Európska komisia začiatkom tohto roka, E.Fitoš víta, no upozorňuje, že „dokument vyvoláva rovnako veľa otázok, ako dáva odpovedí“. Zároveň varuje, že kombinovanie starých a nových prístupov bez jasnej stratégie môže viesť k vnútorným konfliktom: medzi zelenými cieľmi a potrebou zvýšiť konkurencieschopnosť. Na úrovni Slovenska sú bariéry ešte výraznejšie. Firmy narážajú na nedostatok financií, kvalifikovaných pracovníkov a nadmernú národnú reguláciu. „V prieskume Industry Forum označilo šesťdesiat percent priemyselných podnikov financie za hlavnú prekážku digitalizácie,“ hovorí E. Fitoš. Zároveň poukazuje na akútny nedostatok odborníkov, pričom v samotnom IT sektore chýba 15 až 20-tisíc ľudí. Krátkodobé riešenia, ako je flexibilnejšia imigračná politika, pomáhajú len čiastočne. Dlhodobú zmenu môže priniesť iba reforma vzdelávacieho systému. „Z vysokých škôl odchádza päťdesiat percent absolventov, ktorí nepracujú v odbore, ktorý vyštudovali. Štát tak financuje niečo, čo ekonomika nepotrebuje.“ Európska únia čelí nevyhnutnosti rozhodnúť sa – či bude pokračovať v zelenej transformácii bez ohľadu na ekonomické dôsledky, alebo urobí kompromisy, ktoré umožnia technologický rozvoj a vyššiu produktivitu. Využívajú slovenské podniky digitálne technológie efektívne? Aké kroky by malo Slovensko podniknúť, aby sa stalo atraktívnejším pre investície do technologických inovácií? Odpovede na tieto a viacero ďalších otázok sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/ekonomika/europa-straca-konkurencieschopnost-digitalizacia-deregulacia-su-klucom-zmene?itm_brand=trend&itm_template=news&itm_modul=denny_suhrn_sprav&itm_position=1

Ako fungujú clá a čo znamenajú pre svetový obchod? Sú clá jediný nástroj, ako pozdvihnúť ekonomiku USA a môžu to vôbec dokázať? Čo chápať pod slovami: Urobiť Ameriku opäť veľkou? Sú niečím podložené špekulácie, že na prepadoch akciových trhov mohol aj niekto zarobiť? Nie sú clá len akýsi vyjednávací či vydierací manéver? Vie vôbec Trump, čo robí? Môže byť cieľom Trumpových krokov oslabenie dolára? Ako sa môže voči jeho stratégii brániť Slovensko a Európska únia? Robia to dobre? Čo by popredný slovenský ekonóm poradil Donaldovi Trumpovi, keby bol členom jeho tímu? Odpovede prináša Ivan Šramko, bývalý guvernér Národnej banky Slovenska.

Aj vy ste možno spozorovali takú anomáliu. Deti doma nechcú ísť spať, ale keď sú u niekoho iného, spia už o 20:00. A potom víkend. Cez týždeň ich neviete ráno zobudiť a cez víkend sú hore samé od seba. Odpovede sme hľadali so spánkovou poradkyňou Zuzkou Guzmickou z Lepší spánok bábätiek. A opäť sme narazili aj na starú známu tému hraníc.

V najnovšej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD si riaditeľ SEVA Patrik Križanský pozval k mikrofónu Róberta Hatalu, vedúceho predaja osobných vozidiel Mercedes-Benz Slovakia. Rozprávajú sa o novej ére elektromobility, ktorú definuje softvér, umelá inteligencia a nová generácia vozidiel s vlastným operačným systémom.Čo znamená softvérovo definované vozidlo (SDV) a prečo predstavuje revolúciu v automobilovom svete? Ako Mercedes-Benz pomocou platformy MMA, vlastného systému MB.OS a superpočítačovej architektúry pretvára auto na digitálne zariadenie na kolesách? Dokáže generatívna AI na palube rozumieť kontextu jazdy? A ako ďaleko sme od plne autonómnej prevádzky?Ako sa v Mercedese mení pohľad na efektivitu, komfort a technológie? A čo ešte prinesie celá nová rodina postavená na tejto revolučnej architektúre?Odpovede na tieto otázky a exkluzívny pohľad do zákulisia technologickej transformácie jedného z najväčších výrobcov áut na svete prináša nová epizóda podcastu NA PLNÝ PRÚD.b

Spoznajte odporúčania profesionálov, ako bez ujmy prekonať trhovú volatilitu. Ján Tonka, Michal Vaculík a Matej Ťatliak odhaľujú správanie klientov Finaxu počas kolísania trhov spôsobeného agresívnou politikou Donalda Trumpa.  Odborníci prezradili najčastejšie otázky klientov v turbulentných časoch. Tieto otázky určite chodia po rozume aj vám a mnohí sa v nich nájdete. Je už čas na doinvestovanie? Oplatí sa mi teraz vystúpiť z trhu a neskôr sa vrátiť? Budú akcie ešte klesať?  Odpovede na tieto otázky nájdete vo videu. Zužitkujte ich bohaté skúsenosti podporené množstvom dát, aby ste predišli zbytočným investorským chybám a dosiahli ste svoje finančné ciele. ELITE video- Crash Test portfólia: https://youtu.be/705dVlMbL4w    Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite  https://finax.eu/sk   ❗S investovaním je spojené riziko. V tomto podcaste odzneli marketingové informácie o produktoch Finaxu.   APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android   BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog   SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://twitter.com/FinaxInvesting  

Daňová a Mzdová pohotovosť je obľúbená služba poradenstva pre predplatiteľov Poradcu podnikateľa. Ponúka možnosť poradiť sa v oblasti daní, účtovníctva a miezd s tímom našich expertov. V množstve vypracovaných odpovedí, ktoré každým dňom pribúdajú, si vhodné riešenie pre svoju situáciu nájde skoro každý. V pravidelnom seriáli nášho podcastu sa zameriame na jednu tému a k nej vyberáme päť otázok a odpovedí.Najaktuálnejším dôvodom nejasností a obáv podnikateľov je novozavedená daň z finančných transakcií. Pozrieme sa na ňu bližšie a ponúkneme zrozumiteľné vysvetlenia.Poradkyňa Daňového centra Zuzana Uríková pre vás zhrnula 5 základných okruhov, ktoré vyvolávajú neistotu:Vzťahuje sa zdanenie finančných transakcií aj na úhrady faktúr do zahraničia?Podlieha dani prevod medzi podnikateľským a súkromným účtom tej istej fyzickej osoby?Ako sa transakčná daň účtuje v podvojnom účtovníctve?Ako daň vykáže firma, ktorá má bankový účet vedený mimo Slovenska a v cudzej mene?Potrebuje transakčný účet aj občan, ktorý síce nepodniká, ale prenajíma nehnuteľnosť?Vypočujte si naše rady, nastavte si efektívny systém platieb, komunikujte so svojou bankou. A pri hľadaní overených informácií sa spoľahnite na Daňové centrum.Poradca podnikateľa – váš sprievodca labyrintom legislatívy už 35 rokov.www.pp.sk

Energetická transformácia je nevyhnutná. Hybridná práca zvyšuje dopyt po chladení, priemysel rieši dekarbonizačné opatrenia a ceny energií sa už na predkrízové úrovne nevrátia. Kto sa prispôsobí včas, získa konkurenčnú výhodu, hovorí Róbert Ruňanin z ENGIE Services Pandémia covidu zásadne zmenila energetický sektor. Kým spotreba energie v administratívnych budovách a nákupných centrách klesla, dopyt v domácnostiach výrazne vzrástol. „Ak zamestnanec pracuje 50 percent svojho času z domu a má podávať výkon v byte, kde je 32 až 34 stupňov, je to veľmi náročné. Preto vznikla väčšia požiadavka na chladenie aj v rezidenciách,“ vysvetľuje Róbert Ruňanin, obchodný riaditeľ ENGIE Services. Developeri preto čoraz viac zohľadňujú potrebu efektívneho chladenia a vykurovania pri návrhu nových projektov. Kľúčovým trendom je dekarbonizácia. Firmy sa musia prispôsobiť nielen legislatíve Európskej únie, ale aj požiadavkám dodávateľských reťazcov. Uhlíková stopa sa stáva rozhodujúcim faktorom. Malé i veľké spoločnosti už dnes vyžadujú od svojich partnerov, aby zavádzali udržateľné riešenia. Cena energií sa síce stabilizovala, no návrat na predkrízové úrovne je nepravdepodobný. Odborníci preto odporúčajú investovať do obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. „Dekarbonizácia nie je jednorazový krok, ale dlhodobý proces vyžadujúci kombináciu viacerých opatrení. Kľúčovú úlohu zohráva správny výber partnera, ktorý zabezpečí nielen návrh riešenia, ale aj jeho realizáciu a dlhodobú prevádzku,“ uvádza R. Ruňanin s tým, že energetická transformácia je nezvratná a firmy, ktoré sa jej prispôsobia včas, získajú konkurenčnú výhodu. Firmám odporúča začať analýzou spotreby, nastavením jasnej stratégie a postupnou implementáciou opatrení. Aké faktory v súčasnosti najviac ovplyvňujú rozhodovanie firiem v oblasti dekarbonizácie? Prečo je nevyhnutný komplexný prístup namiesto čiastkových riešení? Aký vplyv bude mať dekarbonizácia na ceny energií v budúcnosti? Odpovede na tieto aj ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/energeticka-transformacia-je-nezvratna-kto-prisposobi-vcas-ziska-konkurencnu-vyhodu

Slovensko trpí aj nadmerným formalizmom a legislatívnou neistotou, hovorí Ján Azud z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS. Expert na verejné obstarávanie vo videorozhovore približuje právne výzvy a príležitosti infraštruktúrnych projektov na Slovensku. Čo je v tejto oblasti kľúčové? S akým prekážkami sa stretávajú investori a štát pri realizácii strategických zámerov? Špecifiká veľkých infraštruktúrnych projektov sa líšia aj podľa toho, či ide o poradenstvo verejnému alebo súkromnému sektoru. Kľúčovou výzvou zostáva zosúladenie záujmov oboch strán. „Verejný sektor často vníma strategické projekty ako verejnú službu, pričom očakáva, že súkromní investori budú napĺňať politické ciele. Naopak, súkromný sektor primárne sleduje zisk a nepovažuje svoju účasť za „službu vlasti“,“ hovorí advokát a partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS, Ján Azud. Potvrdzuje, že verejný sektor v praxi často nechápe motivácie súkromného sektora a naopak. „Mnohé rozhodnutia sú navyše ovplyvnené politickými cyklami. Kým v jednom období je prioritou budovanie diaľnic, v ďalšom sa presadzuje rozvoj železničnej infraštruktúry, IT projektov, či zdravotníctva. Často sa stáva, že príprava komplexného projektu trvá celé roky, no po zmene vlády je náhle zastavený alebo úplne zrušený,“ konštatuje advokát. Tento problém je vypuklejší pri projektoch s dlhým investičným horizontom, ako sú napríklad jadrové elektrárne. Ich realizácia trvá desiatky rokov a vyžaduje stabilnú strategickú víziu. Napriek tomu sa Slovenská republika pravidelne stretáva s tým, že štátna správa po voľbách funguje v režime „resetu“ a nová garnitúra si musí najskôr osvojovať predchádzajúce rozhodnutia. Chýbajúca historická pamäť v rámci štátnej správy spôsobuje, že mnohé projekty sa buď zbytočne predlžujú, alebo sa realizujú neefektívne. Slovensko okrem iného trpí aj obrovskou infláciou právnych predpisov a legislatívna nestabilita predstavuje výzvu pre podnikateľské prostredie aj realizáciu infraštruktúrnych projektov. Tento problém sa prejavuje najmä v oblasti verejného obstarávania, ktoré je kľúčovou súčasťou strategických investícií. „Zákon o verejnom obstarávaní sa mení veľmi často – za posledných desať rokov prešiel takmer 30 novelizáciami. Výsledkom je, že ani odborníci, ktorí sa mu venujú denne, si nemôžu byť istí, čo aktuálne platí. Podnikateľské prostredie tak čelí neustálym zmenám pravidiel, čo zvyšuje neistotu a brzdí realizáciu investícií,“ vysvetľuje J. Azud. Aké právne riziká najčastejšie sprevádzajú projekty financované z eurofondov a ako im predchádzať? Aké sú najčastejšie problémy pri riešení sporov v rámci infraštruktúrnych projektov a ako ich efektívne riešiť? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/chybajuca-vizia-odlisny-pohlad-verejneho-sukromneho-sektora-brzdia-rozvoj-infrastruktury?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=3 Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS je jednou z najväčších právnických firiem na Slovensku. Na trhu pôsobí od roku 1992. Ján Azud má za sebou 25-ročnú prax a orientuje sa na rôzne oblasti práva, predovšetkým so zameraním na strategické infraštruktúrne projekty, PPP, verejné obstarávanie, právo elektronických komunikácií a projektové financovanie, ale aj obchodné právo vrátane transakcií.

Ekonomické rozhodnutia USA a Číny ovplyvňujú slovenské investície, pracovné miesta a ceny tovarov. Ako sa Slovensko prispôsobuje globálnym zmenám?V globalizovanom svete, v ktorom žijeme, musíme okrem iného sledovať aj aktuálne dianie v USA a Číne, keďže tieto krajiny sú ekonomickými gigantmi. S nástupom nového prezidenta v USA sa pritom dejú zásadné zmeny nielen v samotných Spojených štátoch, ale mnohé rozhodnutia už ovplyvňujú ľudské životy po celom svete.Prečo je dôležité sledovať tieto zmeny a ako ovplyvňujú Slovensko? Aký vplyv majú ekonomické rozhodnutia USA a Číny na našu krajinu? Aký to bude mať dopad na život bežných Slovákov? Odpovede na tieto a ďalšie otázky poskytol Michal Lehuta, makroanalytik VÚB banky.

V ďalšej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD je hosťom Andrej Hutta, viceprezident AZZZ SR a predseda Rady zamestnávateľov pre odborné vzdelávanie a prípravu. Témou je aktuálna a dôležitá otázka: Kto pripraví budúcich elektroautomechanikov?Vedeli ste, že mechatronik môže už krátko po skončení školy zarábať vyše 2200 eur v hrubom? Ako sa na Slovensku darí prepájať odborné školy s potrebami trhu práce? Funguje duálne vzdelávanie v praxi alebo zostáva len na papieri? Vie systém riešiť nedostatok technikov, keď na opravu BEV sa čaká celé týždne? Ako sa menia očakávania moderného priemyslu? Čo dnes musí ovládať absolvent technickej školy, aby obstál v sektore elektromobility? Máme dostatok motivovaných firiem, ktoré sa chcú zapojiť do prípravy odborníkov? A vieme zapojiť aj dospelých cez rekvalifikácie a celoživotné vzdelávanie?Odpovede na tieto a ďalšie otázky ako aj návrhy konkrétnych riešení prináša hosť riaditeľa SEVA Patrika Križanského v novej epizóde nášho podcastu NA PLNÝ PRÚD.

Genetika zohráva svoju úlohu, ale to, ako sa stravujeme, akému prostrediu deti vystavujeme a dokonca aj naša psychika, môže mať zásadný vplyv na ich imunitu. Ako môžeme už od tehotenstva podporiť zdravie našich detí? Je dobré dbať na prehnanú hygienu, alebo im skôr škodíme? A čo sladkosti – skutočne by sa im deti mali vyhýbať až do dvoch rokov? Odpovede na tieto otázky prináša pediatrička MUDr. Denisa Jaššová, autorka kníh Zdravé dieťa a (ne)Zdravé dieťa, ktorá v podcaste odkrýva fascinujúce fakty o budovaní imunity u najmenších. Z rozhovoru sa dozvieš napríklad: 0:52 – Ako veľmi imunitu ovplyvňuje genetika? 5:37 – Ako sa imunita detí buduje od narodenia? 8:55 – Je prehnaná hygiena prekážkou zdravého vývoja imunity? 11:55 – Aký vplyv má na detskú imunitu psychika rodičov? 14:32 – Ako dlho by mala trvať rekonvalescencia po chorobe? 16:28 – Aké kroky môžeme podniknúť na posilnenie imunity? 19:31 – Je pravda, že deti by nemali do 2 rokov jesť sladkosti? 21:09 – Ako vplýva cestovanie na detskú imunitu a vieme ju naň pripraviť? 23:04 – Ktoré suplementy majú pre deti skutočný význam? Ako hovorí pani doktorka: „Za prvé dva roky života dieťaťa mu vybudujeme stravovacie návyky do života.“ Preto má zmysel venovať sa tomu, čo im kladieme na tanier, a podporovať ich v zdravom raste.

S rastúcim počtom kybernetických útokov je dôležité, aby firmy aj jednotlivci prijali účinné opatrenia na ochranu svojich dát. Umelá inteligencia môže byť hrozbou aj riešením. Kybernetické hrozby sa neustále vyvíjajú a útočníci využívajú sofistikované techniky na obchádzanie bezpečnostných opatrení. „Najslabším článkom pri kybernetických útokoch zostáva ľudský faktor. Firmy by preto nemali podceňovať vzdelávanie svojich zamestnancov,“ hovorí Gabriel Dzan, produktový manažér pre kyberbezpečnosť spoločnosti Orange Slovensko. Firmy na Slovensku stále podceňujú investície do ochrany svojich systémov, pričom menšie podniky sú obzvlášť zraniteľné. Ransomvérové útoky kombinujú šifrovanie dát s hrozbou ich zverejnenia, čím firmy vystavujú finančným stratám a reputačným škodám. „Od roku 2023 zažilo 73 percent firiem phishingový útok a 75 percent ransomvérovy útok. Škody spôsobené útokmi vzrástli v roku 2018 štvornásobne a aktuálne sa pohybujú na úrovni okolo osem biliónov eur.“ hovorí G. Dzan a zdôrazňuje: „Prevencia je v kybernetickej bezpečnosti kľúčová. Každá firma by mala mať zavedené bezpečnostné postupy, pravidelné zálohy a školenia zamestnancov.“ Zásadnou výzvou pre budúcnosť je rastúca úloha umelej inteligencie. Tá pomáha nielen útočníkom pri generovaní presvedčivých podvodných e-mailov, ale aj obrancom pri detekcii hrozieb a zlepšovaní bezpečnostných systémov. Mnoho firiem sa rozhodne zaplatiť výkupné, aby získali po útoku späť svoje dáta. Je známe, aké percento obetí po zaplatení skutočne dostane dešifrovací kľúč? V prípade z Japonska útočníci úspešne napodobnili CFO a podvodne previedli 25 miliónov eur. Ako sa môžu firmy brániť proti takýmto sofistikovaným podvodom, keď už ani videohovor nemusí byť dôkazom identity? Aké zásadné zmeny v kyberbezpečnosti by mali firmy aj jednotlivci zaviesť, aby minimalizovali riziká? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/technologie/kyberneticka-bezpecnost-stava-nevyhnutnostou-firmy-podcenuju-rizika?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Využívanie Business Intelligence reportingu (BI) pomáha slovenským firmám optimalizovať finančné procesy, zlepšiť rozhodovanie a identifikovať nové príležitosti na rast Business Intelligence nástroje umožňujú firmám lepšie porozumieť svojim finančným dátam, čo vedie k presnejším predpovediam a rýchlejšiemu reagovaniu na zmeny v hospodárskom prostredí. Ako ich čo najlepšie využívať v prostredí malých aj veľkých firiem na Slovensku, v podcaste odpovedali Juraj Tobák, partner TPA Slovakia a Miroslava Kvočáková, senior manažér pre účtovníctvo TPA Slovakia. „Ak nastane akákoľvek transakcia, automaticky sa zobrazí v reporte, to znamená, že už nemusíte čakať mesiac, kým účtovníci zaúčtujú všetky doklady, rovnako nemusíte čakať na kontroléra, kým si vyexportuje excel, niekoľkokrát ho upraví a prerobí a následne ho zašle. Reporting v Business Intelligence do prednastavených šablón „ťahá“ dáta z účtovníctva, ale aj iných zdrojov, a zobrazuje ich tak, ako to manažment a CEO spoločnosti potrebujú takmer okamžite,“ vysvetlil J. Tobák hlavné výhody reportingu. BI reporting môže zásadne zlepšiť finančné rozhodovanie vo firmách: „Pomáha zlepšiť finančnú výkonnosť firiem násobne, ak má spoločnosť dobrý business model, ale nemá prehľad o svojej efektivite a efektivite nákladov, ktoré vynakladá počas mesiaca, prípadne sa nepozerá na jednotlivé súvislosti vo firme, tak môže dosahovať štandardnú ziskovosť porovnateľnú s trhom. Akonáhle ale začne používať online reporting, tak sa jej otvoria nové možnosti, a keď na ne správne reaguje, dochádza k násobnému zvýšeniu ziskovosit v porovnaní s konkurenciou alebo trhovým štandardnom.“ uviedla M. Kvočáková. Ako prebieha postupné zavádzanie tejto formy reportingu do praxe? Ako sa s jeho nástupom mení úloha finančných manažérov vo firmách? Aké bezpečnostné riziká prináša digitalizácia účtovníctva a ako ich minimalizovať? Odpovede na tieto a oveľa viac ďalších otázok si vypočujete v podcaste.

Spoznajte úvodné kroky nového amerického prezidenta. Ktoré z nich najviac rezonujú a čo konkrétne znepokojuje trhy? Hrozí Spojeným štátom recesia a nakoľko sa skutočné opatrenia prezidenta Trumpa odlišujú od očakávaní. Do akej miery sú prijaté rozhodnutia pripravenou stratégiou novej administratívy a nakoľko ide o spontánne rozhodnutia? Aké clá sú v platnosti a ako zásadné sú úsporné opatrenia, ktoré presadzuje Elon Musk v rámci DOGE? Aký je výhľad finančných trhov na pozadí vládnutia Donalda Trumpa a čo by ste mali robiť so svojimi investíciami. Odpovede aj na tieto otázky nájdete v Mudrovačke.   Radoslav Kasík, Ján Jursa a Ján Tonka  

Juraj je historik a spolu so svojim kolegyňami pripravuje podcast Tak bolo.Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 13 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠Alebo na Toldo ⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠Video môžete sledovať aj na našom Youtubehttps://youtu.be/t5BNd97elhQAk sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, za jedno eurko si môžete pozrieť necenzurovanú, verziu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Alebo sa pripojte na Toldo⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Prípadne nás môžete pozvať na kávu na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Stavebný sektor sa mení pod vplyvom nových technológií, legislatívnych požiadaviek a tlaku na udržateľnosť Spoločnosť Kami Profit pôsobí na trhu už viac ako 20 rokov a v portfóliu má rôzne projekty od rekonštrukcie čerpacích staníc, cez výstavbu nákupných centier a bytových domov. Jej cieľom je dlhodobá stabilita a expanzia. „Firma je ako dieťa a bol by som rád, ak by prežila svojich zakladateľov. Inšpirujú ma historické spoločnosti západnej Európy, ktoré existujú celé desaťročia. Radi by sme ďalej pôsobili nielen lokálne, ale medzinárodne,“ hovorí majiteľ a konateľ spoločnosti Kami Profit Milín Kaňuščák. Prispôsobujú sa digitalizácii, rozširujú aktivity na zahraničné trhy a hľadajú riešenia, ako zostať konkurencieschopní v meniacom sa prostredí. „Stavebníctvo sa vyvíja, čím ďalej bude viac inteligentných budov prepojených na rôzne aplikácie. Pri materiáloch smerujeme k obnoviteľným zdrojom,“ dodáva M. Kaňuščák. „Otvorili sme pobočky aj v Spojených štátoch. A hoci aj tam naštartovali témy ako ESG a udržateľnosť, pravidlá sú tam často omnoho jednoduchšie a prijateľnejšie v porovnaní s Európskou úniou,“ konštatuje. Ako zaujímavú výzvu vníma projekt výstavby olomouckého mrakodrapu, na ktorom spolupracujú s renomovanou architektkou Evou Jiřičnou. „Je to známa architektka, ktorá pôsobí v Londýne. Celý svoj profesionálny život pôsobím v stavebníctve, a je až neuveriteľné, aký má konštruktívny prístup ku každej problematike. Je to veľmi inšpiratívne,“ hovorí majiteľ spoločnosti Kami Profit. Ako sa pozerá na nový stavebný zákon? Aké špecifiká prináša realizácia verejnej zákazky, ako je rekonštrukcia objektu Úradu vlády? V čom sa odlišuje slovenské a české prostredie v oblasti stavebníctva? Odpovede aj na ďalšie otázky nájdete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/mrakodrapu-olomouci-expanziu-usa-slovenska-firma-razi-cestu-medzinarodne-trhy?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Ako dokáže realitný maklér urýchliť predaj a kúpu nehnuteľnosti? Ako by sa mal tento profesionál správať a na čo by ste si pri spolupráci mali dať pozor? Odpovede na tieto otázky nájdete v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk s generálnym riaditeľom Equilibrio Real Richardom Gálom.Čo dokáže ľahko odhaliť odbornosť realitného makléra?Kvalitného a naopak aj neprofesionálneho realitného makléra môžete spoznať podľa viacerých znakov. Niektoré sa týkajú komunikácie a niektoré atribúty sú objektívne. „Ja by som si všímal, či je členom nejakých združení alebo únií. Máme tu Realitnú úniu SR, máme tu Národnú asociáciu realitných kancelárií SR. Zo štatistík vyplýva, že až 70 % realitných kancelárií a maklérov nie sú členmi takýchto združení. A ak nie je členom, tak by som sa pýtal, prečo je to tak. Nechcel daný maklér pristúpiť na etický kódex alebo možno nechcel robiť nejakú certifikáciu? To by bola pre mňa taká prvá „red flag“ (pozn. červená vlajka), ktorú by som si uvedomil,“ vysvetľuje realitný expert a generálny riaditeľ víťaznej realitnej kancelárie za rok 2023 v Košickom kraji Equilibrio Real Richard Gál.Zistite, čo o realitnom maklérovi hovori jeho bývalí klientiĎalším dôležitým poznávacím znakom realitného makléra sú referencie. „Je to ten atribút, v rámci ktorého klienti hovoria o danom maklérovi. Všímal by som si, čo bývalí klienti hovoria o tom, ako s ním boli spokojní. Ak sú tam nejaké výhrady a ja som v kontakte s maklérom, tak by som sa opýtal konkrétne na tieto veci." Gál tiež odporúča, aby sme sa sústredili na to, ako s nami realitný maklér komunikuje. „Je to človek, ktorý iba predáva, ktorý niečo ponúka alebo je to človek - maklér, ktorý je ľudský a má reálne záujem o to, čo ja chcem? Má záujem iba o províziu z predaja mojej nehnuteľnosti alebo má záujem o to, aby splnil moje očakávania a moje ciele. A ak sa vás na vaše ciele nikdy neopýtal, nemôžete predpokladať, že sa naplnia." Richard Gál vysvetľuje rozdiel v prístupe realitných predajcov aj iným spôsobom. „Tak ako pristupuje maklér k vám, tak potom bude pristupovať ku kupujúcim vašej nehnuteľnosti. Ak sa nebude pýtať na ich očakávania, nikdy im to nebude vedieť ušiť na mieru. Nikdy im nebude vedieť predať tú emóciu. Začne im iba popisovať fakty: toto je spálňa, toto je obývačka, no neprinesie im do toho tú správnu emóciu," objasňuje odborník na predaj nehnuteľností v podcaste.Realitný maklér by mal byť pre vás pridanou hodnotouAk je realitný maklér zameraný len na svoj profit, tak nie je zvedavý ani na základné odpovede na otázky, ktoré by vám mal klásť, aby naplnil vaše očakávania. „To je samozrejme v protiváhe toho, čo chcete vy. Lebo vy nechcete mať len nejaké peniaze na účte. Vy máte nejakú predstavu o sume a nejaký časový horizont, kedy ich chcete mať. Alebo nechcete svoju nehnuteľnosť predať hocikomu. A maklér by to mal vedieť zistiť." Je dobré sa realitného makléra opýtať aj na to, či nám vie poskytnúť aj niečo výnimočné oproti iným realitkám. „Keď niekto predáva automobil, tak nikto nehovorí o aute, že tento model auta má volant a kolesá, lebo je to úplne bežné. Ak vám maklér povie, že vám nehnuteľnosť nafotí a pridá ju na inzertný portál, tak sa pýtam: Ktorý maklér to v dnešnej dobe neurobí? Urobí to každý. Pýtajte si od neho niečo viac," odporúča Gál s tým, že mnoho maklérov robí iba priemernú prácu.V podcaste sa dozviete aj:• ako by sa mali dnes predávať nehnuteľnosti,• koľko času vám dokáže usporiť realitný maklér pri kúpe a predaji nehnuteľnosti,• s koľkými odborníkmi sa stretnete počas celého procesu kúpy nehnuteľnosti,• ako vyzerá postup pri spolupráci s realitným maklérom,• ktoré požiadavky sú pri hľadaní bývania podstatné,• ako správne nastaviť cenu nehnuteľnosti,• ako sa nastavuje obchodná stratégia pre predaj...

Slováci si na kryptomeny zvykajú. Rastie aj záujem podnikateľov Vzťah Slovákov ku kryptomenám sa za posledné desaťročie dynamicky vyvíjal. Podľa Martina Kuchára, produktového riaditeľa WEXO, dnes už o nich diskutujú nielen technologickí nadšenci, ale aj svetoví lídri a finančné inštitúcie. „V súčasnosti o kryptomenách hovorí aj americký prezident, pridávajú sa banky, niektoré centrálne banky zvažujú bitcoin ako súčasť štátnych rezerv a stále viac informácií má aj bežný používateľ. Kryptomeny sa čoraz viac presadzujú v každodennom živote,“ vysvetľuje Martin Kuchár z platformy WEXO. Podnikatelia sa čoraz častejšie zaujímajú o praktické aspekty využitia kryptomien, najmä v oblasti účtovníctva. „Záujem platiť bitcoinom rastie, no zatiaľ len zlomok podnikateľov dokáže takúto platbu prijať. Ponúkame riešenie, ktoré je jednoduché na obsluhu, dokonca jednoduchšie ako prijatie platby kartou,“ hovorí Martin Kuchár. Podľa neho je kľúčom k adopcii napríklad používateľsky prívetivé rozhranie kryptopeňaženiek, ktoré umožňuje jednoduchú výmenu medzi eurami a kryptomenami. „Výhodou je aj viacjazyčná podpora, ktorá zjednodušuje používanie,“ dodáva. Regulácia kryptomien má podľa neho zmiešaný dosah. „Na jednej strane môže brzdiť inovácie, najmä pre menšie firmy a startupy, ktoré budú musieť zvládnuť náročnú byrokratickú záťaž. Na druhej strane však zjednocuje systém naprieč krajinami a otvára nové trhy,“ vysvetľuje Martin Kuchár. Medzi sektory, ktoré v súčasnosti na Slovensku najčastejšie prijímajú kryptomeny, patria reštaurácie, kaviarne či benzínové stanice. WEXO okrem nákupu a obchodovania s kryptomenami ponúka podnikateľom aj zákaznícke cashback programy, ktoré im umožňujú odmeňovať zákazníkov. Bránia širšiemu rozšíreniu kryptomien technologické, legislatívne či psychologické faktory? Ako ovplyvnia nové regulácie EÚ kryptomenový sektor? Akú úlohu môže zohrávať Slovensko? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete aj vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/slovaci-kryptomeny-zvykaju-rastie-aj-zaujem-podnikatelov?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=3

Ako si kúpiť jazdené auto bez vlastných peňazí a rýchlo? Na túto otázku hľadajú odpoveď mnohí. V tejto epizóde sa dozviete, ako funguje kúpa auta na lízing od lídra trhu. S regionálnym riaditeľom spoločnosti Mariánom Adzimom sa zhováral Ďuro Sabo.Marián Adzima, regionálny riaditeľ ČSOB Leasing, v novej epizóde podcastu Autobazar.EU odpovedá na otázky súvisiace s lízingom jazdených áut. Čo to vlastne je, ten lízingový úver? Ako dlho trvá schvaľovanie a čo sa deje v prípade, že nemám peniaze na nasledujúcu splátku? Ako je to s poistením, výškou splátky v priebehu času? Odpovede na všetky tieto a mnohé ďalšie otázky sa dozviete v rozhovore.

Umelá inteligencia sa za posledný rok stala našim každodenným pomocníkom a jej vývoj za posledné roky raketovo pokročil… predsalen sa tento rok predstavili prví Tesla roboti. Čo nás ale s AI čaká v roku 2025? Budeme mať v tomto období budúci rok doma svojich AI agentov? Odpovede aj na tieto otázky sme v dnešnej epizóde Nerudacastu prebrali s Martinom Spanom, najznámejším “AI odborníkom” na Slovensku. Čo je to Nerudacast? Za posledné roky som stretol množstvo zaujímavých a šikovných ľudí, ktorí ma obohatili svojimi názormi, postojmi, alebo skúsenosťami. Rád zachádzam do tém, ktoré sú nevšedné. Témy, ktoré možno mnohí v sebe skrývame, no málokedy o nich hovoríme. Práve toto je mojim cieľom v tomto podcaste. Otvoriť témy, ktoré majú potenciál byť pre nás všetkých obohatením. Štúdio PODCASTER na prenájom aj pre Váš podcast: http://www.podcaster.sk/ Instagram: @pavolneruda TikTok: @nerudacast

Ján Jursa a Ján Tonka zhrnuli kľúčové udalosti uplynulého roka. Čo podľa ich názorov najviac hýbalo svetom? Ako dopadli finančné trhy, jednotlivé aktíva a ako sa darilo ekonomikám? Čo hostí Mudrovačky najviac prekvapilo? V čom sa líšil rok 2024 od svojich predchodcov a aké ponaučenia si možno z neho vziať? Odpovede aj na tieto otázky nájdete vo videu.   Najštedrejšie Vianoce vo Finaxe: https://www.finax.eu/sk/blog/najstedrejsie-vianoce-vo-finaxe-vklady-z-decembra-v-roku-2025-uplne-bez-poplatku-za-riadenie-portfolia    Radoslav Kasík, Ján Jursa a Ján Tonka   Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite  https://finax.eu/sk   ❗S investovaním je spojené riziko. V tomto podcaste odzneli marketingové informácie o produktoch Finaxu.   APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android   BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog   SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://twitter.com/FinaxInvesting 

Odkiaľ prichádzajú námety a inšpirácia na tvorbu príbehov? Ide naozaj o príbehy, ktoré sa stali? Čo je v príbehoch založené na faktoch a čo je dofabulované? Prečo radi počúvame strašidelné príbehy a prečo nás fascinujú udalosti, ktoré sa stali v dávnej minulosti? Prečo nás aj v súčasnej dobe dokáže ovládať iracionálny strach? Prečo je počúvanie true crime a mystery príbehov zdraviu prospešné a prílišna racionalita nám môže škodiť? Vytráca sa zo sveta magickosť? Odpovede nielen na tieto otázky vám dajú dramaturgička Diana Kacárová a podcast produkčná Simona Mičová. Hostkou tretej špeciálnej epizódy je psychologička a scenáristka Veronika Kolejáková. PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #29 Pôstne dievča | #34 Krvavé šenky | #36 Čierny sneh | #49 Sivý kameň.Knihy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať: Populárne spisy I. - III. (Holuby Ľudevít Jozef Dr.). Žitkovské bohyne (Kateřina Tučková). Svätyne (Dominika Madro). Šeptuchy (Alena Sábuchová). Dom pre jeleňa (Dominika Moravčíková). Nepriateľ zvnútra (Tatiana Bužeková).Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Richard Autner je slovenský herec a hudobník. Vidieť ho môžeš nielen v telke, ale aktuálne napríklad aj na Novej scéne v muzikáli Mojžiš. Richard už vydal aj jeden album "Odpovede" a rovnako sa volá aj jeho turné, ktoré bude mať teraz v decembri.

Kúpa alebo predaj nehnuteľnosti by boli oveľa jednoduchšie, keby sme v takejto situácii mali pri sebe pomocníka, ktorý by nás podržal na tejto ceste. Kde takého nájsť? A čo nám dokáže o nehnuteľnosti vypovedať už samotný inzerát? Odpovede na tieto otázky nájdete v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk so šéfom produktového oddelenia United Classifieds Branislavom Boďom.Akým spôsobom portál Nehnuteľnosti.sk dáva pomocnú ruku ľuďom, ktorí si chcú nájsť nové bývanie alebo predávať či prenajímať nehnuteľnosť?Nehnuteľnosti.sk sú obrovským trhoviskom, ktoré spájajú predávajúcich a kupujúcich. Na Slovensku je skoro 2000 realitných kancelárií a viac ako 5000 maklérov, ktorí sa snažia nájsť miesto, kde by všetky nehnuteľnosti zverejnili tak, aby ich ľudia dokázali nájsť na jednom mieste. To jedno miesto je práve portál Nehnuteľnosti sk. Na portál chodia státisíce ľudí mesačne hľadať si svoje vysnívané bývanie a úlohou portálu je týchto ľudí správne spojiť.To znamená, že portál si môžeme predstaviť ako nejakú finálnu lokáciu, kde ten používateľ skončí. Ale on ako keby tých kupujúcich hľadá na rôznych miestach internetu a postupne sa ich snaží priviesť k tomu vysnívanému bývaniu vďaka rôznym funkčnostiam a ponukám, ktoré zverejňujeme buď na sociálnych sieťach alebo priamo v Google alebo priamo na webe.Jedna z tých pomocných rúk pre bežného používateľa, ktorý hľadá nehnuteľnosť je tzv. filter. Vďaka nemu dokážeme veľmi jednoducho rozrezať tú niekoľko desaťtisícovú ponuku na nejaké menšie časti, v ktorej už používateľ dokáže efektívne filtrovať alebo sa s ňou dokáže dostať finálnemu inzerátu, ktorý ho zaujme.Ako správne filtrovať alebo ako vyhľadávať nehnuteľnosti, aby sme si naozaj na portáli našli možno naše budúce vysnívané bývanie?Za tie roky sme si všimli, že veľmi veľa ľudí chce zložité filtre, ale realita je taká, že ich nikto nepoužíva. Takže to, čo vidíte na Nehnuteľnosti.sk je skutočne to, čo využíva státisíce užívateľov mesačne. A to je lokalita, typ nehnuteľnosti a typ transakcie, čiže či si chcú nehnuteľnosť kúpiť alebo si chcú nehnuteľnosť prenajať.Lokalita sa filtruje väčšinou na úrovni konkrétnych miest alebo obcí, ale aj na úrovni celých okresov. Väčšinou ľudia takto zisťujú, aká ponuka sa vlastne v danom okrese nachádza.Posledným parametrom je typ nehnuteľnosti, ktorý vlastne rozdelí tú ponuku medzi byty, domy, pozemky, prípadne nejaké objekty ako sú kancelárie a rekreačné nehnuteľnosti.Máme desaťtisíce realitných ponúk, čiže máme napríklad 13 000 prenájmov, čo je najviac na Slovensku. Sme tým najväčším miestom, ktoré tie prenájmy zhŕňajú na jednu kopu. A na jednom mieste máme aj 60 000 objektov na predaj. Takže používateľ urobí tieto 3 základné kroky, klikne na vyfiltrovať a následne už sa začne prehrabávať tou ponukou a zistí na čo má, na čo nemá.Častokrát sa potrebuje používateľ zorientovať v rozpočte. Keď si nehnuteľnosť začíname hľadať, tak netušíme, že či keď desaťtisíc eur pridáme do nášho rozpočtu, či nám to dá jednu izbu navyše, či nás to posunie bližšie k centru alebo čo sa stane. Častokrát sa nestane nič, pretože ceny sú tak vysoké, že tých desaťtisíc eur skutočne nerozhoduje. Používateľ na začiatku ako keby typicky filtruje a prechádza všetkými tými výsledkami, aby sa zorientoval v ponuke. Potom častokrát odíde na nejaký čas a potom sa vráti a pokračuje v hľadaní, keď si uvedomí, na čo vlastne má a ako tú svoju otázku bývania môže vyriešiť.Na portáli Nehnuteľnosti.sk si môžem vytvoriť aj konto, do ktorého sa môžem prihlásiť. Prečo sa mi to oplatí urobiť?

Minimalizovanie sporov, ochrana majetku a rozloženie rizík, to ocení každý majiteľ, ktorý chce preniesť odkaz rodinného podniku na ďalšie generácie, hovorí advokátka Markéta Flanderková. Na Slovensku súčasná legislatíva neumožňuje zakladať si zverenecké či nadačné fondy. Aj preto viaceré slovenské firmy túto možnosť využívajú napríklad v Česku, kde je to legislatívne ošetrené už viac ako desať rokov. Odvtedy v Českej republike pribudlo okolo šesťtisíc zvereneckých fondov a približne tritisíc nadačných fondov. Vzostupný trend pokračuje a fondy ako forma správy majetku sú čoraz populárnejšie, potvrdzuje partnerka a advokátka v advokátskej kancelárii Portos a senior konzultantka v spoločnosti CCS Premium Trust Markéta Flanderková. „Zverenecký fond je inštitút, ktorý umožňuje počas života majiteľa usporiadať si majetkové portfólio, rodinnú situáciu a nastaviť pravidlá. Pomáha to motivovať potomkov, aby sa zapájali do rodinného podnikania a určiť hranice, aby nenastali spory. Tie totiž často po smrti zakladateľov nastávajú a vedú aj k tomu, že to firmy neustoja a členovia rodiny sa úplne rozhádajú." Založenie fondu v priemere trvá štyri až šesť mesiacov. „Odpovede na niektoré naše otázky a možnosti nastavenia a celú situáciu klient potrebuje prebrať so svojimi potomkami, niekedy sa jeho predstavy v čase menia a vyvíjajú, a tak nastavenie a podmienky upravujeme a dopĺňame. Celým procesom klienta, samozrejme, sprevádzame a navrhujeme mu možné riešenia jeho rodinnej i biznisovej situácie,“ vysvetľuje doktorka M. Flanderková. Potvrdzuje, že slovenské firmy najčastejšie hľadajú riešenia medzigeneračnej výmeny a ochrany majetku. „Na Slovensku sa stretávame s tým, že nie je vytvorená ani štruktúra firiem tak, aby boli rozložené riziká. Takže v prvom rade ju odporúčame nastaviť a zároveň pridať nadstavbu v podobe fondov.“ Firmy, ktoré majú už niekoľko rokov založené zverenecké či nadačné fondy dnes oceňujú najmä definovanie pravidiel v rámci rodinného podnikania. „To pomáha i v prípade, keď prichádzajú do rodiny partneri detí, ktorí majú rôzne predstavy o ďalšom fungovaní firmy, i v prípade rozvodov. Vtedy je dobré povedať, my máme takéto pravidlá a podľa nich sa riadime. Pomáha to aj pri celkovom zefektívnení majetkových štruktúr. Takto je lepšie chránený majetok rodiny. Nielen fondy, ale vytvorenie celej štruktúry zlepší celkové fungovanie rodinnej firmy aj rodiny.“ M. Flanderková zo skúseností s mnohými firmami odporúča predovšetkým riešiť situáciu včas. „Netreba nechať dôjsť rodinnú situáciu do takých konfliktných situácií, kedy už je ťažké nájsť nejakú vyhovujúcu cestu pre viacero strán.“ Konkrétne príklady z praxe aj ďalšie odpovede na efektívne možnosti správy majetku si môžete pozrieť aj vo videorozhovore: Podcasty We Know How vznikajú v spolupráci s komerčným partnerom.

Čo dnes definuje muža, mužnosť či dospelosť? Čo robí mužov zrelými a ako im k tomu pomôcť? Odpovede nachádzam s Tomášom Pešekom, odborníkom na vzdelávanie, ktorý roky vedie (ako dobrovoľník) zážitkové podujatia, kde hľadajú spôsoby, ako ísť "na ceste k mužom". Transition tábor sa začína druhý júlový piatok a je možné sa naň ešte prihlásiť. A nezabúdajte, že DÁSATO.

*Podporte Zoom aj ďalšie podcasty SME v súťaži podcast roka na https://podcastroka.sk/ Stretnete sa s tým v bulvári: fajčil, pil, nedával si pozor na životosprávu a dožil sa sto rokov. Alebo presný opak, celý život sa postil a výsledkom je vysoký vek. Akurát, že tieto odporúčania neznamenajú nič – a už vôbec nič nehovoria o vašich šanciach na dlhovekosť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za ľuďmi s vysokým vekom, dozvieme sa, čo bude robiť otepľujúca sa planéta s našimi mozgami a zistíme, aký vplyv mala ruská invázia na Ukrajinu na letové trasy orlov. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky  – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.