Podcasts about Boli

13. marec 2013 - deň, keď sa svetu predstavil nový pápež. Pontifik z „konca sveta“, ako sa označil hneď v prvom pozdrave po zvolení. Prvý jezuita na Petrovom stolci. Rovnako prvý latinoameričan. Ešte ako kardinál si sám varil a cestoval hromadnou dopravou. Domovom mu bola ulica. Pápež František. Mal byť odpoveďou na volanie po reforme. Odvtedy je to desať rokov. Naplnil ju, alebo aspoň začal? A prečo sa občas zdá, že mu viac rozumejú neveriaci, ako jeho vlastní v cirkvi? Téma pre Milana Lacha, rovnako jezuitu, ktorého František vymenoval za biskupa len mesiac po svojom zvolení. Biskupa, ktorý svojho času neváhal vystúpiť na pomyselné barikády pre podporu zdravotníkov; jezuitu, ktorý sa po päťročnici v Spojených štátoch opäť na želanie pápeža Františka vracia na Slovensko. Aký je jeho pohľad na Františka?   Reorganizoval kúriu, reformoval vatikánsku banku a ústredné vatikánske úrady. Otvoril ich aj laikom – teda nekňazom, dokonca ženám. A rovno na pozíciách, v ktorých sa aj rozhoduje. Františkova reforma, ktorá je podľa biskupa Lacha v plnom prúde.   „Ak kritizujú Františka, aj Ježiša kritizovali“   Pri tej inštitucionálnej však môže podľa neho pápeža diskvalifikovať fakt, že sám z kúrie nevzišiel. „Ak nemá okolo seba ľudí, ktorí sú presvedčení o rovnakom smerovaní reforiem, tam to môže narážať“, komentuje biskup Lach.   Väčší úspech má pri reforme obsahovej. Pápež František ponúka svoje videnie cirkvi, ktorá je podľa neho „milosrdná“, „otvorená pre „všetkých“, s dôrazom na „stratené ovce“. „Cirkev, ktorá sa hrá na tých, čo sú dnu a vonku, nie je koncept, s ktorým by sme sa stretávali v jej počiatkoch a ktorý by presadzoval Ježiš“, tvrdí biskup jezuita Milan Lach. „Cirkev nie je klub elity, ale je pre tých, ktorí prijali pozvanie Ježiša Krista“, dopĺňa.   Ilustruje to aj najbližším okolím Ježiša. Boli v ňom napríklad „zdierač daní“ Lévi, či prostitútka Mária Magdaléna. „A Ježiš ich prijímal. Čelil za to aj kritike, dnes by sme povedali kritike zvnútra. Napriek tomu bol jeho postup taký, on vedel čo robí“, vysvetľuje biskup Lach.   LGBTI+ ľuďom pomáham už dve desaťročia „Áno človeku, nie ideológii“ – Lachova skratka pri téme LGBTI+ ľudí. Tvrdí, že „inakosti“ sa venuje už dve desaťročia, čo je kňazom a medzi katolíckymi kňazmi nie je v tomto osamelý. Nezatvára si však oči pre tým, že na verejnosti sa slovenskí biskupi o téme LGBTI+ ľudí „musia učiť otvorene hovoriť“. V rozhodnutí synodálnej cesty z Nemecka, ktorá chce od roku 2026 „žehnať homosexuálnym zväzkom“ však vidí zárodky rozkolu.   Obete zneužívania duchovnými musia dostať svoj hlas „Je to chyba“ – tak reaguje biskup Lach na otázku, či nie je chybou neoznačiť jednoznačne za chybu postup kardinála Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II., smerom k prípadom kňazských sexuálnych predátorov, o ktorých „vedel“, no napriek tomu ich len presunul na ďalšie pôsobisko. „Musíme to jednoznačnej pomenovať“, opakuje.   Biskup Lach má s riešením podobných problémov osobnú skúsenosť zo svojho predchádzajúceho pôsobiska v štáte Ohia v Spojených štátoch. „Osobne som sa rozprával s obeťami takýchto zločinov“, spomína. Príbeh za príbehom akoby šiel podľa jedného scenára: „Tá obeť už nebola schopná založiť si rodinu, nikdy nebola schopná ísť do nejakého vzťahu, to sú hrozné následky na celý život.“   Zastal sa zdravotníkov, apeloval na finančné skupiny   Biskup Milan Lach je známy svojim aktívnym prístupom k veciam verejným. V roku 2016 sa verejne zastal zdravotných sestier. V otvorenom liste premiérovi Ficovi a ministrovi zdravotníctva kritizoval ich zastrašovanie.   Apeloval tiež na finančné skupiny, ktoré sa angažovali v sektore zdravotníctva. „V mene chudobných, utláčaných, okrádaných a vykorisťovaných vás naliehavo žiadam: prestaňte považovať občanov Slovenskej republiky len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku!“   Nevylučuje, že jeho hlas bude počuť aj po jeho návrate zo Spojených štátov. „Je našou povinnosťou a službou, aby sme boli hlasom ľudí“, tvrdí.   V podcaste sa tiež dozviete, nakoľko chcú biskupi vstúpiť do predvolebného času.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

En este episodio Jota y Boli le hacen un homenaje a Quiet Riot en el 40 Aniversario de su disco más famoso, Metal Health. Explican porqué el álbum es tan importante dentro del género, dan un background de la banda y reseñan el disco de principio a fin. www.patreon.com/AcordesYRimas

En este episodio Boli y Jota hablan de lo más relevante en todas las variantes del rock. Conversan sobre las noticias, las muertes y los conciertos que pasaron el mes pasado. También mencionan sus singles y discos favoritos que estrenaron esas semanas. www.Patreon.com/AcordesYRimas

"Všetci dobrí režiséri sú nerváci. Pokiaľ môžem súdiť. Aj tí, ktorí sa tvária, že sú pokojní. Všetci geniálni a dobrí režiséri sú mimoriadne obtiažni. Lebo sa neuspokoja s tým, čo len tak prinesiete. Chcú ešte niečo iné a iné. Juraj patril medzi nich a bol mimoriadne obtiažny. Pretože taká bola jeho fantázia a sledovať jeho fantáziu bolo mimoriadne náročné," hovorí herečka, diplomatka a politička Magda Vášáryová o režisérovi Jurajovi Jakubiskovi, ktorý zomrel v piatok vo veku 84 rokov. "Všetky jeho filmy sú svojím spôsobom bláznivé. Toto komunisti považovali za veľmi nebezpečné, lebo to znamenalo absolútnu slobodu v tvorivosti a fantázii. Boli svojskí, a to potrebovali komunisti zastaviť. A o to nás pripravili minimálne na desať rokov," dodáva Vášáryová. "Juraj bol humanista. Základný odkaz jeho filmov je humanistický. Každý z nás je originál. Každý z nás je plný fantázie, svojej vlastnej tvorivosti. Uvoľnite ju. To je podľa mňa najväčší odkaz Juraja Jakubiska," odpovedá Vášáryová na otázku, čo by si mali zobrať dnešné generácie zo života a tvorby Juraja Jakubiska. Aký bol Jakubisko? Ako spolu prežívali vpád ruských vojsk v roku 1968? Aká bola jeho tvorba? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s herečkou, diplomatkou a političkou Magdou Vášáryovou o živote režiséra Juraja Jakubiska. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

durée : 00:51:33 - C'est encore nous - par : Charline Vanhoenacker - Bonjour la France Inter ! Pour ces vacances, retrouvez les meilleures émissions de C'est encore nous. Au programme aujourd'hui, Basile Boli et Cécile de France !

“Vieme burcovať na sociálnych sieťach, ale potom čakáme, kedy sa nájde jeden odvážlivec, ktorý sa postaví za všetkých, a neuvedomujeme si, že je potrebná sila celého kolektívu. Zlikvidovať jedného odvážlivca je veľmi jednoduché a ostatní sa stiahnu. Ale nie je možné zlikvidovať 100 percent zamestnancov,“ odpovedá prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová na otázku, prečo máme na Slovensku slabé odbory. “Ľudia si musia uvedomiť, že nositeľmi týchto problémov sú aj politici. Sú volení aj preto, aby nastavovali verejné politiky tak, aby bol život v krajine lepší a nebudú sa vytvárať mnohopočetné skupiny sociálne vylúčených v dôsledku zle nastavených verejných politík. Ľudia si vo voľbách vyberajú na základe emócií a vzhľadu, nečítajú volebné programy, na ktoré samotné strany rezignovali,” tvrdí Monika Uhlerová. “Treba nastaviť valorizačný mechanizmus. Navrhujeme, aby to sa to odvíjalo od priemernej mzdy. Boli roky, keď životné minimum vôbec nerástlo. Životné minimum rastie oveľa pomalším tempom ako priemerná mzda alebo minimálna mzda,” dodáva Uhlerová. Ako hodnotí štrajk vodičov MHD v Košiciach? Ako vyriešiť problém príspevku na bývanie, ktorý je naviazaný na dávky v hmotnej núdzi? Ako sa pozerá na zmluvu so Smerom spred takmer 20 rokov? Ako hodnotí túto vládu? A prečo nechcú mladí zakladať odbory? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

"Ja som bol od začiatku za júnový termín. Treba ale povedať, že keď sa robila dohoda, tak to bol balík so zmenou ústavy a termínom predčasných volieb. Boli to spojené nádoby, kde sme sa dohodli a termín po rokovaniach bol september. Prezidentka vtedy súhlasila so septembrovým termínom. Teraz tu máme novú výzvu prezidentky, otvorene poviem, že o tom v strane diskutujeme. Budem tlačiť na to, aby bol júnový termín a urobím pre to všetko," hovorí poslanec za SaS a predseda branno-bezpečnostného výboru Juraj Krúpa. "Vyvrcholenie protikorupčného svätého boja Igora Matoviča sa skončilo v pokuse o korumpovanie voličov. Všetkým nám to dochádza, len jemu nie. Dva roky som si to v OĽaNO vytrpel, zažil som tam všetko možné. Vždy som sa spoliehal na pár racionálne uvažujúcich jedincov, ktorí tam boli, že sa budeme snažiť vyvažovať tieto atómovky," dodáva Krúpa. Prečo by sme mali dať Ukrajine migy? Zlyhal Maroš Žilinka pri vyšetrovaní únosu Vietnamca? Bude robiť kampaň SaS Marek Prchal? A prečo SaS nechce zahlasovať za predčasné voľby v júni? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom za SaS Jurajom Krúpom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Už skoro štyridsať tisíc potvrdených obetí, stovky tisíc zranených, ale napríklad aj po šiestich dňoch od zemetrasenia živí pod sutinami. Rovnako „deti bez mien“, lebo nedokážu pre šok prehovoriť a zostali bez rodín. Na druhej strane aj prípady rabovania a násilia. Aj z takéhoto Turecka sa len v horizonte hodín vrátila Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá z postihnutých oblastí informovala Slovensko. Čo videla a zažila – prerozpráva aj nám.   Spúšť. Katastrofa. Výrazy, ktoré spomína ako prvé, keď hovorí o svojej skúsenosti z Turecka po zemetrasení. Soňa Weissová, reportérka RTVS, ktorá sa vrátila z Turecka postihnutého zemetrasením.   „Videli sme to v meste Antakija v provincii Hataj. To je hádam to najsilnejšie, čo si odtiaľ v pamäti odnášam. To mesto je prakticky zrovnané so zemou“, spomína reportérka, ktorá z postihnutej oblasti týždeň prinášala správy.   „Videla som tam ulice, ktoré už ulicami nie sú. Mapy tam už jednoducho nefungujú. Ulice, s ktorými sa v nich počíta, tam dnes jednoducho nie sú. To zemetrasenie tam prinieslo totálnu deštrukciu“.   „Videla som autá, ktoré skaza ponaťahovala do najrozličnejších smerov“, opisuje.   Až surreálne tam podľa reportérky Weissovej vyznievali momenty ticha. Boli potrebné na detekciu možného života pod sutinami. „V prostredí neustáleho zavíjania sirén boli momenty, keď všetko stíchlo, aby bolo možné započuť prípadné signály života spod zavalených domov“, spomína Soňa.   „A počuli sme ich. Ešte teraz mám z toho zimomriavky“, rozpráva rozhlasová reportérka len hodiny po návrate z epicentra nešťastia.   „Pred očami mám zakryté telo, ktoré záchranári vynášali zo sutín. Rovnako vidím motorku, ktorú sme prekračovali, lebo bola zasypaná.“   „Vidím tých ľudí, ktorí nám chceli rozpovedať svoje príbehy, napriek tomu, že boli vo veľkom žiali. A rovnako vidím tých, čo neboli schopní povedať vôbec nič, lebo boli v šoku.“   „Vidím aj tých, čo zostali a boja sa vrátiť do svojich domov, hoci aj po otrasoch stoja. Presunuli svoj život do áut, tam sedia celé dni a čakajú, čo sa stane“.   V takýchto podmienkach žijú aj rodiny s malými deťmi. „To je ešte oveľa komplikovanejšie. Videla som takto ženu s dvoma malými deťmi. Hovorila, že im zostali len prikrývky a hračky, nič iné“, rozpráva Soňa.   Všimla si tiež, že v postihnutej oblasti sú miesta, kde ešte stále nedorazila štátna pomoc. Aj ľudia sa sťažujú, že „sú ponechaní sami na seba“. „Niektorí experti kritizujú, že štátna pomoc sa distribuuje na základe podpory vláde“, hovorí reportérka Soňa Weissová.   „Nevidela som tam vôbec pomáhať vojakov. A to ide o druhú najväčšiu armádu v Nato. Armáda tam nezasahovala, armáda tam nepomáhala. Nevideli sme vôbec, že by tureckí vojaci rozdávali jedlo.“ Vysvetlenie pre to nemá.   Napriek tomu je podľa nej situácia v Turecku lepšia ako v Sýrii. „Stále myslím na to, že v prípade Turecka ide o región, kde sa pomoc – hoci aj choaticky – raz dostane. Ale je tu Sýria, kde pomoc miestny režim limituje, a tam tí ľudia ani to nemajú. A to je neskutočné!“ - opisuje Soňa Weissová.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zabijak, ktorý má na svedomí milióny. Len jeho ostatný prejav v Turecku a Sýrii ich zabil na tisícky. Nehovoriac o zranených a ľudí bez s trechy nad hlavou, čo má na svedomí tiež. Zemetrasenia. Od tých najničivejších – o ktorých prichádzajú správy z rôznych kútov sveta, až po tie najmiernejšie, aj z nášho územia – naposledy z prelomu rokov 2020/21. Ak dokážu byť tak ničivé, ako nezostať zaskočení, keď prídu? Alebo je to nemožné? Dá sa vytušiť čosi z ich štúdia? Téma pre seizmológa Kristiána Csicsay.   „Bohužiaľ, zemetrasenia sa nedajú predpovedať. Keby sme ich chceli predpovedať, museli by sme priamo na zlomoch v hĺbkach desať, dvadsať, tridsať kilometrov nainštalovať prístroje, ktoré by merali napätie. A hlavne zmenu stavu tohto napätia“, tvrdí seizmológ SAV.   Dodáva však, že jedno „keby“ a ďalšie „ale“. „Keby sme to vedeli odmerať, možno by sme tak dokázali predpovedať zemetrasenia“. „Ale nikto na to nemá, bolo by to finančne neúnosné, nemá na to žiadny štát“, vysvetľuje Csicsay. Hovorí pritom o nákladoch rádovo v desiatkach miliárd eur.   Schodnejšiu cestu vidí v „predpovediach“ na základe štatistík zo seizmologicky citlivých oblastí. „Prístrojovo zaznamenávame zemetrasenie tak sto až stodvadsať rokov, no historické pramene prinášajú správy o zemetraseniach aj z obdobia napríklad pred našim letopočtom“, vysvetľuje seizmológ Csicsay.   Logikou tohto prístupu je sledovať seizmologicky citlivé oblasti z pohľadu periodicity zemetrasení a prispôsobiť tomu aj infraštruktúru krajiny. Budovy, obydlia, mosty – to všetko by malo byť stavebne dimenzované na možnú seizmickú činnosť.   „V rámci Európy nemajú dve tretiny budov antiseizmický dizajn“, približuje seizmológ Csicsay „Mosty v Japonsku sú napríklad stavané tak, aby vydržali aj magnitúdo sedem“, dodáva.   Z tohto pohľadu je podľa neho relatívna aj ničivosť zemetrasení. Pre našu oblasť by bolo podľa Csicsaya „silným a ničivým“ zemetrasením už magnitúdo štyri až päť, pre Japonsko podsatne vyššie. „V roku 2015 sme mali zemetrasenie v okolí Brezna s magnitúdom 3,2 a ľudia vtedy hlásili napríklad poškodené komíny“, ilustruje seizmológ.   Aj stavebníci na Slovensku sa však riadia „mapou špičkového zrýchlenia“, ktorá reflektuje seizmicitu daného územia.   V podcaste sa dozviete: - že zem pod našimi nohami (litosferické dosky) je stále v pohybe a rotuje - že geologický čas zeme „tiká“ v tisíckach až miliónoch rokov, nie v našich sekundách - že Richterova stupnica už je minulosťou - ako vzniká zemetrasenie - čo vyjadruje „magnitúdo“ - že zemetrasenie s intenzitou magnitúda 8 sa rovná 476 mld kilogramov TNT trhaviny - že zvieratá majú zvláštne receptory, ktorými zachytia blížiace sa otrasy zeme   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

En este episodio Boli y Jota hacen el famoso resumen de lo mejor del rock y metal en el mes de enero. Joden un rato con las noticias más relevantes, analizan las cancelaciones de Pantera, la reunión de Megadeth con Marty Friedman, etc. También mencionan sus singles, EPs y discos favoritos. www.patreon.com/AcordesYRimas

Vaša pomoc musí byť rýchlejšia, ako ruské útoky – Volodymir Zelenskij sa takto obrátil na mocných sveta, ktorí si minulý týždeň obrazne povedané podávali kľučky na ekonomickom fóre v Davose. Želanou odpoveďou by mali byť tanky nemeckej výroby Leopard, či americké Abramsy, ale najmä protivzdušné obranné systémy. Postoj Západu však stále charakterizuje aj obava zo zatiahnutia do konfliktu, či jeho rozšírenia za hranice Ukrajiny. Na druhej strane Vladimír Putin akoby sa chystal na konflikt s prívlastkom „dlhodobý“ a s deklarovaným cieľom – „Rusko z neho vyjde víťazne“ – ako povedal nedávno vo svojom rodnom Petrohrade. Aké sú teda perspektívy jeho „špeciálnej operácie“, ktorá bude mať už onedlho rok a doteraz si vyžiadala na desiatky tisíc ľudských životov? Podľa šéfa Nato „vstúpila do kľúčovej fázy“. Téma pre stratéga Mateja Kandríka z Adapt Institut – analytického think-tanku pre oblasť obrany a bezpečnosti.     „Nie sme ešte pri koncepte totálnej vojny, kde je mobilizovaná celá spoločnosť a celý štátny aparát, ale pomalými krokmi sa k tomu blížime. Rusko bez takéhoto pritvrdenia svojho postoja v zásadne nemá pozitívne výhliadky v tomto konflikte. Putin musí cestou propagandy zasiahnuť až jednotlivcov a priviesť ich k odhodlaniu zomierať za matičku Rus na fronte“.   Putinova „špeciálna operácia“ bez perspektívy úspechu   Po necelom roku od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“ sa podľa Mateja Kandríka ukazuje, že Putin je na Ukrajne zatiaľ neúspešný. Dôkazom má byť aj fakt, že zmenšuje a mení jej ciele. „Najprv to bola snaha vymeniť režim s útokmi priamo v Kyjeve, neskôr začal hovoriť o denacifikácii, potom sa sústredil na Donbas“, hovorí analytik.   „V tomto štádiu konfliktu je pre Putina kľúčovým problémom dostatok ľudskej sily. Vidíme, že režím je hladný po úspechu. Neváha preň obetovať nemalé počty vojakov“, vysvetľuje Kandrík.   Malý „veľký“ muž   Boli by Ukrajinci v tomto konflikte takí úspešní, keby nemali na čele Volodymira Zelenského?   „V kritických momentoch bol tam, kde mal byť, neodišiel do exilu. Krajinu nasmeroval na trajektóriu, ktorá smeruje k víťazstvu“, reaguje Kandrík. Dodáva, že už teraz je zapísaný v dejinách ako silný líder.   Bez Západu porážka len otázkou času   Bez pomoci Aliancie a spojencov by však nebolo ani hviezdy Volodymyra Zelenského. „Bez pomoci Západu by Ukrajina čelila tamer určitej porážke, bolo by to len otázkou času“, tvrdí analytik Matej Kandrík z Adapt Institute. Bez vojenskej podpory západu analytik predpokladá, že „partizánsky odboj“, ktorého sme dnes svedkami v okupovaných oblastiach by bol prítomný na celom území Ukrajiny.   Dostanú sa tanky nemeckej výroby Leopard na Ukrajinu? „Želal by som si, aby sa dostali“, reaguje Kandrík. Váhavý postoj kancelára Olafa Scholza je však podľa neho pochopiteľný. „Vidím za ním aj biľag agresora, ktorý si jeho krajina nesie ešte z druhej svetovej vojny, aj preto tá opatrnosť. Nemecko bolo od vojny tlačené do pacifistických pozícií“, dopĺňa. Poukuje však na fakt, že nemecká pomoc Ukrajine dosahuje významné podiely v oblasti finančnej pomoci, podpory občianskej spoločnosti či prijímania utečencov. Má ísť o neporovnanteľne silnejšiu pomoc napríklad v porovnaní s Francúzskom či Španielskom. Perspektívy konfliktu Čas hrá podľa Mateja Kandríka proti Ukrajine, vojna je totiž na jej území a trpí najmä jej obyvateľstvo. V jej záuje má byť čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu. Naopak, Moskve vyhovuje tiahly konflikt.   „Pre Ukrajinu je veľmi dôležité využiť aktuálnu slabosť Ruska (potrebná mobilizácia a príprava vojakov) vo svoj prospech. Jednoznačne tu dáva logiku snaha o rýchlu koncentráciu síl a eskaláciu zisku západnej vojenskej techniky, aby tak mohli čo najskôr vytlačiť ruské jednotky“, tvrdí analytik.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

En este episodio Boli y Jota hacen su afamado resumen de todo lo que pasó en diciembre dentro del rock y el metal. Hablan de las noticias más importantes, de los mejores discos, los singles más cabrones y otras cosas de fin de año 2022. www.patreon.com/AcordesYRimas

K paralympijským športovcom sa často správajú tak, ako keby boli mentálne postihnutí. Správajú sa k nám, akoby sme boli hlúpi, hovorí naša zlatá medailistka z Pekingu Alexandra Rexová. Voči týmto športovcom nie je rešpekt. K tým, ktorí priniesli Slovensku medaily chýba úcta, dodáva zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France. V slovenskom paralympijskom športe teda zrejme panujú veľmi čudné až nezdravé pomery. Alexandra Rexová už ako 16 ročná priniesla Slovensku zlatú medailu, no a aby toho nebolo málo, táto zdravotne znevýhodnená lyžiarka, prišla z paralympiády v Pekingu aj s ďalšou bronzovou medailou. Rovnako tak zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France Slovensko obohatil o tri bronzové medaily z Majstrovstiev sveta. Dalo by sa povedať, že ich snahy, ale aj ich výsledky si zaslúžia úctu i rešpekt. Napriek tomu sú oni sami z pomerov v našom vrcholovom paralympijskom športe dnes doslova znechutení a demotivovaní. Hovoria o veľmi nevhodnom správaní sa voči športovcom,  parazitovaní funkcionárov, podceňovaní športovcov, ale ale aj o potrebe zásadnej systémovej zmeny, či už vo vedení paralympikov, ako aj zmeny vo financovaní zdravotne znevýhodnených športovcov. Čo sa to deje v našom vrcholovom paralympijskom športe a aké pomery tam vládnu? Téma pre Alexandru Rexovú a Martina Franceho. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

En este episodio Jota y Boli hacen la historia del Power Metal. Explican como se fue creando y de dónde salió cada elemento que lo compone. Comentan sobre las bandas más importantes del subgénero y mencionan los proyectos más relevantes de cada escena. Van desde cómo Kai Hansen movió a Helloween a cómo Tobias Sammet lo fortaleció una década más tarde. Happy (60) Birthday, Kai Hansen! www.patreon.com/AcordesYRimas

Why do top banks own billions of dollars of cash-value life insurance, if Dave Ramsey and Suze Orman say it's such a bad idea? Today, we're looking into bank financials at a little-known, highly desirable asset banks use as a Tier 1 Capital Asset to increase their financial strength. We're talking about bank-owned life insurance, or BOLI. https://www.youtube.com/watch?v=7gqAiiHQLXI So, if you want to fortify your finances and increase your stability through economic turbulence ... tune in now to find out about becoming your own banker with the Infinite Banking Concept! Table of contentsWhat is BOLI?What About COLI?Tier 1 CapitalHow Much Life Insurance Do Banks Own?What Can We Learn From BOLI?Resources for Learning About BOLIBook A Strategy Call What is BOLI? BOLI stands for Bank Owned Life Insurance, and while it's widely available knowledge, it's not widely understood. So why would banks want to own life insurance, and what does it do for those institutions?  Banks really didn't own life insurance until about 1994. In large part, banks take life insurance policies out on their key employees. This doesn't just give the banks an additional place to store and grow capital securely. The death benefit also provides the banks with a means to train a replacement in the event of that employee's death. In fact, even the cash value is useful in allowing the banks to prepare for a key employee to retire. This is how banks have “insurable interest” in their employees.  But banks don't just take out these policies on their employees, either. Banks have actually started group policies on the bank's customers who have loans with the bank. This means that if a customer died, the death benefit would pay for any outstanding loans.  Banks are great at protecting their money. They see the value in having their money over-collateralized in order to protect it.  [12:15] “If that is something that this institution is doing, why shouldn't you be doing it in your own life?”  What About COLI? Like bank-owned life insurance, there is also corporate-owned life insurance or COLI. The idea and usage of this type life insurance is the same. Companies benefit from having growth and liquidity in a life insurance policy, as well as the death benefit. Corporations like Walmart, Disney, Procter & Gamble, and many more rely on life insurance strategies.  So if life insurance is such a “bad investment” as some financial talking heads would suggest, then why are banks and major corporations relying so heavily on life insurance in their financial strategies? Clearly, there must be some merit to it. Tier 1 Capital [14:37] “Banks have to have what's called tier 1 capital… and up to 25 percent of their tier 1 capital, which has to be safe capital… is saved in the cash values of permanent life insurance. And that then is used to also insure the employees of the bank.” Tier 1 capital is the core of a bank's capital that is held in reserves. It is also used to fund some of the bank's business. This kind of capital must be safe and liquid. In fact, regulators require that banks have a certain amount of tier 1 capital available. This determines the strength of a bank, and that capital is useful for funding any losses the bank might have.  In other words, tier 1 capital, like bank-owned life insurance, is directly related to the strength and stability of a bank. So if banks are using such a large portion of life insurance to provide a foundation for their institution, that same logic can apply on an individual level. It's capital that is safe, liquid, and has growth that's not correlated to the stock market, after all.  How Much Life Insurance Do Banks Own? It might surprise you to know just how much life insurance banks have in their financial portfolios. The following are some statistics and numbers from some of the major banks. The numbers below represent how much cash value the banks have from their life ins...

Pavel i Nerudová, kvalitní kandidáti aj napriek šrámom zo svojej minulosti. Babiš možným nešťastím pre krajinu. Pohľad Erika Taberyho, ktorý vedie redakciu českého týždenníka Respekt.   „Ak by sa jednému z nich podarilo vyhrať nad A. Babišom, pre krajinu by to bol nebývalý krok vpred po Milošovi Zemanovi“, tvrdí.   Naši západní susedia si volia prezidenta. Odchádzajúceho Miloša Zemana chce nahradiť desiatka známych i menej známych osobností. Je ich presne osem. Kto to bude? Petr Pavel či Danuša Nerudová. Alebo expremiér slovenského pôvodu, ktorého len pred pár dňami očistil súd - Andrej Babiš? Už nasledujúce hodiny nám pootvoria okno do duše českého národa. Po čom túži? Čoho sa štíti? Odstrihne sa definitívne od minulosti spájenej s bývalým režimom, či už to ani nie je témou? A aké témy priniesol prezidentský súbeh? Priestor pre Erika Taberyho, ktorý vedie rešpektovanú redakciu týždeníka Respekt.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

320 dní utrpenia a zomierania. Už takmer rok Rusko zabíja ľudí, ničí a pustoší Ukrajinu. Ruský diktátor sa nehodlá zastaviť, no Ukrajinci sa ďalej statočne bránia. Na začiatku sa Ukrajincom podarilo odraziť útok na Kyjev, po ktorom Putin sníval o bábkovej vláde a bleskovom ovládnutí celej krajiny. Vojna je však pomalá a smrteľná. Rusi ostreľujú civilistov a energetickú infraštruktúru Ukrajiny raketami. Čo všetko sa minulý rok na Ukrajine stalo? Ako to na fronte vyzerá dnes? Aké sú vyhliadky? Dokáže sa nakoniec Ukrajina ubrániť? Vieme aj my čo všetko je v stávke a je pomoc západu dostatočná? Ozve sa niekedy proti vojne aj ruská verejnosť? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku aj poradcom dočasne povereného premiéra Hegera pre Ukrajinu a Rusko Alexandrom Dulebom.

Lo Bueno, Lo Malo y Lo Feo.

durée : 00:03:17 - Le questionnaire JupiProust - Notre invité Basile Boli a accepté de répondre à notre questionnaire !

durée : 00:51:05 - C'est encore nous - par : Charline Vanhoenacker - Bonjour la France Inter ! Aujourd'hui, Charline Vanhoenacker et Juliette Arnaud reçoivent le footballeur Basile Boli !

durée : 00:03:17 - Le questionnaire JupiProust - Notre invité Basile Boli a accepté de répondre à notre questionnaire !

durée : 00:51:05 - C'est encore nous - par : Charline Vanhoenacker, Juliette ARNAUD - Bonjour la France Inter ! Aujourd'hui, Charline Vanhoenacker et Juliette Arnaud reçoivent le footballeur Basile Boli ! - réalisé par : François AUDOIN

En este episodio Boli y Jota hacen sus respectivos top 10's de los discos de rock/metal que más escucharon en 2022. Explican porqué ocupan su espacio en la lista y dan algunos otros datos sobre las bandas. La lista de cada uno realmente era de 20 discos, pero dejaron los otros diez para un episodio especial de Patreon. www.patreon.com/AcordesYRimas

Belgická polícia zatkla dnes už bývalú podpredsedníčku Európskeho parlamentu Evu Kaili a ďalšie osoby a obvinila ich z činnosti v zločineckej skupine, prania špinavých peňazí a korupcie.   „Boli nejakým spôsobom zapletení do prípadu, v ktorom pravdepodobne Katar podplácal aktívnych ľudí v európskej politike, aby mu pomáhali zlepšovať imidž krajiny,” vysvetľuje v podcaste vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist.  Aké nedostatky europarlamentu odkrýva korupčný škandál? „Odkrýva to nedostatočnú transparentnosť fungovania europarlamentu a nedostatočnú reguláciu lobingu, ktorá tam prebieha,” tvrdí Geist. Podpredseda europarlamentu Michal Šimečka hovorí, že informácie o tom, čo sa stalo bol šok pre všetkých. „Európsky parlament dlhodobo spolupracoval s belgickou políciou a prokuratúrou, aby sa čin mohol odhaliť,” hovorí v podcaste podpredseda EP a šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Europarlament chce podľa Šimecku situáciu riešiť a sprísniť pravidlá. „Musíme sa snažiť, aby sme vedeli rýchlejšie a čo najviac prípadov odhaliť a o tom nám teraz pôjde v tom, ako sa budú pravidla sprísňovať,” hovorí v podcaste. Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom. Moderuje Denisa Hopková.

En este episodio Boli y Jota traen un resumen de todo lo que pasó en noviembre en el rock y el metal. Comentan sus singles favoritos, hablan de los releases más importantes y lo mejores overall. También mencionan las noticias más relevantes como la canción de Metallica, la muerte de Christine Mcvie y algunos adelantos de discos que vienen para el 2023. www.Patreon.com/AcordesYRimas

Entouré de toute sa bande, Vincent Moscato offre tous les jours des moments de franche rigolade en traitant l'actualité sportive sous l'angle de la dérision ! Cette année, le « Super Moscato Show », c'est 3 heures : de 15h à 18h ! Plus de sports, plus de débats, plus d'infos, et surtout encore plus de rires ! Live, résultats, interviews, analyses, ... Toute l'actualité sportive et l'ensemble des consultants de la Dream Team RMC Sport sont à l'antenne de RMC à partir de 15h.

Rubén García recuerda a la Princesa de Éboli, Vive la magia en León, Sabias con Antonio Villareal y el acompañamiento de Futudis con Lorena Palomar.

Počas jeho panovania bol Hlohovec rozkvitajúcim mestom. Opravoval cesty, staval kláštory, kostoly a nemocnice. No na sklonku svojho života sa vybral na dlhú cestu, na cestu do Ríma. A nebol sám—Rím bol jedným z najobľúbenejších cieľov stredovekých cestovateľov z Uhorska. Reč je o Mikulášovi Ujlakim, pánovi Hlohoveckého panstva a bosnianskom kráľovi. Mikuláš Ujlaki pochádzal z významného uhorského rodu a on sám bol jedným z najvplyvnejších a najbohatších magnátov. A práve príbeh jeho cesty nás v tomto podcaste vovedie do témy cestovania v stredoveku. Po jeho stopách sa totiž vybrala aj naša dnešná hosťka. Prečo práve po stopách kráľa? Možno ste si už všimli, že v našom podcaste sa snažíme všímať si históriou často prehliadané príbehy bežných ľudí avšak voľba práve Mikuláša ako nášho sprievodcu je v tomto prípade viac než logická a vlastne nevyhnutná. Zatiaľ čo o cestách bežných ľudí sa zachovalo veľmi málo materiálov, o aristokracii, a obzvlášť o Mikulášovi sa ich zachovalo naopak mnoho. Naša dnešná hosťka prešla množstvo dokumentov z archívov v Ríme, Mantove, Benátkach, Budapešti a tiež v samotnom Hlohovci. Ako sa ukázalo príbeh Mikuláša Ujlakiho bol príbeh nielen uhorský ale zároveň európsky a aj preto bude práve on sprevádzať naše dnešné rozprávanie o cestovaní v stredoveku. Ako to teda bolo v stredoveku s cestovaním? Aké motivácie a dôvody viedli ľudí na cesty? Ktoré boli obľúbené destinácie v Európe? Kto všetko cestoval? Cestovali aj ženy? A kam cestovali obyvatelia územia vtedajšieho Uhorska? Ako boli vybavení a kde boli ubytovaní? A konkrétnejšie: Prečo sa vydal na cestu Mikuláš Ujlaki a aký dojem spravil na rodáka z Hlohovca stredoveký Rím? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Miriam Hlaváčkovou, ktorá pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje dejinám stredovekej vzdelanosti, každodennosti a cirkevným dejinám. Miriam Hlaváčková je tiež autorkou historického cestopisu: Pútnik (Sonda do života stredovekých pútnikov) Kráľ Mikuláš Ujlaki a jeho cesta do Ríma (Rak 2022). Tento cestopis s bohatou obrazovou dokumentáciou je práve čerstvo v predaji. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

L'émission qui dit tout haut ce que le monde du foot pense tout bas ! Cette année, l' « After Foot » fête ses 16 ans et propose un choc des générations ! Composée de ceux qui ont grandi avec l'After, la « Génération After » prendra les commandes de l'émission entre 20h et 22h. Avec Nicolas Jamain aux manettes, entouré de Kévin Diaz, Mathieu Bodmer, Walid Acherchour, Simon Dutin, Romain Canuti et Sofiane Zouaoui, cette nouvelle génération débattra avec passion, mais toujours en conservant les convictions et les codes de l'After. De 22h à minuit, place à la version originelle et historique de l'After autour de Gilbert Brisbois, Daniel Riolo, Stéphane Guy, et Florent Gautreau. Les soirs de Ligue des Champions, Jérôme Rothen rejoindra la bande pour les matchs du PSG et Mamadou Niang pour les matchs de l'OM. Nicolas Vilas sera aux commandes pour faire vivre les matchs dans l'After Live. Cette année, Thibaut Giangrande pilotera l' « After Foot » le vendredi et samedi.

Apraides atļaujas atņemšana Krievijas opozīcijas televīzijas kanālam "Doždj" ("TV Rain") raisījusi dažādu reakciju. Arī mēs vismaz daļu raidījuma veltām šim jautājumam, skaidrojot lēmuma argumentāciju. Krustpunktā izvaicājam Nacionālās elektronisko plašsaziņas līdzekļu padomes (NEPLP) priekšsēdētāju Ivaru Āboliņu. Kopā ar raidījuma vadītāju jautājumus uzdod TVNET žurnālists Juris Jurāns un TV3 žurnālists Gatis Suhoveckis.  

“Boli to mimoriadne náročné rokovania. Keď prišli tie vleky, s kolegami sme povedali, že nebudeme za vleky hlasovať. Potom sa vyjasnila otázka, že sa to týka všetkých športovísk. Povedal som, že dobre, ale musí tam byť aj gastro. Od pána Matoviča som si vypočul všeličo, ale na konci dňa sme sa dohodli. Je tam predpoklad, že to bude pokračovať na trvalo. Je to aspoň niečo, lepšie ako nič, a máme prísľub, že keď bude výber dane stabilný, tak to bude natrvalo,” hovorí poslanec Za ľudí Juraj Šeliga. “Otázka, pred ktorou logicky stojí pani prezidentka, je, či chce ísť do rizika, že najvyšší správny súd povie, že toto nie je dosť. Ale my sa nebavíme, že všetko alebo nič. Môže dostať aj iný trest, môže dostať napomenutie. Nie je v poriadku, ako sa generálny prokurátor správa, a myslím si, že pani prezidentka by mala byť v tomto aktívnejšia. Ak vyčítame Žilinkovi prísny formalizmus, nedá sa pozerať na veci cez prísnu optiku, že takto je to napísané. Začal som s kolegami spisovať všetky tie veci, keď to uzavrieme, doručím to pani prezidentke, nech vidí, že v tomto mám iný názor ako ona a nech prehodnotí ten svoj," dodáva Šeliga. Ako sa pozerá na rokovania o rozpočte? Formuje sa v parlamente nová skupina občianskej platformy poslancov OĽaNO a Za ľudí? Za čo by prezidentka mala podať disciplinárku na Maroša Žilinku? A čo je s právami LGBTI komunity a obmedzovaním alkoholu po nehode na Zochovej? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom Za ľudí Jurajom Šeligom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Vitajte v horny svete nahých tiel obtierajúcich sa o seba, sexu na parkete a na záver večera si dáme aj grupáč. Konečne sme so Zuzanou zladili menštruačné cykli s dátumom sexparty a sme ready vám povedať každý jeden dojem. A že ich bolo. Fascinácia od začiatku večera až do jeho konca. Začíname zľahka ako to tam vyzeralo, koľko to stálo, kto tam s kým mohol ísť, ajký tam ľudia mali sex až po presný opis toho čo sme tam so Zuzanou robili a aké sme z toho mali pocity! Koľko sexu sa dá stihnúť na takej párty, same sex zážitky a aké to je vlastne vidieť mať toľko ľudí naraz sex? Cringe or hot? Celé epizody včetně videa a bonusové části najdeš na www.herohero.co/vyhonitdabla Moc vám děkujeme za odber, stanú sa z vás lepší lidé. Slibuju!

Fico a Kaliňák už nie sú obvinení. Na základe paragrafu 363 im ho zrušila generálna prokuratúra. Tesne pred tým, ako sa mal celý prípad dostať pred súd. Prezidentka len krátko predtým predniesla pred parlamentom svoju správu o stave republiky. Má obavu, aby sme neboli poslednou generáciou, čo si užíva slobodu a demokraciu. Čo to všetko znamená? Prečo generálny prokurátor vidí veci inak ako súdy či kľúčoví svedkovia? Čo si o vyšetrovaní káuz politikov a policajných funkcionárov myslí prezidentka a bola jej správa naozaj zatiaľ tá najvážnejšia a najkritickejšia? Čo ešte nám aj politikom odkázala? Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom aj bývalým poradcom prezidentky Mariánom Leškom.

Ben Cardew met electronic pop sensation Charlotte Adigéry and Bolis Pupul at the Primavera Weekender to talk instant chemistry, humour, working with your mum and the reaction to their incredible debut album Topical Dancer. Oh and Charlotte laughs EXACTLY as she did on record.

"Prinajlepšom sa ocitajú v pozícii šikovných asistentiek v predizbách moci." Tento komentár patrí nemeckej prekladateľke Angele Repka. Je rok 1993 a Repka frustrovane sleduje ako ženy, ktoré boli ešte pred pár rokmi aktívne zapojené do revolúcie 1989, sa v kolektívnej pamäti Novembra, najprv stávajú takpovediac obyčajnými asistentkami aby následne celkom zmizli z verejných spomienok na November. Niečo podobné sa deje naprieč celou Strednou Európou. Podobne miznú ženy zapojené v Charte 77, či aktivistky v poľskom opozičnom hnutí Solidarita. V posledných rokoch sa situácia začína meniť. Pred pár rokmi vznikla séria rozhovorov so ženami Novembra, Spomienky žien Novembra či študentský film Nežná. Ženy novembra a ich príbehy sa však začínajú objavovať len v hrubých obrysoch. Napokon, úprimne? Čo prvé nám napadne, keď sa povie November 89? Námestia, štrnganie kľúčmi a tribúni na tribúnach. Tváre a príbehy žien ešte stále nie sú súčasťou kolektívnej pamäte Novembra. Boli ženy skutočne len asistentkami revolúcie? Aká bola ich úloha a ako prispeli k politickej zmene? Ale tiež prečo sa pamäť Novembra vyvíjala bez žien? Čo táto neprítomnosť žien prezrádza o ich životoch po roku 89? A čo prezrádza o postavení žien v ponovembrovej demokracii na Slovensku? A napokon aké dôsledky má neviditeľnosť celej skupiny aktérov v obraze dôležitého momentu dejín modernej demokracie pre kvalitu demokracie samotnej? Agáta Šústová Drelová, sa rozprávala so Zuzanou Maďarovou výskumníčkou na Ústave európskych štúdii a medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a spolupracovníčkou vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt. Zuzana Maďarová je autorkou prvej publikácie, ktorá sa venuje výlučne téme žien v politickej pamäti Novembra 1989. Kniha vyšla pod názvom Ako odvrávať novembru 1989 (môžete si ju prečítať alebo stiahnuť na tomto odkaze). Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje výskumu politickej pamäti, politickej komunikácie a rodového usporiadania spoločnosti a politiky. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

En este episodio Jota y Boli dan su famoso resumen sobre lo mejor del mes de octubre en el rock y metal. Hablan de las noticias que pasaron ese mes, sus singles favoritos, los mejores discos y el peor. www.patreon.com/AcordesYRimas

En esta nueva emtrega los filósofos han invitado al gran Bolivar Valera, el viejo Boli, él comparte algunos consejos sobre cómo conseguirse una persona que valga la pena, sus enseñanzas cuando era seguridad de conciertos y cómo conoció a su amante canadiense. Esperamos que lo disfruten.

V slovenskej spoločnosti už niekoľko týždňov rezonuje téma nelegálnej migrácie. Boli sme sa preto pozrieť do jediného utečeneckého stanového tábora v Kútoch. Ako to tam vyzerá? Informácie sme zisťovali aj priamo od utečencov. No a rozprávali sme sa aj s miestnymi, ktorí v obci žijú. Roman Mikulec čelí už siedmemu pokusu o odvolanie. Podľa opozície šéf rezortu vnútra odignoroval povinnosť strážiť vnútornú slovensko-maďarskú hranicu a nezvládol tak ochrániť slovenské hranice pred príchodom nelegálnych migrantov.  Minister vnútra Roman Mikulec v pléne uviedol, že migráciu na rezorte zvládajú. Budete počuť aj Roberta Fica. Jeho slová sme konfrontovali so šéfkou Ligy za ľudské práva Miroslavou Mittelmannovou.  No a pýtali sme sa jej aj na to, či Roman Mikulec zlyhal. Na to, či minister vnútra pochybil sme sa pýtali aj bývaleho ministra vnútra Ivana Šimka. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Haldiði að það sé ? Jarda þáttur þráðbeint í eyrun á ykkur! Þakklæti. Allt saman tekið upp í Nóa Síríus stúdíóinu hjá Podcaststöðinni. Boli - TUDDI! Léttöl! Til hvers að flækja hlutina þegar þú veist nákvæmlega hvað Boli færir þér. Svalandi og dannaður. Egilshöllin! Heimavöllur NFL! Hægt að gleðja allt og alla með góður Jarda tilboði á barnum. Vængir og Boli. Já takk!