Podcasts about okrem

Legendárny slovenský reprezentant a absolútny vzor futbalového profesionalizmu Peter Pekarík prijal pozvanie k Julovi a Muťovi do najnovšej epizódy podcastu Striedame! Obľúbený obranca v otvorenom rozhovore hovorí nielen o svojich pocitoch z rozlúčky s národným tímom, ale odkrýva aj fascinujúce zákulisie nemeckej Bundesligy.Poslucháči dostanú jedinečnú možnosť nahliadnuť do šatne majstrovského Wolfsburgu, kde pod tvrdou rukou Felixa Magatha zažívali hráči tréningy na hranici ľudských možností. Na toto majstrovské obdobie spomína skúsený pravý obranca s úsmevom, no predovšetkým s obrovským rešpektom.„Legendárny tréner Felix Magath pripravil naozaj celé mužstvo, perfektne to vyskladal. Pod jeho tréningovými metódami to ani inak nešlo, pretože keď ste to zvládli, tak ste mali pocit, že môžete odbehať dva zápasy za sebou,“ vysvetlila dlhoročná opora slovenskej reprezentácie.Okrem majstrovskej eufórie však diskusia neobchádza ani mimoriadne dlhú a často veľmi turbulentnú anabázu v Herthe Berlín. Žilinský rodák otvorene hovorí o náročnom období, keď sa v klube s obrovskými očakávaniami spojenými s novým investorom a vidinou Ligy majstrov vystriedalo neuveriteľných 8 trénerov len za dva a pol roka.Nevyhýba sa pritom ani ošemetnej téme slávneho denníka Jürgena Klinsmanna a detailne vysvetľuje, čo mu pomohlo prežiť v takom vysoko konkurenčnom prostredí bez jediného konfliktu. Jeho recept na futbalovú dlhovekosť je inšpiráciou nielen pre mladých športovcov: „Vždy som sa snažil, aby ma nič v mojej kariére nezlomilo. Žiadny jeden moment. Komu by som uškodil, keby som išiel proti trénerovi? Len sám sebe.“V závere podcastu nestarnúci obranca vysvetľuje aj svoje prekvapivé rozhodnutie odmietnuť lukratívne ponuky zo Saudskej Arábie či iných ázijských destinácií v prospech návratu domov do Žiliny a rozoberá, ako radikálne sa za posledné desaťročia zmenila rola krajného obrancu v modernom futbale.Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk a ponorte sa do silného príbehu o nekončiacej pokore, tvrdej drine a mentálnej sile jednej z najvýraznejších postáv našej futbalovej histórie.

Legendárny slovenský reprezentant a absolútny vzor futbalového profesionalizmu Peter Pekarík prijal pozvanie k Julovi a Muťovi do najnovšej epizódy podcastu Striedame! Obľúbený obranca v otvorenom rozhovore hovorí nielen o svojich pocitoch z rozlúčky s národným tímom, ale odkrýva aj fascinujúce zákulisie nemeckej Bundesligy.Poslucháči dostanú jedinečnú možnosť nahliadnuť do šatne majstrovského Wolfsburgu, kde pod tvrdou rukou Felixa Magatha zažívali hráči tréningy na hranici ľudských možností. Na toto majstrovské obdobie spomína skúsený pravý obranca s úsmevom, no predovšetkým s obrovským rešpektom.„Legendárny tréner Felix Magath pripravil naozaj celé mužstvo, perfektne to vyskladal. Pod jeho tréningovými metódami to ani inak nešlo, pretože keď ste to zvládli, tak ste mali pocit, že môžete odbehať dva zápasy za sebou,“ vysvetlila dlhoročná opora slovenskej reprezentácie.Okrem majstrovskej eufórie však diskusia neobchádza ani mimoriadne dlhú a často veľmi turbulentnú anabázu v Herthe Berlín. Žilinský rodák otvorene hovorí o náročnom období, keď sa v klube s obrovskými očakávaniami spojenými s novým investorom a vidinou Ligy majstrov vystriedalo neuveriteľných 8 trénerov len za dva a pol roka.Nevyhýba sa pritom ani ošemetnej téme slávneho denníka Jürgena Klinsmanna a detailne vysvetľuje, čo mu pomohlo prežiť v takom vysoko konkurenčnom prostredí bez jediného konfliktu. Jeho recept na futbalovú dlhovekosť je inšpiráciou nielen pre mladých športovcov: „Vždy som sa snažil, aby ma nič v mojej kariére nezlomilo. Žiadny jeden moment. Komu by som uškodil, keby som išiel proti trénerovi? Len sám sebe.“V závere podcastu nestarnúci obranca vysvetľuje aj svoje prekvapivé rozhodnutie odmietnuť lukratívne ponuky zo Saudskej Arábie či iných ázijských destinácií v prospech návratu domov do Žiliny a rozoberá, ako radikálne sa za posledné desaťročia zmenila rola krajného obrancu v modernom futbale.Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk a ponorte sa do silného príbehu o nekončiacej pokore, tvrdej drine a mentálnej sile jednej z najvýraznejších postáv našej futbalovej histórie.

Objímať sa na verejnosti je neslušné! Teda aspoň v Japonsku. Okrem toho je tam úplne normálne, že ľudia na ulici vysávajú schody a keď cestujete do práce a mešká vám vlak, rovno na stanici vám dajú ospravedlnenku. Aj toto je život v Japonsku. A inak vedeli ste, že za tamojším odstránením smetných košov z ulíc nie je primárne čistota? Toto všetko a ešte omnoho viac povedala japonologička Nina Franková v Nedeľnej Talkshow so Šarkanom.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/potrebujeme-vas?suma=10&referral_campaign=reakcia_simecka_maj_26&referral_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Viktor Zeman a redaktor Lukáš Krivošík v relácii Čo nové s AI rozoberajú novinky v oblasti umelej inteligencie. Okrem iného sa dotknú: Florida žaluje spoločnosť Open AI i Sama Altmana. Facebook/META prepúšťa desatinu zamestnancov, no tí sa ozývajú s kritikou. Veľkú zmenu môže priniesť koncept distribuovaných datacentier, s ktorým prichádza spoločnosť Span. Hlavnú pozornosť však relácia venuje encyklike Magnifica Humanitas pápeža Leva XIV. Ako sa na ňu pozerá informatik? A prečo aj niektoré veľké firmy, ktoré sa zaoberajú vývojom AI, encykliku vítajú? Foto: TASR/AP

V novej epizóde Marketing bez obalu rozoberáme, ako v skutočnosti vzniká profesionálne AI video. Prečo je rozdiel medzi AI slopom a kvalitnou produkciou, koľko pokusov stojí pár sekúnd videa a prečo sa aj pri umelej inteligencii stále najviac počíta ľudský vkus. Šimon, Matúš a Wosa hovoria o workflow, nástrojoch, konzistencii postáv, fyzike, emóciách aj konkrétnych projektoch pre Finax a Kultúru plus. Okrem toho riešim aj:  ako klienti a verejnosť vnímajú AI v marketingu a prečo vzniká odpor voči „AI slopu“ prečo AI video nie je zázračné tlačidlo, ale profesionálny nástroj, ktorý si vyžaduje skill, vkus a skúsenosť ako vyzerá workflow AI produkcie od konceptu, skriptu a PPM až po virtuálny casting postáv a lokácií s akými limitmi AI stále bojuje čo sme sa naučili pri konkrétnych projektoch pre Finax a Kultúra plus kam si myslíme, že sa AI video posúva do budúcnosti prečo bude aj v ére AI rozhodovať najmä ľudský vkus praktické tipy, ako začať s AI videom cez statické obrázky a animáciu v nástrojoch 

Poľský ekonomický rast, poľské diaľnice, poľská armáda... Príbeh severného suseda nadobudol medzi Slovákmi takmer mýtické rozmery. Čo za ním stojí a je vôbec reálny?Marcin Chmielowski je autorom dvoch kníh a mnohých odborných textov z oblasti ekonómie a politických vied. Okrem toho je aj scenáristom a režisérom dokumentárnych filmo (na YT nájdete jeho film o Ludvigowi von Misesovi https://www.youtube.com/watch?v=vZypHdh2SrU). Aktuálne pôsobí ako viceprezident v Nadácii slobody a podnikania. Marcin vystupoval na našej konferenciu FMRS 2026 Byrokratický detox, preto sme si nenechali ujsť príležitosť a vyspovedali sme ho v štúdiu SITA. Rozprávali sme sa o pôvode prudkého ekonomického rastu v Poľsku, cenách nehnuteľností, či o rizikách poľskej ekonomiky aj o natáčaní jeho dokumentov.

Náš mozog v noci vynáša smeti. To je dôvod prečo je spánok tak dôležitý. Práve v nočných hodinách prebieha v našej hlave poriadne upratovanie. Mozog triedi, čo nám treba a čo nie, aby sme hneď ráno mohli začať prijímať nové veci a využívať tie uložené. Keď ale dlhodobo nespíme kvalitne „odpad“ sa v našom mozgu hromadí a vplýva to na naše normálne fungovanie a zdravie. Okrem kvalitného spánku by sme sa mohli zamerať na to, aké doplnky stravy nám naozaj treba a ako minimalizovať všadeprítomné mikroplasty. A vedeli ste o tom, že na migrénu pomáha aj obyčajný horčík? O tomto všetkom je nový diel Nedeľnej Talkshow so Šarkanom, v ktorom bola hostkou holistická mentorka zdravia Mirka Janigová.

ZÁZNAM Z NARODIEK: https://www.zabavavpodcastoch.sk/event-detail/69ea0648b97d7f9a7b449dd5/ Odsúdený korupčník zvolal tlačovku, aby oznámill že podáva trestné oznámenie na komika, lebo si robí fórky z dôchodcov. A to ani nebola najhoršia tlačovka tohto týždňa, lebo sága Danky versus Taraba versus Fico má ďalšie pokračovanie. Tibor Gašpar mal nie že nedobrý týždeň, mal ho len taký no… nie dobrý. Okrem toho, že o ňom Zoltán Andruskó vypovedal bakané veci na súde, ho ešte stihla naštvať aj nášivka Alojza Hlinu. Tragédkou sa stáva Mimi Šrámová, ktorá furt nevie, či chce alebo nechce byť novinárka. - HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe - VIDEO O MIŇOVI: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Vláda už dlhšie avizuje zoznam prorastových opatrení, ktoré by mali pomôcť naštartovať slovenskú ekonomiku. Stále ich však oficiálne nezverejnila. Známe je len to, že ich má byť 54 a vláda ich má predstaviť na budúci týždeň aj v paragrafovom znení. Prvých osem opatrení rieši pomoc firmám s cenami energií, ďalších päť upravuje trh práce, desať zasiahne do oblasti daňovo-odvodovej politiky a tridsaťjeden chce zlepšiť podnikateľské prostredie. Podľa prezidentky KOZ SR Moniky Uhlerovej sú to zatiaľ len kozmetické úpravy bez výraznejšieho potenciálu naštartovať ekonomiku. Okrem toho dodáva, že balík prorastových opatrení zaváňa Sulíkovským kilečkom. „Sú tam rôzne návrhy na dereguláciu BOZP, kde naozaj neviem, o čom sa bavíme.“ Podobne je to aj pri pôvodnom návrhu skrátiť obedovú prestávku na 15 minút. „Tento návrh už v tom novšom balíku nie je, ale mám z toho pocit, akoby od začiatku mal len vytvárať dymovú clonu, aby sme sa bavili o tomto nezmysle a nevšímali si iné, podstatné veci,“ hovorí šéfka odborárov. Vláda v prvom balíku prorastových opatrení zrejme nepredstaví žiadne očakávané zníženie daní a odvodov. „Je tam len zavedenie tzv. príjmového testu v súvislosti s platením poistného SZČO. Povinnosť im vznikne, ak ich príjem presiahne 10,5 násobok životného minima.“ Pre odborárov je zásadné nastavenie životného minima, čo má vláda aj v programovom vyhlásení vlády. „Podľa nás by malo byť previazané s ukazovateľmi práce, ako je napríklad minimálna mzda a zmeniť tiež treba valorizačný mechanizmus,“ približuje Uhlerová. Koncom júna si odborári budú voliť nové vedenie a Monika Uhlerová má vyzývateľa v podobe europoslanca za stranu Hlas Branislava Ondruša. Kvôli možnosti uchádzať sa o post prezidenta KOZ už vystúpil z Hlasu, ale chce si nechať mandát europoslanca. Podľa Uhlerovej je v poriadku, že má vyzývateľa. „Som zástanca súťaže ideí. Lenže Branislav Ondruš je politik, a to mi príde neštandardné,“ komentuje jeho kandidatúru. Ondruš vstúpil do odborov len nedávno a naďalej chce zostať aj aktívnym politikom v Európskom parlamente. Uhlerová dodáva, že odbory majú byť nezávislé od akejkoľvek moci, vlády, či politickej strany. Majú zastupovať len záujmy pracujúcich a majú byť aj zdravou ľavicovou kritikou vlády. „Nie som fanúšičkou politiky kabinetného vybavovačstva. Odborári nemajú čo chodiť šúchať kľučky na ministerstvá a niečo vybavovať,“ dodáva šéfka KOZ. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: prečo vláda mešká s prorastovými opatreniami, aké zmeny môžu priniesť, prečo sa balík podobá na Sulíkove kilečko, čo znamenajú pribúdajúce hromadné prepúšťania, ako Uhlerová reaguje na vyzývateľa Ondruša. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poslanci by už zajtra mohli rokovať o ďalších zmenách v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, ktoré v máji schválila vláda. Okrem toho sa mení aj Občiansky zákonník a dejú sa veci v samotnej justícii. O všetkých novinkách a zmenách sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer-SD) a poslancom NR SR Viliamom Karasom (KDH).

V poradí 33. ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy je už definitívne minulosťou, keďže poznáme už aj víťaza baráže o Niké ligu, ktorým sa stali futbalisti KFC Komárno. Zároveň poznáme kandidátov na nového trénera majstrovského Slovana Bratislava, ako aj prvú nomináciu trénera Vladimíra Weissa st. na reprezentačnej lavičke Slovenska. Nielen o tom sme sa rozprávali v 85. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Napriek tomu, že pozornosť športovej verejnosti Slovenska sa v tomto čase upiera predovšetkým do Švajčiarska, kde prebiehajú MS v hokeji 2026, tak ročník Niké ligy 2025/26 napísal svoju poslednú kapitou barážou medzi predposledným tímom ligy a druhým z II. ligy, ktorý sa skončil lepšie pre hráčov KFC Komárno.Okrem toho, krátko pred letnou prestávkou si dá svoj posledný zraz slovenská futbalová reprezentácia, ktorú už vedie staronový tréner „sokolov“ Vladimír Weiss st., a ktorý už zverejnil svoju premiérovú nomináciu po návrate. V nej sa nachádza až 8 hráčov z domácej súťaže.Aj to bolo témou 85. epizódy tradičného futbalového podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s trénerom, odborníkom a niedkajším futbalistom Vladimírom Goffom.

V poradí 33. ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy je už definitívne minulosťou, keďže poznáme už aj víťaza baráže o Niké ligu, ktorým sa stali futbalisti KFC Komárno. Zároveň poznáme kandidátov na nového trénera majstrovského Slovana Bratislava, ako aj prvú nomináciu trénera Vladimíra Weissa st. na reprezentačnej lavičke Slovenska. Nielen o tom sme sa rozprávali v 85. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Napriek tomu, že pozornosť športovej verejnosti Slovenska sa v tomto čase upiera predovšetkým do Švajčiarska, kde prebiehajú MS v hokeji 2026, tak ročník Niké ligy 2025/26 napísal svoju poslednú kapitou barážou medzi predposledným tímom ligy a druhým z II. ligy, ktorý sa skončil lepšie pre hráčov KFC Komárno.Okrem toho, krátko pred letnou prestávkou si dá svoj posledný zraz slovenská futbalová reprezentácia, ktorú už vedie staronový tréner „sokolov“ Vladimír Weiss st., a ktorý už zverejnil svoju premiérovú nomináciu po návrate. V nej sa nachádza až 8 hráčov z domácej súťaže.Aj to bolo témou 85. epizódy tradičného futbalového podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s trénerom, odborníkom a niedkajším futbalistom Vladimírom Goffom.

Prečo sa ako jednotlivci v dave správame inak a čo robí z lídra populistu, ktorý dokáže spoločnosť ľahko rozštiepiť? Týmito otázkami sa dlhodobo zaoberá profesor sociálnej psychológie Stephen Reicher z Univerzity v St. Andrews, ktorý bol v Bratislave pri príležitosti ESET Science Awards. Okrem odborného pohľadu na rozdelenú spoločnosť a vplyvu digitálneho prostredia sa v tomto vydaní Chrobáka v hlave_FM pozrieme aj na cestnú cyklistiku a na to, ako sa princípy skupinového správania prejavujú v samotnom pelotóne.

Hokejový osud občas píše scenáre, ktoré by nevymyslel ani ten najlepší hollywoodsky dramaturg. Ešte pred pár rokmi by mu možno reprezentačný dres nepredpovedali, no dnes je pevnou súčasťou slovenskej defenzívy na prebiehajúcich MS v hokeji 2026. Obranca HK Dukla Michalovce Jakub Meliško prijal pozvanie do najnovšej epizódy hokejového videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne úprimnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným odhalil nielen zákulisie svojho neskorého reprezentačného debutu, ale aj úsmevné momenty zo svojej bohatej a poriadne spletitej kariéry.Málokto debutuje v národnom A-tíme na prahu tridsiatky. Keď Jakubovi Meliškovi vo veku 29 rokov zazvonil 1. apríla telefón a na druhej strane sa ozval reprezentačný tréner Vladimír Országh, obrancovou prvou reakciou bola logická a úsmevná nedôvera.„Tak som mu hneď povedal, že je prvý apríl, tak sa začal smiať a povedal, že s takými vecami sa nesranduje,“ spomína na moment, ktorý mu definitívne zmenil kariéru.Oslavy tohto životného míľnika v michalovskej šatni mali tiež svoj špecifický náboj, keďže mu starší spoluhráči na čele s Milanom Kytnárom okamžite prízvukovali, aby si z nominácie nerobil žarty, no nakoniec sa z úspechu tešila celá kabína.Okrem čerstvých reprezentačných zážitkov sa poslucháči dozvedia aj to, prečo herný prejav Jakuba Meliška často pripomína skôr ofenzívne ladeného útočníka než klasického defenzívneho deštruktora. Máloktorý fanúšik totiž tuší, že Jakub Meliško si vo svojej kariére prešiel aj ofenzívnymi fázami a niektorí tréneri mali s ním iné zámery.Vo videopodcaste so smiechom uviedol veci na pravú mieru, keď spomínal na snahy trénerov o zmenu jeho postu. „Ja som bol obranca, ktorého chceli prerobiť na útočníka. Chvalabohu, to nespravil nikto,“ dodal pohotovo, čím len potvrdil, že moderný hokej si vyžaduje presne takých kreatívnych bekov, akým sa napokon stal.Cesta do stabilného michalovského kádra a následne do reprezentácie však nebola zďaleka priamočiara. Odchovanec žiarskeho hokeja okúsil vo svojej kariére aj legionársky chlebíček. V rozhovore detailne a pútavo popisuje svoju francúzsku anabázu v Bordeaux, kde sa vybral hľadať väčší priestor na ľade.Rovnako zaujímavé je aj jeho spomínanie na mládežnícke pôsobenie v českom Chomutove. Práve u našich západných susedov ho čakala výzva, pri ktorej sa zapotil možno viac ako na ľade – maturita z českého jazyka. Poslucháči sa tak pobavia na historke, ako sa slovenský hokejista popasoval s písomnou prácou z češtiny, pri ktorej sa neváhal inšpirovať kultovým americkým seriálom.Ak chcete spoznať defenzívnu oporu Slovenska z úplne inej stránky, vypočujte si najnovšiu epizódu videopodcastu suSPEAK. Dozviete sa, aká panovala atmosféra v kabíne Michaloviec počas turbulentnej sezóny, ako si Jakub Meliško užíva letné cyklistické výjazdy s Marekom Minárikom na Zemplínskej Šírave a prečo ho kedysi v kabíne nútili postaviť sa do bránky. Tento rozhovor je presne taký, aký je Jakub Meliško na ľade – plný prekvapení, nečakaných útočných výpadov a zdravého nadhľadu.

Hokejový osud občas píše scenáre, ktoré by nevymyslel ani ten najlepší hollywoodsky dramaturg. Ešte pred pár rokmi by mu možno reprezentačný dres nepredpovedali, no dnes je pevnou súčasťou slovenskej defenzívy na prebiehajúcich MS v hokeji 2026. Obranca HK Dukla Michalovce Jakub Meliško prijal pozvanie do najnovšej epizódy hokejového videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne úprimnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným odhalil nielen zákulisie svojho neskorého reprezentačného debutu, ale aj úsmevné momenty zo svojej bohatej a poriadne spletitej kariéry.Málokto debutuje v národnom A-tíme na prahu tridsiatky. Keď Jakubovi Meliškovi vo veku 29 rokov zazvonil 1. apríla telefón a na druhej strane sa ozval reprezentačný tréner Vladimír Országh, obrancovou prvou reakciou bola logická a úsmevná nedôvera.„Tak som mu hneď povedal, že je prvý apríl, tak sa začal smiať a povedal, že s takými vecami sa nesranduje,“ spomína na moment, ktorý mu definitívne zmenil kariéru.Oslavy tohto životného míľnika v michalovskej šatni mali tiež svoj špecifický náboj, keďže mu starší spoluhráči na čele s Milanom Kytnárom okamžite prízvukovali, aby si z nominácie nerobil žarty, no nakoniec sa z úspechu tešila celá kabína.Okrem čerstvých reprezentačných zážitkov sa poslucháči dozvedia aj to, prečo herný prejav Jakuba Meliška často pripomína skôr ofenzívne ladeného útočníka než klasického defenzívneho deštruktora. Máloktorý fanúšik totiž tuší, že Jakub Meliško si vo svojej kariére prešiel aj ofenzívnymi fázami a niektorí tréneri mali s ním iné zámery.Vo videopodcaste so smiechom uviedol veci na pravú mieru, keď spomínal na snahy trénerov o zmenu jeho postu. „Ja som bol obranca, ktorého chceli prerobiť na útočníka. Chvalabohu, to nespravil nikto,“ dodal pohotovo, čím len potvrdil, že moderný hokej si vyžaduje presne takých kreatívnych bekov, akým sa napokon stal.Cesta do stabilného michalovského kádra a následne do reprezentácie však nebola zďaleka priamočiara. Odchovanec žiarskeho hokeja okúsil vo svojej kariére aj legionársky chlebíček. V rozhovore detailne a pútavo popisuje svoju francúzsku anabázu v Bordeaux, kde sa vybral hľadať väčší priestor na ľade.Rovnako zaujímavé je aj jeho spomínanie na mládežnícke pôsobenie v českom Chomutove. Práve u našich západných susedov ho čakala výzva, pri ktorej sa zapotil možno viac ako na ľade – maturita z českého jazyka. Poslucháči sa tak pobavia na historke, ako sa slovenský hokejista popasoval s písomnou prácou z češtiny, pri ktorej sa neváhal inšpirovať kultovým americkým seriálom.Ak chcete spoznať defenzívnu oporu Slovenska z úplne inej stránky, vypočujte si najnovšiu epizódu videopodcastu suSPEAK. Dozviete sa, aká panovala atmosféra v kabíne Michaloviec počas turbulentnej sezóny, ako si Jakub Meliško užíva letné cyklistické výjazdy s Marekom Minárikom na Zemplínskej Šírave a prečo ho kedysi v kabíne nútili postaviť sa do bránky. Tento rozhovor je presne taký, aký je Jakub Meliško na ľade – plný prekvapení, nečakaných útočných výpadov a zdravého nadhľadu.

Dnešným hosťom relácie Zo zákulisia politiky bol poslanec KDH, ktorý pochádza zo záchranárskeho prostredia. S Františkom Majerským sme hovorili o pochybeniach pri výstavbe nemocnice v Prešove, ale aj o tom ako projekt zachrániť. Okrem finančnej stránky sme rozoberali aj technický stav nemocnice či možnú eurofondovú injekciu od Európskej únie.Koľko bude podľa Majerského skutočne stáť nemocnica v Prešove? V čom boli podľa neho najväčšie zanedbania? Ako hodnotí stav súčasného zdravotníctva? Kde treba začať robiť zmeny? Kto je za to zodpovedný? Zvládol by výstavbu prešovskej nemocnice lepšie minister zdravotníctva ako minister obrany? Dozvieš sa už vo videu.

V slovenskom kolektívnom športe je trénerská dlhovekosť skôr raritou ako bežnou praxou. Juraj Suja je však v tomto smere absolútnou výnimkou a úkazom. Na lavičke basketbalistiek MBK Ružomberok pôsobí nepretržite od roku 2013 a v nedávno skončenej sezóne sa mu podaril husársky kúsok. So svojím tímom dokázal zosadiť z trónu dynastiu Piešťanských Čajok a do Liptova priniesol cenné double.O emóciách z tohto triumfu, ale aj o svojej nekompromisnej trénerskej filozofii a zákulisí ženského basketbalu, prišiel úspešný kormidelník porozprávať do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik.Zisk majstrovského titulu chutil Ružomberčankám o to sladšie, že sa zrodil po mimoriadne kvalitnej finálovej sérii. Ako sám Juraj Suja v rozhovore otvorene priznáva, basketbalová úroveň, vyrovnanosť kádrov a fantastická divácka kulisa boli na slovenské pomery vysoko nadštandardné.„Toto bola jednoznačne najlepšia zo všetkých sérií za ten čas, čo som zažil asi 5 či 6 finálových sérií,“ zhodnotil skúsený tréner, pričom prejavil obrovský rešpekt aj voči zdolanému súperovi z Piešťan a ich férovej hre.Juraj Suja si za roky pôsobenia v lige vybudoval povesť extrémne náročného a tvrdého trénera, ktorý si potrpí na detaily, stopercentné nasadenie a disciplínu. Vo podcaste bez okolkov vysvetľuje, že práca pod jeho vedením skutočne nie je pre každého a vyžaduje si špecifické nastavenie.„Som prísny, možno zlý, vtedy, keď sa nedejú veci tak, ako sa majú diať,“ opisuje svoj prístup a dodáva, že ak vidí problém v prístupe a tímu chýba energia, má s tým obrovský problém. Jedným dychom však pripomína, že aj keď dokáže hráčky z pozície trénera nasmerovať, v prvom rade musia chcieť na sebe pracovať ony samé, inak celá snaha stráca zmysel.Pre basketbalových fajnšmekrov bude určite mimoriadne zaujímavá aj pasáž, v ktorej tréner Juraj Suja vysvetľuje svoj vzťah k zámorskej NBA. Kým pre drvivú väčšinu mladých hráčov a fanúšikov je profiliga absolútnou modlou, šéf ružomberskej lavičky ju prakticky ignoruje. Považuje ju len za šou, v ktorej sa poriadne nebráni, a svoju trénerskú inšpiráciu hľadá výlučne v taktickej zviazanosti a atletickosti európskeho basketbalu, predovšetkým v mužskej Eurolige.Okrem toho sa vo podcaste dozviete, ako vníma moderný trend pokročilých štatistík a prečo je presvedčený, že čísla na papieri niekedy klamú a nedokážu zachytiť skutočnú energiu na palubovke. Taktiež poodhalí dynamiku svojho profesionálneho vzťahu s Petrom Jankovičom – mužom, ktorý bol jeho asistentom pri slovenskej reprezentácii, no zároveň bol jeho hlavným rivalom vo finálovej sérii.A na úplný záver rozhovoru odhalí aj svoj najväčší a zatiaľ nesplnený trénerský sen. Ak chcete nazrieť do hlavy jedného z najúspešnejších slovenských basketbalových stratégov súčasnosti a pochopiť, čo stojí za jeho dlhoročným úspechom, neváhajte a pustite si celú, mimoriadne úprimnú epizódu podcastu Pod košom.

„Stále sa vyvíjajú nové materiály, vyvíjajú sa nové typy strešných krytín a  sú v  tom rôzne módne trendy. Snažím sa to robiť dobre, aby som sa za to nehanbil,“ hovorí v  rozhovore EY Podnikateľ roka 2025 majiteľ spoločnosti MASLEN s.r.o., Jaroslav Maslen. Podniká už viac ako 30 rokov vo výrobe plechových strešných krytín a  zároveň je starostom obce Ábelová, kde sa snaží o  rozvoj ekologického hospodárstva a agroturizmu. V  rozhovore hovoril aj o  súčasnej situácii v  kultúre, ktorá sa dotýka celého Slovenska.Spoločnosť s plechovými strešnými krytinami expanduje aj do zahraničia, pobočky už majú v  Rumunsku, Maďarsku či susednom Česku. Okrem toho sa venuje aj ekológii: „Poľnohospodárstvo je veľmi ťažká práca. Aj preto tam nie veľa mladých ľudí chce pracovať,“ povedal v  rozhovore.„Určite sa snažím robiť tak, aby som bol sám pred sebou spokojný, a najlepšie na tom je, že robím to, čo ma baví celý život,“ hovorí Maslen, ktorý v  podcaste reagoval aj na súčasnú situáciu v kultúre. Stav prirovnal k  novele Boženy Slančíkovej-Timravy – Ťapákovci.  Kde sa najlepšie zháňa bača? Čo má na svojej práci rád? Aké farby strešných krytín majú radi Rakúšania? A  usporiadal by v  Ábelovej aj techno festival?  Ak si chcete vypočuť podnikateľský príbeh spoločnosti MASLEN s.r.o., nájdete ho v  podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže EY Podnikateľ roka. Podcast vychádza každú stredu a  moderuje ho Adela Vinczeová. Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  spoločnosť EY. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  tomto odkaze. 

Počítačový vedec Michal Valko sa umelej inteligencii venuje viac ako 30 rokov. Jeho cesta viedla z rodných Košíc až do najprestížnejších svetových technologických inštitúcií, kde pracoval na vývoji systémov pre giganty, ako je Intel, Meta či Google DeepMind.Michal vyrastal v metropole východného Slovenska, kde ho matematika fascinovala už od detstva. Na špeciálnom matematickom gymnáziu sa formoval v komunite,ktorú s úsmevom nazýva „matematická mafia“. Bolo to prostredie plné nadšenia, kde sa organizovali semináre a sústredenia na takej úrovni, že dostať sa na ne bolo pre mnohých iba snom. Po štúdiu v Bratislave považoval zaprirodzené pokračovať v akademickej ceste v USA , čo mu otvorilo dvere do globálneho vedeckého sveta. Postupne sa vypracoval na experta, ktorý stál pri zrode parížskeho Google DeepMind. Neskôr v spoločnosti Meta viedol výskumprelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2, ako aj modelu Llama 3.Dnes Michal Valko nielen prednáša a publikuje, ale ako founding researcher vo vlastnom startupe Isara Labs priamoformuje kolektívnu inteligenciu a novú generáciu umelej inteligencie. Okrem podpory desiatok startupov zameraných na klimatické zmeny či medicínu sa venujevlastným projektom. Jeho cieľom je vytvoriť energeticky efektívne modulárne modely a automatizovať vedu prostredníctvom kolektívnej inteligencie. Stojí za vznikom takzvaných neo-labov, ktoré hľadajú nové spôsoby, ako o umelej inteligencii premýšľať a ako do nej investovať.Podľa Michala umelá inteligencia v blízkej budúcnosti prestane byť konkurenčnou výhodou a stane sa bežnou súčasťou nášho „skillsetu“, podobne ako je dnes internet. Keďže umelú inteligenciu vníma ako multiplikátor našich schopností, otvára sa nám priestor na hlbšiu otázku: Kde je naša skutočná ľudská pridaná hodnota? Tento rozhovor je pozvánkou na premýšľanie o svete, v ktorom strojeovládajú kód, ale človek musí držať v rukách zmysel a smerovanie. Michal Valko patrí k najvýznamnejším globálnym expertom na umelú inteligenciu a strojové učenie. Aktuálne zastáva pozíciufounding researcher v technologickom startupe Isara Labs, pričom jeho kariéra zahŕňa kľúčové vedecké posty v spoločnostiach Intel, Meta a Google DeepMind. Ako hlavný vedecký pracovník (Principal Scientist) v spoločnostiDeepMind  viedol výskumný tím zodpovedný za vývoj a alignment prelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2 a potom v spoločnosti Meta Llama 3.Svoju vedeckú cestu začal na Gymnáziu Alejová v Košiciach a Fakulte matematiky, fyziky a informatikyUniverzity Komenského v Bratislave, odkiaľ pokračoval na Carnegie Melon a University of Pittsburgh, kde v roku 2011 obhájil doktorát. Michal sa špecializuje na navrhovanie autonómnych algoritmov s minimálnym ľudskýmdohľadom, predovšetkým v oblastiach deep reinforcement learning a self-supervised learning. Okrem pôsobenia v komerčnom sektore je kmeňovým výskumníkom v inštitúte Inria a prednáša na prestížnej parížskej ENSParis-Saclay. Svojím inovatívnym prístupom ku škálovaniu a k efektivite veľkých jazykových modelov (LLM) dnes Michal Valko priamo formuje budúcnosť globálneho ekosystému umelej inteligencie. O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách. 

V slovenskom kolektívnom športe je trénerská dlhovekosť skôr raritou ako bežnou praxou. Juraj Suja je však v tomto smere absolútnou výnimkou a úkazom. Na lavičke basketbalistiek MBK Ružomberok pôsobí nepretržite od roku 2013 a v nedávno skončenej sezóne sa mu podaril husársky kúsok. So svojím tímom dokázal zosadiť z trónu dynastiu Piešťanských Čajok a do Liptova priniesol cenné double.O emóciách z tohto triumfu, ale aj o svojej nekompromisnej trénerskej filozofii a zákulisí ženského basketbalu, prišiel úspešný kormidelník porozprávať do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik.Zisk majstrovského titulu chutil Ružomberčankám o to sladšie, že sa zrodil po mimoriadne kvalitnej finálovej sérii. Ako sám Juraj Suja v rozhovore otvorene priznáva, basketbalová úroveň, vyrovnanosť kádrov a fantastická divácka kulisa boli na slovenské pomery vysoko nadštandardné.„Toto bola jednoznačne najlepšia zo všetkých sérií za ten čas, čo som zažil asi 5 či 6 finálových sérií,“ zhodnotil skúsený tréner, pričom prejavil obrovský rešpekt aj voči zdolanému súperovi z Piešťan a ich férovej hre.Juraj Suja si za roky pôsobenia v lige vybudoval povesť extrémne náročného a tvrdého trénera, ktorý si potrpí na detaily, stopercentné nasadenie a disciplínu. Vo podcaste bez okolkov vysvetľuje, že práca pod jeho vedením skutočne nie je pre každého a vyžaduje si špecifické nastavenie.„Som prísny, možno zlý, vtedy, keď sa nedejú veci tak, ako sa majú diať,“ opisuje svoj prístup a dodáva, že ak vidí problém v prístupe a tímu chýba energia, má s tým obrovský problém. Jedným dychom však pripomína, že aj keď dokáže hráčky z pozície trénera nasmerovať, v prvom rade musia chcieť na sebe pracovať ony samé, inak celá snaha stráca zmysel.Pre basketbalových fajnšmekrov bude určite mimoriadne zaujímavá aj pasáž, v ktorej tréner Juraj Suja vysvetľuje svoj vzťah k zámorskej NBA. Kým pre drvivú väčšinu mladých hráčov a fanúšikov je profiliga absolútnou modlou, šéf ružomberskej lavičky ju prakticky ignoruje. Považuje ju len za šou, v ktorej sa poriadne nebráni, a svoju trénerskú inšpiráciu hľadá výlučne v taktickej zviazanosti a atletickosti európskeho basketbalu, predovšetkým v mužskej Eurolige.Okrem toho sa vo podcaste dozviete, ako vníma moderný trend pokročilých štatistík a prečo je presvedčený, že čísla na papieri niekedy klamú a nedokážu zachytiť skutočnú energiu na palubovke. Taktiež poodhalí dynamiku svojho profesionálneho vzťahu s Petrom Jankovičom – mužom, ktorý bol jeho asistentom pri slovenskej reprezentácii, no zároveň bol jeho hlavným rivalom vo finálovej sérii.A na úplný záver rozhovoru odhalí aj svoj najväčší a zatiaľ nesplnený trénerský sen. Ak chcete nazrieť do hlavy jedného z najúspešnejších slovenských basketbalových stratégov súčasnosti a pochopiť, čo stojí za jeho dlhoročným úspechom, neváhajte a pustite si celú, mimoriadne úprimnú epizódu podcastu Pod košom.

Máme pre vás ďalšie pozitívne novinky. Pozrieme sa do obce Zavar, kde obnovia najväčšie detské ihrisko. Medzi obnovami máme aj pivnicu Domu hudby v Trnave, ktorá sa zmení na nepoznanie. Okrem toho vás zoberieme aj do Skalice či Senice, tak počúvajte.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu prináša skutočnú lahôdku pre všetkých fanúšikov slovenského hokeja. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop si do štúdia pozvala súrodenecké duo, ktoré v poslednom období rezonuje nielen pod Tatrami, ale aj v zámorskej NHL a českej extralige, Kristiána a Martina Pospíšilovcov.Hneď v úvode pútavého rozhovoru poodhalili svoje rodinné zázemie, ktoré je z hokejového hľadiska prinajmenšom netradičné. Pochádzajú totiž až z piatich bratov, pričom rodina sa neustále rozrastá. Konkurenčné prostredie v chlapčenskej komunite ich formovalo od útleho veku a formuje ich dodnes.Keď prišlo na porovnanie ich herných pováh a temperamentu, odpoveď poslucháčov zaručene prekvapí. „Príde mi, že sme rovnakí, ale takisto sme aj odlišní,“ zamyslel sa Kristián Pospíšil a jedným dychom s úsmevom dodal, že v skutočnosti je on tým impulzívnejším a výbušnejším z dvojice, kým tvrdý muž z Calgary si vie situácie zanalyzovať s oveľa chladnejšou hlavou.V rozsiahlej diskusii sa dozviete množstvo fascinujúcich detailov o ceste Martina Pospíšila do prvého tímu Calgary Flames a o jeho nekompromisnom fyzickom štýle hokeja. Reč padla aj na jeho mimoriadne špecifickú korčuliarsku kľučku, ktorú má pevne zaradenú v arzenáli a ktorou pravidelne deptá elitných obrancov na úzkych zámorských klziskách.V podcaste sa bratia nevyhli ani omnoho ťažším a vážnejším témam. Kariéra Martina Pospíšila bola totiž poznačená sériou nepríjemných zdravotných problémov spojených s otrasmi mozgu. Starší Kristián Pospíšil však neskrýval pred mikrofónom obrovský rešpekt k mentálnej sile a nezlomnosti svojho brata, vďaka ktorým sa po prekážkach zakaždým dokázal vrátiť na ľad ešte silnejší.Okrem zámoria a zábavných rodinných príhod rezonuje v podcaste veľmi silno aj téma slovenskej hokejovej reprezentácie. Spoločný štart v najcennejšom drese s dvojkrížom na hrudi bol pre oboch bratov celoživotným cieľom a splneným detským snom. „Je to niečo, čo som si nikdy ani len nevedel predstaviť. Až teraz si naplno uvedomujem, že ako bratia sme niečo také dokázali,“ priznal Kristián Pospíšil, ktorého slová dopĺňal Martin Pospíšil.Celý rozhovor sa nesie vo veľmi živej atmosfére, ktorú dokonale dopĺňajú žarty typické výhradne pre súrodencov. Ak chcete zistiť, z ktorého konkrétneho protihráča v NHL má Martin Pospíšil najväčší rešpekt, ako Kristián Pospíšil prežíva bratove drsné súboje a bitky s tvrdými zámorskými hokejistami, alebo prečo im občas zatajuje dych sledovanie zápasov toho druhého, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne vychutnajte od prvej až po poslednú minútu.

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu prináša skutočnú lahôdku pre všetkých fanúšikov slovenského hokeja. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop si do štúdia pozvala súrodenecké duo, ktoré v poslednom období rezonuje nielen pod Tatrami, ale aj v zámorskej NHL a českej extralige, Kristiána a Martina Pospíšilovcov.Hneď v úvode pútavého rozhovoru poodhalili svoje rodinné zázemie, ktoré je z hokejového hľadiska prinajmenšom netradičné. Pochádzajú totiž až z piatich bratov, pričom rodina sa neustále rozrastá. Konkurenčné prostredie v chlapčenskej komunite ich formovalo od útleho veku a formuje ich dodnes.Keď prišlo na porovnanie ich herných pováh a temperamentu, odpoveď poslucháčov zaručene prekvapí. „Príde mi, že sme rovnakí, ale takisto sme aj odlišní,“ zamyslel sa Kristián Pospíšil a jedným dychom s úsmevom dodal, že v skutočnosti je on tým impulzívnejším a výbušnejším z dvojice, kým tvrdý muž z Calgary si vie situácie zanalyzovať s oveľa chladnejšou hlavou.V rozsiahlej diskusii sa dozviete množstvo fascinujúcich detailov o ceste Martina Pospíšila do prvého tímu Calgary Flames a o jeho nekompromisnom fyzickom štýle hokeja. Reč padla aj na jeho mimoriadne špecifickú korčuliarsku kľučku, ktorú má pevne zaradenú v arzenáli a ktorou pravidelne deptá elitných obrancov na úzkych zámorských klziskách.V podcaste sa bratia nevyhli ani omnoho ťažším a vážnejším témam. Kariéra Martina Pospíšila bola totiž poznačená sériou nepríjemných zdravotných problémov spojených s otrasmi mozgu. Starší Kristián Pospíšil však neskrýval pred mikrofónom obrovský rešpekt k mentálnej sile a nezlomnosti svojho brata, vďaka ktorým sa po prekážkach zakaždým dokázal vrátiť na ľad ešte silnejší.Okrem zámoria a zábavných rodinných príhod rezonuje v podcaste veľmi silno aj téma slovenskej hokejovej reprezentácie. Spoločný štart v najcennejšom drese s dvojkrížom na hrudi bol pre oboch bratov celoživotným cieľom a splneným detským snom. „Je to niečo, čo som si nikdy ani len nevedel predstaviť. Až teraz si naplno uvedomujem, že ako bratia sme niečo také dokázali,“ priznal Kristián Pospíšil, ktorého slová dopĺňal Martin Pospíšil.Celý rozhovor sa nesie vo veľmi živej atmosfére, ktorú dokonale dopĺňajú žarty typické výhradne pre súrodencov. Ak chcete zistiť, z ktorého konkrétneho protihráča v NHL má Martin Pospíšil najväčší rešpekt, ako Kristián Pospíšil prežíva bratove drsné súboje a bitky s tvrdými zámorskými hokejistami, alebo prečo im občas zatajuje dych sledovanie zápasov toho druhého, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne vychutnajte od prvej až po poslednú minútu.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum V poslednom období čoraz viac slovenských firiem expanduje do Rakúska. Niektoré tam rozvíjajú iba svoje aktivity, ale mnohé tam presúvajú aj sídlo. „Je to logické, pretože Rakúsko je vstupnou bránou do nemeckojazyčného DACH regiónu. To predstavuje stomiliónový trh a ak tam uspejete, máte najlepšiu šancu sa internacionalizovať,“ vysvetľuje Zuzana Nötstaller, advokátka a partnerka FAIRSQUARE Rakúsko. Hlavnou motiváciou firiem je stabilné podnikateľské prostredie a predvídateľný legislatívny rámec, čo na Slovensku čoraz viac chýba. Majú aj väčšiu ochranu a podporu zo strany štátu, ktorý zároveň viac podporuje inovácie. V neposlednom rade ich láka väčšia kúpna sila. Pre mnoho firiem je dôvodom na odchod zo Slovenska aj transakčná daň. „Mám klienta, ktorý len minulý rok zaplatil 600-tisíc eur na transakčnej dani,“ hovorí Zuzana Nötstaller. Pre firmy je veľmi dôležité daňové zaťaženie. V Rakúsku je daň z príjmu vyššia ako na Slovensku a platí sa ešte aj 27,5-percentná daň z kapitálových výnosov pri výplate podielov na zisku. „Daň z príjmov právnických osôb je plošne 23 percent. Daň z dividend síce je 27,5 percenta, ale je tam možná optimalizácia, ak je spoločník zo Slovenska. Okrem toho, ak spoločníkom nie je fyzická osoba, ale právnická osoba, tak sa táto daň neplatí vôbec,“ vysvetľuje advokátka. Mnoho firiem si naďalej necháva sídlo na Slovensku a v Rakúsku rozvíja len svoje aktivity. Typicky tam vysielajú svojich pracovníkov, napríklad na stavby a podobne. Ale treba byť opatrný, pretože stačí, aby si v Rakúsku otvorili sklad alebo kanceláriu a už sa to považuje za usídlenie a treba aplikovať iný režim. Podľa advokátky rakúske pracovné právo môže vyzerať komplikovanejšie, ale nie je také rigidné, ako sa môže zdať. Neexistuje tam jedna minimálna mzda, v platnosti je asi 800 rôznych kolektívnych zmlúv, ktoré firmy musia rešpektovať, ale zamestnanca môžu prepustiť aj bez uvedenia dôvodu. Komu sa teda oplatí podnikať v Rakúsku a čo všetko to zahŕňa? Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: kedy musíte v Rakúsku založiť Gmbh, ktorý daňový režim je výhodnejší, ktoré živnosti sú v Rakúsku viazané, ako fungujú rakúske kolektívne zmluvy, ako sa pripraviť na stretnutie s rakúskymi partnermi. See omnystudio.com/listener for privacy information.

„V zubarine pacient dokáže vnímať len dve veci, a to je to, či ho samotné ošetrenie bolí, alebo či ho ten zub už po ošetrení prestal bolieť,“ hovorí v  rozhovore EY Začínajúci Podnikateľ roka 2025, majiteľ a  zakladateľ spoločnosti Dental Friends s.r.o., Martin Cuper. Na starosti má 18 kliník s  približne 180 zamestnancami po celom Slovensku, kde Dr. Úsmev funguje štyri roky. Tento rok plánuje spoločnosť expandovať do Prahy a  vlastnú kliniku majú už aj v  Dubaji. S  ďalšími majiteľmi spolu prevádzkujú približne 50 zdravotníckych zariadení. „Myslím si, že dokážem ponúknuť klientovi alebo zákazníkovi, nech už je to v akomkoľvek sektore podnikania, niečo, čo je preňho nedostatočné v rámci konkurencie. A povedzme si pravdu, že zdravotníctvo na Slovensku je segment, ktorý má obrovské vákuum a ktoré je ešte možné vyplniť,“ hovorí. Okrem podnikania v oblasti zdravotníctva a tetovania si Cuper vyskúšal aj pôsobenie v komunálnej politike. Svoj návrat do tohto prostredia však už neplánuje.Ak si chcete vypočuť podnikateľský príbeh spoločnosti Dental Friends s.r.o., nájdete ho v  podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže EY Podnikateľ roka. Podcast vychádza každú stredu a  moderuje ho Adela Vinczeová. Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  spoločnosť EY. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  tomto odkaze. 

Pripomenuli sme si 81 rokov od ukončenia 2. svetovej vojny. Dokážeme nepopierať historické súvislosti a oddeliť ich od súčasnej politiky? Premiér Fico a delegácia rokovali s Vladimirom Putinom dve hodiny. Okrem iného aj o energetickej bezpečnosti. Premiér sa označil za čiernu ovcu Únie. Fico v Kremli odovzdal Putinovi aj odkaz od Zelenského. Ten má byť pripravený na stretnutie. Blížime sa ku koncu vojny, ako naznačil aj Putin? Aj o týchto témach sme sa rozprávali s politickým analytikom a historikom Eduardom Chmelárom.

Slovenský hokej v ňom má klenot, ktorý si poctivo brúsi svoju vlastnú cestu. Stále len 19-ročný obranca Luka Radivojevič prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK, kde ho vyspovedala moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný.Rozhovor odhaľuje zákulisie života jedného z najväčších defenzívnych talentov našej reprezentácie a poslucháčom ponúka nevšedný pohľad do hlavy mladého športovca, ktorý musí čeliť obrovským očakávaniam. Syn slávneho otca, bývalého hokejistu Branka Radivojeviča v ňom dokazuje, že už dávno nie je len nositeľom známeho priezviska a je pripravený pobiť sa o svoje miesto vo svetovom hokeji.Ústrednou témou pútavého rozhovoru bol vlaňajší draft do zámorskej NHL, v ktorom Lukovo meno prekvapivo nezaznelo. Hoci figuroval v preddraftových rebríčkoch, nakoniec si ho nevybral žiadny klub. Mladý obranca sa s touto situáciou vyrovnal s obdivuhodnou zrelosťou a moderátorom detailne opísal, aké pocity prežíval bezprostredne po drafte, pričom za hlavný dôvod nezáujmu klubov po debatách s trénerom označil svoju nižšiu výšku.Namiesto opúšťania sa však zvolil tvrdú drinu na ľade a do novej sezóny išiel s čistou hlavou. „Zobral som tú druhú možnosť. Hneď tá letná príprava bola veľmi dobrá a tá motivácia tam ma furt posúva dodnes. Chcem ukázať všetkým, že to tak nemalo byť,“ úprimne priznal odhodlaný obranca.Poslucháči sa detailne dozvedia aj o jeho presune zo Švédska do Ameriky, kde momentálne pôsobí v univerzitnej súťaži NCAA v drese Boston College. Luka Radivojevič vysvetľuje, prečo je pre neho táto cesta ideálna a aký obrovský rozdiel je medzi európskym prostredím a americkým školským systémom či samotným hokejom.„Hokej je opäť o level vyššie v každom aspekte. Väčšina hráčov pôjde buď do AHL alebo NHL, takže sa mi páči to konkurenčné prostredie,“ prezradil na margo americkej univerzitnej ligy.Okrem hokejových tém podcast prináša aj množstvo odľahčených a úsmevných momentov. Fanúšikovia sa napríklad dozvedia, akú kurióznu zdravotnú indispozíciu musel Luka Radivojevič nedávno riešiť. S úsmevom spomína na návštevu lekára, kde zistil mimoriadne prekvapivú a nepríjemnú diagnózu: „Zistili mi, že mám alergiu na zelené jablko.“Rozprávanie plynule prechádza aj k jeho spomienkam na detstvo strávené v hokejových šatniach po boku otca, pričom najviac mu v pamäti utkveli nezabudnuteľné chvíle pri zisku majstrovského titulu s Libercom.V záverečnej časti diskusie sa Luka Radivojevič vracia k svojim skúsenostiam z „osemnástok”. Zároveň opisuje obrovskú hrdosť a stres, ktoré prežíval pri prekvapivom povolaní do seniorského „áčka” po telefonáte od asistenta trénera Petra Frühaufa.Ak chcete zistiť, aký má vzťah k negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, prečo mu vyhovuje hra v presilovkách a ako bojuje s angličtinou i školskými povinnosťami v Spojených štátoch, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnosťou.

V najnovšej relácii Zo zákulisia politiky sme sa rozprávali s politilógom nielen o návšteve Roberta Fica v Moskve. Do Startitup prijal pozvanie Grigorij Mesežnikov, ktorý hovorí, že Slovensko by sa malo podľa neho už odstrihnúť od súčasného Ruska a Deň víťazstva nad fašizmom sa dal osláviť aj inak ako bilaterálnym stretnutím s Vladimirom Putinom.Okrem iného sa v relácii dozvieš prečo si politológ myslí, že predseda vlády vôbec do hlavného mesta Ruska vycestoval a prečo sa tak veľmi vyhýba návšteve Kyjeva. Mesežnikov tiež prehovoril o premiérovej rétorike politiky na štyri svetové strany a o tom či v aktuálnom rozložení síl v Európe niečo také môže fungovať.

Slovenský hokej v ňom má klenot, ktorý si poctivo brúsi svoju vlastnú cestu. Stále len 19-ročný obranca Luka Radivojevič prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK, kde ho vyspovedala moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný.Rozhovor odhaľuje zákulisie života jedného z najväčších defenzívnych talentov našej reprezentácie a poslucháčom ponúka nevšedný pohľad do hlavy mladého športovca, ktorý musí čeliť obrovským očakávaniam. Syn slávneho otca, bývalého hokejistu Branka Radivojeviča v ňom dokazuje, že už dávno nie je len nositeľom známeho priezviska a je pripravený pobiť sa o svoje miesto vo svetovom hokeji.Ústrednou témou pútavého rozhovoru bol vlaňajší draft do zámorskej NHL, v ktorom Lukovo meno prekvapivo nezaznelo. Hoci figuroval v preddraftových rebríčkoch, nakoniec si ho nevybral žiadny klub. Mladý obranca sa s touto situáciou vyrovnal s obdivuhodnou zrelosťou a moderátorom detailne opísal, aké pocity prežíval bezprostredne po drafte, pričom za hlavný dôvod nezáujmu klubov po debatách s trénerom označil svoju nižšiu výšku.Namiesto opúšťania sa však zvolil tvrdú drinu na ľade a do novej sezóny išiel s čistou hlavou. „Zobral som tú druhú možnosť. Hneď tá letná príprava bola veľmi dobrá a tá motivácia tam ma furt posúva dodnes. Chcem ukázať všetkým, že to tak nemalo byť,“ úprimne priznal odhodlaný obranca.Poslucháči sa detailne dozvedia aj o jeho presune zo Švédska do Ameriky, kde momentálne pôsobí v univerzitnej súťaži NCAA v drese Boston College. Luka Radivojevič vysvetľuje, prečo je pre neho táto cesta ideálna a aký obrovský rozdiel je medzi európskym prostredím a americkým školským systémom či samotným hokejom.„Hokej je opäť o level vyššie v každom aspekte. Väčšina hráčov pôjde buď do AHL alebo NHL, takže sa mi páči to konkurenčné prostredie,“ prezradil na margo americkej univerzitnej ligy.Okrem hokejových tém podcast prináša aj množstvo odľahčených a úsmevných momentov. Fanúšikovia sa napríklad dozvedia, akú kurióznu zdravotnú indispozíciu musel Luka Radivojevič nedávno riešiť. S úsmevom spomína na návštevu lekára, kde zistil mimoriadne prekvapivú a nepríjemnú diagnózu: „Zistili mi, že mám alergiu na zelené jablko.“Rozprávanie plynule prechádza aj k jeho spomienkam na detstvo strávené v hokejových šatniach po boku otca, pričom najviac mu v pamäti utkveli nezabudnuteľné chvíle pri zisku majstrovského titulu s Libercom.V záverečnej časti diskusie sa Luka Radivojevič vracia k svojim skúsenostiam z „osemnástok”. Zároveň opisuje obrovskú hrdosť a stres, ktoré prežíval pri prekvapivom povolaní do seniorského „áčka” po telefonáte od asistenta trénera Petra Frühaufa.Ak chcete zistiť, aký má vzťah k negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, prečo mu vyhovuje hra v presilovkách a ako bojuje s angličtinou i školskými povinnosťami v Spojených štátoch, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnosťou.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového videopodcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívneho hosťa, bývalého slovenského basketbalového reprezentanta Pavla Lošonského. Rodák z Pezinka ponúkol hlboký a úprimný pohľad na to, ako sa dá úspešne zvládnuť náročný prechod z profesionálneho športu do civilného života.Pavol Lošonský zdôraznil, že po zavesení tenisiek na klinec sa nechcel stať človekom, ktorý bude s odstupom rokov pri pive len spomínať na zašlú slávu, ale chcel tvoriť nové úspechy. Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, ako si svoju ďalšiu kariéru začal systematicky pripravovať už niekoľko rokov pred posledným súťažným zápasom a prečo takýto prístup odporúča každému aktívnemu športovcovi.Značná časť diskusie sa venuje jeho fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA, kam odišiel už ako osemnásťročný talentovaný mladík. Pavol Lošonský detailne opisuje nielen nutnosť trénovať angličtinu pre zvládnutie akademických testov, ale s odstupom času úprimne spomína aj na obrovskú facku, ktorú mu tamojší systém uštedril.Do zámoria letel s veľkým sebavedomím a presvedčením, ale rýchlo narazil. „Išiel som tam s nastavením, že budem tam dominovať, a potom človek príde na malú školu a zistí, že z dvanástich hráčov je tam trinásty,“ spomína na tvrdú realitu, ktorá ho však podľa jeho slov formovala nielen ako športovca, ale predovšetkým ako človeka. Smerom k mládeži zdôrazňuje nenahraditeľnosť univerzitného vzdelania a funkčnosť prepojenia štúdia so športom.Okrem amerického dobrodružstva bývalý pivot spomína aj na svoje európske klubové angažmány a mimoriadne rád sa vracia napríklad k zisku majstrovského titulu v anglickej lige s tímom Leicester Riders.V rozhovore sa však nevyhýba ani konštruktívnej kritike súčasného slovenského basketbalu. Upozorňuje na to, že domáca súťaž často neponúka mladým Slovákom dostatočný priestor na herný rozvoj, keďže 18-ťroční chlapci u nás mnohokrát len presedia kľúčové roky na lavičke pri zahraničných legionároch, kým ich americkí rovesníci zbierajú cenné skúsenosti na ihrisku.Mimoriadne inšpiratívnou pasážou diskusie bola aj transformácia 37-ročného Slováka do role „high-performance“ mentálneho kouča. Odkrýva, ako ho inšpirovala kniha o legendárnom koučovi Billovi Campbellovi a ako dnes prepája svet elitných športovcov so svetom úspešných podnikateľov.Svoje aktuálne poslanie pomáhať iným maximalizovať ich potenciál v podcaste vystihol úplne presne: „Pali, ty budeš ten jeden človek pre tých ľudí. Nielen pre športovcov, ale aj pre tých podnikateľov môžeš byť taký ten Robin za tou oponou a oni budú ten Batman.“Záver podcastu odhaľuje, že súťaživosť a posúvanie vlastných limitov v ňom po konci basketbalovej kariéry rozhodne nevyhasli. Pavol Lošonský dnes čelí novým extrémnym výzvam vo svete triatlonu a systematicky sa pripravuje na absolvovanie náročných pretekov Ironman, ku ktorým ho okrem iného priviedla aj inšpirácia legendárnym hokejistom Zdenom Chárom.Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových fanúšikov, ale aj skvelým návodom pre všetkých, ktorí hľadajú inšpiráciu, ako si udržať víťazné nastavenie mysle pri dosahovaní nových životných cieľov.

Cesta k úspechu nebola priamočiara. Obaja spolumajitelia prešli rokmi v korporátnom prostredí, kým sa rozhodli ísť vlastnou cestou „Nebolo to úplne priamočiare, že by sme si jedného dňa povedali, že chceme expandovať na medzinárodné trhy. Predchádzala tomu niekoľkoročná prax v rôznych korporátnych spoločnostiach," hovorí Róbert Palka, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. V súčasnosti firma vlastní výrobné závody v Šali a Sečovciach, pričom mesačná kapacita na proteínové tyčinky dosahuje 1,8 milióna kusov – a dopyt ju stále prevyšuje. Portfólio značky Gam´s zahŕňa raňajkové cereálie, kaše, cestoviny, proteínové tyčinky, čipsy aj funkčné nápoje. Ambícia je jasná – byť so zákazníkom od rána do večera. „Snažíme sa vývoj produktov prispôsobiť tak, aby sme dokázali uspokojiť celé portfólio. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sú zvyklosti v každej krajine iné," vysvetľuje R. Palka. Expanzia do 43 krajín nevznikla na základe strategického plánu, ale organicky – cez medzinárodné výstavy, konferencie a osobné kontakty. „Trhy si nevyberáme sami, skôr trhy si vyberajú nás," opisujú majitelia. Spomedzi nezvyčajných destinácií vyniká Maurícius, Singapur, Vietnam či Kostarika. Úspech na zahraničných trhoch si vyžiadal aj adaptáciu – od halal a košer certifikácií cez úpravy receptúr až po prepočítavanie nutričných hodnôt podľa miestnej legislatívy. Aktuálne výrobné kapacity nestačia pokryť dopyt, preto firma plánuje investíciu cez 2,5 milióna eur do novej tyčinkovej linky v Šali a viac ako 1 milión eur do modernizácie čipsovej výroby. „Nebol to plán – postaviť firmu takýchto rozmerov. Ale som za to veľmi vďačný," konštatuje Jozef Štefaňák, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. V prvom kvartáli tohto roka už firma vykázala tržby štyri milióny eur, čo naznačuje, že ročný plán 12 miliónov bude prekonaný. Okrem vlastnej značky Gam´s firma vyrába aj privátne značky. Firma stavia rast aj na schopnosti nájsť a udržať kvalitných zamestnancov – čo nie je v súčasnosti jednoduché. K náboru pristupuje pragmaticky: nehľadá hotových odborníkov, ale ľudí, ktorí chcú pracovať a sú ochotní sa učiť. Viac podrobností sa dozviete vo videorozhovore.

Platy politikov, starostov či úradníkov patria medzi témy, ktoré na Slovensku pravidelne vyvolávajú silné emócie. Na sociálnych sieťach sa pri nich často šíria zavádzajúce porovnania, nepresné čísla aj hoaxy o tom, kto zarába priveľa a či štát živí priveľa úradníkov. Kde sa končí oprávnená kritika a kde sa začína manipulácia? A čo o platoch exekutívy, samospráv aj fungovaní úradníckeho aparátu hovoria dáta? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a docentkou Katarínou Staroňovou z Ústavu verejnej politiky.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila, že sa na sociálnych sieťach opätovne objavila téma chemtrails. „Narazili sme napríklad na videá, ktoré majú naznačovať, ako presne nás práškujú. V skutočnosti sú založené na cloud seedingu z Malajzie, ktorým sa pokúsili zabrániť požiarom,“ povedala. Okrem toho sa podľa Frankovskej šíria aj rôzne infografiky, ktoré majú ukazovať údajné konkrétne zloženie chemtrails. Okrem bária, stroncia a lítia majú vraj obsahovať aj takzvaný chytrý prach.V kontexte platov politikov Frankovská upozornila aj na čerstvé zavádzajúce porovnanie platu premiéra Roberta Fica a primátora Bratislavy Matúša Valla. „Šíril sa najskôr textový príspevok, podľa ktorého Matúš Vallo podľa majetkového priznania za rok 2024 zarobil približne 95-tisíc eur, zatiaľ čo Robert Fico zarobil približne 66-tisíc eur. Tieto dve informácie samy osebe sú pravdivé,“ vysvetlila.Podľa nej však išlo o neúplné porovnanie. Pri príjme Roberta Fica totiž neboli započítané paušálne náhrady, ktoré v tom roku tvorili ďalších približne 67-tisíc eur ako príjem z verejnej funkcie, pričom navyše nejde o zdanený príjem. Aj takto podľa Frankovskej vznikajú virálne tvrdenia, ktoré síce pracujú s pravdivými údajmi, no vynechávajú dôležitý kontext.V druhej časti podcastu Katarína Staroňová z Ústavu verejnej politiky vysvetľovala, že platy starostov a primátorov sú pomerne striktne regulované. Prípadné navýšenie, ktoré schvaľuje zastupiteľstvo, pritom musí byť transparentne komunikované.V debate o konsolidácii verejných financií sa pomerne bežne opakuje tvrdenie, že Slovensko má priveľa úradníkov. Staroňová však upozorňuje, že dáta tomu nenasvedčujú. „Ak sa pozrieme na percento zamestnancov vo verejnom sektore z celkového počtu zamestnaných, OECD hovorí, že by to malo byť niekde na úrovni 18 až 21 percent, čo je aj priemer OECD. Slovensko sa v tomto priemere pohybuje, veľmi podobne sú na tom aj Česko a Maďarsko,“ uviedla.Za väčší problém považuje spôsob, akým sa na Slovensku nakladá s úradníckymi pozíciami po výmene vlády alebo ministra. Vlády podľa nej majú tendenciu meniť úradníkov vo veľkom, hoci legitímny spôsob personálnych zmien v štátnej službe má byť služobné hodnotenie.„Slovensko tak nefunguje, sme najpatronážnejšou krajinou v EÚ, čo znamená, že sa vymieňajú ľudia nezákonným spôsobom. Ja vyhodím ľudí len z toho dôvodu, že mám pocit, že nebudú voči mne lojálni – a musím zdôrazniť, že je to väčšinou pocit,“ povedala Staroňová.Dodala, že na Slovensku sa úradníci vyhadzujú nielen po zmene vlády, ale, bohužiaľ, aj po zmene ministra. Podľa nej je to výrazne v neprospech fungovania štátu ako takého.Po roku 2023 sa podľa nej fluktuácia ešte zintenzívnila. „Máme rezorty, kde je takmer stopercentná výmena na najvyšších riadiacich pozíciách. To, čo je oproti iným vládam iné, je, že každá vláda vymieňala ľudí, čo je nezdravé a je to najhoršie zo všetkých krajín v EÚ, ale táto vláda vymieňa oveľa viac. Máme rezorty, kde dochádza k vyše stopercentným výmenám, to znamená, že začínajú vymieňať aj vlastných úradníkov,“ uviedla Staroňová.Podľa nej tak nejde len o problém tradičnej výmeny ľudí po voľbách, ale o ešte hlbšiu nestabilitu, ktorá oslabuje kontinuitu riadenia štátu aj dôveru v profesionálnu štátnu službu.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poslanca Jána Ferenčáka mali napadnúť, Zuzane Petkovej z nadácie Zastavme korupciu zdemolovali auto, Slovensko môže prísť o eurofondy podobne ako Maďarsko, Najvyšší súd odsúdil útočníka na premiéra Juraja Cintulu na 21-ročný trest a novinky sú aj v prípade kauzy mamy Michala Šimečku Marte Šimečkovej. Okrem peny aktuálnych dní si pripomíname 30 rokov od vraždy Roberta Remiáša. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: STVR, TA3, TASR, TV JOJ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ján Lašák je meno, ktoré má v slovenskom hokeji obrovský cveng a automaticky sa spája so zlatými časmi našej reprezentácie. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK si za mikrofón k Marekovi Marušiakovi a Rasťovi Konečnému sadol práve tento legendárny brankár. Debata sa však ani zďaleka netočila len okolo nostalgických spomienok na úspechy z minulosti.Zlatý úspech mu síce navždy zmenil život, čo sám s úsmevom glosuje slovami, že vyhráte jeden turnaj a veziete sa na tom celý život, no jeho súčasná misia je upriamená predovšetkým na budúcnosť slovenského hokeja a výchovu talentov. Ústrednou témou tohto pútavého rozhovoru je projekt mládežníckych brankárskych kempov, ktorým sa Ján Lašák naplno venuje už ôsmy rok.Zaujímavosťou je, že tieto intenzívne sústredenia prebiehajúce v Dolnom Kubíne zďaleka nie sú len o pilovaní postoja či techniky v bránkovisku. Mladí brankári tam dostávajú komplexný servis, ktorý presahuje mantinely klziska. Od prednášok s finančným poradcom o fungovaní hypoték či inflácie až po večerné stolové hry na rozvoj rýchleho uvažovania a rozhodovania.Samotný Ján Lašák otvorene priznáva, že hlavnou motiváciou pre vznik tohto detailného programu bola jeho vlastná skúsenosť z mladosti, kedy po príchode do zámoria najviac cítil absenciu odborného mentorstva a nebol pripravený na mnohé nástrahy profesionálneho športu. Ako v rozhovore sympaticky prízvukuje: „V podstate nerobíme žiadnu vedu, robíme len to, aby tí chalani nerobili chyby, ktoré sme robili my.“Okrem detailov z výchovy novej generácie sa však v podcaste dostanete aj do špecifickej a pre bežného smrteľníka často bizarnej mysle hokejového brankára. Moderátori s Jánom Lašákom podrobne rozobrali známu poverčivosť strážcov svätyne, pričom padli aj vtipné historky o legendárnom Dominikovi Hašekovi či Lašákových vlastných úsmevných predzápasových rituáloch.Fanúšikovia psychológie športu dozaista ocenia úprimnú pasáž, v ktorej majster sveta z Göteborgu opisuje stav tzv. „flow“, teda absolútneho ponorenia sa do prítomného okamihu, keď brankár počas zápasu nevníma okolie a stopercentne sa sústredí výhradne na dianie pred sebou.Legendárny gólman detailne vysvetľuje svoju predzápasovú rutinu z aktívnej kariéry a to, ako si tento stav dokázal v hlave navodiť: „Hodinu a pol pred zápasom som začínal svoju prípravu, keď som prišiel skôr, tak som musel sedieť naboso na zemi a robením dýchacích cvičení som sa snažil dostať do seba ten flow.“Ak vás zaujíma, ako vidí Ján Lašák aktuálnu kvalitu slovenských brankárov v porovnaní so svetovou špičkou a prečo je nevyhnutné, aby domáce kluby prejavovali mladým maskovaným mužom oveľa väčšiu dôveru a vrážali do ich rozvoja viac priestoru, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnou jazdou.Pripravte sa na výbornú hokejovú nálož, v ktorej sa plynule prelína humor, tvrdá úprimnosť a hlboký odborný pohľad muža, ktorý si prešiel tými najťažšími aj najkrajšími hokejovými skúškami.

Keď sa pokazí auto, vždy som prvá s kľúčom v ruke a najviac špinavá od práce, hovorí v jedinom slovenskom rozhovore Sara Price.Sara Price je prvá Američanka, ktorá zvládla etapu na Dakare, a vôbec mimoriadna osobnosť. Pretekárka na všetkých možných aj zdanlivo nemožných vozidlách je centrom pozornosti pre svoje zručnosti, nezlomný mindset a pritom veľmi priateľské vystupovanie. Rozhovor so Sarou umožnila značka Defender, keďže práve v tíme Defender získala Sara so svojimi kolegami pódiové umiestnenie na Dakare.Defender OCTA a 14 brutálnych dní v púštiPredstavte si, že by ste 14 dní strávili v neúprosnej saudskoarabskej púšti, prešli 24 000 km, všade prach a technika posunutá až na hranicu možností. Práve z týchto podmienok sa v januári vrátila posádka tímu Defender, ktorá na legendárnej rely Dakar prepísala históriu v triede Stock, keď tri vozidlá Defender Dakar D7XR ovládli až 10 z 13 etáp a obsadili prvé tri miesta. Dnes tu máme česť privítať ženu, ktorá sedela v jednom z nich a vybojovala celkové druhé miesto.V roku 2019 prepísala dejiny ako šampiónka Score International Trophy Truck v režime "IronWoman", keď neuveriteľných 19 hodín v kuse sedela za volantom. Má aspoň 17 motokrosových titulov, medailu z XGames a víťazstvá na najťažších púštnych pretekoch, ako Mint 400 či Sonora Rally. Okrem toho ju môžete vidieť ako profesionálnu kaskadérku v Hollywoode, napríklad vo filme Jumanji alebo vo videoklipoch Lady Gaga.Rozhovor sme robili na diaľku medzi Bratislavou a Arizonou so sedemhodinovým časovým posunom. Zhováral sa Erik Stríž z portálu Autobazar.EU.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívnu hostku, bývalú slovenskú reprezentantku Nikolu Kováčikovú. Hoci má sympatická rozohrávačka len 27 rokov, po minulej sezóne sa rozhodla ukončiť svoju profesionálnu športovú kariéru a plynule prešla do civilného zamestnania v televíznom a športovom mediálnom biznise.Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, aké náročné je pre vrcholového športovca spraviť toto dôležité životné rozhodnutie a adaptovať sa na nové podmienky. Samotná hráčka svoj aktuálny postoj k možnému návratu na profesionálne palubovky zhrnula veľmi úprimne: „Ja si nikdy tie dvierka úplne nezatváram, ale áno, momentálne som tak nastavená, že som skončila s basketbalom.“Rozhovor prináša detailný pohľad na jej bohatú kariéru, ktorá bola tak trochu predurčená už jej rodinným zázemím, keďže jej mama je medailistka z majstrovstiev Európy a otec bývalý tréner ženskej reprezentácie. Napriek tomu, že si v mladosti vyskúšala atletiku aj individuálny tenis, deravé koše v jej DNA nakoniec zvíťazili. „Basket bol asi číslo 1 od začiatku a všetky ostatné športy som videla ako výbornú prípravu pomedzi,“ vysvetľuje v podcaste.Značná časť epizódy sa venuje aj jej fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA. Vďaka flexibilite pravidiel vystriedala počas štúdia až tri rôzne školy od Pennsylvánie po Kaliforniu. Nikola Kováčiková detailne opisuje nielen obrovskú hráčsku konkurenciu a šialené finančné zázemie v zámorí, ale s presahom do reality zdôrazňuje dôležitosť akademického vzdelania pre život po kariére.Okrem amerického dobrodružstva Nikola Kováčiková spomína aj na svoje európske klubové angažmány v Španielsku či v českej Ostrave a nezabúda ani na vzácne chvíle v slovenskom národnom drese. Pre vtedy 18-ročnú hráčku bolo podľa jej slov obrovskou školou a zážitkom zdieľať šatňu s legendami formátu Zuzany Žirkovej či Anny Jurčenkovej. V rozhovore s rešpektom zdôraznila: „Hrať proti hráčkam takého kalibru je niečo naozaj úžasné.“Záver podcastu odhaľuje jej súčasný, vysoko dynamický pracovný štýl, v ktorom na diaľku manažuje vysielacie práva pre zahraničnú spoločnosť zastupujúcu globálne značky zo zámorskej NHL či NBA. Zároveň sa sľubne udomácňuje v novej pozícii televíznej basketbalovej expertky.Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových nadšencov, ale aj skvelým návodom pre mladých športovcov, ako sa systematicky pripraviť na úspešný prechod do civilného života.

Dekáda za morom, prechod drsným univerzitným systémom a náročný boj o prežitie v nižších zámorských súťažiach. Keď sa pred uplynulou sezónou objavilo na súpiske Michaloviec meno Matúša Spodniaka, mnohí fanúšikovia slovenského hokeja spozorneli. Dnes už však dobre vedia, o koho ide.Dvadsaťosemročný útočník má za sebou mimoriadne vydarený ročník, v ktorom nasúkal úctyhodných 24 gólov. Ako odmenu si vyslúžil svoju vôbec prvú pozvánku do národného tímu. O svojej strastiplnej ceste, špecifikách amerického hokeja, ale aj o tom, prečo sa rozhodol opustiť Zemplín a zamieriť k našim západným susedom, otvorene porozprával v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Hoci je na reprezentačnej úrovni vo veku 28 rokov úplným nováčikom, z jeho hlasu cítiť zdravé sebavedomie vybudované ťažkými rokmi v Severnej Amerike. Matúš Spodniak v rozhovore pútavo približuje realitu amerických líg aj drsné prostredie ECHL, kde obliekal dres tímu Indy Fuel. Práve tam sa naučil, že hokejový život nie je pre padavky a človek si musí svoje miesto na ľade doslova vybojovať.Hokej na Slovensku ho preto po návrate v niektorých ohľadoch prekvapil. V podcaste sa s úsmevom pozastavuje nad prísnymi pravidlami našej najvyššej súťaže. Podľa jeho slov sa mu veľmi nepáči, že na Slovensku dostane hráč za bitku automaticky trest do konca zápasu, keďže v Amerike bol zvyknutý na úplne iný a voľnejší štýl riešenia konfliktov na ľade.Neštíti sa tak kedykoľvek zhodiť rukavice, hoci ako sám sebakriticky a vtipne dodáva, nie vždy to dopadne podľa predstáv. Zaspomínal si aj na moment, kedy ho súper nepríjemne zaskočil. „Raz sa mi stalo, že som zhodil rukavice a chalan bol ľavák. To som nečakal. Z ničoho nič to vymenil a dostal som dobrého šalátu. Učíme sa z chýb,“ rozosmial moderátorov otvoreným priznaním.Diskusia s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa však netočí len okolo pästných súbojov. Matúš Spodniak úprimne opisuje svoj príchod do Michaloviec, kam podľa vlastných slov išiel s malou dušičkou a s očakávaním, čo mu slovenský hokej vlastne prinesie. Výsledok prekonal všetky očakávania. Prišla skvelá sezóna z individuálneho hľadiska, drsná sedemzápasová semifinálová séria proti Nitre a napokon aj životný posun vpred.Poslucháči sa dozvedia exkluzívne detaily o tom, prečo jeho kroky teraz smerujú do českej extraligy a aké méty má pred sebou vo svojej sľubne rozbehnutej kariére. Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk a spoznajte silný príbeh hráča, ktorý si svoju cestu na výslnie musel tvrdo oddrieť. Okrem iného zistite aj to, ako sa rodák zo stredného Slovenska popasoval s typickým zemplínskym nárečím.

Vôňa čerstvo upečenej klobásy, rázne pokriky z tribúny, kde sa mieša taktika s ľudovou slovesnosťou. Nefalšovaná vášeň, ktorú často nevidíte ani v najvyšších profesionálnych ligách. Presne o tomto je náš regionálny futbal. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Striedame! privítali moderátori Julo a Muťo hosťa, ktorý má slovenský amatérsky futbal v malíčku.Do štúdia prijal pozvanie futbalový redaktor ŠPORT.sk a aktívny hráč tímu Hajskala Ráztočno Ivan Mriška. Ten hneď v úvode mimoriadne trefne zhrnul podstatu tohto športu na našich dedinách: „Typická nedeľa na dedine je kostol, krčma, futbal a zase krčma.“ Podľa Ivana Mrišku je futbal vo viacerých obciach jedinou formou socializácie a plní nesmierne dôležitú kultúrnu funkciu. Zároveň však dvíha varovný prst a upozorňuje na to, že tradičných klubov postupne ubúda.Rozhovor sa však veľmi rýchlo presunul od dedinskej romantiky k tvrdej realite a pálčivým problémom, akým je napríklad financovanie amatérskych tímov. Skúsený novinár otvorene hovorí o takzvaných „dobrodruhoch“, ktorí do regionálneho futbalu investujú vlastné peniaze, hoci ide o čisto stratovú záležitosť.S tým je spojený aj kontroverzný fenomén platenia hráčov v najnižších súťažiach. Z rozprávania určite prekvapí fakt, že niektorí lokálni manažéri sú schopní dať hráčovi za jeden jediný zápas v ôsmej lige aj dvesto či tristo eur, pričom dotyčný sa ani len nemusí ukázať na tréningoch.Tieto praktiky podľa Ivana Mrišku nenávratne rozbíjajú kabínu a ničia futbalovú kultúru v obciach, zatiaľ čo iné dediny sa snažia nedostatok peňazí a úbytok dorastu riešiť napríklad zlúčením s okolitými obcami pod spoločnou hlavičkou.Okrem napätých financií podcast ponúka aj úsmevné, ba až priam neuveriteľné historky z dedinských trávnikov, aké dokáže napísať len sám život. Ivan Mriška napríklad spomína na fascinujúci rozhovor s brankárom, ktorý sa do brány postavil v neskutočných 72 rokoch.Osobitnou kapitolou sú rozhodcovia, ktorí sa na dedinách často ocitajú pod obrovským tlakom emócií z tribún. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sa arbitri musia po vyhrotenom zápase doslova zamknúť v kabíne, prosiť o pomoc a čakať, kým dorazí polícia a bezpečne ich vyprevadí von. Dlhoročný redaktor dokonca spomenul aj extrémny incident, pri ktorom sa situácia vyhrotila natoľko, že divák vytiahol na zápase atrapu revolvera.Amatérsky futbal tak podľa Ivana Mrišku balansuje medzi vášňou, tradíciou a tvrdou realitou. Napriek problémom si však zachováva svoje jedinečné čaro, ktoré na profesionálnej úrovni často chýba. Ako vyzerá zákulisie regionálnych súťaží, prečo kluby zanikajú a čo všetko sa môže stať na dedinskom ihrisku? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Rast cien palív a regulačné obmedzenia vytvárajú tlak na dopravcov. Sektor čelí nedostatku hotovosti, rastúcim nákladom aj neistým dodávkam ropy. Stav ropnej núdze na Slovensku naďalej trvá, pričom vláda ponechala v platnosti limit tankovania na úrovni 400 eur na vozidlo do 19. apríla. Zároveň však zrušila zákaz exportu ropných produktov zo slovenskej rafinérie. Podľa dopravcov ide o čiastočné uvoľnenie pravidiel, ktoré však nerieši ich hlavný problém – obmedzený prístup k lacnejšiemu palivu. Pavol Piešťanský, prezident Česmad Slovakia situáciu označil za zlú až kritickú. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou upozornil, že kombinácia geopolitického napätia, regulačných zásahov a rastúcich vstupov vytvára pre dopravcov mimoriadne náročné prostredie. Zároveň zdôraznil, že slovenský trh má síce jedny z najnižších cien v regióne, no dopravcovia z nich nedokážu profitovať. Limit tankovania im totiž neumožňuje natankovať dostatočný objem paliva na dlhšie trasy. „Nedokážeme natankovať ani toľko, aby sme prešli trasu Bratislava – Košice a späť,“ uviedol. Situáciu zhoršuje aj rast ďalších nákladov. Okrem palív zdražujú pneumatiky, oleje či AdBlue. Súčasne rastie tlak na mzdy a investície do ekologických technológií, ktoré sú násobne drahšie. Dopravcovia tak čelia kumulácii faktorov, ktoré zásadne znižujú ich marže. Firmy reagujú optimalizáciou trás, obmedzovaním prázdnych jázd a prehodnocovaním kontraktov. Čoraz častejšie tiež odmietajú zákazky, pri ktorých nedokážu pokryť náklady. Problémom zostáva aj časový nesúlad medzi okamžitými výdavkami na palivo a úhradou faktúr, ktorá prichádza až o dva až tri mesiace. Viac si vypočujete v podcaste.

Umelá inteligencia prekoná najlepších programátorov sveta oveľa skôr, než sa čakalo. Kybernetickú bezpečnosť zasa čakajú šialené roky. AI totiž dokázala nájsť kritické zraniteľnosti aj v jadre systému Linux, ktoré bolo tri desaťročia považované za nepriestrelné.Vstupujeme do éry, kedy sa rovnováha medzi útočníkmi a obrancami v digitálnom priestore definitívne rozpadá. Jediným spôsobom, ako sa brániť bleskovým analýzam škodlivých kódov, bude nasadenie vlastnej obrannej umelej inteligencie. Okrem bezpečnostných výziev však Európa rieši aj otázku digitálnej suverenity. Viac ako polovica Európanov by rada vymenila služby od Googlu či Mety za domáce alternatívy, no narážajú na tvrdú realitu trhu.V novej časti podcastu PočúvAI sa dozviete aj detaily o masívnych únikoch zo spoločnosti Anthropic, ktoré odhalili existenciu modelu Claude Mythos – systému takého výkonného pri plánovaní útokov, že sa ho boja „vypustiť do sveta“ aj samotní vývojári. Reláciu moderujú Maroš Žofčin a Ján Trangel.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo experti posunuli termín ovládnutia softvérového vývoja strojmi na rok 2028.Ako AI nachádza diery v systémoch, ktoré ľudia považovali desaťročia za bezpečné.Prečo môže otvorený kód kvôli umelej inteligencii stratiť svoju bezpečnostnú výhodu.Čo prezradili uniknuté dokumenty o AI, ktorá je „príliš nebezpečná“ pre verejnosť.Prečo túžime po digitálnej suverenite, no nevieme sa odstrihnúť od amerických gigantov.Krátke správy: ChatGPT v systéme CarPlay, lobing OpenAI za superinteligenciu a zmeny v predplatnom Claude.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Bývalý slovenský reprezentant vo veľkom futbale Erik Jendrišek v najnovšom podcaste ŠPORT.sk otvorene približuje svoj prechod k malému futbalu, pričom hlavnou témou rozhovoru je blížiaci sa európsky šampionát v Bratislave. Dynamická hra piatich proti piatim na menšom priestore a množstvo streľby sú presne tie atribúty, ktoré rodeného útočníka okamžite oslovili, hoci sám priznáva, že taktická adaptácia na nové pravidlá nebola úplne jednoduchá.Diváci sa dozvedia, aké najväčšie záludnosti tento šport skrýva, pričom Erik Jendrišek upozorňuje najmä na prísny zákaz šmýkačiek a na diametrálne odlišné vnímanie autových vhadzovaní.Pri vysvetľovaní taktických rozdielov v rozhovore prináša výborný postreh: „Tu obzvlášť je to štandardka, kde rukou dohodíš až priamo pred bránku, čo je veľmi nebezpečné. Čiže veľakrát musíš rozlišovať to, či to stojí za to, aby lopta skončila v aute alebo nie, lebo v podstate aut je niekedy už skoro šanca.“Slovenský reprezentačný tím momentálne naberá hernú prax pod hlavičkou tímu Vlci v bratislavskej TOP lige, kde sa hráči z rôznych klubov postupne zohrávajú a čelia mimoriadne namotivovaným súperom. Okrem detailov zo samotnej prípravy či predstavenia usmievavého maskota Axela, ktorého meno vzišlo z hlasovania fanúšikov, sa v epizóde nevyhli ani téme ďalších hviezdnych mien.Erik Jendrišek totiž prezradil, že do tímu vytrvalo lanári aj svojho bývalého reprezentačného kolegu Juraja Kucku, ktorý je zároveň ambasádorom celého podujatia. Na otázku moderátora, či sa mu ho podarí presvedčiť, aby si na turnaji aj zahral, útočník s úsmevom odpovedá: „Lámeme ho stále. Samozrejme, všetci vieme, aké má Kuco kvality... Musím povedať, že aj on bol otvorený. Nezmietol to hneď zo stola, čo je pozitívne.“Zlatým klincom rozhovoru sú vysoké ambície pred domácim šampionátom, ktorý odštartuje už 27. mája a sľubuje až 52 zápasov európskej špičky. Erik Jendrišek hovorí o obrovskej motivácii využiť energiu z domácich tribún a zvládnuť zlomové štvrťfinále, po ktorom by sa otvorila cesta k medailovým bojom.Ak vás zaujíma, aká atmosféra panuje v kabíne pred týmto obrovským športovým sviatkom, aké sú prekvapivo dostupné ceny denných lístkov na bratislavský šampionát, alebo prečo útočník prirovnáva zakázané šmýkačky k slovám legendárneho Paola Maldiniho, tento diel podcastu na ŠPORT.sk si rozhodne nenechajte ujsť.

Z hokejového pekla až na prah extraligového sna. Skalický hokej prežil v nedávnom období mimoriadne náročné časy, no dnes je v kráľovskom meste všetko inak. Klub zo Záhoria po náročnom lete, keď reálne hrozil jeho koniec, opanoval základnú časť druhej najvyššej slovenskej súťaže a po dlhých desiatich rokoch zabojuje o návrat medzi extraligovú elitu.O tejto tŕnistej ceste nahor, ale aj o špecifikách a problémoch súčasného slovenského hokeja, sa v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu rozprávali moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s výnimočnou dvojicou hostí. Pozvanie do štúdia prijali otec a syn, hlavný tréner HK Skalica Juraj Jurík st. a jeden z ofenzívnych lídrov tímu Juraj Jurík ml.Úvod rozhovoru patril práve mimoriadne turbulentnému letu v Skalici. Klub sa podľa slov hostí skladal doslova na poslednú chvíľu a prvotným cieľom bolo vôbec stabilizovať situáciu a byť konkurencieschopný.Postupom času sa však mužstvo, postavené na skúsenom jadre a vhodne doplnené, začalo výsledkovo dvíhať a ambície sa prirodzene menili. Zo snahy o záchranu sa stala snaha o play-off, neskôr o najlepšiu štvorku a napokon víťazstvo v základnej časti.Veľká časť diskusie sa venovala aj tomu, čo stálo za nečakaným úspechom Skalice. Hlavný kouč Juraj Jurík st. zdôraznil najmä hernú identitu tímu a psychologické nastavenie kabíny: „Dnes pracujeme s tým, že mužstvo sa naučilo vyhrávať. Má vieru a to si myslím, že pre vstup do baráže je veľmi dôležité. Veríme si, máme rešpekt, ale nemáme strach.“Mimoriadne zaujímavý pohľad ponúkla aj téma skladby kádra. Skalica podľa trénera ťažila zo skúseností, no zároveň potrebovala do tímu doplniť rýchlosť a energiu mladších hráčov. Dôležitú úlohu zohrali aj hokejisti, ktorí inde nedostali dostatočný priestor, no v Skalici sa dokázali presadiť a vytvoriť funkčný celok.Okrem detailného mapovania skalickej cesty za úspechom a rozoberania unikátnej dynamiky vzťahu otca na striedačke a syna na ľade, podcast prináša aj mimoriadne otvorenú a kritickú diskusiu o samotnom formáte baráže. Juraj Jurík ml. otvorene pomenoval jej najväčší problém z pohľadu prvoligového klubu. „Vnímam to tak, že je to proste ochrana extraligových klubov. To je realita,“ zdôraznil. Zároveň však zaznelo, že aktuálny formát je v niektorých aspektoch spravodlivejší než v minulosti.Skúsený útočník, ktorý si pamätá aj iné hokejové časy, sa zároveň hlbšie zamýšľa nad nedostatkom priestoru pre mladých hráčov strednej generácie v slovenskom hokeji.Upozorňuje na meniacu sa dobu, v ktorej hokejisti dozrievajú oveľa neskôr: „Dnes je to možno tak, že tí hráči dozrievajú neskôr, až v 24 alebo 25 rokoch. Už to nie je tak, že v osemnástich. Ak máte kvalitného hráča v 18 alebo 19 rokoch, tak si myslím, že má na to ísť niekde do zámoria a ide preč.“Pokiaľ chcete zistiť, ako naozaj funguje chémia v kabíne Skalice, prečo je podľa hostí náročné etablovať mladíkov do A-tímu v súčasnom tlaku na výsledky či z akého dôvodu chýbajú kvalitní slovenskí hráči strednej generácie, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu by ste si nemali nechať ujsť.

Kultúra bola zásadnou súčasťou nacistickej mocenskej stratégie, naprieč územím, ktoré sa dostalo pod vplyv tretej ríše, vrátane vojnového slovenského štátu. Prekvapivo však nacistický vplyv na kultúru na Slovensku zostal dlho na pokraji záujmu historikov. To sa dnes mení. V týchto mesiacoch prebieha výskum pod vedením historika Miloslava Szabóa, ktorý vychádza z podrobného štúdia nemeckých archívov Ministerstva zahraničných vecí a Spolkového archívu. Tento výskum onedlho vyjde aj v knižnej podobe pod názvom „Nacistická soft-power vo vzťahu k vojnovému slovenskému štátu v rokoch 1939 – 1945: Deravá hegemónia.“ Ako fungovala nacistická kultúrna diplomacia? Čo boli hlavné „prevodné páky“ v systéme kolaborácie s nacistami v kultúrnej oblasti? A možno hovoriť o rezistencii voči nemeckému tlaku? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom a germanistom Miloslavom Szabóom, z Katedry germanistiky, nederlandistiky a nordistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami antisemitizmu a katolicizmu na Slovensku a v Rakúsku v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a desiatok odborných štúdií doma i v zahraničí. Okrem dobre známej knihy Klérofašisti, najnovšie publikoval na tému fašizácie kresťanského nacionalizmu a sociálneho katolicizmu na Slovensku v rokoch 1939 – 1942. Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hokejové prostredie prináša situácie, ktoré v žiadnej metodickej príručke nenájdete a nevymyslí ich ani ten najkreatívnejší scenárista. V najnovšej epizóde podcastu suSPEAK doplnil moderátorskú dvojicu Marek Marušiak a Rasťo Konečný muž mnohých športových tvárí, a to Matúš Krutý. Šéf športového spravodajstva STVR, dlhoročný komentátor a zároveň tréner mládeže poodhalil zákulisie televíznej aj trénerskej práce.V otvorenej a uvoľnenej debate sa poslucháči dozvedia, ako vyzerá realita priamych prenosov, ktoré sa často môžu v priebehu pár sekúnd zmeniť na nečakaný boj s okolnosťami. Matúš Krutý s humorom spomína na situácie, keď musel komentovať zápas napriek vážnym zdravotným problémom či zvládať nečakané technické komplikácie počas vysielania.Moderátori otvorili aj tému improvizácie v priamom prenose. Príkladom je moment, keď počas neplánovanej situácie padol gól a komentátor musel ihneď reagovať bez štandardnej prípravy. Práve takéto momenty podľa Matúša Krutého ukazujú, aké dôležité sú pokoj, skúsenosti a schopnosť rýchlo sa zorientovať.Nechýbajú ani spomienky na stresujúce situácie mimo samotného zápasu. Šéf športového spravodajstva STVR s dávkou sebairónie opisuje moment, keď takmer zmeškal ranný živý vstup: „Zobudil som sa na to, ako mi niekto zvoní a hovorí: ‚Matúš, kde si?‘ Pozrel som na hodiny, 6:04...“Rozhovor sa však postupne presúva aj k vážnejším témam. Veľký priestor dostáva práca s mládežou, ktorej sa Matúš Krutý venuje ako tréner hokejbalového HK Vajnory. Otvorene pomenúva jeden z najväčších problémov dnešného športu, a to tlak rodičov na deti. Podľa neho práve prehnané ambície často brzdia prirodzený rozvoj mladých hráčov a narúšajú autoritu trénera.Poslucháči sa dozvedia, aké náročné je pracovať s detskou psychikou v prostredí, kde dieťa dostáva rozdielne pokyny z lavičky a z tribúny. Téma rodičov na tréningoch či zápasoch tak dostáva konkrétny pohľad priamo z praxe.Záver rozhovoru patrí curlingu. Športu, ktorému sa skúsený novinár venuje nielen ako komentátor, ale aj ako aktívny hráč. V diskusii približuje jeho špecifiká, taktické nároky aj fyzickú stránku, ktorá je často verejnosťou podceňovaná. Nechýba ani zaujímavý detail o tradícii, ktorá je pre tento šport typická. „V pravidlách je napísané, že víťaz pozýva po zápase zdolaného na drink,“ prezradil s humorom.Výborná chémia medzi moderátormi a hosťom zaručuje, že sa pri počúvaní nebudete nudiť ani sekundu. Okrem úsmevných príhod z televízneho prostredia ponúka rozhovor aj autentický pohľad na fungovanie športových médií, prácu s mládežou a zákulisie menej populárnych športov.Ak hľadáte kombináciu humoru, zákulisných informácií a úprimných názorov na súčasný šport, najnovší diel podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Matúšom Krutým by ste rozhodne nemali vynechať.

Dve ceny a limity na tankovanie nafty. Od dnes platia na našich čerpačkách nové pravidlá. Autá a nákladiaky s domácimi ešpézetkami zaplatia za liter nafty priemerne euro 55 centov, zahraničné euro 83 centov. Okrem zastropovanej ceny nafty, platí aj limit maximálneho tankovania 400 litrov. Ceny benzínu sú pre všetkých rovnaké a stoja približne euro 57 centov na liter.Žiaden mimoriadny a skokový rast cien však zatiaľ ani pre vojnu v Iráne nenastal. Je rozhodnutie vlády zaviesť dvojité ceny za naftu správne? Ako inak sa dá brániť tankovacej turistike? A bude vôbec nafty dostatok? Bude dosť ropy, ak Slovnaft čerpá naše núdzové zásoby? Je správne že sa Európska únia definitívne odstrihne od ruskej ropy, vrátane Slovenska, keď nám o rok vyprší výnimka? Odkiaľ a za koľko sem inú ropu dostaneme?Braňo Závodský sa rozprával poslancom parlamentu za stranu Sloboda a solidarita a členom hospodárskeho výboru Národnej rady Karolom Galekom.

Rebel z Hlasu Ján Ferenčák je definitívne z kola von. Okrem podozrení z neprimeraného majetku má najnovšie na krku aj vyhadzov z Hlasu. Prokuratúra jeho firme nedávno zaistila pozemky v Kežmarku.Kým strana hovorí o znepokojení z jeho pôsobenia, Ferenčák vyťahuje ťažký kaliber. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok proti nemu vraj spustil politické hry a chce poslanca kriminalizovať.Čo to ale znamená pre parlament? Postarala sa strana o to, že v národnej rade bude koalícii chýbať ďalší Hlas? A budú vôbec teraz vedieť schvaľovať zákony?Viac o parlamentných počtoch, ale aj o Ferenčákovej osobe nám vysvetlí vedúci politického oddelenia v Aktualitách Martin Sliz.