Podcasts about okrem

Aj vy ste si už niekedy dali predsavzatie pridať do jedálnička potraviny so zdravotným benefitom? Našou hostkou bola Martina Cibirová, ktorá pokračuje v tradícii pečenia bezkvasového chleba známeho zo židovského sviatku Pesach a z príbehu odchodu Izraelitov z Egypta. Porozprávala o tom, ako sa maces kedysi piekol pre židovské obce, ako sa stal diétnym pečivom a čo všetko sa musí stať, kým sa z múky a vody stane tenký, chrumkavý plátok, po ktorom už siahame nielen vtedy, keď nás trápi žáludok, či trávenie. Okrem toho bola debata o rodinnom podnikaní a vypýtali sme si aj zopár kulinárskych tipov. | Hosť RRZ: To najlepšie (REPRÍZA). | Hosť: Martina Cibirová. | Moderuje: Michal Herceg. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Vyštudoval VŠMU, po ktorej sa stal členom Poetického súboru Novej scény. Po štyroch rokoch nastúpil do SND, kde pôsobí dodnes, teda už viac, ako 45 rokov. Okrem divadla je známy aj z televízie. Hral v mnohých inscenáciách, seriáloch a filmoch. | Hosť: Jozef Vajda (herec). | Repríza z 12. 01. 2026. | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Bývalý nominant Smeru v pozícii šéfa Finančnej správy SR František Imrecze dnes vypovedal na súde v kauze Očistec. Vyjadril sa však iba ku skutku, z ktorého je sám obžalovaný. Na rozdiel od iných prípadov, tentoraz sa ku korupcii nepriznal. Svedectvo voči Tiborovi Gašparovi, ktoré ho usviedča z účasti na poradách organizovanej zločineckej skupiny, sa tak iba čítalo v podobe, v akej Imrecze vypovedal na polícii.Akú môže mať František Imrecze motiváciu mlčať? Bude vypovedať ešte raz a bude jeho svedectvo rozhodujúce? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas odpovedá Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu.Okrem iného vysvetľuje, či Imrecze mal byť dokonca smeráckym nominantom na ministra financií, a blízky človek Roberta Kaliňáka.Nahrával Peter Hanák.

Víkendové 3. kolo futbalovej Niké ligy ponúklo len 4 stretnutia, ale ani teraz nemali fanúšikovia núdzu o množstvo zaujímavých momentov. Okrem toho má najvyššia slovenská futbalová liga prvú trénerskú obeť. Viac sa dozviete v 96. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.INFORMÁCIA o konci trénera Juraja Jarábka v MFK Dukla Banská Bystrica prišla až po natočení tejto epizódy. V nej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s bývalým futbalovým brankárom Jurajom Hajdúchom.Okrem súboja FC Spartak Trnava s Banskou Bystricou (3:0) sme sa venovali aj famóznemu vstupu MFK Skalica do sezóny, výkonnostnej kríze MŠK Žilina, ako aj dianiu vo víkendovom stretnutí v Michalovciach či dominantnému triumfu Podbrezovej v Ružomberku.

Bývalý nominant Smeru v pozícii šéfa Finančnej správy SR František Imrecze dnes vypovedal na súde v kauze Očistec. Vyjadril sa však iba ku skutku, z ktorého je sám obžalovaný. Na rozdiel od iných prípadov, tentoraz sa ku korupcii nepriznal. Svedectvo voči Tiborovi Gašparovi, ktoré ho usviedča z účasti na poradách organizovanej zločineckej skupiny, sa tak iba čítalo v podobe, v akej Imrecze vypovedal na polícii.Akú môže mať František Imrecze motiváciu mlčať? Bude vypovedať ešte raz a bude jeho svedectvo rozhodujúce? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas odpovedá Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu.Okrem iného vysvetľuje, či Imrecze mal byť dokonca smeráckym nominantom na ministra financií, a blízky človek Roberta Kaliňáka.Nahrával Peter Hanák.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=ziarovsky&utm_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Christian Heitmann sa rozprávajú o aktuálnom dianí na rusko-ukrajinskom fronte a novej vlne dronových a raketových útokov. Ako sa zapája Turecko do diania na Ukrajine a čo možno očakávať od novej tureckej aliancie s Pakistanom a Saudskou Arábiou? Čím pripomína Bagdadský pakt z obdobia studenej vojny a proti komu je namierený tentokrát? Okrem toho sa pozrieme na nový vývoj vo vojne na Ukrajine. Dokázali nájsť Rusi slabé miesto v ukrajinskom zásobovaní? Čo očakáva Ukrajina od útokov na sklady spoločnosti Wildberries v Rusku a aký dopad majú ruské útoky na ukrajinské prístavy? Vyplatilo sa Ukrajincom ťaženie proti ruským lodiam v Azovskom mori a kto zaplatí cenu za obmedzený vývoz obilia? Na záver sa pozrieme na najnovšie diskusie o licenčnej výrobe rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot. Čo bráni Ukrajincom v tom, aby spustili domácu výrobu rakiet a prečo má obavy americký zbrojný priemysel?

Víkendové 3. kolo futbalovej Niké ligy ponúklo len 4 stretnutia, ale ani teraz nemali fanúšikovia núdzu o množstvo zaujímavých momentov. Okrem toho má najvyššia slovenská futbalová liga prvú trénerskú obeť. Viac sa dozviete v 96. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.INFORMÁCIA o konci trénera Juraja Jarábka v MFK Dukla Banská Bystrica prišla až po natočení tejto epizódy. V nej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s bývalým futbalovým brankárom Jurajom Hajdúchom.Okrem súboja FC Spartak Trnava s Banskou Bystricou (3:0) sme sa venovali aj famóznemu vstupu MFK Skalica do sezóny, výkonnostnej kríze MŠK Žilina, ako aj dianiu vo víkendovom stretnutí v Michalovciach či dominantnému triumfu Podbrezovej v Ružomberku.

Brankárska legenda, dvojnásobný držiteľ prestížnej Jennings Trophy a muž, ktorý si v zámorí vybudoval obrovské meno. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol po druhýkrát bývalý slovenský reprezentačný brankár Jaroslav Halák, ktorý si v NHL obliekol dresy Bostonu Bruins, Montrealu Canadiens, St. Louis Blues či New Yorku Islanders.Moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrali jeho súčasný život po kariére, elektrizujúce spomienky na play-off v Montreale, ale aj zákulisie dlhej cesty, ktorú v najlepšej lige sveta absolvoval. Rozhovor prináša uvoľnený pohľad na hokej z pozície človeka, ktorý si momentálne plnými dúškami užíva zaslúžený športový dôchodok.Hoci slávny bratislavský rodák už zhruba tri roky nestál v bránkovisku, onedlho ho čaká veľký a ostro sledovaný návrat. Dôvodom je pripravovaný exhibičný zápas „Posledné striedanie“ legendárneho slovenského obrancu Zdena Cháru. Jaroslav Halák s úsmevom priznáva, že hoci ide o priateľský rozlúčkový duel, ako brankár sa musí pripraviť a odkrútiť si zopár tréningov, pretože exhibície plné nájazdov a prečíslení bývajú pre gólmanov bez formy mimoriadne kruté.Okrem jednorazovej prípravy na exhibíciu sa Jaroslav Halák v súčasnosti naplno venuje rodine na americkom kontinente, najmä 10-ročnému synovi a dcére, ktorí takisto prepadli kúzlu hokeja. Bývalý špičkový brankár sa snaží deťom odovzdávať cenné rady na ľade, pričom občas dochádza k úsmevným situáciám, keď mu mladá generácia pri jeho usmerneniach oponuje.Pri výchove mladých hokejistov často s nadhľadom prízvukuje jedno dôležité a rokmi overené pravidlo: „Vždy hovorím brankárom: ‚Nikdy never svojim obrancom ani útočníkom, keď vyvážajú puk spoza bránky, lebo z nejakého dôvodu ho chcú nahrávať krížom cez stred.‘“Od rodinného života sa debata prirodzene presunula k bilancovaniu jeho vlastnej hviezdnej dráhy. Jaroslav Halák zaspomínal na svoje začiatky a dotkol sa aj obrovského tlaku v hokejovom meste, akým je Montreal, fantastických spomienok na tamojšiu fanúšikovskú atmosféru a nezabudnuteľného momentu zo súčasného obdobia, keď pred zápasom play-off NHL z tejto sezóny viedol pochod s horiacou fakľou v ikonickej hale Bell Centre.Nevyhli sa však ani téme samotného záveru jeho aktívnej profesionálnej dráhy. Netajil sa tým, že na sklonku kariéry ho hnala vpred najmä magická hranica 300 víťazstiev v základnej časti NHL. Práve to bol primárny dôvod, prečo v posledných rokoch na voľnom hráčskom trhu preferoval kratšie ročné kontrakty s vidinou, že tento vzácny míľnik nakoniec definitívne pokorí. „Pre mňa bolo tých 300 víťazstiev métou, pre ktorú som to robil, a hoci som na ňu nakoniec nedosiahol, pokus tam bol,“ zhodnotil úprimne a bez kúska trpkosti.Debata v štúdiu sa presunula aj k špekuláciám ohľadom jeho možného pôsobenia v drese bratislavského Slovana pred koncom kariéry, ktoré objektívne objasnil. Rozsiahly priestor v príjemnej diskusii dostal aj jeho triezvy pohľad na súčasnú mladú generáciu slovenských brankárov, draftové úspechy Juraja Slafkovského a celkový progres domáceho hokeja.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka nesmierne otvorený rozhovor s jednou z najvýraznejších postáv našej modernej hokejovej histórie. Odhaľuje nielen silné spomienky na vrcholy a tlak v zámorskej NHL, ale pripomína aj to, že za každou výnimočnou kariérou stojí aj trpezlivosť, pokora a v neposlednom rade dôležitá podpora najbližšej rodiny.

Program s autorskou dvojicou Daniel Baláž a Pavol Hubinák. Zábava, recesia, glosovanie aktuálnych udalostí a atypická hudobná dramaturgia. Pravidelné rubriky a interakcia s poslucháčmi. Čokoľvek, čo nečakáte.

Brankárska legenda, dvojnásobný držiteľ prestížnej Jennings Trophy a muž, ktorý si v zámorí vybudoval obrovské meno. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol po druhýkrát bývalý slovenský reprezentačný brankár Jaroslav Halák, ktorý si v NHL obliekol dresy Bostonu Bruins, Montrealu Canadiens, St. Louis Blues či New Yorku Islanders.Moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrali jeho súčasný život po kariére, elektrizujúce spomienky na play-off v Montreale, ale aj zákulisie dlhej cesty, ktorú v najlepšej lige sveta absolvoval. Rozhovor prináša uvoľnený pohľad na hokej z pozície človeka, ktorý si momentálne plnými dúškami užíva zaslúžený športový dôchodok.Hoci slávny bratislavský rodák už zhruba tri roky nestál v bránkovisku, onedlho ho čaká veľký a ostro sledovaný návrat. Dôvodom je pripravovaný exhibičný zápas „Posledné striedanie“ legendárneho slovenského obrancu Zdena Cháru. Jaroslav Halák s úsmevom priznáva, že hoci ide o priateľský rozlúčkový duel, ako brankár sa musí pripraviť a odkrútiť si zopár tréningov, pretože exhibície plné nájazdov a prečíslení bývajú pre gólmanov bez formy mimoriadne kruté.Okrem jednorazovej prípravy na exhibíciu sa Jaroslav Halák v súčasnosti naplno venuje rodine na americkom kontinente, najmä 10-ročnému synovi a dcére, ktorí takisto prepadli kúzlu hokeja. Bývalý špičkový brankár sa snaží deťom odovzdávať cenné rady na ľade, pričom občas dochádza k úsmevným situáciám, keď mu mladá generácia pri jeho usmerneniach oponuje.Pri výchove mladých hokejistov často s nadhľadom prízvukuje jedno dôležité a rokmi overené pravidlo: „Vždy hovorím brankárom: ‚Nikdy never svojim obrancom ani útočníkom, keď vyvážajú puk spoza bránky, lebo z nejakého dôvodu ho chcú nahrávať krížom cez stred.‘“Od rodinného života sa debata prirodzene presunula k bilancovaniu jeho vlastnej hviezdnej dráhy. Jaroslav Halák zaspomínal na svoje začiatky a dotkol sa aj obrovského tlaku v hokejovom meste, akým je Montreal, fantastických spomienok na tamojšiu fanúšikovskú atmosféru a nezabudnuteľného momentu zo súčasného obdobia, keď pred zápasom play-off NHL z tejto sezóny viedol pochod s horiacou fakľou v ikonickej hale Bell Centre.Nevyhli sa však ani téme samotného záveru jeho aktívnej profesionálnej dráhy. Netajil sa tým, že na sklonku kariéry ho hnala vpred najmä magická hranica 300 víťazstiev v základnej časti NHL. Práve to bol primárny dôvod, prečo v posledných rokoch na voľnom hráčskom trhu preferoval kratšie ročné kontrakty s vidinou, že tento vzácny míľnik nakoniec definitívne pokorí. „Pre mňa bolo tých 300 víťazstiev métou, pre ktorú som to robil, a hoci som na ňu nakoniec nedosiahol, pokus tam bol,“ zhodnotil úprimne a bez kúska trpkosti.Debata v štúdiu sa presunula aj k špekuláciám ohľadom jeho možného pôsobenia v drese bratislavského Slovana pred koncom kariéry, ktoré objektívne objasnil. Rozsiahly priestor v príjemnej diskusii dostal aj jeho triezvy pohľad na súčasnú mladú generáciu slovenských brankárov, draftové úspechy Juraja Slafkovského a celkový progres domáceho hokeja.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka nesmierne otvorený rozhovor s jednou z najvýraznejších postáv našej modernej hokejovej histórie. Odhaľuje nielen silné spomienky na vrcholy a tlak v zámorskej NHL, ale pripomína aj to, že za každou výnimočnou kariérou stojí aj trpezlivosť, pokora a v neposlednom rade dôležitá podpora najbližšej rodiny.

Dnes sme sa vybrali do prírody. Práve k turistike a spoznávaniu flóry a fauny už odmalička inklinuje náš dnešný hosť. Okrem turistiky a hubárčenia rád fotí a objekt si vybral naozaj zaujímavý. Ján Chládok je fotografom denných druhov motýľov, ktoré sa vyskytujú na území Slovenska. | Hosť RRZ: To najlepšie (REPRÍZA). | Hosť: Ján Chládok. | Moderuje: Juraj Turis. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

(3.8.2026) Po mužskej Tour de France sa rozbehla aj tá ženská a profil napovedá, že pôjde o veľké divadlo. Okrem toho sme sa pozreli aj na Remcov remcord (rekord) na Klasike San Sebastian a tiež preteky Okolo Dánska, kde bol Lukáš Kubiš, v sprievode bratov Kopeckých, druhý za večne druhým víťazom Van Aertom. Hosťom dnešného podcastu bol Vojtěch Jírovec z VeloFokus podcastu ČT Sport. Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Začínal s futbalom v domácom Bardejove, vyskúšal si akadémiu anglického tímu Bristol City, no napokon svoje uplatnenie našiel pod strechou haly. Do najnovšej epizódy videopodcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie súčasný šéf slovenského futsalu Norbert Sališ.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil aktuálny stav tohto dynamického športu na Slovensku. Okrem ambícií národného tímu a úspechov klubovej scény však neváhal otvoriť aj takzvané „Pandorine skrinky“, ktoré dlhodobo rezonujú v športových kuloároch a o ktorých sa často hovorí len pošepky.Hoci je futsal na Slovensku často v tieni klasického futbalu, jeho úroveň sa podľa Sališa podarilo po funkcionárskej aj finančnej stránke stabilizovať. Národný tím má smelé plány zabojovať o miestenku na svetovom šampionáte, zatiaľ čo na klubovej úrovni robí fantastickú reklamu Lučenec. Ten dokáže s minimálnym rozpočtom konkurovať v Lige majstrov aj takým gigantom, akým je slávna Barcelona, čím dokazuje, že za relatívne málo peňazí sa dá robiť mimoriadne kvalitný šport a prestížna šou.Témou rozsiahlej diskusie bol aj vzťah futsalu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), pod ktorého hlavičku hnutie patrí. Sališ otvorene priznal, že spolupráca v minulosti vôbec nefungovala a halový šport bol dlhodobo na vedľajšej koľaji. „Každý z futbalu sa dvadsať rokov, pekne povedané, vykašľal na futsal. Prístup bol v štýle: ‚Tu buďte, robte si vo svojej kancelárii ten futsal a buďte radi, že vám niečo vyhodíme, len nás neotravujte,‘“ opísal historickú frustráciu z ignorovania zo strany futbalových štruktúr.Emočne ostrá debata sa však rozprúdila aj pri porovnávaní futsalu s populárnym malým futbalom. Sališ zdôraznil priepastný rozdiel medzi týmito dvoma odvetviami. Kým futsal je podľa neho prísne výkonnostný šport s dlhodobými desaťmesačnými súťažami, prísnou infraštruktúrou a kategóriami, malý futbal vníma skôr ako voľnočasovú aktivitu zameranú na krátkodobé turnaje pre partičky kamarátov.Práve v boji o hráčov a pri prezentácii športu verejnosti dochádza medzi týmito tábormi k výrazným trecím plochám. „Ak niekto príde do haly, zoberie si futsalovú loptu, hrajú štyria na jedného podľa futsalových pravidiel a povie, že hráme malý futbal, s tým sa ja osobne veľmi nestotožňujem,“ vyjadril sa kriticky.

Začínal s futbalom v domácom Bardejove, vyskúšal si akadémiu anglického tímu Bristol City, no napokon svoje uplatnenie našiel pod strechou haly. Do najnovšej epizódy videopodcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie súčasný šéf slovenského futsalu Norbert Sališ.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil aktuálny stav tohto dynamického športu na Slovensku. Okrem ambícií národného tímu a úspechov klubovej scény však neváhal otvoriť aj takzvané „Pandorine skrinky“, ktoré dlhodobo rezonujú v športových kuloároch a o ktorých sa často hovorí len pošepky.Hoci je futsal na Slovensku často v tieni klasického futbalu, jeho úroveň sa podľa Sališa podarilo po funkcionárskej aj finančnej stránke stabilizovať. Národný tím má smelé plány zabojovať o miestenku na svetovom šampionáte, zatiaľ čo na klubovej úrovni robí fantastickú reklamu Lučenec. Ten dokáže s minimálnym rozpočtom konkurovať v Lige majstrov aj takým gigantom, akým je slávna Barcelona, čím dokazuje, že za relatívne málo peňazí sa dá robiť mimoriadne kvalitný šport a prestížna šou.Témou rozsiahlej diskusie bol aj vzťah futsalu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), pod ktorého hlavičku hnutie patrí. Sališ otvorene priznal, že spolupráca v minulosti vôbec nefungovala a halový šport bol dlhodobo na vedľajšej koľaji. „Každý z futbalu sa dvadsať rokov, pekne povedané, vykašľal na futsal. Prístup bol v štýle: ‚Tu buďte, robte si vo svojej kancelárii ten futsal a buďte radi, že vám niečo vyhodíme, len nás neotravujte,‘“ opísal historickú frustráciu z ignorovania zo strany futbalových štruktúr.Emočne ostrá debata sa však rozprúdila aj pri porovnávaní futsalu s populárnym malým futbalom. Sališ zdôraznil priepastný rozdiel medzi týmito dvoma odvetviami. Kým futsal je podľa neho prísne výkonnostný šport s dlhodobými desaťmesačnými súťažami, prísnou infraštruktúrou a kategóriami, malý futbal vníma skôr ako voľnočasovú aktivitu zameranú na krátkodobé turnaje pre partičky kamarátov.Práve v boji o hráčov a pri prezentácii športu verejnosti dochádza medzi týmito tábormi k výrazným trecím plochám. „Ak niekto príde do haly, zoberie si futsalovú loptu, hrajú štyria na jedného podľa futsalových pravidiel a povie, že hráme malý futbal, s tým sa ja osobne veľmi nestotožňujem,“ vyjadril sa kriticky.

Rada Fondu na podporu umenia včera stratila najlepšieho bežca, aký ju kedy viedol. Okrem toho sa rozhodla prideliť 40-tisíc eur na už vydanú knihu ilustrovanú umelou inteligenciou. Donald Trump vyhlásil, že je pripravený udrieť na Irán tvrdšie než kedykoľvek predtým – a nezabudol dodať, že „Iránci si toho ešte nevytrpeli dosť“.

Šéfredaktor portálu Aktuality.sk odpovedá na pálčivé otázky, ktoré trápia nie jedného Slováka. Načo je v politike Richard Glück? Čo dobré urobil pre našu krajinu Robert Fico? Budú na tom v Česku čoskoro horšie než my? Okrem toho sa dozviete, kedy bol naposledy u kaderníčky, akého poslanca mal na svojej svadbe a koľko kníh má práve rozpísaných.

Letná príprava hokejistov je v plnom prúde a výnimkou nie je ani defenzívna opora popradských „kamzíkov“ Peter Bjalončík. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Góly z bufetu si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Tomáš Prokop sadol práve on, aby odhalil zákulisie nielen svojej letnej driny, ale aj fungovania jedného z najambicióznejších slovenských klubov.Diváci sa dozvedia, prečo sa rozhodol vymeniť podtatranský vzduch za bratislavský ľad a aké to je, keď sa na jednom klzisku stretne extraligový obranca s hviezdami zámorskej NHL.Peter Bjalončík veľmi úprimne a s nadhľadom opisuje priepastný rozdiel medzi bežnými ligovými hráčmi a elitou, pričom s úsmevom priznáva, že v letných zápasoch do plných súbojov radšej nejde a má pred veľkými menami rešpekt: „Nechcem nikoho spochybňovať, ale je iné, keď hráte štvrtý útok s nejakými priemernými slovenskými hráčmi, a keď hráte prvý útok s hráčmi, ktorí majú stovky zápasov v NHL alebo v nejakej švédskej lige.“Rozhovor sa však rýchlo preklopí od odľahčených letných tém k tvrdej extraligovej realite. Poprad je historicky najväčším slovenským klubom, ktorý stále čaká na svoj premiérový majstrovský titul. Peter Bjalončík, ako domáci odchovanec, vníma tento tlak mimoriadne citlivo. V podcaste detailne rozoberá popradskú mentalitu, frustráciu z náročných play-off sérií a najmä rivalitu s úradujúcim majstrom z Nitry, ktorý bol v uplynulej sezóne pre Popradčanov opäť neprekonateľnou prekážkou.Vysvetľuje tiež, ako túto rivalitu vnímajú zahraniční hráči v porovnaní s domácimi srdciarmi, pre ktorých je klub z rodného mesta viac než len bežným zamestnávateľom: „Chalani, ktorí prídu z iných miest, to neriešia až tak, ako možno my. Nám neostáva nič iné, len pracovať a chcieť sa dostať už cez semifinále.“Okrem iného poodhalí aj vtipné pikošky z kabíny, napríklad to, ako jeho sestra učí dcéru jedného zo zámorských legionárov, či ako sa on sám snaží prekonávať jazykovú bariéru s importmi zvučných mien a pomáhať im v adaptácii.Moderátori sa s hosťom dotkli aj veľmi dôležitej a často tabuizovanej témy – finančnej gramotnosti slovenských hokejistov. Peter Bjalončík otvorene hovorí o tom, či si mladí hráči z prvých výplat kupujú drahé športové autá a luxusné hodinky, alebo či sa v modernej dobe už viac myslí na zadné vrátka a racionálne narábanie s peniazmi.Na záver nebude chýbať tradičná rubrika rýchlych otázok, v ktorej na povrch vyplávajú ďalšie perličky z jeho kariéry, vrátane spomienok na legionárčenie vo Fínsku a vo Francúzsku. Zistíte, prečo je podľa neho fínsky rap v šatni absolútnou katastrofou, prečo ho neustále prekvapuje talent Daniela Brejčáka a z akého pragmatického dôvodu by delovku od Patrika Laineho vlastným telom rozhodne neblokoval.

Letná príprava hokejistov je v plnom prúde a výnimkou nie je ani defenzívna opora popradských „kamzíkov“ Peter Bjalončík. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Góly z bufetu si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Tomáš Prokop sadol práve on, aby odhalil zákulisie nielen svojej letnej driny, ale aj fungovania jedného z najambicióznejších slovenských klubov.Diváci sa dozvedia, prečo sa rozhodol vymeniť podtatranský vzduch za bratislavský ľad a aké to je, keď sa na jednom klzisku stretne extraligový obranca s hviezdami zámorskej NHL.Peter Bjalončík veľmi úprimne a s nadhľadom opisuje priepastný rozdiel medzi bežnými ligovými hráčmi a elitou, pričom s úsmevom priznáva, že v letných zápasoch do plných súbojov radšej nejde a má pred veľkými menami rešpekt: „Nechcem nikoho spochybňovať, ale je iné, keď hráte štvrtý útok s nejakými priemernými slovenskými hráčmi, a keď hráte prvý útok s hráčmi, ktorí majú stovky zápasov v NHL alebo v nejakej švédskej lige.“Rozhovor sa však rýchlo preklopí od odľahčených letných tém k tvrdej extraligovej realite. Poprad je historicky najväčším slovenským klubom, ktorý stále čaká na svoj premiérový majstrovský titul. Peter Bjalončík, ako domáci odchovanec, vníma tento tlak mimoriadne citlivo. V podcaste detailne rozoberá popradskú mentalitu, frustráciu z náročných play-off sérií a najmä rivalitu s úradujúcim majstrom z Nitry, ktorý bol v uplynulej sezóne pre Popradčanov opäť neprekonateľnou prekážkou.Vysvetľuje tiež, ako túto rivalitu vnímajú zahraniční hráči v porovnaní s domácimi srdciarmi, pre ktorých je klub z rodného mesta viac než len bežným zamestnávateľom: „Chalani, ktorí prídu z iných miest, to neriešia až tak, ako možno my. Nám neostáva nič iné, len pracovať a chcieť sa dostať už cez semifinále.“Okrem iného poodhalí aj vtipné pikošky z kabíny, napríklad to, ako jeho sestra učí dcéru jedného zo zámorských legionárov, či ako sa on sám snaží prekonávať jazykovú bariéru s importmi zvučných mien a pomáhať im v adaptácii.Moderátori sa s hosťom dotkli aj veľmi dôležitej a často tabuizovanej témy – finančnej gramotnosti slovenských hokejistov. Peter Bjalončík otvorene hovorí o tom, či si mladí hráči z prvých výplat kupujú drahé športové autá a luxusné hodinky, alebo či sa v modernej dobe už viac myslí na zadné vrátka a racionálne narábanie s peniazmi.Na záver nebude chýbať tradičná rubrika rýchlych otázok, v ktorej na povrch vyplávajú ďalšie perličky z jeho kariéry, vrátane spomienok na legionárčenie vo Fínsku a vo Francúzsku. Zistíte, prečo je podľa neho fínsky rap v šatni absolútnou katastrofou, prečo ho neustále prekvapuje talent Daniela Brejčáka a z akého pragmatického dôvodu by delovku od Patrika Laineho vlastným telom rozhodne neblokoval.

Farmaceut, ktorý vymenil sterilné laboratórium za slivkový sad. Pri mene Daniel Jurišič môžeme pokojne nechať oba prívlastky - narodil sa v Bratislave a je farmaceutom. Okrem toho je však aj farmárom a na mieste, ktoré sa mu spájalo s detstvom – v Látkovciach dnes pestuje slivky a varí lekvár. Varí ho hodiny a nám hádam polhodina bude stačiť na to, aby sme získali cenné rady, dozvedeli sa viac o kvalite poctivého pravého slivkového lekváru a aj o živote nášho hosťa. | Hosť RRZ: To najlepšie (REPRÍZA). | Hosť: Daniel Jurišič. | Moderuje: Martina Švirlochová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Čo bude mať pre človeka najväčšiu hodnotu v dobe, keď AI zrýchli prácu, tvorbu, peniaze aj pohodlie? Možno nie informácie, ale energia. Nie výkon, ale silná nervová sústava. Nie technologická výbava, ale zdravé telo, charakter a schopnosť vybrať si ťažšiu cestu vtedy, keď všetko okolo láka k tej ľahšej. V tomto rozhovore s Jakubom Gahérom v podcaste #NemamCasNuditSa hovoríme o kultúre pohybu, lacnom dopamíne, digitálnych pasciach, sile papiera a ceruzky, sebapoznaní, parkoure, deťoch, rodičoch, Mojom vlastnom AI klonovi aj o tom, prečo pohyb nie je hobby, ale celoživotná platforma budovania človeka. Ak sa telo pokazí, žiadna technológia ti charakter neopraví. Ak AI zrýchli všetko, čo v sebe nosíme, potom nerozhodne technológia, ale to, aký človek za ňou sedí. AI nezachráni slabý charakter. Iba rýchlejšie ukáže, čo v človeku naozaj je. A ty máš na to vplyv práve v tento deň.

V novej epizóde relácie Krimi archív sme otvorili jeden z najtemnejších spisov novodobej slovenskej kriminalistiky. Vrátime sa na začiatok januára roku 2024, kedy tiché steny bratislavského bytu na Prievozskej ulici ukryli nepredstaviteľnú beštiálnosť. Obeťou hrozného činu sa stala 48-ročná Patrícia, ktorej bezvládne telo prešlo pod rukami jej partnera, vyučeného mäsiara Jozefa Hanusku, doslova anatomickou devastáciou. Vyšetrovatelia na mieste činu čelili pohľadu, aký svojou surovosťou šokoval aj tých najskúsenejších kriminalistov s desiatkami rokov praxe. Okrem vyrezaných vnútorných orgánov uložených vo vedre vedľa postele totiž prípad okamžite otvoril desivé indície smerujúce k rituálnemu kanibalizmu. Mrazivé pozadie celej tragédie však siaha ešte hlbšie do minulosti, kedy pred vyše štyridsiatimi rokmi vyčíňal v uliciach hlavného mesta Jozefov vlastný otec. Štefan Pantl, v histórii známy pod prezývkou „bratislavský škrtič“, bol za brutálne vraždy dvoch mladých žien v roku 1981 odsúdený na trest smrti a popravený. Sledujte s nami strhujúcu rekonštrukciu prípadu, ktorý vyvoláva znepokojivú otázku, či sa vražedné šialenstvo a brutálna temnota dokážu preniesť cez generácie ako nezvratný genetický kód.

CELÝ DIEL NÁJDEŠ TU: herohero.co/piatocek/subscribe Odhalili sme zákernú agendu za veternými turbínami alebo ide len o clickbait? To sa dozviete len vtedy, ak si pozriete náš najnovší výlet do konšpiračných vôd s reportérom Martinom Hodásom. Núti nás Európska Únia stavať polkilmoterové veterné turbíny, z ktorých ľudia šalejú? Čo znamená, ak vás v pohári vibruje voda? Čo s nami robí infrazvuk? A existuje vôbec niečo ako vibro-akustické ochorenie? Tu nájdete len časť z viac ako 50-minútového dielu, celý si môžete pozrieť na našom Hero Hero. Okrem hoaxov o veterných turbínach sme rozobrali aj klimatizáciu a to, prečo na oblohe chýbajú chemtrails, novú rádiovú reláciu doktora Bukovského a to, kto poškodil povesť Miňovi Mazurekovi. - PODPOR NÁS NA: herohero.co/piatocek/subscribe - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na začiatku bola Zlatá rybka a plnenie snov chorým deťom. Potom Katarína a Ondřej Vlčkovci vložili do svojej rodinnej nadácie 1,5 miliardy českých korún, aby mohli pomáhať úplne inak. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Katarína pochádza zo Slovenska, dnes pracuje ako primárka v mobilnom hospici. Majetok ich rodinnej nadácie pochádza z Ondřejovho podnikania v antivírusovej spoločnosti. Cieľom Vlčkovcov je dostať starostlivosť o nevyliečiteľne choré deti na svetovú úroveň. Nadáciu nastavili ako perpetuum mobile. „Máme obnos peňazí, na ktoré sa nesiaha, no investujú sa. Vďaka výnosom môžeme podporovať všetky naše programy a iniciatívy,“ hovorí Ondřej. Okrem výstavby paliatívneho centra financujú existujúce hospice, zahraničné stáže medikov či vzdelávanie odborníkov. V podcaste sa dozviete:aké najkurióznejšie prianie plnili Vlčkovci v Zlatej rybke,prečo si pre svoje plány vybrali chátrajúcu šľachtickú usadlosť,ako hovoria o pomáhaní so svojimi tromi synmi,prečo si v nadácii nastavili poistku,a čo si Katarína myslí o filantropii u nás.Kto sú manželia Vlčkovci?Katarína vyštudovala medicínu na Univerzite Karlovej v Prahe. Je primárkou v mobilnom hospici Cesta domů. Ondrěj je bývalý šéf antivírusovej spoločnosti Avast, v súčasnosti sa venuje svojmu startupu Aisle.Manželský pár začal plniť želania chorým deťom cez organizáciu Zlatá rybka v roku 2015. Od roku 2021 prevádzkuje Nadaci rodiny Vlčkových, do ktorej vložil aktíva v hodnote 1,5 miliardy českých korún, čo v tom čase predstavovalo 40 % ich majetku. V tom istom roku Vlčkovci obsadili prvú priečku vo filantropickom rebríčku českého Forbesu.Bod k dobruV podcaste Bod k dobru už štvrtým rokom predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

„Nie je tu ľahké obmedziť niekoho na jednoduchú materiálnu starosť o živobytie; i ten najobyčajnejší remeselník tu občas vrhá chtivé a kradmé pohľady do vyššieho sveta inteligencie. Nečíta sa tu v rovnakom duchu a rovnakým spôsobom ako v aristokratických spoločnostiach, ale okruh čitateľov sa neustále rozširuje a nakoniec zahŕňa všetkých občanov. (...) Počet tých, ktorí pestujú vedu, literatúru a umenie, nadobúda obrovský rozsah. Vo svete inteligencie vzniká zázračná aktivita; každý sa usiluje preraziť si sem cestu a snaží sa tiež upútať pozornosť publika. (...) diela sú tu často nedokonalé, ale nespočetné. A hoci je výsledok individuálneho úsilia často veľmi malý, celkový výsledok je vždy mimoriadne veľký.“ Takto francúzsky politický filozof Alexis de Tocqueville pred takmer dvoma storočiami charakterizoval americký postoj ku kultúre a umeniu. Postoj, ktorý by sme mohli azda aj hyperbolizovať do onej okrídlenej vety, ktorú všetci dobre poznáme: „No, i skladník ve šroubárně si může přečíst Vergilia v originále“. Skrátka, právo na svoj hoc i nepatrný podiel a prístup ku kultúre ma každý, bez rozdielu pôvodu a postavenia. Inými slovami, demokratizmus dorazil aj sem. Aktuálne sa blížiace 250. výročie vzniku Spojených štátov amerických je aj príležitosťou na bilancovanie – bilancovanie príbehu superveľmoci. Okrem ekonomického potenciálu, vojenskej sily a politického vplyvu je tu ešte niečo iné, možno menej do očí bijúce, ale o to prítomnejšie po celom svete. Politológovia by azda vytiahli termín „soft power“, ale my sa držme známeho slovného spojenia – americká popkultúra. A priraďme k nej hneď niekoľko otázok. V čom je výnimočná? Prečo sa niektorí Európania stále na ňu dívajú s istou dávkou dešpektu, hoci jej podiel na celkovej kultúrnej spotrebe je globálny a výrazne dominantný? A aké boli vlastne míľniky na ceste k jej úspechu? Jaro Valent sa v podcaste Dejiny rozpráva s Jurajom Malíčkom. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nevoľnosti, pálenie záhy aj bolesť chrbta... Tehotenstvo nemusí byť len o príjemných pocitoch, občas prídu aj problémové symptómy či únava. Odborníčky vám dnes preto v podcaste Pre mamy s Babsy poradia, ako si s pomocou vhodného jedálnička aj pohybu zachovať energiu i dobrú náladu.Tehotenstvo býva často označované za najkrajšie obdobie v živote ženy. Okrem obrovskej radosti so sebou prináša aj situácie, keď sa vo svojom tele nemusíme cítiť úplne komfortne. Môžu sa objaviť celodenné nevoľnosti, bolesti chrbta, pálenie záhy, zvýšená únava a ďalšie nepríjemné symptómy.V najnovšej časti Pre mamy s Babsy sa dnes preto budeme rozprávať o tom, ako sa o seba počas tehotenstva starať komplexne a ako si užiť toto obdobie v zdraví, vďaka strave a bezpečnému pohybu.Moderátorka Babsy Jagušák v štúdiu Najmama.sk privítala gynekologičku MUDr. Petru Strakovú a trénerku a influencerku v oblasti zdravej výživy a pohybu Naďu Mezeiovú a v diskusii s nimi sa v dnešnom podcaste dozviete: o hlavných fyzických zmenách v tehotenstve v jednotlivých trimestroch; s čím pacientky najčastejšie prichádzajú do ambulancie a v ktorých prípadoch s návštevou lekára naozaj nečakať; kde je hranica medzi bežným diskomfortom a kedy už ide o vážnejší problém; aké sú najčastejšie mýty o pohybe a cvičení v tehotenstve z pohľadu odborníčky; do akej miery je fyzický pohyb prevenciou proti najčastejším problémom, a ktorý typ cvičenia je pre konkrétnu ženu najvhodnejší; aké zastarané názory na tehotenstvo pretrvávajú z pohľadu lekárky; prečo sú u žien v tehotenstve, napriek šťastnému obdobiu, bežné úzkosti a depresie, a aké sú ich príznaky či možnosti pomoci; akú dôležitú úlohu zohráva výživa nielen pri zdraví vyvíjajúceho sa bábätka, ale aj pri fyzickej pohode budúcej mamičky; ktorým potravinám sa v tomto období radšej vyhnúť a čo si, naopak, dopriať; aký prírastok na váhe je v jednotlivých trimestroch v norme a kedy je to už príliš; tipy na režimové opatrenia, vďaka ktorým sa budete cítiť dobre a prejdete tehotenstvom zdravo pre seba aj dieťatko; kedy je už potrebné vyhľadať lekára a pomôcť si užívaním odporúčaných liekov; rady pre ženy, ktoré dieťa ešte len plánujú a chcú otehotnieť; ako dlho maximálne čakať, ak sa žene nedarí otehotnieť; a v závere si povieme aj to, prečo sa neporovnávať s inými ženami a prečo by to nemalo robiť ani naše okolie.

Aj saudskoarabský princ má svoj súkromný bike park. A postavil ho Jaroslav Lučan. Okrem tohto Jaro priložil ruku k dielu aj pri bike parkoch v Amerike, Číne, ale aj u nás na Slovensku. A aká je vlastne Jarova práca? Kreatívna, precízna a niekedy aj dobrodružná. Raz ho skoro majiteľ hotela, v ktorom býval, vyhodil na ulicu, pretože mu ukázal plány svojho bike parku. Viac o práci staviteľa a dizajnéra bike parkov, ale aj o tom novom na Donovaloch sa dozviete v tomto diele Nedeľnej Talkshow so Šarkanom.

Organizátor Pohody a hudobník Michal Kaščák stojí pred jubilejným 30. ročníkom najväčšieho slovenského festivalu. Okrem radosti ho sprevádza aj neistota, keďže čelia rokovaniam o zmluve na ďalšie ročníky, v ktorej sa aj objavili požiadavky, ktoré zasahujú do slobody umenia. V rozhovore priblížil, ako sa mu darí prepájať rolu hlavného organizátora s pozíciou vystupujúceho interpreta. „Vždy je to ťažké. Som rád, keď mám prehľad o tom, čo sa v každom okamihu deje,“ priznáva. Prezradil, o čom je nový album kapely VBPS, ktorý budú na festivale krstiť a prečo by sa Pohoda nemala sťahovať z Trenčína.V Mimóze s Michalom Kaščákom sa (ne)dozviete:01:20 – aká kuriózna situácia spôsobila jeho meškanie na rozhovor;02:15 – či sa mu darí plniť jeho tohtoročný osobný záväzok chodiť všade načas;03:40 – aký príbeh stojí za vznikom kapely VBPS a čo ich čaká na Pohode;06:10 – prečo nahrali dvojalbum Zem je plocha a čo majú proti hokejistom;08:00 – vtipnú výmenu názorov o tom, kedy končí noc a začína ráno;10:50 – ako sa dá skĺbiť zodpovednosť šéfa festivalu s vystupovaním na hlavnom pódiu;11:40 – prečo sa na festivale nedokáže úplne uvoľniť a kedy ho predsa len aspoň trochu púšťa z rúk;14:15 – aká je budúcnosť Pohody a prečo uvažovanie o sťahovaní do iného mesta zatiaľ rázne odmieta;16:10 – ako vníma aktuálne dianie a rokovanie a prečo si napriek tomu odmieta nechať vziať radosť z tohto ročníka;19:40 – čo je kameňom úrazu v rokovaniach a ktorý bod označil, že je v rozpore s ústavou;[XX:XX] – čo ho spája s trenčianskym vojenským letiskom;21:30 – aké novinky čakajú návštevníkov 30. ročníka Pohody;22:30 – cez akú overenú platformu sa ešte dajú bezpečne zohnať lístky;22:45 – prečo mali jeho kamaráti tričká s nápisom Hrochoť;25:00 – ktorých interpretov odporúča určite vidieť (vrátane japonského rapera či divadla z bombardovaného Chersonu);29:40 – aké známe slovenské kapely a nováčikovia si na festivale zahrajú;32:30 – kto stojí za harmonogramom debát, aké budú témy a hostia;34:00 – v akom divadelnom predstavení sa na Pohode predvedú moderátorky Janka a Lenka;39:20 – úsmevnú spomienku na britský festival a rady pre festivalových nováčikov;41:35 – prečo by návštevníci nemali ignorovať malé pódiá;44:10 – aký úderný odkaz poslal divákom a poslucháčom na záver.

Slovenský hokejový talent Juraj Pekarčík má za sebou prelomové obdobie vo svojej sľubne sa rozvíjajúcej kariére a jeho meno sa čoraz hlasnejšie skloňuje v súvislosti s vysnívanou NHL. Oravský rodák, ktorého si v roku 2023 vybral v drafte klub St. Louis Blues zo 76. miesta, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne úprimnom rozhovore s moderátorskou dvojicou Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom odhalil nielen svoje hokejové ambície, ale aj tvrdú realitu zámorského hokeja, ktorá dokáže zaskočiť aj tých najpripravenejších.Diváci sa dozvedia detaily o jeho ceste z Nitry cez americkú juniorku USHL až k prvému kontaktu s mužským hokejom v drese farmárskeho tímu Springfield Thunderbirds v AHL. V nasledujúcej sezóne bude jeho jasným cieľom získať prvé štarty v najlepšej hokejovej lige sveta.Prechod do profesionálneho zámorského hokeja vôbec nie je jednoduchý, o čom svedčí aj Jurajova úsmevná, no zároveň drsná spomienka na úplne prvý štart v AHL. Fyzická hra a obrovské nasadenie ho na malý moment prinútili pochybovať o svojich možnostiach.„Prvé striedanie som mal... Hlava dole, dostal som granát. Prišiel som na striedačku, ‚Dalo' (Dalibor Dvorský, pozn. red.) sedel vedľa mňa, iba som sa naňho pozrel, že kde to som, že ja tu končím,” spomína dnes už s úsmevom na moment, keď dostal tvrdý hit a na sekundu si myslel, že v lige nemá šancu prežiť.Okrem nárazov na ľade v podcaste otvorene hovorí aj o rešpekte k hviezdam, s ktorými prišiel do kontaktu. Fascinoval ho napríklad slávny útočník Milan Lucic, ktorého mohutný potetovaný zjav v kabíne označil za úplný extrém.Hoci ho na ľade vďaka jeho fyzickým parametrom vnímajú ako typického „power forvarda“, Juraj Pekarčík prekvapivo priznáva, že viac ho napĺňa úloha tvorcu hry, ktorý radšej prihráva pred prázdnu bránku, než by sám gólovo zakončoval.Zaujímavý je aj priepastný kontrast medzi jeho tvrdou hrou do tela na ľade a predzápasovou rutinou v šatni. Zatiaľ čo iní hráči sa nabudzujú energickým rapom či house hudbou, on prezradil, že pred zápasom si rád vypočuje aj melancholickú hudbu od kapely Cigarettes After Sex, čo oboch moderátorov poriadne pobavilo.V podcaste sa detailne vracia aj k samotnému draftu do NHL, pred ktorým nemal veľké oči a očakával, že príde na rad až v 5. alebo 6. kole. „Postavil sa vedľa mňa agent, že: ‚a máme to',“ opisuje nečakaný šok a obrovskú radosť z vysokého umiestnenia, o ktorom do poslednej chvíle ani len netušil.Ak chcete zistiť, aký je život v americkom mestečku Springfield, prečo z duše nenávidí cvičenie bulharských drepov v letnej príprave, a ako vníma silné puto a obrovskú chémiu v mládežníckej reprezentácii Slovenska, tento diel podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne nesmiete nechať ujsť.

Ak by sme mali dlh ako Taliansko, hrozba bankrotu štátu by bola až 80-percentná. Slovensko sa vo výške dlhu nemôže porovnávať s Talianskom, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Udržateľnosť gréckych verejných financií je lepšia než tých našich, naša ekonomika by taliansky dlh nezvládla, dodáva. No a prečo nám napriek tomu nehrozí zrútenie penzijného systému a bude na 12 penzií?Hovorí sa, že v živote človeka sú iba dve istoty: Smrť a dane. V prípade Slovenska však platí ešte jedna istota – istota, že Slovensko si na nohe vlečie neustále sa nabaľujúci štátny dlh. Od vzniku tohto štátu totiž žiadna vláda nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, tobôž prebytkovým rozpočtom. Okrem deficitov sa tak nabaľoval i štátny dlh, ktorý dnes prekročil maastrichtskú hranicu 60tich percent a atakuje závratných 84 miliárd eur. Premiér ale tvrdí, že náš aktuálny štátny dlh vlastne nie je žiadny problém pretože je nižšíí než je priemer EÚ. Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami, vyhlásil Robert Fico. Podľa expertov sa však premiér zásadne mýli.V čom tkvie premiérov omyl, prečo je porovnávanie sa s Talianskom či Gréckom chybné a ako fatálne môže byť ďalšie zadlžovanie tejto krajiny? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A čo ďalej s penzijným systémom i sociálnym štátom, je dlhodobo udržateľný priebežný pilier štátnych dôchodkov zo Sociálnej poisťovne?Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak by sme mali dlh ako Taliansko, hrozba bankrotu štátu by bola až 80-percentná. Slovensko sa vo výške dlhu nemôže porovnávať s Talianskom, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Udržateľnosť gréckych verejných financií je lepšia než tých našich, naša ekonomika by taliansky dlh nezvládla, dodáva. No a prečo nám napriek tomu nehrozí zrútenie penzijného systému a bude na 12 penzií?Hovorí sa, že v živote človeka sú iba dve istoty: Smrť a dane. V prípade Slovenska však platí ešte jedna istota – istota, že Slovensko si na nohe vlečie neustále sa nabaľujúci štátny dlh. Od vzniku tohto štátu totiž žiadna vláda nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, tobôž prebytkovým rozpočtom. Okrem deficitov sa tak nabaľoval i štátny dlh, ktorý dnes prekročil maastrichtskú hranicu 60tich percent a atakuje závratných 84 miliárd eur. Premiér ale tvrdí, že náš aktuálny štátny dlh vlastne nie je žiadny problém pretože je nižšíí než je priemer EÚ. Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami, vyhlásil Robert Fico. Podľa expertov sa však premiér zásadne mýli.V čom tkvie premiérov omyl, prečo je porovnávanie sa s Talianskom či Gréckom chybné a ako fatálne môže byť ďalšie zadlžovanie tejto krajiny? V dnešných Aktualitách Nahlas na to odpovie Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A čo ďalej s penzijným systémom i sociálnym štátom, je dlhodobo udržateľný priebežný pilier štátnych dôchodkov zo Sociálnej poisťovne?Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

On podnikal s ochrannými pracovnými pomôckami, ona ako exekútorka. Manželia Demešovci mali úspešne rozbehnuté samostatné podnikateľské projekty, no na polceste medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou sa rozhodli zmeniť smer a začať podnikať v novom odvetví – spolu. Vo vinárstve TAJNA v blízkosti Vrábľov – v obci Tajná, má Rastislav Demeš na starosti produkciu vína a Anetta Demešová sa zameriava na marketing či eventy.  „Predala som agendu spisov a mala som prostriedky, ktoré sme vedeli investovať. Toto bolo jedno z riešení,“ hovorí Anetta Demešová s tým, že chcela skúsiť niečo pokojnejšie, bola zameraná na istotu. „Ale v tomto projekte sa to nepotvrdilo,“ dodáva so smiechom. „Mali sme viac nadšenia ako rozumu. O víne sme mali hobby vedomosti,“ vraví Rastislav Demeš. To, že neboli vždy vinármi, považuje však Rastislav za výhodu: „Nie sme zarytí, konzervatívni vinári, firma stále rastie, aj keď sme prežili ťažké obdobia, lebo sme vždy vedeli s otvorenými hlavami poskytnúť doplnkový produkt či službu.“ Okrem vína – ktoré ponúkajú aj michelinské podniky – vyrábajú aj bylinné čaje či usporadúvajú eventy. To im pomohlo prekonať aj náročné obdobie v roku 2023, keď prišli o 70 percent úrody.  V tejto sfére podnikania sú zasiahnutí klimatickou krízou viac ako iní, príroda im prácu komplikuje, no nechcú s ňou bojovať chemikáliami, ktoré sa za bežných okolností nevyskytujú v prírode a ich víno je pestované ekologicky. „Je to ako rozdiel medzi zdravým životným štýlom a prirodzeným budovaním imunity a braním antibiotík, až keď je niekto chorý,“ vysvetľuje Rastislav.  „Pokiaľ si firma len trošku vie dovoliť sociálny rozmer alebo starať sa o ekológiu, patrí to k podnikaniu,“ hovorí Anetta. S prácou im pomáhajú aj ľudia z ich dcérskeho sociálneho podniku, aj keď Anetta dodáva, že byrokracia im ich zamestnávanie neuľahčuje. Ako podnikanie ovplyvnilo ich manželstvo, v čom to bolo náročné a v čom im naopak pomohlo? Aká je firemná kultúra rodinného vinárstva? V čom je špecifické podnikanie v oblasti, kde je paňou príroda? A ako sa správne otvára víno, ak to nie je „panáčikom“ ani „téčkom“?  V predposlednej epizóde ôsmej série podcastu Prečo práve oni? sa Adela Vinczeová pýta Anetty a Rastislava Demešovcov. Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  spoločnosť EY. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  tomto odkaze.

70% detí, ktoré sa narodia HIV pozitívnej matke, zomrie v prvom roku života. Aj toto je realita, s ktorou sa v rámci svojej práce stretáva Martin Bandžák. Martin je spoluzakladateľ humanitárnej zdravotníckej organizácie Magna, a tá už 25 rokov lieči ľudí po celom svete. A čo táto práca obnáša? Okrem iného aj veľa odvahy, niekedy ochranku len na obyčajný nákup potravín alebo len trojmesačnú materskú dovolenku. A hoci poskytovať humanitárnu pomoc nie je najbezpečnejšie povolanie na svete, humanitárne organizácie potrebujú možno aj vás – či ste ITčkari, doktori alebo odborníci na financie.

Každoročný hosť relácie Mimóza a šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy má za sebou náročný rok. Okrem publikovania novej knihy, čelil aj žalobe za obálku predošlej knihy, za ktorú ho žaloval samotný premiér. V rozhovore sa podelil o praktické tipy, ako sa vyrovnáva s pracovným aj spoločenským tlakom. „Baví ma dynamika môjho života, no nechcem, aby bol len dynamický,“ a dodáva, že vníma potrebu balansu, s ktorým mu pomáhajú aj dychové cvičenia. Prezradil prečo úplne prestal piť alkohol a pochválil sa návratom na vysokú školu. V závere dodal nádej v podobe úprimného odkazu o tom, prečo netreba podliehať strachu a frustrácii.V Mimóze s Petrom Bárdym sa (ne)dozviete:02:15 – ako prebiehala jeho príprava na natáčanie a či naozaj hádzal na Kuchajde žabky pre šťastie;03:20 – čo nové sa mu udialo v živote;04:15 – či vie rozprávať vtipy a aký humor preferuje;05:05 – akú známku by udelil Slovensku ako krajine i spoločnosti za uplynulý rok;05:40 – v čom považuje Bulharsko za zaujímavé a prečo tvrdí, že Robert Fico v podstate stavia hrádzu proti Putinofilným stranám;06:40 – čo by sa muselo stať, aby krajinu ohodnotil lepšie;08:00 – či sú v redakcii sebavedomejší a ako opisuje ich náladu a víziu;08:50 – či očakáva vojnu a nakoľko je spokojný so životom na Slovensku;10:00 – prečo neplánuje odísť a kto tvorí jeho pevné rodinné korene;12:10 – v čom je jeho práca odlišná od bežných;14:40 – aké techniky využíva na zvládanie stresu;15:10 – ktorá kniha mu ukázala dychové cvičenia, či mu pomáhajú a ktoré dýchanie je jeho obľúbené;18:30 – ako vypestoval svoj historický prvý kus zeleniny;22:00 – ako bral žalobu od premiéra Róberta Fica a kedy cítil napätie;25:00 – ako spomalenie tepu zlepšilo jeho mentálne zdravie;27:20 – prečo sa úplne vzdal alkoholu a aké nealkoholické alternatívy obľubuje;28:30 – aká príhoda sa spája s fľašou a Jankou Kovalčíkovou v tržnici;29:15 – prečo si stráži súkromie a nechce na seba upozorňovať;33:40 - ktorému basketbalovému tímu fandí a čo mu vadí na niektorých hráčoch;38:40 – prečo sa rozhodol znova študovať a z čoho bude mať budúci rok štátnice;40:15 – aké ma plány na leto a s kým bude na Pohode;41:20 – čo odkazuje divákom na záver relácie.

Legendárny slovenský reprezentant a absolútny vzor futbalového profesionalizmu Peter Pekarík prijal pozvanie k Julovi a Muťovi do najnovšej epizódy podcastu Striedame! Obľúbený obranca v otvorenom rozhovore hovorí nielen o svojich pocitoch z rozlúčky s národným tímom, ale odkrýva aj fascinujúce zákulisie nemeckej Bundesligy.Poslucháči dostanú jedinečnú možnosť nahliadnuť do šatne majstrovského Wolfsburgu, kde pod tvrdou rukou Felixa Magatha zažívali hráči tréningy na hranici ľudských možností. Na toto majstrovské obdobie spomína skúsený pravý obranca s úsmevom, no predovšetkým s obrovským rešpektom.„Legendárny tréner Felix Magath pripravil naozaj celé mužstvo, perfektne to vyskladal. Pod jeho tréningovými metódami to ani inak nešlo, pretože keď ste to zvládli, tak ste mali pocit, že môžete odbehať dva zápasy za sebou,“ vysvetlila dlhoročná opora slovenskej reprezentácie.Okrem majstrovskej eufórie však diskusia neobchádza ani mimoriadne dlhú a často veľmi turbulentnú anabázu v Herthe Berlín. Žilinský rodák otvorene hovorí o náročnom období, keď sa v klube s obrovskými očakávaniami spojenými s novým investorom a vidinou Ligy majstrov vystriedalo neuveriteľných 8 trénerov len za dva a pol roka.Nevyhýba sa pritom ani ošemetnej téme slávneho denníka Jürgena Klinsmanna a detailne vysvetľuje, čo mu pomohlo prežiť v takom vysoko konkurenčnom prostredí bez jediného konfliktu. Jeho recept na futbalovú dlhovekosť je inšpiráciou nielen pre mladých športovcov: „Vždy som sa snažil, aby ma nič v mojej kariére nezlomilo. Žiadny jeden moment. Komu by som uškodil, keby som išiel proti trénerovi? Len sám sebe.“V závere podcastu nestarnúci obranca vysvetľuje aj svoje prekvapivé rozhodnutie odmietnuť lukratívne ponuky zo Saudskej Arábie či iných ázijských destinácií v prospech návratu domov do Žiliny a rozoberá, ako radikálne sa za posledné desaťročia zmenila rola krajného obrancu v modernom futbale.Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk a ponorte sa do silného príbehu o nekončiacej pokore, tvrdej drine a mentálnej sile jednej z najvýraznejších postáv našej futbalovej histórie.

Objímať sa na verejnosti je neslušné! Teda aspoň v Japonsku. Okrem toho je tam úplne normálne, že ľudia na ulici vysávajú schody a keď cestujete do práce a mešká vám vlak, rovno na stanici vám dajú ospravedlnenku. Aj toto je život v Japonsku. A inak vedeli ste, že za tamojším odstránením smetných košov z ulíc nie je primárne čistota? Toto všetko a ešte omnoho viac povedala japonologička Nina Franková v Nedeľnej Talkshow so Šarkanom.

Náš mozog v noci vynáša smeti. To je dôvod prečo je spánok tak dôležitý. Práve v nočných hodinách prebieha v našej hlave poriadne upratovanie. Mozog triedi, čo nám treba a čo nie, aby sme hneď ráno mohli začať prijímať nové veci a využívať tie uložené. Keď ale dlhodobo nespíme kvalitne „odpad“ sa v našom mozgu hromadí a vplýva to na naše normálne fungovanie a zdravie. Okrem kvalitného spánku by sme sa mohli zamerať na to, aké doplnky stravy nám naozaj treba a ako minimalizovať všadeprítomné mikroplasty. A vedeli ste o tom, že na migrénu pomáha aj obyčajný horčík? O tomto všetkom je nový diel Nedeľnej Talkshow so Šarkanom, v ktorom bola hostkou holistická mentorka zdravia Mirka Janigová.

ZÁZNAM Z NARODIEK: https://www.zabavavpodcastoch.sk/event-detail/69ea0648b97d7f9a7b449dd5/ Odsúdený korupčník zvolal tlačovku, aby oznámill že podáva trestné oznámenie na komika, lebo si robí fórky z dôchodcov. A to ani nebola najhoršia tlačovka tohto týždňa, lebo sága Danky versus Taraba versus Fico má ďalšie pokračovanie. Tibor Gašpar mal nie že nedobrý týždeň, mal ho len taký no… nie dobrý. Okrem toho, že o ňom Zoltán Andruskó vypovedal bakané veci na súde, ho ešte stihla naštvať aj nášivka Alojza Hlinu. Tragédkou sa stáva Mimi Šrámová, ktorá furt nevie, či chce alebo nechce byť novinárka. - HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe - VIDEO O MIŇOVI: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Vláda už dlhšie avizuje zoznam prorastových opatrení, ktoré by mali pomôcť naštartovať slovenskú ekonomiku. Stále ich však oficiálne nezverejnila. Známe je len to, že ich má byť 54 a vláda ich má predstaviť na budúci týždeň aj v paragrafovom znení. Prvých osem opatrení rieši pomoc firmám s cenami energií, ďalších päť upravuje trh práce, desať zasiahne do oblasti daňovo-odvodovej politiky a tridsaťjeden chce zlepšiť podnikateľské prostredie. Podľa prezidentky KOZ SR Moniky Uhlerovej sú to zatiaľ len kozmetické úpravy bez výraznejšieho potenciálu naštartovať ekonomiku. Okrem toho dodáva, že balík prorastových opatrení zaváňa Sulíkovským kilečkom. „Sú tam rôzne návrhy na dereguláciu BOZP, kde naozaj neviem, o čom sa bavíme.“ Podobne je to aj pri pôvodnom návrhu skrátiť obedovú prestávku na 15 minút. „Tento návrh už v tom novšom balíku nie je, ale mám z toho pocit, akoby od začiatku mal len vytvárať dymovú clonu, aby sme sa bavili o tomto nezmysle a nevšímali si iné, podstatné veci,“ hovorí šéfka odborárov. Vláda v prvom balíku prorastových opatrení zrejme nepredstaví žiadne očakávané zníženie daní a odvodov. „Je tam len zavedenie tzv. príjmového testu v súvislosti s platením poistného SZČO. Povinnosť im vznikne, ak ich príjem presiahne 10,5 násobok životného minima.“ Pre odborárov je zásadné nastavenie životného minima, čo má vláda aj v programovom vyhlásení vlády. „Podľa nás by malo byť previazané s ukazovateľmi práce, ako je napríklad minimálna mzda a zmeniť tiež treba valorizačný mechanizmus,“ približuje Uhlerová. Koncom júna si odborári budú voliť nové vedenie a Monika Uhlerová má vyzývateľa v podobe europoslanca za stranu Hlas Branislava Ondruša. Kvôli možnosti uchádzať sa o post prezidenta KOZ už vystúpil z Hlasu, ale chce si nechať mandát europoslanca. Podľa Uhlerovej je v poriadku, že má vyzývateľa. „Som zástanca súťaže ideí. Lenže Branislav Ondruš je politik, a to mi príde neštandardné,“ komentuje jeho kandidatúru. Ondruš vstúpil do odborov len nedávno a naďalej chce zostať aj aktívnym politikom v Európskom parlamente. Uhlerová dodáva, že odbory majú byť nezávislé od akejkoľvek moci, vlády, či politickej strany. Majú zastupovať len záujmy pracujúcich a majú byť aj zdravou ľavicovou kritikou vlády. „Nie som fanúšičkou politiky kabinetného vybavovačstva. Odborári nemajú čo chodiť šúchať kľučky na ministerstvá a niečo vybavovať,“ dodáva šéfka KOZ. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: prečo vláda mešká s prorastovými opatreniami, aké zmeny môžu priniesť, prečo sa balík podobá na Sulíkove kilečko, čo znamenajú pribúdajúce hromadné prepúšťania, ako Uhlerová reaguje na vyzývateľa Ondruša. See omnystudio.com/listener for privacy information.

V poradí 33. ročník najvyššej slovenskej futbalovej ligy je už definitívne minulosťou, keďže poznáme už aj víťaza baráže o Niké ligu, ktorým sa stali futbalisti KFC Komárno. Zároveň poznáme kandidátov na nového trénera majstrovského Slovana Bratislava, ako aj prvú nomináciu trénera Vladimíra Weissa st. na reprezentačnej lavičke Slovenska. Nielen o tom sme sa rozprávali v 85. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Napriek tomu, že pozornosť športovej verejnosti Slovenska sa v tomto čase upiera predovšetkým do Švajčiarska, kde prebiehajú MS v hokeji 2026, tak ročník Niké ligy 2025/26 napísal svoju poslednú kapitou barážou medzi predposledným tímom ligy a druhým z II. ligy, ktorý sa skončil lepšie pre hráčov KFC Komárno.Okrem toho, krátko pred letnou prestávkou si dá svoj posledný zraz slovenská futbalová reprezentácia, ktorú už vedie staronový tréner „sokolov“ Vladimír Weiss st., a ktorý už zverejnil svoju premiérovú nomináciu po návrate. V nej sa nachádza až 8 hráčov z domácej súťaže.Aj to bolo témou 85. epizódy tradičného futbalového podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali s trénerom, odborníkom a niedkajším futbalistom Vladimírom Goffom.

Hokejový osud občas píše scenáre, ktoré by nevymyslel ani ten najlepší hollywoodsky dramaturg. Ešte pred pár rokmi by mu možno reprezentačný dres nepredpovedali, no dnes je pevnou súčasťou slovenskej defenzívy na prebiehajúcich MS v hokeji 2026. Obranca HK Dukla Michalovce Jakub Meliško prijal pozvanie do najnovšej epizódy hokejového videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne úprimnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným odhalil nielen zákulisie svojho neskorého reprezentačného debutu, ale aj úsmevné momenty zo svojej bohatej a poriadne spletitej kariéry.Málokto debutuje v národnom A-tíme na prahu tridsiatky. Keď Jakubovi Meliškovi vo veku 29 rokov zazvonil 1. apríla telefón a na druhej strane sa ozval reprezentačný tréner Vladimír Országh, obrancovou prvou reakciou bola logická a úsmevná nedôvera.„Tak som mu hneď povedal, že je prvý apríl, tak sa začal smiať a povedal, že s takými vecami sa nesranduje,“ spomína na moment, ktorý mu definitívne zmenil kariéru.Oslavy tohto životného míľnika v michalovskej šatni mali tiež svoj špecifický náboj, keďže mu starší spoluhráči na čele s Milanom Kytnárom okamžite prízvukovali, aby si z nominácie nerobil žarty, no nakoniec sa z úspechu tešila celá kabína.Okrem čerstvých reprezentačných zážitkov sa poslucháči dozvedia aj to, prečo herný prejav Jakuba Meliška často pripomína skôr ofenzívne ladeného útočníka než klasického defenzívneho deštruktora. Máloktorý fanúšik totiž tuší, že Jakub Meliško si vo svojej kariére prešiel aj ofenzívnymi fázami a niektorí tréneri mali s ním iné zámery.Vo videopodcaste so smiechom uviedol veci na pravú mieru, keď spomínal na snahy trénerov o zmenu jeho postu. „Ja som bol obranca, ktorého chceli prerobiť na útočníka. Chvalabohu, to nespravil nikto,“ dodal pohotovo, čím len potvrdil, že moderný hokej si vyžaduje presne takých kreatívnych bekov, akým sa napokon stal.Cesta do stabilného michalovského kádra a následne do reprezentácie však nebola zďaleka priamočiara. Odchovanec žiarskeho hokeja okúsil vo svojej kariére aj legionársky chlebíček. V rozhovore detailne a pútavo popisuje svoju francúzsku anabázu v Bordeaux, kde sa vybral hľadať väčší priestor na ľade.Rovnako zaujímavé je aj jeho spomínanie na mládežnícke pôsobenie v českom Chomutove. Práve u našich západných susedov ho čakala výzva, pri ktorej sa zapotil možno viac ako na ľade – maturita z českého jazyka. Poslucháči sa tak pobavia na historke, ako sa slovenský hokejista popasoval s písomnou prácou z češtiny, pri ktorej sa neváhal inšpirovať kultovým americkým seriálom.Ak chcete spoznať defenzívnu oporu Slovenska z úplne inej stránky, vypočujte si najnovšiu epizódu videopodcastu suSPEAK. Dozviete sa, aká panovala atmosféra v kabíne Michaloviec počas turbulentnej sezóny, ako si Jakub Meliško užíva letné cyklistické výjazdy s Marekom Minárikom na Zemplínskej Šírave a prečo ho kedysi v kabíne nútili postaviť sa do bránky. Tento rozhovor je presne taký, aký je Jakub Meliško na ľade – plný prekvapení, nečakaných útočných výpadov a zdravého nadhľadu.

Dnešným hosťom relácie Zo zákulisia politiky bol poslanec KDH, ktorý pochádza zo záchranárskeho prostredia. S Františkom Majerským sme hovorili o pochybeniach pri výstavbe nemocnice v Prešove, ale aj o tom ako projekt zachrániť. Okrem finančnej stránky sme rozoberali aj technický stav nemocnice či možnú eurofondovú injekciu od Európskej únie.Koľko bude podľa Majerského skutočne stáť nemocnica v Prešove? V čom boli podľa neho najväčšie zanedbania? Ako hodnotí stav súčasného zdravotníctva? Kde treba začať robiť zmeny? Kto je za to zodpovedný? Zvládol by výstavbu prešovskej nemocnice lepšie minister zdravotníctva ako minister obrany? Dozvieš sa už vo videu.

V slovenskom kolektívnom športe je trénerská dlhovekosť skôr raritou ako bežnou praxou. Juraj Suja je však v tomto smere absolútnou výnimkou a úkazom. Na lavičke basketbalistiek MBK Ružomberok pôsobí nepretržite od roku 2013 a v nedávno skončenej sezóne sa mu podaril husársky kúsok. So svojím tímom dokázal zosadiť z trónu dynastiu Piešťanských Čajok a do Liptova priniesol cenné double.O emóciách z tohto triumfu, ale aj o svojej nekompromisnej trénerskej filozofii a zákulisí ženského basketbalu, prišiel úspešný kormidelník porozprávať do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik.Zisk majstrovského titulu chutil Ružomberčankám o to sladšie, že sa zrodil po mimoriadne kvalitnej finálovej sérii. Ako sám Juraj Suja v rozhovore otvorene priznáva, basketbalová úroveň, vyrovnanosť kádrov a fantastická divácka kulisa boli na slovenské pomery vysoko nadštandardné.„Toto bola jednoznačne najlepšia zo všetkých sérií za ten čas, čo som zažil asi 5 či 6 finálových sérií,“ zhodnotil skúsený tréner, pričom prejavil obrovský rešpekt aj voči zdolanému súperovi z Piešťan a ich férovej hre.Juraj Suja si za roky pôsobenia v lige vybudoval povesť extrémne náročného a tvrdého trénera, ktorý si potrpí na detaily, stopercentné nasadenie a disciplínu. Vo podcaste bez okolkov vysvetľuje, že práca pod jeho vedením skutočne nie je pre každého a vyžaduje si špecifické nastavenie.„Som prísny, možno zlý, vtedy, keď sa nedejú veci tak, ako sa majú diať,“ opisuje svoj prístup a dodáva, že ak vidí problém v prístupe a tímu chýba energia, má s tým obrovský problém. Jedným dychom však pripomína, že aj keď dokáže hráčky z pozície trénera nasmerovať, v prvom rade musia chcieť na sebe pracovať ony samé, inak celá snaha stráca zmysel.Pre basketbalových fajnšmekrov bude určite mimoriadne zaujímavá aj pasáž, v ktorej tréner Juraj Suja vysvetľuje svoj vzťah k zámorskej NBA. Kým pre drvivú väčšinu mladých hráčov a fanúšikov je profiliga absolútnou modlou, šéf ružomberskej lavičky ju prakticky ignoruje. Považuje ju len za šou, v ktorej sa poriadne nebráni, a svoju trénerskú inšpiráciu hľadá výlučne v taktickej zviazanosti a atletickosti európskeho basketbalu, predovšetkým v mužskej Eurolige.Okrem toho sa vo podcaste dozviete, ako vníma moderný trend pokročilých štatistík a prečo je presvedčený, že čísla na papieri niekedy klamú a nedokážu zachytiť skutočnú energiu na palubovke. Taktiež poodhalí dynamiku svojho profesionálneho vzťahu s Petrom Jankovičom – mužom, ktorý bol jeho asistentom pri slovenskej reprezentácii, no zároveň bol jeho hlavným rivalom vo finálovej sérii.A na úplný záver rozhovoru odhalí aj svoj najväčší a zatiaľ nesplnený trénerský sen. Ak chcete nazrieť do hlavy jedného z najúspešnejších slovenských basketbalových stratégov súčasnosti a pochopiť, čo stojí za jeho dlhoročným úspechom, neváhajte a pustite si celú, mimoriadne úprimnú epizódu podcastu Pod košom.

„Stále sa vyvíjajú nové materiály, vyvíjajú sa nové typy strešných krytín a  sú v  tom rôzne módne trendy. Snažím sa to robiť dobre, aby som sa za to nehanbil,“ hovorí v  rozhovore EY Podnikateľ roka 2025 majiteľ spoločnosti MASLEN s.r.o., Jaroslav Maslen. Podniká už viac ako 30 rokov vo výrobe plechových strešných krytín a  zároveň je starostom obce Ábelová, kde sa snaží o  rozvoj ekologického hospodárstva a agroturizmu. V  rozhovore hovoril aj o  súčasnej situácii v  kultúre, ktorá sa dotýka celého Slovenska.Spoločnosť s plechovými strešnými krytinami expanduje aj do zahraničia, pobočky už majú v  Rumunsku, Maďarsku či susednom Česku. Okrem toho sa venuje aj ekológii: „Poľnohospodárstvo je veľmi ťažká práca. Aj preto tam nie veľa mladých ľudí chce pracovať,“ povedal v  rozhovore.„Určite sa snažím robiť tak, aby som bol sám pred sebou spokojný, a najlepšie na tom je, že robím to, čo ma baví celý život,“ hovorí Maslen, ktorý v  podcaste reagoval aj na súčasnú situáciu v kultúre. Stav prirovnal k  novele Boženy Slančíkovej-Timravy – Ťapákovci.  Kde sa najlepšie zháňa bača? Čo má na svojej práci rád? Aké farby strešných krytín majú radi Rakúšania? A  usporiadal by v  Ábelovej aj techno festival?  Ak si chcete vypočuť podnikateľský príbeh spoločnosti MASLEN s.r.o., nájdete ho v  podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže EY Podnikateľ roka. Podcast vychádza každú stredu a  moderuje ho Adela Vinczeová. Podcast Prečo práve oni? a tento článok vám prináša  spoločnosť EY. Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v  tomto odkaze. 

Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu prináša skutočnú lahôdku pre všetkých fanúšikov slovenského hokeja. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop si do štúdia pozvala súrodenecké duo, ktoré v poslednom období rezonuje nielen pod Tatrami, ale aj v zámorskej NHL a českej extralige, Kristiána a Martina Pospíšilovcov.Hneď v úvode pútavého rozhovoru poodhalili svoje rodinné zázemie, ktoré je z hokejového hľadiska prinajmenšom netradičné. Pochádzajú totiž až z piatich bratov, pričom rodina sa neustále rozrastá. Konkurenčné prostredie v chlapčenskej komunite ich formovalo od útleho veku a formuje ich dodnes.Keď prišlo na porovnanie ich herných pováh a temperamentu, odpoveď poslucháčov zaručene prekvapí. „Príde mi, že sme rovnakí, ale takisto sme aj odlišní,“ zamyslel sa Kristián Pospíšil a jedným dychom s úsmevom dodal, že v skutočnosti je on tým impulzívnejším a výbušnejším z dvojice, kým tvrdý muž z Calgary si vie situácie zanalyzovať s oveľa chladnejšou hlavou.V rozsiahlej diskusii sa dozviete množstvo fascinujúcich detailov o ceste Martina Pospíšila do prvého tímu Calgary Flames a o jeho nekompromisnom fyzickom štýle hokeja. Reč padla aj na jeho mimoriadne špecifickú korčuliarsku kľučku, ktorú má pevne zaradenú v arzenáli a ktorou pravidelne deptá elitných obrancov na úzkych zámorských klziskách.V podcaste sa bratia nevyhli ani omnoho ťažším a vážnejším témam. Kariéra Martina Pospíšila bola totiž poznačená sériou nepríjemných zdravotných problémov spojených s otrasmi mozgu. Starší Kristián Pospíšil však neskrýval pred mikrofónom obrovský rešpekt k mentálnej sile a nezlomnosti svojho brata, vďaka ktorým sa po prekážkach zakaždým dokázal vrátiť na ľad ešte silnejší.Okrem zámoria a zábavných rodinných príhod rezonuje v podcaste veľmi silno aj téma slovenskej hokejovej reprezentácie. Spoločný štart v najcennejšom drese s dvojkrížom na hrudi bol pre oboch bratov celoživotným cieľom a splneným detským snom. „Je to niečo, čo som si nikdy ani len nevedel predstaviť. Až teraz si naplno uvedomujem, že ako bratia sme niečo také dokázali,“ priznal Kristián Pospíšil, ktorého slová dopĺňal Martin Pospíšil.Celý rozhovor sa nesie vo veľmi živej atmosfére, ktorú dokonale dopĺňajú žarty typické výhradne pre súrodencov. Ak chcete zistiť, z ktorého konkrétneho protihráča v NHL má Martin Pospíšil najväčší rešpekt, ako Kristián Pospíšil prežíva bratove drsné súboje a bitky s tvrdými zámorskými hokejistami, alebo prečo im občas zatajuje dych sledovanie zápasov toho druhého, najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne vychutnajte od prvej až po poslednú minútu.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum V poslednom období čoraz viac slovenských firiem expanduje do Rakúska. Niektoré tam rozvíjajú iba svoje aktivity, ale mnohé tam presúvajú aj sídlo. „Je to logické, pretože Rakúsko je vstupnou bránou do nemeckojazyčného DACH regiónu. To predstavuje stomiliónový trh a ak tam uspejete, máte najlepšiu šancu sa internacionalizovať,“ vysvetľuje Zuzana Nötstaller, advokátka a partnerka FAIRSQUARE Rakúsko. Hlavnou motiváciou firiem je stabilné podnikateľské prostredie a predvídateľný legislatívny rámec, čo na Slovensku čoraz viac chýba. Majú aj väčšiu ochranu a podporu zo strany štátu, ktorý zároveň viac podporuje inovácie. V neposlednom rade ich láka väčšia kúpna sila. Pre mnoho firiem je dôvodom na odchod zo Slovenska aj transakčná daň. „Mám klienta, ktorý len minulý rok zaplatil 600-tisíc eur na transakčnej dani,“ hovorí Zuzana Nötstaller. Pre firmy je veľmi dôležité daňové zaťaženie. V Rakúsku je daň z príjmu vyššia ako na Slovensku a platí sa ešte aj 27,5-percentná daň z kapitálových výnosov pri výplate podielov na zisku. „Daň z príjmov právnických osôb je plošne 23 percent. Daň z dividend síce je 27,5 percenta, ale je tam možná optimalizácia, ak je spoločník zo Slovenska. Okrem toho, ak spoločníkom nie je fyzická osoba, ale právnická osoba, tak sa táto daň neplatí vôbec,“ vysvetľuje advokátka. Mnoho firiem si naďalej necháva sídlo na Slovensku a v Rakúsku rozvíja len svoje aktivity. Typicky tam vysielajú svojich pracovníkov, napríklad na stavby a podobne. Ale treba byť opatrný, pretože stačí, aby si v Rakúsku otvorili sklad alebo kanceláriu a už sa to považuje za usídlenie a treba aplikovať iný režim. Podľa advokátky rakúske pracovné právo môže vyzerať komplikovanejšie, ale nie je také rigidné, ako sa môže zdať. Neexistuje tam jedna minimálna mzda, v platnosti je asi 800 rôznych kolektívnych zmlúv, ktoré firmy musia rešpektovať, ale zamestnanca môžu prepustiť aj bez uvedenia dôvodu. Komu sa teda oplatí podnikať v Rakúsku a čo všetko to zahŕňa? Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: kedy musíte v Rakúsku založiť Gmbh, ktorý daňový režim je výhodnejší, ktoré živnosti sú v Rakúsku viazané, ako fungujú rakúske kolektívne zmluvy, ako sa pripraviť na stretnutie s rakúskymi partnermi. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenský hokej v ňom má klenot, ktorý si poctivo brúsi svoju vlastnú cestu. Stále len 19-ročný obranca Luka Radivojevič prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK, kde ho vyspovedala moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný.Rozhovor odhaľuje zákulisie života jedného z najväčších defenzívnych talentov našej reprezentácie a poslucháčom ponúka nevšedný pohľad do hlavy mladého športovca, ktorý musí čeliť obrovským očakávaniam. Syn slávneho otca, bývalého hokejistu Branka Radivojeviča v ňom dokazuje, že už dávno nie je len nositeľom známeho priezviska a je pripravený pobiť sa o svoje miesto vo svetovom hokeji.Ústrednou témou pútavého rozhovoru bol vlaňajší draft do zámorskej NHL, v ktorom Lukovo meno prekvapivo nezaznelo. Hoci figuroval v preddraftových rebríčkoch, nakoniec si ho nevybral žiadny klub. Mladý obranca sa s touto situáciou vyrovnal s obdivuhodnou zrelosťou a moderátorom detailne opísal, aké pocity prežíval bezprostredne po drafte, pričom za hlavný dôvod nezáujmu klubov po debatách s trénerom označil svoju nižšiu výšku.Namiesto opúšťania sa však zvolil tvrdú drinu na ľade a do novej sezóny išiel s čistou hlavou. „Zobral som tú druhú možnosť. Hneď tá letná príprava bola veľmi dobrá a tá motivácia tam ma furt posúva dodnes. Chcem ukázať všetkým, že to tak nemalo byť,“ úprimne priznal odhodlaný obranca.Poslucháči sa detailne dozvedia aj o jeho presune zo Švédska do Ameriky, kde momentálne pôsobí v univerzitnej súťaži NCAA v drese Boston College. Luka Radivojevič vysvetľuje, prečo je pre neho táto cesta ideálna a aký obrovský rozdiel je medzi európskym prostredím a americkým školským systémom či samotným hokejom.„Hokej je opäť o level vyššie v každom aspekte. Väčšina hráčov pôjde buď do AHL alebo NHL, takže sa mi páči to konkurenčné prostredie,“ prezradil na margo americkej univerzitnej ligy.Okrem hokejových tém podcast prináša aj množstvo odľahčených a úsmevných momentov. Fanúšikovia sa napríklad dozvedia, akú kurióznu zdravotnú indispozíciu musel Luka Radivojevič nedávno riešiť. S úsmevom spomína na návštevu lekára, kde zistil mimoriadne prekvapivú a nepríjemnú diagnózu: „Zistili mi, že mám alergiu na zelené jablko.“Rozprávanie plynule prechádza aj k jeho spomienkam na detstvo strávené v hokejových šatniach po boku otca, pričom najviac mu v pamäti utkveli nezabudnuteľné chvíle pri zisku majstrovského titulu s Libercom.V záverečnej časti diskusie sa Luka Radivojevič vracia k svojim skúsenostiam z „osemnástok”. Zároveň opisuje obrovskú hrdosť a stres, ktoré prežíval pri prekvapivom povolaní do seniorského „áčka” po telefonáte od asistenta trénera Petra Frühaufa.Ak chcete zistiť, aký má vzťah k negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, prečo mu vyhovuje hra v presilovkách a ako bojuje s angličtinou i školskými povinnosťami v Spojených štátoch, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnosťou.

V najnovšej relácii Zo zákulisia politiky sme sa rozprávali s politilógom nielen o návšteve Roberta Fica v Moskve. Do Startitup prijal pozvanie Grigorij Mesežnikov, ktorý hovorí, že Slovensko by sa malo podľa neho už odstrihnúť od súčasného Ruska a Deň víťazstva nad fašizmom sa dal osláviť aj inak ako bilaterálnym stretnutím s Vladimirom Putinom.Okrem iného sa v relácii dozvieš prečo si politológ myslí, že predseda vlády vôbec do hlavného mesta Ruska vycestoval a prečo sa tak veľmi vyhýba návšteve Kyjeva. Mesežnikov tiež prehovoril o premiérovej rétorike politiky na štyri svetové strany a o tom či v aktuálnom rozložení síl v Európe niečo také môže fungovať.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poslanca Jána Ferenčáka mali napadnúť, Zuzane Petkovej z nadácie Zastavme korupciu zdemolovali auto, Slovensko môže prísť o eurofondy podobne ako Maďarsko, Najvyšší súd odsúdil útočníka na premiéra Juraja Cintulu na 21-ročný trest a novinky sú aj v prípade kauzy mamy Michala Šimečku Marte Šimečkovej. Okrem peny aktuálnych dní si pripomíname 30 rokov od vraždy Roberta Remiáša. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: STVR, TA3, TASR, TV JOJ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Kultúra bola zásadnou súčasťou nacistickej mocenskej stratégie, naprieč územím, ktoré sa dostalo pod vplyv tretej ríše, vrátane vojnového slovenského štátu. Prekvapivo však nacistický vplyv na kultúru na Slovensku zostal dlho na pokraji záujmu historikov. To sa dnes mení. V týchto mesiacoch prebieha výskum pod vedením historika Miloslava Szabóa, ktorý vychádza z podrobného štúdia nemeckých archívov Ministerstva zahraničných vecí a Spolkového archívu. Tento výskum onedlho vyjde aj v knižnej podobe pod názvom „Nacistická soft-power vo vzťahu k vojnovému slovenskému štátu v rokoch 1939 – 1945: Deravá hegemónia.“ Ako fungovala nacistická kultúrna diplomacia? Čo boli hlavné „prevodné páky“ v systéme kolaborácie s nacistami v kultúrnej oblasti? A možno hovoriť o rezistencii voči nemeckému tlaku? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom a germanistom Miloslavom Szabóom, z Katedry germanistiky, nederlandistiky a nordistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami antisemitizmu a katolicizmu na Slovensku a v Rakúsku v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a desiatok odborných štúdií doma i v zahraničí. Okrem dobre známej knihy Klérofašisti, najnovšie publikoval na tému fašizácie kresťanského nacionalizmu a sociálneho katolicizmu na Slovensku v rokoch 1939 – 1942. Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.