Podcasts about okrem

"V klinickom výskume a jeho organizácii sa denne ukazuje obrovský prínos žien a ich vynikajúcich manažérskych zručností," hovorí epidemiologička Beata Čečetková, medicínska riaditeľka národného uzla pre podporu akademických klinických štúdií SLOVACRIN. Ten pod vedením Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prepája nemocnice, univerzity a vedecké inštitúcie zapojené do akademického klinického výskumu po celom Slovensku. "V klinickom hodnotení liečiv pracuje obrovské množstvo veľmi šikovných, sofistikovaných, detailne zameraných a efektívnych žien, ktoré úžasne zvládajú veľmi nepredvídateľnú prácu, pretože vo výskume sa skutočne môže stať všeličo. Navyše, tieto ženy nemusia byť lekárky, farmaceutky alebo mať prírodovedné vzdelanie, aby v klinickom výskume pracovali - a uspeli," dodáva Beata Čečetková. V rozhovore vysvetľuje spôsob, priebeh aj význam klinického hodnotenia liečiv pre jednotlivcov a zdravie celej spoločnosti.

“Teraz sa ukazuje, že Sme rodina je už len bohapustý obchod. Úplne sa spreneverili hodnotám, ktoré sme mali v bývalej koalícii. Veľmi sa obávam, že tento návrh prejde. Pre tých, ktorí to presadzujú, je dôležité, aby generálny prokurátor takúto moc mal. Aby mohol zastaviť čokoľvek. Tam je dokonca možnosť, aby mohol využiť paragraf 363 aj keď nedostane podnet. Veci, ktoré sú na ústavnom súde a sú preskúmavané zákony, aj tie majú okamžite skončiť, ak to prejde. Dať do národnej rady takýto návrh, ktorý rieši kľúčovo špeciálnu prokuratúru, trestný proces, konanie pred ústavným súdom, to je hrubosť, ktorú som už dávno nevidela. Okrem toho, že chcú zastaviť vyšetrovanie korupčných káuz,” hovorí poslankyňa za SaS a exministerka spravodlivosti Mária Kolíková o návrhu Tomáša Tarabu na zmenu paragrafu 363. “Je to pre mňa veľké sklamanie. Obrovské sklamanie. Ale bolo pre mňa vôbec veľkým sklamaním, ako sa pod jeho vedením advokátska komora stavala k celej veľkej súdnej reforme. Nechápala som postoj advokátskej komory, prečo tak bojovala proti spájaniu súdov v Bratislave. Takže tu boli viaceré ľudské sklamania," komentuje odchádzajúceho ministra Karasa Mária Kolíková. Mala by nová ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová stiahnuť z parlamentu trestný zákonník? Čo hovorí na argumenty ministra Karasa o definícii znásilnenia? Čo by sa stalo, ak by prešiel návrh Tomáša Tarabu na úpravu paragrafu 363? A aké témy vlastne rieši SaS v kampani? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslankyňou za SaS Máriou Kolíkovou.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

21. marec 1968, Prešov. Skupinka mladých recidivistov sa po jednej z mnohých rabovačiek vracia na miesto svojho obvyklého odpočinku. Sú podnapití, bujaro oslavujú úspešný lov. Tešia sa na prerozdelenie cigariet a alkoholu, ktoré ukradli z jednej z trafík. Ich oslavný rev však náhle utíchne. Všimnú si, že na ceste v obrovskej kaluži krvi leží nehybné ženské telo. Vtedy ešte netušia, že vrahom je jeden z nich, pavúči chlapec Dodo. Ani to, že zabitou a predtým aj znásilnenou ženou je jeho obvodná lekárka. Tá sa podľa jeho výpovedí iba ocitla v zlom čase, na zlom mieste. Z prípadu dodnes vyvstáva množstvo otázok. Okrem iného aj tie či dokáže včasná prevencia a dobre nastavený nápravný a reedukačný systém v štáte zabrániť tomu, aby sa z maloletých stali delikventi či vrahovia. Podcast Kriminálne spisy obsahuje násilné a sexuálne scény. Preto nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. CREDITS Scenár: Jozef Koleják Námet a dramaturgia: Diana Kacarová Hlas: Martin Kaprálik Psychologička: Sylvia Dančiaková Vizuálna grafika: Nikolas Kysela Zvuková produkcia: Miroslav Baričič Podcast produkcia: Simona Mičová

Lásky a pásky, dnešná epizóda bude veľmi smiešna, naším hosťom je náš kamarát a kolega stand-up komik, Šimon. Okrem iného sa venuje aj divadlu, basketbalu, vzdelávaniu a ďalším veciam. Je to fasa chalaň. Celé video môžete vidieť na https://youtu.be/T7sq9j8IJRs Shareujte, lajkujte, podporte nás na patreone. Zaslúžime si to. Teda ak chcete. ❤️▶▶▶ ⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠ Pripadne nás môžete pozvať na kávu na ⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠ Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►► ⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠ Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►► ⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠ Náš dnešný hosť je https://www.instagram.com/ferstl_simon/ UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

18. marec 2023. Krajinou sa rozbehla poplašná správa – horí Banská Štiavnica! Plamene, ktoré ničili pitoreskné zákutia historického centra pamiatkovej rezervácie zapísanej v UNESCO. V pamäti zostávajú zasahujúci hasiči a živé reťaze dobrovoľníkov, rukami ktorých v tej hektike putovali kultúrne a zbierkové hodnoty za milióny. Obraz gotickej svätice na zemi, ktorú prekračujú ľudia, až mrazil! A správy o tom, že poistenie takýchto hodnôt pre štát nebolo prioritou, len dokreslili marazmus, ktorý aj tento požiar poodkryl. Ako sa má Štiavnica po vyše mesiaci? Pozrieme sa na to so Zuzanou Denkovou, ktorá stojí v čele Banského múzea s poškodenou budovou Bergerichtu.   Vypočujte si Ráno Nahlas so Zuzanou Denkovou:   Padnutá svätica   „Symbolom tej situácie je pre mňa jeden z našich najvzácnejších exponátov – gotická svätica – na podlahe námestia a ešte aj prekračovali jej hlavu. Dúfam, že takéto obrazy už nezažijem“, hovorí riaditeľka múzea.   Do pamäte sa jej vryli najprv „mračná oslepujúceho dymu“, ktoré v priebehu okamihu prerástli v „inferno“. „Tam už ste cítili tú horúčavu, ktorá vás odtláčala od budovy“, spomína riaditeľka Denková. „Tam ste si uvedomili silu toho živlu a že ste v podstate bezbranný“.   Požiar poškodil sedem budov. Okrem banského archívu v správe ministerstva vnútra a budovy banského múzea, ktoré zas spravuje rezort životného prostredia, aj objekty v súkromných či mestských rukách.   Sľúbené milióny   Vláda mestu a postihnutým prisľúbila štyri milióny na sanáciu objektov a ďalších sedem pre ministerstvá na obnovu poškodených budov a archívu v ich správe.   Slovenské banské múzeum podľa svojej riaditeľky doteraz nedostalo nič. „My sme zatiaľ tieto prostriedky nedostali“, konštatuje Zuzana Denková.   „Čakáme. Beriem to tak, že existuje uznesenie vlády a budú tam pravdepodobne nejaké procesné úkony, ktoré musia prebehnúť, aby nám tie peniaze prišli“, dodáva.   Keď sa o rozpočte rozhoduje len na ministerstve   Tvrdí, že nevie, ako bude nastavená schéma financovania. „Priznám sa, že som zatiaľ s nikým, kto by vedel, ako to bude fungovať, nediskutovala. Viem len, že ministerstvo životného prostredia poslalo rezortu financií žiadosť o prvú tranžu na prefinancovanie likvidácie súčasnej strechy a výstavby dočasnej“, hovorí riaditeľka Denková.   Paralelne s čakaním na peniaze banské múzeum hľadá prostredníctvom verejnej súťaže zhotoviteľa dočasnej strechy.   Riaditeľka Slovenského banského múzea sa kriticky stavia k príprave rozpočtu pre rezortné subjekty. „Priznám sa, že nerozumiem mechanizmu, ktorým sa rozhoduje, na aké úlohy dostanete peniaze a na ktoré nie. A akým spôsobom sa o to uchádzať, kde sa o tom rokuje. Čo sa týka rozpočtu, nikdy som nebola prizvaná na rokovania, kde by sa formulovali nejaké rozpočtové limity napríklad na najbližšie tri roky, kde by sa mali zadať požiadavky. A to som šéfka múzea! Takáto diskusia jednoducho nie je. A nebudem si ju vymýšľať“, tvrdí.   Aká je prax? „Jednoducho nám príde papier. Tu máte budget, vy si ho rozpočítajte. A to je všetko! Ale aj ten budget je vždy len na tie mzdy. Čiže aj keď si to akokoľvek rozpočítame, je to jedno“, tvrdí Denková.   Bez širokých laktí to nejde?   Vidí v tom systémový problém, že o peniazoch na rozvoj rezortných inštitúcií sa rozhoduje od stola a v centrále. „Je to o osobnom rozhodnutí ministra. Alebo o kontaktoch štatutára vo vedení toho ktorého ministerstva, že dokáže si vydobyť a presadiť prostriedky“, hovorí riaditeľka Denková.   „Z tohto pohľadu musím povedať, že som mimoriadne slabý štatutár. Za tri roky sa mi nepodarilo od ministerstva pozitívne vybaviť žiadnu z našich žiadostí o kapitálové prostriedky“, ilustruje. „Čiže ani v roku 2020, 2021 ani 2022 sme nedostali ani euro na žiadny z našich investičných projektov. Vždy to zostalo len pri žiadostiach“, dopĺňa.   Zuzana Denková hovorí, že zo strany ministerstva životného prostredia ako zriaďovateľa jej chýba spätná väzba o tom, že by bralo vážne požiadavky banského múzea. „Že berieme vás vážne a rešpektujeme, že to, čo píšete je relevantné, poďme o tom aspoň diskutovať. Toto ja som proste nezažila“, tvrdí.   „Však ja poviem Janovi“ Ilustrovať to má aj fakt, ktorý obnažil až požiar v Banskej Štiavnici, keď samotné banské múzeum nemalo peniaze na svoje poistenie, ani poistenie exponátov.   „Však ja poviem Janovi“, mala byť podľa Denkovej reakcia premiéra Eduarda Hegera na to, že banské múzeum nedostalo žiadne kapitálové prostriedky počas troch rokov jej šéfovania. „Janom“ pritom premiér označoval ministra životného prostredia Budaja, ktorý má múzeum v gescii.   „Ja som mu vtedy odvetila, že ale ja nechcem, aby ste hovorili Janovi, Ďurovi, Jožovi. Ja by som chcela, aby sme spoločne našli systém, ako bez ohľadu na Jana, Ďura, Joža a Zuzku budú tieto financie na rozvoj inštitúcií prúdiť.“   „Mne sa nepáči predstava, že dobrý štatutár je ten so širokými lakťami“, ilustruje svoj prístup Denková.   Aká koncovka s poistením? Aká je teda koncovka s poistením banského múzea? „Súpis majetku, inventára a zbierky sme poslali jednej spoločnosti, ktorá má v našom mene osloviť poisťovne, vypracuje sa ponuka a od ministerstva máme prísľub na peniaze na tieto poistky“, dodáva.   V podcaste sa tiež dozviete o stave presťahovaných zbierok alebo o termíne postupného otvárania štiavnických expozícií.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Čierna komédia Invalid je variácia na klasické príbehy o boji ľudového hrdinu proti presile zla. Príbehy, ktoré má každá národná mytológia, vrátane, samozrejme, tej slovenskej; príbehy ktoré sú v základe mnohých národných identít. Mimochodom práve 90te roky boli, podľa historikov, kľúčové pre utváranie našej súčasnej identity. Hlavnou postavou v Invalidovi je Laco Hunder, pomstiteľ z ľudu, ktorý bojuje proti utláčateľom—v 90. rokoch sú to samozrejme mafiáni pohodlne zabývaní v miestnej politike. V Invalidovi sa to navyše mihá odkazmi na staršie aj novšie dejiny Slovenska. Laco bojuje nielen za svoju rodinu ale aj za návrat generálskej čiapky Milana Rastislava Štefánika, ktorú s pomocou spomínaných mafiánov odniesol z miestneho múzea skorumpovaný starosta. Hrdina bojuje s puškami, ktoré pamätajú ešte boje slovenských dobrovoľníkov kapitána Janka Francisciho z meruôsmych rokov. Záverečná nakladačka sa odohrá v múzeu a guľky lietajú pomedzi exponáty. Samotný, Lacko Hunder miestami pripomína národných hrdinov, raz Francisciho ale častejšie skôr Jura Jánošíka. Jasné. S tou národnou mytológiou a národnými hrdinami je to v Invalidovi celé oveľa zábavnejšie, ale tiež komplikovanejšie ale hlavne zaujímavejšie. A presne o tom je nový diel podcastu Dejiny. Čo robí Invalid s našimi zaužívanými predstavami o staršej aj novšej histórii Slovenska? Ktoré mýty paroduje a ktoré naopak posilňuje? V Invalidovi sú uprostred deja Invalid ale tiež Róm. Ako teda vyzerajú 90. roky a celkovo história z pohľadu ľudí z marginalizovaných komunít? A napokon ako sa ironizujú dejiny vo filme? Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s režisérom filmu Invalid Jonášom Karáskom. Jonáš Karásek je tiež grafický dizajnér a art director. Okrem oceňovaných Amnestií, či Kandidáta režíroval tiež série krátkych filmov Moje povstanie. Dnes bude reč aj o týchto filmoch. Sústrediť sa však budeme, samozrejme na Invalida, ten bol päť týždňov najhranejším filmom v slovenských kinách a pred pár dňami mal premiéru aj v Čechách. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

„Na prvý pohľad zlý vtip, druhá metafora, ktorá sa ponúka, je cap záhradníkom“. „Prvoaprílový žart, ktorý však nie je žartom, je to skôr vážne.“   Tomáš Valášek a Peter Pčolinský. Poslanci, z ktorých prvý bol aj stálym zástupcom Slovenska pri Nato, druhý je podpredseda parlamentu. Reagujú na fakt, že Rusko sa prvého apríla – teda od zajtrajšej soboty stane predsedajúcou krajinou v Bezpečnostnej rade OSN. V orgáne, ktorý má dohliadať na mier.   Ruskom napadnutá Ukrajina protestuje a žiada západ o zásah. Časť expertov reaguje, že ide o rutinnú záležitosť vrámci rotujúceho machanizmu predsedníctva. Analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček tvrdí, že je čas na reformu samotnej Bezpečnostnej rady.   „Krajina, ktorá porušuje všetky normy medzinárodného práva, všetky základné piliery architektúry OSN, by sa nemala stať predsedajúcim štátom Bezpečnostnej rady OSN“, tvrdí.   Jediná cesta, ako sa s tým vysporiadať, je podľa Pavla Havlíčka „držať Rusko na uzde a diplomaticky ho izolovať“.   Tomáš Valášek však neočakáva nejaký zásadný zvrat v pozíciách bezpečnostnej rady, ktorej bude na mesiac predsedať Rusko. „Nečakám nejaký zvrat v pozícii Bezpečnostnej rady. Ako bola paralyzovaná doteraz, tak bude aj naďalej“, hovorí Valášek. Jej akcieschopnosť totiž brzdia vetá dua Rusko-Čína.   Ukrajina si v predvečer ruského predsedníctva paradoxne pripomína obete ruských zverstiev voči civilnému obyvateľstvu v Buči. Bol tam aj slovenský premiér Eduard Heger. "Nikdy nezabudneme na cenu, ktorú Ukrajinci zaplatili," vyhlásil. Ocenil prezidenta Volodymyra Zelenského, ukrajinskú vládu i bežných Ukrajincov za to, že sa statočne postavili ruskej vojenskej agresii. Na Ukrajine ide podľa neho o boj za hodnoty, slobodu, ľudské práva a demokraciu. Svoj príhovor v angličtine zakončil Heger pozdravom v ukrajinčine: "Sláva Ukrajine!"   V slovenskej delegácii bol aj minister obrany Jaroslav Naď navštívila Ukrajinu. Na oficiálnom rokovaní s prezidentom Zelenskym  rozoberali doterajšiu či budúcu pomoc Ukrajine. „Okrem tých štyroch migov, ktoré išli vzduchom, ďalšie migy prichádzajú po zemi na Ukrajinu. Potvrdzujem tiež, že časť systému Kub aj s raketami je už na územi Ukrajiny," povedal minister obrany Jaroslav Naď, no dodal, že naša pomoc nie je nekonečná.  „V čom môžeme zohrať kľúčovú rolu je možnosť produkcie munície."    Slovensko Ukrajine prisľúbilo pomoc pri integrácii do EÚ a pri povojnovej obnove.   Budete počuť aj reportéra Aktualít Mareka Bira priamo z Kyjeva.    Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

  „Sme vďační za celý objem humanitárnej pomoci, zbraní a za techniku, ktorú poskytlo Slovensko Ukrajine“. Olena Kondratiuková. Podpredsedníčka parlamentu napadnutej Ukrajiny, vystúpila v parlamente slovenskom.   Okrem vďaky však aj vyzývala a otvárala oči. Vyzývala na ukončenie vojny a spolupatričnosť medzinárodného spoločenstva pri potlačení Putinovej agresie. A otvárala oči sveta napríklad aj pre nezákonne vyvezené deti.   „19 514 detí bolo nezákonne deportovaných z Ukrajiny“, situáciu ilustrovala aktuálnymi dátami.   A ak bola na jednej strane snaha oči otvárať, časť našich poslancov si ukrajinskú podpredsedníčku parlamentu neprišla ani len vypočuť. Exkotlebovec Milan Mazurek reaguje, že „takéto teatrálne gestá mi neprídu ako vhodná prezentácia“. Zvláštne sa zachovali aj poslanci Smeru. A boli v rokovacej sále aj ukrajinské vlajky, oni si na svoje lavice vystavili slovenské. Prečo? Budete počuť Juraja Blanára a tiež Annu Zemanovú z SaS.   V druhej časti podcastu prinášame zostrih rozhovoru s vyšetrovateľom vraždy Daniela Tupého a aktuálnym šéfom Naka Ľubomírom Daňkom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Hopková.

Slovenskí futbalisti vstúpili do kvalifikácie o postup na Euro remízou s Luxemburskom a víťazstvom nad Bosnou a Hercegovinou. Okrem hry sa riešilo hlavne to, čo na tlačovke po Luxembursku povedal tréner Slovenska Francesco Calzona. Moderuje Michal Červený, rozpráva sa s Lukášom Vráblikom a Pavlom Bielikom.

Film Všetko, všade, naraz absolútne ovládol tohtoročné udeľovanie Oscarov. Získal sedem sošiek. Okrem najlepšieho filmu odišli s ocenením aj dve herečky a jeden herec. Michelle Yeoh, predstaviteľka hlavnej postavy, povedala, že pri natáčaní niekedy nevedela, čo sa deje. Čím film upútal akadémiu? Ako to, že Steven Spielberg odišiel bez sošky? A prečo sme v ďakovných rečiach nevideli podporu Ukrajiny? O 95. udeľovaní cien filmovej akadémie sa Ľubica Melcerová rozprávala s Petrom Konečným - filmovým kritikom, šéfredaktorom portálu Kinema.sk aj tvorcom relácie Screener, ktorú nájdete na webe SME. Zdroje zvukov: OSCAR Odporúčanie Choďte do kina. Sledovať film na veľkom plátne je predsa len iný zážitok. Či už sa rozhodnete pre oscarový film alebo niečo ľahšie, dôležité je, aby sa vám to páčilo a aby ste si pri sledovaní filmu oddýchli od povinností. Napríklad oscarová Veľryba príde do našich kín už pozajtra. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.   Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.   Stala sa súčasťou vznikajúcej sekcie pre humanitárnu pomoc a integráciu. „Mala som vyhliadnuté štyri organizácie, no po pohovore na Charite som už na ďalšie ani nešla“, spomína.   Nielen z chleba žije človek „Pre utekajúcich z Ukrajiny sme vybavili milióny eur, spravujeme 24 asistenčných centier a už rok sme sa nezastavili“, hovorí. Keď hovorí o svojej práci, hovorí o nej ako o misii – poslaní. A vidí ju v tom, že „mnohým sme reálne zmenili život, môžem povedať, že životy aj zachraňujeme“.   Len pred týždňom sme si pripomenuli smutné prvé výročie Putinovej agresie proti Ukrajine. Okrem desiatok tisíc obetí a zranených – či už vojakov alebo civilov tento nezmyselný konflikt počíta na milióny tých, čo preň museli opustiť svoje domovy. Len hranice Slovenska prekročilo do konca tohto januára vyše milión 130-tisíc ukrajinských utečencov. A to nehovoríme o Poľsku a ďalších susedných krajinách. Všade tam utečenci pred vojnou nachádzajú pomoc, prijatie – dočasný domov. Na Slovensku im významných podielom pomáha práve Slovenská katolícka charita.   Pomáhame riešiť traumy „Aj po roku prichádzajú ukrajinskí odídenci do našich centier pre humanitárnu pomoc, pre potraviny, hygienické potreby“, vysvetľuje Mruk Papaianopol. Dodáva však, že veľká časť týchto ľudí potrebuje pomoc psychológov. Charita im ju ponúka, no je konfrontovaná s tým, že má málo ľudí, ktorí by odídencom ponúkli psychologickú asistenciu. „Potrebovali by sme raz toľko odborníkov“, tvrdí.   „Riešia zvyčajne veľmi, veľmi ťažké traumy“, konštatuje. Dramatickosť situácie ilustruje faktom, že túto pomoc nepotrebujú len dospelí, ale mnoho detí a mladých ľudí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vítame vás pri novom podcaste s názvom V športovej redakcii, v ktorom redaktori Denníka N pravidelne komentujú dianie uplynulého týždňa. Prvých päť častí si budete môcť vypočuť aj na tomto kanáli, no potom už len na kanáli V športovej redakcii, ktorý sa doteraz volal Športové podcasty. Okrem tohto pondelkového komentovaného súhrnu v ňom nájdete aj víkendovú tému. Moderátor Michal Červený sa s hosťami Štefanom Buganom a Pavlom Bielikom rozpráva o troch témach: sobotňajšie derby Slovan – Trnava, ktoré sprevádzali výtržnosti, Juraj Slafkovský podľa generálneho manažéra Montrealu nepríde na MS v hokeji, ani keď bude zdravý, ako z deadlinu výmen hráčov NHL vyšiel Tomáš Tatar.

Ak niekto očakával spájanie sa politických síl, či nové, chytľavé alternatívy k existujúcim stranám, ktoré už napríklad nechce voliť, môže byť sklamaný. Zatiaľ sa strany mimo parlamentu viac delia ako spájajú. Okrem toho, že sa delia aj tie, čo v parlamente sú. Prečo odišiel z Dobrej Voľby Hlina či Drucker? Prečo, ak Modrá koalícia ani nezačala existovať, z nej odišiel Mikuláš Dzurinda? A prečo má Maďarské fórum Zsolta Simona problém s Alianciou? Bude namiesto spájania skôr ďalšie delenie? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom strany Dobrá Voľba Radoslavom Baťom, predsedom Modrej koalície Miroslavom Kollárom a predsedom Maďarského fóra Zsoltom Simonom.

Očakávaný prejav Vladimira Putina prišiel len tri dni pred prvým výročím vojny na Ukrajine. Pred poslancami oboch komôr parlamentu a vojenskými predstaviteľmi zopakoval klamstvá o tom, že vojnu na Ukrajine vyvolal Západ a Moskva sa len snaží brániť. Novou informáciou však je, že Rusko pozastavilo svoju účasť na zmluve so Spojenými štátmi americkými o obmedzovaní jadrových zbraní. Deň predtým sa Biden nečakane objavil v Kyjeve, kde ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému zopakoval, že Západ v bojoch proti Rusku stojí plne za Ukrajinou. Okrem toho prisľúbil aj vojenský balík pomoci v hodnote päťsto miliónov dolárov. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravila Barbora Paľovčíková, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Počuli ste už o kozákoch? Okrem fúzatého muža v červených mrkváčoch, čo sa vám pri nich zobrazí? A viete, prečo protestovali Ukrajinci počas oranžovej revolúcie a o čo išlo pri protestoch na tzv. euro-majdane? Toto je epizóda pre všetkých, ktorí si potrebujú upratať v Ukrajinských dejinách, pre všetkých, ktorí o Tymošenkovej vedia len to, že má pekný účes a pre tých z nás, ktorým sa pletú Janukovyč a Juščenko. Ako dlho si myslíte, že trvá zložiť Automat Kalašnikova? A ako by ste hovorili s deťmi o vojne? Epizóda 3. podcastu Noví Susedia bude živá, miestami vtipná, ale aj mrazivá. Lebo taká je história, ale aj súčasnosť Ukrajiny. Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

Okrem kamzíka vrchovského, svišťa vrchovského, hraboša tatranského, orla skalného, medveďa hnedého, žiabronôžky arktickej a iných chránených tatranských tvorov žije v oblasti Vysokých Tatier aj osobitný druh milých, prítulných, všežravých cicavcov – sú to horolezci tatranskí a osobitný druh odpudzujúcich, nemilých netvorov ceprov obyčajných malomeštiackych. O nich sa mi žiada prehovoriť, opierajúc sa o vlastné pozorovania i ústne podania starých horských vlkov. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na webe Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Dr. Luboš Lacho, láskavý, mierumilovný a pokojný rodák z Kvetoslavova. Vyštudoval klinickú a forenznú psychológiu. Po ukončení štúdia pracoval 15 rokov ako klinický psychológ vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Okrem toho sa venoval výskumu a súdno-znaleckej činnosti. Pred pádom komunizmu mu štát skonfiškoval majetok a spolu s rodinou bol z Československa vyhostený. Usadil sa v Spojených štátoch amerických, kde 15 rokov vykonával súkromnú poradenskú prax. V súčasnosti pôsobí na Slovensku ako kresťanský poradca. V podcaste sa tiež dozviete:  ▶️ o vlastnej činkárni v Ružinove, kde trávil svoju mladosť ▶️ čo sa muselo prihodiť, aby sa z päťkára stal úspešný maturant ▶️ čo jeho otcovi pomohlo zlepšiť zdravotný stav ▶️ čo ho doviedlo k Svätému písmu ▶️ prečo sa rozhodol pre nebezpečnú distribúciu kresťanskej literatúry po Slovensku ▶️ ako sa sám dostal na 16 mesiacov do väzenia, keď sa snažil odborne pomôcť inému väzňovi ▶️ o drsných časoch vo väzbe a čo mu vtedy najviac pomohlo ▶️ ako sa Ľubošovi podarilo zohnať 30 miliónov pre nemocnicu ▶️ ako sa vysporiadať so strachom a čeliť nástrahám života ▶️ o vyhostení z Československa a skonfiškovaní majetku Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Kedy ste naposledy prehodnotili názor? Ešte si to premysli je audiokniha o dôležitosti pochybovania a o tom, ako ľahšie spracovať nové fakty a nazerať na vlastné omyly pozitívnou optikou. Výskumy ukazujú, že tí najlepší vedia prehodnotiť svoje stanoviská a sú schopní meniť názory. Okrem toho sa dokázalo, že lídri, ktorí pripúšťajú, že niečo nevedia a neboja sa kritiky, sú na čele výkonnejších a tvorivejších tímov. Dnes už máme dôkazy, že umeniu prehodnocovať sa dá naučiť. Adam Grant vysvetľuje, ktoré vlastnosti na to potrebujeme. V prvej časti rozoberá, prečo je pre človeka ťažké opätovne sa zamyslieť nad problémom a ako si túto zručnosť osvojiť. Upozorňuje pritom, že samotné „odhodlanie“ môže byť občas na škodu. V druhej časti nám ukazuje, ako môžeme k prehodnocovaniu viesť druhých. Tretia a posledná časť je venovaná dôvodom, prečo sa v školách, vo firmách či vládnych inštitúciách prehodnocovaniu nedarí. Schopnosť znova sa zamyslieť môže byť napokon tajnou zručnosťou, ktorá vám v čoraz rýchlejšie sa meniacom svete zabezpečí kľúčový náskok. Audiokniha: Ešte si to premysli Autor: Adam Grant Interpret: Martin Kaprálik Dĺžka: 10:11 h Vydavateľstvo: Publixing a IKAR Audiokniha Ešte si to premysli na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Ešte si to premysli na webe Publixing (MP3 CD)

Dr. Luboš Lacho, láskavý, mierumilovný a pokojný rodák z Kvetoslavova. Vyštudoval klinickú a forenznú psychológiu. Po ukončení štúdia pracoval 15 rokov ako klinický psychológ vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Okrem toho sa venoval výskumu a súdno-znaleckej činnosti. Pred pádom komunizmu mu štát skonfiškoval majetok a spolu s rodinou bol z Československa vyhostený. Usadil sa v Spojených štátoch amerických, kde 15 rokov vykonával súkromnú poradenskú prax. V súčasnosti pôsobí na Slovensku ako kresťanský poradca. V podcaste sa tiež dozviete: ▶️ o vlastnej činkárni v Ružinove, kde trávil svoju mladosť ▶️ čo sa muselo prihodiť, aby sa z päťkára stal úspešný maturant ▶️ čo jeho otcovi pomohlo zlepšiť zdravotný stav ▶️ čo ho doviedlo k Svätému písmu ▶️ prečo sa rozhodol pre nebezpečnú distribúciu kresťanskej literatúry po Slovensku ▶️ ako sa sám dostal na 16 mesiacov do väzenia, keď sa snažil odborne pomôcť inému väzňovi ▶️ o drsných časoch vo väzbe a čo mu vtedy najviac pomohlo ▶️ ako sa Ľubošovi podarilo zohnať 30 miliónov pre nemocnicu ▶️ ako sa vysporiadať so strachom a čeliť nástrahám života ▶️ o vyhostení z Československa a skonfiškovaní majetku Podcast JERGY talks prináša Jerguš Holéczy v spolupráci s aktuality.sk

Tentokrát sme si pre vás pripravili oddychovú medzisviatkovú epizódu s našim obľúbeným psychológom Gabrielom Bianchim. :) Rozprávali sme sa o túžbe, rozkoši a o knihách. Okrem zaujímavých tipov na literatúru o sexe a sexualite sme prebrali aj vaše tipy na knižky, ktoré vám znovu nakopli libido alebo okorenili sexuálny život. Tiež sme rozobrali aj to, prečo sa nám niekedy deje, že túžime po sexe s konkrétnou osobou, a keď sa nám to splní, tak je to častokrát neuspokojivé. Ak použijete náš promokód "sexualnavychova" na www.martinus.sk, tak budete mať 3 € zľavu pri nákupe nad 19 €. Odkazy na spomínané knihy: Lady Fuckingham Tolstoj - Kreutzerova sonáta Alfred Jarry - Nadsamec Vladimir Nabokov - Lolita 50 shades of Grey Milenci slobody John Updike - Brazil Intimita Čarodejnice z Eastwicku Láska v časoch cholery Charles Bukowski - Ženy Láska je len slovo Ak sa ti táto epizóda páčila, podporiť nás môžeš na Patreone. Followujte nás na IG: @sexualnavychova Alebo na osobných profiloch: Vala @fralaa Miška @michellegraphy Sound: FB: https://www.facebook.com/jarko.pesek IG https://www.instagram.com/yahrmill/ Artwork by @mashisko

Rozhodne nesúhlasím s tým, že dnešná mládež je skazená. Je to len o tom, v akom prostredí vyrastajú a aké vzorce správania si od nás odnášajú. Tam je najväčší problém, hovorí herečka a clowndoktorka Katarína Baranová. Okrem herectva ju môžete poznať ako primárku Ritu kde, ako clowdoktorka, stojí pri deťoch v ich najťažších životných situáciách. A čo je pre našich seniorov Vianočný zázrak? Aké je to stáť pri posteliach detí s rakovinou a hrať etudy ako clowndoktorka? A aká je dnešná mládež a čo ju teší a čo ju trápi? Odpovie šéfka Ludusu, herečka a clowndoktorka Katarína Baranová. A čo je pointa Vianočného zázraku pre seniorov? Téma pre Martinu Kasemovú, ktorá v tomto projekte už potešila takmer 20 tisíc seniorov, ale aj tých, čo sa rozhodli zdieľať to, čo majú a s čím sa chcú v tomto vianočnom čase podeliť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rozhodne nesúhlasím s tým, že dnešná mládež je skazená. Je to len o tom, v akom prostredí vyrastajú a aké vzorce správania si od nás odnášajú. Tam je najväčší problém, hovorí herečka a clowndoktorka Katarína Baranová. Okrem herectva ju môžete poznať ako primárku Ritu kde, ako clowdoktorka, stojí pri deťoch v ich najťažších životných situáciách. Klaunský nos je pre mňa štít, tvrdi. A čo je pre našich seniorov Vianočným zázrakom? Aké je to stáť pri posteliach detí s rakovinou a hrať etudy ako clowndoktorka? A aká je dnešná mládež a čo ju teší a čo ju trápi? Odpovie šéfka Ludusu, herečka a clowndoktorka Katarína Baranová. A čo je pointa Vianočného zázraku pre seniorov? Téma pre Martinu Kasemovú, ktorá v tomto projekte už potešila takmer 20 tisíc seniorov, ale aj tých, čo sa rozhodli zdieľať to, čo majú a s čím sa chcú v tomto vianočnom čase podeliť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič je zodpovedný za spoločné nákupy zemného plynu krajinami Európskej únie. V utorok o 15:00 predstavil prvé kroky, ktoré by mali smerovať k agregovaným nákupom už v polovici budúceho roka. O pár minút neskôr sme sa ho pýtali na podrobnosti, ako by mal spoločný nákup prebiehať. Okrem toho M. Šefčovič prezradil, že už čoskoro sa chystajú aj zmeny pri oceňovaní elektrickej energie na celoeurópskej úrovni.

V novom SHARE_talks hovoríme aj o tom, že ak nezoženiete Playstation 5, nové hry si zahráte aj v Tesle. Pred nahrávaním 91. časti podcastu SHARE_talks sme si pozreli premiéru očakávanej novinky Avatar: Cesta vody. Pred premiérovým víkendom si môžete vypočuť naše dojmy. Okrem tradičnej dvojice sa k nám tentoraz pridá aj redaktor HernáZóna.sk Adam Obšitník. Okrem Avatara komentujeme aj premiéru vianočného filmu odkazujúceho na klasiky ako Smrtonosná pasca či Sám doma s Davidom Harbourom v hlavnej úlohe Šialená noc. V novej časti podcastu SHARE_talks hovoríme aj o týchto témach: Na Tesle si už môžete zahrať hry zo Steamu. Vyšiel trailer na pokračovanie filmu Spider-Man: Paralelné svety. Čím je kontroverzná next-gen aktualizácia hry Zaklínač 3. Či sa film Šialená noc stane novou vianočnou klasikou. Či je nový Avatar lepší, ako ten pôvodný. Prečo je nový Avatar najlepším zobrazením vodného sveta za posledné roky. Prečo je dobré si ho pozrieť v 3D. Ako na nás pôsobila vyššia zobrazovania frekvencia. Odkazy na témy spomínané v podcaste: Tesla spúšťa integráciu platformy Steam, v autách si zahráte tisícky titulov Je tam: Herný Spider-Man sa objavil v traileri na film Across the Spider-Verse Next-gen aktualizácia pre Zaklínača 3 je tu. Toto sú zmeny, na ktoré sa môžeš tešiť Podcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk.  NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Hosťami sobotnej Literárnej revue budú Andrej Csino (čino) a Lucia Lackovičová, ktorí predstavia antologiu poviedok Prešporské legendy ožívajú - literárnu poctu Márii Ďuríčkovej a poetka Mirka Ábelová - autorka novej básnickej zbierky DOM. Okrem toho vás čakajú ukážky z knižných noviniek a tipy na čítanie.

Hosťami sobotnej Literárnej revue budú spisovateľ Jozef Karika a viceguvernér Národnej banky a autor knihy Rýchlokurz geniality Ľudovít Ódor. Okrem toho vás čakajú ukážky z knižných noviniek a tipy na čítanie.

Hosťom sobotnej Literárnej revue bude spisovateľka a novinárka Beáta Balogová, autorka knihy Kornélie. Okrem toho sa môžete tešiť aj na ďalšie novinky a knižné tipy.

Hosťami reprízy sobotnej Literárnej revue budú Barbora Némethová a Filip Németh - autori detskej knihy TVOJAZEM. Hovorí o fantastickej krajine, kde nepoznajú elektrinu, zato tam majú rôzne zvláštne vynálezy - zmrzlinu, ktorá mení chute alebo ponorku, ktorá funguje aj v piesku. Okrem toho vás čakajú ukážky z knižných noviniek a tipy na čítanie. (Premiéra 16.7.2022)

Hosťom sobotnej Literárnej revue bude GABRIELA MAGOVÁ - prekladateľka a šéfredaktorka časopisu VERZIA zameraného na diela súčasnej svetovej literatúry a umelecký preklad. Okrem toho vás čakajú ukážky z knižných noviniek a tipy na čítanie.

Hosťom sobotnej Literárnej revue bude prozaička a výtvarníčka - autorka knihy TÁTO IZBA SA NEDÁ ZJESŤ NICOL HOCHHOLCZEROVÁ (nikol hochholcerová). Okrem toho vás čakajú ukážky z knižných noviniek a tipy na čítanie.

Každý rok tesne pred Vianocami má parlament jednu dôležitú úlohu – schváliť nový štátny rozpočet. Rokovanie o Zákone roka so sebou vždy prinesie búrlivú debatu. Tento rok je však ešte o niečo prudšia. Vláde totiž hrozí pád a Zákon roka stále nie je schválený. Verejný dlh pritom dosahuje alarmujúce hranice a návrh rozpočtu, ktorý má parlament na stole, s jeho prudkým stlačením vôbec nepočíta. Vláda má vraj pádny dôvod – po koronakríze prišla kríza energetická a treba pomáhať - firmám, samosprávam aj domácnostiam. Okrem toho však rozdáva aj inde – spomeňme si na vyšší daňový bonus či prídavky na dieťa. O tom, aký vplyv má plošná pomoc na budúcoročný rozpočet, ktoré výdavky sú pri súčasnom stave verejných financií ešte obhájiteľné a ktoré už nie, či bude možné časť energo výdajov vykryť nevyužitými eurofondami, ale aj o tom, čo sa stane, ak sa rozpočet do konca roka neschváli, sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index rozpráva s vedúcim oddelenia fiškálnych a štrukturálnych analýz Národnej banky Slovenska Branislavom Reľovským. Otázky a odpovede k rozpočtu: https://index.sme.sk/c/23031648/matovic-predstavil-rozpocet-na-buduci-rok.html – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Ludwig Bagin je slovenský herec a moderátor - a pre všetkých, ktorí vedia, aj maskot Starého Mesta. V ňom má obehané všetky najlepšie podniky a kaviarne, často medzi prvými. Okrem toho je domáci kuchár nadšenec s podrobnými znalosťami a zaujímavými názormi na gastronómiu.

"V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady – za Boha a za národ – vždy, všade a v každom ohľade... . Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade tohto zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu." To sú jedny z posledných slov niekdajšieho prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa, ktoré nadiktoval svojmu spovedníkovi pred popravou 18. apríla 1947. Okrem iného poukazujú na fakt, že i samotný Jozef Tiso sa videl a považoval za mučeníka v boji za národnú vec, ktorého nepriaznivé okolnosti a nepriateľské sily posielajú podstúpiť "najvyššiu obeť". Mýtus nespravodlivo odsúdeného a popraveného "prvého slovenského prezidenta" nadobudol v ďalších rokoch a desaťročiach pozoruhodnú životnosť. Pravidelne sa objavoval v ľudáckych emigrantských kruhoch v zahraničí, spolu s nimi preplával Atlantický oceán, aby sa po roku 1989 vrátil späť s o to väčšou razanciou v divokých a nacionalizmom poznačených 90. rokoch. Stal sa tak základom pre celkový kult Jozefa Tisa ako národného hrdinu a mučeníka, ktorý je koniec-koncov aj symbolickým stredobodom krajnej pravice na Slovensku. Ako sa tento kult rodil, do akej miery si ho vytváral už za svojho života samotný Jozef Tiso a kto boli jeho hlavný šíritelia v ďalších rokoch? A aké má miesto i na súčasnej politickej scéne na Slovensku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom, ktorému práve vychádza kniha Mýtus a kult Jozefa Tisa. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Ak sa SaS v parlamente podarí povaliť už druhú demokratickú vládu, nedá sa to nazvať inak ako, že táto generácia politikov zlyhala, hovorí šéf rezortu životného prostredia za OľaNO Ján Budaj. Ministerstvo pod jeho vedením pokračuje v reforme národných parkov, po ktorej by sa, ako on sám hovorí, mali konečne stať chránenými územiami. Nielen na papieri ako tomu bolo doteraz. V parlamente je však návrh opozičných poslancov okolo Tomáša Tarabu, ktorý v parkoch umožní naďalej rúbať, poľovať a pestovať hospodárske plodiny, ktoré vytláčajú pôvodné druhy. Snahu ministerstva tak úplne sabotuje. Okrem škôd v budúcnosti v podobe zhoršovania sa klímy a problémov so suchom by Slovensku hrozili aj miliónové pokuty od Európskej komisie. Vo veľkom rozhovore pre podcast denníka Pravda sa tiež dozviete: aký súvis majú bez-zásahové zóny a problém sucha ako pomôže väčšia ochrana národných parkov turizmu ako sa chce dohodnúť s majiteľmi lesov v národných parkoch, aby pristúpili na zastavenie ťažby a ich ochranu prečo začal súdny proces Európskej komisie voči Slovensku tri dni po vyjadreniach Borisa Kollára ohľadom zonácie Muránskej planiny čo spôsobí to, ak prejde návrh zákona o ochrane prírody z dielne poslanca Tarabu a Kuffovcov čo by sa mali Slováci naučiť od donedávna zaostalého afrického kmeňa Masajov na čo by mali myslieť poslanci pri hlasovaní o nedôvere voči premiérovi a vláde na schôdzi, ktorú iniciuje strana SaS s Hlasom #pocuvajtepravdu

Zákony platia pre všetkých, minimálne tie štatistické. Okrem iného nám poodhaľujú rôznorodé štruktúry, napríklad jazyka. Aké časté sú najčastejšie slová v jazyku? Koľko majú letiská typicky spojov? A ako to spolu súvisí? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

František Švantner sa narodil v roku 1912 v obci Bystrá do robotníckej rodiny. Základné vzdelanie získal v Podbrezovej. Potom sa presunul do Banskej Bystrice, kde vyštudoval učiteľstvo. Tomu zasvätil celý svoj život. Všimli ste si, koľko slovenských spisovateľov bolo zároveň učiteľmi? Tesne pred svojou predčasnou smrťou sa stal aj riaditeľom školy v Hronove. Okrem toho pracoval aj pre Maticu slovenskú, pod ktorej záštitou sa venoval rôznych osvetovým činnostiam. Jeho tvorbu ovplyvnilo veľké množstvo svetových autorov, medzi inými aj Fiodor Michajlovič Dostojevskij či Edgar Allan Poe. Zomrel predčasne, iba vo veku 38 rokov na nádor mozgu.  V dnešnom jeho diele Malka vystupuje valach, ktorý nemá meno. Je rozprávačom celého príbehu a stelesnením divokej prírody: Je tajomný, správa sa pudovo, ovládajú ho city a zmysly a necháva sa unášať láskou k Malke. Na druhej strane je tu Malka, ktorá nie je dobrá ani zlá, jednoducho je tam, je pasívna. Je taká... ani pekná, ani škaredá, neurazí ani neprekvapí. Je skromná a hanblivá, robí slúžku u krčmára Michalčíka a valach ju miluje takú, aká je. Aký príbeh však rozpráva Malka, sa dozviete v dnešnom podcaste. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Na našom indickom evente sme sa rozprávali o Miškiných zásnubách, ako to prebiehalo, prečo má prsteň aj Puneet, aké privítanie ju čakalo v Indii a či mohli spať v jednej posteli. Prezradila aj prečo Puneet prišiel na Slovensko, ako sa spoznali a ako jej rodičia prijali zásnuby. Okrem zásnub sme prebrali aj postavenie žien v Indii, polygamiu, ako fungujú manželstvá medzi kastami, či sú ešte dohodnuté manželstvá v kurze a ako je to tam s rozvodmi. Sponzormi tejto epizódy sú LELO - značka luxusných erotických hračiek a Kondomshop - diskrétny erotický eshop. Využite náš promokód SEXYVIANOCE na zľavu 10 % pri nákupe na www.kondomshop.sk. Ak sa ti táto epizóda páčila, podporiť nás môžeš na Patreone. Followujte nás na IG: @sexualnavychova Alebo na osobných profiloch: Vala @fralaa Miška @michellegraphy Sound: FB: https://www.facebook.com/jarko.pesek IG https://www.instagram.com/yahrmill/ Artwork by @mashisko

Rana Hashemi vedie v Bratislave podnik Persian Restaurant s jedlom z jej rodného Iránu. Okrem pripravovania jedla je zároveň speváčkou slovenskej metalovej kapely Stypheryt. V Podgaste porozprávala o fesenjane a ďalších perzských pochúťkach, growlovaní, ale aj o tom, čo sa deje v Iráne.

Milo Urban je jeden z najdôležitejších predstaviteľov modernej slovenskej literatúry. Narodil sa v roku 1904 v Rabčiciach na Orave do rodiny hájnika. Okrem písania sa venoval aj prekladu a žurnalistike. Na základnú školu chodil do Zázrivej, neskôr študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, štúdium však kvôli rodinnej situácii nedokončil. Začal preto pracovať ako pomocný redaktor a neskôr sa stal aj šéfredaktorom Gardistu. Išlo o politické noviny Hlinkovej gardy, ktoré na Slovensku vychádzali pred druhou svetovou vojnou a počas nej. Je autorom románu, ktorý nazerá na zverstvá prvej svetovej vojny. Prvú svetovú vojnu sme rozoberali už pri niekoľkých dielach, vždy však bola viac menej bokom. Nikdy nefigurovala v popredí deja, bolo to niečo ďaleké, ako keď Jozef Mak odišiel na vojnu a potom sa vrátil. Bližšie však diela jej dopady na spoločnosť nespomínali. Dnes však budeme hovoriť o románe, ktorý zobrazuje priamu skúsenosť obyvateľov slovenskej dediny s vojnou a ide o román Živý bič. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Zuzana Hasna je moslimka a členka Islamskej nadácie na Slovensku. V podcaste hovorí o násilí, ktoré prežívajú moslimky na slovenských uliciach a tiež o šikane, ktorou žijú ich deti. O moslimkách si väčšinová spoločnosť často myslí nepravdivé stereotypy, napríklad že sú utláčané a nemôžu študovať či pracovať. Všetko sa zmení, keď ich ľudia z majority spoznajú. Lepšiemu spolužitiu by pomohlo, keby sme hľadali to, čo nás spája. Nie to, čo nás rozdeľuje. „My všetky sme niečie dcéry, mamy, manželky, kamarátky – už len tie sociálne statusy nám dávajú spojítka. Navyše, všetky riešime rovnaké problémy. Máme omnoho viac spoločného ako toho, čo nás rozdeľuje,“ hovorí Zuzana Hasna z Islamskej nadácie. Moslimky však musia riešiť aj témy, s ktorými sa ženy z majority nestretávajú. Nenávistné pokriky, diskriminácia na pracovisku, fyzické útoky či strhnutie hidžábu na ulici. Nenávistné činy, ktoré nenájdeme v žiadnych tabuľkách, pretože sa ich ženy báli nahlásiť. “Okrem toho vnímame šikanu na školách, kam chodia deti z moslimských rodín. Šikanujú ich len kvôli odlišnému menu či farbe pleti,” hovorí Zuzana Hasna v rozhovore. Zuzana Hasna je moslimka, ktorá je členkou Islamskej nadácie na Slovensku. Je spoluautorkou štúdie o mediálnom obraze islamu. Stála tiež pri zrode novej knihy O moslimkách trochu inak. Moderuje: Ester Viktória Ziffová, členka mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami

Inžinierka geodézie a bývalá stredoškolská učiteľka odborných predmetov Alžbeta Strižincová vyrastala v bratislavskom Starom meste. Dlhé roky robila zememeračku, vďaka čomu pozná každý centimeter Bratislavy, nielen jeho povesti a legendy. Po emigrácii najstaršieho brata v roku 1968 ju v práci preradili z odboru fotogrametrie, aby nemala prístup k tajným materiálom (teda k mapám a súradniciam objektov). V 90-tych rokoch sa rozhodla pre pedagogickú kariéru. Okrem geodézie a fotogrametrie vyučovala aj odbornú prax a grafické informačné systémy.  Mnohí z tých, ktorí ju kedysi učili sa neskôr v škole stali jej kolegami. Jej študenti na ňu spomínajú aj po dlhých rokoch. Brala ich totiž ako rovnocenných partnerov a vždy chcela, aby sa neuspokojili s priemernosťou. Škola sa pre ňu stala druhým domovom a učenie naplnením života. V súčasnosti sa stará o múzeum geodézie, ktoré sama založila v priestoroch Strednej priemyselnej školy stavebnej a geodetickej v Bratislave. Má dcéru Janu a syna Martina, ktorý je hovorcom prezidentky SR.

Dnes vám ponúkneme opäť niečo z poézie, tentokrát od jedného z najväčších slovenských básnikov – Pavla Országha-Hviezdoslava. Jeho Krvavé sonety, o ktorých budeme hovoriť, patria medzi prvé protivojnové diela slovenskej a dokonca i svetovej literatúry. Dočkali sa aj prekladu do angličtiny. Hviezdoslava určite poznáte: ak už nie pre jeho diela, tak určite kvôli Hviezdoslavovmu Kubínu, ktorého sa ako malý človiečik iste zúčastnil nejeden z nás. Pavol Országh-Hviezdoslav sa narodil v roku 1849 vo Vyšnom Kubíne a umrel v roku 1921 v Dolnom Kubíne. Patril medzi najdôležitejšie osobnosti slovenského literárneho realizmu. Okrem poézie sa venoval aj dráme a prekladu a zaslúžil sa napríklad o skoré preklady Shakespeara. Písal aj pod pseudonymom Jozef Zbranský. Dnes si o ňom ale povieme niečo viac a priblížime si aj jeho básnickú zbierku Krvavé sonety. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Prelom storočia so sebou priniesol obrovské množstvo zmien: spoločenských, politických, a teda aj umeleckých. Objavilo sa veľké množstvo umeleckých a filozofických smerov a väčšina z nich sa zrodila vo Francúzsku – napríklad avantgarda, čo znamená niečo ako „predvoj“ alebo „predná línia“. Teraz si predstavme jedného z najznámejších autorov avantgardy, autora termínov kubizmus a surrealizmus, ktorých bol aj predstaviteľom. Kubizmus sa mu do literatúry podarilo preniesť formou kaligramov. Jeho tvorba je príznačná prelínaním hraníc medzi snami a realitou, časom a priestorom. Guillaume Apollinaire sa narodil v roku 1880 v Ríme ako nemanželský syn šľachtičnej s poľským pôvodom. Počas života podnikol mnoho ciest po Európe, z ktorých naberal inšpiráciu pre svoju tvorbu. Bol to veľký rebel a dobrodruh. Okrem poézie písal aj erotické poviedky a poznal sa aj s Markízom de Sade, ktorému vydal niektoré diela. Keď vypukla prvá svetová vojna, dobrovoľne narukoval. V roku 1916 však utrpel zranenie šrapnelom a museli mu urobiť trepanáciu lebky. Umrel o dva roky neskôr, v roku 1918 na španielsku chrípku. Dnes si povieme o jeho najznámejšom diele Alkoholy. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Ivan Krasko sa vlastným menom volal Ján Botto – presne ako ten Ján Botto, čo napísal Stojí, stojí mohyla, na mohyle zlá chvíľa. Krasko bol jeho vzdialeným príbuzným a keďže sa poézii rozhodol venovať tiež, dáva zmysel, že si radšej zvolil pseudonym. Okrem poézie sa však venoval aj mnohým ďalším činnostiam: bol prekladateľom, regionálnym historikom, politikom, vedcom a inžinierom. Narodil sa v roku 1876 v Lukovištiach do roľníckej rodiny. Základné vzdelanie získal na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote. Neskôr študoval aj v Rumunsku a Nemecku a nakoniec ukončil odbor chemické inžinierstvo v Prahe. Neďaleko Prahy si neskôr aj našiel zamestnanie v cukrovare. Keď prišla prvá svetová vojna, narukoval na východný front, veľa času však strávil vo vojenskej nemocnici kvôli pľúcam. Po vojne sa začal angažovať vo verejnom živote ako politik: bol členom Národného zhromaždenia ČSR a neskôr aj senátorom. V roku 1946 mu udelili titul národného umelca a dnes si predstavíme jeho  básnickú zbierku Nox et Solitudo. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Parlament už opäť rokuje. Okrem iného aj o nižšej DPH pre vleky a aquaparky. Na stole sú aj zmeny v ústave či referendum o predčasných voľbách. Generálny prokurátor si chce posvietiť na zatiaľ neznámeho verejného funkcionára pre utečencov na hraniciach. Ako teda pokračuje rokovanie parlamentu? Ustojí minister Mikulec kritiku pre utečencov na hraniciach? A zmení parlament ústavu tak, aby si mohol skrátiť volebné obdobie tak, ako to chce Smer, ktorému prezidentka na túto tému vypísala referendum? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Národnej rady SR a hnutia Sme Rodina Borisom Kollárom.

„Neviem si predstaviť, že si si v tej dobe nemohol povedať svoj názor, alebo že si nemohol počúvať hudbu, ktorú si chcel“, reaguje filmárka Eva Lokajová z Ústavu pamäti národa na obdobie pred Novembrom'89 .   Je tu november a s ním aj November s veľkým N, ten z roku'89. Čas, keď sa do našich končín vracala sloboda, po štyroch dekádach neslobody pod komunistickou nadvládou. Už vyše desaťročie je tento čas spojený aj s Festivalom slobody, za ktorým stojí Ústav pamäti národa a aj takýmto spôsobom napĺňa program svojho zakladateľa Jána Langoša – tešiť sa zo slobody, avšak nezabúdať na to, ako sa žilo bez nej. A za týmto Festivalom slobody stojí aj Eva Lokajová, jeho dramaturgička.   Sama sa narodila už do slobodných čias v Lokci na Orave. Neskôr vyštudovala masmediálnu komunikáciu na univerzite v Nitre a už tretí rok je v Ústave pamäti národa. Okrem toho, že je dramaturgičkou Festivalu slobody, filmársky sa podieľa na zachytávaní osudov pamätníkov komunistického útlaku. Najmä obetí nastupujúcej komunistickej totalitnej moci z prvej polovice päťdesiatych rokov minulého storočia. ÚPN ich uchováva vo svojich archívov vrámci tzv. oral history.   „Som veľmi rada, že sa cez príbehy pamätníkov doby neslobody dozvedám o nej nesprostredkovane“, tvrdí. Na pozadí príbehov dlhoročných väzení, nemožnosti štúdia, šikanovaní len pre názor hovorí, že sloboba je hodná oslavy.   „Pre mňa je až inšpirujúce, že tí ľudia prežili veľkú krivdu, bolo im neprávom ublížené, a napriek tomu dokázali žiť svoj život autenticky a udržali si svoju vnútornú slobodu“, približuje filmárka ÚPN. „A sú to pozitívni ľudia, nezostali zatrpknutí“, dodáva.   „Keď ich počúvam pri nahrávaní (pre oral history ÚPN – pozn. red), je vo mne priam hnev, veď to nie je fér, čím si museli prejsť.“   Festival slobody   Dobu neslobody si už dvanásty rok pripomína Ústav pamätí národ multižánrovým Festivalom slobody. Od dnešného 7. novembra až do výročia Nežnej revolúcie si bude môcť verejnosť pozrieť viacero slovenských premiér, ktoré reflektujú dobu neslobody aj za hranicami. Prehliadka prinesie hrané a dokumentárne filmy z Nórska, Poľska, Rumunska či susednej Českej republiky. Rovnako výstavy, komentované prehliady priestorov archívu ÚPN, ale aj divadelné predstavenie.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Tentoraz vás zoberieme do Viedne na unikátnu výstavu Love me Kosher v Židovskom múzeu. S jej kurátorkou Juliou Windegger sa rozprávame o rôznych pohľadoch na sex a lásku v judaizme. Okrem iného aj tom, prečo je pre muža také dôležité uspokojiť svoju ženu, o provokatívnej fotografii dvoch gejov a slávnej sexuálnej terapeutke Ruth Westheimer.  

„V tom útoku vidím útok proti mne samému“. Tak vidí hlavný liberálny rabín Slovenska Miša Kapustin zločin zo Zámockej, pri ktorom 19-ročný radikalizovaný mladí zabil dvoch gejov. Útočil podľa neho proti hodnotám slobody, ktorú má každý ako dar. Rabín tvrdí „ako dar od Boha“.   Ešte na víkendovom protestnom zhromaždení v Bratislave vystúpil a povedal, že „teraz je doba, že každý musí povedať, na ktorej strane stojí“.   Útočník počítal s tým, že medzi jeho ďalšími možnými cieľmi mali byť aj židia. Okrem premiéra, politikov, menšín a novinárov.   Tí, ktorí majú vplyv na chod krajiny a spoločnosti – rabín hovorí o decision makers – o tých, čo rozhodujú a svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú ďalších, by sa mali jasne vyjadriť, že „nie je normálne zabíjať odlišnosť“. Na mieste dvoch zastrelených príslušníkov LGBTI+ komunity mohol byť podľa neho ktokoľvek a preto to potrebuje jasné odsúdenie a zastanie sa aj možných obetí. „Teraz potrebujú podporu oni, nevieme, kedy v budúcnosti niekto z nás“, tvrdí.   Ako sa judaizmus stavia k homosexualite?   Hoci biblické texty hovoria aj o „ohavnosti“, rabín Kapustin tvrdí, že dôležitá je interpretácia a pri nej zas kontext.   Starozákonná kniha Levitikus označuje homosexuálny styk za „ohavnosť“ (hebr. to'evah) a nariaďuje zaň smrteľný trest. „Dnes nikto v židovstve nepovie, že za homosexuálne skutky je treba zabíjať“, vysvetľuje.   Starý zákon podľa rabína obsahuje napríklad texty o alkoholikoch, či tých, čo sa prejedávajú a ich rodičom dávajú právo „vyviesť ich pred brány mesta a zabiť“. Rabínska tradícia však podľa Kapustina hovorí, že naplnenie takýchto odporúčaní bolo výnimočné.   „V reformnom liberálnom judaizme hovoríme, že ak bol človek stvorený na boží obraz a ľudia zo sexuálnej menšiny sú rovnako jeho stvorením, musíme ich akceptovať a rešpektovať v plnom obsahu, také aké sú“, tvrdí Kapustin.   Praktizujúci homosexuáli sú podľa rabína Kapustina medzi samotnými rabínmi. „Volia si ich miestne komunity, ktoré s tým evidentne nemajú problém“, vysvetľuje.   Ortodoxné komunity si však podľa neho vyžadujú, aby bol ich rabín ženatý, „a to aj vtedy, keby to on nechcel“.   Liberálni rabíni na rozdiel od ortodoxných nemajú problém ani s požehnaním homosexuálnych zväzkov, rabín Kapustin však tvrdí, že „on na to ešte nie je mentálne pripravený“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Matovičove slová ma intenzívne dvihli zo stoličky, ale aj výroky viacerých politikov. Myslím si, že aj po tej nehode je fajn vyjadriť sa, že nechajme si inkubačnú dobu, žialime, a potom sa prídeme bombasticky tváriť, že ich ideme spasiť. Toto vo mne tak naštartovalo reakciu, že ako vyzeral náš prípad. Toto keď niekomu teraz sľúbite, znie to nereálne a aj tak to tej rodine nepomôže. Ak už máme túto medializáciu, poďme to využiť na systémové riešenia. Poďme to využiť na osvetu, že alkohol a drogy za volantom sú absolútne nie," hovorí Andrea Kutlíková, ktorej pri dopravnej nehode zahynula sestra aj s manželom a vodičovi zistili pervitín v krvi aj v moči. "Dokonca som aj v sebe riešila, že vo mne nebola priorita, že čakám, kým bude sedieť, a budem spokojná. Ale nech sa to koná tak, aby sa tie veci už neopakovali. Mala som beznádejný pocit nečinnosti, keď som vedela, že nám sa to ťahá, trvá to dva roky, a ten vodič môže byť kedykoľvek na ceste. A on napriek odobratému vodičskému preukazu opäť o mesiac znova šoféroval pod vplyvom," dodáva Kutlíková, ktorá si sestrinho synčeka, ktorý nehodu prežil, adoptovala. "Toto je situácia, ktorú si veľa ľudí neuvedomuje, ale celý proces bude pre rodiny veľmi finančne náročný. My máme pro bono právnikov, ktorí nás chcú zastupovať. Ale keď si predstavíme rodinu, kde sa o osirelé dieťa stará stará mama, dva roky sa to ťahá a keď sa domáhate svojich nárokov, všetko niečo stojí. Každý úkon. Takisto, keď nie je ukončené trestné konanie, dedičské konanie. Všetky náklady dovtedy platíte sami. A predstavme si rodinu, ktorá nemá flexibilnú prácu ako ja. Okrem toho, že treba zrýchliť konania, priorita by mala byť aj stanoviť lehoty," vysvetľuje Kutlíková z vlastnej skúsenosti veci, ktoré by zmenila a uľahčila by tak život aj pozostalým rodinám nehody zo Zochovej. S čím sa stretla ich rodina? Ako je možné, že vodič šoféroval pod vplyvom znova, aj keď mu zobrali vodičák? Ako sa k nim správal súd a úradníci? S čím sa stretli ako pozostalí tragickej nehody? A sú problémom tresty a prepadnutie auta, ako hovoria politici? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Andreou Kutlíkovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Zobákorožce, mínohľadacie potkany, kruhový objazd v tvare durianu aj khmérska Mona Lisa. V tejto epizóde Vševset podcastu sme si pre vás spoločne so Samuelom Kĺčom z Travelistanu a Olíviou Strelkovou pripravili top bizarnosti krajiny, kde sa podľa slovenských povedačiek "chodí kosiť lekvár". Kambodža má pre niektorých ľudí možno stále povesť chudobnej krajiny, no z hľadiska turizmu, je ideálnou bránou na objavovanie juhovýchodnej Ázie. Okrem storočných chrámov v okolí Angkor Watu, si tam môžete užívať aj nekonečne pláže na priľahlých ostrovoch, rušné trhy v hlavnom meste Phnom Pénh či koloniálne mestečká. Popri tom ale samozrejme netreba zabúdať aj na nedávnu krutovládu Červených Khmérov, ktorú pripomínajú takzvané „killing fields” či stále zamínované polia. Tie ale našťastie už majú v merku spomínané špeciálne odmínovacie potkany, ktoré nájdete neďaleko turistického centra Siam Reap v rámci organizácie Apopo.  Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.