Podcasts about okrem

Hosťom relácie Dírerov filter bol Filipp Sedov, ktorý pochádza z ruského Jaroslavľa. Vyštudoval politické vedy a v rámci projektu Erasmus prišiel na Slovensko, kde aj zostal žiť. Filipp Sedov sa po vypuknutí celoplošnej operácie verejne postavil na stranu Ukrajiny a o svojej rodnej krajine nehovorí s hrdosťou. Keď počas prezidentských volieb v roku 2018 napísal na volebný lístok „Rusko bez Putina“, hrozilo mu zatknutie a trest za terorizmus. Filipp Sedov sa verejne angažuje. Okrem iného robí prednášky na školách „S Rusom o Rusku“, v ktorých vysvetľuje, akou krajinou Rusko v skutočnosti je. Po voľbách na Slovensku eviduje problémy s organizovaním prednášok pre možné konzekvencie pre riaditeľov škôl zo strany niektorých politických strán či vlády.

Z nápadu na expresnú prepravu vznikol na východe Slovenska startup, z ktorého je dnes celoeurópsky biznis. Stojí za ním Viktor Sučka s mamou Helenou. Okrem spoločného podnikania ich spája aj pomáhanie, na ktoré majú vo firme dokonca aplikáciu. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne filantropické príbehy a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Viktor Sučka mal vtedy 23 rokov a po vysokej škole pracoval v špedičnej firme. S nápadom rozbehnúť vlastný biznis prišiel za mamou, ktorá mala dlhoročné skúsenosti s účtovným a podnikateľským poradenstvom. „Tak sme spolu preskúmali možnosti, posúdili riziká a začali sme,“ spomína Helena Sučková na debatu o štarte spoločného podnikania.Súčasťou rodinného biznisu Sučkovcov je aj pomáhanie. Peniaze pôvodne určené na predvianočné darčeky pre obchodných partnerov poslali onkologickému oddeleniu v košickej detskej nemocnici a k zbierke sa pridali aj zamestnanci. Firemná aplikácia nazvaná Dobrá vec ich priamo motivuje pomáhať. Stačí zadať, komu a prečo treba pomôcť, a ďalší kolegovia aj kolegyne môžu prispieť podľa svojho zváženia. „Sumu navýšime minimálne o sto percent a doručíme ju adresátovi,“ hovorí Helena.V podcaste sa dozviete: čo rodinu Sučkovcov vedie k pomoci iným, prečo mal Viktor „lúzerský“ pohľad na filantropiu, čo Helena vyčíta slovenskému daňovému systému, či sa pomáhanie dá inovovať podobne ako biznis, ktorá komodita je pre nich vzácnejšia - peniaze alebo čas. Kto sú Helena a Viktor Sučkovci?Helena Sučková začala s podnikaním ako 27-ročná. Zamerala sa na účtovné služby a podnikateľské poradenstvo a časom vybudovala najväčšiu účtovnú kanceláriu v okrese. So synom a dcérou založili špedičnú firmu SWIDA Innovative, ktorá bola opakovane vyhlásená za Diamant slovenského biznisu, čo je ocenenie pre najrýchlejšie rastúce malé a stredné podniky.Viktor Sučka je CEO SWIDA Innovative. Po vysokoškolskom štúdiu založil startup, z ktorého je dnes úspešná logistická firma s viac ako 140 zamestnancami a s klientelou po celej Európe. Magazín Forbes ho v roku 2020 zaradil k novej generácii lídrov a líderiek v prestížnom rebríčku 30 pod 30. Bol finalistom súťaže EY Podnikateľ roka 2021. Podcast Impact TalksV podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí skúsený pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Začala sa letná festivalová sezóna, najväčšími témami sa stali dve akcie, no na Slovensku sú aj iné, hovorí v rozhovore s Pavlom Hubinákom editor Oliver Rehák. Okrem festivalových tipov ponúka aj niekoľko tipov na dovolenkové čítanie. 

Predstavíme si opäť mladý nádejný literárny talent - Eliška Pokorná študuje na gymnáziu v Žiline, 10 rokov sa venuje divadlu, účinkuje v divadelnom súbore Vaša banda a LET. Okrem toho, že básne iných autorov či autoriek často interpretuje v rôznych dramatizáciách, aj sama, od siedmeho ročníka na základnej škole, píše. Navštevuje dielňu tvorivého písania a myslím si, že jej texty stoja za to, aby ste si ich vypočuli.

Slovenský hokejový reprezentant a stabilný obranca Washingtonu Capitals Martin Fehérváry prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk už druhýkrát. V najnovšej epizóde rozprával najmä o zámorskej NHL, ale aj o slovenskom hokeji a osobných cieľoch v blízkej budúcnosti.V rozhovore sa zamyslel nad šancami slovenského tímu na olympiáde a hodnotil zloženie ďalších reprezentačných výberov. Zároveň sa netajil tým, že turnaj berie ako veľkú výzvu, ale zároveň aj ako príležitosť, ktorá nemusí prísť dvakrát. Okrem iného sa dotkol aj diania v NHL a chválil tím Floridy, pričom však priznal, že vo finále fandil skôr Edmontonu. Reč prišla aj na jeho zdravotný stav a naznačil, že by mal byť na štart novej sezóny pripravený.V súvislosti s budúcnosťou v NHL opísal svoje pocity vo Washingtone. „Pre mňa je Washington pomaly ako druhý domov. Mám tam kamarátov mimo hokeja, organizácia je skvelá, majiteľ rovnako. Keby som nemusel, tak určite nejdem z Washingtonu asi ani celú kariéru,” priznal Martin Fehérváry v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Náš dnešný hosť sa stará o tých, ktorých sa možno aj vy bojíte, alebo máme voči nim predsudky. Veď sa predsa hovorí, že pijú krv a mohli by sa nám zamotať do vlasov tak, že o ne prídeme! Je to ale pravda? Martin Ceľuch je členom Spoločnosti pre ochranu netopierov na Slovensku a tak práve jemu budeme adresovať nielen túto otázku. Okrem netopierov sa venuje aj čmeliakom, včelám, ježkom či veveričkám. Vyrába búdky pre vtáky a netopiere, krmidlá, či hmyzie domčeky. Zhováral sa s ním Michal Herceg.

Umenie nás inšpiruje, robí z náš vnímavejších, citlivejších a lepších ľudí. Pridajte sa k našim podporovateľom - každá, aj malá suma, nám pomôže pripravovať pre vás ďalší zaujímavý obsah a dávať priestor hlasom, ktoré si zaslúžia byť vypočuté. Ďakujeme, že ste súčasťou našej komunity! Prispieť môžete jednorazovo alebo pravidelným darom prostredníctvom portálu DARUJME.sk. Viac informácií o možnostiach podpory nájdete na našom webe www.artstory.sk. Ďakujeme! -- Do sveta umeleckej fotografie sa tentoraz ponoríme s renomovanou fotografkou Juditou Csáderovou a galeristom Dušanom Kocholom. Judita vysvetľuje, že vníma fotografiu ako médium na spájanie skutočnosti so snovým svetom a na hranie sa s percepciou reality, pričom často pracuje s fotomontážou a vrstvením. Započúvajte sa aj do fascinujúcich detailov o sérii „Stopy“ (Odtlačky) priamo z úst autorky a objavte, ako fotografia dokáže oklamať oko a podnietiť predstavivosť vďaka očnému klamu tieňov a svetla. Dušan Kochol tiež priblíži, prečo sú tieto diela, aj po vyše 40 rokoch, stále nadčasové a aktuálne a boli vybrané aj na medzinárodných veľtrhoch. Judita Csáderová je jednou z najvýznamnejších umeleckých fotografiek, ktorej tvorba sa často nesie v osobnom a snovom duchu, no nebojí sa ani experimentov. Okrem umeleckej činnosti sa venuje aj vzdelávaniu, propagácii fotografie a ochrane autorských práv. Dušan Kochol je kurátor, galerista, fotograf a organizátor festivalu OFF. V roku 2020 založil galériu FOG, ktorá prezentuje a zhodnocuje lokálnu scénu umeleckej fotografie a nových médií. LINKY: Tvorba Judity Csáderovej na internete a sociálnych sieťach: https://www.sme.sk/c/2039239/judita-csaderova-prelinanie-imaginacie-a-experimentu.html https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-DK_1790 https://www.instagram.com/p/CpXaBPeKt7N/?igsh=eXU3cmt5Y2MwZ2Vv Web galérie FOG: www.fogbratislava.sk Web festivalu OFF: www.offbratislava.sk Sledujte nás aj na našej Facebook stránke, na našej Instagram stránke a na našom webe artstory.sk. -- EV 160/23/EPP | 5. ročník | epizóda 06/2025

Slovenský hokejový reprezentant a stabilný obranca Washingtonu Capitals Martin Fehérváry prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk už druhýkrát. V najnovšej epizóde rozprával najmä o zámorskej NHL, ale aj o slovenskom hokeji a osobných cieľoch v blízkej budúcnosti.V rozhovore sa zamyslel nad šancami slovenského tímu na olympiáde a hodnotil zloženie ďalších reprezentačných výberov. Zároveň sa netajil tým, že turnaj berie ako veľkú výzvu, ale zároveň aj ako príležitosť, ktorá nemusí prísť dvakrát. Okrem iného sa dotkol aj diania v NHL a chválil tím Floridy, pričom však priznal, že vo finále fandil skôr Edmontonu. Reč prišla aj na jeho zdravotný stav a naznačil, že by mal byť na štart novej sezóny pripravený.V súvislosti s budúcnosťou v NHL opísal svoje pocity vo Washingtone. „Pre mňa je Washington pomaly ako druhý domov. Mám tam kamarátov mimo hokeja, organizácia je skvelá, majiteľ rovnako. Keby som nemusel, tak určite nejdem z Washingtonu asi ani celú kariéru,” priznal Martin Fehérváry v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Do ďalšej časti relácie Európa od A po Z s Adamom Zavřelom prijali pozvanie europoslanci Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) a Michal Wiezik (PS). Europoslanci v relácii rozobrali prvú celoeurópsku legislatívu, ktorá má bojovať za lepšie životné podmienky psov a mačiek. Okrem toho sa venovali aj lepšej ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním a reč bola aj o ochrane pasažierov v leteckej doprave.

Dnes si Ivan do podcastu "flešbeky" prizval manželov Karin a Dominika Rajských spolu s ich synčekom Samuelom. Okrem príbehu ich manželstva nám rozprávajú aj o tom, ako ich ťažko chorý syn Samuel premieňa ich srdcia a prináša milosť. V podcaste sa dozviete, ako na prvý pohľad veľké utrpenie vnáša do ich životov obrovskú radosť.00:00-1:03 Úvod a privítanie1:03 MISKA otázok1:51 Karin: Aký seriál/film vystihuje tvoj minulý týždeň?2:22 Dominik: Vtip, ktorý poznáš, ale ľudia sa na ňom nikdy nezasmiali? 3:00 Karin: Ak by si mala stráviť rok osamote, kde by to bolo?4:30 Dominik: Máš nejaký ranný rituál ? 6:33 Karin: Z ktorej maličkosti si sa naposledy tešila?7:17 Dominik: Aká je najdivnejšia vec, ktorú si zverejnil na internete?8:19 Súťaž o knihu Ježišove skryté roky https://www.godzoneshop.sk/produkt/jezisove-skryte-roky-alicia-britt-chole/?9:30 Dominikova cesta k budovaniu vzťahu s Ježišom14:00 Ako si Pán pritiahol Karin bližšie k sebe19:18 Príbeh ich manželstva29:15 Ovocie rozchodu35:15 Návrat do vzťahu - Panna Mária dohadzovačka42:44 (ne)vydarené misie v Ugande a africké zásnuby48:00 Život s ťažko chorým synom55:26 Buď vôľa tvoja, ale čo keď chcem svoju?58:46 Nehľaďte na moje ruky, ale na moju tvár1:00:01 Optika nádeje, ako hľadať radosť v utrpení1:04:09 Náš syn ako miesto stretnutia s Bohom1.04:50 "Stretnutie" s pátrom Piom1:08:20 Ako vyzerá váš deň?1:11:11 Otcovstvo ma učí synovstvu1:14:00 Túžba po dieťati vs. strach1:19:19 Poďakovanie

Historické vozidlá, noblesné prostredie a formát svetovej úrovne!

Náš dnešný hosť pomáha ľuďom aj na základe osobných skúseností s poruchou pozornosti. Pracoval ako vychovávateľ, školský psychológ, či výchovný poradca. Okrem iného sa venuje sprevádzaniu a podpore dospelých ľudí s ADHD, prednáškovej či lektorskej činnosti. S Radovanom Kyrinovičom sa zhováral Miro Čief.

O osude Ústavy sa definitívne rozhodne až v septembri. Koalícia potrebuje 90 hlasov, ktoré v tejto chvíli nemá isté. Okrem toho sa dnes rokovalo aj u prezidenta Petra Pellegriniho o zbrojení a pozícii Slovenska na nadchádzajúcom samite NATO. O týchto, ale aj ďalších témach sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lenka Ježová s poslancami NR SR Jánom Ferenčákom (Hlas-SD) a Jurajom Krúpom (SaS).

Fyzioterapeut a kondičný tréner Jaroslav Dulina vedie telocvičňu NTC - najmodernejšiu telocvičňu pre všetkých, od detí po profi športovcov. Patrí medzi vyhľadávaných a renomovaných kondičných trénerov, venuje sa profesionálnym športovcom známym osobnostiam, amatérskym športovcom a neuveriteľné výsledky dosahuje aj v oblasti fyzioterapie detí. Inými slovami, úspešne učí nechodiace deti chodiť... Má už 45 rokov, hovorí však, že sa cíti sa na 30. :) Trénovaniu sa venuje už 25 rokov a k športu ho priviedli rodičia. Vo voľnom čase sa snaží byť čo najviac v prírode. Okrem trénovania hrá po večeroch hokej, venuje sa skialpinizmu, lezie po skalách , či behá maratóny. Keď mu čas dovolí, mieri do hôr. Naše slovenské už prechodil krížom-krážom zo všetkých strán, a tak zamieril do Álp na kopce, ako Matterhorn, či Mont Blanc. S deťmi pracuje už osem rokov. Dostal sa k nim prostredníctvom syna, ktorý je na vozíku a je to zatiaľ najnáročnejšia, ale zároveň najkrajšia práca... „ Baví ma, že niekto povie, to nedá, že to nejde a ja mu ukážem, že ide. Vidím, že chodia, lyžujú, behajú a sú samostatné, aj keď im ich diagnóza na papieri dávala iný osud.“ hovorí Jaro Dulina, ktorý navštívil pondelkovú NP. V štúdiu sa s ním porozprával Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Jaroslav Dulina (fyzioterapeut, kondičný tréner). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Aj slovenská poézia má svoje ocenenie. Okrem súťaže Básne, ktorá hodnotí nepublikované básnické cykly začínajúcich či niekedy aj etablovaných autorov a autoriek, sa od roku 2019 v rámci festivalu Novotvar odovzdáva aj cena za poéziu s názvom Zlatá vlna. Udeľuje sa raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské básnické dielo a vyhlasujú ju Občianske združenie Novotvar , Slovenské literárne centrum, Literárna bašta, literarnyklub.sk, Vlna a Vertigo. Tohtoročnými členmi poroty, ktorí vyhlásili nominovaných autorov a autorky boli básnik Ivan Štrpka, poetka Patricia Gonzalo de Jesús a literárny kritik a prekladateľ Marián Andričík. O tejto súťaži som sa rozprávala s riaditeľom súťaže a básnikom Petrom Brezňanom.

Doktor Šimon Werner je zverolekár, ktorý sa venuje predovšetkým neurologickým ochoreniam u psov a mačiek. Tieto ochorenia sú často podobné, ako u ľudí. Okrem profesionálneho prístupu je preňho veľmi dôležité prejaviť aj voči zvieraťu aj voči jeho chovateľovi empatiu.Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho rodičoch – zverolekároch, o tom ako sa dá spoznať človek cez vzťah ku zvieratám, o slobode, ktorá je preňho veľmi dôležitá, či o rodnej Skalici. | Hosť: MVDr. Šimon Werner (zverolekár, neurológ). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Chrliče a chiméry majú mnoho podôb a sú fascinujúcou súčasťou najmä gotickej architektúry. Okrem praktickej funkcie odvádzať dažďovú vodu sa im prisudzovali rôzne mýtické, ochranné a neskôr už iba zábavné a dekoratívne funkcie. Draci, zvieratá, bájne obludy, postavy napoly zvieracie a napoly ľudské. Desivé, odpudzujúce, aj zábavné, poukazujúce na ľudské neresti. Tie najznámejšie sú na parížskej Notre Dame, ale sú pôsobivou súčasťou všetkých gotických katedrál a kostolov. Objavte v cykle Fenomény ich históriu a estetiku naprieč Európou spolu s Marianou Jaremkovou a jej hosťami - Veronikou Pichaničovou a Petrom Budayom z katedry Dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sme sa presunuli za hosťom priamo do tréningového kempu. Slovenský mládežnícky reprezentant a útočník MŠK Žilina Adrián Kaprálik nás privítal v hoteli v Šamoríne, kde sa náš národný tím pripravoval na blížiace sa domáce EURO 2025 do 21 rokov. Len pár dní po svadbe sa naplno sústredí na futbal a netají, že do šampionátu ide s veľkými ambíciami.V rozhovore sa podelil o pocity z návratu po zranení, o tom, ako sa stihol pripraviť na šampionát, a zdôraznil, čo pre neho znamená reprezentovať Slovensko. Okrem iného prezradil svoje očakávania od turnaja, špecifiká prípravy, zmeny v tíme po príchode hráčov z „áčka” a aj to, aký rozdiel cíti medzi bežnými výbermi a elitnými tímami ako Španielsko či Francúzsko. Reč bola aj o líderskej role, atmosfére na tribúnach a vnútornej motivácii hráčov.„Dôležité bolo, že som stihol odohrať aspoň ten posledný ligový zápas. Pre moju hlavu to znamenalo veľa. Teraz si dovolím povedať, že som stopercentne pripravený. Príprava bol výborná,” vyhlásil Adrián Kaprálik v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sme sa presunuli za hosťom priamo do tréningového kempu. Slovenský mládežnícky reprezentant a útočník MŠK Žilina Adrián Kaprálik nás privítal v hoteli v Šamoríne, kde sa náš národný tím pripravoval na blížiace sa domáce EURO 2025 do 21 rokov. Len pár dní po svadbe sa naplno sústredí na futbal a netají, že do šampionátu ide s veľkými ambíciami.V rozhovore sa podelil o pocity z návratu po zranení, o tom, ako sa stihol pripraviť na šampionát, a zdôraznil, čo pre neho znamená reprezentovať Slovensko. Okrem iného prezradil svoje očakávania od turnaja, špecifiká prípravy, zmeny v tíme po príchode hráčov z „áčka” a aj to, aký rozdiel cíti medzi bežnými výbermi a elitnými tímami ako Španielsko či Francúzsko. Reč bola aj o líderskej role, atmosfére na tribúnach a vnútornej motivácii hráčov.„Dôležité bolo, že som stihol odohrať aspoň ten posledný ligový zápas. Pre moju hlavu to znamenalo veľa. Teraz si dovolím povedať, že som stopercentne pripravený. Príprava bol výborná,” vyhlásil Adrián Kaprálik v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Náš dnešný hosť má doma doslova miniatúrnu armádu. Marcel Pekar je výrobcom, ale aj zberateľom cínových vojakov. Okrem toho je učiteľom výtvarnej výchovy na ZUŠ. Pricestoval k nám z Považskej Bystrice a prezradil nielen to, ako vznikajú jeho figúrky, ktoré vyrába už takmer tri desaťročia, ale porozprával nám aj o svojej zberateľskej vášni, ktorá sa začala v deviatich rokoch. Každý vojačik je originál, ktorý náš hosť odleje a ručne namaľuje. Do obdobia stredoveku sa s ním vrátil Juraj Turis.

Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o prvých ženách v kozmických programoch Sovietskeho zväzu a Spojených štátov amerických. V 60. rokoch bolo ešte dosť silné presvedčenie na oboch stranách železnej opony, že ženy do vesmíru nepatria. Priekopníčky ako Valentina Tereškovová však otvorili ženám aj túto poslednú hranicu. Na druhej strane, bizarné a dodnes nie úplne objasnené okolnosti letu prvej sovietskej ženy - kozmonautky možno presadzovanie žien minimálne na sovietskej strane aj trochu zabrzdili. Okrem ďalšej kapitoly z histórie kozmonautiky sa pozrieme aj na niekoľko posledných udalostí. Posledné dni neboli pre výskum vesmíru úplne šťastné. Spoločnosti Space X sa nepodaril jeden let. Fiaskom tiež skončil let sondy Hakuto 2 Resilience na Mesiac. Konkrétne kontúry dostávajú aj škrty pre projekty NASA. Naša dvojica sa tiež porozpráva o možnostiach nasadenia umelej inteligencie (AI) pri výskume vesmíru.

Veda to má na Slovenskú ťažké. Okrem nedostatku peňazí musí bojovať s konšpiračnými teóriami. O Covide, guľatej zemi, o tom, že nákaza slintačky a krívačky bola trestom Bruselu, alebo že očkovanie mRNA vakcínami mení našu DNA a je nebezpečné.Slovenská akadémia teraz na žiadosť vlády analyzuje za státisíce vzorky mRNA vakcín, stovky lekárov a farmaceutov hovoria, že ich slová a skutky splnomocnenca hrubo urážajú.Čo to znamená pre Slovensko, pre našu vedu a budúcnosť? Čo ak začnú politici ničiť naše vedecké inštitúcie? Je slovenská veda našim vývozným artiklom, alebo to skôr znamená únik mozgov? Ako docieliť, aby sa sem vedci a vedkyne vracali a zahraničnými skúsenosťami pomáhali Slovensku? Aké zmeny prinesie do SAV jej nové vedenie?Braňo Závodský sa rozprával s novým predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Karol Vlasák vedie Domov sociálnych služieb a Rehabilitačné stredisko Samária, ktoré pod Bratislavskou Arcidiecéznou charitou už štvrťstoročie pomáha ľuďom, čo v dôsledku ochorenia vnímajú stratu sebadôvery, dôvery vo svoje schopnosti, zažívajú vážne životné ťažkosti. Karol vyštudoval sociálnu prácu, pracoval v charite ako terénny pracovník pre ľudí v núdzi. Venuje sa osvete o duševných ochoreniach a hovorí, že každý jeden ľudský osud ho zasahuje. „Často sa rodina a priatelia od takýchto ľudí odvracajú. Som rád, že v tomto zariadení môžu nájsť zázemie.“ Začínal u saleziánov, kde pôsobil ako animátor. Po skončení prvého stupňa VŠ sa vtedy s budúcou manželkou rozhodol zúčastniť misie v Keni, ako misijný dobrovoľník. Namiesto medových týždňov tak vraj mali v exotike medový rok. Okrem pomoci iným, o ktorých sa stará má tiež päť vlastných detí. Aj o nich, aj o svojom poslaní, či o tom, ako ho prekvapila Afrika, Keňa a privítalo Nairobi, porozpráva nám Karol Vlasák v tejto epizóde NP. | Hosť: Karol Vlasák (misionár, sociálny pracovník bratislavskej diecéznej charity). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Odišiel z médií a zanechal po sebe kus práce. Dnes prednáša na niektorých slovenských univerzitách. Za popularizáciu vedy a techniky získal Jakub Prokeš cenu SAV. Zorganizoval aj výstavu legendárneho maliara Jiŕího Načeradského. Okrem prednášania robí ešte aj dnes rozhovory s výtvarníkmi a cestopisy. Témou v Nočnej pyramíde je tentoraz umenie, informatika, ale aj matematika či pomoc umelej inteligencie človeku v jeho práci. | Hosť: Jakub Prokeš (publicista, za popularizáciu vedy a techniky získal cenu SAV). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovenskí hokejoví reprezentanti obsadili na MS v hokeji 2025 až 11. miesto, čo bol ich najhorší výsledok od roku 2017. S len deviatimi strelenými gólmi sme si pripísali nelichotivý rekord v ére samostatnosti. Šampionát však priniesol viac než len nepriaznivé štatistiky. Hráči bojovali so sebadôverou, absenciou skúsených lídrov aj očakávaniami fanúšikov, ktoré nedokázali naplniť.V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa o celkovom priebehu turnaja, výkonoch Slovákov, ale aj o širších súvislostiach rozprávali moderátori s bývalým hokejistom a reprezentantom Slovenska, dnes odborníkom JOJ Šport Michalom Hudecom. Vysvetlil, prečo podľa neho nestačí len mladý tím, ak chýba sebavedomie a skúsenosť, prečo sa Slováci trápili v zakončení, ale aj čím si ho získali Američania, ktorí vo finále porazili Švajčiarov. Okrem iného sa pozrel aj na stav slovenského hokeja, vývoj v zahraničí a otázky smerovania reprezentácie.Poukázal aj na to, že Slovákom často chýbala vnútorná istota v rozhodujúcich momentoch „To je podľa mňa ten rozdiel. Na veľa zápasoch to bolo veľakrát o tom, že chalani mali strach, taký ten náš slovenský, že sa nevedeli presadiť. Keď mali šancu, tak zlyhali,” skonštatoval Michal Hudec v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Jackie Chan nie je ako kolega Chuck Norris a preto zostarol. Vo filmoch o bojovníkovi a starom majstrovi mu to už vychádza na toho majstra. To je prípad novej verzie Karate Kid. Okrem toho si predstavíme českú komédiu zo školského prostredia, ďalšiu francúzsku drámu z hudobného prostredia a drsný švédsky horor. Čo z toho sa oplatí vidieť? Pustite si nový diel .týždňa vo filme a možno sa dozviete.

Koľko peňazí treba na pocit šťastia? Pomáhajú si ľudia viac ako zvieratá? Samuel Kováčik vie zodpovedať aj takéto otázky. Fyzik, zakladateľ projektu Vedátor a influencer popularizuje vedu a podporuje vzdelávanie. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne filantropické príbehy a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Podľa Samuela je príkladov pomáhania v prírode veľa. Stromy si v náročných podmienkach dokážu vďaka hubám vzájomne posúvať živiny. Vlci aj netopiere sa o korisť podelia s tými, čo nešli na lov alebo nemali toľko šťastia. Lasicovité šelmy mungovia sa starajú o slabé, choré a staré jedince. Paralely s pomáhaním vidí aj vo fyzike. „Teória chaosu znamená, že niekedy aj malá zmena môže vo výsledku znamenať obrovský efekt. Zjednodušene je to efekt motýlích krídel. Pomáhanie je vlastne prenesenie tohto motívu,“ vysvetľuje.V podcaste sa dozviete:čo je pravdy na tom, že pomáhanie máme v génoch;ako peniaze súvisia s krivkou šťastia;prečo konšpiračné teórie často démonizujú práve filantropov;ako vedecké poznanie vysvetľuje naše správanie;čo ho priviedlo z Dublinského výskumného inštitútu späť na Slovensko.Kto je Samuel Kováčik?Teoretický fyzik je známy ako zakladateľ a hlavná tvár projektu Vedátor. Jeho cieľom je nielen popularizovať vedu, ale aj vyvracať hoaxy a podporovať kritické myslenie. Okrem toho nahráva podcasty, organizuje verejné prednášky a diskusie na vedecké témy.Pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval v Dublinskom inštitúte pokročilých štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie.V roku 2020 ho slovenský Forbes zaradil medzi Osobnosti roka. Impact Talks V podcaste Impact Talks predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Vratko Sirági moderuje, tancuje a hrá v muzikáli. Tam ho zavolal Ján Ďurovčík, ktorého zrazu spoznal v inom svetle ako v tanečnej súťaži. Okrem toho sa venuje sebarozvoju, a tak sa dostal aj k pravidelným terapiám. „Dnes je to absolútne normálna vec,“ hovorí.V Mimóze sa (ne)dozviete:1:50 – ako prišiel k herectvu;4:41 – či si niekedy upravil počasie podľa seba;6:00 – prečo počasie moderuje viac žien ako mužov;7:30 – či má v televízii ďalšie ambície;9:31 – čo ho zaujalo čchi-kung;15:45 - ako oddychuje;18:15 – čo hovorí na nového pápeža;25:50 – prečo nemôže moderovať vo voľnočasovom oblečení;27:10 – či mu záleží na móde;31:50 – ako sa stará o svoje psychické zdravie;32:20 – ktoré návyky dodržiava, aby sa cítil v psychickej pohode.

Vláda si plán obnovy upravila podľa vlastných priorít a tým prebrala politickú zodpovednosť nad viac ako šiestimi miliardami eur. V rozhovore s analytičkou euractiv.sk Barbarou Zmuškouvou približujeme ako sa zmení jeden z kľúčových nástrojov na modernizáciu slovenskej ekonomiky.Vláda schválila vynovenú podobu Plánu obnovy a odolnosti. Okrem iného to znamená, že takmer pol miliardy eur presunie na vlastné investičné priority, ako sú verejné služby. Najväčšieho balíka peňazí sa vzdal minister životného prostredia Tomáš Taraba.Fabrika s najväčším negatívnym dopadom na ovzdušie, U.S. Steel Košice, napokon stovky miliónov eur nevyužije. Analytička vysvetľuje aké ďalšie projekty stopla vláda Roberta Fica a naopak, kde sú nové investičné príležitosti.Nahrával Vladimír Amrich.

Vláda si plán obnovy upravila podľa vlastných priorít a tým prebrala politickú zodpovednosť nad viac ako šiestimi miliardami eur. V rozhovore s analytičkou euractiv.sk Barbarou Zmuškouvou približujeme ako sa zmení jeden z kľúčových nástrojov na modernizáciu slovenskej ekonomiky.Vláda schválila vynovenú podobu Plánu obnovy a odolnosti. Okrem iného to znamená, že takmer pol miliardy eur presunie na vlastné investičné priority, ako sú verejné služby. Najväčšieho balíka peňazí sa vzdal minister životného prostredia Tomáš Taraba.Fabrika s najväčším negatívnym dopadom na ovzdušie, U.S. Steel Košice, napokon stovky miliónov eur nevyužije. Analytička vysvetľuje aké ďalšie projekty stopla vláda Roberta Fica a naopak, kde sú nové investičné príležitosti.Nahrával Vladimír Amrich.

Karin Qayumovú si stále mnohí pamätajú ako Ninu z Oteckov aj keď jej aktuálny život vyzerá úplne inak. Ako sa za touto rolou obhliada, čo ju naučila sláva od útleho detstva, ako vyzerá jej randiaci život a čo plánuje ďalej? Okrem týchto tém sme prebrali napríklad aj jej korene v Afganistane a to, ako túto kultúru vníma ona. EXKLUZÍVNY OBSAH a celý podcast na https://herohero.co/ggwPODCAST ROKA: https://podcastroka.sk/hlasovanie/

Podcast Téma TRENDU je venovaný Warrenovi Buffettovi – jeho investičnej filozofii, životnému štýlu, hodnotám aj odkazu, ktorý zanecháva. Pripomína, ako našiel inšpiráciu v učení Benjamina Grahama. Buffett namiesto technickej analýzy presadzoval fundamentálny prístup – investovať do firiem, ktoré majú skutočnú hodnotu a dlhodobú konkurenčnú výhodu. Základom jeho stratégie bola trpezlivosť, dlhodobosť a dôraz na zložené úročenie. Okrem akciových podielov vlastnil množstvo firiem priamo, najmä v spotrebiteľskom a poistnom sektore. Poisťovníctvo využíval ako nástroj na získanie kapitálu ešte predtým, ako musel čeliť výdavkom – čo mu umožnilo efektívne investovať. Podcast rozoberá aj Buffettove postoje k novým trendom – kryptomenám, ETF fondom, derivátom – kde vždy zastával opatrný postoj. Výnimkou bola jeho veľká investícia do Apple, ktorú urobil až v čase, keď firma bola stabilná a mala silné postavenie. Záver podcastu patrí jeho hodnotám – skromnosti, dôvere v ľudí, filantropii a viere v kapitalizmus ako systému slobody a zodpovednosti. Buffett nežil ako miliardár, ale peniaze vnímal ako nástroj, nie cieľ.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Fanúšik, ktorý má k Trnave blízko nielen srdcom, ale aj konkrétnou prácou. V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk sa predstavil „Gazza”, koordinátor pre styk s fanúšikmi Spartaka Trnava. Muž, ktorého prezývka je inšpirovaná legendárnym Paulom Gascoignom, zohráva kľúčovú rolu medzi klubom a tribúnou.V rozhovore objasnil, ako funguje komunikácia medzi klubom a fanúšikmi, čo všetko má na starosti pri organizovaní výjazdov i čo znamená byť súčasťou ultras Spartaka. Okrem iného sa hovorilo o pokutách pre klub, pravidlách na tribúne aj o tom, prečo si choreo nenechávajú schvaľovať dopredu. Reč prišla aj na tému neprítomnosti ultras fanúšikov na zápasoch slovenskej reprezentácie.„Loptička je na strane SFZ. Pokiaľ budú robiť všetko proti fanúšikom, nemôžu očakávať, že im prídu na štadión vytvárať atmosféru. Na reprezentáciu chodia len diváci, ktorí nemajú nacvičené chorály, mexická vlna vyšla z módy pred 25 rokmi a spievať Macejka asi nikoho nebaví. Čo urobilo SFZ pre to, aby sa to zmenilo?” zhodnotil „Gazza” v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za ostatný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Štátna veterinárna správa uvoľnila opatrenia proti slintačke a krívačke. Zvieratá sa môžu premiestňovať, ale len za prísnych podmienok.Z Antarktídy až k predpovedi počasia. Lucia Kaplan Pastíriková je meteorologička v televízii a zároveň aj študentka doktorandského štúdia na Masarykovej univerzite v Brne, ktorá sa zúčastnila 2 expedícií do Antarktídy.Vo Vysokých Tatrách platí okrem klasickej aj jarná uzávera chodníkov, ktorá chráni vzácne rastliny a mláďatá. Tú zaviedol Tatranský národný park.Ozbrojené sily a zásahové tímy monitorujú medvede v Tatrách, získané údaje poslúžia na povolenia pre odlov poľovníkmi.Národná zoologická záhrada Bojnice prijala 2 mláďatá medveďov. Ide o 2 samcov vo veku približne 3 až 4 mesiace.

S príchodom detí do života si musíme zvyknúť na to, že niečo aj stratíme. Okrem absolútnej slobody a pohody sú to často aj materiálne veci. Čo vám stratili deti? O tom je táto časť podcastu Triezva mama.Informácie o hlasovaní Podcast roka 2025https://www.radiomelody.sk/22126/podcast-roka-2025-hlasujte-za-svoje-oblubene-podcasty-z-produkcie-radia-melody/

Hosťom relácie Dírerov filter bol biochemik Pavol Čekan. Okrem biochémie sa venuje výskumu v oblasti molekulárnej biológie a diagnostiky rakoviny prsníka. Študoval na univerzitách na Islande a Spojených štátoch, kde neskôr aj pracoval v Národnom onkologickom inštitúte. Na Slovensku sa do povedomia verejnosti dostal počas pandémie koronavírusu za vývoj PCR testov, ktoré sa dodnes používajú po celom svete. Za tento vynález získal viaceré významné ocenenia doma i vo svete. 

Manželia Basilovci vybudovali zo slovenského startupu globálnu firmu. Okrem práce a výchovy štyroch detí venujú svoj čas mentoringu študentov a začínajúcich podnikateľov. Veria, že krajina so vzdelanými a aktívnymi ľuďmi môže rýchlejšie napredovať. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. U Basilovcov to začalo nápadom, ako v meste obmedziť vývoz poloprázdnych kontajnerov a neefektívne jazdy smetiarskych vozidiel. Dnes ich senzory a softvér na manažment odpadu slúžia v takmer stovke krajín po celom svete. Stoja tiež za digitálnym riešením zálohovania fliaš. Hoci je kombinácia rozbehnutého biznisu a rozrastajúcej sa rodiny časovo náročná, manželia Basilovci sú aktívni aj v pomáhaní. Darujú svoj čas a know-how. „Podnikanie sme si vybudovali sami, možno aj preto nás to ťahá smerom k mentorovaniu. Chodíme na základné, stredné a vysoké školy, angažujeme sa v podnikateľských programoch. V tom vidíme našu najväčšiu pridanú hodnotu a zmysel,“ hovorí Andrea Basilová. Martin Basila vysvetľuje svoju motiváciu jednoducho: „Ak chceme žiť vo vzdelanej spoločnosti a v krajine, kde sa deti majú dobre, nikto to za nás neurobí.“ V podcaste sa dozviete: akú úlohu v rodine Basilovcov zohráva ústava, čo má spoločné kebab z Drážďan so Slovenskom, v čom zálohovanie pomáha ľuďom v chudobných krajinách, či je pri pomáhaní vzácnejší darovaný čas alebo peniaze, prečo by sa podnikatelia mali vyjadrovať aj k politike. Kto sú Andrea a Martin Basilovci? Andrea a Martin Basilovci založili technologickú spoločnosť Sensoneo. Za systém, ktorý pomáha samosprávam predikovať naplnenosť zberných kontajnerov, vyhodnocovať efektívnosť zvozov, a tým zvyšovať ohľaduplnosť k životnému prostrediu, dostali ocenenie Via Bona Slovakia za rok 2020 v kategórii Zelená firma. Sú EY Technologickými podnikateľmi roka 2024, tento rok získali Krištáľové krídlo v kategórii Inovácie a startupy a ich firmu zaradil britský denník Financial Times medzi najrýchlejšie rastúce firmy v Európe. Basilovci sa venujú mentoringu, prednáškam aj hodnoteniu vzdelávacích projektov, napr. v programe Generácia 3.0, Budúcnosť INAK, Impact Lab a Impact Summit. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám už tretí rok predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Neutíchajúce protesty, odpor voči nominantom ministerstva kultúry a destabilizované fondy - zdá sa, že nominantka SNS vo vedení rezortu kultúry Martina Šimkovičová má problémov viac, ako dosť.Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry."Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.

Slovenský hokejista Marek Hrivík bol hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu, kde porozprával o skúsenostiach z reprezentácie aj klubového hokeja. Po pôsobení vo Švédsku mieri do českej extraligy, kde si oblečie dres Vítkovíc.Vysvetlil rozhodnutie vynechať najbližší svetový šampionát po operácii členka a náročnom závere sezóny. Okrem iného hovoril aj o výzvach moderného hokeja, najmä v súvislosti s rýchlosťou a agresivitou korčuľovania. Prezradil, čo plánuje zmeniť v tréningu a regenerácii pred príchodom do českej extraligy. Taktiež načrtol aj psychickú stránku posledných sezón a to, čo si z nich odnáša do budúcnosti.Svoj nový angažmán vo Vítkoviciach vníma ako logický posun. „Česko bola moja preferencia. Chcel som ísť bližšie k domovu. Od osemnástich rokov som bol stále preč a začínam to na sebe cítiť. Potrebujem sa posunúť aj v živote, nielen v hokeji. Dlho som nad tým rozhodnutím premýšľal,” priznal Marek Hrivík v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Neutíchajúce protesty, odpor voči nominantom ministerstva kultúry a destabilizované fondy - zdá sa, že nominantka SNS vo vedení rezortu kultúry Martina Šimkovičová má problémov viac, ako dosť.Pred jej rezortom vo štvrtok a piatok prebiehala protestná performancia, ktorá vládnej moci nie je po chuti. Problémy s dotačnými schémami dopadajú na nezriaďované kultúrne projekty, ale aj na folklórnu tvorbu. V regióne sa našli aj taký, ktorí hovoria o kultúrnej hanbe.Slovenská národná strana dokonca vyzvala Ministerstvo vnútra a políciu, aby bezodkladne zabezpečili poriadok pred Ministerstvom kultúry."Je nepredstaviteľné, aby v zmysle súčasne platných zákonov boli takýmto spôsobom blokované vstupy do ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy...Slovenská národná strana vyzýva na bezodkladný zákrok voči týmto ľuďom a na zabezpečenie verejného poriadku, a bezpečnosti v okolí ministerstva kultúry. Je to vyslovene trápne, ak musíme takýmto spôsobom apelovať na zabezpečenie poriadku v okolí budovy, kde sídli ministerstvo kultúry," oznámilo tlačové oddelenie SNS.Ohrozených je pritom niekoľko folklórnych festivalov, ktoré sú zatiaľ bez finančnej podpory. Deje sa tak napriek tomu, že detské folklórne festivaly už zachraňoval minister Rudolf Huliak zdrojmi z Tiposu a folkloristom financie prisľúbila aj samotná ministerka. Tá momentálne obviňuje šéfa FPU Ondreja Špotáka.O kultúrnom dianí v Banskobystrickom kraji pre Aktuality Nahlas hovorila kolegyňa Ivana Zigová.Zatiaľ, čo Slovenská národná galéria svojho nového šéfa Juraja Králika pozná, Andrea Predajňová zatiaľ oficiálne Slovenské národné múzeum nevedie. O situácii v Betliari, ale aj o tom, kto je bývalá hovorkyňa generálnej prokuratúry hovorila kolegyňa Kristína Braxatorová, ktorá sa dlhodobo venuje aj Slovenskej národnej galérii.

Jarné detoxy sú všade – sľubujú rýchle výsledky, viac energie a pár kíl dole. Ale naozaj fungujú, alebo ide len o marketingový trik, ktorý odľahčí skôr tvoju peňaženku než telo?

„Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.„Boh nie je na strane Putina a jeho zbraní posväcovaných patriarchom Kirillom. Nie je ani v Biblii, ktorou máva Donald Trump. Boh je ukrižovaný na Ukrajine.“ Daniel Pastirčák, kazateľ cirkvi bratskej, bratislavské námestie Slobody, marec 2025. „Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom. Pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť. A ten, kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou.“ Ten istý Daniel Pastirčák, rovnako marec tohto roku, festival Konvergencie. Citujúc biblického Izaiáša spred tisícročí – ako úvod k odpovedi na nastolený problém toho, čo sa to tu dnes deje. Znechutený z „utajeného rande, kde premiér Fico flirtuje s Putinom a s drzosťou krčmového povaľača uráža prezidenta napadnutej krajiny“. V Donaldovi Trumpovi vidí „prefíkaného obchodníka s mierom“, vďaka ktorému sa „zvrátenosť znormalizovala a globalizovala“. A v Zelenskom ako prezidentovi napadnutej krajiny poníženého v priamom prenose. Sme na začiatku sviatkov s iným Poníženým – „Poníženým až na smrť“. A to v spoločnosti, ktorá síce vychádza z jeho a teda kresťanských koreňov, no žije si už svojim životom.Aj preto sa na túto dobu pozrieme s autorom týchto jasných slov, v čase keď jasné slová nie sú samozrejmosťou. Aspoň na poschodiach, kde je úrad a moc. „Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.Koalície Antikrista: Putin, Trump, Orbán, náš birmovaný komunistaKazateľ Pastirčák hovorí o „špeciálnom type zla“, ktorý sa v novozákonných spisoch označuje Antikristom. „Antikrist je to, keď sa v mene Krista deje niečo, čo v úplnej podstate protirečí tomu, čo Kristus bol, kým je, čo priniesol“, vysvetľuje. „To je typ zla, ktorý nemôže vzniknúť bez Krista. Môže vzniknúť iba ako zneužitie Krista“. „Dnes vidíme, že Rusko je jeden tip antikristovstva, Trump je iný tip. Oni si aj preto tak rozumejú. A v Orbánovi môžeme vidieť ďalší. Vzniká tu celá koalícia ľudí, ktorí zneužívajú Krista a kresťanstvo“, rozpráva Daniel Pastirčák. Pri otázke, či tam nepatrí aj premiér Fico, ktorý podľa neho „flirtuje s Putinom“, reaguje výrazom „jasné“. „Trump je rovnako komický. Keď sa človek pozrie na to, ako žije, kým je, tak je to podobný kresťan ako ten náš birmovaný komunista“, hovorí v narážke na Roberta Fica. „Myslím si, že takto zneužívať kresťanstvo môžu iba ľudia, ktorí nestoja za ničím. Sila týchto novodobých populistických diktátorov spočíva v ich prázdnote“, hovorí. „Okrem vôle po moci nemajú nič“, dodáva. „Dokážu sa postaviť za čokoľvek, čo im práve vyhovuje, aby získali moc“. Cirkev by mala biť na poplachHovorí, že v takejto situácii by mala biť na poplach cirkev: „Mala by na to poukazovať. Veď kto iný by mal brániť zneužívané evanjelium ako cirkev a jej...

Prezident Peter Pellegrini vyslal smerom k vládnej koalícii jasný odkaz: ak budú pokračovať vnútrokoaličné spory, Slovensko by mohli čakať predčasné voľby.Prezident v relácii Sobotné dialógy na STVR nešetril ani kritikou zákonov, ktoré vládna koalícia predkladá do parlamentu. „Už sa nedá hovoriť o tom, že Peter Pellegrini je podržtaška, ako sa ho doteraz snažila nálepkovať súčasná opozícia. Občas síce koalíciu podrží, ale vie k nej byť aj kritický,“ hovorí politický redaktor Aktuality.sk Marek Biró.Okrem covidovej amnestie a doživotnej renty pre generálneho prokurátora sa najnovšie obul aj do kontroverznej transakčnej dane, ktorú musia podnikatelia platiť od 1. apríla. Tvrdí, že nedáva žiadnu ekonomickú logiku a treba ju zrušiť. „Keď si vezmeme, že prezident transakčnú daň podpísal len pred pár týždňami, sú jeho vyjadrenia veľmi prekvapivé. Asi si uvedomil, aká veľká nevôľa sa voči nej strhla, a preto otočil,“ naznačuje Marek Biró.

Marika Majorová je známa slovenská copywriterka, fotografka a bývalá aktívna blogerka, ktorá u nás ako prvá prišla s formátom tzv. street style blogu. Okrem mnohých iných vecí robí aj komunikáciu pre značky zo sveta dizajnu a slovenskej módnej scény. Predovšetkým však robí osvetu ako žena so skúsenosťou mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Jej 10-ročná dcéra Mia má poruchu sluchu a je takmer nepočujúca. Spolu dnes hovoríme aj o tom, ako dcérine sluchové postihnutie ovplyvňuje ich život, aj ako nám pomáha zdieľaná skúsenosť niekoho iného, kto si podobnú cestu ako my už prešiel.