Podcasts about Doma

Koaličné zmeny vo fungovaní mimovládok dopadli na neziskový sektor v tvrdej miere a odnesú si to najmä tí, čo pomáhajú v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania. Tvrdí to šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Dopady sprísnenia tak smerujú práve do tých oblastí, kde si služby mimovládok objednal samotný štát.Povinné zverejňovanie - neraz už i tak zverejnených zmlúv v Centrálnom registri zmlúv - sprísnené vykazovanie darcov, sprístupňovanie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, ale najmä vnímanie mimovládok ako raz zahraničných agentov a potom zasa ako akýchsi nekalých lobistov. Tlak vládnej koalície na mimovládny sektor - ako i aktívnu občiansku spoločnosť - už začína prinášať svoje ovocie. Pre neziskovky, ktoré neraz suplujú povinnosti štátu pri starostlivosti o seniorov, umierajúcich, chudobných, marginalizované komunity či ľudí bez domova alebo pri vzdelávaní našich detí či starostlivosti o ich duševné zdravie, sú však plody koaličnej práce veľmi trpké a otvorene povedané aj dosť drahé. Drahé na úkor potenciálu občianskej spoločnosti, ako i možností mimovládneho sektora v rámci služieb vo verejnom záujme.Novelizáciu Zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS prijal parlament s účinnosťou od prvého júna tohto roka. Je december, uplynulo pol roka a je teda čas zbilancovať plody práce našej vládnej koalície v oblasti mimovládneho sektora - teda tých, ktorí neraz suplujú zlyhávajúci štát pri starostlivosti o našich umierajúcich rodičov či naše deti, naše komunity či ľudí na okraji spoločnosti. Teda presne tam, kde na svoje služby i povinnosti neraz rezignoval i tento náš štát.No a kam sa to vytratila ambícia vlády nasadiť divokému slovenskému lobingu konečne nejaké zákonné a transparentné pravidlá? Mimovládky svoje princípy už predstavili, štát sa však akosi odmlčal. Viac prezradí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koaličné zmeny vo fungovaní mimovládok dopadli na neziskový sektor v tvrdej miere a odnesú si to najmä tí, čo pomáhajú v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb či vzdelávania. Tvrdí to šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Dopady sprísnenia tak smerujú práve do tých oblastí, kde si služby mimovládok objednal samotný štát.Povinné zverejňovanie - neraz už i tak zverejnených zmlúv v Centrálnom registri zmlúv - sprísnené vykazovanie darcov, sprístupňovanie informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami, ale najmä vnímanie mimovládok ako raz zahraničných agentov a potom zasa ako akýchsi nekalých lobistov. Tlak vládnej koalície na mimovládny sektor - ako i aktívnu občiansku spoločnosť - už začína prinášať svoje ovocie. Pre neziskovky, ktoré neraz suplujú povinnosti štátu pri starostlivosti o seniorov, umierajúcich, chudobných, marginalizované komunity či ľudí bez domova alebo pri vzdelávaní našich detí či starostlivosti o ich duševné zdravie, sú však plody koaličnej práce veľmi trpké a otvorene povedané aj dosť drahé. Drahé na úkor potenciálu občianskej spoločnosti, ako i možností mimovládneho sektora v rámci služieb vo verejnom záujme.Novelizáciu Zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS prijal parlament s účinnosťou od prvého júna tohto roka. Je december, uplynulo pol roka a je teda čas zbilancovať plody práce našej vládnej koalície v oblasti mimovládneho sektora - teda tých, ktorí neraz suplujú zlyhávajúci štát pri starostlivosti o našich umierajúcich rodičov či naše deti, naše komunity či ľudí na okraji spoločnosti. Teda presne tam, kde na svoje služby i povinnosti neraz rezignoval i tento náš štát.No a kam sa to vytratila ambícia vlády nasadiť divokému slovenskému lobingu konečne nejaké zákonné a transparentné pravidlá? Mimovládky svoje princípy už predstavili, štát sa však akosi odmlčal. Viac prezradí riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenski košarkarji so v kvalifikacijah za svetovno prvenstvo odigrali prvo tekmo v gosteh. Na Švedskem so se pomerili z domačo izbrano vrsto. Rokometaše Slovana pa v večeru čaka tekma zadnjega kroga Evropske lige. Doma bodo gostili vodilno ekipo skupine C.

+Kako je najbolji tim doneo, ponovo, najgoru moguću odluku za svoje vozače?+Verstappen sa starim motorom do još jednog trijumfa u 2025.+Ko je više izgubio? Oscar ili Lando? Ili dele i rane na ravne časti?OMV, ZVANIČNI PARTNER LAP 76 ⛽️Preuzmite OMV MyStation mobilnu aplikaciju, podržite Lap 76 - https://www.omv.co.rs/sr-rs/mystationPretvorite poene u trenutke radosti - svaka kupovina na OMV stanicama vam donosi poene, koje možete pretvoriti u trenutke radosti u prodavnici OMV-a.Pri kupovini goriva, preporučujemo MaxxMotion, za koji ostvarujete i popust!

Pirmā un pagaidām vienīgā iestaigātā taciņa kosmosa dzīlēs šobrīd ir Mēness. Plāni atgriezties uz mūsu pavadoņa, veidot cilvēku apmetnes, iegūt derīgos izrakteņus un daudz ko citu ir vareni, taču kā ar iekļaušanos termiņos un daudzo sarežģīto sagatavošanas darbu izpildi? Vai varam cerēt tuvākajos gados vēlreiz uzkāpt uz Mēness? Raidījumā Zināmais nezināmajā vērtē IT speciālisti un astronomijas entuziasti Raitis Misa un Ints Ķešāns. "Šis datums [kad doties misijā uz Mēnesi] ir pārbīdīts jau daudzas reizes. Ilgu laiku tas bija 2019. gads, tad bija 2024. gads. Šobrīd ir 2027. gads. Grūti pateikt," skaidro Ints Kešāns. "Es domāju "Artemis 2" misija, kas plānota pēc diviem mēnešiem, kas aplidos Mēnesi, nevis nolaidīsies. Es domāju, ka tas ir ļoti reāli. Viņi ir tam gatavi. Bet nolaišanās uz Mēness 2027. gadā. Tur ļoti daudz iesaistīto. Galvenais, tur ir citi partneri un, pirmkārt, "Space X" ar savu nolaižamo aparātu, kas ir diezgan sarežģīts koncepts. It kā viss iet pēc plāna, bet es teiktu, ka diezgan ambiciozi domāt, ka tas būs 2027. gads." "Ja to neizdarīs Rietumu apvienība, ķīnieši 2030. gadā noteikti to izdarīs. Jo viņiem viss notiek pēc plāna. Cik es zinu, nav nekādu paredzamu šķēršļu. Viņi ļoti metodiski, lēnām, bet tajā pašā laikā pēc plāna visu dara. Viss līdz šim ir izdevies un viņi nekādas milzīgas izmaiņas savā grafikā nav veikuši," papildina Raitis Misa. Iemesli misijas laika pārcelšanai ir dažādi. "Ilgu laiku kā galvenais iemesls tika minēti jaunie Mēness skafandri, kurus nevar un nevar dabūt gatavus, jo ļoti sarežģītas iekārtas, ļoti dārgas iekārtas," norāda Ints Ķešāns. Doma par atgriešanos uz Mēness ir aktuāla jau kopš 2000. gada, laika gaitā vairākas lietas mainījušās, lielākās izmaiņas - tagad vairāk piesaistīti privātie partneri.  "Pirmām kārtām "Space X", kas būvē nolaišanās sistēmu, bet ir apmēram 10 citi, kas taisa arī nolaižamos aparātus visdažādākos, kas piegādās uz Mēnesi dažādas kravas. Tas ne visiem iet gludi, tāpēc daudz kas iekavējas. Tas ir arī ārkārtīgi dārgi, budžeti aug un naudas visam nepietiek. Tie nav 60. gadi, kad NASAi bija neierobežots budžets, ka tik mēs būtu pirmie," turpina Ints Ķešāns. Bet kāpēc tieši tagad cilvēkam jāatgriežas uz Mēness? Pirmkārt, tie ir pētījumi fundamentālajā zinātnē, kur darba pietiks vairākām paaudzēm.  "Otrs - tik milzīga programma pati par sevi ir progress. Lai realizētu tāda izmēra lietas, būs tūkstošiem atklājumu, būs jaunas tehnoloģijas, jauni materiāli, jaunas metodes, jauna juridiskā bāze varbūt. Tas pats par sevi ir kaut kas, kas dzen cilvēci uz priekšu," atzīst Ints Ķešāns. Vēl viņš min, ka "Artemis" programmas ietvaros top jaunas metodoloģijas, kuras pēc tam varēs lietot dažādas nozares gan kosmosā, gan uz zemes. Tas varētu būt arī svarīgākais visā programmā. Tāpat tiks pilnveidota vai izstrādāta juridiskā bāze.  Vai varēsim izaudzēt pārtiku arī citviet Visumā? Bet, ja reiz par kosmosu runājam, tad visnotaļ svarīgs jautājums ir - vai Visumā hipotētiski mēs varētu audzēt pārtiku? Ja reiz cilvēce veidos apmetnes uz tālākiem Visuma objektiem, tas noteikti būtu svarīgs faktors, lai varētu šīs cilvēku kolonijas nodrošināt ar pārtikas resursiem ārpus Zemes. Par iespējām audzēt pārtiku kosmosā stāsta astrofiziķis, Meteorītu muzeja vadītājs Kārlis Bērziņš un Dārzkopības institūta vadošo pētnieci Līga Lepse. Skaidrs ir tas, ka pēc dažiem miljardiem gadu, pat ja tā prātā šobrīd šķiet kā neaptverama nākotne, uz Zemes dzīve vairs nebūs iespējama. Vienlaikus cilvēks jau pakāpeniski sācis iekarot kosmosu, un tas, cik tālu iesim, ir tikai laika jautājums. Kā iespējamās vietas nākotnes cilvēces mājvietai varētu būt ne vien Marss, bet arī Jupitera pavadoņi un pat tālais Plutons. Zvaigzne Saule savā evolūcijā izpletīsies un kļūs par sarkano milzi, kas, tā teikt, apēdīs sev tuvākās planētas - Merkuru, Venēru un arī Zemi, tāpēc mums, meklējumos pēc jaunas mājvietas un iespējas audzēt tur pārtiku, būs jālūkojas ārējā kosmosa virzienā. Tā skaidro Kārlis Bērziņš. Pagaidām vēl varam teikt, ka uz Zemes patiešām ir īpaši fizikālie apstākļi, kas ļauj mums šeit audzēt pārtiku. Par tiem stāsta Līga Lepse. Pētniece norāda, ka pašlaik būtiskais jautājums uz Zemes ir aizvien straujāk pieaugošās izmaiņas klimatā. Ar to saskaras arī augu selekcionāri, īpaši attiecībā uz ilggadīgu augu - koku, krūmu - selekcijas procesu. Jaunajām šķirnēm ir jātiek līdzi klimata pārmaiņām. Viņa arī vērtē situāciju uz citām planētām.

Sidonie Nádherná, žena s neobyčejným jménem, půvabem i rozhledem a především odvahou žít jinak, Narodila se 1. prosince 1885. Hodně cestovala, hodně milovala a hodně kouřila. Přátelila se s básníkem Rilkem, stala se múzou Maxe Švabinského i životní láskou Karla Krause. Procestovala nejen Evropu, ale dostala se dokonce až do Palestiny či Tunisu. Doma vedla salon, v němž se setkávala intelektuální elita. Její život poznamenaly osobní tragédie i dramatické dějiny 20. století.

Ostfoldas muzejā Norvēģijā nupat izveidots piparkūku Doma laukums - ar baznīcu, radio māju un pat svētku egli. Tas tapis jaundibinātā Latviešu amatnieku un mājražotāju apvienībā, kur ļaudis ne tikai cep, bet pin, tamborē, ada un  mīca mālu. Kas  ārvalstīs mītošos latviešus motivē kopt latviskās amatniecības un mājražošanas tradīcijas, skaidrojam raidījumā Globālais latvietis. 21. gadsimts. Sarunājas Latviešu amatnieku un mājražotāju apvienības Norvēģijā pamatlicēja, idejas autore un organizatore Dace Rozenbruga, Vaira Dance no Novēģijas, kura vada komunikāciju ar amatniekiem un ražotājiem, ģitāru meistars Raimonds Rūmnieks arī no Norvēģijas, Īrijā dzīvojoša amatniece un māksliniece Dita Lasmane-Slišāne, Latviešu Daiļamatnieku savienības Kanādā vadītāja Velta Zvīdre, kā arī Inga Zvirgzdiņa, kura darbojas Latviešu biedrībā Īrijā un izveidojusi klubu "Omītes uz salas".  

Sidonie Nádherná, žena s neobyčejným jménem, půvabem i rozhledem a především odvahou žít jinak, Narodila se 1. prosince 1885. Hodně cestovala, hodně milovala a hodně kouřila. Přátelila se s básníkem Rilkem, stala se múzou Maxe Švabinského i životní láskou Karla Krause. Procestovala nejen Evropu, ale dostala se dokonce až do Palestiny či Tunisu. Doma vedla salon, v němž se setkávala intelektuální elita. Její život poznamenaly osobní tragédie i dramatické dějiny 20. století. Všechny díly podcastu Příběhy z kalendáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V nejnovějším díle našeho Space Z Letné a Strahova František, Vojta a Vašek rozebrali domácí ostudu s Pardubicemi a výhru ve Varšavě.Členové redakce Sparťanských Novin dále debatovali o:•Případném Priskeho vyhazovu, zda problém je ve vyšších patrech sportovního úseku?•Letním přestupovém období a zda naši legionáři na hostování mají co současné Spartě nabídnout?•Musíme hrát čtyřku vzadu proti Olomouci a Liberci?Stále není konec podzimní části sezóny a čeká nás složitý program, čekají nás 3 složité venkovní utkání ve 3 soutěžích. Doma rozjetý Liberec a marný Aberdeen. Nalaďte si nás i příště, každou neděli/pondělí ve 20:00 na našem Twitteru @spartanske. 

Stāsta Jāzepa Vītola Latvijas Mūzikas akadēmijas profesore, JVLMA Muzikoloģijas katedras Etnomuzikoloģijas klases vadītāja, Zinātniski pētnieciskā centra vadošā pētniece Anda Beitāne; raidījuma producente – Maruta Rubeze Laikā, kad notiek diskusijas par dažādu pieminekļu nojaukšanu, pārvietošanu vai pārzāģēšanu, šķiet pamācoši atcerēties Johana Gotfrīda Herdera (Johann Gottfried Herder, 1744-1803, vācu dzejnieks, teologs, filozofs, cita starpā arī jēdziena "tautasdziesma" – Volkslied – radītājs) pieminekļa stāstu, ko pirms kāda laika publicējām grāmatā, tulkojot tās nosaukumu no angļu valodas: "Pieredze un ekspektācijas: "Nākotne no pagātnes" mūzikas radīšanā", kurā iekļauti dažādu valstu etnomuzikologu raksti. Viena no šīs grāmatas tēmām bija saistīta ar Herdera vārdu. Izrādās, ka citzemju tradicionālās mūzikas pētniekiem Rīga visupirms asociējas tieši ar Johanu Gotfrīdu Herderu, kurš šeit dzīvoja un strādāja laikā no 1764. līdz 1769. gadam. Herdera krūšutēls, visnotaļ nemanāms un tūristu pūļu neieskauts, stāv Herdera laukumā blakus Rīgas Domam. Tas izgatavots Minhenē, kopējot Johana Nepomuka Šallera (Johann Nepomuk Schaller) 1850. gadā darinātās pilna auguma skulptūras krūšutēla daļu, kas atrodas Svēto Pētera un Pāvila baznīcas priekšā Veimārā (Asmuß, 1871, 78; Spārītis, 2005, 103). Rīgas krūšutēla postamentu veidoja arhitekts Heinrihs Karls Šēls (Heinrich Karl Scheel), un tas bija izgatavots no tolaik populārā čuguna ar piemiņas uzrakstiem visās pusēs. Atsaucoties uz Ojāru Spārīti, iniciatīva uzcelt Herderam veltītu pieminekli Rīgā radās pēc Rīgas vaļņu nojaukšanas 1863. gadā un Rīgas Doma rekonstrukcijas darbu uzsākšanas. Pieminekļa atrašanās vieta tika izvēlēta, balstoties uz aptuvenu informāciju par to, ka Herders varētu būt dzīvojis vienā no mājām, kas robežojās ar laukumu. Pieminekļa svinīgā atklāšana notika simboliskajā 1864. gada 25. augustā, tieši 100 gadus pēc dienas, kad Herders ieradās Rīgā (Spārītis, 2005, 102–103). Pārdzīvojis evakuāciju Pirmā pasaules kara laikā un Otro pasaules karu, Herdera piemineklis tika demontēts 20. gadsimta 50. gadu vidū kopā ar citiem pieminekļiem, kas nepatika okupācijas režīmam. Postaments tika izkausēts, bet krūšutēlu izglāba cilvēki, kuri strādāja Rīgas Valsts vēstures muzejā, ko šodien pazīstam kā Rīgas vēstures un kuģniecības muzeju, un kas joprojām atrodas blakus piemineklim Herdera laukumā. Vēlāk tas tika pārvietots uz Rīgas Ārzemju mākslas muzeju (Vilciņa 2005). 1959. gadā tika plānota Vācijas Demokrātiskās Republikas līderu – Valtera Ulbrihta (Walter Ulbricht) un Oto Grotevola (Otto Grotewohl) – vizīte Padomju Savienībā. Ziņas par šīs delegācijas otro dienu, kas tika pavadīta Rīgā, kur apsveikuma uzrunu teica PSRS kompartijas vadītājs Ņikita Hruščovs, atrodamas laikraksta "Neues Deutschland" 1959. gada 11. jūnija numura pirmajā lappusē ("Stern un Pogrombka", 1959). Viesiem tika gatavota īpaša programma, kuras ietvaros tika nolemts katram gadījumam steigšus atjaunot Herdera krūšutēlu tā sākotnējā vietā, jo viesi varētu uzzināt, ka viņu nacionāli nozīmīgai personībai šeit bijis piemineklis, ko viņi, iespējams, varētu vēlēties aplūkot. Tā raksta šo notikumu lieciniece Rita Vilciņa, piebilstot, ka tas bija liels trieciens tiem, kuri šo pieminekli tikai pirms dažiem gadiem bija noņēmuši, un atbildīgajai personai Kultūras ministrijas Muzeju, mākslas un pieminekļu aizsardzības pārvaldē neatlika nekas cits, kā pēkšņi saslimt. Vilciņai, kura tikko bija pabeigusi vēstures un filozofijas studijas Latvijas Universitātē un sākusi strādāt šajā pārvaldē, tika uzticēts rūpēties par pieminekļa restaurāciju (Vilciņa, 2005). Kā viņa raksta savās atmiņās, ministrijā bija zināms, ka Herdera krūšutēls nav iznīcināts, citādi to nebūtu iespējams atjaunot tik īsā laikā. Problemātiska bija postamenta atjaunošana. Laika trūkuma dēļ nebija iespējams izgatavot precīzu 1864. gada oriģināla kopiju. Vilciņa atceras kultūras ministra vietnieka teikto: "Par uzraksta valodu viss skaidrs – tikai latviešu valodā. Kāpēc rakstīt vāciski, ja nav uzraksta krievu valodā?" (Vilciņa 2005, 123). Tādējādi uz jaunā granīta postamenta bija un ir lasāms pavisam īsi: "Johans Gotfrīds Herders 1744–1803". Šo stāstu noslēgšu ar brīnišķu Ritas Vilciņas citātu: "Postamenta izkalšana notika Rīgas uzņēmumā "Granīts", kur vajadzēja nogādāt arī krūšutēlu. Herdera galvu kara laikā bija skāruši vairāki šāvieni. Likvidēt bojājumus un piestiprināt postamentam krūšutēlu arī bija "Granīta" meistaru uzdevums. Lai pārvestu pieminekļa krūšutēlu no Aizrobežu mākslas muzeja uz darbnīcu, man iedeva ministra personīgo automašīnu "Volga". Kad piebraucu pie Rīgas pils, kur atradās muzejs, pa kāpnēm pretī ar Herderu rokās jau nāca direktora vietnieks zinātniskajā darbā Miķelis Ivanovs. Tālāk es ar Herderu rokās braucu uz darbnīcu. Karā cirstās brūces tika sadziedētas, postaments izgatavots un Johans Gotfrīds Herders atkal stāvēja savā vēsturiskajā vietā Rīgā. Nebija nedz svinīgas atklāšanas ar ziediem un mūziku, nedz informācijas presē. Piemineklis klusējot tika noņemts, klusējot – uzlikts." (Vilciņa, 2005, 124) Avoti Ahmedaja, Ardian and Anda Beitāne, 2023. "Latvia, Riga and JVLMA as Spaces of Musical Experience and Expectation". In Experience and Expectation: The Future From the Past" in Music Making. Ardian Ahmedaja and Anda Beitāne (eds.). Riga: Musica Baltica. 15-30. Asmuß, A. 1871. "Der Herder-Platz in Riga". In Album von Riga. I. Fünfundzwanzig Stahlstiche aus den funfzehn Jahrgängen des Rigaschen Almanachs. Riga: Backer. Harrison, Hope M. 1988. "The Berlin Crisis and the Khrushchev-Ulbricht Summits in Moscow, 9 and 18 June 1959." Introduction, translation, and annotation. Cold War International History Project. Bulletin 11 (Winter 1998). 204–217. Stern, Heinz and Willi Pogrombka. 1959. "Wir stehen fur unsere Freunde ein!" Neues Deutschland. 1959. gada 11. jūnijs.  Spārītis, Ojārs. 2005. "Johana Gotfrīda Herdera piemineklis Rīgā. Vēstures un semantikas aspekti. Das Johann-Gottfried-Herder-Denkmal in Riga. Seine historischen und semantischen Aspekte". In Herders Rīgā. Herder in Riga. Ilze Ščegoļihina (ed.). Riga: Rīgas Doma eveņģēliski luteriskā draudze, Rīgas vēstures un kuģniecības muzejs. 97–116. Vilciņa, Rita. 2005. "Kā atjaunoja Herdera pieminekli Rīgā. Atmiņas. Wie das Herder-Denkmal wiederhergestellt wurde. Errinerungen". In Herders Rīgā. Herder in Riga. Ilze Ščegoļihina (Ed.). Rīga: Rīgas Doma eveņģēliski luteriskā draudze, Rīgas vēstures un kuģniecības muzejs, 122–128.

Sigma Olomouc přehrála v konferenční lize dosud neporažené Celje poměrem 2:1. Tedy stejným výsledkem a také stejným způsobem hry jako naposledy v Arménii. Vysoký presink, nátlaková hra a fyzické pojetí fotbalu totiž kombinačně hrajícím týmům jako Noah a Celje moc nechutnají.

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Ukrainas korupcijas apkarotāji Kijivā veikuši kratīšanu prezidenta kancelejas vadītāja Andrija Jermaka birojā. 28. novembrī norisinās Latvijas Veselības un sociālās aprūpes darbinieku arodbiedrības astotais kongress. Gadu pēc Gruzijas eirointegrācijas iesaldēšanas valdība spējusi mazināt sabiedrības neapmierinātību. Latvijas Universitātes pētnieki izstrādājuši mūsu valsts attīstības vīziju līdz pat 2050. gadam. Pētnieki jaunajā valsts stratēģiskajā plānā aicina centrā likt cilvēku. Vecrīgā, Doma laukumā, sācis darboties tradicionālais Ziemassvētku tirdziņš. Pasaules kausa kvalifikācijas turnīra spēle basketbolā pret Nīderlandi būs pēdējā spēle izlases rindās kapteinim Dairim Bertānam, kurš iepriekš paziņoja, ka noslēdz karjeru valstsvienībā.

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Z Turca do Ameriky, srdcom stále doma: život Maríny Paulíny. Prozaička píšuca po francúzsky: Andrea Salajova

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Pavouci jsou vlastně neškodní, neútočí a navíc se živí hmyzem, který v našich domácnostech nechceme mít. Přesto si přiznejme, že se málokdo cítí příjemně, když se mu po stěně prochází osminohý host.

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.Nahrával Vladimír Amrich.

Dvaja poľskí občania rovnakého pohlavia uzavreli manželstvo v Nemecku. Doma ich však orgány nechceli uznať za manželov. Súdny dvor Európskej únie pred niekoľkými dňami povedal, že členské krajiny im musia priznať rovnaké práva.O praktických dôsledkoch pre život ľudí na Slovensku hovorí v podcaste Jarmila Zahradníková, odborníčka na rodinné právo, ktorá pôsobí na Slovensku. „Nie je to zázrak na počkanie, ale je to krok správnym smerom,“ hovorí.Nahrával Vladimír Amrich.

V druhé části povídání s Matějem Písaříkem z organizace NePornu probíráme, jak s našimi dětmi vytvářet bezpečný prostor pro otevřený dialog o pornografii, a jak reagovat, pokud se s touto věcí dítě už setkalo. Nezapomínáme ani na praktické příklady a užitečné tipy pro rodiče i učitele.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

GENERALI SRBIJA I LAP 76 POKLANJAJU BESPLATAN VAUČER ZA PREGLED PROSATE

Pınarating (26 Kasım 2025) - Hande Ünsal - Umur Doma by Kafa Radyo

Minisérie Klima na doma, kterou touto epizodou startujeme, otevírá prostor pro příběhy lidí, kteří už dnes řeší, jak se jejich domy a byty vyrovnávají se změnou klimatu. Autoři projektu z agentury Koniklec dali dohromady několik autentických reportáží – panelákový byt, škola, městská řadovka… a všude konkrétní rozhodnutí, technologie, přemýšlení i slepé uličky.Úvodní epizoda seznamuje s tím, jak celý projekt vznikl, co všechno se podařilo zachytit a proč může být užitečné slyšet, jak adaptaci řeší někdo, kdo není úplně odborníkem a stojí před podobnými otázkami jako spousta z nás. Autoři přibližují, co je na cestách po českých domácnostech překvapilo, jaké nápady se opakovaly a co nás čeká v dalších dílech – kde už dostanou prostor samotné budovy a jejich příběhy.

Projekt Zvaž vědu!, který vznikl na Gymnáziu J. Š. Baara v Domažlicích, během dvou let výrazně ovlivnil, jak středoškoláci vnímají přírodní a technické obory. Jeho tvůrci Jan Herzig a Lucie Kaiserová ukazují, že věda může být atraktivní součástí studentského života a ne jen povinnou školní položkou.

Projekt Zvaž vědu!, který vznikl na Gymnáziu J. Š. Baara v Domažlicích, během dvou let výrazně ovlivnil, jak středoškoláci vnímají přírodní a technické obory. Jeho tvůrci Jan Herzig a Lucie Kaiserová ukazují, že věda může být atraktivní součástí studentského života a ne jen povinnou školní položkou.

Projekt Zvaž vědu!, který vznikl na Gymnáziu J. Š. Baara v Domažlicích, během dvou let výrazně ovlivnil, jak středoškoláci vnímají přírodní a technické obory. Jeho tvůrci Jan Herzig a Lucie Kaiserová ukazují, že věda může být atraktivní součástí studentského života a ne jen povinnou školní položkou.Všechny díly podcastu Náš host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Zimski svetovni pokali so v polnem razmahu. Na novo tekmovalno sezono, katere vrhunec bodo februarske olimpijske igre v Italiji, so pripravljeni tudi deskarji in deskarke alpskega sloga. Zimske igre v Cortini in Milanu bodo zanje morda celo zadnje. Svetovni pokal se bo sicer konec prihodnjega tedna začel na Kitajskem. Na Kolesarski zvezi Slovenije pa se medtem pripravljajo na tekmovanja v prihodnjem letu. Med vrhunci sezone 2026 bo evropsko prvenstvo v cestnem kolesarstvu, ki ga bo gostila Slovenija. Po uradnem podpisu pogodbe s predstavniki Evropske zveze prejšnji teden je naslednji korak načrtovanje trase dirke.

GENERALI I LAP 76 POKLANJAJU BESPLATAN VAUČER ZA PREGLED PROSATE

Předsedovi hnutí ANO komplikuje střet zájmů nejen příjem dotací Agrofertu, ale i deklarovaný razantní postoj vůči Evropské komisi. „Pokud by byl skrze střet zájmů vydíratelný, tak kdyby se mu podařila jen část kompromisu, část jeho voličů a potenciální kritičtější voliči by to mohli vnímat jako daň za to, že nedořešil střet zájmů,“ míní politolog Jan Kubáček. Jaké problémy stojí v cestě vzniku vlády? A nakolik hrozí představitelům pravděpodobné vládní koalice trestní stíhání?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

GENERALI I LAP 76 POKLANJAJU BESPLATAN VAUČER ZA PREGLED PROSATE

W dzisiejszym odcinku rozmawiamy o Andrzeju Domańskim, który w polskim rządzie pełni funkcje ministra finansów i ministra rozwoju. Stoi on przed nie lada wyzwaniem, bo jako szef finansów musi ograniczać wydatki państwa, a jako minister odpowiedzialny za gospodarkę, powinien projektować mądre programy wsparcia dla firm. O sukcesach i porażkach podwójnego ministra dyskutują: Hanna Cichy, Karol Tokarczyk, Bartosz Krzemiński i Aleksander Kieroński. Zapraszamy!

Krievijas dronu un raķešu triecienā Ukrainai aizvadītajā naktī nogalināti 20 un ievainoti vairāki desmiti cilvēku. Saeimas Juridiskā komisija vienbalsīgi atbalsta Rīgas tiesas apgabala prokuratūras virsprokurora Armīna Meistera iecelšanu par ģenerālprokuroru. Latvijas Izglītības un zinātnes darbinieku arodbiedrību neapmierina Izglītības un zinātnes ministrijas piedāvājums algu celšanai pedagogiem. Latvijas sabiedriskā medija labdarības maratons “Dod pieci” šogad notiks no 12. līdz 18 decembrim. Doma laukumā jau sākta maratona studijas izbūve, bet 21. novembrī būs kāds neparasts ar maratonu saistīts pasākums. Latvijas hokeja izlases kapteinis Kaspars Daugaviņš vakar, 18. novembrī, ne tikai saņēma Triju Zvaigžņu ordeni, bet arī parakstīja līgumu ar Vācijas klubu Kaseles “Huskies”

Když se řekne útulek, většina z nás si představí psy nebo kočky. Na západní Ukrajině ale existuje místo, kde zachraňují zvířata trochu jiného kalibru – medvědy. Ovšem není to místo, kam si tyto dvousetkilové chlupáče přijdete adoptovat. Naopak, právě v lesích nedaleko Lvova našli medvědi nový domov poté, co je zachránili ze zajetí a špatných podmínek.

Když se řekne útulek, většina z nás si představí psy nebo kočky. Na západní Ukrajině ale existuje místo, kde zachraňují zvířata trochu jiného kalibru – medvědy. Ovšem není to místo, kam si tyto dvousetkilové chlupáče přijdete adoptovat. Naopak, právě v lesích nedaleko Lvova našli medvědi nový domov poté, co je zachránili ze zajetí a špatných podmínek.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V sredin Svetovalni servis prihajata arhitekta Urša Kres in Urban Pahor. Z njuno pomočjo se bomo lotili prenove doma. Od tistih manjših, bolj estetskih popravkov kot so nova barva stene, kakšno dodatno ogledalo, blazina ali luč do večjih, ki zajemajo denimo popolno prenovo kopalnice ali kuhinje. Na kaj je treba biti pozoren že pri načrtovanju, da se ne bomo med prenovo ali pozneje držali za glavo; česa se lahko lotimo sami in kaj raje prepustiti strokovnjakom. To sta dve od iztočnic za oddajo, v kateri se nam lahko s svojimi vprašanji pridružite tudi vi. V živo prek telefona ali z zapisom vprašanja na naši spletni strani prvi.rtvslo.si.

¿Cuál es realmente la situación de la economía estadounidense y de su mercado? Lo hablamos con Pedro Escudero, fundador y CEO Doma Perpetual.

Domača politika bo v začetku tedna zaposlena z razpravami o najbolj izpostavljenih temah zadnjih tednov. Tako koalicijske kot opozicijske poglede na reševanje romske problematike bo državni zbor obravnaval danes, parlamentarno pot začenja še predlog o uvedbi obvezne božičnice in davčnih sprememb pri normirancih. Ostali poudarki oddaje: Večina javnih uslužbencev bo danes v okviru plačne reforme dobila drugi obrok zvišanja plač V Braziliji se začenja 30-a podnebna konferenca Združenih narodov, v ospredju krepitev zavez za zniževanje izpustov Na predvečer novega državnega praznika, dneva znanosti, so podelili najvišja državna priznanja na omenjenem področju.

„Přistupuji ke spisovatelskému řemeslu s velkou pokorou. Mám z toho románu velkou radost, mám úplně neskutečné ohlasy,“ pochvaluje si dlouholetý moderátor České televize a spisovatel Vojtěch Bernatský. Jakých témat se dotýká ve svém prvním románu Když kvete Wiliwili? Čím můžou být jeho pohádky zajímavé i pro rodiče? A jak vzpomíná na své kariérní začátky? Poslechněte si rozhovor.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Přistupuji ke spisovatelskému řemeslu s velkou pokorou. Mám z toho románu velkou radost, mám úplně neskutečné ohlasy,“ pochvaluje si dlouholetý moderátor České televize a spisovatel Vojtěch Bernatský. Jakých témat se dotýká ve svém prvním románu Když kvete Wiliwili? Čím můžou být jeho pohádky zajímavé i pro rodiče? A jak vzpomíná na své kariérní začátky? Poslechněte si rozhovor.

Ir noslēdzies protesta mītiņš pret Latvijas izstāšanos no Stambulas konvencijas. Krustpunktā diskutējam par izskanējušo. Sazināmies ar politisko partiju pārtāvjiem. Studijā diskutē domnīcas "Providus" direktore Sanda Liepiņa un politologs Andis Kudors.  Viedokli izsaka Armands Krauze no Zaļo un zemnieku savienības, Edgars Tavars no Apvienotā saraksta, Edmunds Jurēvics no Jaunās Vienotības.

Tiešraide no Doma laukuma. Protesta mītiņš pret Latvijas izstāšanos no Stambulas konvencijas. Lai arī Saeima 5. novembrī pēc prezidenta lēmuma neizsludināt likumu par tā dēvētās Stambulas konvencijas denonsēšanu lēma šo jautājumu atstāt nākamā sasaukuma pārziņā, cilvēki aicināti pulcēties Rīgā, Doma laukumā, kā arī vairākās citās Latvijas pilsētās, lai aktualizētu jautājumu par vardarbības novēršanu un vardarbībā cietušo aizstāvību. Sanākušos Doma laukumā uzrunāja Velta Čebotarenoka, Dainis Īvāns, Anna Belkovska un Indulis Paičs. No studijas, kas pārcēlusies uz Latvijas Radio balkonu, notiekošajam līdzi seko un diskutē domnīcas "Providus" direktore Sanda Liepiņa un politologs Andis Kudors. Uzklausām mūsu korespondenti Agniju Lazdiņu, kas atrodas Doma laukumā un vaicā tiem, kas sanākuši, kas viņus mudinājis ieraksties. Sazināmies ar Annu Lieni Brokāni, kas stāsta par akcijas norisi Cēsīs. Par protesta norisi Liepājā stāsta Dzintars Hmieļeviskis, par akciju Daugavpilī stāsta Vitālijs Meinerts. Pēc tiešraides diskusiju turpinājums Krustpunktā speciālizlaidumā.    

Artist: Zuma Dionys (Russia) Label: Zuma Doma Genre: Downtempo Release Date: 04.11.2025 Beatport: https://www.beatport.com/release/don-t-touch/5535861 Zuma Doma: https://soundcloud.com/zuma_doma_records Zuma Dionys: www.facebook.com/zuma.dionys.music Soundcloud: @zuma_dionys Instagram: www.instagram.com/zuma_dionys CONTACT (DHM): Email — deephousemoscow@hotmail.com