Podcasts about nebola

Martin Hanus, Jozef Majchrák a Christian Heitmann diskutujú, kto v debate o zbraniach, ktoré sme v rokoch 2022 a 2023 poslali Ukrajine, zavádza najviac. Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube. Ďakujeme.

Nebolo to tak vždy... a vlastne to nie je tak ani všade. Ale dnes liečime najmä vďaka medicíne založenej na dôkazoch: no medicína založená na dôkazoch sa začala presadzovať až koncom 50-tych rokov. Pozrieme sa teda, ako sa to stalo. Tento týždeň sa v podcaste Zoom obzrieme za vznikom medicíny založenej na dôkazoch a NASA predstavila svoje mesačné plány. Objavom týždňa je vôbec prvé priame pozorovanie rodiacej sa planetárnej sústavy. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Today's episode is about Trenčín Castle. In the Slovak lesson, you are going to learn the comparative form of irregular Slovak adjectives in plural. You will also learn how to say “That is impossible “in Slovak. At the end is my short legend about Trenčin castle. Episode notesIn today's episode, I'm talking about Trenčiansky Castle, Trenčín Castle. In the Slovak lesson, you are going to learn the comparative form of irregular Slovak adjectives in plural. You will also learn how to say “That is impossible“in Slovak. At the end is my short legend about Trenčin castle. Slovak lesson1.    Lepšie domy sa už dávno predali. (The better houses were sold long ago.)2.    Najlepšie knihy roka dali dopredu. (The best books of the year were put forward.)3.    Najhoršie jablká použili na kompot. (The worst apples were used for compote.)4.    Väčší chlapci nesúhlasili s novým pravidlom. (The bigger boys did not agree with the new rule.)5.    Toto sú najväčšie jablká v celom sade. (These are the biggest apples in the whole orchard.)6.    Menšie psi brechali najviac. (The smaller dogs barked the most.)7.    Najmenšie dievčatá sa nechceli hrať. (The smallest girls did not want to play.)8.    Hovorí sa, že najkrajšie ženy sú Slovenky. (They say that the most beautiful women are Slovaks.)9.    Z vrchu sú krajšie výhľady ako zo spodu. (There are more beautiful views from above than from below.)10. Najlepšie srdcia sú úprimné srdcia. (The best hearts are the sincere hearts.)11. To je nemožné. (That is impossible.)Legenda o Studni lásky... na vysokej skale nad riekou Váh stál pevný hrad Trenčín. Kedysi dávno na tom hrade žilo dievča menom Fatima. Mala tmavé oči a smutný pohľad. Nebola tam dobrovoľne. Bola väzňom hradného pána.Ďaleko v tureckej zemi žil mladý bojovník menom Omar, ktorý bol do nej zamilovaný. Keď sa dozvedel, že Fatima je uväznená v kamennom hrade nad riekou Váh, rozhodol sa ju zachrániť. Keď sa Omar konečne dostal k hradu, prosil pána hradu, aby Fatimu prepustil. Pán súhlasil – ale iba pod jednou podmienkou. Omar musel vyhĺbiť studňu v tvrdej skale hradného kopca, aby mal hrad vždy dostatok vody. Omar súhlasil. Všetci sa smiali. Povedali, že je to nemožné. Láska však nepozná slovo “nemožné”.Omar začal kopať. Pomáhali mu kamaráti. Deň čo deň udierali do kameňa. Ruky im krvácali. Boleli ich chrbáty. Zima bola krutá. Leto bolo horúce. Ubehol jeden rok. Potom ďalší. Po troch rokoch sa z hĺbky skaly ozval plač. Potom vytryskla voda. Studená. Cistá. Skutočná. Hrad naplnilo ticho. Pán musel dodržať svoj sľub. Fatima bola slobodná. Keď spolu opúšťali hrad, legenda hovorí, že Omar sa ešte raz otočil a povedal: „Máte vodu, ale nemáte srdce.“A odvtedy sa hlboká studňa nazýva Studňa lásky.Timestamps00:35 Introduction to the episode02:45 About Trenčín Castle03:37 Fun fact 109:16 Fun fact 210:27 Fun fact 315:10 Slovak lesson20:46 Sentences23:12 Legenda in Slovak25:50 Legend translation29:02 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my  Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website  https://www.bozenasslovak.com© All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Ďalší odchod veľkej fabriky zo Slovenska. Po 24 rokoch končí juhokórejský Samsung v Galante O prácu príde 800 ľudí. Nedávno ohlásil koniec výroby aj Považský cukor, už pred tým odišli obuvníci z Partizánskeho, Handlovej a z Martina, svoj podnik zatvorila aj celulózka Bukóza vo Vranove. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je pre konsolidáciu ohrozených 30 tisíc pracovných miest v najbližších rokoch.Prečo vlastne investori zo Slovenska odchádzajú? Prečo je problém s vysokými cenami energií a nákladov na zamestnancov? Čo sa s tým dá robiť? Nájdu si prepustení ľudia novú prácu ak minister práce hovorí, že pre všetkých je na Slovensku dosť práce? Je to skutočne tak? Ako na zamestnancov dopadá vládna konsolidácia? Čo na to hovoria odborári?Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.

Otvárací víkend EHMK Trenčín 2026 priniesol množstvo podujatí, ale aj diplomatické prekvapenia. Ministerka kultúry bola v Trenčíne, ale na hrad medzi protokolárnych hostí neprišla.

Dokument o Melanii Trumpovej nie je len portrétom prvej dámy, ale výpoveďou o premene Ameriky. Od Jackie Kennedyovej až po súčasnosť boli prvé dámy zrkadlom moci a médií. V ére Donalda Trumpa, najkontroverznejšieho prezidenta modernej doby, sa z tejto roly podľa amerikanistu Tomáša Klvaňu stáva kontrolovaný mediálny produkt a súčasť celebrity politiky. Uviedol to v relácii Pravda vo svete.

Vládna koalícia s pomocou KDH a Hnutia Slovensko zmenila našu ústavu. Medzitým bleskovo prijala ďalšiu multimiliardovú konsolidáciu. Opozícia proti konsolidácii protestuje v uliciach, no pre Ústavu ňou otriasajú spory.Čo to ale bude znamenať pre naše rodinné rozpočty a každodenný život? Sú dve pohlavia a národná identita v ústave to, čo práve teraz najviac potrebujeme, aj keby to malo komplikovať naše členstvo v Európskej únii?Minister pôdohospodárstva ostro kritizuje obchodnú dohodu únie s Ukrajinou a Únia žiada o nový fond, ktorý by našich poľnohospodárom nahrádzal príjmy o ktoré by vraj prichádzali pre lacné ukrajinské potraviny a agrokomodity.Ako sa medzitým vyriešil problém so zneužívaním eurofondov na súkromné haciendy? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a podpredsedom strany Smer – SD Richardom Takáčom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o aktualitách okolo rusko-ukrajinskej vojny. Hlavnou témou dnešnej relácie je prienik ruských dronov do vzdušného priestoru Poľska. Podľa Andrej Žiarovského nešlo o náhodu. O tej by sa dalo hovoriť v prípade, že by išlo o jeden - dva drony. Vojenská odpoveď NATO zafungovala. S politickou je to už otáznejšie. Reakcia Donalda Trumpa, ktorý zdôraznil možnosť, že ide o náhodu, sa dá vykladať len cez jeho snahu získať Nobelovu cenu za mier. Dotkli sme sa aj diania na rusko-ukrajinskom fronte. Je už polovica septembra. Ak by Rusi pripravovali nejakú veľkú tohtoročnú ofenzívu, okno príležitosti sa im pomaly zatvára.

250904_25_TYZDEN_1 Celý článok nájdete TU:https://www.teraz.sk/publicistika . Bratislava 5. septembra (TASR) – Ak by plánované stretnutie slovenského premiéra a ukrajinského prezidenta nebolo v záujme Volodymyra Zelenského, vôbec by neprišlo k dohode oboch strán na tom, že sa bude konať. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. . Dohoda na konaní schôdzky podľa neho ešte automaticky neznamená, že sa reálne bude konať a prebehne v rámcoch, ktoré boli zverejnené. „Trochu opatrne hovorím, že by sa mali stretnúť. Verím tomu, že sa stretnú, že sa to rokovanie nezruší. Mala by byť prítomná aj premiérka ukrajinskej vlády,“ konštatoval Hrabko...

Záhorská Bystrica je na prvý pohľad málo významná okrajová mestská časť Bratislavy. Svoju identitu stavia na zachovaní vidieckeho charakteru. Jej význam ale rastie - a nie je to len kvôli nevydarenému festivalu Rubicon. O obrovskom rozvoji, ktorý ju čaká, hovoril v najnovšej relácii Metropola starosta Jozef Krúpa.

Bola módnou ikonou svojej doby a dodnes slúži niektorým návrhárom ako inšpirácia. Mária Antoinetta mala šatníky plné prepychových odevov. Nebola však jediná, kto si potrpel na veľa šiat. Spoznajte módu 18. storočia na francúzskom panovníckom dvore. Ďuro Šimko vás zoberie do Slovenského národného múzea - Historického múzea na výstavu s názvom Marie Antoinette - z Viedne do Versailles až pod gilotínu. V tejto epizóde V múzeu. | SNM - Historické múzeum; Výstava: Marie Antoinette - z Viedne do Versailles až pod gilotínu. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Dizajnér Fero Mikloško nedávno oslávil jubileum a pri tej príležitosti navštívil aj reláciu Ide o nás.  Nebola však len o bilancovaním, ale aj humorných spomienkach, vzťahu k móde o plánoch a mnohom ďalšom. V rozhovore s Ferom Mikloškom sa dozviete: - ako oslávil svoju päťdesiatku a prečo nerád bilancuje. - o svojich začiatkoch, keď tajne šil šaty pre bábiky svojich sestier. - aké to bolo budovať kariéru v 90. rokoch, ktoré nazýva módnym „divokým západom“. - ktorá známa Slovenka bola jeho úplne prvou klientkou a spolupracuje s ním dodnes. - príbeh ikonických červených šiat pre Zdenu Studenkovú, ktoré odštartovali jeho slávu. - ako si za 40-tisíc korún otvoril prvý salón v centre Bratislavy. - že je v skutočnosti diagnostikovaný introvert a ako sa s tým vyrovnáva v šoubiznise. - s akými typmi klientov sa za roky stretol a či niekomu povedal „už nikdy viac“. - v čom sa líši od svojich kolegov a prečo u neho nevisia plné štendre nepredaných šiat.   - či ľutuje niektorú zo svojich kolekcií, napríklad tú z gumených obrusov. - prečo už štyri roky nezažil skutočnú jar a čo mu berie práca na šou Let's Dance. - a akú veľkolepú prehliadku sa môžeme tešiť a aký je jeho odvážny životný cieľ.

Po nedávnom testovacom lete rakety Starship Elon Musk detailnejšie predstavil svoj plán na kolonizáciu Marsu. Ako presne si predstavuje pristátie, vybudovanie základne a aké technologické prekážky musí ešte SpaceX prekonať? Kedy môžeme očakávať prvé lety a akú úlohu v tom zohrajú humanoidné roboty?V novom dieli podcastu SHARE Maroš Žofčin a astrofyzik Marek Jurčík z redakcie Živé.sk analyzujú najnovší testovací let rakety Starship a rozoberajú ambiciózny, no zároveň kontroverzný harmonogram spoločnosti SpaceX na dobytie červenej planéty. Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Zhodnotenie posledného testu rakety Starship: Čo sa podarilo a čo nie.Plán kolonizácie Marsu: Kedy poletia prvé lode a prečo ponesú robotov?Kľúčové prekážky cesty na Mars: Dotankovanie na obežnej dráhe a výroba paliva.Aké budú ďalšie generácie Starshipu a ako sa prispôsobia misii na Mars.Sú Muskové termíny reálne? Pohľad na časový harmonogram a technické výzvy.Téme sa venujeme aj tu:Novinky od SpaceX: Termín letu na Mars, nové verzie Starship aj tankovanie a orbite (otázky a odpovede)Musk predstavil nové generácie vesmírnej lode Starship. Na Mars majú letieť už budúci rokPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Stala sa nám taká príhoda. Kika mi spadla v autobuse. A autobusár ma upozornil, aby som si „strážila tie deti“. Nebola to v tom momente vhodná poznámka. Prečo je lepšie nekomentovať situácie, ktorých pozadie nepoznáme?Informácie o hlasovaní Podcast roka 2025https://www.radiomelody.sk/22126/podcast-roka-2025-hlasujte-za-svoje-oblubene-podcasty-z-produkcie-radia-melody/

Slovenská televízia a rozhlas má novú riaditeľku. Rada STVR za ňu zvolila Martinu Flašíkovú. Ako celá voľba prebiehala a prečo ju opozícia spochybňuje, prebehla v súlade so zákonom a je tento zákon v súlade s princípmi verejnoprávnosti a európskym právom? Aké sú zámery novej riaditeľky a aká bude jej spolupráca s Radou STVR, ktorá ma nad ňou silné právomoci?SNS by chcela po STVR meniť aj zákon o Matici Slovenskej. Prečo jej prekáža opakovaná voľba predsedu Matice a prečo proti je proti zámeru SNS Hlas aj Smer? A sú v koalícii okrem transakčnej dane aj spory okolo návštevy Roberta Fica v Moskve, ktorú kritizuje aj Európska únia? Môže správanie sa premiéra poškodiť Slovensko? Čo z toho celého bude, zatiaľ čo premiér brojí proti nedeľným politickým debatám a silno zdôrazňuje výročie pokusu o atentát, ukazuje fotky zakrvavenej košele aj fotografie brucha s operačnými jazvami? A čo za predražený nákup chystal na ministerstve vnútra Matúš Šutaj Eštok?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu za SNS a predsedom výboru pre kultúru a médiá Romanom Michelkom a podpredsedom klubu SaS aj ústavnoprávneho výboru parlamentu poslancom Ondrejom Dostálom.

Témou dnešnej epizódy relácie Za hranicou sú oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom v Rusku. Priamo v ruskej metropole s prezidentom Vladimirom Putinom tento deň oslávili nielen slovenskí, ale aj zahraniční politici a viacerí lídri svetových krajín. V rozhovore sa dozvieš, čo oslavy znamenajú pre zvyšok svet, ale aj pre bežných Rusov. Pozvanie do relácie prijal analytik a novinár Jiří Just.

Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík rozoberajú aktuálne udalosti i historické míľniky z dejín kozmonautiky. V tejto epizóde rozoberú misiu Fram2, prvú pilotovanú misiu na polárnej obežnej dráhe i vesmírny let kompletne ženskej posádky, ktorej súčasťou bola aj speváčka Katy Perry. V rámci dejín kozmonautiky rozoberú zvieratá, ktoré ľudstvo vystrelilo do vesmíru. Pes Lajka nebol jediný. Do kozmu smerovali opice, vínne mušky i pavúky. Slovenský kozmonaut Ivan Bella počas svojho pobytu vo vesmíre experimentoval s prepelicami. Osudy zvieracích priekopníkov pri skúmaní kozmu boli často smutné. Dnes by sme mnohé z minulosti hodnotili ako týranie zvierat.

Roky bola v centre pozornosti ako modelka, no skutočným snom Adriany Novakov bolo odjakživa herectvo. Svoj sen konečne žije. V seriáli Sľub, jednom z najsledovanejších projektov obrazoviek, dostala rolu, ktorá rozhodne nezostala nepovšimnutá - skôr naopak. Adriana stvárnila lekárku, ktorá prekvapila počas niekoľkých týždňov vysielania denného seriálu vývojom charakteru, aký mnohí diváci ani nečakali. "Bože, ja vás tak nemám rada, taká ste v tom seriáli nesympatická..." Aj to sú vety, ktorými ju vraj už počastovali napríklad počas nákupov v supermarkete. Berie ich s úsmevom aj nadhľadom, lebo si nepochybne uvedomuje, že to je aj dôkaz jej hereckého talentu. Adriana Novakov síce nie je študovaná herečka, no medzi profesionálnych kolegov zapadla veľmi dobre. Nikdy sa vraj nestretla s dešpektom, len rešpektom. "Vždy sa snažím byť pripravená, dokonale ovládať dialógy, moje repliky. Nepodceňujem prípravu," vysvetľuje kráska, ktorej vraj výrazne pomohli aj kurzy herectva. V minulosti strávila Adriana niekoľko rokov ako modelka v Amerike, predvádzala sa na mólach svetoznámych návrhárov a jej tvár (a krivky) môžu poznať ženy aj muži z reklám mnohých známych značiek - medzi nimi napríklad aj Agent Provocateur alebo Lejaby - či fotoeditoriálov. Život modelky v mladom veku bol pre ňu veľkou skúškou. Adriana priznala, že napríklad v USA nedokázala zapadnúť. Nebola na to stvorená. Ale odolala aj nástrahám, ktoré tento svet podľa nej prináša - drogy, nekonečné párty, v minulosti aj tlak na to, aby modelky boli čo najštíhlejšie. Čo jej pomohlo? Ako to prežila? Aké sú jej skúsenosti z tohto obdobia? V čom vníma rozdiel medzi módou dnes a kedysi? Ako vychováva svoju dcéru a čo všetko ju naučil Sľub? Záplavy otázok sa Adriana Novakov nezľakla a vy na ne tiež nájdete odpovede, ak si pustíte novú epizódu relácie Ide o nás. Viac vo videu vyššie.

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V najnovšej epizóde O TOM POTOM sme privítali Dominiku Cibulkovú, ktorá otvorene porozprávala o svojej kariére, živote po tenise a o novej aplikácii, na ktorej pracuje. Nevyhli sme sa ani politike – Dominika prezradila, aké má názory a ako vnímala kontroverzie spojené s pandémiou. Sleduj novú epizódu a dozvieš sa, čo ju motivuje dnes a aké má plány do budúcna!   Nezabudni sledovať našu reláciu O TOM POTOM!

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Keď sa vrátila 21. septembra z divadla, zistila, že jej syn zomrel pri konskom póle. Kôň ho katapultoval tri metre do výšky a keď spadol, roztrhlo mu aortu. Matka by nemala pochovávať svoje deti, hovorí v podcaste V redakcii herečka SND Kamila Magálová. Rozprávala sa s ňou Monika Tódová.

Today's episode is about November 17 and the Velvet Revolution in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some new words from my dialogue. You will also learn how to say ”That's enough!” and “The Gentle revolution was important“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue talking about this peaceful revolution. Episode notesIn today's episode, I'm talking about November 17 and the Velvet Revolution in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some new words from my dialogue. You will also learn how to say ”That's enough!” and “The Gentle revolution was important“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue talking about this peaceful revolution. Slovak lesson1.    Nežná revolúcia (Gentle Revolution)2.    pokojná zmena (peaceful change)3.    komunistický režim (communist regime)4.    búriť sa (to riot)5.    trestať (to punish)6.    stretnúť sa (to meet)7.    protestovať (to protest)8.    napadnúť (to attack)9.    hnevať nahnevať (to get angry)10.  dosiahnúť (to achieve)11.  Stačilo! (That's enough!)12. Nežná revolúcia bola dôležitá. (The Gentle revolution was important.)DIALOGUE:Učiteľka: Dobre deti, dnes sa porozprávame o 17. novembri 1989. Viete, čo sa vtedy stalo?Žiačka 1: Nie, pani učiteľka. Čo sa stalo?Učiteľka: Bol to dôležitý deň pre našu krajinu. Vtedy začala takzvaná Nežná revolúcia. Viete, čo to znamená?Žiak 1: Revolúcia znamená zmena, však?Učiteľka: Presne tak. Nežná revolúcia bola pokojná zmena. Ľudia chceli viac slobody. Pred rokom 1989 sme žili v komunistickom režime. Komunisti kontrolovali všetko. Ľudia nemohli povedať, čo si myslia, a nemohli cestovať, kam chceli.Žiačka 2: Prečo sa ľudia nebúrili skôr? (Why didn't people riot earlier?)Učiteľka: Mnohí sa báli. Komunisti mali silu a trestali tých, ktorí nesúhlasili. Ale 17. novembra 1989 to všetko začalo. V Prahe sa študenti stretli, aby protestovali. Boli však napadnutí políciou. To nahnevalo ľudí.Žiak 2: A čo sa potom stalo?Učiteľka: Po tomto incidente začali masové protesty po celej krajine, aj na Slovensku. Ľudia už viac nemlčali. Chceli slobodu a demokraciu. Nakoniec komunisti ustúpili a odstúpili od moci.Žiačka 1: Bolo to bez násilia?Učiteľka: Áno, preto sa tomu hovorí Nežná revolúcia. Nebola to krvavá revolúcia, ako v iných krajinách. Ľudia dosiahli zmenu pokojne.Žiak 3: A čo sa zmenilo?Učiteľka: Po revolúcii sme mohli slobodne voliť, cestovať, a hovoriť, čo si myslíme. Slovensko sa stalo slobodnou krajinou. Každý rok si 17. november pripomíname ako Deň boja za slobodu a demokraciu.Žiačka 3: A to, že teraz môžeme ísť kam chceme, je vďaka tej revolúcii?Učiteľka: Áno. Vďaka ľuďom, ktorí vtedy stáli na námestiach, máme dnes slobodu. Bez nich by život vyzeral úplne inak.Žiak 1: Takže to bolo veľmi dôležité, že?Učiteľka: Presne tak. 17. november 1989 bol jedným z najdôležitejších dní v našej histórii.Timestamps00:35 Introduction02:34 About November 17, 198911:05 Why the Gentle Revolution matter13:07 Slovak lesson18:23 Dialogue21:57 Dialogue with the English translation28:13 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Pri práci na prípade vraždy Cynthie Simsik z Veľkého Medera, ktorej telo našli po piatich dňoch pátrania zabalené v igelite v dome, v ktorom bývala, narazil reportér Ivan Mego na iný prípad z Veľkého Medera. Ten sa stal 12. júna 2018 v dome na Komárňanskej ulici. Práve tam okolo 16:00 našli telo mŕtvej ženy. Jej meno je Szilvia Magyarics a v čase smrti mala 40 rokov. Čo sa stalo? Roky bola predavačka v obchode s vínom a sirupmi, svoj život sa však rozhodla zmeniť. Necelé dva mesiace mala otvorenú kaviareň v blízkosti známeho termálneho kúpaliska vo Veľkom Mederi. Nakupovala zariadenie do kaviarne, začínala akoby novú etapu života, veľmi sa tomu tešila. Reč je o Szilvii Magyarics z Veľkého Medera. V osudný deň ráno odviezla deti do školy. Dcéru na základnú školu, syn navštevoval gymnázium. Ešte sa s dcérou dohodla, že sa pôjdu poobede spolu kúpať, tak si predtým, než išla do svojej novej kaviarne, odbehla kúpiť plavky. Všetko toto sa udialo pred deviatou hodinou ráno. Manžel podnikal, Szilvia sa tešila z novej kaviarničky s terasou, deti boli zdravé, išla jej jednoducho karta. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Na Stope s Ivanom Megom.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Nová posila Slovana Bratislava sa stihla presadiť pri debute v slovenskej najvyššej futbalovej lige a čo čaká oporu Spartaka Trnava po prestupe do 2. španielskej ligy? Aj o tom sme hovorili v podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Najvyššia slovenská futbalová liga mala cez víkend na programe svoje 5. kolo, ktoré prinieslo ďalšie zaujímavé momenty. Nebola núdza o góly, obrat, sporné momenty, dokonca ani vylúčenia, no reč padla aj na prestupy, konkrétne Sebastiana Kóšu, ktorého čaká nová výzva v Reale Zaragoza v 2. španielskej lige.Futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš sa o víkendovom 5. kole Niké ligy porozprávali s bývalým futbalistom a dnes expertom Stanislavom Angelovičom. Viac už v podcaste Kam si to kopol? od ŠPORT.sk.

Pred rokmi sme za vysoké teploty považovali 30-tky, nielen toto leto však teplomer atakujú 40-tky a lepšie to nebude.V tohtoročnom júli do 17.7.2024 sme podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu na Slovensku zaznamenali tropické noci, ktorých minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20 °C, a to každý deň s výnimkou krátkeho obdobia. Od 10. júla 2024 sa pritom začali vyskytovať celoslovenské rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu.O tom, čo znamenajú nové rekordy minimálnej dennej teploty vzduchu či aké nové fenomény nás čakajú, nám viac povedal hosť júlového podcastu Ekocastu, ktorým bol klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Horúčavy často striedajú lejaky, neraz až život ohrozujúce. Je to prirodzený jav? Čakajú nás nové fenomény? Ako sa Jozef Pecho vysporiadal s klimatickou krízou? V roku 2022 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy. Čo to v jeho práci a praxi znamená? Zmenilo sa mu niečo v živote?

1. Kotlár za to nemôže. 2. Lex Fico. 3. Denník Pravda po starom.

Pýtam sa, kto ich preboha volí? Tam nie je žiadne veľké duchovné či ideologické vysvetlenie, ale je to boj o prežitie. Strach a snaha prežiť - lebo to je to najdôležitejšie, to je stále hlboko v nás, vysvetľuje normalizačné paralely so súčasnosťou bývalá disidentka Jolana Kusá. Podľa nej má Fico post-traumatickú reakciu a hovorí z neho strach, zloba a hlboké zranenie. Masívne stranícke prerozdeľovanie štátnych trafík - nie podľa odbornosti, ale podľa straníckej knižky. Brutálna politizácia prakticky akejkoľvek témy a to v duchu známeho hesla: Kto nejde s nami, ide proti nám. Zastrašovanie a očierňovanie oponentov moci, útoky na kritické médiá, nezávislé občianske aktivity a ustavičné kádrovanie - tentoraz už nie triedne, ale v mene akejsi údajnej slovenskosti. No a patent na pravdu chce mať opäť v rukách vládna moc. Moc, ktorá sa identifikuje s celým štátom i národom no a takej moci sa postaviť je potom samozrejme zločinom, zatiaľ našťastie iba ideovým.„Fico sa tomu učil ako mladý, veď on v tom čase vstúpil do Komunistickej strany. On to má ako životný vzorec a zaujímavé je, že sa ľudsky nekultivoval. On išiel iba po úspechu a moci. Najviac ma však desí tá hrubosť, akoby žiadna slušná ľudskost nikdy neexistovala a akoby sa s ňou nikdy v živote nestretli,“ hovorí Jolana Kusá.A samozrejme, okrem biča nesmie chýbať ani cukor. Tentoraz namiesto panelákových bytov, sú v hre dôchodky či iné sociálne benefityRaz to povedal Ivan Gašparovič môjmu mužovi: „Veď pozri sa Mirko, kam som sa ja dostal a kde si ty. Ty si robotník a ja som prezident.“ No a že nemá dôstojnosť u ľudí, to mu bolo úplne. jedno Toto je tá ich múdrosť. Človek chce byť považovaný za slušného človeka, máme potrebu byť akceptovaný a prijatý inými, ale moc, to je už niečo iné. Keď ju majú - a majú ten status a postavenie, tak to im ako keby nahradilo najvyššie ľudské potreby, pripomína Kusá.Nepripomína nám to všetkým časy normalizácie? Časy všemocnej Strany, všadeprítomnej lži a doby strachu i nomenklatúry? Vraciame sa ozaj späť do tých čias šedivosti, stagnácie a bezmocnosti? Prečo nás tieto vzorce totalitnej moci stále oslovujú a nakoľko je to prejavom našej národnej nezrelosti, ale aj večných hrubých čiar a nepotrestania zla?"Na Slovensku tí zlí nikdy neboli potrestaní a mali sa dobre. Nebola tu nastolená základná spravodlivosť takže nemáme akéhosi "Strážcu hodnôt." Nastolenie práva má ale slúžiť práve na to, ako inak majú ľudia veriť, že dobro bude odmenené a zlo potrestane? A toto máme na Slovensku narušené,"Témy pre bývalú disidentku, manželku jedného z prvých slovenských signatárov Charty 77 Jolanu KusúPočúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

Pýtam sa, kto ich preboha volí? Tam nie je žiadne veľké duchovné či ideologické vysvetlenie, ale je to boj o prežitie. Strach a snaha prežiť - lebo to je to najdôležitejšie, to je stále hlboko v nás, vysvetľuje normalizačné paralely so súčasnosťou bývalá disidentka Jolana Kusá. Podľa nej má Fico post-traumatickú reakciu a hovorí z neho strach, zloba a hlboké zranenie. Masívne stranícke prerozdeľovanie štátnych trafík - nie podľa odbornosti, ale podľa straníckej knižky. Brutálna politizácia prakticky akejkoľvek témy a to v duchu známeho hesla: Kto nejde s nami, ide proti nám. Zastrašovanie a očierňovanie oponentov moci, útoky na kritické médiá, nezávislé občianske aktivity a ustavičné kádrovanie - tentoraz už nie triedne, ale v mene akejsi údajnej slovenskosti. No a patent na pravdu chce mať opäť v rukách vládna moc. Moc, ktorá sa identifikuje s celým štátom i národom no a takej moci sa postaviť je potom samozrejme zločinom, zatiaľ našťastie iba ideovým.„Fico sa tomu učil ako mladý, veď on v tom čase vstúpil do Komunistickej strany. On to má ako životný vzorec a zaujímavé je, že sa ľudsky nekultivoval. On išiel iba po úspechu a moci. Najviac ma však desí tá hrubosť, akoby žiadna slušná ľudskost nikdy neexistovala a akoby sa s ňou nikdy v živote nestretli,“ hovorí Jolana Kusá.A samozrejme, okrem biča nesmie chýbať ani cukor. Tentoraz namiesto panelákových bytov, sú v hre dôchodky či iné sociálne benefityRaz to povedal Ivan Gašparovič môjmu mužovi: „Veď pozri sa Mirko, kam som sa ja dostal a kde si ty. Ty si robotník a ja som prezident.“ No a že nemá dôstojnosť u ľudí, to mu bolo úplne. jedno Toto je tá ich múdrosť. Človek chce byť považovaný za slušného človeka, máme potrebu byť akceptovaný a prijatý inými, ale moc, to je už niečo iné. Keď ju majú - a majú ten status a postavenie, tak to im ako keby nahradilo najvyššie ľudské potreby, pripomína Kusá.Nepripomína nám to všetkým časy normalizácie? Časy všemocnej Strany, všadeprítomnej lži a doby strachu i nomenklatúry? Vraciame sa ozaj späť do tých čias šedivosti, stagnácie a bezmocnosti? Prečo nás tieto vzorce totalitnej moci stále oslovujú a nakoľko je to prejavom našej národnej nezrelosti, ale aj večných hrubých čiar a nepotrestania zla?"Na Slovensku tí zlí nikdy neboli potrestaní a mali sa dobre. Nebola tu nastolená základná spravodlivosť takže nemáme akéhosi "Strážcu hodnôt." Nastolenie práva má ale slúžiť práve na to, ako inak majú ľudia veriť, že dobro bude odmenené a zlo potrestane? A toto máme na Slovensku narušené,"Témy pre bývalú disidentku, manželku jedného z prvých slovenských signatárov Charty 77 Jolanu KusúPočúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

⁠Využite výraznú zľavu na predplatné SME a podporte Klik⁠https://www.sme.sk/podcast-klik Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Dávid Tvrdoň⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Ondrej Podstupka⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ -- Discord diskusný server nájdete tu: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://discord.gg/eqeqBcw2V8⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ -- >> KLIK NEWSLETTER: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://sme.sk/klikmail⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ + >> HERNÝ UPDATE: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://hernyupdate.substack.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ + >> DÁVIDOV TECH NEWSLETTER: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://fwiw.substack.com/welcome⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ -- Viac info nájdete na ⁠https://podcasty.sme.sk/c/23264707/klik-najlepsie-veci-z-roku-2023-appky-knihy-podcasty.html⁠ -- Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠klik@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, prípadne ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠do skupiny na Facebooku⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. -- Predplatné SME.sk: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://predplatne.sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ -- Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ -- Ďakujeme, že počúvate podcast Klik. Kapitoly (00:00) Úvod (02:43) CES 2024 (01:06:36) Tetris (01:13:06) Záver

"Uisťujem vás, že z našej strany to naťahovať nebudeme. Očakávame, že to bude čím skôr. Tým, že je skúškové obdobie, tak mesiac nebude ani vykurovanie na právnickej fakulte. Takže reálny termín, kedy sa na fakultu vieme dostať je až 15. januára. Pán dekan po porade s predsedníctvom usúdil, že sa nebude vyjadrovať do médií. Predseda akademického senátu zvolal zasadnutie na 17. januára, čo tiež vnímame ako nejakú stratégiu. Senát nemá povinnosť prerokovať takúto debatu," hovorí študentský senátor Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marek Janiga o otvorenom liste pre dekana Burdu a výzve na diskusiu o zrušení Špeciálnej prokuratúry. "S nami nebol krok nekomunikovať s médiami prerokovaný. Práve naopak, ak sú tu nejaké médiá, ktoré by šli do konfrontácie, aj toto je spôsob ako to ešte vysvetliť aj pred diskusiou. Nerozumiem tomuto rozhodnutiu, keď doteraz to boli množstvá rozhovorov a stanovísk. Nebola to naša požiadavka, ale rešpektujeme to," dodáva Janiga. Aké sú výhrady študentov k dekanovi Burdovi? Kedy bude diskusia medzi dekanom Burdom a Špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského Marekom Janigom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Rusko sa zobudilo do novej doby. Šéf súkromnej armády Wagnerovcov, bývalý kriminálnik s prezývkou Putinov kuchár, Prigožin, sa obrátil proti Kremľu. Jeho jednotky, ktoré sa chválili úspechmi v Bachmute zrazu pochodovali na Moskvu. Zastavili sa až 200 kilometrov pred ňou. Po tom, čo vraj prímerie vyrokoval bieloruský diktátor Lukašenko. Čo sa to v Rusku vlastne deje? Prečo Putin mlčal a nič nerobil, aj keď musel vedieť, čo sa chystá? Stráca nad Ruskom kontrolu? A čo sa stane Prigožinovi, ktorý z vojskami tiahol na hlavné mesto krajiny, v ktorej len za kritiku armády môžete skončiť na dlhé roky v za mrežami? Ako to celé využijú Ukrajinci a ako riešiť ruskú hrozbu u nás? Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom zahraničného výboru parlamentu a zahraničnopolitickým expertom Františkom Šebejom.

"Žiadna súdna reforma neprebehla. Nebola žiadna reforma pripravená. Bola pripravená, slušne povedané súdna reorganizácia, alebo neslušne, škatule hýbte sa. Imituje sa reorganizácia súdov, aby sa vybralo 250 miliónov z plánu obnovy. Ten chaos je veľký," hovorí sudca krajského súdu v Bratislave Peter Šamko, ktorého nedávno zvolili do Súdnej rady. "Vôbec by som spotrebnú držbu marihuany nekriminalizoval. Ak to chce mať štát ako protiprávne konanie, nech to presunú do priestupkov. Máte 17 ročných chlapcov, ktorí na Kolibe fajčia jointy, a policajti ich zoberú, za každého jedného majú čiarku za vznesené obvinenie, štatisticky sa to vykáže ako drogová kriminalita a máte zničené životy," komentuje sudca Šamko novelu trestného zákonníka v parlamente. Ako sa pozerá na kritiku, že by mal byť zdržanlivý? Čo by chcel dosiahnuť ako nový člen Súdnej rady? Ako sa pozerá na dedičstvo Štefana Harabina? A ako teraz v praxi vyzerá súdna reforma na súdoch? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so sudcom Petrom Šamkom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

"Tvrdenie, že v parlamente je chaos je účelové a je to klamstvo. Ten, kto sa rozumie legislatívnym procesom, v tom nemôže vidieť chaos," hovorí predseda ústavnoprávneho výboru, člen predsedníctva OĽaNO a poslanec Milan Vetrák, hoci nedávno ešte tvrdil, že parlamente je divočina."Nebola to klebeta. Pán Ódor si neoveril informácie," vysvetľuje poslanec Vetrák ako prišiel na konšpiráciu, že vláda Ľudovíta Ódora chce dať Bratislave 50 miliónov eur na úkor ostatných samospráv."Osobne si myslíme, že vieme spraviť vo voľbách minimálne 10 percent. Ak by sme boli viac optimistickí, trúfneme si povedať, že v časti demokratického spektra by sme mohli byť najúspešnejší, aj keď asi nie s 25 percentami," hovorí o ambíciách hnutia OĽaNO Milan Vetrák.Ako sa pozerá na situáciu v parlamente? Odkiaľ mal to, že Bratislava má dostať 50 miliónov, keď premiér Ódor tvrdí, že je to vymyslené? Čo chce presadiť tento parlament ešte do trestného zákona? A na aký výsledok si trúfa OĽaNO? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom OĽaNO Milanom Vetrákom. - Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠SME.sk⁠⁠ na ⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

V reakcii na príchod exposlanca Gyimesiho do maďarskej strany Aliancia, túto stranu opustila platforma Most-Híd. Tá sa následne spojila s Modrými Mikuláša Dzurindu. Dnešným hosťom podcastu Ráno Nahlas bol predseda strany Most-Híd Lázsló Solymos. Podľa neho sa predstavitelia SMK v Aliancii pokúsila vytesniť Most-Híd. Exposlanca Gyimesiho vníma ako človeka, ktorý rozbíjal aj vlastnú stranu a útočil aj na ministrov vlastnej vlády. Mostu prekážali aj Gyimeisho výstupy proti LGBTI+ komunite. „Ako môže menšinový politik útočiť na iné menšiny?“ pýta sa Solymos. Dodáva, že značná časť platformy SMK súhlasí s Gyimesim a aj s jeho spôsobmi. Nebola ale už aj predtým SMK Orbánovská strana? Prečo museli zakladať stranu Most-Híd nanovo? S Lászlom Solymosom sa rozprával Martin Sliz.

"Myslím si, že ak by sa podarilo spojenie s KDH, treba férovo povedať - pozrite, toto sú ľudia z KDH na kandidátke, toto sú ľudia z Demokratov. A po voľbách môžu pokojne vzniknúť dva poslanecké kluby, tak ako to majú v Česku," hovorí Juraj Šeliga o jednej kandidátke s KDH a o tom, ako by to fungovalo. "Keď KDH hovorí, že nezobralo Záborskú preto, že sa málo vymedzila od Matoviča, tak oni ponúkali Hegerovi dvojku. Som si istejší, že by sa spojenie Demokratov a KDH mohlo podariť, lebo v momente, ako nezobrali Záborskú a KÚ, dúfal som, že sa chcú viac posunúť do stredu. Vieme, aký prúd reprezentuje KÚ, a ja práve preto vidím nádej, že by sa to mohlo podariť," dodáva Šeliga. Stačí pokračovať v politike s argumentom, že stúpajú preferencie Robertovi Ficovi? Nemali sa Demokrati vymedziť voči Igorovi Matovičovi? Nebola chyba vylúčiť zo spolupráce Hlas? A čo s návrhom na disciplinárne stíhanie Maroša Žilinku? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Jurajom Šeligom, ktorý odišiel zo strany Za ľudí a vstúpil k Demokratom Eduarda Hegera.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Tvrdí katolícky kňaz Martin Šafárik, ktorý v roku 2008 prežil niekoľko mesiacov v Austrálii. Slováci v komunite svätých Cyrila a Metoda v Lidcombe si ho pamätajú aj ako speváka, ktorého lákali aj do Sydneyjskej opery. On však sníval o duchovnom živote a tak utekal domov, odkiaľ sme o ňom počuli len zriedka.

Už to bude rok vojny Ruska proti Ukrajine. Desiatky tisíc mŕtvych, zavraždených, úplne zničené dediny, mestá, cesty a mosty. Rusi stále útočia a Ukrajinci sa už takmer rok statočne bránia. Čo bude ďalej? Spojenci v NATO rokovali o stíhačkách, tankoch či systémoch protivzdušnej ochrany, ktoré by Ukrajincom poslali. Na čom sa dohodli? A čo so stíhačkami, ktoré Heger prakticky prisľúbil Zelenskému? Braňo Závodský sa rosprával s s veľvyslancom Slovenska pri NATO Petrom Bátorom.

Ľudské práva sa za posledné tri desiatky rokov stali bežnou, takmer klišéovitou, súčasťou spoločenského slovníka. Avšak v kontexte udalostí posledných dní, tých globálnych ale aj lokálnych, asi nikomu z nás netreba pripomínať, že to nie vždy tak je, že to nie vždy tak bolo. Aj ľudské práva majú svoj príbeh, aj ľudské práva majú svoje dejiny. V dnešnom podcaste hovoríme o dôležitom momente tohto príbehu, o ktorom dnes vieme už len veľmi málo. O konci 70. rokov 20. storočia. Ľudské práva, sa totiž v tomto čase stávajú globálnou témou, globálnym záujmom. Keď sa v 1975 stretnú v Helsinkách zástupcovia sovietskych satelitov so zástupcami západných krajín, aby sa pokúsili nájsť spoločnú reč, nevyhnú sa ani téme ľudských práv: v záverečnom akte sa napokon obe strany zaviažu k ich dodržiavaniu. Jedným zo signatárov tohto aktu je aj Československo. Tento moment v dejinách ľudských práv je tak dôležitý nielen globálne ale aj lokálne. Medzinárodná debata o ľudských právach sa veľmi konkrétne začína týkať aj komunistického Československa, ktoré len pred pár rokmi s pomocou tankov varšavskej zmluvy potlačilo posledný pokus o demokratizáciu. V 70. rokoch sa však zdá, že medzinárodný záväzok dodržiavať ľudské práva u nás doma takmer nič nezmenil. Československo si ide svoju normalizačnú pesničku a s pomocou polície a tajnej polície drží pod kontrolou a tvrdo potláča akékoľvek nezávislé iniciatívy. V 1975 sa uskutoční súd s pražskou kapelou Plastic People of Universe a jej členovia sú odsúdení na roky väzenia. Avšak napriek tejto evidentnej snahe pokračovať v represii je nereálne aby Československo zostalo mimo. Je nereálne aby porušovanie ľudských práv v Československu prešlo nepovšimnuté za jeho hranicami. A čo je rovnako dôležité - v Československu vzniká občianska iniciatíva Charta 77, ktorej cieľom je monitorovať dodržiavanie týchto záväzkov. Príbeh Charty 77 nám bude v dnešnom podcaste slúžiť ako blízky sprievodca v širších a zložitých dejinách ľudských práv posledných desaťročí. S našim dnešným hosťom budeme mať výnimočnú príležitosť pozrieť sa priamo na najnovší výskum. Do akej miery je teda príbeh Charty súčasťou globálních dejín ľudských práv? Je príbeh Charty aj slovenským príbehom? Bola Charta v spojení s bežnými ľuďmi a ich problémami alebo išlo o elitný klub? Čo riskovali signatári Charty 77? A napokon ako si Chartu pamätáme dnes a čo tieto naše spomienky alebo ich absencia robia s našou predstavou o ľudských právach jako takých? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Kopečkom z Ústavu Soudobých dejin Českej Akadémie Vied. Michal Kopeček bol tiež hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cambridge a riaditeľom Imre Kertész Kolégia na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Vo svojom výskume sa venuje intelektuálnym dejinám politického myslenia a okrem desiatok štúdií vo viacerých jazykoch je tiež spoluautorom dvojdielnej Histórie moderného politického myslenia v stredovýchodnej Európe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

"Asi by som to nemala prezrádzať, ale ľahla som si v knižnici na zem, lebo je tam koberec. A je tam veľmi pekný výhľad. To som si skúsila. To je moje srdcové miesto. Keď som študovala, tak som veľmi veľa času trávila v galerijnej knižnici, a nebola veľmi hostinná. Takže mala takú zvláštnu protekciu pri rekonštrukcii a veľmi mi záležalo, aby bola pekná," hovorí riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá o rekonštrukcii budovy, ktorá sa v nedeľu otvára po siedmich rokoch stavby pre verejnosť. "U všetkých ľudí nerehabilitujeme Dedečkove premostenie, bude pretrvávať také to staromilstvo, taká tá túžba po 19. storočí. Ale aj keby tu premostenie nebolo, bolo by vidno všetko, čo je za galériou postavené a bolo by to ešte horšie. Ale my sme do toho išli aj s tým, že keď sa to začne dobre požívať, keď to začne dobre fungovať, tak si to ľudia obľúbia. Aj sa tá mienka začína meniť, aj názor odbornej verejnosti," dodáva Kusá k Dedečkovmu premosteniu galérie, ktoré roky nenávideli mnohí obyvatelia aj odborná verejnosť. "Je to trošku vyvzdorované, ale tiež to nie je to o tom, že by tam bola nechuť. Skôr má zvyčajne každý politik potrebu dať ľuďom najskôr chlieb a hry. Galéria asi nebola veľmi chápaná ako hra. Nebola vnímaná ako nejaká nevyhnutnosť. O to viac ma teší, že je to hotové, myslím si aj ja, že je to pekné a že to zmení nazeranie na kultúru. Zrazu ľudia pochopia, čo pre nich kultúra môže urobiť. Neznamená to, že majú niekde sedieť a niečo počúvať, ale že to je napríklad aj budova, ktorú môžu veľmi slobodne používať," hovorí Alexandra Kusá. Ako bude vyzerať otvorenie krásnej a novej galérie v Bratislave? Prečo trvala rekonštrukcia galérie tak dlho? Ako slovenskí podnikatelia u nás podporujú umenie? Ktoré je jej najobľúbenejšie miesto galérie? Ako sa bude dať galéria využiť? Prečo my, ako spoločnosť, nemáme vzťah k verejným budovám? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Alexandrou Kusou, riaditeľkou Slovenskej národnej galérie v priestoroch novozrekonštruovaného premostenia Vladimíra Dedečka. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Dnes dvojnásobne dlhý, lebo sa toho stalo naozaj dosť. Prečítal Ladislav Urbán.

1. KDH a Bratislave to spolu nejde. 2. Nebola to inkvizícia, boli to parlamentné hry. 3. Kto tu zase straší migrantmi? 

"Prišlo nám strašne ľúto, že Zóna A začala koketovať s ultraradikálnymi kruhmi. Na naše koncerty špeciálne chodia nielen Slováci, ale aj Latinskoameričania, ktorí tu žijú. Je to globálny hudobný žáner. A keď prídu nejakí expati, Američania, ktorí môžu byť aj inej farby pleti, a budú tam nejakí ultraradikálni fanúšikovia, nerád by som zažil to, čo v 90. rokoch, že na pankáčskych akciách sa bili pod naším pódiom. A nerád by som upozorňoval, že chlapci prestaňte sa mlátiť. Organizátor o tom vedel, bol niekoľkokrát upozorňovaný, že nechceme byť s touto kapelou na jednom pódiu minimálne v ten istý deň," hovorí spevák Polemicu Braňo "Bejzo" Bajza o rozhodnutí skupiny nehrať na hodoch spolu so skupinou Zóna A. "Nebola to sranda. Bol som na kraji, vedel som, že tam je okraj. Ale mám pocit, že som taký okraj na teniske chytil, a potom ma to seklo, stratil som kontrolu nad tým pádom a už som letel priamo na ruku. Mám teraz ruku ako terminátor," hovorí Bajza. Aké mal Polemic reakcie na to, že nechceli so Zónou A vystupovať na jednom pódiu? Ako sa stalo, že Zóna A sympatizuje s neonacistami? Aký bol pád z pódia na Pohode a ako sa pozerá na SKA scénu dnes? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so spevákom skupiny Polemic Braňom Bajzom. Vyplňte poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch: https://forms.office.com/r/dqyHjpfRkw – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Silné strany s vnútornými demokratickými mechanizmami a vnútrostraníckou opozíciou, to je podľa expolitika Martina Poliačika receptom ako predchádzať takej koaličnej kríze, akej čelíme. „Britský premiér nebol nachystaný odísť, on nemal inú možnosť, pripomína exposlanec za SaS i PS Martin Poliačik. Rozhodujúcu kartu v tejto kríze má však podľa neho v rukách premiér Heger. Sulík alebo Matovič. Nie, to nie je scenár nejakého béčkového filmu o zápasníkoch v ringu, to je iba veľmi stručný a pomerne trefný popis aktuálnej koaličnej krízy, ktorá už druhý mesiac opätovne otriasa vládnou koalíciou. Slovensko sa tak stalo takpovediac rukojemníkom pretláčania dvoch silných mien koaličnej politiky, pričom na krajinu sa valia dôsledky vysokej inflácie, vojny na Ukrajine či protiruských sankcii. A premiér? Ten síce má, podľa bývalého poslanca Martina Poliačika, v rukách veľmi silné politické karty, použiť ich zatiaľ odmieta. Kľúčovým faktorom dnešnej krízy je však podľa Poliačika stav vládnucich strán, strán, ktoré sa na strany iba hrajú a nedisponujú ako širokou členskou základňou tak ani vnútrostraníckou opozíciou. „Jedným z najsilnejších motorov silných demokracii sú silné stranícke opozície v demokraticky fungujúcich stranách. Keby Igor Matovič nemal inú možnosť, lebo by mu silné stranícke orgány v OLANO nevyjadrili dostatočné silnú dôveru, tak by to bolo jedným z riešení aktuálnej koaličnej krízy,“ tvrdí Martin Poliačik. Ako dopadne spor Sulíka s Matovičom? Ako bude vládnuť premiér a bez väčšinovej podpory parlamentu? Prečo vládnutie dospelo až k bodu v ktorom sa vládni lídri viac než občanmi zaoberajú sami seboua aký to bude mať dopad na chuť voličov opätovne prísť k volebným urnám? Témy a otázky pre bývalého poslanca za SaS a potom PS Martina Poliačika. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"Po revolúcii som dostal prvý politický azyl, ale musel som sa schovať, lebo ma Kubánci hľadali tri mesiace. Musel som utekať pred Kubáncami, nie pred náckami. Mal som šťastie, že som bol stále so slovenskými kamarátmi," hovorí tanečník, choreograf a porotca reality show Let's Dance Jorge González o 90. rokoch v Bratislave tesne po Nežnej revolúcii. "My sme boli na Kube veľmi šťastní. Ale keď si začal byť iný a začal si rozmýšľať a niečo robiť, bol to koniec. Nebola tam žiadna demokracia, homosexualita bola zakázaná. To bol horor. Bolo to strašne ťažké, mal som 4 či 5 rokov, keď som chcel byť primabalerína. Moja mama ma podporovala, ale môj otec vtedy nechcel, aby som bol tanečník. On chcel, aby som bol športovec. A pýtal som sa, prečo nemôžem byť sám sebou? Veď nič nerobím. Ale moji rodičia by mali problémy, to bolo pre mňa hrozné. Takže som si vytvoril dve verzie Jorgeho. To mi dalo silu, že som sa začal veľmi dobre učiť a robil som všetko. Dôvod bol, že som chcel odísť do Európy. Chcel som byť voľný, chcel som byť taký, aký som," hovorí Jorge González o svojej životnej ceste. "Slováci by mohli zlepšiť sebavedomie. Mám rád, keď sú ľudia skromní, ale ľudia niekedy nechápu, čo je skromnosť. Môžeš byť aj skromný a sebavedomý. Môžeš byť pyšný na to, kým si," radí Slovákom Kubánec González, ktorý tu osem rokov žil a študoval. Ako sa dostal na Slovensko? Ako prežíval Nežnú revolúciu? Prečo polarizuje gej komunitu? A čo by poradil Slovákom, aby zlepšili? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s tanečníkom a choreografom Jorgem Gonzálezom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Minulý týždeň bol na Slovensku o Ficovi, tento týždeň možno o rozpade vlády. Parlament Fica pred sudcu nevydal. Prečo sa Matovič hnevá na Sulíka, ktorého poslanci na rozdiel od Hatrákovej, Tabak či Kollára a jeho poslancov hlasovali za vydanie Fica? A čo znamená, že Matovič s Kollárom pre pomoc so zdražovaním hovoria o odchode SaS z vlády? Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom Mariánom Leškom.