Podcasts about spolo

Približne každý šiesty pár dnes čelí problémom s plodnosťou. Jedným z hlavných faktorov je odkladanie rodičovstva na vyšší vek, hoci absolútna plodnosť ženy sa končí už okolo 42. až 43. roku života, keď sa šanca na otehotnenie s vlastnými vajíčkami prepadá pod hranicu 2 percent. V tejto epizóde sa pozrieme na to, kedy je po neúspešnej snahe o dieťa správny čas navštíviť odborníka a akú úlohuv tomto procese zohráva životný štýl.Diskutovať budeme o vplyve vyváženej stravy, ale aj o rizikách nadmerného užívania multivitamínov. Posvietime si na mýty a fakty o mužskej neplodnosti súvisiace so škodlivosťou telefónov vo vreckách či notebookov na stehnách. Kriticky zhodnotíme i narastajúci trend mrazenia vajíčok a testovania ovariálnej rezervy. Vedecko-technický tím roka 2025 nám priblíži svoj výskum v oblasti urogenitálnych ochorení a reprodukčného zdravia.Dozviete sa, ako do biomedicíny vstupuje umelá inteligencia a ako chcú vedci edukovať mladú generáciu prostredníctvom vlastnej stolovej hry. Prof. Ing. Mária Mareková, CSc., je odborníčkouv oblasti klinickej biochémie z Ústavu lekárskej a klinickejbiochémie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach. V rámci vedeckovýskumnej činnosti sa venuje štúdiu biomarkerov využiteľných v laboratórnej diagnostike ochorení. Je autorkou, resp. spoluautorkou viac ako 250 pôvodných vedeckých a odborných prác publikovaných v zahraničných i domácich časopisoch, učebných textov, kníh a monografií.Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD., MBA, EFRM,je reprodukčná špecialistka a medicínska riaditeľka GYNCARE, ktorá sa viac než 20 rokov zaoberá reprodukčnou medicínou. V júni 2025 sa v Paríži stala prvou Slovenkou, ktorá úspešne absolvovala prestížnu európsku skúšku ESHRE-EBCOG EFRM.Vedecko-technický tím roka získal v roku 2025 Cenu zavedu a techniku pod vedením profesorky Márie Marekovej. Tím pracovníkov Ústavu lekárskej a klinickej biochémie LF UPJŠ v Košiciach, Gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UPJŠv Košiciach, Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a reprodukčnej kliniky Gyncare sa aktívne venuje výskumu urogenitálnych ochorení žien a reprodukčného zdravia. Spoločné úsilie prinieslo uznanie na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. V roku 2022 členovia tímu úspešnepodali medzinárodnú patentovú prihlášku a získali viacero prestížnych ocenení (2024 – FEBS Journal Poster Prize, Súťaž mladých onkológov Slovenska; 2023 – L'Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede na Slovensku a iné).O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast. 

Duševné zdravie nie je pre vládu téma, napriek jej vážnosti sa veľmi podceňuje, hovorí peer konzultantka Petra Hofierková. Pripomína, že až priveľa ľudí vo vážnych problémoch sa u nás ocitá bez adekvátnej odbornej pomoci. Petra Hofierková sa venuje téme neurodivergentných detí, ale aj ich rodičov - na ktorých tento štát prakticky úplne zabudol. „V polovici cesty naším životom som v tmavom lese zrazu precitol, lebo som zišiel z priamej cesty...“ Týmito slovami opisuje Dante vo svojej Božskej komédií stav depresie no a práve týmto citátom rámcoval spisovateľ Styron svoju hlboko osobnú spoveď o tom, aké pustošivé škody dokáže v živote toto ochorenie napáchať. Mnohí z nás sa v tom depresívnom lese ocitnú veľmi nečakane – či už pre vlastnú závislosť, vyhorenie, alebo napríklad i pri hľadaní cesty k svojmu nie celkom štandardnému - ale o to viac spoločnosťou neakceptovanému dieťaťu - a to pritom v systéme, ktorý mu často nerozumie, či mu ani rozumieť vlastne nechce. Danteho „tmavý les“, v ktorom človek zíde z priamej cesty, totiž nemusí byť iba literárnou metaforou, ale každodennou realitou tisícok z nás. Systém pomoci v oblasti duševného zdravia pre naše deti dlhodobo smeruje ku postupnému kolapsu. Hovorí o tom aj fakt, že dnes máme na celom Slovensku iba niekoľko desiatok detských psychiatrov, čo v niektorých regiónoch znamená beznádejné, často mnoho mesačné čakacie doby pre naše deti v akútnom ohrození ich zdravia. V momente, keď štátne kapacity zlyhávajú, sa tak kľúčovým článkom môže stať práve peer konzultant – teda človek, ktorý si peklom depresií či závislosti sám prešiel a dnes svoje skúsenosti využíva pre pomoc druhým. Téma dnešného videopodcastu s peer konzultantkou Petrou Hofierkovou. Hovoriť budeme o tom, ako pomôcť neurodivergentným deťom, o tom, čo štát - ale i spoločnosť, vie urobiť pre ich rodičov, ale i o tom, prečo je priznanie si závislosti prvým krokom k oslobodeniu sa od opakujúcej sa minulosti. Sledujete Ráno Nahlas s Petrou Hofierkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Duševné zdravie nie je pre vládu téma, napriek jej vážnosti sa veľmi podceňuje, hovorí peer konzultantka Petra Hofierková. Pripomína, že až priveľa ľudí vo vážnych problémoch sa u nás ocitá bez adekvátnej odbornej pomoci. Petra Hofierková sa venuje téme neurodivergentných detí, ale aj ich rodičov - na ktorých tento štát prakticky úplne zabudol. „V polovici cesty naším životom som v tmavom lese zrazu precitol, lebo som zišiel z priamej cesty...“ Týmito slovami opisuje Dante vo svojej Božskej komédií stav depresie no a práve týmto citátom rámcoval spisovateľ Styron svoju hlboko osobnú spoveď o tom, aké pustošivé škody dokáže v živote toto ochorenie napáchať. Mnohí z nás sa v tom depresívnom lese ocitnú veľmi nečakane – či už pre vlastnú závislosť, vyhorenie, alebo napríklad i pri hľadaní cesty k svojmu nie celkom štandardnému - ale o to viac spoločnosťou neakceptovanému dieťaťu - a to pritom v systéme, ktorý mu často nerozumie, či mu ani rozumieť vlastne nechce. Danteho „tmavý les“, v ktorom človek zíde z priamej cesty, totiž nemusí byť iba literárnou metaforou, ale každodennou realitou tisícok z nás. Systém pomoci v oblasti duševného zdravia pre naše deti dlhodobo smeruje ku postupnému kolapsu. Hovorí o tom aj fakt, že dnes máme na celom Slovensku iba niekoľko desiatok detských psychiatrov, čo v niektorých regiónoch znamená beznádejné, často mnoho mesačné čakacie doby pre naše deti v akútnom ohrození ich zdravia. V momente, keď štátne kapacity zlyhávajú, sa tak kľúčovým článkom môže stať práve peer konzultant – teda človek, ktorý si peklom depresií či závislosti sám prešiel a dnes svoje skúsenosti využíva pre pomoc druhým. Téma dnešného videopodcastu s peer konzultantkou Petrou Hofierkovou. Hovoriť budeme o tom, ako pomôcť neurodivergentným deťom, o tom, čo štát - ale i spoločnosť, vie urobiť pre ich rodičov, ale i o tom, prečo je priznanie si závislosti prvým krokom k oslobodeniu sa od opakujúcej sa minulosti. Sledujete Ráno Nahlas s Petrou Hofierkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Lidl reaguje na tlak cien aj meniace sa nákupné správanie. Plánuje ďalší rast siete, podporu dodávateľov aj investície do ľudí Reťazec chce pokračovať v expanzii a udržať konkurencieschopné ceny. „Častokrát ideme aj na úkor vlastnej ziskovosti, aby zákazníci nárast cien pocítili čo najmenej, hovorí Adriana Maštalircová z úseku Corporate Affairs Lidl Slovenská republika. „Našou prioritou je byť prvou voľbou pre zákazníkov,“dodáva. Spoločnosť reaguje aj na meniace sa nákupné návyky spotrebiteľov. Zákazníci viac plánujú, sledujú akcie a dôraz kladú na pomer ceny a kvality. Dôležitú úlohu zohrávajú privátne značky, ktoré tvoria viac ako 70 percent sortimentu. Práve ich kombinácia s efektívnou logistikou a veľkými objemami nákupu umožňuje udržať priaznivý pomer ceny a kvality. „Absolútnym trendom je cena a dostupnosť, zákazník chce mať istotu, že za rozumnú cenu dostane kvalitný tovar,“ uvádza A. Maštalircová. Viac podrobností sa dozviete v podcaste..

5.Mojžišova 16,18-20 18 Vo všetkých mestách, ktoré dá Hospodin, tvoj Boh, tvojim kmeňom, ustanov sudcov a správcov, ktorí budú súdiť ľud podľa spravodlivosti. 19 Neprekrúcaj právo, nehľaď na osobu, neprijímaj úplatok, lebo úplatok zaslepuje oči múdrych a prevracia reči spravodlivých. 20 O spravodlivosť a len o spravodlivosť sa budeš usilovať, aby si ostal nažive a obsadil krajinu, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh. Spravodlivosť je nevyhnutnosť, nie luxus. Boh prostredníctvom Mojžiša nastavuje morálne kvality pre sudcov a úradníkov. Kladie dôraz na spravodlivosť, ako základný pilier fungujúcej spoločnosti. Spravodlivosť je viac ako ideál. Je to nevyhnutný predpoklad pre zdravie celého spoločenstva. Bez nej nemôže prosperovať žiadny národ ani jednotlivec. Prekážkami spravodlivosti sú prekrúcanie práva, klientelizmus a prijímanie úplatkov. Sú to choroby aj dnešnej spoločnosti. Spravodlivosť je zárukou prežitia a prosperity. Spoločnosť, ktorá ignoruje spravodlivosť, si podkopáva vlastné základy. Dejiny opakovane ukazujú, že krajiny, kde právo neplatí pre všetkých rovnako, kde úplatkárstvo a korupcia prekvitajú, smerujú k úpadku. Výzva „spravodlivosť, len spravodlivosť budeš sledovať“ zostáva výzvou aj pre nás bez ohľadu na naše presvedčenie. Dnes, v dobe neférových výhod, známostí, „malých“ úplatkov, sa nikto z nás nemôže cítiť imúnny voči takémuto pokušeniu. Aj veriaci ľudia, napriek svojmu presvedčeniu, sa môžu nechať zlákať výhodami a privilégiami na úkor spravodlivosti – vo verejnom, pracovnom i rodinnom živote. Každý človek, ktorý zastáva akúkoľvek pozíciu autority – rodič, učiteľ, manažér, úradník – je pozvaný k tomu, aby konal spravodlivo a bez predsudkov. Hospodin je spravodlivý. Buďme ako On a budeme mať budúcnosť! Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si dokonale spravodlivý! Odpusť, že ja mám so spravodlivosťou často problémy! Veď ma Svojím Duchom, aby vo mne odumrelo všetko nečisté! Amen. Pieseň: ES 545 Autor: Tibor Jančík Ak Ho však nebudete poslúchať, ak budete odporovať Jeho príkazom, Hospodinova ruka zasiahne proti vám i vašim otcom. 1.Samuelova 12,15 Ako ste teda prijali Ježiša Krista, Pána, tak v Ňom žite zakorenení a v Ňom budovaní, upevnení vo viere, ako ste sa naučili. Kološanom 2,6-7 2.Timoteovi 3,(10-13)14-17 •  Modlíme sa za: Lišov (HoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes usilujem o spravodlivosť vo všetkých vzťahoch – neprekrúcam právo ani neberiem úplatky? Čo pre mňa znamená, že úplatok zaslepuje aj múdrych a prevráva spravodlivých, a ako sa tomu vyhýbam? Ako môžem dnes byť nositeľom Božej spravodlivosti v rodine, práci a spoločnosti, aby som ostal nažive v zasľúbenej zemi? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Nový diel Mimózy ponúka rozhovor s hercom Jurajom Lojom. Dozviete sa, prečo mal na základnej škole dvojku zo správania a čo prežíval ako dieťa s ADHD počas 90. rokov. Vysvetľoval, v čom je pre neho divadlo čarovné, a hovoril aj o tom, aké je to stvárňovať postavu dospelého muža na autistickom spektre, ktorého vychováva starší manželský pár. Ako na inscenáciu Etudy reagujú rodičia detí s poruchou autistického spektra? A je dnes táto téma vo verejnom priestore prehliadaná spoločnosťou i politikmi? Aj na to sa v podcaste pýtali Janka s Lenkou.V Mimóze s Jurajom Lojom sa (ne)dozviete:1:20 – ktorým športom sa momentálne venuje; 5:50 – ako sa dostal k herectvu; 10:10 – čo ho na procese herectva najviac napĺňa; 11:20 – či chodí na terapie; 13:40 – ktorá z jeho hereckých postáv ho najviac zasiahla; 16:40 – prečo má radšej divadlo ako film; 20:30 – či sa niekedy stáva, že dnešná rýchla doba „preskočí“ aktuálnosť inscenácie; 21:45 – prečo sú aj veľmi staré divadelné hry dnes aktuálne a pôsobia univerzálne; 27:30 – či dokáže byť paralelne maliarom a hercom; 32:25 – čo spoločnosti ponúka inscenácia Etudy; 34:50 – aké je stvárniť človeka na autistickom spektre s echoláliou; 39:00 – či sa v spoločnosti dostatočne hovorí o ľuďoch s poruchou autistického spektra a akú pomoc by od štátu potrebovali; 44:50 – čo by odkázal divákom Mimózy.

Liturgické čítania na každý deň z rímskokatolíckeho liturgického kalendára. Svätého Pavla Mikiho a spoločníkov, mučeníkov (spomienka) Sir 47, 2-13 Ž 18, 31. 47+50. 51 R.: Velebím ťa, Bože, ty moja spása. Mk 6, 14-29 Tento podcast vám prinášajú študenti, členovia tímu a priatelia Kolégia Antona Neuwirtha. Email: podcast@kolegium.org

Stupeň – O exile Rebrík božského výstupu bol napísaný predovšetkým pre mníchov. No slová svätého Jána Klimaka na začiatku prvej kapitoly naznačujú, že jeho úmyslom je osloviť každého človeka túžiaceho po spáse. Hovorí: „Dvere večného života sú otvorené pre každého. Cieľ nášho života je nasledovať Krista a podobať sa mu v jeho božskej láske.“ Ponúkané reflexie sú prípravou na farské formačné stretnutia. Venujú sa učeniu svätého Jána Klimaka o stupňoch duchovného výstupu, ktoré nachádzame v jeho slávnom diele Rebrík.   Sv. Ján Klimak – Rebrík: https://www.filokalia.sk/sv--jan-klimak-rebrik/  

Slovenské rieky v sebe skrývajú nielen prírodné bohatstvo, ale aj vrstvy ľudskej histórie. V tejto epizóde podcastu sa rozprávame s docentkou Miroslavou Daňovou, jednou z priekopníčok podvodnej archeológie na Slovensku. Pozrieme sa na začiatky archeologického výskumu v slovenských riekach, na motivácie, ktoré stoja za ich objavovaním, aj na to, ako archeológ dokáže správne vybrať lokalitu na ponor. Dozviete sa, aké metódy sa pri podvodnom výskume používajú, a ako si jednu z nich môžete vyskúšať pokojne aj doma, napríklad vo vani.Nazrieme do histórie potápania a zistíme, ako vyzerali potápači rakúsko-cisárskej armády v 19. storočí.Priblížime si objav pozostatkov rímskeho mosta z roku 2022, ktorý prekvapil našich aj európskych odborníkov.Reč bude o tom, čo treba robiť v prípade, ak náhodou narazíte na archeologický nález, a dotkneme sa aj rímskych gém a symboliky prsteňov.  Doc. Mgr. Miroslava Daňová, PhD., je archeologička a vysokoškolská pedagogička na Trnavskej univerzite v Trnave. Jej hlavným zameraním sú rímske šperky, glyptika (umelecké rezanie a rytie do kameňov, kovov alebo skla) a rímsko-provinciálna archeológia. Viac ako dvadsať rokov sa venuje potápaniu a je jednou z odborníčok, ktoré stoja za organizáciou prvého licencovaného kurzu archeológiepod vodou na Slovensku. Spoločne s tímom výskumníkov bola pri objave pilierov rímskeho mosta v obci Iža pri Komárne, ktorý je pamiatkou organizácie UNESCO.O podcastePodcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách. Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast. 

v dnešnom podcaste si vypočujete aj: - Miroslav Lajčák ponúkal Roberta Fica človekovi, ktorý chcel zničiť EU - Česko nás doháňa v ničení demokracie míľovými krokmi

Hostia: Milan Dulina (riaditeľ Spojenej školy Ľ. Podjavorinskej v Košiciach), Marek Vadrna (sociálny pracovník a odborník v oblasti vzťahových väzieb). | Nahrávka: Ábel Ravasz (poradca ministra školstva a bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity). | Realita vzdelávania rómskych detí. Ako vyzerá skutočná situácia na školách s prevažne rómskymi deťmi? S akými výzvami sa učitelia stretávajú pri výchove, a je ich dostatok na pokrytie potrieb týchto škôl? Spoločenské stereotypy. Existujú názory, že učitelia na rómskych školách pôsobia iba za trest alebo preto, že inde nemôžu nájsť prácu. Ako ovplyvňujú tieto stereotypy samotných pedagógov a kvalitu vzdelávania? Úspešnosť rómskych detí. Ako ovplyvňuje domáce prostredie a pomer detí z rómskych rodín v detských domovoch ich úspešnosť? S akými špecifickými problémami sa stretávajú rómske deti, ktoré vyrastajú v detských domovoch? Komunikácia s rómskou komunitou. Do akej miery sú hlasy rómskej komunity vypočuté majoritnou spoločnosťou? Aké sú efektívne spôsoby komunikácie, ktoré môžu prispieť k porozumeniu a spolupráci? Riešenie problémov populizmu a extrémizmu. Ako môžeme eliminovať vplyv populistov a extrémistov, ktorí ponúkajú zjednodušené riešenia v otázkach rómskej problematiky? Aké stratégie môžu prispieť k reálnym a pozitívnym zmenám? | Vzdelávanie detí z vylúčených komunít. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

1. Toxický Epstein pracuje aj z pekla. 2. Za chyby sa platí, pán minister. 3. Polícia je s novým trestným činom v úzkych.

„O tejto iniciatíve o pár rokov ani nebudeme počuť,“ hodnotí šance Rady mieru, s ktorou prichádza Donald Trump, Daniel Bednár, expert na medzinárodné právo. „Je v nej veľa marketingu, snahy zapísať sa do veľkých dejín,“ dopĺňa.Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„O tejto iniciatíve o pár rokov ani nebudeme počuť,“ hodnotí šance Rady mieru, s ktorou prichádza Donald Trump, Daniel Bednár, expert na medzinárodné právo. „Je v nej veľa marketingu, snahy zapísať sa do veľkých dejín,“ dopĺňa.Viac mocenský než mierový projekt? Trumpova Rada mieru vyvoláva otázky. Projekt, ktorý pôvodne vznikol ako dočasná iniciatíva pre dohľad nad prímerím v Gaze, má dnes globálne ambície. Samotný Donald Trump ho prezentuje ako nový nástroj na udržanie mieru vo svete. Paradoxne doň volá agresora Vladimíra Putina.Kritici hovoria o pokuse nahradiť Organizáciu spojených národov.Otázky rovnako vyvoláva miliardové členské, pričom prezident Spojených štátov má byť doživotným predsedom s mimoriadnymi právomocami.Väčšina krajín Európskej únie projekt odmieta. A ak Slovensko doteraz odmietnutie členstva len naznačovalo, dnes ho odmietla formálne aj vláda. Ak pôvodne Robert Fico odmietal vznik „paralelných štruktúr, o ktorých nevieme celkom všetko“, dnes jeho kabinet konštatuje, že by sme pre konsolidáciu nemali na členské vo výške miliardy dolárov.Trumpova Rada mieru však stále vyvoláva obavy z koncentrácie moci a oslabenia OSN.Pozrieme sa na ňu s expertom na medzinárodné právo Danielom Bednárom z Trnavskej univerzity.„V podstate nejde o iniciatívu, ktorá dokáže zmeniť svetový poriadok. Skôr v nej vidím veľa marketingu a snahu o zisk Nobelovej ceny mieru,“ hovorí Bednár. „Trump sa zrejme inšpiroval svojimi predchodcami, ktorí stáli pri zrode veľkých projektov ako Spoločnosť národov či OSN. Je tam zrejmá túžba priblížiť sa k nim a stať sa súčasťou veľkých svetových dejín. Že by sa však z tohto projektu stala organizácia schopná predčiť OSN, je pri súčasnom počte členov nepravdepodobné. Dovolím si tvrdiť, že o pár rokov o tejto iniciatíve už nebudeme počuť,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hosťom Štefana Chrappu je profesor Marek Šmid, ústavný a medzinárodný právnik, predseda Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo. Témou je 25. výročie nadobudnutia platnosti Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

K politizácii elektromobility prispelo aj určité pokrytectvo EÚ, ktorá tvrdo reguluje autopriemysel, nerieši však najväčšie zdroje znečisťovania životného prostredia.Odborným hosťom v 176. epizóde podcastu Autobazar.EU je René Hubinský, technologický a motoristický novinár so špecializáciou na elektromobilitu. Erik Stríž z portálu Autobazar.EU sa pýta na Hubinského praktické skúsenosti s elektromobilmi, pýta sa na vhodnosť tohto typu pohonu pre slovenských motoristov a tiež na spolitizovanie témy elektromobility.Politici sa témy chopili a využili určité pokrytectvo Európskej únie, kedy sa sústredila na osobnú dopravu ako na minoritného znečisťovateľa životného prostredia, hovorí v rozhovore Hubinský.Témy preberané v rozhovore: Nastane doba, keď bude priemerný Slovák kupovať elektromobil bez výhrad? Kritici elektromobility často argumentujú tým, že batérie sú po 8, maximálne po 10 rokoch nepoužiteľné. Ako je to ale dnes v realite? Degraduje batéria v EV naozaj tak rýchlo? Prečo sú niektoré BEV do 25.000 eur a iné stoja vyše 100.000 eur? Je správne, že EÚ poľavuje z pôvodných zámerov súvisiacich s rokom 2035? Povedzme, že chcem kúpiť elektromobil, na čo by som si mal dávať pozor, ale kritériá si všímať? Elektromobilita zaradila medzi politické témy, prečo sa z nej stala hodnotová téma polarizujúca spoločnosť?Zdroje zmienené v rozhovore: Predaje nových áut v r. 2025 na Slovensku podľa ZAP SR: https://magazin.autobazar.eu/25-najpredavanejsich-novych-aut-na-slovensku-2025-predalo-sa-101-tisic-novych-aut-iba-5.3-boli-elektromobily-clanok9513.html Ročenka ELEKTROMOBILITA: https://www.nextech.sk/a/ELEKTROMOBILITA-2025--PDF Testy nových elektromobilov: https://magazin.autobazar.eu/testy Jazdené elektromobily už stoja menej ako 6-tisíc eur: https://www.autobazar.eu/vysledky/osobne-vozidla/?fuel=31259&sortBy=priceAsc

Sme svedkami historických míľnikov –od stôp na Mesiaci cez robotické rovery na Marse až po revolúciu v robotike agenetike. Dokázali sme zastaviť svet počas pandémie a udržať systémy v chode,aj keď sa fyzická práca takmer zastavila. Máme v rukách nástroje bohov, nostále premýšľame v hraniciach štátov, rás a tried.V tejto epizóde sa pozrieme na to,prečo nastal čas preformátovať naše myslenie. Je možné vybudovať jednotnú"velskú" spoločnosť pozemšťanov, kde technologický pokrok slúžikaždému jednému z nás? Prestaňme hľadať rozdiely a začnime stavať základy precivilizáciu, ktorá si hovorí „ľudstvo“.

260122_politika_Danko Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Bratislava 24. januára (Teraz.sk) – Vzhľadom na roztržky poslancov v závere decembrovej schôdze parlamentu, ktoré sa takmer skončili fyzickou konfrontáciou, považuje predseda SNS Andrej Danko za nevyhnutné, aby bola prvým schváleným zákonom na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu novela rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR. Povedal to v TASR TV. . V opačnom prípade podľa neho hrozí, že časť poslancov svojim správaním úplne znemožní zákonodarnú činnosť parlamentu. „Spoločnými krokmi musíme zastaviť takéto správanie. Igor Matovič ukázal, že je to ako snehová guľa. On sa síce tváril vážne, ale vo vnútri sa smial, na aké dno stiahol SaS a PS,“ vyhlásil Danko...

Rok 2025 ukázal, že AI agenti síce sú trendom, no nie sú zázračným riešením všetkého a často zlyhávajú pri komplexných úlohách. Rok 2026 sa preto bude niesť v znamení snahy naučiť modely lepšie uvažovať a chápať 3D svet, nielen text a 2D obrázky.O tom, čo nás čaká v najbližších mesiacoch, prečo by sme nemali nechať AI robiť rozhodnutia za nás a ako je na tom slovenská veda a stratégia, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Hanker s odborníčkou na umelú inteligenciu Máriou Bielikovou z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk . TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Bilancia roku 2025: Prečo sa nenaplnili všetky očakávania a prečo sa vraciame k špecializácii modelov.Limity vývoja: Čo brzdí AI? Sú to drahé čipy, nedostatok energie, ale aj nedostatok talentov v Európe.Dáta a syntetika: Prečo už nestačí stiahnuť celý internet a ako pomáhajú syntetické dáta.Trendy na rok 2026: Zlepšovanie „reasoningu“ (usudzovania) a snaha o vytvorenie 3D modelov sveta.Spoločenské riziko: Prečo je strata autonómie a vzťahov nebezpečnejšia než AGI (príklad z Južnej Kórey).Slovenská stratégia: Čo chýba v štátnej vízii a prečo sú "továrne na AI" málo, ak nemáme talenty.Únik mozgov: Slovensko je na chvoste Európy v udržaní talentov, inšpiráciou môže byť Česko.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Šikanovanie, grooming, sexuálny a násilný obsah či nerealistické štandardy krásy a sexizmus – to je len časť problémov – alebo skôr reality – ktorej deti a tínedžeri čelia na sociálnych sieťach. Materské spoločnosti o tom vedia, no odmietajú s tým niečo poriadne urobiť. Čoraz viac krajín preto prijíma opatrenia, ktorými prístup na Facebook, TikTok, Snapchat a ďalšie deťom obmedzujú či dokonca zakazujú úplne. Vlani v decembri k takému kroku pristúpila Austrália ako vôbec prvý štát na svete. Je úplný zákaz tou správnou cestou a čo v tomto smere robí Slovensko? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s Jakubom Godom, publicistom a špecialistom na digitálnu komunikáciu, ktorý spolupracuje s Progresívnym Slovenskom. Zdroje zvukov: Youtube/ABC News, Youtube/Sunrise, Facebook/Matúš Šutaj Eštok, TV JOJ, TA3 Odporúčanie: V rozhovore sa rozprávame o knihe Úzkostná generácia od Jonathana Haidta, ktorá prispela k zintenzívneniu debaty o používaní sociálnych sietí deťmi a tínedžermi. Jakub Goda dopĺňa pre utvorenie si obrazu o tejto knihe aj text Má Jonathan Haidt pravdu o smarfónoch, ktorý niektoré Haidtove tvrdenia kritizuje. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

„Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“ Ž 107,1 Vyjadrenie Boh je dobrý sa ťahá celým Žalmom 107. Stretávame tu pútnika, ktorý sa stratil, väzňa v putách, smrteľne chorého muža a námorníka v búrke. Každý z nich v úplne odlišnej situácii a podmienkach dostal pomoc od Pána. Spoločne ich žalmista nazýva „vykúpenci“. […] Curt Westman

Marec'94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec'98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Marec'94 napadnutí štyria novinári - Milan Žitný, Ľuba Lesná, Štefan Hríb a Anna Sámelová. Rozvášneným davom Mečiarových podporovateľov. Marec'98 rozmlátené auto televízneho reportéra Eugena Kordu. Február 2018 – zavraždený JánKuciak a jeho snúbenica Martinka. Október 2024 rozbitý nos reportérky Kristíny Kövešovej. Január 2026 – útok zozadu, úder na hlavu, pád a hospitalizácia s následnou operáciou komentátora Petra Schutza.Niekoľko prípadov útokov na slovenských novinárov. Napriek tomu, že pri poslednom ešte nie je dokázaný súvis s jeho prácou, prípad opäť otvára tému ochrany novinárov. Ochranu profesie, ktorá má v rodnom liste stráženie demokracie a jej princípov.Pozrieme sa na ňu s Karolínou Farskou, ktorá stojí za programom Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka.„Je to veľmi vážna vec. Každý fyzický útok je nemysliteľný. O to viac, ak vyšetrovaním naozaj zistíme, že išlo o útok motivovaný tým, že Peter Schutz je novinár a komentátor. Tomu by sme sa mali obzvlášť venovať“, tvrdí Farská. „Je veľmi dôležité, aby bol tento prípad poriadne vyšetrený a aby to nebolo iba zamietnuté pod koberec. Druhá vec je vyslanie jasného signálu, že útoky voči médiám a novinárom nie sú niečo normálne. Je to dokonca veľmi škodlivé pre nás všetkých“, dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mladý pár Michal Tlelka a Sofia Bočeva sa zapísali do histórie ako prví ľudia na svete, ktorí prešli celý Great Himalaya Trail – súvislý prechod hlavnej časti Himalájí, považovaný za najťažší trail sveta. Táto výnimočná cesta trvala 7 mesiacov a merala 3 616 kilometrov. Michal ju začal už v Pakistane pri hore Nanga Parbat, a Sofia sa k nemu pridala v Indii. . Spoločne potom pokračovali cez západné indické Himaláje až po Kančenjungu, tretiu najvyššiu horu sveta vo východnom Nepále. Počas cesty prekonali neuveriteľných 163-tisíc výškových metrov – čo je, ako keby 45-krát vystúpili na Everest z jeho základného tábora. Michal a Sofia nám prezradia, kde sa vôbec zrodil nápad vydať sa na túto cestu, ako sa dá zbaliť na sedem mesiacov v Himalájach a čo všetko museli po ceste zvládnuť. Podelia sa s nami o najkrajšie aj najťažšie momenty a tiež o to, ako táto extrémna skúsenosť ovplyvnila ich vzťah.

Po Maďarsku je Slovensko druhou najviac polarizovanou krajinou v Európe. Krajina na to dopláca nielen zvýšeným príklonom k antisystému a nenávisti, ale aj menšou schopnosťou produkovať bohatstvo. „Ak si neveríme, tak nespolupracujeme. Potom máme menšiu chuť vytvárať aj obchodné partnerstvá, biznis je ťažkopádny, bujnie byrokracia a krajina je menej atraktívna pre investorov aj mladých ľudí,“ hovorí výskumník Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Dôvera je na Slovensku historicky veľmi nízka a od 90-tych rokov sa prakticky nemení. Iným ľuďom dôveruje len štvrtina slovenskej populácie. To je veľký kontrast s inými vyspelými krajinami, ktorým sa darí ekonomicky napredovať. Napríklad vo Fínsku je dôvera v spoločnosti až na úrovni 70 percent. Krajina pritom dosiahla prosperitu len relatívne nedávno, má za sebou občiansku vojnu v roku 1918 aj zimnú vojnu so Sovietskym zväzom v roku 1939. „Fínom sa podarilo vybudovať novú identitu spoločnosti a fungujúci štát vďaka spolupráci politických a biznisových elít,“ vysvetľuje výskumník Gloss rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom. Ak by sa politici rozhodli polarizáciu a nedôveru v spoločnosti potláčať a nie ťažiť z nej voličský potenciál, pomohlo by to aj verejným financiám. Všeobecná dôvera v systém sa totiž prejavuje aj v ochote platiť dane, ktorá je na Slovensku pomerne nízka. Vzniká začarovaný kruh, v ktorom veľa ľudí vyjadruje ochotu platiť dane až po tom, ako sa zlepšia verejné služby, ale tie sa nemôžu zlepšiť, ak sú finančne podvýživené. „Je to podobná debata ako o vajci a sliepke. Možno by pomohlo už len to, ak by občania mali pozitívnu skúsenosť s ochotnými a kompetentnými úradníkmi, aby sa zlepšil ich názor na fungovanie štátneho aparátu a ich ochota financovať ho,“ dodáva H. Gloss. Nedôvera v spoločnosti živí aj antisystém a nostalgiu za socializmom, ktorú pociťujú viac ako dve tretiny spoločnosti. Dôvodom je čiastočne pocit subjektívnej chudoby, ale u veľkej časti manuálne pracujúcich ľudí je to aj strata spoločenského kreditu, ktorý kedysi mali. Mäsiari, baníci a iné podobné profesie mali za bývalého režimu často rovnaké spoločenské postavenie ako profesori, učitelia, či lekári. To sa s nástupom trhového kapitalizmu stratilo a tieto vrstvy sa s tým ťažko vyrovnávajú. „Spolu so všeobecným nárastom narcistických vlastností to vytvára spoločnosť, v ktorej sa časť ľudí necíti dobre a preto sa obracajú proti systému.“ Priveľa ľudí na Slovensku by chcelo „blahobyt kapitalizmu a zodpovednosť socializmu.“ Veria tak chyméram a volia antisystémové strany, ktoré nedokážu krajinu posunúť vpred a ďalej rozkrúcajú špirálu polarizácie a nedôvery. „Ak sa nespamätáme, môže nás čakať scenár ako v Severnom Írsku v podobe občianskej vojny,“ dodáva Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Ako dôvera zvyšuje prosperitu a HDP krajiny Ako súvisí polarizácia s byrokraciou a ochotou platiť dane Prečo 65% Slovákov verí, že socializmus je lepší systém Ako by vláda mohla zvýšiť dôveru v spoločnosti Aké následky čakajú Slovensko, ak sa situácia nezlepší See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aké boli tie najlepšie knihy roka 2025? V našej ankete odpovedajú: Oliver Zajac (historik a spoluautor kníh Epidémie a Klíma v dejinách) Katka Zemčíková (projektová manažérka Spoločenstva evanjelia a knižnej edície ReFormatio) Marek Hrubčo (analytik, prekladateľ a kaviarenský povaľač) Zuzka Lenartová (psychologička a spoluorganizátorka vedomostného Kvízu v Bašte) Ján Hreško (filozof a lektor Klubu inšpiratívnych diel) Alenka Petejová (architektka a spoluorganizátorka festivalu Explózia) Eugen Vaczi (pracovník v komerčnej sfére) Lucia Hrešková (psychologička) Samo Marec (prekladateľ, bloger a komentátor) Spomíname: Zaklínač: Rázcestie krkavcov (A. Sapkowski) Vek revolúcií (F. Zakaria) Keď stroje začnú myslieť (V. Šucha) Metternich. Stratég a vizionář (W. Siemann) Sedliačky (J. Kuciel-Frydryszak) Trainspotting (Irvine Welsh) Neviditeľný život Eurídice Gusmão (Martha Batalha) Dosť bolo lží (Philippe Besson) Úžas, radost a paradoxy života podle G. K. Chestertona (A. Tomský) Chasidské příběhy (P. Hošek) If Cats Disappeared From The World (G.Kawamura) Prečo vstať z postele (A. Noble) Tajomstvo islandských žien (Eliza Reid) Matkin čas (I. Zaťovičová) Listopád (A. Mornštajnová) Božská komédia (D. Aligieri) Babička (I. Gibová) Já, Tran a všechno ostatní (M. Kanaloš) Neviditeľní vládcovia (R. DiResta) Nexus (Y. N. Harari) Svet včerajška (S. Zweig) Zombie v západnej kultúre: Kríza 21. storočia (J. Vervaeke) Budeme, kým jsme? (H. Fifková, T. Matějíčková) Telo si pamätá Evergreen: Objav radosť v každom ročnom období (L. E. Millen) Null (S. Twardoch) Ukradnutá pozornosť (J. Hari) Smeje sa ten, kto má zuby (Z. Rudzka) Sarajevské Marlboro (M. Jergović) ČITATEĽSKÝ DENNÍK mudrovanie o knihách, komiksoch a preplnených poličkách. (7. 1. 2026) Mix & zvučka: Jakub Lenart Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

Kekelák Lukáš Hodnotenie jubilejného roka 2025. Hostia: predstavený kláštora Bosých karmelitánov na mariánskom pútnickom mieste Staré Hory, Dušan Hricko; sestra Spoločnosti sociálnych sestier Zuzana Škrinárová.

Slovenská republika oslávila 1. januára 33 rokov. Za toto obdobie prešla naša krajina výraznými zmenami aj krízami. Ako sa postupne menila slovenská spoločnosť, v akom stave je v súčasnosti a kam smeruje? Aj o tom sme sa rozprávali so sociologičkou Silviou Porubänovou.  

Herečka a producentka Petra Polnišová stihla rozhovor v našom štúdiu niekoľko dní pred veľkou premiérou novinky Dream Team - komédie, ktorá má ambície dosiahnuť na svojho úspešného predchodcu. Ako to už býva, nehovorili sme zďaleka len o filme. Hoci ju diváci milujú najmä v komediálnych polohách, Petra priznáva, že kedysi mala ambíciu dokazovať svetu svoju dramatickú hĺbku. Dnes, tesne pred päťdesiatkou, je už v inom nastavení. Tvrdí, že humor je „každodenná soľ života“ a v komédii, kde sa divák zároveň zasmeje aj dojme, sa cíti najviac doma. V novej epizóde sa dozviete aj to, aké to je produkovať film na troch kontinentoch, prečo sa na pľaci v Rio de Janeiro omylom pripila z pravej caipirinhe, ako vníma zákaz hovoriť o ministerke kultúry pre odvolaného riaditeľa SND Mateja Drličku a v čom tkvie úspech jej podcastového tandemu s Evelyn. Čo by zapriala Slovensku do roku 2026 a prečo verí na zázraky? Celý rozhovor si môžete pozrieť v priloženom videu alebo vypočuť ako podcast.

Špeciálny diel Godzone podcastu k roku 2026!Do dnešnej epizódy Flešbekov si Ivan zavolal Jula Slováka, riaditeľa projektu Godzone, a Jána Buca, katolíckeho kňaza a garanta projektu Godzone. Spoločne reflektujú uplynulý rok 2025 v službe Godzone a hovoria o tom, aký vplyv na ňu mal Jubilejný rok v Katolíckej cirkvi. Rozprávajú sa aj o zahraničných misiách projektu a spomínajú, ako pápež Lev XIV. v novembri uplynulého roku požehnal misiu Godzone. Zároveň sa pozerajú na budúcnosť Godzone Tour a hovoria o tom, čo by si želali zažiť v roku 2026.0:00 Úvod a predstavenie0:55 Miska otázok1:44 Preferuje Julo turistiku alebo posilňovňu?2:03 Má Julo čas starať sa sám o seba?2:32 Ktorú bankovku Julo najčastejšie používa?3:04 Čo chce Ján, aby sa hovorilo na jeho pohrebe?3:30 Kým by sa Ján chcel stať na jeden deň?4:23 Ako sa Ján najradšej modlí?6:36 Súťaž o knihu NAZERANIE: https://www.godzoneshop.sk/produkt/nazeranie-strahan-coleman/7:55 Baví Jula a Jana ešte slúžiť? Ako udržiavajú svoj oheň?13:06 Godzone a Jubilejný rok17:43 Čo ich tento rok v službe Godzone prekvapilo?25:34 Budúcnosť Godzone tour30:56 Generácie, ktorým ide o Božie kráľovstvo 33:09 Godzone u pápeža38:29 Služba v Belgicku41:34 Ako Godzone organizoval festival v Ríme44:21 Ako vyzerá budúcnosť Godzone v najbližších rokoch?49:32 Čo si želajú vidieť v roku 2026?56:47 Podpor celoročnú službu projektu Godzone! https://godzone.sk/podpora/57:19 Poďakovanie a záver

Spoločnosť Paramount na jeseň tohto roka oznámila, že hudobná stanica MTV končí všade okrem Spojených štátov a Kanady. Prežije len kanál, ktorý vysiela reality shows. Končia u nás teda MTV Music, MTV 80s, MTV 90s, Club MTV a MTV Live. Ani tie zaoceánske stanice nemusia prežiť najbližšie obdobie, pretože ich vlastník povedal, že bude ich fungovanie ešte analyzovať. Z televízie 90. rokov si živo pamätám niekoľko vecí – okrem Mečiarovho "Neublížil som" tam patrí aj videoklip kapely Nirvana k piesni Heart Shaped Box na MTV. Zízala som naň ako zhypnotizovaná, aj som sa trochu bála, bola som, predsa len, stále dieťa. Ale nikdy som sa nedonútila ho prepnúť a s otvorenými ústami sledovala Kurta Cobaina a výraznú symboliku kulís a postáv v klipe. To pre mňa osobne znamená MTV, aj keď mi je jasné, že táto stanica priniesla svetu oveľa viac. Formovala generácie, revolucionalizovala hudobný priemysel a obohatila nás výnimočným MTV Unplugged. V novom roku už však nebude vysielať inde ako v Spojených štátoch a Kanade. Je to skutočne koniec jednej éry, ako tvrdia hádam všetky titulky článkov alebo sa táto éra skončila už oveľa dávnejšie? Nikola Šuliková Bajánová sa o prvej hudobnej stanici na svete, jej význame, prínose a napokon aj páde rozpráva s hudobným publicistom, moderátorom a producentom Jurajom Čurným. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠ See omnystudio.com/listener for privacy information.

V duchu blížiaceho sa konca roka 2025 sa niesla aj posledná časť relácie Zo zákulisia politiky tohto roku. Spoločne s moderátorom a komentátorom a zároveň našim bývalým kolegom Šimonom Žďárskym sme sa pozreli na to, čo politická scéna za posledných 12 mesiacov priniesla. Hovorili sme o kauzách, bizarnostiach, slayádach aj koncoročnej bitke v parlamente. Pozrite si spolu s nami, ktoré témy hýbali politikou v roku 2025 v mierne odľahčenej verzii.

Koniec roka 2025 sa na Slovensku nesie v znamení napätia, neistoty a rastúcej nespokojnosti, hodnotia ekonóm Viliam Páleník a sociológ Bohumil Búzik v relácii Ide o pravdu.

Slovenská hokejová reprezentácia má za sebou posledné prípravné zápasy pred olympiádou. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie hokejistu Juraja Mikúša a spoločne predebatovali nielen skončený turnaj, no riešili najmä predpokladanú nomináciu a zostavu Slovenska na ZOH 2026. Spoločne si skúsili poskladať aj útoky.

Peter Bárdy a Rastislav Káčer hodnotia politiku, ktorá ukazuje tvár dnešného Slovenska#zlato #marošžilinka #bardyandkacer #peterpellegrini

Ako môže architektúra ovplyvniť to, ako sa nám niekde žije, učí alebo sústredí?Presne o tom sme sa rozprávali s architektkou Veronikou Grand Brunckovou, ktorá sa venuje inkluzívnej architektúre. Vo svojej práci prepája poznatky z neurovied, psychológie aj biológie, aby priestory lepšie slúžili ľuďom.Hovorili sme o tom, ako sa dajú aj s menším rozpočtom vylepšiť priestory škôl či našich domácností. Ako môžu jednoduché úpravy prostredia podporiť pocit bezpečia, spoluprácu aj sústredenie.Lebo priestory majú slúžiť nám – rozmanitým deťom, rodičom aj učiteľom.Nie my im.

„Na sociálnych sieťach sa stále hráme na niečo krásne a pekné. A nehovoríme o našich zlyhaniach, nehovoríme o našej ceste. A možno práve mladí ľudia potrebujú počuť, že život nie je len o pekných obrázkoch,“ hovorí bývalá manažérka Ivana Molnárová. So svojimi pádmi, vzletmi i traumami sa najnovšie vyrovnáva v knižnej spovedi. „Je naozaj o ceste a tá cesta nás formuje. A patria tam aj pády. Aj vzlety. Patrí to tam všetko k životu. Ale keď o tom nebudeme hovoriť, tak všetci si myslia, že bez toho to máme ľahké,“ dodáva.Kto som, keď sa nik nepozerá? Čo je len iná formulácia toho, kto som sám pred sebou, kto som v skutočnosti?Otázka z radu najprirodzenejších. Koľkí z nás si ju však pripustili k telu? Niektorí sa k nej nedopracujú po celý život. Lebo predpokladá odvahu. A úprimnosť. Keď sa jej ale vydajú – ovocím môže byť nielen nepoznaný pokoj, ale aj nové horizonty života. Cesta z neviditeľnosti škaredého káčatka, poznačeného potlačenými traumami. Cez etapu, ktorá na papieri nemala chybu - „dobrá práca, rešpekt, stabilita“, no s „vnútorným pocitom prázdna“. K príbehu životnej spokojnosti, ktorá sa chce rozdávať.Prichádza s ním niekdajšia výrazná tvár pracovného portálu, svojho času ocenená Manažérka roka a najnovšie žena, ktorá hovorí, že našla samú seba. Cez neraz bolestivé priznanie vlastnej stratenosti až k otázkam o svojom poslaní. Cestou bola kniha, ktorú napísala. A hovorí o nej ako o vlastnej spovedi o strate a hľadaní.Hosťom Ráno Nahlas je Ivana Molnárová. „Hovoriť o bolesti nie je slabosť. Je prvým skutočným krokom k uzdraveniu,“ priznáva. „Pravdivosť voči sebe samému je ako baterka, ktorá nám pomáha osvetliť tmavé miesta v našej mysli a duši. Nie je to vždy príjemné, ale práve tam, kde objavíme pravdu, sa začína skutočný rast,“ dodáva Ivana Molnárová.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Na sociálnych sieťach sa stále hráme na niečo krásne a pekné. A nehovoríme o našich zlyhaniach, nehovoríme o našej ceste. A možno práve mladí ľudia potrebujú počuť, že život nie je len o pekných obrázkoch,“ hovorí bývalá manažérka Ivana Molnárová. So svojimi pádmi, vzletmi i traumami sa najnovšie vyrovnáva v knižnej spovedi. „Je naozaj o ceste a tá cesta nás formuje. A patria tam aj pády. Aj vzlety. Patrí to tam všetko k životu. Ale keď o tom nebudeme hovoriť, tak všetci si myslia, že bez toho to máme ľahké,“ dodáva.Kto som, keď sa nik nepozerá? Čo je len iná formulácia toho, kto som sám pred sebou, kto som v skutočnosti?Otázka z radu najprirodzenejších. Koľkí z nás si ju však pripustili k telu? Niektorí sa k nej nedopracujú po celý život. Lebo predpokladá odvahu. A úprimnosť. Keď sa jej ale vydajú – ovocím môže byť nielen nepoznaný pokoj, ale aj nové horizonty života. Cesta z neviditeľnosti škaredého káčatka, poznačeného potlačenými traumami. Cez etapu, ktorá na papieri nemala chybu - „dobrá práca, rešpekt, stabilita“, no s „vnútorným pocitom prázdna“. K príbehu životnej spokojnosti, ktorá sa chce rozdávať.Prichádza s ním niekdajšia výrazná tvár pracovného portálu, svojho času ocenená Manažérka roka a najnovšie žena, ktorá hovorí, že našla samú seba. Cez neraz bolestivé priznanie vlastnej stratenosti až k otázkam o svojom poslaní. Cestou bola kniha, ktorú napísala. A hovorí o nej ako o vlastnej spovedi o strate a hľadaní.Hosťom Ráno Nahlas je Ivana Molnárová. „Hovoriť o bolesti nie je slabosť. Je prvým skutočným krokom k uzdraveniu,“ priznáva. „Pravdivosť voči sebe samému je ako baterka, ktorá nám pomáha osvetliť tmavé miesta v našej mysli a duši. Nie je to vždy príjemné, ale práve tam, kde objavíme pravdu, sa začína skutočný rast,“ dodáva Ivana Molnárová.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pomôžte nám šíriť evanjelium na Slovensku a v Českej republike: https://godzone.sk/podpora/V dnešnej epizóde Flešbekov Ivan privítal Gaba Fidríka, lídra Spoločenstva pri Katolíckej univerzite v Ružomberku. Gabo rozpráva o tom, ako sa zamotal do špiritistických praktík – konkrétne do vyvolávania duchov – a ako ho z nich Ježiš zachránil a dal sa mu osobne spoznať. Pootvára aj dvere do svojho súkromia, keď hovorí o tom, ako v živote viery upadol do rutiny a ako ho z nej Boh postupne vyslobodzoval. V závere epizódy sa venuje svojmu prorockému obdarovaniu a dôležitosti vykazateľnosti, či už v manželských vzťahoch, alebo v priateľstvách.0:00 Úvod a predstavenie1:36 Súťaž o knihu Uzdravenie https://www.godzoneshop.sk/produkt/uzdravenie-mary-healyova/2:49 Miska otázok3:22 Ak by si si mohol najať niekoho, kto by ti pomohol, bolo by to s úlohami, upratovaním alebo s brigádou?4:38 Štuplové slúchadlá alebo slúchadlá cez hlavu?5:20 Máš nejaký vysnívaný hudobný nástroj, na ktorom by si sa chcel naučiť hrať?6:11 Podpor celoročnú službu projektu Godzone https://godzone.sk/podpora/6:52 Gabova skúsenosť so špiritizmom a jeho príbeh obrátenia21:33 Vznik Spoločenstva pri Katolíckej univerzite22:11 Charizmatická služba Gabovho spoločenstva24:28 Rutina, kríza viery a obdobie úzkosti38:30 Ako táto skúsenosť zmenila Gabov život?41:44 Dar proroctva 44:18 Bratstvo, nahota a vykazateľnosť48:00 Kam vedie Boh Slovensko?50:44 Ako nestratiť oheň? 54:58 Odovzdaj svoj život Ježišovi!56:11 Poďakovanie a záver

Partizán Otto Šimko, psychológ Anton Heretik či bývalé pracovníčky Slovenskej národnej galérie Veronika Němcová, Bohdana Hromádková a Klára Hudáková. Toto sú Biele vrany 2025. Ľudia ktorí prejavili občiansku statočnosť a snahu o lepšie Slovensko.Otto Šimko je už 101-ročný aktívny účastník Slovenského národné povstania. So zbraňou v ruke bojoval proti nacizmu a neskôr bol kritikom komunistického režimu. Aj dnes podporuje napadnutú Ukrajinu. Profesor Anton Heretik výrazná osobnosť slovenskej psychológie. Je jedným z autorov otvoreného listu premiérovi Ficovi, tak ako bol pred rokmi jedným z autorov listu Vladimírovi Mečiarovi. A galeristky Veronika Němcová spolu s Bohdanou Hromádkovou a Klárou Hudákovou získali Bielu vranu ako zástupkyne ľudí z Národnej galérie aj občianskych iniciatív Otvorená kultúra, Umenie nebude ticho a Slobodná národná galéria.Prečo to všetci títo ľudia robia a aké majú motivácie? Ak odmenou za občiansku statočnosť a angažovanie sa v prospech nás všetkých bývajú na Slovensku častokrát skôr problémy v pracovnom či osobnom živote a ich aktivity niekedy pripomínajú boj s veternými mlynmi?Braňo Závodský sa rozprával s psychológom Antonom Heretikom, účastníkom Slovenského národného povstania Ottom Šimkom a bývalou zamestnankyňou SNG Veronikou Němcovou.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. táto vláda určite nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. Táto vláda nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

1. Spoločný obed. 2. Študent s kriedou v ruke. 3. Premiér dostal upozornenie, že škodí Slovensku.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Novela ústavy, ktorá uzákoňuje existenciu iba dvoch pohlaví - muža a ženu - je perfídnosť a zlá správa ako pre našu demokraciu, tak i pre medicínu, povedal pre Aktuality psychiater Michal Patarák. Snaha zapísať veľké myšlienky Nového zákona do zákonov chápem ako antiježišovský krok, dodáva Patarák.Hrádza proti progresivizmu či návrat k tradičným hodnotám, kresťanským koreňom alebo dokonca manifestácia normality. Takto všelijako ospravedlňovali zakotvenie dvoch legálne možných pohlaví do základného zákona tohto štátu jeho proponenti. Fakticky však táto zmena nielenže uzákoňuje možný počet legálnych pohlaví, ale tým pádom legálne pochováva celú jednu skupinu našich občanov a robí z transľudí na Slovensku neviditeľnú menšinu, ktorá sa ocitla v akomsi právnom vákuu.Čo to pre týchto ľudí bude znamenať, prečo si z nich časť spoločnosti a politických elít urobila terč a kde sa začínajú - i končia - všetky tie mýty a predsudky o akýchsi vrtuľníkoch, zmenách pohlavia na počkanie a podľa momentálnej nálady či údajne hrôzostrašnom nebezpečenstve číhajúcom na naše deti? No a čo toto vyčleňovanie časti našich spoluobčanov má vôbec spoločné s kresťanstvom a evanjeliovým posolstvom tesára z Nazaretu?Témy pre prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, psychiatra Michala Pataráka. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.

Actualités. Gros plan. International. La Slovaquie sans frontieres. La Vie comme elle va. Le costume de Tekov.

Stojí za úspechom najväčších hereckých hviezd, no jej práca sa odohráva mimo svetiel reflektorov. Petra Svarinská je herecká agentka, manažérka a strategička, ktorá pomáha formovať kariéry slávnych mien. V zozname klientov nechýba Táňa Pauhofová, Judit Pecháček, Milan Ondrík či Antónia Lišková. Celkom prvou klientkou však bola jej mladšia sestra - hrdinka seriálu Dunaj, k vašim službám Kristína Svarinská. „Ja som to nejak neplánovala. Ono sa to vyvinulo čiste organicky,“ vrátila sa v relácii Ide o nás ku svojim začiatkom Petra. Pôvodne sa orientovala viac na prácu kastingovej režisérky, no po skúsenosti s Kristínou sa začali jazýčky váh preklápať viac smerom k zastupovaniu hercov.  Jej práca však nie je len o dohadovaní zmlúv a honorárov. Je to komplexný proces, v ktorom sa stáva partnerkou herca. Spoločne budujú značku a rozhodujú o tom, akým smerom sa bude kariéra uberať. „Sme vlastne partneri. Som taký sprievodca pri jeho kariére,“ vysvetľuje Svarinská, ktorá rieši všetko od zmluvných podmienok, cez castingy až po dlhodobú stratégiu. Niekedy to znamená aj presvedčiť herca, aby prijal menšiu úlohu vo výnimočnom projekte.  Kľúčom k jej prístupu je jednoduché, no zásadné pravidlo: „Človek musí mať hercov rád.“ Práve tento vzťah jej umožňuje nielen profesionálne, ale aj ľudsky viesť svojich klientov cez nástrahy filmového a televízneho sveta. V posledných rokoch sa výrazne mení – najmä s nástupom dlhodobých seriálov, ktoré si vyžadujú úplne inú stratégiu. Svarinská niekoľko rokov aktívne pracuje aj na tom, aby sa jej herci presadili aj v zahraničí. Spolupracuje s agentmi v Londýne či Amerike a verí, že slovenskí a českí herci majú šancu preraziť. Jednou z najdôležitejších podmienok je podľa nej špičková jazyková vybavenosť. Kto ju má? Aj to sa dozviete v našom rozhovore, ktorý je plný zaujímavých odhalení zo zákulisia filmového priemyslu. Ako vyzerá bežný pracovný deň hereckej agentky? Čo si myslí o umelej inteligencii, ktorá by mohla nahradiť živých hercov? A akú radu by dala svojmu 20-ročnému ja, ktoré stálo na začiatku kariéry? To všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v novej epizóde Ide o nás (Rozhovory so Zdenom Gáfrikom).

Problémom slovenského kresťanstva je jeho infantilita ako i príklon ku kmeňovej identite. Dve pohlavia v Ústave sú len symbolom strachu, s posolstvom Ježiša, Evanjeliami a ani s hodnotami kresťanstva to nemá nič spoločné, tvrdí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Najprv prišiel hlas Fica, až potom prišiel hlas Boha, vysvetľuje. Tri vlny masívnej konsolidácie - a napriek tomu zostáva deficit štátneho rozpočtu prakticky rovnako vysoký. Výrazný nárast štátu, ako aj jeho výdavkov - a napriek tomu zostáva diaľnica Bratislava Košice stále nezrealizovaným snom. Rekordné daňovo-odvodové zaťaženie - a napriek tomu rozpadajúce sa mosty, havarujúce vlaky a takmer milión ľudí pod hranicou chudoby. Zvyšovanie zdravotných odvodov a mnohomiliónové zisky súkromných poisťovní - a napriek tomu, neuveriteľne dlhé predoperačné termíny, bujnenie lekárskych poplatkov a masívny počet ľudových zbierok na onkologicky choré deti.Toto - ako i mnoho iného, by sa dalo nazvať tými skutočnými a naozaj reálnymi problémami Slovenska. No a riešenie ponúkané vládnou koalíciou?Hrádza proti progresivizmu, stigmatizácia liberálov či LGBTI komunity ako stelesnenie až metafyzického Zla - no a napokon: Novela Ústavy pojednávajúca o pohlaviach a o tom, kto a čo je to rodina a čo už tzv. "normálnou" rodinou" nie je a nikdy ňou byť ani právne nemôže. No a do diskusie o zmenách nášho základného zákona sa dostali už aj katolícki biskupi či dokonca nadprirodzené poslanecké "momentum." "Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta a nie sú naň žiadne záruky. V okamihu keď niekde uvidíš "Božie kráľovstvo", ktoré je z tohto sveta, tak si môžeš byť istý, že to s Kristom nemá nič spoločné," myslí si Daniel Pastirčák.O čom vypovedá aktuálna novela Ústavy a patria vôbec definície muža či ženy do základného zákona štátu? Čo je to vôbec za vládu, ktorá chce stavať hrádze proti svojim vlastným občanom a kto sú vlastne ti, ktorí nám chcú - teraz už aj silou zákona, definovať kto je a kto už nie je normálny? No a napokon, chcel vôbec Ježiš Nazaretský svetskú moc a ak ju on odmietal, kde sa potom Kristus mení na Veľkého inkvizítora a reformátora ústavy? Patrí teda klerikalizmus do modernej politiky a kto sú to dnes tí biblickí farizeji - slepí vodcovia, ktorí "komárov preciedzajú a ťavy prehĺtajú"?"Neverím v Boha, ktorý by nás používal ako bábky a neverím v svet, ktorý by bol bábkovým divadlom. O existencií Boha ma presviedča dar slobody a tá neistota, do ktorej sme vrhnutí - aby sme vnútorne rástli a učili sa, čo je dobré a čo zlé, aby sme poznávali Pravdu a slobodne za ňou kráčali," tvrdí kazateľ Pastirčák.Ráno Nahlas s kazateľom Cirkvi bratskej a básnikom Danielom Pastirčákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Actualités. Gros plan. International. La Slovaquie sans frontieres. La Vie comme elle va.Les tourneurs sur bois et autres sculpteurs étaient présents au plus grand festival d'artisanat de Bratislava. Nous allons parler d'une communauté appelée Spoločne.eu. Jeunes et moins jeunes peuvent créer divers projets et activités européennes. Nous parlerons de la Slovaquie et des Émirats arabes unis.

Do platenej nenávistnej reklamy voči novinárom a mimovládkam najviac investuje vládna strana Smer. Spoločnosť Meta vďaka tomu počas uplynulého roka zarobila desaťtisíce eur.Analýza medzinárodného projektu „Platená nenávisť“ ukázala, že za posledný rok sa na sociálnych sieťach na Slovensku objavilo viac ako 500 platených politických útokov na novinárov a mimovládne organizácie. Slovensko sa tak v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín V4, keďže takmer 70 percent všetkých identifikovaných nenávistných reklám pochádzalo práve od našich politikov. Viac o tejto téme nájdete tu.Ataky, ktorých cieľom je šíriť nenávistné a dezinformačné naratívy, pritom financovala najmä vládna strana Smer. Tá na svojom facebookovom profile za posledný rok zverejnila najmenej 117 útočných príspevkov namierených proti novinárom a mimovládkam, čo prestavuje až jednu pätinu z celkového počtu.O tom, prečo sa tak deje a aké dôsledky môžu mať takéto prejavy, sa budeme rozprávať s novinárkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a spoluautorkou spomínanej analýzy, Karin Kőváry Sólymos.