Podcasts about spolo

Epizóda 7 zo série 41 v ktorej José a Janči sa rozprávajú s Jánom M. o umelej inteligencii a povahe technologických revolúcií. Prihláste sa na odber a zdieľajte so svojimi priateľmi.   Tento podcast môžete podporiť na: Zabudnuté Cesty - Patreon

V Bratislave študovala fyziku a chémiu na vysokej škole. V júli 1968 odišla na stáž do Frankfurtu a v roku 1968 emigrovala s rodinou do Ameriky. Pokračovala v štúdiu na Columbia University odbor fyzika, neskôr biológia. Postdoktorandské štúdium absolvovala v Oxforde a druhú polovicu v The Rockefeller University v New Yorku. Výskumu sa venovala do roku 2003. Na dôchodku sa venuje písaniu komentárov o konferenciách alebo knižným recenziám do The New York Academy of Sciences. Od roku 2010 sa stala predsedníčkou Spoločnosti pre históriu československých Židov.

Aj 80 rokov od konca druhej svetovej vojny sa dostávajú do širšieho povedomia informácie a príbehy, ktoré sme doteraz takmer či vôbec nepoznali. Príkladom sú vojnové Košice, ktoré sa aj z obzoru slovenskej historiografie, azda jednostranne zameranej len na územie niekdajšieho vojnového slovenského štátu, príliš vzďaľovali. Dôvodom môže byť jednoduchý fakt, že po novembri 1938 sa stali na viac než 6 rokov súčasťou Maďarského kráľovstva a po roku 1945, keď už boli znova súčasťou Československa, sa verejná pamäť budovala predovšetkým okolo Slovenského národného povstania, resp. jeho oficiálneho režimového príbehu. Východoslovenská metropola pritom najmä od marca 1944 až do 19. januára 1945, teda do oslobodenia, prežívala mimoriadne dramatické chvíle. Košice v relatívne krátkom období absolvovali všetky vojnové hrôzy, ktoré si vieme predstaviť – od okupácie, cez deportácie židovského, ale nielen židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov, až po posledné týždne otvoreného nyilášskeho teroru priamo v uliciach mesta či jeho blízkom okolí. Mnohé obete už nemohli porozprávať svoj príbeh. A nemohli ich vyrozprávať ani ich pozostalí príbuzní, susedia či priatelia a záchrancovia, keďže sa nám po vlne vysídľovania, resp. po výmenách obyvateľstva, nástupe komunistického režimu v Československu a emigrácie do zahraničia akoby stratili. Ako však ukazuje nová kniha Proti režimu – Príbehy odporu a odvahy v období nacistickej okupácie v Košiciach, nie je všetko stratené. Aj po rokoch zabudnutia si mesto opäť buduje pamäť na svojich obyvateľov, ktorí sa vo svojom odhodlaní pomáhať a zachraňovať postavili na odpor neľudskému režimu. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkami a autorkami spomínanej knihy Patríciou Fogelovou a Veronikou Szeghy-Gayerovou zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Politická scéna dnes žije hlavne témou roku od atentátu na premiéra Roberta Fica. Vláda nakoniec rokuje práve v Handlovej a sú tam pripravené aj viaceré podujatia. Predpoludním rokovala na Úrade vlády Bezpečnostná rada. Výsledky rokovaní zatiaľ nepoznáme. Opozícia však hovorí o zneužívaní témy atentátu na politické účely. Atentát priniesol legislatívne zmeny, ale zmenil viacerými spôsobmi aj našu politickú scénu či spoločnosť. Akými? O tom sa v dnešných Analýzach 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s podpredsedom NR SR Tiborom Gašparom a predsedom poslaneckého klubu PS Martinom Dubécim.

STVR má po takmer roku od svojho vzniku právoplatnú riaditeľku. Po pondelkovom vypočúvaní kandidátov sa ňou stala Martina Flašíková, ktorá od deväťčlennej Rady STVR dostala sedem hlasov, a to bez väčšej diskusie či prítomnosti verejnosti.Tá ostala stáť za dverami rozhlasu a celú voľbu mohla sledovať jedine online. Rovnako ako študentka pripravujúca o STVR dokument. Vysvetlenie Rady? Jednoducho to musí stačiť, pretože ak by prijali jednu žiadosť verejnosti, príde im ďalších tritisíc.Dá sa teda voľba novej šéfky STVR považovať za transparentnú, kto vlastne je novozvolená riaditeľka Martina Flašíková a čo STVR pod jej vedením čaká?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta bývalého riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu Ľuboša Machaja.Zdroj zvukov: STVROdporúčanie:Na HBO je aktuálne druhá séria seriálu No man's Land, ktorý sleduje hrôzy sýrskej občianskej vojny očami francúzskeho mladíka Antoina pátrajúceho po svojej sestre. V snahe dostať sa k nej spojí sily s jednou z kurdských ženských jednotiek, ktorých sa obávali aj členovia teroristickej organizácie ISIS a vydáva sa na územie okupované Islamským štátom. Odporúčam!–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

SAV: spoločensko-kultúrne vedy. Na bicykli po okolí Podhájskej. Slam poetry na Slovensku

MS v hokeji 2025 sú v plnom prúde a náš tím redaktorov ŠPORT.sk je priamo v centre diania v Štokholme, aby vám priniesol tie najčerstvejšie informácie, rozhovory s hráčmi a zákulisné zaujímavosti. V najnovšej epizóde nášho podcastu Z tribúny vám ponúkame pohľad za oponu svetového šampionátu očami našich redaktorov.Skúsení reportéri, ktorí už majú za sebou niekoľko šampionátov, tentoraz privítali v tíme posilu - politického redaktora Mareka, pre ktorého ide o prvú skúsenosť s hokejovým šampionátom. Spoločne zdieľajú svoje dojmy z organizácie turnaja, porovnávajú tohtoročné podmienky s minuloročnou Ostravou a približujú, ako vyzerá bežný pracovný deň športového novinára na takomto vrcholovom podujatí.Z tejto uvoľnenej konverzácie sa dozviete niečo o výzvach pri robení rozhovorov s hokejistami, o kvalite jedla na štadióne, o zložitej orientácii v útrobách arény, ale aj o pocitoch zo stretnutia s hokejovými legendami ako Sidney Crosby či Marc-André Fleury. Nechýba ani hodnotenie výkonov slovenského tímu po prvých dvoch zápasoch šampionátu.Či už vás zaujíma, ako sa naši novinári prepracovávajú cez stovky schodov, aby stihli rozhovory s hráčmi, alebo chcete počuť, ako pôsobia hokejové hviezdy zblízka, tento podcast vám ponúkne autentický pohľad na šampionát z perspektívy, ktorú v televíznom prenose neuvidíte.Čo sa v podcaste dozviete?ako sa líši práca v Štokholme oproti minuloročnej Ostraveprečo je organizácia v severských krajinách iná ako v strednej Európečo novinári jedia a koľko stojí jedlo na štadióneako vyzerá práca v mixzóne a aké ochotné sú hokejové hviezdyprvé dojmy nováčika v tíme - politického redaktora v športovom prostredíhodnotenie výkonov slovenského tímuzážitky zo stretnutí s legendami svetového hokejaVypočujte si celý podcast a nahliadnite s nami do zákulisia MS v hokeji 2025.

MS v hokeji 2025 sú v plnom prúde a náš tím redaktorov ŠPORT.sk je priamo v centre diania v Štokholme, aby vám priniesol tie najčerstvejšie informácie, rozhovory s hráčmi a zákulisné zaujímavosti. V najnovšej epizóde nášho podcastu Z tribúny vám ponúkame pohľad za oponu svetového šampionátu očami našich redaktorov.Skúsení reportéri, ktorí už majú za sebou niekoľko šampionátov, tentoraz privítali v tíme posilu - politického redaktora Mareka, pre ktorého ide o prvú skúsenosť s hokejovým šampionátom. Spoločne zdieľajú svoje dojmy z organizácie turnaja, porovnávajú tohtoročné podmienky s minuloročnou Ostravou a približujú, ako vyzerá bežný pracovný deň športového novinára na takomto vrcholovom podujatí.Z tejto uvoľnenej konverzácie sa dozviete niečo o výzvach pri robení rozhovorov s hokejistami, o kvalite jedla na štadióne, o zložitej orientácii v útrobách arény, ale aj o pocitoch zo stretnutia s hokejovými legendami ako Sidney Crosby či Marc-André Fleury. Nechýba ani hodnotenie výkonov slovenského tímu po prvých dvoch zápasoch šampionátu.Či už vás zaujíma, ako sa naši novinári prepracovávajú cez stovky schodov, aby stihli rozhovory s hráčmi, alebo chcete počuť, ako pôsobia hokejové hviezdy zblízka, tento podcast vám ponúkne autentický pohľad na šampionát z perspektívy, ktorú v televíznom prenose neuvidíte.Čo sa v podcaste dozviete?ako sa líši práca v Štokholme oproti minuloročnej Ostraveprečo je organizácia v severských krajinách iná ako v strednej Európečo novinári jedia a koľko stojí jedlo na štadióneako vyzerá práca v mixzóne a aké ochotné sú hokejové hviezdyprvé dojmy nováčika v tíme - politického redaktora v športovom prostredíhodnotenie výkonov slovenského tímuzážitky zo stretnutí s legendami svetového hokejaVypočujte si celý podcast a nahliadnite s nami do zákulisia MS v hokeji 2025.

V dnešnej epizóde sa rozprávame s Jankou Mackovou zo spoločenstva Shekinah v Banskej Bystrici o vzniku tohto spoločenstva a o jeho vízii. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

Hostia: Ján Duda (katolícky kňaz a cirkevný právnik professor) a Marián Sekerák (politológ a cirkevný analytik pražskej školy AMBIS). | Konkláve – voľba hlavy katolíckej cirkvi zahalená tradíciami. Spoločne pomyseľne nazrieme možno aj za dvere Vatikánu. Tie sa už o chvíľu zatvoria a kardináli volitelia vyberú nástupcu pápeža Františka. | Konkláve - mimoriadne štúdio. | Bonus podcastu. | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Dnes si pripomíname niektoré z najsilnejších myšlienok pápeža Františka, ktorý nedávno odišiel na večnosť. Vraciame sa k jeho slovám, ktoré predniesol počas návštevy Slovenska v Košiciach pred niekoľkými rokmi – no ktoré sú nadčasové a stále aktuálne pre každého, bez ohľadu na vierovyznanie. Spoločne sa zamýšľame nad tým:Prečo láska nie je len emócia, ale celoživotný dar a odvaha.Prečo je každý z nás jedinečný a prečo je život veľké dobrodružstvo.Ako nás v ťažkých chvíľach uzdravuje objatie, radosť a nie izolácia.Prečo nesmieme podľahnúť pesimizmu a ako si udržať nádej v chaotickom svete.Táto epizóda je pozvaním zamyslieť sa nad tým, ako žijeme – a možno aj drobnou inšpiráciou na bežný deň.Support the showChcem ťa poprosiť o pomoc. S tvorbou podcastu sú spojené nemalé náklady a tak, ak sa ti tento podcast páči a priniesol ti do života niečo hodnotné, môžeš ma podporiť symbolickým pozvaním na kávu cez túto stránku. Každá, aj maličká pomoc sa ráta. Veľmi pekne ďakujem!PS: Nič sa neboj, tento podcast je a vždy bude zadarmo :) Drobná pomoc sa mi však zíde.

Na pomocnú ruku od štátu sa u nás nik spoľahnúť nemôže. Tento štát sa nevie postarať ani o deti, ktoré má v zodpovednosti on sám a sociálnu sieť pre rodiny nemáme, tvrdí Natália Blahová, ktorá odštartovala kauzu "Čistý deň." Podľa nej by sa mohol zopakovať i dnes.Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža a spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.To tvrdia naše zákony, ale čo hovorí skutočná žitá realita? Sú deti naozaj našou prioritou - tak ako to počúvame vo všetkých tých predvolebných kampaniach už celé dlhé roky alebo náš reálny záujem ukazujú skôr šokujúce odhalenia Generálnej prokuratúry o závažnom porušovaní práv detí v reedukačných centrách, otrasné prípady šikany ústiace až k fatálnym následkom, rozmáhajúce sa detské násilie či pretrvávajúce a zle trestané násilie na deťoch. Počet detí čeliacich neľahkým duševným a mentálnym problémom strmo rastie, personálne kapacity našich odborníkov sú pritom až zúfalo nedostatočné.O čom to všetko vypovedá a prečo to údajne "najcennejšie, čo máme" - naše deti, sú niekde na samom chvoste záujmu spoločnosti i verejných politík? Ako rodinám reálne pomôže zakotvenie biológie pre druhý stupeň základnej školy do Ústavy no a mohla by sa známa kauza "Čistý deň" zopakovať aj dnes?Príbeh "Čistého dňa" by sa mohol opakovať aj dnes. Kontrola nie je vôbec dostatočná, zo zlyhaní sa nevyvodzujú dôsledky a dobre nefungujú ani mechanizmy cechovej cti a vnútornej očisty, tvrdí Natália Blahová. Podľa nej tu chýbajú stovky odborníkov a tak, namiesto toho, aby sme s deťmi v problémoch odborne pracovali, zbytočne ich trestáme a bezvýsledne zatvárame. Ráno Nahlas, o našich deťoch. S novou posilou Demokratov Natáliou Blahovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na pomocnú ruku od štátu sa u nás nik spoľahnúť nemôže. Tento štát sa nevie postarať ani o deti, ktoré má v zodpovednosti on sám a sociálnu sieť pre rodiny nemáme, tvrdí Natália Blahová, ktorá odštartovala kauzu "Čistý deň." Podľa nej by sa mohol zopakovať i dnes.Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža a spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.To tvrdia naše zákony, ale čo hovorí skutočná žitá realita? Sú deti naozaj našou prioritou - tak ako to počúvame vo všetkých tých predvolebných kampaniach už celé dlhé roky alebo náš reálny záujem ukazujú skôr šokujúce odhalenia Generálnej prokuratúry o závažnom porušovaní práv detí v reedukačných centrách, otrasné prípady šikany ústiace až k fatálnym následkom, rozmáhajúce sa detské násilie či pretrvávajúce a zle trestané násilie na deťoch. Počet detí čeliacich neľahkým duševným a mentálnym problémom strmo rastie, personálne kapacity našich odborníkov sú pritom až zúfalo nedostatočné.O čom to všetko vypovedá a prečo to údajne "najcennejšie, čo máme" - naše deti, sú niekde na samom chvoste záujmu spoločnosti i verejných politík? Ako rodinám reálne pomôže zakotvenie biológie pre druhý stupeň základnej školy do Ústavy no a mohla by sa známa kauza "Čistý deň" zopakovať aj dnes?Príbeh "Čistého dňa" by sa mohol opakovať aj dnes. Kontrola nie je vôbec dostatočná, zo zlyhaní sa nevyvodzujú dôsledky a dobre nefungujú ani mechanizmy cechovej cti a vnútornej očisty, tvrdí Natália Blahová. Podľa nej tu chýbajú stovky odborníkov a tak, namiesto toho, aby sme s deťmi v problémoch odborne pracovali, zbytočne ich trestáme a bezvýsledne zatvárame. Ráno Nahlas, o našich deťoch. S novou posilou Demokratov Natáliou Blahovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnes sa rozprávame s pátrom Michalom Zamkovským o spolupráci rehole redemptoristov s laikmi. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

Slovenská spoločnosť zápasí s obrovskou mierou nedôvery. Neveríme si navzájom a nedôverujeme ani kľúčovým politickým inštitúciám. Tie čísla sú alarmujúce, ale berme to ako výzvu, hovorí výskumník inštitútu DEKK Hugo Gloss. "Celé sa to točí okolo toho, či máme spoločný cieľ a zdieľanú identitu - že vieme, kto sme, čo chceme a kam kráčame." Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie. Paradoxne, najväčšou nedôverou a obozretnosťou netrpia najmenej vzdelaní a najchudobnejší, ale ľudia, u ktorých sa ambície a predstavy o tom, ako by mali žiť, zrazili s realitou či ich vlastnými schopnosťami a predpokladmi. No a v rámci všetkých meraných inštitúcií v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, si vyslúžili najmenšiu dôveryhodnosť.Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustráciou a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a plnení vlastných sľubov a záväzkov? No a napokon, ako sa vydať na cestu hľadania a nachádzania vzájomných mostov, najmenších možných spoločných menovateľov a obnovovania tak prepotrebnej dôvery? Ráno Nahlas s výskumníkom z inštitútu sociálnej kohézie DEKK Hugom Glossom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská spoločnosť zápasí s obrovskou mierou nedôvery. Neveríme si navzájom a nedôverujeme ani kľúčovým politickým inštitúciám. Tie čísla sú alarmujúce, ale berme to ako výzvu, hovorí výskumník inštitútu DEKK Hugo Gloss. "Celé sa to točí okolo toho, či máme spoločný cieľ a zdieľanú identitu - že vieme, kto sme, čo chceme a kam kráčame," dodáva. Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie. Paradoxne, najväčšou nedôverou a obozretnosťou netrpia najmenej vzdelaní a najchudobnejší, ale ľudia, u ktorých sa ambície a predstavy o tom, ako by mali žiť, zrazili s realitou či ich vlastnými schopnosťami a predpokladmi. No a v rámci všetkých meraných inštitúcií v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, si vyslúžili najmenšiu dôveryhodnosť.Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustrácio a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a plnení vlastných sľubov a záväzkov? No a napokon, ako sa vydať na cestu hľadania a nachádzania vzájomných mostov, najmenších možných spoločných menovateľov a obnovovania tak prepotrebnej dôvery? Ráno Nahlas s výskumníkom z inštitútu sociálnej kohézie DEKK Hugom Glossom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Diskusia o tom, ako ocenenie ESET Science Award otvorilo svoje brány všetkým vedným odborom - vrátane humanitných a spoločenských vied!

Katarína Koščová a Daniel Špiner tvoria spoločné umenie už osemnásť rokov, majú za sebou zhruba 1800 koncertov, z toho minulý rok ich bolo 156. Spoločnú poradu však mali po prvýkrát prednedávnom. V Mimóze porozprávali o vyprážanej saláme, ale aj o súčasnom stave kultúry na Slovensku.V Mimóze sa (ne)dozviete:4:25 – akú najčastejšiu otázku dostávajú v rozhovoroch;8:06 – ako prebieha spoločný proces tvorenia;13:00 – či sa s umením na Slovensku uživia;15:15 – prečo mali prvú poradu až po osemnástich spoločných rokoch;18:30 – ako vznikol duet s Vojtom Dykom;20:18 – ich názor na typické východniarske veľkonočné jedlá;27:45 – s čím sa Katke spája festival Akademický Prešov;30:00 – o čom je nové predstavenie Nosorožec;32:14 - čo je pre nich v súčasnosti frustrujúce.

Umenie nás inšpiruje, robí z náš vnímavejších, citlivejších a lepších ľudí. Pridajte sa k našim podporovateľom - každá, aj malá suma, nám pomôže pripravovať pre vás ďalší zaujímavý obsah a dávať priestor hlasom, ktoré si zaslúžia byť vypočuté. Ďakujeme, že ste súčasťou našej komunity! Prispieť môžete jednorazovo alebo pravidelným darom prostredníctvom portálu DARUJME.sk. Viac informácií o možnostiach podpory nájdete na našom webe www.artstory.sk. Ďakujeme! -- Spoločne s Dušanom Kocholom, kurátorom, galeristom a fotografom, sa v tejto minisérii zameriame na svet umeleckej fotografie a jej zberateľstvo. V prvej epizóde sa venujeme definovaniu zberateľskej fotografie. Dušan hovorí, čo ju odlišuje od bežných snímok, pričom zdôrazňuje dôležitosť umeleckej hodnoty, autora a limitovaných edícií. Približuje aj historický vývoj vnímania fotografie ako zberateľského artiklu, najmä od druhej polovice 20. storočia. Taktiež predstavuje rôzne kategórie fotografie z pohľadu zberateľa a poukazuje na kľúčovú úlohu fotografických galérií pri validácii diel, podpore umelcov a vzdelávaní zberateľov a na dôležitosť odborného poradenstva pri serióznom zberateľstve. Dušan Kochol je kurátor, galerista, fotograf a organizátor festivalu OFF. V roku 2020 založil galériu FOG, ktorá prezentuje a zhodnocuje lokálnu scénu umeleckej fotografie a nových médií. LINKY: Web galérie FOG: www.fogbratislava.sk Web festivalu OFF: www.offbratislava.sk Najstaršia zachovaná fotografia „Pohľad z okna v Le Gras“, 1826-1827: https://en.wikipedia.org/wiki/View_from_the_Window_at_Le_Gras Sledujte nás aj na našom FB, kde zdieľame novinky a zaujímavosti zo sveta umenia: https://www.facebook.com/ArtStoryPodcast , na našej IG stránke: https://www.instagram.com/artstory_podcast/  a na našom webe: https://artstory.sk/ -- EV 160/23/EPP | 5. ročník | epizóda 03/2025

Aké najdôležitejšie objavy prinieslo 20. storočie a ako ovplyvnia našu budúcnosť? Spoločne so Samuelom Kovačíkom sme na podujatí SOS electronic diskutovali o fascinujúcom svete vedy, technológií a umelej inteligencie. Veda mení svet rýchlejšie než kedykoľvek predtým a my sme radi, že môžeme byť súčasťou tejto cesty. Ďakujeme Samuelovi za skvelý rozhovor a všetkým účastníkom za inšpiratívne otázky! Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

V dnešnej epizóde sa rozprávame s Štefanom Talarovičom zo spoločenstva Rieka Života o hudobnej službe spoločenstva. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristi – je rehoľou, ktorú pred takmer 300 rokmi založil sv. Alfonz neďaleko Neapola v dnešnom južnom Taliansku. Od začiatku sa venuje ohlasovaniu radostnej zvesti o vykúpení opusteným a chudobným. Účasť na charizme ohlasovanie hojného vykúpenia majú aj mnohí laici. Pri redemptoristoch v našej provincii funguje niekoľko skupín redemptoristických laikovi, ktoré nazývame aj misijné spoločenstvá.

O prostitúcii toho nevieme veľa: vo všeobecnosti ju často vnímame ako tému, ktorá nepatrí na verejnosť. Z pohľadu historičiek a historikov však prostitúcia a prístup spoločnosti k prostitúcii napovedá mnohé o meniacej sa morálke, postavení žien či vzťahu mužov a žien. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na prostitúciu z veľmi intímneho pohľadu: z pohľadu žien, ktoré prostitúciu vykonávali dobrovoľne ale často aj z donútenia. Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici pri výskume prostitúcie? Kedy a prečo sa ženy stávali prostitútkami? Ako sa menil pohľad spoločnosti na prostitúciu? Aký je súvis medzi patriarchálnym usporiadaním spoločnosti a prostitúciou? A napokon čo napovedá postoj k prostitúcii o celkovom prístupe k vzťahu mužov a žien naprieč dejinami? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dominikou Bakoš Kleinovou, historičkou najnovších dejín. Dr. Kleinová získala doktorát z historických vied na Univerzite v Pardubiciach a momentálne sa podieľa na projekte „Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách.“ Prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Najnovšie jej vo vydavateľstve Marenčin PT vychádza kniha Prostitúcia na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Radka a Simona sú lektorky vzťahovej a sexuálnej výchovy v združení InTyMyTa, ktoré vzdeláva rodičov, pedagógov aj deti s cieľom výchovy k bezpečným a zdravým vzťahom. Tomu sme sa venovali aj v našom rozhovore. Otvorili sme témy zdravého vývinu v oblasti spoznávania vlastného tela a určovania telesných hraníc, ako deťom komunikovať, ako vznikajú deti a s tým spojenú intimitu. Prebrali sme nahotu, anatomické názvy pohlavných orgánov a detskú zvedavosť, ktorá sa často premietne do hry. Spoločným menovateľom všetkých týchto tém bola práve reakcia nás rodičov. Ako odhodiť hanbu, ako voliť správne slová a koľko toho ešte povedať? To všetko a oveľa viac v tomto dieli. 

V deň výročia úmrtia pápeža Jána Pavla II. sa začal súd, ktorý rozhodne, či masový vrah Mikuláš Černák pôjde na slobodu. Spoločnosť však namiesto morálnej reflexie sleduje s nadšením filmové PR o mafiánovi, ktorý bez ľútosti zavraždil 16 ľudí. Kým herci nosia jeho dobové sako ako rekvizitu, obete a ich blízki s ním žijú nočné mory. Kde sú hranice hodnôt, keď oslavujeme zlo a mlčíme o jeho následkoch? Hosťami relácie V politike boli lídri Andrej Danko (SNS) a Michal Šimečka (PS).

Vitaj pri počúvaní novej epizódy podcastu Rozhovory MD. Táto epizóda je úplne iná než zvyčajne. Do štúdia sme si totiž pozvali rovno štyroch mladých lekárov a lekárky z nášho vzdelávacieho programu Inkubátor.Spoločne sme sa ponorili do toho, čo ich motivuje, čo robia navyše pre slovenské zdravotníctvo aj vo svojom voľnom čase, ako hľadajú motiváciu – a popritom nestrácajú nádej.

Sväťo Malachovský a René Štúr sú prepojení už dlhé roky. Aj cez Radošinské naivné divadlo, aj cez humor. Spoločne vytvorili predstavenie, v ktorom s nimi účinkuje aj Tomáš Bezdeda, vystupujú s ním po celom Slovensku a volá sa: "My2ja a Tomáš Bezdeda".

Na Donbase páchala Ukrajina genocídu, Soroš financoval a organizoval protivládne protesty a Európska komisia prenasleduje vlády niektorých členských štátov pre ich politické názory. Aj toto sú konšpirácie, ktorým Slováci veria častejšie než Rumuni, Poliaci či dokonca Maďari.V najnovšom exkluzívnom prieskume agentúry Focus a Globsecu pre medzinárodný projekt Iniciatíva východnej hranice, ktorého súčasťou je aj denník SME, tak vychádzame ako najzakonšpirovanejšia zo zúčastnených krajín.Čo alebo kto na Slovensku živí konšpirácie, ako je možné, že sme predbehli aj Maďarsko a dá sa s tým ešte niečo robiť?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta publicistu a odborníka na dezinformácie Jakuba Godu.Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD, Denník N, Facebook/Martin Dubéci, KotlebovciOdporúčanie:Dnes pri odporúčaní ostanem v téme. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, prečo ľudia veria nezmyslom, siahnite po rovnomennej knihe od tímu psychológov Ivana Brezinu, Mareka Jurkoviča a Vladimíry Čavojovej. Spoločne sa v knihe snažia uviesť desiatky príkladov súčasného trendu ignorovania pravdy a hľadajú cestu, ako v ľuďoch prebudiť kritické myslenie.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

„Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra, necítim sa kompetentný verejne kritizovať vládu“, hovorí spišský biskup František Trstenský. Len pred pár dňami ale verejne „odprosoval“ za „niekedy nekritickú spoluprácu“ s mocnými“, skutočnosť, ktorú v odprosení označil „zahanbením“.Ležal na podlahe chladného chrámu, s bosými nohami, hlavou k zemi, vyzlečený zo slávnostného rúcha. Pred krížom, no i pred krajinou. Aby odprosoval, žiadal o odpustenie a robil tak cestu uzdraveniu vzťahov. Spišský biskup František Trstenský. Hovorí, že sa inšpiroval veľkým a bezprecedentným „mea culpa“ Jána Pavla II. spred štvrťstoročia. Ak to vtedy bolo aj za inkvizíciu, rozdelenia a schizmy, za zlyhania voči Židom či nespravodlivosť smerom k ženám, alebo zneužívanie moci, o čom bolo to aktuálne „mea culpa“ spod Tatier?Čo mal na mysli biskup Trstenský, keď odprosoval za „režimy“; za „pohŕdanie“ veriacimi? Ale rovnako, keď prosil, aby bol on i jeho kňazi schopní priznať si zlyhania? A nie je nepriznaným zlyhaním to dnešné ticho pred mocnými, ktorí unášajú krajinu smerom k agresorovi z Moskvy a z právneho štátu robia slúžku vlastných záujmov? „Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra. Necítim sa kompetentný kritizovať vládu“, reaguje biskup Trstenský. „Korupcia je korupciou, ako agresor agresorom“, hovorí. Odmieta pritom, že by biskupi boli voči krokom vlády nekritickí ako výmenu za zachovanie štátneho modelu financovania cirkví.

„Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra, necítim sa kompetentný verejne kritizovať vládu“, hovorí spišský biskup František Trstenský. Len pred pár dňami ale verejne „odprosoval“ za „niekedy nekritickú spoluprácu“ s mocnými“, skutočnosť, ktorú v odprosení označil „zahanbením“.Ležal na podlahe chladného chrámu, s bosými nohami, hlavou k zemi, vyzlečený zo slávnostného rúcha. Pred krížom, no i pred krajinou. Aby odprosoval, žiadal o odpustenie a robil tak cestu uzdraveniu vzťahov. Spišský biskup František Trstenský. Hovorí, že sa inšpiroval veľkým a bezprecedentným „mea culpa“ Jána Pavla II. spred štvrťstoročia. Ak to vtedy bolo aj za inkvizíciu, rozdelenia a schizmy, za zlyhania voči Židom či nespravodlivosť smerom k ženám, alebo zneužívanie moci, o čom bolo to aktuálne „mea culpa“ spod Tatier?Čo mal na mysli biskup Trstenský, keď odprosoval za „režimy“; za „pohŕdanie“ veriacimi? Ale rovnako, keď prosil, aby bol on i jeho kňazi schopní priznať si zlyhania? A nie je nepriznaným zlyhaním to dnešné ticho pred mocnými, ktorí unášajú krajinu smerom k agresorovi z Moskvy a z právneho štátu robia slúžku vlastných záujmov? „Spoločnosť chcem pretvárať zvnútra. Necítim sa kompetentný kritizovať vládu“, reaguje biskup Trstenský. „Korupcia je korupciou, ako agresor agresorom“, hovorí. Odmieta pritom, že by biskupi boli voči krokom vlády nekritickí ako výmenu za zachovanie štátneho modelu financovania cirkví.

Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Fleret, kord, šabľa. Tri podoby toho, čo sa nám laikom a nezasväteným zlieva v šerme. A hoci šlo pôvodne o zbrane, dnes sú najmä nástrojmi na majstrovské športové zvládnutie. A ak boli v minulosti výsadou šľachticov, v súčasnosti sú aj cestou k dosahovaniu šľachetnosti. Lebo podriadiť si ich nejde bez cviku a výdrže, k čomu sa musí pripojiť inteligencia a taktické myslenie. Napriek tomu – či aj preto šerm u nás nikdy nebol športom s prívlastkom masový?Masy však ovplyvniť môže – a síce cez ľudí, ktorí sú nositeľmi jeho hodnôt. Ak bol kde pri jeho slovenských počiatkoch ikonický humanista, pedagóg a športovec Ferdinand Martinengo, jeho štafetu nesie čerstvá športová osobnosť roka Július Králik, ktorý má svoje miesto aj v Sieni slávy Medzinárodnej šermiarskej federácie. Ako môže šerm a šport všeobecne prispieť prispieť k spokojnosti jednej rozdelenej či napätej spoločnosti? „Šľachetnosť z pohľadu fair play – na toto je v šerme veľký dôraz. Až natoľko, že pravidlá regulujú situácie, keby sa niekto nesprával dostatočne slušne. Pravidlá ho napomínajú a rozhodca má povinnosť dosiahnuť, aby sa človek takto nesprával“, opisuje Július Králik. „Je to šport, v ktorom je prítomný silný etický rozmer a správanie na úrovni. Sme vedení k slušnosti“, dodáva. Čerstvá športová osobnosť roka Július Králik hovorí, že šport je najkomplexnejším spomedzi športov. „Silno je zastúpená fyzická príprava, no nemenej aj mentálna“, vysvetľuje jedinečnosť šermu. Za silnú stránku tohto športu považuje fakt, že šermiarov vedie k samostatnosti. „Súperom je vždy živý človek, musíte vedieť čítať jeho zámery, robiť extrémne rýchle rozhodnutia“, ilustruje. To všetko sú podľa dlhoročného trénera predpoklady, ktoré potom zo šermiarov robia veľmi dobre pripravené osobnosti. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ako hádka Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského zmenila svet? Čo sa stane s NATO, kde je v novej ére miesto Slovenska a o čo vlastne ide Robertovi Ficovi? Spolu s reportérom Dušanom Mikušovičom diskutujú o udalostiach posledného týždňa šéfredaktor Postoja Martin Hanus a šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný.

Stavebný sektor sa mení pod vplyvom nových technológií, legislatívnych požiadaviek a tlaku na udržateľnosť Spoločnosť Kami Profit pôsobí na trhu už viac ako 20 rokov a v portfóliu má rôzne projekty od rekonštrukcie čerpacích staníc, cez výstavbu nákupných centier a bytových domov. Jej cieľom je dlhodobá stabilita a expanzia. „Firma je ako dieťa a bol by som rád, ak by prežila svojich zakladateľov. Inšpirujú ma historické spoločnosti západnej Európy, ktoré existujú celé desaťročia. Radi by sme ďalej pôsobili nielen lokálne, ale medzinárodne,“ hovorí majiteľ a konateľ spoločnosti Kami Profit Milín Kaňuščák. Prispôsobujú sa digitalizácii, rozširujú aktivity na zahraničné trhy a hľadajú riešenia, ako zostať konkurencieschopní v meniacom sa prostredí. „Stavebníctvo sa vyvíja, čím ďalej bude viac inteligentných budov prepojených na rôzne aplikácie. Pri materiáloch smerujeme k obnoviteľným zdrojom,“ dodáva M. Kaňuščák. „Otvorili sme pobočky aj v Spojených štátoch. A hoci aj tam naštartovali témy ako ESG a udržateľnosť, pravidlá sú tam často omnoho jednoduchšie a prijateľnejšie v porovnaní s Európskou úniou,“ konštatuje. Ako zaujímavú výzvu vníma projekt výstavby olomouckého mrakodrapu, na ktorom spolupracujú s renomovanou architektkou Evou Jiřičnou. „Je to známa architektka, ktorá pôsobí v Londýne. Celý svoj profesionálny život pôsobím v stavebníctve, a je až neuveriteľné, aký má konštruktívny prístup ku každej problematike. Je to veľmi inšpiratívne,“ hovorí majiteľ spoločnosti Kami Profit. Ako sa pozerá na nový stavebný zákon? Aké špecifiká prináša realizácia verejnej zákazky, ako je rekonštrukcia objektu Úradu vlády? V čom sa odlišuje slovenské a české prostredie v oblasti stavebníctva? Odpovede aj na ďalšie otázky nájdete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/mrakodrapu-olomouci-expanziu-usa-slovenska-firma-razi-cestu-medzinarodne-trhy?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Spoločnosť Apple 19. februára predstavila svoj nový „najlacnejší“ smartfón - iPhone 16e. Ide o pomyselného nástupu známych modelov SE.Ako novinka obstojí v porovnaní s aktuálnou ponukou iPhonov 16? Kde sa Apple rozhodol šetriť a je aj niečo, v čom nový model exceluje? V novom dieli podcastu SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Čo si myslíme o absencie MagSafe nabíjania.Ako Apple šetril na displeji.Prečo je nový čip C1 možno ešte väčšou novinkou, ako samotný iPhone.Ako to je s ponukou farieb.Aká je cena za najkrajšiu zadnú stranu iPhonu od čias iPhone 8.Súvisiace odkazy:Apple ukázal svoj nový „lacný“ iPhone: Starší dizajn, novšia technikaKoľko bude stáť nový iPhone 16e na Slovensku? Poznáme slovenské cenyiPhone 16e zaradia najväčší operátori. Dvaja odhalili aj cenyJe iPhone 16e zbytočný telefón s prestrelenou cenou? Lacný iPhone neprekročil svoj tieňPrvá fotografia iPhone 16e po príchode do redakcie porovnávajúca obe farbyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Ultimátum Roberta Fica pre Hlas a SNS uplynulo. Vláda kríza ale pokračuje ďalej, najnovšie sa má rozhodnúť v stredu. Dozvedeli sme sa len, že Andrej Danko ponúkol premiérovi všetky svoje ministerstvá, že Matúš Šutaj Eštok urobí všetko aby vláda vydržala. Premiér Fico sa za to chystá do Spojených štátov. Ešte pred tým ale obvinil západ za státisíce mŕtvych na Ukrajine.O čo tu vlastne premiér a jeho koaliční partneri hrajú a čo čaká Slovensko? Môže to ešte koalícia zvládnuť, ak popritom ceny v obchodoch stúpajú a ľudia na námestiach si pripomenú sedem rokov od vraždy Jána a Martiny? Vtedy bola bezpečnostná rada pre dlažobné kocky, dnes pre údajný puč. Bude ľudí v uliciach pribúdať? A hrozí nám pre zahraničnú politiku premiéra na všetky štyri svetové strany odchod z EÚ a NATO do ruskej sféry vplyvu? Braňo Závodský sa rozprával s politológom a rektorom BISLY Samuelom Abrahámom.

Ak by ste chceli vidieť všetko, o čom sa budeme rozprávať v 90. epizóde Vertiga, potrebujete na to presne 28 hodín v kinách a pred obrazovkami. Hlavnou témou bude špičkový francúzsko-belgický muzikál v španielčine nominovaný na trinásť Oscarov - Emilia Pérez, ale prejdeme si aj scenáristický divný návrat Kapitána Ameriku či trilerové kúsky Spoločník a Chlad. Zo streamovacích platforiem sme pre vás vydolovali naozaj dôležité seriály pre dospelých, ako dánsky dramatický titul - Rodiny ako tá naša, špičkový animák Bežné vedľajšie účinky a dobre napísaný austrálsky seriál o veľkých klamstvách - Jablčný ocot, a to nie je všetko. V extra obsahu pre predplatiteľov sa zameriame na naše obľúbené muzikály, keďže v kinách máte jeden aktuálne najdiskutovanejší. A pozor, február bude v rámci extra rozšírených epizód pre toldo náš posledný. Následne budú celé epizódy prístupne bezplatne. A ešte máme jednu prosbu. Vertigo hľadá dlhodobých reklamných partnerov a ak nás mate radi a zároveň máte úspešnú či menej úspešnú firmu, v ktorej milujete filmy, určite nám napíšte na vertigo@sme.sk. Bez vás sa filmový happyend nekoná, aj keď nás počúva v priemere 10-tisíc poslucháčok a poslucháčov na jednu epizódu. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) 00:00 Úvod 01:48 Emilia Pérez 07:30 Captain America: Prekrásny nový svet / Brave New World 14:29 Spoločník / Companion 19:30 Chlad / Kuldi 23:41 Rodiny ako tá naša / Familier som vores (Canal+) 28:42 Jablčný ocot / Apple Cider Vinegar (Netflix) 32:47 Bežné vedľajšie účinky / Common Side Effects (Max) 36:21 Dostojevskij (Skyshowtime) 40:37 The Pelicot Rape Case: A Town on Trial (Max) 43:20 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako si vybrať správcovskú spoločnosť pre 2. pilier? V indexových fondoch u rôznych spoločností sú rozdiely vo výnosoch aj niekoľko percent. Treba pozerať iba na minulé výnosy? 00:00 Úvod 00:30 Ako konateľ firmy mám priemerný ročný zisk 200 000€. Koľko mám investovať do Finaxu? 09:51 Ako si správne vybrať správcovskú spoločnosť pre 2. pilier? 22:10 Oplatí sa krátkodobo zainvestovať bytový fond, ak ide o novostavbu?   Lucia Šimonová, Juraj Hrbatý a Ján Tonka   VAŠE OTÁZKY DO FINAX RADÍ Záznamník: 041 222 01 74 Dotazník: https://finax.tech/dotaznik   Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite  https://finax.eu/sk   ❗S investovaním je spojené riziko. V tomto podcaste odzneli marketingové informácie o produktoch Finaxu.   APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android   BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog   SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://twitter.com/FinaxInvesting 

Pomôžte nám šíriť evanjelium na Slovensku a v Českej republike: https://godzone.sk/podpora/Ján Mikuško je vo štvrtom ročníku seminára, kde sa pripravuje na kňažskú službu. Jeho osobná cesta viery ale začala v mladosti, keď dostal mozgovú porážku a mal ostať celý život ležať na posteli. O tom ako sa postavil a začal kráčať za Bohom, zaujímavé príbehy a vtipné situácie sa dozviete v podcaste.0:00 Godzone Kids tour 2025: https://www.godzonekids.sk1:04 Úvod2:15 3 otázky na úvod3:03 Čo najhodnotnejšie ťa naučili rodičia?3:59 Najobľúbenejší predmet v škole5:44 Aká je najdivnejšia vec, akú si zverejnil na internete7:57 Súťaž o knihu DOSÝTA: https://www.godzoneshop.sk/produkt/dosyta-aseritah-ciuciu/9:50 Ako Janko spoznal osobne Ježiša19:33 Spoločenstvo PIAR v Previdzi22:49 Vstup do seminára26:53 Aký je život v seminári29:24 Profilovanie sa v seminári31:50 Objavovanie Svätého Písma36:10 Ako čítať Bibliu39:23 Instagram: https://www.instagram.com/mikusko.jan/45:18 Požehnanie od pápeža51:40 Ako sa prekonávaš keď cítiš stagnáciu55:52 Zázraky Godzone campuDAJ NÁM ODBER ABY TI NEUŠIEL ŽIADNY NOVÝ PODCAST.Nový podcast každý druhý štvrtok ✌️

Našu dnešnú hosťku netreba špeciálne predstavovať. Zuzana Smatanová patrí medzi najúspešnejšie slovenské speváčky, no okrem hudby sa roky venuje aj ilustrovaniu. Práve teraz dokončuje svoju prvú detskú knižku. No hoci je úžasnou umelkyňou, je predovšetkým ženou, ktorá si prešla náročnou cestou k sebe samej. Sebaláska pre ňu nebola samozrejmosťou. Naopak, skutočne ju pochopila až vo chvíli, keď vyhorela, trpela panickými atakmi a ocitla sa na úplnom dne. Dnes o tomto období otvorene hovorí – aby dodala silu tým, ktorí práve zápasia so svojimi vnútornými démonmi. Aby ukázala, že z krízy sa dá vrátiť späť – k radosti, pokoju a sebe samému. Spoločnosť nás tlačí k výkonu a dokonalosti, no často za cenu nášho duševného zdravia. Ako sa Zuzka z tohto kolotoča vymanila? Prečo upustila od perfekcionizmu? A čo jej dnes prináša najväčšiu radosť?  

„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa exminister hospodárstva Karel Hirman.„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva. Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne. Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva. Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu. „Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva. „Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“. Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele. Kde je premiér? Ide tu o krajinuSituácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest. V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica. „Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman. „Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“. „Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa exminister hospodárstva Karel Hirman.„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva. Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne. Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva. Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu. „Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva. „Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“. Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele. Kde je premiér? Ide tu o krajinuSituácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest. V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica. „Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman. „Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“. „Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nechcem na nikoho ukazovať prstom, ale to mlčanie sociálneho systému ma desí, hovorí na margo vražedného vyčíňania v škole v Spišskej Starej Vsi sociálna poradkyňa Ida Želinská. Ako upozornila, pri tomto prípade, "sociálka" musela byť dlhodobo prítomná, otázkou preto je, prečo systém takto fatálne zlyhal. Problém však je aj v nastavení našej spoločnosti, zosurovení mravov, obchádzaní pravidiel a dlhodobá decimácia systému sociálnoprávnej ochrany detí.Kým vládna garnitúra rieši fabulácie o údajnom protištátnom puči či to, koľko pohlaví napíšeme do Ústavy, krajina má celkom iné - skutočné a naozaj systémové problémy. Jedným z takýchto vážnych problémov je aj radikalizácia našej mládeže a až zúfalo nedostatočná starostlivosť o deti v problémoch.Po vražednom terorizme na bratislavskej Zámockej ulici, prišla smrteľná šikana v Parchovanoch no a iba pred pár týždňami udrelo radikálne zlo opäť. Tentoraz malo podobu nožom ozbrojeného gymnazistu, ktorý dlhodobo vykazoval veľmi problematické správanie až za hranou zákona. Systém to však nedokázal vyriešiť a tak sa obeťou útočníka stala obľubená učiteľka i útočníkova spolužiačka.Sú teda deti pre nás naozaj prioritou, tak ako sa tým dookola verejne zaklíname? Prečo systém ochrany našich detí opakovane a fatálne zlyháva a čo môžeme urobiť aby sa podobné tragédie - a to v čo najväčšej možnej miere, už neopakovali?Témy pre sociálnu poradkyňu Idu Želinskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Prvý februárový týždeň bude síce ešte chladno, ale v kine sa už odhaľuje nová Emmanuelle. Zahrá a zaspieva tajomný Bob Dylan, ktorému tvár prepožičal Timothée Chalamet. Zuzana Piussi prichádza s ďalším dôležitým dokumentom – tentoraz o sporných vyšetrovacích dôkazoch. A spoločnosť nám bude robiť aj psychopatický Spoločník. Čo z toho sa oplatí vidieť? Pustite si nový diel .týždňa vo filme a dozviete sa.

Nechcem na nikoho ukazovať prstom, ale to mlčanie sociálneho systému ma desí, hovorí na margo vražedného vyčíňania v škole v Spišskej Starej Vsi sociálna poradkyňa Ida Želinská. Ako upozornila, pri tomto prípade, "sociálka" musela byť dlhodobo prítomná, otázkou preto je, prečo systém takto fatálne zlyhal. Problém však je aj v nastavení našej spoločnosti, zosurovení mravov, obchádzaní pravidiel a dlhodobá decimácia systému sociálnoprávnej ochrany detí.Kým vládna garnitúra rieši fabulácie o údajnom protištátnom puči či to, koľko pohlaví napíšeme do Ústavy, krajina má celkom iné - skutočné a naozaj systémové problémy. Jedným z takýchto vážnych problémov je aj radikalizácia našej mládeže a až zúfalo nedostatočná starostlivosť o deti v problémoch.Po vražednom terorizme na bratislavskej Zámockej ulici, prišla smrteľná šikana v Parchovanoch no a iba pred pár týždňami udrelo radikálne zlo opäť. Tentoraz malo podobu nožom ozbrojeného gymnazistu, ktorý dlhodobo vykazoval veľmi problematické správanie až za hranou zákona. Systém to však nedokázal vyriešiť a tak sa obeťou útočníka stala obľúbená učiteľka i útočníkova spolužiačka.Sú teda deti pre nás naozaj prioritou, tak ako sa tým dookola verejne zaklíname? Prečo systém ochrany našich detí opakovane a fatálne zlyháva a čo môžeme urobiť aby sa podobné tragédie - a to v čo najväčšej možnej miere, už neopakovali?Témy pre sociálnu poradkyňu Idu Želinskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

V najnovšej epizóde O TOM POTOM sme privítali dve skvelé komičky a herečky – Peťu Polnišovú a Evelyn. Spoločne sme sa ponorili do ich podcastu Jau, ps, to bolelo, v ktorom odhaľujú trápne, bolestivé a vtipné momenty zo života. Prezradili, čo ich inšpirovalo k vytvoreniu podcastu, aké bizarné príbehy už počuli od fanúšikov a ktorá z nich má vyšší prah bolesti. Okrem toho sme sa porozprávali aj o ich kariére, priateľstve a najväčších trapasoch. Nezabudni sledovať našu reláciu O TOM POTOM a daj nám vedieť do komentárov, ktorý z ich príbehov ťa dostal najviac!

Vládna koalícia hľadá svojich stranených poslancov a parlamentnú väčšinu. Problém sú dvaja vyhodení Migaľovci z Hlasu a ich ďalší dvaja nespokojní kolegovia, ktorých si Šutaj Eštok v strane nechal a tiež trojica Huliakovcov, ktorí zas odišli z klubu SNS. Premiér hovorí, že ak budú predčasné voľby, bude to vina Hlasu a Smeru a ich šéfom odkazuje, aby situáciu riešili. S nespokojnými poslancami však premiér rokuje podľa všetkého aj sám.Ako to teda celé dopadne? Nájde koalícia potrebnú väčšinu na to aby mohla ďalej vládnuť? Alebo to skôr vyzerá na predčasné voľby? A prečo premiér označuje námestia plné ľudí za pokus o prevrat, pritom vláda nevidí problém pri proruskej skupine Brat za brata, ktorá na Slovensku zakladá partizánske bunky a medzinárodne stíhaného extrémistu dovezie na Slovensko vládny špeciál a sudca nevidí dôvody na jeho väzbu?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Ekonomickej univerzity v Bratislave docentom Radoslavom Štefančíkom a s riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom.

Pomôžte nám šíriť evanjelium na Slovensku a v Českej republike: https://godzone.sk/podpora/ S našimi priateľmi Richardom Medňanským, Lukášom Valachom a Jankou Markovičovou sme sa rozprávali o spoločenstve. Rozprávali nám o tom, aké je byť súčasťou spoločenstva, čo všetko im spoločenstvo dalo a ako spoločenstvo ovplyvnilo ich život. 0:00 - V tejto časti uvidíte 0:58 - Úvod 2:43 - Miska otázok 9:11 - Suťaž o knihu: EMOČNE ZRELÁ ŽENA – Geri Scazzerová 10:25 - Podpora Godzone 11:04 - Akú úlohu zohralo spoločenstvo v tvojom živote 19:09 - Prečo je dôležité mať spoločenstvo 24:44 - Čo by ste odporučili ľudom, ktorí hľadajú spoločenstvo, 31:52 - Ako prekonať ťažkosti v spoločenstve 37:31 - Zažil si osobnú krízu v spoločenstve? 51:02 - Akú máte výzvu vo Vašom spoločenstve? DAJ NÁM ODBER ABY TI NEUŠIEL ŽIADNY NOVÝ PODCAST. Nový podcast každý druhý štvrtok ✌️

Finportal spája technológie a skúsenosti. Inovácie zrýchľujú procesy, no dôvera klientov stojí na osobnom kontakte a odbornosti sprostredkovateľov „Pre generáciu Z je digitalizácia absolútnou prioritou. Narodili sa už do tejto doby. Často sa im krivdí, že sú od technológií závislí. V skutočnosti si potrpia na online a flexibilitu, aby si mohli vyberať z viacerých možností. Majú radi jednoduché riešenia a nástroje, ktoré ich rýchlo dovedú k výsledku,“ hovorí Kristína Faktorová, obchodná riaditeľka spoločnosti Finportal. Riaditeľ IT spoločnosti Finportal Peter Jurecký zdôrazňuje, že online uzatváranie poistenia je neustále v popredí. „Od roku 2015 sa až 80 percent zmlúv v rámci neživotného poistenia uzatváralo cez náš porovnávač. Dnes je to viac ako 90 percent. V ostatných segmentoch, ako je životné, dôchodkové poistenie či investície, sa dve tretiny zmlúv realizujú digitálne cez náš porovnávač a všetko sa postupne presúva do online priestoru.“ Napriek tomu osobný kontakt ostáva nevyhnutnou súčasťou finančného sprostredkovania. „Umelá inteligencia finančného sprostredkovateľa nenahradí. Financie sú konzervatívna a intímna téma. Klienti ešte dlho budú chcieť mať živú osobu na druhej strane stola. No sprostredkovatelia, ktorí odmietnu pracovať s umelou inteligenciou, budú v nevýhode. AI bude musieť byť súčasťou ich každodennej práce,“ dodáva obchodná riaditeľka. Riaditeľ IT zdôrazňuje obrovský potenciál umelej inteligencie v optimalizácii procesov. „Veľmi pozorne sledujeme všetky trendy, vrátane AI. Samozrejme, je to citlivá téma, keďže ide aj o bezpečnosť dát klientov. Hľadáme však možnosti, aby bola AI pomôckou pre spotrebiteľov. Samotná AI nevie všetko na sto percent, ale dokáže zrýchliť a zefektívniť niektoré procesy. Je dôležité naučiť sa s ňou pracovať.“ Spoločnosť Finportal sa nezameriava iba na technológie, ale aj na posilnenie svojej trhovej pozície. Kristína Faktorová naznačuje, že nasledujúce obdobie môže byť prelomovým obdobím. „Je tu možnosť, že by sme mohli dosiahnuť trhovú jednotku. Treba si počkať na účtovné uzávierky. V každom prípade chceme náš podiel na trhu stále zvyšovať,“ uvádza. Finportal spája moderné technologické nástroje s osobným prístupom, čím reaguje na dynamicky sa meniace potreby klientov. Spoločnosť potvrdzuje, že aj v ére digitálnej transformácie je rovnováha medzi inováciami a ľudským prístupom kľúčová pre dlhodobý úspech. Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj tu: https://www.trend.sk/biznis/digitalizacia-formuje-buducnost-financneho-sprostredkovania?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

Korupčný newsfilter Moniky Tódovej vyberá 10 dôležitých udalostí týždňa v oblasti boja proti korupcii a právneho štátu. Korupčný newsfilter môžete čítať a počúvať odomknutý vďaka tomu, že ho podporila ambasáda Spojených štátov amerických v rámci grantu Podpora transparentnosti a ochrana právneho štátu.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Atentát, zmena Trestného zákona, protesty kultúrnej obce, výpovede lekárov, aj dvoje volieb. To je len niečo málo z toho, čo sa tento rok dialo na domácej politickej, aj spoločenskej scéne. Množstvo udalostí muselo zaskočiť aj tých, ktorí sa politike venujú sotva niekoľko minút denne. Čo všetko sa teda na domácej scéne udialo, aké to má implikácie, akým precedensom sme ako spoločnosť čelili a na čo sa pripraviť v budúcom roku? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Michala Katušku a Petra Kováča z domácej redakcie denníka SME. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠