Podcasts about spolo

Stojí za úspechom najväčších hereckých hviezd, no jej práca sa odohráva mimo svetiel reflektorov. Petra Svarinská je herecká agentka, manažérka a strategička, ktorá pomáha formovať kariéry slávnych mien. V zozname klientov nechýba Táňa Pauhofová, Judit Pecháček, Milan Ondrík či Antónia Lišková. Celkom prvou klientkou však bola jej mladšia sestra - hrdinka seriálu Dunaj, k vašim službám Kristína Svarinská. „Ja som to nejak neplánovala. Ono sa to vyvinulo čiste organicky,“ vrátila sa v relácii Ide o nás ku svojim začiatkom Petra. Pôvodne sa orientovala viac na prácu kastingovej režisérky, no po skúsenosti s Kristínou sa začali jazýčky váh preklápať viac smerom k zastupovaniu hercov.  Jej práca však nie je len o dohadovaní zmlúv a honorárov. Je to komplexný proces, v ktorom sa stáva partnerkou herca. Spoločne budujú značku a rozhodujú o tom, akým smerom sa bude kariéra uberať. „Sme vlastne partneri. Som taký sprievodca pri jeho kariére,“ vysvetľuje Svarinská, ktorá rieši všetko od zmluvných podmienok, cez castingy až po dlhodobú stratégiu. Niekedy to znamená aj presvedčiť herca, aby prijal menšiu úlohu vo výnimočnom projekte.  Kľúčom k jej prístupu je jednoduché, no zásadné pravidlo: „Človek musí mať hercov rád.“ Práve tento vzťah jej umožňuje nielen profesionálne, ale aj ľudsky viesť svojich klientov cez nástrahy filmového a televízneho sveta. V posledných rokoch sa výrazne mení – najmä s nástupom dlhodobých seriálov, ktoré si vyžadujú úplne inú stratégiu. Svarinská niekoľko rokov aktívne pracuje aj na tom, aby sa jej herci presadili aj v zahraničí. Spolupracuje s agentmi v Londýne či Amerike a verí, že slovenskí a českí herci majú šancu preraziť. Jednou z najdôležitejších podmienok je podľa nej špičková jazyková vybavenosť. Kto ju má? Aj to sa dozviete v našom rozhovore, ktorý je plný zaujímavých odhalení zo zákulisia filmového priemyslu. Ako vyzerá bežný pracovný deň hereckej agentky? Čo si myslí o umelej inteligencii, ktorá by mohla nahradiť živých hercov? A akú radu by dala svojmu 20-ročnému ja, ktoré stálo na začiatku kariéry? To všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v novej epizóde Ide o nás (Rozhovory so Zdenom Gáfrikom).

Jedinečný, originálny, jednoducho Richard Müller. V 80-tych rokoch bol členom skupiny Banket, ktorá bola priekopníkom elektronickej hudby. Od vydania ich kultového albumu uplynie 40 rokov. Pri tej príležitosti Richard nahral nový album Banketu, Slovenská strela, ktorý je poctou pôvodnej skupine a obsahuje nové skladby, vrátane spoluprác so speváčkami Darou Rolins a Tinou, či s dcérou Emou Müller.

V špeciálnom vydaní relácie Let's Talk Business sme vybrali tri najzaujímavejšie rozhovory z poslednej série s výnimočnými osobnosťami slovenského biznisu. Hosťami boli Pavol Neruda, spoluzakladateľ Oktagonu, Wanda Adamík Hrycová, úspešná filmová producentka, a Martin Zahuranec, spoluzakladateľ online optiky Eyerim. Spoločne hovoria o tom, ako sa mení podnikateľské prostredie na Slovensku, čo znamená konsolidácia v praxi a prečo aj veľké biznisy musia dnes šetriť na každom kroku. Diskusia odhaľuje zákulisie rozhodnutí, ktoré oddeľujú úspešných od tých, čo neprežijú turbulentné obdobie. Ako hovorí jeden z hostí: „Rastieme, ale musíme šetriť, kde sa dá.”Tento diel ti prináša nová Mazda 6e.

Hostia: Jana Papcunová a Ondrej Ficeri (obaja zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied). | Košice sa ocitli na zozname 30-tich najkrajších miest Európy, ktoré najviac prehliadajú turisti. Návštevníkov lákajú výnimočnou (takmer) prímorskou atmosférou, pamiatkami, historickou pešou zónou. Ale, aká je bežná realita metropoly východu? Aká je ekonomika, aké drahé sú nehnuteľnosti, prečo je v meste rekordný počet mestských častí? Ako Košice zvládajú integráciu Ukrajincov a aké posuny robia v oblasti rómskej otázky a bezdomovectva? Aj o tom je toto vydanie Kontaktov s Lukášom Manom. | Košice - mesto pre turistov? | Moderuje: Lukáš Mano; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

„Nie sme odborníci na všetko, ale na všetko máme odborníkov.“ CODERAMA.Spoločnosť, ktorá v roku 2024 vyhrala 1. miesto v súťaži Diamanty slovenského biznisu za región stredného Slovenska. Z pôvodného 3-členného tímu nadšených programátorov sa v priebehu niekoľkých rokov rozrástla na firmu špecializujúcu sa na IT outsourcing a vývoj komplexných riešení v rôznych oblastiach a technológiách s viac ako 160 pracovníkmi a obratom 10 miliónov eur ročne. Ide o slovenskú firmu, bez zahraničných investorov, ktorá nie je zaťažená úvermi a má ziskové hospodárenie. O tom, čo bolo pri raste firmy kľúčové, nám porozprával spolumajiteľ a CEO firmy Daniel Beke.Hovoril aj o tom:čo ho priviedlo k firme Coderama a aké boli jeho začiatky;ako budovali firemnú kultúru a čo bolo pri skladaní tímu dôležité,aké sú špecifiká „enterprise projektov“ – veľkých komplexných riešení pre firmy;v čom spočíva výhoda IT outsourcingu a ako sa dajú získať veľkí klienti;ako sa vypracovali na firmu s miliónovým obratom a ocenením Diamanty slovenského biznisu – čo je ich recept na úspech;aký bol ich biznis v čase pandémie;ale aj o práci CEO – ktoré pády a neúspechy ho posunuli ďalej a aká je jeho psychohygiena.Aj táto spoločnosť je dôkazom, že v našej krajine sa dá slušne podnikať – ak viete, ako na to.Inšpiratívne príbehy úspešných firiem – aj to vám prinášame cez podcasty Poradcu podnikateľa. Pretože spolupráca a vzájomná podpora je cesta k lepšej spoločnosti.www.pp.sk

Ako správne naceniť svoj produkt pri predaji na Amazone?Vítame vás pri novej epizóde!Dnes sa pozrieme na tému, ktorá trápi takmer každého predajcu - ako nastaviť správnu cenu svojho produktu na Amazone, aby ste neodradili zákazníkov a zároveň si udržali zdravý zisk. Spoločne sa pozrieme na princípy, čísla a stratégie, ktoré vám pomôžu nájsť ideálny balans medzi konkurencieschopnosťou a ziskovosťou.Čo sa dozviete:Prečo je správna cena kľúčová pre úspech na AmazoneAké poplatky a skryté náklady musíte zohľadniťMýty o najnižšej cene a ako môžu poškodiť vašu značkuAko využívať hodnotový prístup namiesto cenových vojenTipy na psychologické nastavenie ceny a vplyv na vnímanie kvalityPrečo a ako pracovať s dynamickými cenami, kupónmi a Promotions nástrojmiHlbší pohľad do zákulisia naceneniaPozrieme sa na to, ako Amazonové poplatky a algoritmy ovplyvňujú reálnu maržu a čo znamená hľadať „zlatú strednú cestu“ medzi objemom predaja a profitabilitou.Zistíš, prečo väčšina predajcov nepozná dôvod svojho nacenenia a ako sa môžeš odlíšiť tým, že do cenovej stratégie zapojíš dáta, psychológiu aj hodnotu produktu.Pre koho je táto epizódaAk si predajca na Amazone alebo na iných marketplaces a chceš mať jasný prehľad o tom, ako tvoje ceny ovplyvňujú tržby a maržu, táto epizóda je presne pre teba.Získaš praktické tipy, ako doladiť svoju cenovú stratégiu tak, aby fungovala nielen na Amazone, ale aj na platformách ako Allegro, Kaufland, eMag či Etsy.Ďalšie zdroje k Amazon podnikaniu:Kompletný Online Kurz o podnikaní na Amazone – pre tých, ktorí nechcú strácať čas a rovno ísť na vec a začať budovať svoj vlastný biznis. Kurz ťa postupne prevedie každým krokom a detaile vysvetlí všetko čo potrebuješ vedieť.YouTube Kanál – Cenné návody ako prekonať prekážky v Amazon podnikaní. Taktiež vo videách rozoberám rôzne možnosti online biznisu v dnešnej dobe.Online Akadémia – pridaj sa ku komunite Amazon predajcov na Facebook SkupineAmazingBrand Agentúra - Agentúra pomáhajúca podnikateľom s biznisom na AmazonePomáham Slovákom presadiť sa vo svete!#TomášHurajt #marketplaces #amazon

Hostia: Branislav Reľovský (expert Národnej banky Slovenska) a Martin Šuster (člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť). | Česko a Slovensko 32 rokov po rozpade spoločného štátu. Dnes si pripomíname vznik Československa v roku 1918 - už 32 tu máme dve samostané republiky. Životná úroveň v oboch štátoch je neporovnateľne lepšia ako v socialistickom Československu. Ako by to vyzeralo, keby sme zostali spolu? A aké sú ekonomiky oboch štátov dnes - skúsime porovnať s ekonomickými expertmi. Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | 32 rokov po rozpade spoločného štátu. | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Problémom slovenského kresťanstva je jeho infantilita ako i príklon ku kmeňovej identite. Dve pohlavia v Ústave sú len symbolom strachu, s posolstvom Ježiša, Evanjeliami a ani s hodnotami kresťanstva to nemá nič spoločné, tvrdí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Najprv prišiel hlas Fica, až potom prišiel hlas Boha, vysvetľuje. Tri vlny masívnej konsolidácie - a napriek tomu zostáva deficit štátneho rozpočtu prakticky rovnako vysoký. Výrazný nárast štátu, ako aj jeho výdavkov - a napriek tomu zostáva diaľnica Bratislava Košice stále nezrealizovaným snom. Rekordné daňovo-odvodové zaťaženie - a napriek tomu rozpadajúce sa mosty, havarujúce vlaky a takmer milión ľudí pod hranicou chudoby. Zvyšovanie zdravotných odvodov a mnohomiliónové zisky súkromných poisťovní - a napriek tomu, neuveriteľne dlhé predoperačné termíny, bujnenie lekárskych poplatkov a masívny počet ľudových zbierok na onkologicky choré deti.Toto - ako i mnoho iného, by sa dalo nazvať tými skutočnými a naozaj reálnymi problémami Slovenska. No a riešenie ponúkané vládnou koalíciou?Hrádza proti progresivizmu, stigmatizácia liberálov či LGBTI komunity ako stelesnenie až metafyzického Zla - no a napokon: Novela Ústavy pojednávajúca o pohlaviach a o tom, kto a čo je to rodina a čo už tzv. "normálnou" rodinou" nie je a nikdy ňou byť ani právne nemôže. No a do diskusie o zmenách nášho základného zákona sa dostali už aj katolícki biskupi či dokonca nadprirodzené poslanecké "momentum." "Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta a nie sú naň žiadne záruky. V okamihu keď niekde uvidíš "Božie kráľovstvo", ktoré je z tohto sveta, tak si môžeš byť istý, že to s Kristom nemá nič spoločné," myslí si Daniel Pastirčák.O čom vypovedá aktuálna novela Ústavy a patria vôbec definície muža či ženy do základného zákona štátu? Čo je to vôbec za vládu, ktorá chce stavať hrádze proti svojim vlastným občanom a kto sú vlastne ti, ktorí nám chcú - teraz už aj silou zákona, definovať kto je a kto už nie je normálny? No a napokon, chcel vôbec Ježiš Nazaretský svetskú moc a ak ju on odmietal, kde sa potom Kristus mení na Veľkého inkvizítora a reformátora ústavy? Patrí teda klerikalizmus do modernej politiky a kto sú to dnes tí biblickí farizeji - slepí vodcovia, ktorí "komárov preciedzajú a ťavy prehĺtajú"?"Neverím v Boha, ktorý by nás používal ako bábky a neverím v svet, ktorý by bol bábkovým divadlom. O existencií Boha ma presviedča dar slobody a tá neistota, do ktorej sme vrhnutí - aby sme vnútorne rástli a učili sa, čo je dobré a čo zlé, aby sme poznávali Pravdu a slobodne za ňou kráčali," tvrdí kazateľ Pastirčák.Ráno Nahlas s kazateľom Cirkvi bratskej a básnikom Danielom Pastirčákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Actualités. Gros plan. International. La Slovaquie sans frontieres. La Vie comme elle va.Les tourneurs sur bois et autres sculpteurs étaient présents au plus grand festival d'artisanat de Bratislava. Nous allons parler d'une communauté appelée Spoločne.eu. Jeunes et moins jeunes peuvent créer divers projets et activités européennes. Nous parlerons de la Slovaquie et des Émirats arabes unis.

Problémom slovenského kresťanstva je jeho infantilita ako i príklon ku kmeňovej identite. Dve pohlavia v Ústave sú len symbolom strachu, s posolstvom Ježiša, Evanjeliami a ani s hodnotami kresťanstva to nemá nič spoločné, tvrdí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Najprv prišiel hlas Fica, až potom prišiel hlas Boha, vysvetľuje. Tri vlny masívnej konsolidácie - a napriek tomu zostáva deficit štátneho rozpočtu prakticky rovnako vysoký. Výrazný nárast štátu, ako aj jeho výdavkov - a napriek tomu zostáva diaľnica Bratislava Košice stále nezrealizovaným snom. Rekordné daňovo-odvodové zaťaženie - a napriek tomu rozpadajúce sa mosty, havarujúce vlaky a takmer milión ľudí pod hranicou chudoby. Zvyšovanie zdravotných odvodov a mnohomiliónové zisky súkromných poisťovní - a napriek tomu, neuveriteľne dlhé predoperačné termíny, bujnenie lekárskych poplatkov a masívny počet ľudových zbierok na onkologicky choré deti.Toto - ako i mnoho iného, by sa dalo nazvať tými skutočnými a naozaj reálnymi problémami Slovenska. No a riešenie ponúkané vládnou koalíciou?Hrádza proti progresivizmu, stigmatizácia liberálov či LGBTI komunity ako stelesnenie až metafyzického Zla - no a napokon: Novela Ústavy pojednávajúca o pohlaviach a o tom, kto a čo je to rodina a čo už tzv. "normálnou" rodinou" nie je a nikdy ňou byť ani právne nemôže. No a do diskusie o zmenách nášho základného zákona sa dostali už aj katolícki biskupi či dokonca nadprirodzené poslanecké "momentum." "Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta a nie sú naň žiadne záruky. V okamihu keď niekde uvidíš "Božie kráľovstvo", ktoré je z tohto sveta, tak si môžeš byť istý, že to s Kristom nemá nič spoločné," myslí si Daniel Pastirčák.O čom vypovedá aktuálna novela Ústavy a patria vôbec definície muža či ženy do základného zákona štátu? Čo je to vôbec za vládu, ktorá chce stavať hrádze proti svojim vlastným občanom a kto sú vlastne ti, ktorí nám chcú - teraz už aj silou zákona, definovať kto je a kto už nie je normálny? No a napokon, chcel vôbec Ježiš Nazaretský svetskú moc a ak ju on odmietal, kde sa potom Kristus mení na Veľkého inkvizítora a reformátora ústavy? Patrí teda klerikalizmus do modernej politiky a kto sú to dnes tí biblickí farizeji - slepí vodcovia, ktorí "komárov preciedzajú a ťavy prehĺtajú"?"Neverím v Boha, ktorý by nás používal ako bábky a neverím v svet, ktorý by bol bábkovým divadlom. O existencií Boha ma presviedča dar slobody a tá neistota, do ktorej sme vrhnutí - aby sme vnútorne rástli a učili sa, čo je dobré a čo zlé, aby sme poznávali Pravdu a slobodne za ňou kráčali," tvrdí kazateľ Pastirčák.Ráno Nahlas s kazateľom Cirkvi bratskej a básnikom Danielom Pastirčákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zodpovedná kultúra Medzinárodné sympózium (nielen) o kultúrnych politikách: REZISTENCIA AKO ZODPOVEDNOSŤ Nielen Slovensko čelí v posledných rokoch devastačným zásahom do kultúry zo strany vlády. Podobnú skúsenosť majú aj v Poľsku či Maďarsku. V tomto bloku si predstavíme platformy, ktoré vznikli „zdola“ a snažia sa prepojiť aktérstvo kultúrnej scény, aby spoločne hľadali spôsoby rezistencie a stratégie prežitia v nasledujúcich rokoch. Spoločne tiež budeme hľadať odpoveď na otázku, v čom sme na Slovensku za uplynulé dva roky pri obrane našich kultúrnych inštitúcií zlyhali, aké formy rezistencie sa osvedčili a ako bojovať ďalej. Diskutujú: Adam Straka, Veronika Němcová, Gergely Nagy Moderuje: Eva Vozárová Podujatie Zodpovedná kultúra organizoval kritický portál Kapitál v KKC Hviezda v Trenčíne. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť. Podujatie Zodpovedná kultúra z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Až 8 z 10 Slovákov uprednostňuje digitálne platby, čo ovplyvňuje obchodné tržby. Program Slovensko platí kartou ponúka obchodníkom výhody v podobe bezplatných terminálov.Platobné návyky Slovákov sa menia závratnou rýchlosťou. Z najnovšieho prieskumu spoločnosti Visa a agentúry Ipsos vyplýva jasný trend: až 8 z 10 Slovákov preferuje platby kartou, mobilom či smart hodinkami v kamenných obchodoch aj na internete. Čoraz viac zákazníkov považuje nemožnosť zaplatiť digitálne za prekážku. 4 z 10 opýtaných to vnímajú ako problém.Spoločnosť Visa preto vylepšuje svoj program Slovensko platí kartou,vďaka ktorému môžu podnikatelia získať terminál bez paušálnych poplatkov až na 9 mesiacov.Martin Hainzl, senior account manažér spoločnosti Visa, v podcaste Na tému zodpovedal otázky a detaily tohto programu a vysvetlil, prečo je digitálna platba dnes už nielen výhodou, ale prejavom profesionality.

Otčim a brat Pavla Múčku bojovali v SNP. Pavol podával partizánom informácie, zohnal im zbrane, pomohol overiť doklady, V Uhrovci zažil výpady Nemcov a vlasovcov proti partizánom. Jeho brat padol v boji.Pavol Múčka patrí medzi tých, ktorí nikdy nestratili komunistické presvedčenie.

Do platenej nenávistnej reklamy voči novinárom a mimovládkam najviac investuje vládna strana Smer. Spoločnosť Meta vďaka tomu počas uplynulého roka zarobila desaťtisíce eur.Analýza medzinárodného projektu „Platená nenávisť“ ukázala, že za posledný rok sa na sociálnych sieťach na Slovensku objavilo viac ako 500 platených politických útokov na novinárov a mimovládne organizácie. Slovensko sa tak v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín V4, keďže takmer 70 percent všetkých identifikovaných nenávistných reklám pochádzalo práve od našich politikov. Viac o tejto téme nájdete tu.Ataky, ktorých cieľom je šíriť nenávistné a dezinformačné naratívy, pritom financovala najmä vládna strana Smer. Tá na svojom facebookovom profile za posledný rok zverejnila najmenej 117 útočných príspevkov namierených proti novinárom a mimovládkam, čo prestavuje až jednu pätinu z celkového počtu.O tom, prečo sa tak deje a aké dôsledky môžu mať takéto prejavy, sa budeme rozprávať s novinárkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a spoluautorkou spomínanej analýzy, Karin Kőváry Sólymos.

Do platenej nenávistnej reklamy voči novinárom a mimovládkam najviac investuje vládna strana Smer. Spoločnosť Meta vďaka tomu počas uplynulého roka zarobila desaťtisíce eur.Analýza medzinárodného projektu „Platená nenávisť“ ukázala, že za posledný rok sa na sociálnych sieťach na Slovensku objavilo viac ako 500 platených politických útokov na novinárov a mimovládne organizácie. Slovensko sa tak v tomto nelichotivom rebríčku umiestnilo na prvom mieste spomedzi krajín V4, keďže takmer 70 percent všetkých identifikovaných nenávistných reklám pochádzalo práve od našich politikov. Viac o tejto téme nájdete tu.Ataky, ktorých cieľom je šíriť nenávistné a dezinformačné naratívy, pritom financovala najmä vládna strana Smer. Tá na svojom facebookovom profile za posledný rok zverejnila najmenej 117 útočných príspevkov namierených proti novinárom a mimovládkam, čo prestavuje až jednu pätinu z celkového počtu.O tom, prečo sa tak deje a aké dôsledky môžu mať takéto prejavy, sa budeme rozprávať s novinárkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka a spoluautorkou spomínanej analýzy, Karin Kőváry Sólymos.

Kam smerujeme? Čaká nás nová éra alebo už v nej sme? Niektorí hovoria o zlatej ére. ( pozrite aj ❤Link na živé podujatia: https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Link na vychytávky a zľavy: https://www.40plus.sk/vychytavky/ )

Hostkou je katolícka intelektuálka zo Spoločenstva Ladislava Hanusa Simona Dvorská. Reč je o teologickom rozmere diela dánskeho filozofa Sorena Kierkegarda.

„My netvoríme jedno spoločenstvo a nie sme ani suverénne spoločenstvo. Ako spoločnosť sme natoľko rozbití, že nemáme schopnosť a ani potenciál napredovania, pretože sa navzájom likvidujeme,“ hovorí pre Aktuality expremiérka Iveta Radičová. Ako hodnotí vládnu konsolidáciu a prečo podľa nej tento štát už i v tých najkľúčovejších funkciách prestáva fungovať?Upadajúce školstvo, rozpadajúce sa zdravotníctvo, neschopnosť štátu konečne dostavať čo i len diaľnicu z Košíc do Bratislavy na strane jednej, na strane druhej ustavične bobtnajúci verejný sektor, prakticky takmer úplne plošná energopomoc - platená z eurofondov či neadresné trináste dôchodky - tie zasa na dlh a s nemalými úrokmi. I tak dnes vyzerá Slovensko v roku 2025.„Verejné výdavky sa budúci rok zvýšia na takmer 50 percent HDP a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v histórii,“ odkazuje vláde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa Rady bude mať po schválení pripravovaného konsolidačného balíčka Slovensko najvyšší podiel príjmov na HDP v našej novodobej histórii.Tento život na dlh je jednoducho dlhodobo neudržateľný a preto vláda pristúpila k ďalšiemu kolu ozdravovania verejných financií. Tentoraz by mal konsolidačný balíček dosiahnuť sumu takmer troch miliárd. Vie však vláda čo robí - keďže ani predchádzajúce uťahovanie opaskov neprinieslo zásadnejšie zníženie rozpočtového deficitu? A ponúka opozícia nejakú ekonomicky zmysluplnú alternatívu ako z tejto dlhovej pasce von? Kam vlastne miznú všetky tie skonsolidované miliardy, keďže ich v lepšej kvalite služieb štátu nie je vôbec vidieť? No a smerujeme týmto vládnym šafárením už naozaj na „grécku cestu“?„Robia si z nás srandu? Zháňajú desiatky miliónov, a pritom stovky miliónov až miliardy - napríklad v zdravotníctve - neriešia?“ pýta sa bývalá premiérka. Podľa nej sú nevyhnutné minimálne tri zásadné reformy: životného minima a naň nadviazaných dávok, zásadná reforma dôchodkov, pretože poistný systém ich už dnes nedokáže zafinancovať, a napokon reforma právneho štátu s reálnou vymožiteľnosťou práva.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalou predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. O vládnej konsolidácií a umení vládnuť, ale hovoriť budeme aj o tom, či sa ešte dokážeme zhodnúť na tom, kde skutočne sme a kam chceme smerovať.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„My netvoríme jedno spoločenstvo a nie sme ani suverénne spoločenstvo. Ako spoločnosť sme natoľko rozbití, že nemáme schopnosť a ani potenciál napredovania, pretože sa navzájom likvidujeme,“ hovorí pre Aktuality expremiérka Iveta Radičová. Ako hodnotí vládnu konsolidáciu a prečo podľa nej tento štát už i v tých najkľúčovejších funkciách prestáva fungovať?Upadajúce školstvo, rozpadajúce sa zdravotníctvo, neschopnosť štátu konečne dostavať čo i len diaľnicu z Košíc do Bratislavy na strane jednej, na strane druhej ustavične bobtnajúci verejný sektor, prakticky takmer úplne plošná energopomoc - platená z eurofondov či neadresné trináste dôchodky - tie zasa na dlh a s nemalými úrokmi. I tak dnes vyzerá Slovensko v roku 2025.„Verejné výdavky sa budúci rok zvýšia na takmer 50 percent HDP a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v histórii,“ odkazuje vláde Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa Rady bude mať po schválení pripravovaného konsolidačného balíčka Slovensko najvyšší podiel príjmov na HDP v našej novodobej histórii.Tento život na dlh je jednoducho dlhodobo neudržateľný a preto vláda pristúpila k ďalšiemu kolu ozdravovania verejných financií. Tentoraz by mal konsolidačný balíček dosiahnuť sumu takmer troch miliárd. Vie však vláda čo robí - keďže ani predchádzajúce uťahovanie opaskov neprinieslo zásadnejšie zníženie rozpočtového deficitu? A ponúka opozícia nejakú ekonomicky zmysluplnú alternatívu ako z tejto dlhovej pasce von? Kam vlastne miznú všetky tie skonsolidované miliardy, keďže ich v lepšej kvalite služieb štátu nie je vôbec vidieť? No a smerujeme týmto vládnym šafárením už naozaj na „grécku cestu“?„Robia si z nás srandu? Zháňajú desiatky miliónov, a pritom stovky miliónov až miliardy - napríklad v zdravotníctve - neriešia?“ pýta sa bývalá premiérka. Podľa nej sú nevyhnutné minimálne tri zásadné reformy: životného minima a naň nadviazaných dávok, zásadná reforma dôchodkov, pretože poistný systém ich už dnes nedokáže zafinancovať, a napokon reforma právneho štátu s reálnou vymožiteľnosťou práva.Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s bývalou predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. O vládnej konsolidácií a umení vládnuť, ale hovoriť budeme aj o tom, či sa ešte dokážeme zhodnúť na tom, kde skutočne sme a kam chceme smerovať.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V tomto dieli prizvali chalani opäť do štúdia Tomáša aby sa pripravili na (už čoskoro začínajúcu) sezónu Euroligy. Kto sú favoriti na MVP? Aké tímy sa oplatí sledovať? A kto nakoniec vyhrá titul? Všetko sa dozviete v tejto časti. Podcast Druhá Lajna https://www.instagram.com/druha.lajna/ je súčasťou produkcie ZAPO - zábava v podcastoch https://www.instagram.com/zapoofficial/ Viac informácií: https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/ See omnystudio.com/listener for privacy information.

Miro Jaroš je známy predovšetkým svojou tvorbou pre deti. Venuje sa však aj tvorbe pre dospelých, na ktorú často padá tieň, ako sám hovorí v podcaste. V poslednom „dospeláckom“ albume Milujem Život Svoj reflektuje svoju životnú cestu. „Život nie je o tom, že musím zarobiť veľa peňazí a dostať sa na vrchol. (...) Skutočné šťastie je v ľuďoch, s ktorými sa stretávaš a s ktorými ti je dobre,“ hovorí o svojom poznaní Jaroš. V rozhovore taktiež vysvetľuje, prečo mal v škole kvôli spievaniu štvorku zo správania a čo si pre fanúšikov pripravil v najbližšom období.V Mimóze s Mirom Jarošom sa (ne)dozviete:3:10 – či sa rád rozpráva o svojej účasti v speváckej súťaži SuperStar;6:12 – ako vznikla pesnička Pizza Dance;7:35 – čo ho viedlo k tvorbe hudby pre deti;11:15 – či sa stále venuje tvorbe pre dospelých;12:00 – čo je pre neho v živote vzácne a ako sa snaží žiť;17:55 – aký má postoj k ekológii;22:00 – aký je jeho vzťah k motýľom;24:40 – ako prežil svoje detstvo;27:50 – či je milovníkom živých koncertov;28:50 – aká bola jeho skúsenosť so životom v zahraničí;32:40 – čo ho čaká v najbližšom období;37:40 – aké posolstvo má pre divákov.

Aj dnes mnohé firmy stále fungujú s faktúrami v šanónoch a objednávkami vytlačenými z e-mailu. Spoločnosť GRiT ukazuje, že digitalizácia a elektronická EDI komunikácia môžu byť jednoduchým riešením a zároveň silným nástrojom pre rast, prehľad a konkurenčnú výhodu. Správne nastavená digitálna komunikácia môže priniesť aj menším a stredným podnikom nižšie náklady a lepšiu pripravenosť na nové európske nariadenia. „Dáta dnes riadia svet. Firmám pomáhame pretaviť ich na strategickú výhodu,“ hovorí Vladimír Bobek, key account manažér zo spoločnosti GRiT, ktorá už tridsať rokov pomáha podnikom digitalizovať ich vnútorné aj externé procesy. Spoločnosť sa špecializuje na automatizáciu toku dokladov a dát, pričom cieľom nie je len nahradiť papierové faktúry elektronickými, ale vytvoriť ucelený digitálny ekosystém pre firmy všetkých veľkostí. „Tak ako ERP systémy sú mozgom firmy, EDI je jej chrbticou,“ vysvetľuje V. Bobek. Ide o automatizovanú elektronickú výmenu dokladov medzi účtovnými systémami obchodných partnerov – bez potreby manuálneho zadávania údajov, kopírovania či kontroly e-mailov. Rozdiel oproti e-mailom či papieru je dramatický: „Dnes už medzi sebou nekomunikujú ľudia, ale účtovné systémy.“ Tým sa nielen zrýchľujú procesy, ale zároveň klesá chybovosť, znižujú sa náklady a zlepšuje sa celková kontrola nad dátami. V konečnom dôsledku tak firmy šetria stovky hodín práce mesačne. Viac informácií sa dozviete v podcaste.

Liturgické čítania na každý deň z rímskokatolíckeho liturgického kalendára. Svätých Andreja Kima Taegona, kňaza, Pavla Chonga Hasanga a spoločníkov, mučeníkov (spomienka) 1 Tim 6, 13-16 Ž 100, 2. 3. 4. 5 R.: S plesaním vstupujte pred tvár nášho Pána. Lk 8, 4-15 Tento podcast vám prinášajú študenti, členovia tímu a priatelia Kolégia Antona Neuwirtha. Email: podcast@kolegium.org

IAD Talks - týždenné spravodajstvo. Spoločnosť, ktorá svojimi liekmi na obezitu a cukrovku menila globálne štandardy liečby, dnes čelí sérii výziev, ktoré otriasajú jej pozíciou na trhu aj dôverou investorov. Téme sa vo svojom týždňovom komentári z finančných trhov podrobnejšie venuje Adam Záhorský...IAD TALKS, týždenník, IAD Investments, správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 16.9.2025, 42/2025, EV 139/23/EPP..*UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia

V najnovšej epizóde hokejového podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk privítali moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop uznávaného hokejového experta televízie JOJ Šport a mládežníckeho trénera Martina Kalináča. Spoločne detailne rozobrali všetky tímy pred štartom 33. ročníka najvyššej slovenskej hokejovej súťaže - Tipsport ligy.Po štyroch mesiacoch čakania sa hokejová sezóna vracia a Martin Kalináč prináša jedinečný pohľad na každý z 12 tímov. Nitra s hviezdnym kádrom podľa experta televízie JOJ Šport nemá v lige konkurenciu, no ako sám priznáva: „Bude to veľmi náročná úloha pre Andreja Kmeča ukočírovať taký nabitý káder.” Problémom môže byť minutáž kľúčových hráčov a spokojnosť všetkých hviezd v tíme.Majstrovské Košice budú čeliť sezóne bez zahraničných hráčov, čo Martin Kalináč vidí skepticky: „Legionári im tam jednoducho určite budú chýbať.” Na priamu otázku, či budú v hornej šestke, odpovedal rezolútne: „Myslím si, že nie.”Martin Kalináč veľmi oceňuje minuloročného bronzového nováčika Žilinu, ale upozorňuje na náročnú úlohu potvrdiť úspech: „Nahradiť Miguela Tourignyho bude extrémne náročné, minulý rok to bol jeden z najlepších hráčov v extralige.”Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu ponúka aj pohľad na zvyšné tímy - od ambiciózneho Popradu s najvyššími hráčmi v lige, cez Zvolen s najstarším trénerom Petrom Mikulom, až po nováčika z Prešova, ktorý podľa Martina Kalináča čaká zrejme boj o záchranu.Na záver expert predpovedá majstra, odporúča sledovať Jaka Virtanena a prekvapivo tipuje, že najvýraznejším hráčom ligy by mohol byť Ryan Dmowski zo Slovana. Tomáš Prokop zas očakáva výbornú sezónu od dvojice Michal Krištof a Matej Paulovič.

V najnovšej epizóde hokejového podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk privítali moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop uznávaného hokejového experta televízie JOJ Šport a mládežníckeho trénera Martina Kalináča. Spoločne detailne rozobrali všetky tímy pred štartom 33. ročníka najvyššej slovenskej hokejovej súťaže - Tipsport ligy.Po štyroch mesiacoch čakania sa hokejová sezóna vracia a Martin Kalináč prináša jedinečný pohľad na každý z 12 tímov. Nitra s hviezdnym kádrom podľa experta televízie JOJ Šport nemá v lige konkurenciu, no ako sám priznáva: „Bude to veľmi náročná úloha pre Andreja Kmeča ukočírovať taký nabitý káder.” Problémom môže byť minutáž kľúčových hráčov a spokojnosť všetkých hviezd v tíme.Majstrovské Košice budú čeliť sezóne bez zahraničných hráčov, čo Martin Kalináč vidí skepticky: „Legionári im tam jednoducho určite budú chýbať.” Na priamu otázku, či budú v hornej šestke, odpovedal rezolútne: „Myslím si, že nie.”Martin Kalináč veľmi oceňuje minuloročného bronzového nováčika Žilinu, ale upozorňuje na náročnú úlohu potvrdiť úspech: „Nahradiť Miguela Tourignyho bude extrémne náročné, minulý rok to bol jeden z najlepších hráčov v extralige.”Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu ponúka aj pohľad na zvyšné tímy - od ambiciózneho Popradu s najvyššími hráčmi v lige, cez Zvolen s najstarším trénerom Petrom Mikulom, až po nováčika z Prešova, ktorý podľa Martina Kalináča čaká zrejme boj o záchranu.Na záver expert predpovedá majstra, odporúča sledovať Jaka Virtanena a prekvapivo tipuje, že najvýraznejším hráčom ligy by mohol byť Ryan Dmowski zo Slovana. Tomáš Prokop zas očakáva výbornú sezónu od dvojice Michal Krištof a Matej Paulovič.

Spoločnosť KROS vďaka svojej vášni pre inovácie už tri desaťročia prináša softvérové riešenia, ktoré zjednodušujú podnikanie a pomáhajú písať úspešné príbehy tisícom podnikateľov, účtovníkov aj stavebných firiem.O tom, ako sa KROS za 30 rokov posunul, čo ho dnes čaká a kam smeruje, sme sa rozprávali s generálnou riaditeľkou Ing. Janou Haderkovou. Prezradila nám:ako sa od ekonomiky a testovania softvéru dostala až do vedenia firmy,ako firma začínala a ako sa postupne rozrástla,čo sú základné kamene ich firemnej kultúry,čo považuje za najdôležitejšie pri vedení firmy a tímu,ako aktuálne prebieha rebranding a čím si prechádzajú,čím môžu byť inšpiráciou pre iné firmy,čo plánujú do budúca a ako pracujú s AI.Radiť, pomáhať a inšpirovať sa navzájom – aj o tom sú rozhovory v podcaste Poradcu podnikateľa.www.pp.sk

Miroslava Hapalová: V školstve sme zaspali, AI zásadne zmení našu spoločnosť by Denník Postoj

Predstavte si svet, kde majestátne mamuty opäť kráčajú po tundre. Znie to ako fantázia? Spoločnosť Colossal Biosciences mení túto predstavu na vedeckú realitu. V tejto prelomovej epizóde sa ponoríme do ich ambiciózneho projektu, ktorý sľubuje oživenie ikonického mamuta srstnatého. Ako ďaleko je veda schopná zájsť pri návrate tohto vyhynutého giganta? Preskúmame najnovšie techniky klonovania a genetického inžinierstva, ktoré Colossal vyvíja, aby priniesol späť tohto obrovského obyvateľa doby ľadovej. Budeme sa pýtať na etické dôsledky, environmentálne výzvy a potenciálne benefity takýchto vedeckých prelomov. Je to nebezpečná hra s prírodou, alebo naša šanca napraviť minulé chyby a obohatiť biodiverzitu planéty, možno dokonca bojovať proti klimatickým zmenám? Pridajte sa k nám a objavte, ako sa Colossal snaží prepísať dejiny života, gén za génom.

Sú manželmi, spievajúcimi v zbore, učiteľmi, rodičmi a uvidíme, čo všetko ešte zamestnáva Hanu a Andreja Staňovcov. Andrej je navyše tajomníkom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a Hanka, členkou výboru OZVENY, Speváckeho zboru slovenských učiteliek. Spoločne s Michalom Hercegom sa vrátime k ich úspechu na tzv. olympiáde speváckych zborov v Dánsku, ale podebatujeme aj o tom, ako začiatok školského roka vnímajú učitelia a vôbec, ako dokážu zladiť všetky svoje aktivity.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Od predsudkov k realite: Prečo môže byť Albánsko novým Bulharskom?Mnoho ľudí má voči Albánsku predsudky, ktoré sa týkajú najmä bezpečnosti. Podobná situácia nastala pred 19 rokmi, keď realitná kancelária ARCHEUS začínala s predajom nehnuteľností v Bulharsku, ktoré tiež čelilo obavám ohľadom bezpečnosti. Rastislav Štalmach opisuje v podcaste tento pocit ako „de javu": „Pre mňa je to také „de javu”, pretože v roku 2006, keď sme začínali, tak nás oslovil jeden Bulhar žijúci v Prahe a ponúkol nám predaj nehnuteľností v Bulharsku. Rovnako vidím v Albánsko ten potenciál."Dnešné Albánsko je už podľa neho úplne iné a obavy o bezpečnosť sú podľa Štalmacha neopodstatnené. Krajina je členom NATO od roku 2009, čím sa stala pilierom bezpečnosti celého Balkánu. Okrem toho v roku 2022 začali prístupové rokovania do Európskej únie, s predpokladaným ukončením v roku 2027 a členstvom v roku 2030. Vláda a premiér sú veľmi proeurópsky orientovaní a albánsky premiér bol opätovne zvolený už po štvrtýkrát, čo naznačuje stabilitu a pokračovanie prozápadného smerovania krajiny. „Dnešné Albánsko už je úplne iné. Bezpečnosť tam je úplne rovnaká ako u nás,“ hovorí Štalmach. Ostrovný rezort tam dokonca plánuje vybudovať aj zať amerického prezidenta Donalda Trumpa.Investičný potenciál a dostupné ceny: Apartmán pri mori za zlomok cenyAlbánsko je považované za jednu z posledných lokalít v Európe s výrazným potenciálom rastu cien nehnuteľností. Rastislav Štalmach poukazuje v podcaste na obrovský cenový rozdiel v porovnaní s inými obľúbenými destináciami: „Z môjho pohľadu je Albánsko jedna z posledných lokalít, kde má zmysel celkom dobre investovať a s potenciálom rastu, keďže ceny nehnuteľnosti tam sú zhruba od 1000 € za m². Keď si porovnám Chorvátsko, kde je 4000 - 5000 € za m² v dnešnej dobe a polohou je to rozdiel zopár 100 km, tak je tam obrovský potenciál na rast.“Ceny apartmánov začínajú už od 49 000 €. Napríklad malá garzónka (35 m²) v prvej línii s výhľadom na more sa predala za 80 – 85 tisíc eur, pričom už tri roky prinášala príjem z prenájmu. Očakávaná ročná výnosnosť investície je 15 až 20%, pričom tento výnos bude pravdepodobne naďalej rásť. Majitelia nehnuteľností v Albánsku majú aj možnosť prenajímať svoj apartmán a získať z neho príjem v rádoch tisícok eur. Archeus a ich partneri už spravujú vyše 100 apartmánov pre klientov, čo poskytuje komplexnú službu v čase neprítomnosti majiteľa.Bezpečná kúpa nehnuteľnosti v Albánsku: Od skúšky až po rekonštrukciu na kľúčPri kúpe nehnuteľností v Albánsku je kľúčové dbať na bezpečnosť transakcie. Iba 52% nehnuteľností v Albánsku spĺňa štandardy bezpečnej kúpy, pretože mnohé nemajú vysporiadané vlastníctvo, list vlastníctva alebo kolaudáciu. Štalmach však garantuje 100% istotu bezpečnej kúpy.Spoločnosť nepredáva nové developerské projekty (tzv. „off-plan“) ani nehnuteľnosti vo výstavbe od domácich developerov kvôli vysokému riziku nedokončenia alebo problémom so stavebnými povoleniami. Namiesto toho predávajú len nehnuteľnosti, ktoré už stoja, sú skolaudované a funkčné a majú list vlastníctva, ktorý vedia overiť cez notárov. Štalmach v tomto prípadne zdôrazňuje: „My predávame len nehnuteľnosti, ktoré už stoja, sú skolaudované a sú funkčné. Klient má 100% istotu, že sa stane vlastníkom.“V rámci rozhodovania...

„Spoznávanie dejín krajiny, do ktorej som vyslaný, je nedeliteľnou súčasťou zžívania sa s krajinou ako takou,“ hovorí britský veľvyslanec na Slovensku a vyštudovaný historik Nigel Baker. V rozhovore pre podcast Dejiny s historičkou Agátou Šústovou Drelovou tiež priblížil, aké miesto majú dejiny v diplomacii, ako môžu krajiny spolu komunikovať o náročných či tragických kapitolách svojich dejín; ale tiež ktoré momenty slovenských dejín môžu byť obohacujúce pre Britov a naopak, ktoré momenty britských dejín nám môžu pomôcť lepšie spoznať tie naše. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spoločnosť Volkswagen si určite všíma kauzu, ktorá sa spustila okolo dúhovej vlajky, myslí si ekonomický diplomat Peter Kolesár. Zodpovedá tomu aj reakcia generálneho riaditeľa Wolframa Kircherta. Ten odmietol stretnutie s europoslancami Ľubošom Blahom a Erikom Kaliňákom, ktorí sa zastávajú prepusteného pracovníka.Bola by to úplne iná vec, keby túto kauzu neživili europoslanci ale niekto z vlády. Ak by politické ataky pokračovali, mohlo by to mať dopad na podnikateľské rozhodnutia.Nahrával Vladimír Amrich.

Spoločnosť Volkswagen si určite všíma kauzu, ktorá sa spustila okolo dúhovej vlajky, myslí si ekonomický diplomat Peter Kolesár. Zodpovedá tomu aj reakcia generálneho riaditeľa Wolframa Kircherta. Ten odmietol stretnutie s europoslancami Ľubošom Blahom a Erikom Kaliňákom, ktorí sa zastávajú prepusteného pracovníka.Bola by to úplne iná vec, keby túto kauzu neživili europoslanci ale niekto z vlády. Ak by politické ataky pokračovali, mohlo by to mať dopad na podnikateľské rozhodnutia.Nahrával Vladimír Amrich.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí skúsený pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Záznam z diskusie so zástupcami diplomatických misií na Fóre o integrácii. Ako ovplyvňuje nedostatočná systémová podpora, vzťahový hlad mladých ľudí a konšpiračné teórie nárast radikalizácie a extrémizmu? Prečo niektorí mladí reagujú na „ponuku“ rôznych alternatívnych skupín, čo v krajnom prípade vedie k útokom na školách alebo iných miestach? Na Fóre o integrácii, ktoré usporiadala Liga za ľudské práva, odborníci diskutovali o potrebe integrácie ľudí s cudzineckým pôvodom do spoločnosti. Zdôraznili, že ide o jednu z foriem prevencie týchto javov. Fórum o integrácii 2025 finančne podporilo Britské veľvyslanectvo na Slovensku a Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung. Hostia diskusie: Jakub Gajdoš, riaditeľ Protiteroristickej centrály Prezídia PZ Marek Madro, riaditeľ IPčka Zuzana Panczová, etnologička SAV Moderuje: Elena Gallo Kriglerová, riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) čo je to „Migračný kompas“? Podcast z dielne Ligy za ľudské práva, občianskeho združenia, ktoré už 20 rokov podporuje utečencov a iných cudzincov žijúcich na Slovensku. čo je cieľom podcastu? Podcast Ligy za ľudské práva Migračný kompas sa venuje témam ľudských práv, migrácie, integrácie cudzincov a azylu. Jeho cieľom je priblížiť tieto témy odborne aj ľudsky, priniesť osobné príbehy a priame výpovede ľudí, ktorí sú v migračnej situácii, alebo odborníkov a odborníčok, ktorí sa téme venujú profesionálne.

„Robertovi Ficovi sa podaril veľmi nebezpečný ťah: spriemeroval spoločenské vedomie a presvedčil ho, že najväčším výdobytkom spoločnosti je, že sa ľudia môžu doslova nažrať. Že si môžu užívať, že majú všetky výdobytky konzumného spôsobu života. No len keď si to dáme do kontextu spoločnosti, ktorá hľadá vyšší princíp, istý morálny aspekt zmyslu života, tak milý Robert Fico a jeho kumpáni naučili Slovákov, že hlavným zmyslom pobytu na tomto svete je mať sa dobre. A nemôžem konštatovať inak – a ospravedlňujem sa za to slovo – ale toto sa nedá nazvať inak ako prasačia morálka“, hovorí Ladislav Snopko, človek Novembra'89 a bývalý minister kultúry. 17. november – pre niekoho jeden z dátumov, na ktorom sa dá ušetriť, pre iných symbol, keď sa do našich končín začala vracať sloboda.17. november. Aj po vyše 35-rokoch opäť téma. Nie však téma na diskusiu. Skôr oznam vládnej moci, že tomuto sviatku nebude prináležať výsada pracovného voľna.17. november ako symbol návratu slobody – po štyroch dekádach slobody ukradnutej. A ukradnutej komunistickou mocou. Zaslúži si takýto prístup? Naviac – zo strany mocných s komunistickou minulosťou?Téma pre Ladislava Snopka, niekdajšieho ministra kultúry, tvár disentu a človeka Novembra'89.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Robertovi Ficovi sa podaril veľmi nebezpečný ťah: spriemeroval spoločenské vedomie a presvedčil ho, že najväčším výdobytkom spoločnosti je, že sa ľudia môžu doslova nažrať. Že si môžu užívať, že majú všetky výdobytky konzumného spôsobu života. No len keď si to dáme do kontextu spoločnosti, ktorá hľadá vyšší princíp, istý morálny aspekt zmyslu života, tak milý Robert Fico a jeho kumpáni naučili Slovákov, že hlavným zmyslom pobytu na tomto svete je mať sa dobre. A nemôžem konštatovať inak – a ospravedlňujem sa za to slovo – ale toto sa nedá nazvať inak ako prasačia morálka“, hovorí Ladislav Snopko, človek Novembra'89 a bývalý minister kultúry. 17. november – pre niekoho jeden z dátumov, na ktorom sa dá ušetriť, pre iných symbol, keď sa do našich končín začala vracať sloboda.17. november. Aj po vyše 35-rokoch opäť téma. Nie však téma na diskusiu. Skôr oznam vládnej moci, že tomuto sviatku nebude prináležať výsada pracovného voľna.17. november ako symbol návratu slobody – po štyroch dekádach slobody ukradnutej. A ukradnutej komunistickou mocou. Zaslúži si takýto prístup? Naviac – zo strany mocných s komunistickou minulosťou?Téma pre Ladislava Snopka, niekdajšieho ministra kultúry, tvár disentu a človeka Novembra'89.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vysoké tržby, problémy s daňovými úradmi a po novinárskych otázkach vyhrážky. Podnikateľské aktivity bývalej playmate Stanislavy Gálovej vzbudzujú pochybnosti. Spoločnosť Glortex je výrobcom bionafty, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie biopalivá v Európe. Pomerne neznáma firma s pár zamestnancami za posledné roky prebehla tržbami aj výraznejšie firmy ako napríklad DM Drogerie či štátny Tipos. Glortex má fabriku v Šenkviciach, prevzal ju po skupine Slavia Capital, ktorá sa spája s Martinom Kvietikom, stíhaným podnikateľom v kauze Dobytkár.Za spoločnosťou stojí bývalá playmate Stanislava Gálová a verejnosti neznámy Juraj Farkaš. Gálová v posledných mesiacoch zarábala aj na ďalšej zákazke, jej firma SG Business Consulting pred vianocami získala zákazku na upratovanie od rezortu obrany Roberta Kaliňáka.„Tržby tejto firmy sú extrémne vysoké, nachádza sa na 66. mieste spomedzi všetkých firiem na Slovensku a nevieme, ako sa tam dostala. Je to podozrivé, nevidíme dovnútra jej biznisu natoľko, aby sme mohli povedať, či prebieha niečo nelegálne. K tomu smerovali aj otázky adresované majiteľke firmy, no odpovede sme zatiaľ nedostali,“ hovorí Peter Sabo.Moderuje Kristína Braxatorová.

Vysoké tržby, problémy s daňovými úradmi a po novinárskych otázkach vyhrážky. Podnikateľské aktivity bývalej playmate Stanislavy Gálovej vzbudzujú pochybnosti. Spoločnosť Glortex je výrobcom bionafty, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie biopalivá v Európe. Pomerne neznáma firma s pár zamestnancami za posledné roky prebehla tržbami aj výraznejšie firmy ako napríklad DM Drogerie či štátny Tipos. Glortex má fabriku v Šenkviciach, prevzal ju po skupine Slavia Capital, ktorá sa spája s Martinom Kvietikom, stíhaným podnikateľom v kauze Dobytkár.Za spoločnosťou stojí bývalá playmate Stanislava Gálová a verejnosti neznámy Juraj Farkaš. Gálová v posledných mesiacoch zarábala aj na ďalšej zákazke, jej firma SG Business Consulting pred vianocami získala zákazku na upratovanie od rezortu obrany Roberta Kaliňáka.„Tržby tejto firmy sú extrémne vysoké, nachádza sa na 66. mieste spomedzi všetkých firiem na Slovensku a nevieme, ako sa tam dostala. Je to podozrivé, nevidíme dovnútra jej biznisu natoľko, aby sme mohli povedať, či prebieha niečo nelegálne. K tomu smerovali aj otázky adresované majiteľke firmy, no odpovede sme zatiaľ nedostali,“ hovorí Peter Sabo.Moderuje Kristína Braxatorová.

Aj 80 rokov od konca druhej svetovej vojny sa dostávajú do širšieho povedomia informácie a príbehy, ktoré sme doteraz takmer či vôbec nepoznali. Príkladom sú vojnové Košice, ktoré sa aj z obzoru slovenskej historiografie, azda jednostranne zameranej len na územie niekdajšieho vojnového slovenského štátu, príliš vzďaľovali. Dôvodom môže byť jednoduchý fakt, že po novembri 1938 sa stali na viac než 6 rokov súčasťou Maďarského kráľovstva a po roku 1945, keď už boli znova súčasťou Československa, sa verejná pamäť budovala predovšetkým okolo Slovenského národného povstania, resp. jeho oficiálneho režimového príbehu. Východoslovenská metropola pritom najmä od marca 1944 až do 19. januára 1945, teda do oslobodenia, prežívala mimoriadne dramatické chvíle. Košice v relatívne krátkom období absolvovali všetky vojnové hrôzy, ktoré si vieme predstaviť – od okupácie, cez deportácie židovského, ale nielen židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov, až po posledné týždne otvoreného nyilášskeho teroru priamo v uliciach mesta či jeho blízkom okolí. Mnohé obete už nemohli porozprávať svoj príbeh. A nemohli ich vyrozprávať ani ich pozostalí príbuzní, susedia či priatelia a záchrancovia, keďže sa nám po vlne vysídľovania, resp. po výmenách obyvateľstva, nástupe komunistického režimu v Československu a emigrácie do zahraničia akoby stratili. Ako však ukazuje nová kniha Proti režimu – Príbehy odporu a odvahy v období nacistickej okupácie v Košiciach, nie je všetko stratené. Aj po rokoch zabudnutia si mesto opäť buduje pamäť na svojich obyvateľov, ktorí sa vo svojom odhodlaní pomáhať a zachraňovať postavili na odpor neľudskému režimu. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkami a autorkami spomínanej knihy Patríciou Fogelovou a Veronikou Szeghy-Gayerovou zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

STVR má po takmer roku od svojho vzniku právoplatnú riaditeľku. Po pondelkovom vypočúvaní kandidátov sa ňou stala Martina Flašíková, ktorá od deväťčlennej Rady STVR dostala sedem hlasov, a to bez väčšej diskusie či prítomnosti verejnosti.Tá ostala stáť za dverami rozhlasu a celú voľbu mohla sledovať jedine online. Rovnako ako študentka pripravujúca o STVR dokument. Vysvetlenie Rady? Jednoducho to musí stačiť, pretože ak by prijali jednu žiadosť verejnosti, príde im ďalších tritisíc.Dá sa teda voľba novej šéfky STVR považovať za transparentnú, kto vlastne je novozvolená riaditeľka Martina Flašíková a čo STVR pod jej vedením čaká?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta bývalého riaditeľa verejnoprávnej televízie a rozhlasu Ľuboša Machaja.Zdroj zvukov: STVROdporúčanie:Na HBO je aktuálne druhá séria seriálu No man's Land, ktorý sleduje hrôzy sýrskej občianskej vojny očami francúzskeho mladíka Antoina pátrajúceho po svojej sestre. V snahe dostať sa k nej spojí sily s jednou z kurdských ženských jednotiek, ktorých sa obávali aj členovia teroristickej organizácie ISIS a vydáva sa na územie okupované Islamským štátom. Odporúčam!–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Na pomocnú ruku od štátu sa u nás nik spoľahnúť nemôže. Tento štát sa nevie postarať ani o deti, ktoré má v zodpovednosti on sám a sociálnu sieť pre rodiny nemáme, tvrdí Natália Blahová, ktorá odštartovala kauzu "Čistý deň." Podľa nej by sa mohol zopakovať i dnes.Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža a spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.To tvrdia naše zákony, ale čo hovorí skutočná žitá realita? Sú deti naozaj našou prioritou - tak ako to počúvame vo všetkých tých predvolebných kampaniach už celé dlhé roky alebo náš reálny záujem ukazujú skôr šokujúce odhalenia Generálnej prokuratúry o závažnom porušovaní práv detí v reedukačných centrách, otrasné prípady šikany ústiace až k fatálnym následkom, rozmáhajúce sa detské násilie či pretrvávajúce a zle trestané násilie na deťoch. Počet detí čeliacich neľahkým duševným a mentálnym problémom strmo rastie, personálne kapacity našich odborníkov sú pritom až zúfalo nedostatočné.O čom to všetko vypovedá a prečo to údajne "najcennejšie, čo máme" - naše deti, sú niekde na samom chvoste záujmu spoločnosti i verejných politík? Ako rodinám reálne pomôže zakotvenie biológie pre druhý stupeň základnej školy do Ústavy no a mohla by sa známa kauza "Čistý deň" zopakovať aj dnes?Príbeh "Čistého dňa" by sa mohol opakovať aj dnes. Kontrola nie je vôbec dostatočná, zo zlyhaní sa nevyvodzujú dôsledky a dobre nefungujú ani mechanizmy cechovej cti a vnútornej očisty, tvrdí Natália Blahová. Podľa nej tu chýbajú stovky odborníkov a tak, namiesto toho, aby sme s deťmi v problémoch odborne pracovali, zbytočne ich trestáme a bezvýsledne zatvárame. Ráno Nahlas, o našich deťoch. S novou posilou Demokratov Natáliou Blahovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská spoločnosť zápasí s obrovskou mierou nedôvery. Neveríme si navzájom a nedôverujeme ani kľúčovým politickým inštitúciám. Tie čísla sú alarmujúce, ale berme to ako výzvu, hovorí výskumník inštitútu DEKK Hugo Gloss. "Celé sa to točí okolo toho, či máme spoločný cieľ a zdieľanú identitu - že vieme, kto sme, čo chceme a kam kráčame." Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie. Paradoxne, najväčšou nedôverou a obozretnosťou netrpia najmenej vzdelaní a najchudobnejší, ale ľudia, u ktorých sa ambície a predstavy o tom, ako by mali žiť, zrazili s realitou či ich vlastnými schopnosťami a predpokladmi. No a v rámci všetkých meraných inštitúcií v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, si vyslúžili najmenšiu dôveryhodnosť.Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustráciou a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a plnení vlastných sľubov a záväzkov? No a napokon, ako sa vydať na cestu hľadania a nachádzania vzájomných mostov, najmenších možných spoločných menovateľov a obnovovania tak prepotrebnej dôvery? Ráno Nahlas s výskumníkom z inštitútu sociálnej kohézie DEKK Hugom Glossom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

O prostitúcii toho nevieme veľa: vo všeobecnosti ju často vnímame ako tému, ktorá nepatrí na verejnosť. Z pohľadu historičiek a historikov však prostitúcia a prístup spoločnosti k prostitúcii napovedá mnohé o meniacej sa morálke, postavení žien či vzťahu mužov a žien. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na prostitúciu z veľmi intímneho pohľadu: z pohľadu žien, ktoré prostitúciu vykonávali dobrovoľne ale často aj z donútenia. Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici pri výskume prostitúcie? Kedy a prečo sa ženy stávali prostitútkami? Ako sa menil pohľad spoločnosti na prostitúciu? Aký je súvis medzi patriarchálnym usporiadaním spoločnosti a prostitúciou? A napokon čo napovedá postoj k prostitúcii o celkovom prístupe k vzťahu mužov a žien naprieč dejinami? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dominikou Bakoš Kleinovou, historičkou najnovších dejín. Dr. Kleinová získala doktorát z historických vied na Univerzite v Pardubiciach a momentálne sa podieľa na projekte „Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách.“ Prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Najnovšie jej vo vydavateľstve Marenčin PT vychádza kniha Prostitúcia na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Donbase páchala Ukrajina genocídu, Soroš financoval a organizoval protivládne protesty a Európska komisia prenasleduje vlády niektorých členských štátov pre ich politické názory. Aj toto sú konšpirácie, ktorým Slováci veria častejšie než Rumuni, Poliaci či dokonca Maďari.V najnovšom exkluzívnom prieskume agentúry Focus a Globsecu pre medzinárodný projekt Iniciatíva východnej hranice, ktorého súčasťou je aj denník SME, tak vychádzame ako najzakonšpirovanejšia zo zúčastnených krajín.Čo alebo kto na Slovensku živí konšpirácie, ako je možné, že sme predbehli aj Maďarsko a dá sa s tým ešte niečo robiť?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta publicistu a odborníka na dezinformácie Jakuba Godu.Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD, Denník N, Facebook/Martin Dubéci, KotlebovciOdporúčanie:Dnes pri odporúčaní ostanem v téme. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, prečo ľudia veria nezmyslom, siahnite po rovnomennej knihe od tímu psychológov Ivana Brezinu, Mareka Jurkoviča a Vladimíry Čavojovej. Spoločne sa v knihe snažia uviesť desiatky príkladov súčasného trendu ignorovania pravdy a hľadajú cestu, ako v ľuďoch prebudiť kritické myslenie.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠