Podcasts about Krist

Nová rodící se koalice ANO, SPD a Motoristů má za sebou první zkoušku jednoty, jelikož se hlasovalo o šéfovi Sněmovny. Tím se stal Tomio Okamura, i když se před hlasováním spekulovalo, že nemusí být všem poslancům hnutí ANO po chuti. Jaký bude předseda SPD šéfem Poslanecké sněmovny? A jak budou reagovat opoziční strany? O tom se v 34. epizodě podcastu Vládneme, nerušit bavili redaktoři František Trojan, Filip Zelenka redaktorka Kristýna Jelínková.

Nýlega voru birt fyrstu áfangagögn verkefnisins, Landsskýrsla INTERACT. Hún veitir innsýn í það hvernig sex Evrópuríki, Þýskaland, Grikkland, Ítalía, Portúgal og Rúmenía, auk Íslands, nálgast málefni heimilislausra kvenna. Niðurstöðurnar sýna að víða skortir á samþættingu jafnréttis- og kynjasjónarmiða, þjónusta við heimilislausar konur er að stórum hluta brotakennd og ósamþætt og tekur of lítið mið af áhrifum áfalla á líf kvenna. Íslensku samstarfaðilarnir RIKK, rannsóknarstofnun í jafnréttisfræðum við Háskóla Íslands og Rótin félagasamtök bera ábyrgð á því að niðurstöðurnar nýtist til að innleiða nýja nálgun. Þær Kristín Hjálmarsdóttir frá RIKK og Kristín Pálsdóttir frá Rótinni kíkja til okkar. Stefán Gíslason, umhverfisfræðingur, flytur okkur hugvekju um kauphegðun, nú þegar margir afsláttardagar eru framundan. Hann veltir því upp hvað séu góð kaup og gefur góð ráð. Í lok þáttar kemur Eyrún Magnúsdóttir, gervigreindarsérfræðingur, svo til okkar og segir okkur allt um hvernig gervigreind færir sig sífellt meira yfir í hlutverk blaða- og fréttamanna. En ný rannsókn Breska ríkisútvarpsins, BBC, bendir til þess að gervigreindinni sé ekki treystandi til að segja okkur fréttir. Umsjón: Ástrós Signýjardóttir og Pétur Magnússon. Tónlist þáttar: BON IVER - There's is a rhythmn ELLEN KRISTJÁNSDÓTTIR - Lilju rós THE NEW EVES - Red brick

Pagājušajā reizē raidījumā Divas puslodes runājām par Savienoto Valstu prezidenta Donalda Trampa turneju pa Āzijas valstīm, piebilstot, ka priekšā ir gaidītākā tikšanās ar Ķīnas prezidentu Sji Dziņpinu. Kādi ir šīs tikšanās rezultāti un ko tas nozīmē pārējai pasaulei un mums visiem? Cita vērā ņemama ziņa saistās ar Nīderlandi. Tur notika ārkārtas parlamenta vēlēšanas, un to rezultāti ir citādi nekā vēl pirms gada. Labējai Brīvības partijai, kuras rīcība izprovocēja šo notikumu, vēlētāju izvēli ir likusi vilties. Iespējams, ka ārkārtas vēlēšanas būs arī Serbijā. Tur pēc ļoti plašiem protestiem prezidents Aleksandars Vučičs meklē iespējas mazināt sabiedrības neapmierinātību. Serbijā šajās dienās pieminēja traģēdijas gadadienu, kad Novisadas pilsētā sabruka dzelzceļa nojume, nogalinot 16 cilvēkus. Notikumus komentē Latvijas Transatlantiskās organizācijas ģenerālsekretāre, Latvijas Universitātes pasniedzēja Sigita Struberga, Latvijas Universitātes pasniedzējs politologs Andis Kudors un Latvijas Ārpolitikas institūta pētniece Una Aleksandra Bērziņa-Čerenkova. Un vēl viens temats. Savienotajās Valstīs 4.novembrī vairākos štatos, arī Ņujorkā, cilvēki devās pie vēlēšanu urnām. Rezultāti nav Donaldam Trampam labvēlīgi. Ko tas liecina par noskaņojumu Amerikā? „Lielo zēnu” skaidrošanās Pagājušajā ceturtdienā, 30. oktobrī, pienāca globāli sengaidīts notikums – prezidentu Donalda Trampa un Sji Dziņpina tikšanās, pirmā Savienoto Valstu līdera otrās kadences laikā. Aizvadītie mēneši, kas pagājuši abu superlielvaru tirdzniecības kara apstākļos, padara šo samitu nozīmīgu ne tikai Vašingtonai un Pekinai, ciktāl šī cīkstēšanās ekonomiski iespaido visu pasauli. Abu šīs pasaules vareno samits notika Dienvidkorejas pilsētā Pusanā un noslēdza Baltā nama saimnieka iespaidīgo piecu dienu Austrumāzijas tūri. Tās laikā viņš apmeklēja Malaiziju, kur piedalījās ASEAN organizācijas samitā, pēc tam viesojās Japānā un Dienvidkorejā. Kas attiecas uz Trampa un Sji tikšanos, eksperti atzīmē, ka tā bijusi pat pārsteidzoši īsa – vien stunda un četrdesmit minūtes; un tas, visdrīzāk, liecinot, ka runāts tikai par to, par ko jau iepriekš panāktas principiālas vienošanās. Kopumā sarunu rezultāts tiek raksturots kā „pamiers” tirdzniecības karā ar termiņu uz vienu gadu. Savienotās valstis piekritušas samazināt uz pusi to tarifa daļu importam no Ķīnas, kas tika noteikta kā sankcija par Ķīnā ražotās narkotiskās vielas fentanila kontrabandu uz Savienotajām Valstīm. Savukārt Pekina apņēmusies aktīvāk apkarot šo kontrabandu. Kopējais tarifs Ķīnas ražojumu importam tādējādi samazināsies no 57 uz 47 procentiem. Ķīnas tarifs amerikāņu preču importam 32 procentu apmērā paliks nemainīgs. Pekina piekritusi neieviest ierobežojumus piecu retzemju elementu eksportam uz ASV, kamēr ierobežojumi septiņām citām šīs kategorijas izejvielām, kas noteikti jau iepriekš, paliek spēkā. Tāpat Ķīna apņēmusies atsākt amerikāņu sojas pupiņu importu. Savukārt no prezidenta Trampa puses esot saņemti Pekinai cerīgi signāli, ka iespējama ierobežojumu mīkstināšana mākslīgā intelekta attīstībai svarīgo jaunākās paaudzes mikroshēmu eksportam uz Ķīnu; šos ierobežojumus noteica prezidenta Baidena administrācija. Protams, ne mazāka interese kā par tirdzniecības karu aizvadītās tikšanās sakarā ir interese par karu tiešā nozīmē – kā jau notiekošu, tā iespējamu. Kas attiecas uz iespējamu Ķīnas iebrukumu Taivānā, tas, kā pēc tikšanās apgalvoja Donalds Tramps, sarunās neesot pat pieminēts. Par Krievijas agresiju pret Ukrainu gan esot runāts, pie tam Ķīnas līderis solījis sastrādāties ar Vašingtonu, lai vairotu miera iespējamību. Grūti gan spriest, kā tas varētu izpausties. Tiek lēsts, ka gandrīz visas abu karojošo pušu kaujas lidrobotiem izmantotās mikroshēmas un optiskais kabelis ir ražots Ķīnā, Pekina patiešām varētu būt vienīgais spēks šai pasaulē, kas varētu reāli pieslāpēt karadarbību, pārtraucot šo sastāvdaļu piegādi karojošajām pusēm. Nekas gan neliecina, ka tā varētu notikt. Vēlēšanu rezultāti Nīderlandē Kārtējām parlamenta vēlēšanām Nīderlandē bija jānotiek 2028. gadā, taču premjerministra Dika Shofa vadītās koalīcijas valdības izjukšana šī gada jūnijā un citas koalīcijas izveides neiespējamība noteica to, ka nīderlandiešu elektorātam jau otro reizi pēc kārtas bija jābalso ārkārtas vēlēšanās. Demisionējušo kabinetu bezpartejiskā premjera Shofa vadībā izdevās izveidot gandrīz astoņus mēnešus pēc iepriekšējām vēlēšanām, kurās izcilus panākumus guva radikāli labējā, populistiskā „Partija brīvībai” ar Gērtu Vildersu priekšgalā. Koalīciju ar šiem radikāļiem piekrita veidot konservatīvi liberālā „Tautas partija brīvībai un demokrātijai”, lauku labējo populistu partija „Zemnieku pilsoņu kustība” un kristīgi demokrātiskā partija „Jaunais sociālais līgums”. Tomēr mērenāko koalīcijas partneru nostādnes izrādījās grūti savienojamas ar Vildersa partijas pieeju imigrācijas jautājumos, kas paģērēja pilnīgu moratoriju patvēruma meklētāju uzņemšanai. Šajās vēlēšanās labējo radikāļu cerības nepiepildījās – vairāk nekā ceturtdaļa vēlētāju balsu un, attiecīgi, 11 no 37 deputātu mandātiem „Partija brīvībai” gājuši zudībā. Vietu skaita ziņā Vildersa partiju panākusi kreisi centriskā, sociālliberālā partija „Demokrāti 66”. Ļoti nozīmīgi savas pozīcijas parlamentā uzlabojusi arī konservatīvā partija „Kristīgi demokrātiskais aicinājums”, un divas galēji labējās partijas – „JA21” (saīsinājums no nosaukuma „Pareizā atbilde – 21”) un „Forums demokrātijai”. Daļu mandātu zaudējot, tomēr lielāko partiju pirmajā četriniekā joprojām ir „Tautas partija brīvībai un demokrātijai” un agrākā eirokomisāra Fransa Timmermansa vadītā „Zaļo kreiso” un „Darba partijas” alianse, nozīmīgākais kreisais spēks parlamentā. Tā kā Nīderlandes vēlēšanu sistēma neparedz balsu skaita slieksni iekļūšanai parlamentā, tur ir vēl astoņas mazākas partijas ar mandātu skaitu no viena līdz četriem. Visloģiskākais koalīcijas modelis būtu plaša ap centru veidota kombinācija, kurā centriskie „Demokrāti 66” vienotos ar labējākajām partijām Kristīgi demokrātiskais aicinājums un Tautas partija brīvībai un demokrātijai no vienas, un kreiso Darba partijas un Zaļo kreiso aliansi no otras puses. Tomēr savilkt kopā šī politiski visai plašā spektra daļas nebūt nav vienkāršs uzdevums, tāpēc valdības izveide atkal var prasīt vairākus mēnešus. Eiropas Savienības paplašināšanās „telesamits” 4. novembrī Briselē risinājās savdabīgs notikums – telekanāls „EuroNews” bija pulcinājis uz samitu telekameru priekšā sešu Eiropas Savienības kandidātvalstu vadītājus, kā arī Eiropadomes priekšsēdētāju Antoniu Koštu un eirokomisāri paplašināšanās jautājumos, Slovēnijas pārstāvi Martu Kosu. Kandidātvalstis klātienē pārstāvēja Moldovas prezidente Maija Sandu, Serbijas prezidents Aleksandars Vučičs, Ziemeļmaķedonijas premjerministrs Hristijans Mickoskis un Melnkalnes ārlietu un Eiropas lietu vicepremjers Filips Ivanovičs, savukārt Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis un Albānijas premjerministrs Edi Rama pieslēdzās samitam tiešsaistē. Notikums bija salāgots ar Eiropas Komisijas ziņojuma par kandidātvalstu iestāšanās procesa virzību publiskošanu, un tajā telekameru fokusā nonāca kandidātvalstu specifiskās problēmas, kuras citādi grūti izlobāmas no politisko dokumentu sausajām rindām. Protams, ar citiem nesalīdzināmas tās ir Ukrainai, kuras vēlme pievienoties Eiropas Savienībai bija galvenais iemesls Krievijas agresijai, kuru Ukraina izmisīgi atvaira jau divpadsmito gadu. Prezidents Zelenskis uzrunāja samita dalībniekus tiešsaistē no kādas nekonkretizētas vietas frontes tuvumā un veltīja nīgrus vārdus Ungārijas premjeram Viktoram Orbanam, kurš deklarējis, ka bloķēs Ukrainas iestāšanās centienus. Kremļa tieksmes taranēt iestāšanās procesu sajūt arī Moldova, kuru Krievija cenšas visiem līdzekļiem iekšēji destabilizēt un panākt sev draudzīgu spēku nākšanu pie varas. Par netīkamu ārējo ietekmi samitā runāja arī Ziemeļmaķedonijas premjers Mickoskis, kurai iestāšanas procesā apšaubāmas prasības izvirza tās savienībā jau esošā kaimiņvalsts Bulgārija. Tomēr vislielāko ievērību samitā izpelnījās par tā „melno avi” dēvētais Serbijas līderis Aleksandars Vučičs. Viņam nācās atbildēt uz daudziem neērtiem jautājumiem, sākot ar Serbijas īpašajām attiecībām ar Maskavu, beidzot ar protestiem, kuri viņa valstī nenorimst nu jau gadu. Protestu galvenā tēma ir korupcija, taču arī autoritārisma iezīmes pastāvošajā varā. Attiecīgi tiek pieprasīta ne vien korumpantu saukšana pie atbildības, bet arī ārkārtas parlamenta vēlēšanas un, tā kā starp protestētājiem ir īpaši daudz studentu, finansējuma palielināšana augstākajai izglītībai. Prezidents Vučičs šai situācijā turpina manipulēt, gan aizvācot no amatiem dažus korupcijā vainotos, gan sūtot pret demonstrantiem policiju un ar dažādiem sitamajiem bruņotus huligānus, kas, savukārt, izraisa protestētāju pretreakciju. Pēdējais vardarbības uzliesmojums bija augustā, kad sadursmēs un policistu brutālos uzbrukumos cieta vairāki desmiti cilvēku un demonstranti izdemolēja un aizdedzināja prezidenta Vučiča vadītās Serbijas progresīvās partijas, citu varas partiju un valsts institūciju birojus.

Kristýna a David žijí v láskyplném, kreativním, ale i bouřlivém vztahu. Když se poznali, David byl ten klidnější a Kristýna excentričtější. Pak se ale David začal chovat jinak než dřív. Jak dlouho trvalo, než se prokázalo, že duševně onemocněl? Pomohl mu pobyt v psychiatrické nemocnici? Jak to ovlivnilo jejich společné soužití a vztah s dětmi? Co se o svém duševním zdraví dozvěděla Kristýna? A chtěli vztah někdy vzdát? Dozvíte se v další epizodě pořadu Láska hory přenáší.

Zem sa stále trasie i keď to necítime. Aj toto by vám povedal seizmológ. Triasla sa na našom území, ako pred pár rokmi, tak aj v minulých storočiach. Prečo niekde dôjde k silným zemetraseniam a dajú sa vôbec predpovedať? Kristián Csicsay si popri práci rád oddýchne na dobrej rybačke. Má svoje obľúbené miesta a rád sa aj s úlovkami podelí. Odpovie rovnako na otázku, či veľké hudobné podujatie dokážu prístroje zachytiť podobne ako zemetrasenie. | Hosť: Kristán Csicsay (seizmológ, Ústav vied o Zemi SAV). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Recorded live at Capital Church in Meridian, Idaho Pastor Krist Wilde

Okamura jako šéf Sněmovny. Tajná volba, která budí emoce. Podpoří lídra SPD celá nově vznikající koalice? A co je vlastně úkolem třetího nejvyššího ústavního činitele v zemi? Otázky na Kristýnu Jelínkovou, politickou reportérku týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Okamura jako šéf Sněmovny. Tajná volba, která budí emoce. Podpoří lídra SPD celá nově vznikající koalice? A co je vlastně úkolem třetího nejvyššího ústavního činitele v zemi? Otázky na Kristýnu Jelínkovou, politickou reportérku týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický.

Baltijas promocijas darbu konkursā uzvarējusi Rīgas Tehniskās universitātes pētniece Karina Egle. Viņas doktora darbā izstrādāts no cilvēka asinīm iegūts biomateriāls, kurš palīdz brūču dzīšanā un audu reģenrācijā un nākotnē to varētu izmantot sirds un žokļu ķirurģijā. Mutes un žokļa ķirurģija, plastiskā un sirds ķirkurģija - šajās jomās nākotnē talkā varētu nākt kāds tepat Latvijā izgudrots materiāls, kas veicinātu dzīšanu un augu reģenerāciju un tas viss tapis no cilvēka asinīs esošām vielām. Raidījumā Zināmais nezināmajā stāsta Rīgas Tehniskās universitātes Rūdolfa Cimdiņa Rīgas biomateriālu inovāciju un attīstības centra vadošā pētniece, biomateriālu vadošā pētniece Arita Dubņika un Rīgas Tehniskās universitātes Dabaszinātņu un tehnoloģiju fakultātes Biomateriālu un bioinženierijas institūta pētniece Karina Egle. Autoimūno slimību pētījumi šogad izpelnījās Nobela prēmiju medicīnā Nobela prēmija fizioloģijā vai medicīnā šogad pasniegta trim pētniekiem - amerikāņu zinātniekiem Mērijai Brankovai un Frederikam Ramsdelam, kā arī japāņu zinātniekam Šimonam Sakaguči - par atklājumiem imūnsistēmas kontroles jomā, proti, par to, kā imūnsistēma tiek pasargāta no uzbrukumiem mūsu pašu ķermenim un orgāniem. Pētnieku darbs ir novedis pie jaunu medicīnisku ārstēšanas metožu izstrādes, tostarp vēža un autoimūno slimību ārstēšanai.  1995. gadā Šimons Sakaguči pierādīja, ka līdztekus valdošajam uzskatam par imūnsistēmas centrālo toleranci šai sistēmai tomēr piemīt papildu sarežģītība, perifērā imūnā tolerance. Sakaguči atklāja imūnās šūnas, ko sauc par regulatorajām T šūnām. Lai labāk izprastu apbalvoto pētnieku veikumu, uz saruna ar Rīgas Stradiņa universitātes zinātņu prodekānu, docentu, vadošo pētnieku un Paula Stradiņa Klīniskās universitātes slimnīcas nefrologu Kārli Rāceni, kā arī šīs pašas slimnīcas reimatologu, Rīgas Stradiņa universitātes doktora grāda pretendenti Kristīni Ivanovu. Kāda ir imūnsistēmas loma un kā saprotami centrālās un perifērās imūnās tolerances jēdzieni, skaidro Kārlis Rācenis.

Poslanci a poslankyně se v pondělí vůbec poprvé sešli ve složení podle výsledků říjnových voleb a složili slib, díky němuž se mohou stát členy dolní komory. Zároveň, jen chvíli předtím nastupující vládní koalice hnutí ANO, SPD a AUTO podepsala koaliční smlouvu. Co je v ní překvapivého? Jaký je program možného příštího kabinetu? Jak to vypadá s přístupem k veřejnoprávním médiím, neziskovým organizacím, ale také k ekonomickým otázkám? A jaké dohady jsou kolem vedení Sněmovny mezi končící a budoucí vládou? Nejen o tom mluví ve Výtahu Respektu přímo z dolní komory Kristýna Jelínková a František Trojan.

Herečka Kristýna Franková v sobotu 1. listopadu převzala cenu Thálie za svůj výkon v inscenaci Čáslavská – Tokio – 1964, kterou uvádí Divadlo Alfa v Plzni. V rozhovoru pro Český rozhlas Plzeň řekla, že ocenění bere jako uznání pro celý tvůrčí tým.

Bíó Paradís býður nú þeim sem leita ástarinnar að koma á hraðstefnumót. Markmið stefnumótanna er að gefa einhleypum tækifæri á að kynnast nýju fólki á léttum og skemmtilegum kvöldum. Í október var tvisvar blásið til hraðstefnumóta og þær Ása Baldursdóttir og Lisa Attenberger frá Bíó Paradís ætla að koma og segja okkur allt um þau. Síðan ætlar Helga Lára Þorsteinsdóttir, safnstjóri RÚV, að kíkja til okkar. Í dag ætlar hún að rifja upp með okkur opnun Reykjanesbrautar, sem var formlega opnuð, með bundnu slitlagi, í október 1965 – og í fréttaauka frá þeim degi heyrum við af mótmælendum gegn veggjaldi sem var innheimt til að standa straum af gerð vegarins. ADHD-samtökin og Sjónarhóll héldu málþing síðastliðinn föstudag. Yfirskrift þess var krefjandi hegðun barna með ADHD og markmiðið var að auka þekkingu og skilning á helstu þáttum sem ýta undir krefjandi hegðun og beina sjónum að gagnreyndum aðferðum sem nýtast til að draga úr áhrifum þeirra. Aukin þekking og skilningur getur dregið úr krefjandi hegðun, stutt við betri líðan og jákvæðari sjálfsmynd hjá barninu sem og þeim sem að barninu koma. Jóna Kristín Gunnarsdóttir og Elín Hinriksdóttir frá ADHD-samtökunum settust niður með okkur fyrir helgi.

Okamura jako šéf Sněmovny. Tajná volba, která budí emoce. Podpoří lídra SPD celá nově vznikající koalice? A co je vlastně úkolem třetího nejvyššího ústavního činitele v zemi? Otázky na Kristýnu Jelínkovou, politickou reportérku týdeníku Respekt. Ptá se Matěj Skalický.

V kulturním podcastu každý měsíc shrnujeme to nejzajímavější z boskovické kultury a také si zveme inspirativní hosty, kteří tyto akce pořádají. K rozhovoru jsme si tentokrát pozvali evangelického faráře Jiřího Bureše a klavíristku a sbormistryni Kristýnu Šamšulovou, abychom se pobavili o koncertním cyklu Advent v kostele. Jeho hlavní část sice proběhne až v prosinci, ale začíná letos už v listopadu.

Série „Co se stalo v Efezu?“ nás zavede do biblického dopisu apoštola Pavla Efezským. Společně budeme objevovat, jaké poselství měl Pavel pro tehdejší církev — a co toto poselství znamená pro nás dnes. Dopis Efezským mluví o identitě, jednotě, milosti i o tom, jak žít vírou uprostřed každodenního života. Každé kázání nám pomůže lépe porozumět tomu, co se tehdy stalo v Efezu — a co se díky Božímu působení může dít i dnes mezi námi. ICF Praha (Mezinárodní křesťanské společenství) je moderní křesťanská církev postavená na biblických základech, která je dynamická, současná a je blízko lidem. ICF Praha vedou pastoři Daniel a Kristýna Skokanovi. Buďte s námi v Kontaktu Web: https://www.icf-praha.cz/ Instagram: / icfpraha Facebook: / icfpraha TikTok / icfpraha V neděli v 10:00 probíhají veřejné bohoslužby (celebrations) v Kostele na lodi, Praha 7 - Holešovice Nejste z Prahy? Najděte ICF ve vašem okolí: https://icf.church/locations #icf #cirkev #celebration #cosestalovefezu

Stojí za úspechom najväčších hereckých hviezd, no jej práca sa odohráva mimo svetiel reflektorov. Petra Svarinská je herecká agentka, manažérka a strategička, ktorá pomáha formovať kariéry slávnych mien. V zozname klientov nechýba Táňa Pauhofová, Judit Pecháček, Milan Ondrík či Antónia Lišková. Celkom prvou klientkou však bola jej mladšia sestra - hrdinka seriálu Dunaj, k vašim službám Kristína Svarinská. „Ja som to nejak neplánovala. Ono sa to vyvinulo čiste organicky,“ vrátila sa v relácii Ide o nás ku svojim začiatkom Petra. Pôvodne sa orientovala viac na prácu kastingovej režisérky, no po skúsenosti s Kristínou sa začali jazýčky váh preklápať viac smerom k zastupovaniu hercov.  Jej práca však nie je len o dohadovaní zmlúv a honorárov. Je to komplexný proces, v ktorom sa stáva partnerkou herca. Spoločne budujú značku a rozhodujú o tom, akým smerom sa bude kariéra uberať. „Sme vlastne partneri. Som taký sprievodca pri jeho kariére,“ vysvetľuje Svarinská, ktorá rieši všetko od zmluvných podmienok, cez castingy až po dlhodobú stratégiu. Niekedy to znamená aj presvedčiť herca, aby prijal menšiu úlohu vo výnimočnom projekte.  Kľúčom k jej prístupu je jednoduché, no zásadné pravidlo: „Človek musí mať hercov rád.“ Práve tento vzťah jej umožňuje nielen profesionálne, ale aj ľudsky viesť svojich klientov cez nástrahy filmového a televízneho sveta. V posledných rokoch sa výrazne mení – najmä s nástupom dlhodobých seriálov, ktoré si vyžadujú úplne inú stratégiu. Svarinská niekoľko rokov aktívne pracuje aj na tom, aby sa jej herci presadili aj v zahraničí. Spolupracuje s agentmi v Londýne či Amerike a verí, že slovenskí a českí herci majú šancu preraziť. Jednou z najdôležitejších podmienok je podľa nej špičková jazyková vybavenosť. Kto ju má? Aj to sa dozviete v našom rozhovore, ktorý je plný zaujímavých odhalení zo zákulisia filmového priemyslu. Ako vyzerá bežný pracovný deň hereckej agentky? Čo si myslí o umelej inteligencii, ktorá by mohla nahradiť živých hercov? A akú radu by dala svojmu 20-ročnému ja, ktoré stálo na začiatku kariéry? To všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v novej epizóde Ide o nás (Rozhovory so Zdenom Gáfrikom).

Poslechněte si:01:13 Jak opravit míchu?10:25 Proč nás tak matou procenta?19:50 Největší evropské zemětřesení25:23 Záhadný útvar na Měsíci36:30 Umí racek jezdit stopem?44:26 Civilizace Amazonského pralesaHovoří bioložka Kristýna Kárová, matematik Mirko Rokyta nebo astronom Pavel Gabzdyl. Rubriku Stalo se tento den připravil Ing. František Houdek. Z knihy hydrogeologa Zbyňka Hrkala Voda, náš osud čte Václav Jílek.Všechny díly podcastu Meteor můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Poslechněte si:01:13 Jak opravit míchu?10:25 Proč nás tak matou procenta?19:50 Největší evropské zemětřesení25:23 Záhadný útvar na Měsíci36:30 Umí racek jezdit stopem?44:26 Civilizace Amazonského pralesaHovoří bioložka Kristýna Kárová, matematik Mirko Rokyta nebo astronom Pavel Gabzdyl. Rubriku Stalo se tento den připravil Ing. František Houdek. Z knihy hydrogeologa Zbyňka Hrkala Voda, náš osud čte Václav Jílek.

Na první pohled jsou to dva obyčejní mladí lidé, kteří jako tolik jiných cestují po světě. Až na to, že Kristýna Tronečková a Matouš Hurtík při tom zpovídají místní lidi a snaží se zjistit, co je dělá šťastnými. A pak o tom píší knihy.

Na první pohled jsou to dva obyčejní mladí lidé, kteří jako tolik jiných cestují po světě. Až na to, že Kristýna Tronečková a Matouš Hurtík při tom zpovídají místní lidi a snaží se zjistit, co je dělá šťastnými. A pak o tom píší knihy.Všechny díly podcastu Odpolední interview můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

"Bieži vien mēs esam pārāk paši sevī ierāvušies. Mums mazliet pietrūkst kopā būšanas, kopīgas mērķu nospraušanas. Mazāk viensētas sindroma! Jā, mēs kādreiz izdzīvojām tāpēc, ka bijām viensētā. Tagad, būsim godīgi, mēs varam izdzīvot tikai tad, ja strādājam visi kopā kā tauta. Ja mazāk strīdamies par kādām lietām. Varbūt arī izstrīdamies, bet – ja vienojamies, tad darām! Mēs dažreiz izstrīdamies, vienojamies un... nedarām. No tāda viedokļa raugoties, tiekoties ar jauniešiem, tiekoties ar cilvēkiem, [pārliecinos, ka] ar mums ir labāk, nekā paši domājam. Bet mums pašiem sevi bieži vien ir jāpārvar!" – tā intervijā Latvijas Radio 3 raidījuma "Klasika" direktorei Gundai Vaivodei un programmu vadītājam Orestam Silabriedim uzsvēra Valsts prezidents Edgars Rinkēvičs. Svinot Latvijas Radio simtgadi, Latvijas Radio 3 raidījumā "Atspere" saruna ar Valsts prezidentu ritēja gan par kultūru un prezidenta Rinkēviča kādreizējo darba pieredzi Latvijas Radio, gan Latvijas talantīgajiem cilvēkiem, patriotismu un vaļaspriekiem. Gunda Vaivode: Savulaik Latvijas Radio katru rītu septiņos savas pārraides sāka ar rīta vingrošanu. Trīs reizes ēterā izskanēja ierakstīta gaiļa dziesma, un pēc tam esot bijuši arī dzīvi vingrotāji radio studijā. Sakiet, vai arī jūsu rīts sākas ar vingrošanu? Edgars Rinkēvičs: Pēdējā gada laikā tā tas ir! Tā man liek fizioterapeits, un es to daru. Tā ir reāla rīta vingrošana.  Orests Silabriedis: Radio jubilejas saistībā vēlējos jautāt par jūsu rītu. Savulaik jūs intervijā kolēģei Lienei Jakovļevai teicāt, ka Latvijas Radio ziņas ir jūsu dzīves sastāvdaļa. Vai arī prezidenta dzīves sastāvdaļa? Jā, bet ir ļoti mainījies veids, kā sekoju ziņām. Tas, protams, ir saistībā gan ar laika skrējienu, gan arī tehnoloģijām, jo bieži vien ziņas vairāk skatos telefonā. Kaut kad, protams, tās skan arī mašīnā, ja kaut kas īpaši jānoklausās, un nu jau ir arī "Spotify".  Piemēram, raidījumu "Krustpunktā" nevaru noklausīties tajā laikā, kad tas skan, bet diskusijas tajā ir svarīgas un interesantas: tad nu noder vai nu "Spotify", vai arī Latvijas Radio aplikācija.  Orests Silabriedis: Vai pieturaties pie vecmodīgā priekšstata, ka radio jāklausās un to nevajag redzēt, vai tomēr labprāt kādreiz arī redzat to, kas notiek ēterā?  Man nav stereotipu, vai radio klausīties, vai to skatīties. Man pašam vienkārši pārsvarā tomēr joprojām sanāk klausīties. Gunda Vaivode: Un klausīties jums sanāk arī mūziku, un mēs to darīsim arī šodien kopā ar jums. Prezidenta kungs, jūs pats ļoti daudz ejat uz koncertiem, arī uz teātra izrādēm un baudāt kultūru plašā spektrā. Vai jums ir svarīgs arī kritikas viedoklis – vienalga, vai kur jūs to lasītu vai redzētu – laikrakstos vai sociālajos medijos? Vai jums ir interesanti to salīdzināt ar savu viedokli? Un cik bieži tas sakrīt vai nesakrīt? Netieku uz koncertiem vai teātru izrādēm tik daudz, cik vēlētos. Diemžēl tas grafiks ir tāds, ka nākas izšķirties par labu darba pienākumiem. Jā, es dažreiz izlasu kritiku, bet ļoti bieži mans viedoklis ar kritiķiem nesakrīt. Bet es arī vienmēr sev atgādinu, ka esmu vienkāršs skatītājs vai klausītājs, un tās smalkās nianses, ko bieži analizē profesionāļi, nespēju uztvert. Starp citu, bieži vien ir tā, ka mans viedoklis nesakrīt arī ar daudzu manu kolēģu un draugu viedokļiem! Arī tā sanāk. Man bieži daudz kas ir paticis, bet viņi ir diezgan kritiski. Es teiktu, ka piecdesmit procentos gadījumu mans viedoklis sakrīt ar kritiķu vērtējumu. Reizēm kritika ir atzinīga, un es pie sevis domāju – ārprāts! Un otrādi – kritika kaut ko nolīdzina līdz ar zemi, bet man patīk. Orests Silabriedis: Vai jums ir puslīdz skaidra vīzija par to, kā savienot sevī to, ka esi globāls cilvēks un tev jāizjūt viss, kas notiek pasaulē, ar to, ka jājūtas piederīgam savai teritorijai? Vai tas ir savienojams? Es domāju, ka savienot var ļoti labi un nekādu pretrunu te neredzu. Esmu beidzis Latvijas Universitātes Vēstures fakultāti, un atceros, ka vienu brīdi bija ļoti karstas diskusijas, vai Latvijas vēsturi mācīt atsevišķi, vai tomēr to mācīt kā daļu no pasaules vēstures. Beigās tomēr atgriezās pie, manuprāt, saprātīga lēmuma, ka mācām Latvijas vēsturi, jo mēs tomēr pasaulē izejam ar savu nacionālo identitāti, ar savu vēsturisko pieredzi, un arī pasaules procesus tomēr skatām uz savas valsts vēstures, tagadnes un arī nākotnes fona. Un ar kultūru ir tieši tas pats.  Man to ir teikuši ļoti daudzi – gan tad, kad biju ārlietu ministrs, gan paziņas no ārzemēm tīri privātā kārtā, gan arī tagad, kad esmu prezidents: visi ir izbrīnīti par to, ka tik nelielai, mazai tautai ir tik daudz talantu: dziedātāju, diriģentu, sportistu... Viņi visi dodas pasaulē, viņi atgriežas Latvijā, ienesot mums to, ko īstenībā pat viens otrs mūsu kaimiņš neizjūt! Nesen bijām Latvijas Nacionālajā operā uz Marinas Rebekas koncertu. Kas notika pēc tā? Viņai pasniedza Francijas Mākslas un literatūras ordeni. Tā ir Francijas atzinība. Es domāju, mums ar to viss ir kārtībā. Es tur nekādu problēmu neredzu. Kur es dažreiz redzu problēmu – ka mēs paši sevi noniecinām un sākam diskutēt, kas ir provinciāli, kas nav provinciāli. Šādas diskusijas man nekad nav patikušas. Vienalga, vai tā būtu politika, māksla, mūzika vai ikdiena. Gunda Vaivode: Mums ir ļoti liels prieks, ka Latvijas Nacionālā opera atsaucās mūsu aicinājumam un tieši 1. novembrī ieplānoja Pučīni operas "Madama Butterfly" izrādi, ar ko 1925. gada 1. novembrī tika atklāts Rīgas Radiofons. Galvenajā lomā būs Kristīne Opolais. Jūs, prezidenta kungs, esat laimīgs, ka būsiet izrādē, jo mēs, pārējie, svinēsim.  Svinēsim katrs savā vietā, un domāju, tas tiešām ir simboliski, ka "Madama Butterfly" tieši šovakar būs mūsu Nacionālajā operā un baletā, bet Latvijas Radio ļaudis savukārt svinēs simtgadi savā vidū. Svinēsim katrs, kā varam, un atzīmēsim šos svētkus! Gunda Vaivode: Savulaik Latvijas Radio bijāt ārzemju ziņu korespondents. Vai vēl piedzīvojāt brīdi, kad uz intervijām bija jānes tas neprātīgi smagais reportieris – kaste, kura svēra kādus astoņus kilogramus? Patiesību sakot, bija vēl smieklīgāk: bija ne tikai reportiera komplekts… Tas bija brīdis, kad parādījās pirmie mobilie telefoni. Ziņu dienestam, man šķiet, bija divi. Kad man bija jādodas uz kāda ārvalstu viesa preses konferenci, es, jauns puisis būdams, lepns kā pāvs stiepu abus divus – gan mobilo telefonu, kuru veidoja tāds kā ķieģelis un liela kaste, un ierakstu aparatūru. Labi atceros, kā mēģināju zvanīt uz tiešo ēteru... Jūs jau esat pieraduši gan Ziņu dienestā, gan "Klasikā" strādāt ar ļoti modernu tehniku. Bet toreiz… Tad mēģināji instalēt telefonu, tad uzliki tā antenu pie loga... Atceros, devos pie prezidenta Gunta Ulmaņa uz interviju saistībā, šķiet, ar Krievijas armijas izvešanu. Prezidenta institūcija toreiz bija Maikapara namā. [Telefona sakaru] pārklājums bija vienkārši slikts, un viss, ko es atceros – ka es nebalsī bļāvu un man nebalsī bļāva pretī no Doma laukuma: "Mēs tevi nedzirdam, mēs tevi atslēdzam!" (Smejas.)  Orests Silabriedis: Cik bezsirdīgi!  Ar visu savu lepnumu sajutos stipri, stipri apbēdināts. (Smejas.)  Gunda Vaivode: Bet tagad jūs vismaz saprotat tos žurnālistus, kas jums seko pa pēdām, un droši vien esat daudz smalkjūtīgāks… Galīgi nē! Bet zinu dažus trikus, kā tikt vaļā no atbildēm vai žurnālistiem. (Smaida.)  Saruna pilnā apjomā lasāma Latvijas Sabiedrisko mediju portālā LSM.LV!

Vládneme, nerušit #33: Sestavování nové vlády pokračuje, ale stejně tak startuje také souboj o to, kdo se stane lídrem opozice. Zdeněk Hřib i Vít Rakušan mohou své volební výsledky považovat za úspěšné, ODS si pak v lednu zvolí nového předsedu, od kterého bude očekávat novou energii. Největším favoritem zůstává Martin Kupka, ale má své vyzyvatele. Kdo z této trojice se nakonec ukáže jako nejschopnější opozičník? To rozebírali v nové epizodě političtí reportéři Filip Zelenka, Kristýna Jelínková a František Trojan.

Chceš zviditelnit své podnikání, ale bojíš se mikrofonu? V tomto díle podcastu Srdeční záležitosti tě Jana Jánová a Kristýna Flídrová provedou tím, jak účast v podcastu může otevřít nové dveře tvému byznysu. Proč je to víc než jen rozhovor? Jak ti pomůže překonat strach být vidět? A jaké možnosti natáčení existují – od Zoomu až po profi studio? Získej odvahu být slyšet. Protože když mluvíš srdcem, svět poslouchá.

Mi történik, ha egy színházi előadásból film születik?Hogyan lehet barátságról, önismeretről és döntésekről beszélni egy lassan kibomló, feszültséggel teli történetben?Deák Kristóf, az Oscar-díjas Mindenki rendezőjével ezúttal az Egykutya című új filmje kapcsán beszélgettünk. Egy film, ami egyszerre szól barátságról, a digitális kor emberi kapcsolatairól és arról, hogyan veszítjük el, majd találjuk meg újra egymást.A beszélgetésben szó esik még a színházi alapanyag filmre adaptálásáról, a forgatás kulisszatitkairól, amiből kiderül, mennyi „bor” fogyott egy nap és arról, hogyan fogadta a filmet a közönség?Gyártó: Spirit FM

Föstudagur 31. október Vikuskammtur: Vika 44 Gestir Maíru Lilju í vikuskammti eru þau Kristín Kolbrún Kolbeinsdóttir Waage, foreldrafræðingur og uppeldisráðgjafi Katla Ásgeirsdóttir og Valgerður Þ. Pálmadóttir, kennari í Háskóla Íslands í kynjafræði og hugmyndasögu.

Facebook: www.facebook.com/petofiradio/ Instagram: www.instagram.com/petofiradio/

Genius tips and insights on how to not totally crash out and let your anxiety overtake the peace of God!--------Sign up for Pillars: A 12 Week Discipleship JourneyBuilding Saints who are STRONG, SMART, and STABLE.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://weareoneyouth.com/pillars⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠--------Text the We Are One Hotline for prayer needs and all things We Are One: 844-641-8147For bibles, prayer requests, giving, and more, click the link below to get connected!⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://weareoneyouth.com/fam⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠If you just accepted Jesus, if you have a prayer request, or you want to know more about us, CLICK THIS LINK! ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://weareoneyouth.com/fam⁠⁠

V Centrálnom registri pribudla zmluva na finančnú podporu pre výstavu obrazov poslankyne Smeru Jany Vaľovej. Po ministerstve financií a kultúry združenie Sme ženy, ktoré výstavu organizovalo podporil aj premiér Robert Fico zo svojej finančnej rezervy.Peniaze z nej tento rok dostali aj dezinformačné weby, ktoré nekriticky informujú o činnosti vládnych strán a v minulosti z tohto fondu išli desiatky tisíc napríklad pre obec, kde vyrastal Robert Fico, na vybavenie ambulancie maséra Pavla Kostku či nechty fitnessky Evy Martinkovej a mercedes hudobného virtuóza orchestra Diabolské husle.V podcaste Aktuality Nahlas šéf organizácie Transparency International Slovensko Michal Piško vysvetľuje, kde posledných 13 rokov tieto peniaze končia.Nahrávala Kristína Braxatorová

„Hraju roli otce, který tragickým a brutálním způsobem přijde o svoji dceru. Nebyla to rozsáhlá role, ale důležitá,“ popisuje herec Václav Vašák v Blízkých setkáních natáčení filmu Stvůry. „Přiznám se, že detektivky nejsou můj žánr, ale scénář Kristýny Trpkové mě zaujal. Kromě toho se mi líbila i odvaha udělat kriminálku pro kina, a ne pro televizi. Mám rád výzvy a odvážné lidi,“ říká v rozhovoru s Terezou Kostkovou za účasti publika v Radiocafé Vinohradská 12.Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V Centrálnom registri pribudla zmluva na finančnú podporu pre výstavu obrazov poslankyne Smeru Jany Vaľovej. Po ministerstve financií a kultúry združenie Sme ženy, ktoré výstavu organizovalo podporil aj premiér Robert Fico zo svojej finančnej rezervy.Peniaze z nej tento rok dostali aj dezinformačné weby, ktoré nekriticky informujú o činnosti vládnych strán a v minulosti z tohto fondu išli desiatky tisíc napríklad pre obec, kde vyrastal Robert Fico, na vybavenie ambulancie maséra Pavla Kostku či nechty fitnessky Evy Martinkovej a mercedes hudobného virtuóza orchestra Diabolské husle.V podcaste Aktuality Nahlas šéf organizácie Transparency International Slovensko Michal Piško vysvetľuje, kde posledných 13 rokov tieto peniaze končia.Nahrávala Kristína Braxatorová

Í tilefni af degi hinna dauðu og hrekkjavöku framundan opnar Víðsjá glugga inn í fortíðina og hugarheim konu sem steig árið 1898 inn í nýstofnaðan holdsveikraspítala í Laugarnesi og orti þar dýrmætan kveðskap við lok langrar sjúkdómsgöngu. Kvæðasafn Kristínar Guðmundsdóttur, píslarskálds, er eins og smámynd af Holdsveikraspítalanum, en gefur líka ómetanlega sýn inn í hugðarefni og lífssýn Kristínar. Guðrún Ingólfsdóttir, bókmenntafræðingur, segir okkur frá henni í þætti dagsins. Tumi Árnason rýnir í sínum hálfsmánaðarlega tónlistarpistli í nýja plötu Ómars Guðjónssonar, en við hefjum þáttinn á því að kynna okkur bók sem var að hreppa bókmenntaverðlaun Færeyja, skáldsöguna Marta, Marta, eftir Marjun Syderbø Kjelnæs. Bókin kom nýverið út hjá Uglu forlagi í þýðingu Hjálmars Waag Árnasonar, sem lítur við í hljóðstofu.

„Hraju roli otce, který tragickým a brutálním způsobem přijde o svoji dceru. Nebyla to rozsáhlá role, ale důležitá,“ popisuje herec Václav Vašák v Blízkých setkáních natáčení filmu Stvůry. „Přiznám se, že detektivky nejsou můj žánr, ale scénář Kristýny Trpkové mě zaujal. Kromě toho se mi líbila i odvaha udělat kriminálku pro kina, a ne pro televizi. Mám rád výzvy a odvážné lidi,“ říká v rozhovoru s Terezou Kostkovou za účasti publika v Radiocafé Vinohradská 12.

Þær hindranir sem fatlað fólk mætir í námi á háskólastigi og leiðir til umbóta með áherslu á listnám er viðfangsefni málþings sem verður haldið á laugardaginn á vegum Listaháskóla Íslands. Við fáum til okkar í þáttinn Kristínu Eysteinsdóttur rektor LHÍ og Heklu Björk Hólmgeirsdóttur aðjúnkt við Háskóla Íslands, sem stýrir málþinginu. Fólk hefur lengi verið meðvitað um áskoranir þess að flytja til nýs lands og aðlagast framandi menningu en fólk þekkir síður þær áskoranir sem mæta fólki þegar það flytur aftur til heimalandsins og þarf að enduraðlagast samfélaginu þar. Karitas Hrundar Pálsdóttir gaf nýverið út bók sem fjallar um snúbúa-bókmenntir, það er skáldskap sem lýsir upplifun snúbúa—fólks sem hefur búið erlendis og flutt aftur til heimalandsins—af menningarsjokki og enduraðlögun. Karitas kíkir til okkar. Maó Alheimsdóttir ætlar, í lok þáttar, að flytja okkur pistil um krukkuhefðir, um venjur að varðveita mat í krukkum og minningar tengdar því. Umsjón þáttarins: Ástrós Signýjardóttir og Elsa María Guðlaugs Drífudóttir. Tónlist þáttarins: Bombay Bicycle Club - Always Like This. ÁSGEIR TRAUSTI - Afterglow. ÖNNU JÓNU SON - Almost over you.

Fimmtudagur 30. október Argentína, húsnæði, Dúlla í löggunni, heimsmálin og víma Felix Woelflin segir Gunnari Smára frá pólitísku ástandi í Argentínu eftir ágætan sigur flokks Milei forseta í aukakosningum til þings. Hvaðan kemur Milei og hvers vegna vilja svona margir treysta honum fyrir stjórn landsins? Guðmundur Hrafn Arngrímsson formaður Leigjendasamtakanna fer yfir húsnæðispakkann sem ríkisstjórnin i gær með Gunnari Smára. Kristín Svava Tómasdóttir sagnfræðingur segir Gunnari Smára frá bók sinni Fröken Dúlla, sögu Jóhönnu Knudsen, sem er alræmd vegna rannsókn hennar á siðferðisástandinu í Reykjavík á árum seinni heimsstyrjaldar. Hilmar Þór Hilmarsson prófessor fer yfir heimsmálin í samtali við Gunnar Smára, ekki síst átökin milli Bandaríkjanna og Kína í breyttum heimi. Þorsteinn Úlfar Björnsson kvikmyndagerðarmaður hefur skrifað á annan tuga bóka sem tengjast vímu og menningu. Hann er með umdeildar skoðanir og ekki hefur verið fjallað um bækur hans. Hann segir Birni Þorláks frá sjónarhorni sínu.

Dzelzceļa projekta "Rail Baltica" pabeigšanai atlikuši vien pieci gadi. Droši vien tas būtu daudz, ja tuneļa galā spīdētu vairāk gaismas. Diemžēl Latvijas trases daļā padarītā uz kaimiņvalstu fona ir ļoti maz, nav arī skaidrības par finansējumu, kurš projekta pirmajā fāzē Latvijā sasniedz 5,5 miljardus, bet līdz šim no tā nav dabūta pat trešā daļa. Kādas izredzes tikt pie nepieciešamās naudas un projektu pabeigt laikā? Krustpunktā diskutē Satiksmes ministrijas valsts sekretāra vietniece Kristīne Pudiste, "Eiropas Dzelzceļa līnijas" valdes priekšsēdētājs Māris Dzelme, "RB Rail" valdes loceklis un finanšu direktors Ojārs Daugavietis un Saeimas Parlamentārā izmeklēšanas komisijas par Rail Baltica projekta parlamentārās kontroles nodrošināšanu deputāte Skaidrīte Ābrama.  

Gréta Kristín Ómarsdóttir, leikstjóri og dósent í Listaháskóla Íslands, ræðir sviðslistir, samsköpun, bakslagið og verkið Skammarþríhyrninginn sem nú er á fjölum Borgarleikhússins. Og hvernig 1 plús 1 verður 3. Við byrjum á sama stað og vanalega, hvaða sviðslistaverk hreyfði síðast við þér. Þórður Ingi Jónsson er með pistil í tilefni Hrekkjavökunnar, hann hefur verið að sökkva sér ofan söguna um dularfullt leynifélag, Bræðralag Satúrnusar, Fraternas Saturni, sem hafði nokkur áhrif í Þýskalandi á millistríðsárunum.

Aldrei hefur snjóað jafnmikið í Reykjavík í október, en jafnfallinn snjór mældist 27 sentímetrar við Veðurstofuna í dag. Það snjóar enn og breytast gular veðurviðvaranir í appelsínugular þegar líður á daginn. Færðin er í takt við veðrið og má búast við að hún versni enn. Lögreglan á Suðurnesjum mælist til þess að fólk gisti ekki í Grindavík á meðan appelsínugular viðvaranir eru í gildi, en þar er óvissustig almannavarna í gildi vegna jarðhræringa. Við sláum á þráðinn til Grindavíkur og heyrum í Einari Jóni Sveinssyni slökkviliðsstjóra. Við ræddum við Þóru Kristínu Ásgeirsdóttur, deildarstjóra Almannavarna á höfuðborgarsvæðinu, um veður og færð á höfuðborgarsvæðinu. Hrekkjavakan hefur á síðustu árum haldið innreið sína á Íslandi. Siðurinn hefur borist hingað frá Bandaríkjunum, en hátíðin á sér miklu eldri rætur sem má rekja til heiðinnar hausthátíðar sem Írar og Bretar fögnuðu til forna. Það hefur verið hefð að skera út grasker en ekki allir vita að áður en Evrópumenn numu Ameríku og fundu graskerið, voru luktir skornar út úr rófum. Við kíktum í heimsókn á Árbæjarsafnið í gær og fengum að vera viðstödd rófuútskurð. Áhersla á varnarmál hefur aukist mikið undanfarin misseri og ætla íslensk stjórnvöld að verja einu komma fimm prósent af vergri landsframleiðslu í öryggis og varnarmál fyrir árið 2035. Varnartengd starfsemi hér á landi felst meðal annars í að taka á móti liðsafla bandalagsríkja NATÓ, og erum við fær um að hýsa jafnvel þúsundir manna með tiltölulega skömmum fyrirvara. Jónas G. Allansson, skrifstofustjóri varnarmálaskrifstofu utanríkisráðuneytisins segir okkur undan og ofan af varnartengdri starfsemi hér á landi. Umsjón: Ástrós Signýjardóttir og Elsa María Guðlaugs Drífudóttir. Tónlist þáttarins: HLJÓMSVEIT ÞORSTEINS GUÐMUNDSSONAR: Snjómokstur RÍÓ TRÍÓ: Dýrið gengur laust PRINS PÓLÓ: Er of seint að fá sér kaffi núna TODMOBILE: Abracadabra

Tavaly egyszer csak lett egy szuper nemzetközi filmfesztiválunk, a BIFF, ami visszahozta azt a hangulatot, ami olyan régóta hiányzott már a városból. Idén még nagyobb és még izgalmasabb lesz a fesztivál, a Filmklub podcast legújabb adásában pedig a négy alapítóval (az ötödik Szimler Bálint, vele majd máskor beszélgetünk erről) és a hozzájuk idén csatlakozó Incze Katával próbáljuk megfejteni a BIFF titkát. És szerintem meg is fejtjük.November 2-ig, azaz jövő vasárnapig tart a BIFF, nehogy kihagyjátok!Készítette: Varga FerencZene: Hegyi OlivérJó szórakozást az adáshoz, és ha tetszik, kérlek⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠támogasd a Filmklub podcastot a Patreonon⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, egy dollár is nagy segítség! Ha a Patreon túl macerás, támogathatod a podcastot a PayPalon (⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@ferencv1976⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠) vagy a Revoluton (⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠@ferenc7drh⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠) keresztül is. Nagyon köszönöm!

Kristján Kristjánsson stýrir kröftugri umræðu um þjóðmálin. Í þessum þætti: Heilbrigðismál Ragnar Freyr Ingvarsson formaður Læknafélags Reykjavíkur Sigurður H. Helgason forstjóri Sjúkratrygginga  Ragnar og Sigurður takast á um fyrirhugaðar breytingar á lögum um kaup á læknisþjónustu sem læknar telja stefna gildandi samningi í voða og freklegt inngrip í rekstur þeirra og stöðu.  Efnahagsmál Daði Már Kristófersson fjármálaráðherra  Sigmundur Davíð Gunnlaugsson formaður Miðflokksins  Daði og Sigmundur ræða efnahagsástandið í kjölfar áfalla og hugsanlegar aðgerðir í kjölfar þessara atvika, lokunar á Bakka, gjaldþrot Play, rekstrarstöðvun á Grundartanga etc.  Húsnæðismál/lánamál Páll Pálsson fasteignasali  Már Wolfgang Mixa Dósent við HÍ  Már og Páll ræða áhrif vaxtadómsins nýfallna á fasteignamarkaðinn, húsnæðisverð og lánakjör almennings. Er líklegast að lánakjör versni?  Kvennaverkfall/jafnréttismál Sonja Þorbergsdóttir, formaður BSRB Sonja, einn skipuleggjenda, ræðir kvennaverkfallið 24. október, áhrif þess og stöðu jafnréttismála í því samhengi. Svarar jafnframt gagnrýni sem á þessa framkvæmd hefur borist. 

Stāsts par pagājušā gadsimta 90. gadiem, kad Tezē kopienas klosteris Francijas dienvidos daudziem kļuva par garīga piedzīvojuma vietu. Astoņas sievietes 2025. gada oktobra sākumā devās ceļā, lai jau apzinīgā vecumā satiktos ar savu jaunību, savas draudzības un pasaules izzināšanas ceļa sākumpunktu. Sākumā stāsts par to, kas notika pavisam nesen, oktobra sākumā Francijā. Kā astoņas sievietes, vecumā, kad koks jau ir iestādīts, bērni lieli un arī ar čūskām attiecības atmaigušas, nolēma atgriezties vietā, kurā viņu apzinīgās dzīves tikai sākās. Pagājušā gadsimta 90. gados, kad krita “dzelzs priekškars”, teju visa Austrumeiropa sakāpa autobusos iepazīt gadu desmitiem liegtās Vakareiropas mākslu, arhitektūru, domāšanas veidu un uzvešanos. Tā nebija tikai plika ziņkārība, tā bija sēkla, no kuras izauga Latvija, kura šobrīd pat nepieļauj domu, ka kāds varētu apšaubīt tās piederību Eiropai. Bet deviņdesmitajos, lai dotos uz kādu vecās Eiropas valsti, Austrumeiropas pilsoņiem vajadzēja vīzu. Lai dabūtu vīzu, vajadzēja izsaukumu. Bet cik gan daudziem no postpadomju Latvijas bija paziņas, piemēram, Parīzē? Un te izlīdzēja vēl viens mūris, kas bija kritis. Ateismā augusī pionieru un komjauniešu paaudze tagad uzzināja, ka Dievs ir. Ticības pārdzīvojums un kristietības atjaunošanas jūsma postpadomju zemēs, gāja roku rokā ar iespēju saņemt izsaukumu un vīzu uz tik kāroto Franciju. Jo Francijas dienvidos, Burgundijas reģionā Tezē ciemā kopš 1966. gada darbojas ekumenisks klosteris, kura misija ir izplatīt ticību, vienojot tautas. Klosterī darbojas ar simts klostera brāļu, bet katru vasaru klosteris uzņem ap 100 000 jaunu cilvēku no visas pasaules. Deviņdesmitajos Austrumeiropas kristieši bija atbrīvoti no līdzmaksājuma, nedēļu uzturoties Tezē, teltīs ar koka gultiņām kalna galā. Iespēja redzēt Franciju un saņemt brīvu iztikšanu vairoja ticīgo skaitu, autobusi no Latvijas kursēja katru nedēļu. -- Paldies manām ceļabiedrēm, Solvitai Kresei, Ivonnai Andersonei, Kristīnei Briedei, Ingai Burovai, Inetai Sipunovai, Līgai Puriņai-Purītei, Simonai Valkei. Mūsu kopība par šādu kompasa magnēta vietu izvēlējās Tezē klosteri, un es izstāstīju katoļu garīdznieka Marsela Ponta stāstu. Es, Anda Buševica, stāstīju šo stāstu, lai mudinātu pamanīt cilvēciskas tīrības un dāsnuma vietas un cilvēkus.

50 years ago today - in 1975 - 90% of women in Iceland took part in a nationwide protest over inequality. Instead of going to the office, doing housework or childcare, 25,000 women took to the streets, forcing factories and banks to close. It was known as the 'Women's Day Off' and fifty years on, Iceland still leads the world in gender parity, topping the Global Gender Gap Report for the 16th straight year. Anita Rani is joined by Tatjana Latinović, President of Icelandic Women's Rights Association and on the organising committee of today's strike, and Kristín Ástgeirsdottir, former Women's Alliance MP and former director of the Icelandic Centre for Gender Equality. Tiggy Walker was married to the legendary BBC broadcaster Johnnie Walker, for 23 years before his death last year. Johnnie presented his 'Sounds of the 70s' show on Radio 2 right up until two months before he died. Tiggy was his full-time carer and joins Anita to talk about the emotional toll of caring for her soulmate Johnnie after his terminal diagnosis, as described in her new book, Both Sides Now.Former NASA astronaut Anna Fisher talks about becoming the world's first ‘mom in space'. In 1978 Anna, an American emergency doctor, was accepted by NASA onto their astronaut programme, during the space agency's largest and most diverse recruitment drive. In 1984, Anna took off on the Space Shuttle Discovery, leaving behind her 14-month-old daughter. Anna joins Anita to talk about how that decision triggered intense media scrutiny and looks back on her trailblazing career, as featured in a new BBC 2 documentary, ‘Once Upon a Time in Space.'Stephanie Travers is a trailblazer with an impressive list of firsts during her career. She became the first black female trackside fluid engineer in Formula 1 after beating 7,000 other applicants. She is also the first black woman to stand on an F1 podium after being personally invited by the team to collect the Constructor's Trophy at the 2020 Styrian Grand Prix. Today, she's moved into a new role as Senior Impact Manager at Mission 44, Sir Lewis Hamilton's foundation which is focused on diversity and inclusion. Stephanie joins Anita to discuss diversifying motorsports and making STEM and motorsport careers more accessible to young people from underrepresented backgrounds.Presenter: Anita Rani Producer: Rebecca Myatt

Am 24. Oktober 1975 ist auf Island alles anders: Die Frauen sind an diesem Tag buchstäblich verschwunden und überlassen ihre Arbeit den Männern. Mit dem Streik folgen sie einem Aufruf der Vereinten Nationen, die 1975 zum "Jahr der Frau" erkoren hatten.**********Ihr hört in dieser Folge "Eine Stunde History":10:32 - Svana Helen Björnsdóttir, isländische Unternehmerin21:59 - Kristín Jóhannsdóttir, Historikerin30:58 - Lea Susemichel, Redakteurin des Magazins an.schläge**********Mehr zum Thema bei Deutschlandfunk Nova:Fränzi Kühne: Quote für Firmenvorstände und mehr GleichberechtigungGender-Pay-Gap: Bei jungen Menschen sinkt der Unterschied in der BezahlungFeministische Außenpolitik - Miriam Mona Mukalazi: "Ohne Feminismus kein Frieden"**********Den Artikel zum Stück findet ihr hier.**********Ihr könnt uns auch auf diesen Kanälen folgen: TikTok und Instagram .**********In dieser Folge mit: Moderation: Steffi Orbach Gesprächspartner: Dr. Matthias von Hellfeld, Deutschlandfunk-Nova-Geschichtsexperte

Vládneme, nerušit #32: Jednání o vládě pokračují i v třetím týdnu po volbách, tentokrát bez fyzicky přítomného Andreje Babiše. Na 14 schůzkách si zástupci ANO, Motoristů sobě a SPD řekli, co chtějí s Českem v jednotlivých oblastech následující 4 roky dělat. Jak jednání probíhají? Kde jsou největší „třecí plochy“? A bude nakonec Filip Turek ministr, nebo místopředseda Sněmovny? To vše rozebírají v další epizodě Vládneme, nerušit Kristýna Jelínková, Filip Zelenka a František Trojan.

Recorded live at Capital Church in Meridian, Idaho Pastor Krist

Oggi a Cult, il quotidiano culturale di Radio Popolare: stasera in Audutorium ospitiamo al Suggeritore NL una tappa del torneo di Slam Poetry, con 3 poeti/e che si esibiscono sul palco, moderati da Ciccio Rigoli, Paolo Agrati e Davide Passoni; la mostra "Nan Goldin. This Will Not End Well" all'Hangar Bicocca di Milano; al Piccolo Teatro Studio Melato va in scena "L'analfabeta" di Ágota Kristóf, un progetto di Fanny & Alexander con Federica Fracassi; ben 2 puntate della rubrica GialloCrovi a cura di Luca Crovi...

Gestir þáttarins voru Birna Þórarinsdóttir, framkvæmdastjóri Unicef, Margrét Kristín Blöndal, tónlistarkona og aktívisti, og Þórir Jónsson Hraundal, lektor í Mið-Austurlandafræðum við Háskóla Íslands. Rætt var um ástandið á Gaza og vopnahlé milli Ísrael og Palestínu. Margrét Kristín sagði frá því þegar Ísraelsher stöðvaði för Frelsisflotans og skipsins Conscience, þar sem hún var um borð ásamt um níutíu öðrum, á leið með vistir fyrir íbúa Gaza. Umsjón: Alma Ómarsdóttir Tæknimaður: Kári Guðmundsson

Když otevřete webové stránky psychiatričky, psycholožky a psychoterapeutky Kristýny Drozdové, hned v úvodu najdete text napsaný velkými písmeny: Naděje je důležitá, činí totiž přítomný okamžik snesitelnějším. „Naděje je esence práce psychiatra nebo psychoterapeuta. Měli bychom umět vnášet naději do životů našich pacientů, kteří potřebují pomocnou ruku,“ zdůrazňuje Drozdová v Hovorech Českého rozhlasu Plus.

Fyrrverandi forstjóri Innheimtustofnunar sveitarfélaganna krefst þess að stofnunin greiði honum rúmar níutíu milljónir. Hann er með réttarstöðu sakbornings í rannsókn héraðssaksóknara sem er á lokastigi. Innheimtustofnun hafnar öllum kröfum og telur forstjórann fyrrverandi hafa valdið henni miklu tjóni með ákvörðunum sínum. Freyr Gígja Gunnarsson reifar málið. Talið er kosta allt að sjö og hálfum milljarði að ráðast í nauðsynlegar endurbætur á raforkukerfinu á Norðausturlandi svo hægt verði að flytja nægt rafmagn til allra byggðarlaga. Núverandi afhendingargeta rafmagns er að mestu uppurin með tilheyrandi áhrifum á orkuskipti, búsetuþróun og atvinnumál, segir Kristín Soffía Jónsdóttir í viðtali við Ágúst Ólafsson. Frétta- og tökumenn bandarísku sjónvarpsstöðvanna ABC, CBS, NBC og CNN og Fox News eru í óða önn að tæma skrifstofur sínar í Pentagon, höfuðstöðvum bandaríska varnarmálaráðuneytisins, sem nú heitir reyndar stríðsráðuneyti. Sama á við um nánast alla aðra fjölmiðla, bandaríska og alþjóðlega, sem voru með aðstöðu í ráðuneytinu. Ástæðan er nýjar reglur ráðuneytisins sem fjölmiðlar telja stjórnarskrárbrot sem heftir getu þeirra til að fylgja grunngildum blaðamennsku og sinna skyldum sínum við almenning. Ævar Örn Jósepsson ræðir við Sigríði Dögg Auðunsdóttur, formann Blaðamannafélags Íslands. Umsjón: Ævar Örn Jósepsson. Tæknimaður: Mark Eldred.

Recorded live at Capital Church in Meridian, Idaho Pastor Krist Wilde

Are you enjoying this? Are you not? Tell us what to do more of, and what you'd like to hear less of. The Reykjavík Grapevine's Iceland Roundup brings you the top news with a healthy dash of local views. In this episode, Grapevine publisher Jón Trausti Sigurðarson is joined by Heimildin journalist Aðalsteinn Kjartansson, and Grapevine friend and contributor Sindri Eldon to roundup the stories making headlines in recent weeks. On the docket this week are: 00:03:50 Overview Of This Week's Stories00:04:50 Man Drinking Alcohol At City Library Kicked OutA man was evicted from a library in Reykjavík for drinking alcohol in the library's bathroom on Friday. The police said that drinking in the library was not good “library etiquette”.00:10:45 Laxness On His Way Out Of Icelandic College CurriculumNovels by Halldór Laxness, the only Icelander ever to win a Nobel prize, will soon no longer be taught in Icelandic schools 00:26:20 Icelanders Can Now Be Named MohammedThe Icelandic Naming Committee decided on five new names that Icelanders can use this past week. The names in question were Tenchi, Ivy, Ýri, Meryem and Múhameð, which is the Icelandic spelling of Mohammed.00:33:40 Former Icelandic Popstar And Activist Arrested On The High Seas By IsraelMargrét Kristín Blöndal, arrived in Amsterdam this past weekend after having been released from custody by the State of Israel. Margrét, or Magga was arrested last Wednesday along other members of the so called Freedom Fleet, trying to get aid to Gaza by way of the sea. A ceasefire has been declared in Gaza. Also, the foreign minister of Palestine, Dr. Varsen Aghabekian, happened to be in Iceland when the ceasefire was announced.00:39:30 Two Thirds Of Icelanders Think Iceland Should Not Participate In Eurovision, If Israel Is Allow To ParticipateA recent poll, conducted this September, 67% of participants said Iceland should rather stay out of Eurovision next year if Israel participates. Younger people were less likely to want Iceland to withdraw in that scenario, while people from outside Reykjavík were likelier than the inhabitants of Reykjavík, to want Iceland to boycott the competition.00:41:00 The Murder Case That Never RestsIn 1974, two men disappeared within 10 months of each other. These men were named Guðmundur and Geirfinnur. The case led to numerous arrests, and finally long time prison sentences. Much doubt has been cast on whether those charged and sentenced were actually guilty. ------------------------------------------------------------------------------------------SHOW SUPPORTSupport the Grapevine's reporting by becoming a member of our High Five Club: https://steadyhq.com/en/rvkgrapevine/You can also support the Grapevine by shopping in our online store: https://shop.grapevine.is------------------------------------------------------------------------------------------ This is a Reykjavík Grapevine podcast.The Reykjavík Grapevine is a free alternative magazine in English published 18 times per year, biweekly during the spring and summer, and monthly during the autumn and winter. The magazine covers everything Iceland-related, with a special focus culture, music, food and travel. The Reykjavík Grapevine's goal is to serve as a trustworthy and reliable source of information for those living in Iceland, visiting Iceland or interested in Iceland. Thanks to our dedicated readership and excellent distribution network, the Reykjavík Grapevine is Iceland's most read English-language publication. You may not agree with what we write or publish, but at least it's not sponsored content.www.grapevine.is