Podcasty otca Radovana

Niet väčšej nevďačnosti ako pohŕdať tým, kto nás miluje. Niet väčšieho bôľu, ako také pohŕdanie zakúšať. Ježišovo Srdce pre nás bije v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej, ktorá je jasným dôkazom tohto, k čomu všetkému sa toto milujúce Srdce pre nás odhodlalo. A my zostávame voči nemu nevďační a chladní. Radšej si volíme život v hriechu, krátkotrvajúcich slastiach na zemi, ako by sme milovali toto Srdce a tak sa pripravovali na život večný.Milujúce Ježišovo Srdce nás volá: Vráťte sa hriešnici! U mňa nájdete odpustenie a pokoj, ktorý toľko hľadáte.

Božské Srdce túži odmieňať lásku stvorenia k Nemu. Nielen raz, lež tisíckrát tu na zemi a bez konca v nebi. Láska, ktorá v ňom horí, chce človeka zahŕňať všetkou pozornosťou a aj ten najmenší prejav lásky z našej strany chce okamžite odmeniť.Prečo sme teda takí nevďační? Voči stvoreniam vieme byť pozorní, no voči Bohu nie. Často sme chladní a venujeme sa všetkému inému, len nie tomu, aby sme milovali Pána Boha. Naša neláska mu nedovoľuje zahrnúť nás požehnaniami. Jeho pozornosť voči nám sa prejavila jeho obetou na kríži: nevykúpil nás len kvapkou krvi, jednou slzou, lež obetovaním celého svojho života. Vari sa ľuďom zdá jeho štedrosť nevďačnosťou? Čo by mal viac pre nás urobiť?

Kristovo Srdce na nás hľadí, pretože netúži po inom, len aby nás mohla naplniť jeho láska. Preto Pán ustanovil Sviatosť oltárnu. Pretože chcel, aby sme ho požívali a tak aby sa v nás roznecoval plameň jeho lásky.„Stal sa chudobným, aby nás obohatil“, píše sv. Pavol. V Ježišovom Srdci nachádzame všetko dobro. „Pritom,“ upozorňuje sv. Alfonz, „sme skôr my dlžníkmi jemu za to všetko, čo nám dalo.“ On sa nezdráhal vyliať za mňa všetku svoju krv, azda sa teda ja mám zdráhať dať mu svoje srdce?

Kristova láska je tak veľká, že ho priviedla k tomu, aby sa stal človekom, podobným nám vo všetkom, okrem hriechu. Aby nás, hriešnikov vyslobodil, sám sa podujal trpieť za nás na kríži. Už v Starom zákone totiž ústami proroka povedal: „Nechcem smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.“Neutekajme pred Kristom! Pretože bez neho nemôžeme nič urobiť, nemáme život, nemáme nádej. Vráťme sa k jeho milujúcemu Srdcu, ktoré sa pre nás nechalo prebodnúť. Božské Srdce je plné lásky k úbohým hriešnikom a chce nám odpúšťať. Začujeme toto volanie lásky?

Láska nášho Pána je tak nesmierna, že neváha obetovať pre človeka všetko. Ako veľmi je zarmútené Najsvätejšie Srdce, keď vidí, že človek mu toľkú lásku neodpláca láskou, lež nevďakom a nevšímavosťou. To spôsobovalo Kristovi väčší zármutok, ako všetky bolesti a trýzne, ktoré ho čakali počas krížovej cesty.Kristovo Srdce bijúce v oltárnej Sviatosti dokonca radšej znesie, aby ho niektorí pošliapali, iní zahodili ako odpadky či použili na diabolské rituály, ako by nás mal tohto nebeského pokrmu zbaviť a tak nás od seba odlúčiť. Či naše srdce nepohne ani toľká pokora Božského Srdca?

Ježiš Kristus nás miluje neskonalou láskou. Hoci je Bohom, ktorý je dokonalým sám v sebe a nič nepotrebuje od svojho stvorenia, predsa nám ukazuje svoje Srdce, pretože planie láskou k úbohému stvoreniu.Sv. Alfonz dokonca hovorí, že Kristus nás miluje tak, akoby sme my boli jeho Bohom. Svätec používa veľmi silný výraz, aby poukázal na toľkú lásku nášho Pána.A čo žiada od nás? Len to, aby sme mu odplácali za lásku láskou. A aj keď tak nerobíme, On predsa stojí pri dverách nášho srdca a klope naň.

Kristus nás miloval do krajnosti a túto svoju lásku vyjadril tým, že sa zriekol seba samého a vzal si prirodzenosť sluhu a obetoval sa za nás na kríži. Akože by sme ho nemali milovať aj my? Vari nám neprejavil dostatočne svoju lásku, pýta sa sv. Alfonz?Eucharistia je Sviatosťou lásky, v nej s nami zostáva Kristus do skončenia sveta, pretože láska spôsobuje, že chceme zostávať s milovanou osobou. Niet preto väčšieho nešťastia, ako si nevšímať lásku Ježišovho Srdca, či ňou priamo pohŕdať.

Sv. Alfonz Mária Liguori nás vedie k rozjímaniu nad tajomstvom veľkej lásky nášho Pána, ktorá sa zjavuje v jeho Najsvätejšom Srdci. Nechajme sa strhnúť meditáciami tohto veľkého učiteľa Cirkvi k láske voči Srdcu bujúcemu v oltárnej Sviatosti, ktoré je mnohými opovrhované, zabudnuté. Totuto novénou podajme Božskému Spasiteľovi vynáhradu za hriechy svoje i našich blížnych a najmä prosme za duše v očistci. Na záver meditácie sa môžeme pomodliť ešte litánie k Najsvätejšiemu Srdcu.

Niet krajšej a blaženejšej smrti, ako umierať v náručí Ježiša Krista a jeho Nepoškvrnenej Matky Panny Márie. To bola smrť sv. Jozefa a o túto smrť svätého patriarchu máme prosiť aj my. Aby sme umreli v milosti posväcujúcej a kajúcom duchu.

Sv. Jozefa nazývame aj pestúnom Ježiša. Bol však viac ako to. Bol mu milujúcim otcom, ktorého sám Pán Ježiš chcel poslúchať. Jozef nášho Spasiteľa vychovával, učil ho remeslu a pretože vedel, že jeho syn je Bohom, zároveň ho hlboko ctil a učil sa od neho. V podcaste sa dozviete o vťahu sv. patriarchu k Ježišovi viac:

Manželstvo sv. Jozefa a Panny Márie bolo manželstvom hlbokej duchovnej jednoty a lásky. Obaja sa vrúcne milovali. Sv. Jozef si konal všetky povinnosti otca a manžela a pretože žil pre Božské dieťa Ježiš a jeho Panenskú Matku, ktorých obdivoval a kontemploval, všetky starosti a ťažkosti znášal s radosťou a veselou mysľou.

Uzatvoril sv. Jozef a Panna Mária skutočné manželstvo? Koľko rokov mal sv. Jozef, keď si bral Pannu Máriu? Ako to bolo s ich manželským životom? Dozviete sa v podcaste o živote sv. Jozefa.

Duchovné úvahy nad osobou sv. Jozefa, patróna a ochrancu Cirkvi z príležitosti prebiehajúceho Roku sv. Jozefa (8.december 2020 - 8. december 2021). Počúvajte každú stredu nový podcast o sv. Jozefovi.

Duchovné úvahy nad osobou sv. Jozefa, patróna a ochrancu Cirkvi z príležitosti prebiehajúceho Roku sv. Jozefa (8.december 2020 - 8. december 2021). Počúvajte každú stredu nový podcast o sv. Jozefovi.

Duchovné úvahy nad osobou sv. Jozefa, patróna a ochrancu Cirkvi z príležitosti prebiehajúceho Roku sv. Jozefa (8.december 2020 - 8. december 2021). Počúvajte každú stredu nový podcast o sv. Jozefovi.

Duchovné úvahy nad osobou sv. Jozefa, patróna a ochrancu Cirkvi z príležitosti prebiehajúceho Roku sv. Jozefa (8.december 2020 - 8. december 2021). Počúvajte každú stredu nový podcast o sv. Jozefovi.

Duchovné úvahy nad osobou sv. Jozefa, patróna a ochrancu Cirkvi z príležitosti prebiehajúceho Roku sv. Jozefa (8.december 2020 - 8. december 2021). Počúvajte každú stredu nový podcast o sv. Jozefovi.

Duchovné úvahy nad osobou sv. Jozefa, patróna a ochrancu Cirkvi z príležitosti prebiehajúceho Roku sv. Jozefa (8.december 2020 - 8. december 2021). Počúvajte každú stredu nový podcast o sv. Jozefovi.

Duchovné úvahy nad osobou sv. Jozefa, patróna a ochrancu Cirkvi z príležitosti prebiehajúceho Roku sv. Jozefa (8.december 2020 - 8. december 2021). Počúvajte každú stredu nový podcast o sv. Jozefovi, ktorý si pre vás pripravuje otec Radovan

Duchovné úvahy nad osobou sv. Jozefa, patróna a ochrancu Cirkvi z príležitosti prebíehajúceho Roku sv. Jozefa (8.december 2020 - 8. december 2021). Počúvajte každú stredu nový podcast o sv. Jozefovi.

Výklad katechizmu, ktorý pomáha pochopiť to, čomu ako katolíci veríme

ROK SV. JOZEFA (8. december 2020 - 8. december 2021)Meno je v biblickej tradícii veľmi dôležité a označuje často poslanie či podstatné črty jeho nositeľa. Sv. Jozef dostal tiež meno, ktoré má dôležitý význam pre dejiny spásy. Vypočujte si viac v podcaste:

ROK SV. JOZEFADňa 8. decembra 2020 vyhlásil pápež František, pri príležitosti 150. výročia od ustanovenia sv. Jozefa za patróna a ochrancu celej sv. Cirkvi, rok zasvätený úcte k tomuto veľkému patrónovi a svätcovi. Počúvajte vždy v stredu, v deň, ktorý Cirkev zasväcuje spomienke sv. Jozefa, podcasty, ktoré si pre vás pripravil o. Radovan a ktoré majú byť pomocou pri duchovnom prežívaní tohto času.

POSLEDNÉ ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYLk 1, 67-79Jánovho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“

ADVETNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYLk 1, 57-66Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.

ADVETNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYLk 1, 46-56Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

ADVETNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYLk 1, 39-45V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYLk 1, 26-38Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“Anjel potom od nej odišiel.

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYLk 1, 5-25Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu.Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý.Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

Cirkev v dňoch 17. - 23. decembra vstupuje do silného liturgického obdobia nazvaného "Feriae Maiores", čiže "veľké všedné dni". Počas nich spieva vo svojich večerných modlitbách tzv. Ó-antifóny, ktoré sú starobylými prosbami a volaniami po príchode Spasiteľa. V novej liturgii ich počúvame aj v omšových alelujových veršoch.Antifóna na 18. december:Ó, Pane, Vodca domu Izraela, ty si sa zjavil Mojžišovi v ohni horiaceho kríka a na Sinaji si mu dal zákon; príď, vystri svoju ruku a vysloboď nás.Gregoriánsky chorál:https://www.youtube.com/watch?v=1KHaFmfsTkc&list=PLm1RuuLGLHonKDZonyXwa24UeCS4mp4Zs&index=2

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYMt 1, 18-24S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.

Cirkev v dňoch 17. - 23. decembra vstupuje do silného liturgického obdobia nazvaného "Feriae Maiores", čiže "veľké všedné dni". Počas nich spieva vo svojich večerných modlitbách tzv. Ó-antifóny, ktoré sú starobylými prosbami a volaniami po príchode Spasiteľa. V novej liturgii ich počúvame aj v omšových alelujových veršoch.Antifóna na 17. december: Ó, Múdrosť, vyšla si z úst Najvyššieho; ty siahaš od jedného konca po druhý, ty riadiš všetko mocne i jemne; príď a nauč nás ceste múdrosti.Gregoriánsky chorál:https://www.youtube.com/watch?v=y4H0qd4hHRc&list=PLm1RuuLGLHonKDZonyXwa24UeCS4mp4Zs

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYMt 1, 1-17Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona, Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút. Obed Jesseho a Jesse kráľa Dávida.Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia.Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYLk 7, 19-23Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: ‚Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?‘“Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYMt 21, 28-32Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel.Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“Odpovedali: „Ten prvý.“Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYMt 21, 23-27Keď Ježiš prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYJn 1, 6-8. 19-28Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“„Čo teda, „pýtali sa ho, „si Eliáš?“Povedal: „Nie som.“„Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKY Krátka rozjímanie o zjavení Panny Márie v mexicom meste Guadalupe, ktoré si Panny Mária vybrala, aby priviedla duše od pohanstva k pravému zjavenému náboženstvu, ktorým je náboženstvo katolícke.

Panna Mária nie je ženou mnohých planých rečí a myšlienok. Všetko v nej bolo zamerané na Boha. Preto môžeme o nej povedať, že bola bdelá. Byť zameraným na Boha totiž znamená aktívne očakávanie jeho navštívenia. Ako kresťania si však často neuvedomujeme túto pravdu. Kristus nás preto upozorňuje, aby sme bdeli. Bdelosť však Pán spája s ustavičnou modlitbou. Ak máme teda zvlášť v advente učiť niečo od Panny Márie, máme sa od nej naučiť, ako sa treba modliť.

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYMt 11, 16-19Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.‘Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!‘ No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“

Hovorili sme o tom, že Pána Boha a jeho existenciu môžeme poznávať svetlom prirodzeného rozumu. Predsa však, toto poznávanie má svoje hranice, za ktoré nikdy bez pomoci Božej neprenikneme. Náš rozum síce pozná Boha ako toho, kto svet stvoril, no sám by nikdy nebol spoznal, že človek je určený pre slávu v nebi, vtelenie Božieho Syna, nikdy by sme nespoznali, že sa máme stať adoptívnymi Božími deťmi, teda že je nám treba milosti, nepoznali by sme tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Preto nás Cirkev učí, že aj keď náš rozum má schopnosti poznávať do určitej miery Božské veci, Bohu sa v „jeho múdrosti a dobrote páčilo inou, a to nadprirodzenou cestou zjaviť ľudskému pokoleniu seba.“ Boh tak urobil preto, lebo nás určil pre nadprirodzený cieľ, k poznaniu spomenutých právd a aby to bolo pre nás možní, dal nám svoje nadprirodzené zjavenie. Tieto pravdy, ktoré nám Boh odhalil, prijímame s úplnou istotou, pretože nám ich zjavuje ten, ktorý neklame a sám nemôže byť oklamaný. Toto prijatie nazývame vierou. Človek však nemôže na Boha, aj napriek viere, hľadieť priamo. „Boh je duch“ (Jn 4,24) a „prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže“ (Tim 6,16). Viera je sprostredkovaným poznávaním Boha; skrze ňu vidíme „len nejasne, akoby v zrkadle.“ Predsa nám však dovoľuje vidieť omnoho ďalej a vyššie. Aj keď nemôžeme na Pána Boha pozerať priamo, poznanie Boha vierou nie je falošné či zbytočné. Je to začiatok poznania, ktorého sa nám dostane v nebi, kde budeme vidieť „z tváre do tváre.“ Tam sa duši človeka dostane tzv. svetla slávy, ktoré je zvláštnym darom Božím, a ktoré umožňuje nazerať priamo na to, aký Boh je. Svetlo slávy však neskonale očistí, prehĺbi a rozhojní poznanie Pána Boha, ktoré sme získali už tu na zemi svetlom milosti vyvierajúcej z viery. Je to podobné, ako s rastlinným semiačkom. V ňom je predsa obsiahnutá celá rastlina, ktorá neskôr vyrastie. Podobne je vo všetkých milostiach plynúcich z viery obsiahnutá všetka krása svetla slávy.Čo nám teda Boh o sebe zjavuje? V prvom rade potvrdzuje, že existuje. Na mnohých miestach v Sv. Písme odhaľuje svoju existenciu, pretože jasne hovorí k ľuďom a svoju existenciu dokazuje priamymi či nepriamymi zásahmi do životov ľudí a dejín kráľovstiev. Boh tiež odhaľuje, kým je, svoju podstatu. Keď prikazuje Mojžišovi, aby vyviedol ľud Izraela z Egypta hovorí: „Ja som, ktorý som!“ - a dodal: "Toto povieš Izraelitom: "Ja-som" ma poslal k vám!" (...) Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie.“ Takto sa dozvedáme, že Boh je ten, kto je existenciou samotnou, nemá nijakej príčiny v niekom inom. Je od seba. To nám zjavuje Boh slovami žalmistu: „Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.“ Boh je teda večný a nemenný. Pretože v sebe obsahuje všetku existenciu, všetko bytie, všetko mimo neho je, ako by nebolo , tak píše prorok Izaiáš: „Všetky národy sú pred ním ako nič, za márnosť a prázdnotu ich pokladá.“ Tým sa vyjadruje skutočnosť, že okrem Boha nemá nikto pôvod sám v sebe, nemôže byť príčinou svojho existovania. Ak by všetko, čo existuje nebolo závislé od Boha, teda Boh by to nechcel, okamžite by sa prepadlo do ničoty. V porovnaním s Bohom je preto všetko „ničím.“ Sv. Bernard píše: „Čo je Boh? Bez neho nie je ničoho. A ako Boh nemôže byť sám bez seba, tak nemôže byť nič bez neho. V skutočnosti, že Boh je sám zo seba a v tom, že všetko okrem neho môže nebyť, neexistuje nevyhnutne, tkvie najpodstatnejší základ celého nášho nábožensko-mravného života. Boh je princípom bez princípu a zároveň princípom všetkého ostatného a preto všetko s absolútnou nevyhnutnosťou závisí na ňom. Čo platí o všetkých stvorených veciach, platí aj o človeku. Bez Boha by nijaký človek neexistoval, ak by ho Boh prestal aktívne udržiavať v bytí, okamžite by zanikol, ako je napísané: „Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.“ Cirkev sa preto modlí vo svojom Kréde: „Verím v jedného Boha...“ a slávnostne vyhlasuje na I. vatikánskom koncile ako zjavenú náuku o Bohu, že „ verí a vyznáva, že je jeden pravý a živý Boh, Stvoriteľ a Pán neba i zeme, všemohúci, večný, nesmierny, nepochopiteľný, nekonečný rozumom i vôľou a každou dokonalosťou. Keďže je on jedna jedinečná, úplne jednoduchá a nemeniteľná duchovná podstata, treba o ňom vyznávať, že je vecne a podstatne odlišný od sveta.“ Všetky tieto vlastnosti Boha sú uvedené v Zjavení, ktoré im dáva názvy. Nie sú teda vymyslené bez akejkoľvek opory. Pokora je preto náležitou reakciou na toto poznanie o Bohu. Pokora je pravda o sebe, o tom, že som na Bohu závislý a teda, ako človek nie som absolútnym pánom sveta. Mohol som aj nebyť, ak by ma Boh nechcel a neudržiaval v existencii. V nasledujúcich častiach katechizmu si jednotlivé vlastnosti Božie, o ktorých nás poúča náš Boh, predstavíme konkrétnejšie.

Adventné duchvoné raňajkyMt 11, 11-15Ježiš povedal zástupom: „Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána: A on sám – ak to chcete prijať – je Eliáš, ktorý má prísť.Kto má uši, nech počúva!“

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYMt 11, 28-30Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYLk 1, 26-38Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas‘, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné. Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYLk 5, 17-26Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša.Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“

Úryvok rozjímania dona Dolinda Ruotola na druhú adventnú nedeľu (liturgický rok B)

Mk 1, 1-8Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“

ADVENTNÉ DUCHOVNÉ RAŇAJKYMt 9, 35 – 10, 1. 5a. 6-8Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „Choďte k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“