Podcasts about jozefa

Prvá kniha Mojžišová – Genesis 48,14-16 Vtedy Izrael vystrel pravicu a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavicu Menaššemu na hlavu; ruky položil teda krížom, i keď Menašše bol prvorodený. I požehnal Jozefa a riekol: Boh, pred ktorým chodili otcovia moji Abrahám a Izák, Boh, ktorý bol mojím pastierom po celý môj život až […]

Tvrdá disciplína, sledovanie každej metriky, robiť všetko na 110%Tento pristup viedol Jozefa k úspechu...až toho bolo privel'a. Práca ho prestala napĺňať, bojoval s vyčerpanost'ou, regenerácia po tréningoch sa zhoršovala...V dnešnom podcaste o tom ako sa Jozefovi podarilo:

Ak chcete podporovať môj podcast, pridajte sa na herohero.co/odznova Môžete pozerať rozhovory bez omeškania, bez reklamy a aj bonusy z niektorých živých podujatí. POdporiť ma môžete aj na č.ú: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar DAKUJEM

Aké dôsledky budú mať prijaté zmeny v druhom pilieri? Pomôže to štátu alebo to spôsobí neistotu? A ako sa Slovensko zachová v obchodnej vojne? O týchto, ale aj ďalších témach diskutovali v relácii Analýzy 24 s moderátortkou Lenkou Ježovou poslanci NR SR Michal Stuška (Smer-SD) a Jozef Hajko (KDH).

Liturgické čítania na každý deň z rímskokatolíckeho liturgického kalendára. Svätého Jozefa, ženícha preblahoslavenej Panny Márie (slávnosť) 2 Sam 7, 4-5a. 12-14a. 16 Ž 89, 2-3. 4-5. 27+29 R.: Jeho rod bude trvať naveky. Rim 4, 13. 16-18. 22 Mt 1, 16. 18-21. 24a Tento podcast vám prinášajú študenti, členovia tímu a priatelia Kolégia Antona Neuwirtha. Email: podcast@kolegium.org

Podcastová miniséria Hrany ulice prináša skutočné príbehy ľudí, ktorí stratili domov. Príbeh pána Jozefa číta herec Slovenského národného divadla, pán Richard Stanke a je výpoveďou muža, ktorý dlhé roky žil na ulici a zápasil so závislosťou od heroínu. Po traumatickom detstve, rokoch strávených v závislosti a vo väzení, sa Jožo ocitol na úplnom dne. Aj keď sa mu na chvíľu podarilo vymaniť z bludného kruhu drog, smrť partnera ho opäť zrazila na kolená. Napriek všetkému dnes žije už šesť rokov bez drog. So psom chodí do lesa, štrikuje a pomáha tým, ktorí sú tam, kde bol kedysi on.   Minisériu pripravilo občianske združenie Vagus v spolupráci s Činohrou Slovenského národného divadla, Slovenskou televíziou a rozhlasom a spisovateľom Michalom Hvoreckým. Tento príbeh ukazuje, že aj keď sa zdá všetko stratené, vždy existuje cesta späť. Vagus ročne pomáha tisícom ľudí v podobnej situácii. Podporte našu prácu a darujte 2 % zo svojej dane na pomoc ľuďom bez domova. Pomôcť môžete aj finančne na www.vagus.sk. Ďakujem

Slováci v Česku: Jitka Klett - slovenská módna návrhárka žijúca v Prahe; Slováci vo Vatikáne: Spomienka na kardinála Jozefa Tomka – spomíname s katolíckym kńazom a jeho spolupracovníkom Mariánom Gavendom; Slováci v Anglicku: Breza – jediný slovenský folklórny súbor v Birmingahme, rozhovory s členmi súboru;

Stāsta mākslas vēsturniece Vita Banga 17. gs. otrajā pusē pretreformācijas karu laikā dzimtas pārstāvis Sigismunds Ādams I Volfs devās uz Livoniju, kur aizsākās Vidzemes Volfu dzimtas vēsture. Vācbaltiešu fon Volfu (von Wolff) dzimta ir sena, tās atzara pēcteči dzīvo Vācijā un Francijā. Volfu dzimtas ģimenes parasti bija ļoti kuplas – no pieciem līdz pat deviņiem bērniem! Dzimtas saknes meklējamas Sagānā, Lejassilēzijā, no kurienes 17. gadsimta otrajā pusē uz Narvu izceļoja fon Volfu dzimtas Vidzemes zara ciltstēvs. 1726. gadā fon Volfi uzņemti Vidzemes bruņniecībā, bet 1747. gadā tiem piešķirts brīvkungu tituls un apstiprināts dzimtas ģerbonis. Periodā starp 17. un 20. gs. Volfu dzimtai piederējušas 29 muižas, ieskaitot Gulbenes muižu (tag. Vecgulbenes muiža), Lizuma (Lysohn) muiža, Lāsberģes (Fianden) muiža, Ziemeru (Semershof) muižu Alūksnē un Meirānu muiža Lubānā, Stāmerienes (Stomersee) muiža, Jaunlaicenes muiža, Litenes (Lettin) muiža, Valdenrode (Zaķumuiža), Ropažu (Rodenpois) muiža, Lantes pusmuiža, Lielkangaru muiža, Tīnužu (Lindenberg) muiža, Villasmuiža, Dzelzāmuri, Podkājas, Enzeliņi u.c. Viktors fon Volfs Ropažu (Rodenpois) muižu nopērk 1855. gadā no Ropažu baroneses Henrietes fon Taubes (Henriete von Taube). Viktora Paula Amadeja fon Volfa (Viktor Paul Amadej von Wolff, 1821-1880) un viņa sievas Marijas Annas Evas fon Meijendorfas (Marie Anna Eva Freiin von Meyendorff, 1827-1903) ģimenē bija deviņi bērni, no kuriem trīs dēli vēlāk dzīvoja Ropažu novadā un Ikšķiles lauku teritorijā. Pēc tēva nāves dēls Džeimss Georgs Leonhards fon Volfs ((James Georg Leonhard von Wolff, 1854-1928) manto Ropažu muižu un Villas pusmuižu (Kusenhof), kur turpina muižas teritorijas pilnveidošanas darbus. Džeimsam fon Volfam bija pieci bērni – divi dēli un trīs meitas. Džeimsa fon Volfa vadībā Ropažu muižas pārbūves un parkā tika veikti ievērojami uzlabojumi, tostarp izrakts dīķis un kanāls, kas ievērojami papildināja parka ainavu. Dēlam Jozefam Oto Karlam fon Volfam  (Oto Karl von Wolff, 1868-1922) tika Tīnužu un Lielkangaru muižas no 1893. gada līdz 1921. gadam. Hans Jozefs fon Volfs (Hanss Josef von Wolff, Lindenberg, 1903-1944), dzimis Tīnužu muižā, bija Jozefa fon Volfa dēls – Vērmahta virsnieks Otrā pasaules kara laikā, Kubaņas kazaku pulka komandieris. Dēlam baronam Fridriham Konrādam fon Volfam (Oto Konrad von Wolff, dzimis Ropažos 1860-1920) piederēja Valdenrodes muižas ēka. 1918. gadā pēc kaujās gūtā ievainojuma viņš aizbrauca uz Vāciju. Ropažu barona Džeimsa fon Volfa dēls Sigismunds fon Volfs (Zigismund Rihard Ernst Aleksandr fon Wolff, dzimis 1886. gadā Ropažu pagagstā) 1939. gadā izbrauc uz Vāciju. Ropažu barona Džeimsa fon Volfa dēls Egons Viktors fon Volfs (Egon Viktor Adalbert Ernst Gotlieb, dzimis Valdenrodē, miris Vācijā (1885-1960).

Stāsta mākslas vēsturniece Vita Banga Tīnūžu (Lindenberg) muiža atrodas Ogres novada Ikšķiles lauku teritorijā, kur senatnē bijušas lībiešu apmetnes. Pirmo reizi Lindenberga rakstos pieminēta 1576. gadā kā Rīgas Rātes kunga E. Horsta īpašums "Lindenberg jugelshen Bache" (Liepukalni pie Juglas strauta). Kopš 1684. gada tas ir Tīzenhauzenu īpašums, kurš vēlāk apkaimē dēvēts kā Tīnuži. No 1748. gada līdz 1872. gadam Tīnūžu muiža piederēja zviedru izcelsmes Blūmenu dzimtai. Kungu māju toreiz cēlis G. F. fon Blūmens pēc kāda Rīgas būvmeistara plāna 1768. gadā. Latvijas muižu pētnieks Imants Lancmanis uzskata, ka ēku projektējis arhitekta K. Hāberlanda tēvs Johans Andreass Hāberlands (1711-1778). Pēc Ropažu barona Viktora fon Volfa nāves dēlam Jozefam Oto Karlam fon Volfam (1868-1922) tika Tīnužu un Lielkangaru muižas. Tas bija laika posms no 1893. gada līdz 1921. gadam. Pēc agrārās reformas muižas baronam atņēma. Barons Jozefs fon Volfs studējis Tērbatas Universitātē jurisprudenci, pamatā nodarbojās ar lopkopības attīstību Tīnužos. Piedalījies lopkopības izstādēs ar vaislas buļļiem, kur guvis godalgas. Bijis sava veida mecenāts, jo Tīnužos algojis veterinārārstu, kuru varēja izmantot arī vietējie zemnieki. Hanss Jozefs fon Volfs (Hans Josef von Wolff, Lindenberg, 1903-1944), dzimis Tīnužu muižā, bija Jozefa fon Volfa dēls. Otrā pasaules kara laikā bija Vērmahta virsnieks, Kubaņas kazaku pulka komandieris. Pēc 1900. gada barona Jozefa fon Volfa ierosināts, Tīnužu kungu nams 1910. gadā pārbūvēts pēc sākotnējā ēkas stila. Tīnužu kungu mājai priekšā bijušas divas terases un kolonnas. No ēkas pavērās skaists skats uz parku un Mazās Juglas upi. Kungu mājas izbūvei bija izmantots dabiskais reljefs, tā atradās nelielā pakalnā. Ēkas parādes stāva centrā atradās zāle. Kad izbūvēja kungu māju, sākotnēji šeit dzīvojuši kādu laiku J. K. O. fon Volfa vecāki. Pirmā pasaules kara laikā muižā atradās 4. Valmieras kājinieku pulka štābs. 1917. gadā muiža cieta no igauņu karaspēka, kurš  izdemolēja iekštelpas. 1932. gadā muižas saimniecība tika nodota Latvijas kara Invalīdu savienības pārziņā. Latvijas Kara Invalīdu savienības galvenie mērķi bija nostiprināt kara invalīdu un karavīru ģimenes godu un cieņu sabiedrībā. Tās darbības joma iekļāva arī karā bojā gājušo karavīru un viņu tuvinieku intereses. Otrā pasaules kara laikā kungu māja tika nopostīta. Pārvaldnieka A. fon Grīnevalda māju 1912. gadā projektējis baltvācu arhitekts Gerhards fon Tīzenhauzens (1898-1917), kurš dzimis Tērbatā, studējis Rīgas Politehniskajā institūtā un plašāk pazīstams kā Mežaparka apbūves projektu autors. Īstenojis interjeru projektus, mēbeļu un kamīnu dizainu. Ēkas projektēšanā piedalījies arī arhitekts Pauls Kampe (1885-1960). Muižas ēkas saglabājušās, laika gaitā daļēji zaudējot autentiskumu. Tīnužos fon Volfam bijis ķieģeļu ceplis, ūdensdzirnavas. Ceplīšos atradās fon Volfa kartonfabrika, kur Pirmā pasaules kara laikā ierīkoja spēkstaciju, bet 1928. gadā – veco ļaužu pansionātu, bet vēlāk – narkoloģisko slimnīcu "Ceplīši", kura darbojās līdz 2014. gadam. Tagadējā Tīnužu skola uzcelta uz vecās muižas kūts pamatiem. Kungu mājas vietā izveidots kultūras centrs. Bijušajā klēts ēkā atrodas Kultūras mantojuma centrs "Tīnūžu muiža". Pašlaik saglabājušās dažas saimniecības ēkas, kuras daļēji pārbūvētas vai rekonstruētas: pārvaldnieka A. fon Grīnevalda māja (tagad bērnudārzs), modernīca (privatizēta), zirgu stallis, graudu šķūnis, brūzis, Līču krogs u.c. ēkas. Autore pateicas Kultūras mantojuma centra Tīnužu muiža vadītājam Kasparam Špēlim par informatīvo palīdzību!

„… poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali za otroka.“ Žalm 105:17 Zaujímalo by ma, či existuje aspoň jeden človek, ktorý si myslí, že to Boh poslal Jozefa do Egypta. Nepredali ho tam jeho bratia? Neodviedli ho do Egypta midjánski kupci a nepredali ho na trhu? Neobvinila ho Potifarova žena a nedala ho uväzniť? Nezabudol […] Hans Erik Nissen

Liturgické čítania na každý deň z rímskokatolíckeho liturgického kalendára. Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa (sviatok) Sir 3, 3-7. 14-16 Ž 128, 1-2. 3. 4-5 R.: Blažení sú všetci, čo sa boja Pána a kráčajú po jeho cestách. Kol 3, 12-21 Lk 2, 41-52 Tento podcast vám prinášajú študenti, členovia tímu a priatelia Kolégia Antona Neuwirtha. Email: podcast@kolegium.org

Legendárny herec, ktorého nadanie môžeme doteraz obdivovať vďaka nezabudnuteľným filmovým postavám. Jozef Kroner začínal ako ochotník. Svoj talent však naplno rozvinul v martinskom divadle, kde sa okrem iných preslávil aj v inscenácii Kubo. Zaspomínajte s nami na túto významnú hereckú osobnosť. Ďuro Šimko vás pozýva do Rodného domu Jozefa Kronera v Staškove. V tejto epizóde V múzeu. | Rodný dom Jozefa Kronera v Staškove. | Náučnú reláciu V múzeu pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

My guest today on the Online for Authors podcast is Karen Walczyk Prescott, author of the book Polish Mother. Karen was born and educated in central and upstate New York.  Inspiration for her second book, Polish Mother, came from three generations of devoted Polish mothers in her life.  Her great-grandmother, a quiet, unassuming woman who traveled through Ellis Island alone at the age of sixteen, lived across the street from the author when she was young.  Tirelessly dedicated to family and Polish immigrants, post WWII, the author's grandmother was a friend to all.  And finally, the author's mother, Eugenia, now age 92, who grew up in the Polish community of Syracuse, New York, and instilled the importance of Polish traditions and Catholicism. The first self-published novella Prescott wrote is Babbling Brook Society, a historical fantasy set in the White Mountains of New Hampshire. Karen is married, the mother of three, and twice retired, once after twenty years at AT&T, and again after twelve years as a middle school English teacher.  She currently lives in Ocean Isle Beach, North Carolina, where she plays golf, writes and is president of her neighborhood book club. In my book review, I stated Polish Mother is a creative non-fiction novel that is part family memoir and part historical fiction written about her grandmother (Mary Ann) and her great grandmother (Stella). We even get the chance to meet her great great grandmother Jozefa! The story takes place, first in Russia-occupied Poland, then on to Ellis Island, Connecticut, and finally New York. Stella arrives penniless after a perilous journey, meets up with her father who left the family a decade earlier to leave escape Poland and marry another woman, and eventually finds the man she will marry. However, even love doesn't solve all Stella's problems as she deals with the prohibition, family tragedy's, the depression, WWII, and her husband's betrayal. Despite all the losses, this is a book about hope and redemption. It is a book about love and what a mother will do to protect her family. It is a book about what it means to be a Polish Mother - one who honors God, family and country. And how, even after generations in America, Polish families pass on these traditions of prayer, food and patriotism. Excellent read! Subscribe to Online for Authors to learn about more great books! https://www.youtube.com/@onlineforauthors?sub_confirmation=1 Join the Novels N Latte Book Club community to discuss this and other books with like-minded readers: https://www.facebook.com/groups/3576519880426290 You can follow Author Karen Walczyk Prescott Website: https://www.karenwalczykprescott.com/ LinkedIn: @Karen Prescott FB: @Karen Walczyk Prescott @karenwalczyk   Purchase Polish Mother on Amazon: Paperback: https://amzn.to/48vP455   Teri M Brown, Author and Podcast Host: https://www.terimbrown.com FB: @TeriMBrownAuthor IG: @terimbrown_author X: @terimbrown1   #karenwalczykprescott #polishmother #memoir #creativenonfiction #terimbrownauthor #authorpodcast #onlineforauthors #characterdriven #researchjunkie #awardwinningauthor #podcasthost #podcast #readerpodcast #bookpodcast #writerpodcast #author #books #goodreads #bookclub #fiction #writer #bookreview *As an Amazon Associate I earn from qualifying purchases.

II. pilier, ETF fondy, špekulatívne aktíva. Tento rok bol z pohľadu investovania naozaj zaujímavý. Dokonca by sa dalo povedať, že jeden z najzaujímavejších za posledné obdobie, a to aj čo sa týka výnosov. „Akciové trhy, ktoré bežne prinášajú výnos sedem až deväť percent, už druhý rok po sebe dosiahli zhodnotenie dvadsať percent,“ vysvetľuje ekonomický redaktor SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík. Úspech však zaznamenali aj dlhopisy. Ani jeden garantovaný fond v rámci II. piliera totiž neskončil v mínuse. Dôvodom je podľa Jozefa hlavne uvoľnenie menovej politiky vo forme znižovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami. V prípade indexov a akcií boli zase hlavným ťahúňom technologické giganty USA. A to hlavne zopár najväčších hráčov ako Tesla, Microsoft či Apple, ktorí tvoria takmer štyridsať percent hodnoty celého indexu. „Investičný apetít v Spojených štátoch je obrovský. Sledujeme nové vstupy na burzu, fúzie firiem, ale aj pozitívne očakávania v súvislosti s Trumpom a sľubmi o deregulácii a znížení byrokracie, “ dodáva Jozef. Na budúci rok sa však ako investične zaujímavé zdajú aj iné krajiny. Odborníci podľa Jozefa spomínajú Čínu aj Latinskú Ameriku. Ako sa bude vyvíjať trh na budúci rok, prečo majú obrovský potenciál hlavne spomínané krajiny a prečo Európa aj po investičnej stránke za zvyškom sveta stále nestíha? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomický redaktor denníka SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík, ktorý sa venuje investičným témam. _ 2:20 Množstvo peňazí v II. pilieri.8:14 Výnosy fondov v II. pilieri.14:37 Dôvody výnosov indexových fondov.18:43 Ako sa darilo akciovým fondom.23:33 Prečo ostať v II. pilieri.31:25 Čo čaká trh v roku 2025.34:47 Kam investovať peniaze v roku 2025? _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stāsta muzikologs Armands Šuriņš Nākamā gada rudenī apritēs ļoti apaļa 200 gadu jubileja, kopš dzimis pasaulslavenais austriešu komponists Johans Štrauss (dēls) (1825–1899), savukārt aizvadītajā vasarā atskatījāmies uz nedaudz mazāk apaļu viņa nāves gadskārtu, 125 gadiem. Tautā Johans Štrauss (dēls) tiek poētiski dēvēts par valšu karali, bet muzikoloģijas profesionāļi definē, ka tieši ar šo komponistu sākas tā saucamais populārās mūzikas fenomens. Pēdējais nozīmē izklaides nolūkos atskaņojamus lietišķā izmantojuma darbus, piemēram, balles dejas, kam vienlaikus piemīt augsta profesionalitāte un kas veido īpatnu kultūras kategoriju ar savu specifisku stilistiku. Protams, laika gaitā, mainoties kopējam mūzikas stilam, mainās arī populārā mūzika, taču tās emocionālais vēstījums allaž saglabā zināmu pretstatījumu akadēmiskajai mākslai. Kur tad slēpjas Johana Štrausa (dēla) panākumu cēlonis? Vai tās ir ģimenes noturīgās muzikālās tradīcijas, skaņraža tēva Johana Štrausa (1804–1845) iedibinātas, vēlāk juniora un viņa jaunāko brāļu Jozefa (1827–1870) un Eduarda (1835–1916) turpinātas? Vai tā ir mūziķa praktiķa darbība, veikli pārvaldot vijolspēli un intensīvi koncertējot kā diriģentam? Varbūt vienkārši – melodiķa talants, ģeniāla muzikalitāte, spēja trāpīgi izteikt tā saucamo Vīnes garu? Prasme pielāgoties publikas prasībām, veikli prognozēt sabiedrības masu gaumi un tās pārmaiņas? Vai tomēr neatlaidība, pat fanātiska uzcītība ikdienas darbā? Ļoti iespējams, ka liels pozitīvs rosinājums visas Štrausu ģimenes mākslai bija Austrijas impērijas un tās galvaspilsētas Vīnes internacionālā, multi-etniskā gaisotne, kur vāciski runājošo austriešu kultūra cieši savijās ar čehu, ungāru, romu, horvātu, ebreju, slovāku, rumāņu un vēl daudzu citu tautību folkloru... Komponista radošais mantojums muzikāli spožs un arī skaitliski iespaidīgs – ap 170 valšu, ap 250 citu deju, ap 50 maršu, ap 20 skatuves darbu, tostarp operetes... Nebūtu brīnums, ka Johana Štrausa (dēla) veikums ir iespaidojis saturiski līdzīgas ievirzes mākslu, piemēram, Ferenca Lehāra (1870–1948) un Imres Kālmāna (1882–1953) operetes. Bet – vai zini, ka meistara skaņu vēstījums atstāja ļoti lielu ietekmi arī uz tādu kolēģu daiļradi, kas balstījušies caurcaurēm akadēmiskās mūzikas vērtībās un nepavisam nav uzskatījuši sevi par izklaidējošās jeb populārās kultūras pārstāvjiem? Johannesa Brāmsa (1833–1897) Ungāru dejas un Antonīna Dvoržāka (1841–1904) Slāvu dejas, pazīstamas Pētera Čaikovska (1840–1893) baletu lappuses un saturiski āķīgi Gustava Mālera (1860–1911) simfoniju paradoksi... Arī opera "Kavalieris ar rozi" ["Rožu kavalieris"], kuras autoru, vācu vēlīno romantiķi Rihardu Štrausu (1864–1949) ar Vīnes Štrausiem citādi saista vien nejauša uzvārda sakritība. Varbūt šķitīs īpaši pārsteidzoši, bet Johana Štrausa (dēla) izkoptais eleganti bohēmiskais Vīnes gars atblāzmojas pat allaž filozofiski nopietnajā Antona Bruknera (1824–1896) mākslā. Lai to ilustrē kaut minūte no Bruknera Trešās simfonijas fināla! Sākotnējo, spraigos instrumentu dialogos risināto drāmu šeit pēkšņi nomaina elegantas omulības pilna izteiksme. Tikpat daiļrunīgas ir arī vārdiskās liecības. Lūk, divas no tām! Reiz Johannness Brāmss ieradās iepriekšnorunātā vizītē Štrausa mājās, bet nesastapa valšu karali, kurš bija steidzami izsaukts uz orķestra papildmēģinājumu. Štrausa dzīvesbiedre Adele laipni uzņēma ciemiņu un atvainodamās rosināja ierakstīt kādu veltījumu mājas viesu grāmatā. Pasaulslavenais meistars ierakstīja dažas mūzikas taktis, taču – ne savas. Viņš uzskicēja Štrausa valša "Pie skaistās, zilās Donavas" sākumu un komentāru: "Diemžēl šī mūzika nav mana." Kad 20. gadsimta 20. gados kāds žurnālists jautājis Aleksandram Glazunovam (1865–1936) par muzikālās iedvesmas profesionālajiem avotiem, plaši pazīstamais krievu komponists, Sanktpēterburgas konservatorijas profesors ļoti uzsvēris Štrausa mūzikas meistarīgo un spožo orķestrāciju. Intervētājs pašsaprotami pieņēma, ka runa ir par tobrīd slavas zenītā esošo Rihardu Štrausu, un bija ļoti pārsteigts, kad izrādījās – Glazunovs cildinājis Johana Štrausa mākslu.

Správy. Téma dňa. Vyberieme sa po stopách vedcov, ktorí navštívili Prešporok. Zaspomíname si na literárneho historika, jazykovedca, publicistu a prekladateľa Jozefa Škultétyho i na hudobného skladateľa Andreja Lieskovského. A pozrieme sa aj na úspech slovenských tenistiek v španielskej Malage.

Cena zlata v posledných mesiacoch trhá rekordy. Táto konzervatívna investičná komodita sa stala populárna medzi veľkými fondami, ale aj bankami a investičný potenciál v ňom vidia aj bežní investori. Dôvodov je hneď niekoľko. „Patrí medzi ne dlhodobé geopolitické riziko, ktoré začalo útokom Ruska na Ukrajinu, americké voľby, ale aj zmena monetárnej politiky svetových centrálnych bánk, kedy dochádza k znižovaniu úrokových sadzieb,“ hovorí Jozef Tvardzík, ekonomický redaktor denníka SME a magazínu Index. Svoje však robí aj zvýšený dopyt od bánk z rozvojových krajín ako Čína či India, ktoré sa snažia navýšiť podiel zlata na svojich devízových rezervách a zabezpečiť sa tak voči prípadným budúcim sankciám či geopolitickým konfliktom. „Zlato si uložíš v trezore vo vlastnej krajine a zároveň ti drží hodnotu,“ dodáva Jozef. Aj pre držanie hodnoty je dobré ho mať vo svojom portfóliu. Podľa Jozefa totiž slúži ako kotva, protipól voči výkyvom, ktoré môžu nastať napríklad pri akciách. Prečo cena zlata takto vystrelila, či to nie je len súčasť niekoľkoročného cyklu, ktorý sa opakuje a či využiť príležitosť a nakupovať ho práve keď je na vrchole? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomický redaktor denníka SME a magazínu Index Jozef Tvardzík. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stāsta muzikologs Armands Šuriņš Austriešu mūziķis, 19.gadsimta otrās puses romantiķis Antons Brukners (1824–1896) bija savdabīga, jau dzīves laikā nostāstiem apvīta personība. Cēlies no provinces, ļoti kautrīgs, pat mazvērtības kompleksu mocīts, viņš guva noturīgu ievērību galvaspilsētas Vīnes spožajā, spēcīgas konkurences piesātinātajā vidē. Dziļi reliģiozs kristietis, askētisks sadzīvē, ārkārtīgi nepretenciozs un pazemīgs saskarē ar līdzcilvēkiem, Brukners komponista karjerā veiksmīgi izloloja pārsteidzoši vērienīgas un mērogos pārdrošas mākslinieciskās ieceres – mesas, simfonijas un citus lieldarbus. Būdams virtuozs ērģelnieks, īpaši improvizators, ar spožas koncertkarjeras iespējām, viņš desmitgadēm ilgi labprāt veica šķietami pieticīgākus baznīcas ērģelnieka pienākumus. Gluži tāpat, būdams prasmīgs mūzikas pedagogs, īstāko piepildījumu savai skolotāja misijai guva nevis akadēmiskajā augstskolu vidē, bet neformālās meistarklasēm līdzīgās nodarbībās, kuras zinātkārajiem jauniešiem allaž vadīja bez atlīdzības. Līdzīgi daudziem romantiķiem, arī Bruknera pasauluztverē, darbu tēlainībā un pat dzīvē liela nozīme ir mistikai un dažbrīd – kā jau teikts – pat gaišredzībai, kas izpaudās arī viņa Septītajā simfonijā, saistībā ar vecāko kolēģi Rihardu Vāgneru (1813–1883). Bruknera jaunībā vācu un austriešu muzikālās gaumes bija sašķēlušās divās nometnēs – radikāla novatorisma piekritējos un klasisko tradīciju aizstāvjos. Pirmos visspilgtāk pārstāvēja vācu komponists Vāgners, operreformators un visu mākslu sintēzes cīnītājs. Bet otros – Vīnes vadošais mūzikas kritiķis Eduards Hansliks (1825–1904), kurš itin drīz veikli atrada pamatojumu savām idejām tobrīd jaunā komponista Johannesa Brāmsa (1833–1897) daiļradē. Izveidojies vāgneristu un brāmsistu nometņu pretstats izpaudās saasinātā polemikā, kas ilga teju pusgadsimtu, un šī situācija nepavisam nebija labvēlīga Brukneram, kura attieksme pret Vāgnera mākslu bija ne vien atklāti pozitīva, bet pat sajūsmīgi dievinoša. Taču zvērinātam vāgneristam bija teju neiespējama veiksmīga karjera brāmsiskajā jeb antivāgneriskajā Vīnē, tādēļ arī Bruknera māksla tur ļoti nopietni saskārās ar nepelnītu ignoranci. Viņa pirmās sešas numurētās simfonijas – augsti profesionāli un visnotaļ oriģināli risināti darbi – gadiem ilgi gaidīja pirmatskaņojumus, tika iestudētas un uztvertas ar a priori skeptisku attieksmi gan no mūziķu, gan no publikas puses, izsmejoši kritizētas presē. Nelīdzēja arī daudzkārtējie partitūru labojumi, ko veica gan uzcītīgais autors, gan vēlāk (reizēm pat bez meistara atļaujas) viņa skolnieki. 1883.gada sākumā nenogurdināmi mērķtiecīgais Brukners strādāja jau pie Septītās simfonijas – vitāli optimistiska skaņdarba. Pastaigas laikā kādā no Vīnes parkiem komponista apziņā pēkšņi uzplaiksnīja spilgta muzikāla ideja – koncentrēta sēru rakstura melodija romantiski spēcīgā harmonijā un liktenīgi tumsnējā orķestrācijā. Tas nebūtu nekāds brīnums, jo iedvesma Brukneru nereti apciemoja šādos pēkšņos impulsos un, saskaņā ar leģendām, reizēm pat miegā. Taču tagad ciešā saiknē ar muzikālo ideju prātā ienāca kāda dīvaina uzmācīga doma – dižajam meistaram Rihardam Vāgneram jau 70 gadu..., diez vai liktenis būs lēmis viņam vairs ilgi dzīvot un aplaimot sabiedrību ar jaunām operām... Brukners mēģināja atvairīt nepatīkami satraucošo domu, taču tā, tāpat kā sēru melodija, cieši iespiedās apziņā un neparko nedeva mieru, arī pārnākot mājās. Bet pēc neilga laika pasauli pāršalca vēsts par Vāgnera pēkšņo nāvi no sirdstriekas, atpūšoties Venēcijā pēc savas operas "Parsifāls" iestudējuma. Satriektais Brukners uztvēra neseno iedvesmas brīdi kā pravietisku zīmi un izmainīja topošās simfonijas veidolu. Kontrastā trim gaišām ātrajām daļām viņš izveidoja teju disproporcionāli plašu otro, lēno daļu pusstundas ilgumā(!), balstītu uz pastaigā gūto melodijas impulsu, ar satura skaidrojumu – Sēru oda Vāgnera piemiņai. Orķestra skanējumā te tika izceltas arī četras vāgnertubas – reti lietotas metāla taures, kas ap 1870.gadu pēc Vāgnera ierosinājuma bija uzbūvētas viņa vēlīno operu vajadzībām. Skaņdarbs nu bija ieguvis īsti harmonisku pilnību, dzīves daudzveidības filozofiskā uztverē sakņotu veidolu. Taču ar to pārdabiskais nebeidzās. Septītās simfonijas drīzais iestudējums kļuva par teju brīnumaināko pavērsienu komponista dzīvē. Pirmatskaņojums Leipcigā, Bruknera skolnieka Artūra Nikiša (1855–1922) vadībā, izvērtās par spožāko triumfu, itin strauji paverot ceļu uz atzinību arī citiem Bruknera darbiem, gan agrāksacerētajiem, gan turpmākajām simfonijām – Astotajai un nepabeigtajai Devītajai. Neizpalika arī gūzma cita veida atzinību, ieskaitot mūziķa apbalvošanu ar prominento Franča Jozefa ordeni un Austroungārijas imperatora piešķirto privilēģiju līdz mūža galam bez maksas īrēt dzīvokli Vīnes Belvederes pilī. Vēl vairāk – Bruknera stila izpratne un akcepts bruģēja ceļu nākamo paaudžu komponistu mākslai, ieskaitot meistara skolniekus Hugo Volfu (1860–1903) un Gustavu Māleru (1860–1911). Vēsturiski tas aizstiepjas tālāk līdz Dmitrijam Šostakovičam (1906–1975), Kšištofam Pendereckim (1933–2020), Sofijai Gubaiduļinai (dzim,1931) un Pēterim Vaskam (dzim.1946) – tātad arī līdz mūsdienu skaņražiem.

Ještě před 2. světovou válkou se na Slovensku objevovaly touhy po samostatném státu. V roce 1939 tak vznikl Slovenský stát, resp. Slovenský štát. Toto období totalitního, někteří říkají přímo fašistického státu, se po válce už příliš neřešilo. Spojenci uznaná exilová vláda i exilový prezident totiž reprezentovali nové a demokratické Československo.

Ještě před 2. světovou válkou se na Slovensku objevovaly touhy po samostatném státu. V roce 1939 tak vznikl Slovenský stát, resp. Slovenský štát. Toto období totalitního, někteří říkají přímo fašistického státu, se po válce už příliš neřešilo. Spojenci uznaná exilová vláda i exilový prezident totiž reprezentovali nové a demokratické Československo.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Máš pocit, že keby zlepšíš svoju stravu, začneš pravideľne cvičiť a zlepšíš kvalitu spánku, pomohlo by ti to mať viac energie počas dňa, schudnúť, vybudovať si svaly a lepšie regenerovať? V dnešnej epizóde budeš počuť skúsenosti Jany a Jozefa, ktorí aj tušili, že ich životný štýl vrátane stravy neboli ideálne a pretože sú pracujúci rodičia, ich zdraviu prospešné návyky začali upadať. Logicky vedeli čo majú robiť, ale z rôznych dôvodov to nerobili. Počas 14 dňového projektu Reštart získali nové poznatky o sebe, o výžive a životospráve a odhalili príčiny, prečo fungovali na 50% kapacity. Dozvieš sa čo na sebe odpozorovali, aké zmeny spravili a ako im to pomohlo zlepšiť trávenie, ich stravu a získať viac energie počas dňa. ++ Pokiaľ chceš spraviť reálne zmeny, zlepšiť svoje zdravie, energiu, športové a mentálne výkony potrebuješ vedieť na čo sa zamerať a systematický prístup. Práve na to som vytvoril Projekt Reštart, ktorý prebieha niekoľko krát do roka. Pokiaľ chceš viac informácí alebo sa rovno prihlásiť do ďalšej skupiny, môžeš tak spraviť cez odkaz https://sk.danweiss.eu/projekt-restart/

Podiel žien v IT sektore na Slovensku zaostáva za európskym priemerom. Pozrieme sa na to, čo na Slovensku robíme na zlepšenie situácie. A pripomenieme si aj 40. výročie prvovýstupu a bez kyslíka dvoch slovenských špičkových horolezcov Jozefa Psotku a Zoltána Demjána na Mount Everest. Najvyššiu horu sveta pokorili 15. októbra 1984.

Čigášová Mária Uplynulo 70 rokov od úmrtia zakladateľa modernej cirkevnej historiografie Jozefa Špirka

Hledat Síkelova nástupce bude dnes širší vedení Starostů a nezávislých. Podporu předsedy STAN Víta Rakušana má poslanec a místopředseda Starostů Lukáš Vlček, který se dlouhodobě věnuje hospodářské politice. Je také spoluautorem nové hospodářské strategie České republiky. Ta obsahuje například plán konce uhlí pro energetiku v roce 2033, posílení čipového průmyslu a potřebu větších investic do vzdělávání lidí. Josef Síkela odchází do Evropské komise, kde se ujme portfolia komisaře pro mezinárodní partnerství. Pořadem provázel Roman Fojta https://www.ceskatelevize.cz/porady/11412378947-90-ct24/224411058130926/

Časť voličov bola pred eurovoľbami mobilizovaná naratívmi, ktoré o európskych témach dezinformovali, prípadne ich priamo zneužívali na šírenie strachu či neistoty. V tomto nie sú voľby do EP výnimkou a platí tu známy vzorec – manipulovaný a vystrašený občan sa mobilizuje ľahšie. A v tomto prípade o to viac, ak fungovanie EÚ nepozná, prípadne Únii nedôveruje.Prečo niektorí kandidáti a politické strany pred eurovoľbami posilňovali rozdelenie na my versus oni a aké témy na tento účel zneužívali? Akú úlohu zohrala téma tzv. tradičných hodnôt a fabulácie o vonkajšom ohrození? Aké paralely boli v kampani pred eurovoľbami a predchádzajúcimi prezidentskými voľbami? Aké dezinformačné naratívy sme sledovali po atentáte na premiéra Roberta Fica? Prečo bola situácia zneužitá na útoky na opozíciu či médiá?Do akej miery sa v rétorike dezinformačných aktérov objavovali naratívy o progresivizme a liberalizme Bruselu? Ako sa darí dezinformačných aktérom prenikať aj na kandidátne listiny politických strán a ktoré dezinformačné osobnosti kandidovali v eurovoľbách? Prečo naprieč Európskou úniou rastie popularita krajne pravicových strán a čo v tomto kontexte ukázali výsledky volieb?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk a politológom Univerzity pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Petrom Dubóczim.

„Keď sa Jozef prebudil zo sna, urobil, ako mu prikázal anjel Pánov: prijal svoju ženu.“ (Mt 1:24) Tak, ako si Boh vyvolil Máriu za matku Mesiáša, vyvolil si aj Jozefa, aby bol pre Ježiša na zemi otcom. Jozef, povolaním tesár, bol pracovitý chlap. Ten, čo rúbe stromy, stavia domy a vyrába stoly. Jozef bol pre […] The post Ochotný poslúchať – 31. máj appeared first on evs.sk.

Niekedy môžeme mať všetko a aj tak nemusíme byť v živote spokojný. To bol tiež prípad Jozefa Mihališina, ktorý pracovne cestoval po Ázii, Afrike a krajinách celej Európy, mal dobré rodinné aj finančné zázemie, no stále mu v živote niečo ako keby chýbalo. Tento pocit ho naviedol na cestu sebarozvoja a teraz ako kouč a etikoterapeut pomáha ďalším mužom. V rozhovore sa dozviete: -ako sa Jozef dostal k svojej práci (1:07) -aký druh správania Jozef vníma na Slovákoch (11:33) -čo pre Jozefa predstavuje prechodový rituál (15:27) -čo predchádza prechodovému rituálu (25:15) -ako Jozefovi pomohol v sebarozvoji jeho otec (33:13)

Od tragickej smrti slovenského občana Jozefa Chovanca na belgickom letisku Charleroi uplynulo už viac ako šesť rokov. Napriek tomu, že táto udalosť otriasla Slovenskom a veľkú pozornosť vyvolala aj v Belgicku, celá vec nie je doteraz uzavretá. V januári belgická prokuratúra rozhodla o zrušení obvinení proti 31 osobám s konštatovaním, že príslušníci letiskovej polície a privolaní zdravotníci nenesú za smrť Jozefa Chovanca zodpovednosť. Jozef Chovanec si totiž podľa belgických lekárov mal smrteľné zranenia spôsobiť sám. Práve k týmto zásadným informáciám má vážne odborné výhrady súdny znalec Norbert Moravanský, ktorý v celej veci zastupuje Slovenskú republiku, mal k dispozícii kompletný spisový materiál a zúčastnil sa aj na rekonštrukcii udalosti na letisku Charleroi. Doktor Moravanský prišiel do štúdia Postoj TV porozprávať o podrobnostiach prípadu len niekoľko dní potom, ako belgický vyšetrovací súd rozhodol (25.3.2024), že odkladá na neurčito svoje rozhodnutie o tom, či prípad vôbec postúpi trestnému súdu.

Alexandra Hovancová je riaditeľkou Charitného domu sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi. Stará sa o deti s ťažkým zdravotným znevýhodnením, aj o mamy s deťmi, ktoré si prešli rôznymi spôsobmi ubližovania. Tvrdí, že až pri týchto ľuďoch človek vidí, čo je reálne v živote podstatné. Sandra Vychlopenová privítala víťazku kategórie Filantropia ocenenú Krištáľovým krídlom v dnešnej NP. | Alexandra Hovancová (riaditeľka Domu Charitas sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi, ocenená Krištaľovým krídlom). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V divadle, vo filme, v televízii aj v rozhlase presvedčivo vytváral charakterové postavy v komediálnom i vážnom repertoári. Veľmi blízke mu boli tragikomédie - herecká legenda Jozef Kroner. 20. marca uplynulo 100 rokov od jeho narodenia a my si naňho pri tejto príležitosti zaspomíname.

Svätého Jozefa, ženícha preblahoslavenej Panny Márie

Liturgické čítania na každý deň z rímskokatolíckeho liturgického kalendára. Svätého Jozefa, ženícha preblahoslavenej Panny Márie (slávnosť) 2 Sam 7, 4-5a. 12-14a. 16 Ž 89, 2-3. 4-5. 27+29 R.: Jeho rod bude trvať naveky. Rim 4, 13. 16-18. 22 Mt 1, 16. 18-21. 24a Tento podcast vám prinášajú študenti, členovia tímu a priatelia Kolégia Antona Neuwirtha. Email: podcast@kolegium.org

Slováci vo Vatikáne: Jozef kardinál Tomko – pri príležitosti 100-tého výročia narodenia na kardinála spomíname s katolíckym kńazom a jeho spolupracovníkom Mariánom Gavendom; Slováci v Anglicku: Breza – jediný slovenský folklórny súbor v Birmingahme, rozhovory s členmi súboru; Slováci v Kanade: Jozef Starosta o histórii príchodu do kanadského mesta;

Liturgické čítania na každý deň z rímskokatolíckeho liturgického kalendára. Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa (sviatok) Sir 3, 3-7. 14-16 Ž 128, 1-2. 3. 4-5 R.: Blažení sú všetci, čo sa boja Pána a kráčajú po jeho cestách. Kol 3, 12-21 Lk 2, 22-40 Tento podcast vám prinášajú študenti, členovia tímu a priatelia Kolégia Antona Neuwirtha. Email: podcast@kolegium.org

Vypočujte si príbeh Imricha Karvaša, ktorý je súčasťou výstavy Hrdinovia odboja v priestoroch Bratislavkého hradu. Vtedajší guvernér Slovenskej národnej banky bol významným podporovateľaom domáceho odbojového hnutia a Slovenského národného povstania. Cez svoju funkciu finančne zabezpečil SNP.Okrem životného príbehu Imricha Karvaša si môžete v priestoroch Historického múzea SNM pozrieť aj jeho salón, ktorý odkúpil od židovskej rodiny, aby jej pomohol. „Kúpil ho po druhej svetovej vojne od Židov, ktorí prežili holokaust. Rodine pomohol tak, že za salón získali peniaze a mohli vycestovať do dnešného Izraela," približuje šéf Historického múzea Peter Bárta.Ekonóm Karvaš bol pozoruhodnou osobnosťou slovenských dejín, približuje tiež. „Do funkcie ho zavolal Jozef Tiso napriek tomu, že bol Karvaš demokrat a zástanca Československa. Prijal túto funkciu s výhradami a s tým, že chce Slovensku pomôcť" približuje.Funkciu guvernéra Slovenskej národnej banky využil v prospech SNP, ktoré pomáhal zásobovať finančne aj materiálne. „Bol výrazna postava, zaslúžil sa o to, aby bol odboj úspešný - možno nie so zbraňou v ruke, ale so všetkými možnosťami, co mal," približuje v podcaste tiež Peter Bárta.Svoju funkciu využíval aj tak, že pred Nemcami zatajoval existenciu zdrojov, aby neboli vyvezené z územia Slovenska. Účtovne falšovali, či razbu v Kremnici, aby nebolo vyvezené striebro. Dokonca využili fintu, že pozlátili olovo, ktoré Nemci vzali v domnení, že habú zlato."Gestapo zatklo Imricha Karvaša 3. septembra 1944.Celý príbeh si môžete vypočuť v najnovšej reportáži.Podcast Múzeum vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk so Slovenským národným múzeom.Reportáž nahrala Denisa Hopková.

Uznávaný, žiadaný, napriek tomu prehliadaný, ak ide o verejnú prezentáciu. Okolo diela Jozefa Srnu sa napriek nespornej kvalite a ohlasu rozlieha rozpačité ticho. O tom, čo slovenská kunsthistória dĺži významnému predstaviteľovi novorealistických tendencií 70. a 80. rokov, sme sa rozprávali s jeho synom, umelcom Jozef Srnom ml., pri príležitosti blížiacej sa výstavy v Soge. V kurátorskej koncepcii Niny Gažovičovej vám od 11. septembra predstavíme intímny súbor diel autora z rodinného prostredia, ktoré budú premiérovo prezentované verejnosti.

Milí poslucháči, každý piatok do parlamentných volieb vám prinesieme predvolebný špeciál, v ktorom budú redaktori Postoja diskutovať o aktuálnom dianí. V tomto vydaní diskutujú šéfredaktor Postoja Martin Hanus a jeho zástupca Jozef Majchrák s moderátorom Lukášom Krivošíkom o tom, či je možná vláda bez strany Smer.

Na návšteve v Banskej Štiavnici. Letný filmový festival 4 živly svoju históriu píše už štvrť storočie – budeme bilancovať a pozrieme sa aj do budúcnosti. Tretí ročník historického festivalu Citadela ponúkol pohľad do obdobia Osmanov v dejinách Uhorska. A nazrela som aj do Galérie Jozefa Kollára, aby som zistila ako zvládla jarný požiar a čo nové pripravili pre návštevníkov.

Svoj filantropický príbeh odštartovali darovaním dvoch bicyklov. Postupne sa ale myšlienky Jozefa a Márie Ondášovcov rozbehli iným smerom – biznismen a vyštudovaná chemička zasvätili viac ako štvrť storočia sociálnym inováciám. Deťom v detských domovoch a rodinám už pomáhajú systémovo. Vypočujte si podcast Impact talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu, ktoré sa spája so slovom filantropia. V podcaste sa dozviete: -          aká bola cesta Ondášovcov od nápadu s bicyklami až po revolučné sociálne inovácie, -          prečo sa ich nadácia volá DEDO a čo je Dorka, -          prečo nechceli Ondášovci na začiatku vôbec hovoriť o tom, že pomáhajú, -          ako preniesli do svojej filantropie biznisové pravidlá a akú úspešnosť majú ich programy, -          ako ich nadácia vyzerá dnes, keď opraty prevzal niekto iný, -          či sa pomáhaniu venujú aj ich už dospelé deti, -          ako odpovedali Ondášovci na rozstrelové otázky a či je pri pomáhaní dôležitejší rozum alebo srdce. Kto sú manželia Ondášovci? Jozef Ondáš je legendou košického biznisu, pred rokom ´89 sa venoval informatike a automatizácii vo Východoslovenských železiarňach, po Nežnej revolúcii pracoval na top manažérskych pozíciách v IBM. Dlhé roky bol generálnym riaditeľom spoločnosti T-Systems Slovakia, ktorú pomohol priviesť na Slovensko. Založil iniciatívu Košice IT Valley a pomohol tak v metropole východu naštartovať IT sektor. S manželkou Máriou, ktorá je vyštudovaná chemička, v polovici 90. rokov založili Nadáciu DEDO. Tá už vyše 25 rokov pomáha rodinám v kríze a prináša sociálne inovácie. Neskôr spoločne so združením Úsmev ako dar založili organizáciu Dorka, ktorá prevádzkuje sieť unikátnych centier pre spájanie a podporu rodín. Kým Jozef nadácii pomáhal viac zvonku, Mária vyše 15 rokov ako jej správkyňa riešila jej každodenný chod. V podcaste Impact talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

„Najzásadnejšia križovatka vo vývoji spoločnosti“, „smrť, ktorá zmenila Slovensko“, „otriasla ním“ či „bezprecedentný útok na základné piliere demokracie“. Ale aj hlasy, ktoré chcú mať od Kuciaka pokoj. Od vraždy Jána a Martiny je päť rokov.   Kritika kultúry neslušnosti v spoločnosti – podala si ju prezidentka Zuzana Čaputová. Igor Matovič sa zas uchýlil ku kritike novinárov.   V podcaste zaznejú ich argumenty, ako i pohľad šéfredaktorov a členov redakcií popredných slovenských denníkov a spravodajských portálov.   Spätne sa však pozrieme aj na príbeh Jána a Martiny očami ich najbližších, či už Janovej matky Janky Kuciakovej a jeho otca Jozefa, ale aj sestry Márie, na ktorú padla pred piatimi rokmi ťažká úloha oznámiť smrť Jána a Martinky rodičom.   Prinesieme aj reportáž z námestia SNP, kde je pamätník Jána a Martiny.   S politológom Radoslavom Štefančíkom rozoberieme implikácie vraždy do celospoločenských pomerov.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

„Najzásadnejšia križovatka vo vývoji spoločnosti“, „smrť, ktorá zmenila Slovensko“, „otriasla ním“ či „bezprecedentný útok na základné piliere demokracie“. Ale aj hlasy, ktoré chcú mať od Kuciaka pokoj. Od vraždy Jána a Martiny je päť rokov.   Kritika kultúry neslušnosti v spoločnosti – podala si ju prezidentka Zuzana Čaputová. Igor Matovič sa zas uchýlil ku kritike novinárov.   V podcaste zaznejú ich argumenty, ako i pohľad šéfredaktorov a členov redakcií popredných slovenských denníkov a spravodajských portálov.   Spätne sa však pozrieme aj na príbeh Jána a Martiny očami ich najbližších, či už Janovej matky Janky Kuciakovej a jeho otca Jozefa, ale aj sestry Márie, na ktorú padla pred piatimi rokmi ťažká úloha oznámiť smrť Jána a Martinky rodičom.   Prinesieme aj reportáž z námestia SNP, kde je pamätník Jána a Martiny.   S politológom Radoslavom Štefančíkom rozoberieme implikácie vraždy do celospoločenských pomerov.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

"V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady – za Boha a za národ – vždy, všade a v každom ohľade... . Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade tohto zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu." To sú jedny z posledných slov niekdajšieho prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa, ktoré nadiktoval svojmu spovedníkovi pred popravou 18. apríla 1947. Okrem iného poukazujú na fakt, že i samotný Jozef Tiso sa videl a považoval za mučeníka v boji za národnú vec, ktorého nepriaznivé okolnosti a nepriateľské sily posielajú podstúpiť "najvyššiu obeť". Mýtus nespravodlivo odsúdeného a popraveného "prvého slovenského prezidenta" nadobudol v ďalších rokoch a desaťročiach pozoruhodnú životnosť. Pravidelne sa objavoval v ľudáckych emigrantských kruhoch v zahraničí, spolu s nimi preplával Atlantický oceán, aby sa po roku 1989 vrátil späť s o to väčšou razanciou v divokých a nacionalizmom poznačených 90. rokoch. Stal sa tak základom pre celkový kult Jozefa Tisa ako národného hrdinu a mučeníka, ktorý je koniec-koncov aj symbolickým stredobodom krajnej pravice na Slovensku. Ako sa tento kult rodil, do akej miery si ho vytváral už za svojho života samotný Jozef Tiso a kto boli jeho hlavný šíritelia v ďalších rokoch? A aké má miesto i na súčasnej politickej scéne na Slovensku? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom, ktorému práve vychádza kniha Mýtus a kult Jozefa Tisa. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Fámy o Tisovom mileneckom pomere s lekárničkou z Bánoviec nad Bebravou boli známe už počas Slovenského štátu, na oči mu to vyhadzovali niektorí straníci, hovorí historik Anton Hruboň. V rozhovore s reportérkou Luciou Osvaldovou tiež vysvetľuje, ako sa vytváral kult Tisovej osobnosti a prečo sa k Tisovi aj po rokoch hlási krajná pravica.

Obvinený Dušan Dědeček, ktorý usmrtil piatich študentov na autobusovej zastávke v Bratislave, svoj čin oľutoval. Na tlačovej konferencii to povedal krajský prokurátor Rastislav Remeta. Dušanovi Dědečekovi hrozí trest väzenia 25 rokov až doživotie. Vyriešia situáciu prísnejšie tresty? Budete počuť profesora Jozefa Čentéša. Vláda Eduarda Hegera má nového ministra školstva Jána Horeckého. Horecký bol učiteľom matematiky, pôsobil ako prezident Združenia katolíckych škôl a je manažérom súkromných škôl Felix. Čo čakať od nového šéfa rezortu školstva? V podcaste odpovie analytik Michal Rehúš. A aké výzvy čakajú v rezorte nového ministra? Odpovie exminister školstva Branislav Gröhling.

Obvinený Dušan Dědeček, ktorý usmrtil piatich študentov na autobusovej zastávke v Bratislave, svoj čin oľutoval. Na tlačovej konferencii to povedal krajský prokurátor Rastislav Remeta. Dušanovi Dědečekovi hrozí trest väzenia 25 rokov až doživotie. Vyriešia situáciu prísnejšie tresty? Budete počuť profesora Jozefa Čentéša. Vláda Eduarda Hegera má nového ministra školstva Jána Horeckého. Horecký bol učiteľom matematiky, pôsobil ako prezident Združenia katolíckych škôl a je manažérom súkromných škôl Felix. Čo čakať od nového šéfa rezortu školstva? V podcaste odpovie analytik Michal Rehúš. A aké výzvy čakajú v rezorte nového ministra? Odpovie exminister školstva Branislav Gröhling.

Alexandra Hovancová je riaditeľkou Domu Charitas sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi. Každodennou prácou Alexandry a jej tímu je poskytovanie pomoci a starostlivosti týraným matkám s deťmi, ale najmä ťažko zdravotne postihnutým deťom. Táto práca je nesmierne fyzicky aj psychicky vyčerpávajúca. Bez výhrady sa jej venujú predovšetkým ženy.  Je až šokujúce počúvať, že štát sa o ťažko zdravotne postihnuté deti stará finančne rovnako ako o deti zdravé. Pochopenie a ochota zmeniť to kompetentným stále chýbajú. V Alexandrinom rozprávaní však nie je bezútešnosť, patetickosť ani ťaživý smútok. Naopak, hovorí o láske, spolupatričnosti a radosti z konania dobra, ale tiež o potrebe dbať o život detí a jeho kvalitu nielen pred narodením, ale aj po ňom, a to predovšetkým vtedy, keď sa tieto deti nenarodia zdravé.

O čom rozjímať pri ostatkoch veľkého kardinála? Vypočujte si piatkovú homíliu z piatkovej omše v TvLux.

Podpredseda Sme rodina je naďalej hrdý na spoluprácu s Marine Le Penovou. Vo rozhovore s ministrom práce Milanom Krajniakom sa dozviete: – či znova odstúpi z funkcie; – ako sa vyrieši koaličná kríza; – či poslankyňa Romana Tabak bude, alebo nebude členkou klubu Sme rodina; – prečo strane Sme rodina neprekáža kandidatúra ich nového poslanca Jozefa Šimka za ĽSNS; – prečo Sme rodina opakovane hlasuje s fašistami; – či Sme rodina pôjde v budúcnosti do koalície s fašistami; – ako to vyzerá s rodičovským bonusom – či to schvália s podporou fašistov; – či Slovensko nepotrebuje úplne inú dôchodkovú reformu; – či ním navrhovaný rodičovský bonus diskriminuje napríklad rodičov zdravotne znevýhodnených detí; – ako rozumie rodovej rovnosti; – či je rozdiel medzi pohlavím a rodom; – či je „gender ideológia" konšpiračnou teóriou; – prečo jeho rezort dal zásadnú pripomienku proti novej definícii znásilnenia. Moderuje Peter Hanák.

Podpredseda Sme rodina je naďalej hrdý na spoluprácu s Marine Le Penovou. Vo rozhovore s ministrom práce Milanom Krajniakom sa dozviete: – či znova odstúpi z funkcie; – ako sa vyrieši koaličná kríza; – či poslankyňa Romana Tabak bude, alebo nebude členkou klubu Sme rodina; – prečo strane Sme rodina neprekáža kandidatúra ich nového poslanca Jozefa Šimka za ĽSNS; – prečo Sme rodina opakovane hlasuje s fašistami; – či Sme rodina pôjde v budúcnosti do koalície s fašistami; – ako to vyzerá s rodičovským bonusom – či to schvália s podporou fašistov; – či Slovensko nepotrebuje úplne inú dôchodkovú reformu; – či ním navrhovaný rodičovský bonus diskriminuje napríklad rodičov zdravotne znevýhodnených detí; – ako rozumie rodovej rovnosti; – či je rozdiel medzi pohlavím a rodom; – či je „gender ideológia" konšpiračnou teóriou; – prečo jeho rezort dal zásadnú pripomienku proti novej definícii znásilnenia. Moderuje Peter Hanák.

Memoriál Jozefa Psotku v bežeckom kalendári zanecháva v čase už naozaj úctyhodnú a určite nezmazateľnú stopu. Bežci v tomto roku na trať "Psotkáča" v Tatrách vybehnú už po 37. krát v histórii. My sme sa v tejto epizóde porozprávali s Vladom Launerom, teda zo zástupcom generácie, ktorá podujatie založila a s Martinom Sekérom a Braňom Hincom, ktorí sú aktuálne ako organizátori pokračovateľmi tejto krásnej tradície. Memoriál Jozefa Psotku je venovaný pamiatke slovenských horolezcov - obetiam Mount Everestu. Spojený je s menom Jozefa "Juzeka" Psotku, ktorý spolu s Ang Ritom a Zolom Demjánom po prelezení južného piliera vystúpil 15.10.1984 na vrchol Mount Everestu. Pri zostupe však zahynul a jeho odkaz sa stal námetom pre organizáciu horského behu v Tatrách. Podujatie počas dlhých rokov jeho existencie prešlo mnohými zmenami. Prirodzenými a vynútenými, ktoré súvisia s tým, ako sa spoločnosť okolo nás a podmienky v čase vyvýjajú. Na trati svoje stopy nezmazateľne zanechalo mnoho skvelých bežcov a s novou silou v organizačnom výbore sa tento príbeh rozhodne nekončí. Premenami v čase prešla trať či miesto štartu. Zmenili sa tváre, prichádzajú nové nádeje, matadori už majú svoje miesta na piedestáloch histórie natrvalo zapísané. Ostáva však odkaz tohoto podujatia, že dôležitý je náš vzťah k prírode, k horám a ich kráse. Správajme sa k nim teda s úctou a v neposlednom rade i zodpovedne, keďže línia medzi potešením a neštastím je vždy tenká a nevyspytateľná. Príbeh Jozefa Psotku vo filme Pavla Barabáša: Everest - Juzek Psotka