Podcasts about mnoh

Je to v zájmu České republiky? Máme v době války obnovovat diplomatické styky s Ruskem? Karolína Koubová se zeptá europoslance ODS a bývalého velvyslance ve Spojených státech a exministra zahraničí Alexandra Vondry a místopředsedy sněmovního výboru pro evropské záležitosti Ondřeje Koláře z TOP09.

Pozerať mainstreamové filmy stále o tom istom ma už nebaví, hovorí Peter Konečný z festivalu Cinematik pre náš podcast Ráno Nahlas. Cinematik sa začína už dnes v Piešťanoch, potrvá do nedele. Mnohé z filmov, ktoré festival premietne, inde neuvidíte. O ktoré snímky ide?Filmové hity z Cannes alebo z Berlína budete môcť v Piešťanoch vidieť v najväčšom kine na Slovensku – v 620-miestnej kinosále v Dome umenia. Aj táto megasála sa niekedy zaplaní do posledného miesta, a preto bude Cinematik v nedeľu 17. 9. reprízovať najúspešnejšie filmy.Niektoré z nich pôjdu aj do kín, ale mnohé uvidíte len v Piešťanoch. Napríklad bulharský film Blažine lekcie o „šmejdoch“, ktorý vyhral cenu na festivale v Karlových Varoch.Podľa Petra Konečného je komédiou roka film Karaoke Blues od legendárneho fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho, a zasmiať sa dá aj na filme o putovaní do Lúrd The Miracle Club. V hlavnej súťaži sa objavuje aj neobyčajný a výnimočne inteligentný romantický film Falcon Lake a množstvo ďalších skvostov súčasnej európskej kinematografie.Slovenskú premiéru si na festivale odkrúti nový dokument Roberta Kirchhoffa o Alexandrovi Dubčekovi pod názvom Všetci ľudia budú bratia.Pre ďalšie tipy a informácie si pustite rozhovor s Petrom Konečným v dnešnom podcaste Ráno Nahlas.Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Práve počúvate už sedemdesiate vydanie môjho newslettera. Priznám sa, že posledné týždne zápasím s témami. Mnohé sú v kampani príliš politické alebo depresívne. Navyše, čím bližšie sú voľby, tým viac máme práce a začína byť trocha náročné sústrediť sa na čokoľvek iné okrem volieb. Tak či onak, som rada, že nás stále čítate. Dnes aj o tom, že strany už úplne rezignovali na podstatné témy pre Slovensko. Aktuálne vydanie newslettra ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23213522/zkh-pise-zo-slovenskom-hrame-vabank.html – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH a ZKH píše.

Pred útokom na Ukrajiny pôsobila ruska armáda odstrašujúco. Teraz pre nedostatok zbraní sa Vladimír Putin snaží nájsť oporu u ďalšieho diktátora.„Rusko vnímame ako obrovskú vojenskú veľmoc. Teraz ale Rusko potrebuje pomoc aj tak zaostalej ekonomiky ako je KĽDR,“ hovorí v podcaste vojenský analytik Vladimír Bednár.V podcaste sa pozrieme aj na ukrajinskú protiofenzívu, ktorej sa darí posúvať líniami ruskej obrany. Mnohí analytici hovoria o najdôležitejšej fáze protiofenzívy. Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára nastala najdôležitejšia časť po prekonaní prvej línii, ktorá ukázala silu ukrajinskej armády.Podcast nahrával Adam Oleš.

Muž s digitálnou stopou, ktorá je najmä o umení, o slovenskom modernom umení, no za jeho hranicami. S postrehmi typu – keď sa naši umelci vzájomne spoznávajú za hranicami vlasti a dokáže sa tešiť z potenciálu voskovej figuríny cisára Hadriána made in Slovakia, ktorú si v Jeruzaleme na prestížnom mieste môže pozrieť až milión svetoobčanov ročne. Kultúrny diplomat, riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme, predtým s obdobnou skúsenosťou z Paríža a aktívny člen tímu, ktorý pripravoval slovenské predsedníctvo v Rade Európy. Jakub Urik. „Niekedy sme museli dať nohu do dverí, lebo nie vždy je to samozrejmé, že by bol o naše slovenské umenie hneď vždy záujem“, hovorí Urik. „Je neraz potrebné ho približovať a poukázať na jeho kvality“, dodáva. Úlohou kultúrnej diplomacie – a Jakub Urik hovorí o efektívnej kultúrnej diplomacii – je „otvárať dvere našim umelcom za hranice vlasti“. Formálne to napĺňajú Slovenské inštitúty. Každá krajina ich nazýva podľa Urika inak, no ich poslanie je rovnaké. Šíriť slovenskú kultúru v zahraničí a dávať priestor zahraničiu na našej pôde. Česi majú České centrá, Nemci Goetheho inštitút, Briti British council. Kultúra na poslednom mieste?„Mám pocit, že kultúra je u nás stále vnímaná len ako niečo, čo požiera peniaze a negeneruje žiadne príjmy“, ilustruje Jakub Urik. Cití sa preto ako kultúrny diplomat v úzadí? Na túto otázku reaguje, že nie, že „sa necíti na poslednom mieste“, hoci o samotnej kultúre u nás hovorí, že „je na poslednom mieste“. „Kultúra je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenska“, hovorí. Chýba mu však viac podpory zo strany rezortu kultúry pre kultúrnu diplomaciu. A konkrétne aj viac peňazí na projekty prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Ministerstvo kultúry však musí podľa neho aktuálne riešiť iné pálčivejšie problémy, aby mohli domáci umelci jednoducho prežiť. Zaujímavou kapitolou je záujem Izraelčanov o slovenskú literatúru. Nedostatok našich prekladateľov do hebrejčiny podľa Urika musia saturovať českí prekladatelia. Slovenská literatúra sa tak do hebrejčiny transformuje „českou hlavou“. Izrael pre Slovensko zrkadlom„S nemým úžasom sledujem, ako rýchlo sa tam stavajú cesty, tunely, mosty“, rozpráva Jakub Urik. „Je tam tunel, ktorý je omnoho sofistikovanejší ako Višňové a oni ho postavili za tri roky!“, s nadšením hovorí príklady toho, čomu by sme sa mohli od Izrealčanov učiť. „Keď som do krajiny pred dvoma rokmi prišiel, ten most tam nestál. Dnes je realitou“, uvádza ďalší príklad. Urika fascinuje aj prístup mladých Izraelčanov k základnej vojenskej službe, ktorá je v krajine povinnosťou. Chlapci idú na trojročnú základnú vojenskú službu, dievčatá absolvujú dva povinné roky. Mnohí pred ňou absolvujú ročný program, počas ktorého spoznávajú krajinu a to výmenou za svoju službu či už v poľnohospodrástve alebo pomoci seniorom v zariadeniach sociálnych služieb. „Spoznávajú krajinu, ktorej zároveň ponúkajú svoje služby. Chcú mať jasno v tom, prečo za ňu majú ísť bojovať a prípadne položiť aj život“, pokračuje. „Neviem si predstaviť, koľko mladých ľudí na Slovensku by bolo ochotných ísť na takúto povinnú vojenskú prípravu“, zamýšľa sa diplomat. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Zámek v Telči na Vysočině se po padesáti letech dočkal rekonstrukce. Po ní jsou teď otevřené dokonce i prostory, kam se dosud návštěvníci nedostali. Podle vídeňského vzoru jsou zpřístupněné i depozitáře v prostorách bývalého pivovaru. Mnohé exponáty je tak možné vidět vůbec poprvé, anebo po dlouhých desítkách let.

Zámek v Telči na Vysočině se po padesáti letech dočkal rekonstrukce. Po ní jsou teď otevřené dokonce i prostory, kam se dosud návštěvníci nedostali. Podle vídeňského vzoru jsou zpřístupněné i depozitáře v prostorách bývalého pivovaru. Mnohé exponáty je tak možné vidět vůbec poprvé, anebo po dlouhých desítkách let.

Zámek v Telči na Vysočině se po padesáti letech dočkal rekonstrukce. Po ní jsou teď otevřené dokonce i prostory, kam se dosud návštěvníci nedostali. Podle vídeňského vzoru jsou zpřístupněné i depozitáře v prostorách bývalého pivovaru. Mnohé exponáty je tak možné vidět vůbec poprvé, anebo po dlouhých desítkách let.Všechny díly podcastu Výlety můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Matúš 12,15-21 15 Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ. Mnohé zástupy išli za ním a on všetkých uzdravil. 16 Prikázal im

Za desať rokov sa počet ľudí bez domova strojnásobil na 71-tisíc, no ani toto ćíslo nemusí byť konečné. Mnohí z nich sú totiž takmer neviditeľní - pracujú, starajú sa o deti, chodia do školy, no bývajú v katastrofálnych až nehumánnych podmienkach. Štát roky tému bezdomovectva zanedbáva a prenecháva ju na pleciach neziskovým organizáciám a dobrovoľníkom. No zdá sa, že je tu snaha o zmenu. Viac sa o téme rozprávala Jana Maťková v podcaste Dobré ráno s Jozefom Kákošom z organizácie Depaul Slovensko. Odporúčanie: Dnes nemám pre vás filmový či knižný tip, chcem vás len požiadať, aby ste boli vnímaví a ľudskí. Voči ľuďom na ulici, voči tým, ktorí sa nám na prvý pohľad zdajú ako problémoví alebo hodní opovrhnutia. Skúsme sa zastaviť, prehodiť s nimi pár slov, prípadne sa spýtať, či im môžeme nejako pomôcť. Samozrejme, môžete aj podporiť organizácie, ktorým sa ľuďom bez domova venujú, napríklad spomínaný Depaul Slovensko alebo organizáciu Vagus či Proti prúdu. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Emanuela mala iba 15-rokov, keď 22. júna 1983 navždy zmizla v uliciach Ríma. Vyšetrovateľom sa aj napriek mnohým stopám a kontaktu s údajnými únoscami nepodarilo dievča, ani jej telo nájsť. Mnohé teórie hovoria o tom, že do Emanuelineho zmiznutia bol zapletený samotný Vatikán či talianska zločinecká organizácia. Vypočujte si špeciálnu podcastovú mini sériu Temné tajomstvá Vatikánu, ktorá vám v troch epizódach priblíži príbeh plný spletitých lží, intríg a tajomstiev. Už od 10. augusta na Podmaze a vo vašich obľúbených podcastových aplikáciách. Tento podcast obsahuje násilné a sexuálne scény. Preto nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy.

Podcast Na Slovensku Aj Po Anglicky, ktorý vznikol s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku, pokračuje novou epizódou v sérii o skúsenostiach cudzincov a cudziniek na Slovensku. Tentoraz hovoríme o tom, ako cudzinci a cudzinky nachádzajú lásku a čo robia, aby si ju udržali. Randenie Keď sa rozprávame o láske k ľuďom z cudziny žijúcim na Slovensku, prirodzene, randenie je témou číslo jeden. Niektorí k nám prichádzajú už ako manželia alebo partneri, mnohí sú však single a hľadajú si spoločnosť. Ako, kedy a kde ju nájsť, samozrejme, nie je jednoduchá záležitosť. Kluby a spoločenské akcie sú prvým miestom, kde môžu cudzinci a cudzinky spoznávať nových ľudí. Väčšina z nich však na Slovensko prichádza zorientovaná aj v zoznamovacích appkách. „Prvé, čo som urobila, keď som sa presťahovala do Bratislavy a vybalila svoje veci, bolo, že som si nainštalovala Tinder,“ priznala Aneta z Poľska. Luka z Macedónska zase chodil s dvoma ukrajinskými dievčatami, ktoré stretol v autobuse cestou do práce. Najjednoduchšou časťou randenia je stretnúť single človeka. Problematickou sa stáva až vzájomná komunikácia, ktorú ovplyvňujú nové alebo predchádzajúce vzťahy. Pre tých, ktorí spolu randia, môže byť náročné práve nachádzanie spoločného jazyka. Podľa väčšiny ho môže značne uľahčiť znalosť slovenčiny, ale nie je to nevyhnutnosť. Angličtinu preferujú mnohí cudzinci a cudzinky, ale ani to nie je ideál. Mnohí sa na rande poriadne zapotia, keď urputne zvierajú mobil s aplikáciou Google Translate. Aneta zažila rande, počas ktorého sledovali futbalový zápas, a to sa natiahlo práve pre neplynulú angličtinu jej partnera. „Bol to najdlhší zápas v mojom živote. Bolo to hrozné,“ hovorí so smútkom. Ak má človek šťastie, randenie sa rozvinie do napĺňajúceho vzťahu. Ten často končí manželstvom, čomu však predchádza neľahké rozhodovanie. Život človeka sa totiž môže v okamihu natrvalo zmeniť a je isté, že minimálne jeden z partnerov musí žiť v cudzej krajine. Pre Ridu zo Sudánu to bolo azda najväčšou výzvou v jeho manželstve. Jeho rodičia sa len ťažko vyrovnávali s tým, že sa oženil so ženou z inej krajiny (Slovenkou), čo výrazne poznačilo ich vzájomný vzťah. Našťastie si po roku k sebe opäť našli cestu. Po videočete s jeho novou manželkou nastala zmena. „Okamžite zmenili názor, keď videli, aká je podporujúca," priznal Rida. Ako v prípade randenia, aj v manželstve je komunikácia základným kameňom. Rida a jeho manželka viedli spolu dlhé diskusie o jeho kultúre a viere, keďže je moslim. To im umožnilo uzavrieť manželstvo so vzájomným porozumením a v tomto dialógu úspešne pokračujú takmer 20 rokov. Žiaľ, nie vždy sa ľudia riadia podľa tohto receptu na manželské šťastie. Časom sa menia a presťahovanie sa do cudzej krajiny môže urýchliť pomalý rozpad spoločných cieľov. Stalo sa to aj Markovi z USA, ktorého osobnostný rozvoj narážal na nemoderné očakávania jeho manželky. To viedlo k mnohým konfliktom a nakoniec Markova manželka požiadala o ukončenie manželstva. Našťastie Mark a jeho bývalá manželka dospeli pri rozvode k dohode, ktorá bola uspokojivá pre obe strany. Keď sa ho pýtali na rady pre cudzincov a cudzinky, ktorí čelia rozvodu, povedal, že „posledná vec, ktorú potrebujete, je bojovať o deti a peniaze či zažívať vyhrážky. Musíte byť schopní komunikovať na praktickej úrovni kvôli svojim deťom a sebe.“ Toto však nie je koniec Markovho milostného príbehu. Krátko po rozvode sa zamiloval do Slovenky. Odvtedy si vybudovali vzťah na vzájomných cieľoch a zdravej komunikácii. Majú spolu dieťa a minulý rok sa konala skromná svadba. Láska si vždy nájde cestu. Hostia a hostky: Rida Ramzi, Mark Manney, Luka Brasi a Aneta Czyszczon. Podcast moderuje Jeremy Hill.

Viete, aké náboženstvo vyznávajú slovenskí Vietnamci a aké majú zvyky? Niektorí oslavujú slovenské aj vietnamské sviatky. Mnohé zvyky sú spojené práve s jedlom. Pre Slovákov môžu byť niektoré vietnamské zvyky a jedlo bizarné. Počúvajte piaty diel našej podcastovej série Banánové deti o Vietnamcoch na Slovensku.   Vietnamci vnímajú smrť úplne inak ako my, pripisujú jej oveľa väčšiu dôležitosť. Namiesto narodenín si pripomínajú výročie smrti svojich predkov a často im venujú malý oltárik vo svojej domácnosti.   Polievka Pho sa správne jedáva na raňajky a tak ju jedia aj niektorí slovenskí Vietnamci. Na raňajky sa jedáva aj ryža s dochucovadlami.  Jedlo býva spojené aj s tradičnými sviatkami, napríklad s lunárnym novým rokom – Tet.        

Homília z Kaplnky 2.7.2023. Homília: Daniel Pastirčák. Čítanie z Biblie: Daniel Laco. Nahrávka: Peter Gala

Zvracení, průjmy či vyrážky. To jsou jen některé z nepříjemností, které nás mohou potkat na dovolených. Mnohým z nich můžeme zabránit dodržováním správné hygieny. Poradí hygienik Vítkovské nemocnice Radek Mikšík.Všechny díly podcastu Poradna můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Mnohé celebrity digitálne manipulujú svoje fotky, aby vyzerali chudšie. Vytvorili aj absurdný trend tzv. „thigh gap“, čiže medzery medzi stehnami, ktorú má málokto. Na digitálne upravenej fotke sú má aj jedna z najznámejších celebrít, hoci jej telo je v realite iné. Prečo na tom záleží? Lebo ľudia sa obvykle nedozvedia, čo je manipulácia a čo realita. Mnohí ich followeri sa tak chcú priblížiť ideálu krásy, ktorý sa nedá dosiahnuť a často sa to končí aj bulímiou alebo anorexiou. Podcast TELO môžete počúvať, ak sa prihlásite do služby Aktuality Navyše.  Odhalená fotka na Instagrame vám prinesie viac lajkov, ale možno aj seriózne psychické problémy. Mnohé modelky trpia, no na internete sa prezentujú ako šťastné a úspešné. Porozprávali nám o tom viaceré influencerky.  Ako sa vysporiadať s tým, keď niekto na internete hejtuje váš výzor? Komičku Simonu Salátovú verbálne napádal syn známeho politika Filip Sulík. Čo mu odkázala jeho obeť? A môžu nám filtre naopak aj pomôcť, spraviť nás krajšími rýchlo, zadarmo a bez chirurgických zákrokov?  V podcaste TELO vám v rámci metódy solutions journalism na konci každej epizódy prinášame aj riešenia rozoberaných problémov.  Podcastová séria TELO je súčasťou služby Aktuality Navyše. Tento podcast preto nenájdete v podcastových aplikáciách, ale len na našom webe po zaplatení predplatného a prihlásení sa pod žltým tlačidlom.    

Narazil som na článok (spred desiatich rokov) s takýmto titulkom: Väčšina ľudí neverí, že sa môžu mať lepšie. Ten článok bol uverejnený na pravda.sk a teda by to mala byť pravda, či?Videl som články s podobným naratívom aj zo súčasnosti. Ľudia skrátka neveria tomu, že ich život môže vyzerať lepšie. Že oni môžu byť lepší, ako sú teraz. Mne to príde veľmi smutné.  Ak náhodou z času na čas aj teba prepadnú takéto myšlienky, daj si dnešnú krátku nakopávaciu epizódu :)Priniesol ti tento podcast niečo hodnotné? Namotivoval ťa k niečomu, čo si dlho odkladal/a alebo ťa prinútil zamyslieť sa nad tým kým si a kým môžeš byť?Ak áno, prosím pozdieľaj to s niekým vo svojom okolí. Možno aj on/ona práve teraz potrebuje nakopnúť, inšpirovať, povzbudiť. Spolu tak môžeme doslova meniť svet. Možno nie celú planétu, ale celý svet jednému človeku. Za tých pár sekúnd to stojí, no nie?www.zlepsujsa.sk

Micheáš 4:2  Mnohí pohania poputujú a povedia: „Poďte, vystúpme na Hospodinov vrch, k domu Boha Jákobovho, aby nás učil svojim cestám a aby sme chodili po jeho chodníkoch.“ Zo Siona totiž vyjde náuka a slovo Hospodina z Jeruzalema. http://bit.ly/nzes-dneshttps://slovenskamisijnasiet.sk/Viac o etnickej skupine Turkmenov nájdete na:https://www.joshuaproject.net/people_groups/15654/IN

Ešte ako mladé dievča zažila zneužitie, dnes celkom otvorene otvára témy, o ktorých mnohí mlčia. Nie každý pri sexuálnom zneužití volá o pomoc. Čo zažíva žena, ktorá si prešla niečim podobným opisuje v podcaste Ženy ako my mladá Slovenka Petra Dzvoníková, známa ako Petush Nasklee.   Nedávne štatistiky hovoria o tom, že so sexuálnym zneužívaním sa stretla viac ako polovica slovenskej populácie a viac ako dve tretiny žien. Niektoré si svoju traumu len tíško nesú so sebou, iné sa skôr alebo neskôr ozvú a rozpovedajú svoj príbeh. Ako spoločnosť by sme nemali túto tému bagatelizovať a rozhodne sa nebáť o akomkoľvek obťažovaní či zneužívaní hovoriť. V dnešnom podcaste Ženy ako my o tom, čo prežila hovorí mladá Slovenka Petra Dzvoníková, známa ako Petush Nasklee, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.   “Verím, že pre mnohých ľudí je lepšie a možno bezpečnejšie ukazovať na Instagrame len dokonalé životy, ale to nie som ja, ale sama viem, že podeliť sa aj o ťažšie momenty nie je vôbec ľahké," priznáva celkom otvorene.    Prečo sa ženy boja hovoriť o tom, čo prežili?    Mnohé ženy, ktoré si prešli podobnou traumou sa boja o tejto téme hovoriť rovnako ako Petra, ktorá svoje pocity dlho potláčala. Trvalo jej roky, kým to sama v sebe dokázala spracovať a priznať si, že bola sexuálne zneužitá a hovorí aj o tom, prečo v tom čase nevolala o pomoc ani sa nepokúšala brániť.    "Prišiel moment, ked som si uvedomila že to moje nie tam nemá úplne miesto, prišiel moment, kedy mi ako keby úplne zmrzlo telo, zasekla som sa, už som iba dúfala, že to čím skôr skončí. Verila som totiž, že by to nespravil a keď sa to dialo, bol to šok aj pre moje telo a organizmus," prezrádza.    V dnešnom podcaste sa okrem iného dozviete:  -čo zažíva mladé dievča pri sexuálnom zneužití  -prečo nie každá žena kričí o pomoc, keď sa jej niečo takéto deje  -ako ovplyvnilo, to čo Petra zažila jej ďalšie vzťahy s mužmi ako jej pomohla terapia  -ako sa dokáže vysporiadať aj s negatívnymi komentármi na sociálnych sieťach -čo by dnes odkázala iným ženám, ktoré si prešli sexuálnym zneužitím a boja sa o tom hovoriť

Mnohí si kladú otázku – Kam sa stratil? Pri tom tu stále je, len zmenil charakter svojho pôsobenia. Po reportážach pre TV Orava a predpovediach počasia sa naozaj na nejaký čas stiahol. Divadelný fajnšmeker však dávnejšie odhalil že Juraj Mokrý je naozaj skvelým dramatickým činoherným umelcom. Do štúdia L plus S neprišiel úplne ani ako hosť, ale aj ako spoluúčinkujúci. Na tých istých doskách totiž stvárňuje postavu vysokoškolského profesora v svetoznámom titule Oleanna. No a že asi 10 rokov nerobil nejaký väčší rozhovor sa ukázalo aj v tom, ako sa k nám prišiel vyrozprávať.

Vláda se pustila do úpravy důchodového systému. Ten je kvůli rekordním schodkům veřejných rozpočtů, strmému nárůstu výdajů na penze i současnému systému valorizací a předčasných důchodů neudržitelný. Jak by to řešila opozice?Hostem Ptám se já v rámci speciálu Seznam Zpráv Do důchodu bez důchodu? ve čtvrtek 15. 6. na Vysoké škole ekonomické v Praze spolu s vicepremiérem a ministrem práce a sociálních věcí Marianem Jurečkou (KDU-ČSL) byl poslanec a stínový ministr práce Aleš Juchelka (ANO).Opoziční strany dál kritizují vládní plány na reformu penzí. Ta počítá mimo jiné se zpomalením valorizace a zpřísněním podmínek pro předčasnou penzi, což opozice opakovaně označila za ožebračování důchodců.Podle kabinetu i většiny ekonomů jsou ale změny nevyhnutelné. Kvůli stále se prohlubujícímu deficitu na účtě důchodového pojištění nejsou současné penze pro budoucí důchodce ani celý systém dlouhodobě udržitelné.„Mnohé země dosypávají do toho důchodové systému ze státního rozpočtu. Ten systém by měl být stabilní a předvídatelný. Teď se důchodcům mění pravidla během hry,“ říká Juchelka.Co hnutí ANO z plánovaných změn nakonec podpoří? Kde by vzalo na udržení důchodového systému peníze? A jaká alternativní řešení má opozice připravené?---Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Spotify, v Apple Podcasts a dalších podcastových aplikacích nebo na Podcasty.cz.Archiv všech dílů najdete tady, ostatní podcasty Seznam Zpráv tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail audio@sz.cz.

„Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnutí zase do jarma otroctva!“ List Galatským 5:1 Zdá sa, že je všetko v poriadku. Zamestnávaš sa tým, čo je správne. Mnohí nad tým veľmi nerozmýšľajú, ale ty to berieš vážne. Chceš, aby tvoje kresťanstvo nieslo ovocie. Horlíš pre Boha. Môžeš sa však vzdialiť od […] The post Oslobodení k slobode – 20. jún appeared first on evs.sk.

*podcast je v anglickom jazyku Rodina. Či už tá, do ktorej sme pribudli, alebo tá, ktorú sme si vytvorili sami, je nevyhnutnou súčasťou života väčšiny z nás. Aj v dobrých časoch môžu byť naše rodinné vzťahy náročné a zložité. Pre ľudí z cudziny je však dynamika týchto vzťahov oveľa problematickejšia. Prvou výzvou, ktorej čelia, je odlúčenie. Kým niektorí cudzinci a cudzinky prichádzajú na Slovensko so svojimi rodinami, iní opúšťajú domovskú krajinu bez nich. Našťastie sa časom bolesť z odlúčenia zvyčajne aspoň trochu utíši. Niektoré rodiny zvládajú veľkú vzdialenosť medzi sebou viac menej dobre, iné táto skúsenosť zlomí a natrvalo poškodí. Odlúčenie nenarúša iba rodinnú súdržnosť. K zániku rodiny prispieva aj neschopnosť niektorých ľudí vrátiť sa späť domov. Tí si to potom musia odsmútiť sami bez prítomnosti rodinných blízkych, s ktorými by inak mohli svoje pocity zdieľať a spoločne súcitiť. Rodina, ktorú tvoríme Rodina, do ktorej sme pribudli, je však len jednou časťou životného príbehu cudzincov a cudziniek. Mnohí z nich sa sťahujú na Slovensko za svojim slovenským partnerom či partnerkou, kým iní sa zamilujú tu a založia si rodinu. Ľudia pochádzajúci z cudziny, ktorí sa priženia či vydajú do slovenskej rodiny, často narazia na neprijatie. Stretávajú sa tiež tým, že sa k nim slovenské rodiny správajú podozrievavo. U niekoho sa tieto postoje časom zmiernia, no u mnohých je tento stav trvalý. Cudzinci a cudzinky prichádzajú do slovenských rodín s vlastnými očakávaniami a rodinnými tradíciami, ktoré však slovenská rodina nemusí prijať. Mnohé z nedorozumení spôsobuje komunikačná bariéra. Slabšia slovenčina jedného z partnerov môže zaťažiť všetky aspekty rodinného života. Zahraničných rodičov môže potrápiť napríklad pomoc deťom s domácimi úlohami či obyčajná návšteva lekára. Často potrebujú pomocnú ruku a slovenský partner či partnerka musí na seba prevziať viac rodičovských povinností. Žiaľ, komunikačné výzvy sa netýkajú len neslovenských rodičov. Deti cudzincov a cudziniek môžu trpieť v dôsledku nedostatočného kontaktu so slovenským jazykom či nepochopenia slovenskou verejnosťou. Jednotlivé jazyky sa im môžu pliesť, čo vedie k zmätku a izolácii v škole. Pre svoju odlišnosť môžu byť terčom posmechu. Rovnako ťažko môžu znášať požiadavky na to, aby sa prispôsobili. Prečo zostať? Môže sa zdať, že migrácia je pre rodiny tak obrovská záťaž, že sa zbalia a odídu z tejto krajiny. Cudzinci a cudzinky sú však jedni z najodolnejších ľudí, akých kedy stretneme. Všetky tieto prekážky prehliadajú, aby videli na Slovensku to dobré. Početné výhody, akými sú napríklad veľkorysá materská dovolenka, mimoškolské aktivity, bezpečné ulice a slušná zdravotná starostlivosť, sú pre nich dôvodmi na to, aby tu zostali. Majú pocit, že Slovensko je jednoducho lepším miestom pre založenie rodiny. Dúfajú, že tu zapustia svoje korene, aby ďalšie generácie mohli volať Slovensko svojim domovom. Chcem sa poďakovať svojim hosťom a hostkám: Darii Rychagovej, Jamie Byrne, Lie Bowers, Brielle Zahn, Steve Mellor, Barbara Hill a Eva Hill. Podcast moderuje Jeremy Hill. Tento podcast a zároveň seriál o migrácii vznikol s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku, ktorého cieľom je vytvoriť platformu pre cudzincov a cudzinky žijúcich na Slovensku, aby ich hlas bolo v našej spoločnosti viac počuť. V rámci programu každoročne organizujú festival [fjúžn] a ďalšie podujatia v spolupráci s ľuďmi z cudziny. Cieľom je predstaviť umenie, projekty, názory či príbehy menej známych ľudí. Ak sa chcete vedieť viac o podobných eventoch, vypočuť si príbehy ďalších cudzincov a cudziniek žijúcich na Slovensku alebo len samotný podcast, navštívte stránku www.fjuzn.sk. Sledujte aj Instagram alebo Facebook. Podcast Na Slovensku aj po anglicky je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na ⁠⁠⁠vyberpodcast@petitpress.sk

Hlasujte za podcast Dejiny v súťaži Podcast roka na ⁠www.podcastroka2023.sk V staroveku a stredoveku neboli deti a detstvo téma. Detstvo bolo len prechodné, nedôležité obdobie, z ktorého bolo treba vyrásť. O detstve ako o dôležitej časti vývoja, a deťoch ako o členoch spoločnosti s veľmi špecifickými potrebami, odlišnými od potrieb dospelých, sa začalo uvažovať až v novoveku. Presne toto tvrdil francúzsky historik Phillipe Ariés vo vôbec prvej knihe o dejinách detstva, ktorá vyšla pred viac ako 50 rokmi. Presne tak dlho trvalo kým sa historici začali systematicky zaoberať dejinami detí. Jeho tvrdenia však začali byť postupne spochybňované. Historici stredoveku prišli s dôkazmi, ktoré jasne naznačovali, že deti neboli zaznávané, a práve naopak dospelí im venovali veľa času a pozornosti. Tak či onak význam detstva a spoločenská, či dokonca politická hodnota detí sa menila naprieč dejinami. Novoveké Uhorsko nebolo výnimkou. Na hodnotu detí a ich postavenie v spoločnosti sa pozrieme cez deti na okraji. Starostlivosť o osirelé deti, deti mimo záchrannej siete rodiny, totiž slúži ako veľmi presný ukazovateľ spoločenskej hodnoty detí vo všeobecnosti. Aká bola hodnota detí pre uhorský štát, cirkev či spoločnosť ako takú? A od čoho táto hodnota závisela? Čo sa dialo s deťmi, bezprostredne po smrti rodičov? Kedy vznikajú prvé sirotince a aké sú motivácie ich zakladateľov? A čo z tejto praxe predbehlo svoju dobu a zachovalo sa dodnes? A napokon: je pomerne rozšírená predstava, že v minulosti boli deti vnímané ako lacná pracovná sila. Platí toto tvrdenie aj v kontexte novovekého Uhorska? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ingrid Kušnirákovou, historičkou sociálnych dejín a dejín cirkvi v ranonovovekom Uhorsku s presahom do 19. storočia. Ingrid Kušniráková pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojej najnovšej knihe Za bránami sirotincov skúma počiatky ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

So šéfredaktorom Napunku Zoltánom Szalayom a komentátorom Filipom Obradovičom sa rozprávala Monika Tódová. 

Prvá pomoc často rozhoduje o živote a smrti. Mnohí z nás ju buď podať nevedia alebo sa ju boja poskytnúť. O jej dôležitosti rozprávala Andrejka, ktorá je certifikovaná inštruktorka prvej pomoci, pôvodom zdravotná sestra a školenia, na ktorých učí ako zachraňovať životy sú nielen je prácou, ale aj vášňou. Sedemnásť rokov skúseností zúročila pri výučbe kurzov a školení prvej pomoci, ale aj na online webinároch /www.tozvladnem.sk/

1. Ficove plány sú ako voda vyliata z Kachovskej priehrady. 2. Mnohí rodičia budú za učebnice platiť viac. 3. PS a Saska ukázali voličom svoje plány v školstve.

Připusťme si to: stát selhává. Jakmile jakýkoliv úřad čelí většímu náporu, okamžitě se hroutí. Na vině je pravěká byrokracie postavená na papírování, tedy chybějící digitalizace státní správy.Pár konkrétních případů. Před úřady práce stojí fronty lidí, kteří žádají o příspěvek na bydlení. Lidé mířící do předčasné penze čekají na vyměření důchodu déle, než je zákonem stanovená hranice 90 dnů. Žáci ucházející se o místa na středních školách žijí týdny v nejistotě kvůli chaosu kolem přijímaček. A dětské skupiny, které suplují chybějící mateřské školky, dostávají od státu pozdě peníze na provoz.Jak je to vůbec možné? Téma pro politický podcast Vlevo dole a jeho autory, reportéry Václava Dolejšího s Lucií Stuchlíkovou.Podpořte Vlevo dole v anketě Podcast roku!„Zmíněné problémy tady byly vždycky, jen nebyly tolik vidět. Dokud nehoří, nic neřešíme. Když se teď potíže nakupily a znásobily, tak to státu najednou vybouchlo po rukama,“ míní Dolejší.Mnohé by usnadnila a vyřešila tolik vzývaná digitalizace, ale státní správa je jí brání - jako každé jiné změně. „Pokud politici nemají sílu, vůli a odvahu, tak reformy fungování státní správy neprosadí. A asi moc nemají, mnozí o tom v minulosti hodně mluvili - a pak nic,“ dodává Stuchlíková.Proč je ve státní správě tolik „sirů Humphreyů“? Běží software na ministerstvu práce a sociálních věcí na děrné štítky? A kolik lidí se dneska domluví jazykem Cobol? Pusťte si celou epizodu se zbrusu novými rubrikami!-------- Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne. Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv. Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci.  Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.   Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram. Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.

Today's episode is about the town of Spišská Nová Ves and its history. In the Slovak lesson you will learn some words from my Medieval vocabulary. You will also learn how to say “Town Hall” and how to ask "How do I get to Town Hall Square?” in Slovak. At the end of the episode you can listen to my short story about the history of Spišská Nová Ves in Slovak. Episode notesToday, I'm talking about the town of Spišská Nová Ves and its history. In the Slovak lesson you will learn some words from my Medieval vocabulary. You will also learn how to say “Town Hall” and how to ask "How do I get to Town Hall Square?” in Slovak. At the end of the episode you can listen to my short story about the history of Spišská Nová Ves in Slovak. Slovak lesson  1. písomná zmienka (written mention)  2. nová obec (new village)  3. historické dôkazy (historical evidence)  4. opevnenie (fortification)  5. hradná brána (castle gate)  6. pouličný trh (street market)  7. trhové právo (market law)  8. trhové mesto (market town)  9. priemysel (industry)10. meď (copper)11. meďové bane (copper mines)12. ťažba medi (copper mining)13. radnica (town or city hall)14. radničné námestie (Town Hall Square) 15. Ako sa dostanem na Radničné námestie? (How do I get to Town Hall Square?)Timestamps00:29 Introduction to the episode02:30 About Spišská Nová Ves07:20 Fun fact 109:47 Fun fact 211;45 Slovak lesson17:59 From the history of Spišská Nová Ves20:10 Final thoughtsFROM THE HISTORY OF SPISSKA NOVA VESPrvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína v latinčine ako Villa Nova. Existuje však dostatok historických dôkazov, ktoré dokazujú, že mesto je oveľa staršie. Mesto vzniklo zrejme zlúčením starej slovenskej obce „Nová Ves“, po maďarsky „Iglov“ a novšej nemeckej obce „Neudorf“, čo znamená „Nová obec.“ Koncom 13. a začiatkom 14. storočia, mesto vybudovalo jedno z najväčších opevnení na Slovensku, ktorého súčasťou boli 4 brány. Zánik opevnenia je datovaný do polovice 19. storočia. Dodnes sa zachovala len Levočská brána.V 14. storočí získala Spišská Nová Ves trhové právo, čím sa stala významným obchodným centrom. Mesto rástlo a rástlo, a stalo sa rušným trhovým mestom. Jeho trh sa stal najväčším pouličným trhom v Uhorsku. Najvýznamnejším priemyslom v oblasti bola ťažba medi. Kov sa spracovával v peciach a palivom pre tie pece bolo drevo z okolitých lesov.Dnešná Spišská Nová Ves je sídlom župy, kultúrno-spoločenským, administratívnym a hospodárskym centrom južného Spiša. Má veľa historicky cenných budov so zaujímavou architektúrou. Mnohé jeho pamiatky sú zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Väčšina z nich sa nachádza na hlavnom námestí, ktoré sa volá  Radničné námestie.If you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram www.instagram@bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Thank you for listening to my podcast© All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Jaroslav je český houslista, popularizátor a propagátor vážné hudby.  Na svém kontě má mnoho nahraných kompaktních disků světového houslového repertoáru. Po studiu na pražské konzervatoři a AMU se stal nejen sólistou, ale také znalcem historických houslí a stavby houslí. Tyto staré nástroje sám také vystavuje, předvádí i nahrává jejich zvuk na CD. Nevyhýbá se ani občasnému vystupování s uměleckými soubory z oblasti populární hudby. V roce 2010 získal zlatou plaketu prezidenta republiky. Studoval na Pražské konzervatoři a Akademii múzických umění u profesorů Františka Pospíšila a Václava Snítila. Vzdělání dovršil mistrovskými kurzy u světových virtuosů Nathana Milsteina a Gidona Kremera. Je považován za proslulého popularizátora houslové hry. Jeho koncertní turné a festivalová vystoupení obdivovali posluchači v USA, v celé Evropě, Mexiku, Chile, Rusku, Maroku, Indonésii, Indii, Thajsku a řadě dalších zemí. Natočil více jak 45 CD a DVD s díly světových a českých autorů. Mnohé z nich byly oceněny jako zlaté i platinové. V roce 1996 převzal cenu Masarykovy akademie umění za tvůrčí uměleckou činnost a roku 2010 převzal od hlavy státu Zlatou plaketu prezidenta republiky.

Zuzana Čaputová a Petr Pavel sa dnes stretli v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským. Hlavy štátov vyjadrili pokračujú podporu Ukrajine, na ktorú dopadali ruské rakety aj počas dnešného dňa.  Obaja štátnici navštívili počas svojej cesty aj ukrajinské mesto Boroďanka a pozreli si domy zničené po ruských útokoch. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová verí, že podpora Ukrajiny ostane rovnaká aj po predčasných voľbách. „Zároveň si nechcem a ani neviem predstaviť takú kompletnú mentálnu a hodnotovú dezorientáciu novej vlády, ktorá by nerozlišovala medzi agresorom a obeťou.“ Na Ukrajine sa nachádza aj česká novinárka Deníka N Petra Procházková, ktorá mapovala spoločnú návštevu Petra Pavla a Zuzany Čaputovej. „Je vidieť na pani prezidentke Čaputovej a prezidentovi Pavlovi, že si veľmi rozumejú vo všetkých otázkach. Rozprávajú sa aj neformálne a je z toho cítiť, že máju na veci rovnaký názor.“

„Viete si predstaviť, že by klimatológovia prestali vysvetľovať klímu jednoducho preto, že to už nedáva zmysel?“. Provokačná otázka klimatológa, položená v prostredí sociálnych sietí. Kontext? Aj stúpajúca teplota oceánov a hodnoty, ktoré majú „zarobiť“ na „turbulentné roky“, kedy sa nebudú ani stíhať zapisovať „klimatické“ extrémy! Či tohtoročný marec ako druhý najteplejší v histórii, paradoxne vo fáze, keď ešte doznieval ochladzujúci vplyv javu LaNiňa, ktorý je opakom El Niňo. A do tretice extrémne suchá zima, ktorá rovnako „zarába“ na suchá, ktoré budú ešte väčšie. Vysvetľovať teda klímu, má to ešte zmysel? Pozrieme sa na to s autorom provokácie klimatológom Jozefom Pechom.   Falošný pocit bezpečia? Slováci sa podľa klimatológa Pecha správajú, ako by sa ich už aj dramatické prejavy klimatickej zmeny ani nedotýkali. „My si tu postavíme robustné sídliská, domy, mestá…, ktoré viac menej fungujú a tie extrémy sa nás akosi nedotýkajú tak, ako v chudobnejších častiach sveta“.   Jozef Pecho hovorí o „falošnom pocite bezpečia“. „Tá klimatická zmena sa však môže roztočiť do takých obrátok, že ani bohatý sever nebude schopný rýchlej adaptácie“, tvrdí.   Stačilo by podľa neho vycestovať do oblastí, ktoré sú konfrontované s prejavmi klimatickej zmeny. „Ľudia v tropických oblastiach už teraz zažívajú nedotatok vody, brutálny nedostatok potravín, lebo sú aj extrémne drahé, vyslovene žijú zo dňa na deň“, vysvetľuje.   Dramtické závery medzivláneho panelu S dramatickými závermi prichádza Medzivládny panel pre zmenu klímy. V svojej súhrnnej správe z tohto marca konštatuje, že „smerujeme k otepleniu o 2,2 až 3,5 stupňa celzia. Oteplenie o 3 stupne by malo dramatický vplyv na ľudské zdravie, biosféru, potravinovú bezpečnosť a globálnu ekonomiku. Mnohým z týchto rizík by sa dalo predísť, ak by sme dokázali oteplenie zastaviť na úrovni do 1,5 stupňa celzia“.   Súhrnná správa medzivládneho panelu jednoznačne konštatuje, že „ je nesporné, že za zohriatim atmosféry, oceánov a pevniny je človek a jeho činnosť“.   Koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére sú v našom čase podľa tejto správy „vyššie ako kedykoľvek za posledné dva milióny rokov a koncentrácia metánu za najmenej osemstotisíc rokov“.   Oceán sa medzi rokmi 1901 až 2018 zodvihol o 20 cm. Ročne aktuálne stúpne o 3,7 mm, pričom aj to sa zrýchľuje – medzi rokmi 1901 a 1971 to bol 1,9 mm za rok, 1971-2006 – 1,9 mm za rok.   Súhrnná správa, ktorú Medzivládny panel pre zmenu klímy vydal v marci tohto roku, hovorí tiež, že približne 3,3 – 3,6 miliardy ľudí žije v podmienkach, ktoré sú veľmi citlivé na zmenu klímy.   Problémy klimatickej krízy sa prejavia v potravinovej neistote, či nedostatku pitnej vody.   Hrozí exodus do „znesiteľných“ oblastí? Klimatická kríza sa v jednom momente zmení na „hromadný exodus“ do oblastí, kde sa ešte bude dať prežiť. „A hlavne to bude boj o zdroje“, rozpráva Jozef Pecho. Už aktuálne konflikty sú podľa neho bojom o zdroje. „V jednom momente to bude pre nás predstavovať situáciu, ktorá už bude neúnosná – nebude voda, nebudú potraviny a ľudia začnú riešiť takúto kritickú situáciu po svojom. Môže to skončiť jedným škaredým globálnym konfliktom“, vystríha klimatológ.   Racionalitou k striedmosti Ako tomu predísť? Komunita expertov na klimatickú zmenu vola po radikálnej zmene správania ľudstva ako celku. „Ak je za dramatickým otepľovaním planéty využívanie fosílnych palív, ktoré sa používajú doslova všade, musíte riešiť doslova všetko“, vysvetľuje Pecho. Od poľnohospodárstva, cez priemysel, energetiku, dopravu až po životný štýl. „Skončili by sme až pri nákupných návykoch a požiadavke na väčšiu striedmosť“, hovorí Pecho.   „Znížiť absolútnu spotrebu čohokoľvek“, v tomto vidí expert na klímu Jozef Pecho cestu z krízy. Ráciom tohto riešenia je zníženie energetickej náročnosti.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

  Zastrelení žiaci a pedagógovia – čerstvý prípad spred pár dní zo Spojených štátov. Strieľala pritom bývalá žiačka! Podobný inicident máme aj zo Slovenska - z Vrútok spred troch rokov. Bývalý žiak zabíjal nožom. Zostali po ňom dvaja mŕtvi päť zranených. A vídeí s násilným obsahom, na ktorých deti ponižujú deti, je v online priestore neúrekom! Čo sa to deje a kto za to môže? Deti, či ich rodičia?   Za túto bolestnú a citlivú oponu nahliadneme s Tomášom Gerbocom, jedným z nemnohých školských kaplánov na Slovensku. Ako vidí deti on a čo hýbe ich svetom?   Upratovaním k spoločenstvu Pôvodne historik, ktorý v sebe zacítil volanie k službe ľuďom v misijnej spoločnosti verbistov. Pôsobí na jednej z cirkevných škôl Bratislavy ako školský kaplán. Deti a študentov pritom nielen vyučuje, ale zdieľa s nimi aj čas pri zábave a povinnostiach.   Pravidelne ho možno stretnúť napríklad pri upratovaní kostola v obklopení mladých. A nerobí to z lásky k upratovaniu. „Vôbec ho nemám rád, z detstva mám až akúsi traumu, ktorá sa mi s ním spája“, hovorí s úsmevom. Prečo teda upratuje s mladými ľuďmi? „Keď niekoho pozývame k službe spoločenstvu, niekedy je potrebné aj ukázať, že sme ju ochotní robiť spolu s nimi“, vysvetľuje. „Nechcem byť ten, kto len hovorí, čo je potrebné urobiť, ale chcem byť ten, kto tú prácu s nimi aj rád urobí“.   Dôležitým rozmerom spoločnej práce je podľa Tomáša Gerboca vytváranie spoločenstva. „To nie je len o tom, že drhneme podlahu, alebo vysávame. Aj sa zasmejeme, spolu si urobíme kávu, čaj, alebo si vybehneme niečo zajesť. Tak sa buduje spoločenstvo, ktoré je pripravené robiť aj väčšie veci“.   Jedna nevydarená písomka, koniec všetkého? „Jednou nevydarenou písomkou, alebo pokazenou známkou akoby sa končil celý život a všetko strácalo zmysel“. Jeden z obrazov dnešných mladých ľudí optikou školského kaplána Gerboca.   Nie je podľa neho vôbec výnimkou, že žiaci či študenti dokážu pred vyučujúcimi „buchnúť do stola“ či „tresknúť dverami“, ale i „hodiť stoličkou“.   Čo je za takýmto až skratovým správaním? „Neraz príklad rodičov či iných dospelých ľudí“, hľadá odpovede Gerboc. „Stačí si všimnúť, aká vulgárna je dnešná spoločnosť. Čo si ľudia dovolia povedať, ako reagovať, či vysloviť smerom k druhému. Dokonca v momentoch, keď sa tvária, že sú v slušnej spoločnosti!“   Keď právo na niečo je viac ako povinnosť Zlým príkladom pre svoje deti sú podľa Tomáša Gerboca niekedy aj samotní rodičia. „Verim, že sa to nikoho nedotke, ale môže ísť o príklad rodičov, ktorí poukazujú na to, že človek má na všetko právo, všetko môže a tohto svojho práva sa aj musí dožadovať.“ Gerboc upozorňuje, že práve vtedy zabúdame na povinnosti.   Odhadnúť svoje sily, záujmy, sklony Problém vidí aj v „prehnane stanových cieľoch“. „Je dobré mať ciele, je dobré mať sny, no je potrebné aj reálne zhodnotiť, na čo vlasne mám“. A takýto pravdivý pohľad na seba prináša podľa Tomáša Gerboca aj poznanie, že niektoré sny sú jednoducho nedosiahnuteľné, alebo pre ich naplnenie je potrebná vytvrvalosť a rovnako trpezlivosť so sebou samým.   Študenti a žiaci riešia svojich rodičov S čím chodia žiaci a študenti na školským kaplánom? „Často riešia vzťahy s rodičmi. Nenaplnenie v týchto vzťahoch často vedie k tomu, že dieťa, ktoré navonok vyzerá ako veľmi silné, je v skutočnosti strašne zranené a dobité“, odpovedá. „Agresivita sa neraz prevteľuje do sklamania, opustenosti, nenaplnenia“, vysvetľuje školský kaplán Tomáš Gerboc.   Pre neprestajný tok informácií vytláčaní mimo realitu   24 hodinový spravodajský rytmus, ktorý so sebou prináša nové informácie prakticky v reálnom čase je podľa Gerboca je výzvou nielen pre schopnosť zachytiť, ale aj pre schopnosť kriticky spracovať informácie. „To všetko, čo nám zamestnáva oči a uši, nie sme prakticky schopní spracovať. Mozog premýšľa nad tým, čo som videl pred hodinou, pol hodinou, pred pätnástimi minútami. To všetko spracováva a v tom danom momente sa absolútne nevie sústrediť. Tých informácií je v porovnaní s minulosťou také množstvo, že sa nedokážeme sústrediť na daný moment a danú realitu“, konštatuje.   Dôsledkom sú aj najbanálnejšie veci typu „nie sme schopní pochopiť jednoduchú otázku a dať na ňu jednoduchú odpoveď“.   „Ako pedagóg som konfrontovaný so stavom, že ak do piatich minút neviem ponúknuť nový podnet, morálka v triede sa mi roztečie na stojatú vodu jazera a ja nemám šancu triedu do konca hodiny prebrať“, hovorí o svojej skúsenosti Gerboc. Pomoc nachádza v „dialogickom“ vedení hodín.   Existuje niečo mimo instagram, facebook či tik-tok? Tvrdí, že často je konfrontovaný s vlastnou otázkou, či pre dnešných mladých ľudí „existuje svet aj mimo instagramu, facebooku, tik-toku“. „Nechcem tým povedať, že dnešní mladí sú zlí, oni len žijú to, čo im tento svet prináša. Tento svet pritom tvoríme my, dospelí“, konštatuje.   Vnášať do takejto mentálnej výbavy dnešných žiakov a študentov koncepty ako „služba“ či „zodpovednosť“ alebo „zorientovanie sa v reáliach sveta“ sa potom podľa školského kaplána Tomáša Gerboca stáva ťažké.   „Sú zorientovaní vo virtuálnom svete, chýba im však kompas pre ten reálny“, dodáva. A tam vidí miesto „oživovania vzťahov“. V rodinách, v miestnych komunitách… „Inak nám hrozí generácia aj štyridsiatnikov závislých od svojich rodičov“, vystríha.   Pomocou má byť „investícia do vzťahov“, konkrétne do vzťahov medzi rodičmi a deťmi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Ja som bola v Rusku, pôsobila som tam tri roky, a dobre viem, že politika v športe je. Keď som tam pôsobila, myslela som si, že sú to pozostatky socializmu, ktorý tam bol oveľa dlhšie ako u nás. V Rusku to pokračovalo ďalej. V halách boli obrovské banery Jednotné Rusko, čo je vládna strana. Na zápasoch boli vždy ľudia z vojenských kruhov, ovešaní všelijakými vyznamenaniami. To, čo bolo u nás za socializmu, že športovec robil obrázok o tom, aká sme úžasná krajina, bolo v Rusku úplne bežné," hovorí basketbalová trénerka Natália Hejková o argumentoch, že šport a politika by sa nemali miešať. “Situácia sa nezmenila, dôvod, prečo ruské kluby a vôbec ruský šport odišiel z Európy, sa nezmenil. Môj názor sa tiež nezmenil. Ja by som ich tam nepustila. Keď už, tak podmienky majú byť rovnaké. Mnohí ukrajinskí športovci vôbec nemôžu športovať, nemajú ani kde, mnohé športoviská sú zničené, mnohí sú v armáde, bojujú, bránia svoju vlasť. Nemajú také podmienky ako majú Rusi, ktorých sa to vlastne ako keby netýkalo,” dodáva Hejková. V čom je iné trénovať Rusku, než v Európe? Čo hovorí na mantru, že šport a politika sa nemajú miešať? Prečo sa slovenskí športovci odmietajú vyjadrovať k vojne na Ukrajine? A mali by športovci, ktorí pôjdu na olympiádu v Paríži, ukázať svoj jasný postoj na podporu Ukrajiny? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s basketbalovou trénerkou Natáliou Hejkovou.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

*Rozhovor je v angličtine. Preloženú verziu nájdeš na YouTube.V dnešnej epizóde diskusného klubu Startitup bol naším hosťom profesor Christoph Zielinski. Profesor Zielinski je významný lekársky onkológ s vysokou medzinárodnou reputáciou. Vedie Stredoeurópske onkologické centrum a je taktiež lekárskym riaditeľom Wiener Privatklinik, významnej súkromnej nemocnice vo Viedni, v Rakúsku.Wiener Privatklinik sa stará nielen o pacientov z Rakúska, ale veľmi často sa na ňu obracajú pacienti zo strednej a juhovýchodnej Európy, aby tu získali najmodernejšiu diagnostiku a liečbu širokého spektra ochorení, vrátane rakoviny, v ktorej má Wiener Privatklinik prostredníctvom svojho Stredoeurópskeho onkologického centra mimoriadne vysokú odbornosť.V rozhovore sme sa profesora Zielinského opýtali aj na rakovinu pľúc, ktorá je hlavným faktorom úmrtnosti na rakovinu v strednej a juhovýchodnej Európe. Okrem iného uviedol aj to, že rakovina pľúc je v skutočnosti celá skupina ochorení, ktoré sa lokalizujú v pľúcach, ale líšia sa svojou biológiou. Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy ⁠Diskusný Klub⁠.

Extrémisti rastú. Zjavne sa teda nedeje, že by Smer svojou radikálnou rétorikou vysával fašistov. Ich odštepu z Republiky prieskumy, naopak, naznačujú približovanie sa k dvojcifernému výsledku. Čo sa teda deje, sme už tak nejako historicky národom fandiacim extrému a aký je jeho potenciál? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Michala Katušku. Zdroj zvukov: TA3, RTVS, TV JOJ, Aktuálne.sk, TASR.TV Odporúčanie: Mnohí majú predsudky, mnohí nesprávne dôvody. Ale uznávam, vstúpiť do sveta veľkej, vážnej alebo klasickej hudby nemusí byť jednoduché. A chodiť na operu už vôbec nie. Ak ale chcete sebe alebo svojim deťom urobiť pekný poobedný program, choďte niekedy do národného na Dvořákovu Čert a Káču. Klasické dielo, nádherná scéna akrobati a parkour, skrátka, chcete to počuť aj vidieť. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

"Mnohí z nás nemáme odvahu smútiť, pretože smútiť nie je ľahké. Je to nepríjemné, únavné a bolí to," hovorí lekárka Mária Jasenková, ktorá je zakladateľkou a riaditeľkou detského domáceho hospicu Plamienok. Ten je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej starostlivosti, smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Zhovárame sa najmä o tom, ako sa za viac ako 20 rokov existencie Plamienka zmenila situácia v liečbe a starostlivosti o tieto deti, aj aké nové výzvy a nároky (nielen) na rodičov prinášajú nové a účinnejšie liečebné postupy.  

V Tel Avive si dajte pozor na otočené sedadlo aj chýbajúci internet, v Londýne na jazdu v ľavom pruhu a v Ríme sa radšej nechajte sprevádzať. Väčšinu európskych metropol dnes môžete spoznávať nielen pešo či hromadnou dopravou, ale aj na bicykli. Čoraz viac miest pritom ponúka bike-sharing, teda systém zdieľaných mestských bicyklov, ktorými sa lacno a efektívne môžete presúvať aj medzi jednotlivými pamiatkami. Cyklistka, bežkyňa a blogerka Tamara Zajacová využíva zdieľané bicykle všade, kde je to možné. „Bicyklovanie má veľa benefitov. Nepožičiaš si auto, chrániš tým ovzdušie, nespôsobuješ žiaden hluk v meste, robíš niečo pre svoje zdravie a bicykel je jedným z najrýchlejších dopravných prostriedkov vo veľkých mestách,“ opisuje. V najnovšej epizóde cestovateľského Všesvet podcastu Tamara hovorí o tom, ako dážď nie je prekážkou bicyklovania v Helsinkách, prečo je so zdieľanými bicyklami problém v Barcelone, ako si skontrolovať technický stav bicykla v Tel Avive aj prečo je lepšie spoznať na kolesách Paríž alebo Londýn. Ak máte pred jazdou na bicykli v neznámom veľkomeste rešpekt, Tamara odporúča aj cyklovýlety so sprievodcom. Mnohé z nich sú pritom aj tematické, dodáva autorka blogu Behom svetom.  Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.

Zmeny času z letného na zimný a naopak sú dlhodobo diskutovanou témou. Mnohí namietajú, že dôvody, pre ktoré bolo pravidelné striedanie času zavedené do praxe - ešte počas 1.sv.vojny, už nie sú rovnako hodnotné.

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa.  Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny? Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V piatok 24. februára uplynul presne rok odvtedy, čo Rusko začalo svoju vojenskú inváziu na Ukrajine. Mnohé sa odvtedy zmenilo. Západný svet sa zomkol, na agresora uvalil medzinárodné sankcie, Ukrajine pomáha zbrojením, ale aj prijímaním miliónov utečencov. A popritom vedie vlastný boj so závislosťou od ruských energonosičov. Ako je na tom ruská ekonomika po roku vojny? Je pravda, že západné sankcie nezaberajú v takej miere ako sa čakalo a Putinovi sa darí udržiavať nezamestnanosť aj odliv kapitálu relatívne pod kontrolou? A čo Ukrajina, spamätá sa vôbec niekedy zo strát, ktoré so sebou vojna priniesla? O tom všetkom sa Eva Frantová v novej časti podcastu Index rozpráva s hlavnou ekonómkou Slovenskej sporiteľne Máriou Valachyovou. Viac o vývoji ruskej ekonomiky po roku invázie: https://index.sme.sk/c/23140302/putin-rusko-vojna-ukrajina-ropa-benzin-elektrina-plyn-potraviny-platy-inflacia-grafy.html – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

25. februára uplynulo 75 rokov od komunistického prevratu. V tento deň sa už tradične v médiách striedajú archívne zábery na rečniaceho Klementa Gottwalda či pochodujúce šíky Ľudových milícii—v skratke, zábery z centra politickej moci. V podcaste Dejiny sa pozrieme na Február a na to čo nasledovalo cez príbehy ľudí, ktorých komunistický režim vytlačil na okraj. Na okraji sa ocitla elita. Ak hovoríme o elite, samozrejme, nemáme na mysli spoločenskú smotánku ale ľudí, ktorí ostali verní demokratickým princípom, ktorí boli zásadne proti nadvláde Sovietskeho zväzu, či ktorí jednoducho odmietli zradiť svojich priateľov. Išlo pritom často o ľudí z menších miest a obcí, či dokonca z kopaníc a lazov so základným vzdelaním. Ľudí, ktorí sa previnili svojím presvedčením alebo pomocou prenasledovaným. Ak neboli odsúdení na smrť, strávili často celý produktívny vek vo väzení a po návrate končili vysídlení ďaleko od svojich rodín a priateľov. Na týchto ľudí na okraji sa pozrieme najmä cez príbehy žien. Prečo práve ženy? Prečo opäť ženy? Postavenie žien na okraji nastavuje obzvlášť čisté zrkadlo tomu ako sa uplatňovali komunistické ideály v praxi. Jedným z revolučných hesiel režimu bolo zrovnoprávnenie mužov a žien. Avšak ženy, ktoré prejavili svoj názor boli postavené na okraj spoločnosti. Nejedna z nich prišla o život alebo skončila vo väzení. Mnohým z nás sa celkom určite vybaví tragický príbeh Milady Horákovej, ktorá celoživotne bojovala práve za práva žien. V skratke, komunistický režim decimoval celú generáciu žien- vtedajších ale aj budúcich elít. Ak sa pozrieme na ich príbehy z blízka: Ako sa prejavil komunistický prevrat v životoch týchto žien? Ako ovplyvnil ich vzťahy a ich profesijný život? Mnohé z týchto žien boli matkami malých detí: ako zasiahol režim do ich materstva? Ako tieto ženy prežívali väzenie? A napokon ako môže týchto pár príbehov doplniť a rozšíriť naše chápanie hrdinstva v boji proti komunistickému režimu? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárkou a dokumentaristkou Soňou Gyarfášovou, ktorá sa dlhodobo venuje príbehom našej nedávnej histórie, najmä tým, ktoré boli tragicky poznačené totalitnými režimami. V RTVS pripravuje reláciu Osudy, ktoré písalo 20.storočie, kde prináša príbehy pamätníkov 20. storočia. V televízii scenáristicky a režijne pripravila dokumentárne cykly Osudy k 70. výročiu konca druhej svetovej vojny, Osudy - politické procesy z 50. rokov a Cestu k deportáciam. Reportáže o obetiach totalít pripravovala šesť rokov aj v relácii Reportéri. Momentálne pracuje na knihe, ktorá vyplní naše veľké dejiny, práve príbehmi konkrétnych ľudských osudov. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

„Prečo by som si mal kaziť pekný deň!“ Päť rokov po tragickej vražde Jána a Martiny medzi ľuďmi zaznievajú aj takéto reakcie! Vyšli sme do ulíc hlavného mesta, aby sme „zmapovali“, v akom stave je odkaz investigatívnej práce Jána Kuciaka. Zachytili sme pritom celý diapozón názorov.   Od „zbytočnosti“, cez ocenenie jeho odvahy, až po očakávania, že sa dotiahnu kauzy, ktoré začal.   „Ja sa bavím o deťoch, o prírode“, reaguje pán v rokoch na petržalskom korze na našu otázku o vražde Jána Kuciaka. „Toto ma duševne zaťažuje, poviem vám to na rovinu: prečo by som si mal kaziť pekný deň“. Argumentom preňho nebol ani fakt, že Jána Kuciaka zavraždili pre jeho prácu investigatívneho novinára.   „Mňa viac trápi zdravotníctvo, že to tu nefunguje“, reaguje ďalšia pani, ktorá má okolo päťdesiat rokov a venuje sa svojmu psíkovi. „V našom zdravotníctve umierajú ľudia, ktorí nemusia umierať, to ma trápi“, dopĺňa. Ak doplníme argument, že investigatíva, za ktorou stál Ján Kuciak, zachránila tomuto štátu milióny, ktoré sa mohli použiť v zdravotníctve, pani reaguje len konštatovaním, že „Kuciakovej práci nerozumie a jeho odkaz v nej nežije“.   „S týmto na mňa ani nechoďte, ďakujem“, reaguje ďalšia dôchodkyňa, ktorá nezabudne podotknúť, že je vysokoškolsky vzdelaná. „Čo tu zmenila tá vaša investigatíva, je tu horšie, ako bolo“, dodáva.   „Je to smutné, že smrť dvoch mladých ľudí ide do zabudnutia“, hovorí svoj názor tridsiatnička Zuzana. Vyjadruje však svoju obavu, či sa zmeny, ktoré naštartovali udalosti spred piatich rokov „dotiahnu do konca“. Či sa vyriešia aj kauzy, ktoré otvoril Ján Kuciak. „Som až zmetená, že sa tu politici hádajú o tom, či majú byť voľby v júni alebo septembri a nekladie sa dôraz na dôležitejšie veci“.   „Pre mňa je svedectvo Jána a Martiny silným momentom, aby som aj ja sám nachádzal odvahu“, hovorí štyridsiatnik Tomáš. Dodáva však, že „je našou hlúposťou, že v zmenách, ktoré nastúpili po Kuciakovej vražde, nevieme vytrvať a doviesť ich do dôsledkov“. Poukazuje pritom na vývoj, ktorý naznačujú najnovšie prieskumy verejnej mienky. „Stačí sa pozrieť na aktuálne preferencie. Ľudia opäť začínajú veriť tým, ktorí pravdepodobne stoja v pozadí všetkého. To je tragédia.“   Štyridsiatnik Peter hovorí, že je šťastie, že nemá rodinu a deti, vzhľadom na zložitú spoločensko ekonomickú situáciu. „Veď niektorí ľudia už nemajú ani čo do úst“, tvrdí. Ján Kuciak mu imponoval odvahou. „Nebál sa. Nebál. Neviem však, či tá jeho smrť mala zmysel“, tvrdí. „Kradne sa a je jedno, aká vláda tam je. A Slováci sa boja povedať svoj názor.“   Čo sa ľuďom spája s menom Jána Kuciaka? „Novinár, mafia, smrť“, reaguje gymnazistka Terezka. Mladá matka Erika hovorí, že sa jej v mysli okamžite „vynorí jeho tvár“. „Klobúk dole pred jeho odvahou“, dopĺňa.   Šesťdesiatnik Ľuboš zas reaguje vetou, že pri Kuciakovom mene vidí „udalosť, ktorá sa v tejto spoločnosti nemala stať, je to škvrna na našej histórii“. Hovorí pritom, že si všíma aj fakt, že „sa táto spoločnosť čistí“.   Imrich, ktorého sme zastihli v rozhovore s Ľubošom, vidí za Janovou prácou a tragédiou jeho vraždy aj pozitívne výsledky. „Mnohí doteraz nedotknuteľní už vedia, že si nemôžu dovoliť, čo bolo možné ešte pred piatimi rokmi“.   V dnešnom podcaste prinášame sondu do toho, ako vnímajú prácu Jána Kuciaka a to, čo z nej aj po tých piatich rokoch zostalo.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Profesorka Mária Bieliková bola vedeckou aj IT osobnosťou roka. Je expertka na umelú inteligenciu. Tá podľa nej zmení množstvo ľudských profesií. Nie je to žiadna bytosť, ale nástroj, ktorým automatizujeme svet. Povolania sa budú meniť, lebo množstvo činností zvládne stroj lepšie ako človek. Týka sa to aj práce s textom a teda napríklad už aj právnikov, novinárov, účtovníkov či učiteľov. Mnohým z nich dokáže umelá inteligencia pomôcť. Kto rozšíri svoje schopnosti o umelú inteligenciu, bude vo výhode. Prejavuje sa to naplno napríklad v architektúre – kto stále kreslí na papier, nemá šancu. Máme sa teda všetci naučiť pracovať s umelou inteligenciou, vrátane malých podnikateľov a živnostníkov? Umelá inteligencia im môže pomôcť znížiť cenu. Mária Bieliková tvrdí, že všetci sa musíme naučiť komunikovať so strojmi. Aj stroje totiž robia chyby a my musíme poznať aj ich limity. Kde začať, ak podnikáte a neviete nič o umelej inteligencii? Ľudia nie sú evolučne dobre pripravení na rýchle zmeny, no teraz sa technologické zmeny stále viac zrýchľujú. Čakajú nás teda ešte turbulentnejšie časy? A budú vďaka nej bohatí ešte bohatšími a všetci ostatní chudobnejšími? Podľa profesorky Bielikovej z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií to závisí od toho, ako budeme regulovať vlastníctvo dát, lebo práve dáta sú zlato budúcnosti. Čo to znamená pre naše školstvo a vzdelávanie? Mária Bieliková hovorí, že sa všetci budeme musieť naučiť flexibilite. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

“Vyhrali hodnoty ako pravda, dôstojnosť, rešpekt a pokora.” Slová Petra Pavla krátko po víťazstve prezidentských volieb vyzývali k návratu zmysluplnej komunikácie a k spolupráci. Vo voľbách získal viac ako 58 % hlasov, jeho súper bývalý premiér Andrej Babiš 42 %. Mnohí komentátori hovoria o debakli pre predsedu hnutia ANO. Pozviecha sa z neho alebo je to začiatok pádu Andreja Babiša. Aký bude Pavel prezident a čo Česku a nášmu regiónu prinesie? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýtala Petra Šabatu zástupcu šéfredaktora českého denníka Právo. Zdroje zvukov: CNN Prima NEWS, ČT24, Česká televize Odporúčanie: Oscarový film Krajina Nomádov je pomalá, hĺbavá snímka o hľadaní zmyslu života. Hlavná hrdinka Fern sa po tom, čo stratila manžela a domov, vydáva na spirituálnu cestu po USA v starej rozpadávajúcej sa dodávke. Stretáva ľudí s rôznymi osudmi, ktorí zanechali za sebou svoj konvenčný život a stali sa z nich moderní kočovníci. Krajinu Nomádov so skvelou Frances McDormand v hlavnej úlohe nájdete na Disney +. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Už je to takmer desaťročie, čo našiel svoj nový domov na Slovensku – po tom, čo musel opustiť svoj rodný Karakoš pre vyčíňanie radikálov Islamského štátu. Jeden z mála, čo tu aj po tom čase zostal, našiel si slovenskú manželku, založil rodinu. A pred pár dňami mal možnosť prvýkrát opäť zhliadnuť svoj zbombardovaný rodný dom na severe Iraku. Asýrsky kresťan, utečenec - Morees Gaggi. Čo u nás našiel a ako vidí nás Slovákov, ktorí máme byť podľa prieskumov dosť negatívne naladení k utečencom – najnovšie tým z Ukrajiny?   „Radikáli dali irackým kresťanom tri možnosti: buď konvertovať na islam, alebo platiť likvidačné dane a treťou možnosťou bola smrť“, vysvetľuje dôvod, prečo s rodinou opustili rodný Irak.   Iračan Morees Gaggi spomína, že utekali nocou pred bombardovaním radikálov Islamského štátu. „Stihli sme si zobrať len doklady, nič iné. Navždy tam zostali naše rodinné albumy, čo naozaj bolí“, spomína Gaggi.   Slovensko ako nový domov si nevybrali sami, za rozhodnutím humanitárna organizácia, ktorá brala do úvahy obmedzený rozpočet k dispozícii.   „Keď sme vystúpili z lietadla v Košiciach, mnohí naši sa pýtali, či sme naozaj v Európe. Letisko v Erbile je totiž omnoho modernejšie, aj cesty sme mali lepšie. Mnohí boli v prvom momente sklamaní“, tvrdí Morees.   Napriek tomu „sme tu našli prijatie a slobodu“, čo je podľa Gaggiho pre tých, čo utekajú z diktatúry na „nezaplatenie“.   A čo hovorí iracký utečenec Morees Gaggi na obraz Slovákov, ktorý vychádza aj z nedávneho prieskumu Globsecu. Z krajín V4 sme vyšli v postoji k vojnovým utečencom z Ukrajiny najhoršie. Väčšina - 52% Slovákov – ich vníma negatívne.   „Myslím si, že je to iba tým, že nemali možnosť stretnúť sa s konkrétnym utečencom a rozprávať sa s ním priamo, nielen počúvať o nich z médií“, podáva svoj pohľad Gaggi.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podľa štatistík bolo v roku 2021 na Ukrajine približne 60 000 výskumníkov. Mnohí z nich museli od začiatku ruskej agresie krajinu opustiť, časť sa snaží pokračovať vo výskumoch na Ukrajine. O tom, ako vojna zmenila vedu, sa budeme rozprávať s koordinátorkou iniciatívy, ktorá ukrajinským vedcom pomáha, genetičkou Katarínou Juríkovou.  

Súčasná garnitúra sľubovala vládu zmeny a to bezvýhradne dodržala. Bola to radikálna zmena k horšiemu. Mnohým príde neprimerané porovnávať Matoviča s Ficom, ale predstavte si, že by to, čo sa teraz deje, trvalo 12 rokov: Kde by sme boli a ako by sme skončili ako štát?  Pravdepodobne by sme ho už ani nemali, tvrdí pre Aktuality Nahlas publicista Arpád Soltész. Mala by kormidlo uchopiť prezidentka a aké zrkadlo nám nastaví predvolebná kampaň? Vládne nám vláda bez dôvery parlamentu a v obmedzenom režime no politici sa nevedia dohodnúť na termíne predčasných volieb a ani na tom ako ich dosiahnuť. Do diania tak už musela zasiahnuť aj samotná hlava štátu. Krajina čeliaca energokríze a silnej inflácií sa tak pripravuje na predčasné voľby a politici sa už razom ocitli v predvolebnej kampani. V hre je pritom i možnosť úradníckej vlády.  “Toto je o rád horší spôsob spravovania krajiny než za Fica. Máme zlyhávajúci štát a tým táto vládna garnitúra zobrala mnohým ľuďom nádej, že sa tu dá niečo zmeniť k lepšiemu. Tu už nikto nikomu nebude veriť, hovorí o aktuálnej politickej situácii komentátor a spisovateľ Arpád Soltész. Ako vidí ďalší politický vývoj a ako, podľa neho, na takúto politickú ponuku zareagujú občania vo voľbách? Téma dnešných Aktualít Nahlas, s Arpádom Soltészom. V druhej časti podcastu sa pozrieme na pokračovanie pojednávania v najväčšej korupčnej kauzy týkajúcej sa agrodotácií Dobytkár. Na Špecializovanom trestnom súde vypovedal aj bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch, podľa ktorého mu celá kauza zničila jeho povesť. O tom, čo sa dialo na súde povie viac v podcaste reportérka Aktualít Ivana Zigová.  Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deń a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský  

Nie len domácnosti, či ambulancie. Aj malí podnikatelia, či firmy dostávajú na začiatku roka napriek sľubom vlády o pomoci vysoké účty za energie. Mnohí varujú pred krachmi a zatváraním. Sťažuje sa aj gastro, ceny energií sú vraj pre nich likvidačné. Ako to teda v podnikoch skutočne vyzerá? Dokážu napriek vysokým cenám energií udržať svojich zamestnancov a nezatvárať? Prečo sa sťažujú, že pomoc od štátu mešká alebo je slabá? A čo by v skutočnosti potrebovali? Rozprávali sme sa sa s viceprezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislavom Machunkom a telefonovali sme aj s prezidentom Zväzu cestového ruchu Marekom Harbuľákom.

Podle premiéra Petr Fialy (ODS) je nutné posunout ostrahu schengenského prostoru dále na jih, před jeho hranice. „Mnohé balkánské země to chápou. Chápou, že přes ně proudí uprchlíci do Evropy a že se to Evropské unii nelíbí, a vědí, že s tím musí něco dělat,“ nastiňuje Tomáš Pojar, náměstek ministra pro evropské záležitosti a poradce premiéra.