POPULARITY
86 episodes with mnoh
24 episodes with mnoh
23 episodes with mnoh
23 episodes with mnoh
21 episodes with mnoh
17 episodes with mnoh
23 episodes with mnoh
14 episodes with mnoh
18 episodes with mnoh
7 episodes with mnoh
9 episodes with mnoh
5 episodes with mnoh
5 episodes with mnoh
6 episodes with mnoh
5 episodes with mnoh
7 episodes with mnoh
5 episodes with mnoh
4 episodes with mnoh
4 episodes with mnoh
6 episodes with mnoh
5 episodes with mnoh
5 episodes with mnoh
5 episodes with mnoh
4 episodes with mnoh
6 episodes with mnoh
4 episodes with mnoh
4 episodes with mnoh
4 episodes with mnoh
37 episodes with mnoh
2 episodes with mnoh
2 episodes with mnoh
4 episodes with mnoh
2 episodes with mnoh
4 episodes with mnoh
2 episodes with mnoh
3 episodes with mnoh
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Ako Ježiš okúsil ocot, riekol: Dokonané! A nakloniac hlavu, odovzdal Ducha (Bohu).“ Evanjelium podľa Jána 19:30 Potom pozrel hore a povedal: „Dokonané!“ Lepšie slová nikto nikdy nepovedal. On mal nárok vysloviť ich. Nemohol klamať. Na základe toho sa môžeš spoľahnúť na všetko, čo povedal. Mnohí ľudia už povedali veľké a silné slová. Často sa odvolávali […] Janka Hankovska
Polské hudební duo Swada a Niczos jste tento týden v některém ze semifinálových kol Eurovize neslyšeli. Na domácí půdě totiž skončilo druhé. Vzbudilo přitom diskuzi jako málokterý interpret. Swada a Niczos totiž zpívají podleským jazykem. Mnohé to nadchlo, jiní ale uměleckou formaci obvinili z nepřátelství k polské identitě a kultuře.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Dagmar Beňaková je spisovatelka, kterou okouzlila osobnost rakouské císařovny Sisi natolik, že už desítky let putuje po jejích stopách. Studuje ji, prochází archivy a odhaluje mnohé z jejího života. Nedávno jí vyšla už pátá kniha.
Dagmar Beňaková je spisovatelka, kterou okouzlila osobnost rakouské císařovny Sisi natolik, že už desítky let putuje po jejích stopách. Studuje ji, prochází archivy a odhaluje mnohé z jejího života. Nedávno jí vyšla už pátá kniha.
Dagmar Beňaková je spisovatelka, kterou okouzlila osobnost rakouské císařovny Sisi natolik, že už desítky let putuje po jejích stopách. Studuje ji, prochází archivy a odhaluje mnohé z jejího života. Nedávno jí vyšla už pátá kniha.
Aj 80 rokov od konca druhej svetovej vojny sa dostávajú do širšieho povedomia informácie a príbehy, ktoré sme doteraz takmer či vôbec nepoznali. Príkladom sú vojnové Košice, ktoré sa aj z obzoru slovenskej historiografie, azda jednostranne zameranej len na územie niekdajšieho vojnového slovenského štátu, príliš vzďaľovali. Dôvodom môže byť jednoduchý fakt, že po novembri 1938 sa stali na viac než 6 rokov súčasťou Maďarského kráľovstva a po roku 1945, keď už boli znova súčasťou Československa, sa verejná pamäť budovala predovšetkým okolo Slovenského národného povstania, resp. jeho oficiálneho režimového príbehu. Východoslovenská metropola pritom najmä od marca 1944 až do 19. januára 1945, teda do oslobodenia, prežívala mimoriadne dramatické chvíle. Košice v relatívne krátkom období absolvovali všetky vojnové hrôzy, ktoré si vieme predstaviť – od okupácie, cez deportácie židovského, ale nielen židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov, až po posledné týždne otvoreného nyilášskeho teroru priamo v uliciach mesta či jeho blízkom okolí. Mnohé obete už nemohli porozprávať svoj príbeh. A nemohli ich vyrozprávať ani ich pozostalí príbuzní, susedia či priatelia a záchrancovia, keďže sa nám po vlne vysídľovania, resp. po výmenách obyvateľstva, nástupe komunistického režimu v Československu a emigrácie do zahraničia akoby stratili. Ako však ukazuje nová kniha Proti režimu – Príbehy odporu a odvahy v období nacistickej okupácie v Košiciach, nie je všetko stratené. Aj po rokoch zabudnutia si mesto opäť buduje pamäť na svojich obyvateľov, ktorí sa vo svojom odhodlaní pomáhať a zachraňovať postavili na odpor neľudskému režimu. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historičkami a autorkami spomínanej knihy Patríciou Fogelovou a Veronikou Szeghy-Gayerovou zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Rok po atentáte sa Robert Fico vrátil do Handlovej a hovorí o rastúcej nenávisti. A preto chystá kroky - vraj pre „eminentné nebezpečenstvo ďalšieho útoku na verejného činiteľa“. Vláda už zostavuje aj špeciálnu skupinu, ktorá má vymyslieť návod, ako potenciálnym útokom predchádzať.Premiér a jeho straníci hovoria o nenávistných prejavoch, ale vidia ich len v opozícii a médiách. Kto šíri nenávistné reči, čo môžu znamenať vládne plány na boj proti prejavom a aký signál voličom vyšiel z Handlovej, hovorí v podcaste Dobré ráno s Janou Krescanko Dibákovou politológ Grigorij Mesežnikov.Zdroje zvukov: Youtube/Smer-SD, TV Markíza, TA3Odporúčanie:Ani dnes to nebude bez odporúčania. Skúste zablúdiť na sociálne siete Ústavu pamäti národa. Dozviete sa, že pripravujú nový reportážny seriál s názvom Ulicami na smetisko dejín. Chce ukázať stále existujúce symboly bývalých totalitných režimov – pomníky, sochy, busty, pamätné tabule či názvy ulíc – ktoré odkazujú na osoby a udalosti späté s obdobím neslobody. Mnohé z týchto symbolov dodnes vidíte v uliciach, parkoch či na školských dvoroch, bez širšieho historického kontextu alebo kritického vysvetlenia.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Žádné narozeniny, žádné dárky, žádné Vánoce. Místo toho strach, vina a konec světa. Lukáš Klůc vyrůstal mezi Svědky Jehovovými od dvou let – rozhodnutí udělala jeho máma, když byla úplně na dně a jehovisté jí nabídli zdánlivé východisko. Lukáš tak v organizaci, kterou sám považuje za sektu, prožil přes dvacet let. „Každá hodina, kterou jsem tam strávil, byla ztracený čas,“ říká otevřeně v novém díle pořadu Blesk Podcast.
Nespravodlivo trpeli, no nenechali sa zlomiť. Preto je potrebné na nich nezabudnúť, pripomínať. V skvelej diskusii o dôležitej a mimoriadnej knihe s rovnomenným názvom Nenechali sa zlomiť si okrem autorky Soni Gyárfašovej môžete vypočuť aj Katarínu Acél Gálikovú, autorku výnimočných portrétov politických väzňov. O knihe: 21 príbehov ľudí, politických väzňov z 50. rokov 20. storočia, ľudí prenasledovaných komunistickým režimom, ktorí prežili najťažšie obdobie tejto éry - popravy blízkych, dlhoročné väzenie či šikanu. Pretrpeli dlhých štyridsať rokov totality a hoci sa im život obrátil naruby, nevzdali sa. Mnohí z nich sa zaslúžili o dnešnú slobodu. Autorka mapovala ich príbehy pätnásť rokov a s mnohými protagonistami ju spájali a spájajú osobné priateľstvá. Príbehy hovoria nielen o tom ťažkom, čo kedysi museli títo ľudia prežiť, ale aj o tom, ako sa s tým dokázali vyrovnať.
Martina Madeja určite poznáš. Mnohí sme na ňom vyrastli, keď ako malý chlapec spieval s Petrom Nagyom. Teraz je súčasťou Milujem Slovensko Band v televíznej relácii, aj súčasťou skvelej accapella skupiny Fragile. Je vyštudovaným hercom, hrá v DPOH v Bratislave. Nedávno uviedli hru "Hitlerov Prezident", v ktorej stvárňuje prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a jednu z najkontroverznejších postáv našej histórie, Jozefa Tisa. V tom období Slovensko dobrovoľne vyviezlo svojich Židov do koncentračných táborov a Nemcom zato dokonca platilo. Hra je podľa knihy spomínanej aj v rozhovore, Slovutný pán prezident od Madeline Vadkerty. Tá vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov od zúfalých ľudí, adresovaných prezidentovi, ktorého žiadajú o pomoc.
„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“ Evanjelium podľa Jána 14:27 Mnohí ľudia žiadajú Pána Ježiša, aby im dal to, čo dáva svet. On to však neurobí. K Ježišovi prišiel človek. Chcel pomôcť so súdnym prípadom dedičstva. A pomoc dostal, ale […] Hans Erik Nissen
Všimni si, že ako sa blíži preteková sezóna, zvyšuje sa aj počet zranení, ochorení a únavy u bežcov.Štatistiky hovoria jasne: zvyčajne 50% bežcov každý rok utrpí zranenie, ktoré im na určitý čas znemožní behať. Všimni si, koľko bežcov sa zraní alebo ochorie tesne pred pretekmi. Mnohí pociťujú zvýšenú únavu, tráviace ťažkosti alebo strácajú motiváciu trénovať, a nevedia prečo.Prečo to tak je? Pretrénovanie a zranenia majú veľa spoločného. Dnes sa pozrieme na faktory, ktoré si bežne neuvedomujeme.--Uprednostňuješ čítanie?Máš otázky? napíš mi: Facebook. alebo @performanceoptimized na IGAk sa ti podcast páči, bude sa ti páčiť aj emailový newsletter Zdravie, Energia, Výkon. Prihlásiť sa k odberu môžeš na cez formulár na stránke sk.danweiss.eu/newsletter
Prírodný DETOX, Mikrobiom, Jarná únava a BIO byliny. Naturopatka Helena Neumannová radí a odpovedá. Už Hippokrates hovoril: Jedz, aby jedlo bolo tvojim liekom.. a nie liek tvojim jedlom. Rozprávala som sa s Helenou Neumannovou aj o tom, ako si vypestovať vlastné bio byliny a vytvoriť si domácu zdravú lekáreň, aj na úpravu mikrobiomu. Helena vybagrovala časť údolia a buduje tam ekopark. Ostala jej zemina, ktorú zapojila do nového smeru. Botanica. Môžete si dopestovať vlastné byliny a dokonca si zadovážite aj minuralizovanú zeminu. Do projektu sú zapojené aj ďalšie české rodiny a pribudnú aj slovenské. Ak chcete objednať výhodne, tak
Ľudovít „Lajoš” Klein (23-4-1) nastúpi 31. mája v centrále UFC v Apexe v Las Vegas na doposiaľ životný zápas. Žiadny Slovák nečelil v najprestížnejšej MMA organizácii súperovi z TOP 15. Tridsaťročný Novozámčan tlačil na vedenie dovtedy, až dostal priamo sedmičku rebríčka v ľahkej váhe Poliaka Mateusza Gamrota (24-3).Mnohí hovoria o najväčšom zápase v histórii slovenského MMA. „Vnímam to rovnako. Aspoň čo sa týka modernej histórie. Samozrejme, bol tu aj Attila Végh, ktorý zápasil o titul Bellatoru,” pripomenul Ľudovít „Lajoš” Klein v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Attila Végh získal titul v tom čase druhej najprestížnejšej organizácie v roku 2013, bol 17. najlepší bojovník sveta v poloťažkej váhe. Ivan Buchinger zas bojoval s Conorom McGregorom o titul Cage Warriors, na vrchole bol svetovou osemnástkou.Ľudovíta „Lajoša” Kleina však víťazstvo môže katapultovať medzi 10 najlepších bojovníkov sveta v ľahkej váhe!
Ľudovít „Lajoš” Klein (23-4-1) nastúpi 31. mája v centrále UFC v Apexe v Las Vegas na doposiaľ životný zápas. Žiadny Slovák nečelil v najprestížnejšej MMA organizácii súperovi z TOP 15. Tridsaťročný Novozámčan tlačil na vedenie dovtedy, až dostal priamo sedmičku rebríčka v ľahkej váhe Poliaka Mateusza Gamrota (24-3).Mnohí hovoria o najväčšom zápase v histórii slovenského MMA. „Vnímam to rovnako. Aspoň čo sa týka modernej histórie. Samozrejme, bol tu aj Attila Végh, ktorý zápasil o titul Bellatoru,” pripomenul Ľudovít „Lajoš” Klein v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Attila Végh získal titul v tom čase druhej najprestížnejšej organizácie v roku 2013, bol 17. najlepší bojovník sveta v poloťažkej váhe. Ivan Buchinger zas bojoval s Conorom McGregorom o titul Cage Warriors, na vrchole bol svetovou osemnástkou.Ľudovíta „Lajoša” Kleina však víťazstvo môže katapultovať medzi 10 najlepších bojovníkov sveta v ľahkej váhe!
Živé podujatie s Danielom Mačovským: 14.5.2025 https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/odznova-daniel-macovsky-ako-nepodlahnut-manipulacii-44009/Potichu sa dejú čudné veci. Akoby nekoordinovane. Môžu zmeniť celé fungovanie ľudí i zvierat na mnohých miestach. Emočne, energeticky i zdravotne. Nie, nekonšpirujem... Viac v rozhovore s Danielom Máčovským o tom, čo sa (asi) skrýva za udalosťami na Slovensku aj v Čechách...Skupina na FB k veterným parkom aj s linkami: https://www.facebook.com/groups/674365535089075Budúci web (este nefunguje) http://www.zapravdu.sk/ Díky, že ste tu so mnou a že podporujete tvorbu podcastu ODznova.Aj vďaka vám vzniká tento obsahChcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznovaPrekročili sme prvú 300ku. Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova.No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...)Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro..Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Predplatné 2,99 je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujemAlebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcastAk nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Chcete záznam z festivalu? LINK: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/Martina Valachová
Kde všade nájdeme zložky, ktoré nie sú v prospech zdravia, nervovej sústavy či hormonálnej rovnováhy? Dá sa urobiť minerálny detox? Aký vplyv má fluorid na naše zdravie a IQ? Ako dosiahnuť belšie zuby a zbaviť sa krvácania ďasien? Chcete skúsiť produkty s minerálom zeolit? TU: https://www.zeozoe.sk/ a využite kupón VYHODNE v pokladni (všetko veľkým a bez dlžňa)Toto je druhý diel rozhovoru s Janou Koristovou. Prvý diel tu: https://youtu.be/3aAK3NcJsUYLink na štúdiu o fluoride: https://jamanetwork.com/journals/jamapediatrics/fullarticle/2828425?guestAccessKey=f61d2921-6a2b-436a-8710-c9623f148bdfCernobyl (strana 183 v tomto linku: https://www.vodnihospodarstvi.cz/ArchivPDF/vh2009/vh05-2009.pdf?utm_source=chatgpt.com )Okruhy rozhovoru nájdete dole. Bavili sme sa aj o mikroplastoch a iných prídavkoch v kozmetike. O detoxe (nielen jarnom...)Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTubeAj vďaka vám vzniká tento obsahChcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznovaPrekročili sme prvú 300ku. Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova.No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...)Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro..Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Predplatné 2,99 je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujemAlebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcastAk nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Chcete záznam z festivalu? LINK: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/Martina ValachováOkruhy00:00:00 Úvod – prečo je dôležité sledovať zloženie produktov 00:11:00 Rovnováha v tele – čo môže ovplyvniť náš hormonálny systém 00:16:00 Mikročastice v bežných produktoch a ich vplyv 00:22:00 Prírodné minerály v starostlivosti o telo 00:41:00 Zaujímavé využitie minerálov v špecifických situáciách 00:44:00 Zloženie opaľovacích krémov a tipy na výber 00:46:00 Praktické tipy na sezónnu regeneráciu s minerálmiStretnutie naživo v máji: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/odznova-daniel-macovsky-ako-nepodlahnut-manipulacii-44009/
Analýza vakcín, DNA, mRNA a čo ďalej? Soňa Peková otvorene o stanovisku pre Kotlára…***Pre niektorých hodná sledovania, niektorými zosmiešňovaná. Dnes sa budem rozprávať s MUDr. Soňou Pekovou. ...Ešte doplním, že Soňa Peková vedie vlastné laboratórium, je, okrem iného, súdna znalkyňa v odbore molekulárná biológia, molekulárná genetika a mikrobiológia. Má viac ako 46 odborných publikácií, ktoré boli viac ako 555 citované v odborných a vedeckých prácach. Pýtala som sa aj:Soňa, než sa dostaneme k téme púšťania a odpúšťania, povedz. Ty si aktuálne urobila analýzu vakcín a poskytla si ju nášmu splnomocnencovi Kotlárovi. Ten ju dal ako prílohu k podnetu na trestné stíhanie nášmu generálnemu prokurátorovi. Čo ťa k tej štúdii viedlo a stojíš si za tým, čo si tam analyzovala? Kotlár prirovnal očkovaných ku kukurici. Ako sa dívaš na toto vyhlásenie z hľadiska vedy? Ty vraj nemôžeš urobiť dobrú analýzu, lebo si zaujatá. To povedal jeden pracovník nášho ŠUKL. Si vraj zaujatá, lebo sa téme venuješ od začiatku a spochybňuješ vakcíny... Čo ty hovoríš na takéto stanovisko?Ja ešte doplním, že som robila rozhovor s vedcom Ondrejom Halgašom, ktorý tiež tvrdil, že vo vakcínach sa našli úlomky skla, stopy DNA a nonočastice. To len ako poznámka, že nie si jediná, ktorá veci skúma. Len hlavné médiá akoby potrebovali stále dehonestovať a zosmiešňovať ľudí, ktorí majú iný názor hoc je podložený vlastným výskumom... LINK: https://youtu.be/L1tUBwzQxOEJa som na úvod povedala, že našou hlavnou témou je odpúšťanie a púšťanie. Ty to môžeš vlastne realizovať v praxi. Darí sa ti odpúšťať ľuďom, ktorí ťa dehonestujú? Mávaš aj ťažké dni? Dnes tu máme rozhádanú spoločnosť. A nielen u nás, ale celosvetovo. Ako sa môže človek naučiť žiť v takejto atmosfére, aby prežil hodnotný a láskyplný život? Ako zaradiť to odpúšťanie do života? Veľa ľudí dnes žije v strachu. Aktuálne z vojny a tretej svetovej. A dá sa naučiť prestať báť? MartinaĎakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTubeAj vďaka vám vzniká tento obsahChcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznovaPrekročili sme prvú 170ku. Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova.No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...)Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro..Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Predplatné 2,99 je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujemAlebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcastAk nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Chcete záznam z festivalu? LINK: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/Chcete sa stretnúť naživo? POsledné lístky tu: https://tickpo.zoznam.sk/sk/listky/odznova-daniel-macovsky-ako-nepodlahnut-manipulacii-44009/Martina Valachová
Silvia Horecká je špecialistka na výživu a jedlo, ktorá dlhodobo hľadá rovnováhu vo výžive a venuje sa skúmaniu toho, čo tvorí náš každodenný pokrm. V rozhovore pre Pravdu upozornila na dôležitosť zvýšenia potravinovej gramotnosti a snahy ľudí dozvedieť sa o potravinách viac. Mnohí namiesto toho podľa nej ľahko odsudzujú a odvolávajú sa na niečo, čo si prečítali na sociálnej sieti. „Ľudia akoby nemali schopnosť zapnúť kritické myslenie naplno a vyhodnotiť, aká cesta stravovacieho plánu je pre nich najlepšia. Príde mi akoby sa zabudli inšpirovať našimi tradíciami a minulosťou – tam je stále čo učiť sa,“ pokračovala Horecká, ktorá v relácii hovorila aj o tom, prečo by sme nemali zanevrieť na obilniny. Témou boli aj diéty a slovo detoxifikácia. Horecká ho v obľube nemá. Opäť ide podľa nej o podliehanie skratkovým riešeniam, ktoré sľubujú zázraky. V skutočnosti to však tak nefunguje. Detoxifikačné pobyty označuje za marketingový ťah. „My nepotrebujeme cestovať na nejaké detoxikačné zájazdy alebo podstupovať detoxifikačné kúry, pretože pokiaľ máme telo zbaviť nejakých odpadových látok, máme na to systém. Naše telo na transformáciu látok, ktoré musia byť rozpustné a z tela vylúčené, používa pečeň, obličky, takisto aj pľúca a do istej miery aj kožu – pretože týchto látok sa zbavujeme aj dýchaním alebo potením. Máme na to mechanizmy – má ich každý jeden človek – a úplne rovnako detoxifikuje toxíny, či je na Slovensku alebo na Srí Lanke,“ vyhlásila Silvia Horecká v relácii Ide o nás. V relácii sme prebrali niektoré veľmi konkrétne pohľady na stravovanie, ale tiež sme sa napríklad zamysleli nad kvalitou lokálnych produktov alebo sa vrátili k tomu, čo nám zanechali naši predkovia a čím by sme sa mali inšpirovať. Viac si pozrite v relácii vyššie, alebo vypočujte v našom podcaste.
Dostat se na Discordu do komunity, kde se prodává dětská a jiná nekonsenzuální pornografie, je překvapivě snadné. Šest týdnů v takovém světě pod falešnou identitou strávila Apolena Rychlíková, šéfredaktorka Page Not Found a dokumentaristka. Obchodování s lidským soukromím popisuje jako masivní. K jednomu velkému serveru bylo připojeno 35 tisíc lidí.A také jako nepostihované. Digitální platformy od uživatelského obsahu dávají ruce pryč, ti se zase vymlouvají na to, že nelegální obsah má smazat vlastník platformy. Mnohé materiály byly nejen sdíleny, ale i pořízeny bez vědomí a souhlasu žen. Znepokojivá mužská kultura v těchto komunitách zahrnuje i masturbační místnosti.03:50 – Discord je snadno dostupný13:48 – Chování predátorů18:23 – Zodpovědnost platforem24:12 – Jak se může oběť bránit
„V Ňom máme vykúpenie, odpustenie hriechov.“ List Kolosenským 1:14 Vieš, aké je to túžiť po vykúpení? Nepoznáme to všetci? Túžime sa oslobodiť od všetkého, čo zväzuje. Táto túžba spôsobuje nádej, že raz zbohatneme. Mnohí sa chcú oslobodiť od finančných obmedzení, aby mohli robiť, čo sa im páči. Iní zas pretrhajú putá s rodinou, priateľmi či […] Hans Erik Nissen
Ráno sa zobudiť a tešiť sa do práce? To musí byť práca snov. Martin Rinčo v štúdiu privítal dvoch mladých ľudí, ktorí nie len zbožňujú svoju prácu, ale ako sami tvrdia, v kreativite nemajú hranice...teda zatiaľ. Alexandra Schild, social media manager LIDL Slovenská Republika a Martin Komloš, šéf online marketingového oddelenia LIDL Slovenská Republika porozprávali prečo nemajú limity v kreativite, ako vyzerá ich pracovný deň a či ich práca zasahuje aj do súkromného života. Mnohí marketerí zrejme tušia odpoveď...
Mnohé firmy sa nedokážu presunúť sa do USA. Na Slovensku sa čoraz viac trápia, zhŕňa Sumár týždňa
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Falun je mestečko v strednom Švédsku s významným industriálnym centrom a slávnou baníckou históriou. Dnes tvorí so sesterským mestom Borlänge metropolitnú oblasť, ktorá má viac ako 100-tisíc obyvateľov.Hoci sa Falun nemôže pýšiť malebným historickým centrom ako Štokholm, má svoje čaro. Miestni sú hrdí aj na fakt, že práve v ich mestečku žila a tvorila slávna švédska spisovateľka Selma Lagerlöf. Ale ich mesto sa preslávilo ešte niečím, na čo nie sú vonkoncom pyšní. Práve tu sa v lete roku 2009 odohral priam mysteriózny prípad zločinu, o ktorom dodnes hovorí celá krajina. Iba 8 dní pred vlastnou svadbou bez stopy a bez akéhokoľvek vysvetlenia zmizla iba 32-ročná, budúca nevesta Linda.Teórií o tom, čo sa jej v skutočnosti stalo, je hneď niekoľko. Nikto nedokáže povedať, čo bolo výmyslom a čo bola realita. Mnohí si ale uvedomili, že aj ozajstná pravda dokáže zhorieť rovnako dobre a ľahko, ako klamstvá. Možno aj ľahšie.CREDITS:Námet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Martin KaprálikZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona MičováPodcast Kriminálne spisy obsahuje násilné a sexuálne scény. Preto nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy.*Nasledujúci príbeh vychádza z verejne dostupných informácií a oficiálnych zdrojov, ktoré sú spracované do beletrizovanej podoby, a preto okrem faktických informácií obsahuje aj tvorivé prvky dotvárajúce celkový príbeh.
V USA je ministrom zdravotníctva Robert Kennedy Jr, ktorý spochybňuje očkovanie ako také. Na Slovensku medzitým splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Peter Kotlár odovzdal generálnemu prokurátorovi neverejné analýzy, ktoré vraj dokazujú zvýšené množstvo DNA vo vakcínach od Pfizeru a Moderny. Očkovaných ľudí prirovnal ku kukurici. Ako sa v skutočnosti vyrábajú vakcíny, na čo všetko dozerajú regulátori a máme sa obávať rakoviny? O týchto témach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a biochemikom Petrom Holubom.Frankovská vysvetlila, že tvrdenia o zvýšených množstvách DNA vo vakcínach nie sú nové. „Na dezinformačnej scéne, najmä v zahraničí, sa to objavilo už v roku 2023. Vtedy sa im venovali viaceré factcheckerské organizácie, ale aj napríklad austrálska regulačná agentúra,“ hovorí. Mnohé z týchto tvrdení podľa nej vychádzajú zo štúdií, ktoré neprešli vedeckým hodnotením alebo pracovali s anonymne zaslanými vzorkami.V podcaste sa venovali aj ďalším dezinformáciám – napríklad konšpiračným tvrdeniam o slintačke a krívačke. Marián Kotleba ju nazýva „covidom-2025“ a tvrdí, že ide o nástroj na ovládanie ľudí. Šíri aj obavu, že cez mlieko bude verejnosť „nevedome očkovaná“.Biochemik Peter Holub vysvetlil, že z doteraz zverejnených informácií, ktoré poskytli Peter Kotlár a Soňa Peková, nevyplýva, že by vakcíny obsahovali vyššie množstvo DNA. „Prezentácia pani Pekovej obsahuje aj niektoré metodologické detaily, takže približne vieme, akou metódou sa snažila stanoviť koncentráciu DNA. Samotná metóda nie je zle zvolená, problém je však vo formáte prezentovaných výsledkov,“ uviedol Holub. Dodal, že pri použití netypickej jednotky vyznievajú čísla umelo navýšené. „Keď sme to prepočítali do štandardných jednotiek, aj keby boli údaje presné, čo nevieme overiť, množstvo DNA by bolo hlboko pod limitmi stanovenými regulátormi.“Holub tiež zdôraznil, že aj keby vakcíny obsahovali viac DNA, „môžeme takmer s istotou povedať, že by to človeku vôbec nijako neuškodilo“.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
Slovensko trpí aj nadmerným formalizmom a legislatívnou neistotou, hovorí Ján Azud z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS. Expert na verejné obstarávanie vo videorozhovore približuje právne výzvy a príležitosti infraštruktúrnych projektov na Slovensku. Čo je v tejto oblasti kľúčové? S akým prekážkami sa stretávajú investori a štát pri realizácii strategických zámerov? Špecifiká veľkých infraštruktúrnych projektov sa líšia aj podľa toho, či ide o poradenstvo verejnému alebo súkromnému sektoru. Kľúčovou výzvou zostáva zosúladenie záujmov oboch strán. „Verejný sektor často vníma strategické projekty ako verejnú službu, pričom očakáva, že súkromní investori budú napĺňať politické ciele. Naopak, súkromný sektor primárne sleduje zisk a nepovažuje svoju účasť za „službu vlasti“,“ hovorí advokát a partner advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS, Ján Azud. Potvrdzuje, že verejný sektor v praxi často nechápe motivácie súkromného sektora a naopak. „Mnohé rozhodnutia sú navyše ovplyvnené politickými cyklami. Kým v jednom období je prioritou budovanie diaľnic, v ďalšom sa presadzuje rozvoj železničnej infraštruktúry, IT projektov, či zdravotníctva. Často sa stáva, že príprava komplexného projektu trvá celé roky, no po zmene vlády je náhle zastavený alebo úplne zrušený,“ konštatuje advokát. Tento problém je vypuklejší pri projektoch s dlhým investičným horizontom, ako sú napríklad jadrové elektrárne. Ich realizácia trvá desiatky rokov a vyžaduje stabilnú strategickú víziu. Napriek tomu sa Slovenská republika pravidelne stretáva s tým, že štátna správa po voľbách funguje v režime „resetu“ a nová garnitúra si musí najskôr osvojovať predchádzajúce rozhodnutia. Chýbajúca historická pamäť v rámci štátnej správy spôsobuje, že mnohé projekty sa buď zbytočne predlžujú, alebo sa realizujú neefektívne. Slovensko okrem iného trpí aj obrovskou infláciou právnych predpisov a legislatívna nestabilita predstavuje výzvu pre podnikateľské prostredie aj realizáciu infraštruktúrnych projektov. Tento problém sa prejavuje najmä v oblasti verejného obstarávania, ktoré je kľúčovou súčasťou strategických investícií. „Zákon o verejnom obstarávaní sa mení veľmi často – za posledných desať rokov prešiel takmer 30 novelizáciami. Výsledkom je, že ani odborníci, ktorí sa mu venujú denne, si nemôžu byť istí, čo aktuálne platí. Podnikateľské prostredie tak čelí neustálym zmenám pravidiel, čo zvyšuje neistotu a brzdí realizáciu investícií,“ vysvetľuje J. Azud. Aké právne riziká najčastejšie sprevádzajú projekty financované z eurofondov a ako im predchádzať? Aké sú najčastejšie problémy pri riešení sporov v rámci infraštruktúrnych projektov a ako ich efektívne riešiť? Odpovede na tieto a ďalšie otázky sa dozviete vo videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/chybajuca-vizia-odlisny-pohlad-verejneho-sukromneho-sektora-brzdia-rozvoj-infrastruktury?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=3 Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS je jednou z najväčších právnických firiem na Slovensku. Na trhu pôsobí od roku 1992. Ján Azud má za sebou 25-ročnú prax a orientuje sa na rôzne oblasti práva, predovšetkým so zameraním na strategické infraštruktúrne projekty, PPP, verejné obstarávanie, právo elektronických komunikácií a projektové financovanie, ale aj obchodné právo vrátane transakcií.
Jedlo môže byť aj liekom. Mnohí z nás však bojujú s tým, ako si zdravý životný štýl udržať. Výživový poradca však môže cestu za zdravším životom dosť zjednodušiť. Odborníčkou v tomto smere je aj Petra Šaranská, ktorá bola hostkou u Šarkana v Nedeľnej talkshow.
Koaličný orchester dokáže hrať, ale zaznievajú falošné tóny. Pri viacerých hlasovaniach a rozhodnutiach – či už o žandároch, o šamorínskom štadióne či Kotlárovej analýze a iných - si koaliční partneri nie úplne rozumejú. Pozrieme sa na to, ako môžu preferencie ovplyvniť koaličné prímerie a ako vyburcujú opozičné aktivity.Do rebríčkov sa však onedlho môže zaradiť aj nová strana Samuela Migaľa či iné plánované subjekty a vlastnú politiku si cez ministerstvo cestovného ruchu a športu robí aj Rudolf Huliak s Národnou koalíciou.V Dobrom ráne, dennom podcaste denníka SME, dnes Jana Krescanko Dibáková posuny v preferenciách rozanalyzuje s výkonným riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom.Zdroje zvukov: SME, Youtube/Hnutie Slovensko, Youtube/Demokrati, Plus 7 dníOdporúčanie:Dnes mám pre vás trochu osobné odporúčanie. Ak ste ešte nikomu nedarovali svoje dve percentá, prosím, skúste sa zamyslieť, či nepoznáte mimovládku, neziskovku alebo združenie, ktoré si vaše dve percentá zaslúžia. Mnohé sa venujú deťom, vzdelávaniu, chorým, kultúre, ale aj boju za spravodlivejšiu krajinu. Vaše dve percentá mnohým z nich - hlavne týchto časoch - veľmi pomôžu.A ešte drobnosť, aby ste nič nezmeškali - v noci zo soboty na nedeľu sa posúva čas, teda o druhej ráno budú odrazu tri.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Štvorica študentov bratislavského Lýcea C. S. Lewisa zorganizovala verejnú zbierku pre svojich rovesníkov, ktorí sa ocitli na detských psychiatrických klinikách. Projekt Cirkus Paciento by mal počas celého jedného týždňa priniesť na tieto miesta plné duševnej bolesti terapiu smiechom a interaktívnej klaunskej zábavy. Psychické zdravie je dnes čoraz viac diskutovaná téma, no stále sa mu nevenuje rovnaký dôraz ako fyzickému zdraviu. Mnohí ho berú na ľahkú váhu, aj keď ovplyvňuje naše každodenné fungovanie, vzťahy a zvládanie stresu no a pretože nám na tejto téme záleží a síce nie sme zdravotní klauni, ale vieme pomôcť aspoň tým, čo nás Lýceum zatiaľ naučilo. Tak takto odôvodnila štvorica študentov Lýcea C. S. Lewisa svoje dôvody, pre ktoré sa rozhodli zorganizovať na platforme Startlab verejnú zbierku na projekt Paciento organizácie Červený Nos Clowndoctors. Cirkus Paciento, to je týždňový program pre deti na psychiatrických oddeleniach, ktorý organizujú profesionálni zdravotní klauni. Vďaka kúzlam, rôznym hrám či trénovaním žonglovania a iných cirkusových čísiel pomáhajú deťom zabudnúť na ich starosti a vrátiť im do života nádej. No a na konci týždňového programu samotné deti pripravia predstavenie pred svojimi rodičmi, kde môžu predviesť všetky triky a čary, ktoré ich klauni naučili.https://www.startlab.sk/projekty/4203-cirkus-paciento-cirkus-pre-deti-v-nemocniciach/Počúvate Ráno Nahlas, dnes o hľadaní radosti na miestach, kde by ste ju hľadať bežne nezvykli, ale aj o nádeji, ktorú práve takíto empatickí a angažovaní mladí ľudia tu a teraz predstavujú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Štvorica študentov bratislavského Lýcea C. S. Lewisa zorganizovala verejnú zbierku pre svojich rovesníkov, ktorí sa ocitli na detských psychiatrických klinikách. Projekt Cirkus Paciento by mal počas celého jedného týždňa priniesť na tieto miesta plné duševnej bolesti terapiu smiechom a interaktívnej klaunskej zábavy. Psychické zdravie je dnes čoraz viac diskutovaná téma, no stále sa mu nevenuje rovnaký dôraz ako fyzickému zdraviu. Mnohí ho berú na ľahkú váhu, aj keď ovplyvňuje naše každodenné fungovanie, vzťahy a zvládanie stresu no a pretože nám na tejto téme záleží a síce nie sme zdravotní klauni, ale vieme pomôcť aspoň tým, čo nás Lýceum zatiaľ naučilo. Tak takto odôvodnila štvorica študentov Lýcea C. S. Lewisa svoje dôvody, pre ktoré sa rozhodli zorganizovať na platforme Startlab verejnú zbierku na projekt Paciento organizácie Červený Nos Clowndoctors. Cirkus Paciento, to je týždňový program pre deti na psychiatrických oddeleniach, ktorý organizujú profesionálni zdravotní klauni. Vďaka kúzlam, rôznym hrám či trénovaním žonglovania a iných cirkusových čísiel pomáhajú deťom zabudnúť na ich starosti a vrátiť im do života nádej. No a na konci týždňového programu samotné deti pripravia predstavenie pred svojimi rodičmi, kde môžu predviesť všetky triky a čary, ktoré ich klauni naučili.https://www.startlab.sk/projekty/4203-cirkus-paciento-cirkus-pre-deti-v-nemocniciach/Počúvate Ráno Nahlas, dnes o hľadaní radosti na miestach, kde by ste ju hľadať bežne nezvykli, ale aj o nádeji, ktorú práve takíto empatickí a angažovaní mladí ľudia tu a teraz predstavujú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Záujem o letné dovolenky je už teraz vysoký a kapacity sa rýchlo vypredávajú. Výrazne narastá dopyt po Turecku, Grécku či exotických destináciách. Ako sa menia cestovateľské návyky Slovákov? O trendoch v dovolenkovom segmente hovoríme s Tomášom Lazarovom, obchodným riaditeľom cestovnej kancelárie Hydrotour. „Cestovanie sa po pandémii opäť dostalo na popredné miesto v prioritách Slovákov. V roku 2023 a 2024 sme zaznamenali výrazný nárast záujmu o letecké zájazdy. Ľudia si začali viac vážiť možnosť vycestovať a venovať čas oddychu,“ vysvetľuje Tomáš Lazarov. Podľa neho sa v súčasnosti mnoho dovolenkárov rozhoduje pre skorý nákup zájazdov. „Obdobie od októbra do marca je hlavným časom predaja first moment ponúk. Klienti si tak zabezpečia najlepšie ceny, široký výber izieb a flexibilnejšie podmienky storna,“ dodáva. Medzi najžiadanejšie destinácie patrí Turecko, a to nielen tradičná Turecká riviéra, ale aj Egejská riviéra so strediskami ako Izmir, Bodrum či Dalaman. Veľký záujem je aj o grécke ostrovy, Cyprus, Španielsko či Kapverdské ostrovy. Zvýšený dopyt vedie k rýchlemu vypredávaniu kapacít. „Letecké spoločnosti majú obmedzené kapacity, výrobcovia lietadiel meškajú s dodávkami a hotelieri sa snažia rezervovať kapacity pre trhy, ktoré nakupujú v predstihu. To znamená, že tí, ktorí čakajú na last minute ponuky, môžu mať problém nájsť vyhovujúcu dovolenku,“ upozorňuje T. Lazarov. Podľa neho sa dnes Slováci snažia nájsť optimálny pomer ceny a kvality. Sú ochotní investovať viac, ak vidia pridanú hodnotu – kvalitnejšie služby, lepšiu lokalitu alebo exkluzívnejšie hotely Záujem Slovákov o cestovanie už nie je viazaný len na letnú sezónu. Stále populárnejšie sú exotické destinácie, najmä v zimných mesiacoch. „Vidíme rastúci záujem o Bahrajn, Katar, Omán či Kapverdské ostrovy. Tieto miesta ponúkajú príjemné podnebie, krátky časový posun a dnes už majú porovnateľné ceny s letnými dovolenkami,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ spoločnosti Hydrotour. Mnohí cestovatelia si dnes kladú otázku, či sa oplatí organizovať dovolenku individuálne alebo využiť služby cestovnej kancelárie. „Cestovné kancelárie nakupujú veľké objemy ubytovania a leteniek, čím dosahujú výrazne lepšie ceny. Navyše, klient má istotu, že v prípade neočakávaných situácií, ako sú zrušené lety či extrémne počasie, sa o neho postaráme,“ hovorí T. Lazarov. Ako príklad uvádza pandemické obdobie či požiare na ostrove Rhodos v roku 2023, keď Hydrotour ako jediná cestovná kancelária poslala špeciálny let na evakuáciu klientov. Podľa T. Lazarova bude záujem o cestovanie ďalej rásť. „Ľudia dnes uprednostňujú investície do zážitkov pred materiálnymi statkami. Dovolenka sa stáva nevyhnutnou súčasťou psychohygieny a oddychu. Verím, že v najbližších rokoch budeme svedkami ďalšej expanzie cestovania, pričom dôraz sa bude klásť na kvalitu a zážitkovú hodnotu pobytov,“ uzatvára. Viac informácií sa dozviete v celom videorozhovore: https://www.trend.sk/biznis/slovaci-planuju-letne-dovolenky-predstihu-zaujem-rastie?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1
Před půl rokem postihly české regiony Jesenicko a Šumpersko katastrofální povodně. Záplavy si vyžádaly šest obětí a způsobily škody za téměř 70 miliard korun. Mnoho lidí přišlo o domovy a podnikatelé o své živnosti. Mezi postižené patří i sociální podnik Kvašárna v Černé Vodě, který se zabývá zpracováním zeleniny. Dodnes jeho majitelé jednají s pojišťovnou a připravují se na opravy za miliony korun.
Marec je mesiacom daňových priznaní z príjmu. Ak sa niekto nerozhodol pre odklad, práve v týchto týždňoch rieši, ako správne vyplniť tlačivá a následne aj odviesť daň zo svojich príjmov štátu. A popri tom všetkom nezabudnúť na nič nové, čo sa v zákone za rok objavilo. Mnohých môžu miasť napríklad zmeny v daniach, ktoré vláda predstavila v rámci konsolidačného balíčka na tento rok a od januára sú v platnosti. Jednou z nich je daňový bonus. V aktuálnom daňovom priznaní za minulý rok ešte síce platí jeho pôvodná výška, daňový poradca Martin Tužinský sa ale už dnes stretáva s tým, ako sú zamestnanci nahnevaní na zamestnávateľov za to, že im od januára vyplácajú nižšiu mzdu. „Neuvedomujú si, že zásah bol urobený zo strany štátu, nie zamestnávateľa,“ objasňuje Tužinský. Zároveň je podľa neho problém aj to, že sa daňové zákony menia aj viackrát za rok. Podchytiť všetky nuansy nie je jednoduché. Iba v prípade daňového bonusu na zaplatené úroky platia dva typy podmienok na jeho uplatnenie podľa toho, kedy človek, ktorý sa chce o bonus uchádzať, úver získal. Nejde pritom len o podmienku výšky úveru, ale aj maximálneho priemerného mesačného príjmu. Kým pri starších úveroch nemôžu presiahnuť 1,3-násobok priemerného príjmu v hospodárstve rok predtým, pri novších úveroch ide o 1,6-násobok. „Nejde však len o príjem zo zamestnania alebo podnikania, ale napríklad aj vyplatené podiely na zisku. Aj preto podmienky spĺňa relatívne malý okruh ľudí,“ vysvetľuje. Aké zmeny v daňovom priznaní fyzických osôb teda nastali, na čo si dať pozor napríklad pri daňovom bonuse na dieťa či na zaplatené úroky a ako pristupovať k zdaneniu výnosov z investícií? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá daňový poradca Martin Tužinský, ktorý je špecialistom na dane a účtovníctvo. V rozhovore sa dozviete: 2:25 Kto musí podať daňové priznanie. 5:35 Kto by ho mal podať, aj keď nemusí. 6:57 Čo všetko treba zdaniť. 11:54 Na čo myslieť pri uplatňovaní daňového bonusu na dieťa. 15:55 Daňový bonus na zaplatené úroky. 26:10 Nezdaniteľná časť základu dane. 29:41 Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku. 35:43 Aké máme daňové sadzby. 39:58 Daň z príjmov z investícií. 46:00 Čo všetko treba doložiť k daňovému priznaniu. 48:17 Aké sú najčastejšie chyby v daňovom priznaní. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Na koho sa po novom vzťahuje zákon o kybernetickej bezpečnosti? Ako zistím, či sa ním musí riadiť aj moja firma? Aké povinnosti musím splniť, dokedy a čo ak to neurobím?Na tieto ďalšie otázky odpovedáme v prvom dieli tohtoročnej série seriálu podcastu SHARE o kyberbezpečnosti s advokátom a partnerom advokátskej kancelárie SIGNUM legal Štefanom Pilárom. V podcaste hovoríme o týchto témach: V akej podobe sa nakoniec prijala novela zákona o kybernetickej bezpečnosti.Na ktoré sektory a subjekty sa od januára zákon vzťahuje.Ako spoločnosť môže zistiť, či zákon platí aj pre ňu.Ktoré hlavné úlohy zákon prikazuje.Aké sú lehoty na ich splnenie a či zákon ukladá aj nejaké sankcie.Podcast vznikol v spolupráci s advokátskou kanceláriou SIGNUM legal.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti. Nie je to však nezvratný proces a máme ho v našich rukách - stačí zamerať pozornosť na tie správne veci, naučiť sa vhodne komunikovať a nájsť odvahu vziať na seba zodpovednosť za kvalitu vzťahu. Čo spôsobuje, že sa vo vzťahu cítime osamelo? Čo robiť, ak sa zo vzťahu vytratila intimita? Ako a kedy sa s partnerom rozprávať o nepríjemných veciach a načo je dobrá nezáväzná konverzácia? Aký je rozdiel medzi zaľúbenosťou a zrelou partnerskou láskou? Akú úlohu v partnerstve zohráva egocentrizmus, manipulácia či vzťahy s rodičmi? A je pravda, že vďaka konfliktom sa naše vzťahy rozvíjajú? Ján Hrustič má za sebou 40 rokov praxe psychológa a terapeuta. Mnohým párom pomohol vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších sprevádzal obdobiami osamelosti, neistoty, pochybností a pomohol im dozrieť a vyrásť. V rozhovore s Monikou Kompaníkovou sa zameriava na problémy blízkych vzťahov a ich korene a ponúka konkrétne techniky ako do partnerstva vrátiť pocit naplnenia, intimity, blízkosti a zároveň slobody. V druhej časti audioknihy hovorí Ján Hrustič aj o sebe, o svojom detstve na dedine v rusínskej rodine, o svojej ceste k psychológii a k mystike. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou a jeho rady tak nevychádzajú len z teórie, ale najmä z dlhoročnej praxe. Audiokniha: Umenie blízkosti Autor: Ján Hrustič a Monika Kompaníková Interpret: Michal Ďuriš a Zuzana Kyzeková Dĺžka: 10:15 h Vydavateľstvo: Publixing a N Press Audiokniha Umenie blízkosti na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Umenie blízkosti na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)
Obyvatelia obcí Látky a Málinec sa pred časom zobudili do zvláštnej reality. Rezort životného prostredia na čele s Tomášom Tarabom zverejnil svoj zámer, postaviť na ich pozemkoch prečerpávaciu elektráreň. Bez diskusie so starostami či s krajom, bez prezentovania zámeru či bez varovania.Mnohí sa boja, že prídu o majetok, ktorý skončí buď na okraji vodného diela alebo rovno pod jeho hladinou.Čo sa to teda na Podpoľaní má diať, ako zámer prezentuje Taraba a sú jeho argumenty o turizme a veľkej príležitosti vôbec relevantné?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Michala Katušku z domácej redakcie denníka SME.Zdroje zvukov: TA3,Startitup, MarkízaOdporúčanie:Dnes vám odporúčam knihu Jakuba Ptačina, 53 pohľadov ako byť lepší. Jakub v nej oslovil 53 ľudí tých najrôznejších profesií s prosbou, aby napísali ich pohľady a pokusy na to, ako byť lepší. Výsledkom je táto knižka, v ktorej okrem mnohých príležitostí na zamyslenie nájdete aj kopec odporúčaní na ďalšie skvelé knihy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Nedá sa spraviť novela Trestného zákona tak, že v nej presne označíte osoby, ktorých sa to bude týkať, ale keby to chceli "našiť" na tých ich ľudí, neurobili by to inak. Cieľom vládnej novelizácie bolo ochrániť "našich ľudí" a odradiť od vyšetrovania korupcie na najvyšších miestach, tvrdí bývalý šéf NAKY. A kde sú v tom všetkom práva poškodených a obetí? Na tie sa zabudlo, hovorí Ľubomír Daňko."Pomohli ste viac ako 1324 zločincom a podozrivým. To je počet osôb, ktorým boli vplyvom novely premlčané trestné stíhania, ich skutky prestali byť trestným činom alebo boli prekvalifikované na priestupok. Patrí sem aj 446 väzňov prepustených z výkonu trestu odňatia slobody. Vo všetkých prípadoch sa však nezmenila jedna vec. Ostávajú po nich poškodení, z ktorých sa mnohí už nikdy nedočkajú spravodlivosti.Korupcia aj daňové podvody sa vďaka novele a ďalším krokom vašej koalície vyšetrujú menej. Menej sa vyšetrujú aj daňové podvody. Nie je to však tým, že by kriminalita klesala. Mnohé skutky totiž po úprave trestného zákona už nie sú trestným činom. A aj tie, ktoré trestným činom ostali, sa po zrušení NAKA a ÚŠP odhaľujú a vyšetrujú menej.To je úryvok z otvoreného listu šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorý adresovala poslancom parlamentu zodpovedným za schválenie Novely Trestného zákona prijatej vládnou koalíciu práve pred rokom.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej novele Trestného zákona a jej dosahoch na naše životy. S bývalým šéfom NAKY, ktorý dnes pôsobí v Nadácií Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Nedá sa spraviť novela Trestného zákona tak, že v nej presne označíte osoby, ktorých sa to bude týkať, ale keby to chceli "našiť" na tých ich ľudí, neurobili by to inak. Cieľom vládnej novelizácie bolo ochrániť "našich ľudí" a odradiť od vyšetrovania korupcie na najvyšších miestach, tvrdí bývalý šéf NAKY. A kde sú v tom všetkom práva poškodených a obetí? Na tie sa zabudlo, hovorí Ľubomír Daňko."Pomohli ste viac ako 1324 zločincom a podozrivým. To je počet osôb, ktorým boli vplyvom novely premlčané trestné stíhania, ich skutky prestali byť trestným činom alebo boli prekvalifikované na priestupok. Patrí sem aj 446 väzňov prepustených z výkonu trestu odňatia slobody. Vo všetkých prípadoch sa však nezmenila jedna vec. Ostávajú po nich poškodení, z ktorých sa mnohí už nikdy nedočkajú spravodlivosti.Korupcia aj daňové podvody sa vďaka novele a ďalším krokom vašej koalície vyšetrujú menej. Menej sa vyšetrujú aj daňové podvody. Nie je to však tým, že by kriminalita klesala. Mnohé skutky totiž po úprave trestného zákona už nie sú trestným činom. A aj tie, ktoré trestným činom ostali, sa po zrušení NAKA a ÚŠP odhaľujú a vyšetrujú menej.To je úryvok z otvoreného listu šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej, ktorý adresovala poslancom parlamentu zodpovedným za schválenie Novely Trestného zákona prijatej vládnou koalíciu práve pred rokom.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o vládnej novele Trestného zákona a jej dosahoch na naše životy. S bývalým šéfom NAKY, ktorý dnes pôsobí v Nadácií Zastavme korupciu Ľubomírom Daňkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. 0:37 - Fico chce zmeniť Ústavu SR, už rokoval s KDH. Toto sú hlavné okruhy https://www.startitup.sk/fico-chce-zmenit-ustavu-sr-uz-rokoval-s-kdh-toto-su-hlavne-okruhy/ 1:53 - Hlas sa nezúčastní na odvolávaní vlády: „Koalícia bude aj naďalej stabilná,“ tvrdí Šutaj Eštok https://www.startitup.sk/hlas-sa-nezucastni-na-odvolavani-vlady-koalicia-bude-aj-nadalej-stabilna-tvrdi-sutaj-estok/ 3:09 - Za útok na VšZP vraj môžu Rusi: Poskytovateľ služieb má infraštruktúru v Petrohrade https://www.startitup.sk/za-utok-na-vszp-vraj-mozu-rusi-it-systemy-mali-byt-napadnute-poskytovatel-sluzieb-s-infrastrukturou-v-petrohrade/ 4:12 - Jana Maškarová je prvou ženou na čele Policajného zboru SR, spomínaná je vo viacerých kauzách (PROFIL) https://www.startitup.sk/jana-maskarova-je-prvou-zenou-na-cele-policajneho-zboru-sr-spominana-je-vo-viacerych-klauzach-profil/ 5:14 - Bieloruské voľby priniesli „očakávaný“ výsledok: Opäť zvíťazil Lukašenko, uvádza exit poll https://www.startitup.sk/bieloruske-volby-priniesli-ocakavany-vysledok-opat-zvitazil-lukasenko-uvadza-exit-poll/ 6:23 - Čína vyskúšala novú superzbraň: Táto „mikrovlnka na steroidoch“ vie vypnúť stovky dronov naraz https://www.startitup.sk/cina-vyskusala-novu-superzbran-tato-mikrovlnka-na-steroidoch-vie-vypnut-stovky-dronov-naraz/ 7:29 - Boj o Grónsko: Trump túži po ostrove, vojenský šéf EÚ navrhuje prítomnosť európskych síl https://www.startitup.sk/boj-o-gronsko-trump-tuzi-po-ostrove-vojensky-sef-eu-navrhuje-pritomnost-europskych-sil/ 8:55 - Európska únia predlžuje sankcie voči Rusku. Nakoniec súhlasil aj ich najväčší odporca https://www.startitup.sk/europska-unia-predlzuje-sankcie-voci-rusku-nakoniec-suhlasil-aj-ich-najvacsi-odporca/ 10:02 - V Európe vznikne moslimský mikroštát po vzore Vatikánu. Bude mať vlastnú administratívu, ale žiadne dane ani políciu https://www.startitup.sk/v-europe-vznikne-moslimsky-mikrostat-po-vzore-vatikanu-bude-mat-vlastnu-administrativu-ale-ziadne-dane-ani-policiu/ 11:11 - Spotreba antidepresív v Európe dramaticky stúpa. Slovensko sa v rebríčku umiestnilo na tomto mieste https://www.startitup.sk/?p=1015964&preview=true 12:24 - Domy s pozemkami za „rozprávkové“ ceny. Štát rozpredáva majetok, ktorý si môže dovoliť bežný Slovák https://www.startitup.sk/domy-s-pozemkami-za-rozpravkove-ceny-stat-rozpredava-majetok-ktory-si-moze-dovolit-bezny-slovak/ 13:36 - Objavili nový druh človeka spred 300 000 rokov. Vedci vďaka „oknu do minulosti“ zmenili pohľad na dejiny ľudstva https://www.startitup.sk/objavili-novy-druh-cloveka-spred-300-000-rokov-vedci-vdaka-oknu-do-minulosti-zmenili-pohlad-na-dejiny-ludstva/ 14:57 - Nestačí len vedieť variť, varuje gastroexpert. Doba univerzálnych podnikov sa končí. Takýto je recept na úspech https://www.startitup.sk/nestaci-len-vediet-varit-varuje-gastro-expert-doba-univerzalnych-podnikov-konci-takyto-je-recept-na-uspech/
„Bojím sa toho, že zabúdame. K moci sa vrátili ľudia, o ktorých vypovedala Kočnerova knižnica“, hovorí Tomáš Madleňák z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. „Priamo tí, o ktorých jej terabajty dát niečo hovorili, trestné kódexy priamo písali, podľa toho, čo zistili novinári. Myslím si, že dlžíme Jánovi a Martine, aby sme nezabudli“, dopĺňa. Aj preto o Kočnerovej knižnici píše knihu.Ponárať sa do bahna, ktoré vyplavovala, nebolo vždy príjemné. Napriek tomu mimoriadne dôležité. Odhalila pravdu o krajine, v ktorej sme žili.Kočnerova knižnica.A hoci vo svojom byte Marián Kočner prakticky žiadnu klasickú nemal – ak nepočítame celé krabice a fascikle dokumentov a plné skrinky zbraní – Slovensku poskytol inú Knižnicu. Akú? Pozrieme sa na ňu s jej knihovníkom – Tomášom Madleňákom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pod jeho prstami sa rodí kniha o jej tajomstvách. A hovorí pri nej ako o „dlžobe“ Jánovi Kuciakovi a jeho Martinke, lebo tá pravda o krajine bola odhalená len v dôsledku ich smrti. O necelý mesiac si pripomenieme už jej siedme výročie.Pomôže ďalšie odhaľovanie zákutí tajomstiev Kočnerovej knižnice aj odhaleniu pravdy o krajine v ktorej žijeme dnes?„Pre nás bola (Janova a Martinkina vražda), ako by nás niekto oblial studenou a zároveň vriacou vodou. Leby vnímali sme to, že táto krajina je absolútne skorumpovaná, no neboli sme pripravení na to, že jedného z nás boli tí mocní schopní zabiť“, hovorí o svojom rozpoložení v čase po vražde novinára a jeho snúbenice. „Kočnerova knižnica nie je oficiálny názov. Pôvodne sa to volalo Projekt 70. Šlo totiž o sedemdesiat terabajtov dát. A čo obsahovali tieto terabajty dát? Všetko, čo sa policajtom podarilo zozbierať do konca roka 2019 v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Nešlo len o dokumenty a fotografie, videá z toho, ako vylamovali dvere Andruskovi, Zsuzsovej či Kočnerovi pri domových prehliadkach, ale aj všetko, čo pri nich našli“, vysvetľuje Madleňák. Ak takéto veľké penzum informácií zhromaždila polícia a orgány činné v trestnom konaní, je logické pýtať sa, ako je možné, že opustili prostredie, kde vznikli. A kto ich z prostredia vyšetrovania prípadu vyniesol. Tomáš Madleňák hovorí len o „zdroji“, ktorý tých 70 terabajtov dát priniesol českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej. „Ten zdroj to chcel odovzdať niekomu, komu môže veriť. A Pavle vedel, že naozaj s Jánom Kuciakom spolupracovala. Že to nie je len tak niekto, že má aj kontakty na medzinárodné novinárskej organizácie.“ Podľa Madleňáka to bolo dôležité v kontexte blížiacich sa volieb v roku 2020. „Bola reálna obava, že sa Robert Fico opäť vráti k moci. Ten zdroj sa podľa Pavly obával, že keby sa Fico vrátil, všetky tie dáta by sa mohli – ako to na Slovensku býva – vypariť. Ten zdroj chcel, aby veci dotiahli do konca, že to dlžíme Jánovi a Martine“, vysvetľuje Madleňák. „Medzi tým aj veľké množstvo kompromateriálu na dôležitých a mocných v štáte, ktorý si odkladal Marian Kočner“, pokračuje investigatívny reportér. „To je to bahno, čo sa z Kočnerovej knižnice potom vyplavovalo“, konštatuje. „Je našou úlohou naďalej upozorňovať na to, aký hlboko skorumpovaný systém uneseného štátu vytvorili. Máme o tom jednoznačné dôkazy a Kočnerova knižnica o tom vypovedá“, hovorí Tomáš Madleňák. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Bojím sa toho, že zabúdame. K moci sa vrátili ľudia, o ktorých vypovedala Kočnerova knižnica“, hovorí Tomáš Madleňák z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. „Priamo tí, o ktorých jej terabajty dát niečo hovorili, trestné kódexy priamo písali, podľa toho, čo zistili novinári. Myslím si, že dlžíme Jánovi a Martine, aby sme nezabudli“, dopĺňa. Aj preto o Kočnerovej knižnici píše knihu.Ponárať sa do bahna, ktoré vyplavovala, nebolo vždy príjemné. Napriek tomu mimoriadne dôležité. Odhalila pravdu o krajine, v ktorej sme žili.Kočnerova knižnica.A hoci vo svojom byte Marián Kočner prakticky žiadnu klasickú nemal – ak nepočítame celé krabice a fascikle dokumentov a plné skrinky zbraní – Slovensku poskytol inú Knižnicu. Akú? Pozrieme sa na ňu s jej knihovníkom – Tomášom Madleňákom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pod jeho prstami sa rodí kniha o jej tajomstvách. A hovorí pri nej ako o „dlžobe“ Jánovi Kuciakovi a jeho Martinke, lebo tá pravda o krajine bola odhalená len v dôsledku ich smrti. O necelý mesiac si pripomenieme už jej siedme výročie.Pomôže ďalšie odhaľovanie zákutí tajomstiev Kočnerovej knižnice aj odhaleniu pravdy o krajine v ktorej žijeme dnes?„Pre nás bola (Janova a Martinkina vražda), ako by nás niekto oblial studenou a zároveň vriacou vodou. Leby vnímali sme to, že táto krajina je absolútne skorumpovaná, no neboli sme pripravení na to, že jedného z nás boli tí mocní schopní zabiť“, hovorí o svojom rozpoložení v čase po vražde novinára a jeho snúbenice. „Kočnerova knižnica nie je oficiálny názov. Pôvodne sa to volalo Projekt 70. Šlo totiž o sedemdesiat terabajtov dát. A čo obsahovali tieto terabajty dát? Všetko, čo sa policajtom podarilo zozbierať do konca roka 2019 v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Nešlo len o dokumenty a fotografie, videá z toho, ako vylamovali dvere Andruskovi, Zsuzsovej či Kočnerovi pri domových prehliadkach, ale aj všetko, čo pri nich našli“, vysvetľuje Madleňák. Ak takéto veľké penzum informácií zhromaždila polícia a orgány činné v trestnom konaní, je logické pýtať sa, ako je možné, že opustili prostredie, kde vznikli. A kto ich z prostredia vyšetrovania prípadu vyniesol. Tomáš Madleňák hovorí len o „zdroji“, ktorý tých 70 terabajtov dát priniesol českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej. „Ten zdroj to chcel odovzdať niekomu, komu môže veriť. A Pavle vedel, že naozaj s Jánom Kuciakom spolupracovala. Že to nie je len tak niekto, že má aj kontakty na medzinárodné novinárskej organizácie.“ Podľa Madleňáka to bolo dôležité v kontexte blížiacich sa volieb v roku 2020. „Bola reálna obava, že sa Robert Fico opäť vráti k moci. Ten zdroj sa podľa Pavly obával, že keby sa Fico vrátil, všetky tie dáta by sa mohli – ako to na Slovensku býva – vypariť. Ten zdroj chcel, aby veci dotiahli do konca, že to dlžíme Jánovi a Martine“, vysvetľuje Madleňák. „Medzi tým aj veľké množstvo kompromateriálu na dôležitých a mocných v štáte, ktorý si odkladal Marian Kočner“, pokračuje investigatívny reportér. „To je to bahno, čo sa z Kočnerovej knižnice potom vyplavovalo“, konštatuje. „Je našou úlohou naďalej upozorňovať na to, aký hlboko skorumpovaný systém uneseného štátu vytvorili. Máme o tom jednoznačné dôkazy a Kočnerova knižnica o tom vypovedá“, hovorí Tomáš Madleňák. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Ak chcú mať poslanci koalície komplexný obraz o Rusku, tak by som im okrem najpompéznejšich moskovských bulvárov a divadiel odporučila navštívit aj ruský vidiek, hovorí v podcaste novinárka pôsobiaca v Kyjeve. „Aby sme mali úplný pohľad na Rusko, tak sa mu je potrebné venovať komplexne. Nie len prísť na dva až tri dni, nechať sa povodiť Rusmi za ručičku a nechať si ukázať to najlepšie z Moskvy a potom to doma pretlmočiť."„Ja mám pocit, že časť slovenského politického spektra akoby zabudla na to, že na tej Ukrajine je veľmi tragická vojna," hovorí v podcaste novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve a venuje sa dopadom rusko-ukrajinskej vojny.Delegácia tvorená Andrejom Dankom, Tiborom Gašparom, Jánom Mažgútom, Andrejom Lučanským, či Richardom Glückom na sociálnych sieťach vyvracajú napríklad informácie o tom, že v krajine nie je dostatok papiera, alebo ako napriek sankciám ostali západné firmy predávať v Rusku. Podľa Harkotovej že môže ísť o snahu vytvoriť dojem, že keď na ruskom trhu pôsobia iní bezproblémovo, prečo by nemohlo aj Slovensko. Viem si predstaviť, že sa snažia navodiť dojem, že možno nefungujú sankcie alebo nie všetci ich dodržiavajú a tým pádom by sa možno aj Slovensko mohlo vrátiť k biznisu," hovorí v podcaste.Podľa novinárky môže Kremeľ využívať návštevy západných politikov na domácu propagandu: „Moskva môže doma ukazovať: vydržíme a oni aj sami prídu za nami, pretože nás v tej Európe potrebujú." Témou rozhovoru je aj konflikt slovenského premiéra s ukrajinským prezidentom a akú povesť má Slovensko u nášho suseda. Ukrajinci podľa novinárky oddeľujú vládu Roberta Fica od Slovenska ako krajiny. „Mnohí si stále pamätajú to, že my sme mali predtým inú vládu, ktorá Ukrajine pomáhala," pripomína novinárka.V podcaste tiež prezrádza, ako je to s posunutím cesty niektorých koaličných poslancov Hlasu a hnutia PS do Kyjeva.Moderuje Denisa Hopková.
Už příští týden se Donald Trump stane podruhé oficiálně prezidentem. „USA chce přetvořit v konzervativní zemi se silnou rolí náboženství. Amerika se mění před očima a bude vypadat jinak, než ji známe,“ říká z USA česká novinářka.Je to už osm let, co se novinářka Jana Ciglerová rozhodla vzít tři malé děti a spolu s nimi se s manželem přestěhovala na Floridu. Nejdřív jen na měsíc za teplem, pak na tři měsíce, aby nakonec na Floridě zůstala. Byla nejprve dopisovatelkou deníku MF Dnes, aby se posléze stala americkou zpravodajkou Deníku N.„Amerika mi přišla strašně zajímavá, ucítila jsem tam možnost, že bych se mohla vrátit ke zpravodajské práci a šla jsem tehdy za ředitelem redakce Mladé fronty DNES a zeptala jsem se ho, jestli by mě nechtěl poslat do Ameriky jako zahraniční zpravodajku. A on mi tehdy řekl, že když ho to nebude stát o moc víc, než mi platí dnes, takže proč ne,“ vypráví Jana Ciglerová v podcastu Mediální cirkus, kde byla hostem.„Je to práce snů. Zároveň ale chápu důvody, proč jsou zpravodajové někde na postech 4 nebo 5 let a potom se přirozeně točí. Ty totiž ztrácíš po letech určitou citlivost nebo nadšení. Třeba teď se ve Wisconsinu stala další masová střelba. Respektive nakonec se ukázalo, že byli dva mrtví, původně ale říkali pět. A já už jsem mohla napsat scénář toho, jak to bude vypadat. Že nejdříve lidé budou říkat, že to si nikdy nemysleli, že by se to mohlo stát zrovna u nich. Pak budou přicházet příběhy, kdy se odtajní identita obětí, bude se to soustřeďovat na to, stanice nebudou říkat jméno střelce nebo střelkyně, pak bude pohřeb, což je ten nejtěžší moment. Politici budou vinit jedni druhé. To znamená republikáni budou říkat, že šlo o psychické problémy, demokraté, že za to můžou zbraně. Takže už vlastně umím napsat scénář a ono se to skutečně podle toho děje,“ popisuje novinářka.Jana Ciglerová za svoji kariéru pracovala pro Lidové noviny, MF Dnes nebo Českou televizi. Byla šéfredaktorkou české verze časopisu Elle, stála u vzniku pořadu Tah dámou na ČT nebo u zrodu přílohy MF Dnes ONA Dnes. Od roku 2018 pak z Ameriky píše pro Deník N.Spojené státy americké se v posledních letech zásadně proměňují vlivem silných migračních vln. Ty se propisují do složení obyvatel USA a mění i rozložení politických sil. Mnohé tradičně demokratické státy se pod vlivem změny obyvatel názorově posunuly směrem k demokratům. Kam až vlastně mohou dojít změny v americké společnosti? A jak daleko ji může v příštích letech posunout Donald Trump?„Mí optimističtí američtí přátelé říkají, že Amerika vždycky dojde k nějakému extrému a pak se vzpamatuje a zase se to srovná. Já si myslím, že na toto druhé volební období měl Donal Trump a zejména lidé kolem něj, ty síly a skupiny kolem něj, čas se velmi dobře připravit. Mají několik vlivových skupin, které jdou krok za krokem, mají připraveno jak ovládnutí školních rad, regionálních politických sdružení, tak zrušení ministerstva školství a podobně. Oni vlastně Ameriku chtějí přetvořit na konzervativní zemi tak, jak Amerika dosud nebyla. A nadřazené skupiny, tak, jak já to tam vidím, budou běloši evropského původu, kteří budou propagovat náboženské pojetí vlády. Bude několik států, kde budou klást odpor, nicméně ten frontální útok na systém vzdělávání je tak markantní, že si myslím, že to vlastně bude změna na dlouhou dobu,“ dodává Jana Ciglerová.Jak se mění v Americe novinařina? Proč tolik roste vliv podcasterů, kteří stojí mimo velké redakce? A jak společnost na novináře reaguje?--Mediální cirkus. Podcast Marie Bastlové o dění na mediální scéně. Zajímá ji pohled do redakcí, za kulisy novinářské práce – s předními novináři i mediálními hráči.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #medialnicirkus nebo na e-mail: audio@sz.cz.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Stres, smútok, či úzkosť. Mnohí by aktuálne predvianočné obdobie opísali presne takto. Alebo by dodali, že začiatkom Vianoc sa to nekončí. Prichádza chaos a obava zo stretnutí s rodinou alebo naopak zo samoty, ktorá môže toto obdobie sprevádzať. Čo by mala byť myšlienka Vianoc, ako sa postaviť ku komplikovaným situáciám, ktoré počas nich môžu nastať a kde prípadne hľadať pomoc? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Zuzany Juránekovej, odbornej poradkyne IPčka. Odporúčanie: Aby sme ostali v téme, mám pre vás tip na vianočnú rozprávku. Ak ste ju ešte nevideli, pozrite si tú z roku 2019 s názvom Klaus. Ide o tak trochu iný pohľad na Santa Klausa a na všetky legendy, ktoré sa o jeho existencii vedú, ale nájdete tu aj veľa morálnych poučení a je to celé veľmi úsmevné. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Od dnešného dňa platia výpovede lekárov z nadčasov – nočných a víkendov. To podľa odborárov znamená, že sa nedá zabezpečiť 24-hodinový chod nemocníc. Najväčšia nemocnica ubezpečuje, že ešte dnes v noci je starostlivosť o pacientov zabezpečená. Mnohé iné nemocnice na otázku, či sa budú vedieť v noci postarať o pacientov, neodpovedali. Čakajú na výsledok rokovaní odborárov s ministerstvom. Z vyjadrení LOZ však nevyplýva, že by situácia spela k dohode. Najviac lekárov sa chystá nenastúpiť do služieb v košickej univerzitnej nemocnici – až 340. V tej bratislavskej je to 281, v Prešove 267, v Banskej Bystrici 216. Problém sa však týka aj Trnavy či Trenčína. V dnešnom podcastu budete počuť šéfa LOZ Petra Visolajského. Nahrávali Peter Hanák a Frederika Lodová.
© 2020-2025 Ivy Podcast Discovery LLC
