Podcasts about hoci

Nekompromisný obranca počas svojej bohatej kariéry prešiel desiatkami klubov, jeho životný príbeh je však ešte pestrejší. Lukáš Kozák je nielen skúseným hokejistom s blížiacou sa métou 700 zápasov v extralige, ale aj mládežníckym majstrom Slovenska v džude a úspešným podnikateľom. Teraz prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi úprimne porozprával o realite domáceho hokeja či budovaní biznisu na Jadrane.Málokto o rodákovi z Martina vie, že kým sa definitívne zasvätil najrýchlejšej kolektívnej hre na svete, patril medzi obrovské talenty na tatami. Džudu sa venoval do 15 rokov a z tohto obdobia si odniesol nielen majstrovské tituly, ale predovšetkým výbornú obratnosť a flexibilitu, z ktorých fyzicky čerpal počas celej hokejovej kariéry. V uvoľnenej debate priznáva, že na ľad ho pôvodne vôbec neťahalo a prvé tréningy absolvoval len vďaka susedovi, no napokon mu vôňa kabíny prirástla k srdcu.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k náročným témam a fungovaniu profesionálneho hokeja na Slovensku. Skúsený obranca, ktorý pôsobil v Slovane Bratislava, Skalici, Prešove či naposledy v Liptovskom Mikuláši, kriticky zhodnotil najmä prístup vedenia a trénerov k mladým hráčom, pričom poukázal na absurdné vyhrážky v šatniach a chýbajúci elementárny rešpekt.„Vždy sa pri problémoch vrátime iba k financiám, ale to najmenej, čo by sa mohlo ihneď zlepšiť a nestojí to vôbec nič, sú medziľudské vzťahy v kluboch,“ zamýšľa sa nad toxickým prostredím, ktoré často dehonestuje začínajúcich hokejistov.Keďže v minulosti tvoril pár so známou influencerkou Nelou Slovákovou, nevyhol sa ani enormnému tlaku bulvárnych médií, ktoré pravidelne rozoberali jeho súkromie. Túto životnú kapitolu dnes vníma ako cennú, no veľmi nepríjemnú lekciu. Otvorene opisuje, že neustále vysvetľovanie skreslených titulkov ho naučilo prísne si chrániť svoj osobný život, pričom sociálne siete už vníma vyslovene len ako nutný pracovný nástroj, od ktorého si rád drží zdravý odstup.Dôležitý presah mimo športu ponúka jeho podnikateľský príbeh z chorvátskej Rogoznice, kde vybudoval a spravuje úspešný komplex apartmánov. K nehnuteľnostiam prišiel počas pandemickej krízy a vďaka skúsenostiam z rodinnej stavebnej firmy sa sám pustil do rozsiahlej rekonštrukcie bezprostredne po vypadnutí z play-off. „Urobili sme to od piky, že tam pomaly ostali stáť len oporné múry, no pri prácach som sa toho neskutočne veľa naučil,“ približuje moderátorom zrod svojho letného biznisu, ktorý dnes funguje už celoročne.Hoci má hokejovú kariéru stále aktívne rozbehnutú, život po jej definitívnom ukončení si vie predstaviť práve na slnečnom pobreží Jadranu, ktoré vníma ako mimoriadne bezpečné a ideálne miesto pre výchovu detí. Divákom detailne opisuje aj to, ako do apartmánového biznisu reálne zasiahlo prijatie eura či nové dane, no zároveň vyvracia mýty o extrémnej drahote, pokiaľ človek pozná lokálne pomery a vyhne sa najexponovanejším turistickým pasciam.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá dokazuje, že slovenský hokejista vie nielen tvrdo pracovať na ľade, ale dokáže aj úspešne a s prehľadom riadiť vlastný biznis.

Nekompromisný obranca počas svojej bohatej kariéry prešiel desiatkami klubov, jeho životný príbeh je však ešte pestrejší. Lukáš Kozák je nielen skúseným hokejistom s blížiacou sa métou 700 zápasov v extralige, ale aj mládežníckym majstrom Slovenska v džude a úspešným podnikateľom. Teraz prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi úprimne porozprával o realite domáceho hokeja či budovaní biznisu na Jadrane.Málokto o rodákovi z Martina vie, že kým sa definitívne zasvätil najrýchlejšej kolektívnej hre na svete, patril medzi obrovské talenty na tatami. Džudu sa venoval do 15 rokov a z tohto obdobia si odniesol nielen majstrovské tituly, ale predovšetkým výbornú obratnosť a flexibilitu, z ktorých fyzicky čerpal počas celej hokejovej kariéry. V uvoľnenej debate priznáva, že na ľad ho pôvodne vôbec neťahalo a prvé tréningy absolvoval len vďaka susedovi, no napokon mu vôňa kabíny prirástla k srdcu.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k náročným témam a fungovaniu profesionálneho hokeja na Slovensku. Skúsený obranca, ktorý pôsobil v Slovane Bratislava, Skalici, Prešove či naposledy v Liptovskom Mikuláši, kriticky zhodnotil najmä prístup vedenia a trénerov k mladým hráčom, pričom poukázal na absurdné vyhrážky v šatniach a chýbajúci elementárny rešpekt.„Vždy sa pri problémoch vrátime iba k financiám, ale to najmenej, čo by sa mohlo ihneď zlepšiť a nestojí to vôbec nič, sú medziľudské vzťahy v kluboch,“ zamýšľa sa nad toxickým prostredím, ktoré často dehonestuje začínajúcich hokejistov.Keďže v minulosti tvoril pár so známou influencerkou Nelou Slovákovou, nevyhol sa ani enormnému tlaku bulvárnych médií, ktoré pravidelne rozoberali jeho súkromie. Túto životnú kapitolu dnes vníma ako cennú, no veľmi nepríjemnú lekciu. Otvorene opisuje, že neustále vysvetľovanie skreslených titulkov ho naučilo prísne si chrániť svoj osobný život, pričom sociálne siete už vníma vyslovene len ako nutný pracovný nástroj, od ktorého si rád drží zdravý odstup.Dôležitý presah mimo športu ponúka jeho podnikateľský príbeh z chorvátskej Rogoznice, kde vybudoval a spravuje úspešný komplex apartmánov. K nehnuteľnostiam prišiel počas pandemickej krízy a vďaka skúsenostiam z rodinnej stavebnej firmy sa sám pustil do rozsiahlej rekonštrukcie bezprostredne po vypadnutí z play-off. „Urobili sme to od piky, že tam pomaly ostali stáť len oporné múry, no pri prácach som sa toho neskutočne veľa naučil,“ približuje moderátorom zrod svojho letného biznisu, ktorý dnes funguje už celoročne.Hoci má hokejovú kariéru stále aktívne rozbehnutú, život po jej definitívnom ukončení si vie predstaviť práve na slnečnom pobreží Jadranu, ktoré vníma ako mimoriadne bezpečné a ideálne miesto pre výchovu detí. Divákom detailne opisuje aj to, ako do apartmánového biznisu reálne zasiahlo prijatie eura či nové dane, no zároveň vyvracia mýty o extrémnej drahote, pokiaľ človek pozná lokálne pomery a vyhne sa najexponovanejším turistickým pasciam.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá dokazuje, že slovenský hokejista vie nielen tvrdo pracovať na ľade, ale dokáže aj úspešne a s prehľadom riadiť vlastný biznis.

Leto v slovenskom klubovom futbale prinieslo poriadny prievan, ktorý sa výrazne prehnal aj úradujúcim majstrom z Tehelného poľa. Kým trénerský štáb prešiel radikálnou obmenou a káder opustilo niekoľko kľúčových postáv, pozícia trénera brankárov zostala pevná. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Ján Mucha, bývalý reprezentačný brankár a súčasný odborník na brankárov v ŠK Slovan Bratislava.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie klubu počas mimoriadne turbulentného leta, priblížil zákulisie voľby nového kapitána v kabíne, no predovšetkým odborne a bez servítky zhodnotil výkony svojich kolegov na najvyššom medzinárodnom fóre.Zostať v realizačnom tíme po príchode nového hlavného trénera a kompletne nového realizačného štábu býva vo futbalovom prostredí skôr raritou. Ján Mucha si však svoju pozíciu udržal a spoločne s kondičným trénerom zostali dôležitým spojivom v klube. Hoci príchod nového kouča znamenal aj okamžitý prechod komunikácie do anglického jazyka, rozdelenie úloh a vzájomná spolupráca si sadli nad očakávania.„Nemyslel som si, že dostanem toľko voľnosti a toľko dôvery. Každý máme zodpovednosť za svoju sekciu a v tomto nám dal tréner voľnú ruku, hoci nás predtým nepoznal a nevidel našu prácu,“ opísal fungovanie v novom trénerskom zložení „belasých”.Výraznou témou diskusie bola aj samotná obmena na brankárskom poste úradujúceho majstra. Po odchode Martina Trnovského, ktorý hľadal priestor pre pravidelné chytanie, muselo vedenie rýchlo reagovať a priviedlo Aleksandara Popoviča. Ten vytvoril silnú dvojicu s Dominikom Takáčom, pričom podľa Jána Muchu je v dnešnom modernom futbale národnosť hráča nepodstatná a rozhoduje výlučne kvalita, zdravá konkurencia a prínos pre tím na ceste pohárovou Európou.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k analýze výkonov brankárov na MS vo futbale 2026. Slovo padlo na prekvapivé ťahy marockého strážcu troch žrdí Yassinea Bounoua, nevšednú chybu Thibauta Courtoisa, ale aj na osobné spomienky Jána Muchu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.Práve pri téme oficiálnych lôpt sa inak analytický a pokojný tréner neubránil poriadnej dávke emócií. „Odvtedy som takú zlú loptu nevidel,“ zaspomínal si s úsmevom na neslávne známu loptu Jabulani, ktorá pred 16 rokmi menila smer letu absolútne nepredvídateľne.Ján Mucha v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký je jeho názor na pôsobenie Martina Dúbravku v anglickej Premier League, ako vníma brankárske prešľapy, ktoré dokážu ukončiť sľubne rozbehnutú kariéru, prečo mladí chlapci v špičkových akadémiách už nechcú chytať, a aké šance dáva slovenskému majstrovi v ťažkých európskych predkolách.

Leto v slovenskom klubovom futbale prinieslo poriadny prievan, ktorý sa výrazne prehnal aj úradujúcim majstrom z Tehelného poľa. Kým trénerský štáb prešiel radikálnou obmenou a káder opustilo niekoľko kľúčových postáv, pozícia trénera brankárov zostala pevná. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Ján Mucha, bývalý reprezentačný brankár a súčasný odborník na brankárov v ŠK Slovan Bratislava.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie klubu počas mimoriadne turbulentného leta, priblížil zákulisie voľby nového kapitána v kabíne, no predovšetkým odborne a bez servítky zhodnotil výkony svojich kolegov na najvyššom medzinárodnom fóre.Zostať v realizačnom tíme po príchode nového hlavného trénera a kompletne nového realizačného štábu býva vo futbalovom prostredí skôr raritou. Ján Mucha si však svoju pozíciu udržal a spoločne s kondičným trénerom zostali dôležitým spojivom v klube. Hoci príchod nového kouča znamenal aj okamžitý prechod komunikácie do anglického jazyka, rozdelenie úloh a vzájomná spolupráca si sadli nad očakávania.„Nemyslel som si, že dostanem toľko voľnosti a toľko dôvery. Každý máme zodpovednosť za svoju sekciu a v tomto nám dal tréner voľnú ruku, hoci nás predtým nepoznal a nevidel našu prácu,“ opísal fungovanie v novom trénerskom zložení „belasých”.Výraznou témou diskusie bola aj samotná obmena na brankárskom poste úradujúceho majstra. Po odchode Martina Trnovského, ktorý hľadal priestor pre pravidelné chytanie, muselo vedenie rýchlo reagovať a priviedlo Aleksandara Popoviča. Ten vytvoril silnú dvojicu s Dominikom Takáčom, pričom podľa Jána Muchu je v dnešnom modernom futbale národnosť hráča nepodstatná a rozhoduje výlučne kvalita, zdravá konkurencia a prínos pre tím na ceste pohárovou Európou.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k analýze výkonov brankárov na MS vo futbale 2026. Slovo padlo na prekvapivé ťahy marockého strážcu troch žrdí Yassinea Bounoua, nevšednú chybu Thibauta Courtoisa, ale aj na osobné spomienky Jána Muchu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.Práve pri téme oficiálnych lôpt sa inak analytický a pokojný tréner neubránil poriadnej dávke emócií. „Odvtedy som takú zlú loptu nevidel,“ zaspomínal si s úsmevom na neslávne známu loptu Jabulani, ktorá pred 16 rokmi menila smer letu absolútne nepredvídateľne.Ján Mucha v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký je jeho názor na pôsobenie Martina Dúbravku v anglickej Premier League, ako vníma brankárske prešľapy, ktoré dokážu ukončiť sľubne rozbehnutú kariéru, prečo mladí chlapci v špičkových akadémiách už nechcú chytať, a aké šance dáva slovenskému majstrovi v ťažkých európskych predkolách.

Leto v slovenskom klubovom futbale prinieslo poriadny prievan, ktorý sa výrazne prehnal aj úradujúcim majstrom z Tehelného poľa. Kým trénerský štáb prešiel radikálnou obmenou a káder opustilo niekoľko kľúčových postáv, pozícia trénera brankárov zostala pevná. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Ján Mucha, bývalý reprezentačný brankár a súčasný odborník na brankárov v ŠK Slovan Bratislava.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie klubu počas mimoriadne turbulentného leta, priblížil zákulisie voľby nového kapitána v kabíne, no predovšetkým odborne a bez servítky zhodnotil výkony svojich kolegov na najvyššom medzinárodnom fóre.Zostať v realizačnom tíme po príchode nového hlavného trénera a kompletne nového realizačného štábu býva vo futbalovom prostredí skôr raritou. Ján Mucha si však svoju pozíciu udržal a spoločne s kondičným trénerom zostali dôležitým spojivom v klube. Hoci príchod nového kouča znamenal aj okamžitý prechod komunikácie do anglického jazyka, rozdelenie úloh a vzájomná spolupráca si sadli nad očakávania.„Nemyslel som si, že dostanem toľko voľnosti a toľko dôvery. Každý máme zodpovednosť za svoju sekciu a v tomto nám dal tréner voľnú ruku, hoci nás predtým nepoznal a nevidel našu prácu,“ opísal fungovanie v novom trénerskom zložení „belasých”.Výraznou témou diskusie bola aj samotná obmena na brankárskom poste úradujúceho majstra. Po odchode Martina Trnovského, ktorý hľadal priestor pre pravidelné chytanie, muselo vedenie rýchlo reagovať a priviedlo Aleksandara Popoviča. Ten vytvoril silnú dvojicu s Dominikom Takáčom, pričom podľa Jána Muchu je v dnešnom modernom futbale národnosť hráča nepodstatná a rozhoduje výlučne kvalita, zdravá konkurencia a prínos pre tím na ceste pohárovou Európou.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k analýze výkonov brankárov na MS vo futbale 2026. Slovo padlo na prekvapivé ťahy marockého strážcu troch žrdí Yassinea Bounoua, nevšednú chybu Thibauta Courtoisa, ale aj na osobné spomienky Jána Muchu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.Práve pri téme oficiálnych lôpt sa inak analytický a pokojný tréner neubránil poriadnej dávke emócií. „Odvtedy som takú zlú loptu nevidel,“ zaspomínal si s úsmevom na neslávne známu loptu Jabulani, ktorá pred 16 rokmi menila smer letu absolútne nepredvídateľne.Ján Mucha v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký je jeho názor na pôsobenie Martina Dúbravku v anglickej Premier League, ako vníma brankárske prešľapy, ktoré dokážu ukončiť sľubne rozbehnutú kariéru, prečo mladí chlapci v špičkových akadémiách už nechcú chytať, a aké šance dáva slovenskému majstrovi v ťažkých európskych predkolách.

Má len 18 rokov, no už teraz píše príbeh, aký by mu mohli závidieť mnohí hokejoví rovesníci. Slovenský brankár s dominikánskymi koreňmi, Roberto Leonardo Henriquez, ktorého si v tohtoročnom drafte vybral zo 170. miesta slávny Boston Bruins, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk. S moderátorskou dvojicou Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa podelil o zážitky, ktoré z neho robia jeden z najzaujímavejších prospektov nášho hokeja.Už len samotný pôvod mladého gólmana púta okamžitú pozornosť. Ako divákom prezradil, jeho otec pochádza z Dominikánskej republiky, odkiaľ odišiel za prácou do USA, kde sa zoznámil s jeho slovenskou mamou.Láska k hokeju však u neho zvíťazila nad bejzbalom či basketbalom, ktoré sú v karibskej oblasti omnoho populárnejšie. Ak by ste si však mysleli, že ho exotické korene predurčujú k južanskej ležérnosti na ľade, ste na omyle. Za jeho obrovskou súťaživosťou a dravosťou stojí práve prísna výchova.„Otec ma nikdy nenechal vyhrať a kvôli tomu som taký súťaživý človek. Vždy chcem byť lepší, vždy chcem byť jednoducho ja ten najlepší, a keď nie som, tak ma to tak serie.“Týmito slovami priznáva talentovaný mladík, ktorého v kabíne nikto neosloví inak ako Leo, svoju nezdolnú mentalitu. Práve tá ho ženie vpred a pomáha mu prekonávať aj prekážky, akými sú napríklad predsudky o ideálnej výške moderného brankára. Svoj hendikep nahrádza extrémnou atletickosťou a nasadením, vďaka čomu patrí k top brankárom vo svojej kategórii.Brankár, ktorý strieľa góly a robí anjelov na ľadeV rozhovore sa nevyhol ani spomienkam na svoje doterajšie pôsobenie v zámorí. Prechod do náročnej americkej súťaže nebol pre neho vôbec jednoduchý. Hneď v prvom zápase čelil krajanovi Alexovi Mišiakovi a americký štýl hokeja mu dal poriadne zabrať.Rýchlosť, s akou sa hra prelievala zo strany na stranu, ho spočiatku šokovala a sám priznal, že mal chuť vrátiť sa domov. Všetko si však rýchlo sadlo a Roberto Henriquez sa postaral o moment, na ktorý do konca života nezabudne. Ako jeden z mála brankárov si totiž pripísal na konto strelený gól cez celé klzisko.„Vystrelil som a mal som pocit, že to bolo asi 20-minútové ticho. Ja som nechápal. Puk padol na ľad, videl som, že ide do bránky a všetci len že ‚ó môj bože!' Potom som dal gól a 8-tisíc ľudí len kričalo. Všetci na mňa skočili, ja som spadol a začal som robiť anjela na zemi.“Aj takéto historky dokazujú, že Roberto Henriquez nie je len tuctovým strážcom svätyne, ale obrovským šoumenom, ktorý si hokej užíva plnými dúškami a dokáže strhnúť tribúny na svoju stranu.Kľudná sila s inštinktom zabijakaDraftový deň priniesol mladému Slovákovi množstvo nervozity. Hoci ho niektoré rebríčky pasovali do druhého kola, nakoniec si musel počkať až na záverečné fázy. Voľba Bostonu Bruins je však pre neho splneným snom, najmä s ohľadom na to, že jeho kroky budú smerovať do prestížnej univerzitnej ligy NCAA práve v tomto meste.Roberto Henriquez v podcaste podrobne rozoberá, prečo je pre brankárov univerzitná cesta často lepšou voľbou než kanadská juniorka, a vysvetľuje, ako mu defenzívnejší systém amerických univerzít pomáha v jeho brankárskom rozvoji.Na ľade pôsobí vyrovnane, no vo vnútri horí. Svoj štýl prirovnáva k menším, no o to výbušnejším brankárom. Inšpiráciu hľadá u Dustina Wolfa či Juuseho Sarosa, no obdivuje aj chladnokrvnosť a auru slávneho Careyho Pricea.„V bránke som taký pohodičkový. Na striedačke srandujeme s chalanmi, ale keď je čas ísť, tak idem na sto percent.“Zaujíma vás, prečo sa Roberto Henriquez nikdy nevzdáva, ako vníma brankársku konkurenciu na Slovensku, alebo prečo by si najradšej obliekol dres proti najväčším rivalom? Vypočujte si celú epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Má len 18 rokov, no už teraz píše príbeh, aký by mu mohli závidieť mnohí hokejoví rovesníci. Slovenský brankár s dominikánskymi koreňmi, Roberto Leonardo Henriquez, ktorého si v tohtoročnom drafte vybral zo 170. miesta slávny Boston Bruins, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk. S moderátorskou dvojicou Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa podelil o zážitky, ktoré z neho robia jeden z najzaujímavejších prospektov nášho hokeja.Už len samotný pôvod mladého gólmana púta okamžitú pozornosť. Ako divákom prezradil, jeho otec pochádza z Dominikánskej republiky, odkiaľ odišiel za prácou do USA, kde sa zoznámil s jeho slovenskou mamou.Láska k hokeju však u neho zvíťazila nad bejzbalom či basketbalom, ktoré sú v karibskej oblasti omnoho populárnejšie. Ak by ste si však mysleli, že ho exotické korene predurčujú k južanskej ležérnosti na ľade, ste na omyle. Za jeho obrovskou súťaživosťou a dravosťou stojí práve prísna výchova.„Otec ma nikdy nenechal vyhrať a kvôli tomu som taký súťaživý človek. Vždy chcem byť lepší, vždy chcem byť jednoducho ja ten najlepší, a keď nie som, tak ma to tak serie.“Týmito slovami priznáva talentovaný mladík, ktorého v kabíne nikto neosloví inak ako Leo, svoju nezdolnú mentalitu. Práve tá ho ženie vpred a pomáha mu prekonávať aj prekážky, akými sú napríklad predsudky o ideálnej výške moderného brankára. Svoj hendikep nahrádza extrémnou atletickosťou a nasadením, vďaka čomu patrí k top brankárom vo svojej kategórii.Brankár, ktorý strieľa góly a robí anjelov na ľadeV rozhovore sa nevyhol ani spomienkam na svoje doterajšie pôsobenie v zámorí. Prechod do náročnej americkej súťaže nebol pre neho vôbec jednoduchý. Hneď v prvom zápase čelil krajanovi Alexovi Mišiakovi a americký štýl hokeja mu dal poriadne zabrať.Rýchlosť, s akou sa hra prelievala zo strany na stranu, ho spočiatku šokovala a sám priznal, že mal chuť vrátiť sa domov. Všetko si však rýchlo sadlo a Roberto Henriquez sa postaral o moment, na ktorý do konca života nezabudne. Ako jeden z mála brankárov si totiž pripísal na konto strelený gól cez celé klzisko.„Vystrelil som a mal som pocit, že to bolo asi 20-minútové ticho. Ja som nechápal. Puk padol na ľad, videl som, že ide do bránky a všetci len že ‚ó môj bože!' Potom som dal gól a 8-tisíc ľudí len kričalo. Všetci na mňa skočili, ja som spadol a začal som robiť anjela na zemi.“Aj takéto historky dokazujú, že Roberto Henriquez nie je len tuctovým strážcom svätyne, ale obrovským šoumenom, ktorý si hokej užíva plnými dúškami a dokáže strhnúť tribúny na svoju stranu.Kľudná sila s inštinktom zabijakaDraftový deň priniesol mladému Slovákovi množstvo nervozity. Hoci ho niektoré rebríčky pasovali do druhého kola, nakoniec si musel počkať až na záverečné fázy. Voľba Bostonu Bruins je však pre neho splneným snom, najmä s ohľadom na to, že jeho kroky budú smerovať do prestížnej univerzitnej ligy NCAA práve v tomto meste.Roberto Henriquez v podcaste podrobne rozoberá, prečo je pre brankárov univerzitná cesta často lepšou voľbou než kanadská juniorka, a vysvetľuje, ako mu defenzívnejší systém amerických univerzít pomáha v jeho brankárskom rozvoji.Na ľade pôsobí vyrovnane, no vo vnútri horí. Svoj štýl prirovnáva k menším, no o to výbušnejším brankárom. Inšpiráciu hľadá u Dustina Wolfa či Juuseho Sarosa, no obdivuje aj chladnokrvnosť a auru slávneho Careyho Pricea.„V bránke som taký pohodičkový. Na striedačke srandujeme s chalanmi, ale keď je čas ísť, tak idem na sto percent.“Zaujíma vás, prečo sa Roberto Henriquez nikdy nevzdáva, ako vníma brankársku konkurenciu na Slovensku, alebo prečo by si najradšej obliekol dres proti najväčším rivalom? Vypočujte si celú epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Dovolenková sezóna 2026 sa rozbiehala ťažko. Ľudia sa báli kupovať dovolenky nielen v Dubaji, ale aj v Turecku či v Egypte. Dnes je už všetko preč a dovolenková sezóna funguje tak ako v minulosti. „Ľudia sa už neboja žiadnych hrozieb, zvykli si, keďže tam žiadne hrozby ani nie sú,“ hovorí Richard Homer, produktový manažér cestovnej kancelárie Petit Press, známej ako dovolenka.sme.sk. Hoci dovolenkový biznis funguje tak ako v minulosti, o cenách sa to povedať nedá. „Ceny dovoleniek išli hore o 20 až 30 percent. Zdraženie závisí od destinácie,“ prezrádza Homer. Ceny najviac poskočili v Chorvátsku. Ceny v chorvátskom gastre stúpli o takmer osem percent, alkohol a tabak takmer o päť. Zdraželi však aj Grécko, Španielsko a Taliansko. Naopak v Turecku a Egypte si dovolenkári priplatia „len“ o desať - pätnásť percent. Cestujúci sa už nemusia báť rušenia charterových letov, čo sa dialo na jar. Stáva sa však, že si pri leteckých dovolenkách kúpených v zime musia doplatiť palivové príplatky. Nie je to však bežné. „Záleží to na cestovnej kancelárii, či tento dodatočný náklad prenesie na klientov, alebo nie. Súvisí to aj s konkurenčným bojom medzi cestovkami a stal sa z toho marketingový nástroj,“ dodáva expert z dovolenka.sme.sk. Hitom tohtoročnej sezóny je taliansky ostrov Ischia, ale tradične aj Turecko, kde už predaj dovoleniek dosiahol minuloročné objemy. „Niekoľko rokov je hitom aj Albánsko. Smeruje tam niekoľko letov nízkonákladových spoločností a cena za all inclusive hotel môže byť okolo tisíc eur na týždeň.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako vyzerá dovolenková sezóna 2026, či je bezpečné cestovať do Turecka alebo do Egypta, ako zdraželi európske destinácie, kde môžu dovolenkári ušetriť, ako sa dovolenkuje na severe Európy. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Koncom novembra 2005 odprevadila úradníčka Katarína Hrozányová svojho syna do školy, no domov sa už nikdy nevrátila. Jej záhadné zmiznutie bolo dlhé roky chladným prípadom a oficiálne pátranie po nej začalo prvého decembra. Desivý zvrat nastal až vo chvíli, keď elitní vyšetrovatelia odkryli prepojenie na najbrutálnejší mafiánsky gang v našej histórii. Ukázalo sa, že za likvidáciu krehkej matky dvoch detí ponúkol vplyvný a bohatý podnikateľ vtedajší milión korún. Motívom mala byť jej svedecká výpoveď na polícii, ktorá sa týkala podozrivej bankovej operácie presahujúcej sumu sto miliónov. Podľa chladnokrvných svedectiev ju vrahovia držali v pivnici a následne zaškrtili priamo pri hrobe vykopanom hlboko v zemi. Hoci traja z vykonávateľov stále čelia spravodlivosti, skutočný pokoj pre rodinu nastane až vo chvíli, keď pole na juhu Slovenska vydá jej doteraz nenájdené pozostatky.

Hostia: Tamara Stohlová (podpredsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie; Progresívne Slovensko) a Filip Kuffa (štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR; SNS). Vláda schválila novú zonáciu štyroch národných parkov (TANAP, NAPANT, Poloniny a Malá Fatra), aby splnila míľnik Plánu obnovy a zároveň reagovala na záväzky Slovenska voči EÚ v oblasti ochrany prírody. Zonácie rozširujú územia s najprísnejším stupňom ochrany. Hoci sa návrhy podľa kritikov oproti minulosti zlepšili, ochranári, vedci aj opozícia majú výhrady. Tvrdia, že viaceré vzácne staré lesy zostali mimo bezzásahových zón, čo podľa nich ponecháva priestor na ťažbu a ďalšie spory o ochranu prírody. Reláciou vás prevedie Ivana Kapráliková. | Zonácia národných parkov. | Moderuje: Ivana Kapráliková. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

In Part 1 we named the patterns of codependence. In Part 2 we go deeper – tracing codependence back to its developmental roots, looking honestly at what it costs us, and walking through what healing actually looks like using all six principles of the HOCI model. Not a new self. A more honest one. In this episode we will look at: What families teach without meaning to – and how attachment wounds become codependent patterns Why you don't need a dramatic history to carry these wounds The real cost: what codependence does to your body, your relationships, and your sense of self What healing looks like through each of the six HOCI core areas – with a concrete practice to move forward You were designed for real connection – not managed connection, not performed connection, not connection that costs you yourself. That kind of connection starts with knowing who you are. And that work is always available. Right here. Right now.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.Marek Trávníček.Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.Pripravil Jaroslav Barborák.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.Marek Trávníček.Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.Pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský basketbal zažíva nevídané oživenie a pozornosť fanúšikov sa právom upriamuje na nastupujúcu generáciu. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Pod košom sme privítali dvoch hostí, ktorí sú priamym stelesnením tejto nádejnej budúcnosti. Za mikrofón si sadol talentovaný mládežnícky reprezentant Thomas Stanko a ambiciózny tréner Miroslav Szabados, ktorý sa dlhodobo venuje formovaniu našich najmladších nádejí a cenné skúsenosti zbieral aj v kolíske basketbalu za veľkou mlákou.Tento rozhovor vám poodhalí, čo sa skrýva za oponou príprav na jeden z najväčších basketbalových sviatkov na našom území a aké výzvy čakajú slovenské talenty na ceste do profesionálneho športu.Hneď v úvode podcastu sa ponoríme do emotívnych spomienok na seniorský reprezentačný debut Thomasa Stanka, ktorý prišiel v mimoriadne mladom veku. Tento moment zanechal v iba 17-ročnom mladíkovi hlbokú stopu.„Živo si spomínam na prvý telefonát... Skoro som tomu neveril, bol to pre mňa v podstate splnený sen,“ zdôveril sa Thomas Stanko a poslucháčom exkluzívne priblížil obrovský skok medzi mládežníckym a mužským basketbalom, ktorý je podľa jeho priamej skúsenosti oveľa rýchlejší, silnejší a fyzickejší.Z jeho rozprávania je cítiť obrovskú cieľavedomosť, pričom sám tvrdí, že chce naplniť svoj potenciál a rozhodne sa neuspokojí s tým, čo dosiahol doteraz.Nemenej fascinujúci je analytický pohľad trénera Miroslava Szabadosa na súčasnú mentálnu pripravenosť slovenskej mládeže. Miroslav Szabados si pri svojej práci všíma klesajúcu vášeň medzi mladými hráčmi, ktorí sú už v tínedžerskom veku vystavovaní obrovskému tlaku na výsledky.„Čoraz viac si všímam, že u mladých sa vytráca prirodzená radosť a láska k športu. Práve to je oblasť, na ktorej musíme zapracovať,“ upozorňuje mladý kouč.Ten sa v rozhovore netají tým, že čerpá inšpiráciu od amerických či európskych legiend, no zároveň zdôrazňuje kľúčovú dôležitosť vlastnej trénerskej identity. Ako prízvukuje priamo v epizóde: „Každý tréner by si mal budovať vlastnú filozofiu. Nie je dobré nikoho slepo kopírovať. V prvom rade musíte správne vyhodnotiť, s akým tímom pracujete.”Prirodzeným vrcholom epizódy je detailný pohľad na blížiace sa majstrovstvá Európy hráčov do 20 rokov B-divízie, ktoré bude hostiť Bratislava v dňoch od 10. do 19. júla. Pre slovenský basketbal ide o fantastickú reklamu, keďže sa v našom hlavnom meste predstaví viac ako 20 európskych výberov.Hoci náš tím tesne pred turnajom zasiahla nepríjemná strata v podobe zranenia kapitána Maroša Goliana, chlapci sú odhodlaní nepredať kožu lacno a nechať na palubovke maximum. Slováci v základnej skupine narazia na Severné Macedónsko, Švédsko, Azerbajdžan a Írsko.Prečo je práve mentálna dravosť, tvrdá obrana a tímová chémia kľúčom k úspechu proti silným európskym súperom? A aká je podľa oboch hostí najlepšia cesta, ako motivovať talenty, aby pri náročnom pro-športe vydržali a nestratili pôvodné nadšenie?To všetko a oveľa viac sa dozviete, ak si pustíte kompletnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

Slovenský basketbal zažíva nevídané oživenie a pozornosť fanúšikov sa právom upriamuje na nastupujúcu generáciu. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Pod košom sme privítali dvoch hostí, ktorí sú priamym stelesnením tejto nádejnej budúcnosti. Za mikrofón si sadol talentovaný mládežnícky reprezentant Thomas Stanko a ambiciózny tréner Miroslav Szabados, ktorý sa dlhodobo venuje formovaniu našich najmladších nádejí a cenné skúsenosti zbieral aj v kolíske basketbalu za veľkou mlákou.Tento rozhovor vám poodhalí, čo sa skrýva za oponou príprav na jeden z najväčších basketbalových sviatkov na našom území a aké výzvy čakajú slovenské talenty na ceste do profesionálneho športu.Hneď v úvode podcastu sa ponoríme do emotívnych spomienok na seniorský reprezentačný debut Thomasa Stanka, ktorý prišiel v mimoriadne mladom veku. Tento moment zanechal v iba 17-ročnom mladíkovi hlbokú stopu.„Živo si spomínam na prvý telefonát... Skoro som tomu neveril, bol to pre mňa v podstate splnený sen,“ zdôveril sa Thomas Stanko a poslucháčom exkluzívne priblížil obrovský skok medzi mládežníckym a mužským basketbalom, ktorý je podľa jeho priamej skúsenosti oveľa rýchlejší, silnejší a fyzickejší.Z jeho rozprávania je cítiť obrovskú cieľavedomosť, pričom sám tvrdí, že chce naplniť svoj potenciál a rozhodne sa neuspokojí s tým, čo dosiahol doteraz.Nemenej fascinujúci je analytický pohľad trénera Miroslava Szabadosa na súčasnú mentálnu pripravenosť slovenskej mládeže. Miroslav Szabados si pri svojej práci všíma klesajúcu vášeň medzi mladými hráčmi, ktorí sú už v tínedžerskom veku vystavovaní obrovskému tlaku na výsledky.„Čoraz viac si všímam, že u mladých sa vytráca prirodzená radosť a láska k športu. Práve to je oblasť, na ktorej musíme zapracovať,“ upozorňuje mladý kouč.Ten sa v rozhovore netají tým, že čerpá inšpiráciu od amerických či európskych legiend, no zároveň zdôrazňuje kľúčovú dôležitosť vlastnej trénerskej identity. Ako prízvukuje priamo v epizóde: „Každý tréner by si mal budovať vlastnú filozofiu. Nie je dobré nikoho slepo kopírovať. V prvom rade musíte správne vyhodnotiť, s akým tímom pracujete.”Prirodzeným vrcholom epizódy je detailný pohľad na blížiace sa majstrovstvá Európy hráčov do 20 rokov B-divízie, ktoré bude hostiť Bratislava v dňoch od 10. do 19. júla. Pre slovenský basketbal ide o fantastickú reklamu, keďže sa v našom hlavnom meste predstaví viac ako 20 európskych výberov.Hoci náš tím tesne pred turnajom zasiahla nepríjemná strata v podobe zranenia kapitána Maroša Goliana, chlapci sú odhodlaní nepredať kožu lacno a nechať na palubovke maximum. Slováci v základnej skupine narazia na Severné Macedónsko, Švédsko, Azerbajdžan a Írsko.Prečo je práve mentálna dravosť, tvrdá obrana a tímová chémia kľúčom k úspechu proti silným európskym súperom? A aká je podľa oboch hostí najlepšia cesta, ako motivovať talenty, aby pri náročnom pro-športe vydržali a nestratili pôvodné nadšenie?To všetko a oveľa viac sa dozviete, ak si pustíte kompletnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

Šestnásty máj roku 2019 sa do kroniky slovenskej kriminalistiky zapísal krvavým písmom. Na žilinskom sídlisku Vlčince prišiel o život iba pätnásťročný talentovaný basketbalista Tomáš Teličák, ktorý v luxusnom byte podľahol brutálnemu útoku. Nová epizóda podcastu Krimi archív prináša detailnú rekonštrukciu prípadu, ktorý šokoval celé Slovensko absolútnou nepochopiteľnosťou motívu. Hoci prvotné správy hovorili o neznámom vrahovi v montérkach, vyšetrovanie rýchlo ukázalo, že útočník z bytu nikdy neutiekol. Polícia z brutálneho činu obvinila Tomášovu najbližšiu kamarátku, vtedy len šestnásťročnú Juditu Konečnú.V tejto časti detailne zanalyzujeme kľúčové dôkazy vrátane mrazivej nahrávky z tiesňovej linky a dát z Juditinho smartfónu. Súdni znalci navyše potvrdili, že jej vlastné dorezané ruky neboli výsledkom sebaobrany, ale dôsledkom toho, že sa jej krvavá dlaň pri besnom bodaní zošmykla na ostrie noža. Judita bola napriek snahe obhajoby odsúdená na dvanásť rokov a štyri mesiace väzenia, čo bolo pre mladistvú osobu absolútne zákonné maximum. Do dnešného dňa sa k činu nepriznala a motív tejto chladnokrvnej vraždy tak zostáva tou najtemnejšou záhadou slovenskej kriminalistiky.

Slovenský hokejový talent Juraj Pekarčík má za sebou prelomové obdobie vo svojej sľubne sa rozvíjajúcej kariére a jeho meno sa čoraz hlasnejšie skloňuje v súvislosti s vysnívanou NHL. Oravský rodák, ktorého si v roku 2023 vybral v drafte klub St. Louis Blues zo 76. miesta, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne úprimnom rozhovore s moderátorskou dvojicou Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom odhalil nielen svoje hokejové ambície, ale aj tvrdú realitu zámorského hokeja, ktorá dokáže zaskočiť aj tých najpripravenejších.Diváci sa dozvedia detaily o jeho ceste z Nitry cez americkú juniorku USHL až k prvému kontaktu s mužským hokejom v drese farmárskeho tímu Springfield Thunderbirds v AHL. V nasledujúcej sezóne bude jeho jasným cieľom získať prvé štarty v najlepšej hokejovej lige sveta.Prechod do profesionálneho zámorského hokeja vôbec nie je jednoduchý, o čom svedčí aj Jurajova úsmevná, no zároveň drsná spomienka na úplne prvý štart v AHL. Fyzická hra a obrovské nasadenie ho na malý moment prinútili pochybovať o svojich možnostiach.„Prvé striedanie som mal... Hlava dole, dostal som granát. Prišiel som na striedačku, ‚Dalo' (Dalibor Dvorský, pozn. red.) sedel vedľa mňa, iba som sa naňho pozrel, že kde to som, že ja tu končím,” spomína dnes už s úsmevom na moment, keď dostal tvrdý hit a na sekundu si myslel, že v lige nemá šancu prežiť.Okrem nárazov na ľade v podcaste otvorene hovorí aj o rešpekte k hviezdam, s ktorými prišiel do kontaktu. Fascinoval ho napríklad slávny útočník Milan Lucic, ktorého mohutný potetovaný zjav v kabíne označil za úplný extrém.Hoci ho na ľade vďaka jeho fyzickým parametrom vnímajú ako typického „power forvarda“, Juraj Pekarčík prekvapivo priznáva, že viac ho napĺňa úloha tvorcu hry, ktorý radšej prihráva pred prázdnu bránku, než by sám gólovo zakončoval.Zaujímavý je aj priepastný kontrast medzi jeho tvrdou hrou do tela na ľade a predzápasovou rutinou v šatni. Zatiaľ čo iní hráči sa nabudzujú energickým rapom či house hudbou, on prezradil, že pred zápasom si rád vypočuje aj melancholickú hudbu od kapely Cigarettes After Sex, čo oboch moderátorov poriadne pobavilo.V podcaste sa detailne vracia aj k samotnému draftu do NHL, pred ktorým nemal veľké oči a očakával, že príde na rad až v 5. alebo 6. kole. „Postavil sa vedľa mňa agent, že: ‚a máme to',“ opisuje nečakaný šok a obrovskú radosť z vysokého umiestnenia, o ktorom do poslednej chvíle ani len netušil.Ak chcete zistiť, aký je život v americkom mestečku Springfield, prečo z duše nenávidí cvičenie bulharských drepov v letnej príprave, a ako vníma silné puto a obrovskú chémiu v mládežníckej reprezentácii Slovenska, tento diel podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne nesmiete nechať ujsť.

Slovenský hokejový talent Juraj Pekarčík má za sebou prelomové obdobie vo svojej sľubne sa rozvíjajúcej kariére a jeho meno sa čoraz hlasnejšie skloňuje v súvislosti s vysnívanou NHL. Oravský rodák, ktorého si v roku 2023 vybral v drafte klub St. Louis Blues zo 76. miesta, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne úprimnom rozhovore s moderátorskou dvojicou Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom odhalil nielen svoje hokejové ambície, ale aj tvrdú realitu zámorského hokeja, ktorá dokáže zaskočiť aj tých najpripravenejších.Diváci sa dozvedia detaily o jeho ceste z Nitry cez americkú juniorku USHL až k prvému kontaktu s mužským hokejom v drese farmárskeho tímu Springfield Thunderbirds v AHL. V nasledujúcej sezóne bude jeho jasným cieľom získať prvé štarty v najlepšej hokejovej lige sveta.Prechod do profesionálneho zámorského hokeja vôbec nie je jednoduchý, o čom svedčí aj Jurajova úsmevná, no zároveň drsná spomienka na úplne prvý štart v AHL. Fyzická hra a obrovské nasadenie ho na malý moment prinútili pochybovať o svojich možnostiach.„Prvé striedanie som mal... Hlava dole, dostal som granát. Prišiel som na striedačku, ‚Dalo' (Dalibor Dvorský, pozn. red.) sedel vedľa mňa, iba som sa naňho pozrel, že kde to som, že ja tu končím,” spomína dnes už s úsmevom na moment, keď dostal tvrdý hit a na sekundu si myslel, že v lige nemá šancu prežiť.Okrem nárazov na ľade v podcaste otvorene hovorí aj o rešpekte k hviezdam, s ktorými prišiel do kontaktu. Fascinoval ho napríklad slávny útočník Milan Lucic, ktorého mohutný potetovaný zjav v kabíne označil za úplný extrém.Hoci ho na ľade vďaka jeho fyzickým parametrom vnímajú ako typického „power forvarda“, Juraj Pekarčík prekvapivo priznáva, že viac ho napĺňa úloha tvorcu hry, ktorý radšej prihráva pred prázdnu bránku, než by sám gólovo zakončoval.Zaujímavý je aj priepastný kontrast medzi jeho tvrdou hrou do tela na ľade a predzápasovou rutinou v šatni. Zatiaľ čo iní hráči sa nabudzujú energickým rapom či house hudbou, on prezradil, že pred zápasom si rád vypočuje aj melancholickú hudbu od kapely Cigarettes After Sex, čo oboch moderátorov poriadne pobavilo.V podcaste sa detailne vracia aj k samotnému draftu do NHL, pred ktorým nemal veľké oči a očakával, že príde na rad až v 5. alebo 6. kole. „Postavil sa vedľa mňa agent, že: ‚a máme to',“ opisuje nečakaný šok a obrovskú radosť z vysokého umiestnenia, o ktorom do poslednej chvíle ani len netušil.Ak chcete zistiť, aký je život v americkom mestečku Springfield, prečo z duše nenávidí cvičenie bulharských drepov v letnej príprave, a ako vníma silné puto a obrovskú chémiu v mládežníckej reprezentácii Slovenska, tento diel podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne nesmiete nechať ujsť.

Viac ako dvadsať rokov skúseností a stovky precíznych rozhovorov. Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský sú novinárske stálice, ktoré v podcaste Ráno nahlas pravidelne prinášali hĺbkové diskusie s výnimočnými hosťami. Tento formát však dnešným dňom končí.V záverečnom vydaní sme preto mikrofóny otočili a rozprávame sa s dvomi mužmi, ktorí stáli pri zrode tohto podcastu. Hoci oveľa radšej otázky kladú, než na ne odpovedajú, tentoraz sa sami ocitli v koži respondentov. Čo všetko ich novinárska práca naučila, v čom spočíva tajomstvo dobrého rozhovoru a kedy im príbehy cudzích ľudí pomohli vyrovnať sa s ich vlastnou realitou?Braňo Dobšinský otvorene hovorí o tom, či mu chýbajú nekompromisné debaty s politikmi, prečo ho fascinujú skryté osudy zdanlivo obyčajných ľudí a prečo odmieta nebezpečnú apatiu spoločnosti. Jaroslav Barborák zasa poodhaľuje, čo pre jeho život znamená viera, prečo sa programovo venuje náboženským témam a z akého dôvodu nevidí žiaden rozpor medzi životom úprimného katolíka a podporou queer ľudí.Vypočujte si posledná Ráno Nahlas. Moderuje Monika Vatrálová.

Viac ako dvadsať rokov skúseností a stovky precíznych rozhovorov. Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský sú novinárske stálice, ktoré v podcaste Ráno nahlas pravidelne prinášali hĺbkové diskusie s výnimočnými hosťami. Tento formát však dnešným dňom končí.V záverečnom vydaní sme preto mikrofóny otočili a rozprávame sa s dvomi mužmi, ktorí stáli pri zrode tohto podcastu. Hoci oveľa radšej otázky kladú, než na ne odpovedajú, tentoraz sa sami ocitli v koži respondentov. Čo všetko ich novinárska práca naučila, v čom spočíva tajomstvo dobrého rozhovoru a kedy im príbehy cudzích ľudí pomohli vyrovnať sa s ich vlastnou realitou?Braňo Dobšinský otvorene hovorí o tom, či mu chýbajú nekompromisné debaty s politikmi, prečo ho fascinujú skryté osudy zdanlivo obyčajných ľudí a prečo odmieta nebezpečnú apatiu spoločnosti. Jaroslav Barborák zasa poodhaľuje, čo pre jeho život znamená viera, prečo sa programovo venuje náboženským témam a z akého dôvodu nevidí žiaden rozpor medzi životom úprimného katolíka a podporou queer ľudí.Vypočujte si posledná Ráno Nahlas. Moderuje Monika Vatrálová.

Michaela Štamborská z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV mechanicky namáha materiály. Vďaka nej začínajú materiály rozprávať. Vo svojej práci sa venuje rôznym typom mechanických skúšok, napríklad ťahu, tlaku či ohybu. Využíva pritom metódy akustickej emisie, digitálnej obrazovej korelácie aj numerické simulácie. Tie jej umožňujú sledovať a predpovedať správanie materiálov po procesoch, ako je odlievanie, kovanie alebo tepelné spracovanie. K technike mala blízko už od detstva. Namiesto bábik ju viac zaujímali autíčka či skrutkovače. Hoci neštudovala na strednej technickej škole, skúsenosti získavala priamo v praxi vo výrobných podnikoch. Neskôr pracovala ako konštruktérka pivovarov a mäsiarskych strojov. Práve táto cesta ju podľa vlastných slov naučila pokore k remeslu.Dnes pôsobí na Slovenskej akadémii vied, kde skúma aj zvuky, ktoré vznikajú v kovoch počas ich namáhania. Jeden z pozorovaných javov pripomína jemný a dlhší šum vetra, druhý sa prejavuje výraznejšími akustickými signálmi. Aj tieto zvuky vedcom napovedajú, čo sa v materiáli práve deje.Významnou témou jej výskumu sú takzvané vodíkové pasce, ktoré by v budúcnosti mohli prispieť k bezpečnejšiemu využívaniu vodíka v energetike a doprave. V podcaste sa dozviete, prečo je podľa Michaely Štamborskej vodík považovaný za svätý grál čistej energetiky, aký materiál ju fascinuje svojimi jedinečnými vlastnosťami a ako vyzerá každodenná práca vedkyne, ktorá doslova načúva kovom.Ing. Michaela Štamborská, PhD., pôsobí v Ústave materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied od roku 2015. Vo svojej vedeckej kariére spája svet materiálového inžinierstva a mechaniky do jedného vyváženého celku. S tímom totiž nielen vyvíja nové materiály, ale zároveň pre ne navrhuje inovatívne mechanické skúšky vrátane počúvania zvukov, ktoré kovy vydávajú pod tlakom. Aktuálne sa zameriava na výskum vodíkových pascí, ktoré majú potenciál prispieť k bezpečnejšiemu využívaniu vodíka ako paliva budúcnosti. Najväčším relaxom je pre ňu čas strávený s rodinou. Úlohu vedkyne v sebe nezaprie ani pri výchove – pre svoje deti rada vymýšľa originálne hry a bezpečné experimenty, vďaka ktorým môžu už odmalička objavovať, že veda je prirodzenou súčasťou nášho každodenného života.O podcastePodcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Spojenie hudby a hokeja môže na prvý pohľad pôsobiť netradične, no pre speváka Tomáša Bezdedu ide o dve celoživotné vášne. Bývalý finalista historicky najúspešnejšej speváckej šou na Slovensku prijal pozvanie do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne zábavnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným úspešný slovenský spevák odhalil nielen svoje hokejové korene, ale aj úsmevné momenty zo svojich ciest do zámoria či divoké spomienky na začiatky svojej hudobnej kariéry v šou Slovensko hľadá Superstar.Máloktorý fanúšik by do populárneho interpreta povedal, že už dlhé roky aktívne brázdi amatérske klziská. Hokejové gény zdedil po otcovi, ktorý kedysi hrával v mládežníckych kategóriách, no on sám prepadol čaru tohto športu už v detstve na zamrznutých jazerách v Záhorskej Bystrici. Dnes sleduje zámorskú NHL, pričom ho na ľade zaujal nielen progres Juraja Slafkovského, ale aj hra Vegas Golden Knights, ktorého zápas videl aj priamo v slávnom meste hriechu.Hoci by sa mohlo zdať, že ako skúsený spevák by pred úvodným buly nemal trému, keď však dostal ponuku postaviť sa pred mikrofón a zaspievať hymnu, zvíťazil u neho veľký rešpekt. „Volali ma spievať hymnu. Mám pred tým veľký rešpekt, lebo už boli speváci a speváčky, ktorí sa potkli alebo spadli. Skôr sa tomu tak vyhýbam,“ priznal úprimne, prečo si túto obrovskú poctu napokon nezaradil do svojho životopisu.Namiesto spievania si tak užíval hokej z pozície diváka. V rozhovore pútavo popisuje svoje zážitky z hokeja v Kalifornii, kde ľudia chodia na tribúny v šľapkách, či náhodné stretnutia s velikánmi. Vďaka Mariánovi Gáboríkovi sa dostal k lístkom a v útrobách štadióna ulovil cennú fotografiu so slovinskou legendou Anžem Kopitarom.Reč však pochopiteľne prišla aj na jeho hudobnú cestu a neuveriteľný ošiaľ, ktorý v roku 2005 vyvolala prvá séria Slovensko hľadá SuperStar. Pri spomienkach na davy fanúšikov a náročné situácie na koncertoch pridal aj mimoriadne úsmevnú historku o tom, ako a prečo sa dá na pódiu úplne zabudnúť text. „Hrali sme na Seneckých jazerách takú pomalú baladu a tam jedna baba dala dole podprsenku a hodila ju na mňa. A ja som si hovoril: ‚Ako to ide ďalej?‘“ zaspomínal si so smiechom na nezabudnuteľný moment z vystúpenia.Ak chcete spoznať známeho slovenského speváka z úplne inej stránky, vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Dozviete sa, prečo museli na jeho prvých autogramiádach pre extrémne davy fanúšikov upokojovať situáciu a ako to dospelo až k zlomenej ruke, ako zvláda rodičovské povinnosti pri dvoch malých synoch a ktorí ďalší kolegovia z umeleckej branže pravidelne obúvajú korčule.

Spojenie hudby a hokeja môže na prvý pohľad pôsobiť netradične, no pre speváka Tomáša Bezdedu ide o dve celoživotné vášne. Bývalý finalista historicky najúspešnejšej speváckej šou na Slovensku prijal pozvanie do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne zábavnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným úspešný slovenský spevák odhalil nielen svoje hokejové korene, ale aj úsmevné momenty zo svojich ciest do zámoria či divoké spomienky na začiatky svojej hudobnej kariéry v šou Slovensko hľadá Superstar.Máloktorý fanúšik by do populárneho interpreta povedal, že už dlhé roky aktívne brázdi amatérske klziská. Hokejové gény zdedil po otcovi, ktorý kedysi hrával v mládežníckych kategóriách, no on sám prepadol čaru tohto športu už v detstve na zamrznutých jazerách v Záhorskej Bystrici. Dnes sleduje zámorskú NHL, pričom ho na ľade zaujal nielen progres Juraja Slafkovského, ale aj hra Vegas Golden Knights, ktorého zápas videl aj priamo v slávnom meste hriechu.Hoci by sa mohlo zdať, že ako skúsený spevák by pred úvodným buly nemal trému, keď však dostal ponuku postaviť sa pred mikrofón a zaspievať hymnu, zvíťazil u neho veľký rešpekt. „Volali ma spievať hymnu. Mám pred tým veľký rešpekt, lebo už boli speváci a speváčky, ktorí sa potkli alebo spadli. Skôr sa tomu tak vyhýbam,“ priznal úprimne, prečo si túto obrovskú poctu napokon nezaradil do svojho životopisu.Namiesto spievania si tak užíval hokej z pozície diváka. V rozhovore pútavo popisuje svoje zážitky z hokeja v Kalifornii, kde ľudia chodia na tribúny v šľapkách, či náhodné stretnutia s velikánmi. Vďaka Mariánovi Gáboríkovi sa dostal k lístkom a v útrobách štadióna ulovil cennú fotografiu so slovinskou legendou Anžem Kopitarom.Reč však pochopiteľne prišla aj na jeho hudobnú cestu a neuveriteľný ošiaľ, ktorý v roku 2005 vyvolala prvá séria Slovensko hľadá SuperStar. Pri spomienkach na davy fanúšikov a náročné situácie na koncertoch pridal aj mimoriadne úsmevnú historku o tom, ako a prečo sa dá na pódiu úplne zabudnúť text. „Hrali sme na Seneckých jazerách takú pomalú baladu a tam jedna baba dala dole podprsenku a hodila ju na mňa. A ja som si hovoril: ‚Ako to ide ďalej?‘“ zaspomínal si so smiechom na nezabudnuteľný moment z vystúpenia.Ak chcete spoznať známeho slovenského speváka z úplne inej stránky, vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Dozviete sa, prečo museli na jeho prvých autogramiádach pre extrémne davy fanúšikov upokojovať situáciu a ako to dospelo až k zlomenej ruke, ako zvláda rodičovské povinnosti pri dvoch malých synoch a ktorí ďalší kolegovia z umeleckej branže pravidelne obúvajú korčule.

3. nedeľa po Svätej Trojici Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo. Lukáš 19,10 Lukáš 15,1-3.11b-32 1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. 2 Farizeji a zákonníci však reptali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ 3 Vtedy im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí.‘ A otec im majetok rozdelil. 13 Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. 16 Túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. 17 Vstúpil do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. 19 Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ 20 Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.‘ 22 Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.‘ A všetci sa začali radovať. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. 27 Sluha odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý.‘ 28 Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29 On však odpovedal otcovi: ‚Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ 31 Ale otec mu povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“ Som dedič. Iste si už mnoho počul o stratenom synovi. Mňa vždy nadchne vrúcnosť, ktorou otec prijíma svojho strateného syna po tom, čo premrhal celý jeho majetok. Otec sa ho nepýta, koľko peňazí doniesol domov, ale keď vidí, v akom stave sa nachádza, ide mu v ústrety, objíma a uisťuje ho, že sa na neho nehnevá. Naopak, je veľmi rád, že ho vidí! To je tá úžasná a bezpodmienečná láska, ktorú nám Pán Ježiš ponúka! Hoci tento syn by mal byť vystavený hanbe a poníženiu, otec z neho znova robí svojho dediča. A to je aj v našom vzťahu s Pánom. Aj keby som mal byť za svoje konanie/zmýšľanie právoplatne odsúdený, Pán ma prijíma! Aj v mojej situácii ukazuje, že On je milujúci Boh, ktorý má o mňa záujem, aj keď som už toľkokrát spadol na dno. Otvára mi Svoju náruč, beží za mnou/tebou a zmilúva sa, prijíma ma/ťa, hoci okolie by spravilo presný opak. Som Jeho dedičom! Aj ty! Dedičom Božieho kráľovstva! Ak prídeme k Pánovi Ježišovi s pokáním, nevyhodí nás, ale uistí, že sa s Ním raz budeme môcť večne radovať v Jeho dome. Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že môžeme zdediť tak veľa! Odpusť, že si to málo vážim a málo ma to motivuje k tomu, aby som sa zmenil! Odpusť, že si z dedičstva beriem len to príjemné a hneď odchádzam! Prenikaj ma Svojím Duchom a posilňuj, nech k Tebe vždy prichádzam s vierou, že si dokonale dobrý! Amen. Pieseň: ES 676 Autor: Ondrej Šoltés K Hospodinovi som volal zo svojho súženia a On ma vypočul. Jonáš 2,3 Pavol píše: „Pán mi povedal: Stačí ti Moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ 2.Korinťanom 12,9 1.Timoteovi 1,12-17 • Micheáš 7,18-20 • Žalm 54 •  Modlíme sa za: Zvolenský seniorát Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že som „dedičom Božieho kráľovstva“ — či som si vedomý/á, že aj keby som bol/á za svoje konanie právoplatne odsúdený/á, Pán ma prijíma s bezpodmienečnou láskou, ako otec v Lukášovi 15,20–24? Kde v mojom živote som ako mladší syn, ktorý „premárnil majetok hýrivým životom“ — či som ochotný/á „vstúpil do seba“ a vrátiť sa k Otcu s pokáním, alebo stále hýriam a odvraciam sa od Boha? Ako dnes žijem z poznaním, že starší syn sa „nahneval a nechcel vojsť“ — či som ochotný/á veseliť a radovať sa, keď sa niekto vrátil k Bohu, alebo som tvrdý/á ako starší syn v Lukášovi 15,25–29? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste „premárnila majetok“ (čas, peniaze, vzťahy) a odvrátili sa od Boha. Napíšte si modlitbu pokánia: „Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.“ Potom urobte jeden krok vrátenia sa: čítanie Bibliu, modlitba, alebo vyznanie hriechu pred niekým. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Most people hear the word codependence and think: not me. But codependence isn't reserved for people in crisis or recovery – it's a spectrum, and most of us are somewhere on it. In Part 1, we look at what codependence actually is through the HOCI framework, and introduce five patterns that most people will recognize in themselves. In this episode we will discuss: The Healing Our Core Issues (HOCI) definition: codependence as difficulty knowing who you are separate from your relationships Why it's a developmental issue, not a character flaw – and why the spectrum matters How culture and faith communities can quietly reinforce codependent patterns The five faces: the caretaker, the peacekeeper, the controller, the chameleon, and the one who leaves first We're not diagnosing. We're getting curious.

Bývanie na Slovensku je čoraz menej dostupné, čo stavia mladú generáciu pred obrovskú prekážku. Hoci by mnohí mesačnú splátku hypotéky bez problémov zvládli, narážajú na chýbajúci kapitál v podobe desiatok tisíc eur vlastných zdrojov. NBS preto reaguje návrhom nových hypotekárnych pravidiel, ktoré majú zvýhodniť prvokupujúcich a znevýhodniť špekulatívnych investorov. Mladí do 35 rokov by po novom mohli získať financovanie až do 90 % ceny nehnuteľnosti, zatiaľ čo pri tretej a ďalšej nehnuteľnosti klesne limit na 70 %. Pomôže to mladým, alebo im to len umožní viac sa zadlžiť? Stiahnu sa investori z trhu? A môže to vôbec spomaliť rast cien bytov? Ak riešite hypotéku alebo kúpu nehnuteľnosti, naplánujte si konzultáciu s Finaxom: https://www.finax.eu/hovor Nechajte si spravovať peniaze 1 rok bez poplatku za správu a užívajte si leto:

Politici vnímajú, že nejdeme dobrým smerom, ale sledujú už iba svoje stranícke záujmy. Ich horizontom je opätovné zvolenie a voličov naučili na nárokovú mentalitu, tvrdí šéf AZZZ Rastislav Machunka. Zrušenie 13. dôchodku i energopomoci. Redukcia sociálneho štátu, ale aj zníženie daňového bremena pre podnikateľov. To sú riešenia zamestnávateľov, ktoré by mali priniesť reštart ekonomiky a bez ktorých nás čaká neslávne známa “grécka cesta.”Slovenská ekonomika prešľapuje na mieste a namiesto reálnych reforiem čelí toxickému kokteilu zvyšujúcich sa daní či odvodov. Vláda napriek rastúcemu štátnemu dlhu vôbec na sebe nešetrí a namiesto reálnych riešení ponúka pompézne zabalené nič. Súčasné prorastové opatrenia vlády sú totiž tak podľa odborárov, ako aj zamestnávateľských zväzov len slabou náplasťou na dlhodobo chradnúce podnikateľské prostredie.Hoci ministerstvo financií hlási mierne lepšie čísla za vlaňajší deficit, prvé mesiace tohto roka ukazujú, že prepad výberu daní ako aj rastúce vládne výdavky pokračujú. Zamestnávatelia preto prichádzajú s vlastným zoznamom riešení kde dominuje zrušenie transakčnej dane, ale témou sa stáva i zlý demografický vývoj, nízka produktivita práce ako i odchod mladých mozgov, kapitálu i firiem do zahraničia.Podľa AZZZ sa politici napriek zlej situácií nedokážu vzdať svojho populizmu, štát rezignoval na efektivitu verejnej správy a bremeno prenáša výhradne na plecia pracujúcich a firiem. V hre o Slovenska sa tak podľa národnej banky reálne ocitá už aj negatívne povestná “grécka cesta.”Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Politici vnímajú, že nejdeme dobrým smerom, ale sledujú už iba svoje stranícke záujmy. Ich horizontom je opätovné zvolenie a voličov naučili na nárokovú mentalitu, tvrdí šéf AZZZ Rastislav Machunka. Zrušenie 13. dôchodku i energopomoci. Redukcia sociálneho štátu, ale aj zníženie daňového bremena pre podnikateľov. To sú riešenia zamestnávateľov, ktoré by mali priniesť reštart ekonomiky a bez ktorých nás čaká neslávne známa “grécka cesta.”Slovenská ekonomika prešľapuje na mieste a namiesto reálnych reforiem čelí toxickému kokteilu zvyšujúcich sa daní či odvodov. Vláda napriek rastúcemu štátnemu dlhu vôbec na sebe nešetrí a namiesto reálnych riešení ponúka pompézne zabalené nič. Súčasné prorastové opatrenia vlády sú totiž tak podľa odborárov, ako aj zamestnávateľských zväzov len slabou náplasťou na dlhodobo chradnúce podnikateľské prostredie.Hoci ministerstvo financií hlási mierne lepšie čísla za vlaňajší deficit, prvé mesiace tohto roka ukazujú, že prepad výberu daní ako aj rastúce vládne výdavky pokračujú. Zamestnávatelia preto prichádzajú s vlastným zoznamom riešení kde dominuje zrušenie transakčnej dane, ale témou sa stáva i zlý demografický vývoj, nízka produktivita práce ako i odchod mladých mozgov, kapitálu i firiem do zahraničia.Podľa AZZZ sa politici napriek zlej situácií nedokážu vzdať svojho populizmu, štát rezignoval na efektivitu verejnej správy a bremeno prenáša výhradne na plecia pracujúcich a firiem. V hre o Slovenska sa tak podľa národnej banky reálne ocitá už aj negatívne povestná “grécka cesta.”Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/potrebujeme-vas?suma=10&referral_campaign=reakcia_simecka_maj_26&referral_source=youtube. Ďakujeme. Spolupracovník Postoja Viktor Zeman a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o aktualitách z oblasti umelej inteligencie. V piatok vstúpila na technologickú burzu Nasdaq technologická spoločnosť SpaceX Elona Muska, z ktorého sa stal prvý dolárový bilionár. Hoci spoločnosť SpaceX sme si doteraz spájali predovšetkým s letmi do vesmíru, či so satelitnou konšteláciou Starlink, Musk má tiež firmu, ktorá sa špecializuje na oblasť umelej inteligencie X.ai. Do budúcnosti očakávajme synergie ako dátové centrá vo vesmíre. Málo sa tiež doceňuje, že Musk stavia v Texase fabriku na výrobu čipov (Terafab), ktorá môže doterajšie pravidlá hry v tejto oblasti prevrátiť naruby. Európska únia je v nezávideniahodnej pozícii. Americká vláda sa snaží obmedziť používanie modelov Fable 5 a Mythos 5 pre Neameričanov. V EÚ sme tak vydaní napospas Pekingu a Washingtonu. Zámienkou pre americkú vládu bol fenomén jailbreakov a bezpečnosť AI agentov. O čo ide pri tomto jave? Dotkneme sa aj otázky, či sa radiť s umelou inteligenciou, koľko si máte vypýtať v práci, či za akú cenu predať/kúpiť byt.

Spoločnosť edysea, nadväzujúca na viac ako tri desaťročia tradície v oblasti prepravy, stavia na kombinácii ľudského prístupu, flexibility a moderných logistických riešení. Edysea, ktorá vznikla rebrandingom logistickej firmy MJ SPED, pôsobiacej na trhu od roku 1993, patrí medzi úspešné príklady generačnej výmeny. Firma zabezpečuje cestnú, námornú, leteckú, železničnú aj intermodálnu prepravu zásielok a dnes ju vedie druhá generácia rodiny Jendekovcov. „Úspešnosť prechodu firmy z prvej na druhú generáciu je približne 30 percent. V tomto sme boli veľmi úspešní a celý proces prebehol hladko,“ hovorí CEO spoločnosti edysea Andrej Jendek, ktorý vedenie prevzal od svojej matky. Jednou z najvýraznejších zmien posledného obdobia bol rebranding firmy. Podľa A. Jendeka nešlo len o zmenu loga či názvu. „Náš rebranding nebol novou nálepkou na niečo staré. Bol pomenovaním toho, kým dnes sme,“ vysvetľuje. Nový názov vznikol z inšpirácie slovom odysea – cesta. Symbolicky tak odkazuje na podstatu podnikania v logistike, ale zároveň reflektuje aj cestu samotnej firmy. Výber ovplyvnili aj praktické dôvody, ako možnosť registrácie ochrannej známky a odlíšenie sa od tradičných technických názvov v odvetví. Hoci logistika patrí medzi odvetvia, ktoré čoraz viac využívajú automatizáciu a umelú inteligenciu, edysea si zachováva osobný prístup ku klientom. „Je to vedomá voľba. Verím, že práve ľudský kontakt bude v budúcnosti našou komparatívnou výhodou,“ zdôrazňuje A. Jendek. Firma síce využíva moderné technológie na zefektívňovanie procesov v pozadí, no komunikáciu so zákazníkmi ponecháva v rukách ľudí. Klienti tak vždy komunikujú s konkrétnym odborníkom a majú zabezpečenú zastupiteľnosť aj počas jeho neprítomnosti. Práve dôraz na individuálny prístup a detail stojí za označením „butikové služby“, ktoré spoločnosť používa pri opise svojho biznis modelu. „Nie sme pásová výroba. Poskytujeme detailné a individuálne služby pre každého klienta,“ vysvetľuje CEO. Logistický sektor patrí medzi odvetvia, ktoré veľmi citlivo reagujú na vývoj ekonomiky a geopolitické udalosti. Vojna na Ukrajine, narušené dodávateľské reťazce či kolísanie cien energií výrazne menia podmienky na trhu. Aj samotná edysea pocítila dôsledky konfliktu na Ukrajine. Firma totiž dlhodobo zabezpečovala prepravu do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. „V roku 2022 sme prišli približne o tretinu tržieb. Napriek tomu sa nám podarilo situáciu zvládnuť a minulý rok sme opäť rástli takmer o 40 percent,“ približuje A. Jendek. Viac si vypočujete v podcaste.

Dušan Kováčik si ešte nedávno odpykával osemročný trest za korupciu a zdalo sa, že jeho kariéra definitívne skončila v troskách. Dnes je však všetko inak. Po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska a prelomovom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý zrušil jeho odsudzujúci rozsudok, je bývalý špeciálny prokurátor nielen na slobode, ale oficiálne sa vrátil do radov Generálnej prokuratúry.Hoci má výkon funkcie pozastavený a do práce reálne nechodí, zákon mu garantuje tretinu platu.Ako je vôbec možné, že systém takto funguje?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa o tomto zvrate a jeho dôsledkoch pre spravodlivosť na Slovensku rozprávame s investigatívnou reportérkou Laurou Kellöovou.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Dušan Kováčik si ešte nedávno odpykával osemročný trest za korupciu a zdalo sa, že jeho kariéra definitívne skončila v troskách. Dnes je však všetko inak. Po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska a prelomovom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý zrušil jeho odsudzujúci rozsudok, je bývalý špeciálny prokurátor nielen na slobode, ale oficiálne sa vrátil do radov Generálnej prokuratúry.Hoci má výkon funkcie pozastavený a do práce reálne nechodí, zákon mu garantuje tretinu platu.Ako je vôbec možné, že systém takto funguje?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa o tomto zvrate a jeho dôsledkoch pre spravodlivosť na Slovensku rozprávame s investigatívnou reportérkou Laurou Kellöovou.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Sníval o misii v cudzineckých légiách, no jeho rodičom sa vojenská kariéra nepozdávala. Hoci sa profesijne venuje servisu plynovodov, voľný čas trávi v starých bunkroch, ktoré mali chrániť Bratislavu. Miluje ich natoľko, že v nich mal aj svadbu. Martin Kubala má však netradičných záľub viac. Povie o nich v tejto epizóde Nočnej pyramídy Nore Gubkovej. | Hosť: Martin Kubala (dobrovoľník a sprievodca z OZ Múzeum petržalského opevnenia). | Moderuje: Nora Gubková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Snaha Ombudsmana aby Ústavný súd posúdil podmienky registrácie cirkví sa zmenila na strašenie islamskými mešitami. Paradoxom je, že podnet podala malá kresťanská cirkev. Sme ešte kresťanskou krajinou, keď namiesto Ježišovho posolstva cirkvi bránia mocenský monopol a politici strašia mešitami? Kolaborácia s mocou popiera Ježišov odkaz, tvrdí kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Nastal konečne čas na odluku? Verejný ochranca práv napadol Ústavnom súde podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností. Tie totiž registráciu podmieňujú podpismi 50tich tisícok plnoletých členov - občanov Slovenskej republiky. Podľa ombudsmana ide o “neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a do práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými“. „Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ tvrdí Róbert Dobrovodský. Faktom je, že podľa posledného sčítania obyvateľov spĺňa tieto podmienky len 5 denominácií: Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a veľmi tesne aj Pravoslávna cirkev..Boj za slobodu náboženského vyznania sa však zmenil na strašenie mešitami. Koaliční politici však v kroku ombudsmana vidia nebezpečné otváranie dverí islamu. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ vyhlásil minister obrany Róbert Kaliňák. Paradoxom je, že ombudsman svojim podaním reagoval na podnet občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Starokatolícka cirkev na Slovensku sa tak ocitla v epicentre sporu o to, kde končia práva veriacich a kde sa začína reštriktívna moc štátu. Hoci ich spoločenstvo v krajine reálne pôsobí, zákonná podmienka 50-tisíc členov z nich robí pre štát „neviditeľných“, bez možnosti uzavrieť sobáš či vyučovať na školách. Kým politici strašia islamským radikalizmom, Starokatolíci sa domáhajú len základnej právnej subjektivity, ktorú majú ich kolegovia v okolitých štátoch už pri stovkách členov.Je slovenský náboženský model skutočne postavený na tradícii, alebo na diskriminácii všetkého, čo nespĺňa masové kvóty? A prečo sa tak bojíme fiktívnych mešít v krajine, kde moslimovia takmer nežijú a už dnes na Slovensku Islam svoje modlitebne má? No a napokon, nenastal už konečne čas na splnenie poslednej požiadavky Verejnosti proti násiliu z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu? Aj s kňazským kolárikom sme tu vydaní na milosť a nemilosť, stačí prekročiť hranice a je to úplne iné. Baháisti či Mormoni to majú, my nie. Je to naozaj nedôstojné. Žiaľ veľké kresťanské cirkvi sa nás vôbec nezastali, hovorí Martin Kováč. Podľa neho hádky o moc a peniaze vo veľkých kresťanských cikvách zatieňujú Ježišovo posolstvo a nastal najvyšší čas na odluku cirkví od štátu. Kresťanstvo je o absolútnej otvorenosti a za touto nenávisťou (aktuálne voči Mešitám) je najmä strach, dodáva Kováč. Ráno Nahlas s kňazom Starokatolíckej cirkvi Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bankových podvodov na Slovensku neustále pribúda. Hoci sú útočníci čoraz sofistikovanejší, vo väčšine prípadov nezlyháva samotná technológia, ale ľudský faktor. Podvodníci využívajú nátlak a stres, aby vás donútili urobiť chybu a odovzdať im prístup k vašim celoživotným úsporám.Najčastejšou zbraňou kriminálnikov je falošný pocit urgentnosti. Zavolajú vám s tým, že vaše peniaze sú v bezprostrednom ohrození a pod rúškom „záchrany“ vás pripravia o všetko. Nikdy by ste preto nemali inštalovať neznáme aplikácie, diktovať SMS kódy či potvrdzovať push notifikácie počas podozrivého telefonátu.O tom, ako si efektívne nastaviť limity na platobnej karte, či sa treba báť poskytnúť svoj IBAN a čo robiť v prvých sekundách po tom, ako zistíte, že ste sa stali obeťou podvodu, sa v podcaste SHARE rozpráva Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako podvodníci vyvolávajú pocit urgentnosti a ako vás dokáže zachrániť pravidlo piatich minút.Čo urobiť, keď vám volá podozrivý pracovník a ako si bezpečne overiť jeho identitu.Ktoré údaje nikdy neposkytovať a či sa dá zneužiť aj číslo účtu (IBAN).Prečo si znížiť limity na karte a nedržať všetky úspory na bežnom účte.Ako bezpečne nakupovať na internete pomocou jednorazových platobných kariet.Prečo nikdy nevyplňať údaje z platobnej karty do odkazov, ktoré vám pošle kupujúci pri predaji vecí.Kam volať a čo presne urobiť, ak si uvedomíte, že ste útočníkom práve odoslali svoje údaje alebo peniaze.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Snaha Ombudsmana aby Ústavný súd posúdil podmienky registrácie cirkví sa zmenila na strašenie islamskými mešitami. Paradoxom je, že podnet podala malá kresťanská cirkev. Sme ešte kresťanskou krajinou, keď namiesto Ježišovho posolstva cirkvi bránia mocenský monopol a politici strašia mešitami? Kolaborácia s mocou popiera Ježišov odkaz, tvrdí kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Nastal konečne čas na odluku? Verejný ochranca práv napadol Ústavnom súde podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností. Tie totiž registráciu podmieňujú podpismi 50tich tisícok plnoletých členov - občanov Slovenskej republiky. Podľa ombudsmana ide o “neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a do práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými“. „Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ tvrdí Róbert Dobrovodský. Faktom je, že podľa posledného sčítania obyvateľov spĺňa tieto podmienky len 5 denominácií: Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a veľmi tesne aj Pravoslávna cirkev..Boj za slobodu náboženského vyznania sa však zmenil na strašenie mešitami. Koaliční politici však v kroku ombudsmana vidia nebezpečné otváranie dverí islamu. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ vyhlásil minister obrany Róbert Kaliňák. Paradoxom je, že ombudsman svojim podaním reagoval na podnet občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Starokatolícka cirkev na Slovensku sa tak ocitla v epicentre sporu o to, kde končia práva veriacich a kde sa začína reštriktívna moc štátu. Hoci ich spoločenstvo v krajine reálne pôsobí, zákonná podmienka 50-tisíc členov z nich robí pre štát „neviditeľných“, bez možnosti uzavrieť sobáš či vyučovať na školách. Kým politici strašia islamským radikalizmom, Starokatolíci sa domáhajú len základnej právnej subjektivity, ktorú majú ich kolegovia v okolitých štátoch už pri stovkách členov.Je slovenský náboženský model skutočne postavený na tradícii, alebo na diskriminácii všetkého, čo nespĺňa masové kvóty? A prečo sa tak bojíme fiktívnych mešít v krajine, kde moslimovia takmer nežijú a už dnes na Slovensku Islam svoje modlitebne má? No a napokon, nenastal už konečne čas na splnenie poslednej požiadavky Verejnosti proti násiliu z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu? Aj s kňazským kolárikom sme tu vydaní na milosť a nemilosť, stačí prekročiť hranice a je to úplne iné. Baháisti či Mormoni to majú, my nie. Je to naozaj nedôstojné. Žiaľ, veľké kresťanské cirkvi sa nás vôbec nezastali, hovorí Martin Kováč. Podľa neho hádky o moc a peniaze vo veľkých kresťanských cirkvách zatieňujú Ježišovo posolstvo a nastal najvyšší čas na odluku cirkví od štátu. Kresťanstvo je o absolútnej otvorenosti a za touto nenávisťou (aktuálne voči Mešitám) je najmä strach, dodáva Kováč. Ráno Nahlas s kňazom Starokatolíckej cirkvi Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dňa 13. augusta 1892 uverejnili hlavné noviny slovenského národného hnutia Národnie Noviny na svojej titulnej strane článoček s názvom Slovenské „siroty“, ktorý parafrázoval list štrnásťročného chlapca adresovaný rodičom. Chlapec, ktorého meno nebolo uvedené, mal byť jedným z pätnástich detí z obce Liptovská Lužná v Liptovskej stolici, ktoré ich rodičia dali na adopciu do rodín na Dolnej zemi hovoriacich po maďarsky. Ako sa v článku uvádza, v rozpore s deklarovaným cieľom zabezpečiť týmto deťom, pochádzajúcich z núdznych pomerov, lepšie životné podmienky a vzdelanie, sú podľa svedectva zneužívané a trápené. Citujem: „Chlapček píše, že ich tam nedali ani do školy, ani že ich neprijali za vlastných, ale že im je tak zle, ako im doma nikdy nebolo: telo jeho je od bitky počerneté, od kalvína pána svojho a ženy jeho nepočuje iba kliatbu a rúhanie Bohu a keď sa modlí ráno alebo večer, že sa mu vysmievajú a od veľkej biedy a nečistoty začali ho vši žrať..., moria ich hladom a prinútení sú kradnúť ovocie alebo kukuricu.“ Noviny citujú aj priamo z údajného chlapcovho listu: „Otec môj drahý a drahá mať moja, pre Pána Boha vás prosím vysloboďte ma z tohto cudzieho sveta, lebo na mne iba tá suchá koža visí od biedy, ja od žiaľu umrem za vami, ak neprídete po mňa, lebo ja som tá najopustenejšia sirota v tomto cudzom svete...“ Možno i na prekvapenie nepodpísaného autora tento krátky článok spustil lavínu pobúrenia a odporu vidieckeho obyvateľstva k štátnym i k stoličným úradom. Hoci uhorské štátne orgány preverovali pôvod tohto listu i skutočné podmienky takto adoptovaných slovenských detí na Dolnej zemi a neskôr sa snažili vyvracať rýchlo sa šíriace fámy, zdalo sa, že proti všeobecnej lavíne odporu sú úplne bezmocné. Slovenský vidiek zaplavil strach, rozhorčenie a krajná nedôvera k úradom. Celý prípad čoraz viac nadobúdal podobu a rozmery morálnej paniky, ktorá viedla až k nepokojom v troch slovenských obciach. Celý tento prípad a s ním súvisiaca panika sa zároveň stali silným argumentačným arzenálom vo vtedajšom politickom diskurze. Vystupujú z neho obvinenia z údajnej snahy o „odkresťančenie“ a pomaďarčenie slovenských detí, ale tiež spätné obvinenia proti panslávom, ktorí sa neštítia šíriť najodpornejšie fámy a dezinformácie. Čo sa teda dialo v hornouhorskej Liptovskej a Oravskej stolici na začiatku 90. rokov 19. storočia? A ako sa táto kauza podpísala na politickom zápase v ďalšom období? Počúvate podcast Dejiny. Som rád, že v štúdiu môžem privítať historika Ladislava Vorosa z HÚ SAV, ktorý sa aktuálne zaoberá práve výskumom politického diskurzu v prostredí vidieckeho obyvateľstva hovoriaceho po slovensky na prelome 19. a 20. storočia. Aj táto epizóda vychádza s podporou JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a podcastu Dejiny. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Väčšina Slovákov si myslí, že vie chrániť svoje financie v digitálnom svete. No realita hovorí niečo iné Prieskum agentúry Focus pre mBank priniesol znepokojivé zistenia. Hoci väčšina Slovákov verí vo vlastnú digitálnu bezpečnosť, často zlyháva pri heslách a nedokáže včas odhaliť podvodné správanie. „Ľudia si zľahčujú prácu – nechce sa im vymýšľať zložité heslá, takže zvolia radšej nejaké jednoduchšie, ktoré si dobre zapamätajú a rýchlo zadajú. A tam môže dochádzať k rozporu," vysvetľuje Tomáš Mika, etický hacker a expert na kybernetickú bezpečnosť mBank. Podrobnejšie vysvetlil, aká môže byť cena za pohodlnosť. Heslo so šiestimi znakmi, aj keď obsahuje malé a veľké písmená, číslice a špeciálne znaky, prelomil na bežnom počítači za sekundy. Pri sedemznakovom to už trvalo desiatky minút. A pri jedenástich znakoch sa odhadovaný čas prelomenia vyšplhal dokonca na stovky rokov. Viac informácií sa dozviete v podcaste.

Slovenský hokej v ňom má klenot, ktorý si poctivo brúsi svoju vlastnú cestu. Stále len 19-ročný obranca Luka Radivojevič prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK, kde ho vyspovedala moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný.Rozhovor odhaľuje zákulisie života jedného z najväčších defenzívnych talentov našej reprezentácie a poslucháčom ponúka nevšedný pohľad do hlavy mladého športovca, ktorý musí čeliť obrovským očakávaniam. Syn slávneho otca, bývalého hokejistu Branka Radivojeviča v ňom dokazuje, že už dávno nie je len nositeľom známeho priezviska a je pripravený pobiť sa o svoje miesto vo svetovom hokeji.Ústrednou témou pútavého rozhovoru bol vlaňajší draft do zámorskej NHL, v ktorom Lukovo meno prekvapivo nezaznelo. Hoci figuroval v preddraftových rebríčkoch, nakoniec si ho nevybral žiadny klub. Mladý obranca sa s touto situáciou vyrovnal s obdivuhodnou zrelosťou a moderátorom detailne opísal, aké pocity prežíval bezprostredne po drafte, pričom za hlavný dôvod nezáujmu klubov po debatách s trénerom označil svoju nižšiu výšku.Namiesto opúšťania sa však zvolil tvrdú drinu na ľade a do novej sezóny išiel s čistou hlavou. „Zobral som tú druhú možnosť. Hneď tá letná príprava bola veľmi dobrá a tá motivácia tam ma furt posúva dodnes. Chcem ukázať všetkým, že to tak nemalo byť,“ úprimne priznal odhodlaný obranca.Poslucháči sa detailne dozvedia aj o jeho presune zo Švédska do Ameriky, kde momentálne pôsobí v univerzitnej súťaži NCAA v drese Boston College. Luka Radivojevič vysvetľuje, prečo je pre neho táto cesta ideálna a aký obrovský rozdiel je medzi európskym prostredím a americkým školským systémom či samotným hokejom.„Hokej je opäť o level vyššie v každom aspekte. Väčšina hráčov pôjde buď do AHL alebo NHL, takže sa mi páči to konkurenčné prostredie,“ prezradil na margo americkej univerzitnej ligy.Okrem hokejových tém podcast prináša aj množstvo odľahčených a úsmevných momentov. Fanúšikovia sa napríklad dozvedia, akú kurióznu zdravotnú indispozíciu musel Luka Radivojevič nedávno riešiť. S úsmevom spomína na návštevu lekára, kde zistil mimoriadne prekvapivú a nepríjemnú diagnózu: „Zistili mi, že mám alergiu na zelené jablko.“Rozprávanie plynule prechádza aj k jeho spomienkam na detstvo strávené v hokejových šatniach po boku otca, pričom najviac mu v pamäti utkveli nezabudnuteľné chvíle pri zisku majstrovského titulu s Libercom.V záverečnej časti diskusie sa Luka Radivojevič vracia k svojim skúsenostiam z „osemnástok”. Zároveň opisuje obrovskú hrdosť a stres, ktoré prežíval pri prekvapivom povolaní do seniorského „áčka” po telefonáte od asistenta trénera Petra Frühaufa.Ak chcete zistiť, aký má vzťah k negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, prečo mu vyhovuje hra v presilovkách a ako bojuje s angličtinou i školskými povinnosťami v Spojených štátoch, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnosťou.

„Mám pestrý, dobrý a pekný život, ktorý je nepredvídateľný,“ hovorí Richard Labuda v relácii Mimóza. Po stopách svojho dedka a otca sa rozhodol pre herectvo. Hoci už vo veľmi mladom veku získal herecké skúsenosti, po ktorých túžia aj starší herci, uvažuje nad tým, či to pre neho neskôr nebolo demotivujúce. V tomto období ukončuje štúdium na VŠMU a v rozhovore prezrádza, aký vplyv mali jeho korene na očakávania okolia a akým smerom sa plánuje uberať.V Mimóze s Richardom Labudom sa (ne)dozviete:1:20 – v čom je koniec štúdia na VŠMU „bitter-sweet“;5:45 – či so svojím otcom rieši herectvo;10:00 – či s priezviskom Labuda prichádzali aj vysoké očakávania a predsudky;11:05 – či herecká kariéra jeho otca a deda ovplyvnila výber jeho povolania;12:25 – aká bola jeho prvá profesionálna herecká skúsenosť a či mu chutí Tatranka;14:00 – prečo svoje skoré herecké skúsenosti v hlavných úlohách vníma ambivalentne;16:30 – v čom momentálne spočíva jeho pedagogická činnosť a či v nej plánuje pokračovať;21:50 – čo považuje za svoju „blue zone“;25:20 – kde sa prvýkrát stretol s Jankou;29:20 – čo by si (ne)chcel vziať zo skúseností svojho deda a otca do svojho profesijného života;31:50 – ktorá spomienka na deda je pre neho najsilnejšia;35:30 – akým človekom by sa chcel stať v priebehu nasledujúcich desiatich rokov;43:15 – čo by odkázal divákom.

1. Obyvatelia Slovenska bohatnú aj bez vyšších príjmov 2. Vláda opäť zmäkčuje fiškálne ciele. Sľubované ozdravenie sa odkladá 3. Ropný šok kúpil Rusku čas. Problémy tým však Putinovi nezmizli 4. Krátko o kompenzáciách za drahšie energie v EÚ, vstupe Volkswagenu do obranného priemyslu a rýchlom rozširovaní AI

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívnu hostku, bývalú slovenskú reprezentantku Nikolu Kováčikovú. Hoci má sympatická rozohrávačka len 27 rokov, po minulej sezóne sa rozhodla ukončiť svoju profesionálnu športovú kariéru a plynule prešla do civilného zamestnania v televíznom a športovom mediálnom biznise.Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, aké náročné je pre vrcholového športovca spraviť toto dôležité životné rozhodnutie a adaptovať sa na nové podmienky. Samotná hráčka svoj aktuálny postoj k možnému návratu na profesionálne palubovky zhrnula veľmi úprimne: „Ja si nikdy tie dvierka úplne nezatváram, ale áno, momentálne som tak nastavená, že som skončila s basketbalom.“Rozhovor prináša detailný pohľad na jej bohatú kariéru, ktorá bola tak trochu predurčená už jej rodinným zázemím, keďže jej mama je medailistka z majstrovstiev Európy a otec bývalý tréner ženskej reprezentácie. Napriek tomu, že si v mladosti vyskúšala atletiku aj individuálny tenis, deravé koše v jej DNA nakoniec zvíťazili. „Basket bol asi číslo 1 od začiatku a všetky ostatné športy som videla ako výbornú prípravu pomedzi,“ vysvetľuje v podcaste.Značná časť epizódy sa venuje aj jej fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA. Vďaka flexibilite pravidiel vystriedala počas štúdia až tri rôzne školy od Pennsylvánie po Kaliforniu. Nikola Kováčiková detailne opisuje nielen obrovskú hráčsku konkurenciu a šialené finančné zázemie v zámorí, ale s presahom do reality zdôrazňuje dôležitosť akademického vzdelania pre život po kariére.Okrem amerického dobrodružstva Nikola Kováčiková spomína aj na svoje európske klubové angažmány v Španielsku či v českej Ostrave a nezabúda ani na vzácne chvíle v slovenskom národnom drese. Pre vtedy 18-ročnú hráčku bolo podľa jej slov obrovskou školou a zážitkom zdieľať šatňu s legendami formátu Zuzany Žirkovej či Anny Jurčenkovej. V rozhovore s rešpektom zdôraznila: „Hrať proti hráčkam takého kalibru je niečo naozaj úžasné.“Záver podcastu odhaľuje jej súčasný, vysoko dynamický pracovný štýl, v ktorom na diaľku manažuje vysielacie práva pre zahraničnú spoločnosť zastupujúcu globálne značky zo zámorskej NHL či NBA. Zároveň sa sľubne udomácňuje v novej pozícii televíznej basketbalovej expertky.Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových nadšencov, ale aj skvelým návodom pre mladých športovcov, ako sa systematicky pripraviť na úspešný prechod do civilného života.

1. Irán otvoril a hneď aj zatvoril Hormuzský prieliv 2. Slovnaft ide takmer na plný výkon aj bez ruskej ropy 3. Predražené mýto pripravuje slovenských diaľničiarov každý mesiac o 6 miliónov eur, upozornil NKÚ 4. Hoci daňových kontrol pribudlo, štátu priniesli menej peňazí

Speváčka a víťazka Superstar Emma Drobná v relácii Mimóza poodhalila zákulisie svojho života. Hoci ju verejnosť vníma ako extrovertku, priznáva, že žiaru reflektorov dobrovoľne nevyhľadáva. Po rokoch v šoubiznise si vytvorila istú mieru profesionality, no v súkromí zachováva autenticitu. V rozhovore opisuje ako vyzerá tvorivý proces a prečo je stále dôležité točiť videoklipy. Prezradila aj okolnosti vzniku nového hitu Rituál, ktorý vytvorili spoločne s Adamom Pavlovčinom alias ADONXS. V krátkosti spomína aj na tvrdú prácu v zahraničí a okrem hudby sa nevyhýba ani vyjadreniu svojho občianskeho postoja.V Mimóze s Emmou Drobnou sa (ne)dozviete:od 1:00 – akú otázku sa jej najčastejšie pýtajú;3:00 – ako vníma prácu bulváru;4:20 – čo sa jej stalo v backstagi a prečo to nebolo odvysielané;7:30 – či je stále autentická alebo má svoju PR tvár;8:30 – ako trávi svoj voľný čas;11:20 – prečo sa pri natáčaní klipov radšej spolieha na režiséra;14:50 – v ktorom štáte túži bývať;18:10 – či prichádzajú nápady na texty aj v spánku;19:30 – ktorú skladbu nerada hráva;22:30 – čo znamená, že si plánuje plač;27:00 – kde na Slovensku je najčistejší vzduch;29:30 – čo sú songwriting campy a koľko piesní vznikne za deň;29:40 – ako vznikla spolupráca s ADONXS;31:50 – prečo v Londýne nosila ťažké vrecia zemiakov;33:30 – čo si myslí o označení „diva“;35:00 – prečo chce, aby ľudia stáli na správnej strane histórie37:40 – na čo sa teší.

Do istej miery sa dá s Robertom Ficom súhlasiť. Východnú závislosť nahrádzame závislosťou od Západu, pripúšťa odborník na energetiku Andrej Lednár. „Nesmieme však zabúdať, že Rusko opakovane vypínalo plynovod ešte počas roku 2021. Ruskí predstavitelia využívali energetické nosiče na vydieranie Európskej únie. Preto hľadáme zodpovedných partnerov,“ dodáva.O bezpečnosti dodávok a diverzifikácii sme sa rozprávali aj v kontexte žaloby, ktorú plánuje podať premiér Robert Fico na Súdny dvor Európskej únie. Hoci premiér oficiálne Bruselu vyčíta, že si vybral taký spôsob hlasovania, aby mohol obísť nesúhlas Slovenska a Maďarska, motivácia Roberta Fica môže byť aj iná, upozorňuje Lednár.Všetky krajiny súhlasili so zastavením ruského plynu napriek tomu, že viaceré štáty ho stále nakupujú. „Z pohľadu Slovenska ide o čisto politickú vec. Ak sa premiérovi opäť podarí niečo získať, je to pozitívne. No je tu stále aj reputačné riziko,“ zdôrazňuje analytik.Podľa odborníka je však vďaka dlhodobej snahe Európy diverzifikovať energetické zdroje vplyv ruského zemného plynu na ceny energií malý. „Ceny zemného plynu na burze sa stále pohybujú pod 50 eurami za megawatthodinu a nedosahujú úrovne ako pred pár rokmi počas energetickej krízy,“ hovorí.Vývoj na trhu s energiami je v dôsledku vojny na Blízkom východe ešte viac nevyspytateľný, upozorňuje Lednár. Práve v čase nášho nahrávania oznámil Irán uvoľnenie Hormuzského prielivu, na čo trh s ropou reagoval 10-percentným poklesom cien.Slovensko je síce na konci vykurovacej sezóny a zásobníky sú naplnené približne len na pätinu, čo je druhá najnižšia úroveň od roku 2022. Dodávatelia energií však už dnes nakupujú skvapalnený plyn a jeho nedostatok nehrozí, ubezpečuje analytik.„Problém môže byť s niektorými ropnými produktmi,“ uznáva Lednár.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Dekáda za morom, prechod drsným univerzitným systémom a náročný boj o prežitie v nižších zámorských súťažiach. Keď sa pred uplynulou sezónou objavilo na súpiske Michaloviec meno Matúša Spodniaka, mnohí fanúšikovia slovenského hokeja spozorneli. Dnes už však dobre vedia, o koho ide.Dvadsaťosemročný útočník má za sebou mimoriadne vydarený ročník, v ktorom nasúkal úctyhodných 24 gólov. Ako odmenu si vyslúžil svoju vôbec prvú pozvánku do národného tímu. O svojej strastiplnej ceste, špecifikách amerického hokeja, ale aj o tom, prečo sa rozhodol opustiť Zemplín a zamieriť k našim západným susedom, otvorene porozprával v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Hoci je na reprezentačnej úrovni vo veku 28 rokov úplným nováčikom, z jeho hlasu cítiť zdravé sebavedomie vybudované ťažkými rokmi v Severnej Amerike. Matúš Spodniak v rozhovore pútavo približuje realitu amerických líg aj drsné prostredie ECHL, kde obliekal dres tímu Indy Fuel. Práve tam sa naučil, že hokejový život nie je pre padavky a človek si musí svoje miesto na ľade doslova vybojovať.Hokej na Slovensku ho preto po návrate v niektorých ohľadoch prekvapil. V podcaste sa s úsmevom pozastavuje nad prísnymi pravidlami našej najvyššej súťaže. Podľa jeho slov sa mu veľmi nepáči, že na Slovensku dostane hráč za bitku automaticky trest do konca zápasu, keďže v Amerike bol zvyknutý na úplne iný a voľnejší štýl riešenia konfliktov na ľade.Neštíti sa tak kedykoľvek zhodiť rukavice, hoci ako sám sebakriticky a vtipne dodáva, nie vždy to dopadne podľa predstáv. Zaspomínal si aj na moment, kedy ho súper nepríjemne zaskočil. „Raz sa mi stalo, že som zhodil rukavice a chalan bol ľavák. To som nečakal. Z ničoho nič to vymenil a dostal som dobrého šalátu. Učíme sa z chýb,“ rozosmial moderátorov otvoreným priznaním.Diskusia s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa však netočí len okolo pästných súbojov. Matúš Spodniak úprimne opisuje svoj príchod do Michaloviec, kam podľa vlastných slov išiel s malou dušičkou a s očakávaním, čo mu slovenský hokej vlastne prinesie. Výsledok prekonal všetky očakávania. Prišla skvelá sezóna z individuálneho hľadiska, drsná sedemzápasová semifinálová séria proti Nitre a napokon aj životný posun vpred.Poslucháči sa dozvedia exkluzívne detaily o tom, prečo jeho kroky teraz smerujú do českej extraligy a aké méty má pred sebou vo svojej sľubne rozbehnutej kariére. Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk a spoznajte silný príbeh hráča, ktorý si svoju cestu na výslnie musel tvrdo oddrieť. Okrem iného zistite aj to, ako sa rodák zo stredného Slovenska popasoval s typickým zemplínskym nárečím.

Do istej miery sa dá s Robertom Ficom súhlasiť. Východnú závislosť nahrádzame závislosťou od Západu, pripúšťa odborník na energetiku Andrej Lednár. „Nesmieme však zabúdať, že Rusko opakovane vypínalo plynovod ešte počas roku 2021. Ruskí predstavitelia využívali energetické nosiče na vydieranie Európskej únie. Preto hľadáme zodpovedných partnerov,“ dodáva.O bezpečnosti dodávok a diverzifikácii sme sa rozprávali aj v kontexte žaloby, ktorú plánuje podať premiér Robert Fico na Súdny dvor Európskej únie. Hoci premiér oficiálne Bruselu vyčíta, že si vybral taký spôsob hlasovania, aby mohol obísť nesúhlas Slovenska a Maďarska, motivácia Roberta Fica môže byť aj iná, upozorňuje Lednár.Všetky krajiny súhlasili so zastavením ruského plynu napriek tomu, že viaceré štáty ho stále nakupujú. „Z pohľadu Slovenska ide o čisto politickú vec. Ak sa premiérovi opäť podarí niečo získať, je to pozitívne. No je tu stále aj reputačné riziko,“ zdôrazňuje analytik.Podľa odborníka je však vďaka dlhodobej snahe Európy diverzifikovať energetické zdroje vplyv ruského zemného plynu na ceny energií malý. „Ceny zemného plynu na burze sa stále pohybujú pod 50 eurami za megawatthodinu a nedosahujú úrovne ako pred pár rokmi počas energetickej krízy,“ hovorí.Vývoj na trhu s energiami je v dôsledku vojny na Blízkom východe ešte viac nevyspytateľný, upozorňuje Lednár. Práve v čase nášho nahrávania oznámil Irán uvoľnenie Hormuzského prielivu, na čo trh s ropou reagoval 10-percentným poklesom cien.Slovensko je síce na konci vykurovacej sezóny a zásobníky sú naplnené približne len na pätinu, čo je druhá najnižšia úroveň od roku 2022. Dodávatelia energií však už dnes nakupujú skvapalnený plyn a jeho nedostatok nehrozí, ubezpečuje analytik.„Problém môže byť s niektorými ropnými produktmi,“ uznáva Lednár.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Marcové merania agentúr priniesli ochladenie pre opozičný tábor. Progresívne Slovensko sa v prieskumoch Focusu prepadlo o štyri percentuálne body oproti jeseni a klesajú aj menšie subjekty.Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.

1. Opozícia vyzýva vládu na pomoc s cenami benzínu 2. Vojna by mohla spôsobiť aj potravinovú krízu 3. Čo hovoria zamestnanci Samsungu o zatvorení fabriky v Galante 4. Krátko o odhalení veľkého káblového kartelu, januárovom oživení priemyslu a korupčnom škandále Strnadovej zbrojovky

Ajatolláh Alí Chameneí je mŕtvy, zanechal však svojim nasledovníkom plány. Irán je v tejto chvíli vo veľkej neistote. Hoci si veľká časť Iráncov želá uvoľnenie režimu, krajina zmietaná novou situáciou môže byť napokon v rukách ajatolláhových revolučných gárd. Kam teda smeruje Irán? Bude stále krajinou ajatolláhov – teda ultrakonzervatívnou teokraciou? Alebo sa toľko žiadané uvoľnenie režimu pretaví do demokracie? A čo vojenský režim pod správou revolučných gárd? Alebo sa vráti syn posledného šacha Pahlavího? Neistota je na každom kroku nielen pre samotný režim, ale aj pre celú oblasť. V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková pýta šéfa zahraničnej redakcie denníka SME Lukáša Onderčanina, čo sa v Iráne deje a aký vývoj sa predpokladá. Zdroje zvukov: Youtube/Guardian News, STVR, Youtube/APT, Youtube/euronews, Youtube/CBS News Odporúčanie A ak sa dnes večer chcete zabaviť, naši kolegovia z Piatočka chystajú vedomostnú súťaž o bizarnostiach slovenskej politiky. Súťažiť môžete v Kácečku alebo online z domu cez aplikáciu a spolu s vami budú naživo odpovedať politickí komentátori Peter Tkačenko a Samo Marec. Lístky nájdete na piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.