POPULARITY
Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremeneom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ruská invázia, ktorá začala útokmi z viacerých smerov vrátane územia Bieloruska, narazila na nečakaný odpor hneď v prvých dňoch. Hoci sa okupantom podarilo rýchlo postúpiť na juhu a obsadiť Cherson či obkľúčiť Mariupoľ, bitka o Kyjev skončila ich stiahnutím. Dnes, po štyroch rokoch, sa front nachádza v patovej situácii, kedy ani jedna strana nedokáže urobiť zásadný prielom.Ukrajinská spoločnosť po 48 mesiacoch bojov čelí obrovskej únave. Termín „nezlomnosť“, ktorý sa stal medzinárodným symbolom odporu, domáci vnímajú čoraz citlivejšie. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí čelia každodennému stresu z nočných bombardovaní a existenčnej neistote. Budúcnosť zostáva nejasná – kým časť verí v prímerie do konca roka, iní upozorňujú na riziko zamrznutého konfliktu, ktorý by mohol opäť kedykoľvek vybuchnúť.O tom, ako sa krajina a jej obyvatelia za štyri roky zmenili, sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s novinárkou Stanislavou Harkotovou, ktorá dianie sleduje priamo z Kyjeva.Podcast pripravil Marek Biró.
Ruská invázia, ktorá začala útokmi z viacerých smerov vrátane územia Bieloruska, narazila na nečakaný odpor hneď v prvých dňoch. Hoci sa okupantom podarilo rýchlo postúpiť na juhu a obsadiť Cherson či obkľúčiť Mariupoľ, bitka o Kyjev skončila ich stiahnutím. Dnes, po štyroch rokoch, sa front nachádza v patovej situácii, kedy ani jedna strana nedokáže urobiť zásadný prielom.Ukrajinská spoločnosť po 48 mesiacoch bojov čelí obrovskej únave. Termín „nezlomnosť“, ktorý sa stal medzinárodným symbolom odporu, domáci vnímajú čoraz citlivejšie. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí čelia každodennému stresu z nočných bombardovaní a existenčnej neistote. Budúcnosť zostáva nejasná – kým časť verí v prímerie do konca roka, iní upozorňujú na riziko zamrznutého konfliktu, ktorý by mohol opäť kedykoľvek vybuchnúť.O tom, ako sa krajina a jej obyvatelia za štyri roky zmenili, sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s novinárkou Stanislavou Harkotovou, ktorá dianie sleduje priamo z Kyjeva.Podcast pripravil Marek Biró.
Mestom Fermoy, v grófstve Cork v Írsku, preteká na prvý pohľad pokojná rieka Blackwater. Obteká staré domy, mosty a lúky, akoby tu bola len kulisou každodenného života. Napriek tomu sa spája s jednou z najväčších záhad zmiznutia manželského páru, ktorý je viac ako 30-rokov nezvestný. Hoci polícia každý rok verejnosť vyzýva, aby poskytla akékoľvek informácie, doteraz neprišla k rozhodujúcemu – prelomovému momentu. Zmiznutie Conora a Sheily Dwyerovcov tak patrí medzi najväčšie neobjasnené prípady súčasnej írskej kriminalistiky.Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Jana CvikováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Juraj HrnčiríkPodcast produkcia: Simona Mičová
5.Mojžišova 15,1-11 1 Na konci každého siedmeho roka odpustíš dlžoby. 2 Spôsob odpustenia bude takýto: Keď bude na počesť Hospodina vyhlásený rok odpustenia dlžôb, každý veriteľ odpustí svojmu blížnemu, čo mu požičal. 3 Od cudzinca to smieš vymáhať, ale čo máš u svojho brata, to mu veľkoryso odpusť. 4 Nebude u teba núdzneho, lebo Hospodin ťa štedro požehná v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, aby si ju dedične obsadil, 5 ak budeš ochotne poslúchať Hospodina, svojho Boha, pozorne a dôsledne zachovávať všetky príkazy, ktoré ti dnes dávam. 6 Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná, ako ti sľúbil, a ty budeš požičiavať mnohým národom, no ty sám si nebudeš požičiavať. Budeš panovať nad mnohými národmi, ale ony nebudú panovať nad tebou. 7 Ak niekto z tvojich bratov v niektorom z miest v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, schudobnie, nezatvrdzuj si srdce a nezatváraj ruku pred chudobným bratom, 8 ale štedro mu otvor svoju ruku a požičaj mu, čo mu chýba. 9 Dávaj pozor, aby ti v srdci nenapadla ničomná myšlienka: ‚Blíži sa siedmy rok, rok odpustenia dlžôb,‘ a odvrátil by si zrak od svojho chudobného brata a nedal mu nič. On by volal proti tebe k Hospodinovi a mal by si hriech. 10 Dávaj mu ochotne, nech ťa to nemrzí, keď mu máš niečo dať, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať vo všetkom, čo budeš podnikať a k čomu priložíš ruku. 11 Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi! „Len aby u teba nebolo chudobného!“ Sociálne zabezpečenie všetkých občanov dnes považujeme za samozrejmosť. Rôzne dôchodky, podpory, pôžičkový systém… všetko má na starosti štát. No vždy to tak nebolo. Je to výsledok mnohých snažení, zápasov. Začiatky vidíme už v Mojžišovej dobe. A čo je zaujímavé, začiatky sociálneho zabezpečenia objavujeme v náboženskej oblasti. Boh to vštepil do srdca človeku: Silnejší má pomáhať slabšiemu, bohatší chudobnému, zdravý chorému. Dokonca aj bohatý majiteľ je odkázaný na robotníkov. To si uvedomilo aj kresťanstvo už vo svojich počiatkoch: vznikla diakónia, charita, starostlivosť o človeka v núdzi. Hospodinovo oslovenie je výzvou aj pre nás: „Len aby nebolo u teba chudobného!“ Hoci sociálnu starostlivosť má na starosti štát, núdzni žijú medzi nami, okolo nás. V cirkevných zboroch aj na uliciach. Musí na nich pamätať cirkev, aj každý veriaci. Pomáhať, podporovať, ale aj pozdvihnúť hlas, ak sa veci nedejú tak, ako by sa mali. Všímajme si jednak svoje okolie, ale aj správanie tých, ktorí vládnu a majú sociálny systém na starosti! A začnime od seba – blížny žije vedľa nás! Modlitba: Pane Ježišu, pomôž nám, aby sme boli naplnení Tvojou láskou, aby sme boli svedectvom toho, že sme Tvoje deti a nie my, ale Ty aby si bol oslávený! Amen. Pieseň: ES 553 Autor: Jozef Grexa st. Jakub hovorí: „Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal Svojmu služobníkovi.“ 1.Mojžišova 32,11 Pavol píše: „Dostalo sa mi milosrdenstva preto, aby na mne ako na prvom Ježiš Kristus ukázal celú Svoju zhovievavosť, aby to slúžilo ako príklad pre tých, čo v Neho uveria, a aby tak získali večný život.“ 1.Timoteovi 1,16 Amos 8,(4-10)11.12 • Modlíme sa za: Liptovský Ondrej (LOS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes otváram svoju ruku ochotne chudobnému bratovi, namiesto zatvrdzovania srdca pred jeho núdzou? Čo pre mňa znamená žiť rok odpustenia dlžôb s veľkorysosťou k bratom, nie k cudzím? Ako môžem dnes praktizovať štedrosť, aby Hospodin požehnal dielo mojich rúk a nebolo u mňa chudobného? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu
Dnes sa vraciame k rozhovoru s odborným asistentom na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave Viktorom Olivom o dôležitosti cvičenia pre seniorov a onkologických pacientov.Hoci bola epizóda nahraná pred takmer dvomi rokmi, jej obsah je aj dnes veľmi aktuálny. Rozoberáme, ako silový tréning pomáha starším ľuďom udržiavať zdravie a zlepšuje kvalitu ich života, a to aj s možnosťou cvičenia doma. Možno máš aj ty rodičov, starých rodičov, alebo známych, ktorí potrebujú počuť práve toto: že ešte nemusia patriť do starého železa, a že aktívnym pohybom a silovým tréningom sa dá nielen spomaliť starnutie, ale dokonca výrazne oddialiť aj výmena bedrového, či kolenného kĺbu. Preto nečakaj ani chvíľu a hneď im to nazdieľaj. A možno im tým zmeníš život. Doslova!Toto je len časť rozhovoru s Viktorom. Celý si môžeš vypočuť ako 187. epizódu.Support the showChcem ťa poprosiť o pomoc. S tvorbou podcastu sú spojené nemalé náklady a tak, ak sa ti tento podcast páči a priniesol ti do života niečo hodnotné, môžeš ma podporiť symbolickým pozvaním na kávu cez túto stránku. Každá, aj maličká pomoc sa ráta. Veľmi pekne ďakujem!PS: Nič sa neboj, tento podcast je a vždy bude zadarmo :) Drobná pomoc sa mi však zíde.
Vláda chce v Jaslovských Bohuniciach postaviť nový jadrový zdroj s výkonom 1200 megawattov a odhadovanými nákladmi 15 miliárd eur. Vládnym favoritom na hlavného dodávateľa reaktora je americká spoločnosť Westinghouse a do projektu by sa mali zapojiť aj Kórejčania a Francúzi. Hoci ide o najväčšiu verejnú investíciu od vzniku republiky, celý proces prebieha netransparentne a bez otvoreného výberového konania. Premiér Fico už avizoval, že finálna zmluva sa môže podpísať najskôr koncom roka 2027. To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou už o nej bude rozhodovať nová vláda. Poslanec opozičnej SaS Karol Galek je presvedčený, že Robert Fico už v novej vláde nebude a preto nebude mať vplyv na finálny výber dodávateľa. Zároveň predpokladá, že hoci súčasná opozícia postup Ficovej vlády kritizuje, v projekte výstavby nového jadrového bloku bude pokračovať. Proces by však mal byť transparentnejší.„Najprv bude nutné osloviť všetkých relevantných hráčov a ak to bude možné, vysúťažiť čo najlepšiu cenu,“ hovorí Karol Galek, ktorý je zároveň geológ a energetik. Zdôvodňuje to tým, že Slovensko nutne potrebuje nový silný zdroj elektriny, keďže jej spotreba sa o dvadsať rokov zdvojnásobí. „O novom jadrovom bloku sa hovorí už od roku 2009. Ale z úst Roberta Fica to teraz vyznieva skôr ako populizmus a klientelizmus. Potrebuje zabezpečiť zákazky pre svojich sponzorov a oligarchov ako v minulosti,“ hovorí Galek. Pochybuje tiež o odhadovaných nákladoch vo výške 15 miliárd eur. „To je cena vycucaná z prsta,“ hovorí Galek. Vypočítava, že Česi stavajú reaktor s rovnakým výkonom o polovicu lacnejšie. Kľúčové bude aj financovanie projektu. Firma Westinghouse zvyčajne postupuje tak, že financuje výstavbu diela až do momentu odovzdania. „Potom príde na rad investor a musí položiť peniaze na drevo. To môže nastať už o desať rokov, keď bude hotový primárny okruh,“ vysvetľuje poslanec.Keďže Slovensko má už dnes problém s narastajúcim dlhom verejných financií, podľa Galeka si štát určite nebude môcť dovoliť zaplatiť miliardy eur z verejných zdrojov. Aké iné možnosti financovania zostávajú? A prečo Karol Galek neverí, že nový jadrový zdroj bude vo vlastníctve štátu? Dozviete sa v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Slovenská cyklistika má nový klenot, ktorý nielenže láme rekordy na tratiach, ale svojou bezprostrednosťou si podmanila aj svet športových fanúšikov. Hosťom najnovšieho vydania podcastu suSPEAK s moderátorskou dvojicou Marek Marušiak a Rasťo Konečný bola aktuálne najlepšia slovenská MTB pretekárka v disciplíne enduro Simona Kuchyňková.Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.
Slovenská cyklistika má nový klenot, ktorý nielenže láme rekordy na tratiach, ale svojou bezprostrednosťou si podmanila aj svet športových fanúšikov. Hosťom najnovšieho vydania podcastu suSPEAK s moderátorskou dvojicou Marek Marušiak a Rasťo Konečný bola aktuálne najlepšia slovenská MTB pretekárka v disciplíne enduro Simona Kuchyňková.Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.
Umelé jazyky vznikli na základe spoločenskej požiadavky, v nádeji, že sa uľahčí komunikácia medzi národmi. Azda najznámejším umelým jazykom je esperanto. Vzniklo koncom 19. storočia a vytvoril ho poľský oftamológ Zamenhof, pod pseudonymom Doktor Esperanto. Esperanto sa dokážete naučiť v priebehu asi pol roka, má totiž veľmi jednoduchú gramatiku a obsahuje prvky z najrozšírenejších indo-európskych jazykov. Esperanto bolo veľmi rozšírené najmä v prvej polovici dvadsiateho storočia, kedy bolo, bohužiaľ, ako mnoho dobrých vecí zakázané: mnohé krajiny sa obávali, že z jazyka sa môže stať nástroj komunistov alebo rôznych podvratných skupín. Hoci vzniklo ako umelý jazyk, Esperanto sa používa dodnes. Viac sa o jazykoch a písme dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Kľúčové slová: Slovenský jazyk, Gramatika, maturita, slovenčina, jazyk, reč, písmo Tento podcast ti prináša Žilinská univerzita v Žiline.
Hostia: Ivana Mahríková (generálna sekretárka Asociácie vodárenských spoločností), Marek Engeľ (šéf Inštitútu environmentálnej politiky) a Jozef Božík (predseda ZMOS). | Vodárenská infraštruktúra starne rýchlejšie, než ju dokážeme obnovovať – potrubia praskajú, voda uniká a investičný dlh rastie. Hoci na problémy dlhodobo upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad, systémové riešenie stále chýba. Prečo sa do vody neinvestuje viac? Čo sa zmenilo za ostatné roky? A čo sa stane, ak budeme problém ďalej odkladať? Počúvajte Kontakty s Evou Sládkovou. | Obnova vodárenskej infraštruktúry viazne. | Moderuje: Eva Sládková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.
Nový rok 2026 prináša do éteru nielen očakávania spojené s blížiacou sa olympiádou, ale aj ostrú sondu do aktuálneho diania v Tipos extralige. Do horúceho kresla podcastu Góly z bufetu tentoraz zasadol bývalý obranca, tréner a dnes už aj etablovaný televízny expert TV JOJ Šport Martin Chovan. V rozhovore s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa nezdržal len pri zdvorilostných frázach.Práve naopak, s chirurgickou presnosťou pomenoval bolesti našich hokejových bášt, pričom nešetril ani tie najväčšie značky, vrátane bratislavského Slovana či trápiacej sa Dukly Trenčín.Hoci „belasí” trónia na čele tabuľky, Martin Chovan upozorňuje na paradox, ktorý v Bratislave vládne. Slovan totiž dominuje vonku, no na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa pod tlakom náročného publika často trápi. „Ak sa ti nepodarí prvých pár zápasov, diváci začnú pískať, sú nespokojní a to všetko hráči vnímajú. Je to extrémny tlak z domáceho ihriska,” analyzuje Martin Chovan psychiku kabíny, ktorá sa podľa neho uvoľní až v momente, keď autobus opustí hranice hlavného mesta.V podcaste sa dozviete aj to, prečo porovnáva situáciu v Slovane s atmosférou v slávnej Madison Square Garden a prečo si myslí, že práve angažovanie kanadského trénera bolo kľúčovým krokom pre mentalitu mužstva.Diskusia sa však neobmedzila len na súčasnú tabuľku. Bývalý extraligista sa vášnivo rozhovoril o výchove mládeže a chybách, ktorých sa dopúšťajú tréneri, keď nútia mladé talenty zbavovať sa puku. Jeho filozofia je jasná – kreativita a odvaha musia mať prednosť pred alibizmom. Ešte tvrdšie slová však volil pri pohľade na kariérne trajektórie niektorých hviezdnych talentov, ktoré nenaplnili svoj potenciál.Najsilnejší moment rozhovoru prichádza pri téme Martina Réwaya a jeho pôsobenia v lige. Martin Chovan ho dáva do priameho kontrastu s profesionálnym prístupom a slúži mu ako memento pre nastupujúcu generáciu. „Tam si myslím, že sa tápa. Tak, ako to robí Réway, tak to je krásny príklad pre našich mladých hráčov, ako to nerobiť a ako si pokaziť kariéru,” hovorí Martin Chovan otvorene o premrhanom talente.V najnovšej epizóde sa však dozviete aj to, prečo Zvolen napriek obrovským investíciám nenapĺňa očakávania a prečo tamojší finančný potenciál zostáva podľa Martina Chovana už roky nevyužitý. Rozoberie sa aj prekvapujúca kríza v Trenčíne, kde panika viedla k neustálym zmenám v bránkovisku, či fenomén Spišskej Novej Vsi.A keďže sa blíži olympiáda, reč nemohla obísť ani nomináciu Vlada Országha. Kto by mal byť v bránke a prečo je podľa Martina Chovana Adam Líška v životnej forme?
Nový rok 2026 prináša do éteru nielen očakávania spojené s blížiacou sa olympiádou, ale aj ostrú sondu do aktuálneho diania v Tipos extralige. Do horúceho kresla podcastu Góly z bufetu tentoraz zasadol bývalý obranca, tréner a dnes už aj etablovaný televízny expert TV JOJ Šport Martin Chovan. V rozhovore s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa nezdržal len pri zdvorilostných frázach.Práve naopak, s chirurgickou presnosťou pomenoval bolesti našich hokejových bášt, pričom nešetril ani tie najväčšie značky, vrátane bratislavského Slovana či trápiacej sa Dukly Trenčín.Hoci „belasí” trónia na čele tabuľky, Martin Chovan upozorňuje na paradox, ktorý v Bratislave vládne. Slovan totiž dominuje vonku, no na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa pod tlakom náročného publika často trápi. „Ak sa ti nepodarí prvých pár zápasov, diváci začnú pískať, sú nespokojní a to všetko hráči vnímajú. Je to extrémny tlak z domáceho ihriska,” analyzuje Martin Chovan psychiku kabíny, ktorá sa podľa neho uvoľní až v momente, keď autobus opustí hranice hlavného mesta.V podcaste sa dozviete aj to, prečo porovnáva situáciu v Slovane s atmosférou v slávnej Madison Square Garden a prečo si myslí, že práve angažovanie kanadského trénera bolo kľúčovým krokom pre mentalitu mužstva.Diskusia sa však neobmedzila len na súčasnú tabuľku. Bývalý extraligista sa vášnivo rozhovoril o výchove mládeže a chybách, ktorých sa dopúšťajú tréneri, keď nútia mladé talenty zbavovať sa puku. Jeho filozofia je jasná – kreativita a odvaha musia mať prednosť pred alibizmom. Ešte tvrdšie slová však volil pri pohľade na kariérne trajektórie niektorých hviezdnych talentov, ktoré nenaplnili svoj potenciál.Najsilnejší moment rozhovoru prichádza pri téme Martina Réwaya a jeho pôsobenia v lige. Martin Chovan ho dáva do priameho kontrastu s profesionálnym prístupom a slúži mu ako memento pre nastupujúcu generáciu. „Tam si myslím, že sa tápa. Tak, ako to robí Réway, tak to je krásny príklad pre našich mladých hráčov, ako to nerobiť a ako si pokaziť kariéru,” hovorí Martin Chovan otvorene o premrhanom talente.V najnovšej epizóde sa však dozviete aj to, prečo Zvolen napriek obrovským investíciám nenapĺňa očakávania a prečo tamojší finančný potenciál zostáva podľa Martina Chovana už roky nevyužitý. Rozoberie sa aj prekvapujúca kríza v Trenčíne, kde panika viedla k neustálym zmenám v bránkovisku, či fenomén Spišskej Novej Vsi.A keďže sa blíži olympiáda, reč nemohla obísť ani nomináciu Vlada Országha. Kto by mal byť v bránke a prečo je podľa Martina Chovana Adam Líška v životnej forme?
Kauza Vémola vyvolala rozruch nie len v Česku. Hoci je obvinený z drogovej trestnej činnosti v medzinárodnom rozsahu a hrozí mu 18 rokov za mrežami, po mesiaci je z väzby doma. Ako vidí jeho budúcnosť advokátka a bývalá prokurátorka? O téme rozprávala Eva Mišíková.
Neznámi mudrci od východu sa dostali k Ježišovi vďaka svedectvu proroka Daniela. Neboli jeho súčasníci, a predsa po mnohých rokoch toto svedectvo prinieslo ovocie. Hoci dnes nevidím ovocie, aj moje svedectvo je dôležité! Text: Mt 2,1–2 + Dan 2,24–25
Postaviť jadrovú elektráreň neraz trvá dlhšie ako dekádu. Projekty sa násobne predražujú a konečné cenovky stúpajú do výšky miliárd eur. Existuje však aj jednoduchšia a lacnejšia cesta, ako využívať štiepnu reakciu na výrobu elektriny.Malé modulárne reaktory majú byť cestou vpred. Vo svete je už niekoľko firiem, ktoré ich dokážu postaviť. Hoci najbližšie k spusteniu sú projekty v Severnej Amerike, ambíciu postaviť takéto zariadenie majú aj Slovenské elektrárne.V podcaste Aktuality Nahlas sme sa rozprávali so šéfom projektu malých modulárnych reaktorov Stanislavom Peckom. V rozhovore vysvetľuje, načo by takéto reaktory mohli slúžiť, kde a kedy by mohli byť postavené.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Štefan Kurilla a Marek Orihel.
Postaviť jadrovú elektráreň neraz trvá dlhšie ako dekádu. Projekty sa násobne predražujú a konečné cenovky stúpajú do výšky miliárd eur. Existuje však aj jednoduchšia a lacnejšia cesta, ako využívať štiepnu reakciu na výrobu elektriny.Malé modulárne reaktory majú byť cestou vpred. Vo svete je už niekoľko firiem, ktoré ich dokážu postaviť. Hoci najbližšie k spusteniu sú projekty v Severnej Amerike, ambíciu postaviť takéto zariadenie majú aj Slovenské elektrárne.V podcaste Aktuality Nahlas sme sa rozprávali so šéfom projektu malých modulárnych reaktorov Stanislavom Peckom. V rozhovore vysvetľuje, načo by takéto reaktory mohli slúžiť, kde a kedy by mohli byť postavené.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Štefan Kurilla a Marek Orihel.
Hostia: Marek Števček (predseda Komisie pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka; rektor Univerzity Komenského v Bratislave) a František Sedlačko (člen Komisie pre kodifikáciu nového OZ; advokát). Susedské spory, dedenie majetku, predaj, kúpa či prenájom, alebo požičanie peňazí. To sú len niektoré z oblastí, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Hoci bol viackrát novelizovaný, jeho základ vznikol ešte v čase socializmu. Štát preto pripravuje jeho úplne novú verziu. Kedy sa zmenenými pravidlami začneme riadiť? Ako reforma zákonníka ovplyvní život občanov, podnikateľov, či advokátov? V tomto vydaní Kontaktov sa pýta Michal Čabák. | Nový Občiansky zákonník. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.
1. Máme sa síce dobre, ale okolité krajiny nás predbiehajú, tvrdí analytik Šuster 2. Energošeky za teplo prídu neskôr poštou 3. Obchodná vojna odhalila slabiny slovenskej ekonomiky 4. Náš ostrov musíme proti Číne ubrániť, tvrdí zástupca Taiwanu na Slovensku
Dnes sa vraciame k rozhovoru s pohybovým terapeutom a trénerom Petrom Patákom.Hoci bola epizóda nahraná pred takmer tromi rokmi, jej obsah je dnes možno ešte aktuálnejší než v čase vzniku. Rozprávame sa o jednoduchej, no premyslenej 30-dňovej výzve „Patakovica“, ktorá nestojí na extrémoch, ale na udržateľných základoch zdravého životného štýlu. A to sa môže hodiť kedykoľvek, aj teraz na začiatku roka.Toto je asi štvrtina rozhovoru s Petrom. Celý si môžeš vypočuť ako 147. epizódu.Táto epizóda nie je o rýchlych riešeniach ani o dokonalosti. Je o návrate k základom, ktoré dávajú zmysel dlhodobo – a ktoré môže začať aplikovať ktokoľvek, bez ohľadu na vek, kondíciu či aktuálnu životnú situáciu.Support the showChcem ťa poprosiť o pomoc. S tvorbou podcastu sú spojené nemalé náklady a tak, ak sa ti tento podcast páči a priniesol ti do života niečo hodnotné, môžeš ma podporiť symbolickým pozvaním na kávu cez túto stránku. Každá, aj maličká pomoc sa ráta. Veľmi pekne ďakujem!PS: Nič sa neboj, tento podcast je a vždy bude zadarmo :) Drobná pomoc sa mi však zíde.
„A tento poznáte?“ Pýta sa novinár psychoanalytika: „Keby k vám chodil van Gogh na terapiu, odrezal by si ucho?“ „Asi áno,“ odpovie analytik, „ale vedel by prečo!“ Gelotológii, teda vede o humore sa nevenujú len psychológovia a psychiatri, ale aj evoluční biológovia, sociológovia, historici, literárni vedci či jazykovedci. Heretik prevádza poslucháča históriou a teóriami humoru, rozpráva o vzťahu humoru a zdravia aj o humore v psychoterapii. Celú kapitolu venuje židovským anekdotám. S dnešnými znalosťami vie lepšie analyzovať, v čom je podstata a smiešnosť vtipu či komickej situácie. Toto poznanie však vôbec nezlepšuje emočný zážitok, skôr naopak. Čaro sa rozplýva, rozpitvaný motýľ už nie je motýľom… „Hoci je to kniha o humore, ide o vážnu a ťažkú tému. Autorov štýl je napriek tomu čítavý, odľahčuje vedeckú precíznosť citáciami vtipov. Neuvádza ich samoúčelne, len aby čitateľa pobavil, ale ilustruje aj vlastné princípy humoru.“ Prof. PhDr. M. Svoboda Audiokniha: Humor Autor: Anton Heretik Interpret: Michal Ďuriš Dĺžka: 6:11 h Vydavateľstvo: Publixing a Ikar Audiokniha Humor na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Humor na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)
Psychické zdravie riešime nielen počas Vianoc a Silvestra, keď samota, tlak na pohodu a bilancovanie roka vedia zasiahnuť najviac. Hoci sa o duševnej pohode hovorí najmä počas sviatkov, problémy nezmiznú po Novom roku. Niektorí vyhľadajú odbornú pomoc a čoraz viac ľudí sa so svojimi pocitmi zveruje umelej inteligencii. Môže nahradiť psychológa alebo ide o riskantný trend? O psychickom zdraví sme sa porozprávali so psychológom a zároveň riaditeľom IPčka Marekom Madrom.
Herečka a producentka Petra Polnišová stihla rozhovor v našom štúdiu niekoľko dní pred veľkou premiérou novinky Dream Team - komédie, ktorá má ambície dosiahnuť na svojho úspešného predchodcu. Ako to už býva, nehovorili sme zďaleka len o filme. Hoci ju diváci milujú najmä v komediálnych polohách, Petra priznáva, že kedysi mala ambíciu dokazovať svetu svoju dramatickú hĺbku. Dnes, tesne pred päťdesiatkou, je už v inom nastavení. Tvrdí, že humor je „každodenná soľ života“ a v komédii, kde sa divák zároveň zasmeje aj dojme, sa cíti najviac doma. V novej epizóde sa dozviete aj to, aké to je produkovať film na troch kontinentoch, prečo sa na pľaci v Rio de Janeiro omylom pripila z pravej caipirinhe, ako vníma zákaz hovoriť o ministerke kultúry pre odvolaného riaditeľa SND Mateja Drličku a v čom tkvie úspech jej podcastového tandemu s Evelyn. Čo by zapriala Slovensku do roku 2026 a prečo verí na zázraky? Celý rozhovor si môžete pozrieť v priloženom videu alebo vypočuť ako podcast.
Hoci sa Aleš Bednařík z paneláka presťahoval do lesa, ktorý považuje za svoj domov, ľudí má stále rád. Do dnešnej NP príde porozprávať, ako sa z psychológa stane happytarián, rozhodnutý žiť vedome šťastný život. Blažena Bóoczová sa ho opýta aj na to, či sa šťastie a radosť dajú natrénovať a či platí, že keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Chcete poznať odpovede? Vypočujte si túto NP. | Hosť: Aleš Bednařík (psychológ, autor viacerých publikácií a zvukových kníh). | Repríza zo 17.05.2024. | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Heslo roka 2026 Hospodin povedal: Hľa, všetko tvorím nové. Zjavenie Jána 21:5 Január Heslo mesiaca: Milovať budeš Hospodina, svojho Boha celým srdcom, celou dušou a celou silou. 5. Mojžišova 6:5 Nový rok Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes I naveky Židom 13:8 Ján 14,1-6 1 „Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! 2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? 3 Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4 A cestu, kam idem, poznáte.“ 5 Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu?“ 6 Ježiš mu povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Niekedy sa modlím za ľudí, ktorí rozhodujú o vojnách: „Bože, daruj im všetko duchovné požehnanie! Nech získajú znovuzrodenie! Nech sa oživí ich duch a svedomie! Nech sa radujú z príbytkov pripravených v nebi! Nech sa snažia o ne a nie o cudzie územia!“ Vlastne, každý z nás rozhoduje o vojnách, hoci sú len malé. Hoci pri nich netečie krv. Pán Ježiš však povedal veľmi jasne, že pod prikázanie „Nezabiješ!“ patrí aj: „Každý, kto sa hnevá na brata… kto by bratovi povedal: Hlupák! … a kto by mu povedal: ‚Blázon!‘“ (Matúš 5,21-22). Stále teda zabíjame vzťahy a potrebujeme zmenu myslenia, teda pokánie. Zabíjame najmä preto, že máme strach. Kvôli tomu Pán Ježiš začína slovami: „Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo Mňa!“ (v. 1). Iným dôvodom je, že chceme pre seba viac. Ale čo je viac, ako nebo? Čo je viac, ako večné príbytky uprostred Božej lásky? A tie nám Pán pripravuje. Stačí Mu veriť. Teraz sa možno opýtate: „Dobre, chcem žiť správne a nezabíjať. Ale kde nájdem cestu k láske, ktorá vydrží aj nadávky a nevybuchne?“ Tou cestou je Pán Ježiš. K Otcovi, ktorý je Láska, nás privedie jedine On. Vložme sa Mu do rúk, nech nás môže premieňať zvnútra a viesť! Nech prichádzajúci rok nie je obdobím vojen, ale spásy pre večný život! Modlitba: Bože, ďakujem za Pána Ježiša, ktorý je cestou k Tebe z našich vojen, strachu a trápení. Odpusť, že sa často zameriavam na pozemské ciele, a potom niečo zabíjam. Veď ma Tvojím Duchom, nech slúžim Tebe – Darcovi večného života! Amen. Pieseň: ES 27 Autor: Peter Dubec Pán, Hospodin, odstráni potupu Svojho ľudu z celej zeme. Izaiáš 25,8 Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal na svet Svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze Neho mali život. 1.Jána 4,9 Lukáš 4,16-21 • Jakub 4,13-15 • Jozue 1,1-9 • Žalm 121 • Modlíme sa za: Modlitebné spoločenstvo Otázky na rozjímanie: Ako dnes nechávam Ježišovo slovo „Nech sa srdce neznepokojuje“ rozptýliť môj strach a hnev? Čo pre mňa znamená veriť v príbytky, ktoré Kristus pripravuje, namiesto boja o pozemské? Ako môžem nasledovať Ježiša ako cestu, pravdu a život k Otcovi v mojich vzťahoch? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu
Politici sa ani v roku 2025 nenudili. Začiatkom roka sme v krajine riešili pokus o prevrat, koalícia sa snažila získať opätovnú väčšinu v parlamente po tom, ako sa vzbúrili Huliakovci a Migaľovci. Postavili sme hrádzu proti progresivizmu a to na istý čas rozhádalo opozíciu, odkazovala si tvrdé slová. Všetci sme čakali, čo nakoniec bude s avizovaným generálnym štrajkom, ktorý bol už v čase vyslovenia tejto vízie technicky nezrealizovateľný. Koncom roka prišiel Hlas-SD o vicepremiéra. Hoci chcel demisiu podať sám, predbehol ho premiér a záver roka patril v parlamente vulgarizmom či bitkám. V špeciálnych sumarizačných Analýzach 24 sa o politike v roku 2025 rozprávala moderátorka Lenka Ježová s poslancami NR SR Dušanom Jarjabekom (Smer-SD), Petrom Kalivodom (Hlas-SD), Martinom Dubécim (PS) a Mariánom Čaučíkom (KDH).
Uplynulý rok bol pre Orange Slovensko rokom inovácií, ale aj rastúceho dôrazu na bezpečnosť. Rok 2025 priniesol pre telekomunikačný sektor viacero výziev, no podľa Kataríny Boledovičovej riaditeľky komerčného úseku a zákazníckej skúsenosti spoločnosti Orange Slovensko bol zároveň obdobím významných posunov. „Som optimista a hodnotím ho pozitívne. Podarilo sa nám priniesť viacero riešení ako prví na trhu,“ hovorí. Medzi kľúčové míľniky zaradila spustenie samostatnej 5G Standalone siete, ktorá umožňuje pokročilé funkcie najmä pre firemných klientov. Výrazný ohlas mala aj kampaň zameraná na zber starých mobilných telefónov. „Sú to malé poklady, ktoré často zbytočne ležia v šuplíkoch,“ pripomína K. Boledovičová. Orange Slovensko sa zároveň zameral na podporu nových podnikateľov prostredníctvom paušálov pre začínajúce firmy a na rodiny s deťmi cez špeciálny Paušálik pri prvom mobile. „Je to dôležitý moment v živote dieťaťa, ktoré spolu s mobilom preberá aj zodpovednosť,“ dodáva. Do budúcnosti bude podľa nej najväčšou témou umelá inteligencia. Hoci ju priamo poskytujú globálne technologické firmy, jej využívanie je závislé od kvalitného pripojenia. „Aby firmy aj domácnosti vedeli umelú inteligenciu efektívne používať, potrebujú stabilné, rýchle a najmä bezpečné siete,“ zdôrazňuje K. Boledovičová. Práve bezpečnosť sa stáva čoraz dôležitejším faktorom, najmä vo firemnom segmente, kde rastie dopyt po ochrane dát, infraštruktúry aj pripojenia. Viac podrobností si vypočujete v podcaste.
Nielen v decembri je pre obyvateľov Slovenska kľúčovou témou budúcnosť našej energetiky. Hovoríme o energetickej nezávislosti, úsporách a spravodlivej pomoci. S koncom štátnych dotácií na ceny energií stojí Slovensko pred otázkou: Ako zabezpečiť ľuďom lacné energie dlhodobo? Odpoveďou môže byť investícia do obnoviteľných zdrojov a systém, ktorý je pre mnohých stále neznámy – energetické spoločenstvá.Štúdia Greenpeace a Technickej univerzity v Košiciach ukázala, že obyvatelia panelákov môžu vďaka solárnym panelom a batériám ročne ušetriť tisícky eur a návratnosť investície je prekvapivo krátka. Prečo o tomto riešení nevie väčšina Slovákov a prečo napriek miliardám v eurofondoch nefunguje jeho podpora?Hostkou podcastu Ekocast, v ktorom sme sa o tejto téme porozprávali, bola Dorota Osvaldová, kampanierka z Greenpeace Slovensko.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Hoci sú eurofondy z Programu Slovensko k dispozícii, energetické spoločenstvá sú často vylúčené z dotačných programov, napríklad zo Zelenej domácnostiam. Ako je to možné a čo sa s tým dá robiť? V roku 2024 čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu takmer milión Slovákov. Ako môže práve rozvoj energetických komunít prispieť k tlmeniu energetickej chudoby a stabilizácii nízkych príjmov? Sú energetické spoločenstvá cestou, ako spojiť požiadavku ľudí na nízku cenu a zároveň ich preferenciu pre zelený zdroj energie?
Today's episode is about traditions of gingerbread houses in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my short essay. You will also learn how to ask “Do you build gingerbread houses?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short history of gingerbread houses.Episode notesIn today's episode, I'm talking about transitions of gingerbread houses in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn a few new words from my short essay. You will also learn how to ask “Do you build gingerbread houses?“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short history of gingerbread houses.Slovak lesson1. medovník (gingerbread cookie)2. domček (little house)3. poleva (icing)4. čipka (lace)5. rozprávka (fairy tale)6. remeslo (craft)7. vôňa (scent, aroma)8. zdobiť (to decorate)9. stredoveký (medieval)10. fantázia (imagination)11. ozdoba (decoration)12. chalúpka (little cottage house)13. medovníková chalúpka (gingerbread house)14. Staviate perníkové chalúpky? (Do you build gingerbread houses?)My short history of building gingerbread houses:Medovníkové domčeky sa stali jednou z najsladších vianočných tradícií. Ich história siaha do stredovekej Európy, kde sa medovníky tvarovali do ozdobných koláčikov a dávali ako darčeky. Myšlienka stavať celé domčeky sa objavila po rozprávke o Jankovi a Marienke, ktorej perníková chalúpka inšpirovala nemeckých pekárov vytvárať jedlé domy.Keď sa tradícia rozšírila po Európe a neskôr do Ameriky, každá krajina pridala vlastný štýl. Na Slovensku sa medovníky zdobili jemnou bielou polevou pripomínajúcou čipku. Hoci medovníkové domčeky nepatrili medzi pôvodné slovenské zvyky, postupne sa stali súčasťou adventu, často zdobené folklórnymi vzormi a jednoduchým, milým dizajnom typickým pre miestne remeslo.Dnes sú medovníkové domčeky spojením rozprávkovej fantázie, sladkej vône a rodinnej zábavy. Či už vám strecha spadne alebo ostane rovná, radosť je v spoločnom tvorení — a možno aj v ochutnávaní ozdôb, keď sa nikto nepozerá.Timestamps00:35 Introduction to the episode02:30 Traditions of gingerbread houses in Slovakia03:32 Fun fact15:00 Short history of building gingerbread houses in Slovak16:46 Translation of short history in English18:21 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC
Do Bratislavy prišla uviesť novú českú komédiu Na horách, no v rozhovore nás pustila oveľa ďalej než len za hranice filmového plátna či himalájskych vrcholkov. Obľúbená česká herečka a moderátorka Adela Gondíková s humorom sebe vlastným rozpráva o tom, prečo neverí na zmenu partnera a ako v skutočnosti funguje jej manželstvo s hercom Jiřím Langmajerom. Hoci jej manžel mal v minulosti povesť búrliváka či nie práve najpríjemnejšieho kolegu a médiá často pripisujú jeho "skrotenie" práve Adele, ona túto teóriu rázne odmieta. „Myslím si, že nikto sa nezmení. Môžeme sa niekam posunúť, ale ani on mňa nikdy nezmení. Som dubová hlava, rovnaká ako som bola, on tiež,“ hovorí otvorene. Priznáva však, že načasovanie ich vzťahu bolo kľúčové. Stretli sa až okolo štyridsiatky, keď už mali obaja odžité svoje „disko príbehy“. Keby na seba narazili v mladosti, dopadlo by to podľa nej katastrofálne. Herečka v rozhovore zabŕdla aj do rodinného súkromia a výchovy dcéry Nely. Porovnáva dnešné kamarátske vzťahy rodičov a detí s érou svojho dospievania, kedy rodičom volala z telefónnej búdky len preto, aby im oznámila, či príde domov s bielizňou na pranie. S úsmevom opisuje aj „obrátenie Jiřího Langmajera“, ktorý sa z odporcu psov zmenil na človeka, ktorý svoju fenku kŕmi lyžičkou pri raňajkách. V novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa dozviete aj to, prečo herci ako „kaviarenskí povaľači“ zvládajú Himaláje lepšie než trénovaní športovci, ako Adela relaxuje pri dokumentoch o vrahoch napriek tomu, že mala idylické detstvo, a či je vo svojej práci moderátorky rovnako precízna ako pri štúdiu hereckých rolí. Ako sa vyvinul humor, či Gondíkovú zväzuje potreba korektnosti alebo čím si získava svojich hostí vo vlastnej šou? To a mnoho ďalších tém sme s Adelou Gondíkovou prebrali a vy si to môžete pozrieť alebo vypočuť v podobe podcastu.
Zuzana Kubovčíková Šebová patrí bezpochyby k najenergickejším zjavom slovenskej scény. Hoci ju diváci milujú najmä pre komediálny talent, v súkromí je predovšetkým mamou dvoch synov, pri ktorých sa, ako sama hovorí, ani na chvíľu nezastaví. V najnovšom rozhovore otvorene priznala, že výchova chlapcov je celkom iný svet. „Od prvého momentu vidím, že muži majú potrebu adrenalínu. Jedna noha na obrubníku, druhá v kanáli, stále chcú súperiť,“ opisuje so smiechom rodinnú dynamiku. Zároveň však dodáva, že sa konečne naučila nepodliehať tlaku okolia na dokonalé materstvo. „Už sa nenechám valcovať očakávaniami. Chcem len, aby boli deti spokojné a šťastné, a aby sa nebáli povedať čokoľvek, čo ich trápi,“ hovorí úprimne. Okrem rodičovstva sa herečka dotkla aj svojej kariéry, v ktorej si čoraz viac užíva aj vážne polohy. Prezradila kuriózny príbeh o tom, ako získala rolu psychiatričky v českej minisérii Monyová. „Režisérka si ma vybrala vďaka dvom vetám, ktoré ma videla povedať vo filme spred ôsmich rokov. Hrať v tom tichu a vážnosti bolo pre mňa niečo úplne nové a vzácne,“ spomína Zuzana, ktorá sa už čoskoro objaví aj v novej filmovej komédii Šviháci. Diváci ju tiež majú možnosť vidieť v programoch ako Inkognito alebo Dobre vedieť na obrazovke JOJky. V novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa dozviete aj to, prečo má Zuzana stále slabosť pre Žiar nad Hronom a prečo tam nedávno zazvonila cudzím ľuďom pri dverách. Otvorila tému nebezpečenstva sociálnych sietí, pred ktorými svoje deti vedome chráni, a vysvetlila, prečo je podľa nej dnešný tlak na ženy neporovnateľne väčší ako v minulosti. To a ešte omnoho viac v novej epizóde.
Dnešným hosťom relácie Zo zákulisia bol slovenský politik, ekonóm a bývalý podnikateľ, zakladateľ pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita (SaS). V minulosti pôsobil ako predseda Národnej rady SR, bol poslancom slovenského parlamentu a neskôr aj europoslancom.Po voľbách v roku 2020 sa stal podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva SR. Sulík je známy svojím liberálnym prístupom k ekonomickej politike — bol jedným z tvorcov daňovej reformy, ktorá zaviedla rovnú 19-percentnú daňovú sadzbu.Hoci sa už vzdal postu predsedu strany SaS, naďalej zostáva jej čestným predsedom. Okolo jeho osoby sa v posledných mesiacoch vedú rozsiahle debaty, no vyzerá to tak, že s Branislavom Gröhlingom už spoločnú reč nenašli.Práve preto sme sa Richarda Sulíka pýtali na jeho politickú budúcnosť, ale aj na kroky, ktoré niektorí označujú za kontroverzné. Okrem jeho ambícií či pohľadu na slovenskú politiku a ekonomiku sme rozoberali aj aktuálnu geopolitickú situáciu.
V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítala dvojica Julo a Muťo Júliusa Sauera, otca slovenských reprezentantov Lea a Maria Sauerovcov. Otvorene hovoril o tom, aký je pocit vychovať dvoch hráčov, ktorí si plnia svoj futbalový sen. V rodine sa športu venovali prirodzene, obaja rodičia študovali na FTVŠ a futbal bol súčasťou ich detstva.Július Sauer priznal, že reprezentácia bola pre chlapcov ešte v roku 2016 „sen v plienkach”, no postupne sa z neho stala realita. Za dôležitý moment považuje rozhodnutie odísť zo Slovana do Žiliny v takom mladom veku. Hoci to v tom čase pôsobilo netradične, dnes je presvedčený, že to bol správny krok.Chlapci sa rýchlo osamostatnili, cestovali sami, bývali na internáte a získali podľa neho „školu života”, ktorá im neskôr uľahčila aj zahraničné pôsobenie. „Bolo to náročné, ale spätne vidím, že im to strašne pomohlo,” dodal.Keď sa objavila ponuka Feyenoordu pre Lea, odlúčenie už neriešili tak dramaticky. Zvyk z akadémie im pomohol a prestup prebehol hladko. Július Sauer priblížil, že záujem klubu vznikol na mládežníckych majstrovstvách Európy v Eindhovene, kde Leo zaujal šéftrénera skautov.Prestup sa dotiahol po niekoľkých mesiacoch a výrazne mu pomohol aj príchod Dávida Hancka. „Keď sa Leo dostal prvýkrát do ‚áčka', tak už tam Dávid bol a vtedy mu obrovsky pomohol,” vysvetlil.Július Sauer podrobnejšie opísal aj prestup Maria do Toulouse. Podľa jeho slov išlo o dlhé a náročné rokovania, no francúzsky klub vidí v mladom Slovákovi veľký potenciál. Mesto aj prostredie ho milo prekvapili a pozitívne hodnotí aj dôveru, ktorú Mario dostal v úvodných zápasoch.Július Sauer sa v rozhovore okrem iného vyjadril aj k domácej najvyššej futbalovej súťaži, kde za najväčší problém označil návštevnosť. Podľa neho máme množstvo talentov, no prázdne tribúny brzdia výkony aj atmosféru ligy.
Recenzia skvelého auta vyrobeného v Žiline, Kie EV4, a rozhovor s expertom na autopriemysel aj o tom, ako zasiahne konsolidácia verejných financií strednú triedu. Stredná vrstva si nové auto môže dovoliť čoraz menej. Expert na autopriemysel vidí dve cesty pre príjmovú skupinu do tritisíc eur: kúpu jazdeného auta alebo dlhodobý prenájom. Odpočty DPH sa museli zmeniť, na firmy si ľudia písali aj kabriolety a Porsche, hovorí Vladimír Orth v rozhovore. Koniec spaľovákov sa zrejme odkladáPlán Európskej únie zakázať nové registrácie benzínových a naftových áut od roku 2035 naráža na realitu.Svedčí o tom nielen vývoj v autopriemysle, ale aj silnejúci politický tlak. Paradoxne, práve v čase neistoty prichádzajú na trh elektromobily, ktoré sú lepšie než kedykoľvek predtým. Dôkazom je aj horúca novinka z Tepličky nad Váhom – Kia EV4, ktorú sme jazdili jeden týždeň.V dnešnej časti podcastu Autobazar.EU sme sa pozreli nielen na novú slovenskú Kiu, ale aj aktuálnu situáciu na trhu. Pozvanie do štúdia prijal Vladimír Orth, expert na autopriemysel. Prebrali sme aj tieto témy: Prečo je zníženie odpočtov DPH na nové autá takou výbušnou témou. Ako konsolidácia verejných financií dodatočne ovplyvní peňaženky majiteľov áut. Prečo sa v Európe začína prejavovať expanzia čínskych značiek, zatiaľ čo na Slovensku ani nie.TEST: Kia EV4 – Slovenská, luxusná a prekvapivo dospeláKia nám na týždenný test poskytla svoj novší prírastok, model EV4. Hoci ide technicky o hatchback, so svetlou výškou podvozka 14 cm ju môžeme zaradiť aj do kategórie nižších, dynamických crossoverov.Mali sme tú česť byť priamo pri spustení výroby v septembri v Tepličke nad Váhom, takže nami testovaný exemplár v nádhernej modrej farbe bol doslova "ešte horúci z výroby".Interiér: Luxus bez chémiePrvé, čo vás po nasadnutí zaujme – alebo skôr nezaujme – je absencia špecifickej arómy nových koncernových áut. V interiéri necítiť výpary lepidiel ani farieb. Je to zrejme dôsledok masívneho využívania recyklovaných a dlhodobo udržateľných materiálov. Napriek tomu pôsobí vnútro auta krásne, priam luxusne.Dojem čerstvosti potvrdzovali aj reakcie okolia, ľuďom sa nová Kia skutočne páčila. Vyzerá moderne, nadčasovo a úspešne sa vyhýba gýču. Nesnaží sa za každú cenu kričať "som elektromobil". Namiesto prvoplánových oblín tu vidíme ostro rezané línie a agresívny výraz, ktorý osloví aj konzervatívnejšieho zákazníka. Mnohí okoloidúci ani netipovali, že ide o čistý elektromobil.Baby EV6: Dosť miesta pre rodinuPokiaľ ide o priestor, EV4 pocitovo pripomína skôr väčší model EV6, než hierarchicky bližšie postavený model EV3. Cítiť to najmä na hodnotnom spracovaní interiéru a jazdnom komforte.Funkčne sú si tieto vozidlá veľmi blízke, rozdielna je najmä veľkosť. EV6 je podstatne dlhšia, ale priestor v prvom aj druhom rade je veľmi porovnateľný.Úžitková hodnota EV4 hatchback bez problémov pokrýva bežné rodinné potreby. Kufor má kapacitu 459 litrov, v interiéri je množstvo odkladacích priestorov, miesto pre zavesenie oblečenia, nechýba ani zadná stredová opierka. Praktickosť dopĺňa nosnosť strechy 80 kg a možnosť ťahať brzdený príves do 1 tony.Technologický náskok Kie v praxiV čom Kia skutočne exceluje, je technologická výbava. Asistenčné systémy sú spoľahlivé nielen na diaľnici, ale aj v meste. Udržiavanie v strede jazdného pruhu zvláda aj ostrejšie zákruty v hustej premávke nadštandardne dobre.Špeciálnu pochvalu si zaslúžia výkonné svetlomety. Podľa našich skúseností osvetľujú vozovku (najmä v noci na diaľnici) dokonca efektívnejšie než pri modeli EV6.Veľkým plusom je funkcia V2L (Vehicle-to-Load). Vďaka 230 V adaptéru na nabíjací konektor...
Pritom športové výkony Dominiky, Mariána aj Mareka sú na porovnateľnej úrovni - vyhrať WTA, ktoré Dominika vyhrala, znamená vyhrať finále ženskej svetovej elity. Má teda naša jediná top slovenská tenistka tohto rangu menšie právo na luxus ako chalani – lebo je žena? Prečo teda luxus pri mužoch „nevadi“, ale pri žene áno?A úprimne... nevyžila jedna rodina (alebo aj viac) z Marekovho Ferrari dlhšie než štyri mesiace? (Mareka máme radi, len dávame veci do kontrastu). O tom, ako Dominika vníma rodovú rovnosť, mediálny tlak, lásku a jej podoby, a aj o tom, kedy je čas zo vzťahu odísť, sme sa rozprávali v najnovšej časti podcastu Ženy ako my z dielne Diva.sk.Vo svete vám úspech doprajú, na Slovensku naňho rýchlo zabúdajúDominika vyhrala osem turnajov kategórie WTA a dva turnaje kategórie ITF. Dosiahla na finále na Australian Open v roku 2014 a víťazstvo na WTA Finals v Singapure v roku 2016. Stala sa prvou Slovenkou, ktorá dosiahla majstrovské kolo Grandslamu. V novembri 2019 ohlásila koniec kariéry.Vydala sa, má dve deti, rada sa pekne oblieka, dopraje si a niečo z toho zdieľa aj na Instagrame. Bulvár to však často interpretuje ako vystatovanie sa.„Ja to nečítam, ale som človek z mäsa a kostí, niekedy sa ma to dotkne,“ priznáva Dominika a porovnáva to so svojimi kolegyňami zo zahraničia.„Keď ich kritizovali, tak za ich úspechy. Napríklad Talianka Flavia Pennetta je tvárou značky Giorgo Armani a všade chodí v ich kúskoch. Lieta si private jetom, ale nikto ju za to neohovára, že je to príliš. Tá mentalita je u nás iná.“Musela som vyrásť rýchlejšie ako moje rovesníčky ale rúhala by som sa, keby som tvrdila, že som nemala detstvo„Bola to jediná cesta, ktorou som musela ísť, nebolo žiadne doprava alebo doľava,“ neľutuje svoje detstvo Dominika.Makala na sebe odmalička a ako sama priznáva, za tie úspechy okrem disciplíny vďačí aj ľuďom okolo seba. Hoci peniaze jej dávajú slobodu, nikdy neboli motiváciou. Tie prvé zarobené dokonca ani nečakala.„Prekvapilo ma, že mi za to budú ešte aj platiť. Hoci som musela vyrásť rýchlejšie, bez tenisu by nebola Dominika Cibulková. Nemala som síce stužkovú, ale vynahrádzam si to teraz.“A má jasno, či deti pôjdu v jej šľapajach. Po tenisovej kariére prišlo materstvo: na prvom mieste bol Jakubko a nie Dominika. Materstvo ju prekvapilo svojou intenzitou a tým, ako veľmi a stále chcela byť s tým malým človiečikom. Netají sa ani tým, že pri druhom dieťati to už bolo jednoduchšie.Naspäť do formy sa dostávala takmer 2 roky. Vysvetľuje aj špekulácie o OzempicuDisciplína športovkyne, strava a režim pri chudnutí u zdravého človeka prinesú výsledky. Dominike to trvalo mesiace, svoju cestu zdieľala na Instagrame. Inšpirovala mnohé ženy, no nevyhla sa ani špekuláciám o Ozempicu. V podcaste nám vysvetlila, ako to bolo.S Michalom sme neskutočne zohratí. S manželom Michalom Navarom fungujú ako skvelý tandem. Bol jej manažérom počas športovej kariéry, dnes sú rodičia, partneri a majú biznis. Vo vzduchu však visí téma manželskej krízy, ktorá plní bulvárne plátky. Pred domom aj škôlkou, kam chodí Jakubko, stepujú paparazzi. V podcaste sa okrem iného...
Hosťami relácie K veci boli komunikačná manažérka Eva Babitzová, moderátorka Denníka SME Zuzana Kovačič Hanzelová a šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný.Témou diskusie bolo, či majú tradičné médiá ignorovať alebo konfrontovať kontroverziu. Politici či influenceri totiž nepotrebujú médiá – majú vlastné kanály, na ktorých oslovujú tisíce fanúšikov bez nepríjemných protiotázok.V relácii K veci hostia hovorili aj o tom:či sa koalícii podarilo „zorbanizovať“ štandardné médiá,či dezinformácie rozložia Slovensko,kde je hranica medzi kritickou žurnalistikou a aktivizmom,ako sa štandardné médiá majú vyrovnať s nekritickými influencermi.
Hoci vláda hovorí o úspešnej konsolidácii, výkonnosť ekonomiky klesá a investície sú najnižšie za posledné roky. Odborníci varujú, že bez zásadnej zmeny politiky a podnikateľského prostredia sa môže krajina definitívne zaseknúť v bludnom kruhu stagnácie.
V posledných mesiacoch sa aj na nás a aj na odborníkov obracajú ženy o niečo častejšie, pretože sa nevedia zorientovať v zmenách v prevencii rakoviny prsníka. Pýtajú sa, ako je to teraz s ultrazvukom, s mamografiou alebo čo majú robiť, ak si niečo nahmatajú - potvrdila to aj výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine. Preto sme sa spolu s ňou ako aj s hlavnou odborníčkou MZ SR pre rádiológiu rozprávali o všetkom dôležitom, čo o tejto téme musí každá z nás vedieť. Budeme sa rozprávať o téme, ktorá sa týka každej ženy. Možno ste zachytili, že mesiac október je každý rok symbolicky venovaný boju proti rakovine prsníka. A hoci je Pinktober, alebo Ružový október, už za nami, my ženy by sme mali na zdravie svojich prsníkov myslieť po celý rok.Rakovina prsníka na Slovenku. Mamografia je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie na skoré odhalenie ochoreniaNa Slovensku totiž neustále pribúdajú prípady rakoviny prsníka. Hoci pravidelné preventívne prehliadky u gynekológa a včasná diagnostika dokážu zachrániť život, veľká časť žien ich podceňuje, alebo na ne zabúda, prípadne ich odkladá. Skríningovú mamografiu podstúpi menej než 35 % žien, ktoré na ňu majú nárok, čo je výrazne pod priemerom Európskej únie.Dnes si preto v relácii Pre mamy s Babsy, priblížime, ako sa správne starať o zdravie prsníkov, aké zmeny v prevencii rakoviny prsníka nastali na Slovensku a ako sa v nich zorientovať. Hostkami Babsy Jagušák je lekárka, profesorka Viera Lehotská – hlavná odborníčka MZ SR pre rádiológiu, ktorá sa venuje diagnostike a včasnému záchytu onkologických ochorení a patrí medzi popredné slovenské odborníčky v oblasti skríningu rakoviny. A spolu s ňou diskutuje na túto tému aj Eva Kováčová – výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Liga proti rakovine, ktorá už viac ako tridsaťpäť rokov pomáha onkologickým pacientom a ich rodinám, šíri povedomie o dôležitosti prevencie a včasnej diagnostiky.Dozviete sa:- viac o benefitoch aj prípadných rizikách mamografie, ktorá je celosvetovo zvolená za základné a nenahraditeľné vyšetrenie skorého zachytenia ochorenia rakoviny prsníka;- informácie o presných zmenách, ktoré na Slovensku v rámci prevencie nastali a prečo sa tak stalo;- aké vyšetrenia do prevencie naopak boli pridané a na čo máte u lekárov nárok, a v ktorom veku;- aj to, ako by malo prebiehať samovyšerenie a aké príznaky hľadať či si všímať, a tiež konkrétne príklady a príbehy z praxe;- kde hľadať pomoc a prečo a tiež si povieme viac aj o preventívnej hysterektómii;- a že nie každá hrčka znamená ihneď rakovinu. V našom podcaste dnes nájdete naozaj kompletne všetko dôležité, čo o zdraví prsníkov a prevencii rakoviny prsníka treba vedieť
Počas prvej reprezentačnej prestávky prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk slovenský hokejista Miloš Roman, hráč HC Oceláři Třinec, trojnásobný účastník majstrovstiev sveta, štvornásobný český šampión a bronzový medailista z olympiády v Pekingu.V rozhovore porozprával o úspešnom vstupe do sezóny, o tom, ako sa mužstvo po menej vydarenej sezóne znovu naštartovalo, a aj o tom, prečo si váži prácu v tieni hviezd.V Třinci patrí medzi útočníkov, ktorí robia poctivú robotu v defenzíve, často v tieni ofenzívnych hviezd. Vie, že práve takíto hokejisti sú pre úspech mužstva kľúčoví: „Tím musí byť dobre poskladaný, je to ako puzzle. Keď tréner žiada odo mňa čiernu robotu, prijmem ju a snažím sa byť užitočný pre tím.”S trénerom Václavom Varaďom ho spája dlhoročná spolupráca. Práve on ho počas pandémie COVID-19 priviedol do Třinca, keď Miloš Roman čakal na rozhodnutie Calgary Flames. Tréner mu dal dôveru a šancu medzi mužmi: „Aj keď som spravil chybu, veril mi ďalej. On ma vlastne vtiahol do mužského hokeja a odštartoval moje kroky k reprezentácii aj olympiáde.”Na medzinárodnej scéne si vybudoval stabilné miesto aj vďaka zodpovednosti. V slovenskej reprezentácii nastupuje najmä v úlohách, kde sa od neho očakáva spoľahlivá defenzíva, dôslednosť v detailoch a aktívne korčuľovanie. Práve to podľa neho často rozhoduje o úspechu tímu.V podcaste hovoril aj o spomienkach na zimné olympijské hry v Pekingu 2022, kde Slovensko získalo bronz. Hoci začínali s Jurajom Slafkovským a Pavlom Regendom ako štvrtá formácia, postupne sa stali dôležitou súčasťou zostavy. „S Paľom a Jurom sme boli najmä vďační za šancu, ktorú sme dostali. Hrali sme naplno, získavali puky, tlačili sa do útoku a Jurovi to tam začalo padať,” opísal slovenský reprezentant.
Kybernetická bezpečnosť už dávno nie je len o antivíruse a heslách. Hoci sa firmy na Slovensku v základnej hygiene zlepšili, mnohé stále podceňujú sofistikovanejšie hrozby. Často investujú do pokročilých technológií, no nemajú kvalifikovaných ľudí, ktorí by ich vedeli správne vyhodnocovať a manažovať. Prečo je dôležité oddeliť IT od bezpečnosti a aké sú možnosti pre firmy, ktoré si vlastný bezpečnostný tím nemôžu dovoliť?V novom dieli podcastu SHARE sa moderátor Maroš Žofčin rozpráva s Júliusom Seleckým, Solution Architectom spoločnosti Eset, o reálnom stave kybernetickej bezpečnosti v slovenských firmách, o najčastejších chybách a o riešeniach, ako je manažovaná detekcia a reakcia (MDR). Podcast prinášame v spolupráci so spoločnosťou Eset.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook! TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:V čom sa slovenské firmy zlepšili (heslá, aktualizácie) a čo stále podceňujú.Prečo by IT oddelenie a bezpečnostné oddelenie mali byť striktne oddelené.Analýza rizík: Ako majú firmy identifikovať, čo je pre ich biznis kľúčové.Čo sú EDR a XDR systémy a prečo bežný antivírus už nestačí.Aké sú možnosti pre firmy, ktoré nemajú vlastných bezpečnostných expertov (MDR).Téme sa venujeme aj v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/nmdWnCW/firmy-maju-antivirusy-no-chyba-im-tato-klucova-vec-mnohe-na-to-doplatili/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
S istou dávkou zjednodušenia by sme mohli povedať, že česká historiografia oslavuje už deväť storočí. Presne toľko času totiž uplynulo od smrti významného českého kronikára Kosmasa v roku 1125, ktorú si pripomína nielen odborná historická, ale aj široká laická verejnosť v Českej republike. A skutočne, bez Kosmasovej kroniky by sme o raných českých dejinách vedeli podstatne menej. Hoci je, pochopiteľne, táto literárna pamiatka písaná so značným subjektívnym prístupom jej autora, tvorí základ všetkých rozprávaní a siaha až k legendárnym počiatkom, k symbolickému úsvitu českých dejín – k praotcovi Čechovi, k mýtickej kňažnej Libuši a k oráčovi Přemyslovi. Je tiež fascinujúcim rozprávaním o českých kniežatách, od sv. Václava až po ostré mocenské zápasy, ktoré neraz sprevádzali politické vraždy, ale aj úsilie zachovať a obhájiť pozíciu českých krajín na mape vtedajšej Európy. V pražskom Klementíne preto pripravili unikátnu výstavu, ktorá z popredných európskych knižníc a archívov zhromažďuje najstaršie rukopisy Kosmasovej kroniky a sústreďuje ich na jedno miesto. Návštevník sa tak môže slovom i obrazom preniesť do vzdialenej doby a nanovo prežiť príbehy raných českých dejín. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Tomášom Klimekom, riaditeľom historických a hudobných fondov Národnej knižnice v Prahe, ktorá je organizátorkou spomínanej výstavy. Aj táto epizóda podcastu Dejiny vznikla vďaka podpore filmovej producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá stojí za oceňovanými a divácky obľúbenými filmami Vlny, Známi neznámi či Čiara. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Podporte Dobré ráno na HeroHero: https://herohero.co/dobrerano/subscribeDoteraz bola poverenou, stane sa z nej oficiálna šéfka. Generálka Jana Maškarová bude už aj oficiálne policajnou prezidentkou. Hoci jej na rokovaní výboru zložili pochvalu aj niektorí opoziční politici, náročnou úlohou bude odolávanie otvoreným i skrytým politickým tlakom. Zvládne to?Viac ako dve a pol hodiny Maškarová odpovedala na otázky poslancov. Sľubuje transparentnú komunikáciu a v prípade zbavenia obvinení aj riadny návrat čurillovcov do práce. To, že jej manžel pracuje na policajnej inšpekcii, ako problém nevníma.O Jane Maškarovej a jej pôsobení sa v podcaste Dobré ráno rozpráva Jana Krescanko Dibáková s reportérom denníka SME Petrom Kováčom.Zdroje zvukov: TA3, Teraz.skOdporúčanieDnes vám odporúčam článok môjho kolegu, s ktorým sme sa práve dorozprávali. Peter Kováč sa venoval manželom Kučerkovcom, ktorých rád spomínal Robert Fico. Veľmi obsažný text nesie názov "Ako to bolo s priznaniami expolicajta z Ficových tlačoviek? Svedok hovorí o vyhrážkach manželky" a pripomína, že prokurátorka Kučerková je sama obžalovaná. Podobné texty sú veľmi dôležité pre to, aby sme vedeli, či je rozdiel medzi tým, čo sa stalo, a tým, ako to prezentujú politici.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Slovensko si už nemôže dovoliť tak rozsiahly systém sociálnej pomoci ako sú 13. dôchodky či plošná energopomoc, hovorí Prezident AZZZ Rastislav Machunka. Podľa neho je situácia príliš vážna na to, aby sme rešpektovali červené čiary politikov, ktorí sa riadia iba voličskými preferenciami a nemyslia za horizont volebného obdobia.Parlament schválil štátny rozpočet. Podľa neho má Slovensko v budúcom roku hospodáriť s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami takmer 68 miliárd eur. Kľúčový parameter - teda rozpočtový deficit, plánuje vláda stlačiť na niečo cez 4 percentá HDP. Opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vládnym plánom neveria a Rada rozpočet považuje za nerealistický.Hoci vláda označila ozdravenie verejných financií za svoju prioritu, zadlženosť Slovenska bude napriek tomu i naďalej rásť a a ani tri Kamenického konsolidačné balíčky naše choré verejné financie uzdraviť nedokázali. Politici majú priveľa červených čiar, ale dnes je to tak vážne, že ich treba prekračovať. Všetky tie skonsolidované miliardy miznú tam, kde si politici vedia kúpiť voličov, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Verejné výdavky tohto štátu sa pritom v budúcom roku zvýšia na takmer 50 % HDP no a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v celej našej histórii.S vládnym rozpočtom nesúhlasia ani sociálny partneri pričom zamestnávatelia mu vyčítajú najmä nedostatok prorastových opatrení, privysoké zdaňovanie, ale aj neochotu štátu šetriť na sebe samom.Kam teda všetky tie skonsolidované miliardy, ktoré od nás táto vláda vyberá, vlastne miznú? Ako zasiahnu konsolidačné opatrenia našich podnikateľov a ako sa firmy vyrovnajú s vysokými daňami, chabými investičnými stimulmi a drahou cenou práce? No a napokon, prečo sa proti vláde postavili obaja sociálny partneri a kamže sa to vytratil ten - Robertom Ficom kedysi tak vzývaný, sociálny dialóg a zmier?Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovensko si už nemôže dovoliť tak rozsiahly systém sociálnej pomoci ako sú 13. dôchodky či plošná energopomoc, hovorí Prezident AZZZ Rastislav Machunka. Podľa neho je situácia príliš vážna na to, aby sme rešpektovali červené čiary politikov, ktorí sa riadia iba voličskými preferenciami a nemyslia za horizont volebného obdobia.Parlament schválil štátny rozpočet. Podľa neho má Slovensko v budúcom roku hospodáriť s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami takmer 68 miliárd eur. Kľúčový parameter - teda rozpočtový deficit, plánuje vláda stlačiť na niečo cez 4 percentá HDP. Opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vládnym plánom neveria a Rada rozpočet považuje za nerealistický.Hoci vláda označila ozdravenie verejných financií za svoju prioritu, zadlženosť Slovenska bude napriek tomu i naďalej rásť a a ani tri Kamenického konsolidačné balíčky naše choré verejné financie uzdraviť nedokázali. Politici majú priveľa červených čiar, ale dnes je to tak vážne, že ich treba prekračovať. Všetky tie skonsolidované miliardy miznú tam, kde si politici vedia kúpiť voličov, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Verejné výdavky tohto štátu sa pritom v budúcom roku zvýšia na takmer 50 % HDP no a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v celej našej histórii.S vládnym rozpočtom nesúhlasia ani sociálny partneri pričom zamestnávatelia mu vyčítajú najmä nedostatok prorastových opatrení, privysoké zdaňovanie, ale aj neochotu štátu šetriť na sebe samom.Kam teda všetky tie skonsolidované miliardy, ktoré od nás táto vláda vyberá, vlastne miznú? Ako zasiahnu konsolidačné opatrenia našich podnikateľov a ako sa firmy vyrovnajú s vysokými daňami, chabými investičnými stimulmi a drahou cenou práce? No a napokon, prečo sa proti vláde postavili obaja sociálny partneri a kamže sa to vytratil ten - Robertom Ficom kedysi tak vzývaný, sociálny dialóg a zmier?Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Podľa niekoho je to najzábavnejšie auto od BMW s relatívne nízkou cenou. Avšak v nami testovanej konfigurácii stojí toľko, čo väčší a jazdne excelentný elektromobil i4. Oplatí sa kúpiť?BMW M235i xDrive Gran Coupé (2025) patrí medzi najzaujímavejšie autá dneška - aspoň pohľadom konzervatívneho zákazníka, motoristu. Bavorák má kompaktné rozmery, nízky podvozok, klasický automobilový dizajn vpredu aj vzadu, k tomu výkonný štvorvalcový benzínový motor a silnú tendenciu dokazovať svoje športové schopnosti prepracovanou estetikou interiéru. Lenže, aj keď tak vyzerá, nie je to plnokrvné športové auto, o čom sa presvedčila aj infuencerka Smusiata, ktorá pre Autobazar.EU tento malý divoký bavorák otestovala. V podcaste, ktorý vydávame aj so sprievodným videom, Sára Juricová hovorí o svojej týždňovej skúsenosti s Erikom Strížom z inzertného portálu. BMW M235i xDrive Gran Coupé je rýchle, agilné a všestranné prémiové kupé, ktoré ponúka zábavu bez extrémnej náročnosti na šoféra. Medzi jeho silné stránky patrí výkonný 2,0-litrový preplňovaný motor s maximálnym výkonom 225 kW (306 k), pohon všetkých kolies xDrive, skvelé a bezpečné jazdné vlastnosti, ktoré zvládne aj menej skúsený vodič, a relatívne dobrá praktickosť pre každodenné použitie. Hoci nie je taký ostrý ako čistokrvné modely M, je to zábavné a svižné auto, ktoré je vhodné každodenný život.
This episode is brought to you by Alma. Visit https://helloalma.com/dg/?utm_source=podcast&utm_medium=paid&utm_campaign=privatepractice to learn more Get the Couples Therapy 101 course: https://www.couplestherapistcouch.com/ Join the Couples Therapist Inner Circle: https://www.couplestherapistcouch.com/inner-circle-new Join The Couples Therapist Couch Facebook Group: https://www.facebook.com/groups/295562197518469/ In this solo episode, Shane talks Healing Our Core Issues (HOCI) in couples therapy. Hear what Shane learned from the training he went to led by Jan Bergstrom & Dr. Rick Butts, why the HOCI model is helpful, the 6 core birthrights every human being has, how to start working with a new couple, and why it's healthy to be concerned you messed up as a parent.
Slovensko má za sebou turbulentný politický týždeň, ktorého hlavnou témou je konsolidácia verejných financií.Vládna koalícia v parlamente spravila prvý krok, keď konsolidačný balík posunula do druhého čítania. Stalo sa tak po tom, čo koalícia zastavila rozpravu v parlamente a skrátila ju na 12 hodín.Hoci konsolidácia prešla prvým čítaním, jej finálna podoba stále nie je známa. V podcaste s ekonomickým redaktorom Vladimírom Amrichom sa dozviete, že koalícia pripravuje viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré plánuje predstaviť až v druhom čítaní.Témou bude aj to, ako chce štát šetriť sám na sebe a či je v pláne aj prepúšťanie v štátnej správe. Moderuje Marek Biró.
Parlament začal rokovať o konsolidačnom balíčku. Toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov pritom pred poslancov prichádza bez súhlasu zamestnávateľov i odborárov. Aká teda bude výsledná podoba vládneho balíčka a ustojí koalícia tlaky spojené s takto masívnym uťahovaním opaskov?Pokiaľ zasadá zákonodarné zhromaždenie, život žiadneho občana, jeho sloboda ani majetok nie sú v bezpečí - tak znie jeden starý a známy bonmot. No a slovenský zákonodárny zbor - teda parlament - práve zasadol a na programe má aj schvaľovanie ďalšieho konsolidačného balíčka z dielne ministra financií. Hoci toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov už vláda schválila, vzhľadom na razantnosť dopadov prakticky na všetky možné skupiny obyvateľstva je vysoko pravdepodobné, že o výslednej podobe vládneho balíčka sa zrejme ešte zvedie intenzívny zápas.Politické karty môže zamiešať aj návrh novelizácie Ústavy, ktorú chce - ako akúsi „hrádzu proti progresivizmu“ - už od jari upiecť premiér Fico spolu s opozičným KDH. No a keďže dôsledky konsolidácie vládnym stranám na popularite rozhodne nepridajú, na rad môžu prísť aj rôzne zástupné témy, ale aj snaha novelizáciou rokovacieho poriadku NR SR mocensky osedlať diskusie v parlamente.To sú témy dnešných Aktualít Nahlas s našim politickým redaktorom Martinom Slizom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Hoci je Alexandria pre väčšinu z nás len vzdialeným pojmom, predsa toto mesto na egyptskom pobreží Stredozemného mora poznáme, takpovediac automaticky. Svoje meno nesie po svojom zakladateľovi a azda najslávnejšom dobyvateľovi staroveku Alexandrovi Veľkom. Po tri storočia bola hlavným mestom ptolemaiovskej ríše, stála tu najväčšia a najslávnejšia staroveká knižnica a nad jej prístavom sa vypínal Alexandrijský maják na ostrove Faros, známy ako siedmy div sveta. Ešte zaujímavejšie než už stratené stavebné ikony sú dejiny Alexandrie. Toto mesto svojím rozsahom, počtom obyvateľov i politickým významom neraz konkurovalo samotnému Rímu. Neraz sa stalo kulisou udalostí, v ktorých sa rozhodovalo o osudoch Rímskej ríše. Práve tu sa odohráva posledné dejstvo občianskej vojny medzi Octavianom a Marcusom Antoniom, ale tiež náboženské nepokoje na sklonku rímskeho impéria. Nová epizóda podcastu Dejiny bude stále ešte cestovateľská – nielen v priestore, ale i v čase. Sprevádzať nás bude historik Adam Rada. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko si doteraz posielali odkazy cez médiá aj o tom, ako blízko je Hlas k Progresívnemu Slovensku, osobne sa na koaličnej rade nestretli od začiatku leta. Premiéra tlačí konsolidačný balík, Andrej Danko chce zo záchrankového systému vytlačiť súkromníkov a Matúša Šutaja Eštoka sa týkajú podozrenia okolo straníckych väzieb na víťazov tendra.V Dobrom ráne sa o koaličných sporoch rozpráva Jana Krescanko Dibáková s redaktorom domáceho spravodajstva Michalom Katuškom. Rokovania sa odohrávajú v čase, keď preferencie najnovšieho prieskumu odrážajú zhoršenie nálad koaličných voličov a krátko pred tým, ako vládu čaká prvé rokovanie o ďalšom zozname konsolidačných opatrení.Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD, Andrej Danko, Facebook/Matúš Šutaj EštokOdporúčanie:Dnes mám pre vás odporúčanie z domácej dielne. Hoci možno máte radšej podcasty, zablúďte aj na našu videosekciu. Nájdete tam tlačovky, videá, relácie a možno si nájdete to, čo vás bude baviť. A veľmi odporúčam Historickú revue, ideálnu ako letné čítanie.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing