Podcasts about hoci

Na ihrisku bol známy výbornou technikou a výnimočným prehľadom. Najvýraznejšiu stopu zanechal v najvyššej domácej súťaži, kde získal majstrovské tituly v dresoch oboch odvekých rivalov – Slovana Bratislava aj Spartaka Trnava. Po ukončení hráčskej kariéry sa vrhol na trénerskú dráhu. Bývalý slovenský stredopoliar Erik Grendel prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.V mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil zákulisie svojho aktuálneho pôsobenia pri rezerve bratislavského Slovana, prechod z hráčskej do trénerskej pozície, no nevyhýbal sa ani spomienkam na svoje hráčske časy u „belasých” či angažmán u odvekého rivala v Trnave.K trénerskému remeslu „pričuchol“ ako asistent v Pohroní, odkiaľ ho do juniorky bratislavského Slovana nečakane zlanáril bývalý tréner B-tímu Samuel Slovák. Ako sám Erik Grendel hovorí, táto ponuka ho milo prekvapila a prácu s mladými nádejami „belasých” si v druhej lige pochvaľuje, hoci pre mnohých chlapcov z akadémie je táto súťaž zatiaľ obrovským výkonnostným skokom.Súčasťou jeho práce je aj úzka spolupráca s A-tímom. Od príchodu nového hlavného trénera Yayu Tourého cíti Erik Grendel veľkú podporu a otvorenosť. „Predstavil mi svoju filozofiu, dali sme si hodinové sedenie a bol úžasne otvorený a priateľský. My tréneri na Slovensku sme občas uzatvorení a myslíme si, že sme vymysleli futbal, ale on má napriek obrovským úspechom obrovskú pokoru,“ pochvaľuje si kooperáciu so koučom Slovana.Diskutovanou témou bola aj účasť mladých slovanistov v mládežníckej Lige majstrov. Hoci tím povedie tréner „devätnástky” Michal Demeter, Erik Grendel s ním úzko spolupracuje na výbere hráčov z juniorky. Cieľom pre mladíkov podľa neho nie sú prioritne len výsledky v podobe vysokých výhier na úkor veľkoklubov, ale predovšetkým vzorná reprezentácia značky Slovana a získavanie neoceniteľných európskych skúseností.Erik Grendel otvorene prízvukuje, že najväčším úskalím pre mladíkov je udržať si pokoru, keď po pár dobrých zápasoch nadobudnú pocit, že už sú hotovými futbalistami. Ako sám spomína, v mladosti mal aj on obdobia, keď neudržal nervy na uzde a jeho impulzívnosť ho neraz mrzela.„Zopár červených kariet som dostal. Pamätám si jednu v Lige majstrov, keď som zbytočne fauloval zozadu pri rohovej zástavke. Ďalšiu som dostal, keď ma práve odnášali na nosidlách,“ zaspomínal si s úsmevom na kuriózny moment zo svojej hráčskej minulosti, ktorý mu dnes slúži ako výstraha pri výchove zverencov.Erik Grendel v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aké to bolo prísť ako 18-ročný chlapec do kabíny Slovana plnej skúsených legiend, ako ho takmer zhltli noviny po jednom z jeho prvých pozápasových rozhovorov, prečo dodnes neľutuje prestup do trnavského Spartaka, aký je jeho osobný trénerský cieľ do najbližších rokov a prečo občas musel chlapcom v kabíne rázne prehovoriť do duše ohľadom ich tréningovej morálky.

Slovenský hokejový obranca Marek Ďaloga patrí k najvýraznejším zjavom na našich klziskách, no po piatich úspešných sezónach v Českej republike sa definitívne vracia domov. Skúsený bek, ktorý si vybudoval výborné meno nielen v domácej extralige, ale aj v národnom tíme, prijal pozvanie do najnovšej epizódy obľúbeného podcastu Góly z bufetu.Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrala jeho bohatú kariéru, v ktorej nechýbajú úsmevné historky, tvrdá drina a spomienky na mimoriadne náročné chvíle na ľade. Pozrieť si tento diel znamená nahliadnuť do hlavy elitného športovca, ktorý si prešiel najťažšími ligami a napriek tomu si zachoval nadhľad a svojský humor.Rozhovor sa od úvodu nesie v uvoľnenej atmosfére, pričom Marek Ďaloga otvorene vysvetľuje svoje dôvody na návrat do materského klubu. Ako sám priznáva, koniec v Brne už vnútorne cítil a s rodinou sa zhodli na tom, že je čas ísť domov.Prestup do HKM Zvolen bol pre neho absolútnou prioritou, čo v rozhovore aj jasne potvrdil: „Zvolen bol suverénne číslo jedna... Nemohol som riešiť nič iné.“Diváci sa dozvedia aj o jeho hlbokom vzťahu ku Komete Brno, ktorú označil za svoj druhý domov a s ktorou sa mu podarilo získať vysnívaný majstrovský titul. Dnes je však pripravený prijať vo Zvolene novú rolu mentora, aby odovzdával skúsenosti a pomáhal mladším hokejistom rásť.Najväčším ťahákom epizódy sú však fascinujúce detaily o jeho extrémnej rýchlosti a netradičnom hernom štýle. Hoci je Marek Ďaloga primárne obranca, celú kariéru ho zdobí mimoriadne ofenzívne poňatie hry a jeho ikonický, vo vetre vejúci dres, ktorý s úsmevom glosoval aj reprezentačný tréner Craig Ramsay.Zaujímavosťou je, že tento ofenzívny bek strávil najviac rokov v českej extralige, ktorá je považovaná za vôbec najdefenzívnejšiu a najviac pretaktizovanú súťaž.Skutočnou lahôdkou pre hokejových fajnšmekrov je jeho spomienka na rýchlostné testy na klzisku s rozmermi NHL, kde dokonca prekonal čas famózneho Connora McDavida. S úsmevom na perách k tomu pridal priam neuveriteľnú historku: „A to som ešte trafil v druhej zákrute bránku, inak by som spravil kolo pod 13 sekúnd“.Okrem hokejových úspechov sa podcast ponára aj do intímnejších detailov jeho športového života, pričom odhaľuje špecifické rituály a náročný tréningový proces. Marek Ďaloga detailne opisuje svoju fyzickú prípravu, ktorá zahŕňa drepy so 150-kilovými činkami, bulharské drepy a neustálu prácu na nohách, z ktorých si jeho spoluhráči niekedy uťahujú, že sú krátke.Zveril sa aj so svojimi predzápasovými rituálmi, pri ktorých si úzkostlivo stráži presné poradie obliekania výstroja, pričom si vždy ako prvú obúva ľavú korčuľu, potom pravú a až následne si viaže šnúrky.Chýbať nebude ani vtipná spomienka na prípravný zápas proti Viedni Capitals, kde súper hral tak tvrdo a agresívne, že vtedajší tréner zúfalo žiadal svojho asistenta, aby zápas predčasne zrušil so slovami, že ich súperi „mastili ako žito“.

Slovenský hokejový obranca Marek Ďaloga patrí k najvýraznejším zjavom na našich klziskách, no po piatich úspešných sezónach v Českej republike sa definitívne vracia domov. Skúsený bek, ktorý si vybudoval výborné meno nielen v domácej extralige, ale aj v národnom tíme, prijal pozvanie do najnovšej epizódy obľúbeného podcastu Góly z bufetu.Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrala jeho bohatú kariéru, v ktorej nechýbajú úsmevné historky, tvrdá drina a spomienky na mimoriadne náročné chvíle na ľade. Pozrieť si tento diel znamená nahliadnuť do hlavy elitného športovca, ktorý si prešiel najťažšími ligami a napriek tomu si zachoval nadhľad a svojský humor.Rozhovor sa od úvodu nesie v uvoľnenej atmosfére, pričom Marek Ďaloga otvorene vysvetľuje svoje dôvody na návrat do materského klubu. Ako sám priznáva, koniec v Brne už vnútorne cítil a s rodinou sa zhodli na tom, že je čas ísť domov.Prestup do HKM Zvolen bol pre neho absolútnou prioritou, čo v rozhovore aj jasne potvrdil: „Zvolen bol suverénne číslo jedna... Nemohol som riešiť nič iné.“Diváci sa dozvedia aj o jeho hlbokom vzťahu ku Komete Brno, ktorú označil za svoj druhý domov a s ktorou sa mu podarilo získať vysnívaný majstrovský titul. Dnes je však pripravený prijať vo Zvolene novú rolu mentora, aby odovzdával skúsenosti a pomáhal mladším hokejistom rásť.Najväčším ťahákom epizódy sú však fascinujúce detaily o jeho extrémnej rýchlosti a netradičnom hernom štýle. Hoci je Marek Ďaloga primárne obranca, celú kariéru ho zdobí mimoriadne ofenzívne poňatie hry a jeho ikonický, vo vetre vejúci dres, ktorý s úsmevom glosoval aj reprezentačný tréner Craig Ramsay.Zaujímavosťou je, že tento ofenzívny bek strávil najviac rokov v českej extralige, ktorá je považovaná za vôbec najdefenzívnejšiu a najviac pretaktizovanú súťaž.Skutočnou lahôdkou pre hokejových fajnšmekrov je jeho spomienka na rýchlostné testy na klzisku s rozmermi NHL, kde dokonca prekonal čas famózneho Connora McDavida. S úsmevom na perách k tomu pridal priam neuveriteľnú historku: „A to som ešte trafil v druhej zákrute bránku, inak by som spravil kolo pod 13 sekúnd“.Okrem hokejových úspechov sa podcast ponára aj do intímnejších detailov jeho športového života, pričom odhaľuje špecifické rituály a náročný tréningový proces. Marek Ďaloga detailne opisuje svoju fyzickú prípravu, ktorá zahŕňa drepy so 150-kilovými činkami, bulharské drepy a neustálu prácu na nohách, z ktorých si jeho spoluhráči niekedy uťahujú, že sú krátke.Zveril sa aj so svojimi predzápasovými rituálmi, pri ktorých si úzkostlivo stráži presné poradie obliekania výstroja, pričom si vždy ako prvú obúva ľavú korčuľu, potom pravú a až následne si viaže šnúrky.Chýbať nebude ani vtipná spomienka na prípravný zápas proti Viedni Capitals, kde súper hral tak tvrdo a agresívne, že vtedajší tréner zúfalo žiadal svojho asistenta, aby zápas predčasne zrušil so slovami, že ich súperi „mastili ako žito“.

„Ľudovít Makó svojou spoluprácou s políciou iba naplnil vlastnú vyhrážku, že ak sa mu niečo stane, stiahne so sebou všetkých ostatných. Hoci v minulosti ako štátny funkcionár o svojich toxických väzbách preukázateľne klamal, dnes detailne rozkrýva pozadie systému, v ktorom si oligarchia kupovala jeho lojalitu desaťtisícovým mesačným doplatkom k platu.“ Martin Turček, autor knihy o Makóovi Kajúcnik.Kauza Očistec – kauza o prepojení oligarchie, politiky a polície. Či inak – prípad zneužívania polície v prospech mocných. Dostala sa až na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Tento týždeň pred jeho senát predstúpil jeden z kľúčových svedkov, ktorý kolotoč vyšetrovania a stíhania svojou výpoveďou pred šiestimi rokmi rozbehol.Ľudovít Makó.Zoči-voči obžalovaným opísal, ako sa zo 6. poschodia Transpetrolu riadilo nezákonné sledovanie Matoviča, Kisku či Kollára za desať eur na hodinu. Kým prokurátor neskrýval spokojnosť, advokáti Bödöra a Gašpara museli narýchlo prepisovať svoje otázky.S Ivou Zigovou rozoberieme najdôležitejšie momenty z pojednávania a s Martinom Turčekom, ktorý o kajúcnikovi Makóovi napísal knihu, sa pozrieme na profil človeka, bez ktorého sa v štáte nepohla žiadna väčšia vec.

„Ľudovít Makó svojou spoluprácou s políciou iba naplnil vlastnú vyhrážku, že ak sa mu niečo stane, stiahne so sebou všetkých ostatných. Hoci v minulosti ako štátny funkcionár o svojich toxických väzbách preukázateľne klamal, dnes detailne rozkrýva pozadie systému, v ktorom si oligarchia kupovala jeho lojalitu desaťtisícovým mesačným doplatkom k platu.“ Martin Turček, autor knihy o Makóovi Kajúcnik.Kauza Očistec – kauza o prepojení oligarchie, politiky a polície. Či inak – prípad zneužívania polície v prospech mocných. Dostala sa až na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Tento týždeň pred jeho senát predstúpil jeden z kľúčových svedkov, ktorý kolotoč vyšetrovania a stíhania svojou výpoveďou pred šiestimi rokmi rozbehol.Ľudovít Makó.Zoči-voči obžalovaným opísal, ako sa zo 6. poschodia Transpetrolu riadilo nezákonné sledovanie Matoviča, Kisku či Kollára za desať eur na hodinu. Kým prokurátor neskrýval spokojnosť, advokáti Bödöra a Gašpara museli narýchlo prepisovať svoje otázky.S Ivou Zigovou rozoberieme najdôležitejšie momenty z pojednávania a s Martinom Turčekom, ktorý o kajúcnikovi Makóovi napísal knihu, sa pozrieme na profil človeka, bez ktorého sa v štáte nepohla žiadna väčšia vec.

Dlhé roky patril k najvýraznejším postavám a najobávanejším strelcom našej najvyššej domácej súťaže. Svoje najúspešnejšie obdobie zažil ako ofenzívny líder MFK Dukla Banská Bystrica a po legionárskej anabáze v maďarskom MTK Budapešť sa toto leto opäť vrátil domov pod Urpín. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie slovenský útočník Róbert Polievka.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátorom Muťom poodhalil nielen náročný vstup Banskej Bystrice do novej sezóny, ale aj svoje hlboké vnútorné prežívanie reprezentačných zápasov. Špeciálnou témou bol aj jeho neuskutočnený prestup do bratislavského Slovana či úsmevná príhoda o tom, ako sa z nevinnej kabínovej narážky stal virálny fenomén na celom Slovensku.Návrat domov si skúsený zakončovateľ predstavoval inak. Mužstvo v úvode ročníka doplácalo na rozbitú letnú prípravu plnú zranení, čo vyústilo do série prehier a predčasného konca hlavného trénera. Ako banskobystrický patriot a cenná posila cíti obrovskú zodpovednosť, no zároveň otvorene hovorí, že futbalový život na Slovensku je veľkou drinou. Fanúšikovia totiž na tribúnach často vidia len platy hráčov, no nevidia už celoživotné obety a neistoty, ktoré so sebou tento šport prináša.Atmosféru v tíme navyše nedávno zbytočne narušil únik internej komunikácie, keď kapitán adresoval obrancom uštipačnú, no vyslovene žartovnú poznámku. „Snažili sme sa len odľahčiť situáciu, tak som nášmu stopérovi Ľubovi povedal, že keby udržali vzadu nulu tak ako my vpredu, máme dva body a nikto nám nič nepovie,“ vysvetlil incident, na ktorý sa ho následne prekvapivo pýtali aj cudzí ľudia na čerpacej stanici.Značná časť debaty sa točila aj okolo jeho kariérnych krokov. Klenot domácej súťaže priznal, že ostro sledovaný a napokon neuskutočnený prestup do Slovana Bratislava s odstupom času neľutuje, pričom chápe, že banskobystrický majiteľ potreboval z transferu peniaze ihneď a nie v dlhoročných splátkach. Témou, ktorá ho však vnútorne stále najviac hryzie, je pôsobenie v národnom tíme. Napriek obrovskej drine a dôležitej čiernej práci na hrote útoku totiž nedokázal v najcennejšom drese streliť vytúžený gól.Hoci za Slovensko nastupoval v dôležitých dueloch a čelil aj hviezdam na čele s Cristianom Ronaldom, strelecká smola ho napokon pripravila o účasť na majstrovstvách Európy v Nemecku. „Pred každým jedným zrazom som si hovoril, že to už musím konečne zlomiť, lebo ak to nezlomím, pôjde to so mnou ďalej. Úprimne ma to stále veľmi mrzí, pretože hoci som tam odrobil penzum práce, na hrotového útočníka sa bude vždy pozerať len cez góly,“ priznal úprimne čerstvý tridsiatnik.Róbert Polievka v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal okrem iného aj na to, aké to bolo vymeniť si dres s hviezdnym Joaom Cancelom po ťažkom zápase proti Portugalsku, prečo by v prípade lukratívnej ponuky z exotiky neváhal ani sekundu, ako sa vyrovnával so zahodenou stopercentnou šancou proti Žiline, či z akého dôvodu ho momentálne neteší dianie v jeho obľúbenom anglickom Liverpoole.

Dlhé roky patril k najvýraznejším postavám a najobávanejším strelcom našej najvyššej domácej súťaže. Svoje najúspešnejšie obdobie zažil ako ofenzívny líder MFK Dukla Banská Bystrica a po legionárskej anabáze v maďarskom MTK Budapešť sa toto leto opäť vrátil domov pod Urpín. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie slovenský útočník Róbert Polievka.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátorom Muťom poodhalil nielen náročný vstup Banskej Bystrice do novej sezóny, ale aj svoje hlboké vnútorné prežívanie reprezentačných zápasov. Špeciálnou témou bol aj jeho neuskutočnený prestup do bratislavského Slovana či úsmevná príhoda o tom, ako sa z nevinnej kabínovej narážky stal virálny fenomén na celom Slovensku.Návrat domov si skúsený zakončovateľ predstavoval inak. Mužstvo v úvode ročníka doplácalo na rozbitú letnú prípravu plnú zranení, čo vyústilo do série prehier a predčasného konca hlavného trénera. Ako banskobystrický patriot a cenná posila cíti obrovskú zodpovednosť, no zároveň otvorene hovorí, že futbalový život na Slovensku je veľkou drinou. Fanúšikovia totiž na tribúnach často vidia len platy hráčov, no nevidia už celoživotné obety a neistoty, ktoré so sebou tento šport prináša.Atmosféru v tíme navyše nedávno zbytočne narušil únik internej komunikácie, keď kapitán adresoval obrancom uštipačnú, no vyslovene žartovnú poznámku. „Snažili sme sa len odľahčiť situáciu, tak som nášmu stopérovi Ľubovi povedal, že keby udržali vzadu nulu tak ako my vpredu, máme dva body a nikto nám nič nepovie,“ vysvetlil incident, na ktorý sa ho následne prekvapivo pýtali aj cudzí ľudia na čerpacej stanici.Značná časť debaty sa točila aj okolo jeho kariérnych krokov. Klenot domácej súťaže priznal, že ostro sledovaný a napokon neuskutočnený prestup do Slovana Bratislava s odstupom času neľutuje, pričom chápe, že banskobystrický majiteľ potreboval z transferu peniaze ihneď a nie v dlhoročných splátkach. Témou, ktorá ho však vnútorne stále najviac hryzie, je pôsobenie v národnom tíme. Napriek obrovskej drine a dôležitej čiernej práci na hrote útoku totiž nedokázal v najcennejšom drese streliť vytúžený gól.Hoci za Slovensko nastupoval v dôležitých dueloch a čelil aj hviezdam na čele s Cristianom Ronaldom, strelecká smola ho napokon pripravila o účasť na majstrovstvách Európy v Nemecku. „Pred každým jedným zrazom som si hovoril, že to už musím konečne zlomiť, lebo ak to nezlomím, pôjde to so mnou ďalej. Úprimne ma to stále veľmi mrzí, pretože hoci som tam odrobil penzum práce, na hrotového útočníka sa bude vždy pozerať len cez góly,“ priznal úprimne čerstvý tridsiatnik.Róbert Polievka v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal okrem iného aj na to, aké to bolo vymeniť si dres s hviezdnym Joaom Cancelom po ťažkom zápase proti Portugalsku, prečo by v prípade lukratívnej ponuky z exotiky neváhal ani sekundu, ako sa vyrovnával so zahodenou stopercentnou šancou proti Žiline, či z akého dôvodu ho momentálne neteší dianie v jeho obľúbenom anglickom Liverpoole.

Na stand-upový kurz sa prihlásila, keď žila v Sydney, v New Yorku si vyskúšala vystúpenia open mic a vystupovala aj v Belgicku. Slovenský stand-up podľa nej za americkým nezaostáva.Diana je slovenská stand-up komička a členka zoskupenia Silné reči, ktorá si získala publikum svojou bezprostrednosťou a otvorenosťou. Hoci sa vo svojich jedenástich rokoch odsťahovala s rodinou do Belgicka, po pätnástich rokoch v zahraničí sa v roku 2021 rozhodla vrátiť na rodné Slovensko.Mala pritom ideálnu príležitosť zostať žiť v zahraničí - stihla študovať v Škótsku aj v austrálskom Sydney, kde vôbec prvýkrát privoňala k svetu profesionálneho humoru. Nakoniec však podobne ako jej predkovia život v zahraničí vymenila za jediné miesto, ktoré kedy volala domovom.V rozhovore otvorene opisuje svoje začiatky, vrátane náročných vystúpení v New Yorku, kde komici často hrajú bez divákov len pre iných komikov. Hovorí o pocite domova, ktorý zažila len na Slovensku a potrebe búrať mýty a predsudky o tom, ako by sa mala slušná žena správať. Divákov rozosmieva témami zo života, slovenskú standupovú scénu kvalitatívne zaraďuje na úroveň americkej a hovorí aj o témach, ktoré bežne v spravodajskom podcaste nerozoberáme.Vypočujte si piatkový diel podcastu Aktuality.sk.

Hokejové leto prinieslo na slovenskú scénu viacero trénerských zmien, no tá pod Zoborom pútala azda najväčšiu pozornosť. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Góly z bufetu si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Tomáš Prokop sadol Erik Čaládi, aby poodhalil zákulisie svojho príchodu na lavičku úradujúceho majstra z Nitry.Diváci sa dozvedia, aké náročné je prebrať tím, ktorý len pred pár mesiacmi oslavoval zisk majstrovskej trofeje. Erik Čaládi hovorí o známom športovom klišé, že vyhrať titul je ťažké, no obhájiť ho je ešte náročnejšie. Práve to vníma ako svoju najväčšiu výzvu. Nájsť spôsob, ako motivovať hráčov, ktorí už dosiahli vrchol, a posunúť ich herný prejav ešte o úroveň vyššie, keďže latka je nastavená mimoriadne vysoko.Rozhovor sa rýchlo preklopí k špecifickému tlaku, ktorý so sebou prináša pôsobenie v rodnom meste s mimoriadne náročnou a zanietenou fanúšikovskou základňou. Mladý kouč detailne opisuje, ako sa naučil filtrovať vonkajšie vplyvy a prečo sa už vyhýba čítaniu komentárov na internete: „Mal som ‚vysokú školu‘ v Nových Zámkoch a odvtedy si myslím, že som voči sociálnym sieťam oceľový. Sústredím sa len na seba a na to, čo môžem kontrolovať.“V diskusii vysvetľuje tiež svoje trénerské metódy a to, ako si buduje rešpekt v kabíne, v ktorej sedia aj starší a skúsenejší hráči, ako napr. veterán Branislav Mezei. Viac než na autoritu z pozície sily vsádza na vzájomnú dôveru, ktorá sa buduje postupne. Detailne rozoberá aj svoj náročný odchod z Michaloviec, kde mal s vedením rozpracovanú dlhodobú víziu, fungujúci systém a s tímom budoval silnú partiu.Hoci to bolo pre neho jedno z najťažších kariérnych rozhodnutí, vábeniu materského klubu a obrovskej profesionálnej výzve nakoniec neodolal, pričom vníma, že ho práve takto náročné kroky formujú. „Vybral by som si ľahšiu cestu, keby som zostal, ale práve tento diskomfort a ťažšie situácie sú presne tým, čo človeka najviac posúva vpred,“ zdôraznil nový nitriansky kormidelník.V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk rozobrali spolu s moderátormi aj zloženie aktuálneho nitrianskeho kádra a blížiace sa zápasy hokejovej Ligy majstrov. Erik Čaládi poodhalí, ako sa tím vyrovnáva so stratou kľúčových ofenzívnych ťahúňov, akými boli Samuel Buček či Sebastián Čederle, a prečo sa klub rozhodol ísť do ťažkej európskej konfrontácie s dvojicou mladých brankárov namiesto nákupu drahého legionára. Fanúšikov zároveň ubezpečuje, že Nitra chce naďalej predvádzať atraktívny ofenzívny hokej, ktorý bude ľudí na tribúnach baviť, aj keď občas bude treba pridať viac čiernej roboty v defenzíve.Na záver nebude chýbať ani tradičná rubrika rýchlych otázok, v ktorej na povrch vyplávajú ďalšie pútavé zistenia z jeho života. Zistíte, prečo je podľa neho nemožné porovnávať náročnosť učenia sa maďarčiny a francúzštiny, či by si radšej vybral výbeh na Zobor alebo zjazd na bicykli bez bŕzd a po ktorom legendárnom hokejistovi by sa mal o polstoročie volať nitriansky hokejový štadión.

Na stand-upový kurz sa prihlásila, keď žila v Sydney, v New Yorku si vyskúšala vystúpenia open mic a vystupovala aj v Belgicku. Slovenský stand-up podľa nej za americkým nezaostáva.Diana je slovenská stand-up komička a členka zoskupenia Silné reči, ktorá si získala publikum svojou bezprostrednosťou a otvorenosťou. Hoci sa vo svojich jedenástich rokoch odsťahovala s rodinou do Belgicka, po pätnástich rokoch v zahraničí sa v roku 2021 rozhodla vrátiť na rodné Slovensko.Mala pritom ideálnu príležitosť zostať žiť v zahraničí - stihla študovať v Škótsku aj v austrálskom Sydney, kde vôbec prvýkrát privoňala k svetu profesionálneho humoru. Nakoniec však podobne ako jej predkovia život v zahraničí vymenila za jediné miesto, ktoré kedy volala domovom.V rozhovore otvorene opisuje svoje začiatky, vrátane náročných vystúpení v New Yorku, kde komici často hrajú bez divákov len pre iných komikov. Hovorí o pocite domova, ktorý zažila len na Slovensku a potrebe búrať mýty a predsudky o tom, ako by sa mala slušná žena správať. Divákov rozosmieva témami zo života, slovenskú standupovú scénu kvalitatívne zaraďuje na úroveň americkej a hovorí aj o témach, ktoré bežne v spravodajskom podcaste nerozoberáme.Vypočujte si piatkový diel podcastu Aktuality.sk.

Hokejové leto prinieslo na slovenskú scénu viacero trénerských zmien, no tá pod Zoborom pútala azda najväčšiu pozornosť. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Góly z bufetu si za mikrofón k moderátorskej dvojici Marek Marušiak a Tomáš Prokop sadol Erik Čaládi, aby poodhalil zákulisie svojho príchodu na lavičku úradujúceho majstra z Nitry.Diváci sa dozvedia, aké náročné je prebrať tím, ktorý len pred pár mesiacmi oslavoval zisk majstrovskej trofeje. Erik Čaládi hovorí o známom športovom klišé, že vyhrať titul je ťažké, no obhájiť ho je ešte náročnejšie. Práve to vníma ako svoju najväčšiu výzvu. Nájsť spôsob, ako motivovať hráčov, ktorí už dosiahli vrchol, a posunúť ich herný prejav ešte o úroveň vyššie, keďže latka je nastavená mimoriadne vysoko.Rozhovor sa rýchlo preklopí k špecifickému tlaku, ktorý so sebou prináša pôsobenie v rodnom meste s mimoriadne náročnou a zanietenou fanúšikovskou základňou. Mladý kouč detailne opisuje, ako sa naučil filtrovať vonkajšie vplyvy a prečo sa už vyhýba čítaniu komentárov na internete: „Mal som ‚vysokú školu‘ v Nových Zámkoch a odvtedy si myslím, že som voči sociálnym sieťam oceľový. Sústredím sa len na seba a na to, čo môžem kontrolovať.“V diskusii vysvetľuje tiež svoje trénerské metódy a to, ako si buduje rešpekt v kabíne, v ktorej sedia aj starší a skúsenejší hráči, ako napr. veterán Branislav Mezei. Viac než na autoritu z pozície sily vsádza na vzájomnú dôveru, ktorá sa buduje postupne. Detailne rozoberá aj svoj náročný odchod z Michaloviec, kde mal s vedením rozpracovanú dlhodobú víziu, fungujúci systém a s tímom budoval silnú partiu.Hoci to bolo pre neho jedno z najťažších kariérnych rozhodnutí, vábeniu materského klubu a obrovskej profesionálnej výzve nakoniec neodolal, pričom vníma, že ho práve takto náročné kroky formujú. „Vybral by som si ľahšiu cestu, keby som zostal, ale práve tento diskomfort a ťažšie situácie sú presne tým, čo človeka najviac posúva vpred,“ zdôraznil nový nitriansky kormidelník.V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk rozobrali spolu s moderátormi aj zloženie aktuálneho nitrianskeho kádra a blížiace sa zápasy hokejovej Ligy majstrov. Erik Čaládi poodhalí, ako sa tím vyrovnáva so stratou kľúčových ofenzívnych ťahúňov, akými boli Samuel Buček či Sebastián Čederle, a prečo sa klub rozhodol ísť do ťažkej európskej konfrontácie s dvojicou mladých brankárov namiesto nákupu drahého legionára. Fanúšikov zároveň ubezpečuje, že Nitra chce naďalej predvádzať atraktívny ofenzívny hokej, ktorý bude ľudí na tribúnach baviť, aj keď občas bude treba pridať viac čiernej roboty v defenzíve.Na záver nebude chýbať ani tradičná rubrika rýchlych otázok, v ktorej na povrch vyplávajú ďalšie pútavé zistenia z jeho života. Zistíte, prečo je podľa neho nemožné porovnávať náročnosť učenia sa maďarčiny a francúzštiny, či by si radšej vybral výbeh na Zobor alebo zjazd na bicykli bez bŕzd a po ktorom legendárnom hokejistovi by sa mal o polstoročie volať nitriansky hokejový štadión.

O digitálnom rádiu na Slovensku sa hovorí už viac ako desaťročie, no zdá sa, že sa konečne blížime k reálnemu spusteniu. Kým okolité krajiny ako Česko či Rakúsko už naplno využívajú komerčné multiplexy, Slovensko doteraz zaostávalo. Regulátor však úspešne skoordinoval dve celoplošné siete a prechod na moderný štandard DAB+ je bližšie než kedykoľvek predtým.Hoci dnes mnohí z nás počúvajú hudbu cez Spotify, mobilný internet či podcasty, klasické rádiá majú stále svoje pevné miesto – najmä v autách či domácnostiach, kde ľudia preferujú pohodlie bez nutnosti výberu obsahu. Čo prinesie prechod na digitálne vysielanie, prečo FM pásmo narážalo na svoje limity a aké sú plány komerčných a verejnoprávnych vysielateľov? O tejto téme sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako regulačný úrad bojoval so súhlasmi okolitých krajín a prečo sa podarilo skoordinovať celoplošné siete až teraz.Ako digitálne rádio (DAB+) rieši problém vyčerpaného FM pásma a či umožní vznik nových tematických staníc.S akým harmonogramom počítá regulátor a kedy by sa mohli spustiť prvé ostré celoplošné siete medzi rokmi 2026 až 2027.Prečo už od roku 2020 musia byť všetky nové autá vybavené DAB+ tunerom a čo to znamená pre kvalitu zvuku bez šumu.Či sa v dohľadnej dobe chystá vypínanie tradičného FM vysielania a prečo je analóg stále dôležitý pre krízové situácie.TIP na súvisiaci článok: https://zive.aktuality.sk/clanok/PzPAlk3/slovensko-caka-velka-zmena-v-radiach-stat-uz-rozbehol-cely-proces-moze-priniest-desiatky-stanic/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Self-care isn't a spa day or a to-do list. In the HOCI model, it's one of the six core areas of healthy human functioning -- the ability to identify and tend to your own needs across four domains: physical, emotional, relational, and spiritual. In this episode we look at why self-care breaks down, what the value wound has to do with it, and why the cultural version of self-care leaves a lot of people -- especially men -- out entirely. If you've ever felt like tending to yourself was somehow selfish, this one's for you. IN THIS EPISODE The HOCI definition of self-care -- and why it's broader and more serious than the cultural version Why self-care breaks down: the value wound, codependence, and the belief that needs are selfish The four domains: physical, emotional, relational, and spiritual -- and what neglect in each one costs A direct conversation about men and self-care: what men are taught about needs, and what that costs them What self-care actually looks like for men -- practical and without the cultural baggage How self-care connects to all six HOCI principles Why giving from depletion isn't generosity -- it's a slow burn REFLECTION QUESTION In which of the four domains -- physical, emotional, relational, spiritual -- are you most depleted right now? And what is the story you tell yourself about why you don't have permission to tend to it?

Pacienti v izbách s teplotou nad 40 stupňov, kolabujúci zdravotníci a klimatizácie, na ktoré sa skladajú občania. Ministerstvo prisľúbilo štátnym nemocniciam 250 klimatizačných jednotiek. Hoci minister hovoril o ich inštalácii v Košiciach aj Bratislave, vo väčšine zariadení sa ešte len pripravuje obstarávanie a montáž. O tom, kto nesie zodpovednosť za stav nemocníc a čo prinesie možné spojenie Dôvery a Unionu, v Analýzach 24 diskutovali Vladimír Baláž (Smer-SD) a Tomáš Szalay (SaS).

Brankárska legenda, dvojnásobný držiteľ prestížnej Jennings Trophy a muž, ktorý si v zámorí vybudoval obrovské meno. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol po druhýkrát bývalý slovenský reprezentačný brankár Jaroslav Halák, ktorý si v NHL obliekol dresy Bostonu Bruins, Montrealu Canadiens, St. Louis Blues či New Yorku Islanders.Moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrali jeho súčasný život po kariére, elektrizujúce spomienky na play-off v Montreale, ale aj zákulisie dlhej cesty, ktorú v najlepšej lige sveta absolvoval. Rozhovor prináša uvoľnený pohľad na hokej z pozície človeka, ktorý si momentálne plnými dúškami užíva zaslúžený športový dôchodok.Hoci slávny bratislavský rodák už zhruba tri roky nestál v bránkovisku, onedlho ho čaká veľký a ostro sledovaný návrat. Dôvodom je pripravovaný exhibičný zápas „Posledné striedanie“ legendárneho slovenského obrancu Zdena Cháru. Jaroslav Halák s úsmevom priznáva, že hoci ide o priateľský rozlúčkový duel, ako brankár sa musí pripraviť a odkrútiť si zopár tréningov, pretože exhibície plné nájazdov a prečíslení bývajú pre gólmanov bez formy mimoriadne kruté.Okrem jednorazovej prípravy na exhibíciu sa Jaroslav Halák v súčasnosti naplno venuje rodine na americkom kontinente, najmä 10-ročnému synovi a dcére, ktorí takisto prepadli kúzlu hokeja. Bývalý špičkový brankár sa snaží deťom odovzdávať cenné rady na ľade, pričom občas dochádza k úsmevným situáciám, keď mu mladá generácia pri jeho usmerneniach oponuje.Pri výchove mladých hokejistov často s nadhľadom prízvukuje jedno dôležité a rokmi overené pravidlo: „Vždy hovorím brankárom: ‚Nikdy never svojim obrancom ani útočníkom, keď vyvážajú puk spoza bránky, lebo z nejakého dôvodu ho chcú nahrávať krížom cez stred.‘“Od rodinného života sa debata prirodzene presunula k bilancovaniu jeho vlastnej hviezdnej dráhy. Jaroslav Halák zaspomínal na svoje začiatky a dotkol sa aj obrovského tlaku v hokejovom meste, akým je Montreal, fantastických spomienok na tamojšiu fanúšikovskú atmosféru a nezabudnuteľného momentu zo súčasného obdobia, keď pred zápasom play-off NHL z tejto sezóny viedol pochod s horiacou fakľou v ikonickej hale Bell Centre.Nevyhli sa však ani téme samotného záveru jeho aktívnej profesionálnej dráhy. Netajil sa tým, že na sklonku kariéry ho hnala vpred najmä magická hranica 300 víťazstiev v základnej časti NHL. Práve to bol primárny dôvod, prečo v posledných rokoch na voľnom hráčskom trhu preferoval kratšie ročné kontrakty s vidinou, že tento vzácny míľnik nakoniec definitívne pokorí. „Pre mňa bolo tých 300 víťazstiev métou, pre ktorú som to robil, a hoci som na ňu nakoniec nedosiahol, pokus tam bol,“ zhodnotil úprimne a bez kúska trpkosti.Debata v štúdiu sa presunula aj k špekuláciám ohľadom jeho možného pôsobenia v drese bratislavského Slovana pred koncom kariéry, ktoré objektívne objasnil. Rozsiahly priestor v príjemnej diskusii dostal aj jeho triezvy pohľad na súčasnú mladú generáciu slovenských brankárov, draftové úspechy Juraja Slafkovského a celkový progres domáceho hokeja.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka nesmierne otvorený rozhovor s jednou z najvýraznejších postáv našej modernej hokejovej histórie. Odhaľuje nielen silné spomienky na vrcholy a tlak v zámorskej NHL, ale pripomína aj to, že za každou výnimočnou kariérou stojí aj trpezlivosť, pokora a v neposlednom rade dôležitá podpora najbližšej rodiny.

Brankárska legenda, dvojnásobný držiteľ prestížnej Jennings Trophy a muž, ktorý si v zámorí vybudoval obrovské meno. Hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu bol po druhýkrát bývalý slovenský reprezentačný brankár Jaroslav Halák, ktorý si v NHL obliekol dresy Bostonu Bruins, Montrealu Canadiens, St. Louis Blues či New Yorku Islanders.Moderátori Marek Marušiak a Tomáš Prokop s ním rozobrali jeho súčasný život po kariére, elektrizujúce spomienky na play-off v Montreale, ale aj zákulisie dlhej cesty, ktorú v najlepšej lige sveta absolvoval. Rozhovor prináša uvoľnený pohľad na hokej z pozície človeka, ktorý si momentálne plnými dúškami užíva zaslúžený športový dôchodok.Hoci slávny bratislavský rodák už zhruba tri roky nestál v bránkovisku, onedlho ho čaká veľký a ostro sledovaný návrat. Dôvodom je pripravovaný exhibičný zápas „Posledné striedanie“ legendárneho slovenského obrancu Zdena Cháru. Jaroslav Halák s úsmevom priznáva, že hoci ide o priateľský rozlúčkový duel, ako brankár sa musí pripraviť a odkrútiť si zopár tréningov, pretože exhibície plné nájazdov a prečíslení bývajú pre gólmanov bez formy mimoriadne kruté.Okrem jednorazovej prípravy na exhibíciu sa Jaroslav Halák v súčasnosti naplno venuje rodine na americkom kontinente, najmä 10-ročnému synovi a dcére, ktorí takisto prepadli kúzlu hokeja. Bývalý špičkový brankár sa snaží deťom odovzdávať cenné rady na ľade, pričom občas dochádza k úsmevným situáciám, keď mu mladá generácia pri jeho usmerneniach oponuje.Pri výchove mladých hokejistov často s nadhľadom prízvukuje jedno dôležité a rokmi overené pravidlo: „Vždy hovorím brankárom: ‚Nikdy never svojim obrancom ani útočníkom, keď vyvážajú puk spoza bránky, lebo z nejakého dôvodu ho chcú nahrávať krížom cez stred.‘“Od rodinného života sa debata prirodzene presunula k bilancovaniu jeho vlastnej hviezdnej dráhy. Jaroslav Halák zaspomínal na svoje začiatky a dotkol sa aj obrovského tlaku v hokejovom meste, akým je Montreal, fantastických spomienok na tamojšiu fanúšikovskú atmosféru a nezabudnuteľného momentu zo súčasného obdobia, keď pred zápasom play-off NHL z tejto sezóny viedol pochod s horiacou fakľou v ikonickej hale Bell Centre.Nevyhli sa však ani téme samotného záveru jeho aktívnej profesionálnej dráhy. Netajil sa tým, že na sklonku kariéry ho hnala vpred najmä magická hranica 300 víťazstiev v základnej časti NHL. Práve to bol primárny dôvod, prečo v posledných rokoch na voľnom hráčskom trhu preferoval kratšie ročné kontrakty s vidinou, že tento vzácny míľnik nakoniec definitívne pokorí. „Pre mňa bolo tých 300 víťazstiev métou, pre ktorú som to robil, a hoci som na ňu nakoniec nedosiahol, pokus tam bol,“ zhodnotil úprimne a bez kúska trpkosti.Debata v štúdiu sa presunula aj k špekuláciám ohľadom jeho možného pôsobenia v drese bratislavského Slovana pred koncom kariéry, ktoré objektívne objasnil. Rozsiahly priestor v príjemnej diskusii dostal aj jeho triezvy pohľad na súčasnú mladú generáciu slovenských brankárov, draftové úspechy Juraja Slafkovského a celkový progres domáceho hokeja.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk tak ponúka nesmierne otvorený rozhovor s jednou z najvýraznejších postáv našej modernej hokejovej histórie. Odhaľuje nielen silné spomienky na vrcholy a tlak v zámorskej NHL, ale pripomína aj to, že za každou výnimočnou kariérou stojí aj trpezlivosť, pokora a v neposlednom rade dôležitá podpora najbližšej rodiny.

1. Slovenská ekonomika sa iba potáca za susedmi 2. Ceny bývania ťahajú krajské mestá, vidiek sa pomaly vyľudňuje 3. Ráž neopúšťa myšlienku postaviť tunel Karpaty 4. Rusko potichu buduje tieňovú flotilu LNG tankerov

Atletikou žije odmalička, najskôr sa jej venoval aktívne, potom o nej informoval vo viacerých médiách. Časom sa z neho stal uznávaný manažér viacerých športovcov i atletických mítingov. Hosťom Sportnet podcastu bol Alfons Juck, ktorý, okrem iných, manažuje aj aktuálnu slovenskú a svetovú hviezdu Emmu Zapletalovú. V rozhovore prezradil pozadie spolupráce so Zapletalovou, ako vníma jej výkony či ako vyzerala jeho spolupráca s Usainom Boltom v rámci Zlatej tretry v Ostrave. Sledujte nás na♦ Facebooku - https://www.facebook.com/Sportnet.sk♦ Instagrame - https://www.instagram.com/sportnet.sk♦ X - https://www.x.com/sportnet_skSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ján 8,12-20 12Potom k nim Ježiš znova prehovoril: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ 13Farizeji mu však povedali: „Ty sám svedčíš o sebe; tvoje svedectvo nie je pravdivé.“ 14Ježiš im odpovedal: „Hoci sám svedčím o sebe, moje svedectvo je pravdivé, pretože viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem. 15Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho. 16Ak však súdim, môj súd je pravdivý, pretože nesúdim sám, ale so mnou i Otec, ktorý ma poslal. 17Aj vo vašom Zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé. 18O sebe svedčím ja a svedčí o mne aj Otec, ktorý ma poslal.“ 19Nato mu povedali: „Kde je tvoj Otec?!“ Ježiš odpovedal: „Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.“ 20Tieto slová povedal pri pokladnici, keď učil v chráme. A nikto ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina. Kráčaš vo svetle? Stále častejšie vidíme, že v miestach, kde žijeme, sa mení pouličné osvetlenie za modernejšie. Už aj naše domácnosti máme vybavené inteligentným osvetlením. Snažíme sa eliminovať tmavé miesta. Chceme priniesť svetlo do všetkých kútov nášho domu. Ale ako je to v našom duchovnom živote? Aj tu radi kráčame vo svetle? Tiež hľadáme nové možnosti? Alebo tu až toľko svetla nepotrebujeme, aby sme azda nevideli, kde všade sme zlyhali? Aj dnes je tu pre nás ponuka Pána Ježiša: „Ja som svetlo sveta. Kto Mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ Aj dnes kráčajme v Kristovom svetle! Kráčajme vo Svetle, ktoré nás učí neodsudzovať, ale vnímať Božie konanie a milosť! A nielen kráčajme v tomto „Svetle“, ale staňme sa takým malým svetielkom, ktoré bude druhým ukazovať na Pána Ježiša Krista! Nezabudnime na Jeho misijný príkaz: „Choďte a čiňte Mi učeníkmi všetky národy“ (Mt 28,19)! Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že môžeme kráčať v Tvojom svetle! Nemusíme blúdiť v temnote. Ty si nás zachránil a spasil. Ďakujeme, že skrze Tvoje dielo môžeme kráčať vo svetle života! Pomáhaj nám, aby sme vedeli svojím životom svedčiť o Tebe – Svetle sveta! Amen. Pieseň: ES 286 Autor: Peter Székely Gideón odpovedal: „Ak je s nami Hospodin, prečo nás toto všetko postihlo?“ Sudcov 6,13 Radujte sa z toho, aj keď azda teraz máte ešte nakrátko prejsť zármutkom rozličných skúšok, aby vám vaša vyskúšaná viera, oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato, bola na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. 1.Petra 1,6-7 1.Korinťanom 10,23-31 •  Modlíme sa za: Vrbové (BaS) Otázky na rozjímanie: Kráčam dnes naozaj vo svetle Ježiša, alebo si nechávam niektoré oblasti života v tme? Kde potrebujem viac dôverovať tomu, že Kristovo svetlo ukazuje pravdu, milosť aj smer? Som pre druhých malým svetielkom, ktoré ich vedie k Pánovi Ježišovi? Aplikácia do života: Dnes si nájdi chvíľu ticha a požiadaj Ježiša, aby osvietil jednu oblasť tvojho života, v ktorej potrebuješ jasnejšie vidieť jeho vôľu. Potom sprav jeden konkrétny krok poslušnosti. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Slovenský ženský hokej zažíva obrovský progres a ona patrí k našim najžiarivejším klenotom. Hokejistka roka 2024 Lucia Halušková momentálne oblieka dres elitného švajčiarskeho klubu HC Davos. Úspešná reprezentantka prijala pozvanie do videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom porozprávala o tvrdých začiatkoch medzi chlapcami, švajčiarskej profesionalite i bláznivých posezónnych oslavách.Málokto o talentovanej útočníčke vie, že hokejovo vyrastala v Púchove výlučne v chlapčenskom kolektíve, kde pôsobila až do svojich tínedžerských rokov. V uvoľnenej debate priznáva, že hoci si musela úvodný rešpekt vybojovať a na štadióne sa delila o malú šatňu bez okien, chlapci ju nakoniec brali ako seberovnú a na ľade si ju ochranársky strážili.Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu pod Alpami. Prestížna švajčiarska liga priniesla nečakaný skok v profesionalite, od moderných analytických senzorov až po stretnutia s legendárnym Andresom Ambühlom. Samotný začiatok vo vysokej nadmorskej výške však nebol vôbec jednoduchý.„Prišla som tam, kondičná trénerka mi dala senzor a hneď som mala hodinu a pol v červenej zóne. Hovorila som si, že toto v živote absolútne nedám,“ spomína na kruté bežecké tréningy popri davoskej lanovke.Presah mimo športu ponúka diskusia o fungovaní mesta počas známeho Svetového ekonomického fóra. Extrémne bezpečnostné opatrenia zasahujú aj do bežného života hráčok, ktoré sa kvôli lukratívnym prenájmom musia na určitý čas zbaliť a dočasne vysťahovať zo svojich bytov.Zaujímavosťou je aj to, že domáce švajčiarske hokejistky vraj nie sú príliš zvyknuté na bujaré oslavy, čo im slovenská reprezentantka po konci sezóny rýchlo vysvetlila pri tanci na stoloch do štvrtej rána.Hoci vo Švajčiarsku našla špičkové zázemie, v kútiku duše už poškuľuje po najlepšej súťaži na svete. Novovzniknutá ženská obdoba zámorskej profiligy PWHL láka aj slovenskú reprezentantku. „Chcela by som tam ísť, uvidím, ako mi vyjde táto sezóna. Je to taký môj cieľ,“ potvrdila odhodlanie zabojovať o miestenku v PWHL.Najnovšia epizóda videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta ženského hokeja, o ktorom ste doteraz vedeli možno len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku fantastické meno v zahraničí, a dozviete sa aj to, ako aktuálne vyzerá jej tvrdá letná príprava so slovenskými hokejistami.

Slovenský ženský hokej zažíva obrovský progres a ona patrí k našim najžiarivejším klenotom. Hokejistka roka 2024 Lucia Halušková momentálne oblieka dres elitného švajčiarskeho klubu HC Davos. Úspešná reprezentantka prijala pozvanie do videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s úsmevom porozprávala o tvrdých začiatkoch medzi chlapcami, švajčiarskej profesionalite i bláznivých posezónnych oslavách.Málokto o talentovanej útočníčke vie, že hokejovo vyrastala v Púchove výlučne v chlapčenskom kolektíve, kde pôsobila až do svojich tínedžerských rokov. V uvoľnenej debate priznáva, že hoci si musela úvodný rešpekt vybojovať a na štadióne sa delila o malú šatňu bez okien, chlapci ju nakoniec brali ako seberovnú a na ľade si ju ochranársky strážili.Diskusia sa prirodzene preklopila k jej aktuálnemu pôsobeniu pod Alpami. Prestížna švajčiarska liga priniesla nečakaný skok v profesionalite, od moderných analytických senzorov až po stretnutia s legendárnym Andresom Ambühlom. Samotný začiatok vo vysokej nadmorskej výške však nebol vôbec jednoduchý.„Prišla som tam, kondičná trénerka mi dala senzor a hneď som mala hodinu a pol v červenej zóne. Hovorila som si, že toto v živote absolútne nedám,“ spomína na kruté bežecké tréningy popri davoskej lanovke.Presah mimo športu ponúka diskusia o fungovaní mesta počas známeho Svetového ekonomického fóra. Extrémne bezpečnostné opatrenia zasahujú aj do bežného života hráčok, ktoré sa kvôli lukratívnym prenájmom musia na určitý čas zbaliť a dočasne vysťahovať zo svojich bytov.Zaujímavosťou je aj to, že domáce švajčiarske hokejistky vraj nie sú príliš zvyknuté na bujaré oslavy, čo im slovenská reprezentantka po konci sezóny rýchlo vysvetlila pri tanci na stoloch do štvrtej rána.Hoci vo Švajčiarsku našla špičkové zázemie, v kútiku duše už poškuľuje po najlepšej súťaži na svete. Novovzniknutá ženská obdoba zámorskej profiligy PWHL láka aj slovenskú reprezentantku. „Chcela by som tam ísť, uvidím, ako mi vyjde táto sezóna. Je to taký môj cieľ,“ potvrdila odhodlanie zabojovať o miestenku v PWHL.Najnovšia epizóda videopodcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta ženského hokeja, o ktorom ste doteraz vedeli možno len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku fantastické meno v zahraničí, a dozviete sa aj to, ako aktuálne vyzerá jej tvrdá letná príprava so slovenskými hokejistami.

Začínal s futbalom v domácom Bardejove, vyskúšal si akadémiu anglického tímu Bristol City, no napokon svoje uplatnenie našiel pod strechou haly. Do najnovšej epizódy videopodcastu Striedame! na ŠPORT.sk prijal pozvanie súčasný šéf slovenského futsalu Norbert Sališ.V otvorenom a mimoriadne pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil aktuálny stav tohto dynamického športu na Slovensku. Okrem ambícií národného tímu a úspechov klubovej scény však neváhal otvoriť aj takzvané „Pandorine skrinky“, ktoré dlhodobo rezonujú v športových kuloároch a o ktorých sa často hovorí len pošepky.Hoci je futsal na Slovensku často v tieni klasického futbalu, jeho úroveň sa podľa Sališa podarilo po funkcionárskej aj finančnej stránke stabilizovať. Národný tím má smelé plány zabojovať o miestenku na svetovom šampionáte, zatiaľ čo na klubovej úrovni robí fantastickú reklamu Lučenec. Ten dokáže s minimálnym rozpočtom konkurovať v Lige majstrov aj takým gigantom, akým je slávna Barcelona, čím dokazuje, že za relatívne málo peňazí sa dá robiť mimoriadne kvalitný šport a prestížna šou.Témou rozsiahlej diskusie bol aj vzťah futsalu so Slovenským futbalovým zväzom (SFZ), pod ktorého hlavičku hnutie patrí. Sališ otvorene priznal, že spolupráca v minulosti vôbec nefungovala a halový šport bol dlhodobo na vedľajšej koľaji. „Každý z futbalu sa dvadsať rokov, pekne povedané, vykašľal na futsal. Prístup bol v štýle: ‚Tu buďte, robte si vo svojej kancelárii ten futsal a buďte radi, že vám niečo vyhodíme, len nás neotravujte,‘“ opísal historickú frustráciu z ignorovania zo strany futbalových štruktúr.Emočne ostrá debata sa však rozprúdila aj pri porovnávaní futsalu s populárnym malým futbalom. Sališ zdôraznil priepastný rozdiel medzi týmito dvoma odvetviami. Kým futsal je podľa neho prísne výkonnostný šport s dlhodobými desaťmesačnými súťažami, prísnou infraštruktúrou a kategóriami, malý futbal vníma skôr ako voľnočasovú aktivitu zameranú na krátkodobé turnaje pre partičky kamarátov.Práve v boji o hráčov a pri prezentácii športu verejnosti dochádza medzi týmito tábormi k výrazným trecím plochám. „Ak niekto príde do haly, zoberie si futsalovú loptu, hrajú štyria na jedného podľa futsalových pravidiel a povie, že hráme malý futbal, s tým sa ja osobne veľmi nestotožňujem,“ vyjadril sa kriticky.

Korene má v africkej Guinei-Bissau, no už viac ako dve desaťročia považuje za svoj skutočný domov slovenský Spiš. Zanietený mládežnícky basketbalový tréner António da Cruz zavítal do najnovšej epizódy videopodcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, porozprávať nielen o svojom neuveriteľnom životnom príbehu, ale aj o úskaliach práce s deťmi a aktuálnom stave súčasného basketbalu.V úprimnom rozhovore spomína na svoje začiatky v bývalom Československu, kam pôvodne pricestoval ako mladík s cieľom vyštudovať architektúru. Poslucháčom priblíži prvé náročné momenty v bratislavskej jazykovej škole i úsmevnú náhodu na hodine telesnej výchovy, vďaka ktorej sa opäť dostal k milovanej basketbalovej lopte.Hoci ho to v minulosti zavialo aj do profesionálneho mužského basketbalu na lavičku Prievidze, toto prostredie ho pre chýbajúcu dlhodobú koncepciu rýchlo znechutilo a rozhodol sa radšej naplno venovať mládeži.Postupom rokov a na základe skúseností výrazne zmenil aj svoj trénerský prístup. Priznáva, že kým pri chlapcoch býval v minulosti veľmi impulzívny, pri dievčatách musel zvoliť úplne inú, oveľa trpezlivejšiu cestu komunikácie. „Môžem kričať do nemoty, keď nevie, ako to má urobiť, tak radšej sa desaťkrát pýtajme a potom to robme tak, aby vedeli, prečo to robia,“ približuje António da Cruz svoju súčasnú filozofiu.Vo videopodcaste sa hlbšie zamýšľa aj nad rozdielnou mentalitou medzi európskymi a africkými športovcami. Kým na starom kontinente majú deti obrovské množstvo možností a pri prvom neúspechu často strácajú záujem, v Afrike vnímajú šport ako jedinečnú šancu na lepší život a idú do tréningov naplno s obrovskou túžbou. Dotkne sa aj citlivej témy rodičov, s ktorými je v mládežníckom športe nevyhnutné neustále pracovať a trpezlivo im vysvetľovať zmysel nastaveného procesu.Svoje bohaté skúsenosti pritom neodovzdáva len v klube, ale už 13 rokov organizuje pohybové aktivity pre tisícky detí v predškolskom veku. Pri najmenších nehľadá okamžitý basketbalový talent, ale zameriava sa na úplne iné parametre. „Chcem vidieť tú pohybovú aktivitu, či vie behať, ako dvíha nohy, obratnosť, to je ten prvý predpoklad, že z toho môžeme niečo urobiť,“ prízvukuje charizmatický tréner.Reč príde aj na jeho rodinu pochádzajúcu z 11 detí, ktoré sú dnes roztrúsené po celom svete, či na to, ako vníma rozvíjajúcu sa kariéru svojej dcéry Carloty, ktorá je slovenskou mládežníckou reprezentantkou. V samotnom závere poodhalí, aké rozhodnutie z mladosti spojené so slávnym FC Porto by dnes urobil inak a prečo si na Slovensku zamiloval prírodu a termálne kúpaliská. Ak chcete spoznať človeka, ktorý obetoval basketbalovej mládeži svoje srdce, nenechajte si ujsť túto inšpiratívnu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Nikola Trebulová je projektová manažérka a analytička spoločnosti, ktorá niekedy vzbudzuje kontroverziu pre „štátom posvätené podnikanie s kontrolami originality“. V rozhovore objasňuje význam týchto kontrol, prípady z praxe aj prečo je slovenský ODO-Pass lepší ako riešenia zo zahraničia.Hoci sa spoločnosť Iris Ident často spája s rôznymi názormi, jej reálnym a dokázateľným výsledkom sú tisíce odhalených podvodov a kultivácia trhu s jazdenými vozidlami. Iris Ident pôsobí pod dohľadom Ministerstva dopravy SR ako technická služba kontroly originality, pričom vyvíja softvér a spravuje Register prevádzkových záznamov vozidiel (RPZV).Podľa projektovej manažérky a analytičky spoločnosti Nikoly Trebulovej siaha história spoločnosti do hlbokej minulosti – už v roku 1995 napríklad vytvorila automatizovaný systém na kontrolu pohybu vozidiel na hraničných priechodoch.Kontrola originality nie je len byrokraciaNa Slovensku sa ročne vykoná zhruba 90- až 100-tisíc kontrol originality (KO), a to prevažne pri dovezených vozidlách, no nevyhnutná je napríklad aj pri zmene farby auta Mnohí motoristi vnímajú túto povinnosť ako dodatočnú byrokraciu a poplatok, avšak Trebulová upozorňuje na jej opodstatnenosť: „Existujú vozidlá, ktoré sú vyhodnotené stupňom 3 (nevyhovel) a odsúvajú sa na skúmanie políciou. Tento systém preukázateľne znižuje cieľovú destináciu podvodníkov na Slovensko.“ Kontrola samotná je nedeštruktívna, overujú sa pri nej nielen doklady, ale aj neoprávnené zásahy do konštrukcie. Ak sa zistí podozrenie, auto sa zadrží a detailné skúmanie preberá polícia.Unikátne prepojenia a dáta, ktoré tvoria ODO-PassNajznámejším výstupom pre bežného kupujúceho je ODO-Pass. Ide o výpis z registra RPZV, ktorý má referenčný charakter, právnu váhu a je použiteľný aj v súdnych sporoch. Tento register čerpá dáta od širokej škály subjektov – od staníc technickej a emisnej kontroly, cez poisťovne, leasingové spoločnosti až po inzertné portály. Slovensko je navyše napojené na medzinárodné informačné systémy ako Eucaris (moduly Mileage a AVIS) a získava dáta z oficiálnych autorít z USA. Prednedávnom sa podarilo získať aj dlho očakávané prístupy k dôležitej histórii nemeckých vozidiel.Kuriózne podvody z praxe: Ako oklamať STK čiernou páskou?Podvody sú s príchodom moderných technológií síce zložitejšie a drahšie, no stále existujú. Nikola Trebulová v podcaste spomenula pobavujúci, no zároveň odstrašujúci prípad z Bratislavy. Išlo o Škodu Octavia využívanú ako taxík, ktorá mala graf vývoja kilometrov veľmi "zubatý". Analytici detailným skúmaním zistili extrémne primitívny, no účinný podvod: „Pán iba prelepil posledné číslo na odometri čiernou páskou. To auto nemalo najazdené 50 000, ale 500 000 kilometrov,“ uviedla Trebulová, pričom toto vozidlo vďaka páske opakovane prechádzalo kontrolami bez toho, aby si to niekto na prvý pohľad všimol.Budúcnosť patrí elektromobilom a tvrdšej ochrane spotrebiteľaS narastajúcim podielom elektromobilov vzniká nová výzva – zistenie degradácie batérie. „Elektromobily nebudú predajné bez toho, aby tam bolo vlastne to zdravie baterky uvedené,“ hovorí Trebulová. Iris Ident sa preto spojil s lídrami v oblasti diagnostiky a plánuje certifikáty o zdraví batérie integrovať priamo do svojich systémov a reportov pre širšie komerčné využitie.Výrazný krok vpred by mala čoskoro priniesť aj nová slovenská legislatíva. Pripravuje sa zákon, ktorý stanoví, že ak kupujúci odhalí manipuláciu s odometrom a súčasťou predaja nebol výpis z registra prevádzkových záznamov (ODO-Pass), bude môcť úplne odstúpiť od kúpnej zmluvy. Stočené kilometre sú totiž na vozidle považované za neodstrániteľnú vadu.Vypočujte si celý rozhovor, dozviete sa viac o zákulí spoločnosti IRIS IDENT, o prípadoch z praxe aj o tom, aké nové taktiky používajú moderní podvodníci pri dovoze áut.

Today's episode is about Slovak subordinating conjunctions. You will also learn how to say “When I feel like it“ in Slovak. Episode notesIn today's episode, I'm talking about Slovak subordinating conjunctions. You will also learn how to say “When I feel like it“ in Slovak.Slovak lessonSome of the most common subordinating conjunctions are:1. že (that)    Povedal, že príde zajtra. (He said that he will come tomorrow.)    Vedeli ste, že Slovensko je v strede Europy? (Did you know that Slovakia is in the center of Europe?)2. aby (so that, in order to, with the aim of)     Študujem, aby som urobil /-a skúšku. (I study so that I pass the exam.)     Deti pijú mlieko, aby vyrástli. (Children drink milk so that they (to) grow up.)3. pretože / lebo (because)     Neprišiel, pretože bol chorý. (He didn't come because he was sick.)     Nejdeme do zahraničia, lebo nemáme peniaze. (We don't go abroad because we don't have money.)4. keď (when)     Kým budeš, keď vyrastieš? (Who will you be when you grow up?)     Keď budem veľká, budem učiteľka. (When I grow up, I will be a teacher.)    Keď prídu hostia, pôjdeme do parku. (When the guests arrive, we will go to the      park.)5. ak (if)    Ak budeš mať čas, zavolaj mi. (If you have time, call me.)    Zastav sa u nás po práci, ak máš čas. (Stop by after work if you have time.)6. hoci / aj keď (although/even though)     Hoci pršalo, išli sme von. (Although it was raining, we went out.)       Aj keď bola unavená, knihu dočítala až do konca. (Even though she was tired, she read the book to the end.)7. kým (while/until)    Počkám, kým neprídeš. (I'll wait until you come.)    Kým deti spali, mama varila. (While the children slept, mom cooked.)8. Keď budem mať chuť (When I feel like it)    Prídem, keď budem mať chuť. (I'll come when I feel like it.)Timestamps00:59 Introduction to the lesson02:30 Slovak lesson07:09 Phrase for today09:16 final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my  Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website  https://www.bozenasslovak.com© All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

Nekompromisný obranca počas svojej bohatej kariéry prešiel desiatkami klubov, jeho životný príbeh je však ešte pestrejší. Lukáš Kozák je nielen skúseným hokejistom s blížiacou sa métou 700 zápasov v extralige, ale aj mládežníckym majstrom Slovenska v džude a úspešným podnikateľom. Teraz prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi úprimne porozprával o realite domáceho hokeja či budovaní biznisu na Jadrane.Málokto o rodákovi z Martina vie, že kým sa definitívne zasvätil najrýchlejšej kolektívnej hre na svete, patril medzi obrovské talenty na tatami. Džudu sa venoval do 15 rokov a z tohto obdobia si odniesol nielen majstrovské tituly, ale predovšetkým výbornú obratnosť a flexibilitu, z ktorých fyzicky čerpal počas celej hokejovej kariéry. V uvoľnenej debate priznáva, že na ľad ho pôvodne vôbec neťahalo a prvé tréningy absolvoval len vďaka susedovi, no napokon mu vôňa kabíny prirástla k srdcu.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k náročným témam a fungovaniu profesionálneho hokeja na Slovensku. Skúsený obranca, ktorý pôsobil v Slovane Bratislava, Skalici, Prešove či naposledy v Liptovskom Mikuláši, kriticky zhodnotil najmä prístup vedenia a trénerov k mladým hráčom, pričom poukázal na absurdné vyhrážky v šatniach a chýbajúci elementárny rešpekt.„Vždy sa pri problémoch vrátime iba k financiám, ale to najmenej, čo by sa mohlo ihneď zlepšiť a nestojí to vôbec nič, sú medziľudské vzťahy v kluboch,“ zamýšľa sa nad toxickým prostredím, ktoré často dehonestuje začínajúcich hokejistov.Keďže v minulosti tvoril pár so známou influencerkou Nelou Slovákovou, nevyhol sa ani enormnému tlaku bulvárnych médií, ktoré pravidelne rozoberali jeho súkromie. Túto životnú kapitolu dnes vníma ako cennú, no veľmi nepríjemnú lekciu. Otvorene opisuje, že neustále vysvetľovanie skreslených titulkov ho naučilo prísne si chrániť svoj osobný život, pričom sociálne siete už vníma vyslovene len ako nutný pracovný nástroj, od ktorého si rád drží zdravý odstup.Dôležitý presah mimo športu ponúka jeho podnikateľský príbeh z chorvátskej Rogoznice, kde vybudoval a spravuje úspešný komplex apartmánov. K nehnuteľnostiam prišiel počas pandemickej krízy a vďaka skúsenostiam z rodinnej stavebnej firmy sa sám pustil do rozsiahlej rekonštrukcie bezprostredne po vypadnutí z play-off. „Urobili sme to od piky, že tam pomaly ostali stáť len oporné múry, no pri prácach som sa toho neskutočne veľa naučil,“ približuje moderátorom zrod svojho letného biznisu, ktorý dnes funguje už celoročne.Hoci má hokejovú kariéru stále aktívne rozbehnutú, život po jej definitívnom ukončení si vie predstaviť práve na slnečnom pobreží Jadranu, ktoré vníma ako mimoriadne bezpečné a ideálne miesto pre výchovu detí. Divákom detailne opisuje aj to, ako do apartmánového biznisu reálne zasiahlo prijatie eura či nové dane, no zároveň vyvracia mýty o extrémnej drahote, pokiaľ človek pozná lokálne pomery a vyhne sa najexponovanejším turistickým pasciam.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, humorný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá dokazuje, že slovenský hokejista vie nielen tvrdo pracovať na ľade, ale dokáže aj úspešne a s prehľadom riadiť vlastný biznis.

Leto v slovenskom klubovom futbale prinieslo poriadny prievan, ktorý sa výrazne prehnal aj úradujúcim majstrom z Tehelného poľa. Kým trénerský štáb prešiel radikálnou obmenou a káder opustilo niekoľko kľúčových postáv, pozícia trénera brankárov zostala pevná. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Ján Mucha, bývalý reprezentačný brankár a súčasný odborník na brankárov v ŠK Slovan Bratislava.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie klubu počas mimoriadne turbulentného leta, priblížil zákulisie voľby nového kapitána v kabíne, no predovšetkým odborne a bez servítky zhodnotil výkony svojich kolegov na najvyššom medzinárodnom fóre.Zostať v realizačnom tíme po príchode nového hlavného trénera a kompletne nového realizačného štábu býva vo futbalovom prostredí skôr raritou. Ján Mucha si však svoju pozíciu udržal a spoločne s kondičným trénerom zostali dôležitým spojivom v klube. Hoci príchod nového kouča znamenal aj okamžitý prechod komunikácie do anglického jazyka, rozdelenie úloh a vzájomná spolupráca si sadli nad očakávania.„Nemyslel som si, že dostanem toľko voľnosti a toľko dôvery. Každý máme zodpovednosť za svoju sekciu a v tomto nám dal tréner voľnú ruku, hoci nás predtým nepoznal a nevidel našu prácu,“ opísal fungovanie v novom trénerskom zložení „belasých”.Výraznou témou diskusie bola aj samotná obmena na brankárskom poste úradujúceho majstra. Po odchode Martina Trnovského, ktorý hľadal priestor pre pravidelné chytanie, muselo vedenie rýchlo reagovať a priviedlo Aleksandara Popoviča. Ten vytvoril silnú dvojicu s Dominikom Takáčom, pričom podľa Jána Muchu je v dnešnom modernom futbale národnosť hráča nepodstatná a rozhoduje výlučne kvalita, zdravá konkurencia a prínos pre tím na ceste pohárovou Európou.Diskusia sa prirodzene preklopila aj k analýze výkonov brankárov na MS vo futbale 2026. Slovo padlo na prekvapivé ťahy marockého strážcu troch žrdí Yassinea Bounoua, nevšednú chybu Thibauta Courtoisa, ale aj na osobné spomienky Jána Muchu z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike.Práve pri téme oficiálnych lôpt sa inak analytický a pokojný tréner neubránil poriadnej dávke emócií. „Odvtedy som takú zlú loptu nevidel,“ zaspomínal si s úsmevom na neslávne známu loptu Jabulani, ktorá pred 16 rokmi menila smer letu absolútne nepredvídateľne.Ján Mucha v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký je jeho názor na pôsobenie Martina Dúbravku v anglickej Premier League, ako vníma brankárske prešľapy, ktoré dokážu ukončiť sľubne rozbehnutú kariéru, prečo mladí chlapci v špičkových akadémiách už nechcú chytať, a aké šance dáva slovenskému majstrovi v ťažkých európskych predkolách.

Má len 18 rokov, no už teraz píše príbeh, aký by mu mohli závidieť mnohí hokejoví rovesníci. Slovenský brankár s dominikánskymi koreňmi, Roberto Leonardo Henriquez, ktorého si v tohtoročnom drafte vybral zo 170. miesta slávny Boston Bruins, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk. S moderátorskou dvojicou Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa podelil o zážitky, ktoré z neho robia jeden z najzaujímavejších prospektov nášho hokeja.Už len samotný pôvod mladého gólmana púta okamžitú pozornosť. Ako divákom prezradil, jeho otec pochádza z Dominikánskej republiky, odkiaľ odišiel za prácou do USA, kde sa zoznámil s jeho slovenskou mamou.Láska k hokeju však u neho zvíťazila nad bejzbalom či basketbalom, ktoré sú v karibskej oblasti omnoho populárnejšie. Ak by ste si však mysleli, že ho exotické korene predurčujú k južanskej ležérnosti na ľade, ste na omyle. Za jeho obrovskou súťaživosťou a dravosťou stojí práve prísna výchova.„Otec ma nikdy nenechal vyhrať a kvôli tomu som taký súťaživý človek. Vždy chcem byť lepší, vždy chcem byť jednoducho ja ten najlepší, a keď nie som, tak ma to tak serie.“Týmito slovami priznáva talentovaný mladík, ktorého v kabíne nikto neosloví inak ako Leo, svoju nezdolnú mentalitu. Práve tá ho ženie vpred a pomáha mu prekonávať aj prekážky, akými sú napríklad predsudky o ideálnej výške moderného brankára. Svoj hendikep nahrádza extrémnou atletickosťou a nasadením, vďaka čomu patrí k top brankárom vo svojej kategórii.Brankár, ktorý strieľa góly a robí anjelov na ľadeV rozhovore sa nevyhol ani spomienkam na svoje doterajšie pôsobenie v zámorí. Prechod do náročnej americkej súťaže nebol pre neho vôbec jednoduchý. Hneď v prvom zápase čelil krajanovi Alexovi Mišiakovi a americký štýl hokeja mu dal poriadne zabrať.Rýchlosť, s akou sa hra prelievala zo strany na stranu, ho spočiatku šokovala a sám priznal, že mal chuť vrátiť sa domov. Všetko si však rýchlo sadlo a Roberto Henriquez sa postaral o moment, na ktorý do konca života nezabudne. Ako jeden z mála brankárov si totiž pripísal na konto strelený gól cez celé klzisko.„Vystrelil som a mal som pocit, že to bolo asi 20-minútové ticho. Ja som nechápal. Puk padol na ľad, videl som, že ide do bránky a všetci len že ‚ó môj bože!' Potom som dal gól a 8-tisíc ľudí len kričalo. Všetci na mňa skočili, ja som spadol a začal som robiť anjela na zemi.“Aj takéto historky dokazujú, že Roberto Henriquez nie je len tuctovým strážcom svätyne, ale obrovským šoumenom, ktorý si hokej užíva plnými dúškami a dokáže strhnúť tribúny na svoju stranu.Kľudná sila s inštinktom zabijakaDraftový deň priniesol mladému Slovákovi množstvo nervozity. Hoci ho niektoré rebríčky pasovali do druhého kola, nakoniec si musel počkať až na záverečné fázy. Voľba Bostonu Bruins je však pre neho splneným snom, najmä s ohľadom na to, že jeho kroky budú smerovať do prestížnej univerzitnej ligy NCAA práve v tomto meste.Roberto Henriquez v podcaste podrobne rozoberá, prečo je pre brankárov univerzitná cesta často lepšou voľbou než kanadská juniorka, a vysvetľuje, ako mu defenzívnejší systém amerických univerzít pomáha v jeho brankárskom rozvoji.Na ľade pôsobí vyrovnane, no vo vnútri horí. Svoj štýl prirovnáva k menším, no o to výbušnejším brankárom. Inšpiráciu hľadá u Dustina Wolfa či Juuseho Sarosa, no obdivuje aj chladnokrvnosť a auru slávneho Careyho Pricea.„V bránke som taký pohodičkový. Na striedačke srandujeme s chalanmi, ale keď je čas ísť, tak idem na sto percent.“Zaujíma vás, prečo sa Roberto Henriquez nikdy nevzdáva, ako vníma brankársku konkurenciu na Slovensku, alebo prečo by si najradšej obliekol dres proti najväčším rivalom? Vypočujte si celú epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.

Dovolenková sezóna 2026 sa rozbiehala ťažko. Ľudia sa báli kupovať dovolenky nielen v Dubaji, ale aj v Turecku či v Egypte. Dnes je už všetko preč a dovolenková sezóna funguje tak ako v minulosti. „Ľudia sa už neboja žiadnych hrozieb, zvykli si, keďže tam žiadne hrozby ani nie sú,“ hovorí Richard Homer, produktový manažér cestovnej kancelárie Petit Press, známej ako dovolenka.sme.sk. Hoci dovolenkový biznis funguje tak ako v minulosti, o cenách sa to povedať nedá. „Ceny dovoleniek išli hore o 20 až 30 percent. Zdraženie závisí od destinácie,“ prezrádza Homer. Ceny najviac poskočili v Chorvátsku. Ceny v chorvátskom gastre stúpli o takmer osem percent, alkohol a tabak takmer o päť. Zdraželi však aj Grécko, Španielsko a Taliansko. Naopak v Turecku a Egypte si dovolenkári priplatia „len“ o desať - pätnásť percent. Cestujúci sa už nemusia báť rušenia charterových letov, čo sa dialo na jar. Stáva sa však, že si pri leteckých dovolenkách kúpených v zime musia doplatiť palivové príplatky. Nie je to však bežné. „Záleží to na cestovnej kancelárii, či tento dodatočný náklad prenesie na klientov, alebo nie. Súvisí to aj s konkurenčným bojom medzi cestovkami a stal sa z toho marketingový nástroj,“ dodáva expert z dovolenka.sme.sk. Hitom tohtoročnej sezóny je taliansky ostrov Ischia, ale tradične aj Turecko, kde už predaj dovoleniek dosiahol minuloročné objemy. „Niekoľko rokov je hitom aj Albánsko. Smeruje tam niekoľko letov nízkonákladových spoločností a cena za all inclusive hotel môže byť okolo tisíc eur na týždeň.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako vyzerá dovolenková sezóna 2026, či je bezpečné cestovať do Turecka alebo do Egypta, ako zdraželi európske destinácie, kde môžu dovolenkári ušetriť, ako sa dovolenkuje na severe Európy. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Koncom novembra 2005 odprevadila úradníčka Katarína Hrozányová svojho syna do školy, no domov sa už nikdy nevrátila. Jej záhadné zmiznutie bolo dlhé roky chladným prípadom a oficiálne pátranie po nej začalo prvého decembra. Desivý zvrat nastal až vo chvíli, keď elitní vyšetrovatelia odkryli prepojenie na najbrutálnejší mafiánsky gang v našej histórii. Ukázalo sa, že za likvidáciu krehkej matky dvoch detí ponúkol vplyvný a bohatý podnikateľ vtedajší milión korún. Motívom mala byť jej svedecká výpoveď na polícii, ktorá sa týkala podozrivej bankovej operácie presahujúcej sumu sto miliónov. Podľa chladnokrvných svedectiev ju vrahovia držali v pivnici a následne zaškrtili priamo pri hrobe vykopanom hlboko v zemi. Hoci traja z vykonávateľov stále čelia spravodlivosti, skutočný pokoj pre rodinu nastane až vo chvíli, keď pole na juhu Slovenska vydá jej doteraz nenájdené pozostatky.

In Part 1 we named the patterns of codependence. In Part 2 we go deeper – tracing codependence back to its developmental roots, looking honestly at what it costs us, and walking through what healing actually looks like using all six principles of the HOCI model. Not a new self. A more honest one. In this episode we will look at: What families teach without meaning to – and how attachment wounds become codependent patterns Why you don't need a dramatic history to carry these wounds The real cost: what codependence does to your body, your relationships, and your sense of self What healing looks like through each of the six HOCI core areas – with a concrete practice to move forward You were designed for real connection – not managed connection, not performed connection, not connection that costs you yourself. That kind of connection starts with knowing who you are. And that work is always available. Right here. Right now.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.Marek Trávníček.Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.Pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenský basketbal zažíva nevídané oživenie a pozornosť fanúšikov sa právom upriamuje na nastupujúcu generáciu. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Pod košom sme privítali dvoch hostí, ktorí sú priamym stelesnením tejto nádejnej budúcnosti. Za mikrofón si sadol talentovaný mládežnícky reprezentant Thomas Stanko a ambiciózny tréner Miroslav Szabados, ktorý sa dlhodobo venuje formovaniu našich najmladších nádejí a cenné skúsenosti zbieral aj v kolíske basketbalu za veľkou mlákou.Tento rozhovor vám poodhalí, čo sa skrýva za oponou príprav na jeden z najväčších basketbalových sviatkov na našom území a aké výzvy čakajú slovenské talenty na ceste do profesionálneho športu.Hneď v úvode podcastu sa ponoríme do emotívnych spomienok na seniorský reprezentačný debut Thomasa Stanka, ktorý prišiel v mimoriadne mladom veku. Tento moment zanechal v iba 17-ročnom mladíkovi hlbokú stopu.„Živo si spomínam na prvý telefonát... Skoro som tomu neveril, bol to pre mňa v podstate splnený sen,“ zdôveril sa Thomas Stanko a poslucháčom exkluzívne priblížil obrovský skok medzi mládežníckym a mužským basketbalom, ktorý je podľa jeho priamej skúsenosti oveľa rýchlejší, silnejší a fyzickejší.Z jeho rozprávania je cítiť obrovskú cieľavedomosť, pričom sám tvrdí, že chce naplniť svoj potenciál a rozhodne sa neuspokojí s tým, čo dosiahol doteraz.Nemenej fascinujúci je analytický pohľad trénera Miroslava Szabadosa na súčasnú mentálnu pripravenosť slovenskej mládeže. Miroslav Szabados si pri svojej práci všíma klesajúcu vášeň medzi mladými hráčmi, ktorí sú už v tínedžerskom veku vystavovaní obrovskému tlaku na výsledky.„Čoraz viac si všímam, že u mladých sa vytráca prirodzená radosť a láska k športu. Práve to je oblasť, na ktorej musíme zapracovať,“ upozorňuje mladý kouč.Ten sa v rozhovore netají tým, že čerpá inšpiráciu od amerických či európskych legiend, no zároveň zdôrazňuje kľúčovú dôležitosť vlastnej trénerskej identity. Ako prízvukuje priamo v epizóde: „Každý tréner by si mal budovať vlastnú filozofiu. Nie je dobré nikoho slepo kopírovať. V prvom rade musíte správne vyhodnotiť, s akým tímom pracujete.”Prirodzeným vrcholom epizódy je detailný pohľad na blížiace sa majstrovstvá Európy hráčov do 20 rokov B-divízie, ktoré bude hostiť Bratislava v dňoch od 10. do 19. júla. Pre slovenský basketbal ide o fantastickú reklamu, keďže sa v našom hlavnom meste predstaví viac ako 20 európskych výberov.Hoci náš tím tesne pred turnajom zasiahla nepríjemná strata v podobe zranenia kapitána Maroša Goliana, chlapci sú odhodlaní nepredať kožu lacno a nechať na palubovke maximum. Slováci v základnej skupine narazia na Severné Macedónsko, Švédsko, Azerbajdžan a Írsko.Prečo je práve mentálna dravosť, tvrdá obrana a tímová chémia kľúčom k úspechu proti silným európskym súperom? A aká je podľa oboch hostí najlepšia cesta, ako motivovať talenty, aby pri náročnom pro-športe vydržali a nestratili pôvodné nadšenie?To všetko a oveľa viac sa dozviete, ak si pustíte kompletnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

“Gramatika Donalda Trumpa je zhruba na úrovni piataka na základnej škole a slovná zásoba na úrovni siedmaka“. Tlmočník Marek Trávníček hovorí o záveroch štúdie Carnegie Mellon Univesity, ktorá skúmala prejavy a verejné vystúpenia amerického prezidenta Trumpa. Hoci sa ako tlmočník stáva aj “hlasom mocných”, úspechom je “byť neviditeľný”, ako hovorí. „Tlmočník nie je hviezda, len poskytuje servis politikom a osobnostiam, aby zabezpečil ich vzájomnú komunikáciu. Svoju prácu si urobíme najlepšie vtedy, keď všetko prebehne hladko a my zostaneme v podstate neviditeľní“.Prezidenti, pápeži i králi. Dáva im svoj hlas, aby sme im na Slovensku porozumeli. A hoci sa pri svojej práci tlmočníka pohybuje medzi mocnými a moc vidí i zblízka, zostáva väčšinou skrytý v pozadí, ponorený do toho, čo mocní hovoria.Tlmočenie nepovažuje len za suchý preklad, hovorí pri ňom o umení a výsostne tvorivej činnosti. Naviac – predpokladá pohotovosť. V zlomku sekundy musí preniesť význam, emóciu aj osobnosť rečníka.Marek Trávníček.Bol pri svetových lídroch aj historických okamihoch.Ako sa tlmočí moc, diplomacia a veľké emócie? Akou výzvou je preňho Donald Trump či pápež Lev? Mimochodom obaja Američania.Pripravil Jaroslav Barborák.

Šestnásty máj roku 2019 sa do kroniky slovenskej kriminalistiky zapísal krvavým písmom. Na žilinskom sídlisku Vlčince prišiel o život iba pätnásťročný talentovaný basketbalista Tomáš Teličák, ktorý v luxusnom byte podľahol brutálnemu útoku. Nová epizóda podcastu Krimi archív prináša detailnú rekonštrukciu prípadu, ktorý šokoval celé Slovensko absolútnou nepochopiteľnosťou motívu. Hoci prvotné správy hovorili o neznámom vrahovi v montérkach, vyšetrovanie rýchlo ukázalo, že útočník z bytu nikdy neutiekol. Polícia z brutálneho činu obvinila Tomášovu najbližšiu kamarátku, vtedy len šestnásťročnú Juditu Konečnú.V tejto časti detailne zanalyzujeme kľúčové dôkazy vrátane mrazivej nahrávky z tiesňovej linky a dát z Juditinho smartfónu. Súdni znalci navyše potvrdili, že jej vlastné dorezané ruky neboli výsledkom sebaobrany, ale dôsledkom toho, že sa jej krvavá dlaň pri besnom bodaní zošmykla na ostrie noža. Judita bola napriek snahe obhajoby odsúdená na dvanásť rokov a štyri mesiace väzenia, čo bolo pre mladistvú osobu absolútne zákonné maximum. Do dnešného dňa sa k činu nepriznala a motív tejto chladnokrvnej vraždy tak zostáva tou najtemnejšou záhadou slovenskej kriminalistiky.

Slovenský hokejový talent Juraj Pekarčík má za sebou prelomové obdobie vo svojej sľubne sa rozvíjajúcej kariére a jeho meno sa čoraz hlasnejšie skloňuje v súvislosti s vysnívanou NHL. Oravský rodák, ktorého si v roku 2023 vybral v drafte klub St. Louis Blues zo 76. miesta, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne úprimnom rozhovore s moderátorskou dvojicou Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom odhalil nielen svoje hokejové ambície, ale aj tvrdú realitu zámorského hokeja, ktorá dokáže zaskočiť aj tých najpripravenejších.Diváci sa dozvedia detaily o jeho ceste z Nitry cez americkú juniorku USHL až k prvému kontaktu s mužským hokejom v drese farmárskeho tímu Springfield Thunderbirds v AHL. V nasledujúcej sezóne bude jeho jasným cieľom získať prvé štarty v najlepšej hokejovej lige sveta.Prechod do profesionálneho zámorského hokeja vôbec nie je jednoduchý, o čom svedčí aj Jurajova úsmevná, no zároveň drsná spomienka na úplne prvý štart v AHL. Fyzická hra a obrovské nasadenie ho na malý moment prinútili pochybovať o svojich možnostiach.„Prvé striedanie som mal... Hlava dole, dostal som granát. Prišiel som na striedačku, ‚Dalo' (Dalibor Dvorský, pozn. red.) sedel vedľa mňa, iba som sa naňho pozrel, že kde to som, že ja tu končím,” spomína dnes už s úsmevom na moment, keď dostal tvrdý hit a na sekundu si myslel, že v lige nemá šancu prežiť.Okrem nárazov na ľade v podcaste otvorene hovorí aj o rešpekte k hviezdam, s ktorými prišiel do kontaktu. Fascinoval ho napríklad slávny útočník Milan Lucic, ktorého mohutný potetovaný zjav v kabíne označil za úplný extrém.Hoci ho na ľade vďaka jeho fyzickým parametrom vnímajú ako typického „power forvarda“, Juraj Pekarčík prekvapivo priznáva, že viac ho napĺňa úloha tvorcu hry, ktorý radšej prihráva pred prázdnu bránku, než by sám gólovo zakončoval.Zaujímavý je aj priepastný kontrast medzi jeho tvrdou hrou do tela na ľade a predzápasovou rutinou v šatni. Zatiaľ čo iní hráči sa nabudzujú energickým rapom či house hudbou, on prezradil, že pred zápasom si rád vypočuje aj melancholickú hudbu od kapely Cigarettes After Sex, čo oboch moderátorov poriadne pobavilo.V podcaste sa detailne vracia aj k samotnému draftu do NHL, pred ktorým nemal veľké oči a očakával, že príde na rad až v 5. alebo 6. kole. „Postavil sa vedľa mňa agent, že: ‚a máme to',“ opisuje nečakaný šok a obrovskú radosť z vysokého umiestnenia, o ktorom do poslednej chvíle ani len netušil.Ak chcete zistiť, aký je život v americkom mestečku Springfield, prečo z duše nenávidí cvičenie bulharských drepov v letnej príprave, a ako vníma silné puto a obrovskú chémiu v mládežníckej reprezentácii Slovenska, tento diel podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk si rozhodne nesmiete nechať ujsť.

Viac ako dvadsať rokov skúseností a stovky precíznych rozhovorov. Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský sú novinárske stálice, ktoré v podcaste Ráno nahlas pravidelne prinášali hĺbkové diskusie s výnimočnými hosťami. Tento formát však dnešným dňom končí.V záverečnom vydaní sme preto mikrofóny otočili a rozprávame sa s dvomi mužmi, ktorí stáli pri zrode tohto podcastu. Hoci oveľa radšej otázky kladú, než na ne odpovedajú, tentoraz sa sami ocitli v koži respondentov. Čo všetko ich novinárska práca naučila, v čom spočíva tajomstvo dobrého rozhovoru a kedy im príbehy cudzích ľudí pomohli vyrovnať sa s ich vlastnou realitou?Braňo Dobšinský otvorene hovorí o tom, či mu chýbajú nekompromisné debaty s politikmi, prečo ho fascinujú skryté osudy zdanlivo obyčajných ľudí a prečo odmieta nebezpečnú apatiu spoločnosti. Jaroslav Barborák zasa poodhaľuje, čo pre jeho život znamená viera, prečo sa programovo venuje náboženským témam a z akého dôvodu nevidí žiaden rozpor medzi životom úprimného katolíka a podporou queer ľudí.Vypočujte si posledná Ráno Nahlas. Moderuje Monika Vatrálová.

Viac ako dvadsať rokov skúseností a stovky precíznych rozhovorov. Jaroslav Barborák a Braňo Dobšinský sú novinárske stálice, ktoré v podcaste Ráno nahlas pravidelne prinášali hĺbkové diskusie s výnimočnými hosťami. Tento formát však dnešným dňom končí.V záverečnom vydaní sme preto mikrofóny otočili a rozprávame sa s dvomi mužmi, ktorí stáli pri zrode tohto podcastu. Hoci oveľa radšej otázky kladú, než na ne odpovedajú, tentoraz sa sami ocitli v koži respondentov. Čo všetko ich novinárska práca naučila, v čom spočíva tajomstvo dobrého rozhovoru a kedy im príbehy cudzích ľudí pomohli vyrovnať sa s ich vlastnou realitou?Braňo Dobšinský otvorene hovorí o tom, či mu chýbajú nekompromisné debaty s politikmi, prečo ho fascinujú skryté osudy zdanlivo obyčajných ľudí a prečo odmieta nebezpečnú apatiu spoločnosti. Jaroslav Barborák zasa poodhaľuje, čo pre jeho život znamená viera, prečo sa programovo venuje náboženským témam a z akého dôvodu nevidí žiaden rozpor medzi životom úprimného katolíka a podporou queer ľudí.Vypočujte si posledná Ráno Nahlas. Moderuje Monika Vatrálová.

Spojenie hudby a hokeja môže na prvý pohľad pôsobiť netradične, no pre speváka Tomáša Bezdedu ide o dve celoživotné vášne. Bývalý finalista historicky najúspešnejšej speváckej šou na Slovensku prijal pozvanie do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne zábavnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným úspešný slovenský spevák odhalil nielen svoje hokejové korene, ale aj úsmevné momenty zo svojich ciest do zámoria či divoké spomienky na začiatky svojej hudobnej kariéry v šou Slovensko hľadá Superstar.Máloktorý fanúšik by do populárneho interpreta povedal, že už dlhé roky aktívne brázdi amatérske klziská. Hokejové gény zdedil po otcovi, ktorý kedysi hrával v mládežníckych kategóriách, no on sám prepadol čaru tohto športu už v detstve na zamrznutých jazerách v Záhorskej Bystrici. Dnes sleduje zámorskú NHL, pričom ho na ľade zaujal nielen progres Juraja Slafkovského, ale aj hra Vegas Golden Knights, ktorého zápas videl aj priamo v slávnom meste hriechu.Hoci by sa mohlo zdať, že ako skúsený spevák by pred úvodným buly nemal trému, keď však dostal ponuku postaviť sa pred mikrofón a zaspievať hymnu, zvíťazil u neho veľký rešpekt. „Volali ma spievať hymnu. Mám pred tým veľký rešpekt, lebo už boli speváci a speváčky, ktorí sa potkli alebo spadli. Skôr sa tomu tak vyhýbam,“ priznal úprimne, prečo si túto obrovskú poctu napokon nezaradil do svojho životopisu.Namiesto spievania si tak užíval hokej z pozície diváka. V rozhovore pútavo popisuje svoje zážitky z hokeja v Kalifornii, kde ľudia chodia na tribúny v šľapkách, či náhodné stretnutia s velikánmi. Vďaka Mariánovi Gáboríkovi sa dostal k lístkom a v útrobách štadióna ulovil cennú fotografiu so slovinskou legendou Anžem Kopitarom.Reč však pochopiteľne prišla aj na jeho hudobnú cestu a neuveriteľný ošiaľ, ktorý v roku 2005 vyvolala prvá séria Slovensko hľadá SuperStar. Pri spomienkach na davy fanúšikov a náročné situácie na koncertoch pridal aj mimoriadne úsmevnú historku o tom, ako a prečo sa dá na pódiu úplne zabudnúť text. „Hrali sme na Seneckých jazerách takú pomalú baladu a tam jedna baba dala dole podprsenku a hodila ju na mňa. A ja som si hovoril: ‚Ako to ide ďalej?‘“ zaspomínal si so smiechom na nezabudnuteľný moment z vystúpenia.Ak chcete spoznať známeho slovenského speváka z úplne inej stránky, vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Dozviete sa, prečo museli na jeho prvých autogramiádach pre extrémne davy fanúšikov upokojovať situáciu a ako to dospelo až k zlomenej ruke, ako zvláda rodičovské povinnosti pri dvoch malých synoch a ktorí ďalší kolegovia z umeleckej branže pravidelne obúvajú korčule.

Most people hear the word codependence and think: not me. But codependence isn't reserved for people in crisis or recovery – it's a spectrum, and most of us are somewhere on it. In Part 1, we look at what codependence actually is through the HOCI framework, and introduce five patterns that most people will recognize in themselves. In this episode we will discuss: The Healing Our Core Issues (HOCI) definition: codependence as difficulty knowing who you are separate from your relationships Why it's a developmental issue, not a character flaw – and why the spectrum matters How culture and faith communities can quietly reinforce codependent patterns The five faces: the caretaker, the peacekeeper, the controller, the chameleon, and the one who leaves first We're not diagnosing. We're getting curious.

Bývanie na Slovensku je čoraz menej dostupné, čo stavia mladú generáciu pred obrovskú prekážku. Hoci by mnohí mesačnú splátku hypotéky bez problémov zvládli, narážajú na chýbajúci kapitál v podobe desiatok tisíc eur vlastných zdrojov. NBS preto reaguje návrhom nových hypotekárnych pravidiel, ktoré majú zvýhodniť prvokupujúcich a znevýhodniť špekulatívnych investorov. Mladí do 35 rokov by po novom mohli získať financovanie až do 90 % ceny nehnuteľnosti, zatiaľ čo pri tretej a ďalšej nehnuteľnosti klesne limit na 70 %. Pomôže to mladým, alebo im to len umožní viac sa zadlžiť? Stiahnu sa investori z trhu? A môže to vôbec spomaliť rast cien bytov? Ak riešite hypotéku alebo kúpu nehnuteľnosti, naplánujte si konzultáciu s Finaxom: https://www.finax.eu/hovor Nechajte si spravovať peniaze 1 rok bez poplatku za správu a užívajte si leto:

Politici vnímajú, že nejdeme dobrým smerom, ale sledujú už iba svoje stranícke záujmy. Ich horizontom je opätovné zvolenie a voličov naučili na nárokovú mentalitu, tvrdí šéf AZZZ Rastislav Machunka. Zrušenie 13. dôchodku i energopomoci. Redukcia sociálneho štátu, ale aj zníženie daňového bremena pre podnikateľov. To sú riešenia zamestnávateľov, ktoré by mali priniesť reštart ekonomiky a bez ktorých nás čaká neslávne známa “grécka cesta.”Slovenská ekonomika prešľapuje na mieste a namiesto reálnych reforiem čelí toxickému kokteilu zvyšujúcich sa daní či odvodov. Vláda napriek rastúcemu štátnemu dlhu vôbec na sebe nešetrí a namiesto reálnych riešení ponúka pompézne zabalené nič. Súčasné prorastové opatrenia vlády sú totiž tak podľa odborárov, ako aj zamestnávateľských zväzov len slabou náplasťou na dlhodobo chradnúce podnikateľské prostredie.Hoci ministerstvo financií hlási mierne lepšie čísla za vlaňajší deficit, prvé mesiace tohto roka ukazujú, že prepad výberu daní ako aj rastúce vládne výdavky pokračujú. Zamestnávatelia preto prichádzajú s vlastným zoznamom riešení kde dominuje zrušenie transakčnej dane, ale témou sa stáva i zlý demografický vývoj, nízka produktivita práce ako i odchod mladých mozgov, kapitálu i firiem do zahraničia.Podľa AZZZ sa politici napriek zlej situácií nedokážu vzdať svojho populizmu, štát rezignoval na efektivitu verejnej správy a bremeno prenáša výhradne na plecia pracujúcich a firiem. V hre o Slovenska sa tak podľa národnej banky reálne ocitá už aj negatívne povestná “grécka cesta.”Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Politici vnímajú, že nejdeme dobrým smerom, ale sledujú už iba svoje stranícke záujmy. Ich horizontom je opätovné zvolenie a voličov naučili na nárokovú mentalitu, tvrdí šéf AZZZ Rastislav Machunka. Zrušenie 13. dôchodku i energopomoci. Redukcia sociálneho štátu, ale aj zníženie daňového bremena pre podnikateľov. To sú riešenia zamestnávateľov, ktoré by mali priniesť reštart ekonomiky a bez ktorých nás čaká neslávne známa “grécka cesta.”Slovenská ekonomika prešľapuje na mieste a namiesto reálnych reforiem čelí toxickému kokteilu zvyšujúcich sa daní či odvodov. Vláda napriek rastúcemu štátnemu dlhu vôbec na sebe nešetrí a namiesto reálnych riešení ponúka pompézne zabalené nič. Súčasné prorastové opatrenia vlády sú totiž tak podľa odborárov, ako aj zamestnávateľských zväzov len slabou náplasťou na dlhodobo chradnúce podnikateľské prostredie.Hoci ministerstvo financií hlási mierne lepšie čísla za vlaňajší deficit, prvé mesiace tohto roka ukazujú, že prepad výberu daní ako aj rastúce vládne výdavky pokračujú. Zamestnávatelia preto prichádzajú s vlastným zoznamom riešení kde dominuje zrušenie transakčnej dane, ale témou sa stáva i zlý demografický vývoj, nízka produktivita práce ako i odchod mladých mozgov, kapitálu i firiem do zahraničia.Podľa AZZZ sa politici napriek zlej situácií nedokážu vzdať svojho populizmu, štát rezignoval na efektivitu verejnej správy a bremeno prenáša výhradne na plecia pracujúcich a firiem. V hre o Slovenska sa tak podľa národnej banky reálne ocitá už aj negatívne povestná “grécka cesta.”Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Spoločnosť edysea, nadväzujúca na viac ako tri desaťročia tradície v oblasti prepravy, stavia na kombinácii ľudského prístupu, flexibility a moderných logistických riešení. Edysea, ktorá vznikla rebrandingom logistickej firmy MJ SPED, pôsobiacej na trhu od roku 1993, patrí medzi úspešné príklady generačnej výmeny. Firma zabezpečuje cestnú, námornú, leteckú, železničnú aj intermodálnu prepravu zásielok a dnes ju vedie druhá generácia rodiny Jendekovcov. „Úspešnosť prechodu firmy z prvej na druhú generáciu je približne 30 percent. V tomto sme boli veľmi úspešní a celý proces prebehol hladko,“ hovorí CEO spoločnosti edysea Andrej Jendek, ktorý vedenie prevzal od svojej matky. Jednou z najvýraznejších zmien posledného obdobia bol rebranding firmy. Podľa A. Jendeka nešlo len o zmenu loga či názvu. „Náš rebranding nebol novou nálepkou na niečo staré. Bol pomenovaním toho, kým dnes sme,“ vysvetľuje. Nový názov vznikol z inšpirácie slovom odysea – cesta. Symbolicky tak odkazuje na podstatu podnikania v logistike, ale zároveň reflektuje aj cestu samotnej firmy. Výber ovplyvnili aj praktické dôvody, ako možnosť registrácie ochrannej známky a odlíšenie sa od tradičných technických názvov v odvetví. Hoci logistika patrí medzi odvetvia, ktoré čoraz viac využívajú automatizáciu a umelú inteligenciu, edysea si zachováva osobný prístup ku klientom. „Je to vedomá voľba. Verím, že práve ľudský kontakt bude v budúcnosti našou komparatívnou výhodou,“ zdôrazňuje A. Jendek. Firma síce využíva moderné technológie na zefektívňovanie procesov v pozadí, no komunikáciu so zákazníkmi ponecháva v rukách ľudí. Klienti tak vždy komunikujú s konkrétnym odborníkom a majú zabezpečenú zastupiteľnosť aj počas jeho neprítomnosti. Práve dôraz na individuálny prístup a detail stojí za označením „butikové služby“, ktoré spoločnosť používa pri opise svojho biznis modelu. „Nie sme pásová výroba. Poskytujeme detailné a individuálne služby pre každého klienta,“ vysvetľuje CEO. Logistický sektor patrí medzi odvetvia, ktoré veľmi citlivo reagujú na vývoj ekonomiky a geopolitické udalosti. Vojna na Ukrajine, narušené dodávateľské reťazce či kolísanie cien energií výrazne menia podmienky na trhu. Aj samotná edysea pocítila dôsledky konfliktu na Ukrajine. Firma totiž dlhodobo zabezpečovala prepravu do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. „V roku 2022 sme prišli približne o tretinu tržieb. Napriek tomu sa nám podarilo situáciu zvládnuť a minulý rok sme opäť rástli takmer o 40 percent,“ približuje A. Jendek. Viac si vypočujete v podcaste.

Dušan Kováčik si ešte nedávno odpykával osemročný trest za korupciu a zdalo sa, že jeho kariéra definitívne skončila v troskách. Dnes je však všetko inak. Po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska a prelomovom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý zrušil jeho odsudzujúci rozsudok, je bývalý špeciálny prokurátor nielen na slobode, ale oficiálne sa vrátil do radov Generálnej prokuratúry.Hoci má výkon funkcie pozastavený a do práce reálne nechodí, zákon mu garantuje tretinu platu.Ako je vôbec možné, že systém takto funguje?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa o tomto zvrate a jeho dôsledkoch pre spravodlivosť na Slovensku rozprávame s investigatívnou reportérkou Laurou Kellöovou.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Dušan Kováčik si ešte nedávno odpykával osemročný trest za korupciu a zdalo sa, že jeho kariéra definitívne skončila v troskách. Dnes je však všetko inak. Po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska a prelomovom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý zrušil jeho odsudzujúci rozsudok, je bývalý špeciálny prokurátor nielen na slobode, ale oficiálne sa vrátil do radov Generálnej prokuratúry.Hoci má výkon funkcie pozastavený a do práce reálne nechodí, zákon mu garantuje tretinu platu.Ako je vôbec možné, že systém takto funguje?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa o tomto zvrate a jeho dôsledkoch pre spravodlivosť na Slovensku rozprávame s investigatívnou reportérkou Laurou Kellöovou.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Snaha Ombudsmana aby Ústavný súd posúdil podmienky registrácie cirkví sa zmenila na strašenie islamskými mešitami. Paradoxom je, že podnet podala malá kresťanská cirkev. Sme ešte kresťanskou krajinou, keď namiesto Ježišovho posolstva cirkvi bránia mocenský monopol a politici strašia mešitami? Kolaborácia s mocou popiera Ježišov odkaz, tvrdí kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Nastal konečne čas na odluku? Verejný ochranca práv napadol Ústavnom súde podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností. Tie totiž registráciu podmieňujú podpismi 50tich tisícok plnoletých členov - občanov Slovenskej republiky. Podľa ombudsmana ide o “neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a do práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými“. „Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ tvrdí Róbert Dobrovodský. Faktom je, že podľa posledného sčítania obyvateľov spĺňa tieto podmienky len 5 denominácií: Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a veľmi tesne aj Pravoslávna cirkev..Boj za slobodu náboženského vyznania sa však zmenil na strašenie mešitami. Koaliční politici však v kroku ombudsmana vidia nebezpečné otváranie dverí islamu. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ vyhlásil minister obrany Róbert Kaliňák. Paradoxom je, že ombudsman svojim podaním reagoval na podnet občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Starokatolícka cirkev na Slovensku sa tak ocitla v epicentre sporu o to, kde končia práva veriacich a kde sa začína reštriktívna moc štátu. Hoci ich spoločenstvo v krajine reálne pôsobí, zákonná podmienka 50-tisíc členov z nich robí pre štát „neviditeľných“, bez možnosti uzavrieť sobáš či vyučovať na školách. Kým politici strašia islamským radikalizmom, Starokatolíci sa domáhajú len základnej právnej subjektivity, ktorú majú ich kolegovia v okolitých štátoch už pri stovkách členov.Je slovenský náboženský model skutočne postavený na tradícii, alebo na diskriminácii všetkého, čo nespĺňa masové kvóty? A prečo sa tak bojíme fiktívnych mešít v krajine, kde moslimovia takmer nežijú a už dnes na Slovensku Islam svoje modlitebne má? No a napokon, nenastal už konečne čas na splnenie poslednej požiadavky Verejnosti proti násiliu z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu? Aj s kňazským kolárikom sme tu vydaní na milosť a nemilosť, stačí prekročiť hranice a je to úplne iné. Baháisti či Mormoni to majú, my nie. Je to naozaj nedôstojné. Žiaľ veľké kresťanské cirkvi sa nás vôbec nezastali, hovorí Martin Kováč. Podľa neho hádky o moc a peniaze vo veľkých kresťanských cikvách zatieňujú Ježišovo posolstvo a nastal najvyšší čas na odluku cirkví od štátu. Kresťanstvo je o absolútnej otvorenosti a za touto nenávisťou (aktuálne voči Mešitám) je najmä strach, dodáva Kováč. Ráno Nahlas s kňazom Starokatolíckej cirkvi Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bankových podvodov na Slovensku neustále pribúda. Hoci sú útočníci čoraz sofistikovanejší, vo väčšine prípadov nezlyháva samotná technológia, ale ľudský faktor. Podvodníci využívajú nátlak a stres, aby vás donútili urobiť chybu a odovzdať im prístup k vašim celoživotným úsporám.Najčastejšou zbraňou kriminálnikov je falošný pocit urgentnosti. Zavolajú vám s tým, že vaše peniaze sú v bezprostrednom ohrození a pod rúškom „záchrany“ vás pripravia o všetko. Nikdy by ste preto nemali inštalovať neznáme aplikácie, diktovať SMS kódy či potvrdzovať push notifikácie počas podozrivého telefonátu.O tom, ako si efektívne nastaviť limity na platobnej karte, či sa treba báť poskytnúť svoj IBAN a čo robiť v prvých sekundách po tom, ako zistíte, že ste sa stali obeťou podvodu, sa v podcaste SHARE rozpráva Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako podvodníci vyvolávajú pocit urgentnosti a ako vás dokáže zachrániť pravidlo piatich minút.Čo urobiť, keď vám volá podozrivý pracovník a ako si bezpečne overiť jeho identitu.Ktoré údaje nikdy neposkytovať a či sa dá zneužiť aj číslo účtu (IBAN).Prečo si znížiť limity na karte a nedržať všetky úspory na bežnom účte.Ako bezpečne nakupovať na internete pomocou jednorazových platobných kariet.Prečo nikdy nevyplňať údaje z platobnej karty do odkazov, ktoré vám pošle kupujúci pri predaji vecí.Kam volať a čo presne urobiť, ak si uvedomíte, že ste útočníkom práve odoslali svoje údaje alebo peniaze.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dňa 13. augusta 1892 uverejnili hlavné noviny slovenského národného hnutia Národnie Noviny na svojej titulnej strane článoček s názvom Slovenské „siroty“, ktorý parafrázoval list štrnásťročného chlapca adresovaný rodičom. Chlapec, ktorého meno nebolo uvedené, mal byť jedným z pätnástich detí z obce Liptovská Lužná v Liptovskej stolici, ktoré ich rodičia dali na adopciu do rodín na Dolnej zemi hovoriacich po maďarsky. Ako sa v článku uvádza, v rozpore s deklarovaným cieľom zabezpečiť týmto deťom, pochádzajúcich z núdznych pomerov, lepšie životné podmienky a vzdelanie, sú podľa svedectva zneužívané a trápené. Citujem: „Chlapček píše, že ich tam nedali ani do školy, ani že ich neprijali za vlastných, ale že im je tak zle, ako im doma nikdy nebolo: telo jeho je od bitky počerneté, od kalvína pána svojho a ženy jeho nepočuje iba kliatbu a rúhanie Bohu a keď sa modlí ráno alebo večer, že sa mu vysmievajú a od veľkej biedy a nečistoty začali ho vši žrať..., moria ich hladom a prinútení sú kradnúť ovocie alebo kukuricu.“ Noviny citujú aj priamo z údajného chlapcovho listu: „Otec môj drahý a drahá mať moja, pre Pána Boha vás prosím vysloboďte ma z tohto cudzieho sveta, lebo na mne iba tá suchá koža visí od biedy, ja od žiaľu umrem za vami, ak neprídete po mňa, lebo ja som tá najopustenejšia sirota v tomto cudzom svete...“ Možno i na prekvapenie nepodpísaného autora tento krátky článok spustil lavínu pobúrenia a odporu vidieckeho obyvateľstva k štátnym i k stoličným úradom. Hoci uhorské štátne orgány preverovali pôvod tohto listu i skutočné podmienky takto adoptovaných slovenských detí na Dolnej zemi a neskôr sa snažili vyvracať rýchlo sa šíriace fámy, zdalo sa, že proti všeobecnej lavíne odporu sú úplne bezmocné. Slovenský vidiek zaplavil strach, rozhorčenie a krajná nedôvera k úradom. Celý prípad čoraz viac nadobúdal podobu a rozmery morálnej paniky, ktorá viedla až k nepokojom v troch slovenských obciach. Celý tento prípad a s ním súvisiaca panika sa zároveň stali silným argumentačným arzenálom vo vtedajšom politickom diskurze. Vystupujú z neho obvinenia z údajnej snahy o „odkresťančenie“ a pomaďarčenie slovenských detí, ale tiež spätné obvinenia proti panslávom, ktorí sa neštítia šíriť najodpornejšie fámy a dezinformácie. Čo sa teda dialo v hornouhorskej Liptovskej a Oravskej stolici na začiatku 90. rokov 19. storočia? A ako sa táto kauza podpísala na politickom zápase v ďalšom období? Počúvate podcast Dejiny. Som rád, že v štúdiu môžem privítať historika Ladislava Vorosa z HÚ SAV, ktorý sa aktuálne zaoberá práve výskumom politického diskurzu v prostredí vidieckeho obyvateľstva hovoriaceho po slovensky na prelome 19. a 20. storočia. Aj táto epizóda vychádza s podporou JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a podcastu Dejiny. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Obyvatelia Slovenska bohatnú aj bez vyšších príjmov 2. Vláda opäť zmäkčuje fiškálne ciele. Sľubované ozdravenie sa odkladá 3. Ropný šok kúpil Rusku čas. Problémy tým však Putinovi nezmizli 4. Krátko o kompenzáciách za drahšie energie v EÚ, vstupe Volkswagenu do obranného priemyslu a rýchlom rozširovaní AI