Podcasts about hoci

Dušan Kováčik si ešte nedávno odpykával osemročný trest za korupciu a zdalo sa, že jeho kariéra definitívne skončila v troskách. Dnes je však všetko inak. Po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska a prelomovom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý zrušil jeho odsudzujúci rozsudok, je bývalý špeciálny prokurátor nielen na slobode, ale oficiálne sa vrátil do radov Generálnej prokuratúry.Hoci má výkon funkcie pozastavený a do práce reálne nechodí, zákon mu garantuje tretinu platu.Ako je vôbec možné, že systém takto funguje?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa o tomto zvrate a jeho dôsledkoch pre spravodlivosť na Slovensku rozprávame s investigatívnou reportérkou Laurou Kellöovou.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Dušan Kováčik si ešte nedávno odpykával osemročný trest za korupciu a zdalo sa, že jeho kariéra definitívne skončila v troskách. Dnes je však všetko inak. Po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska a prelomovom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý zrušil jeho odsudzujúci rozsudok, je bývalý špeciálny prokurátor nielen na slobode, ale oficiálne sa vrátil do radov Generálnej prokuratúry.Hoci má výkon funkcie pozastavený a do práce reálne nechodí, zákon mu garantuje tretinu platu.Ako je vôbec možné, že systém takto funguje?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa o tomto zvrate a jeho dôsledkoch pre spravodlivosť na Slovensku rozprávame s investigatívnou reportérkou Laurou Kellöovou.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Sníval o misii v cudzineckých légiách, no jeho rodičom sa vojenská kariéra nepozdávala. Hoci sa profesijne venuje servisu plynovodov, voľný čas trávi v starých bunkroch, ktoré mali chrániť Bratislavu. Miluje ich natoľko, že v nich mal aj svadbu. Martin Kubala má však netradičných záľub viac. Povie o nich v tejto epizóde Nočnej pyramídy Nore Gubkovej. | Hosť: Martin Kubala (dobrovoľník a sprievodca z OZ Múzeum petržalského opevnenia). | Moderuje: Nora Gubková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Snaha Ombudsmana aby Ústavný súd posúdil podmienky registrácie cirkví sa zmenila na strašenie islamskými mešitami. Paradoxom je, že podnet podala malá kresťanská cirkev. Sme ešte kresťanskou krajinou, keď namiesto Ježišovho posolstva cirkvi bránia mocenský monopol a politici strašia mešitami? Kolaborácia s mocou popiera Ježišov odkaz, tvrdí kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Nastal konečne čas na odluku? Verejný ochranca práv napadol Ústavnom súde podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností. Tie totiž registráciu podmieňujú podpismi 50tich tisícok plnoletých členov - občanov Slovenskej republiky. Podľa ombudsmana ide o “neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a do práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými“. „Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ tvrdí Róbert Dobrovodský. Faktom je, že podľa posledného sčítania obyvateľov spĺňa tieto podmienky len 5 denominácií: Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a veľmi tesne aj Pravoslávna cirkev..Boj za slobodu náboženského vyznania sa však zmenil na strašenie mešitami. Koaliční politici však v kroku ombudsmana vidia nebezpečné otváranie dverí islamu. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ vyhlásil minister obrany Róbert Kaliňák. Paradoxom je, že ombudsman svojim podaním reagoval na podnet občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Starokatolícka cirkev na Slovensku sa tak ocitla v epicentre sporu o to, kde končia práva veriacich a kde sa začína reštriktívna moc štátu. Hoci ich spoločenstvo v krajine reálne pôsobí, zákonná podmienka 50-tisíc členov z nich robí pre štát „neviditeľných“, bez možnosti uzavrieť sobáš či vyučovať na školách. Kým politici strašia islamským radikalizmom, Starokatolíci sa domáhajú len základnej právnej subjektivity, ktorú majú ich kolegovia v okolitých štátoch už pri stovkách členov.Je slovenský náboženský model skutočne postavený na tradícii, alebo na diskriminácii všetkého, čo nespĺňa masové kvóty? A prečo sa tak bojíme fiktívnych mešít v krajine, kde moslimovia takmer nežijú a už dnes na Slovensku Islam svoje modlitebne má? No a napokon, nenastal už konečne čas na splnenie poslednej požiadavky Verejnosti proti násiliu z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu? Aj s kňazským kolárikom sme tu vydaní na milosť a nemilosť, stačí prekročiť hranice a je to úplne iné. Baháisti či Mormoni to majú, my nie. Je to naozaj nedôstojné. Žiaľ veľké kresťanské cirkvi sa nás vôbec nezastali, hovorí Martin Kováč. Podľa neho hádky o moc a peniaze vo veľkých kresťanských cikvách zatieňujú Ježišovo posolstvo a nastal najvyšší čas na odluku cirkví od štátu. Kresťanstvo je o absolútnej otvorenosti a za touto nenávisťou (aktuálne voči Mešitám) je najmä strach, dodáva Kováč. Ráno Nahlas s kňazom Starokatolíckej cirkvi Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bankových podvodov na Slovensku neustále pribúda. Hoci sú útočníci čoraz sofistikovanejší, vo väčšine prípadov nezlyháva samotná technológia, ale ľudský faktor. Podvodníci využívajú nátlak a stres, aby vás donútili urobiť chybu a odovzdať im prístup k vašim celoživotným úsporám.Najčastejšou zbraňou kriminálnikov je falošný pocit urgentnosti. Zavolajú vám s tým, že vaše peniaze sú v bezprostrednom ohrození a pod rúškom „záchrany“ vás pripravia o všetko. Nikdy by ste preto nemali inštalovať neznáme aplikácie, diktovať SMS kódy či potvrdzovať push notifikácie počas podozrivého telefonátu.O tom, ako si efektívne nastaviť limity na platobnej karte, či sa treba báť poskytnúť svoj IBAN a čo robiť v prvých sekundách po tom, ako zistíte, že ste sa stali obeťou podvodu, sa v podcaste SHARE rozpráva Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Ako podvodníci vyvolávajú pocit urgentnosti a ako vás dokáže zachrániť pravidlo piatich minút.Čo urobiť, keď vám volá podozrivý pracovník a ako si bezpečne overiť jeho identitu.Ktoré údaje nikdy neposkytovať a či sa dá zneužiť aj číslo účtu (IBAN).Prečo si znížiť limity na karte a nedržať všetky úspory na bežnom účte.Ako bezpečne nakupovať na internete pomocou jednorazových platobných kariet.Prečo nikdy nevyplňať údaje z platobnej karty do odkazov, ktoré vám pošle kupujúci pri predaji vecí.Kam volať a čo presne urobiť, ak si uvedomíte, že ste útočníkom práve odoslali svoje údaje alebo peniaze.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Snaha Ombudsmana aby Ústavný súd posúdil podmienky registrácie cirkví sa zmenila na strašenie islamskými mešitami. Paradoxom je, že podnet podala malá kresťanská cirkev. Sme ešte kresťanskou krajinou, keď namiesto Ježišovho posolstva cirkvi bránia mocenský monopol a politici strašia mešitami? Kolaborácia s mocou popiera Ježišov odkaz, tvrdí kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Nastal konečne čas na odluku? Verejný ochranca práv napadol Ústavnom súde podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností. Tie totiž registráciu podmieňujú podpismi 50tich tisícok plnoletých členov - občanov Slovenskej republiky. Podľa ombudsmana ide o “neprimeraný zásah do slobody náboženského vyznania a do práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými“. „Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ tvrdí Róbert Dobrovodský. Faktom je, že podľa posledného sčítania obyvateľov spĺňa tieto podmienky len 5 denominácií: Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a veľmi tesne aj Pravoslávna cirkev..Boj za slobodu náboženského vyznania sa však zmenil na strašenie mešitami. Koaliční politici však v kroku ombudsmana vidia nebezpečné otváranie dverí islamu. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ vyhlásil minister obrany Róbert Kaliňák. Paradoxom je, že ombudsman svojim podaním reagoval na podnet občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku z januára 2023. Starokatolícka cirkev na Slovensku sa tak ocitla v epicentre sporu o to, kde končia práva veriacich a kde sa začína reštriktívna moc štátu. Hoci ich spoločenstvo v krajine reálne pôsobí, zákonná podmienka 50-tisíc členov z nich robí pre štát „neviditeľných“, bez možnosti uzavrieť sobáš či vyučovať na školách. Kým politici strašia islamským radikalizmom, Starokatolíci sa domáhajú len základnej právnej subjektivity, ktorú majú ich kolegovia v okolitých štátoch už pri stovkách členov.Je slovenský náboženský model skutočne postavený na tradícii, alebo na diskriminácii všetkého, čo nespĺňa masové kvóty? A prečo sa tak bojíme fiktívnych mešít v krajine, kde moslimovia takmer nežijú a už dnes na Slovensku Islam svoje modlitebne má? No a napokon, nenastal už konečne čas na splnenie poslednej požiadavky Verejnosti proti násiliu z Novembra 89 o odluke cirkvi od štátu? Aj s kňazským kolárikom sme tu vydaní na milosť a nemilosť, stačí prekročiť hranice a je to úplne iné. Baháisti či Mormoni to majú, my nie. Je to naozaj nedôstojné. Žiaľ, veľké kresťanské cirkvi sa nás vôbec nezastali, hovorí Martin Kováč. Podľa neho hádky o moc a peniaze vo veľkých kresťanských cirkvách zatieňujú Ježišovo posolstvo a nastal najvyšší čas na odluku cirkví od štátu. Kresťanstvo je o absolútnej otvorenosti a za touto nenávisťou (aktuálne voči Mešitám) je najmä strach, dodáva Kováč. Ráno Nahlas s kňazom Starokatolíckej cirkvi Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Týždenné spravodajstvo z finančných trhov.Európa v technologickom a investičnom súboji postupne stráca tempo voči USA a Číne, pričom hlavnými prekážkami sú fragmentovaný trh, nadmerná regulácia a nedostatočné investície do inovácií. Hoci má silné technologické základy a svetových lídrov ako ASML, bez rýchlych reforiem a hlbšej ekonomickej integrácie riskuje ďalšie zaostávanie za globálnou konkurenciou. Téme sa vo svojom týždňovom komentári z finančných trhov podrobnejšie venuje Adam Záhorský...IAD TALKS, týždenník, IAD Investments,správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 01.06.2026, 28/2026, EV 139/23/EPP..*UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dňa 13. augusta 1892 uverejnili hlavné noviny slovenského národného hnutia Národnie Noviny na svojej titulnej strane článoček s názvom Slovenské „siroty“, ktorý parafrázoval list štrnásťročného chlapca adresovaný rodičom. Chlapec, ktorého meno nebolo uvedené, mal byť jedným z pätnástich detí z obce Liptovská Lužná v Liptovskej stolici, ktoré ich rodičia dali na adopciu do rodín na Dolnej zemi hovoriacich po maďarsky. Ako sa v článku uvádza, v rozpore s deklarovaným cieľom zabezpečiť týmto deťom, pochádzajúcich z núdznych pomerov, lepšie životné podmienky a vzdelanie, sú podľa svedectva zneužívané a trápené. Citujem: „Chlapček píše, že ich tam nedali ani do školy, ani že ich neprijali za vlastných, ale že im je tak zle, ako im doma nikdy nebolo: telo jeho je od bitky počerneté, od kalvína pána svojho a ženy jeho nepočuje iba kliatbu a rúhanie Bohu a keď sa modlí ráno alebo večer, že sa mu vysmievajú a od veľkej biedy a nečistoty začali ho vši žrať..., moria ich hladom a prinútení sú kradnúť ovocie alebo kukuricu.“ Noviny citujú aj priamo z údajného chlapcovho listu: „Otec môj drahý a drahá mať moja, pre Pána Boha vás prosím vysloboďte ma z tohto cudzieho sveta, lebo na mne iba tá suchá koža visí od biedy, ja od žiaľu umrem za vami, ak neprídete po mňa, lebo ja som tá najopustenejšia sirota v tomto cudzom svete...“ Možno i na prekvapenie nepodpísaného autora tento krátky článok spustil lavínu pobúrenia a odporu vidieckeho obyvateľstva k štátnym i k stoličným úradom. Hoci uhorské štátne orgány preverovali pôvod tohto listu i skutočné podmienky takto adoptovaných slovenských detí na Dolnej zemi a neskôr sa snažili vyvracať rýchlo sa šíriace fámy, zdalo sa, že proti všeobecnej lavíne odporu sú úplne bezmocné. Slovenský vidiek zaplavil strach, rozhorčenie a krajná nedôvera k úradom. Celý prípad čoraz viac nadobúdal podobu a rozmery morálnej paniky, ktorá viedla až k nepokojom v troch slovenských obciach. Celý tento prípad a s ním súvisiaca panika sa zároveň stali silným argumentačným arzenálom vo vtedajšom politickom diskurze. Vystupujú z neho obvinenia z údajnej snahy o „odkresťančenie“ a pomaďarčenie slovenských detí, ale tiež spätné obvinenia proti panslávom, ktorí sa neštítia šíriť najodpornejšie fámy a dezinformácie. Čo sa teda dialo v hornouhorskej Liptovskej a Oravskej stolici na začiatku 90. rokov 19. storočia? A ako sa táto kauza podpísala na politickom zápase v ďalšom období? Počúvate podcast Dejiny. Som rád, že v štúdiu môžem privítať historika Ladislava Vorosa z HÚ SAV, ktorý sa aktuálne zaoberá práve výskumom politického diskurzu v prostredí vidieckeho obyvateľstva hovoriaceho po slovensky na prelome 19. a 20. storočia. Aj táto epizóda vychádza s podporou JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a podcastu Dejiny. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Posledná parlamentná schôdza pred letnými prázdninami odštartovala v búrlivej atmosfére. Hoci sa na programe ocitlo takmer dvesto bodov, pozornosť hneď v úvode pútali nielen kontroverzné zmeny v rokovacom poriadku, ale aj ostrá výmena názorov medzi zástupcami vládnej koalície a opozície. Moderátorka Lucia Stráňavová privítala v diskusii Jána Richtera zo strany Smer-SD a Branislava Gröhlinga zo strany SaS, aby prebrali horúce témy od poslaneckého oblečenia cez ekonomické problémy až po zmeny volebných pravidiel.

Väčšina Slovákov si myslí, že vie chrániť svoje financie v digitálnom svete. No realita hovorí niečo iné Prieskum agentúry Focus pre mBank priniesol znepokojivé zistenia. Hoci väčšina Slovákov verí vo vlastnú digitálnu bezpečnosť, často zlyháva pri heslách a nedokáže včas odhaliť podvodné správanie. „Ľudia si zľahčujú prácu – nechce sa im vymýšľať zložité heslá, takže zvolia radšej nejaké jednoduchšie, ktoré si dobre zapamätajú a rýchlo zadajú. A tam môže dochádzať k rozporu," vysvetľuje Tomáš Mika, etický hacker a expert na kybernetickú bezpečnosť mBank. Podrobnejšie vysvetlil, aká môže byť cena za pohodlnosť. Heslo so šiestimi znakmi, aj keď obsahuje malé a veľké písmená, číslice a špeciálne znaky, prelomil na bežnom počítači za sekundy. Pri sedemznakovom to už trvalo desiatky minút. A pri jedenástich znakoch sa odhadovaný čas prelomenia vyšplhal dokonca na stovky rokov. Viac informácií sa dozviete v podcaste.

Hostia: Ľuboš Jurík (profesor, Katedra krajinného inžinierstva, SPU v Nitre) a Juraj Mačaj (pestovateľ zeleniny na južnom Slovensku). | Niekoľkotýždňové sucho mohli zmierniť závlahové systémy. Hoci pokrývajú viac ako 300-tisíc hektárov pôdy, farmári ich využívajú len na 10 %. Prečo? Hrozí nám preto horšia úroda a teoreticky aj zvyšovanie cien potravín? Zistí Nora Gubková s hosťami Kontaktov. | Sucho a nefunkčné závlahy. | Moderuje: Nora Gubková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Slovenský hokej v ňom má klenot, ktorý si poctivo brúsi svoju vlastnú cestu. Stále len 19-ročný obranca Luka Radivojevič prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK, kde ho vyspovedala moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný.Rozhovor odhaľuje zákulisie života jedného z najväčších defenzívnych talentov našej reprezentácie a poslucháčom ponúka nevšedný pohľad do hlavy mladého športovca, ktorý musí čeliť obrovským očakávaniam. Syn slávneho otca, bývalého hokejistu Branka Radivojeviča v ňom dokazuje, že už dávno nie je len nositeľom známeho priezviska a je pripravený pobiť sa o svoje miesto vo svetovom hokeji.Ústrednou témou pútavého rozhovoru bol vlaňajší draft do zámorskej NHL, v ktorom Lukovo meno prekvapivo nezaznelo. Hoci figuroval v preddraftových rebríčkoch, nakoniec si ho nevybral žiadny klub. Mladý obranca sa s touto situáciou vyrovnal s obdivuhodnou zrelosťou a moderátorom detailne opísal, aké pocity prežíval bezprostredne po drafte, pričom za hlavný dôvod nezáujmu klubov po debatách s trénerom označil svoju nižšiu výšku.Namiesto opúšťania sa však zvolil tvrdú drinu na ľade a do novej sezóny išiel s čistou hlavou. „Zobral som tú druhú možnosť. Hneď tá letná príprava bola veľmi dobrá a tá motivácia tam ma furt posúva dodnes. Chcem ukázať všetkým, že to tak nemalo byť,“ úprimne priznal odhodlaný obranca.Poslucháči sa detailne dozvedia aj o jeho presune zo Švédska do Ameriky, kde momentálne pôsobí v univerzitnej súťaži NCAA v drese Boston College. Luka Radivojevič vysvetľuje, prečo je pre neho táto cesta ideálna a aký obrovský rozdiel je medzi európskym prostredím a americkým školským systémom či samotným hokejom.„Hokej je opäť o level vyššie v každom aspekte. Väčšina hráčov pôjde buď do AHL alebo NHL, takže sa mi páči to konkurenčné prostredie,“ prezradil na margo americkej univerzitnej ligy.Okrem hokejových tém podcast prináša aj množstvo odľahčených a úsmevných momentov. Fanúšikovia sa napríklad dozvedia, akú kurióznu zdravotnú indispozíciu musel Luka Radivojevič nedávno riešiť. S úsmevom spomína na návštevu lekára, kde zistil mimoriadne prekvapivú a nepríjemnú diagnózu: „Zistili mi, že mám alergiu na zelené jablko.“Rozprávanie plynule prechádza aj k jeho spomienkam na detstvo strávené v hokejových šatniach po boku otca, pričom najviac mu v pamäti utkveli nezabudnuteľné chvíle pri zisku majstrovského titulu s Libercom.V záverečnej časti diskusie sa Luka Radivojevič vracia k svojim skúsenostiam z „osemnástok”. Zároveň opisuje obrovskú hrdosť a stres, ktoré prežíval pri prekvapivom povolaní do seniorského „áčka” po telefonáte od asistenta trénera Petra Frühaufa.Ak chcete zistiť, aký má vzťah k negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, prečo mu vyhovuje hra v presilovkách a ako bojuje s angličtinou i školskými povinnosťami v Spojených štátoch, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnosťou.

Slovenský hokej v ňom má klenot, ktorý si poctivo brúsi svoju vlastnú cestu. Stále len 19-ročný obranca Luka Radivojevič prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK, kde ho vyspovedala moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný.Rozhovor odhaľuje zákulisie života jedného z najväčších defenzívnych talentov našej reprezentácie a poslucháčom ponúka nevšedný pohľad do hlavy mladého športovca, ktorý musí čeliť obrovským očakávaniam. Syn slávneho otca, bývalého hokejistu Branka Radivojeviča v ňom dokazuje, že už dávno nie je len nositeľom známeho priezviska a je pripravený pobiť sa o svoje miesto vo svetovom hokeji.Ústrednou témou pútavého rozhovoru bol vlaňajší draft do zámorskej NHL, v ktorom Lukovo meno prekvapivo nezaznelo. Hoci figuroval v preddraftových rebríčkoch, nakoniec si ho nevybral žiadny klub. Mladý obranca sa s touto situáciou vyrovnal s obdivuhodnou zrelosťou a moderátorom detailne opísal, aké pocity prežíval bezprostredne po drafte, pričom za hlavný dôvod nezáujmu klubov po debatách s trénerom označil svoju nižšiu výšku.Namiesto opúšťania sa však zvolil tvrdú drinu na ľade a do novej sezóny išiel s čistou hlavou. „Zobral som tú druhú možnosť. Hneď tá letná príprava bola veľmi dobrá a tá motivácia tam ma furt posúva dodnes. Chcem ukázať všetkým, že to tak nemalo byť,“ úprimne priznal odhodlaný obranca.Poslucháči sa detailne dozvedia aj o jeho presune zo Švédska do Ameriky, kde momentálne pôsobí v univerzitnej súťaži NCAA v drese Boston College. Luka Radivojevič vysvetľuje, prečo je pre neho táto cesta ideálna a aký obrovský rozdiel je medzi európskym prostredím a americkým školským systémom či samotným hokejom.„Hokej je opäť o level vyššie v každom aspekte. Väčšina hráčov pôjde buď do AHL alebo NHL, takže sa mi páči to konkurenčné prostredie,“ prezradil na margo americkej univerzitnej ligy.Okrem hokejových tém podcast prináša aj množstvo odľahčených a úsmevných momentov. Fanúšikovia sa napríklad dozvedia, akú kurióznu zdravotnú indispozíciu musel Luka Radivojevič nedávno riešiť. S úsmevom spomína na návštevu lekára, kde zistil mimoriadne prekvapivú a nepríjemnú diagnózu: „Zistili mi, že mám alergiu na zelené jablko.“Rozprávanie plynule prechádza aj k jeho spomienkam na detstvo strávené v hokejových šatniach po boku otca, pričom najviac mu v pamäti utkveli nezabudnuteľné chvíle pri zisku majstrovského titulu s Libercom.V záverečnej časti diskusie sa Luka Radivojevič vracia k svojim skúsenostiam z „osemnástok”. Zároveň opisuje obrovskú hrdosť a stres, ktoré prežíval pri prekvapivom povolaní do seniorského „áčka” po telefonáte od asistenta trénera Petra Frühaufa.Ak chcete zistiť, aký má vzťah k negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, prečo mu vyhovuje hra v presilovkách a ako bojuje s angličtinou i školskými povinnosťami v Spojených štátoch, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnosťou.

„Mám pestrý, dobrý a pekný život, ktorý je nepredvídateľný,“ hovorí Richard Labuda v relácii Mimóza. Po stopách svojho dedka a otca sa rozhodol pre herectvo. Hoci už vo veľmi mladom veku získal herecké skúsenosti, po ktorých túžia aj starší herci, uvažuje nad tým, či to pre neho neskôr nebolo demotivujúce. V tomto období ukončuje štúdium na VŠMU a v rozhovore prezrádza, aký vplyv mali jeho korene na očakávania okolia a akým smerom sa plánuje uberať.V Mimóze s Richardom Labudom sa (ne)dozviete:1:20 – v čom je koniec štúdia na VŠMU „bitter-sweet“;5:45 – či so svojím otcom rieši herectvo;10:00 – či s priezviskom Labuda prichádzali aj vysoké očakávania a predsudky;11:05 – či herecká kariéra jeho otca a deda ovplyvnila výber jeho povolania;12:25 – aká bola jeho prvá profesionálna herecká skúsenosť a či mu chutí Tatranka;14:00 – prečo svoje skoré herecké skúsenosti v hlavných úlohách vníma ambivalentne;16:30 – v čom momentálne spočíva jeho pedagogická činnosť a či v nej plánuje pokračovať;21:50 – čo považuje za svoju „blue zone“;25:20 – kde sa prvýkrát stretol s Jankou;29:20 – čo by si (ne)chcel vziať zo skúseností svojho deda a otca do svojho profesijného života;31:50 – ktorá spomienka na deda je pre neho najsilnejšia;35:30 – akým človekom by sa chcel stať v priebehu nasledujúcich desiatich rokov;43:15 – čo by odkázal divákom.

1. Obyvatelia Slovenska bohatnú aj bez vyšších príjmov 2. Vláda opäť zmäkčuje fiškálne ciele. Sľubované ozdravenie sa odkladá 3. Ropný šok kúpil Rusku čas. Problémy tým však Putinovi nezmizli 4. Krátko o kompenzáciách za drahšie energie v EÚ, vstupe Volkswagenu do obranného priemyslu a rýchlom rozširovaní AI

„… a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu.“ (2 K 10:5) Tisíce ľudí si vytvorilo plány ako uniknúť realitám života. V posledných rokoch sa začalo bežne používať nové slovo – „eskapizmus“. Slovník ho definuje ako „útek pred skutočnosťou do imaginárneho sveta“. Únik predstavivosti. Šalamún hovoril o neznovuzrodenom srdci ako o takom, ktoré inklinuje k nadmernej fantázii. Svet snov, ktorý presadzuje satan, vždy končí rozčarovaním. Tisíce ľudí žijú v nereálnom svete snov a vyhýbajú sa svojim zodpovednostiam voči rodinám a Bohu. Biblia učí, že s Kristom vo svojom srdci dokážeš čeliť realitám života. Hoci sú náročné, Božia milosť ti dá väčšiu radosť a potešenie než akýkoľvek snový svet, do ktorého sa snažíš utiecť. Modlitba dňa Pane, moje myšlienky tak často vytvárajú pustatinu pre to, čo tam chceš zasadiť. Nech je každá jedna z nich dnes podrobená Tvojmu vedeniu. Billy Graham

„A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. I prosili Ho, aby odišiel z ich končín.“ (Marek 5:15–17) V našich dvoch predchádzajúcich zamysleniach sme sa pozreli na príbeh z piatej kapitoly Evanjelia podľa Marka o Ježišovom stretnutí s mužom posadnutým démonmi v kraji Gerazénov. Tento muž desil ľudí v danej oblasti, kým z neho Ježiš nevyhnal démonov do blízkeho stáda ošípaných. Ošípané posadnuté démonmi, celkovo asi dvetisíc, sa zbehli po strmom brehu do mora, kde sa utopili. Evanjeliá zaznamenávajú niekoľko rôznych reakcií na Ježišove zázračné uzdravenia a nezameniteľné prejavy moci. Reakcia Gerazénov však vyniká. Keď ľudia uvideli muža, ktorý bol predtým posadnutý démonmi, „sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa.“ (Mk 5:15) Pre nich sa teda v skutočnosti veľa nezmenilo. Namiesto toho, aby sa báli posadnutého muža, sa teraz báli toho, kto ho uzdravil. Báli sa tak veľmi, že začali Ježiša prosíkať, aby odišiel a nechal ich na pokoji (pozri verš 17). Marek nevysvetľuje, prečo ľudia reagovali tak, ako reagovali. Možno ich znepokojilo, že boli svedkami nesmiernej nadprirodzenej sily. Možno boli nahnevaní kvôli finančným stratám spojeným s utopenými ošípanými. Alebo si možno vďaka Ježišovej prítomnosti uvedomili, že uprednostňujú tmu pred jeho svetlom. V každom prípade, ich dôvody, prečo sa chceli zbaviť Ježiša pred dvetisíc rokmi, nie sú ani zďaleka tak relevantné ako motívy ľudí dnes, ktorí s ním nechcú mať nič spoločné. Skutočnosťou je, že každý, kto nehovorí: „Ježiš, chcem byť blízko teba“, hovorí: „Ježiš, odíď. Nechcem ťa vo svojom živote.“ Niektorí by mohli protestovať a povedať: „Počkaj chvíľu. Priznávam, že som sa ešte nezaviazal Kristovi. Len hovorím, že som sa ešte nerozhodol.“ Ale ak nepovieš Ježišovi áno, v podstate mu hovoríš, aby odišiel. Sám Ježiš povedal: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Lukáš 11:23) Buď máš vieru a dôveru v Krista, alebo si neveriaci. Neexistuje žiadna iná možnosť. Hoci si možno nevyslovil slová: „Ježiš, odíď“, je možné, že si ich vyjadril nepriamo. Možno si odolával Božiemu dielu v tvojom srdci. Možno sa nechceš vzdať niektorých vecí v svojom živote, o ktorých vieš, že sú zlé. Alebo si možno len príliš zaneprázdnený – máš čas na všetko okrem Ježiša. V podstate to vyzerá takto: Čo si urobil s Ježišom? Povieš mu: „Odíď“? Alebo ho požiadaš, aby sa stal súčasťou tvojho života? Otázka na zamyslenie: Čo môžeš urobiť, aby si vo svojom živote prijal Ježiša? Greg Laurie

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívnu hostku, bývalú slovenskú reprezentantku Nikolu Kováčikovú. Hoci má sympatická rozohrávačka len 27 rokov, po minulej sezóne sa rozhodla ukončiť svoju profesionálnu športovú kariéru a plynule prešla do civilného zamestnania v televíznom a športovom mediálnom biznise.Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, aké náročné je pre vrcholového športovca spraviť toto dôležité životné rozhodnutie a adaptovať sa na nové podmienky. Samotná hráčka svoj aktuálny postoj k možnému návratu na profesionálne palubovky zhrnula veľmi úprimne: „Ja si nikdy tie dvierka úplne nezatváram, ale áno, momentálne som tak nastavená, že som skončila s basketbalom.“Rozhovor prináša detailný pohľad na jej bohatú kariéru, ktorá bola tak trochu predurčená už jej rodinným zázemím, keďže jej mama je medailistka z majstrovstiev Európy a otec bývalý tréner ženskej reprezentácie. Napriek tomu, že si v mladosti vyskúšala atletiku aj individuálny tenis, deravé koše v jej DNA nakoniec zvíťazili. „Basket bol asi číslo 1 od začiatku a všetky ostatné športy som videla ako výbornú prípravu pomedzi,“ vysvetľuje v podcaste.Značná časť epizódy sa venuje aj jej fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA. Vďaka flexibilite pravidiel vystriedala počas štúdia až tri rôzne školy od Pennsylvánie po Kaliforniu. Nikola Kováčiková detailne opisuje nielen obrovskú hráčsku konkurenciu a šialené finančné zázemie v zámorí, ale s presahom do reality zdôrazňuje dôležitosť akademického vzdelania pre život po kariére.Okrem amerického dobrodružstva Nikola Kováčiková spomína aj na svoje európske klubové angažmány v Španielsku či v českej Ostrave a nezabúda ani na vzácne chvíle v slovenskom národnom drese. Pre vtedy 18-ročnú hráčku bolo podľa jej slov obrovskou školou a zážitkom zdieľať šatňu s legendami formátu Zuzany Žirkovej či Anny Jurčenkovej. V rozhovore s rešpektom zdôraznila: „Hrať proti hráčkam takého kalibru je niečo naozaj úžasné.“Záver podcastu odhaľuje jej súčasný, vysoko dynamický pracovný štýl, v ktorom na diaľku manažuje vysielacie práva pre zahraničnú spoločnosť zastupujúcu globálne značky zo zámorskej NHL či NBA. Zároveň sa sľubne udomácňuje v novej pozícii televíznej basketbalovej expertky.Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových nadšencov, ale aj skvelým návodom pre mladých športovcov, ako sa systematicky pripraviť na úspešný prechod do civilného života.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívnu hostku, bývalú slovenskú reprezentantku Nikolu Kováčikovú. Hoci má sympatická rozohrávačka len 27 rokov, po minulej sezóne sa rozhodla ukončiť svoju profesionálnu športovú kariéru a plynule prešla do civilného zamestnania v televíznom a športovom mediálnom biznise.Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, aké náročné je pre vrcholového športovca spraviť toto dôležité životné rozhodnutie a adaptovať sa na nové podmienky. Samotná hráčka svoj aktuálny postoj k možnému návratu na profesionálne palubovky zhrnula veľmi úprimne: „Ja si nikdy tie dvierka úplne nezatváram, ale áno, momentálne som tak nastavená, že som skončila s basketbalom.“Rozhovor prináša detailný pohľad na jej bohatú kariéru, ktorá bola tak trochu predurčená už jej rodinným zázemím, keďže jej mama je medailistka z majstrovstiev Európy a otec bývalý tréner ženskej reprezentácie. Napriek tomu, že si v mladosti vyskúšala atletiku aj individuálny tenis, deravé koše v jej DNA nakoniec zvíťazili. „Basket bol asi číslo 1 od začiatku a všetky ostatné športy som videla ako výbornú prípravu pomedzi,“ vysvetľuje v podcaste.Značná časť epizódy sa venuje aj jej fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA. Vďaka flexibilite pravidiel vystriedala počas štúdia až tri rôzne školy od Pennsylvánie po Kaliforniu. Nikola Kováčiková detailne opisuje nielen obrovskú hráčsku konkurenciu a šialené finančné zázemie v zámorí, ale s presahom do reality zdôrazňuje dôležitosť akademického vzdelania pre život po kariére.Okrem amerického dobrodružstva Nikola Kováčiková spomína aj na svoje európske klubové angažmány v Španielsku či v českej Ostrave a nezabúda ani na vzácne chvíle v slovenskom národnom drese. Pre vtedy 18-ročnú hráčku bolo podľa jej slov obrovskou školou a zážitkom zdieľať šatňu s legendami formátu Zuzany Žirkovej či Anny Jurčenkovej. V rozhovore s rešpektom zdôraznila: „Hrať proti hráčkam takého kalibru je niečo naozaj úžasné.“Záver podcastu odhaľuje jej súčasný, vysoko dynamický pracovný štýl, v ktorom na diaľku manažuje vysielacie práva pre zahraničnú spoločnosť zastupujúcu globálne značky zo zámorskej NHL či NBA. Zároveň sa sľubne udomácňuje v novej pozícii televíznej basketbalovej expertky.Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových nadšencov, ale aj skvelým návodom pre mladých športovcov, ako sa systematicky pripraviť na úspešný prechod do civilného života.

1. Irán otvoril a hneď aj zatvoril Hormuzský prieliv 2. Slovnaft ide takmer na plný výkon aj bez ruskej ropy 3. Predražené mýto pripravuje slovenských diaľničiarov každý mesiac o 6 miliónov eur, upozornil NKÚ 4. Hoci daňových kontrol pribudlo, štátu priniesli menej peňazí

Speváčka a víťazka Superstar Emma Drobná v relácii Mimóza poodhalila zákulisie svojho života. Hoci ju verejnosť vníma ako extrovertku, priznáva, že žiaru reflektorov dobrovoľne nevyhľadáva. Po rokoch v šoubiznise si vytvorila istú mieru profesionality, no v súkromí zachováva autenticitu. V rozhovore opisuje ako vyzerá tvorivý proces a prečo je stále dôležité točiť videoklipy. Prezradila aj okolnosti vzniku nového hitu Rituál, ktorý vytvorili spoločne s Adamom Pavlovčinom alias ADONXS. V krátkosti spomína aj na tvrdú prácu v zahraničí a okrem hudby sa nevyhýba ani vyjadreniu svojho občianskeho postoja.V Mimóze s Emmou Drobnou sa (ne)dozviete:od 1:00 – akú otázku sa jej najčastejšie pýtajú;3:00 – ako vníma prácu bulváru;4:20 – čo sa jej stalo v backstagi a prečo to nebolo odvysielané;7:30 – či je stále autentická alebo má svoju PR tvár;8:30 – ako trávi svoj voľný čas;11:20 – prečo sa pri natáčaní klipov radšej spolieha na režiséra;14:50 – v ktorom štáte túži bývať;18:10 – či prichádzajú nápady na texty aj v spánku;19:30 – ktorú skladbu nerada hráva;22:30 – čo znamená, že si plánuje plač;27:00 – kde na Slovensku je najčistejší vzduch;29:30 – čo sú songwriting campy a koľko piesní vznikne za deň;29:40 – ako vznikla spolupráca s ADONXS;31:50 – prečo v Londýne nosila ťažké vrecia zemiakov;33:30 – čo si myslí o označení „diva“;35:00 – prečo chce, aby ľudia stáli na správnej strane histórie37:40 – na čo sa teší.

2. nedeľa po Veľkej noci – Misericordias Domini (Hospodinova milosť napĺňa zem. Žalm 33,5) Ježiš hovorí: Ja som dobrý pastier. Moje ovce počúvajú Môj hlas. Ja ich poznám a ony Ma nasledujú. Ja im dávam večný život. Ján 10,11a.27-28a Ján 10,11-16(27-30) 11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce. 12 Nájomník a ten, kto nie je pastier a ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká. A vlk ich chytá a rozháňa. 13 Veď on je len nájomník a nezáleží mu na ovciach. 14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. 15 Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. 16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. (27 Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. 28 Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. 29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. 30 Ja a Otec sme jedno.“) Ježiš je náš Dobrý Pastier. Nedávno som mal možnosť byť chvíľu so stádom oviec pri zbere ovocia. Mal som zmiešané pocity. Chvíľami mi bolo v tomto spoločenstve celkom príjemne, ale cítil som aj isté nebezpečenstvo. Ježiš sám Seba prirovnáva k Dobrému Pastierovi, ktorý „život kladie za ovce“. Aj izraelský národ – tak ako aj my dnes – bol neraz rozptýlený. Boli ako rozptýlené stádo, ktoré je potravou divej zveri. Prorok Ezechiel predpovedal, že „určí nad nimi jedného pastiera“, ktorý „ich bude pásť“ (Ez 34,23). „Vyhubí zlú zver z krajiny, takže budú bývať bezpečne.“ Toto slovo je aj pre nás. Hoci na nás útočí stále ten starý nepriateľ „ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral“ (1Pt 5,8), priviňme sa k Dobrému Pastierovi – k Ježišovi. On nás neopúšťa, ani keď prichádza vlk. On nás pozná po mene. On slabé posilňuje, choré lieči, poranené obväzuje, porozháňané zavracia, stratené vyhľadáva. On chce byť aj dnes naším Dobrým Pastierom, nemusíme sa báť! Len poďme bližšie k Nemu! Modlitba: Pane náš, Ježišu Kriste, aj dnes sa môžeme ocitnúť v mnohom pokušení a ohrození, ale prosíme Ťa ako Dobrého Pastiera: Bdej nad nami a chráň nás! Privádzaj k Sebe aj ďalších ľudí do Svojho ovčinca, až raz bude jeden Pastier a jedno stádo! Amen. Pieseň: ES 512 Autor: Branislav Dolinský Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním. Ezechiel 34,16 Boli ste totiž ako blúdiace ovce, no teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší. 1.Petra 2,25 1.Petra 2,21b-25 • Ezechiel 34,1-2(3-9)10-16.31 • Žalm 75 •  Modlíme sa za: Vydavateľstvo Polárka Otázky na rozjímanie: Ako dnes počúvam hlas Dobrého Pastiera na Misericordias Domini, ktorý kladie život za ovce a privádza aj iné z iných ovčincov? Čo pre mňa znamená byť poznaný po mene Ježišom, ktorý vyhľadáva stratené, obväzuje poranené a robí jedno stádo? Ako môžem dnes nasledovať Pastiera bez strachu pred vlkom, držiac sa večného života v Otcovej a Synovej ruke? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Do istej miery sa dá s Robertom Ficom súhlasiť. Východnú závislosť nahrádzame závislosťou od Západu, pripúšťa odborník na energetiku Andrej Lednár. „Nesmieme však zabúdať, že Rusko opakovane vypínalo plynovod ešte počas roku 2021. Ruskí predstavitelia využívali energetické nosiče na vydieranie Európskej únie. Preto hľadáme zodpovedných partnerov,“ dodáva.O bezpečnosti dodávok a diverzifikácii sme sa rozprávali aj v kontexte žaloby, ktorú plánuje podať premiér Robert Fico na Súdny dvor Európskej únie. Hoci premiér oficiálne Bruselu vyčíta, že si vybral taký spôsob hlasovania, aby mohol obísť nesúhlas Slovenska a Maďarska, motivácia Roberta Fica môže byť aj iná, upozorňuje Lednár.Všetky krajiny súhlasili so zastavením ruského plynu napriek tomu, že viaceré štáty ho stále nakupujú. „Z pohľadu Slovenska ide o čisto politickú vec. Ak sa premiérovi opäť podarí niečo získať, je to pozitívne. No je tu stále aj reputačné riziko,“ zdôrazňuje analytik.Podľa odborníka je však vďaka dlhodobej snahe Európy diverzifikovať energetické zdroje vplyv ruského zemného plynu na ceny energií malý. „Ceny zemného plynu na burze sa stále pohybujú pod 50 eurami za megawatthodinu a nedosahujú úrovne ako pred pár rokmi počas energetickej krízy,“ hovorí.Vývoj na trhu s energiami je v dôsledku vojny na Blízkom východe ešte viac nevyspytateľný, upozorňuje Lednár. Práve v čase nášho nahrávania oznámil Irán uvoľnenie Hormuzského prielivu, na čo trh s ropou reagoval 10-percentným poklesom cien.Slovensko je síce na konci vykurovacej sezóny a zásobníky sú naplnené približne len na pätinu, čo je druhá najnižšia úroveň od roku 2022. Dodávatelia energií však už dnes nakupujú skvapalnený plyn a jeho nedostatok nehrozí, ubezpečuje analytik.„Problém môže byť s niektorými ropnými produktmi,“ uznáva Lednár.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Dekáda za morom, prechod drsným univerzitným systémom a náročný boj o prežitie v nižších zámorských súťažiach. Keď sa pred uplynulou sezónou objavilo na súpiske Michaloviec meno Matúša Spodniaka, mnohí fanúšikovia slovenského hokeja spozorneli. Dnes už však dobre vedia, o koho ide.Dvadsaťosemročný útočník má za sebou mimoriadne vydarený ročník, v ktorom nasúkal úctyhodných 24 gólov. Ako odmenu si vyslúžil svoju vôbec prvú pozvánku do národného tímu. O svojej strastiplnej ceste, špecifikách amerického hokeja, ale aj o tom, prečo sa rozhodol opustiť Zemplín a zamieriť k našim západným susedom, otvorene porozprával v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Hoci je na reprezentačnej úrovni vo veku 28 rokov úplným nováčikom, z jeho hlasu cítiť zdravé sebavedomie vybudované ťažkými rokmi v Severnej Amerike. Matúš Spodniak v rozhovore pútavo približuje realitu amerických líg aj drsné prostredie ECHL, kde obliekal dres tímu Indy Fuel. Práve tam sa naučil, že hokejový život nie je pre padavky a človek si musí svoje miesto na ľade doslova vybojovať.Hokej na Slovensku ho preto po návrate v niektorých ohľadoch prekvapil. V podcaste sa s úsmevom pozastavuje nad prísnymi pravidlami našej najvyššej súťaže. Podľa jeho slov sa mu veľmi nepáči, že na Slovensku dostane hráč za bitku automaticky trest do konca zápasu, keďže v Amerike bol zvyknutý na úplne iný a voľnejší štýl riešenia konfliktov na ľade.Neštíti sa tak kedykoľvek zhodiť rukavice, hoci ako sám sebakriticky a vtipne dodáva, nie vždy to dopadne podľa predstáv. Zaspomínal si aj na moment, kedy ho súper nepríjemne zaskočil. „Raz sa mi stalo, že som zhodil rukavice a chalan bol ľavák. To som nečakal. Z ničoho nič to vymenil a dostal som dobrého šalátu. Učíme sa z chýb,“ rozosmial moderátorov otvoreným priznaním.Diskusia s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa však netočí len okolo pästných súbojov. Matúš Spodniak úprimne opisuje svoj príchod do Michaloviec, kam podľa vlastných slov išiel s malou dušičkou a s očakávaním, čo mu slovenský hokej vlastne prinesie. Výsledok prekonal všetky očakávania. Prišla skvelá sezóna z individuálneho hľadiska, drsná sedemzápasová semifinálová séria proti Nitre a napokon aj životný posun vpred.Poslucháči sa dozvedia exkluzívne detaily o tom, prečo jeho kroky teraz smerujú do českej extraligy a aké méty má pred sebou vo svojej sľubne rozbehnutej kariére. Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk a spoznajte silný príbeh hráča, ktorý si svoju cestu na výslnie musel tvrdo oddrieť. Okrem iného zistite aj to, ako sa rodák zo stredného Slovenska popasoval s typickým zemplínskym nárečím.

Do istej miery sa dá s Robertom Ficom súhlasiť. Východnú závislosť nahrádzame závislosťou od Západu, pripúšťa odborník na energetiku Andrej Lednár. „Nesmieme však zabúdať, že Rusko opakovane vypínalo plynovod ešte počas roku 2021. Ruskí predstavitelia využívali energetické nosiče na vydieranie Európskej únie. Preto hľadáme zodpovedných partnerov,“ dodáva.O bezpečnosti dodávok a diverzifikácii sme sa rozprávali aj v kontexte žaloby, ktorú plánuje podať premiér Robert Fico na Súdny dvor Európskej únie. Hoci premiér oficiálne Bruselu vyčíta, že si vybral taký spôsob hlasovania, aby mohol obísť nesúhlas Slovenska a Maďarska, motivácia Roberta Fica môže byť aj iná, upozorňuje Lednár.Všetky krajiny súhlasili so zastavením ruského plynu napriek tomu, že viaceré štáty ho stále nakupujú. „Z pohľadu Slovenska ide o čisto politickú vec. Ak sa premiérovi opäť podarí niečo získať, je to pozitívne. No je tu stále aj reputačné riziko,“ zdôrazňuje analytik.Podľa odborníka je však vďaka dlhodobej snahe Európy diverzifikovať energetické zdroje vplyv ruského zemného plynu na ceny energií malý. „Ceny zemného plynu na burze sa stále pohybujú pod 50 eurami za megawatthodinu a nedosahujú úrovne ako pred pár rokmi počas energetickej krízy,“ hovorí.Vývoj na trhu s energiami je v dôsledku vojny na Blízkom východe ešte viac nevyspytateľný, upozorňuje Lednár. Práve v čase nášho nahrávania oznámil Irán uvoľnenie Hormuzského prielivu, na čo trh s ropou reagoval 10-percentným poklesom cien.Slovensko je síce na konci vykurovacej sezóny a zásobníky sú naplnené približne len na pätinu, čo je druhá najnižšia úroveň od roku 2022. Dodávatelia energií však už dnes nakupujú skvapalnený plyn a jeho nedostatok nehrozí, ubezpečuje analytik.„Problém môže byť s niektorými ropnými produktmi,“ uznáva Lednár.Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Dekáda za morom, prechod drsným univerzitným systémom a náročný boj o prežitie v nižších zámorských súťažiach. Keď sa pred uplynulou sezónou objavilo na súpiske Michaloviec meno Matúša Spodniaka, mnohí fanúšikovia slovenského hokeja spozorneli. Dnes už však dobre vedia, o koho ide.Dvadsaťosemročný útočník má za sebou mimoriadne vydarený ročník, v ktorom nasúkal úctyhodných 24 gólov. Ako odmenu si vyslúžil svoju vôbec prvú pozvánku do národného tímu. O svojej strastiplnej ceste, špecifikách amerického hokeja, ale aj o tom, prečo sa rozhodol opustiť Zemplín a zamieriť k našim západným susedom, otvorene porozprával v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Hoci je na reprezentačnej úrovni vo veku 28 rokov úplným nováčikom, z jeho hlasu cítiť zdravé sebavedomie vybudované ťažkými rokmi v Severnej Amerike. Matúš Spodniak v rozhovore pútavo približuje realitu amerických líg aj drsné prostredie ECHL, kde obliekal dres tímu Indy Fuel. Práve tam sa naučil, že hokejový život nie je pre padavky a človek si musí svoje miesto na ľade doslova vybojovať.Hokej na Slovensku ho preto po návrate v niektorých ohľadoch prekvapil. V podcaste sa s úsmevom pozastavuje nad prísnymi pravidlami našej najvyššej súťaže. Podľa jeho slov sa mu veľmi nepáči, že na Slovensku dostane hráč za bitku automaticky trest do konca zápasu, keďže v Amerike bol zvyknutý na úplne iný a voľnejší štýl riešenia konfliktov na ľade.Neštíti sa tak kedykoľvek zhodiť rukavice, hoci ako sám sebakriticky a vtipne dodáva, nie vždy to dopadne podľa predstáv. Zaspomínal si aj na moment, kedy ho súper nepríjemne zaskočil. „Raz sa mi stalo, že som zhodil rukavice a chalan bol ľavák. To som nečakal. Z ničoho nič to vymenil a dostal som dobrého šalátu. Učíme sa z chýb,“ rozosmial moderátorov otvoreným priznaním.Diskusia s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa však netočí len okolo pästných súbojov. Matúš Spodniak úprimne opisuje svoj príchod do Michaloviec, kam podľa vlastných slov išiel s malou dušičkou a s očakávaním, čo mu slovenský hokej vlastne prinesie. Výsledok prekonal všetky očakávania. Prišla skvelá sezóna z individuálneho hľadiska, drsná sedemzápasová semifinálová séria proti Nitre a napokon aj životný posun vpred.Poslucháči sa dozvedia exkluzívne detaily o tom, prečo jeho kroky teraz smerujú do českej extraligy a aké méty má pred sebou vo svojej sľubne rozbehnutej kariére. Pustite si najnovšiu epizódu podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk a spoznajte silný príbeh hráča, ktorý si svoju cestu na výslnie musel tvrdo oddrieť. Okrem iného zistite aj to, ako sa rodák zo stredného Slovenska popasoval s typickým zemplínskym nárečím.

Marcové merania agentúr priniesli ochladenie pre opozičný tábor. Progresívne Slovensko sa v prieskumoch Focusu prepadlo o štyri percentuálne body oproti jeseni a klesajú aj menšie subjekty.Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.

Marcové merania agentúr priniesli ochladenie pre opozičný tábor. Progresívne Slovensko sa v prieskumoch Focusu prepadlo o štyri percentuálne body oproti jeseni a klesajú aj menšie subjekty.Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.

Technologické giganty ako Amazon či Pinterest ohlasujú prepúšťanie tisícok zamestnancov a médiá plnia katastrofické scenáre o zániku profesií. Je však hrozba straty zamestnania skutočná, alebo ide o prehnaný hype postavený na nerealistických očakávaniach investorov?Hoci sa o umelej inteligencii hovorí ako o revolúcii, odborníci upozorňujú, že AI zatiaľ reálne negeneruje očakávané zisky a svet sa nachádza v obrovskom experimente. Kým v IT sektore a call centrách už dochádza k redefinícii pracovných náplní, v zdravotníctve či práve sa AI stáva skôr výkonným asistentom než náhradou človeka. Kľúčovou výzvou zostáva kritické myslenie, pretože algoritmy nepoznajú realitu – pracujú len s dátami, ktoré im poskytneme.O tom, či sú vývojári ohrozeným druhom, prečo sa oplatí učiť sa s AI v praxi namiesto teoretických školení a ako si udržať hodnotu na trhu práce, sa v špeciálnej sérii podcastu PočúvAI o vplyve umelej inteligencie na trh práce rozprával moderátor Maroš Žofčin s manažérom kybernetickej bezpečnosti poisťovne Dôvera Romanom Vargom a IT špecialistom firmy Veeam Borisom Mittelmannom.Podcast vznikol v spolupráci s poisťovňou Dôvera.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo do AI tečú neskutočné peniaze, hoci nikto nevie, ako na nej zarobiť.Že nikto nevie, čo bude s AI o tri roky, a ako je svet v jednom veľkom experimente.Ktoré profesie sú pre algoritmy ľahkou korisťou.Prečo môžu herci či spisovatelia pocítiť nástup strojov bolestivejšie než administratívni pracovníci.Ako sa nenechať opiť rožkom v dobe informačnej vojny.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Vojna na Blízkom východe sa naťahuje a pre blokádu Hormuzského prielivu je stále ochromená preprava ropy z regiónu. Hoci väčšina tejto suroviny nesmeruje do Európy, situácia je vážna aj pre Slovensko. „Z ropy sa vyrába mnoho ďalších komodít. Napríklad síra - krajiny Blízkeho východu jej produkujú až 20 mil. ton ročne a z nej sa vyrába kyselina sírová, ktorá je nevyhnutná pri výrobe hnojív, ale aj pri ťažbe medi a pri výrobe batérií. Takže tie dosahy sú aj na výrobu elektromobilov a čipov,“ vysvetľuje v rozhovore analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Slovenskí motoristi stále tankujú relatívne lacno pri porovnaní so zvyšnými krajinami EÚ. S pokračujúcim konfliktom však ceny budú rásť. „Ak sa to rýchlo neskončí, v horizonte niekoľkých týždňov môžeme platiť 1,8 eur za liter benzínu,“ hovorí Horňák. Vláda má možnosti, ako zdražovanie stlmiť. Slovensko má vysoké daňové zaťaženie pohonných hmôt. Až 56 percent ceny tankovania benzínu tvoria dane pre štát, pri nafte je to 46 percent. Ako riešenie sa preto ponúka zníženie daní, alebo zastropovanie cien či predajných marží. Každá z týchto možností však má svoje riziká a náklady. Zastropovanie ceny benzínu by podľa analytika bolo jednou z najhorších možností. „Videli sme, čo sa stalo v Maďarsku, keď zastropovali ceny palív - tvorili sa rady a napokon bol nedostatok benzínu.“ Zníženie daní na palivá by zasa štátny rozpočet stálo stovky miliónov eur, a to si Slovensko so svojimi napätými verejnými financiami sotva môže dovoliť. Ak vláda nezasiahne a ceny narastú, postupne sa to premietne aj do zvýšenia celkovej inflácie v krajine. „Infláciu na tento rok odhadujeme na štyri percentá, ale pod vplyvom aktuálneho diania to môže byť ešte o pol percenta viac,“ hovorí Horňák. Slovenská ekonomika je zastaraná a vysoko energeticky náročná. To ju robí zraniteľnou pri globálnych krízach a vo výsledku by sa mohla ponoriť do recesie na úrovni - 0,5 percenta. Riešenie nie je rýchle ani jednoduché - vyžaduje si modernizáciu, viac výroby s vyššou pridanou hodnotou a diverzifikáciu zdrojov ropy a plynu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: aká vážna je situácia s blokádou Hormuzského prielivu, ktoré sektory môžu pocítiť zdražovanie, čo môže vláda robiť na zmiernenie zdražovania, ako Slovensko zanedbalo diverzifikáciu dodávok ropy, aká hlboká recesia Slovensku hrozí. See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Opozícia vyzýva vládu na pomoc s cenami benzínu 2. Vojna by mohla spôsobiť aj potravinovú krízu 3. Čo hovoria zamestnanci Samsungu o zatvorení fabriky v Galante 4. Krátko o odhalení veľkého káblového kartelu, januárovom oživení priemyslu a korupčnom škandále Strnadovej zbrojovky

Tiffy si po nepríjemnom rozchode s priateľom hľadá nové bývanie. Lenže ponúkané londýnske byty sú príliš drahé a so svojím nízkym príjmom pomocnej editorky si ich nemôže dovoliť. Je taká zúfalá, že odpovie na inzerát, ktorý ponúka spolubývanie so zdieľanou manželskou posteľou. Leon, ktorý inzerát napísal, pracuje na nočné zmeny a na víkendy odchádza preč. V skutočnosti sa teda v byte nikdy nemusia stretnúť. Začnú si nechávať odkazy – najprv o tom, kedy sa odvážajú odpadky, postupne sú však odkazy srdečnejšie, jeden druhému nechávajú jedlo či koláče, debatujú o všeličom možnom. Hoci sú rozdielni, čoskoro sa spriatelia. A možno medzi nimi vznikne aj niečo viac. Ibaže zaľúbiť sa do svojho spolubývajúceho asi nie je dobrý nápad, najmä ak ste sa s ním nikdy nestretli! „Očarujúca romantická komédia s príťažlivým príbehom a dobre načasovanými stretnutiami.“ - The Guardian Audiokniha: Spolubývajúca Autor: Beth O'Leary Interpret: Michaela Husárová a Adam Herich Dĺžka: 12:07 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Spolubývajúca na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Spolubývajúca na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Jozef Vengloš by možno vôbec nebol takou legendou, nebyť zhody okolností. Boli letné prázdniny 1990 a Jozefov syn Juraj šiel von za kamarátmi. Už bol na ceste, ale uvedomil si, že chcel ísť na bicykli, tak sa poň vrátil. Keď otvoril dvere, začala zvoniť pevná linka. Hoci sa ponáhľal, zodvihol a z druhého konca linky sa ozvalo niečo, čo nečakal. Pán hovoriaci po anglicky mal odkaz pre jeho otca. Keby si Juraj vtedy nezabudol bicykel, keby sa nevrátil domov alebo keby odignoroval zvoniaci telefón, možno by z Jozefa dnes nebola európska futbalová hviezda. Možno by z neho nebol úplne prvý Nebrit, ktorý dokázal vstúpiť na pôdu anglického futbalu a možno by vôbec nevznikol dokument Joe the First.

Podnikatelia majú už len pár dní na to, aby podali v riadnom termíne daňové priznanie za uplynulý rok. Čakajú ich viaceré novinky a zrejme aj vyššia daň. Ako zvládnuť zmeny v daňovom priznaní, ale aj v odpočte DPH na auto a aké sú možnosti znížiť svoju daň vysvetľuje v rozhovore Alica Orda Oravcová, daňová poradkyňa a prezidentka Daňového fóra Slovenska. Hoci sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšuje, bude sa rýchlejšie krátiť. Základ dane si daňovník môže znížiť o nezdaniteľné minimum, ktoré je za rok 2025 na úrovni 5753 eur. Táto suma sa začína postupne krátiť, ak základ dane prevýši hranicu 25 426 eur. Ak daňovník vykonáva činnosť, pri ktorej mu vznikajú relevantné náklady, môže zvážiť rôzne formy daňovej optimalizácie. "Niekedy je možné prerušiť odpisy motorového vozidla a uplatniť si ich v budúcich rokoch. Vždy je dobré zamyslieť sa nad daňovým základom už v decembri a prípadne požiadať odberateľov o úhradu faktúr až v januári," hovorí daňová expertka. Rodičia si všimnú aj nižší bonus na dieťa. Ak mesačný základ dane z príjmov je vyšší ako 2477 eur, tak sa daňovníkovi začína krátiť daňový bonus na dieťa. Pri základe 3477 mesačne úplne zaniká nárok na tento bonus. V porovnaní s rokom 2024 tak rodič pri jednom dieťati do 15 rokov dostanete o 480 eur menej.Pri dvoch malých dieťoch dostanete o 960 eur menej. "Odporúčame rodičom, aby si dobre spočítali svoje príjmy a ak je to pre nich výhodnejšie, môžu si daňový bonus medzi sebou prehodiť, ak by to jednému nevychádzalo ale druhému áno," hovorí Alica Orda Oravcová. V daňovom priznaní je možnosť uplatniť si aj daňový bonus na zaplatené úroky na hypotéke pre mladých ľudí do 35 rokov. Daňovník môže všetky informácie získať vo svojej banke. Časť svojej dane vo výške 6 % tiež môže darovať podľa vlastného výberu. Musí však zachovať pomer 2% pre neziskovku, 2% pre jedného rodiča a 2% pre druhého rodiča. Daňová expertka vysvetľuje, či je možné tieto percentná kombinovať a kedy je možné zvýšiť príspevok pre neziskovku až na 3%. Čo sa v rozhovore dozviete: Aké zmeny prináša daňové priznanie za rok 2025 Ako sa kráti daňový bonus na dieťa Kto si môže uplatniť daňový bonus na hypotéku Ako sa bude krátiť nezdaniteľné minimum Komu sa oplatí založiť sro Ako bude fungovať mikroodvod See omnystudio.com/listener for privacy information.

V novej epizóde relácie Cashflow bol hosťom Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA), ktorý zhodnotil aktuálny stav a budúcnosť e-mobility u nás. Hoci slovenský trh s elektromobilmi neustále rastie, až 80 – 90 % z nich tvoria firemné vozidlá, zatiaľ čo bežní Slováci stále preferujú staršie autá s priemerným vekom 15 rokov. Križanský zdôraznil ekonomickú výhodnosť, keďže jazda elektromobilom môže stáť len 2 € na 100 km, no priznal, že značky ako Mercedes v minulosti výrazne prepálili svoje očakávania.Svetový trh sa zásadne zmenil s nástupom Číny, ktorá sa stala obrovským konkurentom a podľa hosťa „svet, ako bol, už nebude“. Našu pozíciu zhoršuje aj fakt, že dve čínske automobilky nás už odmietli, čím sa ukazuje, že Slovensko stráca aj status atraktívnej „montovne“. Jedinou zbraňou proti čínskej dominancii je podľa neho výrazne pridať v inováciách a zabezpečiť domácu výrobu batérií, ktoré dnes tvoria 30 – 40 % ceny vozidla. Cieľom Slovenska je do štyroch rokov narásť zo súčasných 25 000 elektromobilov o ďalších 100 000 kusov. Napriek tlaku z východu Križanský prízvukuje, že ak chceme v tomto súboji prežiť, musíme sa prispôsobiť novému tempu globálneho trhu.Tento diel ti prináša https://www.tazbakryptomeny.sk

Ajatolláh Alí Chameneí je mŕtvy, zanechal však svojim nasledovníkom plány. Irán je v tejto chvíli vo veľkej neistote. Hoci si veľká časť Iráncov želá uvoľnenie režimu, krajina zmietaná novou situáciou môže byť napokon v rukách ajatolláhových revolučných gárd. Kam teda smeruje Irán? Bude stále krajinou ajatolláhov – teda ultrakonzervatívnou teokraciou? Alebo sa toľko žiadané uvoľnenie režimu pretaví do demokracie? A čo vojenský režim pod správou revolučných gárd? Alebo sa vráti syn posledného šacha Pahlavího? Neistota je na každom kroku nielen pre samotný režim, ale aj pre celú oblasť. V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková pýta šéfa zahraničnej redakcie denníka SME Lukáša Onderčanina, čo sa v Iráne deje a aký vývoj sa predpokladá. Zdroje zvukov: Youtube/Guardian News, STVR, Youtube/APT, Youtube/euronews, Youtube/CBS News Odporúčanie A ak sa dnes večer chcete zabaviť, naši kolegovia z Piatočka chystajú vedomostnú súťaž o bizarnostiach slovenskej politiky. Súťažiť môžete v Kácečku alebo online z domu cez aplikáciu a spolu s vami budú naživo odpovedať politickí komentátori Peter Tkačenko a Samo Marec. Lístky nájdete na piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremeneom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremenom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Predstavte si, že sa jedného rána zobudíte a na internete kolujú vaše nahé fotografie, ktoré ste nikdy nenafotili. Alebo že sa s najväčšími bolesťami zdôveríte chatbotovi, ktorý vám namiesto odbornej pomoci začne potvrdzovať vaše najtemnejšie bludy. Umelá inteligencia priniesla nielen efektivitu, ale aj úplne nové formy psychologických pascí.Internetová poradňa IPčko zaznamenala v druhom polroku minulého roka extrémny, viac než 700-percentný nárast žiadostí o pomoc v súvislosti s umelou inteligenciou. Nástup takzvaných vyzliekacích (nudify) aplikácií priniesol novú vlnu šikany, pri ktorej obete musia vyčerpávajúco dokazovať, že na intímnych fotografiách v skutočnosti nie sú ony.Odvrátenou stranou AI je aj epidémia osamelosti. Chatboti sa pre mnohých mladých ľudí stávajú jedinými „priateľmi“ či dokonca terapeutmi. Hoci interakcia so strojom chemicky spúšťa v mozgu rovnaké hormóny ako pri ľudskom kontakte, chatbot nikdy nenahradí skutočný vzťah – neháda sa, nekladie hranice, iba neustále pritakáva.O negatívnych dopadoch umelej inteligencie na duševné zdravie, falošných AI psychológoch a dôležitosti skutočných ľudských komunít sa v podcaste SHARE rozpráva moderátorka Lucia Kobzová so Zuzanou Juránekovou, poradkyňou z občianskeho združenia IPčko.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Deepfake šikana: Ako rýchlo a jednoducho dokáže umelá inteligencia vygenerovať falošné intímne fotografie a aké devastačné to má následky na obete.Šokujúca štatistika: Prečo počet kontaktov na linke IPčko spojených s témou AI narástol o vyše 700 %.Umelá inteligencia ako záplata na osamelosť: Prečo si mladí ľudia budujú vzťahy s chatbotmi a prečo je absencia konfliktov v takomto „vzťahu“ nebezpečná.Falošní AI psychológovia: Prečo chatbot nedokáže rozpoznať varovné signály a prečo je jeho „empatia“ len dokonalou ilúziou.Potvrdzovanie bludov: Ako algoritmy fungujú ako ozvenové komory a prečo môžu zhoršiť stavy ľudí s psychózami či radikálnymi presvedčeniami.Kroky k záchrane: Ako byť oporou pre obete AI šikany a prečo je kľúčové vrátiť sa k budovaniu fyzických komunít.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Ruská invázia, ktorá začala útokmi z viacerých smerov vrátane územia Bieloruska, narazila na nečakaný odpor hneď v prvých dňoch. Hoci sa okupantom podarilo rýchlo postúpiť na juhu a obsadiť Cherson či obkľúčiť Mariupoľ, bitka o Kyjev skončila ich stiahnutím. Dnes, po štyroch rokoch, sa front nachádza v patovej situácii, kedy ani jedna strana nedokáže urobiť zásadný prielom.Ukrajinská spoločnosť po 48 mesiacoch bojov čelí obrovskej únave. Termín „nezlomnosť“, ktorý sa stal medzinárodným symbolom odporu, domáci vnímajú čoraz citlivejšie. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí čelia každodennému stresu z nočných bombardovaní a existenčnej neistote. Budúcnosť zostáva nejasná – kým časť verí v prímerie do konca roka, iní upozorňujú na riziko zamrznutého konfliktu, ktorý by mohol opäť kedykoľvek vybuchnúť.O tom, ako sa krajina a jej obyvatelia za štyri roky zmenili, sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s novinárkou Stanislavou Harkotovou, ktorá dianie sleduje priamo z Kyjeva.Podcast pripravil Marek Biró.

Ruská invázia, ktorá začala útokmi z viacerých smerov vrátane územia Bieloruska, narazila na nečakaný odpor hneď v prvých dňoch. Hoci sa okupantom podarilo rýchlo postúpiť na juhu a obsadiť Cherson či obkľúčiť Mariupoľ, bitka o Kyjev skončila ich stiahnutím. Dnes, po štyroch rokoch, sa front nachádza v patovej situácii, kedy ani jedna strana nedokáže urobiť zásadný prielom.Ukrajinská spoločnosť po 48 mesiacoch bojov čelí obrovskej únave. Termín „nezlomnosť“, ktorý sa stal medzinárodným symbolom odporu, domáci vnímajú čoraz citlivejšie. Sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí čelia každodennému stresu z nočných bombardovaní a existenčnej neistote. Budúcnosť zostáva nejasná – kým časť verí v prímerie do konca roka, iní upozorňujú na riziko zamrznutého konfliktu, ktorý by mohol opäť kedykoľvek vybuchnúť.O tom, ako sa krajina a jej obyvatelia za štyri roky zmenili, sme sa v dnešnom podcaste rozprávali s novinárkou Stanislavou Harkotovou, ktorá dianie sleduje priamo z Kyjeva.Podcast pripravil Marek Biró.

Mestom Fermoy, v grófstve Cork v Írsku, preteká na prvý pohľad pokojná rieka Blackwater. Obteká staré domy, mosty a lúky, akoby tu bola len kulisou každodenného života. Napriek tomu sa spája s jednou z najväčších záhad zmiznutia manželského páru, ktorý je viac ako 30-rokov nezvestný. Hoci polícia každý rok verejnosť vyzýva, aby poskytla akékoľvek informácie, doteraz neprišla k rozhodujúcemu – prelomovému momentu. Zmiznutie Conora a Sheily Dwyerovcov tak patrí medzi najväčšie neobjasnené prípady súčasnej ír­skej kriminalistiky.Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Jana CvikováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Juraj HrnčiríkPodcast produkcia: Simona Mičová

Vláda chce v Jaslovských Bohuniciach postaviť nový jadrový zdroj s výkonom 1200 megawattov a odhadovanými nákladmi 15 miliárd eur. Vládnym favoritom na hlavného dodávateľa reaktora je americká spoločnosť Westinghouse a do projektu by sa mali zapojiť aj Kórejčania a Francúzi. Hoci ide o najväčšiu verejnú investíciu od vzniku republiky, celý proces prebieha netransparentne a bez otvoreného výberového konania. Premiér Fico už avizoval, že finálna zmluva sa môže podpísať najskôr koncom roka 2027. To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou už o nej bude rozhodovať nová vláda. Poslanec opozičnej SaS Karol Galek je presvedčený, že Robert Fico už v novej vláde nebude a preto nebude mať vplyv na finálny výber dodávateľa. Zároveň predpokladá, že hoci súčasná opozícia postup Ficovej vlády kritizuje, v projekte výstavby nového jadrového bloku bude pokračovať. Proces by však mal byť transparentnejší.„Najprv bude nutné osloviť všetkých relevantných hráčov a ak to bude možné, vysúťažiť čo najlepšiu cenu,“ hovorí Karol Galek, ktorý je zároveň geológ a energetik. Zdôvodňuje to tým, že Slovensko nutne potrebuje nový silný zdroj elektriny, keďže jej spotreba sa o dvadsať rokov zdvojnásobí. „O novom jadrovom bloku sa hovorí už od roku 2009. Ale z úst Roberta Fica to teraz vyznieva skôr ako populizmus a klientelizmus. Potrebuje zabezpečiť zákazky pre svojich sponzorov a oligarchov ako v minulosti,“ hovorí Galek. Pochybuje tiež o odhadovaných nákladoch vo výške 15 miliárd eur. „To je cena vycucaná z prsta,“ hovorí Galek. Vypočítava, že Česi stavajú reaktor s rovnakým výkonom o polovicu lacnejšie. Kľúčové bude aj financovanie projektu. Firma Westinghouse zvyčajne postupuje tak, že financuje výstavbu diela až do momentu odovzdania. „Potom príde na rad investor a musí položiť peniaze na drevo. To môže nastať už o desať rokov, keď bude hotový primárny okruh,“ vysvetľuje poslanec.Keďže Slovensko má už dnes problém s narastajúcim dlhom verejných financií, podľa Galeka si štát určite nebude môcť dovoliť zaplatiť miliardy eur z verejných zdrojov. Aké iné možnosti financovania zostávajú? A prečo Karol Galek neverí, že nový jadrový zdroj bude vo vlastníctve štátu? Dozviete sa v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenská cyklistika má nový klenot, ktorý nielenže láme rekordy na tratiach, ale svojou bezprostrednosťou si podmanila aj svet športových fanúšikov. Hosťom najnovšieho vydania podcastu suSPEAK s moderátorskou dvojicou Marek Marušiak a Rasťo Konečný bola aktuálne najlepšia slovenská MTB pretekárka v disciplíne enduro Simona Kuchyňková.Mladá jazdkyňa, ktorá len nedávno získala prestížny kontrakt s Red Bullom, v rozhovore poodhalila zákulisie športu, v ktorom rozhodujú stotiny sekundy a kde strach nemá miesto. Hoci sa dnes rúti dolu kopcami na dvoch kolesách, jej športové korene siahajú k ľadu a mantinelom.Práve hokejové začiatky boli jednou z kľúčových tém debaty, v ktorej Simona Kuchyňková s úsmevom priznala, že na korčuliach bola skôr technickým typom než ostrostrelcom. „Ja som to nevedela, nemala som silu vystreliť. Bola som strašne krivá, ale mala som rýchlosť a vedela som tvoriť šance,” spomína na časy v hokejovom výstroji.Táto komplexnosť a dravosť jej zostali dodnes, hoci hokejku vymenila za riadidlá. Prechod k cyklistike bol prirodzeným vyústením rodinného nastavenia, no cesta na vrchol enduro scény si vyžiadala obrovskú dávku odvahy a odolnosti voči bolesti.V podcaste sa dozviete aj to, aké náročné je udržať koncentráciu počas vyčerpávajúcich pretekov, keď svaly vypovedajú službu. Simona Kuchyňková detailne opísala fenomén známy ako „arm pump”, kedy predlaktia pod náporom vibrácií a neustáleho brzdenia doslova skamenejú.„My brzdíme jedným prstom. A dostala som sa do takého štádia, kedy som už musela brzdiť obidvomi aj tromi prstami. Už mi to bolo úplne jedno a myslela som si, že toto je môj koniec,” opísala dramatické momenty z majstrovstiev sveta.Napriek extrémnemu riziku však pre ňu adrenalín zostáva drogou, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť.Ešte silnejším momentom rozhovoru je Simonina osobná skúsenosť so zdravotnými komplikáciami, ktoré mohli predčasne ukončiť nielen jej kariéru, ale aj život. Diagnóza aneuryzmy v mozgu a následná operácia jej od základov zmenili pohľad na svet. Hoci jej lekári odporúčali nájsť si iný šport, Simona Kuchyňková sa nevzdala a s odstupom času túto skúsenosť vníma ako niečo, čo ju nesmierne posilnilo.„Vždy sa snažím užívať si život čo najviac, lebo stačí jedna sekunda a je to out,” hovorí úprimne o svojom novom prístupe k pretekaniu aj každodennosti.Tento rozhovor v rámci podcastu suSPEAK nie je len o bicykloch a hokeji. Je to príbeh o nezlomnej vôli, radosti zo života a o tom, ako chutí šampanské vypité priamo z cyklistickej tretry. Ak chcete vedieť, prečo sa Simona Kuchyňková nebojí medveďov, ale prekvapil ju jeleň, alebo ako dokázala vyhrať Svetový pohár o jedinú desatinu sekundy, nenechajte si ujsť celú epizódu. Je to jazda, pri ktorej nebudete chcieť brzdiť.

Umelé jazyky vznikli na základe spoločenskej požiadavky, v nádeji, že sa uľahčí komunikácia medzi národmi. Azda najznámejším umelým jazykom je esperanto. Vzniklo koncom 19. storočia a vytvoril ho poľský oftamológ Zamenhof, pod pseudonymom Doktor Esperanto. Esperanto sa dokážete naučiť v priebehu asi pol roka, má totiž veľmi jednoduchú gramatiku a obsahuje prvky z najrozšírenejších indo-európskych jazykov. Esperanto bolo veľmi rozšírené najmä v prvej polovici dvadsiateho storočia, kedy bolo, bohužiaľ, ako mnoho dobrých vecí zakázané: mnohé krajiny sa obávali, že z jazyka sa môže stať nástroj komunistov alebo rôznych podvratných skupín. Hoci vzniklo ako umelý jazyk, Esperanto sa používa dodnes. Viac sa o jazykoch a písme dozvieš v našom Schooltag podcaste. Tak nezabudni dať odber na Spotify a follow na Instagrame, aby ti nič neuniklo. Kľúčové slová: Slovenský jazyk, Gramatika, maturita, slovenčina, jazyk, reč, písmo Tento podcast ti prináša Žilinská univerzita v Žiline.

Nový rok 2026 prináša do éteru nielen očakávania spojené s blížiacou sa olympiádou, ale aj ostrú sondu do aktuálneho diania v Tipos extralige. Do horúceho kresla podcastu Góly z bufetu tentoraz zasadol bývalý obranca, tréner a dnes už aj etablovaný televízny expert TV JOJ Šport Martin Chovan. V rozhovore s Marekom Marušiakom a Tomášom Prokopom sa nezdržal len pri zdvorilostných frázach.Práve naopak, s chirurgickou presnosťou pomenoval bolesti našich hokejových bášt, pričom nešetril ani tie najväčšie značky, vrátane bratislavského Slovana či trápiacej sa Dukly Trenčín.Hoci „belasí” trónia na čele tabuľky, Martin Chovan upozorňuje na paradox, ktorý v Bratislave vládne. Slovan totiž dominuje vonku, no na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu sa pod tlakom náročného publika často trápi. „Ak sa ti nepodarí prvých pár zápasov, diváci začnú pískať, sú nespokojní a to všetko hráči vnímajú. Je to extrémny tlak z domáceho ihriska,” analyzuje Martin Chovan psychiku kabíny, ktorá sa podľa neho uvoľní až v momente, keď autobus opustí hranice hlavného mesta.V podcaste sa dozviete aj to, prečo porovnáva situáciu v Slovane s atmosférou v slávnej Madison Square Garden a prečo si myslí, že práve angažovanie kanadského trénera bolo kľúčovým krokom pre mentalitu mužstva.Diskusia sa však neobmedzila len na súčasnú tabuľku. Bývalý extraligista sa vášnivo rozhovoril o výchove mládeže a chybách, ktorých sa dopúšťajú tréneri, keď nútia mladé talenty zbavovať sa puku. Jeho filozofia je jasná – kreativita a odvaha musia mať prednosť pred alibizmom. Ešte tvrdšie slová však volil pri pohľade na kariérne trajektórie niektorých hviezdnych talentov, ktoré nenaplnili svoj potenciál.Najsilnejší moment rozhovoru prichádza pri téme Martina Réwaya a jeho pôsobenia v lige. Martin Chovan ho dáva do priameho kontrastu s profesionálnym prístupom a slúži mu ako memento pre nastupujúcu generáciu. „Tam si myslím, že sa tápa. Tak, ako to robí Réway, tak to je krásny príklad pre našich mladých hráčov, ako to nerobiť a ako si pokaziť kariéru,” hovorí Martin Chovan otvorene o premrhanom talente.V najnovšej epizóde sa však dozviete aj to, prečo Zvolen napriek obrovským investíciám nenapĺňa očakávania a prečo tamojší finančný potenciál zostáva podľa Martina Chovana už roky nevyužitý. Rozoberie sa aj prekvapujúca kríza v Trenčíne, kde panika viedla k neustálym zmenám v bránkovisku, či fenomén Spišskej Novej Vsi.A keďže sa blíži olympiáda, reč nemohla obísť ani nomináciu Vlada Országha. Kto by mal byť v bránke a prečo je podľa Martina Chovana Adam Líška v životnej forme?

Postaviť jadrovú elektráreň neraz trvá dlhšie ako dekádu. Projekty sa násobne predražujú a konečné cenovky stúpajú do výšky miliárd eur. Existuje však aj jednoduchšia a lacnejšia cesta, ako využívať štiepnu reakciu na výrobu elektriny.Malé modulárne reaktory majú byť cestou vpred. Vo svete je už niekoľko firiem, ktoré ich dokážu postaviť. Hoci najbližšie k spusteniu sú projekty v Severnej Amerike, ambíciu postaviť takéto zariadenie majú aj Slovenské elektrárne.V podcaste Aktuality Nahlas sme sa rozprávali so šéfom projektu malých modulárnych reaktorov Stanislavom Peckom. V rozhovore vysvetľuje, načo by takéto reaktory mohli slúžiť, kde a kedy by mohli byť postavené.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Štefan Kurilla a Marek Orihel.

Postaviť jadrovú elektráreň neraz trvá dlhšie ako dekádu. Projekty sa násobne predražujú a konečné cenovky stúpajú do výšky miliárd eur. Existuje však aj jednoduchšia a lacnejšia cesta, ako využívať štiepnu reakciu na výrobu elektriny.Malé modulárne reaktory majú byť cestou vpred. Vo svete je už niekoľko firiem, ktoré ich dokážu postaviť. Hoci najbližšie k spusteniu sú projekty v Severnej Amerike, ambíciu postaviť takéto zariadenie majú aj Slovenské elektrárne.V podcaste Aktuality Nahlas sme sa rozprávali so šéfom projektu malých modulárnych reaktorov Stanislavom Peckom. V rozhovore vysvetľuje, načo by takéto reaktory mohli slúžiť, kde a kedy by mohli byť postavené.Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová, Štefan Kurilla a Marek Orihel.

1. Máme sa síce dobre, ale okolité krajiny nás predbiehajú, tvrdí analytik Šuster 2. Energošeky za teplo prídu neskôr poštou 3. Obchodná vojna odhalila slabiny slovenskej ekonomiky 4. Náš ostrov musíme proti Číne ubrániť, tvrdí zástupca Taiwanu na Slovensku    

Herečka a producentka Petra Polnišová stihla rozhovor v našom štúdiu niekoľko dní pred veľkou premiérou novinky Dream Team - komédie, ktorá má ambície dosiahnuť na svojho úspešného predchodcu. Ako to už býva, nehovorili sme zďaleka len o filme. Hoci ju diváci milujú najmä v komediálnych polohách, Petra priznáva, že kedysi mala ambíciu dokazovať svetu svoju dramatickú hĺbku. Dnes, tesne pred päťdesiatkou, je už v inom nastavení. Tvrdí, že humor je „každodenná soľ života“ a v komédii, kde sa divák zároveň zasmeje aj dojme, sa cíti najviac doma. V novej epizóde sa dozviete aj to, aké to je produkovať film na troch kontinentoch, prečo sa na pľaci v Rio de Janeiro omylom pripila z pravej caipirinhe, ako vníma zákaz hovoriť o ministerke kultúry pre odvolaného riaditeľa SND Mateja Drličku a v čom tkvie úspech jej podcastového tandemu s Evelyn. Čo by zapriala Slovensku do roku 2026 a prečo verí na zázraky? Celý rozhovor si môžete pozrieť v priloženom videu alebo vypočuť ako podcast.