Podcasts about vtedy

„od Ježiša Krista, verného svedka…“ Zjavenie Jána 1:5 Mnohé slová nestoja za nič. Môžu sa zdať správne, ale v skúške neobstoja. Nie je v nich žiadna sila. S Ježišovými slovami to tak nie je. Sú dosvedčené krvou. Ježiš nekričal ani verejne nevykrikoval. Nebolo treba. Hovoril ticho a úprimne a Jeho slová zachraňujú generáciu za generáciou. Ak si znovuzrodený skrze Božie živé, večné slovo, tak si to zažil sám na sebe. Keď ti žiadny iný hlas nedokázal pomôcť, začul si hlas dobrého Pastiera. Stala sa úžasná vec: Boh ťa zdvihol z bahna a blata a nohy ti postavil na skalu. Od toho dňa už zaznelo mnoho hlasov. Žiješ vo svete, kde sa nedá vyhnúť tomu, aby si počul ten či onen hlas. Možno ťa niekedy zviedli z cesty. Vstúpil si na cestu, po ktorej si nemal kráčať, a musel si za to draho zaplatiť. Ježiš však nestíšil svoj hlas. Zavolal ťa späť. Spoľahlivé Slovo, ktoré nikdy nestráca svoju zachraňujúcu moc, ťa znovu uchopilo. Keď ťa iní ľudia sklamú svojimi slovami, vždy je tu niečo, k čomu sa môžeš vrátiť. Je to Slovo verného svedka. Uprostred skúšok a tmy sa môže zdať, že Ježišovo slovo nepreniká dovnútra. Ale to trvá iba určitý čas. V Božej hodine závoj padá a ty si s údivom uvedomuješ, že stojíš na večnom pevnom základe Božieho slova. Vtedy sa môžeš tešiť, že Ježiš je verný svedok. Jeho slovo je neotrasiteľná skala uprostred búrlivého mora časov. Nastáva pre teba deň, kedy Ježišove slová budú vystavené skúške. Je to deň súdu. Ak sa v ten deň ukážu ako pravdivé, si zachránený. Ak nie sú hodnoverné, si stratený. Ty však nemusíš mať pochybnosti. Ak sa pevne držíš Ježiša, si zachránený. Jeho slová stoja pevne v nebesiach. Sú dosvedčené krvou, ktorá tam platí. Hans Erik Nissen

Ján 8,46-59 46Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď hovorím pravdu, prečo mi neveríte? 47Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate preto, lebo nie ste z Boha.“ 48Židia mu odpovedali: „Nehovoríme vari dobre, že si Samaritán a že si posadnutý démonom?“ 49Ježiš odpovedal: „Ja nie som posadnutý démonom, ale ctím si Otca, a vy ma znevažujete. 50Ja nehľadám svoju slávu; je však ten, kto ju pre mňa hľadá a ten súdi. 51Amen, amen, hovorím vám: Ak niekto zachováva moje slovo, neuzrie smrť naveky.“ 52Židia mu povedali: „Teraz sme spoznali, že si posadnutý démonom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš: ‚Ak niekto zachováva moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ 53Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa robíš?“ 54Ježiš odpovedal: „Ak sám seba oslavujem, moja sláva nestojí za nič. Je tu môj Otec, ktorý ma oslavuje a o ktorom hovoríte: ‚On je naším Bohom!‘ 55Vy ste ho nepoznali. No ja ho poznám. Keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som klamár, podobne ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slovo. 56Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; aj videl a zaradoval sa.“ 57Židia mu povedali: „Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ 58Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, Ja som!“ 59Tu zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho. Ježiš sa však skryl a vyšiel z chrámu. Svedectvo upevňuje vieru. Na mnohých miestach v Biblii – Božom Slove – Pán Ježiš uvítal každého človeka, ktorý chcel skúmať pravosť Jeho tvrdení a rýdzosť Božieho charakteru. Ako je to s nami? Sme ochotní akceptovať poznanie, ktoré sa nám odkrylo z Božieho Slova? Pán Ježiš Svojím životom bez hriechu dokázal, že je stelesnením Boha. Jeho poslušnosť je pre nás, Jeho nasledovníkov, názorným a dokonalým príkladom. „Či neviete, že Ja musím byť vo veciach Svojho Otca?“, riekol dvanásťročný Ježiš. Poslušnosť je nepretržitý proces, v ktorom môžeme prosiť Boha o odpustenie, keď sme zhrešili. Dajme sa uchopiť naším Majstrom, ako poslušné nástroje do služby záchrany iných! Zvestujme milostivé skutky, ktoré Boh v nás urobil! Len cez golgotský kríž a vzkriesenie Ježiša Krista sa môžeme menovať potomkami Abraháma aj my. „Ja Som“ – toto mocné vyhlásenie Ježiša je poukázaním na to, že je Boh „Som, ktorý Som!“ (2M 3,14), Boh, v ktorom máme život večný. Modlitba: Nebeský Otče, otvor mi oči, aby som v každej časti Písma videl Ježiša a mohol Mu byť viac podobný! Amen. Pieseň: ES 445 Autor: Dušan Valko Hospodin si na nebi upevnil trón, nad všetkým vládne Jeho kráľovská moc. Žalm 103,19 Keď príde Syn človeka vo Svojej sláve a s Ním všetci anjeli, vtedy zasadne na trón Svojej slávy. Vtedy sa pred Ním zhromaždia všetky národy. Matúš 25,31-32 Rimanom 11,1-6(7-10)11.12 •  Modlíme sa za: Vyšná Slaná (GeS) Otázky na rozjímanie: Verím Ježišovmu svedectvu aj tam, kde ma vyvádza z vlastných predstáv? Počúvam Božie slová, alebo sa im vo vnútri bránim? Rozpoznávam v Ježišovi Boha, ktorý dáva večný život? Aplikácia do života: Dnes si prečítaj jeden krátky úsek z Evanjelia a polož si otázku, čo ti v ňom Ježiš hovorí o sebe. Potom sa v modlitbe rozhodni Mu viac dôverovať a poslúchať Ho. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Viera má dôsledky. Biblia je iná ako ostatné knihy. Môžeš si prečítať kuchársku knihu, ale to ešte neznamená, že musíš uvariť jedlo. Môžeš si listovať v katalógu dovoleniek, bez toho, aby si navštívil miesta na obrázkoch. Božie slovo je však úplne iné. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. ( Jk 1,23-24) Určite sa ti už stalo, že si išiel popri zrkadle a zrazu si si na tvári zbadal špinu. Vtedy nejdeš jednoducho ďalej, ale zájdeš do kúpeľne a umyješ si tvár. Keď však Božie slovo odhaľuje chyby v našom živote, nie vždy to prinesie konkrétny dôsledok. Možno v modlitbe prosíme Boha o odpustenie, ale potešujeme sa tým, že sme hriešnici a žijeme ako predtým. Veríme svedectvu Písma o Kristovi, že zomrel za naše hriechy, ale už tak nahlas nehovoríme o tom, že Pán nás oslobodil z moci hriechu. Keď si podčiarkujeme verše v Biblii, nie mnohí si podčiarknu slová: Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale v posvätení. (1Tes 4,7) Alebo: … s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. (F 2,12) Voči Božiemu slovu a voči hriechu máme úplne iný postoj než k ostatným veciam v živote. Keď ideme na hostinu a zistíme, že máme na oblečení fľak, tak sa prezlečieme alebo očistíme. Nejdeme v špinavých šatách a neospravedlňujeme sami seba tým, že veď každý má určite niekde na sebe niekedy špinu. Nie, niečo spravíme. Často vnímame len to, čo je vidno. Keby sme verili Božiemu slovu, zamestnávali by sme sa viac vlastným vnútrom a nezabúdali na to, čo sme v zrkadle videli. Keby sme sa tak často pozerali do zrkadla Božieho slova, ako sa pozeráme do bežného zrkadla, malo by to obrovské dôsledky na náš život. Jakub používa obraz zrkadla, keď hovorí o Božom slove. Neponáhľaj sa, keď sa do zrkadla pozeráš a dovoľ, aby to, čo vidíš, prinieslo praktické dôsledky do tvojho života. Lebo keď rastieme v poznaní bez toho, aby sme konali v súlade s tým, čo vieme, naše poznanie vedie k ospalému svedomiu a ľahostajnosti voči Bohu. Ľudia, ktorí neradi počúvajú, že sú hriešni, rýchlo takéto odseky v Biblii preskakujú. O Jakubovom liste rozprávajú s pohŕdaním a hovoria, že List Rímskym je ten pravý pokrm. Zreteľne chcem povedať, že ak o niektorom odseku Biblie rozprávaš s opovrhnutím, mal by si mať jasno v tom, že rozprávaš o Božom slove. Máš na to právo len preto, lebo svetlo Božieho slova osvecuje niečo v tvojom živote a tebe sa to nepáči? Medzi Pavlom a Jakubom je absolútna harmónia. Potrebujeme celé svedectvo Písma tak, ako je zaznamenané. Božie svedectvo Starej a Novej zmluvy odhaľuje pravdu o Bohu a o nás samých. Boh ti dal svoje Slovo a je tvojou zodpovednosťou dovoliť Slovu, aby v tebe konalo tak, že prinesie ovocie. Boh prehovoril a očakáva odpoveď. Odpoveď musí byť niečo viac, ako len slová. Ak nebudeš konať podľa Slova, si za to zodpovedný pred Bohom. Ak niekto hovorí niečo iné, klame. A ak si uveril skrze evanjelium a si zrodený z Ducha, Pán ti hovorí: „Prebuď sa! Aby si rástol! Opustil si prvú lásku!“ Boh používa svoje Slovo, aby poukázal na seba, aby nás pozval späť do svojej blízkosti, aby sme kráčali vo svetle. K radosti, pokoju, obnove, posväteniu a rastu. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. Každý deň sa pozri do zrkadla Božieho slova. Dovoľ obrazu, ktorý vidíš, priniesť ovocie do svojho života. Pozri sa a nezabudni ako vyzeráš. Neutekaj pred bolesťou tak, že sa do zrkadla nepozrieš. Pravda, ktorej sa vyhýbaš, ťa aj tak raz v živote doženie. Falošná nádej je ľahká, ale netrvá dlho a stojí viac, než sa zdá. Kradne totiž život. Nepozri sa len tak letmo na svoj obraz v Božom slove raz začas, ale pozeraj sa každý deň. Konaj ako Slovo hovorí. Pán hovorí, že budeš blahoslavený vo svojom konaní! Curt Westman

„Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje.“ Evanjelium podľa Jána 10:14 Ak si znovuzrodený, nič ti nie je také vzácne ako poznať Ježiša. Nejde o povrchnú známosť; tá nikoho nezachráni. Nie, túžiš po poznaní srdcom. Keď otvoríš Bibliu, tak skrze modlitbu môže tvoje srdce nájsť odpočinutie v tvojom Zástupcovi a Vykupiteľovi. Ak prídeš do kostola, aby si počúval Božie slovo, túžiš počuť Slovo o kríži. Cítiš to tak, lebo tvoje srdce zakúsilo Božiu milosť. Nedokážeš pochopiť, ako iných môže zamestnávať niečo iné ako kríž, pretože Ježišova krv je pre teba všetkým. Jeho dielo na Golgote znamená spásu, preto si hladný po počúvaní evanjelia. Zažil si, že to je jediné, čo ti môže priniesť pokoj. Keď máš Ježiša pred očami, máš istotu, že si Božie dieťa. Poznáš Ježiša? Áno, máš to jediné poznanie, ktoré je z Božieho hľadiska správne. Poznáš Ježiša. Preto aj Ježiš pozná teba. Keď sa na teba pozrie, vidí biedne srdce hriešnika, ktoré priľnulo k dielu spasenia z milosti. Ježiš v tebe stretáva seba. Stretáva vlastnú krv, ktorá spôsobila očistenie tvojho srdca, a to, že si biely ako sneh. Nemal by ťa teda Ježiš poznať? Musí poznať seba samého, či nie? Celý život sa Ho musíš držať. On je jediný, ktorého sa majú tvoje ruky chytiť a držať. Jeho meno je zapísané v tvojom srdci. Ježiš pozná tých, ktorí sú vykúpení Jeho krvou. Akú istotu ti to dáva pri výhľade na deň, v ktorom sa už viac nebudeš mať čoho chytiť. Ježiš ťa vtedy nepustí. Vyloží si ťa na ramená a ponesie ťa celou cestou domov. Už predtým si tam bol, keď Ježiš vyniesol všetky tvoje hriechy na drevo kríža. Teraz si tam znovu, ale tentoraz si čistý, úplne čistý. Ježiš ťa zachránil. Pozná ťa ako svojho. Vtedy všetko ostatné môže zaniknúť, ale ty máš život, lebo Ježiš ťa pozná ako svoje dieťa. Hans Erik Nissen

Keď jeho bratia odišli pásť ovce k Síchemu, Izrael povedal Jozefovi: Tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď sem, pošlem ťa za nimi. A on mu odpovedal: Tu som. Vtedy mu povedal: Choď teda, pozri, ako sa majú tvoji bratia a ako sa darí stádu; potom mi donesieš správu. Tak ho poslal z chebrónskeho údolia do Síchemu. Keď blúdil […]

Ján 7,1-13 1Potom Ježiš chodil po Galilei. Nechcel totiž chodiť po Judsku, lebo Židia ho chceli zabiť. 2Blížil sa však židovský sviatok, slávnosť Stánkov. 3Tu mu jeho bratia povedali: „Odíď odtiaľto a choď do Judska, aby aj tvoji učeníci videli skutky, ktoré konáš! 4Veď nikto nerobí nič v skrytosti, ale chce byť verejne známy. Ak robíš takéto veci, ukáž sa svetu.“ 5Totiž ani jeho bratia neverili v neho. 6Ježiš im povedal: „Môj čas ešte nenastal, ale pre vás je stále vhodný čas. 7Vás nemôže svet nenávidieť, ale mňa nenávidí, pretože o ňom svedčím, že skutky, ktoré koná, sú zlé. 8Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.“ 9Toto im povedal a zostal v Galilei.10Keď jeho bratia odišli na sviatky, vtedy šiel aj on, no nie verejne, ale akoby v skrytosti. 11Židia ho počas sviatku hľadali a hovorili: „Kdeže je?“ 12Aj v zástupoch bol kvôli nemu veľký rozruch. Jedni vraveli: „Je dobrý!“ Iní hovorili: „Nie je, iba čo zvádza ľud!“ 13Nik však o ňom nehovoril verejne zo strachu pred Židmi. Skutočné poslanie Božieho Syna. V úvodných kapitolách Evanjelií je o učeníkoch napísané, že ešte v Neho neverili. Teda nepoznali a nechápali skutočné poslanie ich Majstra. Podobne aj iní. Dnes sa stretávame so židovskými vodcami, ktorí Ho chceli zabiť. Potom tu vystupujú Jeho bratia. Hovoria: „Choď do Judska, aby ľudia videli skutky, ktoré činíš“. Ani Jeho bratia v Neho neverili. Ani Židia nerozumeli tomu, čo robil. Prečo? „Môj čas ešte neprišiel, ale váš čas je vždy tu.“ Ešte nie je čas, aby bola zjavená Jeho sláva. Teraz je čas, aby človek pochopil, na čo mu Pán Boh dal Svojho Syna. „V tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo“ (J 3,19). Nie žeby sme sa zámerne skrývali, lebo chceme konať zlo. Ostávame v tme, lebo nerozumieme Božej milosti. V zástupe sa mnoho hovorilo o Ňom: „Kde je onen?“ Ľudia sa pýtajú na Pána Ježiša. Človek hľadá Pána Boha. Aj dnes spoločnosť premýšľa: „Je dobrý? Nie je, lebo zvádza zástup?“ Je málo tých, ktorí hovoria o svojej viere. Vtedy zo strachu pred Židmi. Čoho sa bojíme my dnes? Pán Ježiš povedal: „Keď povýšite Syna človeka, až potom poznáte, že Ja som a nič nečiním sám od seba, ale hovorím, ako Ma Otec naučil“ (J 8,28). Keď uveríme v Neho, keď pochopíme, že Pán Ježiš Kristus je Boží Syn, ktorý prišiel, aby nás zachránil pred večným zatratením, vtedy sa naše dni naplnia pokojom. Poznáme tak, ako apoštol, „čo je to za hĺbka, výška, šírka“ – akú hodnotu má pre nás Božia milosť. Modlitba: Všemohúci Pane Bože, ďakujeme Ti za dary Ducha Svätého! S Jeho pomocou môžeme chápať dielo Božieho Syna. Spoznávame veľkosť Tvojej lásky a hodnotu Tvojej milosti. Amen. Pieseň: ES 136 Autor: Marek Semko Ľudia, ktorí poznajú Svojho Boha, posilnia sa a budú konať. Daniel 11,32 Toto hovorí Svätý, Pravdivý: „Pretože ty si zachoval Moje slovo o vytrvalosti, aj Ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet preveriť obyvateľov zeme.“ Zjavenie 3,7.10 1.Korinťanom 12,27-13,3 •  Modlíme sa za: Veľký Grob – Čataj (BaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „V tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo“ — či som ochotný/á pochopiť, na čo mi Pán Boh dal Svojho Syna, a uveriť v Neho, keď pochopím, že Pán Ježiš Kristus je Boží Syn, ktorý prišiel, aby nás zachránil pred večným zatratením, alebo som stále plný/á toho, že ostávam v tme, lebo nerozumiem Božej milosti bez toho, aby som pochopil, na čo mi Pán Boh dal Svojho Syna? Kde v mojom živote som ako Jeho bratia, ktorí „hovoria: ‚Choď do Judska, aby ľudia videli skutky, ktoré činíš'“ bez toho, aby verili v Neho — či som ochotný/á súdím, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, alebo som stále plný/á toho, že ne verím v Ježiša bez toho, aby som pochopil skutočné poslanie Božieho Syna? Ako dnes žijem z výzvou „S Jeho pomocou môžeme chápať dielo Božieho Syna. Spoznávame veľkosť Tvojej lásky a hodnotu Tvojej milosti!“ — či som ochotný/á mať dary Ducha Svätého, s Jeho pomocou chápať dielo Božieho Syna, a spoznávať veľkosť Tvojej lásky a hodnotu Tvojej milosti, alebo som stále plný/á toho, že nemám dary Ducha Svätého, s Jeho pomocou ne chápe dielo Božieho Syna, a ne spoznávam veľkosť Tvojej lásky a hodnotu Tvojej milosti? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako Jeho bratia, ktorí ne verili v Ježiša (nechápali skutočné poslanie Božieho Syna, ostávajú v tme, lebo nerozumiem Božej milosti, milujú tmu ako svetlo). Napíšte si modlitbu: „Všemohúci Pane Bože, ďakujeme Ti za dary Ducha Svätého! S Jeho pomocou môžeme chápať dielo Božieho Syna. Spoznávame veľkosť Tvojej lásky a hodnotu Tvojej milosti!“ Potom urobte jeden krok pochopenia skutočného poslanie Božieho Syna: uveriť v Ježiša, keď pochopíte, že Pán Ježiš Kristus je Boží Syn, ktorý prišiel, aby nás zachránil pred večným zatratením, alebo spoznávať veľkosť Tvojej lásky a hodnotu Tvojej milosti s pomocou Ducha Svätého. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

K letu neodmysliteľne patrí teplo a s tým spojené potenie - my ženy to prežívame o to viac, že z toho máme mindráky aj pri obliekaní či bežných úkonoch v práci alebo počas dňa. .Ako to máte s potením vy?

„Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.“ Evanjelium podľa Matúša 8:2 Hriešnik zažije veľa prehier, kým príde chvíľa, keď Ježišovi povie: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. Najskôr sa snažíš hriech vysvetliť. Porovnávaš sa s inými a myslíš si, že nie si horší ako oni. Nech je ako chce, pred Božou tvárou nemôžeš hriech ospravedlniť. On ťa vidí skrz-naskrz. Pozná hlboké zákutia tvojho srdca. Nič nečisté, čo sa tam nachádza, nie je pred Ním skryté. Keď si to hriešnik uvedomí, začína bojovať, aby sa oslobodil od hriechu. Hriech sa ale nedá zmyť. Je ako malomocenstvo. Pochádza zvnútra, z najhlbšieho vnútra. Bez ohľadu na to, čo robíš, na koreň hriechu nedosiahneš. Vyráža z tvojho srdca — niekedy jedným spôsobom, inokedy iným. Preto skončíš ako stratený človek. Jedného dňa sa budeš musieť postaviť pred Hospodinovu tvár a otvorene povedať: Chcem byť kresťanom, ale nezvládam to. Nedokážem sám seba očistiť. Vidíš, že vyzeráš ako ten malomocný? Boj, túžby ani úsilie nepomáhajú. Existuje len Jeden, ktorý nás môže zachrániť, a tým je Ježiš. Pane, keby si chcel, mohol by si ma zachrániť! Zdá sa byť strašné, že to musím povedať, ale to nie je strašné. V skutočnosti je to pre teba len požehnanie. Keď si človek uvedomuje vlastnú biedu a úbohosť, pripravuje cestu pre Ježiša. Ježiša môžeš uchopiť len prázdnymi rukami. Pokiaľ na svojej ceste bojuješ tak, že sa zdokonaľuješ, nepočuješ Ježišov hlas. Keď si však bezmocný, dokážeš počuť Jeho požehnané slová: „Chcem, buď čistý!“ Tri obyčajné slová, no v nich je ukrytá celá plnosť spásy. Len si predstav, Ježiš to chce! Nielenže chce, On naťahuje k tebe ruku a dotýka sa ťa. Tak funguje záchrana. Ježiš prichádza k tebe. Dovoľuje, aby ťa prikryla a očistila Jeho krv. Budeš biely ako sneh. Vtedy ťa Boh vidí bez hriechu. Si Ježišova čistá a svätá nevesta. Hans Erik Nissen

 Amos 8,11-14 11Hľa, prichádzajú dni,“znie výrok Pána, Hospodina,„keď pošlem na zem hlad.Nie hlad po chlebe ani smäd po vode,ale po počúvaní Hospodinových slov.12Putovať budú od mora k moru,od severu k východu sa budú túlaťa hľadať slovo Hospodina,ale ho nenájdu.13V ten deň omdlejú od smädukrásne panny i mládenci.14Tí, čo prisahajú na modly Samáriea vravia: ‚Akože žije tvoje božstvo, Dán,akože žije tvoja cesta, Beér-Šeba!‘Padnú a nepovstanú viac.“ Príde chvíľa, keď nastane hlad a smäd. To sa stáva, keď je niečoho nedostatok. V tomto prípade ide o nedostatok Hospodinových slov. Žeby naozaj prišla chvíľa, kedy ľudia budú pociťovať nedostatok Božieho slova? Žeby ľudia, ktorí nechodia do kostola, nemodlia sa a nečítajú Bibliu, skutočne tak naliehavo zatúžili po tom, aby Boh prehovoril? A predsa v situácii asýrskeho zajatia prišla chvíľa, kedy Hospodin prestal hovoriť. Vtedy severný Izrael stratil životnú orientáciu a rozplynul sa v poverčivom pohanstve. Človek v medznej situácii hladu hľadá pomoc kdekoľvek. Aj vtedy, keď sa Boh odmlčí, v čase Božieho súdu hľadá pomoc na všetkých stranách, v náboženstvách, v ilúziách. Lenže život je tam, kde človek hľadá Boha: „Hľadajte Ma a budete žiť!“ (Am 5,4). Otázky týkajúce sa zmyslu života zostávajú bez odpovede, modlitby prestávajú byť rozhovorom, bohoslužby sú len cestou v ústrety márnosti. To preto, že človek nehľadá Boha, Jeho vôľu, ale naopak, z Boha si urobil služobníka svojich plánov. Takýto boh je však modlou, ktorá nehovorí. Keď mlčí Boh, prestáva mať zmysel všetko, čo je krásne a vznešené. Kde mlčí Boh, tam chýba pravá nesebecká a obetavá láska, tam všetko zahubí sebectvo. Pán Boh však, našťastie, hovorí. Niekomu súdom, keď ho obviňuje zo sebectva, niekomu trestom, keď mu poprevracia doterajšie hodnoty naruby. No najhlbšie prehovoril v Ježišovi Kristovi, keď vztiahol Svoj súd na Seba, aby nášmu životu dal zmysel a živé naplnenie. Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás upozorňuješ na nebezpečenstvo! Odpusť, že sa niekedy správam veľmi ľahkovážne a neposlúcham Tvoje varovania! Daruj mi srdce ochotné konať podľa Tvojich upozornení! Amen. Pieseň: ES 280 Autor: Ján Šípka Je však Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá. Daniel 2,28 Im chcel Boh dať poznať, aké je bohatstvo slávy tohto tajomstva medzi pohanmi. Ním je Kristus vo vás – nádej slávy. Kološanom 1,27 Skutky apoštolov 15,4-12 •  Modlíme sa za: Švedlár (KoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „nastane hlad a smäd … po počúvaní Hospodinových slov“ — či som ochotný/á hľadať Božie slovo a byť ochotný/á, aby Boh prehovoril, alebo som stále plný/á toho, že nechodím do kostola, nemodlím sa a nečítam Bibliu bez toho, aby som zatúžil po Božom slove? Kde v mojom živote som ako tí, čo „prisahajú na modly Samárie“ a hovoria „Akože žije tvoje božstvo, Dán, akože žije tvoja cesta, Beér-Šeba“ — či som ochotný/á hľadať Boha a Jeho vôľu, alebo som stále plný/á toho, že som si urobil Boha služobníkom svojich plánov a modlu, ktorá nehovorí? Ako dnes žijem z výzvou „Najhlbšie prehovoril v Ježišovi Kristovi, keď vztiahol Svoj súd na Seba, aby nášmu životu dal zmysel a živé naplnenie“ — či som ochotný/á prijať Božie upozornenia a konať podľa Tvojich upozornení, alebo som stále plný/á ľahkovážnosti a neposlúchania Tvojich varovaní? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ľahkovážny/á a neposlúchali ste Božie varovania (nechodili ste do kostola, nemodlili ste sa, nečítali ste Bibliu, prisahali ste na modly). Napíšte si modlitbu: „Bože, ďakujem Ti, že nás upozorňuješ na nebezpečenstvo! Odpusť, že sa niekedy správam veľmi ľahkovážne a neposlúcham Tvoje varovania! Daruj mi srdce ochotné konať podľa Tvojich upozornení!“ Potom urobte jeden krok hľadania Božieho slova: čítajte Bibliu, modlite sa, alebo choďte do kostola s úprimným srdcom. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: ___________ ___________ ___________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Amos 8,1-10 1Toto mi ukázal Pán, Hospodin:Hľa, kôš zrelého ovocia.2Povedal: „Čo vidíš, Amos?“Odpovedal som: „Kôš zrelého ovocia.“Vtedy mi povedal Hospodin:„Prišiel koniec na môj izraelský ľud,už mu viac neodpustím.3V ten deň budú znieť chrámové spevy ako kvílenie,“znie výrok Pána, Hospodina,„na každom mieste bude mnoho mŕtvol,ktoré ticho pohodia.4Čujte toto, vy, ktorí gniavite bedárova nivočíte chudobných krajiny,5vraviac: ‚Kedy prejde novmesiac,aby sme mohli predávať obilie,a sobota, aby sme otvorili obilnice,zmenšovali mieru a zvyšovali cenui podvádzali falošnou váhou,6aby sme za peniaze kupovali núdznycha bedárov za pár sandálov,aby sme plevy predávali ako zrno?‘“7Hospodin prisahal na Jákobovu pýchu:„Ani na jeden z vašich činov nezabudnem!“8Či sa nemusí preto i zem zachvieťa smútiť každý jej obyvateľ,zdvihnúť sa celá ako Níla zmietať sa i klesnúť ako veľtok Egypta?9„V ten deň sa stane,“znie výrok Pána, Hospodina,„že dám zapadnúť slnku na poludniea zahalím temnotou zem za jasného dňa.10Na smútok premením vaše slávnostia na žalospevy všetky vaše piesne;vrecovinou pokryjem všetky bedráa každú hlavu plešinou;a urobím to ako smútok za jedináčikoma koniec toho ako trpký deň. Čo vidíš? A čo s tým, čo vidíš dnes okolo seba? Hospodin sa pýta Ámosa: „Ty, Ámos, čo vidíš?“ Zrejme sa práve pozeral na kôš zrelého ovocia. V hebrejčine sa zrelý povie kajic. Toto slovo tvorí krásnu slovnú hračku s iným hebrejským slovom – kec, ktoré znamená koniec. Pán Boh mu pohľadom na zrelé ovocie dáva nahliadnuť do situácie Božieho ľudu, ktorý už dozrel ku koncu – k súdu. Ten nemusí prísť len niekedy v posledný deň. Posledný súd nie je len časovo vymedzeným úsekom ďalekej budúcnosti. Je to akýsi prielom budúceho veku do nášho súčasného života. Aj Ján hovorí: „Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený“ (J 3,18). Hospodinov súd je neodvratný a žiadne náboženstvo, v ktorom ľudia hľadajú záštitu, pred Ním neobstojí. Jedine vierou: Iba viera činná skrze lásku (G 5,6). V Ámosovej dobe boli jediným hľadiskom chamtivosť a zisk. V dôsledku toho získavali ľudia svoju obživu za vysokú cenu, a to až za cenu zotročenia. Preto príde Boží trest. Človek sa nemôže obohacovať na úkor druhého tak, že mu ubližuje. Čo teda robiť, keď dozrieva zloba? Pavel vo svojom Liste Rimanom (7,24-25) zvolal: „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ No ďakuje Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Tak nás od sebectva volá k obráteniu a láske skrze vieru v Ježiša Krista. Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nám odhaľuješ budúcnosť! Odpusť, že často žijem, akoby nemal prísť Tvoj Súd! Premieňaj ma zvnútra, aby som obstál! Amen. Pieseň: ES 245 Autor: Ján Šípka Nesmiem azda povedať to, čo mi do úst vložil Hospodin? 4.Mojžišova 23,12 Ježiš hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som Ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“ Ján 13,34 Galaťanom 1,13-24 •  Modlíme sa za: Švábovce (TaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „Božie súd je neodvratný a žiadne náboženstvo pred Ním neobstojí“ — či som ochotný/á žiť s vierou činnou skrze lásku, alebo som stále plný/á toho, že žijem, akoby nemal prísť Tvoj Súd? Kde v mojem živote som ako tí, čo „gniavite bedáro, nivočíte chudobných“ — či som ochotný/á odvrátiť sa od chamtivosti a zisku, ktorý získava obživu za vysokú cenu až za cenu zotročenia, alebo som stále plný/á sebectva a obohacovania sa na úkor druhého? Ako dnes žijem z výzvou „Volá nás k obráteniu a láske skrze vieru v Ježiša Krista“ — či som ochotný/á premieňať sa zvnútra, aby som obstál v súd, alebo som stále plný/á toho, že často žijem, akoby nemal prísť Tvoj Súd? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli ako tí, čo „zničujete chudobných“ (chamtivost, zisk, obohacovanie na úkor druhého). Napíšte si modlitbu: „Bože, ďakujem Ti, že nám odhaľuješ budúcnosť! Odpusť, že často žijem, akoby nemal prísť Tvoj Súd! Premieňaj ma zvnútra, aby som obstál!“ Potom urobte jeden krok obrátenia a lásky: konajte lásku (odpusťte niekomu, kto vás zraňoval, pomôžte blížnemu), konajte spravodlivosť (pomôžte chudobnému, utláčenému, zmenšite cenu, nezvyšujte cenu), alebo žite s vierou činnou skrze lásku. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________ _________________ _________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Pane, chceme vidieť Ježiša!“ Evanjelium podľa Jána 12:21 K Filipovi prišli nejakí Gréci a povedali, že chcú vidieť Ježiša. Mnohí ich nasledovali, niektorí zo zvedavosti, iní aby o Ňom čo-to zistili. Niektorí prišli, lebo vedeli, že Ježiš je jediný, kto dokáže uhasiť smäd a nasýtiť hlad duše. Jediné, čo ti môže pomôcť, je vidieť Ježiša. Zo všetkých strán ťa obklopuje pokušenie a nebezpečenstvo. Nemá zmysel obracať pohľad na všetky tie hrozné veci. Rovnako nie je nič platné pozrieť sa do vlastného vnútra a uvedomiť si svoje slabosti a bezmocnosť. Nie, musíš ísť k Ježišovi. To Jemu sa má otvoriť tvoje srdce. Ako sa to stane? Nestane sa to, keď budeš pracovať so svojou predstavivosťou a budeš sa snažiť vcítiť do Ježišovho utrpenia. Nestane sa to ani vtedy, keď sa budeš pozerať do svojho vnútra, aby si sa s Ježišom stretol cez mysticizmus a extázu. Nestane sa to, ani keď budeš stále dookola spievať tie isté refrény. Ježiša nájdeš v Biblii. Božie slovo Ho vykresľuje pred tvojimi očami. Stretávaš Božieho Syna, skrze ktorého bolo všetko stvorené. Stretávaš Ho ako ľudskú bytosť. Stretávaš Ho na ceste k chorým, bezmocným a vyčerpaným ľuďom. Tiež stretávaš Ježiša ako zabitého Božieho Baránka, ktorý nás všetkých vykúpil pre Boha svojou krvou. V Božom slove stretávaš Toho, ktorého jedného dňa uvidíš tvárou v tvár v sláve. Vstupuje do tvojho srdca s mocou svojej milosti. Vtedy zažívaš podobnú skúsenosť ako učeníci, ktorí boli po Ježišovom vzkriesení za zatvorenými dverami zo strachu pred Židmi. Ježiš k nim prišiel a ukázal sa im. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. Vidieť Ježiša je jediná cesta k trvalej radosti. Je to tiež bezpečná cesta. Chod‘ po nej bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzaš! Možno Ho uvidíš cez slzy; stále však platí: ak vidíš Ježiša, On dáva tvojmu srdcu hlbokú tichú radosť uprostred ťažkostí, bolesti a konfliktov. Hans Erik Nissen

Ako keď sa sníva hladnému o jedení, ale keď precitne, hlad je neukojený… (Iz 29,8) Hladný by nemal snívať, mal by jesť, inak zomrie! Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. (Lk 8,17-18) Ide tu o niečo, čo sme si mysleli, že je naše. Niečo, čo sme vlastnili, mysleli si, že máme, ale bol to len sebaklam, ilúzia, teória. Diabol nás rád klame vierou, ktorá je len teóriou. Lebo viera, ktorá nie je premenená na praktický skutok nie je vierou, je len teóriou, alebo teológiou. Týmto nechcem znižovať úlohu teológie alebo poznania. Tieto veci sú podstatné. Ale potrebujeme aj osobnú skúsenosť toho, čo vieme teoreticky. Nesmieme zabudnúť, že Ježiš sľúbil, že ten, kto Ho hľadá, Ho aj nájde. Boh neprišiel, aby sa s nami hral na schovávačku. Hľadaj ho celým srdcom, nesklame ťa. Pripomeňme si slová, ktoré Ježiš povedal Marte, keď obviňovala Máriu, že len sedí pri Ježišových nohách a počúva, kým ona všetko pripravuje v kuchyni: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lk 10,41-42) Tieto slová majme v mysli, keď čítame: Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. (Lk 8,18) Často prechádzame protivenstvami a skúškami a práve vtedy sa nám zjavuje rozhodujúci rozdiel medzi snom a skutočnosťou, medzi sebaklamom a pravdou, medzi púšťou a oázou. Rozdiel medzi tým, čo si nahovárame a tým, čo je skutočné. My, ktorí sme si mysleli, že sme silní, zakorenení vo viere, trpezlivosti a nádeji, zisťujeme, že keď to najviac potrebujeme, naša viera padá ako domček z karát. Vtedy nastupujú pochybnosti, beznádej a odsudzovanie. Vtedy ale musíme pamätať, že odsudzovanie nie je vyjadrením niečoho, čo sme dostali pri stvorení, ale je to skôr niečo cudzie, čo získalo moc v našom živote. Keď sa toto deje, mnohí sa utiekajú k snahe udržať si zovňajšok tým, že budujú viditeľné veci, utiekajú sa k aktivitám, ale vnútro zostáva prázdne. Toto je sebaklam. Jednoducho povedané, Boh sa vie vysporiadať s tvojím hriechom aj s tvojím nedostatkom viery. Nemôže to ale robiť kým sa cítiš obviňovaný, lebo to, že sa cítiš obviňovaný, aj keď si vyznal svoj hriech a tvoj nedostatok viery, vychádza zo skutočnosti, že nedôveruješ svedectvu Biblie o Ježišovej krvi. V tvojom živote budú vždy nedostatky. Vždy bude hriech, ktorý sa objaví. Ale, sláva Bohu, Jeho krv očisťuje každý hriech. Počuj svedectvo Biblie. Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (1 J 1,8-9) Poď k Ježišovi. Príď úbohý, nešťastný a On vymaže tvoj hriech a priestupky. Poď ku Kristovi teraz, neodkladaj to! Vyznaj svoj hriech a prijmi plné odpustenie. Spýtaš sa: „Ale koľkokrát je treba vyznávať hriechy?“ Odpoveď: „Nie veľa.“ Len toľko, že už bez Krista nebudeš môcť žiť. Curt Westman

Ozeáš 10,1-15 1 Izrael je bujný vinič a rodí primerane veľa ovocia. Čím viac ovocia však nesie, tým viac oltárov množí, o čo je jeho krajina lepšia, o to lepšie aj posvätné stĺpy stavia. 2 Ich srdce je falošné, no teraz zaplatia za svoju vinu. On rozláme ich oltáre a zničí ich posvätné stĺpy. 3 Teraz hovoria: „Nemáme kráľa; nebojíme sa Hospodina, a kráľ — čože pre nás môže urobiť?“ 4 Sú vyslovované slová, prisahá sa bez zmyslu, uzatvárajú sa zmluvy, rozsudok vzchádza ako jedovatá burina na brázdach oráčiny. 5 O teľa Bét-Avenu sa trasú obyvatelia Samárie, smúti za ním jeho ľud aj jeho modlárski kňazi; trasú sa pre jeho slávu, lebo odstúpila od neho. 6 Aj ono bude odnesené do Asýrie ako obeta veľkému kráľovi. Stud zožne Efrajim, hanbiť sa bude Izrael za svoje plány. 7 Samária bude zničená; jej kráľ je podobný trieske plávajúcej na vode. 8 Spustošené budú výšiny Ávenu, hriech Izraela, tŕnie a bodľačie vyrastie na ich oltároch. Vtedy povedia vrchom: „Prikryte nás!“ a kopcom: „Padnite na nás!“ 9 Odo dní Gibey sa tiahne hriech Izraela; tam zastali. Či ich nezastihne v Gibei vojna proti synom bezprávia? 10 „Prichádzam, aby som ich potrestal; zhromaždia sa proti nim národy pri treste za ich dvojitú vinu. 11 Efrajim je cvičená jalovica, ktorá rada mláti obilie, a ja som vložil dobré jarmo na jej šiju. Zapriahnem Efrajima, Júda bude orať, Jákob bude brániť. 12 Zasejte si spravodlivosť, žnite ovocie milosrdenstva, preorte si úhor. Je čas hľadať Hospodina, až kým nepríde a nezavlaží vás spravodlivosťou. 13 Zaorávali ste podlosť, neprávosť ste zožínali, jedli ste ovocie lži, lebo si sa spoliehal na svoju jazdu, na množstvo svojich udatných bojovníkov. 14 Povstane však rozbroj v tvojom ľude a všetky tvoje pevnosti budú zničené, tak ako zničil Šalman Bét-Arbél v čase vojny; vtedy bola ubitá na smrť matka skláňajúca sa nad deťmi. 15 Tak naložím s vami, Bétel, pre veľké zlo, ktoré konáte. Na úsvite izraelský kráľ načisto skončí. Preorte si úhor a hľadajte Hospodina. Vyslovujeme slová… Prisaháme bez zmyslu, uzatvárame zmluvy, rozsudky rastú ako jedovatá burina na brázdach oráčiny… ako čítame vo štvrtom verši. Existujú výstižnejšie slová na vyjadrenie dnešnej situácie vo svete? Pandémia covidu, vojna na Ukrajine, utečenci, izraelsko-palestínsky konflikt, alarmujúci stav našej politiky, hrozba umelej inteligencie, globálna kríza, úzkosť, stres, šírenie nenávisti… Náš svet sa prudko mení. Nikto netuší, čo príde zajtra. Už ani nestíhame sledovať beh udalostí okolo seba. Naše obavy len narastajú. Radšej vedome obmedzujeme prijímanie informácií, a tak sa chceme vyhnúť tej nákaze strachom, ktorý čoraz viac ochromuje aj veriacich ľudí. Ako z toho vyjsť? Ako vždy, keď ľudstvo prežívalo krízy, aj z tej súčasnej nás môže vyviesť jedine návrat k Bohu. V dvanástom verši čítame: „Zasejte si spravodlivosť, žnite ovocie milosrdenstva, preorte si úhor. Je čas hľadať Hospodina, až kým nepríde a nezavlaží vás spravodlivosťou.“ Modlitba: Otče, v mene Tvojho drahého Syna, Ježiša Krista, Ťa prosíme, zachráň nás pred vlastnou samospravodlivosťou! Potrebujeme sa každý deň nanovo pokoriť. Potrebujeme pozvať do našich vzťahov lásku a odpustenie. A potrebujeme múdrosť Tvojho Ducha. Všetko si už pre nás urobil. Daroval si samého Seba. My už Ti môžeme len ďakovať a chváliť Ťa! Amen. Pieseň: ES 463 Autor: Iveta Topolčanyová Náš Boh je Boh záchrany, Hospodin, Pán, má východisko zo smrti. Žalm 68,21 Boh však vzkriesil Pána a aj nás vzkriesi Svojou mocou. 1.Korinťanom 6,14 Lukáš 7,36-50 •  Modlíme sa za: Stará Turá (PoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z výzvou „preorte si úhor a hľadajte Hospodina“ — či som ochotný/á „zaseje spravodlivosť, žnem ovocie milosrdenstva“, alebo stále „zaorávam podlosť a neprávosť“, ako to robil Izrael v Ozeášovi 10,12–13? Kde v mojom živote som ako Izrael, ktorý „množí oltáre“ a „posvätné stĺpy“ s falošným srdcom — či mám skutočný vzťah s Bohom, alebo len prinášam vonkajšie obety bez lásky a vernosti? Ako dnes žijem z istoty, že „Je čas hľadať Hospodina, až kým nepríde a nezavlaží vás spravodlivosťou“ — či som ochotný/á pozvať do mojich vzťahov lásku a odpustenie, alebo som stále plný/á vlastnej samospravodlivosti a nenávisti? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste „zaorávali podlosť“ (kritika, nenávist, samospravodlivost). Napíšte si modlitbu: „Otče, zachráň nás pred vlastnou samospravodlivosťou! Potrebujeme sa každý deň nanovo pokoriť. Potrebujeme pozvať do našich vzťahov lásku a odpustenie.“ Potom urobte jeden krok preorania úhoru: odpusťte niekomu, kto vás zraňoval, alebo urobte jeden krok milosrdenstva. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Slovensko sa tejto vlády musí zbaviť čo najskôr. Vedenie SMERu zrástlo s oligarchiou a vstúpil do toho i Robert Fico. Premiéra pravidlá demokracie vyrušujú, ministri sú údržbári a budúcnosť štátu je im úplne ukradnutá. Takto to hodnotí po 20. rokoch od prvého vládnutia SMERU jeden zo zakladateľov Boris Zala. Ako sa z tejto “tretej cesty” stal stroj obsluhujúci záujmy vlastných ľudí či oligarchie?Práve pred 20 rokmi po prvá raz zasadol do premiérskeho kresla Robert Fico. Z kedysi ambiciózneho politika tzv. Tretej cesty sa však postupom času stal unavený patrón klientelistického štátu no a Slovensko sa pod jeho vedením mení na čoraz viac sa rozpadajúci Potemkin. Ako sa zo strany protestu voči Mečiarovi i Dzurindovi stal už len unavený stroj obsluhujúci výlučne záujmy “našich ľudí,” ktorý úplne rezignoval na moderný sociálny štát? A je Robert Fico dnes už iba bábkou v rukách oligarchie a straníckej partokracie? Vo veľmi otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas na to odpovie jeden zo zakladateľov SMERu a bývalý predseda Sociálnych demokratov Boris Zala.V týchto dňoch, práve pred dvadsiatimi rokmi po prvý raz triumfoval Smer vo voľbách a jeho predseda Robert Fico po prvý raz zasadol do kresla premiéra. Vtedy ešte s víziou modernej tretej cesty, kde novopečený premiér deklaroval ambíciu vytvoriť zo Slovenska silný sociálny štát, ktorý bude garantovať dôstojný život pre každého občana.Dnes však médiá - namiesto dôstojnosti nás všetkých, riešia dôstojnosť života príbuzných či blízkych Roberta Fica - ako i ďalších vplyvných straníkov, pričom na Slovensku žije podľa oficiálnych štatistík takmer milión ľudí pod hranicou príjmovej chudoby a sociálnej vylúčenosti.Po dvoch dekádach jeho takmer nepretržitého vládnutia sa tak pôvodný sen o slovenskej sociálnej demokracii rozplynul v realite nacionálneho populizmu, systémového klientelizmu ako i čoraz viac upadajúceho štátu. Dve desaťročia dominancie jednej strany zanechali na Slovensku hlbokú stopu, no namiesto skutočného sociálneho štátu dnes čelíme rekordnému zadlžovaniu, sociálne necitlivej konsolidácií a prejedaniu vlastnej budúcnosti. Vládna moc si cez plošné rozdávačské balíčky už celé roky opakovane kupuje voličské hlasy, zatiaľ čo kľúčové systémy štátu ako zdravotníctvo či školstvo zlyhávajú a pomoc ľudia namiesto štátu hľadajú v internetovej charite.Od “SMERom k ľuďom,” ako znelo prvé predvolebné heslo Smeru sa tak táto strana prepracovala k realite smerovania k "našim ľuďom". Hanákove Papierové hlavy sa vrátili.Je toto ešte stále autentická ľavica, alebo sa slovami Roberta Kaliňáka “transformovala” do sofistikovaného klientského štátu, ktorý namiesto pravidiel a výkonu odmieňa slepú stranícku lojalitu? Kam sa za tých 20 rokov posunul samotný Robert Fico a prečo namiesto moderného európskeho štátu vybudoval systém politických trafík, hľadania nepriateľov, vyvolávania konfliktov a koketovania s extremizmom?Ráno Nahlas s bývalým poslancom, europoslancom a jedným zo zakladateľov SMERu Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko sa tejto vlády musí zbaviť čo najskôr. Vedenie SMERu zrástlo s oligarchiou a vstúpil do toho i Robert Fico. Premiéra pravidlá demokracie vyrušujú, ministri sú údržbári a budúcnosť štátu je im úplne ukradnutá. Takto to hodnotí po 20. rokoch od prvého vládnutia SMERU jeden zo zakladateľov Boris Zala. Ako sa z tejto “tretej cesty” stal stroj obsluhujúci záujmy vlastných ľudí či oligarchie?Práve pred 20 rokmi po prvá raz zasadol do premiérskeho kresla Robert Fico. Z kedysi ambiciózneho politika tzv. Tretej cesty sa však postupom času stal unavený patrón klientelistického štátu no a Slovensko sa pod jeho vedením mení na čoraz viac sa rozpadajúci Potemkin. Ako sa zo strany protestu voči Mečiarovi i Dzurindovi stal už len unavený stroj obsluhujúci výlučne záujmy “našich ľudí,” ktorý úplne rezignoval na moderný sociálny štát? A je Robert Fico dnes už iba bábkou v rukách oligarchie a straníckej partokracie? Vo veľmi otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas na to odpovie jeden zo zakladateľov SMERu a bývalý predseda Sociálnych demokratov Boris Zala.V týchto dňoch, práve pred dvadsiatimi rokmi po prvý raz triumfoval Smer vo voľbách a jeho predseda Robert Fico po prvý raz zasadol do kresla premiéra. Vtedy ešte s víziou modernej tretej cesty, kde novopečený premiér deklaroval ambíciu vytvoriť zo Slovenska silný sociálny štát, ktorý bude garantovať dôstojný život pre každého občana.Dnes však médiá - namiesto dôstojnosti nás všetkých, riešia dôstojnosť života príbuzných či blízkych Roberta Fica - ako i ďalších vplyvných straníkov, pričom na Slovensku žije podľa oficiálnych štatistík takmer milión ľudí pod hranicou príjmovej chudoby a sociálnej vylúčenosti.Po dvoch dekádach jeho takmer nepretržitého vládnutia sa tak pôvodný sen o slovenskej sociálnej demokracii rozplynul v realite nacionálneho populizmu, systémového klientelizmu ako i čoraz viac upadajúceho štátu. Dve desaťročia dominancie jednej strany zanechali na Slovensku hlbokú stopu, no namiesto skutočného sociálneho štátu dnes čelíme rekordnému zadlžovaniu, sociálne necitlivej konsolidácií a prejedaniu vlastnej budúcnosti. Vládna moc si cez plošné rozdávačské balíčky už celé roky opakovane kupuje voličské hlasy, zatiaľ čo kľúčové systémy štátu ako zdravotníctvo či školstvo zlyhávajú a pomoc ľudia namiesto štátu hľadajú v internetovej charite.Od “SMERom k ľuďom,” ako znelo prvé predvolebné heslo Smeru sa tak táto strana prepracovala k realite smerovania k našim ľuďom. Hanákove Papierové hlavy sa vrátili.Je toto ešte stále autentická ľavica, alebo sa slovami Roberta Kaliňáka “transformovala” do sofistikovaného klientského štátu, ktorý namiesto pravidiel a výkonu odmieňa slepú stranícku lojalitu? Kam sa za tých 20 rokov posunul samotný Robert Fico a prečo namiesto moderného európskeho štátu vybudoval systém politických trafík, hľadania nepriateľov, vyvolávania konfliktov a koketovania s extremizmom?Ráno Nahlas s bývalým poslancom, europoslancom a jedným zo zakladateľov SMERu Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

3. nedeľa po Svätej Trojici Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo. Lukáš 19,10 Lukáš 15,1-3.11b-32 1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. 2 Farizeji a zákonníci však reptali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ 3 Vtedy im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí.‘ A otec im majetok rozdelil. 13 Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. 16 Túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. 17 Vstúpil do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. 19 Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ 20 Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.‘ 22 Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.‘ A všetci sa začali radovať. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. 27 Sluha odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý.‘ 28 Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29 On však odpovedal otcovi: ‚Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ 31 Ale otec mu povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“ Som dedič. Iste si už mnoho počul o stratenom synovi. Mňa vždy nadchne vrúcnosť, ktorou otec prijíma svojho strateného syna po tom, čo premrhal celý jeho majetok. Otec sa ho nepýta, koľko peňazí doniesol domov, ale keď vidí, v akom stave sa nachádza, ide mu v ústrety, objíma a uisťuje ho, že sa na neho nehnevá. Naopak, je veľmi rád, že ho vidí! To je tá úžasná a bezpodmienečná láska, ktorú nám Pán Ježiš ponúka! Hoci tento syn by mal byť vystavený hanbe a poníženiu, otec z neho znova robí svojho dediča. A to je aj v našom vzťahu s Pánom. Aj keby som mal byť za svoje konanie/zmýšľanie právoplatne odsúdený, Pán ma prijíma! Aj v mojej situácii ukazuje, že On je milujúci Boh, ktorý má o mňa záujem, aj keď som už toľkokrát spadol na dno. Otvára mi Svoju náruč, beží za mnou/tebou a zmilúva sa, prijíma ma/ťa, hoci okolie by spravilo presný opak. Som Jeho dedičom! Aj ty! Dedičom Božieho kráľovstva! Ak prídeme k Pánovi Ježišovi s pokáním, nevyhodí nás, ale uistí, že sa s Ním raz budeme môcť večne radovať v Jeho dome. Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že môžeme zdediť tak veľa! Odpusť, že si to málo vážim a málo ma to motivuje k tomu, aby som sa zmenil! Odpusť, že si z dedičstva beriem len to príjemné a hneď odchádzam! Prenikaj ma Svojím Duchom a posilňuj, nech k Tebe vždy prichádzam s vierou, že si dokonale dobrý! Amen. Pieseň: ES 676 Autor: Ondrej Šoltés K Hospodinovi som volal zo svojho súženia a On ma vypočul. Jonáš 2,3 Pavol píše: „Pán mi povedal: Stačí ti Moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ 2.Korinťanom 12,9 1.Timoteovi 1,12-17 • Micheáš 7,18-20 • Žalm 54 •  Modlíme sa za: Zvolenský seniorát Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že som „dedičom Božieho kráľovstva“ — či som si vedomý/á, že aj keby som bol/á za svoje konanie právoplatne odsúdený/á, Pán ma prijíma s bezpodmienečnou láskou, ako otec v Lukášovi 15,20–24? Kde v mojom živote som ako mladší syn, ktorý „premárnil majetok hýrivým životom“ — či som ochotný/á „vstúpil do seba“ a vrátiť sa k Otcu s pokáním, alebo stále hýriam a odvraciam sa od Boha? Ako dnes žijem z poznaním, že starší syn sa „nahneval a nechcel vojsť“ — či som ochotný/á veseliť a radovať sa, keď sa niekto vrátil k Bohu, alebo som tvrdý/á ako starší syn v Lukášovi 15,25–29? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste „premárnila majetok“ (čas, peniaze, vzťahy) a odvrátili sa od Boha. Napíšte si modlitbu pokánia: „Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.“ Potom urobte jeden krok vrátenia sa: čítanie Bibliu, modlitba, alebo vyznanie hriechu pred niekým. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ozeáš 2,16-25 16 „Preto, hľa, vyvábim ju, zavediem na púšť a prehovorím k jej srdcu. 17 Tam jej dám vinice a údolie Achór ako bránu nádeje a odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti, ako vtedy, keď vychádzala z Egypta. 18 V ten deň,“ znie výrok Hospodina, „bude ma volať: ‚Môj muž,‘ a nebude ma viac volať: ‚Môj Baal‘. 19 Odvrátim mená baalov od jej úst, viac nebudú spomínaní menom. 20 Vtedy uzavriem zmluvu s divou zverou, nebeským vtáctvom a plazmi zeme. Luk a meč, teda boj, odstránim zo zeme a usadím ich v bezpečí. 21 Zasnúbim si ťa naveky, zasnúbim si ťa v spravodlivosti, práve, láske a v milosrdenstve. 22 Zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Hospodina. 23 Vtedy odpoviem,“ znie výrok Hospodina, „odpoviem nebesám a ony zasa odpovedia zemi, 24 zem odpovie obiliu, muštu a oleju a oni odpovedia Jezreelu. 25 Zasejem si ju v krajine a zmilujem sa nad Neomilostenou, poviem Nie môjmu ľudu: ‚Ty si môj ľud‘ a on povie: ‚Môj Boh‘.“ Stretnutie s Ním. Vyvábi si ju a zavedie na púšť a tam prehovorí k jej srdcu. Odvedie ju preč od rušivých podnetov, zabehnutého systému. Vezme ju na miesto, kde zaznie len Jeho hlas. Priamo do jej srdca. Aj napriek nevere izraelského ľudu Hospodin aktívne pracuje na Svojom obnovení vzťahu s ním. On iniciuje stretnutie, zasnúbenie, Jeho hlas znie, a robí tak na špecifickom mieste: na púšti. – – Čo je mojou púšťou? Kde Hospodin prehovára k môjmu srdcu? Čo musí utíchnuť, aby zaznel Jeho hlas do môjho srdca? A to stretnutie s Ním mení všetko: modly strácajú moc, utíchnu boje a nastupuje Hospodinova vernosť. Vnímam Jeho vábenie aj dnes? Až po osobnom stretnutí s Ním môžem vyznať: Ty si môj Boh! Modlitba: Hospodine, ďakujem Ti, že si silný Boh, ktorý utíši všetky boje aj neveru! Ďakujem Ti, že aj dnes Ťa môžem osobne stretnúť a vyznať, že si môj Boh! Amen. Pieseň: ES 244 Autor: Lenka Šimočková Tma bude pokrývať zem a temnota národy, ale nad tebou vyjde Hospodin a Jeho sláva sa zjaví nad tebou. Izaiáš 60,2 Potom k nim Ježiš znova prehovoril: „Ja som svetlo sveta. Kto Mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ Ján 8,12 Príslovia 9,1-10 •   Modlíme sa za: Slovenské Pravno (TuS) Otázky na rozjímanie: Aká je moja dnes „púšť“ — kde potrebujem utíšiť rušivé podnety, zabehnutý systém a nechať Božieho hlasu prehovoriť priamo do môjho srdca? Kde v mojom živote sú ešte „Baalovia“ na mieste „Môjho muža“ — čo ma odvádzá od Božej vernosti a zasnúbenia v spravodlivosti, lásky a milosrdenstve? Ako dnes žijem z istoty, že Boh „zmilujem sa nad Neomilostenou“ a povie „Ty si môj ľud“ — či som si vedomý/á, že aj keď som bol/á neverný/á, Boh ma zasejme v krajine a zasa bude môj Boh? Aplikácia do života: Dnes si vyhraďte 10–15 minút na púšť: odložte mobil, vypnite hudbu, zatvorte dvere a povedzte: „Hospodin, prehovor k môjmu srdcu.“ Zapíšte si jednu modlitbu, kde sa pýtate: „Čo musí utíchnuť, aby Tvoj hlas znieval?“ Potom urobte jeden krok odvrátenia sa od Baala: odložte jednu vec, ktorá vás odvádzala od Boha. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ozeáš 2,4-15 4 Žalujte svoju matku, obžalujte ju, že nie je mojou ženou, a tak ani ja nie som jej mužom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a z pŕs znaky cudzoložstva! 5 Ak nie, vyzlečiem ju donaha a vystavím ju takú, akou bola v deň svojho narodenia. Obrátim ju na pustatinu, spravím ju podobnú vyprahnutej zemi, nechám ju zomrieť od smädu. 6 Nad jej deťmi sa nezmilujem, keďže sú to deti zo smilstva, 7 lebo ich matka smilnila, ich rodička sa dopustila hanebnosti, veď hovorievala: ‚Pôjdem za svojimi milencami, za tými, čo mi dávajú chlieb a vodu, vlnu a ľan, olej a nápoje.‘ 8 Preto hľa! Zahradím jej cestu tŕním a ohradím ju múrom, takže nenájde svoje chodníky. 9 Vydá sa za svojimi milencami, ale nedostihne ich, bude ich hľadať, ale nenájde ich. Vtedy povie: ‚Vrátim sa k svojmu prvému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.‘ 10 Ona však nevie, že to ja som jej dával obilie, mušt a čerstvý olej. Dal som jej mnoho striebra a zlata, ale venovala ho Baalovi. 11 Preto si vezmem späť svoje obilie, až príde jeho čas, a svoj mušt, keď príde jeho obdobie. Odnímem od nej svoju vlnu a ľan, určené na zakrytie jej nahoty. 12 Teraz odhalím jej nehanebnosť pred očami všetkých jej milencov a nikomu sa nepodarí zachrániť ju z mojej moci. 13 Urobím koniec všetkým jej radostiam — sviatkom, oslavám novmesiaca, sobotám a všetkým slávnostným príležitostiam. 14 Zničím jej vinič aj figovníky, o ktorých hovorí: ‚Je to poplatok, ktorým ma vyplácajú moji milenci.‘ Nechám ich zarásť lesom a potom ich požerie divá zver. 15 Potrestám ju za dni zasvätené baalom, keď im prinášala kadidlové obety, zdobila sa náušnicami a šperkami a chodila za svojimi milencami, na mňa však zabúdala,“ znie výrok Hospodina. Obvinená. Otvor si dnes Božie slovo a čítaj: „Obviňujte si matku“, … „vyzlečiem ju donaha“, … „nezľutujem sa“, … „spustoším“… Čo sú to za myšlienky? Tvrdé slová, však? Nie, nechcú nikoho znechutiť ani odradiť. Môže to znamenať, že Pán vidí do môjho srdca, do mojej mysle. Nie je tajomstvom, že aj myšlienkami hrešíme, že koketujeme s rôznymi názormi iných náboženstiev, filozofických smerov, že nás ovplyvňujú spoločenské názory. Nie som súčasťou neverného ľudu Božieho, raz som tu a zase tam. Ako to bolí, keď „kresťania“ prestávajú chodiť na Služby Božie, čítať Bibliu, lebo sa káže, že Hospodin vidí do nášho myslenia, lebo Pán Ježiš káže milovať blížneho – bez môjho vlastného výberu. Prorok píše o neviere Izraela. Cítil si, človeče, vo svojom svedomí, že nie vždy konáš podľa vôle Božej? Že hľadáš iné spoločenstvá, iné osobnosti? Iba po obvinení a pokání nasleduje odpustenie a požehnanie. A ide o to, aby tvoj i môj život bol požehnaním. Tvoje srdce nech patrí iba Pánovi Ježišovi – nikomu inému! Modlitba: Ďakujem Ti, Pane a Bože náš, že si aj dnes, aj každý deň, v každom okamihu s nami, so Svojou milosťou! Amen. Pieseň: ES 453 Autor: Zuzana Moncoľová Mladíci sa unavia a ustanú, mládenci sa potkýnajú na každom kroku. Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly stúpajú na krídlach, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa. Izaiáš 40,30-31 Vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou. Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Hebrejom 12,1-2 1.Petra 4,7-11 •  Modlíme sa za: Slovenská Ves (TaS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam Božie obvinenie — či som si vedomý/á, že Boh vidí do môjho srdca a mysle, a či koketujem s inými náboženstvami, filozofiami alebo spoločenskými názormi, ktoré ma odvádzajú od Neho? Kde v mojom živote som ako Izrael, ktorý hľadá „milencov“ (materiálne istoty, úspech, uznávanie) namiesto Boha — čo som si odomkol/a Boha a venoval/a to niečomu inému? Ako dnes odpovedám na Božie obvinenie — či sa vraciam k „prvému mužovi“ (Ježišovi) s pokánie, alebo stále hľadám „milencov“ a čakám, že ma oni spasia? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu oblast, kde ste koketovali s iným názorom, vierou alebo hodnotou, ktorá vás odvádzala od Boha. Napíšte si modlitbu pokánia za to a povedzte Bohu: „Vraciam sa k Tebe, lebo len Ty mi dávaj život.“ Potom urobte jeden krok vrátenia sa: čítanie Slova, modlitba, alebo vyznanie hriechu pred niekým. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ozeáš 1,1-9 1 Slovo Hospodina, ktoré prehovorilo k Ozeášovi, synovi Beeriho, v období judských kráľov Uzziju, Jotáma, Acháza a Chizkiju a v čase izraelského kráľa Jarobeáma, Joášovho syna. 2 Začiatok Hospodinovej reči prostredníctvom Ozeáša. Hospodin povedal Ozeášovi: „Vezmi si smilnú ženu a maj deti zo smilstva, lebo krajina strašne smilní, odvrátila sa od Hospodina.“ 3 Vzal si teda Gomer, dcéru Diblajima. Tá počala a porodila mu syna. 4 Vtedy mu Hospodin povedal: „Daj mu meno Jezreel, lebo onedlho potrestám dom Jehuov za krviprelievanie v Jezreeli a potom urobím koniec kráľovstvu Izraela. 5 V ten deň zlomím luk Izraelov v údolí Jezreel.“ 6 Potom opäť počala a porodila dcéru. Vtedy mu povedal: „Daj jej meno Neomilostená, pretože už viac nebudem mať súcit s domom Izraela — veľmi sa mi protivia. 7 Nad domom Júdu sa však zľutujem a prídem im na pomoc ako Hospodin, ich Boh, ale nie s lukom a mečom ani s koňmi so záprahom, teda nie bojom.“ 8 Potom, čo odstavila Neomilostenú, počala a porodila syna. 9 Vtedy povedal: „Daj mu meno Nie môj ľud, lebo vy nie ste mojím ľudom a ja nie som vaším Bohom. Ako sa cítite, keď niekto zradí vašu dôveru? To je podľa mňa to najhoršie, čo človek môže cítiť. Myšlienku, že ste s niekým počítali a on vás sklamal, je ťažké odhaliť. Najmä vtedy, keď by ste im dali čokoľvek, urobili pre nich čokoľvek, boli by ste tu vždy pre nich. Nikdy by ste ich nesklamali. A práve tieto myšlienky rozvádza kniha Ozeáš. Vidíme muža s nevernou manželkou… a deťmi, ktoré pravdepodobne nie sú jeho… Celá táto situácia je veľmi tragická… Pre proroka – veľmi srdcervúca. Ozeáš nám predstavuje príbeh o manželstve, ktorý použil ako podobenstvo vo svojom kázaní. Pán Boh ako manžel. Nevernou manželkou je Izrael. No pokojne si tam môžeme doplniť aj seba. Možno sme boli práve takíto vo svojom živote. Boh nás však miluje aj v tom najhoršom. Nepozeral sa na nás ružovými okuliarmi. Vedel o najhorších veciach, ktoré sme kedy urobili – o veciach, o ktorých dúfame, že sa to nikto nikdy nedozvie a na ktoré sa hanbíme čo i len pomyslieť… A predsa nás miluje. Občas pred Ním utekáme. Naďalej sme Mu neverní. No Boh sa nás len tak nevzdá. Čistí nás, približuje nás k Sebe a nikdy, nikdy sa nevzdáva. Toto je Božia láska k nám dnes. Modlitba: Pane, Ty nás najlepšie poznáš, vidíš, čoho všetkého sme schopní. Odpusť nám a veď nás aj dnes cestou lásky! Amen. Pieseň: ES 509 Autor: Tibor Molnár Prikázal som ti predsa: „Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj!“ Jozue 1,9 Pavol píše: „Ba sami nad sebou sme prijali ortieľ smrti, aby sme dôverovali nie sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. On nás vyslobodil a ešte vyslobodí z takého veľkého nebezpečenstva smrti; v Neho dúfame, že nás vždy znovu vyslobodí.“ 2.Korinťanom 1,9-10 Ján 21,15-19 •  Modlíme sa za: Slavošovce (GeS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam Božiu lásku v mojej nevere — či som si vedomý/á, že Boh nás pozná v našich najhorších veciach, a predsa nás miluje a neustáva nás čistiť a približovať k Sebe? Kde v mojom živote som ako neverný Izrael — či utekám pred Bohom, som Mu stále neverný/á, alebo som ochotný/á sa vrátiť a byť znova Jeho ľudom? Ako dnes odpovedám na Božiu lásku, ktorá „sa nás len tak nevzdá“ — či žijem z istoty, že On ma nikdy neopustí, alebo stále dúfam vo vlastnú silu a zásluhy? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste zažili Božiu lásku aj v svojej nevere. Napíšte si jednu modlitbu, kde sa vyznávate svojej nevery a vďačíte za Božiu milosť. Potom urobte jeden krok vrátenia sa k Bohu: čítanie Slova, modlitba, alebo vyznanie hriechu pred niekým. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Prvým hosťom nového podcastu SportNEAT bol slovenský rekordér na 10 kilometrov Peter Ďurec, ktorý porozprával o svojej kariére aj o tom, ako skĺbiť kariéru bežca s lekárskym povolaním. SportNEAT je podcast o pohybe, zdraví, výkone a témach, ktoré presahujú hranice športovísk. Rozprávame sa o športe nielen cez výsledky, rekordy a medaily, ale aj cez každodenné návyky, regeneráciu, stravovanie či mentálne nastavenie. Viac na portáli - https://sportnet.sk Sledujte nás na♦ Facebooku - https://www.facebook.com/Sportnet.sk♦ Instagrame - https://www.instagram.com/sportnet.sk♦ X - https://www.x.com/sportnet_skSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ranná kázeň: Dan(6, 21-23) „Keď sa priblížil, zavolal bolestným hlasom: Daniel, služobník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, vládal zachrániť pred levmi? Vtedy mu Daniel povedal: Kráľu, ži naveky! Môj Boh poslal svojho anjela, a ten zavrel ústa levom, takže mi neublížili, pretože sa pred Ním dokázala moja nevina. Ale ani proti Príspevok Verní obstoja a budú zachránení zobrazený najskôr Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Žiline.

„Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ Evanjelium podľa Marka 6:4 Predstav si, že si nevlastný brat Ježiša. Nikdy by si mu nemohol nič vyčítať. Zamysli sa nad tým. Komu by Mária a Jozef uverili – tebe alebo jedinému bezhriešnemu človeku, aký kedy žil? Predstav si, že sa snažíš súťažiť o pozornosť svojich rodičov s dlho očakávaným Mesiášom, Synom Božím, Spasiteľom tvojho národa. Taký bol osud Jakuba, autora knihy Novej  zmluvy, ktorá nesie jeho meno. Je pozoruhodné, že ani Jakub, ani žiadny z ostatných Ježišových nevlastných bratov neverili v Ježiša pred Jeho zmŕtvychvstaním. V skutočnosti v jednom momente prišla Ježišova rodina, aby Ho vzala domov, pričom sa domnievala, že prišiel o rozum. Evanjelium podľa Jána 7:5 jasne hovorí: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“ Napriek tomu Jakub začína svoj list tým, že sa predstavuje ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jk 1:1). Nepredstavuje sa ako „Jakub, brat Pána“ ani ako „Jakub, nevlastný brat Ježiša“. Namiesto toho píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista.“ Napriek tomu sa zdá ťažké uveriť, že Jakub spoznal pravdu o Ježišovi až tak neskoro v živote. Veď Ježiš žil bezchybný život. Nikdy neklamal, nekradol ani nestrácal trpezlivosť. Nikdy ani vnútorne nezhrešil. A predsa, ako povedal sám Ježiš: „Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ To len dokazuje, že ani dokonalý život nemusí stačiť na to, aby sme niekoho presvedčili o pravde o Ježišovi. A pre veriacich, ktorí sa snažia túto pravdu šíriť, je to ešte ťažšie, pretože všetci sme občas zlyhali v tom, aby sme žili tak, ako by sme mali. Pre mnohých kresťanov je najťažšie osloviť práve tých, ktorí sú nám najbližší, najmä v našich vlastných rodinách. Mnohí z nás vyrastali v nekresťanských rodinách. Vieme, aké ťažké a nepriateľské prostredie to môže byť. Bolo potrebné vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, aby sa konečne podarilo jeho bratov osloviť. Vtedy všetci uverili. Bolo potrebné pôsobenie sily evanjelia. Osloviť rodinu posolstvom evanjelia je stále výzvou. Ale je to výzva, ktorej sa musíme postaviť. Otázky, ktoré kladie apoštol Pavol v Liste Rímskym 10:14 – 15, stále platia. „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť ľuďom, ktorí sú ti najbližší, pochopiť dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

Hebrejom 10,1-18 1 Zákon je len tieňom budúcich dobier, a nie vlastným obrazom vecí, preto nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými ustavične každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. 2 Vari by ich neprestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli raz navždy očistení a necítili by už vo svedomí, že majú hriechy? 3 Ale práve nimi sa z roka na rok pripomínajú hriechy. 4 Je predsa nemožné, aby krv býkov a capov odstraňovala hriechy. 5 A preto keď Kristus prichádza na svet, hovorí: Obety ani dary si neželáš, ale dal si mi telo. 6 Spaľované obety ani obety za hriech sa ti nepáčili. 7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, vo zvitku knihy je o mne napísané, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. 8 Najprv hovorí: Obety ani dary, ani spaľované obety, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili — a tie sa predsa prinášajú podľa Zákona. 9 Vtedy povedal: Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu. Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10 V tejto vôli sme raz navždy posvätení obetou tela Ježiša Krista. 11 Každý kňaz stojí a koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. 12 No Kristus priniesol jednu obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. 13 Odvtedy čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 14 Jednou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. 15 Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď hovorí: 16 Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17 a na ich hriechy a ich neprávosti si už viac nespomeniem. 18 Kde sú však hriechy odpustené, tam už vôbec netreba obety za hriech. Zvyk je železná košeľa. Nie je ľahké zmeniť zaužívané spôsoby, nech sa už týkajú akejkoľvek oblasti nášho života. Ešte náročnejšie je to vtedy, ak sa zo zvyku stane tradícia. Vtedy sa odvolávame na históriu, odkaz predkov, dedičstvo, ktoré nemôžeme opustiť. Prví kresťania, ktorí konvertovali zo židovstva, to mali omnoho ťažšie a stáli pred jedinečnou, historicky neopakovateľnou výzvou: Potrebovali zmeniť vzťah k Mojžišovmu zákonu s jeho systémom každodenných obetí. Zákonu, ktorý mal jasne vymedzené hranice, kde bolo jasné, čo sa od koho očakáva. Pavol však vo svojich listoch píše, že zákon lásky je viac, ako zákon obetí, predpisov a zákazov. Autor Listu Židom vysvetľuje, že najvyšší prejav lásky – obetovanie Božieho Syna – nahrádza ostatné obete a tie už nie sú potrebné. Kňazi prinášali každý deň obete v chráme, tie však nemohli zahladiť hriechy. Boží Syn však priniesol najvyššiu a jedinečnú obeť, keď obetoval Seba samého a touto obeťou zahladil naše hriechy. A tam, kde sú hriechy odpustené, nie sú ďalšie obete potrebné. Namiesto zákona obetí prináša vzkriesený Kristus Nový zákon – ten, ktorý je vložený do sŕdc. Dnes neriešime Mojžišov zákon, ale aj my si musíme dať pozor, aby sme obeť Pána Ježiša, ktorá platila a platí aj pre nás, nenahrádzali našimi zákonmi, či tradíciou a z nich vyplývajúcimi zásluhami. Potrebujeme Krista. Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Pána Ježiša, ktorý naplnil, a tým nahradil rôzne zákony! Odpusť, že sa pridŕžam rôznych ľudských výmyslov! Veď ma Svojím Duchom, nech žijem tak, ako je potrebné žiť! Amen. Pieseň: ES 248 Autor: Peter Synak Vy, ktorí milujete Hospodina, nenáviďte zlo! Žalm 97,10 Usmerňujte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, voči všetkým buďte trpezliví. 1.Tesaloničanom 5,14 Skutky apoštolov 4,23-31 •  Modlíme sa za: Rožňava (GeS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam rozdiel medzi zákonom obetí a jednou dokonalou obetou Krista — pristupujem k Nemu s vďačným srdcom, alebo sa spolieham na vlastné „obety“ a tradície? Kde sa vo mne ešte držia zvyky alebo návyky, ktoré bránia tomu, aby Boží nový zákon bol vpísaný do môjho srdca a mysle? Ako môžem konkrétne žiť z tej istoty, že hriechy sú raz navždy odpustené — v modlitbe, vzájomnom odpúšťaní a službe blížnym? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! “ Evanjelium podľa Marka 2:3 – 5 Autori evanjelií nám poskytujú len veľmi málo informácií o tom, prečo si Ježiš vybral práve týchto ľudí, aby mu slúžili ako učeníci. Môžeme si urobiť predstavu o osobnostiach Šimona Petra, Jána – a Judáša Iškariotského –, pretože v určitých príbehoch vystupujú do popredia. Ale pokiaľ ide o ostatných dvanástich, musíme sa spoliehať na krátke náhľady. Musíme sa pozrieť za slová a všímať si okolnosti, v ktorých sú spomenutí, aby sme aspoň trochu pochopili, čo v nich Ježiš videl. Príkladom je Ondrej, brat Šimona Petra. Príbeh o tom, ako sa Ondrej stal učeníkom, nájdeme v Evanjeliu podľa Jána v prvej kapitole. Ondrej bol najprv učeníkom Jána Krstiteľa. Jedného dňa, keď Ježiš prechádzal okolo, Ján Krstiteľ na neho ukázal a povedal: „Ajhľa, Baránok Boží!“ (v. 36). To bolo všetko, čo Ondrej potreboval počuť. Okamžite začal nasledovať Ježiša. Ale to nebolo všetko, čo urobil. „Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), a priviedol ho k Ježišovi…“ (v. 41 – 42 ). Na Ondrejovi je zaujímavé to, že keď sa raz presvedčil, bol presvedčený. Videl to na vlastné oči. Uveril. A hneď vyšiel, aby to povedal svojmu bratovi Šimonovi. Ako veľmi dnes potrebujeme viac takých, ako bol Ondrej. Keby sme mali viac takých, ako bol Ondrej, mali by sme viac takých, ako bol Šimon Peter. Keď jeden človek privedie druhého k Ježišovi – je to tak jednoduché. Je to tak účinné. A je to tak zanedbávané. Marek v druhej kapitole opisuje príbeh štyroch mužov, ktorí priviedli svojho ochrnutého priateľa ku Kristovi. Keď Ježiš učil v dome preplnenom ľuďmi, títo štyria vytrvalí muži vyliezli na strechu a spustili svojho priateľa dovnútra. Ježiš bol taký ohromený ich prejavom viery, že ochrnutému mužovi odpustil hriechy a uzdravil ho (pozri Mk 2:3 – 5). Tento príbeh slúži ako inšpirácia a pripomienka, že niekedy môže skupina kresťanov, ktorí spolupracujú, priviesť človeka ku Kristovi účinnejšie ako jeden človek pracujúci sám. Ako povedal Pavol: „Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast“ (1K 3:6). Všetci máme svoju úlohu v Božom pláne. Ondrej bol vo viere nováčikom a často sú práve najnovší konvertiti najhorlivejšími evanjelistami. Je to pravdepodobne preto, že si veľmi dobre uvedomujú skutočnosť, že boli práve zachránení z biedneho spôsobu života. Taký bol aj Ondrej. Možno aj my si musíme znova a znova pripomínať, čo pre nás Boh urobil. Otázka na zamyslenie: Koho môžeš priviesť k Ježišovi? Greg Laurie

„Čo ja robím, to teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“ Evanjelium podľa Jána 13:7 Mnoho z toho, čo Ježiš robí, nechápeš. Hovorí však, že jedného dňa pochopíš. Peter bol rozrušený, keď videl, že Ježiš sa stal jeho služobníkom. Nechcel, aby Ježiš vykonával podradné úlohy, ale aby bol vyvýšený do slávy. Ježiš k nám neprichádza vo veľkosti, moci a sláve. Vždy sa skláňa k biednym. Nechápeme Ho, keď v niečom ide proti našej prirodzenosti. Modlíme sa k Bohu o pomoc, ale zdá sa, že sa nič nedeje. Sme len stále viac bezmocní a bezradní. Keď sa Ježiš skláňa k tvojej smutnej a utrápenej duši, nerozumieš, že práve milosť ti prináša zotavenie. Myslíš si, že pomoc musí vyzerať tak, že ťa Ježiš vyslobodí z trápenia. S ničím iným nie si spokojný. Raz sa však staneš tým, čím ešte nie si. Príde deň, keď ti Ježiš otvorí oči a uvidíš, že najväčšia zo všetkého je Jeho milosť. Dôležitejšie ako čokoľvek iné je, že spredu aj zozadu — áno, zo všetkých strán, ťa obklopuje On. Keď Peter začal vnímať, že Ježiš pre neho urobil čosi výnimočné, nedokázal sa toho nasýtiť. Ježiš preto musel povedať, že už má všetko, čo potrebuje. Bol už čistý. Tak je to aj s tebou, keď si už zakúsil Božiu milosť. Chceš prúdy Božej milosti. Ježiš ti však hovorí: Už si dostal, za čo si prosil. Ježiš nešetrí svojou milosťou. Zahŕňa ňou chudobných a nízko postavených ľudí. Ak Mu patríš, stojíš v Jeho milosti. Keď sa táto pravda stane pre teba skutočná a vzácna, nebude už ťažké, aby Ježiš vládol nad zvyškom. Ak zostávaš v Jeho milosti, veci fungujú, ako chce On. Vtedy si úplne čistý. Nič ti nechýba. Áno, uprostred ťažkostí máš hojnosť všetkého. Hans Erik Nissen

Program s autorskou dvojicou Daniel Baláž a Pavol Hubinák. Zábava, recesia, glosovanie aktuálnych udalostí a atypická hudobná dramaturgia. Pravidelné rubriky a interakcia s poslucháčmi. Čokoľvek, čo nečakáte.

„Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ Marek 9:5–6 Niekedy slová na chvíľu visia vo vzduchu. Ten strašný moment, keď si príliš neskoro uvedomíš, že si mal mlčať. Ten moment, keď ty a ľudia, ktorí ťa počúvajú, si v duchu kladiete tú istú otázku: Prečo si to práve povedal? Kedy si naposledy povedal niečo, čo si želáš, aby si radšej nepovedal? Niečo, čo ti v hlave znelo perfektne, keď si to formuloval, ale keď to vyšlo z tvojich úst, vyznelo to neuveriteľne hlúpo? Stáva sa to aj tým najlepším z nás. Stalo sa to aj Petrovi. A to v najhoršom možnom momente. Ježiš viedol Petra, Jakuba a Jána, svojich najbližších učeníkov, na horu, aby im poskytol jedinečnú príležitosť. Táto udalosť je známa ako Premenenie. Boh na okamih dovolil Ježišovým učeníkom vidieť Ježiša v jeho sláve. Ježišova tvár a odev náhle zažiarili ako slnko. Mojžiš a Eliáš, dve z najuctievanejších postáv židovskej histórie, sa zjavili a rozprávali sa s ním. Je ťažké si predstaviť hlbší zážitok, ktorý by tak zmenil život. Je ťažké si predstaviť scénu, ktorá by bola vhodnejšia pre úctivé, užasnuté ticho. Je ťažké si predstaviť situáciu, ktorá by bola menej vhodná pre Petra. Neschopný sa ovládať, Peter ako inokedy prerušil rozhovor, tentokrát medzi Ježišom, Mojžišom a Eliášom, a vykríkol: „Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.“ (Mk 9:5). Marek pridáva tento zaujímavý komentár: „Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ (verš 6). Zaujímalo by ma, či sa Mojžiš obrátil na Ježiša a spýtal sa: „Kto je ten chlap?“ Alebo či Ježiš trochu zagúľal očami a odpovedal: „Ach, to je Skala. Nevadí.“ Ako ľahko nám myšlienky skáču do hlavy a potom z úst, skôr ako ich úplne spracujeme. O koľko by bolo lepšie, keby sme mohli stlačiť tlačidlo dočasného odkladu a spýtať sa sami seba: „Je to správna vec, čo hovorím? Je to vhodné vyhlásenie? Oslávi to Pána?“ Ako hovorí staré príslovie: „Lepšie je mlčať a byť považovaný za hlupáka, ako otvoriť ústa a odstrániť tým všetky pochybnosti.“ Autor knihy Kazateľ napísal: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: … Čas mlčať i čas hovoriť“ (Kazateľ 3:1, 7). Ak nevieš, ako „rozpoznať čas“, pokiaľ ide o tvoj jazyk, popros Boha, aby ti pomohol. Jakub 1:5 hovorí: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.“ Otázka na zamyslenie: Kedy je pre teba vhodné mlčať? Greg Laurie

Prečítaj si najprv Evanjelium podľa Marka 9,14-29. Slová Verím! Pomôž mojej nevere! hovorí otec syna, ktorý bol posadnutý nemým duchom. Otec opisuje Ježišovi, ako tento nečistý duch hádzal chlapca do ohňa, do vody, aby ho zahubil. Potom sa obráti k Ježišovi a hovorí: „Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!“ (Mk 9,22) Ježiš odpovedá: „Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ (Mk 9,23) Otec tohto ťažko trápeného chlapca počas rokov určite spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby chlapcovi pomohol. Čím viac sa o to pokúšal, tým viac hasla jeho nádej. Očakávania sa stratili. Nič neosoží. Pri stretnutí s Ježišom zrazu zisťuje, že už vo svojom vnútri nemá žiadnu vieru. Konečne je tu Niekto, kto má moc pomôcť. Môj syn môže byť uzdravený a zrazu som prekážkou ja. Nedokážem veriť. Nedokážem vyprodukovať silnú vieru, ktorú človek potrebuje, aby dostal pomoc. Vtedy mu Ježiš upriami pohľad z jeho bezmocnosti na Spasiteľa. Prišiel si správne. Ja som ten jediný, ktorý dokáže pomôcť. A ja verím, preto môžem, a ja ti pomôžem. Je dôležité naučiť sa rozlišovať medzi falošnou a pravdivou nádejou. Keď chlapcov otec hľadá potešenie a nádej vo viere, ktorú sám dokáže vyprodukovať, napĺňa ho vina, beznádej, pocit, že je nehodný Božej pomoci. Paralyzuje to myšlienky, pocity a vôľu. Skutočná duchovnosť ťa ale nenapĺňa sebanenávisťou a strachom. Pamätaj, že Boh ťa stvoril, aby si mohol životom kráčať vzpriamene. Treba len prísť k Bohu taký, aký si a vyznať svoj hriech a potrebu Boha. Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2Kor 2,17) Istým znakom blízkosti Svätého Ducha a Jeho diela je, že vnímame, že sa nám dýcha ľahšie, nie ťažšie. Vo svojej nedokonalosti a pochybnostiach otec kričal: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ Viete si predstaviť zmenu u chlapcovho otca, ktorý poznal len pochybnosti, bolesť a takú veľkú beznádej, že sotva dýchal, a keď zrazu chápe, že Ježiš im môže pomôcť? Veriacemu je všetko možné a Ježiš verí! Podobne ako chorý nemá rád svoju chorobu, ale chce sa jej zbaviť, podobne ten, kto sa trápi nad svojou slabou a pošliapanou vierou nemá tento stav rád, ale modlí sa k Bohu, aby mu s tým pomohol. H. Muller. Verím! Pomôž mojej nevere! Drahý priateľ, ak si v hlbokej núdzi a si tam už tak dlho, že si myslíš, že už nič nemá zmysel a cítiš sa, akoby neexistovala pomoc pre človeka ako ty a nedokážeš veriť, aj keď veľmi chceš, pozri, Ježiš stojí pred tebou a hovorí: „Poď ku mne so svojou núdzou. Poď ku mne so svojou neverou. Všetko povedz. Aj to najtemnejšie a najhoršie. Lebo všetko je možné veriacemu. A Ja verím, Ja ti môžem pomôcť. Prijmi pomoc.“ Nech Pán skrze svojho Ducha tvojmu srdcu zjaví Krista. Nech ťa oslobodí, aby si viac videl Ježišovu pravú tvár. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. (1J 4,9-10) Curt Westman

 „Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva…“ Evanjelium podľa Lukáša 12:15 Ježiš hovorí o akomkoľvek lakomstve. Existuje mnoho druhov lakomstva. Za všetkými sa ukrýva modlárstvo. Lakomstvo pripútava dušu k pozemským veciam. Myšlienky potom znovu a znovu krúžia okolo nich. Lakomstvo nie je nebezpečenstvom len pre bohatých. Je len málo kresťanov, ktorých nepokúša choroba „chcem viac“. Môžu to byť celkom odlišné veci, ktorých chce mať človek viac. Záujmy sú rôzne. Materializmus, zberateľská mánia a kultúrne záujmy idú ruka v ruke. Pre diabla je nepodstatné, čo si vyberieš. Je spokojný, ak dokáže myšlienky pripútať k pozemským veciam. Chce ťa zviazať s túžbou mať stále viac, neustále v tom pokračovať, byť stále schopnejší. Satan vie, že ak sa mu to podarí, vylúčiš zo svojho života Boha a všetko, čo súvisí s Božím kráľovstvom. Čítanie Biblie a modlitba sa stanú namáhavou povinnosťou. Zmizne túžba počuť Božie slovo. Myseľ sa bude zamestnávať niečím iným. Dajte si pozor, hovorí Pán Ježiš. Pozná tvoju aj moju dušu oveľa lepšie ako my sami. Ježiš vie, že pokušiteľ neprišiel len k Nemu. V mnohých podobách prichádza aj k nám. Lakomého človeka ľudia často obdivujú, lebo rozpráva o tvrdej práci, rozhľade, schopnostiach a mnohých záujmoch. Boh však hodnotí inak. Díva sa pod povrch. Vie, že lakomstvo vedie duchovný život k hladovaniu a končí tým, že Boží život v človeku postupne odumrie. Zažilo to veľmi veľa kresťanov. Ich duchovný život neudusili veľké, zjavné hriechy. Bolo to lakomstvo. Lakomstvo sa skončí v noci, keď si naposledy ľahneš spať. Vtedy si Boh vyžiada tvoju dušu späť. Bude už neskoro na pokánie. V tú noc ťa Ježiš nazve bláznom. Táto noc môže nastať skôr, než sa nazdáš. Preto máš dosť dôvodov, aby si skúmal svoju dušu pred tvárou Hospodinovou. Nezabúdaj, že Ježiš počuje tvoju modlitbu. Ak hľadáš záchranu u Neho, pomôže ti v zápase s lakomstvom. Zotrie tento hriech a povedie ťa na cestu života. Hans Erik Nissen

„… jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú uveličení.“ Žalm 89:16 Jasať celý deň neznamená byť stále úspešný. Z času na čas Boh svoje deti vedie cez údolie sĺz. Kráčať touto cestou je náročné. Boh ti ale dal spôsob, ako prejsť skúškou. Je to pieseň chvály. Nemôžeš chváliť seba, keď sa ti v živote dobre darí, ale môžeš chváliť Hospodina. Môžeš tak robiť vo dne, v noci. Boh je vždy ten istý. Stojí ako nemenná večná skala uprostred búrlivého mora času. Môžeš tiež jasať celý deň. Je tu niečo, čo sa ťa týka a čo sa nedá zmeniť, ak veríš v Pána Ježiša. Je to spravodlivosť, ktorú si dostal nezaslúžene, jedine z milosti. Boh ju v tvojom živote nevytvoril. Nie. Ježiš ju vydobyl, keď žil pod zákonom. Ježišove vzkriesenie dokazuje, že Boh akceptoval Jeho nespochybniteľné právo na život. Toto právo udeľuje každému, kto verí. Nik a nič ním nemôže otriasť, ak svoje útočisko hľadáš v Ježišovi. Nie si vyvýšený vlastnou spravodlivosťou. Ak by to tak bolo, bol by si naveky vylúčený zo života pred tvárou Hospodinovou. Si vyvýšený Ježišovou spravodlivosťou. Boh ju schválil raz a navždy. Preto každý, kto má oblečenú Božiu spravodlivosť, je vyvýšený. Život na zemi prechádza úzkymi a tmavými cestami. Spôsobujeme ich sami a tiež mnohé okolnosti, ktoré nevieme ovplyvniť. Boh na teba často kladie svoju vychovávajúcu ruku. Vtedy si ľahko môžeme myslieť, že Boh už nie je ako predtým. Tomu pokušeniu sa však nesmieš poddať. Namiesto toho utekaj do toho, čo pretrvá — do Ježišovej spravodlivosti. Vtedy je myseľ nastavená k chvále. Len si predstav, máš Spasiteľa, ktorý ťa úplne zachraňuje! Jeho srdce sa nezmenilo. Nevzal si svoj dar späť. Stále sa raduje, keď vidí, že Jeho spasenie sa stáva bohatstvom tvojho života. Preto jasá tvoje srdce celý deň. Hans Erik Nissen

Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. (Mat 4,1-4) Text, ktorý sme čítali, začína slovami: Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal… Slovo potom naznačuje, že skôr, než bol Ježiš vyvedený na púšť, sa niečo stalo. Tretia kapitola končí príbehom o tom, ako Ježiš prichádza k Jánovi Krstiteľovi, aby sa dal pokrstiť. Po tom, ako bol pokrstený, je napísané: A hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. (Mat 3,16-17) Aké silné utvrdenie v tom, že Ježiš je Syn Boží! Aký zážitok a bohatá skúsenosť! Po tejto bohatej duchovnej skúsenosti Duch vedie Ježiša na púšť, aby bol pokúšaný. Pozorne si to všimni. Takto sa to stane aj v tvojom osobnom živote. Po bohatej duchovnej skúsenosti prichádzajú často ťažké skúšky, tma alebo pokúšanie. Prichádzajú potom… Vtedy prichádza diabol a šepká ti do ucha: „To, čo si zažil, to asi nebolo skutočné, veď sa pozri, ako sa cítiš teraz.“ Diabol zameriava tvoj pohľad na okamih súčasnosti a vonkajšie okolnosti. Vie, že keď stratíš perspektívu večnosti a zamestnáš sa vonkajšími vecami namiesto Boha, príde beznádej. Cesta z beznádeje k pádu nie je dlhá. Pripomeňme si tiež, že slovo pokušenie má dvojaký význam: zviesť, zvábiť, dráždiť skúšať Boží hlas z neba znel jasne: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Toto jasné vyznanie a potvrdenie je základ, ktorý Ježiš dostáva skôr, ako prichádza pokušenie. Diabol ale bude vždy siať pochybnosti o tom, čo Boh povedal. Diablovým cieľom pri pokúšaní je spochybniť Božie slovo. Zvádza, vábi, dráždi naše myšlienky preč od Boha a vedie náš pohľad na okamih súčasnosti, na ľahké riešenia a osobnú pohodu. Máme sa pozerať hlavne na seba. Avšak Božím cieľom pri tom, keď sme vystavení pokúšaniu, je posilniť vieru a odtrhnúť pohľad od seba a uprieť ho na Neho. Pamätajme, že Ježiša na púšť viedol Duch. Nie diabol, ale Duch. To nám hovorí, že život pod Božím požehnaním vo výsade milosti neznamená, že nebudeme pokúšaní ani skúšaní. Z tohto sa učíme, že pokušenie nie je hriechom, kým podľa pokušenia nekonáme. Medzi pokušením a otroctvom je obrovský rozdiel. Zo spôsobu, akým diabol napáda a zo spôsobu, akým Ježiš odpovedá vidím, že je dôležité dobre poznať Božie slovo. Duša, ktorá nie je naplnená Božím slovom, Božími zasľúbeniami, sa nemá ako brániť, keď prídu chvíle pokušenia. Aby sme žili v ochrannej moci Slova, musíme žiť v Slove. Svoje pády obhajujeme slabou prirodzenosťou, ale pravdou je, že každodenne zabúdame na Slovo a sme odkázaní na vlastné sily. Keď je duša podvyživená a život riadia naše vlastné myšlienky, túžby, potreby a chute, tak prehrávame boj. Vtedy je život životom v stálych pádoch. Takáto skúsenosť vedie ku kázaniu, ktoré ľudí potešuje, že takýto život je prirodzený, keďže sme tak bezmocní. Diabol začína Ježišovo pokúšanie tým, že spochybňuje Božiu dobrotu. Nedôvera v Otcovu starostlivosť. Si hladný a smädný, je ti strašne, naozaj by ti takto bolo, keby si bol Boží Syn? Teraz máš skvelú príležitosť ukázať, že Ním naozaj si. Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! (Mt 4,3) Boj je predsa dobrý. Azda si nemyslíš, že by chcel, aby ti bolo takto.Veď nespravíš chybu, keď trochu zlepšíš podmienky, v ktorých sa nachádzaš. Ježišov spôsob, ako odpovedá pokušiteľovi nám hovorí, že máme úplne zlý smer, ak chceme uspokojiť náš hlad, lebo potreba je taká silná. Znie to veľmi správne, keď pokušiteľ hovorí: „Ako môžeš veriť v dobrého Boha, keď sa o teba nestará a je ti tak zle?“ „Buď čestný,“ hovorí diabol. Božie sľuby a zasľúbenia u teba nefungujú. Nezabudni, že diabol je klamár, je otcom každej lži. Prišiel, aby zahubil a ničil. Úprimnosť, čestnosť a pravdu nehľadá. Tvári sa však, že mu ide o pravdu. Všimni si, čo hovorí Ježišovi. Si Boží Syn? Diabol to vie veľmi dobre! Diabol chce ukázať, že Boh je Bohom spôsobom, ktorý nie je Boží! Priateľu, nezamestnávaj sa vonkajšími vecami, ťažkosťami a bolesťami natoľko, že pokušiteľ do teba dokáže zasiať pochybnosti o Božej dobrote a starostlivosti. Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. (Iz 54,10) Curt Westman

„Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“ List Rímskym 8:32 Všetko s Ježišom! Toho sa drž, Božie dieťa, ak nedokážeš pochopiť, prečo Boh ešte nezasiahol. Videl si nebezpečenstvo, volal si na Boha, no On nezabránil nešťastiu. Zdá sa, že Boh ostal pasívny. Teraz si zostal sklamaný a znechutený. Boh nemlčí. Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ti spolu s Ježišom dáva všetko. Mám ale všetko s Ježišom, ak stratím manžela, zdravie, prácu, dom či domov? Áno, máš! Pre Božie dieťa je pevným bodom, že Boh dáva s Ježišom všetko vždy a za každých okolností. Platí to, aj keď ťa vychováva. A Boh vychováva prísne. Hovorí to Jeho slovo. Boh ti nikdy nevezme Ježiša a požehnanie, ktoré máš v Ňom. Nikdy netrpíš v ťažkostiach, v ktorých by si nemohol radostne vyznať: Aj teraz mám v Ježišovi všetko. Musíš sa naučiť podrobiť svoje myšlienky poslušnosti Pánovmu slovu. Rozum nesmie určovať hranice. Táto zvesť ti musí vojsť do srdca a viera môže uchopiť, čo myseľ nechápe. Boh nie je nerozumný. Keď daroval svojho milovaného Syna, daruje ti s Ním všetko. Všetko dostávaš spolu s Ježišom a to znamená, že je to pre tvoje večné dobro. Boh má na mysli spasenie tvojej duše viac než čokoľvek iné. Nie si za to vďačný? Jedného dňa uvidíš všetko v premenenom svetle. Vtedy už nebudeš mať žiadne pochybnosti. Vôbec nie! Bude ti nad slnko jasnejšie, že Boh ti každý deň dával všetko v Ježišovi Kristovi. Hans Erik Nissen

Veľa každodenných procesov riešime dizajnovo, ale nevnímame to tak. Napriek tomu je dizajn v podnikaní i v bežnom živote všadeprítomný, a to z neho robí strategickú biznisovú disciplínu. „Dizajn je najlepší vtedy, keď si ho nevšímame. Vtedy máme pocit, že je to úplne samozrejmé, hoci niekto vynaložil veľa úsilia, aby to tak navrhol,“ hovorí v rozhovore Jakub Ptačin, dizajnér, podnikateľ a majiteľ Studia Echt. Kedy je správny okamih, aby značky zmenili svoj dizajn? „Čas na redizajn prichádza vtedy, keď chcú niečo nové povedať, keď nastala vo firme nejaká zmena – napríklad sú modernejší, ako vyzerajú, prišli s nejakou inováciou alebo prichádzajú na nový trh.“ V procese rebrandingu je často najťažšie, keď má firma identifikovať svoju unikátnosť a práve vtedy pomáha externý pohľad. Dizajnér zdôrazňuje, že značka môže byť príjemná, estetická, ale aj vizuálne agresívna až vtieravá a napriek tomu funguje. Dôležité je, aby vždy naplnila očakávania. „Ak spotrebiteľ zistí, že značka nenapĺňa to, čo sľubuje, alebo že produkt nie je dobrý, už sa nevráti a môžete mať akokoľvek pekný vizuál.“ Špecifickým problémom Slovenska je, že mu chýbajú veľké a silné značky, ktoré by boli známe aj mimo hraníc. Nie je to pritom problém malého trhu. „Stačí sa pozrieť na Slovinsko – tam je Krka, Gorenje či Elan. Nám také silné značky veľmi chýbajú, pretože práve tie sú zdrojom kapitálu v krajine,“ hovorí dizajnér. Dizajn ovplyvňuje aj nástup AI. Podľa Ptačina pomáha tvoriť veľké množstvo relatívne dobrých aj výborných výstupov, ale zároveň nás extrémne zavaľuje. „Zrazu sa môže stať, že ľudia budú hľadať niečo úplne iné, nedokonalé, možno roztrasené a nakrútené starou kamerou.“ Kam teda smeruje dizajn budúcnosti? Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: prečo je dizajn strategická biznisová disciplína, kedy by značky mali redizajnovať, aké finančné straty predstavuje slabý brand, aký brand má Slovensko ako krajina, prečo na Slovensku chýbajú veľké značky, ako AI mení dizajn značiek. See omnystudio.com/listener for privacy information.

„… že ste v Ňom boli obohatení všetkým…“ 1. 1ist Korintským 1:5 Nespôsobuje veľa skľúčenosti v tvojom kresťanskom živote skutočnosť, že nevidíš bohatstvo, ktoré máš v Ježišovi? Na seba sa pozrieš desaťkrát, zatiaľ čo na Pána Ježiša len raz. Znovu a znovu musíš priznať, že ty a tvoje kresťanstvo nie sú tým, čim by mali byť. Navonok sa ti darí celkom dobre, ale vo vnútri je to horšie. Prečo ťa tak málo trápi spása stratených duší? Prečo je tvoja viera taká slabá, keď udrú búrky problémov? Ako môžeš byť bezstarostný, keď vieš, že tvoj čas na zemi je taký krátky? Prečo ťa peklo nedesí viac? Prečo sa netešíš na príchod do neba? Napadlo ti, že je to preto, lebo sa málo tešíš z toho, čo všetko máš v Ježišovi? Nech sa akokoľvek usiluješ, nikdy to nebude iné. Ak si úprimným kresťanom, nemôžeš sa uspokojiť s ničím, čo máš v sebe. Preto sa môžeš hneď obrátiť k Ježišovi. Túži tvojmu srdcu odhaliť svoje bohatstvo. S Ježišom nájdeš mnoho bohatstva. Je skutočne bohatý vo všetkom. Jeho láska presahuje všetky naše myšlienky. Jeho Božská čistota je taká slávna, že musíš padnúť na kolená. Jeho vytrvalosť a trpezlivosť s tebou sa nezmenšujú ani preto, že ty máš pocit odmietnutia. Nesmieš pochybovať o Ježišovom bohatstve. Nech ti Boh otvorí oči! Vtedy uvidíš, že máš podiel na všetkom, čím Ježiš je. Také je Ježišovo srdce: Nič si nemôže nechať pre seba. O všetko sa s tebou delí. Je pravda, že si chudobný, ale záleží vôbec na tom, keď máš skrze vieru podiel na všetkom Jeho bohatstve? Všetky Božie deti sú samy osebe chudobné. Všetky Božie deti sú nekonečne bohaté v Ježišovi. Sú bohaté v každom smere. Keď Božie slovo hovorí „všetkým“, myslí tým každým spôsobom. Ježiš ťa vzal do všetkého svojho bohatstva. Je naozaj tvoje. V Ňom si bohatý vo všetkom. Hans Erik Nissen

Zjavenie Jána 5,5 a 11-13 Vtedy mi povedal jeden zo starších: Neplač, ajhľa, zvíťazil lev z Júdovho kmeňa, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí! Potom som videl a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov. Volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok zabitý vziať […]

1. slávnosť veľkonočná – Pascha Ježiš hovorí: „Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.“ Zjavenie 1,18 Ján 20,1-10 1 V prvý deň po sobote, včasráno, keď bola ešte tma, prišla k hrobu Mária Magdaléna a videla, že kameň je od hrobu odvalený. 2 Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: „Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili.“ 3 Peter a ten druhý učeník šli k hrobu. 4 Bežali obaja spolu, ibaže druhý učeník bežal rýchlejšie ako Peter, takže prišiel k hrobu prvý. 5 Keď sa nahol, videl tam ležať plachty, ale dnu nevošiel. 6 Vzápätí za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl ležať plachty 7 aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Tá však nebola medzi plachtami, ale zvinutá osobitne na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý. Videl a uveril. 9 Ešte totiž nerozumeli Písmu, že má vstať z mŕtvych. 10 Potom sa učeníci vrátili domov. Zrodenie svedkov a zvestovateľov. Mária Magdaléna a učeníci Peter a Ján nachádzajú hrob prázdny. O Jánovi je napísané, že „videl a uveril“. O učeníkovi Tomášovi (a miliónoch jemu podobných) bude povedané, že „nevideli, a predsa uverili“. Ján „videl a uveril“. Zaujímavé sú tri veci: Prvá, že táto trojica pred príchodom k hrobu nedostala žiadnu pomocnú „nápovedu“ k tomu, čo zažijú. To, čo Ján videl, však v okamihu pochopil, ako zmŕtvychvstanie; kozmickú udalosť, ktorá sa udiala s Jeho Majstrom. Sme presvedčení, že to nebola jeho spontánna úvaha. Duch Svätý podal Jánovi pravý výklad toho, čo sa stalo. Duch Svätý to robí dodnes, robí to u teba aj u mňa. Druhé je to, že učeníci si nepamätali na žiadnu z Ježišových predpovedí o Jeho smrti a vzkriesení. To nás upozorňuje na fakt, že ani to najkvalitnejšie kázanie a vyučovanie nemusí priniesť žiadaný výsledok v podobe viery a učeníctva. Viera zostáva vždy nadprirodzeným darom milosti. A po tretie: O učeníkoch sa tu píše, že „ešte nepoznali Písma“. Ich dovtedajšie poznanie Písma ich nepripravilo na Ježišovo vzkriesenie. Vzkriesený Pán im počas Svojich zjavení otvára nové pohľady na Písmo – teda na samotnú Božiu vôľu, ktorá sa naplnila v Jeho smrti i v Jeho vzkriesení. Je úžasné, že dnes máme pred sebou ich svedectvá, skúsenosti, argumentácie a povzbudenia! Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že nám Tvoj Duch pomáha chápať aj veci, ktoré nevidíme! Odpusť, že sa niekedy nechávam zneistiť svetom a moja viera v Tvoje nadprirodzené veci slabne! Oživuj môj duchovný zrak a daj mi srdce, ktoré Ti bude stále dôverovať! Amen. Pieseň: ES 136 Autor: Ivan Eľko Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká. Žalm 23,5 Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. 1.Korinťanom 15,26 Marek 16,1-8 • 1.Korinťanom 15,1-11 • 1.Samuel 2,1-8a •  Modlíme sa za: Turčiansky seniorát Otázky na rozjímanie: Ako dnes verím prázdnemu hrobu ako Ján, ktorý „videl a uveril“ bez pochopenia Písma na 1. veľkonočnú slávnosť? Čo pre mňa znamená Duch Svätý, ktorý dáva Jánovi pochopiť vzkriesenie, keď Mária Magdaléna beží v tme? Ako môžem dnes stať svedkom a zvestovateľom Paschy, že nádej žije a Pán otvoril dvere večného života? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Zelený štvrtok – Dies viridum Zaistil pamiatku Svojim divom; milostivý a milosrdný je Hospodin. Žalm 111,4 Ján 19,1-16a 1 Nato vzal Pilát Ježiša a dal ho zbičovať. 2 Vojaci uplietli z tŕnia korunu a položili ju Ježišovi na hlavu, obliekli ho do purpurového plášťa, 3 prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ A bili ho po tvári. 4 Potom Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, vediem vám ho von, aby ste spoznali, že na ňom nenachádzam nijakú vinu.“ 5 Tu vyšiel Ježiš von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“ 6 Len čo ho veľkňazi a ich sluhovia zazreli, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj!“ Pilát im povedal: „Vezmite si ho a vy ho ukrižujte! Lebo ja na ňom nenachádzam vinu.“ 7 Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa toho zákona musí zomrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“ 8 Keď to Pilát počul, ešte viac sa vyľakal. 9 Znova vošiel do vládnej budovy a povedal Ježišovi: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal. 10 Pilát mu povedal: „Ty sa so mnou nerozprávaš? Neuvedomuješ si, že mám moc prepustiť ťa a mám moc ťa aj ukrižovať?“ 11 Ježiš mu odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto ten, kto ma vydal tebe, má väčší hriech.“ 12 Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho, ale Židia kričali: „Ak tohto prepustíš, nie si cisárov priateľ. Lebo každý, kto sa robí kráľom, protiví sa cisárovi.“ 13 Keď teda Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von, posadil sa na súdny stolec, na miesto nazývané Litostrótos, po hebrejsky Gabbata. 14 Bol prípravný deň pred Veľkou nocou a bolo okolo šiestej hodiny. Tu prehovoril k Židom: „Hľa, váš kráľ!“ 15 Nato oni začali kričať: „Preč s ním, preč s ním! Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?“ Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ 16 Vtedy im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. Tvoja láska je môj život. Pán môj a Boh môj, mnohokrát Ťa vítam v mojom srdci a prosím o odpustenie, že nie vždy dokážem pri Tebe vytrvať, hoci Ty si stále verný. Tak často Ťa žiadam o Tvoju stálu prítomnosť, ale stane sa, že sa bojím dôverovať Tvojej ceste, Tvojmu rozhodnutiu. Niekedy som ako Pilát. Presviedčam iných, že na Tebe nieto chýb, ale ak som dotlačený do náročných rozhodnutí, umyjem si radšej ruky a vzdialim sa od Teba. Uvedomujem si, čo veľakrát činím, ale myslím si, že ma zachráni to, že iní vidia, čo robím navonok. A pritom… Moje srdce je ubolené, potrebuje uzdravenie, reštart, objatie a ja neviem, ako ďalej. Som tvorcom koruny, ktorá má mnoho ostňov, a ubližujem tak najmä Tebe. No Ty stále verne čakáš. Tvoja láska je môj život. Dokonca mi povieš: Keby ti nebolo dané zhora, nemôžeš to napraviť. Odpusť, že si vyberám cestu, ktorá ma povýši a Teba poníži! Ty stojíš ako mocný hrdina pri mne, aby si ma vyslobodil zo žalára tmy a hriechu a ja si to vôbec nevážim. Bojoval si za mňa, niesol si kalich horkosti a ja neviem vždy obstáť vo viere. Vlej mi nádej a pridaj aj múdrosti, aby som pochopil, že Tvoja láska je môj život! Amen. Modlitba: Môj láskavý Otče, Tvoja láska dala život. Pre mňa si stratil Svojho Syna. Ďakujem Ti, že moja vina bola Jeho smrťou zničená a Jeho slávne vzkriesenie je svedectvom, že posledné slovo nemá smrť, ale Tvoja láska, ktorá dáva večný život. Amen. Pieseň: ES 92 Autor: Soňa Pichnarčíková Blahoslavený ten, komu pomáha Boh Jákoba, kto sa spolieha na Hospodina, svojho Boha. Žalm 146,5 Ježiš vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, lebo toto je Moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ Matúš 26,27-28 Ján 13,1-15.34-35 • 1.Korinťanom 11,(17-22)23-26(27-29.33-34a) • 2.Mojžišova 12,1-4(5)6-8(9)10-14 •  Modlíme sa za: Ostrá Lúka (ZvS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam Ježiša ako „Hľa, človek!“, keď Pilát ho ukazuje v tŕni a purpúre na Zelený štvrtok? Čo pre mňa znamená Ježišove slová k Pilátovi: „Nemal by si moc, keby ti nebolo dané zhora“, v Božej suverenite? Ako môžem dnes prijať Tvoju lásku ako svoj život, keď Ty si vzal kalich horkosti za moju vinu? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________________________________________ _________________________________________________________________ _________________________________________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Život Ludmily a Viliama Sedlárovcov pripomína cestu okolo sveta. Po okupácii v auguste '68 emigrovali do Švajčiarska, na dôchodok sa presťahovali do Austrálie, po páde komunizmu sa vracali aj na Slovensko. Vtedy sa začal nevšedný filantropický príbeh, ktorý ich oboch prežil. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom približujeme pestré a nevšedné podoby pomáhania. Všetko sa to točí okolo známeho mlyna Klepáč v bratislavskej rekreačnej oblasti Železná studnička. Ten pred znárodnením patril rodine Ludmily Sedlárovej-Rabanovej. Kedysi vychýrenú výletnú reštauráciu uprostred lesov získali manželia Sedlárovci v reštitúcii ako ruinu a rozhodli sa ju opraviť. Ich snom bolo vytvoriť uprostred prírody oázu pre mládež a deti, ktoré oni sami nemali. „Viliam sa pustil do rekonštrukcie, keď mal 70 rokov. Jeho devízou bolo, že dokázal ľudí nadchnúť a dlhodobo ich zapojiť do spolupráce,“ hovorí Peter Robl, správca fondu, ktorý dnes napĺňa filantropický odkaz manželov Sedlárovcov. V podcaste sa dozviete: ako sa Sedlárovci dostali do Švajčiarska, prečo si vybrali Austráliu za miesto svojho dôchodku, ako Viliam pomáhal rodnej obci Jasová, prečo po osemdesiatke chodil na súdya či sa naplní želanie venovať Klepáč deťom. Kto boli manželia Sedlárovci? Ludmila Sedlárová-Rabanová bola prvou vysokoškolskou pedagogičkou genetiky na Slovensku. Viliam vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Po auguste 1968 emigrovali do Švajčiarska, ako šesťdesiatnici sa odsťahovali do Austrálie, kde žili až do Ludmilinej smrti. Viliam sa potom vrátil na Slovensko a venoval sa mlynu Klepáč. Vlani nás opustil vo veku 96 rokov. Kto je Peter Robl? Peter Robl je od júna 2013 správcom Neinvestičného fondu Mlyn Klepáč, ktorý zastrešuje filantropické aktivity Sedlárovcov. Vyše 20 rokov pracuje na manažérskych pozíciách v stavebníctve. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a verejného života. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

„Vybavoval som si drogy, keď sa v aute dílera samé preladilo rádio na svätú omšu. Vtedy som pochopil, že Boh ma hľadá.“

Slovenský basketbal prežil leto a jeseň, aké si história nepamätá, a v centre tohto diania stál jeden muž. Michal Madzin, tréner Patriotov Levice, dokázal so svojím tímom niečo, čo sa dlhé roky zdalo ako utópia – prebojovať sa do hlavnej fázy Ligy majstrov. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom tento progresívny kormidelník odkrýva nielen zákulisie historického úspechu, ale predovšetkým svoje vnútro, ktoré je často skryté za búrlivými emóciami na palubovke.Rozhovor ponúka fascinujúci pohľad na transformáciu talentovaného hráča, ktorého kariéru predčasne ukončili zranenia, na jedného z najrešpektovanejších trénerov v krajine. Michal Madzin otvorene priznáva, že prechod na lavičku bol v jeho prípade prirodzeným vyústením okolností, hoci bol bolestivý.„Všetko sa stalo pre nejakú príčinu a v takom nejakom správnom čase sa to stalo aj mne,” spomína na momenty, keď vymenil dres za oblek, pričom dodáva, že práve skorý koniec aktívnej činnosti mu otvoril dvere k trénerskému remeslu, v ktorom sa našiel.Poslucháča nepochybne zaujme pasáž, v ktorej Michal Madzin analyzuje svoj trénerský štýl. Na rozdiel od „poker face” stratégov patrí k tým, ktorí zápasy intenzívne prežívajú. V podcaste vysvetľuje, že hoci sa snaží pôsobiť pokojne, úvodný hvizd všetko mení.„Až keď príde ten čas zápasu... Vtedy sa mení všetko. Nie je to žiadny plán vopred, je to to, čo príde prirodzene v smere emócií a z nejakých očakávaní a vývoja situácií,” priznáva tréner, ktorý je známy svojím impulzívnym prežívaním každého jedného koša či obranného zákroku.Levice sa pod jeho vedením stali hegemónom slovenskej ligy, no najmä klubom, ktorý si vybudoval rešpekt v Európe. V rozhovore sa dozviete, čo stojí za touto stabilitou v časoch, keď sú trénerské stoličky často veľmi vratké. Michal Madzin vyzdvihuje unikátnu trpezlivosť vedenia klubu, ktorá je v našich končinách raritou.„Nie veľa klubov má toľko trpezlivosti a toľko empatie v smere ku človeku,” hovorí o dôvere, ktorú dostal v časoch, keď výsledky neboli ideálne, a ktorá sa klubu vrátila v podobe titulov a európskych triumfov.Podcast sa nevyhýba ani téme budúcnosti. Má úspešný slovenský tréner ambíciu vyskúšať si zahraničie alebo je jeho prioritou rodina a zázemie, ktoré si pod Tatrami a v Leviciach vybudoval? Odpoveď Michala Madzina je prekvapivo úprimná a ukazuje, že kariérny rast pre neho neznamená len bezhlavý útek za hranice.„Tam, kde človek je, nech robí tú robotu najlepšie, ako vie, a potom cíti, že je to tá správna cesta,” tvrdí tréner, pre ktorého sú manželka a dvaja synovia dôležitejším faktorom pri rozhodovaní než prestíž zahraničnej ligy.Ak chcete pochopiť, ako funguje chémia v tíme, ktorý dokázal zdolať európskych gigantov, prečo je Ricky McGill kľúčovou postavou nielen na ihrisku, ale aj v kabíne, a akú rolu v oslavách levických titulov zohráva kapela Heľenine oči, tento rozhovor si nemôžete nechať ujsť. Je to sonda do mysle víťaza, ktorý zostáva nohami pevne na zemi, aj keď jeho tím lieta v oblakoch európskeho basketbalu.

Slovensko prežíva zlé ekonomické časy, vláde sa nedarí vytiahnuť z firiem viac peňazí na daniach a rast HDP v tomto roku môže podľa NBS klesnúť na 0,6%, hoci ministerstvo financií verí, že to bude aspoň 1,3%. Juraj Karpiš, finančný analytik INESS a autor kníh o investovaní, analyzuje nepredvídateľný ekonomický vývoj doma aj v USA. Donald Trump stupňuje agresivitu a colnú vojnu, ale prudký prepad finančných trhov by ho vedel zastaviť v jeho deštruktívnej politike. „Má to svoje rácio, veď už sme to raz zažili,“ hovorí Karpiš. „Keď Trump ohlásil v apríli obrovské clá najmä na Činu, trhy sa prepadli o 20%. Americký minister financií vtedy Trumpovi vysvetlil, že to spolu súvisí a tak rýchlo oznámil 90-dňovú pauzu. Vtedy sa trhy spamätali, lebo pochopili, že Trump je slabý a ustúpil.“ Na trhoch sa už skutočne začal fenomén „debasement trade“, keď sa investori odkláňajú od dolára a preferujú aktíva odolné voči devalvácii. „Ľudia sa začali báť Ameriky a kapitál sa sťahuje z dolárových dlhopisov a aktív, tie strácajú na sile a hore letí zlato,“ upozorňuje analytik. Zlato skutočne za minulý rok zvýšilo svoju hodnotu o 70%, čo najprudší rast za posledných 50 rokov. Podľa Karpiša je to varovný signál, že je zle. „Za posledné dva roky vidíme najväčší nárast hodnoty zlata v modernej histórii. Je to indikátor, že prežívame zlé ekonomické a politické scenáre.“ Aktuálne dianie skresľuje pohľad investorov. „Ľudia sa často pozerajú na svoje výnosy a vravia si, že americké akcie im zarobili 20%. Ale v skutočnosti sledujú len oslabenie amerického dolára. Ak si to premenia na eurá, tak sú na nule a v českých korunách sú v mínuse,“ vysvetľuje analytik. Dodáva, že stále sme len na začiatku tohto procesu a naplno sa môže prejaviť po máji 2026, keď sa skončí mandát súčasnému šéfovi FEDu a ukáže sa, či Donald Trump dokáže presadiť svoju politiku nízkych úrokových sadzieb. Juraj Karpiš zároveň približuje, ako funguje kryptomena stablecoin, ktorá má potenciál vytvoriť celý nový sektor a vziať bankám veľkú časť trhu. „Ak ho nezakážu, môže vyvolať revolúciu v platobnom styku.“ Ako sa v tomto svete má zachovať slovenský investor? Pozrite si celý diel relácie Index s Jurajom Karpišom. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Vyhýbajú sa firmy plateniu daní, alebo už skrátka nevládzu? Môžu Donalda Trumpa zastaviť finančné trhy? Prečo sa investori začali báť amerických dlhopisov Prečo zlato narástlo o 70% Ako Amerika ničí sama seba a postavenie dolára Ako sa dajú využiť stablecoiny See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenský folklór je bohatý na tajomné bytosti, ktoré formovali predstavy našich predkov o svete. Medzi menej známe, no mimoriadne zaujímavé bytosti patrí rarašok. V slovenských poverách je často vykresľovaný ako malý domový duch, ktorý môže byť užitočný, no rovnako ľahko dokáže obrátiť všetko na neporiadok. V niektorých príbehoch má dokonca podobu iskričky pri peci, inokedy chlpatého škriatka s ohnivými očami. V ústnom podaní bol však viac než len postavička z rozprávok – predstavoval symbol narušeného poriadku, napätia či vnútorných rozporov v dome. Rarašok prichádza, iba keď ho zavolajú. Slúži na to zaklínadlo vyslovené o polnoci, na správnom mieste a so správnym úmyslom. Vtedy sa zjaví nie ako malé strašidielko, ale ako magická entita, ktorá dokáže splniť to, po čom človek túži najviac na svete… avšak za cenu, ktorú si málokto dopredu uvedomuje.PS: Báť sa je povolené!CREDITSScenár: Katarína PivarčiováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia:Juraj HrnčiríkPodcast produkcia: Simona Mičová

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vtedy sme hovorili, že zoberme ako občania svoju budúcnosť do vlastných rúk. Dnes to nestačí, musíme ju zobrať aj do vlastných nôh,“ hovorí Martin Bútora, dramaturg novembrových námestí z roku 1989. „Chodiť všade, kde je to potrebné, vysvetľovať a pomáhať odhaľovať pravdu. A musíme to zobrať aj do vlastného srdca. Aby sa odkaz Novembra rozšíril na celého človeka,“ dodáva. November, aký tu dlho nebol. Paradoxne – za mobilizáciou jeho osláv na tisíc spôsobov je snaha vlády Roberta Fica premeniť ho na jeden zo zdrojov štátnej konsolidácie. Zo symbolu slobody a demokracie urobiť jeden zo zdrojov štátneho šetrenia.A ak sme si 17. november pripomínali už tri dekády vždy v kategóriách intenzívnej slávnostnosti, tento rok to bude zásahom vládneho aparátu ešte intenzívnejšie. November, aký tu dlho nebol, sa tak na Slovensku oblúkom priblíži tomu spred 36 rokov. Vtedy to bol November, ktorý mocných zaskočil, až sa z toho nespamätali. Aktuálne otriasa štátom krieda a jej revolúcia.Na tento dejinný oblúk sa pozrieme s mužom, ktorý v tie historické novembrové dni spred troch dekád „dramaturgoval“ energiu námestí. Stál pri zrode Verejnosti proti násiliu a z terapeuta v protialkoholickej poradne - čo mal byť trest za odsúdenie Anticharty - putoval na hrad rovno ako poradca symbolu Novembra Václava Havla.Sociológ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a rovnako niekdajší veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora.Čo spája November vtedy a dnes?„Dnešné prieskumy verejnej mienky hovoria, že nemalá časť demosu - teda voličov - by ešte stále bola pripravená a ochotná voliť nedemokratické, nekompetentné, antisystémové strany. No, aby sa to nestalo, tak vlastne treba robiť všetko to, o čom sa toľko hovorí. Rešpektovať vládu zákona, ľudské práva... Veď premiér otvorene hovorí o tom, že liberálna demokracia je už minulosť. Má svoj vzor vo Viktorovi Orbánovi. Je dôležité, aby sa politici opozície zrozumiteľne prihovorili aj tým, čo majú pocit, že z tých všetkých zmien vlastne nezískali skoro nič, alebo veľmi málo, aby im zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili, že je možné aj iné Slovensko,“ hovorí Bútora.Upozorňuje, že komunistický režim sa v Novembri'89 podarilo povaliť za desať dní. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Váh tu bol odjakživa. Vlnil sa zemou, dával vlahu poliam i lesom. Ale keď sa nahneval, bral všetko, čo mu stálo v ceste. Nemal zľutovanie a raz vzal do svojich osídel aj nevinnú pannu. Ľudová povesť hovorí, že Váh vo svojich vodách zalial mladú pannu, a to bez nádeje na únik. Iba raz v roku z vôd Váhu panna vystúpi, usadí sa na čierne skaly a kričí do diaľav. Vtedy prosí chlapcov aj mužov, aby ju zachránili. A ak sa im pannu podarí zachrániť, dostanú od nej kráľovskú odmenu. Otázne zostáva či je táto odmena hodná toho, čo sa im začne diať so životom.Scenár: Katarína PivarčiováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

„Keď uvidíte v posilňovni obézneho človeka, povzbuďte ho, veľmi to pomáha," dodáva k svojmu príbehu a posiela všetkým dôležitý odkaz z vlastnej skúsenosti.Na začiatku mala vyše sto kíl a samu ju prekvapilo, ako sa mohla dostať do takého stavu. Dodnes sa cíti hrozne, keď si spomenie, kam to až nechala zájsť. „Prekonala som rakovinu štítnej žľazy, neskôr mi zlyhalo srdce a musela som sa vzdať milovaného bicyklovania. Vtedy som sa uzavrela do seba a trikrát denne jedla chlieb vo vajci, riadne vysmažený v oleji. Keď ma totiž nemohol robiť šťastnou šport, chcela som, aby ma urobilo šťastnou aspoň jedlo.“V dnešnom podcaste Ženy ako my sme sa rozprávali s Vanesou Kupčovou, ktorá v markizáckych Extrémnych premenách schudla 50 kilogramov.mpulz na zmenu prišiel na vysokej škole, keď odpozorovala dievčatá, ktoré boli skutočne spokojné vo svojom tele. Uvedomila si, že doteraz samu seba klamala, že šťastná je. Pritom sa za seba tak hanbila, že ľuďom ani nedovolila, aby ju objali. Aby si nevšimli, aká je veľká, keď ju obopnú celými rukami. Prihlásila sa preto do reality šou a tá jej radikálne zmenila život.Raz som prišla na rande a chlap mi povedal, že biela ma rozširuje a nech sa prezlečiemV minulosti si prešla nielen vnútorným bojom, ale aj partnerskými boliestkami. „Keď ma partner poslal prezliecť sa počas večere na dovolenke, šokovalo ma to. Každý má vlastný vkus, ale keď som sa mu už vtedy nepáčila, nechápem, prečo ma pozval von.“Dnes nedá dopustiť na šaty a sukne, ktoré nosí, až kým vonku nezačne mrznúť. „Predtým sa mi totiž šúchali o seba stehná a to bolo bolestivé. Po schudnutí si užívam, že si môžem obliecť čo chcem.“Milovala pocit prázdneho brucha„Úmyselne som si uberala z kalórií a moje telo nemalo energiu. Začala som milovať pocit prázdneho brucha“, priznáva otvorene, aký návykový je pocit chudnutia a následná chvála okolia.„Dodnes sa však niekedy potrebujem ubezpečovať o tom, že chudnem. Výčitky mám aj z keksíka, ktorý si dám ku káve“, dodáva. V takýchto chvíľach jej najviac pomáhajú rozhovory s blízkymi.Z obezity má strach dodnes„Keď som v hektickom období života zdravotnej sestry na onkologickom oddelení pribrala štyri kilá, lebo veď sestričkám nosia čokolády, preplakala som štyri dni,“ priznáva dôvod, prečo zmenila systém svojej práce a prestala robiť nočné.„Dokonca mám teraz o kilo menej, ako na gala večere Extrémnych premien“, teší sa. V rozhovore prezradila aj to, ako sa udržiava vo forme aj čo by odkázala dievčatám, ktoré sa vysmievajú obéznym ľuďom vo fitness centrách.„Prídu tam dievčatá, ktoré majú viac mejkapu ako svalov a okato sa medzi sebou šťúchajú a vysmievajú sa obéznym ľuďom. Vtedy si hovorím, choďte preč, nevšímajte si ma.“Jedným dychom však dodáva, že naopak povzbudenie takému človeku dodá veľkú odvahu a motiváciu cvičiť a chudnúť.V podcaste sa okrem iného dozviete:-Ako dopadol vzťah s chlapom, ktorý ju po príchode na rande poslal sa prezliecť do niečoho, čo ju tak nerozširuje-Prečo milovala pocit prázdneho brucha-Či aj prejedanie sa je porucha príjmu potravy-Akú estetickú operáciu musela podstúpiť po rapídnom schudnutí-Ako jej telo odpovedalo na to, keď cvičila aj cez teploty a tlaku popri končení vysokej školy-Ako bojuje so svojimi vnútornými kritikmi, ktorí jej hovoria, že aj tak zasa priberie?-Darí sa jej udržiavať si svoju hmotnosť aj po premene?-Ako rieši výčitky po každej sladkosti, ktorú si dá-Čo podľa Vanesy znamená sebaláska a ako ju žije v praxi-Čo by poradila ženám, ktoré sa necítia vo svojom tele dobre-Aké má plány do budúcna

„Nevšimol si, že bol 17. november a teraz nás chce všetkých zatiahnuť do tohto nevšímania.“ Veta, ktorou otvoril svoj príhovor na minulotýždňovom bratislavskom proteste. A túto vetu predchádzala iná: „Aj 17. november nám už zobrali a preto dovoľte, aby som vám predstavila osobnosť Novembra'89.“ Moderátorka podujatia takto uviedla Františka Mikloška. A ten v spomínanej prvej vete hovoril o aktuálnom premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý si November nevšimol a do nevšímania chce uviesť krajinu. A to až akousi „normalizáciou nevšímania“.Dá sa však prehliadnuť symbol, ktorý pre krajinu a jej obyvateľov znamenal prechod z neslobody do slobody, z totality do demokracie? Napriek dráme, ktorá je skrytá v tejto otázke, neplatí aj to, že 17. november nám už zobrali, lebo sme ten konsolidačný suchý oznam o jeho neslávení pracovným pokojom prijali bez akéhokoľvek prvotného odporu?A dá sa vyvážiť symbol úsporou 150-miliónov? Otázky pre Františka Mikloška, ktorý November'89 formoval, predtým naň krajinu pripravoval a dodnes hľadá formy napĺňania jeho odkazu.„Sviatky si vieme osláviť, keď máme voľno. Vtedy máme čas sa zastaviť. Povedzme si otvorene, vo chvíli, keď to bude pracovný deň, stane sa s ním to, čo s 28. októbrom. Deň, ktorý znamenal aj pre Slovensko rozbeh, nevšímame si ho, lebo ide o pracovný deň. A o toto ide Robertovi Ficovi,“ hovorí jedná z tvárí Novembra'89 František Mikloško. „Ide tu ešte o viac: To, že nám chcú zrušiť 17. november je vlastne kontrarevolúcia k Nežnej revolúcii,“ dodáva.Novela ústavy - Ficov podvod„Novela ústavy je podvod Roberta Fica,“ konštatuje František Mikloško. „Nerozumiem, že to dokáže niekto prehliadnuť,“ dodáva. Na poznámku, že tento podvod chce KDH Ficovi podporiť, Mikloško reaguje, že je to „na ich zodpovednosti“.„Smiešnou“ pritom nazýva iniciatívu KDH „vykostiť“ Smer svojou podporou novely ústavy s mužom a ženou.„Podvozok“ KDH – cesta k bezvýznamnostiKDH však podľa Františka Mikloška pripravuje alternatívu k podpore Ficovho návrhu. Ustanovenie o mužovi a žene chce podľa neho presadiť prílepkom v druhom čítaní o inej novele ústavy, ktorou chcú práve kresťanskí demokrati umožniť poslankyniam na materskej disponovať „spočívajúcim mandátom“. V praxi by to znamenalo, že počas ich materských povinností by ich zastupoval poslanecký náhradník a v prípade, že by sa poslankyňa rozhodla vrátiť do poslaneckých lavíc, mandát by si zobrala.„Je to naoko nevinný paragraf, aký majú aj škandinávskej krajiny. Ale pokiaľ by prešiel do druhého čítania, bude tam snaha zo strany konzervatívnych politikov dať tam opäť novelu ústavy o mužovi a žene,“ hovorí František Mikloško. „Tam by sa stratil argument OĽANO (hnutia Slovensko), že by za to nehlasovali. Budú hlasovať, keď to bude návrh KDH,“ vysvetľuje.„Môže sa ľahko stať, že v októbri bude táto novela vďaka návrhu KDH na stole opäť, no iným spôsobom,“ konštatuje poslanec. „A pokiaľ sa k tomu Robert Fico pridá, tak to prejde.“ V KDH o tomto návrhu hovoria ako o „podvozku“ pre novelu ústavy o dvoch pohlaviach.František Mikloško hovorí, že nepodporí nielen pôvodný návrh Smeru, ale ani návrh KDH pre tzv. novelu „podvozok“ v prvom čítaní, ktorý by mohol byť v druhom čítaní priestorom pre prílepok vo forme dvoch pohlaví.Pri tejto alternatíve ale hovorí, že pre KDH to bude „cesta do bezvýznamnosti“. „Bude otázkou, či KDH vôbec bude v budúcnosti na politickej scéne,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prelomový moment Nežnej revolúcie i triumf občianskych iniciatív proti komunistickému režimu. Hodnotenia, ktoré historici spájajú s generálnym štrajkom z Novembra'89. Po udalostiach zo 17. novembra z Pražskej národní třídy, kde sa ukázala neľudská tvár policajných obuškov proti študentom, tu bol 27. november. Vtedy vyšlo do ulíc 75 percent fabrík a závodov, a tiež škôl. Ďalší si zo solidarity krátili pracovný čas. Na dve hodiny vtedy stíchli stroje a výrobné pásy a život krajiny sa presunul do ulíc a námestí, aby dal vtedajším mocným signál, že nespokojnosť s režimom dokáže zastaviť aj ekonomiku. Už dva dni na to z Ústavy vypadol článok 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany. A mesiac na to už na čele bývalej Československej socialistickej republiky stál niekdajší prísne strážený a internovaný disident Václav Havel.Téma generálneho štrajku tu ožíva opäť. Otvára ju opozícia. Mieri pritom na vládne snahy takmer trojmiliardovej konsolidácie, pričom vláda nekonsoliduje seba – ako zaznieva z opozičných vôd.Je krajina v stave, aby sa dokázala zmobilizovať podľa vzoru spred štvrťstoročia? A sú tu paralely, ktoré by téme dávali silu? Otázky pre Ladislava Snopka, dramaturga námestí Novembra'89, niekdajšieho disidenta a neskôr aj ministra kultúry.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Policajná inšpekcia je Ficovou slúžkou 2. Vtedy chýbala vesta, dnes dôkazy o komplote