POPULARITY
Ranní brífink Štěpána Svobody: Nové emisní povolenky pro domácnosti a dopravu se na burze obchodují už měsíc, ale zatím o ně skoro nikdo nestojí. Cena se drží těsně pod 80 eury za tunu, tedy výš, než se čekalo. Česká vláda, která systém pomáhala schválit, ho teď kritizuje a doufá v roční odklad. Jak ETS 2 funguje, koho zasáhne a co se s výnosem z povolenek vlastně stane – to vše v dnešním brífinku s Honzou Brožem.
Ranní brífink Štěpána Svobody: Nové emisní povolenky pro domácnosti a dopravu se na burze obchodují už měsíc, ale zatím o ně skoro nikdo nestojí. Cena se drží těsně pod 80 eury za tunu, tedy výš, než se čekalo. Česká vláda, která systém pomáhala schválit, ho teď kritizuje a doufá v roční odklad. Jak ETS 2 funguje, koho zasáhne a co se s výnosem z povolenek vlastně stane – to vše v dnešním brífinku s Honzou Brožem.
V tejto epizóde sa ponoríme do sveta anglických fráz, ktoré tipomôžu znieť prirodzenejšie – či už si v práci, alebo len kecáš pri káve. Vysvetlíme si výrazné idiomy ako hit the nail on the head, burn the midnight oil či think outside the box, a ukážeme si ich na reálnych príkladoch so slovenským prekladom. Naučíš sa, ako rozumieť aj používať výrazy, ktoré rodilí hovoriaci milujú. Skrátka – ak chceš posunúť svoju angličtinu o level vyššie, toto je epizóda pre teba!Everyday Life Idioms – Každodenné frázy1. Hit the nail on the head – Trafiť klinec po hlavičke· You hit the nail on the head—that's exactly why I'm upset!· Trafila si klinec po hlavičke – presne to je dôvod, prečo som nahnevaný!2. Bite the bullet – Zatnúť zuby / Prehryznúť sa cez to· I don't want to go to the dentist, but I'll have to bite the bullet.· Nechce sa mi ísť k zubárovi, ale budem musieť zatnúť zuby.3. Burn the midnight oil – Pracovať dlho do noci· She's burning the midnight oil to finish her project.· Pracuje dlho do noci, aby dokončila svoj projekt.4. A blessing in disguise – Požehnanie v prestrojení (Na niečo zlé je to dobré)· Losing that job was a blessing in disguise—I found a better one!· Strata tej práce bola požehnaním v prestrojení – našiel som si lepšiu!5. Under the weather – Necítiť sa dobre· I won't come to work today, I'm feeling under the weather.· Dnes neprídem do práce, necítim sa dobre. Business Idioms – Biznis frázy1. Think outside the box – Myslieť kreatívne / mimo zabehnutých koľají· We need to think outside the box to solve this issue.· Musíme myslieť mimo zabehnutých koľají, aby sme vyriešili tento problém.2. Get the ball rolling – Rozbehnúť niečo / Pohnúť sa vpred· Let's get the ball rolling on the new campaign.· Poďme rozbehnúť novú kampaň.3. Touch base – Skontaktovať sa / Stručne sa spojiť· Let's touch base next week about the proposal.· Spojme sa budúci týždeň ohľadom návrhu.4. A win-win situation – Situácia výhodná pre obe strany· This deal is a win-win for both companies.· Táto dohoda je výhodná pre obe strany.5. Go the extra mile – Urobiť niečo navyše· She always goes the extra mile for her clients.· Vždy robí niečo navyše pre svojich klientov.
Vitajte pri 55. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Pôdohospodárska platobná agentúra má ďalší problém. Najnovšie zistenia ukazujú, že sa za čias jednofarebnej vlády Roberta Fica mali za štátne peniaze a eurofondy stavať súkromné vily pre vyvolených. Dnes sa preto v Index newslettri na tému pozrieme bližšie a rozoberieme si aj to, ako sa Fico stavia k stopke na ruský plyn. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Český vzdělávací systém se odtrhl od toho, co firmy potřebují, stěžují si podnikatelé. Někteří z nich neváhali a vzali věci do svých rukou. Proč a jak by se mělo české školství proměnit řešili i řečníci na Konferenci České elity.České školství nestíhá reagovat na potřeby trhu práce. Zatímco průmysl tvoří více než třetinu tuzemského HDP, školství vychovává stále menší objem absolventů technických oborů, které odvětví pro další rozvoj potřebuje.„Průmysl tvoří více než třetinu hrubého domácího produktu, ale technické obory vystuduje jen zhruba 12 procent studentů,“ uvedl na Konferenci Česká elita pořádané Seznam Zprávami majitel Brano Group Pavel Juříček.Pozvání do debaty přijali:Pavel Juříček, majitel Brano Group,Ladislav Janíček, rektor VUT,Radoslav Slovák, zakladatel a spolumajitel společnosti Edhouse,Věra Komárová, spolumajitelka Dermacol a zakladatelka školy Leonardo V. Academy.
V úvode tlačovej konferencie vyzval Robert Fico lídrov politických strán, aby sa spoločne dohodli na tom, že nebudú chodiť do politických diskusných relácii v nedeľu. Tie by sa podľa Fica mohli vysielať počas pracovného týždňa. Ak sa predsedovia strán nedohodnú, bude Robert Fico pokračovať v nedeľných tlačových besedách.Za zrušenie nedeľných debát by bol aj predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ale aj ďalší poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Ten na sociálnej sieti uviedol, že nedele by mali patriť rodinám a nie hádkam politikov.Podpora od opozície?Opozičné KDH je pripravené podporiť návrh premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o nedeli bez politických diskusií.„Myslíme si, že počas pracovného týždňa je v médiách dostatok priestoru na vyjadrenia politikov tak z koalície, ako aj opozície. KDH je preto pripravené podporiť návrh o nedeli bez politických diskusií,“ priblížilo hnutie vo svojom vyhláseníFico na nedeľňajšej tlačovej konferencii uviedol, že je pripravený podpísať dohodu so všetkými predsedami politických strán k zrušeniu nedeľných politických diskusných relácií. Podľa neho by mali byť vysielané počas týždňa a vo večerných hodinách.V podcaste sa dozviete: Ako tému zrušenia diskusií vníma šéf politického oddelenia Martin Sliz Či má pocit, že by téma mohla uspieť Ako si vysvetľuje podporu od hnutia Igora Matoviča Či sa Robert Fico zaoberal debatami už v minulosti Ako tému vníma šéfredaktor Peter Bárdy Či je presvedčený, že ide o dymovú clonu Ako si spomína na Fica a jeho začiatky v debatách Prečo sú debaty dôležité Čo je dôvodom premiérovej antipatie k tomuto formátu
V úvode tlačovej konferencie vyzval Robert Fico lídrov politických strán, aby sa spoločne dohodli na tom, že nebudú chodiť do politických diskusných relácii v nedeľu. Tie by sa podľa Fica mohli vysielať počas pracovného týždňa. Ak sa predsedovia strán nedohodnú, bude Robert Fico pokračovať v nedeľných tlačových besedách.Za zrušenie nedeľných debát by bol aj predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ale aj ďalší poslanec Hlasu Ján Ferenčák. Ten na sociálnej sieti uviedol, že nedele by mali patriť rodinám a nie hádkam politikov.Podpora od opozície?Opozičné KDH je pripravené podporiť návrh premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o nedeli bez politických diskusií.„Myslíme si, že počas pracovného týždňa je v médiách dostatok priestoru na vyjadrenia politikov tak z koalície, ako aj opozície. KDH je preto pripravené podporiť návrh o nedeli bez politických diskusií,“ priblížilo hnutie vo svojom vyhláseníFico na nedeľňajšej tlačovej konferencii uviedol, že je pripravený podpísať dohodu so všetkými predsedami politických strán k zrušeniu nedeľných politických diskusných relácií. Podľa neho by mali byť vysielané počas týždňa a vo večerných hodinách.V podcaste sa dozviete: Ako tému zrušenia diskusií vníma šéf politického oddelenia Martin Sliz Či má pocit, že by téma mohla uspieť Ako si vysvetľuje podporu od hnutia Igora Matoviča Či sa Robert Fico zaoberal debatami už v minulosti Ako tému vníma šéfredaktor Peter Bárdy Či je presvedčený, že ide o dymovú clonu Ako si spomína na Fica a jeho začiatky v debatách Prečo sú debaty dôležité Čo je dôvodom premiérovej antipatie k tomuto formátu
Slovenský premiér Robert Fico se ohradil proti varování šéfky unijní diplomacie Kaji Kallasové před svou cestou do Moskvy na květnové oslavy 80. výročí porážky fašismu. Její slova Fico označil za neuctivá a potvrdil, že 9. května do Moskvy pojede. „Myslím, že tím chce přikrýt svoji politiku,“ komentuje chování slovenského premiéra pro Český rozhlas Plus bývalý slovenský ministr zahraničí Rastislav Káčer.
Slovenský premiér Robert Fico se ohradil proti varování šéfky unijní diplomacie Kaji Kallasové před svou cestou do Moskvy na květnové oslavy 80. výročí porážky fašismu. Její slova Fico označil za neuctivá a potvrdil, že 9. května do Moskvy pojede. „Myslím, že tím chce přikrýt svoji politiku,“ komentuje chování slovenského premiéra pro Český rozhlas Plus bývalý slovenský ministr zahraničí Rastislav Káčer.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Delegace Američanů a Rusů daly v Istanbulu jasně najevo, že jednají o normalizaci působení svých diplomatických misí, a nikoli o válce na Ukrajině. Kromě Donalda Trumpa, který sní o získání Nobelovy ceny míru, nechce Rusko ani Ukrajina, ani Evropská unie konflikt v této chvíli ukončit. Nikdo není spokojen se svou vyjednávací pozicí a v sázce je pověst všech, píše politoložka Nina Chruščovová z americké New School v New Yorku pro server organizace Project Syndicate.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Aliancia pôjde do koalície s tým, kto splní viac jej požiadaviek, hovorí nový predseda strany Lázsló Gubík. Zatiaľ nemá slovenské štátne občianstvo, lebo po zákaze dvojitého občianstva požiadal o to maďarské a následne kandidoval v eurovoľbách za Fidesz. Teraz o občianstvo opäť požiadal, lebo bez neho nemôže kandidovať na Slovensku. Pri otázke, kde býva, najprv tvrdil, že v Komárne, aby potom priznal, že v skutočnosti býva v Komárome za maďarskou hranicou. Nechce budovať slovenský Fidesz, ale spájať Maďarov. Prezident Peter Pellegrini však podľa neho maďarskej menšine zatiaľ nesplnil, čo im sľúbil výmenou za podporu vo voľbách.V podcaste s Lázslóom Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na zatváranie hraníc s Maďarskom v rámci opatrení proti slintačke;– po 2:00 – či je za likvidáciu chovov alebo stojí na strane protestujúcich poľnohospodárov z juhu Slovenska;– po 4:00 – či by si rozumel viac s koalíciou alebo opozíciou;– po 5:00 – či je mu bližší Robert Fico alebo Michal Šimečka;– od 8:00 – s ktorými opozičnými politikmi sa pozná;– po 11:00 – ako Peter Pellegrini zatiaľ nedodržal sľuby dané Maďarom výmenou za podporu vo voľbách;– od 13:00 – prečo nemá slovenské štátne občianstvo;– po 14:00 – prečo kandidoval za Fidesz;– od 15:00 – či žije na Slovensku alebo v Maďarsku;– po 17:00 – že strana Maďarská Aliancia je partnerom maďarskej vlády, nie strany Fidesz;– od 19:00 – že nechce budovať slovenský Fidesz, a spolupracoval by aj s inou maďarskou vládou;– po 25:00 – prečo by liberálnejší slovenskí Maďari nemali voliť radšej Ódora alebo Hamrana;– od 28:00 – že je žiakom Miklósa Duraya a ako sa stavia k autonómii;– po 31:00 – čo hovorí o Trianone;– od 33:45 – čo myslel tým, že sa jeho predchodca Forró dostane na Ukrajinu bez pasu;– po 35:00 – odkiaľ by sa mali Rusi vrátiť a čo si myslí o Ukrajine;– od 36:00 – čo pre neho znamená pomenovanie Felvidék, keď organizoval majstrovstvá Felvidéku vo futbale;– po 39:00 – čo hovorí na šál Viktora Orbána s veľkým Uhorskom;– po 41:00 – či by mal Orbán myslieť na Maďarov za hranicami.
Aliancia pôjde do koalície s tým, kto splní viac jej požiadaviek, hovorí nový predseda strany Lázsló Gubík. Zatiaľ nemá slovenské štátne občianstvo, lebo po zákaze dvojitého občianstva požiadal o to maďarské a následne kandidoval v eurovoľbách za Fidesz. Teraz o občianstvo opäť požiadal, lebo bez neho nemôže kandidovať na Slovensku. Pri otázke, kde býva, najprv tvrdil, že v Komárne, aby potom priznal, že v skutočnosti býva v Komárome za maďarskou hranicou. Nechce budovať slovenský Fidesz, ale spájať Maďarov. Prezident Peter Pellegrini však podľa neho maďarskej menšine zatiaľ nesplnil, čo im sľúbil výmenou za podporu vo voľbách.V podcaste s Lázslóom Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na zatváranie hraníc s Maďarskom v rámci opatrení proti slintačke;– po 2:00 – či je za likvidáciu chovov alebo stojí na strane protestujúcich poľnohospodárov z juhu Slovenska;– po 4:00 – či by si rozumel viac s koalíciou alebo opozíciou;– po 5:00 – či je mu bližší Robert Fico alebo Michal Šimečka;– od 8:00 – s ktorými opozičnými politikmi sa pozná;– po 11:00 – ako Peter Pellegrini zatiaľ nedodržal sľuby dané Maďarom výmenou za podporu vo voľbách;– od 13:00 – prečo nemá slovenské štátne občianstvo;– po 14:00 – prečo kandidoval za Fidesz;– od 15:00 – či žije na Slovensku alebo v Maďarsku;– po 17:00 – že strana Maďarská Aliancia je partnerom maďarskej vlády, nie strany Fidesz;– od 19:00 – že nechce budovať slovenský Fidesz, a spolupracoval by aj s inou maďarskou vládou;– po 25:00 – prečo by liberálnejší slovenskí Maďari nemali voliť radšej Ódora alebo Hamrana;– od 28:00 – že je žiakom Miklósa Duraya a ako sa stavia k autonómii;– po 31:00 – čo hovorí o Trianone;– od 33:45 – čo myslel tým, že sa jeho predchodca Forró dostane na Ukrajinu bez pasu;– po 35:00 – odkiaľ by sa mali Rusi vrátiť a čo si myslí o Ukrajine;– od 36:00 – čo pre neho znamená pomenovanie Felvidék, keď organizoval majstrovstvá Felvidéku vo futbale;– po 39:00 – čo hovorí na šál Viktora Orbána s veľkým Uhorskom;– po 41:00 – či by mal Orbán myslieť na Maďarov za hranicami.
Dezinformace jsou velké, aktuální a moderní téma. Lidé slovo dezinformace a dezinformátor či dezinformátorka často používají jako nadávku, bič, jako nálepku. Nechceš být dezinformátor, protože pak uvádíš své okolí v omyl, zahrnuješ je nepravdivými informacemi. Buď vědomě, pak jsi zavrženíhodný, jsi škodič, škodička, nebo nevědomě, pak prostě jenom nemyslíš, neuvažuješ.
Dezinformace jsou velké, aktuální a moderní téma. Lidé slovo dezinformace a dezinformátor či dezinformátorka často používají jako nadávku, bič, jako nálepku. Nechceš být dezinformátor, protože pak uvádíš své okolí v omyl, zahrnuješ je nepravdivými informacemi. Buď vědomě, pak jsi zavrženíhodný, jsi škodič, škodička, nebo nevědomě, pak prostě jenom nemyslíš, neuvažuješ.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Hosty Pochlap se byli herci David a František Prachařovi, kteří byli zároveň třetími hosty minisérie S otci a syny. S moderátorem Václavem Roučkem společně probírali, jak se žije v herecké rodině, jak navzájem hodnotí svůj vztah a jak prožívají emotivní chvíle.
Hosty Pochlap se byli herci David a František Prachařovi, kteří byli zároveň třetími hosty minisérie S otci a syny. S moderátorem Václavem Roučkem společně probírali, jak se žije v herecké rodině, jak navzájem hodnotí svůj vztah a jak prožívají emotivní chvíle.Všechny díly podcastu Pochlap se můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
„KDH môže Ficov návrh o ústavných zmenách bez problémov podporiť,“ myslia si komentátori Postoja.
Po reprezentační pauze se vrací liga – a hned nabízí jeden ze šlágrů celé sezony. Nedělní duel Sparta – Plzeň bude ostrým soubojem o druhé místo. Který z týmů bude mít po reprezentační přestávce navrch? Redaktoři deníku Sport a webu iSport.cz Jiří Fejgl a Jonáš Bartoš odpovídali fanouškům v živém SPECIÁLU Ligy naruby a řeč samozřejmě přišla i na možný letní odchod Pavla Šulce z Plzně. „Rosický do toho nepůjde, nechce teď bourat trh – protože případný Šulcův příchod do Edenu ten trh rozbourá,“ vylučuje zájem Sparty Fejgl. „Já Šulcovu přestupu do Prahy dávám jen 30%. Proslýchá se, že proti zásobování Slavie už se ozývají i politici na západě Čech, protože Plzeň je samozřejmě na město a kraj napojená,“ přidává zákulisní informace Bartoš.
Louny musí letos najít firmu na zajištění svozu a likvidaci odpadů. Současná smlouva skončí v prosinci. Ta nová má zajistit službu na dalších 10 let. Radnice v zadání tendru například nepočítá s tím, že by se firma postarala o odpadkové koše nebo o nádoby na biodpad. Na něj si mohou lidi od města vyžádat kompostér, odvézt ho do sběrného dvoru nebo jednou za 14 dní využít přistavený kontejner.
Hamás v noci odpálil rakety na Tel Aviv. Izrael útočí na pásmo Gazy už od úterý, čímž porušuje podmínky příměří vyjednaného v lednu. „Izrael úplně změnil parametry a Netanjahu chce konci války předejít,“ myslí si Břetislav Tureček, vedoucí Centra pro studium Blízkého východu na Metropolitní univerzitě Praha.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Ruský prezident Vladimir Putin dal ako podmienku prímeria zastavenie zahraničnej pomoci Ukrajine. Prečo by to robil, ak by chcel mier? Európa má dnes na summite na stole ďalšiu pomoc Ukrajine, vrátane vojenskej. Robert Fico hovorí, že jediný, kto chce bojovať, je práve Európa. Experti tvrdia opak. V mier do konca roka verí Volodymyr Zelenskyj. Rusko stále útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, potvrdil prezident Volodymyr Zelenskyj. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť bývalého ministra zahraničia Jána Kubiša, analytika portálu Euractiv Radovana Geista a zahranično-politického novinára Aktualít Pavla Štrbu. Moderuje Peter Hanák.
Ruský prezident Vladimir Putin dal ako podmienku prímeria zastavenie zahraničnej pomoci Ukrajine. Prečo by to robil, ak by chcel mier? Európa má dnes na summite na stole ďalšiu pomoc Ukrajine, vrátane vojenskej. Robert Fico hovorí, že jediný, kto chce bojovať, je práve Európa. Experti tvrdia opak. V mier do konca roka verí Volodymyr Zelenskyj. Rusko stále útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, potvrdil prezident Volodymyr Zelenskyj. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť bývalého ministra zahraničia Jána Kubiša, analytika portálu Euractiv Radovana Geista a zahranično-politického novinára Aktualít Pavla Štrbu. Moderuje Peter Hanák.
S Vladimírem Votápkem o tom, jaké Rusko bylo, je a jaké by mohlo býtNadcházející živá vystoupení:25.3.2025 - 19:00 - České Budějovice, Biograf Kotva ➡️ https://tinyurl.com/32kc67t722.4.2025 - 19:00 - Dačice, kulturní dům Beseda ➡️ https://tinyurl.com/2htrw3ej20.5.2025 - 19:30 - Panelka Luleč ➡️ https://tinyurl.com/wsm2wyppX
Političtí marketéři a volební manažeři řeší otázku, zda podzimní sněmovní volby rozhodnou tradičně domácí záležitosti – například ceny potravin, energií či nedostatek bytů – nebo mezinárodní bezpečnostní problémy. Čili jde o otázku, zda budou voliči hlasovat podle svých peněženek nebo na základě obav z budoucnosti.
Političtí marketéři a volební manažeři řeší otázku, zda podzimní sněmovní volby rozhodnou tradičně domácí záležitosti – například ceny potravin, energií či nedostatek bytů – nebo mezinárodní bezpečnostní problémy. Čili jde o otázku, zda budou voliči hlasovat podle svých peněženek nebo na základě obav z budoucnosti.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Jednání o konci války na Ukrajině nabrala rychlý spád. Rok a půl se už na ukrajinské frontě odehrává opotřebovávací válka s mírnými územními zisky ve prospěch Ruska.Hostem speciálu Kecy a politika je reportérka Adéla Knapová, která už více než půl roku žije v ukrajinském Charkově, má zkušenosti s pobytem na frontových liniích a nedávno rozvířila debatu svým článkem Ukrajinská sprcha a procitnutí Evropy. Realisticky hodnotí nedávné kroky Spojených států a Ruska, které v této fázi jednání nevidí jako „nový Mnichov“, ale jako šanci, jak pohnout se zamrzlou situací na frontě, která se navíc pro Ukrajince nevyvíjí dobře."Navzdory šoku však už i na Ukrajině, kde pobývám, zaznívají hlasy, že se aspoň děje něco, co by mohlo válečnou hrůzu ukončit." Zároveň říká, že dohoda o příměří musí být na principu win-win. „Nový Mnichov“ nemusí být samotné jednání, ale výsledek dohody.Knapová zároveň považuje za iluzi výrok prezidenta Macrona, že je nutné domluvit „trvalé příměří“. Jak ale uzavřít něco takového se státem (Ruskem), jehož vedení nepovažuje sousední napadený stát (Ukrajinu) za plnohodnotný státní útvar a Ukrajince za samostatný národ? Výsledkem dohod, ať už z Rijádu nebo odkudkoli jinde, může být jen dočasné příměří, které umožní Ukrajině přezbrojit a připravit se na další případnou ruskou invazi.Být Ukrajincem totiž neznamená být jenom příslušníkem jednoho národa, ale je to především úděl. Jinými slovy, těžký osud národa, jehož existenci bude sousední národ systematicky zpochybňovat i za sto let.
S dlouholetým vyjednavačem Robertem Weiblem o umění uzavírat mezinárodní dohody v éře Donalda Trumpa. Moderuje Štěpán Sedláček
Prepad Slovenska v rebríčku vnímania korupcie je vizitkou štvrtej vlády Roberta Fica, hovorí riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško. V rozhovore s Luciou Osvaldovou hovorí aj o tom, ako vníma Ficov list Elonovi Muskovi a prečo je dôležité, aby verejnosť vedela detaily o Ficovej ceste do Moskvy.
Spousta aut, žádné chodníky, nemožnost dojít pěšky na vlak. I tak může vypadat život na vesnici. David Hlouch je už třetí období starostou Tehova a postupně se snaží o změnu. „Být architektem je na to skoro nelepší průprava,“ říká.Všechny díly podcastu Bourání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Spousta aut, žádné chodníky, nemožnost dojít pěšky na vlak. I tak může vypadat život na vesnici. David Hlouch je už třetí období starostou Tehova a postupně se snaží o změnu. „Být architektem je na to skoro nelepší průprava,“ říká.
Americký prezident Donald Trump o víkendu oznámil zavedení vysokých cel na kanadské a mexické zboží, zvýšil cla na dovoz z Číny a chystá se na Evropskou unii. Od podnikatelů, ekonomů a novinářů za to ve Spojených státech dostal pěknou „sodu“. Mnozí doufají, že se celá situace časem nějak urovná. Ostatně, cla na mexické a kanadské zboží Trump v pondělí odložil.
Český kolovrátek zní: Potřebujeme co nejvzdělanější společnost. Neznám politika, který by tvrdil, že o vzdělání nejde. No, a tím to tak asi končí, skutek utek. Neutek úplně, ale stát i kraje v tom dělají mnohem méně, než by čekal každý, kdo tu věčnou touhu po „vzdělanostní společnosti“ slýchá před každými volbami.
Na Slovensku sú capovia záhradníkmi a nedospelí pomstychtiví ľudia ničia to, čo iní dlho budovali, hovorí herec Milan Ondrík. Vo filme Černák vidí veľa paralel so súčasnosťou, poukazuje napríklad na vedenie SIS. Vláda nám podľa neho predhadzuje rozbušky, aby prekrývala zdražovanie a ďalšie problémy. Herci SND sa chcú stretnúť s riaditeľkou, ale zatiaľ nedostali odpoveď.V podcaste s Milanom Ondríkom sa dozviete:– od 2. minúty – ako reaguje na tvrdenia ministerky kultúry, že herci sú koordinovaní zo zahraničia;– po 4:00 – že na Slovensku zažívame komédiu šarlatánov;– od 10:00 – ako sa u nás nedospelí a pomstychtiví ľudia ničia to, čo sme na Slovensku 30 rokov budovali;– po 11:30 – či sa Robertovi Ficovi darí rozdeľovať aj rodiny;– od 12:30 – že film Černák má presahy do súčasnosti napríklad cez problém s politickým zneužívaním SIS;– po 15:00 – ako vláda spochybňuje náš zdravý rozum a realitu;– od 17:00 – ako argumentuje, že štát dal peniaze na film o mafiánovi a nie o hrdinovi SNP;– po 20:00 – do akej miery film Černák zobrazuje realitu a ako sa s ňou odlišuje;– od 22:00 – či zahral Černáka pravdivo alebo do postavy vniesol aj seba;– po 24:00 – že najabsurdnejšie situácie z filmu sú práve tie, ktoré sa naozaj stali;– od 25:30 – či by súd mal Mikulášovi Černákovi uveriť, že sa v base naozaj polepšil;– po 27:00 – či je pravda, že Černákovi kumpáni si nič neodsedeli;– od 28:00 – či z Černáka pri osobnom stretnutí necítil túžbu po pomste;– o 29:00 – že šanca na to, že bývalého bossa a viacnásobného vraha pustia, je reálna;– pred 29:30 – či by Mikuláša Černáka pustil prednášať mladým ľuďom o prevencii zločinu;– po 30:30 – aká je atmosféra v Slovenskom národnom divadle pod Zuzanou Ťapákovou;– od 31:00 – že herci sa chcú rozprávať s riaditeľkou, ale ona nereaguje;– po 31:30 – že v divadle sa vyhadzuje a je v ňom veľmi veľa problémov;– od 32:30 – že funkcionári sa vymenia, ale herci zostanú;– po 33:30 - čo sú jeho červené čiary a čo by bolo, ak by odišli v divadle vymenili hercov;– okolo 34:00 – či by sa našli herci, ktorí by hrali to, čo chcú politici.
Na Slovensku sú capovia záhradníkmi a nedospelí pomstychtiví ľudia ničia to, čo iní dlho budovali, hovorí herec Milan Ondrík. Vo filme Černák vidí veľa paralel so súčasnosťou, poukazuje napríklad na vedenie SIS. Vláda nám podľa neho predhadzuje rozbušky, aby prekrývala zdražovanie a ďalšie problémy. Herci SND sa chcú stretnúť s riaditeľkou, ale zatiaľ nedostali odpoveď.V podcaste s Milanom Ondríkom sa dozviete:– od 2. minúty – ako reaguje na tvrdenia ministerky kultúry, že herci sú koordinovaní zo zahraničia;– po 4:00 – že na Slovensku zažívame komédiu šarlatánov;– od 10:00 – ako sa u nás nedospelí a pomstychtiví ľudia ničia to, čo sme na Slovensku 30 rokov budovali;– po 11:30 – či sa Robertovi Ficovi darí rozdeľovať aj rodiny;– od 12:30 – že film Černák má presahy do súčasnosti napríklad cez problém s politickým zneužívaním SIS;– po 15:00 – ako vláda spochybňuje náš zdravý rozum a realitu;– od 17:00 – ako argumentuje, že štát dal peniaze na film o mafiánovi a nie o hrdinovi SNP;– po 20:00 – do akej miery film Černák zobrazuje realitu a ako sa s ňou odlišuje;– od 22:00 – či zahral Černáka pravdivo alebo do postavy vniesol aj seba;– po 24:00 – že najabsurdnejšie situácie z filmu sú práve tie, ktoré sa naozaj stali;– od 25:30 – či by súd mal Mikulášovi Černákovi uveriť, že sa v base naozaj polepšil;– po 27:00 – či je pravda, že Černákovi kumpáni si nič neodsedeli;– od 28:00 – či z Černáka pri osobnom stretnutí necítil túžbu po pomste;– o 29:00 – že šanca na to, že bývalého bossa a viacnásobného vraha pustia, je reálna;– pred 29:30 – či by Mikuláša Černáka pustil prednášať mladým ľuďom o prevencii zločinu;– po 30:30 – aká je atmosféra v Slovenskom národnom divadle pod Zuzanou Ťapákovou;– od 31:00 – že herci sa chcú rozprávať s riaditeľkou, ale ona nereaguje;– po 31:30 – že v divadle sa vyhadzuje a je v ňom veľmi veľa problémov;– od 32:30 – že funkcionári sa vymenia, ale herci zostanú;– po 33:30 - čo sú jeho červené čiary a čo by bolo, ak by odišli v divadle vymenili hercov;– okolo 34:00 – či by sa našli herci, ktorí by hrali to, čo chcú politici.
Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.
Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.
Přes deset let hrál v Německu, teď je trenérem, skautem. Proto Petr Ruman analyzuje také všechny soupeře Sparty v Lize mistrů. Na řadě je Inter Milán, dvacetinásobný vítěz italské Serie A, který momentálně bojuje o postup v prestižní evropské soutěži pod vedením někdejšího útočníka Simone Inzaghiho. „Nechce soupeře zničit jako Manchester City. Spíš našel kompromis mezi defenzivní stabilitou a ofenzivní kreativitou,“ popsal v pořadu Ligy naruby expert deníku Sport, který podrobně nastínil silné stránky Interu a současně možnosti letenského klubu.
Stockholmská vláda představila návrh na změny v zákonech, které by měly omezit příliv lidí z ciziny, a případně i oddálit datum, kdy žadatelé budou moci získat švédské občanství. Tyto plány odrážejí dosavadní trend – země pověstně přátelská k přistěhovalcům prodělala velký politický i mentální obrat.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
1. Danko ustúpil, ale koaličné záhady nezmizli. 2. Fico hádže do Ukrajincov kamene a hlasno sa za ne dožaduje chleba. 3. Problém s lekármi trvá, budeme do poslednej chvíle čakať, či nastúpia do novoročných služieb.
CELÝ DÍL NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION, DOSTUPNÝ JE TAKÉ PŘEDPLATITELKÁM A PŘEDPLATITELŮM KLUBU DENÍKU N Přistupujeme ke všem národnostním menšinám stejně, nebo se necháváme unášet předsudky? Proč se daří radikálům oslovovat voliče v otázce migrace a demokratické strany v tématu selhávají? A jak zůstat otevřenou zemí, ale neztratit přitom pocit bezpečí? S Filipem Titlbachem diskutují psychoterapeutka a někdejší disidentka Věra Roubalová Kostlánová, bývalý velvyslanec České republiky při NATO Jakub Landovský, reportérka Deníku N Petra Procházková a ředitelka Sdružení pro integraci a migraci Magda Faltová. Poslechněte si záznam z dalšího živého natáčení Studia N v pražském Divadle X10.
Od dnešného dňa platia výpovede lekárov z nadčasov – nočných a víkendov. To podľa odborárov znamená, že sa nedá zabezpečiť 24-hodinový chod nemocníc. Najväčšia nemocnica ubezpečuje, že ešte dnes v noci je starostlivosť o pacientov zabezpečená. Mnohé iné nemocnice na otázku, či sa budú vedieť v noci postarať o pacientov, neodpovedali. Čakajú na výsledok rokovaní odborárov s ministerstvom. Z vyjadrení LOZ však nevyplýva, že by situácia spela k dohode. Najviac lekárov sa chystá nenastúpiť do služieb v košickej univerzitnej nemocnici – až 340. V tej bratislavskej je to 281, v Prešove 267, v Banskej Bystrici 216. Problém sa však týka aj Trnavy či Trenčína. V dnešnom podcastu budete počuť šéfa LOZ Petra Visolajského. Nahrávali Peter Hanák a Frederika Lodová.
Od dnešného dňa platia výpovede lekárov z nadčasov – nočných a víkendov. To podľa odborárov znamená, že sa nedá zabezpečiť 24-hodinový chod nemocníc. Najväčšia nemocnica ubezpečuje, že ešte dnes v noci je starostlivosť o pacientov zabezpečená. Mnohé iné nemocnice na otázku, či sa budú vedieť v noci postarať o pacientov, neodpovedali. Čakajú na výsledok rokovaní odborárov s ministerstvom. Z vyjadrení LOZ však nevyplýva, že by situácia spela k dohode. Najviac lekárov sa chystá nenastúpiť do služieb v košickej univerzitnej nemocnici – až 340. V tej bratislavskej je to 281, v Prešove 267, v Banskej Bystrici 216. Problém sa však týka aj Trnavy či Trenčína. V dnešnom podcastu budete počuť šéfa LOZ Petra Visolajského. Nahrávali Peter Hanák a Frederika Lodová.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Mimoriadna vláda donútila lekárov mimoriadne slúžiť aj po novom roku, keď už budú výpovede. Zároveň sa v parlamente chystá rokovanie o plagátoch z protestov, ktoré vyrušili predsedu vlády 17. novembra, v deň 35. výročia Nežnej revolúcie. Budú politici určovať, čo má byť na protestných plagátoch? Jana Krescanko Dibáková sa v podcaste Dobré ráno pýta politológa Radoslava Štefančíka. Odporúčanie: Ak ešte nemáte čitateľský darček, máme pre vás jeden redakčný tip. Narodeninový. Denník SME oslavuje svoje tridsiate druhé narodeniny a je tu práve vďaka poslucháčom, čitateľom a v prvom rade predplatiteľom. Vďaka Vám dokážeme tvoriť tisíce článkov, nahovoriť stovky hodín podcastov a natočiť desiatky videí mesačne. A prinášať novinky – napríklad moju a vašu Arénu. Ak ešte predplatné nemáte, budeme vďační, keď si ho zakúpite. Teraz s narodeninovou zľavou 32 percent ušetríte desiatky eur. Predplatné získate na adrese sme.sk/narodeniny. Ďakujeme, že ste a ...že SME! – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Jak se dnes Češi stavějí k ekologii? Čím doma topí a jsou ochotní investovat do zelenějšího řešení? To a mnohem více se dozvíte v nové epizodě podcastu Forbes BrandVoice, ve které představí nejen výsledky vlastního výzkumu Zdeněk Kubena, ředitel výzkumu společnosti Knowlimits, a Zdeněk Lyčka, prezident Asociace podniků topenářské techniky a člen prezidia Cechu topenářů a instalatérů ČR. Česko bylo vždy převážně uhelná země. Vyplývalo to z místních uhelných zásob i nedostatku jiných tuzemských surovin. S větším akcentem na zelené technologie v rámci boje s klimatickými změnami se nicméně tento přístup postupně mění. I když jen částečně. Vyplývá to minimálně z výzkumu, který letos v dubnu provedla společnost Knowlimits. „Z výzkumu nám vychází, že zhruba 32 procent obyvatelstva používá k vytápění plyn, třicet procent zdroje centrálního vytápění a osmnáct procent se přiznalo k tomu, že vytápí pevnými palivy. Teprve zbytek pak využívá různá ekologická řešení,“ popisuje v podcastu Forbes BrandVoice výsledky ředitel výzkumu Knowlimits Zdeněk Kubena. Pokud vás zajímají další výsledky z výzkumu společnosti Knowlimits nebo další detaily o tom, jak dnes Češi topí, poslechněte si celý podcast BrandVoice.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.Moderuje Zorislav Poljak.
Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.Moderuje Zorislav Poljak.